Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLV. Štvrtok, 25. júna 1914. Číslo 73.

Vyzvanie předplatiti Úctivé prosíme všetkých na­

šich ct. čitateľov, ktorým vy­šiel predplatok na prvý polrok, aby nám čím skôr doposlall svoj predplatok na d r u h ý p o l r o k , aby sme Im mohli I naďalej riadne posielať náš časopis. Tiež prosíme našich dosavádnych odberatefov, aby všade rozširovali náš časopis a menovite odporúčali širším vrstvám sobotné číslo. Pred­platok na štvrťrok sobotného čísla činí len I korunu.

Redakcia a administrácia „Národných Novín".

Nedobré veci. Ako sa zadaly uveřejňovat výsledky po­

sledného krajinského popisu, viac rás ozvala sa slovenská žaloba, že nás Slovákov menej popísali, ako roku 1900. Pri popise roku 1900 bolo nás, dla týchto úradných dát, vyše dvoch millionov, o deaať rokov, pri poslednom po­pise, klesli sme pod dva milliony. Ubudlo nás vyše 50 tisíc.

Pravda, dobre vieme, aká sú naše úradné popisy: najdú Maďarov i v takých sloven­ských dedinách, kde nikda nestupila na zem maďarská noha. Pritom, ako štatistický úrad vysvětluje, na slovenskom východe teraz za ruské popísaly niektoré obce, ktoré predtým brali za slovenské; na Spiii, v Orave a v Hornej Trenčianskej zas niečo Poliakov odpo­čítali od Slovákov. No a naša bolest, Ame-rika! V Amerike tratia sa Slováci. Do samej Ameriky také množstvo ludí vyhrnie sa ročne zo slovenských krajov, že bol by div, keby

j Vezmime na pr. Peštiansku stolicu. V polovici j 18. stoletia v nej Maďari boli ešte menšinou. Pozrime si len dáta u Mateja Bela. Maďarské boly mestá KeČkemét, Veľký Ko*r3s, Gegléd; Nemci sedeli v Budíne, v Pešti a na tieto dve mestá opierály sa ešte niektoré švábske de­diny. Väčšinu obcí mali Slováci. Vzrast Maďarov začal sa skoro žatým, ešte v 18. století, ale zato ešte z roku 1828 v geograficko Štatistickom diele Ludovika Nagya (Notitiae politico-geo-graphieo-statisticae inclyti regni Hnngariae) čítame, že obyvatelia Peštianskej stolice sú Maďari a Slováci, ku ktorým sú nemecké ko­lonie primiešané. (Incolas alit Hungaros et Slavos, intermixes hic illio Germanorum quo-que Coloniis.) To jest ešte na konci prvej štvrti 19. stoletia Peštiansku stolicu počítali za slovenskú asi v tolkej časti, v kolkej za maďarská. Sohematizmy katolíckej i evanje­lickej cirkvi nám to potvrdzuj á; lebo s nich vidíme, že dediny boly ešte prevažne sloven­ské. A za našich dní, na počiatku 20. sto­letia? Za našich dní v Peštianskej stolici (okrem Peštbudína a municipálneho Kečke-métu) úradne už popisujú len niečo vyše 30 tisíc Slovákov vedia 700 tisíc Maďarov.

Slováka, zaujatého za svoju krv, takéto číslice nemôžu nezdesiť. To je vzrast Maďarov najviac nám na ujmu; tam najviac našej krvi prepadlo. Pritom treba povážit, že čím viac zväčšuje sa takýmto spôsobom dunajsko-tisský bassin, pretvárajúci inorodé elementy v Ma­ďarov, tým ťažšie nám bude zachovat svojmu rodu Slovákov, odohodiacich z podkarpatských krajov nadol . . .

Maďari od konca 18. stoletia množia sa nám na ujmu. Využívajú čas svojho panovania; čo jeden nový zákon, pre nás je tým horší. A v takom taikom navštívení my bijeme sa medzi sebou, ako by sme na sebe ohceli zkusit, kolko vládzeme.

Nebudá, lebo sa nedostanú k tomu pre otázky domášnych sporov.

Politický prehľad. — 24. júna.

Grécko-turecký mier. Poslanci na spoločnej po­rade uzavreli, že porte podajú v mene svojich vlád nótu, v ktorej označia, že v smysle návrhu tureckej vlád; vyšlú dragomanov, ktorí lebo spoločne s mini­strom Talaat bejom alebo osobitne preskúmajú polo­ženie v jednotlivých obciach. Odborový šéf v minister­stve kultu mal dlhšiu poradu s ôkumenickým patriar­chom o otvorení gréckych kostolov a škôl.

Na zasadnutí nižšej snemovne v Londýne inter pellovali zahraničného ministra, aké stanovisko zaujme na prípad grécko-tureckej vojny, aby anglické lode boly chránené pred nebezpečím podmorských mín. Štátny sekretár Aekland odvetil, že predbežne nemôže dat určitej odpovedi, ale je isté, že anglická vláda celou silou pracuje, aby prekazila vojnu. I v páde vojny za postará, aby prístavy boly otvorené pred ku­peckými loďami.

RilSko a Francia. Francúzsky ministerpredseda Viviani hovoril dopisovatelovi „Novoje Vremia" o Ruska nasledovne:

„Počas balkánskej krízy Francia a Rusko vždy snažily sa uplatnit význam svojho spolku, čím napo­máhaly svoje záujmy a ntvbrenie mieru. Tejto mie­rovej politike môže Rusko vo velkej miere dakovat svoj hospodársky blahobyt, ktorý je hlavným faktorom jeho dnešného položenia. Stály vzrast obyvatelstva a hospodársky vývin zabezpečia ruským produktom v blízkej budúcnosti prevažnú silu na svetovom trhu. Som blažený, že budem môct odprevadil na druhý mesiac präzidenta republiky do Ruska. Je to pre mňa velkým vyznačením vidiet krajinu, ktorej tak leží na srdci udržanie mieru a starost o hospodársky roz kvet."

Na hostine k pocte šéfa ruského generálneho štábu Russina v toaste hovoril francúzsky námorný minister, že Francia s pozornostou sleduje vývin rus­kej flotty a radostou ju naplňujú úspechy Ruska na tomto poli.

RusBin odpovadal velmi lichotivé, vycbváliac fran­cúzsku armádu a flottu, od ktorých sa Rusko velmi mnoho naučilo

Minister vojny Messimy hovoril, že v páde po­treby by ruská a francúzska armáda iste dokázala svoju velkú moc, že vojská tieto budú vždy stát na úplnej výške povedomia svojich povinností a ich sila je najlepšou zárukou mierových dispozícií, ktoré na­plňujú vždy vlády dvoch spojených krajín.

Položenie V Albánii. Písali sme už strany Al­bánie uzavrela naša monarchia s Talianskom novú dohodu práve vtedy, ked panoval v Albánii najväčší

o to, akým spôsobom by mohli tieto uzavretia aj uplatnit, nezabezpečili armádu a peniaze, najvýznam­nejších faktorov osobnej panovníckej a vládnej moci. Mpret Vilhelm nemá dnes vôbec groša. Zo 75 millio-novej pôžičky, ktorú chcú velmoci přepustit mpretovi

Probujte brat jeho mladé slabému vtáčatu, sa doma krajinským popisom mohol zistit j na pr. mizernému vrabcovi, ako si ich bude' zmätok. V smysle tejto dohody sa menované vlády ešte vzrast Jednako, hoci by sa zpoza oceán a brániť. My okrem instinktu zachovat svoi rodj ? b r á t i l Z, k v e I m o c i a m 8 novy>» návrhmi, dla ktorých • x . i , j - í / i u* i_* _t .* • I * J L i . * . iby m o h ,y exekvovať uzavretia konferencie poslancov i všetko vracalo domov na milú slovenská ktorý nám je spoločný so slabým vtáčatom, \ v Londýne. Ked toho času vyniesli uzavretia; dla kto-sem, ztráty naše musely by byt velké i samou máme i rozum: my sme teda povinní bránit r ^ n poslali princa Wieda do Albánie, sa nepostarali maďariiáciou. r si nielen deti, ale naširoko všetko, Čo je

Keď čítame v úradnej štatistike, koľko z našej krvi. My sme povinní nehľadieť na Maďarov falošne popísali v slovenských me- i nijaké ťažkosti, na nijaké osobné ujmy a usi-stečkáoh i dedinách, nezdržíme sa smiechu a lovať sa zachrániť národne svojich slovenských vyptetiíy" foteráz™rakúske a u banky utvrdzujeme sa v povedomí o márnosti ma- j bratov, žijúoich mimo kompaktného sloven- í 6 ~" 7 millionov, ktoré sú už dávno strovené. V Bmysle h W * . My iete i potrebujeme tohto pove- j .kého d M m i . Ale . 2 « h . n b e o ý m prichodí ním < T J S ^ f f f f ^ S S S J T ^ T S domia, no pozor, aby sme sa nemýlili! Počet i vyznať, že na nich nestačíme ani myslieť — vyplatily celú pôžičku, lebo len tak bude môct pa Maďarov od konoa 18. stoletia povážlivé rastie, f bijeme sa doma, medzi sebou. Je iasné, ž e t T ľ í k «držf?ť8voju pozíciu. Panovník nemá z čoho

v , / UJ oi Ú L u u t •* I i Ĺ/ i. i • T»,„L n . \ j udržiavať vojsko, v Epire, v Severnej Albánii, v Dráči Na území, kde Slováci kompaktne bývajú,;slovenské kolonie v Báčke a v Banáte môžu]vojaci nedostávajú vôbec nijakej pláce. Hlavne preto

dnes už iste nepretvoria nás za Maďarov, a!sa pre slovenský národ považovať za zachrá- 8 a t a k odťahujú od vojny Miriditi a Malisori. Jestli •> by M h y stroj .ké nMenetví . ndmjnene od tých «.„, odkedy . . v nich n & o ^ ^ T j S T ^ Š A S ^ X : duchovné ujmy robil. Ale atraty naše krvné, j slovenské čítanie. Slovenská obec, ak je rai skon a tiež medzinárodnou pôžičkou pre Čiernu Horu. národné musia byť veľké už tým, že zo slo- j Čítajúca, v 20. století národne už neprepadne. A k , Albánia nedostane sľúbené milliony, trojčlenový „ „ , , , , . , . f , j i - , : , : , ,, , T X , . , , 'Upolok sa odkloní od černohorskej pôžičky. V smysle venských krajov hrme sa národ nadol, do j hoci by na záhumní Debrecína ležala. No j druhého bodu dohody poslanci menovaných dvoch maďarských miest, na maďarskú Dolnú zem.'jestli sa dnes najúčinlivejší slovenskí náro-í v l á d ' P " a k o by zakročili u panovníka v nejakej Pritom kr.jin8ké . e kr.jin.kymi i cirkevné jdovei rid. o . por.da, * bndd H . d . t V ^ \ t t * 7 Z S & * ^ i S g Z ! Z g ^ pomery sú už vyše sto rokov také, že v kra-jakoby bolo možné rozširovať slovenské knižky j povstalcom, jestli složia zbraň B vydejň svojich vod-

[joch, kde Slováoi už nebývajú sami a neprela novinky v dedinách slovenských, odtrhnu-1 c o v ' P o l o ž e n i e Je e B t e v ž dy c e l k o m neisté. Nálada *»* • x , . j , «.,. \_# , j i_ ,* „ , , „ . . „mohamedánov je búrlivá a nepriateľská proti krestan-

tržene, je ozaj nemožné, aby sa nemaďarčili. tých od kompaktného slovenského územia? skómu panovníkovi. Jestli veľmoci chcú udržať Vil

helma v Albánii, musia Ba postarať o dostatočné vojsko a peniaze. Okrem toho musia vyslat do Albánie apo lahlivých ludí, ktorí by dozerali na panovnika, aby neupadol zase do chýb, ktoré už doteraz vykonal. Ý talianskych kruhoch myslia, že povstalci nebudú žiadat zadakovanie panovníkovo, jestli vyplnia ich ostatné požiadavky.

Srbskú skupštinu rozpustia. „VoBsische Zeitung" Ba dozvedá z Belehradu, že vláda rozpustí skupštinu a na koniec júla vypíšu nové volby.

Dardanelly. Rumunský vyslanec Diamandi na­písal velký článok do časopisu „Universul" o výsled­koch schôdzky v Konstanci. Diamandi s radosíou re­gistruje zprávu, že sa Rusko dohodlo s Rumunskom k spoločnému zakročeniu u porty strany otvorenia Dardanell. Rumunsko stálo doteraz v úzadí naproti ostatným balkánskym štátom. Srbsko má východ na Adriu, Bulharsko na Ägejské more, len Rumunsko bolo celkom uzavreté od Stredozemného mora. Otvo­renie Dardanell bude prvým a vážnym výsledkom Bcbôdzky v Konstanci.

Nálada v Turecku. Uzavretie velmocí, že vyšlú svojich dragomanov do Malej Ázie k vyšetreniu položenia gréckych obyvatelov, uspokojila verejnú mienku, ktorá sa už nebojí nebezpečia vojny. Ale predsa len pomýšľajú na to, že si Grécko neskoršie najde nejakú príčinu k novému konfliktu. Úradný ča Bopis vlády oznamuje, že velmoci uzavřely, že aj do Macedonie vyšlú svojich povereníkov k preskúmaniu položenia tamojších mohamedánov.

Grécko sa predsa len pripravuje. Námornícke mi­nisterstvo povolalo tri triedy rezervistov.

Víťazstvo albánskych povstalcov. Pri Carbonari povstalci porazili dobrovolnícke vojsko a blížia sa k Valone, ktorá je celkom bez obrany. Elbassan je v moci povstalcov, okolo Berany a Fiari utvorili tesnú obruč. Pád menovaných miest čakajú každú chvílu. Dráč velmi tažko možno udržaí. Albánska vláda chce přeložit panovnícke sídlo do Skadru. Výbladu niet, že by vládne vojsko premohlo povstalcov. Jediný vý­chod z nebezpečia' je vyplnenie všetkých požiadaviek povstalcov.

Cesko-slovenská jednota anketou. pred

Redakcia „Prúdov" rozposlala prípis, obsahujúci devät otázok, na ktoré odpovede malý by podat význam a úkol stykov česko-elovenských.

Prvá polovica prvej otázky: „Či súhlasím B my­šlienkou česko-slovenskej vzájomnosti?" je aspoň pre nás starších úplne zbytočná. Nám totiž naši rodičia a starší naši už či príbuzní či učitelia vštepovali v útlej mladosti do sŕdc našich lásku k súrodému ple­menu českému. Mne a mojim vrstovníkom s revú­ckeho gymnázia prešla česko-slovenská vzájomnosS do krvi a špiku, a že sme svedomité pracovali na jej uskutočnení nielen podporovaním čeakej literatúry, ale i pokusmi, a to velmi vážnymi, upevnit jednoplemennú shodu i obchodnými stykmi, o tom bude reč dolu nižšie.

Na druhú polovicu prvej otázky odpovedám na­sledovne: Ja si ju vonkoncom nepredstavujem tak, ako sa ona javí u nás od doby vydania anonymného pamfletu: „Go hatí Slováky?", v ktorom zbabelci, ne mavší odvahy podpísať svoje mená, povláčili sa po mužoch, ktorým neboli hodní rozviazat remienka na obuvi.

Toto sústavné hanobenie všetkého, čo je pôvodne slovenské, deje sa až po dnešný deň v istých sloven­ských orgánoch. Také nepekné pokračovanie nemýli ani najmenej starú gardu, ale demoralizuje mládež, ktorá ešte nemôže rozoznat, čo je skutočnosť a čo je fráza. Je v tom Búčasne i istá odporná otrockost, ktorou sa usiluje zafatinkovat slabší mocnejšiemu, chudobný bohatšiemu, čo nemôže byt našej národnej veci vonkoncom na osoh. Ale ani tak si nepredsta

kongresse v Belehrade prítomným urobil návrh, aby na zpiatočoej ceste navštívili bohaté slovenské osady v Báčke, najmä Petrovec už i k vôli novo sa vzmá hajúcej tam chmeľovej knltúre, odpovedali, že nemajú ČSBU. Nemajú času ani zaoberat sa naším novinárstvom, ani našou literatúrou. A predsa toto sú jediné pra mene, z ktorých by nás mohli bližšie poznat, keď nad­viazať osobné styky nieto kedy. Trochu pozornosti venuje sa Slovensku len práve vtedy, keď zanesie ozvena tatranských dolín zúfalý výkrik do šíreho sveta. Potom padnú dve-tri spoluútrpné slová, a Slovensko je odbavené A predsa to zaznávané Slovensko ve delo by v hojnej miere odměnit preukázanú lásku, o čom by mohol povedať nejeden český obchodník. Áno, bez všetkého preháňania možno už dnes smelo riecť, že ono dáva už teraz českému priemyslu bohatú vy-náhradu za chatrné omrvinky, ktoré padajú s jeho bohatého stola našej chudobnej študujúcej mládeži.

Kolké bohatstvá by dodávalo Slovensko českému priemyslu a obehodu, keby českí priemyselníci a ob­chodníci vedeli lepšia vážiť prácu slovenských deja-telov na literárnom poli. Už sám fakt, že je dnes naše Slovensko výdatným konzumentom výrobkov če­ského priemyslu a článkov obchodu, dáva nám právo privolať svojim bratom, aby nepozerali zvysoka na našu pilne konanú osvetovú prácu medzi našimi ro­dákmi

Táto kombinácia Ba velmi dobre osvedčila i v Hor­ných Strelciach v Železnej stolici.

Ohľadom hospodárskej vzájomnosti nadobudol som si práve ja sám velmi nepriaznivé zkušenosti, ked 80m sa pokúsil roku 1895 priviesť moravských mly­nárov ako konzumentov do bezprostredného styku B báčskymi rolnikmi, ako hlavnými producenty báčskej pšenice. Konzumenti kládli producentom také požia­davky, že ame museli i naďalej prepustiť obchod s obilím Židom. Našim ľudom nechceli sverit potrebný obratný peniaz, a sami tiež nechceli poslat sem na-kupovateľa, a tak ostalo všetko pri starom. Dnes Bám Petrovec produkuje chmeľu v priemernej ročnej hod­note 2—3 millionov korún. Všetok tento obchod leží v rukách Židov. — Ohľadom peňažníctva najzdravšia rada je stáť na svojich vlastných nohách, udržat len tie veľké našské peňažné ústavy, ktoré sú toho hodný, a nezavrhovat zakladanie vzájomných pomocnic.

Ilok, 21. júna 1914 Jozef Molie*.

Menšina. So slovom „menšina" označujeme nezávidný stav

obyvateľstva, vrazeného do cudzieho živlu tak, že ne­môže prísť k slovu, ale sa podrobuje vo všetkom väč-

Lebo keby sme my, dnešní dejatelia, už či i šine bez výhľadu, že by raz prišlo k slovu. My Slováci živým slovom, či prostriedkom časopisov nehorlili za. n i e 8 m e v l a „ t u e n i k d e t a k o u m e n i i m m « . N a š e a l o . uskutočňovanie heBla: „Svoj k svojmu r či by malý j , , . • , , , , . výrobky a tovary českého priemyslu a obchodu prístup j v e n s k é ^onie , vrazené do cudzích krajov, nepred-na Slovensko? Aby som len jeden príklad pripomenul: j stavujú menšiny, ale sú všade ohromné väčšiny: na Koľko železného tovaru dodaly české dielne v posled Oabe, v Petrovci v Báčke, v Pazove atď. Na írečitom ných dvoch-troch rokoch do Báčky a Sriemu pre su I, .. . . _. .. ., . .. , . , ., šiarne na chmel! j kraji slovenskom o menšinách ani reči, hoci by mestá

Právom tedy vytýkat musíme českej intelligeneii! akokolvek boly pomaďarónčené: v Banskej Bystrici, jej bezohľadnú nevšímavosť naproti slovenskému časo- v Štiavnici, Kremnici a tobôž na Myjave, Starej Turej, pisectvu a literatúre, ktorá síce neprodukuje mesačne, Žiline atď. nemožno hovoriť o menšine, hoci by i Slo-tucty románov, ale čo vyvádza, má svoju cenu a svoj význam. O koľko rezkejší záujem vzbudený by bol u nás o Cechy, keby Ba tam naše časopisectvo a naša literatúra tešiť mohly aspoň toľkému odbytu, koľkému teší sa české novinárstvo a česká kniha u nás. Lebo napokon nemôže ua večné veky trvat ten nepomer,

váci tam nemali v rukách opraty. Najviac skutočné menšiny cudzinské oktrojujú si moc, následkom čud­ných pomerov panujú, úrady si rozdávajú, tlačia väč­šinu. My Slováci sme všade väčšina, lenže často, ba

aby Slovák ostával len večným konzumentom bez !* e m e r všade, málo povedomá, málo činná, málo si akejkoľvek kompenzácie. Veď čože majú z toho dnes j arrogujúca. Ale to je stav výnimečný, dočasný, ktorý slovenskí spisovatelia, že sa od rokov a rokov zaují-18a m ô ž e z m e n i t obratom ruky. Prirodzená väčšina síce majú s celou dušou v svojich novinárskych článkoch i za odbyt výrobkov českého priemyslu? Ani len máčny !BPf» a l e ž l J e a m o ž e 8 a prebudiť.

Tak na pr. po stoliciach: Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej, Turčianskej, Zvolenskej, Zemplínskej, Ni­trianskej atď. nikto nebude hľadať slovenskú menšinu.

mak uznania BO strany producentovi Týmito vývodmi je už čiastočne daná odpoveď na

piatu otázku: Ako smýšlam o kultúrnej vzájomnosti? Prísne berúc vec, nemožno dneB vlaBtne hovoriť o kul- | "~" ľ." túrnej vzájomnosti, ak len nepovažujeme za jej znak S Všade sme tam vo veľkej väčšine. A predsa stoličný neznalosť nášho jazyka a literatúry na českej strane; ! výbor, úrady, verejné inštitúcie sú nie v rukách na-kdežto na našej strane niet intelligenta, ktorý by ne- g i e h a j e v rukáeh menšiny. Ako je to a prečo, to je rozumel česky, nedržal české časopisy, nekupoval , . , < . . ' . . . ... _ . . české knihy. Tedy dnes vlastne kultúrnej vzájomnosti j s P l e t e n a o t a z k a» a l e h l a v n á P r í c , n a Je< ž e n a š e 8 l°" nemáme. Nech nikto nehovorí, že Čech nemá príčiny j venské väčšiny sa ešte neprebudily a neukázaly vôľa učiť sa slovenčine, poneváč je naša literatúra chu-| ž j t p r e t 0 ( ^ hovorí o slovenských menšinách, ne-

ľtt*£3i ^ Ä Í ^ Ä M Ä H °áleiit« * • -»— «•*• "•"*•«•*° "áí

príčin a predovšetkým k vôli obchodným stykom.; najväčší vrah, horší než Tammerlan a Attila. Lebo Česká neznalosť našich pomerov a podceňovanie slo- jeBtii vezmeš národu vôľu žiť, povedomie, nádej, jasný venského územia pre ich obchod a priemysel je naj j h , d d b u d u c n o 9 t i 8 a m 0 úctu, samocenenie, radosť väčšou prekážkou, že až do dnešného dňa nemajú F ' , „ J 1 J t

české firmy po našich životaschopných ústrediach ni-; z jestvovania, tedy ho tráviš cyankalim, podlým, zá-jakých skladišť svojich tovarov. Omnoho väčšej roz- j kerníckym otravováním jeho životodarných prameňov šírenosti došly by české hospodárske stroje a náradie, keby BÍ patričná firma sriadila v jednom alebo druhom slovenskom meste dobre zásobený sklad.

Že dosavadně zaznávanie a zľahčovanie slovenskej literatúry a literárnych podnikov so strany našich vlastných epigónov dialo sa na úkor slovenčiny, kto to nevidí? Preto rozhodne zatracujem všetko také pí­sanie, aké sa v novšom čase v istých novinách pro­paguje, že slovenčina musí ustúpiť češtine k vôli po­litickej chimäre, aby čes? mohli predstavovať deväť millionový jednotný národ. Takýchto prorokov slo­venský národ nepotrebuje. On preniesol už nejedna pohromu, prenesie i dnešnú, ale nikdy nezúfal Bám

vujem česko-slovenskú vzájomnosť, abys tarší, okamžite | nad sebou. Niet viac tej moci, ktorá by tu slovenčinu v lepšom položení sa nachodiaci brat zvysoka, cez plece pozeral na mladšieho, v menej priaznivom stave sa horiaceho brata. A práve dnes na tieto chyby trpí česko-slovenská vzájomnosť. Vylíčením faktického stavu tohto daná je hneď odpoveď i na druhú otázku:

či spolok „Cesko-slovanská Jednota" v Prahe v terajšom rámci je dostatočný, aby mohol zdarné pe­stovať vzájomnosť?

Majúc na ume tisícoraké biedy českého národa, rozorvaného stranami príkre proti sebe stojacimi, ne­vidím možnosti, že by Česko slovanská Jednota v Prahe mohla v takýchto okolnostiach vyvinovat úspešnú, blahodarnú činnosť v prospech slovenskej veci...

Týmto vybavená je i tretia otázka: či české politické strany plnia svoju povinnosť, vyplývajúcu z česko-slovenskej vzájomnosti? české politické strany proti nám sa už i previnilý.

Na štvrtú otázku: Ako sa má pracovať za vzá­jomnosť na slovenskej a na českej strane? je odpoveď prostá: nie frázou, ale skutkom I gg Medzitým, čo Ba naše prebudené obecenstvo za­sadzuje za to, aby kliesnilo ce3tu výrobkom českého priemyslu na Slovensku, vytískajúc tak cudzí tovar z našských obchodov, nášmu staršiemu bratovi Ba ani nesníva, aby BÍ náa bližšie obzrel a nás lepšie poznal. Keď som predstaviteľom českej tlače na novinárskom

a studnic. Chráňme sa v prvom rade travičov a zá-kernikov, v ovčej, arci prašivej vlne zakrútených vlkov hltavých.

Domáce zprávy. Sasi a administratívna reforma. Saskí vyslanci

vládnej strany mali poradu, aké stanovisko zaujat na­proti administratívnej reforme. Uzavretie ešte nevy-niesli. Určité stanovisko označia len 3. júla, keď bude mat plenárne zasadnutie aaský ústredný výbor v Si-bíne. Saskí vyslanci označia výboru, že „ustanovenia

zadusiť mohla. Je pravda, že dnes má len neveľkú ekkleziu horlivých pestovateľov, ale či také pochabéj administratívnych návrhov strany Užívania reči by časy, v akých dnes žijeme, na veky trvať budú?

Siedma otázka je cele zbytočná, ale príčina ne­leží tak veľmi v maďarských školách, ako radšej v našich domácnostiach. Asód a podobné maďarské diev­čenské školy zbumpľovaly slovenské dcéry, ktoré, ked sa staly matkami, humpľovaly svoj podrost doma tak, že už z domu vyšiel gigrlík do prvej gymnaziálnej triedy, úplne zlenivělé chlapča bez detskej živosti a energie a nijakej chuti ku práci. Tento podrost pri­chodí mi ako také nevládne oBtarčatá. Že by česká škola takýmto duševným zakrpatencom a leňochom na nohy pomohla, neverím... Na jičínských ústavoch prepije ročne školská mládež 20.000 korún na pive a prefajčí 10.000 kor. Z takýchto ústavov vyšlý abitu-rient je hotový pijak.

Ako maďarská, tak ani česká škola nie je naša, preto ani jedna ani druhá nemôže dať našej mládeži toho, čo mne a mojim vrstovníkom dalo revúcke slo­venské gymnázium. Ako je maďarská škola pre Ma­ďarov, tak je česká škola pre Cechov. Odtiaľ vyplýva pre nás povinnost úsilné pracovať na tom, aby sme si čím skôr postavili kdekoľvek na svete aspoň jednu strednú školu, ktorá by dľa plánu Ormisovho zahrňo­vala v sebe gymnázium, reálku a učiteľský seminár.

zväčša boly uspokojujúce pre Saaov a ich požiadavky. Odobrujú i to, že ostanú ustanovenia národnostného zákona, ktoré zabezpečujú užívanie materinskej reči v nasadnutiach stoličných výborov a vedenie zápisníc v nemaďarskej reči. Ale všeobecne sú proti vymeno­vaniu úradníkov, ako i proti tomu, že návrh naproti národnostnémn zákonu za reč stoličných vydaní ozna­čilo maďarskú. Odobrujú myšlienku, že vláda chce na národnostných vidiekoch upotrebiť úradníkov, ktorí úplne poznajú reč ladu, ale rozhodne budú požadovať, aby táto myšlienka i v zákone bola označená

)vať,

Dňa 15., 16. a 17. augusta mal byt v Lublani slovinský sokolský sjazd. Vláda sjazd zakázala, že vraj pre verejnú istotu a všeobecné dobro. Slovinský Sokol tým utrpí škodu 150.000 korún. Slovinci pro­testujú proti zákazu a idú do Viedne, aby pracovali na zrušení zákazu. Zákaz stal sa iste preto, že na

ejazd prihlásili Ba i Srbi i Černohorci. Hinc illae lacrymae.

Č e s k o , M o r a v a , S l i e z s l t o . Dňa 22. jána bola drahá konferencia česko-ne-

mecká v Nostitzovom paláci v Prahe a prišla čiastočne k istému rezultátu. Nemci sa podvolili pojednávat ja­zyková otázku: len treba ríšsku radu svolat. Vláda Ba rozhodla, vypísať nové volby do českého krajinského snemu a ríšsku radu svolat v jaseni. To všetko umož­ňuje dohodu medzi oboma národmi česka.

Dopisy. Turčiansky Sv. Martin, 23. júla 1914. (Kon­

ferencia turčianskych evanj. učiteľov.) Včera mali v Martine svoju obvyklú poradu učitelia turčianskeho seniorátu. Prítomných bolo 30 učiteľov a učiteliek. Na porade boli i senior Jín Hodža, konseuior Otto Škroviua a dekan Bohumil Hor vát. Žiadúcne by bolo, keby na učitelské porady chodili dla možnosti všetci farári, ved učitelské záležitosti týkajú sa v prvom rade aj farárov a cirkvi a bolo by to obodrujúce i pre učitelov a pekným dôkazom bratského a priateľ­ského nažívania a spolupôsobenia. Po nábožnom speve a modlitbe premyslenou a vypracovanou rečou otvoril konferenciu predseda P. P. Zgúth-Vrbický. Predstavil ťažkosti učitelského povolania, ktoré menovite slo­venskí učitelia nemôžu vyplnit ani pri najlepšej vôli a naJ3vedomitejšej práci pre spustu obťažujúcich zá­konov a ministeriálnych nariadení, ktoré nenapomá-hajú učitela v dosiahnutí šľachetného ciela, ale ho práve poviažu natoľko, že musí konat vlastne proti svedomiu. Porada vypočula reč B velkou úľubou. Uči­teľka slečna Anna Chorvátová prednášala umne „O fonomimíke", ktorú odporúčala ako dobrý pomocný prostriedok vyučovania. Učitelka slečna Mária Rásto-cká čítala peknú prácu „Trest pri školských dietkach". Učitel Peter Vencel konferoval o vyučovaní pravopisu bes mluvnice. Pri každej prednáške vyvinula Ba živá debatta. Doterajšia konferencia premenila sa na „Spo­lok turčianskych evanj. učiteľov". Vypracované sta­novy predostreli seniorátu k potvrdeniu. Pokladníčke účty prijali s uspokojením. Štipendium učiteľskej zá­kladiny — 37 korún — porada odhlasovala Vladimí­rovi Meličkovi, žiakovi pražského konzervatória. Eon-senior Otto Škrovina podal návrh v smysle dištrik-tuálneho uzavretia, aby učebný plán predostretý bol nielen škôldozorcovi, ale i seniorálnej vrchnosti. Po­rada po dlhšej debatte určila, že seniorátu predostrie* len čiastku učebného plánu a síce látku, ktorú vyučujú v slovenskej reči. Po vybavení rôznych učitelských záležitostí modlitbou zakľúčili poradu. Účastníci siäli sa k spoločnému obeda v hostinci Andreja Brtániho, pri ktorom vyniesol srdečnú a vtipnú zdravicu naj­starší člen konferencie martinský učiteľ Ján Meličko senior. Na štipendiálnu základinu sosbierali 22 korún. Učitelia rozišli sa B dobrými dojmami. Nám sú tieto konferencie veľmi potešiteľným zjavom. Stoja na in-tellebtuelinej úrovni a sú dôkazom pilnosti a rodu vernosti nášho učiteľstva. Boh pomáhaj a posilni 1

J. K.

Chýrnik. Choroba. Počúvame, že náš starý druh, farár v

Sennom a slovenský spisovateľ Samko Bodický dost vážne ochorel, tak že ho odviezli do Pešti na kliniku k operácii. Boh mu navrát zdravie!

Milý príklad. Silbáš v Báčke je v dvoch tretinách srtmká, v jednej tretine slovenská obec. Ako v „Cirk. Listoch" čítame, od Viliama Seberíniho, 11. mája v Silbáši pochovaného ev. farára a slovenského náro­dovca, odobral sa nad hrobom i tamejší srbský (pravo­slávny) farár Popovié. A medziiným hovoril srbský brat: „Keď zvěčnělý prišiel do Silbáša, našiel akoby holú púš(. Všetko, čo zanechal, je dielo jeho: pekný chrám, dve krásne školy, fara, cirkev kvetúca, sria-dená. Slováci, vy len teraz budete vediet, kto bol Viliam Seberíni, ked ho už nebudete mat. Svoje hájil, iného vážil si."

Sobáš. Dr. Jozef Hranec a Irenka Gajári ozna­mujú, že na Caci dňa 30 mája 1914 do stavu man­želského vstúpili. Blahoželáme!

Jeho Veličenstvo pôjde dňa 27. júna o 1. hodine zo Scbônbrunnu do Išlu, kde sa zabaví do septembra.

f Martin Gregor, dlhoročný sluha pri našej tla­čiarni, umrel dňa 24. júna 1914.

Arciknieža Franc Ferdinand do Bosny. Následník trónu Franc Ferdinand ide do Bosny na manévre. Za­stupitelský sbor mesta Sarajeva pomenuje z tej pri ležito8ti doterajšiu Cemalusi ulicu manom následníka trónu.

Dobrovoľný hasičský spolok v MoŠovoiach uspo­riada v nedeľu dňa 28. júna 1914 v hore Križkovej juniáles. Vstupné: pre mužských 2 kor., pre ženské 1 kor. Odchod do hory o 1. hodine popoludní. Čistý osoh v prospech spolku. V prípade nepriaznivého po­časia zábava zadrží Ba v spolkovej miestnosti.

Bulharský minister inostrannýob diel Gennadiev zajavil v aobraní, že bude pracovat nad utvorením

Imocnej armády, ako jedinej garancii bulharskej neod-vislosti. Dobre, dobre, ale grošom pokoji

Dobrovofný hasičský spolok v Kláštore pod Zniovom UBporiada v pondelok dňa 29. júna 1914 v hore na Skaličkách výlet. Vstupné: pre nehasičov 2 kor., pre ženské 1 kor. Odchod do hory o 2. hod. popoludní. Večer tanečná zábava u p. Fr. černocha. Čistý osoh v prospech spolku. V prípade nepriaznivého počasia výlet bude dňa 5 júla.

Francúzska pôžička. Finančný minister nariadil, aby nová pôžička 805 millionov frankov bola dňa 7. júla predložená k i odpisom.

Saský kráf odobral sa z Petrohradu, slávnostne vyprevádzaný cárom a suitou.

Maďarský »MQvószház« v Pešti upadol do kon­kurzu. Kurátor massy stal sa advokát dr. Štefan Lovrich.

Veľký požiar v Pariži. V Paríži zhorela colná budova s tovarmi, čakajúcimi na oclenie. Škoda činí vyše millions frankov.

Horvatskí politikovia u kráľa. Včera bolo na au­diencii predsedníctvo horvatského snemu predseda Bohdan Medakovič, podpredsedsedovia Peter Magdič a Edmund Lukinič a major domus Salavary. Meda­kovič oddal panovníkovi odpoveď snemu na kráľovský prípis.

Upozornenie. V našom meste sa veľmi rozšírila medzi rožným statkom slintavka a paprčková nemoc, následkom ktorej sa mlieko velmi kazí a stáva Ba škodným. Upozorňujeme obecenstvo, aby pri kupovaní mlieka prísne dozeralo, či je nie od chorej kravy, lebo takéto pokazené mlieko zapríčiňuje veľmi ťažké a povážlivé nemoce. Mestská policia prísne skúma mlieko po tunajšich mliekárňach a pokazené hneď dá vyliat.

V Hamburgu spustili na vodu gigantický parník „Bismarck".

Suffražetky zapálily nádražie v Kadpete. Škoda ohromná. ~"~r Vajanské ohne dňa 23. júna večer hořely na mnohých punktoch našej stolice. Starý zvyk, inde uí opúštaný, u nás ešte vždy trvá. A dobre tak. Ne-chvalno je opúštat staré, nevinné a peknoduebé zvyky.

Deväf obetí fischamendského nešfastia pochovali vo Viedni v centrálnom cintoríne do spoločného hrobu. Nad mohylou postavia spoločný pomník B menami za­hynutých pilotov.

Ruský admirál Russin baví Ba vo Francii a štu­duje pomery francúzskej flotty. Ukazujú mu i všetky tajnosti lodí a delostrelectva námorného.

Srbsko vypovedalo Turecku obchodnú a konzu­lárnu konvenciu a žiadalo portu, aby vyslala delegátov k novému vyjednávaniu.

V Štýrskom Hradci rozpustili mestské zastupiteľstvo. Suffražetky položili bombu do chrámu v Readingu

no policia ju zavčasu zbadala a odstránila. Oktaviana Gogu rumunská akadémia vied vyme­

novala za svojho ciena.' U Bochuma (Prusko) zavraždili a olúpili nejakého

Jána Sienku z Uhorska. Železničný kassir vo Florisdorfe Oskar Hofner

defraudoval 37.000 korún a ušiel. Barónku Zoisovú odsúdili v Štýrskom Hradci na

dva mesiace väzenia preto, že simulovala pôrod decka. Echo zachránilo loď. Parník „Isle of Mull" plavil

sa ku New Yorku. Razom zbadal kapitán, že trúbenie lode dostáva z ďaleká odpoveď. Najprv myslel, že ho nejaká loď volá o pomoc a chcel za znakom V tom sa presvedčil, že to bolo echo, ktoré bolo odrážané ohromnou ľadovou stenou blížiacej sa podmorskej kry. Ihneď premenil kurs a tak vyhol sa strašnému ka­rambolu s ľadom.

Alvaraäo: Keď Ali Hassan šiel púšťou. . .

(Východná povesť.) Ali Hassan šiel púšťou. Veľblúd vykračoval sú­

merným a pevným krokom po drobnom piesku. Na východe tiahlo sa pohorie. Ali Hassanov ciel — oáza Mogreb.

Zvonce na sedlovej prikrývke zavznievaly ticho pri každom kroku zvieraťa. Nečistý, žltý piesok od­rážal slnečnú žiar tak prenikavé, že si Ali Hassan stiahol turban hlboko na čelo. Jeho ľavá noha spočí­vala na veľblúdovej šiji, lebo ako mu ju raz taliansky vojak prepichol bodákom, nemohol ju s druhou nohou skríženú držať v sedle. Ranená noha ho bolela. „Al­lah!" zavzdychol, a myseľ jeho zaletela nazad do mi nuloBti.

Mohlo to byt okolo tretej hodiny, ked začali útočiť. Taliani vzali im oázu a teraz ju mali utratit. V oáze ben Huassi bolo jedenásť Talianov.

„Allah! Allah!" zvolali a vrhli sa do boja, on, jeho synovia a súdruhovia. Po udatnom a tvrdošijnom útoku predsa ztratili bitku a museli ustúpiť. Turecký major prišiel neskoro BO svojimi delami a Taliani od počiatku bitky strieľali z vojenských lodí. Ale sa predsa všetci potešovali, veď je predsa v knihe napí­sané, že Allah nedá zahynút svojim synom.

Ale Ali Hassan sa od tej chvíle neuBmial. Odo dňa bitky pomýšľal len na pomstu, lebo v boji o ben Huassi padol jeho syn. O ranu na nohe sa skoro ani nestaral. Ved je i pravda, čože by sa on, syn Moha medov, mal starat o ranu, utrpenú od kresťana ? 1 Ale to druhé ho volalo k pomste,

od-

Pohorie na východe sa približovalo a Ali Hassan poháňal veľblúda, aby došiel ešte pred hodinou mod­litby. „Hej! hejl" volal a tlkol velblúda palicou po ušiach.

Uzavreli mier, Taliani stali Ba pánmi zeme, ale len zeme, púšte nie. Ale kde ostala jeho pomsta?...

Práve pred hodinou modlitby došiel k oáze. So-sadol s velblúda, hodil mu za hrsť datlí, naplnil si nádobu vodou a sadol na zem vedľa starého derviša, zahľadiac sa do púšte.

Potom obrátil sa k nemu B pozdravom: — Allah bud s tebou! Derviš zakýval hlavou: — I teba nech sprevádza na cestách! — od­

vetil ticho. Zatíchli obidvaja. — Povedz mi, múdry mužu — začal po chvíli

Ali Hassan — prečo tí tam tak kričia, miesto toho, že by sa pripravovali k modlitbe?

Derviš pokrčil pleciami. — Včera umrela tu žena jedného kresťana. Za­

nechala po sebe dieťa — chlapčeka. Teraz sa vadia, komu patrí dieťa, kto ho má živiť, kresťania alebo my. Prestaň s otázkami, hodina modlitby je tu!

Derviš sklonil hlavu a preberal pomaly prstami modlitebné guľôčky.

Ali Hassan hladel chvíľu k zemi, potom vstal a pošiel k vadiacim sa. Stará žena držala na ruke malé čier no vlase dieťa a vôkol nej sa oBtatní ha&terili.

Ali Hassan sa chvíľu prizeral, potom pristúpil bližšie a pozdvihol ruku.

— Prestaňte sa vadit, veriaci, ja si vezmem dieta. — A čo vykonáš s ním? — spýtal sa jeden. — Učiním z neho syna Mohamedovho a vycho­

vám z neho Allahovho bojovníka. Na druhej strane vstal derviš a zavolal hlasité:

„Veriaci, pripravte sa k modlitbe 1" Zatichli všetci, pokľakli smerom k Mekke a modlili sa. Ali Hassan mrvil piesok medzi prstami: „To nech je moja pomotá, pane" — mrmlal medzi modlitbou.

Eed BÚmrak prestrel svoj závoj nad púšťou, keď since zapadlo, osedlal veľblúda a odišiel z oázy.

Ali Hassan šiel púštou, jeho veľblúd vykračoval po drobnom piesku lahko a pevne, pred sebou na sedle mal malého chlapca kresťanskej ženy.

A o niekoľko mesiacov pohrával zaBe spokojný úsmev po jeho bradatej tvári...

Preložil 1. L. Lysecký.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Aká bude úroda? Na viacerých vidiekoch krajiny

v posledné dni boly veľké dažde, ale predsa nepo­škodily natoľko úrodám, ako Ba gazdovia obávali. Úrody vo veľkej miere ukazujú zlepšenie. Jestli teraz potrvajú lepšie časy vegetácia značne dohoní doteraj­šie poškodenie. Na burzu dochodia vždy lepšie a lepšie zprávy. PrajnejMe budú výsledky ako sa dalo očaká­vať menovite za Dunajom, na horvatských hraniciach, v Báňáte a Báčke. Smutná je perspektíva len v se-vero-východných stoliciach. Popri pšenici sú pekné výhľady na dobrú úrodu jačmeňa a raži, na ktoré sa vzťahujúce taxácie ukazujú dobrú strednú úrodu. No viny mnoho písaly v posledné dni o rozličných taxá-ciach pšenice, ale sú to nespoľahlivé zprávy, lebo pochodia zväčša len z privátnych prameňov. Ale nie len u nás, aj v Rakúsku sa stav úrody zlepšil. Velmi dobrú úrodu očakávajú dla dnešného stavu i v Ce­chách a na Morave, čo bude veľmi vlívat i na utvo­renie obilných cien v Uhorsku. Už i teraz badat značné padanio cien: pšenica na október, ktorá po­hybovala Ba okolo 13 korunovej taxy, dnes padla už na 12 korún 73 halierov; 27 halierové padnutie je teda najlepším dôkazom, že sa stav úrody skutočne polepšil. Teraz závisí všetko len od toho, aký bude čas a len potom budú môct určiť definitívne, či nám pšenica dá dobrú, či strednú, či slabú úrodu. Ostatné úrody Ba pekne vyviňujú. Na horných stranách sú menovite lúky krásne, aké dávno neboly. Jarné obilie ničí veľmi obnica a nielen na Horniakoch, ale zjavila sa už i na dolnej zemi. Nebyť jej by boly výhľady na veľmi dobrú úrodu.

Naj] novšie. — 25. júna.

V Paríži vypukol veľký štrajk poštových listárov. 15.000 listárov štrajkuje. Obecenstvo nedostáva ani listov, ani novín, ani paketov. Všetko je to nahromadě na pošte nesortirované. Veľká časť obchodu je tým podlomená. Vláda chce upotřebit vojsko k poštárskej službe.

Umenie, veda a literatúra. Archív pro bádáni o živote a spisech J. A. Ko­

menského. Redaktor dr. J. Evačala. V Brne. Ná-j kladem Ústředního Spolku Jednot Učitelských na Mo-• ravě. Tiskem Společnosti knihtiskární v Zábřeze na Moravé. Cena 1 kor., 120 Mk., 1-5 fr. Sešit 4. Stran 48.

sípaje SocháĎove pohľadnice! Praha—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tř. Pod Earlovem 6. í i

oiKoveno leKara vypisuje

Tnrčiansko-sv.-martinsřá rolot. poisfnjůca pokladnica na uprázdnené, následkom zrieknutia sa, miesto v III . lekárskom okrese Turôianako - sv. - martinskej pokladnice.

Žiadosti opatrené odpisom diplomu a svedectva doposavádneho lekárskeho účinkovania maj á by f predostreté správe Pokladnice do 8. júla 1914.

Toto lekárske miesto spojené je s dôchodkom ročným 2600 korún.

Stanica zaplní sa volbou poklad­ničnej správy. Vyvolený lekár musí uznat pre seba záväzným doterajšie lekárske dohodnutie a musí bývat v okrese jemu vykázanom.

Vyvolenie je dočasné, na 1 rok. Stanicu zaujat má vyvolený za 8 dní od dňa uzavretia správy.

Z riadneho zasadnutia správy lurčiamko-sväto-martinskej robotníkov poisťujúcej pokladnice, vy­

držiavaného 18. júna 1914.

Laj o Vanovič, Fr. Kovács,

predseda. správca.

Kto toy olioel Iciiipiť

poschodný d o m v Senici, záležajúci z jednej sály, dvoch velkých miestností pre hostinec, z jedenásť izieb, dvoch kuchýň, dvoch maštali, jednej velkej šopy, velkej záhrady a pobočaýoh stavísk, nech sa hlási u dr. C y r i l l a H o r v á t l i a , pravotára v S e n i c i (Nitrianska stolica,).

Dom donáša asi 2700 korún árendy a má i môže sa naň hostinská a krčmárska licencia dostat.

Súbeh. S t a r o - t u r a n s k á ev. a. v. c i r k e v hladá do

do svojej p a p r a d s k e j školy

učiteľa alebo učiteľku menších dietok. Plat zodpovedá zákonu. Příhlasy pri­jíma do 15. júla

J á n J Z > r o t > n ý , ev. farár, S t a r á T u r a (Ótura, ŕiyitra m.).

Práve vyšlo:

Komenský. J e h o o s o b n o s ť a j e h o sús tava v e d y pädagogiokej .

Cternit j

ŽIADAJTE VZORKY A CENNÍK.

Odpredavač: NATHAN TENCZER v Turčianskom Sv. Martine.

N a p í s a l

»*•. J Ä n K v a č a l a .

Formát 8°. 128 strán.

Cena broširovaného'výtisku K 2-40, = postou o 20 halierov viac. =

Dostat u

Y Tnrôianskom SY. Martine.

Rozširujte Národnie Noviny!

Hotel Savoy Budapest, VIII., > József korat 16.

N o v o z a r i a d e n ý m o d e r n ý hotel , s kúrením vzduchom, c h l a d n á a t e p l á v o d a v každej • izbe, d ň o m i n o c o u lift. D

Zaveduje osobne majiteľ Rendes Sidor. Izby s 1 posterou od 3 k., izby s 2 p o s t e ­

niami od 5 k. s kúrením, osvet lením a o b ­s luhou. SSF" Pri d lhšom p o b y t e slevy, ' ^ g Novozavedený s y s t é m pensionový, d e n n é z a o p a t r e n i e za 4 k o r u n y . Izby m e s a č n e • p o 8 0 k o r ú n . D

r. 0 V e l m i l a o n é , l o t > o s ú z J i . a u . O u . J i u v y r o b e n é

m

Hľadám súceho osnovníka, prípadne p i s á r a , ktorý i na písacom stroji vie písat.

Plat dla dohovoru. Miesto možno zaujať hneď.

D r . O y r i l l H o r v á t h , pravotár v Senici (Nitrianska st.).

velocipédy prvotriednej dobroty. Bodajú sa bes cla. — Najlacnejšie oeny. Komplott od K 88-05,, vyše do najjemnejších luxusových strojov. Zvláště Silné kolá pre kraje hornaté. Reklamné kolá pre íastupitelov. Príbory pre kolá. Kolá motorové. Šicie stroje. Pred­mety pre domácnost. Detské vozfky~"Ho-

dinky. Hu­dobné ná­

stroje.—Po-

všech druhov i s odložuou rúrou. "Hlavní cenník s výhodnými cenami v "rak. mene do ôOOOgčlánkami^zdarma

Korrešponduje vo všech rečiach. Továrna nar«broje a velocipédy

H. Burgsmflller & Sonne d,, dod. Krelensen 1423.d

— Kniežatstvo Braunschweig. —

Inserujte v „Národných Novinách."

Pefttianska obilná burza. 23. júna.

Zbožie Druh 1 3 g> 1:3

Cena za 100 kilogr.

od do

PSenlca

Baž Jačmeň

Ovos Kaknriea Bepica Proso

slovenská tísaká

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75—79 78—82 78-80 78-80

27-85 26-85 26-85 19-60 15.20 —.—

15.30 14-90

—.—

2795 27-45 27-46 202b 16-—

16-50 15-20

25 « o b s a i i l n a e r á t o v r e d a k o l a n i e j e a t o d p o v e d n Ä .

I Peétianaka barza. 23. júna

š tá tne pôžičky: (Kuny na každých 100 korún.)

Uh. ilfttá ranta korunná renta

PôílSka Železnej brány . uh. prem. 100 íl. • s • 5° *'-

Ssgál. úpisy horvatské Pos. výväz. úpisy uhorské

„ „ horvatské.... Uisko-seged. pôžička

Rakúska konvertovaná renta . . . » zlatá renta á korunná renta

Znby: i roku 1860 po 500 zl, . . 1860 „ 100 .

. 1864 „ 100 . Bo*.-hercegov. kraj. želez, pôž...

7.

4V.

1

Peňaž. knrs

9675 79-76 7075

24 5 -245-94 — 83-— 82-60 142— 8 4 — 100 — 81-50

162--210-335-88 —

Tplat hodn

240 200 300 200 400 400 1200 1000 600 600 2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spor i teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakúsko-uhorská banka Peätianska komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny.....-

Účastiny rozlič. podnikov . „Adria", uh. morská paroplav... Koíioko-bohumínska železnica... Bakúsko-uhorská Štátna železnica Severo-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-uh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kurs

327 — —•

3 2 3 -272 — 48/50 489 —

1 9 4 5 -3560— 2180 — 1655 —

18800 —

570 — 810— 688 — 8 3 3 -705'—

28- -

lien. hodn

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjánske uholné bane L uh. fabrika hosp. strojov

Bimavsko-m.-ä.-t. želez, závody.. BraSovská dielňa na cellulosu . .

Uh. cukrový priemysel úč. spol.

Privátne žreby;

Žreby sanatoria kr. Alžbety. „

Taliansky spolok Oerv. Kríža „ la l . Oerv. kríža (s rak. kolk.) .

Peňaž. kurs

6 8 0 -870—

2 7 2 5 -617 — 200 —

5700 — 2200-— 475--556—

24-50 469 50

1090 1 8 -27--4 8 — 4 5 — 4 9 —

482-—

Viedenská burza. 23. júna.

(V korunách.)

Uh. vSeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka... Rakúska LBnderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť.. Uč. Ferdinand, sev. železnice...

Peňažné d r a h ý : Dukáty, vrub 20-írankovníky 20-markovníky Nem. riSske banknoty 100 Francúzske banknoty „ Ang. banknoty, 10 fant. šterl. . . Italské banknoty, 100 lir Dollar, papierový Rubel „

Peňaž. kurs.

779— 487— 479-70 266-50

1128--4925-

11-41 19-21 23-59

117-80 9687 2414 9560

490-252—

Zodpovedný redaktor: S f e t o x i r Hnrban. Majitel a vydavatel: Consortium P a v e l Mudroň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarakeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.