vŠeobecnÁ psycholÓgia

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ZS 2007/08 (PG) 1

VŠEOBECNÁVŠEOBECNÁPSYCHOLÓGIAPSYCHOLÓGIA

VŠEOBECNÁVŠEOBECNÁPSYCHOLÓGIAPSYCHOLÓGIA

Pociťovanie a vnímanie, Pociťovanie a vnímanie, predstavivosť, pozornosťpredstavivosť, pozornosť

Dr. Peter Gröpel, PhD.Doc. PhDr. Judita Stempelová, PhD.Doc. PhDr. Zdenka Macková, PhD.

Všeobecná psychológiaVšeobecná psychológiaÚvod Biologické determinanty psychikyPociťovanie & vnímanie, predstavivosť, pozornosťPamäť a učenieMyslenie, reč, tvorivosťInteligencia a meranie inteligencieMotivácia, vôľa & emócie


PSYCHICKÉ JAVY PSYCHICKÉ JAVY

• PSYCHICKÉ PROCESY (kognitívne, emotívne, konatívne)

• PSYCHICKÉ STAVY (citové, energetické)

• PSYCHICKÉ VLASTNOSTI (temperament, schopnosti)

Kognitívne procesy - úvodKognitívne procesy - úvodKognitívne procesy - úvodKognitívne procesy - úvod


KOGNITÍVNE PROCESYKOGNITÍVNE PROCESY

Umožňujú človeku vytvárať si obraz sveta, orientovať sa v ňom a vysvetľovať si ho. Ide o procesy prijímanie a spracovávania informácii z vonkajšieho a vnútorného sveta. Patria sem:

• Pociťovanie a vnímanie• Predstavivosť, obrazotvornosť a fantázia• Pozornosť• Pamäťové procesy• Myslenie• Reč



ObsahObsah

• Poznávacie procesyzmyslové poznávanie

analyzátorypociťovanievnímaniezmyslové klamy

• Predstavy a obrazotvornosť• Pozornosť

vlastnosti pozornostikoncentrácia



Percepcia/PoznávaniePercepcia/Poznávanie= príjem informácii živým systémom. Dva druhy:

• Extrasenzorická percepcia (ESP) - mimozmyslové poznávanie

• Senzorická percepcia/Zmyslové poznávanieuskutočňuje sa pomocou zmyslových vstupov/orgánov; u človeka je okolo 50 známych zmyslových vstupov; dôležitú úlohu hrá receptor - špecializovaný druh nervovej bunky, ktorý premieňa informácie z vonkajšieho i vnútorného sveta do formy elektrického signálu, ktorým “rozumie“ mozog

Pociťovanie a vnímaniePociťovanie a vnímaniePociťovanie a vnímaniePociťovanie a vnímanie


Zmyslové poznávanie -Zmyslové poznávanie - senzorické vstupy senzorické vstupy

• zmyslový analyzátor - receptor + dostredivá dráha + príslušné centrum v mozgu

• zmyslové poznávanie sa odohráva prostredníctvom senzorických vstupov/receptorov. Z nich ide signál do mozgu, kde vzniká pocit (= odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka)

• druhy pocitov podľa umiestnenia analyzátorov:VONKAJŠIEDiaľkové (distančné) - zrak, sluch, čuchDotykové (kontaktné) - chuť, tlak, teplo, bolesť, hmat

VNÚTORNÉProprioreceptory - pre polohu, rovnováhu, pre pohybVnútornostné - dýchanie, trávenie, sex, krvný obeh, vylučovanie




citlivosť zmyslov• pociťovanie je prejavom citlivosti. Citlivosť má však svoje

hranice...


nadprahové hodnotypodprahové hodnoty dolný

prahhornýprah

optimálnaoblasť

• dolný prah - najmenšia miera intenzity podnetu, ktorú zmyslovým vstupom už zaevidujeme. Ak je množstvo menšie, tak ho už neevidujeme (podprahové hodnoty)

• horný prah - najväčšia miera intenzity podnetu, ktorú zmyslovým vstupom ešte zaevidujeme. Ak je množstvo väčšie, tak ho už neevidujeme (nadprahové hodnoty)

• optimálna oblasť - evidovanie podnetov je tu najspoľahlivejšie



citlivosť zmyslov• Príklad minimálnych prahových podnetov


ZRAK plameň sviečky vidno v jasnej noci na 48 kmSLUCH tikot hodiniek na 6 mCHUŤ lyž. cukru asi v 10 litroch vodyČUCH kvapka parfému rozptýlená do 6 miestnostíHMAT mušie krídlo cítime dopadnúť na tvár z 1 cm

• podprahové a nadprahové hodnoty vplývajú na človeka, možno ich prijímať inými zmyslami. Často spôsobujú bolesť, v extrémnych prípadoch smrť. Napr. žiarenie /analyzátor zrak/podprahové hodnoty: UV-žiarenie/opalovanie - röntgen - gama-žiarenie

nadprahové hodnoty: infračervené žiarenie/ohrievanie - TV vlny - 3-fázový prúd



senzorické rozlišovanie• do akej miery sme schopní rozlíšiť rôzne úrovne

jednotlivých zmyslových vstupov? Ktorá červená je najčervenejšia?


• ROZDIELOVÝ prah - minimálna rozpoznateľná zmena v intenzite podnetu (zmena teploty, tvaru, farby)

• zmeny v ľudskej psychike neprebiehajú ako zmeny v realite (napr. Bude čas 2x sladší, keď doň dáme i druhú kocku cukru?)

• je možné zvýšiť citlivosť resp. senzorické rozlišovanie?

A B C D E (Riešenie: d, b, a, e, c)



zmeny senzorickej citlivosti• zmyslová adaptácia - zmena citlivosti smerom k podnetu• senzibilizácia - zvýšenie citlivosti jednej funkcie (1)

pôsobením na inú funkciu /farbocitlivosť zvýšime napr. svetlocitlivosťou/, alebo (2) tréningom/praxou

• faraceutickými látkami/liekmi/drogami

determinanty zmyslových prahov• intenzita podnetu• časová dĺžka signálu• veľkosť plochy receptora• východisková rovina podráždenia



Zmyslové poznávanie -Zmyslové poznávanie - senzorické senzorické procesyprocesy

POCIŤOVANIE• považujeme ho za najjednoduhší psychický

proces; ide o percipovanie jednotlivej vlastnosti reálneho predmetu. Výsledkom je pocit - informácia o jednotlivej vlastnosti predmetu či javu, s ktorým sme v bezprostredom styku.

• rozdelenie pocitov - viď skôr...



Zmyslové poznávanie -Zmyslové poznávanie - senzorické procesy senzorické procesy

POCIŤOVANIE - zrakový analyzátor & pocit• pomocou zraku získavame 80-90% informácii


• zrakový podnet - viditeľná časť elektromagmetického žiarenia (390nm - 760nm)

• môže vzniknúť i neadekvátnymi podnetmi, napr. pri úrazoch, zasiahnutím el. prúdom...



POCIŤOVANIE - zrakový analyzátor & pocit• zrakový analyzátor sa skladá z oka (sietnica), nervového

vlákna a ústredia v mozgu (záhlavový lalok)receptory: tyčinky & čapíkyzrak: súbor funcií (a) svetlocitlivosť, (b) farbocitlivosť, (c) zraková ostrosť, (d) zrakové pole




POCIŤOVANIE - sluchový analyzátor & pocit• pocit vzniká pôsobením zvukových vĺn na receptor

stárnutím klesá horná hranica na nižšie frekvencie

• sluchový analyzátor tvorý receptor (ucho, resp. kortyho ústroj), sluchový nerv a mozgové centrá v spánkovom laloku

• pocit = zvuk (rečový pocit, tón, hrmot); zvuk má tri kvality: výšku (frekvencia), silu (amplitúda) a farbu


16 Hz 20 000 Hz ultrazvukinfrazvuk1000 Hz, optimálna oblasť

frekvencia



POCIŤOVANIE - chuťový analyzátor & pocit• pocit vzniká chemickým pôsobením látok na receptor• sluchový analyzátor tvorý receptor (chuťové poháriky),

chuťové nervy a centrá v spodnej časti mozgu• pocit = chuť; má štyri kvality: sladký, kyslý, horký, slaný

POCIŤOVANIE - chuťový analyzátor & pocit• pocit vzniká chemickým pôsobením prchavých látok na

receptor• čuchový analyzátor tvorý receptor (čuchová sliznica),

čuchový nerv a centrá v prednej časti mozgu• čuchový pocit má dve kvality: zápach a vôňa




VNÍMANIE• ide o súčinnosť analyzátorov pri odrážaní

vonkajšieho či vnútorného sveta. Výsledkom procesu je vnem.

• Vnem je odraz predmetu a javu ako celku, ktorý vzniká jeho bezprostredným pôsobením na naše zmyslové orgány (súhrn pocitov) pričom sa uplatňujú procesy pamäti, myslenia, pozornosti s určitým citovým zafarbením. Ide teda o komplexný jav.




VNÍMANIE• je vnem naozaj viac, než len súhrn pocitov?• rozdielnosť vnemov podľa údajov v pamäti?




VNÍMANIE - charakteristiky• významovosť - vnímaný objekt zaraďujeme do určitej

množinynám známych predmetov, čím im dávame zmysel; ak objekt nevieme zaradiť, tak ho „rozoberáme“ analyticky

• celostnosť - vnímané objekty chápeme ako celky; vnem vzniká už pri percipovaní hlavných častí

• výberovosť/selektivita - z rôznych dôvodov preferujeme isté veci/objekty pred inými; podmienenosť objektívna (vzťah pozadia a figúry) a subjektívna (napr. profesionálna činnosť)


náoznrý pírlkadclesotnosti vímannia



VNÍMANIE - druhy• Vnímanie PRIESTORU • Vnímanie TVARU• Vnímanie HĹBKY A VZDIALENOSTI• Vnímanie POHYBU• Vnímanie ČASU• Vnímanie SOCIÁLNE (medziosobné)

Súčinnosť zrakového a pohybového analyzátora, dominantnú úlohu má zrakové vnímanie. Ide o vnímanie priestorových vzťahov (vľavo-vpravo, hore-dolu, vpredu-vzadu) ako i vnímanie veľkosti a hĺbky. Významnú úlohu hrá skúsenosť.





Tvorí ho vnímanie formy (či sú objekty ploché, zakrivené) a veľkosti. Dominantný je tu zrak a hmat (dotyk + pohyb).





Dôležité je tu videnie dvoma očami (3d obraz) a skúsenosť človeka. Okrem toho sa tu uplatňuje i lineárna perspektíva (vzdialenosťou sa body zbiehajú), vzdušná perspektíva (jasnosť, členitosť a zafarbenie predmetov), perspektíva detailov (detaily sa vzdialenosťou strácajú) a rozdelenie svetla a tieňa (zdôrazňuje plastičnosť predmetov).




VNÍMANIE - druhy

• Vnímanie PRIESTORU • Vnímanie TVARU• Vnímanie HĹBKY A VZDIALENOSTI• Vnímanie POHYBU• Vnímanie ČASU• Vnímanie SOCIÁLNE (medziosobné)

Uskutočňuje sa hlavne zrakom a sluchom. Pohyb vnímame, ak dosiahne určitú rýchlosť a zároveň neprekročí určitú rýchlosť.zrak - sledujeme predmet očami, alebo pri stabilite oka prejde objekt „cez“ sietnicusluch - zosilňovanie resp. zoslabovanie zvuku a výška zvuku





Zakladá sa na skúsenosti. Základom je vnímanie následnosti a postupných zmien, ktoré sa uskutočňujú na predmetoch, javoch či v nás samých resp. s nami. Je ovplyvnené rýchlosťou prebiehajúcich zmien, stupňom aktivity človeka a citovým vzťahom k vykonávanej činnosti.





Vnímanie iných ľudí a sociálnych skúseností. Rolu tu hrá skúsenosť, ale i zameranosť vnímajúceho, atraktivita osôb/situácie, haló-efekt, poradie vnímaných informácii, množstvo vnímaných informácii, stereotypy...




VNÍMANIE - negatívne zmeny v oblasti vnímania

• Poruchy vnímania: keď porušenie zmyslového orgánu či iných častí analyzátora vedie k poruchám percepcie (šeroslepota, nedoslýchavosť...)

• Halucinácie: sú to chorobné javy; ide o predstavu subjektívne prežívanú ako vnem (t.j. chýba reálny objekt)

• Zmyslové ilúzie: ide zväčša o normálne javy. Objekt je prítomný, no je zkreslený (zmyslové klamy)Príklady...




VNÍMANIE - zmyslové klamy


Koľko kolón vidíš?Dve štvorcové alebo ...Tri okruhlé?





Sú A a B rovnakej veľkosti?





Nezdá sa ti, že to nie sú štvorce s rovnobežnými stranami? Ale sú.





Nezdá sa ti, že niektoré štvorce majú strany vypuklé a iné naopak? Nie je tomu tak, všetky štvorce sú pravidelné a rovnaké.





Skús spočítať čierne body





Skoncentruj pozornosť na bode v centre obrázku a pohybuj hlavoj dopredu a dozadu. Nezačínaju sa kolečká točiť?


ObsahObsah





Predstavy a Predstavy a obrazotvornosťobrazotvornosť



PredstavyPredstavy

• sú určitou podobou reprezentácie skutočnosti v našej psychike; názorné obrazy, ktoré v danom momente nevnímame, ale vlastníme o nich isté charakteristiky; vnútorné reprezentácie vnemu

• vnem trvá potial, dokiaľ ho evidujeme. Keď sa proces vnímanie skončí, stáva sa vnem predstavou

• predstavy sú však menej jasné ako vnemy, sú menej intenzívne, majú kratšie trvanie a sú obsahovo chudobnejšie (reproduktívna predstava)ak v rámci predstavy utvárame i nové skutočnosti, ide o tvorivú predstavu




Druhy predstávDruhy predstáv

• podľa senzorických vstupovzrakovésluchovépohybové

• iné druhy...Následné obrazyPamäťovéEidetickéHalucináciePseudohalucinácie




ObrazotvornosťObrazotvornosť

• utváranie predstáv takých predmetov a javov, ktoré sme v danej podobe nikdy priamo nevnímali.

• FANTÁZIA – konštrukcia nového, neznámeho, často za hranicami reality.




PozornosťPozornosťPozornosťPozornosť

ObsahObsah






PozornosťPozornosť

• Je zameraná sústredenosť psychickej činnosti na určitý objekt či dej; koncentrácia nášho duševného diania

• Pozornosť je neustále oscilujúca, meniaca sa• Môže sa vyskytnúť len s iným duševným

javom/procesom, sama o sebe neexistuje



Druhy pozornostiDruhy pozornosti

• neúmyselnánezávislá od vôľovej aktivity, vyvolávaná bezprostredne pôsobiacimi podnetmidôležitá je tu: sila podnetu, jeho novosť, kontrast medzi podnetmi, potreby a záujmy

• úmyselnávyžaduje si určitý stupeň vôľového úsilia



Vlastnosti pozornostiVlastnosti pozornosti

• KAPACITA - určuje rozsah pozornosti

• KONCENTRÁCIA - schopnosť udržať pozornosť

• INTENZITA - ide o vysokú sústredenosť

• DISTRIBÚCIA/ROZDELENIE - robiť viac vecí naraz

• STÁLOSŤ & FLUKTUÁCIA - schopnosť potlačiť výkyvy pozornosti



Zmeny pozornostiZmeny pozornosti

• VIGILANCIA - stála, nepretržitá pozornosť, dlhodobá (>30 minút)

• DEKONCENTRÁCIA - sťažené sústredenie; až...

• ...ROZPTÝLENOSŤ - sťažené udržanie pozornosti, prebieha od činnosti k činnosti

• PARAPROSEXIA - zlyhanie pozornosti pri veľkom napätí (štart šprintéra)



KoncentráciaKoncentrácia

• ide o schopnosť zamerať celú svoju pozornosť na istý objekt, situáciu, dej...

• avšak: v niektorých situáciách sa koncentrujeme veľmi dobre (napr. pri hraní hier), v iných situáciách dosť obmedzene (napr. pri štúdiu) koncentrácia nie je vlastnosť, ktorá je stále „po ruke“, ale schopnosť, ktorá závisí od vnútorných i vonkajších faktorov:(a) od situácie či objektu (zaujímavé vs. nudné)

(b) od aktuálnej nálady(c) od vlastných vedomostí/schopností (dokážem danú vec vykonať)(d) od vplyvov prostredia (čo sa deje naokolo? je to zaujímavejšie?)



KoncentráciaKoncentrácia

• stálosť koncentrácie & priebeh v čase


vek stálosť koncentrácie5 - 7 rokov do 15 minút7 - 10 rokov do 20 minút10 - 12 rokov do 25 minút12 - 16 rokov okolo 30 minútdospelý vek okolo 90 minút

čas


Meranie koncentrácieMeranie koncentrácie

• Bourdonová skúška



Meranie koncentrácieMeranie koncentrácie

• Stroopov test


Čítaj slová!

ŽLTÁ

ČERVENÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

ČERVENÁ

ČERVENÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ČERVENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

Pomenuj farby!Pomenuj farbu slova!

ČERVENÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ČERVENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ČERVENÁ

MODRÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ


Podnecovanie koncentráciePodnecovanie koncentrácie

• racionálna výživa, nemastné & na vitamíny bohaté jedlá - mozog potrebuje glukózu (t.j. žiadne sladkosti, ale ovocie) a pitný režim (nie sladké limonády, ale minerálne vody)

• pohyb a telesná aktivita (mozog potrebuje kyslík)• odreagovanie, zrelaxovanie (autogénny tréning,

meditácia, dostatok spánku, dychové cvičenia)

PRETO ...




Prestávka...

vŠeobecnÁ psycholÓgia

Documents