Téma č. 2 Základy trestného práva procesného

prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.

Literatúra

Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Iura Edition, Bratislava, 2010,

Ivor, J., Záhora, J.: Repetitórium rekodifikovaného trestného práva, Iura Edition Bratislava 2012.

Trestné konanie

Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, úlohou ktorého je bez dôvodných pochybností zistiť, či bol spáchaný trestný čin, a ak áno, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu podľa zákona trest alebo ochranné opatrenie, rozhodnutie vykonať alebo jeho výkon zabezpečiť, prípadne rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody, ďalej pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti a na výchovu občanov.

Základné zásady TK

Základnými zásadami trestného

konania sú tie vedúce právne idey,

ktorým toto postavenie priznáva

zákon (§ 2 a nasl. TP)

Systém základných zásad

všeobecné zásady

zásada stíhania len zo zákonných dôvodov

a zákonným spôsobom

zásada práva na spravodlivý proces

zásada primeranosti a zdržanlivosti

zásada zabezpečenia práva na obhajobu

zásada rýchlosti konania

zásada kontradiktórnosti konania

zásada verejnosti

zásada spolupráce so záujmovými združeniami

občanov

Systém základných zásad

zásady začatia konania

zásada oficiality

zásada legality a zásada oportunity

zásada obžalovacia

zásada ne bis in idem

Systém základných zásad

zásady dokazovania

zásada vyhľadávacia

zásada prezumpcie neviny

zásada ústnosti

zásada bezprostrednosti

zásada voľného hodnotenia dôkazov

zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností

Subjekty trestného konania

Subjektmi trestného konania rozumieme tie činitele (štátne orgány, fyzické a právnické osoby), ktoré majú a vykonávajú vlastný vplyv na priebeh konania a ktorým Trestný poriadok na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva a ukladá určité procesné povinnosti (§ 10 ods. 10 TP).

Druhy subjektov

1. Orgány činné v trestnom konaní, prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1). prokurátor aj § 10 ods. 7, policajt § 10 ods. 8 a 9.

2. Súdy (§ 10 ods. 2 až 6). 3. Pomocné osoby, probačný a mediačný úradník (§ 25) a vyšší

súdny úradník a súdny tajomník (§ 26). 4. Osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, podozrivý,

obvinený, obžalovaný alebo odsúdený. 5. Obhajca osoby, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie,

advokát (§ 36). 6. Iné osoby s obhajovacími právami, zákonný zástupca

obvineného (§ 35 ods. 1) a opatrovník obvineného (§ 35 ods. 2), - v mene obvineného, ale aj osoby so samostatnými obhajovacími právami, - príbuzní obvineného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (napr. § 186 ods. 3, § 308 ods. 2), v konaní proti mladistvému tiež štátny orgán starostlivosti o mládež (§ 345 ods. 1).

7. Iné subjekty, poškodený (§ 46), zúčastnená osoba (§ 45), splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného (§ 53), záujmové združenie občanov a dôveryhodná osoba (§ 4).

Sústava súdov

Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný zákon.

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave

krajské súdy (8)

okresné súdy (54)

Špecializovaný trestný súd s postavením krajského súdu

Súdy

Sústava trestných súdov

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Krajské súdy (8) Špecializovaný trestný súd

Okresné súdy (54)

Úlohy trestných súdov Hlavnou úlohou súdov v trestnom konaní je

rozhodnúť o vine a treste.

Rozhodujú o obmedzení základných práv a slobôd v trestnom konaní (napr. väzba, príkaz na domovú prehliadku).

Rozhodujú aj o ochranných a výchovných opatreniach.

Rozhodujú aj ako druhostupňová inštancia v prípadoch, kde bola podaná sťažnosť proti uzneseniu prokurátora (napr. § 50, 51 TP).

Rozhodujú o uznaní rozhodnutia súdu iného štátu v trestnej veci (§ 518 TP)

Prokurátor

vykonáva trestné stíhanie je oprávnený osobne vykonať úkon ako aj celé prípravné konanie, pričom môže vydávať rozhodnutie v akejkoľvek veci

vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v predsúdnom konaní (dozorná kompetencia) vrátane vydávania pokynov

vydáva súhlas na niektoré úkony resp. návrhy sudcovi pre PK

môže podať obžalobu na súd (obžalovacia zásada) podáva návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí

trestu na súd podáva návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak nepodá

obžalobu zastupuje štát v trestných veciach v konaní pred súdom vykonáva osobitný dozor nad zachovávaním zákonnosti v

miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody

Policajt a) vyšetrovateľ Policajného zboru,

b) vyšetrovateľ finančnej správy, - trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných alebo daňových predpisov,

c) poverený príslušník Policajného zboru,

d) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl,

e) poverený príslušník ZVJS v konaní o trestných činoch príslušníkov ZVJS a v objektoch ZVJS aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo VTOS alebo vo väzbe,

f) poverené orgány finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy,

g) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi. (§ 10 ods. 8 TP)

Osoba proti ktorej sa vedie trestné

konanie

Podozrivým je osoba ktorá bola zadržaná ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, (§ 85 ods. 1),

Obvineným je ten, voči komu bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia (§ 33, § 206 ods. 1)

Obžalovaným sa označuje obvinený po nariadení hlavného pojednávania samosudcom alebo predsedom senátu (§ 10 ods. 12).

Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť ( § 10 ods. 13).

Postavenie obvineného

Obvinený je v trestnom konaní :

procesnou stranou,

dôkazným prostriedkom, vo forme výpovede obvineného alebo obžalovaného a

predmetom výkonu rozhodnutia.

Práva obvineného § 34 Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať.

Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky.

Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Ďalšie práva obvineného Právo aby bol oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kladie za

vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou.

Právo, aby bol o svojich právach poučený.

Nárok na bezplatnú obhajobu, ak nemá prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Právo nazerať do spisu, robiť si výpisky, poznámky a kópie spisu.

Právo preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania.

Právo na doručenie obžaloby.

Právo byť prítomný na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí.

Právo na záverečnú reč a právo posledného slova.

Právo na tlmočníka a prekladateľa.

Povinnosti obvineného

Dostaviť sa na predvolanie. Podrobiť sa predvedeniu. Uviesť pri prvom výsluchu adresu na

doručovanie písomnosti Strpieť úkony na zistenie totožnosti. Strpieť prehliadku tela a iné podobné úkony. Strpieť odber vzorky na analýzu DNA podľa

osobitného zákona. Zúčastniť sa na konfrontácii a rekognícii. Strpieť potrebné zaisťovacie úkony. Podrobiť sa vyšetreniu duševného stavu

znalcami.

Obhajca

Obhajca je samostatným subjektom trestného konania, ktorý však v konaní vystupuje v mene obvineného a koná s jeho súhlasom. Je zástupcom obvineného, ktorý vystupuje v jeho prospech, obhajuje jeho záujmy a spolupracuje s ním pri výkone jeho práv.

Obhajcom môže byť len advokát zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory.

Oprávnenie obhajcu

podávať návrhy, žiadosti, opravné prostriedky

nazerať do spisov

zúčastňovať sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 Tr. poriadku

s obvineným vo väzbe hovoriť bez prítomnosti tretej osoby

žiadať kópie zápisníc o každom úkone trestného konania

na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy

pri skončení vyšetrovania preštudovať vyšetrovací spis a podávať návrhy na doplnenie vyšetrovania

na hlavnom pojednávaní vypočúvať obvineného, svedkov, aktívne sa zúčastňovať dokazovania a predniesť záverečnú reč

so súhlasom obvineného v ustanovených prípadoch sa dať zastúpiť advokátskym koncipientom

Povinná obhajoba Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu

a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,

b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,

d) ide o konanie proti mladistvému,

e) ide o konanie proti ušlému.

f), ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.

g)v konaní o vydanie do cudziny

h) v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia

Osoby so samostatnými

obhajovacími právami Obhajca a zákonný zástupca konajú v mene

obvineného. Trestný poriadok však niektorým osobám vo vzťahu k obvinenému poskytuje samostatné obhajovacie práva, ktoré môžu uplatňovať nezávisle od obvineného a vo svojom mene. Takýmito osobami sú:

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (§ 308 ods. 2 TP),

štátny orgán starostlivosti o mládež (§ 345 ods. 1 TP).

Zúčastnená osoba

Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť, alebo bola zhabaná vec, peňažná čiastka alebo majetok (§ 45 TP).

Poškodený § 46

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom

ublížené na zdraví,

spôsobená majetková,

morálna

alebo iná škoda

alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody

Práva poškodeného

Všeobecné práva:

právo na náležité zaobchádzanie a rešpektovanie jeho dôstojnosti a ústavných práv (§ 55 ods. 1 TP)

právo byť poučený o svojich právach a možnosť ich uplatnenia, ako aj o organizáciách na pomoc poškodeným (§ 49 TP)

právo byť zastupovaný a nechať sa zastupovať (§ 48 ods. 1, 2 TP), v prípade vysokého počtu poškodených zastupovanie prostredníctvom spoločného zástupcu poškodených ( § 47 ods. 2 TP)

právo na podanie a prijatie trestného oznámenia (§ 62 ods. 2, § 196 TP),

právo na tlmočníka, ak neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie (§ 2 ods. 20 TP)

Práva poškodeného

Právo poškodeného na náhradu škody: právo na náhradu spôsobenej škody proti

obvinenému, pričom návrh treba uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania. Návrh nemožno podať, ak o návrhu bolo rozhodnuté v občianskom alebo inom konaní (§ 46 ods. 3, 4 TP)

právo uplatňovať konkrétne návrhy za účelom uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom (§ 46 ods. 6 TP)

právo na odškodné pri násilných trestných činoch v zmysle zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

Práva poškodeného

Právo poškodeného na zaistenie nároku na náhradu škody (§ 50 TP)

Práva poškodeného aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu: právo robiť návrhy predkladať dôkazy právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (§ 46 ods. 1 TP) právo klásť vypočúvaným na hlavnom pojednávaní otázky (§ 272 ods. 1 TP) právo preštudovať spis po skončení vyšetrovania právo na záverečnú reč (§ 274 ods. 2 TP)

Právo poškodeného byť informovaný o stave veci a jeho právo podávať opravné prostriedky.

Právo súhlasiť s trestným stíhaním - tzv., „dispozičné právo“§ 211 a 212

Právo byť informovaný o prepustení alebo úteku obvineného z väzby alebo VTOS (§ 46 ods. 9 TP).

Vzdať sa procesných práv, ktoré mu zákon priznáva (§ 46 ods. 7 TP).

Štádiá trestného konania

Trestným konaním sa rozumie konanie podľa Trestného poriadku (§ 10 ods. 14).

Trestné konanie sa rozdeľuje na dve základné časti, a to na :

1.predsúdne konanie

2. konanie pred súdom.

Štádia trestného konania

1. Do prvého časového úseku trestného konania - predsúdne konanie, zaraďujeme tieto štádiá trestného konania:

a) postup pred začatím trestného stíhania (§196 až 198),

b) prípravné konanie (§ 199 až 210). 2. Do druhého časového úseku trestného konania, -

konanie pred súdom, zaraďujeme tieto štádiá trestného konania :

a) preskúmanie obžaloby a predbežné prejednanie obžaloby (§ 241 až 245),

b) hlavné pojednávanie (§ 246 až 290), c) odvolacie konanie (§ 306 až 329), d) vykonávacie konanie (§ 406 až 468).

Štádiá trestného konania

Predsúdne

konanie

Postup pred začatím trestného stíhania

Prípravné konanie

Konanie pred

súdom

Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby

Hlavné pojednávanie

Odvolacie konanie

Vykonávacie konanie

Postup pred začatím trestného

stíhania

Zvyčajne sa začína podaním oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin.

Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.

Posúdi z formálno-právneho hľadiska.

Ak zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním písomných podkladov

Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin

Rozhodnutie po prijatí trestného

oznámenia

odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu § 197 ods. 1 písm. a,

odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie § 197 ods. 1 písm. b,

odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu § 197 ods. 1 písm. c),

odmietne § 197 ods. 1 písm. d)

policajt môže pred začatím trestného stíhania vec odložiť, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 (§ 197 ods. 2).

Prípravné konanie

Úsek od začatia trestného stíhania do

podania obžaloby,

návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu

alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

(§ 10 ods. 14

Rozhodnutia v prípravnom konaní

Postúpenie veci (§ 214 TP)

Zastavenie trestného stíhania(§215 TP)

Podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216 TP)

Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného (§ 218 TP)

Zmier (§ 220 TP)

Prerušenie trestného stíhania(§228 TP)

Konanie o dohode o vine a treste (§ 232 TP)

Obžaloba (§ 234 TP)

Návrh na ochranné opatrenie (§ 236)

Výsluch svedka

Svedok je osoba (rozdielna od obvineného), ktorá je povinná dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu , aby vypovedala ako svedok o tom, čo jej je známe o trestnom čine a o jeho páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, teda o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami, teda videla, počula

Povinnosť svedčiť (§ 127).

a) dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu,

b) vypovedať ako svedok o tom, čo je svedkovi známe o trestnom čine , o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

Práva svedka

Zákaz výsluchu (§ 129 TP).

Právo odoprieť výpoveď (§ 130 TP).

Právo požiadať o utajenie totožnosti (§ 136 TP).

Možnosť nahliadnuť do písomných poznámok (§ 138 TP).

Právo prečítať si zápisnicu o výsluchu a žiadať o doplnenie alebo opravu (§ 138 TP).

Žiadať prokurátora resp. súd, aby bol informovaný o prepustení alebo úteku obvineného z väzby, resp. prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (§ 139 TP).

Nárok na svedočné (§ 140 TP).

Zákaz výsluchu svedka § 129

Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený.

Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.

Právo svedka odoprieť výpoveď

§ 130

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Povinnosti svedka Dostaviť sa na predvolanie (§ 128 TP), vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom

čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie (§ 127 ods. 1 TP),

povinnosť vypovedať úplnú pravdu, nič nezamlčať (§ 131 ods. 1 TP),

vypovedať pri konfrontácii a zúčastniť sa rekognície (§ 138, 125 TP),

napísať potrebný počet slov na zistenie pravosti rukopisu (§ 133 TP),

poskytnúť hlasovú vzorku, ak treba identifikovať hlas (§ 133 ods. 2 TP).

pri pochybnostiach, podrobiť sa vyšetreniu duševného stavu znalcom (§ 150 TP).

strpieť prehliadku tela a iný podobný úkon (§ 155 TP). zložiť prísahu pri výsluchu na hlavnom pojednávaní (§ 131

ods. 3 TP).

Svedočné

Svedočné je nárok svedka na náhradu

nevyhnutných výdavkov (cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie) a

ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu.

Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok upozornený.

Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu (§ 140 TP).