VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 588 / 375

Subjekt Pripomienka Typ

AHES o.z. § 7 ods. 16§ 7 ods. 16 žiadame preformulovať tak, aby bolo zrejmé že cena pre zariadenia na výrobu elektriny podľa § 9 ods. 1 písm. a) je pevne určená a cena sa v dôsledku § 7 ods. 16 nebude ďalej znižovať pri určovaní ceny pre konkrétne zariadenie. Odôvodnenie: Ustanovenie je nejasné vo vzťahu k pevne určenej cene podľa § 9. Nie je zrejmé či ustanovenie § 7 ods. 16 má vytvoriť priestor na zníženie ceny pre konkrétny zdroj alebo sa jedná o spôsob výpočtu pevnej ceny, ktorú ÚRSO stanovuje na každý rok.

Z

AHES o.z. §9 ods. 3Doplniť "V prípade ak zariadenie podľa odseku 1 písm. a) pozostáva z dvoch alebo viacerých technologických zariadení, ktoré majú spoločnú stavebnú časť platí cena pre každé technologické zariadenie samostatne." Odôvodnenie : Navrhujeme zmeniť znenie ustanovení, aby zohľadňovali špecifiká vodných elektrární v prípade ak je možné každú turbínu prevádzkovať samostatne a každá z nich má zabezpečené vlastné meranie alebo zohľadňovať, že jednotlivé zariadenia boli uvedené do prevádzky v rozdielnom čase. Samostatnosť týchto zariadení je nutné brať do úvahy aj z dôvodu prípadnej rekonštrukcie a modernizácie, aby nedochádzalo k situácii keď pri rekonštrukcii jedného technologického zariadenia (turbíny) bude nutné vynakladať a preukazovať náklady na rekonštrukciu vo výške

Z

platnej pre všetky technologické zariadenia (všetkých turbín).

AHES o.z. §9 ods. 4 Doplniť Pri zariadeniach podľa odseku 1 písm. a), ktoré môžu byť prevádzkované samostatne sa cena určí pre každé technologické zariadenie samostatne. Odôvodnenie: Navrhujeme zmeniť znenie ustanovení, aby zohľadňovali špecifiká vodných elektrární v prípade ak je možné každú turbínu prevádzkovať samostatne a každá z nich má zabezpečené vlastné meranie alebo zohľadňovať, že jednotlivé zariadenia boli uvedené do prevádzky v rozdielnom čase. Samostatnosť týchto zariadení je nutné brať do úvahy aj z dôvodu prípadnej rekonštrukcie a modernizácie, aby nedochádzalo k situácii keď pri rekonštrukcii jedného technologického zariadenia (turbíny) bude nutné vynakladať a preukazovať náklady na rekonštrukciu vo výške platnej pre všetky technologické zariadenia (všetkých turbín).

Z

AHES o.z. §7 ods. 24Odsek požadujeme vypustiť prípadne upraviť tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Odôvodnenie: V súčasnosti nie je možné prevádzkové hodiny nijak merať certifikovaným určeným meradlom a výrobca udáva výrobu vždy v kWh. Nutné je presne zadefinovať aj pojem prevádzkové hodiny ako hodiny, v ktorých vodná elektráreň je v režime full load power, teda zariadenie je v maximálnom výkone, ktoré sa rovná celkovému inštalovanému výkonu zariadenia. Znenie § 7 ods. 24 by v tom prípade by malo byť nasledovné: Ak výrobca elektriny ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou vyrobí viac elektriny ako zodpovedá súčinu celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny a priemernej doby prevádzky zariadenia na výrobu elektriny podľa prílohy č. 8 tabuľkyč. 1, ktorá bola použitá pre stanovenie ceny elektriny, doplatok pre takto vyrobenú elektrinu je rovný 0. Ustanovenie v predloženom znení rovnako

Z

nezohľadňuje skutočnosť, že pri výrobe elektriny môže dochádzať k výkyvom v dôsledku hydrologických a klimatických podmienok, napr. pri vodných elektrárňach vzniká strata na výrobe v suchých rokoch, ktorá sa výrobcovi kompenzuje v mokrých rokoch kedy je výroba nadpriemerná. Pri uplatnení tohto ustanovenia by podnikateľovi nebola strata na výrobe v suchých rokoch kompenzovaná nadpriemernou výrobou v mokrých rokoch. Ustanovením §7 ods. 24 by tak došlo k zásahu do vlastníckeho práva a práva na podnikanie ktoré podnikateľovi okrem iného garantuje v medziach zákona podnikať a vytvárať zisk. Taktiež požadujeme toto obmedzenie aplikovať iba na zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky od 1.1.2017 inak by došlo do zásahu do nadobudnutých práv a ustanovenie by bolo retroaktívne. Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že navrhované ustanovenie nie je v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. a s pravidlom, že právne predpisy nižšej právnej sily musia byť v súlade s predpismi vyššej právnej sily, ktoré vyplývaj mimo iné aj z §2 ods 2. písm. b) zákona č . 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto ho odporúčame vypustiť prípadne dať do súladu s primárnou legislatívou. Ustanovenie nie je v súlade s: § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 309/2009 Z.z. , podľa ktorého sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje na všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, §4 ods. 1 písm.c) zákona č. 309/2009 Z.z., v zmysle ktorého výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len „výrobca elektriny s právom na podporu“), má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny,

upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, §4 ods. 10 zákona č. 309/2009 Z.z. podľa, ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) (cena za elektrinu na straty) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. Výrobca si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) na rovnaké množstvo vyrobenej elektriny a v rovnakom množstve uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c). Výrobca tak musí dodať celé množstvo vyrobenej elektriny, teda rovnako aj elektrinu, ktorú vyrobí počas prevádzky, ktorá prekračuje priemernú dobu prevádzky zariadenia na výrobu elektriny podľa prílohy č. 8 tabuľky č.1 prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy aj napriek tomu, že mu za túto elektrinu nebude uhradený doplatok.

AHES o.z. §9 ods. 5 až 8Odseky žiadame odstrániť. Odôvodnenie: Ustanovenie § 9 ods. 5 je nezrozumiteľné a naviac je výpočet v rozpore s§6 ods. 8 zákona č. 309/2009 Z.z., ktorý určuje zníženie doplatku s ohľadom na náklady na rekonštrukciu a modernizáciu.

Z

AHES o.z. §7 ods. 13Odstrániť slovné spojenie „ktoré bolo uvedené do prevádzky“. Odôvodnenie: Ustanovenie je nezrozumiteľné nakoľko odkazuje na § 6 ods. 8 zákona č. 309/2009 Z.z. , ktoré sa týka rekonštrukcie a modernizácie a znižovania doplatku pri nedosiahnutí referenčnej hodnoty investície. Ustanovenie v tomto znení vyvoláva dojem, že pevne určená cena sa má znižovať aj v prípade ak investícia do výstavby nového zariadenia nedosiahne uvedenú referenčnú hodnotu. Ustanovenie je naviac duplicitné s ohľadom na § 7 ods. 17.

Z

AHES o.z. §41 ods. 2Odstrániť znenie „To neplatí pre výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou.“ Odôvodnenie: Túto výnimku považujeme za neodôvodnenú a ustanovenie by spôsobilo, že subjektom, ktorí požiadali o cenové rozhodnutie do konca roku 2016 a nebolo by im vydané rozhodnutie, by nebola priznaná cena pre rok 2016, ale cena platná pre rok 2017 a výrazne by poškodilo projekty, ktoré sú vo výstavbe.

Z

AHES o.z. §22 ods. 21Poslednú vetu odseku preformulovať na znenie : „To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW“. Odôvodnenie: Zavedenie novej povinnosti pre výrobcov elektriny vo vodných elektrárňach platiť za prístup do miestnej distribučnej sústavy by spôsobilo značný nárast prevádzkových nákladov a teda zásah do nadobudnutých práv výrobcov. Ustanovenie by v predloženom znení bolo retroaktívne a v zmysle posúdenia retroaktivity právnych noriem je podľa názoru Ústavného súdu SR podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len zlepšovať (PL. ÚS 38/99) a nie je v súlade s Regulačnou politikou 2017-2021: „úrad nesmie pripustiť retroaktivitu, to znamená zmeniť legislatívou určené pravidlá“. Vodné elektrárne sú stabilným zdrojom na výrobu elektriny a nespôsobujú také výkyvy v distribučnej sieti ako ostatné zdroje, preto je opodstatnené ponechanie takejto výnimky aj v novej vyhláške.

Z

AHES o.z. §22 ods. 20 Z

Poslednú vetu preformulovať na znenie : „To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW“. Odôvodnenie: Zavedenie novej povinnosti pre výrobcov elektriny vo vodných elektrárňach platiť za prístup do distribučnej sústavy by spôsobilo značný nárast prevádzkových nákladov a teda zásah do nadobudnutých práv výrobcov. Ustanovenie by v predloženom znení bolo retroaktívne a v zmysle posúdenia retroaktivity právnych noriem je podľa názoru Ústavného súdu SR podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len zlepšovať (PL. ÚS 38/99) a nie je v súlade s Regulačnou politikou 2017-2021: „úrad nesmie pripustiť retroaktivitu, to znamená zmeniť legislatívou určené pravidlá“. Vodné elektrárne sú stabilným zdrojom na výrobu elektriny a nespôsobujú také výkyvy v distribučnej sieti ako ostatné zdroje, preto je opodstatnené ponechanie takejto výnimky aj v novej vyhláške.

AHES o.z. K celému dokumentuPovažujeme za nutné realizovať analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie ako aj životné prostredie. Materiál neobsahuje analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie ani analýzu vplyvov na životné prostredie, ktorú je nutné vykonať v zmysle §7 zákona č. . 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a účinnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov . Navrhované znenie vyhlášky má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, bude viezť k strate záujmu investorov do výstavby zariadení na výrobu elektriny z vodnej energie z dôvodu zavedenia výkupných cien,

Z

ktoré len v obmedzenej miere zohľadňujú skutočné náklady na výstavbu a rovnako poškodzuje už existujúcich prevádzkovateľov vodných elektrární zvyšovaním nákladov a zavádzaním nových poplatkov ( za prístup do distribučnej sústavy) a bráni im vo vytváraní zisku tým, že na jednej strane stanovuje povinnosť dodať časť vyrobenej elektriny jedinému subjektu ( prevádzkovateľovi distribučnej sústavy ), ale za túto energiu výrobcovi nebude uhradený doplatok, na ktorý má nárok v podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore OZE a KVET.

AHES o.z. § 7 ods. 16 Slovné spojenie v prvej vete ustanovenia „na dobu 15 rokov“ zmeniť na znenie „pre obvyklú mieru návratnosti investície najmenej 12 rokov“.

Z

AHES o.z. §7 ods. 13Slovné spojenie „na rok t“ nahradiť spojením „na rok t–1“. Odôvodnenie: Právo na podporu formou doplatku vzniká podľa § 3 ods. 6 a § 2 ods. 3 písm e) zákona č. 309/2009 Z.z. o o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE a KVET“) časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktorým je dátum právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo funkčná skúška, podľa toho ktorý dátum nastane neskôr. Výška doplatku sa preto musí určiť vo výške platnej k tomuto dátumu, inak by ustanovenie bolo retroaktívne a nebolo by v súlade Regulačnou politikou 2017-2021v ktorej je stanovená, že : „úrad nesmie pripustiť retroaktivitu, to znamená zmeniť legislatívou určené pravidlá“

Z

AHES o.z. § 7 ods. 16Ustanovenie žiadame preformulovať tak, aby bolo zrejmé že cena pre zariadenia na výrobu elektriny podľa § 9 ods. 1 písm. a) je pevne určená a cena sa v dôsledku § 7

Z

ods. 16 nebude ďalej znižovať pri určovaní ceny pre konkrétne zariadenie. Odôvodnenie: Ustanovenie je nejasné vo vzťahu k pevne určenej cene podľa § 9. Nie je zrejmé či ustanovenie § 7 ods. 16 má vytvoriť priestor na zníženie ceny pre konkrétny zdroj alebo sa jedná o spôsob výpočtu pevnej ceny, ktorú ÚRSO stanovuje na každý rok.

AHES o.z. §41 V §41 doplniť nový odsek v znení: Cena pre zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW, ktoré získajú právoplatné stavebné povolenie do 31.12.2018 nemôže byť nižšia ako 100 % pevnej ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny platnej pre rok 2016. Odôvodnenie: Ustanovenie má zohľadňovať skutočnosť, že povoľovací proces predchádzajúci samotnej výstavbe vodných elektrární je výrazne dlhší a komplikovanejší ako u ostatných technológií OZE. Bez použitia tejto prípustnej nepravej retroaktivity dôjde k zásahu do právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti, nakoľko budúci výrobcovia sa dostali do takej fázy s prípravou výstavby zariadenia na výrobu elektriny- vodnej elektrárne, že pri použití tejto vyhlášky sú vystavený značným ekonomickým stratám. Upozorňujeme na relevantný právny názor Ústavného súdu, že z pohľadu retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len zlepšovať (PL. ÚS 38/99). Pri vodných elektrárňach, ktoré sú vo výstavbe môže dôjsť okrem ekonomických strát aj k ohrozeniu majetku a zdravia, nakoľko tak výrazná zmena výkupných cien, môže ohroziť výstavbu tak, že sa v nej nebude pokračovať. Stavby vodných elektrární majú svoje špecifiká a to najmä, že sú umiestnené v koryte rieky a tieto stavby nemožno zakonzervovať a ponechať ju nedokončenú. Vodné elektrárne predstavujú iba minimálnu časť finančného

Z

rozpočtu potrebného na podporu OZE, nakoľko ich je malý počet a v dôsledku komplikovaného povoľovania výstavby sa ani nepredpokladá masový nárast. Vodné elektrárne sa vyznačujú dlhodobou prevádzkou (do 100 rokov) a teda 15 ročná garantovaná pevná cena prinesie funkčné zariadenia na výrobu elektriny z OZE na ďalších 85 rokov, čo sa u iných technológií nepredpokladá.

AHES o.z. § 7 ods. 17vetu „Ak doterajší výrobca elektriny nemá na rok t-1 vydané cenové rozhodnutie, cena elektriny pre stanovenie doplatku na rok t sa určí vo výške platnej pre rok t“ žiadame zmeniť na formuláciu „Ak doterajší výrobca elektriny nemá na rok t-1 vydané cenové rozhodnutie, cena elektriny pre stanovenie doplatku na rok t sa určí vo výške, na ktorú by mal výrobca elektriny v roku t-1 právo“ Odôvodnenie: Právo na podporu formou doplatku vzniká podľa § 3 ods. 6 a § 2 ods. 3 písm e) zákona č. 309/2009 Z.z. o o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE a KVET“) časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktorým je dátum právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo funkčná skúška, podľa toho ktorý dátum nastane neskôr. Výška doplatku sa preto musí určiť vo výške platnej k tomuto dátumu, inak by ustanovenie bolo retroaktívne a nebolo by v súlade s Regulačnou politikou 2017-2021v ktorej je stanovená, že : „úrad nesmie pripustiť retroaktivitu, to znamená zmeniť legislatívou určené pravidlá“.

Z

AHES o.z. § 9 ods. 1 písm. a)Výška ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 určenej priamym určením pevnej ceny v eurách nezohľadňuje skutočnú návratnosť investícií do výstavby malých vodných elektrární, je nízka a požadujeme jej zvýšenie na výšku

Z

schválenú pre rok 2016. Odôvodnenie: Vodné elektrárne predstavujú iba minimálnu časť finančného rozpočtu potrebného na podporu OZE, nakoľko ich je malý počet a v dôsledku komplikovaného povoľovania výstavby sa ani nepredpokladá masový nárast. Vodné elektrárne sa vyznačujú dlhodobou prevádzkou (do 100 rokov) a teda vhodne určená 15 ročná garantovaná pevná cena prinesie funkčné zariadenia na výrobu elektriny z OZE na ďalších 85 rokov, čo sa u iných technológií nepredpokladá. Opatrenia v zmysle schválenej Regulačnej politiky 2017-2021, práve v dôsledku ktorej dochádza k zmene tejto vyhlášky: „budú mať jednoznačne preukázateľný pozitívny vplyv na zníženie koncovej ceny elektriny pre zraniteľných odberateľov a aj na ostatných odberateľov. Osobitne pozitívne sa prejavia v podnikateľskej sfére.“ Výsledkom takýchto cien však bude len zanedbateľný pozitívny vplyv na cenu elektriny pre odberateľa, nakoľko MVE sa podieľajú na cene pre koncového len minimálne a naopak bude viezť k úplnej strate záujmu investorov do rozvoja zariadení na výrobu elektriny z vodnej energie, keďže pri takto nastavených cenách nie je možné výstavbu nových vodných elektrární realizovať. Znižovanie cien má zohľadňovať znižovanie cien jednotlivých technológií na výrobu elektriny z OZE, avšak pri malých vodných elektrárňach, pri ktorých tvoria náklady na realizáciu stavebnej časti najväčšiu časť investície k žiadnemu zníženiu nákladov nedošlo, práve naopak. Cena by mala byť vo výške, ktorá čo najviac zohľadňuje skutočné náklady na realizáciu, nakoľko napr. v Českej republike je cena na úrovni 3069 Kč ( cca 113,21 €) pre rok 2016. Už pri cenách platných pre rok 2016 sú jednotlivé projekty na hranici 15 ročnej návratnosti. Strata záujmu investorov o výstavbu a rekonštrukciu vodných elektrární naviac spôsobí, že nebudú splnené záväzky SR v oblasti OZE a využívania hydroenergetického potenciálu.

AmCham Slovakia § 10 Výroba elektriny z domáceho uhlia ods. 5 Pevná cena...: Z

+KF Pričom FNVt sú fixné náklady súvisiace s výrobou a prevádzkou elektrárne vrátane regulovaných poplatkov za prístup a distribúciu elektriny. KF je korekčný faktor za predchádzajúce obdobia Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky regulovaný subjekt musí mať nahradené všetky náklady súvisiace s VHZ

AmCham Slovakia §23 bod (21)Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vyhlášky, ktoré ustanovujú povinnosť výrobcu elektriny platiť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy resp. prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, platbu za prístup do prenosovej (distribučnej) sústavy (tzv. G-komponent). Rovnako sa navrhuje vypustiť takáto povinnosť na strane prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy vo vzťahu k zariadeniam pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Odôvodnenie: Zavedenie G- komponentu zvýšilo náklady výrobcov elektriny z OZE a VÚKVET (retroaktívne aj pre zariadenia, ktoré už boli v čase zavedenia tohto poplatku v prevádzke), čím znížilo ich konkurencieschopnosť aj na regionálnej úrovni a zamedzilo rozvoj ďalších projektov. Takisto spôsob akým bola táto platba zavedená, t.j. bez odbornej diskusie, netransparentne, je neprípustný.

Z

AmCham Slovakia § 17 Cena za prístup do PS..... ods. 4:Navrhujeme odsek vypustiť

O

AmCham Slovakia § 10 Výroba elektriny z domáceho uhlia ods. 6Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny vo všeobecnom hospodárstve záujme nie je opodstatné dať podmienku o dodržaní stanovenej podmienky výroby a poskytovania podporných služieb do tejto vyhlášky, keď toto rieši Zákon o energetike. Navyše táto podmienka je nesplniteľná, keďže existuje bežná prevádzková poruchovosť a odstávky nutné na

Z

opravy a údržbu.

AmCham Slovakia § 23 Cena za prístup do DS..... ods. 20:Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Zavedenie a uplatňovanie G-komponentu je v rozpore s princípom stability a predikovateľnosti regulačného prostredia a považujeme ho za neodôvodnené, nesprávne, neobjektívne a protiprávne. Má výrazne negatívny dopad na obchod s elektrinou vrátane cezhraničného obchodu, integráciu trhov v rámci nášho regiónu ako aj samotnej EÚ, bráni rozvoju OZE tak je v protiklade so základnými prioritami a cieľmi EÚ ako aj SR predovšetkým v oblasti dekarbonizácie energetiky a ekonomiky ako aj rozvoja cezhraničného obchodu a integrácie trhov v rámci EÚ. V rámci nášho regiónu žiadna krajina neuplatňuje G-komponent pre svojich výrobcov elektriny okrem Rakúska (s ktorým SR nemá cezhraničné prepojenie), ktoré uplatňuje G-komponent na elektrárne poskytujúce podporné služby, kým naopak v SR nie je G-komponent účtovaný pre výrobcov elektriny výlučne poskytujúcich podporné služby. Zavedením G-komponentu zo strany ÚRSO tak dochádza k neharmonizovanému a diskriminačnému spoplatňovaniu výrobcov elektriny v SR oproti výrobcom v krajinách patriacich na rovnaký veľkoobchodný regionálny trh. Výroba elektriny na Slovensku a jej následný predaj spravidla na veľkoobchodnom trhu dosahuje príliš malý objem na to, aby mohla aktívne ovplyvňovať základnú veľkoobchodnú cenu elektriny. Táto cena je fakticky určená veľkými burzami, pre slovenských výrobcov predovšetkým EEX. To znamená, že G-komponent ako nákladová položka slovenského výrobcu nie je premietnutá do veľkoobchodnej ceny jeho elektriny, pretože táto by sa okamžite stala nekonkurenčnou. Tým je ale automaticky diskriminovaný vo vzťahu k všetkým výrobcom elektriny podnikajúcich v krajinách, kde G-komponent nie je zavedený a ktorí majú možnosť bez obmedzení svoju elektrinu vyvážať na Slovensko. Ide teda o diskrimináciu ako neprípustný krok v rozpore so základnými hodnotami EÚ. Prípadné zavádzanie G-

Z

komponentu má mať za cieľ tiež maximálne približovanie zdrojov vyrábanej elektriny k miestu spotreby. Má to technickú, ekonomickú ale aj environmentálnu prínos, pretože sa znižujú straty elektriny. V rozpore s uvedeným dochádza k nerovnakým podmienkam medzi výrobcami elektriny v rámci SR, keďže výrobcovia pripojený do distribučnej sústavy platia mnohonásobne vyšší G-komponent ako výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy. Ak sú niektorí výrobcovia elektriny v priamej konkurenčnej nevýhode, dôsledkom v istom časovom horizonte je obmedzovanie konkurencie vedúce k riziku zvyšovania koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Považujeme za nevyhnutné zrušiť G-komponent v plnom rozsahu.

AmCham Slovakia §8 bod (3)Navrhujeme ponechať spôsob stanovenia Príplatku Pzn podla súčasne platnej vyhlášky a zároveň zverejniť na webovom sídle ÚRSO aj hodnoty vstupujúce do vzorca, ktoré úrad zohľadnil pri výpočte príplatku Pznit (NCPP, QPP, VPP) Odôvodnenie: Od 1.3.2013 obsahuje zákon č. 309/2009 možnosť meniť Príplatkom stanovenú cenu elektriny, t.j. meniť ju smerom nadol aj nahor. V minulosti bolo priamo z textu vyhlášky zrejmé pre aké typy technológií sa má Príplatok uplatňovať, pričom vyhláška priamo upravovala aj samotné zvýšenie alebo zníženie ceny, čím bolo zabezpečené, že samotný návrh ÚRSO v tomto smere bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania s možnosťou uplatniť námietky a pripomienky ešte pred vydaním vyhlášky. Súčasný návrh Vyhlášky ale takúto možnosť popiera a samotné druhy technológií, pre ktoré sa bude Príplatok uplatňovať a tiež výška Príplatku nie sú známe a výrobca elektriny sa o nich dozvie až na základe oznámenia ÚRSO zverejneného na webovom sídle ÚRSO, pričom nebude možnosť namietať a ani sa k veci vyjadriť. Príplatok pritom priamo vplýva na cenu elektriny a predstavuje teda súčasť podmienok podpory elektriny, ktoré by sa nemali meniť. Zároveň samotná regulácia cez oznamovanie na webovom sídle

Z

ÚRSO nie je v súlade s pravidlami tvorby legislatívy. Uvedené znenie prispeje k transparentnosti rozhodovania ÚRSO. Uvedené predpoklady je potrebné zverejniť najmä z dôvodu „určenia nákupnej ceny paliva“ NCPP, ktorú úrad zohľadnil pri výpočte, keďže táto sa trhovým vývojom mení a regulované subjekty nakupujú svoje palivá za iné ceny ako „určené“.

AmCham Slovakia §7 bod (24)Navrhujeme uvedený bod vypustiť z vyhlášky. Odôvodnenie: Uvedené znenie fakticky obmedzuje prevádzku zariadení na výrobu elektriny v rozsahu definovanom podľa Prílohy č.8 tabuľky č.1. Toto znenie zásadným spôsobom mení návratnosť projektov OZE a VUKVET, ktoré boli realizované a dimenzované na maximálnu prevádzku počas roka a tým pádom má retroaktívny účinok. Navyše rozsah prevádzkových hodín navrhovaných v Prílohe č. 8 nezodpovedá doterajším prevádzkovým hodinám zariadení. Pri súčasných trhových cenách elektriny sa totiž prevádzka zariadení bez doplatku stáva neefektívna. Samotná Príloha č. 8 a obmedzenie podpory výroby elektriny doplatkom vo vzťahu k stanoveniu rozsahu prevádzkových hodín nemá oporu v zákone č. 309/2009. Zároveň ide o obmedzenie, ktoré je v rozpore so zákonnou garanciou, podľa ktorej má výrobca elektriny právo na podporu doplatkom na celé množstvo vyrobenej elektriny, znížené o technologickú vlastnú spotrebu.Vyhláška ako sekundárny právny predpis týmto popiera právo na podporu v zmysle zákona, avšak bez opory v zákone. Pri nových projektoch takéto obmedzenie prakticky zastaví akékoľvek ďalšie investície do OZE a VUKVET, ktorých efektivita je práve daná maximalizáciou prevádzky počas roka. Napr. Najefektívnejšie dimenzovanie kogeneračných jednotiek (kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla technológiou spaľovacích motorov) je na celoročnú potrebu, ktorá zodpovedá potrebe tepla na TÚV. Zo skúseností s prevádzkou tejto technológie je optimálny počet prevádzkových hodín 7800 hodín, pričom Vyhláška stanovuje strop na doplatok na 6500 hodín

Z

prevádzky, čím výrazne zasahuje do ekonomiky zariadení a návratnosti investície. Pri súčasnom znižovaní výkupných cien elektriny vyrobenej VÚKVET sa implementácia týchto projektov na systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) stáva neefektívna a spôsobí zastavenie ďalších investícií do VÚKVET a OZE na systémoch CZT a nesplnenie záväzkov SR v oblasti zvýšenie podielu OZE a VÚKVET na cieľovú hodnotu. Štúdia MH SR a SIEA (Komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby, 12/2015) pritom predpokladá, citujeme “že v najbližších rokoch k najväčšiemu využitiu technického potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla dôjde najmä v segmente existujúcich malých a stredných zdrojoch tepla (výhrevne, centrálne okrskové kotolne), v ktorých sa spaľuje zemný plyn, inštaláciou technológie kombinovanej výroby elektriny a tepla so spaľovacími motormi”. Povinnosť vypracovať analýzu a predložiť ju Komisii na posúdenie vyplýva zo Smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ, článok 14, ods. 1.). Článok 14, ods. 4 predmetnej Smernice ďalej uvádza: “V prípade, že sa posúdením uvedeným v odseku 1 a analýzou uvedenou v odseku 3 identifikuje potenciál uplatňovania vysokoúčinnej kombinovanej výroby a/alebo účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktorých prínosy prevyšujú náklady, členské štáty prijmú primerané opatrenia na rozvoj účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom a/alebo na zohľadnenie rozvoja vysokoúčinnej kombinovanej výroby a využívania vykurovania a chladenia z odpadového tepla a obnoviteľných zdrojov energie v súlade s odsekmi 1, 5 a 7” . Vyhláška v §7 bod (24) je preto v rozpore s ustanoveniami Smernice 2021/27/EÚ pretože spôsobí zastavenie akýchkoľvek budúcich investícií do VÚKVET a OZE na systémoch CZT. Obdobne, pre ostatné technológie je Prílohou č. 8 stanovený počet prevádzkových hodín nižší ako je bežné a optimálne dosiahnuteľné prevádzkovanie zariadení.

AmCham Slovakia Všeobecná pripomienka k spôsobu regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia.Pri takto stanovenej regulácie výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia je ekonomicky nemožné dodržať povinnosti stanovené vo všeobecnom hospodárskom záujme z dôvodu, že spôsob regulácie stanovený vo vyhláške počíta len z určitou časťou nákladov a neuznáva všetky náklady spojené s výrobou elektriny z domáceho uhlia. V prípade, že nedôjde k zmene navrhnutej vyhlášky v oblasti výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia bude spoločnosť Slovenské elektrárne nútená odstaviť elektráreň Nováky a požiadať ministerstvo hospodárstva o zrušenie povinnosti vyrábať elektrinu z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Z

AZZZ SR § 17 Cena za prístup do PS..... ods. 4:Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť

Z

AZZZ SR § 10 Výroba elektriny z domáceho uhlia ods. 6Návrh zmeny:Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny vo všeobecnom hospodárstve záujme nie je opodstatné dať podmienku o dodržaní stanovenej podmienky výroby a poskytovania podporných služieb do tejto vyhlášky, keď toto rieši Zákon o energetike. Navyše táto podmienka je nesplniteľná, keďže existuje bežná prevádzková poruchovosť a odstávky nutné na opravy a údržbu. Zásadná pripomienka  

Z

AZZZ SR § 23 Cena za prístup do DS..... ods. 20:Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Zavedenie a uplatňovanie G-komponentu je v rozpore s princípom stability a predikovateľnosti regulačného prostredia a považujeme ho za neodôvodnené, nesprávne, neobjektívne a protiprávne. Má výrazne negatívny dopad na obchod s elektrinou vrátane cezhraničného obchodu, integráciu trhov v rámci nášho regiónu ako aj samotnej

Z

EÚ, bráni rozvoju OZE tak je v protiklade so základnými prioritami a cieľmi EÚ ako aj SR predovšetkým v oblasti dekarbonizácie energetiky a ekonomiky ako aj rozvoja cezhraničného obchodu a integrácie trhov v rámci EÚ. V rámci nášho regiónu žiadna krajina neuplatňuje G-komponent pre svojich výrobcov elektriny okrem Rakúska (s ktorým SR nemá cezhraničné prepojenie), ktoré uplatňuje G-komponent na elektrárne poskytujúce podporné služby, kým naopak v SR nie je G-komponent účtovaný pre výrobcov elektriny výlučne poskytujúcich podporné služby. Zavedením G-komponentu zo strany ÚRSO tak dochádza k neharmonizovanému a diskriminačnému spoplatňovaniu výrobcov elektriny v SR oproti výrobcom v krajinách patriacich na rovnaký veľkoobchodný regionálny trh. Výroba elektriny na Slovensku a jej následný predaj spravidla na veľkoobchodnom trhu dosahuje príliš malý objem na to, aby mohla aktívne ovplyvňovať základnú veľkoobchodnú cenu elektriny. Táto cena je fakticky určená veľkými burzami, pre slovenských výrobcov predovšetkým EEX. To znamená, že G-komponent ako nákladová položka slovenského výrobcu nie je premietnutá do veľkoobchodnej ceny jeho elektriny, pretože táto by sa okamžite stala nekonkurenčnou. Tým je ale automaticky diskriminovaný vo vzťahu k všetkým výrobcom elektriny podnikajúcich v krajinách, kde G-komponent nie je zavedený a ktorí majú možnosť bez obmedzení svoju elektrinu vyvážať na Slovensko. Ide teda o diskrimináciu ako neprípustný krok v rozpore so základnými hodnotami EÚ. Prípadné zavádzanie G-komponentu má mať za cieľ tiež maximálne približovanie zdrojov vyrábanej elektriny k miestu spotreby. Má to technickú, ekonomickú ale aj environmentálnu prínos, pretože sa znižujú straty elektriny. V rozpore s uvedeným dochádza k nerovnakým podmienkam medzi výrobcami elektriny v rámci SR, keďže výrobcovia pripojený do distribučnej sústavy platia mnohonásobne vyšší G-komponent ako výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy. Ak sú niektorí výrobcovia elektriny v priamej konkurenčnej nevýhode, dôsledkom v istom časovom horizonte je obmedzovanie konkurencie vedúce k riziku zvyšovania

koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Považujeme za nevyhnutné zrušiť G-komponent v plnom rozsahu.

AZZZ SR § 10 Výroba elektriny z domáceho uhlia ods. 5 Pevná cena...:Návrh zmeny: vzorec, ktorý nie je možné vložiť Pričom FNVt sú fixné náklady súvisiace s výrobou a prevádzkou elektrárne vrátane regulovaných poplatkov za prístup a distribúciu elektriny. KF je korekčný faktor za predchádzajúce obdobia Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky regulovaný subjekt musí mať nahradené všetky náklady súvisiace s VHZ

Z

AZZZ SR Všeobecná pripomienka k spôsobu regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia.Pri takto stanovenej regulácie výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia je ekonomicky nemožné dodržať povinnosti stanovené vo všeobecnom hospodárskom záujme z dôvodu, že spôsob regulácie stanovený vo vyhláške počíta len z určitou časťou nákladov a neuznáva všetky náklady spojené s výrobou elektriny z domáceho uhlia. V prípade, že nedôjde k zmene navrhnutej vyhlášky v oblasti výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia bude spoločnosť Slovenské elektrárne nútená odstaviť elektráreň Nováky a požiadať ministerstvo hospodárstva o zrušenie povinnosti vyrábať elektrinu z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Z

GPSR K § 43Odporúčame zvážiť posunutie nadobudnutia účinnosti zrušovacieho ustanovenia; skutočnosť, že podľa navrhovanej vyhlášky sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2017, je dostatočne vyjadrené v § 41 ods. 1.

O

GPSR K § 23 O

Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 22. júna 2016 rozhodol nálezom, že § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tlačová informácia č. 38/2016). Vzhľadom na skutočnosť, že § 23 ods. 20 návrhu je takmer identický s § 26 ods. 23 v napadnutej časti, je potrebné ustanovenie v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky upraviť.

GPSR K § 10Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosti možno ukladať len zákonom (čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), odporúčame slová „je výrobca povinný“ vypustiť a ustanovenie preformulovať.

O

Klub 500 K §16 ods. 13Metodika platby za druhé napájacie vedenie Na Slovensku existujú odberatelia, najmä výrobcovia just-in-time pre automobilový priemysel, ktorí okrem štandardnej elektrickej prípojky majú aj tzv. ďalšie (druhé) napájacie vedenie. Posledných 5 rokov bola ÚRSOm schválená mesačná platba za druhé napájacie vedenie vo výške 15% z ceny hlavného vedenia. Považujeme túto výšku za primeranú, nakoľko odberateľ druhé vedenie nevyužíva iba v prípade poruchy u distribútora, kedy dôjde (obvykle na pár minút) k automatickému prepnutiu na druhé napájacie vedenie. Znova sa objavujú snahy o spoplatnenie druhého vedenia, v mesiaci kedy dôjde k prepnutiu, vo výške 100%, čo by bol pre odberateľov neprimeraný skokový nárast ceny. Z ÚRSO máme neoficiálne informácie, že k zvýšeniu ceny na 100% by

Z

nemalo dôjsť, avšak napriek tomu je tento mechanizmus platenia prítomný v návrhu vyhlášky a to v §16 ods.(13) a na ďalšom mieste v §26 ods.(15). Takýto mechanizmus spoplatnenia by bol nesprávny, pretože odmeňuje distribútora schváleným poplatkom vtedy, keď má poruchu vo svojej sieti a teda ho nemotivuje k realizácii opatrení na predchádzania poruchám. Podobne odberateľ, vždy využíva iba jedno vedenie, buď odoberá výkon z hlavného, alebo z druhého vedenia, nikdy nie súčasne. Preto je nesprávne aby platil 100% poplatok za obidve vedenia, v ktoromkoľvek mesiaci.

Klub 500 K §27 2.1 PN 2015Navrhujeme aby bol zachovaný doterajší princíp schvaľovania oprávnených nákladov kde PN by mali byť plánované náklady na nasledujúci rok, teda rok, na ktorý sa predkladá cenový návrh a vypočítava cena

Z

Klub 500 K bodu 4, § 7navrhujeme prehodnotiť tento bod nakoľko nie je celkom jasné čo tvorca vyhlášky týmto zamýšľa. Podľa Zákona meranie na svorky generátorov montuje výrobca. V súčasnosti má každý výrobca, ktorý tak mal urobiť, nainštalované meranie na svorkách generátorov (za svoje náklady). Ak v zmysle tohto bodu bude mať za povinnosť montovať meranie na svorkách generátorov prevádzkovateľ distribučnej sústavy, nie je jasné na koho náklady sa to bude diať.

Z

Klub 500 K §27 2.5 RAB2015Pokiaľ ale prevádzkovateľ MDS siete prenajíma, platí nájomné 3. subjektu vo výške technických odpisov. Podľa §27 ods.(1) sa aj nájomné násobí parametrom WACC, ktorý je určený na 6,47%. Každý rok preto tento prevádzkovateľ uplatní do oprávnených nákladov (výpočtu ceny) iba 6,47% z nájomného a teda náklad ktorý reálne vynaloží je v cenovom výpočte opomenutý a distribučný majetok sa nespláca. Uvedený vzorec, kde sa započíta iba zanedbateľná časť nájomného

Z

(odpisov majetku) nemá žiadnu logiku. Nakoľko nájomné je ÚRSOm regulované vo výške technických odpisov, malo by byť štandardne uplatnené v cenovom výpočte v plnej výške. Navrhujeme upraviť výpočet tak, aby parameter WACC bol použitý iba pri zostatkovej cene vlastného majetku a nájomné vo výške odpisov by malo byť uplatnené v celom rozsahu, nakoľko je to reálny náklad prevádzkovateľa v každom roku.

Klub 500 §12 podľa tohto paragrafu nebude jedna tarifa za prevádzkovanie systému alebo bude rozdelená na niekoľko taríf? Podľa tohto paragrafu zavádza vyhláška novú tarifu pre ostatné činnosti OKTE? Podľa nás dôjde k nárastu ceny s čím nesúhlasíme.

Z

Klub 500 §5 ods. 2efinovať parameter RM! Bez definovania sa nedá vykonať korektne potrebný výpočet WACC. Zásadná pripomienka Odôvodnenie: Parameter RM sa používa pre výpočet reálnej ceny vlastného kapitálu a vlastných zdrojov. Parameter RM sa používa pre určenie celkovej rizikovej prémie

Z

Klub 500 §9 ods. 1 písm. d)K § 9 ods. 1, písm. d) – nemeniť cenu elektriny Odôvodnenie: Navrhované zníženie výkupnej ceny elektriny stanovenej pre geotermálne zdroje o 30 % voči doposiaľ určenej pevnej ceny 155,13 € na cenu 108,71 € bude mať podstatný dopad na rozvoj zdrojov geotermálnej energie na Slovensku. Z toho dôvodu navrhujem ponechať výšku pevnej ceny na súčasnej úrovni. Významne sa zníži potenciálny prísun zahraničných investícií na slovenský geotermálny trh nakoľko zníženie výkupnej ceny je priamoúmerné zníženiu ziskovosti pripravovaných projektov. Potenciálny zisk pre investorov nebude dostatočne atraktívny, aby vykompenzoval rizikovosť investície pri rozvoji obnoviteľných zdrojov, nakoľko aj marža z geotermálnych projektov klesne dosť nízko. Pre porovnanie, podľa údajov z

Z

dostupných odborných zdrojov, je možné uviesť výkupnú cenu z geotermálnych zdrojov na Slovensku a niektoré výkupné ceny v zahraničí, t.j. v krajinách ktoré úspešne rozvíjajú tento druh obnoviteľných zdrojov: Slovenská Republika – aktuálne 155 €/MWh – navrhované vo vyhláške 108 €/MWh Nemecko – 252 €/MWh Francúzsko – 200 €/MWh Geotermálna energia môže výrazne zabezpečiť vyrovnanú energetickú bilanciu v priemyselných firmách a dosiahnuť stabilné energetické parametre (elektrinu a teplo) podľa podmienok stanovených Zákonom 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti a Smernici 2012/27/EU EP a Rady. Navrhované zníženie pevnej výkupnej ceny z geotermálnych zdrojov, môže podstatne obmedziť národné ciele pre podiel energie z OZE podľa Prílohy 1 Smernice EP a Rady 2009/28/ES, ktoré boli stanovené pre Slovenskú republiku do roku 2020. Zdroj geotermálnej energie je obnoviteľný, nezávislý a môže zabezpečiť samostatnosť dodávok energií pre priemyselné firmy ako aj pre ostatných odberateľov od dodávok z cudzích zdrojov (na Slovensku i zo zahraničia), najmä z fosílnych palív. Potenciál energie vyrobenej z geotermálnych zdrojov je odhadovaný na viac ako 6 000 MWt, čo je ekvivalent približne 1 200 MWe. Z uvedeného vyplýva, že tieto zdroje môžu nahradiť až 40% tepelnej energie potrebnej pre zásobovanie Slovenskej republiky. Celý proces prípravy až po realizáciu výstavby geotermálneho zdroja ako i jeho uvedenie do prevádzky je časovo (približne 5 rokov) a finančne značne náročný, a preto výrazné zníženie výkupnej ceny a nestabilita pri jej určovaní na nasledujúce obdobia (potenciálna hrozba ročnej zmeny pevnej ceny) neprispieva k rozvoju a výstavbe geotermálnych zdrojov na Slovenku. Príprava a realizácia výstavby geotermálneho zdroja je investične veľmi náročná, ale z dlhodobého hľadiska je prevádzka zdroja veľmi výhodná a efektívna. Tento energetický zdroj prispieva k ochrane životného prostredia, nakoľko neprodukuje žiadne škodlivé emisie (nepodporuje tvorbu emisných plynov). Podstatné zníženie pevných cien v novom regulačnom období značne ovplyvní pripravované modernizácie viacerých v súčasnej dobe

prevádzkovaných obnoviteľných zdrojov energie. Prevádzkovatelia strácajú dôvod na modernizáciu neefektívnych energetických zdrojov, nakoľko sa predlžuje dĺžka návratu investície, čo nie je v súlade so Zákonom č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti a tiež so Smernicou 2012/27/EU EP a Rady.

Klub 500 § 40navrhujeme aby sa tento bod dal do súladu s §1, písm. g) a h), t.j. aby sa tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby platili za koncovú spotrebu a nie za vyrobené množstvo elektriny.

Z

Klub 500 K bodu 24, § 7navrhujeme celý bod vypustiť. Z uvedeného ustanovenia nie je jasné či uvedený počet prevádzkových hodín sa vzťahuje na rok alebo na iné obdobie, nie je jasné či sa to týka len nových výrobcov, alebo existujúcich zariadení. Tiež je diskriminačné ak sú takýmto spôsobom obmedzované len určité výrobné zariadenia (napr. slnečné elektrárne mimo budov, ktoré poberajú podporu sú z tohto vyčlenené a teda nie sú obmedzované počtom prevádzkových hodín.

Z

Klub 500 15, § 23 navrhujeme doplniť aj podmienky pre zmenu z mesačnej na trojmesačnú rezervovanú kapacitu.

Z

Klub 500 12, 17, § 23navrhujeme doplniť podmienky aj pre trojmesačnú rezervovanú kapacitu

Z

Klub 500 § 41navrhujeme doplniť, že cenové rozhodnutia pre výrobcov elektriny vydané na celú dobu poberania podpory vydané pred účinnosťou tejto vyhlášky ostávajú v platnosti.

Z

Klub 500 prílohe č. 8navrhujeme vypustiť

Z

KOZSR VYHLÁŠKA ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetikeKOZ SR k návrhu vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike uplatňuje nasledovné zásadné pripomienky (5): Všeobecne k návrhu: predložený návrh vyhlášky nie je v súlade so zákonom o dani z prímov, Zákonníkom práce, zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákonom o kolektívnom vyjednávaní, zákonom o sociálnom fonde. K § 4 ods. 2 písm. f): žiadame vypustiť text: „príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, resp. vypustiť písm. f) ako celok Odôvodnenie: v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (DDS) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 2 ods. 3, 4, § 7 zákona o DDS). Platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve v rozsahu upravenom zákonom. Za zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4 je povinný platiť príspevky zamestnávateľ vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného podľa §138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6% zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia. K § 4 ods. 2 písm. g), h) žiadame vypustiť Odôvodnenie: v zmysle Zákonníka práce (ZP). Odstupné, odchodné možnosť dohodnúť odstupné z

Z

dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c), aj iných dôvodov, dohodnúť vyššie odstupné, odchodné. Priaznivejšia úprava obidvoch plnení môže byť predmetom úpravy v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj odstupné v iných prípadoch (§ 76 ods. 1, 2, 7 a § 76a ZP). Stravovanie zamestnancov - poskytnutie ďalšieho jedla, príspevok na stravovanie, podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytované stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, rozšírenie okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie (§ 152 ZP). K § 4 ods. 2 písm. i) žiadame vypustiť Odôvodnenie: v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, novela z. č. 548/2010 Z. z., z. č. 503/2011 Z. z. (§ 4, § 9 - Iné náhrady a vyššie náhrady). Príjmy zo závislej činnosti - možnosť uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov za podmienky, že takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. K § 4 ods. 2 písm. j), k), p), q), r) žiadame vypustiť Odôvodnenie: v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tvorbu fondu, výšku fondu, fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Fond sa tvorí ako úhrn a) povinného prídelu vo výške 0,6% až 1% zo základu uvedeného v § 4 ods. 1, b) ďalšieho prídelu vo výške 1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu, najviac vo výške 0,5% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, alebo 2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5,

najviac však vo výške 0,5% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, c) ďalších zdrojov fondu (dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku po schválení ročnej účtovnej závierky a rozdelenia zisku). K § 4 ods. 1 písm. e) žiadame zohľadniť uplatnené pripomienky v určení maximálnej výšky osobných nákladov

MDVaRRSR § 23 ods. 1odporúčame nahradiť slová ,,odseku 2 až 35“ slovami ,,odseku 2 až 34“.

O

MDVaRRSR § 24 ods. 3 písm. c)Odporúčame upraviť začiatok textu v § 24 ods. 3 písmeno c).

O

MDVaRRSR § 23 ods. 21odporúčame vypustiť v prvej vete za slovami ,,prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy“ slová ,,do ktorého miestnej distribučnej sústavy je zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripojené“ z dôvodu nadbytočnosti.

O

MDVaRRSR § 7Odporúčame zosúladiť v celom texte návrhu vyhlášky pojmy ,,nedoplatky poistného“ a ,,nedoplatky na poistnom“ (napr. § 7 ods. 9 písm. g).

O

MDVaRRSR § 4 ods. 1V § 4 ods. 1 písm. g) odporúčame za slovami ,,jednotlivých tried majetku sú“ vložiť slovo ,,uvedené“.

O

MFSR VšeobecneBeriem na vedomie, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

O

MFSR Všeobecne O

Návrh je potrebné upraviť gramaticky [napr. v § 1 písm. i) vypustiť slovo „je“, písmená k) a l) zosúladiť s úvodnou vetou a v písmene l) slovo „so“ nahradiť slovom „zo“, v § 7 ods. 11 písm. a) treťom bode , § 9 ods. 1 písm. a) piatom bode, písmenách b) až d), písmene e) štvrtom bode, odseku 2 písm. a) a b), písmene c) piatom bode, písmene d) siedmom bode a písmene e) na konci vložiť čiarku, v § 9 ods. 1 a 2 na konci doplniť bodku, v § 10 ods. 5 za vzorcom vložiť čiarku, v písmene b) za slovom „uhlia“, v písmene d) druhom bode, § 12 ods. 1 za prvým vzorcom, v odseku 14 písm. c) druhom bode na konci vložiť čiarku, v § 10 ods. 5 písm. b) a f) za slovami „ak je kzc“ vypustiť slovo „je“, v § 12 ods. 3 písm. a) prvom bode slovo „pripojení“ nahradiť slovom „pripojené“, v § 14 ods. 2 uvádzacej vete za slovo „platieb“ doplniť slovo „za“, v § 15 ods. 2 za slovo „energie“ doplniť čiarku z dôvodu rozlíšenia dvoch rôznych spôsobov výroby elektriny, v § 7 ods. 2 a § 16 ods. 5 úvodných vetách na konci doplniť dvojbodku, v § 26 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 2 písm. b) vypustiť slovo „najmä“] a s prílohou č. 1 LPV (ďalej len „príloha LPV“) [napr. v § 1 písm. i) za slovom „elektriny“ vypustiť slovo „je“ a v písmene k) za slovo „zariadenie“ vložiť slovo „zariadenie“, používané skratky napr. „ITC, EEX,EU, WACC, i-tej, TOTEt ,CPt ,PNt PPSt, TSSt ,GCC, TSSt ,NSSsz,EIC, vvn, NDOt, Cp ,VIV-EI, VIV-E-PS, VPpS, VEreg“ vysvetliť vo Vysvetlivkách , v § 19 ods. 2 použitie legislatívnej skratky „ministerstvo hospodárstva“ zosúladiť s bodom 9.5 prílohy LPV, v § 29 ods. 5 a 7 zosúladiť s bodom 6 prílohy LPV, znenie § 28 ods. 7 uviesť v § 1, ktorý definuje pojmy na účely vyhlášky, v prílohe č. 4 názov posunúť vpravo hore].

MFSR VšeobecneNávrh odporúčam prehodnotiť v kontexte s Ústavou SR z dôvodu možného nesúladu s jej č. 2 ods. 2 (§ 36 ods. 4), pretože upravuje konanie štátneho orgánu a s jej čl. 13 ods. 1 (§ 16 ods.10 až 13, § 17 ods. 5, § 23 ods. 32, § 26 ods. 15), pretože

O

ukladá povinnosti.

MFSR K § 9Odporúčam upraviť znenie odsekov 5 a 6, pretože nie je zrejmé, o aké zariadenia, okrem rekonštruovaného alebo modernizovaného zariadenia výrobcu elektriny, ide.

O

MFSR K § 7V odseku 2 písm. d) prvom bode odporúčam slová „správcom dane“ nahradiť slovami „daňovým úradom alebo colným úradom“, pretože podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec, takže podľa pôvodne navrhovaného znenia by vyplývala povinnosť predložiť potvrdenie aj od každej obce.

O

MFSR K § 10 a 11V § 10 ods. 5 písm. d) treťom bode a § 11 ods. 2 písm. c) odporúčam vypustiť slová „a reálnej doživotnosti aktív predstavujúcu skutočnú dobu prevádzky“. Podľa § 4 ods. 1 písm. g) návrhu sa za ekonomicky oprávnené náklady považuje rovnomerné odpisovanie majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti, pričom životnosti jednotlivých tried majetku sú uvedené v prílohe č. 1 tabuľke č. 2. Keďže z návrhu nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom „reálna doživotnosť aktív“, pri súčasnom zadefinovaní technickej životnosti v prílohe č. 1 tabuľke č. 2, sa možno domnievať, že účtovná jednotka postupuje pri pláne odpisov a pri výpočte nákladov prevádzky podľa účtovných odpisov. Majetok určený na vykonávanie regulovaných činností je odpisovaný podľa stanovených účtovných odpisov a výpočet odpisov už raz odpísaného majetku nanovo ohodnoteného podľa znaleckého posudku len na účely regulácie by už do účtovníctva účtovnej jednotky nemal vstupovať, a preto by opätovne nemal vstupovať ani do ceny.

O

MHSR K § 12 a 15 ods. 1 až 4§ 12 a § 15 ods. 1 až 4 žiadame zosúladiť s primárnou legislatívou. Odôvodnenie: nie je zrejmý súlad medzi uvedenými ustanoveniami a § 5 odsek 1 zákona č. 309/2009 Z. z.

Z

MHSR K § 7 ods. 16§ 7 ods. 16 zosúladiť so zákonnou právnou úpravou. Odôvodnenie: z návrhu nie je zrejmé, či predmetné ustanovenie je v súlade s primárnou legislatívou - zákonom č. 309/2009 Z. z.

O

MHSR K § 7 ods. 22§ 7 ods. 22 požadujeme zosúladiť so zákonnou právnou úpravou. Odôvodnenie: z návrhu nie je zrejmé, či predmetné ustanovenie je v súlade s primárnou legislatívou - zákonom č. 309/2009 Z. z.

Z

MHSR K § 7 ods. 24§ 7 ods. 24 odporúčame zosúladiť so zákonnou právnou úpravou. Odôvodnenie: z návrhu nie je zrejmé, či predmetné ustanovenie je v súlade s primárnou legislatívou - zákonom č. 309/2009 Z. z.

O

MHSR K § 20 a súvisiacim ustanoveniamIndividuálne sadzby pre odberateľov s vyrovnaným odberom elektriny, zníženie platieb za TPS a TSS - odporúčame spresniť v dôvodovej správe časti vyhlášky s miestom úpravy a doplniť spôsob uplatnenia individuálnych taríf (TPS a TSS) pre odberateľov energeticky náročných výrob s vyrovnaným odberom elektriny.

O

MHSR K § 28 ods. 5Navrhujeme v § 28 ods. 5 zjednotiť jednotlivé tarify pre dodávku elektriny tak, aby v jednotlivých PDS existovali porovnateľné tarify. Navrhujeme zlúčiť tarifu DD4 a

O

DD8, DD5 a DD6, vzhľadom na ich zameniteľnosť. Taktiež navrhujeme, vzhľadom na zanedbateľný odber, zrušiť cenovú reguláciu tarify DD9, DD11 a D13.

MHSR K § 23 ods. 7Navrhujeme zásadne prepracovať § 23 ods. 7. Odôvodnenie: z návrhu vyhlášky vyplýva snaha zjednotiť sadzby distribúcie elektriny a dodávky elektriny pre odberateľov v domácnosti a malé podniky. Návrh vyhlášky však nerieši jednotlivé rozdiely, ktoré v súčasnosti platia pre dodávku elektriny pre domácnosti a malé podniky a zjednotenie môže vyvolať zvýšené administratívne náklady regulovaných subjektov, pričom predložený návrh nie je podložený príslušnou analýzou.

O

MHSR K §7 ods. 4:Novú povinnosť pre PRDS - záznam o inštalácii určeného meradla prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na účely merania vyrobenej elektriny a ostatnej vlastnej spotreby na svorkách inštalovaného generátora v zariadení na výrobu elektriny z dôvodu zabezpečenia relevantných informácii a prístupu prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy k určenému meradlu – odporúčame zosúladiť s primárnou legislatívou.

O

MHSR K § 4 ods. 2Odporúčame explicitne doplniť nemožnosť zahrnutia nákladov projektov spoločného záujmu pokrytých z fondov EÚ, na ktoré bola poskytnutá finančná pomoc Európskej únie podľa nariadenia 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy do oprávnených nákladov regulovaných subjektov.

O

MHSR K § 12 ods. 11Odporúčame navrhované znenie preformulovať, nakoľko nie je jasne definované, alebo zdôvodniť, prípadne celé vypustiť.

O

MHSR K § 29 ods. 5Odporúčame posúdiť spôsob stanovenia neregulovaných cien pre odberateľov s inštalovaným IMS z hľadiska ekonomickej opodstatnenosti z pohľadu dodávateľov, zámerov EÚ a cieľa RP motivovať „k riadeniu nákladov koncovými odberateľmi elektriny a riadeniu svojich účtov“.

O

MHSR K § 10 ods. 7Odporúčame preformulovať v nadväznosti na navrhnutú zmenu (presun) textu v § 10 ods. 4.

O

MHSR K § 23 ods. 7Odporúčame spresniť v dôvodovej správe a doplniť vo vyhláške všeobecné princípy a spôsob uplatnenia novej viacpásmovej sadzby C12 a sadzby C13.

O

MHSR K § 29 a súvisiacim ustanoveniamOdporúčame uviesť vysvetlenie o aký typ produktu „F PXE SK BL Cal-t Settlement price“ ide.

O

MHSR K § 5 ods. 2Odporúčame v odôvodnení zdôvodniť stanovenie hodnôt určených úradom, napr. UNLEV- nevážený koeficient, celková riziková prémia.

O

MHSR K § 10 ods. 4Odporúčame zdôvodniť toto ustanovenie, nakoľko ide o výrokovú časť rozhodnutia MH SR vo všeobecnom hospodárskom záujme ukladanú dotknutým účastníkom trhu s elektrinou, prípadne uvedené presunúť do dôvodovej správy.

O

MHSR K § 10 ods. 5Odporúčame zvážiť prehodnotenie spôsobu výpočtu pri stanovení pevnej ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia z hľadiska zohľadnenia primeranosti nákladov

O

na výrobu, primeraný zisk a možnosti investícií do technologického rozvoja v súlade s prioritou Regulačnej politiky na regulačné obdobie 2017 - 2021.

MHSR K § 4 ods. 1V § 4 ods. 1 žiadame ponechať doterajšie znenie uplatnenia odpisov. Odôvodnenie: v návrhu ceny elektriny na rok 2017 nebude môcť regulovaný subjekt uplatniť odpisy z majetku zaradeného do užívania v roku 2016 a 2017. Úprava oprávnenej výšky odpisov platná v regulačnom období 2012 – 2016 je podľa nášho názoru postačujúca. Slovenská republika musí dosiahnuť ciele ustanovené smernicou o energetickej efektívnosti, preto investície do obnovy zariadení, vrátane rozvodov elektriny, sú nevyhnutné. Ponechanie súčasnej právnej úpravy nebude mať negatívny vplyv na cenu elektriny v nasledujúcom regulačnom období a súčasne umožní regulovaným subjektom investovať, vrátane spolufinancovania investícií zo zdrojov EÚ v programovom období 2014-2020.

Z

MHSR K § 5 ods. 2V § 5 ods. 2 žiadame prehodnotiť výšku výnosnosti bezrizikového aktíva RF, resp. aj iných koeficientov naň nadväzujúcich, a tým aj znížiť hodnotu WACC. Odôvodnenie: súčasné trhové prostredie je charakterizované nízkymi finančnými výnosmi bezrizikových aktív. Pri spôsobe určenia výšky primeraného zisku upozorňujeme, že RF (výnosnosť bezrizikového aktíva = výnos do splatnosti desaťročných vládnych dlhopisov) v prípade investície do nemeckých dlhopisov je blízky nule a podobne je tomu aj v prípade slovenských dlhopisov. Výnosy desaťročných vládnych dlhopisov emitovaných tohto roku sa pohybujú pod 1 %. Hodnota RF vo výške 3,03 % neodráža aktuálnu hodnotu, a preto ju požadujeme prehodnotiť. Upozorňujeme, že v ustanovení je nesprávne uvedený vzorec WACC ako vážená miera nákladov na kapitál (v zmysle Regulačnej politiky na str. 28). Podľa definície je WACC určený vzorcom: WACC = ((E/(D+E))* Re +

Z

((D/(D+E))* Rd * (1 – T).

MHSR K § 7 ods. 2V § 7 odporúčame vypustiť odsek 2. Odôvodnenie: ide o duplicitu s odsekmi 9 a 10.

O

MHSR K § 7 ods. 21V § 7 odporúčame vypustiť odsek 21. Odôvodnenie: upozorňujeme, že cena elektriny je podľa § 6 zákona č. 309/2009 Z. z. určovaná aj podľa druhu obnoviteľného zdroja energie a nie je zrejmý súlad so zákonom v prípade, že sa nahradí uhlie biomasou.

O

MHSR K § 7 ods. 19V § 7 ods. 19 odporúčame upraviť vnútorný odkaz. Odôvodnenie: zosúladenie vnútorného odkazu, odkaz na odsek 5 je potrebné nahradiť odkazom na odsek 6.

O

MHSR K § 7 ods. 23V § 7 žiadame preformulovať odsek 23 tak, aby bol v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z., ktorý v § 6 ods. 4 ustanovuje, že „úrad zmení cenu elektriny podľa odseku 3 na jeden kalendárny rok príplatkom, ktorý zohľadňuje výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktoré sa použili na výrobu elektriny". Odôvodnenie: odsek 23 hovorí o pripočítaní príplatku k určenej cene pre obdobie t-1, čo nie je v súlade s zákonom č. 309/2009 Z. z., ktorý tak ustanovuje pre cenu elektriny v čase uvedenia zariadenia do prevádzky.

Z

MHSR K § 7 ods. 15V § 7 žiadame vypustiť odsek 15. Odôvodnenie: nie je zrejmé ako sa zníži cena elektriny, keď sa cena vôbec nemá určovať.

Z

MHSR K § 8 ods. 1V § 8 ods. 1 žiadame upraviť vzorec koeficientom (menším ako 1) tak, aby sa celé zvýšenie (zníženie) nákladov za palivo nepremietalo do príplatku. Odôvodnenie: určenie príplatku zohľadňujúceho vývoj ceny primárneho paliva by malo zodpovedať zvýšeným alebo zníženým palivovým nákladom. Napr. v prípade zvýšenia cien paliva dôjde k neúmernému zvýšeniu ceny elektriny, keďže cena je stanovená aj s ohľadom na investičné náklady, resp. odpisy zariadenia v súlade s odsekom 16 a nielen na základe palivovej zložky. Palivové náklady tvoria približne 40-60% z celkových oprávnených nákladov.

Z

MHSR K doložke vybraných vplyvovŽiadame predkladateľa predložiť materiál na záverečné posúdenie Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády na posudzovanie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní pred jeho predložením na rokovanie ostatných príslušných stálych pracovných komisií Legislatívnej rady vlády SR. Odôvodnenie: predkladateľ v doložke vybraných vplyvov vyznačil, že materiál nemá vplyv na žiadnu z oblastí. Ministerstvo hospodárstva SR je však názoru, že uvedený materiál má vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú v oblasti elektroenergetiky, vrátane vplyvu na malých podnikateľov. Ako príklad uvádzame zmeny (v porovnaní so súčasnou právnou úpravou) v § 5 (hodnota WACC), v § 8, zmenu výpočtu uvedenú v §10 ods. 5 a taktiež vynechanie regulácie v oblasti dodávky elektriny malému podniku (§33 až §35 vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov). Dodatočné zaťaženie subjektov predstavuje aj doplnenie tabuľky č. 2 v prílohe č. 1.

Z

MKSR § 121. V § 12 odsek 3 písm.a) bod 1. odporúčame druhú časť vety "ktoré je pripojení do ....." aj záver textu tohto bodu gramaticky upraviť. Pripomienka sa týka aj ods. 6

O

písm. a) bodu 1. 2.V § 12 odsek 12 odporúčame vypustiť čiarku za slovami "POKTE za". 3. V § 12 odsek 14 písm.c) bod 2. odporúčame na konci vložiť čiarku.

MKSR § 171. V § 17 odsek 2 písm. d) odporúčame slovo "stanovená " nahradiť slovom "sú" a slovo "stanovené" nahradiť slovom "vypočítané". 2. V § 17 odsek 2 písm. h) odporúčame za slová "tabuľke č. 2" vložiť bodkočiarku. 3.V § 17odsek 3 odporúčame vypustiť onačenie "písm. a)" pretože ďalšie písmená sa v odseku nevyskytujú.

O

MKSR § 101. V 10 odsek 4 upozorňujeme na znenie článku 13 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého možno povinnosti ukladať len zákonom. Odporúčame preformulovať. Legislatívna pripomienka. 2. V § 10 odsek 5 písm. d) bod 2 odporúčame na konci vložiť čiarku. Gramatická pripomienka

O

MKSR § 14V § 14 odsek 1 odporúčame za slová "na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou" vložiť slovo "sa" a následne vypustiť slovo "sa" za slovami "trhu s elektrinou". Gramatická pripomienka.

O

MKSR § 15V § 15 odporúčame v odseku 3 za slovom "vyúčtujú" vypustiť čiarku. Gramatická pripomienka.

O

MKSR § 20V § 20 v poznámke pod čiarou k odkazu 53) odporúčame slová "neskorších predpisov" nahradiť slovami " vyhlášky č. 423/2013 Z.z.". Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR § 23V § 23: 1. V odseku 1 slová "odseku 35" odporúčame nahradiť slovami "odseku 34". Odsek 35 sa v § 23 nenachádza. Legislatívno-technická pripomienka. 2. V odseku 16 odporúčame slová "odseku 14" nahradiť slovami "odseku 15". Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR § 24V § 24: 1. V odseku 3 písm. c) odporúčame vypustiť slovo "podľa" alebo začiatok vety preformulovať. Gramatická pripomienka. 2. V odseku 3 písm. e) odporúčame odkaz 57 umiestniť za čiarkou. 3. V odseku 5 odporúčame za slová "v roku" vložiť slová "sa vypočíta". Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR § 26V § 26 odsek 14 odporúčame v prvej vete preformulovať vetu za bodkočiarkou pretože je nezrozumiteľná. Gramatická pripomienka.

O

MKSR § 27V § 27 odporúčame v odseku 1 písm. a): 1.v bode 2.3 odporúčame vypustiť slovo "podľa" alebo začiatok vety inak preformulovať, 2.v bode 2.5 na konci nahradiť bodku čiarkou a vypustiť bodkočiarku, 3. v bode. 2.9 na konci vypustiť bodkočiarku , 4. v bode 2.10 na konci nahradiť čiarku bodkou a odkaz 56 umiestniť až za bodkou. Legislatívno-technické pripomienky.

O

MKSR § 29V § 29 odsek 7 odporúčame slová "je najviac rovná" nahradiť slovami "sa najviac rovná". Gramatická pripomienka

O

MKSR § 4V § 4: 1.V odseku 1 písm. d) odporúčame vložiť za slovom "výrobné" slovo "

O

náklady". 2. V odseku 1 písm.g) odporúčame za slovo "sú" vložiť slovo "uvedené". 3. V odseku 2 písm. al) odporúčame odkaz 27) na poznámku pod čiarou umiestniť za čiarkou. Legislatívno - technické pripomienky.

MKSR § 7V § 7: 1. V odseku 11 písm.a) bod 3. odporúčame na konci vložiť čiarku. 2. V odseku 11 písm. b) bod 3. odporúčame za slová "štátneho rozpočtu " vložiť čiarku, za slová "na výrobu elektriny" vložiť čiarku a následne vypustiť slovo "by". 3.V odseku 12 odporúčame vypustiť slovo "tieto", za slovo "doklady" vložiť čiarku, slovo "preukazujúce" nahradiť slovom "ktoré preukazujú" a dvojbodku nahradiť čiarkou a doplniť slová " a to". 4. V odseku 19 odporúčame slová " odseku 5" nahradiť slovami "odseku 6". 5. V odseku 22 odporúčame medzi slová "zariadenie ktoré" vložiť čiarku. 6. V odseku 23 odporúčame za slovami "výrobcu elektriny" vložiť čiarku. 7. V odseku 24 odporúčame za slová "výrobca elektriny ", za slová "kombinovanou výrobou" vložiť čiarku a slovo "stanovenie" nahradiť slovom "určenie". 8. V odseku 9 odporúčame odkazy 31 a 36 umiestniť za čiarkou. 9.V odseku 2 písm.d) prvom bode odporúčame slová "správcom dane" zaradiť na začiatok prvého bodu. Táto pripomienka platí aj pre § 10 ods. 1 písm. f) prvý bod a pre § 26 ods. 2 písm. e). Legislatívno-technické pripomienky.

O

MKSR § 8V § 8 odsek 1 odporúčame za slová " výroby elektriny" a za slová "kombinovanou výrobou" vložiť čiarky. Gramatická pripomienka.

O

MKSR §9V § 9: 1. V § 9 odsek 3 za slovami " technologické zariadenie" odporúčame vložiť čiarku. 2. Odseky 5 a 6 odporúčame preformulovať tak, aby boli zrozumiteľné a slová "stanovená, stanovené" odporúčame nahradiť slovami "určená, určené" (zosúladenie so zákonom o cenách). Táto pripomienka platí aj pre ďalšie

O

ustanovenia (napr. § 5 ods. 2 písm.a), c)). 3. V poznámke pod čiarou k odkazu 51) odporúčame slová "neskorších predpisov" nahradiť slovami " zákona č. 382/2013Z.z.". 4. V odseku 8 odporúčame za slová "kombinovanou výrobou" vložiť čiarku. Legislatívno-technické pripomienky.

MKSR Príloha č. 1.V prílohe č. 1 ,tabuľke č. 1 odporúčame vo vysvetlivke k tabuľke za slová " č. 309/2009 Z.z." vložiť slová " v znení zákona č. 382/2013 Z.z.". Legislatívno-technická pripomienka.

O

MOSR § 10 ods. 5Odporúčame primerane upraviť text z dôvodu, že premenné zadefinované v písm. c) a i) sa vo vzorci nenachádzajú. Zároveň odporúčame v písm. f) slovo „kcze“ nahradiť slovom „kzce“.

O

MOSR § 4 ods. 1 písm. ak)Slová „na činností“ odporúčame nahradiť slovami „činností“.

O

MOSR § 7 ods. 19 Slová „odseku 5“ odporúčame nahradiť slovami „odseku 6“.

O

MOSR § 9 ods. 8Slovo „väčšia“ odporúčame nahradiť slovom „dlhšia“.

O

MOSR § 11 ods. 1 Slovo „za“ odporúčame nahradiť slovom „na“.

O

MOSR § 7 ods. 9 písm. f)V poznámke pod čiarou k odkazu 36 odporúčame slová „zákona č. 304/2009 Z. z.“

O

nahradiť slovami „neskorších predpisov“.

MOSR § 20 ods. 1V poznámke pod čiarou k odkazu 53 odporúčame slová „neskorších predpisov“ nahradiť slovami „ zákona č. 423/2013 Z.z.“.

O

MPRVSR § 1 písm. k) a l)V § 1 písm. k) a l) odporúčame upraviť znenie. Odôvodnenie: Navrhované znenie predmetných ustanovení nevymedzuje základné pojmy.

O

MPRVSR § 23 ods. 1V § 23 ods. 1 odporúčame nahradiť slová "odseku 2 až 35" slovami "odsekov 2 až 34". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPRVSR § 4 ods. 1 písm. d)V § 4 ods. 1 písm. d) odporúčame vložiť za slovo "výrobné" slovo "náklady". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRSR K § 4 ods. 2 písm. f)Odporúčam v § 4 ods. 2 písm. f) vypustiť slová „príspevky na životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca platené zamestnávateľom,“. Odôvodnenie: Nie je zrejmé, z akého dôvodu sú príspevky na životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca platené zamestnávateľom zaradené do skupiny, ktorá je vylúčená z ekonomicky oprávnených nákladov, nakoľko „účelové sporenie“ nie je všeobecne platným legislatívnym pojmom a nie je na tento druh sporenia poskytovaná ani daňová úľava, či už na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca, daňová úľava nie je poskytovaná ani na životné poistenie zamestnanca platené zamestnávateľom. Právna úprava daňovej úľavy na účelové sporenie a životné poistenie bola zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vypustená s účinnosťou od 1. januára

O

2011.

MPSVRSR K § 4 ods. 2 písm. k)Odporúčam v § 4 ods. 2 písm. k) pred slovo „ochranných“ vložiť slovo „osobných“. Odôvodnenie: Z dôvodu potreby terminologického zosúladenia s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

O

MPSVRSR K § 4 ods. 2 písm. ai)Odporúčam v § 4 ods. 2 vypustiť písmeno ai) a poznámku pod čiarou k odkazu 24. Zároveň je potrebné nasledujúce písmená § 4 ods. 2 a nasledujúce poznámky pod čiarou predkladaného návrhu primerane preznačiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že úrazové dávky vypláca Sociálna poisťovňa, je neodôvodnené uvádzať ich v § 4 ods. 2 medzi nákladmi, ktoré nie sú ekonomicky oprávnenými nákladmi. Úrazové dávky nepredstavujú výdavok zamestnávateľa, ako to je v prípade poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti počas prvých desiatich dní, podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá je zahrnutá v § 4 ods. 1 písm. e) v rámci osobných nákladov, t. j. medzi ekonomicky oprávnenými nákladmi.

O

MPSVRSR K § 7 ods. 9 písm. c)Odporúčam v § 7 ods. 9 písm. c) slová „protokol z odbornej prehliadky a skúšky“ nahradiť slovami „správa z odbornej prehliadky a odbornej skúšky“. Odôvodnenie: Z dôvodu potreby zosúladenia s § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické

O

zariadenia.

MPSVRSR Všeobecná pripomienkaOdporúčam v celom predkladanom materiáli slová „nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie“ nahradiť slovami „dlžné sumy poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie“. Ide o ustanovenia § 7 ods. 2 písm. d) tretí bod, § 7 ods. 9 písm. g) tretí bod, § 7 ods. 10 písm. c), § 10 ods. 1 písm. f) tretí bod, § 11 ods. 2 písm. f) tretí bod, § 16 ods. 2 písm. e) tretí bod, § 23 ods. 2 písm. e) tretí bod, § 26 ods. 2 písm. e) tretí bod, § 28 ods. 2 písm. e) tretí bod, § 30 ods. 2 písm. d) tretí bod a § 32 ods. 2 písm. d) tretí bod návrhu. Odôvodnenie: Z dôvodu potreby zosúladenia s terminológiou používanou v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

O

MPSVRSR K poznámke pod čiarou k odkazu 15Odporúčam v poznámke pod čiarou k odkazu 15 na konci pripojiť túto citáciu: „v znení neskorších prepisov“. Odôvodnenie: Legislatívno – technická pripomienka.

O

MPSVRSR K prílohe č. 4Odporúčam v prílohe č. 4 Tabuľke č. 4 – Výkaz ziskov a strát – Náklady položke C. Osobné náklady riadku 28 pred slová „sociálne poistenie“ vložiť slovo „zákonné“ a v riadku 29 pred slová „sociálne náklady“ vložiť slovo „zákonné“. Odôvodnenie: Podľa § 66 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva do Osobných nákladov patrí aj zákonné sociálne poistenie a zákonné sociálne náklady.

O

MPSVRSR Všeobecná pripomienka O

Upozorňujem, že vzhľadom na uplatnenú zásadnú pripomienku týkajúcu sa zvýšenia ekonomicky oprávnených nákladov regulovaného subjektu, bude mať predkladaný materiál sociálny vplyv, čo je potrebné uviesť v doložke vybraných vplyvov, vyhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov a primerane upraviť v predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správy. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

MPSVRSR K § 4 ods. 1Zásadne žiadam v § 4 doplniť odsek 1 o nové ustanovenie v tom zmysle, aby ekonomicky oprávnenými nákladmi boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v prípade, ak sú platené za zamestnanca zaradeného na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Odôvodnenie: Podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie súčasťou povinných odvodov zamestnávateľa za zamestnanca pre skupinu zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. V zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení za takýchto zamestnancov zamestnávateľ „platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu alebo príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený“. Upozorňujem, že príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov podieľajúcich sa na prácach v oblasti elektroenergetiky, ktorí vykonávajú tzv. rizikové práce nie sú príspevkami platenými nad rámec zákona a v ľubovoľnej minimálnej výške, preto je nevyhnutné ich zaradenie medzi ekonomicky oprávnené náklady. Ustanovenie § 4 ods. 2 predkladaného návrhu upravuje, ktoré platby a

Z

príspevky nie sú ekonomicky oprávnenými nákladmi, vo všeobecnosti sa uvádzajú platby a príspevky, ktorých platenie nie je zo zákona zamestnávateľovi povinne uložené, napríklad odstupné a odchodné presahujúce výšku ustanovenú osobitným predpisom, príspevky na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, cestovné náhrady nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, tvorba sociálneho fondu nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, náklady na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, náklady na reprezentáciu a dary, odmeny a dary pri životných jubileách a pri odchode do dôchodku.

MŠVVaŠSR § 4 ods. 1 písm. e)V § 4 ods. 1 písm. e) odporúčame slovo "uvedených" nahradiť slovom "zverejnených". Odôvodnenie: Ide o správne používanie pojmu.

O

MŠVVaŠSR § 4 ods. 2 písm. s)V § 4 ods. 2 písm. s) odporúčame slovo ,,školiacich“ nahradiť slovom ,,vzdelávacích“. Odôvodnenie: Súlad s terminológiou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

O

MŠVVaŠSR § 4 ods. 2 písm. v)V § 4 ods. 2 písm. v) odporúčame slová ,, a učňom" nahradiť slovami ,,vysokých škôl a žiakom" v súlade s platnými zákonmi.“.

O

MVSR § 35 ods. 1K § 35 ods. 1: Znenie § 35 ods. 1 je potrebné dať do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu. Poznámku pod čiarou k odkazom 59 je

O

potrebné upraviť.

MVSR § 4 ods. 1 písm. f)K § 4 ods. 1 písm. f): Vzhľadom k tomu, že návrh vyhlášky je vykonávacím predpisom k zákonu č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné dať znenie § 4 ods. 1 písm. f) do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu.

O

MVSR § 4 ods. 1 písm. l)K § 4 ods. 1 písm. l): Znenie § 4 ods. 1 písm. l) je potrebné dať do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zákonom, na základe ktorého sa vydáva vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Zároveň je potrebné vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 8 spolu s odkazom 8.

O

MVSR § 4 ods. 2 písm. ag)K § 4 ods. 2 písm. ag): Znenie § 4 ods. 2 písm. ag) je potrebné dať do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu. Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach je zákonom, na základe ktorého sa vydáva vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová

O

regulácia v elektroenergetike. Zároveň je potrebné vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 22 spolu s odkazom 22.

MVSR § 7 ods. 11 písm. a) a c)K § 7 ods. 11 písm. a) a c): Vzhľadom k tomu, že návrh vyhlášky je vykonávacím predpisom k zákonu č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčame vypustiť poznámky pod čiarou k odkazom 37, 38, 39 a 42.

O

MVSR § 7 ods. 11 písm. b)K § 7 ods. 11 písm. b): Znenie § 7 ods. 11 písm. b) je potrebné dať do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu. Poznámku pod čiarou k odkazu 40 je potrebné upraviť.

O

MVSR § 7 ods. 12K § 7 ods. 12: Vzhľadom k tomu, že návrh vyhlášky je vykonávacím predpisom k zákonu č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčame vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 45.

O

MVSR § 7 ods. 13 až 18K § 7 ods. 13 až 18: Znenie § 7 ods. 12 až 15 je potrebné dať do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu. Poznámky pod čiarou k

O

odkazom 46 až 50 je potrebné upraviť.

MVSR § 7 ods. 9 písm. c)K § 7 ods. 9 písm. c): Vzhľadom k tomu, že návrh vyhlášky je vykonávacím predpisom k zákonu č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné dať znenie § 7 ods. 9 písm. c) do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné odkazy 31 a 33 spolu s poznámkami pod čiarou k odkazom 31 a 33 vypustiť.

O

MVSR § 9 ods. 7K § 9 ods. 7: Znenie § 9 ods. 7 je potrebné dať do súladu s bodom 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu. Poznámku pod čiarou k odkazom 51 je potrebné upraviť.

O

MZVaEZSR Doložke zlučiteľnosti právneho predpisu s právom EÚOdporúčame v bode 3. Problematika návrhu právneho predpisu a) je upravená v práve Európskej únie – zaradiť - Smernicu Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ, L 141, 28.5.2013), medzi nelegislatívne akty.

O

MŽPSRK § 7 ods. 13: zásadne nesúhlasíme s navrhovaným znením ustanovenia. Odôvodnenie: Znižovanie ceny podľa osobitného predpisu je dané len pre zariadenia, ktoré boli modernizované alebo rekonštruované, nie pre nové zariadenia

Z

na výrobu elektriny.

MŽPSRK § 7 ods. 21: do ustanovenia navrhujeme doplniť riešenie situácie, ak sa výrobca vráti k pôvodnému palivu. V tomto prípade by mu podľa nášho názoru mala byť priznaná pôvodná cena elektriny určená pre obdobie podpory.

O

MŽPSRK § 7 ods. 22: žiadame doplniť o aké „doplnenie ďalšej technologickej časti" regulátorovi ide. Odôvodnenie: Výrobca predsa môže doplniť technologický celok na využitie odpadu, či zostatkového tepla, čo nemá žiadnu súvislosť s regulovanou cenou elektriny. V tejto súvislosti pripomíname našu argumentáciu k § 7 ods. 13.

Z

MŽPSRK § 7 ods. 24: je podľa nášho názoru v rozpore s primárnou legislatívou, ktorá neumožňuje regulátorovi obmedzovať podporu na základe vlastných nikde nezdôvodnených priemerných dôb prevádzky zariadenia výrobcu elektriny (Príloha č. 8). Odôvodnenie: Máme za to, že ustanovenie sa snaží retroaktívne zmeniť podmienky podnikania v elektroenergetike. Ustanovenie nezohľadňuje aj ďalšie možné faktory, ako kolísanie priemerných ročných vodných stavov, medziročné kolísanie slnečných, či veterných dní, technologické výpadky zariadení a pod., ktoré v rokoch, kedy výrobca nedosiahne určenú priemernú dobu prevádzky spôsobia ohrozenie návratnosti investície. Ustanovenie má v sebe aj ďalšie možné skryté dôsledky, ako neistota investorov v dôležitých nízko uhlíkových technológiách, čo v konečnom dôsledku môže ohroziť splnenie záväzkov Slovenskej republiky v znižovaní emisií skleníkových plynov ako aj cieľov Klimaticko – energetického balíčka Európskej únie do roku 2030. Ďalej poznamenávame, že napriek deklarovanému nulovému dopadu Návrhu vyhlášky na podnikateľské prostredie a štátny rozpočet, ustanovenie § 7 ods. 24 by malo dopad

Z

na podnikateľské prostredie ako aj verejné financie, keďže obmedzenie práva na doplatok maximálne do hodnoty zodpovedajúcej priemernej hodnote prevádzkových hodín znamená, že výrobcovia, ktorí vyrobia viac elektriny, si budú môcť uplatniť právo na doplatok len do stanovenej stropnej hodnoty. Počet hodín prevádzky je pritom výsledkom viacerých faktorov, medzi ktoré patria špecifické prírodné a klimatické podmienky v lokalite, v ktorej je umiestnené zariadenie na výrobu elektriny, vhodnosť použitej technológie pre využitie energetického potenciálu lokality, stav technológie a skúsenosť obsluhy. Vyššie hodnoty ako priemerné hodiny prevádzky teda neznamenajú, že elektrina nie je vyrábaná v súlade so zákonom v zariadeniach s právom na podporu. Vyšší počet hodín prevádzky však znamená vyššie variabilné náklady výrobcov a pri obmedzení výnosov, tieto náklady nebudú pokryté. V tejto súvislosti uvádzame, že do rezortu Ministerstva životného prostredia SR spadá SVP, š.p., štátny podnik na uspokojovanie verejno-prospešných záujmov s priamym vzťahom na štátny rozpočet, ktorý prevádzkuje malé vodné elektrárne na celom území Slovenskej republiky. Vzhľadom na v podstate celoročný charakter prevádzky uvedených vodných elektrární (reálne máme MVE ktoré sme v rokoch 2014 a 2015 prevádzkovali cca 7500 hodín), obmedzenie výnosov na priemerné doby prevádzky podľa Prílohy č.8 (3500 - 4800 hodín) by pre SVP, š. p. znamenalo významný výpadok príjmov (470tis.€/rok) a možnú potrebu navýšenia financovania zo štátneho rozpočtu.

MŽPSRK § 9 ods. 1 písm. a): výška ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 určenej priamym určením pevnej ceny v eurách nezohľadňuje skutočnú návratnosť investícií do výstavby a rekonštrukcie malých vodných elektrární, je neprimerane nízka a požadujeme jej zvýšenie na výšku schválenú pre rok 2016. Odôvodnenie:

Z

Podľa schválenej Regulačnej politiky 2017-2021, práve v dôsledku ktorej dochádza k zmene tejto vyhlášky: „budú mať jednoznačne preukázateľný pozitívny vplyv na zníženie koncovej ceny elektriny pre zraniteľných odberateľov a aj na ostatných odberateľov. Osobitne pozitívne sa prejavia v podnikateľskej sfére.“ Pretože MVE sa podieľajú na cene pre koncového odberateľa len minimálne, budú mať tieto navrhované ceny len minimálny kladný vplyv na výslednú cenu elektrickej energie pre tohto koncového odberateľa. Naopak navrhované ceny budú viezť k úplnej strate záujmu investorov do rozvoja zariadení na výrobu elektriny z vodnej energie. Pri takto nastavených cenách sa stáva výstavba nových a aj rekonštrukcia jestvujúcich malých vodných elektrární ekonomicky nerentabilná a finančne nenávratná. Znižovanie cien má zohľadňovať, znižovanie cien jednotlivých technológií na výrobu elektriny z OZE, avšak pri malých vodných elektrárňach, pri ktorých tvoria náklady na realizáciu stavebnej časti najväčšiu časť investície k žiadnemu zníženiu nákladov nedochádza, práve naopak. Už pri cenách platných pre rok 2016 sú jednotlivé projekty na hranici 15 ročnej návratnosti. Takéto zníženie cien je v zjavnom rozpore s tým čo regulátor prehlasuje v Regulačnej politike 2017-2021. Strata záujmu investorov o výstavbu a rekonštrukciu vodných elektrární naviac spôsobí, že nebudú splnené záväzky SR v oblasti OZE a využívania hydroenergetického potenciálu. V tejto súvislosti uvádzame, že do rezortu Ministerstva životného prostredia SR spadá SVP, š.p., štátny podnik na uspokojovanie verejno-prospešných záujmov s priamym vzťahom na štátny rozpočet, ktorý prevádzkuje malé vodné elektrárne na celom území Slovenskej republiky. Vzhľadom na vek a technický stav niektorých uvedených elektrární, SVP, š.p. má ambíciu realizovať v období 2017 – 2019 rekonštrukciu ďalších vybraných malých vodných elektrární. Navrhované zníženie cien, posunie návratnosť investície nad 15 rokov a prakticky znemožní realizáciu rekonštrukcií.

MŽPSR Z

K § 9 ods. 4: zásadne nesúhlasíme s navrhovaným ustanovením. Odôvodnenie: Ak ide o dve zariadenia výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, resp. o dve zariadenia s vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ustanovenie odporuje primárnej legislatíve. Pokiaľ ide kombináciu uvedených zariadení, je situácia dostatočne regulovaná v § 7 ods. 19. Takto definované regulačné opatrenie môže spôsobiť odpojenie „lacnejšieho“ zdroja energie alebo nenávratnosť vložených investícií, čo je v rozpore s ustanoveniami primárnej legislatívy.

MŽPSRNavrhovaná cena elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 je navrhovaná určením pevnou cenou v eurách na megawatthodinu v prípade z katalyticky spracovaného odpadu na úrovni 85,43 EUR/MWh a z termického štiepenia odpadov a jeho produktov na úrovni 71,81 EUR/MWh. Navrhujeme ponechať pevnú cenu elektriny vyrobenej z katalyticky spracovaného odpadu a z termického štiepenia odpadov a jeho produktov na úrovni ceny platnej do konca roka 2016 t.j. 99,82 EUR/MWh a 98,40 EUR/MWh. Odôvodnenie: Uvedený návrh je v rozpore so záväzkom Slovenskej republiky výrazne znížiť objem skládkovaného odpadu do roku 2020. V Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020 v bode 5.3. sa uvádza, že "Budovanie nových skládok odpadov na nebezpečný odpad a skládok odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný je nežiadúce a v priamom rozpore so záväzkami a cieľmi SR v oblasti odpadového hospodárstva." Ďalej v bode 5.2. sa uvádza, že "Možnosti vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov bude potrebné zvážiť vo väzbe na záväzok SR dosiahnuť do roku 2020 50 %-ný cieľ recyklácie a nevyužitý potenciál zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré využívajú tuhé alternatívne palivá vyrobené z odpadov". Uvedený návrh je aj vo svojom širšom

Z

kontexte v rozpore aj s Programovým vyhlásením vlády SR.

MŽPSROdporúčame vypustiť ustanovenie § 7 ods.13. Odôvodnenie: §7 ods.13 návrhu predstavuje právnu úpravu nad rámec určený platnou a účinnou primárnou legislatívou – zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z.: „Cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.“ Z uvedeného ustanovenia primárnej legislatívy vyplýva, že zariadenie na výrobu elektriny získava nárok na cenu elektriny pre stanovenie doplatku v roku uvedenia do prevádzky alebo roku rekonštrukcie (rok t-1), nie až v roku nasledujúcom (rok t), t. j. v prípade, ak je zariadenie uvedené do prevádzky alebo zrekonštruované do 31.12.2016, výrobca má nárok na pevnú cenu pre stanovenie doplatku určenú v roku 2016. Podľa §7 ods. 13 návrhu by však pre zariadenia uvedené do prevádzky alebo zrekonštruované v roku 2016 boli určené ceny elektriny platné až od 1.1.2017, ktoré sú výrazne nižšie ako ceny platné pre rok 2016.

O

MŽPSROdporúčame vypustiť ustanovenie § 9 ods. 5 až 8. Odôvodnenie: §9 ods. 5 až 8 návrhu predstavuje právnu úpravu nad rámec určený platnou a účinnou primárnou legislatívou – zákonom č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Zákon č. 309/2009 Z. z. určuje v ustanoveniach § 3 ods. 6 a 7 a § 6 ods. 3, 8 a 9 nasledovné: „§3 (6) Podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od

O

roku rekonštrukcie alebo modernizácie9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. §3 (6) Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. § 6 (3) Cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.“ §6 (8) Ak náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny sú nižšie ako 60 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia (ďalej len „percentuálny podiel rekonštrukcie“), doplatok sa znižuje najmenej o a) 20 %, ak percentuálny podiel rekonštrukcie je v rozsahu od 50 % do 60 % vrátane, b) 30 %, ak percentuálny podiel rekonštrukcie je v rozsahu od 40 % do 50 % vrátane, c) 40 %, ak percentuálny podiel rekonštrukcie je v rozsahu od 30 % do 40 % vrátane, d) 60 %, ak percentuálny podiel rekonštrukcie je v rozsahu od 20 % do 30 % vrátane, e) 80 %, ak percentuálny podiel rekonštrukcie je v rozsahu od 10 % do 20 % vrátane, f) 100 %, ak percentuálny podiel rekonštrukcie je v rozsahu nižší ako 10 %. §6 (9) Ak sa v dôsledku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny zvýši alebo zníži celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny, percentuálny podiel rekonštrukcie sa určí porovnaním nákladov

rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny a investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom, ktorý zodpovedá celkovému inštalovanému výkonu zariadenia výrobcu elektriny po takejto rekonštrukcii alebo modernizácii.“ Z uvedeného znenia primárnej legislatívy vyplýva, že v prípade rekonštrukcie zariadení na výrobu elektriny sa pri preukázateľnom splnení jasne definovaných kritérií postupuje obdobne ako pri nových zariadeniach, ktoré sú uvádzané do prevádzky. Cena elektriny pre stanovenie doplatku je určená v roku ukončenia rekonštrukcie, pričom v prípade, ak investičné náklady nedosahovali 60% nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia, cena sa znižuje určeným mechanizmom podľa §6 ods. (8) resp. (9), ktorý zohľadňuje hodnotu investície a hodnotu celkového inštalovaného výkonu. Z uvedeného znenia § 9 ods. 5 až 8 návrhu vyplýva, že cena elektriny, ktorá bola určená v roku ukončenia rekonštrukcie, alebo za predchádzajúci rok, je v nasledujúcom roku ešte dodatočne znížená o nový prvok, tzv. koeficient objektivizácie KO, ktorý zohľadňuje roky od prvého uvedenia do prevádzky. Ustanovenie § 9 ods. 5 až 8 návrhu ide nad rámec zákona č. 309/2009 Z .z. a predstavuje tak nepriamu novelu primárnej legislatívy, ktorá v zmysle Čl. 9 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR zo 4. mája 2016 nie je prípustná. Rovnako nie je daná možnosť pre priamu novelu, keďže Návrh vyhlášky nepredstavuje predpis rovnakej sily ako zákon. Ďalej poznamenávame, že napriek deklarovanému nulovému dopadu Návrhu vyhlášky na podnikateľské prostredie a štátny rozpočet, ustanovenia §9 ods. 5 až 8 by reálne mali dopad na podnikateľské prostredie ako aj verejné financie, keďže práve predikovateľnosť mechanizmu podpory ovplyvnila investičné rozhodnutia ohľadom financovania projektov rekonštrukcií v roku 2016. Dodatočné zníženie ceny pre stanovenie doplatku novým mechanizmom v roku 2017 negatívne ovplyvní očakávané výnosy z aktuálne realizovaných projektov rekonštrukcií a tým aj ich návratnosť. V tejto súvislosti uvádzame, že do rezortu

Ministerstva životného prostredia SR spadá SVP, š. p., štátny podnik na uspokojovanie verejno-prospešných záujmov s priamym vzťahom na štátny rozpočet, ktorý prevádzkuje malé vodné elektrárne na celom území Slovenskej republiky. Vzhľadom na vek a technický stav niektorých uvedených elektrární, SVP, š. p. prijal rozhodnutie realizovať rekonštrukciu vybraných malých vodných elektrární, pred ktorým prebehla dôsledná ekonomická a technická analýza efektívnosti vložených investícií, v ktorej sa počítalo s maximálnym možným počtom prevádzkových hodín MVE. Uvedené rekonštrukcie aktuálne prebiehajú už druhý rok a nie je možné ich prerušiť alebo zastaviť bez dopadu na hospodársky výsledok a finančnú pozíciu SVP, š.p., pretože SVP, š.p., má platné zmluvy s dodávateľom rekonštrukcií.

MŽPSROdporúčame vypustiť ustanovenie §7 ods. 22. Odôvodnenie: §7 ods. 22 návrhu predstavuje právnu úpravu nad rámec určený platnou a účinnou primárnou legislatívou – zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Zákon č. 309/2009 Z. z. v § 6 ods. 3, § 6 ods. 4 a § 3 ods. 11 ustanovuje: „§ 6 (3) Cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.“ „§6 (4) Úrad zmení cenu elektriny podľa odseku 3 na jeden kalendárny rok príplatkom, ktorý zohľadňuje výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktoré sa použili na výrobu elektriny.“ „§3 (11) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej 50 % na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na

O

energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods. 1 písm. a) znižuje o 30 %. Ďalej zákon č. 309/2009 Z. z. ďalej v ustanovení §3b ods. 2 písm. a) a b) určuje, že „§3b (2) Právo na podporu podľa § 3 zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, ak bola výrobcovi elektriny počas 15-ročnej doby podpory dvakrát právoplatne uložená pokuta podľa § 16 ods. 2, a to dňom právoplatnosti druhého rozhodnutia o pokute a) za zvýšenie celkového inštalovaného výkonu zariadenia v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,9b) o viac ako päť percent, b) za zmenenú schému zapojenia zariadenia výrobcu elektriny v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,9b) na základe ktorej dochádza k neúčelnému využitiu vyrobenej elektriny alebo využiteľného tepla,“ Z uvedených ustanovení primárnej legislatívy vyplýva, že cena elektriny pre stanovenie doplatku je určená v roku uvedenia do prevádzky alebo rekonštrukcie zariadenia na výrobu elektriny a ostáva v rovnakej hodnote počas doby uplatnenia podpory. Ustanovenie § 7 ods. 22 teda zavádza novú možnosť znížiť ceny elektriny pre existujúce zariadenia na výrobu elektriny s právom na podporu na úroveň platnú v roku 2017, pričom kritériom pre zmenu ceny je splnenie troch podmienok, ktoré nie sú ďalej presne vymedzené z vecného alebo časového hľadiska: a) zmena technických parametrov b) zmena úžitkových vlastností c) doplnenie ďalšej technologickej časti v dôsledku opravy a údržby, modernizácie alebo rekonštrukcie. Predmetné ustanovenie návrhu nezohľadňuje, či zmenou prichádza k účelnému alebo neúčelnému využitiu vyrobenej elektriny t. j. aj zlepšenie využitia vyrobenej elektriny môže predstavovať dôvod pre zníženie ceny elektriny. Opravy a údržba obvykle majú za cieľ zlepšenie technických parametrov a úžitkových vlastností v porovnaní so stavom, ktorý potrebu opráv a údržby spôsobil a sú v prirodzenom záujme vlastníka zariadenia na výrobu elektriny. Na záver Predpokladáme, že hodnotenie vplyvov, podľa ktorého návrh nemá dopad na štátny rozpočet a podnikateľské prostredie, bolo spracované s použitím Jednotnej hodnotiacej metodiky v súlade s uvedenými Legislatívnymi

pravidlami vlády SR, avšak ustanovenia §7 odsek (24) a §9 (5)-(8) znížia hospodársky výsledok štátneho podniku v rezorte Ministerstva životného prostredia SR, SVP, š. p., ktorý celoročne prevádzkuje a aktuálne aj čiastočne rekonštruuje celý rad malých vodných elektrární.

NBS § 1 písm. f) a v celom návrhu1. V § 1 písm. f) a v celom návrhu vyhláška odporúčame zjednotiť používanie pojmov „MWh“ a „megawatthodina“ (napríklad § 9 ods. 1 a 2). Táto pripomienka sa primerane vzťahuje na celý návrh vyhlášky.

O

NBS prílohe č. 1 v tabuľke č. 210. V prílohe č. 1 v tabuľke č. 2 je potrené vypustiť slová „a pod.“ Táto pripomienka sa primerane vzťahuje na celý návrh vyhlášky.

O

NBS prílohe č. 711. V prílohe č. 7 je potrebné slovo „euro“ v zátvorke zapracovať do textu, alebo vypustiť

O

NBS prílohe č. 8 v tabuľke č. 112. V prílohe č. 8 v tabuľke č. 1 odporúčame slová „Priemerná doba prevádzky zariadenia výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou“ nahradiť slovami „Priemerná doba prevádzky zariadenia výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou za kalendárny rok“. Dôvodom pripomienky je skutočnosť, že v navrhovanej právnej úprave nie je uvedený časový rozsah, za ktorý sa uvádza hodnota priemernej doby prevádzky

O

NBS sprievodnej dokumentácii v doložke vybraných vplyvov13. V sprievodnej dokumentácii v doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že

O

navrhovaný materiál nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom k navrhovaným zmenám v navrhovanej právnej úpravy (napríklad určenie novej úrovne WACC, určenie novej ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 určenej formou priameho určenia pevnej ceny) je však možné predpokladať vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré by bolo vhodné podrobnejšie vyčísliť prípadne vyhodnotiť.

NBS § 1 písm. f) 2. V § 1 písm. f) je potrebné číslicu „1“ nahradiť slovom „jedna“. Podľa bodu 6 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky základné číslovky od 1 do 10 sa v texte návrhu právneho predpisu uvádzajú spravidla slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami. Táto pripomienka sa primerane vzťahuje na celý návrh vyhlášky.

O

NBS § 1 písm. j) 3. V § 1 písm. j) je potrebné skratku „ITC“ nahradiť vhodnejším slovami. Podľa bodu 9.2 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky ako legislatívnu skratku nemožno použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, napríklad „MŽP SR“. Táto pripomienka sa primerane vzťahuje na celý návrh vyhlášky.

O

NBS § 4 ods. 1 písm. f)4. V § 4 ods. 1 písm. f) je potrebné slová „(settlement price)“ vypustiť.

O

NBS § 5 ods. 25. V § 5 ods. 2 sú premenné D a E na začiatku definované ako reálne údaje vychádzajúce zo skutočnosti. Pričom nižšie v odseku 2 ich pomer D/E (60 %) je definovaný ako úradom stanovená konštanta. Z hľadiska prehľadnosti a lepšej

O

zrozumiteľnosti navrhujeme túto konštantu vysvetliť, bližšie špecifikovať alebo premenné D a E definovať v celom odseku 2 ako údaje (stavy) vychádzajúce z auditom overenej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12. roka t-1, prípadne roka t-2, ak nie je dostupná účtovná závierka z roku t-1 k dátumu začatia cenového konania alebo podania cenového návrhu.

NBS § 5 ods. 26. V § 5 ods. 2 v poslednom riadku je potrebné za slová „4,54“ doplniť čoho 4,54 ? Násobku ? Percent ?

O

NBS § 7 ods. 17 7. V § 7 ods. 17 je potrebné slová „pre stanovenie“ nahradiť napríklad slovami „na výpočet“, „na určenie“. Táto pripomienka sa primerane vzťahuje na celý návrh vyhlášky.

O

NBS § 9 ods. 1 a 28. V § 9 ods. 1 a 2 odporúčame slová „do prevádzky od 1. januára 2017 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu“ nahradiť slovami „do prevádzky od 1. januára 2017 sa určuje priamym určením pevnej ceny na rok 2017 v eurách na megawatthodinu“. Dôvodom pripomienky je skutočnosť, že v navrhovanej právnej úprave nie je časové obmedzenie platnosti stanovenia pevných cien uvedených v § 9 ods. 1 a 2.

O

NBS § 12 ods. 19. V § 12 ods. 1 je potrebné slovo „platba“ nahradiť iným vhodnejším pojmom napríklad “tarifa“, „poplatok“. Táto pripomienka sa primerane vzťahuje na celý návrh vyhlášky, napríklad § 12 ods. 2 („uhrádza sa platba na podporu výroby elektriny“), § 12 ods. 4 („uhrádza sa platba PKVt na podporu výroby elektriny“), 12 ods. 12 („budú účtovať pre svojich odberateľov platbu POKTEt“), 12 ods. 14

O

(„Maximálny výnos PPOKTEt z týchto platieb v eurách“), § 15 ods. 4 („platba NPS podľa vzorca“), § 16 ods. 5 písm. c) („výška skutočných výnosov z penále, pokút a iných platieb, ktoré regulovaný subjekt uplatnil“), § 17 ods. 5 („platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu elektriny vypočítanú ako“), § 18 ods. 2 („výnos z týchto platieb sa nezahŕňa do výnosu“), § 23 ods. 21 („Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza“). Odôvodnenie: Použitý pojem „platba“ je terminologický nepresný a štylistický neprávny. Taktiež nekorešponduje s nadpisom § 12 „postup určenia a uplatnenia tarify za výrobu elektriny...“ Z legislatívneho hľadiska v platnom právnom poriadku sa pojmom „platba“ rozumie „platobná operácia“ (vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb podľa § 2 ods. 1 písm. a) až f) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

NBÚSR celému materiáluBez pripomienok.

O

OKTE §12§ 12 Postup určenia a uplatnenia tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (1) Tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie TOZEt pre rok t sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde a) NOZEt sú náklady na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v roku t, ktoré sa určia podľa vzorca "VZOREC" kde 1. "PREMENNÁ" je cena elektriny pre stanovenie doplatku pre j-te zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t,

Z

pre ktoré prevádzkovateľ i-tej regionálnej distribučnej sústavy zabezpečuje podporu doplatkom, 2. CEt je aritmetický priemer denných cien oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou PXE (POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE) na jej webovom sídle, produktu F PXE SK BL Cal-t Settlement price v eurách na jednotku množstva elektriny za obdobie od 1. júla roku t-2 do 30. júna roku t-1, 3."PREMENNÁ" je plánované množstvo elektriny, na ktoré je možné uplatniť doplatok, vyrobenej v roku t v j-tom zariadení na výrobu elektriny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, pre ktoré prevádzkovateľ i-tej regionálnej distribučnej sústavy zabezpečuje podporu doplatkom, v jednotkách množstva elektriny, b) QSPt je plánované množstvo elektriny spotrebovanej na vymedzenom území v roku t, ktoré sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde 1. QPKSt je celková plánovaná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území v roku t, 2. QPvdt je celkový plánovaný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3; splnenie podmienok zvýhodnenia odberového diagramu na rok t sa preukazuje znaleckým posudkom, ktorý sa predkladá prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a úradu, a to tými koncovými odberateľmi priamo pripojenými do prenosovej sústavy, u ktorých je predpoklad splnenia týchto podmienok v roku t, 3. Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95. (2) Ak si účastník trhu s elektrinou zvolil pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhrádza platbu

POZEt na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku. Platba sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde a) TOZEt je tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok t, b) QSKSozeoomt je skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste v roku t, na ktorú sa uplatňuje tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde 1. QSKSoomt je celková skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, 2. QSvdoomt je celkový skutočný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej na odbernom alebo odovzdávacom mieste koncovým odberateľom elektriny priamo pripojeným do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t–2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, 3. Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95. (3) Ak účastník trhu s elektrinou prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu s elektrinou a nie je subjektom zúčtovania, uhrádza platbu POZEt na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za tieto odberné a odovzdávacie miesta účastníkovi trhu s elektrinou, do ktorého bilančnej skupiny sú tieto odberné a odovzdávacie miesta priradené. (4) Tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou TKVt pre rok t sa určí podľa vzorca "VZOREC", kde a) NKVt sú náklady na podporu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v roku t,

ktoré sa určia podľa vzorca "VZOREC" 1. "PREMENNÁ" je cena elektriny pre stanovenie doplatku pre j-te zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t, pre ktoré prevádzkovateľ i-tej regionálnej distribučnej sústavy zabezpečuje podporu doplatkom, 2. CEt je aritmetický priemer denných cien oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou PXE (POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE) na jej webovom sídle, produktu F PXE SK BL Cal-t Settlement price v eurách na jednotku množstva elektriny za obdobie od 1. júla roku t-2 do 30. júna roku t-1, 3. "PREMENNÁ" je plánované množstvo elektriny, na ktoré je možné uplatniť doplatok, vyrobenej v roku t v j-tom zariadení na výrobu elektriny výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, pre ktoré prevádzkovateľ i-tej regionálnej distribučnej sústavy zabezpečuje podporu doplatkom, v jednotkách množstva elektriny, b) QSPt je plánované množstvo elektriny spotrebovanej na vymedzenom území v roku t. (5) Ak si účastník trhu s elektrinou zvolil pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhrádza platbu PKVt na podporu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku. Platba sa určí podľa vzorca "VZOREC", kde a) TKVt je tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pre rok t, b) QSKSoomt je skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. (6) Ak účastník trhu s elektrinou prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu s elektrinou a nie je subjektom zúčtovania, uhrádza platbu PKVt na podporu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou za tieto odberné a odovzdávacie miesta účastníkovi trhu s elektrinou, do ktorého bilančnej skupiny sú tieto odberné a odovzdávacie miesta priradené. (7) Tarifa za podporu výroby elektriny z domáceho uhlia TVHZt pre rok

t sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde a) CVHZt je pevná cena za výrobu elektriny z domáceho uhlia na rok t stanovená podľa § 10, b) QSPt je plánované množstvo elektriny spotrebovanej na vymedzenom území v roku t. (8) Ak si účastník trhu s elektrinou zvolil pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhrádza platbu PVHZt na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku. Platba sa určí podľa vzorca "VZOREC", kde a) TVHZt je tarifa na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia pre rok t, b) QSKSoomt je skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. (9) Ak účastník trhu s elektrinou prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu s elektrinou a nie je subjektom zúčtovania, uhrádza platbu PVHZt na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia za tieto odberné a odovzdávacie miesta účastníkovi trhu s elektrinou, do ktorého bilančnej skupiny sú tieto odberné a odovzdávacie miesta priradené. (10) Tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou TOKTEt pre rok t sa určí podľa vzorca "VZOREC" , kde a) PPOKTEt je maximálny výnos organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v eurách v roku t, b) QSPt je plánované množstvo elektriny spotrebovanej na vymedzenom území v roku t. (11) Maximálny výnos organizátora krátkodobého trhu s elektrinou PPOKTEt v eurách v roku t sa vypočíta podľa vzorca "VZOREC" kde a) PNOKTEt sú schválené alebo určené plánované prevádzkové náklady na rok t súvisiace so zúčtovaním, vyhodnotením a vysporiadaním odchýlok zúčtovateľa odchýlok, s činnosťami centrálnej evidencie údajov o prevádzke a meraniach elektriny v elektrizačnej sústave, centrálnou fakturáciou poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy a súvisiacich činností a správou, zberom a sprístupňovaním nameraných údajov organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou pre subjekty zúčtovania a

alikvotná časť plánovaných nákladov na organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou v eurách v roku t; poistenie pohľadávok vyplývajúcich z centrálnej fakturácie vo výške schválenej úradom je oprávneným nákladom zohľadneným v prevádzkových nákladoch, b) OOKTEt sú plánované odpisy v roku t majetku súvisiaceho výhradne s výkonom regulovanej činnosti stanovené na základe životnosti majetku využívaného na regulovanú činnosť vrátane alikvotnej časti plánovaných odpisov majetku súvisiaceho výhradne s výkonom organizovania a vyhodnotenia krátkodobého trhu s elektrinou, podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2, c) PVAt je primeraný zisk v roku t v eurách určený podľa vzorca "VZOREC" kde RABt je plánovaná hodnota aktív v roku t využívaných v súvislosti so zúčtovaním, s vyhodnotením a vysporiadaním odchýlok zúčtovateľa odchýlok, s činnosťami centrálnej evidencie údajov o prevádzke a meraniach elektriny v elektrizačnej sústave, centrálnou fakturáciou poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy a súvisiacich činností, správou, zberom a sprístupňovaním nameraných údajov organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, WACC je miera výnosnosti regulačnej bázy aktív na regulačné obdobie rokov 2017 až 2021 určená podľa § 5 ods. 2 a 3, (12) Ak si účastník trhu s elektrinou zvolil pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhrádza platbu POKTEt účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku. Platba sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde a) TOKTEt tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre rok t, b) QSKSoomt skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. (13) Ak účastník trhu s elektrinou prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu s elektrinou a nie je subjektom zúčtovania, uhrádza platbu POKTEt za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou za tieto odberné a

odovzdávacie miesta účastníkovi trhu s elektrinou, do ktorého bilančnej skupiny sú tieto odberné a odovzdávacie miesta priradené. (14) Údaje o koncovej spotrebe elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste, na ktorú sa uplatňujú tarify TOZEt, TKVt, TVHZt a TOKTE, sú totožné s údajmi evidovanými v centrálnej evidencii údajov o prevádzke a meraniach elektriny v elektrizačnej sústave vedenej organizátorom krátkodobého trhu z elektrinou. Odôvodnenie: Pre sprehľadnenie a zvýšenie logickej nadväznosti znenia navrhujeme zmenu štruktúry § 12 podľa nasledovného pravidla: 1. postup pre stanovenie tarify, 2. postup pre uplatnenie tarify. Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu. Vzorce sú upravené tak, že pri uplatnení taríf sa uvažuje so skutočnou koncovou spotrebou elektriny, pričom v prípade TOZE je zohľadnený Kvd. Vo vzorcoch je zjednotené používanie člena, ktorý reprezentuje skutočnú koncovú spotrebu na odbernom a odovzdávacom mieste. Z návrhu sú odstránené formálne chyby v popisoch jednotlivých členov vzorcov. Bolo odstránené ustanovenie o mesačnom účtovaní platby na podporu výroby elektriny medzi subjektmi zúčtovania a odberateľmi, nakoľko nie je zrejmé na základe akých údajov by sa malo mesačne účtovať - skutočných či predpokladaných? Máme za to, že je na uvážení zmluvných strán, ako si vzťahy upravia; nie všetky odbery sú odpočítavané mesačne. Navrhované zmeny v prístupe k regulácii výnosov OKTE sú vykonané tak, aby vo výpočte zohľadňovali nové skutočnosti roka 2016 a plány na regulačné obdobie 2017-2021, nakoľko roky 2012-2015 neodrážajú očakávaný vývoj. OKTE vykonáva regulované činnosti v plnom rozsahu uvedenom vo vyhláške až od roku 2014, pričom OKTE postupne činnosti rozvíja a zabezpečuje aj činnosti dané európskou legislatívou (napr. REMIT). Návrh tiež spresňuje vzorce pre určenie PPOKTE. Poznámka: Vzorce a premenné nebolo možné uviesť v zodpovedajúcej, zrozumiteľnej forme. Boli preto zaslané písomne elektronicky aj

poštou predkladateľovi.

OKTE §20 ods. 1 písm. c)Navrhujeme nahradiť slovo „odobratej“ slovom „spotrebovanej“, nakoľko sa tieto tarify uplatňujú na koncovú spotrebu elektriny a nie na odber elektriny zo sústavy. Text písm. c) navrhujeme v nasledujúcom znení: QPvdt je celkový plánovaný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného preneseného množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3; splnenie podmienok zvýhodnenia odberového diagramu na rok t sa preukazuje znaleckým posudkom, ktorý sa predkladá prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a úradu, a to tými koncovými odberateľmi priamo pripojenými do prenosovej sústavy, u ktorých je predpoklad splnenia týchto podmienok v roku t, Odôvodnenie: Zosúladenie s pojmami používanými v iných častiach textu.

O

OKTE §20 ods. 4 až 8Navrhujeme úpravu textu § 20, ods. 4 až 8 v nasledujúcom znení: (4) Pre odberateľa elektriny priamo pripojeného do prenosovej sústavy sa uplatňuje tarifa za systémové služby TSSt v eurách na jednotku množstva elektriny za spotrebovanú elektrinu vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo dodanej iným odberateľom elektriny bez použitia prenosovej sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a okrem

O

elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (5) Pre odberateľa elektriny pripojeného do regionálnej distribučnej sústavy sa uplatňuje tarifa za systémové služby TSSt za spotrebovanú elektrinu vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo dodanej iným odberateľom elektriny bez použitia regionálnej distribučnej sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a okrem elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (6) Pre odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy sa uplatňuje tarifa za systémové služby TSSt za spotrebovanú elektrinu vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny alebo v inom zariadení na výrobu elektriny pripojených do tejto miestnej distribučnej sústavy a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny alebo dodanej odberateľom elektriny bez použitia sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a okrem elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (7) Tarifa za systémové služby TSSt sa uplatňuje aj v prípade odberu elektriny odberateľom elektriny, ktorý odoberá elektrinu od výrobcu elektriny bez použitia prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, ak sa nejedná o vzájomnú sústavu prevádzok, ktoré sú preukázateľne oddelené od elektrizačnej sústavy SR. Tarifu za systémové služby TSSt uplatňuje u odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny účastník trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné miesto odberateľa elektriny alebo odberné miesto výrobcu elektriny v mieste pripojenia do sústavy. (8) Tarifa za systémové služby sa neuplatňuje na straty elektriny v sústave, na vlastnú spotrebu prevádzkovateľa sústavy pri prevádzkovaní sústavy, na vlastnú spotrebu elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a na spotrebu elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v

iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu, najmä vo väzbe na výber taríf. Princípy navrhované pre odberateľov pripojených do RDS a MDS boli zjednotené, upravený je aj text upravujúci výber TSS v prípade dodávky elektriny priamym vedením alebo bez použitia sústavy, ak sa však nejedná o ostrovnú prevádzku. Úprava je navrhnutá tak, aby elektrina vyrobená výrobcom elektriny a spotrebovaná týmto výrobcom alebo dodaná týmto výrobcom odberateľovi elektriny bez použitia sústavy bola spoplatnená. Elektrina vyrobená a spotrebovaná v rámci výrobne, ktorá nie je pripojená do elektrizačnej sústavy SR, by nemala byť spoplatnená.

OKTE §13Navrhujeme úpravu znenia §13 v nasledujúcom znení: § 13 (1) Pre odberateľa elektriny priamo pripojeného do prenosovej sústavy sa uplatňuje tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v eurách na jednotku množstva elektriny za spotrebovanú elektrinu vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo dodanej iným odberateľom elektriny bez použitia prenosovej sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a okrem elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (2) Pre odberateľa elektriny pripojeného do regionálnej distribučnej sústavy sa uplatňuje tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou za spotrebovanú elektrinu vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo dodanej

O

iným odberateľom elektriny bez použitia regionálnej distribučnej sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a okrem elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (3) Pre odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy sa uplatňuje tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou za spotrebovanú elektrinu vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny alebo v inom zariadení na výrobu elektriny pripojených do tejto miestnej distribučnej sústavy a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo dodanej odberateľom elektriny bez použitia sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a okrem elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (4) Tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou sa uplatňuje aj v prípade odberu elektriny odberateľom elektriny, ktorý odoberá elektrinu od výrobcu elektriny bez použitia prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, ak sa nejedná o vzájomnú sústavu prevádzok, ktoré sú preukázateľne oddelené od elektrizačnej sústavy SR. Tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifu za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifu za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifu za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou uplatňuje u odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny účastník trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné miesto odberateľa elektriny alebo odberné miesto výrobcu elektriny v mieste pripojenia do sústavy. (5) Tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora

krátkodobého trhu s elektrinou sa neuplatňuje na straty elektriny v sústave, na vlastnú spotrebu prevádzkovateľa sústavy pri prevádzkovaní sústavy, na vlastnú spotrebu elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá zo sústavy a na spotrebu elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. (6) Na účely cenovej regulácie sa do 30. apríla roku t predkladajú podľa prílohy č. 7 prevádzkovateľmi distribučných sústav a výrobcami elektriny údaje o skutočných množstvách elektriny v roku t-1, očakávaných množstvách elektriny v roku t a plánovaných množstvách elektriny na rok t+1 prepravenej koncovým odberateľom elektriny vrátane údajov o množstve elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, v inom zariadení na výrobu elektriny a údaje o spotrebe takto vyrobenej elektriny spotrebovanej na vlastnú spotrebu elektriny, dodanej odberateľom elektriny bez použitia prenosovej alebo regionálnej distribučnej sústavy, vlastnej spotrebe elektriny pri výrobe elektriny. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou ďalej poskytujú údaje o skutočných nákladoch a skutočných výnosoch za tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnou kombinovanou výrobou, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v roku t-1. Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu, najmä vo väzbe na výber taríf. Princípy navrhované pre odberateľov pripojených do RDS a MDS boli zjednotené, upravený je aj text upravujúci výber taríf v prípade dodávky elektriny priamym vedením alebo bez použitia sústavy, ak sa však nejedná o ostrovnú prevádzku. Úprava je navrhnutá tak, aby elektrina vyrobená výrobcom elektriny a spotrebovaná týmto výrobcom alebo dodaná týmto výrobcom odberateľovi elektriny bez použitia sústavy bola spoplatnená, avšak elektrina vyrobená a spotrebovaná v rámci výrobne, ktorá nie je pripojená do elektrizačnej sústavy SR, v súčasnej schéme výberu regulovaných poplatkov nemôže byť spoplatnená, nakoľko

za túto elektrinu nezodpovedá žiaden subjekt zúčtovania. Spresnené je aj znenie odseku, ktorý upravuje poskytovanie údajov na účely cenovej regulácie.

OKTE §21Navrhujeme úpravu znenia §21 v nasledujúcom znení: § 21 (1) Ak si účastník trhu s elektrinou zvolil pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhrádza platbu za poskytovanie systémových služieb účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku. (2) Ak účastník trhu s elektrinou prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu s elektrinou a nie je subjektom zúčtovania, uhrádza platbu za poskytovanie systémových služieb za tieto odberné a odovzdávacie miesta účastníkovi trhu s elektrinou, do ktorého bilančnej skupiny sú tieto odberné a odovzdávacie miesta priradené. (3) Skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste QSKStssoomt, na ktorú sa uplatňuje tarifa za systémové služby, sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde a) QSKSoomt je celková skutočná koncová spotreba elektriny na odbernom alebo odovzdávacom mieste v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, b) QSvdoomt je celkový skutočný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej na odbernom alebo odovzdávacom mieste koncovým odberateľom elektriny priamo pripojeným do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného preneseného množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, c) Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov

O

elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95. Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu. Vzorce sú upravené tak, že pri uplatnení TSS sa uvažuje so skutočnou koncovou spotrebou elektriny, pričom je zohľadnený Kvd. Vo vzorcoch je zjednotené používanie člena, ktorý reprezentuje skutočnú koncovú spotrebu na odbernom a odovzdávacom mieste. Z návrhu sú odstránené formálne chyby v popisoch jednotlivých členov vzorcov. Poznámka: Vzorce a premenné nebolo možné uviesť v zodpovedajúcej, zrozumiteľnej forme. Boli preto zaslané písomne elektronicky aj poštou predkladateľovi.

OKTE §22Navrhujeme úpravu znenia §22 v nasledujúcom znení: § 22 Podmienky uplatňovania nákladov na systémové služby účastníkmi trhu s elektrinou (1) Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou vyúčtuje subjektom zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku55), v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, náklady na systémové služby NSSszti , ktorých výška pre rok t sa určí v rozsahu "VZOREC" kde a) QSKSszti je skutočná celková koncová spotreba elektriny na odberných a odovzdávacích miestach priradených do bilančnej skupiny i-tého subjektu zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, na ktorú sa uplatňujú tarify za systémové služby v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, b) QSvdszti je celkový skutočný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny na odberných a odovzdávacích miestach priradených do bilančnej skupiny i-tého subjektu zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, ktorí sú priamo pripojení do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne

O

pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, c) Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95, d) TSSt tarifa za systémové služby pre rok t. (2) Prevádzkovateľ prenosovej sústavy vyúčtuje náklady spojené so systémovými službami NSSpst organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorých výška pre rok t sa určí v rozsahu "VZOREC" kde a) QSKSt je celková skutočná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, b) QSvdt je celkový skutočný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, c) Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95, d) TSSt tarifa za systémové služby pre rok t. Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu. Vzorce sú upravené tak, že pri uplatnení TSS sa uvažuje so skutočnou koncovou spotrebou elektriny, pričom v prípade TSS je zohľadnený

Kvd. Vo vzorcoch je zjednotené používanie člena, ktorý reprezentuje skutočnú koncovú spotrebu na odbernom a odovzdávacom mieste. Z návrhu sú odstránené formálne chyby v popisoch jednotlivých členov vzorcov. Úprava vzorca pre výpočet nákladov tak, aby zabezpečovali vyrovnanie medzi tarifami uplatňovanými OKTE a tarifami uplatňovanými voči OKTE. Ustanovenia o výnimkách, v ktorých sa neúčtujú náklady na systémové služby je odstránené, nakoľko nie je konzistentné s predchádzajúcimi ustanoveniami. Poznámka: Vzorce a premenné nebolo možné uviesť v zodpovedajúcej, zrozumiteľnej forme. Boli preto zaslané písomne elektronicky aj poštou predkladateľovi.

OKTE §40Navrhujeme úpravu znenia §40 v nasledujúcom znení: § 40 Uplatnenie tarify za systémové služby, tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou výrobcom elektriny (1) Tarifu za poskytovanie systémových služieb, tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifu za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifu za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifu za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou schválené alebo určené cenovým rozhodnutím uplatňuje výrobca elektriny na všetku elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny a dodanú do odberných miest odberateľov elektriny pripojených priamym vedením. (2) Výrobca elektriny poskytuje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou na účely uplatnenia tarify za systémové služby, tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou údaje v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

O

Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu, najmä vo väzbe na výber taríf. Úprava je navrhnutá tak, aby elektrina vyrobená výrobcom elektriny a spotrebovaná týmto výrobcom alebo dodaná týmto výrobcom odberateľovi elektriny bez použitia sústavy bola spoplatnená. Elektrina vyrobená a spotrebovaná v rámci výrobne, ktorá nie je pripojená do elektrizačnej sústavy SR, by nemala byť spoplatnená, nakoľko výber regulovaných poplatkov nie je pri uplatnení súčasných princípov vykonateľný. Úprava textu o poskytovaní údajov od výrobcu elektriny. Výrobca poskytuje údaje OKTE, nakoľko podklady pre fakturáciu taríf pripravuje OKTE a podľa týchto podkladov prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a výrobca elektriny z domáceho uhlia fakturujú OKTE a podľa týchto údajov OKTE fakturuje subjektom zúčtovania.

OKTE §11Navrhujeme zmeniť text ods. 2, písm. d), nový text znie: (Súčasťou návrhu ceny sú) d) výpočty a údaje podľa § 12 ods. 10 až 12, § 14 a § 15, týkajúce sa výkonu činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, Odôvodnenie: Úprava odkazov na odseky v súvislosti s navrhnutou zmenou štruktúry § 12; doplnený odkaz na §14, nakoľko je potrebné zohľadniť tiež cenovú reguláciu výkonu činnosti „organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou“.

O

OKTE §1Navrhujeme zmenu textu písm. g), vloženie nového písm. h) až j) a prečíslovanie písm. h) až j) na písm. k) až m). Znenie písm. g) až j) navrhujeme v nasledujúcom znení: g) tarifou za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v eurách na jednotku množstva elektriny pevná cena viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov

O

energie; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny, h) tarifou za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v eurách na jednotku množstva elektriny pevná cena viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny, i) tarifou za výrobu elektriny z domáceho uhlia v eurách na jednotku množstva elektriny pevná cena viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny, j) tarifou za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v eurách na jednotku množstva elektriny pevná cena viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny, Odôvodnenie: V súlade s cenovou reguláciou podľa § 11 a ďalej sa neuplatňuje tarifa za prevádzkovanie systému, ale tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, preto je pôvodná definícia nahradená definíciami jednotlivých taríf.

OKTE §14Navrhujeme zmenu znenia textu, spresnenie vzorcov a zmenu v prístupe k regulácii výnosov; znenie §14 navrhujeme v nasledujúcom znení: § 14 Postup určenia cien za organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou (1) Subjektom zúčtovania, ktorí majú s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou uzatvorenú zmluvu o prístupe a podmienkach účasti na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou a sú tak účastníkmi krátkodobého trhu s elektrinou, uplatňuje organizátor krátkodobého trhu s elektrinou tarifu za organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou TOTEt schválenú alebo určenú v cenovom rozhodnutí na rok t v eurách za jednotku množstva elektriny nakúpenej a predanej

Z

účastníkom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorá sa určí podľa vzorca "VZOREC" kde a) PVOTEt je schválený alebo určený maximálny výnos organizátora krátkodobého trhu s elektrinou z činnosti organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou v roku t, b) QOTEt je plánované množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny na rok t zobchodovanej účastníkmi krátkodobého trhu s elektrinou. (2) Maximálny výnos organizátora krátkodobého trhu s elektrinou z činnosti organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou PVOTEt v eurách v roku t sa vypočíta podľa vzorca "VZOREC" kde a) PNOTEt je schválená alikvotná časť plánovaných prevádzkových nákladov súvisiacich s organizovaním a vyhodnotením krátkodobého trhu s elektrinou v eurách na rok t, b) POOTEt je alikvotná časť plánovaných odpisov v roku t majetku súvisiaceho výhradne s výkonom organizovania a vyhodnotenia krátkodobého trhu s elektrinou stanovených na základe životnosti majetku využívaného na regulovanú činnosť podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2, c) PVAt je primeraný zisk za organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou v roku t v eurách vypočítaný podľa vzorca "VZOREC" kde 1. RABt je plánovaná hodnota aktív v roku t využívaných súvislosti s organizovaním a vyhodnotením krátkodobého trhu s elektrinou, 2. WACC je miera výnosnosti regulačnej bázy aktív na regulačné obdobie rokov 2017 až 2021 určená podľa § 5 ods. 2 a 3. Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu. Navrhované zmeny v prístupe k regulácii výnosov OKTE sú vykonané tak, aby vo výpočte zohľadňovali nové skutočnosti roka 2016 a plány na regulačné obdobie 2017-2021. Návrh zohľadňuje pri výpočte výnosov OKTE alikvotnú časť nákladov a odpisov na organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou, tak ako je tomu v súčasnosti. Poznámka: Vzorce a premenné nebolo možné uviesť v zodpovedajúcej, zrozumiteľnej forme. Boli preto zaslané písomne

elektronicky aj poštou predkladateľovi.

OKTE §15Navrhujeme zmenu znenia textu, spresnenie; znenie §15 navrhujeme v nasledujúcom znení: § 15 Podmienky uplatňovania nákladov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, nákladov na podporu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, nákladov na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a nákladov za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou účastníkmi trhu s elektrinou (1) Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou vyúčtuje subjektom zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku55), v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, náklady na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, podporu výroby elektriny vysoko účinnou vysoko účinnou kombinovanou výrobou, podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a náklady za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou NPSszti , ktorých výška pre rok t sa určí v rozsahu "VZOREC" kde a) QSKSszti je skutočná celková koncová spotreba elektriny na odberných a odovzdávacích miestach priradených do bilančnej skupiny i-tého subjektu zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, na ktorú sa uplatňujú tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, b) QSvdszti je celkový skutočný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny na odberných a odovzdávacích miestach priradených do bilančnej skupiny i-tého subjektu zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, ktorí sú priamo pripojení do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne

Z

pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, c) Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95. (2) Prevádzkovateľ i-tej regionálnej distribučnej sústavy, ktorý zabezpečuje pre výrobcov elektriny podporu doplatkom, vyúčtuje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou náklady spojené s podporou vyrobenej elektriny NPSdsti v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorých výška pre rok t sa určí v rozsahu "VZOREC" kde a) TOZEdsit je tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie určená rozhodnutím pre i-tého prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t, ktorá sa vypočíta podľa vzorca "VZOREC" kde 1."PREMENÁ" sú celkové plánované náklady na nákup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie i-tého prevádzkovateľa sústavy v roku t, 2.QPKSt je celková plánovaná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území na rok t, 3. QPvdt je celkový plánovaný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, 4. Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95, b) TKVdsit je tarifa za výrobu elektriny vysoko účinnou

kombinovanou výrobou určená rozhodnutím pre i-tého prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t, ktorá sa vypočíta podľa vzorca "VZOREC" kde 1. sú celkové plánované náklady na nákup elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou i-tého prevádzkovateľa sústavy v roku t, 2. QPKSt je celková plánovaná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území na rok t, c) QSKSt je celková skutočná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, d) QSvdt je celkový skutočný objem elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t spotrebovanej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t–2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného odobratého množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3, e) Kvdt je koeficient zvýhodnenia odberového diagramu pre individuálne sadzby taríf koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy na rok t, ktorého hodnota je 0,95. (3) Výrobca elektriny, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrába v roku t elektrinu z domáceho uhlia, vyúčtuje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou náklady NPSvt, ktorých výška pre rok t sa určí v rozsahu "VZOREC" kde a) TVHZt tarifa za výrobu elektriny z domáceho uhlia, b) QSKSt je celková skutočná koncová spotreba elektriny na vymedzenom území v roku t; skutočná koncová spotreba elektriny je určená v súlade s prevádzkovým poriadkom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Odôvodnenie: Zmeny textu navrhujeme za účelom spresnenia znenia a zjednotenia používaných pojmov s pojmami používanými v

iných častiach vyhlášky a tiež za účelom zvýšenia jednoznačnosti textu. Vzorce sú zosúladené s §12 - pri uplatnení taríf sa uvažuje so skutočnou koncovou spotrebou elektriny, pričom v prípade TOZE je zohľadnený Kvd, zatiaľ čo v prípade TKV, TVHZ a TOKTE sa Kvd v súlade s §12 nezohľadňuje. Vo vzorcoch je zjednotené používanie člena, ktorý reprezentuje skutočnú koncovú spotrebu na odbernom a odovzdávacom mieste. Z návrhu sú odstránené formálne chyby v popisoch jednotlivých členov vzorcov. Ustanovenia o výnimkách, v ktorých sa neúčtujú náklady na podporu elektriny z OZE a KVET, domáceho uhlia a za ostatné činnosti OKTE je odstránené, nakoľko nie je konzistentné s predchádzajúcimi ustanoveniami a nie je jednoznačne uplatniteľné v praxi, uplatnenie taríf je uvedené v znení § 12. Úprava vzorcov pre výpočet nákladov tak, aby zabezpečovali vyrovnanie medzi tarifami uplatňovanými OKTE a tarifami uplatňovanými voči OKTE. Poznámka: Vzorce a premenné nebolo možné uviesť v zodpovedajúcej, zrozumiteľnej forme. Boli preto zaslané písomne elektronicky aj poštou predkladateľovi.

OKTEPri navrhovanom spôsobe regulácie sa neuvažuje s korekciami za predchádzajúce roky, čo môže mať významné dôsledky na regulované subjekty. Navrhujeme zohľadnenie korekcií v regulácii.

O

OKTE celému materiáluPri navrhovanom spôsobe regulácie sa neuvažuje s korekciami za predchádzajúce roky, čo môže mať významné dôsledky na regulované subjekty. Navrhujeme zohľadnenie korekcií v regulácii.

O

PMÚSR celému materiálubez pripomienok

O

PPC E § 7 bod (2) písm. b)Požadujeme na konci vety za čiarkou doplniť nasledovné: „, to neplatí pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnou kombinovanou výrobou“

Z

PPC E § 1 písm. p)Požadujeme predmetné písmeno vypustiť: Odôvodnenie: Definícia je príliš široká pričom modernizáciu definuje nadradená právna úprava nad, ktorú by vyhláška nemala ísť. V zákone č. 309/2009 Z.z. (§ 3 bod (7)) modernizáciu definuje presnejšie, preto požadujeme vypustiť túto definíciu aby nevznikali nezhody medzi vyhláškou a zákonom. Definícia v návrhu vyhlášky nie je v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z.

Z

PPC E § 1 písm. q)Požadujeme predmetné písmeno vypustiť: Odôvodnenie: v prípade definície ide pri rekonštrukcii o uvádzanie zariadenia do pôvodného stavu, čo potvrdzuje aj definícia v zákone č. 309/2009 Z.z. (§ 3 bod (7)) s tým, že musia byť najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny. Definícia je v rozpore s definíciou podľa zákona č. 309/2009 Z.z.

Z

PPC E § 7 bod (16) písm. b)Požadujeme predmetné znenie písmena nahradiť nasledovným: „b) množstvo vyrobenej elektriny vyplývajúce z priemerného inštalovaného výkonu podľa druhu zariadenia výrobcu elektriny,“ Odôvodnenie: zavádza sa povinnosť vyrábať iba obmedzené množstvo podporovanej elektriny, čo nebolo pri realizácií investície známe. Takáto podmienka mení celú investíciu a stáva sa nevýhodnou pre investora. Podmienka je likvidačná.

Z

PPC E § 7 bod (16) písm. f)Požadujeme predmetné znenie písmena nahradiť nasledovným: „f) rovnomerné odpisy podľa § 4 bod (1) písm. g)“

Z

PPC E § 4 bod (1) písm. g)Požadujeme predmetné znenie písmena nahradiť nasledovným: „g) odpisy majetku; pri hmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považuje rovnomerné odpisovanie hmotného majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti a pri nehmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považuje ročný odpis vo výške 25 % z obstarávacej ceny nehmotného majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti okrem prípadov uvedených v ...“ Odôvodnenie: v prípade zavádzania nového druhu odpisov s tak rozdielnym spôsobom odpisovania príloha č. 2 ide o veľký zásah do metodiky stanovenia cien ako aj do nabúrania garancie ceny.

Z

PPC E Príloha č.1 Tabuľka č.2Požadujeme predmetnú Tabuľku vypustiť. Odôvodnenie: nie je na mieste vytvárať ďalší druh odpisov, ktorý sa nestotožňuje s prijatými odpismi, ktoré sú podľa slovenskej legislatívy.

Z

PPC E § 9Požadujeme predmetný § ponechať v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Oproti súčasne platnej verzií cien elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby išli rapídne dole, pritom na trhu s novými zariadeniami nebol zaznamenaný takýto prepad, nerozumieme logike, ktorá určila zníženie cien iba ak následkom regulačných odpisov, čo z pohľadu výrobcu znamená, že nie je efektívne stavať nové obnoviteľné zdroje ani vysokoúčinné kombinované zdroje elektriny a tepla

Z

vzhľadom na ich návratnosť.

PPC E § 7 bod (24)Požadujeme predmetný bod vypustiť: Odôvodnenie: zásadne ohrozuje plánované prímy, ktoré slúžia na splatenie úverov bankám a v prípade uplatnenia tohto bodu je to likvidačné pre výrobcov, ktorý prevádzkujú viac hodín ako je definované v tabuľke č.1 prílohy č. 8.

Z

RÚZSR 12. Zásadná pripomienka k §12, ods.1, ods.3, §15 ods.1, ods.3, ods.4, §20 ods.1, §22 ods.1, ods.3Navrhujeme v uvedených ustanoveniach všade doplniť za slová „prenosovej sústavy“ slová „alebo distribučnej sústavy“ a za slovom „odchýlkou“ vypustiť slová „subjektu zúčtovania“. Odôvodnenie Zjednotenie zvýhodnenia pre všetkých odberateľov nielen pripojených k prenosovej sústave Akceptovaním nášho návrhu odstránime diskrimináciu odberateľov pripojených k distribučným sústavám a navrhujeme zvýhodnenie pre všetkých odberateľov nielen pripojených k prenosovej sústave ale aj k distribučnej sústave.

Z

RÚZSR 2. Zásadná všeobecná pripomienka k spôsobu regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia.Pri takto stanovenej regulácii výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia je ekonomicky nemožné dodržať povinnosti stanovené vo všeobecnom hospodárskom záujme z dôvodu, že spôsob regulácie stanovený vo vyhláške počíta len z určitou časťou nákladov a neuznáva všetky náklady spojené s výrobou elektriny z domáceho uhlia. V prípade, že nedôjde k zmene navrhnutej vyhlášky v oblasti výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia hrozí odstavenie elektrárne Nováky so všetkými dôsledkami.

Z

RÚZSR 6. Zásadná pripomienka k §8 Z

RÚZ navrhuje § 8 formulovať v celom rozsahu podľa znenia § 8 vyhlášky Úradu č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Od 1.3.2013 umožňuje zákon o podpore možnosť meniť príplatkom stanovenú cenu elektriny, t.j. meniť ju smerom nadol aj nahor. V minulosti bolo priamo z textu vyhlášky zrejmé pre aké typy technológií sa má príplatok uplatňovať, pričom vyhláška priamo upravovala aj samotné zvýšenie alebo zníženie ceny, čím bolo zabezpečené, že samotný návrh Úradu v tomto smere bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania s možnosťou uplatniť námietky a pripomienky ešte pred vydaním vyhlášky. Súčasný návrh Vyhlášky ale takúto možnosť popiera a samotné druhy technológií, pre ktoré sa bude príplatok uplatňovať a tiež výška príplatku nie sú známe a výrobca elektriny sa o nich dozvie až na základe oznámenia Úradu zverejneného na webovom sídle Úradu, pričom nebude možnosť namietať a ani sa k veci vyjadriť. Príplatok pritom priamo vplýva na cenu elektriny a predstavuje teda súčasť podmienok podpory elektriny, ktoré by sa nemali meniť. Zároveň samotná regulácia cez oznamovanie na webovom sídle Úradu nie je v súlade s pravidlami tvorby legislatívy. Návrat k zneniu, ktoré je platné v súčasnosti (pre regulačné obdobie 2012-2016) prispeje k transparentnosti rozhodovania Úradu. Uvedené predpoklady je potrebné zverejniť najmä z dôvodu „určenia nákupnej ceny paliva“ NCPP ktorú Úrad zohľadnil pri výpočte, keďže táto sa trhovým vývojom mení a regulované subjekty nakupujú svoje palivá za iné ceny ako „určené“.

RÚZSR 5. Zásadná pripomienka k §7 odsek 21, 22 a 24RÚZ navrhuje uvedené ustanovenia vypustiť Odôvodnenie: Ustanovenia navrhovaných odsekov 21 a 22 Vyhlášky nemajú oporu v zákone o podpore a upravujú podmienky podpory nad rámec zákonnej úpravy, čo je pre Vyhlášku ako podzákonný predpis vylúčené (článok 123 Ústavy SR). Ustanovenie odseku 24 návrhu Vyhlášky je takisto v priamom rozpore s ustanovením § 3 ods. 4 zákona o

Z

podpore, ktoré vyčerpávajúco upravuje rozsah elektriny, na ktorú možno uplatniť podporu doplatkom.

RÚZSR 3. Zásadná pripomienka k §7 odsek 11, písmeno b) bod 5RÚZ navrhuje uvedené ustanovenie vypustiť Odôvodnenie: Predmetné stanovenie sa vzťahuje na všetkých výrobcov elektriny, ktorí v kalendárnom roku predkladajú návrh ceny, bez rozlíšenia technológie. Z toho vyplýva, že v prípade schválenia tohto ustanovenia by sa povinnosť predkladať percentuálne posúdenie dodávky využiteľného tepla vzťahovala napríklad aj na veterné, solárne alebo vodné elektrárne. Tieto technológie nie sú spojené s výrobou a dodávkou tepla, predkladanie percentuálneho posúdenia výroby tepla je preto irelevantné. Nedodanie predmetného podkladu by však mohlo znamenať, že cenový návrh nebude považovaný zo strany Úradu za úplný. Posúdenie objemu využiteľného tepla je relevantné pre preukázanie oprávnenosti vyplatenia doplatku ale v žiadnom kroku nevstupuje do cenotvorby. Neexistuje racionálny dôvod, aby Úrad posúdenie percentuálneho podielu využiteľného tepla opakovane požadoval pri podávaní cenového návrhu, pretože percentuálne posúdenie dodávky využiteľného tepla nie je relevantné vo vzťahu k cenovej regulácii ale spadá do oblasti vecnej regulácie, ktorá nie je predmetom návrhu Vyhlášky.

Z

RÚZSR 9. Zásadná pripomienka k §10 odsek 6RÚZ navrhuje uvedený odsek vypustiť Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny vo všeobecnom hospodárstve záujme nie je opodstatné dať podmienku o dodržaní stanovenej podmienky výroby a poskytovania podporných služieb do tejto vyhlášky, keď toto rieši Zákon o energetike. Navyše táto podmienka je nesplniteľná, keďže existuje bežná prevádzková poruchovosť a odstávky nutné na opravy a údržbu.

Z

RÚZSR 10. Zásadná pripomienka k §17 odsek 4 Z

RÚZ navrhuje uvedený odsek vypustiť Odôvodnenie: Spoločné odôvodnenie k pripomienkam k §17 odsek a §23 odsek 20

RÚZSR 11. Zásadná pripomienka k §23 odsek 20 až 23RÚZ navrhuje uvedený odsek vypustiť Odôvodnenie: Zavedenie a uplatňovanie G-komponentu je v rozpore s princípom stability a predikovateľnosti regulačného prostredia a považujeme ho za neodôvodnené, nesprávne, neobjektívne a protiprávne. Má výrazne negatívny dopad na obchod s elektrinou vrátane cezhraničného obchodu, integráciu trhov v rámci nášho regiónu ako aj samotnej EÚ, bráni rozvoju OZE tak je v protiklade so základnými prioritami a cieľmi EÚ ako aj SR predovšetkým v oblasti dekarbonizácie energetiky a ekonomiky ako aj rozvoja cezhraničného obchodu a integrácie trhov v rámci EÚ. V rámci nášho regiónu žiadna krajina neuplatňuje G-komponent pre svojich výrobcov elektriny okrem Rakúska (s ktorým SR nemá cezhraničné prepojenie), ktoré uplatňuje G-komponent na elektrárne poskytujúce podporné služby, kým naopak v SR nie je G-komponent účtovaný pre výrobcov elektriny výlučne poskytujúcich podporné služby. Zavedením G-komponentu zo strany ÚRSO tak dochádza k neharmonizovanému a diskriminačnému spoplatňovaniu výrobcov elektriny v SR oproti výrobcom v krajinách patriacich na rovnaký veľkoobchodný regionálny trh. Výroba elektriny na Slovensku a jej následný predaj spravidla na veľkoobchodnom trhu dosahuje príliš malý objem na to, aby mohla aktívne ovplyvňovať základnú veľkoobchodnú cenu elektriny. Táto cena je fakticky určená veľkými burzami, pre slovenských výrobcov predovšetkým EEX. To znamená, že G-komponent ako nákladová položka slovenského výrobcu nie je premietnutá do veľkoobchodnej ceny jeho elektriny, pretože táto by sa okamžite stala nekonkurenčnou. Tým je ale automaticky diskriminovaný vo vzťahu k všetkým výrobcom elektriny podnikajúcich v krajinách, kde G-komponent nie je zavedený a ktorí majú možnosť bez obmedzení svoju elektrinu vyvážať na Slovensko. Ide teda o diskrimináciu ako

Z

neprípustný krok v rozpore so základnými hodnotami EÚ. Prípadné zavádzanie G-komponentu má mať za cieľ tiež maximálne približovanie zdrojov vyrábanej elektriny k miestu spotreby. Má to technickú, ekonomickú ale aj environmentálnu prínos, pretože sa znižujú straty elektriny. V rozpore s uvedeným dochádza k nerovnakým podmienkam medzi výrobcami elektriny v rámci SR, keďže výrobcovia pripojený do distribučnej sústavy platia mnohonásobne vyšší G-komponent ako výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy.Ak sú niektorí výrobcovia elektriny v priamej konkurenčnej nevýhode, dôsledkom v istom časovom horizonte je obmedzovanie konkurencie vedúce k riziku zvyšovania koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Navrhujeme preto vypustenie tých ustanovení vyhlášky, ktoré ustanovujú povinnosť výrobcu elektriny platiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent). Rovnako sa navrhuje vypustiť takáto povinnosť na strane prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy vo vzťahu k zariadeniam pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Dôvody sú nasledovné: (a) v dôsledku uplatnenia platby za prístup výrobcu do sústavy je každá jednotka vyrobenej a spotrebovanej elektriny spoplatnená platbou za prístup do sústavy dvakrát (raz u výrobcu elektriny a raz u koncového spotrebiteľa), čo je v rozpore s princípom cenovej regulácie tejto regulovanej činnosti dlhodobo vykonávanej na báze „poštovej známky“; (b) systém spoplatnenia prístupu do sústavy zaťažuje aj tých výrobcov elektriny, ktorí de iure ani de facto nevyužívajú službu prístupu do sústavy, t.j. službu definovanú v ust. § 2 písm. a) bodu 12.2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako „právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“; takíto výrobcovia totiž fyzicky dodávajú elektrinu na výstupe zo svojich inštalácií (v odovzdávacích miestach) a nepotrebujú preto využívať službu distribúcie elektrinu definovanú v § 2 písm. b) bodu 4 zákona o energetike ako „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti

vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny“; (c) v súvislosti s argumentom uvedeným v predchádzajúcom písm. b) tiež uvádzame, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemá zákonnú právomoc ustanoviť platbu za prístup do sústavy pre výrobcov, ktorí túto službu nevyužívajú a nemajú na tieto účely uzavretú zmluvu o prístupe do prenosovej (distribučnej) sústavy a prenose (distribúcii elektriny) v zmysle ust. § 26 ods. 4 a 5 zákona o energetike; úrad je oprávnený regulovať len ceny tovarov a činností v sieťových odvetviach (§ 9 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach) a nie je oprávnený ustanovovať autoritatívne platby, ktoré nemajú povahu ceny ako peňažného protiplnenia za dodávaný tovar a poskytovanú službu (§ 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov); uvedené potvrdil svojim nálezom spis. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.6.2016 aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

RÚZSR 1. Zásadná všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky ako celkuRÚZ navrhuje v návrhu vyhlášky riadne dopracovať doložky vplyvov a analýzu dopadov na verejné financie a na podnikateľské prostredie. Nestotožňujeme sa s tvrdením predkladateľa, že materiál nebude mať dopady na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Po dopracovaní uvedených dokumentov navrhujeme materiál predložiť na opätovné MPK. Odôvodnenie k bodu 1: V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo dňa 14.1.2015 v platnom znení, legislatívny materiál predkladaný do medzirezortného pripomienkového konania musí byť plnohodnotne posúdený aj z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na podnikateľské prostredie. Ak pritom predkladateľ materiálu identifikuje pozitívne alebo negatívne vplyvy, je povinný spracovať príslušnú analýzu podľa postupu, ktorý vyplýva z príslušných príloh citovanej jednotnej metodiky (viď kapitolu 4). Úrad v rámci doložky vplyvov návrhu Vyhlášky neidentifikoval žiadne

Z

negatívne vplyvy Vyhlášky na rozpočet resp. podnikateľské prostredie, a to napriek tomu, že je zrejmé, že náhle zavedenie regulačných odpisov bude viesť k značnej disproporcii medzi odpismi aplikovanými na účely výpočtu daňového základu a regulačnými odpismi vstupujúcimi do výpočtu regulovanej ceny príslušného regulovaného subjektu. Toto opatrenie bude mať za následok významný pokles príjmov regulovaných subjektov a teda aj pokles daňových príjmov štátu. Z uvedeného preto vyplýva, že Úrad nedostatočne posúdil zmeny spôsobu regulácie minimálne z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, čím nedodržal záväzné postupy tvorby legislatívy vyplývajúce z príslušných predpisov.

RÚZSR 7. Zásadná pripomienka k §9 odseky 4 až 8RÚZ navrhuje v návrhu vyhlášky vypustiť v §9 odseky 4 až 8 Odôvodnenie Ustanovenia navrhovaných odsekov 21 a 22 Vyhlášky nemajú oporu v zákone o podpore a upravujú podmienky podpory nad rámec zákonnej úpravy, čo je pre Vyhlášku ako podzákonný predpis vylúčené (článok 123 Ústavy SR). V odseku 4 sa bez opory v zákone stanovuje pravidlo použitia nižšej ceny pri súbore technologických zariadení, v odsekoch 5 až 7 sa bez opory v zákone zavádza ďalší parameter znižujúci cenu elektriny (doplatok) pri rekonštruovaných a modernizovaných zariadeniach (koeficient objektivizácie) a v odseku 8 sa takisto bez opory v zákone stanovuje hranica 40 rokov prevádzky od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, alebo predchádzajúceho vykonania modernizácie alebo rekonštrukcie, pri ktorej sa podpora neznižuje vôbec.

Z

RÚZSR 8. Zásadná pripomienka k § 10 odsek 5 RÚZ navrhuje v uvedenom ustanovení formulovať vzorec nasledovne: *nakoľko sa vzorec nedá vložiť do systému, bude doplnený na rozporovom konaní. Pričom FNVt sú fixné náklady súvisiace s výrobou a prevádzkou elektrárne vrátane

Z

regulovaných poplatkov za prístup a distribúciu elektriny. KF je korekčný faktor za predchádzajúce obdobia Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky regulovaný subjekt musí mať nahradené všetky náklady súvisiace s VHZ

RÚZSR 4. Zásadná pripomienka k §7 odsek 13RÚZ navrhuje v uvedenom ustanovení vypustiť slová „v roku t-1“. Odôvodnenie: V zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podpore“) náleží výrobcovi s právom na podporu podpora od momentu uvedenia zariadenia do prevádzky resp. ukončenia rekonštrukcie či modernizácie, tzn. že z hľadiska schválenia ceny elektriny potenciálne už v roku t (§ 3 ods. 6). Za súladné so zákonom preto nemožno považovať určovanie ceny elektriny až v nasledujúcom roku.

Z

RÚZSR 14. Zásadná pripomienka k §13, nový odsek 7 RÚZ navrhuje vložiť do §13 nový odsek 7 v nasledovnom znení: „(7) Maximálna výška platby za tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou za elektrinu odobratú bez využitia nadradenej sústavy, pre koncového odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy priemyselného areálu, do ktorej je pripojená výroba elektriny reálne umožňujúca ostrovnú prevádzku a zároveň výrobca dokáže regulovať jalový výkon a frekvenciu 1 000 000 € za kalendárny rok „ Odôvodnenie: Navrhované znenie je v súlade s regulačnou politikou 2.4 odsek 5, strana 24. V celom návrhu vyhlášky nie je aplikovaný tento odsek preto navrhujeme znenie.

Z

RÚZSR 15. Zásadná pripomienka k §13, nový odsek 8 Z

RÚZ navrhuje vložiť do §13 nový odsek 8 v nasledovnom znení: „(8) Maximálna ročná výška platby za tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza všetkým svojim dodávateľom elektriny nemôže presiahnuť 5 000 000 eur za kalendárny rok.“ Odôvodnenie: Schválením navrhovaného znenia sa odbremenia od platby tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektřinou subjekty s vysokou spotrebou elektriny čo znamená úľavu pre ťažky priemysel.

RÚZSR 17. Zásadná pripomienka k §20, nový odsek 10RÚZ navrhuje vložiť do §20 nový odsek 10 v nasledovnom znení: (10) Maximálna ročná výška platby za tarifu, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza všetkým svojim dodávateľom elektriny nemôže presiahnuť 2 000 000 eur za kalendárny rok. Odôvodnenie: Schválením navrhovaného znenia sa odbremenia od platby tarify za systémové služby subjekty s vysokou spotrebou elektriny, čo by prinieslo úľavu pre ťažky priemysel a zvýšenie jeho konkurencieschopnosti s pozitívnymi dopadmi na štátny rozpočet.

Z

RÚZSR 16. Zásadná pripomienka k §20, nový odsek 9RÚZ navrhuje vložiť do §20 nový odsek 9 v nasledovnom znení: (9) Maximálna výška platby za tarifu za systémové služby za elektrinu odobratú bez využitia nadradenej sústavy, pre koncového odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy priemyselného areálu, do ktorej je pripojená výroba elektriny reálne umožňujúca ostrovnú prevádzku a zároveň výrobca dokáže regulovať jalový výkon a frekvenciu 1 000 000 € za kalendárny rok Odôvodnenie: Navrhované znenie je v súlade s regulačnou politikou 2.4 odsek 5, strana 24. V celom návrhu

Z

vyhlášky nie je aplikovaný tento odsek Regulačnej politiky, preto navrhujeme uvedené nové znenie.

RÚZSR 18. Zásadná pripomienka k §23, nový odsek 35RÚZ navrhuje vložiť do §23 nový odsek 35 v nasledovnom znení: „ (35) Ak rezervovaná kapacita na rok t koncového odberateľa elektriny pripojeného do distribučnej sústavy je viac ako 100 MW a zároveň odber elektriny pre koncového odberateľa elektriny v roku t-2 bol viac ako 0,3 TWh, koncovým odberateľom elektriny v roku t sa uhrádzajú prevádzkovateľovi sústavy do ktorej je pripojený platby za prístup do prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, ktoré sa vypočítajú ako súčin hodnoty rezervovanej kapacity a 25 % z tarify za rezervovanú kapacitu a súčin hodnoty distribuovanej elektriny a 25 % z tarify za prenesenú resp. distribuovanú elektrinu, „ Odôvodnenie: Pripomienka je v súlade s regulačnou politikou str. 28 V regulačnom období je potrebné zvážiť vytvorenie podmienok pre zabezpečenie stimulácie koncových odberateľov, ktorí veľkosťou svojho odberu významne minimalizujú negatívne vplyvy na stabilitu a bezpečnosť distribučnej sústavy. Uvedené znenie z regulačnej politiky nie je pretransformované do znenia vyhlášky.

Z

RÚZSR 19. Zásadná pripomienka k §23, nový odsek 36RÚZ navrhuje vložiť do §23 nový odsek 36 v nasledovnom znení: „(36) Výpadok výroby elektriny, ktorá je pripojená k distribučnej sústave dôsledkom čoho dôjde k prekročeniu rezervovanej kapacity distribučnej sústavy do ktorej je výroba elektriny pripojená voči nadradenej distribučnej sústave nezakladá právo na uplatňovanie sankcie za prekročenie rezervovanej kapacity.“ Odôvodnenie: Distribučné sústavy vyberajú poplatok za prístup výrobcu elektriny do sústavy. Pri výpadku výrobcu elektriny by mali akceptovať prekročenie RK odberateľa keď je za odberným miestom pripojený výrobca elektriny a nepokutovať ho keďže dostali zaplatené od

Z

výrobcu ktorý ale svoju kapacitu nevyužil.

RÚZSR 20. Zásadná pripomienka k §23, nový odsek 37RÚZ navrhuje vložiť do §23 nový odsek 37 v nasledovnom znení: „(37) Ak je prevádzkovateľom prenosovej sústavy aktivovaná podporná služba, ktorej výsledkom je dodávka regulačnej elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, takáto dodávka regulačnej elektriny nezakladá právo na uplatňovanie poplatku za distribúciu elektriny alebo sankcie za prekročenie rezervovanej kapacity.“ Odôvodnenie: Distribučné sústavy vyberajú poplatok za prístup výrobcu elektriny do sústavy. Pri výpadku výrobcu elektriny by mali akceptovať prekročenie RK odberateľa keď je za odberným miestom pripojený výrobca elektriny a nepokutovať ho keďže dostali zaplatené od výrobcu ktorý ale svoju kapacitu nevyužil.

Z

RÚZSR 13. Zásadná pripomienka k §13, ods.1,2 a 3, §20 ods.4,5 a 8RÚZ navrhuje vypustiť na konci uvedených odsekov slová: „ktorá nie je odobratá z nadradenej sústavy“ Odôvodnenie vlastná spotreba pri výrobe elektriny je stále vlastnou spotrebou preto by mala byť oslobodená bez ohľadu z akej sústavy je distribuovaná

Z

SAPI §1navrhujeme doplniť písm. s) v znení: „prípravou výstavby zariadenia na výrobu elektriny získanie kladného záverečného stanoviska alebo rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, že stavba sa nebude posudzovať podľa osobitného predpisu (zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby nového zariadenia na výrobu elektriny1), v prípade ak sa zariadenie realizuje na základe stavebného povolenia.“ Odôvodnenie: definícia má spojitosť s ďalšími navrhovanými doplneniami vyhlášky

Z

SAPI § 7, ods. 16písm. a) a b) ustanovenia obsahujú slovné spojenie "priemerný inštalovaný výkon", ktorý nie je vo vyhláške zadefinovaný. Žiadame túto definíciu doplniť. Písm. b) obsahuje odvolávku na "dobu prevádzky podľa prílohy č. 8 tabuľky č. 1", kde sú uvedené údaje o výrobe, ktoré sú v zjavnom rozpore s prevádzkovou skutočnosťou, keďže skutočné doby prevádzky sú v závislosti od druhu zdroja vyššie o 10 - 25 %. Celkovo sa zdá, že ustanovenie má účelovo vysvetliť dramatické zníženie pevných cien elektriny uvedené v § 9 vyhlášky. Preto celé ustanovenie žiadame zmeniť tak, aby obsahovalo len pôvodné znenie uvedené v § 7 ods. 15 vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 a zároveň doplniť definíciu "priemerný inštalovaný výkon".

Z

SAPI § 41 požadujeme doplniť o ustanovenie, ktoré bude zabezpečovať, že pri zariadeniach, ktoré už začali s prípravou výstavby, výkupná cena nemôže byť nižšia ako cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny podľa vyhlášky platnej v čase, keď výrobca začal s prípravou výstavby.

Z

SAPI § 41, ods. 2 požadujeme odstrániť vetné spojenie ”To neplatí pre výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou.“ Odôvodnenie: Jedná sa skrytú retroaktivitu, ktorou dôjde k zásahu do právnych vzťahov, ktoré vznikli, nakoľko budúci výrobcovia sa dostali do takej fázy s prípravou výstavby zariadenia na výrobu elektriny, že pri použití novej úpravy sú vystavení značným ekonomickým stratám. Pri viacerých zdrojoch elektriny, ktorých výstavba trvá viac 1 alebo aj viac rokov, napr. malé vodné elektrárne a ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe, môže dôjsť nielen k ekonomickými stratám, ale aj k ohrozeniu majetku a zdravia, nakoľko tak výrazná zmena výkupných cien môže spôsobiť úplný koniec prebiehajúcej výstavby.

Z

SAPI § 15 Požadujeme preto celý tento paragraf vypustiť. Odôvodnenie: v tejto časti vyhlášky sa zavádza úplne nový mechanizmus zúčtovania nákladov za výrobu z OZE, KVET, domáceho uhlia a OKTE. Tento mechanizmus však nemá žiadnu oporu v aktuálnej energetickej legislatíve (najmä zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike), ide nad jej rámec a vyhláška je preto v tejto časti v rozpore so zákonom.

Z

SAPI § 7, ods. 4 požadujeme úplne vypustiť, keďže sa jedná o nezmyselné a nevykonateľné ustanovenie. Svorky generátora sú za majetkovým rozhraním distribučnej sústavy a prevádzkovateľ DS tu preto nemá právo inštalovať určené meradlo. Aplikácia takéhoto ustanovenia bude pravdepodobne viesť k navýšeniu investičných nákladov všetkých typov zdrojov.

Z

SAPI Príloha č. 8požadujeme úplne vypustiť, keďže táto príloha obsahuje priemerné doby prevádzky zariadení na výrobu elektriny, ktoré boli zjavne stanovené bez znalosti, resp. v rozpore so skutočnými dobami prevádzky jednotlivých zdrojov, ktoré sú vyššia o 10 - 25 %. Príloha č. 8 v spojení s § 7, ods. 5 návrhu vyhlášky je zároveň v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z., ktorý garantuje výrobcom elektriny z OZE a VÚ KVET podporu formou doplatku na všetku vyrobenú elektrinu.

Z

SAPI § 13 požadujeme vypustiť ako celok. Odôvodnenie: paragraf je v rozpore s nálezom Ústavneho súdu SR zo dňa 22.06.2016, podľa ktorého nemôže byť predmetom cenovej regulácie platba za tarifu, na ktorú neexistuje zmluvný vzťah. V takomto prípade sa nejedná o cenu, ale o poplatok, ktorý táto vyhláška ako podzákonný predpis nemá právo zaviesť.

Z

SAPI § 35, ods. 5 požadujeme z tohto ustanovenia vynechať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a VÚ KVET.

Z

SAPI § 20, ods. 20 a 21 požadujeme zosúladiť s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 22.6.2016, podľa ktorého sú platbu za prístup do sústavy povinní platiť len tí výrobcovia, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe.

Z

SAPI § 26, ods. 13, 14 požadujeme zosúladiť s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 22.6.2016, podľa ktorého sú platbu za prístup do sústavy povinní platiť len tí výrobcovia, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe.

Z

SAPI § 5, ods. 2v ustanovení nie je uvedená definícia a popis parametra RM. Bez tejto definície a určenia spôsobu, ako sa má tento parameter vypočítať, nie je možné dospieť k relevantnému výpočtu WACC. Žiadame doplniť definíciu parametra RM.

Z

SAPI § 9, ods. 1 písm. a) výška ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 určenej priamym určením pevnej ceny v eurách nezohľadňuje skutočnú návratnosť investícií do výstavby jednotlivých obnoviteľných zdrojov energie, je neprimerane nízka a požadujeme jej ponechanie na úrovni cien schválenej pre rok 2016. Takéto dramatické zníženie cien je neodôvodnené a je v zjavnom rozpore s tým čo regulátor prehlasuje v Regulačnej politike 2017-2021, ktorú sám spracoval. ÚRSO týmto totiž de facto vyhlasuje, že si neželá ďalší rozvoj OZE na Slovensku. V dôsledku tejto regulačnej politiky preto nedôjde k splneniu záväzkov SR v oblasti

Z

OZE.

SAPI celej vyhláške vzhľadom na vyššie uvedené zásadné pripomienky požadujeme celú vyhlášku stiahnuť z legislatívneho procesu a prepracovať tak, aby jej jednotlivé ustanovenia neboli v rozpore s energetickými zákonmi (najmä zákonom č. 309/2009 Z.z. a zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike) a s Ústavou SR.

Z

SAPI § 7, ods. 5žiadame celé ustanovenie úplne vypustiť z dôvodu, že odporuje zákonu č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorý garantuje výkupnú cenu po dobu 15 rokov od spustenia zariadenia.

Z

SAPI § 7, ods. 13žiadame odstrániť slovné spojenie "ktoré bolo uvedené do prevádzky” a zmeniť slovné spojenie “roku t" na spojenie: "roku t-1". Odôvodnenie: Právo na podporu formou doplatku vzniká podľa § 3 ods. 6 a § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. o o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE a KVET“) časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktorým je dátum právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo funkčná skúška, podľa toho ktorý dátum nastane neskôr. Výška doplatku sa preto musí určiť vo výške platnej k tomuto dátumu, inak by ustanovenie bolo retroaktívne a je v rozpore aj s tvrdeniami regulátora v Regulačnej politike 2017-2021, ktorú sám spracoval a ku ktorým sa zaviazal: „úrad nesmie pripustiť retroaktivitu, to znamená zmeniť legislatívou určené pravidlá“.

Z

SAPI celej vyhláške Žiadame stiahnuť celú vyhlášku z medzirezortného pripomienkového konania.

Z

Odôvodnenie: Predkladateľ návrhu vyhlášky v doložke vybraných vplyvov konštatuje, že navrhovaný materiál nemá žiadne vplyvy. Predkladateľ však nepredložil do medzirezortného pripomienkového konania dokumenty v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorej cieľom je určenie predpokladaných vplyvov materiálov legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru predkladaných na medzirezortné pripomienkové konanie na verejné financie, sociálnu situáciu obyvateľstva, zamestnanosť, podnikateľské subjekty, na fungovanie trhov, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ nepredložil žiadnu analýzu týkajúcu sa predmetných oblastí posudzovania vybraných vplyvov a chýba aj stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK. Z našich vyššie uvedených pripomienok je pritom zrejmé, že táto vyhláška bude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie, verejné financie, zamestnanosť, životné prostredie, ako aj na podnikateľské subjekty podnikajúce v oblasti energetiky.

SAPI § 9, ods. 5 až 8žiadame tieto ustanovenia úplne vypustiť, a to z dôvodu, že zavádzajú doteraz neznámy pojem “koeficient objektivizácie”, ktorého účel je nezrozumiteľný a jeho výpočet je zjavne v rozpore s §6 ods. 8 zákona č. 309/2009 Z.z., ktorý určuje možnosť zníženia doplatku s ohľadom na náklady na rekonštrukciu a modernizáciu. Z predmetných ustanovení zároveň vyplýva, že by mohlo dochádzať k dvojitému znižovaniu pevných cien, čo zásadným spôsobom narúša princípy regulácie.

Z

SAPI §7 ods. 22žiadame úplne vypustiť z dôvodu, že je v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z.. Odôvodnenie: Z ustanovení §6 ods. (3), §6 ods. (4) a § 3 ods. (11), ďalej §3b ods. (2) písm. a) a b), to všetko zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že cena elektriny pre stanovenie doplatku je určená v roku uvedenia do prevádzky alebo rekonštrukcie

Z

zariadenia na výrobu elektriny a ostáva v rovnakej hodnote počas doby uplatnenia podpory. Takto určená cena sa môže zmeniť len v prípade výrazného zvýšenia alebo zníženia ceny vstupných surovín v zmysle §6 ods. (4) zákona č. 309/2009 Z.z., alebo môže byť znížená o 30% v prípade, ak pri spaľovaní biomasy alebo bioplynu nie je využívaných aspoň 50% vyrobeného tepla. V prípade, ak výrobca zmení taxatívne vymedzené technické alebo úžitkové vlastnosti, t.j. zvýši výkon zariadenia o viac ako 5 % alebo zmení schému zapojenia a dochádza k neúčelnému využitiu vyrobenej elektriny alebo využiteľného tepla, Úrad môže výrobcovi elektriny uložiť pokutu od 500 do 100 000 EUR. Predmetné ustanovenie zavádza novú možnosť dodatočne znižovať cenu elektriny pre existujúce zariadenia na výrobu elektriny, čím porušuje existujuce práva výrobcov elektriny podľa zákona č. 309/2009 Z.z.

SAPI § 7, ods. 24 žiadame úplne vypustiť, keďže navrhované ustanovenie je v zjavnom rozpore s § 3 ods. 4, §4 ods. 1 písm. c) a §4 ods. 10, to všetko zákona č. 309/2009 Z.z.. Ustanovenie rovnako vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že pri výrobe elektriny môže dochádzať k výkyvom v dôsledku klimatických podmienok. V prípade všetkých zdrojov platí, že nie je zrejmé, akým spôsobom boli stanovené priemerné doby prevádzky, keďže uvedené čísla sa nezhodujú s reálnymi prevádzkovými údajmi. Napr. pri vodných elektrárňach vzniká strata na výrobe v suchých rokoch, ktorá sa výrobcovi kompenzuje v mokrých rokoch kedy je výroba nadpriemerná. Pri uplatnení tohto ustanovenia by výrobcovi elektriny nebola strata na výrobe v suchých rokoch kompenzovaná nadpriemernou výrobou v mokrých rokoch. Navrhovaným ustanovením dochádza k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva a práva na podnikanie.

Z

SAPI §7 ods. 21 Z

žiadame úplne vypustiť, z dôvodu, že je v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z. Odôvodnenie: Zákon č. 309/2009 Z.z. v §6 ods. (3), §6 ods. (4) a § 3 ods. (11) stanovuje, že že cena elektriny pre stanovenie doplatku je určená v roku uvedenia do prevádzky alebo rekonštrukcie zariadenia na výrobu elektriny a ostáva v rovnakej hodnote počas doby uplatnenia podpory. Takto určená cena sa môže zmeniť len v prípade výrazného zvýšenia alebo zníženia ceny vstupných surovín v zmysle §6 ods. (4) zákona č. 309/2009 Z.z. Uvedení výrobcovia majú v zmysle zákona a vykonávacích vyhlášok povinnosť sledovať cenu, množstvo a kvalitatívne parametre obstaraného paliva. Predmetné ustanovenie §7 (21) Návrhu vyhlášky zavádza nový mechanizmus úpravy cien: Primárny zdroj energie nie je identický s palivom, tieto pojmy sú v tomto bode však použité ako zameniteľné, v závere ustanovenia je už používaný len pojem „nový druh paliva“, pre ktorý však chýba jednoznačná definícia. V zmysle tohto ustanovenia je preto možné využiť akúkoľvek zmenu paliva, nie však primárneho zdroja, pre znižovanie ceny elektriny, avšak cenu naopak nie je možné zvyšovať. V prípade, ak sa výrobcovia elektriny z určitého druhu biomasy dostanú v roku t-1 do situácie, že daný druh biomasy dočasne nebude dostupný, budú musieť riešiť náhradu – pokiaľ nový druh paliva bude v nasledujúcom roku (rok t) lacnejší, ako pôvodné palivo, cena sa v roku t zníži, ale ak by sa napr. chceli alebo museli o dva roky neskôr (t+1) vrátiť k pôvodnému palivu, na ktoré bolo zariadenie na výrobu elektriny projektované, cena vyrobenej elektriny sa už opätovne nezvýši. Zníženie ceny pritom nie je merané ako rozdiel v cene palív v roku, kedy výrobca zmenil palivovú základňu, ale až v roku nasledujúcom. Uvedené ustanovenie môže retroaktívne zmeniť cenu doplatku pre existujúce zariadenia na výrobu elektriny, ktoré využívajú technológie založené na spaľovaní energetických vstupov.

SAPI §7 ods. 19žiadame vypustiť z dôvodu, že ustanovenie je v rozpore so zákonom č. 309/2009

Z

Z.z. Odôvodnenie: Zákon č.309/2009 Z.z. umožňuje uplatnenie podpory na celé množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, bez obmedzenia na primárny zdroj energie, a to na základe potvrdenia o pôvode, ktorým výrobca dokladuje, že elektrina bola vyrobená spôsobom, ktorý zakladá právny nárok na podporu. Špecificky pritom ide o spôsob, akým vie výrobca využívať vyrobené teplo, ktoré preukazuje percentuálnym posúdením využiteľného tepla. Uplatnenie ceny za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov je teda právo, nie však povinnosť výrobcu, ktorý preukázateľne vyrobil elektrinu vysoko-účinnou kombinovanou výrobou. Navrhované ustanovenie teda limituje uplatnenie práva výrobcu na cenu z vysoko účinnej kombinovanej výroby maximálne na rozdiel celkového množstva elektriny vyrobeného kombinovanou výrobou a množstva elektriny vyrobeného z obnoviteľných zdrojov, t.j. výlučne na elektrinu vyrobenú z neobnoviteľných zdrojov. Ako je však vyššie uvedené, uplatnenie doplatku za vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny v zmysle primárnej legislatívy nie je podmienené palivovou základňou, ale splnením technických kritérií premeny paliva na elektrinu a využiteľné teplo.

SAPI § 9, ods. 4 žiadame zmeniť a doplniť vetné spojenie takto: “Pri zariadeniach podľa odseku 1 písm. a), ktoré môžu byť prevádzkované samostatne sa cena určí pre každé technologické zariadenie samostatne.” Odôvodnenie: vyplýva z pripomienky k § 9, ods. 3

Z

SAPI § 9, ods. 3 žiadame zmeniť a doplniť vetu “V prípade ak zariadenie podľa odseku 1 písm. a) pozostáva z dvoch alebo viacerých technologických zariadení, ktoré majú spoločnú stavebnú časť platí cena pre každé technologické zariadenie samostatne.” Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu, aby sa zohľadnili špecifiká niektorých

Z

OZE, u ktorých je možné každý generátor prevádzkovať samostatne, pričom každý z nich má zabezpečené vlastné meranie alebo zohľadňovať, že jednotlivé zariadenia boli uvedené do prevádzky v rozdielnom čase. Samostatnosť týchto zariadení je nutné brať do úvahy aj z dôvodu prípadnej rekonštrukcie a modernizácie, aby nedochádzalo k situácii keď pri rekonštrukcii jedného technologického zariadenia (generátora) bude nutné vynakladať a preukazovať náklady na rekonštrukciu vo výške platnej pre všetky technologické zariadenia (generátory).

SAPI § 7, ods. 17 žiadame zmeniť vetu „Ak doterajší výrobca elektriny nemá na rok t-1 vydané cenové rozhodnutie, cena elektriny pre stanovenie doplatku na rok t sa určí vo výške platnej pre rok t“ na nové vetné spojenie: „Ak doterajší výrobca elektriny nemá na rok t-1 vydané cenové rozhodnutie, cena elektriny pre stanovenie doplatku na rok t sa určí vo výške, na ktorú by mal výrobca elektriny v roku t-1 právo“. Odôvodnenie: právo na podporu formou doplatku vzniká podľa § 3 ods. 6 a § 2 ods. 3 písm e) zákona č. 309/2009 Z.z. o o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE a KVET“) časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktorým je dátum právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo funkčná skúška, podľa toho ktorý dátum nastane neskôr. Výška doplatku sa preto musí určiť vo výške platnej k tomuto dátumu, inak by ustanovenie bolo retroaktívne a je v rozpore aj s tvrdeniami regulátora v Regulačnej politike 2017-2021, ktorú sám spracoval a ku ktorým sa zaviazal: „úrad nesmie pripustiť retroaktivitu, to znamená zmeniť legislatívou určené pravidlá“.

Z

SEAS § 7, ods. 24 Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Celý odsek ako aj Príloha 8 zavádzajú diskriminačné pravidlá, ktoré retroaktívne zasahujú do podmienok

Z

podpory výroby elektriny z OZE a VU KVET priznaných pred platnosťou tejto vyhlášky. Navyše takto obmedzovaná podpora je absolútne neopodstatnená nakoľko výrobcovia elektriny z OZE hlavne v prípade vodných elektrární a fotovoltických elektrární využívajú len prírodný potenciál bez ohľadu na ich vôľu. Pri výrobe elektriny z vody je hlavné si uvedomiť skutočnosť, že ide o investíciu s dlhou dobou návratnosti pričom je dôležitý dlhodobý priemer výroby elektriny a nie ročný priemer výroby elektriny. Štandardne sú roky s väčšou vodnatosťou a naopak kedy sú suché roky. Pričom dôležitý je ukazovateľ dlhodobého priemeru a nie ročný priemer. Toto obmedzujúce kritérium je v ostrom protiklade s filozofiou podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov ako je slnko alebo voda. Slnko svieti či chcú alebo nie a rovnako aj voda, naprší bez ohľadu na to, či si to niekto praje alebo nie.

SEAS § 10 Výroba elektriny z domáceho uhlia ods. 6Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Keďže sa jedná o vynútenú výrobu elektriny vo všeobecnom hospodárstve záujme nie je dôvod dať podmienku o dodržaní stanovenej hodnoty výroby a poskytovania podporných služieb do tejto vyhlášky, keď toto rieši Zákon o energetike. Navyše táto podmienka je nesplniteľná, keďže existuje bežná prevádzková poruchovosť a odstávky nutné na opravy a údržbu z čoho vyplýva, že nie je možné poskytovať podporné služby celý rok. Skutočnosť, že úrad neuznáva náklady na opravy a údržbu ako aj investičné náklady na rekonštrukcie, z toho vyplývajúci technicky stav a morálne zastarané zariadenia v súbehu s poskytovaním podporných služieb neumožňuje dosiahnuť hodnotu dodávky na úrovni 1350 GWh. Podľa pripravovaného strategického planú spoločnosti je v roku 2017 plánovaná dodávka na úrovni 1200 GWh a postupne sa znižuje až na hodnotu 900 GWh v roku 2021. Po tomto roku sa z dôvodu technicky nevyhovujúceho stavu už nepredpokladá ďalšia prevádzka. Nedodržanie stanovenej výšky dodávky elektriny a poskytovania podporných

Z

služieb by mala riešiť korekcia za predchádzajúce obdobia, ktorú navrhujeme zahrnúť do vzorca tak ako je uvedené v predchádzajúcom bode.

SEAS § 17 Cena za prístup do PS..... ods. 4:Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Zavedenie a uplatňovanie G-komponentu je v rozpore s princípom stability a predikovateľnosti regulačného prostredia a považujeme ho za neodôvodnené, nesprávne, neobjektívne a protiprávne. Má výrazne negatívny dopad na obchod s elektrinou vrátane cezhraničného obchodu, integráciu trhov v rámci nášho regiónu ako aj samotnej EÚ, bráni rozvoju OZE je v protiklade tak so základnými prioritami a cieľmi EÚ ako aj SR predovšetkým v oblasti dekarbonizácie energetiky a ekonomiky ako aj rozvoja cezhraničného obchodu a integrácie trhov v rámci EÚ. V rámci nášho regiónu žiadna krajina neuplatňuje G-komponent pre svojich výrobcov elektriny okrem Rakúska (s ktorým SR nemá cezhraničné prepojenie), ktoré uplatňuje G-komponent na elektrárne poskytujúce podporné služby, kým naopak v SR nie je G-komponent účtovaný pre výrobcov elektriny výlučne poskytujúcich podporné služby. Zavedením G-komponentu zo strany ÚRSO tak dochádza k neharmonizovanému a diskriminačnému spoplatňovaniu výrobcov elektriny v SR oproti výrobcom v krajinách patriacich na rovnaký veľkoobchodný regionálny trh. Výroba elektriny na Slovensku a jej následný predaj spravidla na veľkoobchodnom trhu dosahuje príliš malý objem na to, aby mohla aktívne ovplyvňovať základnú veľkoobchodnú cenu elektriny. Táto cena je fakticky určená veľkými burzami, pre slovenských výrobcov predovšetkým EEX. To znamená, že G-komponent ako nákladová položka slovenského výrobcu nie je premietnutá do veľkoobchodnej ceny jeho elektriny, pretože táto by sa okamžite stala nekonkurenčnou. Tým je ale automaticky diskriminovaný vo vzťahu k všetkým výrobcom elektriny podnikajúcim v krajinách, kde G-komponent nie je zavedený a ktorí majú možnosť bez obmedzení svoju elektrinu vyvážať na Slovensko. Ide teda o diskrimináciu ako

Z

neprípustný krok v rozpore so základnými hodnotami EÚ. Prípadné zavádzanie G-komponentu má mať za cieľ tiež maximálne približovanie zdrojov vyrábanej elektriny k miestu spotreby. Má to technický, ekonomický ale aj environmentálny prínos, pretože sa znižujú straty elektriny. V rozpore s uvedeným dochádza k nerovnakým podmienkam medzi výrobcami elektriny v rámci SR, keďže výrobcovia pripojení do distribučnej sústavy platia mnohonásobne vyšší G-komponent ako výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy. Ak sú niektorí výrobcovia elektriny v priamej konkurenčnej nevýhode, dôsledkom v istom časovom horizonte je obmedzovanie konkurencie vedúce k riziku zvyšovania koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Považujeme za nevyhnutné zrušiť G-komponent v plnom rozsahu.

SEAS § 23 Cena za prístup do DS..... ods. 20:Návrh zmeny: Navrhujeme odsek vypustiť Odôvodnenie: Zavedenie a uplatňovanie G-komponentu je v rozpore s princípom stability a predikovateľnosti regulačného prostredia a považujeme ho za neodôvodnené, nesprávne, neobjektívne a protiprávne. Má výrazne negatívny dopad na obchod s elektrinou vrátane cezhraničného obchodu, integráciu trhov v rámci nášho regiónu ako aj samotnej EÚ, bráni rozvoju OZE je v protiklade tak so základnými prioritami a cieľmi EÚ ako aj SR predovšetkým v oblasti dekarbonizácie energetiky a ekonomiky ako aj rozvoja cezhraničného obchodu a integrácie trhov v rámci EÚ. V rámci nášho regiónu žiadna krajina neuplatňuje G-komponent pre svojich výrobcov elektriny okrem Rakúska (s ktorým SR nemá cezhraničné prepojenie), ktoré uplatňuje G-komponent na elektrárne poskytujúce podporné služby, kým naopak v SR nie je G-komponent účtovaný pre výrobcov elektriny výlučne poskytujúcich podporné služby. Zavedením G-komponentu zo strany ÚRSO tak dochádza k neharmonizovanému a diskriminačnému spoplatňovaniu výrobcov elektriny v SR oproti výrobcom v krajinách patriacich na rovnaký veľkoobchodný regionálny trh.

Z

Výroba elektriny na Slovensku a jej následný predaj spravidla na veľkoobchodnom trhu dosahuje príliš malý objem na to, aby mohla aktívne ovplyvňovať základnú veľkoobchodnú cenu elektriny. Táto cena je fakticky určená veľkými burzami, pre slovenských výrobcov predovšetkým EEX. To znamená, že G-komponent ako nákladová položka slovenského výrobcu nie je premietnutá do veľkoobchodnej ceny jeho elektriny, pretože táto by sa okamžite stala nekonkurenčnou. Tým je ale automaticky diskriminovaný vo vzťahu k všetkým výrobcom elektriny podnikajúcim v krajinách, kde G-komponent nie je zavedený a ktorí majú možnosť bez obmedzení svoju elektrinu vyvážať na Slovensko. Ide teda o diskrimináciu ako neprípustný krok v rozpore so základnými hodnotami EÚ. Prípadné zavádzanie G-komponentu má mať za cieľ tiež maximálne približovanie zdrojov vyrábanej elektriny k miestu spotreby. Má to technický, ekonomický ale aj environmentálny prínos, pretože sa znižujú straty elektriny. V rozpore s uvedeným dochádza k nerovnakým podmienkam medzi výrobcami elektriny v rámci SR, keďže výrobcovia pripojení do distribučnej sústavy platia mnohonásobne vyšší G-komponent ako výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy. Ak sú niektorí výrobcovia elektriny v priamej konkurenčnej nevýhode, dôsledkom v istom časovom horizonte je obmedzovanie konkurencie vedúce k riziku zvyšovania koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Považujeme za nevyhnutné zrušiť G-komponent v plnom rozsahu.

SEAS § 10 Výroba elektriny z domáceho uhlia ods. 5 Pevná cena...:Návrh zmeny: Navrhujeme upraviť vzorec nasledovne: CVHZ = (CHUt * 1,35 * kzc + NPt - 1350 * CEt - 10 * CPSt) + kpo NPt = O2015 + Ot-2 + FNVt + RAB 2015 * WACC Navrhujeme vypustiť z pôvodného vzorca koeficient zmeny ceny elektriny kzce. Keďže cena elektriny používaná na výpočet výnosov definovaná ako aritmetický priemer denných cien základného pásma na rok t PXE SK za obdobie od 1.júla roku t-2 do 30. júna roku t-1 je cena presne známa a nemusí sa robiť

Z

žiadny korekčný koeficient. Takto definovaná cena je stanovená trhom a výrobca ju nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nie je v jeho moci danú cenu zmeniť. Rovnako navrhujeme vypustiť koeficient kzcps z rovnakého dôvodu. Keďže cena je presne známa v období pred prijatím rozhodnutia na rok t Pričom: CPSt je cena za podpornú službu podľa rozhodnutia úradu (ale to len za podmienky, že bude spoločnosti SEPS uložená povinnosť vykupovať podporné služby za ceny uvedené v rozhodnutí úradu) alebo alternatívne CPSt je cena za podpornú službu podľa výsledkov výberového konania na nákup podporných služieb O2015 – odpisy zariadení vypočítané na základe lineárneho odpisovania počas zostatkovej doby životnosti elektrárne Ot-2 – odpisy nových zariadení vypočítané na základe lineárneho odpisovania počas zostatkovej doby životnosti elektrárne FNVt - fixné náklady súvisiace s výrobou a prevádzkou elektrárne vrátane regulovaných poplatkov za prístup a distribúciu elektriny. kpo je korekčný faktor za predchádzajúce obdobia, ktorý sa vypočíta: Korekčný faktor sa prvýkrát uplatní v cenovom návrhu na rok 2017 za rok 2015. kpot = CVHZ t-2 - SCVHZ t-2 Pričom: CVHZt-2 je plánovaná pevná cena za výrobu elektriny z domáceho uhlia určená úradom SCVHZt-2 je skutočná pevná cena za výrobu elektriny z domáceho uhlia vypočítaná zo skutočných hodnôt podľa vzorca: CVHZ = (CHUt * 1,35 * kzc + NPt - 1350 * CEt - 10 * CPSt) + kpo NPt = O2015 + Ot-2 + FNVt + RAB 2015 * WACC Odôvodnenie: Navrhnutá regulačná metóda nepočíta s nákladmi, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou prevádzky elektrárne. Bez týchto nákladov nie je možné elektráreň ďalej prevádzkovať. Do výpočtu neboli zahrnuté náklady vyplývajúce z produkcie skleníkových plynov, regulované náklady za prístup do distribučnej sústavy, náklady na vodu a energie, náklady na mazut, náklady na opravu a údržbu a podobne. Ak tieto základné náklady nebudú vynaložené, ďalšia prevádzka elektrárne nie je možná. Do vzorca boli doplnené len oprávnené náklady nevyhnutne potrebné na prevádzku elektrárne. Upozorňujeme, že podľa Ústavy SR je nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo

verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Berúc ohľad na podstatu a zmysel vlastníckeho práva akékoľvek jeho obmedzovanie môže byť uskutočňované len za účelom dosahovania ústavne legitímnych cieľov pri súčasnom vylúčení resp. minimalizácii zásahov do iných práv. Podľa § 24 odseku (4) zákona 250/2012 Z.z. v platnom znení povinnosti uložené vo všeobecnom hospodárskom záujme výrobcovi elektriny musia byť jednoznačné, vykonateľné, kontrolovateľné, transparentné, nediskriminačné. V prípade vynútenej výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, regulovaný subjekt musí mať teda nahradené všetky náklady súvisiace s VHZ.

SEAS § 12 ods. 3, ods. 6, § 15 ods. 3 vzorce na výpočet nákladov na podporu výroby elektriny z OZE a VUKVETNávrh zmeny: Pre výrobcov elektriny z OZE a VU KVET, ktorým bola priznaná podpora výroby elektriny z OZE a VU KVET pred platnosťou tejto vyhlášky sa bude cena elektriny na straty CEt počítať podľa vzorca (CEt*(1+kt/100)+Ot) Kde kt je koeficient tvaru diagramu a Ot sú náklady na odchýlku Odôvodnenie: Definovanie rozdielneho spôsobu výpočtu ceny elektriny na straty ako bolo pri priznaní podpory výroby elektriny z OZE a VU KVET považujeme za retroaktívny zásah do práv výrobcu a hrubé porušenie pravidiel nediskriminačného prístupu a predikovateľného spôsobu tvorby legislatívy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo vyhláške č. 226/2015 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 221/2013 Z.z. zmenil spôsob výpočtu ceny elektriny na straty a následne začal uplatňovať zmeny na rozhodnutia o podpore vydané od roku 2010. V legislatíve Európskej únie ako aj v legislatíve SR je retrospektívne konanie vylúčené. V tomto prípade sa jedná retrospektívny postup, lebo Úrad zmenil spôsob výpočtu elektriny na straty a aplikuje tieto zmeny na už vydané rozhodnutia, v prípade Slovenských elektrární, a.s. na rozhodnutia o podpore výroby elektriny z OZE od roku 2010. Zákon

Z

309/2009 Z.z. o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov okrem podpory doplatkom definuje aj v § 3 ods. 1 písm b): „Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty“. Podľa horeuvedeného paragrafu podpora je tvorená cenou na straty, ktorá bola vyššia ako je základné pásmo. Úrad tento princíp rešpektoval v súlade s platnou legislatívou. Na základe takto stanovených pravidiel SE, a.s. dostali takéto podpory z dodávky elektriny na straty: Rok 2010: 4,6232 €/MWh Rok 2011: 7,1819 €/MWh Rok 2012: 6,17 €/MWh Rok 2013: -0,1553 €/MWh Rok 2014: 6,6225 €/MWh Rok 2015: 8,715 €/MWh Rok 2016: 0 V období keď SE, a.s. získali podporu platilo: • Výnos 2/2009 z 10.6.2009 definoval spôsob výpočtu ceny na straty ako cenu základného pásma navýšenú o hodnotu diagramu strát elektriny a náklady na odchýlku. • Vyhláška 225/2011 z 11.7.2011, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike • Vyhláška 221/2013 z 11.7.2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike Výrobcom elektriny, ktorým bola schválená podpora elektriny vyrobenej z OZE a VU KVET, pred rokom 2015, bola schválená podpora aj so spôsobom výpočtu ceny elektriny za straty so započítaním tvaru diagramu a nákladov na odchýlku. Z tohto dôvodu je potrebné tento spôsob podpory zachovať, tak ako to bolo odregulované v čase priznania podpory.

SEAS § 9, ods. 1 písm. g bod 8 Návrh zmeny: Preformulovať text nasledovne: a spoluspaľovania fermentovanej zmesi vyrobenej aeróbnou fermentáciou biologicky rozložiteľného odpadu Odôvodnenie: Podporou spoluspaľovania fermentovanej zmesi sa umožní realizovať projekty, ktoré významný spôsobom pomôžu ochrane životného prostredia. Nakladanie s odpadmi je celospoločenský problém a preto by mali byť

Z

podporované všetky projekty, ktoré pomáhajú uvedenú problematiku riešiť prijateľným spôsobom.

SEAS Zásadná všeobecná pripomienka k spôsobu regulácie výroby elektriny z domáceho uhliaVýroba elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme V Európskej únii môžu členské štáty uložiť podnikom v odvetví elektroenergetiky povinnosti verejnej služby v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny. Jednou z podmienok ukladania takejto povinnosti je, že za normálnych trhových podmienok by plnenie týchto povinností malo vysokú cenu alebo by bolo stratové. Na Slovensku, na základe uznesenia vlády, ukladá minister hospodárstva Slovenskej republiky spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. (ďalej len SE, a.s.) povinnosti verejnej služby v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „VHZ“) pri výrobe elektriny z domáceho hnedého uhlia v tepelnej Elektrárni Nováky už od roku 2005. Túto povinnosť vláda SR potvrdila v roku 2010 uznesením č. 47/2010 o predĺžení podpory do roku 2020 s výhľadom do roku 2035, ako aj následnými uzneseniami č. 381/2013 a 140/2015. Ako konštatovala vláda SR v Analýze fungovania štátnej podpory baníctva (UV-30661/2012) z roku 2012, „ťažba uhlia ... a výroba elektriny z tohto uhlia v Elektrárni Nováky nie je komerčne životaschopná a v súčasnosti je možná len cez podporný mechanizmus všeobecného hospodárskeho záujmu.“ Podľa platných pravidiel, každý má uložené povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, má nárok na úhradu rozdielu medzi získanými výnosmi a všetkými nákladmi za poskytované služby vrátane primeraného zisku, tzv. doplatok, kde platí: Doplatok = (náklady + primeraný zisk) – výnosy Nakoľko náklady na výrobu elektriny násobne prevyšujú trhové ceny a vyrobenú elektrinu by nebolo možné predať na trhu, Slovenské elektrárne majú zákonný nárok na úradu rozdielu medzi výrobnými nákladmi a cenou, za ktoré

Z

elektrinu predajú, vrátane primeraného zisku. Prevádzkové náklady Podľa návrhu vyhlášky sú variabilné náklady určené ako náklady na nákup uhlia, plus 10 %, čo predstavuje pre rok 2017 hodnotu približne 95 mil. eur. Skutočné prevádzkové variabilné náklady, ktoré okrem paliva zahrňujú aj náklady nevyhnutné na prevádzku elektrárne, ako sú napríklad náklady na mazut, energie náklady na vodu a náklady na nákup emisných povolenie CO2, dosahujú celkovú výšku 113 mil. eur. Celkové náklady (fixné a variabilné náklady spolu) potrebné na prevádzku elektrárne pre rok 2017 sa pohybujú na úrovni 137,5 mil. eur. Výnosy z predaja elektriny Dlhodobo klesajúci vývoj cien elektriny na trhoch negatívne ovplyvňuje výnosy z predaja elektriny z Elektrárne Nováky, zároveň, cena hnedého uhlia, ako hlavnej vstupnej komodity neklesá, naopak, od roku 2006 významne narástla. Veľkoobchodné ceny elektriny od roku 2007 klesli až 70%, pričom opätovný nárast sa v blízkej budúcnosti neočakáva. Prepad cien elektriny má výrazne negatívny vplyv na výnosy za predaj elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, čo automaticky vytvára tlak na zvýšenie doplatku. Doplatok Doplatok, ktorý je potrebný na to, aby výroba elektriny z domáceho uhlia nebola pre výrobcu stratová, je v návrhu vyhlášky pomenovaný ako Pevná cena za výrobu elektriny z domáceho uhlia. Tento doplatok platia spotrebitelia prostredníctvom Tarify za prevádzkovanie systému, ktorá tvorí súčasť koncovej ceny elektriny. V minulých rokoch úrad na základe predkladaných ekonomických parametrov stanovil tento doplatok (ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi za predaj elektriny a podporných služieb) na úrovni 94 mil. eur. Už takto určený regulovaný objem finančných prostriedkov nepokrýval v plnej miere všetky skutočne vynaložené náklady na prevádzku elektrárne, no podľa novej navrhovanej metodiky pre rok 2017 má byť výška doplatku približne iba na úrovni 70 mil. eur. Predpokladaná kumulatívna strata pre Slovenskej elektrárne pre rok 2017 by pri takomto nastavení dosiahla približne 50 mil. eur. Táto suma sa pri nepriaznivom vývoji na trhu s elektrinou, potrebných investíciách a raste nákladov môže v budúcnosti ešte zvyšovať. Dopady regulácie Takto stanovená regulácia

výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia z ekonomických dôvodov neumožňuje dodržať povinnosti stanovené vo VHZ a neumožňuje ďalšiu prevádzku elektrárne Nováky. Ak nedôjde k zmene navrhnutej vyhlášky, bude spoločnosť Slovenské elektrárne nútená odstaviť elektráreň Nováky a požiadať Ministerstvo hospodárstva o zrušenie povinnosti vyrábať elektrinu z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme od 1.1.2017. Problematika nákladov na výrobu elektriny v elektrárni Nováky vo VHZ Je potrebné zdôrazniť, že Slovenské elektrárne v Elektrárni Nováky dlhodobo realizujú opatrenia na znižovanie nákladov súvisiacich s plnením povinností vo VHZ a hľadajú ďalšie cesty na zefektívnenie prevádzky elektrárne. Fixné náklady v období rokov 2005-2016 boli vďaka týmto opatreniam znížené o 60%, a to aj napriek skutočnosti, že v uvedenom období boli zvyšované regulované poplatky, alebo boli zavedené úplne nové poplatky, ako je napríklad platba výrobcov za prístup do distribučnej sústavy, takzvaný G-komponent. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v predchádzajúcich rokoch vykonal viacero kontrol zameraných na dodržiavanie platnej legislatívy a oprávnenosti vynakladaných finančných prostriedkov. Výsledky týchto kontrol preukázali, že Slovenské elektrárne ako výrobca elektriny z domáceho uhlia konal v súlade s legislatívnymi predpismi, týkajúcimi sa regulácie a vynakladané finančné prostriedku použil v súlade s platnými vyhláškami. Investície Pre zabezpečenie zákonných povinností boli v uplynulom období v Elektrárni Nováky vynaložené investičné prostriedky na ekologizáciu a modernizáciu blokov v celkovej výške 35 mil. eur. Na ďalšiu prevádzku bude potrebné ďalšie zvyšovanie ekologickej úrovne prevádzky elektrárne bude potrebné vynaložiť v nasledujúcich rokoch ďalšie investičné prostriedky vo výške radovo desiatok miliónov eur. Navrhnutý model uvedený v návrhu vyhlášky URSO pritom žiadnym spôsobom negarantuje návratnosť doteraz vynaloženej investície, ani plánovanej investície. Prevádzkové možnosti Ako spoločnosť upozorňovala, hodnotu dodávky elektriny v objeme 1350 GWh nie je možné v elektrárni Nováky dosiahnuť bez vynaloženia ďalších investičných

prostriedkov, a to z nasledovných dôvodov. Elektráreň je aj napriek vynaloženým prostriedkom na obnovu a rekonštrukciu morálne zastaraná, čím sa zvyšuje poruchovosť. Je technicky nemožné poskytovať podporné služby 10 MW celý rok. Okrem neočakávanej poruchovosti je nutné zariadenie pravidelne odstaviť kvôli opravám a údržbe. Nakoľko ÚRSO neuznáva žiadne náklady na opravu a údržbu, a ani vynaložené prostriedky na investície na obnovu a rekonštrukciu zariadení, čo v konečnom dôsledku považujeme za absurdné, je v strategickom pláne spoločnosti predpokladaná dodávka elektriny v roku 2017 iba na úrovni 1 200 GWh. V budúcnosti sa očakávajú čoraz dlhšie odstávky na opravy a údržbu, čo spôsobí pokles plánovanej dodávky elektriny až na úroveň 900 GWh v roku 2021. Po tomto roku sa z dôvodu technického dožitia elektrárne sa nepočíta s ďalšou prevádzkou.

SEPS §16, odsek 7Na konci odseku navrhujme doplniť text „Ak v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy nie sú uvedené žiadne odovzdávacie miesta užívateľa prenosovej sústavy alebo sú v nej uvedené len odovzdávacie miesta užívateľa prenosovej sústavy, ktoré sú z výpočtu rezervovanej kapacity dodávky elektriny vylúčené, je hodnota rezervovanej kapacity dodávky elektriny tohto užívateľa prenosovej sústavy rovná 0 MW.“ Dôvod: Doplnený text upresňuje, že ak nemožno rezervovanú kapacitu dodávky elektriny určiť súčtom za jednotlivé odovzdávacie miesta, je rezervovaná kapacita dodávky elektriny rovná 0 MW.

Z

SEPS §16, odsek 7Na konci odseku navrhujme text „v odovzdávacích miestach výrobcu elektriny, v ktorých je odber elektriny z prenosovej sústavy výlučne za účelom čerpania v prečerpávacích vodných elektrárňach.“ nahradiť textom „v odberných miestach výrobcu elektriny, v ktorých je odber elektriny z prenosovej sústavy výlučne za účelom čerpania v prečerpávacích vodných elektrárňach a v odberných miestach

Z

výrobcu elektriny, v ktorých je odber elektriny výlučne za účelom vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny. Ak v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy nie sú uvedené žiadne odberné miesta užívateľa prenosovej sústavy alebo sú v nej uvedené len odberné miesta užívateľa prenosovej sústavy, ktoré sú z výpočtu rezervovanej kapacity odberu elektriny vylúčené, je hodnota rezervovanej kapacity odberu elektriny tohto užívateľa prenosovej sústavy rovná 0 MW.“ Dôvod: Na začiatku textu je oprava preklepu vyplývajúca z faktu, že celý odsek sa zaoberá odberom v odberných miestach. Nespoplatňovanie odberu elektriny by sa nemalo uplatňovať len na prečerpávacie vodné elektrárne, ale aj pre iné typy elektrární, ktoré z prenosovej sústavy odoberajú elektrinu výlučne za účelom vlastnej spotreby pri výrobe elektriny. Doplnený text na konci odseku upresňuje, že ak nemožno rezervovanú kapacitu odberu elektriny určiť súčtom za jednotlivé odberné miesta, je rezervovaná kapacita odberu elektriny rovná 0 MW.

SEPS §17, odsek 2, písmeno gNavrhujeme doplniť text o metodiku určenia hodnoty koeficientu na roky 2018 až 2021. Dôvod: Z textu nie je možné určiť ako bude úrad posudzovať, či u prevádzkovateľa PS došlo k nedostatočnému využitiu disponibilných zdrojov do investícií. Prevádzkovatelia RDS majú určený presný spôsob stanovenia tohto parametra.

Z

SEPS §17, odsek 2, písmeno dNavrhujeme pôvodný text nahradiť textom „d) O2015 je východisková schválená alebo určená hodnota odpisov regulovaného subjektu v eurách vztiahnutých na RAB2015 a vypočítaných na základe životností určených znalcom pri precenení,“. Dôvod: Jedná sa o odpisy z preceneného majetku k 1.1.2016 a v tomto prípade nie je možné pri ich stanovení uplatniť jednotné odpisové doby podľa typu majetku, ale „doživotnosť“ stanovenú pri precenení. Už odpisovaný majetok sa musí odpisovať

Z

podľa „doživotnosti“ a nie podľa životnosti uvedenej v tabuľke, ktorá sa vzťahuje na novo zaradený majetok.

SEPS §20, odsek 2, písmeno eNavrhujeme pôvodný text nahradiť textom „e) ODisp2015 je východisková schválená alebo určená hodnota odpisov regulovaného subjektu v eurách vztiahnutých na RABDisp2015 a vypočítaných na základe životností určených znalcom pri precenení,“. Dôvod: Jedná sa o odpisy z preceneného majetku k 1.1.2016 a v tomto prípade nie je možné pri ich stanovení uplatniť jednotné odpisové doby podľa typu majetku, ale „doživotnosť“ stanovenú pri precenení. Už odpisovaný majetok sa musí odpisovať podľa „doživotnosti“ a nie podľa životnosti uvedenej v tabuľke, ktorá sa vzťahuje na novo zaradený majetok.

Z

SEPS §17, odsek 1, písmeno fNavrhujeme presne definovať o aké náklady sa jedná. Dôvod: Z popisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná (investičné náklady, odpisy, opravy, a pod.).

Z

SEPS §17, odsek 1, písmeno gNavrhujeme presne definovať o aké náklady sa jedná. Dôvod: Z popisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná (investičné náklady, odpisy, opravy, a pod.).

Z

SEPS §18, odsek 3Navrhujeme tento odsek vypustiť. Dôvod: Za prenos elektriny cezhraničnými vedeniami hradia príslušné subjekty platby, ktoré sú súčasťou výnosov za aukcie a ITC a už sú zahrnuté vo výpočte maximálnej ceny za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny CPt.

Z

SEPS §16, odsek 2, písmeno dNavrhujeme text „§17 až 19“ nahradiť textom „§17, §18 a §20“ a vypustiť text „a

Z

podporných služieb“. Dôvod: Parametre k cenám za poskytovanie systémových služieb sú definované v §20. Podľa §19 sa ceny za podporné služby stanovujú priamym určením.

SEPS Príloha č. 3, odsek 4, tabuľka Nakúpené podporné službyNavrhujeme text „30-minútová“ nahradiť textom „15-minútová“ a text „Regulácia napätia a jalového výkonu“ nahradiť textom „Sekundárna regulácia napätia“. Dôvod: Úprava na aktuálne názvy podporných služieb.

O

SEPS Príloha č. 3, odsek 5, tabuľka VPpSNavrhujeme text „30-minútová“ nahradiť textom „15-minútová“. Dôvod: Úprava na aktuálne názvy podporných služieb.

O

SEPS §17, odsek 2, písmeno eNavrhujeme text „31. decembru 2015,“ nahradiť textom „1. januáru 2016,“. Dôvod: Aktuálne precenenie majetku bolo vykonané k 1.1.2016.

Z

SEPS §20, odsek 2, písmeno fNavrhujeme text „31. decembru 2015,“ nahradiť textom „1. januáru 2016,“. Dôvod: Aktuálne precenenie majetku bolo vykonané k 1.1.2016.

Z

SEPS §18, odsek 1, písmeno cNavrhujeme text „c) kzst koeficient medziročného zníženia strát v percentách vo výške 1%, pričom pre rok 2017 kszt = 0,“ nahradiť textom „c) kzst je koeficient medziročného zníženia strát; kszt na rok 2017 sa rovná 0 a na roky 2018 až 2021 sa rovná 1“. Dôvod: Parameter kzst je vo vzorci pre výpočet QPLt delený číslom 100 preto sa nemôže uvádzať v percentách.

O

SEPS §19, odsek 2Navrhujeme text „diaľkovej regulácie napätia, jalového výkonu,“ nahradiť textom

O

„sekundárnej regulácie napätia“. Dôvod: Úprava na aktuálny názov podpornej služby.

SEPS §4, odsek 2, písmeno akNavrhujeme text „na činností súvisiacich“ nahradiť textom „na činnosti súvisiace“. Dôvod: Gramatická úprava.

O

SEPS §18, odsek 2, písmeno b, bod 2Navrhujeme text „na rok t v percentách určený cenovým rozhodnutím v rozsahu najviac 6 %“ nahradiť textom „na rok t určený cenovým rozhodnutím v rozsahu od 0 do 10“. Dôvod: Ak je koeficient stanovený v určitom rozsahu musí byť v jeho definícií uvedená nielen horná, ale aj spodná hranica tohto rozsahu. Koeficient kt je vo vzorci pre výpočet PLEt delený číslom 100 a preto sa musí uvádzať bez znaku %. Nakoľko hodnotu koeficientu kt stanovuje úrad, nevidíme dôvod na zníženie hornej hranice pre stanovenie koeficientu kt.

Z

SEPS §18, odsek 1, bod 2Navrhujeme text „ročný priemer zo súčtu skutočného množstva elektriny vstupujúceho do prenosovej sústavy za roky t-4 až t-2 vrátane tokov zo zahraničia, očakávaného množstva elektriny vstupujúceho do prenosovej sústavy za rok t-1 vrátane tokov zo zahraničia a plánovaného množstva elektriny vstupujúceho do prenosovej sústavy za rok t vrátane tokov zo zahraničia“ nahradiť textom „priemer ročných hodnôt skutočných množstiev elektriny vstupujúcej do prenosovej sústavy za roky t-4 a t-2 vrátane tokov zo zahraničia, očakávaného množstva elektriny vstupujúcej do prenosovej sústavy za rok t-1 vrátane tokov zo zahraničia a plánovaného množstva elektriny vstupujúcej do prenosovej sústavy za rok t vrátane tokov zo zahraničia“. Dôvod: Priemer zo súčtu hodnôt v matematike je znova súčet hodnôt.

O

SEPS §18, odsek 1, bod 1Navrhujeme text „ročný priemer zo súčtu skutočného množstva strát elektriny pri prenose elektriny za roky t-4 až t-2, očakávaného množstva strát elektriny pri prenose elektriny za rok t-1 a plánovaného množstva strát elektriny pri prenose elektriny za rok t“ nahradiť textom „priemer ročných hodnôt skutočných množstiev strát elektriny pri prenose elektriny za roky t-4 a t-2, očakávaného množstva strát elektriny pri prenose elektriny za rok t-1 a plánovaného množstva strát elektriny pri prenose elektriny za rok t“. Dôvod: Priemer zo súčtu hodnôt v matematike je znova súčet hodnôt.

O

SEPS §18, odsek 2, písmeno aNavrhujeme text „rok t podľa“ nahradiť textom „rok t vypočítané podľa“. Dôvod: Spresnenie textu.

O

SEPS §20, odsek 3, písmeno e, body 1 a 2Navrhujeme text „s cezhraničnou výpomocou“ nahradiť textom „s cezhraničným saldom a havarijnou výpomocou“. Dôvod: Spresnenie definície.

O

SEPS §18, odsek 2, písmeno b, bod 3Navrhujeme text „sú schválené alebo určené plánované náklady regulovaného subjektu v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t na odchýlku súvisiacu s plánovaným diagramom strát elektriny na rok t pri prenose elektriny; tieto náklady sa vypočítajú pomerne k skutočným nákladom za obdobie júl t-2 až jún t-1,“ nahradiť textom „sú schválené alebo určené plánované jednotkové náklady regulovaného subjektu v eurách na jednotku množstva elektriny na rok t na odchýlku súvisiacu s plánovaným diagramom strát elektriny na rok t pri prenose elektriny; tieto jednotkové náklady sa stanovia ako podiel rozdielu skutočných nákladov a výnosov na odchýlku súvisiacu so stratami pri prenose elektriny za obdobie júl t-2 až jún t-1 a povoleného plánovaného množstva strát elektriny pri

Z

prenose elektriny na rok t vypočítaného podľa odseku 1,“. Dôvod: Náklady sa uvádzajú v eurách a nie v eurách na jednotku množstva elektriny. Je potrebné zohľadniť náklady na odchýlky súvisiace so stratami očistené o výnosy na odchýlky súvisiace so stratami. Nakoľko cena PLEt, ktorej je cena Ot súčasťou, sa uplatňuje na objem QPLt, je potrebné objem QPLt uplatniť aj pri stanovení ceny Ot.

SEPS §1, písmeno lNavrhujeme text „technologické zariadenie na výrobu elektriny súbor jednotlivých technologických častí nevyhnutných na výrobu elektriny tvoriaci jeden technologický celok pozostávajúce“ nahradiť textom „technologickým zariadením na výrobu elektriny súbor jednotlivých technologických častí nevyhnutných na výrobu elektriny tvoriaci jeden technologický celok pozostávajúci“. Dôvod: Gramatická úprava.

O

SEPS §20, odsek 3, písmeno aNavrhujeme text „v rozsahu nula až jeden,“ nahradiť textom „v rozsahu 0,4 až 0,6“. Dôvod: Navrhovaná zmena umožňuje presnejšiu predikciu zahrnutia úspory nákladov na podporné služby do cien za systémové služby a zohľadňuje hodnotu koeficientu uplatnenú pri stanovení cien na rok 2016.

Z

SEPS §20, odsek 3, písmeno e, body 3 a 4Navrhujeme text „z cezhraničnej výpomoci“ nahradiť textom „z havarijnej výpomoci“. Dôvod: Spresnenie definície.

O

SEPS §20, odsek 3, písmeno e, body 5 a 6Navrhujeme text „za cezhraničnú výpomoc“ nahradiť textom „za havarijnú výpomoc a dodávku elektriny v rámci cezhraničného redispečingu“. Dôvod: Spresnenie definície.

O

SEPS celému dokumentu (napríklad k §20, odsek 1, písmeno c)Navrhujeme v celom dokumente text „rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace“ nahradiť textom „aritmetického priemeru mesačných maxím štvrťhodinového výkonu odobratého z prenosovej sústavy za mesiace“. Dôvod: Od roku 2017 sa už rezervovaná kapacita odberateľov pripojených do prenosovej sústavy neurčuje ako priemer výkonov v štyroch zimných mesiacoch.

Z

SEPS §16, odsek 2, písmeno aNavrhujeme vypustiť text „a za poskytovanie podporných služieb“. Dôvod: Podľa §19 sa ceny za podporné služby stanovujú priamym určením.

Z

SEPS §4, odsek 1, písmeno gNavrhujeme vypustiť text „pričom životnosti jednotlivých tried majetku sú v prílohe č. 1 tabuľke č. 2,“. Dôvod: Prevažnú časť odpisov uplatnených pri výpočte taríf za prenos a systémové služby tvoria odpisy z preceneného majetku k 1.1.2016 pričom v tomto prípade nie je možné pri ich stanovení uplatniť jednotné odpisové doby podľa typu majetku, ale „doživotnosť“ stanovenú pri precenení. Už odpisovaný majetok sa musí odpisovať podľa „doživotnosti“ a nie podľa životnosti uvedenej v tabuľke, ktorá sa vzťahuje na novo zaradený majetok.

Z

SEPS §20, odsek 3, písmeno cNavrhujeme vypustiť text „v roku t“. Dôvod: Oprava preklepu.

O

SEPS § 1, odsek 1, písmeno gOdporúčame odsek vypustiť alebo text preformulovať. Dôvod: Tarifa za prevádzkovanie systému sa už v ďalšom texte vyhlášky nepoužíva. Bola nahradená tarifami za podporu výroby z OZE, podporu výroby z KV, podporu výroby z

O

domáceho uhlia a tarifou za ostatné činnosti OKTE.

SEPS §1, písmeno kOdporúčame text preformulovať. Dôvod: V texte nie je zrozumiteľne vyjadrené, čo sa ním definuje.

O

SEPS §20, odsek 3, písmeno f, body 1 a 2Slovo „aktiváciu“ navrhujeme nahradiť slovom „aktiváciou“. Dôvod: Oprava skloňovania.

O

SEPS §21, odsek 3Text „QSKStssoomt“ v prvej vete navrhujeme nahradiť textom „QUKStssoomt“. Text „QSKStssoomt“ vo vzorci navrhujeme nahradiť textom „QUKStssoomt“. Text „QSKStpsoomt“ vo vzorci navrhujeme nahradiť textom „QSKStssoomt“. Dôvod: Oprava nesprávneho označenia parametrov.

O

SEPS §18, odsek 1V celom odseku navrhujeme hodnotu 0,8 nahradiť hodnotou 1. Dôvod: Skutočná hodnota percenta meraných strát pri prenose elektriny za roky 2012 až 2015 sa pohybuje v intervale od 0,97 do 1,07 a preto je dosiahnutie hodnoty 0,8 nereálne. Hodnota 1 zodpovedá dlhodobému priemeru za posledných 12 rokov.

Z

SEPS §22, odsek 3V celom odseku navrhujeme text „QSKStsst“ nahradiť textom „QSKStssps“ a text „QSvdt“ nahradiť textom „QSvdps“. Dôvod: Oprava nesprávneho označenia parametrov, nakoľko mesačné hodnoty nemôžu mať zhodné označenie s ročnými hodnotami.

O

SEPS §18, odsek 1V celom odseku navrhujeme z textu vyradiť znak „%“. Dôvod: Parametre

Z

PPSCPS,t a kzst sú vo vzorci pre výpočet QPLt delené číslom 100 preto sa musia uvádzať bez znaku %.

SEPS §17, odsek 2, písmeno hV cene na rok t navrhujeme odpisy zo skutočne zaradeného majetku v roku t-2 nahradiť odpismi z plánovaného zaradenia majetku v roku t-1 a rozdiel oproti odpisom zo skutočne zaradeného majetku v roku t-1 korigovať v cene na rok t+1. Dôvod: Navrhované znenie úradu spôsobí, že v regulačnom období sa vôbec nezohľadnia odpisy z majetku zaradeného v roku 2020, hoci regulačné obdobie končí až v roku 2021.

Z

SEPS §20, odsek 2, písmeno hV cene na rok t navrhujeme odpisy zo skutočne zaradeného majetku v roku t-2 nahradiť odpismi z plánovaného zaradenia majetku v roku t-1 a rozdiel oproti odpisom zo skutočne zaradeného majetku v roku t-1 korigovať v cene na rok t+1. Dôvod: Navrhované znenie úradu spôsobí, že v regulačnom období sa vôbec nezohľadnia odpisy z majetku zaradeného v roku 2020, hoci regulačné obdobie končí až v roku 2021.

Z

SEPS §18, odsek 1V odseku navrhujeme zo vzorca pre výpočet QPLt vypustiť výraz „x (1-kszt/100)“ a vypustiť text „c) kzst koeficient medziročného zníženia strát v percentách vo výške 1%, pričom pre rok 2017 kszt = 0,“. Dôvod: Prevádzkovateľ PS má na rozdiel od prevádzkovateľov RDS straty merané. To znamená, že ak sa stanoví parameter PPSCPS,t na základe priemerov reálnych technických údajov, nie je možné uvažovať z dodatočným znižovaním strát.

Z

SEPS §20, odsek 3, písmeno eV prvej vete navrhujeme text „dopad z cezhraničnej výpomoci“ nahradiť textom

O

„dopad z cezhraničných výmen elektriny“. Dôvod: Spresnenie názvu.

SEPS §22, odsek 1Vo vzorci navrhujeme text „QSvdti“ nahradiť textom „QSvdi“ a v písmene b navrhujeme text „QSvdt“ nahradiť textom „QSvdi“. Dôvod: Oprava nesprávneho označenia parametra.

O

SEPS §18, odsek 1Výpočet PPSCPS,t z písmena c navrhujeme presunúť do písmena b. Dôvod: Oprava preklepu.

O

SEPS §23, odsek 32Z odseku navrhujeme vypustiť text „, do prenosovej sústavy a prenos elektriny“. Dôvod: § 23 je o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

O

Slovnaft Všeobecne k vyhláškeNavrhujeme ponechať doterajší spôsob regulácie pre miestne distribučné sústavy (MDS). Odôvodnenie: Vyhláška zásadne mení spôsob regulácie pre miestne distribučné sústavy (MDS), avšak predkladateľ sa vyhol analýze dopadu na podnikateľské prostredie. Nový systém regulácie MDS však predstavuje veľmi časovo a na odbornosť náročnú zmenu, pričom MDS v praxi nemajú ani ľudské zdroje na to aby dokázali podľa novo navrhnutého systému pripraviť cenový návrh.

Z

Slovnaft § 2, písm.f)Navrhujeme upresniť definíciu zraniteľného odberateľa, vypustiť z nej malý podnik a kategorizovať domácnosti. Odôvodnenie: URSO deklarovalo, že dá do súladu definíciu zraniteľných odberateľov a malých podnikov. Nemôže byť každá domácnosť na rovnakej úrovni. Klasický príklad je veľká vila so značným odberom

Z

elektriny na bazén, vírivku, klimatizáciu v porovnaní s domácnosťou so slabým príjmov na úrovni životného minima. Práve zavedením IMS na NN úrovni by mali byť zraniteľným odberateľom len nízkopríjmové skupiny domácnosti tak ako je to aj v iných štátoch a benefity IMS by tak mohli začať využívať aj niektoré skupiny domácností a malých podnikov.

Slovnaft §15, ods.3V §15, ods.3 navrhujeme vypustiť slová „regionálnej“ Odôvodnenie: Vyhláška nerieši situáciu čo v prípade výrobcov pripojených do miestnych distribučných sústav. Ponechanie spôsobu regulácie tak ako je navrhované vo vyhláške nie je v súlade s regulačnou politikou na obdobie 2017-2012. V prípade distribuovanej výroby v MDS musí byť nastavený podobný systém ako v prípade RDS

Z

Slovnaft §23, ods.20, 22 a 23V §23 odseky 20 až 23 navrhujeme preformulovať v zmysle regulačnej politiky str. 18 Tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sú založené na rovnakom princípe ako v prípade prenosu elektriny. Odôvodnenie: Navrhujeme aby sa ustanovenia schválenej Regulačnej politiky dôsledne prejavili v príslušnej vyhláške.

Z

Slovnaft §23, ods.23, písm.b)V §23, ods.23, navrhujeme preformulovať písm.b) Odôvodnenie: Ustanovenie je nezrozumiteľné, gramaticky nesprávne, má veľmi veľa čiarok a je možný nejasný výklad zmyslu. Navrhujem preformulovať tak, aby závodné teplárne nemuseli platiť G-tarifu.

Z

Slovnaft §23, ods.34V §23, ods.34 navrhujeme výraz „100MW“ zmeniť na „50MW“ Odôvodnenie: Hranica RK 100 MW sa v SR prakticky nikoho netýka, preto navrhujeme znížiť RK

Z

na účely zvýhodnenia.

Slovnaft §4, písm.g) a §27 odst (1) bod 2.4 a §27 ods. 1 bod 2.7.2Navrhované znenie §4, písm.g): g) odpisy majetku; pri hmotnom ako aj nehmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považuje rovnomerné odpisovanie majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti, pričom životnosti jednotlivých tried majetku sú v prílohe č. 1 tabuľke č. 2, okrem prípadov uvedených v §27 Navrhované znenie § 27 ods.1 bod 2.4: 2.4. O2015 hodnota odpisov majetku; 1) pri hmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považuje rovnomerné odpisovanie hmotného majetku 2) využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti a pri nehmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady považuje ročný odpis vo výške 25 % z obstarávacej ceny nehmotného majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti 1) § 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 2) § 27 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 548/2011 Z. z. Navrhované znenie §27 ods. 1 bod 2.7.2 2.7.2. je súčet odpisov na napäťovej úrovni v eurách súvisiacich s regulovanou činnosťou v roku t-2 a zisku prevádzkovateľa distribučnej sústavy v roku t-2 v eurách po zdanení daňou z príjmov, ktorý sa vypočíta , pričom WACC a daň z príjmov sa vzťahuje na obdobie t-2, Odôvodnenie: Návrh Vyhlášky zavádza pre miestne distribučné sústavy zmenu odpisov majetku, ktoré možno do regulovanej ceny zahrnúť (na ročnej báze) a ktorých navrhovaná výška je neprimerane nízka oproti doterajšej regulačnej praxi. Aplikácia takýchto odpisov v praxi s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí značnej časti regulovaných subjektov ekonomické ťažkosti. Máme zato, že ide o zásah do základného práva na podnikanie regulovaných subjektov v energetike Technická životnosť majetku podľa vyhlášky nie je založená na analýze a je len snahou regulátora znížiť priestor na investovanie, čím očakávame zhoršenie štandardov kvality a zvýšenie

Z

poruchovosti zariadení.

Slovnaft §13, nový ods.7 Navrhujeme doplniť do Vyhlášky nový odsek (pôvodný ods.7 prečíslovať): (7) Maximálna výška platby za tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou za elektrinu odobratú bez využitia nadradenej sústavy, pre koncového odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy priemyselného areálu, do ktorej je pripojená výroba elektriny reálne umožňujúca ostrovnú prevádzku a zároveň výrobca dokáže regulovať jalový výkon a frekvenciu 1 000 000 € za kalendárny rok Odôvodnenie: navrhované znenie je v súlade s regulačnou politikou 2.4 odsek 5, strana 24. V celom návrhu vyhlášky nie je aplikovaný tento odsek preto navrhujeme znenie.

Z

Slovnaft §13, nový ods.8Navrhujeme doplniť v §13, nový ods.8, (pôvodný ods.7 prečíslovať na ods.9): (8) Maximálna ročná výška platby za tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza všetkým svojim dodávateľom elektriny nemôže presiahnuť 5 000 000 eur za kalendárny rok. Odôvodnenie: Schválením navrhovaného znenia sa odbremenia od platby tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou subjekty s vysokou spotrebou elektriny čo znamená úľavu pre ťažký priemysel.

Z

Slovnaft §7, ods.2, písm.d), ods.9, písm.g), ods.10, §10, ods.1 písm.f) a ďalšie podobné ustanoveniaNavrhujeme nahradiť ustanovením že: „ regulovaný subjekt nesmie byť v čase

Z

podania cenového návrhu v zozname dlžníkov“. Odôvodnenie: Zoznam dlžníkov je verejne dostupný na webových stránkach poisťovní a úrad si môže regulovaný subjekt preveriť.

Slovnaft §4, písm.e)Navrhujeme nové znenie písm.e): e) celkové osobné náklady3) na jedného zamestnanca Odôvodnenie: Pôvodne navrhovaná indexácia nepokrýva reálnu medziročnú zmenu výšky osobných nákladov na trhu práce. Z dlhodobého hľadiska je tento spôsob neudržateľný. Jadrová inflácia môže dosahovať aj záporné hodnoty aj napriek rastu miezd.

Z

Slovnaft §12, ods.1, ods.3, §15 ods.1, ods.3, ods.4, §20 ods.1, §22 ods.1, ods.3Navrhujeme v uvedených ustanoveniach všade doplniť za slová „prenosovej sústavy“ slová „alebo distribučnej sústavy“ a za slovom „odchýlkou“ vypustiť slová „subjektu zúčtovania“. Odôvodnenie Zjednotenie zvýhodnenia pre všetkých odberateľov nielen pripojených k prenosovej sústave Akceptovaním nášho návrhu odstránime diskrimináciu odberateľov pripojených k distribučným sústavám a navrhujeme zvýhodnenie pre všetkých odberateľov nielen pripojených k prenosovej sústave ale aj k distribučnej sústave.

Z

Slovnaft Všeobecne k vyhláškeNavrhujeme vypracovať kompetentné vyhodnotenie dopadov na podnikateľské prostredie a štátny rozpočet a návrh Vyhlášky znovu predložiť následne do legislatívneho procesu. Odôvodnenie: Zákon 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a Jednotná metodika neboli predkladateľom dodržané.

Z

Slovnaft §7, ods.4Navrhujeme vypustiť slovo „regionálnej“ Odôvodnenie: Vyhláška nerieši prípady,

Z

že výrobca je pripojený do MDS. Navrhujeme aby toto ustanovenie platilo aj pre MDS.

Slovnaft §10Odporúčame vykonať koncepčnú zmenu v podpore domáceho uhlia a preniesť túto záťaž na štátny rozpočet. Odôvodnenie: Podpora baníctva má byť riešená v sociálnej politike štátu a nie cez ceny elektriny na úkor odberateľov elektriny, pričom sa táto podpora baníkov nedotkne odberateľov ďalších energií ako je teplo, ale aj voda.

Z

Slovnaft §20, nový ods.10V §20, navrhujeme doplniť nový ods.10 (10) Maximálna ročná výška platby za tarifu, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza všetkým svojim dodávateľom elektriny nemôže presiahnuť 2 000 000 eur za kalendárny rok. Odôvodnenie: Schválením navrhovaného znenia sa odbremenia od platby tarify za systémové služby subjekty s vysokou spotrebou elektriny, čo by prinieslo úľavu pre ťažký priemysel a zvýšenie jeho konkurencieschopnosti s pozitívnymi dopadmi na štátny rozpočet.

Z

Slovnaft §20, nový ods.9V §20, navrhujeme nový ods.9: (9) Maximálna výška platby za tarifu za systémové služby za elektrinu odobratú bez využitia nadradenej sústavy, pre koncového odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy priemyselného areálu, do ktorej je pripojená výroba elektriny reálne umožňujúca ostrovnú prevádzku a zároveň výrobca dokáže regulovať jalový výkon a frekvenciu 1 000 000 € za kalendárny rok Odôvodnenie: Novonavrhované znenie je v súlade s regulačnou politikou 2.4 odsek 5, strana 24. V celom návrhu vyhlášky nie je aplikovaný tento odsek Regulačnej politiky, preto navrhujeme uvedené nové

Z

znenie.

Slovnaft §23,nový odsek 35V §23 navrhujeme doplniť nový odsek 35: (35) Ak rezervovaná kapacita na rok t koncového odberateľa elektriny pripojeného do distribučnej sústavy je viac ako 100 MW a zároveň odber elektriny pre koncového odberateľa elektriny v roku t-2 bol viac ako 0,3 TWh, koncovým odberateľom elektriny v roku t sa uhrádzajú prevádzkovateľovi sústavy do ktorej je pripojený platby za prístup do prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, ktoré sa vypočítajú ako súčin hodnoty rezervovanej kapacity a 25 % z tarify za rezervovanú kapacitu a súčin hodnoty distribuovanej elektriny a 25 % z tarify za prenesenú resp. distribuovanú elektrinu, Odôvodnenie: Pripomienka je v súlade s regulačnou politikou str. 28 V regulačnom období je potrebné zvážiť vytvorenie podmienok pre zabezpečenie stimulácie koncových odberateľov, ktorí veľkosťou svojho odberu významne minimalizujú negatívne vplyvy na stabilitu a bezpečnosť distribučnej sústavy. Uvedené znenie z regulačnej politiky nie je pretransformované do znenia vyhlášky.

Z

Slovnaft §23, nový odsek 37V §23 navrhujeme doplniť nový odsek 37: (37) Ak je prevádzkovateľom prenosovej sústavy aktivovaná podporná služba, ktorej výsledkom je dodávka regulačnej elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, takáto dodávka regulačnej elektriny nezakladá právo na uplatňovanie poplatku za distribúciu elektriny alebo sankcie za prekročenie rezervovanej kapacity. Odôvodnenie: Distribučné sústavy vyberajú poplatok za prístup výrobcu elektriny do sústavy. Pri poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny by mali akceptovať prekročenie RK = množstve dodanej regulačnej elektriny odberateľa keď je za odberným miestom pripojený výrobca elektriny a nepokutovať ho keďže RDS vyberajú platbu za prístup do DS od výrobcu, ktorý poskytuje podporné služby.

Z

Slovnaft §23, ods.21V §23 navrhujeme vypustiť celý odsek 21 Odôvodnenie: V pohľadu podpory distribuovanej výroby je odsek 21 neopodstatnený. Povinnosť prevádzkovateľa MDS platiť RDS pripojovací poplatok za pripojenie výrobcu (tzv.G-komponent) je neopodstatnená, ak RDS nemá žiadne náklady na pripojenie výrobcu. Navyše mnohí prevádzkovatelia MDS ani nemajú pripojovacie poplatky schválené. Tento odsek treba celý vypustiť.

Z

Slovnaft §23, nový ods.16,V §23, navrhujeme doplniť nový ods.16, následné odseky sa príslušne prečíslujú: (16) Ak po znížení rezervovanej kapacity požiadal odberateľ elektriny do 24 mesiacov o opätovné pridelenie pôvodnej rezervovanej kapacity, pre takéhoto odberateľa sa neuplatňuje cena za pripojenie. Odôvodnenie: Ide o požiadavku z praxe.

Z

Slovnaft §23, nový odsek 36V §23, navrhujeme doplniť nový odsek 36: (36) Výpadok výroby elektriny, ktorá je pripojená k distribučnej sústave dôsledkom čoho dôjde k prekročeniu rezervovanej kapacity distribučnej sústavy do ktorej je výroba elektriny pripojená voči nadradenej distribučnej sústave nezakladá právo na uplatňovanie sankcie za prekročenie rezervovanej kapacity. Odôvodnenie: Distribučné sústavy vyberajú poplatok za prístup výrobcu elektriny do sústavy. Pri výpadku výrobcu elektriny by mali akceptovať prekročenie RK odberateľa keď je za odberným miestom pripojený výrobca elektriny a nepokutovať ho keďže RDS vyberajú platbu od výrobcu ktorý ale svoju kapacitu nevyužil.

Z

Slovnaft §26, ods.1V §26 na konci ods.1 navrhujeme doplniť vetu: „Cenová regulácia podľa odseku 2 až 15 a § 27 sa nevzťahuje na prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy ak sa

O

prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy rozhodol uplatniť ceny schválené pre prevádzkovateľa RDS, do ktorej je prevádzkovateľ MDS pripojený.“ Odôvodnenie: Ide o návrh na znižovanie administratívnej náročnosti resp. potvrdenie ustanovenia z ods. 5.

Slovnaft §13, ods.1,2 a 3, §20 ods.4,5 a 8Vypustiť na konci odsekov slová: „ktorá nie je odobratá z nadradenej sústavy“ Odôvodnenie vlastná spotreba pri výrobe elektriny je stále vlastnou spotrebou preto by mala byť oslobodená bez ohľadu z akej sústavy je distribuovaná

Z

SPP § 29 odsek 7 návrhu vyhláškyNavrhujeme nasledovnú úpravu znenia § 29 odseku 7 návrhu vyhlášky: „Najvyššia miera primeraného zisku pri dodávke elektriny pre zraniteľných odberateľov, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov, je najviac rovná súčinu trojnásobku WACC a ceny elektriny CEt podľa § 5 ods. 2, vrátane odchýlky určenej podľa odseku 1, najviac 8 eur/MWh. Odôvodnenie: Navrhované znenie vyhlášky výrazne sprísňuje cenovú reguláciu, vzhľadom na to, že ustanovenie sa týka aj dodávky elektriny malému podniku (u týchto odberateľov by došlo k redukcii primeraného zisku o 75%. Vzhľadom na nastavenie vzorca na výpočet maximálnej ceny za elektrinu a maximálne povolené náklady na dodávku elektriny, ktoré nepokrývajú náklady dodávateľa spojené s činnosťou dodávateľa, najmä v súvislosti so zabezpečením legislatívnych a administratívnych povinností ako aj starostlivosti o zákazníka žiadame navýšiť mieru primeraného zisku, ktorá čiastočne kompenzuje nedostatočne pokryté náklady dodávateľov. Vyššia miera primeraného zisku bude pozitívne pôsobiť aj na atraktívnosť odvetvia pre investorov a teda aj na rozvoj trhu a lepšie produkty pre odberateľov.

Z

SPP § 28 odsek 8 návrhu vyhlášky Navrhujeme upraviť § 28 odsek 8 návrhu vyhlášky tak, že horná hranica spotreby

Z

odberateľa, dodávka ktorému bude podliehať cenovej regulácii bude 4 000 kWh/rok. Odôvodnenie: Odberatelia so spotrebou nad 4 000 kWh/rok by vzhľadom na svoju spotrebu nemali podliehať cenovej regulácii. V súvislosti s navrhovanými úpravami § 29 odsek 8, môže nastať nejednoznačná situácia ohľadom zaradenia do kategórie „zraniteľného odberateľa“ zvlášť v prípade väčšieho počtu OM u jedného odberateľa, z ktorých časť bude mať IMS.

SPP § 29 odsek 1 písmeno a) návrhu vyhlášky Navrhujeme v § 29 odsek 1 písmene a) návrhu vyhlášky ponechať výšku koeficientu plánovaného diagramu dodávky na úrovni 12%. Odôvodnenie: Vzhľadom na vývoj pomeru cien spotového trhu k forwardovým cenám navrhujeme ponechať koeficient diagram dodávky v súčasnej výške.

Z

SPP Všeobecná pripomienka k návrhu vyhláškyNavrhujeme vo vyhláške použiť pre odberateľa, dodávka elektriny ktorému podlieha cenovej regulácii iný termín ako termín „zraniteľný odberateľ“. Odôvodnenie: Definícia zraniteľného odberateľa je použitá aj v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. V týchto predpisoch sa pritom používa termín zraniteľný odberateľ v inom význame. V záujme zvýšenia prehľadnosti právneho poriadku navrhujeme použiť v návrhu vyhlášky iný termín.

Z

SPP § 29 návrhu vyhlášky Navrhujeme vypustiť § 29 odsek 5 návrhu vyhlášky a zároveň navrhujeme vypustiť § 29 odsek 8 návrhu vyhlášky. Alternatívne navrhujeme nasledovnú úpravu znenia § 29 odsek 8 návrhu vyhlášky: „Ak odberateľ má inštalovaný inteligentný merací systém dodávateľ uplatní neregulované ceny.“ Odôvodnenie: Z dôvodu extrémnej

Z

administratívnej a systémovej náročnosti zavedenia uvedeného spôsobu ocenenia a z dôvodu zväčšenia priestoru pre efektívnu súťaž dodávateľov navrhujeme uvedené ustanovenia vypustiť. IMS pokrýva prémiový segment odberateľov z hľadiska dodávky. Dobrovoľné uplatnenie neregulovanej ceny spôsobí administratívne náklady spojené s evidenciou vyhlásení, o informovanosti subjektov napríklad pri zemne dodávateľa, rovnako by bolo nutné ďalej upraviť ustanovenia o možnom návrate do regulovaného subjektu. Dodávka elektriny týmto odberateľom by nemala podliehať cenovej regulácii.

SPP § 7 odsek 4 návrhu vyhláškyNavrhujeme vypustiť § 7 odsek 4 návrhu vyhlášky. Odôvodnenie: Výrobcovia elektriny nemali povinnosť inštalovať určené meradlá prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a inštaláciu týchto meradiel vykonávali doteraz špecializované subjekty, ktoré vydávali aj záznamy o ich inštalácii. Záznamy o určených meradlách boli predložené na Úrad a prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Prijatím navrhovaného textu by vznikla výrobcom elektriny nová povinnosť s vysokými nákladmi na jej splnenie. Meranie ostatnej vlastnej spotreby je náročné na inštaláciu určených meradiel na rozvodnej sústave výrobcu elektriny, ktorý vyrába elektrinu v mieste spotreby pre vlastné objekty. Ostatná vlastná spotreba je v súčasnosti vypočítaná ako rozdiel celkového vyrobeného množstva mínus vlastná spotreba elektriny pri výrobe elektriny a mínus množstvo dodanej elektriny do regionálnej distribučnej sústavy. Do výpočtu vstupujú údaje namerané určenými meradlami.

Z

SPP § 23 odsek 20 návrhu vyhláškyNavrhujeme vypustiť ustanovenie § 23 odsek 20 návrhu vyhlášky. Odôvodnenie: G-komponent je v rozpore s princípom transparentnej, nediskriminačnej a predvídateľnej regulácie.

Z

SPP § 7 odsek 24 návrhu vyhláškyNavrhujeme vypustiť ustanovenie § 7 odsek 24 návrhu vyhlášky. Odôvodnenie: Nesúhlasíme so snahou Úradu obmedziť prevádzku výrobcov elektriny, ktorá je nad rámec zákona č. 309/2009, ktorý stanovuje za akých podmienok má výrobca elektriny právo na podporu vo forme doplatku. Obmedzenie doplatku len pre určitú hodnotu produkcie je v rozpore s nadradenou právnou úpravou. Okrem toho nie je hodnota 6500 hodín podložená žiadnou analýzou, neprimerane zasahuje do práva výrobcov elektriny na podnikanie, pričom samotní výrobcovia generátorov sami deklarujú optimálnu prevádzku ich jednotiek na 7500 hodín.

Z

SPP § 1 písmeno q) návrhu vyhlášky V § 1 písmene q) návrhu vyhlášky navrhujeme v dôvodovej správe popísať význam slov „kvalitatívna zmena výkonnosti zariadenia.“ Odôvodnenie: Pravidlá cenovej regulácie by mali byť jasné a transparentné. Termín kvalitatívna zmena výkonnosti zariadenia, bez toho aby bol jasne definovaný aspoň v dôvodovej správe k vyhláške, tieto podmienky nespĺňa.

Z

SPP § 1 písmeno r) návrhu vyhlášky V § 1 písmene r) návrhu vyhlášky navrhujeme nahradiť slovo „najvyššia“ slovom „stredná.“ Odôvodnenie: Navrhujeme použiť strednú hodnotu nameraného štvrťhodinového činného výkonu, keďže sa používa v ďalšom texte vyhlášky, napr. v súvislosti s maximálnou rezervovanou kapacitou.

Z

SPP § 23 návrhu vyhlášky V § 23 návrhu vyhlášky navrhujeme doplniť nový odsek 36, ktorý znie: „Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú pre odber elektriny zo sústavy, do ktorej je výroba elektriny pripojená. Za prekročenie rezervovanej kapacity odberného miesto spoločného pre výrobcu elektriny a odberateľa elektriny sa považuje prekročenie rezervovanej kapacity výrobcu elektriny alebo odberateľa

Z

elektriny, podľa toho ktorá z týchto hodnôt je vyššia. V prípade výpadku výroby elektriny výrobcu, ktorý je pripojený k distribučnej sústave cez existujúce odovzdávajúce miesto, ktoré zároveň slúži na odber elektriny, v dôsledku čoho dôjde k nedodržaniu účinníka pri odbere elektriny z distribučnej sústavy, do ktorej je výroba elektriny pripojená, sa účinník nevyhodnocuje a zároveň sa v tomto prípade sa nezakladá právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy na uplatňovanie sankcie za nedodržanie účinníka (cos φ).“ Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť ustanovenie, ktoré zohľadní špecifické postavenie výrobcu elektriny, ktorý je do distribučnej sústavy pripojený cez existujúce odberné miesto cez ktoré je realizovaná aj dodávka elektriny. Vzhľadom na to, že výrobca elektriny je povinný uhrádzať poplatok za rezervovanú kapacitu vo výške 30 % maximálnej kapacity, mala by byť takáto výška rezervovanej kapacity zohľadnená aj v prípade odberu elektriny cez rovnaké odberné miesto. Okrem toho, vzhľadom na to, že jednotliví výrobcovia nemôžu ovplyvniť, v prípade, ak je výroba v záujme bezpečnosti sústavy odpojená zo strany prevádzkovateľa sústavy, kedy a v akom množstve odoberú elektrinu, nemali by byť penalizovaní zo strany prevádzkovateľa sústavy ani pri prekročení rezervovanej kapacity ani pri nedodržaní účinníka.

SPP § 23 odsek 7 návrhu vyhlášky V § 23 odseku 7 návrhu vyhlášky navrhujeme oddeliť ustanovenia týkajúce sa cenovej regulácie dodávky elektriny pre odberateľov v domácnosti a pre malý podnik. Zároveň navrhujeme redukciu sadzieb a zlúčenie sadzieb C5 a C6; C4 a C8. Odôvodnenie: Z návrhu vyhlášky vyplýva snaha zjednotiť sadzby distribúcie elektriny a dodávky elektriny pre odberateľov v domácnosti a malé podniky. Návrh vyhlášky však nerieši jednotlivé rozdiely, ktoré v súčasnosti platia pre dodávku plynu pre domácnosti a malé podniky a zjednotenie môže vyvolať nemalé administratívne náklady regulovaných subjektov a nie je podložené žiadnou

Z

analýzou.

SPP § 28 odsek 5 návrhu vyhlášky V § 28 odseku 5 návrhu vyhlášky navrhujeme zjednodušiť štruktúru taríf a zrušiť cenovú reguláciu sadzieb D9, D11, D13. Odôvodnenie: Navrhujeme zlúčiť sadzby D5 a D6 vzhľadom k podobnosti času uplatňovania VT/NT, identického uplatňovania TDO a teda nákladovosti dodávky, prípadne ich zánik vzhľadom k tomu, že u týchto odberných miest sa predpokladá takmer celoplošná inštalácia IMS. Navrhujeme zlúčiť sadzby D4 a D8 vzhľadom k obdobnému charakteru odberu a uplatňovaniu časov VT a NT. Navrhujeme zrušiť cenovú reguláciu u sadzieb D9, D11, D13 vzhľadom k zanedbateľnému odberu aj početnosti týchto skupín a vzhľadom na to, že pri D9 a D11 je problematické posudzovanie odberateľa za hľadiska spotreby, nakoľko ide o dočasné a nemerané odbery. Tiež považujeme elektromobilitu za prémiový segment, ktorý by nemal podliehať cenovej regulácii.

Z

SSE, a.s. §1 základné pojmy – tarifa za prevádzkovanie systémuAk TPS bude uplatnená v rozsahu §12 je potrebné zosúladiť znenie aj v rámci definície §1) základné pojmy a teda zadefinovať tarify za podporu OZE, VUKVET, Domáceho uhlia, OKTE. Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívno-technickú pripomienku.

O

SSE, a.s. § 23 ods. 15Navrhuje upraviť znenie odseku 15 písm. b) upraviť nasledovne: O zmenu RK môže odberateľ elektriny požiadať prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri zmene z b) trojmesačnej rezervovanej kapacity na mesačnú rezervovanú kapacitu alebo dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu po uplynutí troch jedného mesiaca, odkedy bola trojmesačná kapacita uplatňovaná; zmena na dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu je možná jedenkrát počas kalendárneho roka Odôvodnenie: Navrhujeme

Z

zosúladiť znenie bodu b) s podmienkami uvedenými v bode a) a v bode c) čí sa zjednotia podmienky uplatnenia zmeny dvanásťmesačnej, trojmesačnej a mesačnej rezervovanej kapacity, pričom zmenu RK je možné vykonať vždy jeden mesiac od začiatku uplatňovania daného typu RK.

SSE, a.s. §12 odsek 11)Navrhujeme doplniť do znenia §12 odsek 11 na koniec slovné spojenie „podľa zmluvy“ Subjekty zúčtovania budú pre každého zo svojich odberateľov platbu na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnou kombinovanou výrobou a za výrobu elektriny z domáceho uhlia účtovať mesačne alebo podľa zmluvy. Odôvodnenie: Navrhuje doplniť možnosť fakturácie podľa lehoty dohodnutej v zmluve, nakoľko odberatelia (domácnosti, malé podniky, malý výrobcovia) sú fakturovaný v zmysle zmluvy ročne. Z nášho pohľadu by prechod na mesačnú fakturáciu platieb súvisiacich s TPS bol pri domácnostiach a malých podnikoch ale aj malých výrobcov s ročným odpočtom spotreby neefektívne vynaloženie nákladov dodávateľa na mesačnú faktúru.

Z

SSE, a.s. § 23 ods. 17Navrhujeme doplniť odstavec 17 o nasledovné znenie: Ak 20-ty deň pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, posúva sa termín na prvý pracovný deň po 20-tom dni. Odôvodnenie: Návrh vyplýva z aplikačnej praxe a umožňuje využiť odberateľovi 20dní na zmenu rezervovanej kapacity.

Z

SSE, a.s. § 4 ods. 1navrhujeme doplniť v §4, rozsah, štruktúra a výška ekonomicky oprávnených nákladov nový bod: „ náklady na tvorbu opravných položiek Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť náklady na opravné položky, ktoré dodávateľovi pri vymáhaní pohľadávok za nezaplatené faktúry za združenú dodávku elektriny reálne vznikajú medzi oprávnené náklady dodávateľa. Uvedený náklad je daňovo uznateľný podľa

Z

platnej legislatívy SR, a teda by mal byť súčasťou regulačného rámca.

SSE, a.s. § 4 ods. 1navrhujeme doplniť v §4, rozsah, štruktúra a výška ekonomicky oprávnených nákladov nový bod: „náklady na nákup energií, tovarov a služieb bezprostredne súvisiacich s výkonom regulovaných činností“ Odôvodnenie: Z hľadiska rozsahu oprávnených nákladov boli v návrhu vyhlášky vypustené režijné náklady (pôvodné písm. l) z vyhlášky č. 221/2013 Z.z.), ktoré žiadame doplniť ako písm. n) do § 4 ods. 1 podľa znenia uvedeného v cenovej vyhláške k plynu položkou „náklady na nákup energií, tovarov a služieb bezprostredne súvisiacich s výkonom regulovaných činností“.

Z

SSE, a.s. §13 odsek 2)Navrhujeme v § 13 odsek 2 nahradiť slovné spojenie „distribuovanú elektrinu“ pojmom „spotrebovaná elektrina“ Odôvodnenie Uvedená tarifa sa za hľadiska fakturácie účtuje vo výške koncovej spotreby a teda nesúvisí s objemom distribúcie, uvedené hodnoty sú rozdielne.

O

SSE, a.s. § 23 ods. 12Navrhujeme v ustanovení doplniť text nasledovne „Hodnotu rezervovanej kapacity je možné zvýšiť, ak na odbernom mieste bola zvýšená maximálna rezervovaná kapacita a zákazník riadne uhradil stanovený pripojovací poplatok a to do výšky navýšenej hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity.“ Odôvodnenie: Uvedené znenie dopĺňa podmienku pre zvýšenie RK na odbernom mieste, pričom návrh vychádza z aplikačnej praxe. V prípade , že odberateľ si dojednal a zaplatil navýšenie maximálnej RK má právo požiadať o navýšenie RK ešte pred uplynutím doby, na ktorú bola pôvodná RK dojednaná.

Z

SSE, a.s. §12 odsek 11) a odsek 12) O

Navrhujeme zosúladiť terminológiu a nahradiť pojem „odberateľ“ pojmom „odberné alebo odovzdávacie miesta, za ktoré prevzali zodpovednosť za odchýlku“ Odôvodnenie: Zjednotenie terminológie s ostatnými odsekmi v rámci §12

SSE, a.s. § 29 ods. 7V nadväznosti na pripomienku k §28 a §29 žiadame upraviť výšku primeraného zisku samostatne pre odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky nasledovne: - Najvyššia miera primeraného zisku pri dodávke elektriny pre domácnosti, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny, je najviac 3 eurá/MWh. - Najvyššia miera primeraného zisku pri dodávke elektriny malému podniku, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny, je najviac 8 eur/MWh. Odôvodnenie: V nadväznosti na odôvodnenie k pripomienke č. 1 navrhujeme zohľadniť rôznorodosť odberateľov určením rozdielnej výšky primeraného zisku v znení odseku 1) §5 návrhu vyhlášky „Primeraný zisk zohľadňuje rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej spoľahlivej, bezpečnej a efektívnej prevádzky sietí, primeranú návratnosť prevádzkových aktív a stimuláciu stabilného dlhodobého podnikania.“ Vzhľadom na skutočnosť že nákupná cena je ovplyvňovaná vývojom ceny komodity na burze a teda nie je stabilný, navrhujeme upraviť spôsob stanovenia primeraného zisku tak, aby výška maximálneho primeraného zisku bola fixná pre celé regulačné obdobie. Na základe uvedeného navrhujeme naďalej zachovať výšku maximálneho primeraného zisku podľa aktuálne platnej vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 189/2014 Z.z., vyhlášky č.143/2015 Z.z a vyhlášky č. 226/2015 Z.z.

Z

SSE, a.s. § 29 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a)V nadväznosti na pripomienku ohľadom rozdelenia zraniteľných odberateľov samostatne na domácnosti a malé podniky, žiadame upraviť pevnú mesačnú platbu

Z

samostatne pre segmenty domácnosti a malé podniky nasledovne: domácnosti a) NDOt sú náklady na dodávku elektriny na jedno odberné miesto za mesiac, ktoré možno zahrnúť do ceny najviac vo výške 1,45 eura na jedno odberné miesto a mesiac, malé podniky b) NDOt sú náklady na dodávku elektriny na jedno odberné miesto za mesiac, ktoré možno zahrnúť do ceny najviac vo výške 2,5 eura na jedno odberné miesto a mesiac, Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť výšku nákladov na OM pre odberateľov elektriny v domácnostiach a malých podnikoch v nadväznosti na reálne vynaložené náklady dodávateľa pre domácnosti a malé podniky. Rozdiel v nákladoch súvisí najmä s rozsahom služieb bezprostredne súvisiacich s dodávkou plynu pre domácnosti a malé podniky. Zvýšené náklady na obsluhu podnikateľov vychádzajú jednak z vyššej kvalitu servisu – osobný kontakt so zákazníkom, potreba samostatného tímu starostlivosti o týchto zákazníkov, častejšie kontaktovanie čo znamená vyššie mzdové náklady na obsluhu; zároveň sú v porovnaní s domácnosťami vyššie aj náklady v súvislosti s komplexnou fakturáciou – združené faktúry, prepisy, a najmä mesačná fakturácia u zákazníkov s meraním typu A a B. Návrh pripomienky je v súlade s cieľom regulačnej politiky na nadchádzajúce regulačné obdobie 2017-2021, podľa ktorého sa regulácia vykonáva v súlade s pravidlami EÚ a vždy zabezpečuje pokrytie všetkých nákladov a primeraný zisk dodávateľovi. Oprávnené náklady sú navyše presne vymedzené vyhláškou a zo strany úradu verifikovateľné, nakoľko dodávateľ musí pri predkladaní cenového návrhu dokladovať ich skutočnú výšku. Tým je zároveň eliminované riziko, že by mesačná platba zahŕňala neoprávnené náklady dodávateľa. V prípade, že bude pevná mesačná platba stanovená pre celé regulačné obdobie, domnievame sa, že navrhovaná výška pevnej platby nezohľadňuje odlišnosť nákladov na OM odberateľov s inštalovanými IMS. V súčasnej dobe je počet takýchto OM relatívne nízky, no v súlade s vyhláškou MHSR č. 358/2013 Z.z. bude počet inštalovaných IMS každým rokom postupne narastať, pričom na konci regulačného obdobia v roku 2021 sa predpokladá zavedenie IMS aj u OM s

nižšou spotrebou. V nadväznosti na poskytovanie informácií o spotrebe odberateľa s inštalovaným IMS podľa zákona č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti, sú náklady dodávateľa na informovanie odberateľov s IMS vyššie ako u ostatných odberateľov. Taktiež v oprávnených nákladoch je zároveň potrebné zohľadniť aj zvýšené náklady na úpravu fakturačných systémov z dôvodu potreby rozdelenia položky TPS na 4 časti. Ďalej v súvislosti s podporou inštalácií malých OZE zdrojov cez štrukturálne fondy EU 2014-2020, ktoré sú vyčlenené pre domácnosti budú kladené vyššie nároky na obsluhu odberateľov.

SSE, a.s. § 28 a § 29V návrhu vyhlášky žiadame rozdeliť dodávku elektriny zraniteľným odberateľom v zmysle písm. l) § 2 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii sieťových odvetviach na dodávku elektriny odberateľom elektriny v domácnosti a dodávku elektriny malým podnikom. Odôvodnenie: Návrh cenovej vyhlášky nerozlišuje zraniteľných odberateľov na odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky v súlade s definíciou zraniteľného odberateľa podľa písm. l) §2 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. V návrhu vyhlášky sa uvádza len zraniteľný odberateľ s jednotnou tarifnou štruktúrou a rovnakým spôsobom výpočtu maximálnej ceny a jednotné vstupné parametre pre výpočet regulovanej ceny. Sme toho názoru, že navrhované zlúčenie odberateľov nezohľadňuje rôznorodosť a špecifiká medzi odberateľmi elektriny v domácnosti a malým podnikom z hľadiska nákladov na obsluhu, potrebného rozsahu služieb pre zabezpečenie dodávky do odberného miesta a v neposlednom rade rozdielnosť diagramu dodávky elektriny, ktorú ovplyvňuje najmä charakter a správanie sa odberateľa. Na základe uvedeného navrhujeme zachovať rozdelenie odberateľov na domácnosti a malé podniky podľa aktuálne platnej vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 189/2014 Z.z., vyhlášky č.

Z

143/2015 Z.z a vyhlášky č. 226/2015 Z.z.

SSE, a.s. § 29 ods. 5Žiadame cenu pre viacpásmovú sadzbu podľa OKTE pre odberateľov IMS vypustiť. Odôvodnenie: Navrhujeme definovať pre odberateľov IMS podmienky sadzby DD12 v zmysle pripomienky k §28 ods.5l).

Z

SSE, a.s. § 29 ods. 8Žiadame do textu „Ak odberateľ má inštalovaný inteligentný merací systém a rozhodne sa odoberať elektrinu dobrovoľne za neregulované ceny...“ doplniť možnosť pripočítať k neregulovanej cene elektriny aj náklady na odchýlku a účtovať mesačnú platbu za jedno odberné miesto NDOt pre sadzby pre IMS. Odôvodnenie: Navrhujeme zohľadniť a teda umožniť pri neregulovanej dodávke započítať náklady na odberné miesto a náklady na odchýlku, ktoré reálne dodávateľovi pri zabezpečení dodávky elektriny do odberného miesta vzniknú.

Z

SSE, a.s. § 31 ods. 2 písm. b) bod 3Žiadame navýšiť výšku primeraného zisku pre DPI nasledovne: „3 a). PZt je primeraný zisk v roku t v eurách na jednotku množstva elektriny, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie, je najviac 5 eur/MWh pre odberateľov elektriny v domácnosti.“ 3 b). PZt je primeraný zisk v roku t v eurách na jednotku množstva elektriny, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie, je najviac 10 eur/MWh pre odberateľov elektriny mimo domácnosti.“ Odôvodnenie: V nadväznosti na odôvodnenie k pripomienke č. 16 navrhujeme zohľadniť rôznorodosť odberateľov určením rozdielnej výšky primeraného zisku v znení odseku 1) §5 návrhu vyhlášky „Primeraný zisk zohľadňuje rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej spoľahlivej, bezpečnej a efektívnej prevádzky sietí, primeranú návratnosť prevádzkových aktív a stimuláciu stabilného dlhodobého podnikania.“ Vzhľadom

Z

na skutočnosť že nákupná cena je ovplyvňovaná vývojom ceny komodity na burze a teda nie je stabilný, navrhujeme upraviť spôsob stanovenia primeraného zisku tak, aby výška maximálneho primeraného zisku bola fixná pre celé regulačné obdobie.

SSE, a.s. § 31 ods. 1Žiadame ponechať rizikovú prirážku pre DPI vo výške 9 % z ceny CEm,t podľa znenia vyhlášky č. 221/2013 Z.z. „CEm,t sa určí tak, že tento aritmetický priemer denných cien elektriny sa zvýši o 15 % z dôvodu pokrytia diagramu dodávky elektriny pre príslušných odberateľov elektriny a o 9 % z dôvodu obmedzenia rizika súvisiaceho s dodávkou poslednej inštancie.“ Odôvodnenie: V nadväznosti aj na praktické skúsenosti so zabezpečením dodávky DPI, navrhujeme zachovať výšku rizikovej prirážky, nakoľko dodávateľovi reálne vznikli v minulosti nemalé pohľadávky čomu nie je možné zabrániť. Zároveň pod DPI spadajú aj neregulovaní odberatelia, kde riziko ako aj výška pohľadávky je vyššia.

Z

SSE, a.s. § 28 ods. 5Žiadame upraviť vetu podľa skutočného počtu sadzieb nasledovne: „Pre zraniteľných odberateľov elektriny sa pre jednotlivé odberné miesta uplatní najviac trinásť sadzieb“ Odôvodnenie: Formálna úprava, nakoľko znenie vyhlášky uvádza 13 sadzieb, je potrebné zosúladiť aj text kde je uvedených pre zraniteľných odberateľov elektriny pre jednotlivé OM najviac osem sadzieb.

O

SSE, a.s. § 29 ods. 1 písm. b)Žiadame upraviť výšku koeficienta nasledovne: „b) kt je koeficient na rok t v percentách určený cenovým rozhodnutím v rozsahu najviac 12 % v závislosti od plánovaného diagramu dodávky elektriny pre zraniteľných odberateľov na rok t“ Odôvodnenie: Kt je koeficient korigujúci rozdiel medzi cenou CEPXE,t a diagramom dodávky elektriny zraniteľným odberateľom t.j. domácnostiam a malým podnikom. Diagram dodávky elektriny nie je rovnaký počas celého roka a

Z

dodávateľ teda musí priebežne nakupovať aj počas špičky mimo základného pásma za vyššie ceny. Zároveň charakter diagramu je do značnej miery ovplyvnený rôznorodosťou portfólia, čo v prípade väčších dodávateľov má vplyv na zabezpečenie nákupu komodity a plánovanie dodávky elektriny do odberných miest. Na základe uvedeného navrhujeme naďalej zachovať výšku koeficienta podľa aktuálne platnej vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 189/2014 Z.z., vyhlášky č.143/2015 Z.z a vyhlášky č. 226/2015 Z.z. V prípade, že bude koeficient stanovený pre celé regulačné obdobie, domnievame sa že nezohľadňuje odlišnosť diagramu dodávky pre odberateľov s inštalovanými IMS. V súčasnej dobe je počet takýchto OM relatívne nízky, no v súlade s vyhláškou MHSR č. 358/2013 Z.z. bude počet inštalovaných IMS každým rokom postupne narastať, pričom na konci regulačného obdobia v roku 2021 sa predpokladá zavedenie IMS aj u OM s nižšou spotrebou. Na základe uvedeného navrhujeme upraviť výšku koeficientu pre diagram dodávky pre zraniteľných odberateľov na úroveň 12% pre ďalšie obdobie.

SSE, a.s. § 7 ods. 24 a Príloha č. 8, tabuľka č. 1Žiadame vypustiť ods. 24 v § 7 s textom: „Ak výrobca elektriny ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou vyrobí viac elektriny ako zodpovedá priemernej dobe prevádzky zariadenia na výrobu elektriny podľa prílohy č. 8 tabuľky č. 1, ktorá bola použitá pre stanovenie ceny elektriny, doplatok pre takto vyrobenú elektrinu je rovný 0.“ Odôvodnenie: Sme toho názoru, že limitovanie doplatku pre výrobcu z dôvodu prekročenia vyhláškou stanovenej priemernej doby prevádzky výrobného zariadenia je v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona má výrobca elektriny nárok na podporu doplatkom na celý objem vyrobenej elektriny. Vyhláška o cenovej

Z

regulácii ako sekundárna legislatíva a teda podzákonný právny predpis by nemala toto právo na podporu stanovenú zákonom obmedzovať.

SSE, a.s. § 4 ods. 1 písm. d) a i)Žiadame vypustiť v spojení so slovom náklady slová „primerané“ a „v primeranej výške“. d) výrobné a prevádzkové náklady zahrňujúce primerané náklady na energie, suroviny a technologické hmoty, i) náklady na opravy a údržbu majetku využívaného na zabezpečenie regulovanej činnosti v primeranej výške, okrem nákladov vynaložených na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu Odôvodnenie Vzhľadom na problematiku cenovej regulácie považujeme uvedené slovné spojenie za vágne, nepresné. Máme za to že cenová regulácia, pokiaľ sa uplatňuje v praxi, má byť transparentná, jasne definovaná a nediskriminačná, čo uvedené slovné spojenie z nášho pohľadu nezabezpečí. Predovšetkým v prípade nákladov, pokiaľ sú potrebné a nevyhnutné na zabezpečenie regulovanej činnosti a s tým súvisiacich služieb, to znamená oprávnené náklady by mali byť uznané v plnej výške.

Z

SSE, a.s. § 31 ods. 2 písm. a)Žiadame zachovať rozdelenie na domácnosti a malé podniky a upraviť pevnú mesačnú platbu za OM/mes. pri DPI nasledovne: „NDOt sú náklady na dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie pre domácnosti na jedno odberné miesto za mesiac, ktoré možno zahrnúť do ceny najviac 1,45 eura na jedno odberné miesto a mesiac“ NDOt sú náklady na dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie mimo domácnosti na jedno odberné miesto za mesiac, ktoré možno zahrnúť do ceny najviac 2,50 eura na jedno odberné miesto a mesiac“ Odôvodnenie: Návrh cenovej vyhlášky nerozlišuje zraniteľných odberateľov na odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky v súlade s definíciou zraniteľného odberateľa podľa písm. l) §2 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. V návrhu

Z

vyhlášky sa uvádza len zraniteľný odberateľ s jednotnou tarifnou štruktúrou a rovnakým spôsobom výpočtu maximálnej ceny a jednotné vstupné parametre pre výpočet regulovanej ceny. Sme toho názoru, že navrhované zlúčenie odberateľov nezohľadňuje rôznorodosť a špecifiká medzi odberateľmi elektriny v domácnosti a mimo domácnosti z hľadiska nákladov na obsluhu, potrebného rozsahu služieb pre zabezpečenie dodávky do odberného miesta a v neposlednom rade rozdielnosť diagramu dodávky elektriny, ktorú ovplyvňuje najmä charakter a správanie sa odberateľa. Na základe uvedeného navrhujeme zachovať rozdelenie odberateľov na domácnosti a odberateľov mimo domácnosti podľa aktuálne platnej vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 189/2014 Z.z., vyhlášky č. 143/2015 Z.z a vyhlášky č. 226/2015 Z.z. Ďalej z hľadiska výšky nákladov na odberné miesto pre dodávku DPI je potrebné zohľadniť vyššie náklady na obsluhu odberateľa v uvedenom režime z dôvodu zabezpečenia informovanosti ( 3 listy pred spustením DPI) v súlade s §18 zákona č. 251/2012 o energetike a príslušných vykonávacích predpisov.

SSE, a.s. §12 odsek 11) a odsek 12Žiadame, aby náklady na zúčtovanie, vyhodnotenie a vysporiadanie odchýlok boli vyňaté z tarify POKTE. Odôvodnenie Sme toho názoru, že náklady na zúčtovanie, vyhodnotenie a vysporiadanie odchýlok nemôžu byť prenesené len na odberateľov, ale časť nákladov musia znášať aj výrobcovia s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku a aj obchodníci, ktorí nemajú odberateľov t.j. požadujeme ponechať súčasný režim fakturácie týchto nákladov, nakoľko je spravodlivejší.

Z

SSE, a.s. § 28 ods. 5 l)Žiadame, aby sadzba pre odberateľov s IMS bola stanovená nasledovne: „l) DD12 je dvojpásmová sadzba pre odberateľov elektriny, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie systémy, nízke pásmo sa poskytuje najmenej 12 hodín denne“

Z

Odôvodnenie: Navrhujeme definovať pre odberateľov IMS podmienku sadzby DD12 nízke pásmo sa poskytuje 12 hodín denne. Uvedený spôsob nadväzuje na podmienky zaužívané pri ostatných sadzbách (DD3 až DD8). Zároveň spôsob stanovovania ceny podľa krátkodobého trhu s elektrinou pre obchodnú hodinu si vyžaduje značné úpravy pre fakturačné systémy a nový spôsob uplatnenia cien. Taktiež sa domnievame, že regulovaná cena pre odberateľa s inštalovaným IMS má byť stanovaná na podobnom princípe ako pri odberateľoch v iných sadzbách a uvedená v cenníku pre aktuálny rok. V prípade, že by odberateľ mal regulovanú cenu podľa OKTE, ktorá sa mení v priebehu roka, môže mať vyššiu / nižšiu cenu ako keby bol zaradený do inej dvojpásmovej sadzby, čo sa však vopred nedá odhadnúť na 100%. V súvislosti s platnou legislatívou úpravou v oblasti ochrany odberateľa podľa §17 zákona č . 251/2012 o energetike, má odberateľ právo na informáciu o cene, podmienkach dodávky, výške preddavkových platieb, čo v prípade meniacej sa ceny podľa krátkodobého trhu OKTE sa nedá naplniť.

SSE-D § 15 ods. 3§ 15 ods. 3 navrhujeme upraviť nasledovne: (3) Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, vyúčtuje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca všetky náklady spojené s podporou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa osobitného predpisu* za predchádzajúci kalendárny mesiac a zároveň jednu dvanástinu korekcie za rok t-2, ktorá sa vypočíta ako rozdiel nákladov spojených s podporou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa osobitného predpisu* a výnosov z účtovania tarify za prevádzkovanie systému TPSit-2 za rok t-2. TPSit-2 je tarifa za prevádzkovanie systému určená cenovým rozhodnutím pre i-tého prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v eurách na jednotku množstva elektriny za rok t-2. Hodnotu korekcie určí Úrad v rozhodnutiach o tarife za prevádzkovanie systému na

Z

roky 2017 a 2018. V nasledujúcich rokoch regulačného obdobia sa korekcia neaplikuje. *§ 5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť formuláciu odseku tak aby bola v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň mechanizmus rieši korekcie za roky 2015 a 2016.

SSE-D § 16 ods. 12§ 16 ods. 12 navrhujeme doplniť vetu: „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu neplatia“ Odôvodnenie: Keďže PRDS si rezervovanú kapacitu nedojednávajú nemôžu platiť platbu za jej prekročenie

Z

SSE-D § 16 ods. 7§ 16 ods. 7 navrhujeme upraviť nasledovne: „Rezervovaná kapacita v megawattoch v roku t pre každého užívateľa sústavy sa určí ako aritmetický priemer jeho mesačných maxím štvrťhodinového výkonu zo štyroch mesiacov, a to november roku t-2 až február roku t-1. Hodnoty výkonov sa určujú v megawattoch s rozlíšením na tri desatinné miesta.“ Odôvodnenie: Nevidíme dôvod, aby sa rezervovaná kapacita stanovovala ako súčet rezervovaných kapacít uvedených v zmluve o pripojení Zároveň si dovoľujeme poukázať na fakt, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústavy pripojených do prenosovej sústavy na rozdiel od koncových odberateľov nie sú schopní jednoznačne kvantifikovať rezervovanú kapacitu, nakoľko nezávisí len od vôle PRDS ale hlavne od subjektov, ktoré sú pripojené do jeho distribučnej sústavy.

Z

SSE-D § 17 ods. 5§ 17 ods. 5 navrhujeme doplniť vetu: „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných

Z

sústav platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu neplatia“ Odôvodnenie: Keďže PRDS si rezervovanú kapacitu nedojednávajú nemôžu platiť platbu za jej prekročenie

SSE-D § 23 ods. 10 § 23 ods. 10 navrhujeme upraviť nasledovne: „(10) Podiel výnosov z platieb za rezerváciu výkonu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny sa určuje najmenej vo výške 0,65 na rok 2017 a najviac do výšky 0,80 pre ostatné roky. Medziročná zmena podielu výnosov z platieb za rezervovanú kapacitu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny môže vzrásť najviac o 5%.“ Odôvodnenie: Máme za to, že ak sa má splniť cieľ stanovený v regulačnej politike o zjednotení cien za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny všetkých PRDS, je potrebné zabezpečiť aby boli podiely z fixných a variabilných výnosov čo najviac rovnaké. Zároveň je potrebné, aby výnosy a ceny odzrkadľovali špecifiká podnikania v distribúcii elektriny, kde sú takmer všetky náklady fixné a nemenné bez ohľadu na objem distribuovanej elektriny.

Z

SSE-D § 23 ods. 11§ 23 ods. 11 sa za prvú vetu dopĺňa nová veta, ktorá znie: Hodnota MRK nemôže byť nižšia ako 1 kW a dohaduje sa na celé číslo v kW Odôvodnenie: Ide o spresnenie, že hodnota MRK by nemala byť nulová. V prípade, že by sme akceptovali nulovú hodnotu MRK, odberateľ by neplatil pripojovací poplatok.

Z

SSE-D § 23 ods. 12§ 23 ods. 12 navrhujeme v poslednej vete nahradiť slovo „meniť“ za slovo „znížiť“ a na konci doplniť novú vetu, ktorá znie: Hodnotu rezervovanej kapacity je možné zvýšiť po troch mesiacoch od kedy bol typ rezervovanej kapacity uplatňovaný a to

Z

bez nutnosti zmeny typu rezervovanej kapacity. Odôvodnenie: Navrhujeme zaviesť odlišný prístup pri znižovaní a zvyšovaní RK na VN a VVN napäťovej hladine. Zaviedla by sa tým možnosť navyšovania RK aj počas doby trvania dohodnutej rezervovanej kapacity. Išlo by o prozákaznícky prístup, snaha neobmedzovať odberateľov elektriny, ak majú záujem zvýšiť si svoju rezervovanú kapacitu, a to až do výšky MRK. Zásadná

SSE-D § 23 ods. 14 písm. b) a c)§ 23 ods. 14 písm. b) a c) navrhujeme na konci doplniť slovné spojenie „na rovnakú hodnotu“ Odôvodnenie: V písm. b) a c) vypadol text na rovnakú hodnotu, čo by mohlo evokovať možnosť dojednať si RK na 3 alebo 12 mesiacov s rôznymi výškami RK v jednotlivých mesiacoch. Táto skutočnosť by spôsobila SSE-D výrazné komplikácie pri fakturácii, nakoľko ani elektronická výmena dát medzi PDS a dodávateľmi (TŠVD) nie je nastavená na tieto podmienky. Navyše by sa tým eliminoval význam dojednávania 3- a 12-mesačnej kapacity, kedy odberateľ stanovením svojej spotreby na rovnakú hodnotu na vopred určené obdobie profituje vo forme výhodnejšej ceny.

Z

SSE-D § 23 ods. 16§ 23 ods. 16 navrhujeme doplniť za slová „odseku 14“ slovo „výlučne Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť znenie odseku tak, aby odberateľ elektriny bol povinný realizovať zmenu svojej rezervovanej kapacity výlučne cez svojho dodávateľa, nakoľko ten je jeho zmluvným partnerom. Taktiež dodávateľ elektriny musí mať informáciu o zmene rezervovanej kapacity svojho odberateľa z dôvodu nominácie denného diagramu.

Z

SSE-D § 23 ods. 18§ 23 ods. 18 navrhujeme za slová „prepočítaná kilowattová hodnota maximálnej rezervovanej kapacity“ doplniť slová „stanovenej amperickou hodnotou ističa“

Z

Odôvodnenie: Navrhujeme spresnenie znenia odseku, MRK na NN je vždy daná veľkosťou hlavného ističa pred elektromerom, buď v ampéroch, alebo v kW.

SSE-D § 23 ods. 32§ 23 ods. 32 navrhujeme na konci doplniť nasledovné vety: Hodnota a doba trvania rezervovanej kapacity platí ďalej na príslušný kalendárny rok, ak užívateľ elektriny nepožiada o ich zmenu. Dohodnutá rezervovaná kapacita na ďalšom napájacom vedení nemôže byť vyššia ako rezervovaná kapacita dohodnutá na štandardnom napájacom vedení. Rezervovanú kapacitu nie je možné rozdeliť medzi štandardné vedenie a ďalšie napájacie vedenie. Odber elektriny cez štandardné napájacie vedenie a súčasne cez ďalšie napájacie vedenie súčasne nie je povolený. Odôvodnenie: Ide o doplnenie podmienok , ktoré v súčasnom znení návrhu vyhlášky absentujú a je potrebné ich upraviť z dôvodu korektnosti zmluvných vzťahov medzi PDS a užívateľmi sústavy

Z

SSE-D § 23 ods. 33 a 34 § 23 ods. 33 a 34 navrhujeme nahradiť „15%“ a „7,5/% za „100%“ Odôvodnenie: Percentá uvedené v návrhu vyhlášky sú diskriminačné voči ostatným účastníkom trhu. PDS je povinná držať na tomto vedení kapacitu aj napriek tomu, že sa využíva len ako záložné vedenie.

Z

SSE-D § 23 ods. 4§ 23 ods. 4 navrhujeme vypustiť slová „návrhu ceny“ a nahradiť ich slovami „žiadosti pre schválenie ceny“ Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka – zosúladiť znenie odseku (4) s odsekom (2).

Z

SSE-D § 23 ods. 5 písm. a) a b)§ 23 ods. 5 písm. a) a b) nahradiť slovné spojenie „od sústavy Slovenskej republiky“ spojením „od distribučnej alebo prenosovej sústavy na vymedzenom

O

území“. Odôvodnenie: Legislatíva pojem „sústava Slovenskej republiky“ nepozná, je potrebné toto ustanovenie upraviť v súlade so znením Zákona o energetike a ostatnej platnej legislatívy.

SSE-D § 23 ods. 7§ 23 ods. 7 vypustiť a nahradiť novými odsekmi 7 a 8: (7) Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa určená tarifa za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny rozpočíta najviac do trinástich sadzieb pre odberateľov elektriny okrem odberateľov elektriny v domácnostiach takto: a) C1 je jednopásmová sadzba s nižšou spotrebou elektriny, b) C2 je jednopásmová sadzba so strednou spotrebou elektriny, c) C3 je jednopásmová sadzba s vyššou spotrebou elektriny, d) C4 je dvojpásmová sadzba s nižšou spotrebou elektriny, nízke pásmo sa poskytuje minimálne osem hodín denne, e) C5 je dvojpásmová sadzba so strednou spotrebou elektriny; nízke pásmo sa poskytuje minimálne osem hodín denne, f) C6 je dvojpásmová sadzba s vyššou spotrebou elektriny; nízke pásmo sa poskytuje minimálne osem hodín denne, g) C7 je dvojpásmová sadzba; nízke pásmo sa poskytuje minimálne 20 hodín denne s blokovaním priamovýhrevných elektrických spotrebičov v čase vysokého pásma, h) C8 je dvojpásmová sadzba pre tepelné čerpadlo; nízke pásmo sa poskytuje minimálne 20 hodín denne s blokovaním výhrevných elektrických spotrebičov v čase vysokého pásma, i) C9 je sadzba pre nemerané odbery elektriny, j) C10 je sadzba pre verejné osvetlenie, k) C11 je sadzba pre dočasné odbery elektriny. l) C12 je viacpásmová sadzba pre odberateľov elektriny, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie systémy, m) C13 je sadzba pre nabíjacie zariadenia elektromobilov. (8) Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa určená maximálna cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny rozpočíta najviac do deviatich sadzieb pre odberateľov elektriny v domácnostiach takto a) D1 je jednopásmová sadzba s nižšou spotrebou elektriny, b) D2 je jednopásmová sadzba s vyššou spotrebou elektriny, c) D3 je dvojpásmová sadzba;

Z

nízke pásmo sa poskytuje minimálne osem hodín denne s fixne určenými intervalmi času prevádzky v nízkom pásme, pričom aspoň jeden interval sa poskytuje v nepretržitom trvaní minimálne tri hodiny, blokovanie elektrických spotrebičov sa nevyžaduje. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zverejní informáciu o fixnom čase trvania intervalu v nepretržitom trvaní času prevádzky v nízkom pásme minimálne tri hodiny odberateľovi elektriny, d) D4 je dvojpásmová sadzba; nízke pásmo sa poskytuje minimálne osem hodín denne s blokovaním akumulačných elektrických spotrebičov v čase vysokého pásma, e) D5 je dvojpásmová sadzba pre priamovyhrevné elektrické vykurovanie; nízke pásmo sa poskytuje minimálne 20 hodín denne s blokovaním priamovýhrevných elektrických spotrebičov v čase vysokého pásma, f) D6 je dvojpásmová sadzba pre tepelné čerpadlo; nízke pásmo sa poskytuje minimálne 20 hodín denne s blokovaním elektrických spotrebičov na vykurovanie v čase vysokého pásma, g) D7 je dvojpásmová sadzba, nízke pásmo sa poskytuje celoročne od piatku 15:00 hodiny do pondelka 6:00 hodiny bez blokovania elektrických spotrebičov, h) D8 je dvojpásmová sadzba, nízke pásmo sa poskytuje minimálne osem hodín denne s blokovaním akumulačných spotrebičov elektriny v čase vysokého pásma s určeným minimálnym inštalovaným výkonom akumulačných spotrebičov. i) D9 je viacpásmová sadzba pre odberateľov elektriny, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie systémy, Odôvodnenie: Vítame návrh úradu zjednotiť sadzby pre odberateľov na NN, nakoľko reflektujú skutočnosť, že náklady na distribúciu sú na úrovni NN rovnaké bez ohľadu na to, či ide o distribúciu domácnostiam alebo podnikateľom. V súčasnosti si však dovoľujeme uviesť, že nie je možné zjednotiť uvedené kategórie odberateľov, nakoľko podmienky pridelenia sadzieb ako aj doby platnosti VT/NT sú odlišné. Máme za to, že súčasné ceny distribúcie pre domácnosti a malé podniky sú výrazne odlišné a pre niektorých odberateľov by došlo k výraznému skokovému nárastu platieb za distribúciu. Preto navrhujeme ponechať súčasnú tarifnú štruktúru zohľadniac odberateľov s IMS a elektromobily a následne každoročne upravovať a zjednocovať

ceny a štruktúru tak, aby sa na konci regulačného obdobia mohli zaviesť jednotné sadzby ako navrhuje úrad.

SSE-D § 24 ods. 1 a 2§ 24 ods. 1 a 2 navrhujeme vypustiť slovo: „maximálna“ Odôvodnenie: Cena za prístup do distribučnej sústavy nie je maximálna, ale je pevne stanovená. Takto navrhnutá formulácia navádza na to, že cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny môže PRDS pre niektoré subjekty znížiť.

Z

SSE-D § 24 ods. 3§ 24 ods. 3 navrhujeme upraviť nasledovne: (3) Schválené alebo určené náklady a zisk za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny v eurách na rok t na napäťovej úrovni okrem alikvotnej časti povolených nákladov a zisku za distribúciu elektriny priradených z vyššej napäťovej úrovne PNHN,t vypočítané podľa vzorca , kde a ) PNHN,2015 sú priemerné schválené alebo určené skutočné ekonomicky oprávnené prevádzkové ročné náklady v eurách za obdobie rokov 2012 až 2015 na napäťovej úrovni súvisiace s regulovanou činnosťou okrem odpisov, b) JPIt je aritmetický priemer indexov jadrovej inflácie v percentách zverejnených štatistickým úradom za obdobie od júla roku t-2 do júna roku t-1, c) X je faktor efektivity podľa v každom roku regulačného obdobia, ktorého hodnota je 2,5; ak je hodnota rozdielu JPIn a X nižšia ako 0, na účely výpočtu maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t sa hodnota rozdielu rovná 0, d) OHN,2015 je schválená alebo určená východisková hodnota odpisov regulovaného subjektu vo východiskovom roku regulačného obdobia v eurách vztiahnutá na RABHN,2015 na napäťovej úrovní a vypočítaných na základe zostatkovej doby technickej životnosti tried aktív nevyhnutne využívaných na regulovanú činnosť podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2, e) RABHN,2015 je východisková schválená alebo určená hodnota regulačnej bázy aktív na napäťovej

Z

úrovni v eurách sa rovná hodnote regulačnej bázy aktív nevyhnutne súvisiacej s regulovanou činnosťou k 31. decembru 2015. Regulačná báza aktív RAB pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorý distribuuje elektrinu distribučnou sústavou, je hodnota aktív slúžiaca výhradne na vykonávanie regulovaných činností, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení prevádzkovateľa distribučnej sústavy slúžiacich výhradne na výkon regulovanej činnosti k 31. decembru 2015 podľa osobitného predpisu54), f) WACC je miera výnosnosti regulačnej bázy aktív na regulačné obdobie rokov 2017 až 2021 určená podľa § 5 ods. 2 a 3, -g) KDZ je koeficient miery využitia disponibilných zdrojov do investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou; KDZ na roky 2017 až 2021 sa určí podľa podielu , pričom ak tento podiel je vyšší alebo rovný 0,5, tak , menší ako 0,5 a zároveň vyšší alebo rovný 0,4, tak , menší ako 0,4 a zároveň vyšší alebo rovný 0,3, tak , menší ako 0,3 a zároveň vyšší alebo rovný 0,2, tak , menší ako 0,2 a zároveň vyšší alebo rovný 0,1, tak alebo menší ako 0,1, tak , kde 1. je skutočná hodnota investícií na napäťovej úrovni v eurách zaradených do hodnoty regulačnej bázy aktív na napäťovej úrovni nevyhnutne využívaných pre regulovanú činnosť v roku t-2, 2. je objem disponibilných zdrojov, ktorý sa stanoví ako súčet parametrov DispZdrt-2 = OHN,2015 + SOHN,T-2 h) SOHN,t-2 sú skutočné schválené alebo určené odpisy na napäťovej úrovni v eurách na rok t-2 súvisiace s regulovanou činnosťou z plánovanej hodnoty schválených alebo určených investícii na napäťovej úrovni v eurách zaradených do hodnoty regulačnej bázy aktív nevyhnutne využívaných na regulovanú činnosť v roku t-2 a vypočítané na základe doby technickej životnosti tried aktív nevyhnutne využívaných pre regulovanú činnosť podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2, Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť stanovenie parametra PNHN,2015 tak aby sa brali do úvahy len prevádzkové ročné náklady za ukončené roky 2012 až 2015, ktoré boli stanovené podľa účtovnej závierky. Máme za to, že aplikovanie očakávaných prevádzkových nákladov za rok 2016 je zbytočné a môže viesť k

špekuláciám a k spochybňovaniu zo strany regulačného orgánu. V parametri JPI upravujeme formálne označenie rokov n na t. Ide o legislatívno-technickú pripomienku Faktor efektivity X navrhujeme stanoviť na úrovni 2,5. Pôvodná hodnota faktora efektivity 3,5 bola stanovená v predchádzajúcom regulačnom období a to v čase kedy bol ešte významný priestor na zvýšenie efektívnosti a za situácie, kedy bola inflácia výrazne vyššia. Za súčasnej situácie, kedy je inflácia záporná považujeme za nevyhnutné stanoviť faktor efektivity na úrovni 2,5. Navrhujeme upraviť hodnoty koeficientu KDZ na rovnakú úroveň akú má stanovenú prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Máme za to, že tento parameter by mal byť rovnaký pre všetkých prevádzkovateľov sústav v elektroenergetike. Nevidíme dôvod na ich sprísnenie a rozdielne hodnoty medzi SEPS a PRDS. Máme za to, že parameter DispZdr by mal byť na úrovni odpisov z majetku v RAB na daný rok a odpisov, ktoré sú reálne zahrnuté do výpočtu parametra PNt a tvoria tak disponibilný zdroj. Naopak do tohto parametra nemôžu byť zahrnuté odpisy majetku, ktorý nevstupuje do výpočtu PNHN,t ako napríklad odpisy z majetku, ktorý bol zaradený do užívania počas regulačného obdobia. Zároveň nemôžeme považovať regulovaný zisk za disponibilný zdroj, nakoľko zisk má byť odmena pre vlastníkov za to, že investovali svoj kapitál do danej spoločnosti a nemôže byť považovaný za zdroj, ktorý musí zostať v spoločnosti. Z dôvodu kontinuity výpočtov je potrebné zachovať parameter SOHN,t-2 aj na rok 2017. Prípadne súhlasíme s jeho modifikáciou tak aby umožňoval aplikovať plánované odpisy, ktoré budú následne upravené cez korekciu tak ako to bolo stanovené v tomto regulačnom období. Navrhujeme zrušiť odpočítavanie dodatočných výnosov, nakoľko takýto prístup je pre PRDS demotivačný. Medzi dodatočnými výnosmi sú aj výnosy z pripojenia. Ak budú tieto výnosy z pripojenia odpočítavané, PRDS nebude motivovaný pripájať čo najviac odberateľov. Taktiež umožňuje odpočítavať zaplatené výnosy z neoprávnených odberov, čo nemotivuje PRDS k odhaľovaniu neoprávnených odberov. Je potrebné vziať do úvahy, že PRDS musí najskôr aktívne

odhaľovať neoprávnené odbery, následne má PRDS vysoké náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávok za neoprávnené odbery a následne po získaní finančných prostriedkov sú PRDS odpočítané. Máme za to, že parametre SPEHN,t, SLAHN,t a STSHN,t nemôžu vstupovať do výpočtu parametra PNHN,t, nakoľko tieto výnosy nie sú výnosmi z distribučnej činnosti, ale sú vykazované zvlášť v zmysle oddelenej evidencie ako výnosy nesúvisiace s distribučnou činnosťou. Zahrnutím týchto parametrov by dochádzalo k porušeniu § 16 ods. 1 zákona 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, ktorý prikazuje viesť oddelenú evidenciu, aby sa zabránilo krížovým dotáciám. Navrhovaná úprava naopak priamo prikazuje krížové dotácie, ktorými znižuje náklady súvisiace s distribúciou elektriny pomocou výnosov z nedistribučnej činnosti. (navrhované vzorce nebolo možné vložiť na portál)

SSE-D § 24 ods. 6 písm. e)§ 24 ods. 6 písm. e) navrhujeme upraviť nasledovne: „Pre roky 2017 a 2018 sa parameter KPt vypočíta nasledovne , kde 1. KPnak,t je korekcia nákladov za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny v eurách, ktorá sa vypočíta podľa vzorca , kde 1a. SVystETRVVN+1,t-2 je skutočné množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny vstupujúce do príslušnej napäťovej úrovne cez transformáciu z vyššej napäťovej úrovne v roku t-2, 1b. VystETRVVN+1,t-2 je plánované množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny vstupujúce do príslušnej napäťovej úrovne cez transformáciu z vyššej napäťovej úrovne v roku t-2, 1c. PE,t-2 je cena za prenesenú elektrinu v eurách na jednotku množstva elektriny v roku t-2 uplatňovaná regulovanému subjektu prevádzkovateľom prenosovej sústavy, 1d. PSstratyt-2 je tarifa za straty pri prenose elektriny v eurách na jednotku množstva elektriny v roku t-2 uplatňovaná regulovanému subjektu prevádzkovateľom prenosovej sústavy, 2. KPvyn,t je korekcia výnosov z účtovania ceny CPDHN,t-2, ktorá sa vypočíta podľa vzorca , kde 2a. SVystEOHN,t-2 je skutočné množstvo

Z

elektriny v jednotkách množstva elektriny distribuované na príslušnej napäťovej úrovni ku koncovým odberateľom elektriny v roku t-2, 2b. VystEOHN,t-2 je plánované množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny distribuované na príslušnej napäťovej úrovni koncovým odberateľom elektriny v roku t-2. Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť výpočet parametra KP na roky 2017 a 2018, nakoľko je potrebné vziať do úvahy fakt, že v rokoch 2015 a 2016 bola iná štruktúra cien za prenos, ktorá obsahovala aj variabilnú cenu za prenos, a preto je potrebné tento fakt zohľadniť pri výpočte korekcie prenosu. (navrhované vzorce nebolo možné vložiť na portál)

SSE-D § 25 ods. 3 písm. b) bod 2§ 25 ods. 3 písm. b) bod 2 navrhujeme upraviť nasledovne: „2. kt je koeficient na rok t v percentách, ktorého hodnota je 6 % na roky 2017 až 2021,“ Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť hodnotu parametra kt na úroveň 6%. Nevidíme dôvod, aby všetky ostatné regulované subjekty ako dodávatelia a prevádzkovateľ prenosovej sústavy mali tento parameter na úrovni 6%, ale iba PRDS by ho mali stanovený len na hodnotu 5%. Neakceptovanie tejto pripomienky by viedlo k zjavnej diskriminácii, keďže aj prevádzkovatelia miestnych distribučných sústav majú tento parameter na úrovni 6%.

Z

SSE-D § 35 nový odsek 9§ 35 nový odsek 9 navrhujeme doplniť o nový odsek 9: „(9) Elektroenergetické zariadenie patriace do distribučnej sústavy sa vybuduje prevádzkovateľom distribučnej sústavy alebo podnikateľom po dohode s prevádzkovateľom distribučnej sústavy v súlade s technickými podmienkami prevádzkovateľa sústavy.“ Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť odsek, ktorý je aj v platnej vyhláške a umožňuje, aby na základe dohody s PDS vybudoval elektroenergetické zariadenie patriace do distribučnej sústavy aj iný subjekt. Ide o postup, ktorý sa bežne aplikuje

Z

a v prípade vypustenie tohto odseku by PDS boli nútení častejšie odmietať pripojiť žiadateľov o pripojenie, nakoľko by nemali dostatok vlastných kapacít na vybudovanie niektorej časti sústavy.

SSE-D § 36 ods. 2 písm. c) a § 36 ods. 3 bodu 1§ 36 ods. 2 písm. c) a § 36 ods. 3 bodu 1, v ktorých sa odkazuje na § 39 ods. 4 Odôvodnenie: Zo znenia nie je zrejmé, na aký § sa v týchto ustanoveniach odkazuje. Uvedený § 39 ods. 4 sa v navrhovanom znení vyhlášky nenachádza a nie je tu ani uvedený odkaz na iný právny predpis, preto žiadame, aby bolo upresnené, akým spôsobom má byť maximálna rezervovaná kapacita určená.

Z

SSE-D § 36 ods. 4§ 36 ods. 4 navrhujeme doplniť novú vetu, ktorá znie: „Takto zverejnenú maximálnu cenu za pripojenie Cp uhradí každý žiadateľ o pripojenie v období od 1. apríla roku t do 31. marca roku t+1.“ Odôvodnenie: Máme za to, že návrh vyhlášky nejednoznačne uvádzal na čo slúži úradom zverejnená cena za pripojenie. Ide o precizovanie textu tak, aby bolo zrejmé aký je postup pri uhrádzaní poplatkov za pripojenie do napäťovej úrovni od 52 kV vrátane do 110 kV vrátane.

Z

SSE-D § 36 ods. 5§ 36 ods. 5 upraviť znenie spojenia „v regionálnej distribučnej sústave a v prenosovej sústave“ za spojenia „v regionálnej distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave“. Odôvodnenie: Požadujeme nahradiť v uvedenom slovnom spojení, ktoré sa v tomto ustanovení nachádza 2-krát spojku „a“ za spojku „alebo“. Uvádzané znenie by totiž mohlo navodiť dojem, že je potrebné, aby pripojenie vyvolalo náklady na pripojenie v distribučnej sústave a súčasne aj v prenosovej sústave. Náš návrh jednoznačne určuje, že ide o alternatívu, že pripojenie vyvolá náklady buď v regionálnej distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave.

Z

SSE-D § 37§ 37 navrhujeme upraviť nasledovne: § 37 Pripojenie odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny do distribučnej sústavy do napäťovej úrovne od 52 kV vrátane do 110 kV (1) Maximálna cena za pripojenie na rok t NP pri pripojení do 110 kV od 52 kV vrátane do 110 kV distribučnej sústavy alebo pri zvýšení maximálnej rezervovanej kapacity v 110 kV od 52 kV vrátane do 110 kV distribučnej sústave sa vypočíta podľa vzorca: , kde NP – je maximálna cena za pripojenie NN – sú náklady vyvolané novým pripojením vypočítané podľa odseku 2, NE – sú náklady na úpravu jestvujúceho zariadenia vypočítané podľa odseku 3 kp - – je koeficient, pripojenia pre odberateľov je koeficient rovný 1, pre výrobcov elektriny je koeficient rovný 2 (2) Náklady vyvolané pripojením zahrňujú náklady na výstavbu požadovaného elektroenergetického zariadenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy a všetky nevyhnutné úpravy elektroenergetických zariadení v 110 kV od 52 kV vrátane do 110 kV distribučnej sústave a v prenosovej sústave a vypočíta sa podľa vzorca , kde a) Nc sú celkové náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy na výstavbu pripojenia v distribučnej sústave a prenosovej sústave v eurách, b) PMRK je maximálna rezervovaná kapacita pripojenia žiadateľa v megawattoch, c) PD je disponibilná kapacita na pripojenie vytvorená nevyhnutnými úpravami energetických zariadení v distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy súvisiacimi s pripojením žiadateľa do distribučnej sústavy v megawattoch, d) ko je koeficient výšky spoluúčasti žiadateľa o pripojenie; ak je žiadateľom odberateľ elektriny, hodnota koeficientu ko sa rovná 0,5, k=1 ak zariadenie je jednoúčelové a PDS sa dohodol s odberateľom, ak je žiadateľom výrobca elektriny hodnota koeficientu ko sa rovná jednej a ak je žiadateľom výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ko sa rovná 0,98. (3) Náklady na úpravy existujúceho zariadenia roku t sa vypočítajú ako aritmetický priemer nákladov na úpravy všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav vypočítaných podľa údajov za roky t až t-5. Na výpočet nákladov na úpravy

Z

sa použije výpočet podľa odseku 1, kde 1. PMRK je maximálna požadovaná rezervovaná kapacita určená podľa § 41 ods. 4 2. Nce sú celkové náklady prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy na zvýšenie maximálnej rezervovanej kapacity existujúceho zariadenia slúžiaceho na pripojenia a súvisiace úpravy v jestvujúcej distribučnej sústave a prenosovej sústave v eurách. 3. PDE je celková disponibilná kapacita na pripojenie vytvorená nevyhnutnými úpravami energetických zariadení v existujúcej distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy súvisiacimi s pripojením žiadateľa do distribučnej sústavy v megawattoch, (5) Ak sa elektroenergetické zariadenie odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny pripája do miestnej distribučnej sústavy alebo pri zvýšení maximálnej rezervovanej kapacity existujúceho odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny v miestnej distribučnej sústave a pripojenie vyvolá náklady na pripojenie v regionálnej distribučnej sústave a v prenosovej sústave, maximálna cena za pripojenie zahrňuje náklady na pripojenie požadovaného elektroenergetického zariadenia u prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy a vyvolané náklady na pripojenie v regionálnej distribučnej sústave a v prenosovej sústave. Maximálna cena za pripojenie do miestnej distribučnej sústavy, do ktorej je elektroenergetické zariadenie odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny pripojené, sa uhrádza odberateľom elektriny alebo výrobcom elektriny prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy. (6) Ak sa zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripája do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy, alebo sa mení maximálna rezervovaná kapacita existujúceho zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy uzatvára s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je miestna distribučná sústava prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy pripojená, zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške

súčtu celkového inštalovaného výkonu takého zariadenia na výrobu elektriny maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do distribučnej sústavy. (7) Maximálna cena za pripojenie pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je miestna distribučná sústava pripojená, sa uhrádza prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy, do ktorej sa elektroenergetické zariadenie odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny pripája. Maximálna cena za pripojenie sa vypočíta podľa odseku 1. Odôvodnenie: Zmena spočíva v tom, že rozdeľuje náklad vynaložený do jestvujúceho zariadenia – toto doporučujeme počítať ako známku platnú pre celú SR vypočítanú ako aritmetický priemer nákladov u troch najväčších PDS, a v prípade, že bude nutné vybudovať aj nové zariadenie tento náklad zohľadňuje druhá časť vzorca a táto položka je individuálna pre jednotlivé PDS. (V prípade, že zariadenie sa nebuduje druhá časť vzorca sa = 0 ). Takto sa zabezpečí transparentné rozdelenie nákladov na jestvujúce zariadenie ktoré boli vynaložené v čase t až t-5 a novo budované. (navrhované vzorce nebolo možné vložiť)

SSE-D § 38 ods. 1 posledné 2 vety§ 38 ods. 1 posledné 2 vety vypustiť a nahradiť nasledovnou vetou: „Cena za pripojenie na prvý rok regulačného obdobia sa navýši o 5% tak, aby bola percentuálna zmena amperickej hodnoty hlavného istiaceho prvku na všetkých ističových radoch rovnaká, pričom počas rokov 2017 až 2021 môže byť zvýšená len ak index jadrovej inflácie presiahne kumulatívne 5%. “ Odôvodnenie: Máme za to, že úradom navrhované znenie tohto odseku je v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, nakoľko neumožňuje zmenu ceny na prvý rok regulačného obdobia, ale počíta so zmenou ceny za pripojenie do NN v ďalších rokoch regulačného obdobia. Primárna legislatíva jasne vymedzuje, že ceny na prvý rok regulačného obdobia platia po celé regulačné obdobie a regulovaný subjekt môže požiadať o zmenu cenového rozhodnutia len z dôvodu významnej zmeny

Z

ekonomických parametrov, čo sa však na základe navrhovaného znenia nikdy nestane. Máme za to, že cena za pripojenie by sa mala navýšiť o 5%, aby odzrkadlila infláciu za predchádzajúce obdobie, kedy sa ceny za pripojenie do NN nemenili a takto stanovená cena by mala zostať nezmenená počas regulačného obdobia roky 2017 a 2018, nakoľko je potrebné vziať do úvahy fakt, že v rokoch 2015 a 2016 bola iná štruktúra cien za prenos, ktorá obsahovala aj variabilnú cenu za prenos, a preto je potrebné tento fakt zohľadniť pri výpočte korekcie prenosu.

SSE-D § 1 písm. k) navrhujeme za slová „elektroenergetické zariadenie” doplniť slová “je zariadenie určené” Legislatívno- technická pripomienka. Navrhovaná úprava je v súlade s § 2 písm. b) bod 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

O

SSE-D § 4 ods. 1 písm. k) a l)Navrhujeme § 4 ods. 1 písm. k) a l) preformulovať nasledovne: „k)úrok z úveru na zabezpečenie finančných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s nákupom elektriny na straty a úhradu doplatku podľa osobitných predpisov,1) najviac vo výške 3,73%“ „l) úrok z dlhopisu vydaného regulovaným subjektom do výšky úroku rovnajúceho vo výške 3,73%“ Odôvodnenie: Navrhovaná formulácia jasnejšie reflektuje situáciu na bankovom trhu. Je potrebné vziať do úvahy, že sadzby EURIBOR sú úrokové sadzby, za ktoré si požičiavajú banky a nie bežné komerčné subjekty. Za úrokové sadzby EURIBOR si regulovaný subjekt nedokáže zabezpečiť úver. Navrhujeme úrokovú sadzbu, ktorá je trhová a reflektuje skutočný vývoj na trhu, a preto aj samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uvádza v § 5 návrhu vyhlášky túto sadzbu ako reálnu cenu cudzích zdrojov; na regulačné obdobie rokov 2017až 2021.

Z

SSE-D § 4 ods. 1 písm. h) Z

Navrhujeme do § 4 ods. 1 písm. h) vypustiť text: „najviac vo výške odpisov podľa písmena g)“ Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť túto formuláciu, nakoľko regulovaný subjekt nevie aká je výška odpisov daného majetku, ktorý si prenajíma, a preto nemôže vedieť v akej výške si môže uplatniť nárok. Zároveň nemá absolútne žiadnu právomoc zistiť tento údaj od prenajímateľa. Je potrebné vziať do úvahy, že výška nájomného nikdy nie je stanovená len vo výške odpisov. Takto úzko vymedzený oprávnený náklad je zároveň diskriminačný a poškodzuje regulované subjekty. Je zrejmé, že každý regulovaný subjekt sa snaží maximalizovať svoj zisk a tým pádom aj znižovať výšku nájmu, a preto máme za to, že takéto úzke vymedzenie nájmu je v rozpore s platnou legislatívou SR.

SSE-D § 4 ods. 1Navrhujeme doplniť do § 4 ods. 1 písmená: „n) režijné náklady o) odpis nedobytnej pohľadávky, p) tvorba opravných položiek q) náklady súvisiace so zavádzaním a prevádzkovaním inteligentných meracích systémov v elektroenergetike.“ Odôvodnenie: Máme za to, že regulované náklady by mali byť viac menej totožné s daňovo uznateľnými nákladmi. Predmetné druhy nákladov sú považované za daňovo uznateľné náklady a mali by byť zahrnuté do oprávnených nákladov i z hľadiska regulácie. Zároveň je potrebné aktualizovať znenie vyhlášky o cenovej regulácii s ohľadom na zavádzanie inteligentných meracích systémov v SR. V súvislosti s odpisom nedobytnej pohľadávky je prevádzkovateľ distribučnej sústavy demotivovaný k odhaľovaniu neoprávnených odberov, nakoľko viac ako polovica z odhalených neoprávnených odberov nie je uhradených a regulačný rámec zároveň tieto neuhradené pohľadávky považuje za neoprávnený náklad.

Z

SSE-D § 4 ods. 1 písmeno r)Navrhujeme doplniť do § 4 ods. 1 písmeno r), ktoré znie: r) náklady vynaložené z dôvodu vedenia súdnych sporov súvisiacich s výkonom regulovanej činnosti.

Z

Odôvodnenie: PDS vedú početné súdne spory súvisiace s výkonom regulovanej činnosti vyvolané z dôvodov nie na strane PDS (neoprávnené odbery, podpora OZE a KVET, G-komponent), ktoré spôsobujú PDS náklady (súdne poplatky, cestovné náklady, náklady právneho zastúpenia), pričom tieto náklady nie sú PDS refundované. PDS prostredníctvom týchto súdnych konaní háji aj záujmy regulátora, preto požadujeme, aby tieto náklady boli zaradené medzi ekonomicky oprávnené.

SSE-D § 12 Navrhujeme upraviť § 12 tak, aby zohľadňoval všetky náklady súvisiace s podporou OZE a KVET a umožnil kompenzovať deficit financovania podpory OZE s tým, že vynaložené náklady na podporu OZE a KVET sa uplatnia u organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a budú predmetom konania o cenovej regulácii. Zároveň je potrebné zaviesť jednotnú sadzbu TPS a nie 4 čiastkové sadzby. Odôvodnenie: Súčasná právna úprava v primárnej legislatíve rozpoznáva iba tarifu za prevádzkovanie systému. Rozdelenie TPS na viacero taríf by bolo v rozpore o.i. s § 17 ods. 14 písm. g), § 27 ods. 2 písm. i), § 28 ods. 1 písm. i), § 31 ods. 1 písm. g), § 31 ods. 3 písm. e), § 31 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložené znenie § 12 je zároveň v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko neumožňuje kompenzovať všetky skutočné náklady súvisiace s podporou OZE a KVET. Máme za to, že úrad musí zabezpečiť kompenzovanie deficitu vo financovaní podpory pre výrobcov elektriny, ktorí vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou

Z

SSE-D § 5 ods. 2Navrhujeme upraviť v § 5 ods. 2 aby dostatočne odzrkadľoval situáciu na trhu a

Z

stanovil WACC minimálne na úrovni 7%. Odôvodnenie: Máme za to, že navrhovaná hodnota je nereálna a neodzrkadľuje skutočný vývoj na trhu. Je totiž nepredstaviteľné, aby v Českej republike bola hodnota WACC pred zdanením bola na úrovni 7,9% a v SR len 6,47%. Zároveň by sme radi poukázali na fakt, že v ČR sa neaplikuje špeciálny odvod regulovaných podnikov, ktorý reálnu výnosnosť regulovaných subjektov znižuje ešte viac.

SSE-D § 5 ods. 3Navrhujeme vypustiť v § 5 ods. 3. Odôvodnenie: Navrhovaný odsek umožňuje meniť hodnotu WACC počas regulačného obdobia, čo je však v rozpore s Regulačnou politikou, ktorá uvádza, že WACC musí byť rovnaký počas celého regulačného obdobia. Zároveň trváme na tom, že jeho výška musí byť minimálne 7

Z

SSE-D § 7 ods. 24Navrhujeme vypustiť v § 7 ods. 24 Odôvodnenie: Navrhovaný odsek je v rozpore s platnou primárnou legislatívou. Máme za to, že navrhované ustanovenie je v priamom rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore“), nakoľko na zákonom stanovený objem elektriny si môže uplatniť doplatok, ktorý nikdy nemôže byť 0, pretože výpočet doplatku je stanovený v § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore. Navrhované znenie je teda v priamom rozpore s primárnou legislatívou, a preto ho nie je možné aplikovať. Daným ustanovením sa by sa poprela jedna z hlavných charakteristík obnoviteľných zdrojov, a to ich variabilita a nepredikovateľnosť.

Z

SSE-D § 7 ods. 4Navrhujeme vypustiť v § 7 ods. 4 Odôvodnenie: Navrhovaný odsek je v rozpore s platnou primárnou legislatívou. Prevádzkovateľ regionálne distribučnej sústavy je povinný merať elektrinu na vstupe alebo výstupe z a do distribučnej sústavy. V

Z

zmysle § 41 ods. zákona 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je výrobca povinný inštalovať meradlo na svorkách meradla na vlastné náklady. PDS nie je oprávnený inštalovať určené meradlo na svorkách generátora nakoľko meradlo sa nachádza na cudzom zariadení, resp. v areáli cudzej spoločnosti kam PDS nemá možnosť prístupu. Týka sa všetkých výrobcov, aj v MDS.

SSE-D § 4 ods. 2 písm. ak)Navrhujeme vypustiť z § 4 ods. 2 písm. ak) Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie je nezrozumiteľné a nejasné. Uvedená odvolávka odkazuje na povinnosť unbundlingu, ktorý musí každý prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy dodržiavať a v prípade jeho porušenia bude sankcionovaný. Nevidíme dôvod vymedzenia tohto ustanovenia, nakoľko v zmysle navrhovaného písm. am) sú oprávnenými nákladmi len tie, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 1 návrhu vyhlášky.

Z

SSE-D § 4 ods. 2 písm. al)Navrhujeme vypustiť z § 4 ods. 2 písm. al) Odôvodnenie: PDS je v zmysle zákona o energetike (zmena prostredníctvom zákona o energetickej efektívnosti) povinná realizovať rozvoj DS výlučne tak aby sa zlepšila energetická efektívnosť DS.Za týmto účelom sa predkladá zoznam opatrení, ktoré sa v tomto smere plánujú zrealizovať. Rovnako by sme chceli uviesť, že nie všetky náklady sú vynakladané len za účelom zlepšenia energetickej efektívnosti, ale takisto súvisia s plnením aj iných legislatívnych povinností ako napr. ochrana životného prostredia, ekológia, ochrany vtáctva a iné, ktoré však nemožno považovať za neoprávnený náklad.

Z

SSE-D § 4 ods. 2 písmená w) a x)Navrhujeme vypustiť z § 4 ods. 2 písmená w) a x) Odôvodnenie: Máme za to, že uvedené náklady by mali byť považované za oprávnené náklady, a preto

Z

navrhujeme ich presun do odseku 1.

SSE-D Príloha 1 tabuľka 2Príloha 1 tabuľka 2 Navrhujeme prehodnotiť navrhované doby technických životností majetku, nakoľko niektoré doby životností sú neprimerane dlhé a neodzrkadľujú reálnu životnosť. Odôvodnenie: Máme za to, že úradom navrhované doby životnosti niektorých druhov majetku sú neprimerane dlhé a nereflektujú ani technickú životnosť a ani platné normy. Napríklad doba životnosti elektromerov je viac ako dvojnásobne dlhšia ako doba životnosti podľa platných noriem.

Z

SSE-D § 4 odsek 1 písm. i)V § 4 odsek 1 v písmeno i) navrhujeme vypustiť slovné spojenie „v primeranej výške“ Odôvodnenie: Vyhláška ani žiadna iná legislatíva nedefinuje výraz „ v primeranej výške“. Pokiaľ nie je daný výraz jasne zadefinovaný môže vnášať do regulačného prostredia netransparentnosť a nediskriminačnosť, nakoľko pojem primeraná výška môže byť pre iný regulovaný subjekt iná. Preto navrhujeme daný výraz vypustiť.

Z

SSE-D V § 1 navrhujeme doplniť nové písm. s)V § 1 navrhujeme doplniť nové písm. s), ktoré znie: s) nadradenou sústavou prenosová sústava alebo regionálna distribučná sústava, do ktorej je pripojená miestna distribučná sústava; alebo miestna distribučná sústava, do ktorej je pripojená iná miestna distribučná sústava, pričom ročný objem toku elektriny je väčší z nadradenej miestnej distribučnej sústavy do inej miestnej distribučnej sústavy. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky používa v § 20 ods. 6 a 8 pojem „nadradená sústava“, pričom nie je zrejmé, čo je pod týmto pojmom myslené. Preto navrhujeme doplnenie definície tohto pojmu priamo do základných pojmov.

Z

SSE-D § 13 ods. 5 Z

V § 13 ods. 5 navrhujeme doplniť poslednú vetu: „Tarifu za prevádzkovanie systému bude účtovať organizátor krátkodobého trhu s elektrinou“ Odôvodnenie: Vítame zavedenie povinnosti účtovať tarifu za prevádzkovanie systému na celú koncovú spotrebu vrátane ostrovov, avšak nie je zrejmé, kto by mohol prevádzkovateľom ostrovnej prevádzky účtovať túto tarifu, nakoľko neexistuje zmluvný vzťah tak s prevádzkovateľom sústavy ako ani so subjektom zúčtovania.

SSE-D § 4 ods. 1 písm. d)V § 4 ods. 1 písm. d) navrhujeme vypustiť slovo „primerané“ Odôvodnenie: Tento výraz je nejednoznačný a v praxi nemerateľný. Ponechanie daného znenia môže spôsobovať rozdielny výklad a uplatňovanie čo sa považuje za primerané náklady v tomto smere. Navrhujeme ponechať znenie daného ustanovenia v znení ako bolo upravené v predchádzajúcej vyhláške.

Z

SŠHRSR celému materiálubez pripomienok

O

SZVT V § 7 ods. 11 písm. b) V § 7 ods. 11 písm. b) sa vypúšťa bod 5. Predmetné stanovenie sa vzťahuje na všetkých výrobcov elektriny, ktorí v kalendárnom roku predkladajú návrh ceny, bez rozlíšenia technológie. Z toho vyplýva, že v prípade schválenia tohto ustanovenia by sa povinnosť predkladať percentuálne posúdenie dodávky využiteľného tepla vzťahovala napríklad aj na veterné, solárne alebo vodné elektrárne. Tieto technológie nie sú spojené s výrobou a dodávkou tepla, predkladanie percentuálneho posúdenia výroby tepla je preto irelevantné. Nedodanie predmetného podkladu by však mohlo znamenať, že cenový návrh nebude považovaný zo strany Úradu za úplný. Posúdenie objemu využiteľného tepla je relevantné pre preukázanie oprávnenosti vyplatenia doplatku ale v žiadnom kroku nevstupuje do cenotvorby. Neexistuje racionálny dôvod, aby Úrad posúdenie

Z

percentuálneho podielu využiteľného tepla opakovane požadoval pri podávaní cenového návrhu, pretože percentuálne posúdenie dodávky využiteľného tepla nie je relevantné vo vzťahu k cenovej regulácii ale spadá do oblasti vecnej regulácie, ktorá nie je predmetom návrhu Vyhlášky.

SZVT § 8§ 8 znie (v celom rozsahu podľa znenia § 8 vyhlášky Úradu č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov). Od 1.3.2013 umožňuje zákon o podpore možnosť meniť príplatkom stanovenú cenu elektriny, t.j. meniť ju smerom nadol aj nahor. V minulosti bolo priamo z textu vyhlášky zrejmé pre aké typy technológií sa má príplatok uplatňovať, pričom vyhláška priamo upravovala aj samotné zvýšenie alebo zníženie ceny, čím bolo zabezpečené, že samotný návrh Úradu v tomto smere bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania s možnosťou uplatniť námietky a pripomienky ešte pred vydaním vyhlášky. Súčasný návrh Vyhlášky ale takúto možnosť popiera a samotné druhy technológií, pre ktoré sa bude príplatok uplatňovať a tiež výška príplatku nie sú známe a výrobca elektriny sa o nich dozvie až na základe oznámenia Úradu zverejneného na webovom sídle Úradu, pričom nebude možnosť namietať a ani sa k veci vyjadriť. Príplatok pritom priamo vplýva na cenu elektriny a predstavuje teda súčasť podmienok podpory elektriny, ktoré by sa nemali meniť. Zároveň samotná regulácia cez oznamovanie na webovom sídle Úradu nie je v súlade s pravidlami tvorby legislatívy. Návrat k zneniu, ktoré je platné v súčasnosti (pre regulačné obdobie 2012-2016) prispeje k transparentnosti rozhodovania Úradu. Uvedené predpoklady je potrebné zverejniť najmä z dôvodu „určenia nákupnej ceny paliva“ NCPP ktorú Úrad zohľadnil pri výpočte, keďže táto sa trhovým vývojom mení a regulované subjekty nakupujú svoje palivá za iné ceny ako „určené“.

Z

SZVT Všeobecne k materiáluSZVT navrhuje stiahnutie návrhu Vyhlášky z medzirezortného pripomienkového konania ako celého legislatívneho materiálu za účelom jeho prerokovania s odbornou verejnosťou, prepracovania a opätovného predloženia do medzirezortného pripomienkového konania. V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo dňa 14.1.2015v platnom znení, legislatívny materiál predkladaný do medzirezortného pripomienkového konania musí byť plnohodnotne posúdený aj z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na podnikateľské prostredie. Ak pritom predkladateľ materiálu identifikuje pozitívne alebo negatívne vplyvy, je povinný spracovať príslušnú analýzu podľa postupu, ktorý vyplýva z príslušných príloh citovanej jednotnej metodiky (viď kapitolu 4). Úrad v rámci doložky vplyvov návrhu Vyhlášky neidentifikoval žiadne negatívne vplyvy Vyhlášky na rozpočet resp. podnikateľské prostredie, a to napriek tomu, že je zrejmé, že náhle zavedenie regulačných odpisov bude viesť k značnej disproporcii medzi odpismi aplikovanými na účely výpočtu daňového základu a regulačnými odpismi vstupujúcimi do výpočtu regulovanej ceny príslušného regulovaného subjektu. Toto opatrenie bude mať za následok významný pokles príjmov regulovaných subjektov a teda aj pokles daňových príjmov štátu. Z uvedeného preto vyplýva, že Úrad nedostatočne posúdil zmeny spôsobu regulácie minimálne z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, čím nedodržal záväzné postupy tvorby legislatívy vyplývajúce z príslušných predpisov.

Z

SZVT § 23V § 23 sa vypúšťajú odseky 20 až 23. Doterajšie odseky 24 až 34 sa označujú ako odseky 20 až 30. Navrhuje sa vypustenie tých ustanovení vyhlášky, ktoré ustanovujú povinnosť výrobcu elektriny platiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, platbu za prístup do distribučnej sústavy

Z

(tzv. G-komponent). Rovnako sa navrhuje vypustiť takáto povinnosť na strane prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy vo vzťahu k zariadeniam pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Dôvody sú nasledovné: (a) v dôsledku uplatnenia platby za prístup výrobcu do sústavy je každá jednotka vyrobenej a spotrebovanej elektriny spoplatnená platbou za prístup do sústavy dvakrát (raz u výrobcu elektriny a raz u koncového spotrebiteľa), čo je v rozpore s princípom cenovej regulácie tejto regulovanej činnosti dlhodobo vykonávanej na báze „poštovej známky“; (b) systém spoplatnenia prístupu do sústavy zaťažuje aj tých výrobcov elektriny, ktorí de iure ani de facto nevyužívajú službu prístupu do sústavy, t.j. službu definovanú v ust. § 2 písm. a) bodu 12.2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako „právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“; takíto výrobcovia totiž fyzicky dodávajú elektrinu na výstupe zo svojich inštalácií (v odovzdávacích miestach) a nepotrebujú preto využívať službu distribúcie elektrinu definovanú v § 2 písm. b) bodu 4 zákona o energetike ako „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny“; (c) v súvislosti s argumentom uvedeným v predchádzajúcom písm. b) tiež uvádzame, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemá zákonnú právomoc ustanoviť platbu za prístup do sústavy pre výrobcov, ktorí túto službu nevyužívajú a nemajú na tieto účely uzavretú zmluvu o prístupe do prenosovej (distribučnej) sústavy a prenose (distribúcii elektriny) v zmysle ust. § 26 ods. 4 a 5 zákona o energetike; úrad je oprávnený regulovať len ceny tovarov a činností v sieťových odvetviach (§ 9 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach) a nie je oprávnený ustanovovať autoritatívne platby, ktoré nemajú povahu ceny ako peňažného protiplnenia za dodávaný tovar a poskytovanú službu (§ 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov); uvedené potvrdil svojim nálezom spis. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.6.2016 aj

Ústavný súd Slovenskej republiky.

SZVT § 7 ods. 13 V § 7 ods. 13 sa vypúšťajú slová „v roku t-1“. V zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podpore“) náleží výrobcovi s právom na podporu podpora od momentu uvedenia zariadenia do prevádzky resp. ukončenia rekonštrukcie či modernizácie, tzn. že z hľadiska schválenia ceny elektriny potenciálne už v roku t (§ 3 ods. 6). Za súladné so zákonom preto nemožno považovať určovanie ceny elektriny až v nasledujúcom roku.

Z

SZVT § 7V § 7 sa vypúšťajú odseky 21, 22 a 24. Doterajší odsek 23 sa označuje ako odsek 21. Ustanovenia navrhovaných odsekov 21 a 22 Vyhlášky nemajú oporu v zákone o podpore a upravujú podmienky podpory nad rámec zákonnej úpravy, čo je pre Vyhlášku ako podzákonný predpis vylúčené (článok 123 Ústavy SR). Ustanovenie odseku 24 návrhu Vyhlášky je takisto v priamom rozpore s ustanovením § 3 ods. 4 zákona o podpore, ktoré vyčerpávajúco upravuje rozsah elektriny, na ktorú možno uplatniť podporu doplatkom.

Z

SZVT § 9V§ 9 sa vypúšťajú odseky 4 až 8. Ustanovenia navrhovaných odsekov 21 a 22 Vyhlášky nemajú oporu v zákone o podpore a upravujú podmienky podpory nad rámec zákonnej úpravy, čo je pre Vyhlášku ako podzákonný predpis vylúčené (článok 123 Ústavy SR). V odseku 4 sa bez opory v zákone stanovuje pravidlo použitia nižšej ceny pri súbore technologických zariadení, v odsekoch 5 až 7 sa bez opory v zákone zavádza ďalší parameter znižujúci cenu elektriny (doplatok) pri rekonštruovaných a modernizovaných zariadeniach (koeficient objektivizácie) a v

Z

odseku 8 sa takisto bez opory v zákone stanovuje hranica 40 rokov prevádzky od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, alebo predchádzajúceho vykonania modernizácie alebo rekonštrukcie, pri ktorej sa podpora neznižuje vôbec.

TZS § 23V § 23 odsek 1 je chybná odvolávka na odsek 35, § 23 má iba 34 odsekov.

O

TZS § 7 ods.16V § 7 odsek 16 písmená a, b je uvedený pojem „priemerný inštalovaný výkon“, ktorý v definíciách nie je vysvetlený. Požadujeme doplniť definíciu tohto pojmu.

O

TZS § 9V § 9 nie je jasná logika znenia odsekov 5 a 8 – prečo pri rekonštrukcii novších zariadení, ktoré nemali v roku t – 1 určenú cenu sa cena určená podľa odsekov 1 a 2 znižuje a pri starých 40 ročných zriadeniach nie (a reálne sa javí, že v obidvoch prípadoch pôjde o nové zariadenia). V odseku 6 nie je jasné prečo sa má uplatniť koeficient ko – v súlade so znením § 6 odsek 4) zákona č.309/2009 Z. z. by sa pre subjekt ktorý mal určenú cenu v roku t - 1 mala cena meniť iba výraznej zmene ceny vstupných surovín. V § 9 odsek 7 je uvedený vzorec pre výpočet koeficientu objektivizácie chybný. Po dosadení reálnych hodnôt podľa definície je výsledkom nezmyselný údaj. Aj matematická logika vzorca je nesprávna – z prvej zátvorky vyplýva, že čím je vyšší podiel rekonštruovaných zariadení, tým je koeficient ko nižší.

O

TZS Príloha č.1V prílohe č. 1 tabuľka č. 2 sú niektoré definované doby životnosti majetku nereálne.

O

TZS Príloha č. 8V prílohe č. 8 sú zadefinované neodôvodnené dĺžky prevádzky jednotlivých

O

technologických zariadení. Požadujeme vysvetliť a odôvodniť.

ÚJDSR celému materiálubez pripomienok

O

ÚNMSSR K § 7 ods. 9 písm. d) Navrhujeme vypustiť odkaz na poznámku pod čiarou 35 a prislúchajúcu poznámku pod čiarou. Odôvodnenie: Účel merania je v § 8 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o metrológii“) formulovaný všeobecne, pričom zoznam druhov určených meradiel je uvedený v prílohe č. 1 k vyhláške č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov na základe splnomocnenia v § 8 ods. 5 zákona o metrológii. V tejto prílohe je oblasť použitia tiež formulovaná všeobecne. Preto nie je dôvod odkazovať na zákon o metrológii. Účel merania môže byť s návrhom ceny pre nové zariadenie výrobcu elektriny predložený, ale mal by byť odôvodnený z hľadiska potrieb predloženého návrhu vyhlášky, nie zákona o metrológii.

O

ÚNMSSR K § 4 ods. 1 písm. f)Navrhujeme za skratku „EEX“ vložiť slová „(European Energy Exchange)“. Odôvodnenie: Zosúladenie s textom návrhu vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike.

O

ÚNMSSR K § 1 písm. i)Navrhujeme za slová „určeným meradlom“ vložiť odkaz na poznámku pod čiarou, ktorý znie: „xy) § 5 písm. c) a § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.“.

O

ÚNMSSR K § 1 písm. k) a l) O

Odporúčame gramaticky upraviť znenie, nakoľko text písmen nemá charakter definície pojmov. Odôvodnenie: Gramatická pripomienka.

ÚNMSSR K celému materáluPri písaní vzorcov navrhujeme uplatňovať zásady ustanovené v slovenskej technickej norme STN ISO 80000-1 Veličiny a jednotky Časť 1: Všeobecne, najmä: - upraviť písanie znamienka pre násobenie, a to použiť krížik „ד alebo bodku v polovičnej výške „•“; na oboch stranách krížika alebo bodky musí byť medzera, - upraviť písanie symbolu percenta „%“, t. j. značka percenta „%“ sa píše za číselnou hodnotou, od ktorej sa oddeľuje medzerou. Navrhujeme skontrolovať správnosť a jednotnosť písania zavedených označení (skratiek) a ich indexov. Odôvodnenie: V súlade s STN 80 000-1 Veličiny a jednotky Časť 1: Všeobecne.

O

ÚNMSSR K § 27 ods. 1V bode 2.7. nie je zrejmé prečo sú uvedené dve hodnoty pre „KDZ“ (pričom „DZ“ sa píše ako dolný index) a čo znamenajú. Odôvodnenie: Spresnenie textu.

O

ÚNMSSR K § 8V odseku 1 uvádzacej vete a v odseku 3 odporúčame za slovo „Pznit“ vložiť medzeru. Odôvodnenie: Formálna pripomienka.

O

ÚNMSSR K § 7 ods. 9V písmene h) odporúčame vypustiť slovo „úradného“. Odôvodnenie: V súčasnosti platná metrologická legislatíva nepozná pojem „úradné overenie“.

O

ÚNMSSR K prílohe č. 4, tabuľke č. 1 - Výkaz prevádzkových nákladovV položke č. 13 a 19 navrhujeme pred slovo "meradiel" vložiť slovo "určených", ak je to relevantné. Odôvodnenie: Ide o spresnenie textu a zosúladenie s položkou č. 7 (príloha č. 4 tabuľka č. 1).

O

ÚNMSSR K prílohe č. 4 tabuľke č. 4V položke č. 23 odporúčame vypustiť slovo „ciachovanie“. Odôvodnenie: Pojem „ciachovanie“ sa v minulosti používal namiesto pojmu „overovanie“.

O

ÚNMSSR K prílohe č. 1V tabuľke č. 2 „Doby technických životností majetku pre stanovenie odpisov“ navrhujeme vypustiť položku „technické normy“ v prípade, ak sa pod týmto pojmom myslia technické normy podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Životnosť normy stanovená v predloženom návrhu na 50 rokov nie je opodstatnená, či už vo vzťahu k jej fyzickej životnosti, resp. primeranej úrovni jej parametrov vzhľadom na aktuálny stav vedy a techniky. Odôvodnenie: Sústava slovenských technických noriem, ktorej súčasťou sú aj prevzaté európske a medzinárodné normy, sa vytvára na základe súčasného stavu vedy a techniky a na základe harmonizácie s európskymi a medzinárodnými normami. Jej aktuálny stav sa zabezpečuje formou systematických previerok (5-ročný cyklus) a následných revízií. V súčasnom stave rýchleho technického rozvoja nie je možné predpokladať 50-ročnú životnosť normy či už po stránke vecnej ani fyzickej (tlačená alebo digitálna forma). Ak predkladateľ trvá na ponechaní tejto položky v tabuľke č. 2, navrhujeme stanoviť životnosť technickej normy porovnateľnú so životnosťou technickej dokumentácie.

O

ÚPVSRBez pripomienok.

O

ÚVO celému materiálubez pripomienok

O

Verejnosť § 23 ods. 1 - pripomienka O

chybná odvolávka Odôvodnenie V paragrafe 23 odsek 1 je chybná odvolávka na odsek 35, ktorý neexistuje.

Verejnosť § 7 ods. 16 – pripomienkadefinícia pojmu „priemerný inštalovaný výkon“ Odôvodnenie V § 7 odsek 16 písmená a, b je uvedený pojem „priemerný inštalovaný výkon“, ktorý v definíciách nie je vysvetlený. Požadujeme doplniť definíciu tohto pojmu.

O

Verejnosť Príloha č.8, Tabuľka č.1 Priemerná doba prevádzky zariadeniaDeklarované priemerné prevádzkové hodiny zariadení nezodpovedajú skutočnosti. Obmedzením prevádzkových hodín dôjde k poškodeniu prevádzkovateľov. Pri niektorých zariadeniach je rozdiel až 20% a teda možnosť dosiahnuť viac ako 8600 prevádzkových hodín. Odporúčame obmedzenie podľa §7 ods. 24 vypustiť alebo zreálniť hodnoty v prílohe č.8 tabuľka č.1.

O

Verejnosť § 9 ods. 2 písm. c) bod 4. a 5.Navrhovaná cena elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 je navrhovaná určením pevnou cenou v eurách na megawatthodinu v prípade z katalyticky spracovaného odpadu na úrovni 85,43 EUR/MWh a z termického štiepenia odpadov a jeho produktov na úrovni 71,81 EUR/MWh. Uvedený návrh URSO je v rozpore so záväzkom Slovenskej republiky výrazne znížiť objem skládkovaného odpadu do roku 2020. V samotnom materiály Program odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020 v bode 5.3. sa uvádza, že "Budovanie nových skládok odpadov na nebezpečný odpad a skládok odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný je nežiadúce a v priamom rozpore so záväzkami a cieľmi SR v oblasti odpadového hospodárstva." Ďalej v bode 5.2. sa uvádza, že "Možnosti vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov bude potrebné zvážiť vo väzbe na záväzok SR dosiahnuť do roku 2020 50 %-ný cieľ

O

recyklácie a nevyužitý potenciál zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré využívajú tuhé alternatívne palivá vyrobené z odpadov". Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme ponechať pevnú cenu elektriny vyrobenej z katalyticky spracovaného odpadu a z termického štiepenia odpadov a jeho produktov na úrovni ceny platnej do konca roka 2016 t.j. 99,82 EUR/MWh a 98,40 EUR/MWh.

Verejnosť §5 odst. (2)Navrhujeme do textu pre výpočet WACC (reálne miera výnosnosti regulačnej bázy aktív pred zdanením na regulačne obdobie) doplniť pre parameter RM príslušný popis a definíciu. Bez toho nie je možné vykonať korektne potrebný výpočet WACC, nakoľko tento parameter sa používa pre výpočet reálnej ceny vlastného kapitálu a vlastných zdrojov, ako i pre určenie celkovej rizikovej prémie.

O

Verejnosť §5 ods.2Navrhujeme doplniť: definíciu a popis RM, bez uvedeného nie je možné vykonať korektne potrebný výpočet WACC. Odôvodnenie: -parameter RM sa používa pre výpočet reálnej ceny vlastného kapitálu a vlastných zdrojov, v texte nie je definícia a popis; -parameter RM sa používa pre určenie celkovej rizikovej prémie.

O

Verejnosť § 5, odst. (2) Navrhujeme doplniť: definíciu a popis RM, bez uvedeného nie je možné vykonať korektne potrebný výpočet WACC. Odôvodnenie: -parameter RM sa používa pre výpočet reálnej ceny vlastného kapitálu a vlastných zdrojov, v texte nie je definícia a popis; -parameter RM sa používa pre určenie celkovej rizikovej prémie. pripomienka SOPK - zásadná

O

Verejnosť § 23, ods. 20Navrhujeme doplniť: text “a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 2 MW”

O

Odôvodnenie: Platba za prístup do distribučnej sústavy je definovaná ako paušálna a nezohľadňuje reálnu výrobu. Výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach je špecifická v tom, že ako jediný zdroj z obnoviteľných zdrojov môže byť mimo prevádzky aj niekoľko mesiacov v roku, z dôvodu nedostatku vody. -podľa zákona 309/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov, § - 3, ods. (1), písm (a), bod 2. je jednou z foriem podpory je prístup do sústavy. Spoplatnenie tohto druhu podpory je v rozpore z účelom zákona a smeruje nad jeho rámec , ide o zhoršenie podmienok v rozpore so zámerom zákona zlepšovať podmienky pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pripomienka SOPK - zásadná

Verejnosť § 23, ods. 21Navrhujeme doplniť: text “a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 2 MW” Odôvodnenie: Platba za prístup do distribučnej sústavy je definovaná ako paušálna a nezohľadňuje reálnu výrobu. Výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach je špecifická v tom, že ako jediný zdroj z obnoviteľných zdrojov môže byť mimo prevádzky aj niekoľko mesiacov v roku, z dôvodu nedostatku vody. -podľa zákona 309/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov, § - 3, ods. (1), písm (a), bod 2. je jednou z foriem podpory je prístup do sústavy. Spoplatnenie tohto druhu podpory je v rozpore z účelom zákona a smeruje nad jeho rámec , ide o zhoršenie podmienok v rozpore so zámerom zákona zlepšovať podmienky pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. pripomienka SOPK zásadná

O

Verejnosť § 9, ods. (1), písm. a) a d)Navrhujeme ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: -navrhované zníženie výkupných cien elektrickej energie stanovených pre obnoviteľné zdroje energie o cca 23 - 30% voči doposiaľ platným pevným cenám by malo podstatný dopad na rozvoj a modernizáciu obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Z toho dôvodu

O

navrhujeme ponechať výšku pevných cien OZE na súčasnej úrovni. - navrhované zníženie pevných výkupných cien z obnoviteľných zdrojov energie, môže podstatne obmedziť národné ciele pre podiel energie z OZE podľa Prílohy 1 Smernice EP a Rady 2009/28/ES, ktoré boli stanovené pre Slovenskú republiku do roku 2020. --značná časť obnoviteľných zdrojov energie je nezávislých od distribučných sústav a môžu zabezpečiť samostatnosť dodávok energií pre priemyselné firmy, poprípade aj pre iných odberateľov a tým znížiť závislosť od dodávok z cudzích zdrojov (na Slovensku i zo zahraničia), najmä z fosílnych palív. -podstatné zníženie pevných cien v novom regulačnom období značne ovplyvní pripravované modernizácie viacerých v súčasnej dobe prevádzkovaných obnoviteľných zdrojov energie. Prevádzkovatelia strácajú dôvod na modernizáciu neefektívnych energetických zdrojov, nakoľko sa predlžuje dĺžka návratu investície, čo nie je v súlade so Zákonom č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a tiež so Smernicou 2012/27/EU EP a Rady. --navrhujeme ponechať ceny tak, ako boli stanovené poslednou príslušnou vyhláškou, zníženie nemá oporu v žiadnom ekonomickom pozadí, naopak je brzdou podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, tvorca vyhlášky v iných súvislostiach podrobne zdôvodňuje každý výpočet, resp. cenové relácie, v tomto prípade ide o razantné zníženie ceny na MWh bez akejkoľvek dôvodnej súvislosti, ide o zhoršenie podmienok v rozpore so zámerom legislatívy zlepšovať podmienky pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pripomienka SOPK - zásadná

Verejnosť § - 12Navrhujeme tarify za jednotlivé výroby elektriny, doteraz zahrnuté do názvu ustanovenia § - 12, spolu, rozčleniť do paragrafových znení zvlášť, t. j.: § - 12 Postup určenia a uplatnenia tarify za výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie § - 13 Postup určenia a uplatnenia tarify vysoko účinnou kombinovanou výrobou § - 14 Postup určenia a uplatnenia tarify z domáceho uhlia

O

§ - 15 Postup určenia a uplatnenia tarify za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou - k týmto priradiť obsahovo náležiace doterajšie odseky ustanovenia § - 12 so zodpovedajúcim číslovaním a následné číslovanie paragrafov návrhu vyhlášky v rade vyposúvať nahor. Odôvodnenie: - obsahová dôležitosť a zásadná rozdielnosť podstaty taríf za jednotlivé výroby vyžaduje rozlíšenie zaradením pod paragrafové ustanovenia, forma zaradenia len pod odseky je nedostatočná; - všeobecný praktický dosah vyhlášky v praxi musí jasne definovať zdroj poplatkov jednotlivých výrobcov, odbornej i laickej verejnosti musí byť zrejmý rozdiel medzi jednotlivými výrobcami, ako je napr. výroba z uhlia, resp. z obnoviteľného zdroja; - verejnosť musí mať dostatok informácií o tokoch ich platieb za energie, napr. pri pomenovaní Jednotlivých položiek za dodávku el. energie konečným spotrebiteľom; - jednotliví výrobcovia nemôžu byť zaraďovaní do jednej skupiny, je to v rozpore s rozlíšením a následne určením priorít v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi celosvetových trendov, spoločnosti i jednotlivcov; - a prakticky - pre koncového spotrebiteľa je údaj zaradenia výrobcov do jednej skupiny zavádzajúci, pretože vyvoláva v ňom asociácie, že cena za tarifu za výrobu z obnoviteľných zdrojov je neúmerne vysoká. U verejnosti vyvoláva dojem, že platí príliš vysokú cenu za OZE z dôvodu výroby v OZE a následne uvedená skutočnosť stavia všetkých výrobcov obnoviteľných zdrojov energie do nepriaznivého svetla. Uvedené je v rozpore s filozofiou podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, keďže súčasťou ceny za tarifu je aj napr. podpora výroby elektrickej energie z fosílnych palív. - navrhujeme, aby v cene za OZE bol uvedený podiel za reálnu ročnú výrobu z OZE, nie z inštalovaného výkonu v OZE. Ako vzor môže poslúžiť údaj o výrobe jednotlivých zdrojov za rok 2015 pripomienka SOPK - zásadná

Verejnosť §12Navrhujeme tento bod rozdeliť v paragrafovom znení s presným postupom výpočtu

O

a určením zodpovednosti za odchýlku podľa konkrétneho účastníka trhu s elektrinou, ktorý si zvolil prenesenú zodpovednosť za odchýlku. Týmto spôsobom sa sprehľadnia toky a podmienky podpory pre jednotlivé výrobné zdroje elektriny. Spôsob výpočtu a výška jednotlivých samostatných taríf umožnia do budúcnosti objektívne posúdiť a analyzovať ich výšku ako i zverejniť skutočnú podporu na všetky výrobné energetické zdroje energií na Slovensku pre odbornú i laickú verejnosť. Je zavádzajúce a neprehľadné, keď podpora obnoviteľných zdrojov energie je pomiešaná s podporou vo všeobecnom hospodárskom záujme pre výrobu elektriny z domáceho uhlia (fosílne palivo).

Verejnosť § 7, ods. (16), písm. d)Navrhujeme vymazať: text „z 50 % hodnoty a text “so splatnosťou úveru 10 rokov”. Odôvodnenie: -nie je dôvod obmedzovať výšku úroku, keďže celý úver bol použitý na realizáciu investície. pripomienka SOPK - zásadná

O

Verejnosť § 7, ods. (24)Navrhujeme vymazať: text celého odseku. Odôvodnenie: -hodnoty prevádzkových hodín v prílohe č. 8, tabuľke č. 1, sú určené bez akéhokoľvek zdôvodnenia, elektrická energia vyrobená „naviac“ nemôže byť zbavená podpory doplatkom. Text ustanovenia je v priamom rozpore so zákonom č. 309/2009 Z. z., ktorého zámerom je podporiť obnoviteľné zdroje, zatiaľ čo navrhované znenie priamo nabáda k zníženiu výroby, keďže jej nadbytok nad teoretickú hranicu má za následok podporu rovnej 0. Podľa zákona 309/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov § 3, ods. (1), písm (c) je jednou z foriem podpory je podpora doplatkom. Obmedzenie, za akých podmienok je doplatok rovný 0 je v rozpore s týmto zákonom aj preto, že zákon takúto hodnotu nepozná a vyhláška nesmie ísť proti, resp. nad rámec zákona. pripomienka SOPK - zásadná

O

Verejnosť § 9, ods. (4), (5), (6), (7), (8) O

Navrhujeme vymazať: text uvedenných odsekov Odôvodnenie: - ide opäť o zhoršenie podmienok v rozpore s požadovaným zámerom legislatívy zlepšovať podmienky pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. pripomienka SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) - zásadná

Verejnosť §7 ods. (24)Navrhujeme vypustiť celý bod, vrátane Prílohy č. 8, Tabuľka č. 1. Pripravované obmedzenie prevádzky OZE je v rozpore s ustanovením §3 Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V návrhu sa neuvádza akým spôsobom a za akých podmienok boli vypočítané a stanovené priemerné prevádzkové hodiny pre jednotlivé druhy obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň strata doplatku, pri nedodržaní uvedenej priemernej dobe prevádzky zariadenia na výrobu elektriny podľa Prílohy č. 8, Tabuľky č. 1, je diskriminačná pre jednotlivé druhy OZE, ktoré sú týmto obmedzované v prevádzke. Tento bod úplne odporuje čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, na takúto úpravu chýba zmocnenie v zákone.

O

Verejnosť §7 ods. (16), b)Navrhujeme vypustiť časť textu: "a doby prevádzky podľa prílohy č. 8 tabuľky č. 1", nakoľko je text diskriminačný pre jednotlivé druhy OZE, ktoré týmto majú obmedzenú plnú prevádzku a znemožňujú efektívne využitie zdroja. Tento bod úplne odporuje čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, na takúto úpravu chýba zmocnenie v zákone.

O

Verejnosť Pripomienka k § 16 bod (7):Navrhujeme, aby sa výpočet rezervovanej kapacity pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy pre spoločnosti spĺňajúce podmienky pre KvD nemenil, t.j. vypočítaval sa tak ako doteraz z hodnoty

technického maxima uvedeného vo výpočte KvD. Zdôvodnenie: Súčasný návrh znenia § 16 bod (7) pre našu spoločnosť znamená výrazné navýšenie platieb za prístup do siete - navýšenie o viac ako 50%, čo je pre našu firmu likvidačné. Už v súčasnosti energeticky náročné výroby v SR platia prakticky najvyššie poplatky súvisiace s prenosom el. energie v EU. Takéto ďalšie navýšenie poplatkov by znamenalo ďalšie zhoršenie konkurencieschopnosti oproti výrobcom v ostatných krajinách EU. Už v súčasnosti platíme celkové poplatky súvisiace s dodávkou el. energie a do NJF približne trikrát vyššie ako v priemyselných krajinách EU (Nemecko, Francúzsko). Ich ďalšie zvýšenie by neznamenalo len stratu zamestnanosti pre cca 500 priamych zamestnancov, ale aj straty pre štátny rozpočet, sociálne a zdravotné poisťovne. Ročné platby OFZ do týchto organizácií predstavujú 12 až 13 mil. eur..

Verejnosť V prílohe č.8 tab. 1 - pripomienkaneodôvodnená, nezákonná doba prevádzky zariadenia výrobcu elektriny pre podporu vyrobenej elektriny Odôvodnenie Príloha č. 8 v tabuľke č. 1 neodôvodnene definuje doby prevádzky pre výkup podporovanej elektriny vyrábanej v jednotlivých technologických zariadeniach, preto požadujeme vypustiť prílohu z vyhlášky.

O

Verejnosť V prílohe č.1 tab. 2 - pripomienkanereálne definované doby životnosti majetku Odôvodnenie V Prílohe č. 1 Tabuľka č. 2 sú nereálne definované doby životnosti majetku.

O

Verejnosť § 7 ods.2 pís. b - pripomienkaponechať v platnosti pôvodné znenie z Vyhlášky 221/2013 Odôvodnenie Plán investícií a plán odpisovania považujeme za dodatočnú administratívnu záťaž, keďže je súčasťou primárnych verejne dostupných výkazov subjektu.

O

Verejnosť § 4 ods.1 pís. g - pripomienkaponechať v platnosti súčasne znenie 221/2013 text je v rozpore z ustanoveniami Zákona o dani z príjmov, zrušiť tabuľku č.2 v prílohe č.1. Odôvodnenie zaraďovať majetok podľa prílohy č. 1 a tabuľky č. 2 je v rozpore s platnou legislatívou, subjekty podnikania sú povinné dodržiavať odpisové plány pre stanovenie účtovných odpisov, pre daňové odpisy platí zákon o dani z príjmov, nevidíme žiadne opodstatnenie a účel, aby sa životnosť zaradení do odpisových tried uskutočňovalo inak ako v zmysle platnej legislatívy.

O

Verejnosť § 7 ods. 4 – pripomienkaSporná povinnosť inštalovať určené meradlo prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, pretože táto povinnosť vyplýva z § 41 ods.(1) Zákona č.251/2012 Z.z. pre výrobcu elektriny, a nie pre prevádzkovateľa RDS. Odôvodnenie Z nejasného výkladu § 7 ods. 4 vyplýva sporná povinnosť inštalovať určené meradlo na svorky generátora prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Z § 7 odsek 9 písmeno h ale napr. táto povinnosť pre nového výrobcu nevyplýva. Je potrebné spresniť znenie § 7 ods. 4 kvôli jednoznačnému výkladu a zosúladenia s platnou legislatívou.

O

Verejnosť § 8 ods. 1 – zásadná pripomienkaUrčenie príplatku zohľadňujúceho vývoj ceny primárneho paliva. Odôvodnenie Do vzorca pre výpočet príplatku v eurách na jednotku množstva elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je potrebné doplniť koeficient, ktorý bude zohľadňovať podiel palivových nákladov z celkových nákladov. Cenu elektriny neurčujú len náklady na primárne palivo, ale aj ostatné náklady, teda ak sa cena paliva zmení, neznamená to priamy dopad do ceny vyrábanej elektriny. Doplnenie ustanovenia rovnako platí pre pokles aj pre nárast príplatku zohľadňujúceho vývoj ceny paliva.

O

Verejnosť § 23 ods. 20 - pripomienkaustanovenie ods. 20 je potrebné zosúladiť s Rozhodnutím Ústavného súdu SR Odôvodnenie V prípade zdrojov OZE, uvedených do prevádzky pred pripomienkovanej vyhlášky, ak výrobca nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy je potrebné zamedziť tomu, aby prevádzkovatelia RDS podmieňovali uzatvorenie zmluvy na doplatok a krytie strát uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy

O

Verejnosť §9 odst. (1)Výkupne ceny elektrickej energie pre obnoviteľné zdroje energie navrhujeme ponechať na úrovni rok 2016, nakoľko ich zníženie bude mať podstatný dopad na rozvoj a prevádzku týchto zdrojov na Slovensku. Navrhované zníženie pevných výkupných cien, môže podstatne obmedziť národné ciele pre podiel energie z OZE podľa Prílohy 1 Smernice EP a Rady 2009/28/ES, ktoré boli stanovené pre Slovenskú republiku do roku 2020. Podstatné zníženie pevných cien v novom regulačnom období značne ovplyvní pripravované modernizácie viacerých v súčasnej dobe prevádzkovaných obnoviteľných zdrojov energie. Prevádzkovatelia strácajú dôvod na modernizáciu neefektívnych energetických zdrojov, nakoľko sa predlžuje dĺžka návratu investície, čo nie je v súlade so Zákonom č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti a tiež so Smernicou 2012/27/EU EP a Rady. Zníženie výkupných cien sa výrazne premietne do návratnosti investične náročných obnoviteľných zdrojov, ktoré významne podporujú ochranu životného prostredia (neprodukujú žiadne škodlivé emisie - skleníkové plyny), napr. malé vodné elektrárne a geotermálne energetické zdroje.

O

Verejnosť § 7 ods. 16 - zásadná pripomienkavypustiť celý ods. 16 text je v rozpore z ustanoveniami §3 Zákona č.309/2009 Z.z. o

O

podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie Zákona č.309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov pojednáva o spôsobe a podmienkach podpory výroby elektriny v §3, pričom text odst. 16 je v rozpore s jeho ustanoveniami a zavádza nový pojem „priemerný inštalovaný výkon“, ktorý primárna legislatíva nepozná.

Verejnosť § 7 ods. 24 - zásadná pripomienkavypustiť celý ods. 24 text je v rozpore z ustanoveniami §3 Zákona č.309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie Text odst. 24 priamo súvisí s textom odst. č. 16, ktorý navrhujeme celý vypustiť.

O

Verejnosť § 9, ods. (1), písm. a) a d)zásadná pripomienka Navrhujeme ponechať pôvodné znenie.

O

Verejnosť § 7, ods. (16), písm. d)zásadná pripomienka Navrhujeme vymazať: text „z 50 % hodnoty a text “so splatnosťou úveru 10 rokov”. Odôvodnenie: -nie je dôvod obmedzovať výšku úroku, keďže celý úver bol použitý na realizáciu investície.

O

Verejnosť § 7, ods. (24)zásadná pripomienka Navrhujeme vymazať: text celého odseku. Odôvodnenie: -hodnoty prevádzkových hodín v prílohe č. 8, tabuľke č. 1, sú určené bez akéhokoľvek zdôvodnenia, elektrická energia vyrobená „naviac“ nemôže byť zbavená podpory doplatkom. Text ustanovenia je v priamom rozpore so zákonom č. 309/2009 Z. z., ktorého zámerom je podporiť obnoviteľné zdroje, zatiaľ čo navrhované znenie priamo nabáda k zníženiu výroby, keďže jej nadbytok nad

O

teoretickú hranicu má za následok podporu rovnej 0. Podľa zákona 309/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov § 3, ods. (1), písm (c) je jednou z foriem podpory je podpora doplatkom. Obmedzenie, za akých podmienok je doplatok rovný 0 je v rozpore s týmto zákonom aj preto, že zákon takúto hodnotu nepozná a vyhláška nesmie ísť proti, resp. nad rámec zákona.

Verejnosť § 9 ods. 7 – pripomienkazlý vzorec Odôvodnenie V paragrafe 9 odsek 7 je uvedený vzorec pre výpočet koeficientu objektivizácie chybný. Po dosadení reálnych hodnôt podľa definície je výsledkom nezmyselný údaj.

O

VSD, a.s. §36 §36 – odkazuje na viacerých miestach na §39, správne má byť §35

Z

VSD, a.s. §39Navrhujeme bodku na konci nahradiť čiarkou, a pokračovať textom: „odo dňa priradenia príslušnej distribučnej sadzby zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy v súlade s prevádzkovým poriadkom“ Odôvodnenie: Vzorový prevádzkový poriadok vydaný zo strany Úradu, ako následne aj prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav, obsahujú postup, akým spôsobom sa o pridelenie sadzby žiada, a ako regulovaný subjekt sadzbu pridelí. Navrhujeme preto zaviesť odkaz na tento dokument, aby sa zabezpečil jednotný a nediskriminačný postup regulovaných subjektov, a takisto aby bol jasne definovaný čas, od kedy sa distribúcia považuje za distribúciu pre domácnosti. To môže byť len dňom pridelenia sadzby, a nie dňom, keď správca niečo prevádzkovateľovi sústavy uvedie, pričom v návrhu vyhlášky nie je definovaná ani forma takéhoto „uvedenia“.

Z

VSD, a.s. §4 ods. 1 Navrhujeme doplniť písm. n) režijné náklady. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť

Z

chýbajúci druh oprávneného nákladu. Bez doplnenia tohto druhu nákladov by bolo problematické zaradiť náklady na právne služby, náklady na zabezpečenie zákazníckej linky a pod. do oprávnených nákladov.

VSD, a.s. §16 ods. 12Navrhujeme doplniť poslednú vetu „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav neplatia platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu“. Odôvodnenie: Nakoľko sa rezervovaná kapacita neobjednáva, nemá význam sankcionovať jej prekročenie.

Z

VSD, a.s. §17 ods. 5Navrhujeme doplniť poslednú vetu „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav neplatia platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu“. Odôvodnenie: Nakoľko sa rezervovaná kapacita neobjednáva, nemá význam sankcionovať jej prekročenie.

Z

VSD, a.s. §23 ods. 10Navrhujeme na koniec poslednej vety doplniť text: „pričom pre rok 2017 sa obmedzenie medziročnej zmeny na 1% neaplikuje“. Odôvodnenie: Vzhľadom na súčasný podiel výnosov z platieb za rezerváciu výkonu na celkových výnosoch by dosiahnutie maximálneho limitu 80% nebolo možné za navrhovaného znenia cenovej vyhlášky ani za nasledujúcich 20 rokov. Návrh je zároveň v súlade s návrhom Regulačnej politiky na regulačné obdobie 2017-2021, v ktorej úrad prezentuje zámer „Pre užívateľov distribučnej sústavy priamo pripojených do distribučnej sústavy vytvárať podmienky pre možnosť uplatniť jednozložkovú cenu za distribúciu v €/MW (v €/kW)“.

Z

VSD, a.s. §24 ods. 3 písm. j), k) a l)Navrhujeme odstránenie nových parametrov SPE, SLA a STS . Odôvodnenie: Z

Z

dôvodovej správy nie je zrejmý ich dôvod zavedenia. Dôvodová správa len konštatuje ich zavedenie. Navyše v prípade prevádzkovateľa prenosovej sústavy ÚRSO neustanovuje odpočítavanie 50% zo žiadnych dodatočných výnosov.

VSD, a.s. §24 ods. 2 a 3Navrhujeme opraviť zmätočné označenia vo vzorcoch a popisoch pre CDE, VVD a PN: (2) Schválená alebo určená zložka maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na príslušnej napäťovej úrovni CDEHN,t na rok t v eurách na jednotku množstva elektriny zohľadňujúca náklady a primeraný zisk vlastnej distribúcie elektriny vypočítaná podľa vzorca CDEhn,t=(VVDhn+1,t + VVDhn,t)/ VystEHN,t kde a) VystEHN,t je plánované množstvo distribuovanej elektriny v jednotkách množstva elektriny na rok t vystupujúce z príslušnej napäťovej úrovne vypočítané podľa vzorca VystEHN,t = VystEOHN,t + VystETRHN,t kde 1. VystEOHN,t je plánované množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny na rok t distribuované na príslušnej napäťovej úrovni koncovým odberateľom elektriny a prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy vypočítané ako ročný priemer zo súčtu skutočného príslušného množstva elektriny za roky t-3 až t-2, očakávaného príslušného množstva za rok t-1 a plánovaného príslušného množstva za rok t a t+1, 2. VystETRHN,t je plánované množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny na rok t vystupujúce z príslušnej napäťovej úrovne do transformácie na nižšiu napäťovú úroveň vypočítané ako ročný priemer zo súčtu skutočného príslušného množstva elektriny za roky t-3 až t-2, očakávaného príslušného množstva za rok t-1 a plánovaného príslušného množstva za rok t a t+1, b) VVDHN+1,t je alikvotná časť povolených nákladov a zisku za distribúciu elektriny v eurách na rok t priradených z vyššej napäťovej úrovne podľa vzorca VVDHN+1,t=CDEHN+1,t x VystETRHN+1,t kde 1. CDEHN+1,t je zložka maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na vyššej napäťovej úrovni na rok t v eurách na jednotku

Z

množstva elektriny; PNHN+1,t sa na vstupe do napäťovej úrovne VVN rovná nule, 2. VystETRHN+1,t je plánované množstvo elektriny v jednotkách množstva elektriny na rok t vystupujúce z vyššej napäťovej úrovne HN+1 do transformácie na napäťovú úroveň HN vypočítané ako ročný priemer zo súčtu skutočného príslušného množstva elektriny za roky t-3 až t-2, očakávaného príslušného množstva za rok t-1 a plánovaného príslušného množstva za rok t a t+1, c) VVDHN,t sú schválené alebo určené náklady a zisk za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny v eurách na rok t na napäťovej úrovni, okrem alikvotnej časť povolených nákladov a zisku za distribúciu elektriny priradených z vyššej napäťovej úrovne, vypočítané podľa odseku 3. k odseku 3: vzorec na výpočet nákladov uvedený v ustanovení §24 odsek 3 navrhujeme označiť VVDHN,t vzhľadom na skutočnosť, že jeho aktuálne označenie nezodpovedá označeniu a popisu parametrov v písm. a) až c) predmetného ustanovenia. Zároveň navrhujeme zo vzorca v ustanovení §24 odsek 3 vynechať parametre 0,5xSPEHN,t ; 0,5xSLAHN,t ; 0,5xSTSHN,t Odôvodnenie: Označenie vo vzorci nezodpovedá označeniu a popisu parametrov v písm. a) až c) predmetného ustanovenia.

VSD, a.s. §23 ods. 7Navrhujeme ponechanie súčasných sadzieb pre domácnosti a pre podnikateľov. Odôvodnenie: Neexistuje žiadna dopadová štúdia prechodu zo súčasných sadzieb na nové sadzby ani prechodné obdobie. Nie je kvantifikovaný dopad prechodu domácností z platby za odberné miesto na platbu za istič. Domácnosti historicky nemajú uzatvorené zmluvy o pripojení, ak boli pripojené do roku 2005. To znamená, že chýba analýza, koľko domácností má relevantnú hodnotu ističa v zmluve o pripojení a tým pádom relevantná databáza amperických hodnôt ističov pre domácnosti.

Z

VSD, a.s. §36 a §37 Z

Navrhujeme ponechať koeficient výšky spoluúčasti žiadateľa o pripojenie OZE/VÚKVET na súčasnej hodnote 0,98. Odôvodnenie: Predkladateľ v dôvodovej správe neuviedol príčinu zníženia spoluúčasti týchto vybratých skupín výrobcov z hodnoty 0,98 na hodnou 0,95.

VSD, a.s. §12 Navrhujeme ponechať súčasnú jednu tarifu za prevádzkovanie systému a nerozdeľovať ju na 4 zložky (tarifa na podporu výroby elektriny z OZE, tarifa na podporu výroby elektriny z VÚ KVET, tarifa na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a tarifu za činnosť OKTE). Odôvodnenie: Nové navrhované tarify nie sú v súlade s primárnou legislatívou.

Z

VSD, a.s. § 4 ods. 2 f) Navrhujeme preradiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) do kategórie ekonomicky oprávnených nákladov (§ 4 ods. 1), a to minimálne v rozsahu nákladov na príspevky na DDS pre zamestnancov regulovaných subjektov, ktorí vykonávajú prácu v rizikových kategóriách 3 a 4. Odôvodnenie: Zákon č. 650/2004 Z.z. o DSS v aktuálnom znení a naň nadväzujúce predpisy totiž ukladajú zamestnávateľovi zákonnú povinnosť prispievať zamestnancom v rizikových kategóriách 3 a 4 na DDS v objeme minimálne 2 % z vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu. Zákonom vyvolané náklady by mali byť adekvátne reflektované ako uznané náklady nakoľko regulovaný subjekt nemá možnosť ich nijako ovplyvniť a ani o ich vzniku nerozhoduje.

O

VSD, a.s. §5 Navrhujeme spresniť spôsob určenia hodnoty WACC a určiť ho na úroveň vo výške 7,51%. Odôvodnenie: Z návrhu nie je jasné, akým spôsobom je určený parameter WACC. Navrhujeme použiť reálnu cenu cudzích zdrojov vo výške 4,21% a reálnu cenu vlastného kapitálu a vlastných zdrojov vo výške 8,32%. Tieto hodnoty sú

Z

určené a detailne zdôvodnené českým regulačným úradom. Pri zachovaní podielu cudzieho a vlastného kapitálu podľa ÚRSO predpokladov a súčasnej dani z príjmov by nominálna hodnota WACC pred zdanením bola na úrovni 7,51%.

VSD, a.s. §25 ods. 3 a 5Navrhujeme stanoviť v ods. 3 písm. b) hodnotu kt vo výške 7% na celé regulačné obdobie. Navrhujeme zmeniť XSHN,n v ods. 5 nasledovne: VVN: 0,1% VN: 1,0% NN: 1,0% Odôvodnenie: Navrhujeme zafixovanie koeficientu za diagram na úrovni 7%. Krivka strát nikdy nebude rovná pásmová čiara, ďalšie znižovanie koeficientu by išlo pod úroveň reálnych nákladov na nákup krivky strát. V porovnaní so skutočnou krivkou strát je úroveň 7% je na hranici akceptovateľnosti. Na napäťovej úrovni NN už dosiahla výška povolených strát úroveň skutočných strát, ktoré aj napriek ich znižovaniu klesajú už len veľmi pomaly. Môže za to vysoký koeficient efektívnosti XS (5%) ktorý znamenal prudký pokles povolených strát v tomto regulačnom období. Aj aplikácia úradom navrhovaných 2% počas nasledujúceho regulačného obdobia by viedla k poklesu povolených strát NN pod úroveň skutočných strát. Skutočné straty na NN nie je možné znižovať donekonečna bez nezanedbateľných nákladov prevyšujúcich prínos z ďalšieho zníženia strát.

Z

VSD, a.s. §23 ods. 17Navrhujeme text „do 20. dňa“ nahradiť textom „do posledného kalendárneho dňa daného mesiaca obdobia, na ktoré je rezervovaná kapacita dohodnutá“. Odôvodnenie: Aplikačná prax a zosúladenie s platným cenníkom distribúcie, v zmysle ktorého je zmluvný partner oprávnený požiadať o zmenu typu alebo hodnoty rezervovanej kapacity najneskôr „do posledného kalendárneho dňa daného mesiaca obdobia, na ktoré je rezervovaná kapacita dohodnutá.“

Z

VSD, a.s. §23 ods. 12, 14 a 15Navrhujeme upraviť a zosúladiť uvedené odseky. Odôvodnenie: §12 nedefinuje 3-

Z

mesačnú rezervovanú kapacitu, pričom §14 uvádza že je možné 3-mesačnú rezervovanú kapacitu dojednať. A následne §15 neumožňuje prechod na 3-mesačnú rezervovanú kapacitu pre existujúcich odberateľov.

VSD, a.s. §7 ods. 4, 9 a 11Navrhujeme v uvedených odsekoch zmeniť meranie ostatnej vlastnej spotreby na meranie technologickej vlastnej spotreby: 4) Podkladom podľa odseku 2 pre zariadenie na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 100kW je aj záznam o inštalácii určeného meradla prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na účely merania vyrobenej elektriny na svorkách inštalovaného generátora v zariadení na výrobu elektriny a technologickej vlastnej spotreby elektriny 9) písm. h) zoznam určených meradiel inštalovaných na svorkách generátora, na meranie technologickej vlastnej spotreby elektriny, ak nejde o určené meradlo prevádzkovateľa distribučnej sústavy, spolu s informáciami o type a výrobnom čísle určeného meradla, o počiatočnom stave počítadiel a odpočtových násobiteľoch; ak sú súčasťou meracej súpravy aj meracie transformátory napätia a prúdu, musia byť súčasťou tohto zoznamu aj štítkové údaje týchto transformátorov spolu s dátumom úradného overenia. 11) písm. b) bod 1. spôsobe merania vyrobenej elektriny na svorkách každého generátora elektriny, meraní technologickej vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny a ostatnej vlastnej spotreby elektriny Navrhujeme doplniť nové písmeno d): 11) písm. d) Ak výrobca nevytvorí také podmienky merania technologickej vlastnej spotreby, aby pre každý generátor mohla byť technologická vlastná spotreba meraná v jednom alebo najviac v dvoch meracích bodoch, za technologickú vlastnú spotrebu sa pre účely odseku 11 bod 2 písm. a) a pre účely podpory doplatkom v zmysle osobitného predpisu (Zákon č. 309/2009) sa bude považovať hodnota zodpovedajúca 0,1 násobku celkového vyrobeného množstva elektriny. Odôvodnenie: Navrhujeme meranie len technologickej vlastnej spotreby výroby s tým, že ostatná vlastná spotreba výrobcu sa určí výpočtom na

Z

základe ostatných meraných zložiek vnútornej bilancie výrobcu. Evidencia (výkazníctvo) ostatnej vlastnej spotreby má svoje nespochybniteľné opodstatnenie najmä pri zabezpečovaní regulovanej činnosti OKTE, keďže OVS je súčasťou spotreby na ktorú sa aplikujú TPS a TSS. Zabezpečenie merania ostatnej vlastnej spotreby u výrobcu elektriny môže byť náročné na počet použitých meradiel a zložitosť merania v technológii výrobcu. Náročnosť merania a náklady s tým spojené môžu prevýšiť všeobecný prínos merania množstiev elektriny pre OVS, teda môžu pôsobiť kontraproduktívne. Uvedené platí zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že ak budú merané všetky zložky vnútornej bilancie výrobcu, budú vznikať tzv. reziduálne množstvá elektriny. Reziduálne množstvo vznikne napríklad vtedy, ak od nameraného množstva elektriny na svorkách generátora sa odpočíta nameraná technologická vlastná spotreba, nameraná ostatná vlastná spotreba a dodávka do sústavy, do ktorej je výrobca pripojený. Vnútorná bilancia sa takmer nikdy nebude rovnať nule z dôvodu povolenej tolerancie presnosti použitých určených meradiel a môže nadobúdať aj záporné hodnoty. Reziduálne množstvá elektriny, ak budú kladné, budú mať charakter „strát výrobcu“ elektriny. Keďže straty u výrobcu elektriny sa v regulačnej praxi neuplatňujú, ich matematická existencia bude pôsobiť zmätočne. Navrhujeme preto, aby ostatná vlastná spotreba bola vypočítaná, teda nie meraná. Reziduálne množstvo tak nikdy nevznikne. OVS = SG – VSn – D OVS - množstvo ostatnej vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektirny SG – celkové merané množstvo elektriny vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny VSn - množstvo technologickej vlastnej spotreby elektriny spotrebovanej na výrobu elektriny, D - množstvo vyrobenej elektriny dodanej prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené Uvedený výpočet je v súlade s princípom centrálnej fakturácie TPS a TSS, ktorý vykonáva OKTE. Pomenovanie členov vzorcov je použité podľa vzoru prevádzkového poriadku OKTE. ad nové písm. d): Meranie technologickej vlastnej spotreby u výrobcu prevádzkovateľom RDS sa môže stretnúť s nepochopením zo

strany výrobcu. Dôvodom je absencia práv a povinností súvisiacich so zabezpečením merania u výrobcu v primárnej legislatíve. Výsledkom môže byť stav, kedy bude výrobca určovať meracie body pre meranie technologickej vlastnej spotreby rozdrobené a mnohopočetné, čo môže sťažiť alebo znemožniť zabezpečovať efektívne a spoľahlivé meranie ostatnej vlastnej spotreby u výrobcu. Preto sa bude očakávať, že výrobca upraví svoju technológiu výroby tak, aby VSn mohla byť meraná najviac v dvoch bodoch. Inak sa uplatní motivujúce pravidlo 10% z SG pre VSn. Reálne výrobca dosahuje oveľa nižšie hodnoty VSn pre uplatnenie doplatku. Platí, že VSn množstvo elektriny na doplatok znižuje.

VSD, a.s. §7 ods. 4Navrhujeme vypustiť celý odsek do doby, kým bude upravená primárna legislatíva. Odôvodnenie: Návrh ÚRSO je v rozpore s primárnou legislatívou. Uvedené ustanovenie návrhu cenovej vyhlášky vychádza z predpokladu, že určené meradlo, ktoré bude merať vyrobenú elektrinu na svorkách inštalovaného generátora v zariadení na výrobu elektriny a ostatnú vlastnú spotrebu elektriny, bude inštalovať prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy. Takúto povinnosť pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy nestanovuje žiadna primárna legislatíva, a teda platí, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je takéto určené meradlo povinný výrobcovi elektriny inštalovať, čím vzniká pre výrobcu elektriny patová situácia, keďže na jednej strane je povinný sa v cenovom konaní preukázať záznamom o tom, že takéto určené meradlo mu bolo nainštalované prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na druhej strane však prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mu inštaláciu takéhoto určeného meradla nie je povinný zabezpečiť.

Z

VSD, a.s. §36 ods. 1 a 2 Navrhujeme vypustiť odsek 2 a upraviť popis parametrov vzorca v odseku 1

Z

nasledovne: a) NVVN sú celkové náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy súvisiace s výstavbou zariadení na pripojenie žiadateľov a súvisiace úpravy v distribučnej sústave a prenosovej sústave v eurách za predchádzajúcich päť kalendárnych rokov, b) PMRK je maximálna rezervovaná kapacita žiadateľa o pripojenie v megawattoch, c) PD je disponibilná kapacita na pripojenie v megawattoch vytvorená nevyhnutnými úpravami energetických zariadení v distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy na základe žiadostí žiadateľov o pripojenie do distribučnej sústavy za predchádzajúcich päť kalendárnych rokov, d) ko je koeficient výšky spoluúčasti žiadateľa o pripojenie; ak je žiadateľom odberateľ elektriny, hodnota koeficientu ko sa rovná 0,5, ak je žiadateľom výrobca elektriny hodnota koeficientu ko sa rovná jednej a ak je žiadateľom výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ko sa rovná 0,98. Odôvodnenie: Spresnenie systému výpočtu pripojovacieho poplatku na VVN na základe tzv. známky. V úradom navrhovanom odseku 1 chýba zmienka o období, za ktoré počítajú celkové náklady žiadateľov. Po jeho doplnení sa odsek 2 stáva duplicitným.

VSD, a.s. Prílohe č. 4 – vypustenie tabuliekNavrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Príloha č. 4 stanovuje spracovanie výkazov okrem obdobia t-2 aj za obdobie t-1 a t, ktoré vzhľadom k termínu spracovania pri podávaní návrhu ceny nemajú patričnú výpovednú hodnotu. Ďalej, v zmysle §5 ods. 3 Vyhlášky Úradu č. 446/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob vedenia evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, spôsob vedenia nákladov, výnosov, aktív a pasív, forma a termíny predkladania výstupov z evidencie (ďalej len „vyhláška 446“) PDS predkladá výstupy z evidencie každoročne k 30.4. za predchádzajúci tok. Tieto výstupy sa v drvivej väčšine zhodujú s údajmi požadovanými v tabuľkách 1-11 predmetnej prílohy. Vyhláška 446 teda komplexne rieši spracovanie jednotlivých výkazov, ako aj termíny ich predkladania, preto

Z

navrhujeme výkazy uvedené v prílohe č. 4 vypustiť. Ostatné údaje požadované vo výkazoch (a neobsiahnuté vyhláškou 446) sú už predmetom iných častí návrhu ceny (v zmysle §23 ods. 2 vyhlášky).

VSD, a.s. §23 ods. 20Navrhujeme zmenu hodnoty 30% na 100%. Odôvodnenie: V zmysle verejného pojednávania na Ústavnom súde konanom dňa 22.júna 2016 nie je samotné zavedenie platby za prístup do distribučnej sústavy výrobcami elektriny v rozpore s právnym poriadkom. Preto navrhujeme zosúladenie jeho výšky s odberateľmi (na napäťovej úrovni nízkeho napätia), prípadne alternatívne, aby si aj výrobcovia elektriny objednávali rezervovanú kapacitu v rozsahu 20 až 100% maximálnej rezervovanej kapacity tak, ako odberatelia elektriny na vyšších napäťových úrovniach a za rovnakých pravidiel, aby nedochádzalo k diskriminácii odberateľov elektriny na úkor výrobcov elektriny.

Z

VSD, a.s. §24 ods. 6Požadujeme doplniť v písm. e) bod 1 nový vzorec a text v znení: 1. KPnak,t je korekcia nákladov za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny v eurách, ktorá sa pre rok 2017 a 2018 vypočíta podľa vzorca KPnak,t=(SVystETRvvn+1,t-2 - VystETRvvn+1,t-2) x (PEt-2 + PSstratyt-2) a pre roky 2019 až 2021 podľa vzorca: KPnak,t = (SVystETRvvn,t-2 - VystETRvvn,t-2) x PSstratyt-2 kde 1.4. PEt-2 je cena za prenesenú elektrinu v eurách na jednotku množstva elektriny v roku t-2 uplatňovaná regulovanému subjektu prevádzkovateľom prenosovej sústavy, Odôvodnenie: Je potrebné zohľadniť pri výpočte korekcie za roky 2015 a 2016 odlišný spôsob výpočtu ceny za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny v týchto rokoch.

Z

VSD, a.s. §24 ods. 3 písm. h)Požadujeme nahradiť parameter SOt-2 parametrom POt (vrátane parametra

Z

FINVPHN,t) do výpočtu VVD v zmysle aktuálne platnej Vyhlášky. Dôvod: Navrhovaná úprava zabezpečí kontinuitu regulačného rámca. Alternatívny návrh: Navrhujeme upraviť text „na rok 2017 je parameter SOHN,t-2 rovný nule“ nasledovne: „na rok 2017 sa použijú plánované schválené alebo určené odpisy na napäťovej úrovni súvisiace s regulovanou činnosťou z plánovanej hodnoty schválených alebo určených investícií na napäťovej úrovni zaradených do hodnoty regulačnej bázy aktív nevyhnutne využívaných pre regulovanú činnosť v roku t-1 podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2“ Odôvodnenie: V aktuálnom regulačnom období sa každý rok k východiskovej hodnote odpisov pripočítala (jednoročná) hodnota odpisov z investícií v roku t-1. Nahradením plánovanej hodnoty odpisov súvisiacich s regulovanou činnosťou v roku t-1 skutočnou hodnotou odpisov v roku t-2 dôjde k tomu, že pre rok 2017 nebudú schválené náklady VVD obsahovať jednoročnú plánovanú hodnotu odpisov z investícií v roku 2016, pričom ide o oprávnené náklady v zmysle §4 ods. 1. Navrhujeme preto pripočítať pre rok 2017 k východiskovej hodnote odpisov aj plánovanú hodnotu odpisov z investícií v roku 2016.

VSD, a.s. §24 ods. 2Požadujeme počítať parameter VystEOHN,t a VystETRHN,t ako 5-ročný priemer za roky t-3 až t+1. Odôvodnenie: Navrhujeme rovnaký výpočet ako v aktuálnom regulačnom období. Výpočet založený na rokoch t-3 až t+1 reálnejšie vystihuje aktuálny trend vo vývoji objemu distribúcie.

Z

VSD, a.s. Prílohe č. 1 tab. č. 2Požadujeme upraviť doby životnosti v nasledujúcich prípadoch: a) VVN vedenia káblové – stanoviť na 40r b) VN vedenia káblové podzemné – stanoviť na 40r c) osobné automobily – stanoviť na 8r d) rozvádzače zapuzdrené VVN – stanoviť na 25r e) rozvádzače zapuzdrené VN – stanoviť na 25r f) systémy SCADA, HDO,

Z

MaR – stanoviť na 8r g) elektromery indukčné: stanoviť na 30r IMS: stanoviť na 12r elektronické: stanoviť na 12r Zároveň navrhujeme prehodnotiť aj ostatné doby technických životností majetku, nakoľko niektoré doby životností neodzrkadľujú reálnu životnosť. Odôvodnenie: a) Reálna životnosť VVN káblov vzhľadom na použite v SR je 40 rokov. b) Káblové vedenia VN a NN podzemné – praktické skúsenosti s káblovými vedeniami ukazujú, že maximálna životnosť podzemného VN a NN kábla je 40 rokov. Navrhujeme teda upraviť životnosť VN a NN káblov na 40 rokov c) Podľa modelu celkových nákladov na automobil sa najviac oplatí robiť obmenu vozového parku po cca 8-ich rokoch. V tomto veku sa už vplyvom najazdených kilometrov, ktoré sa pohybujú v tom čase na úrovni 200 tis, začínajú extrémne narastať náklady na údržbu týchto vozidiel. Tieto sú tak vysoké, že sa viac oplatí kúpiť nové auto. Druhým faktorom je, že veľká časť vozidiel sa pohybuje v rámci svojich pracovných povinností aj mimo spevnených komunikácií, čo spôsobuje skrátenie ich životnosti oproti osobným vozidlám, ktoré používajú ľudia bežne pre súkromné účely. Pri kratšej dobe obmeny sa taktiež berie na zreteľ bezpečnosť zamestnancov, keďže sa často stáva, že staršie vozidlá už neobsahujú bezpečnostné prvky a systémy, ktoré sú v tých nových už štandardom. Na štandardom trhu sa momentálne vplyvom leasingových spoločností stala bežnou obmena automobilu po 3-4 rokoch, čo je takmer štvornásobne menej ako navrhuje úrad. d) Zapuzdrené rozvádzače VVN používajú izolačné médium SF6 a sú to zariadenia, ktoré využívajú pre svoju bezpečnú funkciu elektronickú sekundárnu technológiu. Vzhľadom na túto signalizačnú a zabezpečovaciu technológiu je maximálnu životnosť 25 rokov. e) Renomovaní výrobcovia zapuzdrených kompaktných rozvádzačov ABB, Siemens uvádzajú životnosti týchto zariadení 25 rokov. f) SCADA, z dôvodu nutnosti spracovania dát v reálnom čase, využíva v produktívnej prevádzke strojový kód procesora. Strojový kód sa mení v závislosti od architektúry použitých procesorov pričom štandardný životný cyklus procesorov je cca 5 rokov (vid. https://en.wikipedia.org/wiki/POWER8,

https://en.wikipedia.org/wiki/POWER7, rozdiel 4 roky). HW infraštruktúra je funkčná v režime 24x7, preto hraničná životnosť je 6 rokov, po tomto čase je platený maintenance buď nedostupný alebo nerentabilný. Z tohto dôvodu je potrebne vykonať obnovu HW infraštruktúry na novšiu verziu s hraničnou životnosťou 6 rokov. Z uvedených dôvodov je udržateľná (podporovaná) prevádzka systému SCADA v rozsahu 8 – maximálne 10 rokov. g) Súčasná metrologická legislatíva určuje periódu platného metrologického overenia pre elektromechanické elektromery 16 rokov a pre statické (elektronické) medzi, ktoré patria aj elektromery IMS je platná doba metrologického overenia 12 rokov. VSD už elektromechanické elektromery do siete neinštaluje. Pri elektronických elektromeroch a IMS elektromeroch VSD sme presvedčení že po 12 rokoch životnosti v distribučnej sústave budú tieto elektromery natoľko morálne zastarané že 12 rokov považujeme za technickú a morálnu životnosť elektromera. Na 12 rokov odhadujeme aj životnosti použitých elektronických súčiastok ako sú displeje a elektronické ovládacie prvky. Navrhujeme úradu, aby pri elektromeroch pozostávajúcich s elektronických súčiastok určil regulačnú životnosť zhodnú s rozsahom platného metrologického overenia a to 12 rokov.

VSD, a.s. §7 ods. 24 a Prílohe č. 8Požadujeme vypustiť nový ods. 24 a Prílohu č. 8 do doby, kým nebude zmenená primárna legislatíva (Zákon č. 309/2009 Z .z. o podpore obnoviteľných zdrojov) Odôvodnenie: Zavedenie princípu, že cena na doplatok sa uplatní len na priemernú dobu prevádzky pre daný typ zdroja je v rozpore s §3 ods. 4 písm. a) Zákona č. 309/2009 v platnom znení, ktorý hovorí, že výrobca má právo na doplatok na skutočné množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysokoúčinnou kombinovanou výrobou (znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny). Postup podľa navrhovaného znenia Vyhlášky by vystavil PDS riziku žalôb zo strany výrobcov elektriny pre porušenie Zákona č. 309/2009, dožadujúcich

Z

sa doplatku na celý objem vyrobenej elektriny.

VSD, a.s. §12 ods. 3 a 6, §15 ods. 3Požadujeme zadefinovať a zohľadniť korekcie nákladov a výnosov t-2 pri výpočte taríf za prevádzkovanie systému pomocou nasledujúcej úpravy vzorcov: §12 ods. 3 TOZEt = (NOZEt + KOZEt-2)/QSPt pričom KOZEt-2 = KNOZEt-2 + KVOZE t-2, kde KNOZEt-2 = rozdiel medzi plánovaným nákladmi určenými ÚRSO-m na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny na rok t-2 a skutočnými nákladmi na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny za rok t-2. KVOZEt-2 = rozdiel medzi plánovanými výnosmi určenými ÚRSO-m na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny na rok t-2 a skutočnými výnosmi na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny za rok t-2. §12 ods. 6 TKVt= (NKVt + KKVt-2)/QSPt pričom KKVt-2= KNKVt-2 + KVKVt-2, kde KNKVt-2 = rozdiel medzi plánovaným nákladmi určenými ÚRSO-m na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla na rok t-2 a skutočnými nákladmi na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla za rok t-2. KVKVt-2 = rozdiel medzi plánovaným výnosmi určenými ÚRSO-m na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla na rok t-2 a skutočnými výnosmi na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla za rok t-2. §15 ods. 3: Do vzorca uvedeného v §15 odsek 3

Z

písmeno a) slúžiaceho pre výpočet tarify na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnou kombinovanou výrobou, z domáceho uhlia a za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou určenej rozhodnutím pre i-tého prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, navrhujeme upraviť čitateľ vzorca, a to pripočítať do čitateľa za zátvorkou parameter KOZEt-2 a parameter KKVt-2. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky v tejto časti nerešpektuje zákonný nárok prevádzkovateľov distribučných sústav obsiahnutý v §5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. v platnom znení, ktorý stanovuje, že „náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) , c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii“.

VSD, a.s. §24 ods. 3 písm. g)V písm. g) navrhujeme zachovať súčasnú minimálnu hodnotu KDZ na úrovni 0,9. Odôvodnenie: Návrh znamená dramatické zníženie najnižšie hodnoty parametra v porovnaní so súčasnou hodnotou, ktoré ÚRSO nijakým spôsobom neodôvodnil. V súčasnosti najnižšia hodnota je stanovená na úrovni 0,9, zatiaľ čo podľa návrhu by sa dolný prah mal znížiť na 0,5, pričom pri prevádzkovateľovi prenosovej sústavy ÚRSO ponechal v návrhu cenovej vyhlášky minimálnu hodnotu na úrovni 0,9.

Z

VSE, a.s. § 29 ods. 1 písm. b) § 29 ods. 1 písm. b) navrhujeme upraviť takto: Návrh ustanovenia: "b) kt je koeficient na rok t v percentách určený cenovým rozhodnutím v rozsahu najviac 12% v závislosti od plánovaného diagramu dodávky elektriny pre zraniteľných odberateľov na rok t" Odôvodnenie: Súčasná hodnota koeficientu na úrovni 12% reflektuje náklady spojené s nákupom reziduálnej krivky pre zraniteľných zákazníkov. Zníženie tejto hodnoty by znamenalo, že skutočná cena na obstaranie komodity nebude reflektovaná v regulovanej cene a dodávatelia by boli nútení si

Z

tieto dodatočné náklady krížovo dotovať z neregulovaných segmentov.

VSE, a.s. § 28 ods. 55) Pre zraniteľných odberateľov elektriny sa pre jednotlivé odberné miesta uplatní najviac 13 sadzieb .... Odôvodnenie: Oprava pravdepodobnej chyby v písaní pri príprave návrhu vyhlášky.

Z

VSE, a.s. § 29 ods. 5Návrh ustanovenia: (5) Cena pre viacpásmovú sadzbu pre odberateľov elektriny, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie systémy podľa § 28 ods. 5 je stanovená v súlade s ods. 2. Dodávateľ elektriny si môže vo vyúčtovaní za dodávku elektriny zraniteľným odberateľom uplatniť najvyššiu mieru primeraného zisku, ktorá je najviac 9% z ceny elektriny CEt vrátane odchýlky určenej podľa odseku 1, najviac 5 eur/MWh. Odôvodnenie: Máme za to, že navrhované ustanovenie v konečnom dôsledku poškodí odberateľov s inštalovanými inteligentnými meracími systémami a spôsobí nárast ich faktúry. V prípade uplatnenia prístupu navrhovaného v pôvodnom návrhu nebude možné elektrinu pre tieto OM nakupovať v predstihu, ale ich objem bude otvorenou pozíciou dodávateľa. To v konečnom dôsledku prinesie pre odberateľa s daným typom tarify vysokú mieru neistoty ohľadom ceny a s tým spojené riziko nepredvídaných neovplyvniteľných nákladov na energie. V neposlednom rade takýto spôsob fakturácie zásadne vplýva na konfiguráciu fakturačných systémov a bude znamenať výrazne zvýšené náklady dodávateľov na úpravu týchto systémov. Zároveň máme za to, že je v rozpore s princípmi ochrany zraniteľných odberateľov, aby títo nepoznali ceny elektriny dostatočne vopred. Jednou z prezentovaných výhod IMS je, že umožní odberateľom aktívnu reguláciu spotreby. Na to je však potrebné, aby odberateľ poznal vopred cenu elektriny a svoju spotrebu orientoval do časového obdobia, kedy je cena nižšia. Nie je reálne možné očakávať od odberateľa v domácnosti, aby sledoval na

Z

webovom sídle OKTE hodinové ceny na nasledujúci deň a podľa toho prispôsoboval svoju spotrebu.

VSE, a.s. § 29 ods. 7Návrh ustanovenia: (7) Najvyššia miera primeraného zisku pri dodávke elektriny pre zraniteľných odberateľov, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny...: Alternatíva 1: (v prípade zachovania delenia zraniteľných odberateľov na domácnosti a malé podniky) ...je najviac 8%, max. 5 eur/MWh pre odberateľa v domácnosti a najviac 16% max. 9 eur/MWh pre odberateľa kategórie malý podnik, vypočítanej z ceny elektriny CEt vrátane odchýlky určenej podľa odseku 1. Alternatíva 2: (v prípade zlúčenia kategórií MOO a MOP) ...pre zraniteľných odberateľov, je najviac 10% z ceny elektriny CEt vrátane odchýlky určenej podľa odseku 1, najviac 8 eur/MWh. Odôvodnenie: Naviazanie primeraného zisku na WACC určenom na úrovni 6,47% v zmysle § 5 ods. 2 je v prípade dodávateľa elektriny nesprávne, nakoľko nie je možné kombinovať WACC pre firmy v infraštruktúre (prenos, distribúcia, ...) s podnikaním v konkurenčnom retailovom prostredí ako je dodávka elektriny, kde je miera rizika omnoho vyššia a teda aj požadovaná výnosnosť. Nami navrhované alternatívy pre mieru zisku reflektujú dosahovanú ziskovosť retailových firiem v oblasti dodávky komodít pre hromadné segmenty, ktorá sa pohybuje okolo úrovne 10 percent. Alternatívne navrhujeme stanovovať primeraný zisk len ako jeho absolútnu maximálnu hodnotu, teda neuvádzať ho ako % z komodity. Ziskovosť dodávateľa by sa totiž nemala odvíjať od trhovej ceny komodity, keďže dodávateľ by mal dosahovať, resp. požaduje, rovnakú ziskovosť bez ohľadu na jednotkovú cenu komodity.

Z

VSE, a.s. § 29 ods. 6Návrh: V texte je uvedené, že k sadzbám za podľa odsekov 2, 3 a 5 sa dodávateľom elektriny pripočíta ... tarifa za podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny,

Z

tarifa za podporu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, tarifa za elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Navrhujeme, aby terminologické označenie uvedených taríf bolo uvedené do súladu s označením uvedených taríf v ostatných ustanoveniach vyhlášky, najmä v § 12. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky používa pre obsahovo rovnaké tarify rôzne označenie, čo následne môže spôsobovať neurčitosť pri používaní terminologického označenia určitej platby. Dodávateľ elektriny je povinný uvádzať vo faktúrach za dodávku elektriny rozloženie jednotlivých položiek fakturovanej sumy.

VSE, a.s. § 28 - § 30Navrhujeme ponechať rozdelenie zraniteľných odberateľov na domácnosti a malé podniky. Odôvodnenie: Obe kategórie sú z pohľadu cenotvorby a nákladov na obsluhu špecifické a ich rozdelenie umožňuje adekvátnejšie a spravodlivejšie stanoviť jednotlivé položky pre tieto kategórie.

Z

VSE, a.s. § 29 ods. 1 písm. c)navrhujeme slovo "domácnostiam" nahradiť spojením "zraniteľným odberateľom" Odôvodnenie: Oprava pravdepodobnej chyby v písaní pri príprave návrhu vyhlášky.

Z

VSE, a.s. § 29 ods. 3 písm. a)navrhujeme upraviť: a) mesačnej platby za jedno odberné miesto NDOt; NDOt sú náklady na dodávku elektriny na jedno odberné miesto za mesiac, ktoré možno zahrnúť do ceny vo výške 2 Eurá pre zraniteľného odberateľa v domácnosti a 3 Eurá pre zraniteľného odberateľa malý podnik na jedno odberné miesto a mesiac, Odôvodnenie: Fixná mesačná platba by mala pokrývať náklady dodávateľa na obsluhu hromadných segmentov, najmä prevádzku klientskych centier, webového prístupu zákazníka, kontaktných telefónnych liniek. Dlhodobé poddimenzovanie tejto zložky viedlo k obmedzovaniu kvality obsluhy zákazníka spomenutými

Z

kontaktnými kanálmi. Náklady na obsluhu zákazníkov v domácnosti a malý podnik sa líšia. Malé podniky majú vyššie požiadavky a častejšiu interakciu s dodávateľmi a preto by zvýšené náklady na ich obsluhu mali byť reflektované aj v tomto parametri.

VSE, a.s. §31 odsek (2)Požadujeme stanoviť mieru primeraného zisku nasledovne: Alternatíva 1: 10% pre odberateľa kategórie domácnosť, max 6 EUR/MWh a 18% pre ostatných odberateľov, max 10 EUR/MWh Alternatíva 2: (v prípade zlúčenia všetkých kategórií) 15% pre všetkých odberateľov, maximálne 10 EUR/MWh. Odôvodnenie: Analogicky reflektujeme ustanovenia týkajúce sa dodávky vyššie. Zvýšené hodnoty parametrov reflektujú riziko, náklady a zvýšené očakávania pri zabezpečovaní dodávky poslednej inštancie.

Z

VSE, a.s. §31 odsek (1)Požadujeme zachovať rizikovú prirážku za dodávku poslednej inštancie na úrovni 9%. Odôvodnenie: Súčasná miera rizikovej prirážky zodpovedá dodatočným nákladom a rizikám spojenými s dodávkou poslednej inštancie. Navrhované zníženie nie je podložené žiadnou argumentáciou ani štúdiou, ktorá by potvrdzovala adekvátnosť takéhoto zníženia.

Z

VSE, a.s. § 29 ods. 6Samostatné tarify (výrobe z OZE, výroba z KVET, výroba z domáceho uhlia, činnosť OKTE) navrhujeme spojiť do jednej spoločnej tarify Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie spôsobí ešte väčšie zneprehľadnenie faktúr a na strane dodávateľov vyvolá dodatočné náklady na úpravu fakturačných systémov.

Z

VSE, a.s. § 12 ods. 11V texte je uvedené, že subjekty zúčtovania budú platby na podporu výroby elektriny

Z

z OZE, VÚ KV a z domáceho uhlia účtovať mesačne. Navrhujeme upraviť ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, čo sa má chápať pod pojmom "účtovať mesačne", resp. ustanoviť, že odberateľom s ročným fakturačným obdobím sa tarifa (tarify) účtuje vo vyúčtovaní za združenú dodávku elektriny. Zároveň navrhujeme doplniť do ustanovenia aj frekvenciu uplatňovania platby za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Odôvodnenie: Odberatelia sú rozdelení podľa toho, či im dodávateľ zasiela vyúčtovanie spotreby elektriny mesačne alebo ročne. U odberateľov s ročným fakturačným cyklom je ekonomicky neúnosné fakturovanie platby na podporu výroby elektriny z OZE, VÚ KV a z domáceho uhlia na mesačnej báze.

VSE, a.s. § 12 V texte sa používa rôzne označenie pre z hľadiska obsahu rovnakú tarifu. Napríklad v názve §12 je uvedená tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, v ods. 1 písm. a) je táto tarifa označená ako tarifa na podporu výroby elektriny z OZE, (v § 29 ods. 6 je označená ako tarifa za podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie). Uvedené platí aj v prípade ostatných taríf (alebo zložiek jednej tarify?) podľa § 12 návrhu vyhlášky. Navrhujeme zosúladiť terminológiu používanú v celom texte vyhlášky. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky používa pre obsahovo rovnaké tarify rôzne označenie, čo následne môže spôsobovať neurčitosť pri používaní terminologického označenia určitej platby. Dodávateľ elektriny je povinný uvádzať vo faktúrach za dodávku elektriny rozloženie jednotlivých položiek fakturovanej sumy.

Z

VšZP celému materiálu bez pripomienok

O

WP TECH k § 9 ods. 2 písm. c) bod 4. a 5.Navrhovaná cena elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v

Z

zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2017 je navrhovaná určením pevnou cenou v eurách na megawatthodinu v prípade z katalyticky spracovaného odpadu na úrovni 85,43 EUR/MWh a z termického štiepenia odpadov a jeho produktov na úrovni 71,81 EUR/MWh. Uvedený návrh URSO je v rozpore so záväzkom Slovenskej republiky výrazne znížiť objem skládkovaného odpadu do roku 2020. V samotnom materiály Program odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020 v bode 5.3. sa uvádza, že "Budovanie nových skládok odpadov na nebezpečný odpad a skládok odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný je nežiadúce a v priamom rozpore so záväzkami a cieľmi SR v oblasti odpadového hospodárstva." Ďalej v bode 5.2. sa uvádza, že "Možnosti vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov bude potrebné zvážiť vo väzbe na záväzok SR dosiahnuť do roku 2020 50 %-ný cieľ recyklácie a nevyužitý potenciál zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré využívajú tuhé alternatívne palivá vyrobené z odpadov". Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme ponechať pevnú cenu elektriny vyrobenej z katalyticky spracovaného odpadu a z termického štiepenia odpadov a jeho produktov na úrovni ceny platnej do konca roka 2016 t.j. 99,82 EUR/MWh a 98,40 EUR/MWh.

ZDE § 27 ods. 3.8 a 3.9Definície SNSN+1 t-2 a PNSN+1 t-2 navrhujeme opraviť - tzn. prebrať definície týchto parametrov, ako sú uvedené v § 27 ods. 1

O

ZDE § 2Do cenovej regulácie navrhujeme včleniť tému energetickej chudoby, minimálne v rozsahu ukotvenia termínu a odkázania na úpravu práv a povinností budúcim nadväzujúcim predpisom.

O

ZDE § 4 ods. 1Do skupiny ekonomicky oprávnených nákladov navrhujeme zaradiť novú kategóriu

Z

nákladov: “Náklady na zabezpečenie inkasných služieb a kompenzáciu kreditného rizika, ktoré na základe inštitútu zmluvy o združenej dodávke vykonáva alebo znáša dodávateľ elektriny pri zabezpečovaní služieb v prospech ostatných účastníkov trhu s elektrinou vykonávajúcich prirodzene monopolné činnosti”. Tieto náklady navrhujeme uznať prevádzkovateľom distribučných sústav (PDS) a spoločnosti OKTE, a.s. za oprávnené a umožniť dodávateľom elektriny fakturovať si ich od PDS a OKTE ako cenu za poskytnuté transakčné služby.

ZDE Príloha č. 5K tabuľke č. 1 žiadame upresniť / opraviť vysvetlivky k prvým dvom stĺpcom tabuľky.

O

ZDE Všeobecne k viacerým ustanoveniam návrhu vyhláškyK tým ustanoveniam cenovej vyhlášky, podľa ktorých regulované subjekty predkladajú pre správne konania potvrdenia nie staršie ako 3 mesiace o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na zdravotnom poistení a nedoplatkoch na sociálnom poistení a príspevkoch na dôchodkové sporenie, navrhujeme nahradiť predkladaciu povinnosť regulovaných subjektov možnosťou ÚRSO preveriť prípadné nedoplatky cez existujúce registre dlžníkov a existujúce elektronické služby štátu a zdieľané databázy orgánov štátnej a verejnej správy a ostatných inštitúcií poskytujúcich verejné služby. Navrhovaná súčasná podoba predkladacej povinnosti vytvára administratívne bremeno s ohľadom na časové lehoty vydávania príslušných potvrdení v písomnej forme.

Z

ZDE § 27 ods. 3Navrhujeme do vzorca pre výpočet faktora vyrovnania ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny KAt doplniť náklady, ktoré prevádzkovateľovi podradenej (miestnej) distribučnej sústavy vyplývajú z prístupu do sústavy prevádzkovateľa nadradenej (regionálnej) distribučnej sústavy a

Z

distribúcie elektriny.

ZDE § 5 ods. 2Navrhujeme doplniť definíciu RM. ktorá vstupuje do spôsobu určenia úročenej celkovej rizikovej prémie. Súčasne žiadame doložiť konkrétny výpočet úradom určených konštánt a koeficientov, ktoré vstupujú ako premenné do vzorca pre výpočet WACC.

O

ZDE § 29 ods. 1 b)Navrhujeme koeficient Kt upraviť na 15 %. Odôvodnenie: Zníženie tejto hodnoty na 6 % by znamenalo, že skutočná cena na obstaranie komodity nebude reflektovaná v regulovanej cene a dodávatelia by boli nútení si tieto dodatočné náklady krížovo dotovať z neregulovaných segmentov. Súčasne hodnotu 15 % navrhujeme v dôsledku vývoja pomeru cien denného trhu k forwardovým produktom, pričom vychádzame z toho, že diagram dodávky je definovaný denným trhom.

Z

ZDE § 28 ods. 2Navrhujeme nahradiť individuálne maximálne cenové stropy pre jednotlivých dodávateľov výpočtom univerzálne platného jednotného cenového stropu, ktorý by bol ako maximálna cena záväzný pre všetkých dodávateľov elektriny (celoslovenský price-cap). V prípade, ak sa ÚRSO s týmto návrhom nestotožní, v aktuálnom znení § 28 ods. 2 navrhujeme vypustiť písmeno c) (plán investícií a odpisov) ako súčasť podávaných cenových návrhov.

Z

ZDE § 13Navrhujeme ponechať súčasný stav nastavenia platieb regulovaných poplatkov samovýrobcami elektriny.

Z

ZDE § 23 ods. 20Navrhujeme preformulovať ustanovenia týkajúce sa platby výrobcu za prístup do distribučnej sústavy v prospech prevádzkovateľa distribučnej sústavy, s ohľadom na budúci písomný nález Ústavného súdu SR vo veci platieb za prístup do distribučnej sústavy výrobcami elektriny.

Z

ZDE § 29 ods. 1 c)Navrhujeme schválené náklady regulovaného subjektu na odchýlku určiť plošne pre trh ako najvyššiu hodnotu spomedzi nákladov na odchýlku trojice dominantných dodávateľov ZSE Energia, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Odôvodnenie: je potrebné nastaviť spôsob určenia nákladov na odchýlku tak, aby boli dodávatelia, ktorí sú subjektmi zúčtovania, finančne motivovaní svoju odchýlku optimalizovať a napomáhať tak k znižovaniu potreby aktivácie regulačného výkonu v sústave.

Z

ZDE § 23 ods. 7Navrhujeme sprehľadniť a zjednodušiť štruktúru distribučných taríf na napäťovej úrovni nízkeho napätia, vrátane zjednotenia distribučných taríf poskytovaných jednotlivými prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav, a to minimálne v rozsahu poskytovaných taríf a zjednotenia ich štruktúry. Pre tento účel navrhujeme nasledovnú štruktúru taríf: • Tarifa 1: jednopásmová sadzba, zlúčené navrhované tarify C1 a C2 • Tarifa 2: dvojpásmová sadzba, zlúčené navrhované tarify C3 a C4 a C8 • Tarifa 3: vykurovacia sadzba, zlúčené navrhované tarify C5 a C6 • Tarifa 4: inteligentné meracie systémy (navrhovaná tarifa C12) • Tarifa 5: verejné osvetlenie (navrhovaná tarifa C10) • Tarifa 6: nabíjacie zariadenia elektromobilov (navrhovaná tarifa C13) • Tarifa 7: Dočasné odbery (navrhovaná tarifa C11) • Tarifa 8: Nemerané odbery (navrhovaná tarifa C9) Daný návrh odôvodňujeme okrem zvýšenia prehľadnosti aj postupným zjednocovaním služieb

Z

prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktoré môžu chránení odberatelia využívať bez ohľadu na to, do ktorej distribučnej sústavy je ich odberné miesto pripojené. V neposlednom rade, zjednotenie štruktúry distribučných taríf je predpokladom pre budúcu jednotnú cenu distribúcie na Slovensku, čo je v súlade s cieľmi Regulačnej politiky.

ZDE § 9 ods. 4Navrhujeme upraviť poslednú časť vety „na účely doplatku sa použije technológia s nižšou cenou podľa odsekov 1 a 2“ tak, že sa nahradí formuláciou „na účely doplatku sa použijú ceny podľa odsekov 1 a 2 samostatne pre každé z takto samostatne prevádzkovateľných zariadení“.

O

ZDE § 4 ods. 1 g)Navrhujeme upraviť pravidlá odpisovania majetku (vrátane prílohy č. 1, tabuľky č. 2) tak, aby boli v súlade so Zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení, najmä s definovanými odpisovými skupinami. Odpisy majetku sú oblasťou, ktorá spadá do daňovej legislatívy a kompetencií Ministerstva financií SR.

Z

ZDE § 28 ods. 5Navrhujeme upraviť znenie úvodnej vety nasledovne: „Pre odberateľov elektriny na napäťovej úrovni NN sa pre jednotlivé odberné miesta uplatní týchto osem sadzieb, z ktorých prvé tri sa uplatnia pre odber elektriny zraniteľnými odberateľmi v zmysle tejto vyhlášky:“ Následne navrhujeme za daných 8 sadzieb uviesť distribučné sadzby, ako ich ZDE navrhlo zjednotiť v pripomienke k zneniu § 27 ods. 3

Z

ZDE § 29 ods. 7Navrhujeme ustanoviť výšku primeraného zisku fixne na úrovni 5,- EUR/MWh. Odôvodnenie: bez ohľadu na vývoj ceny komodity, dodávka elektriny je služba s fixnými výrobnými nákladmi a ako služba by mala mať v priebehu času rovnakú

Z

mieru ziskovosti. Na doplnenie, WACC ako ukazovateľ výnosnosti nie je relevantný pre dodávateľa, ale pre prevádzkovateľov sietí a sústav, kde sa WACC uplatňuje k hodnote bázy regulačných aktív (RAB), ktorá sa posudzuje znalecky. V neposlednom rade, určenie ziskovosti ako súčinu WACC a veľkoobchodnej ceny elektriny je metodicky nesprávna.

ZDE § 26 ods. 5 -7Navrhujeme zjednodušiť formu cenového konania v prípade, ak prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy preberá cenník prevádzkovateľa nadradenej regionálnej distribučnej sústavy. Ako výlučný podklad pre cenové konanie navrhujeme ustanoviť vo forme novej prílohy k cenovej vyhláške formulár, ktorý prevádzkovateľ MDS podpíše a vyhlási tým, že mu (1) za rok t-1 nevznikne prebytok výnosov za distribúciu elektriny a (2) v roku t používa cenník nadradenej sústavy. Na základe tohto podpísaného formulára vydá ÚRSO pre prevádzkovateľa MDS príslušné cenové rozhodnutie.

Z

ZDE § 10Podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je formou štátnej pomoci. Navrhujeme túto tému vyňať z cenovej vyhlášky pre oblasť elektroenergetiky a regulovať ju v samostatnom regulačnom výnose.

Z

ZDE § 10Poznámka všeobecne - určenie povinnosti poskytnúť elektrizačnej sústave konkrétny objem regulačného výkonu (sekundárna regulácia výkonu) nie je v súlade s pripravovaným Európskym nariadením o výkonovej rovnováhe (Electricity Balancing), ktorého zámerom je vytvoriť regionálny (európsky) trh s podpornými službami, zdieľanie ponúk produktov poskytovateľov podporných služieb a najmä aktivácia regulačného výkonu v závislosti od ceny vzostupne.

O

ZDE § 14 ods. 2 a)Termín „priemerné prevádzkové náklady“ navrhujeme spresniť ako „priemerné ročné prevádzkové náklady“.

O

ZDE § 29 ods. 2 a) + § 29 ods. 3 a)Výšku mesačnej platby za odberné miesto (NDOt) navrhujeme diferencovať samostatne pre odberné miesta v kategóriách domácnosť a malý podnik. Výšku NDOt pre domácnosti navrhujeme určiť na hodnotu 2,- EUR na jedno odberné miesto a mesiac, NDOt pre malý podnik na hodnotu 3,- EUR na jedno odberné miesto a mesiac. Odôvodnenie: Obe kategórie sú z pohľadu nákladov na obsluhu špecifické a ich rozdelenie umožňuje adekvátnejšie a spravodlivejšie stanoviť jednotlivé položky pre tieto kategórie. Malé podniky majú vyššie požiadavky a častejšiu interakciu s dodávateľmi a preto by zvýšené náklady na ich obsluhu mali byť reflektované aj v tomto parametri. Fixná mesačná platba by mala pokrývať náklady dodávateľa na obsluhu hromadných segmentov. Poddimenzovanie tejto zložky vedie k obmedzovaniu kvality obsluhy zákazníka. V neposlednom rade, navrhovaná výška NDOt taktiež zahŕňa náklady, ktoré pre dodávateľa vyvolávajú nové legislatívne povinnosti, povinnosti v súvislosti s ochranou odberateľa, zmeny rozsahu regulovaných poplatkov (4 samostatné TPS) odberatelia s inštaláciou malého zdroja a podobne.

Z

ZDE § 29 ods. 5Vzhľadom na pripomienku ZDE k § 28 ods. 7 navrhujeme ustanovenie § 29 ods. 5 vypustiť.

Z

ZDE § 29 ods. 6Vzhľadom na pripomienky ZDE k § 28 ods. 7 a k § 29 ods. 5 navrhujeme úvod znenia „K sadzbám podľa odsekov 2, 3 a 5...“ preformulovať nasledovne: „K

Z

sadzbám podľa odsekov 2 a 3...“.

ZDE § 2 písm. f)Znenie § 2 písmena f) navrhujeme nahradiť nasledovným znením: “f) dodávku elektriny zraniteľným odberateľom, ktorými sú pre účely tejto vyhlášky odberateľ elektriny v domácnosti a malý podnik bez inštalovaného inteligentného meracieho systému (IMS)”

Z

ZDE § 28 ods. 7Znenie navrhujeme preformulovať nasledovne: „Na účely tejto vyhlášky sa zraniteľným odberateľom elektriny rozumie odberateľ elektriny v domácnosti bez inštalovaného systému IMS a malý podnik bez inštalovaného systému IMS.“

Z

ZDE k § 29 ods. 8Znenie odseku navrhujeme preformulovať nasledovne: „Ak odberateľ má nainštalovaný inteligentný merací systém, bude odoberať elektrinu za neregulované ceny.“

Z

ZDE § 23 ods. 15Žiadame o doplnenie možnosti zmeny rezervovanej kapacity z 12-mesačnej na 3-mesačnú a z 1-mesačnej na 3-mesačnú. Požiadavku odôvodňujeme praxou - dopytom zo strany odberateľov elektriny aj po využívaní 3-mesačnej rezervovanej kapacity.

Z

ZDE § 23 ods. 10Žiadame o vypracovanie analýzy vplyvov zvýšenia maximálneho podielu výnosov z fixných platieb prevádzkovateľa distribučnej sústavy na odberateľov elektriny v jednotlivých kategóriách odberných miest (v jednotlivých distribučných tarifách).

Z

ZDE § 4 ods. 2 f) Z

Žiadame preradiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) do kategórie ekonomicky oprávnených nákladov (§ 4 ods. 1), a to minimálne v rozsahu nákladov na príspevky na DDS pre zamestnancov regulovaných subjektov, ktorí vykonávajú prácu v rizikových kategóriách 3 a 4. Zákon č. 650/2004 Z.z. o DSS v aktuálnom znení a naň nadväzujúce predpisy totiž ukladajú zamestnávateľovi zákonnú povinnosť prispievať zamestnancom v rizikových kategóriách 3 a 4 na DDS v objeme minimálne 2 % z vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu.

ZDE § 27 ods. 2.7Žiadame upresniť hodnoty koeficientu KDZ - pri jednotlivých hraničných hodnotách podielu sú uvedené dve rôzne hodnoty koeficientu súčasne.

O

ZDE Všeobecne k návrhu vyhláškyŽiadame zverejniť analýzu (alebo analytický podklad s agregovanými dátami za trh s elektrinou na Slovensku), na základe ktorej boli vyhodnotené vplyvy navrhovaného materiálu na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. V prípade, že takáto analýza neexistuje, žiadame materiál stiahnuť z medzirezortného pripomienkového konania do času, pokiaľ sa analýza nevypracuje. Riadne posúdenie vplyvov je súčasťou procesu tvorby právnych predpisov v zmysle Zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR v platnom znení. Odôvodnenie: Podľa doložky vplyvov predkladateľ konštatuje, že navrhovaný materiál (návrh cenovej vyhlášky) nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie a žiadne sociálne vplyvy. Pripomíname, že rovnaká doložka vplyvu konštatuje, že dotknutými subjektmi sú “účastníci trhu s elektrinou”. Máme za to, že obzvlášť tým účastníkom trhu s elektrinou, ktorí nepodnikajú v prirodzene monopolných činnostiach, vyplývajú z cenovej regulácie v energetike práva a povinnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú ich

Z

podnikanie a vývoj ich finančných ukazovateľov v čase. Účastníkom trhu s elektrinou je aj koncový odberateľ elektriny. Cenová regulácia má rozhodujúce sociálne vplyvy minimálne na zraniteľných odberateľov v domácnostiach. Mimo činnosti dodávky elektriny možno tiež očakávať, že regulátorom navrhované pravidlá odpisovania majetku, ktoré sú zásadne odlišné od odpisových pravidiel podľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení, vyvolajú u infraštruktúrnych spoločností (najmä u prevádzkovateľov sústav) zníženie objemu investícií do rozvoja, obnovy a modernizácie infraštruktúry. Vážne pochybnosti tiež vyvoláva transparentnosť tvorby pravidiel odpisovania majetku v sieťových odvetviach. V tejto súvislosti nie je potrebné pripomínať, že doložka vplyvov nemá byť len rutinnou formalitou, ale vplyvy navrhovaných legislatívnych predpisov je nevyhnutné objektívne preskúmať, aby sa zabránilo prijatiu legislatívneho predpisu v takej podobe, ktorá by mohla mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a iné definované oblasti. Okrem toho dávame do pozornosti Jednotnú metodiku na posudzovanie vybraných vplyvov (rozhodnutie vlády č. 24/2015, naposledy doplnené znením s účinnosťou od 1.4.2016), ktorá môže Úradu slúžiť ako pomôcka. V zmysle metodiky musí byť legislatívny materiál predkladaný do medzirezortného pripomienkového konania plnohodnotne posúdený aj z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na podnikateľské prostredie.

ZDE § 9 ods. 1Žiadame zverejniť analytický podklad a konkrétne výpočty (vrátane konkrétnych hodnôt vstupov), ktorými ÚRSO určuje výšky cien elektriny z OZE a KVET v závislosti od technológie a kategórií inštalovaného výkonu.

Z

ZMDS § 27 ods. 3.8 a 3.9Definície SNSN+1 t-2 a PNSN+1 t-2 navrhujeme opraviť - tzn. prebrať definície týchto parametrov, ako sú uvedené v § 27 ods. 1

O

ZMDS § 4 ods. 1Do skupiny ekonomicky oprávnených nákladov navrhujeme zaradiť novú kategóriu nákladov: “Náklady na zabezpečenie inkasných služieb a kompenzáciu kreditného rizika, ktoré na základe inštitútu zmluvy o združenej dodávke vykonáva alebo znáša dodávateľ elektriny pri zabezpečovaní služieb v prospech ostatných účastníkov trhu s elektrinou vykonávajúcich prirodzene monopolné činnosti”. Tieto náklady navrhujeme uznať prevádzkovateľom distribučných sústav (PDS) a spoločnosti OKTE, a.s. za oprávnené a umožniť dodávateľom elektriny fakturovať si ich od PDS a OKTE ako cenu za poskytnuté transakčné služby.

Z

ZMDS viacerým ustanoveniam návrhu vyhláškyK tým ustanoveniam cenovej vyhlášky, podľa ktorých regulované subjekty predkladajú pre správne konania potvrdenia nie staršie ako 3 mesiace o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na zdravotnom poistení a nedoplatkoch na sociálnom poistení a príspevkoch na dôchodkové sporenie, navrhujeme nahradiť predkladaciu povinnosť regulovaných subjektov možnosťou ÚRSO preveriť prípadné nedoplatky cez existujúce registre dlžníkov a existujúce elektronické služby štátu a zdieľané databázy orgánov štátnej a verejnej správy a ostatných inštitúcií poskytujúcich verejné služby. Navrhovaná súčasná podoba predkladacej povinnosti vytvára administratívne bremeno s ohľadom na časové lehoty vydávania príslušných potvrdení v písomnej forme.

Z

ZMDS § 27 ods. 3Navrhujeme do vzorca pre výpočet faktora vyrovnania ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny KAt doplniť náklady, ktoré prevádzkovateľovi podradenej (miestnej) distribučnej sústavy vyplývajú z prístupu do sústavy prevádzkovateľa nadradenej (regionálnej) distribučnej sústavy a distribúcie elektriny.

Z

ZMDS § 29 ods. 1 b)Navrhujeme koeficient Kt upraviť na 15 %. Odôvodnenie: Zníženie tejto hodnoty na 6 % by znamenalo, že skutočná cena na obstaranie komodity nebude reflektovaná v regulovanej cene a dodávatelia by boli nútení si tieto dodatočné náklady krížovo dotovať z neregulovaných segmentov. Súčasne hodnotu 15 % navrhujeme v dôsledku vývoja pomeru cien denného trhu k forwardovým produktom, pričom vychádzame z toho, že diagram dodávky je definovaný denným trhom.

Z

ZMDS § 13Navrhujeme ponechať súčasný stav nastavenia platieb regulovaných poplatkov samovýrobcami.

Z

ZMDS § 23 ods. 20Navrhujeme preformulovať ustanovenia týkajúce sa platby výrobcu za prístup do distribučnej sústavy v prospech prevádzkovateľa distribučnej sústavy, s ohľadom na budúci písomný nález Ústavného súdu SR vo veci platieb za prístup do distribučnej sústavy výrobcami elektriny.

Z

ZMDS § 29 ods. 1 c)Navrhujeme schválené náklady regulovaného subjektu na odchýlku určiť plošne pre trh ako najvyššiu hodnotu spomedzi nákladov na odchýlku trojice dominantných dodávateľov ZSE Energia, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Odôvodnenie: je potrebné nastaviť spôsob určenia nákladov na odchýlku tak, aby boli dodávatelia, ktorí sú subjektmi zúčtovania, finančne motivovaní svoju odchýlku optimalizovať a napomáhať tak k znižovaniu potreby aktivácie regulačného výkonu v sústave.

Z

ZMDS § 23 ods. 7 Z

Navrhujeme sprehľadniť a zjednodušiť štruktúru distribučných taríf na napäťovej úrovni nízkeho napätia, vrátane zjednotenia distribučných taríf poskytovaných jednotlivými prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav, a to minimálne v rozsahu poskytovaných taríf a zjednotenia ich štruktúry. Pre tento účel navrhujeme nasledovnú štruktúru taríf: • Tarifa 1: jednopásmová sadzba, zlúčené navrhované tarify C1 a C2 • Tarifa 2: dvojpásmová sadzba, zlúčené navrhované tarify C3 a C4 a C8 • Tarifa 3: vykurovacia sadzba, zlúčené navrhované tarify C5 a C6 • Tarifa 4: inteligentné meracie systémy (navrhovaná tarifa C12) • Tarifa 5: verejné osvetlenie (navrhovaná tarifa C10) • Tarifa 6: nabíjacie zariadenia elektromobilov (navrhovaná tarifa C13) • Tarifa 7: Dočasné odbery (navrhovaná tarifa C11) • Tarifa 8: Nemerané odbery (navrhovaná tarifa C9) Daný návrh odôvodňujeme okrem zvýšenia prehľadnosti aj postupným zjednocovaním služieb prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktoré môžu chránení odberatelia využívať bez ohľadu na to, do ktorej distribučnej sústavy je ich odberné miesto pripojené. V neposlednom rade, zjednotenie štruktúry distribučných taríf je predpokladom pre budúcu jednotnú cenu distribúcie na Slovensku, čo je v súlade s cieľmi Regulačnej politiky.

ZMDS § 9 ods. 4Navrhujeme upraviť poslednú časť vety „na účely doplatku sa použije technológia s nižšou cenou podľa odsekov 1 a 2“ tak, že sa nahradí formuláciou „na účely doplatku sa použijú ceny podľa odsekov 1 a 2 samostatne pre každé z takto samostatne prevádzkovateľných zariadení“.

O

ZMDS § 4 ods. 1 g)Navrhujeme upraviť pravidlá odpisovania majetku (vrátane prílohy č. 1, tabuľky č. 2) tak, aby boli v súlade so Zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení, najmä s definovanými odpisovými skupinami. Odpisy majetku sú oblasťou,

Z

ktorá spadá do daňovej legislatívy a kompetencií Ministerstva financií SR.

ZMDS § 28 ods. 5Navrhujeme upraviť znenie úvodnej vety nasledovne: „Pre odberateľov elektriny na napäťovej úrovni NN sa pre jednotlivé odberné miesta uplatní týchto osem sadzieb, z ktorých prvé tri sa uplatnia pre odber elektriny zraniteľnými odberateľmi v zmysle tejto vyhlášky:“ Následne navrhujeme za daných 8 sadzieb uviesť distribučné sadzby, ako ich ZMDS navrhlo zjednotiť v pripomienke k zneniu § 27 ods. 3

Z

ZMDS § 29 ods. 7Navrhujeme ustanoviť výšku primeraného zisku fixne na úrovni 5,- EUR/MWh. Odôvodnenie: bez ohľadu na vývoj ceny komodity, dodávka elektriny je služba s fixnými výrobnými nákladmi a ako služba by mala mať v priebehu času rovnakú mieru ziskovosti. Na doplnenie, WACC ako ukazovateľ výnosnosti nie je relevantný pre dodávateľa, ale pre prevádzkovateľov sietí a sústav, kde sa WACC uplatňuje k hodnote bázy regulačných aktív (RAB), ktorá sa posudzuje znalecky. V neposlednom rade, určenie ziskovosti ako súčinu WACC a veľkoobchodnej ceny elektriny je metodicky nesprávna.

Z

ZMDS § 26 ods. 5 -7Navrhujeme zjednodušiť formu cenového konania v prípade, ak prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy preberá cenník prevádzkovateľa nadradenej regionálnej distribučnej sústavy. Ako výlučný podklad pre cenové konanie navrhujeme ustanoviť vo forme novej prílohy k cenovej vyhláške formulár, ktorý prevádzkovateľ MDS podpíše a vyhlási tým, že mu (1) za rok t-1 nevznikne prebytok výnosov za distribúciu elektriny a (2) v roku t používa cenník nadradenej sústavy. Na základe tohto podpísaného formulára vydá ÚRSO pre prevádzkovateľa MDS príslušné cenové rozhodnutie.

Z

ZMDS § 10Podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je formou štátnej pomoci. Navrhujeme túto tému vyňať z cenovej vyhlášky pre oblasť elektroenergetiky a regulácie ako takej.

Z

ZMDS § 10Poznámka všeobecne k rozhodnutiu MH SR o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme - určenie povinnosti poskytnúť elektrizačnej sústave konkrétny objem regulačného výkonu (sekundárna regulácia výkonu) nie je v súlade s pripravovaným Európskym nariadením o výkonovej rovnováhe (Electricity Balancing), ktorého zámerom je vytvoriť regionálny (európsky) trh s podpornými službami, zdieľanie ponúk produktov poskytovateľov podporných služieb a najmä aktivácia regulačného výkonu v závislosti od ceny vzostupne.

O

ZMDS § 14 ods. 2 a)Termín „priemerné prevádzkové náklady“ navrhujeme spresniť ako „priemerné ročné prevádzkové náklady“.

O

ZMDS § 7 ods. 24 + Príloha č. 8 tabuľka č. 1Toto ustanovenie najmä v súvislosti s prílohou č. 8 tabuľkou č. 1 písm. b) považujeme za nelogické a navrhujeme ho zrušiť, nakoľko pokiaľ výrobca z OZE konkrétne zo slnečnej energie vyrobí viac elektriny ako zodpovedá priemernej dobe prevádzky zariadenia na výrobu elektriny, čo v tomto prípade predstavuje 1050 prevádzkových hodín, doplatok pre takto vyrobenú elektrinu bude 0. Domnievame sa, že toto ustanovenie a ani príloha č. 8 nereflektuje skutočnosť, že počet slnečných hodín na území Slovenska je ďaleko vyšší ako len 1050 hodín.

Z

ZMDS § 29 ods. 2 a) § 29 ods. 3 a)Výšku mesačnej platby za odberné miesto (NDOt) navrhujeme diferencovať

Z

samostatne pre odberné miesta v kategóriách domácnosť a malý podnik. Výšku NDOt pre domácnosti navrhujeme určiť na hodnotu 2,- EUR na jedno odberné miesto a mesiac, NDOt pre malý podnik na hodnotu 3,- EUR na jedno odberné miesto a mesiac. Odôvodnenie: Obe kategórie sú z pohľadu nákladov na obsluhu špecifické a ich rozdelenie umožňuje adekvátnejšie a spravodlivejšie stanoviť jednotlivé položky pre tieto kategórie. Malé podniky majú vyššie požiadavky a častejšiu interakciu s dodávateľmi a preto by zvýšené náklady na ich obsluhu mali byť reflektované aj v tomto parametri. Fixná mesačná platba by mala pokrývať náklady dodávateľa na obsluhu hromadných segmentov. Poddimenzovanie tejto zložky vedie k obmedzovaniu kvality obsluhy zákazníka. V neposlednom rade, navrhovaná výška NDOt taktiež zahŕňa náklady, ktoré pre dodávateľa vyvolávajú nové legislatívne povinnosti, povinnosti v súvislosti s ochranou odberateľa, zmeny rozsahu regulovaných poplatkov (4 samostatné TPS) odberatelia s inštaláciou malého zdroja a podobne.

ZMDS § 29 ods. 5Vzhľadom na pripomienku ZMDS k § 28 ods. 7 navrhujeme ustanovenie § 29 ods. 5 vypustiť.

Z

ZMDS § 29 ods. 6Vzhľadom na pripomienky ZMDS k § 28 ods. 7 a k § 29 ods. 5 navrhujeme úvod znenia „K sadzbám podľa odsekov 2, 3 a 5...“ preformulovať nasledovne: „K sadzbám podľa odsekov 2 a 3...“.

Z

ZMDS § 28 ods. 2Za predpokladu, že sa úrad stotožní s pripomienkou ZMDS k § 23 ods. 7 o zjednotení štruktúry taríf distribúcie elektriny na napäťovej úrovni NN, navrhujeme nahradiť individuálne maximálne cenové stropy pre jednotlivých dodávateľov výpočtom univerzálne platného jednotného cenového stropu, ktorý by bol ako

Z

maximálna cena záväzný pre všetkých dodávateľov elektriny (celoslovenský price-cap). V prípade, ak sa ÚRSO s týmto návrhom nestotožní, v aktuálnom znení § 28 ods. 2 navrhujeme vypustiť písmeno c) (plán investícií a odpisov) ako súčasť podávaných cenových návrhov.

ZMDS § 2 písm. f)Znenie § 2 písmena f) navrhujeme nahradiť nasledovným znením: “f) dodávku elektriny zraniteľným odberateľom, ktorými sú pre účely tejto vyhlášky odberateľ elektriny v domácnosti a malý podnik bez inštalovaného inteligentného meracieho systému (IMS)”

Z

ZMDS § 28 ods. 7Znenie navrhujeme preformulovať nasledovne: „Na účely tejto vyhlášky sa zraniteľným odberateľom elektriny rozumie odberateľ elektriny v domácnosti bez inštalovaného systému IMS a malý podnik bez inštalovaného systému IMS.“

Z

ZMDS § 29 ods. 8Znenie odseku navrhujeme preformulovať nasledovne: „Ak odberateľ má nainštalovaný inteligentný merací systém, bude odoberať elektrinu za neregulované ceny.“

Z

ZMDS § 23 ods. 15Žiadame o doplnenie možnosti zmeny rezervovanej kapacity z 12-mesačnej na 3-mesačnú a z 1-mesačnej na 3-mesačnú. Požiadavku odôvodňujeme praxou - dopytom zo strany odberateľov elektriny aj po využívaní 3-mesačnej rezervovanej kapacity.

Z

ZMDS § 23 ods. 10Žiadame o vypracovanie analýzy vplyvov zvýšenia maximálneho podielu výnosov

Z

z fixných platieb prevádzkovateľa distribučnej sústavy na odberateľov elektriny v jednotlivých kategóriách odberných miest (v jednotlivých distribučných tarifách).

ZMDS § 27 ods. 2.7.Žiadame upresniť hodnoty koeficientu KDZ - pri jednotlivých hraničných hodnotách podielu sú uvedené dve rôzne hodnoty koeficientu súčasne.

O

ZMDS všeobecne k návrhu vyhláškyŽiadame zverejniť analýzu (alebo analytický podklad s agregovanými dátami za trh s elektrinou na Slovensku), na základe ktorej boli vyhodnotené vplyvy navrhovaného materiálu na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Odôvodnenie: Podľa doložky vplyvov predkladateľ konštatuje, že navrhovaný materiál (návrh cenovej vyhlášky) nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie a žiadne sociálne vplyvy. Pripomíname, že rovnaká doložka vplyvu konštatuje, že dotknutými subjektmi sú “účastníci trhu s elektrinou”. Máme za to, že minimálne tým účastníkom trhu s elektrinou, ktorí nepodnikajú v prirodzene monopolných činnostiach, vyplývajú aj z cenovej regulácie v energetike práva a povinnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú ich podnikanie a vývoj ich finančných ukazovateľov v čase. V neposlednom rade, účastníkom trhu s elektrinou je aj koncový odberateľ elektriny. Možno teda predpokladať, že cenová regulácia má minimálne na zraniteľných odberateľov v domácnostiach rozhodujúce sociálne vplyvy. Okrem toho dávame do pozornosti Jednotnú metodiku na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorú schválila Vláda SR svojím uznesením s číslom 24/2015 a ktorej doplnená verzia je účinná od 1. apríla 2016. Hoci táto metodika nie je pre ÚRSO explicitne záväzná, regulátor by jej osvojením získal do budúcnosti ďalší nástroj pre posudzovanie vplyvov ním navrhovaných materiálov na jednotlivé oblasti definované v doložke vplyvov.

Z

ZMDS § 9 ods. 1 Z

Žiadame zverejniť analytický podklad a konkrétne výpočty (vrátane konkrétnych hodnôt vstupov), ktorými ÚRSO určuje výšky cien elektriny z OZE a KVET v závislosti od technológie a kategórií inštalovaného výkonu.

ZSD § 25 ods. 4Navrhujeme aplikovať faktor efektivity strát na príslušnej napäťovej úrovni až od roku 2018. Odôvodnenie: Navrhujeme aplikovať faktor efektivity strát na príslušnej napäťovej úrovni až od roku 2018, nakoľko pre PRDS boli už aplikované faktory efektívnosti strát (na rozdiel od PPS) a zároveň percento povolených strát (napr. na úrovni VVN) je už teraz nižšie ako v prípade PPS v rokoch 2012-16.

Z

ZSD § 23Navrhujeme definovanie alebo úpravu trojmesačnej rezervovanej kapacity. Odôvodnenie: Podľa návrhu cenovej vyhlášky je možnosť dohodnúť si trojmesačnú rezervovanú kapacitu (ods. 14), ale nie je zadefinovaná (ods.12), pričom existujúci odberatelia s mesačnou alebo dvanásťmesačnou rezervovanou kapacitou nemôžu prejsť na trojmesačnú rezervovanú kapacitu (ods. 15).

Z

ZSD § 23 ods. 10Navrhujeme doplnenie záveru do poslednej vety „pričom pre rok 2017 sa obmedzenie medziročnej zmeny na 1% neaplikuje“. Odôvodnenie: Vzhľadom na súčasný podiel výnosov z platieb za rezerváciu výkonu na celkových výnosoch by dosiahnutie maximálneho limitu 80% nebolo možné za navrhovaného znenia cenovej vyhlášky ani za nasledujúcich 20 rokov.

Z

ZSD § 4 ods. 1Navrhujeme doplniť písm. n) režijné náklady. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť chýbajúci druh oprávneného nákladu. Bez doplnenia tohto druhu nákladov by bolo problematické zaradiť náklady na právne služby, náklady na zabezpečenie

Z

zákazníckej linky a pod. do oprávnených nákladov.

ZSD § 16 ods. 12Navrhujeme doplniť poslednú vetu „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav neplatia platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu“. Odôvodnenie: Nakoľko sa rezervovaná kapacita neobjednáva, tak nemá význam sankcionovať jej prekročenie.

Z

ZSD § 17 ods. 5Navrhujeme doplniť poslednú vetu „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav neplatia platbu za prekročenie rezervovanej kapacity odberu“. Odôvodnenie: Nakoľko sa rezervovaná kapacita neobjednáva, tak nemá význam sankcionovať jej prekročenie.

Z

ZSD § 16 ods. 7Navrhujeme doplniť poslednú vetu „Rezervovaná kapacita odberu prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy sa určí ako aritmetický priemer jeho mesačných maxím štvrťhodinového výkonu zo štyroch mesiacov, a to november roku t-2 až február roku t-1. Hodnoty výkonov sa určujú v megawattoch s rozlíšením na tri desatinné miesta.“ Odôvodnenie: Nie sú uvedené kapacity pripojenia v súčasnej zmluve o pripojení PDS do prenosovej sústavy, resp. sú určované SEPS-om na ročnej, mesačnej a týždennej báze.

Z

ZSD § 24 ods. 3 písm. h)Navrhujeme nahradenie nového ukazovateľa SOHN,t-2 doterajšími ukazovateľmi POHN, t a FINVPHN, t. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zabezpečí kontinuitu regulačného rámca. Zároveň pri ponechaní návrhu ÚRSO by ÚRSO nezahrnul do výpočtu na rok 2017 odpis z investícií v roku 2016.

Z

ZSD § 15 ods. 3Navrhujeme nahradiť § 15 ods. 3 nasledovným znením: „Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy vyúčtuje vyúčtuje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca všetky náklady na doplatok, ktorý si u neho uplatnili výrobcovia s právom na podporu za predchádzajúci kalendárny mesiac a zároveň jednu dvanástinu korekcie za doplatok za rok t-2. Hodnotu korekcie za doplatok určí Úrad rozhodnutím pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy na základe rozdielu medzi plánovanými a skutočnými nákladmi na doplatok zaplatený prevádzkovateľom distribučnej sústavy výrobcom elektriny s právom na podporu a plánovanými a skutočnými výnosmi na krytie nákladov prevádzkovateľa distribučnej sústavy na doplatok od organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Pre rok 2017 určí Úrad rozhodnutím korekciu za rok 2015. Pre rok 2018 určí Úrad rozhodnutím korekciu za rok 2016. Pre ďalšie roky regulačného obdobia sa korekcie za obdobie t-2 neaplikujú.“ Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť ustanovenie odseku tak, aby bol v plne súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Alternatívne navrhujeme doplniť do čitateľa vzorca v písm. a) nami navrhované parametre KNOZEt-2, KNKVt-2, KVOZEt-2 a KNKVt-2. Odôvodnenie: Zosúladenie s pripomienkami týkajúcich sa navrhovaných parametrov KNOZEt-2, KNKVt-2, KVOZEt-2 a KNKVt-2.

Z

ZSD § 24 ods. 3 písm. j), k) a l)Navrhujeme odstránenie nových ukazovateľov. Odôvodnenie: Z dôvodovej správy nie je zrejmý ich dôvod zavedenia. Dôvodová správa len konštatuje ich zavedenie. Zároveň odpočítaním 50% výnosov z týchto činností ÚRSO ustanovuje poskytovanie týchto činností pod úroveň nákladov, čo je v rozpore s príslušnou legislatívou na ochranu hospodárskej súťaže. Navyše napr. v prípade

Z

prevádzkovateľa prenosovej sústavy ÚRSO neustanovuje odpočítavanie 50% výnosov z SLA zmlúv.

ZSD § 23 ods. 7Navrhujeme ponechanie súčasných sadzieb pre domácnosti a pre podnikateľov. Odôvodnenie: Nie je pripravený žiadny prechod, ani dopadová štúdia prechodu zo súčasných sadzieb na nové sadzby. Nie je kvantifikovaný dopad na prechod domácností z platby za odberné miesto na platbu za istič a rovnako nie je analyzované, koľko domácností má relevantnú hodnotu ističa v zmluve o pripojení, resp. nemajú historicky uzatvorené zmluvy o pripojení (ktoré sa uzatvárali po roku 2005).

Z

ZSD § 25 ods. 3 písm. b)Navrhujeme ponechať doterajšie časové rozhranie na určenie ceny, tzn. január až jún roku t-1. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zabezpečí kontinuitu regulačného rámca.

O

ZSD § 36 a § 37Navrhujeme ponechať koeficient výšky spoluúčasti žiadateľa o pripojenie OZE/VÚKVET na súčasnej hodnote 0,98. Odôvodnenie: Predkladateľ v dôvodovej správe neuviedol príčinu zníženia spoluúčasti týchto vybratých skupín výrobcov z hodnoty 0,98 na hodnou 0,95.

Z

ZSD § 12 Navrhujeme ponechať súčasnú tarifu za prevádzkovanie systému voči odberateľom elektriny a nerozdeľovať ju na 4 zložky (tarifa na podporu výroby elektriny z OZE, tarifa na podporu výroby elektriny z VÚ KVET, tarifa na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a tarifu za činnosť OKTE). Odôvodnenie: Ustanovenie tarify za prevádzkovanie systému je v súlade s primárnou legislatívou, nové navrhované

Z

tarify nemôže ÚRSO ustanoviť sekundárnou legislatívou. Navyše už súčasná komplikovaná štruktúra ceny pre koncového odberateľa sa ešte viac skomplikuje.

ZSD Príloha č. 1 tab. č. 2Navrhujeme ponechať technické doby životnosti aktív v súčasnej štruktúre a v súčasnej výške podľa cenovej vyhlášky platnej do konca roka 2016. Odôvodnenie: Navrhované technické doby životnosti sú nielen v rozpore s inými právnymi normami (relevantnými napr. pre elektromery) / s dobami životnosti, ktoré ÚRSO použil napr. pre ekonomické posúdenie dlhodobých nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meracích systémov v sektore elektroenergetiky (ÚRSO počítal s kratšou 15 ročnou technickou životnosťou), ale podstatne sa menia medzi súčasným a novým regulačným obdobím, pričom sú neopodstatnene vysoké. Takto stanovené technické doby životností nie sú v súlade ani s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (resp. prílohou č. 5 - postupom pri stanovení všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení).Okrem dopadu na umelé podhodnotenie regulačných odpisov sa zároveň umelo zníži potreba investícii.

Z

ZSD § 7 ods. 20Navrhujeme preformulovať prvú vetu nasledovne: „Ak dôjde k zmene v osobe výrobcu elektriny, s návrhom ceny sa predkladá aj kópia dokladu o práve nového výrobcu elektriny užívať zariadenie výrobcu elektriny na výrobu elektriny a kópia zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu elektriny k priamemu vedeniu, do distribučnej sústavy alebo do prenosovej sústavy.“ Odôvodnenie: Výrobca elektriny nemusí byť vlastníkom zariadenia výrobcu elektriny, postačuje ak má právo zariadenie výrobcu elektriny užívať na výrobu elektriny. Pôvodný návrh nedôvodne diskriminuje potenciálneho výrobcu elektriny vo výbere právnych titulov zakladajúcich mu právo užívať zariadenie výrobcu elektriny na výrobu elektriny.

Z

Druhá časť vety je zosúladením s § 7 ods. 9 písm. e) návrhu cenovej vyhlášky, a to tak, že nový výrobca elektriny je povinný predložiť tie isté doklady týkajúce sa pripojenia zariadenia výrobcu elektriny ako sú uvedené v § 7 ods. 9 písm. e) návrhu cenovej vyhlášky.

ZSD § 5 Navrhujeme spresniť spôsobom určenia hodnoty WACC a určiť ho na úroveň vo výške 7,51%. Odôvodnenie: Z návrhu nie je jasné, akým spôsobom je určený parameter WACC. Nie je jasné najmä: • Rd – nie je jasný spôsob určenia na roky 2017-21 • Rf – nie je jasný spôsob výpočtu na roky 2017-21 • βunlev – nejasný spôsob určenia Navrhujeme preto použiť reálnu cenu cudzích zdrojov vo výške 4,21% a reálnu cenu vlastného kapitálu a vlastných zdrojov vo výške 8,32%. Tieto hodnoty sú určené a detailne zdôvodnené českým regulačným úradom. Pri zachovaní podielu cudzieho a vlastného kapitálu podľa ÚRSO predpokladov a súčasnej dani z príjmov by preto nominálna hodnota WACC pred zdanením bola na úrovni 7,51%.

Z

ZSD § 12 ods. 3Navrhujeme úpravu znenia vzorca ustanoveného odseku (3) v čitateli o doplnenie parametra KNOZEt-2, pričom parameter KNOZEt-2 by bol ustanovený ako rozdiel medzi plánovaným nákladmi určenými ÚRSO-m na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny na rok t-2 a skutočnými nákladmi na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny za rok t-2. Odôvodnenie: Návrh výpočtu podľa ÚRSO neobsahuje korekciu nákladov (plánovaných vs. skutočných nákladov na doplatok): - neuznanie rozdielu plánovaných nákladov na doplatok zo strany ÚRSO a skutočných nákladov prevádzkovateľov distribučných sústav za

Z

roky 2015 a 2016, znamená nenávratnú stratu prevádzkovateľov distribučných sústav, pričom prevádzkovatelia distribučných sústav boli povinní vyplatiť doplatok výrobcom elektriny s právom na podporu a majú nárok na uznanie týchto preukázateľne vynaložených prostriedkov v zmysle primárnej legislatívy; navrhované ustanovenie ÚRSO znamená, že jeden účastník trhu (prevádzkovateľ distribučnej sústavy) je povinný platiť skutočné náklady na doplatky za roky 2015 a 2016 nad rámec plánovaných doplatkov ÚRSO-m na roky 2015 a 2016 zo svojho zisku - ÚRSO tak umelo znižuje ceny pre koncových odberateľov elektriny cez zníženie zisku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, čo je v rozpore s primárnou legislatívou nielen z hľadiska ekonomickej podstaty, ale aj z hľadiska nezávislého postavenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy od aktivít, ktoré nesúvisia s distribúciou elektriny - zároveň podhodnotenie plánovaných nákladov na doplatok zo strany ÚRSO pre budúcnosť znamená, že vyššie skutočne vyplatené doplatky zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy výrobcom elektriny s právom na podporu by spôsobili nenávratnú stratu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, pretože výrobcovia elektriny s právom na podporu môžu vyrobiť viac elektriny, ako ÚRSO plánoval a môžu sa aj pripojiť noví výrobcovia do distribučnej sústavy, ktorých výrobu ÚRSO neplánoval Návrh cenovej vyhlášky je v tejto časti v rozpore s ustanovením v § 5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré deklaruje, že „náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) , c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii“.

ZSD § 12 ods. 3Navrhujeme úpravu znenia vzorca ustanoveného odseku (3) v čitateli o doplnenie parametra KVOZEt-2, pričom parameter KVOZEt-2 by bol ustanovený ako rozdiel medzi plánovanými výnosmi určenými ÚRSO-m na krytie doplatku

Z

prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny na rok t-2 a skutočnými výnosmi na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov elektriny za rok t-2. Odôvodnenie: Zosúladenie s pripomienkou týkajúcou sa parametra KNOZEt-2.

ZSD § 12 ods. 6Navrhujeme úpravu znenia vzorca ustanoveného odseku (6) v čitateli o doplnenie parametra KNKVt-2, pričom parameter KNKVt-2 by bol ustanovený ako rozdiel medzi plánovaným nákladmi určenými ÚRSO-m na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla na rok t-2 a skutočnými nákladmi na doplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy platený výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla za rok t-2. Odôvodnenie: Návrh výpočtu podľa ÚRSO neobsahuje korekciu nákladov (plánovaných vs. skutočných nákladov na doplatok): - neuznanie rozdielu plánovaných nákladov na doplatok zo strany ÚRSO a skutočných nákladov prevádzkovateľov distribučných sústav za roky 2015 a 2016, znamená nenávratnú stratu prevádzkovateľov distribučných sústav, pričom prevádzkovatelia distribučných sústav boli povinní vyplatiť doplatok výrobcom elektriny s právom na podporu a majú nárok na uznanie týchto preukázateľne vynaložených prostriedkov v zmysle primárnej legislatívy; navrhované ustanovenie ÚRSO znamená, že jeden účastník trhu (prevádzkovateľ distribučnej sústavy) je povinný platiť skutočné náklady na doplatky za roky 2015 a 2016 nad rámec plánovaných doplatkov ÚRSO-m na roky 2015 a 2016 zo svojho zisku - ÚRSO tak umelo znižuje ceny pre koncových odberateľov elektriny cez zníženie zisku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, čo je v rozpore s primárnou legislatívou nielen z hľadiska ekonomickej podstaty, ale aj z hľadiska nezávislého postavenia prevádzkovateľa distribučnej

Z

sústavy od aktivít, ktoré nesúvisia s distribúciou elektriny - zároveň podhodnotenie plánovaných nákladov na doplatok zo strany ÚRSO pre budúcnosť znamená, že vyššie skutočne vyplatené doplatky zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy výrobcom elektriny s právom na podporu by spôsobili nenávratnú stratu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, pretože výrobcovia elektriny s právom na podporu môžu vyrobiť viac elektriny, ako ÚRSO plánoval a môžu sa aj pripojiť noví výrobcovia do distribučnej sústavy, ktorých výrobu ÚRSO neplánoval Návrh cenovej vyhlášky je v tejto časti v rozpore s ustanovením v § 5 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré deklaruje, že „náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) , c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii“.

ZSD § 12 ods. 6Navrhujeme úpravu znenia vzorca ustanoveného odseku (6) v čitateli o doplnenie parametra KVKVt-2, pričom parameter KVKVt-2 by bol ustanovený ako rozdiel medzi plánovaným výnosmi určenými ÚRSO-m na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla na rok t-2 a skutočnými výnosmi na krytie doplatku prevádzkovateľa distribučnej sústavy plateného výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla za rok t-2. Odôvodnenie: Zosúladenie s pripomienkou týkajúcou sa parametra KNKVt-2.

Z

ZSD § 7 ods. 24Navrhujeme vypustiť navrhované ustanovenie vrátane prílohy č. 8 a tab. č. 1 Odôvodnenie: Vyššie uvedené ustanovenie návrhu cenovej vyhlášky je podľa nášho názoru v rozpore so zákonom o podpore, keďže ten priznáva výrobcom elektriny

Z

právo na podporu doplatkom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysokoúčinnou kombinovanou výrobou (znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny) a nie len na akési tabuľkové priemery – zároveň v tab. č. 1 v prílohe č.1 návrhu cenovej vyhlášky nie sú uvedené všetky výrobné zdroje. Ak dotknutí výrobcovia elektriny budú postupovať podľa primárnej legislatívy (veľmi pravdepodobné), potom ÚRSO neuzná tieto náklady PDS podľa cenovej vyhlášky ÚRSO. Na druhej strane, ak PDS odmietne vyplatiť doplatok dotknutým výrobcom, tak výrobcovia budú žalovať PDS za porušenie primárnej legislatívy.

ZSD § 7 ods. 4Navrhujeme vypustiť navrhované ustanovenie. Odôvodnenie: Návrh ÚRSO je v rozpore s primárnou legislatívou. Uvedené ustanovenie návrhu cenovej vyhlášky vychádza z predpokladu, že určené meradlo, ktoré bude merať (i) vyrobenú elektrinu na svorkách inštalovaného generátora v zariadení na výrobu elektriny a (ii) ostatnú vlastnú spotrebu elektriny (pozn. predpokladáme, že návrh cenovej vyhlášky má na mysli ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny – nie je to tam totiž výslovne uvedené napriek tomu, že pravidlá trhu tento pojem definujú legálnou definíciou), bude inštalovať prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Tento predpoklad však nie je v žiadnom právnom predpise vymedzený ako povinnosť prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, a teda platí, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je takéto určené meradlo povinný výrobcovi elektriny inštalovať, čím vzniká pre výrobcu elektriny patová situácia, keďže na jednej strane je povinný sa v cenovom konaní preukázať záznamom o tom, že takéto určené meradlo mu bolo nainštalované prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na druhej strane však prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mu inštaláciu takéhoto určeného meradla nie je povinný zabezpečiť. Uvedené je zrejmé z nižšie uvedených právnych

Z

noriem zákona o energetike (t.j. zákona ako právneho predpisu vyššej právnej sily ako je vyhláška): - Podľa § 27 ods. 2 písm. p) zákona o energetike: „Výrobca elektriny je povinný ... zabezpečiť meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny, ...“. - Podľa § 31 ods. 2 písm. f) zákona o energetike: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný ... zabezpečiť meranie elektriny v sústave a poskytovať namerané údaje jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu, ...“. - Podľa § 31 ods. 3 písm. g) zákona o energetike: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je ďalej povinný ... zabezpečiť meranie elektriny v sústave vrátane vyhodnocovania merania a poskytovať namerané a vyhodnotené údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj informácie potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu, ...“ - Podľa § 40 ods. 1 zákona o energetike: „Meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Meranie elektriny podľa prvej vety môže na základe zmluvy s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy vykonávať aj iná odborne spôsobilá osoba. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom.“ - Podľa § 41 ods. 1 zákona o energetike: „Meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny je povinný zabezpečiť výrobca elektriny na vlastné náklady. Merať vyrobenú elektrinu je možné len určeným meradlom. Miestom merania sú svorky inštalovaného generátora v zariadení na výrobu elektriny.“ - Podľa § 41 ods. 1 zákona o energetike: „Meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny nie je povinný zabezpečiť výrobca elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny je pripojené do sústavy toho prevádzkovateľa, do ktorého sústavy je celé množstvo vyrobenej elektriny dodávané, okrem spotreby elektriny súvisiacej s výrobou elektriny. V tomto prípade je vyrobená elektrina meraná okrem spotreby elektriny súvisiacej s výrobou elektriny určeným meradlom, ktorým je vybavené

odovzdávacie miesto výrobcu elektriny; odovzdávacím miestom je miesto odovzdania elektriny pozostávajúce z jedného meracieho bodu.“ Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je teda povinný zabezpečiť meranie elektriny výlučne vo svojej sústave (distribučnej sústave), nie však v inštalácii výrobcu elektriny (t.j. za jeho odberným/odovzdávacím miestom). Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zároveň nie je povinný výrobcovi elektriny ani inštalovať určené meradlo, o ktorého inštalácii uvažuje návrh cenovej vyhlášky. Okrem vyššie uvedených argumentov je otvorená inštalácia meradiel pre výrobcov pripojených do miestnych distribučných sústav, v ostrovnej prevádzke, a pod. vrátane zodpovednosti za údaje, realizáciu odpočtov a pod.

ZSD § 4 ods. 1 písm. l)Navrhujeme zmeniť „aritmetický priemer hodnôt mesačných priemerov ukazovateľa 12M EURIBOR za obdobie posledných 12 mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom sa návrh ceny predkladá, zverejnených na webovom sídle www.euribor-ebf.eu v časti Euribor rates, na zabezpečenie finančných prostriedkov“ na parameter „vo výške reálnej ceny cudzích zdrojov 3,73%“. Odôvodnenie: Zadefinovanie úroku z úveru maximálne do výšky EURIBOR ako oprávneného nákladu je umelé podhodnotenie oprávnených nákladov regulovaných subjektov. Regulované subjekty nemajú šancu požičať si prostriedky za sadzbu vo výške EURIBOR, , či na bankovom alebo dlhopisovom trhu. Navrhujeme, aby ÚRSO použil rovnakú prepočítanú priemernú výšku úroku z úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam na obdobie 5 a viac rokov s výškou úveru nad milión eur, ako použil aj pri výpočte WACC, t.z. 3,73%.

Z

ZSD § 4 ods. 1 písm. k)Navrhujeme zmeniť „vo výške ročnej sadzby EURIBOR“ na parameter „vo výške reálnej ceny cudzích zdrojov 3,73%“. Odôvodnenie: Zadefinovanie úroku z úveru

Z

maximálne do výšky EURIBOR ako oprávneného nákladu je umelé podhodnotenie oprávnených nákladov regulovaných subjektov. Regulované subjekty nemajú šancu požičať si prostriedky za sadzbu vo výške EURIBOR, či na bankovom alebo dlhopisovom trhu. Navrhujeme, aby ÚRSO použil rovnakú prepočítanú priemernú výšku úroku z úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam na obdobie 5 a viac rokov s výškou úveru nad milión eur, ako použil aj pri výpočte WACC, t.z. 3,73%.

ZSD § 25 ods. 3 písm. b)Navrhujeme zmeniť 5% na 6%. Odôvodnenie: Zosúladenie s ostatnými účastníkmi trhu. ÚRSO ustanovil v návrhu cenovej vyhlášky koeficient reflektujúci tvar diagramu (strát PDS) na 5%, pričom všetkým ostatným účastníkom trhu ustanovil 6% (PPS, dodávatelia elektriny).

Z

ZSD § 23 ods. 20Navrhujeme zmenu hodnoty 30% na 100%. Odôvodnenie: V zmysle nálezu Ústavného súdu nie je samotné zavedenie platby za prístup do distribučnej sústavy výrobcami elektriny v rozpore s právnym poriadkom. Preto navrhujeme zosúladenie jeho výšky s odberateľmi (na napäťovej úrovni nízkeho napätia), prípadne alternatívne, aby si aj výrobcovia elektriny objednávali rezervovanú kapacitu v rozsahu 20 až 100% maximálnej rezervovanej kapacity tak, ako odberatelia elektriny na vyšších napäťových úrovniach a za rovnakých pravidiel, aby nedochádzalo k diskriminácii odberateľov elektriny na úkor výrobcov elektriny.

Z

ZSD § 37Navrhujeme, aby ÚRSO zverejnil jednotnú cenu za pripojenie, ktorá by bola planá pre pripojenie odberateľov a výrobcov od 1.1. roku t pri pripojení do všetkých distribučných sústav ako pri novom pripojení, tak pri zvýšení kapacity pripojenia.

Z

Odôvodnenie: Zosúladenie s prístupom na napäťovej úrovni VVN.

ZSD § 36 ods. 4Nerozumieme významu ustanovenia, prečo počíta ÚRSO priemer cien za pripojenie. Navrhujeme, aby ÚRSO zverejnil jednotnú cenu za pripojenie, ktorá by bola planá pre pripojenie odberateľov a výrobcov od 1.1. roku t pri pripojení do všetkých distribučných sústav ako pri novom pripojení, tak pri zvýšení kapacity pripojenia. Odôvodnenie: Zabezpečenie reálnej vykonateľnosti cenovej vyhlášky.

Z

ZSD § 24 ods. 3 písm. g)V písm. g) navrhujeme prehodnotiť KDZ a zachovať súčasnú minimálnu hodnotu na úrovni 0,9. Odôvodnenie: Návrh znamená dramatické zníženie najnižšie hodnoty parametra v porovnaní so súčasnou hodnotou, ktoré ÚRSO nijakým spôsobom neodôvodnil. V súčasnosti najnižšia hodnota je stanovená na úrovni 0,9, zatiaľ čo podľa návrhu by sa dolný prah mal znížiť na 0,5, pričom pri prevádzkovateľovi prenosovej sústavy ÚRSO ponechal v návrhu cenovej vyhlášky minimálnu hodnotu na úrovni 0,9.

Z

ZSE Energia § 28 ods. 5Navrhujeme rozdeliť navrhovanú právnu úpravu sadzieb pre odberné miesta na sadzby pre domácnosti a pre malé podniky. Zlúčenie sadzieb pre domácnosti a malé podniky na DD1-DD13 by znamenalo fyzicky nové pripojovacie i dodávateľské zmluvy pre všetky malé podniky a taktiež migráciu v systéme, čo je v časovom harmonograme danom návrhom vyhlášky nereálne. V prípade, že sa úrad nestotožní s týmto návrhom je potrebné (i) uznať dopady na úpravy IT systémov ako oprávnený náklad, (ii) v prechodných ustanoveniach zohľadniť časovú potrebu na implementáciu do IT systémov, (iii) navrhnúť proces konvertovania odberateľov, ktorým sa zmenia tarify, keďže tarifa je súčasťou zmluvného vzťahu, (iv) v prechodných ustanoveniach zohľadniť časovú potrebu na informovanie

Z

odberateľov, na ktorých má navrhovaná zmena dopad.

ZSE Energia § 29 ods. 1 písm. b)Koeficient kt na rok t v percentách určený cenovým rozhodnutím navrhujeme v rozsahu najviac 12 % v závislosti od plánovaného diagramu dodávky elektriny pre domácnosti a 16 % pre malé podniky.

Z

ZSE Energia § 25 ods. 3 písm. b, bod 2Koeficient strát navrhujeme zvýšiť na 10 % na roky 2017 až 2021. Potom navrhované znenie je: kt je koeficient na rok t v percentách, ktorého hodnota je 10 % na roky 2017 až 2021,

Z

ZSE Energia § 4 ods. 1Navrhujeme doplniť formuláciu o nové písmeno n): Náklady vynaložené na obstaranie materiálu, služieb a na činnosti súvisiace s výkonom regulovaných činností. Dôvodom je, že z odseku 1 sa navrhuje vypustiť písmeno l) režijné náklady a neexistuje ďalšia definícia v rámci odseku 1, ktorá by pokrývala náklady ako sú napr. náklady na prevádzku call centra, náklady na fakturáciu v rámci SLA, IT náklady, náklady na platobný styk, a ostatných nákladov pokrývajúcich regulovanú činnosť.

Z

ZSE Energia § 25 ods. 3 písm. b, bod 1Navrhujeme nastaviť regulačný rámec od 1. októbra roku t-2 do 30. septembra roku t-1, aby bola reálnejšie reflektovaná cena. Potom navrhované znenie je: CEPXE,t je aritmetický priemer denných cien oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou PXE (POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE) na jej webovom sídle, produktu F PXE SK BL Cal-t Settlement price v eurách na jednotku množstva elektriny za obdobie od 1. októbra roku t-2 do 30. septembra roku t-1,

Z

ZSE Energia § 29 ods. 7Navrhujeme neviazať primeraný zisk PZt pre domácnosti ani pre malé podniky na maximálnu cenu za elektrinu CEt, nakoľko ju dodávateľ nevie ovplyvniť a jeho náklady sú od nej nezávislé. Zároveň navrhujeme viazať primeraný zisk na oprávnené náklady dodávateľa a vzhľadom na rozdielne náklady v segmente malých podnikov a domácností, členiť zisk pre tieto dve kategórie: Najvyššia miera primeraného zisku pri dodávke elektriny pre odberateľov v domácnosti, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny pre odberateľov v domácnosti, je najviac 3 €/MWh v závislosti od oprávnených nákladov dodávateľa. Najvyššia miera primeraného zisku pri dodávke elektriny pre malé podniky, ktorý je možné zahrnúť do ceny za dodávku elektriny pre malé podniky, je najviac 8 €/MWh v závislosti od oprávnených nákladov dodávateľa.

Z

ZSE Energia K dodávke elektriny všeobecneNavrhujeme rozdeliť cenotvorbu pre domácnosti a malé podniky tak, ako to bolo doteraz, nakoľko medzi oboma kategóriami zraniteľných odberateľov sú zásadné rozdiely spočívajúce v správaní odberateľov a v rozdielnych nákladoch: odberový diagram pre domácnosti a malé podniky má iný charakter, malé podniky majú drahšie predajné kanály, 4x vyššia interakciu kontaktu ako pri domácnostiach.

Z

ZSE Energia § 29 ods. 2 písm. a)Platbu za odberné miesto pre domácnosť navrhujeme vo výške 1,3 €/MWh a pre malé podniky vo výške 2,3 €/MWh. Dôvodom je pokrytie oprávnených nákladov pri klesajúcom počte odberných miest a spotrebe. Pre rozvoj hospodárskej súťaže a oživenie konkurenčného prostredia je nevyhnutné, aby domácnosti mali primeranú maržu na trhu, čo by viedlo k trhovej cene pre domácnosti a skvalitneniu ponuky a služieb na trhu. V opačnom prípade segment domácností nebude zaujímavý pre nových dodávateľov, nakoľko ceny nebudú pokrývať oprávnené náklady.

Z

ŽSR §27 1) Nesúlad vysvetlenia parametra PNSN+1t v §27 ods.1 písm. a) 1 v §27 ods.1 písm. a) 3.8 a 3.9

ŽSR k tabuľke č. 1, prílohy č. 5 4) Vysvetlivky k tabuľke č. 1, prílohy č. 5 nie sú totožné s tabuľkou (CMDSt a PN2015)

ŽSR §27 KAt je faktor vyrovnania ceny, vzorec neobsahuje ekonomicky oprávnené náklady roku t-2 na obstaranie elektriny na krytie strát elektriny pri distribúcii elektriny a ekonomicky oprávnených nákladov na distribúciu elektriny od prevádzkovateľa sústavy, do ktorého sústavy je regulovaný subjekt pripojený

ŽSR §27Preformulovať vysvetlenie položky CMDSt-2 v §27 ods.1) písm . a) 3.1

ŽSR tabuľke č. 1, prílohy č. 5 V tabuľke č. 1, prílohy č. 5 je definovaný údaj PN2015, navrhujeme definovanie v tvare PNt

ŽSR tabuľke č. 8, prílohy č. 5 V tabuľke č. 8, prílohy č. 5 sú definované vysvetlivky k tabuľke č. 11 a nie tabuľke č.8

ŠÚSR Odoslané bez pripomienok

MZSR Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná