Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského,Banská Bystrica

Tráviaca sústava

Andrej Král,3.D

2012/2013

Obsah

Úvod 1

1 Tráviaca sústava- všeobecne 2

2 Ústna dutina 3

2.1 Zuby 3

2.2 Sliny 3

2.3 Jazyk 4

3 Žalúdok 4

3.1 žalúdočný vred 5

4 Tenké črevo 6

4.1 Črevná šťava 7

4.2 Pankreatická šťava 7

4.3 Žlčník 7

5 Hrubé črevo 8

6 Veľké tráviace žľazy 8

6.1 Pečeň 9

6.2 Podžalúdková žľaza 9

Záver 10

Bibliografické odkazy 11

Prílohy 12

Úvod

Moja práca na tento projektový týždeň sa zaoberá človekom dôležitou

súčasťou tela- tráviacou sústavou. Využívame ju dennodenne bez toho, aby sme

o nej vedeli. Pracuje neustále a neúnavne, keď niečo vložíme do úst alebo sa

napijeme.

Čo vás ako prvé napadne pri slove tráviaca sústava? Zuby? Sliny?

Žalúdok? Je to súhrn hrozného množstva ústrojenstva, ktoré sa budem v mojej práci

snažiť priblížiť. Budem sa snažiť objasniť, ako telo trávi potravu, kam tá potrava prúdi

v tele a aké enzýmy na ňu pôsobia.

1

1 Tráviaca sústava-všeobecne

Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Tráviaca

sústava je v podvedomí laikov často nedoceňovaná. Jej význam je však pre človeka

rovnako dôležitý, ako význam iných sústav a orgánov. Bez stravy ľudký organizmus

prežije síce dlhšie ako bez kyslíka, ale nič to nemení na fakte, že ju človek k svojmu

život nevyhnutne potrebuje. Tráviaca sústava je dominantná a nezastupiteľná pri

získavaní energie pre život, ktorú extrahuje z prijímanej potravy, pri dodávke vody

a stavebných kameňov. Má kľúčové postavenie v metabolizme a v tvorbe

endogénnych energetických zdrojov organizmu. Príjem látok a energie by mal byť

v rovnováhe s výdajom. Je významnou súčasťou imunitného a endokrinného

systému. Skupinu orgánov, ktoré zabezpečujú tráviaci proces, nazývame spoločne

tráviaca sústava alebo aj gastrointestinálny trakt. Je to rúra, ktorá sa začína ústami a

končí konečníkom. Potrava sa v nej rozloží, aby z nej telo mohlo čerpať tuky, cukry,

bielkoviny, minerály a vitamíny.

Tráviaca rúra pozostáva: 1. Ústna dutina

2. Hltan

3. Pažerák

4. Žalúdok

5. Tenké črevo

6. Hrubé črevo

Taktiež do tráviacej sústavy vyúsťujú veľké a malé žľazy. Malé tráviace

žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány.

Patria sem: veľké slinné žľazy, ktoré môžeme rodzeliť ešte na príušné, podjazykové

a podsánkové, ďalej tam patrí pečeň a podžalúdková žľaza.

(viď. Príloha č.1)

2

2 Ústna dutina

Je to miesto kadiaľ vstupuje potrava do nášho tela a kde žačína tráviaci

proces. Začína vlastne ústnou predsieňou (vestibulum oris) a pokračuje do ústnej

dutiny (cávum oris). Tu prebiehajú 4 dôležité deje. Odhryznutie, mechanické

rozdrobovanie, žuvanie a prehĺtanie.

2.1 Zuby

Väčšinu z tohto deja zabezpečujú zuby (dentes). Sú usporiadané do

horného a dolného zuboradia. Počas nášho života máme vlastne 2 generácie zubov.

Mliečne a trvalé. Mliečny chrup má 20 zubov. Prvé prerezávanie chrupu začína v 6.

mesiacoch a potom definitívna výmena za trvalý chrup prebieha medzi 6. až 7.

rokom života. Trvalý chrup má 32 zubov: 8 rezákov (incisivy), 4 očné zuby (caniny), 8

črenových zubov (premolares) a 12 stoličiek (molares).

(viď. Príloha č.2)

2.2 Sliny

Sú výlučky veľkých slinných žliaz. Do ústnej dutiny vyusťujú 3 páry

veľkých slinných žliaz: podjazyková, podsánková, príušná. Sliny sú zložené z 99%

vodou. Ďalej sú v nich anorganické látky ako vápenaté a fosforečné soli a organické

látky. Sem patrí napr. enzým ptyalín, ktorý natravuje polysacharidy, ďalej mucín, čo

je bielkovina. Ten má za úlohu obaliť a spojiť potravu, vytvoriť z nej hlt a aby sa klzko

presunul do hltana. Sliny obsahujú aj baktericídne látky ako lyzozým, ktorý dokáže

natravovať steny niektorých baktérii.

3

2.3 Jazyk

Nazýva sa aj lingua. Je to svalový orgán, ktorý sa podieľa pri

mechanickom spracovaní potravy a pri posune potravy. Taktiež nám pomáha aj pri

artikulovanej reči. Je pripevnený k jazylke.

Je zložený z 3 častí: chrbát (dorsum linguae), telo (corpus linguae), hrot

(apex linguae). Je zložený aj z množstva bradaviek, z ktorých veľký význam majú

hradené bradavky (papillae valatae), kde sa nachádzajú chuťové bunky, ktoré

rozoznávajú 4 kvality chute: slanú, sladkú, horskú, kyslú.

Následne sa potrava prehĺtacím reflexom posúva ďalej do hltana

(pharynx) a pažeráka (oesophagus). Pri tomto reflexe sa zdvihne mäkké podnebie,

uzavrie sa chrupkovitá príchlopka (epiglottis), aby sa potrava nedostala do hrtana

a peristaltickými sťahmi sa presunie potrava do žalúdka. Tieto peristaltické sťahy sú

vlastne pohyby svaloviny v stene pažeráka, ktoré posúvajú potravu do žalúdka.

3. Žalúdok

Alebo aj ventriculus gaster. Je to vakovitý svalnatý orgán, ktorého objem

je 1 – 2l. Nachádza sa pod bránicou. Nemá stály tvar. Buď má tvar písmena J alebo

tvar bíčieho rohu. Závisí to od polohy tela, tlaku okolitých orgánov,vekom.

Je zložený z viacerých častí. Vstup z pažeráka do žalúdka tvorí Kardia.

V tomto otvore sa nachádza svalový zvierač, ktorý po prechode jedla uzavrie otvor.

Ďalej ho tvorí klenba a veľké a malé zakrivenie, z kade vystupuje veľká a malá

predstierka, ktoré fixujú žalúdok v určitých polohách. Na konci žalúdka je tiež otvor

nazývaný vrátnik. V ňom sa taktiež nachádza svalový zvierač, ktorý prepúšťa potravu

podľa PH. Stena žalúdka je tvorená sliznicou, podsliznicovým väzivom a tri vrstvy

hladkých svalov. Na povrchu sa nachádza lesklá blana nazývaná pobrušnica. V jeho

sliznici sa nachádza veľké množstvo malých žliazok. Funkcia žalúdka je zhromaždiť

veľké množstvo potravy a následne ho spracovať pre ďalšie časti tráviacej sústavy.

Toto spracovanie prebieha vďaka žalúdočnej šťave.

4

Tá obsahuje viacero zložiek: 1. Kyselinu chlórovodíkovú

2.hlien (mucín)

3.enzýmy- pepsín, lipáza, chymozín

Kyselina chlórovodíková ma nevyhnutný význam v žalúdočnej štave.

Vytvára silne kyslé prostredie, ktoré je potrebné na aktivovanie pepsínu

z neaktívneho pepsinogénu, ďalej na ničenie choroboplodných zárodkov a taktiež na

chemickú úpravu niektorých minerálov. Zabraňuje aj znehodnoteniu vitamínov B

a vitamínu C.

Pepsín je vylučovaný do žalúdka hlavnými bunkami sliznice.. Nachádza

sa vo forme neaktívneho pepsinogénu a až kyslým prostredím sa aktivuje na pepsín.

Je to enzým ktorý natravuje bielkoviny a mení ich na jednoduchšie polypeptidy. Ďalej

sa tu nachádza chymozín, ktorý zráža mlieko a lipáza, ktorá natravuje tuky.

Nachádza sa tu však len v minimálnom množstve.

Dôležitú úlohu hrá však mucín. Je to alkalický hlien, ktorý pokrýva

sliznicu žalúdka a chráni ho pred účinkami pepsínu a HCl. Ak by došlo k poruche

tejto ochrany, pepsín môže natráviť stenu žalúdka a dochádza k vzniku tzv.

žalúdočného vredu.

3.1 Žalúdočný vred

Je to rozpad tkaniva na niektorej časti sliznice, doprevádzaný hnisavým

alebo vodnatým sekrétom. Zvyčajne tam, kde je kyslé prostredie. Môže byť vytvorený

viacerými príčinami. Väšina je tvorená infekciou Helicobacter pylori alebo môžu byť

tvorené pôsobením Acylpirínu. Prejavuje sa to bolesťami brucha, nadúvaním,

nevoľnosťou a stratou chuti do jedla a Hemametézou.

5

Podľa výskumov bolo zistené, že vredy nespôsobuje len infekcia, ale

taktiež veľký vplyv má psychologická stránka, najmä stres. Vo väčšine prípadov sa

podávajú antibiotiká v podobe antacidov alebo zlúčenín bizmutu, no v horších

prípadoch, keď je už vred perforovaný, je nutné zakročiť chirurgicky.

Po príchode potravy do žalúdka sa uzavrú oba vchody. Potrava sa

ukladá pozdĺž stien žalúdka. Začne sa tvoriť žalúdočná šťava.

Približne po 15 až 20 minútach nastáva kontrakcia svaloviny žalúdka a

dôjde k jej premiešavaniu. Vzniknutá trávenina sa nazýva chimus.

(viď príloha č.3)

4 Tenké črevo

Potrava prechádza zo žalúdka do tenkého čreva (intestinum tenue). Je to

približne 5 – 5,5m dlhá poprehýbana svalová rúra, ktorá prepája žalúdok s hrubým

črevom. Tenké črevo má v procese trávenia a vstrebávania najväčší význam.

Prebieha tu najväčšia časť týchto procesov. Sliznica tenkého čreva vytvára kruhovité

zvrásnenia, ktoré zväčšujú resorpčný povrch. Ešte väčšie zväčšenie tohto povrchu

spôsobujú črevné klky a mikroklky, ktoré sa nachádzajú len tu v tenkom čreve.

V stene tenkého čreva sa nachádzajú početné žliazky, ktoré produkujú črevnú štavu

a taktiež i lymfatické uzlíky. Tenké črevo je zložené z 3 plynule zapadajúcich častí:

1. Dvanástnik-má cca 12 palcov a vyúsťujú sem vývody pečene a podžalúdkovej

žľazy

2. Lačník- názov dostal podľa toho, že u mŕtvol je zväčša prázdny

3. Bedrovník

6

4.1 Črevná štava

Črevná šťava obsahuje početné množstvo enzýmov.

1. Erepsín natravuje polypeptidy a mení ich na aminokyseliny

2. Maltáza štiepi škrob maltózu na glukózu

3. Sacharáza štiepi sacharózu na glukózu a fruktózu

4. Laktáza štiepi laktózu na glukózu a galaktózu

5. Enterokináza aktivuje pankreatický fement trypsín

6. Lipáza štiepi tuky na glycerol a mastné kyseliny

4.2 Pankreatická šťava

Do dvánastnika ústí vývod pre pankratickú šťavu, ktorej sa vylúči okolo 1l.

1. Trypsín štiepi bielkoviny a peptóny na polypeptidy

2. Lipáza štiepi tuky na glycerol a mastné kyseliny

3. Amyláza štiepi škrob na maltózu

4. Maltáza štiepi maltózu na glukózu

4.3 Žlčník

Do tenkého čreva vyúsťuje aj vývod žlčníka, ktorý napomáha tráveniu

tukov tým, že emulguje tuky na drobné kvapôčky s veľkým povrchom a uľahčí tým

pôsobenie lipázy. Žlč sa tvorí v pečeni a žlčník je len jej rezervoár, odkiaľ v prípade

potreby je vylučovaná do tenkého čreva. Žlč pozostáva z anorganických solí,

žlčových farbív (bilirubín a biliverdín), solí žlčových kyselín, ktoré sú vlastne

zodpovedné za tú emulgáciu tukov tým, že rozptýlia jemné kvapôčky tukov a uľahčia

pôsobenie enzýmov a vody.

7

5 Hrubé črevo

Latinsky Intestinum crassum. Je približne 1,5 metrov dlhé a 6cm široké.

Tvorí poslednú časť tráviacej rúry. Pozostáva z viacerých častí:

1. Červovitý výbežok (appendix)

2. Slepé črevo (cékum)

3. Výstupná časť (colon ascendens)

4. Priečna časť (colon transversum)

5. Zostupná časť (colon descendens)

6. Esovitá časť (colon sigmoideum)

7. Konečník (rectum)

Jeho sliznica neobsahuje klky a nevylučujú sa do neho žiadne tráviace

šťavy. Začína sa zapĺňat 4 – 8 hodín po zjedení jedla. Z tenkého čreva sem

prichádza množstvo nestrávených zvyškov potravy, nevstrebaných minerálov, vody,

zvyškov tráviacich štiav, žlčové farbivá a pod. Na obsah hrubého čreva vplývajú vo

veľkej miere symbiotické a kvasné baktérie. Prebieha tu spätné vstrebávanie vody,

čím sa obsah zahusťuje a pôsobením týchto baktérii vznikajú výkaly.

1. kvasné batérie pôsobia na glycidy a vzniká kys. mliečna, kys. maslová,

alkohol a rôzne plyny vodík,amoniak a oxid uhličitý.

2. Hnilobné baktérie rozkladajú nevstrebané bielkoviny a aminokysleiny a ich

pôsobením vznikajú jedovaté látky indol, krezol, fenol a mŕtvolné jedy, ktoré

dávajú stolici ten typický zápach.

6 Veľké tráviace žľazy

Patria k nim pečeň, podžalúdková žľaza a veľké slinné žľazy.

8

6.1 Pečeň

Latinsky hepar. Je to nejväčšia zľaza v ľudskom tele. Váži približne 1,5 kg. Nachádza sa pod bránicou na pravej strane brušnej dutiny.Má červenú farbu, hladký povrch a je veľmi krehká. Má veľkú regeneračnú schopnosť. Skladá sa z vypuklej bránicovej plochy a vnútornej plochej plochy. Smerom do nej prúdi pečeňová tepna a pečeňová portálna žila. Smerom von idú z každého laloku vývodu.

Pečeňová tepna privádza krv, ktorá je bohatá na kyslík.Portálna žila privádza zase krv z nepárnych orgánov v brušnej dutine ( žalúdok, slezina, pankreas, tenké a hrubé črevo ).

Má mnoho funkcii:

1. Je to metabolická továreň organizmu - Premieňa jednoduché cukry na

glykogén a následne štiepi glykogén na glukózu. Štiepia a tvoria sa tu aj

aminokyseliny. Syntetizujú sa tu plazmatické bielkoviny, ktoré odchádzajú

potom do krvnej plazmy.

2. Zásobáreň živín – ukladajú sa tu cukry, ktoré sú zdrojom energie pre telo

v podobe glykogénu.

3. Významný podiel na homeostáze organizmu- podieľa sa na udržiavaní

stálej haldiny glukózy, bielkovín, tukov v krvi.

4. Deoxikačná činnosť5. Tvorba žlče6. Rezervoár krvi

6.2 Podžalúdková žľaza

Zohráva významnú úlohu v procese trávenia, pretože sa tu tvorí

pankreatická šťava. Jej ďalšia významná úloha je, že plní funckiu aj endokrínnej

zľazy. Zasahuje do regulácie metabolizmu sacharidov 2 hormónami: inzulínom

a glukagónom. Inzulín je hormón , ktorý znižuje obsah sacharidov v krvi a naopak

glukagón je jeho antagonista, ktorý zvyšuje jeho hladinu. Nedostatok inzulínu

spôsobuje chorobu cukrovka.

9

Záver

Tráviaca sústava je jeden z najdôležitejších súčastí organizmu. Dúfam,

že sa mi podarilo priblížiť vám jeho funkcie, súčasti a dôležitosť.

Venoval som sa častiam sústavy jednotlivo a snažil sa ich objasniť jednu

po druhej. Dúfam teda, že pri najbližšom obede si spomeniete, kadiaľ všade musí

strava prejsť, aby bola strávená a rozložená.

10

Bibliografické odkazy

http://bioweb.genezis.eu/?cat=6&file=traviaca&page=1

http://www.biologia.estranky.sk/clanky/traviaca-sustava.html

http://www.ginekologia.sk/traviaca%20susutava.pdf

Kiňová, Hulín.: Choroby tráviaceho ústrojenstva,1.vyd.,Bratislava: ProLitera, 2011,

ISBN 978-80-970253-5-9

Věšín, S.: Rentgenologie trávicí trubice, 1.vyd, Praha: Avicenum, 1980, ISBN 08-013-

80

11

Prílohy

12

Príloha č. 1

Príloha č. 2

Príloha č. 3