zÁkladnÉ charakteristiky lesnÝch drevÍn

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKYLESNÝCH DREVÍN

– ekologické nároky, morfológia, lesné semenárstvo a škôlkarstvo, obhospodarovanie génových základní

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka; Európa investujúca do vidieckych oblastí

– spracovanie drevnej suroviny v odvetví spracovania dreva

IHLIČNATÉ DREVINY

1. Smrek obyčajný (SM)2. Jedľa biela (JD)3. Borovica lesná (BO)4. Smrekovec opadavý (SC)5. Borovica limbová (LB)6. Borovica horská (KS)

LISTNATÉ DREVINY

7. Buk lesný (BK)8. Dub letný (DL)9. Dub zimný (DZ)10. Dub cerový (CR)11. Javor horský (JH)12. Javor mliečny (JM)13. Javor poľný (JP)14. Jaseň štíhly (JS)15. Brest horský (BH)16. Brest hrabolistý (BP)17. Lipa malolistá (LM)18. Lipa veľkolistá (LV)19. Brezy (BR)20. Topoľ osikový (OS)

Ing. Pavel Toma

doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

LEKTOROVALZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY LESNÝCH DREVÍN– ekologické nároky, morfológia, lesné semenárstvo

a škôlkarstvo, obhospodarovanie génových základní

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY LESNÝCH DREVÍN– spracovanie drevnej suroviny v odvetví spracovania dreva

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieSmrek obyčajný je strom s priebežným priamym kmeňom a pravidelným praslenovitým vetvením.

Dorastá do výšky 50 m, s priemerom kmeňa až 1.5 m. Koruna je premenlivá – od stĺpovitej (1), cez kužeľovitú (2) po vajcovitú (3), ale vyskytujú sa aj iné tvary koruny. Z vetiev prvého stupňa vyrastajú hrebeňovito (4), hrivnato (5) alebo doskovito (6) vetve druhého stupňa. Púčiky sú kužeľovité, na povrchu bez živice (7). Kôra je červenohnedá až šedá (8), neskôr sa vytvára sivá, pomerne slabá, v tenkých šupinách sa odlupujúca borka (9). Koreňový systém je plytký, preto býva v pôde slabo ukotvený a ľahko a často dochádza k vývratom. Ihlice na priereze štvorhranné, lesklo zelené, pevné, rovné, často šablovito zahnuté (10).

1 2 3

5

4

6

7

8


Smrek obyčajný

Picea abies (L.) KARST.,

čs: Smrk ztepilýan: Norway sprucene: Fichte

AUTORI: Milan Sarvaš, Rudolf Bruchánik, Ján Hoffmann, Katarína Chválová, Vladimír Ježovič

NÁZOV PROJEKTU:

Spolufinancované ES

Základné charakteristiky lesných drevín – ekologické nároky, morfológia, lesné semenárstvo a škôlkarstvo, obhospodarovanie génových základní

1

Kvety jednopohlavné, samčie spočiatku červené, neskoršie žlté, vajcovité, vzpriamené v pazuchách ihlíc na konci vlaňajších vetvičiek (11). Samičie súkvetia purpurovo červené (12) sa po opelení počas ďalšieho rastu prekláňajú do zvislej polohy. Šišky v závislosti od nadmorskej výšky od 4 cm do 16 cm dlhé, pred zdrevnatením zelené (13) alebo purpurovo červené (14).

Smrek je na pôdu a geologické podložie pomerne tolerantný, tvorí porasty na vyvretých i premenených horninách, na vápencoch i naplavených pôdach, pokiaľ nie sú príliš suché a živinovo chudobné. Pri dostatočnej vlhkosti smrek obsadzuje aj celkom plytké kamenisté pôdy, vždy však vyžaduje humus. Na chudobných piesčitých pôdach a na kyslých rašelinách sa mu nedarí a rastie veľmi zle.

Smrek obyčajný je tienna až polotienna drevina. V dôsledku pomalej prirodzenej redukcie jedincov tvoria koruny súvislý kryt a porasty sú tienne so špecifickou mikroklímou. V takýchto porastoch je svetlo takmer po celý rok rovnomerne tlmené. Je tu chladnejšie, väčšia vlhkosť, bezvetrie a na pôdny povrch preniká menej zrážok. Plytkým koreňovým systémom drevina nevyužíva nižšie pôdne horizonty, a preto veľmi neprispieva k ich prevzdušňovaniu. Umelo zakladané smrečiny charakteru monokultúr majú hustý zápoj, takže sa v nich spravidla neudrží žiadny podrast. V takýchto porastoch sa pôdny povrch pokrýva súvislou vrstvou kyslo reagujúcej hrabanky, ktorá sa prakticky nerozkladá. Vo vyššom veku pristupujú machy a výsledkom je tvorba surového humusu a zhoršenie stavu pôdy.

12

13

9 10

11

14

2

Ako autochtónny sa smrek na Slovensku pôvodne vyskytoval v pohoriach severnej a severozápadnej časti krajiny na stanovištiach s teplotnou amplitúdou 3,6 - 5 °C a zrážkovou amplitúdou 1 070 – 1 180 mm. Čisté prirodzené smrečiny tvoria súvislý pás vo výškach asi 1200 – 1550 m.n.m. Nižšie sa pôvodné smrečiny vyskytujú najmä na kyslých pôdach, alebo v tzv. bezbukových oblastiach – Podtatranské kotliny, slovenská strana Vysokých Tatier, severná strana Nízkych Tatier, severná strana Slovenského Rudohoria a vyššie polohy jeho južných svahov. Ako roztrúsená drevina sa prirodzene vyskytuje po celom severnom a strednom Slovensku.

Pôvodné zastúpenie smreka v lesoch Slovenska bolo 5,72 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 25,597 %, čo predstavuje 494 947 ha porastovej plochy. Tento stav zodpovedá stanovištiam s teplotnou amplitúdou 1,2 – 9,2 °C a zrážkovou amplitúdou 590 – 1 520 mm.

V súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení smreka a v obhospodarovaní porastov s jeho zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS).

Už v súčasnosti sú v 1. LVS (smrek na 36 ha) a v 2. LVS (smrek na 2 971 ha) podmienky pre smrek absolútne nevhodné a porasty so smrekom by mali byť čo najskôr premenené na dubiny a borovicové porasty.

V 3. LVS (smrek na 13 443 ha) pôjde v blízkej budúcnosti o návrh nutných a vhodných aktuálnych opatrení (náhrada za dreviny znášajúce zmenené podmienky) na ploche takmer 12 550 ha, čo je 93 % plochy na ktorej sa v súčasnosti nachádzajú smreky.

Vo 4. LVS (smrek na 59 626 ha) sa klimatické podmienky pre drevinu budú zhoršovať. Už v súčasnosti by bolo potrebné na ploche 12 127 ha, čo je o čosi viac ako 20 % plochy, na ktorej rastie smrek v LVS pristúpiť k jeho redukcii v prospech najmä buka, ale v niektorých podmienkach aj duba a borovice a pravdepodobne aj jedle.

V 5. LVS sa očakáva zhoršenie podmienok pre smrek na 50 % územia LVS, v dôsledku čoho evidentne poklesne jeho produkcia.

V 6. LVS sa predpokladá zlepšenie rastových podmienok smreka bez výraznejších zmien v areáli rozšírenia, s evidentným poklesom produkcie v monokultúrach o 22 % a bez zmien produkcie v porastových zmesiach.

V 7. LVS v dôsledku vylepšenia rastových podmienok sa predpokladá v celom LVS expanzia smreka s evidentným nárastom jeho produkcie o 7 %.

V 8. LVS sa budú vytvárať podmienky pre rast smreka, s následným posunom hornej hranice lesa.

Genofond a jeho ochranaSmrek sa po poslednej ľadovej dobe rozšíril na Slovensko z miest ostrovčekovitého výskytu

v južnej časti Álp a Karpát a v priebehu vývoja sa pomerne dobre adaptoval na podmienky horských a podhorských polôh. Jeho genetická variabilita sa skúmala v celej rade provenienčných pokusov, ktoré potvrdili odlišnosti smreka z rôznych oblastí a nadmorských výšok v ich adaptívnych znakoch ako rast, vetvenie, doba pučania ap. Fixáciou genetických vlôh na prostredie sa vytvorili 3 základné fenotypy:– Subalpínsky so zbiehavejším kmeňom, štíhlou kužeľovitou a hustou korunou, sivohnedou borkou, hustým ihličím a doskovitým až hrivnatým vetvením,– horský s plnodrevným valcovitým kmeňom, kratšou korunou, redším ihličím a hrivnatým až hrebeňovitým vetvením,– pahorkatinný s plnodrevným kmeňom, hnedou borkou, širšou korunou a hrebeňovitým previsnutým až hrivnatým vetvením.

Rozdiely vo fenotypovom prejave podmienené genetickou štruktúrou potvrdzujú opodstatnenosť rajonizácie genofondu smreka do semenárskych oblastí aj výškových zón a z toho vyplývajúcej regulácie prenosu reprodukčného materiálu.

Genetickú kvalitu smrekových porastov ovplyvnil v posledných dvoch storočiach najvýraznejšie svojou hospodárskou činnosťou predovšetkým človek. Rozšírením mimo areál prirodzeného výskytu, pestovaním v často monokultúrnom postavení a prevládajúcou umelou obnovou došlo k silnému ovplyvneniu genofondu. Znečistením ovzdušia, vedúcim k odumieraniu celých častí porastov, sa genofond ochudobňuje v dôsledku straty jedincov citlivých na imisiný spád do ich korún, resp. na kontamináciu pôdy. Pestovaním smreka v systéme rúbaňového (v nedávnej minulosti predovšetkým holorubného) hospodárenia sa do popredia dostávajú pionierske genotypy s adaptačnou schopnosťou na prebytok svetla, čím sa celá pôvodne adaptovaná populácia smreka môže postupne zmeniť na pioniersku populáciu so zúženou genetickou premenlivosťou. V mladosti sa prejavuje rýchlym rastom s veľkými prírastkami, skoro začína plodiť, ale už v rannej dospelosti je náchylný k rôznym škodlivým činiteľom.

Ochrane genofondu smreka ako jednej z najvýznamnejších hospodárskych drevín je venovaná maximálna pozornosť. V rámci vytvorenej sústavy genetických zdrojov sa k 1.6.2009 eviduje na Slovensku: • 48 génových základní na výmere 17 260,05 ha so zastúpením smreka 11 245,48 ha (65 % podiel),• 3 283 uznaných porastov pre zber semena na výmere 27 423,67 ha so zastúpením smreka 18 072,30 ha

(66 % podiel),• 198 výberových stromov,• 3 semenné sady na výmere 4,0 ha,• 53 semenných porastov na výmere 281,61 ha.

3

Zachovanie a reprodukcia genofondu sa realizuje formou umelej a prirodzenej obnovy smrekových porastov.

V umelej obnove platia zásady prenosu, ktoré v rámci areálu prirodzeného rozšírenia nedovoľujú prenos medzi 5 vylíšenými semenárskymi oblasťami, a v rámci vertikálneho členenia neumožňujú prenos do vzdialenejšej ako najbližšej výškovej zóny. Zber sa v zmysle právnej úpravy musí realizovať najmenej z dvadsiatich materských stromov. Problematickým sa stáva dodržanie týchto pravidiel pri obnove vysokohorských smrečín, ktoré sa v ostatnom období masívne rozpadajú a limitované možnosti zberu semena neumožňujú zabezpečiť dostatok reprodukčného materiálu. Ako doplnkové riešenia sa javia založenia semenných sadov pre najviac ohrozené oblasti odumierania smrečín a obnova vegetatívne namnoženým materiálom z lokálnych zdrojov.

Keďže i napriek týmto pravidlám sa umelou obnovou genofond ochudobňuje, pre jeho reprodukciu v pôvodnej šírke sa najviac odporúča prirodzená obnova. Predovšetkým vo vysokokvalitných uznaných porastoch a génových základniach je tento spôsob nielen odporúčaný, ale právnou úpravou aj požadovaný. Vo všeobecnosti je najviac využívaný podrastový hospodársky spôsob maloplošnej formy na pravidelných obnovných prvkoch, ktorý je však možné zjemniť smerom k nepravidelnému skupinovému rubu do veľkosti 0,2 ha. Obnova čistých alebo prevládajúcich smrečín skupinovým clonným rubom umožňuje vytvorenie mozaikovitej štruktúry porastu a jeho formovanie smerom k prírode blízkemu a predovšetkým stabilnému lesu. Znamená to vytvárať skupiny (prípravnými alebo presvetľovacími rubmi) v rozmedzí od korunovej projekcie jedného dospelého stromu až po niekoľko desiatok árov, ktoré sú vkladané do porastu viac-menej náhodne podľa vývoja porastu, teda na miesta, kde sa očakáva alebo už existuje prirodzené zmladenie, alebo kde sú skupiny kvalitných semenných stromov v čase semennej úrody. Postupne s vývojom prirodzenej obnovy a odrastaním do fázy mladín je materský porast redukovaný tak, aby bol zabezpečený dostatok svetla pre vývoj následného porastu. Takéto skupiny rôznej veľkosti a tvaru však nie sú spájané, ale existujú oddelene, čím sa pri pomerne dlhej (výhľadovo nepretržitej) obnovnej dobe vytvorí mozaikovitá, nehomogénna štruktúra porastu (15).

15

4

SemenárstvoPlod: Šiška, (16) ktorej veľkosť sa pohybuje od 4 až 8 cm do 10 až 16 cm. Začínajú sa otvárať

od novembra, počas zimy ich otváranie ovplyvňujú zrážky a mrazy. Prázdna šiška opadáva na jar nasledujúceho roku.

Semeno: Jednofarebné, kávovo hnedé, matné (17). Vajcovité, kvapkovitého tvaru s pretiahnutou špičkou. Ľahko oddeliteľné od lyžicovitej prehĺbeniny krídla, ktoré je svetlohnedé, dlhé 12 až 15 mm.

Skladovanie a predsejbová príprava: Osivo sa krátkodobo skladuje v suchej, chladnej miestnosti. Dlhodobo sa osivo skladuje v klimatizovanom sklade pri teplote 0 až +4 oC, v uzavretých nádobách. Pri čerstvom osive nie je potrebná predsejbová príprava. Pri viac rokoch skladovanom osive sa odporúča jeho namočenie do vody s teplotou 17 až 20 oC na dobu 24 hodín a po povrchovom presušení jeho následné vysiatie.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu – november, hektolitrová hmotnosť nevysušených šišiek: 34 kg, podiel semien v plodoch (sypavosť): 3 %, priemerná čistota: 90 %, priemerná klíčivosť: 80 %, priemerný počet semien v kg šišiek: 4 500 ks, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien: 8,8 g, priemerný počet semien v 1 kg: 114 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 80 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj, výsevová dávka: 7 - 10 g/m2, výška zásypky:

8 mm, priemerný čas klíčenia: 16 - 30 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 50 000 ks, počet semenáčikov (1+0): 1 100 ks/m2. Klíčne listy po 6 - 9 v praslene, oblúkovito nahor ohnuté, na priereze trojhranné, zašpicatené, na vnútornej strane jemne pílkovito ozubené (18). Prvé ihlice menšie, štvorhranné, jemne ozubené.

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Termín odberu odrezkov marec – apríl z jedno - dvojročných materských rastlín. Ošetrenie bazálnej časti rastovými látkami. Zakoreňovanie uskutočniť v kontrolovaných podmienkach (teplota vzduchu do 30 °C, vlhkosť vzduchu 90 %) do premytého štrku. Pravidelná aplikácia fungicídov. V septembri zakorenené odrezky zaškôlkovať na vonkajšie záhony.

16 17

Druh dreviny

Semenáčiky Sadenice (19)Výška nadzemnej časti (cm)

15-25 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

smrek obyčajný (SM) 42 2 4 5 5 5 6 5

1 minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10% tolerancia hrúbky smerom nadol2 len krytokorenné semenáčiky

Morfologické parametre a maximálny vek výsadbyschopného sadbového materiálu

5

Parametre koreňového systému výsadbyschopného sadbového materiálu

Druh dreviny Sadbový materiál

Výška nadz. časti(cm)

Min. pomer objemu kor.systému

k objemu nadzemnej časti

Minimálny podiel objemu jemných koreňov v objeme

celého kor. systému1

%

smrek obyčajný(SM) sadenice

15-25 1:2 60

26-35 1:2 50

36-50 1:3 30

1 jemné korene sú korene tenšie ako 1 mm a je dovolená 20 % tolerancia v celkovom objeme koreňového systému

Odporúčaná veľkosť obalov na pestovanie krytokorenného sadbového materiálu (20-22)


Výška nadz. časti (cm)

Veľkosť obalu (cm) Minimálna prípustnosť

výšky obalu (cm)Horný priemer Výška obalu

smrek obyčajný(SM)

semenáčiky do 25 51 10 71

sadenice26-35 10 10 10

36-50 12 12 10

1dovolený min. priemer 3,5 cm, ak dĺžka pestovania nepresiahne 14 mesiacov, Poznámka: Neodporúča sa pikírovanie resp. presádzanie voľnokorenných semenáčikov a sadeníc do obalov. Presádzať je dovolené krytokorenné semenáčiky a sadenice do väčších obalov.

18 19

20

21 22

6

Jedľa biela Abies alba MILL.

čs: Jedle bělokoráan: Silver fir

ne: Weiβtanne

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieJedľa biela je strom dorastajúci 40 – 60 m, s pravidelne rozvetvenou spočiatku končisto kužeľovitou

(1), neskôr valcovitou, niekedy na vrchole sploštenou (hniezdovitou) korunou (2). Púčiky sú vajcovité (3), niekedy obalené živicou. Ihlice sú na dobre osvetlených výhonkoch rozložené skrutkovite, na zatienených v dvoch radoch, 1,5 až 3,5 cm dlhé, ploské, na vrchole zaokrúhlené alebo vykrojené, na líci tmavozelené (4), na rube s dvoma s pozdĺžnymi bielymi pásikmi (5).

1

2

3

4

5



NÁZOV PROJEKTU:



1

Jedľa je tienná drevina. Medzi našimi domácimi ihličnatými drevinami ju v tomto smere predstihuje len tis obyčajný. V štádiu mladosti jedľa vydrží nielen silné, ale i dlhé zatienenie, a preto jej nárasty vydržia dlho pod materským porastom. Pre túto vlastnosť je jedľa veľmi vhodná pre výberkový, resp. podrastový hospodársky spôsob. Jedľa obľubuje vysokú vzdušnú vlhkosť, a ak je mimo tienenia materského porastu, je v mladosti citlivá na neskoré mrazy. Vzhľadom na jej kolový koreňový systém s hlboko siahajúcimi kotviacimi koreňmi je odolná proti vetrovým vývratom, vyžaduje však pomerne hlbokú a vlhkú pôdu. Častejšie ako vývraty sú zlomy kmeňa, hlavne v miestach s výskytom rakoviny. Je aj veľmi citlivá k znečistenému ovzdušiu (predovšetkým oxidmi síry).

Ako autochtónna drevina sa jedľa na Slovensku vyskytovala súvisle v pohoriach severnej a severovýchodnej časti na stanovištiach s tepelnou amplitúdou 4,6 - 6,5 °C a zrážkovou amplitúdou 890 - 1 010 mm. Okrem pôvodného súvislého výskytu sú známe izolované ostrovkovité výskyty (napr. Harmónia v Malých Karpatoch, Zlatá Baňa, Zamutov, v Slánskom pohorí). Súvislý areál jedle

Ihlice ostávajú na strome 8 – 11 rokov. Kvety jednopohlavné. Samčie nakopené na spodnej strane minuloročných konárikov, 2 – 3 cm dlhé, valcovité, žltkasté (6), samičie súkvetia tvoria vzpriamené, 2 – 6 cm dlhé svetlozelené šištice (7). Svetlohnedé šišky nachádzajúce sa len vo vrcholovej časti koruny majú vyčnievajúce podporné listene (8). Zrelé šišky sú rozpadavé, na strome zostáva len vreteno šišky (9). Kôra spočiatku hladká, hnedozelená, neskoršie so striebristo-sivou jemne popukanou šupinovitou borkou (10).

6

7

8

9

10

2

na Slovensku začínal v Bielych Karpatoch a s malým prerušením končil na hranici s Ukrajinou, kde Karpatský oblúk opúšťa Slovensko, pričom jedľa sa vyskytovala vo všetkých pohoriach vo vnútri oblúka. Za najznámejšie možno považovať jedľu na pohronských stráňach Nízkych Tatier, na Vepri, Fabovej holi, v Slovenskom Rudohorí, Veľkej Fatre a Štiavnickom Pohorí.

Dolná hranica sporadického prirodzeného výskytu sa eviduje vo výške 215 m.n.m. na východnej expozícii. Horná hranica sporadického prirodzeného výskytu je vo výške 1 562 m.n.m. na južnej a severozápadnej expozícii, horná hranica zákrpkov je vo výške 1 600 m na severnej expozícii.

Pôvodné zastúpenie jedle bielej v lesoch Slovenska bolo 14,01 %, jej súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 3,942 %, čo predstavuje 76 231 ha porastovej plochy a zodpovedá stanovištiam s tepelnou amplitúdou 2,8 – 8,3 °C a zrážkovou amplitúdou 590-1380 mm.

V súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení jedle a v obhospodarovaní porastov s jej zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS).

Už v súčasnosti sú v 1. LVS (jedľa na 13 ha) a v 2. LVS (jedľa na 900 ha) podmienky pre jedľu absolútne nevhodné a porasty s jedľou by mali byť čo najskôr premenené na dubiny a borovicové porasty.

V 3. LVS (jedľa na 5 385 ha) až 2 777 ha jedlín sa nachádza na okraji svojho výskytu. Prognózované oteplenie do roku 2 075 spôsobí, že na 80 % plochy, na ktorej v súčasnosti rastie jedľa, bude nutná a na ďalších 16 % plochy bude vhodná druhová zmena. Z toho vyplýva, že v 3. LVS sa zmenia klimatické podmienky do roku 2 075 do takej miery, že budú pre jedľu nevhodné.

Vo 4. LVS (jedľa na 19 550 ha) bude mať drevina podstatne väčšie problémy v druhej polovici a na konci nášho storočia. Vtedy budú pre ňu vhodné podmienky len na 30 % plochy súčasného rozšírenia a bude musieť byť nahradená na ploche viac ako 7100 ha drevinami, ktorým zmenené podmienky budú vyhovovať (buk, dub, sosna).

V 5. LVS (jedľa na 37 266 ha) bude mať drevina v prvej polovici storočia veľmi priaznivé podmienky pre existenciu. Až ku koncu storočia sa mierne zhoršia, čo sa výraznejšie prejaví len na 10 % plochy jej súčasného výskytu.

V 6. LVS (jedľa na 8 751 ha) možno predpokladať, že do roku 2 075 bude drevina bez väčších problémov a bude mať vhodné klimatické podmienky na 95,8 % súčasnej plochy jej výskytu.

V 7. LVS (jedľa na 272 ha) bude mať jedľa väčšie prírastky aj vitalitu.

Genofond a jeho ochranaJedľa biela sa na naše územie dostala v poľadovej dobe z refúgií v centrálnom Taliansku a na južnom

Balkáne. Dlho sa považovala za málo premenlivú drevinu, a to tak z hľadiska vnútrodruhovej ako aj zemepisnej premenlivosti. Posledné výskumy však priniesli poznatky o rôznych morfologických formám a genetické analýzy zas poukázali na rozdiely v genetickej štruktúre. Premenlivosť jedle sa sledovala aj vo viacerých provenienčných pokusoch a zistené rozdiely sa zhodnotili ako prejav na adaptáciu k rôznym stanovištným podmienkam. I keď tieto výskumy neviedli k vytvorenie vyhranených ekotypov tak, ako pri našich ostatných ihličnatých drevinách, dali základ pre semenársku rajonizáciu. V rámci prirodzeného areálu sa rozlíšilo 5 semenárskych oblastí so zákazom prenosu reprodukčného materiálu medzi nimi a jedna semenárska oblasť mimo tento areál, kde sa môže používať materiál z celého územia výskytu jedle. Jedľa biela sa ako druh nepovažuje za ohrozenú drevinu, za posledných 150 rokov však zaznamenala prudký pokles v drevinovej skladbe vo väčšine európskych krajín, Slovensko nevynímajúc. Na ústupe jedle sa najviac podieľalo predovšetkým používanie pre ňu úplne nevhodného holorubného hospodárskeho spôsobu, nesprávne výchovné zásahy, spôsobujúce náhle zmeny v prostredí porastov, klimatické zmeny, otepľovanie klímy, znečistenie ovzdušia, a s tým spojené zhoršenie pôdnych vlastností, vírusové ochorenia a ďalšie vplyvy, vedúce k oslabeniu jedincov a následne k zvýšenému nástupu biotických škodcov. Za veľmi výraznú príčinu ústupu jedle, predovšetkým v stredoeurópskom regióne, je však považovaná jej nedostatočná genetická variabilita, a z toho vyplývajúca malá schopnosť prispôsobiť sa k zmenám podmienok prostredia. Uvedené faktory kladú zvýšené požiadavky na udržanie, prípadne zlepšenie genetických vlastností jedle. Viaceré z nich sa podarilo čiastočne eliminovať (emisie, holoruby) a v súčasnosti môžeme konštatovať jej zlepšený zdravotný stav. Stále je však nanajvýš dôležité udržiavať a stále rozširovať vytvorenú sústavu genetických zdrojov. Jej stav k 1. 6. 2009 na Slovensku je: • 23 génových základní na výmere 7 034,85 ha so zastúpením jedle 1 609,45 ha (23 % podiel),• 1665 uznaných porastov pre zber semena na výmere 12 476,38 ha so zastúpením jedle 4 569,95 ha (37 % podiel),• 154 výberových stromov,• 1 semenný sad na výmere 2,3 ha,• 13 semenných porastov na výmere 90,45 ha.

Kvalitné uznané porasty sa využívajú na zber semena pre umelú obnovu, ktorá v nedávnej minulosti pri jedli úplne prevládala. Zber sa však často realizuje z malého počtu bohato plodiacich jedincov a dopestované potomstvá vykazujú odchýlky až extrémne zmeny genetickej štruktúry v porovnaní s prirodzene obnovenými porastmi. Preto sa v súčasnosti vo všetkých porastoch so zastúpením jedle preferuje jej prirodzená obnova, hoci umelé zalesňovanie sa ešte stále vo veľkom rozsahu vykonáva na kalamitných holinách po monokultúrach smreka. Pri stúpajúcej extrémnosti prírodných podmienok

3

je práve prirodzená obnova a na ňu nadväzujúci prirodzený výber pri výchove porastov opatrením, ktoré môže udržať žiaducu genetickú variabilitu a tým adaptabilitu na zmeny vonkajších podmienok. Dobrá zmladzovacia schopnosť však ešte automaticky neznamená jej udržanie v drevinovej skladbe. Jedľa je najviac poškodzovaná zverou, trpí konkurenciou rýchlejšie rastúcich drevín a bežne uplatňovaný dvojfázový systém podrastového hospodárskeho spôsobu tiež nevyhovuje jej nárokom na tienne postavenie. Pre využitie produkčného potenciálu, pre udržanie genetickej diverzity, a predovšetkým pre zvýšenie zastúpenia v drevinovej skladbe sa v génových základniach s jedľou preferujú výberkové princípy hospodárenia. Sú zamerané na vytvorenie a udržanie výberkovej štruktúry lesa, na podporu prirodzenej obnovy a na uplatňovanie výberného spôsobu ťažby jednotlivých stromov. Tento v sebe zahrňuje výber zrelostný (ťažba rubne zrelých jedincov), zušľachťovací (skvalitňovanie zostávajúcej zložky porastu) a zdravotný (odstraňovanie poškodených, chorých a odumierajúcich jedincov). Spontánnou odozvou na pomiestny výber je zmladzovanie nárastov pod materskými stromami, ktoré sa v tiennom prostredí presadzujú voči ostatným drevinám. Pre úspešné odrastenie do fázy mladiny sa na zverou atakovaných plochách odporúča vybudovať malé niekoľkoárové oplôtky. Nárasty a mladiny jedle sú väčšinou ponechané na pôsobenie autoregulačných procesov, kde sa v prirodzenom konkurenčnom prostredí prejavia genetické danosti jednotlivcov. Vo fáze žrďovín sa realizujú pozitívne zásahy zamerané na vitalitu, kvalitu, prírastok a predovšetkým na vytvorenie dostatočného rastového priestoru pred konkurenčnými drevinami. Vo fáze kmeňovín sa postupnými miernymi ťažbovými zásahmi na celej ploche porastu pri obnovnej dobe 50 rokov postupne formuje viacvrstvová štruktúra porastu so stromami rôznej výšky, hrúbky a veku na malých plochách (11).

11

4

SemenárstvoPlod: Vzpriamená šiška je valco-

vitá, uťatá alebo vybieha do miernej špičky, pri dozrievaní zelená alebo zelenofialová. Po dozretí svetlohne-dá. Podporné šupiny sú dlhšie ako semenné šupiny.

Semeno: Veľké, 8 až 13 mm dlhé, obrátene kužeľovité, skoro trojhranné, mäkké, tmavohnedé, lesklé, (12), s vysokým obsahom terpentínu, pevne zrastené s nápad-ne širokým hnedým až hnedofialo-vým krídlom.

Skladovanie a predsejbová príprava: Krátkodobé uskladnenie osiva sa robí po presušení na 17 až

20 % obsahu vody. Realizuje sa v chladných priestoroch, v piesku alebo v klimatizovaných skladoch bez média pri teplote +2 °C. Následnému výsevu predchádza 1 mesačná predsejbová príprava osiva, pre-vzdušňovanie pri +3 °C, za postupného zvyšovania vlhkosti na obsah vody v semenách 30 %.

Osivo sa môže dlhodobo skladovať optimálne 3 roky, maximálne 5 rokov, za predpokladu zníženia obsahu vody v semene na 8 až 11 %. Takto ošetrené osivo sa uskladní v hermeticky uzavretých nádobách alebo hrubostenných plastových obaloch (pri vákuovej úprave môže dôjsť k poškodeniu semena vzhľadom na jeho mäkkosť) v mraziacich boxoch pri teplote -7 °C. Po vybratí zo skladu sa osivo nechá jeden deň aklimatizovať pri teplote +3 °C a hneď potom sa začne s jeho stratifikáciou pri teplote + 3 °C v dĺžke cca 40 až 90 dní. Ako stratifikačné médium sa odporúča zmes rašeliny s pieskom v pomere 1 : 1, pomer stratifikovaného osiva k médiu 1 : 3.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: od 15. septembra do októbra, denný výkon zberača pri výstupe do koruny: 30 až 80 kg šišiek v závislosti od stupňa úrody, hektolitrová hmotnosť nevysušených šišiek: 47 kg, podiel semien v plodoch (sypavosť): 14 %, priemerná čistota: 85 %, priemerná životnosť: 45 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 47,4 g, priemerný počet semien v 1 kg: 21 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 8 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj,

výsevová dávka: 100 g/m2, výška zásypky: 10 mm, priemerný čas klíčenia: 16 - 28 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 3 000 - 4 000 ks, počet se-menáčikov (1+0): 1 100 ks/m2. Klíčne listy po 4 až 8, prevažne 5 v praslene, vodorovne odstávajúce, ploché, na lícnej strane s dvoma bielymi pruhmi, na opaku lesklo zelené. Prvé ihlice malé, svetlo zelené, na spodnej strane s dvoma bielymi pruhmi rozmiestnené pod stre-dovým pupeňom (13)

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Pre praktické použitie je možné použiť pri trpasličích for-mách. Najlepšie výsledky boli zaznamenané pri odobratí odrezkov tesne pred pučaním. Dôležité je použitie pri zakoreňovaní, zahmlievanie a následné prezimovanie v chlade.

12

13

5


Druh dreviny

Sadenice (14)Výška nadzemnej časti (cm)

15-25 36-35 36-50Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

jedľa biela (JD) 5 5 6 6 7 61minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10 % tolerancia hrúbky smerom nadol



Výška nadz.

časti (cm)

Min. pomer objemu

kor.systému k objemu

nadzemnej časti

Minimálny podiel objemu jemných koreňov

v objeme celého kor. systému1 %

Dĺžka kolového koreňa

cm

jedľa biela(JD) sadenice

15-35 1:2 25 15-20

36-50 1:3 20 15-20

1jemné korene sú korene tenšie ako 1 mm a je dovolená 20 % tolerancia v celkovom objeme koreňového systému, okrem semenáčikov s výškou nadzemnej časti 36 - 50 cm

Odporúčaná veľkosť obalov na pestovanie krytokorenného sadbového materiálu

Druh dreviny(JD)

Sadbový materiál




jedľa biela(JD) sadenice

do 35 8 18 1536-50 12 18 15

Poznámka: Neodporúča sa pikírovanie resp. presádzanie voľnokorenných semenáčikov a sadeníc do obalov. Presádzať je dovolené krytokorenné semenáčiky a sadenice do väčších obalov.

14

6

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieBorovica lesná (sosna) je strom stredných rozmerov ojedinele dorastajúci do výšky až 45 m

s priemerom valcovitého kmeňa do 100 cm (1). Koruna je kužeľovitá (2), niekedy kopulovitá až dáždnikovito sploštená (3) s konármi v praslenoch.

Borovica lesná(Pinus sylvestris L.)

čs: Borovice lesnían: Scots pinene: Waldkiefer


NÁZOV PROJEKTU:




1

2

3

1

Kôra je hladká, žltohnedá, až svetlo červenohnedá, ktorá sa odlupuje v tenkých šupinách (4), v dolnej časti kmeňa je hrubá, sivohnedá, hlboko rozpukaná borka (5). Púčiky sú podlhovasto vajcovité, prihrotené, svetlo hnedočervené bez živice alebo slabo živičnaté (6). Na spodnej strane tmavozelené, na vrchnej sivozelené, tuhé, ostré ihlice vyrastajú po dve na brachyblastoch a zotrvávajú tri roky (7). Jednodomá rastlina, kvety sú jednopohlavné. Samčie kvety sírovožlté vajcovito vzpriamené šištičky husto umiestnené na báze tohoročných výhonkov, nepravidelne po povrchu celej koruny (8). Samičie šištice guľaté, červené, krátkostopkaté, vzpriamené, väčšinou párovité, umiestnené na špici tohoročných výhonkov pod terminálnym pupeňom (9). Na jeseň 1. roku rastu, kedy majú veľkosť lieskového orecha, sa skláňajú smerom dole (10).

Borovica lesná je drevina výrazne svetlomilná, pionierska drevina voľných plôch, neschopná prirodzeného zmladzovania v zapojených porastoch so zatienením. Dokáže pokryť potrebu vody z výrazne väčších hĺbok ako ostatné dreviny. Vyskytuje sa preto na stanovištiach extrémne suchých, ale tiež na podmáčaných. Semeno sosny vyklíči v štrbinách holých skál. V nenáročnosti na pôdu prakticky nemá sosna konkurenciu. Rastie s úspechom na suchých pieskoch, dunách, viatych pieskoch, na štrku, na kamenných sutiach a skalných terasách z najrôznejších hornín, ako aj na rašelinných podkladoch. V prírode je vytláčaná z priaznivých stanovíšť klimaxovými druhmi drevín, znášajúcimi zatienenie. Je nenáročná na klimatické podmienky. Nie je príliš vhodná na použitie v intravilánoch veľkých miest a priemyselných oblastí.

Určiť súvislé hranice prirodzeného výskytu sosny na Slovensku je veľmi ťažké, pretože jej výskyt sa neobmedzoval na jednotný kompaktný celok. Je to drevina horská, ktorá prirodzene zaberala prevažne vápencové podklady, ale na predhoria a pahorkatiny nezasahovala. Jej prirodzený výskyt a intenzívne výsadby v druhej polovici 19. storočia prispeli k jej ďalšiemu prenikaniu na pastviny, na okraje porastov, na horské čistiny a na ostatné odlesnené plochy (holoruby). Južnejšie od Nového Mesta n. Váhom sosna pôvodná nie je. Južná hranica sosny sa tiahne ďalej severne od Prievidze, ponad Kremnicu, okolím Starých Hôr, cez Muráň a Dobšinú, ponad Rožňavu do Zádielskej rokliny a do údolia Hornádu.

4 5

6

7

8

9

10

2

Odtiaľ jej hranica smeruje na Branisko a obídením Spišskej Magury hranica smeruje na Pieniny, kde na skalnatých vrcholoch Haligovských skál možno sosnu považovať za relikt. Pri Lenartove, Zborove a Bardejove hranica prirodzeného rozšírenia sosny opúšťa územie Slovenska s nasmerovaním do Poľska. Z hľadiska prirodzeného vertikálneho rozšírenia je zaevidovaná horná hranica hromadného výskytu v nadmorskej výške 1 156 m.n.m. na juhozápadnej expozícii, horná hranica sporadického prirodzeného výskytu v nadmorskej výške 1 490 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie borovice lesnej v lesoch Slovenska bolo 0,5 % a zodpovedalo zrážkovej amplitúde 730 - 1280 mm a teplotnej amplitúde 4 - 6,8 °C. Jej súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 6,539 %, čo predstavuje 126 438 ha porastovej plochy a zodpovedá zrážkovej amplitúde 545 - 1 130 mm a teplotnej amplitúde 3,9 - 9,9 °C.

Vzhľadom na širokú ekologickú amplitúdu borovice lesnej, v súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení borovice lesnej a v obhospodarovaní porastov s jej zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS) skôr v pozitívnom smere.

V 1. - 3. LVS (borovica na 49 878 ha) bude borovica lesná nahradzovať dreviny smrek, buk a jedľu, pre ktoré sa rastové podmienky stanú viac alebo menej nevyhovujúcimi. Uvedené dreviny budú v týchto LVS postupne ustupovať, meniť areál, resp. ich produkcia sa výrazne zníži.

Vo 4. – 6. LVS (borovica na 36 427 ha) - vzhľadom na jej nenáročnosť na klimatické a pôdne pomery sa bude pri meniacich sa podmienkach v týchto LVS borovica uplatňovať bez problémov na 100 % plochy jej súčasného výskytu.

Genofond a jeho ochranaBorovica lesná patrí k drevinám, ktoré sa medzi prvými zaradili do provenienčných pokusov už

začiatkom minulého storočia. Dôvodom boli neúspechy, ktoré sa prejavili pri zakladaní porastov zo semena neznámeho pôvodu, čím sa potvrdilo, že prenos reprodukčného materiálu v areáli jej prirodzeného rozšírenia nemôže byť ľubovoľný. Vyznačuje sa totiž vysokou mierou prispôsobivosti k miestnym podmienkam. Fixáciou genetických vlôh na prostredie sa vytvorili 3 základné fenotypy:– horský typ s rovnými zbiehavejšími kmeňmi, úzkymi, dlhšími, stĺpcovitými až kužeľovitými korunami

s krátkymi a tenkými vetvami, krátkym (30 - 40 mm) husto nasadeným ihličím, často sa vyskytujúcim v zhlukoch,

– pahorkatinný typ so zbiehavejšími, dobre sa čistiacimi kmeňmi so stredne hrubou borkou, hustejšou kužeľovitou korunou so stredne hrubými vetvami a stredne dlhým ihličím,

– nížinný typ s plnodrevnými kmeňmi s tenšou tmavohnedou borkou, rozložitou korunou a hrubšími vetvami, ktoré sú horizontálne až vystúpavé a dlhšími ihlicami.Tieto rozdiely vo fenotypovom prejave spolu s predpokladanými hranicami jej prirodzeného výskytu

sa stali základom pre vylíšenie 8 semenárskych oblastí. V 6 z nich, ktoré sa nachádzajú v areáli prirodzeného rozšírenia, prenos reprodukčného materiálu nie je dovolený, rovnako ako nie je dovolené prenášať reprodukčný materiál do vzdialenejšej ako najbližšej 200 metrovej výškovej zóny.

K silnému ovplyvneniu genofondu borovicových porastov došlo v posledných dvoch storočiach v súvislosti s jej rozširovaním do nepôvodného areálu a predovšetkým zalesňovaním poľnohospodársky nevyužívaných plôch. Použitie neznámych a často nevhodných proveniencií môže nepriaznivo vplývať aj na pôvodné porasty, vzhľadom na mimoriadne vysokú migračnú schopnosť jej peľu.

V snahe zabezpečiť reprodukčný materiál známeho, prípadne až lokálneho pôvodu, došlo pri borovici ako prvej našej drevine (spolu so smrekovcom) k selektovaniu výberových stromov a zakladaniu semenných sadov. Ich výmera kulminovala na prelome storočí, kedy bolo evidovaných až 66,69 ha. Prudký pokles záujmu o vnášanie borovice lesnej do obnovovaných porastov (okrem Záhorskej nížiny) a bohaté úrody v semenných sadoch boli dôvodom na zrušenie viacerých z nich. I napriek tomu patrí sústava genetických semenných zdrojov borovice lesnej k najkomplexnejším na Slovensku. K 1.6.2009 sa eviduje: • 15 génových základní na výmere 4 465,98 ha so zastúpením borovice 1 315,94 ha (29 % podiel),• 1 003 uznaných porastov pre zber semena na výmere 6 477,41 ha so zastúpením borovice 3 463,37 ha

(53 % podiel),• 814 výberových stromov,• 17 semenných sadov na výmere 37,80 ha,• 28 semenných porastov na výmere 55,47 ha.

Pri borovici ďaleko viac ako pri ostatných drevinách sa zachovanie a reprodukcia genofondu realizuje predovšetkým formou umelej obnovy. Prirodzená obnova, s ktorou sa doteraz takmer neuvažovalo, sa stáva súčasťou obhospodarovania génových základní a kvalitných uznaných porastov (11). Obnovované porasty sa silnejším zásahom presvetlia, pričom sa odstránia predovšetkým ostatné dreviny. Klíčeniu a odrastaniu semenáčikov je možné pomôcť spolupôsobením pri prirodzenej obnove formou mechanickej prípravy pôdy, resp. odstránením konkurenčnej nežiadúcej krovitej vegetácie. Ponechanie výstavkov na ploche jednak umožní zvýšenie ich hodnotovej produkcie akumuláciou hrúbkového prírastku, viacerými semennými úrodami tiež prispeje k širšiemu odovzdaniu genetickej informácie materského porastu na následné potomstvá, a tým k udržaniu ich genetickej variability.

3

Semenárstvo

Plod: Šiška. Vajcovito kužeľovitá, na zakrive-nej stopke s pretiahnutou špičkou je do konca leta prvého roku v nezrelom stave zelená. Do-zrieva od októbra a v zrelom stave je na jeseň druhého roku po kvitnutí šedohnedá, matná (12). Šupinové štítky sú kosoštvorcové so svet-lohnedým čierno ohraničeným pupkom. Šišky ostávajú na strome do leta až jesene tretieho roku po kvitnutí, kedy vcelku opadávajú, teda tá istá vetva môže niesť tri ročníky šišiek (malé červené šištice a ročné hnedé šištičky, dvojročné zelené dorastajúce šišky a otvorené – prázdne trojročné šišky).

Semeno: Predĺžene vajcovité, 3 až 4 mm dlhé, sploštené, s dvoma hranami, čierne, škvrnité, hnedé alebo žlto-biele. V porovnaní so smrekom je nerovno farebné (13). Semeno je kliešťovito zo-vreté blanitým, lesklým slabohnedým krídlom.

11

12

134

Skladovanie a predsejbová príprava: Po presušení na 6 až 8 % obsahu vody možno osivo skladovať v klimatizovanom sklade pri prevádzkovej teplote 0 až +4 °C, v hermeticky uzavretých nádobách alebo vo vákuovom balení v hrubostennej fólii aj viac ako 10 rokov bez výraznejšieho poklesu klíčivosti. Úspešnosť skladovania negatívne najviac ovplyvňuje časté kolísanie teplôt. Pri vysokých vstupných parametroch energie klíčenia a klíčivosti pri uskladňovaní je pokles klíčivosti počas skladovania nižší.

Pri čerstvom osive nie je potrebná jeho predsejbová príprava. Pre rovnomerné vzchádzanie sa pred výsevom odporúča máčanie vo vode +24 °C po dobu 24 hodín.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: od 15. novembra, hektolitrová hmotnosť nevysušených šišiek: 46 kg, podiel semien v plodoch (sypavosť): 1,5 %, priemerná čistota: 95 %, priemerná klíčivosť: 85 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 6,3 g, priemerná hmotnosť 1000 ks semien zo semenných sadov: 8 g, priemerný počet semien v 1 kg: 159 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 128 000 ks.

Škôlkarská výroba

Výsev a semenáčik: Termín výsevu: marec - apríl, výsevová dávka: 15 - 20 g/m2, výška zásypky: 8 mm, priemerný čas klíčenia: 14 - 35 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 60 000 ks, počet semenáčikov (1+0): 900 ks/m2. Klíčne listy po 4 - 7, prevažne 6 v praslene, oblúkovito vztýčené, na priečnom reze trojhranné, celookrajové. Prvé ihlice na oboch hranách pilovité, jednotlivo rastúce (14).


1minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10 % tolerancia hrúbky smerom nadol, okrem prípadov kedy je minimálna hrúbka 3 mm

Druh dreviny

Semenáčiky (15) Sadenice Výška nadzemnej časti

(cm)10-14 15-24 15-25 26-35 36-50

Hrúbka(mm)

Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

borovica lesná(BO) 3 2 4 2 5 3 5 4 6 4

14 15

5




Min. pomer objemu kor.

systému k objemu nadzemnej časti

Minimálny podiel objemu jemných koreňov

v objeme celého kor. systému1

%

borovica lesná(BO)

semenáčiky10-14 1:4 40

15-25 1:4 20

sadenice 15-35 1:3 40

1jemné korene sú korene slabšie ako 1 mm a je dovolená 20 % tolerancia v celkovom objeme koreňového systému




Veľkosť obalu(cm) Minimálna

prípustnosť výšky obalu

(cm)Horný priemer Výška obalu

borovica lesná(BO)

semenáčiky 10-14 41 12 72

15-25 5 18 15

sadenice 26-35 8 18 15

36-50 12 18 15

1dovolený min. priemer 3,5 cm, ak dĺžka pestovania nepresiahne 14 mesiacov, 2dĺžka pestovania maximálne 14 mesiacovPoznámka: Neodporúča sa pikírovanie resp. presádzanie voľnokorenných semenáčikov a sadeníc do obalov. Presádzať je dovolené krytokorenné semenáčiky a sadenice do väčších obalov.

1617

6

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieSmrekovec opadavý je do 50 m vysoký opadavý ihličnatý strom, s mohutným, rovným (1), niekedy

v spodnej časti šabľovito ohnutým kmeňom. V dôsledku rýchleho rastu v mladom veku je koruna spočiatku úzko kužeľovitá (2). Hlavné vetvy nevytvárajú prasleny, ale nepravidelne kolmo odstávajú od kmeňa, a v neskoršom veku vytvárajú nepravidelne kužeľovitú korunu (3) alebo rastom koncov vetiev nahor vytvárajú pravidelnú korunu košovitého alebo guľovitého tvaru (4). Kôra je spočiatku kožovito žltá (5), neskoršie šedá, následne meniaca sa na hlboko rozbrázdenú, na povrchu šedohnedú (6), vo vnútri zvláštne červenofialovú často masívnu borku (7).

1 2

3 4

Smrekovec opadavýLarix decidua MILL.

čs: Modřín evropskýan: European larchne: Europäische Lärche



NÁZOV PROJEKTU:



1

Smrekovec je drevina jednoznačne svetlomilná, výrazne trpiaca zatienením, preto jeho porasty sú vždy riedke a v porastových zmesiach s inými drevinami často vytvára vrchnú etáž. Má stredné nároky na pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. Nevyhovujú mu presychavé pôdy a vyhýba sa oblastiam s nižšími zrážka-mi. Rastie najčastejšie na čerstvých, hlbokých ale aj na plytkých pôdach suťových svahov s dostatkom vlahy. Dáva prednosť živnejším pôdam, aké sú na vápencoch, dolomitoch alebo čadičoch. Spolu s bo-rovicou lesnou ako pionierska drevina obsadzuje štrbiny v skalných stenách a sutiach, kde je prirodze-ná konkurencia ostatných drevín obmedzená. Smrekovec odoláva drsnej klíme s veľkými teplotnými rozdielmi, vyžaduje pohyblivý vzduch. Je stredne citlivý na znečistené ovzdušie, a preto v zmiešaných porastoch vydrží dlhšie ako smrek.

Smrekovec je pôvodne na Slovensku vyslovene horskou drevinou, s ostrovčekovitým výskytom na Orave. Prirodzený hromadný a súvislý výskyt smrekovca na väčších rozlohách poznáme z Vysokých Tatier a z pohorí, ktoré ich obklopujú z južnej strany. Pokiaľ západná hranica prirodzeného rozšíre-

Jednoročné výhonky nesú špirálovito usporiadané jednotlivé ihlice (8), na dvojročných výhonkoch vyrastajú skrátené vetvičky (brachyblasty), ktoré následne niekoľko rokov po sebe nesú zväzky ihlíc (9). Kvety jednopohlavné. Samčie kvety krátke, z brachyblastov vyrastajúce šištičky, vajcovité až guľovité, žlté, na báze šupinami obalené, dole smerujúce (10). Samičie šištice žltozelené až purpurovočervené vzpriamené, pri báze obklopené vencom ihlíc na hornej strane konárika (11). Malé vajcovité šišky s kožovitými šupinami sú veľkosťou a tvarom veľmi premenlivé, v dobe rastu zelené alebo červené, v dobe zrelosti svetlohnedé (12), neskoršie sivé.

5 6 7

8 9 10

12

11

2

nia na Slovensku je dosť nezreteľná (Malá Fatra), o jeho pôvodnosti východným smerom od Vysokých Tatier (Šariš) niet pochybností. Prirodzené výškové maximum stromovitého vzrastu je zaevidované vo výške 1 696 m.n.m. na juhozápadnej expozícii, prirodzené výškové maximum zákrpkov je vo výške 1 775 m.n.m. na južnej a severozápadnej expozícii.

Pôvodné zastúpenie smrekovca opadavého v lesoch Slovenska bolo 0,12 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 2,354 %, čo predstavuje 45 522 ha porastovej plochy.

V súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení smrekovca a v obhospodarovaní porastov s jeho zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS).

V 1. LVS sú už v súčasnosti (smrekovec na 252 ha) aj pre túto priekopnícku drevinu podmienky ne-vhodné pre jej pestovanie a do budúcnosti sa budú ekologické podmienky ešte zhoršovať. Ide o územie, na ktorom je potrebná čo najrýchlejšia náhrada smrekovca dubom a borovicou.

V 2. LVS (smrekovec na 1 186 ha) podobne ako v 1. LVS dochádza k nevhodným podmienkam pre pestovanie smrekovca. Plocha, na ktorej sa v súčasnosti drevina nachádza by mala byť čo najskôr pre-menená na dubiny a borovicové porasty.

V 3. LVS (smrekovec na 1 597 ha) - vzhľadom na priekopnícky charakter dreviny - nepovažuje sa výmena smrekovca za tak akútnu ako pri smreku.

Vo 4. LVS (smrekovec na 3 259 ha) sa pre smrekovec zhoršia podmienky do roku 2 045 na ploche 1 623 ha, čo je takmer 50 % jeho súčasnej výmery v LVS. Ak však nedôjde k jeho zatieneniu, je možné predpokladať, že zhoršenie podmienok bude vzhľadom k jeho vlastnostiam znášať pomerne dobre.

V 5. LVS (smrekovec na 17 292 ha) sa drevina vzhľadom na svoje nároky na svetlo vyskytuje na po-merne malej ploche. Klimatické podmienky sú pre drevinu vyhovujúce a aj pri očakávaných klimatic-kých zmenách sa nezhoršia na ploche väčšej ako 3 100 ha (18 %), aby boli potrebné opatrenia. Naopak, smrekovec je možné využiť najmä na suťovitých a kamenitých pôdach, príp. na požiariskách, z ktorých bol odstránený porast smreka.

V 6. LVS (smrekovec na 8 800 ha) možno predpokladať, že do roku 2 075 bude drevina bez väčších problémov a bude mať vhodné klimatické podmienky na 91,1 % súčasnej plochy jej výskytu.

V 7. LVS (smrekovec na 55 ha) sa podmienky pre smrekovec nezhoršia, naopak – počíta sa s ich zlep-šením. Z toho vyplýva, že smrekovec bude mať väčšie prírastky aj vitalitu, čo sa prejaví jeho expanziou na súčasnej hornej hranici lesa.

Genofond a jeho ochranaVzhľadom na malú pohyblivosť (slabú lietavosť) peľu sa na Slovensku i v pomerne malom prirodze-

nom areáli rozšírenia vytvorili 3 ekotypy, odlišujúce sa fenotypickými znakmi: • Tatranský, charakterizovaný rovnými až mierne krivými zbiehavými kmeňmi s tenkou, sieťovito-bráz-dovitou borkou, s úzkou korunou a prevažne horizontálne nasadenými vetvami s jemným vetvením,• podtatranský – na rule podobný tatranskému, ale na vápencovom podloží s plnodrevnými tvárnymi kmeňmi, hrubou borkou, širšou korunou a vetvami oblúkovite vystúpavými,• šarišsko-spišský s rovnými až mierne krivými plnodrevnými kmeňmi so šupinatou tenkou borkou, stredne širokými korunami a vetvami horizontálne až oblúkovito vystúpavými.

Smrekovec patrí k drevinám, ktoré medzi prvými a v značnom rozsahu boli začlenené do mnohých provenienčných pokusov. Tieto dokázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými provenienciami pri hodno-tení hrúbok, výšok, hmotovej produkcie a odolnosti voči mrazu a rakovine. Potvrdili dobrý rast a kvalitu našich domácich a nevhodnosť mnohých alpských proveniencií, ktoré sa v minulom storočí u nás vysá-dzali a dnes sa prejavujú náchylnosťou na rakovinu a krivými zbiehavými kmeňmi s nižšou objemovou produkciou.

Poznatky o rozšírení ekotypov boli základom pre vylíšenie semenárskych oblastí, ktorých názvy sa zhodujú s ekotypmi. K tomuto členeniu pribudla v prirodzenom areáli ešte štvrtá, beskydsko-oravská semenárska oblasť. Vzájomný prenos lesného reprodukčného materiálu medzi nimi nie je v zmysle práv-nej úpravy povolený, rovnako ako nie je povolený prenos do vzdialenejšej ako najbližšej 200 metrovej výškovej zóny. Zber sa musí realizovať najmenej z dvadsiatich materských stromov. Zabezpečenie tejto podmienky, vyplývajúcej zo snahy udržať genetickú variabilitu v potomstvách, je pri fragmentovanom výskyte, obmedzených podmienkach kvitnutia, slabej plodivosti a obtiažnosti zberu z kvalitných vyso-kých stromov veľmi problematické, a práve preto sa pri smrekovci, ako jednej z prvých drevín pristú-pilo k zakladaniu klonových semenných sadov. Ich počet a výmera kulminovali v r. 2002, v priebehu posledných rokov bolo 8 nevyhovujúcich semenných sadov s výmerou 18,43 ha zrušených. K 1. 6. 2009 sa eviduje na Slovensku 29 semenných sadov na výmere 87,24 ha (13). Z ďalších genetických zdrojov sú uznané: • 20 génových základní na výmere 5 300,67 ha so zastúpením smrekovca 925,35 ha (17 % podiel),• 747 uznaných porastov pre zber semena na výmere 5 976,29 ha so zastúpením smrekovca 1 330,04 ha (22 % podiel),• 921 výberových stromov,• 30 semenných porastov na výmere 46,67 ha.

3

Smrekovec sa v súčas-nosti používa ako príme-sová drevina s podielom 5-10 %, predovšetkým pri obnove kalamitných holín v areáli prirodzeného roz-šírenia, ale značné zástú-penie má tiež v porastoch mimo prirodzený areál výskytu. Takmer polovica reprodukčného materiálu pochádza zo semenných sadov, čo na jednej strane umožňuje zakladanie pro-dukčne výkonných a kva-litných lesných porastov, na druhej strane však môže spôsobiť zužovanie genofondu. Jeho udržanie a reprodukcia by sa mala zabezpečiť predovšetkým formou génových základní. Sú zriadené pre cenné ekotypy v areáli prirodzeného rozšírenia, pre reliktné porasty na vápenci, ale aj pre vynikajúce kultúrne odrody založené mimo prirodzený areál výskytu. Sčasti sú súčasťou prírodných rezervácií, ale vo väčšine z nich sa riadne hospodári. Šesť génových základní je schválených len pre smrekovec, ostatné pre kombináciu viacerých drevín. Práve tu je problematické zabezpečiť ich prirodze-nú obnovu. Vzhľadom na menšinový podiel a konkurenčnú silu hlavných drevín (predovšetkým buka a smreka) je prirodzená obnova smrekovca problematická. Väčšinou sa zmladzuje len na okraji porastov a pri cestách na minerálnej pôde. Cielenou prípravou pôdy pred nasemenením je možné dosiahnuť pri-rodzenú obnovu na vonkajšom okraji materského porastu, čo je zvlášť žiadúce, hlavne keď ide o obnovu uznaných porastov alebo génových základní (14).

13

14

4

SemenárstvoPlod: Šiška (15) Malé, vajcovité šišky sú veľkosťou

a tvarom veľmi premenlivé. Semenné šupiny kožovité. Dozrievajú v roku kvitnutia a otvárajú sa nedokonalo na jar nasledujúceho roku. Semeno vypadáva zdĺhavo, často počas celého druhého roku. Po vypadnutí semien zotrvávajú ešte viac rokov na strome. Šišky sú často pre-rastené vetvičkami.

Semeno: Malé, trojhranne vajcovité (16). Plochá strana s krídlom je lesklá, vypuklá strana je svetlo hnedožltá.

Skladovanie a predsejbová príprava: Po presušení semena na obsah vody 6 až 8 % možno osivo skladovať v klimatizova-nom sklade pri teplote 0 až +4 °C v uzavre-tých nádobách alebo v PVC obaloch aj viac ako 10 rokov, bez výraznejšieho poklesu klíčivosti. Úspešnosť skladovania negatívne najviac ovplyvňuje časté kolísanie teplôt.

Pri čerstvom osive nie je potrebná pred-sejbová príprava. Pri viac rokov skladova-nom osive sa odporúča jeho namočenie do vody s teplotou 17 – 20 °C, na 24 hodín a po povrchovom osušení po dobu 24 hodín

pri teplote 20 °C jeho následné vysiatie. V literatúre je niekedy uvádzané nakličovanie vo vlhkom piesku alebo pilinách pri teplote 18 - 20 °C.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: od decembra, denný výkon zberača pri vý-stupe do koruny: 10 až 20 kg šišiek v závislosti od stupňa úrody (v semennom sade viac), hektolitrová hmotnosť nevysušených šišiek: 35 kg, podiel semien v plodoch (sypavosť): 5,2 %, priemerná čistota: 70 %, priemerný podiel plných semien: 40 %, priemerná klíčivosť: 35 %, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien z porastov: 4,5 g, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien zo semenných sadov: 6,5 g, priemerný počet semien v 1 kg: 222 000 ks, priemerný počet semien v 1 kg zo semenných sadov: 150 000 ks, prie-merný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 55 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj, výsevová dávka:

4 – 5 g/m2, výška zásypky: 5 mm, priemerný čas klíčenia: 14 – 35 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 30 000 ks, počet semená-čikov (1+0): 700 ks/m2. Klíčne listy po 5 – 7, prevažne 6 v praslene, jemné, modrozelené, tupotrojhranné, celookrajové. Prvé ihlice modro-zelené, ploché, celookrajové (na rozdiel od smreka a borovice lesnej), jednotlivo rastúce. Článok pod klíčnymi listami semenáčika väčšinou červený (17).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Zahraniční autori uvádzajú pri výskumoch použitia zimných odrezkov a februárovom termíne rezkovania do piesku 80 % zakorenenie. Pri letných odrez-koch odporúčajú holandskí výskumníci použiť odrezky z 2 – 4 ročných materských rastlín. Termín rezkovania jún – august. Používajú sa 6 – 10 cm dlhé hlavové odrezky, z ktorých sa do polovice odstránia ihlice. Ako rastová látka sa odporúča 0,5 % IBS-prášok. Teplota pri zakore-ňovaní sa má pohybovať na úrovni 20 - 25 °C. Zakorenené odrezky je potrebné prezimovať v podmienkach bez výskytu mrazu.

15

16

17

5


Druh dreviny

Semenáčiky (18) Sadenice Výška nadzemnej časti (cm)

15-25 26-50 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

smrekovec opadavý (SC) 3 1 4 2 4 3 5 3

1minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10 % tolerancia hrúbky smerom nadol



Výška nadz. časti

(cm)


systému k objemu nadzemnej časti


celého kor. systému2 %

smrekovec opadavý(SC)

semenáčiky15-25 1:2 40

26-50 1:3 20sadenice 26-50 1:2 30

1jemné korene sú korene tenšie ako 1 mm a je dovolená 20 % tolerancia v celkovom objeme koreňového systému

Odporúčaná veľkosť obalov na pestovanie krytokorenného sadbového materiálu (19)





smrekovec opadavý (SC)

semenáčikydo 25 41 12 72

26-50 8 18 15sadenice do 50 8 18 15

1dovolený min. priemer 3,5 cm za predpokladu maximálnej dĺžky pestovania 14 mesiacov a priemeru koreňového krčka min. 4 mm,2dĺžka pestovania maximálne 7 mesiacovPoznámka: Neodporúča sa pikírovanie resp. presádzanie voľnokorenných semenáčikov a sadeníc do obalov. Presádzať je dovolené len krytokorenné semenáčiky a sadenice do väčších obalov.

18

19

6

Borovica limbová

Pinus cembra L.

čs: Borovice limbaan: Swiss stone pinene: Zirbelkiefer

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieBorovica limbová (limba) je do výšky 25 m dorastajúci ihličnatý, často už veľmi nízko rozkonárený

strom. Koruna so silnými odstávajúcimi vetvami je hustá, spočiatku úzko kužeľovitá, neskôr valcovitá (1). Kôra kmeňov sivohnedá, s černavo hnedou šupinatou borkou (2). Pupene široko kužeľovité, dlhé, zahrotené, chránené červenohnedými, často živicou pokrytými šupinami (3). Ihlice vo zväzočkoch po 5 ks na skrátených výhonkoch, 5 – 8 cm dlhé, pevné, tmavozelené, na vnútornej strane s modrobielymi

1

2

3

4



NÁZOV PROJEKTU:



1

5

6 7

pozdĺžnymi pásikmi (4) vytrvávajú na strome 3 až 6 rokov. Kvety jednopohlavné. Samčie živo žlté až červenkasté široko vajcovité vzpriamené šištičky vo väčšom počte prisadnuté na báze tohoročných výhonkov (5). Samičie šištice krátko stopkaté, kužeľovité, až 1cm dlhé, purpurovo červené až slabo

fialové. Vyrastajú vzpriamene na špici tohoročných výhonkov pod terminálnym pupeňom, jednotlivo alebo po 2 až 5 kusoch (6). V prvom roku dorastajú do veľkosti lieskového orecha. Tučne vajcovitá šiška je pred dozretím modrá až fialová (7), po dozretí škoricovo hnedá.

Limba je svetlomilná drevina, voči mrazu odolná. Nevyhýba sa polohám vystaveným víchriciam, ani blízkosti snehových polí. Vyžaduje krátke, ale teplé leto, vyššiu vlhkosť vzduchu a sviežu pôdu, preto má niekedy pôda dôležitú úlohu v jej rozšírení. Na silikátových pôdach vystupuje niekedy vyššie ako na vápencových a mimoriadne sa jej darí na hlinitých rovnomerne vlhkých pôdach. Rastie však aj na moré-nach medzi žulovými balvanmi, ale zapojené porasty nikde netvorí.

Na Slovensku je pôvodná len vo Vysokých Tatrách a to v južnej časti západnej skupiny tohto pohoria. V severných častiach zvažujúcich sa k Orave, sa nevyskytuje. Výškové minimum prirodzeného výskytu je 945 m.n.m., horná hranica stromového vzrastu je vo výške 1 762 m.n.m., horná hranica zákrpkov je vo výške 1 821 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie limby v lesoch Slovenska bolo 0,04 %, jej súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,024 %, čo predstavuje 470 ha porastovej plochy.

Genofond a jeho ochranaBorovica limba nie je hospodárskou drevinou, ochrana jej genofondu je však dôležitá pre jej udržanie vo

vysokohorskom prostredí, kde je nezastupiteľnou zložkou drevinovej skladby. Je pôvodnou len v prostredí Vysokých Tatier, opatrenia na ochranu genofondu sa však v predchádzajúcom období zrealizovali aj na južnej strane Nízkych Tatier, kde má zastúpenie v určitých lokalitách. Eviduje sa 28 výberových stromov, z ktorých sa založil semenný sad na výmere 2,3 ha (8) a tiež 1 uznaný porast s redukovanou výmerou pre limbu 3,63 ha. Je predpoklad, že pochádza zo semena alpského pôvodu, napriek tomu sa v minulosti často využíval na zakladanie mnohých lokálnych výsadieb v nízkotatranskom prostredí. Vzhľadom na platnú legislatívu v oblasti ochrany prírody je ďalšie rozširovanie borovice limby v Nízkych Tatrách nežiaduce, a preto využitie génových zdrojov do budúcnosti tu bude minimálne. Vo Vysokých a Západných Tatrách je však ochrana pôvodného genofondu prioritnou úlohou. Celkovo je tu vytvorená sústava genetických zdrojov, ktorú so stavom k 1. 6. 2009 tvorí:

2

• 53 porastov pre zber semena s výmerou 857, 34 ha, kde podiel limby dosahuje 95,56 ha,• 4 génové základne na výmere 976,26 ha s takmer 10 % podielom limby,• 3 semenné sady s výmerou 4 ha,• 26 výberových stromov.

Hoci všeobecne pre limbu platí pravidlo neobmedzeného horizontálneho prenosu reprodukčného materiálu, v tatranskom prirodzenom areáli je zabránené jeho zmiešanie s cudzími alebo nepôvodnými domácimi provenienciami. Pre túto oblasť je významnou drevinou, a preto si zasluhuje druhovú ochranu. Obnovuje sa predovšetkým umelými výsadbami, ktorým je pre ich udržanie potrebné venovať individuálnu starostlivosť prakticky počas celého rastového vývoja.

SemenárstvoPlod: Šiška. Tučne vajcovitá

šiška je pred dozretím modrá až fialová alebo žltozelená, po dozretí v druhom roku po kvitnutí škoricovo hnedá. Šišky opadávajú na jeseň v 2. alebo na jar v 3. roku vcelku. Semenné šupiny sa otvárajú a semeno sa uvoľňuje až na zemi.

Semeno: Veľké, obrátene vajcovité, tupo trojhranné, s jednou stranou vyklenutou, matne hnedé, bezkrídle, s pevným osemením (9).

8

9

3

Skladovanie a predsejbová príprava: Pri teplote 0 až +4 °C je možné osivo skladovať 1 až 2 roky. Spravidla však po uvoľnení semien zo šišiek (alebo aj celé šišky) sa zastratifikujú vo vlhkom piesku pri teplote 3 °C na dobu 180 až 270 dní, čo zodpovedá dobe potrebného krátkodobého skladovania od zberu (september) do výsevu (apríl – máj).

Pri alternatívnom spôsobe sa vylúštené osivo najskôr stratifikuje 12 týždňov pri teplote 20 °C a ďalších 16 až 20 týždňov pri teplote 3 °C. Ako stratifikačné médium sa odporúča zmes rašeliny s pieskom v pomere 1 : 1, pomer stratifikovaného osiva k médiu je 1:3. Bez stratifikácie osivo preleží jeden až tri roky.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: september, denný výkon zberača pri výstupe do koruny: 15 až 50 kg šišiek v závislosti od stupňa úrody, hektolitrová hmotnosť nevysušených šišiek: 61 kg, podiel semien v plodoch (sypavosť): 20 %, priemerná čistota: 90 %, priemerná životnosť: 70 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 242,5 g, priemerný počet semien v 1 kg: 4 100 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 2 500 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj, výsevová dávka: 15 - 20 g/m2, priemerný počet

semenáčikov z 1 kg osiva: 1000 ks. Klíčne listy po 9 až 12, prevažne 10 v praslene, trojhranné, tmavozelené, kosákovito nahor, často aj do strany ohnuté (10). Vnútorná hrana slabo zúbkatá, vnútorné plochy s bielymi pozdĺžnymi pruhmi. Prvé ihlice ploché, obe hrany zúbkaté, na vrchnej strane bielo pruhované, jednotlivo rastúce.


Druh dreviny

Semenáčiky (11) Sadenice Výška nadzemnej časti

(cm)15-25 15-25 26-35

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

borovica limbová(BL) 4 7 5 8 6 9


10 11

4

Borovica horská(Pinus mugo TURRA.)

čs: Borovice klečan: Montain pinene: Bergkiefer


NÁZOV PROJEKTU:

Spolufi nancované ES



Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieBorovica horská (kosodrevina) je poliehavý ker (1) alebo až 25 m vysoký strom. Kôra je hnedosivá,

postupne prechádza do tmavosivej až černastej, nepravidelne rozpukanej borky (2). Podlhovasto vajcovité, krátko prihrotené púčiky sú hnedé až červenkasté, veľmi živičnaté. Po 2 na brachyblastoch vyrastajúce ihlice sú tmavozelené, lesklé, tupo prihrotené, mierne kosákovito ohnuté (3). Jednodomá, často aj dvojdomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi. Samčie kvety podlhovasto vajcovité, zlatožlté až červenožlté vzpriamené šištičky umiestnené na spodnej časti tohoročného výhonku (4). Samičie šištice guľaté až široko vajcovité, červené až červenofi alové, vzpriamené, po dvoch a viac vyrastajú v praslenoch na špici tohoročných výhonkov (5). Po opelení ostávajú v prvom roku vzpriamené, svetlohnedé až sivomodré (6). Zrelá šiška je tmavohnedá a lesklá a podľa jej morfologickej rozdielnosti delí drevinu na poddruhy, variety a formy.

Kosodrevina je svetlomilná drevina, neschopná rásť v tieni. Rastie na stanovištiach, kde ju iné dreviny neohrozujú: na hornej hranici lesa, na rašelinách, na balvanitých sutiach. Vyrovnáva sa s rozmanitým množstvom prístupnej vody, je tolerantná ku geologickému podkladu, ku klimatickým extrémom všetkých druhov a k imisiám.

Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje vo všetkých vyšších pohoriach. Dolná hranica hromadného prirodzeného výskytu je evidovaná vo výške 980 m.n.m. na severozápadnej expozícii, horná hranica hromadného výskytu vo výške 1 911 m.n.m. na juhovýchodnej expozícii, horná hranica sporadického prirodzeného výskytu vo výške 2 054 m.n.m. na juhovýchodnej expozícii.

Pôvodné zastúpenie borovice horskej v lesoch Slovenska bolo 0,85 %, jej súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 1,090 %, čo predstavuje 21 077 ha porastovej plochy.

1

2

4

5

3 6

1



Druh dreviny

Sadenice (10)Výška nadzemnej časti (cm)

26-35

Hrúbka1 (mm) Max. vek

borovica horská (KS) 5 7

Genofond a jeho ochranaBorovica horská nie je drevoprodukčnou drevinou, jej veľký význam však spočíva v schopnosti rásť

v extrémnych podmienkach prostredia, kde nastupuje namiesto stromovitých druhov drevín a plní pre-dovšetkým pôdoochrannú funkciu. Vyznačuje sa značnou premenlivosťou, ktorá bola podrobne skú-maná aj na Slovensku. Vytvára vyhranené ekotypy, pričom dôležité je najmä poznanie edafotypov, lebo použitie nevhodnej provenencie môže prispieť k nezdarom zalesňovania. Umelo bola kosodrevina rozši-rovaná v druhej polovici minulého storočia, v súčasnosti je to pre veľkú náročnosť zalesňovacích prác obmedzené. Existuje len 1 uznaný porast pre zber reprodukčného materiálu o výmere 1,07 ha, prípadný zber je možný z identifikovaných zdrojov. Vytvára rozsiahle porasty, kde sa jej genofond prirodzene re-produkuje bez potreby ľudských zásahov.

SemenárstvoPlod: Šiška. V stave zrelosti je šiška tmavohnedá a lesklá (7).

V jeseni druhého roku po opelení šišky dorastajú na zrelostnú veľ-kosť a otvárajú sa až na jar tretieho roku po kvitnutí. Po vypadaní semena ostávajú na vetve ešte niekoľko rokov. Tvar štítkov plodo-vých šupín je veľmi premenlivý, okolo pupka je prevažne tmavý prstenec.

Semeno: Podlhovasto vajcovité, s tupým žltohnedým až červeno-hnedým blanitým krídlom dva až tri krát dlhším ako semeno. Far-ba čierna, hnedá, žltobiela i škvrnitá, teda farbou semeno podobné borovici

lesnej, ale o poznanie menšie, lesklé a bez hrán (8).Skladovanie a predsejbová príprava: Po presušení na 5 až 7 % obsa-

hu vody možno osivo skladovať v klimatizovanom sklade pri prevádzkovej teplote 0 až +4 °C v hermeticky uzavretých nádobách alebo vo vákuovom balení v hrubostennej fólii aj viac ako 10 rokov, bez výraznejšieho poklesu klíčivosti. Úspešnosť skladovania negatívne najviac ovplyvňuje časté kolí-sanie teplôt. Pri vysokých vstupných parametroch energie klíčenia a klíči-vosti pri uskladňovaní je pokles klíčivosti počas skladovania nižší.

Pri čerstvom osive nie je potrebná jeho predsejbová príprava. Pre rovno-merné vzchádzanie sa odporúča máčanie vo vode +24 °C po dobu 24 ho-dín.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: september, hektolitrová hmotnosť nevysu-šených šišiek: 33 kg, podiel semien v plodoch (sypavosť): 2 %, priemerný podiel plných semien: 90 %, priemerná čistota: 90 %, priemerná klíčivosť: 75 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 6,1 g, priemer-ný počet semien v 1 kg: 164 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 110 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu marec: apríl, výsevová dávka: 15 - 20 g/m2, výška zásypky: do

1 cm, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 50 000 ks. Klíčne listy po 3 - 7, prevažne 4 - 5, oblú-kovito vztýčené. Klíčne listy i prvé ihlice podobné ako pri borovici lesnej, ale kratšie, modravo sfarbené a častejšie špirálovito stočené (9).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Používať mladé materské rastliny (maximálny vek 8 - 10 rokov). Slabé tienenie materských rastlín pozitívne ovplyvňuje zakoreňovanie. Používajú sa hla-vové odrezky - letné (jún) alebo zimné (február - apríl). Bázu odrezku ošetriť rastovými látkami (prášková forma IBS - 0,5 - 1 % resp. namáčať 4 - 12 h v roztoku IBS - 50 mg/l). Zakoreňovanie trvá cca 4 mesia-ce. Prezimovanie zabezpečiť v chlade.

7

8

9 10

2

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieBuk lesný je 30 – 50 m vysoký listnatý strom, na voľnom priestranstve s krátkym kmeňom a široko

rozložitou korunou (1), v zapojenom poraste s dlhým stĺpovitým kmeňom a úzkou korunou (2). Kôra je striebrosivá, až do vysokého veku hladká (3), borka sa vytvára len výnimočne (4), kmeň je bez pozdĺžnych záhybov a brázd. Najmladšie vetvy sú štíhle hnedé až hnedo plstnaté, neskoršie lysé. Pupene škoricovo hnedé, v spodnej časti až červenohnedé, pretiahnuto vretenovité, 1 – 3 cm dlhé, ostro zahrotené, pokryté špirálovito umiestnenými šupinami (5), kvetné pupene o poznanie hrubšie, striebristo lesklé. Listy sú striedavo dvojradovo postavené, stopka 1 – 1,5 cm dlhá. Listová čepeľ vajcovitá až elipsovitá, pri mladých listoch na oboch stranách jemne chĺpkatá, na okraji brvitá (6), končistá, 5 – 10 cm dlhá, s 5 – 9 pármi bočných žíl. Úplne vyvinuté listy dlhé 4 – 10 cm a široké 3 – 7 cm sú lysé, na lícnej strane tmavo lesklo zelené (7), na rube svetlejšie (8). Kvety jednopohlavné. Žltkasté až červenkasté samčie jahňady tvaru klbka visia na tenkých, mäkkých, hodvábne plstnatých stopkách dlhých 15 – 20 mm (9). Samičie kvety s červenkastými bliznami sú po dvoch umiestnené v plstnatej čiaške na vzpriamenej stopke (10).

Buk lesný Fagus sylvatica L.čs: Buk lesnían: European beechne: Rotbuche

1 2

3 4

5



NÁZOV PROJEKTU:



1

Buk je drevina znášajúca silné zatienenie. Pre túto schopnosť môžu aj čisté bučiny mať niekoľko vrstiev, pretože potlačení jedinci vydržia dlho v podraste. Preto tiež na priaznivých stanovištiach vytlačuje buk väčšinu ostatných drevín, čo vedie ku vzniku čistých bučín. Má stredné nároky na pôdnu vlahu, vyžaduje dostatok zrážok, osobitne v lete musí mať dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. V oblastiach optimálneho rozšírenia je celkom indiferentný ku geologickému podkladu. Rastie skoro na všetkých druhoch hornín, vyhýba sa len suchým pieskom, ťažkým nepriepustným ílom, močaristým pôdam a rašelinám. Tam, kde klíma a ostatné rastové faktory už nie sú v optime, výrazne stúpajú nároky na pôdu, ktorú svojim opadom lístia pozitívne ovplyvňuje. Je citlivý na neskoré mrazy.

Na území Slovenska je buk drevinou vysokých a stredných hôr. Jeho nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť sú príčinou, prečo sa vyhýba nížinám. Výskyt buka prevláda v pásme vklinenom medzi oblasť duba a smreka, kde sa v porastoch delí o zastúpenie väčšinou s jedľou. Vysokým horským masívom s drsným podnebím sa vyhýba a vniká do údolí. Vo Vysokých Tatrách a na Babej hore je známych len niekoľko lokalít prirodzeného výskytu. Okrem týchto lokalít sa prirodzene vyskytoval vo všetkých pohoriach Slovenska, v regiónoch Kysúc, Liptova, Spiša v podstatne väčšom zastúpení aké má v súčasnosti. Dolná hranica prirodzeného výskytu sa eviduje vo výške 200 m na severnej expozícii. Zapojené bučiny prirodzene vytvárali hornú hranicu lesa s maximom vo výške 1 376 m.n.m., horná hranica bučín pod smrekovými porastmi bola vo výške 1 410 m.n.m., horná hranica zákrpkov vo výške 1 484 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie buka lesného v lesoch Slovenska bolo 47,85 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 31,196 %, čo predstavuje 603 207 ha porastovej plochy.

V súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení buka a v obhospodarovaní porastov s jeho zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS).

V 1. LVS už v súčasnosti (buk na 862 ha) sa drevina dostala na extrémnych lokalitách na okraj svojho rozšírenia na území Slovenska na ploche necelých 305 ha. V období okolo roku 2045 bude potrebné buk nahradiť dubom a borovicou.

V 2. LVS (buk na 30 641 ha) sa ekologické podmienky pre drevinu budú postupne zhoršovať. Do roku 2075 bude potrebné meniť na cca 14 % porastovej plochy buka drevinové zloženie výsadbou dubov a borovice.

V 3. LVS (buk na 207 331 ha) sa klimatické podmienky pre buk mierne zhoršia – do roku 2075 asi na 12,5 % jeho súčasného rozšírenia. Toto zhoršenie je možné eliminovať zvyšovaním druhovej diverzity porastov drevinami, ktorým budú vyhovovať meniace sa klimatické podmienky.

6

7

8 9 10

2

Vo 4. LVS (buk na 200 533 ha) aj napriek zmene klímy a prirodzeným klimatickým zmenám budú vhodné podmienky pre pestovanie buka na 99 % plochy, na ktorej rastie v súčasnosti.

V 5. LVS (buk na 99 760 ha) budú tak ako v súčasnosti veľmi vhodné podmienky pre buk a počíta sa s jeho rozšírením najmä na úkor smreka.

V 6. LVS (buk na 27 378 ha) bude mať drevina do roku 2075 vhodné klimatické podmienky na súčasnej ploche jej výskytu.

V 7. LVS (buk na 927 ha) sa podmienky pre buk nezhoršia, naopak – počíta sa s ich zlepšením. Z toho vyplýva, že buk bude mať väčšie prírastky aj vitalitu, čo sa prejaví jeho expanziou na súčasnej hornej hranici lesa.

Genofond a jeho ochranaBuk lesný sa na územie Slovenska rozšíril z glaciálneho refúgia vo východných predhoriach

Álp a postupne sa veľmi dobre adaptoval na miestne podmienky prostredia. Provenienčné pokusy s domácimi populáciami začali v obmedzenej miere už v 60-tych rokoch, v širšom meradle v roku 1972 a rozsiahly medzinárodný pokus so 100 provenienciami sa založil v r. 1995. Značné výskumnícke aktivity boli vložené aj do skúmania genetickej variability buka v rámci celého jeho európskeho areálu rozšírenia. Zistila sa v nich genetická podobnosť populácií buka z Bielych Karpát, Moravskosliezskych Beskýd a východného Slovenska, pričom buk zo stredného Slovenska a Slovenského Rudohoria sa od nich vo viacerých genetických charakteristikách mierne odlišuje. Tieto výskumy poslúžili na semenársku rajonizáciu buka, pre ktorý sa v rámci Slovenska vytvorilo 5 semenárskych oblastí, tri v rámci prirodzeného areálu a dve oblasti mimo pôvodné rozšírenie, pričom jednou je juhoslovenská prevažne nížinná oblasť a druhou oblasť Západných a Vysokých Tatier. Hoci sa buk zo všetkých našich hospodárskych domácich drevín prirodzene najlepšie obnovuje, v druhej polovici minulého storočia sa bukové porasty masovo obnovovali umelou výsadbou ako dôsledok používania holorubného hospodárskeho spôsobu. Najviac využívanými semennými zdrojmi sa stali rovnorodé bučiny z flyšovej oblasti východného Slovenska, ktorých vysokú kvalitu overila nielen lesnícka prax, ale aj provenienčné pokusy. Dochádzalo tak k značnému ovplyvňovaniu genofondu pôvodných lokálnych proveniencií, ktoré sa popritom väčšinou dodatočne zmladzovali aj vlastným semenným materiálom. Tento proces zastavila až nová semenárska legislatíva zo začiatku storočia, postavená na princípe zakázaného prenosu medzi semenárskymi oblasťami, vylíšenými v areáli prirodzeného rozšírenia.

11

3

Snahy o širšie využitie kvalitných východoslovenských semenných zdrojov však stále pretrvávajú, žiada sa umožniť jeho prenos do flyšovej oblasti Kysúc a Oravy s vysokými zalesňovacími úlohami a s nedostatočnými možnosťami zberu semena z obmedzených domácich zdrojov.

Vo všeobecnosti sa genofond buka považuje za jeden z najmenej ohrozených, napriek tomu sa i vzhľadom na jeho vysoký podiel v drevinovej skladbe vytvorila pre buk najrozsiahlejšia sústava genetických zdrojov. K 1.6.2009 sa eviduje na Slovensku: • 42 génových základní na výmere 12 701,85 ha so zastúpením buka 7 420,49 ha (58 % podiel),• 4503 uznaných porastov pre zber semena na výmere 40 643,68 ha so zastúpením buka 28 333,92 ha (70 % podiel),• 38 výberových stromov,• 17 semenných porastov na výmere 183,64 ha.

Genetické zdroje sa využívajú predovšetkým pre zber kvalitného semena, potrebného na obnovu rozsiahlych kalamitných holín, kde sa labilné smrekové monokultúry premieňajú na zmiešané porasty s dominantným zastúpením buka. Obnova pôvodných bučín umelou výsadbou sa výrazne obmedzila, v súčasnosti nielen želateľným, ale aj prirodzene prevládajúcim spôsobom je prirodzená obnova. Určite k tomu prispela i zmena legislatívy, ktorá preferuje podrastový hospodársky spôsob. Pre prirodzenú obnovu sa pomerne úspešne využívajú dvojfázové clonné ruby maloplošnej, ale často aj veľkoplošnej formy (11). Vzhľadom k tomu, že pre obnovu veľkých častí lesa sa pri nich využíva len jeden semenný rok, zakladajú riziko na zmenu, resp. ochudobnenie pôvodného genofondu. Výskumom sa totiž dokázali významné genetické rozdiely medzi semennými úrodami v tom istom poraste, založené na nevyrovnanom kvitnutí a plodení materských stromov. Pre udržanie a reprodukciu celej šírky genetickej variability sa predovšetkým pre obnovu génových základní odporúča zjemniť obnovné postupy smerom ku skupinovitému, prípade až jednotlivému rubu. Vo svojej podstate tento postup simuluje priebeh procesov v prírodnom lese, kde dochádza k postupnému odumieranie najstarších jedincov. Cieľavedomým usmerňovaním tohto procesu postupnou ťažbou menej kvalitných zložiek sa v poraste vytvára priestor pre cieľové jedince. Uvoľňovaním priestoru pre ich ďalší rast sa zároveň vytvára priestor pre ich nasemenenie a prirodzenú obnovu. Postupne v priebehu dlhého časového obdobia sa tak formujú rôznoveké nárasty a mladiny rozptýlene po poraste, a tým vytvára nerovnorodá výškovo i hrúbkovo diferencovaná mozaiková štruktúra porastu, blízka prírodnému lesu (12).

12

SemenárstvoPlod: Čiaška. Mäkko ostnatá, drevnatá, v štádiu rastu žltozelená, v dobe zrelosti žltohnedá až hnedá.

Má štyri pukajúce chlopne, ktoré obsahujú dve až tri nažky (13). Dozrieva v septembri až októbri.

Semeno: Veľká nažka (bukvica), ihlanovitá, ostro trojhranná. Na hranách s jemnou lištou, zahrotená na hrote striebristo plstnatá, lesklá, červenohnedá (14).

13 14

4

Skladovanie a predsejbová príprava: Pre krátkodobé skladovanie je potrebné znížiť obsah vody v semene na 16 – 18 %. Dá sa to dosiahnuť prehadzovaním bukvíc v suchej, dobre vetranej miestnosti. Následne sa osivo uloží na skladovanie v prepravkách alebo uzavretých PVC obaloch pri teplote 0 až 3 °C.

Pred dlhodobým uskladnením (max. do 5 rokov) je potrebné znížiť obsah vody v semene na 9 – 11 % (presušením v sušiarňach) a následne skladovať v uzavretých PVC vreciach pri teplotách -3 až -10 °C.

Krátkodobo aj dlhodobo skladované osivo sa musí pred výsevom stratifikovať. Dlhodobo skladované osivo sa musí pred stratifikovaním aklimatizovať 24 hodín pri teplote 3 °C. Osivo možno stratifikovať s médiom alebo bez média. Pri stratifikácii s médiom sa osivo zmieša s vlhkou zmesou piesku a rašeliny v pomere 1 : 1, pomer stratifikovaného osiva k médiu je 1 : 2 a uložia sa do stratifikačných nádob, ktoré sa umiestnia do priestoru s teplotou 3 až 5 °C. Pri stratifikácii bez média sa po krátko i dlhodobo skladovanom osive postupne zvyšuje obsah vody na 28 – 30 % a osivo sa umiestňuje v prepravkách do klimatizovaného skladu s teplotou 3 až 5 °C. Celkové množstvo vody, ktoré treba dodať do každého obalu v ktorom sa predsejbová príprava vykonáva, je rozdielom cieľovej (požadovanej) hmotnosti a počiatočnej hmotnosti (hmotnosti na začiatku dovlhčovania). Počiatočnú vlhkosť osiva (resp. počiatočnú objemovú hmotnosť a konečnú objemovú hmotnosť ľubovoľne zvoleného objemu osiva) stanovuje na požiadanie semenárske laboratórium zo zaslanej vzorky. Predsejbovú prípravu je dôležité vykonávať pri teplote 3 až 5 °C a osivo pravidelne premiešavať. Cieľom je pravidelným dovlhčovaním za stáleho prehadzovania zvýšiť obsah vody v semenách na 30 %.

Ak nie je možné výsev zrealizovať, je nutné proces klíčenia pribrzdiť znížením teploty na 0 °C. Neodporúča sa osivo vysievať do substrátu teplejšieho ako 15 °C, pretože takáto teplota môže v niektorých prípadoch navodiť sekundárny klíčny pokoj.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: október (zo zeme alebo z vopred nastlaných plachiet), denný výkon zberača pri ručnom zbere: 8 až 30 kg semennej suroviny v závislosti od stupňa úrody, hektolitrová hmotnosť nevysušených plodov: 48 kg, podiel plných semien: 90 %, priemerná čistota: 90 %, priemerná životnosť: 70 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 234 g, priemerný počet semien v 1 kg: 4 300 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 2 700 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl – máj/

november, výsevová dávka 220 - 225 g/m2, výška zásypky 30 mm, priemerný čas klíčenia 14 - 35 dní priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva je 1 200 ks. Klíčne listy veľké, ladvinovité, kožovité, na lícnej strane lesklo zelené, na opaku biele, celokrajné, na okraji hrubo zvlnené (15). Prvé listy protistojné, zreteľne oblo zubaté, podobné normálnym bukovým listom, riedko chĺpkaté.

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Bukové odrezky sa vyznačujú problematickým zako-reňovaním. Vek materskej rastliny by nemal presiahnuť 4 roky. Používajú sa hlavové odrezky odobraté v máji – júni. Odporúča sa čiastočne poraniť bazálnu časť a následne ošetriť 0,5 % IBS. Ako substrát sa odporúča piesok a rašelina v pomere 1:1. Kritickou fázou je prezimovanie zakorenených odrezkov, kde sa vyžaduje skladovanie bez výskytu mínusových teplôt.

16

15

5


Druh dreviny

Semenáčiky (16) SadeniceVýška nadzemnej časti (cm)

26-50 15-25 26-35 36-50Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

buk lesný (BK) 5 2 4 2 5 4 6 41minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10% tolerancia hrúbky smerom nadol





systému k objemu

nadzemnej časti


celého kor. systému1 %


cm

buk lesný(BK)

semenáčiky26-35 1:1 10 15-2036-50 1:2 5 15-20

sadenice15-35 2:1 30 15-2036-50 1:1 25 15-20





Veľkosť obalu(cm)

Minimálna prípustnosť výšky

obalu (cm)Horný priemer Výška obalu

buk lesný(BK)

semenáčikydo 35 4 12 936-50 5 18 15

sadenicedo 35 8 18 1536-50 8 18 15


17 18

6

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieDub letný je strom so silným kmeňom dosahujúcim výšku až 40 m, priemer kmeňa 1,5 m (1)

a mohutnou, na voľnom priestranstve široko rozložitou korunou (2), tvorenou silnými, odstávajúcimi, často sprehýbanými vetvami. Kôra je červenohnedá, neskôr svetlosivá, hladká (3), borka tmavosivá, až černastá, hrubo pozdĺžne rozpukaná, pevná (4). Na vetvičke špirálovito postavené púčiky sú vajcovité, tupé až zaoblené, na priečnom reze tupo 5-hranné (5). Výhonky sú pomerne hrubé, pozdĺžne ryhované, olivovohnedé až červenohnedé (6). Krátkou stopkou nesené listy sú veľké, v obryse obrátene vajcovité, na vrchole zaokrúhlené alebo slabo vykrojené, na báze srdcovité, perovito laločnaté. Vrchná strana je tmavozelená, lesklá (7), spodná svetlejšia, bočné žily ústia aj do výrezov aj do lalokov (8). Jednodomá rastlina, kvety sú jednopohlavné. Samčie kvety sú žltozelené jahňady, kde početné zhluky drobných kvetov sú riedko rozmiestnené na tenkom, lysom (slabo chlpatom) vretene, dlhom až 10 cm, visiacom pri báze nových výhonkov (9). Samičie kvety majú tvar guľovitých púčikov s karmínovočervenými bliznami, spravidla po 2-3, niekedy až 5 kusov na spoločných až 12 cm dlhých lysých stopkách (10).

Dub letný(Quercus robur L.)

čs: Dub letnían: English oak, pedunculate oakne: Stieleiche


NÁZOV PROJEKTU:




1 2

1

Dub letný je svetlomilná drevina o poznanie nároč-nejšia na svetlo ako dub zimný. V požia-davkách na pôdnu vlahu je potrebné rozlišovať dva eda-fotypy. Bežne rozší-rený edafotyp, ktorý sa nachádza hlavne v lužných lesoch, kde má výrazné nároky na pôdnu vlahu a znáša aj jarné záplavy. Druhý edafotyp sa vyznaču-je schopnosťou rásť na plytkých, v lete silne presychavých pôdach a možno ho nájsť na lesostepných lokalitách. Podzemná voda musí byť v dosahu koreňov. Dub letný je drevina náročná na pôdu a rastie najlepšie na hlbokých, hlinitých pôdach, aké sa nachádzajú v lužných lesoch alebo na sprašiach. Do is-tej miery je tolerantný aj voči pôdnym soliam. Ku klimatickým podmienkam je v celku ľahostajný, citlivý je však na neskoré mrazy. Je relatívne tolerantný k imisiam a darí sa mu pomerne dobre v podmienkach veľkých miest.

3 4

5

7

8

6

109

2

Z hľadiska pôvodného horizontálneho rozšírenia na Slovensku tvoril dub letný rozsiahle porasty v Podunajskej nížine, v zmesiach s jaseňom a brestom poľným. Tieto porasty zanikli vyrúbaním a premenou na poľnohospodárske pozemky. Lužné porasty a porasty v inundačnom území s vysokým zastúpením duba letného výrazne utrpeli aj reguláciou riek a plošným odvodňovaním, čím sa podstatne zmenilo rastové prostredie v jeho neprospech. Zvyšky po jeho pôvodných porastoch sa však aj v súčasnej dobe nachádzajú na severnejších výbežkoch jeho pôvodného rozšírenia (Turík na Liptove), hojnejší výskyt pri Zborove (Slanské Vrchy), pri Liptovskom Hrádku, môže však byť pozostatkom starej výsadby. Maximum hornej hranice prirodzeného výskytu na Slovensku je evidované na južných svahoch Nízkych Tatier v okolí obce Medzibrod pod Litofovou, pri Bugarove na južnej a juhovýchodnej expozícii tvorí porasty v nadmorskej výške 710 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie duba letného v lesoch Slovenska bolo 0,81 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 1,32 %.

V súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení duba letného a v obhospodarovaní porastov s jeho zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS). Žiaľ pri výskume dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy Slovenska sa nerozlišovali jednotlivé pôvodné taxóny dubov, v dôsledku čoho v „Návrhu stratégie, adaptačných a mitigačných opatrení z hľadiska dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy Slovenska“ sa uvádza len rodové označenie „dub“, resp. „dubiny“. Z tohto dôvodu sa na rastovú odozvu duba letného v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch v kontexte nastupujúcich klimatických zmien primerane vzťahujú prognózy uvedené pri drevine dub zimný.

11

3

Genofond a jeho ochranaDub letný sa pomerne skoro po poslednej ľadovej dobe rozšíril na Slovensko z neďalekého refúgia

v pohoriach Maďarska. Adaptoval sa predovšetkým na podmienky nížinných a pahorkatinných polôh, pričom o vysokej miere adaptácie miestnych proveniencií svedčia provenienčné pokusy, vyhodnocované vo veku 25 rokov. Výrazné medziprovenienčné rozdiely v tvare a kvalite kmeňa poukazujú na mimoriadne veľký význam pri výbere vhodných semenných zdrojov. Platia zásady obmedzenia prenosu reprodukčného materiálu, v 3 semenárskych oblastiach v oblasti prirodzeného rozšírenia je vzájomný prenos zakázaný, v ďalších 3 mimo tento areál je prenos možný. Zber sa v zmysle právnej úpravy musí realizovať najmenej z dvadsiatich materských stromov, problémom je však pomerne slabá a nepravidelná úroda v niektorých oblastiach. Následkom toho pri prirodzenej obnove zmiešaných porastov s dubom zimným, dub letný ustupuje.

K tomuto javu prispelo i donedávna platné sledovanie oboch druhov duba pod jedným spoločným názvom. Ochrane genofondu duba letného je preto potrebné venovať náležitú pozornosť. V rámci vytvorenej sústavy genetických zdrojov sa k 1.6.2009 evidujú na Slovensku: • 2 génové základne na výmere 200,85 ha so zastúpením duba letného 117,60 ha (59 % podiel),• 126 uznaných porastov pre zber semena na výmere 870,22 ha so zastúpením duba letného 474,70 ha

(55 % podiel),• 116 výberových stromov,• 1 semenný sad, ktorý sa pripravuje na výmere 1,5 ha.

Keďže na umelú obnovu sa využíva veľmi obmedzený rozsah semenných zdrojov, pre udržanie genofondu v pôvodnej šírke by bola veľmi vhodná prirodzené obnova. U duba letného je však semenná obnova neporovnateľne slabšia ako pri dube zimnom. O jej maximálnu podporu sa treba usilovať aspoň v kvalitných uznaných porastoch a génových základniach. Obvykle preriedené porasty je potrebné zbavovať často súvislého krovitého podrastu, pre vytvorenie podmienok na prirodzenú obnovu okrem toho vykonávať aj pomiestnu prípravu pôdy nakopaním plôšok alebo naoraním brázd. Obnovu začínať v skupinách, umožniť vyklíčenie semenáčikov duba a zabezpečiť ich úspešné odrastanie v konkurencii s nežiaducou vegetáciou alebo inými drevinami, prevažne s dubom zimným a jaseňmi. Skupiny treba však odcláňať a rozširovať, lebo dub letný neznáša ani slabé zatienenie a z prirodzených náletov sa rýchlo stráca. S formovaním semenných stromov s predpokladom bohatej úrody je potrebné začať už pri výchovných zásahoch, ktoré musia byť vykonané v úrovni a s dostatočnou intenzitou. Najkvalitnejšie jedince treba ponechať v poraste na akumuláciu svetlostného prírastku, pritom zabezpečiť krytie ich kmeňa podružným porastom (11).

SemenárstvoPlod: Veľká nažka elipsovitého tva-

ru, posadená v hnedej, hrubostennej, pomerne plytkej miskovitej čiaške, zvonku pokrytej plochými tesne pritla-čenými šupinami. Plody sú rozmiest-nené na dlhej hrubej a pevnej stopke, ktorá nedosahuje 1/2 dĺžky listovej čepele (12).

Semeno: Žalude prevažne na pozdĺž-nom reze eliptické, najširšie v strednej tretine, svetlohnedé, v skorej zrelosti s pozdĺžnymi tmavšími pásmi (13).

12

13

4

Skladovanie a predsejbová príprava: Pre vysoký obsah vody v semene (40 - 50 %) sú žalude v hrubšej vrstve veľmi náchylné na zaparenie. Častý je výskyt plesní a iných hubových chorôb. Z toho dôvodu a z dôvodu efektívneho využitia skladovacích priestorov je prvým krokom uskladnenia odstránenie poškodených žaluďov preplavením vo vode. Pri ňom kvalitné žalude klesajú na dno. Tieto sa po povrchovom osušení ošetria fungicídnym prípravkom a uložia v perforovaných prepravkách v klimatizovanej hale pri teplote 0 až +3 °C a relatívnej vlhkosti 95 % tak, aby bol zabezpečený prístup vzduchu k žaluďom. V takýchto podmienkach možno udržať skladované žalude bez poklesu klíčivosti od obdobia zberu do výsevu v najbližšej jari.

Pri potrebe skladovať žalude cez dve zimné obdobia sa po opísanej príprave pred uskladnením tieto vložia do klimatizovaného priestoru s teplotou do -3 °C. Pri skladovaní sa pravidelne kontroluje teplota

a hlavne vlhkosť skladovaných žaluďov (vážením vybraných označených prepraviek). Pri poklese vlhkosti je potrebné zvýšiť činnosť alebo počet zvlhčovačov.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: ok-tóber, hektolitrová hmotnosť nevysušených plodov: 75 kg, podiel plných semien: 95 %, priemerná čistota: 95 %, priemerná klíčivosť: 70 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 3 970 g, priemerný po-čet semien v 1 kg: 250 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 170 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj/november, vý-

sevová dávka: 500 - 700 g/m2, výška zásypky: 35 mm, priemerný čas klíčenia: 30 - 40 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osi-va: 120 ks. Vzhľadom na podzemný (hypogeický) spôsob klíčenia klíčne listy ostávajú pod povrchom pôdy, na vyrastajúcom primár-nom výhonku s rastovým vrcholom vyrastajú hneď normálne listy s vyvinutou čepeľou, spočiatku žltozelenej až červenozelenej farby.

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Pri autovegetatív-nom rozmnožovaní hrá rozhodujúcu úlohu vek materskej rastliny, ktorý by nemal prekročiť 6 - 7 ročnú hranicu. Pri pravidelnom zo-strihávaní materských rastlín na výšku 5 - 20 cm je možné zabez-pečiť zmladzovanie materských rastlín po dobu niekoľkých rokov. Rovnako je dôležitý termín odberu - všetky listy by mali byť úplne rozvité, ale ešte svetlo zelené a stonka by mala byť jemná, nezdrev-natená. Dĺžka odrezku 8 - 15 cm a mali by byť ponechané 3 – listy. Odporúča sa aplikácia rastovej látky IBS - 0,5 % koncentrácia. Dôležité je zabezpečiť stálu vlhkosť listov pomocou zahmlievania. Od augusta je dôležité postupné otužovanie. Najlepšie výsledky v prezimovaní sa dosiahli pri umiestnení zakorenených odrezkov v nevykurovanom skleníku.


Druh dreviny


26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

dub letný(DL) 4 2 4 2 5 4 6 4

1minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10 % tole-rancia hrúbky smerom nadol

14

5

Odporúčaná veľkosť obalov na pestovanie krytokorenného sadbového materiálu lesných drevín





(cm)Horný priemer Výška obalu

dub letný(DL)


36-50 5 18 15

sadenicedo 35 8 18 1536-50 8 18 15






systému k objemu

nadzemnej časti



(%)


(cm)

dub letný(DL)

semenáčiky26-35 1:1 10 12-2036-50 1:2 5 15-20

sadenice15-35 2:1 30 15-2036-50 1:1 25 15-20

1jemné korene sú korene slabšie ako 1 mm a je dovolená 20 % tolerancia v celkovom objeme koreňového systému, okrem semenáčikov s výškou nadzemnej časti 36-50 cm

6

Dub zimný(Quercus petraea (MATTUSCH.) LIEBL.)

čs: Dub zimnýan: Sessile oakne: Traubeneiche


NÁZOV PROJEKTU:




Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieDub zimný je strom s vajcovitou a uzavretejšou korunou (1), ako je koruna duba letného a s rovným,

až mierne sprehýbaným priebežným kmeňom (2). V priaznivých rastových podmienkach dorastá do výšky 30 m a priemeru kmeňa 1 m. Kôra je hnedosivá, neskôr sivá (3), hnedosivá až černastá borka je pozdĺžne rozpukaná v plochých obdĺžnikových pásoch (4). Štíhlejšie púčiky – v porovnaní s púčikmi duba letného - sú na vetvičke postavené špirálovito (5). Listy sú elipsovité, najširšie v strede, na vrchole zaokrúhlené, na báze klinovito zúžené, perovito laločnaté, laloky tupé. Vrchná strana tmavozelená (6), spodná svetlejšia, lysá, chĺpky sú len v pazuchách žíl, bočné žily ústia len do lalokov (7). Jednodomá rastlina, kvety sú jednopohlavné. Samčie kvety sú žltozelené jahňady s drobnými peľnicami na 6 cm dlhom, lysom alebo len riedkymi chĺpkami pokrytom vretene (8). Samičie kvety majú tvar guľovitého púčika, krátko stopkaté a preto husto nakopené, s červenou až červenohnedou trojlaločnatou bliznou (9).

1

1

2

3

4

67

8 9

5

2

Dub zimný je svetlomilná drevina s menšími ekologickými nárokmi ako má dub letný. Prevažne rastie v podmienkach nedostatku vlahy a vydrží na stanovištiach v lete silne presýchavých, až po výrazne suché stanovištia lesostepí na sprašiach alebo na skalnatých podkladoch. Neznáša stúpanie hladiny spodnej vody na povrch pôdy a nevyskytuje sa preto na zaplavovaných územiach. Má skromné nároky na pôdu, rastie aj na chudobných kyslých a plytkých pôdach kryštalinika alebo štrkových terás, ale vyskytuje sa aj na andezitoch alebo na vápencoch. Vzrast závisí skôr na množstve prístupnej vody ako na živnosti pôdy. Dub zimný ohrozujú silné mrazy, ktoré spôsobujú trhliny v kmeni a poškodenie jadra. Lokálne bývajú koruny silno poškodené hromadným rozšírením imelovca európskeho (Loranthus europaeus JACQ.). Je drevinou odolnou voči výfukovým plynom a vydrží v mestskom prostredí.

Najrozsiahlejšou oblasťou prirodzeného výskytu tejto dreviny je predhorie Karpát na strednom Slovensku. Evidované sú však prirodzené výskyty aj v severnejších zemepisných šírkach Slovenska, napr. pri Veľkom Rovnom (Javorníky), Sučanoch (Krivánska Malá Fatra), Spišskom Bystrom a Hranovnici, kde sa najviac približuje tatranskej oblasti. Maximum hornej hranice prirodzeného výskytu súvislých porastov dreviny na Slovensku je evidované v nadmorskej výške 949 m.n.m, na juhozápadnej expozícii, maximum hornej hranice prirodzeného sporadického výskytu je evidované v nadmorskej výške 1 145 m.n.m na južnej expozícii (v pohorí Poľany pri Brusne).

Pôvodné zastúpenie duba zimného v lesoch Slovenska bolo 16,19 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 9,30 %.

V súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa očakávajú zmeny v zastúpení duba zimného a v obhospodarovaní porastov s jeho zastúpením v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch (LVS). Žiaľ pri výskume dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy Slovenska sa nerozlišovali jednotlivé pôvodné taxóny dubov, v dôsledku čoho v „Návrhu stratégie, adaptačných a mitigačných opatrení z hľadiska dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy Slovenska“ sa uvádza len rodové označenie „dub“, resp. „dubiny“.

V 1. LVS z hľadiska rastovej odozvy na klimatické zmeny sa predpokladajú vhodné podmienky pre rast suchomilných dubov a podmienky pre vytváranie lesných spoločenstiev „balkánskeho typu“. Z hľadiska klimatickej vodnej bilancie sa očakávajú mierne obmedzené podmienky pre rast našich dubov a nástup dubových xerotermných lesov.

V 2. LVS z hľadiska rastovej odozvy na klimatické zmeny sa predpokladajú vhodné resp. podstatne nezmenené podmienky pre rast dubov, s miernym zväčšením areálu a nevýznamným znížením produkcie dubín.

V 3. LVS z hľadiska rastovej odozvy na klimatické zmeny sa predpokladajú vhodné podmienky pre rast dubov s ich expanziou na 20 % plochy LVS pri nezmenenej produkcii.

Vo 4. LVS z hľadiska rastovej odozvy na klimatické zmeny sa predpokladajú zlepšujúce sa podmienky pre rast dubov a vytváranie podmienok pre dubové spoločenstvá.

V 5. LVS z hľadiska rastovej odozvy na klimatické zmeny sa predpokladá vytváranie podmienok pre rast dubov s minimálnymi zmenami ich areálu v LVS.

V 6. LVS sú v súčasnosti nevhodné rastové podmienky pre duby. Z hľadiska klimatickej vodnej bilancie sa očakáva vytváranie podmienok pre rast dubov s minimálnymi zmenami ich areálu v LVS.

V 7. a 8. LVS v súčasnosti nie sú vhodné podmienky pre rast dubov a ani sa neočakáva rastová odozva dubov na klimatické zmeny.

10

3

Genofond a jeho ochranaDub zimný sa vyskytuje predovšetkým

v teplejších oblastiach južnej časti Slovenska, kde vytvára súvislé a často rovnorodé porasty. Jeho genetická premenlivosť sa skúmala vo viacerých provenienčných pokusoch, pričom sa zistila vysoká miera adaptácie na miestne podmienky. V minulosti sa totiž obnovoval predovšetkým prirodzene, prevažne pňovou výmladnosťou. V súvislosti s preferovaním umelej obnovy spojenej s rúbaňovým hospodárením vznikla potreba obstarávania semenného materiálu. Zber žaluďa sa však často realizoval živelne, z neznámych zdrojov, tiež zo solitérnych bohato plodiacich jedincov s menej kvalitným resp. ochudobneným genofondom. Právna úprava k 1. 1. 2010 vymedzuje možnosti zberu semena a jeho prenosu len z uznaných semenných zdrojov zaradených do 6 semenárskych oblastí. Sú spoločné s dubom letným, zásadami prenosu sa však líšia. V 3 semenárskych oblastiach v oblasti prirodzeného rozšírenia je vzájomný prenos zakázaný, v ďalších 3 semenárskych oblastiach mimo tento areál je prenos možný, pričom zber sa musí realizovať najmenej z dvadsiatich materských stromov. Na živnejších stanovištiach dub zimný pomerne dobre plodí v 2 – 4 ročných intervaloch, v chudobnejších oblastiach a pri nedostatku zrážok sú však úrody nepravidelné a zriedkavejšie. Komplikuje sa tým pravidelnosť prísunu semena pestovateľom sadbového materiálu, keďže jeho dlhodobejšie skladovanie nie je možné a zvyšuje riziko obstarávania z neoverených zdrojov. Pritom pre udržanie kvalitného genofondu sa vytvorila pomerne rozsiahla sústava genetických semenných zdrojov, kde sa k 1. 6. 2009 eviduje na Slovensku: • 15 génových základní na výmere

3 982,17 ha so zastúpením duba zimného 1 523,37 ha (38 % podiel),

• 1 639 uznaných porastov pre zber semena na výmere 14 978,57 ha so zastúpením duba zimného 8 021,61 ha (54 % podiel),

• 393 výberových stromov,• 2 semenné sady na výmere 3,0 ha,• 19 semenných porastov na výmere 120,25 ha.

K zachovaniu a reprodukcii pôvodného lokálneho genofondu môže okrem dodržiavania zásad prenosu sadbového materiálu prispieť predovšetkým prirodzená obnova dubových porastov. V predchádzajúcich desaťročiach sa jej nevenovala dostatočná pozornosť, v súčasnosti sa situácia zlepšuje. Dub zimný sa pomerne dobre zmladzuje, v štádiu semenáčikov a náletov znáša tienne postavenie, a tak sa postupne môže vyvíjať aj pod clonou postupne zrieďovaného materského porastu. Tým sa pri postupnom zmiešaní náletov z viacerých semenných úrod priaznivo ovplyvňuje genetická variabilita následných porastov. Prirodzená obnova je preferovaná predovšetkým v kvalitných uznaných porastoch a génových základniach. Keďže v mnohých porastoch rastie v zmesi s inými drevinami, predovšetkým bukom, je úspešnosť dorastenia do fázy zabezpečených nárastov a mladín podmienená udržaním konkurenčnej sily duba. Ten v tiennom prostredí síce prežíva, ale odrastá pomalšie ako sprievodné listnaté dreviny a je treba ho včas a intenzívnejšie odcláňať. Nevyžaduje to väčšie rúbane, osvedčila sa forma skupinovitej a dokonca hlúčikovej obnovy. Skupiny sa postupne rozširujú obrubným okrajovým rubom, čím dub dostáva viacej svetla a rýchlo prirastá (10). Postup obnovy sa však nemusí spájať s dorubom, najkvalitnejšie jedince je možné ponechať v poraste na akumuláciu svetlostného prírastku, prípadne i na doplnenie zmladenia z ich semenných úrod (11).

11

4

SemenárstvoPlod: Veľká nažka súdkovitého tvaru,

posadená v hnedej, tenkostennej čiaške, na okraji s priemerom 8 – 14 mm, zvonku pokrytej strechovito pritlačenými, drob-nými, plochými, vajcovito kopijovitými, chlpatými šupinami. Plody sú prevažne po 1 až 3, pre krátke stopky husto nako-pené (12).

Semeno: Žalude sú prevažne kratšie a zavalitejšie ako žalude duba letného, bez pozdĺžnych pruhov, najväčší priemer je v spodnej tretine (13).

Skladovanie a predsejbová príprava: Zhodné so skladovaním a predsejbovou prípravou žaluďov duba letného. Žalude duba zimného sú najcitlivejšie na stratu vody (podsušenie) zo všetkých druhov dubov, preto sa obsah vody v nich počas skladovania udržuje na úrovni 40 až 48 %.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: október, hektolitrová hmotnosť nevysušených plodov: 80 kg, podiel plných semien: 95 %, priemerná čistota: 95 %, priemerná klíčivosť:70 %, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien: 2 620 g, priemerný počet semien v 1 kg: 380 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 260 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj/november, výsevová dávka: 500 - 700 g/m2, výška

zásypky: 35 mm, priemerný čas klíčenia: 30 - 40 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 150 - 225 ks. Popis zhodný s popisom semenáčika duba letného (14).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Pri autovegetatív-nom rozmnožovaní hrá rozhodujúcu úlohu vek materskej rastliny, ktorý by nemal prekročiť 6 - 7 ročnú hranicu. Pri pravidelnom zo-strihávaní materských rastlín na výšku 5 - 20 cm je možné zabez-pečiť zmladzovanie materských rastlín po dobu niekoľkých rokov. Dôležitý je rovnako termín odberu - všetky listy by mali byť úplne rozvité, ale ešte svetlo zelené a stonka by mala byť jemná, nezdrev-natená. Dĺžka odrezku 8 - 15 cm a mali by byť ponechané 3 – listy. Odporúča sa aplikácia rastovej látky IBS - 0,5 % koncentrácia. Dô-ležité je zabezpečiť stálu vlhkosť listov pomocou zahmlievania. Od augusta je dôležité postupné otužovanie. Najlepšie výsledky v pre-zimovaní sa dosiahli pri umiestnení zakorenených odrezkov v nevy-kurovanom skleníku.

12

13

14

5


Druh dreviny


26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

dub zimný(DZ) 4 2 4 2 5 4 6 4






systému k objemu

nadzemnej časti



(%)


(cm)

dub zimný(DZ)

semenáčiky26-35 1:1 10 12-20

36-50 1:2 5 15-20

sadenice15-35 2:1 30 15-2036-50 1:1 25 15-20

1jemné korene sú korene slabšie ako 1 mm a je dovolená 20 % tolerancia v celkovom objeme koreňového systému, okrem semenáčikov s výškou nadzemnej časti 36 - 50 cm

Odporúčaná veľkosť obalov na pestovanie krytokorenného sadbového materiálu

Druh dreviny

Sadbový materiál




(cm)Horný

priemerVýška obalu

dub zimný(DZ)


36-50 5 18 15

sadenicedo 35 8 18 1536-50 8 18 15


15

6

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieDub cerový (cer) je strom vysoký do 30 m s rozložitou nepravidelnou korunou (1). Kôra je sivohnedá,

neskôr tmavosivá, pomerne v mladom veku sa tvorí sivá až černastá, pozdĺžne hlboko rozpukaná, pevná, v puklinách hrdzavohnedá borka (2). Veľké, vajcovité, hrotité púčiky sú obklopené dlhými prílistkami (3). Na vrchnej strane tmavozelené lesklé, na spodnej strane svetlé, na žilách trvalo chlpaté listy sú nesené do 2 cm dlhou stopkou s čepeľou perovito delenou, hĺbka výrezu je veľmi premenlivá, laloky sú mierne prihrotené (4). Jednodomá rastlina, kvety sú jednopohlavné. Samčie kvety sú žltozelené jahňady s drobnými kvetmi umiestnenými na dlhom tenkom vretene (5).

Samičie kvety majú tvar guľovitých púčikov, umiestnených v miskovitých čiaškach na krátkej stopke.

Cer je stredne svetlomilný s podstatne menšími nárokmi na svetlo ako ostatné duby. Je teplomilný, znáša nedostatok vlahy a preschnutie pôdneho profilu. Je nenáročný na pôdu, keď znáša aj kyslé a plytké pôdy. Je citlivý na silné mrazy.

Na území Slovenska sa nevyskytuje v pohoriach s väčšou nadmorskou výškou. Horná hranica prirodzeného výskytu je evidovaná vo výške 981 m.n.m. na západnej expozícii.

Pôvodné zastúpenie duba cerového v lesoch Slovenska bolo 0,81 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 2,461 %, čo predstavuje 47 591 ha porastovej plochy.

Dub cerový(Quercus ceris L.)

čs: Dub ceran: Turkey oakne: Zereiche


NÁZOV PROJEKTU:




1

2

34 51

Genofond a jeho ochranaGenofondu duba cerového nie je venovaná väčšia pozornosť. Jeho zastúpenie je pomerne stabilizované,

snahy sú skôr na jeho zníženie v prospech duba zimného. Takmer výhradne sa obnovuje prirodzene, vegetatívnym ako aj generatívnym spôsobom, čím sa udržuje a reprodukuje celé génové spektrum. Umelá obnova sa vykonáva vo veľmi obmedzenom rozsahu, k dispozícii pre výrobu reprodukčného materiálu je v súčasnosti 13 uznaných porastov pre zber semena na výmere 113,47 ha s výmerou uznanej dreviny 53,73 ha, (47 % podiel).

Vzhľadom na prevažné zastúpenie výmladkových lesov je skutočná kvalita genofondu často skrytá za fenotypový prejav výmladkových foriem. Pri prirodzenej obnove sa preto preferuje obnova zo semena, ktorú je možné dosiahnuť pri ťažbových clonných postupoch. Dobré výsledky sú dosahované pri skupinovitom clonom rube, kde sa najkvalitnejšie výmladky ponechávajú na zabezpečenie prirodzeného zmladenia cera. Jeho ďalšie prežívanie v poraste závisí od včasného odstránenia konkurenčnej nežiadúcej vegetácie a rýchlejšie odrastajúcich pňových výmladkov.

SemenárstvoPlod: Veľká nažka podlhovasto súdkovitého tvaru takmer do

polovice posadená v huňato mäkko ostnatej čiaške (6). Plody prevažne po 1 až 3, pre krátke stopky husto nakopené. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra druhého roku po kvitnutí. Po prvom roku vidieť len cca 8 až 10 mm veľkú guľovitú čiašku obalenú čiarkovitými listeňmi. Jediný z našich dubov s dvojročným vývojom žaluďov.

Semeno: Žalude prevažne elipsovitého až valcovitého tvaru, v zrelom stave tmavohnedé (7). Z dô-vodu výrazného pozdĺžneho pruhovania sú na dotyk hrboľaté.

Skladovanie a predsejbová príprava: Zhodné so skladovaním a predsejbovou prípravou duba letného.

Základné charakteristiky a parametre:Začiatok zberu: október, hektolitrová hmot-nosť nevysušených plodov: 70 kg, podiel pl-ných semien: 95 %, priemerná čistota: 95 %, priemerná klíčivosť: 70 %, priemerná hmot-

nosť 1000 ks semien: 3 600 g, priemerný počet semien v 1 kg: 280 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 185 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: apríl - máj/november, výsevová

dávka: 1 000 g/m2, výška zásypky: 35 mm. Klíčne listy ostávajú pod povrchom pôdy, na primárnom výhonku vyrastajú typické listy duba cerového (8).


Druh dreviny

Semenáčiky (9) Sadenice

Výška nadzemnej časti(cm)

26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

dub cerový (CR)

4 2 4 2 5 4 6 4


6

7

8

92

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieJavor horský dorastá do výšky 35 – 40 m s prieme-

rom kmeňa až 1,5 m. Koruna je hustá, guľovitá s hrubými konármi (1). Pupene protistojné, so žltozelenými hnedo lemovanými šupinami (2). Listy s premenlivou veľkosťou, stopka do 20 cm dlhá, čepeľ 10 – 20 cm dlhá a približ-ne rovnako široká s 5 vajcovitými končistými lalokmi, zárezy klinovito ostré, okraj nepravidelne pílkovitý ale-bo, vrúbkovaný, na líci matno tmavozelené (3), na rube svetlejšie, sivozelené, spočiatku chĺpkaté, neskôr lysé (4). Obojpohlavné, alebo jednopohlavné kvety sú v previsnu-tých mnohokvetých 5 – 15 cm dlhých metlinách (5). Kôra je spočiatku sivohnedá, hladká (6), neskôr sa tvorí sivohnedá, červenkasto škvrnitá borka, od ktorej sa odlupujú ploské šupiny (7).

Javor horský

Acer pseudoplatanus L.

čs: Javor horskýan: Sycamore maplene: Bergahorn

1

2

3 4

5

6

7



NÁZOV PROJEKTU:



1

Javor horský je ekologicky viazaný na hlboké humózne čerstvé pôdy vlhkej horskej klímy a chladnej-ších údolí okolo vodných tokov. Pri dostatku vzdušnej vlhkosti však často obsadzuje sutinové stanovištia a rokliny. Je drevinou polotiennou, keď pri priaznivých pôdnych pomeroch znáša ľahké zatienenie. Aj keď sa na nízkymi teplotami exponovaných stanovištiach sporadicky prejavuje jeho slabšia odolnosť voči mrazom, je drevinou horského pásma, kde je v horskom ihličnatom lese popri jarabine často jedinou listnatou drevinou.

Vzhľadom na ekologické nároky je javor horský horizontálne rozšírený vo všetkých pohoriach Sloven-ska. Jeho výškové minimum bolo zistené v Malých Karpatoch. Medzi jeho hornou hranicou a priemer-nou hornou hranicou buka nie je výraznejší rozdiel, ale priemerná horná hranica javora horského má časté výškové extrémy. Dôkazom toho je zistený výskyt stromového vzrastu vo výške 1 560 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie javora horského v lesoch Slovenska bolo 1,35 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 1,829 %, čo predstavuje 35 361 ha porastovej plochy.

Genofond a jeho ochranaO geneticky podmienenej premenlivosti javora horského nie je zatiaľ veľa poznatkov. Provenienčné

pokusy sa zamerali viac na štúdium morfologických znakov, štatisticky významné rozdiely medzi nimi sa však prejavili bez zjavného geografického trendu. Javor horský nevytvára klimatické rasy, skôr sa prispôsobuje na miestne podmienky prostredia. Prenos reprodukčného materiálu v rámci Slovenska nie je preto horizontálne obmedzený. Nie je ohrozenou drevinou, jeho výskyt na Slovensku je z historického vývoja pomerne stabilný. To zakladá tiež domnienku o nemennosti jeho genetickej informácie, určité vlastnosti javora ju však môžu ovplyvniť. Opeľovanie hmyzom, sklon k samoopeleniu a jeho roztrúsený areál môžu vyplynúť do izolovanosti jednotlivých populácií, a tým väčšej genetickej variability medzi nimi ako pri vetrom opelivých a hojnejšie sa vyskytujúcich lesných drevinách. Šírka genetickej informácie môže byť ohrozená predovšetkým v prípade, keď populácie sú tvorené nedostatočným počtom stromov. V zmysle právnej úpravy sa preto zber reprodukčného materiálu musí realizovať najmenej z desiatich materských stromov.

8

2

Pre ochranu genofondu javora horského sa vytvorili nasledovné genetické zdroje (so stavom k 1.6.2009): • 13 génových základní na výmere 2 493,30 ha so zastúpením javora 187,47 ha (8 % podiel),• 342 uznaných porastov pre zber semena na výmere 2 985,34 ha so zastúpením javora 365,08 ha (12 % podiel),• 137 výberových stromov,• 2 semenné sady na výmere 1,70 ha (tretí semenný sad s výmerou 1 ha je v štádiu zakladania).

Genofond javora horského sa reprodukuje predovšetkým prirodzenou obnovou, ktorá na pôvodných stanovištiach prevláda. Umelou obnovou sa vnáša hlavne do obnovného zastúpenia na holinách po ka-lamitnej ťažbe. Pre skvalitnenie používaného reprodukčného materiálu budú slúžiť semenné sady, v kto-rých sa koncentrujú cenné populácie výberových stromov zo stredného a východného Slovenska. Javor horský vytvára technické formy, ktoré poskytujú drevnú hmotu mimoriadnej kvality a ceny, ich repro-dukciu formou klonovania sa však nepodarilo dokázať. I keď tieto vlastnosti sú pravdepodobne genetic-ky kontrolované, ich prejav je výrazne spojený s faktorom prostredia v ktorom rastú, a ktoré im umožní sa prejaviť. Prirodzená obnova je preto najvhodnejšou formou pre tieto, ako aj ostatné cenné populácie javora horského. Zatiaľ sú podchytené formou génových základní, zriadených pre javor spolu s jaseňom, brestom a často i bukom. V tejto kombinácii sa javor dokáže presadiť v prirodzenom zmladení, často i na väčších súvislých plochách, v drevinovej skladbe sa však udrží len na stanovištiach, kde je konkurenčná schopnosť buka ako i ďalších porastotvorných drevín oslabená. Obhospodarovanie génových základní musí smerovať k individuálnej starostlivosti o najkvalitnejšie jedince javora horského. Začína systema-tickým postupným uvoľňovaním ich korún vo výchovných ťažbách, kedy sa vytvára základ pre stabilné, vysokoprodukčné jedince a pokračuje jednotlivou alebo skupinovou obnovou, ktorá umožní dorásť do optimálnej rubnej zrelosti každému stromu pri súčasnom zabezpečení ich prirodzenej obnovy (8).

SemenárstvoPlod: Krídlatá dvojnažka (9). Krídla sú ohnuté dolu tak, že sú skoro súbež-

né. Ich vnútorný okraj zviera ostrý uhol. Sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté. V čase zrelosti hnedé, značne premenlivé. Opadávajú od konca októbra v priebehu celej zimy.

Semeno: Nažka vypuklého, guľovitého tvaru, tmavohnedej farby s plynu-lým prechodom do svetlohnedej farby krídla.

Skladovanie a predsejbová príprava: Osivo je citlivé na preschnutie. Krátkodobo sa uskladňuje vo vlhkom piesku. V klimatizovaných skladoch je možné ho uskladňovať pri teplote -3 až -5 oC po dobu 2 max. 3 roky, pričom obsah vody v semene nesmie poklesnúť pod 24 %. Pred výsevom sa vykonáva stratifi kácia pri 3 oC v dĺžke 85 až 100 dní.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: október, hek-tolitrová hmotnosť nevysušených nažiek: 13 kg, podiel semien v plodoch: 52,5 %, priemerná čistota: 80 %, priemerná životnosť: 80 %, priemerný počet semien v 1 kg plodov: 7 000 ks, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 95 g, priemerný počet semien v 1 kg : 10 500 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 6 700 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: marec - apríl/október

- november, výsevová dávka 150 - 200 g/m2, výška zásypky: 10 - 20 mm, priemerný čas klíčenia: 21 - 40 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 1 500 - 4 000 ks. Klíčne lis-ty hladké, bez priečnych záhybov, jazykovité, smerom hore zúžené, bez zreteľného rebra, s troma rovnobežnými žilkami (rozdiel od jaseňa). Prvé listy stopkaté, podlhovasto srdcovité, zašpicatené, zvráskavené, bez lalokov ale s pílkovitým okrajom (10). Pri pestovaní krytokorenného sadbového materiálu je po-trebné používať obaly, ktoré nezapríčinia deformácie koreňové-ho systému (11, 12).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Termín rez-kovania sa odporúča jún, pri použití mladých materských rastlín. Bol zistený pozitívny vplyv na zakorenenie pri použití rašelinovo – pieskového substrátu.

9

10

3




Min. pomer objemu

kor.systému k objemu

nadzemnej časti

Minimálny podiel objemu

jemných koreňov v objeme celého kor. systému1

%

Dĺžka kolového koreňa3

cm

javor horský(JH)

semenáčikydo 35 1:1 10 12-2036-50 1:2 5 15-20

sadenicedo 35 2:1 30 15-2036-50 1:1 25 15-20



Druh dreviny

Semenáčiky SadeniceVýška nadzemnej časti (cm)

26-50 15-25 26-35 36-50Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

javor horský (JH) 4 2 4 2 5 4 6 4


11

12

4

Javor mliečny

Acer platanoides L.

čs: Javor mléčnýan: Norway maplene: Spitzahorn

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieJavor mliečny je do výšky až

35 m rastúci listnatý strom s pria-mym kmeňom (1), aj viac ako 1 m hrubým s hustou guľovitou korunou (2). Kôra je spočiatku hladká, svetlo-sivá, neskoršie sa tvorí tmavosivá až černastá borka husto pozdĺžne popu-kaná (3), neodlupujúca sa v šupinách ako pri javore horskom. Mladé vetvič-ky sú olivovo zelené až červenohnedé, staršie vetvičky sú lesklé, hnedé. Pu-pene protistojné, koncové pupene sú veľké, bočné dva pupene sú menšie. Pupene sú pokryté šupinami, ktoré sú lysé (4). Veľkosť listov je veľmi premenlivá, stopka do 17 cm dlhá, pri zlomení roniaca „mlieko“. Listová čepeľ 8 – 17 cm dlhá, 10 – 20 cm širo-ká s 5 až 7 lalokmi, laloky na koncoch ostro končisté, zárezy zaokrúhlené (5). Listové čepele sú na oboch stranách rovnako sfarbené, lesklé, lysé s vý-nimkou pazúch žilnatiny na spodnej strane (6). Kvety sú jednopohlavné alebo obojpohlavné, korunné lupien-ky sú žltozelené, obrátene vajcovité. Kvety sú sústredené do krátkych, vzpriamených, úplne lysých chocho-líkov, obklopených v dolnej časti vaj-covitými bledozelenými pupeňovými šupinami (7).

1



NÁZOV PROJEKTU:



1

Vyžaduje vyššiu teplotu vzduchu a znesie aj viac vlhkosti ako javor horský, je prispôsobivejší, darí sa mu aj na suchej vápnitej, ale aj na mokrej pôde. Netrpí príliš mrazmi a na živiny má menšie nároky ako javor horský. Z uvedených ekologických nárokov vyplýva, že obsadzuje nížiny, široké riečne údolia, a pahorkatiny. Je stromom viac parkovým a alejovým.

Je prirodzene horizontálne rozšírený vo všetkých pohoriach Slovenska. V Malých Karpatoch nemá horné hranice, v Bielych Karpatoch vystupuje v priemere do výšky 820 m.n.m. Vo Vysokých Tatrách a v Krivánskej Malej Fatre nemá popri javore horskom produkčný význam. Výškové maximum prirodzeného výskytu je evidované na juhozápadnej expozícii vo výške 1 286 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie javora mliečneho v lesoch Slovenska bolo 2,46 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,093 %, čo predstavuje 1 799 ha porastovej plochy.

Genofond a jeho ochranaHoci sa vyskytuje na takmer celom území Slovenska, má malé zastúpenie v našich lesoch a tomu

zodpovedá aj okrajový záujem o štúdium premenlivosti a zakladanie provenienčných pokusov. Výrazné odchýlky medzi populáciami a vytváranie vyhranených ekotypov nie je pozorované, preto ani prenos reprodukčného materiálu v rámci Slovenska nie je horizontálne obmedzený. Tak ako pri ostatných

2

3

4

5

6 7

2

drevinách platí preň obmedzenie vertikálneho prenosu len do najbližších výškových zón. Zber sa v zmysle právnej úpravy má realizovať aspoň z desiatych stromov pre udržanie genetickej variability, prax sa však obmedzuje na využívanie niekoľkých dobre zarodených jedincov, čo postačuje pre nízku potrebu reprodukčného materiálu. Umelá obnova je okrajová, využíva sa viac v južnejších častiach jeho areálu. Pre skvalitnenie používaného reprodukčného materiálu bude slúžiť semenný sad, ktorý je v štádiu zakladania, a v ktorom sa koncentrujú cenné populácie výberových stromov z juhozápadného Slovenska. Ako drevina nie je ohrozeným druhom, jeho malý podiel v drevinovej skladbe vyplýva z jeho stanovištných nárokov a konkurencieschopnosti voči ostatným drevinám. Tomu zodpovedá aj pomerne redukovaná sústava genetických zdrojov, ktorú tvorí (so stavom k 1. 6. 2009): • 23 uznaných porastov pre zber semena na výmere 232,93 ha so zastúpením javora mliečneho 22,30 ha (10 % podiel),• 60 výberových stromov.

Genofond javora mliečneho sa reprodukuje predovšetkým prirodzenou obnovou, ktorá na pôvodných stanovištiach prevláda. V prirodzených nárastoch sa však udrží len na stanovištiach, kde je konkurenčná schopnosť buka ako i ďalších porastotvorných drevín oslabená. Dobre sa však regeneruje pňovou výmladnosťou, a preto sa v drevinovej skladbe presadzuje často práve výmladkami. Obhospodarovanie s cieľom udržania genofondu musí byť zamerané na individuálnu starostlivosť od fázy náletu a nárastov. Znamená podporu a uvoľňovanie od konkurenčných drevín, ktoré pokračuje aj pri výchove prečistkami a prebierkami. Individuálny prístup sa prejavuje aj systematickým postupným uvoľňovaním korún vo výchovných ťažbách, kedy sa vytvára základ pre stabilné, fruktifikácie schopné jedince. V obnovných ťažbách znamená individuálny prístup ponechanie na ploche do doby zabezpečenia prirodzenej obnovy, resp. ponechanie pár jedincov na ploche holiny na dožitie ako zriedkavú, ale pritom domácu drevinu.

SemenárstvoPlod: Krídlatá dvojnažka. Vnútorný

okraj krídiel zviera tupý uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, v čase zrelosti hrdzavohnedé, po celej dĺžke rovnako široké alebo ku koncu mierne širšie, s výraznou žilnatinou. Nažky sú stlačené, ploché (8).

Semeno: Nažka je na reze splošteného, z bočného pohľadu polovajcovitého tvaru, hnedej farby s plynulým prechodom do hrdzavohnedej farby krídla.

Skladovanie a predsejbová príprava: Semená sú menej citlivé na preschnutie ako semená javora horského, a preto je osivo možné krátkodobo uskladniť po prirodzenom preschnutí vo vlhkom piesku chladnej miestnosti alebo pod porastom v opadanke. Osivo s obsahom vody 8 až 11 % možno úspešne uskladniť v uzavretých obaloch v klimatizovanom sklade pri teplote -3 až -10 °C na dobu 2 až 3 roky. Pred výsevom je potrebné vykonať stratifikáciu pri 5 °C v dĺžke 60 až 90 dní. Skladované osivo po výseve bez vykonania stratifikácie 1 rok preleží.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: október, denný výkon zberača pri výstupe do koruny: 20 až 25 kg semennej suroviny v závislosti od stupňa úrody, hektolitrová hmotnosť nevysušených nažiek: 13 kg, podiel semien v plodoch: 55 %, priemerná čistota: 80 %, priemerná životnosť: 80 %, priemerný počet semien v 1 kg plodov: 5 750 ks, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 125 g, priemerný počet semien v 1 kg: 8 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 5 100 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: február - marec/november, výsevová dávka: 200 g/m2, výška

zásypky: 10 - 20 mm, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 2 800 - 3 500 ks. Klíčne listy jazykovité, ku koncu rozšírené, priečne mierne pokrčené. Prvé listy stopkaté, srdcovito vajcovité, jemne zašpicatené, slabo laločnaté, okraj listu slabo zubatý alebo bez zubov (9).

8

3


Druh dreviny


26-50 15-25 26-35 36-50Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

javor mliečny (JM) 4 2 4 2 5 4 6 41minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10 % tolerancia hrúbky smerom nadol





systému k objemu

nadzemnej časti

Minimálny podiel objemu

jemných koreňov v objeme celého kor. systému1

%


cm

javor mliečny(JM)

semenáčiky do 35 1:1 10 12-2036-50 1:2 5 15-20

sadenicedo 35 2:1 30 15-2036-50 1:1 25 15-20


Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Termín rezkovania sa odporúča jún, pri použití mladých materských rastlín. Bol zistený pozitívny vplyv na zakorenenie pri použití rašelinovo – pieskového substrátu.

10

9

4

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenie

Javor poľný je ker, alebo do 20 m výšky dorastajúci strom s hustou, širokou korunou (1). Kôra je hrdzavohnedá, hlad-ká, borka je tmavo sivohnedá, rozpukaná do obdĺžnikových platničiek (2). Malé tupo vajcovité púčiky s hnedými šupinami sú postavené krížne protistojné, terminálny púčik je väčší (3). Na 2 – 5 cm dlhej chlpatej stopke nesená listová čepeľ je dlaňovito laločnatá s 3 – 5 tupými zaokrúhlenými lalokmi aj výrezmi (4). Jednodomá rastlina s jednopohlavnými alebo obojpohlavnými žltozelenými kvetmi sústredenými do vzpria-mených metlín na konci konárikov (5).

Javor poľný je drevina znášajúca aj zatienenie a aj v dospelom veku je typickou drevinou druhej etáže. Z hľadiska nárokov na pôdnu vlahu možno rozlíšiť dva edafotypy: lužný - s vysokou hladinou spodnej vody a stepný – s nedostatkom pôdnej vlahy v lete. Rastie na živných podložiach, často na vápenci, ale i na suťových pôdach. Je odolný voči mrazu a znečistenému ovzdušiu, znesie letné horúčavy a suchá.

Dolnú hranicu prirodzeného rozšírenia na Slovensku nemá, horná hranica prirodzeného výskytu je evidovaná vo výške 970 m.n.m. na juhozápadnej expozícii.

Pôvodné zastúpenie javora poľného v lesoch Slovenska bolo 0,27 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,118 %, čo predstavuje 2 278 ha porastovej plochy.

Javor poľný(Acer campestre L.)

cs: Javor polnían: Field maplene: Feldahorn


NÁZOV PROJEKTU:




2

1

3

4 5

1


Druh dreviny

Semenáčiky SadeniceVýška nadzemnej časti (cm)

26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

javor poľný (JP) 4 2 4 2 5 4 6 41minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10 % tole-rancia hrúbky smerom nadol

Genofond a jeho ochranaHoci sa vyskytuje na takmer celom území Slovenska, má veľmi malé zastúpenie v našich lesoch a malý

je aj jeho význam z hľadiska produkcie drevnej hmoty. Cielená ochrana jeho genofondu preto neexistuje. Umelou obnovou sa v podstate nerozširuje, preto preň nie sú uznané ani zdroje pre zber reprodukčného materiálu. Genofond sa udržiava len prirodzenou obnovou, predovšetkým výmladnosťou. Genetická štruktúra a premenlivosť je vzhľadom na minimálne ovplyvňovanie ľudskými zásahmi v podstate v pôvodnom nenarušenom stave.

SemenárstvoPlod: Krídlatá dvojnažka. Vnútorný okraj krídiel zviera priamy uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až

červenkasté, v čase zrelosti žltohnedé, ku koncu mierne zúžené, s výraznou nervatúrou. Nažky sú stlačené, ploché, lysé alebo plstnaté (6).

Semeno: Nažka na reze splošteného, z bočného pohľadu polovajcovitého tvaru, hnedej farby s plynulým prechodom do žltohnedej farby krídla.

Skladovanie a predsejbová príprava: Osivo po prirodzenom preschnutí možno krátkodobo uskladniť vo vlhkom piesku alebo pod porastom v opadanke. Osivo s obsahom vody 9 až 15 % možno úspešne uskladniť v hermetických obaloch v klimatizovanom sklade pri teplote -3 až -10 °C. Pred výsevom je potrebné vykonať stratifi káciu, ktorej dĺžku a teploty uvádza literatúra rôzne:

a) 60 až 120 dní pri teplote 3 až 5 °C b) 28 dní pri teplote 20 až 30 °C, následne 84 až 110 dní pri

teplote 3 až 5 °C Skladované osivo po výseve bez vykonania stratifi kácie 1 rok preleží.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: september, hektolitrová hmotnosť nevysušených nažiek s krídlami: 13 kg, podiel semien v plodoch: 55 %, priemerný podiel plných semien: 80 %, priemerná čistota: 75 %, priemerná životnosť: 70 %, priemerná hmotnosť 1000 ks

semien: 80 g, priemerný počet semien v 1 kg: 12 500 kg, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 6 600 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: marec - apríl/október - november,

výsevová dávka: 50 - 150 g/m2, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 6 000 ks. Klíčne listy jazykovité, kratšie ako pri ostatných javoroch, priečne mierne pokrčené. Z hornej strany matne zelené, zo spodnej strany svetlo zelené, s troma rovnobežnými žilkami. Prvé listy stopkaté, okrúhlo-srdcovité, celookrajové, okraj listov a žilky na spodnej strane chlpaté (7).

6

7

2

Jaseň štíhly(Fraxinus excelsior L.)

čs: Jasan ztepilýan: European ashne: Gemeine Esche


NÁZOV PROJEKTU:




Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieJaseň štíhly je strom dorastajúci až do výšky 40 m. Koruna je najskôr úzka, neskôr vajcovito

guľovitá až elipsoidná (1), riedko rozkonárená, v zapojenom poraste s dlhým kmeňom bez konárov (2). Kôra je svetlo zelenosivá (3), borka sivohnedá až tmavosivá, rozpukaná do plochých, obdĺžnikových platničiek (4). Černasté chĺpkaté púčiky sú postavené protistojné až šikmo protistojné; terminálny púčik je ihlancovitý, v obryse vajcovitý, tupo končistý, bočné púčiky sú polguľovité až široko vajcovité, tupo hrotité (5). Listy sú nepárnoperovité, až 40 cm dlhé, zložené zo 4 – 7 párov lístkov premenlivého tvaru, kopijovité, dlho hrotité, s ostro pílkovitým okrajom (6). Vrchná strana je tmavozelená, lysá, spodná je svetlejšia, na žilnatine chlpatá. Jednodomá rastlina, kvety sú jednopohlavné alebo obojpohlavné. Samčie kvety majú len tyčinky, samičie kvety majú piestik a sterilné tyčinky, ktoré rýchlo opadajú. Obojpohlavné kvety majú 2 – 3 tyčinky s nápadnými fialovočervenými až tmavo purpurovými peľnicami a dvojplodolistový semenník s dvojlaločnatou bliznou. Podiel jednotlivých typov kvetov na jednom jedincovi sa v priebehu rokov mení. Kvety vyrastajú z bočných púčikov a sú zoskupené do metlín, ktoré predlžujúcim rastom prevísajú (7).

1

2

1

V dospelosti je jaseň svetlomilná drevina. Do istého veku však znáša slabé zatienenie a v mladosti zatienenie vyžaduje. Stagnujúcu vodu jaseň neznáša, záplavy vydrží len krátkodobo. Vyžaduje hlbšie humózne a svieže pôdy. Rastie na najrôznejších geologických podkladoch, dáva prednosť pôdam bohatým na dusík. Prirodzený výskyt jaseňa býva indikátorom najlepších pôd. Neznáša zasolené pôdy a rašelinné stanovištia. Je citlivý na klimatické výkyvy, škodia mu silné mrazy a býva poškodzovaný neskorými mrazmi. Neznáša mrazové kotliny.

Jaseň štíhly nemá na Slovensku horizontálne hranice prirodzeného rozšírenia, teda prirodzene sa vyskytuje na celom území. Pri vertikálnom prirodzenom rozšírení má len horné hranice. Najvyšší prirodzený výskyt je evidovaný vo výške 1 227 m.n.m. vo Veľkej Fatre.

Pôvodné zastúpenie jaseňa štíhleho v lesoch Slovenska bolo 0,31 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 1,401 %, čo predstavuje 27 099 ha porastovej plochy.

3 4

6

7

5

2

Genofond a jeho ochranaS výnimkou Západných a Vysokých Tatier je pôvodný na celom území Slovenska, kde sa dobre

prispôsobil podmienkam prostredia. Vyznačuje sa vnútrodruhovou genetickou premenlivosťou, pričom pre praktické účely je dôležité rozlišovanie dvoch ekotypov – jaseňa lužného a suchého. Ich nesprávne použitie v umelej obnove lesa môže byť príčinou nezdaru zalesňovania, keď v lužných lesoch jaseň zo suchých oblastí hynie, v suťových suchých lokalitách zas odumiera lužný ekotyp, naviazaný na vlhkejšie stanovištné podmienky. Túto vyhranenosť sa pri vytváraní semenárskych oblastí nedalo zohľadniť vylíšenými hranicami a tak horizontálny prenos reprodukčného materiálu nie je obmedzený. Použitie správneho zalesňovacieho materiálu musí preto byť v pozornosti lesného hospodára, aby vybral vhodnú provenienciu a eliminoval prípadné ekonomické straty z neúspešnej obnovy.

Hoci súčasné zastúpenie jaseňa je menšie, ako by zodpovedalo prírodným lesom, je pomerne stabilnou súčasťou našich lesov. Vyskytuje sa však väčšinou ojedinele alebo v malých skupinách, čím môže dôjsť k zúženiu jeho genetického spektra, hlavne ak sa rozmnožuje bohatou pňovou výmladnosťou.

Ochrane genofondu je venovaná pozornosť primerane jeho významu v drevinovej skladbe našich lesov. V rámci vytvorenej sústavy genetických zdrojov sa k 1. 6. 2009 eviduje na Slovensku: • 9 génových základní na výmere 1 758,78 ha so zastúpením jaseňa 122,81 ha (7 % podiel),• 340 uznaných porastov pre zber semena na výmere 2 912,74 ha so zastúpením jaseňa 616,40 (21 %

podiel),• 206 výberových stromov,• 3 semenné sady na výmere 1,80 ha.

Zachovanie a reprodukcia genofondu sa realizuje predovšetkým formou prirodzeného zmladzovania, ktoré je veľmi bohaté a rýchlo rastúce, čím účinne konkuruje ostatným drevinám.

Umelou obnovou sa vnáša hlavne do obnovného zastúpenia v tvrdom lužnom lese a na holinách po kalamitnej ťažbe. Pre skvalitnenie používaného reprodukčného materiálu slúžia semenné sady, v ktorých sa koncentrujú cenné populácie výberových stromov z južného, stredného a východného Slovenska. Umelá obnova v súčasnosti ustupuje pre veľké a opakujúce sa škody zverou, ktoré niekde až znemožňujú vytvorenie kvalitnejších porastov.

Najúčinnejším opatrením na ochranu pôvodného genofondu je zabezpečenie prirodzenej obnovy v najkvalitnejších uznaných porastoch pre zber semena a v génových základniach. Obhospodarovanie tu musí smerovať k individuálnej starostlivosti o najkvalitnejšie jedince jaseňa štíhleho. Pri obnovných ťažbách sa postupným presvetľovaním ponechávajú po celej ploche porastu kvalitné jasene, ktoré tak môžu dorásť do optimálnej rubnej zrelosti a zároveň priniesť niekoľko semenných úrod pre udržanie genetickej premenlivosti v následnom potomstve (8). Zmladené plochy pod skupinkami jaseňa sa pre lepšiu ochranu pred zverou chránia malými oplôtkami. Udržanie a zvýšenie podielu jaseňa v drevinovej skladbe je tu prioritou tak z genetického, ako aj hospodárskeho hľadiska.

8

3


Druh dreviny


Výška nadzemnej časti (cm)26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

jaseň štíhly (JS) 4 2 4 2 5 4 6 4

1minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10% tolerancia hrúbky smerom nadol

SemenárstvoPlod: Krídlatá nažka. Jazykovitá až po-

dlhovasto elipsovitá, na vrchole prihrotená alebo šikmo uťatá, často vykrojená, plochá. Blanité krídlo je lysé, s rovnobežným žilkova-ním. Farba žltohnedá až svetlohnedá, nažka tmavšia, s plynulým prechodom do farby krídla (9). Plody visia na tenkých stopkách v bohatých zväzkovitých metlinách.

Semeno: Nažka na priečnom reze okrúhla alebo mierne sploštená, dlhá až 12 mm, mat-ná, tmavohnedá, pozdĺžne pruhovaná.

Skladovanie a predsejbová príprava: Osivo sa krátkodobo uskladňuje v jutových vreciach, husto perforovaných prepravkách alebo voľne sypané v suchých a chladných miestnostiach.

Osivo s obsahom vody 8 až 10 % možno úspešne uskladniť v hermetických obaloch v klimatizovanom sklade pri teplote -3 až -5 °C aj na dobu viac ako 10 rokov. Pred výsevom je potrebné vykonať teplo-studenú stratifi káciu. Osivo sa stratifi kuje 60 dní pri 20 °C a potom 90 až 120 dní pri 3 až 5 °C. Niektoré pramene odporúčajú stratifi káciu 4 mesiace pri teplote 3 °C. Stratifi kácia sa vykonáva bez média, v teplotne a vlhkostne regulo vanom prostredí. Pre dosiahnutie rovnomerného vzchádzania sa vykonáva pred výsevom predkličovanie pri striedavej teplote 3 °C po dobu 16 h a 15 °C po dobu 8 h.

Skladované osivo po výseve bez vykonania stratifi kácie 1 rok preleží.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: no-vember, hektolitrová hmotnosť nevysušených nažiek: 16 kg, podiel semien v plodoch: 65 %, priemerný podiel plných semien: 80 %, prie-merná čistota: 80 %, priemerná životnosť: 80 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 74 g, priemerný počet semien v 1 kg: 13 500 ks, prie-merný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 8 600 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu marec: apríl, výsevová dávka:

200 - 250 g/m2, výška zásypky: 20 mm, priemerný čas klíčenia: 14-25 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 5 000 ks. Klíčne listy úzko jazykovité, pri báze stopkovito zúžené, hladké, kožovité, s perovitou žilnatinou s jednou hlavnou žilkou (rozpoznávací znak od klíčnych listov javorov). Prvé listy dlho stopkaté, protistojné (10), nedelené, nerovnomerne pílkovité. Následné listy trojpočetne perovito zložené, ďalšie listy nepárne perovito zložené.

9

10

11

4

Brest horský(Ulmus glabra HUDS.)

čs: Jilm horský an: Scotch elmne: Bergulme


NÁZOV PROJEKTU:





Brest horský je strom dorastajúci do výšky 40 m (1) s priemerom kmeňa aj 1 m. V široko vajcovitej korune (2) sa kmeň vetví pod ostrým uhlom. Kôra je hnedosivá, hladká (3), borka je hlboko sieťovito rozpukaná, tmavohnedá až černastá (4). Púčiky sú sediace, striedavo postavené vo dvoch radoch, pričom listové sú kužeľovité, ostro hrotité (5), kvetné sú guľovité, tupo hrotité (6). Púčikové šupiny sú tmavo červenohnedé, hrdzavo chĺpkaté. Na krátkej chlpatej stopke rastúce listy majú elipsovitú až obrátene vajcovitú čepeľ, ktorá je na báze asymetricky srdcovitá, nad stredom najširšia. Na konci je listová čepeľ spravidla 3 – 5 hrotá, na okraji dvojito pílkovitá. Tenké až papierovité listy sú na vrchnej strane tmavozelené, matné, drsno chlpaté (7), na spodnej strane svetlejšie, mäkko chlpaté (8). Jednodomá rastlina, kvety sú obojpohlavné. V hnedasto hrdzavom brvitom zvonkovitom okvetí sú uložené dlhé tyčinky s fi alovými peľnicami a semenník s červenkastou bliznou. Kvety sú sústredené v hustých zväzkoch na veľmi krátkych stopkách (9).1

2 3 4

1

Podobne ako ostatné druhy brestov, znáša silné zatienenie, hlavne v mladosti. Pre využitie slabého svetla vytvára dokonalú listovú mozaiku. V dospelom veku nároky na svetlo stúpajú. Má výrazné nároky na pôdnu vlahu; typické stanovištia sú pri prameňoch vodných tokov, na suťových stráňach a na pôdach s blízkou hladinou spodnej vody obyčajne v spoločnosti javorov, jaseňa a lipy. V nižších polohách rastie na vlhkostne priaznivejších zatienených svahoch, a v údoliach. Preschnutie pôdy v letnom období neznáša. Je veľmi náročný na úživnosť pôdy. Najviac mu vyhovujú hlboké, minerálne bohaté, svieže až vlhké pôdy obohatené dusíkatými látkami z organického odpadu. Znáša veľký podiel skeletu v pôdnom profi le. Netrpí neskorými mrazmi a znáša chladné zimy za predpokladu dostatočnej vlhkosti. Suché teplá v lete a zimné holomrazy mu však nesvedčia. Je citlivý na znečistenie ovzdušia.

Ako vtrúsená drevina sa v lesných porastoch prirodzene vyskytuje vo všetkých pohoriach Slovenska, od nižších dolín, cez pásmo rozsiahlych bučín, kde má najväčšie zastúpenie, až do vyšších polôh. Horná hranica jeho prirodzeného výskytu je evidovaná vo výške 1 280 m.n.m. na severozápadnej expozícii. Pôvodné zastúpenie bresta horského v lesoch Slovenska bolo 0.45 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,030 %, čo predstavuje 573 ha porastovej plochy.

Vzhľadom na ekologické nároky bresta, v súvislosti s nastupujúcimi klimatickými zmenami sa v budúcom období predpokladá jeho absencia v nižších lesných vegetačných stupňoch.

Genofond a jeho ochranaVyskytuje sa vo všetkých pohoriach s výnimkou najnižších polôh, hoci jeho zastúpenie v súčasnosti

veľmi pokleslo v súvislosti s hynutím spôsobeným tracheomykózami. Hynutie bresta je zvlášť nepríjemné v lesoch s ochrannou funkciou, kde v sutinových a svahových spoločenstvách zaň neexistuje adekvátna náhrada. Pritom ešte pred vypuknutím hromadného hynutia grafi ózou sa uvažovalo s niekoľkonásobným zvýšením jeho podielu na drevinovej skladbe, lebo poskytuje veľmi cennú drevnú surovinu. Z hľadiska jeho zachovania je veľmi dôležitá správna selekcia semenných genetických zdrojov a následné šľachtenie na odolnosť voči tejto chorobe. I keď sa nepreukázalo, že existujú odolné genotypy, už samotné prežívanie niektorých jedincov v porastoch, kde vyschla väčšina z nich, je znakom určitej geneticky podmienenej rezistencie a tým ich zaradenia medzi výberové stromy, v prípade skupinovitého prežívania i medzi uznané porasty.

Ochrane genofondu bresta - ako jednej z našich najohrozenejších hospodárskych drevín je venovaná maximálna pozornosť. V rámci vytvorenej sústavy genetických zdrojov sa k 1.6.2009 eviduje na Slovensku: • 6 génových základní na výmere 1 190,30 ha so zastúpením bresta 8,96 ha (0,7 % podiel),• 22 uznaných porastov pre zber semena na výmere 184,07 ha so zastúpením bresta 15,70 ha

(8% podiel),• 137 výberových stromov,• zakladajú sa 2 semenné sady na výmere 2 ha.

5 6

7

8 9

2

Okrem toho je pre oblasť východ-ného Slovenska (kde sa početne brest zachoval vo väčšej miere ako na ostatnom území) rozpracovaný šľachtiteľský program, ktorý pozostá-va z vyhľadávania vitálnych dospelých jedincov, ich reprodukovania v klo-nových semenných sadoch a zároveň ich rozmnožovania metódou in vitro (vegetatívne rozmnožovanie z púčikov vybratých odolnejších jedincov, ktoré sa po zastabilizovaní v laboratórnych podmienkach používajú ako klony na odoberanie rozmnožovacieho ma-teriálu).

V kultúrach z umelej obnovy a pri-rodzených nárastoch brest pomerne dobre rastie, a preto je o jeho zastúpe-nie v obnovnej skladbe porastov stále záujem. Problematickým sa však stáva jeho prežívanie od rastovej fázy žrďoviny, keď mnohé vitálne jedince náhle vyschýnajú a hynú. Selekcia stále odolnejších jedincov je tak úlohou obhospodarovania génových základní a uznaných porastov. Tu i napriek jeho malému zastúpeniu je vhodnými obnovnými clonnými postupmi možné podporiť jeho prirodzenú obnovu. Brest sa veľmi dobre zmladzuje a ak sa v obnovovaných porastoch podporia a ponechajú živé bresty pre produkciu semena v niekoľkých se-menných úrodách, vytvoria sa podmienky pre odrastanie semenáčikov, z ktorých sa prirodzene budú postupne selektovať jedince s genetickou informáciou pre odolávanie tracheomykóznemu ochoreniu.

SemenárstvoPlod: Krídlatá nažka (10). Okrúhla až elipsovitá, hnedej farby, umiestnená v strede elipsovitého

blanitého lysého krídla, ktoré je aj v čase zrelosti zelenkasté.

Semeno: Elipsovité, sploštené, 5-7 mm dlhé, farbou jasne rozoznateľné od krídla.

Skladovanie a predsejbová príprava: Vzhľadom na vlastnosť, že semená pri dostatočnej vlhkosti sú schopné hneď po dozretí klíčiť, sa osivo v škôlkarskej praxi neskladuje, ale sa spravidla hneď po zbere – bez predsejbovej prípravy – vysieva „na zeleno“. Osivo vysiate až niekoľko dní po zbere často preleží a vyklíči na jar nasledujúceho roku.

Krátkodobé skladovanie – do prvého jarného výsevu možno osivo uskladniť v hermeticky uzavretých nádobách pri teplote 0 až 5 °C a pri 10 % vlhkosti.

Na obdobie 3 až 7 rokov možno osivo uskladniť v uzavretých plastových alebo sklenených obaloch pri vlhkosti 6 – 7 % a teplote 0 až -6 °C.

Osivo možno tiež úspešne uskladniť v hermetických obaloch (nie vákuovo balené) v klimatizovanom sklade pri teplote -3 až -5 °C na dobu viac ako 10 rokov, ak jeho vlhkosť pri uskladnení je 4 %.

Tieto spôsoby skladovania sa však v škôlkárskej praxi nevyužívajú.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: máj, hektolitrová hmotnosť nevysušených nažiek: 7 kg, podiel semien v plodoch: 47,5 %, priemerný podiel plných semien: 30 %, priemerná čistota: 40 %, priemerná klíčivosť: 45 %, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien: 13 g, priemerný počet semien v 1 kg: 77 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 13 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: máj, výsevová dávka: 40 - 50 g/m2, výška zásypky: 2 mm,

priemerný čas klíčenia: 10 - 21 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 10 000 ks. Klíčne listy krátko stopkaté, obrátenovajcovité, na konci dovnútra slabo vykrojené, báza šípovito vykrojená, na lícnej strane slabo chlpaté, na opaku belavé. Prvé listy pomerne hrubo pilkaté, s veľmi krátkou stopkou takmer prisadnuté, protistojné, báza ešte nie je asymetrická, chlpaté vrátane stopky (11).

10

3


Druh dreviny

Semenáčiky (12) SadeniceVýška nadzemnej časti

(cm)26-50 15-254 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

brest horský (BH) 4 2 4 2 5 4 6 4


11 12

4

Brest hrabolistý(Ulmus minor MILL.)

čs: Jilm habrolistý an: Smooth-leaved elmne: Feldulme


NÁZOV PROJEKTU:





Brest hrabolistý je ker, alebo do 35 m výšky dorastajúci strom s vajcovitou až nepravidelnou korunou (1). Kôra je sivohnedá a hladká, tmavosivá až černastá borka je hlboko sieťovito rozpukaná (2). Tupo kužeľovité, odstávajúce listové púčiky sú striedavo postavené vo dvoch radoch (3), kvetné púčiky sú guľovité, tupo hrotité. Listy sú elipsovité, zahrotené, na báze nepravidelne srdcovité, na okraji dvojito pílkovité, s tmavozelenou lesklou vrchnou stranou (4) a svetlejšou spodnou stranou. Jednodomá rastlina s obojpohlavnými kvetmi v červenkastom okvetí, prisadnutými po bokoch vlaňajších vetvičiek (5).

Brest hrabolistý je polotienna až tienna drevina. Z hľadiska požiadaviek na pôdnu vlahu je známy lužný edafotyp – vyžaduje vysokú hladinu spodnej vody, znáša záplavy a lesostepný edafotyp – znáša vysychavé plytké pôdy. Býva poškodzovaný silnými mrazmi.

Prirodzený výskyt nebol zaznamenaný vo Vysokých a Nízkych Tatrách a v Levočskom pohorí. Okrem uvedených pohorí sa sporadicky vyskytuje na celom území Slovenska. Prirodzené výškové maximum – 752 m.n.m. je evidované v Slánskom pohorí.

Pôvodné zastúpenie bresta hrabolistého v lesoch Slovenska bolo 0,41 %, jeho súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,007 %, čo predstavuje 127 ha porastovej plochy.1

2

3

5 4

1


Druh dreviny

Semenáčiky SadeniceVýška nadzemnej časti

(cm)26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

brest hrabolistý

(BP)4 2 4 2 5 4 6 4


Genofond a jeho ochranaAreál rozšírenia je obmedzený na južnú oblasť Slovenska, kde rastie pomerne zriedkavo ako súčasť

dubového lesa. Tu sa prispôsobil podmienkam pôdneho prostredia a vytvára dva vyhranené edafotypy. Z pohľadu kvality dreva je významnejší lužný edafotyp. Vzhľadom na veľmi nízke zastúpenie, ktoré sa grafiózou ešte znižuje, je snahou ochrániť jeho genofond a vytvoriť semenný sad. Za týmto účelom je vyselektovaných 59 najkvalitnejších jedincov z tvrdého lužného lesa. Ich skoncentrovaním sa vytvoria podmienky na skvalitnenie genetických vlastností budúceho potomstva a ochráni sa existujúci genofond. Ten sa zatiaľ udržuje len prirodzenou obnovou, predovšetkým pňovou a koreňovou výmladnosťou. Ostatné opatrenia na ochranu genofondu sa zatiaľ nerealizujú.

SemenárstvoPlod: Krídlatá nažka. Šošovicovitá, hnedej

farby, posunutá k hornej tretine krídla, ktoré je veľké, obrátene vajcovité, spočiatku zelené, v stave zrelosti svetlohnedé, blanité, lysé (6).

Semeno: Elipsovité, sploštené, 5 - 7 mm dlhé, farbou jasne rozoznateľné od krídla.

Skladovanie a predsejbová príprava: Vzhľa-dom na vlastnosť, že semená pri dostatočnej vlh-kosti sú schopné hneď po dozretí klíčiť, sa osivo v škôlkarskej praxi neskladuje, ale sa spravidla hneď po zbere – bez akejkoľvek predsejbovej prí-pravy – vysieva „na zeleno“.

Krátkodobé skladovanie – do prvého jarného výsevu možno osivo uskladniť v hermeticky uzav-

retých nádobách pri teplote 0 až 5 °C a pri 10 % vlhkosti. Osivo však možno úspešne uskladniť v her-metických obaloch (nie vákuovo balené) v klimatizovanom sklade pri teplote -3 až -5 °C na dobu viac ako 10 rokov, ak jeho vlhkosť pri uskladnení je 4 %.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: máj, hektolitrová hmotnosť nevysušených nažiek: 7 kg, podiel semien v plodoch: 47,5 %, priemerný podiel plných semien: 30 %, priemerná čistota:40 %, priemerná klíčivosť: 45 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 13 g, priemerný počet semien v 1 kg: 77 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 14 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: máj, výsevová dávka: 40 g/m2, priemerný počet semenáčikov

z 1 kg osiva: 10 000 ks. Klíčne listy krátko stopkaté, obrátenovajcovité, na konci dovnútra slabo vykrojené, báza šípovito vykrojená, na lícnej strane slabo chlpaté, na opaku belavé. Prvé listy pomerne hrubo pílkaté, s veľmi krátkou stopkou takmer prisadnuté, protistojné, báza ešte nie je asymetrická, chlpaté vrátane stopky (7). Semenáčik podobný ako u bresta horského, ale menší.

7

6

2

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieLipa malolistá dorastá do výšky 30 m. Solitérne rastúca má pomerne krátky kmeň, a široko rozložitú,

hustú korunu (1), v zapojenom poraste dlhý nerozkonárený kmeň a vysoko postavenú korunu (2). Pupene striedavo postavené s dvoma nerovnako veľkými olivovo zelenými až červeno hnedými šupinami (3). List s 2 – 5 cm dlhou stopkou a srdcovitou čepeľou, ktorá je na líci holá, na rube v pazuchách žíl hnedasto chĺpkatá (4). Žltobiele obojpohlavné kvety po 4 – 11 na stopke, zrastenej s jazykovitým svetlozeleným listeňom (5). Kôra spočiatku hladká a tenká, borka tmavosivá až černastá, husto pozdĺžne rozpukaná (6).

Lipa malolistá je drevina tienna až polotienna bez väčších nárokov na pôdu - od kyprých pôd, cez sute až po skalné štrbiny.

Z hľadiska horizontálneho rozšírenia možno povedať, že rastie na celom území Slovenska, keď limitujúcim faktorom je nadmorská výška s maximom zisteného výskytu v 1 130 m.n.m. vo Veľkej Fatre pri Kremnici.

Pôvodné zastúpenie lipy malolistej v lesoch Slovenska bolo 1,64 %, jej súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,119 %, čo predstavuje 2 303 ha porastovej plochy.

Lipa malolistáTilia cordata MILL.

čs: Lípa srdčitáan: Small-leaved lindenne: Winterlinde

Genofond a jeho ochranaAj keď lipa malolistá nie je ohrozenou drevinou, jej zastúpenie sa v priebehu posledných dvoch tisícročí

zredukovalo tak ľudskými zásahmi ako aj konkurenciou buka. S tým môže súvisieť aj ochudobnenie jej genofondu, hoci štúdiu jej genetickej premenlivosti sa dosiaľ venovalo veľmi málo. Na Slovensku sa prejavuje ako vyhranený taxón so stabilnými morfologickými znakmi, preto aj prenos reprodukčného

1 2

Genofond a jeho ochrana

3

645


NÁZOV PROJEKTU:




1



materiálu nie je horizontálne obmedzený. Existujúci genofond sa chráni prostredníctvom: • 1 génovej základne na výmere 94,71 ha so zastúpením lipy 12.28 ha (13 % podiel) • 47 uznaných porastov pre zber semena na výmere 397,95 ha so zastúpením lipy 55,08 ha (14 % podiel) • 102 výberových stromov • 1 semenného sadu na výmere 1,5 ha.

Reprodukovať genofond v pôvodnej šírke je dosť problematické. Pri prirodzenej obnove sa najspontánnejšie presadzuje pňová výmladnosť na úkor semenného náletu a tak mnohé kvalitné jedince sa do reprodukčného procesu nezapoja. Zatiaľ v jedinej génovej základni, v ktorej sa súčasne nachádzajú aj uznané porasty a výberové stromy, je možné jej genofond udržať predovšetkým individuálnym prístupom ku každému kvalitnému jedincovi.

SemenárstvoPlod: Oriešok jednosemenný, hruškovitý, nezreteľne

hranatý bez výrazného rebrovania. Oplodie je kožovité, v dobe dozrievania šedo plstnaté, v neskorej jeseni hnedé, lysé, ľahko roztlačiteľné. Plody dozrievajú v septembri a opadávajú počas celej zimy.

Semeno: Guľovito vajcovité, asi 5 mm dlhé, mierne lesklé, hladké, červenohnedé alebo tmavohnedé (7).

Skladovanie a predsejbová príprava: Krátkodobo sa uskladňuje v suchých, chladných miestnostiach. V klimatizovaných skladoch je možné ho uskladňovať pri teplote -3 až -10 oC po dobu 2 max. 3 roky, pri obsahu vody 10 až 12 %. Pred výsevom sa vykonáva teplo-studená stratifikácia pri 20 až 30 °C v dĺžke 112 až 126 dní a následne 3 až 5 oC v dĺžke 90 až 126 dní.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: november, hektolitrová hmotnosť nevysušených plodov: 34,9 kg, podiel semien v plodoch: 50 %, priemerná čistota: 85 %, priemerná klíčivosť (životnosť): 70 %, priemerný počet semien v 1 kg plodov: 13 000 ks, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien: 34 g, priemerný počet semien v 1 kg: 29 500 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 14 000 až 18 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: marec - apríl, výsevová

dávka: 60 - 70 g/m2, výška zásypky: 15 mm, priemerný čas klíčenia: 14 - 21 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 11 000 - 14 400 ks. Klíčne listy dlaňovite 5 a viac laločné. Prvé listy sú zahrotene vajcovité, nerovnomerne zúbkované, v stopkovitej časti šikmo srdcovité, tvarom podobné prvým listom javora horského, avšak chĺpkaté a nie protistojné (8).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Pri lipe malolistej boli zaznamenané dobré výsledky pri použití tvrdých odrezkov – 80 % zakorenenie. Termín rezkovania apríl, ako médium bol použití piesok. Pri použití letných odrezkov klesala úroveň zakoreňovania s neskoršími termínmi rezkovania. Termín rezkovania sa odporúča začiatok júna z mladých materských rastlín. Dôležité je zabezpečiť prezimovanie pri plusových teplotách.

7

9

8

Druh dreviny

Semenáčiky Sadenice (9)Výška nadzemnej časti

26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

lipa malolistá(LM) 6 2 4 2 6 3 8 4

2

Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos SCOP.

čs: Lípa velkolistáan: Large-leaved linden ne: Sommerlinde


Lipa veľkolistá je vzrastom podobný strom lipe malolistej, ale v solitérnom postavení vytvára ešte mohutnejšiu korunu a mohutnejší kmeň, takže celková výška stromu dosahuje až 40 m (1). Kôra spočiatku hladká a tenká, borka tmavosivá až černastá, husto pozdĺžne rozpukaná (2). Stopka listov plstnatá, listová čepeľ do 17 cm dlhá, okrúhla až šikmo srdcovitá, na okraji pílkatá, krátko zašpicatená, väčšinou na obidvoch stranách plstnatá, na rube v pazuchách žíl s chumáčikmi belavých chĺpkov (3). Stavba kvetov rovnaká ako u lipy malolistej, kvety ale väčšie, najčastejšie po troch zoskupené do previsnutého vrcholíku (4).

Ekologické nároky má vyššie ako lipa malolistá, hlavne na svetlo, teplo a vlhkosť vzduchu. Je stro-mom stredných horských polôh, chúlostivým voči mrazu a suchu.

Z hľadiska rozšírenia je častým stromom dedinských priedomí. V lesných spoločenstvách sa priro-dzene vyskytuje vo všetkých pohoriach Slovenska, od najnižších polôh až po 1 250 m.n.m. na lokalite Červená hlina (Belianske Tatry), kde limitujúcim faktorom je teplé vápencové podložie.

Pôvodné zastúpenie lipy veľkolistej v lesoch Slovenska bolo 1,6 %, jej súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,015 %, čo predstavuje 296 ha porastovej plochy.

Genofond a jeho ochranaV prirodzenom lesnom prostredí je výskyt lipy veľkolistej zredukovaný na minimálne zastúpenie

a v podstate sa stále znižuje, lebo umelou obnovou sa takmer neobnovuje. Pri rode líp sa pestovanie reprodukčného materiálu obmedzuje na lipu malolistú. Z tohto dôvodu nie sú na Slovensku ani uznané žiadne zdroje pre zber reprodukčného materiálu a v rámci ochrany genofondu je uznaný 1 výberový strom. Obnova dreviny ako aj reprodukcia jej genetickej premenlivosti sa realizuje prirodzene nasemenením, ale ešte viac pňovou výmladnosťou.

chĺpkov (3). Stavba kvetov rovnaká ako u lipy malolistej, kvety ale väčšie, najčastejšie po troch zoskupené do previsnutého vrcholíku (4).

Ekologické nároky má vyššie ako lipa malolistá, hlavne na svetlo, teplo a vlhkosť vzduchu. Je stro-mom stredných horských polôh, chúlostivým voči mrazu a suchu.

Z hľadiska rozšírenia je častým stromom dedinských priedomí. V lesných spoločenstvách sa priro-

1

2 3 4



NÁZOV PROJEKTU:



1


Druh dreviny


26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

lipa veľkolistá (LV) 6 2 4 2 6 3 8 4


SemenárstvoPlod: Oriešok. Jednosemenný, guľovito vajcovitý alebo hruškovitý, s dreveným, sivým, husto

plstnatým oplodím. Na povrchu 4 - 5 viac alebo menej vystupujúcich rebier. Oplodie sa prstami nedá roztlačiť (5).

Semeno: Vajcovité, asi 5 mm dlhé, sivohnedé, matné (6).

Skladovanie a predsejbová príprava: Po odstránení stopky a listeňa sa oriešky uskladňujú v jutových vreciach alebo vo vzdušných prepravkách v suchých a chladných miestnostiach. Po znížení obsahu vody v semene na 7 až 10 % je možné uskladnenie v uzavretých obaloch v klimatizovanom sklade pri teplote -3 až - 0 °C, bez výrazného poklesu klíčivosti na dobu 2 až 3 roky, s miernym poklesom klíčivosti až na dobu 6 rokov.

Pred výsevom je potrebné vykonať teplo-studenú stratifi káciu pri 20 °C v dĺžke 60 dní a následne pri 6 °C v dĺžke 150 dní. Literatúra uvádza aj teplú fázu stratifi kácie 112 až 126 dní pri 15 až 25 °C a následne studenú fázu 140 až 168 dní pri teplote 3 až 5 °C. Teplá fáza stratifi kácie sa môže nahradiť skarifi káciou alebo maceráciou v kyseline sírovej. Skladova né osivo po výseve bez vykonanej stratifi kácie 1 rok preleží.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: november, denný výkon zberača oklepávaním na plachty pri výstupe do koruny stromov je 10 až 25 kg semennej suroviny v závislosti od stupňa úrody, hektolitrová hmotnosť nevysušených podov: 95,9 kg, podiel semien v plodoch: 60 %, priemerná čistota: 85 %, priemerná životnosť: 70 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 87 g, priemerný počet semien v 1 kg: 10 500 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 6 500 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: marec - apríl,

výsevová dávka: 100 g/m2, výška zásypky: 15 mm, priemerný čas klíčenia: 14 - 21 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 2 500 - 4 000 ks. Klíčne listy dlaňovito 5 a viac laločnaté (7). Prvé listy sú zahrotene vajcovité, nerovnomerne zúbkované, v stopkovej časti šikmo srdcovité. Semenáčik podobný semenáčiku lipy malolistej, len laloky klíčnych listov sú dlhšie a zahrotenejšie.

5 6

78

2

Breza je drevina dorastajúca v závislosti od druhu do 0,8 m (breza trpasličia - ker), ale aj do 30 m (breza previsnutá). Pri stromovitých dru-hoch je koruna vajcovitá až nepravidelná (1). Kôra je červenohnedá (2), borka sa odlupuje v kruhovitých papierových pásoch (3), v spodnej časti kmeňa sa utvára pevná čierna kamenná borka (4). Púčiky sú podlho-vasto vajcovité, špirálovito postavené, sediace (5). Listy sú kosoštvorco-vito vajcovité, podľa druhu pílkovité až dvojito pílkovité, vrchná strana tmavšia, spodná svetlejšia (6). Jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi. Samčie jahňady úzko vajcovité, v čase kvitnutia žltohnedé, visia-ce (7). Samičie jahňady štíhle, valcovité, zelené s purpurovými bliznami, vzpriamené na dlhých stopkách, na špici tohoročných olistených skráte-ných konárikov (8).

Breza je výrazne svetlomilná, typická pionierska drevina, obsadzu-júca holé plochy. Vyskytuje sa na extrémnych stanovištiach, kde ju iné dreviny nemôžu ohroziť. Je nenáročná na pôdu a prispôsobí sa rôznym podložiam. Rastie na pôdach piesčitých, s vysokým podielom skeletu i na skalách. Ku klimatickým extrémom je tolerantná.

Brezy sú prirodzene rozšírené na celom území Slovenska, od najniž-ších až do vysokohorských polôh. Maximum prirodzeného výškového výskytu brezy je evidované v Belanských Tatrách vo výške 1 670 m.n.m.

Pôvodné zastúpenie všetkých druhov brezy (spolu) v lesoch Sloven-ska bolo 0,06 %, ich súčasné zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 1,427 %, čo predstavuje 27 601 ha porastovej plochy.

Brezy(Betula sp.)čs: Břízyan: Birchne: Birke


NÁZOV PROJEKTU:




1

2 3 4

5 6

87

1

Genofond a jeho ochranaZ rodu briez sa v hojnejšom zastúpení vyskytuje breza previsnutá. Je nenáročnou, veľmi prispôso-

bivou a preto významnou priekopníckou drevinou. Má veľkú vnútrodruhovú premenlivosť, známe sú predovšetkým jej rôzne technické formy. Z nich je najznámejšia breza svalcovitá, ktorá je zriedkavá, ale pritom hospodársky cenná svojou dekoratívnosťou. Vytváranie svalcovitosti je dedičné, preto sa pristú-pilo k ochrane genofondu založením klonového archívu a neskôr aj semenného sadu na výmere 0,4 ha.

Breza sa často objavuje na kalamitných plochách, kde sa prirodzene dobre zmladzuje. Jej umelá ob-nova preto nie je veľmi rozšírená, hoci k dispozícii sú pomerne kvalitné uznané porasty pre zber semena na výmere 115, 90 ha so zastúpením brezy 27,50 ha (24 %). Veľkou časťou lesníckej prevádzky je stále považovaná za nežiadúcu a z porastov s kvalitnejšou drevinovou skladbou je predčasne odstraňovaná. Väčšinou tak tvorí len prechodné porasty, zastúpenie brezy je však postačujúce na reprodukciu geno-fondu bez ďalších špeciálnych opatrení na jeho ochranu.

SemenárstvoPlod: Nažky. Sústredené do hrubých valcovitých, svetlohnedých až

hnedých šišticových súplodí (9). Plodné šupiny trojlaločnaté, pričom pomer dĺžky lalokov je závislý od druhu (B. trpasličia – laloky rovna-ko dlhé; B. plstnatá – stredný lalok dlhší ako bočné; B. bradavičnatá – stredný lalok menší ako bočné).

Semeno: Obojstranne krídlatá nažka. Svetlohnedá, 2 až 3 mm dlhá, obrúbená dvoma jemnými blanitými krídelkami, ktorých pomerná šírka k vlastnému semenu závisí od druhu (B. trpasličia – šírka menšia ako semeno; B. plstnatá – šírka rovnaká ako semeno; B. bradavičnatá – šír-ka krídla je trojnásobnou šírkou semena) (10).

Skladovanie a predsejbová príprava: Osivo sa krátkodobo usklad-ňuje v jutových vreciach alebo voľne sypané v suchých, vzdušných a chladných miestnostiach. Výsev sa vykonáva bez predsejbovej prípravy.

Osivo s obsahom vody 6 až 8 % sa však môže aj uskladniť v hermetických obaloch (nie vákuovo ba-lené) v klimatizovanom sklade pri teplote 4 až -10 °C na dobu viac ako 3 roky.

Pri výsevoch sa osivo nezakrýva (bez zásypky) pre zabezpečenie prístupu svetla, ktoré odbúrava in-hibítory klíčenia.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: od polovice júna, hektolitrová hmotnosť nevysušených plodov: 9 kg, podiel semien v plodoch: 25 %, priemerná čistota: 30 %, priemerný podiel plných semien: 20 %, priemerná klíčivosť: 35 %, priemerná hmotnosť 1 000 ks semien: 0,15 g, priemer-ný počet semien v 1 kg: 6 500 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 700 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: marec - apríl, výsevová dávka: 20-30 g/m2, výška zásypky: 2 mm,

priemerný čas klíčenia: 10-21 dní, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 100 000 - 200 000 ks. Klíčne listy vajcovité, lysé, zreteľne stopkaté, prvé listy dlaňovito troj až päť laločnaté. Semenáčiky veľmi malé a jemné (11).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: Najlepšie výsledky so zakorenením boli dosiahnuté pri veku materskej rastliny od 2 – 5 rokov. Termín odberu jún - júl, 10 -15 cm dlhé silno rastúce výhonky. Je potrebné odstrániť listy do takej výšky aby sa zabránil kontakt s pôdou a na báze odrezky postrane poraniť a následne ošetriť 0,5 – 1 % IBS púdrom. Zabezpečiť pravidelnú závlahu a vetranie. Prežívanie je závislé od veku materskej rastliny a času rezkovania a je nevyhnutné zabezpečiť prezimovanie bez mí-nusových teplôt.


1minimálna hrúbka v koreňovom krčku; pri splnení všetkých ostatných znakov je povolená 10% tolerancia hrúbky smerom nadol

9 10

11 12

Druh dreviny

Semenáčiky Sadenice (12)Výška nadzemnej časti

(cm)26-50 51-80 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

brezy (BR) 3 2 4 3 4 2 5 3

2

Morfológia, ekologické nároky a rozšírenieTopoľ osikový (osika) je strom dorastajúci do 30 m výšky, so široko vajcovitou, guľovitou, až nepra-

videlnou, riedkou korunou (1). Kôra je svetlo sivozelená, hladká (2), v spodnej časti kmeňa je tmavosivá až černastá, hlboko rozpukaná borka (3). Dlho a ostro hrotité listové púčiky sú špirálovito postavené (4). Dlhá z bokov stlačená listová stopka nesie tvarom variabilnú listovú čepeľ – trojuholníkovito vajcovitú, alebo okrúhlastú až široko vajcovitú, na okraji vrúbkovanú, na vrchnej strane tmavo-zelenú, lesklú (5), na rube sivozelenú matnú, lysú alebo chlpatú. Jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi. V dlhých visiacich samčích jahňadách sú zoskupené husto chlpaté kvety s červenými peľnicami (6). Samičie kvety sú taktiež zoskupené do visiacich jahňád (7).

Osika je výrazne svetlomilná drevina. Potreba vody sa pohybuje v širokej amplitú-de. Najlepšie sa jej darí na stanovištiach s vysokou hladinou prúdiacej spodnej vody a na čerstvých pôdach, znáša však i nedostatok vody na plytkých suchých pôdach, kde rastie slabo až krovito. Je nenáročná na pôdu. Nepoškodzujú ju skoré ani neskoré mrazy a toleruje znečistené ovzdušie miest a priemyselných oblastí.

Osika je prirodzene rozšírená na celom území Slovenska, od najnižších až do vysoko-horských polôh. Maximum prirodzeného výškového výskytu osiky je evidované vo Vyso-kých Tatrách vo výške 1 425 m.n.m. na južnej expozícii.

Pôvodné zastúpenie osiky v lesoch Slovenska bolo pod hranicou registrácie, jej súčas-né zastúpenie (k 31. 12. 2008) je 0,250 %, čo predstavuje 4 831 ha porastovej plochy.

Genofond a jeho ochranaNa Slovensku rastie osika takmer na celom území, lebo je dobre prispôsobivá roz-

ličným klimatickým podmienkam. Má teda širokú ekologickú amplitúdu a jej genofond je prispôsobený stanovištným podmienkam. Je významnou priekopníckou rýchlo-rastúcou drevinou, v drevinovej skladbe umelo zakladaných porastov sa však využíva

Topoľ osikový(Populus tremula L.)

čs: Topol osikaan: European aspenne: Zitterpappel


NÁZOV PROJEKTU:




1

2 3

4

5

6 7

1

len zriedka. Určitým zásahom do jej genofondu boli šľachtiteľské pokusy s cieľom vypestovať hybridy s inými topoľmi odolné voči imisnému zaťaženiu, v praktickom lesníctve sa zatiaľ nevyužívajú.

Z dôvodu ochrany genofondu, ale predovšetkým pre vytvorenie určitej základ-ne kvalitných semenných genetických zdrojov bolo v ostatnom období uznaných 12 porastov pre zber semena na výmere 106,26 ha so zastúpením osiky 13,37 ha (13 % podiel) a 188 výberových stromov. S osikou ako melioračnou drevinou pre zlepšenie pôdneho prostredia sa počíta v obnovnej drevinovej skladbe na kalamit-ných plochách Kysúc a Oravy, zdegradovaných smrekovými monokultúrami. Hoci horizontálny prenos v rámci Slovenska nie je obmedzený, pre vypestovanie sadbo-vého materiálu sa využívajú predovšetkým lokálne semenné zdroje (8).

Veľmi malé, s tenkým žlto sivým až červenkastým osemením(10), so zväzočkom bieleho páperia.

SemenárstvoPlod: Tobolka. Štíhlo vajcovitá, zelená až zeleno hnedá, s pomerne dlhou stopkou

uchytenou na vreteno súplodia (9).

Semeno: Veľmi malé, s tenkým žlto sivým až červenkastým osemením (10), so zväzočkom bieleho páperia.

Skladovanie a predsejbová príprava: V priro-dzených podmienkach si semeno udržuje klíčivosť približne 1 mesiac, preto sa osivo v škôlkarskej prevádzke vysieva hneď po dozretí plodov. Výsev sa vykonáva v čase pukania toboliek napicháva-ním vetvičiek s tobolkami po okrajoch výdatne navlhčených záhonov bez akejkoľvek zásypky a predsejbovej prípravy osiva. Semená vyklíčia za 8-10 dní po opade alebo sejbe.

Osivo je však možné aj skladovať v uzavretých sklenených nádobách po dobu jedného až dvoch rokov pri vlhkosti 6 až 8 % a teplote -10 °C.

Základné charakteristiky a parametre: Začiatok zberu: máj, podiel semien v plodoch: 1,3 %, priemerná čistota: 80 %, priemerná klíčivosť (ihneď po zbere): 70 %, priemerná hmotnosť 1000 ks semien: 0,1 g, priemerný počet semien v 1 kg: 10 000 000 ks, priemerný počet klíčivých semien v 1 kg osiva: 5 600 000 ks.

Škôlkarská výrobaVýsev a semenáčik: Termín výsevu: máj, priemerný počet semenáčikov z 1 kg osiva: 1 000 000

– 1 500 000 ks. Klíčne listy deltoidické so zaokruhlenými vrcholmi, stopkaté, prvé listy vajcovité, hrubo zúbkaté, kmienok červenkastý (11).

Autovegetatívne rozmnoženie - odrezkami: V júni – júli sa používajú cca 15 cm dlhé odrezky. Vo všeobecnosti hlavové odrezky zakoreňujú lepšie v porovnaní s odrezkami odobranými zo strán. Odporúča sa použiť rašelinovo pieskový substrát v pomere 3:1. Najlepšie zakoreňovanie je pri použití zahmlievania. Odrezky umiestniť voľnejšie, aby listy ostali čo najdlhšie svieže. Dôležité je zabezpečenie prezimovania pri plusových teplotách.


Druh dreviny


Výška nadzemnej časti(cm)

26-50 15-25 26-35 36-50

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

Hrúbka1

(mm)Max.vek

topoľ osikový

(OS)3 2 - - 4 2 5 3


8

9 10

11 12

2

POUŽITÁ LITERATÚRA ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY LESNÝCH DREVÍN – ekologické nároky, morfológia, lesné semenárstvo a škôlkarstvo, obhospodarovanie génových základní

Aas, G. – Riedmiller. A. (1997): Vreckový atlas STROMY, 255 str., Slovart, spol. s r. o. Bratislava, ISBN: 80-7145-237-8

Blattný, T. – Štastný, T. (1959): Prirodzené rozšírenie drevín na Slovensku, 402 str., Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry v Bratislave

Čaboun V. a kol., (2008): Návrh stratégie, adaptačných a mitigačných opatrení z hľadiska dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy Slovenska. Realizačný výstup Č. 1 z ČÚ 01, 28 str. NLC-Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Hoffmann, J. – Chválová, K. – Palátová, E. (2005): Lesné semenárstvo na Slovensku. 193 str., Perex K+K,. ISBN: 808559934

Krüssmann, G. (1997): Die Baumschule. 982 str. Parey Buchverlag. ISBN: 3-8263-3048-X

Pagan, J. – Randuška, D. (1987): Atlas drevín 1 (PÔVODNÉ DREVINY), 360 str., Obzor n. p. Bratislava

Sarvaš, M.- Hoffmann, J.- Sušková, M.- Chválová. K. – Longauer, R. – Takáčová, E. - Tučeková, A. (2007): Lesný reprodukčný materiál a pestovanie lesa I. NLC, 194 str. ISBN: 9788080930318

Sarvaš, M. – Tučeková, A. – Takáčová, E. – Lengyelová, A. - Chválová, K. – Varínsky, J. - Longauerová, V. (2007): Zakladanie lesov v meniacich sa environmentálnych podmienkach, 107 str. ISBN: 9788080930431

Úradníček, L. – Maděra, P. (kol.), (2001): Dřeviny České republiky, 333 str., Matice lesnická, spol. s r. o., ISBN: 80-86271-09-9

Vladovič, J. (2003): Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekologickej stability, 160 str., Príroda s. r. o. Bratislava, ISBN:80-07-01285-0

Informačná banka informačného systému lesného hospodárstva, 2008, Národné lesnícke centrum Zvolen

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY LESNÝCH DREVÍN – spracovanie drevnej suroviny v odvetví spracovania dreva

Chaffey, J. N. (2002): Wood Formation in Trees. Cell and Molecular Biology Techniques. Taylor & Francis, London and New York. 364 s. ISBN 0-415-27215-7

Fengel, D. – Wegener, G. (1989): Wood. Chemistry, Ultrastructure, Reactions. Walter de Gruyter, Berlin & New York. 613 s. ISBN 3-11-012059-3

Gibbs, N. (2005): Dřevo. Obrazový přehled více než 100 druhů dřev včetně jejich využití. Nakladatelství Slovart, s. r. o., Praha. 256 s. ISBN 80-7209-720-2

Hasluck, P. N. (1977): Manual of Traditional Wood Carving. Dover Publications, Inc., New York. 568 s. ISBN 0-486-23489-4

Hoadley, R. B. (2000): Understanding Wood. A Craftsman’s Guide to Woold Technology. The Tauton Press, Inc., Newtown. 280 s. ISBN 1-56158-358-8

Hough, R. B. (2002): The Woodbook. Taschen GmbH, Koeln. 863 s. ISBN 3-8228-1742-2

Johnston, D. (1994): The Woodworker’s Guide to Wood. B. T. Batsford Ltd, London. 169 s. ISBN 0-7134-7514-5

Kettunen, P. O. (2006): Wood. Structure and Properties. Trans Tech Publications Ltd., Uetikon-Zuerich. 401 s. ISBN 0-87849-487-1

Kolektív. (1989): Dřevařská příručka. 1. část. Státní nakladatelství technické literatury, Praha. 484 s. ISBN 04-815-89

Panshin, A. J. – de Zeeuw, C. (1980): Textbook of Wood Technology. Structure, Identification, Properties, and Uses of the Commercial Woods of the United States and Canada. McGraw-Hill Book Company Inc., New York. 722 s. ISBN 0-07-048441-4.

Patřičný, M. (1998): Dřevo krásných stromů. Vyd. Ivo Železný, Praha. 124 s. ISBN 80-240-0651-0

Regináč, L. a kol. (1990): Náuka o dreve II. Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene, Zvolen. 424 s. ISBN 80-228-0062-7

Reinprecht, L. (2008): Ochrana dreva. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen.453 s. ISBN 978-80-228-1863-6

Schweingruber, F. H. – Boerner, A. – Schulze E.-D. (2008): Atlas of Woody Plant Stems. Evolution, Structure, and Environmental Modifications. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg. 229. ISBN 978-3-540-32523-3

Šplíchal, V. – Otavová, M. (2007): Poselství dřeva. Svazek 1. Golempress, s. r. o., Letohrad. 702 s. ISBN 978-80-903883-0-7

Trebula, P. – Klement, I. (2002): Sušenie a hydrotermická úprava dreva. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen. 449 s. ISBN 80-228-1182-3

Vigué, J. (2006): Dřevo od A do Z. Rebo Production CZ, spol. s r. o., Dobřejovice. 427 s. ISBN 80-7234-531-1

Wagenfuehr, R. (2002): Dřevo – obrazový lexikon. Grada Publishing a. s., Praha. 347 s. ISBN 80-247-0346-7

Wagenfuehr, R. (2007): Holzatlas. 6. neu bearbeitete und erweiterte Auflage. Fachbuchverlag im Carl Hanser Verlag, Leipzich. 816 s. ISBN-13: 978-3-446-40649-0

ISBN 978 - 80 - 8093 - 112 - 4

zÁkladnÉ charakteristiky lesnÝch drevÍn

Documents