Účastníci občianskeho súdneho konania

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

PRÁVNICKÁ FAKULTA

ÚČASTNÍCI OBČIANSKEHO SÚDNEHO KONANIA

Bakalárska práca

464bfda2-17bd-4a49-8142-894cbeabaf86

Študijný program : Právo

Študijný odbor : 3.4.1 Právo

Pracovisko : Katedra súkromného práva; Oddelenie občianskeho práva

Vedúci bakalárskej práce : JUDr. Daniela Gandžalová, PhD

Banská Bystrica, 2013 Veronika Rigová

2

ABSTRAKT

RIGOVÁ, Veronika: Účastníci občianskeho súdneho konania (Bakalárska práca).

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická fakulta. Katedra súkromného práva.

Oddelenie občianskeho práva. Vedúci bakalárskej práce: JUDr. Daniela Gandžalová, PhD.

Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“) Banská Bystrica 2013. Rozsah

práce: 42 strán

Práca sa zaoberá tematikou účastníkov občianskeho súdneho konania. Vysvetľuje

a definuje pojmy ako účastník konania, vedľajší účastník, spoločenstvo účastníkov a pojmy

s témou súvisiace. Je rozdelená na šesť kapitol. Prvá kapitola hovorí o občianskom súdnom

konaní ako takom a o jeho základných princípoch. V druhej kapitole sú definovaní

účastníci konania podľa troch definícií občianskeho súdneho poriadku a je tu tiež

vymedzená procesná spôsobilosť. Ďalšie dve kapitoly sa zaoberajú definovaním

a podrobnejším rozobratím účastníkov sporového a nesporového konania. Práca sa však

zaoberá aj možnosťami zastúpenia v občianskom súdnom konaní. Záverečná kapitola sa

dotýka a bližšie objasňuje postavenie prokurátora v občianskom súdnom konaní.

Kľúčové slová: Účastník konania. Súdne konanie v občianskom práve. Občiansky súdny

poriadok. Vecná legitimácia. Procesná legitimácia. Sporové konanie. Nesporové konania.

Vedľajší účastník. Zastúpenie v občianskom súdnom konaní.

3

ABSTRACT

RIGOVÁ, Veronika : Participants in civil proceedings (Thesis). University of Matej Bel in

Banská Bystrica, Faculty of Law. Department of private law. Division of civil law.

Supervisor of the bachelor work: JUDr. Daniela Gandžalová, PhD.. Degree of

qualification: bachelor (e.g. "Bc.") Banská Bystrica 2013. Page range: 42 pages

Thesis deals with topics of participants in civil proceedings. It explains and defines

the concepts such as participant to legal proceedings, enjoined party, community

participants and concepts refering to the theme. Thesis is divided into six parts. First part

deals with the civil legal proceeing itself and it´s basic principles . Second part defines

participants in proceedings according to three definitions of participants by the Civil

Procedure Code and this part also defines the capacity to sue. The other two parts of my

work are dealing with defying and analysing participants of ligitable and non-ligitable

proceedings. The thesis deals also with possibilities of procuration in legal proceedings.

The closing part refers and clarifies the possition of the prosecuting attorney in legal

proceedings.

Keywords: participant in legal proceedings, civil legal proceeding, right to stand before

court, right to litigation, ligitable proceeding, non-ligitable proceeding, enjoined

party, procuration in legal proceeding.

4

OBSAH

Úvod.......................................................................................................................................6

1 Občianske súdne konanie..............................................................................................7

1.1 Základné princípy civilného procesu............................................................7 - 10

1 Pojem účastník konania v občianskom súdnom konaní...........................................10

2.1 Predpoklady účastníctva......................................................................................11

2.1.1 Procesná subjektivita.......................................................................11 - 12

2.2 Vymedzenie pojmu účastník konania podľa prvej definície........................12 - 13

2.3 Vymedzenie pojmu účastník konania podľa druhej definície......................13 - 14

2.4 Vymedzenie pojmu účastník konania podľa tretej definície........................14 - 15

2.5 Procesná spôsobilosť...........................................................................................16

2.6 Vedľajší účastník konania............................................................................17 - 19

2.7 Účastník pre určitý úsek konania.................................................................19 - 20

2.8 Vecná legitimácia.........................................................................................20 - 21

2.9 Procesná legitimácia............................................................................................22

3 Účastníci sporového konania..............................................................................22 - 23

3.1 Spoločenstvo účastníkov..............................................................................23 - 24

3.2 Pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.........................................................25

3.3 Zámena účastníctva......................................................................................25 - 26

3.4 Zmena účastníctva........................................................................................26 - 27

4 Účastníci nesporového konania..........................................................................27 - 28

5 Zastúpenie v občianskom súdnom konaní...............................................................29

5.1 Zákonné zastúpenie......................................................................................29 - 30

5.2 Zastúpenie na základe plnomocenstva.........................................................30 - 33

5.3 Zastúpenie na základe rozhodnutia súdu.............................................................33

5.3.1 Zastúpenie procesne nespôsobilých osôb...........................................33 - 34

5.3.2 Zastúpenie procesne spôsobilých osôb..............................................34 - 35

5.3.3 Iné zastúpenie na základe rozhodnutia......................................................35

5

6 Prokurátor v občianskom súdnom konaní.......................................................35 - 36

Záver....................................................................................................................................37

Zoznam použitej literatúry................................................................................................38

6

ÚVOD

Moja práca nesie názov účastníci občianskeho súdneho konania. Tému som si

zvolila kvôli jej praktickému využitiu v reálnom živote, keďže sa aj ja sama môžem dostať

do situácie účastníka konania. Preto v mojej práci podrobnejšie približujem, kto môže byť

účastníkom konania, aké náležitosti by mal spĺňať, aké úkony môže robiť a aké sú

v občianskom súdnom konaní jeho práva a povinnosti. V ďalších kapitolách riešim

účastníkov sporového a nesporového konania, rozlíšenie týchto konaní a ich bližšiu

špecifikáciu. Potom je mojím cieľom popísať zastúpenie v občianskom súdnom konaní,

keďže nie vždy je možné, aby sa občan zastupoval sám a taktiež považujem za potrebné

popísať zastúpenie maloletých osôb alebo osôb, ktoré majú obmedzenú spôsobilosť na

právne úkony, v občianskom súdnom konaní. Posledná kapitola je venovaná prokurátorovi

v občianskom súdnom konaní, kedy môže podať návrh na začatie občianskeho súdneho

konania a kedy doň môže vstúpiť.

Pri písaní práce som ako hlavnú z metód využívala štúdium odbornej literatúry nie

len zo Slovenska, ale aj z Českej republiky. Okrem štúdia odbornej literatúry som tiež

vyhľadávala aj časopisy súvisiace s touto problematikou. Taktiež som informácie čerpala

aj z online časopisov. Ďalšími metódami, ktoré som v práci využívala boli komparácia,

najmä jednotlivých kníh; analýza jednotlivých článkov z časopisov, alebo článkov

nájdených cez internet a v neposlednom rade aj syntézu.

Pri spracovávaní mojej práce som na nejaký väčší problém so zháňaním

a dostupnosťou literatúry nemala. Kníh je podľa môjho názoru v tomto smere dosť, aj keď

väčšina z nich je učebnicového charakteru.

Cieľom mojej práce je jasne a zrozumiteľne priblížiť danú problematiku každému,

komu sa moja práca dostane do rúk. Tiež by som v nej chcela objasniť pojmy týkajúce sa

danej problematiky.

Prínosom mojej práce je objasniť túto problematiku aj laickej verejnosti, ktorej sa

moja práca dostane do rúk ako možný študijný materiál.

7

1 OBČIANSKE SÚDNE KONANIE A JEHO ÚČASTNÍCI

1.1 Základné princípy civilného procesu

„Každé odvetvie právneho poriadku je budované na určitých právnych princípoch

(zásadách), ktoré mu vtláčajú pečať osobitosti.“1 Organizačno-právne ako aj všeobecné

princípy sú výsledkom dlhodobého právneho a kultúrneho vývoja, ktorý siaha až do

obdobia antiky. Tieto princípy sú tým pádom historicky podmienené. Zásady občianskeho

súdneho konania vyjadrujú v spoločnosti ustálené názory, ktoré sú všeobecne akceptované.

Základné princípy civilného procesu sú v právnom štáte totožné so všeobecnými právnymi

princípmi a neodporujú im. Význam týchto zásad je zvýraznený aj tým, že sú buď priamo,

alebo nepriamo obsiahnuté v Ústave Slovenskej republiky a v ústavnom zákone č.23/1991

Zb. týmto pádom môžeme tieto zásady nazvať ústavno-procesnými. Ostatné zásady,

spravidla opierajúce sa o zákon môžeme vymedziť ako procesné zásady. „Niekedy sa

rozlišujú procesné zásady a procesné princípy. Ide o synonymá.“2 V mojej práci budem

rozlišovať ústavno-procesné zásady a procesné zásady. Toto rozlíšenie úzko súvisí

s prameňmi týchto zásad.

Ústavno-procesné zásady:

1. Rovnosť účastníkov konania – Všetci účastníci konania sú si rovní a to podľa čl. 37 ods.

3 Listiny základných práv a slobôd. Rovnako je toto ustanovené aj Ústavou Slovenskej

republiky, konkrétne v čl. 47 ods. 3 a tiež je to obsiahnuté aj v Občianskom súdnom

poriadku. „Podstata tejto zásady spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho

konania (spravidla aj iné civilného procesu) majú rovnaké procesné práva a povinnosti,

ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo

diskriminácie niektorej z procesných strán.“3 Nerozhoduje tu postavenie, ale ani procesná

pozícia účastníka a taktiež je irelevantné to, ktorý účastník je žalobca a ktorý je žalovaný.

Ako konkrétne prejavy tejto zásady uvediem, pár príkladov, ktorými sú právo na právnu

pomoc, právo účastníka konania na tlmočníka, rovnaké možnosti na uplatnenie procesných

práv a taktiež je s tým spätá nestrannosť súdu.

1 FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M., a kol. Občianske súdne konanie. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 47

2 MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 27


8

2. Verejnosť pojednávania – táto zásady vychádza z článku 48 ods. 2 ústavy. „Každý má

právo na to, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.“4 Tento článok sa premietol aj do ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku

tak, že civilný sú koná a rozhoduje zásadne len na verejnom pojednávaní.

3. Prejednanie veci bez zbytočných prieťahov – tu sa budem opäť odvolávať na Ústavu,

kde článok 48 ods. 2 hovorí o tom, že každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov. V §6 Občianskeho súdneho poriadku je ustanovené, že ochrana

práv má byť účinná a rýchla. Obsahom zásady je teda prejednať vec v primeranej lehote,

čiže bez zbytočných prieťahov. Porušením zásady by došlo aj k porušeniu ústavnosti.

Procesné zásady:

1. Dispozičná zásada – „Obsahom tejto zásady je ustanovenie oprávnenia na dispozíciu

konaním a na dispozíciu predmetom konania.“5 Táto zásada je typickou zásadou pre

sporový typ konania. Podstatou tejto zásady je aj to, že to či konanie začne alebo nie,

záleží len na účastníkoch. Prejav dispozičnej zásady môžeme vidieť v dispozitívnych

úkonoch účastníkov konania. Ďalším z dôležitých prejavov tejto zásady je aj to, že súd je

viazaný žalobným petitom.

2. Prejednacia zásada – Podstatou tejto zásady je, že procesná povinnosť tvrdiť

skutočnosti, ktoré pre rozhodnutie vo veci samej majú význam. Procesnou povinnosťou

účastníka je aj navrhovanie dôkazov, ktoré preukážu tvrdené skutočnosti. Procesné strany

za to nesú výlučnú zodpovednosť. Táto zásada je uplatňovaná predovšetkým v konaní

sporovom.

3. Zásada voľného hodnotenia dôkazov – „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.“6

Toto

ustanovenie však neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, ale hovorí o tom, že

neexistujú normy predpisujúce to, ako by mal súd ten-ktorý dôkaz hodnotiť.


5 MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva, Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 32

6 HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, §132, 2012, s. 122

9

4. Zásada kontradiktórnosti – táto zásada je typická pre sporové konanie. Podstatou danej

zásady je nielen spor o právo, ale aj to, že tento spor je regulovaný procesnými úkonmi

súdu. Medzi stranami v civilnom procese vznikajú procesné vzťahy, ktoré môžeme nazvať

tzv. vzťahy negatívnej spolupráce. Čiže kým jedna strana trvá na tom, aby jej nároky boli

uplatnené, druhá strana sa v ich uplatnení a presadení snaží zabrániť. Obidve strany sa

snažia dosiahnuť v danom spore víťazstvo.

5. Zásada priamosti a ústnosti – „Tu je vyjadrená požiadavka, aby bol súd pri zisťovaní

skutkového stavu s účastníkmi a ďalšími osobami zúčastnenými na konaní predovšetkým

v ústnom bezprostrednom styku.“7 Takáto forma komunikácie umožňuje posúdiť

dôveryhodnosť účastníkov, pravdivosť ich výpovedí atď. v priamosti sú aj isté výnimky zo

zásady a to napríklad vtedy, ak za účastníka koná jeho zástupca – neznamená to však, že y

bola porušená zásada priamosti. Rovnako je výnimkou aj rozkazné konanie a určitou

výnimkou je tiež dožiadanie súdu, pri dokazovaní. Podstatou pri zásade ústnosti je to, že

súd vychádza pri rozhodovaní z tých poznatkov, ktoré získal ústne. „Súd je pri

rozhodovaní povinný prihliadnuť na všetky ústne prejavy účastníkov konania.“8

To, že je

zvýraznené ústne pojednávanie, ale neznamená, že by boli podcenené procesné písomnosti.

6. Zásada arbitrárneho poriadku – postup v konaní určuje súd. Prejavuje sa v tom, že

umožňuje stranám konania navrhovať dôkazy bez ohľadu na ten-ktorý úsek konania.

Týmto prispieva aj k efektívnemu zistenie skutkového stavu, ak zákon neustanovuje inak.

Táto zásada má zúženú platnosť v sporovom konaní a výnimkou je tiež rozkazné konanie.

7. Zásada hospodárnosti – konanie pred súdom má byť vykonané tak, aby prebehlo bez

nejakých neprimeraných konkrétnych finančných výdavkov súdu a účastníkov konania.

8. Zásada materiálnej pravdy – „Cieľom súdneho konania je zistenie skutkového stavu.“9

Tento cieľ možno dosiahnuť uplatnením tejto zásady. Avšak pri pohľade na dispozičnú

zásadu, zásadu kontradiktórnosti a prejednaciu zásadu a táto javí ako nadbytočná.

9. Princíp oficiality – je typickým pre konanie nesporové. Znamená, že konanie možno

začať aj z iniciatívy súdu; nie je potrebné podanie návrhu na začatie.

7 FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 51



10

10. Princíp vyhľadávací (vyšetrovací, tiež inkvizičný) – znakom tohto princípu je to, že

primárne zodpovedá súd za objasnenie skutkovej podstaty. „Z toho všeobecne vyplýva, že

v nesporovom konaní, ovládanom vyšetrovacím princípom, nesplnenie povinnosti tvrdenia

a dôkaznej povinnosti nemá pre nich také procesné negatívne následky ako v sporovom

konaní.“10

10

FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 67

11

2 POJEM ÚČASTNÍK KONANIA V OBČIANSKOM SÚDNOM

KONANÍ

Pojem účastník občianskeho súdneho konania je ústredným pojmom v civilnom

procese. V občianskom súdnom konaní sa vyskytuje viacero osôb, ktoré môžeme

pomenovať ako subjekty konania. Tieto osoby sa vyznačujú tým, že sa zúčastňujú na

konaní. Pri vymedzení subjektu konania je rozhodujúce kto je nositeľom oprávnení

a povinností, prípadne kto môže tieto práva a povinnosti vykonávať. Civilné právo

procesné je odvetvím verejného práva slúžiace na ochranu súkromných práv. Medzi

subjekty konania preto vstupujú i verejnoprávne orgány (rozumej súd), i osoby práva

súkromného, o ktorých právach a povinnostiach v konaní ide.

Účastník konania je jedným zo subjektov; bez neho by občianske súdne konanie

nemalo zmysel.11

Základným cieľom civilného procesu je ochraňovať práva a právom

chránené záujmy účastníka konania. Taktiež to môže byť rozhodovanie o právnych

skutočnostiach, ktoré by ovplyvňovali právne postavenie účastníka. Účastníkovi konania

sú v procese priznávané rozsiahle procesné práva a nadväzne na to plní aj procesné

povinnosti, ktoré sú zákonom ustanovené, čím sa prispieva k zákonnému a aj

hospodárnemu priebehu konania. Tieto procesné práva a povinnosti účastníkov vedú súd

k tomu, aby si v každom štádiu uvedomoval kto je, resp. kto nie je účastníkom

v občianskom súdnom konaní. V tomto smere súd nesmie pripustiť nejakú nejasnosť alebo

neurčitosť. Vymedzenie pojmu účastníkov konania vychádza zo zákonných definícií.

Týmto spôsobom vymedzenia pojmu sa budem zaoberať v ďalších kapitolách.12

2.1 Predpoklady účastníctva

2.1.1 Procesná subjektivita

Alebo aj spôsobilosť byť účastníkom konania znamená, že subjekt je spôsobilý mať

procesné práva a aj procesné povinnosti. V §19 Občianskeho súdneho poriadku je

ustanovené, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva. Toto ustanovenie je viazané na normy

11

ŠTEVČEK, M. a kol. Civilné právo procesné. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010, S. 201 12

MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, str. 83

12

hmotného práva, ktoré hmotnoprávnu subjektivitu upravujú. Na základe tejto procesnej

podmienky musí súd (a aj účastník, ktorý mieni žalovať, podať návrh na začatie konania,

brániť sa proti žalobe) upriamiť svoju pozornosť ku dvom základným otázkam:

a) či má hmotnoprávnu subjektivitu ten, kto je označený ako účastník konania – podľa

osobitného zákona (napríklad podľa: Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka), ale aj podľa predpisov, ktoré upravujú postavenie

miestnych orgánov štátnej správy, náboženských spoločností, ministerstiev, cirkví

a podobne. Alebo

b) či aj napriek tomu, že nemá hmotnoprávnu subjektivitu, má spôsobilosť byť

účastníkom konania – pretože existuje osobitný zákon, ktorý mu výslovne priznáva

spôsobilosť byť účastníkom konania

Ak je jedno z týchto dvoch kritérií splnené, súd môže vo veci konať a rozhodovať.

Problém pri spôsobilosti byť účastníkom konania vzniká vlastne len pri

právnických osobách a aj to len preto, lebo v zákonnej úprave sa v tomto smere vyskytuje

medzera. (Ako príklad by som uviedla spor, ktorý sa viedol o to, či ministerstvo má, alebo

nemá právnu subjektivitu, tým pádom aj spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože

v súčasnosti už zrušený zákon č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov toto výslovne

neupravoval. Táto otázka bola vyriešená až §35 ods.1 zákona č. 575/2001 Z.z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. ktorý výslovne

ustanovuje, že ministerstvá sú právnickými osobami.)

Pri fyzických osobách táto spôsobilosť vzniká už u nascitura. Patrí aj cudzincovi.

Podľa záveru súdnej praxe zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby,

nedochádza k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k strate

spôsobilosti byť účastníkom konania.13

Súdy taktiež riešili otázku vzťahu medzi zánikom hmotnoprávnej subjektivity

fyzickej osoby s dopadom na hmotnoprávnu subjektivitu právnickej osoby. V tejto otázke

dospel Najvyšší súd k záveru, že súd nemôže zastaviť konanie o vyhlásenie konkurzu voči

dlžníkovi, ktorým v tomto prípade je spoločnosť s ručením obmedzeným, s odôvodnením,

že jej jediný spoločník a zároveň aj jediný konateľ spoločnosti zomrel, pretože smrťou

spoločníka, alebo konateľa nedochádza k zániku spoločnosti, a teda ani k zániku

spoločnosti byť účastníkom konania.14

13

R 122/1999 14

R 114/2000

13

Ak žalovaný (právnická osoba), ktorý bol v žalobe označený žalobcom, zanikol

výmazom z obchodného alebo obdobného registra, do ktorého sa právnické osoby povinne

zapisujú, pred začatím konania, žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania

a v danom prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

Takýto nedostatok nie je možné odstrániť žiadnym procesným postupom.

Súdna prax riešila pri spôsobilosti byť účastníkom konania aj vzťah tejto

spôsobilosti u právnickej osoby k povahe štatutárneho orgánu právnickej osoby. Súd tento

prípad uzavrel tak, že predstavenstvo akciovej spoločnosti ako štatutárny orgán nie je

právnickou osobou a tiež to že zo žiadneho osobitného zákonného ustanovenia nevyplýva

jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto predstavenstvo vo vlastnom mene žalobu

podať nemôže.15

2.2 Vymedzenie pojmu účastník konania podľa prvej definície

V tomto prípade sú účastníkmi konania navrhovateľ (žalobca) a odporca

(žalovaný). Toto vymedzenie má oporu v §90 Občianskeho súdneho konania. Ide o určenie

účastníkov konaní, v ktorom sa riešia spory – teda v sporovom konaní. V tomto konaní ide

o dvojstranné právne vzťahy, kde proti sebe stoja účastníci ako odporcovia. Tieto vzťahy

vyplývajú z občianskoprávnych, rodinných, pracovných hospodárskych a obchodných

vzťahov. Ako príklad môžeme uviesť spory o určenie vlastníckeho práva, o plnenie

záväzkov, spory plynúce z neplatného skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy,

o určenie otcovstva a podobne. Navrhovateľom bude vždy ten, kto podal návrh na začatie

konanie a odporcom bude ten, koho vo svojom návrhu navrhovateľ za odporcu označil.

Určenie účastníkov je formálne. Je dané postavením v spore. To či účastník je alebo nie je

nositeľom hmotnoprávneho práva – či je vecne legitimovaný – nie je rozhodujúce.

Označenie účastníkov navrhovateľ – žalobca a odporca – žalovaný je rovnocenné. Vývoj

súdnej praxe nám ukazuje, že označenie žalobca – žalovaný sa používa v takých typoch

prípadov, kde ide o dvojstranné vzťahy (napríklad v žalobách o určenie otcovstva,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, o neplatnosť výpovede). Napríklad v konaní o rozvod

manželstva a vo veciach usporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa

používa označenie navrhovateľ – odporca. Toto označenie vyjadruje procesné postavenie

subjektov. Pri účastníkoch sporového konania sa toto označenie určuje na začiatku konania

15

R 63/1996

14

a zostáva nimi, až kým sa konanie právoplatne neskončí. Zmeny v totožnosti sú možné len

na základe zákonnej úpravy, pretože zachovanie totožnosti účastníka konania je

pravidlom.16

2.3 Vymedzenie pojmu účastník konania podľa druhej definície

Vymedzenie pojmu účastník konania podľa druhej definície rovnako nachádza

oporu v § 90 Občianskeho súdneho poriadku, kde sa píše „Účastníkmi konania sú

navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Okruh účastníkov je určený priamo zákonom, vtedy ak to povaha právnych

vzťahov vyžaduje. Ide väčšinou o konania nesporového charakteru alebo o spory, ktoré

patria do takzvaného správneho súdnictva. Toto určenie nie je nutné vykonať len na

základe Občianskeho súdneho poriadku, ale aj inou zákonnou úpravou.

Sú to napríklad tieto prípady:

konanie o neplatnosť manželstva - § 94 ods. 1 druhá veta

konanie o osvojiteľnosti - § 180a

v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo - § 194 ods. 2

v konaniach o rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam

správnych orgánov - § 250m ods. 3

v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského

zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného

celku - § 250zf ods. 217

v konaní vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi

iných štátov a členstva v medzinárodnom združení - § 250zg ods. 2

Ako príklad určenia okruhu účastníkov za pomoci inej zákonnej úpravy je zákon č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a to v ustanoveniach § 24 ods. 1 a § 119 ods. 1. Označenie

účastníkov určitého konania sa vo všetkých týchto prípadoch uskutočňuje pomocou

všeobecných hmotnoprávnych znakov ako napríklad zložiteľ, obec, predseda Národnej

rady Slovenskej republiky, rodič, osvojiteľ, oprávnený a povinný. Vhodným príkladom je

16

FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 104 - 105 17

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, § 81 ods. 1 a 2, str. 82

15

konanie o povolenie uzavrieť manželstvo. V tomto konaní nemôže byť spor o tom, kto je

ten kto sa chystá uzavrieť manželstvo a kto sú jeho zákonní zástupcovia. Zákonné

vymedzenie niekedy spôsobuje aj problémy. Dôvodom je hlavne to, že sa od začiatku

nevie presne, kto spĺňa znaky, ktoré sú uvedené v zákonnej norme. V tomto prípade je ako

príklad vhodné konanie o dedičstve. V konaní o dedičstve sa totiž nevie, kto sú

poručiteľovi dedičia, respektíve, kto sú jeho veritelia. Ďalším vhodným príkladom je

konanie o osvojenie, kde býva zložitejšie vyriešenie otázky, či účastníkmi konania sú

rodičia osvojovaného dieťaťa, ak ide o rodičov, ktorých súhlas s osvojením potrebný

nebol, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa. Tu má zákon na mysli

prípady tzv. kvalifikovaného nezáujmu rodičov v zmysle § 102 ods. 1 písm. a), b) Zákona

o rodine.

Popri osobách, ktoré sú zákonom označené za účastníkov konania, bude aj

navrhovateľ vždy účastníkom konania, a to aj bez ohľadu na to, že mu ustanovenie, ktoré

okruh účastníkov určuje, takéto postavenie nepriznáva.

2.4 Vymedzenie pojmu účastník konania podľa tretej definície

Toto vymedzenie vychádza z § 94 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Ustanovenie hovorí o tom, že účastníkom konania, ktoré sa môže začať aj bez návrhu, je

ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Tú má dané ustanovenie na mysli

prípady, keď vopred nie je možné vypočítanie všetkých konkrétnych hmotnoprávnych

znakov na to, aby bolo možné určiť, kto je účastníkom konania. Preto je v zákone

ustanovené, že účastníkom konania je aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.

Takto vymedzený okruh účastníkov konania sa ale týka len takých druhov konaní, ktoré sa

môžu začať aj bez návrhu. Teda ak niekto nebol v sporovom konaní navrhovateľom určený

za účastníka v sporovom konaní, ktoré môže súd začať len na návrh, nemožno ho

považovať za účastníka aj keď sa ho vec týka.18

Konania, ktoré možno začať i bez návrhu sú vymedzené v § 81 ods. 1 a 2. Sú nimi:

konanie vo veciach starostlivosti o maloletých

konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej

starostlivosti

konanie o spôsobilosti na právne úkony

18

FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 106 - 107

16

opatrovnícke konanie

konanie o vyhlásenie za mŕtveho

konanie o dedičstve

ďalšie konania, kde to zákon pripúšťa

odsek 2 hovorí o tom, že ak bolo súdom nariadené predbežné opatrenie podľa §

75a, začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch

mesiacov od nariadenia predbežného opatrenia.19

Nestačí len zásah morálny alebo

ekonomický.

Za takéto treba považovať i ďalšie prípady, kedy to pripúšťa Občiansky súdny poriadok

v iných ustanoveniach alebo iný zákon (napríklad Zákon o rodine v prípade konania

o neplatnosť manželstva alebo v prípade, ktorý sa týka výkonu rodičovských práv

a povinností).

Ak vezmeme do úvahy práva a povinnosti, o ktorých sa má konať, tak týmito

právami a povinnosťami rozumejú aj práva a povinnosti, v ktorých sa má rozhodnúť

priamo vo výroku rozhodnutia (napríklad právo dieťaťa na výživné a povinnosť rodiča ho

platiť), ale aj práva a povinnosti, o ktorých vo výroku rozhodnutia nie je rozhodované, ale

ktoré môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté. Tieto práva a povinnosti musia byť

výsledkom dotknuté z právnej stránky veci, t.j. výsledok musí práva alebo povinnosti

založiť, zmeniť alebo zrušiť.20

2.5 Procesná spôsobilosť

Tento pojem je procesnoprávnym náprotivkom hmotnoprávnej spôsobilosti na právne

úkony. Pojem procesná spôsobilosť môžeme zadefinovať tak, že každý môže pred súdom

konať samostatne konať ako účastník v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými

úkonmi brať na seba povinnosti a nadobúdať práva. V takomto prípade môže konať buď

samostatne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu. Spôsobilosť byť účastníkom

konania je základným predpokladom procesnej spôsobilosti účastníka. Od rozsahu

19

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, § 81 ods. 1 a 2, str. 83 20

OGURČÁK, Š. Účastníci občianskeho súdneho konania. Právny obzor, 1997, č. 7, s. 581

17

hmotnoprávnej spôsobilosti je zásadne závislý aj rozsah procesnej spôsobilosti

(spôsobilosti na právne úkony podľa pracovného práva, občianskeho práva alebo podľa

iného súkromnoprávneho odvetvia práva, najobvyklejšie podľa práva obchodného). § 23

Občianskeho súdneho poriadku hovorí o tom, že ak účastník nemá procesnú spôsobilosť

v plnom rozsahu, pritom však ide o vec, v ktorej by mohol samostatne konať, nie je

vylúčené, aby súd rozhodol o jeho zastúpení. Zánik alebo tomu priamo úmerné

obmedzenie procesnej spôsobilosti účastníka konania, je spôsobené pozbavením, či

obmedzením jeho hmotnoprávnej spôsobilosti. Procesnú spôsobilosť budú mať vždy

právnické osoby a štát. toto pravidlo plynie zo spôsobu vzniku právnických osôb. To isté je

uplatňované aj pri štáte. Čo sa týka fyzickej osoby, táto môže mať spôsobilosť aj

obmedzenú. Spôsobilosť možno obmedziť z dôvodu veku, choroby, nedostatku zastúpenia.

Preto je nutné procesnú spôsobilosť skúmať v každom prípade, ak v ňom vznikne

pochybnosť či je spôsobilosť daná. Výnimkou z pravidla je § 186 ods. 3 – fyzická osoba je

procesne spôsobilá aj vtedy, ak nemá hmotnoprávnu spôsobilosť. Týka sa to prípadu

návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 104 ods. 2 je nedostatok procesnej spôsobilosti, ako jednej z procesných

podmienok, odstrániteľný. Nedostatok alebo strata procesnej spôsobilosti sú riešiteľné

napríklad zastúpením, ktoré Občiansky súdny poriadok predvída a aj upravuje v § 21 až

26. Dôvodom na to, aby bolo konanie fakultatívne alebo obligatórne prerušené, je strata

procesnej spôsobilosti alebo riadneho zastúpenia.21

2.6 Vedľajší účastník konania

Tento pojem je nutné dôsledne odlišovať od pojmov ako účastník konania, účastník pre

určitý úsek konania a aj od tzv. hlavného intervenienta v konaní. Preto v procesnom práve

poznáme procesný inštitút, ktorý sa nazýva vedľajšie účastníctvo alebo vedľajšia

intervencia. Tretia osoba, ktorá môže popri navrhovateľovi alebo popri odporcovi vstúpiť

do konania, samozrejme nie je identická s osobou navrhovateľa alebo odporcu a má právny

záujem na tom, aby jedna zo sporových strán zvíťazila – tá ku ktorej do konania vstúpi – sa

21

MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 89

18

nazýva vedľajší intervenient. Ten, koho právne postavenie bude rozsudkom vydaným

v spore ovplyvnené kladne alebo záporne, je tým kto má právny záujem na výsledku sporu

medzi dvoma alebo i viacerými účastníkmi konania. Takýto právny záujem už musí v čase

začatia konania existovať. Preto vedľajším účastníkom nemôže byť ten, kto napríklad

očakáva , že sa stane dedičom žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na nejakú nemajetkovú

hodnotu. Vedľajší účastník môže vystupovať výlučne len na jednej sporovej strane.22

Problematike vedľajšieho účastníctva sa venoval Najvyšší súd aj v uznesení

z 18.8.2010, sp. zn. 6Sžo 119/2010 , kde je uvedené, že právna teória predpokladá vstup

vedľajšieho intervenienta do konania a následne jeho postavenie v konaní predovšetkým

v sporových konaniach , keďže vedľajší intervenient vystupuje v konaní vedľa hlavného

účastníka.23

Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní. Poznáme tri prípady, kedy

zákon vylučuje vedľajšie účastníctvo. Jedným z nich je konanie o rozvod, druhým konanie

o neplatnosť manželstva a tretím konanie o tom, či tu manželstvo je alebo nie je. 24

Osobitnými podmienkami alebo inak povedané podmienkami prípustnosti účasti

vedľajšie intervenienta v spore sú:

Podnet vedľajšieho účastníka alebo výzva niektorého z účastníkov na vstup

vedľajšieho intervenienta do konania, ktorá musí byť urobená prostredníctvom

súdu,

Označenie účastníka, ktorého mieni vedľajší intervenient v konaní podporovať,

Uvedenie právneho záujmu na výsledku konania, ktorým je však v prvom rade

záujem na úspechu tej strany v spore, ku ktorej mieni vedľajší intervenient

pristúpiť,

V prípade, ak niektorý z účastníkov by urobil túto vedľajšiu účasť spornou obvykle

tvrdením, že na to, aby bol povolený stup vedľajšieho intervenienta do konania nie

je splnená podmienka právneho záujmu na výsledku konania, je potrebné

rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho intervenienta. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva sa nerozhoduje, ak takýto návrh podaný nebol.25

22

FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 115 23

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, 2012, s. 91 24

ŠTEVČEK, M. a kol. Civilné právo procesné. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010, s. 203 25


19

S účinnosťou od 15. októbra 2008 sa popri navrhovateľovi a odporcovi môže ako

vedľajší účastník zúčastniť aj právnická osoba, ktorá má ako predmet činnosti ochranu

práv podľa osobitného predpisu. V tomto prípade ide napríklad o združenia na ochranu

spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, respektíve právnická

osoba podľa § 42 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, právnické osoby

oprávnené hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov podľa § 54 ods. 1 OBZ. Ďalším

príkladom vedľajšieho účastníka môže byť tiež právnická osoba, ktorej cieľom je ochrana

pred diskrimináciou podľa § 9a a § 10 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (t.j.

antidiskriminačný zákon). Väčšinou v takýchto prípadoch vystupuje ako vedľajší

intervenient Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Zvyčajne vystupuje na strane

žalobcu. V prípadoch určených zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí

a sociálnej kuratele môže vystupovať ako vedľajší účastník právnická osoba. Cieľom toho,

že tieto osoby vstupujú do konania je zabezpečenie širšej ochrany osobám, ktorých

postavenie je znevýhodnené. Takými osobami sú napríklad spotrebitelia; osoby, ktoré sú

z rôznych dôvodov diskriminované; deti a fyzické osoby, ktoré sú plnoleté za účelom

zabezpečenia predchádzania vzniku krízových situácií v rodine a zamedzenie nárastu

sociálnopatologických javov.26

Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké procesné práva a aj povinnosti ako má

účastník. Pri úkonoch, ktoré v konaní robí platí výnimka, ktorá spočíva v nemožnosti

vedľajšieho účastníka spraviť dispozitívny procesný úkon. Koná sám za seba. Môže

vzniknúť situácia, v ktorej úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka,

ktorého v konaní podporuje. Súd vtedy posúdi tieto okolnosti s ohľadom na všetky

skutočnosti. Smerodajné pre súd je to, že v spore je záujem účastníka na prvom mieste.

Záujem vedľajšieho účastníka je až odvodeným záujmom.27

Účastník, ktorý do konania vstupuje, prijíma stav konania k momentu právoplatnosti

uznesenia o pripustení svojho vstupu a doterajšími úkonmi účastníkov konania nie je

viazaný.28

Vstup tretej osoby do konania sa môže udiať kedykoľvek od začiatku konania až po

vyhlásenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Nie je vylúčený ani vstup takéhoto účastníka do

26


MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 97 28

ŠTEVČEK, M. a kol. Civilné právo procesné. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010, s. 206

20

konania o návrhu na obnovu konania. Vedľajším účastníkom sa stáva okamihom

oznámenia súdu, že do konania vstupuje a ku ktorému účastníkovi.29

V teórii sa uvažuje aj o hlavnom vedľajšom účastníkovi – hlavná intervencia. Pre

postavenie hlavného intervenienta v spore je charakteristické to, že nárok na predmet

konania uplatňuje proti obidvom proti sebe stojacim sporovým stranám. Uplatňuje ho

osobitným podaním, ktoré môžeme označiť aj ako žalobu. V tomto prípade sa pôvodné

strany v spore stanú nerozlučnými (nútenými) spoločníkmi – nútené pasívne procesné

spoločenstvo. Hlavná intervencia nie je v Občianskom súdnom poriadku osobitne

upravená. Tieto prípady sa môžu v praxi uplatniť pri vlastníckych žalobách.30

2.7 Účastník pre určitý úsek konania

Existuje možnosť, že niektoré osoby sú zákonom považované za subjekty konania nie

počas celého priebehu konania, ale iba v jeho časti. Takýmto účastníkom môže byť osoba

– fyzická osoba, právnická osoba a podľa §148 Občianskeho súdneho poriadku aj štát (v

prípade, ak sa jedná o náhradu trov konania) – o ktorej procesných povinnostiach

a právach spojených s účasťou na procese sa má rozhodnúť.31

Príčinou takéhoto rozhodovania je skutočnosť, že medzi takouto osobou a súdom

vznikol vedľajší procesnoprávny vzťah na základe konkrétneho procesného úkonu.

Obsahom takéhoto vzťahu obvykle sprvu povinnosti a potom aj oprávnenia. Takýmito

procesnými úkonmi môžu byť: návrh, aby bolo dokazovanie doplnené; uznesenie

o nariadení znaleckého dokazovania; uznesenie o tom, že bol nariadený výsluch svedka

alebo aj uznesenie o tom, že má byť predložená vec, ktorej povaha má pre zistenie

skutkového stavu význam.32

Osobami, ktoré môžu byť účastníkom konania pre určitý úsek konania sú: svedok,

znalec, tlmočník, platiteľ mzdy a i. Svedok môže byť takýmto účastníkom za predpokladu,

že sa koná o jeho práve na svedočné (§139 ods. 1), alebo sa rozhoduje o povinnosti

nahradiť trovy konania, ktoré zapríčinil. Toto isté platí aj pri znalcovi (§139 ods. 2)

a rovnako aj pri tretej osobe, ktorej bola ustanovená nejaká povinnosť (§139 ods. 3).

29 FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 116 30


FICOVÁ, S. a kol. Občianske právo procesné. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická

fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005, s.90 32

MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 97 - 98

21

Taktiež môže byť účastníkom pre určitý úsek vykonávacieho konania aj platiteľ mzdy, ak

podáva návrh, ktorým sa zastaví výkon rozhodnutia a to podľa §290 ods. 1.

Predmetom rozhodnutia súdu sú v takýchto prípadoch vždy len otázky procesného

charakteru (trovy konania, nárok na svedočné, znalečné), nie rozhodnutia vo veci samej.

Ak to nie je zákonom vylúčené, môže účastník pre určitý úsek konania podať opravné

prostriedky, alebo aj robiť návrhy a podania, ktoré však môžu obsahovať iba požiadavky

dotýkajúce sa jeho práva.33

2.8 Vecná legitimácia

Vecnú legitimáciu môžeme charakterizovať ako stav, ktorý vyplýva z hmotného práva

a vedie k úspechu alebo neúspechu v spore. Vecne legitimovaným účastníkom je taký

účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu a o ktorom je v procese

rozhodované. Táto legitimácia má význam vo všetkých civilných procesoch začínajúcich

sa na základe návrhu. Kvôli tomu prichádza do úvahy hlavne v sporovom konaní.

V nesporovom konaní prichádza do úvahy len vtedy, ak bolo toto konanie začaté na

návrh.34

Postavenie účastníka v hmotnoprávnych vzťahoch je vyjadrené vecnou legitimáciou.

Výnimočne môže ísť aj o postavenie vo vzťahu procesnoprávnom a to vtedy, ak nárok

alebo právo vyplýva z procesného práva (príkladom je návrh na predbežné opatrenie alebo

návrh na popretie výšky, pravosti alebo poradia pohľadávky). Poznáme dva druhy

postavenia účastníka – aktívne a pasívne. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten účastník

konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva – ak je žalobcom. Na začiatku

konania je vecná legitimácia tvrdená. Súd vyhovie žalobe vtedy, ak sa preukáže že právo,

ktoré žalobca uplatňuje alebo ochrana oprávneného záujmu, ktorého sa domáha, mu patrí.

V takom príde žalobca aktívnu vecnú legitimáciu má.

Nositeľ hmotnoprávnej povinnosti – záväzku – je tým účastníkom v konaní, ktorý má

pasívnu vecnú legitimáciu. Môže však dôjsť aj k prípadom, kedy pasívna vecná legitimácia

žalovaného chýba. Na základe toho súd môže žalobe vyhovieť iba vtedy, ak žalobcom

žalovaná osoba je tá, ktorá je aj nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak táto skutočnosť

33


fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005, s.90 34 FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 109

22

nie je v konaní dokázaná, žaloba je súdom zamietnutá so záverom o nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného.35

Účastníctvo v sporovom konaní je založené v okamihu, kedy konanie začne – podaním

žaloby na súd. Vzniká bez ohľadu na otázku vecnej legitimácie. Žalovaný sa teda stáva

účastníkom konania aj v takom prípade, keď žalovaný žaluje nesprávny subjekt. Otázka

vecnej legitimácie je potom predmetom dokazovania ako takého. Táto otázka je riešená

rozhodnutím vo veci samej.36

Ak účastník nebol subjektom práva alebo povinnosti,

o ktorých sa v konaní jednalo, znamená to, že tu nastal nedostatok vecnej legitimácie, čo

v konečnom dôsledku vedie k zamietnutiu návrhu.

Vecná legitimácia môže zriedkavo vychádzať aj z procesného práva. Ako príklad

môžeme uviesť ustanovenie §315 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré dáva

oprávnenému právo vo vykonávacom konaní domáhať sa vo vlastnom mene vyplatenia

pohľadávky od dlžníka povinného.37

Takto je vlastne veriteľ legitimovaný samotným

procesným právom a môže sa úspešne vymáhať vyplatenia dlžníkovej pohľadávky od jeho

dlžníka. Hovoríme tu o tzv. poddlžníckej žalobe.

V nesporovom konaní taktiež môže prichádzať do úvahy vecná legitimácia, avšak len

ako aktívna vecná legitimácia, pretože v tomto konaní neexistuje odporca, ktorého by

navrhovateľ označil. Vhodným príkladom je návrh na začatie konania o povolenie uzavrieť

manželstvo. Na podanie takéhoto návrhu je oprávnená len osoba, ktorá naozaj hodlá

manželstvo uzavrieť. Z toho logicky vyplýva, že ak by takýto návrh bol podaný ženou,

ktorá chce uzatvoriť manželstvo s maloletým, chýba jej aktívna vecná legitimácia a návrh

by musel byť zamietnutý.38

2.8 Procesná legitimácia

Pod pojmom procesná legitimácia môžeme vo všeobecnosti rozumieť právo žalovať

vtedy, ak subjektu toto právo nezakladá hmotnoprávny predpis (čiže nedisponuje

hmotnoprávnou legitimáciou), ale procesný predpis. Vhodným príkladom na tento typ

35




ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 110

23

legitimácie je prokurátor v civilnom občianskom súdnom konaní. Prokurátor je totiž

legitimovaný procesne a nie hmotnoprávne.39

3 ÚČASTNÍCI SPOROVÉHO KONANIA

V takomto type konaní sa uplatňuje výlučne prvá definícia účastníctva. Jedná sa

o vymedzenie okruhu účastníkov konania, ktoré vyplýva z dispozičného princípu

občianskeho súdneho konania. Navrhovateľ (žalobca) je tým, kto konaním a aj jeho

predmetom disponuje. Tým pádom sa za účastníka považuje ten subjekt, ktorý žalobu

podal a tiež ten, ktorý bol žalobcom v návrhu označený za žalovaného.

V rámci skúmania procesných podmienok sa skúma len to, či sú označené subjekty

spôsobilé byť účastníkom konania. To či účastníci konania sú aj hmotnoprávne

legitimovaní je záväzne stanovené až meritórnym rozhodnutím súdu o návrhu. Posúdenie

toho, či účastník má hmotnoprávnu vecnú legitimáciu nemá žiadny súvis so statusom

účastníka v procese. Účastníkom konania bude vždy subjekt, na ktorý sa vzťahuje prvá

definícia o účastníctve bez zreteľa na to, či je legitimovaný aj hmotnoprávne (vecne), a to

vrátane všetkých procesných práv a povinností, ktoré z toho vyplývajú. Žalobca je ten,

ktorý nesie procesnú zodpovednosť za to, koho v návrhu označí ako účastníka konania.

Súd je však povinný dbať na to, aby žalobcom označení účastníci konania, boli označení

v súlade s §79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ak však tomu tak nie je, žalobca je

súdom vyzvaný na to, aby subjekt, ktorý bol v žalobe označený nesprávne označil v súlade

s náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje a tiež ho poučí o tom, ako má nápravu uskutočniť.

Jedinečnosť sporového konania je aj v tom, že len tu je možné uplatniť niektoré

inštitúty, ktoré v nesporovom konaní prípustné nie sú. Ide o spoločenstvo účastníkov, vstup

ďalšieho účastníka do konania, zámena a zmena účastníka v konaní. Taktiež pojmy

žalobca a žalovaný sú prevažne pojmy konania sporového.40

39


ŠTEVČEK, M. a kol. Civilné právo procesné. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010, s. 204

24

3.1 Spoločenstvo účastníkov

V sporovom konaní existujú dve strany, ktorými sú žalujúca strana a žalovaná

strana. V tomto druhu konania je možné, aby na sporových stranách boli aj viacerí

účastníci. Ak sú na ktorejkoľvek sporovej strane dvaja alebo viacerí účastníci, označujeme

týchto účastníkov ako procesné spoločenstvo. Toto spoločenstvo môžeme rozdeliť

dvojako: aktívne a pasívne procesné spoločenstvo.41

Aktívne procesné spoločenstvo vzniká

v prípade, ak je viac subjektov na strane žalobcu – aktívna subjektívna kumulácia

a pasívne procesné spoločenstvo vzniká vtedy, ak je viac subjektov na strane žalovaného –

pasívna subjektívna kumulácia.

K situácii, v ktorej vznikne procesné spoločenstvo dochádza vtedy, keď je

označených v žalobe viac žalobcov alebo žalovaných. Vznik spoločenstva môže nastať aj

pristúpením ďalšieho účastníka, zmenou alebo zámenou účastníka na ktorejkoľvek

sporovej strane.42

Rovnako môže vzniknúť aj z iniciatívy súdu a to podľa §112 ods. 1

vtedy, ak je to hospodárnejšie a veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú rovnakých

účastníkov. 43

V prípade, že procesné spoločenstvo vznikne z dôvodu zachovania zásady

hospodárnosti konania a závisí len od vôle účastníkov, resp. od vôle súdu, aj napriek tomu,

že vec by mohla byť riešená aj zvlášť o každom účastníkovi, hovoríme o dobrovoľnom

spoločenstve. Príkladom dobrovoľného spoločenstva je situácia ak aj matka aj dieťa podajú

žalobu o určenie otcovstva.44

Poznáme aj nútené procesné spoločenstvo a to vtedy, ak je

zákonom určené na úspešné uplatnenie alebo bránenie práva to, že je potrebná účasť

všetkých účastníkov – spoločníkov. Vhodným príkladom v tomto prípade je podanie

žaloby o neplatnosť zmluvy. Tu musia byť účastníkmi konania všetci tí, ktorí zmluvu

uzavreli (poprípade aj ich právni nástupcovia), a to ako žalobcovia, alebo ako tí, ktorí sú

žalovaní.45

Ak je v jednej veci na ktorejkoľvek sporovej strane viac účastníkov , každý z nich

koná sám za seba. Spoločenstvo takéhoto druhu je spoločenstvom obyčajným a voláme ho

aj samostatné spoločenstvo. Takéto spoločenstvo vzniká na rovnakom princípe ako

spoločenstvo dobrovoľné. Vznikom samostatného spoločenstva síce dôjde k tomu, že 41



fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005, s.92 - 93 43


Zákon č. 245/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, Zákon o rodine, §94 ods. 1 45


25

účastníci vystupujú v jednom základnom procesnoprávnom vzťahu, no zároveň to nemá

žiaden vplyv na ich samostatné hmotnoprávne postavenie. Z toho teda plynie, že rozsudok

vydaný súdom alebo iné rozhodnutie vo veci samej nemusí obsahovať identické výroky –

môžu byť rozdielne – a každý s účastníkov sa môže sám, aj bez ohľadu na ostatných

účastníkov, voči súdnemu rozhodnutiu brániť alebo s ním jednoducho súhlasiť. Vhodným

príkladom na tento typ procesného spoločenstva je žaloba smerujúca proti viacerým

samostatným dlžníkom, kde je ako právny dôvod žaloby uvedené nevrátenie úveru, pritom

ide o samostatné spoločenstvo, pretože je možné jedným rozsudkom viacerých dlžníkov na

to, aby uhradili celú žalovanú sumu, iných len na časť tejto zmluvy a voči ďalším je možné

pripustenie späťvzatia žaloby a zastavenie konania.

V prípade, ak sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že vydaný rozsudok sa

musí vzťahovať na všetkých účastníkov vystupujúcich na totožnej sporovej strane, úkony

vykonané jedným z nich sa budú vzťahovať aj na ostatných. Na to, aby bol návrh

zmenený, vzatý späť alebo na to, aby bol uzavretý zmier je nutný súhlas všetkých

účastníkov vystupujúcich na rovnakej sporovej strane. Takéto spoločenstvo nazývame

nerozlučným procesným spoločenstvom, ktoré vzniká ako dôsledok pôsobenia obsahu

plynúceho z hmotnoprávneho vzťahu na účastníkov v konaní. Rozsudok, ktorý súd vydá,

ako aj iné rozhodnutie vo veci samej, sa týka všetkých účastníkov sporového konania

stojacich na jednej strane. Procesné úkony jedného z účastníkov zaväzujú (okrem výnimiek

stanovených zákonom) zvyšných účastníkov, ktorí sú s nimi na rovnakej sporovej strane.

Na to, aby boli vykonané základné dispozitívne úkony, ktorými sa disponuje konaním

a predmetom konania je potrebný súhlas všetkých účastníkov takéhoto spoločenstva.46

Ako

príklad môžeme uviesť žalobu o zapretie otcovstva. Ak je tým kto žaluje manžel a matka

i dieťa sú nažive, žalované musia byť obe. V prípade, ak je matka tou, ktorá žaluje, musí

žalovať aj manžela aj dieťa. Toto plynie z ustanovenie §88 Zákona o rodine.47

3.2 Pristúpenie ďalšieho účastníka do konania

Občiansky súdny poriadok v §92 ods. 1 hovorí o vstupe ďalšieho účastníka do

konania. Na to, aby ďalší účastník do konania vstúpil je potrebný: návrh účastníka konania

46

MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 94 - 95 47


fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005, s. 94

26

na vstup; rozhodnutie súdu o tom, že takéto pristúpenie pripúšťa a aj súhlas osoby, ktorá

má do konania vstúpiť (to však iba v prípade ak do konania vstupuje na strane

navrhovateľa).48

Keďže vstupuje na stranu navrhovateľa je v konaní žalobcom a žalobcom

sa nemôže stať proti svojej vôli. Nie je ani možné nahradiť súhlas tejto osoby rozhodnutím

súdu. Ak by dotyčná osoba nesúhlasila musel by sa teda návrh na vstup na žalobcovej

strane zamietnuť. Naopak súhlas nie je potrebný, ak do konania má vstúpiť ďalší žalovaný,

pretože okruh žalovaných osôb určuje ten, kto žaluje (žalobca).

K pristúpeniu účastníka do konania dochádza z dôvodu zistenia, že účastníkmi

konania nie sú všetci, ktorí podľa hmotnoprávnej normy nimi musia byť. Takto je to aj

v prípade spoluvlastníkov, ktorí v spore kde sa jedná o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, musia žalovať alebo byť žalovaní (pretože účastníkmi

takéhoto konania musia byť všetci spoluvlastníci).

Takéto pristúpenie je možné len v prvostupňovom konaní. V §216 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku je to výslovne vylúčené pre odvolacie konanie a v §243c

pre konanie dovolacie.49

3.3 Zámena účastníctva

Súd môže dovoliť navrhovateľovi alebo odporcovi vystúpiť s konania s tým, že

namiesto nich nastúpi niekto iný – samozrejme len so súhlasom účastníkov. Ak sa má

zámena udať na strane navrhovateľa, je potrebný súhlas toho, kto má na jeho miesto

nastúpiť. K zámene účastníkov (vystúpeniu alebo vstúpeniu do sporu) dochádza na návrh

niektorého z nich a so súhlasom všetkých ostatných účastníkov, rozhoduje o nej súd

uznesením.

K zámene môže prísť v takom prípade, že sa zistí nedostatok vecnej legitimácie

pôvodného účastníka, či už aktívnej alebo pasívnej. Následne je úspech žaloby závislý od

toho, či sa zámena uskutoční alebo neuskutoční. Účinkom zámeny je to, že účastník, ktorý

vecnú legitimáciu nemal je nahradený účastníkom, ktorý túto legitimáciu má. Je potrebné

pripomenúť, že ku takejto zámene dochádza len medzi účastníkmi konania. Z tohto dôvodu

nemožno zámenu uskutočniť vo veci, kde účastník, ktorý by mal byť zamenený nemá

spôsobilosť na to, aby takýmto účastníkom konania mohol byť (tzv. non subjekt). Toto je

48



27

prípad, kde chýba možnosť zámeny s ohľadom na to, že non subjekt vlastne ako subjekt

práva nejestvuje a týmto pádom nemá ani spôsobilosť byť v konaní účastníkom.50

3.4 Zmena účastníctva

Je potrebné odlišovať zmenu a zámenu účastníkov konaní. Zmena nastáva vtedy, ak

v priebehu konania došlo k sukcesii.51

V hmotnom práve rozoznávame univerzálne právne

nástupníctvo (univerzálnu sukcesiu) a singulárne právne nástupníctvo (singulárnu

sukcesiu).

Vznik univerzálnej sukcesie nastáva vtedy, ak sú splnené určité, v zákone uvedené,

skutočnosti (napríklad smrť fyzickej osoby, alebo ak zanikne právnická osoba). Vplyvom

týchto skutočností nastáva, že na miesto subjektov pôvodného právneho vzťahu nastúpia

nové subjekty podľa zákona ako výsledok toho, že subjekt pôvodného právneho vzťahu

tratil spôsobilosť.

V dôsledku právneho úkonu urobeného pôvodným účastníkom nastane singulárna

sukcesia – postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu alebo prevedenie spoluvlastníckeho

podielu. Na to, aby pôvodný právny vzťah bol zmenený je vyžadovaný ešte určitý úkon,

ktorý smeruje k druhému účastníkovi tohto právneho vzťahu, napríklad oznámenie

o postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Tento druh sukcesie má podobu aj v tzv. procesnom

nástupníctve.

Ak došlo v priebehu konania k univerzálnej sukcesii, ten, kto bol pôvodným

účastníkom konania, už v konaní nemôže vystupovať z dôvodu straty spôsobilosti byť

účastníkom konania. Zo zákona nastúpi na jeho miesto nový hmotnoprávny subjekt, a tým

pádom aj procesnoprávne nástupníctvo vznikne zo zákona. Bez zreteľa na to, či účastník

konania v tomto smere návrh podal, alebo ostal nečinným, súd musí s právnym nástupcom

pokračovať. Takýto spôsob plynie z § 107. Je zákon stanovené, že sa ponecháva súdu na

posúdenie – a to podľa povahy veci – či konanie zastaviť, prerušiť, alebo či v konaní

pokračovať. Jedná sa o takú zmenu účastníka, kde nový účastník vstúpi do procesných

práv a povinností po svojom predchodcovi a v konaní sa pokračuje ďalej v rovnakom

štádiu v akom je.52

50

MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA EDITION, 2007, s. 91 - 92 51

Sukcesia znamená právne nástupníctvo – prechod práv a povinností niektorého účastníka na inú osobu. 52

FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 111 - 112

28

Ak nastane singulárna sukcesia v priebehu konania, pôvodný účastník nestratil

spôsobilosť na práva a povinnosti, a preto subjektom procesnoprávneho vzťahu ostane.

V tomto prípade nie je vyvolané procesné nástupníctvo zákonom, a teda súd bude

postupovať podľa § 92 ods. 2, 3. Ak právna skutočnosť, s ktorou je právnymi predpismi

spojené prevedenie, alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa pojednáva nastala po

začatí konania je zákonom stanovené, že navrhovateľ alebo subjekt, na ktorý sa previedli,

alebo prešli tieto práva a povinnosti môže navrhnúť, aby na miesto doterajšieho účastníka

konania vstúpil do konania ten, na koho sa tieto práva ,alebo povinnosti previedli ,alebo

prešli. Ak sa preukáže, že tvrdená právna skutočnosť nastala po začatí konania – sú

vyhovie návrhu. Podmienkou je však aj súhlas toho, kto má na miesto navrhovateľa

vstúpiť. Od odporcu alebo subjektu, ktorý má na jeho miesto vstúpiť súhlas nie je

vyžadovaný.

Podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby zmena účastníka nastala je, že relevantná

právna skutočnosť nastala po začatí konania (ak by skutočnosť nastala pred začatím

konania, jednalo by sa o zámenu účastníka). Ďalšími podmienkami sú: skutočnosť musí

spôsobiť prevedenie alebo prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom v konaní; návrh

účastníka na zmenu v účastníctve; súhlas tretej osoby, ktorá by mala byť novým žalobcom;

rozhodnutie súdu o tom, že zmenu v účastníctve pripúšťa.

Ak nastala zmena účastníka, nový účastník vstúpi o takého štádia konania,

v ktorom sa konanie nachádza v čase jeho vstupu. Procesné úkony urobené v konaní

právnym predchodcom majú účinok aj voči tomu, kto sa stáva právnym nástupcom.53

53


fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005, s. 91 - 92

29

4 ÚČASTNÍCI NESPOROVÉHO KONANIA

„V niektorých konaniach nesporového charakteru (a správneho súdnictva) sa

stanovuje okruh účastníkov tak, že účastníkom bude vždy ten, koho zákon za účastníka

výslovne označí.“54

Na vymedzenie okruhu účastníkov v tomto type konaní sa používajú

druhá a tretia definícia pojmu účastník konania. Podľa druhej definície pojmu účastník, sú

účastníkmi nesporového konania tí, ktorých zákon za účastníkov konania označuje. Ak sú

v konaní účastníci určený zákonom, navrhovateľ je povinný pri určovaní účastníkov

konania držať sa právnej normy. Otázku, kto je vo sfére hmotného práva nositeľom práva

je súd povinný skúmať. Príkladom konaní, v ktorých sú účastníci určovaní podľa druhej

definície sú konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o predbežnom opatrení,

dedičské konanie a iné. V konaniach patriacich do tzv. verejného súdnictva sa okruh

účastníkov určuje priamo zákonom. Súd sa musí starať o to, aby všetci títo účastníci

spadali do okruhu účastníkov. V opačnom prípade by dochádzalo k mareniu účelu konania.

Takýmito konaniami sú konania v tzv. politickom, volebnom a komunálnom súdnictve a,

samozrejme, aj konanie pred správnym súdom.

Tretia definícia účastníkov konania vychádza z §94 ods. 1, podľa ktorého

účastníkmi konania, ktoré sa môže začať aj bez návrhu, sú okrem navrhovateľa aj tí,

o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Konania, ktoré sa môžu začať aj bez

návrhu sú vymedzené v §81.55

Tretia definícia účastníctva sa týka výlučne konaní

nesporových. V takomto konaní súd okrem toho, že okruh účastníkov určuje, tak ho aj

koriguje. Príkladom je situácia, ak niekto nie je účastníkom konania od začiatku, tak ho

súd priberie do konania uznesením. Iným príkladom je situácia, ak bolo s niekým konané

ako s účastníkom a zistilo sa, že dotyčný účastníkom nie je, prestane byť súdom

predvolávaný. Týmto pádom, už mu taktiež nie sú doručované rozhodnutia. Uznesenie

o tom, že účastník bol pribratý do konania, nie je možné napadnúť odvolaním rovnako ako

ho nemožno zamieňať s inštitútom zmeny alebo zámeny účastníkov v konaní. „Príkladom

tretej definície je konanie pred registrovým súdom. Vyplýva to z toho, že zákon neurčuje

okruh účastníkov tak, ako je to napríklad v konaní o osvojenie, a tak sa uplatní iba tretia

definícia, t.j. okrem navrhovateľa (ak konanie nezačne registrový súd z úradnej povinnosti)

54



30

sú účastníkmi konania pred registrovým súdom aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa

má konať.“56

V nesporových konaniach majú rozhodnutia súdu skôr konštitutívny charakter, čo

vlastne znamená, že až rozhodnutím súdu sa zakladajú, menia, alebo rušia práva

a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.

56


31

5 ZASTÚPENIE V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ

Všeobecne je zastupovanie účastníka upravené tak, aby bola účastníkovi poskytnutá

možnosť právneho zastúpenia, ak by sa rozhodol pre zástupcu, alebo na to, aby mohol byť

zastúpený v prípadoch kedy nemá v celom rozsahu priznanú procesnú spôsobilosť, alebo aj

v prípade ak si zastupovanie vyžaduje ochrana jeho záujmov a nie je možné zabezpečiť

túto ochranu inak ako procesným zastúpením. Podľa toho aj rozoznávame tri druhy

zastúpenia účastníka v konaní. Tieto druhy sú odlíšené právny dôvodom, na základe

ktorého toto zastúpenie účastníka v konaní vzniká. V platnom Občianskom súdnom

poriadku sú upravené tri právne dôvody zastúpenia, ktorým sa teraz budem venovať

v nasledujúcich kapitolách.

5.1 Zákonné zastúpenie

„Občan, ktorý nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpený svojim

zákonným zástupcom.“57

Príkladom takéhoto účastníka je účastník, ktorý túto spôsobilosť

nemá z dôvodu nedostatku veku, alebo mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony

(prípadne jej bol úplne pozbavený spôsobilosti na právne úkony). „Zmyslom tohto

zastúpenia je poskytnúť ochranu záujmom osôb, ktoré si ich samy nemôžu náležite

chrániť.“58

Za procesne nespôsobilého účastníka koná jeho zákonný zástupca, ktorým sú

v prípade maloletého dieťaťa predovšetkým jeho rodičia, a to ktorýkoľvek z nich. Ak sú

však rodičia obaja pozbavení rodičovských práv, alebo ak už ani jeden z rodičov nie je na

žive, stane sa zákonným zástupcom maloletého dieťaťa opatrovník ustanovený súdom. Súd

ustanoví ako zástupcu kolízneho opatrovníka vtedy, ak nastane kolízia záujmov medzi

rodičmi, prípadne medzi opatrovníkom a deťmi, ale aj medzi deťmi navzájom. „Podľa §9

Občianskeho zákonníka má maloleté dieťa procesnú spôsobilosť v rozsahu, v ktorom má

spôsobilosť na právne úkony.“59

Ak to však okolnosti vyžadujú, tak môže súd rozhodnúť

o tom, že ten kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť zastúpený

zákonným zástupcom aj keď sa to týka veci, v ktorej by inak mohol konať sám. Súd

ustanoví fyzickej osobe opatrovníka, ak táto osoba bola rozhodnutím súdu pozbavená

spôsobilosti na právne úkony, alebo jej bol táto spôsobilosť obmedzená. To že má zákonný

zástupca oprávnenie zastupovať osobu procesne nespôsobilú musí preukázať. V niektorých

57

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, §22, 2012, s. 32 58

BAJCURA, A. a kol. Občianske procesné právo. Bratislava : Vydavateľské oddelenie právnickej fakulty

Univerzity Komenského, 1995, s. 62 59

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, §9, 2012, s. 20

32

prípadoch stačí preukázanie sa občianskym preukazom (napríklad rodič), inokedy

uznesením súdu ( v prípade opatrovníka). „Na nedostatky zákonného zastúpenia

účastníkov prihliada súd bez námietky, z úradnej povinnosti, v každom období konania,

lebo ide o tzv. podmienku konania.“60

„Podľa §8 ods. 2 Zákonníka práce spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovno-právnych vzťahoch ako

zamestnávateľ vzniká dovŕšením 18 rokov veku; dovtedy za ňu koná zákonný zástupca.“61

Ak je v občianskom súdnom konaní chránený nárok, ktorý vyplýva z predpisov

pracovného práva, „maloletý, ak je zamestnávateľom“62

musí mať vždy zákonného

zástupcu. Deje sa tak aj vtedy ak maloletý uzatvoril manželstvo medzi 16. až 18. rokom

veku. Hmotné právo tu odkazuje na predpisy rodinného práva.

5.2 Zastúpenia na základe plnomocenstva

Aj procesne spôsobilý účastník sa môže dať zastupovať zákonným zástupcom,

ktorého si zvolí. „Zastúpenie účastníka na základe plnomocenstva nazývame fakultatívne

právne zastúpenie, čo znamená, že je len na vôli účastníka konania, či sa týmto spôsobom

dá zastúpiť alebo nie.“63

V tomto prípade môže byť zástupcom iba fyzická osoba

s výnimkou zastupovania podľa §26 Občianskeho súdneho poriadku. V tomto druhu

zastúpenia je predpokladaná dohoda medzi zástupcom a zastúpeným o zastúpení v súdnom

procese. Táto dohoda je spravovaná predpismi hmotného práva. „Práva a povinnosti

zastúpeného a zástupcu v procese sa riadia ustanoveniami procesného práva.“64

„Na

rozdiel od hmotného práva môže mať účastník v konaní súčasne len jedného zvoleného

zástupcu.“65

Samozrejme existuje aj výnimka z tejto zásady, ktorou je prípad, ak je

zástupcom advokát. Účastníkovi je tu daná možnosť voľby viacerých advokátov v tej istej

veci.

60


Zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, Zákonník práce 62

Pracovné právo pozná aj pojem mladistvý zamestnanec, ktorým podľa §40 ods. 3 a 4 Zákonníka práce je

zamestnanec, ktorý je mladší ako 18 rokov. V pracovnoprávnych sporoch zastupuje takéhoto zamestnanca

ten, kto je jeho zákonným zástupcom (to ustanovuje Zákon o rodine) 63

PETRIVALDSKÝ, P. Účastníci civilného konania a ich zastúpenie. In e-pravo [online]. 2011 [cit. 2012-

11- 18]. Dostupné na internete: http://www.e-pravo.sk/articles/view/87/ucastnici-civilneho-konania-a-ich-

zastupenie 64


HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, §24, tretia veta. 2012,

s. 33

33

„Základom tohto druhu zastúpenia je plnomocenstvo, ktorým účastník a jeho

zástupca preukazujú, že medzi nimi došlo k dohode o zastupovaní v konkrétnom konaní.“66

Dohoda o plnomocenstve je spravovaná predpismi hmotného práva, spravidla pôjde

o príkaznú zmluvu podľa §724 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, prípadne podľa

osobitného zákona – zákona č. 586/2003 Z.z. plnomocenstvo je preukazované buď

písomnou listinou, alebo je podané ústne priamo do súdnej zápisnice.

Poznáme dva druhy plnomocenstva:

1. jednoduché plnomocenstvo – V jednoduchom plnomocenstve je zástupca oprávnený na

konkrétny procesný úkon či skupinu úkonov, alebo je oprávnený zúčastniť sa na

pojednávaní.

2. procesné plnomocenstvo – chápeme ním plnomocenstvo na celé konanie a toto

plnomocenstvo nie je možné obmedziť. Celým konaním sa rozumie prvostupňové

a druhostupňové konanie a len ak sa výslovne dohodne tak sa toto plnomocenstvo vzťahuje

aj na exekučné konanie a aj na konanie o obnove konania. V rámci dohody účastníka

a zástupcu sa určuje aj zodpovednosť za takéto úkony. Advokátovi je možné udeliť iba

takéto plnomocenstvo a nie je ho možné ani dodatočne obmedziť.

Na základe plnomocenstva môže účastníka zastúpiť:

a) advokát – zastúpenie advokátom nie je povinné, toto rozhodnutie je ponechané na vôli

účastníka konania. „Výnimku z tohto pravidla predstavuje povinné zastúpenie dovolateľa

v dovolacom konaní a žalobcu v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánom, pokiaľ tento účastník nemá právne vzdelanie buď sám, alebo jeho

zamestnanec, ktorý za neho koná na súde.“67

Ak už som vyššie spomenula v mojej práci

plnomocenstvo udelené advokátovi nie je možné obmedziť. „Takýto právny zástupca sa

môže dať v konaní zastúpiť aj iným advokátom alebo iným koncipientom, ktorého

zamestnáva.“68

b) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže – „môže podľa §26

zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu s cudzím prvkom

(napríklad vymáhanie výživného od povinného v cudzine).“69

Plnomocenstvo udelené

tomuto splnomocnencovi je procesným plnomocenstvom, pretože je udelené na konanie.

66


FICOVÁ, S., ŠETVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 126 68


FICOVÁ, S., ŠETVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 127

34

Ak Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže prevezme zastupovanie musí

následne poveriť niektorého zo svojich zamestnancov, aby konal v mene zastúpeného.

Poverenie nerovná sa plnomocenstvu. Znamená to, že pri rôznych procesných úkonoch

môžu byť rozdielny zamestnanci.

c) ktorýkoľvek občan – za predpokladu, že spĺňa podmienky ustanovené v §27. „Súd

rozhodne, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne

zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.“70

Predpoklady na to, aby mohol takýto občan niekoho zastupovať sú:

Občan musí mať plnú procesnú spôsobilosť a musí byť fyzickou osobou; je

označovaný ako tzv. všeobecný splnomocnenec

Občan musí toto zastupovanie vykonávať osobne, nie je možné, aby sa dal

zastupovať niekým iným

Spôsobilosť na riadne zastupovanie, kde je predpokladané, že občan, ktorý je

zástupcom je schopný sledovať priebeh konania, reagovať na vyjadrenia

protistrany, dokáže vykonávať procesné úkony a aj inak prejavuje požadovanú

úroveň pre riadny výkon procesného zástupcu

Nejde o zástupcu, ktorý v rôznych, navzájom skutkovo a osobne nesúvisiacich

veciach vystupuje v konaní pred súdom opätovne, prípadne dokonca za odplatu tzv.

pokútnictvo71

Ak je zrejmé, že zástupca nie je riadne spôsobilý na zastupovanie, alebo ak vystupuje

opätovne v rôznych veciach ako zástupca, súd rozhodne, že takéto zastúpenie sa

nepripúšťa. Rozhodnutie o nepripustení zastupovania je uznesením, ktoré je doručované

zastúpenému a zástupcovi a je proti nemu prípustné odvolanie.72

d) odborová organizácia - §36 ods. 2 hovorí o tom, že účastníka konania, ktorý je členom

odborovej organizácie môže táto odborová organizácia zastupovať v konaní pokiaľ sa týka

pracovno-právnych vzťahov. Takéto plnomocenstvo je procesným plnomocenstvom a je

udeľované na celé konanie. Pokiaľ odborová organizácia zastupovanie prevezme, poverí

niektorého zo svojich zamestnancov, aby konal za zastúpeného v jeho mene. Opäť

poverenie nie je plnomocenstvom, preto môže ako poverený zamestnanec konať pri

rôznych procesných úkonoch iná osoba.

70




35

e) právnická osoba- ktorá bola založená podľa osobitného zákona č. 586/2003 Z.z.

o advokácii, ktorý konkrétne v § 14 a § 15 hovorí o tom, že advokáti si môžu na účely

výkonu advokácie založiť verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť,

resp. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má ako premet podnikania poskytovanie

právnych služieb.

f) iná právnická osoba – ktorej osobitný zákon priznáva právo zastupovať účastníka ,

napríklad združenie na ochranu práv spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov

alebo spotrebiteľov podľa §54 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na to, aby mohol nastať

prípad zastupovania účastníka inou právnickou osobou, je potrebné ustanovenie takejto

prípustnosti priamo zákonom.

5.2.1 Následky nedostatku plnej moci

Súd je povinný prihliadať k nedostatku plnej moci z úradnej povinnosti a to

v každom štádiu konania. Ak nebude plná moc zástupcom predložená, súd môže jednať

avšak nesmie vo veci rozhodnúť. Ak však nebude plná moc predložená ani v lehote, ktorú

sudca stanoví, postupuje súd tak ako by za účastníka nikto nejednal. O tomto je nutní

poučiť aj zástupcu aj účastníka konania.73

5.3 Zastúpenie na základe rozhodnutia súdu

5.3.1 Zastúpenie procesne nespôsobilých osôb

Podľa § 29 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ten, kto nemôže pred súdom

konať samostatne a nie je zastúpený, súd mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo

z omeškania.74

Ako príklad v tomto prípade môžeme uviesť konanie, v ktorom je

účastníkom maloleté dieťa, ktorého zákonný zástupca v priebehu konania zomrel a plynie

73

STEINER, V. Občanské právo procesní v teorii a v praxi. Praha : Orbis, 1975, s. 138 74

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, §29, 2012, s. 36

36

lehota na podanie odvolania – čiže hrozí nebezpečenstvo z omeškania – súd ustanoví

opatrovníka, ktorý je procesným opatrovníkom a je ustanovený len na zastupovanie

v konkrétnej veci. Ak tu však nebezpečenstvo z omeškania nie je, súd je povinný dať

príslušnému opatrovníckemu súdu podnet, aby takejto osobe bol ustanovený opatrovník

v opatrovníckom konaní.75

Takéto zastúpenie môžeme nazvať aj obligatórnym.

5.3.2 Zastúpenie procesne spôsobilých osôb

Súd môže taktiež ustanoviť opatrovníka aj v prípade ak tak ustanovuje osobitný

zákon. Ako príklad by som chcela uviesť §131 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí

o tom, že v konaní o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením

obmedzeným konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však sami konatelia účastníkmi

spoločnosť zastupuje určitý člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú aj konatelia, aj

členovia dozornej rady, alebo ak dozorná rada nie je zriadená, zástupcu spoločnosti určí

valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od podania žaloby spoločnosti, súd

ustanoví spoločnosti opatrovníka.76

U procesne spôsobilých účastníkov konania ide v zásade o fakultatívne zastúpenie.

Ak teda súd nespraví iné opatrenia, môže ustanoviť opatrovníka v prípadoch:

Ak pobyt účastníka konania nie je známy

Ak sa účastníkovi nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo

je doručenie písomnosti spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami

Ak je účastník postihnutý duševnou poruchou, alebo ak účastník nie je schopný sa

zrozumiteľne vyjadrovať

Ak je účastníkom právnická osoba, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na

adresu sídla uvedeného v obchodnom registri a iná adresa tejto právnickej osoby

nie je súdu známa a tiež ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu

v cudzine

Ak súd vydá uznesenie ustanovujúce opatrovníka a nerozhodne inak, opatrovník bude

zastupovať účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a aj pri

dovolacom konaní. Takýto zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe

75



37

plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ samozrejme nebude ustanovený len pre určité

úkony. Ak je v konaní ustanovený ako zástupca advokát, má úplne rovnaké postavenie ako

advokát, ktorému bolo plnomocenstvo udelené účastníkom. Ako opatrovníka súd ustanoví

osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré

účastníkovi je blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Za opatrovníka nemôže

byť ustanovený opatrovník, ktorý by bol zamestnancom súdu. Samozrejme existuje aj

výnimka – zamestnanec súdu môže byť opatrovníkom ak sa koná vo veciach, v ktorých

hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur.

Uznesenie o ustanovení opatrovníka zruší sudca alebo poverený zamestnanec súdu, ak

pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.77

5.3.3 Iné zastúpenie na základe rozhodnutia

Na žiadosť účastníka, ktorý je procesne spôsobilý, mu môže byť ustanovený

zástupca aj v prípade, ak sú uňho predpoklady na súdne oslobodenie od súdnych

poplatkov. Alebo v prípade ak je to nutné na ochranu jeho záujmov. Predpoklady na to,

aby bol účastník oslobodený od súdnych poplatkov sú splnené vtedy, ak je to odôvodnené

pomermi účastníka a ak sa nejedná o svojvoľné a očividne neúspešné uplatňovanie alebo

bránenie práva. Nejedná sa o prípady, v ktorých už je účastník oslobodený zákonom alebo

ak sa jedná o také súdne konanie, ktoré je od poplatkov oslobodené vecne.

Zástupcami môžu byť len Centrum právnej pomoci alebo advokát, ktorý je

zapísaný do zoznamu podľa osobitného predpisu. Ak ustanovený zástupca nebol

ustanovený len na určité právne úkony v konaní, tak má rovnaké postavenie, aké má

zástupca, ktorý bol ustanovený na základe plnomocenstva a to pre celé konania.

Ustanovený advokát a advokát, ktorému bolo účastníkom udelené plnomocenstvo majú

rovnaké postavenie. Tým, že súd poučí účastníka o možnosti takéto oprávnenie využiť, si

štát plní požiadavky, ktoré sú naň kladené v súvislosti so zabezpečovaním prístupu k súdu

každému jednotlivcovi.

Ak príde súd na to, že nie sú u účastníka splnené predpoklady na to, aby bol od

súdnych poplatkov oslobodený alebo, že nie je potrebné na ochranu jeho záujmov

ustanoviť zástupcu, súd toto ustanovenie zruší. Za rovnaký druh rozhodnutia je

77

ŠTEVČEK, M. a kol. Civilné právo procesné. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010, s. 211 - 212

38

považované aj uznesenie súdu, ktoré je právoplatné o tom, úplne odníma oslobodenie od

súdnych poplatkov.78

78


39

6 PROKURÁTOR V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ

Pôsobnosť a postavenie prokurátora v občianskom súdnom konaní je vymedzená v

§19 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. V občianskom súdnom konaní má osobitné

postavenie a jeho účasť v konaní má smerovať k ochrane práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb právnických osôb a štátu. Prokurátor je odlišným subjektom do

účastníka v konaní a to z toho dôvodu, že v konaní sa nerozhoduje o jeho právach

a povinnostiach. Ako taký má však oprávnenie na všetky procesné úkony rovnako ako

účastník konania (právo nazerať do spisov, robiť z nich výpisy, zúčastňovať sa na

pojednávaniach, vyjadrovať sa k dokazovaniu, navrhovať vykonanie dôkazov a pod.). Ak

prokurátor podá návrh na začatie konania môže ho rozšíriť, zúžiť a aj vziať späť.

Nemôžem však robiť niektoré úkony, ktoré môžu robiť výlučne účastníci občianskeho

súdneho konania a to: nemôže uznať nárok, vzdať sa ho a uzavrieť zmier.

§35 Občianskeho súdneho poriadku dovoľuje účasť prokurátora v občianskom

súdnom konaní v týchto dvoch formách:

1. Vtedy, keď je prokurátor oprávnený na podanie návrhu na začatie konania – oprávnený

je za taxatívne stanovených podmienok zákonom. Jedná sa o prípady:

V ktorých to ustanoví osobitný zákon

Kedy sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

A to v prípade, kedy protestu prokurátora nebolo vyhovené, a za

podmienok, ktoré sú v tomto zákone uvedené

V ktorých má byť vyslovená neplatnosť prevodu alebo prechodu vlastníctva

alebo ak sa koná o určení vlastníctva a aj pri nadobudnutí vlastníctva boli

porušené ustanovenia právneho predpisu

Nečinnosti verejnej správy v tých prípadoch, kedy upozorneniu prokurátora

nebolo vyhovené, za podmienok, ktoré ustanovuje tento zákon

Uloženia ochrannej výchovy takej osobe, ktorá sa dopustila činu, ktorý by

za iných okolností bol trestným činom, ale tomu tak nie je z dôvodu

nedostatku veku

40

Uplatňovania nároku štátu na to, aby bolo vydané bezdôvodné obohatenie

vrátane majetkového prospechu, ktorý bol získaný z nepoctivých zdrojov,

a to podľa osobitného zákona

2. Prokurátor môže vstúpiť do už začatého konania ak sa pojednáva o:

spôsobilosti na právne úkony

starostlivosť o maloletých

preskúmavaní legálnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa vyhovelo

protestu prokurátora

tom, či má byť subjekt vyhlásený za mŕtveho

zapísaní právnickej osoby do obchodného registra

opatrovníctve

konkurze a vyrovnaní

veciach, kde je jedným z účastníkov konania štát, právnická osoba

s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, štátny podnik

ochrane spotrebiteľa

určení toho, že prevod alebo prechod vlastníctva je neplatný, alebo ak sa

určuje vlastníctvo

zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, ich

nezákonným úradným postupom alebo aj rozhodnutím, ktoré nebolo

zákonné, pri výkone verejnej moci.79

Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov je v občianskom súdnom konaní určovaná podľa

príslušnosti súdov.

79

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L., Občiansky súdny poriadok s komentárom, Žilina, §35 ods. 1. 2012, s.

39 - 40

41

ZÁVER

V závere by som rada zhrnula a zosumarizovala obsah mojej práce. Na začiatku

práce s názvom Občianske súdne konanie som stručne popísala základné princípy

civilného procesu, z ktorých účastníkom plynú isté práva a aj povinnosti. Táto kapitola je

vlastne „vstupnou bránou“ k mojej bakalárskej práci.

Postupne prechádzam k pojmu účastník konania v občianskom súdnom konaní.

V tejto časti som podrobne rozobrala a vysvetlila aké sú predpoklady účastníctva, čo

v praxi znamená pojem procesná subjektivita a aj to, kto sú účastníci konania podľa prvej,

druhej a tretej definície účastníctva. Ďalej vysvetľujem pojmy úzko späté s účastníctvom

ako sú: procesná spôsobilosť, vedľajší účastník konania, účastník pre určitý úsek konania

a pojmy vecná a procesná legitimácia.

V tretej kapitole - Účastníci sporového konania - píšem o tom, že len v sporovom

konaní je možné vytvorenie procesného spoločenstva a že len v sporovom konaní je možné

účastníka zmeniť, zameniť, či dokonca tu je možnosť pristúpenia účastníka do konania.

Popisujem aj situácie, v ktorých je toto možné.

V ďalšej časti nazvanej Účastníci nesporového konania píšem o tom, kto je takýmto

účastníkom, aké sú to konania a podľa ktorej definície sú títo účastníci vymedzený.

V piatej kapitole popisujem zastúpenie v občianskom súdnom konaní. A to

konkrétne zákonné zastúpenie, zastúpenie na základe plnomocenstva a zastúpenie na

základe rozhodnutia súdu. V tejto kapitole podrobnejšie hovorím aj o tom, že na základe

rozhodnutia súdu môžu byť zastúpené tak procesne spôsobilé osoby ako aj nespôsobilé,

a že poznáme aj iné zastúpenie na základe rozhodnutia.

Posledná kapitola má názov Prokurátor v občianskom súdnom konaní a rozoberám

a píšem v nej o tom, kedy je prokurátor oprávnený na podanie návrhu na začatie konania

a kedy môže do takéhoto konania vstúpiť.

Myslím si, že vypracovanie tejto bakalárskej práce je jasné a zrozumiteľné, čím

som naplnila cieľ, ktorý som si v úvode stanovila a moja práca priblíži danú problematiku

každému, kto bude túto prácu čítať. objasnila som v nej pojmy neoddeliteľne súvisiace

s účastníctvom tak, aby bol splnený aj prínos mojej práce, ktorý som si na začiatku určila

a to, aby bola táto téma pochopiteľná aj pre verejnosť, ktorá nemá právnické vzdelanie.

42

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knihy/ Monografie

BAJCURA, A. a kol. 1995. Občianske procesné právo. Bratislava : Univerzita

Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 1995. 313 s. ISBN

80-716-0009-1

DRGONEC, J. 2010. Ústava Slovenskej republiky a úvodným komentárom. Šamorín :

Heuréka, 2010. 61 s. ISBN 80-89122-65-3

FICOVÁ, S. a kol. 2005. Občianske právo procesné. Bratislava : Univerzita Komenského

v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005. 387 s. ISBN 80-7160-194-

2

FICOVÁ, S., ŠTEVČEK, M. a kol. 2010. Občianske súdne konanie. Praha : C. H. Beck,

2010. 458 s. ISBN 978-80-7400-312-7

MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva. Bratislava : IURA

EDITION, 2007. 809 s. ISBN 978-80-8078-145-3

STEINER, V. 1975. Občanské právo procesní v teorii a v praxi. Praha : Orbis, 1975. 496 s.

ŠTEVČEK, M. a kol. 2010. Civilné právo procesné. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010. 856 s.

ISBN 978-80-89447-18-3

Časopisy

HORVÁT E. a ČERNÁKOVÁ L. 2012. Občiansky súdny poriadok s komentárom. In

Poradca. ISSN 1335-1583, 2012, roč. 17, č. 1, s. 360

OGURČÁK, Š. 1997. Účastníci občianskeho súdneho konania. In Právny obzor. ISSN

0032-6984, 1997, roč. 92, č. 7, s. 581

Zákony

Zákon č. 245/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, Zákon o rodine

Zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, Zákonník práce

Články v elektronických časopisoch a iné príspevky

PETRIVALDSKÝ, P. Účastníci civilného konania a ich zastúpenie. In e-pravo [online].

2011 [cit. 2013- 02- 18]. Dostupné na internete: http://www.e-

pravo.sk/articles/view/87/ucastnici-civilneho-konania-a-ich-zastupenie. ISSN 1436-789Z

http://www.e-pravo.sk/articles/view/87/ucastnici-civilneho-konania-a-ich-zastupenie

http://www.e-pravo.sk/articles/view/87/ucastnici-civilneho-konania-a-ich-zastupenie

Účastníci občianskeho súdneho konania

Documents