Vyuvanie iadost o sprstupnenie informcie: Vsledky prieskumu Pracovn verzia

Martin Dubci

August 2013

2

1. Zhrnutie a odporania

Predmetom tohto textu a prieskumu, ktor mu predchdzal, bolo preskma relne vyaenie verejnch

intitci povinnosami vyplvajcimi zo iadost o sprstupnenie informcie (tzv. infoiadost) poda

zkona o slobodnom prstupe k informcim1 (alej len infozkon). Zkon, ktor napriek emcim,

ktor vyvolva, patr v medzinrodnom porovnan medzi priemerne siln2, bol v poslednch mesiacoch

kritizovan predsedom vldy3 alebo ZMOS4. Na jese pravdepodobne djde k legislatvnym zmenm

v tomto zkone. Nam cieom bolo zkonodarcom a verejnosti poskytn relevantn dta, na ktorch

by mohla by zaloen jeho prpadn prava.

V rmci nho prieskumu sme skmali vyaenie verejnch intitci na reprezentatvnej vzorke 599 obc,

4 ministerstiev, 3 orgnov strednej ttnej sprvy a 8 pobokch Socilnej poisovne.

Hlavnm zistenm prieskumu je nepotvrdenie deklarovanej preaenosti verejnch intitci

infoiadosami, ktor by opodstatnila zmenu zkona. Obce do 5000 obyvateov dostvaj v prepote

rone priemerne 3,5 iadost , pri vekch sa toto slo pohybuje okolo 50. (Vi tabuka 1) Minimlny

poet iadost je zamietnutch (0,02 0,05 priemerne rone). V prpade ministerstiev sa sla iadost

pohybuj v stovkch.

Takisto sa nepotvrdila obava zneuvania infozkona na pekulatvne zskavanie dt. Predmety

infoiadost neodhalili anomlie, ktor by ukazovali na zneuvanie zkona. A na pr ojedinelch

prpadov sa iadosti tkali oakvatench obianskych tm.

Okruh najpopulrnejch tm obsahuje:

Platy a odmeny starostu, poslancov miestnej samosprvy, i zamestnancov intitci.

In vsady a vlohy funkcionrov a zamestnancov intitci (sluobn vozidl, dary, vzdelvanie)

Zpisnice zo zasadnut orgnov intitci (VZN, komisie)

1 Zkon .211/2000 o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon

o slobode informci) 2 Global Right to Information Rating, Center fo Law and Democracy.

3 Poda Fica infozkon ikanuje samosprvy, chce ho zmeni, SME, 28.5.2013.

4 Stanovisko ZMOS k Zkonu o slobodnom prstupe k informcim

3

Verejn obstarvanie a zmluvy

Stavebn konania

Environmentlne tmy, verejn priestor

Verejn poriadok, mestsk polcia

V prpade ttnej sprvy, okrem vyie uvedench aplikovatench otzok, tkajce sa vkonu

funkcie radu

Poslednm, prekvapivm zistenm nho prieskumu, je rozdielna aplikan prax a vemi ast ignorcia

zkona. V prpade obc bola nvratnos naich iadost tesne nad 60%. Problmy sa vak nenes jasne na

osi malch a vekch obc. Problmy s nvratnosou sa vyskytli aj vo vch obciach a orgnoch ttnej

sprvy. Dvod nzkej nvratnosti vidme v slabej IT gramotnosti (problmy s technikou a jej sprvou),

kreatvnym ohbanm zkona a slabou manarskou kapacitou na niektorch radoch.

Na zklade naich zisten sme dospeli k nasledujcim odporaniam:

Zsadnm spsobom nevstupova do prva obanov na slobodn prstup k informcim v oblasti

iadost o informcie.

V prpade vch samosprv a vch intitci zvi zverejovanie informci, ktor sa

najastejie vyskytuj v iadostiach obanov (platy, odmeny, stavebn konanie)

Zjednoti IT zzemie obc, pecilne prcu s nstrojmi elektronickej poty.

Pokraova vo vzdelvan zamestnancov samosprvy a verejnch intitci tak, aby bol

zabezpeen jednotn vklad zkona. Silnejia prprava zamestnancov by mohla zabezpei aj

efektvnejie fungovanie radov, ktor by boli pripraven sprvnym spsobom vyhodnocova

iadosti obanov.

4

Tabuka 1: Poet prijatch infoiadost priemerne za rok

Kraj Obce 0-500 obyvateov

Obce 500-2 500 Obce 2 500-

5 000

Obce 5 000-

20 000

Obce 20 000+ Celkom

Bratislavsk 1,14 8,50 25,14 65,42 108,14 41,67

Trnavsk 0,76 1,32 8,80 13,04 22,14 9,21

Treniansky 1,87 1,66 5,14 11,80 57,23 15,54

Nitriansky 0,44 1,36 n/a5 24,86 38,57 16,31

BBystrick 0,73 0,65 2,28 14,11 29,40 9,43

ilinsk 2,34 0,87 4,14 11,90 53,00 14,45

Preovsk 1,68 0,95 9,00 16,00 87,00 22,93

Koick 0,50 1,32 2,85 6,28 20,10 6,21

Celkom 1,18 2,08 8,19 20,43 51,95 16,97

Prepoet na

tisc obyv. 2,36 0,83 1,63 1,01 1,03

5 iadna z troch obc v tejto kategri nm neodpovedala.

5

2. Poakovanie, disclaimer a informcie o autoroch

Autori by sa chceli za pomoc a sinnos poakova vetkm zamestnancom intitci, ktor boli v rmci

tohto prieskumu osloven. Za odborn pomoc akujeme Matejovi Kurianovi a Gabriele Brestiovej.

Tento text je pracovnou verziou (working paper) finlneho textu. elom tohto textu je prezentova

nov dta o vyuvan infozkona a da ich do kontextu monch legislatvnych zmien. Predloen zvery

a odporania maj zatia len predbench charakter.

Zodpovednos za pravdivos poskytnutch dajov nes povinn osoby. Za sprvne sekundrne

spracovanie dajov zodpovedaj autori tohto textu.

Martin Dubci je poradcom podpredsednky NR SR E. Jurinovej v Kancelrii Nrodnej rady SR.

Politolgiu vytudoval na London School of Economics and Political Science. Kontaktn email:

martin.dubeci@nrsr.sk

Vskumn asistenti

Hana Skljarszka je tudentkou sociolgie na Fakulte socilnch studi Masarykovej univerzity v Brne.

Tamara Augustnyov je tudentkou politolgie na Vysokej kole ekonomickej v Prahe.

6

3. vod

V mji 2013 vystpil6 predseda vldy SR R. Fico s prejavom na sneme Zdruenia miest a obc Slovenska.

Okrem inho sa vo svojom vystpen venoval aj infozkonu. Poda slov premira Zkon o slobodnom

prstupe k informcim vak neme by zdrojom na to, e si niekto dva robi diplomov prce a

neme by ani zdrojom na informcie, ktor niekto me zneuva v obchodnom styku (...) Moja vlda

m odvahu otvori tento zkon.. Toto vystpenie otvorilo diskusiu o monej zmene infozkona na jese

tohto roku.

Efektivita a zaaenie rznych intitci zkonom o slobodnom prstupe k informcim je relevantn a

legitmna otzka. Ak vak m djs k zmene verejnej politiky v tejto oblasti, mus vychdza z relnych

dt a sksenost a nie anekdotlnych prhod. Cieom tohto vskumu bolo prinies meraten a o

najrigorznejie odpovede na otzku, ako asto a ak informcie s poadovan od intitci cez

infozkon.

V prvej asti textu predstavme metodolgiu tohto vskumu. Za ou bude nasledova predstavenie dt,

ich analza a nae odporania, ktor poda nho nzoru z dt vyplvaj. Sasou textu s aj prlohy a

dataset7 zverejnen paralelne s tmto textom na Internete.

3.1 Kontext infozkona

Infozkon bol prijat v roku 2000, odkedy preiel niekokmi novelizciami. Medzi najzsadnejie novely

tohto zkona od jeho vzniku patrilo rozrenie defincie negatvnej informcie, rozrenie prstupu pre

nevidom osoby a poas vldy Ivety Radiovej pribudlo aj povinn zverejovanie zmlv. Zkon vo svojej

sasnej podobe napriek emcim, ktor vyvolva, patr v medzinrodnom porovnan medzi priemerne

siln normy.8

6 Poda Fica infozkon ikanuje samosprvy, chce ho zmeni, SME, 28.5.2013.

7 Dataset - http://goo.gl/nYecha

8 Global Rights Infromation Rating, Center fo Law and Democracy.

7

iadosti poda infozkona s vak len jednm, ale vemi dleitm komponentom v rmci slovenskho

prstupu k otvorenm dtam (open data) a otvorenmu vldnutiu. Do tejto oblasti spad okrem inho aj

zverejovanie zmlv, sdnych rozhodnut a vytvorenie zzemia a technologickho spracovania, ktor

umouje ich sekundrne vyuitie skromnm a mimovldnym sektorom. Snaha o progresvny prstup

slovenskho verejnho sektoru v tejto oblasti bola potvrden poas vldy I. Radiovej aj pristpenm k

Open Government Initiative9, medzivldnej iniciatve krajn, na podporu postupov v transparentnosti a

otvorenosti pri sprve vec verejnch. Vzhadom na lenstvo v SR v tejto iniciatve, sa Vlda SR zaviazala

k vytvoreniu jednotnho dtovho portlu a zverejovaniu datasetov, rozvjaniu projektov ako Centrlny

register zmlv, alebo vytvoreniu modernejch nstrojov na pripomienkovanie verejnosti. 10

9 Vi http://opengovernmentinitiative.org/

10 Akn pln Iniciatvy pre otvoren vldnutie v SR, Materil pre rokovanie Vldy SR.

8

4. Metodolgia

Zkladnou vskumnou otzkou, s ktorou sme k tejto tme pristupovali, bola, ako asto a ak informcie

s poadovan od intitci, ktor spadaj pod infozkon. Z dt, ktor sme takto zskali, vychdza

analytick as a odporania na konci textu.

Pod infozkon spad irok spektrum intitci. Osobami povinnmi11 poda tohto zkona sprstupova

informcie s ttne orgny, obce, vyie zemn celky ako aj tie prvnick osoby a fyzick osoby,

ktorm zkon zveruje prvomoc rozhodova o prvach a povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch

osb v oblasti verejnej sprvy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej innosti. Povinnmi osobami s

alej prvnick osoby zriaden zkonom a prvnick osoby zriaden ttnym orgnom, vym

zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho zkona. Povinnmi osobami s alej aj prvnick osoby

zaloen povinnmi osobami.

Vzhadom na odpor voi infozkonu, ktor v najvej miere zaznieva zo strany samosprvy12, sme sa v

tejto fze vskumu zamerali hlavne na tto as povinnch osb, kde sme predpokladali najvie

problmy a z toho vyplvajce nmety na legislatvne zmeny. Pre doplnenie kontextu sme do vskumnej

vzorky pridali aj relatvne mal as pozostvajcu z orgnov strednej a miestnej ttnej sprvy a

orgnov verejnej moci vytvorench osobitnm zkonom.

4.1 Metda prieskumu

Intitcie v naej vskumnej vzorke sme oslovili v 2.7. a 5.7.2013 prostrednctvom elektronickej poty

na adresy uveden na webstrnkach intitci, ako iados fyzickch osb - vskumnch asistentiek tohto

projektu. Pozadie iadosti, ako sasti parlamentnho vskumu, nebolo vyzraden

11

Pozri aj http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-211#p2. Napriek tomu v praxi sa vyskytuj problmy hlavne pri podnikateskch subjektoch zaloench alebo vinovo vlastnench verejnmi zdrojmi, ktor tvrdia, e povinnmi osobami nie s a infozkonu sa vyhbaj. 12

Stanovisko ZMOS k Zkonu o slobodnom prstupe k informcim

9

Predmetom e-mailu bola iados o sprstupnenie informcie poda paragrafu 14 zkona o slobodnom

prstupe k informcim. V iadosti sme povinn osobu poiadali o sprstupnenie nasledujcich

informci:

Potu prijatch infoiadost, dtumu ich prijatia, vybavenia, spsobu ich vybavenia, predmetu

ich iadosti a potu listov odpoved.

Potu prijatch infoiadost, ktor boli zamietnut, dtumu ich prijatia, vybavenia, spsobu ich

vybavenia a predmetu ich iadosti.

Potu zamestnancov vyhradench na prcu s infoiadosami.13

Vetky informcie boli poadovan v asovom rozmedz 1.1.2010 a 30.6.2013. Dvodom boli kapacitn

monosti autorov a zamedzenie zbytonho zaaovania povinnch osb. Tento asov rmec

povaujeme pre skmanie opodstatnenosti legislatvnych zmien zkona za dostaton.

V prpade, e intitcie nereagovali na nau iados v zkonnej lehote, kontaktovali sme ich telefonicky a

informovali sme sa o stave vybavenia iadosti. V prpade, e ns poiadali o optovn zaslanie iadosti,

urobili sme tak. V prpade, e odmietli sinnos, dan intitciu sme informovali o ele vskumu. Ak

ani po optovnom zaslan iadosti intitcia nereagovala, alebo pri telefonickom rozhovore odmietla

vyrieenie iadosti, tak sme tto intitciu zaradili medzi tie, ktor na nae otzky neodpovedali. Do

kategrie neinnosti sme zaradili intitcie, ktor nedokzali odpoveda na nae otzky z dvodu

nevedenia si evidencie, jej straty alebo straty poty ako takej. Zber dajov sme uzavreli k 31.7.2013.

V prpade intitci, ktor neposkytli kompletn dta, alebo dta s obmedzenou vpovednou hodnotou,

je tto skutonos uveden v datasete14, ktor zverejujeme spolu s touto sprvou.

13

Pln znenie naej iadosti sa nachdza v prlohe 1. 14

Dataset - http://goo.gl/nYecha

10

4.2 Vzorka

Obce. V SR existuje 2927 obc. Pre zabezpeenie o najvej reprezentatvnosti a spoahlivosti zisten

bolo naou ambciou vytvori vzorku pozostvajcu zo 599 obc, o je pribline 20% vetkch obc na

Slovensku. Vber obc bol vykonan truktrovanm nhodnm vberom, ktor na prvej rovni

reprezentuje regionlne rozdelenie obc a na druhej rove krajov vekos obc. Kompletn zoznam obc

vo vskumnej vzorke zverejujeme v datasete na tejto adrese.15

Orgny strednej ttnej sprvy. Do vzorky boli nhodnm spsobom vybran 4 ministerstv -

ministerstvo obrany, zdravotnctva, prce, socilnych vec a rodiny ,financi a tri alie orgny strednej

ttnej sprvy - Generlna prokuratra, Sprva ttnych hmotnch rezerv a Nrodn bezpenostn rad.

Orgny miestnej ttnej sprvy. Nhodnm vberom boli vybran Stavebn rady, ktor sa od 1.1.2013

pretransformovali na Odbory vstavby a bytovej politiky Obvodnch radov. Z 8 takchto organizci v

SR sme vybrali nhodne dve - v Banskej Bystrici a Preove.

Orgny verejnej moci zriaden osobitnm zkonom. Kee takchto organizci je vemi vek mnostvo,

nam zmerom bolo vybra organizciu, ktor m o najir geografick zber a zrove sa jedn o

menej technick sek vkonu verejnej moci, s ktorm prichdza do kontaktu o najirie mnostvo

obanov v rmci mnostva drobnej agendy. Na zklade tchto kritri padol vber na Socilnu poisovu.

V rmci tejto organizcie bola nhodne vybran jedna poboka poisovne v kadom kraji.

15

Vskumn vzorka - http://goo.gl/QUZ1SH

11

5. Zistenia

5.1. Zber dajov a problmy s nm spojen

Nam pvodnm zmerom nebolo venova procesu zberu dajov prostrednctvom iadosti o

sprstupnenie informcie zsadn priestor v tomto texte, lebo sme v om nepredpokladali vie

problmy. Nae predpoklady sa ukzali ako myln. Problmy pri zbere meme rozdeli do dvoch

kategri - technick problmy a vedom nesinnos povinnch osb.

Tabuka 2: Nvratnos16 infoiadost - Obce

Kraj Obce 0-500 Obce 500-2500 Obce 2500-5000 Obce 5000-20000 Obce 20000+ Celkom

poet % poet % poet % poet % poet % poet %

Bratislavsk 1/2 50% 6/9 66% 1/3 33% 1/1 100% 2/3 66% 11/18 61%

Trnavsk 6/13 46% 19/28 67% 1/3 33% 3/4 75% 2/2 100% 31/50 62%

Treniansky 7/18 38% 17/30 56% 1/3 33% 3/3 100% 3/3 100% 31/57 54%

Nitriansky 9/18 50% 18/45 40% 0/3 0% 4/4 100% 1/2 50% 32/72 44%

BBystrick 34/53 64% 28/43 65% 2/3 66% 5/5 100% 2/2 100% 71/106 67%

ilinsk 10/20 50% 21/35 60% 4/6 66% 3/3 100% 2/2 100% 40/66 61%

Preovsk 45/73 61% 29/51 56% 4/6 66% 3/4 75% 2/2 100% 83/136 60%

Koick 34/38 89% 35/46 76% 1/3 33% 3/3 100% 3/4 75% 76/94 80%

Celkom 146/235 62% 173/287 60% 14/30 46% 25/27 92% 17/20 85% 375/599 62%

16

Za nvratnos v tomto texte povaujeme zaslanie, alebo in komunikovanie substantvneho mnostva informci vyplvajcich z naej infoiadosti. Obce, ktor nm komunikovali nesprvne informcie, alebo ns informovali o tom, e nau iados bud ignorova povaujeme za nevrten.

12

Tabuka 3: Nvratnos infoiadost - In intitcie

Ministerstv 3/4 75%

In OS 3/3 100%

Stavebn rady 1/2 50%

Poboky SP 7/8 88%

Technick problmy so zberom. Infozkon predpoklad elektronick potu ako jeden zo spsobov

podvania infoiadost. Vzhadom na rozrenos tohto nstroja komunikcie, ale aj niie nklady pre

obe strany, sa to jav ako pozitvne opatrenie. Ukazuje sa vak, e znan as obc nie je na spracovanie

zkonnch iadost od obanov prichdzajcich prostrednctvom elektronickej poty pripraven.

V tejto svislosti sme narazili na niekoko opakujcich sa problmov:

ako dohadaten emailov adresa. Pouvanie jednej emailovej adresy pre vetky druhy

agiend.

Neexistencia jasne definovanho postupu podvania infoiadosti na webstrnke obce.

Maily zo serveru Gmail nm nechodia.

Zmena mailovej adresy, bez presmerovania poty.

Obmedzen prstup do mailovej schrnky len na jednho zamestnanca.

Nepravideln kontrolovanie elektronickej poty, preplnen schrnky, obecn rady bez

internetu.

Neexistencia archivcie poty.

Spamov filter, ktor nikto nespravuje a nekontroluje.

Samostatnou kapitolou s freemailov servery, na ktorch sa de-facto oficilne kont radov

nachdzaj, obsahuj aj centrum.sk, i azet.sk. Tieto prostredia naozaj neposkytuj funkcionalitu, ktor

si spracovvanie oficilnej korepondencie vyaduje, nehovoriac o tom, e s mimoriadne

nereprezentatvne.

13

Ete zsadnejm problmom vak skutonos, e obecn rady nepristupuj k elektronickej pote ako k

radnm listinm ani z pohadu povinnost vyplvajcich z legislatvy archvnictva a registratry17, o

otvra problmy siahajce nad rmec tohto konkrtneho zkona.

Z pohadu technickho zabezpeenia sa najzsadnejie problmy vyskytli v obciach, v ktorch dolo k

celkovej strate poty.

Nesinnos povinnch osb pri zbere. Vek as problmov pri zbere dajov vak nesvisela so slabou

potaovou gramotnosou, ale ich liknavm prstupom, ako aj vedomm ignorovanm zkonnch

povinnost.

Infozkon predpoklad zodpovedanie iadosti o sprstupnenie informcie do 8 pracovnch dn, v prpade

zloitch iadost do 16 pracovnch dn s upovedomenm iadatea o predlen lehoty. Vzhadom na

letn dovolenkov obdobie sme k tmto lehotm pristupovali vemi vone. Vek as povinnch osb

ns aj neformlne informovala o tom, e nau iados vybavia s istm mekanm. V nasledujcom grafe

priname shrn asu nvratnosti naich iadost.

17

Zkon . 395/2002 o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch predpisov.

14

Graf 1: Nvratnos infoiadost - as odpovede18

Znan as povinnch osb nau iados ignorovala a nereagovala na u, bez uvedenia dvodu. V

tchto prpadoch sme dan rady kontaktovali. V prpade mnohch z nich sme narazili na otvoren

odpor iadosti vyhovie - i u elovou interpretciou zkona, alebo mimozkonnmi argumentmi:

Vo vekej asti prpadov (vrtene orgnov strednej ttnej sprvy) sme zaznamenali

zamietnutie iadosti (i u oficilne prostrednctvom vyjadrenia, alebo neoficilne) z dvodu, e

naa iados poaduje vytvorenie novej informcie, nao poda zkona nemme prvo.19

Samotn infozkon predpoklad v 20 existenciu a vedenie evidencie infoiadost, rovnako ako

zkon o archvnictve a registratre predpoklad vedenie veobecnej evidencie. as povinnch

osb po vysvetlen evidenciu poskytla. Znan as trvala na stanovisku o vytvran novej

informcie, m de-facto potvrdila, e zkon v oblasti vedenia evidencie nedodruje.

18

Nrast nvratnosti okolo 12. a 13. pracovnho da spsoben opakovanm kontaktovanm intitci, ktor nau iados ignorovali. 19

Vemi prsny vklad naej iadosti by mohol vies k tomu, e otzka na poet listov iadost by bolo vytvorenm novej informcie a preto sme ju v nepoadovali pokia nebola veden.

15

as povinnch osb sa ptala na el poadovanch informci, alebo rovno ich poskytnutie

podmienila dostatone opodstatnenm elom. Tmto poruovali ustanovenie infozkona (3,

ods. 3), ktor vyslovene umouje iadosti bez definovania elu.

as povinnch osb odpovedala vo formte, ktor mimoriadne saoval ich sekundrne

spracovanie. Prekvapivo, aj v prpade vekch miest a orgnov strednej ttnej sprvy je tto

evidencia veden rune, asto neitatenm spsobom. Najzarajcejm prpadom v tejto

oblasti je vak Socilna poisova, ktor svoju elektronick evidenciu zverejnila jedine vo

formte pdf, lebo jej to uklad jej vntorn predpis - ktor vak nebrnil inej poboke zverejni

dta aj vo formte xls.

Mal, ale signifikantn povinnch osb reagovala na nau iados spsobom, ktor sa ned

nazva inak ako agresvnym a nedstojnm kontaktom obana s verejnou mocou.

Znan as obc nau iados skrtka ignorovala.

Najzaujmavejie odpovede na nae iadosti zverejujeme v prlohe 2 tohto textu.

Jednm z dleitch pozorovan aj v kontexte relatvne vekej vzorky, s ktorou sme pracovali, je vemi

rznorod prstup povinnch osb k naim iadostiam. Km v prpade jednej intitcie sme dostali

ukkov odpove do dvoch dn, in intitcia ns ignorovala, prpadne tvrdila, e nau iados nie je

schopn vybavi. Zjednoduen videnie mal obec - problmy, mesto, centrlny orgn - bez problmov

vak neplat. Aj v prpade niektorch ministerstiev sme zaznamenali odmietav postup a v prpade

Obvodnho radu v Preove dokonca rozhodnutiu o nesprstupnen informcie ani po odvolan. Poboka

Socilnej poisovne v Galante nau iados ignorovala.

Na rznorodosti tohto postupu sa ukazuj pravdepodobne dve veci - neexistuje jednoznan postup pri

niektorch otzkach (napr. spsob narbania s elektronickou potou, alebo otzky na iadatea v prpade

nejasnost), zrejme spsoben slabou znalosou zkona. Taktie sa ukazuje rznorod manarska

zrunos, hlavne v prpade obecnch radov. Km jeden rad (napr. Jelava) dokzal aj v ase

polronch uzvierok bez problmov odpsa (s prvotriednym klientskm servisom), in (vi prloha 2)

situciu mimoriadne komplikoval. Ak by aj dolo k akmukovek zjednodueniu zkona, ak raz na rade

chbaj zkladn udsk kapacity, problm sa nevyriei.

16

5.2 Zaaenie povinnch osb infoiadosami

Vzhadom aj na problmy uveden v predolej asti nebola nvratnos naich iadost idelna. Mnostvo

zskanch dt, aj vzhadom na rznorodos povinnch osb, vak povaujeme za dostaton nato, aby

sme povaovali nae zistenia za reprezentatvne. (vi Tabuka 2)

Najzsadnejou otzkou celho prieskumu a prebiehajcej diskusie o infozkone je zaaenie obc

iadosami od obanov a mimovldnych organizci. Nasledujca tabuka predstavuje priemern poty

iadost v obciach.

Tabuka 4: Poet prijatch infoiadost priemerne za rok

Kraj Obce 0-500 Obce 500-

2500

Obce 2500-

5000

Obce 5000-

20000 Obce 20000+ Celkom

Bratislavsk 1,14 8,50 25,14 65,42 108,14 41,67

Trnavsk 0,76 1,32 8,80 13,04 22,14 9,21

Treniansky 1,87 1,66 5,14 11,80 57,23 15,54

Nitriansky 0,44 1,36 n/a 24,86 38,57 16,31

BBystrick 0,73 0,65 2,28 14,11 29,40 9,43

ilinsk 2,34 0,87 4,14 11,90 53,00 14,45

Preovsk 1,68 0,95 9,00 16,00 87,00 22,93

Koick 0,50 1,32 2,85 6,28 20,10 6,21

Celkom 1,18 2,08 8,19 20,43 51,95 16,97

Prepoet na

tisc obyv, 2,36 0,83 1,63 1,01 1,03

Prekvapivo nzke s aj poty zamietnutch iadost. To mono naznauje, e obania sa nesnaia

zaaova rady zbytonmi otzkami, ku ktorm by bolo nutn vypracovva zamietav stanovisk.

Vysvetlenm tohto javu me by ale aj u spomnan slab prvne vedomie, ktor spsobuje, e

17

radnci rieia aj iadosti, ktor by nemuseli. Asi najhorm monm vysvetlenm je, e komplikovan

iadosti, ktor by mohli by odmietnut s jednoducho ignorovan a preto sa v tatistikch nevyskytuj.

Tabuka 5: Poet infoiadost zamietnutch obecnm radom priemerne za rok.

Kraj Obce 0-500 Obce 500-

2500

Obce 2500-

5000

Obce 5000-

20000 Obce 20000+ Celkom

Bratislavsk 0,57 0,33 0,28 0,00 5,57 1,35

Trnavsk 0,00 0,04 0,00 0,09 0,57 0,14

Treniansky 0,40 0,02 0,00 0,38 0,28 0,22

Nitriansky 0,00 0,01 n/a 0,00 0,00 0,00

BBystrick 0,07 0,07 0,00 0,11 2,71 0,59

ilinsk 0,00 0,01 0,14 0,42 2,10 0,53

Preovsk 0,02 0,02 0,00 0,09 5,57 1,14

Koick 0,01 0,06 0,57 0,00 0,09 0,15

Celkom 0,13 0,07 0,14 0,14 2,11 0,51

Prepoet na tisc

obyvateov 0,26 0,03 0,03 0,01 0,05

Pre porovnanie uvdzame dta od inch povinnch osb ako s obce.

18

Tabuka 6: Poty infoiadost In intitcie

Prijat za rok Odmietnut za rok

MPSVaR 208,57 18

MO SR 320 n/a

MZ SR 178 14,85

MF SR 853,14 41,42

ttne hmotn rez. 40 0,85

GP SR 255,4 18,57

NBU 40 1,71

Soc. pois. poboky 5,5 1,71

Stav rady/O 16 0

V naej iadosti sme sa ptali aj na rozsah odpoved, ktor v rmci iadost poda infozkona poskytovali.

V tomto prpade je vak nutn upozorni na meniu vpovedn hodnotu dt. daje o pote listov nm

neposkytli vetky povinn osoby, as z nich argumentovala tm, e poet listov nebol daj v ich

evidencii. Tto odpove sme repektovali a nezaaovali ich zberom tchto dajov. Tento daj je

problematick aj tm, e nedokeme overi, o je pod potom listov myslen v prpade rznych

povinnch osb.

Pri valnej vine iadost sa ich poet pohyboval medzi 1-2.20 Rozsiahlejie odpovede s vo vine

prpadov spsoben koprovanm rozsiahlych zpisnc i zmlv. Priemern dka odpovede poda nho

prieskumu sa v jednotlivch krajoch pohybuje okolo 5 strn. Nrast sla je vak spsoben vemi malm

potom mimoriadne rozsiahlych iadost (napr. zaslanie vetkch zmlv). Rovnako, rozsah odpoved

narast opakujcou sa prvnou argumentciou a nleitosami radnej odpovede, ktor nepredstavuje

pre rad za.

20

Detailn informcie sa nachdzaj v datasete.

19

Poslednou oblasou, na ktor sme sa ptali v naej iadosti, je poet vyhradench zamestnancov na

prcu s infoiadosami. Aj vzhadom nato, e intitcie si poet vyhradenho zamestnanca definovali

rzne, s daje z tejto asti prieskumu tie orientan. Nie prekvapujco v malch obciach je rieen

cel agenda radu starostom a prpadne jednm alm zamestnancom. Zaujmavm z tohto pohadu s

skr vie obce a ttna sprva. Dobrou praxou pri zbere dajov aj v tomto prieskume sa ukzali rady,

ktor mali jasne definovanho zamestnanca zodpovednho za rieenie iados a vedenie evidenci. Ten

nsledne komunikuje smerom do svojho radu ohadom informci a so iadateom ohadom jej

rieenia. Tieto osoby vemi asto absolvovali aj kolenia k tomuto zkonu, m len urchovali prcu na

tomto seku innosti svojho radu.

V prpadoch ministerstiev a inch ttnych radov boli najastejie touto agendou poveren zamestnanci

komunikanch odborov alebo odborov parlamentnej a vldnej agendy.

20

6. Analza zisten

daje, ktor sme zskali prostrednctvom nho zberu dt, poukazuj na niekoko zisten. Asi

najzsadnejm z nich je to, e nae dta zaaenie samosprvy nepotvrdili - ani v kvantitatvnej, ani v

kvalitatvnej rovine.

Najhlasnejm kritikom infozkona je samosprva, ktor hovor o zaaovan najm najmench obc

iadosami. N prieskum toto tvrdenie nepotvrdil. Poet podanch infoiadost je minimlny aj pri

vch obciach. Celkov poet obc, kde bolo podanch nula iadost je 119, s jednou iadosou 75

s troma a iestimi iadosami 86. Dokopy bolo do 6 iadost21 podanch v 280 obciach, o predstavuje

takmer 75% obc, ktor nm odpovedali. Mal za radov potvrdil aj mal rozsah informci (poet

listov).

Z rozhovorov so starostami sme sa vak dozvedeli, e vek as podvania informci (aj pre asto

kritizovanch diplomantov a ich prce) prebieha neformlnym spsobom - obania sa informuj osobne

na rade a tudenti sa pri svojich otzkach neodvolvaj na infozkon a s ich iadosou sa nalo poda

dobrej vle radu.

V prpade vch obc a inch povinnch osb ako samosprvy sme videli u zsadnej nrast potu

infoiadost. V prpade vch obc to bude zrejme spsoben prirodzene vm potom konov, ktor

si skr i neskr vyiadaj spor, ktor sa u nebude da riei neformlnym poskytnutm informcie.

Taktie v prpade vch obc je pravdepodobnejia existencia komunitnej obianskej sfry, ktor vemi

asto v oblastiach ako ivotn prostredie, stavebn konania, alebo verejn bezpenos je kritikom

samosprvy. Napriek tomu vetkmu sa stle nejedn o likvidan poty pre mestsk rady, ktor maj

asto niekoko desiatok zamestnancov. Vek mest dostvaj priemerne 1 infoiados tdenne ,

priom ide o informcie, ktor mest nemusia zloito vyhadva a ni nebrni tomu, aby boli proaktvne

zverejovan na internete.

Monm zaujmavm smerom alieho akademickho skmania me by vrazne vyie vyuvanie

nstrojov infozkona v Bratislavskom kraji. Samozrejme, jedn sa o netypick kraj, kde aj mal obce

maj in charakter, ne vo zvyku krajiny. Bolo by zaujmav preskma svislos vyej ivotnej rovne,

21

Za cel sledovan obdobie 2010-2013.

21

rozvoja obianskej spolonosti a meratenho obianskeho aktivizmu, ktorho prejavom me by aj

vyuvanie infozkona.

V prpade ttnej sprvy (nie vak Socilnej poisovne) vidme vek nrast potov iadost, ktor vak na

ich celoslovensk pokrytie a vznam nie je prekvapiv. V prpade orgnov strednej ttnej sprvy sa

jedn o intitcie, ktor vytvraj legislatvu, samostatne spravuj podzkonn normy, zodpovedaj za

dotan schmy i regulciu. Zujem obanov, a v tomto prpade u aj mdi i mimovldnych

organizci, nie je prekvapiv. Aj vzhadom na vekos intitcie, ich vznam a zabezpeenie

nepredstavuj tieto sla problm pre fungovanie tchto radov.

Rozbor predmetu jednotlivch iadost op poukazuje nato, e tvrdenia o zneuvan zkona sa

nepotvrdzuj. Ak by sme mali zoradi tmy, ktor sa medzi iadosami najastejie vyskytovali, boli by

to nasledujce:

Platy a odmeny starostu, poslancov miestnej samosprvy, i zamestnancov intitci.

In vsady a vlohy funkcionrov a zamestnancov intitci (sluobn vozidl, dary, vzdelvanie)

Zpisnice zo zasadnut orgnov intitci (VZN, komisie)

Ben verejn sluby (kosenie, odchyt psov)

Verejn obstarvanie a zmluvy

Stavebn konania

Environmentlne tmy, verejn priestor

Verejn poriadok, mestsk polcia

V prpade ttnej sprvy, okrem vyie uvedench aplikovatench otzok, tkajce sa vkonu

funkcie radu

Tento zoznam zrejme nie je vemi prekvapiv. Napriek tomu, e zujem obanov o vsady verejnch

funkcionrov a zamestnancov me vyvolva ironick poznmky o zvistlivosti Slovkov, je to legitmna

tma dohadu nad sprvou verejnch financi, ktor by bola v inom reime sprstupovania dajov (napr.

vej ochrany tch osobnch) vrazne komplikovanejia.

Poveda, e i tmy, na ktor sa obania ptaj s opodstatnen, si vyaduje mimoriadne subjektvne

hodnotenie. Tmy, ktor sa vak opakuj aj v naom zozname, aj v datasete vak naznauj, e obania

22

sa ptaj v prvom rade na otzky, ktor sa tkaj ivota ich komunt a v tom smere si zkon svoj el

zrejme pln.

Rozbor predmetov vak umouje aj alie zvery. Infozkon nie je tudentmi vyuvan na psanie

diplomovch prc. Predmety iadost to nenaznauj, rovnako sme nevypozorovali opakujce sa

rovnak otzky v rovnakom ase, o by naznaovalo zbieranie podkladov pre komparatvne prce. Na

tomto mieste sa vak rovnako patr poveda, e si nemyslme, e ak by k tomu aj dochdzalo, bol by to

problm a jasn dvod meni zkon. Obania-tudenti maj rovnak prvo na prstup k informcim ako

ktorkovek in oban. Dokonca by bolo vborn, ak by zskan informcie boli pouit v akademickom

vskume na hadanie rieen spoloenskch problmov.

Ak je v tejto oblasti potencilny problm, je to skr v prpadoch, kedy si tudenti (alebo in obania)

podaj iadosti, ktor maj naozaj charakter analzy22 a nie sprstupnenia informcie. V tomto prpade

vak zkon poskytuje jasn zkonn dvody a postupy na zamietnutie tejto iadosti.

N prieskum taktie nepotvrdil hromadn podvanie infoiadost na desiatky i stovky obc zo strany

mimovldneho, alebo skromnho sektoru. Op, k tomuto druhu zneuvania infozkona

nedochdza. Je otzne, i je to dvod na rados, alebo smtok. Vzhadom aj na aktulne trendy v oblasti

otvorench dt23 a ich potencilu na zlepenie kvality verejnho priestoru sa priklame skr k druhej

odpovedi. Aktulne trendy v tejto oblasti u dvno prekonali individulne iadosti obanov ako vrchol

politiky transparentnosti. Najlepie projekty v tejto oblasti s postaven na hromadnom zverejovan

dt a ich sekundrnom spracvan mimovldnym, ale aj skromnm sektorom.

Hromadn podvanie infoiadost sme identifikovali jedine v prpade OZ Tatry24. V tomto prpade dolo

a k pokutm pre niekoko obc, ktor na iados tejto organizcie neodpovedali. Mimo tento prpad sa

hlavne na mest obracaj organizcie ako Transparency International Slovensko a Aliancia Fair-Play. Ich

poet aj vzhadom na spoloensk hodnotu, ktor ich spracovan vstupy produkuj, je akceptovaten.

22

Napr. vyhodnotenie fungovania radu, mon stratgie rozvoja obce. 23

Napr. projekt Otvoren sdy www.otvorenesudy.sk 24

Ako sa (ne)poskytuj informcie na Slovensku, Rudolf Pado.

23

Na druhej strane je dleit doda, e problematick, a kverulantsk infoiadosti sa vyskytli v

niektorch obciach, mestch i alch orgnoch verejnej moci. V niekokch obciach do 500 obyvateov

bolo podanch nadpriemern mnostvo iadost. V meste Trenn sa jeden iadate domhal opakovania

pravidiel na nosenie pokrviek hlavy mestskej polcie. Na Generlnu prokuratru sa opakovane obracaj

vzni i obvinen s de-facto iadosami o prvnu pomoc.

Ak aj predstavuje pre obce rieenie individulnych iadost za, jednm z monch rieen je

automatick zverejovanie informci, na ktor sa obania ptaj. Samozrejme to predstavuje asov aj

finann nklad na viac, ale v prpade stredne vekch obc, ktor u maj relatvne funkn webov

strnky by tento krok pomohol zni mnostvo asovo nronejej individulnej agendy. Tento krok je

plne aplikovaten na tmy ako odmeny zamestnancov, dary, men a kontakty radnkov, i zoznamy

ulc, njomnch bytov a pod, ktor sa medzi iadosami vemi asto vyskytuj.

Ako sme aj opisovali v asti 5.1, s infoiadosami, aj napriek 13 rokom ich existencie s naalej spojen

aj procesn problmy. Jasn, predvdaten a uvatesky nenron proces je predpokladom dobre

fungujceho reimu prstupu k informcim. Problmy s nvratnosou a mimoriadne rznorod

aplikan prax vak ukazuje, e vkon prv obanov me by v tejto oblasti znane obmedzen.

Opakujeme vak, e tieto problmy nejd skrz lniu mal/vek, zpad/vchod, ale tak ako v mnohch

alch oblastiach s zvisl od kapact konkrtnych osb.

pecificky v oblasti IT, problmy samosprvy, ktormi sme boli svedkom aj v tomto vskume naznauj,

e akkovek alie ambicizne rozirovanie e-governmentu na tejto rovni sa nezaobde bez silnho

budovania kapact z vrchu. Toto pozorovanie plat aj pre prpadn hromadn zverejovanie dt a ich

sekundrne vyuitie na tejto rovni, ktor je pri sasnej kapacite verejnho sektoru ako

predstaviten

24

7. Odporania

Jednm z legitmnych pohadov, ako nazera na efektvnos infozkona, je aj vyaenie radov plnenm

povinnost z neho vyplvajcich. Efektivita a transparentnos sa mu dosta do konfliktu. V prpade, e

by sme boli svedkami obrovskho vyaenia obc, otvralo by to diskusiu o potrebe ich finannej

podpory, alebo limitovania zkona. Ni z tohto sme vak nevideli. Podobne ani v ostatnch

sledovanch prpadoch sme nenali zsadn problmy, ktor by naznaovali neplnenie elu zkona.

Na zklade zisten z nho prieskumu si dovoujeme navrhn nasledujce odporania:

Zsadnm spsobom nevstupova do prva obanov na slobodn prstup k informcim v oblasti

iadost o informcie.

V prpade vch samosprv a vch intitci zvi zverejovanie informci, ktor sa

najastejie vyskytuj v iadostiach obanov (platy, odmeny, stavebn konanie

Zjednoti IT zzemie obc, pecilne prcu s nstrojmi elektronickej poty.

Pokraova vo vzdelvan zamestnancov samosprvy a verejnch intitci tak, aby bol

zabezpeen jednotn vklad zkona. Silnejia prprava zamestnancov by mohla zabezpei aj

efektvnejie fungovanie radov, ktor by boli pripraven sprvnym spsobom vyhodnocova

iadosti obanov.

25

8. Referencie

Kompletn dataset s dajmi je zverejnen na adrese - goo.gl/nYecha

Akn pln Iniciatvy pre otvoren vldnutie v Slovenskej republike,

http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-141985?prefixFile=m_

Ako sa (ne)poskytuj informcie na Slovensku, Rudolf Pado, http://pado.blog.sme.sk/c/320351/Ako-sa-neposkytuju-informacie-na-Slovensku.html Global Right to Infromation Rating, Center fo Law and Democracy, http://www.rti-rating.org/ Poda Fica infozkon ikanuje samosprvy, chce ho zmeni, SME, 28.5.2013, http://www.sme.sk/c/6816728/podla-fica-infozakon-sikanuje-samospravy-chce-ho-zmenit.html

Stanovisko ZMOS k Zkonu o slobodnom prstupe k informcim, http://goo.gl/1wI0G9

Zkon . 395/2002 o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch predpisov,

http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-395

Zkon .211/2000 o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci), http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-211

26

Prloha 1: Pln znenie infoiadosti

Dobr de,

Rada by som poiadala o odpovede na nasledujce otzky poda zkona . 211/2000 Z. z.

1. Chcela by som zisti poet tzv. infoiadost (iadost o informciu), ktor boli odoslan na v rad v

dtume od 1.1.2010 do 30.6.2013. Bola by som vemi rada, keby ste mi vedeli tieto daje vygenerova

vo formte excel.

Dovoujem si Vs poiada, aby zoznam tchto infoiadost obsahoval

Dtum ich prijatia a dtum ich vybavenia.

Predmet otzky

Spsob zodpovedania infoiadosti

Rozsah odpovede (koko listov/normostrn mala odpove), ak je to aplikovaten.

2. Poet a predmet zamietnutch iadost spolu s dvodom ich zamietnutia.

3. Poet zamestnancov vyhradench na prcu s infoiadosami.

V prpade nejasnost ma skontaktujte a odpove, prosm, odolite na email: (emailov adresa).

akujem.

S pozdravom

(meno a adresa)

27

Prloha 2: Vber z odpoved25

Obec v Preovskom kraji

to byt starostom to kovbojka...upratovat po ciganoch natahovat sa s ochranarmi...

Obec v Banskobystrickom kraji

Dobr de,

posielam Vm odpovede na Vae otzky poda zkona .21/2000 Z.z. vo Vami poadovanom obdob sme

neevidovali iadnu tzv. infoiados. Neviem za akm elom potrebujete tieto informcie, ale povaujem

ich za zbyton buzerciu a ak si myslte, e vytrieskate nejak finan prostriedky ste na omyle.

S pozdravom peknho da

Obec v Nitrianskom kraji

Dobr de,

iadame Vs o zdvodnenie elu a potreby danch informcii, pretoe zkon .211/2000 Z.z.

bol prijat, aby sa udia dostali k potrebnm informcim a nie z dvodu spracovvania

tatistickch vkazov pre potreby rznych prc tudentov.

S pozdravom

Obec v Preovskom kraji

Sme obec ktor nem iadneho pracovnka vylenenho , lebo ma jednho... a chvalabohu nemali sme

infoiados iadnu , aspo dfam ...

Obec v Preovskom kraji

K Vaej iadosti:

iadosti o informcie evidujem v papierovej forme v zoite.

Neevidujem iadosti o informcie typu kto predva dom, pozemok, opanu, vajcia, drevo, koko stoj

vkop hrobu, za miesto na cintorne, koko miest mme v zasadake, koko tanierov a prborov, kde kto

bva, kto s m podnik a podobne. Potom by som pre obec neurobila ni len evidovala nepodstatn

veci, ktor ivot v naej obci nezlepia. Denne dostvam e-maily s rznmi "duchaplnmi" iadosami

ohajucmi sa z konom 211/2000 Z.z. Som star truktra a uznvam seriznejiu listov formu.

Uvedomujem si jedn vec o raz sa nape na net sa ned vzia sp.

25

Bez jazykovej pravy

28

Obec v Preovskom kraji

Ja tu mm 1200 cignov, nemm as riei takto veci.

Obec v Preovskom kraji

... to ten excel ma odradil.

Obec v Preovskom kraji

Dobr de,

za uveden obdobie bolo podanch asi 5 iadosti s odvolanm na info-zkon. Jednalo sa vak o iadosti

podan tudentami v elektronickej forme, formou dotaznka na webe. Po ich vyplnen /obratom/ sme

nepovaovali za potrebn ich archivova v papierovej forme. Predmetom iadosti bola problematika

chodu samosprvy, jej kompetencii a pod., o potrebovali k diplomovm prcam. Obecn E-mailov

schrnka je nastaven na polron archivciu, take dtum prijatia a vyriadenia u Vm nemem

poskytn.

V papierovej forme sme za uveden obdobie nezaevidovali iadnu iados.

Odpovede na uveden iadosti spracovvam sm.

S pozdravom

Obec v Koickom kraji

Z dvodu, e na tto prcu s infoiadosami nie s vylenen pracovnci Obecnho radu z kapacitnch a

finannch dvodov, poadovan prehadspracoval starosta obce s pracovnkou, kde na zklade Vami

poadovanho rozsahu Ste ns ukrtili o dva pracovn dni pre zabezpeenie riadneho chodu obecnho

radu.

Obec v Trenianskom kraji

Dobr de,

vemi ma te V zujem o nau prcu.

Kee nevidm dvod preo by som mal zabja as nejakou tatistikou pre - pre ma neznmeho

loveka - tak Vm odpovede nepripravujem, nem ich totito kto pripravi.

Na kadej malej obci je totito starosta a radnika, ktor je enormne vyuit vedenm tovnctva,

sledovanm legislatvnych zmien, tatistikou pre ttne orgny,....

29

S pozdravom

Obec v Trenianskom kraji

Dobr de, neviem na o s Vm takto info, ale my mme na naej strnke diskusiu a otzky na

starostu a tam odpovedme , komunikujeme na infoiadosti obanov . Inak Vm neviem pomc. S

pozdravom

Obec v Trenianskom kraji

Dobr de,

ak mte zujem o takto mnostvo informcii, tak si prte na obecn rad, tu Vm umonme

nahliadnu do spisov /aj ke neviem ak infoiadosti myslte/ a vetky daje si mete vypsa. Povinne

zverjnen informcie mme na strnke.

S pozdravom

Obec v Bratislavskom kraji

Dobr de, mohla by som vedie k omu to potrebujete? Na naom O nemme zamestnanca, ktor by

sa zaoberal s infoiadosami. Kad zamestnanec m svoj e-mail a vybavuje si svoje iadosti sm.

S pozdravom