INTERNET – základné pojmy

Internet je celosvetová počítačová sieť, sústava vzájomne prepojených počítačových sietí. Ako celok nikomu nepatrí, nik ho nevlastní - jednotlivci, organizácie, či spoločnosti môžu vlastniť nanajvýš svoju časť - svoje počítače, svoje zariadenia.

Internet predstavuje nové komunikačné médium, ktoré mení spôsob komunikácie medzi ľuďmi, odstraňuje geografické bariéry, je zdrojom vzdelávania, zábavy a oddychu. Je veľkou databankou rôznorodých odborných aj záujmových informácií, je novým prostriedkom na podnikanie, spolupracovania na diaľku, novým vyjadrovacím prostriedkom. Komplexná globálna sieť pozostáva z tisícov ďalších nezávislých počítačových sietí. Počítače v jednotlivých sieťach medzi sebou komunikujú na základe skupiny komunikačných protokolov. Sú to pravidlá pre prenos dát v sieti. V Internete ide o súbor protokolov nazývaných TCP/IP (Transmission Control Protokol/ Internet Protokol). Sú považované za všeobecný jazyk siete Internet.

V literatúre sa zvykne odlišovať Internet a internet. Pod internetom sa chápu všetky prepojené počítačové siete bez ohľadu na využívajúce protokoly.

Pokiaľ sa internetová technológia (využívanie architektúry klient-server, sady protokolov TCP/IP, využívanie prehliadača WWW na strane klienta atď.) využije pri tvorbe a prevádzke informačného systému v rámci jednej organizácie, hovoríme o intranete. Intranet - vnútorná sieť nejakej organizácie, vnútropodniková sieť. Intranet nie je súčasťou internetu, k počítačom vnútornej siete nie je umožnený prístup z internetu.

História internetuPočiatky vzniku Internetu možno datovať do obdobia studenej vojny – konca 60-tych rokov.

Dôvodom jeho vzniku bolo zabezpečiť bezchybné prepojenie siete strategických počítačov Pentagonu, a to aj v   prípadoch, keď bude niektorá z   jej časti zničená . Američania vtedy hľadali spôsob, ako prepojiť dôležité vojenské pracoviská a zaistiť fungujúcu výmenu informácií aj v prípade vojenského napadnutia. Riešenie predstavuje mnohonásobné prepojenie jednotlivých počítačov.

Okrem bezpečnosti sa ukázalo, že je potrebné túto sieť bez problémov rozširovať. Výskum americkej armády sa zameriaval na vybudovanie takej komunikačnej siete, ktorá by umožňovala po jedinej komunikačnej linke uskutočňovať súbežne viac spojení a ktorej by neprekážalo aj vyradenie niektorého komunikačného uzla. Na základe týchto myšlienky bola vyvinutá 1. sieť ministerstva obrany USA v r.1969 a volala sa ARPANET podľa pracoviska ARPA (Advanced Research Project Agency).

Na Arpanete pracoval v Network Measurement Center (NMC) tím, ktorý tvorili Stephen Crocker, Jon Postel, Robert Braden, Michael Wingfield, ktorý vypracoval prvý interface Arpanet-u/Internet-u pre počítače Xerox data system Sigma 7 (Scienstific data system (SDS) Sigma 7) a David Crocer, človek ktorý sa stal centrálnou osobou elektronickej pošty – email-u – pre Arpanet a Internet.

V 1969 pripojili k UC Los Angeles ešte tri ďalšie siete: Stanford research institute (SRI), UC Santa Barbara (UCSB) a University of Utah in Salt Lake city. Táto štvoruzlová sieť bola použitá ako prvý objekt

pozorovania preťažovania siete. V roku 1971 mal Arpanet už okolo 19 uzlov s tridsiatimi univerzitnými sieťami, ktoré financovala ARPA. Sieť sa rozrastala pomaly, bolo jej treba pomôcť, oboznámiť s ňou verejnosť. Arpanet bol preto prezentovaný na Medzinárodnej konferencii o počítačovej komunikácii. V roku 1983, ktorý sa často označuje ako rok narodenia internetu, sa na tejto sieti začal jednotne používať protokol IP, armádna sieť sa osamostatnila do siete MILNET a pôvodná sieť ARPANET sa začala využívať na výskum. Postupom času sa sieť dostala aj mimo univerzít a výskumných inštitúcií, objavil sa názov internet a v polovici 90. rokov si ho začala všímať aj komercia.

Internet musel prekonať počiatočné problémy medzi ktorými bol problém komunikácie hostiteľských počítačov cez multi-paketovú sieť. Prvý kód TCP bol napísaný Richardom Karpom. Prvá špecifikácia protokolu TCP bola publikovaná ako Internet Experiment Note v r.1974. Súčasne sa začali tvoriť konkurenčné implementácie internetových protokolov v Stanforde, BBN a University College of London, čo znamenalo medzinárodné vyvíjanie Internetových protokolov. Protokol sa aj naďalej rozvíjal, bol upravovaný na potrebnú komunikáciu napríklad medzi ARPANETOM a rádiovou sieťou využívajúc satelitný prenos. Z TCP protokolu vznikol TCP/IP protokol. Postupne sa pripájali ďalšie Lokálne Siete (LAN).

Najobľúbenejšia služba internetu, WWW, vznikla až v roku 1989 v európskom centre pre jadrový výskum CERN, vo Švajčiarsku. Jej otec Tim Berners-Lee ju pôvodne navrhol ako vnútropodnikový informačný systém.

Organizácie súvisiace s   chodom Internetu Internet nepatrí nikomu, žije a vyvíja sa bez centrálnej autority. Existujú však organizácie ako napr.

ISOC (Internet Society), ktoré majú na jeho samoorganizovanosť určitý vplyv. Zaoberajú sa navrhovaním a schvaľovaním štandardov, koordinovaním rôznych aktivít. W3C (WWW Consortium http://www.w3c.org) predstavuje významnú organizáciu podieľajúcu sa na rozvoji WWW. CIX (Commercial Internet Exchange) je konzorciom spoločností, ktoré sa pokúšajú definovať základné pravidlá podnikania vo verejnej sieti.  

Internet vykazuje vysokú dynamiku svojho rastu – v roku 1969 boli pripojené 4 počítače, v roku 1972 – 50, 1984 – 1000, 1990 – 0,4 milióna, 1995 – 5 miliónov, 1996 – 80 miliónov. Od 90-tych rokov sa počet účastníkov každoročne zdvojnásobuje.

Model klient/server Väčšina aplikácii v Internete je realizovaných pomocou modelu klient-server: server - počítač, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb (dodáva informácie -

prijme požiadavky, spracuje a pošle výsledok) klient - počítač, ktorý využíva služby ponúkané serverom (prijíma a zobrazuje vyžiadané

informácie)

Klient je väčšinou bežný užívateľ a serverom je nejaký WWW server spravujúci multimédia alebo hypertextové dokumenty. Server je neaktívny, až kým nedostane požiadavku od klienta, ktorú prijme a spracuje. Klient väčšinou využíva klientské programy na posielanie požiadaviek na servery, napr. Internet Explorer, Netscape Navigátor, ktoré sa líšia rôznym dizajnom užívateľského prostredia, ale funkciu majú rovnakú.

Dialóg medzi klientom a servrom prebieha za pomoci aplikačného protokolu (telnet, ftp, smtp, http). Program server poskytuje zdroj informácií a beží na počítačoch poskytujúcich danú službu. Program klient umožňuje využiť tento zdroj informácií, a spustí sa priamo na počítači používateľa. Internet využíva protokol TCP/IP na komunikáciu medzi počítačmi, ale na prenos HTML stránok sa využíva protokol http.

Prenos informácií v Internete Počítače v rámci počítačových sietí komunikujú medzi sebou na viacerých úrovniach vrstiev siete.

V Internete sú to 3 vrstvy: 1. Sieťová vrstva – pozostáva z procedúr pre prístup k fyzickej sieti, zaisťuje smerovanie dát 2. Transportná vrstva – zaisťuje služby pre doručenie dát medzi dvoma účastníkmi 3. Aplikačná vrstva – skladá sa z aplikácií a procesov, ktoré používajú sieť

Dorozumievacie jazyky na jednotlivých vrstvách nazývame protokoly. Sieťový protokol (IP) dohliada na posielanie správ z miesta na miesto.Transportný protokol (TCP, UDP) zaisťuje celistvosť prenášanej správy.Aplikačný protokol prevádza správu, ktorá prišla po sieti na zrozumiteľnú správu pre človeka.

Aplikačných protokolov je toľko, koľko je na Internete aplikácií (mail, telnet, archie, ftp, WWW).

Z užívateľského hľadiska je obsluha internetu veľmi jednoduchá – stačí napísať adresu do príkazového riadku a informácie „putujú“ do počítača. V skutočnosti však neputuje celá stránka ako jeden kus. V rámci Internetu je informácia rozložená a prenášaná ako skupina paketov, teda nie ako celok, ale ako postupnosť menších dátových jednotiek. Každý paket má v sebe zaznamenané údaje o tom, odkiaľ a kam mieri: poradové číslo, adresa príjemcu a kontrolná informácia na detekciu chýb. Vďaka tomu sa v internete nestratí. Každý paket si potom sám za seba razí cestu internetom k cieľu. Informácie sú v cieľovom počítači pospájané do správneho tvaru.

Adresácia v Internete Aby bolo možné počítač v sieti Internet identifikovať, musí byť každý server označený. Každý

počítač v   sieti Internet má pridelenú jednoznačnú číselnú adresu , tzv. IP adresu. IP adresa je jedinečná číselná adresa počítača pripojeného k Internetu. Informácia je vždy

nasmerovaná na IP adresu počítača. Každý počítač v sieti má pridelenú túto IP adresu a je to numerická adresa zaberajúca 32 bitov tvaru xxx.yyy.zzz.www (0..255) (napr. 158.197.36.166).

Čísla IP adresy ale bežnému používateľovi nič nepovedia, navyše sú ťažko zapamätateľné, preto ku každej číselnej IP adrese existuje aj adresa v textovom tvare, ktorá sa dá podstatne lepšie zapamätať. Táto  symbolická adresa je zložená z   dvoch častí oddelených bodkou: uzol.doména .

Doména Je textovou reprezentáciou IP adresy. Doména identifikuje počítač alebo sieť počítačov na

internete. Všetky domény sa končia buď typom organizácie alebo dvojznakovým kódom krajiny (gov, edu, com, sk, cz a pod)

Domény sú hierarchicky organizované a tiež sa skladajú z   viacerých častí oddelených bodkou (napr. lubo.upjs.sk). P osledná časť (za poslednou bodkou, v našom prípade sk) je doména najvyššej úrovne vrcholová doména, (top level domain ,(TLD)). Domén najvyššej úrovne je obmedzené množstvo a možno ich rozdeliť do dvoch kategórií:

1. národné domény (ccTLD) označujú krajinu, napr.: sk - Slovensko cz - Česká republika de - Nemecko uk - Veľká Británia

2. všeobecné domény (gTLD) označujú typ organizácie / inštitúcie (historicky): com - komerčné spoločnosti (company), v súčasnosti najrozšírenejšia TLD org - nekomerčné organizácie (organisation) net - inštitúcie zaoberajúce sa sieťami a internetom (network) mil - armáda USA (military) gov - vláda a vládne inštitúcie USA (government) edu - vzdelávacie inštitúcie (zväčša univerzity) USA (education)

Niektoré všeobecné domény najvyššej úrovne zostali z historických dôvodov vyhradené pre USA (mil, gov, edu) - ostatné krajiny ich používajú len ako domény 2. úrovne pod príslušnou TLD svojej krajiny, napr. slovenská vláda má doménu .gov.sk, konkrétny príklad stránok Protimonopolného úradu SR na nej: www.antimon.gov.sk.

DNS Domain Name Service   Užívatelia používajú doménové mená, počítače komunikujú pomocou IP adries. Vzájomný prevod

medzi doménovou a číslenou adresou sa zabezpečuje pomocou služby DNS (Domain Name System).

Nameserver Službu zaisťujú špecializované počítače (v každej doméne aspoň 2). Nameserver pozná adresy

všetkých počítačov vlastnej domény a adresy Nameserverov nadriadenej domény.

V záujme zachovania poriadku musí prideľovanie doménových mien niekto usmerňovať a organizovať - správu každej domény najvyššej úrovne má na starosti príslušné centrum NIC , v prípade našej národnej domény SK-nic, kde si môžete napr. vyhladať informácie o konkrétnej slovenskej doméne (kto je jej vlastníkom, dokedy je jej prevádzka zaplatená a podobne).

Adresa stránky http://www.google.com

HTTP je zkratka Hyper Text Transfer Protocol. Jedná sa o jazyk, ktorý používajú počítače medzi sebou. Protokol HTTP sa používa u veľkej väčšiny všetkých stránok. Pri zadávaní adresy sa preto skratka http písať nemusí – prehliadač ju doplní sám.

WWW je skratka World Wide Web – celosvetová počítačová sieť. Väčšina internetových adries začína práve písmenami WWW.

Google predstavuje doménu druhej úrovne. Mená domén druhej úrovne môžu byť tvorené písmenami anglickej abecedy, číslicami a pomlčkami. Majiteľ domény si pri vytváraní môže vybrať akékoľvek zatiaľ neobsadené meno. Snahou je pomenovávať domény krátkým, ľahko zapamätateľným názvom.

Com je doména prvej úrovne - charakterizuje zameranie servera. Domény prvej úrovne (tzv. TOP LEVEL DOMAIN) sú pevne defi nované.

Spôsoby pripojenia počítača do Internetu Každý užívateľ sa pripája na svojho providera, poskytovateľa siete. Prenosová rýchlosť závisí od

hardwaru a od pripojenia. Internetoví provideri, ISP (Internet Service Provider), poskytovateľ internetových služieb – sú to firmy, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie pripojenia na internet pre jednotlivých užívateľov. Rozlišujú sa ponúkanou škálou služieb, ale aj kvalitou. Väčšinou prevádzkujú vlastné segmenty Internetu a môžu tiež sprostredkovať pripojenie na väčšie vzdialenosti. Financovanie Internetu je na princípe : každý si platí za svoju časť. A každý platí svojmu poskytovateľovi, ktorý mu pripojenie poskytne akýmkoľvek spôsobom. Vo všeobecnosti neplatíme za používanie, ale iba za pripojenie. V súčasnosti najrozšírenejšie spôsoby pripojenia počítača do Internetu sú:- pripojenie pomocou komutovanej linky- pripojenie pomocou pevnej linkyPripojenie pomocou komutovanej linky predstavuje klientský prístup. Prístup do Internetu nie je poskytovaný trvale. Je to typické v prípade pripojenia prostredníctvom komutovanej telefónnej linky. Ak sa chceme pripojiť na Internet pomocou komutovanej linky, potrebujeme si zaobstarať ku počítaču modem, telefón, systémovú podporu protokolov TCP/IP, komunikačný SW, účet u poskytovateľa Internetu. ISP nám poskytne telefónne číslo, cez ktoré sa budeme pripájať, prihlasovacie meno a heslo účtu. Okrem počiatočných nákladov (modem, kúpa a inštalácia patričného SW) budeme platiť jednak zvýšené telefónne poplatky a jednak poplatky pre ISP za pripojenie danej kvality (existuje viacero spôsobov - paušálne, za strojový čas, za počet prenesených znakov).

Modem (modulator-demodulator) je periférne zariadenie umožňujúce prevod digitalného signálu, s ktorým pracuje počítač do analogového signálu, s ktorým pracujú telefónne linky a naopak. Modem určuje rýchlosť, s ktorou budeme po telefóne komunikovať s inými počítačmi.

Pripojenie cez modem a telefónnu linku:

Pripojenie pevnou linkou cez proxy server:

Proxy serverPevné pripojenie k internetu je v porovnaní s občasným zavolaním cez modem pomerne drahé, Túto

možnosť využívajú predovšetkým firmy a organizácie. Ak však už organizácia investuje do pevného pripojenia, internet používajú všetky stanice v počítačovej sieti. Na to slúžia tzv. proxy servery - počítače, ktoré plnia funkciu prostredníka medzi internetom a lokálnou sieťou. Proxy server je server, ktorý je pripojený do internetu a poskytuje ho všetkým užívateľom v lokálnej sieti. Ak počítač v sieti potrebuje načítať dáta, napr. Internetovú stránku, pošle požiadavku proxy serveru. Ten požadované dáta stiahne z internetu a poskytne ich stanici. Výsledkom je, že k internetu je fyzicky pripojený len jeden počítač (proxy server), ale používať ho môžu všetci užívatelia lokálnej siete.Proxy servery sú obľúbeným nástrojem pre pripojenie siete do internetu. Poskytuje i ďalšie možnosti:• nastaviť obmedzenie pre konkrétne stránky. Užívateľ nebude môcť prezerať stránky, ktoré administrátor proxy serveru zakázal. Naopak je možné nastaviť, aby boli povolené len niektoré stránky. • maximálna veľkosť stiahnutých dát. Niektoré typy proxy serverov obmedzia pohyb na internete v závislosti od veľkosti dát stiahnutých za určitú časovú jednotku.• právna štruktúra. Možno nastaviť, aby internet nemohli prezerať všetci užívatelia, len prihlásení. U každého užívateľa možno nadefi novať, kam bude mať prístup a aké služby využívať. • auditing. Možno presne sledovať, kedy a ako dlho a aké stránky prezeral užívateľ, zaznamenať to do súboru a zobraziť.

Dial-up pripojenie- uskutočňuje sa štandardným modemom po štandardnej, analógovej telefónnej linke- rýchlosť pripojenia je malá, závisí od kvality modemu a telefónnej linky

- modem: základnou charakteristikou je kompresia a maximálna rýchlosť, ktorou dokáže komunikovať s modemom providera. Môže byť externý, interný a softwarový (procesor robí kompresiu).

Dial-up ISDN pripojenie- ISDN = Integrated Services Digital Network- uskutočňuje sa ISDN modemom po ISDN telefónnej linke, k užívateľovi sú pripojené dva datové kanály – jeden pre hlasovú službu, druhý pre datový prenos s rýchlosťou 64 kb/s. Pripojenie k internetu sa robí tiež vytáčením.- približné dvojnásobná rýchlosť ako štandardné dial-up (2 kanály po 64kbit/s)- vysoká odolnosť voči chybám- ISDN telefónna linka je digitálna a má dva nezávislé kanály (takže je možné zároveň telefonovať aj internetovat‘, alebo internetovať po dvoch linkách)

ADSL pripojenie- ADSL = asymetria Digital subscriber line- po digitálnej telefónnej linke (ako ISDN). Vedie po rovnakých drôtoch, ktorými telefonujeme. Odohráva sa ale na vyšších frekvenciách (nepočujeme ich), ako je frekvencia používaná na prenos hlasu, preto sa s telefónnou prevádzkou nebije - môžem zároveň telefonovať aj internetovať.- stále pripojenie on-line, tj. 24 hodin denne- asymetrická: pripojenie k užívateľovi je oveľa rýchlejšie ako od neho (k: 256-768, od: 128), ale telefónne vedenie ktoré ide od užívateľa k ústredni nesmie byť dlhé (najviac 2-3 km)- ústredňa musí byt špeciálne vybavená (preto zatiaľ iba v husto osídlených oblastiach) - nevýhodou ADSL je nezaručiteľnosť rýchlosti zo strany poskytovateľa, pretože o jeden ADSL kanál sa delí až cca 50 účastníkov.

Leased-line pripojenie- pevná linka, slúži na priame pripojenie lokálnej siete alebo veľkého počítača  - uskutočňuje sa po špeciálnom kábli, ktorý je vyhradený len pre pripojeného a vedie od servera providera do firmy, resp.k užívateľovi- pripojenie je stále, nie je potrebné prihlasovať sa- kvalita aj cena závisí od kapacity, rýchlosti prenajatej linky a vzdialenosti od uzlu

Rádioreleové pripojenie - alternatíva pevnej linky- platí sa za objem prenesených dát- menej stabilné a pomalšie ako pevná linka

Mikrovlné, satelitné pripojenie - bezdrôtový prístupu k sieti - veľká rýchlosť a vysoká spoľahlivosť- treba mať dobrý signál (rušenie - počasie), parabolická anténa

Pripojenie cez telekábel - prenos dát cez káble káblovej televízie, ktoré sú vo veľkých mestách- veľká kapacita, rýchlosť- ďalšou výhodou je, že káble sú už naťahané, treba káblový

Pripojenie cez GSM sieť - sieť mobilných telefónov- zatiaľ drahé- možnosti: použiť mobil ako soft-modem - (niektoré mobily majú zabudovaný modem napr. siemens) GPRS = General Purpose Radio Services - stály dátový kanál, je to funkcia mobilu UMTS - veľmi rýchly dátový kanál, je schopný prenášať audio a video a dátové streamy cez GSM sieť, tiež funkcia mobilného telefónu

Wireless pripojenie - treba špeciálne sieťové karty, ktoré sú schopné vysielať a prijímať signály- Wi-Fi - bezdrôtové vysokorýchlostné pripojenie, štandard 802.11- využíva tzv. bezlicenčné pásmo rádiovej komunikácie na frekvencii 2,402 - 2,480 GHz

- počítače užívateľov sú vybavené Wi-Fi kartou či Wi-Fi USB zariadením a pripájajú sa k tzv. prístupovému bodu, čo je anténa. Tá sa pripája k sieti poskytovateľa tohto pripojenia a prostredníctvom jeho routerov k internetu.- pomerne malá bezpečnosť - lebo sieť predtým nebola kódovaná, šifrovaná- letiská, kaviarne ...

Služby Internetu Internetové služby podľa spôsobu využitia môžeme rozdeliť do viacerých úrovní:

Neinteraktívna komunikácia (e-mail, diskusné kluby, elektronické konferencie) Interaktívna komunikácia (talk, IRC, videokonferencie) Získavanie a prezentovanie informácii (gopher, WWW) Práca so vzdialeným počítačom (telnet, FTP) Vyhľadávanie informácii (adresárové katalógy, vyhľadávacie stroje) Ďalšie programy (finger, ping, traceroute)

Informácie na diaľku sme mohli donedávna šíriť iba listom. Takýmto spôsobom môžeme informácie šíriť aj dnes. Tento spôsob sa nazýva neinteraktívna komunikácia. Jej nevýhoda: je pomalá. Neinteraktívna komunikácia si nevyžaduje, aby boli účastníci naraz prítomní. Môžu byť offline – „nie v priamom spojení“. Internet poskytuje elektronickú poštu, ktorá je neinteraktívnou službou. Pomocou nej môžeme poslať ľubovolný text, ale aj akýkoľvek iný súbor (príloha) z jedného počítača na iné. Odoslaný súbor sa nazýva email. Elektronická pošta je veľmi rýchla a to je jej obrovská výhoda. Servery, na ktorých sú verejne prístupné emailové schránky: www.hotmail.com, www.yahoo.com, – anglické ; www.post.sk, www.pobox.sk, www.centrum.sk ... – slovenské.

Elektronická pošta patrí k najstaršej službe internetu, formou elektronickej pošty môžeme komunikovať s počítačmi na celom svete. Je to mimoriadne efektívny a lacný spôsob komunikácie. Výhody elektronickej pošty sú v znížení výdavkov za poštovné a rýchlosti používania. Prostredníctvom elektronickej pošty môžeme posielať aj počítačové programy, knihy, elektronické časopisy, obrázky, hudbu, videoklipy apod. Ako väčšina služieb Internetu využíva aj elektronická pošta model klient/server.

Pri interaktívnej komunikácii je nutné, aby sa jej účastníci zúčastnili súčasne: musia byť on-line – „v priamom spojení“, ako pri telefonovaní. Služby Internetu poskytujúce interaktívnu komunikáciu sú zvyčajne chatovacie aplikácie (uskutočňujú on-line rozhovor) ako napríklad IRC alebo IRQ.

Prenášanie súborov prostredníctvom FTP: File Transfer Protocol, služba prenosu súborov. Umožňuje skopírovať súbor z počítača v Internete na iný počítač v Internete. Súbormi môžu byť buď texty, grafika, údaje alebo programy. Na prístup k súborom musí mať používateľ oprávnenie.

Diskusné skupiny alebo elektronické konferencie: v internete komunikuje medzi sebou veľká skupina ľudí. Diskusné skupiny, ale aj elektronické konferencie sa vytvárajú a sú členené podľa určitej témy.

Netiketa Internet je novým a silným komunikačným prostriedkom. Prináša so sebou veľa pozitív:

okamžitý prístup veľkej komunity ľudí k najaktuálnejším informáciám prostriedok na vyjadrenie vlastných myšlienok a názorov vzdialená spolupráca samoštúdium atď.

Používanie internetu prináša však aj   negatíva: propagácia fašizmu, pornografie, sektárstva, používania drog príjem nechcenej pošty patologická hráčska závislosť na Internete atď.

Podobne ako v bežnom živote existujú pravidlá spoločenského správania – etiketa, vo svete Internetovej komunikácie existujú tiež určité pravidlá správania sa v sieti – netiketa. Všeobecné pravidlá akceptované v Internetovej komunite:

1. Nezabudnite, že aj na Internete komunikujete s človekom. 2. Správajte sa rovnako, ako v normálnom živote. 3. Vždy si zistite, kde na Internete sa nachádzate 4. Zbytočne nemíňajte čas a peniaze za pripojenie druhým ľuďom. 5. Nech si o Vás nemyslia, že ste grobian. 6. Podeľte sa s ostatnými o svoje vedomosti.

7. Dbajte na súkromie iných. 8. Nezneužívajte svoju moc a vedomosti. 9. Odpúšťajte druhým ich chyby.

Každá služba, každý server si môže definovať vlastné pravidlá primeraného správania. Otázkou sieťovej etiky sa zaoberá Arlene H. Rinaldi z Florida Atlantic University na stránke Netiquette Home Page (http://www.fau.edu/rinaldi/netiquette.html).

Textová komunikácia v Internete je značne odosobnená, na jej poľudštenie sa používajú emotikony, ktorých účelom je prejaviť emócie pisateľa. Napr.

:-)    šťastný      :-|    hmm :-(    smutný      :-||    nahnevaný:-O    šokovaný      :-†    mrzutý:-X    mlčiaci      :-V    kričiaci Pre urýchlenie hlavne interaktívnej komunikácie sa využívajú anglické skratky. Napr.

ASAP (As Soon As Possible) - čo možno najskôr, BTW (By The Way) - mimochodom, IMHO (In My Humble Opinion) - podľa môjho skromného názoru, TIA (Thanks In Advance) - vopred ďakujem IAE (In Any Event) – v každom prípade IOW (In Other Words) – inými slovami AFK (Away From Keyboard) – som mimo klávesnice

Získavanie informácií - World Wide Web (WWW) WWW je najpopulárnejšia a najrozšírenejšia informačná služba v Internete. Predstavuje obrovskú

pavučinu multimediálnych informácií prepojených hypertextovými odkazmi. Práve služba WWW zapríčínila enormný nárast Internetu, prináša nové možnosti na publikovanie, obchodovanie na Internete, prezentáciu firiem, vzdelávanie, zábavu a rekreáciu.

WWW je postavený na modeli klient-server. Pre prácu s WWW je potrebný špecializovaný program klient (Netscape, Mosaic, Lynx). Ak dáme odkaz na príslušné URL, klient sa snaží spojiť so servrom a predať mu žiadosť o zaslanie príslušného dokumentu (HTML dokument, obrázok, zvuk, atď.). Akonáhle server zašle klientovi žiadaný dokument, spojenie skončí.

Internetová stránkaInformácie sú na internete prezentované v podobe internetových stránok, čiže hypertextových

dokumentov, doplnených o rôzne obrázky, animácie, zvuky, hudbu, či rôzne prejavy interaktivity. Rozdiel: stránka (internetová = webová) a schránka (e-mailová).

Hypertext je taký text, ktorý obsahuje prepojenia na iné texty. Tieto prepojenia poznáme v podobe odkazov -links. Pre odkazy medzi jednotlivými stránkami neplatia žiadne obmedzujúce pravidlá, na stránke môže byť veľa odkazov, každý môže smerovať na akúkoľvek inú stránku.

Internetová stránka je napísaná v jazyku HTML. Syntax jazyka HTML je presne definovaná v špecifikáciách konzorcia W3C a autori kvalitných internetových stránok musia tieto špecifikácie zodpovedne dodržiavať. Prax ukazuje, že veľká väčšina stránok tieto požiadavky nespĺňa. Posledná verzia HTML jazyka bola publikovaná koncom roku 1999, jeho následníkom je jazyk XHTML. Moderné internetové stránky majú oddelený obsah od vzhľadu (farby, rozloženie, dekorácia, typy písma, veľkosti a podobne) - obsah je napísaný samostatne v jazyku XHTML a štýl zadefinovaný tiež samostatne pomocou takzvaných kaskádových štýlov CSS, rovnako definovaných špecifikáciami konzorcia W3C.

Na preverenie, ktorá internetová stránka spĺňa špecifikácie, slúžia validátory, ktoré skontrolujú syntaktickú správnosť internetovej stránky na zadanej adrese a upozornia na nájdené chyby:

HTML / XHTML validátor CSS validátor

Internetové stránky z hľadiska tvorby ich obsahu možno rozdeliť na dve skupiny: statické a dynamické:

a) Statické internetové stránky - ich obsah sa samočinne nemení, zmenu stránky musí previesť autor tak, že nahradí starú verziu dokumentu jeho aktuálnou podobou (manuálnym prepísaním). V súčasnosti sa s takýmito stránkami v komerčnej oblasti nestretneme, sú typické pre amatérske a osobné stránky (ktoré nie je treba automaticky aktualizovať, teda sa jedná len o akúsi elektronickú nástenku).

b) Dynamické internetové stránky - vytvárajú svoj obsah automaticky v okamihu ich návštevy, na základe aktuálnych informácií v danej chvíli - deje sa to na strane servera , pomocou

jazykov pre internetové stránky, napr. PHP, ASP, rozhranie CGI... - výskyt niektorej z tejto trojice znakov v adrese stránky naznačuje, že sa jedná o dynamickú stránku, aktuálne údaje sú čerpané väčšinou z SQL databázy. Jedná sa vlastne o stránky, ktorých obsah je pri každej návšteve iný - typicky rôzne chaty, diskusné fóra, webmaily a podobne - pri každej návšteve vidíme na stránke iné (aktuálne) príspevky, či zoznam mailov. Za zmienku stojí skutočnosť, že návštevník dynamickej stránky sa nikdy nedostane ku generujúcim programom v uvedených jazykoch, ale len k ich výsledku (HTML / XHTML kód).

Adresa internetovej stránkyHoci sa väčšina ľudí domnieva, že každá adresa internetovej stránky začína výrazom www, nie je

to tak - pojem WWW prislúcha síce službe internetových stránok a zvyčajne ním internetová adresa skutočne začína, no nie je to pravidlo, ale len akýsi zvyk.

Adresa internetovej stránky je v takzvanom URL tvare: protokol://server/dokument Napr: http://mail.gymbosca.edu.sk/web/informatika.php?tema=internet. URL adresa sa začína protokolom - v prípade internetových stránok sa zvyčajne jedná o protokol

HTTP , ktorý je implicitným protokolom , to znamená, že ho do prehliadača písať nemusíme - ak neuvedieme žiaden protokol a adresu začneme písať až od mena servera, prehliadač bude predpokladať HTTP protokol, a teda ho na začiatok adresy doplní automaticky.

Pri prístupe na stránky sa môžeme stretnúť s jeho šifrovaným variantom HTTPS - vlastne sa jedná o HTTP protokol, no údaje ním prenášané sú šifrované pri prenose, čím sa zabraňuje ich sledovaniu treťou osobou.

V praxi sa môžeme stretnúť ešte s protokolom FTP , ktorý slúži na prenos súborov (ak si napríklad zo stránky chceme nahrať nejaký väčší program, obraz CD, či iný súbor) - na tento účel, ako aj obojsmerný prenos, je vhodnejší ako protokol HTTP.

Druhou časťou v URL adrese je server . Pojmom server môžeme pre tento prípad označiť počítač, na ktorom sú internetové stránky umiestnené. Jeho celé meno sa nazýva doménové meno .

Po doménovom mene servera je uvedený požadovaný dokument na ňom uložený - k dokumentu môže byť uvedená aj cesta, ako sme zvyknutí z operačných systémov (priečinky, podpriečinky, ..., meno súboru). Za názvom dokumentu môžu byť aj upresňujúce parametre (zvyčajne oddelené otáznikom). Z praxe vieme, že názov dokumentu nemusíme uviesť vôbec - server nám vtedy obvykle poskytne implicitný dokument - úvodnú stránku.

Tri základné kamene internetu: Základ internetu tvoria tri základné technológie – HTML, URL, HTTP.

HTML je jazyk, ktorým sú písané WWW stránky.

URL je špeciálny druh adresy používaný na internete.

HTTP je prenosový protokol používaný na komunikáciu klient – server, na kladenie požiadaviek serveru a na odpovede servera na požiadavky.HyperText Transfer Protocol sa využíva na prenos dát na internete v architektúre klient – server. Prenášajú sa ním najmä stránky, o ktoré cez prehliadač požiada klient.

Informácie uložené na WWW serveroch - WWW dokumenty - sú napísané v jazyku HTML (Hyperext Markup Language). Dynamiku a interaktivitu WWW stránok môžeme zabezpečiť pomocou programových kódov skriptových jazykov ako napr. Javascript, VBscript, objektovo-orientovaného jazyka JAVA, CGI scriptov atď, ktoré budú zaradené do HTML kódu stránky. HTML je základným jazykom, ktorým hovorí internet a v ktorom je písaná väčšina dokumentov. Súbory písané v tomto jazyku majú príponu *.htm alebo *.html. Tieto súbory sú textové a štruktúrované, môže ich vytvoriť ktokoľvek, kto má html editor (frontpage, netscape composer), alebo pozná príkazy jazyka HTML, tak mu na napísanie stačí obyčajný textový editor (notepad). S html jazykom dokáže tvorca stránky spraviť iba obyčajnú statickú stránku, ktorá bude vždy vyzerať rovnako. Vkladať interaktívne prvky, ktorými sa stránka oživí umožňuje JAVASCRIPT. Patrí medzi jazyky požívané na internete, dáva veci do pohybu, dovoľuje vložiť na stránku jednoduchú aplikáciu alebo hru, prezentačné prvky.

Komunikácia medzi WWW klientami a servermi sa riadi podľa aplikačného protokolu HTTP (HyperText Transfer Protocol).

Vďaka podpore viacerých aplikačných protokolov WWW umožňuje aj prístup k ďalším službám Internetu - bol definovaný jednotný ukazovateľ na   zdroje – URL (Uniform Resource Locator).

Pri tvorbe WWW stránok je možné použiť viacero druhov nástrojov vhodných pre rôznorodú komunitu od programátorov po počítačových začiatočníkov:

ľubovoľný ASCII editor (NotePad)

značkový HTML editor (HTML Assistant, Arachnophilia, HotDog, WebIt) textový procesor Word resp. iný program balíka MS Office WYSIWYG HTML editor (Netscape Composer, HoTMetaL

Aby sme mohli prehliadať informačné zdroje Internetu (net-surfovať), potrebujeme mať na svojom počítači spusteného nejakého klienta služby WWW (WWW prehliadač, angl. WWW browser), napr. Netscape Communicator, MS Internet Explorer, NCSA Mosaic. Po jeho spustení môžeme zadať URL zdroja, ktorý chceme prezerať – môžeme ho napísať do vstupného riadku, vyvolať zo záložkového zoznamu, vyvolať z histórie skôr navštívených. Typické možnosti WWW klienta:

prezeranie WWW stránok určených v URL riadku vyvolanie "home" stránky občerstvenie (znovunahratie) obsahu aktuálnej stránky prechádzanie históriou stránok práca so záložkami (bookmarks) vyhľadávanie textov v rámci danej stránky uloženie na disk a tlačenie aktuálnej stránky

Ak v klientovi WWW aktivizujeme nejaké URL, klient sa snaží spojiť s dotyčným WWW servrom a odovzdá mu žiadosť o zaslanie príslušného dokumentu (HTML dokument, obrázok, zvuk). Po zaslaní žiadaného dokumentu klientovi spojenie končí. V prípade, že daný dokument nie je prístupný, server pošle HTML stránku s chybovou správou. WWW server potom čaká na ďalšie požiadavky od rôznych ďalších klientov.

Netiketa pri vytváraní WWW stránok Pri vytváraní WWW stránok je vhodné sa pridržiavať určitých odporúčaní. Niektoré pravidlá podľa

A.Rinaldi (http://www.fau.edu/rinaldi/net/web.html): do HTML dokumentov neumiestňovať veľkú grafiku z dôvodu dlhšieho prenosu v prípade, že na stránke máme video alebo zvukový súbor, mali by sme o jeho veľkosti

informovať používateľa, aby mal odhad, ako dlho bude tento súbor nahrávať vytvárať jednoduché URL adresy dodržiavať autorské práva a ochranu duševného vlastníctva autori HTML dokumentov si môžu chrániť svoje autorské práva zahrnutím symbolov ™

alebo   © nie je povinnosťou žiadať o povolenie, ak urobíme spojenie na niektorý HTML dokument na stránkach by mali byť uvedené e-mailová adresa autora, dátum ostatnej aktualizácie

URL

FTP FTP (File Transfer Protocol) je prenosový protokol pre prenos súborov medzi jednotlivými počítačmi

v   Internete . Služba FTP pracuje na princípe modelu klient-server. Pomocou FTP protokolu je možné vytvoriť spojenie medzi FTP klientom a FTP servrom, počas ktorého môžeme nahrávať súbory z počítača, kde je spustený FTP server na počítač, kde beží FTP klient (download) alebo naopak nahrávať súbory z klienta na server (upload) Pre vytvorenie FTP spojenia je potrebné poznať prihlasovacie meno (username) a heslo na vzdialenom počítači (na ktorom beží FTP server).

Existujú aj tzv. anonymné FTP servre, ktoré sú prístupné pre každého, na ktorých sú uložené veľké množstvá užitočných programov. Aj keď sú tieto programy voľne dostupné, neznamená to, že sú všetky zdarma.

Pri prihlasovaní sa na anonymné FTP servre stačí poznať iba prihlasovacie meno-username (väčšinou je to anonymous, ftp, guest). Napr. zadáme v logine slovo anonymous a na mieste hesla uvedieme svoju e-mailovú adresu.

Existuje viacero anonymných FTP servrov napr:ftp.shareware.com , ftp.download.com....Dôležité anonymné FTP servre sú často duplikované (mirroring - zrkadlenie). Znamená to, že obsah

niektorých serverov je udržiavaný a aktualizovaný na rôznych miestach. Najpohodlnejšie sa pracuje v graficky orientovaných FTP klientoch – nepotrebujeme vedieť žiadné FTP príkazy. U textovo orientovaných FTP klientov je užitočné vedieť aspoň niekoľko príkazov:

help, ! vypíše zoznam príkazov open otvára spojenie so vzdialeným počítačom close uzatvára spojenie so vzdialeným počítačom ls vypíše obsah adresára na vdialenom počítači !ls vypíše obsah adresára na lokálnom počítači cd zmena adresára na vzdialenom počítači get (mget) nahratie súboru (súborov) zo vzdialeného na lokálny počítač - download put (mput) uloženie súboru (súborov) z lokálneho na vzdialený počítač – upload binary, image nastavenie binárneho prenosu súborov

ascii nastavenie textového prenosu súborov

Netiketa FTP Pri používaní FTP je dobre akceptovať odporúčania od Arlene Rinaldi

(http://www.fau.edu/rinaldi/dis.html): neuskutočňovať prenosy súborov, hlavne väčších (1MB+) v čase najväčšej prevádzky

na sieti (ako pre lokálny uzol, tak aj pre vzdialený počítač) uskutočňovať prenosy, ak je to možné neskoro večer (prípadne v noci) pripojovať sa na geograficky najbližší server obsahujúci požadované súbory dodržiavať podmienky určené anonymným FTP serverom vždy si skontrolovať a dodržiavať licenčné podmienky pred prenosom súboru snažiť sa prenášať čo najmenšie množstvá dát – prenášať hlavne skomprimované súbory súbory pred odoslaním resp. po prijatí prekontrolujeme antivírovým programom

Protokol je súbor pravidiel ktoré používajú medzi sebou protiľahlé sieťové objekty. Príkladom protokolu je

súbor pravidiel ktorý používajú medzi sebou programy elektronickej pošty na doručenie správy od odosielateľa k adresátovi. Protokol TCP/IP používa metódu packet-switched (prenos paketov), čo znamená, že informácie, ktoré sa posielajú, sa najprv rozkúskujú, potom sa posielajú priamo cieľovému hostiteľovi a ten ich opäť poskladá. Protokol TCP/IP sa používa na komunikáciu medzi počítačmi v sieťach LAN, ale aj na internete. TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol) je zjednocujúci prvok internetu. Zabezpečuje správnu komunikáciu medzi nerovnorodými prvkami v sieti.

Internet a bezpečnosťBezpečnosť je relatívna, má vždy určitú mieru (veľkosť, úroveň), je podstatné, či poskytovaná

úroveň bezpečnosti je dostatočná vzhľadom k účelu využitia. Poskytovaná miera bezpečnosti je na Internete nízka, prenosové mechanismy TCP/IP fungujú ako nezabezpečené, nesnažia sa šifrovať ani inak zabezpečovať prenášané dáta. Zvýšenie bezpečnosti je nákladné, v praxi záleží na tom, aké sú možné ohrozenia, čo je ohrozené, aké sú možné dôsledky atď.

Pripojenie firemnej (domácej) siete k Internetu: prevádzkovateľ chce umožniť užívateľom firemnej siete prístup do Internetu, prípadne môže chcieť ich prístup vonku nejak obmedzovať a zároveň chce chrániť pripojenú sieť pred neoprávnený prístupom zvonku proti útokom hackerov, chce efektívne využiť pripojenie – optimalizovať dátové toky. Riešením je firewall. Každý firewall má 2 funkcie: obmedzujúcu a povoľujúcu.

Elektronický podpis dokáže zaistiť:- identifikáciu - zistenie, kto je autorom/odosielateľom- autentifikáciu – overenie identity autora/odesielateľa- integritu - pokiaľ by bola správa zmenená, ihneď sa to pozná - nepopierateľnosť - autor/pôvodca nemôže poprieť svoje autorstvo- elektronické podpisy sú založené na technológii tzv. asymetrického šifrovania- nerieši: dôvernosť - aby sa k obsahu správy nedostal niekto nepovolaný, toto je možné zaistiť

pomocou asymetrického šifrovania

Firewall alebo ochrana sietíNa proxy serveroch býva nainštalovaný firewall. Jedná se o ochranu medzi internetom a vnútornou

lokálnou sieťou, je to akýsi bezpečnostný softwérový múr medzi dátami zvnútra a zvonku. V okamihu, keď pripojíte lokálnu sieť do internetu, je celý svet internetu prístupný vám, ale zároveň je vaša sieť prístupná celému svetu. Zvyšuje sa riziko úniku dat, útoku hackerov zvonku apod. Je príliš riskantné nechrániť cenné dáta, preto sa na serveroch pre prístup do internetu inštalujú programy, ktoré sa volajú firewally. Sú to systémy, ktoré prísne chránia pohyb dát medzi sieťou a internetom. Firewall je múr, ktorý odrazí útoky neoprávnených osôb z internetu na sieť.

Kompresia dát Internet prináša značné obmedzenie skutočnej šírky pásma, a teda nutnosť kompresie dát. Požiadavky komprimácie dát:- kompresný algoritmus musí bežať v reálnom čase- dekomprimácia dát musí bežať v reálnom čase- obe musia prebehnúť vo veľmi krátkom čase- kompresný algoritmus musí byť robusný voči chybám (možná strata paketov pri prenose)

- odstránenie závislosti na prijíme predchádzajúceho a nasledujúceho paketu- súčasťou algoritmu je prijateľná úroveň straty dát

Algoritmus alebo metóda komprimácie a dekomprimácie sa nazýva kodek (codec).Hardwarové implementácie kodeku: výhodou je mimoriadna rýchlosť a to, že komprimácia a dekomprimácia nezaťažujú hlavný procesor. Nevýhodou je vyššia cena a nemožnosť dynamického dohodnutia konkrétneho kodeku medzi oboma zložkami komunikácie.Softwarové implementácie kodeku: výhodou je nízka cena, možnosť jednoduchej a rýchlej zmeny kodeku a možnosť súčasne používať niekoľko kodekov. Nevýhodou je menšia rýchlosť spracovania a vyššie nároky na strojový čas procesora.Multimediálne komunikácie a požiadavky na šírku komunikačného pásma bez kompresie:

aplikácia požiadavky na šírku pásma možná prenosová technológia telefónny hovor 64 kbps služby ISDN zvukový záznam v kvalite disku CD cez 700 kbps Ethernet, linky xDSL kompaktného televízia HDTV 2 Gbps asynchrónne siete ATM

Multimediálne aplikácie a požiadavky na šírku komunikačného pásma s kodekmi:

aplikácia požiadavky na šírku pásma možná prenosová technológia telefónny hovor menej než 5 kbps bežný modem zvukový záznam v kvalite disku CD 64 kbps služby ISDN televízia HDTV 30 Mbps rozhranie FDDI, siete ATM

Web sa pôvodne ako nástroj podobal svojím režimom práce systému TeX: súbory sa kompletne prevedú ku klientovi, až potom je ich možné prehliadať. Výhodnejší je prúdový prenos dát:- klient si načíta vždy určitú časť súboru- dekomprimuje ju- začne prehrávať obsah (zvukový alebo videozáznam)- nečaká na príchod zvyšku- pred zahájením prehrávania sa vytvorí buffer dát- ďaľšie časti multimediálneho súboru sa už načítavajú za súčasného prehrávania predchádzajúcich častí. Zvuk a Internet- kapacitné požiadavky na šírku pásma nutnú na prenos zvuku sú výrazne nižšie než pre prenos videa- zvuk sa veľmi dobre komprimuje (prirodzené medzery ľudskej reči - ignorácia)- možno odfiltrovať pásma vysokých i nízkych frekvencíí zvukového spektra- komprimácia algoritmom so zámernou stratou časti pôvodných dát

Telefónne produkty pre Internet- webové telefóny - ekvivalent telefónneho hovoru po Internete- digiPhone, VocalTec (Internet Phone), NetSpeak, Quarterdeck(WebTalk)- umožňujú prepojenie bežného hlasového hovoru dvoma ľuďmi cez Internet- za cenu lokálneho pripojenia k ISP (za cenu miestneho hovoru) máme aj medzinárodné hovory Internetové rozhlasové a TV vysielanie

Na to, aby bolo možné počútať rozhlasové vysielanie pomocou internetu, je potrebné:• mať v počítači nainštalovanú zvukovú kartu, čo už je samozrejmosťou• mať dostatočne rýchle pripojenie k internetu. Modem je minimum, vyžaduje sa aspoň pripojenie pevnou linkou s rýchlosťou dvojnásobnou, než je rýchlosť modemu.• mať nainštalovaný program, ktorý umožní prehrávanie on-line vysielania, napr. Windows Media Player, RealPlayer, Winamp, Musicmatch Jukebox.

Každé rádio, ktoré vysiela cez internet, musí dať poslucháčom odkaz na adresu, z ktorej sa dáta do prehrávača budú posielať. Pritom podľa toho, v akom formáte programátori vysielanie sprístupnia, v takom programe je nutné rádio počúvať: formát RAM - RealAudiosss, program RealPlayer. Formát ASX - Windows Media Playeru.

Plynulosť prehrávania rádia a kvalita zvuku je v rukách toho, kto internetové rádio prevádzkuje. Ten totiž dáta komprimuje a spracováva do takej podoby, aby ich užívatelia mohli prehrať.

Televízne vysielnie je svojím princípom veľmi podobné rozhlasovému. Tiež je nutné poznať konkrétnu adresu na sledovanie televízneho kanálu alebo programu. Zatiaľ čo rozhlasové vysielanie cez internet sa dosť priblížilo technickej kvalite klasického rádia, u televízneho ide kvôli stále ešte nedostatočne rýchlym linkám skôr o alternatívu, ktorú je možné použiť napr. pri prezeraní archívov programov.

Internetové obchody Virtuálny internetový obchod obsahuje ponuky rôznych produktov a služieb, pri každom produkte je

uvedená cena a popis, často obrázok a niekedy odkaz na www stránky výrobcu, recenzie či názory. Kupujúci má k dispozícii nákupný košík, do ktorého si postupne ukladá tovar, ktorý chce kúpiť. Kedykoľvek sa môže do svojho košíka pozrieť, vidí tam vložený tovar, jeho cenu, počet kusov.

Internetový obchod je teda veľmi podobný bežnému obchodu. Rozdiel je v tom, že sa celý nákup odohráva vo virtuálnom prostredí – na internetových stránkach. Po skončení nakupovania bude predložený nákupný košík, zúčtovaná konečná cena a tovar bude doručený na udanú adresu.

Internetové obchody sú veľmi intuitívne, nakupovanie ľahko zvládne každý. Pred nákupom je dôležité preštudovať si podmienky nákupu, ktoré by mali byť k dispozícii na príslušnej stránke obchodu, a overiť si potrebné referencie, čo sa týka kvality tovaru, dodacích lehôt a serióznosti prístupu k zákazníkovi.

Výhody internetových obchodov:• zákazník nemusí nikam chodiť, tovar si vyberie a objedná z kresla svojho domova• internetový obchod prekonáva vzdialenosť, pokiať požadovaný výrobok majú len na niekoľkých

miestach v republike, alebo ak potrebujete kúpiť niečo, čo sa dá kúpiť len v zahraničí bez ohľadu na to, jako je od vás obchodník vzdialený

• k danému výrobku je obvykle pripojené veľké množstvo údajov a fotografií. Najmä pri technickom tovare má zákazník dosť času preštudovať všetky parametre tovaru, rozmyslieť si, vybrať a posúdiť kvalitu tovaru.

• v závislosti na obchodnej politike prevádzkovateľa každého internetového obchodu sú nastavené aj ceny výrobkov. Internetovým predajcom odpadajú náklady na prevádzku klasickej predajne, a preto sú ceny tovaru v internetových obchodoch obvykle nižšie.

Nevýhody internetových obchodů:• zákazník si nemôže tovar fyzicky prezrieť, nevidí ho na vlastné oči, nemôže výrobok vyskúšať• neexistuje kontakt a možnosť konzultácie s predávajúcim. Tento faktor však plne vyvážený

textovými infomáciami.• existuje určité nebezpečie zaslania nekvalitného výrobku od neserióznych internetových

obchodníkov. Podľa súčasných právnych noriem má však zákazník právo na vrátenie tovaru bez udania dôvodu.

Internetové (elektronické) bankovníctvoVeľký rozmach v oblasti internetových služieb prežíva i internetové bankovníctvo (internetbanking).

Základným predpokladom používania internetového bankovníctva je pochopiteľne nutnosť mať zriadený účet v banke. Musí to byť banka, ktorá služby internetbankingu poskytuje, čo sú v súčasnosti už všetky banky.

Internetové bankovníctvo umožňuje kompletne spravovať a riadiť bankový účet klienta z ktorejkoľvek stanice pripojenej k internetu. S účtom je možné okrem vytvorenia a zrušenia vykonávať všetky štandardné bankové operácie. Prístup k účtu môže byť zaistený tak, že úžívateľ má na svojom počítači nainštalovaného klienta (program) alebo všetko obsluhuje pomocou internetového prehliadača. Po zadaní užívateľského mena a hela má užívateľ k dipozícii kompletné operácie s účtom. Vo väčšine prípadov takejto komunikácie s bankou cez internetový prehliadač je nutné mať v prehliadači nainštalovaný tzv. bezpečnostný certifikát. Zabezpečenie komunikácie prebieha prostredníctvom kryptovaných protokolov.

Výhodou internetového bankovníctva prostredníctvom internetového prehliadača je to, že k bankovému kontu možno pristupovať odkiaľkoľvek z celého sveta. Stačí poznať bezpečnostné heslá a kódy. Dáta obvykle nie je možné stiahnuť v prijateľnej podobe tak, aby sa dali spracovávať i po odpojení z internetu alebo po odhlásení z banky.

Platobné karty na Internete- debetná karta: platba se okamžite strhne z účtu klienta, prípadné riziko zneužitia nesie klient- kreditná karta: platbu hradí banka, až po odsúhlasení klientom ju strhne z jeho účtu, prípadné

riziko zneužitia nesie banka

- nie je možné získať vlastnoručný podpis držiteľa karty, ani skontrolovať fyzické držanie karty- nebezpečenstvo zneužitia: ak niekto neoprávnený získa údaje o platobnej karte, môže ju použíť

na zaplatenie bez vedomia majiteľa.