Tlačové písma

Písmo je prostriedok ľudskej komunikácie pomocou ľubovoľných vizuálnych znakov, ktoré tvoria určitý systém. Existujú obmedzené alebo komplexné systémy písma. Komplexný systém písma je schopný zaznamenať akúkoľvek jazykom vyjadrenú myšlienku. Písmo je grafický záznam reči.

Vývoj písma

Písmo vzniklo ako dôsledok potreby ľudí zaznamenávať a ďalej sprostredkovať

myšlienky a udalosti v ich živote. Dnes je písmo všeobecne pomocným prostriedkom dorozumievania medzi ľuďmi.

Vývoj písma prebiehal pomaly. Už v praveku sa ľudia pokúšali zaznamenať dôležité udalosti vo svojom živote kresbami, ktoré síce nezaznamenávajú presne všetko, čo vtedajší človek chcel povedať, sú však dôležitým stupňom vývoja na ceste k písmu. Toto nazývame mnemogramy.

Neskôr niektoré národy na vyššom stupni vývoja začali každý jednotlivý pojem reči zobrazovať osobitným znakom piktogramom. Lepšie sa tak dali vystihnúť myšlienky a formovať vety. Vzniklo tak pojmové písmo. Takýto druh písma dosiahol najdokonalejšiu podobu v Číne a dodnes sa tam používa.

Ďalším krokom vo vývoji písma bolo používanie jedného, spoločného znaku pre rovnako znejúce slová fonogramu. Vychádzalo sa zo zvukovej podoby slova, nie z jeho významu. Tento spôsob písania sa začal používať v Egypte a bol východiskom ďalšieho významného pokroku — rozkladania slov na slabiky a hlásky. Na ich vyjadrenie sa používali značky (obrázky) krátkych slov, ktoré zneli rovnako -. Obrázok sa používal už len na vyjadrenie počiatočnej hlásky slova.

Vývoj písma Mnemogram - obrázkové písmo, obrázok predstavuje to čo zobrazuje Piktogram - obrázok predstavuje určitú myšlienku alebo vec, ktorá je zrozumiteľná aj bez znalosti jazyka Ideogram – znak predstavuje nejakú vec alebo ideu spojenú s danou vecou Fonogram - zvukový znak, reprezentuje zvuk jazyka. Znak sa odvádza zo zvuku názvu pre objekt. Pôvod (a dôvod) vzniku písma možno dedukovať z najstarších písomných záznamov. Vo väčšine prípadov sú najstaršími písomnými dokumentmi: • nápisy na nádobách a miestnostiach na uskladnenie zásob • zoznamy alebo mená panovníkov. To znamená, že písmo vo svojich počiatkoch (dodnes) slúžilo na účely: • ekonomické • politicko - mocenské • náboženské

Prvé písmové sústavy sa vyvinuli nezávisle od seba v rôznych kultúrnych oblastiach — v Egypte, Babylone a Číne a ostatné národy od nich prevzali hotové písmo. Ani jedno z nich nebolo čisto hláskové (slabičné) písmo — používali sa aj znaky na vyjadrenie celých slov. Egypťania používali okolo r. 3000 pnl. úhľadné obrázkové písmo s plnou kresbou (tzv. hieroglyfy) najmä pre nápisy na stenách chrámov, palácov a hrobiek, ale aj zjednodušené písmo prispôsobené rýchlemu písaniu na papyrus (tzv. hieratické), ktoré používalo asi 600 znakov, a ešte jednoduchšie (tzv. démotické) ľudové písmo.

Azda najdôležitejším pokrokom v dejinách písma bolo fenické písmo. Feničania boli

moreplavci a obchodníci a pri svojich častých plavbách do Egypta a na Cyprus veľmi rýchlo pochopili prednosti písma najmä pri obchodovaní. Vyvinuli okolo r. 2000 pred n.l. vlastné písmo. Fenické písmo používalo 22 znakov pre spoluhlásky. Samohlásky písmo nepoužívalo. Písmo vzniklo postupným zjednodušovaním niektorých hieroglyfických značiek s jednou spoluhláskou. Okrem bežného obchodného písma vyvinuli aj kaligrafické písmo. Z fenického písma vzniklo až 80 % známych abecedných sústav. Prevzali a rozvinuli ho aj Židia a Gréci.

Grécka abeceda predstavovala prvé dokonalé hláskové písmo v dejinách. Používala už

niektoré znaky pre samohlásky. Znalosť písma sa rýchlo rozšírila po celom Grécku a spolu s gréckou kultúrou sa exportovala postupne do celej Európy, a to dvoma smermi — cez Rím do západnej Európy, kde vzniklo románske písmo (latinka) a cez Carihrad do východnej Európy na územie obývané Slovanmi, kde vzniklo slovanské písmo (cyrilika). Na našom území sa od 9. storočia n.l. oba vplyvy stretávajú. Najskôr sa tu udomácnilo staroslovanské písmo, ktoré roku 862 vytvoril sv. Konštantín, a neskôr, po zániku Veľkomoravskej ríše, latinka.

Z cyriliky, odvodenej čiastočne z gréckej abecedy vzniklo, písmo južných Slovanov — graždanka a ruské písmo — azbuka.

Najstarším typom latinského písma sú rímske kapitály (capitalis quad-rata), v podstate

velké písmená našej abecedy. Ako slávnostné písmo Rimania používali monumentálne kapitolky (capitalis monumentalis). V praktickom živote sa vyžadoval rýchlejší spôsob písania, preto vzniklo naklonené písmo s jednoduchšou kresbou a nižšími estetickými nárokmi, tzv. kurzíva (currere = bežať), najskôr z veľkých (majuskuly) a až neskôr aj z malých (minuskuly) písmen abecedy.

Ďalším zjednodušením, zaoblením a ustálením kresby vznikla latinská unciála, písmo pre

bežnú potrebu, ktoré je už lepšie čitateľné a dá sa rýchlejšie písať. Ďalším stupňom je polunciála, ktorá predstavuje prechod medzi veľkými a malými literami.

Na začiatku 13. stor. vzniká gotické písmo, ktoré nesie typické znaky gotického slohu — je

štíhle s lomenými, hranatými tvarmi. Najdlhšie sa používalo na území dnešného Nemecka, kde z neho vznikli v 15. až 16. storočí najznámejšie druhy — švabach, rotunda a fraktúra.

Začiatkom 15. storočia sa v Taliansku presadil humanizmus a v duchu renesancie sa aj v

písme prejavil ústup od lomených tvarov a návrat ku klasickým vzorom. Roku 1465 vzniká antikva. V 16. storočí, v období vrcholnej renesancie, prichádza prakticky k zakončeniu vývoja latinkového písma a v období ďalších slohov (barok, rokoko, empír) už neprichádza k podstatnejším zmenám vo vývoji písma, len sa prispôsobuje dobovému vkusu a aktuálnym technikám sadzby a tlače.

Vývoj latinky Feničania (2000 p.n.l.) Grécko (1000 p.n.l.) Rímska ríša (6. stor. p.n.l. – 5. stor. n.l.) Stredovek (8. stor. n.l.) Karolínska minuskula Gotika (11. stor. n.l.) Lomené písmo (Textura, fraktura,…) Renesancia (11. stor. n.l.) Humanistická antikva

História písma Klinové písmo – 3100 pred n. l. – Mezopotámia Hieroglyfy - Egypt – 3000 pred n. l Čínske písmo – 2000 pred n. l Fenické písmo – 2000 pred n.l. Abeceda – 1450 až 1150 pred n.l., Ugarit - Sýria Grécka abeceda – 950 až 800 pred n. l. Cyril a Metod – abeceda pre Slovanov

Systémy písma Písmo je prostriedok ľudskej komunikácie pomocou ľubovolných vizuálnych znakov, ktoré tvoria určitý systém. Existujú obmedzené alebo komplexné systémy písma. Komplexný systém písma je schopný zaznamenať akúkoľvek jazykom vyjadrenú myšlienku. Limitované (obmedzené) systémy písma – bez pevného vzťahu medzi znakom a významom Medzi limitované systémy písma patria piktogramy, ideogramy a objekty ako mnemotechnické pomôcky. Takéto systémy sa vyznačujú vysokým stupňom neurčitosti, pretože tu neexistuje pevný vzťah medzi znakom a jazykom (významom). Výklad limitovaného systému písma nie je závislá od jazyka. Úlohou piktogramu, ideogramu alebo objektu je vyvolať predstavu, následne vyjadrenú jazykom. Preto sa piktogramy najčastejšie používajú na miestach, kde sa môžu vyskytovať návštevníci hovoriaci rôznymi jazykmi. Komplexné systémy písma – stabilný vzťah medzi znakom a významom Komplexné systémy písma sa vyznačujú pomerne stabilným vzťahom medzi znakom systému a slovom, slabikou, hláskou alebo samohláskou. Takéto systémy môžu byť slovné (logografické), slabičné (sylabické) alebo abecedné (alfabetické). Keďže komplexný systém písma zastupuje (reprezentuje) prvky jazyka, pochopenie písma (napísaného) si vyžaduje ovládanie jazyka. To však neznamená, že jeden systém písma sa viaže na jeden jazyk. Naopak, systém písma sa pomerne jednoducho transformuje z jedného jazyka do druhého.

Typy písma Systémy písma možno rozdeliť na slovné (znakové), slabičné a abecedné. Slovné (znakové) písmo V slovných písmach každý symbol zastupuje celé slovo. Slovné písma používali predovšetkým staroveké civilizácie, ale niektoré sa používajú dodnes - Čínština. Na vyjadrenie všetkých slov v jazyku potrebuje toto písmo obrovské množstvo symbolov (znakov). Čínske písmo má asi 50 000 znakov. Slabičné písmo Slabičné písma používajú symboly na vyjadrenie slabík. Mnohé starobylé písma boli slabičné: babylonské a asýrske klinové písmo na Blízkom východe, dva typy písma predklasického Grécka, japonské písmo a staroveké mayské písmo v Strednej Amerike. Oproti znakovému písmu je slabičné písmo ohybnejšie, ale aj tak sa zvláda veľmi ťažko. V dávnych časoch ho používali len profesionálni pisári. Babylonské klinové písmo má asi 600 symbolov, pričom mnohé zo znakov sa používajú na vyjadrenie viacerých (rôznych) slabík. Abecedné písmo Abecedné písmo sa používa vo väčšine moderných jazykov. Tak ako väčšina európskych jazykov aj slovenčina používa abecedu odvodenú z latinskej abecedy. Abecedné systémy majú oproti znakovým a slabičným obrovskú výhodu v tom, že majú oveľa menej symbolov. Abecedy obyčajne nemajú viac ako 30 znakov.

Vývoj tlačového písma a typografie

Historický vývoj tlačového písma dovŕšil roku 1440

Gutenberg, ktorý si dal patentovať výrobný postup, používajúci pohyblivé znaky, ktoré sa dali prisádzať k sebe a zložiť z nich text.

Prvé používané znaky vychádzali z rukopisnej podoby písma. V celej Európe sa čoskoro začali vyrábať matrice na odlievanie písiem a začali vznikať prvé písmové. Vznikli prvé typografické pravidlá týkajúce sa formálneho členenia knihy.

S latinkou sa prvýkrát stretávame roku 1470. Záujem o knihy bol taký vysoký, že tlačiarne sa museli industrializovať.

V 70. rokoch 16. storočia vznikajú prvé kníhtlačiarne aj na území dnešného Slovenska. Roku 1573 bola založená tlačiareň v Komjaticiach, neskôr tlačiareň v Šintave, v Banskej Bystrici, Trnave a Bardejove. Roku 1594 vytlačili v Bratislave prvé noviny Neue Zeitung. Stála tlačiareň vznikla v Bratislave v roku 1608. V roku 1610 vznikla tlačiareň v Košiciach.

Francúz Fournier sa stal jedným z prvých teoretikov svojej profesie, v roku 1742 vydal „Vzorník

znakov“ a neskôr „Manuel Typographique“ (typografickú prí-ručku), v ktorej položil základy modernej typografie vrátane typometrického systému. Dôležitú úlohu v danom období zohrala dynastia Didotovcov. Vylepšili Fournierov typometrický systém do podoby, v ktorej sa používa dodnes. Významne prispel aj k vývoju papiera a prvýkrát použil znaky prvej klasicistickej antikvy. Boli zostavené prvé typografické predpisy pre potrebu korektorov.

Devätnáste storočie prinieslo masovú výrobu lacnejších brožovaných kníh s kolorovanými

obálkami, záplavu módnych, ozdobných písiem, ale tiež zdokonalenie tlačových strojov a sádzacích strojov. Začali sa používať lacné papiere z technickej buničiny, ale aj povrchovo zošľachťované papiere.

Typografia počiatku 20. storočia, tak ako

ostatné umelecké odbory, bola ovplyvnená novými myšlienkami a avantgardnými smermi — kubizmom, futurizmom a dadaizmom.

Prvý raz po období renesancie

typografia nie je len „užitočná", ale aj estetická. Typografia sa zjednodušila, prednosť dostali bezpätkové písma, línie a formy boli čisté, dôraz sa

kládol na kompozíciu a zalomenie. V tomto období vznikajú prvé bezpätkové písma S prudkým rozvojom osobných počítačov sa v priebehu 80. a 90. rokov podstatná časť

typografickej produkcie presunula z tlačiarní do množstva grafických štúdií, reklamných agentúr a k individuálnym grafikom. Dostupnosť osobných počítačov a softvéru (textových editorov a zalamovacích programov) a prakticky neobmedzené možnosti manipulácie s písmom umožnili, že dnes má možnosť sadzbu zhotoviť prakticky ktokoľvek a akokoľvek.

Výsledkom je neuveriteľný úpadok typografie, množstvo tlačovín s nehoráznymi

formálnymi a technickými nedostatkami, pochybnej kvality, nedodržiavajúcich nielen typografické a estetické pravidlá, ale často ani pravidlá pravopisu. S kresbou písma možno neobmedzene manipulovať, deformovať ju a znásilňovať na nepoznanie.

Charakteristika tlačového písma Na kresbe kníhtlačového písma sa od jeho vzniku po dnes prejavovali rôzne vplyvy — či už smery

dobového vkusu, alebo požiadavky určené technológiou tlače a úrovňou jej rozvoja, spôsobom sadzby a vlastnosťami potláčaného materiálu alebo farieb. Okrem estetických požiadaviek je najdôležitejšou vlastnosťou písma jeho čitateľnosť, ktorá je súhrnom mnohých vlastností a podmienok.

Vplývajú na ňu najmä veľkosť písma - podľa rozmeru a určenia tlačoviny a veľkosti potlačenej

plochy, preklad písma - podľa veľkosti a strednej výšky písma, vnútorná a vonkajšia svetlosť písma - závisí od hrúbky a vzájomnej vzdialenosti ťahov písma a medzier, dĺžka riadka - je vo vzťahu s veľkosťou písma a formátom tlačoviny, podobnosť tvarov písma a rozdiely v hrúbke ťahov - čo je dané charakterom kresby písma, diakritické znamienka a ozdobné prvky, uľahčujúce rozoznávanie písmen, medzislovné medzery, tvar nábehových a výbehových ťahov, zafarbenie a povrch papiera — nie každé písmo sa hodí na každý typ papiera a druh osvetlenia...

Na celkovej čitateľnosti písma sa väčšou mierou podieľa horná polovica znakov — ak zakryjeme

pri čítaní spodnú polovicu riadka, riadok bez problémov prečítame. Naopak to nie je možné.

Hlavné písmové pojmy Tlačové písmo je hotovým výrobkom, ktorý nemožno ľubovoľne meniť a dodatočne upravovať. U

písma sa rozlišuje:

o Pôvod (latinka, azbuka, grécke písmo, arabské, hebrejské, atď) o Obraz podľa charakteristickej kresby (klasifikačných skupín)

- podľa verzie kresby (rezu) - základné a určovacie (napr. kurzíva, polotučné písmo, kapitálky atď - písmová rodina)

- písmená veľké abecedy (verzálky) a malej abecedy (malé písmená) o Veľkosť (v typografických bodoch alebo v milimetroch)

Dizajnéri písma využívajú aspekty

písma a ich jemnými obmenami vytvárajú nové a osobité typy písma. Rysy jednotlivých fontov sa môžu spájať s jednotlivými historickými obdobiami, kultúrnymi hnutiami, ale aj zemepisnými oblasťami, napr. písmo môže byť moderné alebo skôr historické, francúzske alebo anglické, apod. Tieto rysy písmových typov taktiež evokujú určité pocity a emócie, takže písmo môžeme nazvať „rýchlym“, „agresívnym“, „elegantným“, atď.

Základné pojmy

abeceda sada písmen v ustálenom poradí; zvyčajne sa delí na veľkú abecedu a malú abecedu

iniciálka väčší počiatočné písmeno; odlišuje sa ozdobná iniciálka a väčšie ozdobné alebo zdobené počiatočné písmeno kapitoly. V súčasnosti iniciálkou nazývame každé veľké začiatočné písmeno v odseku, článku alebo kapitole, hoci jeho zdobenie je skôr výnimkou.

kaligrafia krasopis, alebo spôsob tvorby písma určitým písmarským nástrojom (perom, štetcom a pod.)

kuželka písma bodový rozmer nohy písmena (typu); u väčších stupňov písma sa označuje v cicero; stupeň veľkosti písma

litera pozri písmeno

obraz písmového znaku tvar písmového znaku písaný, kreslený, fotografovaný, tlačený alebo razený

písmar výtvarník navrhujúci kresby tlačových aj iných písiem, popr. modifikujúci klasické alebo iné historické tlačové písma

písmeno jednoliaty písmový znak malej alebo veľkej abecedy, odliatok písmového znaku, litera

písmo sústava písmových znakov písaných kreslených, fotografovaných, tlačených, razených alebo inak vytvorených, alebo tlačové písmo, alebo sústava písmových znakov určených na zhotovenie všetkých druhov sadzby

písmový znak grafický záznam pre hlásku, slabiku, slovo, číslovku, interpunkčné znamienko, hudobný výraz, matematický, chemický alebo iný pojem; pozri tiež obraz písmového znaku

typ pozri písmeno

Tlačové pojmy rod je skupina písiem, pre ktorú sú spoločné určité znaky. Skupina typografických písiem, ktorá sa vyznačuje charakteristickými, kresebne príbuznými znakmi. Príklad rodu: pätkové tieňované písmo.

druh písma určité písmo rovnakého tvarového poriadku (antikva, egyptienka, grotesky atď.)

rodina (family) predstavuje jeden typ písma vo všetkých rezoch, vrátane kresebných a vyznačovacích

typ písma (Typeface) je kompletná abeceda označená menom písma - ide o rez písma - napríklad Times Roman Bold (v DTP sa označuje ako font), alebo o celú rodinu písma - napríklad Times.

rez je variant (verzia) príslušného typu písma: polotučná (medium), tučná (bold), jemná (light), tieňované (shaded), atď. Charakter písma je daný tvarovými prvkami jeho kresby.

font v DTP znamená úplný súbor - počet znakov - jedného typu písma: verzálky, mínusky, kapitálky, číslice, bodky, matematické značky, zátvorky, znaky §, & atď.

základné písmo je najbežnejší rez daného typu písma, väčšinou býva označované ako obyčajné resp. knižné. Stojaté písmo stredného duktu.

stupeň písma vyjadruje veľkosť písma.

súbor písma je jeden rez písma vo všetkých stupňoch.

súprava písma najmenšia ucelená jednotka písma - jeden rez písma určitej veľkosti

klasifikácia tlačových písiem roztriedenie tlačových písiem podľa charakteristiky kresby z hľadiska ich vývoja od začiatku užívania tlačových techník

kresebná verzia proporciami i duktom odlišná kresba písm. znakov, odvodená zo základného písma

modifikácia písma modernizované vydanie písma vytvoreného v minulosti

Písmové pojmy

akcent rozlišovacie (diakritické) znamienko

divis znamienko pre delenie a spájanie slov, spojovník, v hranatých zátvorkách označenie výslovnosti.

ductus, duktus výraznosť kresby písma vyjadrená hrúbkou ťahov písmen v pomere k ich výške

interpunkčné znamienko znamienka slúžiace na členenie viet, k naznačeniu prestávok, modulácie atď.

kapitálky písmená veľkej abecedy na strednej výške písma; používajú sa k vyznačovaniu

kapitály pôvodne rímske tesané písmená, z ktorých vznikli latinkové písmena veľkej abecedy

kurzíva (kursiva, kurziva) vyznačovacie písmo s kresbou sklonenou doprava; verzia základného písma

latinka písané aj tlačové písmo používané národmi, ktoré prevzali abecedné znaky latinského rukopisu

ligatúra zliatok, dvojpísmeno u tlačových písmen ktoré by štandardne vyzerali ďaleko od seba

majuskula (veľké písmená) písmená veľkej abecedy; synonymum verzálka

minuskula (malé písmená) písmená malej abecedy (skrátene "mínuska")

polotučné písmo vyznačovacie písmo výrazného duktu; kresebná verzia základného písma; ťahy jeho písmen sú hrubšie ako ťahy písmen základného písma.

tilda značka v tvare vlnovky, ktorá nahrádza opakované heslo alebo jeho časť; používa sa v slovníkoch, alebo tiež interpunkčné znamienko používané v španielčine a portugalčine

tučné písmo vyznačovacie písmo osobitne výrazného duktu; kresebná verzia základného písma; ťahy jeho písmen sú obzvlášť hrubšie než ťahy písmen základného a polotučného písma.

veľkosť písma veľkosť písmových znakov na kuželke písma, vo fotosadzbe veľkosť písmových znakov v mm. Nepliesť so stupňom písma, ktorý značí veľkosť kuželky a udáva sa v bodoch.

stupeň veľkosť v typografických bodoch alebo milimetroch.

Klasifikácia tlačového písma Súčasná norma klasifikuje typografické písma do jedenástich základných skupín. V praxi vystačíme s ich triedením podľa dvoch hľadísk kresebného princípu (dynamické a statické písmo) serifov či pätičiek (serifové a bezserifové písmo).

Pre lepšiu orientáciu v tlačových písmach vznikla potreba zaviesť ich jednotnú klasifikáciu. Znalosť základnej klasifikácie písma umožňuje výtvarníkovi vybrať vhodné písma s väčším prehľadom a vyvarovať sa chýb pri ich kombinácii.

Roku 1921 vydal prvú klasifikáciu písma Francis Thibaudeau. Založil ju na pätkách a ich

charakteristickom tvare. Túto klasifikáciu neskôr doplnil Maximilien Vox, zaradil do nej novovzniknuté písma, ktoré nespadali do pôvodnej typológie.

Roku 1962 medzinárodná asociácia ATYPI uznala Voxovu klasifikáciu a doplnila ju o nelatinkové písma. Túto klasifikáciu upresnili a doplnili roku 1964 Hermann Zapfa. Willy Mengel a zaviedli normu DIN 16 518. V tom istom roku zaviedol vlastnú klasifikáciu, vychádzajúcu z kresby pätiek, Aldo Novarese.

Roku 1978 Marcel Jacno navrhol klasifikáciu podľa 4 štýlov: lineárne písmo, stará antikva, moderná antikva a egyptienka.

Podľa iných kritérií — historických, geografických, štylistických a estetických, navrhol Jean Alessandini v Codexe 80 roku 1979 novú klasifikáciu, ktorú roku 1987 prepracovala a doplnila firma Bitstream.

Táto klasifikácia delí písma podľa štýlu a zoskupuje tie, ktoré sa podobajú, čo umožňuje lepší

prehľad v nových písmach odvodených z klasických či novodobejších vzorov ich modifikáciou a triedi ich kvôli lepšej katalogizácii na základe číselného kódu.

Pre základnú orientáciu je vhodná klasifikácia založená na prítomnosti či neprítomnosti pätiek, ich tvare, tieňovaní písma a jeho sklone. Zároveň je to aj klasifikácia historická, pretože práve tieto znaky sa v jednotlivých časových obdobiach najvýraznejšie menili. Dynamické písmo (renesančná antikva) charakterizuje menej výrazné tieňovanie, šikmá os tieňovania, oblé nábehy serifov ukončujúcich jednotlivé ťahy, individuálny vzťah šírky základného obrazu písmena k jeho výške. Statické písmo (klasicistická antikva) charakterizuje výrazné zvislé tieňovanie, serify spravidla bez nábehov, nediferencované šírkové proporcie. Prechodové písmo (baroková antikva) stojí uprostred medzi dynamickým a statickým kresebným princípom. Lineárne písmo – písma nie sú tieňované, čiže všetky jeho ťahy majú rovnakú výraznosť (duktus). Kaligrafické písmo (skripty) sa využíva najmä v reklamnej typografii, ďalej na príležitostné a osobné tlačoviny podobne ako písma ozdobné. Písmo možno obmieňať niekoľkými spôsobmi:

- štýlom (kresbou), - stupňom (veľkosťou), - duktusom (hrúbkou ťahu písma), - sklonom (kurzíva) - šírkou znaku.

Na tomto obrázku sú v jednoduchosti označené písma podľa základnej klasifikácie používanej u nás. 1.dynamická antikva renesančná 2. prechodová antikva, baroková 3. statická antikva, klasicistická 4. lineárne písmo serifové (egyptienka) + variant s trojuholníkovými serifmi + variant s rovnými serifmi bez nábehov 5. lineárne bezserifové statické písmo (grotesk) 6. lineárne bezserifové konštruované písmo 7. lineárne bezserifové dynamické písmo 8. lineárna (grotesková) antikva 9.kaligrafické písmo 10. voľne písané písmo 11. lomené písmo

Dynamická antikva zahŕňa renesančnú antikvu vytvorenú v 15. - 18. stor. a ich novodobé modifikácie. Používa sa predovšetkým ako knižné písmo pre krásnu literatúru. Neskoro renesančné písma a ich novodobé modifikácie sú použiteľné univerzálne. Kresba má dynamický (kaligrafický) charakter. Charakteristické prvky kresby: Šírková proporcia je diferencovaná, os tieňa u oblých ťahov je šikmá, natočená doľava, rozdiely v hrúbke medzi hlavnými a spojovacími ťahmi sú malé. Serif majú prehnutý alebo klinovitý nábeh ku drieku, jednostranné hornej serif minusek sú vždy šikmé. Dynamická antikva benátska: Priečka "e" je šikmá. Centaur, Menhartova antikva, Jenson, Roman Dynamická antikva renesančná: Rozdiel v hrúbke hlavných a vedľajších ťahov silne prispieva k výrazu písma. Jednostranné horné serify malých písmen sú vždy šikmé, s výrazným nábehom. Garamond, ITC Garamond, Bemba, Gouda, Palatino, ITC Galliard, Figural . Dynamická antikva neskoro renesančná: Vyznačuje sa zväčšenou strednej výškou a niekedy výraznejšou diferenciáciou vo podfarbení ťahov. Písma sú výborne čitateľné a v sadzbe majú univerzálne použitie. Times, Tempora, Caslon, Plantin

Prechodová antikva zahŕňa barokovú antikvu 18. stor. a ich novodobé modifikácie. Písmo tvorí prechod od dynamických foriem, ovplyvnených písanou formou, ku navrhnutým písmam - statickým antikvám. Uplatňujú sa ako knižné písma s univerzálnou použiteľnosťou. Charakteristické prvky kresby: Výraznejší rozdiel v hrúbke hlavných a spojovacích ťahov, os tieňa u oblých ťahov sa blíži vertikále. Serify sú jemnejšie, s menej prehnutými nábehom. Jednostranný horný serif u malých písmen sú menej šikmé ako u renesančnej antikvy; u modifikácií sú niekedy kolmé ku písmovému ťahu. Šírková proporcia je diferencovaná, ale smeruje k väčšej jednotnosti. Baskerville, ITC New Baskerville, Bookman, ITC Century, Fournier, Menhartova romana, Kolektív, Týfova antikva

Statická antikva uzatvára historický vývoj foriem knižného písma klasicistickým antikva z konca 18. a začiatku 19. storočia. Zahŕňa aj novodobé modifikácie. Používa sa predovšetkým ako knižné písmo pre krásnu literatúru. Charakteristické prvky kresby: Kresba všetkých znakov má výrazné kontrasty hlavných a vedľajších ťahov. Serif sú vodorovné, tenké. Šírková proporcie je rovnaká. Os podfarbenie u oblých ťahov je zvislá. Statická antikva didotovská Vnútorný okraj kresby je kolmý na účiarie. Vodorovné serify sú bez nábehov, zvislé serify majú geometricky konštruovaný zaoblený priebeh. Bodona, Walbaum, ITC Fenice, ITC Zapf Book, Teimerova antikva Statická antikva anglická Má tvarovo živšie stavbu znakov a výraznejšie serif y s oblými nábehy ku všetkým vedľajším ťahom. Sú často využívané ako titulkové písma. Century Schoolbook, Modern, monotypov Modern, Normandiu Lineárne serifové písmo zahŕňa písma vychádzajúce z egyptienok 19. storo čia a ich novodobej modifikácie. Tieto písma kombinujú prvky antikvových (serif, málokedy diferenciácia hrúbky písmových ťahov) a lineárnych písiem (väčšinou v základnom skeletu znaku). Charakteristické prvky kresby: Tieňovanie nevýrazné. Os oblých ťahov je vždy zvislá. Výrazný serif. Prevláda statická (nemenná) šírková proporcia. Lineárne písmo serif (Clarendon) je kresebne plynulejší variant egyptienek. Hrúbka hlavných a spojovacích ťahov je mierne diferencovaná. Serif štvorhranný, v hrúbke spojovacích ťahov, vodorovne nasadený, do hlavných ťahov prechádzajú prehnutými nábehmi. Clarendon, Impressum, ITC American Typewriter, Egyptienne F, Public Lineárne písmo serif s trojuholníkovými serifami vzniklo ako titulkové v 19. storočí. Hrúbka hlavných a spojovacích ťahov je mierne diferencovaná. Výrazné klinové serify vodorovne nasadené, s rôznym uhlom zrezanie. Latin, Wide Latin, ITC Barcelona

Lineárne písmo serif s rovnými serifmi (egyptienka), vzniklo ako na počiatku 19. stor. Niektoré novodobé modifikácie sa uplatňujú aj ako novinové a časopisové písma. Hlavné a spojovacie ťahy sa hrúbkou líšia len nepatrne alebo vôbec nie. Štvorhranné, doskovité serify v hrúbke spojovacích ťahov, vodorovne nasadené bez nábehov. Stredná výška je zväčšená. Beton, Serif, Glyph, Rockwell Lineárne bezserifové statické písmo zahŕňa grotesky 19.storočia a ich novodobej modifikácie. Východiskom je statické schéma klasicistickej antikvy. Charakteristické prvky kresby: Šírková proporcia nie je diferencovaná. Os tieňovania je málo výrazná, vždy zvislá. Lineárne bezserifové statické písmo, grotesky Šikmo zakončené otvorené ťa hy u minusek a, c, e, s. Gothic, Akzidenz Groteska, Slavia Groteska Lineárne bezserifové statické písmo, neogrotesk Zakončenie otvorených ťahov (uc, e, s) je dôsledne vodorovné. Os tieňa je zvislá. Stredná výška je zväčšená. Univers, Helvetica, ITC Franklin Gothic Lineárne bezserifové konštruované písmo vychádza z konštruktivizmu dvadsiatych rokov. Monolineárne písma sú koncipovaná do geometrického tvaru alebo sa z neho odvodzujú. Lineárne bezserifové písmo odvodené zo štvoruholníka Šírková pro porcia nie je diferencovaná. Eurostile Lineárne bezserifové písmo odvodené z kruhu Šírková proporcia je diferencovaná. ITC Avant Garde Gothic, Futura, Kábel, Bauhaus Lineárne bezserifové písmo odvodené z iného geometrického útvaru Šírková proporcie nie je jednotná. Barell

Lineárne bezserifové dynamické písmo nadväzuje na dynamické tvarovej schému a starostlivo modeluje jednotlivé znaky vo väzbe na tradíciu. Charakteristické prvky kresby: Výbehový oblúky (a, c, e, s) nemajú uzatvorenú kresbu. Mierna diferenciácia hrúbky písmových ťahov. Lineárne bezserifové dynamické písmo s vertikálnou osou Nemá príliš veľké rozdiely v šírkových proporciách. Antique Olive, Frutiger

Lineárne bezserifové dynamické písmo s naklonenou osou Má výrazné rozdiely v šírkových proporciách. Písmové znaky sú vyvažované podľ a doľava naklonenej osi. Gill, syntaktický, Maršov grotesky Lineárna antikva zlučuje kresebné a tvarové prvky písiem antikvových a bezserifových. Charakteristické prvky kresby: Serif plynulo prechádzajú v kresbu znaku. Šírková proporcia nie je jednotná, častejšie je rovnaká. Lineárne antikva s jemnými serifami Krátke serify len opticky uzatvárajú kresb u písmových znakov. Často prevažujú monolineárne ťahy. Copperplate Gothic, ITC Elan, ITC Symbol, Insignia Lineárna antikva so skrytými serifami Písmové ťahy sú zakončené výrazn ým rozšírením (skrytými serifami). Má zvyčajne miernu diferenciáciu vo tieňovanie znakov a rozdielnou šírkovo proporciu znakov. Friz quadro, Icon, Albertus, Marsia Lineárne antikva s rozšírenými koncovými ťahmi. Ťahy sú zakončovanie zret eľným rozšírením, ale menej výrazným, ako sú skryté serify. Väčšinou rozdielna šírková proporcie a výrazne kontrastné písmové ťahy.

Kaligrafické písma Vychádzajú z kultivovaných grafických skriptov s výraznými rozdielmi v hrúbke ťahov. Dynamické Nadväzuje na renesančný kaligrafiu od 15. storočia. Tvary sú odvodené z kaligrafického písma písaného plochým perom postaveným šikmo k účiariu. Prechodové Nadväzuje na kaligrafické písma z konca 17. storočia. Je odvodené z kaligrafie plochým perom postaveným rovnobežne s účiarím. Statické Nadväzuje na písané, rytecké a litografické skripty z konca 18. a začiatku 19. storočia. Vychádza z kaligrafovaného písma písaného ostro zrezanými perom, u ktorého sa dosahuje rozdielov v hrúbke ťahov písmen zmenou tlaku. Voľne písané písma Vychádzajú zo súčasných rukopisných skriptov. Väčšinou len nepatrné rozdiely v hrúbke ťahov, sú napísané okrúhlym a tupým nástrojom. Lomené písma Písma od gotiky až do 19. storočia, nová lomená písma vznikajú ojedinele i v súčasnosti. V kresbe znakov sú typické lomené ťahy, u verzáliek často veľmi komplikované. Hrúbka písmových ťahov je výrazne odlišné. Existuje niekoľko typov lomených písiem - textúra, rotunda, fraktúra, gotikoantikva a švabach. V súčasnosti vzniká množstvo veľmi originálnych alebo amorfných písiem, ktorá sa dajú do niektorej klasifikačnej skupiny len ťažko jednoznačne zaradiť. Existujú preto aj iné klasifikácie písiem, ktoré na novo vzniknutá písma reagujú. Nie je však zmyslom tohto článku je tu všetky vymenovávať. Československá klasifikácie nám však môže byť vhodným vodítkom pri zaradení klasických typografických písiem.

Delenie písem (fontov) zjednodušene V odbornej typografii sú rôzne kritéria delenia typov písem. Pre naše potreby si vystačíme so zjednodušeným delením na 3 skupiny (pričom každá zahŕňa tisíce druhov písem): Pätkové písma (serif) Pätky písma (anglicky serif) sú kolmé zakončenia ťahov písmen, ktoré vizuálne pomáhajú držať rovinu riadka. Najznámejším pätkovým písmom (fontom) je Times New Roman. Bezpätkové písma (sans-serif) ako vyplýva z názvu písma pätky nemajú – sú graficky jednoduchšie. Najznámejšími takýmito písmami sú: Arial, Tahoma, Verdana… Písané, ozdobné a zvláštne písma (akcidenčné) patria sem rôzne písané a kaligrafické písma, rovnako ako archaické a futuristické. Takisto ozdobné a tiež aj sady rôznych znakov. Častý problém pri týchto písmach sú chýbajúce znakové sady pre stredo-európske jazyky (písmená s diakritikou). Proporciálne a neproporciálne písmo Neproporciálny Courier New Písmo Courier New je ľahké spoznať na prvý pohľad. Vyzerá ako napísané na písacom stroji. Na monitore vyzerá dobre len pri veľkosti 10. Courier New je pätkové písmo, ktoré je charakteristické tým, že každý znak má rovnakú šírku, aj „i“ aj „m“ sú široké rovnako. Väčšina písem sú proporciálne – čiže nie sú široké rovnako. Pri bežných písmach úzke znaky zaberajú menej miesta ako široké. Pri Courieri New sa dá ale ľahko vyrátať, koľko textu sa zmestí na jednu stranu.

.

Využitie písem v praxi Tlačené texty V typografii pre texty určené na tlač (knihy, časopisy, noviny) je preferované používanie pätkových písem na odseky textov. Je to práve kvôli ich pätkám, ktoré pomáhajú očiam vizuálne udržať riadok. Pri väčšom písme pätky ale rozptyľujú pozornosť a preto pri nadpisoch sa zvyknú používať bezpätkové fonty a navyše zvýraznené hrubým rezom (boldom). Na zvýraznenie v texte sa uprednostňuje použitie šikmého písma (kurzívy), keďže časté použitie hrubého písma (boldu) v texte vyvoláva dojem „šachovnice“. Hrubé písmo je primerané v tlačenom texte používať pre začiatočné slová na zvýraznenie Digitálne texty – web-stránky Pri textoch, ktoré sú čítané cez monitor, je situácia iná. Pätkové písma, keďže sú graficky komplikovanejšie, ich pri bežnej malej veľkosti monitory cez pixely nedokážu dostatočne vykresliť a preto sú čitateľnejšie bezpätkové písma. Na lepšie vizuálne udržanie riadka očami sa využíva väčší priestor medzi jednotlivými riadkami. Texty určené na tlač musia byť v tomto opatrné, lebo väčšie riadkovanie naťahuje rozsah strán. Na webe sa na zvýraznenie textu viac využíva hrubé písmo (bold). Na zvýraznenie textu čítaného cez monitor sú šikmé písma (kurzívy) nevhodné, keďže sťažujú čitateľnosť. Ak sa predsa použijú, je lepšie ak v kombinácii s boldom.

Kombinovanie jednotlivých písem Ukážky známych fontov a ich rezy. Rôzne písma vyzerajú rôzne pri jednotlivých veľkostiach. Inak vyzerajú pri hrubých rezoch, inak pri kurzíve. Pre tlačené aj pre elektronické texty platí, že podčiarknutý text je zastaranou formou zvýraznenia z čias písacích strojov. Podčiarknutie textu sa dnes využíva prevažne len pri hypertextových odkazoch. Práve využitie rôznych písem s rôznymi veľkosťami pre odsek a úrovne nadpisov, špecifické riadkovanie, ako aj rozostupy medzi odsekmi a nadpismi spadá do typografického umenia. Správne naaranžovanie dokáže vyvolať vizuálny zážitok a naopak nesprávne naaranžovanie dokáže odpudiť. Weby prezentujúce rôzne subjekty by mali byť typograficky konformné. Naopak, blogy si môžu dovoliť estetické experimentovanie a často nonkonformná typografia je základom ich dizajnu. Pri internetových stránkach platí tiež pravidlo, že sa majú používať fonty čo najviac rozšírené, aby sa web správne zobrazoval čo najväčšiemu počtu návštevníkov.

Rezy písma Variácie kresby základného písma nazývame rezmi písma. Základný rez písma je obyčajné písmo, používané na sadzbu hladkého textu. Vyznačovacie rezy písma sú rezy určené na zvýraznenie častí textu alebo grafické obohatenie typografického diela.

Typometrický systém

Až do 18. storočia používala každá kníhtlačiareň svoj vlastný merný systém, svoje písma, litery určitých rozmerov (veľkosť písma, prekladu, typu), ktoré neboli kompatibilné s inými tlačiarňami.

Didotov typometrický systém, alebo bodová sústava Ako prvý sa pokúsil kodifikovať jednotný systém Fournier roku 1776 vo svojom diele Manuel Typographique. Vychádzal pritom z francúzskej stopy (32,48 cm), ktorá sa delila na 12 palcov, 1 palec na 12 čiarok, 1 čiarka na 6 typografických bodov. Fournier tiež pomenoval písmové stupne. Didot neskôr (1780) Fournierov systém zdokonalil a prepočítal Fournierove miery do metrickej sústavy. Jeden meter rozdelil na 2660 typografických bodov. Zaviedol jednotku 1 cicero, ktorá má 12 typografických bodov (4,51 mm), 1 typografický bod je 0,3759 mm. Jeho typometrický systém sa používa dodnes.

Systém pica (pajka) - angloamerický typometrický systém (monotypový) Monotypový systém (britský) vychádza z anglickej stopy (30,47 cm) a používa jednotku 1 pica (11,25 bodu podľa Didotovho systému). Na naše územie sa dostal so zavedením monotypových strojov (písmenová strojová sadzba) britskej výroby. Dnes tento systém využíva väčšina zalamovacích programov v počítačovej typografii. Ponúkajú síce možnosť pracovať aj v Didotovom alebo metrickom systéme, ale bodová veľkosť písma a prekladu je v monotypovom systéme a ostatné rozmery sa tiež z tohto systému prepočítavajú. Upravený systém pica - počítačová sadzba Systém pica sa ukázal v počítačový sadzbe ako nevýhodný, pretože zaokrúhľovanie mnohokrát spôsobovalo nemalé problémy a nepresnosti. Americká firma Adobe upravila systém tak, že jeden palec obsahuje presne 72 bodov (6 pica po 12 pt), jeden bod meria 0,3528 mm. Upravený systém pica používa ako predvolený všetok americký softvér pre grafiku a sadzbu (Adobe, Corel, Quark). Niektoré z nich umožňujú použitie Didotových bodov.

Metrický systém Metrický systém sa používa v typografii vo špecifických prípadoch — pre stanovenie výšky znaku pri veľmi veľkých stupňoch (billboardy, tabule), definovaní rozmerov stránky alebo šírke sadzby. Rozdiely medzi Didotovým a anglo-americkým typografickým merným systémom nie sú až tak výrazné, takže pri určovaní bežných veľkostí tlačových písiem sa nič nestane, keď sa pomýlime a obe systémy zameníme. Kombinovať je však nemožno. Aj keď sa rozdiely medzi niektorými ďalšími jednotkami nezdajú veľké, napríklad 1 cicero je skoro pol centimetra, nikdy ani v duchu jednotky takto neporovnávajte. Pracujte dôsledne v jednom systéme. Ak používame DTP iba pre vlastnú potrebu, pracujeme samozrejme v systéme metrickom. Ak sme však v kontakte s profesionálnymi grafikmi, typografmi, tlačiarňami, nevyhneme sa Didotovmu bodovému systému, a to prinajmenšom v určovaní veľkosti písma.

Veľkosť písma Kuželka História tohto pojmu je v klasickej olovenej sadzbe. Kovová sadzba vychádza z odliatkov písmoviny. Kuželka je tvorená kovovým hranolom, ktorý sa nazýva noha písmena. Na vrchu obdĺžnikového odliatku, tzv. ramene, je umiestnená hlava písmena, čo je reliéfne vystúpený obraz písmového znaku (platí pre kníhtlač). Písmeno je zrkadlovo obrátené, aby po otlačení bolo správne čitateľné, verzálková doťažnica sa dotýka horného okraja ramena kuželky. Nad ňu vybiehajú len akcenty verzálok, do „zvyšného miesta“ dolu dolné doťahy. Z toho vyplýva, že aj keď má kuželka napr. 10 bodov, veľkosť písma je menšia. Stupeň písma tak určuje veľkosť kuželky, veľkosť písmena na kuželke sa nazýva svetlá výška písma. Ak vysadíte vedľa seba dve rôzne veľkosti písma, účiarie bude rovnaké, ale veľkosť písmových znakov bude iná.

Štvorček V predchádzajúcom sme hovorili len o výške kuželky. Jej šírka, pochopiteľne, závisí predovšetkým od veľkosti kresby toho ktorého písmena, odbornejšie povedané od počtu jednotiek, ktoré sú jej pridelené. Štvorček je štvorec kuželky za redpokladu, že máme kuželku 12 bodov (cicero) a jej šírka a výška je 12 x 12 bodov. Do štvorčeka sa štandardne umiestňuje verzálka M. Stupeň písma Hodnota stupňa písma je práve veľkosť kuželky. Napriek tomu, že vychádza z klasickej sadzby, používa sa aj pri počítačovej sadzbe. Jednotky Jednotky získame rozdelením štvorčeka na menšie vertikálne časti. Najčastejšie sa používa systém 18 jednotiek na štvorček. Každá litera je inak široká, a preto nie sú rovnako široké ani kuželky jednotlivých písem. Hovoríme v tejto súvislosti s proporcionálnym písmom, (také sú všetky typografické písma - teda nie rôzne gotické alebo kaligrafické typy písem alebo napríklad písmená na písacom stroji). Typickým zástupcom neproporcionálneho písma v počítačovej sadzbe je Courier. Veľkosť písma Termín na označenie skutočnej veľkosti písmových znakov. Pri klasickej sadzbe vždy zodpovedá svetlej výške písma. Pre sadzačov bola v tomto ohľade ideálna fotosadzba, pri ktorej sa písmo zadávalo práve touto hodnotou a ihneď vedeli, aký bude výsledok. Počítačové zalamovacie programy to väčšinou neumožňujú.

Typografické názvy veľkostí písma Veľkosť Názov Veľkosť Veľkosť Použitie [B] [mm] [inch]

6 Nonpareille 2.255 0.0888 slovníky, vysvetlivky, poznámky 7 Kolonel 2.631 0.1036 slovníky, vysvetlivky, poznámky 8 Petit 3.007 0.1184 noviny 9 Borgis 3.383 0.1332 časopisy, knihy 10 Garmond 3.759 0.1480 knihy 12 Cicero 4.511 0.1776 detské knihy 14 Stredné 5.263 0.2072 detské knihy 16 Tercie 6.014 0.2368 titulky 18 Parangon 6.766 0.2664 20 Text 7.518 0.2960 24 Dvojcicero 9.023 0.3552 28 Dvojstredné 10.525 0.4144 ... ... ... ... ... 72 Sesticicero 27.065 1.0656

Aké veľkosti písma sa najčastejšie používajú. Ako základná veľkosť bežne čitateľného textu sa udáva 8-9 bodov. Je to bežné novinové písmo, v časopisoch sa používa skôr veľkosť 9, v knihách 9-12. S písmom 8 majú problémy starší ľudia. Veľkosť väčšia ako 12 bodov je pre detské knihy, veľkosti menšia ako 8 bodov na sadzbu poznámok, odkazov... Je to vždy závislé na šírke sadzby, formáte a rozmere stránky. Tiež je potrebné pripomenúť, že každý typ písma má na kuželke iné proporcie, a tak bodovo rovnaké písma môžu byť rozdielne veľké. Platí pravidlo, že celý materiál má byť vysádzaný prevažne jednou veľkosťou písma. Vedľajšie texty je možné vysádzať menším stupňom, rozdiel veľkosti by však mal byť viditeľný. Titulky môžu byť väčšie ako hlavný text. Môžu, ale nemusia. Text zobrazený na obrazovke, alebo vytlačený tlačou s menšou rozlišovacou schopnosťou sa zdá menší a menej čitateľný ako rovnaký text vytlačený. To niekedy vedie ku zbytočnej snahe zväčšiť písmo.

V A, L A VA, LA

Medzery Prestrkanie (letter spacing) Medzery medzi písmenami a slovami sú ďalšími z prvkov ovplyvňujúcich čitateľnosť. Vyrovnávanie týchto medzier sa nazývajú rozpal alebo prestrkanie. Správne prestrkanie má vytvárať opticky rovnaké medzery v celom rozsahu textu. Medzery medzi písmenami v slovách nemôžu byť mechanicky rovnaké, ale musia rešpektovať tvar písmen. Medzi otvorenými písmenami musia byť medzery menšie (napríklad dvojica TX, LA) než medzi uzavretými písmenami (HN, MD). V DTP softvéri sú medzery dané šírkou písmena fontu v tzv. tabuľkách šírok, softvér automaticky určuje medzery pre všetky možné prípady dvojíc znakov. Vyššia hodnota prestrkania určuje voľnejšie sadzbu, nižšia hodnota tesnú sadzbu. Najdôležitejšou, ale aj najnáročnejšou úlohou, je dodržanie pekných rozostupov u nadpisov, plagátov, pozvánok a pod., do hry však vstupuje subjektívne hľadisko a výtvarný cit. V dnešnej dobe existuje natoľko kvalitný softvér, že nutnosť ručného zásahu do prestrkania je vhodné len v dvoch prípadoch: o pri vyznačovaní - zdôrazňovaní slov alebo textov (prestrkané slovo sa tým odlíši od ostatného textu) o pri špeciálnom grafickom zámere u typografických úprav kratších textov, kedy sa sleduje iný cieľ než

je dobrá čitateľnosť (napr. aby sa text vošiel do vymedzenej oblasti). Neprípustné je používať prestrkávanie na zarovnávanie oboch okrajov stĺpca pri sadzbe na blok. V takomto prípade sa obvykle zväčšujú medzislovné medzery. Aj medzery medzi slovami majú byť v rámci celého textu rovnaké, nepríliš veľké a nie príliš malé. Zvyčajná medzislovná medzera je 1/3 štvorčeka. Štvorček (mutton) označuje medzeru rovnako širokú, ako je výška písmena. Na medzeru medzi slovami je určený znak medzera (space).

Tvrdá a mäkká medzera V DTP sa stretneme s pojmom tzv. nezlomiteľnej - tvrdej medzery (nonbreaking space). Je to stála medzera, ktorá sa pri prípadnom zväčšovanie medzier nemení a navyše pevne spája znak a slovo alebo dve slová. Príkladom je predložka pred slovom. Ak je medzi predložkou a slovom tvrdá medzera, DTP program nemôže oddeliť predložku a slovo, čiže ak by vyšla predložka na koniec riadka, automaticky sa odriadkuje so slovom. Pri mäkkej medzere ostane na konci riadka a odriadkuje sa len samotné slovo. Figurálna medzera Figurálna medzera (figure space) je typ medzery pre sadzbu číslic (znaky 0-9), ktoré majú všetky rovnakú šírku, aby ich bolo možné vsádzať aj do tabuľkových zvislých stĺpcov pod seba. Figurálna medzera má rovnakú šírku (ako všetky číslice) a medzerou o tejto šírke možno nahradiť vynechanú číslicu. Kerning U menších veľkostí písma do cca 16 bodov tento nedostatok ignorovať, ale pri použití väčšieho stupňa (na titulok, titulnú stranu i.) je potrebné medzery opticky korigovať, vykonávať ručne tzv. kerning medzi dvojicami zle vyvážených znakov. Kerning je opäť jeden z výrazov kovovej sadzby. Znamenal prekročenie tvaru písmena cez telo litery, aby sa dostalo bližšie k susednému písmenu. Pre anglofónny výraz kerning je v našich končinách zažitý výraz kompenzácia alebo vyrovnanie. Na to, aby riadok textu vyzeral pekne (bez neprimeraných medzier medzi jednotlivými písmenami) a dobre sa čítal, je nutné, aby písmo obsahovalo tzv. kerningové informácie. Ligatúra Niektoré dvojice písmen v sadzbe tvoria priamo jeden znak (bývajú to tradičné spojenia ff, fi, ffi). Ide o tzv. ligatúru čiže zliatok. V kovovej sadzbe je teda takáto dvojica (trojica...) znakov nahradená jedným znakom na ktorom sú obe písmená.

Pojmy používané pri písmach

antikva je základná forma latinkového tlačového písma; jej abecedné znaky sú odvodené z rímskych kapitálok a karolínskych malých písmen; rozlišuje sa renesančná antikva, baroková, klasicistická antikva a rad ďalších z uvedených druhov odvodených písiem

serifové písmo (serif) písmo s priečnym zakončením zvislých ťahov písmen;

bezserifové písmo skupina písiem bez serifov, nazývaná tiež grotesky (neodborne tiež paličkové písmo)

grotesk bezserifové písmo bez výrazného tieňovania;

grotesková antikva písmo kumuluje v sebe formálne prvky serifového aj bezserifového písma; máva skryté serify s diferenciáciou písmových ťahov

egyptienka latinkové písmo bez výrazného tieňovania so štvorhrannými serifami

gotické písmo druh lomeného písma; odlišuje sa textúra (s dôsledne lomenými oblúkmi malých písmen); pozri tiež lomené písmo

kaligrafické písmo písmo s ustálenou formou písané ručne kaligrafickým nástrojom (plochým perom, štetcom a pod.), resp. písmo, ktorého obraz má kaligrafický charakter

písané písmo (skript) písmo, ktorého znaky sú dodané ako kaligrafické písané ručne; môžu vychádzať z mediryteckého alebo moderného rukopisu, alebo z písma písaného štetcom, plochým perom a pod.

akcidenčné (príležitostné) písmo písmo pre sadzbu príležitostných tlačovín, inzerátov a pod, titulkov v novinovej, časopiseckej a kusovej sadzbe; medzi akcidenčné písma patrí predovšetkým tučná antikva, egyptienky, grotesky, všetky písma písané a zdobené

fraktúra lomené písmo s lomenými i oblými ťahmi písmen; písmená "b", "h", "k", "l" sú rozštiepené; niektoré písmové znaky fraktúry slúžia ako matematické symboly; rukopisná fraktúra sa nazýva kurent

graféma zákl. jednotka písomnej podoby jazyka súvzťažná s hláskou, písmeno, litera

lomené písmo písmo s lomenými oblúkmi písmen, pôvodne nazývané gotické; pozri tiež fraktúra, gotické písmo

modifikované písmo písmo s kresbou odvodenú z písma klasického, pričom zostal zachovaný charakter; modifikujú sa písma renesančné, barokové a klasicistické; tieto písma nie sú považované za plagiáty

blokové písmo druh tučného bezserifového písma

knižné písmo písmo vyváženej kresby stredného duktu dobre čitateľné; zvyčajne to býva klasické písmo;

italika pôvodné pravosklonné písmo (neodvodené zo stojatého písma)

hrúbka písma odkazuje na svetlosť alebo tmavosť grafémy, ktorý bude použitý na zobrazenie textu, relatívne vzhľadom k ostatným písmam v danej rodine písma.

natiahnutie písma - ukazuje požadované natiahnutie alebo stiahnutie grafémy, ktorá bude použitý na zobrazenie textu, relatívne vzhľadom k ostatným písmam v danej rodine písma.

vyznačovacie písmo písmo používané na zvýraznenie alebo modulácie časti textu; pozri tiež kurzíva, polotučné písmo, tučné písmo

variant písma určuje, či je text zobrazený pomocou normálnych znakov pre malé písmená (minuskuly "mínusky") alebo použitím zmenšených veľkých písmen (kapitálky - VEĽKÉ písmená znížené na strednú výšku malých písmen - nie vždy sa to dá), prípadne VERZÁLKAMI (majuskuly).

Tvarové odlišnosti od základného písma v rámci fontu záležia od šiestich atribútov:

veľkosť minuskuly verzálky

váha hrúbka ťahov písma

slabé normálne tučné veľmi tučné

proporcie diferencované – každý ťah má inú hrúbku nediferencované – každý ťah je rovnako hrubý

šírka zúžené normálne rozšírené

sklon

stojaté kurzíva opačná kurzíva

štýl serifové (pätkové) bezserifové (sans-serif, bezpätkové) normálne štylizované

Osnova písma a kresba písmového znaku

Názvoslovie

účiarie - základňa písmovej osnovy, na ktorej sú postavené obrazy písmových znakov. preťah Aby písmové znaky boli opticky rovnaké, presahujú oblé písmená účiarie. Tomuto presahu písmena sa hovorí preťah. duktus - výraznosť kresby písma vyjadrená hrúbkou ťahov písmen v pomere k ich výške. Rozoznávame písma zoslabeného duktu - tenké a slabé. A naopak písma zosilneného duktu - polotučné, tučné a veľmi tučné. tieňovanie - zosilňovanie častí alebo celých ťahov písmen, zvlášť u drieku a oblúkov. Kolmé podfarbenie je typické pre písma statické, šikmé (diagonálne) proti smeru hodinových ručičiek pre písma dynamické. ťah písma - kresebný prvok písmového znaku, napr. driek, oblúk, nábeh, výbeh atď. Podľa tvaru sa rozlišuje oblý, priamy a podfarbený ťah. driek písmena - hlavný vertikálny priamy šikmý, nie však oblý ťah písmena. serif (pätka) - priečne zakončenie ťahu písmena (vodorovné, zvislé alebo šikmé). Tvar serifu je jednotný v kresbe daného písma a pomáha utvárať jeho charakter.

Pojmy tlačového písma a konštrukcie tlačového písma bruško písmena oválny až kruhový ťah písmena, spravidla spojený s driekom písmena diagonála uhlopriečka resp. šikmý ťah písmena doťah ťah písmená siahajúci k doťažnici; rozoznáva sa dolný doťah - ťah písmena siahajúci k dolnej dotažnici, horný doťah - ťah písmená siahajúci k hornej doťažnici, stredný doťah - ťah písmena siahajúci k strednej doťažnici doťažnica vodorovná čiara písmovej osnovy, do ktorej sa kreslia písmená; rozoznáva sa horná, verzálková, stredná a dolná doťažnica pozri tiež písmová osnova driek písmena hlavné zvislý alebo šikmý, nie však oblý ťah písmena hlava písmena horné zakončenie drieku písmen "d", "t", "p", pozri reliéf písmového znaku chrbát písmena hlavná oblý ťah písmena tvoriaci jeho chrbticu, napr. pri písmene "S" chvost písmena výbehový ťah písmen "y", "j", "r", "K", "R" a i. kút uhol vzniknutý kolmým krížením dvoch ťahov alebo prvkov písmena nábeh ťah písmená vytvárajúce spojenie serifu s driekom písmena alebo spojenia oblého ťahu písmena s priamym ťahom oko písmena uzavretý oválny alebo kruhový ťah písmen "o", "g" a i.; nie je spojený s driekom písmená ostroha písmena spravidla zakrivený šikmý ťah pri písmene "Q" päta písmena kresebné zakončenie drieku písmen "a", "b", "d", "u", niekedy tiež "U", resp. spodná plocha nohy písmena písmová osnova sústava vodorovných čiar, do ktorých sa kreslia tlačové písma preťah časť ťahu písmena, ktoré z optických dôvodov presahuje niektorú doťažnicu priečka priečny ťah písmen "e", "f", "t", "A", "H" a pod. rameno písmena horizontálne ťah písmená nasadený na driek, napr "E", "F", "L", horná plocha nohy písmena, na ktorej je umiestnený reliéf písmového znaku serif priečne zakončenie ťahu písmena (predtým nepresne "pätka"), rozlišuje sa zvislý serif zvislé zakončenie oblých ťahov, napríklad pri písmenách "C", "S" skelet písmena základný čiarový tvar písmena slza zakončenie výbehu v tvare slzy, napr. "j", "y"

slučka spodný uzavretý ťah písmena "g" tieňovanie zosilňovanie častí alebo celých ťahov písmen, najmä drieku a oblúkov; zvislé tieňovanie oblúkov je typické pre písma klasicistická, šikmé (diagonálne) pre písma renesančné stredná výška písma výška písmen malej abecedy nepresahujúce účiarie a strednú doťažnicu ťah písmena kresebný prvok písmového znaku, napr. driek, oblúk, nábeh, výbeh atď.; podľa tvaru rozlišujeme oblý ťah, ťah písmena tvoriaci oko, nábeh alebo výbeh alebo iný kresebný prvok spravidla nadväzujúci na driek priamy ťah, zvislý alebo šikmý driek písmena, na ktorý spravidla nadväzujú oblé ťahy, nábehy, výbehy tieňový ťah, zosilnený priamy alebo oblý ťah písmena vyjadrujúci výrazne charakter písma účiarie základňa písmovej osnovy, na ktorú sú postavené obrazy písmových znakov; odlišuje sa horné indexové účiarie základňa pre umiestnenie horných indexov dolné indexové účiarie základňa pre umiestnenie dolných indexov; ucho písmena výbehový ťah písmena "g" vlasovka jemný ťah v kresbe písma vrchol písmena ostré spojenie dvoch priamych ťahov písmená, napríklad u "A", "N", "V", "W" výbeh ťah písmena zakončený iným kresebným spôsobom ako serif (pätou, slzou, skosením, zrnom) zrno zakončenie výbehu v tvare zrna s kútom

Preklad S prekladom sme sa stretli už pri veľkosti písma. V kovovej sadzbe sa zväčšovali medzery medzi riadkami vložením kovových preložiek. Takzvaná kompresná sadzba má prekladov nulový (napríklad 8b/8b). To znamená, že medzi riadkami nie je žiadna viditeľná medzera, respektíve riadky sú vzdialené od seba presne tak, že sa žiadna časť písmen z nasledujúceho riadku sa predchádzajúceho nedotýka. Pri DTP však k tomu ale môže dôjsť, keď zvolíme prekladov mínusový - písme o veľkosti 10 bodov dáme napríklad riadkovanie 9 bodov. Mínusový prekladov je využiteľný len v jedinom prípade - a to u verzáliek. Veľké písmená sú totiž bez dolných doťahov, a tak majú na kuželke trochu voľného miesta o ktoré sa môže riadkovanie zmenšiť. Text zo samých verzáliek však použijeme len málokedy. Pri verzálkach však v slovenskom prostredí dochádza k inej nepríjemnosti a to sú akcenty (diakritické znamienka). U lacných programov bývajú niekedy dodatočne implantované do pôvodných fontov a veľkosť písma sa tak o akcent zväčší bez toho, by sa takáto zmena premietla do systému. V tomto prípade potom akcenty môžu zasahovať pri kompresnej sadzbe do spodných doťažníc predchádzajúceho riadka, a preto je potrebné upraviť preklad. Tento problém býva niekedy vyriešený tým, že verzálky s akcentmi sú menšie ako ostatné. To však nevyzerá najlepšie, aj keď takýto postup z vývoja typografie poznáme. Prekladom upravujeme hlavne vzhľad a čitateľnosť. Kompresný text je horšie čitateľný ako text mierne preložený. Najmä v slovenčine je kompresná sadzba nevhodná. Preklad by ale nemal byť väčší ako 10-25% veľkosti písma, pretože pri väčších medzerách medzi riadkami sa text horšie vníma, oko musí hľadať ďalší riadok, súdržnosť obsahu sadzby sa rozpadá, plynulosť čítania je narušovaná. V súčasnosti je však veľmi veľký prekladov (100-200%) jedným z módnych trendov najmä u reklamnej typografie.

Sadzba To, ako bude vyzerať vysadené text v riadkoch, teda vizuálny vzhľad riadku i celého obrazce sadzby, ovplyvňuje typograf spôsobom sadzby. Obrazce sadzby Rozsiahle texty zvyčajne sádzame v sadzbe na blok. Tento spôsob má zarovnané oba okraje, ľavý aj pravý; toho program dosahuje vkladaním nerovnakých medzier medzi slová. Účinok sadzby na blok je kľudný a rytmus čítania rovnaký, preto je blok vhodný pre dlhodobé čítanie. Platí to však len pre určité dĺžky riadku. Pri krátkych riadkoch dochádza k nepríjemným dieram. Sadzba na zástavku s ľavou zarážkou má zarovnaný ľavý okraj a voľný výstupný riadok, čiže zástavku doprava, medzery medzi slovami sú rovnaké. Zástavka je použiteľná jednak pri príliš malej šírke stĺpca, alebo keď celkový text nie je abnormálne dlhý. Sadzba na zastávku má prirodzenejší charakter ako do bloku (keď píšete ručne, taktiež nemáte pravý okraj úplne zarovnaný). Malé medzislovné medzery prispievajú ku kvalitnej textovej ploche, ktorá je bez dier a bez "riek" - dôležité pre nerušené čítanie. Navyše nerovnomernú dĺžka riadok prispieva k lepšej orientácii zraku v texte. Účinok sadzby na zástavku je živší. Kladie ale väčšie nároky na sadzača, pretože nie vždy je tu možné použiť automatické delenie slov. Pri úprave je dobré definovať vopred tzv. pásmo voľného východu - vymedzenú časť konca riadku, kde budú končiť všetky riadky. Čím je riadok dlhší, tým sa zväčší aj toto pásmo . Maximálne by to mala byť 1/6 šírky sadzby, minimálne pásmo by malo byť cca dva štvorčeky, aby stĺpec nevyzeral ako nepodarený zarovnaný blok. Sadzba na zástavku je najmä v Európe čoraz obľúbenejšie. Sadzba na prápor s pravou zarážkou je v bežnej praxi úplne nepoužiteľná, pretože ide proti zásadám čítanie. Oči ťažko hľadajú začiatok ďalšieho riadku. Tento spôsob sadzby je možné používať len u výnimočne krátkych inzertných textov, popisov obrázkov, pre titulok alebo podpis, ak tým typografické úprava získa na vizuálnej príťažlivosti.

Sadzba na stred, čiže na os, sa tiež uplatní len celkom výnimočne, a to u titulnej strany a titulkov, ak je to v súlade s celou typografickú úpravou. Sadzba na stred má vážny a dokonca slávnostné ráz. Stredne dlhé a dlhšie texty vysádzané na stred sú čitateľné s veľkými ťažkosťami a predstavujú dráždivo nepríjemný prvok pre vnímanie celej tlačoviny. Počítač je nástroj, ktorý umožňuje typografovi aj taký spôsob sadzby, ktorý bol v "kovových" dobách len výsadou majstrov. Je to sadzba do vopred vymedzeného obrazca (kruh, trojuholník, akákoľvek silueta) alebo obtekanie obrázkov. Ide vlastne o sadzbu na blok, pri ktorej sa podľa potreby mení dĺžka alebo aj postavenie skoro každého riadku. Šírka sadzby Spôsob sadzby a šírka sadzby sú navzájom súvisiace komponenty. Dĺžka riadku závisí od veľkosti písma a z nej vyplývajúceho počtu slov, ktoré riadok tvorí (a naopak). Priemerná hodnota dobre čitateľného riadku má rozsah desiatich slov, čo je zhruba šesťdesiat písmen. Pri tejto dĺžke je celkom bezproblémová sadzba na blok. Ak sú riadky kratšie (menej ako päťdesiat písmen), je lepšie sádzať na zástavku. Príliš malá šírka sadzby sťažuje vnímanie obsahu textu, avšak z hľadiska typografickej úpravy, najmä novín, časopisov, je výhodnejšia, pretože umožňuje umiestniť viac stĺpcov na stránku a rôznorodejšie zalamovanie titulkov, obrázkov atď. Riadok ale nemôže byť ani nekonečne dlhý. Ak obsahuje viac ako pätnásť slov, unaví zrak. Zvolenie správnej šírky sadzby, tzn. dĺžky riadku, je jednou z podmienok, ktorá zásadne ovplyvní výsledný obraz tlačoviny. Šírka sadzby sa udáva v cicera a jeho zlomkoch, napríklad 25,5 CIC, alebo v milimetroch.

Odsek V terminológii používanej v DTP popis odseku (tag) znamená opis sadzby všetkých odsekov rovnakého charakteru. Hovoríme o tzv. štýle odseku. Ten určuje šírku sadzby, typ a veľkosť písma, prípadne preklady, spracovanie medzier v riadku a spôsob sadzby. Odsek je časť textu, ktorá sa chová samostatne. Úlohou typograf je odlíšiť odseky od seba, čo je možné riešiť viacerými spôsobmi.

o Najbežnejšie rozlíšenie odsekov, ako to predpisuje norma, je použitie odstavcovej zarážky (indent) v prvom riadku odseku. Je to medzera o bežnej šírke jedného štvorčeka, ktorá sa s dĺžkou riadku môže zväčšovať. V rámci jednej publikácia by však mala byť dôsledne rovnaká v celom rozsahu textu. Ak použijeme odstavcové zarážky, nie je potrebné odsek prekladať medzerami.

Zarážku je možné však tiež vynechať úplne. Potom musíme dbať na to, aby posledný riadok zlúčený s prvým riadkom nasledujúceho odseku. Ideálne je, keď posledný riadok predstavuje 40-60% šírky sadzby. Ak toho nejde docieliť, nezostáva než odseku odlíšiť ich preložením. V súčasnej typografickej praxi sa presadzuje spôsob, kedy prvý odsek textu za titulkom je bez zarážky (pretože je prvý, nie je ho treba odlišovať) a ďalšie odseky potom už majú svoju pravidelnú zarážku. Niekedy je len prvý riadok odseku na celú šírku stĺpca, tzn. bez zarážky, a všetky ostatné riadky majú rovnakú zarážku. Prvý riadok tak vlastne akoby prečnieva pred stĺpec. V niektorých typoch tlačovín je možné odseku oddeliť aj inými spôsobmi, napríklad linkami alebo tiež typografickými znakmi. Linka môže byť na celú šírku sadzby alebo môže byť aj krátka a samozrejme rôzne hrubá. Typografickými znakmi nahrádzame buď zarážku, alebo preklad. Používame plné koliesko (bullet), štvorček, hviezdu, trojuholník, tildu (~), pomlčku, lomítko a iné. Je to vhodné u odbornej literatúry, časopisov, zobrazené v a reklamných tlačovín.

Vyznačovanie Vyznačovanie znamená zdôraznenie jednotlivých slov a častí textu. Možnosti vyznačovania sú v zásade dve. Jednak použitie iného rezu písma, jednak využitie sadzačských prostriedkov.

o Najčastejšie (a ideálne) vyznačujeme zmenou rezu. Tradičné a skutočne najvďačnejšie je použitie kurzívy, italiky, naklonenia, hrúbky. Ide samozrejme vždy o ten istý typ písma, o jednu rodinu. Nepoužívame vyznačovanie inou rodinou písma (iným fontom !)

o Vyznačovanie polotučné alebo dokonca tučným rezom však pre optický obraz stránky nie je príliš žiaduce. Tmavé ťažké škvrny vyznačených slov alebo dokonca celých riadkov sú príliš agresívne a pocitovo zneisťujú oko.

o Druhá, menej použiteľná, ale široká skupina spôsobov vyznačenia je napríklad prestrkávanie - väčšie medzery medzi písmenami i slovami. Prestrkávanie je vhodné len niekedy, napr. pri titulkoch.

o Podčiarknutie linkou (podškrtnuté písmo), iba v texte, dnes sa nepoužíva a neodporúča sa. o Text môžeme ďalej vyznačiť VEĽKÝMI PÍSMENAMI (verzálkami). Je to vhodné nanajvýš pre

niekoľko slov, dlhší verzálkový text je nestráviteľný. o Obľúbené je vyznačovanie pomocou kapitáliek - malých verzáliek, a to najmä vo slovníkovej a

odbornej literatúre na odlíšenie mien a odkazov. o Moderné typografia sa nevyhýba ani iným spôsobom, ktoré by ale vždy mali ctiť celkovú tvár

tlačoviny. Tak možno použiť napríklad negatívny text v opasku, podloženie farbou alebo rastrom, prípadne aj farebné odlíšenie textu.

Akákoľvek zmena obrazu textu - ako zúženie písma, zhrubnutie, prestrkanie atď. - musí byť len a len odozvou obsahu textu, napríklad vyznačenie priame reči, citácie, zdôrazňovanie mena, dôležitého slova alebo odseku. Dôvodom pre podobné úpravy ale nemôže byť nedostatok miesta.

Delenie slov Slová delíme podľa pravopisných pravidiel a podľa estetických zásad. Dvojslabičné slová sa môžu deliť iba v prípade, že druhá časť má aspoň tri písmena (vý-ťah, ses-tra). Vždy je rozhodujúca stavba slova. Deliť sa nesmie:

o tak, aby na konci riadky zostalo iba jedno písmeno (o-pica); o tak, aby sa do druhého riadku prenášali iba dve písmená (futbalis-ta); o slová, ktorych rozdelením by vznikli výrazy nežiaduceho významu (spisova-teľa, tl-močiť); o skratky.