stránka č. 1

Storočná voda ničila Vrátnu dolinu(09.08.2014; Slovenské národné noviny; č. 31, reportáž , s. 7; Igor VÁLEK)

Terchovčania sa statočne pustili za pasy s následkami prírodnej kalamity Text a foto Igor VÁLEK Podľa údajov hydrometeorologického ústredia napadalo v pondelok 21. júla na neveľkej ohraničenej

ploche v Žiline a v jej bezprostrednom okolí za hodinu a pol až šesťdesiatpäť milimetrov zrážok, čo sa blíži k storočnej vode. Prietrž mračien narobila veľké problémy priamo v krajskom meste, znefunkčnila dopravu, uväznila v horskom teréne niekoľkých výletníkov, ale najviac škôd spôsobila prívalová vlna, ktorá sa prehnala Vrátnou dolinou. Takto sme v minulom čísle SNN informovali o prírodnej katastrofe, ktorá zničila turistickú i dopravnú infraštruktúru a spôsobila obrovské škody.

Bez snahy pripisovať javom príčinnú súvislosť nasledujúci úvod k reportáži nie je špekulatívnou beletriou, je iba fragmentárnym dokumentárnym pohľadom... V obci Mojš, na ceste medzi Žilinou a Terchovou, mladá učiteľka Katarína zistila, že jej v noci prasklo pomerne nové zrkadlo. Nie je poverčivá, no stará mať jej ešte ako malému dievčatku rozprávala, že sa vtedy vraj stane nešťastie. Katarína zobrala mobil a obvolala časť rodiny, aby si v ten deň všetci dávali pozor určite viac ako inokedy. Bolo ráno, pondelok 21. augusta 2014... Dovolenkujúca dvojica starších manželov zo Štúrova, ktorí v Terchovej a jej najbližšom okolí našli krásnu prírodu, dobrých ľudí a pokoj pre telo i dušu už pred sedemnástimi rokmi a stále sa sem za nimi spravidla v lete vracajú, sa slní v Snilovskom sedle. Vyviezli sa lanovkou na Chleb a spokojne hľadia na krásu okolo seba. Manželka však pravidelne sleduje - miestami až úzkostlivo, myslí si o nej zvyšok rodiny - predpovede počasia a včera večer hlásili zvýšené riziko poobedných búrok na tunajších horách. Posúri preto manžela, ten neprotestuje, zdvihnú sa a spúšťajú sa k údolnej stanici lanovej dráhy. Keď sa k nej blížia, už prší, a závesy dažďa podozrivo rýchlo hustnú. Akoby neviditeľné tkáčky tam hore ktosi v ich mokrej práci naháňal... Usmievavá pani v oravskom kroji na parkovisku v uzávere Vrátnej doliny ponúka turistom i len tak sa potulujúcim ľuďom pravé a lákavo voňajúce zázrivské korbáčiky. To však len do času, keď sa spoza mohutného chrbta Chlebu vynoria napodiv ešte mohutnejšie plecia čierneho mraku, ktorý pred sebou hnevlivo tisne príval vody, sprevádzaný mohutným hrmením, a celý obzor párajú vysvietené nožnice hrozivých bleskov. Zrazu sa zovšadiaľ valí mútna voda, ťažké lepkavé blato a hromady ostrých skál hrmocú po svahoch ako dračie zuby. Ani nevie, ako sa z toho besnejúceho virvaru dostane, zrejme ju, našťastie, vytiahnu ktorési pomocné ruky. Potom už iba bezmocne hľadí ako ten divý múľ spolu s ostatnými zaparkovanými autami hrabivými prstami berie zelené osobné auto, čo si požičala od dcéry. Je stále ten istý pondelok 21. júla 2014 podvečer a vo Vrátnej doline nad Terchovou sa začali odohrávať nečakané a azda pre väčšinu z nás čo i len predstaviteľné deje. Ako z nejakého katastrofického filmu... To boli tri z množstva skutočných príbehov súvisiacich so začiatkom prírodnej katastrofy, ktorá mala najmä na obyvateľov Terchovskej doliny ničivý dosah a ešte nadlho ovplyvní život v tejto časti Slovenska. Kto videl obrázky i filmové zábery televízií - a dovolím si predpokladať, že hovorím o drvivej väčšine populácie - zrejme dlho nezabudne. Ako to však vlastne bolo na začiatku a čo nasledovalo v najbližších hodinách a dňoch?! Tu je pár kamienkov zo zložitej a stále sa dopĺňajúcej mozaiky...

HÁMOR NA VRAKY Už v podvečerných hodinách onoho dňa sa v médiách objavujú flešové správy: "Popoludní zasiahla

sever Slovenska silná búrka. Voda napáchala škody predovšetkým v Žiline a okolitých obciach, na Kysuciach a Orave. Storočnú vodu hlásili z Terchovej. Prívalový dážď a rozbúrený potok na viacerých miestach podmyli jedinú prístupovú cestu do doliny, voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi strhla aj zaparkované autá..." Za týmito vetami sa skrýva dramatický dej i osudy. Vzápätí zasahovali záchranári Horskej záchrannej služby, pretože po silnej búrke s množstvom prívalových zrážok v chate Vrátna ostalo uväznených šesťdesiatsedem turistov aj s personálom a prístupová cesta bola na viacerých miestach zaplavená alebo strhnutá. "Pod chatou vo Vrátnej doline je zhrnutý kopec áut, ktoré strhla lavína bahna. Odtrhla sa asi časť kopcov Hromové a Steny. Aké škody vznikli a či bol niekto zranený, to zatiaľ nevieme povedať," aktuálne hovoril dobrovoľný horský záchranár a predseda Združenia turizmu Terchová Jozef Mičo. V tiesni sa ocitlo aj päťdesiatpäť turistov na hornej stanici lanovky pod Chlebom. Záchranárom sa podarilo v neskorých večerných hodinách všetkých uviaznutých, medzi ktorými bolo aj pätnásť detí a najmenšie malo len tri mesiace, evakuovať a dostať do bezpečia. Noc strávili v dome horských záchranárov vo Vrátnej, ale aj v hoteloch a domácnostiach. Terchovčania od

stránka č. 2

začiatku neváhali a nezištnú pomocnú ruku podával každý, kto len trochu mohol. Záchranári neodporúčali do odvolania návštevu Vrátnej a okolitého územia pre zničenú infraštruktúru a prebiehajúce záchranárske práce. Polícia celú lokalitu spolu so záchranármi prehľadávala, úrazy ani obete našťastie nehlásila. V Terchovej boli obmedzené dodávky pitnej vody pre poškodený vodný zdroj Krivánska Rizňa, v častiach Biely Potok, Solisko a Nižní Berešovia. Obyvatelia Horného konca tiež neobišli takpovediac nasucho, zatopilo im domy, aj na dvory sa dovalili veľké nánosy blata. Už v utorok sa v Terchovej zišiel krízový štáb, na "miesto činu" prišiel aj predseda vlády Róbert Fico. "Je asi malý zázrak, že zatiaľ nebola potvrdená žiadna obeť. Pretože to, čo sme mali možnosť vidieť na vlastné oči, je totálne zdevastovaná celá dolina. Sú tam desiatky rozbitých vrakov, celá stanica lanovky je zasypaná kamením. Je obrovské šťastie, že sa každému podarilo zachrániť," uviedol premiér, ktorý zároveň prisľúbil finančnú pomoc na odstránenie škôd po kalamite. Stručne zhrnuté, prívalová vlna zanechala za sebou obrovskú spúšť, kompletne zničila cestu od spodnej stanice sedačkovej lanovky do Terchovej. Cesta je na určitých miestach podmytá, voda vytrhala kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi strhla aj zaparkované autá. Desiatky záchranárov stále prehľadávajú momentálne uzavretú oblasť, zatiaľ neboli nahlásené nijaké úrazy, nezvestní a ani obete na životoch. Stovka hasičov a tridsiatka horských záchranárov skúma vraky áut, aby sa presvedčili, že v nich nik nezostal. (A našťastie - nezostal! "Vždy, keď sme spod nánosov vytiahli vrak auta a začali ho obhliadať, tŕpol som a modlil sa, aby v ňom nik nebol, bol to stiesňujúci pocit, strach v srdci a chvenie v žalúdku," úprimne sa mi ešte v sobotu priznával prednosta obecného úradu František Kadaš.) Pomáhajú i vojaci, ktorí zásobujú okolie. V Tiesňavách začali cestári okamžite vypĺňať diery v ceste betónom, aby ju sprístupnili pre ťažkú techniku. Je to priam povestný zákon schválnosti, že komunikácia bola iba pred dvomi rokmi rekonštruovaná z fondov EÚ a náklady na jej obnovu sa pohybovali v miliónoch eur!

VLNA SPOD HROMOVÉHO Prívalová vlna devastovala celú dolinu. Presnejšie, v časti Hromové sa podmáčal svah na zhruba

päťdesiatich hektároch a zosunul sa. Urobil umelé jazero, ktoré sa naplnilo vodou a jeho pretrhnutím vznikla prívalová vlna. Zasiahla Jánošíkovu ulicu, centrum a časť obce Mlynec... Nateraz sa odborníci prikláňajú k názoru, že tragédiu nespôsobila ľudská činnosť. Tak to tvrdí geomorfológ Miroslav Žiak pre webový portál aktuality.sk, ktorý v lokalite uskutočňuje svoj výskum. Podľa neho išlo o geologický jav, ku ktorému dochádza dosť často. Povedal, že podobné zosuvy sa vyskytujú pomerne bežne a problém Vrátnej tkvel najmä v tom, že zasiahlo veľkú oblasť. Všetko to spôsobili odtrhy, ktoré vznikli na odlišnom type hornín. "Pri extrémnej zrážkovej činnosti tieto horniny stratili súdržnosť a vodou nasýtený materiál sa vplyvom gravitácie dal do pohybu ako lavína. Sklon nad 30 stupňov spôsobuje, že tento pohyb je rýchly a materiál má veľkú zotrvačnosť pri následnej akumulácii," vysvetľuje geomorfológ a dodáva: "Celé toto územie je veľmi náchylné na vznik podobných udalostí. Aj známy Chlebský kotol vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou ako obrovský zosuv. Južný vrchol Stien sa nachádza na tektonickom zlome a z jeho južnej strany sú prítomné gravitačné trhliny. To len dokresľuje významné geomorfologické procesy v tomto území. V súčasnosti postihnutých lokalitách v minulosti vznikali veľké snehové lavíny, ktorých akumulačné zóny siahali až k Chate Vrátna... Prioritu zohráva geológia! V podstate všetko závisí od intenzity zrážok, ale nad pásmom lesa k takýmto procesom dochádza bežne."

POHOTOVÁ POMOC Smutná rekapitulácia: storočná voda, strhnuté komunikácie (obnova päťkilometrového úseku potoka

Varínka vo Vrátnej doline bude trvať tri až štyri mesiace a treba tak urobiť bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku s tretím až piatym stupňom ochrany), zničená lanovka, zatopené chaty, domy, odplavená pol stovka áut (teraz sú sústredené na záchytnom parkovisku, viaceré vyzerajú ako pokrčená hrča papiera a majitelia si po ne nechodia) a státisícové škody... Bilancia tragických desiatok minút v malofatranskej obci Terchová. Ako povedal Jozef Mičo: "Bola to pre nás silná rana. Nikto niečo takéto zaiste nečakal, nemali sme ani tušenie. Neraz sme so zatajeným dychom sledovali v médiách rozsah škôd, ktoré napáchala veľká voda inde. Neexistovala alternatíva, akoby sme tomu mohli u nás zabrániť. Je to však memento aj pre nás, aby sme sa všetci šetrnejšie správali k prírode." Keď píšem tieto riadky, už vieme, že na odstraňovanie následkov prudkého prívalového dažďa vláda na mimoriadnom zasadnutí vyčlenila 3,06 milióna eur: 1,8 milióna pôjde Žilinskému samosprávnemu kraju (ŽSK) a 1,26 milióna obci Terchová. Spomínaná suma je určená na krytie záchranných a zabezpečovacích prác a ďalších výdavkov súvisiacich s odstraňovaním následkov spôsobených živelnou pohromou. Teraz v postihnutej oblasti pracujú odborníci, sondujú tu a svoje merania vyhodnocujú geológovia, ktorí určujú, či hrozí ďalšie riziko zosuvov... O pomoci od vlády sme písali, pomôcť však môže aj každý z nás. Na

stránka č. 3

verejnú zbierku, ktorú vyhlásila obec, vkladom alebo prevodom na číslo účtu 5060069774/0900 v Slovenskej sporiteľni, IBAN: SK9309000000005060069774, BIC: GIBASKBX, variabilný symbol 21072014, konštantný symbol 0308. Krásna, no katastrofou postihnutá príroda a dobrí ľudia žijúci v jej bezprostrednej blízkosti si pomoc určite zaslúžia. Stále je možné, že hrozia zosuvy, na mieste sú odborníci. "Chcel by som poďakovať predsedovi vlády, ktorý promptne zareagoval na situáciu v Terchovej a vo Vrátnej doline. Stále je v obci vyhlásená mimoriadna situácia, prebiehajú práce a prieskumy. Je podozrenie, že sú tam potenciálne ďalšie zosuvy. Chcel by som taktiež poďakovať všetkým záchranným zložkám v Terchovej. V prvom rade záchranárom z HZS na čele s náčelníkom Jurajom Ondrušom - aj vďaka nim sme nemali žiadnu obeť na životoch," povedal župan ŽSK Juraj Blanár. "Oddnes sú tam odborníci. Potrebujeme mať jasné stanovisko v otázke ďalších možných zosuvov," uviedol Blanár na margo mimoriadnej situácie, ktorá ešte nebola v obci odvolaná. Doplnil však, že v Terchovej sa uskutočnil medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni a akcia prebehla bez problémov, hoci paralelne prebiehali vo Vrátnej záchranárske práce. Podľa výsledkov tímu geológov z 31. júla za zosuvy nenesie zodpovednosť ľudská činnosť, ale výhradne príroda. V takomto rozsahu by sa už kalamita nemala opakovať.

Foto: Pohľad na Chatu vo Vrátnej doline doteraz mrazí. Keď príroda ukáže svoju silu, auto vyzerá ako pokrčený papier... Oficiálni predstavitelia na obhliadke škôd.

Hudobné talenty zo Žilinské kraja sa predstavia vo Vychylovke(08.08.2014; www.strana-smer.sk; s. -; ŽSK)

Vychylovka Fest - taký je názov podujatia, ktorý organizuje Žilinská župa už po druhýkrát. Po minuloročnej premiére sa druhý ročník uskutoční opäť v priestoroch skanzenu vo Vychylovke, kde sa v sobotu 16. augusta 2014 predstavia nádejné hudobné talenty z celého Žilinského kraja. "Festival je zameraný na podporu slovenskej hudby, ktorej sa v éteri veľa priestoru nedáva. Župa sa preto rozhodla aj takouto formou podporiť nádejné talenty Žilinského kraja a dať im šancu ukázať sa na domácom festivale," uviedol župan Juraj Blanár.

Vychylovka Fest, ktorý je súťažnou prehliadkou domácej hudobnej tvorby, vytvára priestor pre prezentáciu prihlásených hudobných formácií, ktoré produkujú autorskú tvorbu v slovenskom jazyku. Okrem možnosti vystúpiť v rámci samotného programu súťažiaci zabojujú aj o hlavnú cenu, ktorou je nahrávka singla v profesionálnom štúdiu. O víťazovi rozhoduje odborná porota, ktorá minulý rok ocenila tvorbu skupiny renesančného folku Gailard z Liptovského Mikuláša. Aj tento rok okrem prihlásených formácií vystúpi hlavný hosť programu. Svojím koncertom o 14.30 hod. poteší účastníkov festivalu držiteľka šiestich ocenení Zlatý Slávik, rodáčka zo Žilinského kraja, Zuzana Smatanová. Predskokanom bude kapela Šleha.

,,Žilinský kraj sa môže popýšiť organizovaním mnohých festivalov a podujatí, ktoré postupom času získali zvučné meno a stali sa tradíciou, ktorú dnes vyznáva stále viac a viac návštevníkov. Aj my sme sa rozhodli prispieť do tejto unikátnej ,,zbierky" svojou mierou a podporiť naše talenty projektom súťažnej prehliadky Vychylovka Fest. Verím, že aj toto je spôsob, ako udržať v našom kraji kultúru neustále živú,"uviedla Zuzana Kmeťová, riaditeľka odboru kultúry a cestovného kraja Žilinského samosprávneho kraja. Podujatie sa uskutoční 16. augusta 2014 v priestoroch obľúbeného Skanzenu Vychylovka so začiatkom o 11.00 hod. v spolupráci s Kysuckým múzeom v Čadci.

Erb Oravskej stolice znázorňoval jej vojenskú schopnosť(08.08.2014; www.teraz.sk; , 11:02, s. -; TASR)

Erb Oravskej stolice vníma stále ako symbol regiónu Orava, ktorý má aj v súčasnosti právne využitie a je súčasťou erbu a pečate Žilinského samosprávneho kraja.

Bratislava 8. augusta (TASR) - Medveď na trojvrší medzi dvoma smrekmi, pod ktorými tečie rieka, sú základnými časťami erbu niekdajšej Oravskej stolice. Podľa historika Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Martina Chmelíka erbovú listinu - armáles vydal pre túto stolicu cisár Svätej ríše rímskej a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1598. Pridelený erb zdôrazňoval vojenskú schopnosť

stránka č. 4

Oravskej stolice a bol symbolom jej právneho a privilegovaného postavenia. Chmelík uviedol, že Oravská stolica používala svoj erb ako pečať na overovanie platnosti listín

stoličnej proveniencie ako symbol na verejných budovách, hlavne na stoličnom dome a na vojenských zástavách oravskej šľachty. "Pred udelením sa na pečatenie dokumentov zvyčajne používali rodové pečate stoličných úradníkov, župana, podžupana a slúžnych. Jednotný erb získala stolica až po udelení armálesu od panovníka," spresnil.

Historik tvrdí, že každý erb je jedinečný a nikde na svete sa nenachádzajú dva rovnaké typy. Výber figúr či farieb na erbe Oravskej stolice podľa neho nebol svojvoľný a musel podliehať pravidlám heraldiky. "Na tieto účely mal vo svojej kancelárii panovník špecialistov. Tí podľa heraldiky striktne určovali, aké farby a figúry mohli byť použité. Všetko malo svoj symbolický význam," povedal Chmelík.

Erb Oravskej stolice vníma stále ako symbol regiónu Orava, ktorý má aj v súčasnosti právne využitie a je súčasťou erbu a pečate Žilinského samosprávneho kraja. "Stále sa aj využíva pri rôznych spoločenských a kultúrnych aktivitách," dodal Chmelík.

http://www.teraz.sk/komunalne-volby/erb-orava-historia-heraldika/93972-clan ok.html

Vrátnej po pohrome pomôžu aj poisťovne(08.08.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 17/23; Vlado Záborský / Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: "Vo Vrátnej stále pracujú na odstraňovaní škôd po živelnej pohrome z dvadsiateho prvého júla. Na

účty kraja a obce už prišla finančná pomoc od vlády. Žilinskej župe sa však oplatilo, že niektoré objekty mala poistené. Na opravy môže počítať aj s týmito peniazmi."

Vlado Záborský, redaktor: "Priamu cestu, ktorú živel poškodil, kraj poistenú nemá. To však na Slovensku nie je nič nezvyčajné

vzhľadom na vysokú hodnotu takéhoto majetku." Jozefína Žáková, riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní: "Samosprávy by s tým mali problém zaplatiť takéto poistenie, na druhej strane aj pre poisťovne je

poisťovanie ciest dosť veľkým rizikom. Takže cesty sa prakticky na Slovensku nepoisťujú, len výnimočne pri výstavbe."

Vlado Záborský: "Všetky technické prvky na zničenej ceste však poistené boli." Jozef Štrba, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja: "Pri mostoch, zvodidlách, priepustoch, to znamená, že všetko s výnimkou samotného cestného telesa

poistené Žilinský samosprávny kraj má a uplatňujeme si náhradu škody." Vlado Záborský: "Na Slovensku však ide skôr o výnimku. Napríklad v Nitrianskom kraji majú poistené iba komunikácie,

ktoré sa opravovali z eurofondov." Oľga Prekopová, hovorkyňa preds. Nitrianskeho samosp. kraja: "Mosty poistené nie sú, rovnako pre prípad živelných pohrôm nie sú poistené ani bezpečnostné

zvodidlá pri cestách pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja." Vlado Záborský: "Ani obec Terchová nemôže počítať za škody po júlovej katastrofe s prostriedkami od poisťovní." František Kadaš, prednosta OÚ v Terchovej: "Hlavne ten zasiahnutý majetok obce bohužiaľ nie je poistený, nejedná sa o budovy a komunikácie,

zábradlia poškodené, lávky, tieto sú poistené neni." Vlado Záborský: "Aká bude od poisťovne výška náhrady pre Žilinský samosprávny kraj za zničený majetok vo

Vrátnej, však zatiaľ nie je presne vyčíslené. Kraj totiž musí najskôr všetky poškodené veci nájsť, čo v takto postihnutom území bude istý čas trvať."

stránka č. 5

Juraj Blanár pomôže mladým športovcom - získajte 2 000 eur(07.08.2014; www.sme.sk; Žilina - Šport, 12:24, s. -; Redakcia)

Obľúbený projekt MY Žilinských novín a žilinského župana Juraja Blanára má už deviate pokračovanie. Tento rok sa rozhodol podporiť športovanie detí a mládeže.

Tentokrát majú šancu zapojiť sa do projektu športovo nadaní jednotlivci, detské a mládežnícke kolektívy, rôzny športové kluby. Juraj Blanár už v predchádzajúcich 8 ročníkoch podporil ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Išlo najmä o rodiny, ktoré sa ocitli v núdzi. Tento rok sa rozhodol pre športovú oblasť. Sám je totiž aktívnym športovcom. V minulosti vynikal najmä v atletike a hrával futbal. V súčasnosti sa týmto športom venuje rekreačne. Uvedomuje si však, že v dnešnej náročnej dobe sú športové potreby, výstroj či veci s tým súvisiace nákladná záležitosť. Najmä pre mladých.

Preto sa rozhodol podporiť najzaujímavejšiu športovú aktivitu jednotlivcov - detí a mládeže či športových kolektívov. Na nezištný projekt aj tentokrát vyčlenil sponzorských 2000 eur.

V našej redakcii sa môžu do 22. augusta prihlásiť jednotlivci, športové kolektívy, kluby so zaujímavým projektom. Stačí, keď pošlú stručný opis športovej činnosti, plánovaných aktivít, fotografiu dokumentujúcu túto činnosť a kontakt na kompetentnú osobu.

Súťažiacich a ich aktivity budeme priebežne uverejňovať. Čitatelia budú môcť priebežne hlasovať o tom, kto si finančnú pomoc zaslúži najviac. Víťazný projekt získa sponzorských 2-tisíc eur.

KONTAKT NA REDAKCIU: MY Žilinské noviny, Národná 4, 010 01 Žilina. TELEFÓN: 041/564 08 21 E-MAIL: kamila.jarabicova@petitpress.sk Redakcia http://s.sme.sk/r-rss/7321676/zilina.sme.sk/juraj-blanar-pomoze-mladym-spor

tovcom-ziskajte-2-000-eur.html

Dnes sa v Žiline začala medzinárodná výstava gladiol a georgín(07.08.2014; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/5; Ján Blahovec /)

Ján Blahovec, redaktor: "Dnes sa v priestoroch Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline začala medzinárodná

výstava gladiol a georgín, ktorú usporiadala základná organizácia Gladiol klub v Martine. Sprístupnená je do piatka od 9:00 do 18:00 hodiny, v piatok do 15:00 hodiny. Zastúpenie na výstave v Žiline majú okrem Slovákov aj pestovatelia z Čiech a Poľska. Pri zabezpečovaní medzinárodnej výstavy nádherných kvetov spolupracuje základná organizácia Gladiol klub Martin so Žilinským samosprávnym krajom."

V Krásne nad Kysucou opravujú najstarší železobetónový most na Slovensku(06.08.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 17/18; Dagmar Úradníková/Tamara Lištiaková)

Tamara Lištiaková, moderátorka: "V Krásne nad Kysucou sa pustili do opravy mosta. Ide o najstarší železobetónový most na

Slovensku postavený ešte za čias Uhorska a hoci bol určený pre konské povozy, ešte donedávna po ňom chodili aj kamióny. Odborníci sú zvedaví, ako je možné, že tak dlho vydržal a chcú byť pri jeho rozoberaní."

Dagmar Úradníková, redaktorka: "Most je uprostred mesta. Autá, autobusy ale aj chodci musia použiť náhradné trasy a  nie každému sa

to páči." Žena 1: "To je na hlavu postavené toto." Muž: "Ten most sa nedá ináč urobiť." Žena 2:

stránka č. 6

"To by mali urobiť nejaký chodníček pre tých chodcov." Dagmar Úradníková: "Oprava bola nevyhnutá a po skončení rekonštrukcie pribudne na moste aj bezpečný chodník.

Primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa." Jozef Grapa, primátor Krásna nad Kysucou: "Most je uzatvorený na približne tri mesiace. S dodávateľom jednáme intenzívne, aby sa tie práce

urýchlili. Ja len dúfam, že sa tu nenájde dáky vzácny archeologický nález, ktorý by tieto práce spomalil." Dagmar Úradníková: "Pod starobylým mostom býva Magdaléna Novotná a tá rekonštrukciu jednoznačne víta." Magdaléna Novotná: "To tu už bolo neúnosné. Hlavne tými kameňmi, že to padá dole." Dagmar Úradníková: "Most na ceste 3. triedy v Krásne nad Kysucou má v správe Žilinský samosprávny kraj. Predseda

Juraj Blanár." Juraj Blanár, predseda ŽSK: "Celkovo rozpočet by mal byť okolo 700-tisíc." Dagmar Úradníková: "Na priebeh rekonštrukcie bude dohliadať aj tím výskumníkov. Ľubomír Pepucha z Výskumného

centra Žilinskej univerzity." Ľubomír Pepucha, Výskumné centrum Žilinskej univerzity: "Tento most je pre nás zaujímavý hlavne z hľadiska toho veku a toho, v akom stave sa dokázal po tak

dlhej prevádzke zachovať. V princípe z konštrukčného hľadiska sa vieme veľa naučiť aj čo sa týka projektovania a navrhovania týchto mostov v tom čase."

Dagmar Úradníková: "Po ukončení rekonštrukčných prác bude most vzhľadom na jeho historickú hodnotu vyzerať presne

ako predtým."

Opravujú most v Krásne nad Kysucou(05.08.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 16/22; Vlado Záborský / Janette Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: "V Krásne nad Kysucou začali s opravou najstaršieho železo-betónového mosta na Slovensku.

Nepôjde o bežnú rekonštrukciu. Most z konca devätnásteho storočia bol v čase vzniku technickou novinkou. Preskúmajú ho preto aj odborníci."

Vlado Záborský, redaktor: "Pre Krásno znamená most hlavnú prístupovú cestu od Čadce. Od postavenia železo-betónovej

konštrukcie pritom nebol výraznejšie opravovaný." Jozef Grapa, primátor Krásna nad Kysucou: "Mali sme obavy, že ak by ten most sa poškodil do takej miery, že by sme ho museli na dlhšiu dobu

zavrieť." Vlado Záborský: "Keby nebolo potrebné vyriešiť bezpečný pohyb chodcov a áut po moste, s výnimkou bočných

oporných múrov by podľa meraní dokázal zrejme slúžiť bez ďalšej opravy aj ďalej." Ľubomír Pepucha, Výskumné centrum Žilinskej univerzity: "Most by bez ďalších problémov, je možné, že by prežil aj ďalšie desaťročia." Vlado Záborský: "Podobných konštrukcií sa zachovalo veľmi málo a tak opravu mosta využijú odborníci, aby

preskúmali, ako dokázali naši predkovia postaviť niečo,čo bez problémov slúži vyše stodvadsať rokov." Peter Paulík, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Veľmi málo výskumov sa doteraz venovalo takto starým železo-betónovým mostom. Takže my to aj z

toho výskumného hľadiska považujeme za veľmi zaujímavý objekt."

stránka č. 7

Ľubomír Pepucha: "Cieľom tohto výskumu je predovšetkým zmapovať teda materiály, ktoré boli používané, aj samotný

systém ako bol tento most riešený z technického a konštrukčného hľadiska." Vlado Záborský: "Hoci most zatiaľ nie je zapísaný medzi pamiatky, projekt opravy je urobený tak, aby sa nestratila jeho

historická hodnota." Ľubomír Pepucha: "Tiet historické časti unikátne, ktoré sú, či už sa jedná o opory alebo pilier v strede alebo tie samotné

železobetónové oblúky, zostanú zachované." Vlado Záborský: "Materiály, ktoré pri oprave stavbári použijú, však už musia rešpektovať súčasné normy. Možno však

výskum starej konštrukcie ukáže, že naši predkovia predbehli svoju dobu a ich dielo si zaslúži medzi technické pamiatky, čo nevylučuje ani samosprávny kraj ako vlastník mosta."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Pokiaľ sa potvrdí aj historicky, že je to niečo unikátne, tak určite sa tým budeme zaoberať, aby sme to

aj pre budúce generácie zachovali s tou históriou, ktorá sa tu odhalí." Vlado Záborský: "Pre ľudí v Krásne nad Kysucou bude otvorenie opraveného mosta znamenať cestovanie bez

obchádzok. No a pre turistov to bude zaujímavé zastavenie pri technickom unikáte. Veď v Spojených štátoch mali prvý železobetónový most až o dva roky neskôr ako na Kysuciach."

Pôrodnica Kysuckej nemocnice patrí k slovenskej špičke(04.08.2014; Žilinské noviny; č. 30, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Martin Šenfeld)

ČAKÁTE BÁBÄTKO A ROZHODUJETE SA, V KTOREJ NEMOCNICI HO PRIVEDIETE NA SVET? SKÚSTE ČADČIANSKU PÔRODNICU

Kvalita zdravotnej starostlivosti, no najmä spokojnosť mamičiek so službami, vyniesli pôrodnicu Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci medzi absolútnu špičku na Slovensku.

Už tretí rok kraľuje v prvej trojke najlepších slovenských pôrodníc. Oddelenie nemocnice, ktorú v súčasnosti využívajú mamičky aj z iných regiónov kraja, uspeje aj v porovnaní s najnáročnejšími svetovými kritériami v oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti. "Som veľmi rád, že sa našej nemocnici darí za posledné roky uspieť v hodnotení pôrodníc v rámci celého Slovenska. Odzrkadľuje to naše úsilie, ktoré vkladáme do postupného zlepšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v našej nemocnici," povedal riaditeľ Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci Martin Šenfeld. Kysucká nemocnica je pre spádovú oblasť regiónu Kysúc so 126-tisíc obyvateľmi nenahraditeľná. Žilinská župa preinvestovala významné finančné prostriedky do rekonštrukcie gynekologicko-pôrodníckeho a novorodeneckého oddelenia s cieľom zvýšiť úroveň poskytovania zdravotníckych služieb na svetový štandard. "Ukázalo sa, že tento krok nám priniesol očakávaný výsledok, nielen zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, no najmä spokojnosť mamičiek a detí. Verím, že tento trend bude pokračovať i naďalej," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Hoci dnešné čísla demografckých kriviek bijú na poplach a na Slovensku sa rodí čoraz menej detí, v Kysuckej nemocnici zaznamenávajú, paradoxne, prírastok pôrodov. Znamená to, že jej služby využívajú rodičky nielen z Kysúc, ale i ostatných regiónov. Vlani privideli v čadčianskej pôrodnici na svet 1276 detí, z toho deviatim mamičkám sa narodili dvojčatá.

Milé nastávajúce mamičky, výber pôrodnice je dôležitý a záleží len na vás, v ktorej pôrodnici privediete na svet svoje dieťatko. Budeme radi, keď si vyberiete pôrodnicu v Kysuckej nemocnici v Čadci. Ponúkame vám príjemné prostredie v zrekonštruovaných priestoroch celého oddelenia moderné operačné a pôrodné sály, pôrodné a novorodenecké boxy. Po celý čas vašej hospitalizácie vám bude zabezpečovať zdravotnú starostlivosť erudovaný tím lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Bližšie informácie vám podá vedúca sestra J. Ďuranová, telefón 041/4604 588, e-mail: duranova@ kysuckanemocnica.sk.

Martin Šenfeld, riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Foto: Kysucká nemocnica rozbehla zateplenie svojich budov z dotácií vlády. Tento rok pokračuje v

stránka č. 8

stavebných úpravách vďaka príspevku Žilinskej župy. Kvalita pre mamičky a deti je na prvom mieste. Zdravotnú starostlivosť v pôrodnici v Čadci

zabezpečuje tím špičkových lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Pôrodnica Kysuckej nemocnice je treťou najlepšou na Slovenska. Viac ako tretina pacientok

pochádza z iných regiónov. Gynekologicko - pôrodnícke oddelenie prešlo v posledných rokoch kompletnou rekonštrukciou. V

súčasnosti patrí k najmodernejším pôrodníckym oddeleniam v Slovenskej republike.

Žilinu a okolie ničil prírodný živel(02.08.2014; Slovenské národné noviny; č. 30, rozhovor týždňa , s. 6; se)

Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu napadalo v pondelok 21. júla na neveľkej ohraničenej ploche v Žiline a jej bezprostrednom okolí za hodinu a pol až šesťdesiatpäť milimetrov zrážok, čo sa blíži k storočnej vode. Prietrž mračien narobila veľké problémy priamo v krajskom meste, znefunkčnila dopravu, uväznila v horskom teréne niekoľkých výletníkov, ale najviac škôd spôsobila prívalová vlna, ktorá sa prehnala Vrátnou dolinou. Zanechala za sebou obrovskú spúšť a zdevastovala celú dolinu.

Málo vídaná letná búrka s ohromným úhrnom dažďových zrážok kompletne zničila cestu z Terchovej k spodnej stanici sedačkovej lanovky na Chleb. Cestu III. triedy, ktorá je majetkom Žilinského samosprávneho kraja, na viacerých miestach vodný živel úplne podmyl, nekontrolovaný divoký prúd vytrhal kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi postrhával a úplne zničil aj viaceré zaparkované autá. Statika tejto cesty je poškodená a zničené sú aj oporné múry. V Tiesňavách na začiatku doliny začali cestári okamžite vypĺňať diery v ceste betónom, aby ju sprístupnili pre ťažkú techniku. "Žilinský kraj podnikne všetky potrebné kroky, aby sa táto komunikácia sprejazdnila aspoň v polovičnom profile. Odhadujeme, že do konca týždňa by tadiaľto už mohli prejsť prvé autá," povedal bezprostredne po obhliadke v postihnutom teréne žilinský župan Juraj Blanár. Spolu s podpredsedom kraja Jozefom Štrbom sa zúčastnili na zasadnutí krízového štábu priamo v Terchovej. J. Blanár dodal, že komunikácia bola pred dvomi rokmi rekonštruovaná z fondov Európskej únie a náklady na jej obnovu sa pohybovali v miliónoch eur: "Už dnes môžeme konštatovať, že toto je najväčšia škoda na ceste III. triedy, akú vôbec náš kraj mal," uviedol. Na miesto kalamity prišiel osobne aj premiér Robert Fico. Po obhliadke spustošeného miesta ocenil snahu hasičov, vojakov i záchranárov, ktorí zasahovali na najhoršie povodňou postihnutých miestach. " Je asi malý zázrak, že zatiaľ nebola potvrdená žiadna obeť. Pretože to, čo sme mali možnosť vidieť na vlastné oči, je totálne zdevastovaná celá dolina. Sú tam desiatky rozbitých vrakov, celá stanica lanovky je zasypaná kamením. Je obrovské šťastie, že sa každému podarilo zachrániť," uviedol predseda vlády, ktorý zároveň prisľúbil finančnú pomoc na odstránenie škôd po kalamite." "Sami to nezvládneme ani z rozpočtu kraja, ani z rozpočtu obce, preto sme požiadali vládu Slovenskej republiky o pomoc. Do stredy popoludnia máme za úlohu zmapovať všetky náklady spojené s odstraňovaním škôd," doplnil žilinský župan. Desiatky záchranárov tesne po vyčíňaní prírodného živlu prehľadávali vtedy ešte neprístupnú a uzavretú oblasť, aby poskytli pomoc uväzneným v horských chatách a útulniach, hľadali prípadných zranených a pátrali po nezvestných. Hasiči preskúmavali vraky áut, aby sa presvedčili, či v nich voda dakoho neuväznila. V postihnutej oblasti pomáhala zásobovaním aj armáda a jej príslušníci.

(se) Reportáž prinesieme v SNN 31 - 32.

Poškodenú cestu Terchová - Vrátna dolina obnoví firma Hastra(05.08.2014; www.openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk, , s. -; Redakcia)

Zabezpečovacie práce na ceste III. triedy v úseku Terchová - Vrátna dolina, ktorú nedávno značne poškodila povodeň, by mali stáť predbežne 4,9 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja uzavrela zmluvu o vykonaní prác so žilinskou firmou Hastra s.r.o. s tým, že budú realizované podľa skutočnej potreby. Zákazku zadala vybranému dodávateľovi cez rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti vzniknutej po silnej búrke a prietrži mračien s

stránka č. 9

následnou povodňou. Ako informovali cestári Žilinského kraja, prívalová voda poškodila a zničila cestu Terchová - Vrátna

dolina, ktorá je na niektorých miestach úplne podmytá. Voda vytrhala kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi boli strhnuté miestami aj celé úseky cesty, pričom v týchto úsekoch je cesta prejazdná len ťažkou technikou. "Statika tejto komunikácie je narušená a zničené sú i oporné múry a ostatné súčasti cesty," dodali cestári.

Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja bola založená 1. novembra 2006 na základe uznesenia krajského zastupiteľstva z 29. júna toho istého roka. Je to príspevková organizácia napojená na rozpočet Žilinského kraja. Spravuje spolu 1 440 kilometrov (km) ciest II. a III. triedy v jedenástich okresoch piatich regiónov kraja, z toho okolo 320 km ciest II. triedy a 1 120 km ciest III. triedy.

http://openiazoch.zoznam.sk/cl/147333/Poskodenu-cestu-Terchova-Vratna-dolin a-obnovi-firma-Hastra

Cestu cez Tiesňavy už otvorili turistom aj pre autobusy(05.08.2014; Žilinský večerník; č. 32, Spravodajstvo , s. 2; Michala Stehlíková)

Minulý týždeň sa podarilo cestárom sprejazdniť prepadnutú cestu cez Tiesňavy pre návštevníkov aj autobusovú prepravu. Najviac práce ich však čaká na úseku za Starým dvorom k Chate Vrátna. Finančná pomoc od štátu je už na ceste.

Michala Stehlíková, SITA Snímka ŽSK TERCHOVÁ - VRÁTNA. Spustošená Vrátna sa po dvoch týždňoch od ničivej búrky dostáva z

najhoršieho. Cestárom sa už podarilo sprejazdniť zničený úsek cez Tiesňavy, ktorý na pár dní vytrhol Vrátnu od okolitého sveta. Minulotýždňovú situáciu v teréne osobne mapoval podpredseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jozef Štrba: "Práce na sanácii poškodených častí cesty pokročili tak, že v utorok 29. júla od 19.30 h bola uvoľnená doprava aj pre návštevníkov a pravidelnú autobusovú dopravu. V súčasnosti naplno pokračujú práce na obnove oporných múrov v Tiesňavách a stabilizácii podložia ciest." Najviac práce však cestárov čaká na ceste medzi Starým dvorom a Chatou Vrátna, kde je asfaltka na niektorých úsekoch úplne zničená. Pre osobnú prepravu zostáva naďalej uzavretá. "ŽSK vyvíja maximálne úsilie na to, aby do zimnej prevádzky bola cesta obnovená až k Chate Vrátna. Všetko však záleží od počasia, ktoré nás môže v našich prácach obmedziť," dodal Jozef Štrba. Do Vrátnej by v týchto dňoch mala doraziť finančná pomoc od štátu v hodnote 3,06 milióna eur. Rozhodla o tom vláda na mimoriadnom rokovaní v pondelok 28. júla. Z tejto sumy, ktorú mal rezort financií uvoľniť vo štvrtok 31. júla, pôjde 1,8 milióna eur Žilinskému samosprávnemu kraju a 1,26 milióna obci Terchová. Po dvoch týždňoch od kalamity horskí záchranári naďalej neodporúčajú turistom pohybovať sa po chodníkoch Chata Vrátna - Snilovské sedlo, Stará dolina - Sedlo za Kraviarskym, Medziholie

- Chrbát Stohu, Starý dvor - Chata na Grúni, Šútovo Chata pod Chlebom. Všetky ostatné turistické chodníky sú priechodné. V

sobotu spustili do prevádzky už aj sedačkovú lanovku na Pasekách. Foto: Cestu medzi Starým dvorom a Chatou Vrátna budú opravovať najdlhšie.

Prístupový most do Krásna nad Kysucou zatvorili(05.08.2014; Kysucké noviny; č. 30, SPRAVODAJSTVO , s. 2; MIROSLAVA MURČOVÁ)

Najstarší slovenský zachovaný železobetónový most v Krásne nad Kysucou, ktorý postavili rakúski majstri ešte v roku 1891 a je v stálej prevádzke, rekonštruujú. Zatvorený bude až tri mesiace.

KRÁSNO NAD KYSUCOU. Obyvateľov Krásna aj vodičov prechádzajúcich týmto mesto čaká zaťažkávajúca skúška. Prístupový most, ktorý spája mesto s Bystrickou dolinou, je od pondelka na niekoľko mesiacov uzatvorený. Po víkende totiž začali s jeho rekonštrukciou. "Most je jedinou prístupovou cestou z Bystrickej doliny a Čadce. Vodiči, ktorí budú chcieť ísť do mesta alebo aj z mesta, musia obchádzať cestou I/11, na ktorú sa dá napojiť na moste pri časti Blažkov. Ak tú pre nehodu uzavrú, prechod mestom ostane neprejazdný," konštatoval primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. Dodal

stránka č. 10

však, že nemajú na výber. Viac ako storočný most je síce v súčasnosti jednosmerne prejazdný, avšak pred dvomi rokmi poškodili jeho nosné prvky kamióny a autá, ktoré boli presmerované práve z cesty I/11, ktorú uzavreli v dôsledku havárie na niekoľko hodín. "Po viac ako storočnom moste v ten deň prešli stovky áut, medzi nimi aj niekoľko desiatok ton ťažké kamióny. Tým, že šli pomaly, sa na moste stretli niekedy aj tri. Bolo jasné, že staručký most takúto záťaž nemôže vydržať. Hoci potvrdil kvalitu práce rakúskych majstrov a vydržal, neúmerná záťaž poškodila jeho nosné prvky a museli sme zmeniť na ňom dopravu. Už takmer dva roky funguje na ňom doprava jednosmerne," dodal primátor. Kvôli rekonštrukcii dočasne zrušili aj autobusovú zastávku Struhy a zastávku pri Základnej umeleckej škole premiestnili na parkovisko pri futbalovom štadióne. Autobusy, ktoré počas školského roka prepravujú žiakov, budú zachádzať k mestskému úradu tak, ako doteraz. Bližšie informácie sa cestujúci dozvedia na Mestskom úrade v Krásne nad Kysucou a na letáčikoch umiestnených v autobusoch SAD. "Naozaj prosím našich obyvateľov o trpezlivosť. Výrazne sa zníži komfort cestovania z mesta aj do mesta. Najviac ma však mrzí, že Slovenská autobusová doprava (SAD) zruší autobusovú zastávku Struhy. Veľmi sa to dotkne obyvateľov najväčšieho nášho sídliska. Žiaľ, nemali sme na výber, most je v havarijnom stave a naozaj by bolo oveľa horšie, ak by ostal niekedy v budúcnosti úplne nefunkčný," konštatoval Grapa. Oprava mosta bude stáť okolo 700-tisíc eur. Z toho 95 percent platia z eurofondov, zvyšok doplatí Žilinský samosprávny kraj. "Ak by most vypadol niekedy v budúcnosti, už ťažko by sme zohnali toľko peňazí na jeho opravu. Preto som veľmi rád, že sa Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorý je jeho vlastníkom, podarilo peniaze získať naozaj v hodine dvanáste," pokračoval primátor. Autobusy aj osobné autá majú počas odstávky mosta výnimku a môžu sa napájať na cestu I/11 pred mostom smerom do Blažkov, nákladná doprava sa na ňu napojí až za Skačkovom v Kysuckom Lieskovci. V rámci veľkej rekonštrukcie most rozoberú. Na staré železobetónové klenby pôjde rozkladacia platňa, ktorá má rozložiť nosné tlaky z vozovky. Keďže ide o historický most, nie je možné ho rozšíriť. "Chceli sme, aby sa most rozšíril o lávku pre peších. Keďže toto nebude možné z toho dôvodu, že sme na to nedostali povolenie, lebo by sme zmenili historický charakter mosta, kompetentné inštitúcie rozhodli, že most bude prejazdný v jednom smere tak ako doteraz, ale prechod áut už nebude riadiť prednostné dopravné značenie, ale svetelná signalizácia. Ostane teda aj časť pre peších, tak ako je to v súčasnosti," vysvetlil Grapa. Podľa neho, vďaka tomu, že most rozoberú a preskúmajú, získajú bližšie informácie o technike stavby mosta, ktorý bez väčších problémov funguje už viac ako storočie a plánujú opraviť aj mlynský náhon, ktorý je v päte tohto mosta. Krásňanský most je jedným z unikátov, ktorého stav v rámci projektu zmapujú aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Na Slovensku máme približne 23-tisíc mostov, viaceré z nich sú rarity. Zamestnanci katedry betónových konštrukcií a mostov STU sa rozhodli preskúmať betónové a železobetónové mosty. Most v Krásne patrí medzi prvé dva, z ktorých vzorky odoberú.

MIROSLAVA MURČOVÁ Foto: Most Prístupový most do Krásna nad Kysucou bude tri mesiace neprejazdný.

V kysuckom skanzene bude ľanová nedeľa(05.08.2014; Kysucké noviny; č. 30, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 6; IVETA HAŽÍKOVÁ)

KYSUCKÝ SKANZEN ožije v nedeľu 10. augusta tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. Návštevníci sa dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky.

VYCHYLOVKA. Na Kysuciach sa ľan bežne pestoval do päťdesiatych rokov 20. storočia. "Po tomto období jeho produkcia klesá s narastajúcou zamestnanosťou obyvateľov obcí v mestských priemyselných strediskách," hovorí etnografka Kysuckého múzea v Čadci Helena Kotvasová.

Sial sa na Žofiu Ľan sa vysieval na Žofiu a po 5-6 týždňoch sa chodil plieť. Ale iba vtedy, ak bol nižší, aby sa

nepolámal. Po odkvitnutí kvetu sa vytvorila tobolka, v ktorej boli drobné olejnaté semienka. Dozrieval v polovici augusta. Po vytrhaní sa zo stonky odstránili tobolky so semenami, ktoré sa používali napríklad pri ochorení dobytka, najmä koní, alebo sa odkladali na ďalšie vysádzanie. O spracovaní ľanového semena na olej hovoria historické zápisy v Radoli, kde ešte po 2. svetovej vojne miestny obyvateľ Macuš lisoval

stránka č. 11

olej pre okolité dolnokysucké obce," informuje etnografka. Ľan sa dával močiť do jamy, alebo sa voľne rozložil na poli, aby naň padala rosa. Po vysušení ľanovej stonky sa trepal na trlici, aby sa uvoľnili tvrdé drevnaté časti. Potom sa česal na kovovom hrebeni, ktorý sa nazýval šteť. Česaním sa vlákno urovnalo a odstránilo sa pazderie. "Z vyčesaného ľanu sa robila kúdeľ, ktorá sa spracovávala na praslici. Z kúdele sa vyťahovali vlákna a niť sa spriadala na kolovrate. Nite sa využívali na šitie odevov a tkanie látky. Na Kysuciach sa tkalo plátno iba pre vlastnú potrebu. Jemné sa využívalo na zhotovenie tradičných odevných súčiastok, hrubšie na posteľné plachty, z úplne hrubého - tzv. zrebného plátna, sa šili plachty na trávu, vynášanie hnoja, šili sa z neho vrecia a podobne. Tkanie plátna bolo v minulosti väčšinou výsadou žien, ale máme doložené, že touto činnosťou sa zaoberali aj muži," vysvetľuje.

Pri siatí dodržiavali magické úkony Podľa etnografky sa pri siatí ľanu v minulosti dodržiavali určité magické úkony, ktoré mali zabezpečiť

rast dlhých stebiel. "Mal ho siať muž dostatočne vysoký. Pritom sa mal pozerať na najvyšší vrch, alebo strom. Rast vysokého ľanu mali zabezpečiť aj dievky tancujúce vysoko počas fašiangov. V Riečnici ho vysievali iba vtedy, keď vtáča trasorítka vysoko lietalo. Výrobky z ľanu sa využívali aj pri pohrebných obradoch. Išlo najmä o plachty, ktorými sa vystielala truhla mŕtveho. Žene, ak zomrela pri pôrode, sa do nej dávalo ešte kus plátna a klbko nití aj s ihlou, aby dieťa nechodilo nahé, aby ho mohla obšiť. Ľanové plachty v minulosti boli výbavou každej nevesty. "Vo výbave mala mať toľko plátna, aby vyšlo na dvoje oblečenie - pre muža, ale aj dieťa, ak by sa jej narodilo mimo vegetačného obdobia, aby mu mala z čoho ušiť košieľku," dodáva etnografka. Zvyky predstaví

Dedovanka z Oščadnice Prácu s ľanom, výrobu plátna, obohatené piesňami, si pre návštevníkov pripravila folklórna skupina

Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením Anežky Priehodovej. Skanzen teda v nedeľu 10. augusta ožije tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. "V podaní členiek folklórnej skupiny sa návštevníci dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky. Už od pol jednej sa môžu pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej započúvať do nádherných mariánskych piesní. Trinásta hodina bude ako zvyčajne patriť svätej omši a o štrnástej hodine členky FS priblížia zvyky a tradície pri spracovaní ľanu na pódiu pri objekte Krčma z Korne," informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Na podujatie návštevníkov srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a Žilinský samosprávny kraj. IVETA HAŽÍKOVÁ

Foto: Ľanová nedeľa Prácu s ľanom, výrobu plátna, obohatené piesňami, si pre návštevníkov pripravila FS Dedovanka z

Oščadnice.

Žilinský kraj nielen pre oči(05.08.2014; Liptovské noviny; č. 30, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 8; Peter Kubica)

ŽILINSKÝ KRAJ, ktorý tvorí Orava, Liptov, Turiec, Horné Považie a Kysuce, ponúka svojím návštevníkom nielen farby a deje, ale aj vône a chute. Vydajte sa s nami na putovanie po mape regiónov, kde sa kultúrne inštitúcie zbavujú bariér tak, aby boli prístupné čo najväčšiemu počtu návštevníkov. Na nasledujúcich riadkoch vám predstavíme niekoľko dobrých príkladov z kultúrneho turizmu dostupných aj pre nevidiacich a slabozrakých turistov.

Budovy Čaplovičova knižnica, Rodný dom Martina Kukučína, Oravský hrad. Tieto expozície Oravského

múzea sa nachádzajú v priestoroch historických budov, preto je sprístupnenie pre osoby so zdravotným postihnutím komplikované a stavebne veľmi problematické. Budovy vyhlásené za národné kultúrne pamiatky síce získavajú osobitný dozor i ochranu, zároveň im však znemožňujú radikálnejšiu zmenu prístupu či vnútornej dispozície tak, aby sa odstránili zbytočné bariéry. Lektorský výklad v expozíciách slúži ako náhrada chýbajúcich audiovizuálnych zariadení či materiálov v Braillovom písme. Lektori rovnako pomáhajú návštevníkom pri prekonávaní komplikovaných interiérov. Tu je na mieste ponuka spolupráce s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska na školenia pre zamestnancov múzeí, aby to lektori nerobili intuitívne, ale aby premyslene pracovali s návštevníckymi skupinami tak, aby im zásadným spôsobom uľahčili návštevu všetkých prezentačných priestorov. Napríklad aj triviálnym upozornením na malý schodík či nerovnosť hradného nádvoria.

stránka č. 12

Výstavy Už ste sa s tým určite stretli. Ste v múzeu alebo galérii, pred vami stojí vystavené originálne dielo a vy

máte nutkanie dotknúť sa ho, veď predsa len, je to unikát. Znemožní vám to však buď presklená vitrína, pretože tieto predmety sú väčšinou inštalované mimo dotykových možností, alebo upozornenie personálu inštitúcie. Požiadavka, aby sa návštevník nedotýkal vystavených exponátov, vychádza z toho, že ide väčšinou o vystavené originály a chcú zamedziť ich poškodeniu. Samotné reštaurovanie, ale aj výroba vhodných a hodnoverných replík, je fi nančne náročná. Múzejníci stoja často pred otázkou, či vyrobiť repliku, alebo zachrániť originál. Výstavami sa zaoberajú aj kultúrne strediská, pričom druhov exponátov nájdeme medzi nimi desiatky. Oravské kultúrne stredisko pravidelne vystavuje ľudovú a umeleckú tvorbu, kde nachádzame i trojrozmerné exponáty. Z nich si s výnimkou kraslíc môžu návštevníci ohmatať všetky ostatné, či už drevorezby, plastiky alebo hudobné nástroje. Podobne aj Kysucká galéria ponúka možnosť niektoré z diel v stálej expozícii precítiť vlastnými rukami pre ich lepšie vnímanie. Aj na Slanický ostrov umenia na Oravskej priehrade často zavítajú skupiny zrakovo postihnutých návštevníkov, ktorých sprevádza špecializovaný sprievodca. V Považskej galérii umenia sa dá využiť aspoň lektorský výklad k dielam v expozíciách.

Prostriedky Konštatovanie, že na nič nie sú peniaze v kultúre neobstojí. Práve v tejto sfére leží obrovský kreatívny

potenciál v ľuďoch, ktorí neraz i na kolene dokážu vytvoriť či zorganizovať podujatia presahujúce rámec regiónov či prekračujúce štýly a žánre. Je len na šikovnosti a záujme, aby sa pozerali na projektovú činnosť ako na možnosť a výzvu pri odstraňovaní bariér. V auguste 2013 otvorila Žilinská župa novú budovu Turistickoinformačného centra pod Oravským hradom, ktorého súčasťou je i riešenie bezbariérového prístupu do priestoru pre návštevníkov. Prirodzene, to nebol hlavný cieľ projektu, ale je potešujúce, že sa aj tento rozmer dostal do zámeru vytvoriť zázemie pre návštevníkov. Tí v minulosti museli čakať v skupinkách pred hradnou bránou, vystavení náladám počasia, kým sa dostali v rámci organizovaných vstupov dnu. Aj Oravská knižnica v Dolnom Kubíne sa vďaka rekonštrukcii z úspešného projektu z eurofondov otvorila i pre starších a ľudí s pohybovými ochoreniami. Postaral sa o to novovybudovaný bezbariérový prístup.

Čo funguje Knižnice začali pracovať s nevidiacimi a slabozrakými ako jedny z prvých kultúrnych inštitúcií.

Pozitívnym príkladom je Liptovská knižnica v Liptovskom Mikuláši, ktorá požičala za rok 2012 zrakovo postihnutým používateľom 1324 zvukových dokumentov. Podmienkou je registrované členstvo v knižnici, ktoré však získavajú zdarma. A tak si môžu vybrať zo zvukových kníh - nahrávok, ktoré sú na magnetofónových kazetách, CD nosičoch i ako MP3. Časť dokumentov je pritom priamo z fondov knižnice, a časť tvoria výmenné súbory zo Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči. Vo fonde úseku dokumentov pre nevidiacich a slabozrakých Liptovskej knižnice nájdete aj klasické knihy a dokumenty v Braillovom písme, ako napríklad Ústavu SR. V budúcom roku si tento úsek pripomenie už svoje dvadsaťročné fungovanie. Turčianska knižnica tiež ponúka zvukové knihy, no tu mysleli i na priestorovú logistiku. Preto napríklad vo výťahu nájdete tlačidlá aj pre nevidiacich. Pomôckou pri čítaní klasických dokumentov v priestoroch knižnice je i elektronická lupa. V spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska nezaostáva ani Krajská knižnica v Žiline. Či už prostredníctvom výstav alebo odborných seminárov o využívaní zvukových kníh. Centrálna budova knižnice je síce kompletne debarierizovaná a teda všetky aktivity v nej prebiehajúce sú prístupné, ale problémom je prístup do knižnice. Ulice a chodníky, ktoré sú ťažko prekonateľné, odrádzajú návštevníkov knižnice. A teda napriek debarierizovaným vnútorným priestorom stále zostáva ako výkričník do budúcna úprava verejných priestranstiev, aby nebránili kultúrnemu vyžitiu každému, a to aj nevidiacim a slabozrakým. Hoci Liptovská galéria neorganizuje špecializované výstavné projekty, medzi jej odbornými zamestnancami nájdeme aj galerijného pedagóga. Ten je k dispozícii aj návštevníkom so zrakovým postihnutím, aby sa im venoval individuálne. Za jeho prítomnosti je možné dotýkať sa sôch z bronzu alebo kameňa, ktoré sú väčšie a dotykmi by nedošlo k ich poškodeniu. Ostatné diela z ateliérov výtvarníkov sú krehké a z nestálych materiálov, takže sa nedajú vnímať všetkými zmyslami. Vyhľadávanie informácií na internete už dnes patrí medzi bežné záležitosti, a to najmä medzi zdravými. Čoraz častejšie sa však pri webových stránkach jednotlivých inštitúcií stretávame s úpravou, ktorá spĺňa štandardy blind friendly, teda sú dostupné a upravené aj pre slabozrakých návštevníkov. Skúsiť môžete napríklad web Oravskej knižnice. Ale všetky knižnice Žilinského kraja sa výrazne posunuli v skvalitňovaní služieb používateľom vďaka spoločnému knižničnoinformačnému systému, ktorý má rôzne funkcie, od sledovania knižných noviniek

stránka č. 13

až po upozorňovanie na koniec výpožičnej lehoty konkrétnej knihy. Turčianske kultúrne stredisko využíva budovy s bezbariérovým prístupom (školy, domovy sociálnych služieb, knižnica) na besedy pre osoby so zrakovým postihnutím. Rovnako je možnosť absolvovať prostredníctvom tohto strediska rezbársky kurz pre nevidiacich. Na dotyk sa zase ponúkajú výstavy neprofesionálnych výtvarníkov vytvárajúcich plastiky z dreva, kameňa a hliny.

Peter Kubica Foto: Liptovská knižnica v Liptovskom Mikuláši zapožičala za rok 2012 zrakovo postihnutým

používateľom viac ako 1300 zvukových dokumentov. Galerijný pedagóg v Liptovskej galérii sa venuje špeciálne zrakovo postihnutým. Za jeho prítomnosti

sa môžu dotýkať bronzových sôch. Vlani otvorila Žilinská župa Turisticko-informačné centrum pod Oravským hradom, ktoré vďaka svojej

bezbariérovosti slúži aj hendikepovaným návštevníkom. Liptovská galéria organizuje aj špecializované výstavné projekty.

Jubilejné Hričovské pastorále(04.08.2014; Žilinské noviny; č. 30, región , s. 12; Redakcia)

Obec Dolný Hričov, Žilinský samosprávny kraj a Krajské kultúrne stredisko Žilina pozývajú všetkých priaznivcov folklóru, ovčiarskych tradícií a ľudových remesiel na jubilejný X. ročník podujatia HRIČOVSKÉ PASTORÁLE . Kedy: 16. augusta 2014 o 10.30 hod. Kde: Športový areál Dolný Hričov. Súťaž v strihaní oviec a súťaž koní v záprahu. Vstup voľný. TROMBITÁŠI bratia Štefánikovci, Heligonkári, FS Rovňan, Bitarovienka, Kolárovičanka, Cimbalová muzika Aleša Smutného a Karol Hegner, RIN-TIN-TIN, diskotéka DJ S BIG ČUKY & YOGI, hosť večera TINA.

Úrad Žilinského kraja sa rozvonia kvetinami(04.08.2014; Žilinské noviny; č. 30, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Barbora Zigová)

Koncom týždňa sa Úrad Žilinského samosprávneho kraja premení na kvetinovú záhradu. Postará sa o to klub Gladiola Martin, ktorý v priestoroch foyer organizuje v dňoch 7. - 8. augusta medzinárodnú výstavu gladiol a dálií.

V centre Žiliny bude pritom klub vystavovať svoje kvety po prvýkrát. Návštevníci, ktorých kroky zavítajú na Komenského ulicu v Žiline si odnesú nevšedný zážitok z krásy novovyšľachtených gladiol z celého sveta za účasti popredných vystavovateľov a šľachtiteľov zo Slovenska, Čiech a Poľska, ktorí zase predstavia stovky najkrajších georgín poľského a svetového šľachtenia. Tieto krásne kvety budú obkolesené v náručí množstva skvelých a pestrých aranžmánov vytvorených špičkovými slovenskými a poľskými aranžérkami a floristkami. Približne 600 kusov gladiol pôvodom z celého sveta, úžasných tvarov a farieb, predstavia členovia spolku Gladiola Martin a českého Gladirisu. Každý milovník týchto kvetov si tu určite príde na svoje. "Nájdete tu najkrajšie gladioly od miniatúr až po obrovské, malokveté, veľkokveté, zriasené, čipkované, voskové, voňavé, exotické, a to v celom farebnom spektre od snehovobielych cez modré, hnedé, zelené až po čierne. Zvláštnu pozornosť bude pútať nová trieda gladiol žíhaných - šumrovaných, ktoré neboli vytvorené klasickým krížením, ale ožiarením sadby. Vôbec po prvýkrát potešia oči žilinských a ďalších návštevníkov tejto jedinečnej výstavy," uviedol Peter Lelek z martinského klubu Gladiola. Garanciou kvality výstavy sú ľudia, ktorí gladioly pestujú, šľachtia a vystavujú už viac ako tridsať rokov. Najmä členovia Gladiola Martin úspešne reprezentujú Slovensko svojimi výpestkami, ale najmä vlastným slovenským novošľachtením, ktoré je známe takmer po celom svete. Mnohé slovenské odrody vlastnia pestovatelia v USA, Holandsku, Rusku a inde. "Neustále sa vraciame do jednotlivých miest, v ktorých sme vystavovali, zaväzujú nás k tomu veľmi priaznivé ohlasy návštevníkov. V žilinskom kraji sme už navštívili Bytču, Martin a Rajecké Teplice. Dbáme na úplnú spokojnosť našich návštevníkov, a tak, ako aj na iných výstavách, aj v Žiline poskytneme záujemcom odborný výklad o pestovaní a ošetrovaní gladiol. Najkrajším momentom výstavy bude krstenie novovyšľachtených gladiol šampanským," dodal Peter Lelek. Výstava začína vo štvrtok od deviatej hodiny a potrvá v tento deň až do 18:00 hod. V piatok bude pokračovať opäť od rána 9:00 hod. a svoje brány zatvorí o 16-tej hodine. Záujemcovia, ktorí si budú chcieť zakúpiť vystavené exponáty za symbolickú cenu, môžu tak urobiť po

stránka č. 14

skončení výstavy v piatok. Počas oboch dní si budú môcť milovníci týchto okrasných kvetov objednať sadivo.

Foto: Pre návštevníkov je pripravená unikátna zbierka tých najkrajších gladiol nielen z Európy, ale aj z

Ruska či USA. Po úspechoch z iných miest zavíta jedinečná výstava gladiol aj do centra Žiliny. Na dva dni rozvonia

Úrad Žilinskej župy. Text - Barbora Zigová. Foto: archív ŽSK.

Kalendárium 7/2014(30.07.2014; Liptovský Hrádok; č. 08, správy z mesta , s. 3; DŽ)

01. 07. Vysoké Tatry - Rada Združenia miest a obcí Slovenska za účasti podpredsedníčky NRSR Renáty Zmajkovičovej. Prejednávali sa hlavne pripomienky k novele stavebného zákona a zákona o odpadovom hospodárstve. 02. 07. ECOLET - dohadovacie konanie týkajúce sa pripravovanej koncesionárskej zmluvy zahŕňajúcej riešenie verejného osvetlenia v meste. Koncesná zmluva medzi Mestom Liptovský Hrádok a firmou ECOLET bola v mesiaci júli podpísaná; Pracovné rokovanie s p. Balajom - Remin consulting - modernizácia železníc, ktorá by mala pozitívne ovplyvniť aj naše mesto a to rozšírením malého podchodu a rekonštrukciou nadjazdu. Ďalšie postupy a kroky sú naviazané na majetkovo právne rozhodnutia v dotknutom území. 03. 07. Kontrolný deň na prebiehajúcich stavbách chodníky, parkovacie plochy, prestavby v Dome kultúry. 04. 07. Pracovné stretnutie s predstaviteľmi ECOFOND-u možnosti čerpania európskych fondov na zhodnotenie budov, ktoré sú v majetku mesta (MŠ na Belanskej, CVČ, Športová hala). 07. 07. Pracovná návšteva Vladimíra Juríka, zo Slovenskej komory architektov - návrhy na riešenie úpravy verejných priestranstiev a budovanie relaxačnooddychových miest na sídliskách Belanská, Prekážka a v "hornom" Hrádku z aktuálnych operačných programov EÚ. 08. 07. Dozorná rada Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS) plnenie hospodárskeho plánu spoločnosti. 09. 07. Rokovanie s predstaviteľmi Veterán Club Liptov v súvislosti s participáciou mesta na podujatí Oldtimer Rallye Tatry. Účastníci podujatia sa zastavia pri Grand Castle dňa 21. 08. 2014 od 11:00 - 12:30 hod; pracovné rokovanie so zástupcami OZ Chlpáčik, dohoda o poskytnutí vody a elektrickej energie pre útulok. 10. 07. Dovolenka 11. 07. Pracovné stretnutie s Alexandrom Slafkovským a pánom Klepáčom týkajúce sa riešenia odpadového hospodárstva v rámci okresu Liptovský Mikuláš; Kráľova Lehota - účasť na otvorení projektu Miestnej akčnej skupiny (MAS) spojeného s propagáciou cyklotrás na území MAS. 14. 07. Stavebná porada odovzdanie staveniska v Dome kultúry pripraveného na prestavbu priestorov pre tanečný odbor ZUŠ. 15. 07. Mimoriadne zasadnutie Dozornej rady LVS - odpredaj prebytočného nehnuteľného majetku - stanovenie ceny pre vyhlásenie V. kola; Rbk - účasť na informačno pracovnom stretnutí pre región Liptov týkajúce sa rozvoja vidieka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v rámci fungovania MAS. 16. 07. Pracovné rokovanie s p. Kulichom - externé relaxačnooddychové zóny v meste; V súčinnosti s Michalom Rumanským zo Stavoindustrie. Kompletizácia žiadosti na Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) pre bytový dom v jabloňovom sade. 17. 07. LH - stretnutie s primátorom Mesta Sabinov a pracovníkmi Mestského úradu Sabinov - výmena skúseností v oblasti fungovania technických služieb mesta. 18. 07. LH - pracovné rokovanie so zástupcami ŽSK týkajúce sa odpredaja - kúpy budovy polikliniky v našom meste. Do dnešného dňa nedošlo k finálnej dohode z dôvodu, že mesto nie je ochotné akceptovať navrhnutú kúpnu cenu budovy. 21. 07. Porada vedenia mesta odpočet plnenia úloh, ďalšie úlohy súvisiace s údržbou a úpravou verejných priestranstiev odborom technických služieb, otázky vandalizmu zo strany neprispôsobivých občanov vyprázdňovanie kontajnerov, príprava a zabezpečenie osláv SNP a ďalšie. 22. 07. Spoločný stavebný úrad príprava a návrhy riešenia situácie po 1. januári 2015 súvisiacimi s novým stavebným zákonom. 23. 07. LH - pracovné stretnutie starostov horného Liptova stavebný zákon a úlohy z neho vyplývajúce pre drobné a dopravné stavby, otázky súvisiace s odpadovým hospodárstvom, regionálne operačné programy; pracovné rokovanie s Miroslavom Triznom a Alexandrom Slafkovským - stanovy LVS. 24. 07. Liptovský Ján - rokovanie s Dušanom Hricom, Tesla Liptovský Hrádok a Štefanom Kuricom, Eltek Liptovský Hrádok - riešenie podpory športu v meste v nastávajúcej sezóne. 25. 07. Liptovský Mikuláš obchodné rokovanie so zástupcami Tatrabanky týkajúce sa potenciálnych finančných operácií. 28. 07. - 31. 07. Dovolenka (DŽ)

stránka č. 15

Štát prisľúbil pomoc pri riešení kalamity vo Vratnej doline(04.08.2014; Obecné noviny; č. 31, Povodne , s. 17; tsž)

Prívalová vlna, ktorá sa v pondelok 21. júla prehnala Vrátnou dolinou, zanechala za sebou obrovskú spúšť a zdevastovala celú dolinu.

Kompletne zničila cestu z Terchovej k spodnej stanici sedačkovej lanovky na Chleb. Cesta III. triedy, ktorá je majetkom Žilinského samosprávneho kraja, je na určitých miestach úplne podmytá, voda vytrhala kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi strhla aj zaparkované autá. Statika tejto komunikácie je poškodená a zničené sú i oporné múry. V Tiesňavách na začiatku doliny začali cestári okamžite vypĺňať diery v ceste betónom, aby ju sprístupnili pre ťažkú techniku. ,,Žilinský kraj teraz podnikne všetky potrebné kroky, aby sa táto cesta sprejazdnila aspoň v polovičnom profile. Odhadujeme, že vo štvrtok by tadiaľto už mohli prejsť prvé autá," povedal žilinský župan Juraj Blanár, ktorý sa v utorok na druhý deň zúčastnil spolu s podpredsedom kraja Jozefom Štrbom zasadnutia krízového štábu priamo v Terchovej. Doplnil, že komunikácia bola pred dvomi rokmi rekonštruovaná z fondov Európskej únie a náklady na jej obnovu sa pohybovali v miliónoch eur. ,,Už dnes môžeme konštatovať, že toto je najväčšia škoda na ceste III. triedy, akú vôbec náš kraj mal," povedal Blanár. Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu na ploche asi štyri štvorcové kilometre napadlo za hodinu a pol až 65 milimetrov zrážok, čo sa blíži k storočnej vode. Na miesto kalamity prišiel osobne aj premiér Robert Fico. Po obhliadke spustošeného miesta ocenil snahu hasičov, vojakov i záchranárov, ktorí odstraňovali nepríjemné následky povodne. ,,Je asi malý zázrak, že zatiaľ nebola potvrdená žiadna obeť. Pretože to, čo sme mali možnosť vidieť na vlastné oči, je totálne zdevastovaná celá dolina. Sú tam desiatky rozbitých vrakov, celá stanica lanovky je zasypaná kamením. Je obrovské šťastie, že sa každému podarilo zachrániť," uviedol predseda vlády, ktorý zároveň prisľúbil finančnú pomoc na odstránenie škôd po kalamite. ,,Sami to nezvládneme, ani z rozpočtu kraja ani z rozpočtu obce, preto sme požiadali vládu Slovenskej republiky o pomoc. Do stredy popoludnia máme za úlohu zmapovať všetky náklady spojené s odstraňovaním škôd," doplnil žilinský župan. Desiatky záchranárov stále prehľadávajú momentálne uzavretú oblasť, zatiaľ neboli nahlásené žiadne úrazy, nezvestní a ani obete na životoch. Hasiči preskúmavajú vraky áut, aby sa presvedčili, že v nich nik nezostal. Pomáhajú i vojaci, ktorí zásobujú okolie.

(tsž)

2. Projekt Nestoj v rade sa v župných nemocniciach osvedčil(04.08.2014; Obecné noviny; č. 31, Sociálne veci , s. 26; kub)

Po dobrých skúsenostiach na Kysuciach sa do elektronického objednávania pacientov zapájajú aj ambulancie v Liptove a na Orave.

Návštevy ambulancií si mnohí pacienti plánujú. Zabezpečia si prácu tak, aby sa mohli vybaviť v niektorej z ambulancií župných nemocníc. A často sa im stalo, že prišli zbytočne, pretože pacientov bolo viac, ako mohol lekár vyšetriť. Po diagnostikovaní takéhoto stavu v slovenskom zdravotníctve sa pred piatimi rokmi rozhodli v Kysuckej nemocnici v Čadci zapojiť do projektu Nestoj v rade (www.nestojvrade.sk), aby si vyskúšali, či by vôbec bol záujem u pacientov objednávať sa na vyšetrenia elektronicky. Pilotne sa zapojili rádiologické a fyziatricko-rehabilitačné oddelenia, ktorých 16-tisíc pacientov využilo v priebehu piatich rokov takúto možnosť. Od roku 2014 sa ponúka vyšetrenie aj v mamografickom centremamografii (už 1094 objednaní) a ultrazvuku (zatiaľ 570 objednaní). ,,Po kysuckých skúsenostiach sa pridali aj ďalšie župné nemocnice, aby zjednodušili a zefektívnili dostupnosť zdravotnej starostlivosti," vysvetľuje riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková. V Hornooravskej NsP v Trstenej sú do projektu zapojené mamografická a sono ambulancia. Za pol roka sa na mamografiu objednalo prostredníctvom internetu 721 pacientov, v sono ambulancii 102 a na sono prsníkov 74 pacientov. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára rastúci trend online objednávok pacientov naznačuje, že to bol správny krok riaditeľov župných nemocníc. V Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši bolo v priebehu piatich mesiacov ošetrených v hematologickej ambulancii 2850 pacientov, a z nich bolo až 2349 objednaných online. Pre liptovských pacientov funguje projekt Nestoj v rade aj v ambulancii pre fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu a v onkogynekologickej ambulancii (v nej využilo internetové objednanie 15 % zo všetkých vyšetrených).

(kub)

stránka č. 16

Zosuvy vo Vrátnej doline sa v prípade ďalších extrémnych zrážok môžu zopakovať(01.08.2014; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por. 7/13; Jana Horniaková; Kristína Hatarová / Jana Horniaková; Kristína Hatarová)

Jana Horniaková, moderátorka: "Zosuvy vo Vrátnej doline neďaleko Terchovej sa v prípade ďalších extrémnych zrážok môžu

zopakovať. Nemali by však byť už také ničivé. To je výsledok geologickej obhliadky, ktorú v uplynulých dňoch zrealizovali na mieste geológovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. Pokračuje Pavel Liščák z tohto inštitútu."

Pavel Liščák, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave: "Bolo medializované teda, že výruby lesa tomu napomohli, ale v podstate drvivá väčšina týchto javov

vznikla vo voľnej časti, kde les nikdy nebol. Ešte za socializmu tam bolo intenzívne pasenie oviec, ale tam nad pásmom lesa vznikli vlastne tieto javy. Takže nie, toto je force majeure, vyššia moc."

Kristína Hatarová, moderátorka: "Odborníci boli 3 dni v teréne, aby skúmali miesta masívnych zosuvov, ktoré boli súčasťou ničivej

prívalovej povodne z 21. júla. Geológovia zistili, že v tomto prípade išlo o hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie horstvá ako Alpy či Himaláje."

Jana Horniaková: "Najčastejšie sa odčerpávala voda zo zatopených cestných komunikácií, podchodov, pivníc, rodinných

domov, dvorov, ale aj záhrad. Zlá situácia bola podľa tamojšieho obyvateľa aj v  obci Brodno neďaleko Žiliny."

Obyvateľ Brodna: "Vylial sa miestny potok Brodňanka, zaplavil priľahlé rodinné domy, niektoré mosty takého menšieho

typu boli úplne vymyté, tie musel bager vybagrovať, dokonca došlo k zapchatiu niektorých prietokov bahnom, to musel všetko rozbagrovať bager, situácia bola včera od tej 15:00 zhruba do tej 19:00 kritická, zatiaľ je situácia stabilizovaná, preto lebo vďaka dobrovoľným hasičom z Brodna aj ťažkým mechanizmom sa podarilo niektoré časti potoka Brodňanka spriechodniť."

Jana Horniaková: "Ďalej pokračuje predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár." Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Podľa informácií, ktoré máme, došlo k naplneniu takých prírodných, prirodzených rezervoárov, ktoré

sú práve na konci Vrátnej doliny nad chatou Vrátna a došlo následne pod tlakom tejto gravitácie k zosuvu pôdy a prívalovej vlny, ktorá sa prehnala Vrátnou dolinou a tá zmietla niekoľko áut, ktoré dnes ešte nevieme presne identifikovať koľko ich bolo."

Kristína Hatarová: "Odstraňovanie následkov po silnej búrke a ničivej prívalovej vlne vo Vrátnej doline potrvá len

Slovenskému vodohospodárskemu podniku 2 - 3 mesiace. Náklady dosiahnu minimálne 2 milióny eur. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferenc."

Vojtech Ferenc, štátny tajomník ministerstva životného prostredia: "Samozrejme pred nami stojí neľahká úloha, musíme vyčistiť koryto rieky Varínka, ktorá preteká aj

obcou a tento potok, riečka urobila najväčší problém, tak tu je potrebné prečistiť koryto v dĺžke asi 5 kilometrov. Ako toto bude gro prác. Je to potrebné vyčistiť od toho kameniva a od bahna, ktoré sa naplavilo. Samozrejme budeme rešpektovať všetko to, čo sú lokálne pravidlá a hlavne ide o národný park, takže tento potok dáme do pôvodného stavu."

Kristína Hatarová: "Finančnú pomoc Vrátnej doline aj Terchovej už prisľúbil minister financií Peter Kažimír. Pôjde o 3

milióny eur."

Dva týždne po zosuvoch(04.08.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 19/26; Vlado Záborský / Janette Štefánková)

stránka č. 17

Janette Štefánková, moderátorka: "Z Vrátnej aj dva týždne po zosuve odvážajú tony hliny a kamenia. Z údolnej stanice lanovky na Chleb

už odstránili podstatnú časť nánosov a odkryli takmer všetky zničené kabíny lanovky." Vlado Záborský, redaktor: "Kabíny, ktoré v čase zosuvu parkovali v stanici, sú takmer celkom zničené a budú ich musieť

nahradiť. Po ôsmich rokoch od spustenia lanovky takúto obnovu dopravného zariadenia nikto nepredpokladal. Ako sa živel podpísal pod statiku budovy, ukáže až kontrola odborníkov."

Ľudmila Porubčanská, stredisko Vrátna: "Podľa nášho odhadu k technickým meraniam pristúpime v priebehu niekoľkých týždňov." Vlado Záborský: "Tohtoročná letná turistická sezóna je už pre poškodenú lanovku zrejme stratená. Zatiaľ aj preto, že

od strediska v Pasekách je stále uzatvorená aj cesta k dolnej stanici lanovky." Jozef Štrba, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja: "Vyvíjame maximálne úsilie, aby sme do začiatku zimnej údržby mali cestu prejazdnú až na jej koniec,

to znamená po chatu Vrátna." Vlado Záborský: "Pre turistov je od soboty k dispozícii náhrada za kabínovú lanovku, ktorá inak premáva najmä v zime,

sedačka na Pasekách." Ľudmila Porubčanská: "Ktorou sa môžu denne vyviezť vlastne pod kopec Poludňový Grúň a odtiaľ sa môžu dostať aj na

hrebeň Malej Fatry." Vlado Záborský: "Správy o katastrofe niektorých odradili od návštevy tejto časti Malej Fatry." Ľudmila Porubčanská: "Podľa informácií, ktoré máme od ubytovateľov, tak trošičku to tých turistov odradilo." Vlado Záborský: "Podľa domácich však prírodný živel obmedzil pohyb iba v nepatrnej časti Vrátnej. Horská záchranná

služba neuzavrela žiadny chodník. Trasy, ktoré končia pri chate Vrátna, však nepovažujú horskí záchranári za najbezpečnejšie."

Peter Muráň, HZS Malá Fatra: "Po týchto chodníkoch horská záchranná služba neodporúča návštevníkom sa pohybovať, nakoľko

ústia v zničenej doline, riečisku, kde je pohyb značne obmedzený a komplikovaný." František Kadaš, prednosta Obecného úradu v Terchovej: "Ostatná Vrátna, aj Hrebeňovka, všetko je prístupné, čiže z týchto ďalších miest si to môžu ľudia

pozerať." Vlado Záborský: "Turisti, ktorí sa nenechali katastrofou odradiť od návštevy tejto časti Malej Fatry, neľutovali." (začiatok ankety) Opýtaná 1 (preklad z češtiny): "Myslím, že hej, lebo toto sa za chvíľu uprace a tá krajina je tu stále pekná." Opýtaný 2: "Ideme sa pozrieť kúsok hore, aby sme mali nejaký rozhľad vlastne." (koniec ankety) Vlado Záborský: "Pre návštevníkov Vrátnej môže predstavovať väčšie obmedzenie ako katastrofa spred dvoch týždňov

momentálne počasie."

Turzovská samospráva chce o budovu polikliniky zabojovať(04.08.2014; Obecné noviny; č. 31, Monitor , s. 31; tl)

stránka č. 18

Súd rozhodol, že vlastníkom bývalej polikliniky v Turzovke, o ktorú viedli spor Žilinský samosprávny kraj a mesto Turzovka, je ŽSK. Mesto zvažuje odvolanie na druhostupňový súd.

Na nedávnom pojednávaní súd v súvislosti s bývalou poliklinikou v Turzovke rozhodol v prospech Žilinského samosprávneho kraja. Obe strany - mesto i ŽSK si opäť obhajovali svoje stanoviská. Okresný súd v Čadci vydal ešte 15. 11. 2012 predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal nakladať so spornými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Argumentmi mesta bolo, že polikliniku vybudovalo začiatkom 80. rokov v rámci akcie ,,Z" za takmer 6 miliónov korún. V r. 1989 prešiel komplex objektov na základe hospodárskej zmluvy do majetku Okresného úradu národného zdravia v Čadci. Samospráva už od r. 1993 opakovane žiadala vrátiť budovu do vlastníctva, čo sa jej nepodarilo. Neskôr sa stala majetkom ŽSK. Pred súdom podali svedecké výpovede aj bývalí funkcionári predsedovia MsNV - Ján Holaza a Ján Malicher, ktorí sa stali aj prvými ponovembrovými primátormi Turzovky. Podľa ŽSK sú súčasní nájomníci garantmi poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti. ,,Práve oni prejavili o kúpu budov bývalej polikliniky seriózny záujem so zachovaním dvoch najzásadnejších podmienok kraja - garantovať ,,poliklinický systém" starostlivosti v Turzovke, jeho dostupnosť, rozsah a kvalitu po dobu minimálne desiatich rokov, a investovať významné finančné prostriedky do rekonštrukcie týchto priestorov," informovala hovorkyňa ŽSK Hana Danováa dodala, že podanie na súd o určenie vlastníctva dalo mesto až po deviatich rokoch, odkedy má vo vlastníctve budovu ŽSK: ,,Počas týchto rokov mesto vyberalo dane za túto budovu, čím de facto potvrdilo vlastníctvo ŽSK." ŽSK spravuje budovu polikliniku od r. 2003, do jej modernizácie, opravy strechy a rekonštrukcie sociálnych zariadení údajne investoval 33-tisíc eur. ,,Súd rozhodol v prospech ŽSK, ktorý je nespochybniteľným vlastníkom budovy bývalej polikliniky," informoval Peter Kubica, riaditeľ odboru informácií ŽSK. Dodal, že zatiaľ nemajú doručený rozsudok a mesto sa môže ešte odvolať. ,,Takže je predčasné robiť uzávery, ale sudkyňa nariadila mestu preplatiť všetky súdne trovy, pretože ich podania boli neopodstatnené," dodal. ,,Je pravdou, že okresný súd na ostatnom pojednávaní ústnym výrokom sudkyne zamietol podanie mesta Turzovka na určenie vlastníctva bývalej polikliniky v prospech samosprávy, keďže však rozsudok ešte nebol doručený sporným stranám a nie je právoplatný, nebudeme ho komentovať. Súd nespochybnil spôsob a formu výstavby bývalej polikliniky tzv. akciou ,,Z" samosprávou, resp. vtedajším MsNV a nespochybnil, že poliklinika ako samostatný subjekt bola zapísaná na list vlastníctva až po r. 1991 - a dovtedy, na čom samospráva trvá, bola stále majetkom mesta," informoval viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka. Podľa jeho slov, čo sa týka preplatenia trov, rozsudok nie je právoplatný a keďže súd nezohľadnil všetky argumenty, historické či spoločenské okolnosti, zvažujú odvolanie sa na druhostupňový súd. ,,Tento krok zvažujeme aj v súvislosti s diametrálne iným súdnym rozhodnutím v podobnom spore medzi ŽSK a samosprávou Kysucké Nové Mesto o tamojšiu polikliniku. Tá bola postavená v presne rovnakom období, rovnakým spôsobom v akcii ,,Z" a mesto sa v súdnom konaní domáhalo svojich práv vyše 7 rokov až nakoniec súdy priznali vlastníctvo polikliniky mestu a nie ŽSK," povedal. Dodal, že lekári sídliaci v bývalej poliklinike, ktorých priemerný vek je približne 57 rokov, určite nedokážu garantovať 10 rokov starostlivosti, ktorú im ukladá pripravená zmluva s VÚC.

Kysucké noviny, 22. 7. 2014 (tl)

Terchovčania v kalamite dokázali svoju odolnosť(04.08.2014; Obecné noviny; č. 31, Povodne , s. 17; da)

V Terchovej po prívalovom daždi zasadala v pondelok 28. júla povodňová komisia k mimoriadnej situácii vo Vrátnej doline.

Všetky zložky, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní škôd a zabezpečení či už prejazdnosti vozidiel, elektrickej dodávky alebo pitnej vody, na nej informovali o postupe svojich prác. Záchranári pokračovali v odpratávaní zničených áut, vraky premiestňovali na provizórne parkovisko, odkiaľ si po ne prídu majitelia. Hasiči pracovali na odstránení nánosov a popadaných stromov z koryta rieky Varínka, pokračovali v sprístupnení nedostupných miest a pílili drevo. Situáciu prišiel priamo na miesto skontrolovať osobne i minister vnútra Robert Kaliňák. ,,Treba povedať, že na slovenské pomery sa vykonala nebývalá záchranná akcia horských záchranárov a dobrovoľných horských záchranárov, ktorí evakuovali dovedna 122 ľudí od chaty Vrátna na rôznych lanových systémoch. Cez najhoršie úseky zlaňovali trojmesačné dieťa a niekoľko veľmi malých detí. A čo je najpodstatnejšie, že sa všetkých podarilo zachrániť bez

stránka č. 19

akejkoľvek ujmy na zdraví," uviedol podpredseda vlády SR. Žilinská župa, v ktorej správe je i zničená cesta z Terchovej do Vrátnej doliny, požiadala štát o finančnú pomoc viac ako 3 milióny eur. Na vozovke sa vykonávajú geodetické zamerania, situácia je zastabilizovaná a budú pokračovať ďalšie sanačné práce. Čaká sa na stanovisko geológov, ktorí posudzujú hrebene hôr. Letka ministerstva vnútra identifikovala ďalšie potenciálne miesta zosuvu v prípade väčších prívalových dažďov. Z tohto dôvodu vyhlásila obec Terchová mimoriadny stav. Likvidácia škôd by mala trvať ešte približne tri mesiace. ,,Hoci v obci platí i naďalej mimoriadny stav, chcel by som upozorniť, že život sa tu v centre obce nezastavil. Aktuálne prebehol už 52. ročník Jánošíkových dní, celá dedinka žila folklórom a tradíciami a turisti sem majú dvere otvorené. Všetky turistické chodníky do Vrátnej doliny sú síce uzatvorené z oboch strán, no milovníci hôr a prírody môžu navštíviť Jánošíkove diery," dodal podpredseda ŽSK Jozef Štrba.

(da)

Obecné slávnosti v Dlhej nad Oravou ponúkli kultúru i šport(04.08.2014; Obecné noviny; č. 31, Z regiónov , s. 30; ža)

Kultúrny i športový program ponúkli od 25. do 27. júla 8. obecné slávnosti pod Ostrým vrchom v Dlhej nad Oravou. Už v piatok 25. sa na tribúne v centre obce predstavil folklórny súbor Kutz Ballet Folklorico de Yurecuaro z Mexika. V sobotu sa v telocvični základnej školy uskutočnil 3. medzinárodný turnaj v stolnom tenise. Podvečer sa divadelným predstavením a koncertom country a western predstavila skupina C&V z družobnej českej obce Velká Polom. V nedeľu sa prezentovali folklórne skupiny z členských obcí občianskeho združenia MAS ORAVA - z Dlhej nad Oravou, Oravskej Poruby, Dolného Kubína, Hornej Lehoty, Párnice a Veličnej, ktorých, na javisku vystriedali Oravcov hostia z poľského Jurkowa a Kysučania - členovia FS Drevár z Krásna nad Kysucou. Záver programu patril koncertu word music skupiny Spod Budína. Sprievodnými podujatiami boli ochutnávka miestnych špecialít a výstava tvorivej činnosti detí z obce. Slávnosti pripravil Obecný úrad v Dlhej nad Oravou v spolupráci s Oravským kultúrnym strediskom v Dolnom Kubíne v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

(ža)

Kraj chce cestu opraviť do začiatku zimnej sezóny(04.08.2014; www.sme.sk; Žilina - Spravodajstvo, 17:00, s. -; sita)

Župa plánuje opraviť zničenú cestu do Vrátnej do začiatku zimnej sezóny. Náklady na jej opravu odhaduje na 4 až 6 miliónov eur.

VRÁTNA/ŽILINA. Cestu do Vrátnej doliny, ktorú v júli po prietrži mračien na viacerých miestach poškodila prívalová voda, chce Žilinský samosprávny kraj stihnúť opraviť do začiatku zimnej sezóny. "Kraj vyvíja maximálne úsilie, aby do zimnej prevádzky bola cesta obnovená až k chate Vrátna. Všetko však závisí aj od počasia, ktoré nás môže v našich prácach obmedziť," povedal podpredseda krajskej samosprávy Jozef Štrba. Dolný úsek jedinej prístupovej cesty do turisticky obľúbenej malofatranskej doliny je už prejazdný. Krajským cestárom sa v utorok večer podarilo stabilizovať prepadnutú cestu v Tiesňavách na začiatku Vrátnej doliny a turisti na autách i pravidelná autobusová doprava sa tak už dostanú do osady Štefanová aj lokality Sokolie. "Najviac práce nás čaká na úseku od Starého dvora po chatu Vrátna, kde je cesta na viacerých miestach úplne zničená. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja aktuálne pripravuje obnovu cestného telesa, demontáže poškodených zvodidiel, čistenie priepustov a mostov," dodal Štrba.

Obnova bude stáť cca 10 miliónov eur Prívalová vlna vody, bahna a skál, ktorá sa 21. júla po prietrži mračien prehnala turisticky obľúbenou

Vrátnou dolinou, zničila koryto potoka Varínky, poškodila jedinú prístupovú cestu do doliny a kamením zasypala kabínkovú lanovku na Chleb. Obnova Vrátnej doliny potrvá najmenej do konca októbra a stáť bude zhruba desať miliónov eur. Štyri až šesť miliónov potrebuje Žilinský samosprávny kraj na opravu poškodenej cesty, najmenej dva milióny odhaduje štátny Slovenský vodohospodársky podnik na obnovu zničeného koryta potoka a minimálne 2,2 milióna žiada obec Terchová napríklad aj na odstránenie nánosov okolo lanovky vo Vrátnej. Všetky zainteresované strany zdôrazňujú, že ide len o prvé hrubé odhady. "Postupne sa zrejme bude odhaľovať ešte mnoho problémov, do ktorých sa budú musieť zapojiť samozrejme aj úrady na vládnej úrovni, ktoré by mohli prispieť ďalšími finančnými prostriedkami," povedal

stránka č. 20

koncom júla po prehliadke doliny minister vnútra Robert Kaliňák. Prvú finančnú pomoc vo výške 3,06 milióna eur odsúhlasila vláda v pondelok, Žilinský samosprávny kraj dostane 1,8 milióna a obec Terchová 1,26 milióna eur.

Prietrž ničila všetko, obete neboli Prívalový dážď a rozbúrený potok Varínka v pondelok 21. júla na viacerých miestach podmyli jedinú

prístupovú cestu do Vrátnej doliny, voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s hlinou a skalami zmietla aj päťdesiat zaparkovaných áut. Dolnú stanicu kabínkovej lanovky na Chleb zasypali nánosy kameňov. Horská chata Vrátna zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Desiatky turistov zostali odrezaných na chate aj na hrebeni Malej Fatry. Záchranárom sa ešte v ten deň v neskorých večerných hodinách podarilo z chaty Vrátna a stanice lanovky pod vrcholom Chlebu evakuovať 122 ľudí. Živelná pohroma si nevyžiadala žiadne úrazy ani obete.

sita http://s.sme.sk/r-rss/7315346/zilina.sme.sk/kraj-chce-cestu-opravit-do-zaci atku-zimnej-sezony.html