Vodná legislatíva Zákon o vodách (Vodný zákon) Zákon o vnútrozemskej plavbe

Vypracoval Marek Pleško (Marcus)

Prístavný kapitán

• Zákon o vnútrozemskej plavbe - Zákon č. 338/2000 Z. z. – ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a

povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

• Vodný zákon - Zákon č. 364/2004 Z. z. – vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných

ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov, bezpečnosť vodných stavieb.

– Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Základné pojmy (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• Vo všeobecnosti platí, že na území Slovenskej republiky je plavba na vnútrozemských vodných cestách povolená, ak je takáto vodná cesta splavná pre daný typ plavidla a plavba na nej nie je zakázaná.

• Vnútrozemskou plavbou sa rozumie prevádzka plavidiel na

vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou (§2, bod a),

• Vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len "vodná cesta") sa rozumie vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná (§2 písm. b),

• Prevádzkou plavidiel sa rozumie plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch (§2 písm. d).

Plavidlo (Zákon č. 338/2000 Z. z.) • Plavidlo je umelá konštrukcia určená na akúkoľvek ľudskú činnosť na

vodných plochách. Využíva sa najmä na prepravu osôb alebo tovaru, pri stavbe alebo ťažbe surovín.

• Typy plavidiel: – malé plavidlo (plavidlo s dĺžkou trupu do 20 m, ktoré je určené na prepravu

najviac 12 cestujúcich a plavidlo, ktoré je určené len na športové a oddychové účely bez ohľadu na spôsob jeho pohonu s dĺžkou trupu od 2, 5 m do 24 m s výnimkou plavidiel postavených alebo určených na tlačenie alebo vlečenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami, prievozných lodí a plávajúcich strojov)

– prievozná loď (plavidlo, ktoré vykonáva prepravu cez vodnú cestu) – plávajúci stroj (plavidlo vybavené mechanickým zariadením, určené na práce

na vodných cestách a v prístavoch, ako napríklad plávajúci bager, plávajúci elevátor, baranidlo, plávajúci žeriav, plávajúca čerpacia stanica, ekologický zberač)

– plávajúce zariadenie (plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót).

– Loď vnútrozemskej plavby (plavidlo s dĺžkou trupu nad 20 metrov, s vlastným pohonom, určené na riečnu prepravu osôb, tovaru alebo surovín).

Prevádzkovanie plavidiel (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• Podľa § 22 na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré

– a) svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti

prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len "prevádzková spôsobilosť"),

– b) sú postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v

prípade, že podliehajú klasifikácii, sú klasifikované podľa § 32 (ďalej len "technická spôsobilosť").

Register plavidiel (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• Register plavidiel, ktorý vedie Štátna plavebná správa je neverejný a nahliadnuť do neho a žiadať z neho výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem. (§24 ods.1)

• Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2 (§ 24 ods.3).

• Plavidlo, ktoré je zapísané do evidencie plavidiel, možno prevádzkovať na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla. Zmluvu o poistení je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ plavidla ešte pred začatím prevádzky plavidla. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa vzťahuje na poistenie posádky, cestujúcich, tovaru a škôd spôsobených tretím osobám. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla uzavreté jeho prevádzkovateľom musí trvať po celú dobu prevádzky plavidla (§27, ods.1,2)

Náležitosti prevádzky registrovaných malých plavidiel (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• Na malom plavidle musia byť: – lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku

plavidla – doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou plavidla, – povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste

alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením (§28 ods.4).

• Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré podliehajú registrácii, môže vykonávať len fyzická osoba - vodca malého plavidla, ktorá je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla alebo právnická osoba prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, alebo podnikateľ (§31 ods.1).

Kotvenie plavidiel (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• Plavidlo môže na vodnej ceste kotviť, stáť, spúšťať sa a vyťahovať z vody iba na mieste na to určenom (lodenica, prístavne mólo, športovo-rekreačné zariadenie, alebo osobité miesto na vodnej ceste na to určené a riadne označené), alebo mimo vyhradených miest, za podmienok definovaných podľa osobitej vyhlášky č. 1740 / M – 2001 o bezpečnosti prevádzky plavidla.

• Plavidlo kotví najmenej 50 metrov od verejne využívaných brehov (pláž), plavci nesmú plávať za bóju, ktorá vyznačuje miesto kotvenia plavidiel.

• Pláž má byť viditeľne vyznačená bójami a majákmi + prítomnosť plavčíka!

• Kotvenie plavidiel na pláži je možné iba na označených miestach. • Do miesta na vodnej ceste, ktoré je využívane na šport a

rekreáciu, je zakázaný vstup, vrátane zákazu sania a vlnobytia. • V okolí prístavov, lodeníc a pláži je povolená výtlačná plavba a

zakázaná plavba v sklze.

Prevádzka a používanie prístavov (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

• Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby so súhlasom MDPT.

• Typy prístavov: verejný a neverejný. • Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu sa nahlási, pri odplávaní sa

odhlási. Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené plavidlá vybraných ministerstiev SR, plavidlá ŠPS, Colného riaditeľstva, remorkér, zásobovacia loď, plavidlo na zber odpadkov, záchranné plavidlo, plavdilo prevážajúce cestujúcich podľa harmonogramu.

• Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

• Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.

• Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.

Štátna plavebná správa (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

• zriadená MDPT. • vykonáva štátny odborný dozor nad správou a údržbou vodných ciest a prístavov,

prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr, spôsobilosťou plavidiel, vykonáva dozor nad ich odstránením, dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby, vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu.

• rozhoduje o odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu, zriadení a zrušení požičovní plavidiel, povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,

• dáva súhlas na výkon činností na vodnej ceste, zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky, individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, výstavbu vodných ciest a prístavov,

• schvaľuje technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, učebné osnovy kvalifikačných kurzov a školiteľov.

• vydáva záväzné stanoviská v územnoplánovacích činnostiach a v konaniach, v ktorých ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu.

• určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných, povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky.

• vydáva a odníma lodné osvedčenia, preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel, preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel, ciachové preukazy, služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel, poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu.

• vedie evidenciu vodných ciest, evidenciu plavidiel, evidenciu lodných listín, dokladov a poverení podľa písmena, evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach, evidenciu požičovní plavidiel, evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení, evidenciu plavebných inšpektorov,

• ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona,

• vykonáva odborné vyšetrovanie plavebných nehôd, ciachovanie plavidiel, dohľad podľa osobitného predpisu23a) nad malým plavidlom.

• zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky a nariaďuje okamžité zastavenie plavby v prípade povodňových prietokov, ľadochodov alebo bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky,

• zabezpečuje odoberanie vzoriek lodných palív určených na spálenie počas prevádzky plavidla na náklady kontrolovaných subjektov a zabezpečuje ich analýzy

• vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb

• plavidlám zapísaným v registri plavidiel prideľuje jednotné európske identifikačné číslo plavidla.

Štátna plavebná správa (Zákon č. 338/2000 Z. z.)

Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky (príloha k výnosu č. 1740 / M – 2001 )

• Každé plavidlo, plávajúce teleso a tlačný remorkér musí riadiť vodca plavidla, vodca plávajúceho telesa alebo vodca zostavy.

• Členovia posádky a iné osoby nachádzajúce sa na plavidle musia plniť príkazy vodcu plavidla na zaistenie bezpečnosti plavby a zachovanie poriadku na plavidle.

• Vodca plavidla alebo plávajúceho telesa musí vykonať všetky opatrenia, ktoré vyžaduje bezpečnosť plavby na odvrátenie ohrozenia ľudského života, poškodenia plavidiel alebo plávajúcich telies, brehov, stavieb a iných zariadení nachádzajúcich sa na vodnej ceste alebo v jej bezprostrednej blízkosti, vytvorenia plavebnej prekážky.

• Dĺžka, šírka, podjazdná výška, ponor a rýchlosť plavidiel, zostáv a plávajúcich telies musia zodpovedať parametrom vodnej cesty a stavieb na ne.

• Náklad nesmie ohrozovať stabilitu plavidla alebo pevnosť jeho telesa a brániť rozhľadu z kormidelne.

• Maximálny počet cestujúcich na plavidlách určených na prepravu cestujúcich nesmie byť väčší ako je povolený Štátnou plavebnou správou.

• Počas plavby musí plavidlo alebo plávajúce teleso kormidlovať len osoba s požadovanou odbornou spôsobilosťou.

• Ak osobám na plavidle alebo plávajúcom telese hrozí pri plavebnej nehode bezprostredné nebezpečenstvo, musí vodca plavidla alebo plávajúceho telesa použiť všetky prostriedky, ktoré má na ich záchranu k dispozícii.

• Optická signalizácia plavidiel • Zvuková signalizácia plavidiel • Plavebné znaky na vodnej ceste

Viď prílohy!!!

Dodatok: Podmienky plavby na uzavretých vodných cestách všeobecne a pre niektoré uzavreté vodné cesty (konkrétne VD Žilina, VD Trenčianske Biskupice, Oravská priehrada, Nosická priehrada, VD Nitrianske Rudno, VD Liptovská Mara, VD Dolné Kočkovce, VN Teplý Vrch, VN Ružiná, VN Počúvadlo, VD Bátovce – Lipovin, VN Kurinec, VN Duchonka, VN Zemplínska Šírava, VD Ružín I, VN Palcmanská Maša,VD Domaša, VN Zlaté Piesky, VD Sĺňava, VD Oširíd a VN Slnečné jazerá) upravujú plavebné opatrenia vydané Štátnou plavebnou správou, ktoré sú zverejnené na http://www.sps.sk v ponuke “Plavebná bezpečnosť“.

Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky (príloha k výnosu č. 1740 / M – 2001 )

• Prednosť ma vždy horšie manevrovateľné plavidlo! (napr. pri vstupe do prístavu).

• Vodná cesta sa značí po prúde, alebo smerom do prístavu, ľavý breh je označený zelenými bójami a znakmi, pravý breh červenými!

Prova Korma

Ľavobok

Pravobok

Plavidlá sa obiehajú zľava!

Vodný zákon - Zákon č. 364/2004 Z. z. • Zákon delí vody na povrchové podzemné, následne definuje

prostriedky ich ochrany a podmienky vnútrozemskej prepravy v ochranných pásmach. – Príklad: Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba so spaľovacími motormi.

• Definuje vody vhodné na kúpanie, zavlažovanie, chov rýb a definuje zdroje pitnej vody a spôsob ich využívania a ochrany.

• Ministerstvo životného prostredia vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami, za týmto účelom zriaďuje Orgány štátnej vodnej správy (štátny a regionálne), ktoré dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Kontroly a dozor vykonávajú v teréne členovia orgánov – vodná štráž.

• Orgány štátnej vodnej správy zostavujú Vodný plán Slovenska - je dokument vodného plánovania na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd.