SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Katarína Hájovská

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Výhody a nevýhody plynúce zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie

Diplomová práca

Katedra európskych štúdií

Vedúci katedry: doc. Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD.

Vedúci práce: Ing. Pavol Schwarcz, PhD. Bc. Katarína Hájovská

NITRA 2008

SUMMARY

The Slovak Republic joined the European Union on May 1, 2004 and did a very

important step in its historical development with incorporating Slovakia to the EU was

completed the long time effort to get official position in community of nations.. European

countries show the intention and they start to form community of nations, unified and

economically developed region, that will follows common and general respected attributes

and principles, which will be the guarantee of life in peace and continuous prosperity for its

citizens. New opportunities in all areas of political, economical and social life of citizens were

created by joining Slovakia to the EU. The great benefit is the staff turnover even though it

will be not immediately possible after the entry to the EU in each of the origin member states.

Membership in EU significantly expands possibilities of member countries in

international sphere of competence, at the same time gives high responsibility to member

countries to act in accordance with the benefits of whole community.

Incorporation to the EU brought us the benefits of financial resources from structural

foundations and cohesive funds.

Europe is one of the continents with various traditions and languages also with general

values such as democracy, peace and social justice. EU strictly supports these attributes.

EU supports cooperation among Europeans, where they prefer unification in case that the

decisions are made closest to the Citizens requirements.

In the world of 21 century, which is still more interdependent is more important than

anytime before that all citizens of EU may work together with people from other countries in

the principles of freedom and solidarity.

Key words: European Union, advantages, disadvantages, structural foundations, cohesive funds,

solidarity, prosperity

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla

použitú literatúru so zameraním diplomovej práce.

Nitra, máj 2008 ................................................ podpis autora DP

Touto cestou vyslovujem veľké poďakovanie Ing. Pavlovi Schwarczovi, Phd. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra, máj 2008 ....................................... podpis autora DP

POUŽITÉ OZNA ČENIE

EÚ Európska únia

EK Európska komisia

EP Európsky parlament

ECB Európska centrálna banka

EHP Európsky hospodársky priestor (EEA)

ESF Európsky sociálny fond

€ euro

HDP hrubý domáci produkt

JPY Japanese yen (Japonský jen)

MPSVR SR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

NBS Národná banka Slovenska

RTGS Real Time Gross Setlement

SR Slovenská republika

USA United States of America (Spojené štáty americké)

USD United States dollar (Americký dolár)

OBSAH ÚVOD.........................................................................................................................................7

1. PREHĽAD RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA I V ZAHRANIČÍ ................................9

1.1. Vymedzenie pojmu Európskej únie.................................................................................9

1.2. Prehľad prístupových rokovaní SR s Európskou úniou.................................................11

1.2.1. Otvorenie prístupového procesu .............................................................................11

1.2.2. Chronológia integrácie SR do Európskej únie........................................................14

1.2.3. Celkový stav rokovaní so Slovenskom...................................................................16

1.3. Stratégie pre vstup Slovenska do Európskej únie..........................................................22

1.3.1. Informačná stratégia ...............................................................................................22

1.3.2. Komunikačná stratégia pre prípravu obyvateľstva na členstvo SR v EÚ...............22

1.3.3. Stratégia predreferendovej kampane o vstupe SR do EÚ.......................................23

2. CIEĽ PRÁCE........................................................................................................................25

3. METODIKA PRÁCE ..........................................................................................................26

4. VÝSLEDKY PRÁCE...........................................................................................................28

4.1. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ z ekonomického hľadiska......................................28

4. 2. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ z menového hľadiska............................................42

4.3. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ z kultúrneho hľadiska ...........................................51

4.4. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ zo sociálneho hľadiska ..........................................53

4.5. SWOT analýza...............................................................................................................57

4.6. Dotazníkový výskum zameraný na názory obyvateľov na vstup SR do EÚ.................59

5. ZÁVER ................................................................................................................................66

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...............................................................................68

7. PRÍLOHY .............................................................................................................................71

7

ÚVOD

Slovensko vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 urobilo dôležitý krok vo svojom

historickom vývoji. Členstvom v Európskej únii sa stalo súčasťou najväčšieho ekonomického

zoskupenia sveta so 450 miliónmi obyvateľov. Získalo tým prístup na veľký obchodný trh bez

vnútorných hraníc a tiež zvýšený prílev zahraničného kapitálu.

Začlenením do Európskej únie sa zavŕšilo niekoľkoročné úsilie o zaradenie sa do

spoločenstva národov, ktoré presadzuje idey slobody, demokracie, ľudskosti a solidarity.

Národy európskych krajín prejavili vôľu a nastúpili cestu na vytvorenie celistvého,

jednotného a ekonomicky vyspelého regiónu, ktorý bude vyznávať spoločné a všeobecne

uznávané hodnoty a princípy, a ktorý bude znamenať pre svojich obyvateľov záruku života

v mieri a trvalej prosperite. Nové príležitosti spojené so vstupom Slovenska do Európskej

únie sa týkajú všetkých oblastí politického, ekonomického a spoločenského života občanov.

Veľkou výhodou sa stal voľný pohyb služieb a pracovných síl, hoci ich nie je možné uplatniť,

hneď po našom vstupe do únie v každej z pôvodných členských krajín.

Členstvo v Európskej únii významne rozširuje možnosti členskej krajiny konať na

medzinárodnom poli, zároveň však kladie vysoké nároky na jej zodpovednosť a schopnosť

konať v prospech celého spoločenstva.

Členské štáty Európskej únie potvrdili v Amsterdamskej zmluve – Zmluve o založení

Európskeho spoločenstva – svoju vôľu a cieľ, „vytvoriť spoločný trh a hospodársku a menovú

úniu uskutočňovaním spoločnej politiky a podporovať harmonický, vyvážený a trvalo

udržateľný rozvoj hospodárskeho života, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany,

rovnaké postavenie mužov a žien, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň

konkurencieschopnosti a konvergencie ekonomickej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany

a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, ako aj

hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.“.

Začlenenie sa do európskeho spoločenstva nám okrem iného prinieslo i jednotnú

a zjednotenú administratívu. Významnou sa stala možnosť využívania finančných

prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

Členstvo v Európskej únii nám neprináša len množstvo výhod, ale aj množstvo

povinností, pričom za najdôležitejšiu možno považovať pokračujúce zbližovanie právneho

poriadku Slovenskej republiky k právnemu poriadku Európskych spoločenstiev a Európskej

únie. Európa je kontinentom mnohých rozličných tradícií a jazykov, ale aj spoločných hodnôt,

akými sú demokracia, sloboda a sociálna spravodlivosť. EÚ tieto hodnoty obhajuje.

8

Podporuje spoluprácu medzi Európanmi, v ktorej vyzdvihuje jednotnosť pri zachovaní

rôznorodosti a zabezpečuje, že rozhodnutia sú urobené čo najbližšie k občanom.

Vo svete 21. storočia, ktorý je stále viac navzájom závislý je dôležitejšie ako kedykoľvek

predtým, aby všetci občania Európy pracovali spolu s ľuďmi z iných krajín v duchu záujmu,

otvorenosti a solidarity.

9

1. PREHĽAD RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA I V ZAHRANI ČÍ

1.1. Vymedzenie pojmu Európskej únie

Európska únia je výsledkom úsilia tých, ktorí od roku 1950 Európske spoločenstvo

podporovali. Predstavuje organizáciu s oprávnením pôsobiť tak v hospodárskej, sociálnej

a politickej oblasti, ako aj v oblasti práv občanov a v oblasti zahraničných vzťahov členských

štátov.

Šíbl, (8) považuje Európsku úniu za „najreprezentatívnejšie západoeurópske integračné

zoskupenie druhej polovice 90. rokov. Rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej

a východnej Európy sa často považuje za najvýznamnejšiu iniciatívu, ktorú hlavná

západoeurópska integračná aliancia vyvinula od čias podpísania Rímskej zmluvy. Poukazuje

sa na to, že vstup bývalých socialistických krajín do EÚ je otázkou dlhodobej stability či

nestability na európskom kontinente, otázkou nielen ekonomickou, ale aj politickou, otázkou

bezpečnosti v Európe.“

Figeľ, (4) tvrdí, že „Európska únia je inštitucionálnym vyjadrením integrácie členských

krajín do spoločenstva, ktorého prvotným cieľom bolo a zostáva zabezpečenie mierovej

spolupráce členských štátov.“

Fontaine, (12) vidí odlišnosť Európskej únie od tradičných medzinárodných organizácií

v jej jedinečnej inštitucionálnej štruktúre. Prijatím európskych zmlúv sa členské štáty zriekajú

nástroja suverenity v prospech nezávislých inštitúcií, ktoré reprezentujú národné a spoločné

záujmy.

Podľa Šíbla, (6) byť členom Európskej únie znamená pre každý štát posilnenie jeho

medzinárodnej pozície. V plnej miere to platí aj pre Slovenskú republiku. Európska únia pri

budovaní svojich medzinárodných kontaktov disponuje značnou rokovacou silou. Silou, ktorú

nemôžu dosiahnuť jednotlivé štáty. Byť členom EÚ znamená podieľať sa na jej využívaní.

Otelliová, (15) Európska únia znamená pre každého niečo iné. Pre mnohých ľudí je

zárukou zachovania mieru na kontinente, ktorý bol počas predošlých päťdesiatych rokov

poznačený nezdravým súperením a vnútorným napätím.

10

Iní naopak poukazujú na jej nízku akcieschopnosť pri riešení medzinárodných konfliktov

a neschopnosť riešiť problémy dnešnej spoločnosti. Pre mnohých znamená Európska únia

v prvom rade spoločný trh, možnosti a výhody, ktoré poskytuje obchodníkom, študentom,

penzistom a dovolenkárom.

Lombardini, (13) tvrdí, že „Európska únia nie je ani štátom, ale ani klasickou

medzinárodnou organizáciou. V rámci svojich aktivít vykazuje nadnárodné prvky, ako aj

prvky typické pre medzinárodné organizácie medzinárodného charakteru.“

Podľa Zlého, (16) Európska únia znamená zásadné prehĺbenie ekonomickej integrácie

prechodom k hospodárskej a menovej únii, ako aj prekročenie dimenzií ekonomickej

integrácie, a to prechodom k politickej integrácii členských štátov napr. uplatnením spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zavedením občianstva Únie, spoluprácou v oblasti

justície a vnútorných vecí.

Nováčková, (14) považuje Európske spoločenstvo za “najväčšie ekonomicko – integračné

zoskupenie v Európe, ktoré podporuje nielen rozvoj ekonomických aktivít, ale aj spoločnú

obchodnú a hospodársku politiku, hospodársky, regionálny a sociálny rozvoj, ochranu

životného prostredia so zámerom vytvorenia hospodárskej a menovej únie na princípoch

demokracie.“

Podľa Alnera, (10) “Európska únia zostane v dohľadnom čase predovšetkým

spoločenstvom štátov, pre ktoré nejestvuje žiaden model alebo vzor. Bude to nedokončený

spolkový štát – niečo viac ako voľný zväz. Európska únia nikdy nebude Sovietskym zväzom,

pretože dohoda členov spočíva na úplne odlišných princípoch a cieľoch. Nebude nikdy ani

Spojenými štátmi, pretože vyrastá z iných tradícií a spája zväčša starobylé krajiny s vlastným

národným a kultúrnym bohatstvom. Nebude nikdy ani centralizovaným štátom, pretože

účastníci dohody majú neodopierateľný záujem vytvoriť spoločenstvo rovnocenných národov,

najpravdepodobnejšie na federálnom princípe.“

Brocková, (11) tvrdí, že „najmä vďaka integrácii sa Európska únia stala najsilnejšou

ekonomikou sveta, s ktorou je porovnateľné len USA. Vďaka procesu rozširovania Európskej

únie a jej súčasnému intelektuálnemu potenciálu má Európska únia reálnu šancu svoju

hospodársku silu ešte viac zvýšiť, kde centrálnou otázkou budú inovácie, konkurencieschop -

nosť a sloboda podnikania.“

11

1.2. Prehľad prístupových rokovaní SR s Európskou úniou

1.2.1. Otvorenie prístupového procesu

V júni 1995 Slovenská republika na zasadnutí Európskej rady v Cannes podala oficiálnu

prihlášku (žiadosť) na členstvo v EÚ. Stala sa tak štvrtým štátom strednej a východnej

Európy, ktorý požiadal o členstvo. Týmito prihláškami uvedené krajiny potvrdili cieľ

zakotvený v Európskych dohodách stať sa členom Európskej únie.

Dátum podania prihlášky na členstvo v EÚ

1. Turecko 14.04.1987

2. Cyprus 03.07.1990

3. Malta 16.07.1990

4. Maďarsko 31.03.1994

5. Poľsko 05.04.1994

6. Rumunsko 22.06.1995

7. Slovenská republika 27.06.1995

8. Lotyšsko 13.10.1995

9. Estónsko 24.11.1995

10. Litva 08.12.1995

11. Bulharsko 14.12.1995

12. Česká republika 17.01.1996

13. Slovinsko 10.06.1996

Aby sa proces rozširovania mohol vôbec začať, krajina musí najskôr požiadať o členstvo.

Komisia potom analyzuje politickú, hospodársku a právnu situáciu v krajine, na základe čoho

pripravuje Posudok (Stanovisko), t.j. “avis” o schopnosti kandidáta na vstup do EÚ.

Európska komisia oficiálne predloží Rade EÚ Posudok (Stanovisko) ku každej žiadosti

kandidátskych krajín. Európska komisia priebežne vydáva Pravidelnú správnu o pripravenosti

na vstup jednotlivej kandidátskej krajiny a Pravidelnú správu o pripravenosti na vstup

všetkých kandidátskych krajín. V každej z kandidátskych krajín Európska komisia vytvorí

tzv. Enlargement Task Force. Za rozšírenie pritom zodpovedá komisár pre rozšírenie.

12

Pravidelne začne prebiehať “skríning”, t.j. analytické preskúmavanie acquis

communautaire, tak na multilaterálnej, ako aj bilaterálnej úrovni.

Začnú sa rokovania vo forme bilaterálnych konferencií na medzivládnej úrovni medzi

členskými štátni a každou z kandidátskych krajín. Členské štáty EÚ sa navzájom dohodnú o

pozícii EÚ pri rokovaniach a rokujú s kandidátskymi krajinami na možných dočasných

výnimkách. V ďalšej fáze sa môže prikročiť k samotnému procesu vstupu, ktorý sa začína

návrhom znenia Zmluvy o pristúpení a končí sa plnoprávnym členstvom krajiny v EÚ.

Od podania žiadosti o členstvo

Slovensko predložilo svoju žiadosť o členstvo v Európskej únii 27. júna 1995 na rokovaní

Európskej rady v Cannes vo Francúzsku. Na základe viacerých žiadostí kandidátskych krajín

požiadala Európska únia v Madride v decembri 1995 Európsku komisiu o vypracovanie

Posudku k žiadostiam o členstvo predloženým asociovanými krajinami. V súlade s týmto

postupom Komisia v júli 1997 spracovala posudok k žiadosti Slovenska o vstup do Európskej

únie spolu ďalšími deviatimi posudkami ostatných žiadateľských krajín.

Cieľom Posudku bolo zhodnotiť pokrok Slovenska pri plnení tzv. kodanských kritérií.

Európska rada v Kodani v júni 1993 prijala záver, že asociovaná krajina, ktorá požiada

o členstvo v EÚ, sa môže stať jej členom po splnení nasledujúcich politických

a ekonomických kritérií:

• zabezpečenie stability inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, dodržiavanie

ľudských práv a ochranu národnostných menšín,

• vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosti odolávať tlakom konkurencie

a trhovým silám v Európskej únii,

• schopnosť prevziať záväzky z členstva vrátane dodržiavania cieľov, politickej,

ekonomickej a menovej únie.

Európska rada v Madride v decembri 1995 v súvislosti s vytvorením podmienok na

postupnú a harmonickú integráciu kandidátskych krajín rozšírila kodanské kritériá

a zdôraznila, že kandidátske krajiny musia zabezpečiť aj vytvorenie nevyhnutných

administratívnych kapacít pre implementáciu acquis.

Európska komisia 16. júla 1997 vydala Agendu 2000, ktorej súčasťou sú aj posudky na 10

kandidátskych krajín – Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Lotyšsko, Estónsko, Litvu,

13

Bulharsko, Českú republiku a Slovinsko (posudok na Turecko vydala v roku 1989 a na Cyprus

a Maltu v roku 1993).

Komisia v posudkoch zohľadnila informácie, ktoré poskytli kandidátske krajiny v

dotazníkoch, hodnotenia jednotlivých členských štátov, správy a rezolúcie Európskeho

parlamentu, prácu ostatných medzinárodných organizácií a medzinárodných finančných

inštitúcií a pokrok dosiahnutý podľa Európskych dohôd. Posudok okrem dosiahnutých

výsledkov obsahuje aj predpovede budúceho vývoja.

Na základe hodnotenia do akej miery kandidátske krajiny spĺňajú kritéria na vstup, Európska

komisia odporučila, aby sa rokovania o vstupe začali s Českou republikou, Estónskom,

Maďarskom, Poľskom, Slovinskom a Cyprom.

Vo svojom Posudku k žiadosti Slovenska o členstvo v EÚ z roku 1997 Európska komisia

skonštatovala, že vzhľadom na nestabilnosť ústavných inštitúcií a nedostatky vo fungovaní

demokracie Slovensko nespĺňa uspokojivým spôsobom politické kritériá stanovené

Európskou radou v Kodani. Na základe tohto hodnotenia Európska rada v Luxemburgu

v decembri 1997 neodporučila otvoriť prístupové rokovania so Slovenskom. Slovensko bolo

pre nesplnenie politických kodanských kritérií vynechané z integračného procesu.

Čo stanovil Luxemburský summit

V decembri 1997 sa v Luxemburgu konalo zasadnutie Európskej rady. Na tomto summite

Európska rada schválila koncepciu rozširovania Únie. Tento summit rozhodol o začatí

vstupných rozhovorov (prístupového procesu) so všetkými kandidátmi naraz, pričom vlastné

rokovania o vstupe (intenzívne rokovania o členstve) s piatimi krajinami prvej skupiny a

Cyprom sa začnú o deň neskôr. Týmto rozhodnutím potvrdil stanovisko Európskej komisie

začať vstupné rokovania so šiestimi kandidátskymi štátmi, čím došlo k rozdeleniu

kandidátskych krajín na dve skupiny:

1. skupinu tvoria Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus,

s ktorými sa začnú aj vstupné rozhovory aj rokovania o vstupe.

2. skupinu tvoria Slovensko, Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko a Rumunsko, s ktorými

sa začnú iba vstupné rozhovory, nie rokovania o vstupe.

Pre druhú skupinu kandidátskych krajín navrhol posilnenú predvstupovú stratégiu, ktorej

novým a zároveň kľúčovým prvkom bude Partnerstvo pre vstup. Partnerstvo pre vstup budú

14

dopĺňať Národné programy pre prijatie acquis communautaire, ktoré pripravia jednotlivé

kandidátske krajiny. Partnerstvo pre vstup bude trvať až do úplného vstupu krajiny do EÚ.

Krajiny, ktoré Luxemburský summit neprizval na rokovania o vstupe do EÚ, bude Európska

komisia každoročne individuálne hodnotiť v správe o pokroku (Pravidelnej správe

o pripravenosti tej - ktorej krajiny na vstup do Európskej únie) a v prípade kladného

hodnotenia budú preradené do prvej skupiny. Luxemburský summit na jednej strane teda

nepozval SR na rokovania o vstupe, ale na strane druhej ho ani nevylúčil z procesu rozšírenia.

Európska rada v Luxemburgu ďalej rozhodla, že od konca roku 1998 bude Európska

komisia predkladať Rade Pravidelné správy spolu s potrebnými odporúčaniami na začatie

bilaterálnych medzivládnych konferencií, na ktorých sa posúdi pokrok každého

kandidátskeho štátu strednej a východnej Európy v príprave na členstvo vo svetle kodanských

kritérií.

1.2.2. Chronológia integrácie SR do Európskej únie

Rok 1998

Na základe rozhodnutia Európskej rady z Luxemburgu sa v marci 1998 otvorili prístupové

rokovania so 6 krajinami, ktoré na základe hodnotenia členských krajín splnili kodanské

kritériá: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko.

Na základe posudkov Európskej komisie z júla 1997 sa vytýčili prioritné oblasti, na ktoré

sa má Slovenská republika orientovať, aby prekonala zaostávanie v plnení kodanských kritérií.

Na základe pravidelných hodnotiacich správ Európskej komisie tieto priority Európska rada

akutalizovala a koncom roku 1999 upravila.

Ďalším dôležitým dokumentom vo vzájomných vzťahoch medzi EÚ a Slovenskou

republikou sa stal Národný program SR pre prijatie acquis communautaire, ktorý dopĺňa

individuálne Partnerstvo pre vstup. Slovenská republika, podobne ako každá kandidátska

krajina, predkladá Európskej komisii dokument s názvom Správa o pripravenosti

kandidátskej krajiny na vstup do EÚ. V nej popisuje pokrok, ktorý krajina dosiahla v plnení

Partnerstva pre vstup, teda napredovanie vo vytýčených prioritách a prehľad o tom, ako sa

prijímala legislatíva platná v EÚ. Táto správa je jedným z podkladov, na základe ktorých

Európska komisia publikuje Pravidelnú hodnotiacu správu Európskej komisie o pripravenosti

15

Slovenskej republiky na vstup do EÚ. V nej sa kriticky hodnotí náš dosiahnutý úspech a

vytyčujú oblasti, v ktorých zaostávame. Pravidelná hodnotiaca správa tvorí základ pre

revidovanie slovenského Partnerstva pre vstup, ako aj pre revíziu Národného programu pre

prijatie acquis communautaire.

Dňa 30. marca 1998 sa oficiálne začali vstupné rozhovory (prístupový proces). V Bruseli

sa spoločne stretli ministri zahraničných vecí 15 členských krajín a 11 kandidátskych krajín.

Slovensko odovzdalo vtedajšiemu komisárovi EÚ pre zahraničné vzťahy Hansovi van den

Broekovi Národný program pre prijatie acquis communautaire v Slovenskej republike.V apríli

1998 sa v SR, podobne ako v ostatných kandidátskych krajinách začal skríningový proces.

Rok 1999

28. mája 1999 Slovensko odovzdalo upravený Národný program pre prijatie acquis s

upravenými prioritami a strednodobými cieľmi, potrebnou administratívnou štruktúrou

a finančnými zdrojmi.

V októbri 1999 vydala Európska komisia druhé Pravidelné hodnotiace správy, na základe

ktorých odporučila začať rokovania o vstupe do EÚ so Slovenskom, Litvou, Lotyšskom

a Maltou a podmienečne aj s Bulharskom a Rumunskom.

V decembri 1999 sa v Helsinkách konal summit, ktorý sa natrvalo zapísal do histórie

približovania sa kandidátskych krajín do EÚ. Na ňom sa rozhodlo o pozvaní SR a ďalších 5

krajín na rokovania o vstupe, čím sa ukončilo členenie kandidátskych krajín na prvú a druhú

skupinu. Zároveň sa rozhodlo, že so všetkými 12 krajinami sa o vstupe do EÚ bude rokovať

samostatne. Dňa 14. februára 2000 sa začala Medzivládna konferencia o inštitucionálnej

reforme EÚ ako predpokladu rozšírenia EÚ a o deň neskôr, 15. februára 2000, sa formálne

otvorili rokovania (tzv. Prístupová konferencia) o vstupe so Slovenskom, Litvou, Lotyšskom,

Maltou, Bulharskom a Rumunskom.

V marci 2000 vláda schválila revidovaný Národný program pre prijatie acquis communau-

taire

16

1.2.3. Celkový stav rokovaní so Slovenskom

Rok 2000

Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000)

V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999, Slovensko

spolu s ďalšími 5 kandidátskymi krajinami (Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko),

otvorilo rokovania na úvodnom stretnutí Konferencie o pristúpení 15. februára 2000, kde

prezentovalo svoju Všeobecnú negociačnú pozíciu k rokovaniam o vstupe, v ktorej predložili

realistický, ale ambiciózny plán. Zaviazalo sa zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a

vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roku 2002. Slovenská republika si

za referenčný dátum pre prijatie a implementáciu aquis communautaire stanovila 1. január

2004, ktorý bol zároveň považovaný aj za referenčný dátum vstupu SR do EÚ.

Európska únia so Slovenskou republikou otvorila v 1. polroku 2000 osem kapitol:

1. Malé a stredné podnikanie

2. Vzdelávanie a odborná príprava

3. Veda a výskum

4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

5. Štatistika

6. Vonkajšie vzťahy

7. Hospodárska súťaž

8. Kultúra a audiovizuálna politika

Negociačné pozície v týchto kapitolách Slovensko odovzdalo EÚ koncom marca 2000.

Slovensko predbežne uzavrelo 6 kapitol: Otvorené zostali 2 kapitoly :

Malé a stredné podnikanie Hospodárska súťaž

Vzdelávanie a odborná príprava Kultúra a audiovizuálna politika

Veda a výskum

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Štatistika

Vonkajšie vzťahy

17

Priebeh a výsledky rokovaní počas portugalského predsedníctva sú hodnotené z našej

strany pozitívne, rokovania boli dynamické a z pohľadu SR priniesli očakávaný pokrok.

Francúzske predsedníctvo (2. polrok 2000)

Členské štáty Európskej únie rozhodli o otvorení ďalších osem kapitol počas

francúzskeho predsedníctva:

1. Rybné hospodárstvo

2. Ochrana spotrebiteľa a zdravia

3. Priemyselná politika

4. Colná únia

5. Doprava

6. Telekomunikácie a informačné technológie

7. Slobodný pohyb služieb

8. Slobodný pohyb tovaru

Pozičné dokumenty k týmto kapitolám Slovenská republika odovzdala v priebehu

mája až augusta 2000.

Na stretnutí Konferencie na úrovni hlavných vyjednávačov 24. októbra 2000

Slovensko predbežne uzavrelo 3 kapitoly: Otvorená zostala 1 kapitola:

Rybné hospodárstvo Colná únia

Ochrana spotrebiteľa a zdravia

Priemyselná politika

Na ďalšom stretnutí Konferencie na úrovni hlavných vyjednávačov 14. novembra 2000

SR uzatvorila predbežne rokovania v jednej kapitole:

• Kultúra a audiovizuálna politika (ktorá zostala otvorená z portugalského

predsedníctva

Rokovania boli otvorené v kapitole Slobodný pohyb kapitálu, v ktorej sme žiadali úniu o

dve prechodné obdobia.

18

Na ministerskom stretnutí Konferencie 22. novembra 2000, boli otvorené ďalšie

3 negociačné kapitoly:

SR v priebehu francúzskeho predsedníctva odovzdala únii negociačné pozície vo všetkých

ostatných kapitolách. Rokovania so SR v 2. polroku pokročili v uspokojujúcej miere. Napriek

skutočnosti, že najmä v počiatočnej fáze francúzskeho predsedníctva dochádzalo zo strany

EÚ k časovým prieťahom bol program stanovený pre francúzske predsedníctvo naplnený.

Celkový počet uzatvorených kapitol dosiahol 10, pričom 6 kapitol zostalo na rokovacom

stole. Slovensko dosiahlo spomedzi krajín Helsinskej skupiny druhý najvyšší počet predbežne

uzatvorených kapitol za Maltou.

Kapitoly, ktoré si na základe spoločnej pozície EÚ vyžadujú ďalšie rokovania:

Hospodárska súťaž

Colná únia

Slobodný pohyb kapitálu

Slobodné poskytovanie služieb

Doprava

Telekomunikácie a informačné technológie

ROK 2001

Švédske predsedníctvo (1. polrok 2001)

Slovensko kládlo v tomto období prednostne dôraz na prioritné kapitoly švédskeho

predsedníctva – t.j. na kapitoly vnútorného trhu (Voľný pohyb tovaru, Voľný pohyb osôb,

Slobodné poskytovanie služieb, Voľný pohyb kapitálu) a na kapitoly Právo obchodných

spoločností, Životné prostredie a Sociálna politika a zamestnanosť.

Doprava

Slobodné poskytovanie služieb (SR v tejto kapitole žiada o prechodné obdobie)

Telekomunikácie a informačné technológie

19

Cieľom SR v 1. polroku 2001 bolo v rokovaniach dosiahnuť:

• otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol. Slovensko v záujme dosiahnutia tohto cieľa

predložilo EÚ všetky ostávajúce negociačné pozície,

• opätovne rokovať vo všetkých kapitolách, ktoré už boli otvorené a SR ich zatiaľ

neuzavrela. Celkovo ide o 6 kapitol, v ktorých SR musí predložiť tzv. dodatkové

informácie na otázky vznesené v spoločných pozíciách EÚ na to, aby

z procedurálneho hľadiska bolo možné opätovne prerokovať tieto kapitoly na

stretnutiach Konferencie o pristúpení. Dodatočné informácie je potrebné predložiť EÚ

v priebehu januára, februára, maximálne do polovice marca 2002,

• prechod do kvalitatívne novej fázy rokovaní, s cieľom dosiahnuť dohodu k žiadostiam

SR o prechodné obdobia (týka sa najmä technického charakteru).

Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001)

Počas belgického predsedníctva Slovensko predbežne uzavrelo rokovania v 3 kapitolách:

Energetika

Životné prostredie

Finančná kontrola

Týmto sa celkový počet predbežne uzavretých kapitol zvýšil na 22. Cieľom SR bolo

uzavrieť aj ďalšie kapitoly belgického harmonogramu, konkrétne kapitoly Doprava a Dane.

V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami Slovensko potvrdilo svoj negociačný

potenciál, ako aj reálne predpoklady vstúpiť do EÚ v rámci prvej vlny rozširovania v roku

2004. Túto skutočnosť potvrdil aj summit Európskej únie v Laekene, ktorý zaradil Slovensko

medzi desať kandidátskych krajín (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko,

Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), u ktorých sa v prípade, že si udržia tempo

pokroku v rokovaniach, predpokladá vstup do EÚ v roku 2004.

ROK 2002

Španielske predsedníctvo (1. polrok 2002)

Do španielskeho predsedníctva Slovensko vstupovalo s prioritným cieľom ukončiť

rokovania vo všetkých zostávajúcich kapitolách z predchádzajúceho obdobia a maximálne

20

pokročiť v kapitolách zadefinovaných v harmonograme španielskeho predsedníctva, t.j. v

kapitolách Poľnohospodárstvo, Regionálna politika, Rozpočet. Tento cieľ sa s výnimkou

kapitoly Hospodárska súťaž podarilo aj úspešne realizovať.

Počas španielskeho predsedníctva Slovensko predbežne uzavrelo rokovania

v 4 kapitolách:

Dane

Doprava

Spravodlivosť a vnútorné záležitosti

Inštitúcie

Rovnako bola uzavretá časť kapitoly Poľnohospodárstvo, týkajúca sa veterinárnej a fyto -

sanitárnej legislatívy.

SR sa tak s 26 predbežne uzavretými kapitolami zaradilo medzi popredných kandidátov

na vstup. Túto skutočnosť potvrdili aj členské štáty na summite EÚ v Seville. Počas

španielskeho predsedníctva sa začal aj proces prípravy textu Zmluvy o pristúpení.

Dánske predsedníctvo (2. polrok 2002)

Z pohľadu SR bolo strategickým cieľom realizovať závery summitov v Laekene a Seville,

t.j. uzavrieť rokovania s EÚ do konca roku 2002. Hneď v úvode dánskeho predsedníctva,

koncom júla, bola uzavretá kapitola Regionálna politika. Kapitola Hospodárska súťaž bola

uzavretá na októbrovej Prístupovej konferencii, čím sa naplnil spoločný zámer SR a EÚ

ukončiť rokovania vo všetkých nefinančných kapitolách pred októbrovým zasadnutím

Európskej rady.

Prioritou dánskeho predsedníctva bolo úspešné zavŕšenie rokovaní v citlivých kapitolách s

finančným dopadom, t.j. v horizontálnej časti kapitoly Poľnohospodárstvo a v kapitole

Rozpočet. Cieľom SR v týchto kapitolách bolo zabezpečiť rovnováhu práv a povinností

vyplývajúcich z členstva v EÚ, zabezpečiť pozitívnu rozpočtovú bilanciu v prvých rokoch

členstva v EÚ, t.j. lepšiu v porovnaní s rokom pred vstupom a dosiahnuť takú kombináciu

jednotlivých faktorov, ako sú produkčné kvóty, priame platby, prostriedky na rozvoj vidieka,

príspevky do rozpočtu, iné kompenzácie, ktoré by zabezpečili konkurencieschopnosť

slovenských poľnohospodárov a potravinárov, akceptovateľné dopady na spotrebiteľa a

makroekonomiku krajiny.

21

ROK 2003

Grécke predsedníctvo (1. polrok 2003)

Samotný podpis Zmluvy o pristúpení bol naplánovaný na 16. apríl 2003 v Aténach počas

gréckeho predsedníctva. Podpísali ju prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster,

predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí

Slovenskej republiky Eduard Kukan a hlavný vyjednávač pre vstup Slovenskej republiky do

Európskej únie Ján Figeľ. Európska komisia prijala 19. februára 2003 stanovisko k žiadostiam

kandidátskych krajín vstúpiť do EÚ, a odporučila všetkým desiatim krajinám vstup. Podpisu

zmluvy predchádzal aj súhlas Európskeho parlamentu výraznou väčšinov poslancov EP, čo sa

udialo 9. apríla 2003. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, 21 bolo proti a 25 sa zdržali

hlasovania. Rada ministrov zahraničných vecí členských krajín schválila vstup nových členov

14. apríla 2003. Umožnila tým, aby sa následne po podpísaní rozbehol proces ratifikácie

Zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Mal by byť ukončený tak, aby sa SR a ostatní kandidáti mohli

stať novými členmi EÚ od 1. mája 2004.

Prezident SR vyhlásil po podpise na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe SR do EÚ s

nasledujúcou otázkou: „Súhlasíte s tým, a by sa Slovenská republika stala členským štátom

Európskej únie?“

Talianske predsedníctvo (2. polrok 2003)

V druhom polroku 2003 prebieha ratifikácia zmluvy o pristúpení 10 nových členov do EÚ

v národných parlamentoch krajín EÚ, ako aj referendá v pristupujúcich krajinách. Začala sa i

Medzivládna konferencia o inštitucionálnej reforme EÚ, ktorú na základe Deklarácie

Európskej rady z Laekenu pripravuje Konvent o budúcnosti EÚ.

ROK 2004

Írske predsedníctvo (1. polrok 2004)

1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika a deväť ďalších nových členov do Európskej

únie. 13. júna 2004 sa uskutočnili v členských krajinách EÚ voľby do Európskeho parlamentu.

Prvýkrát sa tieto priame voľby uskutočnili aj na Slovensku.

22

1.3. Stratégie pre vstup Slovenska do Európskej únie

1.3.1. Informačná stratégia

Vstup Slovenska do Európskej únie predstavovalo už niekoľko rokov jednu z hlavných

priorít slovenskej zahraničnej politiky. Aj v programovom vyhlásení vlády SR z r. 2002 sa

členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii definovalo ako strategický cieľ Slovenska.

Pristúpenie k Európskej únii bol dlhotrvajúci proces, ktorého počiatky môžeme vidieť

v podpísaní Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom

v r. 1993. V tom istom roku prijala Európska únia na zasadnutí Európskej rady v Kodani tzv.

kodanské kritériá, definujúce podmienky vstupu nových kandidátskych krajín do Európskej

únie. Oficiálna prihláška Slovenskej republiky do EÚ bola podaná v r. 1995 a 15. februára

2000 začala Slovenská republika rokovania o vstupe, ktoré boli úspešne ukončené v decembri

2002 na Kodanskom summite.

Kodanský summit najvyšších predstaviteľov štátov a vlád krajín EÚ v júni 1993 prijal

základné konvergenčné kritériá, ktoré treba splniť ako predpoklad vstupu do EÚ. Asociované

krajiny musia:

• dodržiavať demokratické princípy organizácie spoločnosti (vybudovať právny štát,

zabezpečovať ľudské práva, garantovať slobodu tlače, práva menšín atď.),

• byť schopné splniť požiadavky aquis communautaires (úroveň dosiahnutú v EÚ),

• disponovať fungujúcim trhovým hospodárstvom,

• akceptovať ciele hospodárskej, menovej a politickej únie v EÚ,

• pripraviť sa na spoluprácu v rámci EÚ a byť v rámci EÚ konkurencieschopné.

A EÚ musí byť uspôsobená prijať nového člena bez ohrozenia svojej integračnej dynamiky.

1.3.2. Komunikačná stratégia pre prípravu obyvateľstva na členstvo SR v EÚ

Počas tohto dlhotrvajúceho procesu sa formovali a menili poznatky a názory verejnosti na

vstup Slovenska do Európskej únie. Reakciou na nedostatočnú informovanosť verejnosti o

dôsledkoch vstupu Slovenska do EÚ bolo prijatie Komunikačnej stratégie vlády SR pre

prípravu obyvateľstva na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii v r. 1999. Hlavné

ciele tejto Komunikačnej stratégie boli informovať občanov o právach a záväzkoch

23

Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie a pripraviť kvalitných občanov, ktorí

rozumejú významu integrácie pre Slovensko. Komunikačná stratégia rozdelila proces

informovania občanov na tri fázy:

1. Informačná fáza – (1999-2000) – počas nej sa mal položiť základ jasných informácií

o EÚ a o jednotlivých zložkách integračného procesu. Na tento základ potom mala

nadväzovať ďalšia fáza.

2. Presviedčacia fáza – (2001-2003) – počas tejto fázy sa mala vytvoriť prointegračná

atmosféra v spoločnosti.

3. Mobilizačná fáza – (2004–vstup) – cieľom poslednej fázy je mobilizácia obyvateľstva

pred referendom o vstupe SR do EÚ.

Hlavným koordinátorom Komunikačnej stratégie sa stal Odbor komunikačnej stratégie a

vzdelávania Úradu vlády SR, ktorý pri jej uskutočňovaní spolupracoval s rezortnými

ministerstvami a inštitúciami. Hlavnými aktivitami, ktoré sa uskutočnili v rámci realizácie

Komunikačnej stratégie, bolo vytvorenie Informačného centra európskej integrácie pri

Odbore komunikačnej stratégie a vzdelávania Úradu vlády SR, vytvorenie internetovej

stránky Úradu vlády SR venovanej európskej integrácii, zabezpečenie denného informačného

servisu z oblasti európskej integrácie, bezplatná infolinka, ktorá odpovedala na otázky

občanov z oblasti európskej integrácie, rozhlasové a televízne relácie a séria podujatí v

regiónoch Slovenska, ktorá sprostredkovávala občanom informácie o európskej integrácii

prostredníctvom priameho kontaktu.

1.3.3. Stratégia predreferendovej kampane o vstupe SR do EÚ

Na základe urýchlenia procesu integrácie oproti pôvodným predpokladom bola vláda

Slovenskej republiky prinútená predefinovať časový harmonogram Komunikačnej stratégie.

Stalo sa tak prijatím Stratégie predreferendovej kampane o vstupe Slovenskej republiky do

Európskej únie, ktorá bola schválená vládou SR dňa 22. januára 2003 jej uznesením č.

45/2003. Stratégia predreferendovej kampane bola súčasťou poslednej mobilizačnej fázy

Komunikačnej stratégie.

Strategickým cieľom predreferendovej kampane bolo zabezpečiť zvýšenie záujmu

občanov o referendum a motivovať ich k účasti na ňom, aby sa dosiahla viac ako 50%-ná

účasť oprávnených voličov na referende. Zároveň bolo cieľom predreferendovej kampane

dosiahnutie pozitívneho výsledku referenda, teda dosiahnutie súhlasu občanov so vstupom SR

24

do EÚ. Predreferendová kampaň chcela nastoliť široký celospoločenský dialóg o všetkých

otázkach týkajúcich sa vstupu Slovenska do Európskej únie, vysvetľovať skreslené

informácie a poskytnúť tak občanom dostatok informácií pred uskutočnením referenda.

Predreferendová kampaň mala oporu aj v programovom vyhlásení vlády SR, v ktorom sa

hovorilo: „Vláda vytvorí podmienky pre uskutočnenie úspešného referenda o vstupe do EÚ,

ktoré bude dokumentovať udržanie širokej podpory verejnosti tomuto historickému kroku“.

Posolstvo, pod ktorým sa niesla predreferendová kampaň o vstupe Slovenska do EÚ,

znela: „Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie budeme súčasťou zjednotenej

Európy. Členstvo nám umožní využívať hospodárske a sociálne výhody a to rovnakou mierou

na centrálnej a regionálnej úrovni. Bohatšie regióny v tomto spoločenstve pomáhajú zvyšovať

životnú úroveň chudobnejších. Nenechajme si ujsť túto príležitosť a nájdime si čas na účasť v

referende, pretože každý hlas rozhodne.“

1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členom Európskej únie.

25

2. CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je analýza výhod a nevýhod vstupu Slovenska do

Európskej únie, jeho pozitíva a negatíva.

Vychádzajúc z názvu práce sa zameriame na vplyv Európskej únie na Slovenskú

republiku po vstupe do Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva a priestoru,

ktoré sú v súčasnej dobe neoddeliteľnou súčasťou celej demokratickej Európy. Tento pohľad

bude sprostredkovaný analytickým skúmaním právneho a ekonomického postavenia, zmenou

kultúrnej identity vplyvu Európskej únie na Slovenskú republiku.

Súčasťou cieľa práce je analýza výhod a nevýhod spojených so vstupom Slovenska do

Schengenského priestoru a porovnanie či s prijatím eura od roku 2009 na Slovensku

neprevažujú nevýhody nad výhodami.

Pre splnenie stanoveného cieľa diplomovej práce sa zameriame na nasledujúce čiastkové

ciele:

• genéza vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, priebeh prístupových

rokovaní SR s Európskou úniou,

• porovnanie vzájomných vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie

• analýza výhod a nevýhod vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie z:

o ekonomického hľadiska

o menového hľadiska

o kultúrneho hľadiska

o sociálneho hľadiska

Skúmaním týchto čiastkových cieľov sa pokúsime nájsť ucelený pohľad na postavenie

Slovenskej republiky v Európskej únii, aby sme si mohli odpovedať na otázku, či sú vstup

Slovenskej republiky do Európskej únie a jej integrácia do Európy pre Slovenskú republiku

tou najlepšou cestou.

26

3. METODIKA PRÁCE

Materiál práce tvorí:

• odborná literatúra

• výskumné správy

• prieskumy verejnej mienky

• tlačové správy

Rámcová metodika práce vychádza z cieľa uvedeného v časti Cieľ práce:

1) Štúdium literatúry

• štúdium odbornej literatúry

• štúdium ďalších informačných zdrojov – internetové stránky, odborné

časopisy

• spracovanie Prehľadu riešenej problematiky doma i v zahraničí autormi

zaoberajúcimi sa predmetnou problematikou

2) Získanie podkladových materiálov

• získanie podkladov a materiálov pre vypracovanie diplomovej práce na základe

spolupráce s príslušnými štátnymi orgánmi a inštitúciami (Regionálna rozvojová

agentúra, Európske informačné centrum, Europe Direct)

• zisťovanie podkladových údajov o výhodách a nevýhodách vstupu Slovenskej

republiky do Európskej únie (prieskum, dotazník)

3) Vypracovanie prehľadu problematiky

• rozpracovanie hlavného cieľa a čiastkových cieľov

4) Analýza získaných údajov pre vypracovanie diplomovej práce

• analýza štatistických a iných údajov a ich komparácia

• syntéza získaných informácií a návrh opatrení v danej oblasti

5) Syntéza získaných poznatkov a formulácia záverov a odporúčaní

• k akým výsledkom sme sa dopracovali

27

Pri spracovaní diplomovej práce použijeme nasledujúce metódy:

Analýza:

- právneho a ekonomického postavenia SR v EÚ, zmena kultúrnej identity

SWOT analýza:

- pozitív a negatív vplyvu EÚ na SR – silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia, ktoré

sú s členstvom v EÚ spojené:

- ekonomické, menové, kultúrne, sociálne hľadisko

Syntéza:

- zhrnutie získaných údajov a formulovanie záveru diplomovej práce

Dotazník:

- anonymná metóda opytovania, analýza názorov občanov v SR na EÚ

28

4. VÝSLEDKY PRÁCE

4.1. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ z ekonomického hľadiska

Vstup do EÚ má a bude mať pre Slovensko priaznivé dôsledky, či už z pohľadu ekonomic -

kého vývoja, alebo politickej integrácie.

Keď sa hovorí o ekonomických výhodách vstupu Slovenska do Európskej únie,

najčastejšie sa spomína voľný pohyb osôb, tovaru, služieb či kapitálu. Obchodná výmena

medzi SR a krajinami únie zaznamenala v uplynulom desaťročí obrovský nárast. Jedným z

priamych impulzov bolo postupné odstraňovanie prekážok obchodu (najmä ciel a kvót) podľa

asociačnej dohody s EÚ a odporúčaní Svetovej obchodnej organizácie.

Ochranné opatrenia ako clá, prirážky, kvóty, certifikáty, licencie, rôzne formuláre, ako aj

hraničné kontroly sú po vstupe do únie definitívne zrušené, čo zintenzívňuje obchod s

členskými krajinami.

SLOBODNÝ POHYB TOVARU

Slobodný pohyb tovaru je základným kameňom jednotného trhu. Prostredníctvom neho sa

odstraňujú prekážky slobodného pohybu tovaru v EÚ. Mechanizmy vhodné pre dosiahnutie

tohto cieľa sa zakladajú na:

• predchádzaní vzniku nových prekážok obchodu,

• vzájomnom uznávaní,

• technickej harmonizácii.

Tabuľka č. 1: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného pohybu tovarov

Výhody Nevýhody

• ukončenie obdobia skleníkových podmienok • vyššia konkurencia zahraničných výrobkov

skončí sa obdobie „skleníkových podmienok“, ktoré nie je pre nášho spotrebiteľa prospešné. Priamy kontakt s výrobcami krajín Európskej únie znamená zvýšenie konkurencie vo všet -kých sektoroch ekonomiky, čo je spojené s väčšou ponukou, lepšou kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami.

voľný pohyb tovaru znamená aj väčšiu konkurencieschopnosť zahraničných výrobkov na domácom trhu, čo vytvára najmä tlak na domácich výrobcov.

29

• modernizácia výrobných kapacít • dovoz menej kvalitných výrobkov

snaha obstáť v zintenzívňujúcej sa konkurencii núti výrobcov modernizovať výrobné kapacity, zavádzať modernejšie high-tech výrobky, čo má pozitívny efekt na zvýšenie produktivity, z čoho by mal mať úžitok spotrebiteľ.

na náš trh sa dostávajú aj výrobky nižšej kvality. To si vyžaduje skvalitne-nie kontroly na trhu, či dané výrobky naozaj vyhovujú európskym normám.

• odstránenie technických a obchodných bariér

• zvýšené náklady na trhovú kontrolu výrobkov

odstránenie akýchkoľvek technických a ob-chodných bariér medzi SR a EÚ má za násle-dok zvýšenie objemu vzájomného obchodu, čo sa pozitívne prejavuje v širšej ponuke pre spo-trebiteľov a väčšej možnosti našich výrobcov vyvážať na trhy EÚ.

tak ako naše výrobky pri vývoze do kra-jín EÚ, ani výrobky z krajín EÚ nepod-liehajú ďalšej certifikácii. Preto sa dôraz prenáša na trhovú kontrolu výrobkov.

• úspory pri pohybe tovaru • nízka pripravenosť podnikovej sféry

v podmienkach jednotného európskeho trhu odpadli náklady na colné kontroly, voľný pohyb tovaru je spojený s úsporami v súvislosti so zavedením jednotných prepravných doku-mentov EÚ.

celková pripravenosť podnikovej sféry vstúpiť na jednotný trh EÚ je veľmi dôležitá. Podniky by preto nemali pod -ceňovať vlastnú prípravu na vnútorný trh, ale mali sa iniciatívne oboznamovať, v čom sa musia prispôsobovať podmienkam v EÚ vrátane implementácie štan -dardov a noriem EÚ.

Zdroj: vlastné spracovanie

30

SLOBODNÝ POHYB OSÔB

Ide o jednu zo štyroch základných slobôd, ktorá umožňuje plnú integráciu občanov každej

členskej krajiny EÚ do diania na celom teritóriu EÚ za rovnakých podmienok. Voľným

pohybom osôb sa nerozumie len možnosť ich premiestňovania sa v rámci EÚ, ale

predovšetkým možnosť zmeny miesta ich pobytu s cieľom výkonu pracovnej činnosti alebo

podnikania, teda právo usadiť sa a pracovať ako aj podnikať na území ktoréhokoľvek

členského štátu.

Tabuľka č. 2: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného pohybu osôb

Výhody Nevýhody

• neobmedzený pohyb pracovníkov za prácou v krajinách EÚ

• sedemročné prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu osôb

občan Slovenskej republiky sa môže voľne pohybovať po všetkých štátoch EÚ bez akéhokoľvek obmedzenia. Môže sa slobod-ne presťahovať a nájsť si prácu v ktorom-koľvek členskom štáte EÚ.

spoločná, kompromisná pozícia EÚ, v ktorej bola zakomponovaná požia-davka Nemecka a Rakúska na sedem-ročné prechodné obdobie so štruktúrou 2+3+2 roky.

• ukončenie pasových kontrol na hraniciach s krajinami EÚ

• obmedzenia v poskytovaní tzv. cezhraničných služieb v Rakúsku a v Nemecku

po vstupe do Schengenu to v praxi znamená koniec pasových kontrol na hraniciach. Na preukázanie totožnosti kdekoľvek v kraji-nách EÚ stačí len občiansky preukaz alebo iný doklad.

vymedzenie služieb, v ktorých sa môžu zamestnať aj iní zamestnanci ako sú obyvatelia Rakúska a Nemecka

• uznávanie odbornej kvalifikácie a odborného vzdelania

• odchod vysoko kvalifikovaných pracovníkov

uznanie dosiahnutého vzdelania a získanej odbornej praxe v domovskom štáte ostat-nými štátmi EÚ.

kvôli výhodnejším pracovným a plato-vým podmienkam, ktoré členské štáty EÚ ponúkajú, nastáva odliv kvalifiko-vaných pracovníkov do zahraničia.

• skúsenosti získané v zahraničí

• strata vynaložených verejných prostriedkov na kvalifikáciu

ľudia, ktorí vycestovali za prácou do zahra-ničia môžu po návrate späť uplatniť získané skúsenosti na rozvoj a napredovanie v oblastiach, v ktorých pôsobili v zahraničí.

nevýhodou je strata časti vynalož. prostriedkov na kvalifikačnú prípravu pracovníkov. Eliminovať odchod najkvalifikovanejších pracovníkov je možné len podporou vzniku a rastu domácich high - tech firiem. • vyšší prílev zahraničných investícií

znamená zvýšenie počtu ponúkaných pracovných miest a kvality života

31

• zníženie miery nezamestnanosti príležitosť pracovať v zahraničí znižuje mieru nezamestnanosti.

Zdroj: vlastné spracovanie

32

SLOBODNÉ POSKYTOVANIE SLUŽIEB

Umožňuje občanovi EÚ bez obmedzení poskytovať služby na území ktoréhokoľvek iného

členského štátu než je krajina jeho národnej príslušnosti. Za služby sa pokladajú aktivity

vykonávané zárobkovo činnými osobami, priemyselnými, poľnohospodárskymi subjektmi či

subjektmi vykonávajúcimi slobodné povolanie. Aj tu platí zákaz diskriminácie – t. j. subjekt

domovského štátu nesmie používať privilegované práva v porovnaní s iným zahraničným

subjektom. V tejto súvislosti dôležitú úlohu zohráva hospodárska súťaž, keďže na nej je

slobodné poskytovanie služieb založené. Toto je úzko späté aj so slobodou usadzovania sa, ktorá

oprávňuje občanov EÚ začať podnikať v inej členskej krajine EÚ za tých istých podmienok, aké

majú občania tejto krajiny.

Tabuľka č. 3: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného poskytovania služieb

Výhody Nevýhody

• zvýšenie ochrany osobných údajov

• obmedzenia v poskytovaní tzv. cezhra-ničných služieb v Rakúsku a v Nemecku

výhodami vstupu SR do EÚ pre oby -vateľov z pohľadu ochrany osobných údajov bude najmä vykonávanie nezávislého dozoru nad ochranou osobných údajov pri všetkých infor-mačných systémoch a zjednodušenia prenosu osobných údajov v rámci krajín EÚ pre prevádzkovateľov informačných systémov.

Rakúsko: stavebníctvo a príbuzné odvetvia, upratovacie služby – priem. upratovanie, úprava kameňa obrábanie kovových mate-riálov, úprava parkov a záhrad, sociálne práce, opatrovanie v domácnosti a bezpeč-nostné služby.

Nemecko: stavebníctvo a príbuzné odvetvia, upratovacie služby, priemyselné upratova-nie a úprava interiérov.

• právo zriaďovať a prevádzkovať podniky v ktoromkoľvek členskom štáte

• zníženie konkurencieschopnosti na trhu zo strany domácich subjektov

zriaďovanie a prevádzkovanie živnos-tí a podnikov v ktoromkoľvek člen-skom štáte za podmienok platných v tomto štáte, vzťahujúcich sa na vlastných štátnych príslušníkov.

prienik rozsiahlej zahraničnej konkurencie, ktorá so svojimi štandardnými podmien-kami v oblasti kvality, rýchlosti inovácií a pružným servisom vytláča domácu produkciu.

• zavedenie liberálnejších podmienok podnikania

podmienky, ktoré umožnia širšiemu okruhu osôb zo SR etablovať sa v štátoch EÚ.

33

• právo poskytovať služby z pôvodného štátu

možnosť poskytovať služby či už živnostníkom alebo spoločnosťou z pôvodného štátu bez zmeny pobytu, sídla osoby alebo spoločnosti.

• vyššia ochrana bankových vkladov pre občanov a podnikateľov až do výšky 20 000 €

po vstupe do EÚ majú občania, malí a strední podnikatelia svoje vklady v bankách chránené až do výšky 20 000 €.

• zavedenie ochrany majetku klienta u obchodníkov s cennými papiermi

zákonom o cenných papieroch sa zria-dil Garančný fond investícií, jeho hlavnou úlohou je poskytovať záko-nom stanovenú náhradu klientom ob-chodníka s cen. papiermi za inves-tičné nástroje a peňažné prostriedky, ak sa stanú nedostupnými v dôsledku neschopnosti obchodníka s cennými papiermi plniť svoje záväzky.

• právo využívať služby finančného charakteru od zahraničných sub-jektov

umožnenie slobodného pohybu a pos-kytovania bankových služieb v rámci členských štátov EÚ. Možnosť vyu-žívať služby banky nachádzajúcej sa v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ bez toho, aby bola fyzicky prítomná v mieste bydliska resp. sídla klienta.

Zdroj: vlastné spracovanie

34

SLOBODNÝ POHYB KAPITÁLU

Vytvorenie integrovaného európskeho kapitálového trhu je pevnou súčasťou programu

jednotného vnútorného trhu EÚ, vytýčeného Jednotným európskym aktom. Voľný pohyb

tovarov, služieb, výrobných faktorov i osôb môže dobre fungovať iba vtedy, ak bude zaistený

dobre fungujúcimi finančnými službami, ako sú rovnaký prístup k úverovým zdrojom a

rovnaké podmienky pre prevody ziskov, ale aj menovou stabilitou neohrozovanou

nevypočítateľnými únikmi alebo prílivmi kapitálu, kurzovými výkyvmi a nekontrolovateľnou

infláciou.

Tabuľka č. 4: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného pohybu kapitálu

Výhody Nevýhody

• neobmedzený pohyb kapitálu a peňaž-ných prostriedkov

• nákup poľnohospodárskej pôdy samostatne hospodáriacimi roľníkmi

odstránenie obmedzení pohybu kapitálu, čím sa vytvorili rovnocenné podmienky pre podnikanie subjektov etablovaných v členských štátoch EÚ.

obmedzenie práva na nákup poľnohosp. pôdy sa netýka samostatne hospodáriacich farmárov, ktorým sa umožní nákup pôdy po 3 rokoch od chvíle ako sa usadia v SR a budú podnikať v poľnohosp. činnosti na prenajatej pôde.

• obmedzenie nadobúdania poľnohos-podárskej a lesnej pôdy občanmi EÚ

• nákup sekundárnych rezidencií občanmi EÚ

vzťahuje sa na občanov a podnikateľov z krajín EÚ. Znamená to, že aj oni môžu nadobúdať nehnuteľností či už do súkromného vlastníctva alebo na podni-kanie kdekoľvek na Slovensku. SR v tejto oblasti vynegociovala 7-ročné prechodné obdobie s možnosťou jeho predĺženia o ďalšie 3 roky, počas ktorého si nebudú môcť občania ostatných krajín EÚ kupovať poľnohospodársku pôdu.

umožnenie občanom z členských štátov EÚ nadobúdať nehnuteľnosti označované ako „sekundárne rezidencie“ z dôvodu veľkých cenových rozdielov nehnuteľností medzi členskými štátmi EÚ 15 a novými členskými štátmi.

• zrýchlenie vykonávania bankových prevodov

• zvýšenie konkurencie na trhu bankových služieb

uvedením zákona o platobnom styku, ktorý prevzal štandardy platné v EÚ do praxe sa zaviedlo vykonávanie domácich bankových prevodov a cezhraničných prevodov prostredníctvom domácich bánk v reálnom čase.

• vyšší prílev priamych zahraničných investícií

dôležitý externý zdroj hospodárskeho

35

rozvoja. Jednotný trh EÚ poskytne Slovensku viac ponúk v oblasti prílevu priamych zahraničných investícií prehlbovaním procesu ich výrobkovej diferenciácie v EÚ a imitácie v SR.

• získanie pôžičky alebo úveru za výhodnejších podmienok

tlak na znižovanie úrokových sadzieb.

Zdroj: vlastné spracovanie

Ďalšie výhody vstupu:

• obnova zanedbaného bytového fondu a podpora výstavby nájomných bytov

prostredníctvom účasti zahraničného kapitálu,

• podnietenie rozvoja trhu s poľnohospodárskou pôdou zvýšenými konkurenčnými

tlakmi po vstupe SR do EÚ vrátane postupného vyrovnania cenovej hladiny pôdy

v SR s cenami v členských štátoch EÚ,

• zavedenie princípov RTGS (Real Time Gross Settlement), zefektívni vykonávanie

platobných transakcií v reálnom čase,

• prijatím reklamačných a odškodňovacích postupov pre urovnávanie sporov sa

zabezpečí efektívne riešenie sporov a zlepší sa ochrana klienta pri cezhraničnom

platobnom styku.

36

MALÉ A STREDNÉ PODNIKANIE

Politika EÚ je v oblasti podpory malého a stredného podnikania veľmi aktívna. Záväzok

Európskej únie pomáhať vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu rozvíjať podniky, priemysel a

inovácie, je oficiálne obsiahnutý v článku 157 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. V rámci

toho sa EÚ orientuje na tri kľúčové oblasti politiky: malé a stredné podnikanie, inovácie a

konkurencieschopnosť, vrátane výhod a úžitkov vyplývajúcich zo spoločného trhu.

Tabuľka č. 5: Porovnanie výhod a nevýhod malého a stredného podnikania

Výhody Nevýhody

• štátna pomoc poskytovaná malým a stredným podnikateľom

• nárast konkurencie na domácom trhu

táto pomoc je poskytovaná vo forme tzv. pomoci de minimis (minimálna pomoc), ktorá v priebehu troch po sebe nasledujú-cich rokov pre jedného podnikateľa neprekročí limit 100 000 €. Pomoc de minimis je poskytnutá takmer vo všetkých odvetviach.

prienik rozsiahlej zahraničnej konkuren-cie,ktorá so svojimi štandardnými pod-mienkami v oblasti kvality, rýchlosti inovácií a pružným servisom vytláča domácu produkciu.

• štátna pomoc pre vstupné investície • zvýšený tlak na kvalitu produkcie

štátna pomoc je ďalej poskytovaná na vstupné investície. Vstupné investície musia byť spojené s vytvorením nového podniku, rozšírením existujúceho podniku alebo činnosťami zameranými na podstat-né zmeny výrobkov alebo výrobného procesu existujúceho podniku (najmä racionalizácia, diverzifikácia alebo modernizácia).

náklady na tvorbu, zavádzanie a realizáciu nových výrobných postupov, v ktorých sa kladie dôraz na kvalitne vyrábanú produkciu.

• poradenstvo a iné služby • prispôsobenie sa európskym normám pri výrobe výrobkov

zriaďovanie riadiacich, podporných a poradenských služieb pre podnikateľov, využívanie poradenských služieb podnika-teľmi, odborné vzdelávanie a informačné aktivity vrátane vedeckých poznatkov a inovačných prístupov.

výrobky exportované do EÚ musia spĺňať jej technické normy. Tento proces, ktorý je časovo i finančne veľmi náročný, vedie k zvýšeniu nákladov našich výrobcov, čo súvisí s potrebou nakúpiť nové technológie, so zmenami v organizácii riadenia.

• rozšírenie a zlepšenie nákupných podmienok

• odliv kvalifikovaných pracovných síl

rozvoj kooperačných vzťahov s partner-skými firmami a hľadanie obchodného partnera.

odchod za lepšími podmienkami – pracovné a platové podmienky.

• prílev zahraničných investícií ktorý sa prejaví v raste produktivity,

37

v znížení nezamestnanosti a v zvýšení vývozu našich výrobkov do krajín EÚ.

Zdroj: vlastné spracovanie

Ďalšie výhody vstupu:

• viac príležitostí pre spoluprácu s firmami EÚ,

• rozšírenie a zlepšenie nákupných podmienok vstupov,

• ľahší prístup k finančným zdrojom.

38

POĽNOHOSPODÁRSTVO

Poľnohospodárstvo z hľadiska vytvorenia podmienok vstupu do EÚ predstavuje jednu z

najdôležitejších oblastí a to jednak vzhľadom na citlivú oblasť akou je výroba potravín, a

jednak vzhľadom na rozsah a zložitosť systému usmerňovania poľnohospodárskeho trhu v

Európskej únii, ktorý v rámci nášho členstva musíme úplne akceptovať v oblasti legislatívy,

inštitucionálneho zabezpečenia, organizačného a administratívneho zabezpečenia.

V nadväznosti na zameranie agrárnej politiky sa program rozvoja poľnohospodárstva a

potravinárstva zameriava na:

• zabezpečenie dostatočnej ponuky základných potravín z vlastnej

poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie pre zdravú výživu obyvateľstva,

• dosiahnutie úrovne konkurencieschopnosti dostatočnej k eliminácii dovozov

poškodzujúcich domácu produkciu a zabezpečujúcej uplatnenie prebytku

produkcie na zahraničných trhoch s minimálnymi požiadavkami na exportné

dotácie,

• rast efektívnosti výroby v produkčných oblastiach a použitie mimo produkčných

podporných politík k jej dosiahnutiu v znevýhodnených oblastiach,

• vytvorenie predpokladov trvalo udržateľného produkčného stavu

poľnohospodárstva pri rozširovaní jeho mimo produkčných funkcií, hlavne v

znevýhodnených oblastiach,

• využitie efektívneho potenciálu poľnohospodárskej pôdy popri výrobe potravín na

alternatívnu produkciu nepoľnohospodárskych a energetických surovín,

• diverzifikovanie výroby s cieľom vytvoriť dodatočné dôchodkové zdroje pre

udržanie zamestnanosti a osídlenia vidieku,

• zabezpečenie predpokladov dynamického rozvoja potravinárstva schopného

odolávať konkurencii na trhu EÚ.

39

Tabuľka č. 6: Porovnanie výhod a nevýhod poľnohospodárstva

Výhody Nevýhody

• zvýšenie finančných prostriedkov do poľnohospodárstva z fondov EÚ

• vyplácanie nižšej úrovne priamych platieb oproti iným krajinám EÚ po čas prechodného obdobia

možnosť čerpať finančné prostriedky EÚ určené pre odbytové organizácie výrobcov a tiež prostriedky štrukturál-nych fondov určené na rozvoj, marke-ting a umiestňovanie výrobkov na trhu

kvôli obavám priamych platiteľov, že budú do rozpočtu EÚ platiť viac, EÚ navrhla, aby sa plná výška priamych platieb získala až o 10 rokov, dovtedy sa pohybuje na úrovni 25% priamych platieb.

• zlepšenie dôchodkovej situácie zamestnancov poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov

• zvýšenie cien poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov

podpora predčasného odchodu do dôchodku poľnohospodárov, poľno-hospodárskych pracovníkov a pracov-níkov v potravinárstve.

zvýšenie cien prispieva k inflácii a znižovanie cien zasa núti poľnohospodárov, aby sa zadĺžili. S týmito cenami súvisí prahová cena – tj. najnižšia možná cena za ňu možno komoditu doviezť na trh EÚ, minimálna cena ako na vnútornom trhu EÚ.

• zvýšenie kvality potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov

• stanovenie kvót na vybrané poľnohospodárske výrobky

zlepšenie kontroly a inšpekcie a tým zabezpečenie vyššej kvality výrobkov umiestňovaných na trhu, rozšírenie trhových možností.

nespokojnosť so stanovenými výrobnými kvótami na niektoré vybrané agrokomodity. Kvóty sú počítané podľa rozlohy obrábanej pôdy a hektárového výnosu, pri zvieratách podľa ich počtu a produkcie mäsa.

• zvýšenie ochrany trhu pred dovozmi tovarov z krajín mimo EÚ

• vysoké náklady v predvstupovom období na splnenie podmienok vstupu

vonkajšie clá ochraňujú trh pred dovozom z tretích krajín. Všetci roľ-níci majú garantované rovnaké minimálne ceny svojich výrobkov bez ohľadu na objem produkcie, svetové ceny a dopyt ako aj úroveň sklado-vých zásob.

vysoké náklady v prípravnom období na vstup, zvyšovanie administratívy potrebnej na spĺňanie všetkých požiadaviek EÚ.

• reštrukturalizácia potravinárskej a poľnohospodárskej výroby

• zvýšenie konkurencie dovážaných potravinárskych výrobkov z EÚ

modernizácia poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov, pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov, spolupráca pri vývoji nových produktov, procesov a technológií v poľnohospodárstve a potravinárskom odvetví.

vysoká konkurencia predovšetkým z krajín, ktorých vstupy do výroby a teda aj ceny produkcie sú nižšie.

Zdroj: vlastné spracovanie

40

REGIONÁLNA POLITIKA

Európska regionálna politika je jedinečnou spoločnou politikou založenou na finančnej

solidarite. Umožňuje použitie rozpočtu Európskej únie, ktorý prichádza najmä z bohatších

členských štátov, v znevýhodnených regiónoch. Tento prístup nepomáha len štátom, ktoré sú

prijímateľmi pomoci, ale tiež tým, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu

spoločenstva, pretože ich podniky v dôsledku toho profitujú z veľkých investičných

príležitostí a z ekonomického a technologického transferu know-how najmä v tých regiónoch,

kde rôzne typy ekonomických aktivít ešte v skutočnosti nenaštartovali. Regionálna politika

umožňuje všetkým regiónom, aby prispeli k vyššej konkurencieschopnosti Európskej únie.

Tabuľka č. 7: Porovnanie výhod a nevýhod regionálnej politiky

Výhody Nevýhody

• regionálna politika EÚ predstavuje pomoc prostredníctvom štrukturál-nych fondov a Kohézneho fondu

• spolufinancovanie projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zo štátneho rozpočtu

cieľom regionálnej politiky EÚ je znižo-vanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých regiónov. Jedným zo základných princípov fun-govania EÚ je princíp solidarity, v zmysle ktorého ekonomicky silnejší prispievajú slabším.

záťaž štátneho rozpočtu v podobe príspevkov do štrukturálnych fondov, nutnosť platiť cca.10 miliárd do rozpočtu EÚ ihneď po vstupe

• znižovanie rozdielov medzi regiónmi a zmierňovanie zaostalosti najmenej rozvinutých regiónov

• nedostatočná príprava kvalitných projektov na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ zhoršuje našu rozpočtovú pozíciu

zmiernenie regionálnych rozdielov, k čomu prispieva najmä implementácia rozvojových projektov a alokácia finančných prostriedkov zo štrukturál-nych fondov (prispieva k rastu zamest-nanosti, pozitívnemu makro i mikroeko-nomickému rozvoju regiónov i SR ako celku, transparentný systém kontroly, monitorovania a hodnotenia prispeje k

na to, aby sme dostali prostriedky z fondov je treba predkladať kvalitne pripravené projekty vyhovujúce predpísaným podmienkam a pripraviť dobre fungujúcu administratívu.

41

Zdroj: vlastné spracovanie

zníženiu možností potencionálneho zneužívania prostriedkov atď)

• vyrovnaný rozvoj regiónov a SR ako celku

• nedostatočná absorpčná kapacita na čerpanie finančných prostriedkov spôsobila prepadnutie nevyčerpaných prostriedkov

celkový ekonomický rast a zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva, možnosť čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov vo výške maximálne 4% z HDP SR ročne

42

4. 2. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ z menového hľadiska

Zavedenie eura v SR

Vstupom do EÚ sa Slovensko stalo členom Hospodárskej a menovej únie, pričom

z plnenia niektorých záväzkov člena menovej únie bude mať dočasnú výnimku. Predpokladá

sa, že po splnení príslušných (maastrichtských) kritérií bude táto výnimka zrušená a

Slovensko sa stane členom zóny s jednotnou menou - euro. Záväzok prijatý podpisom

prístupovej zmluvy neumožňuje trvalé pôsobenie v EÚ mimo menovej únie.

Podmienkou členstva v eurozóne je, aby krajina bola pripravená prijať jednotnú menu

euro a bola schopná plniť záväzky, vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Formálnou

podmienkou pripravenosti krajiny na prijatie jednotnej meny je splnenie nominálnych

konvergenčných, tzv. maastrichtských kritérií.

Rozhodujúcim podkladom pre prijatie rozhodnutia o ďalšom priebehu prístupového

procesu do eurozóny je perspektíva udržateľného plnenia maastrichtských kritérií v oblasti:

• inflácie,

• deficitu verejných financií a dlhu,

• stability výmenného kurzu,

• dlhodobých úrokových mier.

Výhody a nevýhody spoločnej meny eura

Výhody:

• pokrok v európskej integrácii

- neustále prehlbujúca sa integrácia finančných trhov v Európe vyžaduje zavedenie

spoločnej meny. Neobmedzený pohyb medzinárodných finančných tokov je

považovaný za jeden zo základov trhového hospodárstva. To umožňuje investovať

kapitál do oblastí s vyššou produktivitou a tým aj s vyššími výnosmi pre investora.

• euro ako konkurent USD a JPY

- úspech eura ako svetovej rezervnej meny závisí na objeme devízových rezerv

v eurách v centrálnych bankách cudzích štátov a na objeme svetových finančných

transakcií. Rozhodujúci stret medzi eurom a USD sa pravdepodobne odohrá na

43

ruských a čínskych trhoch. Európsky trh patrí medzi najvýznamnejšie finančné

trhy sveta. So svojimi 290 mil. obyvateľov je dokonca väčší ako trh americký

a japonský. Menová roztrieštenosť však znemožnila EÚ získať adekvátne

postavenie vo svetových finančných sférach. Zavedenie jednotnej meny však

zvyšuje európsky vplyv v ekonomickej a finančnej oblasti sveta, ale taktiež

v politických sférach.

• zlepšenie rozpočtovej disciplíny členských krajín

- tlak na realizáciu rozpočtovej politiky v súlade s Paktom stability a rastu a z nej

vyplývajúce dopady na finančné trhy.

• úspora priamych a nepriamych transakčných nákladov

- nižšie transakčné náklady, cenová transparentnosť, vyšší konkurenčný tlak

a celkove vyššia kvalita podnikateľského prostredia vytvoria vo viacerých

smeroch impulzy pre presadzovanie sa dlhodobých výhod spoločnej meny.

• zrýchlenie a zjednodušenie zahraničných platieb v eurách

- zjednodušuje sa riadenie a zabezpečovanie likvidity, pretože už nie je nutné

zaisťovať finančné krytie v jednotlivých národných menách, ale v jednej mene

euro.

• zníženie kurzového rizika

- zavedením eura zanikne kurzové riziko medzi slovenskou korunou a eurom.

Sprievodným efektom prijatia eura bude aj mierne zníženie kurzového rizika voči

ostatným dôležitým menám.

• zníženie nákladov na zaistenie proti pohybu menových kurzov

- odstránenie transakčných nákladov pri eurových devízových a valutových

transakciách.

• transparentné a ľahko porovnateľné ceny

- okamžitou výhodou eura bude aj cenová transparentnosť, priama porovnateľnosť

cien na domácom trhu a na trhoch eurozóny. Transparentnosť spotrebiteľských

44

cien pomôže občanom lepšie sa orientovať v cenových reláciách doma

i v zahraničí.

K pozitívnym efektom vstupu do menovej únie možno tiež zaradiť:

• zjednodušenie administratívy a účtovníctva v podnikateľskom sektore,

• zvýšenie obchodnej výmeny,

• výhody z neodvolateľného zafixovania kurzu pre stabilitu finančných trhov

a menovú stabilitu, stabilita podmienok pre podnikanie a z toho vyplývajúce

urýchlenie reálnej konvergencie, účasť na formulácii spoločnej menovej

a kurzovej politiky (s prihliadnutím na prijatý model hlasovacích práv).

Druhou skupinou prínosov zo zavedenia eura sú výhody podmienené ďalším

prehlbovaním integrácie slovenskej ekonomiky do jednotného trhu eurozóny. Sú to

predovšetkým efekty vyvolané zintenzívnením medzinárodnej obchodnej výmeny v rámci

eurozóny a synchronizáciou ekonomického cyklu. Tieto prínosy budú mať dlhodobý

charakter a na Slovensku sa prejavia:

• v raste zahraničného obchodu,

• vo vyššom príleve priamych zahraničných investícií,

• v tlaku na reštrukturalizáciu ekonomiky a efektívne nastavenie hospodárskych

politík,

• v zrýchlení ekonomického rastu a zvýšení zamestnanosti,

• v raste životnej úrovne.

Nevýhody:

• finančné náklady spojené so zavedením eura

- zavedenie eura si vyžiada priame náklady na technicko – organizačné

zabezpečenie menovej konverzie. Tieto náklady majú jednorazový, investičný

charakter.

• náklady spojené s adaptáciou na euro (príprava managementu, informačné

materiály)

- náklady na úpravu informačných systémov - účtovníctvo, štatistika,

administratíva.

45

Medzi priame náklady na výmenu meny patria:

o náklady duálneho oceňovania (napr. úprava registračných pokladní, tabule s konverz-

ným kurzom, etikety s duálnymi cenami, niektoré bezpečnostné opatrenia),

o mzdové náklady na školenie zamestnancov,

o náklady na informačnú kampaň o eure,

o náklady na výmenu obeživa.

• asymetrické šoky

- v prípade, že postihne nejaký šok celú menovú úniu, môže sa tento šok zmierniť

prispôsobením kurzu jednotnej meny. Čo sa však stane ak nejaký šok postihne iba

jednu z krajín menovej únie? Táto krajina sa predsa vzdala nástrojov na

zmierňovanie šokov, teda fiškálnej a najmä menovej politiky. V podstate má

krajina len veľmi obmedzené možnosti na zmiernenie takéhoto šoku. Menová únia

taktiež nemá nástroje na potlačenie asymetrického šoku. A asymetrické šoky sa v

Európskej menovej únii skutočne vyskytujú.

Menová únia môže fungovať, t.j. vyrovnať sa s asymetrickými šokmi ak v nej existuje:

o mobilita pracovných síl,

o dostatočná pružnosť cien a miezd,

o mechanizmus fiškálnej politiky, ktorý zabezpečí transfery prostriedkov do

postihnutého regiónu.

• strata národnej menovej suverenity

- z ekonomického hľadiska sa za hlavnú nevýhodu zavedenia eura považuje strata

nezávislej menovej suverenity centrálnej banky po odovzdaní tejto funkcie

Európskej centrálnej banke, a teda strata jedného z hlavných domácich nástrojov

makroekonomickej politiky.

• strata menového kurzu ako nástroja hospodárskej politiky (devalvácie)

- hlavnou nevýhodou vstupu do eurozóny a prijatia eura je strata nezávislej

menovej politiky. Vzdať sa vlastnej meny a menovej politiky predstavuje značný

zásah do adaptačných mechanizmov ekonomiky štátu. Postúpením funkcií

menovej politiky NBS na ECB sa menové prostredie na Slovensku bude riadiť

kľúčovými úrokovými sadzbami ECB, ktorých parametre (nastavené na celú

46

eurozónu) nemusia vyhovovať domácim podmienkam. Zavedenie eura zároveň

neumožní nápravu menovej nerovnováhy prostredníctvom výmenného kurzu.

Ekonomika bude vystavená nebezpečenstvu vyšších výkyvov rastu HDP, inflácie,

straty konkurenčnej schopnosti a v konečnom dôsledku nepriaznivých efektov na

životnú úroveň.

Slovenská republika by mala prijať spoločnú menu euro. Pre Slovenskú republiku je

stabilita, ktorú prináša jednotná mena dôležitejšia ako menová suverenita, ktorej sa bude

musieť vzdať. Malá ekonomika, ako je tá slovenská, nemôže existovať izolovane v dnešnom

vysoko internacionalizovanom prostredí. Nezanedbateľný je tiež postoj najbližších

obchodných partnerov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou vstúpia do Európskej menovej

únie.

Členstvo v eurozóne bude výhodné ako pre podnikateľskú sféru, tak i pre občanov.

Podniky na Slovensku nebudú vystavené kurzovému riziku voči euru, čo umožní

spoľahlivejšie dlhodobé programovanie ich rozvoja. Odstránia sa tiež náklady spojené so

zaisťovaním rizika (hedging), ktoré v súčasnosti tvoria významnú súčasť nákladov podnikov.

To by sa malo prejaviť na zrýchlení hospodárskeho rastu, z čoho budú profitovať

prostredníctvom rastu zamestnanosti a príjmov tiež občania.

Vstup Slovenskej republiky do eurozóny sa v zmysle politických rozhod-

nutí predpokladá k 1. januáru 2009.

47

Schengenský priestor

Pomenovanie Schengen pochádza z názvu mesta v Luxembursku, kde boli podpísané prvé

dohody.

Schengenská dohoda je základným aktom postupného zrušenia kontrol na spoločných

hraniciach, ktorá bola podpísaná v roku 1985 mimo rámca EÚ medzi piatimi členskými štátmi

EÚ (Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom a Holandskom) s cieľom

voľného prekračovania vnútornej hranice občanov zmluvných štátov a rozvoja voľného

pohybu služieb a tovaru. Schengenská dohoda bola len rámcovým dokumentom, deklarujúcim

súhlas signatárov so spomínanými opatreniami. Preto bol prijatý Vykonávací dohovor

k Schengenskej dohode, t.j. Schengenský dohovor, podpísaný v roku 1990. Je to

implementačný akt dohody z roku 1985, ktorý ustanovuje zrušenie kontrol na vnútorných

hraniciach signatárskych štátov, vytvára spoločné pravidlá kontrol na vonkajších hraniciach a

zavádza sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v roku 1995 a bol začlenený do rámca Európskej

únie nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy v máji roku 1999. Odvtedy sa uplatňujú

a ďalej rozvíjajú predpisy schengenského acquis v rámci právneho a inštitucionálneho rámca

Európskej únie.

Schengenské opatrenia ustanovujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských

štátov Schengenského priestoru, vytvárajú spoločné pravidlá kontrol na vonkajších

hraniciach, ustanovujú spoločnú vízovú politiku a zavádzajú sprievodné opatrenia, ktoré

umožňujú zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach (najmä v oblasti policajnej a súdnej

spolupráce v trestných veciach). Tieto pravidlá majú teda priame dosahy na občanov z

hľadiska voľného pohybu osôb:

• odstránenie hraničných kontrol na spoločných vnútorných hraniciach,

• spoločný súbor pravidiel vzťahujúcich sa na osoby prekračujúce vonkajšie hranice

členských štátov, ktoré sú členmi Schengenského priestoru,

• oddelenie letiskových terminálov a prípadne aj námorných prístavov pre osoby

cestujúce v rámci Schengenského priestoru a pre osoby prichádzajúce z krajín

mimo Schengenského priestoru,

• zosúladenie pravidiel týkajúcich sa podmienok vstupu a udeľovania víz pre

krátkodobé pobyty.

48

Najnápadnejším účinkom Schengenu pre jednotlivcov je to, že pri prechode hraníc medzi

členskými štátmi Schengenského priestoru sa už nemusia preukazovať cestovným pasom. To

však neznamená, že cestovanie v rámci Schengenského priestoru je rovnaké ako cestovanie v

rámci jedného členského štátu z hľadiska zadržania cestovného dokladu alebo dokladu

totožnosti. Pri určovaní, či osoba potrebuje mať pri sebe takýto doklad, platia právne predpisy

každého členského štátu.

Ochranná klauzula

Ochranná klauzula v prípade závažného ohrozenia verejnej politiky alebo verejnej

bezpečnosti oprávňuje akýkoľvek členský štát začať znova vykonávať kontroly na svojich

hraniciach s Európskym spoločenstvom.

Slovensko a Schengen

Slovenská republika sa zaviazala k implementácii Schengenského dohovoru podpísaním

prístupovej zmluvy v Aténach 16. apríla 2003.

Schengenský dohovor má za cieľ zabezpečiť najmä:

• zrušenie kontrol osôb a tovaru na vnútorných hraniciach vrátane letísk a prístavov;

• posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach,

• zlepšenie organizácie a zváženie účinnosti spolupráce medzi národnými

systémami policajnými, súdnymi (justičnými), colnými a ďalšími správnymi

orgánmi,

• zriadenie Schengenského informačného systému ako spoločného pátracieho

a informačného systému na pomoc proti kriminalite,

• postupnú harmonizáciu niektorých dôležitých postupov týkajúcich sa hlavne

spoločnej vízovej a azylovej politiky, problematiky zbraní a streliva, súdnej

spolupráce v trestných veciach a ďalších.

Európa a Schengen

Celkovo 30 štátov, zahŕňajúc všetky štáty Európskej únie a tiež Island, Nórsko

a Švajčiarsko, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ – podpísalo Dohodu a 15 z nich ju už aj

implementovalo do svojho právneho poriadku. Napriek tomu, že Írsko a Veľká Británia

49

podpísali dohodu ešte v roku 2000, majú špeciálne postavenie nakoľko sa zúčastňujú len na

jej určitej časti (napr. policajná spolupráca).

Výhody a dopady vstupu do schengenského priestoru

Pri vstupe našej republiky do schengenského priestoru 21.12.2007 hraničné priechody

zmizli, závory sa otvorili a k susedom je možné prejsť bez toho, aby vodič spomaľoval.

Bezprostrednými výhodami pre slovenských občanov sú predovšetkým:

1. možnosť voľného prekračovania vnútorných schengenských hraníc, bez hraničnej

kontroly kedykoľvek a na ktoromkoľvek úseku hranice v súlade s vnútornými

predpismi (dopravnými, ekologickými a pod.),

2. prechod cez bývalé hraničné priechody na motorovom vozidle, resp. vlaku alebo lodi

bez zníženia rýchlosti a bez zábran,

3. zrušenie kontroly pri vnútorných letoch v rámci schengenského priestoru,

4. pohyb v celom schengenskom priestore len s platným občianskym preukazom alebo

cestovným pasom,

5. zvýšená dôslednosť ochrany osobných údajov.

Ďalšími nepriamymi výhodami sú skutočnosti, že:

• vonkajšou schengenskou hranicou sa stáva len slovensko-ukrajinská hranica a

medzinárodné letiská pri letoch mimo schengenského priestoru,

• v záujme ochrany občanov, verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo EÚ sa

môžu zaviesť potrebné opatrenia, vrátane dočasných kontrol na vnútorných

hraniciach,

• spoločná ochrana pred nelegálnou migráciou a jej dôsledkami z tretích štátov sa

zásadným spôsobom zintenzívňuje.

Podľa skúseností zmluvných štátov po vstupe do schengenu sa zásadným spôsobom

zlepšilo postavenie prihraničných regiónov a obcí. Ide predovšetkým o nové možnosti

ekonomickej cezhraničnej spolupráce, cestovného ruchu, infraštrukturálnych investícií a pod.

Dôsledná ochrana vonkajších schengenských hraníc zasa viedla k zvýšeniu bezpečnosti v

prihraničných regiónoch a obciach, zníženiu kriminality, operovania organizovaného zločinu,

čo vedie k zvýhodňovaniu príchodu kapitálu do týchto oblastí.

50

Neýhody a dopady vstupu do schengenského priestoru

Schengenský systém zďaleka neznamená len uvoľňovanie a koniec bariér.

• i keď sa táto nevýhoda nedotýka priamo našej krajiny, pre Ukrajinu znamená

Schengen podstatne zhoršenú možnosť vycestovať do EÚ. Predtým bolo

vystavenie slovenských víz pre obyvateľov Ukrajiny viac-menej formalitou a

navyše zdarma, od nového roku "priepustka na Západ" stojí 35 eur na jeden vstup,

• osoba, ktorá sa ocitne v Schengenskom priestore, môže sa krátkodobo voľne

pohybovať kdekoľvek chce. Je preto mimoriadne dôležité, aby kontroly a

inšpekcie na vonkajších hraniciach EÚ boli dostatočne prísne, aby sa zamedzilo

nelegálnemu prisťahovalectvu, pašovaniu drog a iným protizákonným aktivitám,

• strata zamestnania u ľudí, ktorí vykonávali pasové a colné kontroly.

Voľný pohyb osôb v rámci schengenského územia je jednou zo slobôd, ktorá vyžaduje

nielen kompenzačné opatrenia na vonkajších hraniciach v podobe posilnenia ochrany

hraníc a politiky navracania nelegálnych migrantov, ale aj rýchlu a efektívnu výmenu

informácií v kontexte kontroly a ochrany hraníc a policajnej spolupráce.

51

4.3. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ z kultúrneho hľadiska

Pre oblasť kultúry platia výhody integrácie, ktoré sú však podmienené rozličnými

okolnosťami. Svoju európskosť (i svetovosť) budovať na základe vedomia pevných hodnôt

národnej kultúry:

• spájať ľudí z miestnych komunít po celej Európe, aby zdieľali a vymieňali si

skúsenosti, názory a hodnoty, poučili sa z minulosti a budovali budúcnosť,

• podporiť činnosť, diskusie a úvahy týkajúce sa európskeho občianstva a

demokracie, spoločných hodnôt, spoločnej histórie a kultúry,

• prostredníctvom spolupráce medzi organizáciami občianskej spoločnosti na

európskej úrovni,

• približovať Európu jej občanom prostredníctvom podporovania európskych hodnôt

a úspechov pri súčasnom zachovaní spomienky na jej minulosť,

• podporovať interakcie medzi občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti zo

všetkých účastníckych krajín, prispievať k medzikultúrnemu dialógu a

zdôrazňovať európsku rozmanitosť a jednotu s osobitnou pozornosťou pre aktivity

zamerané na vytváranie užších vzťahov medzi občanmi členských štátov

Európskej únie.

KULTÚRA A UMENIE

Európska únia uznáva kultúru ako svoju dôležitú súčasť. Sektor kultúry vždy prispieval

k celkovému politickému vývoju a zohrával v ňom svoju špecifickú úlohu.

Článok 151 Maastrichtskej zmluvy známy tiež ako „kultúrny článok“ predstavuje právny

základ kultúrnych aktivít v rámci EÚ. Určuje hranice a možnosti kultúrno-politického života

Európskej únie.

Popisuje tri základné ciele pre činnosť Spoločenstva v oblasti kultúry:

• prínos k rozvoju kultúr v členských štátoch pri zachovaní národnej a regionálnej

rozmanitosti a súčasne pozdvihnutie spoločného kultúrneho dedičstva,

• podpora súčasnej kultúrnej tvorivej činnosti,

• podpora spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami ako aj

s medzinárodnými organizáciami.

52

Tabuľka č. 8: Porovnanie výhod a nevýhod kultúry a umenia

Výhody

• literatúra a knižná kultúra slovenský trhový priestor a knižná distribúcia organickejšie nadväzuje na európsky ekonomický priestor čo má pozitívny vplyv na uplatnenie slovenských autorov a tvorcov kníh (dizajnérov, ilustrátorov) v širšom priestore.

• divadelné umenie zjednodušenie pohybu osôb pozitívne ovplyvňuje turistický ruch a malý pohraničný styk za účelom návštevy kultúrnych predstavení. Pre študentov sa otvorili možnosti štúdia na zahraničných umeleckých školách, experti majú viac možností pôsobiť a prednášať na zahraničných univerzitách. Možnosť získania trvalejších a lukratívnejších kontraktov pre umelcov zo SR.

• hudobné umenie zlepšenie medzinárodnej spolupráce a výmeny v rôznych hudobných profesiách. Študenti umeleckých škôl, mladí interpreti a skladatelia majú menej problémov so štúdiom v zahraničí. Skladateľské semináre, interpretačné kurzy, sympóziá a stretnutia sú prístupnejšie.

• výtvarné umenie, architektúra a dizajn vzrastá počet dizajnérskych firiem poskytujúcich služby. Dizajnéri zo SR sa môžu úspešne integrovať do medzinárodných vývojových tímov, čo obohatí ich skúsenosti. Vo väčšom rozsahu začínajú rozvíjať svoje aktivity dizajnéri a dizajnérske štúdia z iných krajín.

• kultúra národnostných menšín záujmové združenia národnostných menšín môžu využívať takmer neobmedzenú mobilitu, komunikáciu a vytváranie rôznych účelových zoskupení v rámci EÚ, ktoré zvyšujú úroveň uspokojovania špecifických kultúrnych potrieb a záujmov.

• oblasť miestnej a regionálnej kultúry otvorenosť hraníc prináša široké možnosti prezentácie miestnej, ľudovej a regionálnej kultúry, najmä v ostatných členských štátoch. Vstup do EÚ prináša jednoduchšiu možnosť kultúrnej reprezentácie v iných krajinách EÚ, pozitívnu podporu cestovného ruchu v SR a možnosť oživenia kultúry vo všetkých regiónoch Slovenska.

Nevýhody

• kultúrne dedičstvo nákup nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok cudzími štátnymi príslušníkmi v prospech záchrany týchto objektov.

• umenie – divadelné, výtvarné, hudobné odliv talentovaných študentov z umeleckých škôl na Slovensku.

• hrozba potierania národnej kultúry a národnej identitiy SR hrozba komercionalizácie a globalizácie kultúry.

Zdroj: vlastné spracovanie

53

4.4. Výhody a nevýhody vstupu do EÚ zo sociálneho hľadiska

Členstvo SR v EÚ prináša pre oblasť zamestnanosti predovšetkým výhody. Znamená to

predovšetkým presadzovanie takého modelu hospodárskej politiky, ktorý maximalizuje

účinky ekonomického rastu na vytváranie pracovných príležitostí, zvyšovanie vzdelanostnej

úrovne ľudských zdrojov, znižovanie daňového a odvodového zaťaženia ako stimulu

vytvárania pracovných príležitostí a uprednostňovania pracovného príjmu pred sociálnym

príjmom, pôsobenie verejných služieb zamestnanosti prostredníctvom Národného úradu práce

v smere aktivácie svojich klientov a podpory a pomoci ich návratu na trh práce.

SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOS Ť

Sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v

rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho

zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä

jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Tabuľka č. 9: Porovnanie výhod a nevýhod sociálnej politiky a zamestnanosti

Výhody

• garantované štandardy jednotného pracovného práva v rámci EÚ s cieľom zosúladiť niektoré aspekty pracovného práva, vydala EÚ smernice v oblastiach, ktoré sú obsiahnuté v Zákonníku práce, ktorý platí v SR (hromadné prepúšťanie z dôvodu nadbytočnosti, ochrana mladých ľudí pri práci).

• zákaz akejkoľvek diskriminácie – rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami otázka boja proti diskriminácií založenej a pohlaví, rase alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo vierovyznaní, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii je významnou zložkou sociálnopolitického acquis v EÚ. Na zákl. čl. 13 Zmluvy o EÚ Rada únie prijala smernice, ktoré ustanovujú rovnaké zaobchádzanie s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

• koordinácia politiky zamestnanosti vstup SR do EÚ z pohľadu politiky zamestnanosti znamená, že vláda SR pravidelne vypracováva národný akčný plán zamestnanosti v súlade s prioritami a cieľmi EÚ. Tento plán – plnenie jeho priorít a opatrení je vyhodnocovaný v Spoločnej správe o zamestnanosti a EK nám adresuje odporúčania potrebné pre zabezpečenie rovnováhy na trhu práce.

• vyšší stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vytvorenie jednotného riadenia oblasti ochrany práce (MPSVR SR – MZ SR); zlepšenie ochrany zamestnancov, skvalitnenie pracovných podmienok, zníženie počtu pracovných úrazov, chorôb z povolania.

• finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu pre Slovensko

54

ESF podporuje opatrenia, ktoré znižujú nezamestnanosť a bojujú proti nej, zachovávajú zamestnanosť, podporujú rovnaké príležitosti pre všetkých pri vstupe na trh práce, podporuje zvyšovanie úrovne vzdelávania, poradenstva a školení, podporuje vznik pracovných miest, ľudský potenciál v oblasti vedy a výskumu.

Nevýhody

• nedostatočná pripravenosť všetkých zamestnávateľov na požadovaný stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

• nedostatočná schopnosť pripravi ť projekty zamerané na podporu zamestnanosti

Zdroj: vlastné spracovanie

Ďalšie výhody vstupu:

• skvalitnenie legislatívy SR v oblasti ochrany práce; po vstupe SR do EÚ sa

môžu oprávnené fyzické a právnické osoby domáhať svojich práv zakotvených

v právnych aktoch EÚ na Európskom súdnom dvore,

• zvýšenie efektívnosti presadzujúcich administratívnych štruktúr v oblasti

ochrany práce (inšpekcie práce), zvýšenie počtu inšpektorov práce,

skvalitnenie ich práce,

• reálne uplatňovanie predpisov u zamestnávateľov,

• zvýšenie úrovne vymáhateľnosti práva – zvýšenie úrovne demokracie v SR.

55

VZDELÁVANIE, ODBORNÁ PRÍPRAVA A MLÁDEŽ

Príležitosti na život, štúdium a prácu v inej krajine, ktoré EÚ ponúka svojim občanom, sú

dôležitým príspevkom k medzikultúrnemu porozumeniu, osobnému rozvoju a realizácii

úplného hospodárskeho potenciálu EÚ. Každý rok využíva viac ako milión obyvateľov EÚ

každého veku programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a aktívneho občianstva,

ktoré sú financované EÚ.

O politike vzdelávania rozhoduje každý členský štát samostatne, hoci rôzne štátne

systémy majú spoločné ciele. Európska komisia podporuje výmenu poznatkov a zavádzanie

efektívnych a spravodlivých politík, ktoré napomáhajú realizácii európskeho programu rastu

a zamestnanosti.

Tabuľka č. 10: Porovnanie výhod a nevýhod vzdelávania a odbornej prípravy mládeže

Výhody

• zvyšovanie vzdelávania a odbornej prípravy

jedným zo základných cieľov EÚ v oblasti vzdelávania je dosiahnutie najvyššej kvality vzdelávania a odbornej prípravy vrátane zvládnutia moderných informačných a komunikačných technológií.

• možnosť študovať na vysokých školách v krajinách EÚ za rovnakých podmienok ako občania príslušnej krajiny po vstupe môžu naši študenti voľne bez akýchkoľvek obmedzení študovať na vysokých školách v krajinách EÚ. Podmienky štúdia našich občanov v inej členskej krajine EÚ sú rovnaké ako podmienky platné pre občanov príslušnej krajiny.

Nevýhody

• odliv talentovaných študentov na vysoké školy do krajín EÚ

mladým ľuďom sa ponúkajú možnosti študovať v iných členských krajinách. EÚ podporuje aktívnych ľudí, ktorým záleží na rozvoji seba a svojho okolia.

Zdroj: vlastné spracovanie

Ďalšie výhody vstupu:

• programy Spoločenstva v oblasti vzdelávania a mládeže:

o Sokrates II zameraný na podporu celoživotného vzdelávania prostredníctvom

výučby cudzích jazykov, na podporu mobility a spolupráce na európskej

úrovni a na zvyšovanie nových technológií pri vzdelávaní,

56

o Leonardo da Vinci II zameraný na vytvorenie európskeho vzdelávacieho

priestoru v oblasti odborného vzdelávania,

o Mládež zameraný na podporu neformálnych aktivít mladých ľudí partnerských

krajín.

• postupné zosúlaďovanie obsahu a metodík vzdelávania s krajinami EÚ so zachovaním

národných špecifík,

• zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce,

• aktívna účasť pri návrhu a implementácii komunitárnych programov v oblasti

vzdelávania,

• otvorenie stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania v krajinách EÚ pre

občanov SR s implikáciami pre uplatnenie na trhu práce v krajinách EÚ.

57

4.5. SWOT analýza

Daná SWOT analýza má za úlohu poukázať na silné a slabé stránky nášho členstva

v Európskej únii a porovnať čo vo výraznej miere prevyšuje a je pre SR buď pozitívom alebo

negatívom. Súčasťou tejto analýzy je i porovnanie príležitostí a ohrození, ktoré vstup do

Európskej únie so sebou prináša.

Silné stránky Slabé stránky

• rast životnej úrovne • prechod kompetencií z národnej úrovne na orgány EÚ

• zapojenie sa do systému jednotného vnútorného trhu EÚ

• zvýšené investície do rozvoja technológií kvôli prísnym pravidlám v oblasti ochrany životného prostredia

• prílev zahraničných investícií (vplyv na sociál. oblasť, zamestnanosť,

vývoj platobnej a obchodnej bilancie)

• problémy súvisiace s povinnosťou rešpektovať spoločné zahranično-obchodné záujmy

• adaptácia na tech. – ekonomic. podmienky platné na trhoch EÚ, pozitívne ovplyvňuje parametre našej produkcie a vývozu čo sa premieta do rastu konkurenčnej odolnosti sloven. výrobkov na tretích trhoch

• náklady na tvorbu, zavádzanie a realizáciu nových pracovno-právnych predpisov

• posilnenie dôveryhodnosti i pozície v zahranično-politickej oblasti (zvýšenie záujmu zahraničných podnikateľských subjektov)

• nutné prevzatie a uplatňovanie technických noriem EÚ u našich exportovaných výrobkov

• upevnenie demokratického systému v SR

• v súvislosti so zakladaním zahraničných filiálok vyššie náklady riadenia a kontroly medzinárodného podnikania

• zvýšenie bezpečnosti našich občanov (rozvíjanie vzájomných kontaktov v oblasti justičnej a policajnej spolupráce)

• rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov

• zlepšovanie kvality životného prostredia

• vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky s prispôsobovaním spoločným štandardom EÚ

• pozitívne pôsobenie v oblasti vedy, výskumu a vývoja

• rozličná mentalita občanov jednotlivých krajín EÚ

• po vstupe do Schengenu odpadli náklady na colné a pasové kontroly, náklady na ochranu hraníc – zníženie výdavkov štátneho rozpočtu

• uľahčenie a urýchlenie vycestovania, rozšírenie možností pracovať v EÚ

58

Príležitosti Ohrozenia • možnosti finančnej podpory –

štrukturálne fondy a rozvojové programy (tieto fondy napomáhajú štátom zvládnuť prestavbu ekonomiky tak, aby sa uplatnila v priestore EÚ)

• otvorenie našej ekonomiky ohrozuje menej konkurencieschopné firmy – zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty čo ohrozuje ich existenciu

• možnosť študovať v iných členských štátoch

• odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia z dôvodu výraznej sociálnej konvergencie

• lepší prístup k vedecko-technickým poznatkom, know-how, zapájanie sa do rôznych výskumných a rozvojových programov, účasť na spoločných programoch EÚ

• zvýšenie konkurencie vo všetkých oblastiach nášho hospodárstva

• zvýšenie exportných možností pri prenikaní na tretie trhy (trhy nečlenských krajín)

• finančná záťaž slovenskej ekonomiky v podobne príspevkov SR zo štátneho rozpočtu do štrukturálnych fondov EÚ

• nové podnikateľské príležitosti v priestore EÚ (v súvislosti so zavedením voľného pohybu služieb, kapitálu)

• modernizácia, zavádzanie high technológií

• možnosť spolupracovať o otázkach, o ktorých sme predtým nemohli

• čerpanie z kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva členských štátov

Z uvedenej SWOT analýzy vyplýva, že silné stránky a príležitosti vyplývajúce zo

začlenenia SR do európskeho spoločenstva výrazne prevyšujú slabé stránky a ohrozenia.

Môžeme konštatovať, že náš vstup do EÚ je výhodou.

59

4.6. Dotazníkový výskum zameraný na názory obyvateľov na vstup SR do EÚ

Cieľ výskumu: cieľom dotazníkového výskumu je zistiť ako ľudia vnímajú vstup SR do

EÚ, či pociťujú viac výhody alebo nevýhody vstupu, aké príležitosti spojené so vstupom

využili, či u nich prevládajú obavy zo zavedenia eura...

Predmet výskumu: vstup SR do EÚ a z toho vyplývajúce výhody a nevýhody.

Objekt výskumu: vzorka respondentov vo veku od 30 r. do 70 r. v Trenčianskom kraji.

Metódy výskumu: výskum sa uskutočnil formou dotazníkovej metódy na vzorke 50

respondentov, v čase od 29.3.2008 do 7.4.2008. V dotazníku boli použité uzavreté otázky.

Výsledky výskumu:

Graf č. 1: Ako vnímate členstvo Slovenska v Európskej únii?

50%

30%

5%

15%

pozitívne

negatívne

neutrálne

neviem posúdiť

Zdroj: vlastné spracovanie

Výsledky výskumu potvrdzujú, že z opýtaných respondentov polovica vníma členstvo

Slovenska v EÚ pozitívne (50%), približne 1/3 dopytovaných vníma členstvo v EÚ negatívne

(30%). U respondentov, ktorí nemajú dostatok informácií o EÚ alebo sa o túto problematiku

60

nezaujímajú prevláda odpoveď neviem posúdiť (15%). Naše členstvo v únii vníma neutrále

(5%) respondentov.

Graf č. 2: Myslíte si, že vstup do EÚ priniesol Slovensku skôr výhody alebo nevýhody?

23%

28%22%

19%

8%

iba výhody

skôr výhody ako nevýhody

skôr nevýhody ako výhody

iba nevýhody

neviem posúdiť

Zdroj: vlastné spracovanie

Členstvo v EÚ prinieslo výhody 23% opýtaných, tých, ktorí si myslia, že vstup nám

priniesol skôr výhody ako nevýhody je viac (28%). Podľa 19% dopytovaných nám členstvo

v EÚ prinieslo iba nevýhody. Na otázku nevedelo reagovať 8% respondentov.

61

Graf č. 3: Aké výhody získalo Slovensko svojím vstupom do EÚ? (možných viac odpovedí)

10%13%34%

40%

23% 45%

26%

59%

možnosť pracovať v zahraničí

možnosť cestovať bez pasu

možnosť čerpať finančnéprostriedky z fondov EÚ

zavedenie jednotnej meny euro

viac možností pre mladých ľudí

príchod zahraničných investorovna Slovensko

akceptácia Slovenska v Európea vo svete

žiadne konkrétne výhody

Zdroj: vlastné spracovanie

Za najväčšie výhody vstupu Slovenska do EÚ považujú ľudia možnosť pracovať

v zahraničí, otvorenie pracovného trhu (59%) a možnosť čerpať finančné prostriedky

z fondov EÚ (45%). Za najmenšie výhody vstupu považujú zavedenie eura (23%) a

akceptáciu Slovenska v Európe a vo svete (13%). Žiadne konkrétne výhody nevidí 10%

respondentov. Respondenti mali možnosť vybrať viac odpovedí, preto je súčet percent v grafe

vyšší ako 100%.

62

Graf č. 4: Aké nevýhody získalo Slovensko svojím vstupom do EÚ? (možných viac odpovedí)

9%15%

36%

46% 23%

33%

16%36%

odchod odborníkov a mladýchľudí zo Slovenska

využívanie lacnej pracovnej silyna Slovensku

zníženie životnej úrovneobyvateľstva

zvýšenie konkurencieschopnostipodnikateľ. subjektov

nutnosť dodržiavať zákony,predpisy, smernice EÚ

zavedenie jednotnej meny euro

strata niektorých rozhodovacíchprávomocí - strata nezávislostiSlovenska

žiadne konkrétne nevýhody

Zdroj: vlastné spracovanie

Za najväčšie nevýhody vstupu Slovenska do EÚ považujú ľudia nutnosť dodržiavať

zákony, predpisy, smernice EÚ (46%) a zavedenie eura na Slovensku (36%). Za najmenšie

nevýhody vstupu považujú využívanie lacnej pracovnej sily (16%) a stratu nezávislosti

Slovenska (15%). Žiadne konkrétne nevýhody uviedlo (9%) respondentov. Respondenti mali

možnosť vybrať viac odpovedí, preto je súčet percent v grafe vyšší ako 100%.

63

Graf č. 5: Máte obavy zo zavedenia eura?

70%

7%

29%áno, obávam sa zníženiaživotnej úrovne, hodnoty úspor

nie, zavedením eura sa opäťposunieme vpred

neviem posúdiť

Zdroj: vlastné spracovanie

S blížiacim sa dátumom prechodu na euro sa väčšina respondentov (70%) vyjadrila, že sa

obávajú rapídneho zvýšenia cien, zníženia hodnoty úspor, čo sa odrazí na znížení ich životnej

úrovne. Zavedenia eura sa neobáva 29% respondentov a 7% opýtaných sa nevedelo vyjadriť.

Graf č. 6: Aké konkrétne príležitosti ste využili po vstupe do EÚ?

36%

42%11%

24%

17%

štúdium v zahraničí

práca v zahraničí

spolupráca so zahraničnýmipartnermi

čerpanie prostr. z fondov EÚ

žiadne

Zdroj: vlastné spracovanie

64

Za najväčšiu príležitosť, ktorú najviac využívajú po vstupe do EÚ respondenti uviedli

čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ (42%). Vysoké percento respondentov (36%)

ešte nevyužilo žiadne príležitosti, ktoré nám vstup do EÚ priniesol. Respondenti mali

možnosť vybrať viac odpovedí, preto je súčet percent v grafe vyšší ako 100%.

Graf č. 7: Máte pocit, že vytvorením spoločných európskych inštitúcií, ako napr.

Európsky súdny dvor, sú Vaše práva chránené viac ako pred vstupom do

Európskej únie?

10%

65%

25%

áno, určite

nie, nemyslím si

neviem posúdiť

Zdroj: vlastné spracovanie

Pri tejto otázke sa väčšina respondentov (65%) vyjadrila záporne, pretože nemajú pocit, že

by ich práva boli viac chránené ako pred vstupom do EÚ, 25% respondentov sa nevedelo

vyjadriť a len 10% sa vyjadrilo kladne a vytvorenie spoločných inštitúcií na ochranu

ľudských práv považujú za pozitívum.

65

Graf č. 8: Myslíte si, že po vstupe do EÚ sa rozšírila aj vaša „domovina“?

46%

21%

33%

nie

áno

nezamýšľam sa

Zdroj: vlastné spracovanie

46% opýtaných nemá pocit, že s rozšírením hraníc EÚ sa rozšírila aj ich vlasť, 21%

respondentov, ktorých tvorili prevažne mladí ľudia do 30 r., má opačný názor. Zvyšných 33%

sa daným problémom nezaoberá.

66

5. ZÁVER

Od nášho vstupu do Európskej únie už uplynuli 4 roky. Mnohí vítali vstup SR do EU

pozitívne, s veľkými očakávaniami, náš vstup považovali za významný krok v dejinách

malého Slovenska, ktoré sa zrazu stalo súčasťou európskeho spoločenstva, a tým mu bude

umožnené napredovať a vyvíjať sa spoločne so zvyškom Európy. Samozrejme, v čase nášho

vstupu do EÚ sa takisto ozývali hlasy, ktoré sa obávali straty suverenity a akejsi samostatnosti

Slovenska, mnohí nevnímali začlenenie Slovenska do spoločného európskeho spoločenstva

pozitívne, naopak prevládali u nich obavy z vývoja Slovenska po začlenení sa do EÚ. Oblasť

výhod a nevýhod, ktoré nám vstup Slovenska do EÚ prináša, je teda naozaj široká.

Cieľom tejto diplomovej práce bolo zamerať sa na oblasti výhod a nevýhod

vyplývajúcich z ekonomického, menového, sociálneho a kultúrneho hľadiska.

Ekonomické hľadisko zahŕňa jednotný vnútorný trh – slobodný pohyb tovaru, osôb,

služieb a kapitálu, malé a stredné podnikanie, poľnohospodárstvo a regionálnu politiku.

Analýzou tohto hľadiska môžeme konštatovať, že výhody a nevýhody vyplývajúce zo vstupu

Slovenska do EÚ sú pomerne vyrovnané. Nevyskytla sa žiadna oblasť, v ktorej by výhody

výrazne prevyšovali nevýhody alebo opačne. Výnimku tvorí iba slobodné poskytovanie

služieb, kde prevládajú výhody.

Menové hľadisko zahŕňa vstup do Schengenského priestoru a prípravy na zavedenie eura

na Slovensku. Vstupom do Schengenského priestoru 21.12.2007 urobilo Slovensko významný

krok vo svojom smerovaní. Za najväčšiu výhodu možno považovať voľné prekračovanie

hraníc bez hraničnej kontroly. Samozrejme s voľným prekračovaním hraníc je nutné, aby sa

vykonávali dostatočne prísne kontroly, ktorých cieľom by bolo zamedzenie protizákonných

aktivít a zvýšenej kriminality. Z porovnania výhod a nevýhod zavedenia eura je možné

uskutočniť celkový odhad vplyvu, aký bude mať prijatie jednotnej meny dopad na slovenskú

ekonomiku. Zavedenie jednotnej meny euro prináša nielen prínosy, ale aj určité náklady.

Z krátkodobého hľadiska bude zavedenie eura spojené s veľkými nákladmi, predstavujúcimi

predovšetkým prechod a adaptáciu na novú menu. Z dlhodobého hľadiska by však mali

výnosy prevážiť náklady. Odhaduje sa, že zavedenie jednotnej meny by malo priniesť pre

slovenskú ekonomiku zrýchlenie rastu HDP o takmer 1% ročne.

Kultúrne hľadisko zahŕňa kultúru a umenie. Vstup do EÚ nám priniesol veľa výhod,

ktoré poskytujú vynikajúce príležitosti uplatnenia sa v oblastiach literatúry, divadelného,

hudobného, výtvarného umenia a dizajnu pre mladých, ale najmä talentovaných ľudí, ktorí

doteraz nemali možnosť sebarealizácie a uplatnenia sa v doterajších podmienkach, ktoré

ponúkalo Slovensko. Taktiež otvorenosť hraníc prináša široké možnosti prezentácie našej

67

kultúry v ostaných členských štátoch. Nevýhodami v tejto oblasti sú predovšetkým odliv

talentovaných študentov zo Slovenska na umelecké školy v členských štátoch EÚ, strata

národnej kultúry a identity a najmä nákup národných kultúrnych pamiatok cudzími štátnymi

príslušníkmi.

Sociálne hľadisko zahŕňa sociálnu politiku a zamestnanosť a vzdelávanie, odbornú

prípravu a mládež. Azda najväčšou výhodou pre túto oblasť je možnosť čerpania finančných

prostriedkov z ESF, ktorý podporuje opatrenia na zníženie nezamestnanosti. Ďalšími

výhodami je zákaz akejkoľvek diskriminácie, čiže presadzovanie rovnosti zaobchádzania

s mužmi a so ženami, zjednotenie pracovného práva v rámci EÚ a vyšší stupeň bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci. Pre študentov sa otvorili možnosti študovať na vysokých školách

v krajinách EÚ za rovnakých podmienok ako občania príslušnej krajiny a v rámci vzdelávania

mládeže vznikli programy Sokrates II, Leonardo da Vinci II a Mládež. Nevýhody vyplývajúce

z tejto oblasti sa týkajú najmä nedostatočnej pripravenosti zamestnávateľov na požadovaný

stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a taktiež nedostatočnej schopnosti pripraviť

projekty zamerané na podporu zamestnanosti. Aby sa odstránili tieto nedostatky, je nutné

neustále dopĺňanie a nadobúdanie nových znalostí v týchto oblastiach prostredníctvom

školení, kurzov atď.

Ďalšou analýzou, ktorou sa porovnávali výhody a nevýhody vstupu SR do EÚ zo

všeobecného hľadiska bola SWOT analýza. Na základe SWOT analýzy, kde sa porovnali

silné a slabé stránky, príležitostí a ohrozenia členstva v Európskej únii, môžeme konštatovať,

že vstupom do únie naša krajina viac získava ako stráca. Naša neúčasť v Európskej únii by

nám skomplikovala nielen naše postavenie v samotnej Európe, ale i spoluprácu so susednými

či ostatnými krajinami, ktoré sú v EÚ začlenené.

Aby sme na vstup Slovenska do EÚ nadobudli pohľad aj z iného smeru, bol vykonaný

dotazníkový výskum, ktorého cieľom bolo zistiť, ako bežní ľudia vnímajú vstup SR do EÚ.

Členstvo Slovenska v EÚ vnímajú pozitívne prevažne mladí ľudia s vyšším vzdelaním, ktorí

v členstve vidia budúcnosť pre seba a svojich blízkych. Negatívne stanovisko k EÚ zastávajú

predovšetkým ľudia vo vyššom veku a s nižším vzdelaním, ktorí nemajú dostatok potrebných

informácií týkajúcich sa Európskej únie.

V globále však možno povedať, že Európska únia ako integračné zoskupenie európskych

štátov prinieslo Slovensku veľa možností a príležitosť nadobudnúť určité postavenie

a význam v rámci Európy.

68

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knihy:

1. Šikula M. a kol.: Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej

únie. Bratislava: Repro-Print 2003, ISBN 80-7144-135-X

2. Šaková B.: Slovensko a Európska únia – Od susedstva k členstvu. Bratislava: Sprint

2000, ISBN 80-88848-69-5

3. Rybár P. a kol.: Dvadsať otázok a odpovedí o vstupe Slovenskej republiky do

Európskej únie. Bratislava: Grafis, s.r.o. 2003, ISBN 80-969025-2-0

4. Figeľ J., Adamiš M.: Slovensko na ceste do Európskej únie, Kapitoly a súvislosti.

Bratislava: Grafis, s.r.o. 2004, ISBN 80-89180-01-9

5. Holešová H.: Slovensko a Európska únia - Malé a stredné podnikanie. Bratislava:

Grafis, s.r.o. 2003, ISBN 80-969025-0-4

6. Šíbl D.: Európska únia a Slovensko, problémy, dokumenty, otázky. Bratislava: Sprint

vfra 1998, ISBN 80-88848-42-3

7. Horváth Z.: Príručka Európskej únie. Bratislava: Slovak edition 2004, ISBN 80-

89102-09-3

8. Šíbl D.: Európska únia – náš cieľ: áno či nie?. Bratislava: EKONÓM 1998, ISBN 80-

225-0945-0

9. Medzinárodné vedecké dni 2004: Európska integráca – Výzva pre Slovensko. Nitra:

Vydavateľské a edičné stredisko SPU v Nitre 2004, ISBN 80-8069-355-2

10. Alner J.: Európa pre Slovákov – Slovensko pre Európanov. Bratislava: Prvá slovenská

reklamná spoločnosť 1999, ISBN 80-88848-11-3

11. Brocková I.: Európska únia dnes. Bratislava: Slovenská spoločnosť pre zahraničnú

politiku a Inštitút pre verejné otázky, 2001, ISBN 80-88935-23-7

12. Fontaine P.: Európa v desiatich bodoch. Nitra: ÚVTIP, 2000, ISBN 80-85330-74-1

13. Lombardini V.: Európska únia – vznik, vývoj, súčasnosť. Bratislava: Štátny

pedagogický ústav, 2001, ISBN 80-85756-49-8

14. Nováčková D.: Európska integrácia od Ríma cez Maastricht po Amsterdam.

Bratislava: Eurounion, 2000, ISBN 80-88984-13-0

15. Otelliová M.: Ako pomáha Európska únia regiónom. Bratislava: Delegácia Európskej

komisie v Slovenskej republike, 1999, ISBN 80-968152-2-9

16. Zlý B.: Evropská unie a integrační procesy od A po Z. Ostrava: Montanex, 1997,

ISBN 80-85780-86-0

69

17. Šíbl D.: Medzinárodná ekonomická integrácia a EÚ. Bratislava, EKONÓM, 1998,

ISBN 80-225-0891-8

18. Rumanovská Ľ., Fekete P., Belicová J.: Základné informácie o EÚ, Modul 1. Nitra:

vydavateľstvo SPU v Nitre, 2006, ISBN 80-8069-784-1

19. Panfil T.: Európska únia – všetko čo by sme mali vedieť. Bratislava: Belimex, s.r.o.

2003, ISBN 80-89083-41-2

20. Barto M., Gonda P., Orná E., Reptová O., Valentovič M.: Ekonomické dopady vstupu

Slovenska do EÚ. Bratislava: Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, 2002, ISBN 80-

89121-02-0

21. Reichbauer O.: Európska únia pre každého. Bratislava: Eurolitera, 2004, ISBN 80-

968520-8-6

22. Balko L.: Než k nám príde EURO. Bratislava: Epos, 2006, ISBN 80-8057-661-0

23. Sipko S.: Slobodné poskytovanie služieb, voľný pohyb kapitálu. Bratislava: Novart,

2003, ISBN 80-969025-3-9

24. Hajšel R.: Slovensko a Európska únia. Bratislava: Delegácia Európskej komisie v SR,

2002, ISBN 80-89102-01-8

25. Barnier M.: Regionálna politika Európskej únie. Bratislava: Delegácia Európskej

komisie v SR, 2002, ISBN 80-89102-01-8

26. Lipková Ľ. a kol.: Európska únia. Bratislava: SPRINT, 2004, ISBN 80-89085-23-7

Internetové stránky:

www.euroinfo.gov.sk

www.euractiv.sk

www.vlada.gov.sk/eu

www.euroforum.nrsr.sk

www.glstn.sk

www.iceuza.sk/preaproti.html

http://ec.europa.eu

http://government.gov.sk/eu/youngleaders/index.php

http://www.minv.sk/schengen

70

Zoznam tabuliek Tabuľka č. 1: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného pohybu tovarov

Tabuľka č. 2: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného pohybu osôb

Tabuľka č. 3: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného poskytovania služieb

Tabuľka č. 4: Porovnanie výhod a nevýhod slobodného pohybu kapitálu

Tabuľka č. 5: Porovnanie výhod a nevýhod malého a stredného podnikania

Tabuľka č. 6: Porovnanie výhod a nevýhod poľnohospodárstva

Tabuľka č. 7: Porovnanie výhod a nevýhod regionálnej politiky

Tabuľka č. 8: Porovnanie výhod a nevýhod kultúry a umenia

Tabuľka č. 9: Porovnanie výhod a nevýhod sociálnej politiky a zamestnanosti

Tabuľka č. 10: Porovnanie výhod a nevýhod vzdelávania a odbornej prípravy mládeže

Zoznam grafov Graf č. 1: Ako vnímate členstvo Slovenska v Európskej únii?

Graf č. 2: Myslíte si, že vstup do EÚ priniesol Slovensku skôr výhody alebo nevýhody?

Graf č. 3: Aké výhody získalo Slovensko svojím vstupom do EÚ? (možných viac odpovedí)

Graf č. 4: Aké nevýhody získalo Slovensko svojím vstupom do EÚ?

(možných viac odpovedí)

Graf č. 5: Máte obavy zo zavedenia eura?

Graf č. 6: Aké konkrétne príležitosti ste využili po vstupe do EÚ?

Graf č. 7: Máte pocit, že vytvorením spoločných európskych inštitúcií, ako napr.

Európsky súdny dvor, sú Vaše práva chránené viac ako pred vstupom do EÚ?

Graf č. 8: Myslíte si, že po vstupe do EÚ sa rozšírila aj vaša „domovina“?

71

7. PRÍLOHY

Príloha č. 1 Rozširovanie Európskej únie v rokoch 1952 - 1995

Príloha č. 2 Vlajka Európskej únie, symbol eura

Príloha č. 3 Schengen

Príloha č. 4 Slovenské euro mince

Príloha č. 5 Dotazník

72

Príloha č. 1 Rozširovanie Európskej únie v rokoch 1952 - 1995

73

Príloha č. 2 Vlajka Európskej únie

Symbol eura

74

Príloha č. 3 Schengen

Štáty, ktoré Dohodu už implementovali:

Belgicko 26.3.1995

Francúzsko 26.3.1995

Nemecko 26.3.1995

Luxemburgsko 26.3.1995

Holandsko 26.3.1995

Portugalsko 26.3.1995

Španielsko 26.3.1995

Taliansko 26.10.1997

Rakúsko 1.12.1997

Grécko 26.3.2000

Dánsko 25.3.2001

Fínsko 25.3.2001

Island 25.3.2001

Nórsko 25.3.2001

Švédsko 25.3.2001

75

Štáty, ktoré podpísali Dohodu dňa 1.5.2004 a implementovali 21.12. 2007:

Česká republika

Estónsko

Maďarsko

Lotyšsko

Litva

Poľsko

Slovensko

Slovinsko

Malta

Štáty, ktoré v budúcnosti implementujú Dohodu:

Bulharsko

Cyprus

Rumunsko

Švajčiarsko

Írsko

Veľká Británia

76

Príloha č. 4 Slovenské euro mince

1 cent 2 centy 5 centov

10 centov 20 centov 50 centov

1 euro 2 eurá

77

Príloha č. 5

DOTAZNÍK

Cieľom dotazníkového výskumu je zistiť ako ľudia vnímajú vstup SR do EÚ, či pociťujú výhody

alebo nevýhody vstupu.

Pohlavie: � muž � žena

Vek: � do 30 r. � do 50 r. � do 70 r. � nad 70 r.

Vzdelanie: � učňovské � s maturitou � vysokoškolské

1. Ako vnímate členstvo Slovenska v Európskej únii?

� pozitívne � negatívne � neutrálne � neviem posúdiť

2. Myslíte si, že vstup do EÚ priniesol Slovensku skôr výhody alebo nevýhody?

� iba výhody � skôr výhody ako nevýhody � skôr nevýhody ako výhody � iba nevýhody � neviem posúdiť

3. Aké výhody získalo Slovensko svojím vstupom do EÚ?

� možnosť pracovať v zahraničí � možnosť cestovať bez pasu � možnosť čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ � zavedenie jednotnej meny euro � viac možností pre mladých ľudí � príchod zahraničných investorov na Slovensko � akceptácia Slovenska v Európe a vo svete � žiadne konkrétne výhody

4. Aké nevýhody získalo Slovensko svojím vstupom do EÚ?

� odchod odborníkov a mladých ľudí zo Slovenska � využívanie lacnej pracovnej sily na Slovensku

78

� zníženie životnej úrovne obyvateľstva � zvýšenie konkurencie � nutnosť dodržiavať zákony, predpisy, smernice EÚ � zavedenie jednotnej meny euro � strata niektorých rozhodovacích právomocí – strata nezávislosti Slovenska � žiadne konkrétne nevýhody

5. Máte obavy zo zavedenia eura?

� áno, obávam sa zníženia životnej úrovne, hodnoty úspor � nie, zavedením eura sa opäť posunieme vpred � neviem posúdiť, nezaujímam sa o to

6. Aké konkrétne príležitosti ste využili po vstupe do EÚ?

� štúdium v zahraničí � práca v zahraničí � spolupráca so zahraničnými partnermi � čerpanie prostriedkov z fondov EÚ � žiadne

7. Máte pocit, že vytvorením spoločných európskych inštitúcií, ako napr. Európsky

súdny dvor, sú Vaše práva chránené viac ako pred vstupom do EÚ?

� áno, určite � nie, nemyslím si � neviem posúdiť

8. Myslíte si, že po vstupe do EÚ sa rozšírila aj vaša „domovina“?

� nie, za svoju vlasť stále považujem iba svoj štát � áno, EÚ považujem za akúsi „globálnu dedinu“ � nezamýšľam sa nad tým

Ďakujem za Vašu ochotu a čas strávený pri vypĺňaní tohto dotazníka.