výchova a obnova porastov
TRANSCRIPT
VÝCHOVA A OBNOVA LESNÝCH PORASTOV V ROZDIELNYCH EKOLOGICKÝCH PODMIENKACH
Igor Štefan íkMartin KamenskýRudolf Bruchánik
Igor Štefan ík
Martin Kamenský
Rudolf Bruchánik
VÝCHOVA A OBNOVA LESNÝCH PORASTOV
V ROZDIELNYCHEKOLOGICKÝCHPODMIENKACH
2007
Lektoroval: doc. Ing. Ferdinand Tokár, DrSc.
Autori fotografi í: Rudolf Bruchánik: 4 až 34
Igor Štefan ík: 1 až 3
Všetky práva vyhradené. Žiadna as tejto publikácie nesmie byreprodukovaná, ani žiadnym iným spôsobm rozširovaná,
elektronicky ani mechanicky, vrátane kopírovania, nahrávania alebozhromaž ovania a opravovania informácií bez písomného povolenia vydavate a.
Prvé vydanie
Vydalo Národné lesnícke centrum, Zvolen v roku 2007
Návrh a grafi cká úprava obálky: Mária Gálová
Rozsah: 140 strán
Tla a knihárske spracovanie: Národné lesnícke centrum vo Zvolene
íslo publikácie: 5/2007
Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2007
ISBN 978 - 80 - 8093 - 027 - 1
3
OBSAH
ÚVOD 7
2. CHARAKTERISTIKA ROZDIELNYCH EKOLOGICKÝCH PODMIENOK LESNÝCH PORASTOV 9
2.1. Prírodné a porastové pomery lesov Slovenska 9
2.2. Diferenciácia prevádzkových cie ov 13
2.3. Pestovné typy a funk né zameranie lesných porastov 16
3. VÝVOJ DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV NA SLOVENSKU 17
3.1. Vývoj diferencovaného manažmentu lesných porastov v normálnych ekologických podmienkach 17
3.2. Vývoj diferencovaného manažmentu lesných porastov v zmenených a meniacich sa ekologických podmienkach 22
4. ZÁSADY DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV V NORMÁLNYCH EKOLOGICKÝCH PODMIENKACH 25
4.1. Základné ekologické požiadavky hlavných drevín 26
4.1.1. Základné ekologické požiadavky hlavných listnatých drevín 26
4.1.1.1. Buk lesný (Fagus sylvatica L.) 26
4.1.1.2. Dub letný (Quercus robur L.) 28
4.1.1.3. Dub zimný (Quercus petraea [Mattusch.] Liebl.) 30
4.1.1.4. Javor mlie ny (Acer platanoides L.) 32
4.1.1.5. Javor horský (Acer pseudoplatanus L.) 33
4.1.1.6. Jase štíhly (Fraxinus excelsior L.) 34
4.1.2. Základné ekologické požiadavky hlavných ihli natých drevín 35
4.1.2.1. Smrek oby ajný (Picea abies L. [Karst.]) 35
4.1.2.2. Jed a biela (Abies alba Mill.) 36
4.1.2.3. Borovica lesná (Pinus sylvestris L.) 37
4.1.2.4. Smrekovec opadavý (Larix decidua Mill.) 38
4.2. Optimálne technológie na zabezpe enie mladého lesného porastu 39
4.2.1. Druhy obnovy 39
4.2.2. Spôsoby obnovy 45
4.2.2.1. Clonná obnova 45
4.2.2.2. asové prvky obnovy 46
4.2.3. Zásady prirodzenej obnovy 47
4.2.4. Fytotechnika prirodzenej obnovy hlavných drevín 49
4.2.4.1. Fytotechnika prirodzenej obnovy hlavných listnatých drevín 49
4.2.4.1.1. Obnova rovnorodých a zmiešaných dubových porastov 50
4
4.2.4.1.2. Obnova rovnorodých bukových porastov a zmiešaných porastov s prevahou buka 51
4.2.4.2. Fytotechnika prirodzenej obnovy hlavných ihli natých drevín 52
4.2.4.2.1. Obnova smrekových porastov a zmiešaných porastov s prevahou smreka 52
4.2.4.2.2. Obnova jed ových porastov a zmiešaných porastov s vyšším zastúpením jedle 53
4.2.5 Racionaliza né opatrenia pre umelú obnovu lesa a pre starostlivos o kultúry a nárasty 54
4.2.6. Význam meliora ných a stabiliza ných drevín v obnovnej drevinovej skladbe 55
4.3. Výchova lesných porastov 56
4.3.1. Zásady výchovy listnatých porastov 59
4.3.1.1. Pre istky mladín listnatých porastov 59
4.3.1.1.1. Pre istky bukových mladín 60
4.3.1.1.2. Pre istky dubových mladín 61
4.3.1.1.3. Pre istky agátových mladín 61
4.3.1.1.4. Pre istky v jelšinách 63
4.3.1.2. Zásady výchovy ž dkovín, žr ovín a kme ovín – prebierky v listnatých porastoch 64
4.3.1.2.1. Prebierky v dubových porastoch 64
4.3.1.2.2. Prebierky v bukových porastoch 65
4.3.1.2.3. Prebierky v agátových porastoch 67
4.3.1.2.4. Prebierky v jelšinách 68
4.3.2. Zásady výchovy ihli natých porastov 68
4.3.2.1. Pre istky mladín ihli natých porastov 68
4.3.2.1.1. Pre istky smrekových mladín 69
4.3.2.1.2. Pre istky jed ových mladín 70
4.3.2.1.3. Pre istky smrekovcových mladín 71
4.3.2.1.4. Pre istky borovicových mladín 72
4.3.2.2. Zásady výchovy ž dkovín, žr ovín a kme ovín – prebierky v ihli natých porastoch 73
4.3.2.2.1. Prebierky v smrekových porastoch 73
4.3.2.2.2. Prebierky v jed ových porastoch 75
4.3.2.2.3. Prebierky v borovicových porastoch 76
4.3.3. Zásady výchovy zmiešaných porastov 77
4.3.3.1. Pre istky mladín zmiešaných porastov 77
4.3.3.1.1. Pre istky dubovo-bukových a bukovo-dubových mladín 77
4.3.3.1.2. Pre istky v lesoch mäkkého luhu 79
4.3.3.1.3. Pre istky v lesoch prechodného luhu 79
5
4.3.3.1.4. Pre istky v lesoch tvrdého luhu 80
4.3.3.1.5. Pre istky v dubinách v zmesi s ihli nanmi 80
4.3.3.1.6. Pre istky v smrekovo-jed ových bu inách a bukovo-jed ových smre inách 81
4.3.3.2. Zásady výchovy ž dkovín, žr ovín a kme ovín – prebierky v zmiešaných porastoch 82
4.3.3.2.1. Prebierky v zmiešaných dubovo-bukových a bukovo-dubových porastoch 82
4.3.3.2.2. Prebierky v lesoch mäkkého luhu 83
4.3.3.2.3. Prebierky v lesoch prechodného luhu 83
4.3.3.2.4. Prebierky v lesoch tvrdého luhu 83
4.3.3.2.5. Prebierky v dubinách v zmesi s ihli nanmi 84
4.3.3.2.6. Prebierky v smrekovo-jed ových bu inách a bukovo-jed ových smre inách 84
4.3.4. Zásady výchovy výmladkových porastov 85
4.3.4.1. Pre istky v porastoch výmladkového pôvodu 85
4.3.4.2. Prebierky v porastoch výmladkového pôvodu 86
4.4. Zásady výchovy v ochranných lesoch 86
4.4.1. Pre istky v ochranných lesoch 89
4.4.2. Prebierky v ochranných lesoch 90
4.5. Zásady výchovy v lesoch osobitného ur enia 92
4.5.1. Pre istky a prebierky v lesoch osobitného ur enia 92
5. ZÁSADY DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV V ZMENENÝCH EKOLOGICKÝCH PODMIENKACH 96
5.1. Hlavné zásady pri výchove porastov 99
5.2. Hlavné zásady pri obnove porastov 102
6. PERSPEKTÍVY DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV 106
6.1. Perspektívne smery obhospodarovania lesa v zmenených ekologických podmienkach 106
6.1.1. Prírode blízke obhospodarovanie lesa 107
6.1.2. Hospodárske spôsoby a formy pre uplatnenie prírode blízkeho obhospodarovania lesa 110
6.1.3. Trvalý les 113
6.1.4. Prírode blízky les 114
6.1.5. Základné postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesa 121
6.1.6. Praktická realizácia prírode blízkeho obhospodarovania lesa 129
6.2. Smery vo výskume a vede 131
6.3. Smery v lesníckej praxi 132
7. ZÁVER 133
8. POUŽITÁ A ODPORÚ ANÁ LITERATÚRA 134
6
7
ÚVOD
Myšlienka, resp. potreba diferencovaného manažmentu (obhospodarovania) lesných porastov nie je vo svete ani na Slovensku nová. Spory medzi Hartigom a Cottom na rozhraní 18. a 19. storo ia o tom, i sa majú uplat ova podúrov ové alebo úrov ové prebierky sved iao snahe diferencova výchovu porastov už v tomto období. V slovenskej literatúre jej za iatkysiahajú do 20. až 40. rokov minulého storo ia, ke prof. Ing. S. Kriška formuloval svoje poznat-ky a názory z problematiky pestovania lesa. Dokumentuje to napr. aj publikácia K azovickéhoz roku 1952, ktorý konštatuje, že „sa už snažíme priblíži k prírode pestovaním rôznorodých, nejednotvárnych, rôznovekých a prírodným podmienkam o najlepšie zodpovedajúcich poras-tov“. Prírodné podmienky vyjadrené typologickými jednotkami a porastovými typmi sú naj-podstatnejším identifi kátorom, ktorý ovplyv uje diferenciáciu manažmentu lesných porastov. Treba však prizna , že lesníctvo dlhú dobu nevenovalo dostato nú pozornos biológii lesa a je-ho prostrediu. alšími identifi kátormi sú ciele hospodárenia a ekonomická efektívnos hos-podárenia. Vplyv rôznych cie ov hospodárenia sa prejavil napr. prevahou podúrov ových pre-bierok v Nemecku v ase uplat ovania teórie istého výnosu a prevahou úrov ových prebierok v rovnakom ase vo Francúzsku, kde cie om bolo dopestova silné sortimenty najmä dubového dreva. Vplyvom efektívnosti hospodárenia sa dospelo k dodržiavaniu zásady „v as, mierne,
asto“ pri výchove listnatých porastov a „v as, silno, menej asto“ pri výchove ihli natých po-rastov s výnimkou nížinného ekotypu borovice. Ciele hospodárenia a ekonomická efektívnoshospodárenia sú rámcovo vyjadrené kategóriami a subkategóriami lesov, upres ované štátnou lesníckou politikou a konkretizované prevádzkovými cie mi, ktoré sa premietajú do predpisov LHP.
Všeobecne známou je skuto nos , ktorú potvrdzujú aj výsledky prieskumov hospodárskej úpravy lesov, že pre lesy Slovenskej republiky sú charakteristické rozdielne prírodné a porasto-vé pomery. Tento fakt následne vymedzuje aj prevádzkovo-technické a ekonomické možnosti manažmentu lesov a zárove do zna nej miery podmie uje aj funkcie lesov.
Treba podotknú , že kým v minulosti sa spo iatku uprednost ovali prirodzené spôsoby manažmentu lesných porastov (podrastový, výberkový hospodársky spôsob), neskôr od 70. rokov minulého storo ia sa v dôsledku politicko-spolo enskej situácie a najmä ekonomického tlaku za alo od nich systematicky upúš a a za al sa viac preferova holorubný hospodársky spôsob. V rámci objektívnosti je však potrebné uvies , že v tomto období lesné hospodárstvo e-lilo fenoménu rozsiahleho odumierania lesných porastov v dôsledku synergického pôsobenia zne isteného ovzdušia na lesy. To malo aj za následok a šej diferenciácie manažmentu, nielen na základe prírodných a porastových pomerov, ale na základe meniacich sa, resp. zmenených ekologických podmienok.
Zlepšenie situácie možno opä zaregistrova na prelome tisícro í, ke vplyvom spolo en-ských a politických zmien došlo k výraznému zníženiu produkcie emisií zne is ujúcich látok v celoeurópskom meradle a tým aj k iasto nej revitalizácii predtým poškodených lesných po-rastov. Do popredia sa znova dostávajú koncepcie prírode blízkeho obhospodarovania (ma-nažmentu) lesa, s preferovaním jemnejších hospodárskych spôsobov, akými sú podrastový a výberkový hospodársky spôsob.
Aj tu je však potrebné vzia do úvahy skuto nos , že nemožno ich paušálne zavádza bez do-konalej znalosti nielen prírodných a ekologických podmienok, ale tiež technických a ekonomic-kých pomerov, lebo manažment lesných porastov okrem zoh adnenia uvedených podmienok zah a aj rad technologických opatrení, z ktorých je potrebné vytvori systém na seba nadvä-
8
zujúcich inností vytvárajúcich jeden biotechnický celok, rešpektujúci ekologické požiadavky jednotlivých zložiek biocenózy, najmä drevín, ich vzájomné vz ahy a zákonitosti prirodzeného vývoja, ale aj požiadavky spolo nosti na plnenie požadovaných funkcií. Všeobecne prevláda názor, že šablonovitos pri upravovaní prirodzených procesov a to najmä ak ide o dlhoro néprirodzené procesy, aké prebiehajú aj v lesných ekosystémoch, je neprípustná, no dodržiavanie rámcových zásad, diferencovaných pod a prírodných podmienok, cie ov hospodárenia a prin-cípov hospodárnosti, resp. pod a princípov, ku ktorým lesníctvo postupne dospelo (GREGUŠ
2004), je nevyhnutné.
Cie om tejto publikácie je stru né zhrnutie základných princípov obhospodarovania (ma-nažmentu) lesných porastov v závislosti od diferencovaných prírodných a ekologických pod-mienok na Slovensku.
Publikácia je ur ená predovšetkým pracovníkom lesníckej praxe (pracovníkom lesných správ, odborným lesným hospodárom a pod.), ale tiež odborným pracovníkom neštátnych subjektov (urbáre, pozemkové spolo enstvá at .), ktorí sú majite mi lesných porastov.
Autori publikácie vyjadrujú svoju v aku doc. Ing. Ferdinandovi Tokárovi, DrSc., za sta-rostlivé preštudovanie rukopisu práce a jeho podnetné pripomienky k predmetnej publikácii.
Vo Zvolene 12. 11. 2007 Ing. Igor Štefan ík, CSc.
za autorský kolektív
9
2. CHARAKTERISTIKA ROZDIELNYCH EKOLOGICKÝCH PODMIENOK LESNÝCH PORASTOV
2.1. Prírodné a porastové pomery lesov Slovenska
Charakteristickým znakom lesov na Slovensku je ve ká pestros prírodných podmienok a stanovíš na ktorých rastú. Túto skuto nos je nevyhnutné bra do úvahy pri manažmente lesných porastov, pretože iba na základe dokonalého poznania prírodných pomerov a stavu porastov možno cie avedome a správne diferencova akéko vek zásahy do lesných porastov, resp. usmer ova ich manažment.
Prevažná as územia Slovenska predstavuje horský oblúk Západných Karpát, okrem malej asti východného Slovenska, ktorá patrí do Východných Karpát. Z h adiska geologickej stavby
a petrografi ckých pomerov možno konštatova zna nú pestros , ktorá sa prejavuje jednak vo vertikálnom lenení, resp. kvarterno-geologických procesoch a tým aj reliéfe Slovenska.
Z lesného pôdneho fondu sa vyše 2/3 nachádzajú v nízkych vyso inách (200 – 600 m n.m.) a stredných vyso inách (600 – 1 000 m n. m.). Vä šina lesov sa teda nachádza na území s ve -kou reliéfovou energiou, resp. s ve kými relatívnymi výškovými rozdielmi, iže v krajinnom type hornatín a ve kohornatín, pri om vrchoviny majú nižšie plošné zastúpenie (OBR 1994).
Pôdotvorné substráty v nížinách a kotlinách, ale aj na úpätiach pohorí tvoria na pomer-ne ve kých plochách sprašové materiály, ktoré vynímajúc nížiny sú tiež asto premiest ovanév dôsledku solifl ukcie, ím sa v podobe rôzne mocnej vrstvy uchovali aj v stredných nadmor-ských výškach. Rozšírenie jednotlivých pôdnych typov a subtypov v lesoch Slovenska pod aŠÁLYHO (1991) uvádzame v tabu ke 1.
Tabu ka 1: Plošné rozšírenie pôd na Slovensku (Šál y 1991)
Pôdy Výmera (tis. ha)
% plochy Pôdy Výmera (tis. ha)
% plochy Pôdy Výmera (tis. ha)
% plochy
Kambizeme spolu 1 126,1 57,6 podzoly 72,3 3,7 fl uvizeme 6,0 0,3
z to
ho k. rankrové 178,5 9,1 rankre 43,0 2,2 regozeme 5,1 0,3
k. erodované 156,9 8,0 pseudogleje 39,1 2,2 litozeme 3,8 0,2
k. silne kyslé 111,9 5,7
Rendziny spolu 353,8 18,1 gleje 31,3 1,6 ernozeme 3,6 0,2
z to
ho
r. rubefi kované 87,9 4,5pararendziny 21,5 1,1 hnedozeme 3,6 0,2
r. typické 40,6 2,1
r.sutinové 30,6 1,6 andozeme 19,5 1,0 iernice 3,4 0,2
r. litické 17,7 0,9
slance a solon aky
3,2 0,17
kultizeme 2,3 0,12
Luvizeme 217,1 11,1 organozeme 0,3 0,02
Slovensko leží na rozhraní vplyvu stredoeurópskej a juhoeurópskej, resp. východoeuróp-skej klímy. Na území Slovenska rozlišujeme tri klimatické oblasti s rozdielnymi teplotnými i zrážkovými pomermi (KOLEKTÍV AUTOROV 2002):
10
Teplá oblas (A) – zaberá územie všetkých našich nížin a nižšie položených kotlín (do300 m n. m.). Po et letných dní (max. denná teplota nad 25 ˚C) je v roku 50 a viac.
Mierne teplá oblas (B) – zaberá pahorkatiny a stredne vysoké pohoria zhruba do1 000 m n. m. Po et letných dní v roku je menej ako 50. Hornú hranicu oblasti tvorí júlová izoterma 16 ˚C.
Chladná oblas (C) – zaberá pohoria a asti pohorí približne nad 1 000 m n. m. Priemerná júlová teplota je pod 16 ˚C. Celá oblas má nadbytok vlahy.
Rozdielnos prírodných podmienok Slovenska možno dobre charakterizova typologickým systémom, ktorý sa lení do 8 lesných vegeta ných stup ov (lvs), ktoré sa líšia nadmorskou výškou, d žkou vegeta ného obdobia, priemernou ro nou teplotou a sumou ro ných zrážok (tab. 2). V dôsledku zna nej vertikálnej lenitosti územia sa výrazne menia klimatické pomery, ktoré determinujú existen né podmienky lesných ekosystémov.
Tabu ka 2: Charakteristika a rozdelenie lesných vegeta ných stup ov (Han inský 1972, Zelená správa 2006)
Lesný vegeta ný stupeNadmorská
výška (m)
Priemerná ro ná teplota
(˚C)
Suma ro ných
zrážok (mm)
Vegeta né obdobie (dni)
Výmera (ha) Podiel (%)
Dubový < 300 > 8,5 < 600 180 140 373 7,27
Bukovo-dubový 200 – 500 6,0 – 8,5 600 – 700 165 – 180 265 332 13,74
Dubovo-bukový 300 – 700 5,5 – 7,5 700 – 800 150 – 165 457 063 23,66
Bukový 400 – 800 5,0 – 7,0 800 – 900 130 – 160 401 346 20,78
Jed ovo-bukový 500 – 1 000 4,5 – 6,5 900 – 1 050 110 – 130 419 371 21,71
Smrekovo-bukovo-jed ový 900 – 1 300 3,5 – 5,0 1 000 – 1 300 90 – 120 186 434 9,65
Smrekový 1 250 – 1 550 2,0 – 4,0 1 100 – 1 600 70 – 100 41 141 2,13
Kosodrevinový > 1 500 < 2,5 > 1 500 < 60 20 585 1,06
Typologický systém v horizontálnom smere predstavujú ekologické rady (medzirady, sú-bory) a skupiny lesných typov, resp. lesné typy, ktoré podrobne charakterizujú prírodné a ras-tové podmienky daného územia. Ekologické rady, medzirady a súbory skupín lesných typov predstavujú rozdelenie stanovíš pod a základnej povahy pôdneho prostredia, t. z. pod a che-mických a fyzikálnych znakov pôd a tým aj ich humusovej formy. Z literárnych údajov vyplýva, že vä šina lesných porastov na Slovensku sa nachádza v priaznivých prírodných (rastových) podmienkach (rad B a medzirady A/B, B/C).
Treba poznamena , že z h adiska diferencovaného manažmentu (obhospodarovania) lesných porastov sú typologické pomery (charakterizované typologickými jednotkami) jed-nými z rozhodujúcich. Základnou taxonomickou a mapovaciou jednotkou je lesný typ (LT).Vzh adom k tomu, že LT je zna ne podrobná jednotka pre ú ely diferencovaného manažmen-tu lesných porastov, bola pre tento ú el vytvorená typologická jednotka – hospodársky súbor lesných typov (HSLT). HSLT predstavuje združenie lesných typov s rámcovo blízkymi prírod-nými podmienkami, takže možno predpoklada , že do nich zahrnuté porasty budú viac-menej zhodne reagova na rovnaké pestovné, ažbové a ochranárske zásahy, preto sa tieto jednotky používajú na vypracovanie cie ov hospodárenia. Z uvedených dôvodov boli HSLT aj naj astej-šie používanou diferencia nou jednotkou, pre ktoré sa v minulosti (podrobnejšie kaptola 3.1 a 3.2) vytvárali modely diferencovaného obhospodarovania lesných porastov. Preh ad najviac zastúpených HSLT (s výmerou nad 24 tisíc ha) uvádzame v (tab. 3).
1.
2.
3.
11
Tabu ka 3: Preh ad najviac zastúpených HSLT (Zel ená správa 2006)
HSLT Názov Výmera (ha)
108 Sprašové hrabové dúbravy 24 124
112 Vrastavé borovicové dúbravy 26 330
208 Sprašové bukové dúbravy 87 592
209 Suché bukové dúbravy 41 035
211 Živné bukové dúbravy 76 198
305 Kyslé dubové bu iny 35 398
310 Svieže dubové bu iny 125 912
311 Živné dubové bu iny 170 828
313 Vlhké dubové bu iny 36 613
402 Svieže vápencové bu iny 31 818
410 Svieže bu iny 97 550
411 Živné bu iny 153 173
502 Svieže vápencové jed ové bu iny 26 471
505 Kyslé jed ové bu iny 52 222
511 Živné jed ové bu iny 249 668
605 Kyslé jed ovo-bukové smre iny 31 396
611 Živné jed ovo-bukové smre iny 63 016
— Ostatné 471 511
Tabu ka 4: Drevinové zloženie pre lesy Slovenska (Vl adovi 2003, Zel ená správa 2006)
DrevinaZastúpenie drevín v % porastovej plochy
Pôvodné Sú asné Výh adové
Smrek 5,72 26,30 18,17
Jed a 14,01 4,10 6,73
Borovica 0,54 7,20 4,23
Smrekovec 0,12 2,30 6,72
Kosodrevina 0,87 1,10 1,01
Tis 0,08 ? 0,12
Ihli naté spolu 21,34 41,00 36,98
Dub 17,53 10,90 17,68
Dub cerový 0,81 2,50 0,11
Buk 47,85 31,00 35,86
Hrab 2,06 5,70 0,93
Javor 4,08 1,90 2,97
Jase 0,31 1,40 0,45
Breza 0,06 1,40 0,21
Jelša 0,35 0,80 0,41
Lipa 3,24 0,40 1,11
Topo 0,08 0,90 0,12
Ostatné listnaté 2,29 2,10 3,17
Listnaté spolu 78,66 59,00 63,02
12
Významným ukazovate om, ktorý súvisí s vlastnos ami stanoviš a je drevinové zloženie po-rastov. Všeobecne známa je skuto nos , že sú asné drevinové zloženie našich lesov sa odlišuje od toho pôvodného v dôsledku zámernej innosti loveka a tiež antropogénnych vplyvov. V ta-bu ke 4 uvádzame pôvodné, sú asné a výh adové zastúpenie drevín v lesoch Slovenska pod aúdajov VLADOVI A (2003) a ZELENEJ SPRÁVY (2006).
Z h adiska obhospodarovania, resp. vykonávania pestovných opatrení je dôležité nielen zastúpenie drevín ako celku, ale tiež ich stupe zmiešania v jednotlivých lesných porastoch, odokumentujú údaje v tabu ke 5. Zaujímavý je z tohto poh adu aj údaj o po te drevín, ktorý uvá-dza Zelená správa (2006), že iba na asi 18 % z celkovej porastovej plochy sú rovnorodé porasty, resp. na zvyšnej ploche sú 2 dreviny alebo viacej drevín, o je pre diferencované pestovanie týchto porastov významná skuto nos .
Tabu ka 5: Výmera (ha, %) ihli natých, listnatých a zmiešaných lesných porastov (Zel ená správa 2006)
Porasty so zastúpením ihli natých drevín
Porasty so zastúpením listnatých drevín Zmiešané
porastyHolina Spolu
+ 91 % 75 – 90 % + 91 % 75 – 90 %
478 621 121 357 816 466 141 035 362 500 11 666 1 931 645
24,8 6,3 42,3 7,3 18,7 0,6 100,0
Medzi dôležité porastové pomery zara ujeme aj hospodársky tvar lesa, vekovú štruktúru a priestorovú výstavbu, na základe ktorých diferencujeme manažmentové opatrenia v týchto lesných porastoch. Z h adiska vekovej a výškovej diferenciácie lesných porastov majú najvyššie zastúpenie v lesoch SR (79 %) jednoetážové porasty, ktoré sú vekovo a výškovo málo diferen-cované. Ve mi nízke zastúpenie (2 %) majú troj- a viac etážové porasty (tab. 6).
Tabu ka 6: Sú asný plošný podiel jedno-, dvoj- a viacetážových lesných porastov pod a kategórie lesov (Zel ená správa 2006)
Kategória lesa Výmera (ha)Jednoetážové porasty Dvojetážové porasty
Troj- a viacetážové porasty
(ha) (%) (ha) (%) (ha) (%)
Hospodárske 1 307 723 1 052 196 80,5 233 111 17,8 22 416 1,7
Ochranné 327 843 244 798 74,7 75 459 23,0 7 586 2,3
Osobitného ur enia 296 079 228 753 77,3 58 453 19,7 8 873 3,0
Jedným z ur ujúcich cie ov v procese defi novania lesných oblastí (podoblastí a astí) je ich defi novanie ako základných územných jednotiek pre rámcové plánovanie a modelovanie hos-podárenia, stanovenie základných rozhodnutí, cie ov a zásad hospodárenia v lesoch Sloven-ska, založených na oblastných princípoch. Lesné oblasti sú územné celky vytvorené ako trvalé prírodné jednotky regionálnej úrovne na základe biogeografi ckej rajonizácie, pri om rozhodu-júcou je syntéza kritérií geomorfologického, makroklimatického a pedologického lenenia.
Sú to regionálne systémové územné jednotky, rámcovo prírodne homogénne, charakteris-tické špecifi ckou kombináciou výskytu základných jednotiek lesníckej typológie a pedológie, špecifi cké rámcovo príbuznou stanovištnou predispozíciou k ekologickej stabilite, špecifi cké po produk nej stránke a z ve kej asti aj funkciami lesa (VLADOVI 2003).
Výsledné sledované charakteristiky lesných oblastí sú po obsahovej stránke schematicky rozdelené do štyroch základných skupín (VLADOVI a kol. 1994):
13
Základné (všeobecné) údaje o území: Celkový charakter územia (výmery a lesnatos );Povodia; Klíma; Geológia; Fytogeografi cké lenenie; Funkcie lesov; Chránené územia; Zvláštnosti;
Údaje o prostredí: Ekologická mriežka; Aplikovaná ekologická mriežka; Pôdne jednotky;
Údaje o drevinách, rastových a produk ných podmienkach: Zastúpenie porastových typov; Podiel plošne najvýznamnejších drevín; Zastúpenie drevín; Základné produk nécharakteristiky;
Údaje o drevinách, rastových a produk ných podmienkach: Zastúpenie porastových typov; Podiel plošne najvýznamnejších drevín; Zastúpenie drevín; Základné produk nécharakteristiky;
Údaje o stave a ohrození: Stupne ohrozenia; Skupiny škodlivých inite ov; Stupne poško-denia drevín.
Z uvedeného je zrejmé, že lesné oblasti predstavujú najkomplexnejší popis prírodných a porastových podmienok ur itého územia, ktoré sú nevyhnutným podkladom pre uskuto ne-nie správnych manažmentových opatrení.
2.2. Diferenciácia prevádzkových cie ov
Diferenciácii hospodárenia v lesoch Slovenska sa z legislatívneho h adiska podrobne ve-nuje tretí diel zákona o lesoch . 326/2005 Z. z., kde sú v § 12 vymenované základné kategórie lesov z h adiska využívania ich funkcií (ochranné lesy, lesy osobitného ur enia, hospodárske lesy). Pritom funkcia lesa sa charakterizuje ako úžitky, ú inky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania.
V rámci hospodársko-úpravníckeho plánovania ako sú asti manažmentu lesných poras-tov pri rámcovom plánovaní, resp. uskuto ovaní jednotlivých manažmentových opatrení je nevyhnutné bra do úvahy dve základné skuto nosti, a to jednak prírodné (rastové) podmien-ky, ktoré tvoria predpoklady hospodárenia a tiež sú asný stav lesných porastov (drevinové zloženie, priestorové rozmiestnenie drevín, zdravotný stav, kvalitu a pod.), ktorý je výsledkom rôzneho hospodárenia v nich a je defi novaný tzv. porastovým typom, resp. hospodárskym sú-borom porastových typov (HSPT). Na základe nich možno potom stanovi optimálne prevádz-kové ciele.
V zmysle ešte donedávna platnej vyhlášky . 14/1978 Zb. sa rozoznávalo 15 porastových typov, kým v sú asnosti je ich po et 90 (tab. 7).
Ako vhodnými sa pre stanovenie diferencovaného obhospodarovania lesných porastov ukázali HSLT, ako aplikovate né typologické jednotky, ktoré sú rámcom pre objektívne ur-
enie prevádzkových cie ov, ale pre všeobecnejšie diferencované obhospodarovanie (manaž-ment) lesných porastov sú ešte príliš podrobné. Preto z h adiska rámcového plánovania boli pre zásady diferencovaného obhospodarovania potrebnejšie širšie jednotky, ktorými sú hos-podárske súbory (HS), pre ktoré je kritériom pestovno-ekologická podobnos , resp. rámcová podobnos prírodných pomerov, produk ná homogénnos prirodzené rozšírenie a výskyt dre-vín pod a vegeta ných lesných stup ov a ekologických radov, zhodnos prevádzkových cie ovat . (L. ŠTEFAN ÍK a kol. 1985). Každý HS bol charakterizovaný z h adiska prírodných, resp. rastových podmienok (predpoklady hospodárenia) a prevádzkových cie ov (ciele hospodáre-nia) (tab. 8).
•
•
•
•
•
14
Tabu ka 7: Porastové typy, resp. hospodárske súbory porastových typov (HSPT)
íslo HSPT Názov HSPT íslo HSPT Názov HSPT
10 Kosodrevina 54 Hrabiny – nepravé kme oviny
11 Kosodrevina s ihli nanmi 55 Hrabiny výmladkového pôvodu
12 Kosodrevina s listná mi 56 Dubové hrabiny sem. pôvodu
13 Porasty s prímesou limby 57 Dubové hrabiny – nepravé kme .
14 Porasty s prevahou limby 58 Dubové hrabiny výmlad. pôvodu
15 Smre iny 59 Cerové hrabiny sem. pôvodu
16 Bukovo-jed ové smre iny 60 Cerové hrabiny – nepravé kme .
17 Jed ové smre iny 61 Cerové hrabiny výmlad. pôvodu
18 Bukové smre iny 88 Bukové hrabiny sem. pôvodu
19 Smrekovcové smre iny 89 Bukové hrabiny – nepravé kme .
20 Borovicové smre iny 90 Bukové hrabiny výmlad. pôvodu
21 Smre iny s listná mi 62 Bu iny semenného pôvodu
22 Porasty smrekovca 63 Bu iny – nepravé kme oviny
23 Porasty smrekovca s ihli nanmi 64 Bu iny výmladkového pôvodu
24 Porasty smrekovca s listná mi 65 Smrekovo jed ové bu iny
25 Jedliny 66 Dubové bu iny sem. pôvodu
26 Jedliny s ihli nanmi 67 Dubové bu iny – nepravé kme .
27 Jedliny s listná mi 68 Dubové bu iny výmlad. pôvodu
98 Smrekovo-bukové jedliny 91 Hrabové bu iny sem. pôvodu
28 Boriny 92 Hrabové bu iny – nepravé kme .
29 Boriny s ihli nanmi 93 Hrabové bu iny výmlad. pôvodu
30 Boriny s listná mi 69 Jed ové bu iny
31 Dubiny semenného pôvodu 70 Smrekové bu iny
32 Dubiny – nepravé kme oviny 71 Bu iny s ihli nanmi
33 Dubiny výmladkového pôvodu 97 Bu iny s cennými listná mi
34 Bukové dubiny sem. pôvodu 72 Breziny
35 Bukové dubiny – nepravé kme . 73 Breziny s ihli nanmi
36 Bukové dubiny výmlad. pôvodu 74 Breziny s listná mi
37 Dubiny s ihli nanmi 75 Mäkké luhy
38 Hrabové dubiny sem. pôvodu 76 Tvrdé luhy
39 Hrabové dubiny – nepravé kme . 77 Topoliny (š achtené)
40 Hrabové dubiny výmlad. pôvodu 78 Agátiny
41 Cerové dubiny sem. pôvodu 79 Jelšiny
42 Cerové dubiny – nepravé kme . 80 Jarabinové porasty
43 Cerové dubiny výmlad. pôvodu 81 Porasty duba erveného
44 Ceriny semenného pôvodu 82 Zmes duba, buka a jedle
45 Ceriny – nepravé kme oviny 83 Zmes cenných listná ov
46 Ceriny výmladkového pôvodu 84 Zmes duba, cera a hraba sem. pôv.
47 Hrabové ceriny sem. pôvodu 85 Zmes duba, cera a hraba – n. kme .
48 Hrabové ceriny – nepravé kme . 86 Zmes duba, cera a hraba výml. pôv.
49 Hrabové ceriny výmlad. pôvodu 94 Zmes duba, buka, hraba sem. pôv.
50 Dubové ceriny sem. pôvodu 95 Zmes duba, buka, hraba – n. kme .
51 Dubové ceriny – nepravé kme . 96 Zmes duba, buka, hraba výml. pôv.
52 Dubové ceriny výmlad. pôvodu 87 Zmes pionierských drevín
53 Hrabiny semenného pôvodu 01 Ostatné zmesy
15
Tabu
ka 8
: Pod
mie
nky
a ci
ele
hosp
odár
enia
v h
ospo
dárs
kych
súb
oroc
h (H
S),
pre
kat
egór
iu h
ospo
dárs
kych
leso
v 1.
až
6. lv
s na
zák
lade
prí
rodn
ých
pom
erov
(L
.Šte
fan
ík a
kol
. 198
5)
HS
.
Prí
rod
né
po
me
ryP
rev
ád
zk
ov
é c
iele
Pre
vlád
ajú
ce
por
asto
vé ty
py
trva
lé e
kolo
gic
ké
pod
mie
nk
yp
ôdn
e p
omer
yve
geta
né
pom
ery
cie
ové
drev
inov
é zl
ožen
ie
cie
ová
pro
dukc
ia
hla
vnýc
h d
reví
n
cm/1
00
r.
cie
ová
výst
avba
p
oras
tov
35
Naj
rozš
íren
ejší
HS
3.
lvs
zabe
rá r
ozsi
ahle
a
uce
len
é pl
och
y n
a p
ravi
deln
ých
sv
ahoc
h a
lebo
ši
rok
ých
plo
chýc
h
hre
beoc
h (a
si 3
30
tis.
ha)
. Exp
ozíc
ia S
, vy
ššie
J. 3
00
–70
0 m
n
. m. S
klon
10
–40
%.
Fly
šové
pie
skov
ce,
hor
nin
y so
pe
néh
o p
ôvod
u a
kryš
tali
nik
a.
Spr
ašov
é h
lin
y.
Hn
edé
lesn
é p
ôdy
mez
otro
fné,
il
imer
izov
ané
a ko
luvi
áln
e p
ôdy,
h
lin
ité,
s r
ôzn
ym
obsa
hom
štr
ku,
vlh
kost
ne
pri
azn
ivé.
H
um
ifi k
ácia
dob
rá
až s
pom
alen
á. F
orm
a h
um
usu
: mod
er
a m
ulo
vý m
oder
.
Níz
ka b
ylin
ná
pok
ryvn
os, m
iest
ami
pre
vlád
ajú
tráv
ovit
é dr
uh
y. V
ysok
á st
álos
buin
ovýc
h d
ruh
ov,
na
pri
azn
ivej
loka
lite
h
emin
itro
fi ln
é dr
uh
y.
Pri
rod
zen
á ob
nov
a bk
bo
hat
á až
živ
eln
á, d
b n
epat
rná.
BK
4–7
, DB
1–
4,S
C 0
–3
ost.
1is
t. 1
–3,
ost.
ihl.
0,5
–2,5
BK
32
–3
4D
B 3
6–
38B
O 3
0S
M (
70 r.
) 26
–30
Dvo
jvrs
tvov
á, n
a vl
hko
s p
riaz
niv
ejši
a vý
berk
ová.
Hor
ná
vrst
va: b
k v
ploš
nom
u
spor
iada
ní,
d
b v
sku
pin
ách
al
ebo
v p
ásoc
h, b
o v
hlú
ikoc
h. S
pod
ná
vrst
va: o
st. 1
ist.
a b
k v
hlú
ikoc
h p
o ce
lom
p
oras
te.
11,1
2,1
5,16
45
Naj
rozš
íren
ejši
a je
dnot
ka n
a S
love
nsk
u,
zabe
rá s
úvi
slé
ploc
hy
na
pra
vide
lnýc
h
svah
och
a š
irok
ých
h
rebe
och
(asi
250
tis.
h
a). N
adm
orsk
á vý
ška
400
–50
0 m
, Exp
ozíc
ia
J aj
S, s
klon
do
40 %
. N
a rô
znyc
h h
orn
inác
h.
Pôd
y bi
olog
ick
y ak
tívn
e, h
lin
ité
a pi
eso
nat
o-h
lin
ité,
s
men
ším
obs
ahom
št
rku
, str
.hlb
oké,
s
pri
azn
ivým
vod
ným
re
žim
om. P
revl
ádaj
ú h
ned
é le
sné
pôd
y m
ezot
rofn
é, e
utr
ofn
é a
ren
dzi
nov
é, a
j il
imer
izov
ané.
Pre
vyšu
je k
yslý
mu
ll a
mu
llov
ý m
oder
.
Pod
a h
rúbk
y op
adu
je b
ylin
ná
vrst
va
nev
yvin
utá
ale
bo a
ž bo
hat
á. P
revl
ádaj
ú bu
inov
é dr
uh
y, n
a vl
hší
ch lo
kali
tách
h
emin
itro
fi ln
é.
Pri
rod
zen
á ob
nov
a bk
boh
atá,
cen
nýc
h
list
ná
ov d
obrá
.
BK
4–
5, J
D 1
–3,
SM
1,
5–
4,5
c.1.
1–2
, BO
+S
C 0
–2
BK
35
–38
JD 4
0–
46
SM
40
–43
Dvo
jvrs
tvov
á. H
orn
á vr
stva
: ih
lin
any
a si
lnej
ší b
k v
hlú
ikoc
h
až s
kupi
nác
h. S
pod
ná
vrst
va: b
k v
ploš
nom
a
c.l.
v h
lúik
ovom
ro
zmie
sten
í po
cele
j p
loch
e.
11,1
5,23
16
Prevádzkové ciele vtedy obsahovali:
cie ové zastúpenie drevín
cie ovú produkciu
cie ovú výstavbu
So zrete om na prevádzkové ú ely je potrebné pre ur enie konkrétnych hospodárskych opatrení kombinova HSLT a HSPT do spolo nej jednotky – prevádzkového súboru, ktorý je jednotkou rámcového plánovania, resp. predstavuje model hospodárenia (HAN INSKÝ 1977).
V sú asne platnej legislatíve (vyhláška MP SR . 453/2006 o hospodárskej úprave lesa a o ochrane lesa), je prevádzkový súbor charakterizovaný ako homogénny súbor lesných pod-oblastí, pri om homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohro-zením lesa.
Model hospodárenia (rámcové plánovanie) obsahuje:
cie hospodárenia, ktorým je cie ové drevinové zloženie, cie ová produkcia dreva a cie ováštruktúra lesného porastu,
základný rámec hospodárenia, ktorým je hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpe enia a doba návratu,
zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy lesa, obnovy lesa, ochrany lesa a rekon-štrukcie lesa.
2.3. Pestovné typy a funk né zameranie lesných porastov
Pod a v sú asnosti už neplatnej vyhlášky . 14/1978 Zb. sa okrem porastových typov, ktoré sme charakterizovali v predchádzajúcej stati, v zmiešaných porastoch špecifi kovali aj tzv. pes-tovné typy porastov, ktoré predstavujú naj astejšie sa vyskytujúce kombinácie zastúpenia pro-duk ne významných drevín, ako aj sprievodných a pomocných drevín (tab. 9). Pestovné typy sú predstavite mi lesných porastov takého blízkeho drevinového zloženia, že vyžadujú rovnaké výchovné a obnovné postupy. Názvy sú odvodené od dreviny s najvyšším zastúpením. Pestov-ný typ charakterizuje sú asný stav porastu, ale na rozdiel od porastového typu predovšetkým pestovný etalón, vyžadujúci rovnakú fázu obnovy najmä vo fázach obnovy (L. ŠTEFAN ÍK a kol.1985).
Pri tvorbe modelov diferencovaného obhospodarovania lesa pod a integrovaných funkcií lesa (MIDRIAK a kol. 1981) sa v rámcovom plánovaní vzalo do úvahy aj funk né zameranie les-ných porastov (produk né, ekologické, environmentálne) ako jeden zo znakov HS. Funk nézameranie predstavuje súbor funk ných typov lesa s rovnakou prvoradou základnou funkciou lesa pre hrubé uplatnenie funkcií lesa. Najvyšším stup om zovšeobecnenia funkcií lesa sú ka-tegórie lesa (hospodárske, ochranné, osobitného ur enia). Zásady pre obhospodarovanie jed-notlivých pestovných typov sa lenili pod a funk ného zamerania a pod a úkonov (pre istky,prebierky, ažbovo-obnovné postupy).
Na základe takto vymedzených pojmov, resp. stanovených diferencia ných kritérií bolo možné defi nova zásady obhospodarovania (manažmentu) lesných porastov, ktoré v plnej miere zoh ad ovali rozdielne ekologické podmienky (prírodné pomery) a boli ur ené pre vy-tý ené prevádzkové ciele.
–
–
–
a)
b)
c)
17
Tabu ka 9: Preh ad pestovných typov (Midriak a kol. 1981)
íslo pestovného typu Názov pestovného typu
1. Topoliny a vrbiny s topo om
2. Jelšiny a primiešané dreviny (smrek, jase a i.)
3. Agátiny a primiešané dreviny
4. Hrabiny rovnorodé a zmiešané s bukom, cerom a i.
5. Hrabiny s dubom
6. Boriny rovnorodé
7. Boriny zmiešané so smrekom a jed ou
8. Ceriny rovnorodé i zmiešané s hrabom a i.
9. Ceriny zmiešané s dubom
10. Dubiny rovnorodé
11. Dubiny zmiešané s hrabom alebo bukom a i.
12. Dubiny zmiešané s jase om, javorom, hrabom a i.
13. Dubiny zmiešané s jed ou
14. Bu iny rovnorodé
15. Bu iny s dubom ( jase om a javorom)
16. Bu iny so smrekom a jed ou a i.
17. Jedliny rovnorodé
18. Jedliny zmiešané so smrekom a bukom a i.
19. Smre iny rovnorodé
20. Smre iny zmiešané s bukom a jed ou a i.
21. Smre iny zmiešané s borovicou a smrekovcom ( jed ou)
3. VÝVOJ DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV NA SLOVENSKU
3.1. Vývoj diferencovaného manažmentu lesných porastov v normálnych ekologických podmienkach
Ako sme uviedli už v úvode tejto publikácie za najstaršiu zmienku o diferencovanom prí-stupe v pestovaní lesa na Slovensku možno poklada koncepciu prof. Ing. S. Krišku, v 20. až 40. rokoch minulého storo ia. V tejto súvislosti hodno spomenú dve jeho diela z roku 1927 a to „Návod k výchove lesných porastov pre obvod Riadite stva ŠLaS v Žarnovici“ a „Návod k pre-vedeniu ažby a k obnove lesných porastov v obvode Riadite stva ŠLaS v Žarnovici“. V týchto publikáciách sa zmie uje o rúbaniach (se iach) vy is ovacích, výruboch (výsekoch), prebier-kach a vyvetvovaní. Podrobne sa venuje najmä prebierkam v porastoch jednotlivých drevín a ich zmiešanín.
Kým v týchto po iatkoch diferencovaného pestovania lesných porastov sa ako kritérium uplat oval vek porastov (obdobie výchovy, obdobie obnovy) neskôr, v 50. rokoch minulého storo ia prichádza prof. Ing. H. Beza inský s kvalitatívne novým kritériom diferenciácie vý-chovy a obnovy lesných porastov – stanoviš om. Na typologickom základe vy lenil devä tzv. hospodárskych typov cie ových skladieb pre pestovanie porastov dubovej a bukovej oblasti. Tieto združovali ur ité blízke skupiny lesných typov s predpokladmi dosiahnutia vytý eného
18
hospodárskeho cie a približne rovnakými pestovnými opatreniami. Neskôr upravil triediace jednotky na rovnakom typologickom základe, pri om ich po et zvýšil na 15 a nazval ich „pes-tovnými typmi porastov“, pod ktorým rozumel všeobecný obraz porastu s typickým druhovým zložením a jednotnou funkciou drevín v poraste, s typickou výstavbou a dynamikou cyklického vývoja.
Koncom 70. a za iatkom 80. rokov sa problematika diferencovaného obhospodarova-nia (manažmentu) lesných porastov stala aj predmetom výskumného riešenia na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene. Napr. MIDRIAK a kol. (1981) v publikácii „Diferencované ob-hospodarovanie lesa pod a integrovaných funkcií“ vypracovali zásady pre uplatnenie funkcií lesa na rámcové plánovanie tvorbou modelov lesných porastov, alej na rámcové plánovanie pre hospodárske súbory (HS) v zmysle vyhlášky . 14/1978 Zb., plánovanie výchovy a obno-vy pod a integrovaných funkcií. Zásady sa vypracovali pre 21 pestovných typov porastov, pod
ím rozumeli porasty takého blízkeho drevinového zloženia, ktoré vyžadujú rovnaké výchov-né a obnovné postupy. V rámci každého z uvedených pestovných typov sa rozoznávajú ešte tri funk né zamerania (produk né, ekologické, environmentálne) pre ktoré sú v tabu kovej forme charakterizované zásady obhospodarovania, resp. pestovné úkony (tab. 10).
Tabu ka 10: Pestovný typ 15 – Bu iny s dubom (jase om a javorom) (Midr iak a kol. 1981)
Funk né zameranie
Pestovný úkon
Zásady obhospodarovania
Produk né
PNgV v skupinách bk, PzV sústavne podporova db a ostatné cenné dreviny, n.d. = 3–4 roky
Pbúrov ová prebierka PzV v prospech BRS (cie ových stromov) všetkých zú astnených drevín; s.z. = 7–13 %, n.d. = 6–7 rokov
op
ZHSLT 25b, 33, 35 – mierne terény: ak neprichádza do úvahy zvýšenie rubného veku dubovej zložky, treba db obnovi na o najvä šej ploche; obnova db SC (okrem semenného roka bk), obnova bk MC; cie ové zloženie drevín pod a príslušného modeluZHSLT 31 – strmé terény: obnova db SC, potom obnova bk OC
HS 25 o.d. . = 5–7 r.o.d.c. = 15 r. n.d. = 3–4 r.
HS 31, 33, 35 o.d. . = 10–15 r.o.d.c. = 15–20 r.n.d. = 3-5 r.
Ekologické
PPb
v protektívnych lesoch chráni pôdu, slabé zásahy s pred ženou návratnou dobou; v produktívnych lesoch pri uplatnení kvantitatívne vodohospodárskej funkcie silné zásahy, redukcia podrastu
opv produktívnych lesoch SC, OCv protektívnych lesoch ÚV – v hlú ikoch aj skupinách, výmladkové buky nahrádzajadrovými
Environ-mentálne
P podporova vtrúsené a primiešané dreviny
Pb vytvára výškovú diferenciáciu
opprevod výmladkového lesa nenaliehavý, resp. nepotrebný, ak nejde o produktívne lesy; pri obnove zavádza ihli naté dreviny
Ochrana lesaako pri bu inách, dreviny v menšine treba osobitne chráni pred zverou v lesoch každého funk ného zamerania
Vysvetlivky: NgV – negatívny výber; PzV – pozitívny výber; n.d. – návratná doba; BRS – budúce rubné stromy; s.z. – sila zásahu; SC – skupinový clonný rub; MC – malopološný clonný rub; OC – okrajový clonný rub; o.d. . – obnovná doba
iastková; o.d.c. – obnovná doba celková; ÚV – ú elový výber
Na prelome 70. a 80. rokov minulého storo ia sa výskum diferencovaného manažmentu (pestovania) lesných porastov zameral na listnaté a zmiešané porasty v zdravých (normálnych) lesoch. V publikácii L. ŠTEFAN ÍK a kol. (1985) „Diferencované pestovanie lesov s produk nou
19
Tabu
ka 1
1: D
ifer
enco
vané
zal
esov
anie
a o
šetr
ovan
ie le
snýc
h ku
ltúr
pro
ti b
urin
e v
hosp
odár
skyc
h le
soch
(L
.Šte
fan
ík a
kol
. 198
5)
Hos
pod
ársk
y sú
bor
(HS
)O
bnov
né
zlož
enie
Sad
bový
mat
eriá
lP
oet
sa
den
cov
na
ha
v ti
s. k
s
Sp
on
Tech
nol
ógia
prí
pra
vy p
ôdy,
výs
adby
a o
šetr
ovan
iaP
oten
ciál
na
mož
nos
pri
rod
zen
ej o
bnov
y z
obn
ovn
ého
zlož
enia
obal
ený
von
okor
enn
ý
dru
hro
zmer
v m
Sem
.S
ad.
III
III
IV
%
35
BK
4—
2—
4850
—12
radový
1,7
× 0
,5P
ríp
rava
pôd
y a
výsa
dba
ako
v H
S 2
5. P
o st
rojo
vej
výsa
dbe
mec
han
izov
ané
vyží
nan
ie, a
lebo
ch
emic
ký
pos
trek
med
zi r
adm
i. N
a os
tatn
ých
plo
chác
h s
m a
jd
jedn
otli
vo V
elp
ar g
ran
ulá
tom
, lis
tná
e R
oun
dup
om.
BK
85
DB
2—
2—
2850
2011
1,7
× 0
,6D
B10
SM
2—
5—
3560
—5
–6
1,7
× 1
,1
SM
C0,
52
3—
5045
—4
1,7
× 1
,7
DG
L0,
5—
5—
5045
—4,
51,
7 ×
1,4
c.l.
1—
2—
5030
1810
1,7
× 0
,6
45
SM
4—
7—
3360
—4
–5
radový
1,7
× 1
,7P
ríp
rava
pôd
y ch
emic
ká c
elop
lošn
á al
ebo
pás
ová
sa
odp
orú
a h
lavn
e v
HS
LT
413
a
iast
on
e v
411.
Ke
teré
n d
ovo
uje,
trak
toro
m, i
nde
ch
rbto
vý m
otor
ový
nos
i +
Rou
ndu
p. M
ech
anic
ká v
pás
och
. Výs
adba
st
rojo
vá ja
mko
vaom
i ru
ne.
Po
stro
jove
j výs
adbe
m
ech
aniz
ovan
é vy
žín
anie
, ale
bo c
hem
ick
ý p
ostr
ek
med
zi r
adm
i. In
de v
ihli
nan
och
/okr
em s
c/ b
odov
é oš
etre
nie
Vel
par
gra
nu
lát.
, v li
stn
áoc
h o
bstr
ek s
aden
cov
Rou
ndu
pom
, ale
bo r
un
é vy
žín
anie
kro
vin
orez
y.
BK
80
BK
2—
31
5740
—11
1,7
× 0
,6JD
15
JD2
—7
—33
60—
81,
7 ×
0,8
c.l.
20
BO
25
—13
80—
91,
7 ×
0,7
SM
C1
25
—40
53—
3,5
1,7
× 1
,7
DG
L4,
51,
7 ×
1,4
c.l.
1—
3—
2050
2710
1,7
× 0
,6
20
Tabu
ka 1
2: D
ifer
enco
vané
pos
tupy
pre
isti
ek v
hos
podá
rsky
ch le
soch
(L
.Šte
fan
ík a
kol
. 198
5)
Hos
p.
súbo
r (H
S)
Por
asto
vý ty
p a
pes
tovn
ý ty
p
Pes
tovn
á ka
tegó
ria
mla
din
y
Met
óda
pre
istk
y
Prv
ý zá
sah
p
ri h
orn
ej
výšk
e v
m
Poet zásahov
Sil
a zá
sah
u z
celk
ovéh
o p
otu
str
omov
v %
Inte
rval
med
zi
zása
hm
i v r
okoc
hP
ozn
ámka
(usm
ern
enie
výc
hov
y)1.
2.
3.1.
–2.
2.–
3.
35 31 37bu
ina
KP
ON
PK
4 m
2 –
32
6 –
78
– 9
—4
– 5
—P
rim
ieša
nú
BO
udr
žiav
a v
dok
onal
om z
ápoj
i;
SC
, SM
, JD
, DG
a c
enn
é li
st. d
ôsle
dne
uvo
ova
v ro
zsah
u ži
adu
ceh
o za
stú
pen
iaM
PO
CP
2,5
– 3
25
– 6
7 –
8—
5
– 6
—
v K
MN
Sku
kon
cu
fázy
mla
din
y
dubo
vá b
uin
a
KJZ
NP
P 4
m2
– 3
33
– 4
3 –
46
— 7
4 –
55
– 6
KH
ZN
PP
4 m
2 –
32
8 –
97
– 8
—4
– 5
—
MC
P2
,5 –
32
5 –
67
– 8
—5
– 6
—
bori
na
UO
CP
2 –
2,5
210
– 1
19
– 1
0—
6 –
7—
smre
ina
UO
CP
2 –
2,5
230
– 4
020
– 3
0—
8 –
9—
MO
DE
L H
SK
XO
NP
2 –
32
7 –
86
– 7
—4
– 6
—
45
buin
a
KP
ON
PK
4 m
2 –
32
6 –
77
– 8
—4
– 5
—P
rim
ieša
ném
u S
C z
abez
pe
i v
ýško
vý n
ásko
k n
ad S
M a
BK
. JD
a S
M d
ôsle
dne
uvo
ova
, aby
sa
pre
dišl
o sk
raco
van
iu ic
h k
orú
n.
MP
OC
P2
,5 –
32
6 –
78
– 9
—5
– 6
—
v K
MN
Sku
kon
cu fá
zy
mla
din
y–
–—
——
buko
vá s
mre
ina
KP
ZN
PP
3,5
m2
,5 –
32
13 –
14
10 –
12
—5
– 6
—
MN
ZC
P3
– 3
,52
13 –
14
10 –
12
—5
– 6
—
jed
ovo
-bu
ková
sm
rein
a
KP
ZN
PP
3 m
3 –
3,5
29
– 1
07
– 8
—4
– 5
—
MN
ZC
P2
,5 –
32
9 –
10
7 –
8—
4 –
5—
smre
ina
UO
CP
2 –
2,5
230
– 4
020
– 3
0—
8 –
9—
v K
PO
MN
Sku
kon
cu fá
zy
mla
din
y—
——
——
—
MO
DE
L H
SK
XO
NP
2,5
– 3
28
– 9
6 –
7—
5 –
6—
Vys
vetl
ivky
: Pes
tovn
á ka
tegó
ria
mla
diny
: K –
kom
pakt
ná; M
– m
edze
rnat
á; P
O –
z p
riro
dzen
ej; U
O –
z u
mel
ej; X
O –
z k
ombi
nova
nej o
bnov
y; V
K –
vys
oko
kval
itná
; JZ
– je
dnot
livo,
HZ
–
hlú
ikov
ito,
SZ
– s
kupi
novi
to, P
Z –
pra
vide
lne,
NZ
– n
epra
vide
lne
zmie
šaná
; Ps
– p
ravi
deln
ý; N
s –
nep
ravi
deln
ý sp
on; M
etód
a pr
eis
tky:
MN
S –
met
óda
náde
jnýc
h st
rom
ov K
OM
-ko
mbi
nova
ná m
etód
a; C
P –
cel
oplo
šná;
NP
– n
ecel
oplo
šná;
P –
pás
y; K
– k
ruhy
;
21
Tabu
ka 1
3: D
ifer
enco
vané
pos
tupy
pre
bier
ok v
hos
podá
rsky
ch le
soch
(L
.Šte
fan
ík a
kol
. 198
5)
HS
Por
asto
vý ty
p
Rac
ion
aliz
an
á m
etód
aS
pôs
ob z
ásah
uR
elat
ívn
a si
la z
ásah
u zo
zá
soby
(%
)In
terv
al z
ásah
u ro
kov
/po
et
zása
hov
/Te
chn
ológ
ia
v e
k o
v á
t r i
e d
a
IIII
IIV
IIII
IIV
IIII
IIV
IIII
IIV
Km
, St.
UK
TŠ
LK
T
35bu
ina
NS
NS
púv,
pp
v,
púv,
púv
CS
CS
–, z
rp
pv,
–20
–26
16–2
210
–13
57–
810
–15
dubo
vá b
uin
aN
SN
Spú
v, p
pv,
púv,
pú
v
CS
CS
–, z
rp
pv,
–18
–23
14–1
910
–14
56
–8
10–1
5
smre
ina
NS
púv,
–pú
v, n
pv
np
v
CS
CS
CS
16–2
810
–15
8–1
05
1010
–15
jed
lin
aN
Spú
v, p
pv,
púv,
pp
vpú
v
CS
CS
–14
–23
10–1
27–
85
8–1
010
–12
MO
DE
L H
SN
SN
Spú
v, p
pv,
pú
v,
púv
CS
CS
–, z
rp
pv,
–18
–25
14–2
010
–15
57–
810
–15
45 47bu
ina
NS
NS
púv,
pp
v,
púv,
púv
St,
Km
, P
T, U
KT
(LS
)C
SC
S–
, zr
pp
v,–
20
–28
17–2
310
–18
57–
815
buko
vo-j
edov
á sm
rein
aN
SC
SC
Spú
v, p
pv
púv,
–pú
v, –
18–2
714
–19
8–1
25
–8
8–1
210
–18
smre
ina
NS
CS
CS
púv,
–pú
v, –
púv,
–
16–2
610
–15
7–10
7–9
10–1
315
–20
CS
MO
DE
L H
SN
SN
S
CS
púv,
pp
v,
púv,
pú
v
16–2
514
–21
10–1
85
7–8
10–1
5C
Szr
pp
v, –
Vys
vetl
ivky
: púv
– p
ozit
ívny
úro
vov
ý vý
ber;
ppv
– p
ozit
ívny
pod
úrov
ový
výbe
r;–
–ne
gatí
vny
výbe
r v
úrov
ni a
j pod
úrov
ni; n
pv –
neg
atív
ny p
odúr
ovov
ý vý
ber;
zr
– r
elat
ívne
zre
lost
ný v
ýber
; K
m –
km
eov
á m
etód
a; S
t – s
trom
ová
met
óda;
UK
T –
uni
verz
álny
kol
esov
ý tr
akto
r; Š
LK
T –
špe
ciál
ny le
sný
kole
sový
trak
tor;
PT
– p
ásov
ý tr
akto
r; L
S –
lano
vý s
ysté
m;
22
funkciou pod a hospodárskych súborov v SSR“ možno nájs vypracované ve mi podrobné zásady pre diferencované obhospodarovanie (manažment) listnatých a zmiešaných porastov s produk ným poslaním v 2. až 6. lesnom vegeta nom stupni pod a hospodárskych súborov v zmysle vyhlášky . 14/1978 Zb. Triediacimi jednotkami tu boli HS a porastové typy (15 PT). Základné rozhodnutia sa spracovali pre zales ovanie a ošetrovanie lesných kultúr, a to dife-rencovane pod a HS (tab. 11); alej pre výchovu porastov (tab. 12, 13) a obnovné postupy, ktoré sa konkretizovali v kombinácii HS – PT. Autori sa zamerali na HS ako najširšiu jednotku aplikovanej lesníckej typológie a PT ako jednotku sú asného stavu, resp. drevinového zloženia porastu.
Koncom 90. rokov minulého storo ia boli spracované dovtedy najdetailnejšie zásady dife-rencovaných opatrení v pestovnej innosti v publikácii REMIŠ a kol. (1988) „Modely a techno-logické postupy pre fázové výrobky pestovnej innosti“, ktorá zahr uje zales ovanie a ošetro-vanie lesných kultúr (tzv. 1. fázový výrobok – zabezpe ený mladý lesný porast), pre istky (2. fázový výrobok – porast po prvej prerezávke alebo istke) a prvú prebierku (3. fázový výrobok – porast po prvej prebierke). Pre každý fázový výrobok sa vypracovali modely a pestovné (tech-nologické) postupy. Diferencia nými jednotkami boli pre prvý fázový výrobok hospodársky súbor lesných typov (HSLT), resp. pre druhý a tretí fázový výrobok sa vypracovali dve alterna-tívy; HSLT a kombinácia HS – PT.
V rokoch 1999 až 2002 sa na LVÚ Zvolen riešil významný výskumný projekt „Výskummetód obhospodarovania horských lesov na princípe trvalo udržate ného rozvoja“, ktorý zapl-nil dovtedy chýbajúce komplexnejšie poznatky o manažmente horských lesov (7. a 8. lesný vegeta ný stupe . V zásadách hospodárenia sa špecifi kujú najvhodnejšie postupy zakladania, výchovy a obnovy vysokohorských smre ín diferencovane pod a HSLT, resp. LT a kategórie lesa. Výsledky a poznatky dosiahnuté riešením uvedeného projektu boli publikované formou Lesníckej štúdie . 58/2005 (MORAV ÍK a kol. 2005: Zásady a postupy hospodárskej úpravy a obhospodarovania horských lesov smrekového vegeta ného stup a).
3.2. Vývoj diferencovaného manažmentu lesných porastov v zmenených a meniacich sa ekologických podmienkach
V úvode publikácie sme konštatovali, že na za iatku a v priebehu 70. rokov minulého sto-ro ia sa za al na lesoch Slovenska i prakticky celej Európy výraznejšie prejavova novodobý fenomén – poškodzovanie lesov imisiami (zne isteným ovzduším). Následkom toho boli lesné porasty (najmä) smrekové monokultúry dlhodobo oslabované, v dôsledku oho sa zhoršoval ich zdravotný stav, resp. astejšie sa v nich prejavoval aj negatívny ú inok abiotických a biotic-kých škodlivých inite ov.
Lesnícky výskum bol nútený zareagova na oprávnené požiadavky praxe, ktorá požadovala zásady a pokyny pre manažment rôznym stup om postihnutých lesov Slovenska. V dôsledku uvedených skuto ností bolo preto logické, že a ším kritériom pre diferenciáciu obhospodaro-vania lesov sa stal imisný ú inok, v rámci ktorého sa ur ujúcimi triediacimi znakmi stali imisné typy determinované hlavnými chemickými zložkami imisií (kyslý, zásaditý, pavkový). alejto je pásmo ohrozenia imisiami (A až D, v sú asnosti v zmysle vyhlášky MP SR . 453/2006Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa, príloha . 6 A až C). Napokon je to stupepoškodenia stromov (porastov), kde sa hodnotia jedince pod a straty asimila ných orgánov (stupne 0 až 4).
23
Prvým komplexnejším výskumom obhospodarovania (manažmentu) lesov pod ú inkomimisií bol výskum lesných porastov v okolí Žiaru nad Hronom v rokoch 1976–1977, ktorý usku-to nil vtedajší Výskumný ústav lesného hospodárstva vo Zvolene (terajší Lesnícky výskumný ústav). Výsledkom riešenia bolo vypracovanie výskumnej závere nej správy s názvom „Postupyhospodárenia v imisnej oblasti Žiar nad Hronom“ (SOBOCKÝ a kol. 1977), ktorá mala zna nýpraktický význam, pretože získané výsledky vyústili do realiza ného projektu, kde sa uviedli konkrétne nápravné opatrenia (meliorácia pôdy) a postupy obhospodarovania (manažmentu) lesných porastov. Zárove sa vy lenili aj jednotlivé zóny imisného ohrozenia (A až C), ktoré sa stali základnou diferencia nou jednotkou pre celkový manažment (hospodársko-úpravnícke plánovanie, zales ovanie, výchovu a obnovu) porastov i prognózovanie ich a šieho vývoja.
Jednou z oblastí, kde sa negatívne pôsobenie imisií prejavilo na lesných porastoch v zna -nom rozsahu a intenzite už na za iatku 80. rokov minulého storo ia bolo aj územie Spiša, najmä v povodí Hornádu a Hnilca – bývalé lesné závody Margecany, Spišská Nová Ves a Po-prad. Prí inou boli najmä emisné zdroje v Rud anoch (Železorudné bane) a Krompachoch (Kovohuty). Vzh adom na uvedenú situáciu bola už na konci roku 1984 pred lesnícky výskum postavená požiadavka na riešenie problematiky obhospodarovania (manažmentu) chradnú-cich lesov stredného Spiša. V roku 1985 sa za alo komplexné riešenie uvedenej problematiky formou úlohy technického rozvoja. Po dvojro nom intenzívnom výskume sa vypracovala prvá závere ná správa (L. ŠTEFAN ÍK a kol. 1987), ktorá zhrnula poznatky o technológiách obhospo-darovania poškodených lesov tejto oblasti. Na u nadviazali alšie výskumné správy (MIDRIAK
a kol. 1990).
Možno konštatova , že systematickejší výskum tejto problematiky za al až koncom 80. ro-kov, ke bola vypracovaná súhrnná závere ná správa (L. ŠTEFAN ÍK a kol. 1990), ktorá obsahu-je realiza ný výstup „Zásady pre diferencované pestovanie lesov v oblastiach s ú inkom imisií“.Zásady sú vymedzené pre 4. až 6. lesný vegeta ný stupe , pri om sú spracované v preh adnýchtabu kách.
V rámci pestovnej innosti sa na spôsob fázových výrobkov vy lenil tzv. stav lesného poras-tu. Pre mladé porasty ide o nasledujúce štyri stavy:
stav – zabezpe ený mladý lesný porast, ktorý je obdobou 1. fázového výrobku v normál-nych (zdravých) lesoch,
stav – porast po prvej prestrihávke,
stav – porast po prvej pre istke,
stav – porast v období prebierok.
Pre rastovú fázu kme oviny bol vy lenený 5. stav – rubný porast v obnove.
o sa týka triediacich jednotiek, zoh adnili sa pásma ohrozenia imisiami v rámci ur ité-ho imisného typu, stanovištných podmienok reprezentovaných HSLT pri 1. a 5. stave porastu a združovaním blízkych hospodárskych súborov pri 2. až 4. stave porastu; alej pod a pestov-ného typu a stup a poškodenia. V rámci 1. stavu sa vypracovali modely drevinového zloženia zabezpe ených mladých lesných porastov a základné prvky plánovania umelej obnovy (vrátane návrhu chemickej meliorácie). Pre 2. a 3. stav porastu sa vypracovali modely porastov po prvej prestrihávke a pre istke a hlavné zásady výchovy pre vytvorenie modelového stavu porastov do prvej prebierky. Pre 4.stav sa vypracovali zásady výchovy porastov v období prebierok. Pre 5.stav porastu sa vypracovali diferencované ažbovo-obnovné postupy a tie sú zase diferenco-vané v relácii HSLT a PT, potom pod a pásiem ohrozenia imisiami a stup a poškodenia poras-tov (L.ŠTEFAN ÍK 1996).
1.
2.
3.
4.
24
Prvým súbornejším spracovaním hlavných zásad hospodárenia v lesoch ovplyv ovanýchimisiami bola publikácia GRÉK a kol. (1991) s názvom „Zásady hospodárenia v lesoch Slovenska postihnutých imisiami“. Publikácia vychádzala z výsledkov dovtedajšieho výskumu pracovní-kov VÚLH vo Zvolene v problematike imisií za úzkej spolupráce pracovníkov Lesoprojektu Zvolen a tiež z poznatkov pracovníkov lesníckej praxe. Z h adiska manažmentu porastov sú v nej uvedené zásady hospodársko-úpravníckeho plánovania (rámcového a podrobného) pre základné jednotky HS a HSLT, ktoré sa diferencujú pod a porastového typu, imisného typu,pásma ohrozenia imisiami. Taktiež obsahujú zásady umelej obnovy pod a HS (HSLT) a zásady výchovy porastov pre každú rastovú fázu porastu diferencované pod a porastového typu, imis-ného typu, pásma ohrozenia imisiami a živnosti stanoviš a.
Doteraz najkomplexnejším dielom, v ktorom sa spracovali najnovšie poznatky z problema-tiky manažmentu lesných porastov v rôznych ekologických podmienkach je výskumná záve-re ná správa KAMENSKÝ a kol. (1996) s názvom „Defi novanie zásad hospodárenia a nápravných opatrení ako modelov hospodárenia v lesných oblastiach Slovenska“. Všetky zásady, resp. údaje sú spracované pre porasty 1. až 6. lesného vegeta ného stup a, v preh adnej tabu kovej forme, ktorá tvorí objemnú, ale obsažnú prílohovú as závere nej správy. Základné rozhodnutia, cie-le hospodárenia ako aj modely a zásady výchovy a obnovy porastov sú spracované pre každú Lesnú oblas osobitne, diferencovane pod a imisného typu, kategóriu lesa, združený hospodár-sky súbor lesných typov (ZHSLT), porastový typ a pásmo ohrozenia imisiami.
V rokoch 1995 až 1999 sa na LVÚ Zvolen riešila výskumná úloha „Zachovanie biodiverzi-ty vybraných lesných spolo enstiev a ich integrovaná ochrana“, ktorej jedným z výsledkov bolo vytvorenie modelov rámcových rozhodnutí a komplexných opatrení integrovanej ochrany les-ných ekosystémov (smre ín, bu ín a smrekovo-jed ovo-bukových lesov) proti komplexu škod-livých inite ov“ (NOVOTNÝ a kol. 1999). Sú as ou týchto modelov boli aj zásady hospodársko-úpravníckych opatrení, resp. pestovate ské a ochranárske opatrenia (preventívne a nápravné) diferencovane pod a dreviny (smrek, buk, smrek-jed a-buk), imisného typu (kyslý s SO
2a NO
x,
s popol ekom, organickými zlú eninami, fl uórom, chlórom), pásma ohrozenia imisiami (A – D), rastovej fázy (mladiny, ž dkoviny a žr oviny). Podobne boli vytvorené aj zásady integrova-nej ochrany lesa proti mechanicky pôsobiacim škodlivým inite om (I. ŠTEFAN ÍK a kol. 1999), kde sa opatrenia diferencovali pod a dreviny, rastovej fázy porastu a škodlivého inite a (vietor, sneh, námraza).
Ako z predchádzajúceho preh adu vyplýva, ku koncu 20. storo ia bolo vypracovaných a lesníckej praxi ponúknutých viacero na seba nadväzujúcich a vzájomne sa dopl ujúcichkoncepcií obhospodarovania lesov Slovenska, pri ktorých sa hospodárske opatrenia tvorili pre rôzne jednotky (HSLT, HS, LT, PT, HSPT, PS), prípadne ich kombinácie. Pre praktického les-níka potom vzniká otázka, pre o sa nezvolila a jednotne neuplat ovala len jedna, resp. menej jednotiek a tiež ktorých jednotiek sa treba prid ža v sú asnosti. Použitie viacerých jednotiek súvisí jednak s rôznorodos ou hospodárskych opatrení a v niektorých prípadoch aj so zmenami v lesníckej legislatíve.
Možno zhrnú , že výsledkom prieskumu prírodných pomerov ako podkladového diela pre plánovanie hospodárskych opatrení v lese je vylíšenie LT, ktorý sa však ukázal ako ve mipodrobná jednotka pre diferenciáciu hospodárskych opatrení. Naproti tomu skupiny lesných typov (SLT) nezoh ad ujú produk nú schopnos , resp. združujú LT ve mi heterogénne z h a-diska produk ných schopnosti a preto nie sú vhodnou jednotkou pre plánovanie hospodár-skych opatrení. Východisko pre stanovenie vhodných jednotiek na diferenciáciu hospodár-skych opatrení v lesoch teda predstavujú HSLT, ako aplikovate né typologické jednotky.
25
Z h adiska rámcového plánovania sú HSLT ešte príliš podrobné a tak sa vytvorili širšie jednotky, a to HS. Tieto už sú asná lesnícka legislatíva nepozná, boli nahradené združenými hospodárskymi súbormi lesných typov (ZHSLT). Viaceré hospodárske opatrenia však bez-prostredne súvisia nielen so stanovištnými, ale aj porastovými pomermi, najmä drevinovým zložením. Napr. prirodzenú obnovu, i výchovu porastov nemožno plánova pod a modelo-vého stavu vychádzajúceho len zo stanovištných pomerov. Tak by sme plánovali obnovu, ivýchovu dreviny, ktorá sa v poraste vôbec nemusi vyskytova . Preto boli defi nované aj PT, resp. HSPT, ktoré práve zoh ad ujú konkrétny stav porastu. Kombináciou HSLT a HSPT vznikajú PS, ktoré tvoria model hospodárenia, resp. sú základom pre jednotku rámcového plánovania. Jednotlivé hospodárske opatrenia sú potom diferencované pod a takej jednotky, ktorá obsahu-je kritéria potrebné k diferenciácii.
4. ZÁSADY DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV V NORMÁLNYCH EKOLOGICKÝCH PODMIENKACH
Manažment lesných porastov zah a rad technologických opatrení, z ktorých je potrebné vytvori systém na seba nadväzujúcich innosti vytvárajúcich jeden biotechnický celok, rešpek-tujúci ekologické požiadavky jednotlivých zložiek biocenózy, najmä drevín, ich vzájomné vz a-hy a zákonitosti prirodzeného vývoja, ale aj požiadavky spolo nosti na plnenie požadovaných funkcií. Cyklus za ína obnovou porastov i už prirodzenou alebo umelou, pokra uje starostli-vos ou o nálety, nárasty alebo kultúry, výchovou porastov a ich prípravou k alšej obnove.
Úloha a majstrovstvo pestovate a lesa pri pestovných opatreniach spo íva nielen v ovláda-ní ich technologických postupov, ale najmä v schopnosti zoh ad ova ekologické požiadavky a rastový rytmus jednotlivých drevín obnovného zloženia vo väzbe na dané stanovištné pod-mienky a mikrostanovištné rozdiely plochy, na ktorej sa lesný porast nachádza, resp. obnovuje,
i zakladá a pod a toho diferencova postupy jednotlivých opatrení.
Doterajšia prax jednozna ne ukazuje, že v záujme dosiahnutia stanovených prevádzko-vých cie ov je nutná diferenciácia manažmentových opatrení v lese v prvom rade pod a stano-vištných pomerov a nimi determinovaných charakteristík ako je drevinové zloženie a kategória lesa. S oh adom na rôznu mieru odklonu štruktúry daného lesného porastu od štruktúry prí-rodného lesa a tiež prebiehajúce zmeny prírodných, najmä klimatických podmienok sa ukazuje nutnos diferenciácie aj pod a zdravotného stavu lesného porastu, ohrozenosti škodlivými ini-te mi a tvaru lesa. Intenzitu pestovných opatrení je vhodné diferencova aj pod a potenciálneho výnosu porastu v daných podmienkach.
Pre správny manažment lesného porastu je preto nevyhnutné pozna :
stanovištné pomery a drevinovú skladbu porastu vrátane jeho ohrozenosti škodlivými i-nite mi,
ekologické požiadavky drevín, ktorými je porast tvorený a ich vzájomné vz ahy, prirodzené rastové tendencie a schopnosti, disponovanos na poškodenie škodlivými inite mi, schop-nos plni požadované funkcie a pod.,
požiadavky na funk nos porastov, ktoré sa v sú asnosti vyjadrujú najmä kategóriou, resp. subkategóriou lesa a sú asným, alebo o akávaným tvarom lesa.
–
–
–
26
4.1. Základné ekologické požiadavky hlavných drevín
4.1.1. Základné ekologické požiadavky hlavných listnatých drevín
4.1.1.1. Buk lesný (Fagus sylvatica L.)
Na Slovensku je buk drevinou vysokých a stredných hôr, vyskytuje sa i na pahorkatinách v okolí Lu enca, Rimavskej Soboty a Tornali (Šafárikova). Pokrýva celé Malé Karpaty od Bra-tislavy až po najvyššie body tohto pohoria. V údolí Váhu je rozšírený po Hlohovec, v údolí Hro-na po Rybník, v údolí Nitry a Žitavy po Šurany. V povodí Ip a a v Slanskom pohorí prechádza na územie Ma arska (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959).
Priemerná dolná hranica sporadického výskytu prebieha v nadmorskej výške 330 m (min. v 120 m n. m. v Burde a v 183 m n. m. vo Vihorlate), dolná hranica hromadného výskytu je v nadmorskej výške 350 m (PAGAN 1999). V Ma arsku na skalnatých svahoch pri Dunaji klesá až do pásma 50 m n. m. Karpatské pohoria majú spodnú hranicu buka naj astejšie v pásme 300–350 m n. m. (MRÁ EK 1989).
Výškový priemer 1 280 m pre hornú hranicu buka na Slovensku predstavuje klimatickú hranicu, výškový priemer 1 230 m pre bu iny pod smre inami predstavuje zníženie, ktoré vy-plýva z medzidruhovej konkurencie (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959).
Buk je tie omilná drevina a z našich listnatých drevín v mladosti znáša najsilnejšie zatiene-nie. Rovnaké zatienenie znáša len jed a a tis (WLOCZEWSKI 1968 ex PAGAN 1999). Nárast buka znáša zatienenie materského porastu 8 – 20 rokov, v závislosti od podmienok prostredia. Dob-re rastie za prístupu 20 –30 % plného svetelného pôžitku, t. z. pri zápoji 0,55 – 0,60.
Pod a MAYERA (ex PAGAN 1999) je oblas buka v Európe charakterizovaná priemernými ro nými teplotami od 7 ˚C do 12 ˚C, vo vegeta nom období priemernou teplotou od 16 ˚C do 18 ˚C. Potrebuje najmenej 26 letných dní s maximom teploty viac ako 20,5˚C a znesie najviac 120 zimných dní s maximom pod 5 ˚C, vyhovuje mu kolísanie priemernej mesa nej teploty v rozmedzí 15–20 ˚C medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom. Optimálne stanovištia bu ín v strednej Európe, pod a MRÁ KA (1989), majú priemernú ro nú teplotu okolo 10 ˚C, pri zrážkach cez 1 000 mm. Priaznivá priemerná júlová teplota sa pohybuje okolo 18 ˚C. V Ang-licku potrebuje v júli priemernú teplotu najmenej 12,5 ˚C k tomu, aby mohlo dozrie semeno. Vo Východných Karpatoch bukové lesy po as krátkeho obdobia vydržia mrazy do -30 ˚C až-35 ˚C, vä šie poškodenie môžu spôsobi slabšie, ale dlhotrvajúce mrazy. Napr. mrazy od-13 ˚C do -23˚C spôsobili silné poškodenie stromov na okraji porastov a v preriedených poras-toch (MOLOTKOV 1966 ex MRÁ EK 1989).
Pod a MRÁ KA (1989) buk nemá v oblastiach klimaticky mu vyhovujúcich ve ké nároky na pôdu a jej horninový podklad. Vyhýba sa len nepriepustným ílovitým pôdam, bažinám a su-chým pies itým pôdam. Obsah živín v pôde ovplyv uje aj rast buka. V porovnaní so smrekom a jed ou je buk menej náro ný na obsah hlavných živín. Aj preto v pásme bukového optima je obtiažne vnáša smrek do nezmiešaných bu ín. Ob ubuje vlhké pôdy. Predpokladom pre dobrý rast sú hlboké, trvale erstvé, dobre prevzdušnené, na bázy a živiny bohaté pôdy. Nevyhovujú mu pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody, chudobné a suché. Je ohrozovaný neskorými mrazmi a na suchých stanovištiach, ako sú priepustné piesky, plytké, silne prehrievané pôdy
27
na vápencoch, sa môžu vyskytnú škody suchom. Buk lesný má rastové optimum vo 4. a 5. lvs, v nadmorských výškach od 600 m do 750 m, na hlbokých, fyzikálne priaznivých kambizemiach v našich sope ných pohoriach. Takéto pôdy si aj v kritickom období na konci leta udržujú v ri-zosfére aspo miernu až erstvú vlhkos , no v dolnej hranici prirodzeného rozšírenia sa viaže na pôdy severných expozícií, inverzných polôh a báz svahov, na hornej hranici prirodzeného rozšírenia zase na pôdy s dobrou drenážou, aby pri zvýšenej vlhkosti mali ešte dostatok vzdu-chu. Priaznivé prevzdušnenie, nároky na pôdny kyslík, sú pri buku najvä šie spomedzi našich listná ov. V nárokoch na pôdny kyslík je buk v približnom poradí našich hlavných drevín na tre om mieste – za smrekovcom a smrekom, pred dubom zimným, borovicou, jed ou, dubom letným a jelšou (ŠÁLY 1991).
Pod a výsledkov listových analýz má buk zvýšené nároky na dusík a vápnik, stredné na draslík a fosfor, nízke na hor ík. Pod a poradia náro nosti na živiny je buk v strede stupnice, za agátom, jase om, brestom, javorom, jelšou a hrabom, pred dubom, smrekom, jed ou, smre-kovcom a borovicou (ŠÁLY 1991).
V podmienkach strednej a východnej Európy je buk drevina atlantických až subkontinen-tálnych podmienok. S oh adom na jeho nároky na vlhkos sa vo vnútri areálu jeho prirodze-ného rozšírenia nachádzajú ve ké medzery bez jeho výskytu na suchých stanovištiach. Patrí medzi dreviny so strednými nárokmi na vodu (vlhkos ), spolo ne napr. s jed ou .V porovnaní s nimi má smrek vyššie nároky. V Kalábrii sa buk prispôsobil teplejšej a suchšej oblasti, má menšie a hustejšie listy a vydrží bez daž a až 3 mesiace. Hranice jeho rozšírenia tvoria oblasti so zrážkami pod 250 mm medzi májom a koncom septembra a s vegeta nou dobou pod pämesiacov. Neznáša stanovištia s vysokou hladinou podzemnej vody a príliš suché stanovištia
(OTTO 1994).
Kore ový systém buka je typický srdcovitý (PAGAN 1999, PEJCHAL 2004). Už od 2. a 3. lvs, v nadmorských výškach od 300 m do 700 m, tvorí buk zmiešané porasty s dubom zimným. V nižších polohách sú tieto porasty orientované na chladnejšie expozície, vo vyšších polohách na teplejšie expozície. V dubovom optime (400–500 m n. m.) rastú na pravidelných svahoch s miernym sklonom, na širokých plochých hrebe och a svahových terasách, na pôdach s dosta-to nou vlhkos ou. Zmiešané porasty duba s bukom s nižšou kvalitou sa vyskytujú na extrém-nejších tvaroch terénu, na vypuklých svahoch, úzkych hrebe och a ich elách, na chudobných kyslých a kamenitých pôdach. Zastúpenie duba a buka sa mení v závislosti od nadmorskej výš-ky a pôdy.
Tam, kde je konkuren ná sila buka iasto ne oslabená (ostré hrebene, zbiehajúce chrbty, podhrebe ové asti, vypuklé svahy, polospevnené až spevnené sutiny), vytvára zmiešané po-rasty s cennými listná mi.
V najnižších polohách 2. lvs prevláda na týchto stanovištiach do nadmorskej výšky 500–600 m dub zimný, primiešaný je javor mlie ny, javor po ný, lipa malolistá, brest po ný, prípad-ne, brest väzový, breky a a v podraste je hojný hrab.
Od 3. lvs, v nadmorskej výške okolo 400 m, sa v porastoch buka a duba zimného ojedinele alebo vtrúsene vyskytuje jed a, na dolnej hranici svojho prirodzeného rozšírenia, spravidla na vlhších údolných polohách. S pribúdajúcou nadmorskou výškou dub zimný ustupuje a zastú-penie jedle sa zvyšuje. V 3. lvs, približne okolo 600 m n. m. a vyššie, sa výrazne uplat uje buk. Dub zimný je už len primiešaný a z cenných listná ov sa uplat uje javor mlie ny, lipa malolistá, ojedinele brest po ný a v chladnejších údoliach aj jase štíhly. Vo vyšších polohách, ale najmä
28
vo 4. lvs, z cenných listná ov prevláda javor horský, zvyšuje sa zastúpenie bresta väzového, lipy ve kolistej, na vlhších miestach jase a.
Od 4. lvs, ale najmä 5. lvs, približne od 600 m do 1 000 m n. m., s optimom okolo 800 m, sa vyskytujú pomerne rozsiahle zmiešané porasty buka a jedle, pri om ich zastúpenie sa rôzni od podmienok prostredia, najmä od pôdnych pomerov. Zastúpenie buka sa zvyšuje na pôdach lepšie prevzdušnených a s vyšším obsahom vápnika.
V nadmorských výškach okolo 800 m n. m. a vyššie do porastov buka a jedle pristupuje smrek a jeho zastúpenie sa so stúpajúcou nadmorskou výškou zvä šuje. Vo vyšších polohách 6. lvs, okolo 900 m n. m. a vyššie, sa zastúpenie buka zmenšuje, je tam len vtrúsený až ojedi-nelý, zvä šuje sa zastúpenie smreka a pristupuje smrekovec. V 6. lvs, v nadmorských výškach1 000–1 300 m n. m., sa tvoria porasty buka, jedle a smreka, podiel týchto drevín sa mení pod apodmienok prostredia.
4.1.1.2. Dub letný (Quercus robur L.)
Pri opise ekologických požiadaviek dubov (duba letného a duba zimného) v nasledujúcom texte treba podotknú , že sme sa zamerali iba na dva najpo etnejšie (najznámejšie) druhy du-bov rastúcich v našich podmienkach. V tejto súvislosti treba spomenú , že v lesníckej praxi sa v sú asnosti rozlišuje 5 druhov (zimný, letný, plstnatý, cerový a ervený). Pritom je známe, že na Slovensku sa vyskytuje 9 pôvodných druhov duba, z ktorých niektoré sa významne odlišujú vo svojich vlastnostiach i ekologických nárokoch. Podrobnejšie informácie možno získa z po-
etných prác zaoberajúcich sa touto problematikou (KORENEK 1981, MAGIC 1974, 1975, POŽGAJ
1980, 1986).
V sú asnom období je ve mi obtiažne ur i areál u nás pôvodne rastúcich dubov. V Európe majú rozsiahly spolo ný areál. Týmto sú dané podmienky pre vznik nových aj viacnásobných krížencov s ve mi premenlivými morfologickými znakmi a fyziologickými vlastnos ami (PAGAN
1999).
V západoslovenskej oblasti sa vyskytuje v nížinách, porasty tvorí v Malých Karpatoch i v najjužnejších astiach Bielych Karpát. V Malých Karpatoch nie je rozšírený nad 380 m n. m. Zaberá približne takú ve kú rozlohu ako dub zimný, ale jeho horná hranica leží o 230 m nižšie. Všeobecne je rozšírený do nadmorskej výšky 450 m, na lokalitách s vä šou nadmorskou výškou zvä ša iba na vápencovom podklade, s maximom 618 m. V stredoslovenskej oblasti sa mies-tami udrží aj v drsnejších podmienkach, pri om na týchto stanovištiach ho dub zimný vždy nesprevádza. Horná hranica prebieha vo výške 650 m a na južných expozíciách vo výške 780 m (max. 935 m). Vo východoslovenskej oblasti je typickou drevinou nížin, ktorá rastie pozd ž riek a lužných lesov, práve tak ako v pahorkatinách. Jeho porasty sa vyskytujú priemerne do výšky 530 m, sporadicky do 690 m (max. 839 m). Priemerná horná hranica prebieha v nadmorskej výške 570 m n. m. (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959).
Dub letný i zimný má rozsiahly areál. Rastie vo ve mi rozdielnych klimatických podmien-kach. Na severozápade je to výrazná oceánska klíma s chladným letom a miernou zimou, v ob-lasti južného Ruska je to drsná kontinentálna klíma s vysokými letnými teplotami a silnými mrazmi v zime. Aj ro ný úhrn zrážok sa pohybuje bezmála od 300 mm do 2 000 mm (SVOBODA
1955). Na Slovensku je jeho severná hranica v porovnaní s dubom zimným posunutá viac na sever (PAGAN 1999).
29
Je to výrazne svetlomilná drevina, považuje sa za svetlomilnejšiu ako dub zimný a aj v sko-rej mladosti znáša len ve mi slabé zatienenie (SVOBODA 1955).
V nárokoch na pôdnu vlhkos sa dub letný pod a PRUSINKIEWICZA (1975 ex ŠÁLY 1991) za-ra uje k mezofytom (spolu s bukom, javorom, smrekovcom, hrabom, lipou malolistou, brezou a jarabinou). Na rozdiel od duba zimného má dub letný ažisko výskytu na pôdach zamokre-ných podzemnou vodou. Z našich hospodársky dôležitých drevín má popri jelši najmenšie ná-roky na kypros a prevzdušnenos pôd a pôdny kyslík, ale má vysoké nároky na obsah živín v pôde (ŠÁLY 1991). V stredne Európe na ažkých hlinitých pôdach a zaplavovaných oblastiach riek prevláda dub letný, pahorky, vyvýšeniny a svahové teplejšie polohy zaujíma dub zimný a najteplejšie, obvykle vápencové južné svahy sú doménou duba plstnatého (SVOBODA 1955).
Dub letný má mohutnú, hojne rozkonárenú kore ovú sústavu, ktorú tvorí kolový koresiahajúci do h bky 2–3, prípadne 5 m, s po etnými bo nými kore mi. Kore ové sústavy dubov sú ve mi premenlivé a najviac na ne pôsobia pôdne podmienky, resp. fyziologická vrstva a hla-dina podzemnej vody. Pri relatívne vysokej hladine podzemnej vody mali kore ové sústavy len ojedinele kolový kore a aj bo né korene boli tenšie. Typický kolový kore sa vyskytoval len na fyziologicky priaznivých pôdach a pri nízkej hladine podzemnej vody. Na pôdach chudobnej-ších na živiny sa kore ová sústava rozrastá viac do šírky (KODRÍK 1988). PEJCHAL (2004) radí jeho kore ovú sústavu ku kolovým až srdcovitým.
Prirodzené rovnorodé porasty duba letného, takisto ako aj ostatných dubov, sú vzácne, takmer vždy sú podmienené udskými zásahmi. Porasty tvorí predovšetkým v údoliach vod-ných tokov, je základnou drevinou tvrdého lužného lesa, kde je najvzrastavejší, tvorí hlavnú korunovú vrstvu. Tvorí zmiešané porasty s pestrou drevinovou skladbou, ktorá sa mení v zá-vislosti od podmienok prostredia, najmä od výšky hladiny podzemnej vody a od d žky trvania záplav. V hlavnej korunovej vrstve sa popri dube letnom vyskytuje ešte jase štíhly, jase úz-kolistý (na dlhšie zaplavovaných lokalitách prevláda) a vtrúsene aj javor mlie ny. V druhej ko-runovej vrstve rastú predovšetkým brest väzový, brest po ný, javor po ný, lipa malolistá a hrab, v nižších korunových vrstvách remcha strapcovitá, hlohy, baza ierna, svíb krvavý, kalina oby ajná, bršlen európsky, krušina jelšová, zob vtá í, trnka oby ajná, plamienok plotný, zried-kavejšie zemolez kozí.
Smerom k suchším lokalitám, t. z. miestam s kratším trvaním záplav alebo len s ob asnýmizáplavami, s nižšou hladinou podzemných vôd, sa zvyšuje zastúpenie jase a štíhleho a hrabu, smerom k vlhším zasa brestov a jelši, pri om dub letný zasahuje až na okraj mokradí.
Okrem tvrdého lužného lesa má dub letný zastúpenie aj v zmiešaných porastoch v 1. a v 2. lvs, v pahorkatinách, najmä na prelia ených terénnych útvaroch, bázach svahov, svahových terasách, teda tam, kde sa môže hromadi a udrža pôdna vlhkos . Rastie v nadmorských výš-kach do 500 – 600 m. Hlavnú korunovú vrstvu tvoria duby, najmä dub zimný, menej dub letný a v suchších oblastiach aj cer. V druhej korunovej vrstve rastie javor mlie ny, lipa malolistá, hrab, smerom do vyšších nadmorských výšok sa zvyšuje zastúpenie buka (PAGAN 1999).
V priemerných podmienkach, na úrodnejších sviežich stanovištiach boli najrozšírenejším spolo enstvom v západnej asti areálu dubov hrabové dúbravy, teda dubové porasty s druhou korunovou vrstvou hrabu. Za hranicou hrabu, vo východnej asti areálu duba ich v podobných podmienkach striedajú lipové, alebo javorové dúbravy (s javorom mlie nym alebo lipou).
Výpl ou dúbrav je teda niektorá tienna drevina, ktorá svojimi vlastnos ami a nárokmi dub vhodne dop a a vytvára dokonalú drenáž pôdy, zvláš vhodnú na ažkých pôdach. Tienenie
30
dreviny nedovo uje prílišný rozvoj krovín a podrastu. Dub sa dokáže len v spojení s nimi ochrá-ni pred ochudob ovaním, resp. zmenou na iné spolo enstvo.
V strednej Európe sú naj astejšie hrabové dubiny pri om vytvárajú po etné varianty. Su-ché typy majú prímes brekyne, mukyne, lipy, javora po ného (miestami oskoruše). Vlhké typy majú vä šiu prímes jase a, javora, lipy i jelše (niekedy i jedle). Všade v hrabových dúbravách sa v rôznej miere objavuje buk, ktorý si však nie je schopný vybojova nadvládu, takže zostáva prí-mesou. Práve zmenšená konkuren ná sila buka umož uje zachovanie hrabových dúbrav. Pri postupe do vyšších polôh stále pribúda viac buka a jeho konkuren ná sila rastie. V nízkych po-lohách (300 – 400 m) tvorí asto porasty na severných svahoch, ale nad 500 m prevláda všade.
S oh adom na možné zmeny klímy, ktoré by sa s ve kou pravdepodobnos ou dotkli cite -ne aj dubových porastov, považujeme za vhodné upriami pozornos aj na spolo enstvá duba mimo územia Slovenska. Vo východnej asti areálu duba v kontinentálnom podnebí za hra-nicami buka a hrabu, sú sprievodcami duba lipa, javor a jase . V južných lesostepiach v spo-lo enstvách duba nechýba jase , brest väzový a brest po ný. V stepiach a polostepiach mizne jase , brest väzový, pribúda podiel bresta po ného, ktorý niekedy získava prevahu nad dubom (SVOBODA 1955).
Niekedy sa dub letný viac vyskytuje na okrajoch porastov, o sa dáva do súvisu s jeho vyš-šími nárokmi na svetlo oproti dubu zimnému. Rastie aj na kremitých pieskoch Záhorskej ní-žiny najmä na preh bených tvaroch terénu, s vyššou hladinou podzemnej vody a na bohatších pôdach.
Dub letný rastie v oblastiach s vegeta ným obdobím do 145 dní, ale aj viac ako 200 dní. Pri prenose semien treba vždy zoh adni d žku vegeta nej doby miesta pôvodu, lebo je to inite ,ktorý výrazne ovplyv uje škody spôsobené mrazmi a tým aj kvalitu kme ov (PAGAN 1999). Pre-nesením duba letného z drsnejšej klímy do miernejších podmienok vznikajú kultúry odolnejšie proti mrazom a naopak, prenesenie do drsnejších podmienok znižuje odolnos dubových kul-túr vo i mrazu.
4.1.1.3. Dub zimný (Quercus petraea [Mattusch.] Liebl.)
Areál duba zimného sa rozprestiera v západnej a strednej asti Európy, v oblastiach s pre-važne oceánskou alebo prechodnou klímou (PAGAN 1999).
V západoslovenskej oblasti tvorí porasty priemerne do nadmorskej výšky 540 m, maxi-málne do 646 m n. m. Ako vtrúsená drevina vystupuje priemerne do výšky 680 m n. m. V stre-doslovenskej oblasti dolnú hranicu netvorí. Horná prebieha priemerne vo výške 800 m n. m.,do 700 m n. m. tvorí porasty. Vo východoslovenskej oblasti tvorí porasty priemerne do výšky 690 m n. m., sporadicky sa vyskytuje do výšky 770 m n. m., ale napr. v oblasti Vihorlatu je to podstatne menej.
Horná hranica prirodzeného výskytu na Slovensku prebieha priemerne v nadmorskej výš-ke 680 m, sporadického výskytu vo výške 780 m n. m. a jeho najvyšší výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 145 m n. m. (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959 ).
Severná hranica duba zimného prebieha asi o 150 km južnejšie ako hranica duba letného, na východ zasahuje o nie o viac ako buk, na Apeninskom polostrove zasahuje južnejšie ako dub letný. V južných astiach Balkánskeho polostrova, na Kryme a Kaukaze vystupuje až do1 300–1 500 (1 800) m n. m. (PAGAN 1999).
31
Je to svetlomilná drevina, ale má nižšie nároky na svetlo ako dub letný, o potvrdzuje aj jeho schopnos lepšie sa zmladzova pod zatienením materského porastu (NEY 1910 ex SVOBODA
1955).
Na klimatické podmienky je zna ne tolerantný. Rastie v oceánickej klíme s chladnými le-tami a miernymi zimami, ale aj v kontinentálnej klíme južného Ruska, kde sú skoro tropické horú avy a neoby ajne tuhé zimy (SVOBODA 1955).
V nárokoch na pôdnu vlhkos sa dub zimný pod a PRUSINKIEWICZA (1975 ex ŠÁLY 1991) za-ra uje k mezoxerofytom (spolu s lipou ve kolistou, hlohom a trnkou). V našich podmienkach sa dominantne uplat uje v 1. a v 2. lvs, kde sa prejavuje prílišné vyschnutie pôdy koncom leta a za iatkom jesene, takže v pôdach bez podzemnej a svahovej vody zostáva len voda fyziolo-gicky neprístupná. V takomto prípade je limitujúcim rastovým inite om pôdna voda, preto rastové optimum má v 3. lvs, v polohách okolo 500 m n. m., na pôdach, ktoré sa zara ujú k na-sýteným kambizemiam, prípadne k luvizemiam.
Dub zimný má stredné až vyššie nároky na obsah živín v pôde. Slabší rast a teda i nižšiu produkciu dáva tam, kde sa spája nedostatok vody (v 1. a 2. lvs) s menšími zásobami živín v pôde (kyslý rad).
Pokia ide o nároky na prevzdušnenos pôdy, teda na pôdny kyslík, dub zimný je v strede poradia našich hlavných drevín, za bukom, ale pred borovicou, jed ou, dubom letným a jelšou. Znesie aj u ahnutejšie pôdne vrstvy, neznáša trvalé zamokrenie. Na rozdiel od buka zaberá aj suchšie a kyslejšie pôdy (ŠÁLY 1991).
PEJCHAL (2004) radí jeho kore ovú sústavu ku kolovým až srdcovitým.
Rozsiahle rovnorodé porasty duba zimného sú podmienené, podobne ako pri dube letnom, udskou innos ou (SVOBODA 1955).
V 1. lvs, na teplejších lokalitách, na južných expozíciách, hrebe ových plošinách s nedos-tatkom vlahy, do nadmorských výšok 300 – 400 (500) m, tvorí dub zimný zmiešané porasty s dubom cerovým, v menšej miere s dubom letným. V extrémnejších podmienkach pristupuje dub plstnatý a sprievodné dreviny lesostepných spolo enstiev (breky a, muky a, mahalepka, javor po ný a alšie), v 2. lvs, na vápencoch, aj borovica lesná. V priaznivejších podmienkach, vo vyšších nadmorských výškach, ojedinele aj buk.
V 1. a 2 lvs, na kamenitých až sutinových pôdach, na vypuklých a strmých svahoch, v nad-morských výškach do 500 až 600 m, vytvára dub zimný zmiešané porasty s hrabom, javorom mlie nym a po ným, brestom po ným a lipou malolistou. Smerom do vyšších nadmorských výšok, až do 4. lvs, sa zastúpenie duba zimného zmenšuje, zvä šuje sa zastúpenie buka, pristu-puje javor horský a brest horský.
Na kyslých pôdach, s menšími zásobami živín, vytvára porasty s borovicou, prípadne s bre-zou, v druhej korunovej vrstve s hrabom a lipou. V takýchto podmienkach vystupuje až do 4. lvs, ale jeho zastúpenie sa so stúpajúcou nadmorskou výškou (asi do 750 m) zmenšuje a má tu aj obmedzený vzrast.
V 2. lvs, na pôdach, ktoré sa tvorili na sprašovom materiáli, ako aj na andezitoch, andezito-vých aglomerátoch a horninách kryštalinika, kde je sprašová hlina len primiešaná, na širokých plochých hrebe och, na vypuklých, prípadne strmších pravidelných svahoch a svahových te-rasách, v nadmorských výškach od 300 do 700 m, je dub zimný hlavnou porastotvornou dre-vinou. V hlavnej korunovej vrstve je primiešaný buk, ktorý je v nižších polohách ojedinelý až vtrúsený, s pribúdajúcou nadmorskou výškou a so zvýšenou vlhkos ou sa jeho zastúpenie zvä -šuje. Druhú korunovú vrstvu tvorí najmä hrab, ale aj javor mlie ny, javor po ný, a brest po ný.
32
V 3. lvs a v spodnej asti 4. lvs sa dub zimný vyskytuje len v malom zastúpení, prípadne len ojedinele, a to na skalnatých až kamenitých lokalitách s vyššími teplotami, silnejším vplyvom vetra a intenzívnejšou transpiráciou (PAGAN 1999).
Domáci dub zimný, pokia rastie spolo ne s dubom letným, sa rozvíja o nie o skôr, v dô-sledku oho je citlivejší na poškodenie neskorými mrazmi (SVOBODA 1955).
V južnej asti areálu na suchých, pieso natých a silne kyslých pôdach tvorí dub zimný zmiešané porasty s gaštanom. V krovinatom podraste sa tu uplat uje krušina jelšová. V konti-nentálnej oblasti na východe rastú na pieso natých kyslých pôdach borovicové dúbravy, kde sú obe dreviny rovnocenné, alebo dub zostupuje do podrastu.
V teplých a v lete suchých oblastiach, na suchých južných svahoch, na výhrevných podkla-doch, na silne bázických až slabo kyslých pôdach sa menia dubiny na málo produktívne stro-movité alebo len krovité porasty. Na takýchto stanovištiach, podmienených miestnou klímou a špecifi ckými pôdnymi podmienkami vznikajú v strednej Európe breky ové dúbravy, ktoré zaberajú suché hrebene, vrcholy a ostrohy v najteplejších oblastiach, kde sa hrab nemôže pre-sadi pre nedostatok vlhkosti. Je to typ vyžadujúci sucho a kontinentálnejšie podnebie, v kto-rom sa popri kostru tvoriacom a vä šinou silne prevládajúcom dube zimnom uplat uje hlavne breky a, asto i javor po ný a niekedy i borovica, ktorá môže i prevláda . Primiešaná tu rastie i hruška, lipa malolistá a menej hrab. Riedke zakmenenie umož uje rozvoj krovín, v ktorom je tušulaj, rešetliak, vtá í zob a alšie teplomilné druhy.
Na podobných stanovištiach, na vápencových plytkých pôdach, teda v podmienkach ešte extrémnejších, je breky ová dúbrava nahradzovaná muky ovou dúbravou. Sú to prirodzene presvetlené, asto netvárne a zakrpatené až krovité porasty, druhovo bohaté porasty, v ktorých je dub zimný, letný i plstnatý a ich krížence, alej je astá muky a, breky a, hruška, javor po ný,vyskytuje sa i jablo , ereš a, javor horský, hrab, lipa a iné. Ve mi bohatá je i krovitá vrstva.
Na najvýstrednejších a najteplejších miestach prechádza toto spolo enstvo cez nezapojené porasty a kroviny do stepí. V krovinách sa uplat uje predovšetkým viš a nízka. Na skalnatých miestach môže ma toto spolo enstvo i silnejšiu prímes borovice (SVOBODA 1955).
4.1.1.4. Javor mlie ny (Acer platanoides L.)
Javor mlie ny sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska, pravdepodobne s výnim-kou Vysokých Tatier, kde jeho prirodzený výskyt nie je potvrdený. Rastie vtrúsene od najniž-ších nadmorských výšok priemerne do 1 020 m n. m. (max. 1 286 m n. m.) (BLATTNÝ, Š ASTNÝ
1959).
V nárokoch na svetlo sa zara uje medzi polotienne dreviny. Najmä v mladosti dobre znáša zatienenie lepšie ako javor horský a rastie v podraste dubín. Je drevinou kontinentálnej klímy, pomerne odolnou vo i nízkym teplotám. Jeho nároky na podmienky prostredia sú podobné ako u javora horského, ale má menšie nároky na pôdu a vzdušnú vlhkos (PAGAN 1999).
Má krátky kolový kore , ktorý zasahuje do h bky asi 1 m a viacero bo ných kore ov, ktoré nesiahajú aleko od kme a, ale rastú viac do h bky. Je odolný vo i vetrovým vývratom.
Vzh adom na skoré kvitnutie je dôležitou medonosnou drevinou. Dobre znáša zostrih ko-runy aj mestské prostredie, preto sa úspešne využíva v mestských výsadbách, najmä jeho de-koratívne formy.
33
Prirodzene netvorí rozsiahle rovnorodé porasty, vä šinou je len vtrúsený alebo tvorí men-šie skupiny v listnatých lesoch. Od 1. až po 4. lvs na dostato ne vlhkých pôdach tvorí zmiešané porasty s dubom zimným, prípadne dubom letným, hrabom, lipou malolistou, javorom po -ným a brestom hrabolistým. Vo vyšších nadmorských výškach, kde hlavnou porastotvornou drevinou je buk, pristupuje javor horský a jase štíhly. Pravdepodobne rozdielny ekotyp sa vy-skytuje na rôznych reliéfnych tvaroch na vápencových horninách v nadmorských výškach do 800 až 900 m. V 1. a 2 lvs tu v drevinovej skladbe prevláda dub, okrem javora mlie neho hojný je aj hrab, javor po ný, brest hrabolistý, brest väzový, lipa malolistá a jarabina breky ová. Už v 3. lvs, ale najmä vo 4. lvs ustupujú teplomilnejšie druhy, výrazné zastúpenie má buk, dub je už len primiešaný. Okrem javora mlie neho si vysoké zastúpenie zachováva aj lipa malolistá, pristupuje jase štíhly. Na podobných stanovištiach v 5. lvs už prevláda javor horský (PAGAN
1999).
4.1.1.5. Javor horský (Acer pseudoplatanus L.)
Javor horský sa prirodzene vyskytuje vo všetkých pohoriach Slovenska. Rastie vo ve komrozpätí nadmorských výšok. Prirodzené výškové minimum 240 m n. m. dosahuje v Malých Karpatoch, umelo založené výsadby úspešne rastú aj v nižších nadmorských výškach. Prie-merná horná hranica stromov prebieha v nadmorskej výške 1 230 m (max. 1 560 m) (BLATTNÝ,Š ASTNÝ 1959).
Ide o polotiennu drevinu. Na dobrých pôdach a v dostato ne vlhkom prostredí znáša slab-šie zatienenie, ale menšie ako jase štíhly. Považuje sa za drevinu oceánskej klímy, je drevinou citlivou na mrazy podobne ako buk a jed a. Niektoré ekotypy však znášajú tuhé zimy bez vä -šieho poškodenia.
Je drevinou náro nou na priaznivé fyzikálne vlastnosti pôdy, dobrú prevzdušnenos a do-stato ný obsah živín. Dobre rastie na hlbokých humóznych pôdach s vysokým obsahom skele-tu a humusu v jemnozemi, ktoré sú dostato ne vlhké. Dokáže však rás aj na pomerne suchých stanovištiach duba zimného. Pod a PRUSINKIEVICZA (1975 ex ŠÁLY 1991) sa v nárokoch na pôd-nu vlhkos zara uje k mezofytom spolu s bukom, smrekovcom, dubom letným, hrabom, lipou malolistou, brezou bradavi natou a jarabinou vtá ou. Neznáša stagnujúcu vodu.
Rast má v mladosti rýchlejší ako buk, celkove však dos pomalý. Rýchlejšie rastie do 20. až 30. roku, výškový rast kon í vo veku 80 – 100 rokov, hrúbkový pokra uje do vysokého veku a dorastá ve kých rozmerov.
Vytvára mohutný srdcovitý kore ový systém, ktorý hlboko preniká do pôdy, ale bohato prekore uje aj vrchné vrstvy. Je odolný vo i vývratom a dobre viaže pôdu.
Prirodzene netvorí rozsiahle rovnorodé porasty, vä šinou je len primiešaný. Tvorí rôzne ve ké skupiny až menšie rovnorodé porasty a to na stanovištiach, kde je konkuren ná schop-nos hlavných porastotvorných drevín oslabená. Sú to balvanité hrebe ové asti, su oviská na strmých svahoch, skalnaté terény a úž abiny. Na týchto stanovištiach sa ojedinele vyskytuje už v 3. lvs. Od 4. po 7. lvs sa javor horský podie a na druhovo ve mi pestrých porastoch. V niž-ších polohách sa na tvorbe týchto porastov okrem hlavných porastotvorných drevín, ktorými sú buk, jed a, ojedinele dub zimný, podie ajú aj javor mlie ny, lipa malolistá, brest hrabolistý a na vlhkejších lokalitách jase štíhly. Na vápencových podložiach v 4. a 5. lvs, na vypuklých svahoch s kamenitým až sutinovým povrchom, sú tieto spolo enstvá ešte pestrejšie a k už uvedeným drevinám pristupuje borovica lesná, smrekovec, muky a, breky a a po etné kríky.
34
Vo vyšších nadmorských výškach sa popri buku a jedli uplat uje smrek, ustupuje javor mlie -ny a lipa malolistá, zostáva jase štíhly, pristupuje brest horský a lipa ve kolistá. V polohách približne od 600 do 1 200 m n. m., v 5. a 6. lvs má javor horský rastové optimum, má hojné zastúpenie v uvedených porastoch a tvorí aj menšie rovnorodé porasty. Vyskytuje sa aj v tzv. vrcholových bu inách, ako aj v 7. lvs v polohách nad 1 300 m n. m., ojedinele vystupuje až do kosodreviny (PAGAN 1999).
4.1.1.6. Jase štíhly (Fraxinus excelsior L.)
Jase štíhly je rozšírený takmer na celom území Slovenska, V Západných a Vysokých Tat-rách nie je jeho pôvodnos jednozna ne preukázaná. Vertikálne sa vyskytuje od najnižších nad-morských výšok a priemerná horná hranica prirodzeného rozšírenia prebieha v 970 m n. m. max. v 1 250 m n. m. (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959).
Ide o svetlomilnú drevinu, ktorá však v mladosti znáša zatienenie, ba v miernom zatienení sa lepšie rozvíja ako pri plnom osvetlení. Mladé rastlinky dokážu vegetova viacero rokov aj v silnom zatienení a pri zvýšenom prístupe svetla rýchlo regenerujú.
Je citlivý na nízke teploty, poškodzujú ho najmä neskoré mrazy. Má vysoké nároky na obsah živín v pôde a jej fyzikálne vlastnosti. Dobré rastie na hlbokých pieš itohlinitých a hlinitých, dobre prevzdušnených a erstvo vlhkých pôdach. Vyskytuje sa však aj na plytkých pôdach pod-má aných su ovísk, skalnatých chrbtoch a balvanitých hrebe och. Pod a PRUSINKIEVICZA (1975 ex ŠÁLY 1991) sa v nárokoch na pôdnu vlhkos zara uje k mezohydrofytom spolu s v bou bie-lou, topo mi, smrekom, brezou, brestom, jed ou a jelšou sivou. Neznáša stagnujúcu vodu ani dlhodobé záplavy po as vegeta nej doby.
Jase štíhly sa zara uje medzi rýchlorastúce dreviny. Na dobrých stanovištiach sa rastom vyrovnáva jelši lepkavej a agátu, predstihuje ho len breza. Vo veku medzi 20. až 40. rokom máva výškové prírastky až 0,5 m, neskôr sa znižuje, ale udržuje si ho aj vo veku nad 100 rokov. Najvä ší hrúbkový prírastok dosahuje medzi 40 – 60 rokom (SVOBODA 1955).
Kore ový systém tvorí pomerne krátky kolový kore . Bo né korene rastú aleko od kme aa prenikajú aj do h bky. Najmä na vápencových podložiach a suchších pôdach prekore ujú vr-chné vrstvy pôdy až nato ko, že obmedzujú zmladenie iných drevín.
Jase štíhly netvorí rozsiahle rovnorodé porasty, sú to prevažne len rôzne ve ké skupiny. V 1. lvs je dôležitou sú as ou tvrdého lužného lesa, kde na miestach s nižšou hladinou pod-zemnej vody tvorí hlavnú stromovú úrove s dubom letným. Vo vyšších polohách, na alúviách pomaly te úcich potokov, alebo na prameniskách s vysokou hladinou podzemných vôd, na pôdach dobre zásobených živinami, sa tvoria rovnorodé porasty jase a štíhleho, tzv.poto néjaseniny. Niekedy býva k jase u primiešaný javor horský, brest horský, jelša lepkavá, prípadne
remcha a kalina oby ajná. Rovnorodé porasty vytvára niekedy v 3., ale najmä vo 4. a 5. lvs na sutinových lokalitách s povrchovo kamenitými až balvanitými sutinami. Vo vä šine prípadov však tvorí zmiešané porasty s cennými listná mi. V nižších polohách to býva javor po ný, javor mlie ny, brest hrabolistý, lipa malolistá, pomiestne buk. Vo vyšších polohách javor horský, brest horský, lipa ve kolistá a popri buku aj jedla, prípadne smrek.
35
4.1.2. Základné ekologické požiadavky hlavných ihli natých drevín
4.1.2.1. Smrek oby ajný (Picea abies L. [Karst.])
Smrek je v zásade drevinou horských oblastí, kde má aj svoje plné opodstatnenie. Ide však o plastickú drevinu, schopnú rás v zna ne rozdielnych klimatických a pôdnych podmienkach. Priemerná dolná hranica jeho prirodzeného hromadného výskytu (zastúpenie v drevinovej skladbe 10 % a viac) prebieha na Slovensku vo výške 560 až 620 m n. m., na severných expozí-ciách zostupuje do výšok okolo 460 – 500 m n. m. (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959). Vertikálne rozpätie jeho areálu je zna né, vystupuje až po hornú hranicu lesa. Rastové optimum má v 5. lvs, v nad-morských výškach okolo 800 m n. m. Najvyššieho veku sa smrek dožíva vo výškovom pásme 1 200 – 1 300 m n. m. a jeho prirodzená životnos sa skracuje tak smerom nadol, ako aj nahor (KORPE 1980). Za ína prevláda názor, že s primerane vysokým podielom smreka by sa malo v sú asnosti a perspektívne uvažova v 6. lvs. V 7. lvs je to už samozrejmé (KORPE 1993a). Pri-rodzene sa vyskytuje v nasledovných skupinách lesných typov (slt): Pa nst, Pa vst, PiP nst, PiP vst, AcP, LP, SP, AP, FP vst, FP nst, PA vst, PA nst, Fap vst, Fap nst, FA vst, AF vst, FrAc vst, Pac vst, PiL vst, PiL nst, Ali, Facid vst, FrAl, CM, PM, RM, M a Mc (VLADOVI 2003).
Na minerálne zloženie pôdy nemá ve ké nároky. Ide o drevinu stredne náro nú na pôdu, no len pri dostatku pôdnej vody je jeho produkcia na náležitej úrovni. Na minerálne chudobných pôdach má tiež nízku produkciu (MRÁ EK, PA EZ 1986). S oh adom na jednotlivé pôdne živi-ny sú jeho nároky ve mi nízke pri dusíku, draslíku a vápniku, stredné pri fosfore a zvýšené pri hor íku (5, 4, 4, 3, 2). Vysoké sú jeho požiadavky na dobré prevzdušnenie pôdy (vyššie ako má buk, nižšie ako smrekovec). Optimálne pH hlavnej rizosféry je 5,3 – 5,5. Zakyslenie pôdy znáša lepšie ako zalkalizovanie (ŠÁLY 1991). Vyhovuje mu chladná klíma, ale dostato ne vlhká. Môže rás v takých podmienkach, kde vegeta ná doba trvá minimálne 60 dní, ale vyžaduje aspo 120 dní vegeta ného k udu s nízkymi teplotami. V oblastiach s dlhšou vegeta nou dobou dochádza k skorému rašeniu a býva poškodzovaný neskorými mrazmi a ervenou hnilobou, ktorá za ínaod kore a. Dobre znáša nízke teploty, v nárokoch na teplo je skromnejší len smrekovec, limba, breza a osika. Je však citlivý na vysoké teploty a to najmä v obdobiach sucha (PAGAN 1999).
V nárokoch na svetlo patrí medzi dreviny polotie omilné, má však ve kú schopnos pris-pôsobi sa rôznym svetelný podmienkam. So zhoršovaním ostatných podmienok prostredia sa zvyšujú jeho nároky na svetlo.
K optimálnemu rastu potrebuje, aby v období máj – august spadlo 600 – 800 mm zrážok. Za spodnú hranicu pestovania smreka v stredoeurópskych podmienkach sa uvádza priemer-né ro né množstvo zrážok 600 mm, z toho 300 mm vo vegeta nom období (MRÁ EK, PA EZ
1986).
Kore ová sústava smreka je oby ajne plytká, bez zrete ného hlavného kore a. Bo né sa rozprestierajú horizontálne a zasahujú iba nieko ko desiatok centimetrov pod povrch pôdy. Z nich vyrastajú mnohé, ale tenké korene nižších stup ov, ktoré vä šinou vodorovne vrastajú do pôdy. Takáto kore ová sústava je slabo zakotvená v pôde. Smrek má preto slabú stabilitu a asto trpí vývratmi (PAGAN 1999). Pod a PEJCHALA (2004) ide o kotvový (tanierový) kore ovýsystém.
Z pestovného h adiska je dôležitá jeho vlastnos , že ani pri pestovaní vo vo nom spone ne-zhoršuje podstatne kvalitu kme a. Pritom možno takýmto pestovaním podstatne zvýši jeho
36
stabilitu i vitalitu, odolnos vo i nepriaznivému pôsobeniu abiotických, biotických i antropo-génnych škodlivých inite ov.
4.1.2.2. Jed a biela (Abies alba Mill.)
V porovnaní so smrekom je maximum i optimum jej rozšírenia posunuté do nižších polôh. ažisko jej prirodzeného rozšírenia je v 5. lvs. asto má aj druhé maximum, ale nie optimum,
v 3. lvs. Priemerná dolná hranica jej sporadického výskytu je v nadmorskej výške 400 m a prie-merná dolná hranica hromadného výskytu vo výške 460 m n. m. Horná hranica hromadného výskytu prebieha priemerne v nadmorskej výške 1080 m. Optimum rastu a produkcie sa u nás viaže na rozhranie 4. a 5. lvs, na polohy okolo 750 – 800 m n. m., na typické kambizeme na-sýtené a slabo nenasýtené s pH rizosféry 5,5 až 7 (PAGAN 1999). Na Slovensku má existen némožnosti najmä v 10 slt a to v Fap, AP, Fp, Ft, AF, FA, TAc, FrAc, Fac a Fde (RANDUŠKA 1960), prirodzene sa vyskytuje v týchto slt: PA nst, PA vst, FA nst, FA vst, Fap nst, Fap vst, AF nst, AF vst, FrAc nst, FrAc vst, Ppide, Pac nst, Pac vst, Fde vst, Fde nst, AP, FP nst,Facid nst, Facid vst, Fa, Fqa, Pa nst Pa vst, Fp vst, FAc nst, FAc vst, Fac hum, Ft, Ftil, CoF, Tac vst, PiP nst, PiP vst a QPi (VLADOVI 2003).
Jed a sa prirodzene vyskytuje na všetkých geologických podkladoch a na všetkých pôdnych typoch, tu prekra uje rozpätie smreka i buka. Vyžaduje pôdy hlboké, v tomto smere je náro -nejšia ako smrek (SVOBODA 1953). Prakticky ako jediná ihli natá drevina prosperovala v nitro-fi lnom C rade a iasto ne i v „c“ súbore (MÁLEK 1983). Pri dostato nej vlhkosti sa jej darí aj na vápencoch (SVOBODA 1953). Ako edifi kátor sa uplat ovala na podmá aných pôdach, kde sme-rom do nižších lvs prevyšovala zastúpenie smreka (MÁLEK 1983), ale úplne chybuje na rašeline (SVOBODA 1953). V porovnaní s inými drevinami má jed a z hospodársky dôležitých ihli nanovnajmenšie nároky na prevzdušnenos pôdy (za borovicou a pred dubom letným), prekore ujeaj u ahnutejšie vrstvy a pomerne dobre rastie aj na ažších a prechodne zamokrených pôdach. V porovnaní so smrekom je optimum jej kompeti nej schopnosti viac posunuté doprava, jed-a sa úspešne presadzuje aj na pôdach neutrálnych a mierne alkalických. Má nízke nároky na
obsah dusíka, stredné na draslík, zvýšené na fosfor a ve mi vysoké na vápnik a hor ík (ŠÁLY
1991).
V nárokoch na teplo sa jed a považuje za náro nú drevinu. Priemerná ro ná teplota v rám-ci jej areálu neklesá pod 5 až 8 ˚C, priemerná teplota v júli a auguste pod 13 ˚C a priemerná januárová pod -4 až -6 ˚C (RUBNER 1953) pri d žke obdobia bez mrazov od 90 do 130 dní. Jej rozšírenie, aj výskyt v rámci areálu, obmedzujú teplotné minimá, skoré a neskoré mrazy (PA-GAN 1999), v juhoeurópskych pohoriach je to zase nedostatok zrážok (KORPE , VINŠ 1965). Na vysoké teploty nie je tak citlivá, ke ich nesprevádzajú suché vetry (SUCHECKI 1934 ex KORPE ,VINŠ 1965). Na prúdenie vzduchu je vo všeobecnosti citlivá, pretože spôsobuje zvýšenie trans-pirácie a zníženie relatívnej vlhkosti vzduchu (KORPE , VINŠ 1965).
Z klimatických inite ov je najmenej náro ná na svetlo, ide o tiennu drevinu, medzi našimi ihli natými drevinami ju v tomto smere predstihuje len tis (SVOBODA 1953). Jej požiadavky na svetlo sa zvyšujú so stúpajúcim vekom a zhoršujúcimi sa klimatickými a pôdnymi podmien-kami. Vo vysokých polohách, na suchých a chudobných pôdach alebo na spodnej hranici jej rozšírenia, vyžaduje už to ko svetla, že je problematické poklada ju za tiennu drevinu (SVO-BODA 1953). Jed a je drevinou, ktorá dlho znáša zatienenie, ale nemôže sa poklada za drevi-nu „tiennomilnú“. Nie je pre u škodlivé ani priame osvetlenie. Škodlivé pôsobenie svetla sa
37
prejavuje len pri náhlej zmene svetelnej intenzity. Vtedy je jej vitalita oslabená a je náchylná na napadnutie rôznymi škodcami (KORPE , VINŠ 1965).
Jed a biela, ako drevina oceánskej klímy, má pomerne vysoké nároky na vlhkos . Jej roz-šírenie najmä v oblasti teplých nížin je viazané aspo na 600 – 700 mm ro ných zrážok, alebo aspo na 350 – 400 mm zrážok vo vegeta nom období (DENGLER 1935). Okrem množstva zrá-žok je pre jed u rozhodujúci celkový vodný režim stanoviš a, pôdna vlaha i relatívna vzdušná vlhkos (KORPE , VINŠ 1965).
Pod a prirodzeného rozšírenia jedle možno usudzova , že jej ekologická plasticita sa blíži k rozpätiu buka a smreka dohromady, na podmá aných pôdach prevyšuje tieto dreviny (MÁLEK
1983).
Kore ovú sústavu jedle tvorí spravidla mohutný kolovitý kore , ktorý sa v hlbších vrstvách rozkore uje, ale jednotlivé výhonky rastú zvisle nadol. Okrem toho v povrchových vrstvách vy-tvára nieko ko bo ných kore ov, ktoré sa husto rozkonárujú a na rozdiel od smreka smerujú šikmo nadol (PAGAN 1999, PEJCHAL 2004).
4.1.2.3. Borovica lesná (Pinus sylvestris L.)
Najnižší prirodzený výskyt borovice lesnej na Slovensku sa nachádza na Záhorskej nížine vo výške 150 m n. m. Priemerná dolná hranica na ostatných lokalitách je v nadmorskej výške 400 m. Horná hranica hromadného výskytu je vo výške 700 m n. m., horná hranica zákrpkov je vo výške 1 380 m n. m. a maximum v 1 860 m n. m. (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959; SOMORA 1961).
V ohromnom areáli borovice možno z ekologického a historického h adiska rozlišova dva podstatne rôzne ekotypy borovíc, totiž borovice nížin a borovice horské. Tieto dva základné typy sa vä šinou zjavne líšia svojim habitom i ekologickými požiadavkami, sú však spojené prechodnými formami. Horské a podhorské klimatypy sú asto špecializované na podmienky miest svojho výskytu, sú menej plastické a zle znášajú prenos do iných klimatických podmienok (SVOBODA 1953). Nížinné ekotypy sú zara ované k drevinám rastového typu buka s tendenciou vytvárania širokých dáždnikovitých korún s hrubými vetvami, s pribúdajúcou nadmorskou výškou táto tendencia zvy ajne slabne a najmä na skalnatých podložiach sa vyskytujú ekotypy s úzkymi korunami, krátkymi a jemnými vetvami (POLANSKÝ a kol. 1956).
Borovica lesná sa hodnotí ako drevina neoby ajne skromná v nárokoch na pôdu. Je schop-ná rás na rôznych stanovištiach bez oh adu na geologický podklad (žula, vápenec), rastie na suchých chudobných viatych pieskoch, sutinách, kamenitých pôdach, skalách, na slaných pôdach, ale aj na rašelinách (PAGAN 1999), teda na miestach výstredne suchých i nadbyto nemokrých (POLANSKÝ a kol. 1956). Zmladzuje sa aj na lokalitách zni ených požiarom.
Je to výrazne svetlomilná drevina. Úspešne sa zmladzuje a rastie na vo ných nezatienených plochách. Táto vlastnos oslabuje jej schopnos konkurova iným drevinám. Vysoké nároky na svetlo sú u nej spojené so schopnos ou znáša extrémne teplotné podmienky. Znáša horúce letá i treskúce zimy.
V oblasti jej rozšírenia je rozli né množstvo zrážok, od 400 – 500 mm do vyše 1 000 mm (PAGAN 1999). Má ve mi nízke nároky na pôdnu vlhkos , PRUSZINKIEWICZ (1975 ex ŠÁLY 1991) ju preto zara uje ku xerofytom.
38
Borovica lesná je hospodársky dôležitou drevinou. Netvorí rozsiahle rovnorodé porasty, ale len menšie rovnorodé skupiny, ktoré sú viazané na extrémne podmienky prostredia, pod-mienené najmä edafi cky.
Z abiotických inite ov ju najviac ohrozuje sneh a to najmä v priaznivejších podmienkach a na pôdach dobre zásobených živinami, kde má ve ké prírastky a je krehká. Tu ju nemožno pestova v rovnorodých porastoch. Vo i vetru sa považuje za pomerne odolnú drevinu. Vietor ju skôr láme ako vyvracia s výnimkou plytkých pôd a rašelinísk.
Má mohutný kore ový systém. Hlavný kolový kore hlboko preniká do pôdy a bohato rozkonáruje. Na plytkých pôdach a bažinách má povrchovú kore ovú sústavu (PAGAN 1999; PEJCHAL 2004).
4.1.2.4. Smrekovec opadavý (Larix decidua Mill.)
Najnižšie sa prirodzene vyskytuje u nás v nadmorskej výške 400 m. Priemerná dolná hrani-ca výskytu je vo výške 650 m n. m., horná stromová hranica výskytu 1 470 m n. m., priemerná horná hranica zákrpkov 1 620 m a maximum 1 920 m n. m. (BLATTNÝ, Š ASTNÝ 1959, SOMORA
1961, SVOBODA 1953).
Patrí medzi dreviny pionierskeho charakteru tolerantných k suchu i nízkym teplotám. Ob-lasti jeho prirodzeného výskytu vykazujú kontinentálnu, až subkontinentálnu klímu (ŠINDELÁ
1994).
Smrekovec má spomedzi našich ihli natých drevín najvyššie nároky na svetlo a všestranne osvetlená koruna je základným predpokladom jeho úspešného rastu. Vysokohorské ekotypy neznášajú ani bo né tienenie, podhorské a pahorkatinné ekotypy v mladosti znesú len slabé bo né tienenie (TICHÝ 1949, SVOBODA 1953, K AZOVICKÝ 1954).
Patrí k drevinám s intenzívnou transpiráciou. Smrekovcový porast, v porovnate ných pod-mienkach a veku, transpiruje 3,5-krát viacej vody ako porast smrekový, 2-krát viac ako borovi-cový, to ko ako bukový a len o nie o menej ako dubový. Smrekovcový porast 60-ro ný odparí ro ne 680 mm zrážok (RUBNER 1953).
Teplotné pomery v oblasti rozšírenia smrekovca sú ve mi pestré, v každom veku odolá-va drsnej klíme a ve kým teplotným výkyvom aj bez ochrany materského porastu (SVOBODA
1953).
Pod a K AZOVICKÉHO (1954) sa smrekovec vyzna uje tým, že sa vie rovnako dobre prispôso-bi ažším, vlhším, ale i ahším a suchším pôdam a rastie i na balvanitých a su ovitých pôdach. Ekotypy prispôsobené rastu na vápencovom podklade sú náro né na obsah vápnika v pôde. Na živiny má menšie nároky ako smrek a jed a, ale vyššie ako borovica (ŠÁLY 1991). Na chudob-ných pôdach je jeho rast spo iatku rýchly, ale už v štádiu ž dkovín zoslabuje až sa zastavuje, osignalizuje silný povlak lišajníkov na kmeni a vetvách (SVOBODA 1953).
Rôzne ekotypy smrekovca majú zrejme rôzne nároky na zrážky. Pod a K AZOVICKÉHO
(1954) smrekovec vo Vysokých Tatrách nemá ve ké nároky na teplotné pomery, ale je ve mináro ný na množstvo zrážok (aj vyše 1 000 mm). V nižších polohách sa vyskytujú ekotypy s menšími nárokmi na množstvo zrážok, napr. v oblasti Levo ských vrchov a Braniska s eko-typom pôvodného šarišského a nepôvodného ka elackého smrekovca sú ro né zrážky okolo 700 mm, vo vegeta nom období okolo 400 mm. Zatia sú ve mi nádejné aj asi 20-ro né výsadby smrekovca v oblasti OZ Levice a Palárikovo v 2. a 3. lvs, s ešte nižším úhrnom zrážok.
39
V nárokoch na pôdnu vlhkos sa smrekovec zara uje k mezofytom (spolu s bukom, javo-rom, dubom letným, brezou bradavi natou, lipou malolistou a jarabinou) (PRUSZINKIEWICZ
1975 ex ŠÁLY 1991). Má vysoké nároky na prevzdušnenos pôdy, z našich hlavných drevín je v tomto smere na prvom mieste pred smrekom, bukom, dubom zimným, borovicou at . (ŠÁLY
1991).
Z uvedeného vyplýva, že smrekovec je drevina so širokou ekologickou amplitúdou, ale vy-tvára viacero ekotypov, ktoré sú citlivé na prenos do iných podmienok prostredia. Túto skuto -nos potvrdzuje aj ve mi rozdielna kvalita smrekovcových porastov vysadených v 60. rokoch minulého storo ia na delimitovaných pôdach v pramennej oblasti Ip a, ke sa pri výsadbe ne-venovala pozornos pôvodu sadbového materiálu. V súvislosti s jeho širokou ekovalenciou, re-latívnou toleranciou k zmenám teploty a odolnos ou vo i suchu ŠINDELÁ (1993) predpokladá, že by nemal by ohrozený klimatickými zmenami v takej miere ako stredoeurópske dreviny kli-maxového charakteru (smrek, jed a, buk) a preto ho považuje do budúcnosti za perspektívnu drevinu. Tento názor podporujú i výsledky z provenien ných plôch, kde diel ie populácie smre-kovca, i po posunoch do prostredia s výrazne vyššími priemernými ro nými teplotami a nižšími ro nými úhrnmi zrážok vykazujú uspokojivý rast, vitalitu a dobrý zdravotný stav.
Kore ovú sústavu smrekovca tvorí kolový kore , ktorý sa neskôr bohato rozkonáruje, tvorí hrubé bo né bohato rozvetvené korene. Takto sa vytvára mohutný srdcovitý kore ový systém (PAGAN 1999, PEJCHAL 2004).
4.2. Optimálne technológie na zabezpe enie mladého lesného porastu
4.2.1. Druhy obnovy
V systéme obnovy lesov rozlišujeme dva základné a jeden odvodený druh obnovy. Základ-nými sú prirodzená (generatívna a vegetatívna) a umelá (sejbou alebo sadbou) obnova, odvo-deným druhom je kombinovaná obnova, pri ktorej sa v rámci jedného porastu alebo iastkovejobnovnej plochy využíva prirodzená i umelá obnova.
V zmysle sú asnej lesníckej legislatívy sa na Slovensku v hospodárskych lesoch prioritne uplat uje podrastový hospodársky spôsob, vo vhodných podmienkach i výberkový. Tieto sú viazané na prirodzenú obnovu, resp. prirodzená obnova je základným znakom a predpokla-dom uplat ovania týchto spôsobov. Používanie holorubného hospodárskeho spôsobu, viaza-ného prevažne na umelú obnovu je zakázané (vyhláška . 326/2005 Z. z., § 18, ods. 2) a uplat-
uje sa len tam, kde sa prirodzená obnova ukázala ako nevhodná alebo ju nemožno dosiahnuefektívne predchádzajúcimi spôsobmi (vyhláška . 326/2005 Z. z., § 18, ods. 1, písmeno d).
Z biologického h adiska je potrebné poklada v porastoch so stanovištne vhodným zastú-pením pôvodných drevín za najvhodnejšiu prirodzenú obnovu, ktorá najlepšie zabezpe í trvalo udržate ný rozvoj lesa a je aj ekonomicky najvýhodnejšia.
40
Tabu ka 14: Vývoj obnovy lesných porastov v ha
Druh obnovyRok
1990 2000 2004 2005
Umelá obnova 15 500 12 923 8 866 8 830
Prirodzená obnova 3 454 2 134 5 094 4 532
Obnova celkom 18 964 15 057 13 960 13 362
Podiel prirodzenej obnovy (%) 18,2 14,2 36,5 33,9
Prame : Súhrnné informácie o stave lesov SR (SLHP, PIL)
Ekonomické zhodnotenie prirodzenej, umelej a kombinovanej obnovy odvodzujeme na báze spotreby asu spracovanej kolektívom autorom v práci TUTKA a kol. (1996): „Efektívnoshospodárskych spôsobov v lesnom hospodárstve Slovenska z h adiska plnenia produk nýcha verejnoprospešných funkcií lesa“. Spotreba asu na výkony pri prirodzenej a umelej obnove lesa sa odvodila osobitne pre lesy hospodárske (tab. 15–16) a ochranné v lenení pod a HSLT pre výkony umelej a prirodzenej obnovy. Pretože kombinovaná obnova je kombináciou umelej a prirodzenej obnovy, kombinácie sme nerobili, pretože tie sa ahko urobia údajov o umelej a prirodzenej obnove.
Prirodzená obnova sa chápe jednak ako prírodný jav v procese vývoja lesa, iže ako schop-nos a výsledok autoreprodukcie lesného spolo enstva, ale aj ako ucelený systém cie avedomejpestovnej innosti, i ako výsledok zámerného pôsobenia lesného hospodára. Schopnos auto-reprodukcie je charakteristická pre pralesovité útvary a snahou lesného hospodára je uvies na túto trajektóriu vývoja viac-menej všetky lesy zaradené do kategórie ochranných lesov. V kate-górii hospodárskych lesov a lesov osobitného ur enia sa prirodzená obnova chápe ako ucelený systém cie avedomej pestovnej innosti diferencovanej pod a stanovištných podmienok, danej štruktúry porastov a cie ov hospodárenia.
Od po iatku cie avedomého obhospodarovania lesov sa obnova realizuje tak prirodzenou ako aj umelou obnovou. Obidva základné druhy sa považovali za žiaduce, resp. vzájomne sa dopl ujúce. Je nesprávne všeobecne žiada rozrieši alternatívu umelej a prirodzenej obnovy. Jeden i druhý extrém je v rozpore s doterajšími poznatkami a skúsenos ami. Vhodnos použi-tia oboch druhov obnovy sa bude s dobou od miesta k miestu odlišova . Pri umelej obnove sa oby ajne podstatne zužuje genetický základ v dôsledku obmedzeného rozsahu východiskovej populácie už pri zbere semena a produkcii sadeníc. Umelo založené smrekové porasty vykazu-jú zna ne zníženú vnútropopula nú variabilitu.
Výrazné narušenie štruktúry izoenzímových génov sa odráža v narušení štruktúry, napr. aj tých génov, ktoré kontrolujú adaptabilitu na zmenené podmienky prostredia.
Správne realizovaná prirodzená obnova má v porovnaní s umelou obnovou jednozna núprednos z h adiska zachovania druhovej diverzity a vnútrodruhovej genetickej variability zakladaných porastov. Ide teda o aspekty s mimoriadnym významom z h adiska trvalo udrža-te ného rozvoja lesa najmä v období o akávaných klimatických zmien, ktorých význam a cha-rakter je ažko prognózovate ný najmä na regionálnej úrovni. Práve širšia druhová diverzita a genetická variabilita lesných porastov a drevín vytvárajú základné predpoklady pre pružné prispôsobovanie sa lesných ekosystémov meniacim sa podmienkam. Významný je aj fakt, že pri prirodzenej obnove nedochádza k deformáciam kore ového systému ako je to asto pri umelej obnove. Takéto deformácie sú v mnohých prípadoch dlhodobé a zaprí i ujú zníženie static-kej stability, vitality a odolnosti stromov vo i pôsobeniu nepriaznivých inite ov. Na zna nej
41
Tabu
ka 1
5: S
potr
eba
asu
výko
nov
v pe
stov
nej
inno
sti p
ri u
mel
ej o
bnov
e le
sa v
kat
egór
ii ho
spod
ársk
e le
sy (
TU
TK
A a
kol
. 199
6)
HS
LT
ís
lo
Uh
adzo
van
ie
hal
uzi
ny-
JMP
be
z p
álen
ia
Um
elá
obn
ova
lesa
Nh
cel
kom
Och
ran
a le
s. k
ult
úr
hli
ník
ovou
fó
liou
Opl
ocov
anie
le
snýc
h k
ult
úr
Och
ran
a le
snýc
h k
ult
úr
vyží
nan
ím
Oše
trov
anie
le
snýc
h k
ult
úr
okop
ávan
ím
Pre
istk
y v
por
asto
ch
z u
mel
ej
obn
ovy
Vyz
na
ovan
ie
vých
ovn
ého
zása
hu
Roz
leov
anie
le
snýc
h
por
asto
v
Pes
tovn
á in
nos
sp
olu
Nh
.ha
-1
105
199,
396
9,49
168,
5693
,55
25,0
617
,62
105,
815
79,3
8
108
191,
376
7,38
146,
7911
7,65
19,5
536
,28
383,
416
62,3
5
109
207,
010
74,8
414
7,06
97,5
223
,98
22,6
121
0,6
1783
,61
111
198,
967
8,50
147,
5511
9,11
21,4
22
4,98
383,
415
73,8
6
112
183,
756
0,88
147,
7811
8,67
28,9
810
,15
48,1
1098
,26
113a
19
9,3
570,
7814
8,0
412
2,0
529
,07
17,9
110
5,8
1192
,95
113b
191,
376
8,65
148,
04
119,
1135
,93
17,6
410
5,8
1386
,47
121a
151,
665
8,30
150,
0210
8,86
42,3
411
,38
48,1
1170
,60
121b
212
,866
4,40
150,
2010
9,87
33,6
714
,46
105,
812
91,0
2
121c
195,
735
3,53
45,0
158
,46
21,2
011
,68
105,
879
1,38
124
215,
289
2,7
815
0,79
109,
7928
,90
18,3
114
5,8
1561
,57
125
215,
289
2,7
810
9,79
42,2
413
,76
80,2
1353
,97
126
215,
223
1,2
423
,21
30,8
118
,03
13,6
553
2,1
4
202
191,
311
75,5
817
1,11
105,
84
203,
0717
,26
21,4
122
2,3
2107
,87
205
212
,112
03,4
210
4,43
27,7
915
,51
111,
716
74,9
5
208
190,
976
8,65
172
,75
118,
9525
,45
26,0
040
4,7
1707
,40
209
215,
810
75,0
517
3,01
106,
8516
,58
21,3
422
2,3
1830
,93
211
190,
985
5,26
173,
5511
9,11
24,
5923
,75
404,
717
91,8
6
213
199,
310
69,7
911
1,09
205,
00
21,1
818
,93
222
,318
47,5
9
216
198,
414
28,
0815
1,26
95,3
516
,39
20,9
222
2,3
2132
,70
302
207,
210
33,4
613
6,40
84,
2520
,63
21,5
422
8,1
1731
,58
305
205,
678
1,58
135,
2088
,76
29,7
414
,36
87,7
1342
,94
310
205,
613
41,8
811
8,6
480
,65
121,
24
26,3
222
,21
228,
121
44,
64
311
190,
913
52,6
212
1,48
80,7
813
0,22
31,5
119
,27
157,
920
84,
70
313a
191,
412
30,5
110
3,83
81,0
111
1,13
15,3
228
,28
228,
119
89,6
4
42
Pok
raov
anie
tabu
ky 1
5
HS
LT
íslo
Uh
adzo
van
ie
hal
uzi
ny-
JMP
be
z p
álen
ia
Um
elá
obn
ova
lesa
Nh
cel
kom
Och
ran
a le
snýc
h k
ult
úr
hli
ník
ovou
fó
liou
Opl
ocov
anie
le
snýc
h k
ult
úr
Och
ran
a le
snýc
h k
ult
úr
vyží
nan
ím
Oše
trov
anie
le
snýc
h k
ult
úr
okop
ávan
ím
Pre
istk
y v
por
asto
ch
z u
mel
ej o
bnov
y
Vyz
na
ovan
ie
vých
ovn
ého
zása
hu
Roz
leov
anie
le
snýc
h
por
asto
v
Pes
tovn
á in
nos
sp
olu
Nh
.ha
-1
313b
215,
212
67,4
312
4,30
60,6
711
4,6
420
4,76
14,6
923
,91
228,
122
53,7
0
316
212
,299
4,77
130,
1380
,44
13,6
425
,48
228,
116
85,4
6
323
215,
245
9,6
419
,15
44,
5225
,99
9,40
97,1
871,
00
402
163,
383
0,15
88,9
154
,43
10,7
618
,28
160,
613
26,4
3
405
177,
510
08,4
79
0,26
69,7
156
,04
11,5
019
,98
271,
316
35,0
5
410a
175,
183
7,26
92,3
769
,71
79,6
513
,68
58,3
074
3,7
2069
,77
410b
151,
583
0,11
73,5
369
,81
66,9
914
,29
46,0
142
2,4
1674
,54
411a
180,
383
7,26
87,5
869
,81
81,0
113
,69
63,2
074
3,7
2076
,55
411b
154,
011
17,7
197
,10
46,6
695
,16
15,5
943
,76
422
,420
15,5
3
413
159,
178
6,14
86,6
079
,75
75,6
813
3,35
12,4
119
,99
160,
614
80,5
3
416
168,
893
2,2
592
,90
64,
5511
,88
18,3
416
0,6
1529
,07
502
163,
389
1,6
492
,90
57,4
210
,81
18,3
416
6,0
140
0,41
505
177,
289
2,4
198
,50
60,1
918
,66
19,1
112
0,5
1386
,57
511
153,
96
09,
266
0,18
79,9
555
,47
18,7
117
,57
120,
510
35,5
9
513
151,
772
3,54
65,7
865
,44
16,2
017
,90
120,
512
41,0
3
516
167,
993
2,2
592
,90
62,2
311
,03
18,4
116
6,0
1450
,72
602
163,
378
7,10
81,9
046
,23
9,57
19,2
916
4,7
1272
,09
605a
138,
960
9,67
68,7
440
,99
12,8
611
,93
54,9
925,
13
605b
159,
994
2,4
873
,00
43,5
622
,04
15,9
380
,513
35,4
1
606
206,
210
15,8
310
4,47
60,2
863
,71
15,9
223
,55
164,
715
94,3
8
611a
153,
961
2,0
46
4,73
60,2
852
,04
14,7
610
,00
54,9
1022
,65
611b
136,
542
0,71
48,7
39
0,85
38,3
18,
4013
,20
80,5
806,
63
615
135,
948
4,92
47,0
942
,54
35,1
29,
4248
,889
4,6
4
616a
139,
366
2,2
269
,90
41,5
33
4,85
9,42
48,8
1006
,02
616b
158,
570
7,22
73,0
04
4,35
12,9
816
,85
119,
611
32,5
0
43
Tabu
ka 1
6: S
potr
eba
asu
výko
nov
v pe
stov
nej
inno
sti p
ri p
riro
dzen
ej o
bnov
e le
sa v
kat
egór
ii ho
spod
ársk
e le
sy (
Tut
ka a
kol
. 199
6)
HS
LT
ís
lo
Uh
adzo
van
ie
hal
uzi
ny-
JMP
bez
p
álen
ia
Och
ran
a le
snýc
h
kult
úr
hli
ník
ovou
fó
liou
Pre
istk
y v
por
asto
ch
z p
riro
dze
nej
obn
ovy
Vyz
na
ovan
ie
vých
ovn
ého
zása
hu
Roz
leov
anie
le
snýc
h p
oras
tov
Pes
tovn
á in
nos
spol
u
Pod
iel s
pot
reby
as
u p
riro
dze
nej
obn
ovy
na
um
elej
obn
ove
v %
Nh
.ha
-1
105
199,
316
8,56
338,
6117
,62
105,
852
,54
108
191,
342
4,98
36,2
838
3,4
1035
,96
62,3
2
109
207,
045
2,4
022
,61
210,
689
2,6
150
,05
111
198,
937
2,5
52
4,98
383,
497
9,83
62,2
6
112
183,
728
,98
10,1
548
,127
0,93
24,
67
113a
19
9,3
492
,68
17,9
110
5,8
815,
6968
,38
113b
191,
362
4,87
17,6
410
5,8
939,
6167
,77
121a
151,
642
,34
11,3
848
,125
3,42
21,6
5
121b
212
,843
8,61
14,4
610
5,8
771,
6759
,77
121c
195,
740
0,91
11,6
810
5,8
714,
099
0,21
124
215,
268
1,49
18,3
114
5,8
1060
,80
67,9
3
125
215,
255
7,92
13,7
680
,286
7,08
64,
04
126
215,
223
,21
656,
7013
,65
909
,36
170,
88
202
191,
332
8,77
21,4
122
2,3
763,
7836
,23
205
212
,137
0,18
15,5
111
1,7
709,
4978
,59
208
190,
94
42,5
826
,00
404,
710
64,
1862
,33
20
921
5,8
312
,84
21,3
422
2,3
772
,28
42,1
8
211
190,
942
7,67
23,7
540
4,7
1047
,02
58,4
3
213
199,
349
9,56
18,9
322
2,3
940,
0950
,88
216
198,
415
1,26
346
,48
20,9
222
2,3
939,
364
4,05
302
207,
213
6,40
606,
04
21,5
422
8,1
1199
,64
69,2
8
305
205,
613
5,20
890,
4014
,36
87,7
1333
,26
99,2
8
310
205,
611
8,6
446
5,76
22,2
122
8,1
1040
,31
48,5
1
311
190,
912
1,48
538,
6919
,27
157,
910
36,8
449
,74
313a
191,
410
3,83
689,
2728
,28
228,
112
40,9
562
,37
313b
215,
212
4,30
641
,98
23,9
122
8,1
1233
,49
54,7
3
316
212
,213
0,13
769,
4525
,48
228,
113
66,0
681
,05
44
HS
LT
ís
lo
Uh
adzo
van
ie
hal
uzi
ny-
JMP
bez
p
álen
ia
Och
ran
a le
snýc
h
kult
úr
hli
ník
ovou
fó
liou
Pre
istk
y v
por
asto
ch
z p
riro
dze
nej
obn
ovy
Vyz
na
ovan
ie
vých
ovn
ého
zása
hu
Roz
leov
anie
le
snýc
h p
oras
tov
Pes
tovn
á in
nos
spol
u
Pod
iel s
pot
reby
as
u p
riro
dze
nej
obn
ovy
na
um
elej
obn
ove
v %
Nh
.ha
-1
323
215,
219
,15
1112
,37
9,40
97,1
1453
,57
166,
88
402
163,
388
,91
746,
4918
,28
160,
611
77,5
888
,77
405
177,
59
0,26
788,
5419
,98
271,
313
47,5
882
,42
410a
175,
192
,37
815,
5258
,30
743,
718
84,
9991
,07
410b
151,
573
,53
803,
2746
,01
422
,414
96,7
189
,38
411a
180,
387
,58
815,
8663
,20
743,
718
90,
64
91,0
5
411b
154,
097
,10
820,
2643
,76
422
,415
37,5
276
,28
413
159,
186
,60
821,
0619
,99
160,
612
47,3
58
4,25
416
168,
892
,90
921,
5818
,34
160,
613
62,2
289
,09
502
163,
392
,90
838,
5518
,34
166,
018
79,0
991
,04
505
177,
298
,50
769,
9519
,11
120,
511
85,2
685
,48
511
153,
960
,18
614,
4217
,57
120,
596
6,57
93,3
3
513
151,
765
,78
688,
9717
,90
120,
510
44,
858
4,19
516
167,
992
,90
855,
6318
,41
166,
013
00,
84
89,6
7
602
163,
381
,90
685,
8719
,29
164,
711
14,9
687
,64
605a
138,
968
,74
12,8
611
,93
54,9
287,
3331
,06
605b
159,
973
,00
860,
84
15,9
380
,511
88,1
788
,97
606
206,
210
4,47
629,
8123
,55
164,
711
28,7
370
,79
611a
153,
96
4,73
14,7
610
,00
54,9
298,
2929
,17
611b
136,
548
,73
513,
5413
,20
80,5
792
,47
98,2
4
615
135,
947
,09
880,
969,
4248
,811
21,9
912
5,41
616a
139,
369
,90
891,
809,
4248
,811
59,2
211
5,75
616b
158,
573
,00
415,
5016
,85
119,
678
3,47
69,1
8
Pok
raov
anie
tabu
ky 1
6
45
výmere našich lesov sa prirodzená obnova ukazuje biologicky i ekonomicky výhodnejšia ako umelá obnova a pokladá sa za racionaliza né opatrenie.
V mnohých prípadoch sa nepodarí zabezpe i následný porast na celej obnovovanej ploche len cestou prirodzenej obnovy i už z objektívnych alebo subjektívnych prí in. Na miestach s nedostato nou obnovou (napr. pri smreku s menším po tom jedincov ako jeden biologicky zabezpe ený jedinec na ploche 2 m2, pri dube a buku 3 ks biologicky zabezpe ených jedincov na ploche 1 m2) je potrebné doplni prirodzenú obnovu umelou výsadbou. Umelú obnovu prostredníctvom podsadieb je niekedy nutné realizova aj v porastoch, ktoré sa nezvratne do-stali do senilnej fázy obnovy a nie je vhodné použi holorub. Po zmene podmienok vplyvom realizácie podsadby dôjde zvy ajne aj k prirodzenej obnove materského porastu. Dreviny s lie-tavým semenom sa dokážu prirodzene obnovova aj na holých plochách ved a materského po-rastu, ktoré už boli umelo obnovené. V takýchto prípadoch ide o kombinovanú obnovu.
Umelú obnovu je potrebné používa pri obnove rozsiahlejších kalamitných plôch astos charakterom ažko zalesnite ných holín a všade tam, kde majú opodstatnenie holoruby. Je to napr. pri rekonštrukciách najmä drevinovo nevhodných porastov, obnove porastov pes-tovaných formou priemyselných plantáži, ur ených najmä na energetické využitie, obnove agátových, topo ových a v bových porastov (s výnimkou ich obnovy cez výmladky), obnove borovicových porastov na pieso natých pôdach, pri obnove lesných porastov fenotypovej ka-tegórie D a geneticky nevhodných porastov nedostato ne plniacich požadované funkcie, pri obnove preriedených (zakmenenie 0,4 a menej) rozpadávajúcich sa smre ín a pod. Používanie holorubného hospodárskeho spôsobu však treba dorieši po legislatívnej stránke. Uplatnenie umelej obnovy je samozrejme aj pri zales ovaní nelesných pôd.
4.2.2. Spôsoby obnovy
Z ekologického h adiska sa rozlišujú tri základné spôsoby obnovy v závislosti od postave-nia následného porastu vo i materskému. Ide o clonnú obnovu, obnovu holorubom a okrajovú obnovu. V sú asnosti sa okrajová obnova považuje za formu clonnej s tým, že na rozdiel od typickej okrajovej obnovy sa východiskové obnovné pásy nerúbu naholo, ale minimálne na dve fázy.
4.2.2.1. Clonná obnova
Clonná obnova je najtypickejší spôsob prirodzenej obnovy, pri ktorej sa v ur itých inter-valoch na obnovovanej ploche ažia zrelé alebo nežiaduce stromy materského porastu tak, aby sa na rúbani vytvárali vhodné ekologické podmienky pre klí enie semien a prežívanie náletu žiaducej dreviny. Následný porast vzniká pod materským porastom a po as trvania clonenia existujú na tej istej ploche jedince dvoch porastových generácií.
Materský porast má kladný, ale môže ma aj záporný vplyv na jedince následného porastu. Medzi záporné vplyvy patrí najmä nadmerné zatienenie. Pri vä šom nedostatku svetla klesá cel-ková produkcia organických látok jedincov v podraste a znižuje sa u nich percentuálny podiel kore ov oproti nadzemnej asti, ím sa tieto stávajú citlivé na nedostatok vlahy. V oblastiach s nedostatkom zrážok jedince zmladenia trpia nedostatkom vlahy najmä v dosahu kore ovstromov materského porastu. Na druhej strane clona materského porastvytvára priaznivejšie podmienky pre klí enie semien a chráni semená iky pred extrémami klímy. Ú inok klad-
46
ných aj záporných vplyvov je závislý od dreviny, stanoviš a a stup a zatienenia. Na suchších stanovištiach, najmä v oblastiach s ro nými zrážkami do 600 mm, je prežívanie a odrastanie náletov zna ne oslabené a preto sa clona v rámci krátkej iastkovej obnovnej doby rýchlejšie odstra uje. Clona má brzdiaci ú inok na výškový rast stromkov a kulminácia prírastku sa posúva do vyššieho veku. Pri rovnakej clone sa brzdiaci ú inok zvyšuje s vekom podrastu i so slnnos ou dreviny. V dôsledku tohto možno v zmiešaných podrastoch rozdielnou silou zásahu clonného rubu a rozdielnym asovým rytmom jeho opakovania dosiahnu na ur itých astiachclonnej rúbane prevahu podrastu cie ovej dreviny, resp. zvýhod ova alebo znevýhod ovapostavenie jedincov ur itej dreviny a tak usmer ova drevinové zloženie.
Výhodou clonného rubu vo vz ahu k materskému porastu je skuto nos , že využitím prí-rastku z presvetlenia umož uje využi rastovú potenciu kvalitných jedincov na produkciu hrubších sortimentov, ím zamedzuje ich ažbu pred dosiahnutím rubnej hrúbky. Na druhej strane clonným rubom rozpojené porasty sú vo zvýšenej miere ohrozené vetrom a preto indivi-duálna statická stabilita stromov je predpokladom úspešnosti clonnej obnovy.
Maloplošný clonný rub je limitovaný na šírku maximálne dvomi výškami obnovovaného porastu a výmerou 3 ha. Toto sú limity, ktoré sa rešpektujú najmä pri používaní okrajového clonného rubu. Z isto ekologického h adiska je horná ve kos maloplošnosti pri clonnom rube limitovaná dosahom bo ného vplyvu dobre zapojeného okolitého porastu vo vegeta nom ob-dobí, o je v našich podmienkach 1–1,5-násobok výšky porastu. Pri rešpektovaní tohto limitu ve kos obnovného prvku oby ajne nepresahuje ve kos skupiny (0,2 ha), ide teda o skupinovo clonný rub. V záujme vä šej diferenciácie následných porastov možno odporú a jeho pred-nostné uplat ovanie.
Nevýhodou ve koplošného rovnomerného clonného rubu je fakt, že umož uje vznik rov-norodých a rovnovekých porastov. Aj v zmiešaných porastoch sa jeho aplikáciou oby ajnevytvoria najvhodnejšie podmienky pre obnovu len jednej dreviny, ktorá potom ostatné konku-ren ne potla í.
ím úrodnejšie je stanovište, tým miernejší má by clonný rub, pretože hrozí nebezpe en-stvo rýchleho a silného zaburinenia a podrasty tu znesú silnejšie a dlhšie zaclonenie. Na chu-dobnejších a suchších stanovištiach je žiaduce clonný rub urýchli . Potreba rýchlejšieho od-stránenia clony nad následným porastom rastie aj so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou.
4.2.2.2. asové prvky obnovy
Priestorové riešenie obnovy, po et, umiestnenie a ve kos obnovných prvkov je možné rie-ši len v úzkej nadväznosti na asovú úpravu. Ide najmä o rubnú dobu, resp. rubný vek, d žkuobnovnej doby a z týchto atribútov vyplývajúci za iatok obnovnej doby. Pre hospodára je to vý-znamný asový úsek v živote porastu, pretože k nemu treba vytvori priaznivé podmienky pre za iato né fázy obnovy.
Obnovnú dobu možno dobre charakterizova pomocou obnovných ísel a návratnej doby. Obnovné ísla vyjadrujú po et obnovných rubov a ich silu v percentách z porastovej zásoby. Rozoznávame celkové a iastkové obnovné íslo, sú et jednotlivých hodnôt obnovného ísla je vždy íslica 10. V celkovom obnovnom ísle každá íslica násobená desiatimi udáva percento ažby v decéniu a po et íslic vyjadruje po et decénií obnovnej doby. V iastkovom obnovnom ísle každá íslica násobená desiatimi udáva silu zásahu v percentách pri jednotlivých zása-
hoch na obnovnom prvku a po et íslic vyjadruje po et zásahov na obnovnom prvku.
47
4.2.3. Zásady prirodzenej obnovy
Fázy obnovy
Skôr ako za neme s realizáciou prirodzenej obnovy, musíme posúdi vhodnos ekologic-kých podmienok pre klí enie semien, ujímanie a prežívanie semená ikov. Od týchto podmie-nok závisí správna vo ba a asový sled opatrení vedúcich k úspešnému naštartovaniu repro-duk ných procesov. Vo vz ahu k ekologickým podmienkam rozlišujeme tri fázy podmienok prirodzenej obnovy:
1. Pred asná – juvenilná fáza. Semeno môže klí i , ale vzídené semená iky pred asne hynú v dôsledku nevhodných pôdnych a mikroklimatických podmienok. Úpravou štruktúry porastu pomocou rubov možno tieto podmienky priaznivo ovplyvni .
2. Optimálna fáza. Pôdne a mikroklimatické podmienky sú priaznivé pre klí enie, ujímanie a prežívanie náletu.
3. Premeškaná – senilná fáza. Podmienky pre klí enie a ujímanie semená ikov už zanikli. Exis-tujú však podmienky pre odrastanie nárastov, prípadne náletov.
Tieto fázy a podmienky, ktoré sa na ne viažu treba diferencova pod a drevín a stanovišt-ných podmienok. Pri ažbovom pokoji majú fázy pomerne dlhé trvanie, napr. optimálna fáza môže trva aj 10 rokov. Na základe poznania charakteristickej štruktúry jednotlivých porasto-vých typov v jednotlivých fázach obnovy je pri obnove potrebné pozvo nými prípravnými rubmi vyvola na žiaducich miestach prevahu optimálnych podmienok pre tú drevinu, ktorej obnova je aktuálna s oh adom na asovú úpravu obnovy.
Pri maloplošných obnovách s dlhou obnovnou dobou a diferencovanou iastkovou obnov-nou dobou nie je žiaduce, aby sa optimálne podmienky vytvorili naraz na celej ploche porastu. Kým na plochách za ínajúcich obnovných prvkov je potrebná optimálna fáza, na ostatných
astiach porastu treba udržiava juvenilnú fázu. Závažnou úlohou pri vä šine drevín je vytvore-nie a udržanie optimálnej fázy na iastkovej obnovovanej ploche až do biologického zabezpe e-nia náletov, o umožní uplatnenie viacerých semenných rokov ur itej dreviny alebo viacerých drevín a tiež obmedzí negatívny vplyv buriny na prežívanie náletu. Po silnom presvetlení môže pôdna vegetácia jedince náletu zatienením a od erpaním vlahy nato ko oslabi , že hromadne hynú. Ke už raz pôdna vegetácia konkuren ne potla ila jedince prirodzeného zmladenia, ne-možno už ráta s náhradou opätovným nasemenením. V takýchto prípadoch existujú len dve pestovné alternatívy. Bu sa cez prípravu pôdy a potla enie buriny opä vytvoria priaznivé pod-mienky pre klí enie semien a prežívanie náletov, alebo sa musí za a s umelou obnovou.
Za najvhodnejší identifi kátor podmienok prirodzenej obnovy sa považuje synúzia nedrev-natých druhov. Podmienky klí enia semien a prežívania náletov možno niekedy ú inne zlepšiprípravou pôdy.
Predpoklady prirodzenej obnovy
Úspešnos prirodzenej obnovy je závislá na splnení základných podmienok. Pre úspešný za iatok sú nevyhnutné nasledovné skuto nosti:
Prítomnos stanovištne a po genetickej stránke vhodných stromov schopných nasemene-nia v dostato nom množstve a vhodne rozmiestnených po ploche porastu.
Vhodný stav pôdy na klí enie semena, vzídenie a prežívanie semená ikov.
1.
2.
48
Priaznivý stav porastovej klímy a priaznivý chod poveternostných podmienok od opadu semena po ujatie semená ikov.
Výskyt semennej úrody (semenný rok).
Nie menej dôležité je vytvori podmienky pre dosiahnutie biologicky zabezpe ených náras-tov a alšie odrastanie a osamostat ovanie nárastov a mladín. Pre toto je nutné:
V asné a správne vykonávanie starostlivosti o nárasty, najmä zabránenie poškodenia ná-rastov zverou a zabezpe enie primeraných svetelných podmienok pre ich odrastanie.
Vytvorenie vhodných prevádzkových podmienok, technologických a technických predpo-kladov pre takú ažbu a približovanie stromov materského porastu, pri ktorom dôjde len k minimálnemu poškodeniu jedincov následného porastu.
Osobitne bohatú úrodu semien mávajú predrastavé a úrov ové stromy s dostato ne ve koukorunou. Preto aj podmienku pod bodom 1 možno aktívne ovplyv ova pomocou uvo ova-cích prebierok a prípravnými obnovnými rubmi. Podmienky v bode 2 a s asti i v bode 3 mož-no splni realizáciou semenného rubu a to najlepšie v semennom roku tesne po opade seme-na a prípravou pôdy. Výskyt semenných rokov a extrémny chod poveternostných podmienok v rozhodujúcej miere nemôže pestovate ovplyvni . Pre úspešný za iatok prirodzenej obnovy je však potrebné, aby sa všetky uvedené podmienky stretli v priaznivej konštelácii naraz.
V prípade, že po semennom rube sa prirodzené zmladenie nedostaví, treba udržiava op-timálnu fázu obnovy a porast sa oby ajne obnoví v alších rokoch, ak sa vyskytnú aj slabšie semenné roky. Je základnou chybou, ak sa v obnovnej ažbe šablónovite pokra uje napriek tomu, že v stave „rozpojenia materského porastu“ nie je dostatok odrastania schopného náras-tu. Takýto postup zvy ajne znamená vytvorenie senilnej fázy obnovy a dosiahnutie prirodzenej obnovy sa stáva náro nou úlohou, ktorá je bez mechanickej prípravy pôdy zvy ajne nedosiah-nute ná, najmä v dôsledku intenzívneho rozvoja prízemnej vegetácie. Mechanickou prípravou pôdy možno v mnohých prípadoch napomôc ujímaniu a prežívaniu semená ikov.
Príprava pôdy
Vo všeobecnosti platí, že na pôdach s hrubou vrstvou nadložného humusu alebo s hustou trávnou pokrývkou sú straty na semenách prežívajúcich na povrchu po as prezimovania mi-moriadne vysoké. Ke sa semená najmä drevín s ažkým semenom po opade mierne pokryjú minerálnou pôdou, pomiestne, alebo v pásoch sa obnaží minerálna pôda, môžu sa straty pod-statne obmedzi .
Na bukových stanovištiach, ktoré sú slabšie až mierne zásobené živinami, je možné po-mocou prípravy pôdy ešte pred opadom bukvíc, ktoré sa potom zapracujú do minerálnej pôdy, zlepši vzchádzanie semená ikov, aj ich alší vývoj. Na živinami lepšie zásobených a nezabu-rinených stanovištiach nie je príprava pôdy spravidla potrebná. V rovnorodých bu inách oby-
ajne mechanická príprava pôdy nie je nutnos ou a na pôdach pokrytých len pomaly sa rozkla-dajúcou vrstvou opadaného lístia posta í jeho rozrušenie bránami. Rozrušenie hrubej vrstvy surového humusu prekopaním, i frézovaním býva nutné v zmiešaných porastoch s ihli nanmivä šinou s malým zastúpením buka.
Ve mi ú inné je prekyprenie pôdy v dubových porastoch a to najmä v porastoch bez pomoc-nej vrstvy buka alebo hrabu, i lipy, s hrubšou vrstvou nadložného humusu, prípadne v poras-toch so zníženým zápojom a v pred asne zatrávnených porastoch.
3.
4.
5.
6.
49
Pri smreku sa príprava pôdy formou prekyprenia a premiešania pôdnou frézou prejavila v niektorých prípadoch aj nepriaznivo, i už v dôsledku vä šieho napadnutia semená ikov hu-bami, alebo ich vymývania pri prudkých letných daž och. Na plochách s hustejšou pokrývkou napr. Deschampsia fl exuosa, Vaccinium myrtillus, Calluna vulgaris, sa prípravou pôdy podstat-ne zvýšila po etnos semená ikov. Pri opadanke ihli ia alebo pri machovej pokrývke sa odpo-rú a strhnú len pokrývku s najvrchnejšou vrstvou pôdy, pri bylinnej alebo trávnej pokrývke je potrebné prekopanie pôdy.
Pri jedli sa príprava pôdy frézou prejavila priaznivejšie ako pri smreku. Príprava pôdy bez oh adu na spôsob zvyšuje po et živých semená ikov až trikrát. Avšak slnný mach a mach po-rastových medzier, ako aj medzernatá vresová vrstva je vhodným klí iskom pre jed u a tu je príprava pôdy zbyto ná. V jed ovo-bukových porastoch so zápojom viac ako 85 % sa hromadí nadložný humus, nezotletý bukový opad, ktorý na južných expozíciách pri hrúbke nad 4 cm, na ostatných už nad 2 cm cite ne znižuje po et a prežívanie jed ových semená ikov a preto v týchto prípadoch je vhodná príprava pôdy.
Pri borovici je príprava pôdy aspo vo forme obnaženia minerálnej pôdy naliehavá v as-tiach porastov silne pokrytých pôdnou fl órou. Naproti tomu pokrývka z machov a druhov z ro-du Vaccinium je pre obnovu borovice priaznivá a príprava pôdy nemá zmysel.
Pri smrekovci prakticky nemožno dosiahnu uspokojivú prirodzenú obnovu bez prípravy pôdy aspo vo forme obnaženia minerálnej pôdy.
Príprava pôdy je ú elná vtedy, ke vedie ku vzniku primerane hustého nárastu. Príliš hus-té nárasty nie sú žiaduce a príprava, ktorá podporuje nadmernú hustotu je skôr škodlivá ako užito ná.
4.2.4. Fytotechnika prirodzenej obnovy hlavných drevín
Len cie avedomou innos ou možno dosiahnu prirodzené zmladenie v požadovanom ase, na požadovaných miestach a v takom rozsahu ako je to žiaduce s oh adom na produk ný
cie a racionálny systém hospodárskych opatrení. Pre obnovu hlavných drevín, najmä duba, buka a smreka je dostatok obnovných postupov, už overených v našich podmienkach. Úloha miestneho hospodára spo íva vo vo be takého postupu alebo jeho modifi kácii, ktorý bude pre dané porastové, stanovištné a prevádzkové podmienky najjednoduchší a umožní dosiahnuobnovný cie s najmenšími nákladmi.
4.2.4.1. Fytotechnika prirodzenej obnovy hlavných listnatých drevín
V dubových a bukových porastoch, ktoré sú v predstihu uvo ovacími prebierkami alebo prípravným rubom k plánovanému za iatku obnovnej doby udržiavané v stave mierneho roz-pojenia korún, zvy ajne niet ažkostí s dosiahnutím náletov. Problémom asto ostáva zacho-vanie náletov pod materským porastom a osamostatnenie biologicky zabezpe ených podras-tov v procese stínky, ale najmä sústre ovania dreva. V praxi ide prevažne o maloplošné formy clonného rubu a úspech je v zna nej miere závislý od správnej asovej a plošnej úpravy, ižeod správnej vo by celkovej a iastkovej obnovnej doby, ale aj od správneho rozmiestnenia ob-novných prvkov, ich rozširovania, resp. zahus ovania. V niektorých prípadoch úspech obnovy závisí aj od úspešnosti ochrany následného porastu pred zverou.
50
V nadväznosti na v poslednej dobe asto zdôraz ovanú potrebu vytvárania porastov s di-ferencovanou štruktúrou, ktorú je možné dosiahnu pri dlhšej obnovnej dobe treba uvies , že
asové oddelenie obnovy v rámci obnovných prvkov umož uje aj pri krátkych iastkových ob-novných dobách použi dlhú celkovú obnovnú dobu.
4.2.4.1.1. Obnova rovnorodých a zmiešaných dubových porastov
V rubne zrelých dubových porastoch s vyhovujúcim zakmenením a vhodnou štruktúrou je skoro vždy prítomný po etne posta ujúci nálet. Prípravné a semenné ruby sú potrebné spra-vidla len vtedy, ke je prítomná silne cloniaca spodná vrstva hrabu, buka, prípadne iných dre-vín. Obnova sa zvy ajne môže za a osvet ovacím rubom, ktorým sa redukuje hlavný dubový porast, ale aj jedince nižších vrstiev. Vzh adom na slnnos duba a potrebu v asného osamo-stat ovania nárastov, sú pomerne dobré možnosti koncentrácie ažby. V porastoch s redším podružným porastom alebo bez neho posta uje jeden osvet ovací rub, v porastoch s hustým podružným porastom sa odporú a realizova aj druhý s dobou návratu 3–4 roky. Potom nasle-duje dorub, ktorý sa má uskuto ni pod a tradi ných názorov 4–5 rokov po osvet ovacom rube. Aj pri zoh adnení prípravy podružného porastu nie je iastková obnovná doba dlhšia ako 10 rokov, v krajnom prípade na úrodných a vlhkejších stanovištiach 15 rokov.
V prípadoch, ke po etnos existujúceho náletu nebola dostato ná (silná redukcia zverou) boli dobré výsledky dosiahnuté aj tak, že prvý rub sa realizoval v silnom semennom roku, pri-
om mal charakter semenného rubu a zárove sa pri ažbe a približovaní dreva vykonala prí-prava pôdy a dorub nasledoval 1 – 2 roky po prvom rube.
Za vhodný obnovný postup možno považova pruhový clonný rub na dve výšky porastu, alebo zonálny clonný rub na striedavých pracovných poliach s iastkovou obnovnou dobou 10 rokov, s aplikáciou iastkových ísel 235, 334, 37, 46.
Pred asné zníženie zakmenenia bez prítomnosti spodnej pomocnej vrstvy asto zaprí i-uje silné zatrávnatenie a zhutnenie povrchu pôdy a potom je nutná príprava pôdy. V niekto-
rých prípadoch je vážnou prekážkou prirodzenej obnovy hustá krovitá vrstva. Odporú a sa jej aspo pomiestne mechanické odstránenie aj s kore ovým systémom, alebo prostredníctvom herbicídov.
V prípadoch, ke stromy ostávajúce na ploche po semennom a osvet ovacom rube v rov-norodých dubinách alebo cerových dubinách nemajú vypestované dostato ne ve ké koruny, pri vä šine z nich sa vyskytuje „zavlkatenie“, ím dochádza k zna ným ekonomickým stratám, pretože ide o najkvalitnejšie jedince v poraste a namiesto ich rýchleho zhodnotenia cez príras-tok z presvetlenia nastáva zníženie ich kvality. Z tohto uhla poh adu je potrebné hodnoti aj ciea význam uvo ovacích prebierok v takýchto porastoch.
V zmiešaných porastoch duba s bukom je potrebné postupova s vä šou obozretnos ou.Vhodné je použi maloplošnú clonnú obnovu skupinovú, prípadne pruhovú so snahou odde-li obnovu obidvoch drevín asovo i plošne. Obnovu duba treba za a v semennom roku tejto dreviny a to asi s 5-ro ným predstihom pri iastkovej obnovnej dobe asi 10 rokov. Pre buk je vhodná iastková obnovná doba dlhšia asi o 5 rokov s oh adom na potrebu vä šieho po tu fáz clonného rubu s 5 – 6-ro nou dobou návratu, o si vyžaduje celkovú obnovnú dobu asi 20 ro-kov.
V lužných lesoch, kde ide prevažne o obnovu duba letného je zásoba náletov oby ajne malá, obnova komplikovanejšia, úspešná prevažne len na menších obnovných prvkoch. Pri rovno-
51
mernej clonnej obnove na vä ších obnovných prvkoch (napr. pruhoch) dochádza v horších prípadoch k zaburineniu plochy, v lepších k pred asnej masovej obnove jase a, hrabu, bresta, javora po ného alebo lipy. Presvetlenie pred semenným rokom môže zaprí ini znemožnenie vzniku náletu, preto je nutné klás ve ký dôraz na správne vystihnutie semenného rubu, pri kto-rom je potrebné využi bohatšieho semenného roka duba. Odporú a sa aplikova skupinovitú clonnú obnovu, pod a možnosti na pravidelne rozmiestnených hlú ikoch až skupinách s a-sovým predstihom duba 3–5 rokov pred ostatnými drevinami. V prípade neúspešnej obnovy duba sa táto sie hlú ikov spoluvytvára kombinovanou obnovou. Potom sa v rámci zvä šova-nia dubových skupín obnovia ostatné cie ové a pomocné dreviny. Pri obnove duba treba radiobnovné ruby pod a ísla 235 s iastkovou obnovnou dobou 6–10 rokov a dobou návratu 3–4 roky, pri obnove ostatných drevín pod a obnovného ísla 334 s iastkovou dobou 8–10 rokov. Celková obnovná doba je asi15 rokov.
ažkosti s prirodzenou obnovou duba sú spravidla aj v zmesiach duba s borovicou, naj-mä v HSLT vlhké hrabové dúbravy na viatych pieskoch a v HSLT brezové dúbravy. V týchto prípadoch sa skupinovým clonným rubom v hlú ikoch až skupinách v predstihu obnoví dub. Borovica sa potom obnovuje okrajovým clonným rubom v smere proti juhu.
4.2.4.1.2. Obnova rovnorodých bukových porastov a zmiešaných porastov s prevahou buka
Pre obnovu buka v rovnorodých porastoch i v porastoch s prevahou buka možno pod a sta-noviš a, stavu materského porastu a požadovanej štruktúry následného porastu s úspechom použi všetky obnovné metódy založené na clonnom rube. Na rozdiel od duba, buk sa má aspopo tzv. biologické zabezpe enie nachádza v clonnom postavení.
V porastoch živného radu je potrebné ve ký dôraz klás na prípravnú as obnovy, vrátane semenného rubu. Tu je ve ká náchylnos k zaburineniu a ve ké nebezpe enstvo straty optimál-nej fázy prirodzenej obnovy. Chyba naj astejšie nastáva použitím silnejšieho semenného rubu so znížením zápoja pod hodnotu 0,7 alebo jednorazovým znížením zápoja o hodnotu viac ako 0,2 bez vzniku po etne posta ujúceho náletu. V bukových porastoch je možné koncentráciu ažby zvýši až v druhej asti obnovnej doby, v dobe clonenia.
Ak je cie om vytvorenie pomerne rovnovekých a prevažne bukových následných porastov, pre jednoduchos a dobré skúsenosti sa odporú a clonná obnova ako obdoba Hartig-Heye-rovho obnovného postupu, ale plošne a šírkou obmedzená, aby bola zachovaná podmienka maloplošnosti. Tomuto podobný je aj maloplošný pruhový clonný rub, ktorý sa v prípade jed-nosmerného prira ovania realizuje vo forme tzv. troj etného, na kyslejších stanovištiach aj dvoj etného. Ak je z funk ných dôvodov požadovaná lenitejšia výstavba a zmiešanos , vhod-ný je postup pod a Geyera, tzv. skupinovite clonná obnova. S úspechom možno tiež uplatnipostup pod a Kautza, prípadne Eberharda.
Pre clonnú obnovu v rovnorodých bu inách a v zmesiach so smrekom i jed ou môžu bypoužité obnovné ísla 1234, 223, pri aplikácii semenného rubu až po vidite nom prežití seme-ná ikov, alebo pri ú asti duba 235. Vo vychovávaných bukových porastoch s prevádzkovým cie om zameraným opä na buk je možnos mikrokoncentrácie 244, pri zníženom zakmenení výnimo ne až 28. Návratná doba 4–5 rokov, pri ú asti vä šieho podielu duba 3–4 roky.
Úspech maloplošnej clonnej obnovy buka nie je až tak úzko viazaný na bohatý semenný rok. Slabšia semenná úroda buka sa dostavuje spravidla aspo raz za 3 roky a v prípade priazni-
52
vých klimatických podmienok a v as uskuto neného prípravného rubu so znížením zakmene-nia na 0,7–0,8 (jednorazové zníženie maximálne o 0,2), posta ia dve slabšie semenné úrody.
Sprievodné listnaté dreviny ako javor, jase , lipa, brest sa zvy ajne v požadovanej miere obnovujú v procese vlastnej obnovy buka a ich podiel a rozmiestnenie sa dotvára v procese vý-chovy porastov.
4.2.4.2. Fytotechnika prirodzenej obnovy hlavných ihli natých drevín
4.2.4.2.1. Obnova smrekových porastov a zmiešaných porastov s prevahou smreka
Prirodzenú obnovu v smrekových porastoch možno uplat ova bez vä šieho rizika, že budú pred asne rozvrátené vetrom v prípadoch, ak ide o staticky stabilné, zvy ajne primerane vychovávané a zámerne spev ované porasty.
Špeciálne za ú elom prirodzenej obnovy smrekových a prevažne smrekových porastov boli vypracované viaceré obnovné postupy. Medzi osved ené patria obnovný rub Wagnerov, Eber-hardov, Kautzov, Philippov, Kubelkov a iné. Pri týchto postupoch ide v zásade o kombináciu clonného rubu s bývalým okrajovým, pri om váha spo íva na okrajovom rube, ktorý umož ujezachova žiaducu bezpe nos vo i vetru a zárove vytvára podmienky pre koncentráciu ažbyi šetrnos približovania. V podmienkach v sú asnosti platných legislatívnych predpisov môže pri obnove smre ín váha spo íva na okrajovom clonnom rube.
V porastoch s prímesou jedle a (alebo) buka, alebo pri iasto ných premenách sa osved ilBavorský kombinovaný rub a okrajový rub s predsunutými skupinami, v prístupných terénoch v relatívne stabilnejších porastoch aj skupinovite clonný, tzv. Geyerov rub.
Pri uplat ovaní clonnej obnovy sme v smre inách oh adom rozvíjania obnovy a radenia ob-novných prvkov obmedzení pre ve ké nebezpe enstvo ú inkov borivého vetra. Platí zásada, že obnova sa má rozvíja a obnovné prvky prira ova v smere proti severozápadu až západu, proti prevládajúcemu smeru nebezpe ného vetra. V oblastiach so zhoršenými vlahovými pomermi a ktoré sú sú asne menej ohrozené vetrom, má okrajová obnova a prira ovanie obnovných prv-kov postupova proti juhu.
V rámci obnovných prvkov sa odporú a ruby radi pod a obnovného ísla 2233, pri potrebe vä šej koncentrácie 235, výnimo ne až 46 alebo 55 s návratnou dobou 4–5 rokov, pri iastko-vej obnovnej dobe (5)10–15 rokov a celkovej obnovnej dobe 20–30 rokov.
Prípravný rub je nutný v kompaktných, ale stabilných porastoch s hrubšou vrstvou suro-vého humusu a to aspo so 4-ro ným predstihom pred semenným rubom. Jeden semenný rok zvy ajne nesta í na vzídenie a prežitie dostato ného množstva semená ikov a preto je potreb-né, aby optimálna fáza obnovy trvala aspo po as dvoch semenných rokov, iže 5–8 rokov.
V prípade, že v smrekovom základe je zastúpená aj jed a alebo buk a po íta sa s týmito dre-vinami aj v obnovnom cieli, je potrebné použi bu skupinovite clonnú obnovu, alebo kombiná-ciu skupinovo clonného rubu v predsunutých skupinách pre obnovu jedle a buka s okrajovým rubom pre obnovu smreka. iastková obnovná doba potom nesmie klesnú pod 15 rokov pri aplikácii iastkového obnovného ísla 2233, doba návratu 5–7 rokov, celková obnovná doba nemá klesnú pod 30 rokov.
53
4.2.4.2.2. Obnova jed ových porastov a zmiešaných porastov s vyšším zastúpením jedle
Jed a je náchylná na poškodenie neskorými mrazmi a pri zníženom svetelnom pôžitku prejavuje viac vitality a dostáva sa do výhodnejšej situácie oproti konkurujúcim drevinám. Už z uvedeného vyplýva jednozna ná potreba orientácie na clonnú obnovu pri jedli.
Na kyslejších pôdach sa jed a obnovuje úspešnejšie ako na bohatších a vlhkejších, aj pre-to na živných stanovištiach treba postupova opatrnejšie, s pomalšou redukciou zakmenenia a dlhšou obnovnou dobou v porovnaní s kyslými stanoviš ami.
Pre úspešnú obnovu jedle je vhodné použi bu maloplošný clonný rub skupinový, prípad-ne prerušovane pásový alebo obnovu v hlbšej zóne vnútorného okraja v rámci okrajového rubu. Pri týchto postupoch musí by jed a na istú dobu prežívania a odrastania zvýhodnená pred kon-kurujúcimi drevinami. Pri uplatnení okrajového rubu je vhodné orientova zvlnenú porastovú stenu k severu alebo k severovýchodu. V záujme toho, aby sa jed a nedostala do útlaku drevín, ktorým viac vyhovujú podmienky so zvýšeným prístupom svetla, je potrebné zastavi odsun porastovej steny minimálne na 10 rokov. Maloplošný clonný rub vedie k úspechu najmä vtedy, ke sa zakladanie obnovných prvkov asovo navzájom posúva až odde uje. Nepravidelnos tre-ba zachováva aj pri rozvíjaní obnovy.
Tým, že jedli neposta uje jeden semenný rok a asto ani jeden semenný rub, má by pokles zakmenenia pomalý hlavne v živnom rade, resp. pri spoluú asti buka v materskom poraste. Skôr ako je jed a biologický zabezpe ená na žiaducej ploche v dostato nom po te, nemá za-kmenenie klesnú pod 0,8.
Celková obnovná doba musí by pri jedli dlhšia ako 30 rokov, pretože sa musí využíva viac semenných rokov a len takáto doba umož uje jedli odoláva po iato nej konkurencii smreka, buka a iných drevín. iastková obnovná doba má trva asi 20 rokov. Pre obnovu jedle sa od-porú a uplat ova celkové obnovné ísla 1234, 2233, 235 a iastkové obnovné ísla 12223, 21223, 21124, 1234 a pod. s návratnou dobou 5 rokov pri 5–6 ruboch, resp. 6–7 rokov pri 4–5 ruboch. Na kyslejších stanovištiach, hlavne vo vyšších polohách v rámci obnovných prv-kov možno zníži zakmenenie rýchlejšie na 0,5–0,6 a skráti prípravnú fázu. Charakterizujú to
iastkové obnovné ísla 2233, 2224.
V jed ovo-bukových porastoch na živnom podloží nesmie pred zabezpe ením nárastov zá-poj klesnú o viac ako 20 %, pretože iná dochádza k spontánnej obnove buka alebo vývoju bohatej nitrofi lnej fl óry.
Jed u možno pred útlakom buka a smreka chráni bu tak, že sa jej dá pri obnove asový ná-skok, iže vyvolá sa jej obnova v hlú ikoch alebo malých skupinách, alebo pri sú asnej obnove konkurujúcich drevín na vä ších obnovných prvkoch tak, že vzniknuté nálety sa dlhodobejšie ponechajú odrasta pod silnejšou clonou materského porastu a to spravidla pri zakmenení 0,8 do doby biologického zabezpe enia jedle.
V preriedených porastoch s prevahou jedle so zakmenením vyšším ako 0,6 je potrebné rea-lizova prípravu pôdy v semennom roku. V rovnorodých jed ových kme ovinách, ktoré sú rov-nomerne preriedené pod hodnotu 0,6, sa už prirodzená obnova nedosiahne ani pri intenzívnej príprave pôdy. Tu sa jed a eventuálne môže prirodzene obnovi už len pod prípravné dreviny.
54
4.2.5. Racionaliza né opatrenia pre umelú obnovu lesa a pre starostlivos o kultúry a nárasty
Umelá obnova patrí k významným nákladovým položkám v lesnom hospodárstve. Cestou k znižovaniu nákladov môže by jednak obmedzovanie samotnej výsadby a to v prospech priro-dzenej obnovy, jednak zvyšovaním efektívnosti a znižovaním nákladovosti jednotlivých operá-cii. V niektorých prípadoch prichádza do úvahy aj náhrada sadby sejbou a to najmä zdokona-lenou technológiou sejby do pripraveného substrátu a s vytvorením priaznivejších podmienok pre klí enie a prežívanie semená ikov v do asných „kelímkoch bez dna“.
Pokia ide o jednotlivé technické parametre a pracovné operácie, pri výsadbe treba voliredšie spony až na hranicu, pri ktorých je ešte zabezpe ená kvalita vysádzaných jedincov a po-žadovaná funk nos mladého porastu. alej ide o využívanie sukcesných procesov, vrátane ponechania prípustného podielu spontánne zmladených pionierskych drevín.
Významným racionaliza ným opatrením je znižovanie strát pri zales ovaní. Tu ide o kva-litu sadbového materiálu, dodržiavanie technológie sadby a starostlivos o vysadenú kultúru. Vysádza by sa mal len sadbový materiál, ktorý jednozna ne sp a požiadavky kladené na štandardný sadbový materiál v zmysle STN 44 2211, a to vrátane požiadaviek na kvalitu ko-re ového systému a jeho pomeru k nadzemnej asti. Vysadenie nekvalitných sadeníc, predo-všetkým so zlým kore ovým systémom sú v skuto nosti zbyto ne vynaložené investície. V sú-vislosti s kvalitou sadbového materiálu nie je jednozna ne doriešená otázka, kedy, resp. kde je efektívne použitie sadeníc s obaleným kore ovým systémom. o sa týka technológii sadby, treba dôsledne dodržiava postupy výsadby pri jednotlivých drevinách ako sú uvedené napr. vo výkonovej norme pre umelú obnovu sadbou a sejbou. Pri starostlivosti o kultúry a nárasty je z h adiska zníženia strát najdôležitejšia efektívna ochrana proti burine a zveri vrátane úprav stavov po ovnej zveri.
Pomerne nákladné opatrenie predstavuje uhadzovanie a alšia likvidácia huluziny a zvyškov po ažbe. asto praktizované pálenie likviduje biomasu, dochádza k stratám živín, ktoré by mohli zlepši výživu následného porastu. Istým riešením je zhrnutie, resp. uhodenie zvyškov do vhodne situovaných valov, ím sa šetria náklady na vlastné pálenie, zlepšia sa klima-tické podmienky pre dreviny ažko znášajúce klímu otvorených plôch. Niekde však nemožno takto postupova z dôvodu potenciálneho ohrozenia porastov podkôrnym hmyzom a hubami, dochádza aj k záberu asti plochy, ktorú je potrebné zalesni a k ochudobneniu ostatnej astiplochy o humus. Z biologického h adiska môže by optimálnym riešením štiepkovanie alebo drvenie haluziny a zvyškov s následným rozmetaním materiálu po ploche. Vážnou nevýhodou tohto postupu je energetická náro nos a s tým spojené vysoké náklady. Tieto je možné vo vhodných podmienkach do istej miery zníži realizáciou štiepky na trhu. S rozvojom trhu práce v rámci EU možno však predpoklada , že cena udskej práce vzrastie tak, že budeme nútení prejs na štiepkovanie, resp. drvenie haluziny. V zahrani í už v sú asnosti prebieha výskum, aké drvi e sú vhodné do akých podmienok, aké frézy sú vhodné na zapracovanie materiálu do pôdy a pod.
Pri umelej obnove sa niekedy vysádza aj na miesta, ktoré nemajú slúži priamo na produk-ciu, alebo z ktorých sa budú neskôr odstra ova . Ide najmä o zales ovanie budúcich liniek, ale aj pri zales ovaní v blízkosti ciest a porastových okrajov existujúcich porastov sa odporú aponecha 4–6 m široký nezalesnený pruh. asto je neefektívne zales ova aj extrémne lokality,
i už skalnaté suché sutiny alebo zabahnené miesta a tiež porastové medzery, na ktorých je re-
55
álny predpoklad, že sa môžu obnovi prirodzenou cestou. Niektorí autori navrhujú uplat ovaumelú obnovu len v porastových medzerách s priemerom viac ako 15–20 m.
Predovšetkým pri obnove ochranných lesov, ale aj pri realizácii podsadieb sa za vhodné racionaliza né opatrenie považuje neceloplošná obnova.
Pri starostlivosti o kultúry a nárasty je okrem vyššie spomínanej ochrany proti burine a zve-ri najmä pri nárastoch dôležitá ich výchova najmä vo vz ahu k úprave drevinového zloženia,
asto aj k redukcii po etnosti. Aj v tejto innosti je potrebné do ur itej miery využíva spontánne procesy v lesných ekosystémoch a vhodnými pestovnými zásahmi ich usmer ova v žiaducom smere. Tak na základe znalosti o ekologických, najmä svetelných nárokoch jednotlivých drevín možno vhodnou intenzitou a d žkou clonenia vytvára vhodné podmienky pre prežívanie ur i-tých drevín a do asne obmedzova presadenie sa iných v konkuren nom boji.
Nálety a nárasty viacerých drevín bývajú asto nadmerne husté, v dôsledku oho stráca-jú stabilitu i vitalitu. Ak sú intenzívne alebo pred asne uvo nené, rýchlo odrastajú a výchovné zásahy sú ve mi pracné, nákladné a niekedy aj technicky náro né. Primerané zatienenie a od-rastanie náletov a nárastov pod clonou býva spojené s tým, že po etnos podrastu sa spontánne redukuje, rast jedincov v difúznom svetle je pomalší a spojený s dobrou tvárnos ou kme ova jemným ovetvením jedincov v náraste. Postupné uvo ovanie týchto nárastov vedie k vzni-ku mladín, ktoré nie sú prehustené, s prevahou kvalitných jedincov. Výchova je potom jed-noduchšia, menej prácna i menej nákladná. Vyriešená však musí by viac-menej neškodná ažba a približovanie stromov materského porastu. Pri samotnej výchove sa potom treba pri
drevinách rastového typu buka sústredi na odstra ovanie predovšetkým netvárnych predras-tavých jedincov, ktoré negatívne ovplyv ujú z h adiska pestovania vhodné porastové zložky. Odstra ovanie potla ených jedincov, vykonávanie tzv. „pucoviek“ asto iba zbyto ne zvyšuje náklady. Odstra ovanie iných ako netvárnych predrastavých jedincov má opodstatnenie v pre-hustených nárastoch a mladinách, ke je to nutné z h adiska statickej stability porastu.
4.2.6. Význam meliora ných a stabiliza ných drevín v obnovnej drevinovej skladbe
Vnášanie resp. pestovanie meliora ných a stabiliza ných drevín je dôležité z h adiska úprav druhových skladieb lesov s cie om rozšírenia ich druhovej diverzity, ktorá je sú as ou posil-
ovania ich vitality, zvyšovania ich schopnosti prispôsobova sa zmenám prostredia a ich cel-kového ozdravovania. Pozitívne sa hodnotí ich význam pre tvorbu a zdokona ovanie systému ekologickej stability v krajine, pri om sú považované za užito né zložky ekologickej stability.
Funkciu meliora ných a stabiliza ných drevín plnia v mnohých prípadoch cenné listná-e ako ereš a, jablo , hruška, jarabina, breky a, jelša, orech, ale aj jasene a javory. Tieto
sú predmetom záujmu lesného hospodárstva i z h adiska jeho ekonomickej efektívnosti. Ich pestovanie a využitie má zvýši ponuku rôznych druhov drevnej suroviny a tak šetri defi citné zdroje iných oblastí. Pestovanie a využívanie cenných listná ov má významný ekologický, envi-ronmentálny, ekonomický i sociálny aspekt a preto sa stalo v poslednej dobe ve mi sledovanou témou pestovania lesa predovšetkým v krajinách západnej a strednej Európy.
Vä šina cenných listná ov sa vyzna uje pomerne rýchlym rastom, vyššími nárokmi na úrodnos pôdy i vysokou citlivos ou na úrove pestovných opatrení. Ak majú poskytnú maxi-mum kvality a kvantity produkcie, vyžadujú úrov ové, pomerne vo né postavenie. V zahrani íje hlavným dôvodom zvýšeného záujmu o cenné listná e ekonomická stránka (dotácie za ich
56
pestovanie v ur itých podmienkach, vysoké tržby za predaj kvalitných sortimentov), hoci ani iné aspekty nie sú prehliadané. Na Slovensku sa zatia viac zdôraz uje h adisko diverzity po-rastov, ale bez snahy o získanie podstatných informácií o možnostiach š achtenia, zvyšovania ich kvality a optimalizácii ich podielu v lesných porastoch.
Z h adiska dosiahnutia požadovaných meliora ných a spev ujúcich ú inkov, ale aj z h a-diska zachovania genetických informácií je nutné, aby podiel meliora ných a stabiliza nýchdrevín v porastovej skladbe bol dostato ne ve ký.
Na základe v zahrani í získaných poznatkov možno pre pestovanie meliora ných a stabili-za ných drevín zovšeobecni niektoré závery:
pre viaceré stanovištné podmienky možno špecifi kova prípady, ke meliora né a stabili-za né dreviny môžu poskytova vyššiu produkciu ako základné dreviny (buk, dub, smrek, borovica),
meliora né a stabiliza né dreviny sú vä šinou svetlomilné a vyžadujú pestovanie v úrovni až nadúrovni,
optimálna prímes je okolo 25–35 %, potom možno o akáva zachovanie ich genetickej kvality, maximálnu objemovú produkciu i najvyššie stredné dimenzie ažených stromov. V praxi boli potvrdené tieto relácie napr. pri pestovaní erešne v dubových porastoch, smrekovca v smrekových a bukových porastoch, duglasky v smre inách a pod.,
pre as vyprodukovaných sortimentov nateraz chybuje výraznejšie trhové prostredie, po-žiadavky spracujúceho priemyslu sú obmedzené z h adiska technológii i kapacít,
pestovanie meliora ných a stabiliza ných drevín zvyšuje biodiverzitu lesných porastov, plní celospolo enské požiadavky kladené na lesné hospodárstvo a to bez ujmy na kvantite a kvalite produkcie, v mnohých prípadoch so ziskom na hodnotovej produkcii,
pri pestovaní, ale aj ažbe a obchode s drevom sú kladené vyššie požiadavky na odbornos .
4.3. Výchova lesných porastov
Výchovu porastov leníme na pre istky, ktoré sa uskuto ujú v mladinách a prebierky,ktoré sa realizujú v neskorších rastových fázach, iže v ž dkovinách, žr ovinách a kme ovi-nách. Po dosiahnutí strednej hrúbky porastov 20 cm rubmi už nemožno podstatne ovplyvnicharakteristiky porastov, ktorých regulovanie je prvoradým cie om výchovy (stabilita poras-tov, kvalita produkcie, drevinové zloženie), preto niektorí autori nazývajú alšie prebierky ako uvo ovacie prebierky alebo presvet ovanie (KORPE a kol. 1991).
O dôležitosti výchovy lesných porastov s oh adom na kvalitu a bezpe nos produkcie a pl-nenie alších požadovaných funkcií na rozhodujúcej výmere lesných porastov v podmienkach lesného hospodárstva Slovenska sa v sú asnosti nepochybuje. Jej význam je tým vä ší, ím viac
ou možno usmerni procesy diferenciácie a autoregulácie tak, aby boli trvalo dosahované po-žadované prevádzkové (produk né a funk né) ciele. V praxi to znamená, že najvä šia pestovná intenzita je potrebná v porastoch na kvalitných stanovištiach, kde možno výchovou najviac ovplyvni ich stabilitu, kvalitu alebo hodnotu iných požadovaných ú inkov, pri om bez zása-hov sa môžu ponecha predovšetkým ochranné lesy so štruktúrou blízkou prírodným lesom, prípadne lesy, pri ktorých sú náklady na výchovu vyššie ako predpokladané zvýšenie hodnoty funk ných ú inkov dosiahnuté výchovou. TUTKA a kol. (1998) vymedzili lesné pozemky s mar-ginálnymi podmienkami. Medzi takéto zaradil nasledovné HSLT: 101, 104, 105, 107, 108,
–
–
–
–
–
–
57
109, 111, 112, 117, 121, 122, 126, 201, 202, 203, 204, 205, 209, 217, 301, 304, 323, 401, 404, 407, 501, 504, 601, 604, 614, 618, 622, 623, 719, 815, 820. Uvedené íselné ozna enie HSLT je pod a íselného zna enia platného do roku 2000. V roku 2000 Lesoprojekt Zvolen roz lenilniektoré HSLT, marginálnos nových HSLT však nie je ur ená. Je však ve mi pravdepodobné, že nové HSLT, ktoré vznikli roz lenením marginálnych starších HSLT, sú tiež marginálne. Ide o nasledovné HSLT: 102, 131, 191, 196, 199, 292, 295, 299, 303, 395, 399, 492, 502, 512, 514, 518, 521, 524, 531, 546, 584, 592, 598, 621, 624, 628, 633, 634, 644, 689, 729, 739, 749, 759, 769, 789, 830, 840, 850 a 860. Ako hrani né bonity rozhrania výnosu a straty v priemer-nej rubnej dobe a pri priemernej približovacej vzdialenosti sa vypo ítali pre jednotlivé dreviny nasledovné absolútne výškové bonity pod a HALAJA a kol. (1987): DG 36, VR, OS 30, TP, TŠ a ostatné listná e 28, AG 26, CR 24, DB, SM, JD, BO A SC 22, BK, JV, JS, LP, BH, A JL 20, HB, BR 18. Vykonávanie výchovných zásahov v porastoch nižších bonít sa ukazuje ako stratové. V konkrétnych prípadoch sa môže hrani ná hodnota absolútnej bonity líši napr. v súvislosti s konkrétnou hodnotou verejnoprospešných funkcií, ktorá môže by iná ako je priemer, s krat-šou približovacou vzdialenos ou ako je priemerná, s odlišným zastúpením drevín ako je mode-lové a pod. Na základe sú asných poznatkov možno stanovi potenciálne hodnoty produk neji verejnoprospešnej funkcie a tiež potenciálny výnos pre jednotlivé jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Pokia sa nebude stanovova stratovos a marginálnos konkrétnych JPRL, môže ako istý rámec pri rozhodovaní o pestovnej intenzite slúži bonita jednotlivých drevín zastúpených v JPRL. ím je absolútna bonita drevín v JPRL vyššia ako skôr uvedené hrani né bonity, tým viac vkladov je efektívne investova do výchovných zásahov.
Z h adiska cie ov výchovy existuje zásadný rozdiel medzi kategóriami lesov. V hospodár-skych lesoch je prvoradým cie om výchovy vytvori predpoklady pre dosiahnutie maximálne-ho množstva kvalitnej drevnej suroviny pri sú asnom plnení celospolo enských funkcií. V le-soch osobitného ur enia i v lesoch ochranných je to usmernenie štruktúry porastov tak, aby optimálne plnili požadované funkcie. V prípade, že ochranné funkcie optimálne plnia lesy so štruktúrou blízkou štruktúre prírodných lesov, cie om výchovy je postupná zmena existujúcej štruktúry na štruktúru prírodných lesov. V prípadoch, že sa aj prírodné lesy v niektorej vývojo-vej fáze dostávajú na dlhšiu dobu do labilného stavu najmä na vä ších plochách (smre iny v 7. lvs vo výške do 1 400 m n. m. vo fáze optima), odporú ajú sa zásahy na zvýšenie ich stability. V zásade však možno odporu i v ochranných lesoch so štruktúrou blízkou prírodným lesom zásahy nevykonáva , pri zmenenej štruktúre vykonáva zásahy zamerané na dosiahnutie štruk-túry umož ujúcej samovo ný vývoj po trajektórii prírodných lesov. Potreba zásahov je úmerná stup u odklonu od požadovanej štruktúry.
V sú asnosti sa vo výchove porastov uplat ujú tendencie vo všeobecnosti uvedené zásada-mi „v as“, „silne“, „zriedkavejšie“. Tieto zásady nemožno paušálne rovnakou mierou vz aho-va na všetky dreviny a všetky stanovištia. Uplatnenie zásady „silne a zriedkavejšie“ je žiaduce uplat ova pri drevinách rastového typu smreka a vždy sa viaže na zachovanie zásady „v as“.Pritom je všeobecne platné, že v asná výchova je jednoduchšia, lacnejšia a ú innejšia. Rovnako platí, že ím produk nejšie je stanovište, rýchlejšie rastúca drevina, pestrejšie obnovné a cie o-vé zloženie a náro nejšia výstavba porastu, tým astejšie treba výchovné zásahy opakova .
S oh adom na komplex škodlivých inite ov v sú asnosti pôsobiacich na lesy je pri výchov-ných zásahoch nutné dba na podporu biodiverzity, ekologickej stability a na zabezpe enie tr-valosti využívania úžitkov lesa. Dôležitos uplatnenia týchto zásad je úmerná stup u odklonu štruktúry porastov od štruktúry prírodných lesov v daných prírodných podmienkach a miere ich ohrozenia škodlivými inite mi a to aj v hospodárskych lesoch.
58
Prvoradým cie om výchovných zásahov v lesoch poškodzovaných abiotickými inite mi,iže najmä porastov s prevahou smreka, je zabezpe enie, resp. udržanie ich stability. V asnos
a sila pre istky (prerezávky) v ihli natých, najmä nezmiešaných smrekových porastoch sú ne-vyhnutnou podmienkou zachovania ich statickej stability najmä ak ide o porasty s vyšším po -tom jedincov na jednotku plochy. Neskoršie zásahy, ke prírastková intenzita už klesá, nemajú podstatný vplyv na zvýšenie ich statickej stability. V zmiešaných porastoch je v asnos zásahu
asto rozhodujúca pre zachovanie žiaduceho druhového zloženia. Prerušenie kompaktného zápoja až vo fáze ž dkoviny už znamená zvýšenie nebezpe enstva škôd snehom, vetrom, ná-mrazou i imisiami.
V pásme nad 1 400 m n. m. v porastoch so štruktúrou blízkou prírodným lesom nie je po-trebné pre istky vykonáva . V porastoch so zmenenou štruktúrou (vä šie plochy viac-menej rovnovekých porastov) je potrebné už pre istkami podporova hlú ikovú štruktúru cez nepra-videlne zahustené bioskupiny.
Pri prebierkach sa doposia , aj s oh adom na prevahu holorubného hospodárskeho spôso-bu, vykonávali predovšetkým podúrov ové zásahy, aby stromy nadobudli rubnú zrelos naraz. Uplat ovanie podrastového hospodárskeho spôsobu je jednozna ným signálom na realizáciu aj v minulosti odporú aných systematických silnejších prebierok s charakterom úrov ovej pre-bierky s pozitívnym výberom (metóda cie ových stromov).
V sú asnosti najviac odporú anou metódou výchovy ž dkovín a žr ovín sú pozitívne úrov-ové prebierky, pri ktorých je zásah zameraný na podporu ur itého po tu stromov výberovej
kvality (SVK), iže nádejných stromov (NS) alebo cie ových stromov (CS), resp. stromov po-tenciálnej elity (PE). Sila prebierkového zásahu je bežne charakterizovaná podielom objemu (po tu, kruhovej plochy) odstránených stromov z celkového objemu stromov. Pri pozitívnych úrov ových prebierkach je vhodné uvádza aj percento uvo nenia korún SVK po ich obvode. V odôvodnených prípadoch je však možné použi i inú metódu výchovy.
V našich podmienkach prichádza do úvahy napr. úrov ová vo ná prebierka (L. ŠTEFAN ÍK
1984), ktorá bola síce vyvinutá pre výchovu najmä bukových porastov, ale priaznivé výsledky sa dosiahli jej aplikáciou aj v zmiešaných a smrekových porastoch (I. ŠTEFAN ÍK, L. ŠTEFAN ÍK
2000, 2003). Jej základný princíp (zásah v celom porastovom profi le pri spojení piatich zá-kladných spôsoboch výberu) zodpovedá zásadám trvalo udržate ného, resp. prírode blízke-ho obhospodarovania lesov. Hlavným cie om tejto metódy (podrobnejšie je popísaná v stati 4.3.1.2.2) je zámerné pestovanie zvoleného po tu cie ových stromov, ktoré zodpovedajú sta-noveným kritériám. Kým v hospodárskych lesoch sú pre výber takýchto stromov ur ujúcimikritériami kvalita, dimenzia a rozstup CS, v ochranných lesoch sa tieto kritériá modifi kujú, pri om sa uprednost uje najmä zdravotný stav a vitalita CS, resp. zanedbáva sa ich pravidelný rozstup v poraste. V súvislosti s prioritným uplat ovaním podrastového hospodárskeho spô-sobu POLENO (1997) odporú a upusti od úsilia o pravidelné rozmiestnenie CS a navrhuje širšie uplat ovanie tzv. skupinovej prebierky, v rámci ktorej môžu by CS, resp. stromy potenciálnej elity (PE) vytypované bez oh adu na rozstupové kritérium v rámci pestovných buniek. Takýto postup je zdôvod ovaný tým, že v prírodných lesoch sa kvalitné a silné stromy nenachádzajú v pravidelných rozstupoch, ale asto rastú v bezprostrednej blízkosti. Skupinová prebierka sa nám osved ila aj v porastoch poškodených, kde je problematické vytypova CS rovnomerne rozmiestnené po ploche porastu (KAMENSKÝ a kol. 2002).
V nadväznosti na v platnej legislatíve odporú anom širšom uplat ovaní výberkového hos-podárskeho spôsobu a skromnému po tu bežne dostupných prác z tejto problematiky uvádza-me aj zásady uplat ovania výberkovej prebierky a výberkového rubu.
59
Výberková prebierka sa predpisuje v rôznovekých porastoch (25–50 rokov), v ktorých pre-vláda dolná vrstva (od náletu do 8 cm hrúbky) s menším podielom strednej vrstvy (hrúbkové stupne 10–34 cm) a v porastoch výškovo nivelizovaných v takom veku, ke do veku za atiaobnovy ostáva viac ako 50 rokov. Podmienkou na zaradenie porastu do tohto spôsobu výcho-vy je primerané zastúpenie vhodných drevín a dobrý zdravotný stav, ktorý umožní zabezpe ipotrebný rozsah prirodzenej obnovy až do doby, ke túto funkciu prevezme následný porast. Je pochopite né, že lesy pod vplyvom imisií v pásmach ohrozenia A a B nebudeme reálne prebu-dováva na výberkové lesy. Podobne to platí aj o porastoch silne poškodených zverou a o poras-toch s nedostato nou statickou stabilitou (podiel d žky korún menej ako 50 % z výšky stromu (SANIGA 1993).
Pod a KORPE A (1993a) sa pod klasickou výberkovou prebierkou rozumie zásah do relatív-ne mladého porastu, ktorým sa má výškovo pomerne málo diferencovaný porast, svojou štruk-túrou ešte vzdialený od výberkovej štruktúry privies do rovnovážneho stavu. Realizáciou tejto prebierky sa sleduje viacej cie ov. Na prvom mieste je výškovo diferencovaná, stup ovitá vý-stavba, alej podpora vitálnejších a kvalitnejších stromov (zuš ach ovací výber) v celom výško-vom profi le a nakoniec vyvolanie a udržiavanie obnovy. Obdobne ako pri iných prebierkových metódach je samozrejmos ou prioritná realizácia zdravotného výberu. Úloha tejto prebierky je
asovo obmedzená. Ke sa štruktúra porastu priblíži rovnovážnej štruktúre výberkového lesa, dostávajú zásahy charakter výberkového rubu. Týmto sa predovšetkým udržiava výberková štruktúra porastu a na rozdiel od výberkovej prebierky sa pri om uplat uje alšie kritérium ažby a to ažba stromov cie ových dimenzií.
V hospodárskych lesoch je cie om výchovy jednotlivých drevín splnenie produk ného cie a,ktorým je dosiahnutie maximálneho množstva sortimentov o najvyššej kvality tak, ako sú de-fi nované v STN 48 0055 a 48 0056. Pre aspo hrubú orientáciu uvádzame, že najmenšia d žkaihli natých výrezov kvalitatívnej triedy A 1 je 1,8 m pri najmenšej hrúbke na tenšom konci pre smrek a jed u 40 cm, pre smrekovec, borovicu a duglasku 30 cm. Minimálna d žka listnatých výrezov triedy A 1 je pod a drevín rôzna. Pri orechu je to 1,2 m, pri erešni a hruške 1,6 m, pri dube, jaseni, javore, breste, hrabe, breze, jelši, lipe, topoli, osike, v be, jarabine a gaštane 1,8 m a pri buku 2,5 m. Rozdielna pod a drevín je aj požadovaná najmenšia hrúbka na tenšom konci. Pri orechu, erešni, hruške, javore, breste, breze, jelši a lipe je to 30 cm, pri dube a jaseni 35 cm, pri topole, osike, v be, hrabe, jarabine, gaštane a buku 40 cm.
4.3.1. Zásady výchovy listnatých porastov
Vä šina našich listnatých drevín pri zníženom zápoji prejavuje geneticky podmienený sklon k tvorbe nejednotného krivého (netvárneho) kme a a k ve kému zníženiu úžitkovej hod-noty dreva v dôsledku výrazného zvä šenia koruny a tvorby hrubých vetiev. Ide o skupinu dre-vín tzv. rastového typu buka, ku ktorej zara ujeme buk, brest, lipu, hrab, dub, javor, jase , ale tiež nížinný ekotyp borovice. Cie om výchovy drevín „rastového typu buka“ je predovšetkým zvyšovanie kvality porastov.
4.3.1.1. Pre istky mladín listnatých porastov
Pri pre istkách sa uplat uje spo iatku dôsledný negatívny výber s možnos ou neskoršie-ho prechodu na pozitívny výber v hornej vrstve v intenciách tradi ných zásad „v as, mierne,
60
asto“. Vo fáze mladín ide predovšetkým o odstra ovanie rozrastkov, nie o redukciu hustoty. Zasahuje sa relatívne slabo. V oblastiach ohrozených snehom a na stanovištiach s nedostat-kom živín sa intenzita zásahov zvyšuje. So zvyšovaním úživnosti stanoviš a sa skracuje interval medzi zásahmi.
Výchovu mladých listnatých porastov možno zracionalizova uplatnením neceloplošnej výchovy.
4.3.1.1.1. Pre istky bukových mladín
Z h adiska výchovy porastov je dôležitá schopnos buka reagova zvýšeným prírastkom po uvo není, schopnos rýchlo zvä šova prírastkovú kapacitu koruny, ale aj náchylnos k roz-rastaniu koruny do šírky, k vytváraniu excentrických korún a niekedy až k zakriveniu kme avplyvom fototropizmu a k vytváraniu vidlíc najmä v štádiu mladín. Preto je nutné v bukových porastoch udržiava možnos širšieho pestovného výberu.
Najdôležitejším pestovným cie om v bukových porastoch je zvýšenie podielu cenných sor-timentov. Cie om výchovného programu v bukových mladinách je vypestova asi 400 nádej-ných jedincov na 1 ha.
Hlavnou zásadou pestovnej starostlivosti je usmer ovanie vývoja v úrovni porastu. Prvé pre istkové zásahy sú preto umiestnené do hornej a strednej vrstvy mladiny a uplat uje sa pri nich negatívny výber. Schematické zásahy sa neodporú ajú, prevažuje jednozna ne negatívny výber. Na konci rastovej fázy mladiny (3.– 4. pre istka), ke už pri zna nom po te jedincov možno dobre pozna kladné vlastnosti, je žiaduce uplat ova i pozitívny výber najmä v poras-toch, s nedostato nou rezervou kvalitných jedincov.
PE ÁZ (1991) odporú a prvú pre istku v kvalitných rovnorodých bukových porastoch vy-kona už v etape odrastajúcich nárastov a to najmä vtedy, ke je potrebné z porastu odstránidruhovo a tvarovo nevhodné predrastajúce jedince. Prvú pre istku možno v kvalitných poras-toch oddiali najviac na za iatok rastovej fázy mladiny pri hornej výške asi 2 m. alšie pre ist-ky je potrebné, pod a uvedeného autora, opakova asi v 3-ro ných intervaloch, o odpovedá horným výškam asi 4, 6, a 8 m. KORPE (1985) odporú a vykona minimálne dva pre istkovézásahy v intervale 4 – 5 rokov. Lesný hospodár si musí zváži , i sú potrebné dva, alebo až štyri pre istkové zásahy na základe stavu porastu, najmä po etnosti a výškového postavenia kvalit-ných jedincov, stanovištných podmienok a požadovanej funk nosti porastu.
Sila zásahu vyplýva z nutnosti postupne a v as odstráni druhovo a tvarovo nevhodné stromy (predrastky, rozrastky) z horných výškových vrstiev. Zásadne nemá dôjs k vytvoreniu medzier, ktoré by sa do nasledujúceho zásahu nezapojili. Dodržanie dokonalého až uvo nené-ho zápoja má prednos pred zneškod ovaním tvarovo nevhodných jedincov. V takýchto prí-padoch sa osved ilo krúžkovanie najmä rozrastkov. Koncom obdobia mladín je možné zásah mierne zosilni za ú elom sprístupnenia porastu pre nasledujúce prebierky, ale aj zlepšenie hrúbkového prírastku.
Pod a PE ÁZA (1991) sa sila zásahov postupne zvyšuje. Pri prvej pre istke je to zvy ajne 2 – 5 %, pri druhej 4 – 7 %, pri tretej 5 – 10 % a pri štvrtej 30 – 50 %.
Osobitný prístup je potrebné zvoli v mladinách vzniknutých po nevydarenej obnove, ktoré sú riedke, výškovo nevhodne rozrôznené, kvalitatívne podpriemerné, kde ani riadnym obhos-podarovaním nemožno dosiahnu zlepšenie ich kvality a o akáva sa produkcia menejcenných sortimentov, prevažne paliva. Takéto porasty najmä na bohatších stanovištiach by mali by o
61
najskôr rekonštruované. Pokia sa tak z nejakých dôvodov nestane, je potrebné obmedzi v nich pestovnú intenzitu s pestovným intervalom najmenej 10 rokov, s minimalizáciou sily zásahu a s obmedzovaním zásahu na likvidáciu najnekvalitnejších predrastkov alebo nevhodných dre-vín.
4.3.1.1.2. Pre istky dubových mladín
Pestovanie duba je z hospodárskeho h adiska najvýhodnejšie vtedy, ke je zamerané na dopestovanie najkvalitnejších sortimentov. Hlavným momentom v racionalizácii výchovy mla-dých dubových porastov, podobne ako pri buku, nemôže by zníženie nákladov, ale skvalitne-nie skladby sortimentov.
Z h adiska výchovy má dub s bukom podobné niektoré negatívne vlastnosti. Ide o náchyl-nos ku košateniu, k tvorbe excentrických korún, k vytváraniu nepriebežného kme a a pod. Jeho sklon k nepriaznivým dôsledkom fototropizmu je omnoho vä ší, preto i zakrivenie kme-
a je astejšie, menej reaguje na oneskorené uvo nenie, preto spevnenie preštíhlených mladín oneskorenými zásahmi je problematické. Pritom pri dube dochádza pri nedostatku svetla skôr k preštíhleniu ako pri buku. V porovnaní s bukom je teda výchova duba náro nejšia, dubové mladiny vyžadujú intenzívnejšiu pestovnú starostlivos ako bukové.
Doba prvého zásahu spadá do rastovej fázy nárastu a zásahy pokra ujú v mladinách v 3 až 4-ro ných intervaloch. Na suchých stanovištiach sa môže interval pred ži na 5 – 6 rokov.
Vo fáze nárastov sa zasahuje predovšetkým do hornej vrstvy. V období mladín pokra ujútieto zásahy, ale v hustých porastoch je potrebné preriedi i strednú vrstvu s oh adom na nut-nos spevnenia a zaistenia priameho rastu dubov.
Dub má rás v dokonalom zápoji, iže koruny stromov sa majú dotýka koncami vetiev. Stiesnený zápoj, pri ktorom dochádza k vzájomnému prenikaniu a deformácii korún je škod-livý, spôsobuje preštíhlenie kme ov a neprimerané skrátenie d žky koruny, ktorá sa má v du-bovej mladine pod a LEIBUNDGUTA (1945) pohybova medzi polovicou až tretinou výšky kmien-ka. Uvo nený zápoj už spôsobuje košatenie korún. Toto je rámec pre vo bu sily zásahu. PE ÁZ
(1991) odporú a pri prvých zásahoch silu 2 – 10 %, pri alších 4 – 7 %.
V nárastoch a na za iatku fázy mladín prevažuje jednozna ne negatívny výber v horných výškových triedach, pri ktorom sa odstra ujú najmä tvarovo a druhovo nevhodné predrastavé stromy. Potreba uplatnenia pozitívneho výberu sa zvyšuje so vzrastajúcou vyspelos ou poras-tu.
Pod a KORPE A (1971) pre istky v dubovej mladine, a to minimálne dva úrov ové negatív-ne zásahy, znižujú tvorbu spiacich pú ikov, zmenšujú nebezpe enstvo neskoršieho „zavlkate-nia“ a umož ujú vä šiu mieru pomoci cie ovým stromom pri prebierkach.
4.3.1.1.3. Pre istky agátových mladín
Pre istky v agátových mladinách majú rôzny charakter v závislosti od toho, i porast vzni-kol prirodzenou obnovou po zrúbaní materského porastu, alebo bol založený ako intenzívna kultúra, i porast pre energetické využitie biomasy.
Najbežnejší prípad obnovy agátových porastov je obnova pomocou výmladkov. Po zrúbaní materského porastu vyrastie v prvom roku 18 až 25 tisíc p ových a kore ových výmladkov.
62
V prípade, že zmladenie nie je dostato ne husté, praktizujú napr. v Ma arsku zrezanie zmlade-ného porastu hne v prvom roku a v nasledujúcom sa už zvy ajne dosiahne požadovaná husto-ta (RÉDEI 2006, ústna informácia). V dostato ne hustých nárastoch je potrebné už v priebehu prvého vegeta ného obdobia odstráni p ové výmladky, a to najmä z dôvodu, že sú ve mi skoro napádané hubami spôsobujúcimi ich hnilobu a následne sú poškodzované snehom a vetrom. Skúsenosti ukazujú, že v období do konca júla možno odstra ova p ové výmladky ošlapáva-ním, neskôr mechanicky. Odporú a sa odstra ova aj „hokejkové“ výmladky vyrastajúce v 20–50 cm vzdialenosti od p ov. Tieto vyrastajú zo silných kore ov, ktoré asom podliehajú hnilobe a táto sa prenáša i na výmladky. V druhom roku sa opakuje odstra ovanie p ových výmladkov a sú asne sa likvidujú tvarovo nevhodné kore ové výmladky, pri om sa po et stromov znižuje na 10 až 15 tisíc ks.ha-1. Podobný zásah sa vykoná vo štvrtom roku s tým, že po et stromov sa zníži na 4,5 až 5 tisíc ks.ha-1 (pri štvorcovom spone priemerný rozstup 1,41 – 1,49 m).
V listnatých porastoch má prvá pre istka charakter negatívneho výberu najmä v hornej vrstve, odstra ujú sa tvarovo nevhodné, najmä vidlicovité, poškodené a usýchajúce stromy. Pod a prvých skúseností v agátových porastoch je potrebný aj takýto zásah, dominantne však už treba uplat ova pozitívny výber v prospech najkvalitnejších stromov viac-menej rovno-merne rozmiestnených po ploche porastu. Je ve mi dôležité, aby istý po et kvalitných jedincov mal zabezpe ený dostato ný rastový priestor minimálne do ukon enia rastovej fázy žr oviny.Pod a HRIV ÁKA (1982) neskôr už nemožno koruny agátov formova výchovou. Minimálny po et pozitívnym výberom uvo ovaných jedincov sa má teda rovna minimálne žiaducemu po tu stromov v rubnom veku, ktoré potom nazývame cie ovými stromami (CS). Po et CS je odvodený z priemernej šírky koruny cie ového stromu v rubnom veku a je závislý od bonity porastu. Tak v porastoch s absolútnou výškovou bonitou 28 až 30 je to 400 ks.ha-1, iže prie-merná vzdialenos CS je 5,4 m pri trojuholníkovom spone (5 m pri štvorcovom), pri bonite 26 – 27 ide o 550 ks.ha-1, vzdialenos 4,6 (4,3) m, pri bonite 23 – 25 je to 700 ks.ha-1, vzdialenos4,1 (3,8) m, pri bonite 19 – 22 ide o 1 000 ks.ha-1, vzdialenos 3,4 (3,2) m a pri bonite 15 – 18 je to 1 500 ks.ha-1, vzdialenos 2,8 (2,6) m. Vzh adom na zna nú tvarovú nestálos agáta až do štádia žr ovín, odporú a sa zvýši po et uvo ovaných jedincov až na dvojnásobok cie ovéhopo tu, ím sa vzdialenos , resp. rozstup medzi uvo ovanými jedincami automaticky zníži na polovicu. V tomto prípade ich nazývame nádejnými stromami (NS), ich po et sa postupne pri prebierkach redukuje a ke sa ich po et rovná po tu stromov v rubnom veku, stávajú sa cie o-vými stromami. NS je vhodné pri prvej pre istke vyvetvi do výšky 3 m, ím sa dosiahne aj ich fi xácia do budúcnosti.
Pri alších zásahoch sa prvoradá pozornos venuje už vytypovaným NS, resp. CS. V prípa-de potreby sa tieto podporujú realizáciou pozitívneho výberu v ich prospech. Pod podporou sa rozumie odstra ovanie jedincov, ktoré obmedzujú v raste, alebo v ase do najbližšieho zásahu budú obmedzova vytypované NS, resp. CS. V prípade, že sa v raste navzájom obmedzujú dva NS, jeden z nich je potrebné odstráni , pri om o ponechaní, resp. odstránení sa rozhoduje na základe posúdenia troch kritérií, a to dimenzionálneho, kvalitatívneho a rozstupového. Pozi-tívny výber je doplnený negatívnym výberom, v rámci ktorého sa odstra ujú výrazne nekvalit-né a poškodené jedince najmä z úrovne porastu, ale pod a potreby sa prerie uje i podúroveporastu.
V porastoch ur ených na energetické využitie sa výchovné zásahy spravidla nevykonávajú. Výnimkou môžu by prípady, ke niektoré jedince sú napadnuté nejakým škodcom a aby sa zabránilo jeho rozšíreniu, realizuje sa zdravotný výber.
63
V porastoch založených v pravidelných sponoch z geneticky homogénneho materiálu, iuž zo semena alebo z kore ových, i zelených odrezkov, sa osved ili schematicko-selektívne pre istky, kde spravidla prevláda schematický druh výberu. Doba vykonania zásahu, resp. vek, v ktorom je potrebné zásah vykona a tiež sila zásahu sú závislé od stanovištných podmienok vyjadrených bonitou porastu, pri om redukcia po tu stromov prebieha tak, ako je to uvedené v Metodickom postupe MP SR . 1573/50/2003-700 zo d a 26.2.2003 na vykonávanie obnovy a výchovy lesných porastov Agáta bieleho. Prvú pre istku v agátinách treba vykona vtedy, keje porast zapojený a za ína sa výšková diferenciácia stromov.
alší zásah sa vykoná v porastoch s absolútnou výškovou bonitou 26 – 30 v 5. – 6. roku a po et sa zredukuje na asi 2,5 tisíc ks.ha-1. V porastoch s bonitou 19 – 25 sa zasahuje v 7. – 8. roku a po et sa redukuje na 2,7 – 3 tisíc ks.ha-1. V porastoch s bonitou 6 – 18 sa zasahuje v 9. – 10. roku a po et sa redukuje na 3 – 3,5 tisíc ks.ha-1.
alšia pre istka sa vykoná v porastoch s bonitou 26 – 30 v 9. – 10. roku a po et jedincov sa zredukuje na 1,4 – 1,7 tisíc ks.ha-1. V porastoch s bonitou 19 – 25 sa zasahuje v 12. – 13. roku a po et stromov sa redukuje na 1,8 – 2 tisíc . ha-1. V porastoch s bonitou 6 – 18 sa zasahuje v 15. roku a po et sa redukuje na 2 tisíc ks.ha-1.
V prípade intenzívnych porastov š achteného agáta, ktoré sa zakladajú v spone 3,0 × 1,5 m na najlepších bonitách, sa odporú a jedna schematická pre istka vo veku 6 – 8 rokov so silou 50 % z po tu kme ov.
V prípade, že kvalita porastu je taká nízka, že v om nie je možné vyzna i pri prvej, resp. druhej pre istke dostato ný po et cie ových stromov, nemá výchova porastu zameraná na do-siahnutie kvalitných sortimentov opodstatnenie a odporú ame jeho zaradenie medzi „energe-tické porasty“.
4.3.1.1.4. Pre istky v jelšinách
Optimálne stanovištia jelšín v oblasti mäkkého lužného lesa sa nevyskytujú v bezprostred-nej blízkosti vodných tokov, kde majú vä šiu kompeti nú silu v by (zo stromovitých najmä v ba biela a krehká), ale oby ajne nadväzujú v ur itej vzdialenosti na v bové porasty. V týchto lokalitách vznikajú barinato-slatinné jelšiny a to v ur itom stupni zarastania m tvych ramien riek, jazier, zanášaním korýt potokov a meandrov. Brehové porasty tvorí jelša lepkavá na už-ších poto ných alúviách a prameniskách do nadmorskej výšky asi 700 m. Jelša sivá rastie najmä pozd ž horských bystrín, na horských prameniskách, s prúdiacou okysli enou vodou prevažne v nadmorských výškach 600 až 1 000 m n. m., ale do brehových porastov zasahuje aj v nižších polohách, až do 300 m n. m. Z hospodárskeho h adiska je cenená viac jelša lepkavá a to pre jej pomerne rýchly rast asi do 60. roku života, ale i cennú drevnú hmotu. Výchovné zásahy majú opodstatnenie najmä v porastoch tejto dreviny.
Pri pre istkách v mladinách sa uplat uje predovšetkým negatívny výber, v rámci ktorého sa odstra ujú netvárne predrastavé jedince a vytvára sa priestor kvalitnejším stromom. Aby pre istka mohla by ú inná, musí sa vykona ve mi zav asu. Jelša v druhom roku už dosahuje oby ajne výšku 1 – 1,5 m. Sila zásahu je 3 – 7 %, interval 3 roky.
64
4.3.1.2. Zásady výchovy ž dkovín, žr ovín a kme ovín – prebierky v listnatých porastoch
4.3.1.2.1. Prebierky v dubových porastoch
U nás sa výskumu prebierok v dubinách doposia najviac venoval prof. Korpe . Predo-všetkým z jeho prác vychádza alej popísaný postup pri vykonávaní prebierok v dubinách.
V dubových porastoch sú prebierky zamerané na kvalitu produkcie, množstvo a bezpe -nos nie sú až tak dôležité, hoci najmä prvé prebierky nemôžu zanedbáva aspekt bezpe nosti,lebo dubiny do veku asi 40 rokov sú ohrozované snehom. Prebierkami sa teda sleduje dopes-tovanie o najvä šieho množstva vysokokvalitných a silných sortimentov. Na dosiahnutie tohto cie a sa najviac osved ili úrov ové prebierky, najmä metóda cie ových, resp. budúcich rubných stromov. V prospech týchto hovorí hlavne rýchly presun produkcie na najkvalitnejšie porastové zložky, rýchle stúpajúci podiel objemu zvolených CS na objemovej produkcii poras-tu a najmenšie „zavlkatenie“ úrov ových dubov ako dôsledok zachovania vitality a ú innostipodrastu.
Pri takýchto prebierkach je ve mi dôležitá „miera pomoci“ cie ovým stromom. Pri vše-obecne akceptovanej prípustnej sile asi 15 % je možné menšou intenzitou ú inne pomáhavä šiemu po tu cie ových stromov, alebo intenzívnejšie menšiemu po tu. S oh adom na mož-nos pred ženia intervalu medzi prebierkami je vhodnejšia vä šia „miera pomoci“. Avšak túto vysokú mieru pomoci, pri ktorej sa v prospech jedného cie ového stromu odstra ujú dva až tri úrov ové stromy si môžeme dovoli len za predpokladu, že prebierku vykonáme na za iatkufázy ž dkoviny a v poraste je ú inný podružný porast. Iná hrozí akútne nebezpe enstvo zavl-katenia uvo nených stromov.
Na za iatku ž dkoviny je vhodné pozitívnym výberom uvo ni asi 200 budúcich cie ovýchstromov (nádejných stromov). V prospech jedného nádejného stromu sa pri sile zásahu asi15 % odstra ujú 2 – 3 úrov ové stromy pri intervale asi 5 rokov. Po et nádejných stromov sa pri alších prebierkach postupne redukuje tak, že na konci 5. vekového stup a ich neostane viac ako 150 ks. Redukciu vykonávame na základe prehodnocovania kvality, vylu ujeme jedin-ce, pri ktorých sa prejavili závažnejšie tvarové chyby a poškodené jedince.
Po tomto veku sa sila zásahov pohybuje okolo 12 – 13 % a interval sa predlžuje na asi 8 – 10 rokov.
Pod a možnosti by rozstup uvo ovaných stromov mal by pravidelný, ale vzh adom na nepravidelnos štruktúry a rozmiestnenie kvalitných dubov po ploche sa v praxi ani v rovno-rodých dubových žr ovinách nedá požadova pravidelný rozstup. Už na za iatku ž dkoviny je treba ís dôsledne za kvalitou a upusti od strohej pravidelnosti, ktorá potenciálne vedie k vo bemenej kvalitných dubov. Minimálny rozstup cie ových stromov je 0,5-násobok priemerného teoretického rozstupu.
Dosiahnutie dostato ne ve kých korún budúcich cie ových stromov hne na za iatku ras-tovej fázy žr oviny ešte pri životnosti a ú innosti vlastného dubového podružného podrastu zmenšuje nebezpe enstvo „zavlkatenia“ aj v prípade oneskoreného vytvorenia nového podruž-ného porastu z pomocných krycích a zápojových drevín.
65
Kombináciu pozitívneho výberu v prospech cie ových stromov s negatívnym výberom, v rámci ktorého sa odstra ujú výrazne nekvalitné úrov ové duby, prípadne hraby možno od-poru i v porastoch, kde je za iatkom ž dkoviny na ploche 1 ha menej ako 100 dubov s charak-terom nádejných stromov (ale viac ako 50), a kde nie je možné vy erpa prípustnú silu zásahu (asi 15 %) únosnou mierou pomoci.
V prevádzke sa pri výchove dubových porastov oby ajne nevenuje pozornos stavu podruž-ného porastu. V prípadoch, ke podružný porast tvorí len dub je oby ajne hodne jedincov ohnutých snehom, ktoré treba vzh adom na nebezpe enstvo odierania kvalitných kme ovsystematicky odstra ova . V hrabovom podružnom poraste je potrebné negatívnym výberom odstra ova rozrastky, ktoré nedostato ne plnia výchovnú funkciu a bránia okolitým podúrov-
ovým zložkám lepšie plni túto funkciu.
4.3.1.2.2. Prebierky v bukových porastoch
V bukových porastoch sú prebierky zamerané na kvalitu a množstvo produkcie, bezpe -nos nie je až tak dôležitá, hoci najmä prvé prebierky nemôžu zanedbáva aspekt bezpe nosti,lebo bu iny do veku asi 30 rokov sú ohrozované snehom. Prebierkami sa teda sleduje dopesto-vanie o najvä šieho množstva vysokokvalitných sortimentov.
Dlhoro ným výskumom sa dokázalo, že pre bukové porasty v prírodných podmienkach Slovenska sú najvhodnejšie úrov ové prebierky s pozitívnym výberom. Ako osobitne vhodná pre nezmiešané bukové porasty Slovenska sa ukázala úrov ová vo ná prebierka (L.ŠTEFAN ÍK
1984).
Hlavným cie om tejto metódy je pestovanie stromov výberovej kvality (SVK), t. z. nádejných a cie ových stromov, pri om dbá aj o porastovú výpl v úrovni i podúrovni porastu. Zámerom je cie avedomým postupom vypestova z nádejných stromov modelom stanovený po et cie o-vých stromov v rubnom veku porastu (tab. 17).
Koncepcia úrov ovej vo nej prebierky
So zrete om na prírodné a výrobno-hospodárske podmienky, štruktúru porastu a cie-le hospodárenia vo ne spája pä spôsobov výberu. Z nich prvoradým a základným výberom je pozitívny úrov ový zásah, ktorý sa robí v prospech nádejných, resp. cie ových stromov. V ak-tuálnych prípadoch po om nasledujú ostatné štyri zásahy – pozitívny v podúrovni, negatív-ny, zdravotný a zrelostný, ktoré sú zamerané na pestovanie porastovej výplne. Pozitívny vý-ber podúrov ový sa pohybuje len v podúrovni porastu, ostatné spôsoby výberu v úrovni alebo v podúrovni, teda v celom porastovom profi le.
Predmetom pestovnej starostlivosti v porastovej výplni je podúrove porastu a súbory stromov zdravotne, druhove a akos ou nežiaduce. Mnohé z týchto jedincov sa vy ažia už v rám-ci pozitívneho úrov ového výberu.
1.
2.
66
Tabu ka 17: Charakteristiky cie ových stromov v nezmiešanej bu ine ako varianty produk ného cie a (L. Štefan ík 1984) Vek: 110–130 rokov; Buk 100%; Absolútna výšková bonita 26–38 pod a Halaja
Variant Stanovište
Cie ové stromy
Po et Nks.ha-1
Priemerné Objem hrubiny
rozstupm
hrúbkad
1,3
cm
spolu Dýh. výrezy
+ ++ m3.ha-1 % m3.ha-1 %
1 kyslé 203198–217
186173–200
7,3 38 366 73 220 44
27,6 40 376 75 225 45
3
4
5
živné 168156–180
152142–165
130121–140
8,0
8,4
9,1
43
45
50
397
401
425
79
80
85
238
241
255
48
48
51
+ – štvorcové rozmiestnenie, ++ – trojuholníkové rozmiestnenie
Cie om pestovania porastovej výplne je ú innejšie zabezpe ova :
výchovnú a ochrannú funkciu podúrovne porastu, a to v rámci pozitívneho podúrov ovéhozásahu;
zvýši hromadnú priemernú kvalitu porastu ako celku, pritom do ur itej miery aj zabezpe-i prípadných náhradníkov za stromy výberovej kvality, a to v rámci negatívneho výberu;
ak je v poraste prechodná primiešanina, odstránime ju relatívne zrelostným výberom;
zdravotne chybné jedince sú predmetom zdravotného výberu;
Pozitívny úrov ový zásah sa pod a potreby pohybuje v celom výškovom profi le poras-tu. Pri každej prebierke pripadne najvä šia vý až na stromy v úrovni porastu. Ich odstránením sa nevyhnutne uvo uje bo ný priestor korún SVK.
Prakticky pri každom prebierkovom zásahu je potrebné v rámci pozitívneho úrov ovéhozásahu odstráni aj medziúrov ové (vrastavé) stromy. Tým sa upravuje priestor dolnej astikoruny nádejných, i cie ových stromov. V malej miere, predovšetkým pri prvých prebierko-vých zásahoch, sú predmetom vý aže aj podúrov ové stromy, ktoré zvy ajne oš ahávajú kmene pestovaných stromov.
Biologická racionalizácia prebierok má zabezpe i optimálne priestorové rozmiestne-nie SVK v priebehu vývoja porastu. Na tento ú el je ur ená metóda nádejných stromov a metó-da cie ových stromov. Dôsledná aplikácia týchto metód uvažuje s viac alebo menej pravidelným rozmiest ovaním SVK.
Princíp metódy nádejných stromov spo íva v podpore ur itého po tu nádejných stromov (asi dvojnásobku cie ových stromov) za také obdobie, kým sa z nádejných stromov nestanú cie ové stromy. Dôsledná aplikácia tejto metódy ráta s viac alebo menej pravidelným rozmiest-nením SVK po ploche porastu. Ich minimálny rozstup je 0,75-násobok priemerného teoretic-kého rozstupu.
5. Náro nejšia, ale pre dosiahnutie produk ného a drevinového cie a istejšia je metóda ná-dejných stromov, kým jednoduchšia, ale riskantnejšia sa ukazuje metóda cie ových stromov.
•
•
•
•
3.
4.
67
Praktické uplatnenie týchto dvoch racionaliza ných metód sa má robi diferencovane so zrete-om na štruktúru porastu, prírodné a výrobno-hospodárske podmienky.
Sila prebierok sa postupne znižuje. Vo vychovávaných porastoch je pri prvej prebierke oko-lo 17 – 18 % a každá alšia je pri 5-ro nom intervale asi o 1 % slabšia. V porastoch so zanedba-nou výchovou mladín a ž dkovín sila prvej prebierky môže dosiahnu až hodnotu okolo 29 % a silnejšia je aj druhá prebierka (okolo 22 %).
4.3.1.2.3. Prebierky v agátových porastoch
Pri rozhodovaní akú výchovnú metódu uplatni , prípadne i vôbec pristúpi k výchovné-mu zásahu v rovnorodom agátovom poraste je potrebné v prvom rade zhodnoti jeho pôvod (zo semena, kore ové výmladky, prevažne p ové výmladky) a kvalitu, najmä kvalitu kme ovstromov z úrovne porastu (stromová trieda 1. a 2.). Z takéhoto zhodnotenia možno stanovicie ovú produkciu, resp. možnosti zúžitkovania cie ovej produkcie a nadväzne aj potrebu vý-chovy a tiež výchovnú metódu. Tu treba pripomenú v praxi asto podce ovaný poznatok, že agát dobre rastie len na vhodných, pod a CIFRU a kol. (1988) erstvých stanovištiach. Porasty na menej vhodných stanovištiach (napr. HSLT 113) a porasty ve mi nekvalitné (výmladkové porasty prevažne z p ovej výmladnosti, nevychovávané porasty), pri ktorých nie je predpoklad dopestovania dostato ného po tu kvalitných jedincov ani prostredníctvom alšej výchovnej starostlivosti, je jednozna ne vhodné zaradi medzi „energetické porasty“, v ktorých sa výcho-va nevykonáva. V porastoch na vhodných stanovištiach (HSLT 108, 111, 124, 208, 109, 202, 211), v ktorých sa nezanedbala starostlivos o nárasty a mladiny, je vhodné zamera výchovu na zlepšenie kvality najmä vytypovaných jedincov.
Prebierky v agátových žr ovinách nadväzujú na výchovu mladín až ž dkovín pre istkami.as zásahov, po et, aj sila sú závislé na bonite porastov, v prípade aplikácie metódy nádejných,
resp. cie ových stromov na miere pomoci týmto vytypovaným jedincom. V tomto smere však zatia nevieme da jednozna nú odpove , aká miera pomoci je v tom-ktorom vývojovom štádiu porastu optimálna, pretože doposia sa nevykonával takýto výskum. Zatia možno len odporu-
i takú mieru pomoci, pri ktorej sa odstránia tie jedince, ktoré negatívne ovplyv ujú, alebo do asu najbližšieho výchovného zásahu môžu negatívne ovplyv ova vytypované NS, resp. CS.
Druh prebierky je vhodné voli aj pod a štruktúry a cie ovej produkcie porastu.
V porastoch ur ených na energetické využitie sa výchovné zásahy spravidla nevykonáva-jú.
V prípade intenzívnych porastov š achteného agáta, na schematickú pre istku vo veku 6 – 8 rokov so silou 50 % z po tu kme ov nadväzuje jedna schematicko-selektívna prebierka so silou 60 % z po tu kme ov.
V porastoch založených v pravidelných sponoch sa osved ili schematicko-selektívne pre-bierky, kde spravidla dominuje schematický druh výberu.
Prvá prebierka sa vykoná v porastoch s absolútnou výškovou bonitou 28 – 30 v 12. roku a po et stromov sa zredukuje na 900 ks.ha-1. Druhá nasleduje vo veku porastu 18 rokov a po etjedincov sa redukuje na 600 ks.ha-1 a posledná v 23. roku s redukciou na 400 ks.ha-1. Rubná ažba sa realizuje vo veku 40 rokov.
V porastoch s bonitou 26 – 27 sa prvá prebierka vykoná v 15. roku a po et stromov sa zre-dukuje na 900 ks.ha-1. Druhá a už posledná nasleduje vo veku porastu 22 rokov s redukciou na 550 ks.ha-1. Tento po et sa ponecháva až do rubnej ažby vo veku 35 – 40 rokov.
68
Podobný program prebierok sa osved il aj v porastoch s absolútnou výškovou bonitou23 – 25. Tu sa prvá prebierka vykoná v 17. roku a po et stromov sa zredukuje na1 100 ks.ha-1. Druhá a tiež už posledná prebierka nasleduje vo veku porastu 22 rokov s reduk-ciou na 700 ks.ha-1. Tento po et sa ponecháva až do rubnej ažby vo veku 30 rokov.
V porastoch s bonitou 19 – 22 sa vykoná iba jedna prebierka v 19. roku a po et stromov sa zredukuje na 1 000 ks.ha-1. Tento po et sa ponecháva až do rubnej ažby vo veku 30 rokov.
V porastoch nižších absolútnych výškových bonít sa prebierky nevykonávajú.
V porastoch z prirodzenej obnovy, v ktorých je možné pod a vyššie uvedených kritérií vy-zna i dostato ný po et NS, resp. CS, sa odporú ajú prebierky zamerané na podporu NS, resp. CS pozitívnym výberom, ktorý je doplnený negatívnym výberom v zmysle rovnakých zásad ako pri realizácii pre istiek. Odporú a sa vyvetvovanie CS do výšky 6 – 7 m.
4.3.1.2.4. Prebierky v jelšinách
V rovnorodých porastoch jelše sivej sa prebierky oby ajne nevykonávajú. V zmiešaných porastoch tvorí významnú meliora nú drevinu a pri prebierkach je potrebné jej zabezpe i ako slnnej drevine dostatok svetla. V porastoch jelše lepkavej sa pri prebierkach uplat uje hlavne kladný výber v prospech asi 400 vytypovaných kvalitných jedincov z úrovne porastu a to uvo -
ovaním jej korún po celom obvode.
4.3.2. Zásady výchovy ihli natých porastov
4.3.2.1. Pre istky mladín ihli natých porastov
V rastovej fáze mladiny prebiehajú najvýraznejšie a produk ne i funk ne najdôležitejšie zmeny v živote porastu. V tejto fáze sa rozhoduje o drevinovom zložení, kvalite a stabilite po-rastov. Pre istkové zásahy sú o to ú innejšie, menej prácne, jednoduchšie a hospodárnejšie,
ím skorej sa uskuto ujú a ím viac sa pri nich rešpektujú vývojové a rastové, oby ajne záko-nite prebiehajúce procesy (KORPE 1985).
Po prvej pre istke v ihli natých porastoch má d žka koruny stromov hornej vrstvy dosaho-va 80 % a viac z výšky stromov. Táto požiadavka len zvýraz uje všeobecne uznávanú zásadu zasahova v as. V prípade nedodržania tejto zásady sú stromky po vykonaní zásahu vystavené vä šiemu fyziologickému stresu, o môže zvýši ich dispozíciu na poškodenie najmä biotický-mi škodlivými inite mi.
V porastoch z umelej obnovy je potrebné prvou pre istkou zníži po et jedincov na 1 ha pri smreku minimálne na 2 500 ks, pri smrekovci na 1 700 ks, pri jedli na 4 000 ks s tým, že z hornej vrstvy budú odstránené všetky zdravotne a tvarovo nevhodné jedince.
Jed a, smrekovec a horské ekotypy borovice lesnej sa zara ujú k drevinám rastového typu smreka, o z poh adu výchovy porastov znamená, že ani pri vä šom rastovom priestore prevaž-ne podstatne nezhoršujú kvalitu kme a a preto v nich možno pripusti silnejšie zásahy, resp. možno pri ich výchove uplat ova podobné zásady ako pri výchove smreka. Predsa však každá z týchto drevín má charakteristické vlastnosti a ekologické požiadavky, ktoré treba rešpektovapri výchovných zásahoch.
69
4.3.2.1.1. Pre istky smrekových mladín
Smrek sa považuje za zvláš vhodnú drevinu pre silné zásahy vo fáze mladín, pri om mož-no pri zásahoch využíva i schematický výber. Schematické zásahy nie sú vhodné v porastoch preriedených, starších, výškovo a hrúbkovo diferencovaných a v porastoch s vyšším podielom zdravotne nevhodných stromov. Aplikácia len výhradne schematického zásahu nie je vhodná, ani v hustých (viac ako 7 tis. ks.ha-1), nediferencovaných a nepoškodených porastoch. Tu sa odporú a kombinova schematický výber každého 3.– 4. radu so selektívnym zásahom na ostá-vajúcej ploche. V smrekových porastoch z prirodzenej obnovy je vhodné použi schematický líniový (pásový) zásah výrubom asi 2 m širokých liniek v rozstupe 4–5 m a v ostávajúcich pru-hoch vykona selektívny zásah, pri om sila selektívneho zásahu by nemala by menšia ako 50 % (z po tu stromov), alebo asi 1 m širokých pásov v rozstupe 0,5–1 m. V prirodzene vzniknutých porastoch s nepravidelným sponom s po tom jedincov menej ako 7 tis. na 1 ha sa neodporú auplatnenie schematického ani kombinovaného zásahu.
Doba prvého zásahu závisí od hustoty mladiny. Zásah je potrebný v ase, ke za ínajú od-umiera spodné prasleny jedincov hornej vrstvy. V niektorých prípadoch je žiaduce pre istkovézásahy realizova už v rastovej fáze nárastu. Naj astejšie ide o prípady, ke nárast vznikol bo -ným nasemenením ved a materského porastu na kyslom stanovišti, je viac-menej rovnoveký a má neprimerane vysokú hustotu. V oblastiach s vysokými zrážkami v zimnom období vznik-nú potom takéto prehustené nárasty.
V smrekových porastoch z prirodzenej a kombinovanej obnovy je v rámci prvej pre istkypredovšetkým potrebné uvo ni po celom obvode koruny 1 500 – 2 000 ks jedincov z hornej vrstvy na ploche 1 ha a odstráni zdravotne a tvarovo nevhodné jedince najmä z hornej vrstvy. KORPE (1985) odporú a pritom použi metódu tzv. líniového zásahu, pri ktorom sa úplne vy-rúbu 1,5 – 2,5 m široké linky tak, aby šírka ostávajúcich pruhov bola 2 – 5 m. V nich sa ešte vykoná selektívny zásah tak, aby intenzita (spolu výber schematický a selektívny) nebola men-šia ako 50 %. V porastoch s vä ším po tom ako 25 tisíc ks.ha-1 a výškou do 3 m môže intenzita dosiahnu až 90 %.
Všeobecne v rastovej fáze mladiny treba zníži po et jedincov na asi 2 tis. ks na 1 ha, ale za podmienky, že d žka koruny stromov je minimálne 50 % ich výšky. Celkove sa v smrekových mladinách odporú ajú silné zásahy, zvláš prvý zásah má by silný, najmä v oblastiach ohroze-ných abiotickými inite mi a na zamokrených pôdach. Pri ur ovaní sily zásahu treba vychádzaz východiskového po tu jedincov na jednotku plochy. Zápoj sa uvo uje tak, aby do budúceho zásahu došlo opä k zapojeniu mladiny.
Zásahom treba odstráni predovšetkým rastovo zaostávajúce jedince dolnej a strednej vrstvy. Budúci porast vytvára prevažne zo stromov hornej vrstvy. Odstra ova i zdravotne a tvarovo nevhodné stromy hornej vrstvy.
Pestovný interval je spravidla 5 rokov, v horských polohách až 15 rokov. Kratší interval sa používa v nižších polohách neohrozených snehom, v porastoch na dobrých bonitách s dobrou štruktúrou s predpokladom tvorby najkvalitnejších sortimentov.
Cie om výchovného programu v smrekových mladinách je vypestova asi 600 jedincov na1 ha s predpokladmi, že z nich možno dopestova stromy s vlastnos ami cie ových stromov.
Ak porasty podstatne prekro ia optimálnu výšku pre prvý zásah, získavajú vlastnosti pes-tovne zanedbaných porastov, ktoré je už ažko stabilizova výchovou. V týchto je potrebné v prvom rade selektívnymi zásahmi podpori kvalitné úrov ové a nadúrov ové jedince, s dobre
70
vyvinutou korunou, resp. ich bioskupiny a až následne potom odstra ova v raste zaostávajúce labilné jedince.
Osobitný problém tvorí výchova porastov poškodených predovšetkým snehom. Charakter poškodenia asto súvisí s predchádzajúcou pestovnou starostlivos ou. Tak vo fáze nárastov alebo na po iatku fázy mladín vychovávané neprehustené mladiny prakticky nebývajú plošne poškodené a jednotlivé zlomy alebo poškodenie na ploche do ve kosti asi 1 áru pre vývoj porastu neznamená žiadnu škodu. V prípadoch, ke je reálna možnos nasemenenia, napr. zo susedné-ho staršieho porastu, môže ma poškodená plocha priemer asi 15–20 m. Pri úplnom rozvrátení mladiny na vä ších plochách je potrebné za a s jej rekonštrukciou s tým, že nepoškodené astiporastu, ale i jedince treba pod a možnosti zabudova do štruktúry rekonštruovaného porastu a v rámci rekonštrukcie upravi druhové zloženie a docieli nerovnovekos porastov.
V slabo prelámaných mladinách, ke polámané jedince sú viac-menej rovnomerne roz-miestnené po ploche porastu, sa zásah obmedzí na najnutnejší výber (kme ové zlomy, koru-nové zlomy bez predpokladu regenerácie, ohnuté stromy). Pri silnejšom prelámaní sa udržuje
as jedincov druhej vrstvy. V nepoškodených astiach sa zásahmi podporujú odolnejšie zložky porastu. Ak je však zni ených plôch o výmere okolo 1 áru viac, takže v porastoch sa nenachádza dostatok nepoškodených jedincov v rozstupe približne 4–6 m, treba porasty pred asne obno-vi .
Poškodené smrekové mladiny možno rozdeli do skupín pod a stup a poškodenia a pred-pokladov prirodzenej obnovy. Pod a stup a poškodenia sa môžu rozlišova porasty, resp. ich plošne významné asti na porasty:
v ktorých sa nachádzajú nepoškodené jedince najlepšie z hornej vrstvy v po te 300–400 ks.ha-1, s rozstupom asi 4–6 m. V takýchto porastoch navrhujeme tieto jedince podpo-ri pokia je to potrebné pozitívnym výberom a v prípade potreby individuálne chráni proti ohryzu zverou.
ktoré sú poškodené nato ko, že v nich nemožno vyh ada nepoškodené úrov ové jedince v po te a rozstupe ako v bode „a“. Tieto porasty budú ur ené na pred asnú obnovu s tým, že nepoškodené asti porastu, ale i jedince treba pod a možnosti zabudova do štruktúry rekonštruovaného porastu a v rámci rekonštrukcie upravi druhové zloženie a docieli ne-rovnovekos porastov.
4.3.2.1.2. Pre istky jed ových mladín
Pre jed u je charakteristické, že najmä v mladosti znesie i nedostatok svetla, neznáša prud-ké zmeny svetelných podmienok, vyhovuje jej vyššia relatívna vlhkos vzduchu, jej vitalita, sta-bilita a produk ná schopnos je závislá na dostato ne dlhej korune viac ako pri iných drevinách (KORPE , VINŠ 1965). Za škodlivú sa pre u považuje jednotvárna, výškovo vyrovnaná výstavba rovnovekého lesa (KORPE 1975). Charakteristická je pre jed u aj trvanlivos odumretých jed o-vých konárov, ktoré sú asto v podobe kýp ov obrastané drevom, ím sa znehodnocuje kvalita kme ov (JANOTA 1960). Jed a je typickou drevinou zmiešaného lesa, ktorá je vývojovo, rastovo a zdravotne viazaná na prirodzené sprievodné dreviny. Maloplošne zmiešaný les so stup ovi-tou výstavbou jej poskytuje optimálne možnosti uplatnenia (KORPE 1965).
Hlavnou úlohou výchovy jedle v mladinách je starostlivos o dopestovanie dostato néhopo tu jedincov s primerane ve kou a pravidelnou korunou. Bez systematickej výchovy sa aj pomerne rôznoveké mladiny jedle výškovo vyrovnajú a vytvárajú pomerne hustý vertikálny
a)
b)
71
zápoj, o zaprí i uje rýchle skracovanie korún a fyziologické oslabovanie jedle. S oh adom na skôr zdôraz ovanú citlivos jedle na prudké zmeny v intenzite svetla, je náprava takéhoto stavu komplikovaná, a to prostredníctvom slabých, a astých zásahov. Ove a jednoduchším a eko-nomicky vhodnejším riešením je predchádzanie takémuto stavu dodržaním zásady „v as“ pri prvej pre istke a alších výchovných zásahoch.
V rastovej fáze mladín by nemal podiel živej koruny pri jedincoch hornej vrstvy klesnú pod 2/3 ich výšky. Od tejto požiadavky je potrebné odvodi i dobu prvého zásahu, ktorý treba vyko-na v ase, ke pri jedincoch hornej vrstvy za nú odumiera spodné prasleny.
Sila zásahov je závislá najmä od hustoty mladiny a jej štruktúry. Zvy ajne sa pohybuje pri prvom zásahu od 3 do 10 %, pri alších opakovaných v asi 5-ro ných intervaloch od 4 do 7 %.
V rovnorodých jed ových skupinách alebo súvislejších jed ových mladinách je potrebné vý-chovu zamera na podporu asi 500 – 700 ks predrastavých jedli iek. V prípade, že mladina je výškovo vyrovnaná, resp. málo diferencovaná a je malý po et predrastavých jedlí, je potrebné tieto zámerne vytvára nepravidelným rozpojením zápoja. Pritom sa rastovo zaostalé jedince šetria ako nutná zložka porastového prostredia a potrebná rezerva.
Práve v mladine sa dá najú innejšie zabráni vytvoreniu výškovo vyrovnanej štruktúry s ty-pickým horizontálnym zápojom, ktorý je považovaný za hlavnú prí inu oslabovania vitality jedle.
V tomto smere sa za nesprávne považujú výchovné postupy, ktorých zámerom je dosiahnupravidelný rozstup rastovo viac-menej vyrovnaných jedincov bez výplne porastového priestoru nižšími životaschopnými jedincami.
V zmiešaných mladinách JD-BK, JD-SM, JD-SM-BK je potrebné zamedzi bo nému tlaku buka, ale hlavne smreka na hlú iky, i jedince jedle.
Popri podpore diferencovanej štruktúry, najmä výškovej a druhovej a vybraného po tupredrastavých jedlí sa zásah zameriava aj na odstra ovanie poškodených a netvárnych jedin-cov (KORPE 1975; POLANSKÝ a kol. 1956).
4.3.2.1.3. Pre istky smrekovcových mladín
S oh adom na výchovu je pre smrekovec najdôležitejšia jeho najvä šia náro nos na svetlo spomedzi našich ihli natých drevín, všestranne osvetlená koruna je základným predpokladom jeho úspešného rastu a vitality. Vyžaduje si svetlo a vzduch (TICHÝ 1949). Patrí medzi hospo-dárske dreviny, ktoré sú najmenej ohrozované prírodnými škodlivými inite mi (STOLINA 2001). Na viacerých plochách sme pozorovali poškodenie jedincov smrekovca, najmä v rastovej fáze ž dkovín, námrazou. Mladiny a ž dkoviny sú asto napádané voškami (Oligonychus ununguis).Systematickou výchovou možno obmedzi takéto poškodenia. Dopestovaním symetrických korún možno podstatne zníži škody námrazou a pri vychovávaných vitálnych jedincoch je vä ší predpoklad, že sa vyrovnajú aj s poškodením voškami.
Charakteristickou vlastnos ou smrekovca je jeho rýchly rast do veku približne 20 rokov a ve ká priepustnos jeho korún pre svetlo, takže s oh adom na ochranu pôdy nie je vhodné jeho pestovanie v rovnorodých porastoch (POLANSKÝ a kol. 1956).
Cie om pre istiek v smrekovcových rovnorodých porastoch, resp. skupinách je dosiahnu ,aby sme na ploche 1 ha dopestovali asi 1 700 – 2 000 ks jedincov s vo nými korunami. V prípade zmiešaných porastov je nutné zabezpe i , aby ho iné dreviny tienením neobmedzovali v raste.
72
Pod a POLANSKÉHO a kol. (1956) je dôležité, aby v štádiu mladosti mal výškový náskok aspo 2 – 3 m a tento si udržiaval až do štádia dospievania (okolo 40 – 50 rokov). Pri zásahoch sa od-stra ujú netvárne a poškodené jedince z hornej vrstvy a v raste zaostávajúce jedince. V prípade rastovo rovnocenných vzájomne si konkurujúcich jedincov odstra ujeme z nich tie menej kva-litné. Primiešané hospodárske dreviny možno do asne ponecha v hustejšom zápoji, aby sme smrekovcu umožnili získa vä ší výškový náskok.
Doba prvého zásahu, jeho sila i opakovanie úzko súvisí s po tom jedincov na jednotku plo-chy. Smrekovcovú mladinu je potrebné udržiava vo vo nom zápoji, pri ktorom sa koruny kon-cami vetiev nedotýkajú a vzájomne sa neovplyv ujú, do asne je prípustný i prerušený zápoj, pri ktorom pomiestne môže v korunovej klenbe chýba jeden, maximálne dva stromy s priemernou ve kos ou koruny.
4.3.2.1.4. Pre istky borovicových mladín
Skôr ako lesný hospodár za ne s výchovou borovicovej mladiny, musí spo ahlivo zisti , iide o ekotyp horskej borovice, ktorá znesie aj silnejšie uvo nenie bez toho, aby reagovala silným rozrastaním korún, alebo ide o ekotyp nížinnej, resp. pahorkatinnej borovice so sklonom vy-tvára po uvo není široké koruny s charakterom rozrastlíkov. V pahorkatinách i horských polo-hách sa vyskytujú aj ekotypy borovicových porastov, typické pre nížinné polohy.
V porastoch s ekotypom horskej borovice je vhodné uplatni zásady výchovy charakteris-tické pre drevinu smrek. Aj pri tomto ekotype v prípade zmiešaných porastov (SM–BO, SM – JD – BO) je potrebné vo fáze mladiny zamedzi výškovému predstihu borovice tak, aby táto nepredrastala jedince sprievodných drevín o viac ako 2 prasleny.
Úplne iný prístup si vyžadujú mladiny s ekotypom nížinnej borovice. Tu sa pre istkou ne-smie rozvo ni zápoj a základným princípom sa stáva negatívny výber a výhradne úrov ový zá-sah, pri ktorom sa odstra ujú nekvalitné predrastky a rozrastky utlá ajúce kvalitnejšie susedné jedince, alej choré jedince a jedince s deformovaným kme om. Rozrastok pri borovici sa vy-zna uje najprv ostrým uhlom nasadenia vetiev, hrubými a dlhými vetvami a rýchlym rastom. Do spodnej vrstvy sa odporú a zasahova vo fáze mladiny len na chudobnejších a suchých sta-novištiach za ú elom lepšieho hospodárenia s vodou a urýchlenia hrúbkového prírastku (KOR-PE 1986). Najmä na bohatších stanovištiach (skupiny lesných typov CQ, Q, BQ, FQ, QF at .)odporú a POLANSKÝ a kol. (1956) odstra ova najkošatejšie rozrastky po ich iasto nom vyvet-vení, ktoré umožní susedným kvalitným boroviciam zotavi sa z útlaku v priebehu 3 – 5 rokov bez toho, aby sa samé príliš rozrástli. Podobný cie možno dosiahnu aj komolením rozrastkov. Uskuto uje sa v 2 – 3 m vysokých mladinách tak, aby pod miestom zrezania zostal minimálne jeden praslen so všetkými živými vetvami. Najvyšší ponechaný praslen sa má nachádza pod najvyšším praslenom najbližšieho nádejného úrov ového jedinca (KORPE 1986).
Doba prvého zásahu je najneskôr na za iatku rastovej fázy mladiny, do výšky porastu 2 m. Za ú elom kvality a množstva produkcie má by zápoj udržiavaný na hranici dokonalého zápo-ja. Sila prvej pre istky sa zvy ajne pohybuje medzi 7 – 10 %. Pri eventuálnom druhom zásahu klesá asi o 2 %. Pri správnom zneškodnení predrastkov a rozrastkov hne na za iatku mladiny v spojení so zdravotným výberom je možné interval medzi zásahmi pred ži až na 10 rokov, takže posta uje jeden zásah v rastovej fáze mladiny (WAGENKNECHT 1968 ex KORPE 1986).
73
4.3.2.2. Zásady výchovy ž dkovín, žr ovín a kme ovín – prebierky v ihli natých porastoch
Popri systematickom vykonávaní pre istiek má najmä v asnos prvých prebierok prioritné postavenie tak z h adiska zvyšovania odolnosti lesných porastov proti nepriaznivým škodlivým
inite om ako aj z h adiska zvyšovania kvality produkcie.
4.3.2.2.1. Prebierky v smrekových porastoch
Pri prvých prebierkových zásahoch sa odporú ajú ešte silné zásahy najmä s oh adom na zvýšenie odolnosti porastov vo i pôsobeniu škodlivých abiotických inite ov a imisií. Zásah je zameraný predovšetkým na pestovanie dlhých, pravidelných korún najmä SVK.
Na ploche 1 ha je potrebné uvo ni koruny asi 400 – 500 ks SVK a to minimálne z ¾ ob-vodu, alebo po celom obvode koruny. Primiešané kvalitné úrov ové jedince borovice a smre-kovca sa uvo ujú po celom obvode koruny. Primiešané listná e z ½ až ¾ obvodu koruny. Pri vybranom po te CS (asi 400 ks/ha) sa odporú a urýchli prirodzené istenie kme ov suchým vyvetvovaním najmä na produk nejších stanovištiach. V porastoch ohrozených obhryzom kôry treba vyvetvené stromy chráni (zra ovanie kôry, obväz, repelenty). V porastoch so za-nedbanou výchovou je nutné voli opatrnejší postup, ktorý bol popísaný v asti o všeobecných zásadách. V druhej polovici rubnej doby hlavný cie výchovy spo íva v presune objemového prírastku z menej hodnotných porastových zložiek na kvalitné zložky, pri om zakmenenie by nemalo klesnú pod hodnotu kritického zakmenenia (0,75–0,80). V tomto období sa už poras-ty postupne pripravujú na dobrú fruktifi káciu istého po tu stromov, ktoré by sa mali zú astnibudúcej obnovy. Pri týchto je potrebné vypestova ve ké, symetrické a dobre osvetlené koruny.
Silné zásahy pri prvých prebierkach sú osobitne žiaduce v porastoch ohrozených vetrom a v porastoch na zamokrených pôdach. Pod a HALAJA (1975), ktorý však hodnotil v zásade pod-úrov ové prebierky, sa decenálna prebierka v plne zapojených porastoch na najlepších boni-tách u nás (35 – 41) pri prvých prebierkach pohybuje okolo 65 m3.ha-1 a zvyšuje sa do veku porastov asi 55 rokov na hodnotu asi 85 m3.ha-1. Pri alších prebierkach sa znižuje sila zásahu. So znižujúcou sa bonitou sa znižuje aj výška decenálnej prebierky na asi 35 m3.ha-1 a jej hod-nota vrcholí asi vo veku porastov 65 rokov na asi 65 m3.ha-1. Zásahmi sa podporujú primiešané odolnejšie dreviny (BK, SC, BO, vo vysokých pohoriach limba), odstra ujú sa najmä vrastavé a podúrov ové stromy s nekvalitnými korunami a tiež labilné stromy z úrovne porastov. Pau-šálne odstra ovanie stromov nižších rastových tried nie je žiaduce z dôvodu znižovania stability v dôsledku nivelizácie výškovej a hrúbkovej štruktúry.
V oblastiach, kde sú lesy asto poškodzované abiotickými inite mi, je prvoradou úlohou vypestova staticky odolné porasty i za cenu istej straty na produkcii. Pod a ASSMANNA (1968) úrov ová prebierka v rovnorodých smrekových porastoch vždy spôsobuje v porovnaní s pod-úrov ovou prebierkou stratu na prírastku, ktorá je tým vä šia, ím silnejšie sa zasahuje do úrov ových stromových tried. Táto strata je však menšia ako následky rozvrátenia porastov kalamitami, ich pred asné rúbanie asto v dobe najvä šej prirastavosti a narušenie trvalosti ich funk nosti. Aj ASSMANN (1968) konštatuje, že najvýznamnejším ú inkom skoro za atej,intenzívnej prebierky v rovnorodých smrekových porastoch je zvýšenie odolnosti a zlepšenie zdravotného stavu.
74
Uvedené metódy výchovy porastov možno plne odporú a v porastoch s nezanedbanou výchovou. V porastoch so zanedbanou výchovou nemožno odporu i silnejšie prebierky. KODRÍK
(1975) uvádza, že jed ovo-smrekové porasty s plným zakmenením majú tenké, málo zbiehavé kmene s vysoko nasadenou krátkou korunou, ktorá len ve mi ojedinele predstavuje viac ako 30 % z celkovej výšky stromu. Takéto kmene sa nedokážu prispôsobi silnejšiemu zásahu. Ak porasty ostali pestovne zanedbané až do konca prvej vekovej triedy, intenzita zásahu tu nemôže presiahnu 10 % hmoty za decénium. PA EZ (1975) odporú a zamera sa pri prebierke v smre-kových porastoch so zanedbanou výchovou najmä na silnejší zdravotný výber nielen v pod-úrovni, ale i v úrovni a spoji tento výber s intenzívnym uvo nením kvalitných predrastavých a úrov ových jedincov. alej sa postupne odstra ujú tie porastové zložky, ktoré sú najviac disponibilné na poškodenie snehom, iže ustupujúce a potla ené stromy. Pokia to stabilita porastu dovolí, je potrebné odstra ova i stromy ohrozené hnilobou.
Osobitný problém tvorí výchova porastov poškodených obhryzom a lúpaním jele ou zve-rou. Únosné poškodenie porastov lúpaním môže by v pä desiatro ných smre inách na strednej bonite 9 % porastovej zásoby, v sedemdesiatro ných porastoch len 4 %. Takýto rozsah poškodenia možno likvidova prebierkami s tým, že v rubnom veku možno dosiahnu plné zakmenenie. V po-rastoch 50-ro ných, v ktorých dosiahlo poškodenie 50 % zásoby alebo 20 % v porastoch 70-ro -ných, môžu by prebierkové zásahy zamerané len na odstra ovanie poškodených stromov. Tým zostanú v porastoch stromy inak nevhodné, porasty nebude možné pripravi na obnovu, bude možné voli len krátku obnovnú dobu a umelú obnovu. V porastoch s vyšším rozsahom poško-denia (nad 20–50 %) bude dochádza k ich postupnému rozpadu, takže najneskôr v priebehu 20–30 rokov musia by vy ažené. Tieto závery platia pre porasty, kde poškodené a nepoškode-né stromy sú viac-menej rovnomerne rozmiestnené po ploche porastu. iasto ne iná situácia nastáva v porastoch, kde sú poškodené stromy sústredené v skupinách (CHROUST, HARTMAN
1971). Pri silnom celoplošnom poškodení odporú a ŠINDELÁ (1996) celoplošnú rekonštruk-ciu, pri skupinovom pomiestnu rekonštrukciu s tým, že pod a mož-nosti treba v rámci rekonštrukcie upravi druhové zloženie a docielinerovnovekos porastov.
Osobitnú pozornos si vyžadu-jú prelámané porasty v žr ovinách.V slabo prelámaných žr ovinách sa zásah obmedzí na najnutnejší výber (kme ové zlomy, korunové zlomy bez predpokladu regenerácie, ohnu-té stromy). Pri silnejšom prelámaní sa udržuje as podúrovne. V nepo-škodených astiach sa zásahmi pod-porujú odolnejšie zložky porastu. Ak sa v porastoch nenachádza dostatok nepoškodených jedincov v rozstupe približne 4–6 m, treba porasty pred-
asne obnovi .
Obrázok 1: Viacro né poškodenie smrekového kme a s pokro ilou hnilobou
75
Poškodené smrekové porasty možno rozdeli do skupín pod a stup a poškodenia a pred-pokladov prirodzenej obnovy. Pod a stup a poškodenia sa môžu rozlišova porasty, resp. ich plošne významné asti na porasty:
v ktorých sa nachádzajú nepoškodené úrov ové jedince v po te 300–400 ks.ha-1, s rozstu-pom asi 4–6 m. V takýchto porastoch navrhujeme tieto jedince ozna i a nasledujúce vý-chovné ažby vykonáva tak, aby ozna ené jedince neboli poškodené ani pri ažbe, ani pri približovaní hmoty. Pri prebierkach sa budú ozna ené jedince mierne uvo ova pozitív-nym výberom. Okrem pozitívneho výberu sa bude realizova zdravotný výber, pri om od-stra ova sa budú najviac poškodené jedince napadnuté podkôrnym hmyzom a hnilobami. Dôraz sa bude klás na prevenciu proti alšiemu poškodeniu týchto porastov podkôrnym hmyzom – lapáky.
ktoré sú poškodené nato ko, že v nich nemožno vyh ada nepoškodené úrov ové jedince v po te ako to bolo uvedené v bode „a“. Tieto porasty budú ur ené na pred asnú obnovu.
V rámci porastov ur ených na pred asnú obnovu sa budú pod a zápoja, resp. zaburinenia a možnosti prirodzenej obnovy rozlišova :
porasty preriedené, menej zaburinené, s možnos ou prirodzenej obnovy. V týchto poras-toch sa bude uskuto ova pred asná obnova kombináciou clonných rubov a maloploš-ných holorubov. V astiach porastov ur ených na prirodzenú obnovu (pásy o šírke 1–2 stromové výšky) sa budú realizova clonné ruby v semenných rokoch s cie om vyvolania prirodzenej obnovy. V prípade potreby sa vykoná i príprava pôdy. Po vzniku náletu sa tieto
asti porastov na snehu dorúbu. V alších astiach porastov, ktoré budú ur ené na zme-nu druhového zloženia sa budú realizova holoruby s následnou umelou obnovou. Po eta ve kos obnovných prvkov sa pre jednotlivé JPRL ur í na základe ich výmery a stup aohrozenia abiotickými škodlivými inite mi. Pre porasty na lokalitách viac ohrozených abi-otickými inite mi, resp. viac v porastoch poškodených hnilobami (staršie porasty) bude ur ená kratšia obnovná doba, teda viac obnovných prvkov alebo vä šie obnovné prvky. Alternatívnym riešením je zabezpe enie zmeny druhového zloženia porastov realizáciou podsadieb na asti jednotlivých JPRL.
porasty preriedené silno zaburinené bez možnosti prirodzenej obnovy. V týchto porastoch sa bude uskuto ova pred asná obnova realizáciou maloplošných holorubov a následnou umelou obnovou. Alternatívnym riešením môže by realizácia podsadieb v týchto poras-toch a to najmä JD, BK a JH.
Realizáciou navrhovaných opatrení sa zníži riziko ve koplošnej vetrovej kalamity v pred-metných porastoch.
4.3.2.2.2. Prebierky v jed ových porastoch
Jed a je drevina, pri ktorej sa má pri prebierke prihliada skoro rovnakou mierou na všet-ky, pri prebierkach dôležité hospodárske aspekty, iže kvantitu, kvalitu i bezpe nos produk-cie. Všetky tieto aspekty možno zoh adni prebierkami, ktoré sú zamerané predovšetkým na zuš ach ovací výber, pri ktorom sa uplat uje najmä tvarové a rastové kritérium a na správne formovanie korún (KORPE , VINŠ 1965). Koruna predrastavých a úrov ových jedlí má by sy-metrická, pri om jej d žka nemá do konca III. vekovej triedy klesnú pod 40 % a do za iatkuobnovy pod 30 % stromovej výšky (HEGER 1955 ex KORPE , VINŠ 1965).
a)
b)
c)
d)
76
Podúrov ová prebierka je vhodná pri holorubnom hospodárskom spôsobe, ktorý nevy-hovuje biologickým požiadavkám jedle. Podúrov ová prebierka v jedlinách nemá opodstat-nenie s výnimkou porastov vytypovaných na pestovanie rezonan ného dreva. Jed a je viazaná na úrov ové prebierky vzh adom na žiaducu stup ovitú štruktúru, biologickú nevyhnutnoszachova rastovo zaostávajúce jedle, schopnos mimoriadne dlhého reagovania zvýšením prí-rastku po presvetlení i viazanosti na dlhodobú maloplošnú prirodzenú obnovu vychádzajúcu z vnútra porastu (K AZOVICKÝ 1952, SOKOL 1956, KORPE , VINŠ 1965).
Bez podružného porastu nemožno pri jedli využíva prírastok z presvet ovania, pretože je podobne ako dub ve mi náchylná na tvorbu druhotných vetiev, „vlkov“. Taktiež neskôr možno procesy prirodzenej obnovy ovláda vo vä šej miere zásahmi do podružného porastu, ako zá-sahmi do úrovne (ŠAFAR 1949 ex KORPE , VINŠ 1965).
V mladších, výchovne zanedbaných porastoch môžeme sú asne so starostlivos ou o pesto-vanie korún, uprednostni záporný výber pred kladným. V ž dkovinách usmer ovaných výcho-vou mladín a v odrastenejších žr ovinách, napr. výchovne zanedbaných, máme uprednost o-va kladný výber (K AZOVICKÝ 1952, SOKOL 1956).
Základom prebierok v jedlinách je starostlivos o ur itý po et kvalitných vytypovaných stromov z úrovne porastu, cie ových stromov. Pod kvalitou sa rozumie nielen kvalita kme a,ale aj koruny. POLANSKÝ (1969) odporú a pri prebierkach v jed ových porastoch bra oh ad na štadiálny stav a akos , takže cie ový strom nemá ma silné vetvy, zbiehavý kme a príliš rozlo-žitú korunu.
Priemerný rozstup cie ových stromov v jed ovej žr ovine má by 5 – 6 m a nemal by klesnúpod 4 m, pretože už v za iato nom štádiu kme oviny by sa koruny navzájom deformovali, lebo sa zistila vzájomná závislos kvality kme a a koruny.
Vzh adom na citlivos jedle na prudké zmeny svetlostných pomerov sa za vhodné považujú mierne prebierkové zásahy. Jej schopnos svetlostného prírastku možno využi pri silnejších zásahoch. Silnejšie prebierky (asi 15 %) možno v jedlinách realizova len za podmienky, že sa za ne s úrov ovými prebierkami na za iatku fázy žr ovín. Pomerne intenzívnymi a pravidelne sa opakujúcimi za iato nými prebierkami možno okrem zachovania žiaducej d žky korún za-bráni neskoršiemu sklonu k vytváraniu výstrelkov (KORPE , VINŠ 1965).
Intenzita prebierky sa má v nezmiešanej žr ovine zámerne pomiestne meni . Skupinám vo vzdialenosti 20 – 30 m so silnejšou prebierkou umož ujeme rýchlejšie odrastanie a tým aj vytváranie nepravidelnej a diferencovanej štruktúry, ktorá je pri prirodzenej obnove priamo žiaducim znakom (SCHMIDT 1958).
4.3.2.2.3. Prebierky v borovicových porastoch
Cie om výchovy borovicových porastov je predovšetkým zvýši ich kvalitu. Dôležitým as-pektom je aj zachovanie stability. V ž dkovinách sa výchova zameriava na podporu perspek-tívnych kvalitných zložiek porastu (NS, resp. CS) so sú asným odstránením labilnej podúrov-ne. V žr ovinách sa osved ili podúrov ové prebierky v porastoch starostlivo vychovávaných. V porastoch pestovne zanedbaných s ve kým po tom netvárnych jedincov v silnejších hrúbko-vých triedach je potrený aj zásah do úrovne porastu. Aj pri podúrov ovej prebierke je možné v jednotlivých prípadoch odstráni jednotlivé stromy z úrovne porastu a sústredi prírastok na kvalitnejšie, ale úrov ové jedince. Pri borovici 400 až 600 najsilnejších kme ov na 1 ha plochy vytvorí vo veku od 50 do 120 rokov plných 90 % objemu produkcie. V kme ovinách sa uplat-
77
uje prednostne zdravotný výber, naj astejšie ide o stromy napadnuté václavkou, ervenouhnilobou a rakovinou. V porastoch ohrozených snehom sa odporú a vo nejší zápoj až do štádia žr ovín pri sú asnej podpore kvalitných vitálnych jedincov. V žr ovinách a všeobecne v druhej polovici rubnej doby sa uplat ujú len slabé zásahy.
V kvalitných porastoch o akávanej nadpriemernej produkcie sa odporú a vyvetvovanie najkvalitnejších úrov ových jedincov a to v po te 300 až 400 ks.ha-1 so sú asným uvo nenímich korún po celom obvode.
V porastoch do 50 rokov sa prebierkové zásahy oby ajne opakujú v pä ro nom intervale, v starších porastoch sa interval predlžuje na 10 rokov.
V nekvalitných porastoch na chudobných stanovištiach sa redukuje po et zásahov. V ochranných lesoch sa zasahuje len do hustejších astí porastov pri om sa predovšetkým pod-porujú vitálne jedince bez oh adu na kvalitu kme a a primiešané (hlavne listnaté) dreviny.
4.3.3. Zásady výchovy zmiešaných porastov
4.3.3.1. Pre istky mladín zmiešaných porastov
4.3.3.1.1. Pre istky dubovo-bukových a bukovo-dubových mladín
Pri pre istkách zmiešaných mladín sa musí cez charakter a silu zásahu sledova usmerne-nie druhového zloženia s prihliadnutím na cie ové zloženie a produk ný cie , kladné ovplyvne-nie kvality hornej vrstvy porastu a dosiahnutie bezpe nosti produkcie.
V rámci pre istiek sa usmer uje druhové zloženie tak, aby sa zastúpenie cie ových, stabili-za ných a meliora ných drevín v porovnaní so zastúpením týchto drevín v poraste po uplynutí zákonnej lehoty na zabezpe enie nemenilo, resp. menilo sa tak, že vytvára predpoklady na do-siahnutie výh adového drevinového zloženia a aby podiel stanovištne nevhodných a do asnesprievodných drevín nevzrástol na úkor cie ových, stabiliza ných a meliora ných drevín.
V rovnorodých porastoch má pre istka charakter negatívneho zásahu. V zmiešaných po-rastoch ide o kombinovaný výber a v závislosti od formy zmiešania môže pozitívny výber maaj prevahu.
Forma zmiešania a tým aj zameranie výchovy v zmiešaných dubovo-bukových a buko-vo-dubových porastoch úzko súvisí s funkciou buka v týchto porastoch. V bukovo-dubových porastoch má buk plni predovšetkým výchovnú a meliora nú funkciu. Aby tieto funkcie mo-hol plni , je potrebné jeho rozmiestnenie viac-menej po celej ploche, ale v podúrov ovom až medziúrov ovom postavení, pri om jeho kvalita nie je až tak dôležitá ako v prípade, ke plní produk nú funkciu. V dubovo-bukových porastoch plní buk jednak funkciu výchovnej dreviny najmä vo i dubu, ale na miestach, kde niet dostatok kvalitných jedincov duba v hornej vrstve mladiny, musí buk perspektívne plni prioritne produk nú funkciu.
Pre istky v bukovo-dubových porastoch budú potom zamerané na zneškodnenie rozrast-kov duba i buka, ale ve ký dôraz je potrebné klás na primerané uvo ovanie minimálne 300 kvalitných jedincov duba na ploche 1 ha, pri om treba osobitne dba , aby buk neutlá al vycho-vávané jedince duba. Obdobný postup pri pre istke odporú ame uplatni v astiach dubovo-
78
bukových porastov s kvalitnými dubovými jedincami v hornej vrstve mladiny. V astiach poras-tov, kde sa takéto jedince nenachádzajú sa postupuje pod a zásad pre pre istky v bu inách.
Pri výchove zmiešaných mladín je mimoriadne dôležité dodrža zásadu „v as“, o zvy ajneznamená za atie výchovy už v rastovej fáze nárastov a kultúr. Už ponechanie prvého zásahu na za iatok fázy mladiny, môže zaprí ini nenapravite né zmeny v druhovom zložení porastu. Ke sa usmernenie formy zmiešania a zastúpenia drevín v žiaducej miere neuskuto nilo v ná-rastoch a kultúrach, treba pre tieto závažné produk né a funk né aspekty využi prvé pre istkyna za iatku fázy mladín.
Pri zásahoch je bezpodmiene ne nutné prihliada na kompeti nú schopnos jednotlivých drevín v daných ekologických podmienkach, ktorá úzko súvisí s geologickým podložím, nad-morskou výškou, klimatickými pomermi a pod. V nárastoch pozostávajúcich z drevín s roz-dielnym po iato ným výškovým rastom v daných podmienkach je nutné plošne a rozsahom vhodne aplikovaným výberom zabezpe i potrebný rastový priestor rastovo slabšej drevine (KORPE 1985). Z tohto h adiska i tvarovo bezvadné dreviny s nadmerným zastúpením majú so zrete om na požadovanú drevinovú skladbu biologicky negatívne znaky (BEZA INSKÝ 1956). V zmiešaných mladinách duba a buka to môže by v závislosti na stanovištných podmienkach každá z týchto drevín (v 2. lvs buk v 3. lvs dub). Lesný hospodár na základe poznania miestnych podmienok a štruktúry porastu rozhodne, ktorá drevina je odkázaná na jeho pomoc.
Sila zásahov závisí od po tu nekvalitných jedincov v hornej vrstve, ale aj od štruktúry, naj-mä podielu duba a buka v drevinovej skladbe a potreby úpravy tohto pomeru v závislosti od stanovištných podmienok. Prvá pre istka je spravidla silnejšia v porastoch s vyšším podielom duba, ich sila je 4 – 12 %. V porastoch s vyšším podielom buka býva sila prvej pre istky o 1 –2 % nižšia. Sila každej alšej pre istky je spravidla o 1 – 2 % vyššia.
V stredoeurópskych podmienkach sa pri tradi nej celoplošnej výchove listnatých mladín na úrodných pôdach uplat uje interval zásahov 3 – 4 roky, na nadpriemerných stanovištiach v zmiešaných listnatých mladinách 2 – 3 roky. Dvojnásobné pred ženie intervalu zaprí i uje,že sa náklady pri najbližšom zásahu zdvojnásobujú a ú inok sa zmenšuje (LEIBUNDGUT 1945).
Pestovná technika sa riadi vlastnos ami jednotlivých drevín a pri výchove hlú ikovito a sku-pinovito zmiešaných mladín je potrebné vo vnútri týchto plošných foriem zmiešania uplatnipestovné metódy popísané pre príslušné kategórie drevín. V zmiešaných mladinách sa však do-stáva do popredia pozitívny výber ako ú inný nástroj riešenia kompeti ných medzidruhových vz ahov na dotykových líniách jednotlivých drevín.
Už pri realizácii pre istiek je nutné si uvedomi , že v 2. a 3. lvs váha hodnotovej produkcie spo íva na dube, ale pritom zmiešaný dubovo-bukový porast v objemovej i hodnotovej pro-dukcii prevyšuje rovnorodý dubový porast. Spoluú as buka a hrabu v porastovom zložení je významná so zrete om na žiaducu kvalitu produkcie duba (KORPE 1985).
V zmiešaných listnatých porastoch so zastúpením duba sa musí fytotechnika výchovy za-mera predovšetkým na dub, lebo ten v zápornom zmysle silnejšie a pohotovejšie reaguje na zanedbanie výchovy v porovnaní s bukom, hrabom, prípadne inými listnatými drevinami (LEI-BUNDGUT 1945). Pritom je nutné na ploche 1 ha udržiava asi 300 jedincov duba, ktoré majú predpoklady na dopestovanie cie ových stromov (kvalitný kme i koruna) v hornej vrstve mla-diny a nedovoli , aby tieto boli predrastané bukom.
79
4.3.3.1.2. Pre istky v lesoch mäkkého luhu
Pod a v sú asnosti platného Preh adu typologických jednotiek za lesy Slovenska sa medzi mäkké luhy radia HSLT 196 – v bové topoliny, ktoré sú zaradené do kategórie ochranných lesov a HSLT 126 – v bové topoliny zaradené medzi hospodárske lesy. Kritérium pre zaradenie príslušného lesného typu do kategórie lesa je výška hladiny spodnej vody. Stanovištia s výškou hladiny podzemnej vody viac ako 50 cm sa zara ujú do kategórie hospodárskych lesov.
V mladinách mäkkého luhu zaradených do kategórie ochranných lesov pre istky nevyko-návame. V mladinách hospodárskych lesov v rámci pre istiek usmer ujeme formy zmiešania drevín, v blízkosti vodných tokov skupiny v b, alej od tokov ostrov ekovité až plošné zmieša-nie jelše a topo ov. Odstra ujeme hlavne predrastavé netvárne a poškodené jedince.
Odporú a sa jeden pre istkový zásah pri výške porastu asi 2 m, sila zásahu 3 – 5 %, silnejšie sa zasahuje v astiach mladiny s v bami a topo om iernym, pretože tieto majú vyššie požiadav-ky no svetelný pôžitok.
4.3.3.1.3. Pre istky v lesoch prechodného luhu
Prechodné luhy tvoria HSLT 135 – brestové lužné jaseniny a HSLT 125 – dubové lužné jaseniny.
V pôvodných porastoch na stanovištiach prechodného luhu mal dominantné postavenie dub letný s prímesou jase a štíhleho a úzkolistého (na lokalitách s dlhšie trvajúcimi záplava-mi do nadmorskej výšky asi 200 m), resp. brest po ný s jase om a dubom letným s prímesou domácich topo ov. Na prevažnej asti týchto stanovíš boli lesy premenené na výmladkové lesy domácich topo ov a tvrdých listná ov, ím došlo k výraznej disproporcii medzi aktuál-nou produkciou a produk ným potenciálom stanoviš a. Od roku 1950 sa v týchto oblastiach za alo s intenzívnymi prevodmi nízkych lesov a to prevažne na porasty š achtených topo ov,drevín s najvyššou objemovou produkciou u nás. Za optimálne stanovištia pre pestovanie š achtených topo ov sa považujú totiž prechodné luhy a vlhkejšie typy HSLT tvrdých luhov. Na miestach pôvodných, pestro zmiešaných viacvrstvových, rôznovekých porastov sa preto v sú asnosti nachádzajú rovnorodé a rovnoveké porasty š achtených topo ov. KORPE (1988) tento postup nepovažuje za nebezpe ný z h adiska ekologického narušenia lesa a kraji-ny. alej uvedený autor uvádza, že v aka zvýšeniu výmery topo ov a v b z asi 14 tis. ha na24,5 tis. ha v rokoch 1950–1980, stúpol ro ný ažbový etát za uvedené obdobie z 91 300 m3 na 146 000 m3 a úžitkovos dreva stúpla z asi 30 % na 78,9 %. S oh adom na tieto skuto nosti sa v daných podmienkach nepredpokladá v hospodárskych lesoch návrat k lesom so štruktúrou pôvodných lesov prechodného luhu.
Pre istky v mladinách prechodného luhu sú determinované vlastnos ami a požiadavkami drevín, ktoré mladinu tvoria a prípadne i mierou odklonu štruktúry, najmä drevinového zlože-nia od požadovaného zloženia.
Vlastnosti a požiadavky duba sú uvedené v asti pojednávajúcej o pre istkách v dubinách. Jase je svetlomilná drevina, v mladosti však znáša zatienenie, dokonca bolo pozorované, že pri menšom zatienení je jeho výškový rast v mladosti rýchlejší, ako pri plnom osvetlení. V po-rovnaní s dubom je aj jeho sklon ku košateniu a krivosti kme a menší. Brest po ný v mladosti znáša i silnejšie zatienenie, zara uje sa medzi tie omilné až polotie omilné dreviny, pri omso stúpajúcim vekom sa jeho nároky na svetlo zvä šujú. Domáce topole s výnimkou topo a si-
80
vého, rastúceho na úrodných pôdach, sú výrazne svetlomilné dreviny. S oh adom na výchovu porastov je potrebné si uvedomi rýchly rast topo ov a z toho vyplývajúcu podstatne kratšiu rubnú dobu. V prípade viac-menej rovnovekej mladiny je potrebné ráta s tým, že po vy aženítopo a nesmú zosta v poraste vä šie medzery, preto výchovou je potrebné zabezpe i , aby to-pole boli primiešané v hlú ikoch až jednotlivo. Prirodzene však vä šinou bresty, jasene a dub letný zvy ajne prenikajú do starších porastov topo ov, takže pre istkami sa zasahuje do rôzno-vekých astí porastov týchto drevín typických pre tvrdý luh. V súvislosti so schopnos ou jase aúzkolistého znáša dlhodobé záplavy je potrebné tento druh uprednost ova v oblastiach, kde možno o akáva takéto záplavy.
Pri prvej pre istke sa kombinuje negatívny výber zameraný na odstra ovanie rozrastkov, nekvalitných predrastkov, poškodených jedincov, tvarovo a druhovo nevhodných porastových zložiek s pozitívnym výberom, v rámci ktorého sa rieši najmä druhové zloženie a kompeti névz ahy. alšie pre istky sú už viac zamerané na pozitívny výber v prospech kvalitných jedincov jednotlivých drevín, najmä duba. Pre istkami treba zabezpe i , aby sa dub nedostal do útlaku sprievodných drevín.
Doba prvej pre istky spadá do obdobia po iatku fázy mladín, interval medzi zásahmi je 4 – 6 rokov a sila zásahu sa pohybuje zvy ajne od 4 do 10 %. Oby ajne sú potrebné 2 až 3 pre-
istky.
4.3.3.1.4. Pre istky v lesoch tvrdého luhu
Tvrdý luh je tvorený HSLT 124 – hrabové lužné jaseniny. Tvrdý luh sa odlišuje od prechod-ného len tým, že výskyt topo a je obmedzený len na vlhkejšie stanovištia a z jase ov sa prevažne vyskytuje len jase štíhly. Rozdiel medzi pre istkami v prechodnom a tvrdom luhu je ten, že v porastoch tvrdého luhu len výnimo ne potom treba rieši otázku kompeti ných vz ahov me-dzi typickými drevinami tvrdého luhu a topo mi a nie je potrebné rozlišova jase štíhly od úz-kolistého. Všetky ostatné zásady popísané pre pre istky v porastoch prechodného luhu, platia aj pre porasty tvrdého luhu.
4.3.3.1.5. Pre istky v dubinách v zmesi s ihli nanmi
Dub tvorí najbežnejšiu zmes s borovicou. Na živnejších stanovištiach borovica v mladosti rastie asto rýchlejšie ako dub a má sklon k tvorbe silných vetiev. Následne bývajú borovicové
asti porastov poškodzované, až rozvracané snehom. Tu je ú as borovice v drevinovej sklad-be obmedzená. Pre dub je charakteristické, že s poklesom bonity výrazne klesá jeho objemová produkcia. Ak objemová produkcia buka na stredných bonitách dosahuje asi 70 % z produkcie najlepších bonít, pri dube je to len okolo 50 %. Hlavne v slt Quercetum a Betuleto-Quercetum dáva dub ve mi nízke výnosy a preto je vhodné zvýšenie podielu borovice (BEZA INSKÝ 1956).
V rámci pre istiek je potrebné pod a možnosti usmer ova formu zmiešania tak, aby drevi-ny boli plošne oddelené a borovica bola primiešaná v hlú ikoch. V plošne oddelených astiachjednotlivých drevín treba potom uplat ova zásady pre istky pre príslušnú drevinu s tým, že je nutnos ou zabezpe i , aby dub a borovica neboli predrastané inými drevinami, najmä lipou a hrabom, ktoré budú neskôr tvori podružný porast s výchovnou a meliora nou funkciou.
81
4.3.3.1.6. Pre istky v smrekovo-jed ových bu inách a bukovo-jed ových smre inách
Spolo ným znakom týchto porastových typov je to, že sú v zásade tvorené rovnakými druh-mi drevín, váha produkcie a alších funk ných ú inkov spo íva na troch hlavných drevinách, ale aj to že sú prevažne výsledkom prirodzenej obnovy. Na druhej strane sa rozlišujú podielom jednotlivých drevín v drevinovej skladbe a stanovištnými podmienkami, v ktorých sa prevažne vyskytujú, z oho vyplýva rôzna vitalita jednotlivých drevín.
Výchova takýchto porastových typov je jednoduchšia v porastoch s plošným oddelením hlavných cie ových drevín, pri om je vhodné, ak v plošnom zastúpení v mladine je oproti cie-ovej skladbe mierne nadsadený podiel biologicky najslabšej dreviny oby ajne s pomalším
po iato ným výškovým rastom. Vo všeobecnosti najslabšou drevinou v tejto zmesi býva jed a,v nižších polohách je najvitálnejší buk, vo vyšších polohách smrek. Lesný hospodár na základe poznania miestnych pomerov najlepšie posúdi potrebu podpory jednotlivých drevín.
asto sa stáva, že prirodzenou obnovou sa v zna nej miere zabezpe í buk a ihli naté dre-viny treba zabezpe i umelou obnovou. Oby ajne sa v takýchto prípadoch obmedzujeme na vyplnenie náhodne sa vyskytujúcich nezabezpe ených medzier, o je v zásade správne, ale
asto nedostato né. Dôsledné zachovanie plošného poriadku vyplývajúceho z jasnej predstavy cie ovej štruktúry porastu je nutnos ou. Do siete pracovných polí je potrebné vnies minimál-ne to ko hlú ikov príslušnej dreviny, ko ko stromov tejto dreviny má obsahova cie ový porast (KORPE 1985).
Smrekovo-jed ové bu iny majú najmä z ekonomického h adiska opodstatnenie už v poras-toch 4. lvs. Tu na rozdiel od vyšších lvs možno po íta so smrekom len do veku porastov asi 60 rokov. Tejto skuto nosti treba prispôsobi formu zmiešania smreka, najneskôr pri pre istkáchtreba dosiahnu hlú ikovú prímes, aby po jeho vy ažení nezostali v porastoch príliš ve ké me-dzery.
Druhové zloženie ešte cie u vyhovujúcich nárastov sa do doby pokro ilejšej mladiny pri-rodzeným vývojom asto zmení nato ko, že sa už cie ové zloženie a výstavba nedajú vôbec do-siahnu , alebo len za cenu zvýšených nákladov. Ve ký dôraz treba klás na v asnos výchovy, oznamená za atie výchovy už vo fáze nárastov a kultúr.
V smrekovo-jed ových bu inách sa odporú ajú dva až tri pre istkové zásahy so silou 5 až9 % v intervale 4 až 6 rokov, v bukovo-jed ových smre inách dva pre istkové zásahy so silou 7 až 10 % v intervale 5 až 6 rokov (L. ŠTEFAN ÍK a kol. 1985) s tým, že v astiach porastov, kde prevláda smrek sa dodržujú zásady pre istiek v smre inách, v astiach s prevahou jedle sú pre-
istky smerované na vytvorenie priaznivých podmienok pre túto drevinu a v astiach s preva-hou buka sa dodržujú najmä zásady pre istiek v bu inách. Pritom sa riešia i kompeti né vz ahymedzi drevinami a plošne sa do istej miery odde ujú asti s prevahou jednotlivých drevín.
82
4.3.3.2. Zásady výchovy ž dkovín, žr ovín a kme ovín – prebierky v zmiešaných porastoch
4.3.3.2.1. Prebierky v zmiešaných dubovo-bukových a bukovo-dubových porastoch
V 2. a 3. lvs spo íva váha produkcie najmä na dube. Na stanovištiach, kde možno dopes-tova sortimenty vhodné na výrobu dýh, je z hospodárskeho h adiska pomýlené pracova s vy-sokými podielmi buka (ASSMANN 1968). V súvislosti s globálnou klimatickou zmenou možno predpoklada , že význam duba v daných lvs ešte vzrastie. Spoluú as buka a hrabu v poras-tovom zložení porastov s dubom je však významná so zrete om na žiaducu kvalitu produkcie duba (KORPE 1981). Mierne preberaný porast duba zimného s bukovou spodnou vrstvou pro-dukuje aj viac hmoty a sušiny ako nezmiešaný dubový porast (ASSMANN 1968).
Produkcia pri dube sa musí zamera na kvalitu a tú možno dosiahnu len systematickými a nie príliš radikálnymi výchovnými zásahmi pri dlhých rubných dobách (BAKSA 1967, 1968; BEZA INSKÝ 1956).
Zameranie prebierok v zmiešaných dubovo-bukových a bukovo-dubových porastoch úzko súvisí s funkciou buka v týchto porastoch. V bukovo-dubových porastoch má buk plni predo-všetkým výchovnú a meliora nú funkciu. Aby mohol tieto funkcie plni , je potrebné jeho roz-miestnenie viac-menej po celej ploche, ale v podúrov ovom až medziúrov ovom postavení, pri om jeho kvalita nie je až tak dôležitá ako v prípade, ke plní produk nú funkciu. V dubo-vo-bukových porastoch buk plní jednak funkciu výchovnej dreviny najmä vo i dubu, ale na miestach, kde niet dostatok kvalitných jedincov duba v úrovni porastu, musí buk plni prioritne produk nú funkciu.
V bukovo-dubových porastoch sa prebierky vykonávajú obdobne ako v rovnorodých dubi-nách s tým, že cie avedome, v zmysle zásad starostlivosti o cie ové stromy, sa pomáha kvalit-ným jedincom buka z úrovne porastu len výnimo ne a to v prípadoch, ke na asti plochy sa vô-bec nevyskytujú jedince duba spl ujúce kritéria cie ových stromov, kým takéto jedince buka sú k dispozícii. Na ostatnej ploche zabra ujeme negatívnemu pôsobeniu bukov z úrovne porastu na vytypované nádejné, resp. cie ové stromy duba, ale podporujeme to, aby buk plnil výchovnú funkciu, o znamená, že prevažnú as buka udržiavame v podúrov ovom až medziúrov ovompostavení. V bukovom podružnom poraste je potrebné negatívnym výberom odstra ova roz-rastky, ktoré nedostato ne plnia výchovnú funkciu a bránia okolitým podúrov ovým zložkám lepšie plni túto funkciu.
V dubovo-bukových porastoch sa prebierky vykonávajú obdobne ako v rovnorodých bu i-nách s tým, že cie avedome, v zmysle zásad starostlivosti o cie ové stromy, sa pomáha kvalit-ným jedincom duba z úrovne porastu v rozstupe minimálne 4 m, pokia sa v poraste nachádzajú a sp ajú kritéria nádejných stromov.
83
4.3.3.2.2. Prebierky v lesoch mäkkého luhu
Pri vykonávaní prebierok v porastoch mäkkého luhu vychádzame z vysokých požiadaviek drevín tvoriacich toto spolo enstvo na svetlo, ich sklonu vytvára krivé kmene v dôsledku silné-ho fototropizmu a z cie ov, ktoré sledujeme prebierkovými zásahmi.
V porastoch kategórie ochranných lesov so štruktúrou aspo rámcovo odpovedajúcou pôvodným lesom mäkkého luhu prebierky nevykonávame. V hospodárskych lesoch ide pre-dovšetkým o zlepšenie kvality sortimentov. Výchova sa orientuje na podporu asi 250 ks o naj-kvalitnejších jedincov z úrovne porastu na ploche 1 ha, pri ktorých nedovolíme skrátenie d žkykoruny na menej ako 1/2 stromovej výšky, iže koruny týchto vytypovaných jedincov pestu-jeme vo vo nom zápoji. SOKOL (1956) odporú a pritom udržiava aj dobre zapojenú a života schopnú podúrove .
Zásahy sú smerované predovšetkým do úrovne porastu, iasto ne do medziúrovne. Pozi-tívnym výberom sa uvo ujú koruny vytypovaných jedincov po celom obvode a negatívnym, v rámci ktorého sa odstra ujú netvárne a poškodené jedince, sa pomáha prežívaniu podúrov-ne.
4.3.3.2.3. Prebierky v lesoch prechodného luhu
Stru ná charakteristika drevín prechodného luhu je uvedená v asti o pre istkách v týchto porastoch. Pri vykonávaní prebierok v porastoch prechodného luhu vychádzame z vysokých požiadaviek drevín tvoriacich toto spolo enstvo na svetlo a z cie ov, ktoré sledujeme prebier-kovými zásahmi.
Prebierky sú zamerané predovšetkým na zlepšenie kvality sortimentov, pri om sa po ítas tým, že v rubnom veku bude na ploche 1 ha 150 – 200 cie ových stromov, z ktorých asi 1/3 budú tvori jasene, na dlhšie zaplavovaných lokalitách predovšetkým jase úzkolistý. alšie2/3 cie ových stromov tvorí dub letný a bresty. Vzh adom na ohrozenos brestov grafi ózou je namieste zna ná opatrnos . Pri prvých prebierkach je vhodné podporova aj istý po et topo ov,ale len ako jednotlivú prímes, pri om sa ráta s tým, že vo veku porastu 30 – 50 rokov bude topovy ažený. alšie prebierky sa vykonávajú obdobne ako v rovnorodých dubinách s tým, že cie-avedome, v zmysle zásad starostlivosti o cie ové stromy, sa pomáha kvalitným jedincom duba,
jase a a bresta z úrovne porastu v rozstupe minimálne 4 m.
4.3.3.2.4. Prebierky v lesoch tvrdého luhu
Tvrdý luh sa odlišuje od prechodného len tým, že výskyt topo a je obmedzený len na vlh-kejšie stanovištia a z jase ov sa prevažne vyskytuje len jase štíhly. Rozdiel medzi prebierkami v prechodnom a tvrdom luhu je ten, že v porastoch tvrdého luhu len výnimo ne potom treba rieši otázku kompeti ných vz ahov medzi typickými drevinami tvrdého luhu a topo mi a nie je potrebné rozlišova jase štíhly od úzkolistého. Všetky ostatné zásady popísané pre prebierky v porastoch prechodného luhu a dubín, platia aj pre porasty tvrdého luhu.
84
4.3.3.2.5. Prebierky v dubinách v zmesi s ihli nanmi
V rámci prebierok je potrebné pod a možnosti usmer ova formu zmiešania tak, aby cie-ové stromy borovice boli primiešané v malých hlú ikoch až jednotlivo a potom uplat ova
zásady prebierky pre príslušnú drevinu s tým, že treba zabezpe i , aby dub a borovica neboli predrastané inými drevinami, najmä lipou a hrabom, ktoré majú tvori podružný porast s vý-chovnou a meliora nou funkciou.
4.3.3.2.6. Prebierky v smrekovo-jed ových bu inách a bukovo-jed ových smre inách
Spolo ným znakom týchto porastových typov je to, že sú v zásade tvorené rovnakými druh-mi drevín, váha produkcie a alších funk ných ú inkov spo íva na troch hlavných drevinách, ale aj to že sú prevažne výsledkom prirodzenej obnovy.
Výchova takýchto porastových typov je jednoduchšia v porastoch s plošným oddelením hlavných cie ových drevín, pretože i cie výchovy sa pri jednotlivých drevinách mení. Pri buku zostáva cie prebierok podobný ako v rovnorodých bu inách, iže sa zameriava na skvalitnenie produkcie bukových sortimentov, ale pribúda alšia úloha a to spev ovanie porastu ako celku. Túto úlohu dokáže buk plni len pri dostato nom zastúpení v úrovni porastu. V závislosti od bonity sa odporú a jeho prímes od 20 do 40 %. V porastoch, kde buk v dostato nej miere za-bezpe uje stabiliza nú funkciu, môže by najmä výchova smreka, v menšej miere aj jedle, viac zameraná na množstvo, menej na bezpe nos produkcie, o znamená, že na jednotke plochy možno pestova viac úrov ových jedincov v porovnaní s rovnorodými smre inami. Jed a pre zachovanie vitality vyžaduje zachovanie dlhej koruny, preto je pri nej problematické pripustihustejší vertikálny zápoj. Prebierky sú potom prednostne zamerané na dopestovanie dostato -ného po tu cie ových stromov buka (20 – 40 %) pod a zásad uvedených v asti o prebierkach v bu inách, cie ové stromy jedle si tiež vyžadujú intenzívnu pestovnú starostlivos , mieru po-moci cie ovým stromom smreka možno v porovnaní s rovnorodými smre inami zníži . Uvede-ný postup možno realizova najmä v smrekovo-jed ových bu inách.
Smrekovo-jed ové bu iny majú najmä z ekonomického h adiska opodstatnenie už v poras-toch 4. lvs. Tu na rozdiel od vyšších lvs možno po íta so smrekom len do veku porastov asi 60 rokov. Tejto skuto nosti treba prispôsobi výber cie ových stromov smreka, treba dosiahnu ,aby tvorili len jednotlivú prímes a mali za seba náhradu. Po vy ažení smreka nesmú v porastoch zosta príliš ve ké medzery.
V bukovo-jed ových smre inách, najmä v 6. lvs je asto problematické udrža buk v úrovni porastu. V takýchto prípadoch je dôležitá jeho meliora ná funkcia, váha produk nej sa presúva na smrek a jed u a stabilita porastu je daná predovšetkým stabilitou cie ových stromov smreka a jedle. Prebierka tak viac nadobúda charakter prebierok v smre inách, resp. jedlinách.
Lesný hospodár na základe miestnych skúsenosti s výškovým rastom a vitalitou jednotli-vých hlavných drevín zmiešaniny smrek, jed a, buk rozhodne, ktorý z dvoch vyššie popísaných postupov prebierky bude v danom poraste vhodnejší.
85
4.3.4. Zásady výchovy výmladkových porastov
4.3.4.1. Pre istky v porastoch výmladkového pôvodu
Obnova lesa prostredníctvom výmladkov mala v minulosti zna ný hospodársky význam pre svoju jednoduchos , krátku rubnú dobu a pomerne dobrý odbyt sortimentov. Ve mi dobrú výmladkovú schopnos majú najmä dub, cer, hrab, agát, lipa, jelša, v by, topole a buk. V roku 1970 bola na Slovensku vykazovaná výmera nízkych lesov vyše 143 tis. ha, v sú asnosti je to 37 105 ha, o tvorí 1,92 % porastovej plochy. Už z tohto trendu je zrejmé, že výmladkové lesy nedokážu plni požiadavky kladené na lesy v sú asnosti, a preto sú potrebné ich prevody na lesy vysoké. Výmladkové lesy sú takmer vždy svojou kvalitou a prirastavos ou hlboko pod možnos-ami daného stanoviš a a ich zdravotný stav v porovnaní s lesmi vysokého tvaru, najmä v poras-
toch starších ako asi 40 rokov býva neporovnate ne horší. Prevody nízkych lesov na vysoké sú opodstatnené tam, kde stanovištné pomery umož ujú po realizácii prevodu výrazné zlepšenie všetkých ich funkcií.
Výchova vo výmladkových lesoch má svoje opodstatnenie len v prípadoch, ke ide o mladé porasty ur ené na nepriamy prevod výchovou, alebo ide o porasty, ktoré sa nachádzajú v pro-cese nepriameho prevodu obnovou.
Cie om výchovy v takýchto porastoch je predovšetkým podpora kvalitných zložiek pozitív-nym výberom, aby sa vytvorili predpoklady na ich predržanie až do rubnej doby kme oviny.V procese výchovy sa pritom postupne odstra ujú aj nekvalitné výmladky až do tej miery, že v rubnej dobe budú tvori porast výhradne semenné a ve mi kvalitné výmladkové jedince (GUB-KA 1985). Za a s takýmto prevodom má zmysel vtedy, ke sa v poraste na ploche 1 ha v ras-tovej fáze mladiny nachádza približne dvojnásobok kvalitných jedincov prevažne semenného pôvodu z modelového po tu pre dané stanovište druhovo vhodných cie ových stromov, alebo vo fáze ž dkoviny aspo 1,5-násobok. Zásady pre istiek sú v podstate tie isté, ako pri pre ist-kách v porastoch semenného pôvodu.
Dubové výmladkové lesy tvoria podstatnú as nízkych lesov. Pri ich prevode je možné s uspokojivými výsledkami použi clonné postupy prirodzenej obnovy za predpokladu pri-pravenosti pôdy a dostato ného po tu semeniacich jedincov. Neobnovené miesta je vhodné obnovi umelou výsadbou nielen duba, ale pod a potreby aj sprievodných drevín, hrabu, lipy, buka a pod. Pre istky v takto obnovených porastoch sa vykonávajú pod a zásad uvedených pri pre istkách v dubových mladinách.
Bukové výmladkové lesy sa nachádzajú prevažne v 3. a 4. lvs, iže z h adiska prirodzenej obnovy vo vlhkostne priaznivejších podmienkach ako dubiny. Ekologické podmienky za pred-pokladu vhodných pôdnych podmienok a dostatku semeniacich stromov, sú ešte priaznivejšie ako v dubinách a preto nepriame prevody obnovou sú jednozna ne opodstatnené. Vzniknutý nárast je pod a potreby vhodné doplni sprievodnými drevinami. Pre istky v takto obnovených porastoch sa vykonávajú pod a zásad uvedených pri pre istkách v bukových mladinách.
Rovnorodé porasty hrabu, a to bez oh adu na tvar lesa sú takmer vždy aleko pod produk -ným potenciálom stanoviš a. V rastovej fáze nárastov a mladín je vhodné vykona rekonštruk-ciu týchto porastov a to odstránením hrabu v hlú ikoch s ve kos ou 12 – 16 m2 v spone asi 8 × 8 m (100 – 150 hlú ikov na ha v závislosti od bonity stanoviš a) a vysadením týchto hlú ikov
86
dubom. Pre istky budú potom zamerané na podporu dubových hlú ikov pred útlakom hrabu a prípadne na likvidáciu dubových rozrastkov.
Pri vo be spôsobu prevodov cerových výmladkových porastov musíme zoh ad ova mož-nosti odbytu cerového dreva. Vo všeobecnosti platí, že nie je vhodné, aby cer tvoril podstatnú zložku budúcich vysokých porastov a preto nepriame prevody obnovou, prípadne výchovou sa javia ako nevhodné. V rastovej fáze nárastov je však vhodné vykona rekonštrukciu takýchto porastov spôsobom popísaným v hrabových porastoch. Pre istky budú potom zamerané na podporu dubových hlú ikov pred útlakom cera a prípadne na likvidáciu dubových rozrastkov.
Pri prevodoch dubových bu ín a bukových dubín platia zásady uvedené pre prevody dubín a bu ín a pre realizáciu pre istiek zásady uvedené pre pre istky v týchto porastových typoch v porastoch generatívneho pôvodu.
4.3.4.2. Prebierky v porastoch výmladkového pôvodu
Prebierky vo výmladkových lesoch majú svoje opodstatnenie len v prípadoch, ke ide o mladé porasty ur ené na nepriamy prevod výchovou.
Cie om výchovy v takýchto porastoch je predovšetkým podpora kvalitných zložiek pozitív-nym výberom, aby sa vytvorili predpoklady na ich predržanie až do rubnej doby kme oviny.V procese výchovy sa pritom postupne odstra ujú aj nekvalitné výmladky až do tej miery, že v rubnej dobe budú tvori porast výhradne semenné a ve mi kvalitné výmladkové jedince (GUB-KA 1985). Za a takýto prevod má zmysel vtedy, ke sa v poraste na ploche 1 ha na za iatku ras-tovej fázy ž dkoviny nachádza približne dvojnásobok kvalitných jedincov prevažne semenného pôvodu z modelového po tu pre dané stanovište druhovo vhodných cie ových stromov, alebo vo fáze ž dkoviny aspo 1,5-násobok. Zásady prebierok sú v podstate tie isté, ako pri prebier-kach daného druhu v porastoch semenného pôvodu.
4.4. Zásady výchovy v ochranných lesoch
V zmysle Zákona . 326/2005 o lesoch, § 13, ods. 2 za ochranné lesy možno vyhlási :
lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach,
vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpe enstvo lavín,
lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie,
ostatné lesy s prevažujúcou ochranou pôdy.
V týchto lesoch sa pod a uvedeného zákona, ods. 1, musí hospodári tak, aby plnili ú el, pre ktorý boli vyhlásené.
V minulosti ve mi astá prax nevykonávania výchovných zásahov v ochranných lesoch na-chádza aj v sú asnosti živnú pôdu u viacerých subjektov obhospodarujúcich lesy. Opa nýmextrémom je realizácia prebierkových zásahov a obnovných ažieb obdobne ako v hospodár-skych lesoch, teda bez oh adu na prvorados ochrannej funkcie v tejto kategórii lesov. Potrebu a charakter výchovných zásahov v ochranných lesoch je vždy žiaduce posudzova s oh adom na schopnos trvalo plni požadovanú funkciu, pri om je nutné zoh adni štruktúru daného poras-
a)
b)
c)
d)
87
tu, jeho zdravotný stav a ohrozenos škodlivými inite mi. Za ideálny stav sa považuje štruktúra blízka štruktúre prírode blízkeho lesa v porastoch, ktorých obhospodarovanie je nevýhodné z h adiska ekonomického (marginálne oblasti) a výberková štruktúra v porastoch, ktoré chce vlastník, resp. užívate obhospodarova .
V ochranných lesoch lesoch vyhlásených pod a Zákona . 326/2005 o lesoch § 13, ods. 2, písmeno „a, c“ v zna nej miere aj písmeno „d“ zvy ajne výchovné zásahy nie sú potrebné, pre-tože vä šinou majú nezmenenú štruktúru. Zvy ajne sa vykonáva len zdravotný výber, prípadne korek né zásahy zamerané na úpravu štruktúry porastu s cie om dosiahnutia štruktúry prírode blízkych lesov na danom stanovišti. Zanedbanie výchovy vo vysokohorských lesoch v smreko-vom lesnom vegeta nom stupni so zmenenou štruktúrou môže vies k ich ve koplošnému roz-padu, preto tejto subkategórii budeme v alšom venova viac pozornosti.
Všeobecné zásady výchovy lesov smrekového lesného vegeta ného stup a
Cie om výchovy porastov vo vysokohorských oblastiach je vytvorenie stabilných lesných porastov s vhodnou porastovou štruktúrou pri sú asnom zabezpe ení požadovaných funk -ných ú inkov. Prvoradou snahou výchovných opatrení v horských lesoch je predovšetkým pre-vencia proti zhoršovaniu zdravotného stavu porastov, resp. znižovaniu ich statickej a ekologic-kej stability, ktorá sa prejavuje všeobecnou destabilizáciou porastov. Od prevencie sa hlavne o akáva, že bude jednoduchšia, ú innejšia, a tým aj hospodárnejšia ako neskoršie nápravné opatrenia.
Stanovené ciele vo vysokohorských lesoch sa dlhodobo a rovnomerne dosahujú cez poras-ty ur itej zdôvodnenej štruktúry, ktorá môže by výsledkom autoregula ných procesov, alebo rôzne náro nej pestovnej innosti (KORPE 1993). Výsledky výskumu viacerých autorov (AM-MON 1946, MAYER 1967, 1978; OTT 1976, LEIBUNDGUT 1978, KORPE 1980, 1989, 1995; KORPE ,SANIGA, 1993, 1995; MAYER, OTT 1991, TUROK 1991), dokazujú, že aj v rámci prirodzeného vý-vojového cyklu sa štruktúra porastov v istých fázach, resp. štádiach zhoduje s funk ne poža-dovanou štruktúrou, kým v alších sa od nej cite ne vz a uje a funk ná ú innos porastu sa tým na danej ploche oslabuje. Na základe týchto poznatkov uvedení autori zdôraz ujú, že lesy smrekového lvs môžu trvale plni požadované funkcie len vtedy, ak ich štruktúra bude usmer-
ovaná pestovnými rubmi (zásahmi).
V našich podmienkach dochádza vo výškovom pásme 1 200–1 400 m v štádiu optima k vý-raznej výškovej nivelizácii jedincov v porastoch na pomerne ve kých plochách (nad 0,5 ha) a na dlhú dobu (viac ako 100 rokov). Existuje potenciálne ve ké nebezpe enstvo, že prirodzený sled striedania vývojových fáz sa na dlhú dobu preruší, resp. porasty stratia funk nú ú innos v dô-sledku rozsiahlych prírodných katastrôf. Pod a KORPE A (1989, 1993) jednovrstvové porasty v štádiu optima predstavujú najlabilnejší lánok všetkých prírodných lesov Slovenska a na mnohých miestach sú rozvracané kalamitami. Následná obnova takýchto kalamitných holín je ve mi komplikovaná, jednak s oh adom na zvä šenie extrémov klímy, ktoré sú tu limitujúcim faktorom obnovy a tiež s oh adom na vzrastajúce imisné za aženie so stúpajúcou nadmorskou výškou. Pod a TESA A (1993) vhodnými výchovnými a obnovnými postupmi možno predísuvedeným problémom. Vo výškovom pásme nad 1 400 m sú porasty podstatne stabilnejšie oproti nižšie položeným a realizácia pestovných opatrení je v nich len výnimo ne potrebná (KORPE 1980, 1989).
O dôležitosti výchovy lesných porastov sa v sú asnosti všeobecne nepochybuje. Ochran-né lesy smrekového lvs sú však v tomto smere jednou z výnimiek. Nachádzajú sa prevažne v marginálnych oblastiach a aj preto lesníci asto súhlasia s tým, aby boli ponechávané bez
88
zásahu. Avšak nemožno súhlasi s nepísaným pravidlom, že ochranný les bez oh adu na jeho stav a štruktúru netreba zámerne pestova ani obnovova . V tejto súvislosti napr. VACEK (1990) konštatuje, že v eskej republike v dôsledku dlhodobého konzerva ného prístupu, s eliminá-ciou zámerného pestovného ovplyv ovania, dospeli ochranné lesy na rozsiahlych plochách do štádia optima, v ktorom sa pod vplyvom komplexu škodlivých inite ov dramaticky rozpadáva-jú. Podobne zlý stav porastov v oblasti hornej hranice lesa v dôsledku ich zanedbanej pestovnej starostlivosti sa zistil aj na Slovensku (GUBKA 1996, 2000).
Význam výchovy je tým vä ší, ím viac ou možno usmerni procesy diferenciácie a autore-gulácie tak, aby boli trvalo dosahované požadované prevádzkové (produk né a funk né) ciele. V praxi to znamená, že bez zásahov sa môžu ponecha predovšetkým ochranné lesy so zodpo-vedajúcou prírodnou štruktúrou, s výnimkou prípadov, že na vä ších plochách sa nachádzajú jednovrstvové porasty v štádiu optima, prípadne lesy, pri ktorých sú náklady na výchovu vyššie ako predpokladané zvýšenie hodnoty funk ných ú inkov dosiahnuté výchovou. V podmien-kach horských ochranných lesov je prvoradou úlohou vypestova staticky odolné porasty i za cenu akejko vek straty na produkcii. Doterajšie poznatky ukazujú, že táto strata je menšia ako následky rozvrátenia porastov kalamitami, resp. ich pred asné rúbanie asto v dobe najvä šejprirastavosti a tým narušenie trvalosti ich funk nosti.
V smre inách ohrozených abiotickými škodlivými inite mi je prioritné výchovnými zá-sahmi zabezpe i statickú stabilitu porastov. V marginálnych oblastiach, najmä v porastoch drevín rastového typu smreka, to môže znamena obmedzenie výchovy na jednorázový ve misilný zásah.
Tabu ka 18: Zásady výchovy lesných porastov smrekového lvs (Kamenský a kol. 2002)
HSLT 719, 739, 749, 769 759, 729 789
Skupiny HSPT 13, 15, 19, 20, 21 13, 15, 19, 21 15, 19, 20, 23
Cie ové drevinové zloženie výh adové, 10 %
SM 7–9, JB ±2, JH, MK 0–2, SC, LB 0–2
SM 8–9, JH 0–2, JB 0–1, SC, LB 0–1, BK 0–1
SM 2–4, SC 2–4, KS 2–4, MK, JB, BO +1
Minimálne zastúpenie sta-biliza ných a meliora ných drevín, 10 %
JB, JH, MK, SC, LB 1 JH +, JB + SC 2, MK, JB, BO +
Forma zmiešania SM plošne, ostatné jednotlivo až hlú ikovite
SM, SC, KS hlú ikovite až ostrov ekovite, MK, JB, BO jednotlivo až hlú ikovite
Požiadavky na základné znaky porastu s oh adom na plnenie zámeru pre istiek
V prípade potreby podpori hlú ikovú štruktúru a uvo ni vitálne primiešané dreviny
Požiadavky na vertikálnu výstavbu porastu pri prebierkach
1 SC, BO, SM, LB, JH, JB, MK
1+ SC, SM, LB, JH, JB 1+ SC, BO, SM, JB, MK
V sú asnosti sa vo výchove porastov všeobecne uznávajú tendencie uvedené zásadami „v as“, „silne“, „zriedkavejšie“. Ich praktická realizácia je však diskutabilná. Uplatnenie zása-dy „silne a zriedkavejšie“ je žiaduce realizova iba pri drevinách rastového typu smreka (smrek, smrekovec, jed a a horský ekotyp borovice) a vždy sa viaže na zachovanie zásady „v as“. Pri-tom je všeobecne platné, že v asná výchova je jednoduchšia, lacnejšia a ú innejšia a tiež, že ímproduk nejšie je stanovište, rýchlejšie rastúca drevina, pestrejšie zloženie porastu a štruktu-rálne diferencovanejšia výstavba porastu, tým astejšie treba výchovné zásahy opakova . Sila a interval výchovných zásahov sa ur uje v mladých porastoch s oh adom na stabilitu, biodi-
89
verzitu a kvalitu porastov. V starších porastoch sa prispôsobuje intenzita výchovy rastovým podmienkam a stavu lesných porastov. Výchovné zásahy sú zamerané na zmenu homogénnej štruktúry korunovej etáže podporou primiešaných drevín s pomiestne odstup ovanou silou výchovných zásahov, aby sa vytvorili stromové skupiny, ktoré budú neskôr samostatnými ob-novnými bunkami (VACEK a kol. 2003). Zásady výchovy v porastoch smrekového lvs uvádzame v tabu ke 18.
4.4.1. Pre istky v ochranných lesoch
Pri pre istkách v ochranných lesoch je potrebné vychádza z požiadavky, že obhospoda-rovaním ochranných lesov sa má sledova predovšetkým podpora ochranného ú inku lesa na pôdne prostredie, kým výška a kvalita budúcej drevnej suroviny sú tu druhoradé.
V smre inách ohrozených škodlivými abiotickými inite mi je nutné výchovnými zásahmi zabezpe i statickú stabilitu porastov. V marginálnych oblastiach to môže znamena obmedze-nie výchovy na ve mi silný zásah. Pri pre istkách v porastoch rastového typu buka sa uplat ujepredovšetkým zdravotný výber, menej sa uplat uje tvarové kritérium, iže odstra ujú sa iba výrazné rozrastky utlá ajúce kvalitnejšie a pritom vitálne susedné jedince.
Výchova lesov smrekového lvs pre istkami
Pri vzniku viac-menej rovnovekých, málo diferencovaných mladín, najmä na plochách po rozsiahlejších kalamitách prevažne s následnou celoplošnou umelou obnovou, je žiaduce zabezpe enie, resp. udržanie ich stability prostredníctvom pre istiek, resp. prerezávok. V as-nos a sila pre istky (prerezávky) v ihli natých, najmä nezmiešaných smrekových porastoch sú nevyhnutnou podmienkou zachovania ich statickej stability najmä ak ide o porasty s prehuste-ným zápojom. Neskoršie zásahy, ke prírastková intenzita jedincov už klesá, nemajú podstat-ný vplyv na zvýšenie ich statickej stability. V zmiešaných porastoch je v asnos zásahu astolimitujúco rozhodujúca pre zachovanie žiaduceho druhového zloženia. Oddialenie výchovy, teda prerušenie kompaktného zápoja až vo fáze ž dkoviny znamená zvýšenie nebezpe enstvaškôd snehom, vetrom, námrazou i imisiami.
V pásme nad 1 400 m n. m. v porastoch so štruktúrou blízkou prírodným lesom nie je po-trebné pre istky vykonáva . V porastoch so zmenenou štruktúrou (vä šie plochy viac-menej rovnovekých porastov), ktoré u nás prevládajú, je nutné už pre istkami podporova hlú ikovúštruktúru, vytváraním foriem nepravidelne zahustených bioskupín. Vhodne zvolenými zásah-mi sa najmä pri smreku snažíme pestova koruny vo vo nejšom zápoji, aby sa dosiahlo vypes-tovanie stromov s priaznivou statickou stabilitou. Pri zásahu treba uplat ova pozitívny výber v úrovni, so zameraním na silnejšie jedince s dlhšími korunami, ktoré budú tvori tzv. stromy kostry porastu aj vo fáze ž dkovín až kme ovín. Podobne v zmiešaných porastoch je žiaduce aplikova úrov ový pozitívny výber zameraný na rastovo vyspelé jedince primiešaných drevín (smrekovec, limba, jarabina) a zásahmi pripravi predpoklady pre formovanie diferencovanej vertikálnej (stup ovitej) štruktúry.
Pri pre istkách treba vychádza z postulátu, že obhospodarovaním ochranných lesov sa má sledova predovšetkým podpora ochranného ú inku lesa na pôdne prostredie, pri om výška a kvalita budúcej drevnej suroviny sú tu druhoradé. Na ekologicky extrémnych a exponovaných stanovištiach je prirodzeným prerušený až medzernatý zápoj. Vykonanie pre istiek v takýchto prípadoch treba dôsledne posúdi , resp. vykonáva , len v zapojených hustejších astiach.
90
Pretože všeobecným postulátom je cie avedomé udržiavanie prírode blízkej štruktúry, už pri pre istkách je žiaduce v porastoch ponecha aj staršie jedince vyšších rastových fáz (ktoré s oh adom na vitalitu možno zabudova do porastu) a podporova tak diferenciáciu výškovej a hrúbkovej štruktúry. Na stanovištiach, kde sa pôvodne vyskytovali zmiešané lesy treba pozi-tívnym výberom usmer ova kompeti né vz ahy drevín tak, aby sa dosiahla vhodná forma ich zmiešania.
4.4.2. Prebierky v ochranných lesoch
Výchova lesov smrekového lvs prebierkami
Popri systematickom vykonávaní pre istiek má najmä v asnos prvých prebierok prioritné postavenie ako z h adiska zvyšovania odolnosti lesných porastov proti nepriaznivým škodlivým
inite om, tak aj z h adiska zabezpe enia požadovaných funk ných ú inkov, prípadne zvyšova-nia kvality produkcie. Metódou výchovy ž dkovín a žr ovín v smrekovom lvs je predovšetkým doposia u nás málo známa výberková prebierka. V bežnej praxi sú astejšie uplat ované po-zitívne úrov ové prebierky, pri ktorých je zásah zameraný na podporu ur itého po tu stromov výberovej kvality (SVK), iže nádejných stromov (NS) alebo cie ových stromov (CS), resp. stromov potenciálnej elity (PE). V odôvodnených prípadoch je však možné použi i niektoré
alšie metódy výchovy, napríklad úrov ovú vo nú prebierku a skupinovú prebierku.
Výberková prebierka, výberkový rub
Les v najvyšších lvs reaguje na výchovné zásahy s oh adom na podmienky rastu prirodzene ve mi pomaly. Aj preto v starších porastoch nie je možné v dobe, ktorá je pre výchovné ruby k dispozícii, zosilni jeho vnútornú stabilitu tradi nou výchovou. V takýchto prípadoch sa od-porú a za a s obnovou porastu (MATERNA, TESA 1989 ex TESA 1993). Pod a Lesoprojekt-u (1995) sa odporú a v starších porastoch, kde nie je predpoklad dosiahnutia výškovej diferenci-ácie aplikovaním výberkovej prebierky použi nepravidelný clonný rub (Bádenský) s obnovnou dobou 40–50 rokov, pri om následný porast bude potrebné vychováva výberkovou prebier-kou až dospeje do štádia výberkového porastu. V stabilnejších porastoch treba uplat ova zá-sady výberkovej prebierky alebo ú elového výberkového rubu v závislostí od veku, ale najmä od štruktúry porastu. Výberková prebierka sa predpisuje v rôznovekých porastoch (25–50 rokov), v ktorých prevláda dolná vrstva (od náletu do 8 cm hrúbky) s menším podielom strednej vrstvy (hrúbkové stupne 10–34 cm) a v porastoch výškovo nivelizovaných v takom veku, ke do veku za atia obnovy ostáva viac ako 50 rokov. Podmienkou na zaradenie porastu do tohto spôsobu výchovy je primerané zastúpenie vhodných drevín a dobrý zdravotný stav, ktorý umožní za-bezpe i potrebný rozsah prirodzenej obnovy až do doby, ke túto funkciu prevezme následný porast. Je pochopite né, že lesy pod vplyvom imisií v pásmach ohrozenia A a B sa nebudú reál-ne prebudováva na výberkové lesy. Podobne to platí aj o porastoch silne poškodených zverou a o porastoch s nedostato nou statickou stabilitou (podiel d žky korún menej ako 50 % z výšky stromu (SANIGA 1993).
Pod a KORPE A (1993a) sa pod klasickou výberkovou prebierkou rozumie zásah do relatív-ne mladého porastu, ktorým sa má výškovo pomerne málo diferencovaný porast, svojou štruk-túrou ešte vzdialený od výberkovej štruktúry, privies do rovnovážneho stavu. Realizáciou tejto prebierky sa sleduje viacej cie ov. Na prvom mieste je to výškovo diferencovaná, stup ovitá vý-stavba, alej podpora vitálnejších a kvalitnejších stromov (zuš ach ovací výber) v celom výško-
91
vom profi le a nakoniec vyvolanie a udržiavanie obnovy. Obdobne ako pri iných prebierkových metódach je samozrejmos ou prioritná realizácia zdravotného výberu. Úloha tejto prebierky je
asovo obmedzená. Ke sa štruktúra porastu priblíži rovnovážnej štruktúre výberkového lesa, dostávajú zásahy charakter ú elového výberkového rubu. Týmto sa predovšetkým udržiava výberková štruktúra porastu a na rozdiel od výberkovej prebierky sa pri om uplat uje alšiekritérium ažby, a to ažba stromov cie ových dimenzií.
Úrov ová vo ná prebierka, skupinová prebierka
Ak sa lesný hospodár napríklad z dôvodu nedostato nej sprístupnenosti porastu rozhodne neaplikova výberkovú prebierku, potom sa odporú ajú systematické silnejšie prebierky s cha-rakterom úrov ovej prebierky s pozitívnym výberom (metóda CS). V našich podmienkach prichádza do úvahy napr. úrov ová vo ná prebierka (L. ŠTEFAN ÍK 1984), ktorá bola síce vy-vinutá pre výchovu najmä bukových porastov, ale priaznivé výsledky sa dosiahli jej aplikáciou aj v zmiešaných a smrekových porastoch (I. ŠTEFAN ÍK, L. ŠTEFAN ÍK 2000, 2003). Jej základné princípy: zásah v celom porastovom profi le pri spojení piatich základných spôsobov výberu, zodpovedajú zásadám prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Kým v hospodárskych lesoch nižších lvs sú pre výber CS ur ujúcimi kritériami kvalita, dimenzia a rozstup, v horských lesoch smrekového lvs sa tieto kritériá modifi kujú, pri om sa uprednost uje najmä zdravotný stav CS a zanedbáva sa ich pravidelný rozstup v poraste. V zmiešaných porastoch sa okrem smreka preferuje podpora aj CS ostatných drevín, najmä smrekovca a limby.
V súvislosti s uvedeným aj POLENO (1997) odporú a upusti od úsilia o pravidelné roz-miestnenie CS a navrhuje širšie uplat ovanie tzv. skupinovej prebierky, v ktorej rámci môžu by CS, resp. stromy PE vytypované bez oh adu na rozstupové kritérium v rámci pestovných buniek. Takýto postup je zdôvod ovaný tým, že v prírodných lesoch sa kvalitné a silné stromy nenachádzajú v pravidelných rozstupoch, ale asto rastú v bezprostrednej blízkosti (obr. 2, 3). Skupinová prebierka sa osved ila aj v porastoch poškodených, kde je problematické vytypovaCS rovnomerne rozmiestnené po ploche porastu (KAMENSKÝ a kol. 2002).
Obrázok 2, 3: Cie ové stromy smreka v smrekovom lvs bez oh adu na rozstupové kritérium
92
4.5. Zásady výchovy v lesoch osobitného ur enia
V zmysle zákona . 326/2005 o lesoch, § 14, ods. 1 lesy osobitného ur enia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých ú elom je zabezpe ovanie špecifi ckých potrieb spolo nosti, na zabezpe enie ktorých sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáre-niu. Pod a ods. 2 za lesy osobitného ur enia možno vyhlási lesy:
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. a II. stup a, ak pri odberoch vody z povr-chového zdroja alebo z podzemného zdroja možno zabezpe i výdatnos a kvalitu vodného zdroja len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia,
v ochranných pásmach prírodných lie ivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpe nom území kúpe ného miesta,
prímestské a alšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekrea nou funkciou,
v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach,
v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho význa-mu alebo chránených druhov,
v zriadených génových základniach lesných drevín,
ur ené na lesnícky výskum a lesnícku výu bu,
ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu pod a osobitných predpisov.
4.5.1. Pre istky a prebierky v lesoch osobitného ur enia
Pri pre istkách a prebierkach v lesoch osobitného ur enia sa musí sledova zabezpe eniespolo enských požiadaviek kladených na jednotlivé subkategórie. Výchova porastov sa tu pre-važne riadi zásadami platnými v hospodárskych lesoch, ale zásahy sú zamerané na dosiahnutie stanovených cie ov.
Cie om hospodárskych opatrení v lesoch vodárenských nádrží je zabezpe i tvorbu zdrojov vody najlepšej kvality a stabilizova podmienky pre optimálnu akumuláciu disponibilnej vody, zabezpe i najlepšiu akos vody vylú ením splachov do nádrží a ich prítokov a vytvori pod-mienky pre neškodný odvod vody do nádrží. K plneniu stanovených cie ov musia smerova aj výchovné zásahy.
V ochranných pásmach vodných zdrojov odporú a PE INA a kol. (1970) udržiava zápoj v rozmedzí hodnôt 0,75 až 1 a dôsledne usmer ova druhové zloženie (prevaha ihli nanovs výnimkou smrekovca v blízkosti vodného zdroja, v alšom pásme preferova zmiešané ih-li nato-listnaté porasty). RÉH (1999) považuje z h adiska infi ltrácie za optimálne zakmenenie horských smre ín hodnotu 0,8 – 0,9. Nižším zápojom možno zvýši biologickú ú innos pri ukladaní snehu až o 25 % (ZELENÝ 1966). V okruhu 25 m od objektu vodárenského zdroja sú listnaté dreviny úplne vylú ené, ale v pásmach v tesnej bízkosti vodných tokov sú v záujme spev ovania brehov preferované listnaté dreviny (RÉH1999). Kvantitatívnu vodohospodársku funkciu najlepšie plní plne zakmenený smrekový porast najmä v oblastiach bohatých na ho-rizontálne zrážky. Výchova porastov sa tu riadi zásadami platnými v hospodárskych lesoch, zásahy sa zameriavajú prednostne na úpravu druhového zloženia a zabezpe enie odolnosti lesných porastov proti poškodeniu škodlivými inite mi. V porovnaní s hospodárskymi lesmi treba zasahova miernejšie a astejšie.
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
93
Poslaním lesov v ochranných pásmach prírodných lie ivých zdrojov a prirodzene sa vysky-tujúcich stolných minerálnych vôd je najmä ochrana týchto zdrojov pred zhoršením ich kvality a znížením kvantity zdroja. Ochranné pásma prírodných lie ivých zdrojov sú asto sú as oukúpe ných lesov so zdravotno-lie ebnou funkciou o znamená, že tu pristupuje požiadavka vy-tvárania hygienicky priaznivého a esteticky pôsobivého prostredia (RÉH 1999).
Cie om lesného hospodárstva z h adiska lie ebnej funkcie lesa je biologicky vyvážený, hy-gienicky vysoko ú inný, esteticky pôsobivý les (MIDRIAK a kol. 1981).
Výchovné zásahy sa zameriavajú na udržanie druhovej pestrosti drevinového zloženia, pri-om zastúpenie drevín sa prednostne orientuje na autochtónne dreviny na danom stanovišti,
ktoré zaru ujú tvorbu zdravých porastov, schopných priaznivo ovplyv ova ovzdušie uvol o-vaním kyslíka, ionizáciou vzduchu, vylu ovaním éterických olejov, fytoncídov a pod. (borovi-ca, smrek, lipa, brest, topo balzamový). Vylú i treba dreviny produkujúce alergény (VALTÝNI
a kol. 1986).
Zmyslom výchovných rubov je roz leni jednotvárne porastové štruktúry, a to nezávisle od rastovej fázy porastu, na esteticky pôsobivé prvky. Vhodná estetická pôsobivos a kompozi néúpravy sa dajú ahko dosiahnu v mladine. ím je porast starší, tým sú zásahy s oh adom na úspešnú kompozíciu komplikovanejšie. Plocha sa diferencuje na vo né plochy (riedkolesia), zakmenenie 0,1 – 0,3 a zapojené porasty, zakmenenie 0,7 – 1,0 .
Pri výchove porastov sa prevažne aplikujú celoplošné selektívne metódy. V mladinách sa prerie ujú husté asti porastu a reguluje sa rastový priestor funk ne perspektívnych jedincov. Prebierkami sa podporuje maximálna výšková diferenciácia porastu, v ktorom nadúrove tvo-ria plošne nepravidelne rozmiestnené nádejné alebo cie ové stromy s mohutnými korunami. Majú to by najvitalnešie jedince funk ne atraktívnych drevín (RÉH 1999).
Poslaním prímestských a alších lesov s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekrea -nou funkciou je vytvori podmienky pre využívanie lesa ako prostredia na rekreáciu v prírode vytváraním biologicky bohatého a esteticky pôsobivého lesa, resp. plni rekrea nú funkciu.
Cie om lesného hospodárstva je zdravý les, odolný proti škodlivým inite om s príme-sou mohutných, esteticky hodnotných stromov, s prístupom vzduchu a slne ného žiarenia, s výhliadkami do krajiny a približujúci návštevníkom fl óru a faunu.
Pod a prevládajúcich rekrea ných aktivít a nárokov návštevníkov sa mení charakter rekre-a ných služieb od oblasti ticha a území bez známok civilizácie až po športové areály a prírodné parky s interhotelmi.
Rekrea né lesy sa zvy ajne lenia do troch kategórii (PE INA, MRÁ EK 1974), alebo funk -ných zón. Funk ná zóna I. je strediskom s najvä šou koncentráciou rekreácie, vybudovaná je tu hustá sie chodníkov a zariadení parkového charakteru ur ených na rekreáciu a hry detí. V nej je aj sústredená technická vybavenos . Významným prvkom sú trávnaté plochy a výstav-ky esteticky pôsobivých stromov. Návštevníci sa pohybujú len po vybudovaných chodníkoch a cestách. Jej podiel z celkovej rozlohy rekrea ného lesa zvy ajne nepresahuje 1 %. Cie omhospodárenia je vytvára alebo zachova esteticky pôsobivé prostredie. V drevinovom zlože-ní sa uplat ujú jednak domáce druhy ihli natých aj listnatých drevín, ktoré sú schopné rásv daných podmienkach prostredia, jednak esteticky pôsobivé, po ploche vhodne rozmiestnené exoty. Rekrea ná funkcia je nato ko dominantná, že na plochu tejto zóny sa etát nepredpisuje.
Funk ná zóna II. je rozptylovým územím rekea ného strediska. Nadväzuje na funk núzónu I. a alej zah a plochy pozd ž turisticko rekrea ných trás a funk ných plôch ako sú trávnaté plochy, výhliadkové miesta a pod. Jej podiel z celkovej rozlohy rekrea ného lesa sa
94
zvy ajne pohybuje do 10 %. Význa ným rysom tejto zóny je pomiestne preriedenie, prípad-ne i odstránenie vybraných porastov, resp. ich asti pre zriadenie lesných lú ok, plôch na hry a oddych a iných rekrea ných zariadení. Preto je potrebné ráta s budovaním funk ných plôch a potom aj s vylú ením asti lesnej pôdy z produkcie. V lese sa robia chodníky pre peších, kto-rí sa na rozdiel od zóny I., vo ne pohybujú po porastoch. Osobitnú pozornos treba venovahygiene porastov najmä odstra ovaniu poškodených, hynúcich a uhynutých jedincov. Cie omhospodárenia je vytvára alebo zachova estetické pôsobivé lesné prostredie. V drevinovom zlo-žení sa uplat ujú stanovištne vhodné domáce druhy ihli natých aj listnatých drevín. Esteticky pôsobivé exoty vhodné aj po produk nej stránke sa uplat ujú nie na celej ploche ako v zóne I., ale len na vybraných lokalitách, napr. v blízkosti frekventovaných komunikácii a rekrea nýchzariadení (RÉH 1999).
Funk ná zóna III. je územie, v ktorom les plní produk no-rekrea nú funkciu s minimál-nym obmedzením hospodárskej innosti. Neuvažuje sa tu so stavbou žiadnych rekrea nýchzariadení. Obhospodarovaná je ako výnosový les, odporú a sa uplat ovanie prírode blízkych hospodárskych spôsobov. KORPE (1986) uvádza, že ím vä šia je intenzita uplatnenia rekre-a nej funkcie, tým vä šia je aj naliehavos uplatnenia aj foriem výberkového hospodárskeho spôsobu. Osobitnú pozornos treba venova hygiene porastov najmä systematickému odstra-
ovaniu hynúcich a uhynutých jedincov. Zo strany lesného hospodárstva sa sa alej vyžaduje zvýšená ochranná služba.
Výchova porastov vo zverniciach tesne súvisí s ochranou lesov proti poškodzovaniu poras-tov zverou a má vplyv na drevinovú skladbu. Pre chov lovnej zveri nie sú vhodné zvernice s pre-vahou smrekových monokultúr a to jednak v dôsledku ich dispozície na poškodenie lúpaním a obhryzom, jednak z h adiska slabej úživnosti (TESA 1989). Aj v listnatých porastoch vo zver-niciach bývajú zna né škody spôsobované zverou. Preto technika výchovy musí zoh ad ovastav porastov na konkrétnych plochách. Výchovné zásahy sú ovplyv ované vysokým podielom zdravotného výberu. V rámci negatívneho výberu sa odstra ujú predovšetkým zdravotne úplne nevyhovujúce jedince a pozitívnym výberom sa systematicky podporujú hospodársky nádejné stromy, ale aj ohryzové dreviny. Hospodársky nádejné stromy je nutné už od mladosti ú innechráni proti poškodeniu zverou.
Po celej ploche zvernice je potrebné vytvori plochy so zakmenením 0,4 a menej, v záujme vytvorenia vhodných podmienok pre rozvoj bylinnej vegetácie a bohatého plodenia semien ako potravy pre zver. Podobne ohryzové polí ka vytvárané s cie om produkcie maximálneho množ-stva zelenej suroviny pre zver sa rozmiest ujú po celej ploche zvernice. V ostatných astiachzvernice hospodárime bežným spôsobom s cie om zabezpe i pre zver aj úkryty v mladinách (RÉH 1999).
Úspech chovu bažantov závisí aj od porastových úprav bažantnice. Lesná bažantnica býva rozdelená na lovné celky a tieto na sústavu pohonov.
Za najvhodnejšiu skladbu lesných porastov v bažantniciach sa považuje 20 – 40 %-né za-stúpenie ihli natých porastov, pri om 60 – 80 % majú tvori listnaté porasty. Hlavnou drevinou by mal by dub, prípadne cer, s oh adom na jeho astú fruktifi káciu. Fytotechnikou potom treba podporova podiel semenných stromov, pestova ich koruny v záujme zvýšenia úrody žalu ov,ktoré podstatne zvyšujú úživnos revíru. Druhú etáž majú tvori hustejšie mladšie porasty, kto-ré poskytujú bažantom prirodzenú ochranu a potravu. Pre zvýšenie úživnosti je možné s úspe-chom využi plánky ovocných drevín, alej jarabinu, muky u, breky u, niekedy aj agát. Z krov sa osved ili kalina, krušina, drie a bazy. Na okrajoch porastov dobre prosperujú trnka, šíp a hlohy. Ihli naté dreviny majú funkciu ochrany proti horizontálnemu prúdeniu vzduchu a ako
95
kryt proti zime. Naviac poskytujú najvhodnejšie podmienky pre hradenie bažantov. V bažant-niciach sa naj astejšie vyskytuje smrek, borovica a vejmutovka. Z nich najlepšie znáša zrezá-vanie smrek. Smrek sa má zrezáva každoro ne na úrodných stanovištiach, raz za dva roky na chudobných vo výške 1,5 – 1,7 m. Za vhodnú sa v bažantniciach považuje obnova pruhovými rubmi. Tieto možno realizova len v pestovne pripravených porastoch. V predrubnom veku sa preto vykonávajú akostné a uvo ovacie prebierky, vykonané naj astejšie metódou pozitívne-ho výberu, so strednou intenzitou zásahov, iže okolo 25 % zo zásoby porastu (RÉH 1999).
Ešte stále je asto diskutovanou témou, i v územiach so zvýšeným záujmom ochrany prí-rody treba uplat ova zámerné fytotechnické opatrenia. Obmedzovanie práva vykonáva tieto opatrenia pokia sa ich realizáciou príroda a životné prostredie neohrozuje nad mieru stano-venú zákonom, naráža na problém obmedzovania vlastníckeho práva. To je možné iba v nevy-hnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (Ústava SR, l. 20, bod 4). V chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov eu-rópskeho významu alebo chránených druhov je obhospdarovanie lesa vrátane výchovy poras-tov prispôsobené stup u ochrany prírody a obmedzeniam, ktoré sú v jednotlivých stup ochdefi nované v zákone o ochrane prírody.
Vývoj lesov v ostatných desa ro iach ukazuje, že pasívna ochrana (bezzásahový režim) ne-prináša vždy požadovaný výsledok. Pri rozhodovaní o tom, i daný lesný celok ponecha na sa-movývoj alebo uplatni aktívnu ochranu prírody je podstatná štruktúra lesných porastov a z nej plynúca schopnos samoregulácie.
Prírodné lesy sú charakteristické ve kou vekovou, hrúbkovou a výškovou diferenciáciou, jedna vývojová fáza sa zvy ajne vyskytuje na ploche menšej ako 0,5 ha. Potom aj eventuálne poškodenie, i rozpad lesa zvy ajne nezasiahne plochu vä šiu ako 0,5 ha. Ak má lesný porast štruktúru aspo rámcovo odpovedajúcu štruktúre prírodného lesa, potom možno predpokla-da , že v prípade ponechania na samovývoj bude tento prebieha obdobne ako v prírodnom lese a nedôjde k jeho rozpadu na vä ších plochách. Ak však ide o porasty so zmenenou štruktúrou, o porasty na ve kých plochách viac-menej rovnoveké a tieto sa ponechajú na samovývoj, potom prirodzeným vývojom smerujú na ve kých plochách do fázy rozpadu a to asto bez toho, aby sa samovo ne reprodukovali.
Druhové zloženie v územiach so zvýšeným záujmom ochrany prírody má zodpoveda prí-rodným podmienkam. V niektorých chránených územiach sa závažnou stáva požiadavka za-chovania genofondu lesných drevín. Výchovné zásahy sa zameriavajú na intenzívnu starostli-vos o tie druhy drevín, ktoré najlepšie zodpovedajú daným prírodným podmienkam. Zásahmi sa upravuje ich zastúpenie a horizontálna i vertikálna výstavba tak, aby sa pre každú cie ovúdrevinu vytvorili optimálne podmienky, dostato ne ve ký rastový priestor, o je základným predpokladom zvyšovania odolnostného potenciálu celého elosystému. Umiestnenie zásahu vo vertikálnej výstavbe bude viac odpoveda ochranárskym požiadavkam, ako produk ným.
Tieto ciele je možné dosiahnu iba za predpokladu, ak sú zásahy v mladých a stredne sta-rých porastoch silnejšie ako v hospodárskych lesoch s produk nou funkciou. Po iatok a inter-valy zásahov v chránených územiach budú viac prispôsobené požiadavkam ochrany prírody. Zásahy budú v asnejšie a opakované v kratších intervaloch. Pokia ide o spôsob výberu, bude sa aplikova pozitívny výber, schematické zásahy sa vylu ujú (RÉH 1999).
V zriadených génových základniach lesných drevín sa výchovné zásahy vykonávajú pod aprojektu jej obhospodarovania, ktorý je sú as ou uznávacieho listu génovej základne. Oso-bitne sa pritom dbá, aby sa nezužovala genetická variabilita, ale aby sa lesné genetické zdroje zachovali v mieste pôvodu v plnej šírke. Cie avedomými uvo ovacími prebierkami sa porasty
96
dlhodobo pripravujú na prirodzenú obnovu. V astiach génových základní, ktoré sú sú asneaj uznanými porastami sa prednostným uvo ovaním korún kvalitných úrov ových stromov podporuje ich fruktifi kácia.
V lesoch ur ených na lesnícky výskum a lesnícku výu bu sa výchovné zásahy vykonávajú diferencovane v zmysle dlhodobého zamerania výskumu, vždy v úzkej spolupráci s príslušným výskumným pracovníkom.
V lesoch, ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu pod a osobitných predpisov sa vý-chovné zásahy vykonávajú obdobne ako v lesoch hospodárskych, výnimo ne môžu by však ovplyvnené plnením špecifi ckých cie ov.
5. ZÁSADY DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV V ZMENENÝCH EKOLOGICKÝCH PODMIENKACH
Ako sme spomenuli už v úvode tejto publikácie v 70. a 80. rokoch minulého storo ia kul-minovalo rozsiahle poškodenie lesov prakticky v celej Európe, v dôsledku oho odumreli lesy na obrovských plochách. Aj ke existovalo viacero hypotéz o prí inách tohto javu, predsa len za naj astejšiu prí inu sa všeobecne ozna oval ú inok zne isteného ovzdušia (imisií). Na túto situáciu musela nevyhnutne zareagova aj lesnícka prax, pred ktorú bola postavená náro náúloha – zabezpe i obhospodarovanie lesov aj v takýchto zmenených ekologických podmien-kach. Výsledkom spolo ného úsilia výskumníkov, ale tiež praktických skúseností lesníkov bolo vytvorenie zásad obhospodarovania, ktoré mali pod a možností aspo iasto ne eliminovanegatívne vplyvy imisií.
Kým pri otázke zabezpe enia stability vo i abiotickým škodlivým inite om výsledky vý-skumu jednozna ne hovoria v prospech vykonávania výchovných zásahov, pri otázke možnosti ú inných pestovných opatrení proti antropogénnym inite om (imisiám) existovala nejednot-nos . Na jednej strane sú autori, ktorí konštatujú priaznivý ú inok výchovy v imisne zasiah-nutých smrekových porastoch (TESA 1976; CHROUST 1991; KAMENSKÝ 1993; I. ŠTEFAN ÍK, L. ŠTEFAN ÍK 2000) i bukových porastoch (L. ŠTEFAN ÍK 1996). Na druhej strane sú autori, ktorí po zásahu zistili zhoršenie zdravotného stavu smre ín (SLODI ÁK 1989). Aj niektorí alší autori sú názoru, že pri vo nejšom zápoji imisie ahšie prenikajú do vnútra porastu a tak je ohroze-nie imisiami vä šie ako v hustom zápoji. Preto považujú možnosti pestovných zásahov v po-rastoch ohrozených imisiami za ve mi obmedzené (SCHNEIDER 1985) alebo dokonca iluzórne (FRANZ 1983). Z uvedeného vyplýva, že o celkovom výsledku rozhoduje viacero faktorov, pre-dovšetkým intenzita pôsobenia imisií (imisný tok), stupe poškodenia porastu i alšie faktory (vek porastu, drevinové zloženie, stanovištné pomery at .). Možno však konštatova , že len v najextrémnejších podmienkach v pásme ohrozenia imisiami A, resp. pri silnom poškodení porastov sa stráca preventívny ú inok výchovy mladých porastov.
Pri uplat ovaní pestovných opatrení je nevyhnutné diferencova pod a prírodných, poras-tových, imisných podmienok a funk ného zamerania konkrétneho lesného porastu. V rámci imisných podmienok je potrebné rozlíši imisný typ (kyslý, zásaditý, pavkový) (SOBOCKÝ a kol. 1988) a tiež stupne poškodenia, ktoré sa ur ujú pod a miery straty asimila ných orgánov (de-foliácie) (tab. 19).
97
Tabu ka 19: Stupne poškodenia pod a miery straty asimila ných orgánov (defoliácie) (vyhláška . 453/2006 Z. z.)
Stupe poškodenia Strata asimila ných orgánov Slovný opis
0 0 – 10 % bez defoliácie
1 11 – 25 % slabo defoliované
2 26 – 60 % stredne defoliované
3 61 – 99 % silne defoliované
4 100 % odumierajúce a m tve
Významnou podmienkou pre stanovenie správnych zásad obhospodarovania je zaradenie lesného porastu do pásma ohrozenia imisiami, pretože pod a toho je ur ená aj doba jeho ži-votnosti, resp. stanovenie rubného veku. V minulosti sa rozoznávali 4 pásma (A – D), ktoré sa rozlišovali najmä životnos ou porastov. Pre nezmiešané smrekové a borovicové porasty to bolo pre pásmo ohrozenia imisiami A – do 20 rokov, B – 20 až 40 rokov, C – 41 až 60 rokov, D – 61 až 80 rokov (PE INA a kol. 1984). V sú asnosti sa pod a vyhlášky . 453/2006 Z. z. rozlišujú nasledujúce tri pásma ohrozenia imisiami:
Pásmo A
Plochy s extrémnym imisným za ažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od vý-znamných lokálnych zdrojov zne istenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
Pre kyslý imisný typ platia tieto orienta né kritériá (aspo dve musia by splnené):
priemerná ro ná koncentrácia SO2 > 25 g.kg-1 alebo NO
2 > 30 g.kg-1,
kumulatívny index expozície ozónu AOT 40 > 25 ppm.h,
prekro enie kritickej zá aže síry alebo dusíka > 1 200 ekv.ha-1.rok-1,
obsah aspo troch cudzorodých prvkov v pôde na úrovni „A“ (nad geochemickýmpozadím),
celková bonita ná hodnota pri zoh adnení všetkých hodnotiacich kritérií > 100,
opakovane neúspešná obnova klimaxových lesných drevín.
Pre zásaditý imisný typ platia tieto orienta né kritériá (aspo dve musia by splnené):
dlhodobý priemer koncentrácií alkalického prachu > 60 g.kg-1,
kumulované množstvo depozície magnezitového prachu > 30 000 t.km-1,
h bka pôdy s pH > 8,3 nad 40 cm,
neúspešná obnova klimaxových lesných drevín.
Pásmo B
Plochy s vysokým imisným za ažením spravidla z lokálnych zdrojov zne istenia. Lesné dre-viny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
Pre kyslý imisný typ platia tieto orienta né kritériá (aspo dve musia by splnené):
priemerná ro ná koncentrácia SO2 alebo NO
2 > 20 g.kg-1,
kumulatívny index expozície ozónu AOT 40 > 20 ppm.h,
prekro enie kritickej zá aže síry alebo dusíka > 900 ekv.ha-1.rok-1,
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
98
obsah aspo jedného cudzorodého prvku v pôde na úrovni „A“ (nad geochemickým po-zadím),
celková bonita ná hodnota pri zoh adnení všetkých hodnotiacich kritérií 71 – 100,
priemerná defoliácia klimaxových drevín > 40 % (stupe poškodenia 2 – 3).
Pre zásaditý imisný typ platia tieto orienta né kritériá (aspo dve musia by splnené):
dlhodobý priemer koncentrácií alkalického prachu 40 – 60 g.kg-1,
kumulované množstvo depozície magnezitového prachu 15 000 – 30 000 t.km-1,
h bka pôdy s pH > 8,3 od 20 do 40 cm,
porasty rozpadnuté (stupe poškodenia 3).
Pásmo C
Plochy s nižším, chronickým imisným za ažením z dia kového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov zne istenia. Lesné dreviny nemusia javi známky fy-ziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.
Pre kyslý imisný typ platia tieto orienta né kritériá (aspo dve musia by splnené):
priemerná ro ná koncentrácia SO2 > 10 g.kg-1 alebo NO
2 > 15 g.kg-1,
kumulatívny index expozície ozónu AOT 40 > 15 ppm.h,
prekro enie kritickej zá aže síry alebo dusíka > 600 ekv.ha-1.rok-1,
obsah aspo troch cudzorodých prvkov v pôde na úrovni „B“ (nad geochemickým poza-dím),
– celková bonita ná hodnota pri zoh adnení všetkých hodnotiacich kritérií 31 – 70.
Pre zásaditý imisný typ platia tieto orienta né kritériá (aspo dve musia by splnené):
– dlhodobý priemer koncentrácií alkalického prachu 20 – 40 g.kg-1,
– kumulované množstvo depozície magnezitového prachu 5 000 – 15 000 t.km-1,
– h bka pôdy s pH > 8,3 od 10 do 20 cm,
– znaky defoliácie v hornej asti korún, porasty narušené (stupe poškodenia 2).
Možno konštatova , že aj napriek ur itému zlepšeniu situácie za iatkom 90. rokov minu-lého storo ia, najmä o sa týka množstva vypúš aných emisií do ovzdušia ohrozenie našich lesov v dôsledku dlhodobého pôsobenia škodlivých antropogénnych vplyvov najmä imisií a v ostatných rokoch aj nepriaznivých klimatických faktorov stále pretrváva. Aj ke mladé porasty sú v porovnaní s dospelými spravidla menej poškodené, je známe, že porasty možno najviac ovplyvni z h adiska druhovej diverzity, statickej stability i odolnosti vo i imisiám v naj-mladších rastových fázach. Z toho vyplýva, že výchova porastov už od mladín má mimoriadny význam, pri om bude založená na selektívnom výbere, resp. na odstra ovaní menej odolných jedincov a posil ovaní vitality relatívne najodolnejších jedincov.
Treba tiež doda , že v sú asnosti sa už prejavujú alšie faktory nepriaznivo ovplyv ujúcezdravotný stav lesných porastov. Ide najmä o globálne klimatické zmeny, ale aj hynutie smre-
ín v niektorých oblastiach, ktorého prí ina nie je exaktne dokázaná. V takýchto prípadoch je zrejmé, že zásady obhospodarovania vypracované pre imisné lesy je potrebné upravi , resp. modifi kova .
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
99
5.1. Hlavné zásady pri výchove porastov
Možno konštatova , že hlavné zásady týkajúce sa výchovy porastov v imisných oblastiach boli prvý krát komplexnejšie formulované už v úvode spomínanej publikácii GRÉK a kol. (1991). Tu sa však na rozdiel od sú asnosti rozlišovali 4 pásma ohrozenia imisiami (A–D), pri om zá-sady výchovy pre pásmo D sa prakticky neodlišovali od zásad pre porasty, ktoré nie sú ovplyv-nené imisiami. V tabu kách 20 a 21 uvádzame hlavné zásady pre dva vybrané porastové typy v kategórii hospodárskych lesov.
Tabu ka 20: Hlavné zásady výchovy porastov v hospodárskych lesoch (Gr ék a kol. 1991)Porastový typ: 15 (11) smre inaImisný typ: kyslý
Pásmo ohrozenia
StanovišteRastová fáza
porastu
Šírka pracovného
po a (m)
Zámer výchovy, prevládajúci spôsob, sila a po et zásahov
A každé
nár. – kult. 15
likvid. odumret. a odumier. – zdr.; akt.mladina 15
ž dkovina 30
B
kyslé a extrémne
nár. – kult. 17 sil.neg.; zdr.; 1×
mladina 17porasty 0–1: potenc. pest. SK–mier. poz.; 1–2×; por. II: mier.neg., resp.zdr.; 1×
ž dkovina 34 potenc.pest.SK–mier.poz.; 1×
žr ovina 34 zdr.; aktuálne
živné a podmá ané
nárast 15 spriechod.–komb.; uli .; sil.neg.,zdr.; 1×
kultúra 15 1× mier.neg.; pl.rub; 1×
mladina 15por.0–I: pest.SK–sil.poz.; zdr.; 1–2×; por.II: potenc.pest. SK–sil.poz.;zdr. 1×
ž dkovina 30 potenc.pest. SK–mier.poz.; zdr.; akt.
žr ovina 30 zdr.; aktuálne
C
kyslé a extrémne
nárast 17 spriechod.–komb.; uli .; sil.neg.,pl.rub.; 1–2×
mladina 17por.0–I: normálne pre istky, zdr.; por. II: potenc.pest. SK–sil.poz.; zdr., pl. rub; 1–2×
ž dkovina 34por.0–I: norm.prebierky; zdr.; por.II: potenc. pest. SK–mier.poz.; zdr.; akt.
žr ovina 34 por.0–I: norm.preb.; zdr.; akt.
živné a podmá ané
nárast 15 spriechod.–komb.: uli .; sil.neg., zdr. pl. rub; 2×
kultúra 15 mier. neg., zdr., pl; 1–2×
mladina 15por.0–I: normálne pre istky, zdr.; por. II: potenc. pest. SK–sil.poz; zdr.pl.rub; 1–2×
ž dkovina 30por.0–I:norm.prebierky,zdr.;por.II: potnc.pest.SK–mier.poz.; zdr.: aktuálne
žr ovina 30 por.0–I: norm.preb.; por.II: zdr.; aktuálne
DVýchova ako v porastoch neovplyvnených imisiami s osobitným zrete om na pestovanie SK. Prvoradý je zdravotný výber.
Poznámka: Primiešané listnaté dreviny DB, HB, LP, BK, JV, JS, BR, OS, JRB, MK a ihli naté dreviny SC, BO treba podporova .
100
Tabu ka 21: Hlavné zásady výchovy porastov v hospodárskych lesoch (GRÉK a kol. 1991)Porastový typ: 62 (15) bu inaImisný typ: kyslý
Pásmo ohrozenia
StanovišteRastová fáza
porastuŠírka prac.
po a (m)Zámer výchovy, prevládajúci spôsob, sila
a po et zásahov
A každénár. – kult.mladinaž dkovina
181836
zdr.; aktuálnezdr.; aktuálnezdr.; aktuálne
B
extrémne vápencové
nárastmladinaž dkovinaž ovina
19193838
mier. neg., zdr.; 1×potenc.pest.SK–sil.poz.; zdr.,pl.rub; 1×potenc.pest.SK–mier.poz.; zdr.; 1×zdr.; aktuálne
kyslé
nárastmladinaž dkovinaž ovina
19193838
sil.neg.zdr.; 1–2×mier.prerez.; zdr.,pl.rub; 1–2×potenc.pest.SK–mier.poz.; zdr.; 1×zdr.; aktuálne
živné a oglejené
nárastmladinaž dkovinaž ovina
19193838
sil.neg.,zdr.; 1×potenc.pest.SK–sil.poz.; zdr.,pl.rub; 1–2×potenc.pest.SK–mier.poz.; zdr.; akt.zdr.; aktuálne
C
extrémne vápencové
nárastmladinaž dkovinaž ovina
19193838
sil.neg.zdr.; 1×pest.SK–sil.poz.,pl.rub; 1×pest.SK–mier.poz.; zdr.; 1×zdr.; aktuálne
kyslé
nárastmladinaž dkovinaž ovina
19193838
sil.neg.,zdr.,pl.rub; 1–2×sil.prerez.; zdr.,pl.rub; 1×pest.SK–sil.poz.; zdr.,mier.poz.podúr.: 1×por.0–I: pest.SK–mier.poz; zdr.; por.II: zdr.; aktuálne
živné a oglejené
nárastmladinaž dkovina
ž ovina
191938
38
sil.neg.,zdr.,pl.rub; 1×pest.SK–sil.poz.; zdr., pl.rub; 1–2×pest.SK–mier.poz.; zdr., slabý poz,podúrov.; aktuálnepor.0–I: pest.SK–mier.poz; zdr.; por.II: zdr.; aktuálne
DVýchova ako v porastoch neovplyvnených imisiami s osobitným zrete om na pestovanie SK. Prvoradý je zdravotný výber.
Poznámka: Primiešané listná e dreviny LP, DB, JV, OS, BR a z ihli natých drevín SMC, BO treba podporova ,prípadne aj ako SK.
Mladiny
Hlavnou zásadou pri výchove porastov je starostlivos o koruny stromov s cie om vytvorenia symetrickej a primerane ve kej koruny s oh adom na statickú stabilitu proti abiotickým fakto-rom, resp. dostato ne vitálnu (asimila ný aparát) na odolnos proti imisiám. Cie avedomúintenzívnu výchovu je potrebné za a už od rastovej fázy mladín. Aj v smrekových porastoch mierne i stredne poškodených imisiami pod a výsledkov výskumu (PE INA a kol. 1984) možno posil ova stabilitu, resp. spomali ich kone ný rozpad. Platí, že zasahova treba už pred vytvo-rením prvého zapojenia porastu pri hornej výške 2,5 až 4,0 m.
Oproti zdravým porastom sa uplat uje v prvom rade zdravotný výber a to vo všetkých pásmach ohrozenia imisiami. Odstra ujú sa poškodené jedince a stromy so zna nou defo-liáciou (nad 75 %). ažisko zásahu smerujeme do hornej vrstvy, kde uplat ujeme pozitívny výber, pri om rozhodujúcim kritériom je vitalita, resp. zdravotný stav jedincov, ale prihliada sa tiež na ich pokia možno pravidelné rozmiestnenie po ploche, ktoré však nie je rozhodujú-
101
ce. Zasahujeme stredne silno až silno pod a imisno-ekologických podmienok. Aj v lesoch pod vplyvom imisií sa odporú a robi roz le ovanie porastov okrem pásma ohrozenia A. Metódou výchovy ihli natých, prípadne smrekových nárastov a mladín z prirodzenej obnovy je kombi-novaná pre istka (L. ŠTEFAN ÍK in GRÉK a kol. 1991), ktorú tvorí:
geometrický uli kový zásah – za ú elom urobi hustý porast priechodnejším; šírka uli iekje maximálne 1 m, rozstup uli iek 4 až 5 m
imisná selektívna pre istka – za ú elom zvýšenia ekologickej stability porastu:
zdravotné h adisko je prvoradé, zásah sa vykonáva za ú elom zvýšenia hygieny porastu, odstra ujú sa odumreté a odumierajúce jedince (stupne poškodenia 4 a 3);
zoš ach ovacie h adisko, t. z. prerezávkou preriedi hustejšie asti porastu, pri om zá-sah sa pohybuje prevažne v strednej alebo dolnej vrstve so zámerom vytvori vo nejšírastový priestor zostávajúcim zdravým stromom.
Metódou výchovy ihli natých, prípadne smrekových kultúr a mladín z umelej obnovy, resp. listnatých a zmiešaných nárastov a mladín je vyššie opísaná imisná selektívna pre istka. Zása-dy pri zásahoch sú prakticky rovnaké ako v porastoch prirodzene vzniknutých, t.z. pracujeme negatívnym i pozitívnym výberom. Ide o pestovanie „ve kých korún“, iže dlhých, primerane širokých a hustých korún. Tieto vlastnosti by mali ma tzv. stromy kostry porastu (SKP), kto-ré sú stredobodom pestovate ského záujmu lesného hospodára v porastoch nachádzajúcich sa v imisných oblastiach. Mali by to by zdravé a najvitálnejšie jedince, ktoré budú tvori kostru ekologickej stability porastu. Mali by ma nasledujúce kritériá:
vitálna koruna – ve ká, s dostatkom asimila ných orgánov,
dimenzie – vysoké stromy (najmä z hornej vrstvy alebo z úrovne porastu), hrubé, resp. naj-hrubšie jedince so zdravým kme om, pri om jeho kvalita nerozhoduje,
rozstup – pod a hustoty vyhovujúcich stromov s viac alebo menej pravidelným rozmiestne-ním, pri om toto kritérium nemusí by dodržané.
Ž dkoviny a žr oviny
Pri lesohospodárskych opatreniach v ž dkovinách a žr ovinách musíme zoh ad ova aj alšie skuto nosti v porovnaní s mladinami. Ide najmä o individuálnu rezistenciu úrov ových
stromov vo i imisiám. Vä šina prác konštatuje, že nadúrov ové a úrov ové stromy sú priamo vystavené toku imisií a tým sú najmä v starších porastoch s menším zápojom viac poškodzova-né ako stromy medziúrov ové, ktoré proti imisiám chránia stromy vyššieho biosociologického postavenia. Dôležitý je však alší vývoj takýchto porastov, kde úrov ové a nadúrov ové stromy sú v kone nom dôsledku schopné dlhšie odoláva poškodeniu, resp. v niektorých prípadoch i revitalizova . Podiel stromov nižších stromových tried medzi poškodenými stromami je spo-
iatku nižší v porovnaní s úrov ovými ale postupne sa rýchlo zvyšuje.
Tento vývoj sme napr. zistili aj v borovicovo-smrekových žr ovinách v imisnej oblasti stredného Spiša na TVP Smolnícka Osada, kde údaje o defoliácii v jednotlivých rokoch po-tvrdili, že stromy kostry porastu (SKP) mali nižšiu defoliáciu (na niektorých plochách vysoko signifi kantnú) v porovnaní s ostatnými jedincami hodnoteného porastu. Na týchto plochách sa aplikovala imisná selektívna prebierka, ktorá bola vyvinutá z úrov ovej vo nej prebierky (L. ŠTEFAN ÍK 1984) doplnenej o zásady výchovy v imisných oblastiach (L. ŠTEFAN ÍK in GRÉK a kol.1991). Náš výskum na uvedenej TVP zárove potvrdil, že aj z h adiska pestovno-produk ného
•
•
–
–
•
•
•
102
je aplikovanie tejto prebierkovej metódy v takýchto porastoch opodstatnené (I. ŠTEFAN ÍK, L. ŠTEFAN ÍK 2000).
Podobne sa úrov ové prebierky založené na pozitívnom výbere predbežne osved ili aj v bu-kových porastoch pod miernym vplyvom imisií. Prakticky ide o transformáciu metód pestova-nia stromov výberovej kvality (SVK) na imisné podmienky (L. ŠTEFAN ÍK in GRÉK a kol. 1991).Dôležitým rozdielom je však zmena kritérií pre vo bu SVK, ktorými sú v podmienkach imisné-ho pôsobenia SKP. Na rozdiel od zdravých porastov je prvoradým kritériom vo by SKP zdra-votný výber. Osobitnú pozornos treba venova podúrovni porastu, ktorá má najmä v imisných podmienkach ve ký význam. Totiž v prípade odumretia úrov ových jedincov, ktoré sú zvä šapoškodenejšie ako medziúrov ové stromy, práve medziúrove , resp. podúrove porastu plní funkciu rezervy pre SKP. Pri porovnaní rozsahu defoliácie na bukovej ploche na TVP Jalná sa zistili priaznivejšie výsledky na plochách s dlhodobe uskuto ovanou úrov ovou vo nouprebierkou oproti ploche so silnou podúrov ovou prebierkou (najmä stromy 1. vzrastovej trie-dy) a rovnako tomu bolo aj z pestovno-produk ného h adiska. To nazna uje prednos metódy so starostlivos ou o podúrove porastu, resp. metódy, ktorá sa svojou koncepciou približuje zásadám prírode blízkeho pestovania lesov - vytváraním vertikálne lenitej štruktúry porastu. Tento princíp vytvárania vertikálneho lenenia porastu sa odporú a aj pri výchove zmiešaných porastov (L. ŠTEFAN ÍK, in GRÉK a kol. 1991).
V imisných oblastiach treba prebierkové zásahy diferencova pod a pásiem ohrozenia. V pásme ohrozenia A sa prebierky nevykonávajú. V pásme ohrozenia B sa odstra ujú silno po-škodené stromy a to pri stupni poškodenia I. do veku porastov 60 rokov, pri stupni poškodenia II. len do veku 40 (50) rokov. Pri silnejšom poškodení, resp. vo vyššom veku už odstra ovaniesilno poškodených jedincov spôsobuje urýchlenie rozpadu porastov. V pásme ohrozenia C pri stupni poškodenia I. odstra ova silno poškodené jedince bez obmedzenia, pri stupni poško-denia II. len do veku 50 rokov. V D pásme nie sú rozdiely vo výchove oproti neohrozeným po-rastom.
Odlišná situácia je v ochranných lesoch, ktoré sa nachádzajú na extrémnych stanovištiach (kyslé, vápencové, sutinové, zamokrené), pri om asto sú to porasty horšieho vzrastu, prerie-dené s medzernatým zápojom, prípadne len skupiny stromov. V takýchto podmienkach je vý-chova zna ne obmedzená a možno s ou uvažova iba v zapojenejších porastoch. Aj v takýchto podmienkach je zdravotný výber prvoradý, pri om v zapojených astiach porastu možno usku-to ova mierny zásah, nezapojené asti ostávajú bez zásahu.
5.2. Hlavné zásady pri obnove porastov
Je nepochybné, že obnova lesných porastov v oblastiach so zmenenými ekologickými pod-mienkami je jednou z najnáro nejších inností od ktorej závisí zabezpe enie nepretržitosti existencie lesného spolo enstva (porastu). V takýchto podmienkach pôjde prakticky výlu neo umelú obnovu, ktorej úspech si vyžaduje predovšetkým kvalitný a kvantitatívne vyspelý sad-bový materiál, zabezpe ujúci rýchlejšie odrastanie kultúr v juvenilnom štádiu. Nemenej dôle-žitou sú as ou je tiež dodržanie všetkých technologických postupov. Významné je tiež používa-nie oba ovaných sadeníc a tiež pôdnych kondicionérov, ktorými sa zmier ujú najmä prvé fázy tzv. šoku z presadenia, resp. nepriaznivé vplyvy spôsobené klimatickými výkyvmi. Následne na to nadväzuje aj dôsledné ošetrovanie a ochrana kultúr.
103
K ú ovou otázkou je aj zvolenie správneho po tu sadeníc. Aj v tomto smere sa prejavuje ne-jednozna nos názorov. Argumentuje sa tým, že pri vyššom po te sadeníc je aj pri vyššom per-cente neujatosti sadeníc ešte dostatok jedincov pre zabezpe enie kultúry. Naopak, zástancovia použitia nižšieho po tu sadeníc sa priklá ajú k tomu, že aj straty na zales ovaní sú menšie a tiež podmienky pre ich ujatos môžu by lepšie. V praxi sa však používajú vo vä šine prípadov skôr po ty na hornej hranici rozpätia stanoveného normatívu.
Okrem uvedených hlavných zásad pri umelej obnove treba poukáza aj na potrebu reš-pektovania, resp. využívania ekologických požiadaviek drevín napr. využívaním ekologického krytu zvyškov po ažbe, p ov, zostávajúcich jedincov, ím aspo iasto ne možno zmier ovamikroklimatické extrémy, ktoré sa práve na rozsiahlych holinách prejavujú najintenzívnejšie. V tabu ke 22 uvádzame as pokynov vypracovaných pre umelú obnovu v oblastiach pod vply-vom imisií (GRÉK a kol. 1991).
Významným a ve mi efektívnym opatrením sú tiež podsadby (predsadby), ktoré predchá-dzajú vzniku rozsiahlych holín. V oblastiach s pomalším vývojom poškodzovania (rozpadu) lesných ekosystémov je snahou priestorovým a asovým oddelením umelej obnovy vytvárapredpoklady pre dosiahnutie rôznorodých porastov, resp. mozaikovej štruktúry.
Na základe dosiahnutých výsledkov výskumu a doterajších poznatkov s výchovou a obno-vou porastov v rámci pestovno-ochranných a lesohospodárskych preventívnych, adapta nýcha nápravných opatrení proti pôsobeniu antropogénnych a abiotických škodlivých inite ovmožno zhrnú :
Základným princípom všetkých pestovných opatrení je uplat ovanie prirodzených foriem hospodárenia viazaných na prirodzenú obnovu, a zodpovedajúce ažbovo-približovaciepostupy.
Pri umelej obnove je potrebné používa sadbový materiál z autochtónnych porastov pred-stavujúcich najproduktívnejšiu a zárove najodolnejšiu formu príslušného druhu pre danú oblas . Žiaduce je používanie druhov tolerantnejších k stresovým situáciám (suchu a imisi-ám), so širšou ekologickou amplitúdou, resp. adapta nou schopnos ou.
Dôležitá je v asnos a dostato ne intenzívna výchova z h adiska dosiahnutia požadovanej štruktúry a ochrany lesných porastov proti antropogénnym i abiotickým škodlivým inite-om, resp. ich statickej stability.
•
•
•
104
Tabu ka 22: Základné prvky plánovania umelej obnovy lesov pod vplyvom imisií pre hospodárske lesy, kyslý imisný typ (GRÉK a kol. 1991)
HS HSLTDreviny
obnovného cie a
Po ty sadeníc (tis.ks.ha-1)
Výškové triedy sadeníc
Percent. podiel oba ovaných
sadeníc
Stu
pe
zab
uri
nen
ia
Dob
a za
bezp
een
ia
kult
úr
pásma ohrozenia
D—C B—A D—C B—A D—C B—A
35 310
BKDBSCSMBOHB, JV, LP
12143,53,5106
1214———8
I–III–III–II
IIII
I–II
IIII
———II
——201010—
2525———25
2–3 5
311
BKDBSCSMBOHB, JV, BT, LPBRK
12144
3,51066
1214———86
I–III–III–II
IIII
I–III–II
IIII
———IIII
——501010——
2525———25—
3 5
313
BKBBSMHB, JV, JP
12143,5
6
1214—8
IIIIII
I–II
IIII
—II
————
1550—20
3 6
45410411
SMJDBKSCJV, BT, LP
56,5103,5
6
—7
123,5
8
I–IIIIIIII
I–II
—IIIIIIII
106010——
—602525—
2 6
410411(fl yš)
SMJDBKSCJV, BT, LP
56,5103,5
6
-7
123,5
8
I–IIIIIIII
I–II
—IIIIIIII
20100———
—1001025—
3 6
Fytotechnika musí by zameraná na dotváranie požadovanej štruktúry a na pestovanie stromov s kvalitnými korunami uplat ovaním prevažne pozitívnych úrov ových zásahov. Pozitívnym úrov ovým zásahom sa zasahuje v prospech stromov kostry porastu. Podú-rove sa redukuje pod a potreby, v rámci podúrov ového zásahu. Intenzita zásahov sa diferencuje v závislosti od stavu porastu a imisne-ekologických podmienok. Snahou má by v rámci možnosti vytváranie vertikálne lenitej štruktúry porastu, ktorá sa považuje za priaznivejšiu aj z h adiska pôsobenia antropogénnych a abiotických škodlivých inite ov.
Metódou výchovy ihli natých (smrekových) nárastov a mladín z prirodzenej obnovy je kombinovaná pre istka. Metódou výchovy ihli natých (smrekových) kultúr a mladín z umelej obnovy, resp. listnatých a zmiešaných nárastov a mladín je imisná selektívna pre-
istka.
•
•
105
V ž dkovinách a žr ovinách sa pri všetkých drevinách a ich zmiešaninách najlepšie vý-sledky dosiahli dlhodobou aplikáciou pozitívnych úrov ových prebierok (Schädelinova akostná, úrov ová vo ná, skupinová), ktorými možno ú inne zvýši ekologickú stabilitu porastov.
Pri všetkých výchovných zásahoch je prvoradé zdravotné h adisko.
Z h adiska zvyšovania odolnosti najmä smrekových, ale i bukových a zmiešaných porastov vo i abiotickým škodlivým inite om sa ako vyhovujúca ukázala metóda cie ových stro-mov. Dlhodobo pestované cie ové stromy sp ajú požadované ukazovatele z h adiska ich odolnosti proti abiotickým škodlivým inite om, resp. statickej stability porastov a majú aj najlepší zdravotný stav, preto majú by prvoradým predmetom pestovnej starostlivosti.
Potrebné je uplatnenie takých pestovate ských koncepcií, ktoré by znamenali maximálnu prispôsobivos lesných ekosystémov zmeneným ekologickým podmienkam. Ide najmä o podrastový hospodársky spôsob a prírode blízke pestovanie lesov, ktorými možno do-siahnu a udržova požadovanú (viacvrstvovú) štruktúru lesa, resp. vo vhodných podmien-kach (5. a 6. lesný vegeta ný stupe ) výberkový hospodársky spôsob.
V sú asnosti prebieha riešenie obhospodarovania hynúcich smre ín na nepôvodných sta-novištiach. Dosiahnuté výsledky treba nateraz považova za predbežné, no niektoré sú napriek tomu zaujímavé a dokazujú, že niektoré zásady obnovy a výchovy porastov vypracované pre imisné lesy nie sú už v týchto podmienkach vhodné a je žiadúce ich prepracova . Ukazuje sa napr. že výchovnými zásahmi vykonanými v as možno pozitívne ovplyvni stav smrekových porastov v rastovej fáze nárastov až ž dkovín. V neskorších rastových fázach sa pozitívny ú i-nok výchovy na zdravotný stav smre ín neprejavil.
Taktiež sa ukazuje, že prirodzená obnova týchto porastov má isté špecifi ká. Dôležitým špe-cifi kom prirodzenej obnovy v týchto podmienkach je ve kos obnovných prvkov. S uplatnením prirodzenej obnovy smreka možno ráta len na asti výmery sú asných porastov, ktorej ve kos ,resp. plocha je daná plochou, ktorú má smrek zauja v budúcich porastoch pod a stanoveného obnovného zloženia. S oh adom na neistý osud smreka aj v sú asnosti, resp. blízkej budúcnos-ti v obnovovaných porastoch možno odporu i len hlú ikovú (do 0,01 ha) a skupinovú (0,01 – 0,2 ha) formu zmiešania smreka, aby aj po jeho eventuálnom vymiznutí z obnovovaných porastov dokázali tieto plni požadované funkcie. V prípade dosiahnutia rovnorodej smre inyna vä šej výmere v obnovovaných porastoch by mohla by vážne ohrozená funk nos týchto porastov po následom pred asnom odumretí smreka. Táto skuto nos prakticky obmedzuje uplat ovanie aj klasickej maloplošnej clonnej obnovy, pri ktorej je v zmysle vyhlášky MP SR .453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa (§ 20, ods. 1, písm. a) plocha obnov-ného prvku nesmie by vä šia ako 3 ha a jeho šírka nesmie presiahnu dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Prirodzená obnova smreka na takto ve kých plochách je vä šinou nežiaduca. V prípade, že sa predsa smrek zmladí na vä ších plochách, je žiaduce na tieto plochy doplni v hlú ikoch aj iné dreviny pod a stanoveného obnovného zloženia.
Prirodzenú obnovu smreka v hlú ikoch a malých skupinách možno pomerne jednoducho dosiahnu v porastových medzerách primeranej ve kosti. V porastových medzerách smreko-vých porastov, v ktorých d žka kratšej strany nepresahuje 10 m (od kme a ku kme u) bola však vždy zistená len juvenilná fáza obnovy. Optimálna fáza sa vyskytuje v porastových medzerách, v ktorých sa d žka kratšej strany pohybuje od 10 m do asi 1/2 výšky porastu (od kme a ku kme-
u), iže do 15 až 20 m. Senilná fáza prevláda v porastových medzerách, v ktorých d žka krat-šej strany je viac ako 1/2 výšky porastu (od kme a ku kme u). Z uvedeného potom vyplýva, že v daných podmienkach možno odporu i za a s prirodzenou obnovou smreka vhodným
•
•
•
•
106
priestorovým umiestnením potrebného po tu obnovných prvkov, ktoré budú ma viac menej obd žnikový tvar s d žkou kratšej strany od 10 m do asi 1/2 výšky porastu (od kme a ku kme-
u), iže do15 až 20 m (v závislosti od výšky materského porastu).
Pri procese prirodzenej obnovy je závažnou úlohou vytvori a udrža optimálnu fázu na iastkovej obnovovanej ploche až do biologického zabezpe enia náletov. PE INA a kol. (1964)
nazýva toto obdobie termínom „zmladzovacia doba“ a uvádza, že pre smreka je jej d žka v prie-mere 7 až 15 rokov. Z toho logicky vyplýva, že s prirodzenou obnovou smreka je potrebné za aminimálne 7 až 15 rokov pred predpokladaným za iatkom rozpadu porastu, resp. do obdobia 7 až 15 rokov pred asom, ke zakmenenie porastu poklesne pod hodnotu asi 0,8. V poras-toch so zakmenením 0,8 a viac sa totiž podobne ako v porastových medzerách, v ktorých d žkakratšej strany nepresahuje 10 m (od kme a ku kme u) vyskytuje takmer výlu ne juvenilná fáza obnovy.
Existuje reálne nebezpe enstvo, že proces rozpadu nepôvodných smre ín bude miestami tak rýchly, že sa nepodarí udrža optimálnu fázu na iastkovej obnovovanej ploche až do bio-logického zabezpe enia náletov. V porastoch, v ktorých sa predpokladá, resp. nastáva takýto rýchly rozpad, je nutné bu vykona opatrenia na pred ženie optimálnej fázy, napr. prípravou pôdy ihne po vzniku porastovej medzery, ošetrovaním náletu proti burine v prípade rozšírenia obnovného prvku náhodnou ažbou a pod., alebo uplatni umelú obnovu.
6. PERSPEKTÍVY DIFERENCOVANÉHO MANAŽMENTU LESNÝCH PORASTOV
6.1. Perspektívne smery obhospodarovania lesa v zmenených ekologických podmienkach
Systematické lesné hospodárstvo založené na princípe trvalosti výnosu prinieslo dôsledné dodržiavanie rúba ového hospodárskeho spôsobu a zaviedlo systém lesa vekových tried s a-sovým a priestorovým poriadkom. Rozvinulo sa v Nemecku, ale rozšírilo sa i na naše územie a na jeho ur itej asti prispelo i k zmene drevinovej skladby. Avšak už v ase jeho najvä šiehorozmachu sa práve v krajine jeho vzniku za ali objavova myšlienky o jeho škodlivosti a na-hradení prírode blízkym obhospodarovaním lesa. Prof. Karl Gayer už v roku 1886 na margo lesa vekových tried povedal: „Vyzerá ako les, ale les to nie je.“ Vo Švaj iarsku v rovnakom aseza ali Walter Ammon a Henry Biolley v rôznych astiach krajiny pretvára málo výnosové sed-liacke lesy na lesy výberkové. V r. 1922 prof. Alfred Möller formuloval myšlienku trvalého lesa a v Nemecku v nasledujúcich desa ro iach jeho prívrženci a nasledovníci za ali na viacerých miestach krajiny pretvára svoje lesy. Na Slovensku so zoštátnením lesov nastupuje systém ich intenzívneho využívania. I ke v 60. rokoch sa objavili snahy o širšie zavádzanie výberkového hospodárskeho spôsobu, lesný zákon z roku 1977, rozvoj ažkej mechanizácie, ekonomické tlaky a zvyšovanie podielu náhodných ažieb ich presunuli mimo záujem lesných hospodárov. Hnutie za prírodné lesy za alo nanovo silnie koncom 80. rokov. Jeho centrom sa stalo malé Slovinsko a práve zásluhou prof. Mlinšeka tu vzniklo v roku 1989 združenie Pro Silva. Nové myšlienkové prúdy priniesli zmeny i do našej legislatívy. Vyvolali ich celospolo enské zmeny, nazeranie verejnosti na funkcie lesa, ako aj zmeny ekologických podmienok, v ktorých sa les vyvíja a rastie.
107
V r. 1994 vydalo MP SR opatrenie na praktické uplatnenie podrastového hospodárskeho spôsobu a zákon . 326/2005 Z. z. o lesoch zakázal realizáciu holorubov. Vytvoril sa tak zá-kladný legislatívny predpoklad, skuto né prírode blízke obhospodarovanie lesa však siaha a-leko nad jeho rámec. Pre jeho praktickú realizáciu je ve mi dôležité podchyti iniciatívu a získazáujem pracovníkov vonkajšej prevádzky. Za týmto ú elom je lesnícka verejnos pravidelne informovaná o aktivitách Pro Silva, pozývaná na pracovné semináre a lesnícke dni. Získané odborné skúsenosti a teoretické poznatky sú tak východiskom pre zavedenie prírode blízkeho obhospodarovania lesa do prevádzky ako základného lesopestovate ského systému, rozvíjajú-ceho zásadu trvale udržate ného lesného hospodárstva v lesoch.
So zámerom preh benia teoretických poznatkov a predloženia koncepcie ich praktickej re-alizácie si táto as publikácie kladie za cie :
prezentova ciele, dôvody, prínosy a princípy prírode blízkeho obhospodarovania lesa a ich uplatnenie pri hospodárení v lese,
poukáza na hospodárske spôsoby a formy, rozvíjajúce zásady prírode blízkeho obhospo-darovania lesa,
charakterizova pojem trvalého (prírode blízkeho) lesa a základné princípy jeho obhospo-darovania,
dokumentova väzbu prírode blízkeho lesa na udržanie biodiverzity, znižovanie ú inku ka-lamít, zlepšovanie ekonomiky a uspokojovania potrieb spolo nosti,
poukáza na spôsoby a základné postupy praktickej realizácie prírode blízkeho obhospo-darovania lesa,
predstavi koncepciu zakladania objektov Pro Silva, požiadavky na ich vyhlasovanie a ú elich vytvárania.
6.1.1. Prírode blízke obhospodarovanie lesa
Ciele
Cie om je prebudova umelo vytvorený a asto poškodzovaný klasický hospodársky les ve-kových tried na stabilný viacvrstvový prírodný hospodársky les a pritom napriek priblíženiu sa k prirodzenému charakteru lesa plne využíva jeho hospodársky potenciál.
Dôvody
K ú ovými faktormi pre prírode blízke obhospodarovanie lesa ako alternatívny spôsob ma-nažmentu lesných porastov sú:
Zmena klímy – zmena ekologických podmienok a hrozba posunu lesných vegeta nýchstup ov smerom k zhoršeniu podmienok pre sú asnú drevinovú skladbu.
Prudké a nepredvídate né výkyvy po asia, spôsobujúce lokálne záplavy z odlesnených les-ných celkov, straty na výsadbách pri dlhotrvajúcom suchu alebo horú avách.
Ekologická nestabilita lesných porastov, založených asto monokultúrnym spôsobom a nevhodne vychovávaných.
Ve ký rozsah náhodných ažieb predovšetkým v dôsledku rozmnoženia podkôrneho hmy-zu v jednovrstvových smrekových porastoch, snehových polomov a zlomov v rovnorodých, rovnovekých a asto slabo vychovávaných porastoch.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
108
Negatívne vnímanie klasickej lesníckej innosti verejnos ou, ktorá napriek podrastovému hospodárskemu spôsobu stále vníma vytváranie pravidelných rúbanísk ako rušivý prvok lesného hospodárstva.
Postoj ochranárskych združení k rúba ovému systému lesného hospodárstva ako innosti,poškodzujúcej biotopy.
Smerovanie štátnej lesníckej politiky k trvale udržate nému obhospodarovaniu lesa.
Je odôvodnený predpoklad, že všetky vyššie uvedené faktory dokáže práve obhospodarova-nie lesa prírode blízkym spôsobom ovplyvni pozitívnejšie ako doteraz zaužívaný systém rúba-
ového hospodárstva, ktorého výsledkom je les vekových tried.
Základné rozdiely medzi lesom vekových tried a prírode blízkym lesom uvádza nasledovné porovnanie:
•
•
•
Rúba ový les vekových tried
vytváranie rúbaní s min. 50 % prirodze-ného zmladenia,
asto prevládnutie jednej dreviny pri ob-nove,
porastová zásoba a prírastok optimalizo-vaná pre porast,
rubná zrelos posudzovaná pre porast ( asto pred asné dorúbanie jedincov v rámci pravidelných obnovných prv-kov),
trvalos ažby pre vä šie celky.
•
•
•
•
•
Prírode blízky les
trvalé pokrytie pôdy zmiešaným lesným porastom
obnova celého spektra drevín materské-ho porastu
vysoká porastová zásoba s najvyšším možným prírastkom
trvalá podpora najkvalitnejších stromov
trvalos ažbových zásahov jednotlivým výberom alebo maloplošnou skupinovou ažbou
•
•
•
•
•
Prínosy
Prírode blízke obhospodarovanie lesa je široké spektrum pestovate ských metód a postu-pov smerujúcich k vytváraniu prírodných a prirodzených lesných spolo enstiev. Je založené na využívaní prirodzenej dynamiky lesných ekosystémov, ich štruktúry a diverzity, pri om zá-rove zabezpe uje ideálne podmienky pre ekonomicky výhodnú produkciu vysokokvalitného dreva, realizovanú v harmonickom súlade s multifunk ným využívaním lesov.
Zavádzanie princípov a zásad prírode blízkeho obhospodarovania lesa do lesníckej pre-vádzky je v súlade s lesníckou politikou trvale udržate ného obhospodarovania lesa, umož ujeprakticky nap a fi lozofi u aktívneho a rovnocenného prístupu k trom základným orientáciám lesníckej innosti – k prírode, spolo nosti a ekonomike.
Prírode blízke obhospodarovanie lesa možno charakterizova nasledujúcimi znakmi:
109
Pri orientácii na prírodu sa prejavuje vo vytváraní prírodných a prirodzených lesných spo-lo enstiev, vo zvyšovaní ekologickej stability, v zlepšovaní genetickej a druhovej diverzity lesných drevín ako aj celkovej biodiverzity lesných spolo enstiev.
Pre uspokojovanie nárokov a potrieb spolo nosti skvalit uje multifunk nos lesného hos-podárstva, z poh adu verejnosti lepšie sp a jej rekrea né a estetické nároky na les, je kom-patibilnejšie s požiadavkami ochrany prírody a odborného lesného hospodára prezentuje v pozícii tvorcu (nie „koristníka“) lesa.
V oblasti ekonomiky je nástrojom na znižovanie nákladov na pestovate ské práce a na zvy-šovanie kvality produkovanej drevnej hmoty.
Princípy
Prírode blízke hospodárenie je charakterizované uplat ovaním nasledovných princípov (v zátvorke je uvedené, ako sa prejavujú a ako vplývajú na zlepšovanie stavu lesa, zabezpe enieverejných záujmov a na ekonomiku lesníckej innosti):
Tvorba zmiešaných lesov (ekologická stabilita, biodiverzita, zlepšenie lesnej klímy, vy-rovnanos produkcie).
Obnovenie prírodnej štruktúry (prirodzené lesné spolo enstvá, ochrana biotopov, staré stromy, m tve stojace a ležiace drevo, vtá ie územia).
Zvyšovanie genetickej diverzity (zachovanie kontinuity medzi generáciami lesa, adaptá-cia k zmenám prostredia a klímy).
Prirodzená druhová skladba (druhová diverzita, uprednost ovanie pôvodných drevín, podpora zriedkavým a ohrozeným drevinám).
Uprednost ovanie prirodzenej obnovy (cielené využívanie prírodných procesov, štruk-turálna diverzita, racionalizácia nákladov).
Pestovanie porastovej zásoby (optimalizácia drevných zásob, zvyšovanie prírastku, skva-litnenie produkcie, ekologická stabilita).
ažba cie ových stromov (hodnotová produkcia, vyrovnanos ažby, zvýšenie výnosov).
Zvyšovanie ekologickej stability (redukcia abiotických a biotických škodcov, obmedzenie kalamít, stabilita produkcie).
Diferenciácia porastovej štruktúry (rôznoveké, rôznorodé, etážové porasty, autoreduk-cia vo vývojových štádiách, racionalizácia nákladov vo výchove, rekrea ná a estetická funk-cia lesa).
Zlepšovanie porastového prostredia (zvyšovanie produk nosti pôdy, zlepšenie bilancie uhlíka, kvality vôd, spätný vplyv lesa na krajinu).
Ekologizácia ažbových a približovacích postupov (ergonómia, znižovanie škôd na po-rastoch, potenciál pre úsporu nákladov).
Základné princípy sa uplat ujú pri obhospodarovaní lesných porastov diferencovane v zá-vislosti na – východiskovom stave lesa,
– podmienkach stanoviš a,
– nákladovej náro nosti,
– dlhodobých skúsenostiach,
– odbornej zdatnosti lesného personálu,
– cie ovom stave lesa.
•
•
•
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
110
6.1.2. Hospodárske spôsoby a formy pre uplatnenie prírode blízkeho obhospodarovania lesa
Pri realizácii prírode blízkeho obhospodarovania sa uplat uje široké spektrum hospodár-skych spôsobov a ich foriem, ohrani ených na jednej strane holorubným hospodárstvom a na strane druhej prírodnými rezerváciami bez zásahu.
1. Podrastový hospodársky spôsob, formy maloplošnej i ve koplošnej, realizovaný klasic-kým spôsobom na striedavých pásoch pravidelných tvarov má za cie zabezpe i prirodzenú obnovu minimálne na polovici plochy obnovovaného porastu. Pri vhodnom asovom a priesto-rovom umiestnení obnovných prvkov môže zabezpe i až 100 % prirodzenú obnovu, pri om sa
Holorubný hospodársky spôsob je nezlu ite ný s princípmi prírode blízkeho obhospodarovania
1. Podrastový hospodársky spôsob klasických foriem a tvarov maloplošných alebo ve koplošných clonných rubov
2. Podrastový hospodársky spôsob maloplošnej formy tvaru okrajového clonného rubu odrubného
3. Podrastový hospodársky spôsob maloplošnej formy tvaru skupinového alebo skupinovitého
4. Ú elový hospodársky spôsob so zameraním na ažbu jednotlivých stromov pod a charakteru ú elu
5. Výberkový hospodársky spôsob formy skupinovej alebo stromovej tvaru skupinového alebo jednotlivého výberkového rubu
111
ním dá dosiahnu zmladenie tiež širšieho spektra pôvodných drevín v poraste. Princípy prírode blízkeho obhospodarovania lesa sp a len parciálne, napriek tomu zostáva akceptovate nýmspôsobom jeho praktickej realizácie.
2. Okrajová obnova odrubným clonným rubom má predobraz v typickom prírodnom lese, v pralese, kde sa vyskytuje na rozhraní vo ných plôch po živelnej katastrofe. Využíva špecifi cké podmienky vonkajšieho a vnútorného porastového okraja. Umož uje prirodzenú obnovu vä šinynašich drevín, ke na vnútornom okraji sa zmladzujú viac tienne druhy (buk, jed a), na vonkajšom okraji polotiene a slnné druhy (smrek, dub, javor, borovica, smrekovec). Vytvára typickú stup ovitú štruktúru porastu, ktorá sa však asom vyrovnáva a prechádza do lesa vekových tried. I ke nenap a všetky princípy prírode blízkeho obhospo-darovania, je ve mi dynamickým a variabilným obnovným spôsobom.
Pre obnovu tiennych drevín v porastových zmesiach smrek – jed a – buk sa kombinuje so skupinove clonným rubom, kedy sa vo vnútornej zóne porastu (60 – 100 m od východiska) zakladajú predstihové skupiny (10–15-ro nýpredstih) pre obnovu jedle, príp. buka, ku kto-rým sa postupne posúva porastová stena jedno-smerným prira ovaním okrajového odrubného rubu. Smrek zmladzujúci sa na okraji porasto-vej steny sa k predstihovým skupinám dostane až v ase, ke pomalšie rastúca jed a a buk už
Obrázok 4: Obnova na striedavých pásoch zabezpe ujúca kvalitné zmladzovanie rovnorodých bu ín (OZ Revúca)
Obrázok 5: Zmladzovanie základných drevín mater-ského porastu (smrek, jed a, buk) sa dá zabez pe ii v lanovkových terénoch (ML B. Bystrica)
Obrázok 7: Obnova zameraná na zmladzovanie buka a jedle vo vnútornej zóne porastu a smreka na vonkajšom okraji po odsune porastovej steny (Mestské lesy Kremnica)
Obrázok 6: Porast rozpracovaný clonno-okrajovým rubom z jedného východiska s využitím svetlostného prírastku na presvetlenom pruhu porastu(OZ Tren ín)
112
odrastajú z jeho konkuren ného pôsobenia a majú zabezpe ené miesto v obnovnom zložení nárastov. Môže sa využíva i v dubovo-bukových porastoch, kde sa dub zabezpe uje v predsti-hových skupinách a buk okrajovým clonným rubom na úzkych, v jednom smere prira ovanýchpásoch.
3. Skupinovite clonný rub je založený na vytváraní skupín o ve kosti do 0,2 ha, kto-ré sa v poraste zakladajú bu pravidelne na miestach s predpokladom vzniku náletu pod semennými stromami alebo nepravidel-ne využívaním nalietnutých hlú ikov, ktoré vznikli pod uvo nenou clonou materského porastu po uvo ovacích prebierkach alebo náhodnou ažbou. Odrastajúci nálet sa po
ase odclá a a skupiny sa alej rozširujú okrajovým rubom odrubným centricky ale-bo excentricky pod a ekologických nárokov zmladzovaných drevín. Je vhodný pre priro-dzenú obnovu tak tiennych ako aj polotien-nych a slnných drevín, pri om úspešnos ich
obnovy závisí od správneho dávkovania svetla do porastu a smeru a spôsobu prira ovania al-ších rubov. Pri dostato ne dlhej obnovnej dobe (30–40 rokov) vytvára rastovo diferencované
skupiny s charakteristickým vlnovitým pro-fi lom, ím sp a vä šinu princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesa.
Skupinová obnova sa realizuje podobným spôsobom ako skupinovitá, rozdiel je v tom, že po odclonení skupiny nedochádza k jej postupnému rozširovaniu, ale obnova po-rastu pokra uje vkladaním alších skupín,
ím sa vytvára mozaikovitá štruktúra po-rastu.
4. Ú elový hospodársky spôsob sa realizu-je ažbou
jednotlivých stromov v poraste bez presného vymedzenia obnovných prvkov, smeru a asovania ich postupu s cie omvyužitia hodnotového prírastku a zabezpe enia prirodzenej obnovy. Obnovná doba pri ú elovom výbere je spravidla 50 rokov až nepretržitá, ím sa pri jeho premyslenej aplikácii dá vypestova porast sp ajúci základné princípy prírode blíz-keho obhospodarovania.
Obrázok 8: Skupinovitá obnova duba s typickým tvarom vyvíjajúceho sa prirodzeného zmladenia v závislosti na prísune svetla a odclá aní postupným rozširovaním skupiny (OZ Levice)
Obrázok 9: Skupinová obnova v smrekovom poraste, realizovaná dorubom nad prirodzeným zmladením (Sihla, OZ ierny Balog
Obrázok 10: Ú elový výber uplatnený v ochrannom lese v prostredí národného parku (Donovaly, OZ Liptovský Hrádok)
113
5. Výberkový hospodársky spôsob je založený na rovnováhe medzi prírastkom a odoberaním drevnej hmoty z porastu. Výberkový les charakterizuje:
porast vekovo, výškovo a hrúbkovo diferencovaný,
ú elné využívanie pôdneho a vzdušného priestoru,
nepretržitá prirodzená obnova,
kritériom ažby je rubná zrelos stromu, nie jeho vek,
porastová zásoba osciluje okolo priemernej hodnoty,
pestovné a ažbové opatrenia sa realizujú na tej istej ploche výberkovým rubom, ktorý zabezpe uje podporu obnovy, akostný a zdravotný výber, výchovu, usmer o-vanie štruktúry, zrelostnú ažbu a je vykonaný v objeme naakumulovaného prírastku od posledného výberkové-ho rubu.
Výberkový les je najdokonalejšou formou intenzívne ob-hospodarovaného prírode blízkeho lesa.
6.1.3. Trvalý les
Charakteristika a základné typy
Cie om prírode blízkeho obhospodarovania je vytvára les, ktorý sa bude svojimi charakte-ristikami a vonkajším prejavom blíži k svojmu predobrazu prírodného lesa. Jeho základným prejavom je stála prítomnos lesného porastu v rôznych vývojových štádiách a v rôznej úrovni ich vertikálnej a horizontálnej previazanosti. Pre tento typ lesa sa v nemeckej literatúre zaužíval názov trvalý alebo trvale tvorivý les (Dauerwald). Je charakterizovaný:
trvalým pokrytím pôdy zmiešaným lesným porastom,
vysokou porastovou zásobou s najvyšším možným prírastkom,
trvalou podporou najkvalitnejších stromov,
trvalos ou ažbových zásahov jednotlivým výberom alebo maloplošnou skupinovou až-bou.
Trvalos lesa na ur itej jednotke plochy vyplýva zo svetelných nárokov drevín a z toho odvo-denej diferenciácie porastovej výstavby. Pod a tohto môžeme trvalý les rozdeli na tri základné typy:
trvalý les tvorený prevažne zo slnných drevín – vä šie skupiny ur itých vývojových štádií stromov sú usporiadané prevažne ved a seba alebo pod ve mi riedkou clonou materského porastu tiež nad sebou. Spolo ne vytvárajú mozaiku mladého, stredne starého a zrelého porastu a ekologickej rovnováhe sa približujú len pri posudzovaní vä ších území, napr. po-rast, skupina porastov. Vytvára sa pri uplat ovaní clonného rubu na vä ších plochách.
trvalý les tvorený z polotiennych a tiennych drevín – menšie skupiny ur itých vývojo-vých štádií sú usporiadané ved a seba, spolo ne vytvárajú mozaiku mladého stredne staré-ho a zrelého porastu, vykazujúcu ekologickú rovnováhu. Vytvára sa pri uplat ovaní skupi-novitého a skupinového clonného rubu.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
1.
2.
Obrázok 11: Typicky výberkové lesy sú na Slovensku skôr vzácnos ou. Ich budovanie je obmedzené na nieko ko lokalít s odborne dostato ne zdatným a zanieteným personálom (Smolnícka Osada, OZ Košice)
114
trvalý les tvorený z tiennych drevín – stromy ur itých vývojových štádií sú usporiada-né ved a seba alebo nad sebou, prenikaním mladého, stredne starého a zrelého porastu je umožnené ve mi dobré využitie rastového procesu. Ekologická rovnováha sa dosahuje na malej ploche. Vytvára sa uplat ovaním výberkového hospodárskeho spôsobu formy stro-movej alebo skupinovej a ú elového výberu.
Základné princípy obhospodarovania
Princíp trvalosti
vylú enie použitia holorubných postupov, periodicky spôsobujúcich zni enie ekosystému na obnovovanej ploche,
zabezpe enie prítomnosti lesa v jeho rôznych vývojových štádiách na ploche, využívanie priaznivého vplyvu starého porastu na klí enie a odrastanie semená ikov z prirodzeného zmladenia,
zabezpe enie vyrovnanosti ažby a výnosov už na malých výmerách lesa.
Princíp zmiešaných lesov
vytváranie priaznivého porastového prostredia a kvality pôdy,
zmenšovanie rizika ve koplošných kalamít,
vytváranie širšej ponuky pre zatia neznáme požiadavky trhu s drevom v budúcnosti.
Princíp prirodzenej obnovy
jednozna né uprednost ovanie prirodzenej obnovy pred umelou,
prenos genetickej informácie materských porastov na potomstvo v celej šírke, umožnenie lepšej prispôsobivosti na zmeny prostredia,
šetrenie nákladov spojených s umelou obnovou a starostlivos ou o mladé porasty.
Princíp ekologizácie ažbovej innosti
prispôsobenie technológií a techniky podmienkam a potrebám konkrétneho porastu.
6.1.4. Prírode blízky les
Trvalý les, v ktorom sa okrem vyššie uvedených princípov uplat uje princíp udržiavania biodiverzity v celej jej šírke a prispôsobovania prírodným procesom, ozna ujeme pojmom prí-rode blízky les. Oba názvy, ktoré sú v podstate synonymné, nie sú však zamenite né s pojmom výberkového lesa. Výberkový les má svoje vlastné kritériá vývoja a obhospodarovania a je v podstate len jedným (i ke asi najdokonalejším) z prejavov a štruktúr prírode blízkeho lesa. Odlišnosti prírode blízkeho lesa od lesa vekových tried (v sú asnosti absolútne prevládajúce-ho) môžeme najlepšie dokumentova na jeho väzbe a vz ahu ku genetickej diverzite, biodiver-zite, kalamitám, legislatíve, ekonomike a spolo nosti.
Prírode blízky les a genetická diverzita
Prirodzenou obnovou sa zabezpe uje prenos genetickej diverzity stanovištne prispôsobe-ných populácií lesných drevín na nasledujúce generácie. Táto rôznorodos populácií je ve midôležitá pre ich prispôsobivos vo i zmenám vonkajšieho prostredia. V genofonde lesných porastov sú obsiahnuté vlastnosti, ktoré sa zafi xovali v priebehu ich dlhodobého evolu néhovývoja. V meniacich sa podmienkach prostredia sa mnohé doteraz bezvýznamné alebo podop-
3.
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
115
timálne genetické vlastnosti môžu prejavi ako životaschopnejšie a potrebnejšie ako sú asneprevládajúci genotyp. Geneticky diverzifi kované lesy tak môžu vo i imisnému tlaku a zmenám klimatických podmienok postavi svoju potenciálne vyššiu prispôsobivos . V procese prirodze-nej obnovy môže príroda selektova zo státisícov, žiadne semeno nie je totožné s inými a se-menné úrody predstavujú v každom roku iné kombinácie genotypov.
Posun vo vnútri genetickej šírky
ideálny genotyp ideálny genotyp pre sú asnos pre zmenené podmienky prostredia
Obrázok 12: Rôznos genetickej informácie obsiahnutej v populáciách je ve mi významná pre ich prispôsobenie sa k podmienkam prostredia (Vest er 1978)
I ke prirodzené zmladenie vytvára najprirodzenejšie podmienky pre reprodukciu lesa, môžu pri om predovšetkým pri systéme rúba ového hospodárstva vzniknú niektoré rušivé vplyvy a to:
málo semenných stromov, ktoré sa podie ajú na vzniku potomstva,
krátke obnovné doby s malým po tom (v krajnom prípade jediným) semenných rokov,
ve koplošný charakter obnovných prvkov, kde po semennom roku prevládne potomstvo z jednej úrody,
nerovnováha v párovom systéme, predovšetkým podporou rodi ovských stromov s vybra-tými vlastnos ami.
Umelá obnova, ktorá je v systéme rúba ového hospodárstva stále prevládajúcim spôso-bom obnovy lesných porastov dáva ešte viac možností naruši genetickú integritu:
neistotou pri získavaní semena spojenou s kvalitou semenných rokov, po tom a rozdele-ním semenných stromov,
astým obmedzením zberu semena na jeden jediný semenný rok,
výberom drevín nevhodného pôvodu,
selek nými postupmi v lesných škôlkach (triedenie semená ikov a sadeníc pod a výšky a rastového rytmu) asto odlišnými od prirodzených selek ných podmienok,
nedostato nými selek nými možnos ami vo vysadených kultúrach pri obmedzenom po tesadeníc v porovnaní s hustotou nárastov po prirodzenej obnove.
Hoci genetické h adisko má v lesníckej praxi stále druhoradú pozíciu v porovnaní s ekolo-gickými a ekonomickými aspektmi, je dôležité rešpektova genetické vplyvy pestovate skýchopatrení na dlhodobé udržanie prirodzených vlastností lesných ekosystémov. Vo výchovných ažbách je z genetického h adiska výhodnejšia podpora vybraných (cie ových) stromov od-
stra ovaním jedincov, ktoré im škodia, ako intenzívny celoplošný výber. Pri obnovnej ažbe
–
–
–
–
–
–
–
–
–
116
je potrebné zapoji o najvä ší po et semenných stromov do obnovy, využi o najvä ší po etsemenných úrod pre obnovu a uprednost ova maloplošné zásahy namiesto jednorazových ve koplošných postupov.
Ve mi dôležitým opatrením na udržanie požadovanej genetickej variability v lokalitách s ve mi kvalitnými a význa nými populáciami lesných drevín sú génové základne lesných drevín. Sú to komplexy lesných porastov (s výmerou od 60 do 1 300 ha) rôznej vekovej štruk-túry, zakladané s cie om zachovania a reprodukcie genofondu v nich lokalizovaných cenných ekotypov jednej alebo i viacerých drevín. Hospodárske opatrenia sú zamerané na dosiahnu-tie maximálne možného podielu prirodzenej obnovy dreviny i drevín, pre ktoré sú jednotlivé génové základne zriadené. alšími opatreniami, smerujúcimi predovšetkým k skvalitneniu umelej obnovy a teda k produkcii sadbového materiálu známeho a hodnotného genetického pôvodu, je uznávanie porastov pre zber semena, vyh adávanie výberových stromov, zakladanie semenných sadov a semenných porastov. Preh ad o sú asnom stave génových zdrojov v lesoch SR udáva tabu ka 23.
Tabu ka 23: Výmera génových zdrojov lesných drevín na Slovensku so stavom k 31. 12. 2006 (elaborát Strediska kontroly LRM v Liptovskom Hrádku, 2006)
Génový (semenný) zdroj Po et (ks) Výmera (ha)
Génové základne 95 28 953
Uznané porasty pre zber semena 12 162 60 130
Semenné sady 81 186,54
Semenné porasty 160 778,09
Výberové stromy 4 211 —
Identifi kované zdroje pre zber semena 28 88,09
Prírode blízky les a biodiverzita
Prírode blízky les stavia oproti uniformite a fádnosti lesa vekových tried rozmanitos dru-hovú (rastlinnej ako aj živo íšnej ríše) a tiež vä šiu pestros na úrovni biotopov. Dosahuje sa
ochranou a podporou zriedkavých, resp. ohrozených druhov drevín, ochranou pi-onierskych štádií lesa, ponechaním ležia-ceho a stojaceho starého a m tveho dreva v poraste, vytváraním prostredia pre rozvoj nižších rastlinných a živo íšnych organiz-mov a podmienok pre hniezdenie vtáctva a úživnos lesnej zvere.
Obrázok 13: Intenzívne obhospodarované a napriek tomu pralesovite sa prejavujúce lesy na Smolníckej Osade (OZ Košice)
Prírode blízky les a kalamity
Les vekových tried je asto vystavený kalamitám najrôznejšieho druhu (vietor, sneh, ná-mraza, hmyz, imisie).
117
Výsledkom je zni enie jeho štruktúry, produk né straty, ve koplošné holiny vy-žadujúce umelú obnovu a intenzívnu sta-rostlivos .
Prírode blízky les sa tiež nevyhne prí-rodným katastrofám, predovšetkým vetro-vým polomom o sile vetra nad 100 km/h.
Prelámaním, dokonca i zni ením do-spelého porastu les nestráca svoj trvalý charakter a bez prerušenia si udržuje svoju produk nú schopnos .
Prírode blízky les rovnako ako i pra-lesovité spolo enstvá postihujú prírodné katastrofy, naj astejšie vetrové smršte, po-škodzujúce hornú vrstvu porastu. Vzh a-dom na jej uvo nený až medzernatý zápoj vplyvom smrští zvä ša nedochádza k „do-mino efektu“, spôsobujúcemu ve koplošnévývratiská v jednovrstvových homogén-nych lesoch. Ve ké vetrové kalamity, ktoré postihli západnú Európu v minulom desa ro í po-skytli dôkaz o diametrálnych rozdieloch medzi obrovskými holinami v juhonemeckých smre-kových monokultúrach a pomiestnymi škodami vo výberkových lesoch Švaj iarska. Prírode blízky les i napriek strate dospelého porastu nestráca zakmenenie v zachovalej spodnej etáži, poskytuje lepšie podmienky na prirodzenú obnovu a nie je vytrhnutý z produk ného cyklu tak ako les vekových tried. Ten je viac náchylný i na kalamity a poškodenia lokálneho významu, ako sú:
problémy s pôdnymi škodcami, mrazom, odhryzom zverou a s nežiaducou vegetáciou v mladých, predovšetkým umele založených porastoch,
snehové a vetrové polomy a vrcholcové zlomy v štádiu mladín a žrdkovín,
zlomy a vývraty v kme ovinách, problémy s imisiami a podkôrnym hmyzom v ihli natýchlesoch.
Obrázky 14 a 15: Vetrová kalamita z 19. 11. 2004 na LHC Sihla (OZ ierny Balog) poškodila 60 000 m3 drevnej hmoty. Na tej istej lokalite na obr. v avo je totálne zni enie 80 r. porastu, na obrázku vpravo i po vyvrátení hornej etáže zostáva v poraste životaschopná spodná etáž schopná okamžite prevzia produk nú funkciu
–
–
–
118
Presved ivým dôkazom vplyvu prírode blízkeho obhospodarovania na rozsah kalamitnej ažby je porovnanie medzi dvomi susediacimi LUC v rámci OZ Košice. Kalamitná, prevažne
imisná ažba smreka spôsobila v rokoch 1994–2003 v lese vekových tried na LUC Smolník až 300 %-né prekro enie bilancovaného etátu, avšak v prírodných lesoch na LUC Smolnícka Osada znamenala len necelú polovicu z vykonanej ažby, pritom bilancované úlohy nemuseli by prekro ené.
Prírode blízky les a spolo nos
Záujem o les ako kultúrne dedi stvo, miesto relaxu a rekreácie v novodobej spolo nosti stále rastie. Produkcia dreva už nie je jediným poslaním lesa a lesník tiež nie je jediným zainteresovaným na dianí v lese. Laická verejnos sa v lese stáva všadeprítomnou. Neberie do úvahy záujem lesníkov o produkciu dreva a viac sa zaujíma o dosiahnutie vlastných cie ov a po-trieb, ktoré v lese h adá. Z vlastných skúseností však o lese vie ve mi málo a vníma ho vä šinou na základe mediálne sprostredkovaných informácií a vedomostí. V mnohých prípadoch zachádza do extrémnych požia-daviek upustenia od hospodárskej innosti v lese a jeho ponechaní na samovývoj. asto nachádza oporu i v ofi -ciálnych kruhoch ochrany prírody, ktoré zosil ujú svoj tlak na rozširovanie chránených území rôzneho druhu
a ú elu. Na tieto skuto nosti reaguje i lesnícka politika v európskom priestore, vychádzajúca z uvedomovania si mimoriadneho významu lesa pre spolo nos . V lesnícky vyspelých európ-skych krajinách sa tak ažisko významu lesa presúva z prevažne produk nej funkcie na ostatné mimoproduk né a spolo nos ou predovšetkým cenené (i ke zatia nie fi nan ne) funkcie lesov. I v tejto súvislosti po takmer dvoch storo iach uplat ovania holorubného hospodárskeho spô-sobu dochádza v stredoeurópskom priestore k návratu k jemnejším, prírode bližším spôsobom hospodárenia.
Na Slovensku sa zákazom holorubov stalo prevažujúcim hospodárskym spôsobom pod-rastové hospodárstvo. Hoci je to nepochybne ve ký krok k hospodáreniu sledujúcemu prírodné procesy, jeho sú asná praktická realizácia pokra uje vo vytváraní lesa vekových tried, t.j. a-sovo a priestorovo oddelených rastových štádií lesa na pomerne ve kých plochách. Z laického poh adu sú tak tieto postupy mnohokrát na nerozoznanie od zakázaných holorubov, o vedie k nedorozumeniam a nepochopeniu lesníckych snažení. Prírode blízke obhospodarovanie si preto kladie za cie vytvára nerovnoveké, zmiešané lesy, s mozaikovitou štruktúrou a výškovo rozdiferencovanou na menších (do 0,50 ha) plochách.
Prírode blízky les a legislatíva
Sú asná lesnícka legislatíva umož uje rozvíja a prakticky realizova prírode blízke ob-hospodarovanie lesa. Základom je uplat ovanie podrastového hospodárskeho spôsobu s po-
Obrázok 16: Uspokojovanie estetických a rekrea ných nárokov spolo nosti, h adanie harmónie a súladu s prírodou najdokonalejšie poskytujú lesy s prírode blízkym obhospodarovaním (Smolnícka Osada)
119
žiadavkou zabezpe enia 50 % podielu prirodzeného zmladenia na ploche po dorúbaní mater-ského porastu. Pre vytváranie prírode blízkeho lesa má legislatívou odborný lesný hospodár umožnené:
uplat ova podrastový, výberkový a ú elový hospodársky spôsob,
uprednost ova prirodzenú obnovu,
vychováva lesné porasty s cie om zlepšenia ich druhovej a priestorovej štruktúry, odolnos-ti a kvality,
pred ži lehotu na obnovu lesných porastov o dva roky a na ich zabezpe enie tiež o dva roky (podmienené súhlasom orgánu štátnej správy),
vykona obnovnú ažbu pri uvo ovaní prirodzeného zmladenia nad celkový predpis ažbyz LHP (podmienené súhlasom orgánu štátnej správy),
vykona úpravu LHP so zameraním na zlepšenie stavu a vývoja lesného porastu -úprava hospodárskeho spôsobu a formy smerom k jemnejším postupom, zmena po tu obnovných východísk, prekro enie výchovnej ažby v porastoch do 50 rokov,
vykona zmenu LHP (podmienené súhlasom orgánu štátnej správy) – zvýšenie plochového predpisu prebierok, zvýšenie objemového predpisu v porastoch nad 50 r.
Tabu ka 24: Porovnanie nákladov na ažbu a pestovanie lesa pri rôznych spôsoboch
Por
ast
Sp
ôsob
pre
vede
nia
ažba
Pri
bliž
ovan
ie P
-VM
Pri
bliž
ovan
ie P
-OM
Pri
bliž
ovan
ie V
M-O
M
Man
ipu
láci
a
ažbo
vá
inn
os s
pol
u
Zal
esov
anie
Od
str.
hal
uzi
ny
Och
ran
a p
roti
bu
rin
e
Och
ran
a p
roti
zve
ri
Výr
ub
krov
Pes
tovn
á in
nos
spol
u
Nák
lad
y sp
olu
33 11 MCR 67,3 128,1 157,6 154,3 11,0 253,6 44,3 42,8 7,3 3,2 2,6 100,2 353,8
33 11 JV 80,1 133,1 162,2 154,6 5,0 271,4 0,0 14,2 0,0 0,0 2,6 17,4 288,8
16301 MCR 81,9 130,0 167,6 150,0 13,9 268,6 60,1 25,8 16,2 8,4 3,6 114,2 382,8
16301 JV 90,9 135,0 181,4 160,0 5,0 292,9 0,0 6,9 2,3 1,0 0,0 12,7 305,7
Prírode blízky les a ekonomika
Pri posudzovaní vhodnosti a optimálnosti zavádzania prírode blízkeho obhospodarovania lesa je ve mi dôležitým faktom jeho komplexné ekonomické zhodnotenie. Vzh adom k tomu, že tento spôsob je v našej lesníckej praxi stále ojedinelý, nie sú k dispozícii ekonomické analýzy. Mnohokrát je hodnotený ú elovo – na jednej strane len zdôraz ovaním nižších nákladov na pestovate skú innos , na druhej zase poukazovaním na zvýšené náklady na ažbu a približo-vanie. Práve názor, že jemnejšie ažbové zásahy predražujú výrobu dreva je inite om, ktorý rozhoduje medzi akceptáciou tohto spôsobu alebo jeho odmietnutím. Vyvráti tieto domnienky je možné len poukázaním na konkrétne príklady z prostredia, kde prírode blízke obhospodaro-vanie je už dlhší as sú as ou lesníckej prevádzky. Na Slovensku je takýmto ojedinelým, o to viac však pozoruhodným objektom hospodárenie na LUC Smolnícka Osada (OZ Košice). Na príklade dvoch porastov na tomto LUC (tab. 24) je poukázané na rozdiel v nákladoch pri klasic-kom maloplošnom clonnom rube (MCR) a jednotlivom výbere stromov (JV). V poraste 33 11 sa vykonal MCR a náklady v Sk/m3 vy aženej drevnej hmoty sa prevzali z LHE. Alternatívnym riešením by bol JV, pre ktorý sa náklady vypo ítali modelovo. V poraste 163 01 sa postupovalo opa ne – vykonal sa JV a náklady v Sk/m3 vy aženej drevnej hmoty sa prevzali z LHE. Alterna-tívnym riešením by bol MCR, pre ktorý sa náklady vypo ítali modelovo.
•
•
•
•
•
•
•
120
Z tabu ky 24 vidno, že ažbová innos pri výberkovom spôsobe je skuto ne nákladnejšia, naopak, v pestovate skej innosti sú náklady výrazne nižšie. Celkový náklad je nižší v prospech jemnejšej formy hospodárenia.
Ekonomický úspech prírode blízkeho obhospodarovania sa dá ve mi jasne demonštrovana príklade nemeckého spolkového štátu Dolné Sasko. Tu na výmere viac ako 300 tis. ha za-viedli v štátnych lesoch tzv. LÖWE program (skratka pre dlhodobé ekologické obhospodaro-vanie lesov) zameraný na „ekonomické využívanie produktov z lesa sú asne so zabezpe enímjeho priaznivého vplyvu na životné prostredie“. Ekonomická analýza po 10 rokoch praktickej aplikácie jasne poukazuje na šetrenie nákladov v pestovate skej innosti, ažbovej innosti (!) ako aj zvýšenie výnosov z predaja dreva.
Obrázok 17: Porovnanie ekonomických parametrov hospodárenia pred a po uplatnení prírode blízkeho obhospodarovania lesa (Janssen 2000)
Prírode blízky les a Pro Silva
Prírode blízke obhospodarovanie lesa v sú asnosti nachádza svojho najaktívnejšieho obhaj-cu a propagátora v hnutí Pro Silva. Už viac ako 15 rokov dobrovo ní lenovia tohto združenia
z 23 európskych krajín navzájom spolupracujú, vymie ajú si skúsenosti a odborné poznatky, organizujú stretnutia a kongresy a recipro ne sa navštevujú. Združenie tvoria tak zástupcovia lesníckej prevádzky, ma-nažmentu a lesomajite ov ako aj vedeckí a výskumní pracovníci, ktorí sa hlásia k princípom podpory trvalého zachovania lesných ekosystémov, schopných rovnakou mierou plni hospodárske i environmentálne funkcie. Jedným zo zakladajúcich lenov bola aj Slovenská republika.
Výkon 0 25 50 75 100% dôvod zmeny (zlepšenia, resp. zhoršenia)
Náklady na obnovu r.1990 vyšší podiel prirodzenej obnovy, pokles
r.1999 po tu sadeníc
Prácnos umelej obnovy odrastenejšie sadenice, vyh adávanie
plôch na dopl ovanie náletov
Plocha starostlivosti o MLP redukcia kompeti nej buriny a nežiad.
drevín už v nárastoch pod clonou
materského porastu
Prácnos v starostlivosti o MLP spôsob práce nezmenený
Plocha prerezávok využívanie procesu autoredukcie,
diferencovaná štruktúra mladín, rast pod
clonou materského porastu
Prácnos v prerezávkach zásahy len v úrovni, obmedzené na
odstra ov. rozrastlíkov a predrastlíkov
Náklady na ažbu v m3 ažba objemnejších kme ov, harvesterové
technológie
Podiel hrubších sortimentov ažba rubne zrelých stromov, úrov ové
z celkového objemu ažby prebierkové zásahy
Výnos z predaja drevnej hmoty nárast cien, zvýšený podiel hrubších,
buk cennejších sortimentov
smrek
Vysvetlivky: rok 1990 – základný údaj na úrovni 100 %
rok 1999 – porovnávací údaj v % po 10 rokoch uplat ovania prírode blízkeho obhospodarovania
(zlepšenie u jednotlivých výkonov je ozna ené zelenou farbou, výška zlepšenia pod a % stupnice)
121
Pro Silva Slovakia pracuje na báze dobrovo nej a aktívnej spolupráce štátnych a neštátnych lesov a vedeckých inštitúcií. Na innosti tejto organizácie sa aktívne podie ajú predovšetkým Lesy SR, š. p., pri obhospodarovaní lesov vo svojej správe presadzujú jej myšlienky a ciele, spolupracujú pri vydávaní odborných a populárno-náu ných publikácií a letákov, organizujú kurzy, lesnícke dni, exkurzie a štu-dijné cesty po objektoch obhospo-darovaných prírode blízkym spôso-bom. Priekopníkom organizovania lesníckych dní Pro Silva sa stal OZ Levice, ktorý svojimi ukážkami zau-jal širokú lesnícku verejnos na akci-ách uskuto nených v rokoch 1996–2000. Neskôr na založenú tradíciu nadviazali i iné OZ a za ínajú sa pridáva aj neštátne subjekty.
Obrázok 18: Nástup ú astníkov Lesníckeho d a Pro Silva v roku 2004 na OZ Liptovský Hrádok, lokalita Donovaly
6.1.5. Základné postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesa
Pre praktickú realizáciu prírode blízkeho obhospodarovania lesa sa uplat ujú nasledovné základné postupy a spôsoby:
1. Prebudova na prírode blízky les
Prvé zásahy umož ujú presvetlenie porastov, prednostne sa vykonáva zdravotný a negatívny zrelostný výber.
Jednotlivé presvetlené skupiny sú vzájomne oddelené hustejšími as ami porastu, do ktorých sa nezasahuje.
V rozvo nených skupinách nastupuje priro-dzené zmladenie, v prípade potreby sa tiež podsá-dzajú. Skupiny sa nerozširujú.
alšie skupiny sa otvárajú negatívnym výbe-rom v prospech kvalitných prirastavých jedincov. Intenzita zásahu závisí od doby prebudovy.
ažba kvalitných stromov nastáva pri dosiah-nutí cie ovej hrúbky, uvo nené nárasty a mladiny sa presúvajú do strednej vrstvy.
V rozhodovacom procese akým spôsobom a i vôbec je možne za a s prebudovou na príro-de blízky les je potrebné vychádza z nasledovnej schémy (SCHÜTZ 1998):
122
Diferencovanýporast
Dostato ná stabilita
Stabiliza náprebierka porast
Životnosstromov
Klasická výberkováprebierka
Priama prebudova materského porastu
Prebudova ceznásledný porast
nie nie
áno
áno
nedostato ná
dostato ná
2. Trvalá existencia lesa na celej ploche objektu. Predpokladá realizáciu dorubov len nad existujúcim prirodzeným zmladením, princíp 50 %-nej zmladenej plochy, realizovaný pri bež-nom podrastovom hospodárstve, je neposta ujúci a prípustný len vo výnimo ných prípadoch.
3. Spolupôsobenie pri prirodzenej obnove. Realizuje sa vytváraním podmienok pre priro-dzenú obnovu úpravou pôdneho povrchu pod semeniacimi stromami v poraste bu ru nýmnakopaním plôšok, odstránením hrabanky, naoraním brázd v poraste alebo zra ovaním pôdy mechanizmami. Už existujúce prirodzené zmladenie je potrebné pre jeho alší vývoj ochra-
ova proti konkuren nej burine, plevelným drevinám alebo prestrihávkami v príliš hustých nárastoch.
4. Realizácia pomiestneho ú elového výberu po celej ploche formou zdravotného a zu-š ach ovacieho rubu. Umožní naštartova proces prirodzenej obnovy na celej ploche porastu
zásahmi jemnejšej intenzity a na-hradi pásové presvet ovacie ruby silnejšej intenzity. Zárove umožní zlepši kvalitu produkcie zvýšením prírastku na zostávajúcich vitál-nych, kvalitných jedincoch.
Obrázok 19: Pomiestny ú elový výber v smrekovom poraste so zmladzovacou schopnos ou a možnos ou vystup ovaprírastok na zostávajúcich stromoch (Sihla, OZ ierny Balog)
5. Použitie umelej obnovy len v nevyhnutnom rozsahu. Podnietenie prirodzeného zmlade-nia je základným princípom obnovy prírode blízkeho lesa. V prípade, že sa ju nepodarí zabez-pe i na celej ploche alebo sa nedosiahne žiadané drevinové zloženie, môže sa v nevyhnutnom rozsahu využi tiež umelá obnova sejbou alebo sadbou. Predovšetkým v génových základniach sa aj pri správnych obnovných postupoch nemusí dosiahnu dostato ný podiel dreviny (dre-vín), pre ochranu ktorých bola zriadená a vtedy sa umelá obnova stáva odôvodneným postu-
123
pom. Používa sa reproduk ný materiál z lokálnych zdrojov, pestovaný v lesných škôlkach alebo vyzdvihnutý z prirodzených náletov. Umelá obnova je tiež žiadaná pri zmene drevinového zlo-ženia v prospech tvorby zmiešaných lesov a mnohokrát je jediným spôsobom vnášania melio-ra ných, ohrozených alebo výnosovos porastov zvyšujúcich drevín.
Obrázky 20 a 21: Vhodným spôsobom umelej obnovy sú i podsadby rovnorodých a rovnovekých lesov drevinami, ktoré vzh adom na ich absenciu sa nemôžu prirodzene zmladzova . Na obrázku v avo podsádzanie hlú ikov buka v medzerách po kalamitnej ažbe, vpravo odrastenejšie skupiny ako výsledok týchto snažení (Zakamenné, OZ Námestovo)
6. Vytváranie mozaikovitej štruktúry trvalého lesa. Spo íva vo vytváraní skupín (prípravný-mi alebo presvet ovacími rubmi) v rozmedzí od 1 000 do 5 000 m2, ktoré sú vkladané do porastu viac-menej náhodne pod a vývoja porastu, teda na miesta, kde sa o akáva alebo už existuje prirodzené zmladenie, kde sú skupiny kvalitných semenných stromov v ase semennej úrody ap. Postupne s vývojom prirodzenej obnovy a odrastaním do fázy mladín je materský porast re-dukovaný tak, aby bol zabezpe ený dostatok svetla pre vývoj následného porastu. Takéto sku-piny rôznej ve kosti a tvaru však nie sú spájané, ale existujú oddelene, ím sa pri pomerne dlhej (výh adovo nepretržitej) obnovnej dobe vytvorí mozaikovitá, nehomogénna štruktúra porastu. Tento princíp je realizovate ný vo všetkých demonštra ných objektoch, žiadané je uplatni ho v objektoch s prevahou ihli natých drevín (pokia sa v nich neuplat uje výberkový spôsob).
Mozaiková štruktúra lesa
– chráni pôdu,
– udržuje a zlepšuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy,
– chráni kmene pred oslnením (napr. v smrekovom lese vekových tried pri oslnení kme ovje poškodenie podkôrnym hmyzom vä šie ako v lese mozaikovom, kde sú kmene chráne-né nárastmi a mladinami),
– udržuje kme bez „zavlkatenia“.
7. Realizácia skupinovite clonného rubu a okrajového rubu s predstihovými skupinami. Skupinovite clonný rub sa používa pri obnove v objektoch s bukovými, resp. bukovo-dubovými porastmi. Skupiny sú vytvárané podobne ako pri mozaikovej štruktúre, avšak po zabezpe enínáletov sa úplne odclonia a postupne sa rozširujú okrajovými rubmi. Pôvodné obnovné prvky sa tým zvä šujú, spájajú a asom vytvoria viac-menej homogénnu štruktúru porastu. Okrajový rub s predstihovými skupinami predstavuje kombináciu skupinove clonného rubu vo vnútri porastu s okrajovým rubom odrubným. Obnova jedle v zmesi so smrekom alebo duba v zmesi
124
s bukom ako pomalšie rastúcich drevín sa zabezpe uje v prestihových skupinách založených vo vnútri porastu (60–100 m od porastovej steny) prirodzenou obnovou (prípadne i podsadba-mi). Cie om je zabezpe i ich odrastenie z konkuren ného tlaku rýchlejšie rastúcich a agresív-nejších drevín (smrek, buk), ktoré sa zmladzujú neskôr okrajovým rubom.
8. Uplat ovanie výberkovej prebierky a vý-berkového rubu. Vo výberkových lesoch a le-soch v prebudove na výberkový spôsob je za-merané na vytvorenie a udržanie výberkovej štruktúry lesa, podporu prirodzenej obnovy a ažbu stromov, ktoré dosiahli cie ovú hrúb-ku, pri om výška ažby sa v priemere rovná naakumulovanému objemovému prírastku od posledného výberkového rubu.
Obrázok 22: Prirodzene vyformovaný viacetážový porast vhodný na prebudovu formou výberkovej prebierky (Maková, OZ Be uš)
9. Využitie prirodzenej dynamiky. V prvej fáze znamená ponechanie rovnakej možnosti všetkým zmladzujúcim sa drevinám dosta sa do úrov ového postavenia a presadi sa v alšomvývoji. innos hospodára je zameraná na podporu ohrozených druhov drevín, na iasto neindividuálnu, viac však plošnú (malé oplôtky v porastoch) ochranu nárastov pred zverou a na prípadnú umelú obnovu. Prestrihávky v nárastoch pod clonou materského porastu sa nerobia, po uvo není sa vykonávajú len pomiestne zásahy v prospech potla ených druhov. Prerezávky sú zredukované na odstra ovanie predrastlíkov a rozrastlíkov.
10. Využívanie prírodných procesov autoredukcie pri výchove porastov. Výchovné zásahy istkami a prebierkami v listnatých porastoch budú smerované do úrov ovej a nadúrov ovej
zložky porastov, podúrov ové stromy budú ponechané bez zásahu. V pre istkách to predpo-kladá tiež využitie neceloplošných zásahov ponechaním astí porastov bez zásahov.
Obrázok 23: Nárasty pod clonou materského porastu sú ponechané na samovývoj až do asu odstránenia hornej stromovej vrstvy (Ligist, Rakúsko)
Obrázok 24: Porast buka po pre istke s jasne vyprofi lovanými úrov ovými jedincami a ponechanou podúrov ou na krycie a výchovné ú ely (S. Osada, OZ Košice)
125
11. Zabezpe enie stability porastov. Prere-závkové zásahy v ihli natých porastoch vy-konáva v podúrovni, maximálne intenzívne už od po iato ných štádií mladín s cie omvytvori vä šie, silnejšie a o najdlhšie koruny a dobré zakorenenie uvo ovaných úrov o-vých jedincov. V prebierkach do 50 rokov vy-konáva úrov ové zásahy, ktoré pri kvalitne intenzívne vykonaných prerezávkach môžu by slabšie a menej asté, ím sa výrazne zlep-ší ekonomika tohto vä šinou stratového zá-sahu a zárove sa udrží posta ujúca stabilita. Cie om je zabezpe i zelenú as koruny v roz-medzí od 2/3 do 1/2 výšky stromu a optimálny štíhlostný koefi cient v hodnotách 70 až 100.
12. Výchova úrov ovými racionaliza nými prebierkami. V prebierkach nad 50 rokov v ih-li natých porastoch a vo všetkých prebierkových zásahoch v listnatých porastoch uplat ovasilné úrov ové zásahy, ktorými môže dôjs k zníženiu zakmenenia až o 2 stupne. Cie om je podpora – uvo nenie budúcich cie ových stromov od konkuren ného tlaku susediacich úrov-
ových jedincov v korunovom priestore. Po et cie ových stromov kolíše od 120–150 ks na1 ha pri dube, 150–200 ks pri buku a ostatných listná och, cez 200–300 ks pri borovici až po 400 ks.ha-1 pri smreku a jedli. Odclonenie cie ových stromov sa zabezpe í odstránením kon-kurujúcich úrov ových jedincov, pri om podúrov ové jedince s krycou a výchovnou funkciou sa v poraste ponechávajú. Zámerom je zrýchli rast zostávajúcich jedincov a zabezpe i vyšší objemový prírastok už v mladších štádiách rastu.
13. Uplat ovanie uvo ovacích prebierok. V kvalitne vychovávaných porastoch sa uvo o-vacími prebierkami sleduje maximálne naakumulovanie objemového prírastku na najkvalit-nejších jedincoch. Zabezpe uje sa presvet ovaním v rastovom priestore cie ových stromov pri odstra ovaní menej hodnotných výpl ových porastových zložiek. Cie om je zvýši hodnotový prírastok na cie ových stromoch porastu i za cenu iasto ného zníženia celkovej objemovej produkcie. Uplat uje sa predovšetkým v porastoch listnatých drevín zameraných na kvalita-tívnu produkciu.
14. Pestovanie porastovej zásoby. Cie om je zabezpe i v poraste dostato ný prísun svetla a živín. Vychádza zo základnej fi lozofi e vytvo-renia potrebného priestoru pre všetky kvalit-né jedince v poraste tak, aby vytvárali dosta-to ne ve ké a osvetlené koruny akumulujúce maximálny svetlostný prírastok. Dôležitým sprievodným javom je stabilita porastu, vy-chádzajúca zo stability jednotlivých optimál-ne zavetvených stromov. V ihli natých poras-toch sú výchovné zásahy prebierkami nad 50 rokov preto maximálne intenzívne s cie om
Obrázok 25: Silný podúrov ový až úrov ový zásah je základom pre stabilitu a kvalitu smrekových porastov (OZ Be uš)
Obrázok 26: Smrekový porast po silnej (90 m3/ha) úrov ovej prebierke (Ernsthof, Rakúsko)
126
udrža dostato ne ve kú zelenú as koruny (v rozmedzí od 1/3 do 1/2 výšky stromu a opti-málny štíhlostný koefi cient (v rozmedzí 80 až 100). V listnatých porastoch sú ponechávaním podúrovne prebierky zamerané na vyformovanie štíhlych vy istených kme ov aspo do výšky 8 m, nad ktorými sa môže tvori už zavetvená as vo forme širokej koruny. Zásadou je, aby takto vytvarovaná koruna zostávala už stále zelená, dostato ne osvetlená a tým produkujúca drevnú hmotu na kvalitnom kmeni.
15. Uprednostnenie pestovanie porastovej zásoby pred obnovou. Znamená, že úmy-selná ažba sa neriadi naliehavos ou odclá-
ania prirodzených nárastov, ale zrelos oumaterského porastu. Rozvoj prirodzeného zmladenia je len sprievodným javom ažbo-vých zásahov, ktoré sú vykonávané s cie omvystup ova prírastok na najkvalitnejších jedincoch, a to intenzívnym prerie ovaníma vytváraním silných korún.
Obrázok 27: Pestovanie porastovej zásoby v buko-smrekových porastoch v Ligiste, Rakúsko
16. Zabezpe enie kvality – zabránenie tvorby nepravého jadra u buka. Tvorba nepravého jadra sa do zna nej miery dá eliminova tvarovaním stále zelenej, dostato ne osvetlenej koru-ny, produkujúcej drevnú hmotu na kvalitnom kmeni. Oxida ný proces, ktorý evokuje tvorbu nepravého jadra, totiž nastupuje do kme a i cez odumreté spodné vetvy v korune v dôsledku
ich prílišného zaclonenia. Druhou predispo-zíciou tvorby jadra je pestovanie buka v hus-tom zápoji s malými korunami, ke dochádza k degradácii asti vodivých pletív, ktoré nie sú využívané v dostato nej miere (malá koruna ich nato ko nepotrebuje) a v nich k oxida né-mu procesu – tvorbe jadra.
17. Zabezpe enie vyššieho podielu kvalitných a hrubších sortimentov. Dá sa dosiahnudôsledným využívaním rastových schopností stromov a ich vy ažením až po dosiahnutí maxi-málneho prírastku. Pri jednotlivej ažbe dostávajú priestor i zatienené, poddimenzované je-dince a i vo veku presahujúcom klasickú rubnú dobu sú schopné pri priaznivých porastových podmienkach akumulova po dobu nasledujúcich desa ro í ešte zna ný prírastok. Rubnos(zrelos ) sa tak neposudzuje pre celý porast, ale na jednotlivé stromy.
Obrázok 28: Kvalitný bukový porast ako výsledok cie avedomého presvet ovania odstra ovaním menej hodnotných jedincov, pripravený na tvorbu hodnotového prírastku a nástup prirodzenej obnovy ako sprievodného javu uvo nenia zápoja (Smolnícka Osada, OZ Košice)
127
Obrázok 29: Ponechanie kvalitných jedincov duba v poraste za ú elom akumulácie hodnotového prírastku i napriek rozvinutej prirodzenej obnove (OZ Levice)
18. ažba pod a cie ových hrúbok jednot-livých stromov. Realizuje sa prevažne výbe-rom jednotlivých stromov, nie však s úmys-lom vytvára výberkový les, ale aži rubne zrelé stromy s vystup ovaným hodnotovým prírastkom. Využíva výhody princípov vý-berkového lesa a používa ich v lese vekových tried. Starostlivos o porast je sústredená na jednotlivé stromy. Spo íva v aplikácii výber-ného systému hospodárenia úrov ovými zá-sahmi po celú dobu vývoja porastu. Porast je dlhodobo vychovávaný pozitívnymi úrov ový-mi zásahmi, výchova postupne prechádza do rubnej ažby s dlhou obnovnou dobou (50–60 rokov). ažbové zásahy sú zamerané na usmer ovanie alšieho vývoja podružného porastu, pomáhajú vývoju prirodzenej obnovy a podporujú rast zaostávajúcich jedincov. Tvorbou ne-rovnovekých viacvrstevnatých porastov sa obmedzuje nutnos výchovných zásahov, vplyvom zatienenia sa následný porast prirodzene prerie ujea skvalit uje. Tento systém hospodárenia je vhodný v porastoch s vyhovujúcou (pôvodnou) drevinovou skladbou, primeraným po tom kvalitných úrov o-vých stromov, stabilitou lesa a dostato nou prirodze-nou obnovou požadovaných drevín. ažia sa stromy vyzna ené jednotlivo, pri om kritériami ich výberu je aktuálna situácia na trhu, zhodnotenie prírastku, sta-bilita porastu a podpora kvalitatívnej produkcie.
Odôvodnenos tohto spôsobu ako jedného zo zá-kladných postupov aplikácie prírode blízkeho obhos-podarovania v klasickom lese vekových tried sa preja-vuje:
V pestovaní:
udržanie a podpora viacvrstvovej štruktúry,
stabilita porastu,
podpora semenných stromov,
podpora vzniku prirodzeného zmladenia,
podpora nárastov a mladín v polotiennom postavení.
V ekonomike:
stabilizuje vyrovnanú výnosovos v rámci porastu,
produkuje kvalitné, zdravé a dimenzované drevo,
reaguje na požiadavky trhu,
–
–
–
–
–
–
–
–
Obrázok 30: Vyzna ovanie rubne zrelých stromov do ažby (OZ Levice)
128
zvyšuje prírastok kvalitných jedincov,
umož uje vyššie spe aženie.
V ekológii:
zlepšuje mikroklímu lesného prostredia,
chráni zriedkavé dreviny a zvláštne formy,
umož uje rozvoj sprievodnej fauny a fl óry,
poskytuje priestor pre hniezdenie vtákov,
vytvára kandidátov na m tve drevo.
V estetike (rekreácii):
zabezpe uje rôznos drevinovej skladby,
vytvára pestros rastových štádií.
umoc uje impozantnos starých a hrubých stromov.
19. Uprednost ovanie šetrných ažbových a približovacích metód. Znamená použitie ta-kých postupov a mechaniza ných prostriedkov, ktoré budú prispôsobené porastovej štruktúre prírode blízkeho lesa, znížia škody na pôde a zminimalizujú poškodenie zostávajúcej hornej i spodnej vrstvy porastu. Znamená využívanie sortimenta nej metódy, odvetvovanie pri pni, vytvorenie siete približovacích liniek. Tu je dôležitým poznatok, že i zvýšené náklady na kom-plikovanejšiu ažbu s nutnos ou smerovej stínky, na približovanie krátených kme ov alebo sortimentov i dokonca na použitie harvesterovej technológie sa vrátia v podobe zašetrenia
zostávajúceho porastu. Vstupnou bránou pre tvorbu nepravého jadra u bukov sú totiž i odreté kore ové nábehy, pri smre ínách zas tadia to nastupuje hniloba dolných astí kme ov najkva-litnejších jedincov, pripravovaných do fi nálnej produkcie, ím jej spe aženie zna ne poklesne. Uchovanie nepoškodených alebo rýchlej regenerácie schopných prirodzených nárastov je al-ším dobrým dôvodom venova práve kvalite ažbovej innosti dostato nú pozornos a nepone-cha ju na živelnos a honbu za výkonmi a šetrením nákladov.
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
Obrázok 31: Harvesterové technológie sa vo výchovných zásahoch uplat ujú ako metódy šetriace zostávajúce stromy v poraste (Smolník, OZ Košice)
Obrázok 32: Pohyb techniky po vopred vyzna enej a dostato ne hustej sieti približovacích liniek je základným predpokladom pre šetrenie kvalitných kme ov (Sihla, OZ
ierny Balog)
129
Zvýšenie biodiverzity fauny a fl óry. Znamená ochranu a podporu zriedkavým, resp. ohrozeným dru-hom drevín pri ich výskyte v danom objekte, ponecha-nie ležiaceho a stojaceho starého a m tveho dreva v po-raste, ochranu zriedkavých biotopov.
Obrázok 33: Odumierajúce kmene zvláštnych tvarov umoc ujú dojem prírode blízkeho lesa (Duchonka, OZ Prievidza)
6.1.6. Praktická realizácia prírode blízkeho obhospodarovania lesa
Prírode blízke obhospodarovanie lesa v zmysle nap ania jeho všetkých základných princí-pov založených na uplat ovaní jemnejších foriem hospodárenia je prakticky výhodné realizo-va na konkrétne vytipovaných a eviden ne zaznamenaných objektoch Pro Silva.
Požiadavky na objekty Pro Silva:
sú situované do už existujúcich, resp. navrhovaných génových základní a do vybraných uznaných porastov pre zber semena kategórie A, kde vzh adom na preferenciu prirodzenej obnovy sa žiada uplat ova jemnejšie formy hospodárenia,
sú vyh adávané a vytvárané na základe informácií lesnej prevádzky v rôznych lesných vege-ta ných stup och a lesných ekosystémoch,
predstavujú ucelený lesný komplex s optimálnou výmerou 100 ha, pri om dopl ujúcimvariantom môže by aj vytvorenie menších objektov alebo objektov tvorených viacerými lokalitami (samostatnými porastmi),
ako samostatné porasty môžu by vytvorené len vo výberkových lesoch a lesoch v prebudo-ve na výberkový spôsob,
základom demonštra ného objektu sú rubne zrelé dvojetážové až trojetážové porasty alebo porasty s prítomným prirodzeným zmladením v rôznych vekových a vývojových štádiách, vyžadujúce alšiu ochranu, rozvíjanie a podporu odclá aním hornej vrstvy porastu. Môžu by výsledkom tak spontánnej prírode blízkej innosti lesných hospodárov, ako aj dôsled-kom kalamitných ažieb, kde postupnou ažbou poškodených a odumierajúcich stromov sa vytvorila kvalitná, vekovo a výškovo diferencovaná spodná etáž. Takéto jadro demonštra -ného objektu sa žiada doplni o okolité porasty, ktoré ešte nie sú rozpracované ažbovýmipostupmi, kde je však možné a potrebné za a s uplat ovaním myšlienok prírode blízkeho obhospodarovania lesa (predrubné a prebierkové porasty),
pri možnosti výberu sú situované do lokalít, dostupných dopravnými prostriedkami a nie príliš od ahlých, pretože jedným z ich cie ov je predstavi ich širokej lesníckej (prípadne
–
–
–
–
–
–
130
i laickej) verejnosti na akciách tak lokálneho ako aj celoslovenského, príp. medzinárodné-ho významu,
Ú elom vyhlasovania objektov Pro Silva je:
plnenie záväzkov o ochrane biodiverzity európskych lesov, vyplývajúcich z medzinárod-ných dohovorov,
zachovanie a rozvíjanie lokalít so vzácnymi lesnými spolo enstvami, výnimo nými populá-ciami lesných drevín, štrukturálne diferencovanými porastmi a výberkovými lesmi,
prezentácia záujmu a snahy lesníkov na Slovensku podporova a do praxe zavádza po-stupy, rešpektujúce prírodné zákonitosti v lese,
dôsledné uplat ovanie zásad vytvárania trvalého lesa a ich permanentné vyhodnocovanie za ú elom porovnania ekonomickej efektívnosti medzi týmto progresívnym a klasickým podrastovým hospodárskym spôsobom,
zapojenie sa do európskej siete demonštra ných objektov Pro Silva pre výmenu informácii a porovnávacie ú ely,
vybudovanie objektov, prezentujúcich lesnícku innos v súlade s prírodou, ako porovná-vacích modelov k porastovej štruktúre prírodných rezervácií, vyvíjajúcich sa bez hospodár-skych zásahov,
prezentácia progresívnej lesníckej innosti pred domácou a zahrani nou odbornou i laic-kou verejnos ou,
vybudovanie vzdelávacích (ukážkových) objektov pre alšie vzdelávanie lesných hospodá-rov a podnietenie širšieho uplatnenia v lesnej prevádzke.
Ak má obhospodarovanie objektov Pro Silva naplni podstatu ich založenia, je potrebné, aby zodpovedný lesný hospodár postupoval v zmysle princípov a zásad prírode blízkeho obhos-podarovania lesa. Pre ich uplatnenie sa od neho preto bude vyžadova :
zastavi hospodárske zásahy, ktoré nekorešpondujú s uvedenými zásadami,
pristúpi k realizácii uvedených zásad vo všetkých vývojových fázach pod a potreby poras-tov,
vykona úpravu LHP s cie om zlepšenia stavu a vý-voja lesného porastu a vyzna i ju v pláne, v prípade potreby tiež požiada o zmenu plánu,
aktívne spolupracova s vyhotovate om LHP na vy-pracovaní plánu, ktorý bude v súlade s uvedenými zásadami.
Obrázok 34: Realizácia prírode blízkeho obhospodarovania lesa prostredníctvom zakladania objektov Pro Silva sa úspešne rozvinula v rámci Lesov SR, š. p. V roku 2006 sa založilo 77 objektov, pre rok 2007 sa pripravuje založenie alších 29 (titulná strana objektu Pro Silva na Smolníckej Osade)
•
•
•
•
•
•
•
•
–
–
–
–
Objekt PRO SILVASmolnícka Osada, LS Margecany, OZ Košice
131
6.2. Smery vo výskume a vede
Je samozrejmé, že výskum a veda musia ako prvé zareagova na meniace sa ekologické podmienky, ktoré priamo ovplyv ujú následné manažmentové rozhodnutia uskuto ovanélesným hospodárom. Kým v minulosti bol jedným z najvä ších problémov dlhodobý vplyv zne-
isteného ovzdušia na lesné ekosystémy, v ostatných desa ro iach, resp. sú asnosti sa ním stala hrozba globálnej klimatickej zmeny, a to prakticky v celosvetovom meradle. Nie je to prekvapu-júca skuto nos , pretože klimatológovia za ali upozor ova na nastupujúce zmeny klímy už v 50. rokoch minulého storo ia, ke sa zistilo závažné zvýšenie koncentrácie oxidu uhli itého(CO
2) v atmosfére Zeme a potvrdili sa teoretické výpo ty o možnom súvise globálneho otep o-
vania a rastu skleníkového efektu atmosféry (LAPIN 2003).
V súvislosti s klimatickou zmenou bolo doteraz vypracovaných viacero scenárov o akáva-ných zmien a prírodovedci už aj predpovedali rôzny druh a rozsah dopadov na lesné ekosys-témy. MIN ÁŠ, ŠKVARENINA (1994) uvádzajú, že sa predpokladá oteplenie, ktoré vyvolá posun doterajšej zonácie lesných spolo enstiev, pod a niektorých úvah až o 400–500 m. alej kon-štatujú, že k najdramatickejším zmenám môže dôjs hlavne v hrani ných lesných vegeta nýchstup och (lvs). Prvý dubový lvs nahradí krovinatá lesostep, najmä vo vápencových oblastiach. Aj v 2. a 3. lvs sa predpokladá vyššie zastúpenie niektorých druhov javorov, jase ov a líp. Kli-matické modely indikujú, že zvýšená globálna teplota bude ovplyv ova rozdelenie zrážok, vedúce k astejším a silnejším búrkam a vzrastu klimatickej variability. Následky pre svetové lesy zahr ujú vzrastajúcu frekvenciu požiarov a polomov a rozšírenie chradnutia. Zvyšujúce sa koncentrácie CO
2 môžu zlepši rast lesov, pri om tento ú inok nie je kompenzáciou znížených
zrážok, ale pravdepodobným celkovým ú inkom o akávaných zmien v globálnej klíme bude zvä šovanie straty lesov.
MIN ÁŠ, ŠKVARENINA (1994a) konštatujú, že druhové zloženie lesných spolo enstiev je vý-sledkom pôsobenia rôznych ekologických faktorov, z ktorých faktory klímy sú asto ur ujúce.Ak chceme hovori o možných zmenách druhového zloženia našich lesov musíme pozna naj-mä klimatickú amplitúdu danej dreviny na našom území, rýchlos klimatickej zmeny a adap-ta nú schopnos danej dreviny reagova na tieto zmeny.
K tomu aby sa adaptovali obhospodarované lesy na meniace sa podmienky prostredia je nevyhnutné pristúpi k modifi kovaniu tradi ných stratégií obhospodarovania (manažmentu) lesa. V nadväznosti na to aká pestovate ov významná úloha, že ako to uskuto ni . Na zákla-de doterajších poznatkov problematiky pôsobenia klimatickej zmeny na lesné porasty možno konštatova , že pre vytvorenie pestovate skej stratégie obhospodarovania lesov bude rozhodu-júce vymedzenie tých oblastí (porastových typov), ktoré sa ukazujú ako hrani né, resp. k ú o-vé z h adiska o akávaných zmien, lebo najdramatickejšie zmeny bioklimatických podmienok možno o akáva v nížinných oblastiach a tiež v horských polohách.
Z uvedeného vyplýva, že najdôležitejšou úlohou výskumu a vedy v najbližšom období bude jednak o možno najspo ahlivejšie zisti zmenu podmienok zah ajúcu jednak vnútroekosys-témové vz ahy, ale aj vz ahy lesných ekosystémov navonok s prostredím. Bude treba súbežne rieši celkovú problematiku lesného hospodárstva s cie om zabráni poklesu produkcie lesov, udrža žiaduce ekologické a sociálne funkcie lesov a zvýši stabilitu lesných ekosystémov. Pôjde najmä o úpravu druhovej a priestorovej skladby lesných porastov, resp. vo bu vhodných hospo-dárskych spôsobov a foriem.
132
Iba na základe nových (modifi kovaných) poznatkov z viacerých vedných disciplín (ochra-na lesa, pestovanie lesa, ekológia lesa, hospodárska úprava lesa a pod.) bude možné ur i a ná-sledne vykona správne rozhodnutia týkajúce sa manažmentu lesných porastov.
6.3. Smery v lesníckej praxi
Na uvedenú zmenenú situáciu musí svojou innos ou samozrejme refl ektova aj lesnícka prax, ktorá bezprostredne rozhoduje o „stave lesných porastov“. V nadväznosti k tomu je však potrebné v tomto oh ade aj upravi platnú legislatívu tak, aby o najlepšie zoh ad ovala prí-rodné a rastové pomery a tiež zmenenú ekologickú situáciu. Isté náznaky v porovnaní s minu-los ou už možno zaregistrova , ke prioritným sa stal podrastový hospodársky spôsob, kým v minulosti sa aj v neodôvodnených prípadoch preferovala holorubná forma rúba ového hos-podárskeho spôsobu.
Lesnícka prax by sa mala ubera cestou aplikovania jemnejších spôsobov hospodárenia, kde prioritné miesto zaujíma koncepcia prírode blízkeho obhospodarovania (manažmentu) lesov. Prvoradou snahou tam, kde sú na to predpoklady má by vytvorenie štrukturálne dife-rencovaných (viacetážových) porastov, prípadne s charakterom výberkovej štruktúry. Takéto porasty sú ove a odolnejšie vo i rôznym škodlivým inite om a spravidla sa vyzna ujú aj lepšou ekologickou stabilitou.
Pre oblas pestovania lesa navrhuje SANIGA (1996) nasledujúce adapta né opatrenia zame-rané na minimalizáciu rizík spojených s dôsledkami dopadu klimatických zmien na lesy:
Maximálne obmedzi jednovrstvové, rovnorodé porasty a s nimi súvisiaci holorubný hos-podársky spôsob, ktorý vytvára les pracujúci s nízkou akumuláciou biomasy a uhlíka, pri-
om pri monokultúrach smreka k uvedeným skuto nostiam pristupuje riziko stability vo ivetru, ako sprievodného faktora klimatických zmien.
Nezávisle od vlastníckych vz ahov by mala v budúcnosti prevláda tendencia prírode blíz-keho pestovania lesa s jeho lokálne typickými znakmi a vysokým odolnostným potenciá-lom.
S asovým predstihom prispôsobova prírode blízke hospodárske porasty zmenám klímy v dôsledku globálneho otep ovania, napr. zvýšeným podielom duba, borovice hlavne v 1. až 3. lvs.
V lesoch 1. až 4. lvs by mal do budúcnosti prevláda podrastový hospodársky spôsob s vä -ším podielom maloplošnej formy. Ur itý podiel by mali ma porasty s uplat ovanou kon-cepciou (hospodárskou formou) dlhodobo dvojvrstvových porastov. Išlo by o dvojvrstvové porasty slnných a tiennych listnatých drevín, dvojvrstvové porasty slnných ihli natých dre-vín (borovica, smrekovec) a tiennych listnatých drevín (buk).
Pri širšom celkovom hodnotení sa stav horských lesov považuje za neuspokojivý (kalami-ty, imisie, zver, nezodpovedajúce obnovné postupy a i.). Ú innou cestou do budúcnosti je uplat ovanie prírode blízkych hospodárskych foriem, t. z. maloplošnej podrastovej formy a oboch foriem výberkového hospodárstva.
•
•
•
•
•
133
7. ZÁVER
Charakteristickým znakom lesov na Slovensku je ve ká pestros prírodných podmienok a stanovíš na ktorých rastú. Rozdielnos prírodných podmienok Slovenska možno dobre cha-rakterizova napr. typologickým systémom, ktorý sa lení do 8 lesných vegeta ných stup ov(lvs), ktoré sa líšia nadmorskou výškou, d žkou vegeta ného obdobia, priemernou ro nouteplotou a sumou ro ných zrážok. V dôsledku zna nej vertikálnej lenitosti územia sa výraz-ne menia klimatické pomery, ktoré determinujú existen né podmienky lesných ekosystémov. Z h adiska diferencovaného manažmentu (obhospodarovania) lesných porastov sú práve ty-pologické pomery (charakterizované typologickými jednotkami) jednými z rozhodujúcich.
Túto skuto nos je nevyhnutné bra do úvahy pri manažmente lesných porastov, pretože iba na základe dokonalého poznania prírodných pomerov a stavu porastov možno cie avedo-me a správne diferencova akéko vek zásahy do lesných porastov, resp. usmer ova ich ma-nažment.
Pre úspešný manažment lesných porastov sú okrem prírodných (stanovištných) podmie-nok a stavu lesných porastov dôležité aj legislatívne rámce, ktoré lesnému hospodárovi umož-
ujú (dovo ujú) obhospodarova les tak, aby o najlepšie plnil všetky funkcie, ktoré sú poža-dované. Diferenciácii hospodárenia v lesoch Slovenska sa z legislatívneho h adiska podrobne venuje tretí diel zákona o lesoch . 326/2005 Z. z., kde sú v § 12 vymenované základné kategó-rie lesov z h adiska využívania ich funkcií (ochranné lesy, lesy osobitného ur enia, hospodár-ske lesy). Pritom funkcia lesa sa charakterizuje ako úžitky, ú inky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania.
Skuto nos , že na za iatku a v priebehu 70. rokov minulého storo ia sa za al na lesoch Slovenska i prakticky celej Európy výraznejšie prejavova novodobý fenomén – poškodzovanie lesov imisiami (zne isteným ovzduším) si vyžiadala úpravu (modifi kovanie) zásad obhospo-darovania lesa známych, resp. vytvorených v podmienkach, ke ešte nepôsobili, alebo pôsobili iba lokálne, i menej výrazne.
Možno konštatova , že aj napriek ur itému zlepšeniu situácie za iatkom 90. rokov minu-lého storo ia, najmä o sa týka množstva vypúš aných emisií do ovzdušia ohrozenie našich lesov v dôsledku dlhodobého pôsobenia škodlivých antropogénnych vplyvov najmä imisií a v ostatných rokoch aj nepriaznivých klimatických faktorov stále pretrváva. Preto aj na alejbolo nevyhnutné pri uplat ovaní pestovných opatrení diferencova pod a prírodných, porasto-vých, imisných podmienok a funk ného zamerania konkrétneho lesného porastu.
Ur itú zmenu v myslení i praktickom manažmente lesných porastov možno pozorova od za iatku 90. rokov minulého storo ia, ke nové myšlienkové prúdy priniesli zmeny i do našej legislatívy. Vyvolali ich celospolo enské zmeny, resp. nazeranie verejnosti na funkcie lesa, ako aj zmeny ekologických podmienok, v ktorých sa les vyvíja a rastie. V r. 1994 vydalo MP SR opatrenie na praktické uplatnenie podrastového hospodárskeho spôsobu a zákon . 326/2005 Z. z. o lesoch zakázal realizáciu holorubov. Vytvoril sa tak základný legislatívny predpoklad pre prírode blízke obhospodarovanie lesa, ktoré však v skuto nosti siaha aleko nad jeho rámec.
Na základe poznatkov uvedených v predchádzajúcich statiach tejto publikácie už zrejme niet pochýb o tom, že k obhospodarovaniu, resp. manažmentu lesných porastov je nevyhnutné pristupova diferencovane. Toto konštatovanie zvýraz uje skuto nos , že prírodné a porastové podmienky sú na Slovensku ve mi pestré. Niekedy je problematické aplikova poznatky a skú-senosti zo zahrani ných výskumov, ktoré sa dosiahli asto v málo porovnate ných podmien-
134
kach s našimi domácimi. Preto je žiaduce vybudovanie vlastnej poznatkovej bázy podloženej výskumom, na základe ktorej možno zhrnú všetky poznatky manažmentu lesa tak, aby sa stali aplika nou as ou slúžiacou pre lesnícku prax.
8. POUŽITÁ A ODPORÚ ANÁ LITERATÚRA
AMMON, W., 1946: Výberkový princíp vo švaj iarskom lesnom hospodárstve. Bratislava: 115.
AMMON, W., 1995: Das Plenterprinzip in der Waldwirtschaft. Bern, Paul Haupt Verlag: 172.
ANONYMUS, 1974: Der Plenterwald. Hespa Mitteilungen: 65.
ANONYMUS, 2001: Tlak na omezování nep vodních d evín v lesích. Lesn. práce, 80(4): 168–169.
ANONYMUS, 1977 : Trnovík – lesnicky zajímavý strom. Lesn. práce, 56(7): 315
ANONYMUS, 2000: 3rd International Congress Pro Silva: Sustainability in Time and Space. Con-gress Report printed in Langenhagen (Hanover): 283.
ASSMANN, E., 1968: Náuka o výnose lesa. Bratislava, Príroda: 488.
BAKSA, L., 1968: Otázky podrastného lesa v dubinách. Lesnícky asopis, 14(7): 621–633.
BAKSA, L., 1967: Prí iny ústupu duba na Slovensku. Lesnícky asopis, 13(6): 531–544.
BAKSA, L., 1983: Porastové modely a ich použitie. Les, 39(3): 109–115.
BAKSA, L., 1984: Príspevok k problematike obnovných skladieb. Lesnícky asopis, 30(12):1071–1088.
BEN A , F., 1982: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pesto-vania. Bratislava, VEDA: 451 s. mapy, 359 s. text.
BEN A , T., 1987: Agát z h adiska produkcie nadzemnej biomasy. Lesnícky asopis, 33(3):249–259.
BEZA INSKÝ, H., 1956: Pestovanie listnatých porastov buko–dubovej oblasti. In P st ní les III. Praha, SZN: 492–558.
BLATTNÝ, T. N., Š ASTNÝ, T., 1959: Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Bratisla-va, Slovenské vydavate stvo pôdohospodárskej literatúry: 402.
BODE, W., 1997: Naturnahe Waldwirtschaft. Berlin, Deukalion Verlag: 396.
DENGLER, A., 1935: Waldbau auf ökologischer Grundlage. Berlin, J. Springer: 324.
CIFRA, J. a kol., 1988: Možnosti pestovania a využitia agáta na Slovensku. Zvolen, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného hospodárstva SSR: 65.
FRANZ, F., 1983: Auswirkungen der Walderkrankungen auf Struktur und Wuchsleistung von Fichtenbeständen. Forstw. Cbl., 102(3): 186–200.
GREGUŠ, C., 2004: Základné princípy dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku. (Štúdia.) Zvolen, Lesoprojekt: 54.
GREGUŠ, C. a kol., 1985: Zásady pre ažbovo–obnovné postupy a výchovné postupy v integro-vanom hospodárstve. Zvolen, VÚLH: 78.
GRÉK, J. a kol., 1991: Zásady hospodárenia v lesoch Slovenska postihnutých imisiami. Brati-slava, Príroda: 145.
135
GUBKA, K., 1985: Prevody, premeny, prebudovy. In Základné u ebné texty pre PGŠ pestovania lesa v prevádzke lesného hospodárstva. 2. diel. Zvolen, VŠLD: 349–372.
GUBKA, K., 1996: Štruktúra porastov hornej hranice lesa v závislosti na expozícii a nadmorskej výške. In Acta Facultatis Forestalis Zvolen, XXXVIII: 115–125.
GUBKA, K., 2000: Sú asný stav, štruktúra a možnosti obhospodarovania porastov v oblasti hor-nej hranice lesa. In Praktické opatrenia pri obhospodarovaní horských lesov. Sl. up a:35–41.
HALAJ, J., 1975: Prebierky smrekových porastov SSR. Lesnícke štúdie, . 22/1975. Bratisla-va, Príroda: 123.
HALAJ, J. a kol., 1987: Rastové tabu ky hlavných drevín SSR. Bratislava, Príroda: 362.
HAN INSKÝ, L., 1977: Lesnícka typológia v prevádzkovej praxi. Bratislava, Príroda: 223.
HEGER, A., 1957: Ochrana smr in proti škodám v trem. Praha, SZN: 96.
HRIV ÁK, Š., 1982: Agát – ako ho nepoznáme. Les, 38(1): 18–20.
HRIV ÁK, Š., 1987: Pestovanie a zúžitkovanie agáta. Lesnictví, 33(1): 95.
HYBEN, J. a kol., 1988: Riadenie pestovania lesov. Zvolen, ÚVVP LVH: 289.
CHROUST, L., HARTMAN, Z., 1971: K výchov porost poškozených loupáním. Lesnictví, 23(7):503–518.
CHROUST, L., 1991: Ekologické aspekty porostní výchovy mladých smrkových porost v imis-ních podmínkách. Lesnictví, 37(3): 193–212.
JANOTA, I., 1960: Vlastnosti a význam jedle v priemyselnom využití. In Jed a na Slovensku. Bra-tislava, SAV: 59–86.
KAMENSKÝ, M., 1993: Prvé prebierky v smrekových porastoch s po iato ným vplyvom imisií. Lesn. as. – Forestry Journal, 39(6): 483–492.
K AZOVICKÝ, J., 1952: Prerezávky a prebierky. Bratislava, Orá : 133.
K AZOVICKÝ, J., 1954: ervený smrek. Bratislava, ŠPN: 111.
KODRÍK, J., 1975: Posúdenie veku drevín v jed ovo–smrekových porastoch s oh adom na poško-denie snehom. Les, 31(3): 118–121.
KODRÍK, J. 1982: Problematika stability ihli natých porastov vo i mechanicky pôsobiacim abiotickým inite om. Lesnictví, 28(3): 249–254.
KODRÍK, J., 1988: Statická stabilita lesných porastov vo i abiotickým vplyvom. Les, 44(5):211–214.
KOHÁN, Š., 1987: Agát z h adiska produkcie nadzemnej biomasy. Lesn. as., 33(4): 249.
KOHÁN, Š., 1998: Celospolo enský význam a funkcia agáta bieleho v ekologických podmien-kach nížinných oblastí Slovenska. Zprávy les. výzkumu, 43(3–4): 28–30.
KOHÁN, Š., 1984: Intenzívne pestovanie lesných porastov v Bulharsku. Les, 40(4): 182–186.
KOHÁN, Š., 1983: Lesnícke arborétum v Gödöllö. Lesn. as., 29(6): 533–536.
KOHÁN, Š., 1981: Nové tendencie pri zvyšovaní produkcie dreva. Les, 37(11): 491–493.
KOHÁN, Š., 2002: Pestovanie agáta bieleho v podmienkach Medzibodrožia na východnom Slo-vensku. Zprávy les. výzkumu, 47(1): 25–29.
KOLEKTÍV AUTOROV, 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava, MŽP SR a B.Bystrica, SAŽP: 344.
136
KONÔPKA, J. a kol., 1980: Smernice na ochranu lesov v Slovenskej socialistickej republike. Bra-tislava, Príroda: 260.
KORENEK, J., 1981: Ekotypy duba letného a zimného na Slovensku. In Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 31, Bratislava, Príroda: 235–246.
KORPE , Š., 1965: Vplyv druhového zloženia jed ovo bukových porastov na prirodzenú obnovu jedle. In Zborník vedeckých prác LF VŠLD Zvolen, (1): 61–87.
KORPE , Š., 1975: Zásady pestovania v porastoch s trvalým zastúpením jedle. In Pestovanie a ochrana jedle. Žilina, Dom techniky SVTS: 47–91.
KORPE , Š., 1980: Vývoj a štruktúra prírodných smrekových lesov Slovenska vo vz ahu k proti-lavínovej ochrannej funkcii. In Acta Facultatis Forestalis, 22. Bratislava, Príroda: 9–38.
KORPE , Š., 1981: Výchova zmiešaných dubových porastov a jej vplyv na štruktúru a produk-ciu. In Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, . 31. Bratislava, Príroda: 65–109.
KORPE , Š., 1985: Výchova mladých ihli natých, listnatých a zmiešaných porastov, jej diferen-ciácia s prihliadnutím na efektívnos a racionalizáciu. In Základné u ebné texty pre PGŠ pestovania lesa v prevádzke lesného hospodárstva, 2. diel. Zvolen, VŠLD: 213–265.
KORPE , Š., 1986: Pestovanie lesa. (Skriptá). Zvolen, VŠLD: 404.
KORPE , Š., 1988: Pestovanie š achtených topo ov, intenzívne kultúry a porasty. In Základné u ebné texty pre PGŠ pestovania lesa v prevádzke lesného hospodárstva, 4. diel. Zvolen, VŠLD: 137–152.
KORPE , Š., 1989: Pralesy Slovenska. Bratislava, Veda: 329.
KORPE , Š., 1993: Pestovná fytotechnika v smrekových lesoch 7. lvs. In Hospodárenie v lesoch horských oblastí. Praha – Písek, VŠZ – LF a Matice lesnická: 90–99.
KORPE , Š., 1993a: Pestovná fytotechnika vo výbernom lese. In Výberný hospodársky spôsob. Praha – Písek, VŠZ – LF a Matice lesnická: 51–74.
KORPE , Š., 1993b: Dynamika a pestovanie horských lesov. In Hospodárenie v lesoch horských oblastí. Písek, Matice lesnická: 57–77.
KORPE , Š., 1995: Zásady a vhodné metódy pestovania horských lesov. In OTT, E. a kol.: Pesto-vanie horských lesov Švaj iarska a Slovenska. Zvolen, ÚVVP LVH SR: 127.
KORPE , Š., 1997: Zvláštnosti maloplošných podrastových a výberných porastových typov v prirodzených smrekových lesoch TANAPu. Štúdie TANAP, . 3 (36): 83–112.
KORPE , Š., VINŠ, B., 1965: Pestovanie jedle. Bratislava, SVPL: 342.
KORPE , Š. a kol., 1991: Pestovanie lesa. Príroda, Bratislava: 456.
KORPE , Š., SANIGA, M., 1993: Výberný hospodársky spôsob. Praha – Písek, VŠZ–LF a Matice lesnická: 128.
KORPE , Š., SANIGA, M., 1995: Prírode blízke pestovanie lesa. Zvolen, ÚVVP LVH SR a LF TU: 158.
LAPIN, J., 2003: Klimatické zmeny jako globálny problém udstva 21. storo ia. In MIN ÁŠ, J., ŠKVARENINA, J. (Eds.): Lesy Slovenska a globálne klimatické zmeny. Zvolen, EFRA, LVÚ: 7–8.
LEIBUNGUT, H., 1945: Über die waldbauliche Behandlung der Eiche. Schweiz. Zeitschr. f. Forstw. 3: 49–58.
LEIBUNGUT, H., 1978: Über die Dynamik europäischer Urwälder. Allg. Forstz., 33: 686–690.
137
LESOPROJEKT, 1995: Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov. Zvolen, Lesoprojekt: 123.
MAGIC, D., 1974: Poznávame a šie druhy dubov v našich lesoch. Les, 30(6): 244–252.
MAGIC, D., 1975: Taxonomické poznámky z doterajšieho výskumu dubov v Západných Karpa-toch. Biológia (Bratislava), 30(1): 65–74.
MÁLEK, J., 1983: Problematika ekologie jedle b lokoré a jejího odumírání. Praha, Academia: 108.
MAYER, H., 1967: Zur Behandlung überalterter Gebirgswälder. Schweiz. Z. Forstwesen, 118(6): 335–372.
MAYER, H., 1978: Über die Bedeutung der Urwaldforschung für den Gebirgswaldbau. Allg.Forstzeitschr., 24: 691–693.
MAYER, H., OTT, E., 1991: Gebirgswaldbau – Schutzwaldpfl ege. Stuttgart, G. Fischer Verlag. 2. Aufl .: 587.
MIDRIAK, R. a kol., 1981: Diferencované obhospodarovanie lesa pod a integrovaných funkcií. Lesnícke štúdie, . 31/1981. Zvolen, VÚLH: 224.
MÍCHAL, I. a kol., 1992: Obnova ekologické stability les . Praha, Academia: 169.
MIN ÁŠ, J., ŠKVARENINA, J., 1994: Globálne zmeny atmosféry a lesy Slovenska. Les, 50(8): 3–6.
MIN ÁŠ, J., ŠKVARENINA, J., 1994a: Predpokladané dôsledky klimatických zmien na lesné eko-systémy. In Národný klimatický program SR. Bratislava, MŽP SR 1/94: 55–82.
MORAV ÍK, M. a kol., 2005: Zásady a postupy hospodárskej úpravy a obhospodarovania hor-ských lesov smrekového vegeta ného stup a. Lesnícke štúdie, . 58/2005. Zvolen, LVÚ: 143.
MRÁ EK, Z., 1989: P stování buku. Praha, SZN: 224.
MRÁ EK, Z., PA EZ, J., 1986: P stování smrku. Praha, SZN: 203.
OBR, F., 1994: Prírodné podmienky a antropogénne vplyvy – základ diferenciácie pestovných porastov. In KAMENSKÝ, M. a kol.: Pestovanie lesov. Zvolen, ÚVVP LVH SR: 15–27.
OTT, E., 1976: Probleme Gebirgswaldbau. Schweiz. Z. Forstwesen, 127(3): 138–150.
OTT, E., HLADÍK, M., KORPE , Š., SANIGA, M., 1995: Pestovanie horských lesov Švaj iarska a Slo-venska. Zvolen, ÚVVP LVH SR: 127.
OTTO, J.–H., 1994: Wald kologie. Stuttgart, Ulmer: 391.
PAGAN, J., 1999: Lesnícka dendrológia. (Skriptá). Zvolen, TU: 378.
PA EZ, J., 1975: Zvyšování odolnosti smrkových porost v i tlaku snehu p stebními metoda-mi. Lesn. práce, 54(4): 164–167.
PE ÁZ, J., 1991: Výchova mlazin – pro istky. In KORPE , Š. a kol.: Pestovanie lesa. Bratislava, Príroda: 106–146.
PE INA, V., KADLUS, Z., JIRKOVSKÝ, V., 1964: P irozená obnova lesních porost . Praha, SZN: 167.
PE INA, V. a kol., 1970: Projekt zvýšení vodohospodá ské ú innosti les v Orlických horách a podh i. Opo no, VÚLHM: 109.
PE INA, V., MRÁ EK, Z., 1974: Rekrea ní lesy a zásady hospoda ení. Lesn. práce, 53(7): 239–297.
138
PE INA, V. a kol., 1984: Obnova a p stování lesních porost v oblastech postižených pr myslo-vými imisemi. Praha, MLVH SR v SZN: 176.
POLANSKÝ, B., 1969: Nástin speciální fytotechniky lesních porost . Praha, SPN: 248.
POLANSKÝ, B. a kol., 1956: P st ní les III. Praha, SZN: 595.
POLENO, Z., 1997: Trvale udržitelné obhospoda ování les . Praha, Ministerstvo zem d lstvíR: 105.
POŽGAJ, J., 1986: P vodní druhy dub na Slovensku a jejich náchylnost k tracheomykóznímu onemocnení. Lesn. práce, 65(11): 495–502.
PEJCHAL, M., 2004: Architektura ko enového systému strom . In Ko enový systém – základ stromu. Brno, MZLU: 21–36.
RANDUŠKA, D., 1960: Jed a z h adiska typológie. In Jed a na Slovensku. Bratislava, SAV: 23–48.
RÉH, J., 1999: Pestovanie ú elových lesov. (Skriptá). Zvolen, TU: 218.
REMIŠ, J., 1980: Biologické a technické požiadavky na racionalizáciu umelej obnovy po holoru-boch v 1. vls. Les, 36(10): 440–447.
REMIŠ, J. a kol., 1988: Modely a technologické postupy pre fázové výrobky pestovnej innosti.Bratislava, Príroda: 109.
RUBNER, K., 1953: Die pfl anzengeographischen Grundlagen des Waldbaues. Berlin, Radebe-ul: 353.
SANIGA, M., 1993: Prebudova na výberný les. In Výberný hospodársky spôsob. Praha, Písek, VŠZ–LF a Matice lesnická: 75–89.
SANIGA, M., 1996: Globálne klimatické zmeny a pestovanie lesov na Slovensku. In ŠKVARENINA,J., MIN ÁŠ, J., ABOUN, V. (Eds.): Lesné ekosystémy a globálne klimatické zmeny. Zvolen, LVÚ: 55–57.
SCHMIDT, A., 1958: Pfl egemassnahmen in reinbeständen. Der Forst– u.Holzwirt., 3: 57–65.
SCHNEIDER, T.W., 1985: Der Einfl uss von Durchsforstungsstrategion auf Wachstum und Er-trag immissionsgeschädigten Kieferbestände; Vorhersagen anhand eines Simulationsmo-dells. Forstarchiv, 56, (3): 105–107.
SLODI ÁK, M., 1989: Vývoj smrkové mlaziny po výchovném zásahu ve vztahu k exponovanosti korun imisemi. Zprávy lesnického výzkumu, 34(3): 6–9.
SOKOL, A., 1956: Jed ové porasty. In. P st ní les III. Praha, SZN: 439–446.
SOKOL, A., 1956a: Porasty jelše, topo ov, v b a vtrúsených drevín. In. P st ní les III. Praha, SZN: 548–558.
SOMORA, J., 1961: Príspevok k rozšíreniu smrekovca opadavého európskeho (Larix decidua Mill. susp. europaea Lam. et DC) a borovice sosny (Pinus silvestris L.) v Tatranskom ná-rodnom parku. In Zborník TANAP, Osveta, 4: 14–101.
STOLINA, M., 2001: Ohrozenos drevín a porastov škodlivými inite mi. Zásady ich ochrany. (Skriptá). In STOLINA, M. a kol.: Ochrana lesa. Zvolen, TU: 255.
SVOBODA, P., 1953: Lesní d eviny a jejich porosty. ást I. Praha, SZN: 411.
SVOBODA, P., 1955: Lesní d eviny a jejich porosty. ást II. Praha,SZN: 573.
ŠÁLY, R. 1991: Pedológia. (Skriptá). Zvolen, TU: 378.
139
ŠINDELÁ , J., 1994: Perspektivy mod ínu opadavého v lesním hospodá ství R. In R st, význam a p stování mod ínu. Brno, Ústav p st ní les FLD MZLU: 33–39.
ŠINDELÁ , J., 1996: P stební d sledky narušování les škodlivými vlivy prost edí. Lesn. práce,75(10): 354–355.
ŠINDELÁ , J., 1993: P edpokládaný vývoj klimatických pom r ve st edni Evrop a reakce díl-ích populací n kterých druh d evin na zm ny prost edí. Lesnictví – Forestry, 39(11):
433–444.
ŠTEFAN ÍK, I., ŠTEFAN ÍK, L., 2000: Vývoj borovicovo–smrekovej žr oviny ovplyvnenej imisiami v oblasti stredného Spiša. Lesn. as.–Forestry Journal, 46(4): 393–412.
ŠTEFAN ÍK, I., ŠTEFAN ÍK, L., 2003: Effect of long-term tending on qualitative and quantitative production in mixed stands of spruce, fi r and beech on Moty ky research plot. J.FOR.SCI.,49(3): 108–124.
ŠTEFAN ÍK, L., 1974: Prebierky bukových žr ovín. Lesnícke štúdie, . 18/1974, Bratislava, Prí-roda: 141.
ŠTEFAN ÍK, L., 1977: Pre istky a prebierky v zmiešaných smrekovo-jed ovo-bukových poras-toch. Lesnícke štúdie, . 25/1977, Bratislava, Príroda: 92.
ŠTEFAN ÍK, L. a kol., 1985: Diferencované pestovanie lesov s produk nou funkciou pod a hos-podárskych súborov v SSR. Bratislava, Príroda: 118.
ŠTEFAN ÍK, L., 1984: Úrov ová vo ná prebierka – metóda biologickej intenzifi kácie a racionali-zácie selek nej výchovy bukových porastov. In Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 34, Bra-tislava, Príroda: 69–112.
ŠTEFAN ÍK, L., 1996: Diferencované pestovanie lesov na Slovensku s osobitným zameraním na bukové porasty. Lesnictví–Forestry, 42(4): 185–189.
TESA , V., 1976: Prvé výsledky z výchovy smrkových ty kovin ovlivn ných imisemi. In Práce VÚLHM, 48: 55–74.
TESA , V., 1993: Obhospoda ování lesa nejvyšších poloh st edoho í. In Hospodárenie v lesoch horských oblastí. Praha, Písek, VŠZ–LF a Matice lesnická: 17–25.
TESA , V., 1989: P st ní ú elových les . Brno, VSŽ: 160.
TUROK, J., 1991: Vývoj, štruktúra a regenerácia prírodných lesov jarabinových smre ín (Sorbe-to-Piceetum). In Zborník prác o TANAP-e, 31: 119–159.
TICHÝ, J., 1949: P stování mod ínu. Praha, Lesnické kulturni úst edí p i AV: 42.
VACEK, S., 1990: Analýza autochtonních populací na Strmé stráni v Krkonoších. Opera corcon-tica, 27: 59–103.
VACEK, S. a kol., 2003: Horské lesy eské republiky. Praha, MZ R: 320.
VALTÝNI, J. a kol., 1986: Zásady hospodárenia v kúpe ných a rekrea ných lesoch SSR. Bratisla-va, Príroda: 122.
VARGA, L., 2000: Ako alej s využívaním a pestovaním agáta bieleho? Les, 56(6): 19
VARGA, L., 2003: Stanovištné nároky a genofond agáta bieleho. In Pestovanie agátových poras-tov a využitie biomasy na energetické ú ely. Zborník referátov. Zvolen, LVÚ: 23–27.
VARGA, L. a kol., 2000: Dosiahnuté výsledky v pestovaní rýchlorastúcich drevín v prírodných podmienkach Slovenska a Ma arska. Zvolen, LVÚ: 62.
VLADOVI , J. a kol., 1994: Lesné oblasti Slovenska. Zvolen, Lesoprojekt: 500.
140
VLADOVI , J., 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekolo-gickej stability lesov Slovenska. Lesnícke štúdie, . 57/2003. Bratislava, Príroda: 160.
ZELENÝ, V., 1966: Vliv porostní skladby na sn hovou pokrývku v lese. In V decké práce VÚL-HM: 255–270.
SPRÁVA O LESNOM HOSPODÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2006, Zelená správa. Bratislava, Zvo-len, MP SR, NLC–LVÚ: 144.
ISBN 978 - 80 - 8093 - 027 - 1