univerzita komenského a slovenské národné povstanie · ký politický talent súdruh gustáv...
TRANSCRIPT
asa n i v e r z i t a
S P R A V O D A J
U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,
N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y
B R A T I S L A V A
SEPTEMBER 1984
ROČNfK XXXI. CISLO 1 1984/1985
Univerzita Komenského a Slovenské národné povstanie Univerzita Komenského — škola, n a k t o r e j
som vyštudoval a dosiaľ r á d učím — m á nao z a j p lné právo hlásiť s a k u Slovenskému národnému povstaniu, na jvýznamnejš iemu t o činu s lovenského národa v n o v š e j histórii. Napriek of iciálne podporovanému čechoslovakizmu za buržoáznej 1. Čs. republ iky i separatizmu, ľudáctva za k lérofaš i s t ického štátu, odchovala s a v n e j h lavná časť p r v e j vysokoškolsky vzdelane j s l o v e n s k e j inteligencie (učitafciv právnikov, lekárov, vedcov, početní predstavitel ia s a z a p o j i l 9 < 4 l w * i o t ického proti faš is t ického hnutia a do v y v r lenia tohto hnutia v s lávnom Slovenskom rodnom povstaní. Už na sklonkí publiky v nesmierne zložitýc triednych a národnostných boj" proti fašist ický demokratický b s lovenského studentstva, ktorý. p r e j a v i l pr i n a r a s t a j ú c e j hrozbe v mu, v boj i z a zachovanie česko-s lovenš mostatnosti a štátnosti. V tomto bloku, do rého s a hlási l i pokrokoví, demokraticky z; l a j ú c i študenti z rozličných poli t ický^ hral i iniciatívnu rolu ľavicovo, orientovaní študenti UK, ktorí s a s i l i k u politike Komunistickej s t venska a vedome nadväzoval i n š ích davistov. Skupina ľavicovo študentov UK, združená v Spolku socialistic-kých akademikov a okolo časopisu Šíp s a podstatne zaslúžila o rozvo j pokrokového, antifašist ického š tudentského a vôbec celého mládežníckeho hnutia za p r v e j Čs. republiky. V tomto hnutí preukázal po prvý r a z s v o j veľ-
cinnost
k ý politický talent súdruh Gustáv Husák, vtedy študent a obsolvent t e j t o univerzity, t e r a z prezident ČSSR a generá lny ta jomník ÚV KSČ. Protifašisticky, marxisticko-leninsky zorientov a n á generácia p r v e j vysokoškolsky vzdelane j inteligencie pomáhala významne v rozví janí činnosti i l e g á l n e j Komunistickej s t rany Slovenska a pri pr ípravách celonárodného povstania v roku 1944. Ona prispela významne k tomu, a b y s a v programe robotníckeho, komunis-
hj iutia na Slovensku spolu, vedno s o a tvorivým rozpracúvaním sociál-
(triednych, robotníckych problémov hlb-5žpracovala a j otázka nacionálna (o svoj-
ovenskom národe a rovnoprávnom tohto národa v Čs. republ ike), a tiež,
a j roľnícka problematika. Práve skupiny vyras ta la v ďalšom proti-
národnooslobodzovacom zápase t n á povsta lecká garni túra s l o v e n s k e j
eiigeňCie, k torá zohrala významnú úlohu a j 5 oslobodení, v boj i proti p r e d f e b r u á r o v e j re-ccii, pri prerastaní národnej a demokrat ickej
na Slovensku a v Československu k u lúc i fYocia l i s t icke j . Táto inteligencia, kto-
t a V i á časť absolvovala Univerzitu Ko-o m á h a l a obetavo pri budovaní zá-
alizmu a pomáha dosiaľ a j pri bu-£a£ í , j )^vinutého socializmu v n a š e j k r a j i n e .
Ku n e j s a pr idružuje, v j e j politickom odkaze od oslobodenia pokraču je a j čoraz väčš ia mas a študentov a absolventov Univerzity Komens k é h o i ďalších, nových s lovenských v y s o k ý c h škôl .
A k a d e m i k Ondre j Pavlík
S N P a rozvoj školstva Prechod z prázdnin do š k o l s k é h o r o k u pred štyridsia
timi rokmi na strednom Slovensku bol rušný. Postrádal charakter i s t ickú a t m o s f é r u očakávania návratu medzi š k o l s k é s teny, ktorému s a neubráni v a r t ani Jeden študent a učitel, čo a k o pekne spomína n a prázdninové dni. Roku 1944 totiž túto a t m o s f é r u p r e k r y l a osobitná a tmos féra života n a povstaleckom území, poznačeného v rovnaké] m i e r e vierou v nové, čo s a s táva lo skutkom vo vere jnom a politickom dianí na s lobodnej časti) Slo
venska, a l e a j obavami, tieňom nebezpečenstva a trag i k y , spo jeným s nevyhnutnosťou bráJiiť toto nové s o zbraňou v ruke .
Rytmus každodenného života v o vojnových podmienkach neúprosne uprednos tňu je na jpá lč ive j š ie , existenčné otázky dneška pred akokoľvek zásadnými a koncepčnými problémami z a j t r a j š k a . Situácia na povstaleckých frontoch bola prvoradým a určujúcim momentom. Avšak
(Pokračovanie na str . 8.1
DRUŽBA UNIVERZIT
Univerzita K o m e n s k é h o rozv í ja spo luprácu s m n o h ý m i v y s o k ý m i š k o l a m i v zahraničí, j e d nou z n i c h je a j Univerzita v Novom Sade v Socia l i s t icke j f e d e r a t í v n e j r e p u b l i k e Juhoslávie.
Na z á k l a d e kul túrne] dohody o spolupráci privítal j e j popredných predstaviteľov prorektora Prof. Dr. Slavka Cariča, Prof. Dr. Jana Kmeta a Prof. Dr. A l e k s a n d r a Rojiča na p ô d e univerzity rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnič-ka, DrSc., č len k o r e š p o n d e n t SAV. Vzájomne s a informovali o úlohách, k toré plnia obe univerzity v o výchovno-vzdelávacom a vedeckovýskumnom procese. Spoločne prerokovali oblasti spolupráce v najbl ižšom období. Záujem hostí s a sústredi l n a j m ä na oblasť f i lozofie, práva, telovýchovy a lekárstva. —Sur—
• • • Prínos k rozvoju ŠVOČ • • • Tohtoročná celoštátna sútaž o naj lepšiu študentskú
vedeckú prácu v odbore lekárstvo sa konala začiatkom júla na Lekárskej fakul te UK v Martine. Konferencia bola venovaná 40. výročiu Slovenského národného povstania a 700. výročiu založenia mesta Martin.
Pri slávnostnom otvorení konferencie v reprezentačn e j sá le novej budovy Matice slovenskej, za účasti akademických funkcionárov Lekárskej fakulty UK v Martine, delegátov ČSĹ'V SZM a funkcionárov mesta Martin odznela prednáška člena predsedníctva Československého mierového výboru Prof. MUDr. Š. Sršňa, DrSc., na tému: „Študenti lekárskych fakúl t a hnutie lekárov za odvrátenie nukleárnej vojny a za odzbrojenie".
V 6 sekciách odznelo 105 prác z rôznych medicínskych odborov zo všetkých 10 lekárskych fakú l t v ČSSR a z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave. Študenti- — reprezentanti jednotlivých fakúl t preukázali v o väčšine prípadov výbornú znalosť riešených problémov i dobré interpretačné schopnosti, vrátane úrovne dokumentácie.
V sekclii predklinickej a preventívnej medicíny vyhrala I. miesto práca študentov B. Vacvala a M. Zibo-
lena: „Štúdium imunologických ukazovateľov po Intra pulmonálnej aplikácii Pseudomonas aeruginosa ľ. lliki.r (LF UK Martiin). Vo fyziologicko patofyziologie' к cii zvíťazila taktiež práca z I.F Ľ K Martin autor •• V. Gamana. J. Ivana. E. Tvrdíku „Ovplyvni ч v medzi silou explračného ref lexu a vrľkosfou pľúcn ho inflačného tlaku vdychovaním SO • u králi v<
Počtom získaných bodov za 1. V. mli- to л-kalt 1 kárske fakulty Univerzity Komen .Kého ľ »pre Iné umtesr nenia medzi 11 fakultami. Lekárska Га лИа l'K v Mi. tine obsadila 2. miesto a Lekárska fakulta UK v Br.t t is lave 4. miesto.
Slávnostného vyhlásenia výsledkov sa zúčastnil v zastúpení rektora Univerzity Komenského prorektor Prof. RNDr. L. Melioris, DrSc.
Výsledky vyhlási l predseda h lavne j poroty Prof. ML'Dr. Z. Tomori, DrSc., a ceny víťazom odovzdali dekan LF UK v Martine Prof. MUDr. V. Mézeš, CSc., a delegát CsúV SZM — predseda komisie ŠVOČ dr. V. Lelek.
Doc. MUDr. K. Javorka. CSc., tajomník organizačného výboru XXVII. CŠVK
Anorganici stredoškolákom Už niekoľko rokov vysokoškolskí pedagógovia Príro
dovedeckej fakulty UK venujú k u s zo svojho času a j nadaným a talentovaným študentom bratislavských gymnázií a priemysloviek. V chemických laboratóriách prírodovedeckej fakulty zasväcujú stredoškolákov do ta-jov samostatnej vedeckej práce.
Vytrvalí a úspešní autori prác Stredoškolskej odborn e j činnostii sa po prebojovaní cez školské kolá stretáva jú v Mestskom kole súťaže SOČ. Tohtoročné sa uskutočnilo 11. mája v moderných priestoroch Stred n e j priemyselnej školy elektrotechnickej v Dúbravke. Bratislavskí stredoškoláci tu súťažili v 20-tich odbor ných sekciách.
Pre učiteľov n a š e j katedry je potešiteľné, že v sekcii
..Chémia" predniesol pozoruhodnú súťažnú prácu stu dent gymnázia L. Sáru J. Kriško, ktorého SkollteTkOU bola Doc. RNDr. H. Slosiariková, CSc. V sekcií „O: t a t n ť; prírodovedné odbory" upútal suverenitou prednesú Stu dent Strednej priemyselnej školy chemickej M. Bilačič (školiteľ RNDr. V. Fajnor). V minulom škol 'kom roku sa podarilo tomuto študentovi postúpiť so svojou pr.'i сои o čistení odpadových vôd až do Celoštátneho kola. Takéto Investície do stredoškolákov sa iste budú ch' mickým katedrám vracať v dalš.ch rokoch, ketľ sa t e ra j š í stredoškoláci stanú posilu háčtnl Prírodovedeckej fakulty UK.
RNDr. Vladimír Fajnor. CSc., Katedra anorganickej chéinl« PF UK
2
Pre vyšš iu kvalitu výučby
V dňoch 30. a 31. má ja tohto roku s a konal v Doškoľovacom stredisku Zväzu výrobných družstiev v Mojmírovciach pracovný seminár riešiteľov hlavnej úlohy rezortu školstva RŠ-V-07 „Ciele, obsah, formy a metódy výchov-no-vzdelávacieho procesu na vysoke j škole", ktore j koordinátorom je Prof. PhDr. Rudolf Štepanovič, CSc., dekan Filozofickej fakulty UK.
Na seminári s a zúčastnilo 62 riešiteľov tém Čiastkových úloh z vysokých škôl SSR a Univerzity Palackého v Olomouci a t r a j a zahraniční hostia, predstavitelia vysokých škôl z Kuby a Bulharska. Seminár otvoril a viedol koordinátor h lavne j úlohy. Referát a diskusné príspevky boli zoskupené do troch základných terna tických okruhov.
Prvý tematický okruh „Moderné metódy a prostriedky vo výchovno vzdelávacom procese na v y s o k e j ško l e " bol zameraný na jmä na automatizované systémy výučby (zodpovedný riešiteľ čiastkovej úlohy RNDr. Ing. F. Turnovec, VŠE] a modernizáciu a racionalizáciu výchovno-vzde-lávacieho procesu na vysoke j škole (zodpovedný riešiteľ čiastkovej úlohy Doc. PhDr. A. Karczub, CSc., Filozofická fakul ta UK).
Najpočetnejšie bol zastúpený druhý tematický okruh „Teoretické problémy pedagogiky vysokých škôl", do ktorého bola zaradená problematika funkcie jednotlivých foriem vysokoškolskej výučby z aspektov Projektu (zodpovedný riešiteľ CO Doc. PhDr. Ing. M. Gnoth, CSc., Filozofic
ká fakulta UK) a didaktické problémy výchovno-vzdelávacieho procesu na Vysoke j škole poľnohospodárskej v Nitre (zodp. r iešitel čiastkovej úlohy Doc. Ing. }. Bakša, CSc.).
Tretí tematický okruh „Problémy výchovno-vzdelávacieho procesu a inovácie jeho obsahu" zahŕňal otázk y racionalizácie výučby cudzích jazykov na vysokých školách nefilologického zamerania (v zastúpení zodpovedného riešiteľa CO PhDr. J. Leo ghardtová, VŠE), problémy Iiterárno-vedného obsahu prípravy nemčinárov (zodpovedný riešiteľ CO Prof. PhDr. E. Terray, CSc., Filozofická fakulta UK), zastúpenie otázok slovenských dejín v českých učebniciach (PhDr. K. Ditrichová, CSc., Filozofická fakulta PU Olomouc), otázky rozvíjania tvorivého myslenia študentov chémie (zodpovedný riešiteľ CO Doc. Ing. T. Lipthay, CSc., Prírodovedecká fakulta UK) a pedagogické problémy výchovno-vzdelávacieho procesu na Slovenske j vysoke j škole technickej (zodpovedný riešiteľ CO Doc. Ing. D. Driensky, CSc.).
Na seminári vystúpilo 34 riešiteľov tém čiastkových úloh a ako hosť Doc. M. P. Luľušev. dekan Pedagogick e j fakulty vo Veľkom Trnove (BĽR). Seminár poskytol riešiteľom možnosť vzájomnej konfrontácie dosiahnutých výsledkov, nadviazania užších pracovných kontaktov pri riešení úloh, prepojenia výstupov a kooTůto&cte pri príprave plánov výskumu na budúcu päťročnicu.
PhDr. R. Čornaničová. Katedra vysokoškolskej pedagogiky. Filozofická fakulta UK
3
MATEJ BEL - veľký Slovák
Pri príležitosti 300. výročia narodenia významného geogra fa a historika Mateja Bela sa uskutočnila dňa 14. júna 1984 v aule Univerzity Komenského slávnosť, ktorú usporiadali: Slovenská akadémia vied, Univerzita Komenského, Slovenská geograf ická spoločnosť pri SAV, Slovenská historická spoločnosť pri SAV a Slovenská spoločnosť p r e dejiny vied a techniky pri SAV. Slávnosť otvoril akademik Viliam Plevza. So slávnostnými prejavmi vystíipili za SAV akademik E. Mazúr, člen Predsedníctva SAV a za Univerzitu Komenského j e j rektor Prof. PhDr. J. Kvasnička. DrSc., člen korešpondent SAV.
Matej Bel patril k priekopníkom pedagogického racionalizmu v Uhorsku. Kládol dôraz na prírodné vedy a na bratislavskom lýceu sám vyučoval fyziku. Ťažisko
jeho činnosti bolo vo vedeckej práci, v organizovaní vedeckého života a výskumu v Uhorsku. Od začiiatku 20. rokov 18. storočia robil systematický výskum jednotlivých uhorských stolíc, cestoval a zbieral materiál. Výsledkom jeho celoživotnej vlast ivednej práce sú mno-hozväzkové Notitia Hungariae novae historico-geogra-phica. V Notitiácii i v ostatných dielach vyzdvihoval kladné vlastnosti slovenského ľudu, najmä pracovitosť a podnikavosť, obhajoval starobylosť slovanského ná roda v dobovom poňatí. Matej Bel sa stal na jznámej ším uhorským vedcom v Európe. Zvolili ho za členu korešpondenta londýnskej Royal Society, ber l ínskej Akademie der Wissenschaften a Iných učených spoločností. —Pol—
ŠVOČ — previerka sil a vedomostí
Na Univerzite Komenského s a študenti už veľa rokov venujú odbornej a vedeckej činnosti s cieľom prispieť svojimi názormi a myšlienkami spoločnosti a seba obohatiť o nové poznatky a skúsenosti. Jednou z nich je a j Renáta Balangová, študentka 4. ročníka odboru Pedagogika — psychológia na Filozofickej fakul te UK, ktorá získala 1. cenu vo fakultnom i celoštátnom kole ŠVOČ s prácou „Učitelia v protifašistickom odboji a SNP v žilinskom okrese". Študentky žurnalistiky Veronka Halušková a Zuzana Labíková sa v rozhovore s Renátou podelia s vami o j e j skúsenosti v účasti na ŠVOČ.
Renáta, čo ťa priviedlo k myšlienke zúčastniť sa súťaže ŠVOČ?
Už v prvom ročníku som sa zúčastnila fakultného kola súťaže ŠVOČ. Obstála som dobre. To spôsobilo, že bez väčšieho váhania som pri jala návrh Phl>r. Jozeía Pšenáka, CSc., aby som sa zúčastnila ŠVOČ a j v nasledujúcom roku. On mi navrhol a j danú tému.
Ce ti Ďčast na ŠVOČ dala? Získala som poznatky, ktoré neboli doteraz zverejne
n é v žiadnom zborníku, venovanom te j to téme. Naučila som s a pracovať s archívnym materiálom, osvojila som
sil i celkovú metodiku spracovania študentskej vedeckej práce.
Chcela by si a j v budúcnosti pracoval s témou, ktorú si si vybra la?
Môj záujem o danú problematiku Je neustále stimu lovaný novými poznatkami, ktoré by som v budúcnosti chcela začleniť do pôvodnej práce.
Odkiaľ si získavala materiály? Príl písaní práce som sa opierala najmä o archívny
materiál a autentické zážitky žijúcich učiteľov, Ich ro dinných príslušníkov, či spomienky dalších súdruhov, zúčastnených v SNP. Veľmi mi pomohli a j knifiy môjho vedúceho Prof. PhDr. Jozefa Máteja, DrSc.
S akými problémami si sa stretla pri práni? Niektoré fondy neboli pre bádateľov sprístupnené. Nití
zriedka chýbali kompletné spisy učiteľov, vôbec sa n e zachoval zoznam mien učiteľov, pôsobiacich v tomto období v žilinskom okrese. Zistiť ich adresy bolo veľmi obtiažne.
Kto ti pri práci na jv iac pomohol? Som zaviazaná úprimnou vcľakou Prüf. PhOr. J. Má
tejovi, DrSc., PhDr. J. Pgenákovi, CSc., 1пц V. Po?, oni mu
i
Spoločne riešime V dňoch 21.—25. mája 1984 sa konala V. pracovná
konferencia z oblasti „Experimentálna kardiológia" členských štátov RVHP v ŠD UK Družba. Konferencie sa zúčastnili vedeckovýskumní a klinickí pracovníci zo ZSSR, PĽR a ČSSR, ktorí sa zúčastňujú na riešení spoločnej výskumnej úlohy v rámci RVHP.
Konferenciu otvoril dekan LF UK Prof. MUDr. G. Čatár, DrSc., ölen korešpondent SAV. Konferenciu organizačne pripravil prednosta III. internej kliniky LF UK v Bratislave Prof. MUDr. J. Gvozdják, DrSc., Ostav experimentálne] medicíny UK — Kardiologická skupina Far-makobiochemického oddelenia (riaditeľ Doc. MUDr. J. Horecký, DrSc.) a Ustav patologickej fyziológie LF UK (prednosta Prof. MUDr. A. Fízel1, DrSc.). Jednacou rečou bol ruský jazyk.
Priebeh konferencie viedli: Prof. Rozenštrauch (Moskva — Všezväzové kardiologické centrum) a Dr. Sokolova (Moskva — Koordinačné stredisko Všezväzového kardiologického centra) spolu s vedúcimi delegácií Jednotlivých štátov. Rokovalo sa v troch odborných úsekoch.
I. téma bola zameraná na poruchy metabolizmu myo
kardu pri rôznych patologických situáciách a na ich regulácie. Koordinátori s a zamerali na jmä na význam vápenatých iónov pre myokardiálnu bunku, vz fah fa jčenia k metabolickým procesom myokardiálne] bunky na subcelulŕirnej úrovni, atcf.
II. téma bola zameraná na koronárne riečíšte a na reguláciu koronárneho prietoku pri rôznych patologických stavoch. Vedúci čiastkových úloh zhodnotili výsledky v oblastí účinku rôznych farmakologických preparátov na reakciu steny koronárnych artérií a účinok kyseliny glutamovej na ischemický myokard.
III. téma bola zameraná na imobilizované enzýmy. Autori poukázali na ich praktický význam pri akútnom infarkte myokardu. Celkove v 10 prednáškach boli zhrnuté výsledky jednotlivých pracovísk z oblasti experimentálnej kardiológie.
V záverečnej časti V. pracovnej konferencie RVHP boli zhodnotené dosiahnuté výsledky jednotlivých pracovných skupín za uplynulé dvojročné obdobie a schválený dalš í plán spolupráce v rámci výskumnej úlohy číslo 2.4. na roky 1986—1990.
RNDr. A. Gvozdjáková, CSc.
Zenit - Virológia Pod týmto názvom usporiadal Virologický ústav SAV
v Bratislave spolu s Katedrou virológie a mikrobiológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratis lave tohto roku v Domove vedeckých pracovníkov
v Smoleniciach IV. celoštátnu konferenciu mladých vedeckých pracovníkov-virológov.
Na konferencia môžu odznieť len pôvodné vedecké práce. Súťažiť môžu len tí, ktorých v e k v čase podania práce nepresiahol 32 rokov a ktorí neobhájili hodnosť kandidáta vied. Práce z oblasti genetiky vírusov a fá-gov, molekulárnej biológie vírusového množenia, imunológie vírusov, diagnostiky vírusových ochorení prednieslo 24 súťažiacich. Väčšina prác bola na vysoke j odbornej úrovni. Medzi odmenenými bola i práca „De-fektnosť glykoproteínu C syncýciálneho kmeňa HSZP vírusu herpes simplex typ 1, ktore j autorom bol R\Dr. Juraj Raučina z Katedry virológie a mikrobiológie Prírodovedeckej fakulty UK.
Myšlienka usporadúvať konferencie mladých virolô-g o v vznikla v roku 1975 a k o jedna z foriem mládežníckeho hnutia ZENIT v podmienkach výskumných ústavov a vysokých škôl. Usporadúvajú sa každé tri roky. ] e dobrým zvykom, že s a na konferenciách zúčastňujú a j študenti, spravidla so svojimi diplomovými prácami.
RNDr. Daniela Hučková, Katedra virológie a mikrobiológie Prír. F UK
• »
SNP trvalým a vždy aktuálnym kritériom hodnôt
Celá naša vlasť dôs to jne o s l a v u j e Slovenské n á r o d n é povstanie, v e ľ k é h istor ické udalost i s p r e d štyridsiat ich rokov, s l á v n u kapi to lu n a š i c h d e j í n . O SNP sa v súčasnost i zoširoka d i skutu je , pred náša, p í še n a m n o h ý c h miestach a ú s e k o c h ž i vota n a š e j spoločnosti, a to z n a j r ô z n e j š í c h hľadísk, v č iastkových otázkach i v š i rš ích súvis lost iach. Právom, pretože Povstanie m á k a ž d é m u z n á s čo povedať, k a ž d é m u m ô ž e byť z d r o j o m podnetov , p o u č e n í a t v o r i v e j energie . A j m y n a stránk a c h Naše j un iverz i ty o tvárame cyklus, v k t o r o m d á m e s l o v o uči teľom a p r a c o v n í k o m Univerzity Komenského — účas tn íkom Slovenského n á r o d n é h o povstania a národnoos lobodzovac ieho zápasu.
Prof. RNDr. PhMr. Milan Mandák, DrSc., dekan Farmaceutickej fakulty UK
Keď toto obdobie histórie slovenského národa vzbudzuje dnes všeobecne taký v e l k ý záujem n a š e j spoločnosti, j e to nezvratným dôkazom ako úzko sa s p á j a spoločenské vedomie súčasného pokolenia s ozajstnými tradíciami povstania, akú obrovskú morálnu, tvorivú a prítomnostnú s i lu predstavuje jeho odkaz. V te j to súvislosti j e velmi dôležitý správny pohlad na SNP na jmä mladých ľudí, ich vedomie a vzťah k týmto udalostiam. A ten, zdá sa, nie j e vždy taký, aký by mal byť. Napríklad a j u vysokoškolákov s a stretávame niekedy len s akýmsi učebnicovým pohľadom, alebo súčasťou učebnej látky či skúšky, bez väčšieho vlastného z á u j mu, hlbšieho precítenia a vedomia a to j e málo, to nestačí. Tu j e nutné a j z n a š e j strany robiť rozhodne viac, na jmä ako učitelia sme za to priamo spoluzodpovední a pravda, ako účastníci Povstania, môžeme tomuto uvedomovaciemu procesu účinne napomáhať.
SNP. jeho priebeh a výsledky, treba hodnotiť ako radikálne zúčtovanie slovenského ľudu s domácim a zahraničným fašizmom, a le zároveň a j ako nástup k usku točneniu sociálno-ekonomických, politických a kultúr nych premien, ktoré vyústil i do socialistickej revolúcie, ako začiatok národnej a demokratickej revolúcie v Československu, revolučného procesu, ktorý zmenil spoločenskú štruktúru n a š e j vlasti a určil j e j miesto v medzinárodných vzťahoch.
Preto a j p r i úvahách o našom socialistickom dnešku a perspektívach s i musíme uvedomovať, aké je v lastne to politikum, podstata a princípy, z ktorých vyplýva naša funkcia, poslanie, súčasnosť i budúcnosť. Rozhodn e t u musíme vidieť súvislosti t iež s oslobodením a s nasledujúcimi revolučnými premenami v n a š e j vlasti, od úlohy KSC ako vedúcej s i ly spoločnosti, počnúc domácim protifašistickým bojom, a od historického víťazs tva Sovietskeho zväzu nad fašizmom, cez Február 1948 až po socializmus. Tam všade s ú základy a korene nášh o bohatého dneška, nášho veľkého všestranného rozvoja a podmienok pre užitočnú, plodnú činnosť. Je to prirodzené a zákonité.
Veľmi dobrým a názorným príkladom takéhotu výv o j a a spomínaných aspektov je môj vlastný odbor, pretože celá československá farmácia prešla v pt : ných desaťročiach takým prudkým vývojom ako máli) ktorý iný. Na báze socialistickej koncept !:' i vynui-nila z úzkych tradičných kapitalistických Koľaji a zaradila sa na dôležité miesto v rámci : > lnoteného zdravotníctva.
Prirodzene, v úzke] súvislosti s tým, prešlo a j farm.i ceutické vysoké školstvo zásadnými zmenami, zmenilo sa v mnohom kvalitatívne 1 kvantitatívne. Pôvodne neúplné štúdium sa zmenilo na plne rovnocenné ostatným odborom, umožňujúce výchovu všestranných odborník v v oblasti liečiv a liekov. Cesta k modernému štúdiu la zložitá, postupne sa prepracovával Jeho usah. : o/.\. jali sa a novoformovall Jednotlivé vedné idborv a vy učovacie predmety 1 vznikali nové v súlad«' s p >u ы I a narastaním úloh.
A l e prevratné zmeny sú charakteristické a pre ostnt né úseky farmácie. Rozvinula sa na vysok- úrovni a š iroko farmaceutická výroba i kontrola, lekArenMvo, vybudovala sa výskumná základňa a iné. Najmá na Slovensku Je tento v ý v o j veľmi výrazný. Pravda, t o všetko nepriš lo samo sebou, 1st»- pr ič inením a üsülm mnohých ľudí, rôznych odborníkov a prai vnlkov, a!o a to treba zdôrazniť. Je to tiež dôsledkom podml> u . a reality socializmu v naše j vlastí a v tých výdobytkoch je bezpochyby a j odkaz Povstania.
Ked s i v naznačených súvislostiach položím napríklad otázku ako sa naplnili moje predstavy z povstania o budúcnosti, vychádza jednoznačná odpoveď. A a j ked t u zvlášť nezdôrazňujem všeobecne politické, sociálne a národné aspekty, kde je naplnenie predstáv úplné, tak tieto predstavy sa vrchovaté naplnili t iež v celom spomínanom vlastnom odbore, i ked sú tu a j rôzne problémy a všetko nejde tak, ako by mohlo alebo malo.
Ako dokazuje história, veľké činy a pokrokové myšlienky vyžarujú do budúcnosti svojou inšpirujúcou silou a s t á v a j ú s a ideovým, morálnym a politickým dedičstvom t rva le j platnosti. Platí to v plnej miere a j o SNP.
Odchod jednotky Čs. povstaleckej armády na bojisko. 9 Sídlo ÜV KSS v Banskej Bystrici.
6
Jeho ciele a odkaz s ú n e u s ' á l e ž ivé a aktuálne. Veď z jeho princípov a programových zásad s a rozvinula nadväznosť n a n a š u súčasnosť i budúcnosť.
Aktuálnosť a životnosť SNP vidíme i v tom, ž e mnohí jeho aktívni účastníci pre jav i l i s v o j u pevnosť, zakale-nosť a vernosť ideám SNP v rokoch p o oslobodení a a j v krízovom období nášho v ý v o j a a sú zárukou kontinuity Povstanie s úlohami budovania rozvinutého socializmu. Tak SNP j e a j mojím t rva lým ideovým zázemím a oporou n a j m ä v ťažších a zložitejš ích situáciách. Pre mňa SNP n i e j e n e j a k á životná epizóda, k t o r á par t í minulosti, a l e celoživotná kontinuita.
Ešte a k o študent n a gymnáziu som s a zapoj i l d o ileg á l n e j pol i t ickej činnosti proti tzv. s lovenskému štátu, za čo som bol v r o k u 1943 väznený a súdený, so zbraňou v r u k e som s a zúčastni l prot i faš i s t ického b o j a v SNP ako vojak-dobrovoľník a potom a k o par t izán až do oslobodenia. Čiže som jedným z mnohých, p r e ktorých Povstaním vyús t i la už predchádza júca činnosť. A SNP vyvrchol i l tento z á p a s s lovenského ľudu proti faš izmu, za nové Slovensko v novom Československu.
Do Povstania iíšli mladí ľudia, a l e í s ta r š í a e š t e starší, mnohí od rodín, o d detí a pod., iš l i dobrovoľne, spontánne, s nadšením, plní odhodlania. Rozhodujúce vtedy bolo nie len rovnako zmýšlať, bolo treba chcieť, a l e h l a v n e ísť a konať — bojovať i pr inášať obete. Taký bol duch Povstania.
Spomínam to preto, ž e i d n e s v celom našom živote, p r i plnení náročných úloh by s a nám zišlo tiež č o n a j v iac onoho nezabudnuteľného povstaleckého revolučnéh o zanietenia, a b y s m e všetci boli na v ý š k e úloh a pot r ieb doby, aby s m e vedeli úspešne riešiť otázky zvyšovania e fekt ívnost i a kval i ty práce, a b y s m e vedeli využívať prednosti n á š h o spoločenského zriadenia, a b y s m e boli vyna l iezave j š í a tvoř ivě j š í pri uplatňovaní výs ledkov vedeckého bádania, a b y s m e s a s úlohami doby vyrovnal i t ak čestne, ako sa vyrovnala so svoj imi úlo hami povstalecká generác ia .
Dor. PhDr. Ján Svetlík, CSc.. Katedra ruského jazyka a l i teratúry Fi lozof ickej f a k u l t y UK.
A k o účastník SNP, člen Národnej milície a part izán, ktorý naš ie l s v o j e miesto v bo j i prot i f a š i z m u v o v e k u 17 rokov, a p o k r a č u j e v tomto b o j i až podnes svo jou politickou a pedagogickou prácou pokúsim s a vypovedať len niekoľko myšl ienok pr i 40. výročí tých nezabudnuteľných dní.
Keď s m e n a v ý z v u komunis t icke j s t r a n y a S l o v e n s k e j n á r o d n e j r a d y bra l i do r ú k zbrane, my, v tedy 17-roční a s t a r š í ( a l e a j oveľa mladší) , robil i s m e tak preto, a b y s m e po b o k u sovietskeho ľudu a ostatných národov Európy bojoval i za odstránenie a zničenie f a š i z m u a z a obnovenie Českos lovenske j republ iky, v presvedčení, ž e j e to n a š a Judská povinnosť.
Po v íťazs tve n a d faš izmom s m e celú s v o j u činnosť venoval i mierove j práci, bo ju za naplnenie odkazu
SNP, svoj ich padlých spolubojovníkov a odkazu bojov é h o brat s tva s o sovietskymi bojovníkmi n a všetkých f rontoch d r u h e j sve tove j vojny, za ľudovú demokraciu, za social izmus a za t rva lý mier.
Pre mňa s a odkaz SNP naplni l mojou profes iou ru-sistu-učiteľa rušt iny, vedeckovýskumného pracovníka a politickou činnosťou komunistu. Ako paTtizán, pr í s lušník zmiešaného part izánskeho oddielu československo-sovietskeho, boli v ňom a j Maďari, Poliaci, Juhoslovania a Nemci, som s i osvoj i l niekoľko r u s k ý c h s l o v a viet, potrebných pr i b o j o v e j činnosti. V „otr iade" som sa naučil a j par t izánsku pieseň „Po dolinám i p o vzgo-r j a m šl i divizi j i v p e r i o d . . . " , ktorá bola našou hymnou. Čo-to som po r u s k y vedel od s tarš ieho brata Martina, k torý s a v sept ime a oktáve učil ruš t inu. A p o oslobodení v Národnej milícii som bol v dennom s t y k u s „komandantom" vo Zvolenskej Slatine a s j eho vojakmi. Hoci s m e s i n a v z á j o m rozumeli, v tedy som zároveň pochopil potrebu ovládať rušt inu nielen p r e seba, a l e p r e celý n á š národ, a b y brat s tvo v zbraní sa mohlo úspešne ď a l e j rozví jať v mierove j spolupráci s naš ím osloboditeľom Sovietskym zväzom a s jeho ľudom. Tak s a stalo, ž e po matur i te roku 1946 som s a zapísal na ruš t inu na n a š e j f i l o z o f i c k e j f aku l te . Ruština mi od samého začiatku učarovala, hoci som mal pr i j e j osvojovaní problémov cez h l a v u . Keď som s a a k o študent-rus i s ta presvedčil , ž e blízkosť ruš t iny a s lovenčiny s íce pomáha, a l e . . . a l e j e a j veľkou prekážkou p r i dokonalom zvládnutí rušt iny, priš iel som k záveru, ž e p r e mňa i p r e každého, čo s a učí rušt inu, Je na jdô lež i te j š ie pochopiť, odhaliť, v čom spočíva blízkosť a zároveň rozdielnosť oboch jazykov. A tak som s a upísal n a celý život konfrontačnému výskumu rušt iny a s lovenčiny a pedagogickému pôsobeniu v tomto smere . Pravdaže n i e j e t o v ý s k u m p r e výskum, a l e práca zameraná na neus tá le rozv í jan ie a skva l i tňovanie vyučovania ruštiny v naš ich školách, na vše tkých stupňoch, a j v mimoškolskom vyučovaní v ZČSSP, n a j p r v v ĽKR, v r o z h l a s e a v televízii, a teraz v rôznych formách zvyšovania k v a l i f i k á c i e učiteľov rušt iny, a l e a j v intenzívnych Kurzoch rušt iny p r e odborníkov-neruštínárov — s dvoj-jediným cieľom:
1. Neustále zvyšovanie úrovne znalosti rušt iny všetkých žiakov i dospelých t a k , a b y im rušt ina bola nás t ro jom pri každodennej práci, p r i z í skavaní poznatkov a ich uplatňovaní v o svo jom pracovnom odbore — vede, výskume, v technike, k u l t ú r e i pol i t ike a ekonom i k e — všade, a b y bola ruš t ina p r e nich nás t ro jom dorozumievania s a s o všetkými, č o hovoria p o r u s k y , a predovšetkým s o sovietskymi ľuďmi, keď budú mať t o šťast ie pr ísť s nimi do pracovných a pr ia teľských kontaktov.
2. Cez ruš t inu — j e j ovládanie každodenné rozví jan i e a upevňovanie pr iateľs tva a bra t s tva s o Sovietskym zväzom, s j e h o národmi — v bo j i za social izmus a komunizmus, v bo j i za mier v o svete, proti nebezpečens t v u nového faš i s t ického moru, proti a tómove j s k a z e ľudstva, ktorou s a svetu v y h r á ž a amer ický imperializm u s .
Som h r d ý n a to, ž e od začiatku pôsobenia na Filoz o f i c k e j f a k u l t e UK, n a Katedre r u s k é h o jazyka a literatúry, od roku 1946 a k o študent, neskôr a k o učiteľ až dosiaľ som spoluúčastníkom p r i výchove tisícok rušt inárov — učiteľov s t redoškolských i vysokoškolskvch, prekladateľov s o v i e t s k e j k r á s n e j a j o d b o r n e j l i teratúry a tlmočníkov, kultúrno-politických pracovníkov i spisovateľov, a j vedeckých pracovníkov v rus i s t ike a j slovakis t ike . Oni n e s ú ď a l e j sve t lo zapá lené Slovenskvm národným povstaním pred 40 rokmi, sve t lo slobociy a socia l i s t icke j revolúcie, internacionálne j družby a spolupráce s o Sovietskym zväzom a všetkými ľuďmi d o b r e j v ô l e — v mene mieru a šťast ia ľudí n a t e j t o zemí.
Som rád, ž e s á m osobne, s mnohými mojimi žiakmi som prispel konfrontačným výskumom rušt iny a slovenčiny nielen k zdokonaľovaniu vyučovania rušt inv na Slovensku, a l e a j k rozvoju v ý s k u m u m o j e j materin~ke reči — slovenčiny. V tomto j a v idím napĺňanie odkazu SNP osobne, a želám si, a b y tak to chápal ; odkaz SNP moj i bývali i t e r a j š í žiaci, a l e a j všetci ti, čo sa učia a budú učiť ruš t inu — jazyk pokroku, socializmu a mieru.
SNP a rozvoj školstva (Dokončenie zo str. l .J
práve schopnosť nestrácať ani za takýchto okolností zo zreteľa zásadné spoločenské a politické otázky bola zárukou, že obete, preliata k r v a hrdinstvo nevy jde nazmar, že odhodlanie národa postaviť s a proti faš izmu a jeho domácim pomáhačom prerastie v odhodlanie usporiadať celý politický, spoločenský, hospodársky a j kultúrny život po novom.
Povstalecká politická reprezentácia takúto schopnosť mala, a to predovšetkým zásluhou slovenských komunistov. To j e neodškriepiteľný fakt . Komunisti tvorili j e j najaktívnejš ie, najcielavedomejšie jadro. V ich činnosti na všetkých úsekoch, v bojujúcich jednotkách a j v zázemí, v aktivite Slovenskej národnej rady a revolučných orgánov ľudovej moci národných výborov, s a formovali východiská revolučných premien v najbl ižše j budúcnosti. Východiská politické, právne, a le a j psychologické.
Toto konštatovanie j e dobré pripomenúť si a j v okruhu nám blízkej školske j problematiky, pretože práve v týchto dňoch hovoríme o výročí významných opatrení povstaleckej Slovenskej národnej rady na školskom úseku. Popredný účastník oných udalostí akademik Ond r e j Pavlík v te j to súvislosti napísal: „Napriek pomerne krátke j legálnej existencii najvyšších politických povstaleckých orgánov, napriek maximálnemu zane prázdneniu týchto orgánov neodkladnými otázkami obrannými a politickými, stihli s a a j v oblasti školstva urobiť významné rozhodnutia, ktoré, účtujúc s kléro fašistickou prítomnosťou, vytýčili úplne nový smer školske j politiky na Slovensku. Patria sem predovšetkým tri nariadenia — zákony Slovenskej národnej rady, odhlasované už 6. septembra 1944 v Banskej Bystrici: nariadenie o poštátnení škôl, nariadenie o spoločnom vyučovaní chlapcov a dievčat (o koedukácii) a nariadenie o širšom uplatnení slovenčiny v škole i kostole".
Boli to naozaj opatrenia, ktoré by sa na prvý pohľad
mohli zdať vari a j predčasné v pomeroch, ktoré charakterizovali život na slobodnom kúsku Československa, obkľúčenom nepriateľom. A predsa prišli v pravý čas a mali rozsiahly a trvalý význam. Najmä poštátnenie školstva bolo v slovenských reláciách závažným rozhodnutím, mnohostranne ovplyvňujúcim dal SI vývo j školstva. V najš irš ích súvislostiach prispelo, ako zdôr a z ň u j e akademik Pavlík, k formovaniu jednoty celého národa, oslabujúc tradičné a tradične zneužívané kon fesionálne třenice, ktoré v školske j s f é r e napáchali osobitne vážne škody. Poštátnenie školstva zapôsobilo zároveň ako nedocenitelný aktivizačný činiteľ v slovenske j učiteľskej verejnosti . Zvýšilo záujem učiteľov o politické dianie na povstaleckom území, podporovalo ich rozhodnutia prispieť k obrane všetkými prostriedkami. a le aktivizovalo ich a j v zápase o štátnu a jednotnú školu v povojnovom období. Pomohlo lim uvedomiť si súvislosti medzí opatreniami v školstve a celkovým úsilím komunistickej strany o presadenie ľudovodemokratických revolučných premien. A napokon vy s tupuje do popredia význam poštátnenia škôl ako /.á kladu, východiska boja za jednotnú školu a za demo kratizáciu vzdelania v cele) šírke. Toto povsitilecké opatrenie bolo totiž vybojovanou pozíciou, z kturej sa v povojnových zápasoch medzi pokrokom a reakciou nedalo ustúpiť bez toho, aby sa narušilo samo iadro odkazu Povstania, a l e z ktorej sa mohla začať ofi-nzlva za revolučné premeny nielen v skolsive .1 nielen na Slovensku.
Takýto je, ak si vec všímame zo školských u učiteľ ských hľadísk, obsah významného postulátu či'^koslo venske j marxistické) historiografie, Slovenské nárrxl né povstanie bolo začiatkom národne) a demokratiek* revolúcie v celom Československu. Odkaz ktorého treba vychádzať pri všelkých našich úsiliach o t f a ľ •• zdokonalenie výchovne) a vzdelávací lohv • : -b k e j školy u nás.
Irena Roháfcová
* Po stopách SNP * Zamestnanci Lekárskej fakulty UK v Bratislave usku
točnili v júni tohto roku zá jazd po stopách SNP. Pamiatku umučených hrdinov v SNP si uctili pri pamätníku v Kremničke, k d e položili kyticu kvetov.
Na spiatočnej ceste sa zastavili v Kováčovej, kde zo hrali priateľské stretnutie s mužstvom Kúpele Kováčova. Zápas sa skončil víťazstvom zames 11: ncov LF UK.
MUDr. Jozef Mentel, CSc., Katedra anatómie LF UK
8
Ocenenie aktivity
28-člennému kolektívu Katedry molekulárnej biológie a genetiky Prírodovedeckej fakulty UK — Prof. Ing. Ján Dubovský, CSc., vedúci katedry, Doc. RNDr. Vladimír Sekerka, CSc., Doc. RNDr. Daniel Vlček, CSc., Doc. RNDr. Blanka Bôhmová, CSc., RNDr. Eva Čižmárová, RNDr. Viola Dúhová, CSc., Ing. Ján Groemus, CSc., Mária Hanousková, Mária Hervayová, RNDr. Aurélia Hlás-niková, CSc., Zlatica JanovíĚková, RNDr. Viera Kňazská, RNDr. Vlasta Kováčová, CSc., RNDr. Eduard Krippel, RNDr. Emil Letko, CSc., RNDr. Eva Miadoková, CSc., RNDr. Marta Miklovičová, CSc., Eva Petrovičová, RNDr. Svetozár Plesník, RNDr. Svetlana Podstávková, CSc., RNDr. Eva Spevárová, CSc., RNDr. Edita Štefáková, RNDr. Miroslav Švec, RNDr. Milan Sýkora, RNDr. Mária Trebatická, CSc., Marta Urminská, RNDr. Viera Vlčková, CSc., Mária Zemanová — udelila vláda ČSSR a Ústredná rada odborov Diplom za rozvoj pracovnej iniciatívy a socialistického súťaženia v roku 1983. Zástupcom kolektívu odovzdal Diplom rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSc., člen korešpondent SAV dňa 25. júna 1984 na zasadnutí Vedeckej rady UK.
Kolektívu patrí prvenstvo v socialistickej súťaži pedagogických pracovísk na Univerzite Komenského. Genetika — veda o dedičnosti, patrí k najdynamickejš ie sa rozví jajúcim vedným odborom. Prvoradou úlohou katedry je výchova kvalif ikovaných odborníkov v genetike, s dôrazom na taký profil absolventa, ktorý zodpovedá súčasným požiadavkám praxe. A tieto musia byť premietnuté už v učebných plánoch. V uplynulom období ich obohatili o nové vedné disciplíny — bio-techniku, genetické inžinierstvo a f i lozofické aspekty molekulárnej biológie a genetiky. Katedra venu je zvýšenú pozornosť výchove nadaných a talentovaných študentov. V súťažiach ŠVOČ s a študenti vedení učiteľmi te j to katedry už tradične umiestňujú na prvých miestach. Kolektív rieši 4 úlohy štátneho plánu základného výskumu a 1 úlohu z genetických aspektov ochrany prírodného prostredia. Kolektív spolupracuje s 15 pracoviskami základného a aplikovaného výskumu. Kolektív má na svojom konte niekoľko patentov a racionalizačných opatrení. V aplikovanom výskume dosiahli pozoruhodné výsledky v šľachtení poľnohospodárskych plodín. Súčasné experimentálne poznatky z molekulárn e j genetiky perspektívne umožňujú usmerňovať mechanizmus dedičnosti v chove hospodárskych zvierat. Veľmi bohatá je i popularizačná aktivita kolektívu. Vlani publikovali 66 vedeckých prác a niekoľko desiatok vedeckopopulárnych článkov. Rozvoj pracovnej iniciatívy kolektívu sa sús t reďuje do týchto ťažiskových oblastí práce katedry, a l e nie je im cudzia ani verejnoprospešná činnosť. Vlani odpracovali 570 brigádnických hodín, z toho 410 na skrášľovaní životného prostredí«. Zberným surovinám odovzdali 50 k g šrotu, 30 k g skla a 100 kg papiera. Aktívne pracujú v ROH, Zväzarme. v Socialistickej akadémii, v ZČSSP.
Na zasadnutí Vedeckej rady UK odovzdal rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSe., člen korešpondent SAV, Cestné uznanie za vynikajúce výsledky rozvoja
pracovnej iniciatívy za rok 1983 k 35. výročiu Vítazné-ho Februára udelené vládou ČSSR a ÜRO a j RNDr. Ľudovítovi Ondrišovi, CSc., odbornému asistentovi Katedry fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty UK.
Vyše 30 rokov j e život súdruha Ondriéa spätý s pôsobením na prírodovedeckej fakulte. Patrí medzi najaktívnejších zlepšovateľov na fakulte. Podal viacero zlepšovacích návrhov, niektoré z nich realizoval v spolupráci s výrobnými podnikmi, iné našli uplatnenie v pedagogickom procese. Jeden z nich „Stimuláciu klí čenia pomocou vody ozvučenej ultrazvukom" bol vystavený medzi exponátmi na Medzinárodnej výs tave patentov a vynálezov INVEX 83 v Brne. Poloautomatický počítač kolónií mikroorganizmov využívali viac ako 5 rokov na katedre geobotaniky a zariadenie pre snímanie mikroskopického obrazu s a dva roky využíva v o výučbe na katedre fyziológie rastlín. Od roku 1979 vykonáva funkciu predsedu komisie pre zlepšovacie návrhy a vynálezcovskú činnosť na fakul te a od roku 1970 je členom predsedníctva federálneho výboru Zväz-armu.
# Pamätník a múzeum SKP u Banskej Bystrici.
ľmmsm
» • •
9
Z akademických majstrovstiev
Posledný májový týždeň sa konali v Banskej Bystrici Akademické majstrovstvá Slovenska. Zúčastnili s a ich a j moderné gymnastky — študentky Fakulty te lesnej výchovy a športu UK, členky Telovýchovnej jednoty Slávie UK, ktoré pod vedením odbornej asistentky Emílie Fialovej a PhDr. Eugena Keszöczeho dobre reprezentovali našu univerzitu. V kategórii pódiových skladieb získali prvenstvo pretekárky z FTVŠ UK (skladbou s o švihadlami), na druhom mieste s a umiestnili pretekárky z Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a na treťom mieste pretekárky z Vysoke j školy ekonomickej v Bratislave.
V súíaži jednotlivcov získala zlatú medailu študentka prvého ročníka FTVŠ Dana Slovikovská a bronzovú medailu získala študentka piateho ročníka Oľga Holdošová.
PLNÍME ú l o h y p r e p r a x
V rámci týchto úloh sme vyvinuli viacero metodu kých postupov a prístrojov na selektívne slanovenli rádlonuklidov v atmosfére, vodách a cfalMch zložkách životného prostredia, ktoré postupne odovzdávame užívateľom. Sú nimi predovšetkým Atómové elektrárne, k. p. Jaslovské Bohunice a Výskumný ústav jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach. Využívajú sa v prevádzke jadrovej e lektrárne a pri sledovaní obsahu rádionuklidov v životnom prostredí. Jedným z prístro jov j e monitor trícia a vzácnych plynov, využívajúci scintilačný detektor zložený z plastových sclntilátorov (na obr.). Spôsob selektívneho stanovenia plynných rádionuklidov j e predmetom vynálezu pracovníkov katedr y a Ústavu fyz iky a biofyziky UK, ktorý bol pri jatý i v zahraničí.
Olohy, ktoré riešime pre iné rezorty, sú zamerané na využitie rádionuklidov pri datovaní archeologických nálezov a podzemných vôd, automatizáciu experimentov a spracovanie údajov v spektrometrii jadrového žiarenia.
Prínos spolupráce je obojstranný. Prax získava aplikáciou moderných detekčných metód poznatky, často inak nedostupné. Takou j e napríklad Informácia o koncentrácii jednotlivých rádionuklidov na dostatočne nízk e j úrovni namiesto celkovej aktivity alebo informácia o neutrónových tokoch, nemerateľných doteraz používanými metódami. V porovnaní s týmito metódami je metóda merania neutrónových tokov vyvinutá u nás v iac ako 600-krát cit l ivejšia.
Naše pracovisku čerpá zo spolupráce s praxou podnety nielen pre orientáciu výskumu, a le tiež pre profilovanie absolventov špecializácie jadrová fyzika a postgraduálneho štúdia v odbore jadrová energia a životné prostredie, ktoré sme na naše j fakul te zriadili pred štyrmi rokmi.
RNDr. Martin Chudý. CSc.
10
Riešenie úloh, zadávaných praxou má na Katedre jadrovej fyz iky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK viac ako pätnásťročnú históriu. Cieľom spolupráce j e rýchle j š ie využitie výsledkov výskumu v oblasti merania nízkych aktivít rádionuklidov pri riešení problémov dozimetrie v jadrovej energetike, dozimetrie životného prostredia a aplikácie rádionuklidov v iných vedných odboroch. Dnes s a na plnení týchto úloh významnou mierou podieľa Ústav f y z i k y a biofyziky UK.
K najvýznamnejším úlohám, riešeným p r e potreby jadrovej energetiky na našom pracovisku v posledných rokoch patria: — monitorovanie trícia a rádioaktívnych vzácnych ply
nov v prevádzke jadrove j elektrárne, — selektívne sledovanie obsahu trícia, rádiouhlíka,
8 5 Kr, 1 3 3Xe, transuránov a gama žiaričov v okolí jadrove j elektrárne,
— meranie neutrónových tokov v prevádzke a okolí jadrovej elektrárne.
Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenského, ktorí s a v mesiacoch júl a august 1984 dožili významných životných jubileí:
ф Rektorát UK a celouniverzitné ústavy — Ing. Rudolf Nemec, CSc., František Lehký, Kurt Hahn, Elena Ciinegová, Ľudmila Hodeková, Eva Babčanová, Ondrej Adamík, Ernestine Galbavá, Gustáv Benko, Ramzes Baláž, Alena Stefancová, Mira Radova, Ján Nižňan-ský, Margita Leskovská, Magdaléna Pinková, Štefan Zužič, Božena Tekušová, Mikuláš Grajcar, Aurélia Botlová, Emília Ďurišová, Michal Stašo, Veronika Vi-cenová, Eduard Tokár, Alojz Rác, Ján Birovčák, Anna Ľuptáková,
ф Fakulta telesnej výchovy a športu UK — Marta Ho-dálová, Anna Dobrovičová,
• Farmaceutická fakulta UK — Doc. RNDr. PhMr. Jarmila Vlčková, CSc., Cvetana Bekirová, Anna Križan-kovičová, Zdenka Pospíšilová,
• Filozofická fakulta UK — Prof. PhDr. Emilian Stav-rovský, CSc., Prof. PhDr. Ernest Sýkora, CSc., Doc. PhDr. Miloslav Darovec, CSc., Doc. PhDr. Jozef Ste-fanovič, CSc., JUDr. Ľuboš Šefčák, CSc.,
• Lekárska fakulta UK Bratislava — Doc. PhDr. Milos lav Tichý, CSc., Magdaléna Molnošiová, Anna Roh-líčková, Magdaléna Nemečkayová, Prof. MUDr. Jaroslava Michaličková, DrSc., Prof. MUDr. Daniel Bart-ko, DrSc., Prof. MUDr. Jozef Kukura, Doc. MUDr. Pavol Kolesár, CSc., MUDr. Milan Bača, CSc., MUDr. Tibor Klačanský, CSc., Mária Bedroňová, Helena Šan-dorová,
O Lekárska fakulta UK Martin — Prof. MUDr. Arnošt Lányi, CSc., Prof. MUDr. Jozef Holan, CSc., Doc. MUDr. Milan Sámel, CSc., Doc. MUDr. Eduard Kaiman, CSc., Doc. MUDr. Elena Chalupová, CSc.,
• Pedagogická fakulta UK Trnava Mária Mesárošo-vá, Ján Prlbula, Rozália Kubíčková,
O Právnická fakulta UK — Prof. JUDr. ján Lazar, DrSc., Doc. JUDr. Vladimír Čarvaga, CSc.,
ф Prírodovedecká fakulta UK — Prof. RNDr. Augustín Gorek, CSc., Doc. RNDr. Ján Jarkovský, DrSc., Doc. RNDr. Vojtech Peciar. CSc., RNDr. Matej Hanulík, CSc., Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., Doc. RNDr. Vlasta Madajová, CSc., Doc. RNDr. Ján Paulov, CSc., RNDr. Aurélia Hlásniková, CSc.,
Ф Matematicko fyzikálna fakulta UK — Prof. RNDr. Tibor Neubrunn, DrSc.
Dňa 12. augusta 1984 sa dožila významného životné ho jubilea Prof. MUDr. Jaroslava Michaličková, DrSc., členka korešpondentka SAV, prednosta II. detske j kliniky DFN, profesorka-konzultantka LF UK v Bratislave.
Profesorka Michaličková je zakladateľkou pediatrického študijného smeru na Lekárskej fakul te UK v Bratislave, na ktorom doteraz vyštudovalo 1794 detských lekárov. Je známa svojimi starostlivo pripravenými prednáškami, ktoré vychádzajú z hlbokých teoretických vedomostí, z mnohoročných praktických skúseností. Vo vedeckovýskumnej práci sa venuje naliehavým otázkam výživy a ochorení u dojčiat a štúdiu fyziológie dýchacích orgánov.
Prof. Michaličková Je dlhoročnou členkou KSČ. Bola prodekankou Lekárskej fakulty UK, poslankyňou SNR. V súčasnosti j e predsedníčkou výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti a členkou predsedníctva Vedeck e j rady Ministerstva zdravotníctva SSR.
Za odbornú, politickú a spoločenskú prácu profesor ka Michaličková obdržala viaceré vysoké štátne vyznamenania.
Prezident ČSSR udelil Rad Víťazného februára profesorovi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Prof. PhDr. Ernestovi Sýkorovi, CSc., pri príležitosti jeho 70. narodenín, ktoré oslávil 2. augusta 1984. Vysoké štátne vyznamenanie, ktoré je ocenením celoživotnej vysoko angažovanej politickej, vedeckopedago-g i c k e j a organizátorskej činnosti pri rozvoji socialistického školstva a výchove mladej socialistickej generácie, odovzdal jubilantovi v Bratislave člen Predsedníctva a tajomník ÜV KSS Ľudovít Pezlár.
Prof. RNDr. Ladislav Melioris. DrSc.. prorektor pre vedeckovýskumnú činnost Univerzity Komenského oslávil dňa 2Ü. augusta 1984 päťdesiatiny.
Veda o podzemnej vode j e mladá a mladý je i j e j prvý profesor hydrológie Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., popredný hydrogeológ a učiteľ hydrogeológie v ČSSR. Založil a cľalej buduje Katedru hydrogeológie na Prírodovedeckej fakul te Univerzity Komenského, ktor e j význam prerástol doslova daleko za hranice ČSSR. Pracovisko pod jeho vedením sa podieľa na riešení významných výskumných úloh štátneho plánu základného výskumu, praktických úloh pre naše národné hospodárstvo i úloh pre rozvojové kraj iny. Profesor Melior i s študoval ako interný ašpirant na Katedre hydrogeológie Moskovského geologicko-prieskumného Inštitútu pod vedením prof. Ovčinnikova, zakladateľa n a š e j hydrogeológie a hosťujúceho profesora na Univerzite Komenského. V roku 1966 pracoval ako expert — pedagóg na Kube. Po návrate sa venoval hlavne práci na hydrogeologických problémoch puklinových masívov Západných Karpát, minerálnym vodám, hydrogeochémii. Napísal mnoho odborných prác, viacero skript, učebnicu ..Metódy hydrogeologického výskumu a prieskumu", ktorá vznikla pod jeho vedením.
Prof. Melioris veľmi aktívne pracuje i na úseku po-litickoorganizačnom. Významne sa podieľal na budovaní prírodovedeckej fakulty ako v straníckych, tak i v akademických funkciách. Zastával funkciu prodekana a neskôr dekana fakulty. Pracuje ako angažovanv predstaviteľ hydrogeológie v rôznych vládnych, reror-ných a akademických komisiách a radách.
Želáme nášmu profesorovi, jubilantovi, kolpgov: a priateľovi, aby sa jeho dielo d a l e j úspešne rozvíjalo v prospech cele j naše j spoločnosti, v prospech naše hydrogeologicko i školy.
Kolektív katedry hydrogeolegie
11
Čo si předplatíte?
V týchto dňoch sme si pripomenuli Deň tlače, rozhlasu a televízie. Práca s tlačou je neoddeliteľnou súčasťou ideologickej a masovopolitickej práce strany. Významne napomáha v zápase o vysokú efektívnosť a kvalitu všetkej práce, tvorí dôležitú súčasť výchovy socialisticky mysliaceho a konajúceho človeka. Komunistická tlač môže plniť svo je úlohy a poslanie len vtedy, keď sa vynaložia všetky sily na j e j systematické a pravidelné rozširovanie a využívanie každým z nás. Preto pravidelný odber s traníckej tlače j e jedným z dôležitých predpokladov účinnosti j e j pôsobenia. Najmä v komunistickej tlači sa nachádzajú dôležité stranícke a vládne dokumenty, analýzy, výhladové plány, týka júce s a bezprostredne nášho politického a hospodárskeho žii-vota. Osobitne chceme upriamiť vašu pozornosť na odber Pravdy, Rudého práva, Nového slova, Života strany. Novej mysle a Týždenníka aktualít. V nich vždy nájdete najpotrebnejš ie materiály, aktuality, ktoré treba pravidelne sledovať, študovať, archivovať si najdôležite jš ie z nich, aby sa dali podľa potreby využiť a j neskôr. V stánku PNS, často pre veľký záujem nedostanete vždy kúpiť, práve ten výtlačok, ktorý je pre vašu prácu, štúdium, nevyhnutný.
Z týchto dôvodov sa zriadili na jednotlivých študentských domovoch Univerzity Komenského predplatiteľ-s k é strediská, ktoré sprostredkovávajú každému študentovi, každému záujemcovi odber požadovaných titulov. Veríme, že využi jete ich služby.
—AS—
P E D A G O G I C K Á A U D I O L Ó G I A
Zásluhu na význačných úspechoch v boji so sluchovými poruchami má rozvoj audiológie, vedného odboru, ktorý s a zaoberá skúmaním sluchu za normálnych okolností i pri zmenách a poruchách sluchu.
Hlavnou úlohou pedagogickej audiológie je zachytiť čo možno všetky deti s poruchami a chybami sluchu a zaviesť u nich včasnú sluchovú výchovu. Dá sa to realiezovať iba n a podklade presných auidiologických diagnostických metód, preto audiologický odbor úzko súvisí s pedagogickým odborom.
Do š i roke j pôsobnosti pedagogickej audiológie patrí preventívna, diagnostická, diferenciačná, triediaca, protetická činnosť, ako a j sluchová výchova, reedukácia sluchu a rehabilitácia sluchovo postihnutých.
Týmito problémami sa zaoberá a j kniha Doc. MĽDr. Silvestra Mašuru, CSc., PEDAGOGICKÁ AUDIOLÓGIA. ktorú p r á v e vydala Univerzita Komenského v edicli v e deckých monografií. Má sedem častí — 1. Anatómia a fyziológia sluchového analyzátore, 2. Základy akus tiky, 3. Fyziologická akustika, 4. Audiometria, 5. Ototi-ka, 6. Sluchová výchova a reedukácia sluchu, 7. Klasif ikácia sluchových chýb a zaracTovanie detí s chybami sluchu do školy.
Určená j e pre učiteľov špeclálnef a l iečebnej pedagogiky, študentov tohto odboru I pre rodičov takto postihnutých detí.
Má 340 strán a viazaná stojí 37 Kčs.
IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIHIIIIIIIIIIIIIIHIUIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllinilllllllllllllllll 11Ш111Ш1М1ШШ1ШШ1М1ШШШ11Ш1Ш
Publikácie vydané Univerzitou Komenského v juni 1984
SKRIPTA
Lekárska fakulta v Bratislave Molčan, J.—Kolíbáš, E.: Základy psychiatrie 11,—
Lekárska fakulta v Martine Režňák, I. a kol.: Nukleárna medicína. Pomôcka na praktické cvičenia 3,90
Farmaceutická fakulta Kopecký, F. a kol.: Praktické cvičenia z fyziká lne j chémie pre poslucháčov farmácie Kopecký, F.: Prehľad f y z i k y pre farmaceutov 11,—
Právnická fakulta Cúth, J. a kol.: Dokumenty na seminárne cvičenia z medzinárodného súkromného a obchodného práva I. 11,—
Filozofická fakulta Bohmerová, A.: Štylistika angličtiny. Seminárne cvičenia 3,50 Virčík, J.: Sociológia prostriedkov masovej informácie a propagandy 7,— Trebatická, H.: Gramatické cvičenia z angličtiny 6,50
Prírodovedecká fakulta
Jedlička, L.: Biologická štatistika 9,50 Matematicko-fyzikálna fakulta
Tirpák, A.: Olohy z elektriny a magnetizmu 'I,— Huťa, A.—Lamoš, F.: Pravdepodobnosť a š tat is tika pre numerikov
Katedra jazykov
Kouřilová. M.: Angličtina pre študentov lekár skych fakúl t 10,—
Pedagogická fakulta Lechtá, V.—Škot, J.: Diplomový seminár 6,—
ZBORNÍKY
Geographica XXIII Vedecký komunizmus III — IV
MONOGRAFIE
Mašura, S.: Pedagogická audiológía 37.—
NAŠA UNIVERZITA, spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave, noslteľky Radu republiky # Vydáva: Rektorát UK a CŠV KSS UK • Adresa: Šafárikovo nám. č. 8, 818 0в Bratislava # Telefón: 535 01, 580 41, klapka 325 ф Predsedníčka redakčnej rady: Prof. RNDr. Oľga Štepanovlčová, CSc., prorektorka UK # Vedúca redaktorka: Ing. Adrian* Suroviaková ф Grafická úprava: Darina Fôldešoivá, Marta Ludvlgová # Tlač: Stredné odborné učIUSte polygrafické, Bratlslava-Rača, Račianska 90 # Uzávierka 25. každého mesiaca.
12