teória literatúry

Teória literatúryTeória literatúryPrednáškyPrednášky

Prof. PaedDr.René Bílik,CSc.Prof. PaedDr.René Bílik,CSc.

POJEM TEXTUPOJEM TEXTU

VLASTNOSTI:VLASTNOSTI:

VYJADRENOSŤ VYJADRENOSŤ OHRANIČENOSŤ OHRANIČENOSŤ ŠTRUKTÚRNOSŤ ŠTRUKTÚRNOSŤ Umelecký textUmelecký text = znak (superznak), = znak (superznak), ktorý je výsledkom špecifického ktorý je výsledkom špecifického zobrazenia životného sveta a určujú ho zobrazenia životného sveta a určujú ho vyššie definované vlastnosti. vyššie definované vlastnosti.

Štruktúra textuŠtruktúra textu

A./ Povrchová – (lineárna, horizontálna) A./ Povrchová – (lineárna, horizontálna) B./ Vertikálna – hĺbková B./ Vertikálna – hĺbková

KONTEXTKONTEXT: pojem sa používa sa v dvoch : pojem sa používa sa v dvoch základných významoch:základných významoch:

vnútrotextovývnútrotextovýmimotextovýmimotextový

Funkcie textuFunkcie textu

jednotlivé texty vznikajú s určitým špecifickým zámerom. jednotlivé texty vznikajú s určitým špecifickým zámerom. základná otázka: aké úlohy má jazykový prejav (text) základná otázka: aké úlohy má jazykový prejav (text) plniť v komunikačnom procese a v jednotlivých plniť v komunikačnom procese a v jednotlivých komunikačných situáciách. komunikačných situáciách. pre konkrétne funkčné určenie textov sa používajú pre konkrétne funkčné určenie textov sa používajú primerané tematické, jazykovo-štylistické a kompozičné primerané tematické, jazykovo-štylistické a kompozičné prostriedky. prostriedky. ak tieto vlastnosti množstva textov zovšeobecníme, ak tieto vlastnosti množstva textov zovšeobecníme, získame spoločné (invariantné) vlastnosti textov pre získame spoločné (invariantné) vlastnosti textov pre jednotlivé komunikačné situácie. Tieto zovšeobecnené jednotlivé komunikačné situácie. Tieto zovšeobecnené vlastnosti označujeme ako - vlastnosti označujeme ako - funkčné štýly.funkčné štýly.

ŠtýlŠtýl

ŠTÝLŠTÝL = Konfigurácia výrazových = Konfigurácia výrazových vlastností v jazykovom prejave vlastností v jazykovom prejave

Štylistická analýza textuŠtylistická analýza textu – orientácia na – orientácia na triedy, skupiny jazykových prostriedkovtriedy, skupiny jazykových prostriedkov

Výrazové kategórieVýrazové kategórie

Výrazové kategórieVýrazové kategórie – skupiny jazykových – skupiny jazykových prostriedkov, ktoré majú spoločné prostriedkov, ktoré majú spoločné výrazové vlastnosti, kvality;výrazové vlastnosti, kvality;

Základné výrazové kategórie:Základné výrazové kategórie:

OPERATÍVNOSŤ – IKONICKOSŤOPERATÍVNOSŤ – IKONICKOSŤ

Základné výrazové kategórie - Základné výrazové kategórie - definíciadefinícia

OPERATÍVNOSŤ VÝRAZU OPERATÍVNOSŤ VÝRAZU – základný – základný funkčný aspekt textu, spočívajúci funkčný aspekt textu, spočívajúci v orientácii reči na komunikáciu. Je v orientácii reči na komunikáciu. Je v opozícii s ikonickosťou.v opozícii s ikonickosťou.

IKONICKOSŤ VÝRAZU IKONICKOSŤ VÝRAZU - zameranie reči - zameranie reči na vyjadrenie, zobrazenie, re –prezentáciu na vyjadrenie, zobrazenie, re –prezentáciu sveta.sveta.

UMELECKÁ KOMUNIKÁCIA, UMELECKÁ KOMUNIKÁCIA, ESTETICKÁ FUNKCIA, ESTETICKÁ FUNKCIA, ESTETICKÁ HODNOTAESTETICKÁ HODNOTA

ESTETICKÁ KOMUNIKÁCIAESTETICKÁ KOMUNIKÁCIA – prenos – prenos estetickej informácie medzi autorom estetickej informácie medzi autorom a príjemcom prostredníctvom umeleckého a príjemcom prostredníctvom umeleckého textu (v prípade literárnej komunikácie ide textu (v prípade literárnej komunikácie ide o literárne dielo).o literárne dielo).

Model literárnej komunikácieModel literárnej komunikácie

kultúrna pamäťkultúrna pamäť

autor text čitateľautor text čitateľ

aktuálny svetaktuálny svet

Kultúrna pamäťKultúrna pamäť

Je to typ kolektívnej pamäti, ktorá sa orientuje na stabilné Je to typ kolektívnej pamäti, ktorá sa orientuje na stabilné body minulosti, faktická história sa v nej mení na históriu body minulosti, faktická história sa v nej mení na históriu spomínanú – komunikovanú. Ide teda o fungovanie spomínanú – komunikovanú. Ide teda o fungovanie minulosti v ľudskej komunikácii.minulosti v ľudskej komunikácii.

Do sféry kultúrnej pamäti patria:Do sféry kultúrnej pamäti patria:- mýty (rozprávania o počiatkoch)mýty (rozprávania o počiatkoch)- tradícietradície- obrady a rituályobrady a rituály- spomienkové akty (spomienkové slávnosti)spomienkové akty (spomienkové slávnosti)- významné umelecké diela (umelecký kánon) a pod.významné umelecké diela (umelecký kánon) a pod.

Funkcia umeleckého textu a cieľ Funkcia umeleckého textu a cieľ estetickej komunikácieestetickej komunikácie

FUNKCIA – FUNKCIA – aktívny vzťah medzi predmetom aktívny vzťah medzi predmetom a cieľom, na dosiahnutie ktorého sa predmet a cieľom, na dosiahnutie ktorého sa predmet používapoužíva

CIEĽ UMELECKEJ KOMUNIKÁCIE – vyvolať CIEĽ UMELECKEJ KOMUNIKÁCIE – vyvolať estetický zážitok u príjemcuestetický zážitok u príjemcu

ESTETICKÝ ZÁŽITOK ESTETICKÝ ZÁŽITOK – – aktivizácia fantázie, aktivizácia fantázie, citu, obrazotvornosti, ale aj racionálnych citu, obrazotvornosti, ale aj racionálnych zložiek psychiky príjemcu. Integruje zložiek psychiky príjemcu. Integruje zmyslové, citové zložky, a aj intelektuálnu, zmyslové, citové zložky, a aj intelektuálnu, morálnu a vôľovú sféru ľudskej osobnostimorálnu a vôľovú sféru ľudskej osobnosti

Problém hodnoty v estetickej Problém hodnoty v estetickej komunikáciikomunikácii

Hodnota Hodnota

zdôrazňuje subjektívny rozmer vzťahu predmetu a človekazdôrazňuje subjektívny rozmer vzťahu predmetu a človeka

platí pre niekoho, bez subjektu nemožno hovoriť o hodnoteplatí pre niekoho, bez subjektu nemožno hovoriť o hodnote

nie je fyzikálnou vlastnosťou veci, vec však musí mať takú štruktúru, nie je fyzikálnou vlastnosťou veci, vec však musí mať takú štruktúru, také vlastnosti, aby bola schopná produkovať hodnotu – teda také vlastnosti, aby bola schopná produkovať hodnotu – teda uspokojiť dajakú ľudskú potrebuuspokojiť dajakú ľudskú potrebu

Systémom, v ktorom sa ukladajú informácie o hodnotovej štruktúre Systémom, v ktorom sa ukladajú informácie o hodnotovej štruktúre predmetov je – predmetov je – jazykjazyk

Živý jazyk = používatelia; ľudské vedomie je jazykové vedomie;Živý jazyk = používatelia; ľudské vedomie je jazykové vedomie;

Priestorom, v ktorom sa hodnoty (vedomie Priestorom, v ktorom sa hodnoty (vedomie o hodnotách) uchováva je – o hodnotách) uchováva je – skupinové skupinové vedomie, kultúrna pamäťvedomie, kultúrna pamäť

Estetická hodnota a estetická Estetická hodnota a estetická normanorma

ESTETICKÁ HODNOTA ESTETICKÁ HODNOTA – schopnosť diela plniť – schopnosť diela plniť svoju základajúcu funkciu – produkovať svoju základajúcu funkciu – produkovať estetický zážitok u príjemcu. Vzniká ako estetický zážitok u príjemcu. Vzniká ako výsledok interakcie medzi štruktúrou výsledok interakcie medzi štruktúrou umeleckého diela, ľudským životným svetom (s umeleckého diela, ľudským životným svetom (s jeho aktuálnou podobou i podobou uchovávanou jeho aktuálnou podobou i podobou uchovávanou vo forme tradície) a príjemcom diela vo forme tradície) a príjemcom diela (emocionálnou a racionálnou zložkou jeho (emocionálnou a racionálnou zložkou jeho psychiky)psychiky)ESTETICKÁ NORMAESTETICKÁ NORMA – záväznosť určitých – záväznosť určitých estetických hodnôt pre spoločenstvo, miera ich estetických hodnôt pre spoločenstvo, miera ich zospoločenštenia zospoločenštenia

ESTETICKÁ HODNOTA ESTETICKÁ HODNOTA

ESTETICKÁ FUNKCIA + ESTETICKÁ NORMAESTETICKÁ FUNKCIA + ESTETICKÁ NORMA

Estetická informáciaEstetická informácia

je to tematizácia ľudského životného je to tematizácia ľudského životného sveta v podobe textu, ktorý je sveta v podobe textu, ktorý je štruktúrovaný s dôrazom na výrazovú štruktúrovaný s dôrazom na výrazovú ikonickosť, s cieľom vyvolať estetickú ikonickosť, s cieľom vyvolať estetickú reakciu príjemcu.reakciu príjemcu.

Teória verša – verzológiaTeória verša – verzológia

Dve základné výrazové formy umeleckej Dve základné výrazové formy umeleckej literatúry:literatúry:

neviazaná rečneviazaná reč

viazaná rečviazaná reč

Próza a poéziaPróza a poézia

Základná jednotka prozaického textu = Základná jednotka prozaického textu = VETAVETA

Podstata „neviazanosti“ prozaického textu: Podstata „neviazanosti“ prozaického textu: nepravidelnosť, nízky nepravidelnosť, nízky

stupeň opakovania jazykových prvkovstupeň opakovania jazykových prvkov

Viazanosť jazykových prvkov – jeden Viazanosť jazykových prvkov – jeden zo základných znakov poéziezo základných znakov poézie

Podstata viazanosti:Podstata viazanosti:

popri popri logickologicko – – syntaktickej organizácii syntaktickej organizácii jazykových prostriedkov sa vo viazanej jazykových prostriedkov sa vo viazanej reči v určitej podobe pravidelnosti, reči v určitej podobe pravidelnosti, ktorá má špecifickú štruktúru uplatňujú ktorá má špecifickú štruktúru uplatňujú a obmieňajú jazykové prvky.a obmieňajú jazykové prvky.Systematické opakovanie rovnakých alebo Systematické opakovanie rovnakých alebo podobných javov v časovej alebo podobných javov v časovej alebo priestorovej následnosti sa nazývapriestorovej následnosti sa nazýva - - RYTMUSRYTMUS

Veršované textyVeršované texty

– – texty, v ktorých je rytmus rozhodujúcim texty, v ktorých je rytmus rozhodujúcim organizačným prvkomorganizačným prvkom

VERŠ = VERŠ = základná jednotka básnického základná jednotka básnického rytmu, ide spravidla o jeden riadok rytmu, ide spravidla o jeden riadok básnického textu, v ktorom dominuje básnického textu, v ktorom dominuje pravidelné rozloženie a opakovanie pravidelné rozloženie a opakovanie určitých jazykových javov.určitých jazykových javov.

Niektoré pojmyNiektoré pojmy

Metrický impulz – Metrický impulz – čitateľské očakávanie čitateľské očakávanie rytmu vo veršovanej rečirytmu vo veršovanej reči

Rytmicko syntaktický paralelizmus: Rytmicko syntaktický paralelizmus: verš = vetaverš = veta

Enjambement: Enjambement: veršový presah, verš sa veršový presah, verš sa nekryje s vetounekryje s vetou

PríkladyPríklady

Príklad na RSP:Príklad na RSP:

„„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia.Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia.

Ponad vysoké hory, ponad rovné polia.“Ponad vysoké hory, ponad rovné polia.“

Príklad na enjabement:Príklad na enjabement:

„ „ Keď umrie muž, hneď rozletia sa správyKeď umrie muž, hneď rozletia sa správy

na krídlach čiernychna krídlach čiernych ...“ ...“

Ďalšie verzologické pojmyĎalšie verzologické pojmy

MetrumMetrum: schéma, podľa ktorej sa jazykový : schéma, podľa ktorej sa jazykový prvok vo verši opakuje prvok vo verši opakuje

Metrické jednotky veršaMetrické jednotky verša: polverše, : polverše, stopy, slabikystopy, slabiky

PolveršePolverše – – časti verša oddelené od seba časti verša oddelené od seba intonačnou prestávkou.intonačnou prestávkou.

Pri rozbore sa intonačná prestávka Pri rozbore sa intonačná prestávka graficky vyznačuje: graficky vyznačuje:

Ďalšie verzologické pojmyĎalšie verzologické pojmy

STOPASTOPA – úsek verša menší ako polverš – úsek verša menší ako polverš a väčší než slabikaa väčší než slabika skladá sa zväčša z skladá sa zväčša z 22 alebo alebo 33 slabík slabík prízvučná slabika stopy = ťažká doba – prízvučná slabika stopy = ťažká doba – tézatéza neprízvučná slabika stopy = ľahká doba - neprízvučná slabika stopy = ľahká doba - arza arza

DierézaDieréza = intonačná prestávka = intonačná prestávka na rozhraní na rozhraní dvoch stôpdvoch stôpCezúraCezúra == intonačná prestávkaintonačná prestávka, ktorá , ktorá rozdeľuje stopurozdeľuje stopu

Prozodické systémyProzodické systémy

Verše buď sú, alebo nie sú STOPOVO Verše buď sú, alebo nie sú STOPOVO ORGANIZOVANÉORGANIZOVANÉ

Prozodický systém: Prozodický systém: systém pravdiel, systém pravdiel, ktoré platia pre rytmus určitého druhu ktoré platia pre rytmus určitého druhu poéziepoézie


1. 1. časomernýčasomerný: zakladajúci prvok : zakladajúci prvok rytmu=kvantita slabiky, rytmus vzniká rytmu=kvantita slabiky, rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík. Jeho striedaním dlhých a krátkych slabík. Jeho verš je stopovo organizovaný. verš je stopovo organizovaný.

Stopy: trochej Stopy: trochej

jamb jamb

daktyldaktyl

spondej spondej


2. 2. sylabický-sylabický- na vytváraní rytmu sa zúčastňujú na vytváraní rytmu sa zúčastňujú tieto prvky:tieto prvky: rovnaký počet slabík vo veršoch (izosylabizmus)rovnaký počet slabík vo veršoch (izosylabizmus) intonačná prestávka, rozdeľujúca verš na dve častiintonačná prestávka, rozdeľujúca verš na dve časti spájanie veršov do dvojverší, dvojveršov do štvorverší spájanie veršov do dvojverší, dvojveršov do štvorverší

...... združený rýmzdružený rým rytmicko-syntaktický paralelizmusrytmicko-syntaktický paralelizmus

Nemá stopovo organizovaný verš !!!Nemá stopovo organizovaný verš !!!


3.3.sylabotonický sylabotonický – organizujúcim prvkom – organizujúcim prvkom rytmu je slovný prízvuk. rytmu je slovný prízvuk. Rytmus vzniká vtedy, keď sa Rytmus vzniká vtedy, keď sa v určitých veršoch pravidelnev určitých veršoch pravidelne opakuje v rovnakom poradí rovnaký opakuje v rovnakom poradí rovnaký počet stôp.počet stôp.Stopy: trochej, jamb, daktyl, spondejStopy: trochej, jamb, daktyl, spondej

4.4.tonickýtonický

Časomerný prozodický systémČasomerný prozodický systém

Názov: Názov: dĺžka slabiky sa dá časovo dĺžka slabiky sa dá časovo meraťmerať

Charakteristický najmä pre starú grécku Charakteristický najmä pre starú grécku a latinskú poéziua latinskú poéziu

V novších európskych literatúrach: V novších európskych literatúrach:

v obdobiach, ktoré programovo nadväzovali v obdobiach, ktoré programovo nadväzovali na antickú tradíciu. Preto sa často na antickú tradíciu. Preto sa často označuje aj ako – označuje aj ako – antická metrikaantická metrika..

Základné pojmy a charakteristikyZákladné pojmy a charakteristiky

Jednotka, ktorou sa meria trvanie slabiky = Jednotka, ktorou sa meria trvanie slabiky = MÓRA MÓRA (chronos prótos)(chronos prótos)Krátka slabikaKrátka slabika = jedna móra – ľahká doba - = jedna móra – ľahká doba - arzaarzaDlhá slabikaDlhá slabika = dve móry – ťažká doba – = dve móry – ťažká doba – tézatéza

prirodzená dĺžka = slabika je prirodzene dlháprirodzená dĺžka = slabika je prirodzene dlhá

polohová dĺžka = slabika je dlhá svojou pozíciou polohová dĺžka = slabika je dlhá svojou pozíciou (polohou vo verši)..(polohou vo verši)..

Polohová dĺžka slabikyPolohová dĺžka slabiky

Slabika je dlhá svojou polohou vtedy, Slabika je dlhá svojou polohou vtedy, keď za krátkou slabikou nasleduje po keď za krátkou slabikou nasleduje po sebe skupina najmenej dvoch sebe skupina najmenej dvoch spoluhlások.spoluhlások.

Pravidlá vzniku polohovej dĺžky Pravidlá vzniku polohovej dĺžky podľa Jána Holléhopodľa Jána Hollého

Polohová dĺžka vzniká vtedy, keď:Polohová dĺžka vzniká vtedy, keď: za samohláskou nasleduje skupina najmenej 2 za samohláskou nasleduje skupina najmenej 2

spoluhlások, avšak len vo vnútri slova;spoluhlások, avšak len vo vnútri slova; pri medzislovných predeloch, ale len vtedy, keď sa pri medzislovných predeloch, ale len vtedy, keď sa

koncová slabika uzatvára aspoň jednou spoluhláskou, koncová slabika uzatvára aspoň jednou spoluhláskou, teda vtedy, keď je spoluhlásková skupina rozdelené teda vtedy, keď je spoluhlásková skupina rozdelené medzi dve susedné slová;medzi dve susedné slová;

Keď je slovo ukončené samohláskou (otvorená Keď je slovo ukončené samohláskou (otvorená slabika) a nasledujúce slovo sa začína skupinou slabika) a nasledujúce slovo sa začína skupinou spoluhlások, polohová dĺžka spravidla spoluhlások, polohová dĺžka spravidla NEVZNIKÁ.NEVZNIKÁ.

Výnimky z pravidielVýnimky z pravidiel

Výnimky:Výnimky: ak sa slovo končí na otvorenú slabiku, a je to slovo ak sa slovo končí na otvorenú slabiku, a je to slovo

jednoslabičné alebo trojslabičné a za ním jednoslabičné alebo trojslabičné a za ním v nasledujúcom slove je spoluhlásková skupina, v nasledujúcom slove je spoluhlásková skupina, polohová dĺžka môže, ale nemusí vzniknúť. Ak polohová dĺžka môže, ale nemusí vzniknúť. Ak vznikne, dve predchádzajúce slabiky musia byť vznikne, dve predchádzajúce slabiky musia byť bezpodmienečne krátke.bezpodmienečne krátke.

vtedy, ak je v spoluhláskovej skupine na druhom vtedy, ak je v spoluhláskovej skupine na druhom mieste spoluhláska „r“ alebo „l“. Vtedy podľa potreby mieste spoluhláska „r“ alebo „l“. Vtedy podľa potreby predchádzajúca samohláska môže, ale nemusí dať predchádzajúca samohláska môže, ale nemusí dať polohovú dĺžku.polohovú dĺžku.

Technický charakter polohovej Technický charakter polohovej dĺžkydĺžky

Základným rytmickým činiteľom je Základným rytmickým činiteľom je prirodzená dĺžka.prirodzená dĺžka.

Polohová dĺžka je systémový (technický) Polohová dĺžka je systémový (technický) prvok. prvok.

V jazykovom vedomí sa ako dĺžka V jazykovom vedomí sa ako dĺžka nepociťuje.nepociťuje.

HexameterHexameter

Verš, v ktorom sa Verš, v ktorom sa pravidelne opakuje 6 pravidelne opakuje 6 stôp, prevažne daktylských, v niektorých stôp, prevažne daktylských, v niektorých polohách sú spondejské.polohách sú spondejské. Piata stopa vo Piata stopa vo verši musí byť záväzneverši musí byť záväzne – – daktylská daktylská a a šiesta záväznešiesta záväzne – – spondejskáspondejská

Spolu tvoria: HRDINSKÚ KLAUZULU Spolu tvoria: HRDINSKÚ KLAUZULU VERŠAVERŠA

HexameterHexameter

Hexameter obsahuje Hexameter obsahuje 24 mór24 mór (obsahuje (obsahuje šesť stôp a každá stopa trvá štyri móry). šesť stôp a každá stopa trvá štyri móry). Počet slabík je pohyblivý. Najmenej trinásť Počet slabík je pohyblivý. Najmenej trinásť (všetky stopy sú spondejské okrem piatej (všetky stopy sú spondejské okrem piatej daktylskej) a najviacej sedemnásť (všetky daktylskej) a najviacej sedemnásť (všetky stopy sú daktylské, okrem šiestej stopy sú daktylské, okrem šiestej spondejskej).spondejskej).Posledná stopa vo verši býva dvojslabičná Posledná stopa vo verši býva dvojslabičná a tvorí spondej alebo trocheja tvorí spondej alebo trochej

HexameterHexameter

NEÚPLNY (KATALEKTICKÝ) VERŠ: verš NEÚPLNY (KATALEKTICKÝ) VERŠ: verš je ukončený trochejom, má na konci je ukončený trochejom, má na konci neúplnu stopu, chýba v ňom jedna móra.neúplnu stopu, chýba v ňom jedna móra.

Pri rozbore sa označuje znakom: Pri rozbore sa označuje znakom:

PentameterPentameter

päťstopový daktylský verš, rozčlenený päťstopový daktylský verš, rozčlenený dierézou na dve časti. dierézou na dve časti.

Obe časti verša sa skladajú z Obe časti verša sa skladajú z dvoch dvoch úplnych stôpúplnych stôp a a jednej polstopyjednej polstopy, ktorej , ktorej chýba ľahká doba. Tá je nahradená chýba ľahká doba. Tá je nahradená prestávkou.prestávkou.

Elegické distichonElegické distichon

Pentameter sa vyskytuje len v kombinácii Pentameter sa vyskytuje len v kombinácii s hexametrom. Spolu tvoria s hexametrom. Spolu tvoria žalospevné žalospevné dvojveršiedvojveršie: : ELEGICKÉ DISTICHONELEGICKÉ DISTICHON

Hexameter a pentameter sa vyskytujú len Hexameter a pentameter sa vyskytujú len v poézii, ktorá sa označuje ako v poézii, ktorá sa označuje ako STICHICKÁSTICHICKÁ, teda nie je členená na strofy., teda nie je členená na strofy.

Druhy strof (používané najmä Druhy strof (používané najmä v poézii J.Hollého)v poézii J.Hollého)

Alkaiská – nazvaná po gréckom básnikovi Alkaiská – nazvaná po gréckom básnikovi Alkaiovi (7.-6. st.pr.Kr.). Alkaiovi (7.-6. st.pr.Kr.).

Sapfická – podľa antickej poetky Sapfó (6 Sapfická – podľa antickej poetky Sapfó (6 stor. pr.Kr.)stor. pr.Kr.)

SYLABICKÝ PROZODICKÝ SYLABICKÝ PROZODICKÝ SYSTÉMSYSTÉM

Dvanásťslabičný verš:Dvanásťslabičný verš: stredná dieréza – 6+6 slabíkstredná dieréza – 6+6 slabík dominanta neprízvučnosti na 6 sl. a prízvučnosti na 7 dominanta neprízvučnosti na 6 sl. a prízvučnosti na 7

sl.sl. pociťuje sa intonačná vzostupnosť prvého polverša pociťuje sa intonačná vzostupnosť prvého polverša

a zostupnosť druhéhoa zostupnosť druhého združený rýmzdružený rým eufonické kvalityeufonické kvality

(Samo Chalupka, Janko Kráľ, Ján Botto, menej (Samo Chalupka, Janko Kráľ, Ján Botto, menej SládkovičSládkovič

Sylabický prozodický systém Sylabický prozodický systém

Trinásťslabičný verš:Trinásťslabičný verš:

Podobný dvanásťslabičníku, stredná Podobný dvanásťslabičníku, stredná dieréza ho však člení na dve nerovnaké dieréza ho však člení na dve nerovnaké polovice: 7+6polovice: 7+6

Sylabický prozodický systémSylabický prozodický systém

oktosylab – osemslabičníkoktosylab – osemslabičník. .

Strednú dierézu mal po štvrtej slabike. Strednú dierézu mal po štvrtej slabike. Nachádzame ho v niektorých historických Nachádzame ho v niektorých historických piesňach, v duchovnej poézii Jána Silvána piesňach, v duchovnej poézii Jána Silvána a u Štefana Pilárika. a u Štefana Pilárika.

Nevyhýbali sa mu ani romantickí básnici:Nevyhýbali sa mu ani romantickí básnici:

Oktosylab - príkladOktosylab - príklad

Vo Zvolene zvony zvonia,Vo Zvolene zvony zvonia, Za zvolenom Branka honia,Za zvolenom Branka honia, Honia, honia durným honomHonia, honia durným honom Po doline hore Hronom Po doline hore Hronom S. Chalupka: BrankoS. Chalupka: Branko

A.Sládkovič a odchýlky od A.Sládkovič a odchýlky od sylabickej pravidelnostisylabickej pravidelnosti

Jeho verš zachováva rovnoslabičnosť Jeho verš zachováva rovnoslabičnosť ostatné zásady narúša.ostatné zásady narúša.

Spája verše do väčších celkovSpája verše do väčších celkov

kombinuje 10 + 8 slabičníkykombinuje 10 + 8 slabičníky

jeho strofa má zložitú schému rozloženia jeho strofa má zložitú schému rozloženia rýmovrýmov

PríkladPríklad

Ja sladké túžby, túžby po kráse 10aJa sladké túžby, túžby po kráse 10aspievam peknotou nadšený, 8b spievam peknotou nadšený, 8b a v tomto duše mojej ohlase 10aa v tomto duše mojej ohlase 10asvet môj je celý zavrený; 8bsvet môj je celý zavrený; 8bZ výsosti Tatier ona mi svieti 10cZ výsosti Tatier ona mi svieti 10cona mi z ohňov nebeských letí 10 c ona mi z ohňov nebeských letí 10 c ona mi svety pohýna; 8dona mi svety pohýna; 8dona mi kýva zo sto životov... 10eona mi kýva zo sto životov... 10e

Verše sú bez pravidelnej stredovej Verše sú bez pravidelnej stredovej dierézy, dierézy,

narúša sa rytmicko-syntaktický narúša sa rytmicko-syntaktický paralelizmus. paralelizmus.

Konštantná je len rovnoslybičnosť veršov Konštantná je len rovnoslybičnosť veršov a ich uzavretosť rýmom. Rým je dôležitý, a ich uzavretosť rýmom. Rým je dôležitý, pretože signalizuje ukončenosť verša, pretože signalizuje ukončenosť verša,

ZáverZáver

V sylabickej prozódii sú zdôraznené dve V sylabickej prozódii sú zdôraznené dve kľúčové miesta verša: kľúčové miesta verša: stredná dieréza stredná dieréza a intonačná pauza na konci veršaa intonačná pauza na konci verša. .

Zdôraznené sú teda oba polverše, čo Zdôraznené sú teda oba polverše, čo potvrdzuje potvrdzuje kľúčovú metrickú úlohu kľúčovú metrickú úlohu polveršapolverša..

SYLABOTONICKÝ VERŠOVÝ SYLABOTONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉMSYSTÉM

Organizujúcim princípom tohto veršového Organizujúcim princípom tohto veršového systému je systému je slovný prízvukslovný prízvuk. .

Sylabotonický prozodický systém Sylabotonický prozodický systém predpokladápredpokladá stopovú organizáciu verša. stopovú organizáciu verša.

Prízvučné slabiky tvoria ťažkú dobu verša Prízvučné slabiky tvoria ťažkú dobu verša a neprízvučné zasa dobu ľahkú. a neprízvučné zasa dobu ľahkú.

Prízvuk v slovenčinePrízvuk v slovenčine

V slovenčine je, v porovnaní napr. s ruštinou, V slovenčine je, v porovnaní napr. s ruštinou, slabší slovný prízvuk a charakterizuje ho slabší slovný prízvuk a charakterizuje ho pevné, pevné, ustálené miesto. ustálené miesto.

Signalizuje začiatok slova ako samostatnej Signalizuje začiatok slova ako samostatnej sémantickej jednotky. sémantickej jednotky.

V našom jazyku je teda slovný prízvuk na V našom jazyku je teda slovný prízvuk na prvej prvej slabikeslabike, čo v spojení s medzislovným predelom , čo v spojení s medzislovným predelom ako fonologickým činiteľom (ako činiteľom reči) ako fonologickým činiteľom (ako činiteľom reči) tvorí základ slovenského veršovania. tvorí základ slovenského veršovania.

Prízvuk v slovenčinePrízvuk v slovenčine

Ustálené miesto prízvuku spôsobuje, že Ustálené miesto prízvuku spôsobuje, že v slovenčine sa kombinácia prízvučných v slovenčine sa kombinácia prízvučných a neprízvučných slabík obmedzila na a neprízvučných slabík obmedzila na tri tri možnosti, na tri stopy: možnosti, na tri stopy: trochej, jamb trochej, jamb a daktyla daktyl. .

Trochej a jamb sú dvojslabičné stopy, Trochej a jamb sú dvojslabičné stopy, daktyl je trojslabičný. daktyl je trojslabičný.

Zostupnosť a vzostupnosť stopyZostupnosť a vzostupnosť stopy

Ak stopa začína ťažkou dobou, ide o stopu Ak stopa začína ťažkou dobou, ide o stopu – ZOSTUPNÚ (trochej a daktyl)– ZOSTUPNÚ (trochej a daktyl)

Ak začína ľahkou dobou, hovoríme Ak začína ľahkou dobou, hovoríme o VZOSTUPNEJ STOPE. o VZOSTUPNEJ STOPE.

Vzostupnou stopou je – JAMB.Vzostupnou stopou je – JAMB.

Prízvuk ako prozodický prvokPrízvuk ako prozodický prvok

Pre prozódiu je dôležité postavenie Pre prozódiu je dôležité postavenie prízvuku v slove a v slovných celkoch.prízvuku v slove a v slovných celkoch.

Dvojslabičné slováDvojslabičné slová: prízvuk je na prvej : prízvuk je na prvej slabike a tvoria slabike a tvoria trochejské stopytrochejské stopy (mesiac, (mesiac, láska)láska)

Trojslabičné slováTrojslabičné slová: prízvuk je na prvej : prízvuk je na prvej slabike, zostávajúce sú neprízvučné slabike, zostávajúce sú neprízvučné a tvoria a tvoria daktylské stopydaktylské stopy. .

Predložky, jednoslabičné slová a Predložky, jednoslabičné slová a prízvukprízvuk

Ak pred slovom stojí slabičná predložka, Ak pred slovom stojí slabičná predložka, prechádza prízvuk na ňuprechádza prízvuk na ňu: : do poľa, na do poľa, na mesiacmesiac. . Vzniká slovný celok s Vzniká slovný celok s daktylskou daktylskou organizáciouorganizáciou..

Ak tvoria slovný celok dve jednoslabičné Ak tvoria slovný celok dve jednoslabičné slová, prízvuk je spravidla na prvom slová, prízvuk je spravidla na prvom z nich.: z nich.: môj dom, náš rodmôj dom, náš rod; a vzniká ; a vzniká trochejská stopatrochejská stopa. .

Jednoslabičné spojky a príklonkyJednoslabičné spojky a príklonky

V našom jazyku jestvuje skupina V našom jazyku jestvuje skupina jednoslabičných slov, ktoré jednoslabičných slov, ktoré bývajú neprízvučnébývajú neprízvučné. . Sú to:Sú to:

jednoslabičné spojkyjednoslabičné spojky: a, i, aj, no, že, keď, veď: a, i, aj, no, že, keď, veď

PríklonkyPríklonky: : ma,ťa,sa,mi,ti,si,mu,ho,nás,vás,sme,ste,sú,bol, ma,ťa,sa,mi,ti,si,mu,ho,nás,vás,sme,ste,sú,bol, by.by.

Tieto slová vytvárajú slovné celky so susednými Tieto slová vytvárajú slovné celky so susednými slovami: slovami: neboj sa, vedel somneboj sa, vedel som

Štvorslabičné slová a prízvukŠtvorslabičné slová a prízvuk

Štvorslabičné slová a slová s väčším počtom Štvorslabičné slová a slová s väčším počtom slabík a slovné celky majú aj slabík a slovné celky majú aj vedľajší prízvukvedľajší prízvuk. . Oproti hlavnému je slabší, neplní nijaké Oproti hlavnému je slabší, neplní nijaké gramatické funkcie a je sprievodným príznakom gramatické funkcie a je sprievodným príznakom činnosti rečových orgánov (ide fonetický jav). činnosti rečových orgánov (ide fonetický jav).

V štvorslabičných slovách je na tretej slabike, V štvorslabičných slovách je na tretej slabike, v päťslabičných slovách a slovných celkoch je v päťslabičných slovách a slovných celkoch je na štvrtej slabike a takéto slová a slovné celky na štvrtej slabike a takéto slová a slovné celky tvoria tvoria dve stopydve stopy. .

Sylabotonický prozodický systémSylabotonický prozodický systém

Základným veršom slovenského (a nielen Základným veršom slovenského (a nielen slovenského) sylabotonického slovenského) sylabotonického prozodického systému je prozodického systému je OSEMSLABIČNÝ verš zostupný, teda OSEMSLABIČNÝ verš zostupný, teda ŠTVORSTOPOVÝ TROCHEJ. ŠTVORSTOPOVÝ TROCHEJ.

Ostatné verše akoby boli jeho Ostatné verše akoby boli jeho

modifikáciou. modifikáciou.


Voči stereotypu, ktorý by mohol z takto Voči stereotypu, ktorý by mohol z takto normovaného veršovania vzniknúť sa normovaného veršovania vzniknúť sa básnici stavali používaním veršov básnici stavali používaním veršov s odlišnými rozmermi:s odlišnými rozmermi:

POTROJNÉ DAKTYLSKÉ METRUM - POTROJNÉ DAKTYLSKÉ METRUM - situácia, kedy básnik, aby sa vyhol situácia, kedy básnik, aby sa vyhol stereotypu, použil rytmickú aktualizáciu stereotypu, použil rytmickú aktualizáciu verša a medzi dvojslabičné a štvorslabičné verša a medzi dvojslabičné a štvorslabičné slová vložil slovo trojslabičné:slová vložil slovo trojslabičné:


Prirodzenými stopami v našej poézii sú Prirodzenými stopami v našej poézii sú

- trochej a daktyl.- trochej a daktyl.

JAMB v slovenskej poézii:JAMB v slovenskej poézii:

Aby básnik dosiahol jambické, teda Aby básnik dosiahol jambické, teda vzostupné metrum, musí na začiatok vzostupné metrum, musí na začiatok verša klásť neprízvučné jednoslabičné verša klásť neprízvučné jednoslabičné slová. slová.

Ťažká doba potom pripadá na párne Ťažká doba potom pripadá na párne slabiky veršov:slabiky veršov:

Niektoré druhy jambických veršovNiektoré druhy jambických veršov

BLANKVERS, tzv. biely nerýmovaný verš: BLANKVERS, tzv. biely nerýmovaný verš: spravidla desaťslabičný s jambickou tendenciou spravidla desaťslabičný s jambickou tendenciou s mužským zakončením, alebo jedenásťslabičný s mužským zakončením, alebo jedenásťslabičný so ženským zakončením.so ženským zakončením.

Jambické metrum je typické aj pre slovenský Jambické metrum je typické aj pre slovenský variant dvanásťslabičného (mužského) variant dvanásťslabičného (mužského) a trinásťslabičného (ženského) rýmovaného a trinásťslabičného (ženského) rýmovaného verša so záväznou dierézou, ktorý sa nazýva verša so záväznou dierézou, ktorý sa nazýva ALEXANDRÍN ALEXANDRÍN

RÝM, DRUHY RÝMOV, STROFA RÝM, DRUHY RÝMOV, STROFA A STROFICKE ÚTVARYA STROFICKE ÚTVARY

Rým:Rým:

zvuková zhoda slov na konci rytmického zvuková zhoda slov na konci rytmického radu (verša, polverša, skupiny veršov) radu (verša, polverša, skupiny veršov) alebo syntaktického celku (sporadicky sa alebo syntaktického celku (sporadicky sa vyskytujúci rým v prozaických textoch).vyskytujúci rým v prozaických textoch).

Funkcie rýmuFunkcie rýmu

eufonickáeufonická (založená na zvukovom (založená na zvukovom opakovaní)opakovaní)

ssémantickáémantická (rým sa podieľa na tvorbe (rým sa podieľa na tvorbe významu textu)významu textu)

rytmickárytmická (rým je zložkou metra) (rým je zložkou metra)

stavebnástavebná (verše sa na základe rýmu (verše sa na základe rýmu združujú do vyšších celkov)združujú do vyšších celkov)

Typy zvukových zhôd na konci Typy zvukových zhôd na konci slovných celkov:slovných celkov:

asonanciaasonancia – zhoda koncových – zhoda koncových samohlások bez ohľadu na spoluhláskysamohlások bez ohľadu na spoluhlásky

vlastný rýmvlastný rým – zvuková zhoda koncov – zvuková zhoda koncov slov, začínajúca prízvučnou slov, začínajúca prízvučnou samohláskou (čiastočná homonymia): samohláskou (čiastočná homonymia): cceláelá – m– melaela..

RÝMOVKARÝMOVKA

- tá časť rýmujúcich sa slov, ktorú - tá časť rýmujúcich sa slov, ktorú charakterizuje úplná zhoda charakterizuje úplná zhoda

Je to eufonický (zvukovo zhodný) Je to eufonický (zvukovo zhodný) komponent rýmu. Od metrickej komponent rýmu. Od metrickej organizácie verša potom závisí, či je organizácie verša potom závisí, či je rýmovka jednoslabičná alebo viacslabičná. rýmovka jednoslabičná alebo viacslabičná.

V sylabotonickom verši sa začiatok V sylabotonickom verši sa začiatok rýmovky vždy musí kryť s prízvukom. rýmovky vždy musí kryť s prízvukom.

RýmRým

Do rýmového systému, teda do Do rýmového systému, teda do hodnotenia, či ide o rým alebo nie hodnotenia, či ide o rým alebo nie nevstupujúnevstupujú rozdiely v kvantite slabík, rozdiely v kvantite slabík, protiklad mäkkosti a tvrdosti, znelosti protiklad mäkkosti a tvrdosti, znelosti a neznelosti spoluhlások. a neznelosti spoluhlások.

Dve skupiny rýmovDve skupiny rýmov

Podľa toho, či sa rýmovka kryje Podľa toho, či sa rýmovka kryje s prízvučnou alebo neprízvučnou slabikou, s prízvučnou alebo neprízvučnou slabikou, delíme rýmy na:delíme rýmy na:

MUŽSKÉMUŽSKÉ

ŽENSKÉŽENSKÉ

Mužské rýmyMužské rýmy

prízvuk je na poslednej slabike a má dva prízvuk je na poslednej slabike a má dva podtypy:podtypy:

a/ s jednoslabičnou rýmovkou. Sú v ňom a/ s jednoslabičnou rýmovkou. Sú v ňom nepárnoslabičné slová a aspoň jedno z nich je nepárnoslabičné slová a aspoň jedno z nich je jednoslabičné (jednoslabičné (sámsám – nebe – nebesámsám))

b/ rým s dvojslabičnou rýmovkou b/ rým s dvojslabičnou rýmovkou v trojslabičných slovách. Začiatok rýmovky sa v trojslabičných slovách. Začiatok rýmovky sa nekryje s prízvučnou slabikou a prevláda nekryje s prízvučnou slabikou a prevláda tendencia zakončenia rýmu samohláskou. tendencia zakončenia rýmu samohláskou.

Ženské rýmyŽenské rýmy

metrický dôraz je na druhej slabike od metrický dôraz je na druhej slabike od konca verša, od ktorého sa začína konca verša, od ktorého sa začína záväzná dvojslabičná rýmovka.záväzná dvojslabičná rýmovka.

V rýmových pozíciách sú slová V rýmových pozíciách sú slová párnoslabičné a ich vzájomné kombinácie. párnoslabičné a ich vzájomné kombinácie.

Delenie rýmov podľa ich Delenie rýmov podľa ich umiestnenia vo veršových celkochumiestnenia vo veršových celkoch

Združený (párny) rým : aa bb Združený (párny) rým : aa bb

//spája dva susedné veršespája dva susedné verše/ /

Striedavý rým: aBaBStriedavý rým: aBaB

//spája dva párne a dva nepárne veršespája dva párne a dva nepárne verše//


Obkročný rým: aBBa - Obkročný rým: aBBa - //spája prvý a štvrtý verš a druhý a tretí spája prvý a štvrtý verš a druhý a tretí veršverš//

Prerývaný rým: abcb - Prerývaný rým: abcb - //spája párne verše, nepárne sa nerýmujúspája párne verše, nepárne sa nerýmujú/ /


Postupný rým: abcabcPostupný rým: abcabc

/ spája prvý verš so štvrtým, druhý s piatym, / spája prvý verš so štvrtým, druhý s piatym, tretí so šiestym/tretí so šiestym/

Strofa a strofické útvaryStrofa a strofické útvary

Rozoznávame poéziu strofickú Rozoznávame poéziu strofickú a nestrofickú (stichickú).a nestrofickú (stichickú).

Stroficky je zväčša členená lyrická poézia.Stroficky je zväčša členená lyrická poézia.

StrofaStrofa

relatívne uzatvorený významový relatívne uzatvorený významový syntaktický, rytmický a intonačný celok, syntaktický, rytmický a intonačný celok, ktorý sa v básni opakuje. ktorý sa v básni opakuje.

Strofa Strofa je ucelená motivicky a tematicky, je ucelená motivicky a tematicky, počtom veršov, metrickou stavbou veršov počtom veršov, metrickou stavbou veršov a často sa na jej stavbe podieľa aj rým. a často sa na jej stavbe podieľa aj rým.

StrofaStrofa má najmenej dva verše a zriedkavo má najmenej dva verše a zriedkavo je počet veršov v strofe vyšší než štrnásť.je počet veršov v strofe vyšší než štrnásť.

Tradičné strofy a strofické Tradičné strofy a strofické útvary:útvary:

TercínaTercína – trojveršová strofa talianskeho – trojveršová strofa talianskeho pôvodu. Skladá sa z desaťslabičných pôvodu. Skladá sa z desaťslabičných veršov (alebo jedenásťslabičných veršov (alebo jedenásťslabičných ženských) veršov, s jambickým metrickým ženských) veršov, s jambickým metrickým pôdorysom. Charakteristický je jej rýmový pôdorysom. Charakteristický je jej rýmový pôdorys. Každý rým sa objavuje trikrát pôdorys. Každý rým sa objavuje trikrát a prostredný verš v trojverší sa rýmuje a prostredný verš v trojverší sa rýmuje s prvým veršom nasledujúceho trojveršia: s prvým veršom nasledujúceho trojveršia: aba bcb cdc ...aba bcb cdc ...

Tercína -pokračovanieTercína -pokračovanie

Na konci básne vystupuje jeden verš, Na konci básne vystupuje jeden verš, ktorý je rýmom spojený s prostredným ktorý je rýmom spojený s prostredným veršom posledného trojveršia. veršom posledného trojveršia.

Tento posledný verš sa nazýva KÓDA Tento posledný verš sa nazýva KÓDA a často je v ňom obsiahnutá pointa básne.a často je v ňom obsiahnutá pointa básne.

Tvorcom tercíny je Dante Alighieri. Tvorcom tercíny je Dante Alighieri. V tercínach je napísaná jeho Božská V tercínach je napísaná jeho Božská komédiakomédia

RitornelRitornel

trojveršová strofa podobná tercíne. trojveršová strofa podobná tercíne. Metrum veršov a rozloženie rýmov je Metrum veršov a rozloženie rýmov je voľné. voľné.

Klasický ritornel je súčasne celou básňou, Klasický ritornel je súčasne celou básňou, jestvujú však básne, v ktorých je viacero jestvujú však básne, v ktorých je viacero týchto trojveršových strof.týchto trojveršových strof.

StancaStanca

osemveršová strofa . Je zostavená osemveršová strofa . Je zostavená z desaťslabičných veršov z desaťslabičných veršov (jedenásťslabičných ženských) (jedenásťslabičných ženských) s jambickým metrom. s jambickým metrom.

Prvých šesť veršov sa rýmuje striedavo, v Prvých šesť veršov sa rýmuje striedavo, v posledných je združený rým. posledných je združený rým.

abababccabababcc

Stanca - druhyStanca - druhy

Siciliana – pozmenená schéma rýmov: Siciliana – pozmenená schéma rýmov: abcdcd)abcdcd)

Spenserova stanca (angl. Básnik Spenserova stanca (angl. Básnik Edmund Spenser, 16. stor.) – skladá sa Edmund Spenser, 16. stor.) – skladá sa z ôsmich päťstopových jambických veršov, z ôsmich päťstopových jambických veršov, ku ktorým je priložený deviaty verš – ku ktorým je priložený deviaty verš – dvanásťslabičný jambický alexandrín. dvanásťslabičný jambický alexandrín. (schéma: ababbcbcc)(schéma: ababbcbcc)

RispetRispet

Ľúbostná báseň. Skladá sa z ôsmich Ľúbostná báseň. Skladá sa z ôsmich veršov delených do jedného štvorveršia veršov delených do jedného štvorveršia a dvoch dvojverší. a dvoch dvojverší.

V štvorverší je striedavý rým (abab) V štvorverší je striedavý rým (abab) a v dvojveršiach združený (cc dd).a v dvojveršiach združený (cc dd).

teória literatúry

Documents