· web viewurgentný príjem v Čadci už slúži obyvateľom (20.02.2017; Žilinské noviny; č....

Urgentný príjem v Čadci už slúži obyvateľom(20.02.2017; Žilinské noviny; č. 07, región , s. 10; FRANTIŠEK UJHÁZI)

V pondelok 13. februára minister zdravotníctva Tomás Drucker slávnostne prestrihol pásku na novovytvorenom urgentnom príjme.

ČADCA. Podľa novej koncepcie ministerstva zdravotníctva sa počíta na Slovensku so šiestimi traumacentrami a približne 31 urgentnými príjmami.

"Práve do tejto siete patrí aj Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, ktorá bude zabezpečovať pre svoju spádovú oblasť urgentnú zdravotnú starostlivosť," povedal počas otvorenia urgentného príjmu minister Drucker. Nemocnica bude podľa neho môcť vďaka zaradeniu medzi 31 urgentných príjmov čerpať v budúcnosti financie z európskych fondov.

Výstavba stála 660-tisíc eur Predseda ŽSK Juraj Blanár povedal, že vo všetkých štyroch zdravotníckych zariadeniach s

poliklinikou prebieha výstavba urgentných príjmov, pričom ten v Čadci je prvým, ktorý spúšťajú do prevádzky. Celková hodnota výstavby zariadenia v Čadci stála takmer 660-tisíc eur. "Stavebná časť stála niečo cez 380-tisíc eur. Zvyšok tvorí prístrojová časť a kompletné vybavenie príjmu," dodáva Blanár.

Financie na výstavbu všetkých štyroch urgentných príjmov, ktoré stoja niečo vyše troch miliónov eur, získal ŽSK z úveru pre zdravotníctvo. "V súčasnosti sú najlepšie úrokové sadzby, aké sme mohli využiť, preto sme investovali do urgentného príjmu," priblížil financovanie predseda ŽSK.

Chýba iba magnetická rezonancia V súčasnosti je v Kysuckej nemocnici v Čadci diagnostická technika, ktorá je plne digitalizovaná,

vrátane zálohovania tzv. paxu, mamogragu, CT prístrojov, röntgenov. "Našou ďalšou víziou je, aby sme v urgentnom príjme v budúcnosti zriadili magnetickú rezonanciu, a tým budeme úplne vybavení diagnostickou technikou, ktorou poskytneme tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť," dodáva Blanár.

Doposiaľ prijímali v nemocnici pacientov v úzkych chodbách. "Často sa stávalo, že pacient aj blúdil po okolí," hovorí Martin Šenfeld, riaditeľ Kysuckej nemocnice.

Urgentný príjem podľa neho veľmi pomôže. Bude sa skladať z dvoch častí, úrazovej a internej. V nich budú pracovať dvaja lekári, internista a úrazový chirurg. "Prípadne bude privolaný aj iný lekár," hovorí o fungovaní oddelenia Šenfeld.

Súčasťou urgentného príjmu bude aj recepcia, od ktorej si sľubujú práve to, že pacient už nebude blúdiť po nemocnici. Tu bude slúžiť záchranár, ktorý sám môže poskytnúť pomoc, ak to bude potrebné. "Verím, že do budúcnosti sa nám podarí nemocnicu vybaviť magnetickou rezonanciou, ktorá je veľmi potrebná," približuje riaditeľ ďalšiu nutnú investíciu.

V súčasnosti pacienti dostávajú veľakrát termíny v okolitých súkromných zariadeniach, ktoré im nevyhovujú. "Trávia veľa času v nemocnici a stáva sa aj to, že vyšetrenie prichádza neskoro," dodáva Martin Šenfeld.

FRANTIŠEK UJHÁZI

Nové očné oddelenie v Liptovskej nemocnici(20.02.2017; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 15/15; Milan Velecký / Anna Šípošová)

Anna Šípošová, moderátorka: "Do konca roka by v Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši mali vybudovať nové priestory

na očné oddelenie. Vzniknú prestavbou nevyužívanej vstupnej budovy do areálu nemocnice a výkon v ňom budú poskytovať formou jednodňovej ambulantnej starostlivosti, bez potreby hospitalizácie pacienta."

Milan Velecký, redaktor: "Očné oddelenie v nemocnici v Liptovskom Mikuláši má v súčasnosti len jednu operačnú sálu a

jednu ambulanciu, v nových priestoroch ich bude mať po dve. Vedúca lekárka oddelenia Sidónia Siváková."

Sidónia Siváková, vedúca lekárka oddelenia:

"Bude veľmi dobre priestorovo rozčlenené tá ambulantná zložka od tej operatívy. Doplníme personálom aj lekármi a tým vieme rozšíriť tie kapacity."

Milan Velecký: "Ročne spravia asi tisíc operácií a asi päťtisíc vyšetrení. Snahou lekárov je zvýšiť to aspoň o

polovicu. Podľa primárky Sivákovej si prilepšia aj pacienti." Sidónia Siváková: "Celý ten operačný trakt bude oddelený od tých ambulantných pacientov, skráti sa aj čakacia doba

na operácie." Milan Velecký: "Očné oddelenie by sa po sedemnástich rokoch malo vrátiť tam, kde bolo pôvodne. Na prvé

poschodie vstupnej budovy, ktorú nemocnica chcela predať a teraz ju postupne zapĺňa. Na prízemí funguje verejná lekáreň a na najvyššom, druhom poschodí by časom mali pribudnúť ORL ambulancie. Hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom nemocnice Lenka Záteková."

Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja: "Vďaka modernizácii vo výške osemstopäťdesiatjedentisíc eur vybudujeme v Liptovskej nemocnici

novú očnú jednodňovú chirurgiu." Milan Velecký: "Nové priestory pre očné oddelenie by mali vybudovať do konca roka, v tomto roku by mali v

Liptovskej nemocnici dostavať aj nový urgentný príjem."

Letisko Žilina stále bojuje o prežitie(20.02.2017; Žilinské noviny; č. 07, región , s. 6; BRANISLAV KOSCELNÍK)

Úrady chcú hľadať trvalé riešenie, aby na splnenie základných povinností štát zabezpečil aspoň minimálne sumy.

DOLNÝ HRIČOV. Žilinské letisko už niekoľko rokov bojuje o svoju ďalšiu budúcnosť. Keď v roku 2012 prišlo o pravidelné letecké spojenie s Prahou, rezort dopravy dokonca uvažoval o jeho zrušení. Dnes tvrdí, že v záujme ministerstva dopravy je zachovanie letísk a nie ich rušenie.

Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré vlastní takmer celý akcionársky podiel v Letiskovej spoločnosti Žilina (99,53 %), však nedokáže chod letiska finančne zabezpečiť. Upozornil na to podpredseda vlády Peter Pellegrini. Podľa neho potrebuje žilinské letisko dostávať primeranú ročnú dotáciu na zabezpečenie základných bezpečnostných a požiarnych predpisov.

"Bolo by zlé, ak by nedostatočným financovaním, tak zo strany štátu, ako aj vyššieho územného celku, došlo k strate takejto významnej infraštruktúry, ktorá v regióne je," povedal podpredseda vlády pre investície a informatizáciu počas minulotýždňovej návštevy Žiliny.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa dotácia zo štátneho rozpočtu na financovaní leteckých spoločností rapídne znížila. Kým ešte v roku 2013 išlo zo štátneho rozpočtu na prevádzku letiska v Dolnom Hričove približne 2,5 milióna eur, vlani to bolo už iba niečo vyše 203-tisíc eur.

"Ministerstvo dopravy sa snaží nájsť aj dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie prevádzky letiska," poskytli stanovisko z oddelenia pre komunikáciu s médiami a verejnosťou.

O zachovanie funkčného letiska má snahu aj menšinový akcionár - Žilinský samosprávny kraj (podiel v Letiskovej spoločnosti 0,465 %). "Spolupracujeme na udržaní existencie letiska v Žilinskom kraji a propagujeme ho tiež na významných stretnutiach so zahraničnými partnermi i na medzinárodných veľtrhoch. Žilinský kraj má zástupcov v predstavenstve a dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina," informovala hovorkyňa župy Lenka Záteková.

Letisko Žilina drží nad vodou Žilinská univerzita. Cez svoje Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum tu pripravuje letecký personál a pilotov. Vzniklo v roku 2003 odčlenením leteckého výcviku od Katedry leteckej dopravy. Vysoká škola dopravná poskytovala letecký výcvik už v roku 1962. Bez udržania leteckej infraštruktúry pri Dolnom Hričove by sa centrum dostalo do neriešiteľnej situácie.

Vďaka Žilinskej univerzite patrí žilinské letisko medzi najvyťaženejšie regionálne letiská. Výcvik leteckých síl tvorí väčšinu uskutočnených pohybov na pristávacej ploche. V roku 2015 ich dispečeri zaznamenali celkovo 7832. Za kratší koniec však letisko ťahá v štatistike vybavených cestujúcich. Za celý rok 2015 ich narátali len 888. Pritom v najlepších časoch, keď fungovala pravidelná letecká linka do Prahy, to bolo aj vyše 12-tisíc cestujúcich.

Pravidelná linka na trase Žilina - Praha - Žilina bola po prvýkrát zavedená v roku 1974 spolu s otvorením žilinského letiska. Linku prevádzkovala slovenská spoločnosť Slov Air s lietadlami Let L-410A Turbolet do roku 1981. Od jesene 1997 do leta 1998 lietala na linke Žilina - Praha - Žilina česká letecká spoločnosť Air Ostrava, ktorá lety zastavila pre celkové ukončenie činnosti leteckého dopravcu. Do tretice bola linka obnovená po sprevádzkovaní nového terminálu na žilinskom letisku 15. júla 2005 spoločnosťou České aerolinie lietadlom ATR 42-500. V auguste 2012 ČSA oznámila zrušenie linky do Žiliny. Pravidelné letecké spojenie so svetom odvtedy žilinské letisko nemá.

Okrem bežných komerčných a výcvikových letov sa letiskový areál stal vlani 6. júla miestom koncertu skupiny Iron Maiden s prívlastkom "najväčší koncert roka na Slovensku". Okrem neho tu v minulom roku zorganizovali pre priaznivcov športového lietania aero víkend.

BRANISLAV KOSCELNÍK

Biblioboxy v knižniciach sa osvedčili(20.02.2017; www.nasturiec.sme.sk; Turiec / Kultúra, , s. -; Viera Legerská)

V župných knižniciach si čitatelia v minulom roku vypožičali takmer dva milióny publikácií. MARTIN. Päť knižníc v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v minulom roku

zaregistrovalo 31 645 čitateľov, ktorí si vypožičali 1 934 301 kníh, časopisov či iných špeciálnych dokumentov. "Najviac knižnice v minulom roku navštevovali dospelí čitatelia, tí si požičali až 1,1 mil. publikácií," informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Veľmi obľúbené sú tiež naše biblioboxy, do ktorých môžu návštevníci vrátiť knihy i v čase, keď sú knižnice zatvorené. Je to výborná služba najmä pre pracujúcich, ktorí nestihnú prísť v rámci otváracích hodín knižníc, ale rovnako pre študentov, ktorým to možno nedovoľuje rozvrh hodín. Takýmto spôsobom sa vlani vrátilo 29 683 kníh," uviedla riaditeľka odboru kultúry Miroslava Ševčíková-Šumská.

Regionálne knižnice počas minulého roka zorganizovali viac ako 3 600 podujatí. "Zamerali sa predovšetkým na žiakov základných a stredných škôl, ktorým vysvetlili, ako čo najlepšie využívať služby knižníc, ako rýchlo vyhľadávať v online katalógu či ako správne citovať autorov a ich diela," vysvetlila M. Ševčíková-Šumská. Pre seniorov budú aj v tomto roku pokračovať počítačové kurzy alebo populárne tréningy pamäte a milovníci literatúry si opäť vychutnajú zaujímavé besedy so spisovateľmi, ilustrátormi, historikmi, cestovateľmi a inými známymi osobnosťami.

Žilinská župa má v pôsobnosti päť regionálnych knižníc, Krajskú knižnicu v Žiline, Kysuckú knižnicu v Čadci, Liptovskú knižnicu v Liptovskom Mikuláši, Oravskú knižnicu v Dolnom Kubíne a Turčiansku knižnicu v Martine.

V Kysuckej knižnici sa stretli významné osobnosti(20.02.2017; www.nasekysuce.sme.sk; Kysuce / Kultúra, , s. -; KK)

Kysucká knižnica v Čadci zahájila nový kalendárny rok autorským stretnutím významných osobností - Slovákom žijúcim v Austrálii, umeleckým sklárom Stanislavom Melišom a spisovateľom, publicistom Dušanom Mikolajom.

Zoskupenie tejto autorskej dvojice nebolo náhodné. Z ich spoločného stretnutia sa črtajú prvé kontúry novej biografie, ktorá čoskoro uzrie svetlo sveta.

Dušan Mikolaj je úspešným autorom viacerých kníh, z ktorých kultúrna verejnosť zaznamenáva najmä jeho knižky Tlejúce slnko, Medová baba, Majstri štetca. Medzi jeho štrnástimi knižnými dielami sa vyníma Odrôtovaný svet Karola Guleja, za ktorú autor získal Národnú cenu literatúry faktu Vojtecha Zamarovského.

Stanislav Meliš sa narodil v Divine pri Žiline a rok po augustovej intervencii vojsk Varšavskej zmluvy emigroval a usadil sa v Austrálii. V súčasnosti žije v Dulongu v severoaustrálskom štáte Qeensland. Umelecký sklár patrí medzi významných slovenských tvorcov, pôsobiacich vo svete, kde významnou mierou ovplyvnili vývoj tohto druhu umenia. Jeho výrobky sú vo viacerých svetových galériách, očarili i dánsku princeznú Alexandru. Obdivujú ich v japonskom Múzeu moderného umenia v Hokkaidó, ktoré ich po výstave sklárskych umelcov v roku 1982 zakúpilo do stálej expozície.

Po tomto úspechu vyhlásili Stanislava Meliša za Osobnosť Austrálie roku 1982. Autorské stretnutie sa nieslo v príjemnej atmosfére. Študenti Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci v sprievode učiteľky Evy Kubalovej nešetrili otázkami a odniesli si so sebou povzbudenie a inšpirujúci životný príbeh. Zaspomínalo sa i na významných Slovákov vo svete. Nechýbali medzi nimi mená ako Koloman Sokol, Andy Warhol či Karol Guleja. Stanislav Meliš povzbudzoval mladých študentov, aby veci, ktoré

nemôžu zmeniť, brali s humorom a na záver dodal: "V každom človeku je génius, len ho treba v sebe nájsť. Nebáť sa prehier a pokúšať sa znova vstať." S Dušanom Mikolajom sa zhodli, že svet možno začať meniť len tak, že začneme od seba, svojho vnútra, i keď je to niekedy nadľudský výkon.

Považské múzeum má bohatú zbierku predmetov(07.02.2017; Žilinský večerník; č. 06, regionálne spravodajstvo , s. 13; Michala Stehlíková)

Považské múzeum v Žiline v súčasnosti spravuje okolo 147-tisíc kusov zbierkových predmetov. Získať nové "kúsky" do fondu múzea však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Chce to nielen kúsok šťastia, dobrých ľudí, ale aj určitú sumu peňazí.

ŽILINA-BUDATÍN. Považské múzeum v Žiline plní nielen funkciu krajského múzea, ale je aj špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre drotárstvo a dopravu. Jednou z dôležitých úloh múzea je aj akvizičná činnosť, čo znamená získavanie nových predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sa stanú natrvalo súčasťou múzejnej zbierky. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

ÚSPEŠNÍ V PROJEKTOCH "Získavať vzácnosti do zbierok je z roka na rok ťažšie, najmä kvôli tomu, že nie vždy sa nájdu

dobrodinci ochotní múzeu predmety darovať. Preto je snahou múzejníkov hľadať finančné krytie pre kúpu predmetov. Považské múzeum v Žiline sa môže pochváliť dvoma úspešnými projektmi z roku 2016. Prvý projekt bol zameraný na získanie zbierkových predmetov v našej špecializácii na dejiny dopravy na Slovensku. Z tohto projektu bol zakúpený stroj, ktorý používali cestári od 30. rokov minulého storočia na asfaltovanie ciest," informovala Michaela Koláriková z Považského múzea v Žiline.

Tiež sa múzeu podarilo zakúpiť súbor 42 pohľadníc s vyobrazením cestných dopravných prostriedkov ako kočov, automobilov, autobusov, prípadne cestných stavieb, ako sú mosty či cesty samotné. "Pohľadnice dokumentujú, ako pred 70 či 100 rokmi vyzerali naše cesty a aké dopravné prostriedky po nich jazdili. Exponáty sú vystavené v Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach. Ak sa nám podarí nazbierať aspoň 150 pohľadníc, radi by sme vydali publikáciu o automobiloch na starých pohľadniciach, podobnú, ako sme v roku 2011 vydali o železniciach," prezradila Michaela Koláriková.

VZÁCNA LITERATÚRA S DROTÁRSKOU TEMATIKOU Druhý úspešný projekt z minulého roku bol zameraný na nákup literatúry s drotárskou tematikou.

Ako je totiž známe o Považskom múzeu, dlhodobo sa venuje výskumu drotárstva ako jedinečného slovenského fenoménu. "Táto akvizícia obohatí zbierkový fond drotárstva, ktorý obsahuje trojrozmerné predmety, umelecké diela, písomný a fotografický materiál, o konkrétne literárne diela. Zbierka zahŕňa 80 knižných jednotiek, resp. zväzkov časopisov s rokmi vydania 1856

- 2013. Obsahuje súbor dvanástich vydaní Pohorskej vesnice autorky Boženy Nemcovej, ktorú inšpirovala ku vzniku diela skutočná udalosť z roku 1834, kedy český šľachtic, gróf Hanuš Krakovský, nezištne pomohol chorému drotárovi Jánovi Gallikovi," povedala.

Súčasťou zbierky je i niekoľko vydaní románu Petra Jilemnického Pole neorané a Džarkovia autora Karola Tomaščíka. Tieto diela podrobne opisujú pomery v drotárskych obciach, ale i drotárov a drotárskych učňov na ich cestách po Európe. "Ďalej zbierka obsahuje literárne diela autorov, ktorí sa tejto tematike dlhodobo vo svojej tvorbe venovali Vladimír Ferko, Milan Ferko, Matúš Kavec a Martin Kukučín. Medzi vzácne knižničné jednotky patrí brožovaná kniha Mladý dráteník od Vojtecha Lipovského a národopisná štúdia Kolárovičtí dráteníci, ktorej autorom je český kultúrny historik, folklorista Karel Prochádzka. Významný je i súbor českých a slovenských autorov, vydaných v básnických zbierkach alebo v dobovej periodickej tlači. K zaujímavostiam zbierky patrí fotografia vodnej nádrže Dráteník, ktorá sa nachádza v Českej republike v okrese Příbram," dodala Michaela Koláriková z Považského múzea v Žiline.

Michala Stehlíková, snímka archív PMZA

Urgentný príjem v Čadci už slúži obyvateľom(21.02.2017; Kysucké noviny; č. 07, SPRAVODAJSTVO , s. 4; FRANTIŠEK UJHÁZI)

V pondelok 13. februára minister zdravotníctva Tomás Drucker slávnostne prestrihol pásku na novovytvorenom urgentnom príjme.

ČADCA. Podľa novej koncepcie ministerstva zdravotníctva sa počíta na Slovensku so šiestimi traumacentrami a približne 31 urgentnými príjmami. "Práve do tejto siete patrí aj Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, ktorá bude zabezpečovať pre svoju spádovú oblasť urgentnú zdravotnú starostlivosť," povedal počas otvorenia urgentného príjmu minister Drucker. Nemocnica bude podľa neho môcť vďaka zaradeniu medzi 31 urgentných príjmov čerpať v budúcnosti financie z európskych fondov.

Výstavba stála 660-tisíc eur Predseda ŽSK Juraj Blanár povedal, že vo všetkých štyroch zdravotníckych zariadeniach s

poliklinikou prebieha výstavba urgentných príjmov, pričom ten v Čadci je prvým, ktorý spúšťajú do prevádzky. Celková hodnota výstavby zariadenia v Čadci stála takmer 660-tisíc eur. "Stavebná časť stála niečo cez 380-tisíc eur. Zvyšok tvorí prístrojová časť a kompletné vybavenie príjmu," dodáva Blanár.

Financie na výstavbu všetkých štyroch urgentných príjmov, ktoré stoja niečo vyše troch miliónov eur, získal ŽSK z úveru pre zdravotníctvo. "V súčasnosti sú najlepšie úrokové sadzby, aké sme mohli využiť, preto sme investovali do urgentného príjmu," priblížil financovanie predseda ŽSK.

Chýba iba magnetická rezonancia V súčasnosti je v Kysuckej nemocnici v Čadci diagnostická technika, ktorá je plne digitalizovaná,

vrátane zálohovania tzv. paxu, mamografu, CT prístrojov, röntgenov. "Našou ďalšou víziou je, aby sme v urgentnom príjme v budúcnosti zriadili magnetickú rezonanciu, a tým budeme úplne vybavení diagnostickou technikou, ktorou poskytneme tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť," dodáva Blanár.

Doposiaľ prijímali v nemocnici pacientov v úzkych chodbách. "Často sa stávalo, že pacient aj blúdil po okolí," hovorí Martin Šenfeld, riaditeľ Kysuckej nemocnice. Urgentný príjem podľa neho veľmi pomôže. Bude sa skladať z dvoch častí, úrazovej a internej. V nich budú pracovať dvaja lekári, internista a úrazový chirurg. "Prípadne bude privolaný aj iný lekár," hovorí o fungovaní oddelenia Šenfeld.

Súčasťou urgentného príjmu bude aj recepcia, od ktorej si sľubujú práve to, že pacient už nebude blúdiť po nemocnici. Tu bude slúžiť záchranár, ktorý sám môže poskytnúť pomoc, ak to bude potrebné. "Verím, že do budúcnosti sa nám podarí nemocnicu vybaviť magnetickou rezonanciou, ktorá je veľmi potrebná," približuje riaditeľ ďalšiu nutnú investíciu. V súčasnosti pacienti dostávajú veľakrát termíny v okolitých súkromných zariadeniach, ktoré im nevyhovujú. "Trávia veľa času v nemocnici a stáva sa aj to, že vyšetrenie prichádza neskoro," dodáva Šenfeld.

FRANTIŠEK UJHÁZI

Dva mosty v havarijnom stave(21.02.2017; Televízna stanica JOJ; Krimi; 19:00; por. 13/13; Andrea Lukoničová / Stanislava Kováčik, Michal Farkašovský)

Stanislava Kováčik, moderátorka: "Dva mosty, ktoré sú na frekventovanej ceste medzi Žilinou a Martinom pri obci Strečno, sú v

katastrofálnom stave." Michal Farkašovský, moderátor: "Most pri hrade má takmer šesťdesiat rokov a opadávajú z neho betónové kusy. Starostovi aj

obyvateľom Strečna dochádza trpezlivosť." Andrea Lukoničová, redaktorka: "Cyklista, ktorý prechádzal popod most, mal skutočné šťastie. Takýto obrovský a ťažký kus betónu

mu takmer spadol na hlavu." Obyvateľ Strečna: "Ja vám ukážem, čo včera tu spadlo. Takýto kameň, keď vám spadne na auto alebo na hlavu, tak

vás zabije." Andrea Lukoničová: "Most pri hrade, ktorý je súčasťou vyťaženej cesty 1/18, je v havarijnom stave. Denne po ňom

prejde približne tridsaťtisíc vozidiel." Miestny obyvateľ: "Samozrejme, že sa pozerám, že či tam nejde kamión alebo čo, lebo automaticky tam z toho

padajú skalky." Andrea Lukoničová: "Zo siedmich havarijných stupňov je most zaradený do predposledného. A to znamená, že jeho

stav je len kúsok od toho, aby bol prejazd po ňom úplne zastavený." Dušan Štadáni, starosta obce: "V priebehu jesene bolo párkrát víkendovo odstavená cesta 1/18 kvôli sanáciu hradného brala.

Nikto ani len neprišiel nič urobiť s tým mostom." Zuzana Hromcová, Slovenská správa ciest (telefonát): "Sanáciu brala zabezpečuje ministerstvo životného prostredia. Našim zriaďovateľom je Ministerstvo

dopravy a výstavby Slovenskej republiky." Dušan Štadáni: "Mi to tak pripadá ako v Kocúrkove, nechcú sa alebo nemôžu sa nejakým spôsobom dohodnúť,

aby pri odstavení 1/18 pri sanácii hradného brala sa začali aj nejaké aspoň minimálne prípravné práce nejaké zastabilizovanie týchto mostov."

Andrea Lukoničová: "S rekonštrukciou obidvoch mostov sa plánuje začať až v júli. No všetko závisí od verejného

obstarávania a financií. Starosta teda správu ciest žiadal aspoň o zabezpečenie bezpečnosti." Dušan Štadáni: "Záchytné siete alebo nejaké plachty, čo by zachytili tieto kusy opadávajúceho betónu." Zuzana Hromcová: "Zhoršený stav najmä rímsovej časti sa zabezpečoval formou bežnej údržby našou zmluvnou

organizáciou, to znamená, Správou ciest Žilinského samosprávneho kraja." Obyvateľ Strečna: "Prišli sem, položili sem plošinu, oklepali to a nikoho nič nezajímalo." Andrea Lukoničová: "Počas letnej turistickej sezóny popod most prejdú tisícky ľudí, ktorí smerujú na hrad." Obyvateľ Strečna: "My tu lákame zákazníkov na hrad a pritom vlastne nevieme im zabezpečiť bezpečnosť."

Nominujte publikáciu na titul Knihy Kysúc(21.02.2017; Kysucké noviny; č. 07, SERVIS/KULTÚRA , s. 21; KK)

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s mediálnymi partnermi vyhlasujú čitateľskú súťaž Kniha Kysúc 2016.

Do súťaže môžu čitatelia prihlásiť knihy, ktoré boli vydané v roku 2016 a sú späté s regiónom Kysuce tematicky alebo osobou autora textovej či obrazovej časti. Môžu to byť tlačené knihy, graficky a knihársky spracované do formy zväzku viazanej alebo brožovanej publikácie, tvoriace myšlienkový a výtvarný celok a ktorým bolo im pridelené ISBN. Môžu obsahovať výlučne text, môže ísť o obrazovú publikáciu alebo text kombinovaný s obrazovou časťou z oblasti krásnej alebo odbornej literatúry. Knihu môže nominovať čitateľská verejnosť, autori knižných publikácií, zostavovatelia, redaktori, ilustrátori, vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh. Čitateľská verejnosť nominuje knihu nominačným listom, ktorý si môžu stiahnuť z internetovej stránky knižnice alebo vyzdvihnúť priamo v knižnici. Nominačný list si môžete prevziať aj osobne v redakcii MY Kysuckých novín. Nominačný list je potrebné doručiť osobne, poštou alebo mailom na adresu knižnice. Autori nominovanej publikácie, zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh jeden výtlačok nominovanej publikácie spolu s nominačným listom doručia osobne alebo poštou na adresu knižnice. K nominácii môžu byť priložené recenzie, kritiky uverejnené v periodikách, názory iných literátov na knihu a pod. Termín odovzdania nominácií je od 20. januára do 28. februára 2017. Hlasovať za knihu môžu ľudia od 1. marca do 7. apríla 2017. Mená víťazov súťaže sa zverejnia 20. apríla 2017.

O víťazovi rozhodnú čitatelia hlasmi Nominované knihy budú rozdelené do dvoch súťažných kategórií: 1. kategória: beletria, 2. kategória: odborná literatúra. Všetky nominované knihy budú postupne

predstavované mediálnymi partnermi i na internetovej stránke Kysuckej knižnice a Žilinského samosprávneho kraja. V období od 1. marca do 7. apríla 2017 budú publikácie vystavené v Kysuckej knižnici v Čadci. O víťaznej knihe rozhodne čitateľská verejnosť prostredníctvom hlasovacích lístkov.

Hlasovať bude možné po uzávierke nominácií v čase od 1. marca do 7. apríla 2017. Hlasovacie lístky budú uverejňované v regionálnych týždenníkoch, na web stránke knižnice, alebo si ich záujemcovia môžu vyzdvihnúť priamo v knižnici. Na jednom hlasovacom lístku môže hlasujúci udeliť jeden hlas knihe v prvej kategórii (beletria) a jeden hlas knihe v druhej kategórii (odborná literatúra). Hlasujúci môže udeliť jednej knihe len jeden hlas. Počas trvania súťaže môže hlasujúci hlasovať len jedenkrát. Platný je len originálny anketový lístok, ktorý bude k dispozícii v knižnici, na web stránke knižnice alebo uverejnený v regionálnych periodikách. Hlasovací lístok je potrebné doručiť osobne do Kysuckej knižnice v Čadci, prípadne do Mestskej knižnice v Kysuckom Novom Meste, Mestskej knižnice v Turzovke i Mestskej knižnice v Krásne nad Kysucou. Hlasovací lístok je možné doručiť aj poštou alebo mailom na nižšie uvedenú adresu Kysuckej knižnice v Čadci. Na súťažiacich čakajú hodnotné ceny

Kniha, ktorá získa najviac čitateľských hlasov, získa ocenenie Kniha Kysúc 2016. Na slávnostnom vyhodnotení súťaže budú z hlasujúcich vyžrebovaní traja

výhercovia, ktorí získajú vecné ceny a registrované členstvo v Kysuckej knižnici v Čadci na 365 dní. Nominované knihy po skončení súťaže ostávajú majetkom knižnice, aby boli natrvalo prístupné jej čitateľom. Autorom víťazných kníh knižnica bezplatne ponúkne spoluprácu a priestor pre prezentáciu publikácií širokej verejnosti a v prípade účasti knižnice na knižnom veľtrhu Bibliotéka aj priestor na tomto medzinárodnom podujatí. Z kníh, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach súťaže v každom regióne Žilinského kraja, bude zostavená putovná výstava, ktorá bude postupne prezentovaná v každej regionálnej knižnici Žilinského samosprávneho kraja. Súťažné práce možno zasielať na email: visnakova@kniznicacadca

Rady, ktoré nikdy nekončia(21.02.2017; Oravské noviny; č. 07, TÉMA , s. 5; MARTIN PAVELEK)

Podľa zistení spoločnosti GfK približne polovica ľudí je nespokojných so súčasnou kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Najviac sú ľudia nespokojní s čakacími dobami u lekárov, s prístupom personálu, ale aj celkovou zdravotnou starostlivosťou.

KOĽKO ČAKÁME U LEKÁRA? Jedným z najväčších dôvodov nespokojnosti sú pre ľudí čakacie doby u lekárov, a to až pre 37

percent nespokojných ľudí. U všeobecného lekára sa pred ambulanciou v priemere čaká 51 minút. Najdlhšie sa čaká u

špecialistu (75 minút) a najkratšie u zubára. Problém získať termín majú ľudia hlavne u špecialistu, u ktorého sa na termín čaká priemerne 7,3 týždňa.

---- Keď v roku 2015 vstúpila do platnosti novela zákona, ktorá zakázala objednávanie pacientov za

poplatok, niektorí lekári našli cestičku, ako ho obísť. Pacienti im neplatia za prednostné vyšetrenie, ale poradenstvo prípadne inú službu. Viacerí pacienti túto možnosť využívajú.

---- POČET AMBULANTNÝCH ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ NA ORAVE Okres Dolný Kubín 161 Okres Námestovo 142 Okres Tvrdošín 118 Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce umožniť ľuďom, ktorí nechcú vysedávať v plných

čakárňach, objednať sa ku lekárovi na presný deň a čas. Aké sú podmienky podľa pripravovanej novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti?

Ako to má fungovať * Pacient sa cez informačný systém objedná u lekára. * Nebude platiť za objednanie, ale za vyšetrenie, pretože nebude hradené z verejného zdravotného

poistenia. Zvyčajne zaplatí od 15 až do 30 eur. * Termín dostane najskôr o 12 hodín, najneskôr do 15 dní. * Lekár ho ošetrí najskôr od druhej poobede. Čo musí splniť lekár * Pred platenými ordinačnými hodinami musí ordinovať sedem, špecialista šesť hodín bezplatne. * Platené ordinačné hodiny spravidla nezačnú skôr ako o druhej poobede.

* Nesmú trvať viac ako štvrtinu času bezplatných. * Lekár nesmie ošetriť viac ako tretinu pacientov z tých, ktorých ošetril počas bežnej ordinácie. * Príjmy z platieb za vyšetrenie nesmú prekročiť tretinu jeho celkových príjmov. * Ak lekár nedodrží pravidlá, bude mu hroziť pokuta do dvoch tisíc eur. Objednávať by sa malo cez jednotný informačný systém, ktorý má poskytnúť Národné centrum

zdravotníckych informácií. Poskytovanie tejto služby nebude pre lekára povinné. PREČO NIE JE VIAC ŠPECIALISTOV S dlhými čakacími dobami pred ambulanciou, ale aj pri objednávaní, sa pacienti najčastejšie

stretávajú pri lekároch špecialistoch. Viacerí ľudia navrhujú, aby sa rozšíril počet špecializovaných ambulancií. Argumentujú tým, že pacienti by sa rozdelili a čakanie na vyšetrenie skrátilo.

Dôvod, prečo je v niektorých okresoch len jeden urológ či diabetológ, vysvetlila Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja. Odvolala sa na Nariadenie vlády 640/2008, ktoré definuje sieť poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. "Ministerstvo zdravotníctva na základe nariadenia určilo počet ambulancií podľa počtu obyvateľov. Zdravotné poisťovne nepodpíšu zmluvu s ďalším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti mimo plánovaného počtu."

LEKÁROV JE MÁLO Nervozitu v čakárňach komplikuje nedostatok lekárov. Mladí odchádzajú do zahraničia, tí, ktorí

ostali starnú, zomierajú. Zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja hľadajú v súčasnosti 25 lekárov, z toho deväť na Oravu.

Oravská poliklinika v Námestove potrebuje stomatológa, kožného lekára, oftalmológa, lekára pre deti a dorast.

Viacerí ľudia poukazujú aj na fakt, že vyšetrenie popoludní si kvôli výške poplatku nebude môcť dovoliť každý. "Záujem o objednanie by okrem dobre zarábajúcich ľudí mali určite aj dôchodcovia, ťažko chorí či matky s deťmi," povedala Mária Lévyová, riaditeľka Asociácie na ochranu práv pacientov. "Pre týchto ľudí je poplatok privysoký. Privítala by som, keby bol nižší alebo existoval pre nich ochranný finančný strop."

Potvrdenie objednávky dostanete SMS-kou * Čas začiatku vyšetrenia je orientačný a môže byť ovplyvnený akútnymi prípadmi alebo

nepredvídateľnými udalosťami. * Dostavte sa do čakárne minimálne 10 minút vopred. * V prípade, že sa nemôžete na objednaný termín dostaviť, zrušte ho cez internet alebo zavolajte

do ambulancie. * Ak sa objednáte a nedostavíte, blokujete tak termín, ktorý mohli využiť iní pacienti. Ak sa

opakovane nedostavíte na objednaný termín bez jeho zrušenia, môže vás systém v budúcnosti odmietnuť objednať.

* O návrhu novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti budú rokovať poslanci slovenského parlamentu. Ak ju schvália, platiť by mohla od budúceho roku.

Hornooravská nemocnica v Trstenej prijme lekárov chirurgického, interného a gynekologicko pôrodníckeho oddelenia, lekára OAIM aj rádiodiagnostiky.

---- Ešte horšia situácia je v Liptovskej nemocnici, kde súrne potrebujú až osem lekárov. ---- ČO NA TO VEREJNOSŤ Ľudia reagujú rôzne na pripravované zavedenia poplatku za vyšetrenie u lekára, ktoré ich môže

vyjsť až na 30 eur. Danka Špavrová - Toto je vysoká cena. Ale som za to, aby sa u lekárov platilo ako kedysi. Renata Mikytová - Nepáči sa mi, že to musí byť poobede. Čo ak budem potrebovať odbery alebo

RTG? Prečo pre takých pacientov nevyčlenia jeden deň v týždni doobeda? Prečo v niektorých ambulanciách funguje objednávanie aj teraz a bez poplatku.

Ján Mičkalík Mimax - Súhlasím, ak to bude mimo ordinačné hodiny. Štefan Brachňák - A čo tak viac lekárov a plánovanie? Rastislav Kočka - Radšej mať toľko lekárov, aby sa nemuselo čakať päť hodín v rade. Ale prídem a

do hodinky odídem. No nie? Prečo peniaze? Erika Flonteková Žuffová - Pekná myšlienka, lenže lekárov je nedostatok. A plánovať sa dá určitým

lekárom. Sú takí, ktorí pracujú v ambulancii, a pritom chodia aj na oddelenie. Ale navrhovaný poplatok

je vysoký. Keby dali dva až päť eur, bolo by to v poriadku. Andrej Bielik Mrkva - Nechápem to. Prečo by som mal za úplne normálnu a najmä samozrejmú

službu platiť. To je snáď otázka profesionality lekára a jeho systému, nie mojich peňazí. Miroslava Chmelíková - Áno, ale iba v poobedňajších hodinách. Aby sa nestávalo to, že sa budú

mnohí predbiehať a sestrička iba odvrkne, že mali zaplatené objednanie na presnú hodinu. Mirka Škvarková Maderová - Minule som malého objednávala na ORL. Presný termín stál 12 eur.

Jozef Holier - Tridsať eur nezarobí väčšina občanov Slovenska za celu zmenu. Ludmila Hauková - Nesúhlasíme. Nemáme na to dôchodky a platy. Ivča Jókušová Bučeková - Čo tak objednať pacienta bez poplatku na určitý termín, aby neboli

preplnené čakárne? Sme v EU a v iných štátoch to tak funguje, malo by to byť jednotné. Lenže Slovensko je jednotné akurát v cenách.

Zdenka Bakalová - Myslím si, že objednať ma na konkrétnu hodinu dokážu aj bez poplatku. Tak isto ako to dokáže kaderníčka kozmetička, pedikérka.

Monika Skubenová Chomisteková - To je už nenormálne. Len ako vytiahnuť aj posledné peniaze od bežných smrteľníkov. Veď v lekárni za bežné prechladnutie pre jedného člena rodiny necháte 20 eur ako nič.

---- OBJEDNÁVANIE CEZ INTERNET Na bezplatné objednávanie sa u lekárov slúži webstránka www.objednatvysetrenie.sk. Využilo ju

už 30-tisíc pacientov. Ambulancia sa však musí v systéme registrovať. V Žilinskom kraji využíva možnosť objednať sa online 45 ambulancií. Kto na Orave? * V Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne sa môžu pacienti bezplatne objednať v

ortopedickej príjmovej ambulancii, na rádiológii, mamografii, magnetickej rezonancii, na CT vyšetrenie, na gynekologický ultrazvuk či echokardiografii.

* V Hornooravskej nemocnici v Trstenej sú do systému zapojené ambulancie mamografie a SONO brucha i prsníkov.

* V Oravskej poliklinike v Námestove poskytuje možnosť objednania cez internet ambulancia zubného lekára a rádiológia.

* Cez webovú stránku www.objednatvysetrenie.sk si bezplatné vyšetrenie objednáte aj v kardiologickej ambulancii doktora Klabníka v Námestove a na urológii u doktora Javorku v Trstenej.

V trstenskej nemocnici vyšetria v ambulancii SONO približne 50 pacientov denne. Patria medzi nich akútne prípady, pacienti z oddelení aj objednaní. "Kedysi tu ráno sedelo dvadsať nervóznych ľudí," hovorí vrchná technička rádiológie Daniela Kuloštiaková. "Zavedenie objednávania online nám umožňuje lepšie zorganizovať prácu." Vyšetrenia brucha, na ktoré pacient musí prísť na lačno, robia hlavne ráno. Sono prsníkov neskôr, pričom denne objednávajú približne šesť pacientok. "Sestrička musí sledovať systém a aktualizovať údaje, ale online objednávanie je určite dobrá vec," hovorí Daniela Kuloštiaková. "Ale ešte stále sa veľa ľudí objednáva telefonicky."

---- ČO NA TO LEKÁRI Igor Kršák, všeobecný lekár - Nikdy som nevyužíval starý systém prednostného vyšetrenia za

peniaze a nebudem ani nový. Zdravotníctvo musí riešiť iné problémy. Zlyháva komunikácia medzi všeobecným lekárom a špecialistom. Keď pošlem k nemu človeka, ktorý má veľké bolesti kvôli vyskočenej platničke, objednajú ho na vyšetrenie o tri týždne. Čo má chudák dovtedy robiť?

Vendelín Ťažandlák, stomatológ a prevádzkovateľ viacerých zubných ambulancií - U nás objednávame bezplatne odjakživa. Optimálne je, keď pacient nečaká dlhšie ako mesiac. Ale poznám ambulancie, kde majú veľa pacientov a čaká sa dlhšie. Pri objednávaní musíme brať ohľad na predpokladanú dĺžku zákroku. Je rozdiel, či plombujem, trhám, brúsim jeden zub alebo viac. Či robím korunku alebo celú zubnú protézu. Sestrička príchody ľudí plánuje tak, aby nemuseli dlho čakať pred ambulanciou. Platí zásada, že bolestivé prípady ošetríme ráno, potom prídu na rad objednaní pacienti.

Župa pokorila kultúrny milión(21.02.2017; Turčianske noviny; č. 07, KULTÚRA , s. 12; VL)

Hrady, múzeá, prírodné expozície, galérie či knižnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja prilákali v minulom roku rekordných 1,7 mil. návštevníkov.

Žilinský samosprávny kraj má v pôsobnosti 22 kultúrnych organizácií, o ktoré sa kraj stará vo

všetkých župných regiónoch. Vlani prilákali do svojich priestorov rekordných 1,7 milióna návštevníkov. V tohtoročnom rozpočte prerozdelil do kultúry 7,7 mil. eur a obnova čaká viacero hradov, múzeí či

galérií. Na prvom mieste obľúbenosti je Oravský hrad, Budatínsky hrad, Strečno so stredovekou dedinou Paseka, úspech majú aj prírodné expozície v Pribyline a Vychylovke, ktoré majú vysoké čísla návštevnosti.

V pôsobnosti župy sú taktiež knižnice, aj známe Slovenské komorné divadlo v Martine, prvé profesionálne bábkové divadlo na Slovensku nachádzajúce v Žiline či krajská hvezdáreň, ktoré taktiež prispeli k minuloročnému rekordu.

Turčianske kultúrne stredisko v Martine aj tento rok pripravuje súťaž Amfo 2017(21.02.2017; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 3/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja aj

tento rok pripravuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej fotografie Amfo 2017, ktorá je najstaršou a najprestížnejšou celoštátnou súťažou v oblasti amatérskej fotografickej tvorby na Slovenku. Do regionálneho kola aktuálneho 45. ročníka súťaže sa môžu zapojiť neprofesionálni fotografi z celého regiónu Turiec. Uzávierka doručenia súťažných fotografií do Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine je 10. apríl."

1. marca otvoria v Dolnom Kubíne vernisážou výstavu Orava na plátne(21.02.2017; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Orava na plátne, pod týmto marcom bude 1. marca o 16:00 hodine vo výstavných priestoroch

dolnokubínskeho Oravského kultúrneho strediska otvorená vernisážou výstava prác neprofesionálnych dolnokubínskych výtvarníkov Ladislava Oršuliaka a Štefana Andrisa. Ich tvorba vychádza najmä z Oravskej krajiny, ku ktorej sa neustále vracajú vo svojich predstavách. Na výstave, ktorá potrvá do 27. marca, budú môcť návštevníci spoznať tvorbu realizovanú temperovou, akrylovou technikou a olejomaľbou. Výstavu pripravilo v spolupráci s autormi Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne."

Zdravotníctvo patrí medzi priority Žilinskej župy aj v roku 2017(23.02.2017; Zdravotnícke noviny; č. 08, Inzercia , s. 9; Jana Špiláková)

Žilinský samosprávny kraj má vo svojej pôsobnosti, ako jeden z mála na Slovensku, štyri župné nemocnice, prostredníctvom ktorých sa stará o zdravie obyvateľov Oravy, Liptova, Kysúc, Turca i Horného Považia. Ide o Kysuckú nemocnicu v Čadci, Hornooravskú nemocnicu v Trstenej, Dolnooravskú NsP v Dolnom Kubíne a Liptovskú nemocnicu MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Zdravotnú starostlivosť v regióne Orava zabezpečuje tiež prostredníctvom Oravskej polikliniky v Námestove. Na nákup nových prístrojov, modernizáciu či rekonštrukciu zdravotníckych zariadení vyčlenil kraj na tento rok 5,9 milióna eur.

Budujú urgentné príjmy Posun vpred pri zvyšovaní úrovne poskytovanej akútnej zdravotnej starostlivosti v regiónoch

Žilinského samosprávneho kraja majú zaručiť aktuálne budované urgentné príjmy. Na ich výstavbe župa intenzívne pracuje od leta minulého roka. Po ich odovzdaní verejnosti sa zvýši šanca pacientov na rýchle diagnostikovanie stavu a následné uzdravenie. Kysučania, ktorých zdravotný stav si vyžaduje neodkladnú nemocničnú starostlivosť, už majú v týchto dňoch k dispozícii prvý dokončený ur-gent, ktorý Kysucká nemocnica v Čadci otvorila v uplynulom týždni. Podľa jej riaditeľa Martina Šenfelda je pracovisko rozdelené do dvoch častí. ,,Prvá, úrazová, poskytne zdravotnú starostlivosť pacientom s poraneniami či úrazmi, druhá časť bude slúžiť pacientom s problémami interného typu, ako napríklad infarkt myokardu alebo angína pektoris," priblížil Martin Šenfeld. Všetky župné nemocnice sú vybavené modernými technológiami, vďaka digitalizácii jednotlivých pracovísk môžu medzi sebou komunikovať a promptne reagovať na aktuálne prípady či okamžite odoslať výsledky ďalej. Po Čadci sa budú urgenty otvárať v najbližších mesiacoch tiež v Dolnooravskej nemocnici v

Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Investície do ich vybudovania dosiahnu takmer 3 milióny eur.

Župné verejné lekárne sa osvedčili. Vrátili do zdravotníctva 130-tisíc eur Verejné lekárne, ktoré postupne od roku 2012 vybudoval a otvoril Žilinský samosprávny kraj vo

svojich nemocniciach a poliklinike, dosiahli v minulom roku hospodársky výsledok 130-tisíc eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast 20-tisíc eur. ,,Financie, ktoré získajú naše lekárne, putujú automaticky späť k pacientom a nie do súkromných rúk. Nemocnice ich používajú na rozvoj poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nákup nevyhnutých pomôcok či prístrojového vybavenia. Ide o návrat k finančným prostriedkom, ktoré nemocniciam zobrala privatizácia a znemožnila im rozvíjať oblasť verejného zdravotníctva," vysvetlil župan Juraj Bla-nár. Kraju sa podarilo otvoriť už päť takýchto lekární. Dve sú pre pacientov k dispozícii v Kysuckej nemocnici v Čadci, jedna v Hornooravskej nemocnici v Trstenej, Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši a taktiež v Oravskej poliklinike v Námestove. ,,Pacienti výberom liekov v našich lekárňach podporujú priamo nemocnice. Minulý rok ma potešila správa, že podobným spôsobom by mali fungovať aj lekárne v štátnych nemocniciach. Verím, že sa ministerstvu tento krok podarí rozšíriť v čo najväčšom počte zdravotníckych zariadení," uviedol Juraj Blanár.

Zdravotná starostlivosť na Orave spĺňa európske štandardy V najbližších mesiacoch sa budú modernizovať aj obe oravské nemocnice. Hornooravská

nemocnica v Trstenej, ktorej ambulancie navštívi za rok najviac pacientov, a to až okolo 106-tisíc, plánuje vynaložiť na svoj rozvoj 1,2 milióna eur. ,,Máme tu gy-nekologicko-pôrodnícke oddelenie, ktoré je vybavené kvalitnými prístrojmi spĺňajúcimi európske štandardy, no jeho priestory si už vyžadujú rekonštrukciu, ktorou sa ŽSK v tomto období zaoberá a plánuje na ňu získať finančné prostriedky z fondov EÚ. Pustíme sa tiež do obnovy a zmodernizujeme čakárne v pavilóne oddelenia dlhodobo chorých," vysvetľuje riaditeľka nemocnice Eleonóra Kadlečíková. Investície sa nevyhnú ani druhej oravskej nemocnici v Dolnom Kubíne. ,,Plánujeme zakúpiť dva nové novorodenecké inkubátory, ktoré zvýšia kvalitu starostlivosti o deti hneď po narodení. Oprava čaká v tomto roku aj samotnú budovu. ,,Najvyššia čiastka je plánovaná na obnovu prístrojov. V rozpoč-te je pre Dolnooravskú nemocnicu vyčlenených celkovo 794 600 eur. V roku 2017 chceme zrealizovať nákup nového CT prístroja, o ktorý sa uchádzame prostredníctvom obstarávania ministerstva zdravotníctva, takže rozpočet sa následne o niečo zvýši," upozornila riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.

Lekári pod jednou strechou V regióne zabezpečuje župa zdravotnú starostlivosť občanom aj v Oravskej poliklinike v

Námestove, ktorú postupne dokončujú. Dostavané je prízemie a prvé poschodie, kde lekári ošetria ročne okolo 137-tisíc pacientov. V rekonštrukcii župa pokračuje aj na druhom poschodí budovy, kde sa budú môcť presťahovať poslední lekári zo starej budovy polikliniky. ,,Pred štyrmi rokmi sme tu otvárali úplne nové ambulancie na prvom poschodí, podarilo sa nám vybudovať vlastnú župnú lekáreň a dnes pokračujeme rekonštrukciou, ktorá prinesie ďalšie skvalitnenie zdravotnej starostlivosti. Umožní, aby sa do tejto budovy presťahovali aj posledné ambulancie zo starej polikliniky," informoval predseda ŽSK. Podľa jeho slov je cieľom kraja sústrediť lekárov pod jednu modernú strechu. ,,V Námestove sa tak zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti a vytvoria sa vhodné priestory, ktoré by mohli prilákať ďalších lekárov," dodala riaditeľka Oravskej polikliniky v Námestove Mária Šišková. Už dnes župa hovorí o ďalších plánoch, patrí do nich obnova suterénov, kde by vznikli priestory pre fyziatriu, balneológiu, liečebnú rehabilitáciu a tiež archiváciu dokumentov.

V Liptovskej nemocnici opravujú očný pavilón Rozsahom plánovaných prác na najbližšie mesiace nezaostáva ani ďalšia župná nemocnica

zabezpečujúca starostlivosť v Liptove. V nevyužívanej časti budovy Liptovskej nemocnice MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši pokračuje rekonštrukcia očného pavilónu. Ide o postupnú obnovu budovy, na ktorej prízemí sa v minulom roku podarilo otvoriť novú verejnú lekáreň. V nemocnici plánujú využiť zvyšné priestory na zriadenie oč-nej jednodňovej chirurgie. Náklady dosiahnu 851-tisíc eur. Financuje ich župa spolu s 300-tisícovou dotáciou vlády SR. ,,Pri rekonštrukcii celého prvého poschodia sa ráta s vybudovaním lôžkového výťahu a očných operačných sál. Práce preto potrvajú približne desať mesiacov," priblížila priebeh obnovy Anna Majbíková zo ŽSK. Vďaka odvážnym stavebným plánom sa vráti život aj do prázdnych priestorov na prvom poschodí pavilónu. ,,Rekonštrukcia prispeje k zabezpečeniu komplexnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta na jednom mieste, čo je našim cieľom," doplnil predseda Žilinskej župy Juraj Blanár. Liptovská nemocnica sa stará o spádovú oblasť so 72-tisíc obyvateľmi, pričom priemerný počet ročne ošetrených pacientov presahuje číslo 88-ti-síc.

Dosiahli vyrovnané hospodárenie

Krajská samospráva prevzala nemocnice v roku 2003 v procese delimitácie od štátu, pričom ich získala s veľkým modernizačným dlhom a so záväzkami mínus 33 miliónov eur. Počas niekoľkých nasledujúcich rokov sa na základe množstva racionalizačných opatrení podarilo ich ekonomickú situáciu stabilizovať, zmenil sa spôsob manažmentu a samotného hospodárenia, ktoré už v aktuálnom období prinášajú výsledky. K dnešnému dňu už nemocnice nezvyšujú svoje záväzky, ale, naopak, hospodária vyrovnane. Ku koncu roka 2016 dokonca dosiahli pozitívny hospodársky výsledok vo výške 656-tisíc eur. Od roku 2003 investovala žilinská krajská samospráva do rozvoja svojich nemocníc viac ako 36,8 milióna eur. Zmeny k lepšiemu, ale predovšetkým zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, oceňujú predovšetkým pacienti, ale aj lekári a zamestnanci pracujúci v týchto regionálnych zariadeniach.

Na Kysuciach otvoria ďalšie ambulancie Okrem dokončeného urgentného príjmu žije Kysucká nemocnica, aj ďalšími investíciami. Približne

1,3 milióna eur z krajského rozpočtu putuje práve do tohto zariadenia, ktoré disponuje najväčšou spádovou oblasťou až 124-tisíc obyvateľmi. Obľúbená nemocnica mamičiek, ktorá sa môže pochváliť okrem iného aj špičkovým vybavením a zrekonštruovanými priestormi gynekologicko-pô-rodníckeho oddelenia, zrekonštruovanými operačnými sálami a chirurgickým oddelením, sa pustí v najbližšom období do obnovy kuchyne, vrátane oddelenia liečebnej výživy a stravovania. V pláne je tiež výmena okien na internistickom pavilóne a ku komfortu pacientov prispeje aj obnova hygienických zariadení. ,,Priemerne v Čadci vyšetria lekári 79.500 pacientov za rok, preto sme vyčlenili financie aj na modernizáciu čakární a chodieb v zariadení, a taktiež prebudujeme bývalé RTG pracoviská na nové ambulancie a v pláne je tiež otvorenie novej kožnej ambulancie, " doplnila riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková.

Stranu pripravila Jana Špiláková.

Pri Žiline opravia mosty za tri milióny(23.02.2017; Hospodárske noviny; mut. , SPRAVODAJSTVO , s. 3; TASR)

Žilina - Žilinský samosprávny kraj plánuje v roku 2017 pokračovať v rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry a okrem opráv ciest II. a III. triedy sa pustí do komplexnej obnovy mostov. "Pravidelne kontrolujeme stav našich ciest a mostov a po zimnej sezóne začneme s prvými prácami. Aktuálne pripravujeme projektové dokumentácie a ak sa nám podarí vysúťažiť staviteľov pre všetky rekonštrukcie, investujeme do modernizácie mostov v našich regiónoch až tri milióny eur," uviedol predseda kraja Juraj Blanár. (TASR)

Žilinský región investuje do modernizácie mostov tri milióny eur(22.02.2017; www.dobrenoviny.sk; , 17:17, s. -; TASR)

Najrozsiahlejšie opravy čakajú cestárov na moste ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku. Žilinský župan Juraj Blanár - Foto: TASR/Pavol Ďurčo Žilina 22. februára (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánuje v roku 2017 pokračovať v

rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry a okrem opráv ciest II. a III. triedy sa pustí do komplexnej obnovy mostov. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Pravidelne kontrolujeme stav našich ciest a mostov a po zimnej sezóne začneme s prvými prácami. Aktuálne pripravujeme projektové dokumentácie a ak sa nám podarí vysúťažiť staviteľov pre všetky rekonštrukcie, investujeme do modernizácie mostov v našich regiónoch až tri milióny eur," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Najrozsiahlejšie opravy čakajú cestárov na moste ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku. "Postavený bol ešte v roku 1942 a dnes už dochádza k rozpadu betónu a poškodeniu nosnej konštrukcie. Je preto potrebná kompletná rekonštrukcia," dodal riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK Ivan Mokrý s tým, že v rozpočte ŽSK je pre túto stavbu vyčlenených 765.000 eur a čaká sa na podpis zmluvy so zhotoviteľom. Obnovou prejdú rovnako ďalšie tri liptovské mosty, a to ponad potok Palúdžanka a v katastri obce Huty s predpokladanými nákladmi vo výške 120.000 eur.

V Kysuckom Lieskovci nahradia cestári zlomenú nosnú konštrukciu a pripravené sú i podklady na verejné obstarávanie pre vyriešenie zlej situácie v Staškove. "Most prežil už takmer šesť desaťročí, no je na ňom narušená statika a hrozí, že úplne stratí svoju stabilitu. Preto hľadáme finančné prostriedky na vybudovanie nového objektu, ktorý bude pre vodičov bezpečnejší a kvalitnejší," doplnil riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.

V Staškove je podľa neho v zlom stave aj druhý most v správe ŽSK a ďalší v Rakovej. Modernizácia vyžaduje rozšírenie jazdných pruhov a momentálne sa preto spracováva projektová dokumentácia. Celkovo chce samosprávny kraj na Kysuciach investovať 890.000 eur.

"Návrhy obnovy spracovávame i pre mosty v regióne Turca. Tie v Sklabini a Dražkovciach sú výrazne poškodené a most v Beniciach má takmer 60 rokov. Potrebných bude približne 230.000 eur," vysvetlil Mokrý.

Pre Oravu sú naplánované rekonštrukcie v Zázrivej, Kline a Podbieli. Obnova 50-ročného mosta ponad potok Zázrivka vyjde na 200.000 eur a v obci Klin sa cestári zamerajú najmä na poškodenie podmytých častí, zábradlie a ďalšie úpravy vo výške 100.000 eur. "Most v Podbieli na ceste III. triedy bol postavený v roku 1920 a nezvláda už veľkú záťaž nákladných áut. Zvýšime preto jeho nosnosť a zmodernizujeme prvú časť za 60.000 eur," skonštatoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.

Na hornom Považí sa zmodernizujú mosty v Kotešovej cez derivačný kanál a Varíne cez rieku Varínka, na ktorých začnú práce po skončení zimného obdobia. "ŽSK sa tiež zameria na Hornú Tižinu, kde je nutné rozšíriť vozovku mosta a obnoviť celú stavbu. ŽSK počas tohto roka zrekonštruuje i priepusty v Malej Čiernej a Kunerade. Celkové náklady všetkých opráv sa v tomto regióne vyšplhajú približne na 760.000 eur," uzavrela Záteková.

×

Žilinský región investuje do modernizácie mostov tri milióny eur(22.02.2017; www.teraz.sk; Regióny, 16:41, s. -; TASR)

Najrozsiahlejšie opravy čakajú cestárov na moste ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku. Žilinský župan Juraj Blanár Foto: TASR/Pavol Ďurčo Žilina 22. februára (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánuje v roku 2017 pokračovať v









http://www.teraz.sk/regiony/doprava-zsk-investuje-do-modernizacie-ce/245274-clanok.html

Žilinský región investuje do modernizácie mostov tri milióny eur(22.02.2017; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Žilinský župan Juraj Blanár Žilina 22. februára (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánuje v roku 2017 pokračovať v









Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR http://www.24hod.sk/zilinsky-region-investuje-do-modernizacie-mostov-tri-miliony-eur-cl495648.ht

ml

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline: Pre návštevníkov spustia lesnú železnicu(22.02.2017; www.mikulas.dnes24.sk; Mikuláš, , s. -; Tomáš Batiz)

Jedno z najväčších súčasných múzeí na Slovensku čaká menšia inovácia: V rámci financovania zo Žilinského samosprávneho kraja dostane liptovského múzeum krajšiu tvár.

Žilinský samosprávny kraj zrekonštruuje v rámci programu európskych projektov slovensko-poľskej spolupráce Považskú úzkorozchodnú lesnú železnicu v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Na tieto účely získal financie vo výške viac ako 2,1 milióna eur. Do Liptovského Mikuláša smeruje dotácia 360 tisíc eur.

"Doteraz mohli návštevníci v Múzeu liptovskej dediny vidieť len statickú expozíciu koľajových vozidiel a historických drevených stavieb. Pojazdná lesná železnička ponúkne úplne nový zážitok

prepájajúci obe tieto expozície. Počítame tiež s úpravou dvoch nástupíšť a počas cesty, ktorá bude pripomínať skutočnú lesnú železnicu, prejdú cestujúci po originálnom oceľovom moste," informovala riaditeľka odboru kultúry Úradu ŽSK Miroslava Ševčíková-Šumská.

Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova.

Zdroj - TASR/Dnes24.sk http://mikulas.dnes24.sk/muzeum-liptovskej-dediny-v-pribyline-pre-navstevnikov-spustia-lesnu-ze

leznicu-263736



dolnokubínskeho Oravského kultúrneho strediska otvorená vernisážou výstava prác neprofesionálnych dolnokubínskych výtvarníkov Ladislava Oršuliaka a Štefana Andrisa. Ich tvorba vychádza najmä z Oravskej krajiny, ku ktorej sa neustále vracajú vo svojich predstavách. Na výstave, ktorá potrvá do 27. marca, budú môcť návštevníci spoznať tvorbu realizovanú temperovou, akrylovou technikou a olejomaľbou. Výstavu pripravilo v spolupráci s autormi Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne."

28. februára bude v Čadci posledná fašiangová zábava a tradičný sprievod mestom(22.02.2017; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Poslednú fašiangovú zábavu v Čadci, tradičný fašiangový sprievod mestom, pripravila na utorok

28. februára folklórna skupina zo Zborova nad Bystricou. Sprievod začína o 14:00 hodine pred Kysuckým múzeom v Čadci, pôjde smerom k obchodnému domu Tempo cez Matičné námestie, pokračovať bude smerom ku Kysuckej knižnici cez Palárikovu ulicu, k mestskému úradu a svoje účinkovanie ukončí pred Kysuckým múzeom."

Turčianske kultúrne stredisko v Martine vyhlasuje súťaž Výtvarné spektrum 201Z(22.02.2017; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Turčianske kultúrne stredisko v Martine aj tento rok vyhlasuje regionálne kolo súťaže Výtvarné

spektrum 2017. Toto podujatie je najprestížnejšou celoštátnou súťažou v oblasti neprofesionálnej výtvarnej tvorby na Slovensku. Poslaním súťaže je podporovať amatérsku výtvarnú tvorbu a objavovať a podporovať mladé talenty. Vernisáž výstavy a odovzdávanie cien sa uskutoční 16. marca o 16:00 hodine v klubových priestoroch Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine. Uzávierka doručenia súťažných prác do Turčianskeho kultúrneho strediska je 6. marec."

ŽSK investuje do modernizácie mostov tri milióny eur(23.02.2017; www.transport.sk; Cestná infraštruktúra, , s. -; transport.sk, TASR)

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánuje v roku 2017 pokračovať v rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry a okrem opráv ciest II. a III. triedy sa pustí do komplexnej obnovy mostov. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Pravidelne kontrolujeme stav našich ciest a mostov a po zimnej sezóne začneme s prvými

prácami. Aktuálne pripravujeme projektové dokumentácie a ak sa nám podarí vysúťažiť staviteľov pre všetky rekonštrukcie, investujeme do modernizácie mostov v našich regiónoch až tri milióny eur," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Najrozsiahlejšie opravy čakajú cestárov na moste ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku. "Postavený bol ešte v roku 1942 a dnes už dochádza k rozpadu betónu a poškodeniu nosnej konštrukcie. Je preto potrebná kompletná rekonštrukcia," dodal riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK Ivan Mokrý s tým, že v rozpočte ŽSK je pre túto stavbu vyčlenených 765.000 eur a čaká sa na podpis zmluvy so zhotoviteľom. Obnovou prejdú rovnako ďalšie tri liptovské mosty, a to ponad potok Palúdžanka a v katastri obce Huty s predpokladanými nákladmi vo výške 120 000 eur.



"Návrhy obnovy spracovávame i pre mosty v regióne Turca. Tie v Sklabini a Dražkovciach sú výrazne poškodené a most v Beniciach má takmer 60 rokov. Potrebných bude približne 230 000 eur," vysvetlil Mokrý.

Pre Oravu sú naplánované rekonštrukcie v Zázrivej, Kline a Podbieli. Obnova 50-ročného mosta ponad potok Zázrivka vyjde na 200 000 eur a v obci Klin sa cestári zamerajú najmä na poškodenie podmytých častí, zábradlie a ďalšie úpravy vo výške 100 000 eur. "Most v Podbieli na ceste III. triedy bol postavený v roku 1920 a nezvláda už veľkú záťaž nákladných áut. Zvýšime preto jeho nosnosť a zmodernizujeme prvú časť za 60 000 eur," skonštatoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.


Aktivisti požiadali žilinského župana o autobusy do Poľska(23.02.2017; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

Verejná doprava medzi Oravou a Poľskom prakticky neexistuje. Vlakom dorazíme iba do prihraničnej Trstenej, odkiaľ je už len 100 km do Krakova a 40 km do Nového Targu.

Z Trstenej, Tvrdošína ani z Námestova nechodia do Poľska žiadne autobusové spojenia. Aktivisti preto zriadili petíciu žilinskému županovi, v ktorom žiadajú o vyriešenie tohto problému a prepojenie lokálnych autobusových spojení v Žilinskom kraji s poľskou sieťou verejnej dopravy.

Takisto je problém so spojením medzi slovenskou a poľskou časťou Západných Tatier, ktoré, v dobe Schengenu, by predsa malo fungovať ako jeden celok. Na neexistujúce dopravné spojenia v Tatrách sa sťažujú najmä poľskí turisti, ktorí radi chodievajú na slovenskú stranu, aj keď sú ubytovaní v poľskom Zakopanom alebo Koščielisku.

"Medzi Poliakmi je veľmi obľúbená Chocholovska Dolina, odkiaľ vedie turistický chodník cez Bobrovecké sedlo do Oravíc a taktiež na hraničné štíty Lúčna aj Volovec. Aby sa nevracali tou istou cestou, turisti by chceli prejsť cez Roháče na slovenskú stranu, do Chaty Zverovky alebo Zuberca. Problémom však je, že z Oravíc a Zuberca nie je možné sa vrátiť späť do Poľska, žiaden autobus nechodí, ani s prestupom" - hovorí Jakub Łoginow, novinár a iniciátor petície za autobusy vo verejnom záujme do Poľska.

Petícia je ďalšou aktivitou spoločenskej kampane "Poľsko - Slovensko - autobusy", ktorú na Facebooku (www.facebook.com/polskaslowacja) podporilo už cez 2000 osôb z oboch krajín. Aktivisti navrhujú, aby Poľsko a Slovensko uzavreli novú zmluvu, prostredníctvom ktorej by boli umožnené krátke cezhraničné spojenia (do 30 km) bez nutnosti vlastnenia medzinárodnej licencie. "V súčasnosti, ak autobus zájde čo i len 500 m do susednej krajiny, aby mohol odviesť pasažierov na najbližšiu stanicu, je takéto spojenie považované za medzinárodnú linku. Nemá to zmysel ani logiku, vzhľadom k tomu, že takéto spojenie vyžaduje rovnaké povolenia, ako napríklad spoj z Bratislavy do Paríža. To je len jeden z dôvodov, prečo zo Slovenska do Poľska nič nejazdí" - vysvetľuje Dávid Nagy z iniciatívy "Poľsko - Slovensko - autobusy", Slovák bývajúci vo Varšave.

Prečítajte si aj Okrem medzištátnej zmluvy na úrovni ministerstiev, aktivisti požadujú, aby Žilinský samosprávny

kraj predĺžil existujúce linky vo verejnom záujme do prvej zastávky v Poľsku. Týmto by sa umožnil prestup zo slovenského lokálneho spoja na poľský. Existujúca linka Trstená - Suchá Hora by sa tak mohla predĺžiť o 2,5 km do poľského Chochołowa, kde sa už dá prestúpiť na autobus do Zakopaného. Autori petícii žiadajú aj vedenie Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva, aby spoločne prevádzkovali dve linky vo verejnom záujme: Trstená - Jablonka - Nový Targ (ktorá umožní prestup na autobusy do Krakova) a Chata Zverovka - Zuberec - Oravice - Suchá Hora - Zakopané. Petícia je prístupná online.

Zdroj - ruzomberok.dnes24.sk http://ruzomberok.dnes24.sk/aktivisti-poziadali-zilinskeho-zupana-o-autobusy-do-polska-263794

Spojazdnia úzkorozchodnú lesnú železnicu v Pribyline(23.02.2017; www.pravda.sk; Cestovanie, 17:35, s. -; SITA)

V Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline spojazdnia úzkorozchodnú lesnú železnicu. Doteraz mohli návštevníci vidieť len statickú expozíciu koľajových vozidiel a historických drevených stavieb.

"Lesná železnička ponúkne úplne nový zážitok prepájajúci obe tieto expozície. Počítame tiež s úpravou dvoch nástupíšť a počas cesty, ktorá bude pripomínať skutočnú lesnú železnicu, prejdú cestujúci po originálnom oceľovom moste," informovala médiá riaditeľka odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja Miroslava Ševčíková-Šumská.

Samosprávny kraj získal z eurofondov dotáciu viac ako 360-tisíc eur na obnovu unikátnej Považskej úzkorozchodnej lesnej železnice.

V rámci slovensko-poľskej spolupráce získalo finančnú podporu i Oravské múzeum v Dolnom Kubíne. Na nádvorí Oravského hradu vznikne rekonštrukciou historickej budovy fary z 18. storočia multimediálne prírodovedné múzeum.

Ako ďalej vysvetlila riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, múzeum turistom priblíži nevšednú časť prírody, ktorou sú rašeliniská, s cieľom zabezpečiť ochranu, ale tiež prezentáciu a sprístupnenie tohto unikátneho prírodného dedičstva.

"Expozície budú interaktívne a audiovizuálne, takže zaujmú aj mladších návštevníkov. Vytvoríme napríklad originálnu mapu rašelinísk, veľký model zákonom chránenej rosičky a pripravené budú i mikroskopy určené na rôzne experimenty," doplnila Jagnešáková. Na tento projekt pôjde takmer 780-tisíc eur.

Ďalší milión eur schválili župe i na pokračujúcu obnovu stredovekého Budatínskeho hradu. "O investíciu na rekonštrukciu hospodárskej budovy sme sa snažili už v minulosti, no neuspeli sme. Teraz sa nám to podarilo a čaká nás nová etapa obnovy," priblížila Ševčíková-Šumská.

Podľa jej slov Považské múzeum rozšíri v historických priestoroch expozíciu drotárskeho remesla v jeho pôvodných i umeleckých prejavoch.

Letisko Žilina bojuje o prežitie(23.02.2017; www.nasazilina.sme.sk; Žilina / Spravodajstvo, , s. -; Branislav Koscelník)

Úrady chcú hľadať trvalé riešenie, aby na splnenie základných povinností štát zabezpečil aspoň minimálne sumy.

DOLNÝ HRIČOV. Žilinské letisko už niekoľko rokov bojuje o svoju ďalšiu budúcnosť. Keď v roku 2012 prišlo o pravidelné letecké spojenie s Prahou, rezort dopravy dokonca uvažoval o jeho zrušení. Dnes tvrdí, že v záujme ministerstva dopravy je zachovanie letísk a nie ich rušenie.

Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré vlastní takmer celý akcionársky podiel v Letiskovej spoločnosti Žilina (99,53 %), však nedokáže chod letiska finančne zabezpečiť. Upozornil na to podpredseda vlády Peter Pellegrini. Podľa neho potrebuje žilinské letisko dostávať primeranú ročnú dotáciu na zabezpečenie minimálne základných bezpečnostných a požiarnych predpisov.

"Bolo by zlé, ak by nedostatočným financovaním, tak zo strany štátu, ako aj vyššieho územného celku, došlo k strate takejto významnej infraštruktúry, ktorá v regióne je," povedal podpredseda vlády pre investície a informatizáciu počas minulotýždňovej návštevy Žiliny.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa dotácia zo štátneho rozpočtu na financovaní leteckých spoločností rapídne znížila. Kým ešte v roku 2013 išlo zo štátneho rozpočtu na prevádzku letiska v Dolnom Hričove približne 2,5 milióna eur, vlani to bolo už iba niečo vyše 203-tisíc eur.

"Ministerstvo dopravy sa snaží nájsť aj dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie prevádzky letiska," poskytli stanovisko z Oddelenia pre komunikáciu s médiami a verejnosťou.

O zachovanie funkčného letiska má snahu aj menšinový akcionár - Žilinský samosprávny kraj (podiel v Letiskovej spoločnosti 0,465 %). "Spolupracujeme na udržaní existencie letiska v Žilinskom kraji a propagujeme ho tiež na významných stretnutiach so zahraničnými partnermi i na medzinárodných veľtrhoch. Žilinský kraj má zástupcov v predstavenstve a dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina," informovala hovorkyňa župy Lenka Záteková.

Letisko Žilina drží nad vodou Žilinská univerzita. Cez svoje Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum tu pripravuje letecký personál a pilotov. Vzniklo v roku 2003 odčlenením leteckého výcviku od Katedry leteckej dopravy. Vysoká škola dopravná poskytovala letecký výcvik už v roku 1962. Bez udržania leteckej infraštruktúry pri Dolnom Hričove by sa centrum dostalo do neriešiteľnej situácie.

Vďaka Žilinskej univerzite patrí žilinské letisko medzi najvyťaženejšie regionálne letiská. Výcvik leteckých síl tvorí väčšinu uskutočnených pohybov na pristávacej ploche. V roku 2015 ich dispečeri zaznamenali celkovo 7832. Za kratší koniec však letisko ťahá v štatistike vybavených cestujúcich. Za celý rok 2015 ich narátali len 888. Pritom v najlepších časoch, keď fungovala pravidelná letecká linka do Prahy, to bolo aj vyše 12-tisíc cestujúcich.

Pravidelná linka na trase Žilina - Praha - Žilina bola po prvýkrát zavedená v roku 1974 spolu s otvorením žilinského letiska. Linku prevádzkovala slovenská spoločnosť Slov Air do roku 1981. Od jesene 1997 do leta 1998 lietala na linke Žilina - Praha - Žilina česká letecká spoločnosť Air Ostrava, ktorá lety zastavila pre celkové ukončenie činnosti leteckého dopravcu. Do tretice bola linka obnovená po sprevádzkovaní nového terminálu na žilinskom letisku v júli2015 spoločnosťou České aerolínie. V auguste 2012 ČSA oznámila zrušenie linky do Žiliny. Pravidelné letecké spojenie so svetom od vtedy žilinské letisko nemá.

Okrem bežných komerčných a výcvikových letov sa letiskový areál stal vlani 6. júla miestom koncertu skupiny Iron Meiden s prívlastkom "najväčší koncert roka na Slovensku". Okrem neho tu v minulom roku zorganizovali pre priaznivcov športového lietania aero víkend.

https://nasazilina.sme.sk/c/20466681/letisko-zilina-bojuje-o-prezitie.html

Turčianske kultúrne stredisko v Martine vyhlasuje súťaž Výtvarné spektrum 2017(23.02.2017; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 3/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Turčianske kultúrne stredisko v Martine aj tento rok vyhlasuje regionálne kolo súťaže Výtvarné

spektrum 2017. Toto podujatie je najprestížnejšou celoštátnou súťažou v oblasti neprofesionálnej výtvarnej tvorby na Slovensku. Poslaním súťaže je podporovať amatérsku výtvarnú tvorbu a objavovať a podporovať mladé talenty. Vernisáž výstavy a odovzdávanie cien sa uskutoční 16. marca o 16:00 hodine v klubových priestoroch Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine. Uzávierka doručenia súťažných prác do Turčianskeho kultúrneho strediska je 6. marec."



dolnokubínskeho Oravského kultúrneho strediska otvorená vernisážou výstava prác neprofesionálnych dolnokubínskych výtvarníkov Ladislava Oršuliaka a Štefana Andrisa. Ich tvorba vychádza najmä z Oravskej krajiny, ku ktorej sa neustále vracajú vo svojich predstavách. Na výstave, ktorá potrvá do 27. marca, budú môcť návštevníci spoznať tvorbu realizovanú temperovou, akrylovou technikou a olejomaľbou. Výstavu pripravilo v spolupráci s autormi Oravské kultúrne stredisko v

Dolnom Kubíne."

Žilinský kraj bude modernizovať mosty za tri milióny eur(26.02.2017; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; jh TASR, Ministerstvo vnútra SR)

Žilinský samosprávny kraj bude v roku 2017 pokračovať v rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry vrátane mostov.

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánuje v roku 2017 pokračovať v rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry a okrem opráv ciest II. a III. triedy sa pustí do komplexnej obnovy mostov. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.








Stavba rozostavaného úseku D1 Hubová - Ivachnová už ďalej nesmie bezdôvodne stáť(25.02.2017; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por. 8/18; Ján Siman / Ján Siman)

Ján Siman, moderátor: "Stavba rozostavaného úseku diaľnice D1 medzi Hubovou a Ivachnovou už ďalej nesmie

bezdôvodne stáť. Vyhlásil to primátor Ružomberka Igor Čombor." Igor Čombor, primátor Ružomberka: "Je 2 roky zastavená výstavba na tomto úseku a teraz sa dozvedáme šokujúce zvesti, že

zodpovední funkcionári nevedia vôbec kedy sa tento úsek dokončí. Znovu začínajú robiť nejaké analýzy, odborné posudky, pripravená stavba, ktorá bola rozbehnutá je zastavená, zhotoviteľ, ktorý ju má zhotovovať a chce sa tu udržať, iní naňho tlačia aby odstúpil od zmluvy. Keď príde nový zhotoviteľ,

kým sa ten starý bude brániť rôznymi súdnymi procesmi, znamená to proces nečinnosti donekonečna a život tu sa zmení v peklo."

Ján Siman: " Primátor Ružomberka spoločne s primátorom Banskej Bystrice Jánom Noskom, starostami

dotknutých obcí a predstaviteľmi Klubu 500 vyzýva ministra dopravy Árpáda Érseka na urýchlené riešenie problémov súvisiacich s výstavbou diaľničného úseku. Podľa predsedu Klubu 500 Vladimíra Sotáka, ak minister nezačne okamžite konať, môže byť ohrozená finančná podpora projektu z eurofondov."

Vladimír Soták, predseda Klubu 500: "Tá situácia je neudržateľná preto, že z Ružomberka sa stal lievik, kde ľudia trpia a budú trpieť

každým dňom viacej. Existujú nejaké pravidlá čo sa týka výstavby infraštruktúry. Tieto pravidlá na Slovensku sú porušené."

Ján Siman: " K výzve starostov a primátorov sa pripojil aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj

Blanár, ktorý so znepokojením sleduje nedostatočnú aktivitu na rozostavanom úseku D1-ky. Podľa informácií Národnej diaľničnej spoločnosti sa inžiniersko-geologický a hydrologický prieskum na problémovej časti v tuneli Čebraď ukončí v apríli. Hrozí tam riziko zosuvu svahu. Na základe výsledkov prieskumu bude definitívne jasné ako pokračovať ďalej v razení tunela Čebraď a vo výstavbe diaľnice D1."

Žilinský kraj opäť úspešný: Eurofondy oživia ďalšiu časť bohatej histórie(25.02.2017; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

V rámci programu európskych projektov slovensko-poľskej spolupráce schválil monitorovací výbor INTERREG štyri podané žiadosti Žilinského samosprávneho kraja.

Župa získa milión eur na rekonštrukciu hospodárskej budovy Budatínskeho hradu, viac ako 360-tisíc eur na obnovu unikátnej železničky v areáli Múzea Liptovskej dediny v Pribyline a takmer 780-tisíc eur do rozvoja Oravského hradu.

Podľa slov riaditeľky odboru kultúry ŽSK Miroslavy Ševčíkovej-Šumskej umožnia eurofondy spojazdniť Považskú úzkorozchodnú lesnú železnicu nachádzajúcu sa v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline. "Doteraz mohli návštevníci vidieť len statickú expozíciu koľajových vozidiel a historických drevených stavieb. Lesná železnička ponúkne úplne nový zážitok prepájajúci obe tieto expozície. Počítame tiež s úpravou dvoch nástupíšť a počas cesty, ktorá bude pripomínať skutočnú lesnú železnicu, prejdú cestujúci po originálnom oceľovom moste," informovala riaditeľka o projekte.

Financie schválili župe i na pokračujúcu obnovu stredovekého Budatínskeho hradu. "O investíciu na rekonštrukciu hospodárskej budovy sme sa snažili už v minulosti, no neuspeli sme. Teraz sa nám to podarilo a čaká nás nová etapa obnovy," priblížila M. Ševčíková-Šumská. Podľa jej slov Považské múzeum rozšíri v historických priestoroch expozíciu drotárskeho remesla v jeho pôvodných i umeleckých prejavoch. Ako tiež dodal žilinský župan, tento projekt bude pokračovaním úspešného čerpania eurofondov v Budatíne.

V rámci slovensko-poľskej spolupráce získalo finančnú podporu i Oravské múzeum v Dolnom Kubíne v pôsobnosti Žilinskej župy. "O eurofondy žiadajú rovnako naše inštitúcie, ktorých projekty spolufinancujeme a aj takouto formou rozvíjame kultúrny turizmus. Na nádvorí Oravského hradu vznikne rekonštrukciou historickej budovy fary z 18. storočia multimediálne prírodovedné múzeum," podotkol J. Blanár.

Prečítajte si aj Zdroj - ŽSK

7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli(25.02.2017; www.dennikn.sk; Slovensko Svet, 17:00, s. -; Denisa Ballová)

Dôchodcovia v Číne sa učia hrať Beethovenove skladby, vo Washingtone väzenkyne pečú koláče. Na Slovensku stredoškoláci zlepšujú svoje okolie a v Nitre vytvorili rebríček turistických atrakcií.

1. Druhú šancu dostali v kuchyni Z väzenia do kuchyne - to je slogan programu, ktorý pomáha väzenkyniam vo Washingtone.

Osemtýždňový kurz dáva ženám druhú šancu a učí ich aj novým zručnostiam. "Vďaka tomuto programu dostávam zo seba to najlepšie," povedala účastníčka kurzu Karen

Smithová. "Je to lepšie ako byť zatvorená vo väzení. To je isté." Väzenkyne pripravujú sladkosti pre miestne obchody. Po absolvovaní tréningu dostanú certifikát,

ktorý im môže pomôcť jednoduchšie si nájsť prácu po prepustení na slobodu. Podľa doterajších výsledkov je miera recidívy medzi účastníčkami kurzu minimálna (okolo osem

percent). "To, čo som urobila v minulosti, je minulosť," uviedla Smithová. "Teraz žijem pre budúcnosť." 2. Čínski dôchodcovia na univerzite hrajú Beethovena Vo východočínskom regióne Rudong tvoria ľudia starší ako 60 rokov až 30 percent z miliónovej

populácie. Ich situáciu čínska vláda vyriešila celkom netradične - zvýšila počty domovov dôchodcov, vytvorila pracovné miesta pre starších ľudí a založila pre dôchodcov univerzitu.

Každý štvrtok sa v triede zídu desiatky starších ľudí, ktorí sa učia napríklad Beethovenovu Deviatu symfóniu.

"Chodíme sem pre šťastie a pre radosť," cituje Guardian Ju Bingovú, 72-ročnú študentku, ktorá hrá na flaute. Patrí k 570 študentom univerzity. Okrem hudobných nástrojov sa dôchodcovia učia latino tance, literatúru alebo používať smartfón.

"Hoci nie sme najmladší, sme šťastní," povedala Bingová, ktorá sa okrem hry na flaute zapája aj do iných sociálnych aktivít - učí sa tanec, kaligrafiu alebo maľuje. "Je tu toho tak veľa - užívame si život."

Čínski dôchodcovia hrajú na flaute. Foto - Guardian 3. Zachraňujú deti v Južnej Afrike Detské hniezdo v juhoafrickom Johannesburgu funguje už 17 rokov. Vzniklo po tom, čo sa

rekordne zvýšil počet opustených detí v krajine. Hniezdo s názvom Dvere nádeje dalo matkám možnosť anonymne odložiť svoje deti, a nie ich odhodiť na smetisku. Prvým takto zachráneným dieťaťom bola Georgina Smithová, ktorú si neskôr adoptovala rodina v USA. Georgina sa pred rokom vrátila do Južnej Afriky a pomáha v hniezde ako dobrovoľníčka.

"Skutočne som nevedela, čo mám očakávať. Chcela som byť viac v spojení s Afrikou a s mojimi koreňmi a mať možnosť opäť vidieť svoju druhú rodinu," povedala.

Minulý rok v hniezde zachránili viac ako 1500 opustených detí. Mnohé našli policajti alebo ich priniesli z nemocnice, kde ich nechali matky. Niektoré z opustených detí si adoptovali rodiny v zahraničí, väčšina však vyrastá v Južnej Afrike.

4. NASA objavila nové planéty NASA objavila sedem planét, ktoré sa podobajú Zemi. Nie je to však len pre ich veľkosť. Tri z nich

sú v obývateľnej zóne a môže na nich existovať voda. "Nájsť druhú Zem nie je o otázka či, ale kedy," povedal Thomas Zurbuchen z NASA. Planéty sú od Zeme vzdialené 40 svetelných rokov v súhvezdí Vodnára. Všetky obiehajú okolo

hviezdy s označením TRAPPIST-1. NASA teraz skúma atmosféru týchto planét a hľadá vodu. Ak sa na nich nachádza, mohol by tam

vzniknúť život. "Vieme, že musí existovať oveľa viac svetov, kde je možný život, ktoré čakajú len na objavenie,"

povedala Sara Seagerová, planetárna vedkyňa z Massachusettského technologického inštitútu. 5. Stredoškoláci menia svoje okolie "Myslíte si, že toto je motivačné prostredie pre deti?" pýtajú sa žiaci z gymnázia v Rimavskej

Sobote a ukazujú fotografie svojich školských chodieb. Priestory chcú premeniť na oddychové zóny s tulivakmi, knihami či so spoločenskými hrami a zbierajú na to potrebné financie. Zorganizovali už burzu alebo predávali koláče.

Zapojili sa totiž do medzinárodného projektu Kto iný?, ktorý podporuje občiansku angažovanosť mladých v zlepšovaní svojho okolia. Financie na projekty študenti nezbierajú len v Rimavskej Sobote, ale aj v ďalších štyroch mestách na Slovensku.

Študenti gymnázia v Brezne chcú pretvoriť betónový dvor na zelenú oázu, žiaci gymnázia v Myjave plánujú vytvoriť voliéru pre zranené vtáky, študenti v Dolnom Kubíne zas takzvanú restovňu a stredoškoláci v Žiari chcú pomáhať deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Okrem žiakov zo Slovenska sa do európskeho projektu zapojili aj českí a estónski študenti. Študentky z gymnázia v Rimavskej Sobote, ktoré sa zapojili do projektu Kto iný? Foto - Človek v

ohrození 6. Žilinský kraj pokračuje v opravách ciest aj mostov Žilinský kraj tento rok pokračuje v oprave ciest. Viac ako tri milióny investuje aj do rekonštrukcie

mostov. "Pravidelne kontrolujeme stav našich ciest a mostov a po zimnej sezóne začneme s prvými

prácami," povedal pre TASR predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Najrozsiahlejšie opravy čakajú cestárov na moste ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku.

"Postavený bol ešte v roku 1942 a dnes už dochádza k rozpadu betónu a poškodeniu nosnej konštrukcie," uviedol riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK Ivan Mokrý.

Opravovať sa bude aj v Kysuckom Lieskovci či v Staškove. Pre Oravu sú naplánované rekonštrukcie v Zázrivej, Kline a Podbieli. Na hornom Považí sa zmodernizujú mosty v Kotešovej cez derivačný kanál a vo Varíne cez rieku Varínka.

Ilustračné. Foto - Archív N 7. Nitra má rebríček najzaujímavejších miest Nitra má rebríček najzaujímavejších dominánt mesta. Zostavil ho Nitriansky informačný systém a

zverejnil ho na svojej internetovej stránke. Medzi desať dominánt Nitry patria historické pamiatky, architektonické diela, prírodné krásy mesta i turistické atrakcie.

Prvou a najvýraznejšou dominantou je hradný komplex, ktorý tvorí Nitriansky hrad, katedrálny chrám a Biskupský palác. Do prvej päťky patria aj uličky a zákutia Horného mesta, pešia zóna, synagóga a Mestský park na Sihoti.

Medzi TOP 10 dominánt Nitry zaradili aj Kalváriu, Zobor, Dražovský románsky kostolík, Slovenské poľnohospodárske múzeum a Nitriansky vláčik, ktorý rozváža turistov po najzaujímavejších častiach mesta od mája do septembra.

Dolnoliptovské samosprávy:Érsek by mal vyriešiť problémy so stavbou D1(24.02.2017; www.24hod.sk; Ekonomika, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Na archívnej snímke minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpád Érsek Ružomberok 24. februára (TASR) - Stavba rozostavaného úseku diaľnice D1 medzi Hubovou a

Ivachnovou už ďalej nesmie bezdôvodne stáť. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol primátor Ružomberka Igor Čombor. Spoločne s primátorom Banskej Bystrice Jánom Noskom, starostami dotknutých obcí a predstaviteľmi Klubu 500 vyzýva ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) na urýchlené riešenie problémov súvisiacich s výstavbou diaľničného úseku.

"Od chvíle, keď sa prerušili práce na výstavbe úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová uplynuli už dva roky. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) dodnes nedokázala opätovne spustiť výstavbu. Pretrasovanie diaľnice nad Hrboltovou je jasné minimálne od apríla 2015. Zhotoviteľ v roku 2016 niekoľkokrát urgoval obnovenie výstavby, no namiesto toho bol proces v júni 2016 zastavený," skonštatoval ružomberský primátor. Podľa jeho slov boli už v januári tohto roka k dispozícii potrebné súhlasy dotknutých orgánov, teraz je koniec februára a znova je potrebný nejaký prieskum či nepriestrelné analýzy.

"Ak minister nezačne okamžite konať, môže byť ohrozená finančná podpora projektu z eurofondov. Kto potom zabezpečí náhradné financovanie," pýta sa predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Z prvého programového obdobia Kohézneho fondu Európskej únie na roky 2007 - 2013 vyčerpala Slovenská republika podľa neho už 23 miliónov eur. Ďalších 80 miliónov je naplánovaných na čerpanie v programovom období 2014 - 2020. "Tieto prostriedky sú dnes pre nečinnosť a neschopnosť NDS ohrozené," podotkol.

K výzve starostov a primátorov sa pripojil aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, ktorý so znepokojením sleduje nedostatočnú aktivitu na rozostavanom úseku D1. "V súvislosti so vzniknutým omeškaním prác na tomto diaľničnom úseku je ohrozené úspešné dokončenie tejto významnej dopravnej infraštruktúry. Apelujeme preto na NDS, aby čo najskôr rozhodla o všetkých dôležitých otázkach a prijala opatrenia na čo najrýchlejšie vyriešenie vzniknutej situácie," reagoval.

Podľa informácií NDS sa inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum na problémovom tuneli Čebrať, kde hrozí riziko zosuvu svahu, ukončí v apríli. Na základe jeho výsledkov a po vyhodnotení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa v úseku vykonáva, bude definitívne jasné, ako pokračovať ďalej v razení tunela Čebrať a vo výstavbe diaľnice D1, uviedli na svojej oficiálnej internetovej stránke.

"Problém s tunelom Čebrať je jednou z prvých vecí, ktorú som po nástupe do NDS začal okamžite

intenzívne riešiť. Využívame všetky možnosti, ako urýchliť proces výstavby a ukončiť úsek v čo najkratšom čase. Musíme však mať istotu, že riešenie, ktoré vyberieme ako najvhodnejšie z technického aj ekonomického hľadiska, sa bude dať na sto percent zrealizovať a dlhodobo fungovať. A na to potrebujeme podrobný prieskum a nepriestrelnú technickú analýzu," vysvetlil generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin.

Plánované rozšírenie výroby v ružomberskom celulózovo-papierenskom podniku Mondi SCP podľa starostov prinesie do roku 2020 do mesta Ružomberok viac automobilov, pritom doprava v tomto úseku kolabuje už dnes. Priamo cez mesto a dotknuté obce prejde denne viac ako 40.000 vozidiel, bez obchvatu bude situácia v budúcnosti neudržateľná, zhodli sa. Pravidelné kolóny tiahnuce sa mestom však nie sú jediným problémom.

"Keď sa k priemyselnej výrobe a obľúbenému vykurovaniu tuhým palivom pridajú aj exhaláty z tisícok automobilov stojacich v zápche, ohrozené je aj zdravie obyvateľov," ozrejmil ružomberský primátor.

"Výrazne nám komplikuje život aj stavenisko, ktorého dostavba je v nedohľadne. Betónové piliere a nedostavané mosty nám tu ostali ako pamätníky neschopnosti NDS," povedal starosta Liskovej Jozef Murina. Do susednej obce Martinček zas vedie jediná prístupová cesta, ktorá slúžila aj ako stavenisková komunikácia. "Je totálne rozbitá, v dezolátnom stave. S opravou cesty, ktorú zničili nákladné autá zo stavby, však musíme čakať, až kým nedokončia diaľnicu. Kedy to však bude, to mi dnes nik nevie povedať," upozornil starosta Martinčeka Juraj Bobek.

Generálny riaditeľ NDS si podľa vlastných slov veľmi dobre uvedomuje problémy s dopravou v Ružomberku a priľahlých obciach. "Príroda je silný súper, ale verím, že už v krátkom čase budeme presne vedieť, akým spôsobom nad ňou vyhráme. Dávame do toho všetko," dodal Ďurišin s tým, že jednou z možností je odklon od pôvodnej trasy a predĺženie tunela, čím by sa obišlo zosuvné územie. Práve preto si tento postup vyžaduje aj rozhodnutie ministerstva životného prostredia.

S výstavbou diaľničného úseku D1 sa začalo v decembri 2013. Podľa pôvodných plánov by mal byť dokončený v júni 2017. Začína sa v križovatke Hubová a údolím rieky Váh sa dostáva k tunelu Čebrať. Trasa ďalej pokračuje okolo obcí Likavka, Martinček a Lisková a končí pri obci Ivachnová, kde sa napája na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Ďiaľnica D1 medzi Hubovou a Ivachnovou by mala motoristom ušetriť viac ako desať minút jazdy.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Rezort dopravy: Érsek robí všetko pre skorú dostavbu D1 pri Ružomberku(24.02.2017; www.24hod.sk; Ekonomika, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Na archívnej snímke minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpád Érsek Ružomberok 24. februára (TASR) - Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) sa pravidelne

stretáva s predstaviteľmi Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a robí všetko pre to, aby bol úsek diaľnice D1 medzi Hubovou a Ivachnovou dokončený čím skôr. Nie je však možné skrátiť zákonné lehoty napríklad na posúdenie novej trasy v súvislosti s dopadmi na životné prostredie, reaguje rezort dopravy na dnešnú žiadosť dolnoliptovských samospráv o urýchlené riešenie problémov súvisiacich s výstavbou diaľničného úseku.

Stavba rozostavaného úseku diaľnice D1 medzi Hubovou a Ivachnovou už podľa primátorov Banskej Bystrice a Ružomberka, rovnako aj starostov dotknutých obcí a Klubu 500, ďalej nesmie bezdôvodne stáť. S ich názorom sa plne stotožňuje aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Práce na výstavbe sú pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela Čebrať prerušené už dva roky.


Plánované rozšírenie výroby v ružomberskom celulózovo-papierenskom podniku Mondi SCP podľa starostov prinesie do roku 2020 do mesta Ružomberok viac automobilov, pritom doprava v tomto úseku kolabuje už dnes. Priamo cez mesto a dotknuté obce prejde denne viac ako 40.000 vozidiel, bez obchvatu bude situácia v budúcnosti neudržateľná, zhodli sa. Pravidelné kolóny tiahnuce

sa mestom však nie sú jediným problémom. "Keď sa k priemyselnej výrobe a obľúbenému vykurovaniu tuhým palivom pridajú aj exhaláty z tisícov automobilov stojacich v zápche, ohrozené je aj zdravie obyvateľov," ozrejmil ružomberský primátor Igor Čombor.

Ako pre TASR uviedol Odbor komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, s cieľom nájsť čo najbezpečnejšie a technicky realizovateľné riešenie zadala NDS vypracovanie podrobného inžiniersko-geologického prieskumu. Ten ukázal viaceré varianty pokračovania vo výstavbe. Jednou z možností je odklon trasy a predĺženie tunela, čím by sa obišlo zosuvné územie. "V súčasnosti prebieha podrobný inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum pre odklonenú časť trasy, ktorého výsledky budú dostupné v apríli 2017. Zároveň prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na nové varianty, čo je požiadavkou a podmienkou Európskej únie. V januári Ministerstvo životného prostredia SR určilo rozsah hodnotenia a podľa našich predpokladov bude mať NDS do júna hotovú správu, na základe ktorej bude envirorezort rozhodovať o ďalšom postupe," vysvetľuje ministerstvo dopravy.

S výstavbou diaľničného úseku D1 sa začalo v decembri 2013. Podľa pôvodných plánov by mal byť dokončený v júni 2017. Začína sa v križovatke Hubová a údolím rieky Váh sa dostáva k tunelu Čebrať. Trasa ďalej pokračuje okolo obcí Likavka, Martinček a Lisková a končí pri obci Ivachnová, kde sa napája na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Diaľnica D1 medzi Hubovou a Ivachnovou by mala motoristom ušetriť viac ako desať minút jazdy.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Liptovčania žiadajú o dostavanie D1 medzi Hubovou a Ivachnovou(24.02.2017; www.aktuality.sk; Ekonomika, 12:45, s. -; TASR)

Dolnoliptovské samosprávy vyzývajú ministra dopravy na riešenie problémov so stavbou D1. Stavba rozostavaného úseku diaľnice D1 medzi Hubovou a Ivachnovou už ďalej nesmie

bezdôvodne stáť. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol primátor Ružomberka Igor Čombor. Spoločne s primátorom Banskej Bystrice Jánom Noskom, starostami dotknutých obcí a predstaviteľmi Klubu 500 vyzýva ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) na urýchlené riešenie problémov súvisiacich s výstavbou diaľničného úseku.

"Od chvíle, keď sa prerušili práce na výstavbe úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová uplynuli už dva roky. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) dodnes nedokázala opätovne spustiť výstavbu. Pretrasovanie diaľnice nad Hrboltovou je jasné minimálne od apríla 2015. Zhotoviteľ v roku 2016 niekoľkokrát urgoval obnovenie výstavby, no namiesto toho bol proces v júni 2016 zastavený," skonštatoval ružomberský primátor. Podľa jeho slov boli už v januári tohto roka k dispozícii potrebné súhlasy dotknutých orgánov, teraz je koniec februára a znova je potrebný nejaký prieskum či nepriestrelné analýzy.


K výzve sa pripojil aj VÚC K výzve starostov a primátorov sa pripojil aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj

Blanár, ktorý so znepokojením sleduje nedostatočnú aktivitu na rozostavanom úseku D1. "V súvislosti so vzniknutým omeškaním prác na tomto diaľničnom úseku je ohrozené úspešné dokončenie tejto významnej dopravnej infraštruktúry. Apelujeme preto na NDS, aby čo najskôr rozhodla o všetkých dôležitých otázkach a prijala opatrenia na čo najrýchlejšie vyriešenie vzniknutej situácie," reagoval.

Podľa informácií NDS sa inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum na problémovom tuneli Čebrať, kde hrozí riziko zosuvu svahu, ukončí v apríli. Na základe jeho výsledkov a po vyhodnotení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa v úseku vykonáva, bude definitívne jasné, ako pokračovať ďalej v razení tunela Čebrať a vo výstavbe diaľnice D1, uviedli na svojej oficiálnej internetovej stránke.

"Problém s tunelom Čebrať je jednou z prvých vecí, ktorú som po nástupe do NDS začal okamžite intenzívne riešiť. Využívame všetky možnosti, ako urýchliť proces výstavby a ukončiť úsek v čo najkratšom čase. Musíme však mať istotu, že riešenie, ktoré vyberieme ako najvhodnejšie z technického aj ekonomického hľadiska, sa bude dať na sto percent zrealizovať a dlhodobo fungovať.

A na to potrebujeme podrobný prieskum a nepriestrelnú technickú analýzu," vysvetlil generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin.

GRAFY: Z čoho majú Slováci najväčší strach Situácia bude neudržateľná Plánované rozšírenie výroby v ružomberskom celulózovo-papierenskom podniku Mondi SCP

podľa starostov prinesie do roku 2020 do mesta Ružomberok viac automobilov, pritom doprava v tomto úseku kolabuje už dnes. Priamo cez mesto a dotknuté obce prejde denne viac ako 40 000 vozidiel, bez obchvatu bude situácia v budúcnosti neudržateľná, zhodli sa. Pravidelné kolóny tiahnuce sa mestom však nie sú jediným problémom.

"Keď sa k priemyselnej výrobe a obľúbenému vykurovaniu tuhým palivom pridajú aj exhaláty z tisícok automobilov stojacich v zápche, ohrozené je aj zdravie obyvateľov," ozrejmil ružomberský primátor.

"Výrazne nám komplikuje život aj stavenisko, ktorého dostavba je v nedohľadne. Betónové piliere a nedostavané mosty nám tu ostali ako pamätníky neschopnosti NDS," povedal starosta Liskovej Jozef Murina. Do susednej obce Martinček zas vedie jediná prístupová cesta, ktorá slúžila aj ako stavenisková komunikácia. "Je totálne rozbitá, v dezolátnom stave. S opravou cesty, ktorú zničili nákladné autá zo stavby, však musíme čakať, až kým nedokončia diaľnicu. Kedy to však bude, to mi dnes nik nevie povedať," upozornil starosta Martinčeka Juraj Bobek.

NDS si problémy uvedomuje Generálny riaditeľ NDS si podľa vlastných slov veľmi dobre uvedomuje problémy s dopravou v

Ružomberku a priľahlých obciach. "Príroda je silný súper, ale verím, že už v krátkom čase budeme presne vedieť, akým spôsobom nad ňou vyhráme. Dávame do toho všetko," dodal Ďurišin s tým, že jednou z možností je odklon od pôvodnej trasy a predĺženie tunela, čím by sa obišlo zosuvné územie. Práve preto si tento postup vyžaduje aj rozhodnutie ministerstva životného prostredia.

S výstavbou diaľničného úseku D1 sa začalo v decembri 2013. Podľa pôvodných plánov by mal byť dokončený v júni 2017. Začína sa v križovatke Hubová a údolím rieky Váh sa dostáva k tunelu Čebrať. Trasa ďalej pokračuje okolo obcí Likavka, Martinček a Lisková a končí pri obci Ivachnová, kde sa napája na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Ďiaľnica D1 medzi Hubovou a Ivachnovou by mala motoristom ušetriť viac ako desať minút jazdy.

https://www.aktuality.sk/clanok/418624/liptovcania-ziadaju-o-dostavanie-d1-medzi-hubovou-a-ivachnovou/

Samosprávy a Klub 500 lobujú za diaľnicu pri Ružomberku(24.02.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 12:22, s. -; SITA)

Samosprávy a podnikatelia vyzývajú ministra dopravy na urýchlené riešenie problémov s úsekom diaľnice D1 pri Ružomberku.

Klub 500, primátori Banskej Bystrice a Ružomberka spolu so starostami okolitých obcí vyzývajú ministra dopravy Árpáda Érseka na urýchlené riešenie problémov pri výstavbe úseku D1 Ivachnová-Hubová pri Ružomberku. Pre potrebu jednotného postupu zakladajú iniciatívu Stredné Slovensko. Združovať bude samosprávy a ďalšie subjekty.

Stavba diaľnice podľa zástupcov samospráv nesmie bezdôvodne stáť, inak môže byť ohrozená finančná podpora projektu z fondov EÚ. Z prvého programového obdobia Kohézneho fondu Európskej únie na roky 2007 - 2013 vyčerpala SR na tento projekt 23 miliónov eur. Ďalších 80 miliónov je naplánovaných na čerpanie v programovom období 2014 - 2020.

"Výstavba je pozastavená od februára 2015 a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nie je schopná rozbehnúť stavbu už viac ako dva roky? Minimálne od apríla 2015 je jasné pretrasovanie diaľnice nad Hrboltovou, zhotoviteľ v roku 2016 niekoľkokrát urgoval obnovenie výstavby, no namiesto toho bol proces v júni 2016 zastavený," upozorňuje primátor Ružomberka Igor Čombor. Podľa jeho slov v januári tohto roka boli k dispozícii potrebné súhlasy dotknutých orgánov, teraz je koniec februára a znova je "potrebný nejaký prieskum alebo nepriestrelné analýzy". "Zodpovední funkcionári vôbec nevedia, kedy sa tento úsek dokončí," zdôraznil.

"Plánované rozšírenie výroby v spoločnosti Mondi SCP prinesie do roku 2020 do mesta Ružomberok nielen množstvo nových pracovných príležitostí ale aj viac automobilov. Doprava tu kolabuje už dnes a bez obchvatu bude v budúcnosti neudržateľná," tvrdí predseda Klubu 500 Vladimír Soták. "Na Slovensku potrebujeme rozbehnúť vysúťažené veci a dať na to príslušný dozor. NDS musí

mať svoje dozory, či sa tam robí hospodárne a aké faktúry sa tam podpisujú," dodal Soták. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár so znepokojením sleduje nedostatočnú

aktivitu na rozostavanom diaľničnom úseku D1 Hubová - Ivachnová v Žilinskom kraji. Podporuje stanovisko starostov a primátorov a apeluje na NDS, aby čo najskôr rozhodla o všetkých dôležitých otázkach a prijala opatrenia na čo najrýchlejšie vyriešenie vzniknutej situácie.

NDS v reakcii uviedla, že inžiniersko-geologický a hydro-geologický prieskum na tuneli Čebrať sa ukončí koncom apríla tohto roka. "Na základe výsledkov prieskumu a po vyhodnotení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa na úseku vykonáva, bude definitívne jasné ako pokračovať ďalej v razení tunela Čebrať a vo výstavbe D1," konštatuje NDS v stanovisku. Tunel Čebrať je súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová - Ivachnová. Práce na razení tunela sa museli prerušiť pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli, šmykové plochy sa tam podľa doplnkového geologického prieskumu nachádzajú v úrovni 40 až 50 metrov pod povrchom terénu.

"Problém s tunelom Čebrať je jednou z prvých vecí, ktorú som po nástupe do NDS začal okamžite intenzívne riešiť. Využívame všetky možnosti ako urýchliť proces výstavby a ukončiť úsek v čo najkratšom čase. Musíme však mať istotu, že riešenie, ktoré vyberieme ako najvhodnejšie z technického aj ekonomického hľadiska, sa bude dať na sto percent zrealizovať a dlhodobo fungovať. A na to potrebujeme podrobný prieskum a nepriestrelnú technickú analýzu," vysvetľuje generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin.

Jednou z možností je podľa NDS odklon od pôvodnej trasy a predĺženie tunela, čím by sa obišlo zosuvné územie, vyžaduje si tento postup aj rozhodnutie ministerstva životného prostredia. "Veľmi dobre si uvedomujeme problémy s dopravou v Ružomberku a priľahlých obciach," dodal Ďurišin.

Okrem problémov s dopravou a čistotou ovzdušia sa obyvatelia dotknutých obcí a mesta Ružomberka podľa ich zástupcov sťažujú aj na stavenisko, ktoré im má komplikovať život. "Betónové piliere a nedostavané mosty nám tu ostali ako pamätníky neschopnosti NDS," hovorí starosta obce Lisková Jozef Murina.

Do susednej obce Martinček vedie jediná prístupová cesta, ktorá slúžila aj ako komunikácia pre stavenisko. "Je totálne rozbitá, v dezolátnom stave. S opravou cesty, ktorú zničili nákladné autá zo stavby, musíme čakať až kým nedokončia diaľnicu. Kedy to však bude, to mi dnes nikto nevie povedať," dodáva starosta obce Martinček Juraj Bobek. Problémy majú aj v obci Likavka, kadiaľ dnes prechádza celá tranzitná doprava v smere Banská Bystrica - Dolný Kubín. Tú malo odkloniť práve dobudovanie úseku D1 pri Ružomberku a napojenie rýchlostnej cesty z Banskej Bystrice.

Klub 500 je neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Klub vznikol s cieľom chrániť záujmy slovenských podnikateľov a zamestnávateľov.

Župné knižnice vlani požičali takmer dva milióny publikácií(21.02.2017; Obecné noviny; č. 07, KULTÚRA , s. 26; zat)

Päť knižníc v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v minulom roku zaregistrovalo 31 645 čitateľov, ktorí si vypožičali 1 934 301 kníh, časopisov či iných špeciálnych dokumentov.

Najviac knižnice v minulom roku navštevovali dospelí čitatelia, tí si požičali až 1,1 milióna publikácií. ,,Veľmi obľúbené sú tiež naše biblioboxy, do ktorých môžu návštevníci vrátiť knihy aj v čase, keď sú knižnice zatvorené. Je to výborná služba najmä pre pracujúcich, ktorí nestihnú prísť, ale rovnako pre študentov, ktorým to možno nedovoľuje rozvrh hodín. Takýmto spôsobom sa vlani vrátilo 29 683 kníh," uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu ŽSK Miroslava Ševčíková-Šumská.

Aj podľa slov predsedu ŽSK sa župa takto snaží priblížiť čitateľom a ich potrebám. ,,Neustále vychádzajú nové diela regionálnych, celoslovensky známych, ale i zahraničných autorov, preto každoročne obnovujeme knižničný fond. Len v minulom roku sme zakúpili takmer desaťtisíc nových publikácií. Verím, že čitatelia tak vždy nájdu to, čo potrebujú," povedal J. Blanár a dodal, že okrem tradičných služieb sa župa snaží ísť s dobou, preto v knižniciach ponúkajú aj online služby, ktoré v minulom roku využilo už viac ako pol milióna užívateľov. Online sa dá nahliadnuť aj do katalógov, rezervovať si dokumenty alebo predĺžiť výpožičky.

Regionálne knižnice počas minulého roka zorganizovali viac ako 3600 podujatí, zameraných predovšetkým na žiakov základných a stredných škôl, ktorým vysvetlili, ako čo najlepšie využívať služby knižníc, ako rýchlo vyhľadávať v online katalógu či ako správne citovať autorov a ich diela. Pre seniorov budú aj v tomto roku pokračovať počítačové kurzy alebo populárne tréningy pamäte a milovníci literatúry si opäť vychutnajú zaujímavé besedy so spisovateľmi, ilustrátormi, historikmi,

cestovateľmi a inými známymi osobnosťami. Žilinská župa má v pôsobnosti päť regionálnych knižníc, Krajskú knižnicu v Žiline, Kysuckú

knižnicu v Čadci, Liptovskú knižnicu v Liptovskom Mikuláši, Oravskú knižnicu v Dolnom Kubíne a Turčiansku knižnicu v Martine.

(zat)

Zrenovujú ďalšie časti Budatínskeho hradu(21.02.2017; Obecné noviny; č. 07, KULTÚRA , s. 27; zat)

Vďaka finančnej dotácii z nórskych fondov môže žilinská župa pokračovať v obnove jedinečnej národnej kultúrnej pamiatky.

Žilinský samosprávny kraj získal zvýšenie projektového grantu na rekonštrukciu Budatínskeho hradu. ,,Len pred šiestimi mesiacmi sme ukončili práce vo vnútri hradu, ktorý sme tak po desaťročí mohli opäť otvoriť pre návštevníkov, a hneď na začiatku roka prišla skvelá správa o zvýšení grantu. Vďaka finančnej dotácii z nórskych fondov môžeme tak pokračovať v obnove našej jedinečnej národnej kultúrnej pamiatky," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Podľa jeho slov novú tvár dostane časť hradu oproti kaplnke nachádzajúca sa pod terasou. Projekt počíta s nákladmi v sume 117-tisíc eur, pričom dotácia pokryje výdavky v hodnote 100-tisíc eur a zvyšok dofinancuje kraj. V nových priestoroch vznikne unikátna výstavná miestnosť s príručným depozitom.

,,Aj vďaka nórskemu finančnému mechanizmu sme minulý rok zrekonštruovali barokovú kaplnku v Budatíne a v roku 2009 sme obnovili aj najvýznamnejšiu renesančnú pamiatku v strednej Európe - Sobášny palác v Bytči. Palác je dnes skvostom horného Považia a naším cieľom je postupne takto zrenovovať aj celý Budatínsky hrad," priblížil J. Blanár.

Doteraz sa župe podarilo vrátiť život do budatínskeho parku, hradnej veže, kaplnky a časti vnútorných priestorov samotného hradu. Investície dosiahli viac ako päť miliónov eur. Na obnovu ešte čaká hospodárska budova a ďalšie interiéry.

Prvý urgentný príjem otvorila žilinská župa v Čadci(21.02.2017; Obecné noviny; č. 07, SOCIÁLNE VECI , s. 24; zat)

Juraj Blanár spolu s ministrom zdravotníctva SR Tomášom Druckerom slávnostne otvorili priestory prvého župného urgentného príjmu v Kysuckej nemocnici.

,,Minulý rok sme začali s budovaním a postupne uvedieme do života tieto odborné pracoviská vo všetkých našich nemocniciach. Začíname v Čadci a verím, že o pár týždňov budeme pokračovať v Dolnom Kubíne a následne v Trstenej a Liptovskom Mikuláši. Do urgentných príjmov sme investovali viac ako tri milióny eur a pokračujeme tak v modernizácii, vďaka ktorej sa zvýši kvalita a najmä rýchlosť i komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti," uviedol Juraj Blanár. Podľa jeho slov boli celkové náklady na vybudovanie urgentného príjmu v KNsP v Čadci takmer 660-tisíc eur, pričom prístrojové vybavenie spĺňajúce prísne technické normy stálo 235-tisíc eur a stavebné práce, ktoré si vyžiadali kompletnú rekonštrukciu budovy v centre nemocničného areálu, si vyžiadali 388-tisíc eur.

Riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld počas prehliadky nových priestorov informoval, že urgentný príjem je rozdelený do dvoch častí. ,,Prvá, úrazová, poskytne zdravotnú starostlivosť pacientom s poraneniami či úrazmi a druhá časť bude slúžiť pacientom s problémami interného typu, ako napríklad infarkt myokardu alebo angína pektoris," priblížil M. Šenfeld. Podľa predsedu ŽSK sú všetky župné nemocnice vybavené modernými technológiami a vďaka digitalizácii jednotlivých pracovísk môžu medzi sebou komunikovať jednoducho a rýchlo.

Kysucká nemocnica v Čadci poskytuje zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť 124-tisíc obyvateľov a je jednou zo štyroch nemocníc v pôsobnosti ŽSK. Ďalšími sú Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši, Hornooravská nemocnica v Trstenej a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne.

Bežkári sa zišli na Javorníckej magistrále(21.02.2017; Obecné noviny; č. 07, ŠPORT , s. 28; Redakcia)

Žilinský samosprávny kraj v sobotu 4. februára zorganizoval už po šiestykrát aj tradičný prechod bežkárov z Melocíka na Kasárne. Pred štartom pokrstil žilinský župan Juraj Blanár najnovšiu publikáciu z dielne ŽSK pod názvom ,,Javorníky. Veľká kniha o nemalom pohorí." a odznela aj

unikátna ľudová pieseň o Javorníkoch, ktorú zložili heligonkárky sestry Bacmaňákové. Na štart tento rok nastúpilo 200 lyžiarov.

Žilinská župa sa stará o stopu z Maková - Kasární až na Husárik (Čadca) a vytvára približne 54 kilometrov vhodných pre bežkárov. Túto sezónu, ako informovala vedúca oddelenia cestovného ruchu ŽSK Barbora Zigová trasu upravovali zatiaľ 10-krát a dodala, že podmienky na trase si môžu záujemcovia pozrieť aj z pohodlia domova ešte predtým, ako na Javorníky vyrazia. ,,Ratrak sleduje GPS zariadenie a vysiela údaje priamo na náš web www.zilinskazupa.sk, kde sú zverejnené aj údaje o hĺbke snehu, teplote či prípadných prekážkach. V osade Bielovci na Semeteši je navyše webkamera, ktorá vysiela najnovšie zábery z magistrály. Milovníci tohto športu si môžu vybrať, či pôjdu po dlhšej, viac ako 50 kilometrovej trase, alebo si zvolia tú kratšiu 12-kilometrovú, z Melocíka na Kasárne, ktorú zdolali aj účastníci podujatia.

V Jasenskej doline súťažili takmer dve stovky stredoškolákov(21.02.2017; Obecné noviny; č. 07, ŠPORT , s. 28; zat)

Šiesty ročník majstrovstiev žiakov stredných škôl v zjazdovom lyžovaní a snowboardingu prilákali začiatkom februára na svah Jasenskej doliny rekordných 185 účastníkov.

,,Naším cieľom je vrátiť šport späť do škôl, preto budujeme či rekonštruujeme ihriská či telocvične a pre žiakov sa stále snažíme vytvárať rôzne súťaže. Tieto majstrovstvá sú našou župnou športovou tradíciou, na ktorú sa každoročne študenti tešia, čo je vidieť na ich odhodlaní a rastúcej účasti," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár, ktorý prevzal záštitu nad podujatím. Podľa jeho slov aj vďaka zlepšujúcim sa podmienkam vychováva Žilinský kraj množstvo mladých športovcov. ,,Aktuálne môžeme sledovať napríklad vynikajúce lyžiarske výsledky našej liptovskej rodáčky Petry Vlhovej. Máme tu veľa talentov, treba im len podať pomocnú ruku a podporiť ich," uviedol župan.

Ako priblížila riaditeľka odboru školstva a športu Eva Rovňanová, na svahu súťažili stredoškoláci aj tento rok v troch kategóriách. ,,Rozdelení boli na dievčenské a chlapčenské skupiny a tiež podľa veku, aby bolo hodnotenie spravodlivé. Najlepší čas mal v konečnom hodnotení Tomáš Košík z Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, ktorý bol obhajcom tohto titulu, a teda už dvojnásobným držiteľom putovného pohára pre absolútneho víťaza," doplnila E. Rovňanová. Prvú cenu medzi staršími dorastencami si prevzali Viktória Dočekalová, minuloročná víťazka v nižšej kategórii (Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši) a Dominik Žitko (SOŠ polytechnická v Dolnom Kubíne). Víťazmi v skupine mladších dorastencov sa stali Sofia Lilgová (Gymnázium Jozefa Lettricha v Martine) a Tomáš Košík (Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši). V kategórii snowboarding dominovali Sára Mráziková (Gymnázium bilingválne v Žiline) a Michal Jakubek (Obchodná akadémia v Čadci).

Žilinská župa organizuje okrem zimných majstrovstiev aj obľúbenú Župnú kalokagatiu a každoročne otvára grantové programy so zameraním na šport. Tento rok začne po prvýkrát s výstavbou dvoch nových telocviční, ktoré vyrastú v areáli najväčšieho slovenského Gymnázia v Námestove a Strednej odbornej školy technickej v Čadci.

(zat) ----

Žilinský kraj bude modernizovať mosty za tri milióny eur(26.02.2017; www.topky.sk; Domáce, , s. -; http://podkapotou.zoznam.sk)

ŽILINA - Žilinský samosprávny kraj bude v roku 2017 pokračovať v rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry vrátane mostov.

Prečítajte si celý článok >> http://www.topky.sk/cl/100523/1611729/Zilinsky-kraj-bude-modernizovat-mosty-za-tri-miliony-eur

V Žiline diskutovali o rozvoji a kvalite sociálnych služieb(21.02.2017; Obecné noviny; č. 07, SOCIÁLNE VECI , s. 25; žsk, tasr)

Na pôde Úradu ŽSK sa 9. februára uskutočnila v poradí už štvrtá konferencia s názvom Sociálne služby ako verejný záujem.

Poukázať na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej nezávislosti ľudí so zdravotným

postihnutím, ale aj otvoriť diskusiu o nových prístupoch a možnostiach poskytovania kvalitných sociálnych služieb bolo cieľom štvrtého ročníka medzinárodnej konferencie Sociálne služby ako verejný záujem 2017, ktorá sa 9. februára uskutočnila na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja.

,,ŽSK je najväčším poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku, preto je pre nás prirodzené podieľať sa na tejto aktivite. Staráme sa o 26 domovov sociálnych služieb (DSS), v ktorých máme poradenské centrá i zariadenia núdzového bývania a každoročne pomáhame viac ako 3000 klientom. Našou úlohou je zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre ich dôstojný život, preto je dôležité diskutovať aj o sociálnych témach a ich napĺňaní v praxi," povedal podpredseda ŽSK Jozef Štrba na konferencii, ktorú v spolupráci so samosprávnym krajom usporiadal Zväz poskytovateľov sociálnych služieb (ZPSS) v Slovenskej republike.

Podľa predsedníčky ZPSS Adriany Adamicovej klienti už dnes nie sú pasívnymi členmi domovov sociálnych služieb. ,,Aktívne sa začleňujú do bežného prostredia a umožňujeme im žiť spôsobom, v rámci ktorého sú rešpektovaní ako dospelé osoby, občania, a nielen ako ľudia so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Vytvárame im pohodlné a tiež moderné podmienky, aby sa v domovoch cítili naozaj ako doma," dodala A. Adamicová.

Podpredseda ŽSK J. Štrba doplnil, že v domovoch sociálnych služieb v zriaď Žilinského samosprávneho kraja sa pravidelne konajú spoločenské podujatia, klienti sa zúčastňujú na súťažiach či hrách a kraj investuje do budovania nových terapeutických miestností, relaxačných procedúr alebo dokonca špeciálnych športových areálov.

Veľký dôraz sa v súčasnosti podľa Adamicovej kladie aj na ochranu ľudských práv. ,,Dnes preto odznel príspevok, ktorý bližšie predstavil kompetencie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a verím, že pomôže o niečo viac upozorniť na práva, ktoré sú pre nás možno bežné, no nie vždy rovnako dodržiavané u klientov v DSS," uviedla predsedníčka ZPSS.

Hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková doplnila, že na konferencii vystúpili s prezentáciami okrem predstaviteľov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR aj významní odborníci z praxe a samotní klienti, ktorí predstavili život v domovoch sociálnych služieb svojimi očami.

Zväz poskytovateľov sociálnych služieb v SR združuje od júla 2009 najmä verejných poskytovateľov sociálnych služieb, ich zamestnancov a ďalších členov. ,,Cieľom zväzu je podieľať sa na zlepšovaní kvality života klientov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku a vytvárať vzájomnú spoluprácu naprieč sociálnymi službami. Tento rok sa ZPSS stal členom významnej Európskej asociácie riaditeľov a poskytovateľov dlhodobej starostlivosti pre seniorov," uzavrela Lenka Záteková.

(Zdroj - žsk, tasr)

Tak často, ako potrebujete(14.02.2017; Žilinský večerník; č. 07, NEZARADENÉ , s. 9; Redakcia)

Časová dostupnosť je jedným z hlavných kritérií, ktoré cestujúci kladú na svojho dopravcu. Očakávajú, že ich autobus prepraví do cieľovej stanice vždy, keď to potrebujú. SAD Žilina preto dbá na to, aby bol cestovný poriadok ušitý takpovediac na mieru. A to každému.

Autobusy žijú život svojich cestujúcich. Sú tu, keď sa striedajú "nočné sovy" s "rannými vtáčatami". Vodiči nastupujú do práce skoro ráno, aby odviezli ľudí vracajúcich sa z nočnej domov, aj tých, ktorí, naopak, nastupujú do rannej zmeny. Zamestnanci fabriky, potravinových reťazcov, sestričky a lekári, úradníci... Mnoho povolaní začína svoj pracovný deň aj o 5. hodine ráno. Nehovoriac o tom, že na 8. hodinu sa prepravujú najmä žiaci a študenti do škôl. Práve medzi tým sa však gro cestujúcich chce rýchlo odviezť do práce. Autobusy sú tu pre každého počas celého rána.

Celé popoludnie potom vezú ľudí z práce a zo školy a neskoro večer sú zas cestovné poriadky prispôsobené tým, ktorí sa vracajú z popoludňajších zmien alebo nastupujú do nočnej.

SAD Žilina má zmapované, o koľkej hodine býva najväčší "nával" cestujúcich, no nezanedbáva ani zvyšok dňa. Ak ste pozabudli a potrebujete si ísť urýchlene niečo vybaviť na úrad, rozbolel vás zub a potrebujete navštíviť lekára alebo vám zrazu štrajkuje auto a vy máte vyzdvihnúť dcérku zo škôlky, môžete si byť istý, že vám čochvíľa pôjde autobus. Stačí si pozrieť cestovný poriadok a dostaviť sa na zastávku.

Cestovné poriadky upravuje SAD Žilina podľa štatistík o počtoch prepravených cestujúcich v tú-ktorú hodinu, ale aj s ohľadom na konkrétne požiadavky od obcí, škôl, zamestnávateľov či konkrétnych cestujúcich. Rušenie nevyužitých spojov a zavádzanie nových spojov nie je ani zďaleka

jednoduchá záležitosť. Dopravca neustále komunikuje s objednávateľom dopravy, ktorým je Žilinský samosprávny kraj, aby uspokojili potreby koncových klientov, teda cestujúcich. Ak dôjde k zmenám v cestovnom poriadku, spoje sú často iba posunuté, aby sa cestujúcim pohodlnejšie prestupovalo na autobus na inej zastávke alebo na vlak. Takáto komplexná dopravná logistika im umožňuje cestovať pohodlne a rýchlo. Hoci samotní cestujúci sú často hákliví na zmeny, v konečnom dôsledku ide hlavne o zmeny v ich prospech, čo sa časom potvrdí.

Sme radi, že cestujete s nami a my sme tu radi pre vás tak často, ako potrebujete. Majte prehľad o cestovných poriadkoch vďaka webovej aplikácii Môj bus alebo sa informujte na www.sadza.sk.

Pre viac informácií klikajte na www.sadza.sk alebo www.cestujtezadarmo.sk. --- VĎAKA NAŠIM ČASTÝM SPOJOM MÔŽETE CESTOVAŤ KEDY POTREBUJETE. NESTRÁCATE

ČAS A CESTOVANIE DO ŠKOLY, PRÁCE A ZÁBAVOU SA STÁVA EFEKTÍVNEJŠIE.

Oravský hrad predĺžil počas jarných prázdnin otváracie hodiny(24.02.2017; www.teraz.sk; Regióny, 15:42, s. -; TASR)

Oravský hrad je dlhodobo najnavštevovanejším na Slovensku. Oravský hrad Foto: TASR/Pavol Ďurčo Oravský Podzámok 24. februára (TASR) - Najnavštevovanejší hrad na Slovensku predĺžil v čase

jarných prázdnin otváracie hodiny. Prázdninujúci školáci z celého Slovenska, ale aj Česka môžu v tomto období navštíviť Oravský hrad denne od 9.00 do 16.00 h.

"Aby sme vyšli v ústrety rodinám s deťmi, otváracie hodiny sme sa rozhodli predĺžiť v čase jarných prázdnin na Slovensku, ale aj v susednom Česku, teda od 18. februára do 19. marca. K tomuto rozhodnutiu sme pristúpili už pred niekoľkými rokmi na základe skúseností so zvýšeným počtom návštevníkov v tomto období," povedal pre TASR Martin Farbák z oddelenia marketingu Oravského múzea P. O. Hviezdoslava so sídlom v Dolnom Kubíne.

V januári 2016 navštívilo Oravský hrad takmer 3300 návštevníkov, počas jarných prázdnin to bolo viac ako 5100 ľudí. "Práve na základe týchto údajov a aby sme vyšli v ústrety rodinám s deťmi, sme sa rozhodli predĺžiť čas otvorenia hradu. Návštevníci túto možnosť hojne využívajú a stretávame sa s pozitívnymi ohlasmi," doplnil.

Oravský hrad je dlhodobo najnavštevovanejším na Slovensku. Vlani jeho si jeho priestory prezrelo viac ako 182.000 turistov, čo je medziročný nárast o osem percent. Najvyššiu návštevnosť zaznamenali najmä v auguste. Počas letných prázdnin obdivovalo jeho priestory v priemere 1498 ľudí denne, celoročne je to v priemere 505 osôb za deň.

http://www.teraz.sk/regiony/oravsky-hrad-predlzil-pocas-jarnych/245660-clanok.html

· web viewurgentný príjem v Čadci už slúži obyvateľom (20.02.2017; Žilinské noviny; č....

Documents