ÚVOD DO ÚVOD DO REGIONÁLNEJ REGIONÁLNEJ

GEGRAFIEGEGRAFIE

1. PARADIGMA1. PARADIGMA

• Charakteristika pojmu

• Kategórie paradigiem

• Teória vedeckých revolúcií

• Superparadigma

• Alternatívne superparadigmy

Pojem paradigma

• z gréckeho „paradeigma“

• všeobecne: vzor, model, ukážka

• veda: vývoj obsahu pojmu– Starovek:

• pozadie zmyslami vnímateľných vecí (Platón)• slovná metóda vytvárania záverov (Aristoteles)

– 20. stor:• vzor, štandard, podľa ktorého sa posudzuje skúsenosť

(Wittgenstein)

– Súčasné vnímanie:• S. T. Kuhn: koncepciu dynamiky vedeckého poznania • Nie plynulé procesy, ale revolučné zmeny• 2 základné etapy vývoja:

– Etapa normálnej vedy (dominuje jedna paradigma)– Kritická etapa (viacero súperiacich paradigiem)

• Paradigma podľa Kuhna:

„celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa predmetu a metód, ktoré ovládajú vednú disciplínu v určitom čase“

3 kategórie paradigiem• Margaret Mastermann(ová) (1970)

• M. E. Harvey a B. P. Holly (1981)

• Kategórie podľa Mastermannovej:– 1. Metaparadigma: najširšia oblasť zhody,

svetonázoru, v danej vednej disciplíne. Má tri hlavné funkcie:

a) definuje, čo je a čo nie je objektom štúdia vednej disciplíny

b) vedca smeruje kde hľadať a kde nehľadať možné objekty štúdia

c) vedcovi ukazuje aký objav, resp. aký výsledok bádania môže očakávať

– 2. sociologická paradigma: možno ju považovať za univerzálne akceptované konkrétne vedecké poznanie

– 3. konštrukčná paradigma: je najužšie chápanie paradigmy; rôzne všeobecne uznávané vedecké nástroje, klasické vedecké práce, učebnice, a pod.

– Vzťah jednotlivých kategórií k filozofii, teórii a empírii v smere 1 – 2 – 3

Teória vedeckých revolúcií

• Thomas Samuel Kuhn:

Štruktúra vedeckých revolúcii (1962)

• vyvracia predpoklad, podľa ktorého sa veda vyvíja plynulým hromadením poznatkov poznávaním absolútnych právd

• poukazuje na to, že celkový smer výskumu vo vede je úzko spojený s jej znalostnou úrovňou a dokonca sociálnym kontextom. Toto vedie ku skokovému vývoju poznatkov, výsledkom čoho môže byť až zásadný obrat v danej vedeckej disciplíne – vedecká revolúcia

• Pôvodom fyzik, vychádza z prírodovedného poznania

• Normálna veda:

- obdobie, kedy výskum v určitej vednej disciplíne výrazne determinuje uznávaná paradigma

- s prehlbujúcim sa poznaním vo vede sa však hromadia otázky, na ktoré veda pod vplyvom dominujúcej paradigmy nedokáže odpovedať

- normálna veda tak často potláča inovatívne fundamentálne fakty, pretože tie vyvracajú základné predpoklady paradigmy (resp. vedy pod vplyvom paradigmy)

• Anomália:

- hromadenie potláčaných faktov a nezodpovedaných otázok spôsobuje, že paradigma postupne prestáva uspokojujúco riešiť problémy a tradíciu vedeckej praxe narúša anomália

- s prehlbovaním poznatkov vednej disciplíny nastáva akumulácia anomálií, čo vedie k vzniku nových teórií, a často aj k zmene filozofického pohľadu na svet

• Kríza:- neúspech pôvodnej paradigmy pod vplyvom

hromadiacich sa anomálií je vedeckou komunitou vnímaný ako kríza

• Vedecká revolúcia:- odpoveďou na krízu je vedecká revolúcia, ktorá

vedie k vedeckému pokroku a nahradeniu starej paradigmy novou

- ak sa nástroje poskytované novou paradigmou osvedčujú, veda napreduje neobjavujú sa (spočiatku) anomálie, možno opäť hovoriť o štádiu normálnej vedy

• V súlade s vnímaním Kuhna (1962, 1970) môžu byť jednotlivé vedné disciplíny pod vplyvom odlišných paradigiem. Tie sú však spravidla súčasťou superparadigmy

cvičenie

• vlastnými slovami definujte paradigmu

• uveďte tri príklady na javy, ktoré v súčasnej paradigme vedú k vzniku anomálie, resp. krízy vo vede (v rôznych vedných disciplínach)

• uveďte analogický príklad z histórie

Superparadigma• je svetonázorom spoločnosti, civilizačnou

paradigmou;

• celkovým pohľadom na svet a jeho základné prvky ako čas, priestor, hmota, existencia, inteligencia, človek, poznanie, morálka a iné hodnoty;

• mení sa s rastom poznania a hodnotovými posunmi v spoločnosti;

• v súčasnosti prebiehajúca zmena superparadigmy

• karteziánsko – newtonovský mechanistický svetonázor• mechanistické videnie sveta (vesmír, človek- ako

stroje)

• hmota zložená z pevných tvrdých nedeliteľných čiastočiek – atómov

• lineárne prebiehajúci čas

• predpokladalo sa, že poznanie (racionálne analytické poznanie) je neohraničené

• sekularizácia

• individualizácia

• komercionalizácia

• konzumizmus

• Krízy posledných desaťročí, zasahujúce nielen– životné prostredie (ekologické krízy), ale aj – kultúru (kríza hodnôt, kríza morálky), – sociálne a politické prostredie (kríza vzťahov,

politické krízy- v zmysle postavenie menšín, demokracia ako teror väčšiny) či

– ekonomiku (hospodárske krízy), naznačujú potrebu zmeny náhľadu na svet =>

• objavujú sa úvahy o nástupe ekologickej či holistickej (berúcej na zreteľ všetky vlastnosti, súčasti a okolnosti systému) superparadigme.

• v rámci jej nástupu možno už dnes pozorovať rast významu a potreby:– spolupráce, začlenenia v spoločnosti– celostnosti, komplexnosti– spirituality, súladu medzi telesnom

a duchovnom– zodpovednosti a tolerancie

Alternatívne superparadigmy• poskytujú alternatívu k všeobecne

uznávanej superparadigme

• Ide napr. o:

• kresťanský pohľad na svet – úcta k životu a celému stvoreniu, dôstojnosť

človeka, tradičné hodnoty, sociálna spravodlivosť;

• islamský pohľad na svet – odmietanie konzumizmu, spôsobu života

západnej spoločnosti