uniag.skcrzp.uniag.sk/.../g/961c48271bf44e69a1c7b64c9f5f73bc.docx · web viewskladovanie za...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
TECHNICKÁ FAKULTA
1130479
TECHNIKA NA MANIPULÁCIU A SKLADOVANIE ZRNÍN
2011 MARTIN GREGUŠ
SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
TECHNICKÁ FAKULTA1130479
TECHNIKA NA MANIPULÁCIU A SKLADOVANIE ZRNÍN
Bakalárska práca
Študijný program: Poľnohospodárska technika a komerčné činnosti
Študijný odbor: 4112700 Poľnohospodárska a lesnícka technika
Školiace pracovisko: Katedra strojov a výrobných systémov
Školiteľ: doc. Ing. Marek Angelovič, PhD.
Nitra, 2011 Martin Greguš
Čestné vyhlásenieTýmto prehlasujem, že som záverečnú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre , 2.máj 2011
...........................
Podpis
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce, doc. Ing. Marekovi Angelovičovi, PhD., za odbornú
pomoc pri vypracovaní bakalárskej práce.
Nitra, 2.máj 2011 Martin Greguš
Abstrakt
Práca je tvorivého kompilačného charakteru, kde sme sa zamerali na techniku manipulácie
a skladovania zrnín. Sú zdokumentované technické riešenia strojov a spôsobov skladovania
zrnín. Pre jednotlivé spôsoby manipulácie s obilninami sú naznačené súčasné možnosti pre
prácu s obilím a zároveň niektoré vývojové trendy.
Kľúčové slová: doprava a manipulácia zrnín, dopravné zariadenia spádové, pneumatické,
závitovkové, kapsové, pásové, hrablicové, vrhače, typy skladovania, technológia skladovania
Abstract
Character of this work is creative and compilatory, where we focus on techniques of handling
and storing grain. Technical solutions of machinery and grain storage methods are
documented . For different ways of dealing with cereals are outlined current options for
working with the grain, while some trends.
Keywords: transport and handling of grain, transport equipment gravity, pneumatic, screw,
bag, belt, screenings, projectors, storage types, storage technology
ObsahČestné prehlásenie.....................................................................................................................3
Poďakovanie..............................................................................................................................4
Abstrakt.....................................................................................................................................5
Obsah.........................................................................................................................................6
Úvod...........................................................................................................................................8
1. Cieľ práce..............................................................................................................................9
2. Metodika práce.....................................................................................................................9
3. Výsledky práce-štúdia o súčasnom stave riešenej problematiky....................................10
3.1. Technika na dopravu a manipuláciu zrnín.......................................................................10
3.1.1. Rozdelenie manipulačnej techniky..........................................................................11
3.1.2. Rozdelenie dopravných zariadení............................................................................11
3.1.2.1. Dopravné zariadenia s prerušovanou činnosťou..........................................12
3.1.2.2. Dopravné zariadenia s neprerušovanou činnosťou......................................13
3.1.2.2.1. Spádové dopravné zariadenia.......................................................13
3.1.2.2.2. Pneumatické dopravníky..............................................................14
3.1.2.2.3. Vrhače..........................................................................................20
3.1.2.2.4. Závitovkové dopravníky..............................................................21
3.1.2.2.5. Kapsové dopravníky....................................................................22
3.1.2.2.6. Pásové dopravníky.......................................................................23
3.1.2.2.7. Hrablicové dopravníky.................................................................25
3.2. Technika na skladovanie zrnín.........................................................................................27
3.2.1. Skladovanie zrnín-úvod..........................................................................................27
3.2.2. Fyzikálne vlastnosti zrnín z hľadiska skladovania...................................................39
3.2.3. Základné typy skladovania.......................................................................................30
3.2.4. Technológie skladovania..........................................................................................30
3.2.4.1. Skladovanie obilia v suchom stave............................................................31
3.2.4.2. Skladovanie obilia za použitia aktívneho vetrania.....................................31
3.2.4.3. Skladovanie obilia v chladenom stave.......................................................32
3.2.4.4. Skladovanie obilia za neprístupu vzduchu.................................................32
3.2.4.5. Skladovanie za použitia chemických prostriedkov....................................32
3.2.5. Straty pri skladovaní obilia......................................................................................33
4. Návrh na využitie poznatkov.............................................................................................35
5. Záver....................................................................................................................................35
6. Použitá literatúra................................................................................................................36
Úvod
V súčasnosti zaznamenávame veľký technický pokrok z hľadiska poľnohospodárskej výroby.
Takmer každý rok prídu nové inovatívne spôsoby či už dopravy, manipulácie alebo
skladovania zrnín. Pri nákupe novej techniky zohráva dominantnú úlohu ekonomická
výkonnosť, využiteľnosť stroja a aj návratnosť investícií.
Doprava a manipulácia patrí k základným operáciám v poľnohospodárstve. Úlohou je
premiestňovanie materiálov na miesto spotreby, uskladnenie, vyskladnenie, balenie,
vrecovanie, váženie a podobne. Ročne sa v poľnohospodárskych podnikoch na Slovensku
prepraví 70 mil. ton materiálu. Tento materiál sa v priebehu výroby 2 až 3-násobne
prepravuje. Náklady na dopravu a manipuláciu s materiálom predstavujú 15 až 25% hodnoty
celkových nákladov na výrobu poľnohospodárskych produktov.
V súčasnosti je viac ako polovica zo všetkých zodpovedajúcich skladovacích priestorov
tvorená tzv. silovými skladmi. Ostatné sklady sú hangárového typu alebo kombinované.
Celková kapacita je na SR cca 7 mil. ton. Približne jednu tretinu skladovacej kapacity tvoria
halové provizorné sklady v poľnohospodárskej prvovýrobe, vhodné len pre krátkodobé
skladovanie. V súčasnosti prebieha s podporou finančných prostriedkov EÚ výstavba nových
skladovacích kapacít v poľnohospodárskej prvovýrobe.
8
1.CIEĽ PRÁCECieľom práce je na základe literárnych zdrojov a praktických pozorovaní zhodnotiť súčasný
stav v technike na dopravu a manipuláciu zrnín a popísať trendy vo vývoji sledovanej
problematiky.
2. METODIKA PRÁCEPre splnenie cieľa sme spracovali nasledovnú metodiku práce:
2.1 Spracovanie súčasných poznatkov z riešenej problematiky,
2.2 Vypracovanie metodiky bakalárskej práce,
2.3 Štúdium literárnych zdrojov a sledovania zamerané na súčasný stav pozberovej techniky,
2.4 Spracovanie výsledkov,
2.5 Návrh na využitie výsledkov v praxi.
9
3. VÝSLEDKY PRÁCE - ŠTÚDIA O SÚČASNOM STAVE
RIEŠENEJ PROBLEMATIKE
3.1 Technika na dopravu a manipuláciu zrnínKonštrukcia všetkých technických zariadení je významne ovplyvnená fyzikálno-
mechanickými, chemickými a biologickými vlastnosťami spracovávaných materiálov. Týka
sa to aj dopravnej techniky. Dopravné operácie sú nevyhnutnou súčasťou každého výrobného
procesu. Tieto operácie zabezpečujú presun spracovávaného materiálu medzi jednotlivými
prvkami výrobnej linky, a vtedy hovoríme o medzioperačnej doprave. Dopravou sa
zabezpečuje aj prísun suroviny k výrobnej linke a tiež odvoz hotových výrobkov ku
spotrebiteľom. V týchto prípadoch sa hovorí o vnútropodnikovej a mimopodnikovej doprave.
Všetky dopravné operácie sú riešené pomocou dopravných zariadení. V procese výroby je
materiál nielen dopravovaný, ale aj nakladaný, vykladaný, prekladaný a skladovaný. Tieto
pracovné operácie nazývame manipuláciou s materiálom. Pre uľahčenie týchto prác sa
používajú manipulačné zariadenia. Súhrn dopravných a manipulačných zariadení v určitom
výrobnom procese nazývame dopravný a manipulačný systém. Dopravné operácie v procese
výroby predstavujú až okolo 50 % rozsahu všetkých prác. Pritom by často bolo možné voľbou
vhodnejšieho technologického postupu, výrobnej linky alebo lepšou organizáciou práce časť
dopravných operácií vynechať a tým znížiť náklady na výrobu.
Voľba spôsobu dopravy a dopravného zariadenia závisí od :
• fyzikálno-mechanických vlastností dopravovaného materiálu,
• dopravnej vzdialenosti,
• požadovanej výkonnosti,
• zdroja energie. (Opáth, 2008)
10
3.1.1 Rozdelenie manipulačnej technikyLožné, skladovacie, dopravné a zdvíhacie zariadenia sa súhrnne nazývajú manipulačné
zariadenia. ( Opáth,2008 )
Obr.1. Členenie dopravnej a manipulačnej techniky v poľnohospodárstve
3.1.2. Rozdelenie dopravných zariadeníPodľa činnosti ich možno rozdeliť :
- Dopravné zariadenia s prerušovanou činnosťou,
- Dopravné zariadenia s plynulou činnosťou.
Dopravu môžu zabezpečovať :
• mobilné dopravné prostriedky: - letecká doprava,
- lodná doprava,
- železničná doprava,
- automobilová a traktorová doprava.
• stacionárne dopravné prostriedky: - mechanické dopravníky,
11
Manipulačné prostriedky
Manipulačné zariadenia
Dopravné prostriedky
Zariadenia pre nakladacie operácie
Zariadenia pre vyskladňovacie operácie
Dopravné zariadenia
Zdvíhacie zariadenia
Medziobjektová doprava
Vnútropodniková doprava
Skladové hospodárstvo
Nakladače,vykladacie a prekladacie zariadrenia
Nízkozdvižné vozíky, vysokozdvižné vozíky, špeciálne zariadenia
Dopravníky
Navijáky, zdvíhacie zariadenia, žeriavy
Osobné automobily, nákladné ťahače a návesy
Traktor s prívesom, traktor s návesom
Samohybné zberacie vozy
- pneumatické dopravníky,
- čerpadlá - hydraulická doprava,
- dopravníky využívajúce kinetickú energiu
3.1.2.1 Dopravné zariadenia s prerušovanou činnosťou-dopravujú materiál periodicky,
- patria sem: - prívesy(Obr.2),
- návesy(Obr.3),
- automobily(Obr.4),
- nakladače(Obr.5),
- žeriavy(Obr.(Obr.6),
- vysokozdvižné a nízkozdvižné vozíky(Obr.7),
- koľajové a bezkoľajové dopravné zariadenia(Obr.8),
- prívesy, návesy ale i nákladné automobily sa upravujú pre rôzne účely. Zväčšuje sa
ložný priestor, doplňujú sa zberacie, rezacie, nakladacie zariadenia, hnací motor
s riadiacím mechanizmom, priečnym a pozdĺžnym dopravníkom, miešacími bubnami,
závitovkami a pod.(Opáth,2008)
Obr.2.: Príves Obr.3.: Náves
Obr.4.: Automobil Obr.5.: Nakladač
12
Obr.6.: Žeriav Obr.7.: Vysokozdvižný vozík
Obr.8.: Koľajové dopravné zariadenie
3.1.2.2. Dopravné zariadenia s neprerušovanou činnosťou3.1.2.2.1. Spádové dopravné zariadeniaSpádové dopravné zariadenia sa používajú na dopravu sypkých alebo kusových materiálov.
Používajú sa tam, kde je potrebné materiál premiestniť na krátke vzdialenosti vo zvislom
smere. Môžu byť konštrukčne riešené ako spádové žľaby, spádové rúry, spádové dosky
a závitovkové sklzy. Vyznačujú sa tým, že k premiestňovaniu materiálu dochádza účinkom
tiažovej sily.
Obr.2. : Sily pôsobiace na časticu materiálu na spádovom dopravníku.
13
3.1.2.2.2. Pneumatické dopravníkyPneumatické dopravníky sa používajú na dopravu sypkých a stebelnatých materiálov(slamy,
sena, zrna, šrotu). Doprava sa uskutočňuje na základe pôsobenia prúdu vzduchu na častice
materiálu. Pneumatické dopravníky môžu dopravovať materiál vo všetkých smeroch, pričom
dopravné potrubie sa pomerne ľahko premiestňuje. Dopravné vzdialenosti sa pohybujú od
niekoľkých metrov až po rádovo stovky metrov, s prevýšením rádovo o desiatky metrov a s
dopravnými výkonnosťami až stovky ton za hodinu. V mnohých prípadoch je výhodnejšia
ako mechanická doprava. V niektorých prípadoch je mechanickou dopravou nezastupiteľná.
Oproti mechanickej doprave má značnú prevádzkovú výhodu, a to malý počet pohonov,
prevodov, ložísk a ďalších pohyblivých dielov, čo výrazne znižuje nároky na údržbu.
Používajú sa ako samostatné dopravné zariadenia, alebo sú súčasťou iných výrobných
zariadení. Pneumatický dopravník sa skladá z nasledovných hlavných častí: ventilátor,
potrubie, odlučovač, násypka alebo sacia hubica.
Podľa použitého tlaku sa pneumatické dopravníky rozdeľujú na:
• nízkotlakové (rozdiel tlakov do 104 Pa),
• strednotlakové (rozdiel tlakov l až 5.104 Pa),
• vysokotlakové (rozdiel tlakov vyšší ako 5.104 Pa, najčastejšie do 8.104 Pa).
Pneumatické dopravníky môžeme rozdeliť na: sacie, tlačné a kombinované. Ventilátory
podľa konštrukcie môžu byť axiálne alebo radiálne. V pneumatických dopravníkoch sa
vzhľadom na ich vlastnosti, predovšetkým dosažiteľný tlak, používajú radiálne ventilátory.
Pri sacom pneumatickom dopravníku je materiál nasávaný cez saciu ihlu, postupuje cez
potrubie a vypadáva v odlučovači.(Obr.9)
Obr.9: Schéma sacieho pneumatického systému: 1 - materiál, 2 - sacia ihla, 3 – ohybné
sacie potrubie, 5 – odlučovač (cyklón), 6 – výpadové otvory (vrecovače), 7 – sacie,
spojovacie potrubie, 8 - ventilátor
Tlačný pneumatický dopravník uskutočňuje dopravu materiálu tak, že cez násypku a vkladač
dochádza ku vzťahovaniu materiálu do dopravníka.
14
Obr.10.:Schéma výtlačného pneumatického systému: 1 – násypka, 2 – ventilátor, 3 –
výtlačné potrubie, 4 – koncovka, 5 – ukladaný materiál
Kombinovaný pneumatický dopravník – pozostáva zo sacej a tlačnej časti. Materiál nasáva
cez saciu ihlu do sacieho potrubia a vytláča cet výtlačné potrubie do odlučovača.
Obr.11.: Schéma kombinovaného pneumatického systému: 1 – materiál na dopravu, 2 –
sacia ihla, 3 – ohybné sacie potrubie, 4 – sacie potrubie, 5 – odlučovač (cyklón), 6 –
dávkovač, 7 – ventilátor, 8 – výtlačné potrubie, 9 – koncovka, 10 – ukladaný materiál
Pneumatická doprava môže prebiehať vo zvislom a vo vodorovnom potrubí. Na časticu
materiálu vo zvislom potrubí pri pneumatickej doprave pôsobí tiaž materiálu, aerodynamická
sila a sila trenia medzi časticou a vzduchom, ktorú pre malú hodnotu vo výpočtoch
zanedbávame.
Obr.12.: Sily pôsobiace na časticu materiálu vo zvislom potrubí
Aerodynamická sila pôsobiaca na časticu materiálu sa dá vyjadriť podĺa vzťahu:
F= k.S.vzd.(v−vm) ²
2 , N
Kde: k – koeficient čelného odporu, - , k = 0,23 až 0,7
S – priečny prierez častice, m2
15
vzd – hustota vzduchu ( pri tlaku 101,32 kPa a pri 20°C vzd = 1,2045 kg/m3 )
v – rýchlosť vzduchu, m/s
vm – rýchlosť častice materiálu, m/s
Charakteristika hlavných častí pneumatického dopravníka:
Ventilátory
Najdôležitejšou časťou pneumatického dopravníka je ventilátor, resp. dúchadlo. Ventilátory
sa podľa konštrukcie rozdeľujú na axiálne a radiálne. U axiálnych prechádza vzduch cez
ventilátor v smere osi otáčania rotora. Tieto ventilátory sa vyznačujú veľkou výkonnosťou,
ale dosahujú iba nižší tlak vzduchu. Axiálne ventilátory preto nachádzajú uplatnenie hlavne
pri klimatizácii, vetraní a sušení. V príprade radiálnych ventilátorov vzduch vchádza do
ventilátora v smere osi otáčania rotora a vychádza v smere kolmom na os otáčania. Radiálne
ventilátory majú relatívne nižšie výkonnosti, ale dosahujú vyššie tlaky vzduchu. Z uvedeného
dôvodu sa v pneumatických dopravníkoch používajú ventilátory radiálne.
Dopravné potrubie
Dopravné potrubie sa najčastejšie konštruuje z oceľových bezšvových rúr. Hrúbka stien (1,0
až 10,0 mm) závisí od abrazívnosti dopravovaného materiálu a tlaku dopravného plynu. Rúry
sa spájajú skrutkovým spojom alebo sa zvárajú. Spodná časť vodorovných potrubí sa
opotrebováva viac a preto je potrebné vodorovné časti potrubí z času na čas pootočiť.
Miestami intenzívnejšieho opotrebovania sú aj vonkajšie časti oblúkov. Je to spôsobené tým,
že dopravované častice sa vplyvom odstredivej sily pohybujú pozdĺž vonkajšej steny oblúka.
Existuje niekoľko možností ako eliminovať zvýšené opotrebovanie oblúkov. Viac
opotrebovávané časti oblúkov sa môžu vyrobiť s hrubšou stenou, môžu sa vyrobiť ako
vymeniteľné, prípadne sa môžu vyrobiť z materiálov odolnejších voči abrazívnemu
opotrebovaniu. Pri konštrukcii potrubia je potrebné počítať aj s jeho tepelnou rozťažnosťou.
Tento problém sa najčastejšie rieši pružnosťou oblúkov zaraďovaných do dlhších rovných
potrubí. V potravinárskom a chemickom priemysle sa používajú aj sklenené dopravné
potrubia. Ich výhodou je zaistenie čistoty, nevýhodou je vznik elektrostatického náboja. Tento
problém sa rieši staniolovými páskami nalepenými na rúrky. Prepojením pások s kovovými
prírubami a uzemnením sa tento nepríjemný jav dá obmedziť.
Vkladacie časti pneumatických dopravníkov
Vkladacie časti pneumatických dopravníkov umožňujú vloženie dopravovaného materiálu do
dopravného potrubia a jeho premiešanie so vzduchom nasávaným, resp. vytláčaným
ventilátorom alebo dúchadlom. Na sacom potrubí umožňujú nasávanie materiálu spolu so
vzduchom využívaným na dopravu sacie hubice(Obr.13) nasadené na hadiciach. Používajú sa
16
na nasávanie sypkých materiálov voľne uložených na hromadách alebo v úložných
priestoroch mobilných dopravných prostriedkov. V prípade jednoduchších konštrukcií sacích
hubíc je dopravný vzduch nasávaný z ovzdušia na konci hubice, prúdi veľkou rýchlosťou nad
povrchom nasávaného materiálu strháva ho so sebou. Sacie hubice sa niekedy konštruujú so
štvorhranným priečnym prierezom, ktorý je výhodný pri vyprázdňovaní kútov úložných
priestorov. Hadice so sacími hubicami sa používajú na nasávanie materiálov, ktoré sa samé
zosypávajú k hadici. Ručne alebo mechanicky premiestňovaná hadica sa vplyvom svojej
hmotnosti sama ponára do dopravovaného materiálu, takže manipulácia s hadicou je
minimálna a výkon odsávania maximálny. Sacie hubice sa niekedy používajú aj pri nasávaní
sypkých materiálov uložených v stabilne umiestnených násypkách a zásobníkoch(Obr.13).
Obr.13 Schéma uloženia sacích hubíc v násypkách(Gálik,2011)
Vkladacie časti na začiatku pretlakového potrubia musia umožniť vloženie dopravovaného
sypkého materiálu z prostredia s atmosferickým tlakom do potrubia, v ktorom je pretlak.
Tento technický problém sa najčastejšie rieši tak, že sa statický tlak v zmiešavacom priestore
pod násypkou premení na tlak dynamický. Statický tlak pod násypkou sa vyrovná s
atmosférickým tlakom a materiál môže voľne padať do zmiešavacieho priestoru. Takúto
zmenu tlakových pomerov umožňuje Venturiho podávač. Venturiho podávač sa skladá z
konfúzorovej a difúzorovej časti, medzi ktorými je časť umožňujúca vkladať dopravovaný
materiál.(Obr.14)
Obr.14.: Venturiho podávač(Opáth, 2011)
17
Na vkladanie materiálu do podtlakovej aj pretlakovej časti dopravného potrubia
pneumatických dopravníkov je možné využiť rotačné komôrkové podávače, ktoré umožňujú
aj dávkovanie dopravovaného materiálu. Princíp ich konštrukcie a princíp činnosti vidieť na
obr.15. (Opáth, 2011)
Obr.15.: Rotačný komôrkový podávač
Ďalšiu možnosť vkladania materiálu do dopravného potrubia poskytuje závitovkový podávač.
Závitovkový podávač má násypnú komoru so závitovkou, ktorá materiál dopravuje do
zmiešavacej komory. Na konci závitovky je spätná klapka, ktorá bráni prenikaniu vzduchu do
násypnej komory. V spodnej časti zmiešavacej komory sú dýzy na prívod tlakového vzduchu.
Závitovka má zmenšujúce sa stúpanie, čím sa materiál zhutňuje a vytvára tesnenie, takže
tlakový vzduch neuniká zo zmiešavacej komory ani pri otvorenej klapke.
Odlučovač
Na oddelenie dopravovaného materiálu od vzduchu, ktorý bol použitý na dopravu sa používa
odlučovač(Obr.16). Je to valcovitá nádoba s kužeľovitým dnom, do ktorej sa prúd vzduchu
spolu s dopravovaným materiálom privádza v hornej časti tangenciálne. V tejto nádobe sa
dopravovaný materiál usadzuje vplyvom trenia o bočné steny a tiež vplyvom zníženia
rýchlosti prúdenia vzduchu, ktoré je spôsobené väčším prierezom odlučovača(Opáth,2008).
18
Obr.16.: Odlučovač pneumatického dopravníka
Pneumatický dopravník SupraVac 2000
Kongskilde SupraVac 2000 ponúka na trhu najvšestrannejší dopravný systém s vysokou
výkonnosťou. S prepravnou výkonnosťou až 120 t / h je SupraVac 2000 veľmi účelný pre
nakladanie prívesných vozíkov a nákladných áut priamo na farme. SupraVac 2000 je
pripravený na nakladanie valníkov nákladných automobilov priamo na poli alebo zo sila.
SupraVac 2000 je poháňaný vývodovým hriadeľom traktora a preto je nezávislý na elektrickej
energii. Pre dopravu obilia na väčšiu vzdialenosť a väčšiu výšku než dovoľuje nakladacie
zariadenia, je možné potrubie dočasne pripojiť na výstup výtlačného ventilátora.(Obr.17)
Prepravná výkonnosť
Pri pneumatickéj preprave závisí výkonnosť na prepravovanom materiáli, usporiadanie
potrubia a jeho dĺžke. Ak nakladáte SupraVac 2000 vstavaným nakladacím zariadením,
prepravná výkonnosť dosiahne až 120 t / h.
Obr.17.: Kongskilde SupraVac 2000 ( Pawlica,2011)
19
Zvláštnym druhom pneumatickej dopravy je fluidná doprava. Je vždy riešená ako pretlaková.
Na dopravu materiálu je potrebné menšie merné množstvo vzduchu, ale s vyšším tlakom. Pri
fluidnej doprave sa vzduch pretláča do prepravovaného materiálu umiestneného v tlakovej
nádobe cez pórovitú prepážku. Takto prevzdušnené častice materiálu vytvárajú hmotu s
vlastnosťami podobnými ako má kvapalina a materiál zapĺňa celý priestor potrubia. Priemer
potrubia býva menší ako pri klasickej pneumatickej doprave. Merná spotreba energie je nižšia
o 20 %. Používajú sa rýchlosti vzduchu 5 až 15 m/s pri tlaku 0,05 až 0,5 MPa. Výhodami
použitia pneumatických dopravníkov sú jednoduchosť ich konštrukcie a s tým súvisiace
nízke investičné náklady, dobrá možnosť tvarovania dopravnej dráhy, nenáročnosť na
obsluhu. Dôležitou výhodou je tiež zamedzenie prašnosti pracovného prostredia a v prípade
podtlakovej dopravy aj zabránenie prieniku prípadných zdraviu škodlivých látok do
prostredia. Nevýhodou je to, že tento druh dopravy nie je možné použiť v prípadoch, keď
dopravovaný sypký materiál je lepivý, respektíve má také vlastnosti, že by pri tomto spôsobe
dopravy poškodzoval zariadenie dopravníka napr. jeho abrazívnymi vlastnosťami, prípadne
by sa sám počas dopravy poškodzoval.(Gálik,2008)
3.1.2.2.3. VrhačeTieto dopravné zariadenia svojou funkčnou časťou – vrhacím kolesom udeľujú časticiam
dopravovaného kinetickú energiu(Obr.18). Používajú sa hlavne na dopravu stebelnatých
materiálov vo zvislom smere, napríklad pri plnení senážnych veží. Dopravník pozostáva
z lopatkového vrhacieho kolesa, krycieho bubna, vkladacieho zariadenia a dopravného
potrubia. Na podávanie materiálu ku vrhaciemu kolesu sa používa najčastejšie závitovka.
(Opáth,2008)
Obr.18.:Schéma konštrukcie vrhača: 1 – vrhacie koleso, 2 – žľab podávacej závitovky, 3 –
vkladacia závitovka.
20
3.1.2.2.4. Závitovkové dopravníky
Závitovkové dopravníky sa používajú na dopravu sypkých, zrnitých, prípadne krátkorezaných
stebelnatých materiálov. Pracujú v rovine vodorovnej, sklonenej a výnimočne vo zvislom
smere. Majú jednoduchú konštrukciu, spoľahlivú prevádzku. Nevýhodou je poškodzovanie
materiálu a jeho separácia. Závitovkové dopravníky používame ako samostatné dopravné
zariadenia, kŕmne dopravné zariadenia alebo dopravné zariadenia strojov a technologických
liniek.
Hlavné časti závitovkového dopravníku: závitovka, plášť alebo žľab, násypka, výpadový
otvor a pohon tvorený elektromotorom a remeňovým prevodom do pomala.
Závitovkové dopravníky môžu byť: - stacionárne,
- prenosné,
- prevozné.
Podľa prevedenia závitovky: - s plnou závitovkou(Obr.20),
- s obvodovou závitovkou(Obr.21).
Obr.19.: Závitovkový dopravník: 1 – žľab, 2 – závitovka, 3 – násypka, 4 – výpadový otvor.
21
Obr.20.: Dopravník s plnou závitovkou. Obr.21.: dopravník s obvodovou závitovkou.
Plnenie dopravníka materiálom býva na strane pohonu. Podávaný materiál vstupuje do
závitovkového dopravníka cez násypku, pričom padá do priestoru medzi závitmi. Závitovka
pri otáčaní tento materiál hrnie po dne žľabu v smere stúpania závitovky na druhu stranu
dopravníka, až k výsypnému otvoru, kde z dopravníka vypadáva. Závitovky sú vyrábané v
závislosti od ich namáhania z plechov s hrúbkami 3,0 až 10 mm. Použitá závitovka môže byť
plná, obvodová alebo lopatková, (prerušovaná závitovková plocha). Plné závitovky sa
vyrábajú zváraním vylisovaných medzikruží. Používajú sa hlavne závitovky s konštantným
stúpaním a iba v špeciálnych prípadoch so stúpaním premenlivým.(Opáth,2011)
3.1.2.2.5. Kapsové dopravníkyPoužívajú sa ako dopravné zariadenia v skladoch, sýpkach alebo výrobniach kŕmnych zmesí.
Používajú sa na dopravu sypkých materiálov do výšky pri sklone 60° až 90°. Vo všeobecnosti
vždy tam, kde uhol trenia je menší ako uhol sklonu dopravníka. Na nekonečnom páse, reťazi
sú uchytené kapsy a tieto sú na jednej strane naplnené materiálom a na druhej strane
vyprázdňované. Časť kapsového dopravníka, kde dochádza k napĺňaniu, nazývame pätou
a kde dochádza k vyprázdňovaniu, nazývame hlavou dopravníka. Plnenie môže byť riešené
načieraním, nasypávaním alebo kombináciou prvých dvoch spôsobov(Obr.22).
Obr.22.: Schéma kapsového dopravníka:1 - hnací bubon, 2 – napínací bubon, 3 - dopravný pás alebo reťaz, 4 -korček, 5 – kryt.Korčeky
22
Na unášanie materiálu slúžia korčeky(Obr.23). Sú to nádoby pevne uchytené na ťažnom páse
alebo reťazi. Korčeky môžu byť plytké, stredne hlboké a hlboké.
Obr.23.: Korčeky.
Vyrábajú sa štyri druhy korčekov :
• korček A - je určený pre sypké, nelepkavé hmoty a gravitačné vyprázdňovanie,
• korček B - je určený pre vlhké, ťažko sa vysypávajúce hmoty a gravitačné vyprázdňovanie,
• korček C - je určený pre hmoty s menšími sypnými uhlami (napr. obilie) a gravitačné aj
odstredivé vyprázdňovanie,
• korček D - je určený pre hmoty s väčšími sypnými uhlami (napr. múka) a pre odstredivé aj
gravitačné vyprázdňovanie(Obr.24)
A B C D
Obr.24.:Tvary korčekov
Pásy a reťaze
Ťažným prostriedkom v korčekových dopravníkoch býva pás alebo klasická článková reťaz.
Reťazové dopravníky sa konštruujú ako jedno reťazové, u ktorých sa korčeky uchytávajú k
reťazi v strede, alebo dvojreťazové, u ktorých sa korčeky sa uchytáva na oboch stranách.
Používajú sa viacvrstvové gumové alebo PVC pásy vyrábané aj pre pásové dopravníky.
Reťaze sa používajú zvárané krátkočlánkové.
Kryty
23
Celý korčekový dopravník, jeho násypná, dopravná aj výsypná časť, sú chránené krytom
vyrobeným z oceľového plechu
3.1.2.2.6. Pásové dopravníkyPásové dopravníky sa v praxi používajú veľmi často(Obr.25). Dopravujú sa nimi kusové,
sypké a stebelnaté materiály. Tieto dopravníky sa používajú na dopravu vo vodorovnom
smere ale môžu byť aj mierne sklonené.
Obr.25.: Pásový dopravník
Rozdeľujeme ich na: stabilné, prenosné, pojazdné.
Hlavné časti pásového dopravníka sú: rám, hnací bubon, napínací bubon, nosné a vodiace
valčeky, pás, elektromotor s prevodom na pohon. Dopravná dĺžka pásu pri pásových
dopravníkoch používaných v poľnohospodárstve býva 3- 10m. Posuvná rýchlosť pásu býva
v rozmedzí 1,4-3,5 m.s-1.
Obr.26.: Schéma pásového dopravníka.
Nosné valčeky
Úlohou nosných valčekov je podopierať pás, aby sa neprehýbal(Obr.27). Umiestňujú sa pod
hornú aj pod spodnú vetvu pása. Sú jednou z najdôležitejších častí dopravníka. Nosné valčeky
musia mať nízku hmotnosť, vysokú spoľahlivosť, minimálny odpor proti pohybu a dlhú
životnosť. Nemajú vyžadovať časté mazanie a majú byť výrobne jednoduché. Valčeky sú
24
ukladané do valčekových stolíc(Obr.28). Stolice bývajú priskrutkované, prípadne navarené na
nosnú konštrukciu pásového dopravníka.(Opáth,2011)
Obr.27.:Umiestnenie nosných valčekov pásových dopravníkov.
Obr.28.: Valčeková stolica s dvomi valčekmi.
Materiál môže opúšťať pás:
- na konci dopravníka,
- na inom mieste dopravníka – pomocou zhadzovacieho vozíka, napr. pri plnení buniek sila.
Napínanie pása býva riešené:
- pomocou závažia – dlhšie pásy; stála napínacia sila, bez ohľadu na predĺženie pása,
- nastavovacou skrutkou – kratšie dopravníky; posúva sa napínací bubon, ktorého hriadeľ je
uložený v posuvných ložiskách.(Jech,1988)
3.1.2.2.7. Hrablicové dopravníkyHrablicové dopravníky sa používajú na dopravu materiálu, u ktorého poškodzovanie častíc
nie je na závadu. Používajú sa hlavne na dopravu stebelnatých materiálov(Obr.29). Nie sú
vhodné na dopravu lepkavých, roztierateľných a tiež ľahko drviteľných materiálov.
25
Dopravovaný materiál sa kĺže po nepohyblivom žľabe pomocou rady hrablíc - líšt, spojených
jednou alebo dvoma reťazami rôzneho typu. Hrablice bývajú skonštruované tak, aby
s primeranou vôľou vypĺňali profil dopravného žľabu.(Angelovič.2011)
Podľa uchytenia hrablíc môžeme hrablicové dopravníky rozdeliť na: jednoreťazové
a dvojreťazové.
Podľa vedenia reťaze dopravníka môžu byť:
dopravníky so šmykovým vedením
s kladkovým vedením reťaze
Podľa spôsobu práce pracovnej vetvy sú:
dopravníky s hornou pracovnou vetvou
dopravníky s dolnou pracovnou vetvou
Obr.29.:Schéma hrablicového dopravníka.
Redlery
-sú uzatvorené žľabové reťazové dopravníky s odsávaním prachu (bezprašnosť prostredia),
ktoré môžu dopravovať sypký alebo zrnitý materiál všetkými smermi(Obr.30),
-ťažný prostriedok je reťaz s unášačmi,
-materiál kladie prenikajúcej reťazi väčší odpor, než je odpor trenia materiálu o žľab,
-dopravovaná vrstva materiálu, musí vytvoriť dostatočný odpor proti vnikaniu reťaze,
-materiál sa pohybuje s reťazou ako súvislá vrstva s menším sklzom, pri vodorovných
redleroch je rýchlosť materiálu o 5 až 10 % menšia a pri zvislých až o 40 % menšia, než je
rýchlosť reťaze,
-sú výhodné pre veľký dopravný výkon
-materiál dopravujú vo vodorovnom, šikmom aj v zvislom smere,
-umožňujú nadväzovať vodorovnú trasu dopravy na zvislú a naopak,
-materiál pri doprave nemení granuláciu.
26
Obr.30.: Redler
Nevýhodou redlerov je:
-majú vyšší príkon (príčinou je trenie materiálu),
-nehodia sa na dopravu abrazívneho materiálu,
-pri skončení alebo prerušení dopravy sa redler úplne nevyprázdňuje,
-ťažná reťaz sa pri doprave potravinárskeho tovaru nedá mastiť.
3.2. Technika na skladovanie zrnín
3.2.1. Skladovanie zrnín - úvodZrniny majú významné postavenie v celom národnom hospodárstve. Pestujú sa na viac ako
polovici celkovej výmery ornej pôdy. Vo výžive ľudstva predstavujú približne 40% kalorickej
spotreby. Vo výžive zvierat tvoja zrniny približne 35% kŕmnych dávok. Skladovanie zrnín je
neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou hospodárenia s obilným fondom. Zrniny ako sezónny
produkt sú spotrebované sezónne, preto musia byť skladované od ich zberu až po ich použitie
k spracovaniu na koncové výrobky, prípadne k priamej spotrebe. V obilnom zrne, tak ako
v každom živom organizme, prebiehajú stále zložité biochemické pochody, ktorým súhrnne
hovoríme ,, dýchanie “. Pri tomto procese sa zásobné látky pomocou enzymatickej činnosti
menia na cukry a tieto sú premenené na oxid uhličitý, vodu a teplo. Je potrebné odvádzať
splodiny dýchania mikroorganizmov, t.j. plesní, kvasiniek a prípadne aj skladových škodcov.
Tieto nežiaduce splodiny sa najčastejšie odvádzajú z medzizrnových priestorov pomocou
prehadzovania alebo prepúšťania.
Technológie skladovania jednotlivých druhov obilovín sú závislé predovšetkým na type
skladovacieho priestoru a na jeho technickom vybavení. Zrniny sa skladujú prevažne po dobu
niekoľko mesiacov až jedného roka, stále zásoby aj niekoľko rokov. Podmienky skladovania
musia zodpovedať vlastnostiam uložených produktov aj ich následnému účelovému použitiu,
27
aby nedošlo k zníženiu úžitkových hodnôt skladovaných zrnín. Zrniny sa zberajú zberacími
strojmi a tým rastú nároky na ich ošetrovanie. Koncentrácia skladovacích kapacít vyžaduje
potrebu kontroly zásob a ich ochranu pred skladovými škodcami. Najjednoduchšie sklady
akejkoľvek stabilnej mechanizácie sú adaptované alebo pre účely skladovania stavané halové
sklady. Uskladňovanie, manipulácia aj vyskladňovanie je prevádzkované rôznymi
mechanizačnými prostriedkami ( pásové dopravníky, zrnomety, traktorové nakladače typu
HON a ďalšie). Nevýhodou tejto mechanizácie je obmezená výška uskladnenia(2-3 m), takže
v častých prípadoch nie je možné plne využiť celkovú kapacitu skladu. Ďalšou nevýhodou
týchto skladov je nutnosť ponechávať značný voľný manipulačný priestor pre ošetrovanie
zrna prehadzovaním. Behom dlhodobého skladovania je nutné robiť minimálne dvojité
prehadzovanie za účelom prevzdušnenia a schladenie zrna , aby sa zabránilo jeho
samozahrievaniu a rozvoju skladových škodcov. Vzhľadom k tomu , že pri tomto spôsobe
skladovania je pokles vlhkosti zrna minimálna alebo vôbec žiadna, je nutné skladovať zásoby
s vlhkosťou, ktorá je vhodná pre konečné spracovanie, t.j. do 15 % . Ide väčšinou o zrniny
určené pre kŕmne účely, alebo také ktoré budú pred expedíciou upravené na odbytovú akosť,
pokiaľ sa tak nestalo pred ich uskladnením. (Jech,1988)
Výhodnejšie skladovanie je v skladoch halových(Obr.31), podlahových, boxových, kde je už
vstavaná mechanizácia umožňujúca uskladnenie, prepúšťanie a prípradne i vyskladňovanie
zrna. Tieto sklady sú vhodné predovšetkým pre sladovnícky jačmeň a pšenicu pre mlynské
spracovanie. Veľká výhoda je v tom, že jednotlivé partie je možné bez väčších problémov
oddeľovať a prípadnou manipuláciou udržovať vo veľmi dobrej akosti.
Najväčšie výhody pri skladovaní po manipulačnej stránke poskytujú vežové sklady(Obr.32),
ktoré umožňujú ľubovoľné premiestňovanie zrna z jednej bunky do druhej. Aj ked táto
manipulácia je maximálne mechanizovaná ( diaľkové ovládanie ), je možné do týchto skladov
ukladať bez nebezpečia narušenia akosti len suché zrno s vlhkosťou do 14%. V týchto
skladoch je však nutné robiť pravidelné prepúšťanie zrna za účelom prevzdušňovania a hlavne
zníženie teploty, aby sa zabránilo nežiadúcemu samozahrievaniu a prípadnému výskytu
skladových škodcov. Jediným prepúšťaním zrna dôjde k zníženiu teploty cca o 2-4 °C. Pri
dlhodobom skladovaní sa spravidla robí 2-4 násobné prepúšťanie, ktoré sa uskutočňuje od
naskladnenia v dobe zberu do jarných mesiacov, pokiaľ teplota vonkajšieho vzduchu je nižšia
než teplota skladovaného zrna. Skladovanie sladovníckeho jačmeňa bez aktívneho
prevetrávania v týchto skladoch nie je vhodné.
28
Obr.32.: Vežový sklad zrnín.
Pri skladovaní, hlavne dlhodobom, by si obilniny mali zachovať svoj dobrý zdravotný stav
a biologickú kvalitu. Počas skladovania sa menia vlastnosti zrna, ktoré su závislé od vlastností
obilia určeného na skladovanie a na vplyv pôsobiacich faktorov v priebehu skladovania.
(Jech,1988)
Obr.31.: Halové skladovanie zrna.
3.2.2. Fyzikálne vlastnosti zrnín z hľadiska skladovaniaTaké vlastnosti zrna, ktoré možno určiť bez toho ,aby sme zmenili štruktúru alebo zloženie
zrna.
Vlhkosť zrna- má značný význam po chemickej a fyzikálnej stránke. Normálne vyzreté zrno
obsahuje od 10 do 20% vody, ale jeho vlhkosť môže dosiahnuť aj 50%. Táto okolnosť má
vplyv na niektoré ďalšie vlastnosti, pretože so zmenou vlhkosti zrna sa mení aj objem zrna.
So stúpajúcou vlhkosťou zrna sa zvyšuje aj hmotnosť zrna, v dôsledku čoho sa napr. pri
triedení zrna s vyššou vlhkosťou ako 14% zistí vždy vyšší podiel zrna I. triedy a naopak. Na
túto okolnosť treba pri posudzovaní zrna brať ohľad.
Merné teplo zrna- množstvo tepla, potrebné na zahriatie 1 kg zrna o 1°C.
29
Skladá sa z 2 častí : z merného tepla absolútne suchého zrna – nie je u všetkých plodín
rovnaké, pretože závisí od chemického zloženia zrna a vzájomného pomeru jednotlivých
súčastí.
Merné teplo absolútne suchej pšenice a raže je napr. 1.554, slnečnice 1,512. Keďže pri
skladovaní nepracujeme so zrnom absolútne suchým, ale so zrnom, ktoré má určitý obsah
vody, je potrebné prepočítavať merné teplo absolútne suchého zrna na merné teplo zrna
s danou vlhkosťou. S merným teplom zrna sa stretávame najmä pri výpočtoch v technológii
sušenia obilia, pri určovaní maximálneho ohrevu zŕn.
Merná hmotnosť zrna - kolíše v pomere širokom rozsahu, pretože je závislá od odrody,
vyzretia a vlhkosti zrna. Mernej hmotnosti zrna sa v poslednej dobe pripisuje veľký význam,
najmä po biologickej stránke, pretože celý rad výskumov potvrdzuje, že zrno s vyššou
mernou hmotnosťou je lepším osivovým materiálom. Z hľadiska skladovania má význam pri
výpočtoch zaťažení v sýpkach.
Koeficient trenia ,, f “ poľnohospodárskych materiálov je veľmi premenlivý a závisí od
viacerých vlastností materiálu, veľkosti častíc materiálu, jeho vlhkosti, rýchlosti pohybu.
Koeficient trenia ovplyvňuje odpor materiálu proti pohybu a tým aj veľkosť príkonu na pohon
dopravného zariadenia.
Mechanické rozmery častíc poľnohospodárskych materiálov – majú dôležitý význam pri
manipulácii. Častice práškovitých materiálov ( zošrotované zrniny ) majú veľmi malé
rozmery ( 0,005- 0,5 mm ).
Súdržnosť- vlastnosť materiálu, ktorá spôsobuje, že pri manipulácii sa materiál nerozdrobuje
a nevznikajú jemné – prašné časti.
3.2.3. Základné typy skladovania-krátkodobé,
-dlhodobé.
Toto delenie nie je určené a obmedzené časom, ale technickými podmienkami, ktoré
umožňujú skladovať pri nezníženej akosti a akostných parametrov. Spravidla je krátkodobé
a dlhodobé skladovanie rozdelené dobou 6 mesiacov.
3.2.4. Technológie skladovaniaPodľa technológie skladovania sa delí skladovanie na:
a) Skladovanie v suchom stave ( obilniny,strukoviny do 14% a olejniny do 8% vlhkosti )
b) Skladovanie s použitím aktívneho vetrania ( do 17% vlhkosti zrna u obilovín )
c) Skladovanie v schladenom stave
30
d) Skladovanie za použitia chemických prostriedkov ( len pre kŕmne účely )
Typy skladovania sa prevažne vzťahujú na voľne ložené zásoby, ale tiež aj zásoby skladované
v obaloch, kde typ a dobu skladovania ovplyvňuje druh obalu a jeho stav; obaly musia byť
funkčne vyhovujúce a zdravotne nezávadné.(Botto,2008)
3.2.4.1. Skladovanie obilia v suchom staveToto skladovanie je založené na poznatku, že v suchom zrne(do 14%) sú všetky fyziologické
a biochemické procesy obmedzené na minimum a že zrno v takomto stave nevytvára ani
podmienky pre zvýšenú činnosť a rozmnožovanie mikroorganizmov, prípadne škodcov. Pri
súčasnej konštrukcii obilných skladov, hlavne pre dlhodobé skladovanie, je tento spôsob
najprijateľnejší. Pri systematickom dozore, včasnom ochladení a dostatočnej izolácií od
vonkajších podmienok umožňuje uchovať obilie s minimálnymi stratami a s dobrou akosťou
veľmi dlhú dobu( i niekoľko rokov). Hlavným poslaním je v tomto prípade udržať v zrne
nízku vlhkosť a pokiaľ možno čo najnižšiu teplotu. Pri správnom ošetrovaní sa vlhkosť zrna
prakticky nezvýši po celú dobu, čím sa vytvárajú predpoklady pre dobrú stabilitu
skladovaných zásob. (Jech,1988)
3.2.4.2. Skladovanie obilia za použitia aktívneho vetraniaSkladovanie obilia za použitia aktívneho vetrania sa používa najmä u obilnín, ktoré majú
zvýšenú vlhkosť a tým aj životnú činnosť. Aktívne vetranie sa používa hlavne za účelom
odstránenia hromadiacich sa vodných pár, tepla a kysličníka uhličiného v medzizrnových
priestoroch. Je umožnené pórovitosťou a tým aj prístupnosťou obilnej hromady pre vzduch.
Pri aktívnom vetraní vzduch sa musí vháňať do všetkých častí obilnej hromady rovnomerne,
aby nevznikali hniezda s rôznou vlhkosťou a teplotou zrna. Vzduch má byť pritom vymenený
toľko krát, aby sa partia zrna vysušila a schladila na požadované hodnoty.
Nadmerné vetranie môže však byť niekedy aj škodlivé ( zvýšenie teploty, nadmerný prívod
kyslíka, zvýšenie vlhkosti zrna ), preto je potrebné k pochopeniu účelnosti a možnosti
vetrania uvedomiť si pojmy ako relatívne a absolútne nasýtenie vzduchu parami, rosný bod
a pod. Zvlášť na jar sa môže veľmi ľahko stať, že teplý s parami nasýtený vonkajší vzduch pri
stretnutí s ochladeným povrchom zrna sa ochladí až k rosnému bodu, v dôsledku čoho sa
prebytok vodných pár vyzráža na zrne a tak zvýši jeho vlhkosť.( Pawlica,2011)
31
3.2.4.3. Skladovanie obilia v chladenom staveSkladovanie obilia v chladenom stave je založené na tom, že pri nízkej teplote sa životná
činnosť všetkých zložiek obilnej hromady znižuje, alebo celkom zastavuje. V poslednom
období sa tohto spôsobu začína používať najmä u obilia vlhkého a mokrého, ktoré nie je
možné v krátkej dobe vysušiť. Tento spôsob sa osvädčuje hlavne pri skladovaní obilia na
kratšiu dobu. Pomocou neho možno teda predĺžiť sušiarenskú kampaň a tým aj zvýšiť
ekonomiku sušenia. Stupeň schladenia obilia sa riadi podľa predpokladanej dĺžky uloženia
a vlhkosti obilia. V žiadnom prípade nesmie byť obilie uložené dlhšiu dobu, ako dovoľuje
Klejevov diagram(Obr.32).( Jech,2011)
Obr.32.: Klejevov diagram.
3.2.4.4. Skladovanie obilia za neprístupu vzduchuSkladovanie obilia za neprístupu vzduchu a za použitia chemických prostriedkov možno
pokladať za spôsoby neštandartné, ktoré sú použiteľné len za výnimočných pripadov. Osivové
obilie nie je prakticky možné skladovať bez prístupu vzduchu, najmä pri zvýšenej vlhkosti.
Skladovanie za neprístupu vzduchu využíva známy poznatok, že všetky živé súčasti
skladovanej masy potrebujú k životu kyslík. Pri jeho nedostatku sa jeho život aeróbnych
mikroorganizmov zastavuje a prestávajú sa rozmnožovať i škodcovia. Tento spôsob možno
s výhodou využiť len v hermeticky uzavretých priestoroch pre obilie kŕmne a konzumné.
(Barták,2011)
3.2.4.5. Skladovanie obilia pomocou chemických prostriedkovSkladovanie obilia pomocou chemických prostriedkov je logickým pokračovaním
skladovania bez prístupu vzduchu. Pri tomto spôsobe sa medzizrnové priestory vyplnia
parami látok, ktoré majú toxické účinky na mikroorganizmy a škodcov. Na konzervovanie
vlhkého obilia je najvhodnejší dichlórétan. Jeho charakteristickou vlastnosťou je rozdielna
32
intenzita pôsobenia na rôzne druhy mikroorganizmov. Poznáme chemické konzervovanie
zrna. Princíp konzervácie spočíva v postreku vlhkého zrna kyselinou propionovou
v koncentrácii 0,5-1,2%. Postrek retarduje rozvoj plesní a baktérií a zabraňuje tak
samozahrievaniu. Prípravok má prednosť ešte v tom, že pôsobí aj po vyskladnení obilia
a nemizne ani po mletí alebo šrotovaní. Na druhej strane však rozšírenie tohto spôsobu naráža
na technické ťažkosti pri spracovaní takto konzervovaného obilia v krmivárskom priemysle.
Dôležitým úsekom pri skladovaní obilnín je tiež boj s obilnými škodcami. Biológiou
a spôsobmi boja proti týmto škodcom sa zaoberá ochrana rastlín. V tejto súvislosti treba
pripomenúť, že hlavnou podmienkou ich rozmnožovania je kľud, teplo a vlhkosť. Ak teda
správne robíme opatrenia proti vlhkosti a teplote skladovaných zásob, ich premiestňovaním
a vetraním, bojujeme vlastne i proti škodcom. Spolu s čistením a sušením zrna treba preto
dodržiavať ešte nasledovné preventívne opatrenia:
1. Udržiavať celý sanitárno-hygienický režim obilného skladu na patričnej úrovni.
2. Neskladovať spoločne zrno a produkty z neho vyrobené.
3. Neskladovať v obilnom sklade rôzne odpadky, ale čo najrýchlejšie ich ničiť.
Pri vlastnej dezinfekcii skladov je potrebné dodržiavať všetky predpísané zásady.( Jech,2011)
3.2.5. Straty pri skladovaní obiliaPri skladovaní obilnín, hlavne keď sa skladujú v pôvodnom stave, dochádza k určitým
stratám, ktoré môžu mať rôznu povahu a môžu byť rôzne veľké. Preto pri preberaní obilia do
skladu a jeho vyskladňovaní sa určuje aj jeho hmotnosť. Stanovenie hmotnosti obilia pred
skladovaním a po skladovaní by malo zdanlivo stačiť k určeniu jednotlivých strát, nie je však
tomu tak, pretože pri skladovaní môžu nastať rôzne príprady. Ak označíme počiatočnú
hmotnosť obilia (m1) a po ukončení skladovania (m2), môžu po skladovaní nastať tieto
prípady:
m1 > m2 , m1= m2 , m1 < m2
Najčastejšie sa vyskytuje prvý prípad, kedy je konečná hmotnosť zásoby nižšia ako
počiatočná, kým ďalšie dva prípady sa vyskytujú zriedkavejšie. Ako teda vidieť, po
skladovaní zisťujeme hmotnostné zmeny v uskladnených zásobách, aj keď tieto hmotnostné
zmeny samotné nám ešte nič nehovoria o príčinách hmotnostných zmien a o jednotlivých
druhoch strát. Ak teda správne chceme zistiť straty pri skladovaní, nutne musíme v každom
prípade počítať so sušinou. Sušina sa mení absolútne a relatívne, pretože zrno dýcha, vlhne
alebo schne, podľa podmienok skladovania a okrem toho obilie aj čistíme. Stanovenie strát je
33
nutné vyjadrovať v sušine preto, lebo stratou voľnej vody, ( ktorá sa nevytvára pri dýchaní ),
san a sušine nič nestráca, ale hmotnostne túto zdanlivú stratu zaznamenáme.
Za skutočné skladovacie straty je možné pri skladovaní pokladať:
1. Skutočnú stratu sušiny ako dôsledok dýchania,
2. Skutočnú stratu sušiny, spôsobenú nedbalým spôsobom ošetrovania.
Straty sú spôsobené aj predčistením a vytriedením obilia, hoci tieto sa zaznamenávajú
a nemožno ich považovať za úplné straty, pretože vytriedené obilie a odpady sa zúžitkujú.
Straty v priebehu skladovania závisia od celého radu vplyvov a podmienok, ako sme už
spomenuli a preto nie je možné určovať straty bezpečne dopredu, avšak skutočná strata
vykázaná po vyskladnení nesmie byť vyššia, ako najvyššie povolená strata podľa noriem.
(Malásek,2011)
34
4. NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV
Získané výsledky bakalárskej práce z manipulácie a skladovania zrnín môžeme využiť
nasledovne:
1. V poľnohospodárskej praxi:
- rozšírenie poznania o konštrukciu strojov na dopravu a manipuláciu zrnín,
- možnosť využitia strojov pri doprave a manipulácii jak na velkých farmách tak aj na
malých,
- ako základ prehľadu literatúry pri spracovaní bakalárskej práce.
2. Vo vývoji dopravných a manipulačných zariadení:
- vlastnosti zrnín je možné využiť pri navrhovaní strojov na dopravu , manipuláciu
a skladovanie zrnín.
5. ZÁVER
Štúdiom literatúry a praktickým pozorovaním sme načrtli spôsoby manipulácie
a skladovania zrnín.
Zistili sme, že každým rokom prichádzajú na trh nové a nové stroje ktorými sa dá
kvalitejšie pracovať s obilninami bez toho aby sa narušila ich štruktúra. Tým, že stroje
sa stávajú kvalitnejšie, narastá aj ich hodnota, no častokrát sa môžeme stretnúť so
situáciou, kedy firma uprednostní lacnejší stroj a tým môže zapríčiniť zníženie kvality
manipulácie a uskladnenia zrnín.
35
6. POUŽITÁ LITERATÚRA
1. Angelovič M, Jobbágy J, 2010. Stroje pre rastlinnú výrobu, 2010, SPU Nitra,
170s, ISBN 978-80-552-0453-6
2. Gálik R, Kubina Ľ, Kováč Š, 2008. Mechanizácia živočíšnej výroby, SPU Nitra,
2008,181s
3. Jech J. a kolektív, 2011, Stroje pre rastlinnú výrobu 3, Stroje a zariadenia na
pozberovú úpravu rastlinných materiálov a na ich skladovanie. Profi Press,s.r.o,
Praha, 368s, ISBN 978-8-86726-41-0
4. Opáth R,Botto Ľ, Kažimírová V, Tóth P, 2008. Výrobné systémy 2, SPU
Nitra,2008, 182s, ISBN 978-80-552-0005-7
5. Jech J, 1988, Stroje pre rastlinnú výrobu III, SPU Nitra, 1988, 442s.
6. Pawlica s.r.o Skladové areály obilia a zrnín, Halové skladovanie, Chladiče
obilia zrnín, Dopravné technológie na obilie a zrniny, Technológie sušenia
a skladovania komodít
http://pawlica.cz/ [online] (cit. 2011-11-3)
7. http://www-machines-simon.com/ [online] (cit. 2011-12-3)
8. http://www.stanhay.co.uk/ [online] (cit.2010-28-12)
9. Kongskilde Grain. Dopravníky pre obilie (cit.2011-04-01)
http://www.kongskilde.com/grain/ [online]
10. JK Machinery. Dodavateľ v oblasti poľnohospodárstva (cit.2011-11-3)
http://www.jk-machinery.cz/ [online]
36