Vtáky a biotopy na polome v Tichej doline (TANAP),

ich ekologický, ochranársky a lesnícky

význam

Jano TopercerBotanická záhrada UK Blatnica

• roky 2006, 2007, 2008 a 2009 (2., 3., 4. a 5. rok po smršti z 19. novembra 2004)

• hniezdne obdobia (apríl – jún)

• Tatry (TANAP), NPR Tichá dolina

• dolná a stredná časť s mozaikou narušených (ľuďmi, smršťou, podkôrnikmi) i nenarušených biotopov

Čas a priestor

• prispieť k poznaniu vplyvov smršti, podkôrnikov, lesníkov a ochrancov prírody na štruktúru zoskupení vtákov, ich biotopov a vzťahov k prostrediu so zreteľom na:

• polohu• mŕtve drevo• lesnícke (ne)zasahovanie

• vysvetliť význam zistení pre biogeografiu, ekológiu, ochranu prírody a lesníctvo

• vysvetliť, čo najviac prekáža pri uplatňovaní získaných poznatkov v praxi

Ciele

• „všetky testy z dolinovej cesty“ = ako bežný návštevník• jeho pohľad, jeho záujmy (napr. budúci náučný chodník)• čo najmenej vyrušovania, čo najmenej závislosti od „mocných“

• 2 pásové transekty• os na dolinovej ceste, začiatok v ústí, dĺžka 2370 m a 3530 m, šírka 2 × 35 = 70 m, spolu 10 sčítacích návštev

• 1 bodový transekt• - “ -, 20 sčítacích bodov 300 m od seba, dĺžka 5700 m, spolu 3 sčítacie návštevy

• spolu 62 biotopových premenných (v máji 2008 a júni 2009 na 50 resp. 20 bodoch)

• spolu 20 hodín zaznamenávania potravného správania

• sumárna štatistika, korelácie, CCA, logistická regresia

Metódy

Biotopy I.• 10 typov [%]: neťažený polom 36.2, živý les 25, ťažený polom 8.5, lúky 7, odumretý les 5.8, umelé výsadby 5.6, vysokobylinné nivy 5.2, mokrade 3.8, cesty 2.4, sutiny 0.5

• 9 druhov stromov, dominuje smrek obyčajný

• 21 druhov krov, dominuje jarabina vtáčia• stredná výška 2.7 m (1.5 – 4.5 m; n = 20)• pokryvnosť 18.6 % (0 – 60 %; n = 50 plôšok 5 × 5 m)• disperzia výrazne plôškovitá, nevyrovnaná, zatiaľ dosť medzernatá (prázdnych asi 26 % plôšok)• zmladené plôšky vitálne, rozpínavé cyklická zámena smreka a jarabiny v horských smrečinách (Michalko a kol. 1986)• obnova hlavne vegetatívna (porovnajte Dietze & Clark 2008)

• vysvetlenie veľkej druhovej bohatosti drevín• stredná intenzita disturbancií (Petraitis a kol. 1989)• okrajový efekt regionických ekotonov (Topercer 1995, 2000)

• novozistené typy európskeho významu (NATURA 2000):• Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260) a dominantným machom kosierikom Palustriella commutata• Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou Salix elaeagnos (3240)• Br6 Brehové porasty deväťsilov (6430) s dominantným Petasites kablikianus• Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) zazemnených ramien• Sk3 Silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni (8110)

Biotopy II.

Vtáky I.

n vedecké meno slovenské meno IUCN 1995 počty dominancia [% ]1 Anas platyrhynchos kačica divá 1 0,082 Accipiter nisus jastrab krahulec LR:lc 1 0,073 Accipiter gentilis jastrab veľký LR:lc 0,5 0,044 Buteo buteo myšiak hôrny LR:lc 0,5 0,045 Aquila chrysaetos orol skalný VU 0 06 Bonasa bonasia jariabok hôrny LR:nt 3 0,297 Columba palumbus holub hrivnák 2 0,198 Cuculus canorus kukučka obyčajná 1,5 0,149 Glaucidium passerinum kuvičok vrabčí NE 0,5 0,04

10 Aegolius funereus pôtik kapcavý NE 0,5 0,0411 Alcedo atthis rybárik obyčajný LR:nt 0 0,0112 Dryocopus martius tesár čierny 1,5 0,1413 Dendrocopos major ďateľ veľký 2 0,1814 Picoides tridactylus ďubník trojprstý 3 0,2415 Anthus trivialis ľabtuška hôrna 5 0,4216 Motacilla cinerea trasochvost horský 24 2,1317 Motacilla alba trasochvost biely 6 0,54

Vtáky II.

n vedecké meno slovenské meno IUCN 1995 počty dominancia [% ]18 Cinclus cinclus vodnár obyčajný 5 0,4719 Troglodytes troglodytes oriešok obyčajný 108 9,6220 Prunella modularis vrchárka modrá 171 15,1621 Erithacus rubecula červienka obyčajná 140 12,4622 Phoenicurus ochruros žltochvost domový 2 0,1823 Saxicola rubetra pŕhľaviar červenkastý LR:lc 2 0,1724 Turdus torquatus drozd kolohrivec LR:lc 0 0,0225 Turdus merula drozd čierny 10 0,9226 Turdus philomelos drozd plavý 16 1,4627 Turdus viscivorus drozd trskotavý 5 0,428 Sylvia curruca penica popolavá 3 0,2529 Sylvia communis penica obyčajná 4 0,3830 Sylvia borin penica slávikovitá 5 0,4231 Sylvia atricapilla penica čiernohlavá 95 8,4832 Phylloscopus collybita kolibiarik čipčavý 71 6,3433 Phylloscopus trochilus kolibiarik spevavý 102 9,0334 Regulus regulus králik zlatohlavý 35 3,135 Regulus ignicapillus králik ohnivohlavý 4 0,33

Vtáky III.

n vedecké meno slovenské meno IUCN 1995 počty dominancia [% ]36 Muscicapa striata muchár sivý 2 0,1737 Aegithalos caudatus mlynárka dlhochvostá 1 0,0838 Parus montanus sýkorka čiernohlavá 24 2,1739 Parus cristatus sýkorka chochlatá 14 1,2540 Parus ater sýkorka uhliarka 54 4,8141 Parus major sýkorka veľká 2 0,1742 Certhia familiaris kôrovník dlhoprstý 24 2,1743 Garrulus glandarius sojka obyčajná 3 0,2944 Nucifraga caryocatactes orešnica perlavá 2 0,1845 Fringilla coelebs pinka obyčajná 127 11,2946 Fringilla montifringilla pinka severská 0,5 0,0447 Carduelis spinus stehlík čížavý 24 2,0948 Loxia curvirostra krivonos obyčajný 7 0,6449 Carpodacus erythrinus červenák karmínový NE 2 0,1450 Pyrrhula pyrrhula hýľ obyčajný 8 0,6751 Coccothraustes coccothraustes glezg obyčajný 0,5 0,06

druhy eudominantné (10.1% a viac)druhy dominantné (5 - 10%)

Vtáky IV.: bohatosť, diverzita, počtyCelková druhová bohatosť

0

5

10

15

20

25

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

číslo bodu

po

če

t d

ruh

ov

Druhová diverzita

00,5

11,5

22,5

33,5

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

číslo bodu

Sh

ann

on

ov

ind

ex

div

erzi

ty H

'

Celková relatívna početnosť

0

500

1000

1500

2000

2500

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

číslo bodu

jed

inc

e n

a 1

štv

orc

ov

ý

km

Vtáky a ich biotopy I.

• prvé 2 osi CCA vysvetľujú 24.6 % premenlivosti v početnostiach druhov a 38.2 % premenlivosti vo vzťahoch medzi druhmi a prostredím

Vtáky a ich biotopy II.

p1 = 

ee 1

POLT]*114.848 DAiE2*16.913 [-11.258

POLT]*114.848 DAiE2*16.913 [-11.258

Model závislostí celkovej druhovej bohatosti od biotopových premenných v Tichej doline (mnohonásobná logistická regresia)

regresný koeficient

Waldova z-hodnota

p-hodnota

b0 (úsek) -11.258 -21.266 0.0000

b1 DAiE2 (dominancia jelše sivej v E2) 16.913 60.762 0.0000vzrast odchýlky bez tejto premennej 15.226 0.0001b2 POLT (podiel odumretej ležiacej tenčiny) 114.848 8392.571 0.0000vzrast odchýlky bez tejto premennej 12.876 0.0003logaritmus vierohodnosti -1.279odchýlka (deviancia) modelu 25.898vzrast odchýlky bez premenných 23.339p-hodnota vzrastu 0.0000AIC 8.558

koeficient determinácie (R2) modelu 0.973

skutočný vz. predikovaný R2 0.995

% správne klasifikovaných riadkov 100plocha pod ROC krivkou 1

biotopové premenné celková druhová bohatosť

• značná celková bohatosť (51 druhov), alfa-diverzita (H‘ = 2.8), početnosť zoskupení (450 – 650 párov.km-2), podiel druhov prírodoochranne významných (21.57 %), podiel tiahnúcich nehniezdičov (7.84 %), celoplošná silná teritorialita hniezdičov a komplexita ich biotopov

• ústia a dolné časti dolín sú (napriek polomom) nezastupiteľné pri zachovaní druhovej a biotopovej rozmanitosti, migráciach a rozptyle bioty (o. i. maximá druhovej bohatosti i početnosti vtákov, krov a bylín – Topercer 1995, 1996, 2000)

• neťažené polomy majú veľký prírodoochranný význam a poskytujú vhodné (mikro)biotopy pre mnohé druhy vtákov (porovnajte Kocian a kol. 2005), a to nielen hniezdiská

• neťažené polomy sú vtákmi osídlené príliš husto a príliš rozmanito na to, aby sa prípadná ťažba a podobné zásahy v polome významne nedotkli úspešnosti ich hniezdenia, zberu potravy, možností nocovania, ukrývania a pod.

Význam I.: biogeografia, ekológia, OP

• až 31 druhov [60.8 %] (všetky dominanty, ďatle – zvlášť Pictri, drozdy, sýkorky, Bonbon, Motalb, Phooch, Saxrub, Sylcom, Gargla, Nuccar atď.) sa živí na mŕtvom dreve alebo v neťaženom polome

• veterný polom rozrôzňuje a zmnožuje aj potravné zdroje vtákov (v rovnorodých tatranských lesoch dosť obmedzené)

• veľký podiel stromových (29.4 %) i dutinových hniezdičov (21.57 %), typické druhy, dobrá prirodzená obnova...

• horské smrečiny nezanikajú: 1) stromové poschodie predsa nie je ekosystém (Zlatník 1959, 1975), 2) beží cyklická zámena smreka a jarabiny, 3) prírodný výber iba sprírodňuje podiel, distribúciu a štruktúru smrečín, 4) to všetko treba „strpieť“ len v zónach A

• asi 15 % stojacich suchárov v okolí polomu, celkovo 5 – 6 %, šírenie pomiestne, vrchol v 2007 – 2008

• podpora pre realistické (Grodzki a kol. 2006, Jakuš 2006), nie katastrofické scenáre gradácie podkôrnikov (Novotný 2005)

Význam II.: lesníctvo

alebo čo najviac prekáža pri uplatňovaní získaných poznatkov v praxi:

• nestabilná organizačná štruktúra ŠOP SR a MŽP SR, menená neodborne a neštandardne (viacúrovňové „filtre“, predpojaté zmeny prvostupňových stanovísk...)• primálo odborných a priveľa ideologických, politických a osobných motívov vo vedení MŽP SR i ŠOP SR• primalý dôraz na záujmy ochrany prírody (NATURA 2000) a priveľký na iné záujmy (najmä „rozvojárske“ a priemyselnolesnícke)• neodborný výber a prepúšťanie pracovníkov, neúcta k ich znalostiam• uzatváranie sa, vypínanie spätných väzieb (oponentúry, poradné zbory), bloky, trucy, manipulácie• degradácia systému i ľudských vzťahov

Kritika praktického (ne)rozumu I.

• ignorovanie potreby vlastného výskumu v ŠOP SR závislosť od iných (zvlášť od lesníckeho výskumu)

• pasívne poznanie (zbyrokratizované, zdirigované) + ignorovanie kritiky = neinformované rozhodnutia

• ignorovanie súčasného stavu poznania vedy a bioetiky

• mlčanie mnohých vedcov (nemajú čas, chuť, odvahu, sú závislí od výnimiek, od služieb š. p. Lesy SR...)

• premorenie doktrínami – kedysi skoroboľševickými („Poručíme větru, dešti“), nedávno trhovomechanickými, teraz neskoroboľševickými („Príroda má slúžiť ľuďom“)

• neschopnosť/neochota rozlišovať vedu od ideológií a marketingu skupinových záujmov (predaj dreva, biocídov)

• rozdiely v prístupoch a obsahu vzdelávania na vysokých školách prírodovedného a pôdohospodárskeho smeru

Kritika praktického (ne)rozumu II.

• v rámci lesníckych vied je možné riadne posúdiť priaznivosť stavu lesných organizmov a ekosystémov

• lesnícke zásahy sú nevyhnutnou podmienkou udržania priaznivého stavu lesných organizmov a ekosystémov, dokonca zárukou ich vývoja k priaznivejším stavom

• rola prírodného výberu v lesoch – najmä v prírode vzdialenejších – je minimálna

• prírode vzdialenejšie lesné ekosystémy je nevyhnutné „pripraviť“ na prirodzený vývoj lesníckymi zásahmi

• veterné smršte, podkôrniky a iné prírodné rušivé činitele (disturbancie) v dlhodobom pohľade zhoršujú stav lesných organizmov a ekosystémov

Zamlčané predpoklady: lesníci

• riadne posúdenie priaznivosti stavu prírody si žiada širší rámec evolučnej biológie, biológie OP, biogeografie a i.

• prírodný výber v lesoch zostáva jednou z určujúcich síl vývoja a môže kedykoľvek nahradiť umelý výber

• priaznivý stav/vývoj organizmov i ekosystémov zaručujú také režimy činiteľov, za akých vznikali a vyvíjali sa

• veterné smršte, lavíny, suchá, záplavy, podkôrniky a pod. sú súčasťou takých režimov v dlhodobom pohľade nezhoršujú stav zachovania organizmov a ekosystémov

• lesnícke zásahy v prirodzenejších lesoch nie sú súčasťou takých režimov ani podmienkou a ani zárukou dosiahnutia či udržania ich priaznivého stavu

• lesnícke zásahy v neprirodzenejších lesoch síce sú ich súčasťou, no dlhodobo nie významnejšou ako prírodné sily

Zamlčané predpoklady: biológovia

• nie prírodné procesy, ale ľudské zásahy do prírody sú experiment: prenikavý, rozsiahly, dlhotrvajúci, fuzzy...

• žiadny poriadny experiment nefunguje bez dosť veľkej a reprezentatívnej vzorky kontrolných plôch (control group) vyňatých zo všetkých zámerných zásahov a dávajúcich

• obraz o veľkosti a rozdelení prirodzenej premenlivosti prírody

• možnosť nestranne testovať odpovede zásahmi ovplyvnené vz. neovplyvnené, robiť platné závery a informované rozhodnutia

• prísne chránené rezervácie v 5. stupni ochrany = takéto nezastupiteľné kontrolné plochy (o.i.)

• bez nich slabozraká veda a hospodárstvo, lebo

• nevidia/nechcú vidieť celú náhodnú variabilitu prírody

• ona ich zas a znova dobehne a zráta im to aj s úrokmi

• takáto veda síce experiment vedie, ale nevie odkiaľ, kam...

Čo je Experiment

• M. Badidovej – Štufke, E. Balážovi, M. Brinzíkovi, M. Ceľuchovi, K. Kaliskému, P. Kučerovi, A. Popovičovi a V. Kacerovej za spoluprácu

• P. Majkovi a M. Juríkovi za nebránenie v práci

• Vám všetkým za pozornosť

Poďakovanie