vývoj emisií znečisťujúcich látok v bratislave
DESCRIPTION
Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave. Bratislava patrí k stredne znečisteným až silne znečisteným oblastiam Slovenska, tento stav je spôsobený silnou industrializáciou a vysokou koncentráciou zdrojov znečistenia, - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
![Page 1: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/1.jpg)
Vývoj emisií znečisťujúcich
látok v Bratislave
![Page 2: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/2.jpg)
• Bratislava patrí k stredne znečisteným až silne znečisteným oblastiam Slovenska,• tento stav je spôsobený silnou industrializáciou a
vysokou koncentráciou zdrojov znečistenia,• znečisťujúci účinok čiastočne zmierňuje vhodná
poloha mesta vzhľadom na najväčšie zdroje znečistenia a prevládajúce severozápadné prúdenie ovzdušia,• na ventiláciu mesta priaznivo pôsobí tiež vysoká
rýchlosť vetra, ktorá na území mesta v celoročnom priemere dosahuje hodnotu viac ako 5 m/s.
![Page 3: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/3.jpg)
Hlavné zdroje znečistenia:
• Slovnaft• Istrochem• Technické sklo • Volkswagen Slovakia• Matadorex• Matadorroll• Terming Bratislava• Automobilová doprava
![Page 4: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/4.jpg)
• Súčasný stav Bratislavy nespĺňa požiadavky na zodpovedajúcu kvalitu,• najväčším problémom pre
mesto predstavuje smog a prašnosť ovzdušia,• koncentrácie kysličníka
uhličitého, kysličníkov síry a dusíka sú častejšie nad limitom ohrozovania zdravia človeka.
![Page 5: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/5.jpg)
• I. Stupeň záťaže – najvyššia záťaž prostredia, patria sem najväčšie priemyselné prevádzky ( Slovnaft, Istrochem)
• II. Stupeň záťaže – ostatné priemyselné prevádzky, skladovacie a ťažobné areály, dopravné plochy, skládky priemyselného odpadu,
• III. Stupeň záťaže – živočíšne farmy, poľnohospodárske objekty ako biologické zdroje zaťaženia prostredia, zdroje pachu a prašnosti,
• IV. Stupeň znečistenia – obytné areály panelových sídlisk, ktoré pôsobia ako priestorové bariéry,
• V. stupeň znečistenia – obytné areály rodinných domov, areály občianskej vybavenosti. Najnižšia záťaž prostredia.
![Page 6: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/6.jpg)
Imisne poškodená vegetácia:
• Stresový faktorom je znečistené ovzdušie z priemyslu, dopravy a z lokálnych vykurovacích objektov,
• dochádza k depigmentácii, nekrotizácii a defoliácii listovej zelene,
• najviac poškodené rastliny boli lokalizované pri podniku Slovnaft, Istrochem, Technického skla v Dúbravke
![Page 7: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/7.jpg)
Kontaminovaná pôda:
• Oblasť mestskej spaľovne ( Slovnaft) – zvýšené koncentrácie Cd, As, Zn, Ni, Pb. Územie sa označuje ako „časovaná bomba“ z toho dôvodu, že pri všeobecnom okysľovaní môže nastať pokles hodnoty pH pôdneho prostredia, čo by následne spôsobilo výraznejšiu migráciu toxických prvkov a ich nežiaduci prechod do podzemných vôd,
• Oblasť Istrochemu
![Page 8: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/8.jpg)
Znečistené ovzdušie:• Najvyššia produkcia znečisťujúcich látok zo zdrojov znečistenia v okrese
Bratislava II., najnižšia v okrese Bratislava V.,• úroveň znečistenia oxidmi dusíka je najvyššia v oblasti Trnavského mýta,• ročná produkcia exhalátov z dopravy 16 525 t oxidu uhoľnatého, 2 500 t
oxidu dusíka a 2 615 t uhľovodíkov,• dopravné koridory s maximálnym znečisteným ovzduším z dopravy patria
lokality – Prístavný most, Einsteinova, Mlynské Nivy, atď.
![Page 9: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/9.jpg)
• V roku 2010 boli prekročené limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí pre oxidy dusíka a prachových častíc na dopravnej stanici Bratislava - Trnavské mýto. Priemerná ročná koncentrácia NO2 bola na tejto stanici 48,9 µg.m/3, čo predstavuje nárast o približne 20 % oproti roku 2009. Denná limitná hodnota pre PM10 bola prekročená aj na stanici Bratislava – Mamateyova.
• Výsledky meraní v roku 2010 poukazujú na zvýšenú úroveň znečistenia časticami PM10, ktoré prekročili 24-hodinovú limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí 66 krát, čo je približne o 10 % viac, ako v roku 2009.
![Page 10: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/10.jpg)
• Výbuch v Slovnafte - V noci 12. januára 2009 o 21.30 hodine v areáli Slovnaftu došlo na polyetylénovej jednotke č. 7 k vzdušnej dekompenzácii, ktorú sprevádzal silný zvukový efekt podobný výbuchu.
• Bratislavou v stredu 10. marca 2010 po 22.00 hodine otriasla silná detonácia - explózia otriasla Slovnaftom. Niektorí ľudia dokonca spozorovali obrovskú žiaru. Nešlo však o haváriu.
![Page 11: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/11.jpg)
• V máji 2008 nastal požiar v Petržalke v priemyselnom komplexe – MATADOR, únik nebezpečných látok nepresiahol normy pre zdravotné riziká obyvateľov.
![Page 12: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/12.jpg)
Opatrenia na znižovanie znečistenia emisiami :
![Page 13: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/13.jpg)
Znižovanie znečistenia emisiami dopravných prostriedkov:
Starostlivosť o životné prostredie prostredníctvom legislatívnych krokov núti výrobcov dopravných prostriedkov znižovať hladinu plynných i hlukových emisií. K ich znižovaniu možno v podstate pristupovať dvoma spôsobmi, a to:1. aktívne – znižovanie a odstraňovanie emisií priamo
v zdroji,2. pasívne – dodatočne znižovanie a odstraňovanie.Aktívny spôsob znamená z hľadiska plynných emisií dosiahnuť taký spôsob prípravy zmesi a spaľovania, aby sa minimalizoval obsah škodlivín. (Kukuča,1992)
![Page 14: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/14.jpg)
• Projekt „Udržateľná doprava v Bratislave“, je spolufinancovaný z Globálneho environmentálneho fondu (GEF) v rámci programu Zmeny klímy, ktorý zahŕňa 4. strategický podprogram: „Podpora udržateľných inovatívnych systémov pre mestskú dopravu“.
• Konkrétne emisie z motorových vozidiel v Bratislave rastú ročne o 5%. Je to spôsobené zvyšujúcim sa počtom motorových vozidiel denne prítomných v hlavnom meste, zvýšený počet prejazdených kilometrov a času stráveného vo vozidlách, neustále sa znižuje počet osôb prepravených verejnou hromadnou dopravou.
![Page 15: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/15.jpg)
• Jazda autobusom. Každý autobus môže znížiť počet 35tich automobilov na cestách. Mestská hromadná doprava produkuje na každé dva kilometre o 95% menej oxidu uhličitého ako jazda automobilom.
• Spolujazda. Vyššia obsadenosť automobilov môže znížiť ich počet na cestách.
• Tankovanie vo večerných hodinách, môže zabrániť plynovým výparom zo zahrievania a odparovaniu do ovzdušia.
![Page 16: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/16.jpg)
• Spoluúčasť mesta Bratislava na EÚ projekte z programu GUGLE- Smart Cities and Communities.
• Strategický plán pre energetické technológie na zvýšenie kvality zatepľovania a zníženie emisií z obytných budov.
„Smart District“
![Page 17: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/17.jpg)
• Cieľom strategického plánu pre energetické technológie je zvýšiť kvalitu zatepľovania budov a na základe spolupráce s vedou a výskumom priniesť do Bratislavy nové udržateľné technológie, ktoré trvalo znížia emisie spôsobené tradičným súčasným vykurovaním obytných budov.
![Page 18: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/18.jpg)
• EÚ sa zaviazala prijatím Kjótskeho protokolu znížiť emisie o 20 % do r. 2020 oproti r. 1990. Pre realizáciu emisných cieľov bola vydaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES.
• Spoločnosti, ktoré majú ťažkosti udržať svoje emisie na úrovni svojich kvót, môžu buď prijať opatrenia na zníženie svojich emisií – napr. pomocou investícií do účinnejších technológií a/alebo využívania zdrojov energie s nižšou uhlíkovou stopou (carbon Footprint) alebo kúpiť potrebné kvóty na trhu. Tieto možnosti možno aj kombinovať.
![Page 19: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/19.jpg)
• mesto by následne malo iniciovať a podporovať ďalšie projekty, ktoré Bratislavu nasmerujú k trvalo udržateľnému mestu a priblížia ju k vytýčeným cieľom EÚ 2020 – zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % oproti roku 1990, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 20 % a zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.
![Page 20: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/20.jpg)
• http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2008_2009/ef/zivot_v_bratislave_odborny_clanok.html
• http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/2010_Hodnotenie_KO_v_SR.pdf
• HRNČIAROVÁ, T. et al. 2006. Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2006.
Zdroje:
• http://www.gometro.org/clean-air
• www.sizp.sk
• www.sazp.sk
![Page 21: Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave](https://reader033.vdocuments.net/reader033/viewer/2022061615/5681622f550346895dd25e32/html5/thumbnails/21.jpg)
za pozornosť
Martina StraniankováAlan Vašíček