Úvod do kulturológie - media1.denicek.eumedia1.denicek.eu/files/media1:50f7c5b4f29b9.doc... ·...
TRANSCRIPT
Úvod do kulturológiePhDr. Zuzana Slušná, PhD.
Katedra kulturológie FF UKF v Nitre
prednáška č. 1:Základné pojmy kulturológie.
Kulturológia
Skúma, vedecky reflektuje, KULTÚRU ako ucelený , špecifický model ľudského bytia.
• podľa The Compact Oxford English Dictionary (New Edition. Oxford: Clarendon Press, 1994) použil termín Kulturologie ako prvý nemecký chemik V. Oswald, nositeľ Nobelovej ceny, v r. 1913.
• anglický termín culturology ako prvý použil v r. 1949 americký kultúrny antropológ Leslie Alvin White (1900 – 1975).
Kulturológia ako vedný odbor
• kulturológia ako vedný odbor musí mať definovaný svoj predmet skúmania (kultúra), ktorý sa vzťahuje k určenému úseku skutočnosti
– Bauman: predmet je definovaný učebnicou• predmet kulturológie je vnímaný v perspektíve času rôzne
– existuje viacero názorov na vznik kultúry– na povahu javov a procesov v kultúre– niektoré názory ustúpili do úzadia– niektoré sa modifikovali
Kulturológia ako vedný odbor
Náplňou kulturológie je:• vedecká analýza predmetu, • jeho štruktúry, funkcií a vzťahov; • definovanie systému vzájomne zviazaných pojmov, ktoré racionálne reprodukujú
– podstatu predmetu, – jeho konštitutívne prvky – ich vzájomné vzťahy – vzťahy predmetu k iným objektom.
Veda
sféra ľudskej činnosti a socio-kultúrny systém orientovaný na tvorbu vedenia. – cieľ a obsah vedy vychádza zo základnej ľudskej potreby usporadúvať rozdielne
a mnohostranné javy: – človek na základe empirických a racionálnych súdov nazerá na svet ako na ENTITU A
SYSTÉM – profilovanie náhodne získaných poznatkov do systému vedenia: – v rôznorodých a vzájomne prepojených činnostiach, cieľom ktorých popísať vysvetliť
identifikované všeobecnosti a zákonitosti. – objektom vedy sú predmety a javy prírodného a socio-kultúrneho prostredia, včlenené do
systému každodennej praxe/činnosti.
Jazykom vedy je pojmové myslenie.
Veda– je výtvorom ľudského intelektu; – je aj subsystémom / podsystémom kultúry – je nevyhnutnou podmienkou smerovania a regulácie konania človeka.
Veda je aj samostatným systémom s funkciami: – kultúrne-svetonázorovú funkciou – nesprostredkovane produktívnou funkciou–
Vzťahy medzi teóriou a praxou
Vedecké a nie-vedecké myslenie
Ak hovoríme o „vede“, musíme vychádzať z rozdielov medzi: vedeckým pojmovým poznávaním a poznávaním každodenným.
Nie-vedecké (kažodenné) myslenie:• väčšina ľudí „vie“ (domnieva sa), čo do kultúry patrí• na rovine tzv. bežného jazyka je nám pojem kultúry akoby zrejmý; • významové pole termínu používatelia v závislosti od kontextu pomerne pružne
obmieňajú.
Jazyk vedy: odborná terminológiaJednotlivé vedné odbory zo slovnej zásoby primárneho jazyka vytvorili vlastnú terminológiu:– súhrn odborných výrazov z prirodzeného jazyka z vlastného: spoločnosť - z cudzieho: globalizácia - alebo umelo vytvorených enkulturácia- ale jednoznačne určenených definíciami.
Veda sa snaží o čo najpresnejšie verbalizovanie a vyjadrenie poznania v predmetnej oblasti.
výsledky skúmania
rozšírenie teoretického
poznania
rozvíjanie empíriepodnety na
skúmanie nových súvislostí
empirické výsledky
obohatenie teórie
PRAX
hypotézypodnety na skúmanie
TEÓRIA
Kulturologické nazeranie predpokladá
• vyjadrovanie sa pomocou ustálených pojmov : - používaný terminologický aparát musí dôsledne rešpektovať a reprodukovať podstatu, stránky, prvky (a pod) skúmaného objektu a jeho vzťahy k iným objektom .
Terminologický aparát kulturológie je:• súborom cielene získaných informácií,• logicky zdôvodnenou sústavou pojmov,• kategorizovaným systémom vzťahov a súvislostí, týkajúcich sa kultúry ako
kľúčového objektu reflexie.
Človek a kultúra.
Každý ľudský akt sa realizuje v priestore, určiteľnom pomocou premenných1. príroda: relatívne stály fakt2. Spoločenstvo a spoločnosť3. Kultúra.
Premenné príroda – spoločnosť – kultúra sú základnými osami určujúcimi ľudskú existenciu:• človek je biologická bytosť • človek je homo sociabilis • človek je homo symbolicus.
Človek je tvorcom kultúry a sociokultúrne prostredie spoluvytvára človeka.
Človek, spoločnosť a kultúra.
Základné komplexy/ úrovne/ podsystémy:a) sociálny : hierarchická sieť osobných vzťahov, vrátane príbuzenstva a spoločenského
statusub) náboženský : hierarchická sieť vier a presvedčení, verbalizovaná v doktrínach a
rituálochc) psychologický : integrovaný systém supra-personálnych vier týkajúce sa indivídua v
spoločnosti podľa ich kultúry, prostredia a jazykad) ekonomický : integrované stratégie e) materiálny : schematizované konštelácie artefaktov
Prostredie a aktivity človeka.
prostredie: všetko, čo je voči organizmu vonkajškové: súbor javov a procesov obklopujúcich človeka počas života, s významom a hodnotou pre človeka.
• človek a prostredie sú komplementárne javy• sú navzájom v interakcii• viacvrstvový fenomén tvorený rovinami komponentov:
– fyzických– sociálnych – kultúrnych– prírodných– historických– ekonomických
Prírodné prostredie a človek.
Prírodnosť človeka si uvedomujeme v súvislosti :• s jeho tendenciou uspokojovať primárne svoje tzv. základné potreby; • so závisloslosťou druhu homo sapiens od presne špecifikovateľných podmienok ako
sú teplota, tlak, atmosféra, strava a podobne; • s jeho biologickou nedostatočnosťou
– vzpriamený nahý primát bez srsti s veľkým mozgom
• vzpriamená postava: človek môže svoje okolie kontrolovať pomocou zraku, má voľné horné končatiny, ktoré môže efektívnejšie použiť na iné pracovné činnosti;
• uvoľnené ruky: pohyblivé prsty a voľný palec umožňujú uchopiť predmety a vykonávať komplikované úchopy a jemné činnosti;
• poloha očí: orientuje zrak smerom dopredu, zväčšuje akčný rádius, pomáha trojrozmernému videniu a uľahčuje priestorovú orientáciu;
• veľký mozog a nervový systém: rozvoj intelektu, vrátane schopnosti abstraktného myslenia, využiteľného v procesoch odovzdávania skúseností a tvorbe komunikačných systémov;
• relatívne dlhé obdobie závislosti mláďat od rodičov: komplexná starostlivosť a dostatočný čas na biologické dozrievanie
Prírodné prostredie a človekHominizácia človekačlovek začal primárne využívať svoj intelekt:
– zhotovoval nástroje,
– používal oheň, – objavil symbolickú komunikáciu – vytvoril kultúru ako vlastný umelý svet a prostredie, ktoré mu umožnilo nielen
prežiť, ale aj dosiahnuť dominujúce postavenie. Ďalšia z teórií konštatuje, že vplyvom autodomestifikácie sa pôvodné vlastnosti človeka zmenili: život v umelých podmienkach viedol k oslabeniu až strate tých inštinktov a schopností, ktoré človek nepotreboval.
Humanizácia človeka:Ľudskosť nie je vrodená, človek si ju osvojuje a učí sa jej:
• vzpriamená chôdza, reč, myslenie a práca, schopnosti byť členom spoločenstva, zdieľať s ostatnými sociálne interakcie, adekvátne odpovedať nielen aj na sociálne a kultúrne podmienené podnety.
Stávanie sa človekom je preto prezentované ako prekonávanie vlastnej prirodzenosti, prekonávanie prírodne daného a prekonávanie prírody.
Človek prekračuje prírodu, ale to mu nedáva právo prírodu ničiť v duchu hesla panstva človeka nad prírodou.
Človek sa od ostatných biologických bytostí líši: • je bytosťou historickou, • nie je zviazaný so žiadnym špecifickým prostredím, • je bytosťou nešpecializovanou, • je schopný tvorivej adaptácie na meniace sa podmienky a situácie • je schopný pretvárať a sám sebe prispôsobovať tieto podmienky.
Poznáva svet okolo seba, ktorý je mu otvorený, nezávisle, celistvo a objektívne
V európskom kultúrnom priestore je východiskom vnímania prírody aristotelovská tradícia: niektoré veci sú od prírody; niektoré z iných príčin; od prírody sú živočíchy a ich časti, rastliny a jednoduché telesá, napríklad zem, oheň, vzduch a voda; lebo o nich a o podobných veciach hovoríme, že sú od prírody. ... Všetky prírodné veci majú počiatok pohybu a pokoja v sebe samých, jedny, pokiaľ ide o miesto a druhé, pokiaľ ide o narastanie a ubúdanie, iné pokiaľ ide o kvalitatívnu zmenu Aristoteles: Fyzika
Ekosystémy ľudských spoločností.
spoločnosť
čistá „panenská“ príroda
kultivovaná prírodakultúra
umelé prostredie vytvorené ľuďmi
Prírodné prostredie a spoločnosť.
kvalitatívne odlišné etapy1. obdobie lovcov a zberačov:• skoro nulové zásahy človeka do prírody• minimálna hustota osídlenia2. neolitická revolúcia:• oddelenie pastierov a poľnohospodárov• znateľné zásahy človeka do prírody: klčovanie lesov, spásanie lúk, zavlažovanie polí• vzhľadom na riedke osídlenie sú zásahy do prírody lokálne a vzhľadom na používané
techniky a technológie, pomerne nezávažné3. vznik organizovaných spoločností:• znižuje sa miera vplyvu geografických parametrov• hlboké a cieľavedomé zásahy do prírody: rozsiahle závlahové systémy, rybníkarstvo,
ťažba dreva, výstavba miest, ciest• človekom modifikovaná (kultúrna) krajina
Sociálne prostredie a človek• jednou z nosných antropologických teorém je téza o spoločenskej prirodzenosti
človeka– človek ako homo socialibilis
Človek môže svoju ľudskosť a humanitu pociťovať až medzi ostatnými a svet, ktorý obýva, vytvára v súčinnosti s druhými ľuďmi.
Spoločenstvo: faktor ľudskej aktivityAristoteles: človek je tvor spoločenský (zoón politikon)
• človek je od prírody bytosťou, inštinktívne túžiacou po spolunažívaní • preto sa združuje do rôznych zväzkov, ktorých základné vzorce ritualizuje,
inštitucionalizuje a organizuje – rodina, osada, mestský štát, národný štát
• inštitucionalizácia vzťahov: manželstvo, rodina, rodové vzťahy, cirkevné inštitúcie
Čo je to kultúra„Kultúra nie je iba súborom vecí – románov, obrazov, televíznych programov či komiksov, je to skôr proces. Podstatou kultúry je produkcia a výmena významov medzi členmi spoločnosti alebo spoločenskej skupiny... Kultúra je založená na tom, ako jej členovia interpretujú to, čo sa okolo nich deje... a prisudzujú zmysel ľuďom, objektom a udalostiam. Veci samé o sebe majú zriedkavo jeden jediný nemeniaci sa význam. Závisí od nás, ako veci používame, čo o nich hovoríme, čo si o nich myslíme a ako ich vnímame“
– Stuart HallPod kultúru zahŕňame:
• „spôsoby jestvovania ľudí“ • národné kultúry, regionálne kultúry• subkultúry: hip-hop, punk, mládež a podobne
• nahromadené artefakty, výdobytky a výtvory• kultúrne dedičstvo• hmotná kultúra
• charakteristické špecifiká života a činorodých aktivít jednotlivcov a nimi tvorených sociálnych skupín
• kultúrna tradícia
• životný štýl • spôsob života sociálnych skupín
Kultúra a človek.
• Kultúra je jedným z najzložitejších systémov, ktoré človek tvorí a spoluvytvára,• vnímaný cez najrozmanitejšie spôsoby jestvovania človeka ako aj cez stratégie (a ich
výsledky), pomocou ktorých sa človek odlišuje od svojho primárneho (prírodného) prostredia.
• jestvuje v najrôznejších formách a variantoch .
Čo je kultúra (etymológia pojmu).
• pôvodne dodávať tvar tomu, čo je vo svojej prirodzenej podstate amorfné; • vnášať pravidelnosť, poriadok, proporcionálnosť; • neskôr rozširovanie a zároveň aj zužovanie, špecifikácia významu
• významovo sa vzťahuje k latinskému cultio – pestovanie, obrábanie, vzdelávanie (Pražák, J. M. – Novotný, F. – Sedláček, J.: Latinsko–český slovník, SPN Praha 1955, str. 338);
• z koreňa colo (obrábať, opracovávať) sú odvodené slová kult aj kultúra • terminológia primárne poľnohospodárska: dôsledok špecifickej činnosti vykonávanej
vedome a zámerne človekom– slovné spojenie agri cultura sa pôvodne používalo na označenie procesov,
vedome vykonávaných človekom s cieľom „zdokonaliť pole“COLERE ako kvalitatívny príznak a výsledok procesu cultioCULTUS ako adjektívum v spojení so slovami agri ...pôda deorum ... božstvá mentis .... myseľV novom kontexte slovo použil rímsky filozof Cicero v spise :Tuskulské rozhovory (Tusc. 2, 13): CULTURA AUTEM ANIMI PHILOSOPHIA EST
Kultúra ako špecifický model bytia človeka.Cicero uvažuje o výsledkoch procesu kultivácie (cultio) pre človeka:
• podobne ako poľnohospodár cielenou aktivitou zlepšuje prirodzene daný základ; môže svoje prirodzené/ vrodené danosti zdokonaľovať aj človek
Človek ako rozumná bytosť napomáha rozvoju a rastu rastlinno-živočíšneho sveta.COLERE ANIMI: proces
• nevyhnutného a dlhodobého• vedomého a zámerného
zdokonaľovania daného fundamentu človeka pomocou uceleného súboru stratégií identifikovaných a systemizovaných konkretizovaným, vedeckým filozofickým diskurzom.
Kulturológia ako veda o culture.
• Leslie White v práci “Veda o kultúre” (1949) vymedzil názov novej vednej disciplíny – kulturológia, dnes bežný v diskurze humanitných a spoločenských vied.
Hlavný rozdiel medzi sociológiou a kulturológiou: • sociológia: veda o vzájomnom pôsobení indivídua a spoločnosti, o ich vzájomnom
formovaní • kulturológia: vedecky reflektuje prvky kultúry (obyčaje, inštitúcie, kódy, technológie,
ideológie ...). Predmet kulturológie podľa L. Whitea: udržanie života.
Anglo-americká diskurzívna prax vedeckú reflexiu kulturológie spája so sociológiou, etnografiou, kultúrnou antropológiou a kultúrnymi štúdiami (cultural studies)Na Slovensku je snaha nadviazať na relevantné anglo-americké ako aj európske modely. Za príbuzné vedné odbory (“kultúrne vedy”) sa všeobecne považujú aj sociálna a kultúrna antropológia, sociológia a filozofia, štruktúrna antropológia, semiotika, postštrukturálna lingvistika.
Čo je kultúra?
Kultúru v súčasnosti vnímame cez najrozmanitejšie spôsoby jestvovania človeka ako aj cez stratégie (a ich výsledky), pomocou ktorých sa človek odlišuje od svojho primárneho (prírodného) prostredia. Kultúra jestvuje v najrôznejších formách a variantoch.
Kultúra je univerzálny jav.
• ALE jej konkrétne formy sú vnútorne rozmanité• na najvyššom stupni vedeckej abstrakcie môžeme konštatovať, že kultúra je
identifikačným príznakom biologického druhu homo sapiens. • „univerzálne všeľudská kultúra“ je funčná vtedy, ak potrebujeme špecifikovať
podobnosť a odlišnosť medzi dvomi základnými prostrediami človeka, prírodou a kultúrou
• takáto predstava je zovšeobecnením rovnakého rádu ako „život na zemi“, pretože je výsledkom abstrahovania od najrozmanitejších foriem, ktoré každej kultúre prepožičiavajú jej najcharakteristickejšie vlastnosti.
Kultúra je univerzálny jav, ale
subkultúry
komplex multietnickejkultúry
Kultúra je univerzálny jav, ale
• prejavuje sa vo svojej rozmanitostiTento aspekt nachádzame inštitucionálne ukotvený v dokumentoch UNESCO (Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, 2001), v ktorom sa zdôrazňuje, že univerzálna kultúra má rozličné formy v čase a priestore. Rozmanitosť ľudstva korešponduje s rozmanitosťou kultúry a kultúrna rozmanitosť dokladá a vyjadruje originalitu a pluralitu identít skupín a spoločností, ktoré ľudstvo ako všeobecnú množinu tvoria.
Kultúrna rozmanitosť.
Kultúra
Jedna z prvých antropologických definícií kultúry:Kultúra alebo civilizácia je komplexný celok, zahŕňajúci poznanie/vedenie, vieru, umenie, morálku, zákony, obyčaje a ostatné spôsobilosti a zvyklosti, získané človekom ako členom spoločnosti
E. B. Taylor (1871)
„Kultúra“ je tvorená rozmanitosťou.
Závery Svetovej konferencie o kultúrnych politikách MONDIACULT, Mexico City1982: „kultúra by mala byť považovaná za súbor svojráznych duchovných a materiálnych zvláštnosti, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu, a (že) okrem umenia a literatúry zahŕňa aj spôsoby života, spôsoby spolužitia, hodnotové systémy, tradície a presvedčenia“.
Kultúry sú logicky štruktúrovanými systémami.
• sú vnútorne organizované, • pozostávajú z prvkov (jednotiek, častí, zložiek, komponentov a podobne), ktoré
sú v rámci celku zviazané vzájomnými vzťahmi a vzájomným pôsobením.
Na rozdiel od mechanických systémov je kultúra ako špecifická tým, že vzťahy nemusia byť fixné a nemenné: majú premenlivú vzájomnú závislosť; vyznačujú sa hybnou silou.
Kultúry sú logicky štruktúrovanými systémami.
Na kultúru teda nie je možné nazerať ako na súhrn náhodných javov, ale ako na samostatný celok, jedinečný jav svojho druhu, pre ktorý platia špecifické zákony a ktorý je nevyhnutné študovať špecifickými metódami.Vedeckou abstrakciou logiky systémových vzťahov je štruktúra kultúry.
Štruktúra kultúry.
Štruktúrou nazývame vzájomnú vnútornú väzbu – vnútornú sieť vzťahov medzi prvkami systému. Štruktúra prepožičiava systému vnútornú stabilitu, je to vnútorná logika vzájomne závislých zložiek systému. Štruktúrované systémy sú špecifické tým, že zmena jednotlivých zložiek sa prenáša na ostatné prvky prípadne podsystémy, v konečnom dôsledku teda ovplyvní celok ako taký.
Modely a štruktúra kultúry.
Vedecký model „štruktúry kultúry“ upozorňuje na vzťahy a väzby medzi:• základnými podsystémami kultúry:
– systém vzdelávania– veda– umenie– mytológia– morálka– politika– náboženstvo
ale aj ďalšími podsystémami a prvkami, z ktorých pozostávajú ostatné systémy.
Kultúra ako ľadovec.
vidieť počuť dotknúť sa
rešpektovať a zachovávať
byť presvedčený
vidieť počuť dotknúť sa
rešpektovať a zachovávať
byť presvedčený
• priamo naučené• vedomé• ľahko zameniteľné• objektivizované
• implicitne osvojené: napodobením, pozorovaním
• nevedomé• ťažko zameniteľné• subjektivizované
konanie
myslenie
cítenie
konanie
myslenie
cítenie
VIDITEĽNÉ:• spôsob života zákony zvyky• inštitúcie rituály jazyk
NEVIDITEĽNÉ• normy sociálne role ideológie• viery filozofia
• hodnoty predpoklady• túžby očakávania • mýty
Hoffstedeho „cibuľový“ model
Kulturologické kategórie:Vo vzťahu ku kultúre ako jej podstatné vlastnosti, javy a aspekty
• základné pojmy jazyka kulturológie; • najfundamentálnejšie a najvšeobecnejšie predstavy o zákonitostiach, procesoch,
javoch a väzbách v kultúre; • vytvorené na základe spoločenskej praxe; • vyčlenené vedeckým diskurzom; • umožňujú systematickú vedeckú reflexiu kultúry.
Základný kategoriálny aparát k.-lógie: • zahŕňa aj kategórie príbuzných vedných disciplín, ale v nevyhnutnej miere podriadené
pravidlám k.-logického diskurzu; • nie je definitívny, pretože kultúra je dynamický fenomén a živý organizmus• teda aj systém kategórií, pomocou ktorých referujeme o kultúre, musí byť
– reaktualizovateľný – zrozumiteľný– komunikatívny
Kulturologické kategórie.
• kultúrne objekty • kultúrne procesy: genéza, formovanie, fungovanie, šírenie, variabilita a zmena,
reprodukovateľnosť k. • procesy a výsledky osvojenia k. indivíduami: socializácia, akulturácia, enkulturácia,
inkulturácia, kultúrna asimilácia, výchova a vzdelávanie, sociokultúrna adekvácia/ devianstvo a pod.
• Vlastnosti k. : funkčnosť, sémantickosť, utilitárnosť, komunikatívnosť, hodnotnosť, technologickosť, univerzálnosť, lokálnosť, unikátnosť, typickosť/typičnosť
• Funkcie k. : sociokultúrna organizácia a regulácia, poznávanie okolitého sveta, akumulácia, selekcia a translácia sociálnych skúseností, výmena informácií atď.
• Modálnosť k. : evolúcia, modernizácia, progres/pokrok, degradácia, deštrukcia, cyklickosť atď.
• kultúrne významy: význam kultúrnych javov, hodnoty a hodnotové kritériá, hermeneutika kultúry
• signatúry k. : znaky, symboly, obrazy, markery/značkovače, atribúty, imidž, sémantické konštrukty, kultúrne texty a kódy, semiózy, kultúrna sémantika ako celok
• kultúrne hodnoty: vitálne, materiálne, memoriálne, umelecké, ideologické, sociálno-prospešné, existenciálne-orientačné atď.
povrchové
HODNOTY
symbolyhrdinovia
rituálypraktiky
HODNOTY
symbolyhrdinovia
rituálypraktiky
viditeľné
hĺbkové neviditeľné
povrchovéviditeľné
• kultúrne normy: obrazy, vzory, pravidlá, štandardy, kánony, tradície, morálka, etika, estetika, štýl. móda, normatívnosť funkčných znakov/prejavov – kultúra práce, k. spotreby, k. spôsobu života, k. spoločenského a vzájomného styku atď.
• kultúrne prostredie: umelecko-predmetno-priestorový okruh životnej činnosti – skultúrnené/skultivované teritóriá, osídlené miesta, stavby/budovy, konštrukcie, priestory, veci a iné materiálne produkty činnosti; sociálno-informačné prostredie/okolie vzájomného styku v každodennom živote ako aj v špecializovaných oblastiach činnosti/konania ľudí
• subjekty k. a ich zdrojové kolektívy: osobnosti, rodiny, rodinné klany, sociálno-funkčné skupiny a kolektívy, triedy, kasty, stavy, society, sociálne organizmy, etniká, národy, ľudstvo
Kultúrne univerzálie.
Antropológovia identifikovali, že prvky každej kultúry je možné klasifikovať a typologizovať do množín. Najuniverzálnejšie množiny sú tzv. kultúrne univerzálie. Predstavujú základný kategoriálny aparát pre komparáciu, deskripciu a analýzu kultúry ako takej, ale aj javov a fenoménov vo vnútri kultúr.
Kultúrne univerzálie: základné, vo všetkých kultúrach sa vyskytujúce prvky, ale ich aktuálna podoba je v každej kultúre unikátna.
Podľa Clyda Kluckholna základné referenčné body hovorenia o kultúre a medzikultúrnej komunikácie:
• vychádzal z tvrdenia, že všetky kultúry zahŕňajú rozličné varianty odpovedí na významovo v podstate totožné otázky
• jeho manželka F. R. Kluckhohnová identifikovala 5 univerzálnych ľudských otázok : 1. dominantná modalita vzťahu človek – iný človek; 2. hlavná časová dimenzia; 3. oceňovaný typ osobnosti; 4. vzťah človeka k prírode; 5. oceňovanie vrodených schopností človeka.
• následne snaha identifikovať a klasifikovať prvky a kategórie vyskytujúce sa vo všetkých ľudských kultúrach.
Kultúrne univerzálie.
Najvýznamnejší pokus o systematizáciu a klasifikáciu kultúrnych univerzálií vypracoval G. P. Murdock pri koncipovaní kartotéky HRAF (Human Relations Area Files) v rámci projektu Cross-Cultural Survey na Institute of Human Relations v Yale. Získavané informácie sú od roku 1937 systematizované a triedené; napr. v 90-tych rokoch bolo klasifikovaných 88 základných oblastí ľudskej činnosti a 900 príbuzných oblastí ľudskej činnosti a ľudských vzťahov. Na základe projektu HRAF vznikol v roku 1981 pod vedením G. P. Murdocka Atlas kultúr sveta.
Kultúrne univerzálie (podľa V. Gažovej):
• Symboly• Jazyk hovorená podoba – reč
písaná podoba• Normy zvyky a obyčaje
mravypráva sankcietabu
• Hodnoty ideálnereálne
Podľa Gažová, Viera: Súradnice kultúry, Trnava 2003
Kultúrne univerzálie: symboly
• gestá, artefakty, znaky, znamenia a pod.; ktoré majú okrem primárneho a explicitného významu aj skrytý.
• Sú všeobecne akceptované pospolitosťou a v rôznych kultúrach majú rôzne formy:• Napríklad kývanie hlavou na súhlas je v niektorých kultúrach
vertikálne, v iných ale horizontálneJeden symbol môže mať viac významov (polysémantickosť)Môžu mať aj funkciu etalonu: stávajú sa podkladom hodnotenia; Sú médiami komunikácie: komunita užívateľov súhlasí s tým, že symbol a ním označovaná skutočnosť sú navzájom spojené.
Kultúrne univerzálie: jazyk
Jazyk: spoločensky štruktúrovaný systém slovných znakov, slúžiacich na formulovanie a transl áciu (prenos, odovzdávanie) myšlienok.Prostredníctvom jazyka je človek vťahovaný do kultúry (enkulturácia); v procese lingvistickej socializácie napríklad získavajú deti v rodine základy spôsobu vyjadrovania (slovná zásoba, kultúra vyjadrovania).
Sociolingvistika: „etnografia reči“; umožňuje štúdium rečových modelov podmienených – rodom (ženské – mužské); sociálnym statusom, príslušnosťou k subkultúre
(remeselníci, poľnohospodári ...) a pod.
Kultúrne univerzálie: normy
Je prostriedkom systemizácie skúseností sociálneho kolektívu a faktorom, okolo ktorého sa sociálny kolektív stmeľuje. Potreba regulovať aktivity a konanie je jedným zo znakov kultúrneho pôsobenia človeka. Členovia každého sociokultúrneho systému pociťujú potrebu stanoviť základný, tzv. „normálny stav“, cez špecifický systém sociálnych regulatívov – normy.
Normy sú implicitne alebo explicitne formulované najvšeobecnejšie pravidlá upravujúce chovanie, hodnoty a presvedčenia príslušníkov určitej sociálnej skupiny. Môžeme ich vnímať ako štandardy „kultúrneho konania“, nakoľko, zjednodušene povedané, prezentujú očakávané konanie v súradniciach kde, ako, kedy a čo. Normy sú dôležité pre sociálny systém, pretože ich „poznanie“, vo význame špecifické osvojenie si, je predpokladom socializačných a enkulturačných procesov, teda kultivácie človeka, ktorá sa prejavuje dosiahnutím stavu civilizovanosti (civilité) a kultúrnosti. Najhlbšie vkorenené sociálne regulatívy vyznačujú štrukturálne princípy, zoskupené okolo jadrových hodnôt (ktoré najčastejšie kultúrno-náboženská a hodnotová orientácia).
Predstavujú súbor pravidiel, regulatívov správania sa jednolivcov ako aj sociálnych skupín.Limitujú, stimulujú a regulujú priebeh sociokultúrnych interakcií v štandardných situáciách určením hraníc žiadúce – nežiadúce.Spevňujú stabilitu kultúry: zahŕňajú širokú škálu príkazov, zákazov, trestov, ocenení, odmien.
Základné druhy noriem:– obyčaje– mravné normy– právne normy– tabu
Zvyky a obyčaje:Sú kultúrne normy a vzorce správania sa založené na tradíciách. Sú to „návody pre život v každodenných situáciách“. Ich porušenie je sankciované mierne: pohoršenie, irónia, posmech, označenie za „čudáka“ a pod.
Mravné normy:Záväzné pravidlá správania sa s etickým obsahom. Schémy pre konanie vymedzujú podľa kritérií mravné – nemravné. Môžu byť zhrnuté do podoby etického kódexu, ktorý môže byť konfesionálny (Desatoro), profesionálny (cechy), politický, ideologický a pod.
Právne normy:Zahŕňajú kodifikované, spoločnosťou kategoricky vyžadované a formálne predpisované nariadenia a predpisy. Tvrdo sankcionované na inštitucionálnej báze. Ich nedodržiavanie rozlišované na úrovniach priestupok – prečin – zločin; sakcie sú odstupňované. Tabu:Špecifický typ sociokultúrneho regulatívu, vzťahuje sa na predmet, miesto, osobu alebo činnosť s výnimočným postavením (rovina sacrum). Jeho prekročenie nielen ako zločin, ale až znesvätenie. Vyvoláva najtvrdšie sankcie: vyhostenie vinníka z komunity, zákaz akéhokoľvek kontaktu s ním, zákaz spomínať a používať jeho meno a pod.
Kultúrne univerzálie: hodnoty.
Na rozdiel od normiem predstavujú všeobecnejšie idey; napomáhajúce identifikovať žiadúce – nežiadúce. Hodnoty tvoria ideačný základ, z ktorého sa budujú normy; normy sú konkrétnou aplikáciou hodnotového základu.
Hodnoty sú všeobecné a abstraktné – to garantuje ich nadčasovosť. V skutočnosti sú determinované historicky ako aj sociokultúrne.
Scheinove úrovne kultúry.
Svetová správa UNESCO o kultúre
1998
Kultúra ďaleko presahuje oblasti patriace do kompetencie ministerstva kultúry. Ku kultúre bezpochyby patria umelecké činnosti, otázky týkajúce sa etnických skupín a pôvodných obyvateľov, ale nesmieme zabúdať ani na jej politické a spoločenské dimenzie.Zohráva rozhodujúcu úlohu pri navrhovaní a realizácii modelov hospodárskeho rozvoja, pri budovaní stabilných demokracií, pri zabezpečovaní toho, aby rôzne kultúry žili spolu bez
povrchové
presvedčenia
artefakty
hodnoty
predpoklady pre rozhodovanie,etické kódy
presvedčenia
artefakty
hodnoty
predpoklady pre rozhodovanie,etické kódy
viditeľné
hĺbkové viditeľné
povrchové viditeľné
násilných konfliktov a otvorených vojen, ale v spoločnom posilňovaní dôvery, spolupatričnosti a solidarity.