Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 3www.obec−beckov.sk

„V šiestom mesiaci poslalBoh anjela Gabriela do galilej−ského mesta, ktoré sa voláNazaret, k panne zasnúbenejmužovi z rodu Dávidovho, me−nom Jozefovi. A meno pannybolo Mária“.

Túžim sa Vám, milí čitatelia, pri−hovoriť a zároveň Vás po−zvať ku krátkemu zamys−leniu. Verím, že týchto nie−koľko riadov nám pomô−že v tom, aby sme sa pri−pravili k sviatkom v tomnajdôležitejšom, aby smesa pripravili v srdci. Lebolen v úprimnom srdci môžubyť Vianoce.

Boh posiela posla. Po−siela anjela, aby oznámiljednoduchému dievčaťu –Márii, že ju si vyvolil zaMatku svojho Syna. Máriamá iný plán so životom.Boh však chce niečo iné.Tento Boží posol, anjelGabriel, oslovuje Máriu azároveň ju pozýva k otvo−renému dialógu. Keď jejoznamuje Boží záujem oňu a vyjavuje jej, akú vý−sadu dostala, Mária je cel−kom iste ohromená a za−skočená. „Ako sa to sta−ne?“, pýta sa Mária. Má−ria sa pýta nie preto, že by po−chybovala o Božej vôli, ale pre−to, aby sa v plnosti a celá dalaBohu k dispozícii. Mária vie veľ−mi dobré, že Boh vždy koná to,čo je najlepšie a zároveň najdô−ležitejšie pre človeka. V jej otáz−ke je už predzvesť toho, čo budevrcholným bodom celého stretnu−tia: „Hľa, služobnica Pána, nechsa mi stane podľa tvojho slova“.Fantastická odpoveď. Odpoveďplná viery, odpoveď plná dôvery!A vďaka tejto Máriinej viere, Bohuskutočňuje v čase to, čo pred−povedal počas celých stáročí. Ajsv. Pavol to dosvedčuje, keď píše:„Keď prišla plnosť času,...“ Áno,nadišiel čas spásy pre všetkynárody a pre každého človeka.Boh prichádza na tento svet.

Možno sa teraz pýtate, pre−čo píšem o týchto veciach, o zves−tovaní a nie o Vianociach, ktorébudeme o pár dní sláviť. Odpo−veď je jednoduchá. Nemožnosprávne pochopiť a teda ani pre−žívať Vianoce, ak človek správnenepochopí udalosť zvestovania.Celá udalosť je charakteristická ipre každého z nás.

Každý rok slávime Viano−ce, každý rok to isté. A predsa tonie je to isté. Je to podobnouudalosťou, ako je Zvestovanie.Boh k nám síce neposiela anje−la, ale posiela nám čas. Naprí−klad aj tento predvianočný ad−ventný čas. Advent je pre nás

akoby anjelom, ktorý nás chceosloviť. Tak ako Máriu: „Pán s te−bou“. Počujem toto oslovenie?Počujem, ako má Boh oslovujecez tieto dni a pozýva ma k otvo−renému dialógu? Chcem s nímvôbec hovoriť? Boh sa mi pripo−mína: Pán s tebou, som tu, som stebou a som pri tebe.

Možno mám iné plány sosvojim životom. Stačí sa pozrieťna prežívanie toho roka, tohto týž−dňa, tohto dňa. Skúste si, drahíčitatelia odpovedať na otázku:Ako si predstavujem svoj život, čov ňom chcem dosiahnuť? Odpo−vedali ste si? Čo vám vyšlo?Úspech v škole? Super. Nájsť sialebo udržať si zamestnanie? Toje dôležité. Mať spokojný dôcho−dok? Zaslúžite si ho. Mnoho amnoho predstáv môžeme mať oživote. No je tu ešte On, Boh, ktorýhovorí a chce hovoriť. Jeho plá−ny s nami sú väčšie. Nie sú toplány prízemné, sú to plány, kto−ré prevyšujú každú našu chápa−vosť. Tak ako k Márii, i k nám saprihovára. Práve cez tieto dni sanám prihovára a pozýva aj nás kotvorenému dialógu s ním.

A čo nám chce ponúknuť?To čo aj Márii – seba samého.Chce každého človeka naplniťsvojou milosťou, chce a túži vstú−piť do nášho života. Nie násilne,ale v slobode. Chce nám ponúk−nuť seba a v sebe celú večnosť.Ponúka nebo, ponúka šťastie,

ponúka život v plnosti.Uveríme ako Mária, žeBoh chce naše šťastie adobro? Ak áno, tak sa tedapýtajme v hlbokej viere, sktorou sa my chceme po−núknuť Bohu: Ako sa tostane? Inými slovami: čomôžem a čo mám pre tourobiť? Aj tu poznáme od−poveď: „Duch Svätý zostú−pi na teba a moc naj−vyššieho ťa zatieni“. Čo toznamená? Človek sa máotvoriť Duchu Svätému –Božej láske, ktorá chcepreniknúť každú štrbinu akaždé zákutie nášho živo−ta. A v tomto otvorení saBožej láske získa náš ži−vot nový rozmer. Duchov−ný rozmer Božieho synov−stva. Lebo vo chvíli, kedydokážeme povedať spolus Máriou to naše „hľa, slu−žobnica (hľa, služobník)Pána, nech sa mi stane

podľa tvojho slova“, v tej chvíli jenaše srdce pripravené prijať ži−vého Boha. A to sú Vianoce.

Vianoce s MáriouÁno, drahí čitatelia Bec−

kovských novín. To sú skutočnéVianoce. Vianoce nie ako pripo−mienka toho, čo sa stalo pred viacako dvetisíc rokmi, ale Vianoceaktuálne, živé. Tak ako pred dve−tisíc rokmi si večné Slovo Otcavzalo telo z Márie, tak chce prijaťtelo aj dnes. Telo čistého srdcakaždého jedného z nás. Kiež bysme čím viacerí pochopili, že vpráve v tomto spočíva tajomstvoVianoc. Nepodľahnime vonkajš−ku, zamierme do hlbín svojho srd−ca. To podstatné sa môže odo−hrať len tam.

Všetkým nám úprimneželám, aby sme dokázali v týchtodňoch prežiť osobný dialóg sBohom, aby sme mu dokázaliodpovedať a aby sme sa mu ajdokázali v plnosti ponúknuť. Že−lám nám, aby sme dokázali po−núknuť svoj život, svoje „telo“ vy−chádzajúcemu z výsosti, Ježišo−vi Kristovi, nášmu Pánovi. Taktoprežité vianočné sviatky budúpotom zaiste požehnaním nielenpre náš osobný život, ale i preživot vašich rodín a v neposled−nom rade i pre život v tejto obci.Božím pokojom preniknuté svia−točné dni Vám zo srdca želám av modlitbe i pri slávení svätejomše na Vás všetkých zvolávampožehnanie Všemohúceho BohaOtca i Syna i Ducha Svätého.Dr. Tibor Šuba, katolícky farár

BECKOVSKÝ SPEVÁCKY ZBOR VÁS POZÝVANA SVOJE VIANOČNÉ VYSTÚPENIE

ktoré sa uskutoční v nedeľu 27. decembra 2009 o 15.30 hv evanjelickom kostole v Beckove

V hodinách neúprosnezrkadlí sa čas,koniec roka je čoraz bližšie...Staré spomienky zostanú v nás,rodia sa predsavzatia,život ďalšiu knihu píše.

4 Beckovské noviny číslo 4 − október 2009www.obec−beckov.sk

Vzácni čitatelia,o vianočných sviatkoch sme informovaní

už v dostatočnom predstihu v rôznej podo−be. Jednoducho povedané, neobíde nás ten−to údaj. Ale dovoľte mi otázku, boli ste už namieste, kde k Vám neprenikla žiadna infor−mácia? Určite poznáme takúto lokalitu aj naSlovensku, kde nemáme prístup k civilizácii vtom dobrom slova zmysle... Ľudia také miestoradi objavujú. Chodia tam radi na dovolenku,či počas sviatkov, jednoducho v čase, kedynemusia byť v práci.

Otázkou pre nás zostáva, ako dlho bynám takýto život vyhovoval − bez techniky,bez prístupu k informáciám. Aký význampripisujeme v našom živote správam, no−vinkám? Získavame ich predsa i teraz, akčítate tento časopis − zmasovokomunikač−ných prostriedkov, znovín. Máme to oveľajednoduchšie, ako ľu−dia v minulosti.

Pozrime sa i naprvých ľudí, ktorí sa do−zvedeli o narodení Syna Bo−žieho, čo si pripomíname po−čas týchto vianočných sviat−kov. Tými prvými ľuďmi bolipastieri a túto radostnú no−vinku sa dozvedeli od anje−lov, ktorí im povedali: „Ne−bojte sa, lebo zvestujemvám veľkú radosť, ktorábude všetkým všetkémuľudu, lebo narodil sa vámdnes v meste DávidovomSpasiteľ, ktorý je KristusKráľ.“

Nebojte sa, lebo pre vásprišiel Ten, ktorý bol dlhoohlasovaný a Ten, ktorý sa narodil v na−šom ponímaní veľmi dávno, viac, ako dvetisíc rokov dozadu a predsa Ježišov prí−chod je neustále aktuálny aj pre nás.

Narodil sa v Betleheme. Je to pre násradostná zvesť. Radostná v jednej dôležitejveci. Ak sa Všemohúci Boh znížil a zostúpildo maštale v jednom malom mestečku, kdebývalo viac ako dvesto ľudí, potom si i jamôžem byť istá, že zostúpi aj ku mne. Ajkeď by môj duchovný život bol úplne drob−ný, úbohý, tak i ku mne sa Pán Boh sklá−ňa. Aj keď by môj duchovný život bol takýchudobný ako Betlehemská maštaľ, a kebymoja viera bola taká nepatrná ako mesteč−ko Betlehem, aj tak ku mne príde! Ak PánuBohu bolo milé mestečko Betlehem, sommu milý i ja. Jeden z mnohých som prePána Boha dôležitý.

Skutočne sa máme o koho oprieť. PánBoh nám dal svojho Syna. Ponížil sa tak,že prišiel ako bezbranné dieťa do tohto sve−ta. Narodil sa v chudobe a predsa ako kráľ.

Vzdal sa pre nás mnohého, aby sme vňom získali všetko, čo potrebujeme pre nášživot. Aj naše životy sa majú meniť podvplyvom Božej prítomnosti.

Vďaka Bohu získame aj inú optiku vide−nia. Vďaka Nemu spoznáme samých seba,nebojme sa prijať túto skutočnosť, lebo ajpre nás sa narodil Mesiáš. Vďaka Bohumôžeme mať odvahu na vylepšenie vzťa−hov, čas na rozhovory, čas na všetko po−

trebné. Ak Pán Boh prijal na seba podobučloveka, pokúsme sa aj my náš život po−ľudštiť a precítiť Božiu lásku a záujem oteba i o mňa.

Máme sa o koho oprieť aj v tých najťaž−ších chvíľach. Ale rovnako tak aj vo chví−ľach šťastných. Lebo on stojí pri nás, ne−bojte sa, táto radosť je tu pre nás. Pre kaž−dého človeka bez rozdielu. Pre mladého, čistaršieho, oslavujúceho Vianoce osamotealebo vo veľkej rodine. Syn Boží prišiel prevšetkých, ktorí chcú prežiť zmysluplný ži−vot. Ježiš Kristus, ktorý sa k nám priblížil,nech nás robí ľudskejšími. Kristus, ktorýprejavil svoju lásku i tým, že sa stal chu−dobným, nech nás obohatí.

Nebojme sa, ale vedzme, že Pán Bohna nás pozerá a dáva nám do vzťahov Jehopokoj

Pán Boh nám posiela na zem anjelov.Tak ako ich poslal

aj k narodené−mu Ježišovi.Posiela ichako svojichposlov. Vidímeich v našich

blízkych, našichpriateľoch, ktorí námpodali pomocnú ruku,keď sme potrebovali,vidíme ich všade tam,kadiaľ kráčame v ti−chosti, v beznádeji,ustarostenosti. Neboj−me sa, Pán Boh sa itam nás ujíma. Má prenás pripravenú prí−tomnosť ale i budúc−nosť− plnú pokoja, lebosa nemusíme báť.

Správa o Jeho príchode môže vyvolať rôz−ne pocity, preto my sme oslovení − nebojtesa, lebo pre vás sa narodil Syn Boží.

Pán Boh svoju lásku k ľuďom prejavujedenne. Ukazuje nám ju v maličkostiach, ktoréberieme ako samozrejmosť. Veď ako byvyzeral náš deň, ak by sme si nemohli vnoci odpočinúť? Ako by vyzeral náš život,ak by nám bol uprený pohyb? Ako ako ako... výpočet by sme asi nikdy neuzavreli.Nad všetkým vidíme Božiu prítomnosť. Akby sme nemali mier v krajine, pokoj v živo−te, nemali by sme šancu vytvoriť hodnoty,nemali by sme šancu vychovať deti či po−tešiť blízkych. Každá skúsenosť sprevádza−ná nepokojom neprináša požehnanie.

Prajem Vám, bratia a sestry vo viere amilí priatelia, také sviatky, počas ktorých spomocou Božou ešte viac spoznáme bož−skú slávu Jeho Syna, Ježiša Krista. Tohto,ktorý sa narodil v Betleheme. Prajem vám,aby Spasiteľ rozšíril svoju vládu aj nad va−šimi príbytkami i rodinami a zavládol svojouláskou aj vo vašich srdciach. Prajem vám,aby ste sa mohli tešiť z daru Kristovej lá−sky a moci: z pokoja, ktorý všetko prevy−šuje! A je to tak aj v dnešnej modernej dobe.Lebo máme sa o koho oprieť aj v novomroku.

Jarmila Petrulováadministrátor CZ Beckov a evanjelická

farárka v CZ Tr. Stankovcewww.ecav−tnstankovce.sk

Je o koho sa oprieť...

Slu�by Bo�iepočas vianočných sviatkov

Konanie služieb Božích počas vianočných sviatkovv evanjelickom a.v. kostole v Beckove:

24.12. Štedrý večer 18,00 h25.12. 1. sviatok vianočný 8,30 h26.12. pamiatka mučeníka Štefana 8,30 h27.12. nedeľa 8,30 h31.12. Silvester 18,00 h

1.1. Nový rok 8,30 h3.1. nedeľa 8,30 h6.1. Traja králi 8,30 h

Jediný kľúčLáska je jediný kľúč,ktorý otvára brány raja.Kúsok raja je v každom úsmeve,v každom dobrom slove,v každom láskyplnom prejave.Kúsok raja je v každom srdci,ktoré je ako prístav,v každom dome,ktorý sa vínom a chlebom,trochou ľudského teplaa piesňou pri západe slnkapremieňa na domov.Kúsok raja jev každej oáze, kde kvitne láskaa kde sú ľudia opäť „ľuďmi“,bratmi a sestrami,jedinou veľkou rodinou.Si zodpovedný za lásku!Ak nežiješ v láske,nemôžeš obviňovať Bohaza nešťastia vo svete.Boh vložil svoju lásku do tvojich rúkako kľúč od dverí vedúcich do raja.Niektorí ľudia majú zlaté srdce.Zo všetkého, čo robia, vyžaruje srdečnosť.Iní zase svojmu srdcu nedôverujúa nikdy nerobia to, čo im hovorí. Je to škoda!

Nie je snáď srdcetou malou škárou na našej planéte,skrze ktorú vstupujena svet láska?

Aby sa ľudia znovu stali ľuďmi,potrebujú teplo veľkej Božej lásky!!!

Phil Bosman

SilvesterPosledný deň v roku, 31. december, má v kalendári meno

Silvester. Nesie meno po sv. Silvestrovi I.V tento posledný deň roka sa bilancujú naše úspechy či

plány počas roka. A dávame si sľuby do nasledujúceho,ktorý príde o pár hodín.

Silvester je veselým dňom plným ohňostrojov, jedenia apitia. Starý rok sa od pradávna pochovával zábavou a tiežzábavou sa vítal rok nový.

Kto bol sv. Silvester? Žil na prelome 3. a 4. storočia.Narodil sa ako kresťan v Ríme a za kňaza ho vysvätil sv.Otec Marcelín. Na to nastalo prenasledovanie kresťanov zavlády cisára Diokleciána. V prenasledovaní pokračoval Ma−ximilián. Ani v týchto ťažkých rokoch sa Silvester nevzdalviery. Pokoj nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý vy−dal v roku 313 Milánsky edikt, dokument umožňujúci slobod−né vyznanie viery. O rok sa stal Silvester pápežom. NaPetrovom stolci sedel 21 rokov. Bol prvým patrónom kres−ťanských rytierov, patrónom dobrej úrody, úspešného rokaa ochranca dobytka. Ľubomír Paulus

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 5www.obec−beckov.sk

Z ROKOVANÍ OBECNÉHOZASTUPITEĽSTVA

Uznesenie zo 41. mimoriadneho zasadnutiaObecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa16.10.2009:

Uz.č. 468/2009 − OZ schválilo zriadenie prí−spevkovej organizácie „Beckovské muzeálnenádvorie“ so sídlom Beckov č.180, 916 38 Bec−kov.

Uz.č. 469/2009 − Obecné zastupiteľstvo pre−rokovalo pripomienky a stanoviská dotknutýchorgánov, organizácií, fyzických a právnickýchosôb, susedných obcí k návrhu Zmien a dopln−kov č.1 Územného plánu obce Beckov a odsú−hlasilo návrh výrokov schvaľujúceho orgánu bezpripomienok. Spracovateľ zmien a doplnkov č.1ÚPN obce Beckov dostane pokyn na vypraco−vanie upraveného návrhu v zmysle odsúhlase−ných výrokov.

Uz.č. 470/2009 − OZ odporučilo osloviť firmuMárius Pedersen na spracovanie cenovej po−nuky na vývoz odpadu pre obec Beckov.

Návrh na uznesenie zo 42. zasadnutia Obec−ného zastupiteľstva konaného dňa 10.11.2009:

Uz.č. 471/2009 − Obecné zastupiteľstvo vza−lo na vedomie kontrolu uznesenia zo zasadnu−tí, ktoré sa konali dňa 28.9.2009 a 16.10.2009bez pripomienok.

Uz.č.472/2009 − OZ vzalo na vedomie návrhVZN o nakladaní s odpadmi pre rok 2010.

Uz.č.473/2009 − OZ vzalo na vedomie návrhVZN o miestnych daniach a miestnom poplatkuza komunálne odpady a drobné stavebné od−pady pre rok 2010.

Uz.č.474/2009 − OZ vzalo na vedomie návrhVZN o malých zdrojoch znečisťovania ovzdušiapred znečisťujúcimi látkami pre rok 2010.

Uz.č.475/2009 − OZ vzalo na vedomie návrhDodatku č.2 k VZN obce č. 1/2007 o poplat−koch za poskytovanie opatrovateľskej služby prerok 2010.

Uz.č.476/2009 − OZ vzalo na vedomie čer−panie rozpočtu obce za 3.štvrťrok 2009 bez pri−pomienok.

Uz.č.477/2009 − OZ vzalo na vedomie čer−panie rozpočtu ZŠ s MŠ J.M. Hurbana v Becko−ve za 3. štvrťrok 2009 bez pripomienok.

Uz.č.478/2009 − OZ schválilo Správu o vý−sledku overenia ročnej účtovnej závierky za rok2008 bez pripomienok.

Uz.č.479/2009 − OZ vzalo na vedomie infor−máciu starostu obce o podaní projektu NKPBeckov na Ministerstvo výstavby a regionálne−ho rozvoja SR.

Uz.č.480/2009 − Obecné zastupiteľstvo schvá−lilo predloženie žiadosti o nenávratný finančnýpríspevok z fondov Európskej únie na projekt„Beckov − kanalizácia obce“.

Výška celkových výdavkov na projekt je 7.310326,89 eur.

Výška celkových oprávnených výdavkov naprojekt je 7.310 326,89 eur.

Výška spolufinancovania projektu žiadateľomz celkových oprávnených výdavkov je 544619,35 eur.

Spolufinancovanie bude zabezpečené kom−bináciou úverových a vlastných zdrojov v dele−ní: úverové zdroje 150 000,00 eur a vlastné zdro−je 394 619,35 eur. Zapísala Anna Benková

Už je to viac ako rok, čo sa občania Becko−va v minuloročnom novembrovom čísle Bec−kovských novín po prvýkrát dočítalio zámeroch a príprave projektov rekonštruk−cie národnej kultúrnej pamiatky Beckov. Od−vtedy si už zvykli na pravidelné informácieo postupe prác na niekoľkých projektoch, vý−sledkom realizácie ktorých má byť zachovaniea rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky,ako aj revitalizácia historického centra Becko−va. Vianoce 2009 a nový rok 2010 už „klopúna dvere“. Je čas chystania darčekov, bilan−covania „starého“ roka a prípravy novoročnýchpredsavzatí. O „svoje“ vianočné darčekya novoročné vinše sa v tomto vianočnomvydaní Beckovských novín s občanmi Becko−va rozhodli podeliť predstavitelia Záujmovéhozdruženia Beckovský hrad JUDr. Baláž, pred−seda správnej rady a starosta obce Beckovpán Karol Pavlovič, podpredseda správnej rady.

JUDr. Baláž, predseda správnej radyBlížia sa Vianoce a s nimi i koniec roka

2009. Spoločne si všetci želáme, aby to bolčas radosti, štedrosti, lásky a porozumenia.Pre nás je to i čas, kedy sa už zvyknemepozrieť späť, čo sme v tomto roku „preskáka−li“, čo nám priniesol, ale najmä, čím sme každýprispeli k jeho dôstojnému zavŕšeniu. Za dnesuž pomerne široký okruh ľudí, zapojených doprác na projektoch zabezpečenia finančnýchzdrojov a technickej realizácie projektov mô−žem povedať, že rok 2009 bol rokom extrém−neho úsilia, pracovného vypätia, neustálychzmien, veľkých očakávaní, ale i neistoty. Prak−ticky už dvojročné snaženie a prípravné prá−ce vyvrcholili v júni tohto roku do úspešnéhopodania žiadosti o spolufinancovanie z fondovEÚ prvého z projektov – projektu „Regenerá−cia centrálnej časti obce Beckov“ . Mnohome−sačné úsilie tímov ľudí z obce, zo zoskupeniaNOREA i ďalších zaangažovaných odborníkovbolo v septembri tohto roku odmenené vo for−me rozhodnutia MVRR SR o schválení poža−dovaného nenávratného finančného príspevkuna realizáciu projektu „Regenerácia centrálnejčasti obce Beckov“, vrátane príslušnej in−fraštruktúry. Je to najvýznamnejší medzník našejdoterajšej činnosti v tejto oblasti a úspech spo−lupráce s vedením obce Beckov. Toto je prenás a všetkých, čo k tomu nejakým spôsobomprispeli, najkrajší tohtoročný vianočný darček,ale i darček obci Beckov, všetkým jej obča−nom. Osobitne by som chcel poďakovať zavynaložené úsilie starostovi obce pánovi Pav−lovičovi, pani Jurčackovej a kolegom Mgr.Gašičovej, JUDr. Pospechovi a Ing. Pamětic−kému. Napriek tomuto pozitívnemu výsledkuobdobie posledného štvrťroka nebolo pre násobdobím oddychu. Zavŕšili sme práce a kon−com októbra sme úspešne podali žiadosť o pri−delenie nenávratného finančného príspevku ajna realizáciu druhého projektu „Muzeálne ná−dvorie národnej kultúrnej pamiatky“. Rozhod−

nutie o tejto žiadosti by malo byť známe začiat−kom budúceho roka. V súvislosti s tým je jas−né, že jedným z mojich prvých novoročnýchželaní je, aby sa i táto druhá žiadosť dočkalapozitívneho rozhodnutia, a aby sa podarilo zís−kať zdroje na realizáciu projektu „Muzeálnenádvorie národnej kultúrnej pamiatky“ a ďal−ších projektov na zveľadenie obce Beckov.

Na záver by som chcel v mene svojom i vmene všetkých členov tímu NOREA zaželaťvšetkým občanom Beckova pokojné, radostnéa štedré Vianoce pod ich krásnym hradom ado nového roku 2010 popriať zdravie, šťastie aspoločne dobré správy o nových možnostiachzveľadenia ich obce a jej bohatého kultúrnehodedičstva.

Starosta obce Beckov Karol Pavlovičpodpredseda správnej radyZažil som už veľa Vianoc v Beckove. Kaž−

dý rok priniesol niečo nové. Rok 2009 je všakskutočne výnimočný. Po rozhodnutiach v roku2008 motivovaných snahou o zachovaniea zveľaďovanie historického a kultúrnehodedičstva našej obce sa začala rozvíjať spolu−práca obce Beckov s tímom NOREA,s cieľom využiť historickú možnosť získaniafinančných zdrojov zo zahraničných fondov narealizáciu projektov rekonštrukcie národnejkultúrnej pamiatky. Rok 2009 bol vyvrchole−ním, dnes už môžem povedať, že i úspešným,prvej etapy intenzívnej spolupráce Obecnéhoúradu a Obecného zastupiteľstva s tímomNOREA, ktorej výsledkom je rozhodnutie MVRRSR o schválení finančného príspevku na rea−lizáciu projektu „Regenerácia centrálnej častiobce Beckov“. Tento pozitívny výsledok je sa−tisfakciou (zadosťučinením) za môj vstup, akoaj vstup spolupracovníkov obecného úradu na„neznámu pôdu”, zapojenie do mimoriadne ná−ročných prác a neodskúšaných činností s rizi−kom nezaručeného výsledku. V roku 2009skutočne významný podiel práce obecnéhoúradu súvisel so zabezpečovaním finančnýchzdrojov na realizáciu projektov revitalizácie his−torického centra Beckova a rekonštrukcie ná−rodnej kultúrnej pamiatky. Schválenie príspev−ku je pre nás všetkých najvýznamnejším dar−čekom k tohtoročným Vianociam. Čaká násvšak ešte veľa práce, aby sme tento darčekvyužili čo najlepšie v prospech našej obce. Akospomenul už JUDr. Baláž, práce pokračujú ďaleja v týchto dňoch čakáme na rozhodnutie onašej druhej podanej žiadosti o finančný prí−spevok na realizáciu projektu „Muzeálne ná−dvorie národnej kultúrnej pamiatky”, ktoré bysme sa mali dozvedieť krátko po Novom roku.Čakanie na výsledok prirodzene nie celkomprispieva k pokoju a bezstarostnosti našich via−nočných dní, ale šanca získať prostriedky prenašu obec stojí za to. Moje novoročné želaniea predsavzatia preto tiež nie je ťažké uhádnuť– schválenie žiadostí na spolufinancovanie ďal−ších projektov a zabezpečenie ich úspešnejrealizácie.

K želaniu príjemného a pokojného prežitiaštedrých Vianoc chcem pripojiť poďakovanievšetkým, ktorí svojou prácou a úsilím prispeli kdosiahnutému úspechu pri obnove nášho kul−túrneho dedičstva a pokračujú v úsilí ďalej, vzáujme uskutočnenia ďalších projektov v pro−spech budúcej prosperity našej obce. Do no−vého roku 2010 želám všetkým, čo sa o totodielo pričinili pevné zdravie, veľa šťastia a úspe−chov v práci.

Ing. Jozef Pamětický

VIANOČNÁ PERSPEKTÍVA

NÁRODNEJ KULTÚRNEJ PAMIATKY BECKOV

6 Beckovské noviny číslo 4 − október 2009www.obec−beckov.sk

Tohtoročná jeseň bola v znamení „vzkriesenia“ kaplnky PannyMárie Lourdskej, ktorá má svoje miesto už vyše sto rokov na križo−vatke ciest z Beckova do Nového Mesta nad Váhom. Víchrica v deňletného slnovratu v r. 2007 zlomila vedľa stojacu lipu a jej obrovskýkmeň spadol na kaplnku. Popraskané múry, narušená strecha, poru−šenie základov – kaplnku bolo potrebné asanovať. Postupne sa od−stránili dve poškodené lipy z jej blízkosti a v lete 2008 sa odstránilaaj samotná kaplnka – na jej asanácii sa podieľali p. Július Kalaba sMarekom Košútom a firma REX, Peter Čikel s manželkou. A na jeseň

2009 sa začalo s rekonštrukciou samotnej kaplnky podľa upravené−ho projektu Ing. arch. Mariana Petreka z Kočoviec. Kaplnku postaviliľudia z firmy REX. Firma dodala stavebný materiál a realizovala sta−vebné práce vrátane strechy, a to všetko sponzorsky. Obec zaplatilaza strešnú krytinu – bobrovku. Kaplnku zastrešil p. Jaroslav Blatnický(živnostník, TSP Prievidza) taktiež sponzorsky. Bolo to veľmi prácne,na oblúku apsidy musel rezať každú škridlu do potrebnej veľkosti. Nachrbát strechy osadil pôvodný kríž…. Kaplnku ešte čaká osadeniepôvodnej brány a oltára so sochou Madony, vymaľovanie, dorobenieschodov, sokla, chodníka... Na jar 2010 by mala byť úplne dokonče−ná a pripravená na vysvätenie.

Pri tejto príležitosti sme oslovili vzácnych ľudí – majiteľov firmyREX Petra Čikela a jeho manželku Editu Čikelovú, lebo práve oni sarozhodli pomôcť obci a spomínanú kaplnku postaviť. Na stretnutienapokon prišla vo štvrtok 12. novembra 2009 pani Edita samotná,manžel bol na týždeň odcestovaný.

Kedy ste začali s podnikaním?Najskôr začal podnikať man−

žel Peter, bolo to presne16.11.1993, pôvodne mal v živ−nosti maliarske práce a pomoc−né práce pre stavbu, potom pri−dal výškové práce. Chodievalirobiť spolu s Petrom Ondrejovi−čom a s ďalšími chlapmi z Tren−čína. Keď bolo menej výškovejpráce, tak rozšíril živnosť o sta−vebné práce, pretože pôvodneto boli len práce pre menšiestavby; ešte nedávno si rozšírilživnosť aj na ostatné stavby.

Máš aj Ty živnosť?Do r. 2005 som bola vedená

ako spolupracujúca osoba vo fir−me; potom túto možnosť zrušilia pre mňa to znamenalo buďsa zamestnať alebo mať živnosť.Tak som si urobila živnosť Edita Čikelová – REX na kancelárskepráce, stavebné práce v rozsahu voľných živností; robím pre muža

tak ako predtým, ale živnosť máme obaja.Aké máte vzdelanie?Peter (1966)sa pôvodne učil na Morave ako baník, ale zo zdravot−

ných dôvodov musel odísť, a tak sa napokon stal murárom − robil od16 rokov, najskôr s otcom, boli spolu zamestnaní na družstve v Bec−kove. Krátko robil aj v Obale v Novom Meste nad Váhom. Praxou sadostal k firme; pri otcovi sa mnohému priučil. V roku 1986 pracoval vpodniku Vojenské stavby Brno v Trenčíne a potom 5 mesiacov bolako vojak základnej služby v Opave.

Ja som študovala na SPŠS v Novom Meste nad Váhom, po skon−čení školy som robila vo Vzduchotechnike necelé štyri roky; po prvejmaterskej dovolenke s Monikou som sa tam zase vrátila, a keď sombola na materskej druhýkrát s Tomášom, prepustili ma. A tak somneskôr začala pracovať s manželom vo firme.

To ste už boli manželia?Svadbu sme mali v marci 1987, Peter bol ešte na náhradnej vo−

jenskej službe, a keď sa vrátil z vojny, dcéra Monika už mala vyšeroka. Peter mal 21 rokov, keď sme sa brali. Dcéra Monika sa narodi−la ešte v tom istom roku a syn Tomáš v októbri 1992.

Kde chodia deti do školy?Tomáš sa učí na SOU stavebnom E.Belluša v Trenčíne, učí sa za

murára, je v 2. ročníku. On ide v otcových a dedkových šľapajach,keď sa dalo, už od malička pomáhal na stavbách u otca. Hneď zoškoly išiel robiť miesto toho, aby išiel domov; aj v škole učitelia stále

hovorili, že je hyperaktívny,Dcéra Monika je 3. rok na

súkromnej vysokej škole naMorave – Európsky polytechnic−ký inštitút Kunovice, s ekonomic−kým zameraním, práve robí ba−kalársku prácu. Ako budú v ži−vote pokračovať ďalej, to uvidí−me.

Kedy ste spoločne prišlibývať do Beckova?

Bolo to vo februári 1990,kedy sme dostali byt od beckov−ského družstva. Manžel Petertam vtedy robil. Dovtedy smebývali v Novom Meste nad Vá−hom u mojich rodičov. Ešte poprizamestnaní si urobil živnosť, avtedy chvíľu pracoval na dvochmiestach.

Posledné roky sa podieľate sponzorsky na prácach pre obec.Spomenieš si aspoň na niektoré?

Boli to drobné práce, napr. oprava a vymaľovanie Trojičky, prácena cintoríne (odpratávanie po minuloročnej kalamite), maľovaniechodieb a schodiska v ZŠ, II.stupeň, oprava fasády zvonice, maľovalisme celá rodina murovaný plot v škôlke, prispievame posledné triroky futbalistom; spolupracujeme s obcou pri rôznych akciách. Trebapovedať, že aj obec nám vychádza v ústrety, keď potrebujeme.

Aké má plány fi REX do budúcna?Máme teraz toho veľa, myslím práce okolo firmy, nebudeme ju

preto rozširovať. V súčasnosti máme 8 zamestnancov a pracuje prenás cez 10 živnostníkov. Niektorí s nami robia už 9−ty rok. Na začiat−ku sme mali 2 zamestnancov; najdlhšie robí u nás Ján Ďuriš, ostatnísa menili, napr. spravili si živnosť a odišli. Dlho pracujú pre nás ajchlapi od Považskej Bystrice, začínali piati, ale poprichádzali k nimďalší.

Splnil sa aj Peťov sen, v Beckove vznikol Motokrosový klub.Motokrosový klub založil Jožko Bodnár st. v minulom roku v lete.

Peťo nebol zúčastnený na zakladacej schôdzi, lebo bol vtedy odces−tovaný, ale bol zvolený za podpredsedu klubu. Baví ho tento šport,stará sa o trať, ktorú udržiava vlastnou technikou, poriada preteky.On sám nepreteká, len si chodí zajazdiť, súťaží syn Tomáš, ale pred

Edita Čikelová predstavuje Petra Čikela a fi REX

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 7www.obec−beckov.sk

rokom si zlomil ruku a na jar tohto roku nohu... je to nebezpečnýšport, vzniká pri ňom množstvo úrazov. Ale títo chalani to len taknevzdávajú a idú ďalej, proste ich to baví. Dúfam, že to nebudehoršie.

Kam chodíte na dovolenku?Keď môžeme, tak k moru. Minulý rok sme neboli, nestíhali sme.

Raz do roka ideme väčšinou do Chorvátska, máme tam známych −na Brači. Chodili sme aj s deťmi, ale posledné 4 roky už sami. Detichodia individuálne, syn s kamarátmi a dcéra s priateľom.

Máš nejaké koníčky?Koníčka ako takého nemám, dávnejšie sme spoločne chodievali

von za zábavou, teraz skôr relaxujem doma. Prechádzky so psom,návštevy u rodiny, rodičov a také bežné činnosti. Kedysi, keď bolideti malé, chodili sme na výlety, do prírody, na hrady do Trenčína, doBojníc a po okolí…, ale teraz chodíme viac na návštevy, alebo náv−števa k nám, tým že máme veľa dobrých priateľov, je aj viacej vzá−jomných stretnutí.

Staviate si aj rodinný dom?Zadný dom je už postavený, teraz ho užívame vlastne len cez

víkendy. Predný by mal byť na podnikanie. Zatiaľ bývame v bytovke,chýba tu len možnosť vyjsť si na terasu, ktorá tu ale nie je. Mám rada,ako určite väčšina ľudí, to svoje súkromie aj vonku pri dome.

Petrove záľuby?Sú to športové aktivity. Postupne sa menili. Ako horolezec začínal,

chodili do Tatier liezť, bol tam ale podľa mňa dosť často. Časom toúplne obmedzil.Bývali sme ešte vNovom Mestenad Váhom, tu sikúpil prvú terén−nu motorku a asivtedy ho začaloťahať týmto sme−rom. Keď si ale nanej zlomil nohu,ja som bola vte−dy práve tehotná,motorku predal.Istú dobu hrávalv Beckove rekre−ačne tenis. Po−sledné roky vzime lyžuje spo−lu so synom, ak je čas a, samozrejme, sneh, odbehne aspoň doKálnice, cez víkend na Bezovec. Ešte si spomínam na splavovanie,napr. Váhu, raz som bola s ním a známymi aj ja. To bolo celkomzaujímavé. Boli aj záľuby, ako westernové jazdenie na koňoch, sa−mozrejme, že aj na koni si niekoľkokrát zajazdil. Paragliding tiežvyskúšal, takisto aj hokej chodieval hrávať do Trnavy s beckovskýmichalanmi. Zdá sa mi, že Peter chce skúsiť všetko.

Ako sa Vás dotkla kríza?Máme menej ponúk, a teda menej práce.Predtým sme ich odmietali, lebo sme nestíhali, teraz sa robia aj men−šie roboty, je to trochu nákladnejšie, ale sme radi, že to ide – vlastnetá robota ide doteraz stále. Aj vďaka našim ľuďom. Veríme všetci vlepšie časy.

Posledná práca pre obec?Chodník pred školou, oprava múrika plota školy v Beckove. Chod−

ník je hotový len čiastočne, pokiaľ to obec schváli, malo by sa naňom pokračovať.

Blížia sa Vianoce, ako ich prežijete?Nechodíme nikde ďalej, sme väčšinou doma. To sú také príjemné

sviatky, spojené s odpočinkom a niekedy zase návštevami priateľova rodiny. Cez rok aj mnohým sľúbime, že prídeme za nimi, alebo onik nám, že bude viac času, ale stane sa, že zostane len pri sľuboch.Keď bude sneh, tak chalani budú určite aj lyžovať. Hlavne chce vtedyčlovek vypnúť.

Editka, ďakujem za rozhovor. V Beckove 12. novembra 2009, zho−várala sa Dana Badžgoňová

Barón László Mednyánszky sanarodil 26.6.1819 v Beckove.Jeho rodičia boli barón JózsefMednyánszky a Eleonóra Rickertde Vhir / Vlár (franc.) z Colmara.

Vysoko vzdelaní rodičia vštepo−vali do svojho dieťaťa bohato po−žehnaného telesnými i du−ševnými vlastnosťami, hlbo−ké vlastenecké cítenie. Boljemný, pekný a nadovšetkomiloval svoju vlasť Uhorsko.Do desiatich rokov bol doma,chodil do školy. Od r. 1829bol v kláštornej škole v Tren−číne, odtiaľ po troch rokochodišiel do Mosonmagyaróvá−ru na Vysokú hospodárskuškolu na 5 rokov, kde dosa−hoval tiež vynikajúce výsled−ky. Odtiaľ šiel do Tullnu, kdestrávil dva roky vo vojenskomústave. Potom vstúpil do vo−jenskej osobnej stráže, kdedva roky strávil v jednej izbes Artúrom Görgeym (neskoršímveliteľom uhorských vojsk protiHabsburgovcom), a tak sa stali

veľkými priateľmi. Po štyroch ro−koch opustil vojenskú kariéru. V

roku 12848 sa oženil s grófkouMáriou Majláthovou. Z manžel−stva sa narodil syn Arpád 12.mája 1848. V roku 1847 sa ľah−ko zranil v boji proti Srbom, pre−čo ho pozvali do Budapešti. Od−vtedy sa začalo jeho veľké vystu−povanie na verejnosti. V r. 1848sa stal pobočníkom veliteľa pev−nosti Leopoldov Ordódyho, ktorýsa zdal vláde nepohodlným (ne−zodpovedným). Mednyánszkysvojimi vlastnosťami – vlastenec−kým cítením, bránil vzdaniu sapevnosti. To sa mu však nepo−darilo a Ordódy vo februári 1849pevnosť vzdal. Keďže Mednyán−szky sa nechcel vzdať, zobrali hoako zajatca do Bratislavy. Svo−jou fyzickou krásou a duševnoučistotou si vedel získať každého.Aj pred vojenským súdom vystu−

poval rozhodne a vlastenecky.Povedal, že čo sa jeho týka, nikdyby sa leopoldovská pevnosť ne−dostala do rakúskych cisárskychrúk. Aj sudcovia boli v rozpakoch,ale na okamžitý príkaz krvilačné−ho veliteľa cisárskych vojsk Hay−naua, ktorý prestúpil uhorské hra−nice 1. júna 1849, vyniesli rozsu−dok obesením. Stalo sa to v nocio dvanástej a v sprievode každýplakal, ešte aj kňaz, ktorý ho malutešovať. Obesili ho spolu s vo−jenským druhom Filipom Grube−rom o pol tretej ráno na Somál−skom vŕšku pri Bratislave. Teles−né pozostatky sa podarilo jedné−mu vernému sluhovi identifikovaťa previezť na cintorín v Beckove,kde spí svoj večný spánok.

Jeho hrob je za hrobkou rodi−ny Ambró, udržuje ho rodina Pi−lerová z Hôrky nad Váhom.

Podľa rozprávania z 9. októb−ra 2006 zaznamenala MargitaBubeníková a Juraj Bubeník

Barón László Mednyánszky

8 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Dňa 14. novembra 2009 sa ko−nali voľby do VÚC. Z oprávnenýchvoličov 1090 sa zúčastnilo 249 ob−čanov, čo predstavuje 22,84 %účasť. Na predsedu bolo odovzda−ných 232 platných hlasov.

Výsledky predsedov a prvý dva−ja postupujú do 2. kola:1. Martin FEDOR 126/50,60%2. Pavol SEDLÁČEK 62/24,90%3. Juraj LÍŠKA 20/8,034. Miloš RADOSA 13/5,225. Lenka ĎURECHOVÁ 7/2,816. Jozef ČAMBALÍK 4/1,61

Výsledky poslancov a odovzda−ných 236 platných lístkov:

1. Marián Lacko 952. Ivan Sadovský 913. Juraj Gaváč 904. Ľubomír Karaba 875. Jozef Kukuča 726. PAVOL HLADKÝ 707. Andrej Fadorko − 508. Jozef Trstenský 399. Ivan Križan 3710. Milan Pašmík 3411. Noman Ehsan 3012. Dušan Bublavý 2913. Mária Cagalová 2814. Anna Halinárová 25

15. Marián Mora 2316. Peter Nováčik 1317. Ján Pavlovič 1318. Juraj Hlatký 1219. Radoslav Sedlák 1120. Roman Kozáček 921. Anna Áčová 822. Erika Bieliková 723. Marián Čepák 724. Viliam Muth 725. Peter Petkov 726. Stanislav Baláž 627. Ján Blaško 628. Juraj Kazda 629. Jarmila Vidová 630. Blažena Žakovicová 631. Miloš Dedík 532. Erik Gašparík 533. Miroslav Topolčaný 534. Ivan Durec 435. Radovan Kazda 436. Bohumil Mihálik 437. Ján Miklovič 438. Eva Seifertová 439. Miroslav Brdo 340. Jozefína Hrkotová 341. Slavomír Ondko 342. Jozef Valovič − 2.43. Ľubomír Roháček 1

Vladimír Školárpredseda OVK Beckov

Výsledky volieb do VÚC TrenčínVýsledky volieb do VÚC TrenčínVýsledky volieb do VÚC TrenčínVýsledky volieb do VÚC TrenčínVýsledky volieb do VÚC Trenčínv obci BECKOVv obci BECKOVv obci BECKOVv obci BECKOVv obci BECKOV 1. kolo

Výsledky volieb do VÚC Trenčínv obci BECKOV 2. kolo

Dňa 28. novembra 2009 sa konalo 2. kolo volieb na predsedu VÚC. Zoprávnených voličov 1089 sa zúčastnilo 225 občanov, čo predstavuje 20,66%účasť. Na predsedu bolo odovzdaných 222 platných hlasov. Výsledky 2.kola.

1. Martin FEDOR 121/54,50%2. Pavol SEDLÁČEK 101/45,50%

Vladimír Školár, predseda OVK Beckov

POHYBOM K ZDRAVIUNeberme zrelý vek tak prísne.Šach ešte neznamená mat.Aj vtedy, keď sa zjesenievaje veľa pekných záujmov.Keď s ústami aj srdce spieva,pre pohodu je zárukou.V stredu 25. no−

vembra 2009 naKatarínu v peknýslnečný deň sapopoludní v parkuzišlo vyše tridsaťdôchodcov a naBarine usilovnepracovali ďalší.Neprišli si posedieťna lavičkách, čišmýkať sa na det−skom ihrisku. Anijeden z nás, ktorísme usilovne vy−hrabávali napadnuté lístie, nie je bez zdravotných problémov, a predsaje niečo, čo nás poháňa k práci. Je to pocit, že treba niečo obci vrátiť,hoci mnohí ten pocit nemajú.

Pri družnom rozhovore práca išla od ruky, prišli sme teplo oblečení apostupne rozhorúčení prácou sme oblečenie odkladali.

Po dobre vykonanej práci sme si oddýchli pri káve a kvapke tekutéhomoku. Spokojní, že sme urobili užitočnú prácu sme odchádzali domov.

Kiež sa nám kdesi v dialisvetielko vďaky mihotáza to, že zo seba sme daliďalším štafetu života.Neberme zrelý vek tak vážnešach ešte neznamená mat.Nech ešte veľa dní sa začne každému,kto má život rád. Margita Bubeníková

Členovia ZO JD Slovenska vBeckove chceli vidieť, ako vyzeránová budova Slovenského národ−ného divadla v Bratislave. Vo vekuseniorov nie každý má možnosťcestovať do Bratislavy na návšte−vu divadla. Ale každý z nás aspoňjedenkrát navštívil starú budovuSND a spomína.

V júni Iveta Martišová zisťovalamožnosť zakúpenia vstupeniek nadopoludňajšie predstavenie (je podstat−ne lacnejšie). V septembri dostala

odpoveď, že je to možné 15. októbra2009 na Dom v stráni podľa MartinaKukučína. Záujem bol, autobus s 50−timi miestami bol plne obsadený. Cenavstupenky 4 eurá. Obec nám zaplati−la vstupenky, ktoré prišli na Ocú; vďa−ka za výborný, pohodlný autobus,ktorý tiež hradila obec.

Čas bol zlý, pršalo, z parkovis−ka sme obišli celú budovu – ka−meň, betón, kov a sklo (nič pek−né). V šatniach sme stretli senio−

rov z Kočoviec. Usadili sme sa,sedenie bolo pohodlné, prázdne ja−visko delené na viac častí, boloobsadené jednou osobou – leká−rom, ktorý sedel raz na jednej sto−ličke, raz na druhej. Konečne smesa dočkali, obsadenie bolo vynika−júce: E. Vašáryová, M. Geišberg,S. Valentová, J. Slezáček, O. Hla−váček a asi desiatka mladých her−cov. Scéna sa menila svetelnýmiefektami. Čo nás rušilo, bolo veľmizlé správanie stredoškolákov z bra−

tislavských škôl.Po predstavení nás

mladá pracovníčka pre−viedla ďalšími časťami di−vadla, napr. opernou sá−lou. Náš dojem nebol dob−rý, veľa schodov, bludis−ko na rozsiahlej sklom akovom sa lesknúcej chod−be. Možno sme predsa užvekom nie pripravení natakéto stavby.

Zlé počasie, dážď − návštevahradu Devín nebola možná. Navštívilisme obchodné centrum IKEA. Keďsme minuli nejaké eurá, nasadli smedo autobusu, smer Hrádok.

Za 4 eurá, ktoré sme vybrali navstupné, sme mali vopred zaistenúvečeru na Majeri u Lintnera. Veče−ra bola chutná a my, po celom dniunavení, sme sa tešili už na návratdo svojich domovov.

Margita Bubeníková

ZÁJAZD DO SND

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 9www.obec−beckov.sk

Hneď v pondelok 2.11.2009 sme sadohodli na návšteve. Domáca paniotvorila dvere a čo prvé udrelo do očí,bola príkladná čistota domácnosti. Vi−dieť, že pani Zuzana je nielen doma,ale udržiavanie čistoty a poriadku jejej „vášeň“.

Zuzka, kedy si pracovala na Poš−te v Beckove?

Začala som v r. 1981 a skončila v r.1996. Robila som doručovateľku v dru−hom rajóne. Slúžili sme spolu s AnnouKalábovou a p. Elena Filáčková bolanaša vedúca.

Kde si sa vyučila?Vyučila som sa za mechaničku v

Chirane Stará Turá a po skončení ško−ly som pracovala v jej prevádzke vNovom Meste nad Váhom. Až pokiaľsom sa nevydala.

Kedy ste mali svadbu?Bolo to pred 36 rokmi – 3. novem−

bra 1973. Narodili sa nám dvaja syno−via a po materskej som sa zamestnalana pošte v Beckove ako doručovateľ−ka. Pracovala som tam 15 rokov.

Prečo si odišla?Pre vážne zdravotné problémy. Za−

čali v r. 1995 a pretrvávajú doteraz.Napokon som zostala na invalidnomdôchodku. Už 13 rokov som doma.

Tie roky, keď prepukla choroba, boliveľmi ťažké...

Zopár operácií v nemocnici v Tren−číne. Keď so prišla domov, veľmi mipomáhala Danka Šimková. Prišla mapozrieť a povzbudiť, povedať dobré slo−vo. Ona je ochotná pomáhať kedykoľ−vek. Naposledy som bola na operáciipred tromi rokmi.

Rada spomínaš na prácu poštárky?Nedá sa zabudnúť. Pani Klčovská

mi občas uvarila kávu, pani Prikrylováma zavolala posedieť – prehodila soms každým dobré slovo a oni so mnou.Nosila som im peniaze, vyberala inka−so. Bola som spokojná. Ale, čo si na−vyberáš? Keby sa mi toto nestalo, mož−no by som nosila poštu doteraz. Pomne prišla Tonka Bánovská.

Ako si si zvykla doma?

Čo mám robiť? Ako doma. S tromachlapmi, musím variť, prať, upratovať.Hádam to dotiahnem do dôchodku... ajtreba robiť, aj sa musíš šanovať. Pove−dia mi nerobiť! Nedá sa.

Zuzka, pokiaľ viem, pred časom sidoopatrovala rodičov?

Aj mamu, aj otca. Mama zomrela vr. 1994 ako 71 ročná, dostala mozgo−vú príhodu a pol roka ležala. Opatro−vali sme ju spoločne s manželom. Boloto náročné, obaja sme pracovali. O rokpo jej smrti som ochorela ja. Otec išielna operáciu očného zákalu a našli muvodu na pľúcach. V priebehu roka um−rel. Bolo to v októbri 2001, v decembriby bol mal 90 rokov.

Dnes je pamiatka zosnulých, chodí−me na hroby zapáliť sviečky svojim dra−hým...

Boli sme na cintoríne aj dnes, aj somsi poplakala, zaspomínala. Mám spo−mienky aj na Tvoju mamu, kamarátilasa s mužovou sestrou.

Je ťažké vyžiť z invalidného dô−chodku?

Môj prvý dôchodok bol 2800 Sk.Teraz je to lepšie. Dá sa. Každý mánejaké trápenie.

Nechodíš medzi dôchodcov do klu−bu?

Volali ma, ale ešte nemám starobnýdôchodok.

Aké máš spomienky na Vianocena pošte?

Bolo toho veľa. Pomáhať nám cho−dila pani Vazovanová, vtedy už na dô−chodku. Bola vždy ochotná pomôcť.Spoločne sme vytriedili zásielky a my,doručovateľky, sme išli do ulíc. Spravilisme jej kávu, bola povďačná, že si snami posedela a nám to dobre padlo.

Pani Zuzana našla pre nás aj staréfotografie – spomienky na spoločnédovolenky, tentoraz zo Šíravy, kde bolipracovníčky pošty v r. 1984.

Zuzka, ďakujeme za rozhovor!Dana Badžgoňová

Na fotografiách: Elena Filáčková smanželom Pavlom, Mária Zbudilová aZuzana Gašparová

Zuzana Gašparová, bývalá doručovateľka

Pracovala som na po�te Obec Beckov Vás srdečne pozýva na

Silvestrovskú zábavuktorá sa uskutoční

vo štvrtok 31.12.2009v sále kultúrneho domu.

Do tanca i na počúvanie hráhudobná skupina BONUS.Vstupné je symbolické: 1

O občerstvenie sa postará firmaBEKO Milan Nožina

Kultúrna komisia v spolupráci so základnouškolou usporiada

I. ročník vianočnéhostolnotenisového turnaja,ktorý sa uskutoční v utorok 29. decembra 2009so začiatkom turnaja o 9,30 h.Registrácia prebehne od 9.00 h. Turnaj sauskutoční v kategóriách:! zmiešané družstvo mladších žiakov –dievčatá a chlapci (6 – 12 rokov)! zmiešané družstvo starší žiaci (13 – 15 rokov)! družstvo mužov (16 – 99 rokov)! družstvo žien (16 a viac rokov)

Prihlasovať sa môžete už odteraz najneskôrdo 17. decembra 2009 na obecnom úradeu p. Martišovej, telefón 7742727mail:beckov.martisova@mail.t−com.sk.Srdečne Vás všetkých pozývame. IM

Vyhodnotenie vianočnej výzdobyexteriérov

V pondelok 28.decembra 2009 sauskutoční už tradičnévyhodnotenie vianoč−nej výzdoby exterié−rov.

Komisia začne shodnotením od 16.30h. Ak sa chcete hod−notenia zúčastniť, ne−zabudnite si v tomtočase rozsvietiť vonkaj−šiu vianočnú výzdobu.Traja výhercovia zís−kajú od nás poukáž−ku v hodnote 20 eurona nákup v hypermar−kete Tesco NovéMesto nad Váhom.

10 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Je zvláštne posedieť si poviac ako tridsiatich rokoch sosvojou obľúbenou učiteľkouslovenčiny a dejepisu u nejdoma pri káve. Stalo sa a myrobíme rozhovor pre Beckov−ské noviny. Jednoznačne je topocta pre mňa.

Pani učiteľka ma čakala,bránka bola odomknutá.

My sme Vám ešte hovorili„súdružka učiteľka“. Aké jeVaše pravé meno?

Krstená som ako BoženaDagmar Goňová, ale vždy mavolali Daša. Aj ako triedna uči−teľka som mala na dverách lenMgr. Urbanová, bez krstnéhomena. Málokto vedel, že somvlastne Božena. Neviem, prečovybral otec pre mňa toto meno.

Z koľkých ste súrodencov?Bolo nás šesť detí. Brat Vlas−

tislav, ktorého všetci voláme La−cik, ja, dvojičky Danka a Hankaa mladšie dvojičky Lidka a Da−rinka. Medzi najstarším a naj−mladšími bol 16 ročný vekovýrozdiel.

Odkiaľ pochádzali rodičia?Môj otec Jozef Goňo bol re−

meselník, stolár z Nového Mes−ta nad Váhom. Mamička Emília,rod. Jurkovičová pochádzala zDechtár. Rodičia celý život pra−covali a žili pre svoje deti a ne−smierne túžili, aby všetky získa−li vzdelanie, aké oni nedostali.Brat sa vyučil za sústružníka, jeveľmi dobrý odborník. Jednasestra má maturitu, ostatnémáme vysoké školy. Keď promo−vali najmladšie dvojičky, tak otecplakal od dojatia. Splnil sa musen. Mal už vtedy 70 rokov. Mydeti chováme veľkú úctu k na−šim rodičom. Mama má dnes 91

rokov, býva so sestrou Darin−kou, staráme sa o ňu. Len jejsplácame to, čo sme dostali vmladosti. Všetci vnúčence, za−ťovia sú vysokoškolsky vzdela−ní. Moja mama žije medzi ľuď−mi, ktorí si ju vážia. Splnil sa jejživotný sen. Preto je aj mysľoutaká svieža. Už aj pravnučka jegymnazistka.

Kedy umrel otecko?Bolo to rok po promóciách

najmladších dvojčeniec. Nemalani 71 rokov. Dožil sa, že všet−ky deti boli zaopatrené. Mamaje už štvrť storočie vdova. Rodi−čia museli veľmi ťažko robiť, abyuživili šesť detí. V našej rodineje úžasná súdržnosť. Napríkladneter Hanička s manželom je vNew Yorku, pracujú tam akovedci, ale každý týždeň volábabičke, aby vedela, ako žije−me. Keď babička ležala v ne−mocnici, poslala jej kurieromkyticu 25 červených šípovýchruží. To bolo v nemocnici niečoneobvyklé.

Kde ste chodili do školy?Gymnázium som absolvova−

la doma, v Novom Meste nadVáhom. Veľmi som chcela štu−dovať právo, ale vtedy sa tonedalo. Druhou mojou láskoubol dejepis a literatúra, tak somišla na Pedagogický inštitút vMartine, kde otvárali kombiná−ciu dejepis – slovenský jazyk.Bývali sme na internáte s me−dikmi, popri nich sme sa naučilitvrdo pracovať. Po dvoch rokochnás presunuli do Banskej Bys−trice, tam som aj promovala.

Kde bolo Vaše prvé praco−visko?

Prvé pracovisko bolo v Bec−kove. Aj posledné. Po promóci−ách v r. 1967 som hneď nastú−pila do Beckova, kde som pra−covala až do dôchodku, teda dor. 2003. Celých 35 rokov v Bec−kove! Do Beckova vtedy prišloviac mladých učiteliek. Približ−ne v rovnakom čase sme si za−kladali rodiny, narodili sa námdeti.. Navzájom sme si radili.Marta Reháková bola najstaršia,bola už vydatá, delila sa s namio recepty a rady. (Teraz p.uč.Urbanová vstala a priniesla zo−šit, kde má zapísané recepty nazákusky a koláče od svojichkolegýň z Beckova aj s po−

známkami o kvalite, napr. nie jedobré, veľmi dobré..) Bola tamveľká súdržnosť medzi nami,preto rada spomínam na tietoroky.

Aká bola vtedy beckovskáškola?

Beckovská škola bola „pan−ská“, mestská. Riaditeľ Jozef Ba−rančík si na to potrpel. Nesmier−ne si vážim toho, že nás naučilveľkej pracovitosti a že si vedelzastať svojich ľudí. V riaditeľnima zvozil, ale vonku nie. Vždysa nás zastal. Mal aj zápornévlastnosti. Čo by som mu vyčí−tala aj po rokoch je to, že malveľa možností, ale nepostaviltelocvičňu (cvičilo sa na chod−bách) a jedáleň v škole. Ostat−né školy to mali, ale my nie. Aleasi to bola taká doba.

Boli ste v KSČ?Nie. Nebola som v žiadnej

strane. Nemám pocit, že by sombola za to postihovaná. V škol−stve veľa učiteľov nebolo v stra−ne. Vtedy sme museli mať veľarelácií k rôznym výročiam, napr.k VOSR. Pripravovali sme reci−tačné – tie som mala na staros−ti ja – a hudobné pásmá. EvkaBumbálová robievala výzdobuškoly. Pripravovali sme relácieaj pre obec. Na MNV visel har−monogram relácií do obecnéhorozhlasu k výročiam na celý rok.Neviem, ako sme to stíhali. Re−citovávali dievčence Lomparto−vé, dievčence Tupé, DankaŠramková, Ty s Jankou Ondre−jovičovou.. a veľa iných. Bolo tona úrovni. Hudobné programypripravovala Reháková, neskôrČirková, Ilavská. Robieval sa jalampiónový sprievod po dedinek VOSR. Pre dedinu to bolooživenie. Na akadémie chodie−vali rodičia v hojnom počte. Detisa učili vystupovať na verejnos−ti. Ale pre učiteľov to bola veľkázáťaž. A žiadna odmena. Ďaku−jem všetkým deťom a ich rodi−čom, že sa zúčastňovali. Sálybývali plné. Museli sme to robiť.V pondelok sme mávali porady,v utorok politické školenia a je−denkrát do týždňa som učila ajpoobede.

Ako sa darilo beckovskejškole?

Za nás beckovská škola čosiznamenala. Barančík si nás vy−

choval podľa svojho vzoru. Ajkeď sme nesúhlasili, báli smesa ozvať. Čo povedal, bolo svä−té. Nedovolili sme si priečiť sa.Až keď sme boli staršie, naševzťahy sa zmenili. Dokázal pri−jať kritiku aj od nás. Po ňom pri−šiel Vladimír Kollár, ktorý začalbudovať telocvičňu a prístavbujedálne, dokončil to JaroslavFilip.

V časoch Barančíka ťažkostina škole boli hmotné. Vyučova−nie bolo na úrovni. Každý učiteľsa maximálne venoval deťom.Riaditeľ vždy hovorieval: „mest−ské školy a Beckov“ – malo tocveng. Lebo na súťažiach a rôz−nych olympiádach sa naše detidobre umiestňovali.

V škole ste mali autoritu.Áno, rešpektoval ma aj riadi−

teľ Barančík. Raz som sa ozva−la na jeho, vtedy nespravodli−vú, kritiku a stačilo. Bolo to me−dzi nami jasné.

Aký bol pre Vás odchod dodôchodku?

V r. 2003 som odišla do dô−chodku. Išli aj ďalšie: Bumbálo−vá, Čirková, Jankovičová. Dosta−li sme najnižší dôchodok. Boloto zlé obdobie. Nikto nám ne−ponúkol, aby sme ešte zostali.Riaditeľom bol Filip. Nerada nato spomínam.

Ale s prácou učiteľky ste sanerozlúčila?

Začala som učiť na „štvorke“v Novom Meste. Dva roky somučila slovenčinu. Veľmi sa mitam páčilo. Prešla som cez cestu(p.uč. Urbanová býva neďalekospomínanej školy), odučila somtri hodiny denne, lebo som malapolovičný úväzok, žiadne ško−lenia, triednictvo. Štvorka bolaveľmi dobre vybavená škola.Učitelia mali v každom kabine−te počítač, pripojenie na inter−net, telefón... Deti v meste maliďaleko väčšie možnosti ako vBeckove, ale nevážili si to. Vovzdelávaní by som nevidelaveľké rozdiely. Mala som šťastiena veľmi dobrých kolegov vBeckove aj v meste.

Máte pre nás príhody zo ži−vota?

Prvá je príhoda u gynekoló−ga. Nepríjemná. Ako každéráno, aj vtedy som sa veľmi po−náhľala, aby som stihla vyšet−

Beckovská škola oslavuje 50. narodeniny

PANI UČITEĽKA URBANOVÁ

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 11www.obec−beckov.sk

PÄ�DESIATKAV živote človeka je to zrelý vek, veľa skúseností,

výhier a prehier. Človek v tomto veku už niečo doká−zal.

Čo znamená päťdesiatka v živote školy?Písal sa rok 1957, boli prázdniny, ktoré sme trávi−

li spolu s jeden a polročnou dcérkou u svojich rodi−čov. Už presne neviem, aký to bol deň, ale bolo krás−ne slnečno. Na dopoludňajšej prechádzke sme sadostali k miestu terajšej školy. Zastavili sme sa priskupinke ľudí, ktorí na niečo čakali. Dozvedeli smesa, že bude položený základný kameň novej základ−nej plnoorganizovanej školy.

Zaujalo nás to ako učiteľov. Prišli obecní funkcio−nári, vedúci školského odboru súdruh Jozef Kociánz Okresného výboru v Novom Meste nad Váhom ainšpektor Tallo. Poklepali po kameni a začalo sastavať.

Čo znamená škola v obci s 1300 obyvateľmi? Vy−chováva deti od šiestich rokov až po pätnásťročnýchmladých ľudí, ktorí dostanú do ruky občiansky preu−kaz a zodpovedajú za svoje činy. Všetko, čo im ško−la dala, by mali využiť pre svoje dobro. V tomto ob−dobí života vidíme, my dospelí, aká je realita. Kaž−dou hodnotou, ktorú si žiak odnáša do života, cezrozumové schopnosti, zdravie, nadanie, sa mu otvá−rajú širšie horizonty. Bude ich vedieť využiť pre seba,rodinu, spoločnosť?

Základná škola dáva „základ“, preto názov základ−ná škola. Žiakom základnej školy bol vedec, kozmo−naut, profesor, lekár, premiér SR, ba i prezident. Vobci, ako je naša, znamená i stánok kultúry, vlaste−neckého uvedomenia – som Slovák. Základná školadáva základ budúcnosti, žiak cíti, že je členom náro−da, ktorý má svoju kultúru, svoje zvyky. Dáva základšportu a športovému správaniu.

S odstupom 20−tich rokov si uvedomujem, aká boladôležitá spolupráca rodiny a školy. Vážení rodičia,Vaše dieťa je v škole 5−6 hodín, škola mu dá základ,ale s rodinou je 18 hodín, trikrát toľko, rozvíjanieosobnosti dieťaťa je hlavne na Vás.

Čo popriať 50−ročnému jubilantovi? Veľa dobrýchžiakov, ktorých povedú učitelia, ktorí to majú ako po−volanie a nie zamestnanie. Vyučujúcim prajem, abyim zdravie slúžilo až do dôchodku, aby si rodičiauvedomili, že učiteľ je osobnosť, ktorú si majú vážiť,a nie pred deťmi zhadzovať jeho autoritu. Aby si našinajvyšší predstavitelia SR uvedomili, že škola dávarozum tomuto národu, a tak i učiteľa ocenili.

Do ďalšej päťdesiatky prajem všetko dobré!Učiteľka na dôchodku Margita Bubeníková

renie, aj autobus do Beckova. Tak sami podarilo v kabínke u lekára bezrozmýšľania sa obliecť a v chvatehodiť do tašky nohavičky a pančuchy,ktoré ležali vedľa mňa. A behom naautobus. Zadychčaná, už v školskomkabinete, som otvorila tašku. Kolegy−ňa Jankovičová sa počudovala nadtým, čo uvidela. To bola hanba! Keďsom telefonovala do ordinácie, dok−tor sa rehotal. Veci patrili jednej zu−bárke. Sanitkár jej musel kupovaťspodné prádlo, aby mohla von, lebobola zima. Samozrejme, hnevala sana mňa. Vtedy sme obe plakali. Sran−da je to len teraz.

Druhá je o Ondrejovi Šimovi, šo−férovi autobusu. Zlatý človek, dobrý,ústretový. Keď bol odchod autobusaa ja som ešte neprišla, zvykol vyhlá−siť: „Môžem štartovať, lebo Daša budenastupovať pri Javorine“ alebo keď sachodilo z námestia: „Počkáme chvíľu,lebo Evka Bumbálová išla do papier−nictva.“ Ľuďom ochotne vyberal liekyz lekárne. Nikdy neofrflal, počkal nanás.

Spomínate na svojich prvých žia−kov?

Rada na nich spomínam. A hlav−ne na tých, ktorým som bola triednou.Bolo to v čase, keď som sa vydala anarodil sa mi syn Janko. Žiaci sa nanás chodili pozerať, dodnes mámdupačky a papučky, ktoré uplietlamama jedného z nich. Bola to veľmidobrá, súdržná trieda, stretávame sadodnes.

S kým trávite voľný čas?Som na dôchodku, ale program

mám na celý týždeň. (Ukazuje mi ka−lendár, okrem nedele a jedného dňav týždni, má každé popoludnie aspoňjedno podujatie. Dnes večer napr. ideaj so sestrou Darinkou do kultúrnehodomu na divadelné predstavenieMám okno od Radošíncov.) Nenudímsa. Dopoludnia chodím k mamičke.Upratujem, varím. Popoludnie už mámpre seba. Jedenkrát do týždňa cho−dím cvičiť do klubu dôchodcov a doMestskej knižnice prečítať si dennútlač a časopisy. Som tajomníčka MOMatice slovenskej v Novom Mestenad Váhom. Pripravujeme prednášky,zájazdy. Naposledy sme mali veľmipeknú besedu s p. Evou Kristínovou,nádherne recitovala básne MartinaRázusa. Od jari do jesene mám prá−cu v záhradke. Necítim sa sama, cho−dievajú ku mne bývalé kolegyne zoštvorky a priateľky Bumbálová a Čir−ková, navštevujú ma aj bývalí žiaci.Posedíme v záhrade a zaspomíname.

Kedy zomrel manžel?Zomrel náhle pred tromi rokmi.

Dlho som sa z toho nevedela spa−mätať. Rok som chodila po lekároch.

Bol o 15 rokov starší. Najväčšie jehoželanie bolo, aby syn vyštudoval, a tosa mu aj splnilo. Bol hlboko veriaci.Postaral sa o nás. Má ešte dcéruz prvého manželstva, v súčasnostižije v Austrálii. Napriek tomu sú me−dzi súrodencami veľmi dobré vzťahy.

Ako dôchodkyňa máte čas. Akoho využívate?

Rada cestujem. Napríklad Rím aVatikán tento rok, ale aj Švajčiarsko,každý rok kúpele na týždeň. So štvor−kou chodíme na úžasné zájazdy, bolisme v Paríži, v Ríme, ale aj v Tat−rách, v Prahe. Chodievam aj sama.Aj do divadla do Bratislavy. Vtedy pre−nocujem u syna.

Odkaz pre kolegyne?Aby učili s láskou a trpezlivosťou,

lebo sa im to raz všetko vráti. Najmäkeď budú žiaci dospelí. Želám im, abysa nielen dožili dôchodku, ale abyboli aj zdravé a bohaté. Inak to ne−stojí za nič. Keď budú len povrchné,to je nič. Treba vkladať lásku.

Pani učiteľka Urbanová má veľaspomienok. Stále je aktívna. Jej domje v poriadku zvnútra aj zvonka.Záhrada – priam príkladná. Drevinysú odborne zastrihnuté a priprave−né na zimu. Rada cestuje, chodievana výlety s maticou, aj s kolegyňa−mi zo štvorky, dopraje si liečenieraz do roka. Stará sa o svoje zdra−vie telesné aj duševné. A neustáleje v kontakte so synom a s ostat−nou rodinou. Čo si možno želať viac?Možno len ticho závidieť: dostala odsvojich rodičov veľký dar vzájom−nej rodinnej súdržnosti, a ten je abude po všetky dni poistkou protisamote a všetkým neduhom seni−orského veku. Tento rok oslávila 65.narodeniny. Šťastný a spokojný člo−vek. Pani učiteľke preto želáme, abyju zdravie a rodinná pohoda nikdyneopustili. Všetko najlepšie!

Ako možno vyjadriť úctu, ktorúchováme k tým, čo nás uviedli dosveta poznania? K tým, čo nás učilinielen základom vied, ale ktorí náspostavili na cestu k vzdelaniu,k celoživotnej túžbe poznávať veciminulé i súčasné? Ako možno po−ďakovať človeku, ktorý bol osob−nosťou aj v očiach adolescenta, kto−rý ukázal, že pojem „dobrý učiteľ“je živý, skutočný človek, ktoréhomeno poznáme. Každý máme iné,toto je jedno z mojich: Daša Urba−nová.

Za rozhovor ďakujeMgr. Dana Badžgoňová

V Novom Meste nad Váhom a Bec−kove 3. novembra 2009.

12 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Vy sa pýtate a my odpovedáme...Tak, milí čitatelia BN, toto je rubrika zo školského

časopisu Hlaváčik, kde žiaci našej školy môžu klásťotázky. My sa im snažíme odpovedať na každú a ,sa−mozrejme, že aj naši učitelia. Môžu sa teda pýtať zakejkoľvek oblasti, otázka bude zodpovedaná. A ne−musia sa hanbiť, môžu sa aj podpísať (prezývka stačí).

Tu sú otázky našich spolužiakov, na ktoré sme sasnažili zodpovedať.

1. Kedy budú MS vo futbale?Tak tie budú od 11. júna do 11. júla 2010 v Juhoaf−

rickej republike. Môžeš si našetriť a potom pozvi aj násdve.,Terezku + Veroniku.

2. Budú už konečne zrkadlá na dievčenských WC?Počuli ste v piatok pani zástupkyňu. Až bude WC

vždy čisté, žiadne popísané veci na dlaždiciach, takpotom áno.

3. Je to pravda, žebude nočné spanie vškole? (nedočkavá)

Tak túto otázku smepreberali na žiackom par−lamente. P. uč. Striežen−cová povie presný termín.Malo by to byť v novem−bri. Bude to "číta celá ško−la“. Z piatich kníh sa vy−berie jedna a tú si bude−me čítať do školského roz−hlasu. Samozrejme, žebudú k tomu aj súťaže.Zvlášť to bude pre prvý stupeň a zvlášť pre druhý stupeň.

4. Kedy bude zimná olympiáda? (fanúšik)Ďalší fanúšik zimných športov. Tak, aby si vedel.

Zimné OH sa uskutočnia vo februári 2010 v kanad−skom meste Vancouver. A pre našich hokejistov: natejto olympiáde vystúpia aj naši hokejisti. Dúfame, žesa pobijú o tie najcennejšie kovy.

5. Na rodičovskom združení povedali, že budememať v škole ovocie a ovocné šťavy. Kedy? (ovo)

Dúfam, že čoskoro. Zatiaľ je to všetko v štádiu rieše−nia. Pretože: 73% platí EÚ a 27% doplácajú rodičia.Lenže naše Ministerstvo pôdohospodárstva sa eštenedohodlo s dodávateľmi, a tak školy čakajú. Viete,spravil sa okolo toho veľký tresk, ale skutky ešte žiad−ne. Tak nám neostáva nič iné, len čakať. Ale nebojte,dočkáme sa!

6. Prečo nemôžeme ísť tento rok do Talianska?Veľmi jednoduchá odpoveď. Pretože tento rok oslavu−

jeme, pretože naša škola má 50.výročie. A tak sa musí−me prispôsobiť oslavám, ktoré vyvrcholia v máji 2010.

Tak, toto sú otázky, na ktoré sme sa snažili nájsť od−poveď. Na Vaše ďalšie otázky sa už nedočkavo tešíme.

Nika Martišová + Terezička Kolesíková

Trochu o bozku...Starí Gréci nepoznali výraz pre bozk. Až v 5. storočí

pred naším letopočtom sa v diele Aischyla objavujebozk ako prejav vrúcneho a silného citu, prejav vďakya lásky. Časom sa zaužívala predstava, že dychom pribozku sa prenáša duša na druhého človeka. Za prejavúcty sa považoval bozk na čelo, ruku, oči i prsia. Detisa bozkávali tak, že ich pritom dospelí držali za uši aťahali do výšky. Bozk na nohy, kolená i ruky sa pova−žoval za prejav poddanosti. (z Hlaváčika)

Ďalšia pani učiteľka je Mgr. Zuzana Szi−jartová (pre tých skôr narodených, ktorý jupoznajú ako Sládekovú). Nie je to úplne novápani učiteľka. V našich žiackych životochsa objavila, keď sme boli tretiaci a dodnesna ňu spomíname s láskou. Bola super.Teraz sa nám opäť vrátila. Už nás neučí,ale aspoň je v škole. Aj jej sme položili 10otázok, na ktoré nám rada odpovedala.

1. Pani učiteľka, ako sa Vám páči vtejto škole?

Zatiaľ sa mi páči.2. A čo sa Vám tu páči?Hm. Sú to hlavne deti a práca v škole.3. Učili ste aj na inej škole?Áno, bola to škola Dlhé Hony v Trenčí−

ne.4. Chceli ste byť učiteľkou od malička?Tak to vôbec nie. Chcela som byť... (a

to je hádanka pre našich žiakov. Treba zistiť,čím chcela byť pani učiteľka Szijrtová. Od−povede môžete hádzať do škatule pri zbo−rovni. Traja vyžrebovaní dostanú odmenu).

5. Čo by ste zmenili na tejto škole?Zatiaľ nič.6. Kto je Váš idol v živote?Môj idol? Nemám žiadny idol.7. Ako sa Vám darilo v škole?(smiech) Na prvom stupni to bolo pre

mňa ťažké, nemala som vynikajúce výsled−ky. Ale potom som sa zlepšila.

8. Aký predmet ste mali najradšej?Hudobnú výchovu (hahaha).9. V čom ste boli najlepšia?Ani neviem. Nebola som nejaký vynika−

júci žiak.10. Aké sú Vaše záľuby?Hm, teraz ste ma dostali. Rada čítam,

plávam, športujem a tak...11. Komu držíte palce v SUPERSTAR?Nepozerám to, tak ani neviem, kto tam je.

Pani učiteľka, nech sa Vám darí a užneodchádzajte!

Za rozhovor ďakujúMaroš Kanáloš a Pavol Strieženec

Pani učiteľka Zuzka

"Všetky uši ma z toho bolia.“ (K. Krch−navá na hodine Sj)

"Na koľkú máme včera prísť?“ (P.Strieženec, miesto slovka zajtra)

"V slove krištáľ je mäkké i, lebo samôže rozbiť?“ (J. Kramárik – dobre odô−vodnené, však?)

"Na našej škole sú voše.“ (z rozhovo−ru dvoch prváčikov)

"Voda vyplní všetky džury v zemi.“(autor nechce byť menovaný)

"Zakliata panna vo Váhu a divný Jan−ko – to preto zostala pannou, lebo Jankobol divný“ (A. Lacková)

Otázka na hodine Sj: Prečo teraz ne−vznikajú ľudové piesne? "Pretože je krí−

za.“ (piata trieda)"Keď sa zotmie, tak najprv sa zotmie na

poli a potom to príde do dediny.“ (A. Lacko−vá)

Aj takto sa dá učiť: "Pravde žil som, kriv−du bil som, verne národ môj zabil som.“(miesto ľúbil som – autor nechce byť me−novaný)

Rozbor básne Naša reč je sladká jakmlieko Panny Márie... A žiak rozobral: Pre−to je naša reč sladká, protože mlieko jeteraz lacné a reč je dôležitejšia.“ (S. Polák)

Čo je to epicentrum? "No to je také, hentošak, oné, …no hento, šak viete, že…" (na−ozaj neviem)

(z Hlaváčika)

Nezabudnuteľné výroky našich žiakov

BURIZÓNOVÉ HRUDKY3 ks vajce, 300 g cukor práškový, 250

g maslo, 40 g hrozienka, 50 g orechy lies−kové (poseka−né), 2 PL ka−kao, 1 bal buri−zóny

Vajcia scukrom mie−šame nad pa−rou, až kýmzmes ne−zhustne. Po−tom postupnep r i d á v a m emaslo a mie−šame, až kýmn e v z n i k n e

hustejšia pudin−gová zmes (cca 30 minút). Do mierne tep−lej zmesi potom primiešame hrozienka,oriešky, kakao a 3/4 balíčka burizónov. Po−mocou lyžice naberáme hrudky, ktoré ešteobalíme vo zvyšných burizónoch a uloží−me do košíčkov. Malo by ich byť cca 60.

BEBE−STRIEŠKA1 bal BeBe keksy svetlé, 1 bal BeBe

keksy tmavé, 15 dg cukor práškový, 20dg maslo, 50 dg tvaroh, 2 ks banán, polevačokoládová

Maslo s cukrom a tvarohom rozmieša−me, ochutíme rumom (používa sa ručnýšľahač). Na alobal poukladáme do šachov−nice BeBe keksy do 3 radov po 7 kusov(striedame svetlý a tmavý keks). Potriemepolovicou tvarohového krému a zakryjemeznovu keksami BeBe poukladanými akošachovnica, ale teraz na tmavý keks svet−lým a opačne. Rozotrieme zbytok krému,a na prostredný rad položíme ošúpané ba−nány. Vezmeme alobal a z oboch dlhšíchstrán priklopíme k sebe tak, že sa keksynavrchu spoja do striešky. Po zatuhnutí vchladničke polejeme čokoládovou polevoua dáme opäť vychladiť do chladničky. Po−tom už len krájame...

FERRERO ROCHER4 ks oblátky plnené (tatranky), 6 PL čo−

koládový krém (Nutella) (stačí lacnejší!), 50g arašidy (nesolené), poleva čokoládová

Tatranky (alebo iné keksíky) rozdrobí−me, pridáme k nim 6 lyžíc mierne roztope−ného čokoládového krému a najemno na−sekané nesolené arašidy. Zo zmesi vytvá−rame guličky, ktoré namáčame v rozpus−tenej čokoláde a nakoniec ich ešte môže−me obaliť v nasekaných arašidoch. Pouk−ladáme ich do košíčkov a dáme do chladustuhnúť.

Matast3 ( z Hlaváčika)

Recepty pre mladých

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 13www.obec−beckov.sk

Úvodom nášho príhovoru, ktorý boluverejnený v predchádzajúcom čísleBeckovských novín pod názvom„Máme dosť času?“ sme sa sústredilina potrebu rozlíšenia trvania, či rých−losti plynutia času nezávisle od nás anášho vnímania, ktorý je odlišný vnašom zážitku vo svojom trvaní vzávislosti od rôznych okolností a uviedlisme, ako sa odlišuje v našom vníma−ní dĺžka jeho trvania v závislosti na−príklad od príjemnosti či nepríjemnostinášho zážitku tak, že napríklad časčakania v ordinácii na vytrhnutie zubasa nám zdá veľmi dlhý, úplne sa vle−čie, pričom čas trávený pri milovanejosobe nám ubehne veľmi rýchlo a zdása nám byť veľmi krátky.

V určitej súvislosti s rýchlosťou čipomalosťou plynúceho času sme od−bočili i do oblasti našich spoločensko−ekonomických problémov zrýchľova−nia dopravy, zlého stavu cestnýchkomunikácií, nedostatku parkovísk,atď. Pri tom sme ostali dosť dlžní od−povedi na otázku, ktorá bola v sa−motnom názve nášho príspevku aktorá znela: Máme dosť času?

Pri odpovedi na túto otázku je po−trebné povedať, že ide obyčajne osubjektívne tvrdenie, ale v skutočnosti,či máme alebo nemáme dosť času,nezávisí častokrát iba od nás, ale odobjektívnej skutočnosti. Napríklad, akzmeškáme čas odchodu vlaku a ďal−ší najbližší vlak nám pôjde až o hodi−nu, máme všetci, čo sme odchod tohtovlaku zmeškali, rovnako dlhý časčakania na ďalší vlak, čiže jednu ho−dinu. Ale subjektívne táto hodina ča−kania sa môže v našom vneme, me−dzi zmeškalými jednotlivcami, zdať rôz−ne dlhá (trvať rôzne dlho), napr. pod−ľa stupňa nervozity emočne labilnej−šej osoby spôsobenej udalosťou vzni−ku čakania. Človek, ktorý sa nikamaž tak neponáhľa a nezáleží mu natom, či docestuje o niečo neskôr, budečakanie prežívať inak ako ten, ktocestuje na časovo určené stretnutie,súdne konanie alebo svadbu, či poh−reb a pod. No a čas bude rozdielneubiehať, či sa vliecť podľa stupňa na−rastania, či klesania duševného na−pätia, alebo stavu ľahostajnosti k tejtoudalosti. Človek by mal byť priprave−ný na takéto stresové životné situá−cie a naučiť sa ich aj zvládať. Ovšem,ako takúto udalosť, či problém zvlád−nuť, či riešiť, nie je niekedy také jed−noduché. Preto je lepšie problémoma stresovým situáciám predchádzať,ako ich musieť riešiť.

V prípadoch, keď ide o problémysúvisiace s našim oneskorovaním čimeškaním, je lepšie, ak im predídemevytváraním si časových rezerv. Tak,ako si vytvárame rezervy pri nákupeobčas nedostatkových tovarov, činákupe lacnejších skladovateľnýchpotravinárskych výrobkov, tak je ob−dobne vhodné pri predchádzaní náš−mu meškaniu a oneskorovaniu sa,vytvárať si rezervy i v čase, z ktoré−ho by sme mohli čerpať pri vznikujeho nedostatku. Tak napríklad pri ces−te vlakom počítame s časom na ná−kup cestovného lístka 5 minút, ale pripokladni nás prekvapí mimoriadne

dlhý rad čakajúcich a čakanie budetrvať nie 5, ale 15 minút. Nevzniknenám stres z čakania, ak budeme maťv talóne (rezerve) zaplánovanýchďalších nielen 15, ale možno aj viacrezervných minút.

Je, ovšem, pravdou, že takéto vy−tváranie časových rezerv nám ube−rá, či kradne veľa z nášho voľnéhočasu. Ale nemalo by to byť na úkormožnosti nájsť si čas na venovaniesa činnostiam, o ktoré máme záujem,ktoré by uspokojovali naplnenie na−šich túžob po poznaní, ďalšom vzde−lávaní sa, oboznamovaní sa s obklo−pujúcim nás životom, nie iba v oblastispoločenskej, ale i v oblasti duchov−nej, v oblasti umenia, ale i zábavy ašportu tak, aby sme na otázku, čimáme dosť času nemuseli hovoriť nie,ale mohli odpovedať i áno s dodat−kom: „ale iba na tie aktivity, ktoré vrebríčku mojich potrieb budú stáť napopredných miestach.“ Je tiež prav−da, ako sa hovorí v starom porekadle„babka k babce, budú kapce“. Takmožno tiež povedať: minúta k minútea budú hodiny, alebo tiež : čas súpeniaze. Ale ak si uvedomíme, akýmprínosom pre našu spokojnosť v duši,je možnosť vyhnúť sa pre stratu týchniekoľko minút konfliktom, zbytočnýmhádkam a nesvárom, tak tých nie−koľko obetovaných minút netreba ľu−tovať.

Ešte na margo časových rezervby som rád dodal, že vzorom, ako nato, by mohli byť aj členovia beckov−skej Jednoty dôchodcov v ich dochvíľ−nosti napr. pri odchode na spoločnéautobusové výlety. Raz som k také−muto odchodu na výlet prišiel do au−tobusu jednu či dve minúty pred plá−novaným odchodom a v autobuse užvšetci čakali len na mňa. Ja som sinevytvoril žiadnu časovú rezervu,myslel som si načo, keď autobus od−chádzal z križovatky pred novinovýmstánkom. Spomínam si na túto uda−losť uvedomujúc si, že pre ľudí v po−kročilejšom veku rady na vytváranieakýchsi časových rezerv boli už vdávnej minulosti samozrejmosťou aautomaticky si ich vytvárajú na všet−ky potrebné situácie. Je to už zvyk aako sa vraví, zvyk je železná košeľa.

Nuž, ale teraz ďalej k dostatkučasu. Zdá sa byť úplne zvláštne, ženiekto má toho času neúrekom, do−konca sa občas aj nudí od nedostat−ku do čoho „pichnúť“ a nebyť televí−zie, by sa možno unudil k smrti. Nuž,toto by som ďalej ani nekomentoval aani by som sa nesnažil takýchto ľudíďalej posudzovať a prípadne ich na−zývať nedôstojnými názvami. Na dru−hej strane, chvála Bohu, väčšina znás sa v živote nenudí a mnohí bytoho chceli v živote ešte veľa vyko−nať, či dosiahnuť, a to nie iba v pro−spech seba, ale najmä v prospechtých, ktorí to od nás očakávajú.

K nášmu konštatovaniu, pokiaľ ideo dostatok času, že niekto ho mádostatok, ba má ho i prebytok a niektoho má tak málo, že mu zďaleka ne−stačí na všetko, čo by chcel vykonať,či dokázať zvládnuť, netkvejú iba vofyzických či psychických danostiach

človeka a jeho intelekte, i keď tietozohrávajú tiež významnú úlohu akopredpoklad získania určitej pracovnejspôsobilosti, sú to ale predovšetkýmosobnostné vlastnosti, ako je naprí−klad charakter, záujmy, empatia, vy−trvalosť, čestnosť, atď., ktoré sa vy−tvárajú a upevňujú v interakcii člove−ka so sociálnym okolím. Sú to vý−chovné vplyvy prevažne rodiny avýchovno−vzdelávacích zariadení, pre−dovšetkým školy.

Nadbytok voľného času môže učloveka prameniť z viacerých príčin.Dôvodom môže byť napr. strata za−mestnania, v ktorom človek vykoná−val iba to, čo mu jeho priamy nadria−dený určil či nariadil, pričom nič inésám iniciatívne nespravil. A teraz, keďje iba doma a nikto ho vykonávanímnejakej činnosti nepoveril, nezorgani−zuje mu žiadnu prácu, nerobí nič, ibasa zabáva, navštevuje zábavné pod−niky, hrá na automatoch či karty ajedinou jeho „pracovnou náplňou“ jechodiť sa hlásiť na úrad práce. Ďal−ším dôvodom prebytku voľného časumôže byť, keď človek má síce za−mestnanie alebo je študentom, alenezískal doteraz návyk iniciatívne nie−čo robiť, napr. v domácnosti, v ktorejtrávi svoj voľný čas, iba leňoší a „sní−va“, čím by mohol byť, čo by moholrobiť, čím a ako by si mohol spríjem−ňovať život, ale ostáva iba pri snoch.Mohli by sme vymenovať veľa ďal−ších skutočností, ktoré sú dôvodom

„prebytku“ voľného času, ale koreňich existencie, okrem vzácnych výni−miek, spočíva v chýbajúcich výchov−ných vplyvoch školy, ale najmä rodi−ny a negatívne na mládež pôsobia−cich „chorých kamarátstiev“, ktorévšak, žiaľ, v poslednom čase môžubyť i v dotyku s drogovou závislos−ťou.

No a teraz niekoľko slov k tým,čo sa sťažujú na nedostatok voľnéhočasu. Nemajú ho väčšinou preto, žesú zaťažený nadmerným množstvomaktivít, ktoré nie je možné v dennomčase zvládnuť. Jediným riešením jezískať dostatok voľného času aj naniečo iné, čo v dennom stereotypevykonávajú, a to je možné cestouredukcie, vynechaním tých prác, kto−ré selekciou podľa významnosti znášho denného stereotypu vynechá−me. (Môžeme na to použiť metóduzoradenia vykonaných činností pod−ľa ich významnosti pre nás nami sta−novenými kritériami ich obodovaním.)Ponecháme tých činností iba toľko,aby sme získali čas napríklad na re−lax, oddych, zábavu, regeneráciu fy−zických i psychických síl, prípadne ina niektoré pracovné činnosti, ktoréby sme tiež radi vykonávali.

Záverom, v odpovedi na otázku,či máme veľa alebo málo voľnéhočasu, treba konštatovať, že je to rela−tívne. Máme i nemáme, ale veľa závi−sí nielen od tých druhých, ale i odnás. PhDr. Štefan Graca, CSc.

Ako vnímame a vyu�ívame čas

Z práce sa žena vrátila nesko−ro, unavená a podráždená, keď zis−tila, že na ňu jej šesťročný syn čakávo dverách.

SYN: „Mami, môžem saťa na niečo spýtať?“

MAMA: „Iste, no čo je?“SYN: „Mami, koľko zarábaš na

hodinu?“MAMA: „Do toho ti nič nie je. Pre−

čo sa ma na to vôbec pýtaš?“, od−povedala žena nahnevane.SYN: „Lento chcem vedieť. Povedz mi, pro−sím, koľko zarobíš na hodinu?“

MAMA: „Keď to musíš vedieť, takje to 100 korún na hodinu.“

SYN: „Ach tak,“ vzdychol si chla−pec so zvesenou hlavou.

SYN: „Mami, môžem si požičať50 korún?“

Matka bola bez sebe: „Ak si sapýtal iba preto, že si chceš požičaťna nejakú hlúpu hračku alebo inýnezmysel, tak odpochoduj späť dosvojej izby a choď spať. Premýšľajo tom, prečo si tak sebecký. Ja sav práci nedriem iba pre nejakú det−skú ľahkovážnosť.“ Chlapec potichuodišiel do svojej izby a zatvoril zasebou dvere. Žena si sadla a chlap−cove otázky ju rozhnevali ešte viac.Ako sa jej môže takto pýtať, len abydostal nejaké peniaze? Asi po hodi−ne sa žena upokojila a začala pre−mýšľať: Možno, že na niečo skutoč−ne tých 50 korún potreboval. A veľ−mi často si peniaze nepýtal. Ženaprišla ku dverám do chlapcovej izbya otvorila ich. „Už spíš, synček?“

spýtala sa. „Nie, mami, som hore,“odpovedal chlapec. „Premýšľalasom, možno som na tebe zbytočnevyletela,“ vraví žena. „Bol to dlhý,

úmorný deň a ja som na tebavšetko vyliala. Tu máš tých50 korún, ktoré si chcel.“

Malý chlapec sa posadil a usmial.„Ach, mami, moc ďakujem,“ zajasal.Potom siahol pod vankúš a vytiaholpár pokrčených bankoviek. Ženavidela, že už nejaké peniaze má apocítila, ako sa jej znovu zmocňujehnev. Chlapec spočítal všetky svo−je peniaze a potom pozrel na mat−ku. „Proč chceš viac peňazí, keďuž nejaké máš?“, zavrčala matka.„Pretože som nemal dosť, ale terazuž mám,“ odpovedal chlapec. „Mami,teraz mám 100 korún. Môžem sikúpiť hodinu tvojho času? Prosím,prídi zajtra skôr. Mohli by sme spoluvečerať.“ Žena bola zdrvená. Obja−la svojho malého syna a prosila hoo odpustenie. Toto je len kratučkápripomienka všetkým, ktorí v životeveľmi tvrdo pracujú. Nedopustime,aby nám čas pretiekol medzi prsta−mi tak, že by sme ho nestrávili stými, na ktorých nám naozaj záleží,ktorých máme v srdci. Nezabúdaj−me zdieľať náš čas v hodnote 100korún s niekým, koho naozaj miluje−me. Ak zajtra zomrieme, firma, u kto−rej pracujeme, si za nás nájde ná−hradu v priebehu niekoľkých hodín.Ale rodina a priatelia, ktorých opus−tíme, budú cítiť stratu po zvyšok ži−vota. (internet)

ČAS

14 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Spoloèenská kronikaNa spoločnú cestu životom vykročili24.10.2009 − Miroslav Jordán a Barbora StankovskáBlahoželáme

50 rokov: Ľudmila Habšudová, Gabriela Jurovichová55 rokov: Jaroslav Gazdík60 rokov: Ján Sedláček, Pavol Hajdúšek,

Angela Psotná65 rokov: Rudolf Gergeľ, Ing.Martin Neboháč,

Štefan Švačarek, Marta Šimková,Mária Koreňová, Eva Striežencová

70 rokov: Ján Hladký, Bohuslava Masariková,Mária Vlnová

75 rokov: Jozef Fielder, Mária Babicová80 rokov: Mária Marázová85 rokov: Ľudmila Ondrejovičová

Rozlúčili sme saMilan Klech − 24.11.2009Mária Vaculíková − 26.11.2009.

Anna Benková

BLAHO�ELANIA

Už osemdesiat rokovoslávil v dobrom zdraví nášrodák a úspešný športovec,držiteľ Pamätného listu z prí−ležitosti 800. výročia prvejpísomnej zmienky o obciBeckov, pán

Mgr. Dušan ČIKEL.K jeho okrúhlemu životné−

mu jubileu mu želáme pev−né zdravie, veľa duševnýcha fyzických síl, aby sa mohol venovať svojim záľubám arád sa vracal do svojej rodnej obce. RR BN (b)

Hovorí sa, že čas ubieha akovoda. Ešte nedávno sme vstupo−vali do života, zakladali si rodiny,tešili sa z prvých krôčikov či pr−vých slov našich detí! A zrazu súdeti dospelé a my máme polsto−ročie života za sebou! Stále mla−dej a aktívnej päťdesiatničke, na−šej kolegyni

Darinke JARÁBKOVEJželáme veľa zdravia, šťastia, lásky a spokojnosti v

osobnom a pracovnom živote. Členovia RR BN

foto: R. Benko

Už je to taký zvyk – na Vianoce savšetko musí vyupratovať, vyčistiť a vyumý−vať ale aj vyzdobiť, skrášliť ba niektorí ažvyčačkať. Obchody už od polovice októb−ra útočia nanaše peňa−ženky a po−núkajú pará−du viac čimenej vkusnú(po najviac túmenej vkus−nú), v televíziisa odborníkvyjadruje ktohtoročnýmm ó d n y mtrendom vý−zdoby strom−čeka (aj tu ideskôr o drahéako vkusné)a v škatuliach na svoju chvíľu čakajú ozdo−by z minulých rokov, ktoré by nám boloľúto nepoužiť (keď sme už za ne toľko za−platili…). Samozrejme Vianoce nie sú o čač−kách a ozdobách, najdôležitejší je ich du−chovný rozmer, ale sú tak výnimočnýmidňami v roku, že si ich jednoducho potre−bujeme čo najviac užiť a sprítomniť v kaž−dej miestnosti, v každom kúte domu...

Tak, ak máte chuť, čas a náladu, všet−ko je už vyupratované a vyumývané, po−núkame vám tip na výzdobu, ktorá nestojíveľa peňazí, možno len času a trpezlivosti.Ak k tomu prizvete aj svoje deti, tak budetreba tej trpezlivosti ešte o trošku viac, ale

o to väčšia môže byť zábava (hlavne trebastrážiť nožnice):

1. Ak si tieto vystrihovačky obkreslítena výkres a vyšrafované časti opatrne vy−strihnete alebo vyrežete a podlepíte fareb−ným papierom, získate pekný vianočnýobrázok alebo vianočný pozdrav.

2. Ak na vystrihovačkách len vystrihne−te vyšrafované časti môžete ich priesvit−nou páskou prilepiť na (čerstvo vyumýva−né) okná. Zvonka bude okno pekne vy−zdobené a z vnútra bude slniečko svietia−ce cez obrázok kresliť na steny tieňom milývianočný motív...

3. Ak na−opak vystrih−nete bielečasti vystriho−vačky, vznik−nutú šablónupriložíte naokno a pre−triete umýva−teľnou farboualebo fareb−ným sprayom(zbohom, vy−l e š t e n éokná…) zís−kate tiež veľ−

mi pekný efekt...4. Ak sa vám táto hra s papierom zapá−

či, môžete si vytvoriť vlastné motívy a mož−no sa takto pripraviť už dopredu napríkladna Veľkú noc (ktorá, ako vždy, príde hneď,len čo sa spamätáme z Vianoc)…

Veľa chuti do tvorenia! (LM)

Vystrihovaèky... Blížia sa Vianoce, všetko sa ligoce...

Dňa 17.10.2009 ŠPORTOVÝ KLUBPOLÍCIE pri Obvodnom oddelení Poli−cajného zboru v Novom Meste nadVáhom (ŠKP OO PZ Nové Mesto nadVáhom) − strelecký oddiel, usporiadal4. ročník súťaže v streľbe na asfaltovéterče HOLUB 2009, ktorá sa konala nastrelnici PZ HURBAN Beckov. Na zor−ganizovaní súťaže, ktorá dosahuje vy−sokú úroveň, a to najmä vzhľadom najej náročnosť v zabezpečení bezpeč−nosti na strelnici, sa tak, ako iné razypodieľali: predseda ŠKP OO PZN.M.n.V. − Vlastimil Vavruš, podpred−seda – Peter Benko, predseda strelec−kého oddielu – Andrej Kvasňovský,dozor na strelnici – Ing. Marek Jambor.V sychravom počasí sa bok po bokuzišla dobrá nálada zúčastne−ných osôb s kvalitnými vý−konmi súťažiacich strelcov.S plným bodovým ohodno−tením zvíťazil Miloš Gúčik, nadruhom mieste sa umiestnilIng. Ján Kováčik, na treťommieste Jozef Ondrášik, štvrtémiesto obsadil Miroslav Já−nošík, piate Jaroslav Šimo.V neposlednom rade minedá nespomenúť aj nováči−

ka spomedzi strelcov − Ing. Pavla Sla−bého, ktorý sa zúčastnil prvých stre−lieb a jeho výsledky stáli za povšim−nutie.

V mene ŠKP OO PZ Nové Mestonad Váhom – strelecký oddiel sa ch−cem touto cestou poďakovať poľovné−mu združeniu PZ HURBAN Beckov zaprenajatie priestorov miestnej strelnicea umožnenie tak starším, už skúsenýmstrelcom strelecké zdokonaľovaniea novým získanie znalostí a zručnostív športovej streľbe.

Zároveň prajeme obyvateľom obceBeckov krásne prežitie Vianočnýchsviatkov v kruhu svojich najbližšícha do Nového roku vykročiť tou správ−nou nohou. Ing. Marek Jambor

4. ročník súťa�e v streľbe na asfaltové terčeHOLUB 2009

Kresby, ktoré uverejňujeme v tomto čísle,sú prácami detí našej základnej školy:

Sviečky, Roland Kanáloš, 4.r. − str. 9;Čižma, Soňa Masariková, 4.r. − str.9;Snehuliak, 4.r. − str.15;Snehuliak na hrade, str. 20;Snehuliak a dom, Luláš Šicko, 6.r.− str.18;Snehuliak, Zdenka Švachová, 6.r. − str.20;Snehuliak, Kristian Šramatý, 6.r.− str.12;Stromček, Adam Husár, 6.r. − str.12;Sviečky, Martin Švacho, 6.r. − str.4;Vianočná sviečka, Kristína Bánovská, 6.r.− str.3.

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 15www.obec−beckov.sk

Čo nám pripomína 16. nedeľa po Svä−tej Trojici?

Pre beckovských evanjelikov je to deň,kedy bol posvätený chrám Boží s pristave−nou vežou. Dovtedy sa schádzali v kosto−le bez veže. Tento bol postavený na krajidediny, na vlhkom mieste dávneho smetis−ka. Prestavba sa vykonala v období, keď vnašom zbore pôsobil pán farár Juraj Kočic−ký. Pamätám sa na jeho príchod do Bec−kova v roku 1937. Bol som 10−ročný chla−pec. S rodičmi, bratom Vladkom a sestrouOlinkou sme aj s ostatnými evanjelikmi ča−kali pri svätom Jankovi. Bola tam postave−ná slávobrána na jeho počesť. Takto si čle−novia zboru uctili príchod nového kazateľa.Ešte mi znejú v ušiach jeho slová a výkladslova Božieho, ktorý vždy začínal oslove−ním: „Milý zbore.“ V tom čase pán rechtor– kantor pán Groch, býval u nás.

Keď sa v nie ľahkých časoch – vojno−vých rokoch, rozhodol zbor pristaviť vežuku kostolu, pán farár nás duchovne po−vzbudzoval a podporoval a akoby všetkýmvlieval svojimi slovami silu do rúk. Ako sta−viteľ bol vybratý inžinier Baritus z Trenčína.Mal pri sebe mladého asistenta, ktorý s nímviedol stavbu. Viem, že veža sa muselaosadiť hlboko do zeme. Bolo treba vykopaťzáklad, jamu dva metre hlbokú. S bratomVladkom sme ako chlapčiská chodili po−máhať kopať. Otcovia robili náročnejšie prá−ce pri murároch. V slávnostný deň posvä−tenia chrámu bol kostol preplnený a mlá−dež stála v uličke medzi lavicami. Vtedyešte nebola zavedená elektrina a v lustrochv kostole sa svietilo sviečkami. Ako sme

tam počas slávnostných bohoslužieb stáli,vosk z lustrov nám po kvapkách padal nakabáty. Za iných okolností by nás mamič−ka pokarhala, že máme špinavé kabáty odnejakého huncútstva. Po posviacke bolapripravená hostina pre pozvaných v evan−jelickej škole. Školské lavice sa povynáša−li, ženy pripravili pohostenie pre vzácnychhostí. Potom sa išlo pozerať predstaveniedivadelnej hry, ktorú si nacvičili naši ochot−níci. Hralo sa v sále hotela Kollár pod hra−dom. Divadelná hra sa volala Marína Hav−ranová, dej bol z revolučných meruôsmychrokov 1848. Viem, že Vladko Tupý hralobuvníckeho majstra Havrana, ten mal to−variša. Majstrovu dcéru hrala Milka Ikášo−vá. Adam Skúpy, ktorý robil vtedy na nota−riáte, hral provládneho úradníka, pritom všakdržal stranu povstalcom. To bola hlavnámyšlienka hry. Pamätám sa na vyvrchole−nie deja: bola svadba majstrovej dcéry soštátnym úradníkom. Zaujímavá vec bola, žeAdam Skúpy bol v skutočnosti zaľúbenýdo Milky a celý dialóg prežíval, akoby zosrdca za seba. Za manžela si však vybra−la iného.

Ochotníci sa večer po predstavení vrá−tili späť do evanjelickej školy a začali hodo−vať. Boli to vlastne prvé evanjelické hody –deň posvätenia chrámu.

Spomienky Olivera Kollára zapísala vnovembri 2009 neter

Ing. Darina Jarábková(Beckovský evanjelický kostol bol po−

svätený 23.09.1945 biskupom Dr. Š.Osuským.)

EVANJELICKÉ HODY FARSKÝ KOSTOLVýznamnou stredovekou pamiatkou obce je rímsko−

katolícky farský kostol sv. Štefana kráľa v podhradí, ktorýsi dodnes zachoval gotický výraz.

Podľa historikov vznikol už v 11. storočí. Niektoré sta−vebné prvky dnešného kostola sú zo „stiborovského“obdobia rokov 1400−1410. Čiastkový výskum sa urobilpri realizácii kanálov odvádzajúcich vodu zo striech kos−tola. Vo vykopaných ryhách na severnej strane kostolasa odkryli časti viacerých stavebných konštrukcií, čo jeznakom, že kostol bol viackrát prestavaný.

O histórii kostola sa viac dočítate v monografii Bec−kov I., str. 159−161. Toľko v krátkosti z histórie.

Moje kroky niekoľkokrát v týždni vedú na návštevup. Evky Pavlíkovej. Od samého začiatku opráv kostolasom sa dívala, ako práce pokračujú. Teraz, keď mojeoči spočinú na ukončenej práci, je to pohľad, ktorý hrejesrdce a oči hovoria: je to krása.

Pán farár Pa−eDr. Tibor Šubavzal na svoje ple−cia veľkú ťarchu.Ale jeho mladosťa pevná vôľa zví−ťazili. Pri pácachpomáhali aj niek−torí farníci.

Muž, ktorý uro−bil robotu na jed−notku, je p. PeterOndrejovič. Obdi−vovala som ho vi−siaceho na lanepri práci na fasá−de kostola alebopri preskrutkova−ní celej strechy. Vtomto roku dosta−la nový šat i stre−cha. Táto opravasa urobila aj vďa−ka finančnej pod−pory farníkov.

Za takto opravený kostol by sme mali byť vďační p.farárovi Tiborovi Šubovi, ktorý nie raz pracoval manu−álne, pomáhal, kde bolo treba.

Takto pekne upravený farský kostol neraz upúta ituristov idúcich na hrad – venujme mu pohľad i my,domáci.

Margita Bubeníková

stavebné úpravy pri kostole 2006 (foto P.Ondrejovič)

P.O. v júni 2009pri natieraní stre−chy kostola

Sneh padáSú vzdialení stovky kilometrov, no mysľou sú stále

doma. Odišli dávno, ale im sa to zdá, akoby to bolo vče−ra...

Jedným z tých, čo nezabúdajú na Beckov, je i ŠtefanPaulus z Michiganu. Svoju nostalgiu za Beckovom „polo−žil na papier“. Ako to neskutočne dnes znie, keď napíšepo oslovení aj „milé Slovensko“ a spomína si na zimu vBeckove, citujem: „Dnes je krásny deň. Sneh padá avšetko je biele. Keď som bol asi desať rokov starý, topamätám, že to boli dobré a krásne dni. Som zobral mojesánky, čo mi môj starý otec zhotovil. Šli sme sa sánko−vať. Pod zámkom (hradom) to bolo dobré miesto sa sán−kovať. A čil, keď sedím, kde je teplo, vidím, že sneh padá.Ja som rád, že ten krásny poklad je pred oknom. Nomyslu som doma...“ Ľubomír Paulus

Nájdite si hodinku času a urobte radosť sebe, mladšímsúrodencom či blízkym s nebeským anjelikom, ktorý doká−že mávať krídelkami. Prajem vám veľa potešenia pri jehozhotovovaní.

Budete potrebovať: výkresový papier, farbičky, ceruzku,motúzik, korkovú zátku, 2 patentky, 1 korálku, lepidlo, nož−nice, fixku. Najprv si ceruzkou podľa šabló−ny obkreslite anjelika s krídelkami na výkresa vystrihnite. Vyfarbite ho farebnými ceruz−kami a obrysy zdôraznite čiernou fixkou. Nož−ničkami vystrihnite anjelikovi dve dierky naúrovni ramien a na každom krídelku jednu, abyste do nich pohodlne vložili patentky. Patentka−mi pripnite krídelká k telu. Ďalšie dva otvory pre−pichnite: do krídel nad patentkami a prestrčte ceznich motúzik: Zauzlite ho a na konci upevnite korálkou.Keď potiahnete motúzikom, mali by sa krídelká pohybo−vať. Z korkovej zátky odrežte koliesko cca 4 mm široké az motúzika si pripravte očko na zavesenie. Korkové koliesko potrite lepidlom, prilož−te k nemu pútko a prilepte zospodu k hlave aňje1ika: Ked’ pútko zaschne a drží, stačíuž iba nájsť vhodné miesto na zavesenie nebeského anjelika. Nodam Beckov

16 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

ÚVODVy, čo budete čítať nasledujúce riadky, museli by ste zažiť ten krásny

náboženský život, tú činnosť, aby ste mohli lepšie pochopiť povíchricu, ktorápotom všetko zmietla.

Preto prv, než sa dostanem k písaniu vlastných spomienok, obráťmepohľad trochu späť. Pre lepšie pochopenie toho, čo sa stalo v roku 1950 apotom v ďalších rokoch hlavne v náboženskej oblasti, uvádzam v článku„Katolícka cirkev na Slovensku“:

Vládne vyhlásenie z r. 1940 určuje program náboženskej politiky: „Slo−venská vláda sa bude usilovať, aby pomer medzi Cirkvou a ňou bol srdečnýa aby medzi obidvoma nastalo obdobie užitočnej spolupráce.“

Vláda sa snažila zachovať paritné zastúpenie pre všetky konfesie v spo−ločenskom živote. Školský zákon z 26. novembra 1940 uznával školy kaž−dej konfesie. Ak počet žiakov bol rovný, nijaká konfesia nebola uprednost−nená, a v tom prípade škola bola obecná. Tento princíp parity sa úzkostlivozachovával napr. v ustanovení z 27.8.1940 o výzdobe učební. „ V katolíc−kych školách mal byť kríž so soškou Umučeného, v gréckokatolíckych apravoslávnych školách kríž s obrazom Umučenia, v evanjelických jednotnýčierny kríž ako symbol evanjelického kresťanstva a konečne v školáchreformovaných protestantov obraz s kalichom postavený nad Bibliou s nápi−som Boh je láska.“

Evanjelici augsburského vyznania mali svoje stredisko v Liptovskom Mi−kuláši, kde mali ústav Tranoscius. Mali tam vydavateľstvo Tvorba a dvačasopisy: Cirkevné listy a Evanjelický Posol spod Tatier.

Pravoslávni mali stredisko v kláštore v Ladomírovej, kde mali aj tlačiareň.Grékokatolíci mali biskupa Pavla Gojdiča, ktorý sídlil v Prešove. Tam malisvoj seminár, liturgické a kultúrne stredisko.

Čo sa týka katolíckej cirkvi rímskeho obradu, ktorá bola vo väčšine, táprežívala v tejto dobe svoj nebývalý rozkvet. Dr. G. Husák z opačnéhotábora takto charakterizuje vtedajší náboženský život na Slovensku: „Pro−cesie Božieho Tela s vojenskou asistenciou a s ministrami v sprievode,pocirkevnené štátne školy, rozšírené rády a rehole, jezuitizmus v nábožen−skej politike.“

Pri tom všetkom slovenskí biskupi na svojej konferencii 24.10.1940 vŽiline varovali kňazstvo pred škodlivým klerikalizmom: “Dissuademus, utclerus immiscet se in res vere materialis.“ – (Buďte na pozore, aby saklérus nemiešal do vecí materiálnych.)

Sedem slovenských biskupstiev nebolo zjednotených v jednotnej sloven−skej provincii. Podliehali priamo Sv. Stolici. Jedno z nich – prešovské, bolovýchodného obradu. Košické a rožňavské biskupstvá viedenskou arbitrá−žou z novembra 1938 prešli do Maďarska. Práve vtedy sa rokovalo ozriadení slovenskej provincie, ale pre druhú svetovú vojnu návrh sa nemo−hol uskutočniť.

Následkom toho Pius XII. vymenoval nitrianskeho biskupa Dr. KarolaKmeťku za arcibiskupa ad personam. Arcibiskup bol veľmi činný, najmä vmisijnom hnutí tak domácom ako aj zámorskom. Takto sa mesto Nitra stalomisijným ústredím s veľkým ústredným domom verbistov, ktorý vysielalkňazov do misijných krajín, najmä do Oceánie. Verbisti tu mali svoj orgán„Hlasy z katolíckych misií“. Ináč, misijné dielo bolo u veriacich vo veľkej

obľube. Slovenský národ bol vtedy na poprednom mieste čo do hmotnýchobetí na misie. Tak napr. v r. 1945 priemer na jedného veriaceho spišskejdiecézy činilo 4,41 slovenských korún, čiže vyše milióna korún len z jednejdiecézy. Nitriansky arcibiskup mal ešte vo svojom sídle a vo svojej diecézeexercičné domy pre všetky spoločenské vrstvy.

Iným dôležitým náboženským strediskom bola Trnava, kde účinkovalapoštolský administrátor Dr. Pavol Jantausch. Trnava bola sídlom SpolkuSv. Vojtecha. Je to masová organizácia, ktorá vtedy počítala 250 000 čle−nov, z čoho 40 000 bolo v cudzine. Spolok vydával katolícku literatúru preľud (učebnice a knihy).

Spišská Kapitula bola sídlom biskupa Jána Vojtašáka, ktorý bol veľmičinný v kresťanskej charite. Profesori jeho seminára redigovali časopis Kul−túra pre inteligenciu a liturgický časopis Slovo.

Hlavné mesto Bratislava bolo stredisko študentskej organizácie ÚSKŠ(Ústredie slovenských katolíckych študentov) a Katolíckej tlačovej kancelá−rie, ktorá pod dozorom biskupov riadila katolícku akciu v celej krajine tým, žeusporiadala exercície, náboženské prednášky a výchovné podujatia premládež organizovanú v SMK (Zväz katolíckej mládeže).

Základné školy boli cirkevné. Okrem toho bolo niekoľko katolíckych gym−názií, v ktorých vyučovali rehoľníci alebo laici. Rehoľné rády mali veľmi dobrépodmienky pre svoju rôznorodú činnosť.

Saleziáni strážili svätyňu Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a okremtoho mali desať ústavov v slovenských mestách, kde sa zaoberali robotníc−kou mládežou. Posielali tiež misionárov do latinskej Ameriky.

Dominikáni mali stredisko v Trenčíne, kde bolo vydavateľstvo pre aske−ticko−mystickú literatúru. V tomto duchu vydávali aj časopis Smer.

Jezuiti sa najviac zaoberali vedením inteligencie a ľudovými misiami. Ichhlavnými strediskami boli mestá Ružomberok, Trnava, Bratislava. V Ružom−berku mali veľký exercičný dom pre kňazov a laikov.

Lazaristi sa starali o vysokoškolákov v internáte Svoradov v Bratislave.Tiež sa zaoberali duchovným vedením sestier sv. Vincenta v ústrednomdome v Ladcoch.

Redemptoristi latinského a gréckoslovanského obradu pracovali najmä vľudových misiách a usporiadúvali exercície pre laikov.

Kongregácia kňazov Tešiteľov opatrovala najmä veľmi obľúbené pútnic−ké miesto – Mariánku.

Františkáni boli veľmi rozšírení v krajine, pracovali v misiách medzi ľu−dom. Mali vydavateľstvo detskej literatúry s časopisom Priateľ dietok a preterciánov vydávali časopis Serafínsky svet.

Ostatné vetvy rádu sv. Františka – kapucíni, minoriti – mali tiež svoje prísluš−né ústavy. V niekoľkých školách učili školskí bratia. Asi stovka týchto otužilýchučiteľov vyučovala v misijných krajoch, najmä v Egypte a na Ceylóne.

Ženské rehole a kongregácie boli tiež početné. Obmedzím sa na to, žeich zbožne vymenujem: Sestry sv. Uršuly, Kongregácia Dcér lásky, Sestrysv. Kríža, Dcéry Najsvätejšieho Vykupiteľa, Sestry Božského Vykupiteľa,Sestry Premonštrátky, Sestry dominikánky, Kongregácia sestier tešiteliek,Sestry Misijnej spoločnosti Sv. Ducha, Sestry Márie Wardovej – AnglickéPanny; Sestry učiteľky Notre Dame, Sestry sv. Alžbety, Sestry Milosrden−stva, Dcéry Panny Márie Pomocnice alebo saleziánky, Dcéry sv. Františkaz Assisi, Sestry sv. Bazila, Služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, DcéryBožej Lásky a Sestry sv. Cyrila a Metoda.

Spomienky na roky 1950 – 1968 (1.)

Z Kongregácie školských sestier de Notre Dame

Školské sestry de Notre Dame

Meštianska škola v NMnV

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 17www.obec−beckov.sk

Ten, kto pozná zásady vnútorného života, ktorými sa títo rehoľníci arehoľníčky riadia a ktorí vedia, akú činnosť vyvíjajú v školách a nemocni−ciach a v rozličných ústavoch kresťanskej lásky, môže si urobiť predstavu overejnej a náboženskom živote na Slovensku v týchto rokoch.

V celku katolícka Cirkev mala široké pole činnosti v Slovenskej republike,ktorú v beletrii radi nazývajú aj Farskou republikou. Zaiste, jej šéf bol fará−rom, ktorý každú nedeľu cestoval vlakom zo svojho sídla na svoju bánov−skú faru, ale ministri boli všetci laici, medzi ktorými sa našli dobrí kresťania,čo spravovali svedomite svoje rezorty.

Podmienky katolíckej Cirkvi na Slovensku v tejto dobe boli naozaj zaují−mavé a v istom zmysle výnimočné v Európe zachvátenej druhou svetovouvojnou.“

Ďalej odporúčam prezrieť si aspoň časť z uvedenej literatúry:„Zlatá kniha Slovenska“ – jubilejný zborník. Zostavil a vydal Miloš Kole−

sár, Bratislava 1929;„Katolícke Slovensko – Na pamiatku tisícročného jubilea blaženého zves−

tovania Kristovej viery nášmu národu slovenskému, keď založil prvú kres−ťanskú svätyňu slovenské knieža Pribina v Nitre 833−1933“. Vydal Spoloksv. Vojtecha v Trnave.

„Slovenské dejiny“ – František Hrušovský. Vydala Matica slovenská r.1940.

NARIADENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADYZo dňa 26. mája 1945O poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej

národnej rady č. 34/1945 Sb.n. SNRSlovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení (podávam tu len

niekoľko paragrafov):§ 2.Nehnuteľný majetok, ktorý len čiastočne slúži školským účelom a ubyto−

vaniu učiteľských síl a iných školských zamestnancov, patrí štátu a doteraj−šiemu subjektu v pomere, v akom slúži školským účelom a inej potrebe.

§ 5.Budovy, v ktorých bolo dočasne alebo núdzove umiestnené školské

objekty, zostávajú i naďalej vo vlastníctve doterajšieho majiteľa, ktorý jevšak povinný dať ich do nájmu za nájomné štátu na školské účely na dobunajviac 10 rokov od platnosti tohto nariadenia.

Podľa § 4 nariadenia č. 47/1945 Sb.n. SNR určujem:Pod školským majetkom, ktorý podľa § 1 nariadenia č. 47/1945 Sb.n.

SNR prechádza na štát, rozumie sa:I. majetok, ktorý slúži alebo je určený školským cieľom, a to a) nehnuteľ−

nosti, t.j.1) školský pozemok; 2) školská budova; 3) vedľajšie staviská, atď.Sem nespadajú byty prenajaté udržovateľmi škôl .. ako kláštorné ubyto−

vacie miestnosti určené pre rehoľné učiteľské osoby.

PRÍHOVOR ČITATEĽOVIDnes, po 18 rokoch rozhodla som sa zachytiť náš život v tých rokoch,

nakoľko sa naň pamätám. V kocke by sa to dalo povedať asi takto: V roku1950 sme boli z verejného života vyradené a dnes sa zase do neho pomalyvraciame.

Nejdem písať celokongregačné podrobnosti alebo také, ktoré by sa týkalicelej provincie. Len v hlavných rysoch opisujem život sestier za posledných18 rokov. Zameriavam sa hlavne na tú skupinu, s ktorou som prežívalaspoločné utrpenie, obavy, nádeje i radosti, a to ako hromadne, tak i jednot−livo.

V malej nemocnici v pohraničnom mestečku Vejprtoch, kam ma sanitkanarýchlo priviezla pre otravu krvi na prste a kde som potom zostala tritýždne, vznikali prvé záznamy tohto druhu. Bolo to na jeseň roku 1968.

Podobné udalosti, ktoré sú zachytené v týchto riadkoch, prežívala ajdruhá polovica našich sestier. Škoda, preškoda, že to niekto z tejto druhejskupiny sestier nezachytil. Tých 18 rokov bolo najzaujímavejších a najbo−hatších na rôzne zážitky.

Táto druhá skupina našich sestier bola najprv sústredená do Kláštorapod Znievom, odtiaľ do Šumperka na Morave, kde pracovali v ľanovej továr−ni Lenas Sudkov. Odtiaľto potom viedla cesta do Nejdeckých česární vlny.Ubytované boli v Krásnej Lípe. Konečne, v r. 1957 táto skupina prešla dočeskonemeckého pohraničia – Vejprty, Kovářská a prvá na južnú Moravu.Takže v r. 1958 tu máme tento obrázok: Klentnice − Ústav pre oligofrénnumládež, dorastenky; Vejprty – štyri domovy dôchodcov; Kovářská – domovdôchodcov, ktorý sa v r. 1962 preorientoval na Ústav sociální péče promládež.

Dovolím si ďalej poznamenať, že pre spestrenie som použila pri jednotli−vých statiach fotografický materiál z tých čias. Dnes sú to skutočne užhistorické fotografie. Je na nich zachytený celý vývoj kongregácie od za−čiatku cez päťdesiate roky až po súčasnosť.

KRÁTKO O PÔVODE ŠKOLSKÝCH SESTIER DE NOTRE DAMEPôvodnú rehoľu Notre Dame založil sv. Peter Fourier a bl. Matka Alexia

Le Clerc r. 1597. Pri polnočnej sv. omši sa Alexia a jej tri družky verejnezasvätili Panne Márii s dovolením svojho duchovného vodcu sv. Petra Fou−riera. Prvé cirkevné schválenie dosiahla kongregácia 8.12.1603 od lotrin−ského kardinála v Nancy. Od neho dostala názov de Notre Dame.

Sv. Peter Fourier sa narodil 30.11.1565 v Mirecourte v Lotrinsku ako synobchodníka. Ako kňaz vstúpil do augustiánskeho rádu, ktorý zreformoval apriviedol k rozkvetu. Zomrel 9.12.1640 mimo svojej vlasti, vlastne vo vy−hnanstve v Gray. Za blahoslaveného bol vyhlásený 29.1.1730 a za svätého27.5.1897.

Bl. Alexia Le Clerc sa narodila 2.2.1576 v Remiremonte v Lotrinsku.Spolu so sv. Petrom Fourierom, ktorý bol farárom v tejto farnosti, založila za

mnohých ťažkostí re−hoľu Notre Dame.Zomrela predčasnevyčerpaná prácou akajúcimi skutkami9.1.1622 v Nancy.Blahorečená bola4.5.1947.

H o r a ž ď o v i c k ávetva bola do Čiechuvedená pátrom Ga−brielom Schneiderom,narodeným 20.3.1812v Křemži v južnýchČechách. S veľkýmiťažkosťami postavilkláštor v Hyršove. Podlhom a bezvýznam−nom vyjednávaní sniekoľkými rehoľami,povzbudený česko−budějovickým bisku−pom Janom Valeriá−nom Jersíkom, zalo−žil novú kongregáciuChudobných škol−ských sestier de No−tre Dame prispôsobe−nú potrebám doby.

Prvá obliečka bola 15.8.1853 v Hyršove, ale už v nasledujúcom roku bolmaterinec presťahovaný do Horažďovic. P. Gabriel Schneider zomrel v Pra−he 15.2.1865. Pochovaný je na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.

Slovenská provincia bola schválená 15.8.1939 so sídlom v Novom Mestenad Váhom.

POZNÁMKA:Dnešný názov Školské sestry de Notre Dame bol prijatý a úradne schvá−

lený 20.11.1983.Od r. 1950 , teda po sústredení sestier, sme mali rôzne zamestnania. Od

r. 1951 sme boli všetky nasadené do tovární v česko−nemeckom pohraničí.V r. 1957 sme boli preradené do sociálnych ústavov. Tam sme pracovalidotiaľ, až jednotlivé sestry postupne odchádzali do dôchodku a prichádzalina Slovensko do Beckova.

ŽIVOT SESTIER PRED SÚSTREDENÍM„Nikomu neškodiť, všetkým osožiť!“ S týmto heslom zakladateľa pôvod−

nej kongregácie sv. Petra Fouriera sa vydala na cestu po našej krásnejvlasti naša družina r. 1919.

Prvé naše sestry prišli na Slovensko do Kláštora pod Znievom 20.10.1920do detského sirotinca, potom do Trenčína a Nového Mesta nad Váhom,ktoré sa stalo provinciálnym domom po utvorení Slovenskej provincie. To−poľčany vznikajú neskoršie r. 1934.

Kongregácia sa potom sľubne rozvíjala ďalej. V láske, obeti a oddanostidenne kladúc obeť svojej duše na oltár premáhali sestry podľa vzoru svojhozakladateľa nezdar. Takto sa postupne stále väčší a väčší zástup detskýchduší ponáhľal k sestrám a „ony ich vyučovali“. Bol to radostný život, plnýradostného spevu, ktorý sa ozýval zo všetkých domov Notre Dame, kdedetská modlitba dvíhala srdcia k výšinám. Taký bol život sestier až do r.1950, kedy Slovenský úrad pre veci cirkevné 9. septembra 1950 prepustil30 našich noviciek. Utíchol radostný spev, utíchla modlitba nevinných det−ských sŕdc. Krútňava všetko schvátila a rozhádzala sestry od katedry povšetkých kútoch našej vlasti.

(sr. Cecília písala svoje spomienky r. 1968 – poznámka RR BN)

Vianočná noc − zro−denie kongregácie

Napísala sr. Mária Cecília Kosecová

18 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Vianočná koleda1. Dobrý, štedrý večer vám, jestli zaľúbi sa vámzahráme vám na husličky, zaspievame vám pes−ničky, jak sa bude ľúbiť vám, zaplatíte hneď aj nám.2. Za husličky kapusníčky, za pesničky makov−níčky. Amen, amen, pravím vám, veď na to chuťide nám.3. Dobrý Pastier sa narodil, ktorý ovce vyslobo−dil, radujte sa, valasi, v betlehemskom salaši!4. Ondrej sa hneď zo sna zobral, ledva oči tro−chu prebral, bral sa dole z tej hory, až potratilbačkory.5. Bral sa on tam ku košiari, prišiel k nemuAnto starý, pýta sa ho: čo nového, keď ťa vi−dím, tu bosého? Po Betleme, ten chier mám, žesa zrodil Ježiš tam.6. Všetci tam šli ven z košiari, po nich ostalAnto starý, vzal si mlieko z galetku, šiel za nimapo zadku.7. Jak dochádzal k Betlehemu, jedna noha šmek−la sa mu, nešťastie ho potkalo, mlieko sa mu vy−lialo.8. Ach, Ježiško, čože Ti dám, keď v galetce užnič nemám, noha sa mi šmekla, len vytieklo mimlieko ven.9. Ale ak sa Tebe lúbi, pôjdem Ti vziať od kolibymlieka malý hrnčúštek, k tomu suchých hruštičiek.

Sr. Cecílii pre súbor „Zvonky“ venujeEmília Bánovská, Beckov.

VianoceUž nadišiel Vianoc čas,sviatky, ktoré tešia každého z nás.Potichu znesie sa zo snehu perinapod ktorou spia polia, celá krajina.V izbe nám jedlička zažiari,iskrivé vínko zas v sviatočnom pohári.Do uší vkradnú sa tóny Tichej nocia sviatky nás majú vo svojej moci.Vanilka celý dom rozvonia,rolničky na saniach zazvonia.Na tento zvuk čakajú všetky deti malé,do okna hľadia neustále.V duši sa rozhostí pokoj a mier,koledy počuť snáď spoza každých dvier.Zo srdca prajem Vám vrele:Vianočné sviatky šťastné a veselé.

Pavol Strieženec (2008)

Slávni naši predkovia...Slávni naši predkovia tú obyčaj mali,pred Kristovým narodením jeden druhémudary si posielali.Aj my sme vám pripravili tento malý darček,aby ste ho prijali a podľa svojej možnostiaj druhých obdarovali.

Jak vám blahoželať dnesv slávnostnú dobu,keď Boh vzal na seba človeka podobu;aby nás ratoval, zbavil zatratenia,skrz vieru dal nám hriechov odpustenia.Preto ten Spasiteľ nech aj vás obdarímilostným spasením, čo vás zlé zmarí!

On nech žehná, chráni každý váš žitia krok,Blažené Vianoce, šťastný Nový rok!

Vianočný senZvoňte, zvonky, zvončeky,Ježiškovi na slávu,anjelíci na nebichystajú vraj oslavu.

Svoje jemné šatôčkyvyprali si na bielo,aby bolo všetkým tamradostne a veselo.

Ľudia húfne putujúso srdcom, ach, radostným,v jasličkách sa narodilJežiško náš, Boží syn.

Radujte sa, plesajte,všetci s nami pospolu,Ježiško sa narodilpre nás všetkých tu dolu.

Tento rok nech šťastie nosítomu, kto si o to prosí.Ja to prosím aj za vás:Žehnaj nás Boh v každý čas!

Nech požehná Boh všetky dni a roky,ktoré nám ešte chystá.Nech viera, nádej a láska oblažia naše kroky.

Nech pokoj Boží plní nám vždycky srdciaa milosť nech ich pospája.Veď narodil sa Kristus Pán,putuje s nami do raja.

Vianočná radosť nech nám spieva,keď dni sú jasné alebo sa stmieva.

Vinšujem vám...Vinšujem vám vinše,lebo neviem inšie

Zdravie, šťastie,Božie požehnaniea po smrtiNebeské kráľovstvo dosiahnuť.Amen

Ja som malý koledníček,prišiel som vám potriasť stromček.

Vy mi z neho dajte,zbohom ostávajte!Pochválen pán Ježiš Kristus!

Novoročný vin�Text: ľudový, hudba: M. Kosecová

S prichodiacim Novým rokom vinšujem vámnastokrát:

Zlaté slnko nad domovom, aby vás mal každýrád!

Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, kole−du mi dajte, s Bohom sa tu majte!

S prichodiacim Novým rokom vinšujem vámnastokrát:

Dobré skutky s dobrým slovom, aby vás malkaždý rád.

Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, kole−du mi dajte, s Bohom sa tu majte?

1. A ja malý, malučičký, pýtam si ja do kapsič−ky, ak nemáte turáčika, dajte aspoň koláčika! Aja malá panna vítam Krista Pána, vítam ho ja ví−tam, grajciarik si pýtam.

Dajteže nám dajte, čo nám máte dať, lebo námje zima pod oblôčkom stáť.

Máme krátke kožušteky, oziabajú paprštekypod oblôčkom stáť

2. Poslali ma stará matka, že ste piekli nove−latká. Poslali ma starý pán, že by ste dali aj nám.

A ja malá panna vítam Krista Pána, grajciarikmi dajte, s Bohom ostávajte!

Dajteže nám dajte, čo nám máte dať, lebo námje zima pod oblôčkom stáť.

Máme krátke kožušteky, oziabajú paprštekypod oblôčkom stáť

Anjel spievaSlová: neznámy autor, hudba: M. Kosecová

Anjel spieva, hviezda žiari, všade radosť svätá,Anjel spieva, všade radosť svätá,Anjel spieva, hviezda žiari, všade radosť svätá,Narodil sa pre nás všetkých Vykupiteľ sveta.

Poďme všetci s troma Kráľmi v tento svätý čas,Poďme všetci v tento svätý čas,Poďme všetci s troma Kráľmi v tento svätý časK Ježišovi zrodenému, očakáva nás.

Spievajme mu od radosti, nech nás čuje zem,Spievajme mu nech nás čuje zem,Spievajme mu od radosti, nech nás čuje zem,Veď má Ježiš v srdci našom nový Betlehem.

Zrodila Mária dieťaSlová: neznámy autor, hudba: M. Kosecová

Zrodila Mária die�a nám, v jaslièkách vlo�ený le�í tam.

Zrodila Mária die�a nám, v jaslièkách vlo�ený le�í tam.

Mesiá�a èakaného, Boha na svet vteleného,

Poïme a vítajme vzne�ené die�atko, le�iace na sene.

Prosba k JezuliatkuSlová: neznámy autor, hudba: M. Kosecová

Zdvihni rúčku, Jezuliatko a požehnaj celý svet,bo bez Tvojho

požehnania lásky, šťastia na ňom niet, lásky,šťastia na ňom niet.

Žehnaj všetkých mojich milých, ktorých dnespozdravujem, keď na tvoje

narodenie všetko dobré im prajem, všetkodobré im prajem.

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 19www.obec−beckov.sk

Môj priateľDovoľte mi porozprávať, ako som sa s ním zoznámil.Mnoho som o ňom počul, ale som nedbal. Denne mi posielal darya dobrodenia, ale som mu nikdy nepoďakoval. Často sa zdalo, žetúžil po mojom priateľstve, ale ostával som chladný. Bol som bezprístrešia, nešťastný, umieral som hladom a bol som v nebezpe−čenstve každú chvíľu. On mi ponúkol prístrešie, pohodlie, dobro−denie a istotu, ale ja som ešte stále ostával nevďačný. Konečneprekrižoval môj chodníček a so slzami v očiach ma prosil, hovo−riac: „Poď a ostaň u mňa!“. Dovoľte mi povedať, ako teraz so mnouzaobchádza:Dáva mi všetko, čo potrebujem.Dáva mi ešte viac, než sa odvažujem pýtať.Predchádza každú moju potrebu.Prosí ma, aby som žiadal viac.Nikdy mi nepripomína moju minulú nevďačnosť.Nikdy mi nevyčíta moje minulé šialenstvá.Dovoľte mi povedať ďalej, čo si myslím o ňom:Je práve tak dobrý, ako je veľký.Jeho láska je práve tak horúca, ako je verná.Je šťastný v prisľúbeniach, ale je aj verný v dodržiavaní.Žiarli práve tak na moju lásku, ako si ju aj zasluhuje.Dlžníkom som mu za všetko, ale On mi prikazuje, aby som hovolal priateľom – Je toJežiš Kristus!

Robert H. Bonson

Láska(I.Kor.13,13)

Ty si tá sila najväčšia,čo premáha rozum, čo premáha vzdialenosť,čo premáha nebezpečenstvo, čo premáha i smrť.ty si tá dúha, čo náhle oblúkom spojí dve miesta zeme−ty spájaš ľudské srdcia.

Ty ma hladíš,keď sa oknom dívam do tichej noci,ty mi šepkáš nežné slová.Usmievaš sa na mňa z kvitnúcich ružía v oblakoch mi škovránkom spievaš.Ba aj v noci, keď sa zobudím,keď dažďové kvapky ticho na okno klopú,teba v srdci počujem klopať...

Ty si ten biely jasný kvet,ty posol nových nádejí,studničný prameň uprostred smädnej ľudskej púšte!Ako ťa cítim,ako počujem tvoje kroky v duši,ako rozumiem tvojej reči,ktorá nie je zo zeme,ktorá je z neba ako dar Božieho Ducha!

Ó, Láska, v Ježišovi zjavená,aká nesmierna je Tvoja veľkosť,aká nezmerateľná Tvoja obeť,ako ma ona navždy s nebom spojila!

Každý človek z ľudstva je mi drahý,každý človek z ľudstva je mi blížny,lebo pri mne stojía pohľadom večnosti sa na mňa dívaBožia láska!

Všetky Vianoce v mojom živote boli pekné − krásne, jedinečné, neo−pakovateľné! Aby Vianoce boli také, k tomu netreba veľa hmotnýchdarov. Ide tu o niečo iné, ide o ich podstatu, o duchovnú náplň.

Pred mnohými rokmi som pracovala v Česko−nemeckom pohraničív Ústave pre mentálne postihnuté deti a mládež. Pracovala som vovýchovnej skupine chlapcov. Všetky tieto deti a mládež mali jedno spo−ločné: veľmi radi spievali a hrali na rôzne rytmické nástroje – čižezapájali sa veľmi dobre. Pre nich to bolo samozrejmé, že „hrali“. Ale bolimedzi nimi i takí, ktorí skutočne vedeli hrať na zobcovú flautu, akorde−ón, ústnu harmoniku. Mali z toho radosť a najväčší trest bol pre nich,keď pre nejaký priestupok boli potrestaní tým, že boli vylúčení z takejtohudobnej hodiny. To sa samozrejme týkalo i spevu. Medzi týmito chlap−cami v tej skupine vynikal zvlášť Mirek svojim pekným, čistým, jasnýmešte skoro detským hlasom.

Zima v týchto končinách bývala dlhá a prichádzala vždy veľmi sko−ro. Dni začínali byť hmlisté, prechádzky do prírody sme už skracovali.Začali sme sa viac venovať spevu, a to predovšetkým vianočnýchkolied a piesní. Chlapci spievali z plného hrdla a radostne. Chystali smesa na Vianoce. Samozrejme, aj Mirek. Chlapci vedeli, že chodím hrávaťdo miestneho kostola a mala som hrať aj na Polnočnej. A tu mi napadlamyšlienka. Mirek! Taký pekný hlas, mohol by zaspievať nejakú koledu!

Vedela som totiž o veľkej Mirkovej túžbe, že by aj išiel rád na Pol−nočnú. Táto jeho túžba mala ale háčik. Mirek bol veľmi živý. To bynebola žiadna prekážka, ale Mirek bol nezbedník. Nedal nikomu pokoj,stále vyrušoval. Keď som na druhý deň prišla do služby, zavolala somsi ho a povedala: Mirek, ja ťa vezmem na Polnočnú, ale musíš „býthodný“. V prvej chvíli pozeral na mňa, tvár sa mu rozžiarila, zopäl rukya celý rozrušený stále opakoval: „Budu hodný, budu hodný!“ Dohodabola urobená a teraz to začalo. Boj medzi ním a mnou a medzi mnou aním! Začali sme s nácvikom vianočných kolied. Chlapci spievali s nad−šením. Pre Mirka som vybrala jednu veľmi peknú koledu, dnes si užnepamätám, ktorá to bola, ale pre jeho ešte detský hlas bola veľmivhodná. Takto sme sa pomaly blížili k Vianociam. A teraz, čo by stepovedali? Veríte alebo neveríte, ten chlapec to dokázal! Dokázal „býthodný“, dokázal to! A tak sa pred Polnočnou niesol priestorom kostolapekný, krásny hlas. To Mirek spieval vianočnú koledu a bol šťastný.Nemyslíte si, že to boli jeho najkrajšie Vianoce? Ale zároveň to bolinajkrajšie Vianoce aj pre mňa.

Spomienky na najkrajšie Vianoce v česko−nemeckom pohraničí –Kovářská, 1980, napísala

Sr. Mária Cecília Kosecová(Tento príbeh odznel v Slovenskom rozhlase, Rádio Slovensko na

Vianoce 2004 a jeho autorka dostala prvú cenu v súťaži o najkrajšívianočný príbeh.)

Najkrajšie Vianoce

MIREK

Blížiace sa Vianoce, čas, ktorý mi−lujú nielen deti, ale priznajme si, ajmy dospelí, prebúdzajú v nás me−lanchóliu. Vôňa pečiva, ryba, kapust−nica, vianočný stromček, to sú kla−sické Vianoce, ako ich pozná väčši−na z nás. Ale Vianoce nesú so se−bou aj čosi iné, než len bohato pre−stretý stôl. Ľudí sa zmocňuje vianoč−ná nálada, pokoj a láska. Každémuz nás viac záleží na priateľoch, blíz−kych a úcta k rodine nadobúda zväč−šený rozmer. V každom ožívajú tra−dície našich predkov. Všetci sa teší−me, ako si s radosťou zasadneme srodinou za vianočný stôl, zjeme ob−látku s medom, rozkrojíme jabĺčko,ktoré nám ukáže, či budeme celý rokzdraví, prípadne iné tradičné dobrotya jedlá, čo nám priniesli staré zvyky.Aj keď si niekto z nás nenájde podvianočným stromčekom darčeky,

ešte to neznamená, že nikomu nanás nezáleží, nikto si na nás nespo−menie. Práve naopak, láska a vďa−ka sa neprejavuje len v hmotnýchdaroch, ale v spomenutí si práve vtento vianočný čas či už na svojichblízkych a priateľov, ale aj ľudí, kto−rým patrí naša úcta a vďaka. Nemaliby sme preto v tieto sviatočné dnizabúdať na rodičov, starých rodičov,všetkých príbuzných a opustené deti.Medzi nami sú i takí ľudia, ktorí majúskromné želanie – nechcú zostaťsami. A ešte jedna skupina ľudí oso−bitým spôsobom prežíva čaro Via−noc, ako nedávno povedal jeden ne−známy autor: „zdravý človek má ti−síc želaní a chorý len jedno.“

Nadišiel ten správny čas, kedysa vám chcem v mene PZ − HurbanBeckov poďakovať za pomoc priochrane prírody našej obce, ktorú ste

nám počas celéhoroka prejavovali.Ďakujeme! Tešímesa na ďalšiu spo−luprácu pri zveľa−ďovaní a ochranebeckovskej faunya flóry, prajeme prí−jemné prežitie via−nočných sviatkov,veľa lásky, pokojaa pohody v kruhusvojich najbližšícha do nového rokuhlavne zdravie aspokojnosť.

PZ − HurbanBeckov, Ing. Ma−rek Jambor

Vážení spoluobčania obce Beckov

PZ HURBAN Beckov

20 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Nemenlivosť a zaužívanosť v tra−dícii je taká hrejúca. S úctou a poko−rou pohlcujeme ustálenosť nadčaso−vosti. Azda najviac sa tešíme z via−nočných sviatkov. Vianoce sú význač−ným a doplňujúcim ohnivkom stme−ľujúceho a pevného puta rodiny. Sym−bolizujú súdržnosť všetkých členov amy sa snažíme byť vtedy so svojimidrahými, najvzácnejšími. S tými, kto−rých blízkosť tak veľmi potrebujeme.Výnimočnosť týchto sviatkov väzí v tra−dícii, nekonečnej ústretovosti a láskevoči druhým. Zachovať tradičné zvy−ky vnímame s takou ľahkosťou ... pri−jímame ich bez akéhokoľvek namie−tania. Prečo? Pretože si ich nevyčer−pateľne vážime. Veru, tradícia má svo−je významné miesto v našich životoch.Evokuje v nás neutíchajúci, prúdiacikolobeh diania a jeho pretrvávania,prenášania dobra a nezištnosti z po−kolenia na pokolenie. Také sú. Via−noce. Nehľadiac na vek nám každo−ročne prinášajú duševný pokoj a vy−dýchnutie si od pozemského ošiaľu.Vtedy si uvedomíme, že znamenajúteplo a útulnosť domova, smiech aspontánnu radosť, no najmä spoloč−né spomienky uchované v našej myslia srdiečku. Navždy.

Zastavme sa však pri štedro−večernej hostine, ktorú tak dôkladnea starostlivo chystáme. Náš štedrove−černý stôl má svoju hierarchiu, pres−né poradie, usporiadanie jednotlivýchdruhov jedál. Samozrejme, pozoruje−me isté rozdiely v rámci slovenskýchkrajov, rozdiely vo zvykoch či obra−doch. Každý kraj nesie vlastné špeci−fické prvky typické len preň. Kedysimusel každý ochutnať zo všetkých via−nočných pokrmov. To predstavovalosystém a poriadok v rodine. Nádher−ným a ušľachtilým gestom bolo pre−strieť aj pre toho člena rodiny, ktorýuž chýbal. Aká dokonalá spolupatrič−nosť! Dôležitá bola a je doposiaľ úpra−va vianočného stola, jeho vzhľad. Podkaždý tanier alebo roh stola sa polo−žila kapria šupinka alebo peniažtekako znak držania blahobytu v príbyt−ku. Ako to poznáme, zvyčajne sa za−čína prípitkom – symbolom istoty zdra−via na nasledujúci rok. Potom prichá−dza na rad kúsok chleba, častejšieoblátky s medom alebo cesnakom.Voňavé orechové oblátky symbolizu−jú zdravie nášho ducha i tela. Sladkýmed má význam pre láskavé medzi−ľudské rodinné vzťahy a cesnak zasepodporuje liečivú silu a chráni člove−ka pred rôznymi ochoreniami.

Voľba jedál sa teda mení podľa re−giónov a vierovyznania. V tom−ktoromkraji žijeme, sa varia i tie−ktoré poliev−

ky. Snáď najrozšírenejšia je slovenskákapustnica s rôznorodým spôsobomprípravy. Poznáme však aj iné druhyvianočných polievok, napríklad hubo−vú, strukovinovú či rybaciu. Po poliev−ke nasleduje ďalej na štedrovečernýstôl hlavné jedlo, a tým je prevažneryba. Predovšetkým je to chutný ka−por – vyprážaný, so smotanou alebona masle. V spojení so sýtym zemia−kovým šalátom je priam neodolateľný.Za tradíciou nezaostávajú ani opekan−ce s makom alebo medom, pirohy amakové šúľance, ktoré sú príznačnépre mnohé rodiny na Slovensku. Naj−obľúbenejšie a, vari, najočakávanej−šie sú pravdepodobne dozlata upeče−né medovníčky, perníčky a iné všako−vaké vianočné koláčiky, po ktorých ba−žia nielen prefíkané jazýčky detí.Obradným koláčom Vianoc je štedráknaplnený lekvárom, makom a orech−mi. No vianočná štrúdľa, tá je neoce−niteľná. Tiež nechýba na vianočnomstole. Dnes už však nie je štrúdľa akoštrúdľa. Tú ozajstnú, pravú – „ťahanú“dokážu upiecť iba naše staré mamy.Preto ich postupne, pozvoľne začína−jú vystriedavať záviny, napríklad ma−kové alebo tvarohové. Sladké, doza−ista, ale neporovnateľné s klasickoudomácou štrúdľou od babičky. Čerstvéa sušené ovocie tiež dopĺňa noblesnývianočný stôl. Nesmie chýbať. Symbo−lizuje zdravie človeka. Napríklad k ja−bĺčku sa viaže povera, a to podľa tva−ru jeho jadierka sa predpovedá spo−mínané zdravie a život.

Ako vidieť, je zrejmé, že Via−noce i celé vianočné sviatky majúsvoju kúzelnú atmosféru, svoje tajom−né čaro. Udržiavanie a zachovávaniedlhoročných zvyklostí predstavuje reš−pektovanie a úctu voči svojim „kore−ňom“. Znamená neporušenosť, vzác−nu jednoliatosť rodinného kruhu, ce−listvosť rodinného kolektívu. Jemnosťa vznešenosť týchto túžobne očaká−vaných zimných sviatkov pôsobí nanás vyrovnane. Šteklivé očká najmen−ších a iskričky v nich i blažený výrazv tvári dospelých sú zárukou spokoj−ného duchovného súžitia všetkýchčlenov rodiny. Kiežby na vianočnýchstromčekoch večne viseli sušené ja−bĺčka, slivky s orechmi a salónky, sla−mené postavičky a papierové ozdobyod našich detí. A hoc podliehamevplyvu nezastaviteľnej rýchlosti ko−mercie, ktorá nás prenasleduje nakaždom kroku, predsa nezriedka, badokonca intenzívne dokážeme vnímaťvýnimočnú a magickú silu Vianoc.

Pokojné a radostné vianočnésviatky!

PhDr. Lenka Mandelíková

Magická sila VianocČarovné obdobie adventuSvetlá, trhy, sladké maškrty – adventom sa začínajú naj−

krajšie sviatky roka. Voľakedy býval zimný svet ponorenýdo tmy. Boli krátke dni a dlhé noci. Svietilo sa sviečkami apetrolejkami. Zamrzlo a napadal sneh. Ľudia si domy skráš−ľovali slamenými a jedľovými vencami, na ktorých boli červe−né a zlaté stužky. Farby života a svetla. Verili, že ich ochrá−nia, a tak sa im nemôže prihodiť nič zlé. Mali ich zavesenécelú zimu na dverách či bránach.Bolo to najmä v severských kraji−nách, odkiaľ sa tento zvyk dostalpo rokoch aj k nám. S týmto zvy−kom sa začínal advent.

Skutočný adventný veniec všakvznikol až okolo roku 1860 v Ham−burgu pre deti sirotinca. Ozdobili sidrevený kruh jednoduchou jedľovoučečinou a sviečkami, potom ho za−vesili do izby. Prvý adventný ka−lendár urobil v roku 1908 mníchov−ský vydavateľ Gerhard Lang. Ten−to kalendár za 24 dvierkami skrýval vtedy iba obrázky. Bý−valo zvykom ešte na Katarínu, pred otvorením prvého okien−ka adventného kalendára, začať piecť na Vianoce. Pečivobývalo uložené v škatuli, aby sa mohli rozvinúť všetky aró−my. Časť zjedli deti, tak sa pieklo po celý advent.

V decembri, v čase adventu, sme si zvykli chodiť navianočné trhy. Sú navštevované pre ich atmosféru, ktorápripomína prichádzajúce Vianoce. K nim patrí vianočná hudba,vysvietená jedľa a stánky, vône medovníkov, vareného vínači punču. Aj ony majú dávnu tradíciu, usporadúvali sa hlavnena trhových miestach. Pôvodne to boli trhy s obilím, ktoré sakonali vždy koncom roka. Neskôr sa predávali aj remesel−nícke potreby, oblečenie či potreby do domácností. Potompribudli sviečky, ozdoby na stromčeky, ako aj hračky predeti. Postupom času sa menili, až vznikli vianočné trhy akoich poznáme dnes. Ľubomír Paulus

Polnočná om�aV Ríme v roku 336 bola prvá polnočná omša. Kresťania sa

zišli v kostole sv. Petra aby si pripomenuli narodenie JežišaKrista.

Zo začiatku sa omše vyznačovali jednoduchosťou. Obradsa mení na prelome 8.−9. storočia. Kňaz vykonáva bohosluž−bu chrbtom k veriacim. Dovtedy to bolo naopak, ako zaviedolcisár Karol Veľký. Kňaz sa znovu obrátil čelom k veriacim ažo 400 rokov neskôr, rozhodol o tom II. Vatikánsky koncil. Doroku 1965 sa omše slúžili v latinskom jazyku, potom v jazykuúradnom, čomu porozumeli všetci veriaci. Ľubomír Paulus

BetlehemyNeodmysliteľnou súčasťou výzdoby miest a dedín sú ná−

mestia a kostoly s betlehemami.Už zopár storočí zdobia námestia a domácnosti a pripo−

mínajú narodenie Ježiša v meste Betleheme. Prvé betlehe−my sa objavujú v 7. storočí. V rímskej bazilike Santa Maria

Maggiore boli postavené v tom−to čase jasle s Jezuliatkom. Jas−ličky boli jedinou kolískou, doktorej Panna Mária položila svojedieťa. Prvý betlehem vystaval sv.František z Assisi. V jaskyniumiestnil jasličky so senom avoskovým dieťaťom, po stranáchpriviazal osla a vola. Vďaka je−zuitom sa začali robiť betlehe−my a tradícia sa rozširovala. Vroku 1781 jedna z reforiem Jo−zefa II. ich stavanie zastavila.Cisár vyhlásil, že odpútavajú po−zornosť od bohoslužby. Keďžeľudia nechceli prísť o tento krás−ny symbol, robili si ich doma. Po

čase začali rezbári vyrezávať postavičky, ktoré boli ozdo−bou Vianoc. Betlehemy tvoria postavy Márie, Jozefa a dieťat−ka v jasliach, patria k nim aj pastieri, ovce, osol a vôl, ale ajTraja Králi. Ľubomír Paulus

Beckovské novinyčíslo 4 − október 2009 21www.obec−beckov.sk

Prvú októbrovú sobotu sme uspo−riadali motokrosové preteky o „Pohárstarostu Beckova“. Po minuloročnomotvorení tejto športovej akcie to bol dru−hý ročník.

Priaznivci tohto športu si opäť prišlizmerať svoje sily v sobotu 3.10.2009.Celkove sa pretekov zúčastnilo122jazdcov z rôznych častí Slovenska ajMoravy. Organizátori pripravili všetkopotrebné pre dobrý priebeh závodu, akobolo zabezpečenie zdravotnej službyRZP so sanitkou, časomiery, ozvuče−nie s komentátorom, polievanie trate,občerstvenie, ako aj podávanie gulášua kapustnice. Dúfame, že diváci, ktoríprišli povzbudiť svojich závodníkov, aleaj ostatní, ktorí sa prišli len pozrieť vtúto slnečnú sobotu na motokros v Bec−kove, mali za sebou pekne prežitý deň.

Veľká vďaka za možnosť usporiadaťopäť takéto podujatie patrí hlavne spon−zorom, ktorých našťastie neubúda, pat−ria sem: Obec Beckov, EKOSTAV +Kúria Beckov, Peter Čikel –REX, PDBeckov, FOXracing Piešťany, OTS Ra−mirent, Stolárstvo Ľ.Martiš, BEKO−MilanNožina, FRIMMCO s.r.o., URBÁNEKMäso−Lahôdky, MOTORADO, ELIPOS,F−PLUS, RADOTHERM, KLIMAT, K−TEX, KLK s.r.o., PEKOV, EKOPOL, TE−XOS, MODI−S, Komín systém,s.r.o., Lau−gofan Trenčín. Ďakujeme.

Ostatní, ktorých treba spomenúť, súnaši kuchári gulášu manželia Nebohá−čovci a Peter Pevný a kapustnice Pe−ter Čikel, taktiež ďakujeme.

Za zvládnutie organizácie treba po−ďakovať všetkým traťovým komisárom,aj chalanom, ktorí sa starali o bezprob−lémové štarty a samotný priebeh závo−du. Prišli sa na nás pozrieť z televíziePohoda z Nového Mesta nad Váhoma natočili krátku reportáž o tomto pod−ujatí, aj s komentárom nášho p. staros−tu Karola Pavloviča. Ten nakoniec odo−

vzdal našim víťazom ceny a prispel ajtýmto k vydareným pretekom.

Takže je za nami ďalší ročník moto−krosu v Beckove a dúfame, že sa námpodarí ďalej pokračovať s podobnými ak−ciami. Ďakujeme všetkým zúčastneným!Za Motoklub Beckov Edita Čikelová

Výsledky pretekov o „Pohárstarostu Beckova“ z 3.10.2009.Víťazi jednotlivých kategórií:

MX 501. Márk Harcsa (Radvaň n. Dunajom)H−250 4t: 1. Miroslav Bogáň (Turzov−ka)2. Adam Chalmoviansky (Zem. Kostoľ.)2. František Kopaník (Veľ. Rovné)3. Adrián Benadik (Piešťany) 3. JánHnidka (Turzovka)MX 651. Erik Vanko (Čimhová) Seniori: 1. Ro−man Čič (Čataj) 2. Matúš Tomala (Turzovka) 2. ŠtefanJuráš (Myjava) 3. Christofer Mudraninec (Vaďovce) 3.Martin Mrázik (Trenčín)MX 851. Denis Poláš (Tr. Stankovce) MX 1−450 4t: 1. Vladimír Kasala (Partiz.)2. Michal Novocký (Vrútky) 2. KristiánBielik (Častkovce)3. Ondra Havlíček (Velké Bílovice) 3.Martin Masár (Podolie)H−Open1. Matej Kubovič (Chtelnica) MX 2−2504t: 1. Tomáš Hostinský (Jarovce)2. Pavol Belko (Olešná) 2. Lukáš Mo−ravčík (Banka)3. Michal Palatinus (Selec) 3. MarekVojtech (Trakovice)H−125 2t1. Eduard Werner (Trenčín) Víťaz opohár starostu:2. Patrik Maringa (Malé Hoste)Vladimír Kasala (Partizánske)3. Marcel Radošovský (Veľ. Kostoľ.)

MOTOKROSOVÉ PRETEKY V BECKOVE Slunce, seno...Ho�tice

V lete sme sa vybrali na rodinný výlet po českýchhradoch a zámkoch. Cestou z Českého Krumlova doStrakoníc nám to nedalo a zastavili sme sa v malejdedinke Hoštice u Volyně, v ktorej žije len asi 170obyvateľov a ktorá je známa vďaka natáčaniu slávnejfilmovej trilógie Slunce, seno... Popri hlavnej ceste ve−die železnica a samozrejme železničná stanica (neza−stavujem, máme zpoždění) a na druhej strane mlyn (vktorom straší). Do dediny sú ešte asi dva kilometre aza prvou zatáčkou Milunina filmová krčma. Tá sa zme−nila asi najviac. Bolo ju ťažko aj spoznať.

I keď od natáčania uplynulo veľa rokov, každoden−ne ju navštevujú desiatky turistov. Obraz Hoštíc sa rok−mi zmenil a je zaujímavé porovnávať si filmové záberyso skutočnosťou. Čo nás prekvapilo, bola veľkosť de−dinky. Vo filme vyzerá celá rozťahaná a väčšia, no vskutočnosti sú všetky známe domy natlačené jedenvedľa druhého. Hoštické námestie je veľké, ako u násv Beckove Trojičné námestie. Dnes je z domu Škop−kovcov chalupa, zo zámočku MNV súkromný oplotenýmajetok. Hneď vedľa sa nachádza cintorín, na ktoromje pochovaný známy český pesničkár Michal Tučný.Jeho hrob má tvar kovbojského klobúka, na ktorý ľudiakladú kamienky. Každoročne sa v Hošticiach koná co−untry festival „Stodola Michala Tučného.“ Najčastejšiesa ale ľudia fotografujú pri namaľovanom jeleňovi zposledného dielu filmu.

Za dedinou sa nachádza JZD, kde sme sa občer−stvili na „Ranči Šimona Pláničky“ a pozreli si filmovémúzeum. Je tam vystavená Vencova motorka, babički−na posteľ na kolesách (tú sme si s Evkou vyskúšali), čiznámy Hoštický autobus. Opodiaľ je starý kravín v pô−vodnom stave (s novým WC), ale zvnútra už je značnezdevastovaný. V auguste sa v Hošticiach každoročnekonajú Dožinky, na ktoré chodia aj známe tváre z na−táčania. Taktiež tu má chalupu rodák a režisér ZdeněkTroška. Keď sme tak chodili po Hošticiach, stále smesi pripomínali niektoré hlášky z filmu, ...velebnosti, pa−nenko maria podsrpenská, Keliška, kudy − tudy, ... kto−ré sa udomácnili aj u nás v Beckove. Slnko začínalozapadať, tak sme sa pohli ďalej a nám zostali len fotkya spomienky na pekný výlet.

Terézia Kočická, foto: Peter Kočický

22 číslo 4 − október 2009Beckovské novinywww.obec−beckov.sk

Beckovské noviny − vydáva: Obecný úrad Bec−kov. Adresa redakcie: Obecný úrad Beckov, č. tel.:(032) 7742 722, E−mail: redakcia−bn@ismo.sk. Redakč−ná rada: Mgr. Dana Badžgoňová, šéfredaktorka; Ing.Darina Jarábková, Lenka Martišová, Ľubomír Paulus,Mgr. Martina Striežencová, Iveta Martišová. Vychádzavo vydav. DELTA, Jiří Foldyna, tel. 0905 259 315, e−

mail: delta@ismo.sk. Za vecnú správnosť príspevkovzodpovedajú autori. Evidenčné číslo Beckovské noviny −

EV 2878/09. V súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 167/2008 Zb.(tlačový zákon)uverejňujeme, že vlastníkom novín je obec Beckov. Obec Beckov nájdetena internetovej stránke www.obec−beckov.sk © DELTA

Po krátkej letnej prestávka odštartoval1. augusta 2009už 2. ročník MFZ druž−stiev mužov a dorastu. Na rozdiel od mi−nulého ročníka obec reprezentovali aj žia−ci, ktorí odštartovali 23. augusta 2009 a bolomilým prekvapením, ako reprezentovaliobec ako tzv. nováčik. V novom ročníkunastali vo všetkých družstvách zmeny narealizačných postoch.

MUŽI:Družstvo „A“ mužstva mužov prebral nový

tréner Ivan Tomčík z Nového Mesta nadVáhom a vedúcim sa stal Ladislav Vanek,nová tvár beckovského futbalu. Mužstvo po−čas jesennej časti predvádzalo sympatickýfutbal aj s peknými výsledkami, v ktorýchvedeli poraziť na hody Opatovú nad Váhom,tretie mužstvo tabuľky, ktorí majú jedinú pre−hru, ale na opačnom konci zas prekvapivoprehrali doma s poslednou TTS Trenčín, kto−rí majú jedinú výhru práve z Beckova.

Zostava mužov: Kačerek, Husár−Nebo−háč, Sládek ml., Pálka, Podhorský, Tuka,Onderčo, Križan Ján, Križan Jakub, Hlad−ký, Matlák, Minárik, Tučka, Kolník, JozefKuník, Jakub Kuník, Peter Pevný ml., Ro−man Pevný ml., Bošanský, Hubina, Pribiš.

Strelci gólov (23): Peter Pevný 7, Pálka6, Matlák 5, Onderčo 2, Sládek, Ján Križana Neboháč po 1.

Bilancia po jesennej časti:Doma: 7 zápasov, 5 výhier, 0 remíz a

2 prehry − 17:12 skóre s 15 bodmi.Vonku: 6 zápasov, 0 výhry, 3 remízy a

3 prehry − 6:13 skóre s 3 bodmi.Celkom: 13 zápasov, 5 výhier, 3 remízy

a 5 prehier − 23:25 skóre s 18 bodmi.Muži skončili po jesennej časti v tabuľ−

ke na 7.mieste zo 14 účastníkov.Výsledky: 1. Beckov−Zamarovce 0:4, 2.

Skalka−Beckov 0:0, 3. Beckov−Opatová n.V.3:2, 4. Tr.Bohuslavice−Beckov 0:0, 5. Bec−kov−Mních.Lehota 6:1, 6. Ivanovce−Beckov2:2, 7. Beckov−Dolná Súča 3:1, 8. MelčiceLiesk.−Beckov 4:2, 9. Beckov−TTS Trenčín0:2, 10. Kľúčové−Beckov 3:2, 11. Beckov−Záblatie 3:1, 12. Svinná−Beckov 4:0, 13. Bec−kov−Drietoma 2:1.

DORAST:Mužstvo dorastu prebral tiež nový tré−

ner Andrej Úradníček a asistent Peter Pev−ný ml. a vedúcim sa stal Zdenko Hladký.Výsledky neboli podľa očakávania a zostaliaj v druhom ročníku na chvoste tabuľky,keď dokázali iba raz vyhrať, a to u súperav Dolnej Porube tesne 4:5.

Zostava dorastu: Wilfert – Ľubomír Va−zovan, Peter Vazovan, Tomáš Fiala, Mi−

chal Fiala, Pagáč, Sedláček, Čikel, Budík,Bubeník, Porubčan, Škarka, Kamaráš, Ob−šud, Benko, Pokopec, Breznický.

Strelci gólov (15): Pokopec 5, Breznic−ký 3, Benko, Ľubomír Vazovan a TomášFiala po 2, Sedláček 1.

Bilancia po jesennej časti:Doma: 4 zápasy, 0 výhier, 2 remízy a

2 prehry − 7:11 skóre s 2 bodmi.Vonku: 5 zápasov, 1 výhra, 0 remíz a 4

prehry − 8:17 skóre s 3 bodmi.Celkom: 9 zápasov, 1 výhra, 2 remízy

a 6 prehier − 15:28 s 5 bodmiDorast skončil po jesennej časti v tabuľke

na poslednom 10. mieste z 10 účastníkov.Výsledky: 1. Beckov−Bobot 2:2, 2. Veľ−

ká Hradná –Beckov 2:1, 3. Beckov−Opato−vá n.V. 2:4, 4. Tr.Bohuslavice−Beckov 2:1,5. voľno, 6. Selec−Beckov 5:1, 7. voľno, 8.Dolná Poruba −Beckov 4:5, 9. voľno, 10.Kľú−čové−Beckov 4:0, 11. Beckov−Záblatie 1:3,12. voľno, 13. Beckov−Trenč.Teplá 2:2.

ŽIACI:Mužstvo žiakov prebral bývalý tréner

dorastu Roman Pastorek a vedúcim sa stalPeter Hazda. Na prvý ročník sa na pre−kvapenie najlepšie darilo žiakom, keď do−kázali vybojovať krásne a vysoké výsled−ky a prehrali iba jediný zápas s favoritomsúťaže so Záblatím.

Zostava žiakov: Strieženec – Peter Šim−ko, Patrik Šimko, Hazda, Štefánik, RolandKanáloš, Čikel, Badžgoň, Martiš, Kusenda,Tekula, Mikulička, Černák, Wilfert, Nožina,Vacula, Jaroščiak,

Maroš Kanáloš odišiel na hosťovanie doAFC Nové Mesto nad Váhom.

Strelci gólov (43): Peter Šimko 11, Mar−tin Mikulička 10, Tomáš Hazda 9, AndrejŠtefánik 4, Patrik Šimko 3, Pavol Badžgoňa Marek Jaroščiak po 2, Roland Kanáloša Adam Martiš po 1.

Bilancia po jesennej časti:Doma: 4 zápasy 4 výhry 0 remíz a 0

prehry 24:8 skóre s 12 bodmi.Vonku: 4 zápasy 2 výhry 1 remíza a 1

prehra 19:12 skóre s 7 bodmi.Celkom: 8 zápasov 6 výhier 1 remíza a

1 prehra 43:20 skóre s 19 bodmi.Žiaci skončili po jesennej časti v tabuľke

na 2. mieste z 9 účastníkov.Výsledky: 1. Kočovce−Beckov 0:15, 2.

Beckov−Chocholná 10:0, 3.voľno, 4. Bec−kov−Veľké Bierovce 4:3, 5. Bošáca−Beckov0:1, 6. Beckov−Skalka n.V. 6:2, 7. Ivanov−ce−Beckov 3:3, 8. Beckov−Drietoma 4:3, 9.Záblatie−Beckov 9:0. Vladimír Školár

TJ Slovan BECKOVHodnotenie jesennej časti ročníka 2009/10

Tabuľka po jesennej časti – dospelí: 1. Kľúčové 13 9 4 0 23:7 31 /+10 2. Zamarovce 13 9 3 1 58:17 30 /+12 3. Opatová n.V. 13 9 3 1 30:13 30 /+12 4. Svinná 13 7 0 6 31:27 21 /0 5. Dolná Súča 13 6 2 5 28:29 20 /−1 6. Melčice Liesk. 13 6 0 7 29:30 18 /−6 7. BECKOV 13 5 3 5 23:25 18 /−3 8. Drietoma 13 5 2 6 22:20 17 /−1 9. Záblatie 13 5 2 6 23:22 17 /−410. Tr.Bohuslavice 13 5 2 6 27:36 17 /−111. Ivanovce 13 3 5 5 24:36 14 /−412. Skalka n.V. 13 3 3 7 26:20 12 /−613. Mních.Lehota 13 2 2 9 17:38 8 /−714. TTS Trenčín 13 1 1 11 14:55 4 /−17

Tabuľka po jesennej časti – žiaci: 1. Záblatie 8 8 0 0 112:1 24 /+12 2. BECKOV 8 6 1 1 43:20 19 /+7 3. Drietoma 8 6 0 2 28:8 18 /+6 4. Veľké Bierovce 8 4 0 4 37:23 12 /0 5. Ivanovce 8 3 3 2 27:25 12 /0 6. Bošáca 8 2 1 5 17:24 7 /−8 7. Skalka 8 2 1 5 15:36 7 /−2 8. Chocholná 8 2 0 6 11:54 6 /−3 9. Kočovce 8 0 0 8 2:101 0 /−12

Dňa 16.11.2009 sa na našej škole ko−nal športovo−branný deň − deň fyzickéhoa duševného zdravia.

Žiaci školy v rámci tohto dňa využilirôzne aktivity, ktoré sú aj podľa učebnýchosnov zameraná na udržiavanie zdravé−ho spôsobu života, a to nielen fyzického,ale aj duševného.

Bedminton, volejbal, streľba zo vzdu−chovky, stolný tenis... to sú len niektorézo športových aktivít, ktoré žiaci využili.Deti boli tiež na návšteve v Obecnej kniž−nici v Beckove, kde si prezreli kútik s det−skými knižkami. Bol to účinný prostriedokna prilákanie detí do obecnej knižnice.

Vhodným pokračovaním bolo tiež zor−ganizovanie športového popoludnia v ŠKD.

Pani vychovávateľka s deťmi strávila časna kolobežkách a korčuliach a keďže imprialo i počasie, môžeme hodnotiť toto pod−ujatie ako dvojnásobne úspešné. Totiž vškole sme 4 dni bez prerušenia nekúrili,teda môžeme hovoriť o úspornom opatrení.

Športovo−branný deň bol ďalšou z ak−cií ZŠ v Beckove, ktorou sa naša školazapája do projektu pod názvom „Škola pod−porujúca zdravie“, ktorej koordinátorom jep. uč.

Mgr. Martina Striežencová,Mgr. Anežka Ilavská, riaditeľka školy

Deň zdravia

BLAHO�ELANIE K TROFEJIDňa 30.10. 2009 v ranných hodinách v poľovnom

revíri Beckov ulovil poľovnícky hospodár pán PavolHladký svojho životného jeleňa – dvanástoráka. Zna−lec ohodnotil trofej 200 bodmi CIC. Jedná sao najsilnejšiu jeleniu trofej ulovenú v revíri Beckovpočas existencie organizovaného poľovníctva v SR.

BLAHOŽELÁME ! Ing. Marek Jambor

FUTBALPoradie po jesennej časti