šťastného niekoho iného.

Postačí venovať svoj čas. Len

chvíľku svojho času. To je

mnohokrát ten najkrajší dar

pre druhého človeka. Ak vidí

záujem, cíti blízkosť priateľa,

oporu, istotu.

My ľudia máme schop-

nosť robiť veľmi veľké veci.

Máme moc meniť ţivoty. Pri-

nášať radosť. Milovať. To je tá

najväčšia vec, ktorej sme

schopní. A tak plytváme

a premrhávame šance, ktoré

sú nám poskytované na kaţ-

dom rohu. Objať dlhoročného

priateľa, ktorý sa stal pre nás

samozrejmosťou, nechať pek-

ný odkaz na skrinke, pomôcť

tete upratovačke vyloţiť stolič-

ky, usmiať sa na človeka, na

ktorého sa iní neusmejú.

(pokračovanie str. 2)

Niekedy nám dni pripadajú

dlhé, ako cesta okolo sveta.

Prinášajú veci nové, rôznoro-

dé, pestrofarebné. Niektoré sú

príjemnej farby, takej čo po-

hladí srdce, iné zas dokáţu

svoju pochmúrnosť preniesť

do celého nášho tela. Stretá-

vame sa s ľuďmi, ktorí voňajú,

iní zase nie. Je to len vec

vkusu. Kaţdého osobitne.

Keďţe sme kaţdý úplne

iný, vyberáme si všetko. Čo

zjem na raňajky, čo si oble-

čiem, kam pôjdem, kedy sa

usmejem, s kým sa porozprá-

vam. Máme slobodnú vôľu vo

všetkom. Môţeme urobiť čo-

koľvek, naozaj čokoľvek. Otáz-

kou je, či to prospeje? My

ľudia, ako vrchol stvorenia,

dokáţeme byť niekedy takí,

akoby sme ani nimi neboli.

Nevieme nájsť v sebe štipku

ľudskosti. Kvôli svojmu vlast-

nému Ja. Lebo Ja sa mám zle,

Ja som nespokojný s týmto

riešením, Ja potrebujem od-

dych, Ja mám právo byť šťast-

ný.

Vidíme len to. Naše ego

často vytvára veľkú kovovú

nepriehľadnú bránu okolo

nášho srdca, ktoré potom nič

nevidí. Nevidí to, ţe vedľa

mňa je niekto, kto sa má 5x

tak zle ako ja a potreboval by

moje slová povzbudenia, ţe

riešenie, ktoré mne nie je veľ-

mi po vôli, je pre niekoho iné-

ho tým najlepším a pomôţe

mu, ţe niekto potrebuje viac

moju pomoc, ako ja svoj od-

dych a ţe môţem byť šťastný

uţ len vďaka tomu, ţe urobím

Slovo na úvod

„Rehoľná kaviareň“ alebo Zo života školského ateliéru

Budovy sa navrhnú, posta-

via a po ich dokončení sa

definitívnymi, drobnými úpra-

vami s tanú mies tami ,

v ktorých by sa človek mal cítiť

príjemne. Ibaţe sa steny ne-

chajú prázdne, a vtedy miest-

nosť dýcha samotou. No prie-

story našej školy neskončili pusté. Sú ozdobené rôznymi diela-

mi, za ktoré vďačíme kreatívnym študentom GTA. Hlavným

lídrom je sestra Blaţeja, vďaka ktorej môţeme tvoriť z našej

školy hotové umelecké diela.

No a kde je to útočisko našich umelcov? Veď predsa dole,

tam v „podzemí“, na konci dlhej chodby lemovanej skrinkami.

„Rehoľná kaviareň“, tento názov vás osloví uţ hneď pri vstupe

do ateliéru. (pokračovanie str. 2)

Trošku vtipne či seriózne :)

Práve čítaš najnovšie noviny GTA :)

Kto pomohol tomuto dielu uzrieť svetlo sveta, ĎAKUJEME :)

Kto nepomohol—spokojne čítajte :)

Čoskoro môžeš pomôcť aj ty :)

...priatelia...

(http://lucien0maverick.files.wordpress.com/2011/08/the-

human-connection.jpg)

Ro

čn

ík 1

, čís

lo 2

2

7. 0

6. 2

013

V tomto čísle nájdete

„Rehoľná kaviareň“ 2

Rozhovor s... 3

Noc v škole 4

Svätí bratia 5

RádioRallye 6

...rozlúčka so štvrtákmi 7

Čo možno neviete 10

Vektorové zmeny sveta 11

Gym

ná

ziu

m s

v. T

. Ak

vin

ské

ho

GTA

ČA

SO

PIS

Jeţiš to pre nás všetko urobil. V prvom rade vyšiel z vlastného pohodlia.

Prišiel od nekonečne Milujúceho Otca, pri ktorom mal všetko, na svet, ktorý

mu podrazil nohy. A to pre mňa. Pre teba. Pre nás. Urobil to, lebo miluje.

Vzdal sa všetkého, čo bolo preňho dobré, aby sme mali my to najlepšie. To

je obeta. Obeta, ktorá prináša víťazstvo a večný ţivot.

Preto skúsme aj my napodobniť túto schému, ktorú nám ponúkol sám

Jeţiš. On najlepšie vie, ako byť priateľom. Vyjsť z vlastného pohodlia, robiť

veci, ktoré sú náročné a dajú zabrať, pre iných. Pre ich dobro a šťastie.

A takto prídeme aj my k tomu, za čím tak utekáme. K šťastiu.

Preto sa pýtam seba, aj teba, či nie sme my tí, ktorí iným často podkopá-

vajú nohy a tí, ktorí to iným neuľahčujú v ţivote. Ak si si odpovedal na túto

otázku, tak ponúkam ďalšiu: Chceš s tým niečo urobiť?

Daniela Šimková

Slovo na úvod (pokračovanie)

Strana 2

Ro

čn

ík 1

, čís

lo 2

Strana slávy

...pomôžme si...

(http://www.englishexercises.org/

makeagame/my_documents/

my_pictures/2011/sep/2FA_help-

people-250x300.jpg)

„Príležitostí na

pomoc iným či už

v maličkostiach,

alebo vo veľkých

veciach sa nám

ponúkajú každý

deň neustále.„

Príleţitostí na pomoc

iným či uţ v maličkostiach,

alebo vo veľkých veciach sa

nám ponúkajú kaţdý deň

neustále.

No nie sme tí, ktorí ten

tichý hlas v sebe potláčajú ?

Ktorí sa tvária radšej, ţe sa

ich veci netýkajú, aby si moh-

li ísť po svojom, aby nemuse-

li vychádzať z vlastného

pohodlia?

Názov môţe predstavovať zároveň dve veci: Prvá - duchovná – študenti niekedy potrebujú načerpať novú

inšpiráciu, či dokonca motiváciu, tak sem-tam zablúdia tu dole a pohlcujú atmosféru usporiadaného chaosu.

Druhá - spoločenská – namiesto kaviarne si mnohí študenti nájdu trošku času po vyučovaní, aby nazreli do

ateliéru a preskúmali, čo sa v ňom práve deje a či náhodou tam nespoznajú známu tvár.

Ale vráťme sa na začiatok. Nie vţdy bol ateliér samozrejmosťou. Necelé 2 roky tu uţ s nami býva

a myslím, ţe sa mu tu páči a aj študenti ho majú veľmi radi. Z jeho rúk uţ vyšlo mnoho umeleckých diel, či

skrytých talentov. Len sa zamysli. Na kaţdej chodbe, po ktorej kráčaš je kúsok z našich študentov. Ich sny,

nádeje, istoty... Dobre, ţe našli svoje útočisko.

Čo ťa viedlo, až ťa dovied-

lo k umeniu, konkrétne k

maľovaniu?

K: Keď som mala deväť

rokov, začala som kresliť. V

desiatich ma rodičia prihlásili

na umeleckú školu, na ktorej končím o dva

roky druhý stupeň. K maľovaniu ma dovie-

dol hlavne čas strávený na výtvarnej a moja

učiteľka.

Akú techniku preferuješ?

K: Mojou najobľúbenejšou technikou je

maľba akrylom. Páči sa mi, keď môţem

manipulovať s farbami, zmiešavať ich, roz-

jasňovať alebo práve naopak stmaviť ich.

Taktieţ rada čmáram ceruzkou, len tak...

Čo sa snažíš vyjadriť svojimi obrazmi?

K: Zatiaľ maľujem skôr obrazy, ktoré uţ

boli namaľované. Vyberám si hlavne predlo-

hy ktoré obsahujú veľa červenej farby. To je

moje. Pouţívaním červenej chcem vyjadriť

„Rehoľná kaviareň“ alebo Zo života školského ateliéru (pokračovanie)

Rozhovor s Katkou Chovanovou

kolísanie medzi radosťou a

zármutkom, dynamikou a

pokojom.

Chcela by si sa maľovaniu

venovať aj v budúcnosti?

K: Jednoznačne áno. Ak

človek získa nejaký talent,

určite by ho nemal len tak

zahodiť.

Chcem sa stať dizajnér-

kou, navrhovať nábytok,

interiéry bytov a pod.

Rozhovor s Darinou Chorcholičovou

Strana 3

„Najradšej mám

olejové farby.

Najmenej pastel.“

Videli sme, počuli sme, preţili sme

Vieme, že často rada

tráviš svoj čas v školskom

ateliéri. Aké výhody

a nevýhody v ňom vidíš?

Ako sa v ňom cítiš?

D: Veľká výhoda škol-

ského ateliéru je, ţe je v ňom

dostupných veľa pomôcok,

materiálu na tvorenie a takis-

to je dostupný pre všetkých.

Môţe tam prísť tvoriť kaţdý,

kto chce, má chuť a nápad.

Je to však aj jeho nevýho-

dou. Ja osobne neviem tvo-

riť, ak je okolo mňa veľa ľudí,

hluk, vrava atď., potrebujem

pokoj, priestor (ktorého je

t a m t i e ţ m á l o ) .

Stáva sa mi však, ţe ak sa

v ňom uţ raz pustím do ma-

ľovania, neviem kedy odísť.

Aké výhody a nevýhody

vidíš v školskom ateliéri?

Ako sa v ňom cítiš?

Som veľmi šťastná z

toho, ţe máme vytvorený

takýto krásny priestor v ško-

le. Cítim sa v ňom úţasne,

no ako by aj nie, keď okolo

mňa je toľko krásnych fareb-

ných umeleckých diel. Ne-

myslím si, ţe ateliér má neja-

ké nevýhody, skôr mi je ľúto,

ţe býva často prázdny...

Čo ťa doviedlo k umeniu

konkrétne k maľovaniu?

Kaţdý človek túţi prejaviť

svoje ja, túţi niečo vytvoriť a

Čo ťa doviedlo k umeniu, konkrétne k

maľovaniu?

D: Uţ odmalička som rada maľova-

la, ale nikdy som sa tomu nevenovala

aktívne. Keď som však prišla na GTA,

asi ma osvietil Duch Svätý. Začala som

sa viac venovať maľovaniu a prihlásila

som sa aj na ZUŠ. Veľké zásluhy má na

tom sestra Blaţejka.

Akú techniku preferuješ ?

D: Plošné maľovanie ako sochár-

stvo. Najradšej mám olejové farby. Naj-

menej pastel.

Máš nejaký umelecký vzor?

D: Nie. Svoje inšpirácie čerpám od

rôznych umelcov. Avšak najviac ma

zaujali Rennoire a Modigliani.

Čo sa snažíš vyjadriť svojimi obraz-

mi?

D: Zatiaľ som v škole

robila iba kópie. Teda pre-

zentujem iných autorov. Väč-

šinou v mojich obrazoch

dominuje fantázia. Milujem

rozprávky a všetko fantazijné

a mystické....neviem, moţno

nejaký rozprávkový svet.

Chcela by si sa maľovaniu

venovať aj v budúcnosti,

prípadne vo voľnom čase?

D: Určite áno, teraz na to

nemám dostatok času

a dúfam, ţe v budúcnosti by

som sa tomu mohla venovať

aktívnejšie. Chcela by som aj

nejaký obraz predať, no ne-

chcela by som sa tým ţiviť.

Rozhovor s Renátou Bacúrovou

Čo sa snažíš vyjadriť svojimi

obrazmi?

Veľmi veľa. Toľko myšlie-

nok koľko mi práve blúdi v hla-

ve a srdci. Ţiaľ, to sa nedá, a

tak sa uskromním na pár hlav-

ných posolstiev.

Chcela by si sa maľova-

niu venovať aj v budúcnosti,

prípadne vo voľnom čase?

Maľba je krásna, ale asi by

som sa nedokázala venovať iba

tomu. Chcem, aby pre mňa

navţdy ostala prostriedkom na

načerpanie sily tela aj duše a

nie povinnosťou.

Lívia Ridzoňová a Alexandra Šefčíková

zanechať v tom svoju stopu a myšlienku.

To je pre mňa umenie a to som cítila od

detstva. Nebolo to nič konkrétne, bolo to

iba tiché vábenie, ktoré ma priviedlo k maľ-

be.

Akú techniku preferuješ ?

Zatiaľ iba rastiem vo svojich umelec-

kých zručnostiach a povedať, ktorá je moja

obľúbená technika, ţiaľ, ešte neviem.

Máš nejaký umelecký vzor?

Mám niekoľko obľúbených maliarov, ale

povedať iba jediné meno neviem, ani ne-

chcem. Podľa mňa, keď človek má svoj

vzor, chce sa mu čím ďalej tým viac podo-

bať a to ja nechcem. Musím sa učiť od

druhých, ale aj napriek tomu chcem ostať

jedinečná.

...zrkadielka

,,Pozrite sa do

nich a zamyslite

sa nad tým, čo

tam vidíte,“

Moţno ste o tom nevedeli,

ale aj v noci sa môţu v škole

diať zvláštne veci. Tak ako

v rozprávkach sa v nočný čas

všetko premieňa a oţíva, tak aj

inokedy tiché a tmavé priestory

nášho gymnázia sa z 19. na 20.

apríla zobudili. Škola sa hemţila

študentmi, ktorí boli zvedaví, čo

si pre nich tentokrát pripravila

študentská rada GTA.

vidieť kríţe a obrazy, ktoré pripomínali blíţiace sa sviatky Kristov-

ho utrpenia a zmŕtvychvstania. Tradičný kríţ pouţívaný pri kríţo-

vých cestách taktieţ nahradil ručne vyrobený. Celú slávnosť otvo-

rila pani profesorka Čandová, ktorá nás naladila na tú správnu

duchovnú vlnu. Po jej slovách totiţ ostalo v kostole hrobové ticho.

Ticho tak vzácne v tomto svete plnom hluku a chaosu. Kde inde

by sme ho mohli zaţiť ak nie v kostole?

Pri vchode doň dostali ţiaci zrkadielka. ,,Pozrite sa do nich

a zamyslite sa nad tým, čo tam vidíte,“ znela úvodná i záverečná

veta. Zrkadielka mali svoju úlohu, nakoľko táto kríţová cesta nies-

la názov Moja kríţová cesta, bolo dôleţité, aby si ju kaţdý preţil

osobitne a jedinečne, vstupom do svojho vnútra.

Dúfame, ţe kríţová cesta v podaní 3.D sa vám páčila a aspoň

kúskom prispela k tomu, o čo sme sa počas celého pôstu snaţili:

byť o niečo lepší, nájsť sám seba, ale predovšetkým, nájsť Jeţiša

Krista...

Lucia Rendošová

V stredu 27. apríla sme

začali veľkonočné prázdniny na

našej škole kríţovou cestou.

Pre nepriazeň počasia sa neko-

nala na kalvárii, ako to bolo

vţdy zvykom, ale v Kostole

Krista Kráľa. Túto skutočnosť

ocenila hlavne 3.D, tohtoročný

organizátor kríţovej cesty, na-

koľko nemusela 2 hodiny mrz-

núť v daţdivom počasí.

(Nehovoriac o namoknutej tech-

nike a zmočených textoch pies-

ní). Druhý rozdiel oproti minu-

lým rokom bol ten, ţe kríţovej

cesty sa zúčastnili len ţiaci

prvého a druhého ročníka. Celá

kríţová cesta sa niesla

v pokojnej atmosfére, o ktorú sa

z vizuálnej stránky postarala

hlavne sestra Blaţeja. Na via-

cerých miestach sme mohli

Krížová cesta

NOC V ŠKOLE alebo KEĎ ŠKOLA V NOCI NESPÍ

Strana 4

Ro

čn

ík 1

, čís

lo 2

Videli sme, počuli sme, preţili sme

Celý „mega“ večer začal slávením sv. omše, a tak posilnení na duši sme sa mohli pustiť do

hľadania strateného pokladu. Indície neboli jednoduché a študenti si museli potrápiť hlavy nad

riešením hlavolamov, ale na záver ich čakala sladká odmena a 7 € poukáţka na nákup

v školskom bufete. Oplatilo sa!

Keď sa tak pomaličky chýlilo k polnoci prišiel čas aj na FREE zone – kde si kaţdý mohol

vybrať svoju vlastnú aktivitu. Spoločné hry, film alebo sa niečomu priučiť v turistickom kurze s

p. p. Sedlákom.

Bim, bam, bom – odbila POLNOC – keď v tom sa ozval jemný hlások, zvuk romantickej

gitary a klávesov spoza stien čajovne. Bianka Tkáčová, Filip Hreško a Klaudia Pištejová si pre

svojich spoluţiakov pripravili malý koncert, ktorý všetci patrične odmenili obrovským potleskom

a dokonca si vyslúţili aj standing ovation. GTA prekvitá talentmi - bezpochyby.

Nočné rozhovory, tancovačka, volejbal alebo dokonca aj spánok – to boli aktivity našich

študentov, ktorými vyplnili čakanie na ranné chvály. Ani sme sa nenazdali a všetci sme sa

stretli opäť v kostole. Pomodlili sa, poďakovali za skvelú noc a rozišli sa domov – dospať to, čo

sme nenaspali v škole.

Barbora Sabolová

p.p. Berberichová

hlbšiu atmosféru, celé naše

predstavenie sme odohrávali

v duchu našich predstáv. Chceli

sme, aby divák vnímal tú zboţ-

nosť, úctu, pokoru, ale aj problé-

my, akými museli naši svätí

prejsť. Intrigy, pretvárka, ctiţia-

dostivosť a chuť po moci boli aj

v tých dávnych časoch. Blíţila

sa naša hodina. Naše srdcia bili

čardášovým tempom, a predsa

sme sa snaţili zostať rozváţny-

mi. To, čo ste videli, bol výsle-

dok našej práce, nášho úsilia.

Dali sme tomu svoj voľný čas,

svoje ja a aj svoje emócie. Na

pódiu pokoj, ale za oponou vlá-

dol istý nepokoj. Mnohých ovlá-

dol stres, napätie a čakanie, no

jednu túţbu sme mali spoločnú.

Sedieť namiesto vás, divákov,

a vidieť to naše dielo. Nástupy

na pódium, výstupy, prezlieka-

nie, to všetko malo

vďaka ľuďom v zá-

kulisí ľahký priebeh.

Nezabudnime ani na

úlohu šepkárky. Ale

naozaj týchto ľudí

nebolo vidno? Nie,

vy ste videli len ich

prácu, preto im patrí

tieţ veľká vďaka.

Vďaka všetkým, ţe tri odo-

hrané vystúpenia počas jedného

dňa mali hladký priebeh, zádum-

čivú atmosféru, hodnoverných

hercov a toho hlavného, pána

profesora J. Pitoňáka. To jemu

vďačíme za to, ţe zrealizoval

naše myšlienky a dal nám šancu

ukázať seba i jeho v tom najlep-

šom svetle. Vo svetle pódia a za

zvuku potlesku.

Paulína Kuliková

Pri príleţitosti 1150.výročia

príchodu sv. Cyrila a Metoda na

Veľkú Moravu si divadelný krú-

ţok našej školy pod vedením p.

profesora Pitoňáka pripravil

predstavenie s názvom Svätí

bratia.

Počas predstavenia sme si

prešli veľkú časť historického

obdobia, veľkú časť našej minu-

losti, ktorá sa nám takouto for-

mou stala zapamätateľnejšou.

Poznatky o ţivote solúnskych

vierozvestoch, ktoré sme sa

naučili v škole, sme mohli vidieť

v hranom predstavení obohate-

nom o príjemnú hudbu či tanec.

Herci zvládli svoje úlohy na

výbornú. Predstavitelia hlavných

hrdinov Konštantína a Metoda

sa zjavne vţili so svojimi rolami

a nebojácne vystu-

povali pred obecen-

stvom, ktorému sa

toto predstavenie

mimoriadne páčilo,

čo potvrdil aj dlhý

záverečný potlesk.

Dúfajme, ţe o rok

nás divadelný krúţok poteší

ďalším umeleckým záţitkom

v podobe nového predstavenia.

Dominika Ménová

Svätí bratia

Strana 5 Videli sme, počuli sme, preţili sme

Pri týchto slovách sa mi zob-

razia mnohé spomienky. Na úpl-

nom začiatku sme mali túţbu,

myšlienku, nápad. Chceli sme

vytvoriť niečo veľkolepé, no bez

základu, ktorým bol vytvorený

divadelný krúţok by nevzišlo nič.

Nás pán profesor nám dokonca

ponúkol, a to hneď zo začiatku,

príleţitosť ukázať sa. Prišla po-

nuka, 23. mája máme jednodu-

cho vystúpiť pred dav ľudí.

A s akou hrou? Vzhľadom na to,

ţe je rok sv. Cyrila a Metoda, to

nebolo ťaţké uhádnuť. Prvotné

dojmy boli rôzne, ako podať toľko

informácií? A odkiaľ vlastne bu-

deme mať scenár? Je vôbec

písaná hra o týchto dvoch svät-

coch? Čím to oţiviť, aby to nebo-

lo pre diváka obyčajné? Otázky

všetkého druhu, zhon, stres.

Príjemným pocitom bolo, ţe sme

v tom neboli sami. Kostýmy

a predmety mali na starosti iní

ľudia. Tak to platilo aj pre hudbu,

osvetlenie, prezentáciu. Autor

a reţisér v jednom (p. prof. Pito-

ňák) sa rozhodol zapojiť do hry

prvky moderného divadla, vo

forme dvoch rozprávačiek, ktoré

sú po celý čas na pódiu, raz sa

prihovárajú obecenstvu, raz

priamo účinkujúcim postavám.

Vďaka kostýmom sme dosiahli

Sv. Cyril a sv. Metod

pohľad

očami

diváčky

pohľad

zo zákulisia

očami

účinkujúcej

Strana 6

Ro

čn

ík 1

, čís

lo 2

Videli sme, počuli sme, preţili sme

V dňoch od 21. do 24. marca sa vybraní členovia GTA Rádia zúčastnili na 9. roční-

ku celoslovenskej súťaţnej prehliadky tvorby internátnych rozhlasových štúdií, škol-

ských a univerzitných klubov a krúţkov RÁDIORALLYE 2013. Počas súťaţe absol-

vovali ţivé vysielanie a produkciu reportáţe a svoje schopnosti ukázali aj v dvoch

súťaţných nahrávkach, ktoré organizátorom poslali niekoľko týţdňov predtým. Celé

ťaţenie sa nezaobišlo bez ťaţkostí, ktorým však GTA Rádio s odhodlaním čelilo a

ktoré relatívne úspešne prekonalo.

Zúfalstvo je jeden z hriechov proti nádeji. Snaţíme sa nezúfať. Ale vlak uţ asi hodinku ruší smerom na Poprad, a hudba z druhej

strany vozňa nie a nie utíchnuť. Podchvíľou prichádza sprievodkyňa, aby neprispôsobivých cestujúcich okríkla. No hneď ako jej

jasnočervené vlasy miznú v druhom vagóne, dav sa väčšmi rozburáca a pre zábavu vykladá ľudí do batoţinového priestoru. Naša

strana je pomerne pokojná, plná rozumných mladých ľudí. Občas nazrieme spoza svojich sedadiel, aby sme videli, akú samopaš-

nosť vystrája výprava nemenovaného košického internátneho rádia najnovšie.

Z húfu sa vypletie červený panáčik s lesklými očami a sklenenou fľašou v ruke a dotacká sa k našim miestam. Slušne odmieta-

me ponúkaný prípitok. Zapchávame si uši a chránime si sluch – členovia rádia do vlaku priniesli ozvučovaciu techniku. Uţ prinútili

dvoch cestujúcich opustiť vozeň. Ak by sme poverčivo číhali na predzvesť nešťastia, nemuseli by sme ani pohnúť prstom.

Neboli sme jediné amatérske rádio z Košíc, ktoré dostalo pozvanie na 9. ročník

RádioRallye. Do Ţiliny sme cestovali spolu s výpravami z Rádia 9 a Rádia ŠOK.

Naša zostava, najchudobnejšia zo všetkých, sa vydala na cestu v zloţení: Miroslav

Kaţimír, hlava GTA Rádia, vysielací technik a vedúci výpravy; Michal Paulovič, hu-

dobný dramaturg; Patrik Urban, vysielací technik; Bruno Pella a Jakub Kriţko, mode-

rátori.

Po príchode do ubytovacieho zariadenia vo štvrtok večer sme ešte netušili, aký

mrzký údel bol pre nás prichystaný. Veľmi skoro sme pochopili, ţe pre nemalý počet

súťaţných nahrávok, ktoré museli byť vypočuté a ohodnotené zástupcami z kaţdého rádia, bude spánok počas súťaţe vzácny. Uţ

počas cesty vlakom sa jeden z nás, moderátor Jakub, nazdával, ţe má zvýšenú teplotu. Osud sa však neuspokojil s obyčajným

šibalstvom, a tak hneď v prvú noc zasadil výprave pravý hák do nosa – druhý moderátor, Bruno, ochorel váţnejšie, neţ Jakub. Zdalo

sa, ţe sa so ţivým vysielaním môţeme rozlúčiť. Aby toho nebolo dosť, v priebehu dňa sa Jakubovi zvýšila teplota, a tak ku večeru

leţali obaja maródi na izbách.

Veronika Haluzová (moderátorka GTA Rádia, ktorá sa výpravy nezúčastnila) telefonicky podporila moderátorov povzbudzujúcou

rečou (rozumej nehanebným karhaním), a presvedčila ich, ţe ţivé vysielanie zvládnu aj v stave choroby. Bez alternatívneho riešenia

sa naše hlavy museli dať dokopy a po intenzívnej tvorivej činnosti vedenej vysielacím technikom Patrikom sme celé vysielanie mali

napísané od slova do slova. Jakub pred vysielaním vypil energetický nápoj, Bruno zas myslel, ţe omdlie. Nakoniec sa však

v zostave Miroslav za mixáţnym pultom a Bruno s Jakubom pred mikrofónmi podarilo predniesť celkom priemerné vysielanie, a my

sme boli zase o skúsenosť bohatší.

Cestu domov poznamenalo najmä všeobecné nadšenie z výhier, respektíve cien útechy (USB kľúče a šiltovky). Uvoľnená atmo-

sféra bola doplnená sebeckým vyhradením si posledného miesta v kupé vlaku a dostatkom jedla. Jakub totiţ v snahe zachrániť

stravné lístky, ktoré by inak boli prepadli, poţiadal personál kuchyne, aby nám vyhotovili sendviče zo zvyšných rezňov z obeda.

A tak šieste miesto v kupé nepatrilo ani nikomu z nás, ani nikomu cudziemu, ale obrovskej taške plnej mastných, narýchlo zabale-

ných krajcov chleba s kusiskami mäsa uprostred.

Sami členovia rádia hodnotíme našu výpravu ako vysoko tragikomickú. Vrátili sme sa však zdraví (hoci nie všetci) a šťastní,

s USB kľúčmi v rukách a šiltovkami na hlavách. A na budúci rok? Boh pomáhaj, aby sme sa aspoň trochu zlepšili. JK

Výprava na RádioRallye

Nadišiel čas, v ktorom sa lúčime s našimi

maturantmi.

Ako to uţ býva zvykom, aj tohto roku sa

uskutočnila rozlúčka so štvrtákmi, ktorá sa

konala 7.5.2013 v Spoločenskom pavilóne.

Retro party sa niesla v duchu tanca, zábavy,

tomboly a súťaţí, ktoré pobavili nielen štvrtá-

kov, ale aj všetkých prítomných. Ďakujeme

3.B za príjemný program, DJ-ovi za správne

retro pesničky a samozrejme, všetkým ma-

turantom ţeláme veľa úspechov v ďalšej

ceste študentským ţivotom :).

Gabriela Hovancová

Neoficiálna rozlúčka so štvrtákmi

Dňa 27. marca sa konalo

celoštátne kolo 23. ročníka

Olympiády v anglickom jazyku.

Naše gymnázium, okres a celý

Košický kraj reprezentoval uţ po

druhý rok študent 3. ročníka

Jakub Kriţko. Vo svojej kategórii

(2B) sa umiestnil druhý s tesným

rozdielom necelých dvoch bo-

dov. Jakub, ktorý minulý rok na

celoštátnom kole zvíťazil, nebol

s výsledkom spokojný. Najviac

ho mrzel nepatrný bodový roz-

diel oproti ostatným súťaţiacim,

nedostatok sústredenosti počas

počúvania s porozumením

a fakt, ţe víťazka kategórie,

reprezentantka Bratislavského

kraja, absolvovala ročník gym-

názia s bilingválnym typom vý-

učby, a predsa bola zaradená do

rovnakej kategórie ako Jakub.

Viac informácií o súťaţi,

súťaţné úlohy, riešenia úloh,

výsledky a pravidlá súťaţe ná-

jdete na stránke organizátora

OAJ. JK

Celoštátne kolo Olympiády v anglickom jazyku

Strana 7 Videli sme, počuli sme, preţili sme

http://webivmk.ivmk.sk/images/

anglicky.png

My ţiaci 2. a 3. ročníka sme sa dňa 25. 6. 2013 zúčastnili na náuč-

nom výlete pod vedením p. prof. Jána Pitoňáka a p. prof. Zlatice

Kandráčovej, ktorý viedol po stopách štúrovcov a iných významných

rodákov v Liptovskom Mikuláši. Mohli sme sa vţiť do prostredia, v

ktorom sa pohyboval M. M. Hodţa, J. M. Hurban či Ľ. Štúr.

V Múzeu Janka Kráľa okrem tradičných odevov z jánošíkovských

čias sme nahliadli do histórie mesta od 13. storočia aţ po rok 1945.

Zaujímavá bola aj druhá najväčšia ţidovská synagóga na Slovensku.

V súčasnosti sa vyuţíva na organizovanie výstav a koncertov.

Na Hodţovej fare sme sa vhĺbili do súkromia Hodţovej rodiny,

zároveň cítili energiou nabitú atmosféru zasadnutí spolku Tatrín.

Nakoniec sme zavítali do Rázusovie domu. Ten nám dal okrem

Martina Rázusa, kňaza, spisovateľa, politika a spisovateľa aj jeho

sestru Máriu Rázusovú-Martákovú, ktorá sa po učiteľskej kariére

stala detskou spisovateľkou.

Liptovský Mikuláš je čarovné mesto. Na malom mieste sa tu v

priebehu niekoľkých storočí narodili alebo pôsobili ľudia, ktorých

posolstvo má dodnes čo povedať komukoľvek, kto sa tu zastaví.

Takéto exkurzie napomáhajú mladým ľuďom priblíţiť dejiny a

chápať súvislosti medzi udalosťami. Veríme, ţe záujem o ne bude

naďalej prekvitať a nabudúce sa k nám pridáte aj vy.

Gabriela Tuchyňová,

Listy z romantizmu

Realistická dráma Mariša patrí k najlepším dielam z českej tvorby 19. storočia. Dej je zaloţený na skutočnej udalosti, ktorej sved-

kami boli aj bratia Mrštíkovci. Alois a Vilém sa rozhodli dotvoriť príbeh podľa vlastnej fantázie a dohnať ho aţ do strašného konca,

a tak vytvorili pôsobivú tragédiu, ktorá i dnes silne pôsobí na mnohých divákov.

Štátne divadlo Košice uviedlo túto inscenáciu prvýkrát 12. apríla 2013 v réţii Józsefa Czajlika. Jednoduchý deväťdesiatminútový

príbeh odohraný na strohej, ale pôsobivej scéne vytvára prekvapivo hlboký dojem nešťastia a zúfalstva dievčaťa, ktoré pripravili

o moţnosť voľby, a tým zničili jej mladý ţivot. Napriek tomu sa jej húţevnatosť, zásadovosť, ale s tým spojená tvrdohlavosť odzrkad-

ľuje v celom príbehu. O to viac zasahuje diváka zlomenie jej pevnej vôle spoločenským tlakom a konvenciami. Predzvesť nešťastia

a pochmúrnu atmosféru dotvárajú taktieţ sudičky, ktoré aj bez slov priam desivo vyjadrujú váţnosť celej situácie.

Hoci pozorný divák odchádza na prvý pohľad skleslý, zasiahnutý smutným osudom Mariše, prebúdza táto dráma nový pohľad

a prináša zamyslenie nad ţivotom a jeho strasťami, nad tým, do akej miery si môţeme vôbec vyberať a určovať svoj osud.

Berenika Tužilová

Správne riešenia sudoku z č. 01/2013 :).

OTÁZKA: Kto chová rybičky?

Ak sa ti podarilo vyriešiť tento kvíz , tak patríš medzi tie 2% úspešných riešiteľov. Gratulujeme. Ak

sa ti to nepodarilo, tak sa netráp a skús to ešte raz.

Riešenie hlavolamu — Susedia

Riešnie — Sudoku

Strana 8

Ro

čn

ík 1

, čís

lo 2

Daj si pauzu a voľne dýchaj

Nór ţltý čerešne voda mačka

Dán modrý hrušky čaj kôň

Brit červený jablká mlieko vták

Nemec zelený jahody káva rybičky

Švéd biely slivky pivo pes

Berenika odporúča... Mariša

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi rovinami a siedmimi priamkami, v krajine zvanej Matematika, exis-

toval raz jeden kráľ Funkčný Predpis I. Bol široko-ďaleko známy svojou charakteristickou rovnicou a

svojím povestným kvadratickým koeficientom. Mal jednu nádhernú dcéru, najkrajšiu v celej rovine,

elegantnú Funkciu Kvadratickú. Ladné krivky paraboly jej závideli všetky funkcie v okolí, pri pohľade na

jej jemný úsmev od mínus nekonečna k plus nekonečnu od nemého úţasu vyskočili grafom všetky

parametre a jej hrdo tvarovaná ypsilonová os zapríčinila, ţe si ostatné osi radšej zmenili jotu v názve

na ypsilon a odleteli otravovať ľudí. Princezná Funkcia bola dokonalá, nič uţ k jej parabolickému šťastiu

nechýbalo, a tak si veselo konvergovala vo svojom grafe.

Lenţe v tomto kráľovstve ţil aj jeden zlý obor, ktorého všetci volali Obor Hodnôt. Obor závidel krá-

ľovi jeho moc, a preto začal spriadať intrigy. Poslal svojho sluhu Intervala, aby ukradol kráľovnej Mnoţi-

ne Reálnej z jej zápornej podmnoţiny zopár lukratívnych čísel a podplatil nimi Funkciinho brata Diskri-

minanta. Skorumpovaný Diskriminant si za nich hneď išiel dať vytetovať záporné materské znamienko,

lebo to bolo vtedy v móde. Lenţe týmto spôsobil nereálnu situáciu a princezná Funkcia musela odísť

do večných rovín komplexných čísel.

V kráľovstve nastal veľký smútok. Ešte aj vţdy kladné grafy funkcií zmenili na chvíľu svoju orientá-

ciu, aby tak vyjadrili súcit kráľovskej rodine. Jeho výsosť, kráľ Predpis I., dal vyhlásiť, ţe dá princeznú

Funkciu a pol definičného oboru tomu, kto ju zachráni. Zišli sa tí najvýznamnejší bojovníci z celej kraji-

ny, aby sa postavili zlému Diskriminantovi. Ako prvé zaútočilo číslo π s celým svojím neperiodickým

radom číslic a vynásobilo Diskriminanta samým sebou. Ale Diskriminant si z toho nič nerobil. Potom

prišla mocná Odmocnina a odmocnila ho niekoľkokrát, ale ani to nepomohlo. Prichádzalo ešte mnoho

čísel a operácií, ale proti zápornému Diskriminantu nič nezmohli. Aţ nakoniec sa zjavila Funkciina ka-

marátka Tučná Nula, z ktorej sa všetci smiali, aţ si osmičky ľahli a za bruchá sa chytali, ţe ona nič

nedokáţe len všetko vynásobiť na nulu. A práve to aj urobila - vynásobila Diskriminanta a Funkcia

začala opäť existovať v mnoţine reálnych čísel.

Vtedy kráľovstvo objavilo krásu svojej krajiny Ma-

tematiky: zistilo, ţe kaţdé číslo, operácia a bod tam

má svoje miesto, a ak chcú niečo dosiahnuť, musia

spolupracovať podľa určitých zákonov. Vďaka tomu

môţeme pomocou nich my ľudia opísať celý svet.

A v kráľovstve začali od radosti z princezninho

návratu všetky funkcie, sínusoidy aj limity veselo kon-

vergovať, a ak nepomreli, tak konvergujú dodnes...

Patrícia Lakatošová

Dnes je vzduch

akýsi tichší.

Vtáky lietajú

na dne oblohy

a nekričia.

Kormorán uţ zosadol

a tuší

niečo nové.

Uţ dni jastrab nekrúţi

nad vlnami Zeme,

je pokojný.

Vtáci tušia.

Ľudia sú slepí...

V noci sa stane

niečo výnimočné.

Musí,

veď uţ aj vtáci

vedia.

A vidia.

Krídla, no nie je to vták.

Tvár, no nie ľudskú.

Doposiaľ nepočuli podobný

spev.

Niečo veľké sa ešte len

chystá...

V noci sa tušenie naplní.

Jednoducho a potichu

ako prvý nádych dieťaťa.

Príde

chlapček alebo kráľ?

M.O.

Objavil som krásu matematiky

Strana 9 Básne a práce našich študentov

Obrázok vľavo:

http://www.infovek.sk/predmety/matem/

index.php

http://gymklcovenmv-klierova.webnode.sk/a2-rocnik/prebrane-ucivo/

Dnes

Obrázok: http://

robbywatz.files.wordpress.com/2009/10/

dscf1407.jpg

Obrázok vpravo:

http://www.zs3sp.sk/domain/b6/files/

obrazky/matika-ano.jpg

„Snívame len o

tom, koho

poznáme…“

Keďţe populácia našej planéty len nedávno presiahla počet 7

miliárd, bolo by zaujímavé zistiť, ako je to moţné, a kde sa vlast-

ne toľko ľudí zmestí, či ako to momentálne vyzerá s našou ţijúcou

populáciou na celom svete...

Malý suverénny štát Monako má na priestore 1,95 km2 nepri-

merane veľkú populáciu, aţ 30 586 obyvateľov. Svetový rekord

predstavuje jeho hustota obyvateľstva, ktorá je aţ desivých 15

685 ľudí na 1 km2. Moţno viete, moţno nie, ale v Monaku sa

neplatia ţiadne dane. Aspoň nie dane z príjmu. Aj to je často

dobrý dôvod, prečo sa presťahovať a začať podnikať práve tu.

Niet sa preto čomu čudovať, ak sa slávne osobnosti alebo len

„beţní“ milionári pýšia svojimi rezidenciami v tomto malebnom

francúzsky-hovoriacom miništáte.

Monako je samozrejme známe aj nádhernými pláţami Fran-

cúzskej riviéry a taktieţ slávnym kasínom či natáčaním

filmov o Jamesovi Bondovi.

Zlá starostlivosť a rozšírené

choroby ako cholera spôsobujú,

ţe obyvatelia Angoly sa doţíva-

jú v priemere len 38,76 rokov.

Ţeny sa doţívajú priemerne

39,83 rokov, zatiaľ čo muţi len

37,74 rokov.

V porovnaní s rozvinutými

a silnými ekonomikami západ-

ných štátov Európy, USA či

Je to doslova raj pre prevaţne

čínskych a hongkonských ha-

zardérov. Preto sa jej logicky

hovorí aj Monte Carlo východu.

Krajina sa okrem iného môţe

popýšiť aj tým, ţe patrí medzi

územia s najvyššou priemernou

dĺţkou ţivota.

Čínske územie Macau je

preplnené ešte viac ako Mona-

ko. Asi 567 957 ľudí zdieľa

pevninu s rozlohou 29,2 km2.

Rekord na tomto území získala

neuveriteľná hustota obyvateľ-

stva, ktorá je aţ 19 450 ľudí na

kaţdý km2.

Pôvodne Portugalská koló-

nia je v súčasnosti 21. najna-

vštevovanejšou krajinou sveta.

Najhustejšie osídlená krajina

Najnižšia priemerná dĺžka života

Strana 10

Ro

čn

ík 1

, čís

lo 2

Čo moţno neviete...

http://www.telegraph.co.uk/travel/destination/monaco/34765/Monaco-travel-guide.html

Austrálie je na tom viac ako 10

miliónová populácia Angoly

rozhodne horšie. Táto africká

krajina, taktieţ bývalá portu-

galská kolónia, trpí uţ celé roky

biedou, hladom a smrteľnými

chorobami. Aj tieto súţenia roz-

hodne vplývajú na fakt, ţe Ango-

la je krajinou s najniţšou prie-

mernou dĺţkou ţivota.

http://alissa-asmus.blogspot.sk/p/macau-facts.html

Naopak bohatí obyvatelia

Monaka ţijú priemerne aţ 89,78

rokov, pričom muţi sa v priemere

doţívajú aţ 85,81 rokov a ţeny

93,9 rokov. Priemerná dĺţka

obyvateľov Monaka predstavuje

aţ 2,5 násobok priemernej dĺţky

ţivota obyvateľov Angoly.

Najvyššia očakávaná

dĺžka života

Najhustejšie obývané územie

Osada Puerto Toro na ostro-

ve Navarino v Chile je najjuţnej-

šia permanentne osídlená ľud-

ská základňa. Vyuţíva sa ako

výskumná stanica a obýva ju iba

36 ľudí.

Najjužnejšie obývané miesto

Najväčšia medziročná

ľudská migrácia

Počas osláv nového roka sa

v Číne sťahuje pribliţne 1,3

miliardy mestských pracovníkov

naspäť do svojich vidieckych

rodinných domovov.

Ľudská populácia Antarktídy

nie je stála, existuje vo vý-

skumných staniciach po celom

kontinente. V priebehu jedného

roka sa populácia zväčší asi

päťnásobne, z pribliţne 1 000 v

zime na okolo 5 000 počas let-

ných mesiacov.

Najväčšie sezónne

zmeny populácie

„Ani Veľkí Figurovia, ale ani drobné figúrky, disciplinované

a poslušné nezachránia svet, ak ho nezachránia obyčajní, sta-

toční ľudia.“ Dominik Tatarka

Svet sa mení, to je jasné kaţdému. Názory na to, čo ovplyvňuje

tieto zmeny sa rôznia. Paradoxne sa podľa plagátového výroku zdá,

ţe Dominik Tatarka by si v tomto rozumel s otcom komunistickej

ideológie Karlom Marxom. Ten pred dvesto rokmi rozvíjal tézy

o úlohe más a osobnosti v dejinách, kde ako hýbateľa dejín označil

ľudové masy a popieral význam osobností. Čo nám o úlohe osob-

ností hovorí učiteľka ţivota - história?

Je v moci človeka zmeniť svet. Jasným dôkazom ako sa to deje,

sú príklady mnohých ľudí, ktorým sa to v minulosti podarilo. Mojţiš,

ktorý dokázal vzdorovať vodcovi v tých časoch najsilnejšej ríše. Jú-

lius Caesar dokázal rozšíriť rozlohu Rímskej ríše takmer dvojnásob-

ne. Hunský vodca Atila si svojimi nájazdmi podmanil takmer celú

Európu a spôsobil Veľké sťahovanie národov. Zakladateľ islamu

Mohamed vytvoril nové náboţenstvo, ktoré stále rastie počtom a

expanduje aj teritoriálne. Ghándí oslobodil Indiu spod britskej nad-

vlády mierovou cestou. Ale aj mnohí iní, nám bliţší. Matka Tereza,

zakladateľka Kongregácie misionárok lásky, ktorej cieľom je zmier-

nenie chudoby a utrpenia v Indii. Ján Pavol II., „lietajúci“ pápeţ, do-

kázal zmeniť postoj ľudí k cirkvi a pápeţovi. Steve Jobs, zakladateľ

firmy Apple, priniesol mnoho technologických inovácií, ktoré zmenili

kaţdodenný ţivot väčšiny civilizovanej populácie..

Líder na to potrebuje viac daností, na prvom mieste víziu a vôľu

ju dosiahnuť. „Kde je vôľa, tam je cesta“ (W. Churchil). Kaţdá cesta

začína prvým krokom, v tomto prípade je to pevné rozhodnutie a

odhodlanie, ktoré pohýna človeka k činnosti. Pre nadobudnutie tohto

odhodlania je potrebné pevné presvedčenie o správnosti svojho

názoru a prospešnosti konania. Len vďaka nemu dokázal Hitler tak

tvrdošijne bojovať za vyvraţdenie Ţidov.

Druhá dôleţitá vlastnosť je vytrvalosť. Odhodlaný človek vytrvá

vo svojom názore, aţ kým sa mu nepodarí uskutočniť ho.

Jeden človek môţe zmeniť svet, hoci nie sám. Na veľkú zmenu

je potrebných veľa ľudí. Tí však väčšinou hľadajú záruky vodcu,

ktorý im ponúka istoty. Ak líder vytrvá a dokáţe ísť za svojím a vytr-

vať bez ohľadu na to, či ho nasledujú alebo nie, ľudia v ňom vycítia

stálosť, ktorú hľadajú, a budú ho nasledovať. Matka Tereza

v Kalkate začínala sama, svojím úsilím motivovala ďalších ľudí

ochotných pomáhať najchudobnejším. Mohamed musel ujsť z Mekky

do Mediny, kde získal prívrţencov, vďaka ktorým nové náboţenstvo

vzniklo a rozrástlo sa. Svätý kňaz Ján Maria Vianney vydrţal študo-

vať, aj keď mu to nešlo a svojimi radami priťahoval zástupy veria-

cich.

Väčšina ľudí koná tak , ako sú zvyknutí. Ak chce niekto priniesť

zmenu, musí isť mnohokrát proti väčšinovému názoru aj za cenu rizi-

ka, nepochopenia a neúspechu a k tomu potrebuje odvahu. Ak je

človek odváţny a vytrvá, ostatní ho budú nasledovať bez ohľadu na

to, či ide o vec dobrú alebo zlú. Koktavý Mojţiš sa odváţil predstúpiť

pred faraóna, vďaka čomu bol jeho národ oslobodený. Karol Wojtyla

sa neohol pod tlakom nacistickým ani komunistickým, a aj vďaka tomu

sa mohol stať pápeţom.

Jeden človek sám na zmenu sveta nestačí. Môţe však ovplyvniť

zmýšľanie ostatných a spoločne môţu zmeniť svet. Ale bez toho jed-

ného človeka by ostatní túto zmenu nevykonali. Kaţdý človek chce

zmeniť a aj mení svet. Mení však len jeho malú časť a tie ostatné

menia iní ľudia. Veľká zmena môţe nastať iba ak sa nájde jeden líder,

ktorý dokáţe zmeniť zmýšľanie ostatných a usmerniť ich činnosť

k spoločnému cieľu.

Človek koná tak ako zmýšľa. Málokto robí vedome a dobrovoľne

niečo s čím nesúhlasí. Úspešný vodca je ten, ktorý dokáţe spustiť

spoločenskú reťazovú reakciu. Ľudia ním ovplyvnení sami šíria jeho

presvedčenie, čím motivujú k činnosti ostatných.

Meniť svet je moţné. Kaţdý človek na svete ovplyvňuje minimálne

svoje najbliţšie okolie. Od sily osobnosti závisí okruh ľudí, ktorých

dokáţu motivovať a viesť. Ako nám dokazujú dejiny, niektorí výnimoč-

ní vodcovia dokáţu ovplyvniť celé národy a v súčasnosti ich vplyv

môţe byť skutočne globálny. Vo fyzike svojho času prelom spôsobilo

zavedenie vektorových veličín, v ktorých je určujúca nielen veľkosť,

ale aj smer. Analogicky v spoločenskej oblasti je dôleţitá veľkosť sféry

vplyvu konkrétnych osobností, ale ešte podstatnejšou skutočnosťou je

smer, ktorým sa zmena vyvíja.

V histórii vodcovia svet menili, niektorí k lepšiemu, iní k horšiemu.

Zatiaľ čo ničitelia Hitler, Stalin, Napoleon prichádzali s násilím, agre-

siou a vojnami, záchrancovia sveta boli často nenápadní ľudia ochotní

vzdať sa pohodlia a venovať sa konkrétnemu riešeniu jedného problé-

mu vo svojom dosahu. Matka Tereza nemohla odstrániť biedu ani len

v Kalkate, nie to v celej Indii. Rozhodla sa však urobiť, čo bolo v jej

silách, pre zmiernenie tohto utrpenia a dosiahla viac ako mnohé me-

dzinárodné organizácie. Pozoruhodné je, ţe zmena k zlému obvykle

prebieha rýchlejšie ako zmena k dobrému. Hitler sa stihol v priebehu

pätnástich rokov prepracovať na pozíciu vodcu, rozpútať najkrvavejšiu

vojnu v histórii ľudstva a pozabíjať milióny ľudí, zatiaľ čo Martin Luther

King obetoval zrovnoprávneniu černochov celý svoj ţivot. Je jedno-

duchšie konať zlo ako dobro. Je ľahšie niečo pokaziť ako opraviť. Na

oboje treba ľudského hýbateľa, ale dobro sa na rozdiel od zla nekoná

náhodou alebo omylom. J. Š.

Strana

Vektorové zmeny sveta

V Nigérii je na kaţdú

ţ e n u n a r o d e n ý c h

v priemere 7,68 detí. V

krajinách západnej Afriky

je tieţ najväčší nárast

populácie, predstavujúci

3,66% ročne.

Zbrojničná 3

040 01 Košice

Telefón: 055/62 227 95

E-mail: skola@gta.sk

Gymnázium sv. T. Akvinského

dreamstime.com

Rozum je jedna z vecí, čo robia človeka človekom. Jeho prejavom je múdrosť, ktorá

dala vznik nielen filozofii, ale celej ľudskej vede a výzkumu.

Kolégium Antona Neuwirtha sa snaţí túto múdrosť vyzdvihnúť a očistiť od falošnosti

a výmyslov. Práve preto zorganizovalo aj súťaţ s výstiţným názvom Sofia.

Ide o 3. ročník esejistickej súťaţe, do ktorej som sa tentoraz zapojil aj ja. Témou bol

výrok D. Tatarku: „Ani Veľkí Figúrovia, ale ani drobné figúrky, disciplinované a poslušné

nezachránia svet, ak ho nezachránia obyčajní, statoční ľudia.“

Dvadsať najlepších autorov sa zišlo počas víkendu v Donovaloch. Akcia bola spojená

s vyhodnotením, autorským čítaním esejí, seminármi, a samozrejme, s lyţovačkou. Tri

najlepšie eseje vyhrali aj štipendium na Letnú Univerzitu.

Ak máte radi zábavu a diskusie, neváhajte a zapojte sa do ďalšieho ročníka tejto súťa-

ţe. A ak sa vám nechce tak dlho čakať, príďte si vychutnať týţdeň v Ivanke pri Dunaji na

Letnú Univerzitu 2013.

Viac informácií nájdete na www.letnauniverzita.sk J.Š.

TOMÁŠOVA KRONIKA

Šéfredaktor: Mgr. Zlatica Kandráčová

Vedúca vydania: Mgr. Zlatica Kandráčová

Redaktori: Barbora Sabolová 1.D

Patrícia Lakatošová 2.B

Paulína Kuliková 2.C Dominika Ménová 2.C

Gabriela Tuchyňová 2.C

Jakub Križko 3.C

Michaela Nižníková 3.C

Lívia Ridzoňová 3.C

Alexandra Šefčíková 3.C

Daniela Šimková 3.C Ján Šudák 3.C Berenika Tužilová 3.C

Lucia Rendošová 3.D Gabriela Hovancová 3.D

Grafická úprava: Mgr. Lenka Lišková

Vydavateľ: Gymnázium sv. T. Akvinského

Časopis GTA sú vydávané v elektronickej

podobe.

www.gta.sk

Sofia

Najvyššia pôrodnosť

Najmenšia republika

Pacifický ostrov Nauru,

ktorý sa rozkladá na plo-

c h e l e n 2 1 k m 2

s populáciou 9 267 ľudí

predstavuje najmenšiu

nezávislú republiku vo

svete.

Panama, ktorá posky-

tuje jediné pozemné spoje-

nie medzi Severnou a

Juţnou Amerikou, je aţ

676 km dlhá a v tom naj-

uţšom mieste len 50 km

široká.

Austrália nezaţila

sopečné výbuchy uţ viac

ako 5 000 rokov. Jej prie-

merná výška je niečo málo

cez 200 metrov nad mo-

rom, čím predstavuje aj

najplochejší kontinent.

Najmenej vulkanicky

aktívny kontinent

Najdlhšia

transkontinentálna

úžina

Pobreţie Antarktídy prvýkrát videl v roku 1 820

námorný kapitán William Smith (UK) spolu s ruským

prieskumníkom. Antarktída bola posledným kontinen-

tom, ktorý sa objavil.

Zem je planétou neuveriteľných rozdielov, kontras-

tov a paradoxov. Na jednej strane vidíme luxus, bo-

hatstvo a prepych niektorých najbohatších krajín sve-

ta, no na druhej strane stále mnoho krajín musí ne-

ustále čeliť strachu o svoj ţivot vo vojnách,

v chorobách, z nedostatku jedla a základnej lekárskej

starostlivosti.

Moţno keď budeme nabudúce deprimovaní

z toho, ţe ešte nie sme majiteľmi najnovšieho modelu

telefónu či 3D televízora, by sme mohli pouvaţovať

nad tým, ţe mnoho krajín po celom svete doslova

preţíva zo dňa na deň a rieši len otázky vlastnej exis-

tencie.

Čo keby sme sa trochu viac zaujímali o odvrátenú

stranu zemegule, ktorá je tak tvrdo skúšaná a čelí

problémom? M.N.

Najmenej preskúmaný kontinent

geograp-hy.howstuffworks.com/oceania-and-australia/

geography-of-nauru.htm