[zaloba] co musia zverejnovat statne firmy?

7/30/2019 [Zaloba] Co musia zverejnovat statne firmy?

1/22

Najvy sd Slovenskej republikyupn nmestie . 13814 90 Bratislava

Telefax: +421 2 544 19 [email protected]

V Bratislave, da 19. augusta 2013

alobca: Adam Valeknaroden XX. augusta 19XXPon 578/23900 29 Nov Dedinka Dedinka pri Dunajittny oban SR

(alej len alobca)

Zastpen: JUDr. Zuzana BukviovNitrianska 3821 08 Bratislava - Ruinovzapsan v zozname advoktov SAK pod slom 6016

proti

alovan: Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SRNmestie slobody . 6P. O. Box 100810 05 Bratislava

(alej len alovan)

Za asti: Letisko M. R. tefnika Airport Bratislava, a. s. (BTS)Letisko M. R. tefnika823 11 Bratislava II

(alej len Povinn osoba)

ALOBA

poda 247 a nsl. Obianskeho sdneho poriadku (alej len O. s. p.)

o preskmanie zkonnosti fiktvneho rozhodnutia ministra dopravy, vstavbya regionlneho rozvoja SR zo da 21. jna 2013

a o sprstupnenie informci
mailto:[email protected]:[email protected]


2/22

aloba o preskmanie zkonnosti rozhodnut a o sprstupnenie informci

Podan v troch (3) vyhotoveniach s prlohami.

I.Skutkov stav

(1) Da 11. aprla 2013 alobca elektronickou potou poiadal Povinn osobuo sprstupnenie informci poda zkona . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupek informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci)(alej len infozkon).

(2) alobca iadal sprstupni zmluvu, dohodu alebo memorandum; alebo zmluvy, dohodyalebo memorand, uzatvoren medzi Povinnou osobou a obchodnou spolonosou

Ryanair Ltd. kedykovek pred dtumom podania iadosti, taktie alobca iadalsprstupni aj dodatky k zmluvm, dohodm alebo memorandm, ktor boli uzatvorenmedzi Povinnou osobou a spolonosou Ryanair Ltd. kedykovek pred dtumom podania

iadosti (alej len iados o informcie). Poadovan informcie iadal alobcasprstupni elektronicky na adresu elektronickej poty [email protected].

(3) Povinn osoba alobcovi doruila da 19. aprla 2013 list so spisovou znakou12/VRIA/BTS/2013, ktor bol oznaen ako iados o poskytnutie informci v zmysle

zkona . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim v platnom znen odpove, v ktorom Povinn osoba uvdza, e iadosti o informcie nevyhovela (alejlen Odpove).

(4) Nakoko Povinn osoba nepodnietila alovanho na vydanie rozhodnutiao nesprstupnen informci, ako jej to prikazuje 18 ods. 4 infozkona, alobca m za to,e da 22. aprla 2013 Zakladate vydal v slade s 18 ods. 3 infozkona fiktvnerozhodnutie, ktorm nevyhovel iadosti o informcie.

(5) V zkonom stanovenej lehote alobca toto fiktvne rozhodnutie napadol odvolanm(rozkladom), ktor alovanmu podal da 7. mja 2013 prostrednctvom telefaxua nsledne toto odvolanie psomne potvrdil a rozril o podrobnejiu argumentciu (alejlen Rozklad) v slade s prslunmi ustanoveniami Sprvneho poriadku.

(6) V Rozklade alobca uviedol, e fiktvne rozhodnutie je nepreskmaten a tedanezkonn, Povinn osoba postupovala pri vybaven iadosti o informcie v rozpore

s infozkonom a taktie v rozpore so Sprvnym poriadkom, dlhodobo znmy nzor1

Povinnej osoby, poda ktorho poadovan informcie nemaj vecn svislos anis hospodrenm letiskovej spolonosti a s verejnmi prostriedkami, ani s nakladanmletiskovej spolonosti s majetkom ttu je nesprvny, nezkonn a nerepektujerozhodovaciu prax sdov, poadovan informcie nie s obchodnm tajomstvom a tedaneexistuje zkonn dvod, ktor by Povinn osobu a alovanho oprvoval nevyhovieiadosti o informcie.

(7) Na vybavenie iadosti o informcie bola prslun Povinn osoba, avak poda 18 ods.4 infozkona, prslunm orgnom na vydanie rozhodnutia je Ministerstvo dopravy,vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky, teda alovan (alej tie

ministerstvo dopravy). O odvolan (rozklade) proti rozhodnutiu, i ke fiktvnemu, ktor1 naprklad PO, G. a i. Slovensk ttne firmy: Netransparentn a spolitizovan. Bratislava: TIS Slovensko 2012

Strana 2 z 22


3/22


vyd ministerstvo dopravy, rozhoduje poda 61 Sprvneho poriadku vedci strednhoorgnu ttnej sprvy, ktorm je vo veci samej minister dopravy, vstavby a regionlnehorozvoja SR (alej tie minister).

(8) alovan alobcovi da 16. mja 2013 doruil oznmenie, ktor malo podobu krtkej e-

mailovej sprvy, e Rozklad nebude akceptova, tvrdiac, e vo veci iadosti o informcienebolo vydan iadne, ani fiktvne rozhodnutie, nakoko Povinn osoba neiniciovalavydanie rozhodnutia. alovan v stanovisku zo da 16. mja 2013 uviedol: Letiskotmto [nepodnietenm zakladatea, pozn. alobcu] sce poruilo citovan ustanovenie[infozkona, pozn. alobcu] vo vzahu v om urenej lehote, tto skutonos ale nemema vplyv na to, e Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR nemalomonos dozvedie sa o podnete a vyda rozhodnutie.

(9) Da 15. mja 2013 Povinn osoba iniciovala vydanie rozhodnutia u ministerstva dopravy,nakoko ministerstvo dopravy je zakladateom Povinnej osoby. alovan nsledne vydalrozhodnutie da 17. mja 2013 pod spisovou znakou 16829/2013/OK-32483. alobca

m za to, e toto rozhodnutie je nulitn, nakoko v tej istej veci bolo vydan u fiktvnerozhodnutie v slade s 18 ods. 3 infozkona (pozri 33. a 35. bod aloby)

(10) Pretoe alovan sa arbitrrne rozhodol o Rozklade nekona, o deklaroval stanoviskomzo da 16. mja 2013, alobca da 5. jna 2013 podal sanos v zmysle zkona .9/2009 Z. z. o sanostiach, ktorou sa domhal od radu vldy Slovenskej republiky(alej len rad vldy), ktor je prslun na preetrenie sanosti na ministra, ochrany

prva na sdnu a in prvnu ochranu a ktorou poukazoval na nezkonn postup ministra,ktor spova v neodvodnenej neinnosti ministra o Rozklade.

(11) V sanosti alobca uviedol, e alovan sa neme svojvone rozhodn neakceptovaRozklad s vysvetlenm, e nebol podnieten vyda rozhodnutie (respektve s vysvetlenm,e keby bol podnieten, tak rozhodnutie vyd vas), pretoe takto svojvon rozhodnutie

je stavne neudraten (vi niie uveden body 26. a 30.).V sanosti alobcauviedol, e infozkon v priemernom obanovi vyvolva legitmne oakvanie, erozhodnutie o nesprstupnen informci v mene Povinnej osoby vyd jej zakladate a akzakladate Povinnej osoby rozhodnutie nevyd, priemern oban sa alej riadiinfozkonom, ktor upravuje fikciu negatvneho rozhodnutia a monosti jeho napadnutia.In vklad by bol absurdn, pretoe by viedol k situcii, v ktorej sa oban nedovolinnej npravy: Zakladate Povinnej osoby me toti opakova, e rozhodnutie mevyda a po podnieten zo strany Povinnej osoby a Povinn osoba zas odmieta svojho

zakladatea podnieti na vydanie rozhodnutia.(12) Da 20. jna 2013 rad vldy doruil alobcovi oznmenie, ktorm odmietol vybavi

sanos, tvrdiac, e podanie neme by povaovan za sanos, nakoko naodstrnenie nezkonnho stavu vo veci na seku prva na informcie existuje in prvny

prostriedok, ktorm m by poda nzoru radu vldy priestupkov konanie. alobca sas tmto nzorom radu vldy nestotonil, pretoe priestupkov konanie nie je

prostriedkom npravy, ale pln funkciu represie a funkciu prevencie. Zo zkona .372/1990 Zb. o priestupkoch vyplva, e sasou rozhodnutia, ktorm sa pchateuznva vinnm, je len uloenie trestu, nie uloenie povinnosti odstrni protiprvny stav.

Strana 3 z 22


4/22


(13) Nakoko alovan sa arbitrrne rozhodlo nekona o Rozklade, v slade s 57 ods. 2Sprvneho poriadku v spojitosti s 19 ods. 3 infozkona, minister dopravy vydal 45. deod doruenia Rozkladu fiktvne rozhodnutie, ktorm odvolanie zamietol a napadnutrozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. V slade s prslunmi ustanoveniami Sprvneho

poriadku a infozkona bolo toto fiktvne rozhodnutie doruen alobcovi da 22. jna

2013.

(13) alobca povauje I. stupov fiktvne rozhodnutie alovanho vydan da 22.aprla 2013, II. stupov fiktvne rozhodnutie ministra dopravy, vstavbya regionlneho rozvoja SR zo da 21. jna 2013, ktorm bolo potvrden fiktvnerozhodnutie zo da 22. aprla 2013, ako aj postup alovanho a Povinnej osoby,ktor vydaniu napdanch rozhodnut prechdzal, za nezkonn, nakoko alobcabol ukrten o prvo na sdnu a in prvnu a ochranu a prvo na informciev rozpore so zkonom.

II.

Prpustnos aloby

(14) Poda 247 ods. 4 O. s. p. pri rozhodnut sprvneho orgnu vydanho v sprvnomkonan je predpokladom postupu poda tejto hlavy, aby ilo o rozhodnutie, ktor povyerpan riadnych opravnch prostriedkov, ktor sa pre pripaj, nadobudlo

prvoplatnos.

(15) Poda 250b ods. 1 O. s. p. aloba sa mus poda do dvoch mesiacov od dorueniarozhodnutia sprvneho orgnu v poslednom stupni, pokia osobitn zkon neustanovujeinak. Zamekanie lehoty nemono odpusti.

(16) Tto aloba je prpustn, pretoe 19 ods. 4 infozkona pripa sdny prieskumrozhodnut o nesprstupnen informci a alobca vyerpal vetky riadne opravn

prostriedky, ktor s vo veci samej prpustn.

(17) aloba je podan vas, pretoe dva mesiace od doruenia rozhodnutia sprvneho orgnuv poslednom stupni, ktorm je fiktvne rozhodnutie ministra dopravy, vstavbya regionlneho rozvoja SR zo da 21. jna 2013, uplynie da 22. augusta 2013.

III.

Nezkonnos postupu, ktor predchdzal vydaniu napadnutch rozhodnut1. Nedodranie lehoty poda 18 ods. 4 infozkona

(18) Poda 3 ods. 1 Sprvneho poriadku, sprvne orgny postupuj v konan v slade sozkonmi a inmi prvnymi predpismi. S povinn chrni zujmy ttu a spolonosti,prva a zujmy fyzickch osb a dsledne vyadova plnenie ich povinnost.

(19) Poda 3 ods. 4 rozhodnutie sprvnych orgnov mus vychdza zo spoahlivo zistenhostavu vo veci.

(20) Poda 32 ods. 1 Sprvneho poriadku sprvny orgn je povinn zisti presne a plneskuton stav veci a za tm elom si obstara potrebn podklady pre rozhodnutie.

Strana 4 z 22


5/22


(21) Poda 46 ods. 1 Sprvneho poriadku rozhodnutie mus by v slade so zkonmia ostatnmi prvnymi predpismi, mus ho vyda orgn na to prslun, mus vychdza zo

spoahlivo zistenho stavu veci a mus obsahova predpsan nleitosti.

(22) Poda 18 ods. 4 infozkona ak povinn osoba poda 2 ods. 3 iadosti nevyhovie hocilen sasti, d bezodkladne, najneskr do troch dn, osobe, ktor ju zaloila alebo s ktorouuzavrela zmluvu o plnen loh na seku starostlivosti o ivotn prostredie, podnet navydanie rozhodnutia.

(23) Vzhadom na vyie citovan ustanovenia zkonov, Povinn osoba mala povinnospodnieti alovanho na vydanie rozhodnutia o nesprstupnen informci najneskr dotroch dn od okamihu, kedy urobila vntorn rozhodnutie, e poadovan informcienesprstupn. Ako vchodiskov dtum berie alobca de, kedy Povinn osoba spsalaOdpove doruen 19. aprla 2013, t. j. de 15. aprl 2013. Povinn osoba mala poda 18 ods. 4 infozkona povinnos podnieti alovanho na vydanie rozhodnutia

o nesprstupnen informci najneskr da 18. aprla 2013. Ako vyplva z priloenchdkazov, Povinn osoba v skutonosti splnila tto svoju zkonn povinnos a o tridsadn neskr, t. j. 15. mja 2013 (streda), m poruila prslun ustanovenie infozkona.

(24) alobca sa domnieva, e Povinn osoba splnila tto svoju zkonn povinnos a potom,o ju alovan neformlnou cestou informoval, e alobca doruil da 7. mja 2013(utorok) telefaxom a psomne potvrdil da 13. mja 2013 2 (pondelok) rozklad, ktormnapadol fiktvne rozhodnutie alovanho o nesprstupnen informci zo da 22. aprla2013. Postup Povinnej osoby a alovanho nemono vysvetli tm, e Povinn osoba si

po tridsiatich doch neinnosti zrazu spomenula, e m infozkonom uloen povinnospodnieti svojho zakladatea na vydanie rozhodnutia o nesprstupnen informci.Povinnej osobe pritom muselo by znme, e v ase, ke podala alovanmu podnet navydanie rozhodnutia o nesprstupnen informci, u bolo vydan fiktvne rozhodnutieo nesprstupnen poda 18 ods. 3 infozkona 3. alobca m za to, e alovan tm, eneformlne informoval Povinn osobu o podanom rozklade, prekroil medze zkonaa poruil l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Na tto komunikciu je toti potrebnnazera ako na komunikciu medzi sprvnym orgnom a astnkom konania, nie ako nakomunikciu medzi akcionrom a predstavenstvom obchodnej spolonosti, ktorej lenovakcionr do akciovej spolonosti nominoval.

2. Procesn pochybenia pri vybavovan rozkladu

(25) alovan stanoviskom zo da 16. mja 2013 tvrd, e Rozklad neme akceptova,pretoe da 22. aprla 2013 nebolo vydan fiktvne rozhodnutie alovanho poda 18ods. 3 infozkona, tvrdiac, e takto fiktvne rozhodnutie nemohlo by vydan, pretoealovan sa nemohol dozvedie, e m povinnos vyda riadne rozhodnutie, nakokoPovinn osoba nepodala alovanmu podnet na vydanie takhoto rozhodnutia.

2 alobca podal rozklad telefaxom da 7. mja 2013 (utorok), o je utorok, da 10. mja 2013 (piatok) odovzdalrozklad na potov prepravu (vi 27 ods. 3 Sprvneho poriadku) a da 13. mja 2013 (pondelok) bol rozkladalovanmu doruen; Povinn osoba iniciovala vydanie rozhodnutia 15. mja 2013 (streda).

3 Poda 2 zkona . 1/1993 Z. z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky o vetkom, o bolo v Zbierke zkonovuverejnen, plat domnienka, e dom uverejnenia sa stalo znme kadmu, koho sa tka; domnienka o znalostivyhlsench veobecne zvznch prvnych predpisov je nevyvrtiten.

Strana 5 z 22


6/22


(26) Z ustanoven prvnych predpisov, ktor uvdzame v 18. a 22. bode aloby, vyplva, epokia povinn osoba poda 2 ods. 3 infozkona nesprstupn poadovan informcie,mus najneskr do troch dn podnieti svojho zakladatea, aby vo veci vydal rozhodnutie.Infozkon teda vytvra urit prvok autoremedry, nakoko zakladate si nemus osvoji

negatvny nzor povinnej osoby a me naopak usmerni povinn osobu, aby poadovaninformcie sprstupnila. Vetky zmieovan aktivity, ako je naprklad podnieteniezakladatea povinnej osoby alebo autoremedra medzi zakladateom a povinnou osobou,sa dej bez toho, aby povinn osoba alebo jej zakladate boli povinn oznmi tietoaktivity iadateovi o informcie. iadate o informcie sa teda ani nemus dozvedie, emedzi zakladateom a povinnou osobou prebehla komunikcia, ktorej obsahom bolousmernenie prvneho nzoru, rovnako tak, nem sa odkia iadate o informciedozvedie, i a kedy povinn osoba podnietila zakladatea na vydanie rozhodnutia.

(27) iadate o informcie sa poda infozkona a Sprvneho poriadku dozvie o postupe a ke(1) povinn osoba sprstupn poadovan informcie alebo (2) ke zakladate povinnej

osoby vyd rozhodnutie o nesprstupnen informci, resp. ke vyd fiktvne rozhodnutiepoda 18 ods. 3 infozkona. iadate o informcie sa de jure nem preo zaujma, izakladate povinnej osoby bol alebo nebol podnieten na vydanie rozhodnutia, pretoe saspolieha na infozkon a ak, a km mu bude doruen riadne rozhodnutie alebo budevydan fiktvne rozhodnutie. Ak chcel alovan svojm konanm poveda, e iadatelia oinformcie si sami maj ustri, i povinn osoby poda 2 ods. 3 infozkona podnietilisvojich zakladateov, tak takto nzor je zjavne mimo medz zkona a iadatelia oinformcie ani nemaj leglny priestor, aby takto kontrolu mohli vykonva.

(28) Z ustanovenia infozkona, ktor sme uviedli v 22. bode aloby, ako z niie uvedenejjudikatry stavnho sdu Slovenskej republiky (SR), vyplva pre iadatea o informcielegitmne oakvanie, e v prpade, ke povinn osoba poda 2 ods. 3 infozkonanesprstupn informcie, zodpovedajce rozhodnutie vyd jej zakladate. Pokiazakladate rozhodnutie nevyd, prvny poriadok v priemernom obanovi vyvolvalegitmne oakvanie, e zakladate povinnej osoby vyd fiktvne rozhodnutie ( 18 ods.3 infozkona). Tieto oakvania nemono spochybni tvrdenm, e zakladate nemalinformciu, e m rozhodnutie vyda, resp. e keby bol podnieten vyda rozhodnutie,tak rozhodnutie vyd vas.

(29) Prvna istota je jednm z najzkladnejch princpov prvneho ttu. V nleze sp. zn. PL.S 15/98 stavn sd SR rozhodol, e poiadavkou prvnej istoty je, aby zkony v

prvnom tte boli pochopen dostatone a aby umoovali ich adrestom urobi siaspo predstavu o svojej prvnej situcii. Jednou z nevyhnutnch sast obsahu princpuprvneho ttu je poiadavka prvnej istoty. S uplatovanm tohto princpu sa spjanielen poiadavka po veobecnej platnosti, trvcnosti, stabilite, racionalite a

spravodlivom obsahu prvnych noriem a ich dostupnosti obanom (publikovatenos), norovnako aj poiadavka predvdatenosti konania orgnov verejnej moci (prvna istota),ktorej zkladom je jednoznan jazyk a zrozumitenos prvnych noriem (poiadavka,aby priemern oban dokzal porozumie obsahu prvnej normy).

(30) stavn sd SR v nleze sp. zn. PL. S 10/04 rozhodol, e jednou z uch kategrii

prvnej istoty s legitmne oakvania, ktorch ochranu taktie stava SR garantuje.V uvedenom nleze sa okrem inho uvdza, e zo samotnho vrazu legitmne

Strana 6 z 22


7/22


oakvanie vyplva, e elom tohto princpu je ochrana skromnch osb prednepredvdatenmi mocenskmi zsahmi do ich prvnej situcie, na vystenie ktorej douritho vsledku sa spoliehali. Inak povedan, elom legitmneho oakvania jegarancia itatenosti sprvania sa orgnov verejnej moci (naprklad nlez stavnho sduSR sp. zn. PL. S 10/2006).

(31) Legitmne oakvania, ktor v alobcovi infozkon vyvolal, posiluje aj zky vzah,ktor medzi alovanm a Povinnou osobou existuje. alovan je toti akcionromPovinnej osoby popri Fonde nrodnho majetku Slovenskej republiky (SR), ktor jeveden predstaviteom rovnakej politickej strany ako alovan4.

(32) Navye, zo zpisnc z valnch zhromaden Povinnej osoby vyplva, e lenovtatutrneho orgnu Povinnej osoby volia akcionri na nvrh alovanho, o vyvolvaoakvania, e alovan ako akcionr Povinnej osoby vytvor tak systm komunikcieso svojm/i nominantom/nominantmi vo veden Povinnej osoby, aby bolo vas podnietenna vydanie rozhodnutia poda 18 ods. 4 infozkona.

(33) Nezkonn je z vyie uvedench dvodov nadvzujci postup alovanho, ke vydalrozhodnutie sp. zn. 16829/2013/OK-32483 zo da 17. mja 2013, priom vo veci uexistovalo prvoplatn fiktvne rozhodnutie zo da 22. aprla 2013, ktor bolo vydanv slade 18 ods. 2 infozkona. Toto rozhodnutie povauje alobca za nulitn, nakokoaj v sprvnom konan plat veobecn zsada procesnho prva ne bis in idem, ktorej

prtomnos vo veciach, kde u bolo vydan fiktvne rozhodnutie na seku prva nainformcie, potvrdil viacer sdy, ktorch rozhodnutia uvdzame niie.

(34) Krajsk sd v Bratislave rozsudkom zo da 25. oktbra 2006 sp. zn. 2 S 233/2005preskmaval zkonnos rozhodnutia o rozklade, ktorm bol rozklad zamietnuta napadnut rozhodnutie o nesprstupnen informci potvrden, teda analogick situcia,akej vo veci samej el alobca. Poda nzoru sdu aj v sprvnom konan platveobecn zsada procesnho prva ne bis in idem, preto pokia v tomto prpade sdv predchdzajcom mal za to, e o rozklade alobkyne bolo rozhodnut fiktvnymrozhodnutm poda 19 ods. 3 infozkona da 30. mja 2006, ktor nadobudlo

prvoplatnos 31. mja 2005, tak konanie o iadosti alobkyne o sprstupnenieinformcie (...) bolo prvoplatnosou tohto rozhodnutia skonen. Zujem na prvnejistote brni tomu, aby v prpade, ke bolo vydan fiktvne rozhodnutie poda 19 ods. 3infozkona, alovan op vo veci rozhodol, pretoe aj toto fiktvne rozhodnutie m zansledok, e vec je prvoplatne rozhodnut. Vzhadom na neprpustnos dvojitho

prejednvania tej istej veci, nemohol alovan rozhodn rozhodnutm zo da 16. jna2005. Pokia rozhodol v danej veci druhkrt, napadnut skutone vydan rozhodnutietrp takou vadou, ktor spsobuje jeho niotnos a ako tak je potrebn ho v zujme

prvnej istoty astnkov sprvneho konania zrui. Uveden potvrdil aj Krajsk sdv iline rozsudkom zo da 25. aprla 2003 sp. zn. 10 S 115/02.

(35) Pokia bolo vo veci na seku prva na informcie rozhodnut druhkrt a to potom, obolo vydan fiktvne rozhodnutie, poda rozsudku Najvyieho sprvneho sdu eskejrepubliky (R) sp. zn. 6 A 118/2000 zo da 27. novembra 2003 trp skutone vydanrozhodnutie takmi vadami, ktor vyvolvaj jeho niotnos.

4 HOLE, M.: fa FNM vymenovali v rozpore so zkonom. In Dennk Pravda, 2012, ro. 22, . 193 s. 1 a 10.Dostupn on-line

Strana 7 z 22


8/22


3. Neoznmenie postpenia rozkladu

(36) Poda 57 ods. 2 Sprvneho poriadku ak nerozhodne sprvny orgn, ktor napadnut

rozhodnutie vydal, o odvolan, predlo ho spolu s vsledkami doplnenho konania a sospisovm materilom odvolaciemu orgnu najneskr do 30 dn odo da, ke muodvolanie dolo, a upovedom o tom astnka konania.

(37) Poda 58 ods. 1 Sprvneho poriadku ak osobitn zkon neustanovuje inak, odvolacmorgnom je sprvny orgn najbliieho vyieho stupa nadriaden sprvnemu orgnu,ktor rozhodnutie vydal. Vo veci samej je odvolacm orgnom minister dopravy,vstavby a regionlneho rozvoja SR.

(38) Poda 19 ods. 3 infozkona odvolac orgn rozhodne o odvolan do 15 dn oddoruenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolac orgn v tejto lehote nerozhodne,

predpoklad sa, e vydal rozhodnutie, ktorm odvolanie zamietol a napadnutrozhodnutie potvrdil; za de doruenia tohto rozhodnutia sa povauje druh de pouplynut lehoty na vydanie rozhodnutia.

(39) Vzhadom na citovan ustanovenia Sprvneho poriadku, ministerstvo dopravy malo narozhodnutie o rozklade 30 dn. Tto lehotu malo v slade s 57 ods. 1 Sprvneho

poriadku na autoremedru vlastnho rozhodnutia, no pokia alovan na rozhodnuttrval, mal rozhodnutie aj so spisovm materilom predloi v slade s 58 ods. 1Sprvneho poriadku ministrovi dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Ten malv slade s 19 ods. 3 infozkona 15 dn na to, aby o rozklade rozhodol. Ministerstvodopravy malo alobcu poda 57 ods. 2 Sprvneho poriadku upovedomi o tom, erozklad spolu so spisovm materilom postpilo ministrovi dopravy, vstavbya regionlneho rozvoja SR.

(40) elom ustanovenia 57 ods. 2 Sprvneho poriadku v asti, ktor ukladprvostupovmu sprvnemu orgnu povinnos upovedomi podvatea rozkladu o jehopredloen odvolaciemu orgnu, je poda terie zabezpei, aby astnk konania bolinformovan o zaat plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolan a aby mohol

prpadne vyui zkonn prostriedky na npravu v prpade neinnosti odvolaciehoorgnu. Dom, kedy djde odvolaciemu orgnu odvolac spis, zana plyn druh fzaodvolacieho konania a od tohto da zane plyn lehota na rozhodnutie o odvolan.5

Inak povedan, elom je naplnenie prva podvatea rozkladu na sdnu a in prvnuochranu.

(41) alobcovi nebolo v priebehu sprvneho konania doruen iadne oznmenie, ktorhopredmetom by bola informcia, e ministerstvo dopravy predloilo spis ministrovidopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, o povaujeme za poruenie zkona vovzahu k povinnosti uloenej v 57 ods. 2 Sprvneho poriadku.

(42) Z uvedenho tie vyplva, e po 45 doch odo da doruenia rozkladu, v slade s 19

ods. 3 infozkona, vydal minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR fiktvne5 KOIIAROV, S.: Sprvny poriadok. Komentr. amorn: Heurka, 2004, s. 242

Strana 8 z 22


9/22


rozhodnutie, ktorm rozklad zamietol a napadnut fiktvne rozhodnutie zo da 22. aprla2013 potvrdil, tto shrnn 45-dov lehota uplynula da 21. jna 2013. Uveden

potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyieho sprvneho sdu R sp. zn. 1 As 15/2008 zo da11. marca 2008, poda ktorho spornou otzkou potom je, od kedy zana odvolaciemuorgnu bea 15-dov lehota pre vydanie rozhodnutia v prpade, e prvostupov orgn

nepredloil v 30-dennej lehote poda 57 ods. 2 Sprvneho poriadku, resp. i vbeczane tto lehota odvolaciemu orgnu bea, pokia ako v tomto prpade prvostupovorgn odvolanie iadatea v skutonosti vbec nepredloil. (...) Aby bol v danom prpade

zachovan prstup iadatea o informcie k sdnej ochrany poskytovanej v sprvnomsdnictve, je nevyhnutn, aby mal monos jednoznane uri, kedy nastala fikcia vydaniarozhodnutia o jeho odvolan. (...) Najvy sprvny sd uzatvra, e v prpade, kedy

prvostupov sprvny orgn v skutonosti vbec nepredloil odvolaciemu orgnuodvolanie iadate o informcie v lehote 30 dn od podania odvolania, ako stanovuje 57ods. 2 Sprvneho poriadku, nastane fikcia vydania rozhodnutia o odvolan poda 16ods. 3 zkona . 106/1999 Sb., a to 45. dom od podania odvolania.

IV.Nezkonnos napadnutch rozhodnut

(43) Poda 250j ods. 2 psm. d) O. s. p. sd zru napadnut rozhodnutie sprvneho orgnua poda okolnost aj rozhodnutie sprvneho orgnu prvho stupa a vrti vec

alovanmu sprvnemu orgnu na alie konanie, ak po preskman rozhodnutiaa postupu sprvneho orgnu v medziach aloby dospel k zveru, e rozhodnutie jenepreskmaten pre nezrozumitenos alebo pre nedostatok dvodov.

(44) Poda 47 ods. 1 Sprvneho poriadku rozhodnutie mus obsahova vrok, odvodneniea pouenie o odvolan (rozklade). Odvodnenie nie je potrebn, ak sa vetkmastnkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(45) Poda 47 ods. 3 Sprvneho poriadku v odvodnen rozhodnutia sprvny orgn uvedie,ktor skutonosti boli podkladom na rozhodnutie, akmi vahami bol veden prihodnoten dkazov, ako pouil sprvnu vahu pri pouit prvnych predpisov, na zkladektorch rozhodoval, a ako sa vyrovnal s nvrhmi a nmietkami astnkov konania a sich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

(46) Rozhodnutie ministra zo da 21. jna 2013, ale taktie aj rozhodnutie ministerstvadopravy zo da 22. aprla 2013, s z povahy veci rozhodnutiami fiktvnymi a teda

neobsahuj vrok, odvodnenie a pouenie o monosti poda opravn prostriedok. Obenapadnut rozhodnutia teda bez alieho trpia formlnymi aj materilnymi vadamia nemono ich preskma. V tejto svislosti mme za potrebn upriami pozornosvenho sdu na ustlen judikatru Najvyieho sdu Slovenskej republiky (SR).

(47) Poda rozsudku Najvyieho sdu SR zo da 3. mja 2011 sp. zn. 3 Si 3/2011nezkonnos postupu sprvneho orgnu prvho stupa poda zveru odvolacieho sduv podstate zhodne s nzorom sdu prvho stupa spovala v tom, e astnk sprvnehokonania, teda iadate o poskytnutie poadovanch informci mal prvo, aby sprvnyorgn, pokia jeho iadosti nemienil vyhovie, rozhodol rozhodnutm tak, ako to

ustanovil zkonodarca v prvnej norme 18 ods. 2 zkona o slobode informci, ktor byobsahovalo nleitosti rozhodnutia poda 47 sprvneho poriadku, z ktorho

Strana 9 z 22


10/22


11/22


hospodrnosti obianskeho sdneho konania je nielen to, aby sd viedol konaniehospodrne a aby bez zbytonch prieahov zistil rozhodujce skutonosti a aby hnerozhodol ( 6 OSP), ale tie aby v rmci prpravy pojednvania toto predseda sentu

pripravil tak, aby bolo mon rozhodn na jednom pojednvan ( 114 OSP), abypredseda sentu poda 43 OSP vyzval astnkov na opravenie alebo doplnenie

nesprvneho alebo neplnho podania, aby sd, ktor je poda 89 OSP prslun nakonanie o uritej veci, bol prslun aj na konanie vo veciach s ou spojench a pod.

(52) alobca prihliada na zsadu hospodrnosti konania a preto v zujme predchdzaniaoptovnho sdneho konania a neprimeranej administratvnej zae Najvyieho sduSR iada, aby ven sd vyzval alovanho, aby predloil dvody, pre ktor nemonoalobcom poadovan informcie sprstupni. alobca m toti za to, e pokia vensd len zru napadnut rozhodnutie, dsledkom bude vydanie riadneho rozhodnutia,ktorm alovan nesprstupn poadovan informcie, nasledova bude optovnrozkladov konanie a alie sdne preskmavanie. Z niie uvedench dvodov mme zato, e neexistuje iaden zkonn dvod, ktor by Povinn osobu alebo alovanho

oprvoval odoprie sprstupnenie alobcom poadovanch informci.

1. Povinn osoba ako verejn korporcia

(53) Pri sprstupovan informci je vo veobecnosti potrebn rozli, i povinn osobapoda 2 ods. 3 infozkona je takzvanou verejnou korporciou, ie obchodnouspolonosou, zaloenou a podnikajcou poda predpisov z oblasti skromnho prva, no

podnikateskou innosou sledujcou naplnenie uritho verejnho ciea.

(54) Pokia prvnick osoba poda 2 ods. 3 infozkona, na ktorej podnikan sa podiea orgnverejnej moci, je verejnou korporciou, potom mus v slade s 3 ods. 2 infozkonasprstupova vetky informcie v celom rozsahu svojej podnikateskej innosti, pretoeona sam je majetkovou hodnotou v portfliu orgnu verejnej moci6 (vrtane informcio nakladan s hmotnm a nehmotnm majetkom obchodnej spolonosti). Pokia

prvnick osoba poda 2 ods. 3 infozkona, na ktorej podnikan sa podiea orgnverejnej moci, nie je verejnou korporciou, potom mus v slade s 3 ods. 2 infozkonasprstupova len tie informcie, ktor sa formlno-prvne dotkaj nakladanias verejnmi prostriedkami alebo majetkom ttu.

(55) Poda 3 ods. 2 infozkona je Povinn osoba povinn sprstupni iba informcieo hospodren s verejnmi prostriedkami alebo o nakladan s majetkom ttu. Infozkonpritom neobsahuje leglnu definciu pojmu verejn prostriedky. Poda 2 psm. a)zkona . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy (alej len Zkono rozpotovch pravidlch) s verejnmi prostriedkami finann prostriedky, s ktormihospodria prvnick osoby verejnej sprvy; verejnmi prostriedkami s aj prostriedky

Eurpskej nie a odvody Eurpskej nii. Poda 3 ods. 1 Zkona o rozpotovchpravidlch subjektmi verejnej sprvy s prvnick osoby zapsan v registri organizcivedenom tatistickm radom Slovenskej republiky a zaraden vo verejnej sprvev slade s jednotnou metodikou platnou pre Eurpsku niu, a to v strednej sprve,

6 Najvy sprvny sd R v rozsudku sp. zn. 8 As 57/2006 zo da 29. mja 2008 potvrdil, e akciov spolonos so100-percentnou majetkovou asou mesta hospodri s verejnmi prostriedkami, pretoe ona sama predstavujemajetkov hodnotu v portfliu mesta.

Strana 11 z 22


12/22


v zemnej samosprve alebo vo fondoch socilneho a zdravotnho poistenia. Toutometodikou platnou pre Eurpsku niu je Eurpsky systm nrodnch a regionlnychtov v Spoloenstve (alej len ESA 95). Vychdzajc z uvedenho, verejnmi

prostriedkami s peniaze, s ktormi hospodria prvnick osoby, ktor (1) s zapsanv tatistickom registri organizci REGIS, (2) poda pravidiel ESA 95 s prvnickmi

osobami verejnej sprvy a (3) poda pravidiel ESA 95 s zaraden v intitucionlnomsubsektore stredn sprva, zemn samosprva alebo vo fondoch socilnehoa zdravotnho poistenia.

(56) Povinn osoba je zapsan v tatistickom registri organizcii REGIS, o dokazuje ajpriloen vpis z tohto registra, poda pravidiel ESA 95 ide o prvnick osobu verejnejsprvy, no poda pravidiel ESA 95 nespa podmienky pre zaradenie do jednho z trochzmieovanch intitucionlnych subsektorov. Keby sme teda vychdzali vhradnez formalistickho vkladu, znamenalo by to, e obchodn spolonosti, zaloen ttoma v ktorch m tt vinov podiel, by nemuseli sprstupova iadne informcie. Kebynaozaj platil takto vklad, znamenalo by to, e predstaviteom verejnej moci

(politikom), ktorch moc pochdza od obanov, by stailo na vylenie verejnej kontrolyo nakladan s verejnmi prostriedkami, zaloi obchodn spolonosti s pomocouverejnch prostriedkov, no poda predpisov z oblasti skromnho prva, a taktohospodrenia s tmito verejnmi prostriedkami dosta mimo verejn kontrolu. Taktovklad sa vak nezhoduje s stavnmi hodnotami demokratickho a prvneho ttu a bol

by teda stavne neudraten.

(57) Sdy preto vykladaj informan povinnos obchodnch spolonosti, ktor zaloiliorgny verejnej moci alebo v ktorch maj orgny verejnej moci vinov podiel, oveairie. V tomto smere je potrebn porovna slovensk prava prva na informcies eskou, nakoko s si podobn. Nielen pre podobnos stav, ale aj preto, e slovenskzkonodarca sa pri tvorbe leglnych defincii povinnch osb inpiroval eskou prvnoupravou7 s odlinosou, ktor plat na obchodn spolonosti, na ktorch podnikan samajetkovo podiea orgn verejnej moci. Km na Slovensku predstavuj tieto spolonostiosobitn kategriu povinnch osb (2 ods. 3 infozkona), v eskej republike s

povaovan za verejn intitciu (2 ods. 1 zkona . 106/1999 Sb. o svobodnm pstupuk informacm), ktor m najiriu informan povinnos. To vak neznamen, e naSlovensku nemono stavnm a teleologickm vkladom zaradi obchodn spolonostis majetkovou asou orgnov verejnej moci medzi takzvan verejn korporcie, prvenaopak, Zkon o rozpotovch pravidlch povauje za subjekty verejnej sprvy, ktorhospodria s verejnmi prostriedkami, aj takzvan verejn korporcie (naprklad Socilna

poisova, Rozhlas a televzia Slovenska a podobne).(58) Pojem verejn korporcia je skr vyuvan v angloamerickom prvnom systme, na

Slovensku je zauvan pojem verejnoprvna intitcia, resp. korporcia. Teriacharakterizuje verejnoprvnu korporciu ako najstar, najvznamnej a v praxinajpouvanej druh prvnickch osb. Ide o samosprvnu intitciu, v ktorej sa spjaviacero osb za uritm spolonm elom (cieom), ktor me by rzny: zujmov,dosahovanie zisku, zskanie uritch vhod a podobne.8 Verejnoprvna korporcia jespravidla samosprvna intitcia, ktor predstavuje spoloenstvo osb, spojenchspolonm cieom pri realizcii verejnho zujmu, ktor je ttom povolen a ktorej je

7 Dvodov sprva k nvrhu zkona pod parlamentnou tlaou 426 v II. volebnom obdob NR SR. Dostupn on-line.8 Ronovsk K.: Soukromoprvn aspekty nadanho a spolkovho prva v esku, ve vcarsku, a v Nizozem, 1.vydan, Brno : MU, 2004, str. 35.

Strana 12 z 22


13/22


priznan prslun prvna subjektivita. Subjektivita verejnoprvnej korporcie zaha akosubjektivitu vo sfre verejnho prva, tak subjektivitu vo sfre skromnho prva9.

(59) Podobn defincia plat aj v angloamerickom prvnom systme, naprklad sprva preSent10 charakterizuje verejn korporcie ako intitcie, ktor boli zaloen poda prva

Spojench ttov, priom mohlo s aj o predpisy z oblasti skromnho prva, elom ichinnosti alebo podnikania je napanie verejnej funkcie, ale zrove nie s rozpotovmiorganizciami i inmi intitciami, priamo napojenmi na ttny rozpoet.

(60) Z nlezu stavnho sdu eskej republiky (R) sp. zn. I. S 260/06 zo da 24. janura2007 vyplva, e pri posudzovan, i obchodn spolonos s majetkovou asou ttu jeverejnou korporciou, je potrebn reflektova skutonos, e sa v innosti mnohchintitci prelnaj aspekty skromnoprvne s verejnoprvnymi a rozhodujce prekvalifikciu intitcie ako verejnej i skromnej potom je, ktor aspekty prevauj.

Zaradenie skmanej intitcie pod intitciu verejn alebo intitciu skromn tak musvyplva z prevahy znakov, ktor s pre intitciu verejn i skromn typick.

(61) stavn sd R v zmieovanom nleze definoval p aspektov, ktor maj byposudzovan: (a) spsob vzniku alebo zniku intitcie, vzhadom na to, i je prtomnskromnoprvny kon; (b) kto je zakladateom, vzhadom na to, i je nm orgn verejnejmoci alebo nie; (c) kto vytvra orgny intitcie, vzhadom na to, i orgn verejne mocimenuje vkonn a kontroln orgn spolonosti; (d) i intitcia m ttny dohad; (e) o

je elom intitcie, vzhadom na to, i m verejn alebo vhradne skromn el.

(62) stavn sd SR v nleze sp. zn. I. S 236/06 zo da 6. jna 2007 posudzoval rozsahinformanej povinnosti prvnickch osb, ktor s zriaden poda Obchodnhozkonnka orgnmi verejnej moci (defincia 2 ods. 3 infozkona) a rozhodol, e tietoobchodn spolonosti maj pln informan povinnos, pokia nakladaj s verejnmifinanciami, resp. s majetkom ttu, priom poda stavnho sdu je esencilnou sasoucharakteristiky takchto obchodnch spolonost fakt, e hospodria s majetkom ttu,

pretoe s zriaden/zaloen s majetkovou asou orgnu verejnej moci. Priposudzovan, i obchodn spolonos je v zsade verejnou korporciou alebo nie, podasdu treba tie bra do vahy, i posudzovan obchodn spolonos bola zaloenzkonom, ktor patr do oblasti verejnho prva. stavn sd SR v zmieovanom nlezerozhodol, e je podstatn, e takto subjekt [verejn korporcia, pozn. alobcu] nebolkreovan na uplatovanie skromnch zujmov, ale na realizciu verejnch zujmov.

(63) Najvy sprvny sd eskej republiky (R) vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Ans 4/2009 zoda 6. oktbra 2009 posudzoval, i je obchodn spolonos EZ, a. s. povinnou osoboupoda eskho zkona o slobodnom prstupe k informcim a rozhodol, e obchodnspolonos EZ, a. s. napriek tomu, e je akciovou spolonosou zaloenou podaObchodnho zkonnka, o je predpis z oblasti skromnho prva a e jej primrnymcieom je dosahova zisk, je povinnou osobou v rozsahu celej podnikateskej innosti.Sd obchodn spolonos zaradil medzi verejn intitcie, ktor maj v esku analogickleglnu definciu ako obsahuje 2 ods. 1 infozkona, s ktorou sa spja najiriainforman povinnos.

9 Prcha P., Pomaha R.: Lexikon sprvn prvo, Ostrava : Nakladatelstv Ji Motloch - Sagit, s.r.o., 2002, str. 581

heslo Veejnoprvn korporace10 Pozri sprvu U. S. General Accounting Office: Profiles of existing government corporations for Committee onGovernment Operations. Washington, D. C : U. S. Government Printing Office, 1989

Strana 13 z 22


14/22


(64) Najvy sprvny sd R v zmieovanom rozsudku zohadnil, e R je dominantnmmajiteom obchodnej spolonosti EZ, a. s. (mimochodom, ktor je ktovan nakapitlovej burze), vaka omu me priamo ovlda spolonos; sd ako prkladuviedol, e personlne nomincie do predstavenstva a dozornej rady spolonosti EZ, a.

s. s roben pod dominantnm vplyvom R. Najvy sprvny sd R zohadnil, eobchodn spolonos EZ, a. s. sce podnik vo viacerch oblastiach, no prevaujezameranie na vrobu, predaj a distribciu elektrickej a tepelnej energie a s tm svisiacu

podporu prenosovej sstavy, o sd povauje za strategick oblas podnikania, pre ktorsi R ponechala podiel na podnikan obchodnej spolonosti EZ, a. s. Sd nakoniecv zmieovanom rozsudku prihliadol aj na fakt, e v prpade predaja obchodnejspolonosti, vnos z predaja majetkovho podielu by bol prjmom ttneho rozpotu.

(65) i obchodn spolonos, na ktorej podnikan sa majetkovo podiea tt, je verejnoukorporciou, je vzhadom na vyie uveden potrebn posdi poda toho, ak mal ttvplyv na vznik spolonosti a za akch okolnost spolonos vznikla, ak orgn verejnej

moci bol zakladateom spolonosti, ak m tt v ase sprstupovania informci vplyvna vytvranie orgnov spolonosti, ak vplyv m tt na spolonos cez dohad a zaakm elom vykonva spolonos podnikatesk aktivity, teda i napa urit

podnikatesk cie, ktor me by povaovan za verejn zujem. Hranica medzi tm,i je obchodn spolonos, na ktorej podnikan sa majetkovo podiea tt, verejnoukorporciou alebo nie, potom zvis od posdenia, i znaky obchodnej spolonosti stypick pre verejno-prvnu intitciu alebo s typick pre skromno-prvnu intitciu11.

(66) Povinn osoba je akciovou spolonosou poda Obchodnho zkonnk, ktor bolazaloen zakladateskou listinou. Avak, Povinn osoba bola zaloen poda podmienokstanovench zkonom . 136/2004 Z. z. o letiskovch spolonostiach (alej len Zkono letiskch), pretoe Povinn osoba je prevdzkovateom civilnho letiska. Poda 5ods. 1 Zkona o letiskch na zaloenie letiskovej spolonosti sa pouije majetok ttu,ktor ministerstvo dopravy vyjme ku du vzniku letiskovej spolonosti z majetku ttuv sprva Slovenskej sprvy letsk. Vzhadom na prvnu subjektivitu Povinnej osobya ustanovenia Obchodnho zkonnka o tvorbe zkladnho imania, tento majetok sa domvzniku Povinnej osoby stal sce majetkom Povinnej osoby, na druhej strane za vklad dospolonosti zskal tt podiel na podnikan spolonosti, preto samotn Povinn osoba

predstavuje ako celok ttny majetok, pretoe ona samotn je majetkom v portflichorgnov verejnej moci.

(67) Povinn osoba prevdzkuje civiln letisko M. R. tefnika v Bratislave, ktor jevekosou a prevdzkou najvm a najvznamnejm letiskom v Slovenskej republike.Povinn osoba teda napa podnikatesk ciele v oblasti prevdzkovania letiska, no tmzrove napa verejn zujem, ktorm je dostupnos Slovenskej republiky

prostrednctvom leteckej dopravy. Akcionrmi Povinnej osoby s ministerstvo dopravy(49,73 percenta) a Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky (50,27 percenta)12.

(68) Hlavn obchod letiska z technickej strnky (prevdzka civilnho letiska) podlieharegulcii Leteckho radu Slovenskej republiky, no takejto regulcii podliehaj ajskromn letisk. Prvne relevantnejia na posdenie veci samej je skutonos, e tt m

11 Naprklad rozsudok Najvyieho sprvneho sdu R sp. zn. 1 As 114/2011-121 zo da 19. oktbra 201112 Vpis majetkovch asti FNM SR k 11. jlu 2013. Dostupn on-line.

Strana 14 z 22


15/22


prvomoc dohliada na hospodrenie Povinnej osoby a to prostrednctvom finannejkontroly a vntornho auditu. Poda 2 ods. 2 psm. f) v spojitosti s 6 ods. 4 zkona .502/2001 Z. z. o finannej kontrole a vntornom audite me kontroln orgnkontrolova hospodrenie prvnickej osoby, ku ktorej vykonva funkciu zakladateaalebo zriaovatea alebo prvnickej osobe, v ktorej vykonva akcionrske prva.

(69) Pln informan povinnos a verejnoprvny rozmer Povinnej osoby tie podiarkujeskutonos, e v slade so Zkonom o letiskch pova vybran majetok Povinnej osobynadtandardn ochranu pred vkonom rozhodnut, vrtane ochrany pred exekciou akonkurzom. Poda 3 ods. 1 Zkona o letiskch prioritn infratruktry majetokletiskovej spolonosti nepodlieha vkonu rozhodnutia, exekcii a nie je sasoukonkurznej podstaty, priom poda 2 psm. c) Zkona o letiskch medzi prioritninfratruktrny majetok Povinnej osoby patria vzletovo-pristvacia drhy, svisiacerolovacie drhy a plocha na odbavovanie lietadiel, ako aj alie svisiace budovy.

(70) Pokia zkonodarca, ktorho moc v slade s l. 2 ods. 1 a nsl. stavy SR pochdza od

obanov, rozhodol, e urit majetok Povinnej osoby, ktor je inak obchodnouspolonosou poda predpisov z oblasti skromnho prva, je chrnen proti exekciia vkonu rozhodnutia, o Povinn osobu zvhoduje oproti inm podnikateskmsubjektom, potom Povinn osoba mus strpie kontrolu podnikania, ktor vykonvavaka takto chrnenmu majetku.

(71) Pred rokom 2007 bolo jedinm akcionrom Povinnej osoby ministerstvo dopravy, ktorautoritatvnym rozhodnutiami odvolvalo a menovalo lenov dozornej radya predstavenstva Povinnej osoby, ipso facto orgny obchodnej spolonosti tvoril orgnverejnej moci. Z neskorch zpisnc z rokovan mimoriadnych valnch zhromadenvyplva, e odvolvanie a menovanie lenov orgnov spolonosti sa vdy dialo na nvrhministerstva dopravy, teda aj po vstupe Fondu nrodnho majetku SR do majetkovejtruktry Povinnej osoby boli personlne nomincie do orgnov spolonosti v rukchministerstva dopravy. Je tie potrebn zdrazni, e Fond nrodnho majetku SR jeveden, rovnako ako ministerstvo dopravy, vedcim, ktor je politickm nominantom,teda obsadenie vedenia ministerstva dopravy, ako aj Fondu nrodnho majetku SR

priamo zvis od vsledkov volieb do Nrodnej rady Slovenskej republiky. Z dokumentovuloench v zbierke listn Obchodnho registra SR taktie vyplva, e tvorba orgnovPovinnej osoby je naviazan na politick cyklus, kedy dochdza k personlnym zmenmv predstavenstve a dozornej rade spolonosti zva po vobch do Nrodnej rady SR.

(72) Z vyie uvedenho je nepochybn, e Povinn osoba je povinnou osobou poda 2 ods.3 infozkona a zrove je verejnou korporciou, ktor mus sprstupova vetkyinformcie v rozsahu celej svojej podnikateskej innosti, nielen tie, ktor sa formlno-

prvne dotkaj nakladania s verejnmi prostriedkami: pretoe ona sama je majetkomv portfliu Fondu nrodnho majetku SR a ministerstva dopravy; pretoe Povinn osoba

bola sce zaloen poda predpisov z oblasti skromnho prva, no podmienky jejzaloenia a okolnosti vkladu do spolonosti boli ustanoven osobitnm zkonom (Zkono letiskch); pretoe obchodnou innosou napa verejn zujem, ktorm je dostupnosSlovenska leteckou dopravou; pretoe orgny Povinnej osoby tvor orgn verejnej moci,ktorm je ministerstvo dopravy, pretoe jej hospodrenie me podlieha kontrole

orgnov verejnej moci a pretoe tvorba orgnov Povinnej osoby zvis od vsledkovvolieb do Nrodnej rady SR.

Strana 15 z 22


16/22


2. Postavenie Povinnej osoby v ttnom rozpote SR

(73) Prvne argumenty uveden v 55. a 72. bode tejto aloby potvrdzuje aj spsob, ako

Povinn osoba, ako hospodrsky subjekt, je vykazovan na ely monitorovania vkonuhospodrstva Slovenskej republiky a ako je vykazovan na ely monitorovania,zostavovania a vyhodnocovania ttneho rozpotu Slovenskej republiky. Tieto argumentys relevantn na posdenie veci samej, pretoe pokia Povinn osoba, ako hospodrskysubjekt, me ovplyvova hospodrske vsledky verejnho sektora na Slovenskua zasahuje do ttneho rozpotu, potom niet pochb, e je verejnou korporciou a mussprstupova vetky informcie v rozsahu celej svojej podnikateskej innosti.

(74) Zjednoduene mono poveda, e na ely monitorovania vkonu hospodrstvaSlovenskej republiky sa ved viacer tzv. nrodn ty pre rzne sektory a subsektory.Medzi tmito sektormi je naprklad stredn ttna sprva, fondy socilneho

zabezpeenia, skromn nefinann korporcie, ale samostatnm sektorom s aj verejnnefinann korporcie (klasifikan kd S.11001 poda metodiky ESA 95).

(75) Poda bodu 2.23. metodiky ESA 95 za nefinann korporciu mono povaovaakkovek prvnick osobu, ktorej bola priznan prvna subjektivita, ktor je trhovmvrobcom a ktorej hlavn innos je produkcia vrobkov a nefinannch sluieb.

(76) Povinn osoba je akciovou spolonosou poda Obchodnho zkonnka s vlastnouprvnou subjektivitou, je trhovm vrobcom na trhu poskytovania letiskovch sluieba jej hlavn innos s nefinann sluby.

(77) Poda bodu 2.28. metodiky ESA 95 pod pojem verejn nefinann korporcies klasifikanm kdom S.11001 mono zaradi vetky nefinann korporcie, ktor s

predmetom kontroly jednotiek ttnej sprvy poda bodu 2.26. metodiky ESA 95.V slade s bodom 2.26. metodiky ESA 95 kontrola nad korporciou je definovan ako

schopnos uri hlavn lniu hospodrskej politiky korporcie na zklade vberuvhodnch riaditeov, ak je to potrebn. Korporcia je sasou verejnho sektora podazmienenho bodu metodiky ESA 95 vtedy, ke jednotka ttnej sprvy zabezpeujekontrolu nad korporciou na zklade vlastnctva viac ako polovice podielov s hlasovacm

prvom alebo inm spsobom kontroluje viac ako polovicu hlasov akcionrov. Okremtoho, ttna sprva zabezpeuje kontrolu nad korporciou prostrednctvom pecilnej

legislatvnej vyhlky tkajcej sa riadenia korporcie, ktor oprvuje ttnu sprvuurova politiku korporcie, alebo menova jej riaditeov.

(78) Povinn osoba je verejnou nefinannou korporciou, pretoe Fond nrodnho majetku SRvlastn viac ako polovicu jej akci a v slade s Obchodnm zkonnkom predstaviteliaorgnov verejnej moci s oprvnen menova jej riaditeov, prostrednctvom ktorchovplyvuj hospodrsku politiku Povinnej osoby. Navye, uveden vyplva ajz priloenho vpisu zo tatistickho registra REGIS, v ktorom je Povinn osobaevidovan poda metodiky ESA 95 ako verejn nefinann korporcia.

(79) Hospodrenie Povinnej osoby nevyhnutne ovplyvuje aj ttny rozpoet. Poda

Metodickho usmernenia Ministerstva financi Slovenskej republiky k .MF/010174/2004-42 zo da 8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikcii

Strana 16 z 22


17/22


rozpotovej klasifikcii v znen neskorch zmien by bol prjem z predaja majetkovchast v Povinnej osobe tovan v ttnom rozpote na te 431 Prjmy z predajamajetkovch ast nefinannej prvnickej osoby, resp. 440 Z predaja privatizovanhomajetku Fondu nrodnho majetku SR a Slovenskho pozemkovho fondu. Ke ttzvi zkladn imanie Povinnej osoby, v ttnom rozpote sa to prejav v prospech tu

456001 Vklady do zkladnho imania, prjmy svisiace s vkladom verejnchprostriedkov do zkladnho imania subjektov verejnej sprvy a na druhej strane na archuvdavkovho tu 723001 Transfery nefinannm subjektom: prvnickej osobezaloenej ttom, napr. ttnemu podniku, ttnej akciovej spolonosti, akciovejspolonosti s majoritnou asou ttu.

(80) Skutonosti uveden v predchdzajcom bode pritom nie s len v rovinepravdepodobnosti, pretoe alovan u viackrt zvyoval zkladn imanie Povinnejosoby13, vaka omu Povinn osoba mohla realizova naprklad investciu do novhoodletovho terminlu. Tieto skutonosti je potrebn posdi vo vzahu k scenru, ktorsme nartli v 56. bode aloby: Pokia by sme uznali, e Povinn osoba je povinnou

osobou len v rozsahu informci, ktor sa formlno-prvne tkaj nakladania s verejnmiprostriedkami, znamenalo by to, e v momente navenia zkladnho imania by saz verejnch prostriedkov stali prostriedky Povinnej osoby a t by od tohto momentunemusela sprstupova, ako s nimi hospodri. alobca m za to, e toto je vdemokratickom a prvnom tte neprpustn.

3. Fond nrodnho majetku, ako vinov akcionr Povinnej osoby,nie je prekkou pri sprstupovan informci

(81) Ako u bolo zmienen, akcionrmi Povinnej osoby s ministerstvo dopravy (49,73percenta) a Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky (50,27 percenta), vinovmakcionrom je teda Fond nrodnho majetku SR (alej tie FNM SR).

(82) Poda 12 ods. 1 zkona . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na inosoby (alej len Privatizan zkon), majetok FNM SR nie je vo vlastnctve ttua mono ho poui len na ely ustanoven tmto zkonom. Toto ustanovenie mevzbudzova pochybnosti o rke informanej povinnosti Povinnej osoby, najm vzhadomna vyie zmienen rozbor, i je Povinn osoba verejnou korporciou. alobca povaujeza nepochybn, e napriek zneniu Privatizanho zkona je Povinn osoba verejnou

korporciou a mus sprstupova informcie v rozsahu celej svojej podnikateskejinnosti, nielen tie, ktor sa formlno-prvne dotkaj hospodrenia s verejnmiprostriedkami.

(83) elom FNM SR poda Privatizanho zkona je privatizcia ttneho majetku, tedaFNM SR vykonva vetky opercie, spojen s privatizciou, ponc zaloenmobchodnch spolonost, vloenm ttneho majetku do tchto novovzniknutchspolonost, koniac predajom takchto spolonost skromnm investorom. innosFNM SR na seku privatizcie ttneho majetku sa me dia len v medziach rozhodnutiao privatizcii, ktor v slade s 10 ods. 1 Privatizanho zkona vydva vlda Slovenskejrepubliky. Okrem toho, predstaviteom moci FNM SR je vkonn vbor, ktorho lenov

13 naprklad Vron sprva Letiska Bratislava za rok 2010, s. 13

Strana 17 z 22


18/22


poda ustanoven 35 Privatizanho zkona menuje a odvolva taktie vlda Slovenskejrepubliky.

(84) Z uvedenho je nesporn, e tvrdenie zkonodarcu v 12 ods. 1 Privatizanho zkona,e majetok FNM SR nie je majetkom ttu, je len formlne a nijako neovplyvuje

skutonos, e na majetkov hodnoty v portfliu FNM SR je potrebn vzahova plninforman povinnos. Tento nzor alobca opiera o skutonos, e FNM SR bolzriaden zkonom, jeho orgny s kreovan orgnmi verejnej moci (vldoua parlamentom), FNM SR pln vlune verejn el, ktorm je privatizcia a prjem FNMSR z privatizcie majetku je v konenom dsledku prjmom ttneho rozpotu, t. z. okreminho fakt, e pokia by bol majetkov podiel FNM SR v Povinnej osobe predmetom

privatizcie, vnos z tejto privatizcie bude prjmom ttneho rozpotu, o lenpodiarkuje pln informan povinnos Povinnej osoby.

(85) Uveden zvery potvrdil aj stavn sd R v nleze zo da 27. februra 2003 sp. zn. III.S 686/02, ke posudzoval rozsah informanej povinnosti Fondu nrodnho majetku

eskej republiky, ktor bol zriaden za rovnakch okolnost a za rovnakch podmienokako FNM SR.

(86) O tvrdeniach alovanho, e nem priamy vplyv na Povinn osobu, ktor v minulostipredniesol v rmci vyetrovania vedenho Eurpskou komisiou, vyjadrila pochybnostisamotn Eurpska komisia. Svoje pochybnosti vyjadrila naprklad v bode 10. rozhodnutiaz 21. janura 2010 o ttnej pomoci (Zmluva medzi Letiskom Bratislava a spolonosouRyanair). Eurpska komisia uvdza, e vyjadrila pochybnosti, pokia ideo nepripsatenos zmluvy [s Ryanairom] ttu, ako tvrdia slovensk orgny , nakoko

predsedu predstavenstva Povinnej osoby vymenovali akcionri Povinnej osoby na nvrhalovanho (porovnaj argumentciu k verejnej korporcii)

4. Poadovan informcie nie s obchodnm tajomstvom

(87) Obchodnm tajomstvom s poda 17 Obchodnho zkonnka vetky skutonostiobchodnej, vrobnej alebo technickej povahy svisiace s podnikom, ktor maj skutonalebo aspo potencilnu materilnu alebo nematerilnu hodnotu, nie s v prslunchobchodnch kruhoch bene dostupn, maj by poda vle podnikatea utajen a

podnikate zodpovedajcim spsobom ich utajenie zabezpeuje.

(88) Z rozhodovacej innosti sdov pritom vyplva14, e obchodnm tajomstvom me bylen t skutonos, ktor spa vetky pojmov znaky obchodnho tajomstva poda 17Obchodnho zkonnka. Najvy sd SR rozhodol, e trvanie prva na obchodntajomstvo je zvisl od trvania vetkch uvedench podmienok jeho ochrany, priomodpadnutie o i len jednej z nich spsob, e prvo na obchodn tajomstvo zanikne.

(89) V tejto svislosti uvdzame, e alobcom poadovan informcie, t. j. podmienkyobchodnch dohd medzi Povinnou osobou a spolonosou Ryanair Ltd., sv prslunch obchodnch kruhoch bene znme. CEO (generlny riadite) spolonostiRyanair Ltd. Michael OLeary v rozhovore pre dennk SME vyhlsil, e dohody

s Povinnou osobou s podobn dohodm s inmi letiskami, priom ako prklad uvdza14 Rozsudok Najvyieho sdu SR, spisov znaka 6 S 73/01 zo da 28. novembra 2001

Strana 18 z 22


19/22


bruselsk letisko Charleroi15. Na podobnosti dohd medzi letiskami upozornila i Eurpskakomisia v rozhodnut o ttnej pomoci z 21. janura 2010.

(90) I keby poadovan informcie boli obchodnm tajomstvom, alobca to povauje zaprvne irelevantn, pretoe po zohadnen vetkch doteraz uvedench argumentov, je

potrebn riadi sa ustanovenm 10 ods. 2 psm. c) infozkona, poda ktorho poruenmalebo ohrozenm obchodnho tajomstva nie je najm sprstupnenie informcie, ktor satka pouvania verejnch prostriedkov, nakladania s majetkom ttu alebo majetkom

prvnickej osoby zriadenej zkonom i na zklade zkona.

(91) Pri sprstupovan alobcom poadovanch informci sa me objavi aj argument, eobchodn zmluvy Povinnej osoby predstavuj nstroj konkurennho boja a ichsprstupovanm verejnosti by mohlo djs k znanmu pokodeniu Povinnej osobya teda ttu a nerovnmu postaveniu vo vzahu k jej konkurentom. Uveden sce me

by pravdiv, avak je potrebn tieto argumenty posdi vo vzahu k hodnotmdemokratickho a prvneho ttu, v ktorom vetka moc orgnov verejnej moci, vrtane

akcionrov Povinnej osoby, pochdza od obanov. tt nie je ex definitionepodnikateskm subjektom a podnikanie, v zmysle dosahovania zisku predajom sluieba tovarov na vonom alebo regulovanom trhu, preto nie je jeho cieom. tt zva

podnik len v strategickch oblastiach, ktor si ponechal za elom ochrany energetickejsebestanosti, dopravnej i telekomunikanej dostupnosti, teda za cieom ochranyverejnho zujmu, o je prpad aj Povinnej osoby. Z toho dvodu je dan verejn zujemna kontrolu Povinnej osoby aj za cenu straty uritch konkurennch vhod oprotiskromnm letiskm. Na zmienen argumenty sa d nazera aj opane: m Povinnosoba rovnak postavenie ako skromn letisk, pokia urit majetok Povinnej osoby,ktor je nevyhnutne potrebn na podnikanie v oblasti poskytovania letiskovch sluieb, jechrnen proti exekcii i konkurzu? Uveden ochranu, ktorej podrobnosti s opsanv 69. a 70. bode aloby, mono povaova za zvhodnenie Povinnej osoby oprotiletiskm, ktorch majetok m len tandardn ochranu proti exekcii a konkurzu.

5. Verejn zujem na zverejnen informci

(92) I ke poda 3 ods. 3 infozkona sa informcie sprstupuj bez preukzania prvneho

alebo inho dvodu alebo zujmu, pre ktor sa informcie poaduj, vzhadom naverejn zujem na zverejnen poadovanch informci, alobca m za potrebnvenmu sdu vysvetli, z akch dvodov poadovan informcie poadovalsprstupni.

(93) Da 10. aprla 2013 rokoval so zstupcami Povinnej osoby generlny riadite leteckejspolonosti Ryanair Ltd. Michael OLeary. Z masmedilnych informci vyplva, espolonos Ryanair m v Bratislave zujem posilni svoje postavenie a to tm, e by semnatrvalo umiestnila niekoko lietadiel, ktor by tu mali svoje technick zzemie. MichaelOLeary v tejto v svislosti uviedol, e rozhodnutie, i v Bratislave Ryanair Ltd. skutone

15 VALEK, A. O lietan postojaky by sme mali diskutova. In Dennk SME. 2013, ro. 21, . 84, s. 8

Strana 19 z 22


20/22


umiestni lietadl alebo nie, zvis ete od stretovch krokov letiska, pod m sipredstavujem nzkonkladov poplatky.16

(94) Vo svetle vyjadren riaditea spolonosti Ryanair Ltd. Michaela OLearyho mal alobcaza to, e rokovania medzi Povinnou osobou a spolonosou Ryanair Ltd. s spsobil

ovplyvni hospodrenie a prevdzku Povinnej osoby a je preto potrebn pozna, ak jevchodiskov pozcia tchto rokovan. t.j. ak s momentlne podmienky a poplatky,ktor Povinn osoba poskytuje/tuje spolonosti Ryanair Ltd. alobca chcel tietoinformcie zska za elom porovnania starch a prpadne novo vyjednanch poplatkova tak verejne kontrolova Povinn osobu.

(95) Verejn kontrola Povinnej osoby je v tejto svislosti namieste, pretoe dohody medziPovinnou osobou a spolonosou Ryanair Ltd. vzbudzuj dlhodobo zujem verejnostia kontrolnch autort. Naprklad doterajie dohody preverovala Eurpska komisias podozrenm na poskytnutie nedovolenej ttnej pomoci, nakoko Eurpska komisia sadomnievala, e Povinn osoba poskytuje spolonosti Ryanair Ltd. svoje sluby za

poplatky, ktor s pod rovou tandardnch letiskovch poplatkov, m Slovenskoprostrednctvom Povinnej osoby poskytuje spolonosti Ryanair Ltd. nedovolen ttnupomoc. Eurpska komisia nakoniec rozhodla rozhodnutm o ttnej pomoci z 21. janura2010, e nzkymi poplatkami nebola spolonosti Ryanair Ltd. poskytnut nedovolenttna pomoc.

(96) Krajsk sd v Bratislave verejn zujem pri sprstupovan informci posudzoval vo vecisp. zn. 1 S 167/2009, kedy rozhodol, e Ministerstvo vntra SR poruilo zkon, kenesprstupnilo kpiu rozhodnutia o disciplinrnej sankcii pracovnke radu na ochranustavnch initeov a diplomatickch misi, ktor sa stala da 28. aprla 2009 objektomvulgrneho slovnho toku poslanca NR SR Jna Slotu. alobca vo veci tvrdil, e okrem

procesnch pochybn Ministerstva vntra SR, na sprstupnenie informci existuje ajverejn zujem vzhadom na to, e pracovnka ochranky stavnch initeov bola

potrestan v svislosti so sprvanm lena zkonodarnho zboru.

(97) stavn sd SR vzal do vahy verejn zujem na sprstupnenie informci v nleze sp.zn. PL. S 1/09 zo da 19. janura 2011, ke rozhodol, e pri sprstupovan informcio hospodren so ttnym majetkom alebo verejnmi financiami je potrebn bra dovahy verejn zujem na verejnej kontrole a transparentnosti nakladania s verejnmi

prostriedkami z hadiska jeho zkonnosti a elnosti, ako aj preventvne psobenietakejto kontroly.

6. Poadovan informcie verzus povinne zverejovan zmluvy

(98) Napriek tomu, e poadovan informcie nie je Povinn osoba povinn sprstupovaautomaticky, ako takzvan povinne zverejovan zmluvu, je povinn poadovaninformcie sprstupni na iados.

(99) Intitt povinne zverejovanch zmlv bol do infozkona vloen novelou . 546/2010 Z.z. ako samostatne stojaci intitt, ktor ovplyvuje sprstupovanie informci na iados

len v jedinom bode a to v okamihu, kedy predmetom iadosti o informcie je informcia,16 VALEK, A. Ryanair chce ma v Bratislave zkladu. In Dennk SME. 10. aprla 2013. Dostupn on-line.

Strana 20 z 22


21/22


ktor u bola zverejnen. Ak takto iados povinn osoba dostane, vybav ju v slades ustanovenm 7 infozkona odkazom na u zverejnen informciu.

(100) Novelou . 382/2011 Z. z. bola zen mnoina povinne zverejovanch zmlv.Zkonodarca vyal zmluvy z benho obchodnho styku z mnoiny povinne

zverejovanch zmlv a pri zmluvch z benho obchodnho styku ustanovil povinnos,e povinn osoby s povinn automaticky sprstupova v Centrlnom registri zmlvnotifikciu o uzatvoren zmluvy z benho obchodnho styku.

(101) To, e niektor zmluva nie je povinne zverejovanou zmluvou vak neznamen, epovinn osoby nie s povinn takto zmluvu sprstupni na iados, pretoe ako bolouveden, ide o dva odlin intitty. Uveden vyplva z terie17, ale dosveduje to ajvyjadrenie bvalej ministerky spravodlivosti Lucie itanskej, predkladateky nvrhuo povinne zverejovanch zmluvch, ktor v ase, ke parlament schvaoval novelu .382/2011 Z. z. vyhlsila: Tieto firmy ostan povinnmi osobami a ktokovek si budemc vyiada tieto informcie (zmluvy z benho obchodnho styku, pozn. alobcu) na

iados.18

(102) Pokia by Povinn osoba povaovala poadovan informcie za zmluvy z benhoobchodnho styku, ktor nie s povinne zverejovanmi zmluvami, potom vyvstvaotzka, preo v Centrlnom registri zmlv do dnenho da nie je zverejnen iadnanotifikcia o ich uzatvoren, ktorej zverejnenie predpoklad 5a ods. 3 a nsl.infozkona.

VI.Nhrada trov konania

(103) V prpade spechu alobcu, vznik alobcovi nrok na nhradu trov konania v zmysle 250k O. s. p. Vzhadom na vyie uveden si alobca uplatuje trovy prvnehozastpenia v slade s 11 ods. 4 a nasl. vyhlky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky . 655/2004 Z. z., a to za nasledovn kony prvnej sluby, za tri kony prvnejsluby (prevzatie a prprava zastpenia vrtane prvej porady s klientom, alia porada sklientom za jednu skonen hodinu a psomn podanie na sd), v celkovej sume 413,91EUR (1 kon prvnej sluby = 1/6 vpotovho zkladu, t.j. 130,16 EUR + paul nhradvo vke 7,81 EUR = 137,97 EUR * 3 kony prvnej sluby = 413,91 EUR).

VII.Nvrh na rozhodnutie

(104) Vzhadom na vetky uveden skutonosti mme za to, e aloba je vas podan,prpustn a dvodn, preto iadame, aby Najvy sd Slovenskej republiky preskmalnapadnut rozhodnutia ministra dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, ako ajMinisterstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, spisov materil na vec savzahujci, postup, ktor predchdzal vydaniu rozhodnut, preskmal prpustnosdvodov, pre ktor Povinn osoba a alovan odopieraj sprstupnenie poadovanchinformci a vyniesol tento

17 WILFLING, P.: Zkon o slobodnom prstupe k informcim. Komentr. Bratislava: Via Iuris, 2012, s. 21618 VALEK, A.: V infozkone pribudn alie vnimky. In Dennk SME. 2011, ro. 19, . 192, s. 8

Strana 21 z 22


22/22


r o z s u d o k

I. Fiktvne rozhodnutie ministra dopravy, vstavby a regionlneho rozvojaSlovenskej republiky zo da 21. jna 2013 a fiktvne rozhodnutie Ministerstvadopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky zo da 22. aprla

2013 s a z r u u j .

II. Obchodn spolonos Letisko M. R. tefnika Airport Bratislava, a. s. (BTS)j ep o v i n n s p r s t u p n i do smych dn od prvoplatnosti tohtorozsudku, informcie, ktorch sprstupnenie poadoval Adam Valek v iadostio informcie zo da 11. aprla 2013.

III. alovan je povinn nahradi alobcovi trovy konania pozostvajce z trovprvneho zastpenia v sume 413,91 EUR k rukm prvneho zstupcu alobcu, ato do troch dn od prvoplatnosti tohto rozsudku.

____________________________________Adam Valekv zast. JUDr. Zuzana Bukviov, advoktna zklade plnomocenstva

[zaloba] co musia zverejnovat statne firmy?

Documents