zbornik abstraktov xxvi svk - uniba.sk · 2014. 1. 2. · 2 sekcia ošetrovate ... za základný a...

58
JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA UNIVERZITA KOMENSKÉHO MARTIN XXVI. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA ZBORNÍK ABSTRAKTOV Martin 26. apríl 2005

Upload: others

Post on 16-Feb-2021

1 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

  • JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA UNIVERZITA KOMENSKÉHO

    MARTIN

    XXVI. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

    ZBORNÍK ABSTRAKTOV

    Martin 26. apríl 2005

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    1

    Obsah Sekcia odborná

    Miloš Lisý: Príprava formulára na zber informácií o pedagogickom procese na JLF UK v Martine. ………................ 5 Sekcia morfologicko-biochemická

    Tomáš Balhárek: Analýza prognostických faktorov nádorov typu B-CLL. ..................................................................................................... 6

    Mariana Ševčíková: Analýza koexpresie znakov T-bunkovej línie v nádoroch typu akútnej myeloblastovej leukémie. ...... 7

    Peter Jankovič: Deferenciálna diagnostika nádorových

    procesov v mozgu pomocou in vitro 1H NMR spektroskopie. ............................................................................................... 8

    Jarmila Kecerová: Testovanie chemorezistencie

    leukemických buniek na cytostatiká v podmienkach in vitro. ..................................................................................................................... 9

    Sekcia fyziologicko-farmakologická

    Janka Búliková, Katarína Dvořáková: Použitie

    dexametazónu u králikov so syndrómom aspirácie mekónia. ........................................................................................................... 10

    Jana Roseváková, Gabriela Urbanová, Paulína Vlčeková: Vplyv experimentálne navodenej hypersekrécie a obštrukcie nosovej dutiny na citlivosť kašľového reflexu (CKR) pacientov s alergickou rinitídou. .......................................... 11

    Tomáš Turčan: Inhibícia guanylátcyklázy v podmienkach hyperreaktivity dýchacích ciest. .......................................................... 12

    Mária Jakubesová, Henrieta Rusňáková, Katarína

    Pásztóová: Ovplyvnenie obranných reflexov dýchacích ciest diltiazemom. ........................................................................................ 13

    Henrieta Rusňáková, Katarína Pásztóová, Mária

    Jakubesová: Ovplyvnenie reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra morčiat diltiazemom. .................................... 14

    Katarína Pásztóová, Henrieta Rusňáková, Mária

    Jakubesová: Vplyv xantínových derivátov na reaktivitu hladkej svaloviny močového mechúra u morčiat. ..................... 15

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    2

    Sekcia ošetrovateľstva

    Eva Zuzáková: Riadenie kvality zdravotníckych služieb v zdravotníckom zariadení na Slovensku. ........................................ 16

    Marek Štancel: Náboženské obmedzenia v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. .......................................... 17

    Erika Belešová: Možnosti ošetrovateľstva v primárnej prevencii drogovej závislosti. ................................................................ 18

    Zuzana Škopcová: Kompetencie sestry pri poskytovaní informácií chirurgickým pacientom. .................................................. 19

    Jana Oravcová: Odber biologického materiálu ako jeden z faktorov objektivizácie laboratórneho výsledku. .................... 20

    Luboš Matovčík: Efektivita a bezpečnosť systémovej liečby ťažkých foriem psoriázy. ......................................................................... 21

    Monika Hrbková: Meracie a hodnotiace techniky v ošetrovateľstve. ........................................................................................ 22

    Martina Šafáriková: Posúdenie rizika vzniku dekubitov v klinickej praxi. ................................................................................................ 23

    Daniela Karasová: Ošetrovanie chronickej rany - nezávislé, závislé a súčinné ošetrovateľské intervencie. ............................ 24

    Martina Pochybová: Bazálna stimulácia v intenzívnej starostlivosti. ................................................................................................... 25 Lívia Čarnoká: Potreby seniorov v komunite. .................................... 26 Ivan Farský: Kvalita života v séniu. .......................................................... 27 Ľubomíra Ježová: Skúsenosť so smrťou. ............................................ 28 Sekcia internistická

    Ivana Kompanová, Miloš Trn: Význam C-reaktívneho

    proteínu pri stanovení rizika porúch rytmu u pacientov s koronárnou chorobou srdca. ............................................................. 29

    Miloš Mráz: Metabolický syndróm a hormóny tukového tkaniva. .............................................................................................................. 30

    Katarína Makovická, Peter Kolman, Peter Bánovčin:

    Prejavy Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy v dýchacom systéme. ................................................................................... 31

    Katarína Kollárová, Jana Magutová: Imunotolerančná liečba u hemofilického pacienta s inhibítorom. ......................................... 32

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    3

    Marta Putišová, Lenka Adamovičová: Vzťah NCMP hypoxemickej a fibrilácie predsiení. .................................................. 33

    Janka Demianová, Lenka Bartošová: Sledovanie zmeny telesnej hmotnosti pri liečbe olanzapínom. .................................. 34

    Martin Migra: Sledovanie srdcovej variability pri úzkostných poruchách. ....................................................................................................... 35 Sekcia pediatrická

    Lucia Lúčanová: Profylaxia včasných streptokokových infekcií novorodencov. .............................................................................. 36

    Jarmila Kecerová, Daniela Kotuličová, Iveta Fiziková: Incidencia celiakie v detskej populácii v Žilinskom kraji. ...... 37

    Iveta Fiziková, Daniela Kotuličová, Jarmila Kecerová: Korelácia medzi hodnotami protilátok proti tkanivovej transglutamináze a histologickým nálezom u pacientov s celiakiou. ....................................................................................................... 38

    Barbora Nogová, Petra Panisová, Eva Prostredná: Vzťah hyperglykémie a mortality u kriticky chorých detí. ................... 39

    Jaroslav Ďurčík, Peter Filko: Anorektálna manometria a

    endorektálna ultrasonografia v analýze výsledkov chirurgickej liečby anorektálnych malformácií. .......................... 40

    Sekcia chirurgická

    Anton Dzian: Pooperačné komplikácie a kvalita života po otvorených resekciách pľúc. ................................................................. 41

    Branislav Balík, Karol Šafek: Predná instabilita ramenného kĺbu, možnosti jej liečby. .......................................................................... 42

    Andrea Vitališová: Operačné ukončenie pôrodu na konci I. doby a v II. dobe pôrodnej. .................................................................... 43

    Andrea Vitališová: Indukcia potratu v II. a III. trimestri gravidity prostaglandínmi. ...................................................................... 44 Daniela Mičková: Komplikácie zápalov prínosových dutín. ....... 45 Sekcia hostí – nesúťažná Melinda Halasz: PIBF as a ligand of a third type IL4-receptor. 46

    Dániel Keszthelyi: Pharmacological examination of the

    selective somatostatin 4 receptor agonist KD-5621 in vitro and in vivo. ...................................................................................................... 47

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    4

    Victor Molnár, Péter Szabó: The effects of histamine on the

    local and systemic immune response against tumor in a mouse tumor model in vivo. ……………………………...……………….. 48

    Péter Pocza: Elastin peptides increase invasive potential of melanoma cells. ………………………………….……………………………. 49

    Ewa Jedrzejczyk, Katarzyna Zielinska, Anna Kwiecien: Optimalisation of in vivo plasmid DNA based gene transfer enhanced by electroporation for angiogenic gene therapy. …………............................................................................................... 50

    Katarzyna Oles, Rajmund Ratman: Corticosteroids influence on angiogenesis in patients with coronary artery disease. . 51

    Ľudovít Paulis: Regresia štrukturálnych zmien v ľavej

    komore a aorte u L-NAME-indukovanej hypertenzie: Vplyv L-arginínu a spironolaktónu. ................................................................. 52

    Nina Hakáčová: Septal atrial pacing in prevention of atrial fibrillation. ......................................................................................................... 53

    Ján Kiss, Heikki Lukkarinen: Úloha CD-73 pri poškodení pľúc po črevnej ischémii. ......................................................................... 54

    Tomáš Vereš: Detekcia zmnoženej parathyreoidálnej tkáne kombináciou subtrakčnej scintigrafie 99mTc-MIBI-TcO4 s podaním chloristanu a dvojfázovej scintigrafie 99mTc-MIBI. .................................................................................................................... 55

    Tomáš Grezl: Pohled na autonomní nervový systém u balbuties. ...................................................................................................... 56

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    5

    PRÍPRAVA FORMULÁRA NA ZBER INFORMÁCIÍ O PEDAGOGICKOM PROCESE NA JLF UK V MARTINE

    Miloš Lisý (5. ročník)

    Ústav patologickej fyziológie JLF UK(1), Klinika telovýchovného lekárstva JLF UK a MFN(2), Ústav informačných technológií JLF UK(3)

    Školitelia: (1)prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc., (2)prof. MUDr. Dušan Meško, PhD., (3)Ing. Peter Cingel

    Úvod: Jednou zo základných úloh lekárskej fakulty je výchova a vzdelávanie študentov. Pre posúdenie úrovne plnenia tejto úlohy je nutné vytvoriť systém, ktorý umožní jej meranie a následné hodnotenie. Pri príprave systému hodnotenia pedagogického procesu treba brať do úvahy všetky relevantné výchovné a vzdelávacie aktivity pracovníkov fakulty. Vypracovanie takéhoto zoznamu je prvým krokom ku systematickému hodnoteniu pedagogickej práce učiteľov fakulty a tvorí prvú časť projektu komplexného hodnotenia pedagogiky na JLF UK. Cieľ: V projekte sme sa zamerali na vypracovanie kompletného zoznamu kategórií výchovno-vzdelávacích aktivít uskutočňovaných pracovníkmi fakulty a navrhnutie formulára v elektronickej forme vhodného na zber informácií o pedagogickom procese. Metodika: Analyzovali sme v súčasnosti existujúce formy a druhy pedagogických aktivít na JLF UK vychádzajúc z vlastných skúseností a existujúcich dokumentov. Doplnili sme ich o špecifické pedagogické aktivity na základe štúdia literatúry. Zatriedili sme pedagogické aktivity do piatich klasifikačných tried. Spracovali sme návrh elektronického formulára na zber údajov o pedagogickej činnosti učiteľov fakulty. Výsledky: Spracovali sme prvú verziu databázy všetkých výchovno-vzdelávacích aktivít, ktoré učitelia JLF UK vykonávajú. Túto sme upravovali a dopĺňali na základe diskusií a štúdia literatúry. Takto vytvorená databáza je otvoreným systémom. Vytvorili sme prvú verziu elektronického formulára, pomocou ktorého bude možné zbierať relevantné informácie o všetkých piatich kategóriách pedagogických aktivít učiteľov fakulty. Záver: Spracovaný elektronický formulár o pedagogickom procese považujeme za základný a nevyhnutný prvý krok pre vytvorenie fungujúceho systému komplexného hodnotenia pedagogického procesu na JLF UK. Počet slov: 230

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    6

    ANALÝZA PROGNOSTICKÝCH FAKTOROV NÁDOROV TYPU B-CLL

    Tomáš Balhárek (6. ročník)

    Ústav patologickej anatómie a Konzultačné centrum bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby JLF UK a MFN

    Školiteľ: prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc. Úvod: Chronická lymfocytová leukémia B-bunkového pôvodu (B-CLL) je prognosticky heterogénne nádorové ochorenie, ktoré môže vzniknúť malígnou transformáciou dvoch subpopulácií B-lymfocytov: „pregerminálnych“ B1 a „postgerminálnych“ B2 lymfocytov. B1 a B2 formy B-CLL vykazujú signifikantné rozdiely v klinickom priebehu a prognóze ochorenia. Pre identifikáciu B1 versus B2 pôvodu možno teoreticky použiť dôkaz znaku CD38, mutačného stavu variabilných oblastí ťažkých reťazcov imunoglobulínov (VH status), expresie génu pre ZAP-70 proteín a dôkaz plazmocytoidnej diferenciácie nádorových buniek. Podľa predpokladu membránová pozitita CD38 (CD38+) svedčí pre B1 pôvod nádorových buniek a horšiu prognózu, negativita CD38 (CD38-) pre B2 pôvod a lepšiu prognózu. Cieľ: Cieľom práce je identifikácia dvoch prognosticky relevantných znakov B-CLL: antigénu CD38 a plazmocytoidnej diferenciácie v prípadoch diagnostikovaných v rokoch 2002-2003 s následnou koreláciou oboch prognostických parametrov. Metodika: V retrospektívnej štúdii bolo hodnotených 197 prípadov B-CLL. Plazmocytoidná diferenciácia bola v infiltrátoch kostnej drene dokazovaná na našom pracovisku metódou imunohistochemickej analýzy (IHC) s použitím monoklonálnych protilátok anti-κ a anti-λ (proti ľahkým reťazcom imunoglobulínov). Povrchový CD38 znak lymfocytov bol vo vzorkách kostnej drene alebo periférnej krvi dokazovaný metódou prietokovej cytometrie (FC) s použitím monoklonálnej protilátky anti-CD38. Údaje o výsledku a priebehu nádorového ochorenia boli získané vyhodnotením dotazníkov zaslaných na príslušné hematologické pracoviská. Výsledky: Z celkového počtu 197 prípadov bola plazmocytoidná diferenciácia identifikovaná v 130 z nich, t.j. v 66% hodnotených prípadov. V 67, t.j. v 34% prípadoch nádorové bunky nevykazovali známky plazmocytoidnej diferenciácie. Doteraz získané údaje o CD38 profile B-lymfocytov poukazujú na možnosť skríženej závislosti medzi plazmocytoidnou diferenciáciou a CD38. Diskusia: Bioptická diagnostika malígnych lymfómov a lymfatických leukémií podľa klasifikácie SZO (2001) je postavená na tzv. multiparametrickom princípe, t.j. na princípe hodnotenia viacerých čŕt ochorenia – morfologických, fenotypických, genotypických, klinických, laboratórnych a pod. Ako sa ukazuje, uvedený multiparametrický prístup je významný nielen z hľadiska diagnostického a diferenciálno-diagnostického, ale rovnako aj z hľadiska stanovenia prediktívnych a prognostických faktorov a z hľadiska predpokladu úspešnosti terapie. Záver: Získané výsledky naznačujú možnosť použitia plazmocytoidnej diferenciácie ako prognostického markera. Implementácia hodnotenia plazmocytoidnej diferenciácie do diagnostického algoritmu B-CLL rozširuje súbor prognostických markerov o jednoducho identifikovateľný parameter. Počet slov: 333

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    7

    ANALÝZA KOEXPRESIE ZNAKOV T- BUNKOVEJ LÍNIE V NÁDOROCH TYPU AKÚTNEJ

    MYELOBLASTOVEJ LEUKÉMIE

    Marianna Ševčíková (5. ročník)

    Ústav patologickej anatómie JLF UK a MFN

    Školitelia: prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc.; MUDr. Jana Hrnková

    Úvod: Aberantná koexpresia antigénov asociovaných s inou vývojovou líniou je v leukémiách častá. V akútnych myeloblastových leukémiách (AML) ide najčastejšie o expresiu T- asociovaného antigénu CD7. Metodika: V súbore 55 pacientov s diagnózou AML z registra ÚPA v období rokov 2000-2004 sme zisťovali počet CD7+ prípadov a korelovali pozitivitu expresie s klinickým obrazom (extramedulárne prejavy, vek, postihnutie CNS, celkové prežívanie, atď.). Súčasne sme analyzovali, či ide o primárnu AML, alebo leukémiu vzniknutú z myeloproliferatívneho syndrómu, či počas blastickej transformácie myeloproliferatívnej choroby. Výsledky: V 42 prípadoch bola vyšetrená periférna krv, alebo aspirát kostnej drene pomocou prietokového cytometra. U 13 pacientov sa zistila aberantná expresia CD7 antigénu. Výsledky korelácie s klinickým nálezom sú ešte v stave spracovania a budú prezentované až na samotnej konferencii. Diskusia: CD7 pozitívne AML sú považované za samostatný subtyp s osobitnými klinickými vlastnosťami. Ide spravidla o starších pacientov, typická je periférna lymfadenopatia, vysoký počet leukocytov v periférnej krvi, hepatosplenomegália a poškodenie CNS. Expresia CD7 v AML je spojená s horšou prognózou, ťažšie sa dosahuje kompletná remisia, dochádza k opakovaným relapsom a celkové prežívanie je kratšie v porovnaní k CD7 negatívnym AML. Záver: Cieľom práce je overiť význam expresie CD7 antigénu v AML ako prognostického faktora s možným následným zaradením vyšetrovanie jeho expresie v rámci rutinnej bioptickej diagnostiky AML. Počet slov: 210

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    8

    DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKA NÁDOROVÝCH PROCESOV V MOZGU POMOCOU in vitro 1H NMR SPEKTROSKOPIE

    Peter Jankovič (3. ročník)

    Ústav lekárskej biochémie JLF UK

    Školiteľ: prof. MUDr. Dušan Dobrota,CSc. Maligná trasformácia bunky sa prejavuje stratou kontroly bunkového delenia, ako aj kontaktu bunka-bunka, invazivitou, podporou angiogenézy a zmenami v metabolizme (podpora enzýmov anaeróbnej glykolýzy a potlačenie enzýmov oxidácie cestou Krebsovho cyklu, “vychytávanie” dusíka nádorovými bunkami, zvýšená lipolýza, tvorba tumorových antigénov). V dôsledku zmenených rýchlostí niektorých metabolických dráh a ich mechanizmov regulácie dochádza k zmenám v obsahu jednotlivých metabolitov, ktoré sú charakteristické pre rozdielne typy mozgových nádorov. Tieto látky je možné identifikovať a kvantifikovať pomocou spektroskopie nukleárnej magnetickej rezonancie. Cieľom našej práce bolo nájsť charakteristické zmeny nízkomolekulových metabolitov v prípade histologicky rozdielnych typov nádorov mozgu použitím in vitro 1H NMR spetroskopie. Celkove bolo vyšetrených 34 biopsií od 13 pacientov, u ktorých histopatologické vyšetrenie určilo nasledovné diagnόzy: meningiόm, astrocytόm, glioblastόm a meduloblastόm. U všetkých nádorov boli odobraté vzorky z rôznych častí, čím sa dosiahlo presnejšie mapovanie sledovaných metabolitov u daného typu tumoru. Po peroperačnom odbere vzoriek nádorového tkaniva, následnej extrakcii pomocou kyseliny chloristej, a ďalšom spracovaní nasledovalo ich samotné MRS meranie. Na vyhodnotenie získaných spektier bol použitý softwer MestRe-C 2.3. Vo vzorkách z meningiómov je zvýšený obsah glutamát/glutamínu (Glu/Gln) a laktátu, kým signál N-acetylaspartátu úplne chýba. Zvýšené hodnoty laktátu a glycín/inozitolu (Gly/Ino) boli zistené u astrocytómov. U glioblastόmov sa ukázali vysoké hodnoty Glu/Gln a nízke hodnoty Gly/Ino. Pozorované diferencie v zastúpení jednotlivých metabolitov v histopatologicky rozdielnych typoch nádorov poukazujú na možnosť ich využitia v neinvazívnej diagnostike mozgových nádorov pomocou in vivo 1H NMR spektroskopie a perspektívne aj na monitorovanie liečby. Počet slov: 238

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    9

    TESTOVANIE CHEMOREZISTENCIE LEUKEMICKÝCH BUNIEK

    NA CYTOSTATIKÁ V PODMIENKACH IN VITRO

    Jarmila Kecerová (3. ročník)

    Ústav lekárskej biochémie JLF UK

    Školitelia: prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc., RNDr. Tatiana Matáková, Mgr. Jozef Hatok

    Chemoterapia dnes predstavuje jedinú štandardne používanú systémovú protinádorovú liečbu. Populácie nádorových buniek vykazujú vysokú heterogenitu, z čoho vyplýva, že nádor obsahuje populácie s rozdielnou citlivosťou na danú chemoterapiu. Je to jeden z dôvodov na presadzovanie individualizácie terapie na základe testovania citlivosti in vitro. Cieľom našej práce je využívať in vitro testovanie chemorezistencie, ktoré umožňuje rešpektovať individualitu pacienta a vedie k optimalizácii výberu protinádorového liečiva. Leukemické bunky sú izolované z periférnej krvi pacientov pomocou hustotného gradientu. Na testovanie chemorezistencie bol použitý MTT (metyltetrazoliový) test, ktorý je zaradený do skupiny testov sledujúcich membránovú integritu buniek. Ide o vitálny test, kedy živé bunky aktívne prijímajú farbivo a redukujú žltú, rozpustnú tetrazoliovú soľ mitochondriálnym enzýmom sukcinát-dehydrogenázou na nerozpustný modrý formazán. Po jeho rozpustení je fotometricky detekovaný a výsledky porovnávané s hodnotami identických kontrolných kultúr neovplyvnených cytostatikami. V súbore dospelých pacientov s akútnou leukémiou, liečených na hematologickej klinike MFN, bolo v podmienkach in vitro na chemorezistenciu testovaných desať najpoužívanejších cytostatík v klinickej praxi. Najvyšší výskyt rezistencie bol na doxorubicín, ifosfamid a dakarbazín. S výskytom chemorezistencie sme sa vzácne stretli u vinkristínu a vinblastínu. Prediktívne testy u cytostatík môžu pomôcť onkológovi odhadnúť rezistenciu alebo citlivosť konkrétnej populácie nádorových buniek voči danému spektru cytostatík a zvýšiť tak pravdepodobnosť účinnosti liečby ako aj znížiť zaťaženosť pacienta nežiadúcimi účinkami v dôsledku neúčinnej terapie. Počet slov: 214

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    10

    POUŽITIE DEXAMETAZÓNU U KRÁLIKOV SO SYNDRÓMOM ASPIRÁCIE MEKÓNIA

    Janka Búliková (3. ročník), Katarína Dvořáková (3. ročník)

    Ústav fyziológie JLF UK

    Školiteľ: MUDr. Daniela Mokrá, PhD.

    Úvod: Významnosť zápalovej zložky v patogenéze syndrómu aspirácie mekónia (MAS) naznačuje, že použitie kortikoidov a iných protizápalových látok by mohlo byť prínosom v liečbe MAS u novorodencov. Metodika: Použili sme 18 dospelých králikov, ktoré boli anestézované, paralyzované a ventilované konvenčne. Po zaznamenaní iniciálnych hodnôt parametrov sme 3 zvieratá usmrtili a použili ako kontroly. Ostatným sme intratracheálne podali 4 ml/kg fyziologického roztoku (n=4) alebo suspenzie ľudského mekónia (25 mg/ml) a ventilovali ďalej 100% kyslíkom. Tridsať minút od podania mekónia sme zvieratám podali 0,5 mg/kg dexametazónu (n=6) alebo sme ich nechali bez liečby (n=5) a ventilovali ďalších 5 hodín. Po usmrtení zvierat sme pravé pľúca sušili pri teplote 60 ºC 24 hodín na určenie stupňa edému. Ľavé pľúca sme lavážovali fyziologickým roztokom a lavážnu tekutinu centrifugovali 10 minút pri 1500 ot./min. Nátery periférnej krvi a sedimentu lavážnej tekutiny sme ofarbili a hodnotili mikroskopicky. Počet leukocytov v periférnej krvi sme stanovili baničkovou metódou. Výsledky: Podanie mekónia signifikantne zhoršilo pľúcnu poddajnosť, pravo–ľavé pľúcne skraty, oxygenačný index (OI) a index účinnosti ventilácie (VEI). Ďalej došlo k významnej akumulácii tekutiny a neutrofilov v pľúcach sprevádzanej poklesom neutrofilov v periférnej krvi. Podanie dexametazónu nesignifikantne zlepšilo VEI a OI, zmiernilo pľúcny edém a signifikantne redukovalo počet neutrofilov v pľúcach. Počet leukocytov a neutrofilov v periférnej krvi bol po podaní dexametazónu vyšší ako v skupine s mekóniom bez liečby. Záver: Pozitívne ovplyvnenie zápalových parametrov a mierne zlepšenie niektorých pľúcnych funkcií po podaní dexametazónu králikom ukázalo možné perspektívy použitia protizápalových látok vrátane kortikoidov v liečbe MAS. Projekt podporený Grantom VEGA č. 1/2306/05 a Grantom Univerzity Komenského č. 43/2004. Počet slov: 247

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    11

    VPLYV EXPERIMENTÁLNE NAVODENEJ HYPERSEKRÉCIE A OBŠTRUKCIE NOSOVEJ DUTINY

    NA CITLIVOSŤ KAŠĽOVÉHO REFLEXU (CKR) PACIENTOV S ALERGICKOU RINITÍDOU

    Jana Roseváková (4. ročník), Gabriela Urbanová (4. ročník), Paulína Vlčeková (4. ročník)

    Ústav patologickej fyziológie JLF UK

    Školitelia: MUDr. Jana Plevková PhD., prof. MUDr. Miloš Tatár, PhD. RNDr. Mariana Brozmanová PhD.

    Úvod: Ochorenia nosovej dutiny (ND) sú jednou z najčastejších príčin chronického kašľa. Predpokladá sa, že v dôsledku zápalu v ND dochádza k zmene citlivosti nervových zakončení v dýchacích cestách zodpovedných za vznik kašľa. Metodika: Sledovali sme vplyv experimentálne navodenej hypersekrécie a obštrukcie ND na CKR pacientov so sezónnou alergickou rinitídou. Pôsobenie uvedených faktorov sme stupňovali intenzifikovaným dýchaním (ID) cez nos (sukcesívne posmrkávanie nosom do seba až na úroveň celkovej pľúcnej kapacity, 10 krát/10 minút). Štúdie sa zúčastnilo 15 dobrovoľníkov (8 mužov a 7 žien, priemerného veku 21,1 roka, nefajčiarov, so sezónnym typom alergickej rinitídy, ktorý boli v čase vyšetrenie bez symptómov a bez liečby, mali normálne spirometrické parametre a fyziologický nález pri prednej rinoskopii. Probandom sme intranazálne (i.n.) podali histamín (100 µl, 4mg/ml) a sledovali sme subjektívne pocity probandov pomocou skórovacieho systému, kýchanie, hmotnosť nosového sekrétu a prietokový odpor ND. Ďalej sme vyšetrili bazálnu CKR pomocou jednodychového kapsaicínového testu so stanovením prahovej koncentrácia aerosólu kapsaicínu, ktorá pri vdýchnutí vyvolala v priemere 2 a viac zakašľaní. Následne sme vyšetrili CKR počas i.n. podania histamínu po ID cez nos (v čase maximálnej nosovej sekrécie a zvýšenia prietokového odporu ND) a po týždni sme vyšetrili CKR po i.n. podaní histamínu, kedy bol nos uzatvorený tlačkou a ID prebiehalo cez ústa. Výsledky a záver : CKR pacientov s alergickou rinitídou bola signifikantne ovplyvnená vznikom a rozvojom symptómov vyvolaných i.n. podaním histamínu, avšak proces ID cez nos a cez ústa neviedol k štatisticky významným zmeny v CKR u sledovaných jedincov (geometrický priemer s 95% intervalom spoľahlivosti) [1.24 (0.91-1.57) vs 0.58 (0.25-0.91) vs 0.57 (0.27-0.87), p1=0.004; p2=0.122]. Počet slov: 261

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    12

    REAKTIVITA DÝCHACÍCH CIEST A INHIBÍCIA GUANYLÁTCYKLÁZY V EXPERIMENTE

    Tomáš Turčan (5. ročník)

    Ústav farmakológie JLF UK

    Školitelia: Doc. RNDr. Anna Strapková, CSc., Mgr. Martina Antošová

    Úvod: Predpokladá sa, že väčšina účinkov oxidu dusnatého (NO) v dýchacom systéme je podmienená stimuláciou guanylátcyklázy a tvorbou cGMP. Podiel účasti tohto mechanizmu na zmenách reaktivity dýchacích ciest nie je doposiaľ presne známy. Zaujímalo nás preto, ako sa mení reaktivita dýchacích ciest morčiat zvýšená expozíciou exogénnemu iritantu toluénu pôsobením látky inhibujúcej aktivitu guanylátcyklázy. Metodika: Zvieratám sme podali nešpecifický inhibítor guanylátcyklázy -metylénovú modrú v dávkach 50 alebo 100 mg/kg intraperitoneálne 30 minút pred expozíciou toluénu. Expozícia toluénu trvala 3 dni po 2 hodiny. Potom sme sledovali reaktivitu hladkého svalu trachey a pľúcneho tkaniva na stúpajúce koncentrácie histamínu a acetylcholínu (10-8 - 10-3 mol/l) in vitro. Výsledky: Predliečba morčiat metylénovou modrou znížila vcelku amplitúdu kontrakcie hladkých svalov dýchacích ciest zvýšenú expozíciou iritantu. Z výsledkov vyplýva rozdielna odpoveď hladkých svalov v závislosti od dávky použitého inhibítora guanylátcyklázy. Dávka 50 mg/kg hmotnosti ovplyvnila výraznejšie reaktivitu hladkého svalu trachey, zatiaľ čo dávka 100 mg/kg znížila výraznejšie reaktivitu hladkého svalu pľúcneho tkaniva na obidva mediátory bronchospazmu. Diskusia: Ovplyvnenie vzťahu NO a guynylátcyklázy môže byť jedným z faktorov podmieňujúcich zmenu reaktivity dýchacích ciest. Podávaním látky inhibujúcej aktivitu guanylátcyklázy sme vyvolali zníženie reaktivity hladkých svalov dýchacích ciest. Na rozdielnom ovplyvnení reaktivity v závislosti od dávky inhibítora a úrovne dýchacích ciest (trachea, pľúcne tkanivo) sa môžu podieľať aj mechanizmy nezávislé od guanylátcyklázy. Záver: Inhibícia guanylátcyklázy v našich podmienkach znížila reaktivitu dýchacích ciest zvýšenú expozíciou exogénnemu iritantu. Počet slov: 227

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    13

    OVPLYVNENIE OBRANNÝCH REFLEXOV DÝCHACÍCH CIEST DILTIAZEMOM

    Mária Jakubesová (5. ročník), Katarína Pásztóová (3. ročník), Henrieta Rusňáková (3. ročník)

    Ústav farmakológie JLF UK

    Školitelia: MUDr. Juraj Mokrý, doc. RNDr. Soňa Fraňová, PhD. Úvod: Hirota a spol. (2003) ukázali, že v in vitro podmienkach na tracheálnych stripoch majú blokátory vápnikových kanálov bronchorelaxačný účinok. Cieľom našej práce bolo zistiť schopnosť diltiazemu ovplyvniť kašľový reflex ako aj reaktivitu dýchacích ciest in vitro a in vivo. Metodika: Morčatám (250-380 g) sme počas 14 dní aplikovali diltiazem (30 mg.kg-1 p.o.). Na in vivo hodnotenie špecifického odporu dýchacích ciest, frekvencie dýchania, dychového objemu a minútovej ventilácie sme použili dvojkomorový pletyzmograf. Všetky parametre sme sledovali pred a po 5 minútovej nebulizácii aerosolu histamínu a acetylcholínu v koncentrácii 10-6 mol.l-1, a to jednak pred prvým podaním diltiazemu, po druhej dávke ako aj po poslednej dávke na 14. deň. Na in vitro hodnotenie sme použili metodiku orgánových kúpeľov. Ku stripom sme pridávali kumulatívne dávky acetylcholínu, histamínu (10-8-10-5 mol.l-1), resp. KCl (10-5-10-2,5 mol.l-1). Antitusickú účinnosť sme hodnotili pomocou mechanicky indukovaného kašľa u neanestézovaných mačiek (1800 – 2500 g), ktorým bol podaný jednorázovo diltiazem v dávke 30 mg/kg p.o. Výsledky: Predliečba diltiazemom vyvolala pokles amplitúdy kontrakcie tracheálneho hladkého svalu na stúpajúce koncentrácie KCl a acetylcholínu, nie však histamínu. Špecifický odpor dýchacích ciest po nebulizácii acetylcholínom a histamínom významne klesol až po 14. dávke diltiazemu, pričom nedošlo ku žiadnej významnej zmene ostatných parametrov dýchania. Perorálne podanie diltiazemu viedlo k významnému utlmeniu kašľového reflexu. Záver: Výsledky in vitro a in vivo sledovaní ukázali, že diltiazem môže nájsť uplatnenie v ovplyvnení tonusu hladkej svaloviny dýchacích ciest. Vyžaduje si to však ďalšie sledovania.

    1. Hirota K, Hashiba E, Yoshioka H, Kabara S, Matsuki A. Effects of three different L-type Ca2+ entry blockers on airway constriction induced by muscarinic receptor stimulation. Br J Anaesth 2003; 90: 671-5.

    Počet slov: 235

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    14

    OVPLYVNENIE REAKTIVITY HLADKEJ SVALOVINY MOČOVÉHO MECHÚRA MORČIAT DILTIAZEMOM

    Henrieta Rusňáková (3. ročník), Katarína Pásztóová (3. ročník), Mária Jakubesová (5. ročník)

    Ústav farmakológie JLF UK

    Školiteľ: MUDr. Juraj Mokrý Úvod: V hladkej svalovine močového mechúra je pre jej kontrakciu nevyhnutný vápnik. Blokovanie jeho vstupu do buniek hladkej svaloviny tak môže viesť k zmenám ich kontrakčných schopností, čo by mohlo priaznivo vplývať na prejavy niektorých ochorení spojených s hyperreaktivitou detrusora (dráždivý mechúr). Preto sme sa rozhodli zistiť, či predliečba zdravých morčiat blokátorom vápnikových kanálov spôsobí pokles reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra. Metodika: Diltiazem (subst. Lachema Brno) sme podávali raz denne perorálne zdravým morčatám (8 morčiat, 250-300 g) v dávke 30 mg.kg-1 telesnej hmotnosti počas 14 dní. Na 15. deň sme sledovali zmeny reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra in vitro na acetylcholín metódou orgánových kúpeľov po pridaní diltiazemu a oxybutynínu do orgánovej komôrky v takom množstve, aby sa dosiahla koncentrácia 10-7 – 10-4 mol.l-1. Stripy boli vystavené kumulatívnym dávkam acetylcholínu (10-8-10-3 mol.l-1) pred ako aj po pridaní diltiazemu, resp. oxybutynínu do komôrok. Silu kontrakcie sme prepočítali na jednotku hmotnosti (g/100 mg tkaniva). Výsledky: Zistili sme, že po dlhodobej (14-dňovej) perorálnej aplikácii diltiazemu a následnej 15 minútovej inkubácii s diltiazemom in vitro došlo ku významnej inhibícii kontrakčných odpovedí pri koncentráciách 10-5 a 10-6 mol.l-1 diltiazemu (p

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    15

    VPLYV XANTÍNOVÝCH DERIVÁTOV NA REAKTIVITU HLADKEJ SVALOVINY MOČOVÉHO MECHÚRA

    U MORČIAT

    Katarína Pásztóová (3. ročník), Henrieta Rusňáková (3. ročník), Mária Jakubesová (5. ročník)

    Ústav farmakológie JLF UK

    Školiteľ: MUDr. Juraj Mokrý Úvod: V súčasnosti sa na liečbu dráždivého mechúra používajú najmä látky pôsobiace na úrovni muskarínových receptorov, membránových kanálov, adrenergných receptorov ako aj antidepresíva s centrálnym účinkom, látky so zmiešaným účinkom, inhibítory syntézy prostanoidov, inhibítory fosfodiesterázy a iné (Andersson a spol., 2001). Našim cieľom bolo zistiť, do akej miery sú schopné relaxovať hladkú svalovinu močového mechúra látky zo skupiny neselektívnych inhibítorov fosfodiesteráz – xantínové deriváty. Metodika: Vzorky hladkej svaloviny močového mechúra morčiat (16 morčiat, hmotnosť 250-400 g) sme hodnotili in vitro metódou orgánových kúpeľov. Z týchto vzoriek sme nastrihali stripy – prúžky, ktoré sme nechali jednu hodinu adaptovať v Krebs-Henseleitovom roztoku. Po adaptácii sme spravili kontrolný záznam s kumulatívnymi dávkami acetylcholínu (10-8 až 10–3 mol/l). Po viacnásobnom prepláchnutí a následnom pridaní teofylínu, teobromínu, kofeínu, resp. pentoxifylínu (subst. Sigma) v koncentráciách 10-7 a 10–3 mol/l, sme stripy opäť vystavili kumulatívnym dávkam acetylcholínu. Výsledky: Po inkubácii v roztoku s teofylínom, teobromínom i pentoxifylínom došlo k poklesu reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra u morčiat. Tento pokles bol štatisticky významný len pri vyšších koncentráciách 10-5 a 10-3 mol/l. Pridanie kofeínu do orgánových komôrok nespôsobilo štatisticky významnú zmenu reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra morčiat. Záver: Neselektívne inhibítory fosfodiesteráz spôsobili významný pokles reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra morčiat na acetylcholín, čo naznačuje ich účasť v ovplyvnení mechanizmov zúčastňujúcich sa kontrakčných odpovedí detrusora. Podporené Grantom APVT-20-0131-02 a Grantom Univerzity Komenského 35/2004/UK. 1. Andersson KE, Chapple C, Wein A. The basis for the drug treatment of the overactive

    bladder. World J Urol 2001; 19: 294-8. Počet slov: 215

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    16

    RIADENIE KVALITY ZDRAVOTNÍCKYCH SLUŽIEB V ZDRAVOTNÍCKOM ZARIADENÍ NA SLOVENSKU

    Eva Zuzáková (5. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Ing. Viera Jakušová, MPH Úvod: Zabezpečovanie a zlepšovanie kvality zdravotníckej starostlivosti patrí medzi prioritné úlohy v rámci procesu transformácie zdravotníctva. Orientácia na kvalitu sa stala nevyhnutnosťou, nakoľko proces riadenia zdravotníckych organizácií ovplyvnili faktory ekonomickej efektívnosti, účelnosti a bezpečnosti poskytovaných služieb. Metodika: Po zostavení dotazníka sme testovali kvalitu zdravotníckych služieb v 2 typoch nemocničných zariadení na 3 základných oddeleniach metódou kvantitatívnej analýzy textových dokumentov. Súbor: Zámerný výber respondentov s celkovým počtom 249 tvorilo 148 respondentov z NsP v Zlatých Moravciach a 101 z FN v Nitre. Výsledky: Výsledky potvrdili, že o spokojnosti/nespokojnosti pacientov s kvalitou zdravotníckych služieb nerozhoduje typ nemocničného zariadenia. Analyzovali sme pozitívne a negatívne ukazovatele služieb na jednotlivých klinikách/oddeleniach. Diskusia: Po analýze sme zistili vyššiu nespokojnosť s kvalitou zdravotníckych služieb u respondentov z FN v Nitre. Výraznú nespokojnosť vyjadrovali pacientky gynekologickej kliniky s vybavením nemocničnej izby, hygienou sociálnych zariadení, s poskytovaním nadštandardných služieb. U týchto pacientiek sme identifikovali problém s narušením intimity. Záver: Výsledky prieskumu poukazujú na aktuálnosť problematiky kvality zdravotníckych služieb v nemocničných zariadeniach a zriadenia oddelení pre dohľad nad kvalitou poskytovanej starostlivosti. Počet slov: 171

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    17

    NÁBOŽENSKÉ OBMEDZENIA V SÚVISLOSTI S POSKYTOVANÍM ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

    Marek Štancel (2. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Martina Tomašíková Úvod: Cieľom našej práce je priblížiť pomaly neprehľadnú duchovnú scénu našej krajiny a pokúsiť sa vyšpecifikovať vzťahy jednotlivých náboženstiev k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. V našej práci sme sa zamerali na registrované, ale i neregistrované cirkvi, náboženské spoločnosti a zoskupenia duchovnej povahy, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. Cieľ: Vytvoriť prehľad možnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v duchovnej scéne našej krajiny. Metodika: analýza dokumentov (Fatimské proroctvo, encykli, dokumenty Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví, Ústava SR, novelizovaná Lisabonská deklarácia svetovej asociácie lekárov o právach pacienta), analýza diskusných portálov Závery: Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery spolu s právom meniť náboženské vyznanie alebo vieru, prípadne byť bez náboženského vyznania je v Slovenskej republike zaručená pre všetkých bez výnimky. „Svedomie, myslenie, náboženské vyznanie a náboženská viera sú svojím charakterom „forum internum“ nedotknuteľné, a preto nepodliehajú ani žiadnym zákonným obmedeniam.“ (ČIČ, Milan a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin: Matica slovenská, 1997, s. 140). Niektoré svetové náboženstvá, ktoré našli svojich stúpencov už aj v našej krajine, nie sú celkom v súlade s novelizovanou Lisabonskou deklaráciou svetovej asociácie lekárov o právach pacienta. Aj keď je v tomto dokumente zahrnuté právo na náboženskú pomoc, samotná viera môže byť v rozpore s prvým princípom tejto deklarácie tj. právo na medicínsku starostlivosť dobrej kvality. Duchovnú scénu našej krajiny môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín: spoločenstvá vychádzajúce z kresťanstva, spoločenstvá nadväzujúce na kresťanstvo, spoločenstvá orientálneho pôvodu a spoločenstvá vychádzajúce z okultizmu. Rozdiely medzi náboženstvami sú spôsobované odstupom času a tým, že ľudia si pôvodné učenie jednotlivých zakladateľov rozlične vysvetľovali. Tiež sa líšia v spoločenskom učení, ktoré zakladatelia náboženstiev vždy prispôsobovali danej dobe, aby ľudstvu umožnili prekonať problémy, s ktorými v danom období zápasilo. Z týchto citátov je možné si uvedomiť, ako blízko k sebe jednotlivé náboženstvá majú. Bahájska viera: „Pre svojho blížneho zvoľ to, čo by si si vybral pre seba.“ Zaratustrizmus: „... keďže i samotná príroda je dobrá, nečiňte ostatným, čo nie je dobré pre vás.“ Judaizmus: „… blížneho svojho milovať budeš ako seba samého…“ Hinduizmus: „Nečiň iným, to, čo by tebe spôsobovalo bolesť, ak by tak činili iní.“ Kresťanstvo: „… čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj čiňte aj vy im.“ Islam: „Vskutku, Boh … vám prikazuje, aby ste činili dobro.“ Ak chceme poznať, aké majú jednotlivé náboženstvá vzťahy k medicíne a ošetrovateľstve, musíme sa dostať až ku koreňom samotnej viery. V našom prípade stačí, ak ich budeme vedieť začleniť do správneho spoločenstva. Ak sa nám toto podarí, dozvieme sa informácie potrebné nielen pre medicínsku ale aj ošetrovateľskú starostlivosť a tak budeme môcť dôkladnejšie realizovať myšlienku holistického ponímania osobnosti. Kľúčové slová: náboženstvo, cirkev, viera, zdravotnícka starostlivosť, ošetrovateľstvo, Počet slov: 426

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    18

    MOŽNOSTI OŠETROVATEĽSTVA V PRIMÁRNEJ PREVENCII DROGOVEJ ZÁVISLOSTI

    Erika Belešová (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Nadežda Višňovcová Úvod: Závažnosť problémov súvisiacich s zneužívaním návykových látok, rozširovanie tzv. nelátkových závislosti či návykového správania, sociálno – patologických javov, upriamuje našu pozornosť na rozvinutie komplexného prístupu k riešeniu problémov kde prioritný význam má primárna prevencia. Pozitívne výsledky možno docieliť vysoko profesionálnym, multiinštitucionálnym pôsobením spoločnosti. Cieľ: Cieľom je zistiť úroveň informovanosti študentov v oblasti primárnej prevencii drogovej závislosti. Ďalej zistiť: postoje k užívaniu drog, rozdiely v postojoch študentov gymnázia a stredného odborného učilišťa, rozdiely postojov dievčat a chlapcov v problematike drogovej závislosti a definovať participáciu ošetrovateľstva v primárnej prevencii drogovej závislosti. Metodika a výsledky: Prieskum, v ktorom sme použili štandardizovaný dotazník pozostával z 10 položiek : priamych a nepriamych, zatvorených a 4 otvorených položiek. Prieskumnú vzorku tvorilo 150 študentov stredných škôl v Martine.75 študentov z gymnázia Lettricha – 29 chlapcov, 46 dievčat a 75 študentov stredného odborného učilišťa obchodu a služieb – 37 chlapcov, 38 dievčat vo veku 16 rokov. Dotazník bol vyhodnotený popisnou štatistikou. Jeho validita a reliabilita bola overená pilotnou štúdiou na 10 respondentoch homogénnej vzorky (dievčat, jedna stredná škola). Na základe výsledkov pilotnej štúdie sme zistili, že postoje študentov k užívaniu drog sú viac negatívne, najmä pôsobením primárnej prevencie. Záver: Výsledky, ktoré vyplynuli z pilotnej štúdie poukazujú na fakt, že postoje mládeže k návykovým látkam sú viac negatívne. Napriek tomu, toto obdobie vykazuje najvyššiu mieru ovplyvniteľnosti (najmä na začiatku adolescencie), preto je dôležité vytvoriť jednotný edukačný program uplatniteľný na všetkých školách.(aj keď existujú prvé pokusy). Kľúčové slová : drogy – mládež – postoje – prevencia – ošetrovateľstvo Počet slov: 234

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    19

    KOMPETENCIE SESTRY PRI POSKYTOVANÍ INFORMÁCIÍ CHIRURGICKÝM PACIENTOM

    Zuzana Škopcová (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Edita Hlinková ÚVOD: Súčasťou zmien prebiehajúcich v zdravotníctve je i vymedzenie rozsahu ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom, t.j. vymedzenie kompetencií sestry. Zvyšuje sa jej odborná kvalifikácia, sestra má väčšiu samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Poskytovanie informácií, poučenie a edukácia pacienta má v chirurgickom ošetrovateľstve rovnaký význam ako realizácia praktických ošetrovateľských intervencií. Tieto informácie minimalizujú výskyt pooperačných komplikácií a redukujú strach a úzkosť pacienta. METODIKA: Svoju pozornosť sme zamerali na vymedzenie kompetencií sestier pri poskytovaní informácií chirurgickým pacientom v perioperačnom období. V prieskume sme použili metódu – dotazník. Obsahuje 17 položiek, otvorené a uzavreté. Vzorku tvorili lekári a sestry z chirurgických pracovísk. Výsledky sme hodnotili metódou opisnej štatistiky. DISKUSIA: Pacienti by mali prichádzať na chirurgické oddelenie ambulantne informovaní o charaktere zákroku, ktorý majú absolvovať. Kombinácia ústneho a písomného informovania ( edukačné letáky ) vedie k písomnému súhlasu pacienta s operačným zákrokom. Lekár by mal pacienta oboznámiť aj o potenciálnych rizikách. Informovanie by malo byť vždy prispôsobené individualite jednotlivca a typu operačného zákroku. Sestra poskytuje informácie o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti. V prípade mutilujúcich zákrokov je potrebné využívať zapojenie sestier so špecializáciou. Je dôležité, aby pacient porozumel informáciám, ktoré mu boli poskytnuté. ZÁVER: Vzdelávacie inštitúcie majú pripraviť sestry na výkon svojho povolania s rešpektovaním medzi predmetových vzťahov, v našom prípade chirurgia – etika – právo – legislatíva. Počet slov: 214

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    20

    ODBER BIOLOGICKÉHO MATRIÁLU AKO JEDEN Z FAKTOROV OBJEKTIVIZÁCIE LABORATÓRNEHO VÝSLEDKU

    Jana Oravcová (2. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Simona Kelčíková Úvod. Odber biologického materiálu je jedným z najčastejších výkonov realizovaných na lôžkových oddeleniach, ale aj v ambulanciách prvého kontaktu za účelom správnej diagnostiky. Na to, aby bol výsledok laboratórneho parametra objektívny je dôležité, aby boli dodržané faktory, ktoré ho môžu ovplyvniť. Teoretická pripravenosť sestier je prvým predpokladom úspešného zvládnutia odberu biologického materiálu, ktorá pozostáva z presného postupu podľa štandardov výkonov ( príprava pacienta, odber, balenie, transport), ale nemenej dôležité je aj zvládnutie manuálnej zručnosti. Cieľ. Cieľom prieskumnej časti bolo zistiť vedomostnú úroveň sestier o správnej technike odberu vybraných laboratórnych vyšetrení a porovnať ju s vedomosťami študentov 3. ročníka ošetrovateľstva. Metóda. Prieskum sme realizovali v NsP Zvolen, MFN Martin na chirurgických a internistických oddeleniach a medzi študentmi 3.ročníka v odbore ošetrovateľstvo JLF UK Martin. Použili sme dotazník, ktorý nie je štandardizovaný a obsahuje 15 zatvorených otázok a 2 polootvorené otázky. Po konzultáciách s vrchnými laborantkami hematologického, mikrobiologického, biochemického laboratória sme sa zamerali na vedomostnú úroveň najčastejšie znehodnocovaných laboratórnych parametrov zo strany sestier, ktorými sú: hemokultúra, hemokoagulačné parametre, materiál na kultiváciu, vyšetrenie acidobázickej rovnováhy( astrup ). Záver. Prieskum sme realizovali na počte 87 respondentov z toho 44 sestier a 43 študentov. Sestry dosiahli priemernú úspešnosť 66% a študenti dosiahli priemernú úspešnosť 60%. Celková priemerná úspešnosť respondentov bola 63%, čo hodnotíme ako nedostatočnú vedomostnú úroveň o správnej technike odberu biologického materiálu u vybraných laboratórnych vyšetrení. Počet slov: 222

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    21

    EFEKTIVITA A BEZPEČNOSŤ SYSTÉMOVEJ TERAPIE ŤAŽKÝCH FORIEM PSORIÁZY

    Ľuboš Matovčík (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD., mim. prof. Úvod Ťažké formy psoriázy sa podieľajú síce na celkovom spektre klinických obrazov psoriázy iba v 15%, výrazne však ovplyvňujú kvalitu života pacientov. Moderné prostriedky liečby ťažkých foriem psoriázy cyklosporín A (CsA) a acitretín (AcR) sú systémové medikamenty s vysokou efektivitou a významnými nežiaducimi účinkami. Zamerali sme sa na sledovanie účinnosti a bezpečnosti liečenia CsA a AcR. Metodika Katamnestická analýza dokumentácie pacientov liečených pre ťažké formy psoriázy v období roka 2004, následné vyhodnotenie výsledkov indexu PASI vo vzorke 19 osôb (14 mužov a 5 žien). Porovnanie výsledkov PASI liečených CsA (n=11) a AcR (n=8), následné štatistické spracovanie; vyhodnotenie zistených nežiaducich účinkov liekov (NÚL) CsA a AcR. Výsledky Rozdiely priemerných hodnôt PASI pri vstupnom vyšetrení a v 1 mesačných intervaloch počas sledovania (6 mesiacov) pacientov liečených CsA a AcR boli štatisticky signifikantné v 1.,2. a 3. mesiaci. Rozdiely hodnôt PASI pri vstupnom vyšetrení a v 4.,5. a 6. mesiaci liečby neboli signifikantne významné. Vyhodnotenie NÚL: CsA- závažné NÚL neboli zaznamenané, bez prejavov NÚL -3, AcR - závažné NÚL 3, bez prejavov NÚL 0. Diskusia Kritériom použitia systémovej medikamentóznej liečby je obvykle PASI nad 10-12, v sledovanom súbore bolo v priemere 19,8. Liečbe musí predchádzať komplexné posúdenie závažnosti stavu a rizík systémovej terapie, compliance pacienta a jeho dostatočné informovanie. Záver Preukazali sme efektívnosť a bezpečnosť CsA a AcR pri liečení vybraného súboru pacientov s ťažkými formami psoriázy, pričom účinok CsA bol výraznejší a jeho nástup rýchlejší v porovnaní s AcR. Zaznamenané NÚL zodpovedali vlastnostiam a účinkom použitých medikamentov ako aj dávkovaniu. Počet slov: 248

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    22

    MERACIE A HODNOTIACE TECHNIKY V OŠETROVATEĽSTVE

    Monika Hrbková (5. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod: Jedným zo základných predpokladov upevnenia statusu ošetrovateľstva ako samostatnej vednej disciplíny je rozvoj jej vedecko-výskumnej bázy. Vedecký prístup k vyhľadávaniu a riešeniu problémov vyžaduje jasnosť a jednoznačnosť v otázke predmetu i samotných výskumných metód a techník tejto (najmä v našich podmienkach) novej vedy. Zdá sa, že aspoň orientačne sú tieto otázky v odbore vyriešené (prijatie nových zákonov). Na rozdiel od metód a techník používaných v prírodných vedách a medicíne, v ktorých sa za klasickú metódu skúmania (zberu primárnych empirických údajov) považuje predovšetkým experiment spojený s exaktným meraním, podstata a ciele ošetrovateľstva si vyžadujú preferovať ako základné metódy tie, ktoré sú vypracované spoločenskými a humanitnými vedami. (P a l e n č á r , M . , Ž i a k o v á , K . , K u d l i čk a , J . , 2 0 0 0 , s . 2 - 3 ) Práca poukazuje na potrebu používania výskumných nástrojov (škál, testov, dotazníkov) ako dôležitú súčasť posudzovania, t.j. procesu, ktorý robí sestra priebežne a systematicky počas trvania ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Výskumné nástroje dopĺňajú bázu objektívnych, validných a reliabilných údajov. Dôležitý je aj ich správny výber. Metodika (súbor): Praktická časť práce poskytuje prehľad škál, ktoré môžu byť použité pri danej problematike ako súčasť posudzovania. Zo súboru škál sú metódou analýzy rozpracované štyri z nich – Glasgow Coma Scale (GCS), Mini Mental State Examination MMSE), Family Apgar (FA) a Nowotny Hope Scale (NHS). Súčasne zahŕňa aj porovnávanie iných škál, iných výskumníkov pri danej problematike. Výsledky: Cieľom práce bolo poukázať na to, ako má sestra postupovať pri posudzovaní a hodnotení, ktorého súčasť tvorí i použitie výskumného nástroja (škála, test, dotazník), ako postupovať pri spracovaní údajov na základe nich získaných, aká vedomostná a zručnostná úroveň je základom a predpokladom pri zvolení a aplikácii škály. Problematika v praktickej časti má nasledovnú štruktúru spracovania: teoretický vstup, posudzovanie a hodnotenie konkrétnej potreby sestrou, typy škál k danej problematike, spracovanie a analýza vybranej škály a nakoniec požiadavky kladené na vedomosti a zručnosti sestry pri práci so škálou. Diskusia: V slovenskej odbornej ošetrovateľskej literatúre daná problematika nie je komplexne rozpracovaná. To bol aj jeden z dôvodov spracovania tejto problematiky. Bázou práce sestry je dôkladné posúdenie potrieb pacienta a na základe získaných údajov tak poskytovať individualizovanú ošetrovateľskú starostlivosť. V kontakte s pacientom potrebuje sestra tieto informácie získať čo najskôr a čo najrýchlejšie. Nestačí sa spoliehať na skúsenosti a intuíciu. Význam má použitie meracích a hodnotiacich techník pri posudzovaní zameraných na objektivizáciu údajov, ktoré sestra potrebuje realizácii kvalitnej individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Kvalita údajov môže prispieť vyššej úrovni poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Záver: Posudzovanie ako prvá fáza ošetrovateľského procesu je základom realizácie celého ošetrovateľského procesu a celkovej kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Pri posudzovaní potrieb chorého či zdravého je dôležité komplexne prehodnotiť každú oblasť potrieb (oblasť biologickú, psychologickú, sociálnu a spirituálnu). Na dôkladné posúdenie stavu pacienta a „odhalenie“ ošetrovateľských problémov môžu v značnej miere pomôcť meracie a hodnotiace techniky. Tieto musia spĺňať základné parametre vedeckosti, a to predovšetkým reliabilitu a validitu. Samozrejme pre zvýšenie objektivity získaných údajov je potrebné doplniť posudzovanie aj metódami ako sú pozorovanie, rozhovor a i. Domnievame sa, že meracie a hodnotiace techniky pri zohľadnení všetkých skutočností slúžia ako hodnoverná metóda zberu údajov v ošetrovateľstve. BÓRIKOVÁ, I., FÚROVÁ, A. 2003. Posudzovacie, hodnotiace a meracie škály a techniky v ošetrovateľskej praxi. In Ošetrovateľstvo vo vnútornom lekárstve 1. 1. vydanie. Martin: UK Bratislava, 2003. ISBN 80-88866-28-6. 10 – 74 s. CREASIA, J. L., PARKER,B. 1991. Conceptual Foundations of Professional Nursing Practice. Baltimore: Mosby-Year Book, Inc., 1991. ISBN 0 8016-6148-X. 679 p. NOWOTNY, M. L. Assessment of Hope in Patients With Cancer: Development of an Instrument. In Oncology Nursing Forum, 1989, Vol. 16, No 1. pp 57 – 61. PALENČÁR, M., ŽIAKOVÁ, K., KUDLIČKA, J. Dotazník v ošetrovateľskom výskume. In Moderný medicínsky manažment. Martin: Asociácia nemocníc Slovenska, ročník VII., číslo 2, 2000. ISSN 1335-2326. 2 – 13 s. PALENČÁR, M. O nádeji. In Rok 2000: úzkosti a nádeje. (E. Farkašová ed.) Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2000. 82 – 95 s. ŽIAKOVÁ, K. et al. 2003. Ošetrovateľstvo: Teória a vedecký výskum. 1. vydanie. Martin: Osveta, 2003. 319 s. ISBN 80-8063-131-X. ŽIAKOVÁ, K., ČÁP, J. Poznámnky k problematike nádeje. Nepublikovaný text.

    Počet slov: 494

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    23

    POSÚDENIE RIZIKA VZNIKU DEKUBITOV V KLINICKEJ PRAXI

    Martina Šafáriková (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Ivana Bóriková Úvod Prevencia a ošetrovanie dekubitov ostáva aj v súčasnosti aktuálnou problematikou v ošetrovateľskej starostlivosti pre špecifické skupiny rizikových pacientov. Na zvyšovaní kvality ošetrovania pacientov sa podieľa aj realizácia ošetrovateľského procesu, v rámci ktorého sestra samostatne posudzuje riziko vzniku dekubitov. V odbornej ošetrovateľskej literatúre sú publikované rôzne skórovacie systémy s potvrdenou reliabilitou a validitou. Najčastejšie sa uvádza stupnica podľa Nortonovej, Bradenovej, Waterlova. Sestra na posúdenie rizika vzniku dekubitov a použitie škály (meracej stupnice) potrebuje mať určité vedomosti, zručnosti a klinické skúsenosti. Cieľ Cieľom práce bolo zistiť, či sa v klinickej praxi používajú aj iné stupnice, pretože v Rámcových procesuálnych štandardoch ošetrovateľských výkonov je uvedená iba jedna stupnica (Knollova). Ďalej sme zisťovali ako dlho trvá administrácia každej stupnice, čiže koľko času zaberie jej vyplnenie a vyhodnotenie rizika vzniku dekubitov v úvodnom a priebežnom posúdení pacienta. Metodika a súbor V prieskume sme použili 3 štandardizované stupnice na posúdenie rizika vzniku dekubitov s presne alebo menej presne definovanými položkami. Každého pacienta sme posudzovali opakovane až do jeho prepustenia 1x týždenne. Súbor respondentov tvorili pacienti (ženy aj muži) z rôznych ošetrovacích jednotiek MFN so štandardnou aj intenzívnou starostlivosťou v počte 20, pričom v prieskume ďalej pokračujeme. Výsledky Na základe už získaných výsledkov zisťujeme, že stupnice s presne zadefinovanými položkami sú objektívnejšie na posúdenie rizika vzniku dekubitov, to znamená, že pomenúvajú nízke, stredné alebo vysoké riziko pre pacienta a nie iba riziko. Záver Používanie viacerých skórovacích systémov zvyšuje kvalitu starostlivosti, motivuje k revidovaniu ošetrovateľského plánu a zlepšuje klinické zručnosti sestry. Počet slov: 244

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    24

    OŠETROVANIE CHRONICKÝCH RÁN – NEZÁVISLÉ, ZÁVISLÉ A SÚČINNÉ INTERVENCIE

    Daniela Karasová (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Hlinková Edita Úvod: Základom pre poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti na profesionálnej úrovni je dôležitý výber vhodných intervencií. Ich realizáciou minimalizujeme riziko komplikácii a urýchľujeme hojenie rany. Metodika: K vymedzeniu nezávislých, závislých a súčinných intervencií v ošetrovaní chronických rán sme použili metódu kazuistiky. Spracovali sme prípad 74 – ročného pacienta s diagnózou ulcus cruris bilateralis (zmiešanej etiológie – DM, ATS), ošetrovaného v domácom prostredí od apríla roku 2004. Výsledky: Naplánovaním ošetrovateľských intervencií – nezávislých ( denné preväzy sestrou), závislých (podávanie venotoník, diuretík, antibiotík, analgetík...) a súčinných (spolupráca s medicínskym reprezentantom firmy Johnson&Johnson a lekárom pri navrhovaní algoritmu a aplikácie používania prípravkov moderného hojenia), vymedzením kompetencií sestry a multidisciplinárnou starostlivosťou sa nám podarilo urýchliť hojenie defektov, ktoré boli predtým v priebehu 1 roka ošetrované kombináciou rôznych postupov bez efektu. Už v dobe jedného týždňa sme pacienta zbavili fibrínových povlakov a v ďalších týždňoch našej starostlivosti sme podporili granuláciu rany a epitelizáciu okrajov. Diskusia: V ošetrovaní chronických rán je nesmierne dôležité vymedziť kompetencie a zároveň zaznamenávať všetky ošetrovateľské kroky do spoločnej dokumentácie pre lekára a sestru, čo zefektívňuje a zprehľadňuje prácu tímu. Záver: Prípad nášho pacienta poukazuje na nevyhnutnosť multidisciplinárnej starostlivosti ošetrovania chonickej rany, dlhodobej, kontinuálnej spolupráce odborníkov a dodržiavania a dokumentovania režímových opatrení. Počet slov: 196

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    25

    BAZÁLNA STIMULÁCIA V INTENZÍVNEJ STAROSTLIVOSTI

    Bc. Martina Pochybová (4. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: Mgr. Edita Hlinková

    Úvod: Bazálna stimulácia (BS) je jednou z ošetrovateľských a liečebných metód, ktorá je vhodná najmä pre oblasť intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Používa sa už skoro 30 rokov v nemecky hovoriacich krajinách. Koncept bazálnej stimulácie rozvinul v 70. rokoch prof. Andreas Frőhlich. Vďaka tejto koncepcii si môžu jedinci uvedomovať svoje potreby. Christel Bienstein rozšírila pôsobenie bazálnej stimulácie aj v akútnej ošetrovateľskej starostlivosti o dlhodobo chorých. Bazálna stimulácia predstavuje osvedčený pedagogicko-terapeuticky proces, ktorý redukuje závislosť pacienta na ošetrovateľskej starostlivosti a vedie k lokomócii a vnímaniu. Touto metódou je možné riešiť aj uvedomenie si svojich potrieb u pacienta s Alzheimerovou chorobou v podmienkach intenzívnej starostlivosti. Metodika: V našej práci sme chceli zistiť význam vplyvu konceptu bazálnej stimulácie (BS) u pacientky s Alheimerovou chorobou v podmienkach intenzívnej starostlivosti. Ako hlavnú metódu sme použili metódu kvalitatívnej štúdie – kazuistiku. Kazuistika má charakter komplexnej kazuistiky, pretože popisne zachytáva časový interval 1 mesiaca pobytu pacientky na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Zachytáva zmeny a pokroky nielen v somatickej, ale i psychickej a sociálnej dimenzii osobnosti po dobu 1 mesiaca. Výsledky: Prostredníctvom kazuistiky sme zistili, že použitím konceptu bazálnej stimulácie sa celkový zdravotný stav pacientky zlepšil do 1 mesiaca. Pacientka pôsobila istejšie, pri rannom kúpeli spievala svoju obľúbenú pieseň a po troch týždňoch uchopila svoj vlastný pohár. Diskusia: Skutočnosť, že došlo k výraznému zlepšeniu somatického i psychického stavu, svedčí o výraznom vplyve BS. Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie – no stále je možné očakávať pozitívne zmeny v zmysle efektívnejšieho kontaktu pacienta s okolím. Prioritným prvkom ošetrovateľskej starostlivosti je potreba kontinuálneho uplatňovania princípu BS. Neočakávaný relaps akútnej pneumónie u našej pacientky a následná smrť znemožnili ďalšie sledovanie efektu BS. Záver: Kvalitatívna štúdia otvára priestor na ďalšiu modifikáciu prvkov BS pri ošetrovaní pacientov v rámci intenzívnej starostlivosti. Kľúčové slová: bazálna stimulácia – intenzívna starostlivosť Počet slov: 283

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    26

    POTREBY SENIOROV V KOMUNITE

    Lívia Čarnoká (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod: Starnutie nie je choroba, ale fyziologický proces, teda prirodzené obdobie života. Problematika starnutia sa stáva v súčasnej spoločnosti stále závažnejším celospoločenským problémom. Vplyvom predlžovania dĺžky života pri súčasnom poklese počtu narodených detí dochádza postupne ku starnutiu populácie. Prácou sme sa pokúsili zistiť stav uspokojenia biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb seniorov v domove dôchodcov. Na základe výpovedí respondentov sme spracovali aj ich hierarchiu hodnôt. Metodika (súbor): Na zber empirických údajov sme použili metódu štrukturovaného rozhovoru. Položili sme 19 otázok, kde si respondenti mohli zvoliť z ponúknutých možností alebo doplniť vlastnú odpoveď. Uskutočnili sme zámerný výber respondentov v zariadení domova dôchodcov (DD) v Spišskej Novej Vsi. Súbor tvorilo 30 respondentov, z toho 11 mužov a 19 žien. Priemerný vek bol 74 rokov. Dĺžka pobytu v zariadení vyšla v priemere 4,6 rokov. Výsledky: Výsledky nášho prieskumu uvádzame v absolútnych číslach, nakoľko sme prieskum realizovali u malej vzorky respondentov a nemôžeme robiť všeobecné závery. Respondenti považujú za najdôležitejšie zdravie, rodina, nezávislosť, priateľstvo a prácu.. Diskusia: V literárnych zdrojoch rôzny autori uvádzajú, že v seniorskom veku sú zvýraznené fyziologické potreby. V našom prieskume práve fyziologické potreby nevystupujú do popredia. Ich uspokojovanie v skúmanej skupine nie je prioritné. Do popredia vystúpili viac sociálne a psychologické potreby. Záver: Individualizovaná ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná metódou ošetrovateľského procesu sa ukazuje ako najvýhodnejšia pri uspokojovaní potrieb seniorov aj v domove dôchodcov. Počet slov: 222

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    27

    KVALITA ŽIVOTA V SÉNIU

    Ivan Farský (3. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod. Naliehavou výzvou, vyplývajúcou z demografických ukazovateľov starnutia populácie, je riešenie otázky kvality života seniorov. Komplexný subjektívny dynamicky sa meniaci stav seniorov v bio-psycho-sociálno-spirituálnej oblasti možno zisťovať pomocou metód kvality života. Cieľ. Práca je zameraná na identifikáciu niektorých determinantov kvality života v špecifickej komunite seniorov žijúcich v zariadení dlhodobej starostlivosti. Metodika a súbor. Do súboru bolo zaradených 60 seniorov (30 žien, 30 mužov), ktorí bývali v domove a penzióne pre dôchodcov. Kvalita života bola posudzovaná PCASEE škálou. Pohoda sa zisťovala WHO dotazníkom pohody. Postihnutie sa hodnotilo WHO škálou postihnutia. Barthelov index sme použili na posúdenie stupňa závislosti v sebaopatere, aktivitách denného života. Zmysel života sa posudzoval LOGO – testom. Negatívne hodnotenie zdravia, spokojnosť s bytovými podmienkami a celková spokojnosť s pobytom v zariadení sa posudzovali na zostavených stupniciach. Na štatistické spracovanie výsledkov sa použili neparametrické Spearmanove korelácie. Výsledky. Kvalita života seniorov korelovala so somatickými, kognitívnymi, emočnými, sociálnymi, ekonomickými a osobnostnými problémami, s ich pocitom celkovej pohody. Kvalita života súvisela s hodnotením zdravia a zmyslom života, bola determinovaná aj postihnutím v starostlivosti o vlastnú osobu, v pracovnom výkone, postihnutím v rodine a domácnosti aj v širšom sociálnom kontexte. Nezávislosť v činnostiach sebaopatery a celková spokojnosť s pobytom v zariadení korelovali s kvalitou života. Zistil sa vzťah kvality života s vekom a trvaním pobytu v zariadení. Diskusia a záver. Identifikácia determinantov kvality života v séniu má význam v teórii aj praxi. Zistené korelačné vzťahy prispievajú k potvrdeniu multidimenzionálnej koncepcie kvality života v séniu. Posúdenie činiteľov podieľajúcich sa na výstavbe kvality života umožňuje komplexnejšiu diagnostiku problémových oblastí a potrieb seniora. Možno to využiť pri detekcii rizikových jednotlivcov, ako aj v plánovaní stratégií manažmentu starostlivosti o gerontov žijúcich v komunitnom zariadení. Kľúčové slová. kvalita života, determinanty, senior, starostlivosť Počet slov: 276

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    28

    SKÚSENOSŤ SO SMRŤOU

    Ľubomíra Ježová (2. ročník)

    Ústav ošetrovateľstva JLF UK

    Školiteľka: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD. Úvod Tak ako prebieha pokus vyrovnať sa so smrťou u zomierajúceho a jeho blízkych, prebieha tento proces aj u personálu poskytujúcemu starostlivosť. V poslednom čase odborné kruhy ale i laická verejnosť prejavila o túto problematiku zvýšený záujem. Tento záujem je venovaný najmä zomierajúcemu. Prežívanie zomierania a smrti pacienta sestrou sa ukazuje ako závažný problém ošetrovateľskej praxe. Cieľ Identifikovať problémy v rámci sledovaných fenoménov, spracovať prípadové štúdie, analyzovať jednotlivé časti. Metodika Na zber empirických údajov sme použili metódu dotazníka s otvorenými otázkami. V tabuľke uvádzame sledované fenomény. Tab. č. 1 Sledované fenomény

    A smrť a pacient B smrť a ja C smrť a moji blízki ďalšie faktory: D1 prežívanie viny D2 sebaaktualizácia D3 podpora D4 vyhorenie

    Záver V našom príspevku sme sa pokúsili odkryť problematiku skúseností sestier s umieraním a so smrťou. Prežívanie v konfrontácii sestier so smrťou môže byť ovplyvňované rôznymi faktormi ako sú osobnostné predpoklady pre výkon povolania, charakter profesionálnej prípravy, schematické postupy v starostlivosti, interdisciplinárna kooperácia. Počet slov: 158

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    29

    VÝZNAM C- REAKTÍVNEHO PROTEÍNU PRI STANOVENÍ RIZIKA PORÚCH RYTMU U PACIENTOV

    S KORONÁRNOU CHOROBOU SRDCA

    Ivana Kompanová (5. ročník), Miloš Trn (5. ročník)

    I. Interná klinika JLF UK a MFN

    Školiteľ: MUDr. Monika Jačmeníková Úvod: Kardiovaskulárne (KVS) ochorenia sú už niekoľko rokov jedny z najčastejších príčin úmrtí. Práve preto je na mieste sa neustále venovať tejto problematike a sledovať príčiny či rizikové faktory vzniku týchto ochorení. V literatúre je popisovaná súvislosť medzi subklinickou zápalovou reakciou a rizikom vzniku fibrilácie predsiení. Cieľom tejto práce je zistiť vplyv zápalového mediátora C-reaktívneho proteínu (CRP) na vznik KVS ochorení respektíve na vznik porúch srdcového rytmu. Metodika: V súbore 181 pacientov, ktorým bola vykonaná koronarografia so známou hodnotou CRP sa zisťovalo niekoľko údajov súvisiacich s kardiovaskulárnym systémom a to: rytmus srdca, frekvencia srdca,veľkosť ejekčnej frakcie, veľkosť ľavej komory a predsiene, poruchy kinetiky srdca a antiarytmická liečba (digoxín, vápnikové blokátory resp. beta blokátory a iné). Pacienti sú rozdelený do skupín podľa prítomnosti porúch rytmu (fibrilácia presiení, supraventrikulárne alebo komorové extrasystoly). Skupiny sa porovnajú a získa sa výsledok o vplyve zvýšenej hodnoty hsCRP na pozorované údaje. Výsledky: Budú štatisticky spracované po získaní všetkých potrebných údajov. Diskusia: V diskusii sa porovnajú naše výsledky so štúdiami iných autorov. Záver: Cieľom práce je zistiť kritickú hodnotu CRP, při ktorej je zvýšené riziko vzniku arytmií srdcového rytmu . V prípade pozitívneho výsledku je možné izolovať skupinu rizikových pacientov, u ktorých sa sledovaním a vhodnou liečbou môže eliminovať riziko vzniku arytmíí alebo iných KVS chorôb. Počet slov: 209

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    30

    METABOLICKÝ SYNDRÓM A HORMÓNY TUKOVÉHO TKANIVA

    Miloš Mráz (6. ročník)

    I. Interná klinika JLF UK a MFN

    Školitelia: MUDr. Lívia Dulíková, doc. MUDr. Peter Galajda, CSc.

    Metabolický syndróm (MS) sa definuje ako nenáhodný spoločný výskyt celkovej a centrálnej obezity, inzulínovej rezistencie (IR) s kompenzačnou hyperinzulinémiou (HI), dyslipidémie, porušenej glukózovej tolerancie (PGT), prípadne diabetes mellitus 2. typu (DM 2) a artériovej hypertenzie (AH). Všetky tieto faktory sa podieľajú na zvýšenom riziku vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému, vrátane ischemickej choroby srdca (ICHS). Za primárny etiopatogenetický faktor sa považuje IR s kompenzačnou HI, ktorá však nevysvetľuje všetky asociované abnormality. Preto sa navrhla koncepcia etiopatogenetickej triády, zahrňujúcej okrem IR/HI aj viscerálnu adipozitu a subklinickú zápalovú a neuroendokrinnú reakciu. Čoraz významnejšia úloha sa pripisuje adipokínom, t.j. biologicky aktívnym látkam produkovaným bunkami bieleho tukového tkaniva, ktoré sa podieľajú na regulácii mnohých funkcií, ako sú príjem potravy a energetická homeostáza, imunita, inzulínová senzitivita, angiogenéza, krvný tlak, lipidový metabolizmus či hemostáza. Medzi tieto substancie patria klasické cytokíny, rastové faktory, zložky hemostázy, proteíny akútnej fázy, ako aj látky produkované takmer výlučne v tukovom tkanive, ako sú leptín a adiponektín, ktoré môžu predstavovať dosiaľ chýbajúci spojovací článok medzi obezitou a ostatnými zložkami MS. Leptín je hormón tukového tkaniva, ktorého hladiny v krvi pozitívne korelujú s množstvom celkového telesného tuku. Spolu s hormónom gastrointestinálneho traktu grelínom sa podieľa ako periférny signál na regulácii príjmu potravy a zabezpečení energetickej rovnováhy v organizme. Leptín inhibuje príjem potravy stimuláciou tvorby anorexigénnych a inhibíciou tvorby orexigénnych peptidov v hypotalame. V periférnych tkanivách podporuje utilizáciu intracelulárnych lipidov, čím zvyšuje ich senzitivitu na inzulín. U obéznych osôb sa však, paradoxne, zistili vysoké hladiny leptínu, na základe čoho sa u nich predpokladá prítomnosť rezistencie na jeho účinok ako jedného zo základných patomechanizmov participujúcich na vzniku obezity a MS. Grelín je hormón produkovaný hlavne v neuroendokrinných bunkách žalúdka. V hypotalame na rozdiel od leptínu zvyšuje tvorbu orexigénnych peptidov, čím podporuje príjem potravy. Stimuluje tiež sekréciu rastového hormónu a na periférne cievne riečisko má pravdepodobne vazodilatačný efekt. Adiponektín je jedným z mála adipokínov, ktorých hodnoty v sére so zvýšením množstva tukového tkaniva klesajú. Adiponektín zvyšuje inzulínovú senzitivitu tak, že zvyšuje oxidáciu voľných mastných kyselín a znižuje tvorbu triacylglycerolov a glukózy v pečeni. Ďalej zvyšuje tvorbu oxidu dusnatého v endotelových bunkách a vykazuje tiež protizápalové a antiaterogénne účinky Plazmatické hodnoty adiponektínu sú patologicky znížené u pacientov s IR, DM2 a ICHS. Aj keď mechanizmy regulácie tvorby adiponektínu nie sú ešte celkom objasnené, jeho syntéza je pravdepodobne znižovaná zápalovými cytokínmi, inzulínom, β-adrenergnými agonistami a glukokortikoidmi. Agonisty PPARγ (peroxisome proliferator-activated nuclear receptor) naopak produkciu adiponektínu zvyšujú. Na základe uvedených skutočností sa predpokladá, že hypoadiponektinémia môže predstavovať aspoň čiastočné spojenie medzi obezitou, inzulínovou rezistenciou a vaskulárnym postihnutím pri MS. Cieľom našej práce je analyzovať hodnoty leptínu, grelínu a adiponektínu ako substancií hrajúcich dôležitú rolu v etiopatogenéze metabolického syndrómu u pacientov s aspoň jednou zložkou MS a určiť ich vzťah ku klinickým komponentom MS, zahrňujúcich PGT/DM2, obezitu, dyslipidémiu a AH. Počet slov: 458

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    31

    PREJAVY CROHNOVEJ CHOROBY A ULCERÓZNEJ KOLITÍDY V DÝCHACOM SYSTÉME

    Katarína Makovická (4. ročník), Peter Kolman (5. ročník), Peter Bánovčin (5. ročník)

    Ústav patologickej fyziológie JLF UK, II. Interná klinika JLF UK a MFN

    Školitelia: prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc., prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.

    Úvod: Crohnova choroba (CCH) a ulcerózna kolitída (UK) sú nešpecifické zápalové črevné ochorenia s extraintestinálnymi manifestáciami. Najčastejšie z nich sú kožné, očné, pečeňové a kĺbne. Pľúcne manifestácie týchto ochorení sú síce zriedkavé, ale môžu vyústiť do deštruktívnych a ireverzibilných zmien dýchacieho systému. Preto je potrebné ich včas rozpoznať a liečiť. Cieľ: V retrospektívnej štúdii sme sa zamerali na zistenie výskytu symptómov a príznakov porúch funkcie dýchacieho systému u pacientov s CCH a UK. Metódy a pacienti: Analyzovali sme chorobopisy pacientov s CCH a UK hospitalizovaných na II. Internej klinike MFN v rokoch 2000-2004. Hodnotili sme rozsah a štádium ochorenia, ich intestinálne a extraintestinálne manifestácie. Z extraintestinálnych manifestáciíí sme sa zamerali hlavne na respiračné prejavy, ale zaznamenali sme aj kĺbne, kožné a renálne prejavy. Sledovali sme tiež laboratórne výsledky a priebeh liečby. Výsledky: Za uvedené obdobie sme v archíve kliniky našli 45 pacientov so sledovanými chorobami, z toho bolo 26 pacientov s CCH a 19 pacientov malo UK. U 7 pacientov s CCH a 7 pacientov s UK sme zistili respiračné symptómy a príznaky. Ďalej sme zistili, že zo 7 pacientov s CCH bolo v 6 prípadoch prítomné postihnutie horných dýchacích ciest. Išlo o chronické alebo recidivujúce zápaly. U 5 pacientov s UK išlo o postihnutie dolných dýchacích ciest. Boli to prejavy chronickej bronchitídy s RTG zmenami v dolných pľúcnych poliach. Záver: V sledovanom súbore pacientov bol zaznamenaný značný výskyt respiračných manifestácií, ktoré môžu súvisieť s CCH a UK. Analýze tejto súvislosti však nebola venovaná pozornosť. Počet slov: 245

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    32

    IMUNOTOLERANČNÁ LIEČBA HEMOFILICKÉHO PACIENTA S INHIBÍTOROM

    Katarína Kollárová (6. ročník), Jana Magutová (6. ročník)

    Klinika hematológie a transfuziológie JLF UK a MFN

    Školiteľ: prof. MUDr. Peter Kubisz, DrSc, MUDr. Ján Staško, PhD.

    Inhibujúce protilátky (inhibítory), ktoré neutralizujú prokoagulačnú aktivitu liečebne podaných koagulačných faktorov sú komplikáciou vrodených aj získaných hemofílií. Závažné krvácanie predstavuje život ohrozujúcu komplikáciu pre týchto pacientov. Asi 1/3 inhibítorov je len prechodná. Zostávajúcich 80% sú inhibítory s vysokým titrom, t.j viac ako 5 Bethesda jednotiek (BU/ml). Medzi rizikové faktory vzniku inhibítora patrí: vek – najvyšší výskyt v prvej dekáde života po podaní FVIII, vyšší výskyt u súrodencov- bratov) etnická závislosť (africká, hispánska populácia), typ mutácie génu(veľké génové delécie FVIII), predchádzajúca liečba inhibítorom, liečebný režim, typ koncentrátu. Imunotolerančná liečba (ITT) je postup, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby pacient s inhibítorom proti koagulačnému faktoru VIII (IX) toleroval daný faktor, čo sa zabezpečí opakovaným denným podávaním faktora počas niekoľkých mesiacov až rokov. Bolo navrhnutých niekoľko protokolov ITT líšiacich sa dávkovacou schémou FVIII a prítomnosťou alebo vynechaním imunosupresívnej liečby (Bonnský, Malmo protokol) V súčasnosti existuje niekoľko kritérií úspešnosti ITT. Podľa nich je úspešnosť liečby v priemere 70 ± 10%. Faktory ovplyvňujúce úspešnosť ITT sú vek na začiatku liečby (menej ako 20 rokov), najvyšší titer inhibítora pred začatím ITT (do 20 BU/ml), titer inhibítora bezprostredne pred začatím ITT (10 BU/ml), denná dávka koncentrátu (200 IU/kg). Kritériá úspešnej ITT sú vymiznutie inhibítora (pod 0,6BU/ml), normalizácia „recovery“ podaného faktora VIII (nad 60%), normalizácia polčasu FVIII (nad 6 hodín).

    U nášho pacienta s diagnostikovanou vrodenou hemofíliou typu A bola zahájená ITT vo veku 5,5 rokov, t.j. 8 mesiacov od zistenia inhibítora. Maximálny titer inhibítora pred ITT bol 33 BU/ml, titer inhibítora bezprostredne pred ITT bol 14 BU/ml, denná dávka koncentrátu FVIII 2 x denne 88 IU/kg.

    Cieľom našej práce bolo porovnať výsledky ITT nášho pacienta s vyššie uvedenými kritériami.

    Zhodnotením priebehu ochorenia počas imunotolerančnej liečby (podľa Bonnského protokolu) sme zistili, že po 8 mesiacoch liečby bol titer inhibítora F VIII 0,45 IU/ml, čo znamená splnenie kritérií úspešnosti ITT (titer inhibítora pod 0,6BU/ml). Počet slov: 303

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    33

    VZŤAH NCMP HYPOXEMICKEJ A FIBRILÁCIE PREDSIENÍ

    Marta Putišová (5. ročník), Lenka Adamovičová (5. ročník)

    Neurologická klinika JLF UK a MFN

    Školiteľ: MUDr. Vladimír Nosáľ Úvod: Cieľom našej práce bolo zistiť frekvenciu výskytu fibrilácie predsiení (FP) u pacientov s NCMP hypoxemickou, výskyt rizikových faktorov (RF) v tejto skupine pacientov a predchádzajúcu liečbu warfarínom. Metódy: V retrospektívnej štúdii sme zo súboru 214 pacientov hospitalizovaných na Neurologickej klinike MFN a UK JLF v roku 2003 s diagnózou akútnej NCMP identifikovali 86% (183) pacientov s NCMP hypoxemickou a 14% (31) pacientov s NCMP hemoragickou. Zo skupiny pacientov s NCMP hypoxemickou sme vybrali skupinu 22% (40) pacientov s FP. Výsledky: Zo skupiny pacientov s FP bolo 65% (26) žien a 35% (14) mužov. Priemerný vek bol 74 rokov (46-94). Frekvencia výskytu RF bola nasledovná: 100% (40) ischemická choroba srdca, hypertenzia 98% (39), fajčenie 8% (3), diabetes mellitus 33% (13), ateroskleróza 30% (12), hypertriacylglyceridémia 23% (9), hypercholesterolémia 25% (10) a obštrukčná choroba pľúc 18% (7). Zistili sme, že 22% (9) pacientov malo 3 RF, 48% (19) pacientov 4 RF, 25% (10) pacientov 5 RF a 5% (2) 6 RF. Pred vznikom NCMP bolo warfarinizovaných 10% (4) pacientov. U 35% (14) pacientov bola perorálna antikoagulačná liečba relatívne kontraindikovaná. Diskusia: Na základe výsledkov tejto klinickej štúdie je možné skonštatovať, že až 55% pacientov s FP, ktorí mali 4 a viac RF pre vznik NCMP nebolo warfarinizovaných. Záver: Z výsledkov vyplýva, že u vysoko rizikových pacientov s FP, ktorí nemajú kontraindikáciu antikoagulačnej liečby je potrebná warfarinizácia a zároveň je nevyhnutná dôsledná kontrola RF, ktoré sú predisponujúce pre vznik NCMP hypoxemickej. Počet slov: 237

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    34

    SLEDOVANIE ZMENY TELESNEJ HMOTNOSTI PRI LIEČBE OLANZAPÍNOM

    Janka Demianová (5. ročník), Lenka Bartošová (5. ročník)

    Psychiatrická klinika JLF UK a MFN

    Školitelia: MUDr. Jozef Dragašek, MUDr. Milena Drímalová, CSc. Úvod: V súčasnosti sa u pacientov na antipsychotickej liečbe preferuje podávanie atypických antipsychotík. Nárast hmotnosti sa zdá byť ich najzávažnejším nežiaducim účinkom. Popri psychických dôsledkoch z nárastu hmotnosti, ktoré zhoršujú compliance u pacientov, sú závažné aj sekundárne pridružené ochorenia súvisiace s obezitou zahŕňajúce diabetes mellitus, hypertenziu, respiračné ťažkosti, hyperlipidémiu a dyslipidémiu, atď. Cieľ: Cieľom práce je určenie vplyvu olanzapínu používaného v liečbe širokého spektra psychických porúch, predovšetkým psychotických, na hmotnosť pacientov. Metodika: V retroprospektívnej štúdii, v súbore 85 pacientov, ktorým bol podávaný olanzapín buď v monoterapii alebo pri súčasnom podávaní iných psychofarmák, autori zisťovali zmenu hmotnosti u pacientov týždenne, za rovnakých podmienok, počas 5 – 6 týždňov hospitalizácie. Zo získaných údajov autori vyhodnotili zmenu hmotnosti (prírastok, úbytok). Výsledky: Vo výsledkoch autori ponúkajú štatistické spracovanie zmien hmotnosti u pacientov liečených olanzapínom vo vzťahu k dĺžke terapie uvedeným psychofarmakom, k dávke olanzapínu, k diagnóze, k pohlaviu, veku a prípadnej komedikácii s poukázaním na rizikové faktory sekundárnych metabolických účinkov. Diskusia: Získané výsledky autori porovnávajú s výsledkami štúdií iných autorov. Uvádzajú limitácie tejto práce s návrhmi na ďalšie možnosti sledovania vplyvu atypických antipsychotík na výskyt vedľajších účinkov, ktoré sú v priamej súvislosti so zmenou hmotnosti pacienta. Záver: V práci autori zisťovali, ako olanzapín ovplyvňuje hmotnosť pacientov. Sledovanie zmeny hmotnosti, predovšetkým jej prírastku, sa považuje za dôležité z hľadiska dobrej compliance v liečbe, ako aj z dôvodu predchádzania neskorších metabolických komplikácií, ktoré v konečnom dôsledku znižujú kvalitu a skracujú celkovú dĺžku života pacientov. Počet slov: 237

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    35

    SLEDOVANIE SRDCOVEJ VARIABILITY PRI ÚZKOSTNÝCH PORUCHÁCH

    Martin Migra (5. ročník)

    Psychiatrická klinika JLF UK a MFN, Klinka detí a dorastu JLF UK a MFN

    Školitelia: MUDr. Jozef Dragašek, MUDr. Peter Ďurdík Úvod: Variabilitu srdca (HRV) podmieňuje autonómna regulácia sympatikom (S) a parasympatikom (PS). Tvoria ju 3 frekvenčné pásma: vysokofrekvenčné (PS), nízkofrekvenčné (S+PS cez baroreceptory a vazomotoriku) a veľmi nízkofrekvenčné (S cez vazomotoriku, RAA a termoreguláciu). Pri úzkostných stavoch vzrastá aktivita S, klesá vágový tonus. Cieľ: Zistiť mieru ovplyvnenia variability srdca pri úzkostných stavoch. Metóda: V cieľovej (pacienti Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN s diagnózou úzkostnej poruchy) a kontrolnej (študenti JLF UK) skupine bolo zrealizované meranie krátkodobej HRV (trvanie vyšetrenia 15 minút). Zisťovali sa ďalšie faktory ovplyvňujúce HRV (DM, fibrilácia predsiení, zmeny autonómneho nervového systému a iné). Z parametrov časovej analýzy sa sledovali rMSSD, pNN 50% a z frekvenčných parametrov Total Power, HF a LF/HF. Okrem toho sa zisťovala neurolabilita dotazníkom N5 a úzkosť dotazníkom na meranie úzkosti a úzkostnosti STAX. Výsledky: Priemerné hodnoty v cieľovej skupine boli: rMSSD = 26,875 ms, pNN 50% = 87,5%, TP = 719, HF = 96,1, LF/HF = 3,05. V kontrolnej skupine sa zistili nasledovné priemerné hodnoty: rMSSD = 85,06 ms, pNN 50% = 32,47%, TP = 3019,9, HF = 1088,6, LF/HF = 0,994. Záver: V cieľovej skupine došlo ku signifikantnému poklesu markerov PS, markery S neboli jednotne zmenené. U mužov je vágový tonus vyšší. Výsledky naznačujú, že úzkosť má vplyv na pokles HRV a tento je v úzkom vzťahu s výskytom srdcových porúch. Zmeny HRV pri úzkosti sú signifikantné, avšak zmeny HRV spôsobujú aj ďalšie faktory ovplyvňujúce autonómny nervový systém, preto je otázna špecificita zmien HRV pre výskyt úzkosti. Počet slov: 245

  • XXVI. Študentská vedecká konferencia

    36

    PROFYLAXIA VČASNÝCH STREPTOKOKOVÝCH INFEKCIÍ NOVORODENCOV – PILOTNÁ ŠTÚDIA

    Lucia Lúčanová (5. ročník)

    Neonatologická klinika JLF UK a MFN, Martin

    Školiteľ: prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. Úvod: Streptococcus agalactiae (GBS) zostáva hlavnou príčinou včasných infekcií novorodencov. Infekcia sa prejavuje najčastejšie sepsou a je hlavnou príčinou mortality donosených novorodencov. Infekcia je zvyčajne získaná perinatálne. 15-40% gravidných žien je kolonizovaných GBS v oblasti vagíny alebo rekta. Intrapartálna ATB profylaxia matky podľa literárnych údajov nezabezpečí prevenciu všetkých prípadov včasných infekcií. Metodika: Prospektívna štúdia analyzuje účinnosť profylaxie u eutrofických donosených novorodencov narodených za obdobie 6 mesiacov. Súbor tvorí 57 novorodencov matiek kolonizovaných GBS (10,9% zo všetkých narodených). Autori sledujú pôrodnícke rizikové faktory, podanie intrapartálnej profylaxie, krvný obraz novorodenca, jeho klinický stav a kultivačný nález z plodovej vody a vonkajšieho zvukovodu v súvislosti s výskytom infekcie. Kritériom indikácie postnatálnej ATB profylaxie bol počet leukocytov viac ako 25x109/l alebo menej ako 8x109/l, alebo prítomnosť ďalších rizikových faktorov. Výsledky: Bez intrapartálnej profylaxie (riziko sepsy 6:1000) bolo 39 (68%) novorodencov, z nich traja s leukocytózou. Intrapartálna profylaxia (riziko sepsy 0,18:1000) bola podaná v 18 (32%) prípadoch, z nich leukocytóza u 4 a ďalšie rizikové faktory (riziko sepsy 2,25:1000) u 3 novorodencov. V-PNC i.m. bol podaný siedmim (12%) novorodencom, šiestim pre leukocytózu, jednému pre pridružené rizikové faktory. U piatich došlo po troch dávkach ATB k normalizácii krvného obrazu. U žiadneho z 57 novorodencov sa nepozorovali známky infekcie, nezaznamenal sa žiadny prípad GBS sepsy. Diskusia: Vzhľadom na nejednotné údaje o stratégii menežmentu asymptomatického novorodenca matky kolon