zbornÍk - sportcenter.sk · zbornÍk nÁrodnÉho portovÉho centra 2004 zbornÍk nÁrodnÉho...

ZBORNÍKPREDNÁOK ZO VZDELÁVACÍCH AKTIVÍT

NÁRODNÉHO PORTOVÉHO CENTRA

2004

BRATISLAVA 2005

ZBORNÍK NÁRODNÉHO PORTOVÉHO CENTRA

2004ZBORNÍK NÁRODNÉHO PORTOVÉHO CENTRA

2004

2

Za obsahovú stránku príspevkov zodpovedajú autori

Odborná recenzia: PhDr. Eugen Laczo, PhD.

Zodpovedná redaktorka: Ing. Elena MalíkováRedakèná spolupráca: Mgr. Zuzana Zaèková, PhD.; PhDr. Igor MachajdíkLayout a grafické vyhotovenie: Peter Buèek (Artwell Design, s.r.o.)

Vydalo Národné portové centrum, 2005Trnavská 39, 831 04 Bratislavawww.sportcenter.sk

ISBN

Autori príspevkov:

l Mgr. Miroslav Dlho, PhD.l PhDr. O3⁄4ga Kyselovièová, PhD.l Doc. PhDr. Jaromír imonek, CSc.l PaedDr. Ladislava Doleajová, PhD.l Doc. PaedDr. Jaromír imonek, PhD.l Doc. PhDr. Elena Streková, PhD.l PaedDr. Anton Lednický, CSc.l Milan Mikul PaedDr. Vincent Lafko, CSc.l PaedDr. Juraj Mihalèinl Mgr. Kristína Kríovál Mgr. Barbora Kociánovál Ing. Marián Augustínl Milan Varholl Ing. Lucia Veselskál Ing. Jana Vrkovál MUDr. Jaroslav Orlíkl PhDr. Eugen Laczo, PhD.l Doc. PhDr. Bohu Hatiar, CSc.

l Prof. RNDr. Vojtech tulrajter, Dr.SCl PaedDr. Ludmila Zapletalová, CSc.l PhDr. Ivan Brainal Ing. Lucia Veselskál Mgr. Marián Vanderka PhD.l Prof. PaedDr. Tomá Kampmiller, CScl MUDr. Vladimír Hostýnl MUDr. Elena Hostýnovál MUDr. Laurenc Dívaldl PaedDr. Miroslav Holienka, CSc.l PaedDr. Vladimír Pøidal, PhD.l Doc. PaedDr. Pavol Peráèek, CSc.l Prof. MUDr. Duan Hamar, CSc.l Mgr. Adriana Tonkovièovál Mgr. Milo tefanovskýl Doc. PhDr. Elena Streková,PhD.l PaedDr. Vladimír Millerl Ing. Miroslav Haviar, CSc.



2004

3

Váené dámy, váení páni,

do rúk sa Vám dostáva zborník pred-

náok zo vzdelávacích aktivít Národ-

ného portového centra realizovaných

v roku 2004 oddelením vzdelávania.

Naím zámerom bolo a je oslovi èo

najirí okruh portových odborníkov

a ponúknu im monos ïalieho

vzdelávania. Veríme, e sa nám to aj

v tomto roku podarilo a svojou èinnos-

ou sme prispeli k naplneniu jedného

z hlavných cie3⁄4ov Európskeho roku vzde-

lávania prostredníctvom portu, a to

k zlepeniu komunikácie medzi portom

a vzdelávaním.

Vychádzajúc zo portovej praxe je

zrete3⁄4né, e bez kvalitného systema-

tického vzdelávacieho procesu, ktorý

vyuíva najnovie vedecké a odborné

poznatky, je dnes port vo svojej piè-

kovej podobe nielen ochudobnený,

ale dokonca nepredstavite3⁄4ný. Preto

sú semináre a pracovno-diskusné

stretnutia, ktoré sme vám ponúkli

v uplynulom roku, upravené a distri-

buované nielen v tlaèenej podobe,

ktorú ste práve dostali do rúk, ale aj

v podobe digitálneho záznamu na CD,

prípadne DVD nosièi. Obe formy sú

prístupné nielen úèastníkom vzdelá-

vacích aktivít NC, ale kadému, kto

sa na nich z èasových alebo iných

dôvodov nemohol osobne zúèastni.

Odborníci z oblasti vedy o porte,

zo portovej praxe a z oblastí úzko sú-

visiacich so portom vám touto formou

ponúkajú svoje vedomosti a skúsenosti

a spolu s nami veria, e tým obohatia a

zefektívnia Vau kadodennú prácu so

portovcami.

Elena Malíková

vedúca oddelenia vzdelávania NC



2004

4



2004

5

OBSAH1. Kompenzaèné cvièenia ako prevencia proti jednostrannému zaaovaniu v tréningovom procese . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

Mgr. Miroslav Dlho, PhD., katedra biologicko-lekárskych vied, FTV UK

2. Význam a vyuitie nepecifických tréningových prostriedkov v celoroènom tréningovom cykle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15PhDr. O3⁄4ga Kyselovièová, PhD., katedra gymnastiky, tancov a úpolov, FTV UK

3. Význam koordinaèných schopností a ich rozvoj v porte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24Doc. PhDr. Jaromír imonek, CSc., katedra TV a portu; Pedagogická fakulta UKF, Nitra

4. Osobitosti rozvoja koordinaèných schopností u detí predkolského a mladieho kolského veku . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33PaedDr. Ladislava Doleajová, PhD., katedra atletiky, FTV UK

5. Osobitosti rozvoja peciálnych koordinaèných schopností v kolektívnych portových hrách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37Doc. PaedDr. Jaromír imonek, PhD., katedra TV a portu; Pedagogická fakulta UKF, Nitra

6. Význam rozvoja rovnováhových a rytmických schopností v portovej príprave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47Doc. PhDr. Elena Streková, PhD., katedra gymnastiky, tancov a úpolov, FTV UK

7. Rozvoj kinesteticko - diferenciaènej schopnosti dolných konèatín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64PaedDr. Anton Lednický, CSc., katedra atletiky, FTV UK

8. Koordinaèná schopnos spájania pohybov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Milan Miku, Slovenský zväz hádzanej; PaedDr. Vincent Lafko, CSc.; PaedDr. Juraj Mihalèin, Fakulta portu, Preovská univerzita v Preove

9. Metodické ukáky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76Mgr. Kristína Kríová, Mgr. Barbora Kociánová, katedra gymnastiky, tancov a úpolov, FTV UK

10. Zákon o dani z príjmov (22. Apríla 2004) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77Ing. Marián Augustín

11. Uplatòovanie úètovania tátnych prostriedkov v obèianskych zdrueniach (úètovníctvo jednoduché a podvojné) . . . . . . 79Milan Varhol

12. Prezentácia k zákonu è. 523/2003 Z.Z. O verejnom obstarávaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80Ing. Lucia Veselská

13. Postupy úètovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84Ing. Jana Vrková

14. Analýza stopových prvkù ve vlasech a její pøínos pro preventivní, klinickou i sportovní medicínu . . . . . . . . . . . . . . . . 96MUDr. Jaroslav Orlík, Biomol-med, ÈR

15. Vzájomná podmienenos kondièných schopností a technickej zruènosti v porte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98PhDr. Eugen Laczo, PhD., katedra atletiky, FTV UK

16. Motorické uèenie v porte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108Doc. PhDr. Bohu Hatiar, CSc.

17. Fyziologické aspekty motorického uèenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114Prof. RNDr. Vojtech tulrajter, Dr.SC, katedra biologicko-lekárskych vied, FTV UK



2004

6

18. Uplatnenie kondièných kvalít v technickej príprave v kolektívnych portoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119PaedDr. 1⁄4udmila Zapletalová, CSc., katedra hier, FTV UK

19. Psychologické aspekty motorického uèenia v porte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 128PhDr. Ivan Braina, Katedra spoloèenských vied, FTV UK

20. Zákon è. 523/2003 Z.Z. O verejnom obstarávaní v praxi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133Ing. Lucia Veselská

21. Uplatnenie metódy plyometrie na rozvoj výbunej sily v jednoroènom tréningovom cykle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136PhDr. Eugen Laczo, PhD., katedra atletiky, FTV UK

22. Rozvoj rýchlostno - silových schopností v jednoroènom tréningovom cykle v kolektívnych portoch . . . . . . . . . . . . . 140Mgr. Marián Vanderka PhD.; Prof. PaedDr. Tomá Kampmiller, CSc., katedra atletiky, FTV UK

23. Biochémia v diagnostike portovej èinnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151MUDr. Vladimír Hostýn, MPH, Národné portové centrum

24. Interpretácia základných hematologických parametrov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 164MUDr. Elena Hostýnová, Detská fakultná nemocnica, Bratislava

25. HypoxiaFilozofia, literatúra, nae skúsenosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173MUDr. Laurenc Dívald, SR MV SR trbské Pleso

26. Nové trendy v rozvoji kondièných schopností v jednoroènom tréningovom cykle v portových hrách . . . . . . . . . . . . . 187PhDr. Eugen Laczo, PhD., katedra atletiky, FTV UK

27. Nové trendy v rozvoji kondièných schopností vo futbale . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 196PaedDr. Miroslav Holienka, CSc., katedra hier, FTV UK

28. Zameranie kondiènej prípravy vo vrcholovom volejbale . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 200PaedDr. Vladimír Pøidal, PhD., katedra hier, FTV UK

29. Intenzifikácia tréningového procesu ako cesta zvyovania výkonnosti v portových hrách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209Doc. PaedDr. Pavol Peráèek, CSc., katedra hier, FTV UK

30. Suplementácia výivy portovcov - mýty a fakty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 212Prof. MUDr. Duan Hamar, CSc., Ústav vied o porte pri FTV UK

31. portová gymnastika ako prostriedok rozvoja koordinaèných schopností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 227Mgr. Adriana Tonkovièová, katedra gymnastiky, tancov a úpolov FTV UK

32. Rozvoj koordinaèných schopností pre judo v roènom tréningovom cykle (koreferát pre NC) . . . . . . . . . . . . . . . . . 230Mgr. Milo tefanovský, katedra gymnastiky, tancov a úpolov FTV UK

33. Rozvoj koordinaèných schopností ako predpoklad skvalitnenia technickej prípravy v porte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 235Doc. PhDr. Elena Streková,PhD., katedra gymnastiky, tancov a úpolov FTV UK

34. Hodnotenie èinnosti top tímu v príprave na OH 2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 242PaedDr. Vladimír Miller, Slovenský olympijský výbor

35. Nieko3⁄4ko faktov o Top tíme 2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 247Ing. Miroslav Haviar, CSc., Národné portové centrum



2004KOMPENZAÈNÉ CVIÈENIA AKO PREVENCIA PROTI

JEDNOSTRANNÉMU ZAAOVANIU V TRÉNINGOVOM PROCESE

Mgr. Miroslav Dlho, PhD., katedra biologicko-lekárskych vied, FTV UK

Lateralita v porte - multifaktoriálny jav

Somatická, ale najmä funkèná asymetria je neustále ovplyvòovaná charakterom portovej èinnosti

Vyhranení praváci - ambidextri - vyhranení 3⁄4aváci

Laterálna dominanciaprevládajúce postavenie jedného z párových orgánov

Problematika laterality v porte má pecifiká:- port. disciplíny vyadujúce pohybovú symetriu (kulturistika)- lepie uplatnenie tzv. obojnohých, obojrukých hráèov- 3⁄4aváctvo je niekedy výhodné

Výrazná preferencia jednej strany bez príslunej kompenzácie môe vyvola funkè-né poruchy na pohybovom aparáte.

Funkènú lateralitu u portovcov mono diagnostikova pomocou svalového testu:- svaly s tendenciou ku skráteniu- svaly s tendenciou k oslabeniu- pohybové stereotypy- artikulárna hypermobilita- rozsah pohyblivosti v kåboch

NAAHOVANIE SKRÁTENÝCH SVALOV

Modi fikovaná Andersonova metóda: mierne natiahnutie 30 sekúndintenzívnejie natiahnutie 60 sekúnd extrémne natiahnutie 30 sekúnd

7

Mm. ischiocrurales (flexory kolena) Mm. flexores digitorum



2004

NAAHOVANIE SKRÁTENÝCH SVALOV

Modifikovaná antigravitaèná relaxácia (AGR): fáza izometrickej kontrakcie 30 sekúndfáza uvo3⁄4nenia - naahovanie 60 sekúnd

M. iliopsoas (bedrovodriekový sval)

m. trapezius I. m. sternocleidomastoideus

fáza izometrickej kontrakcie

fáza uvo3⁄4nenia - naahovanie

8



2004POSILÒOVANIE OSLABENÝCH SVALOV

(algoritmus zaaovania)

Mm. abductores articulatio coxae

ODSTRAÒOVANIE CHYBNÝCH POHYBOVÝCH STEREOTYPOV

(algoritmus zapájania svalov do pohybu)

Abdukcia v bedrovom kåbe

bez zaaenia (proti gravitácii)

so zaaením pomocou expandra

s korekciou trénera bez korekcie trénera

9



2004OVPLYVNENIE KÅBOVEJ POHYBLIVOSTI

Articulatio humeri I n t r a r o t á c i a (metóda AGR)

Articulatio coxaeA b d u k c i a (metóda AGR)

KONTRALATERÁLNE KOMPENZAÈNÉ HERNÉ CVIÈENIENA TENISOVOM KURTE

fáza izometrickej kontrakcie fáza uvo3⁄4nenia naahovanie

fáza izometrickej kontrakcie fáza uvo3⁄4nenia naahovanie

herná technika obojruèného 3⁄4avackého bekhendu v zatvorenom postavení dolných konèatín

10



2004KONTRALATERÁLNE KOMPENZAÈNÉ CVIÈENIE

VO VODNOM PROSTREDÍ

POSTUROMED

- zariadenie pre proprioceptívny tréning- (dynamická ploina, preddefinovaná frekvencia 1,5-3 Hz, tlmenie kmitu=tlmenie

výchylky presne na 1/2 prvej výchylky

- portovec musí by na cvièenie na posturomede pripravený. Znamená to, e ve3⁄4ké funkèné odchýlky musí odstráni v kompenzaènom programe na pevnej podloke

herná technika forhendu 3⁄4avou rukou v zatvorenom postavení dolných konèatín

11



2004

12



2004

13



2004

14

CVIÈENIE NA BALANÈNEJ PLOCHE POSTUROMED

portovec zaèína s jedným oscilaèným obvodom, obidve brzdy sú zabrzdené, bosý robí nieko3⁄4ko krokov na mieste = prvé informácie o moných výchylkách plochy

Tréning sa zaèína na 1 DK (zvihnutá DK je v bedrovom kåbe vo flexii a v abdukcii).

stupeò 1 - v obidvoch rukách drí loptièku - päkrokový rytmus, stoj na 1DK cca 5 sekúnd - opakova 4x na kadú DK - zostúpi z ploiny na 30 sekúnd a opakova cvièenie 5xstupeò 2 - ako stupeò 1 (brzdy sú zabrzdené) - vyhodi loptu 50cm, chyti dvomi rukami pred telom, 5xstupeò 3 - ako stupeò 2 (brzdy sú zabrzdené) - rotácia v trupe min. 30o pred kadým vyhodením loptièky

striedavo vpravo a v3⁄4avostupeò 4 - ako stupeò 1 s jednou odbrzdenou brzdoustupeò 5 ako stupeò 2 s jednou odbrzdenou brzdoustupeò 6 ako stupeò 3 s jednou odbrzdenou brzdoustupeò 7 - ako stupeò 1 s dvomi odbrzdenými brzdamistupeò 8 - ako stupeò 2 s dvomi odbrzdenými brzdamistupeò 9 - ako stupeò 3 s dvomi odbrzdenými brzdami

Nácvik kadého stupòa trvá do jeho zvládnutia, to znamená, e cvièiaci udrí päkro-kový rytmus bez preruenia, a potom prejde na vyí stupeò obtianosti (individuálny algoritmus).

Po zvládnutí deviatich základných stupòov môe tréner navrhnú obtianejie modifi-kácie cvièení na nestabilnej ploche (cvièenia s expandrami, odhody a chytania loptièky vo dvojici s trénerom, s dvomi loptièkami, atï...)



2004

15

VÝZNAM A VYUITIE NEPECIFICKÝCH TRÉNINGOVÝCH PROSTRIEDKOV

V CELOROÈNOM TRÉNINGOVOM CYKLE

PhDr. O3⁄4ga Kyselovièová, PhD., katedra gymnastiky, tancov a úpolov, FTV UK

ÚVOD

l portový tréning je zaloený na vyuívaní predovetkým pecifických tréningových podnetov.

l Tréningové poiadavky sú plnené najmä prostredníctvom peciálnych tréningových prostriedkov (prípravné cvièenia, herné cvièenia, atï.).

l pecifiènos zaaenia je daná zapojením urèitých svalových skupín a reimom èinnosti týchto svalov:

rýchlosou pohybu, vynaloeným úsilím, dåkou trvania svalového napätia,frekvenciou pohybu, jeho smerom a rozsahom, východiskovou polohou, energetickým zabezpe-èením a pod.

PROBLÉMNároène zameraný pecializovaný tréning vedie k urèitej jednostrannosti,ktorá ak nie

je kompenzovaná nepecifickým tréningom, môe narui harmonický vývoj portovca, ba dokonca v koneènom dôsledku negatívne ohrozi aj samotnú monos ïalieho trénovania.

l Kadá nadmerná èinnos vedie k únave a k postupnému zniovaniu výkonnosti. l Zúené nároky pecializácie sa najèastejie prejavujú v draní tela.

l Správne dranie tela sa biomechanicky, morfologicky a funkène definuje ako dranie, pri ktorom je gravitaèný úèinok plne kompenzovaný vnútornými silami a neprejavujú sa evidentne oslabenia pohybového aparátu.

l Typické poruchy sa prejavujú na chrbtici,v jej zakrivení (driekové lordóza, hrudná kyfóza).

l Z h3⁄4adiska portového tréningu sú okrem týchto zmien reliéfu závané aj ïalie príznaky, predovetkým drádenie nervových zakonèení v okolí stlaèovaných, èi príli napínaných tkanív, èo sa prejaví bolesou v rôznych oblastiach, èi blo-kádami.

RIEENIEÈoraz viac narastajú poiadavky na regeneráciu síl. Jedným z najprístupnejích pro-

striedkov regenerácie je regenerácia pohybovou aktivitou, tzv. alternatívna pohybová èinnos.

l V rámci tréningu je preto potrebné zvýi pozornos výberu rôznych foriem doplnko-vých portov, resp. iných nepecifických pohybových èinností.



2004

16

l Vhodne zvolené vyrovnávacie cvièenia môu urèité nedostatky odstráni.

l Vyrovnávacie cvièenia rozde3⁄4ujeme pod3⁄4a prevaujúceho úèinku na cvièenia: 1. uvo3⁄4òovacie (mobilizaèné) 2. naahovacie 3. posilòovacie

UPLATNENIE

1. Cvièenia sa pouívajú v rozcvièení a v úvodnej èasti TJ, v príprave na portový výkon (intenzívnejie, s meními výdrami).

2. Vo vèasnej fáze regenerácie síl (dlhie trvanie 5 15 minút).3. V neskorej fáze regenerácie síl, 1 a 2x týdenne v rámci komplexu ostatných

regeneraèných prostriedkov.4. Individuálne cvièenia pod3⁄4a potrieb portovca a portovej disciplíny, denne.

Poèet opakovaní: . . 10 15Poèet sérií: . . . . . . . . . . . . .1



2004

17

Poèet opakovaní: . . . 8 10Poèet sérií: . . . . . . . . . 2 3

Výdr: . . . . . . . . . . . . . . 30 sOddych: . . . . . . . 45 60 s

VYUITIE BALANÈNEJ LOPTY V PORTOVEJ PRÍPRAVE

Cvièenia

l stabilizaènél kompenzaènél streèingové



2004

18

Pasívne / Aktívne sedenie




2004

19





2004

20

Poèet opakovaní: . . . 8 16Poèet sérií: . . . . . . . . . . . . .1

Poèet opakovaní: . . .15 - 20Poèet sérií: . . . . . . . . . . . . .3

Poèet opakovaní: . . 12 15Poèet sérií: . . . . . . . . . 2 3Záa: . . . . . . . . . . .1 3 kg



2004

21






2004Poèet opakovaní: . . . 8 16Poèet sérií: . . . . . . . . . . . . .1

22





2004

23

CVIÈENIA ROVNOVÁHY

Sitting with Leg up

Bridging-both Legs Bridging-single Leg Supine-both Legs Supine-single L

STREÈINGOVÉ CVIÈENIA

Squat and Arch start Squat and Arch end Prone Rocking

Hip Flexor Stretch Kneel and Bow Shoulder Stretch

POSILÒOVACIE CVIÈENIA



2004

24

VÝZNAM KOORDINAÈNÝCH SCHOPNOSTÍ A ICH ROZVOJ V PORTE

Doc. PhDr. Jaromír imonek, CSc., katedra TV a portu; Pedagogická fakulta UKF, Nitra

Prv ne pristúpime k vlastnej problematike koordinaèných schopností povaujem za potrebné pripomenú, e pred 30 - 40 rokmi sme pre túto oblas schopností pou-ívali termín - obratnos. Definovali sme ju ako komplexnú pohybovú schopnos, ktorá sa prejavuje v kvalite pohybov. Bol to vak ve3⁄4mi veobecný a niè nehovoriaci pojem. Tréneri èasto ani nevedeli, èo konkrétne a ako majú rozvíja a èo bolo ete horie, ne-dokázali sme túto schopnos ani objektívne mera. Na hodnotenie tejto schopnosti sa pouívali rozlièné prekákové dráhy, v ktorých výsledok ovplyvòovala vo väèej miere úroveò kondièných schopností ako kvalita pohybovej koordinácie. Vo veobecnosti bolo zauívané, e ten kto dokázal vykona premet èi salto, sa povaoval za obratného, aj keï vo väèine portov takýto prejav obratnosti nemal iadny vzah k vlastnému por-tovému výkonu.

V bývalej NDR vo výskumnom ústave v Greifswalde sa skupina odborníkov dlhodobo venovala tejto problematike. Rozpracovala koncepciu koordinaèných schopností, ktorá sa postupne zdokona3⁄4ovala a prijala na celom svete.

V súlade s touto koncepciou delíme dnes pohybové schopnosti na kondièné a ko-ordinaèné.

Kondièné pohybové schopnosti (vytrvalostné, rýchlostné, silové schopnosti a ohyb-nos) kladú vysoké poiadavky na funkèné systémy organizmu (srdcovo-cievny, dýcha-cí, nervovo-svalový, hormonálny) a energetické zdroje.

Koordinaèné pohybové schopnosti podmieòuje úroveò analyzátorov (sluchového, zrakového, vestibulárneho, kinestetického) a centrálny nervový systém.

Hirtz (1985) definuje koordinaèné schopnosti ako komplexné, relatívne samostatné predpoklady výkonovej regulácie pohybových èinností, ktoré sa utvárajú a rozvíjajú v pohybových èinnostiach na základe dominantne zdedených, ale ovplyvnite3⁄4ných neuro-fyziologických funkèných mechanizmov a preto sa dajú tréningom rozvíja.

Problematike koordinaèných schopností sa dnes na celom svete venuje zvýená po-zornos. Dokazuje to znaèná frekvencia príspevkov s touto problematikou v odborných èasopisoch, vydávanie monografií ako aj organizovanie seminárov a konferencií. Má to dva hlavné dôvody:

1. Väèina odborníkov predpokladá, e ïalie zvyovanie výkonnosti, najmä v technicky nároèných portoch, bude podmienené dokonalým zvládnutím racionálnej techniky, ktorá umoòuje efektívnejie a ekonomickejie vyuitie pohybového poten- ciálu a osobnostných predpokladov portovca. Sledovania potvrdzujú, e napr. súèasní svetoví futbalisti a basketbalisti sa dopúajú v zápase menieho poètu technických chýb, ne tomu bolo v nedávnej minulosti. V mnohých portoch demontrujú portovci nové, technicky ove3⁄4a nároènejie prvky (portová gymnastika, akrobatické lyovanie, krasokorèu3⁄4ovanie), o ktoré sa v minulosti nikto ani nepokúal.

2. Dokázané je, e súèasná generácia detí a mládee vstupuje do portovej prípravy s ïaleko niou úrovòou kondièných a najmä koordinaèných schopností, ne tomu bolo pred 15 - 20 rokmi. Je to dôsledok zmien v spôsobe ivota. Dnené deti a mláde sedia v kole, doma nad úlohami, podstatnú èas vo3⁄4ného èasu trávia pri poèítaèoch, sledovaní televíznych programov, mobilnom telefóne a ve3⁄4mi málo sa pohybujú. Vymizli niektoré domáce práce (pílenie a rúbanie dreva, práce na záhrade), ale aj spontánne pohybové aktivity, ktoré sa vykonávali na dvoroch, uliciach, v prírode, rozlièné hry a súae (kôlky,



2004

25

skákanie na vihadle, portové hry, lezenie a plhanie a pod.). Sledovania v mnohých krajinách jednoznaène potvrdzujú pokles pohybovej výkonností detí a mládee. V Ne-mecku zistili, e poèet úrazov spôsobených pádom u kolskej mládee sa v posledných rokoch rapídne zvýil. Prijali opatrenie - zaviedli do vyuèovania telesnej výchovy na ko-lách kurzy padania - uèia deti pada.

portová príprava dnes zaèína prakticky na zelenej lúke. Tréneri, èi chcú alebo ne-chcú, musia sa venova vytvoreniu základných predpokladov (kondièných a koordinaè-ných), ak chcú, aby deti zvládli osvojenie si racionálnej techniky daného portu. Ak to neurobia, deti síce zvládnu techniku, ale s chybami, ktoré neskôr odstráni je spravidla nad 3⁄4udské sily. Uvedené poznatky zdôrazòujú význam koordinaèných schopností v porte.

Súèasný port charakterizuje nielen vysoké fyzické nasadenie (kondièný potenciál), psychická nároènos a taktická vyspelos, ale aj dokonalé zvládnutie racionálnej por-tovej techniky, èo umoòuje portovcovi efektívne realizova svoj pohybový potenciál, demontrova iaduci portový výkon.

portovec musí vedie dokonale koordinova svoje pohyby, virtuózne narába so portovým náèiním a náradím (hokejka, raketa, puk, lopta, obruè a pod.), rýchlo a správne sa orientova v zloitých, nepreh3⁄4adných a rýchlo sa meniacich podmienkach a situáciách, ako aj bleskovo reagova na vonkají signál (zrakový, sluchový alebo do-tykový), na pohybujúci sa objekt (loptu, puk, hráèa), èi náhle zmeny situácie, dokáza v zlomku sekundy vybra a realizova z nieko3⁄4kých moných tú najvhodnejiu pohybovú odpoveï. Zachova a v prípade potreby obnovi naruenú rovnováhu tela na zemi i vo vzduchu, vedie realizova pohybovú èinnos v optimálnom individuálnom rytme, alebo ju vykonáva v súlade s vonkajím zadaným rytmom. Plynulo nadväzova pohyby do zloitejích èinností v súlade s poiadavkami realizácie nároèných pohybových èinností a prispôsobova ich novým podmienkam a situáciám (za èasového a priestorového de-ficitu, priameho odporu súpera).

Kadý port kladie na koordinaèné schopnosti svoje pecifické poiadavky. Zdôraz-òujeme, e kadý portovec by mal ma primeranú úroveò vetkých koordinaèných schopností a maximálnu úroveò tých, ktoré sú v danom porte limitujúce (napr. v lyo-vaní, krasokorèu3⁄4ovaní - rovnováhová schopnos, basketbal - kinesteticko-diferenciaèná schopnos horných konèatín, vo futbale dolných konèatín). Podrobnejie sa bude o tom hovori v ïalích príspevkoch.

Na portovom výkone sa vo veobecnosti podie3⁄4a spravidla pä základných koordi-naèných schopností: reakèná schopnos, rovnováhová schopnos, orientaèná schop-nos, rytmická schopnos a kinesteticko-diferenciaèná schopnos a v niektorých por-toch ete schopnos nadväzova pohyby a schopnos prispôsobova pohyby meniacim sa podmienkam a situáciám.

Charakteristika koordinaèných schopnostíReakèná schopnos

Schopnos rýchlo zaèa a realizova krátkotrvajúcu pohybovú èinnos maximálnej in-tenzity na zadaný signál (zvukový, sluchový, dotykový). Rozliujeme jednoduchú reakci-ou (vopred poznáme druh signálu ako aj spôsob odpovede - tart v atletických behoch) a zloitú reakciu (vopred nepoznáme ani druh signálu ani spôsob odpovede - portové hry). Zaraïujeme sem reakciu na pohybujúci sa objekt (lopta, puk, hráè) a reakciu s vý-berom (treba rýchlo zvoli a realizova z nieko3⁄4kých moností tú najvhodnejiu). Vyaduje nepretrité a pozorné vnímanie informácií z vonkajieho prostredia, ich rýchle a presné



2004

26

spracovanie ako aj rozhodnutie, ktorú motorickú reakciu realizova. Na signál môeme reagova tandardnou (vopred nauèenou) alebo netandardnou pohybovou èinnosou. Jednoduchú reakciu mono tréningom zlepi o 10 a 20 %, reakciu s výberom a o 30 %. Dôleitú úlohu pritom zohráva schopnos anticipácie (predvídania) a skúsenosti (na základe ktorých sa urých3⁄4uje rozhodovací proces).

Rovnováhová schopnosSchopnos zachova, resp. v prípade potreby obnovi, naruenú rovnováhu tela. Roz-

liujeme statickú rovnováhovú schopnos (zachova polohu) a dynamickú rovnováhovú schopnos. Rozhodujúce sú senzorické informácie (z vestibulárneho, ale aj zrakového a kinestetického aparátu). Uplatòujú sa cvièenia, ktoré vytvárajú saené podmienky na zachovanie rovnováhy tela alebo vyadujú naruenú rovnováhu obnovi.

Orientaèná schopnosSchopnos rýchlo urèi a adekvátne zmeni svoje postavenie, polohu a pohyb tela

v èase a priestore vo vzahu k vonkajiemu prostrediu (znaèenie ihriska, spoluhráèi, lopta, súper a pod.). Umoòuje portovcovi sa orientova správne v kadej situácii. Základom je pozorné a nepretrité vnímanie situácií a predvídanie ich moných zmien (napr. v basketbale hrajú 4 päky - dve pasívne stoja rozostavené po ihrisku a dve hrajú, futbal v lese medzi stromami a pod.).

Rytmická schopnosSchopnos realizova v pohybovej èinnosti vlastný optimálny vnútorný rytmus, resp.

vykona pohyby v súlade s vonkajím zadaným rytmom. Vnímané akustické a vizuálne podnety sa premietajú do pohybovej èinnosti. Dôleitú úlohu môu zohráva aj taktilné a kinestetické informácie.

Kinesteticko-diferenciaèná schopnosSchopnos riadi pohyby v èase, priestore a dynamike. Prejavuje sa v schopnosti

hodnoti, mera, diferencova a realizova priestorové, èasové a dynamické parametre pohybov, èo vytvára predpoklad vysokej presnosti, zladenosti, precíznosti a ekonomic-kosti nielen jednotlivých pohybov, fáz, ale aj pohybových èinností ako celku, ktoré sa èasto vykonávajú v èasovom a priestorovom deficite, za priameho pôsobenia súpera. Dobre pripravení portovci sú v podmienkach experimentu schopní realizova zadaný pohyb s presnosou: v amplitúde do 0,3 stupòa, v trvaní 0,1 s a v dynamike (ve3⁄4kos úsilia) do 0,5 kg.

Schopnos nadväzova pohybySchopnos koordinova pohyby jednotlivých èastí tela, jednotlivých pohybových fáz

navzájom v súlade s pohybom celého tela, ktorý je orientovaný na dosiahnutie urèitého cie3⁄4a, schopnos realizova èasové, priestorové a dynamické zmeny parametrov v osvo-jenej organizácii pohybov a zosúladi ich do celku.

Schopnos prispôsobova pohybySchopnos na základe vnímanej alebo predvídanej zmeny situácie èi podmienok

korigova, prispôsobi osvojený pohybový program, resp. nahradi ho novým s prihlia-daním na nové poiadavky.

Medzi koordinaènými schopnosami a portovou technikou existuje ve3⁄4mi úzky vzah, preto sa v truktúre portového výkonu uvádzajú spolu, ako jeden faktor. Podmieòujú nielen rýchle a presné osvojenie si techniky, ale aj jej ïalie zdokona3⁄4ovanie.



2004

27

Ve3⁄4mi úzky vzah existuje aj medzi kondiènými a koordinaènými schopnosami. Bez adekvátnej úrovne kondièných schopností nemono efektívne rozvíja ani koordinaèné schopnosti. Rovnako, bez dostatoènej úrovne koordinaèných schopností, nemono efektívne vyui kondièný potenciál. Aj medzi jednotlivými koordinaènými schopnosami existuje ve3⁄4mi úzky vzah. Prakticky pri rozvoji tej - ktorej koordinaènej schopnosti súèasne vplývame v urèitej miere aj na formovanie iných. Jednako, môeme vybra koordinaèné cvièenia tak, aby prednostne vplývali na rozvoj jednej - iaducej koordinaènej schopnosti.

Rozvoj koordinaèných schopnostíKoordinaèné schopností nie sú geneticky nato3⁄4ko podmienené ako kondièné (s

výnimkou reakènej schopnosti) a mono ich preto systematickým tréningom rozvíja, dokonca aj v starom veku. Existujú vak tzv. senzitívne (citlivé) obdobia, kedy sú na ich rozvoj vytvorené optimálne podmienky. V týchto obdobiach dosiahneme výraznejie prí-rastky a menej za to tréningom zaplatíme. Z tohto h3⁄4adiska je pre rozvoj koordinaèných schopností v porte najvhodnejí vek od 6 - 7 do 11 - 12 rokov (do nástupu puberty). V puberte sú podmienky o nieèo horie a priaznivé obdobie je potom ete od 15 - 16 a do 18 - 19 rokov, èo ale nevyluèuje ich rozvoj ani v neskorom veku.

Najvhodnejie podmienky na rozvoj jednotlivých koordinaèných schopností sú v nasledujúcich vekových obdobiach:

Kinesteticko-diferenciaèná schopnos 6 9 rokovReakèná schopnos 8 11 rokovRytmická schopnos 8 11 rokovRovnováhová schopnos 8 12 rokovOrientaèná schopnos 9 14 rokov

Na rozvoj koordinaèných schopností vyuívame koordinaèné cvièenia. Za koordinaè-né cvièenie mono povaova kadé cvièenie, ktoré je pre portovca nové, zaujímavé, atraktívne a koordinaène primerane nároèné. Existuje teda prakticky neobmedzený arzenál týchto cvièení. Ak tréner uplatní svoju fantáziu a tvorivos, môe sám vynachád-za nové a nové koordinaèné cvièenia. Kadé takéto cvièenie, ak sa èasto a vo ve3⁄4kom objeme opakuje a portovec ho zaèína vykonáva takmer automaticky, bez vedomej kontroly, prestáva by úèinným prostriedkom. Aby sme sa tomu vyhli, treba cvièenia èasto meni, zaraïova nové a postupne ich saova.

Koordinaènú nároènos kadého cvièenia mono zvýi:- Obmenou pohybových èinností (východiskovej polohy, jednotlivých pohybových

fáz, zmenou rýchlosti, zmenou rytmu, rozsahu a dynamiky pohybov, rozdielnosou po-hybových úloh pre jednotlivé èasti tela).

- Zmenu vonkajích podmienok (kvalita, druh povrchu, ve3⁄4kos, tvar a hmotnos náèi-nia, írka a výka opory a pod.).

- Zaradenie doplnkových úloh.- Obmedzenie informácií (èiastoèným alebo úplným vylúèením zrakového èi slucho-

vého analyzátora).- Vykonávanie koordinaèných cvièení v saených podmienkach (zvýením poia-

daviek na tempo, presnos, zaradenie v únave po primeranom zaaení, v èasovom a priestorovom deficite, za odporu súpera).

Teda platí, e èím irí výber koordinaèných cvièení uplatníme, èím vyia bude ich koordinaèná nároènos, variabilnos, novos, nezvyèajnos, primerané riziko, pôsobenie èasového a priestorového deficitu a súpera, tým vyia bude ich úèinnos.



2004

28

Odporúèa sa preto zaraïova do tréningovej jednotky väèí poèet koordinaèných cvièení s mením celkovým poètom opakovaní, ako 2 - 3 cvièenia a vykona ve3⁄4ký poèet opakovaní.

Deti a mláde radi súaia, demontrujú svoju ikovnos, dajú sa 3⁄4ahko získa aj pre individuálne samostatné zdokona3⁄4ovanie. Vhodné je zadáva domáce úlohy (dokonale zvládnu dané cvièenie) a tieto vhodným spôsobom kontrolova a hodnoti. U vrcholo-vých portovcov plní túto funkciu individuálny tréning.

Z h3⁄4adiska zvýenia motivácie je vhodné organizova súae v dokonalosti realizácie danej èinnosti (vykona ju bez chyby, preruenia, stanovený poèet opakovaní, vymyslie nové atraktívne koordinaèné cvièenie a pod.).

Pri rozvoji koordinaèných schopností uplatòujeme nasledujúce metódy: hravú a sú-anú metódu, opakovaciu metódu, metódu variabilného cvièenia a metódu saených podmienok (únava, èasový a priestorový deficit, poiadavky na presnos, rýchlos, prí-tomnos primeraného rizika a pod.).

Zákonitosti rozvoja koordinaèných schopností na ktoré musíme prihliada:

Zvyovanie úrovne KS Výraznejie adaptaèné Frekvencia Objem zaaenia Intenzita zaaenia zmeny, poèet týdòov pecifických podnetov v min. a tréningových jednotiek v MC, poèet 8 10 4.VI 15 - 30 Submaximálna 30 - 50 a maximálna

Udranie dosiahnutej úrovne KS 2 3 X.15 Submaximálna 8.XII a maximálna

Priebeh regenerácie pri rozvoji koordinaèných schopností:

Priebená regenerácia Neúplná regenerácia Regenerácia Úplná regenerácia/ 90 95 % zvýenie výkonnosti Moná pri krátkotrvajúcom A: 2 3 hod. A: 18 hod. A: 72 hod. maximálnom zaaení B: 1 1,5 hod B: 9 hod. B: 36 hod. s dlhými intervalmi odpoèinku.Vysvetlivky: A = nedostatoène trénovaní; B = vrcholoví portovci

Testy na zisovanie úrovne koordinaèných schopností. Testy sú dôleitým pro-striedkom riadenia portovej prípravy. Umoòujú posúdi nielen momentálny stav, ale pri opakovaní aj dosiahnuté zmeny v úrovni koordinaèných schopností a tým posúdi úèinnos uplatneného programu a vykona potrebné korekcie.



2004

29

Reakèná schopnosKomplexná reakèná schopnosBeh na 3 m - vzdialenos medzi tartovou a cie3⁄4ovou

èiarou 3 m, fotobunky. Testovaný mierny stoj rozkroèný, chrbtom k cie3⁄4ovej èiare (päty pri èiare). Na zrakový signál je úlohou testovaného vykona drep, dotknú sa dlaòami obidvoch rúk podloky, tart s obratom, èo najrýchlejie prebehnú vyznaèenú vzdialenos. Testovaný má jeden sku-obný a dva merané pokusy. Hodnotí sa lepí èas.

Reakcia s výberomGymnastická lavièka, na kadý koniec poloi medicin-

bal. Vo vzdialenosti 3 m od lavièky sa vyznaèí tartová èiara. Testovaný 3⁄4ah na brucho, hlava pri tartovej èiare, pae pozdå tela. Na signál testovaný tartuje, tartér upaením ukáe na jeden z medicinbalov, testovaný má za úlohu èo najrýchlejie zhodi opaèný medicinbal. Meria sa èas od signálu a po dotyk medicinbalu. Testovaný absolvuje jeden nácvièný a 3 hodnotené pokusy. Hodnotí sa súèet èasov troch pokusov.

Orientaèná schopnosPä medicinbalov (3 kg) sa rozostaví po oblúku o po-

lomere 3 m, vzdialenos medzi nimi 1,5 m a oznaèia sa èíslami (viï obrázok). Vo vzdialenosti 3 m od stredového medicinbalu sa vyznaèí tartová èiara a poloí ïalí medi-cinbal. Testovaný zaujme tartovú polohu za medicinba-lom poloeným na tartovej èiare chrbtom k ostatným. Na vyvolanie 3⁄4ubovo3⁄4ného èísla sa musí zorientova, vykona obrat a printova k oznaèenému medicinbalu, dotkne sa ho a printuje spä. Pred dotykom stredného medicinbalu vyvolá testujúci ïalie 3⁄4ubovo3⁄4né èíslo. Test konèí po vyvo-

laní troch èísiel (plných lôpt) a dotyku stredného medicinbalu. Meria sa èas od vyvo-lania prvého èísla a po posledný dotyk stredného medicinbalu. Testovaný absolvuje jeden nácvièný a jeden hodnotený pokus.

Rovnováhová schopnosPrechod lavièky s 3 obratmiGymnastickú lavièku poloi uou stranou hore. Testovaný stojí za koncom lavièky v

stoji výkroènom (3⁄4ubovo3⁄4ná noha postavená na lavièke). Na signál je úlohou testovaného prejs èo najrýchlejie po lavièke na druhú stranu a poèas prechodu vykona 3 obraty o 360°. Pri strate rovnováhy (kontakte nohy s podlokou) môe v teste pokraèova (môe tak vak urobi maximálne dvakrát), ináè musí test opakova. Testovaný má jeden sku-obný a dva hodnotené pokusy. Meria sa èas od signálu a po kontakt s polokou po zostúpení z lavièky.



2004

30

Rytmická schopnosPomocou 11 gymnastických obruèí sa vyznaèí

30 m beecký úsek. Zaèína sa z vysokého tartu. Úlohou je prebehnú èo najrýchlejie 30 m vzdiale-nos prièom testovaný musí stupi do kadého kruhu vymedzeného obruèou. Nameraný èas sa porovná s èasom dosiahnutým na hladkom 30 m úseku. Èím

mení je rozdiel, tým je vyia úroveò rytmickej schopnosti.

Kinesteticko - diferenciaèná schopnos horných konèatín

Hody na terè. Terè tvorí tvorec 2 x 2 m s vidite3⁄4ne oznaèeným stredom (kue3⁄4, krabica od tenisových loptièiek a pod.). Testovaný absolvuje najskôr test na maximálny výkon urèenou loptou (teniso-vou, hádzanárskou, futbalovou a pod.). Má tri pokusy, hodnotí sa najlepí (vonku sa háde zo stoja, v telocvièni zo sedu roznomo). Vzdialenos, z ktorej potom háde 10 lôpt na terè tvorí polovièku maximálneho individuálneho výkonu (napr. maximálny výkon 20 m, vzdialenos pri teste na presnos polovièka, t.j. 10 m). Meria sa od-chýlka kadého hodu od stredu terèa a vypoèíta sa priemerná od-chýlka, ktorá udáva úroveò kinesteticko-diferenciaènej schopnosti horných konèatín.

Kinesteticko-diferenciaèná schopnos dolných konèatín

Úlohou testovaného je zoskoèi z vyvýeného miesta (90 cm vysoká gymnastická debna) presne za èiaru vyznaèenú na podloke vo vzdialenosti 1 m. Meria sa od-chýlka od èiarou vyznaèenej méty v cm (na jednu i druhú stranu). Testovaný má dva nácvièné a dva hodnotené po-kusy. Hodnotí sa priemerná odchýlka z dvoch pokusov. U vyspelejích portovcov treba výku debny zvýi na 100 - 110 cm a rovnako znaèku umiestni ïalej od debny.

LITERATÚRA:1. HIRTZ, P. a kol.: Koordinative Fähigkeiten im Schulsport. Berlin, Volkseigner Verlag, 1985.2. JACHONTOV, J.R. - KIT, L.S.: Individu3⁄4nyje upranenija basketbolista. Moskva, FiS 1981.3. KOSEL, A.: Schulung der Bewegungskoordination. Schorndorf, Verlag Karl Hofmann, 1992.4. LJACH, V.I.: Koordinacionnyje sposobnosti kolnikov. Minsk, Polymja, 1989.5. IMONEK, J.: Rozvoj koordinaèných schopností hádzanára. Bratislava, Slovenský zväz hádzanej, 1993.6. IMONEK, J. - IMONEK, J. ml.: Rozvoj koordinaèných schopností iakov v kole. Bratislava, Metodic-

ké centrum, 1999.7. IMONEK, J. - ZRUBÁK, A.: Základy kondiènej prípravy v porte. Bratislava, FTV UK 2003.

PRÍKLADY KOORDINAÈNÝCH CVIÈENÍ

Reakèná schopnosReakcia na vlastný podnet1. Mierny stoj rozkroèný, predpai, v rukách dra loptu. Loptu pusti, drep a chyti

ju tesne nad zemou.



2004

31

To isté, tlesknú si za chrbtom (nad hlavou) a loptu chyti.2. Stoj rozkroèný, podrep, loptu dra pod telom jednou rukou spredu, druhou zoza-

du, loptu pusti, vymeni si ruky a loptu chyti prv ne spadne na zem.3. Stoj výkroèný pravou (3⁄4avou), loptu dra pod kolenom výkroènej nohy, jednou

rukou sprava, druhou z3⁄4ava. Loptu pusti, tlesknú si pred nohou a loptu chyti prv ne padne na zem.

Reakcia na podnet partnera, trénera:1. Dvojica: A - mierny stoj rozkroèný, loptu dra v predpaení. B - streh oproti A

(vzdialenos na predpaenie). A - neèakane pustí loptu, úlohou B je ju chyti skôr ne spadne na zem.

2. Dvojica oproti sebe, kadý drí v predpaení loptu. Tretí zaujme polohu strehu kol-mo na lopty (vzdialenos na predpaenie). Jeden z dvojice pustí loptu, úlohou tretieho je ju chyti skôr ne padne na zem.

3. Dvojica: A - mierny stoj rozkroèný, upai, v kadej ruke lopta. B - streh za jeho chrbtom (vzdialenos na predpaenie). A - neèakane pustí jednu z lôpt, úlohou B je ju chyti skôr ne padne na zem.

4. tvorica: Traja sa postavia do trojuholníka, predpai v rukách dria lopty. tvrtý zaujme streh (vzdialenos na predpaenie). Dohovorený hráè pustí loptu, úlohou tvrté-ho je chyti ju skôr ne spadne na zem.

5. Dvojica zaujme stoj rozkroèný, chrbtom k sebe nad konce na zem poloeného vihadla (stoja nad jeho koncami). Na signál je úlohou chyti a potiahnu vihadlo skôr, ako súper. To isté, ale poloi na zem rovnobene 3 vihadlá. Jedno medzi nohami, druhé vpravo a tretie v3⁄4avo od tela. vihadlá oznaèíme 3⁄4ubovo3⁄4ne èíslami 1 a 3. Úlohou je na signál (vyvolané èíslo) chyti a potiahnu daným èíslom oznaèené vihadlo, skôr ako partner.

6. Dvojica èelom k sebe na vzdialenos 3 - 4 m, predpai, v rukách lopta. Urèený hráè neèakane pustí loptu, to isté urobí aj druhý a vymenia si miesta prièom musia chyti loptu po jednom odskoku od zeme.

7. Vyvolávaná èísiel. Dve drustvá s rovnakým poètom hráèov sa postavia (posadia, 3⁄4ahnú) na stredovú èiaru ihriska (A - drustvo v3⁄4avo, B - drustvo vpravo od stredu). Hrá-èov oznaèíme èíslami (vdy od stredu smerom k postranným èiaram). Tréner hodí alebo zakotú3⁄4a loptu smerom dopredu a vyvolá niektoré z èísiel. Úlohou hráèov vyvolaných èísiel je vytartova a zmocni sa lopty.

8. Dvojica èelom k sebe. A - predpai na írku pliec, v kadej ruke drí tenisovú loptièku, B - streh na vzdialenos predpaenia. A - pustí 3⁄4ubovo3⁄4nú loptièku, úlohou B je ju chyti pohybom zhora dole. 10 opakovaní za sebou. Hodnotenie: 8 - 10 výborne, 5 - 7 dobre, menej ako 5 nedostatoène.

Kinesteticko - diferenciaèná schopnos:1. onglovanie s dvomi loptami. Vyhodi nad seba najskôr jednu, potom druhú a

striedavo ich obidvomi rukami chyta a vyhadzova bez preruenia. To isté v pohybe vpred a vzad, po stredovom kruhu a pod. To isté, ale onglova jednu tenisovú a jednu basketbalovú loptu (basketbalovú a

medicinbal). To isté, ale bez preruenia prejs do sedu a spä do stoja. To isté, ale s prechodom po gymnastickej lavièke.2. onglovanie vo dvojici. Dvojica proti sebe, medzi nimi poloené 2 - 3 lopty. A -

postupne vyhodí do výky prvú a potom druhú loptu, B - ich postupne chytá a kladie na zem. A - pokraèuje zase od prvej.



20043. onglovanie s 2 - 3 loptami. Lopty poloi do radu pred seba na zem (rozostupy

medzi nimi 30 - 40 cm). Úlohou je vyhodi do výky prvú, potom druhú, chyti prvú a poloi, potom rovnako druhú atï.

4. Dvojica s loptami na vzdialenos 4 - 5 m. A - má dve lopty, B - jednu. A - prihrá jednu loptu B, ten si svoju loptu nadhodí (alebo pustí na zem), spracuje a vráti prihrávku A a chytí svoju loptu bez toho, aby spadla na zem.

5. Dvojica proti sebe na vzdialenos 4 - 6 m. A - má dve a B - jednu loptu. B prihrá svoju loptu A, ten svoje lopty nadhodí (pustí na zem), prijme a vráti prihrávku a chytí svoje lopty vo vzduchu (po odraze od zeme).

6. Trojica v zástupe, rozostupy 4 - 5 m, stredný stoj rozkroèný èelom k jednému z krajných, ktorý mu prihrá svoju loptu, stredný svoju loptu hodí o zem popod nohy doza-du, prijme a vráti prihrávku, vykoná obrat a chytí svoju loptu po jednom odraze od zeme. Dostáva znova prihrávku od krajného atï.

7. onglovanie s 3 loptami vo dvojici.l jeden prihráva odrazom od zeme, druhý vrchom (ani jeden nesmie súèasne dra

dve lopty)l obidvaja si prihrávajú vrchoml onglovanie s 3 loptami s ustupovaním vzad a návratom späl onglovanie v trojici s výmenou partneral onglovanie s 3 loptami rôznej ve3⁄4kosti, tvaru a hmotnostil onglovanie v trojici s výmenou partnera, ktorý stojí za chrbtoml onglovanie s 3 loptami s dôrazom na presnos. V strede stojí tretí hráè - stoj

rozkroèný, vzpai von. Jeden prihráva odrazom od zeme popod nohy stojaceho, druhý vrchom medzi vzpaené pae.

8. Hráèi sa postavia do kruhu, rozostupy 2 - 3 m, kadý má loptu, jeden dve lopty. Jednu prihrá 3⁄4ubovo3⁄4nému hráèovi v kruhu, ten prv ne prijme prihrávku svoju loptu prihrá ïaliemu 3⁄4ubovo3⁄4nému partnerovi v kruhu atï.

l To isté, ale hráèi sú oznaèení èíslami (alebo polovièka má biele, druhá èervené dresy). Súèasne s prihrávkou vyvolá prvý 3⁄4ubovo3⁄4né z èísiel (alebo farbu dresu), èím urèí, kde musí prihrávka ïalieho smerova.

9. onglovanie 2 lôpt bez preruenia: 20x výborne, 15x dobre, 10 a menej - nedo-statoène.

Orientaèná schopnos:1. Hráèi s loptami sa driblingom vo3⁄4ne pohybujú po ploche ihriska. Na signál je

úlohou poloi svoju loptu na zem, dotknú sa 3 - 5 lôpt a zdvihnú svoju loptu skôr ako súperi.

Obmena: Polovièka hráèov má hádzanársku, druhá basketbalovú loptu (bielu a èervenú). Na signál majú hráèi za úlohu po poloení svojej lopty dotknú sa vetkých volejbalových (basketbalových, bielych alebo èervených) pod3⁄4a oznaèenia trénera.

2. tvorice hráèov. Jeden má loptu, ostatných oznaèíme èíslami. Vetci sa vo3⁄4ne pohybujú po ihrisku, A - dribluje loptu. Tréner vyvolá 3⁄4ubovo3⁄4né èíslo, hráè A sa musí rýchlo zorientova a vymeni si prihrávku s oznaèeným hráèom.

3. Volejbalové ihrisko. Dve oèíslované drustvá s rovnakým poètom hráèov. Hráèi jedného sa vo3⁄4ne pohybujú po ploche ihriska, hráèi druhého s loptami po obvode ihriska obrátení chrbtom k nemu. Na signál vykona obrat a vymeni si èo najrýchlejie prihrávku so svojim partnerom (èíslom) pohybujúcim sa po ploche ihriska.

4. Dve drustvá s rovnakým poètom hráèov. Jedno sa rozostaví alebo vo3⁄4ne pohybu-je po ploche (hráèi sú oznaèení èíslami), druhé sa postaví do zástupu 6 - 8 m od èiary. Prvý hráè sa postaví chrbtom do ihriska na èiaru. Postupne, rýchlo za sebou dostáva

32



2004prihrávky od hráèov v zástupe a prihráva hráèovi na ploche, ktorého èíslo vyvolá tréner. Postupne sa vymenia vetci hráèi.

5. Hráèi s loptami sa postavia do radu (rozostupy 1 - 1,5 m) a tréner ich oznaèí èíslami. Hráè A zaujme postavenie 3 - 5 m pred radom. Tréner postupne vyvoláva èísla hráèov. Úlohou vyvolaného hráèa je prihra kolmo pred seba, úlohou hráèa A rýchlo sa orientova, nabehnú na prihrávku (presunú sa oproti hráèovi) a vráti ju.

6. Dve 6 - 8 èlenné drustvá (hráèi sú oznaèení èíslami) sa vo3⁄4ne pohybujú po ploche ihriska (polovièka volejbalového alebo basketbalového ihriska). Kapitáni zaujmú postavenie chrbtom do ihriska na stredovej èiare. Tréner má dve lopty, ktoré prihrá ka-pitánom, ktorí majú za úlohu otoèi sa, prihra jednotke, tá dvojke atï., posledný prihrá kapitánovi. Zvíazí drustvo, ktoré skôr splní úlohu. Zvoli môeme aj iné poradie napr. najskôr párne a potom nepárne èísla (1 - 3 - 5 - 2 - 4 - 6 a pod).

OSOBITOSTI ROZVOJA KOORDINAÈNÝCH SCHOPNOSTÍ U DETÍ PREDKOLSKÉHO A MLADIEHO KOLSKÉHO VEKU

PaedDr. Ladislava Doleajová, katedra atletiky, FTV UK

Do súèasnej doby nevznikla spoloèenská potreba, a tým ani adekvátne poiadavky rozvinú niektoré pohybové kvality v skorom veku. Mnoho faktov (výskumov) svedèí o tom, e u v ranom veku individuálneho vývinu môeme dosiahnu priaznivé efekty rozvoja pohybových schopností. V priebehu individuálneho vývinu neexistuje èasový súlad medzi optimálnou trénovate3⁄4nosou koordinaèných a kondièných schopností. Biologicky je skôr pripravený organizmus pre rozvoj koordinaèných ako kondièných schopností.

Rozvoj koordinaèných schopností závisí od stavu a funkcií jednotlivých prvkov celého systému CNS. Je viazaný na biologický a psychický vývoj. Tento vývoj neprebieha v onto-genéze rovnomerne. Je nutné repektova úroveò dozrievania centrálnej nervovej sústa-vy, úroveò jednotlivých regulaèných subsystémov a stupeò rozvoja regulovanej sústavy t.j. pohybového aparátu. Vývoj prebieha v CNS pod3⁄4a urèitého èasového vzorca, tzn. e nie je moný rozvoj niektorých pohybových zruèností pred urèitým vekom. Dôleité je ale to, e dozrievanie centrálnych aparátov závisí od toho, aké poiadavky sa na ne kladú. Keï sú poiadavky nízke alebo iadne, rozvoj týchto truktúr èiastoène zaostáva. V tádiu dozrievania je potrebné funkciu vyuíva, inak nastupuje tzv. inaktivaèná atrofia.

Môeme kontatova, e cielený rozvoj koordinaèných schopností vychádza z troch predpokladov.

1. Zdokona3⁄4ovanie funkcií analyzátorov, ktoré pôsobia ako vnútorné regulátory v jednotlivých zloitých regulaèných obvodoch. Zlepenie rozliovacích moností analy-zátorov docielime za predpokladu, e postupujeme od hrubej diferenciácie podnetu k jemnej.

2. Zvyovanie úrovne jednotlivých senzomotorických vlastností (oblasti regulátorov). Cielený rozvoj môeme dosiahnu saovaním podmienok, zvyovaním obanosti alebo zvýením poètu opakovaných situácií.

3. Skvalitòovanie vlastností pohybovej sústavy. Najviac je prepracovaná metodika rozvoja kåbovej pohyblivosti. Pouívajú sa peciálne cvièenia, ktoré musia by adekvátne z h3⁄4adiska vekovej kategórie a dosiahnutej úrovne rozvoja.

Ak sledujeme rozvoj jednotlivých orgánov, ukazuje sa, e mozog vykazuje najvyie prírastky hmoty a diferenciáciu v prvých rokoch ivota. Po 3. roku má mozog u 80 %

33



2004svojej koneènej ve3⁄4kosti. S tým sa spojuje i diferenciaèná fáza a dozrievanie funkèných center. Pod3⁄4a výskumov urèuje proces zrenia CNS v ranej vývinovej fáze v znaènej mie-re charakter a rozsah prispôsobovacej schopnosti dospelého organizmu, raný vývin má týmto spôsobom rozhodujúci vplyv na neskorie trvalé spôsoby reakcie.

Z výskumov vyplýva, e medzi 10 - 14 rokom je ukonèený 100 % vývoj mozgu a hlavy. Ak berieme do úvahy, e koordinaèné schopnosti sú podmienené neurofyziologicky, musíme zaèa s ich rozvojom u v predkolskom a mladom kolskom veku, kedy na-stáva prudký rozvoj mozgu a hlavy.

Pohlavný dimorfizmus zaèína u koordinaèných schopností vo fáze pohlavného dozrievania. Do vekovej kategórie 13 rokov sa dievèatá vyrovnajú chlapcom v rozvoji psychických, regulaèno - riadiacich procesov. Prevaha chlapcov sa zaèína prejavova po 14. roku veku ivota.

Periodizácia motorickej ontogenézy detí a mládee. Za motorickú ontogenézu pova-ujeme individuálny vývin kondièných a koordinaèných schopností ako aj pohybových foriem a zruèností èloveka v priebehu jeho ivota.

1. fáza bezcie3⁄4ových masových pohybov (narodenie a 0,2 a 0,3 roku)2. fáza osvojenia si prvých koordinovaných pohybov (0,2 / 0,3 a 1 /1,2 roky)3. fáza osvojenia si rozmanitých pohybových foriem (1 /1,2 a 3,6 rokov) 4. fáza rýchleho zdokona3⁄4ovania pohybových foriem a osvojenie prvých pohybových

kombinácií (3 /3,6 a 7 /7,6 rokov)5. fáza rýchlych pokrokov v motorickej docilite (7 /7,6 a 9 /10 rokov).6. fáza najvyej motorickej výkonnosti v detstve (dievèatá 9 /10 a 11 /12 rokov,

chlapci 9 /10 a 12,6 /13,6 rokov) 7. fáza zmeny truktúry motorických schopností a zruèností (dievèatá 11 /12 rokov

a 13 /14 rokov, chlapci 12,6 /13,6 a 14,6 /15 rokov).8. Fáza stabilizácie a zosilnenej individualizácie pohlavnej diferenciácie (dievèatá 13

/14 rokov a 16 /17 rokov, chlapci 14 /15 a 17,6 /18,6) Predkolský vek je obdobím, ktoré sa zaèína tvrtým a konèí iestym rokom ivota

dieaa. Dochádza v òom k najzávanejím vývinovým zmenám v priebehu celej onto-genézy èloveka. Kostra je mäkká a poddajná, mení sa proporcionalita hlavy, trupu a dolných konèatín. Po motorickej stránke zaèína ma diea istotu v lokomoèných po-hyboch, vytvárajú sa a upevòujú základné a pre ivot podstatné pohybové zruènosti, ktoré povaujeme za východisko rozvoja pohybových schopností a teda aj celkovú pohybovú výkonnos. V tomto veku je vidite3⁄4ná vysoká intenzita spontánnej pohybovej aktivity. Diea sa rado hrá, ale pozornos na uskutoèòovanie dlhodobých èinností je ete ve3⁄4mi slabá. V období od troch do tyroch rokov diea u chodí, behá, skáèe na jednej nohe a chytá loptu. To nasvedèuje tomu, e mechanizmy koordinácie rôznych druhov lokomócií sú dostatoène vypracované a pomerne stabilné. V tomto období diea uskutoèòuje pohyby bez zvlátneho úsilia, bez nároku na presnos, bez ve3⁄4kej straty energie. Prinúti diea robi dlhotrvajúce pohyby ja takmer nemoné, pretoe únava ako obranný mechanizmus chráni nedostatoène vyvinutý vegetatívny systém. V iestom roku ivota sa ukonèuje lateralita v èinnosti konèatín. Dôleitým predpokladom pre osvojovanie nových pohybov je schopnos pohybovej inhibície (utlmenia) niekto-rých pohybov. Pre ete nezrelý nervový systém je charakteristická silná vzruivos. Diea nevydrí dlho v k3⁄4ude. Deti vykonávajú pohyby s ve3⁄4kou energiou, za doprovodu celého tela, nerobia pohyby efektívne (úsporne). ako je podriadi im pohyby urèité-mu rytmu, urobi pohyb len jednou rukou, spája pohybové cykly, zladi pohyby hor-ných a dolných konèatín. Deti v porovnaní s dospelými majú pri realizácii motorických zruèností relatívne niiu úroveò spracovania informácií. Okrem toho, majú deti niiu schopnos informácie v krátkodobej pamäti, dokáu udra pozornos kratiu dobu a

34



2004prejavujú sa u nich menej efektívne mechanizmy spracovania informácií potrebných pre pohyb. Pohybová presnos závisí predovetkým na úrovni propriocepcie a kåbovej truktúry. Najpresnejia je u detí vo veku 7-8 rokov. Ïalie zlepenia nastáva medzi 10. a 13. rokom a zdá sa, e je vo vzahu k obdobiu akcelerácie rastu. Pohybová koordinácia testovaná presnosou hodu, vzrastá v priebehu detstva a adolescencie. Motorické nároky na diea v predkolskom veku je potrebné orientova na primeranom kondiènom základe na presnos a rýchlos pohybov. Rozhodujúca fáza nastupuje v individuálnom vývine ve3⁄4mi skoro, neskorie sa mechanizmus prispôsobovania stáva lenivejím. Nevhodná je akáko3⁄4vek pecializácia - zameranie sa na niektoré partie tela. Platí poiadavka vestrannosti. Je potrebné sa uèi zaobchádza s celým telom. Motorické uèenie vak nemôeme osamostatni. Musí spoèíva na primeranom kon-diènom základe. V predkolskom veku sa vyuívajú cvièenia veobecne rozvíjajúce, ale vo ve3⁄4kej miere a aj cvièenia pecifické, kedy dochádza k rozvoju jednotlivých prejavov koordinaèných schopností. Vyuívajú sa cvièenia, ktoré zabezpeèujú rôzno-rodos a pestros cvièení. Medzi najèastejie metódy patria hrová a súaivá. Cvièenia zamerané na rozvoj koordinaèných schopností zaraïujeme do portového tréningu cie3⁄4avedomo. Frekvencia cvièení èo najèastejia, poèet opakovaní mení, ale s väèím poètom variácií. Pri rozvoji koordinaèných schopností je potrebné zabezpeèi dostatok priestoru na oddych, aby sa nedostavila únava.

V období mladieho kolského veku narastá schopnos príjmu a spracovania infor-mácií ako podstatný komponent procesu motorického uèenia. Umoòuje úspenejie spracovanie pokynov a korekèných zásahov. Rýchly prírastok motorickej docility sa dosahuje aj rýchlym rozvojom tých koordinaèných schopností, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvòujú osvojovanie si nových pohybových foriem: riadiaca a reakèná schopnos, schopnos prispôsobenia, schopnos prebudovania programov èinnosti, kombinaènej schopnosti a rovnováhovej schopnosti - roèné prírastky koordinaèných schopností v 1. - 3. triede sú spravidla najvyie za celý èas kolskej dochádzky. Umo-òujú ve3⁄4kú riadiacu a prispôsobovaciu schopnos v motorickom uèení. Vetky prejavy pohybovej koordinácie sú závislé na vývinových zmenách, anatomickom a funkènom zrení organizmu, ktoré neprebiehajú priamoèiaro. Telesný rast vyaduje neustále nové prispôsobovanie pohybovej koordinácie meniacim sa telesným proporciám.

Podstatné pre rozvoj koordinaèných schopností je skvalitòovanie spojov medzi jed-notlivými senzorickými systémami a proces dozrievania CNS. Vývoj nervového systému je do pohlavnej dospelosti takmer celkom ukonèený. Ve3⁄4mi skoro dozrievajú funkèné mechanizmy, ktoré sú základom kinesteticko - motorického analyzátora. V tomto období je prakticky ukonèený rozvoj statickej rovnováhovej schopnosti, dynamická rovnováho-vá schopnos sa naopak s pribúdajúcim vekom ïalej rozvíja. Diea vo veku 12 rokov má u svoj individuálny motorický profil. I neportujúce diea ovláda zhruba 95 % pohybov dospelého èloveka a jeho ïalie zdokona3⁄4ovanie prebieha vo väzbe s vegetatívnou a psychickou sférou. Morfologický vývoj nervového systému je do pohlavnej dospelosti takmer celkom uzatvorený. V tomto období sa prejavujú výrazné genetické vplyvy, ale aj zvýená trénovate3⁄4nos koordinaèných schopností. Rozdielne genetické predpoklady ovplyvòujú znaène individuálne rozdiely a tým aj variabilitu ich úrovne i tempa rozvoja, ktoré sa pohybuje od 10 - 90 %. Zvýená pohybová aktivita vedie sama o sebe k zlep-eniu koordinaèných schopností, ale výrazné zmeny mono dosiahnu len pri systema-ticky zameranom rozvoji koordinaèných schopností, t.j. pri pravidelnom tréningu najme-nej 3x týdenne. Pri rozvoji koordinaèných schopností nie je vhodná pecializácia na urèité èasti tela, ale je správne zamera sa na vestrannos, ktorou sa sleduje nauèi sa zaobchádza s celým organizmom. Preto je potrebné rozvíja koordinaèné schopnosti komplexne za pomoci vhodne volených prostriedkov.

35



2004V uvedenom období dochádza na základe vysokého tempa motorického uèenia k

podstatnému zvýeniu jemnej motoriky, presnosti a rytmického cítenia. Potvrdzuje to vplyv koordinaèných schopností na úroveò celkovej koordinácie tela a motorickú do-cilitu detí. Rytmická schopnos sa zlepuje v závislosti od veku, tak ako dozrieva u detí nervová sústava.

Je dokázané, e úroveò koordinaènej výkonnosti, dosiahnutá v mladom kolskom veku sa nestráca, ale je moné ju zodpovedajúcimi podnetmi ïalej rozvíja.

V procese rozvoja koordinaèných schopností je potrebné repektova aj biologický vek, pretoe umoòuje objektívnejie posudzova aktuálnu úroveò telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti detí a mládee.

Vek v ktorom dosahujú iaci úroveò 25, 50, 75 a 100 % z maximálnych hodnôt rozvoja koordinaèných schopností (Hirtz, 1978, in Ljach, 1989)

Koordinaèné schopnosti Pohlavie 25% 50% 75% 100% Reakèná CH 9,3 9,8 11,5 17 D 8,7 10 11,9 14,5 Kinesteticko diferenciaèná CH 7,9 10,5 12,3 15,3 D 7,7 9,4 11,3 15,3 Rytmická CH 8,3 10,4 12,4 15,3 D 8,2 9,5 10,4 15,1 Rovnováhová CH 10,8 12,2 12,7 14,5 D 9,8 11,2 12,1 14,5 Priestorovo orientaèná CH 8,2 11,1 13,3 15,5 D 7,7 10,5 13,3 15,4

PRÍKLADY CVIÈENÍ

Kotú3⁄4anie lopty - po èiare s jednou loptou (ve3⁄4ká, stredná, malá lopta) v chôdzi, pokluse, s doplnkovou úlohou, jednou rukou, obidvomi rukami, kotú3⁄4anie s dvomi loptami a pod.

Púanie lopty, vyhadzovanie lopty na presnos - dominantnou, nedominantnou ru-kou, s doplnkovou úlohou, rôzne ve3⁄4kosti lôpt, a pod.

Vyhadzovanie lopty - na mieste, v pokluse obidvomi rukami, rôzne východiskové polohy a pod.

Hody loptou v dvojici - èelom, bokom, chrbtom na mieste, v chôdzi, v rôznych vzdia-lenostiach od seba, rôzne východiskové polohy a pod.

36



2004Prihrávka lopty o zem vo dvojici - v drepe na mieste, v chôdzi, jeden z dvojice stojí

a druhý k3⁄4aèí a pod .Hody na cie3⁄4 jednotlivcov - do vyznaèených zón, kruhov, rôzna ve3⁄4kos a hmotnos lôpt.Hody na cie3⁄4 jednotlivcov - po predchádzajúcom zaaení, v èasovom limite, rôzne

východiskové polohy.Kotú3⁄4anie lopty s rôznym náèiním - s loptou (rôzne ve3⁄4kosti), tyèou, kue3⁄4om, v chôd-

zi, slalomový beh a pod.Hody loptou o stenu - z rôznych vzdialeností, s presným dopadom do vymedzeného

územia, s doplnkovou úlohou a pod.

OSOBITOSTI ROZVOJA PECIÁLNYCH KOORDINAÈNÝCH SCHOPNOSTÍ V KOLEKTÍVNYCH PORTOVÝCH HRÁCH

Doc. PaedDr. Jaromír imonek, PhD., katedra TV a portu; Pedagogická fakulta UKF, Nitra

ÚvodProblematika zvyovania portovej výkonnosti v portových hrách je èasto predmetom

diskusií odborníkov a trénerov na rôznych fórach. Akéko3⁄4vek sú vak ich názory, poznatky a východiská, takmer vdy sa dopracujú k rovnakému záveru: pre hráèa je úroveò koor-dinaèných schopností nesmierne dôleitá a výrazným spôsobom ovplyvòuje nielen jeho profesionálny rast, ale je jedným z rozhodujúcich faktorov jeho koneènej výkonnostnej úrovne. V praxi to znamená, e dobre koordinovaní jedinci ove3⁄4a 3⁄4ahie a rýchlejie zvláda-jú techniku pohybovej èinnosti, vrátane tých najzloitejích pohybových zruèností, a tým sa lepie dokáu prispôsobi a zorientova v nároèných herných situáciách.

Dá sa preto poveda, e úroveò koordinaèných schopností skôr èi neskôr rozhodne o tom (a za predpokladu, e sú splnené ïalie podmienky pre dosiahnutie vysokej výkon-nosti, t. j. kvalitný tréningový proces v optimálnom objeme a intenzite pod vedením skúse-ného a odborného trénera), kedy hráè dosiahne svoj vrchol, inými slovami, kde bude jeho portová výkonnos kulminova. Jednoduchie sa to dá vysvetli tak, e hráè sa postupne zlepuje, hrá so stále lepími súpermi, je vystavovaný novým, obanejím a neustále sa meniacim herným situáciám. Hra má stále vyie tempo, súperi hrajú s vyím nasadením a sú kvalitnejí, take rieenie týchto herných úloh vyaduje nielen irokú kálu výborne osvo-jených pohybových zruèností (herných èinností), ale aj schopnos rýchlo reagova, výborne skoordinova svoj pohyb v súlade s podmienkami ako aj spoluhráèmi, uplatni ve3⁄4kú dávku predvídavosti, èo je podmienené práve vysokou úrovòou koordinaèných schopností.

Ak teda hovoríme o nepochybnom význame koordinaèných schopností pre hráèa v ktorejko3⁄4vek portovej hre, mali by sme ich poznávaniu a rozvoju venova rovnakú pozornos ako nácviku a zdokona3⁄4ovaniu herných èinností. Moderní tréneri si dnes uve-domujú vyie uvedené skutoènosti a venujú koordinaènej príprave znaènú pozornos. Cie3⁄4om tohto príspevku je ponúknu hlbie poznatky z teórie a praxe rozvoja koordinaè-ných pohybových predpokladov trénerom v rôznych druhoch portových hier. Súèasou je aj praktická ukáka realizácie pohybového programu zameraného na rozvoj jednotli-vých koordinaèných schopností v portovej príprave v portových hrách.

Pojem a truktúra koordinaèných schopností Moderné èlenenie komplexu motorických schopností (pod3⁄4a: Mìkota, 2000) vy-

chádza z faktorovej analýzy uvedenej v prácach viacerých autorov (Raczek a Mynarski,

37



20041992; Szopa et al, 1999; Grosser a Zintl, 1995, a ïalí). Popri kondièných schopnos-tiach má pevné miesto skupina koordinaèných schopností a tzv. zmieaných. Faktoro-vým výskumom bolo vyèlenených zhruba 30 indikátorov koordinaèných schopností, z ktorých pre portový tréning Hirtz (1985) vybral 5 základných. Schnabel (1994) doplnil túto truktúru o ïalie dve schopnosti - schopnos spájania pohybov a schopnos prestavby pohybovej èinnosti.

Koordinaèné schopnosti sa zriedkavo vyskytujú izolovane a predstavujú mozaiku jednotlivých odliných a navzájom mnohonásobne prepojených schopností.

Dôkladná analýza truktúry koordinaèných schopností vedie k ich monému rozdele-niu na veobecné koordinaèné schopnosti, ktoré sú predpokladom pre akúko3⁄4vek po-hybovú èinnos èloveka a peciálne koordinaèné schopnosti, ktoré rozhodujú o kvalite výkonu v jednotlivých druhoch portovej èinnosti a sú pre ne pecifické. Napríklad pre tenis sú pecifické schopnosti: schopnos kontroly loptièky, odhad vzdialenosti a tzv. timing, teda naèasovanie pohybu hráèa s letiacou loptièkou v súlade s pravidlami hry, pre 3⁄4adový hokej je to peciálna dynamická rovnováha pri jazde na korèuliach, tzv. cit pre sklz, ïalej schopnos dávkova silu (kinesteticko-diferenciaèná schopnos horných konèatín) pri prihrávke alebo stre3⁄4be, a mnoho ïalích príkladov.

Vo vyspelých krajinách prevláda trend zaèína portovú prípravu v portových hrách predprípravou ve3⁄4mi veobecného charakteru. Poèas prvých dvoch rokov portovej predprípravy sa tréneri zameriavajú prednostne na vestranný rozvoj kondièných a koor-dinaèných schopností, najmä formou hier s vysokou variabilitou podmienok a pravidiel hry (napr. futbal na malom priestore, s väèím poètom hráèov, s dvomi loptami, na malé bránky, atï.). V poèiatoèných etapách portového tréningu sa portovci nepecializujú, ale postupne prechádzajú výcvikom na vetkých herných postoch (napr. vo védsku hráèi do 13 rokov postupne striedajú posty vrátane brankárskeho).

Koordinaèné schopnosti a ich podiel na portovom výkone

Podiel koordinaèných schopností na celkovom portovom výkone sa mení v závis-losti od pecifických poiadaviek toho-ktorého portu. Rovnako z h3⁄4adiska truktúry jednotlivých koordinaèných schopností sa na výslednom výkone rôzne koordinaèné schopnosti podie3⁄4ajú v rôznej miere. Tieto poznatky vyuívame pri výbere talentov, pri-èom sa zameriavame hlavne na odhalenie tých koordinaèných predpokladov, ktoré sú pre výkon v danom porte k3⁄4úèové.

Je obané urèi presný percentuálny podiel jednotlivých komponentov, nako3⁄4ko ten-to záleí od viacerých faktorov: veku, pohlavia, dåky tréningovej èinnosti, atï. Uveïme nieko3⁄4ko príkladov podielu koordinaèných schopností na celkovom výkone v niektorých portoch (Tab. 1-5).

Tab. 1 Podiel komponentov pohybového potenciálu na výkone v portových hrách (Mangi-Jokl-Dayton, 1987)

Komponenty 1⁄4adový hokej Basketbal Futbal Tenis Volejbal Aeróbna vytrvalos 3 3 3 3 2 Rýchlostné schopnosti 3 3 3 3 3 Silové schopnosti 3 2 2 2 2 Anaeróbna vytrvalos 3 3 4 3 2 Ohybnos 2 2 2 3 3 Koordinaèné schopnosti 3 4 4 4 3Vysvetlivky: Bodová stupnica hodnotenia: 1-nízky a 4-vysoký.

38



2004Pochopite3⁄4ne, význam jednotlivých koordinaèných schopností sa s postom hráèa

mení. Napr. u nahrávaèa vo volejbale sa predpokladá vysoká úroveò kinesteticko-dife-renciaènej schopnosti paí, zatia3⁄4 èo u hráèa na príjme a brániaceho v poli je predpo-klad kvalitnejej a rýchlejej reakcie na smeèovanú loptu.

Tab. 2 Podiel komponentov pohybového potenciálu (kondièných a koordinaèných schopností) na portovom výkone v hádzanej

(Jonath-Krempel, 1991)

Komponenty Podiel v % Rýchlostné schopnosti 25 % Silové schopnosti 20 % Vytrvalostné schopnosti 15 % Ohybnos 15 % Koordinaèné schopnosti 15 % Veobecná sila 10 %

K podielu koordinaèných schopností treba ete priráta aj èiastoèný podiel rýchlost-ných schopností (rýchlos reakcie), èím dostaneme významný podiel koordinaèných schopností na celkovom výkone hádzanára.

Tab. 3 Najdôleitejie faktory truktúry portového výkonu vo volejbale (Letzelter, 1978)

Výskumy vo volejbalovej teórii a praxi (Zimmermann, 1982; Dannemann, 1985, a ïalí) ukázali, e pre volejbal sú rozhodujúcimi najmä reakèná schopnos (konkrétne zloitá pohybová reakcia s výberom), ïalej kinesteticko-diferenciaèná schopnos dol-ných konèatín (schopnos dávkova silu odrazu) a kinesteticko-diferenciaèná schopnos horných konèatín (schopnos dávkova silu odbitia lopty, napr. pri nahrávke prípadne smeèi) a to najmä u nahrávaèov. Zimmermann (1982) uvádza na základe ankety odbor-níkov takéto poradie koordinaèných schopností pre volejbal:

1. reakèná schopnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30 bodov 2. kinesteticko-diferenciaèná . . . . . . . . . . . . . . . . 28 bodov 3. priestorovo-orientaèná . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27 bodov 4. spájanie a nadväzovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 bodov 5. prestavby pohybovej èinnosti . . . . . . . . . . . . . . 18 bodov 6. rytmická schopnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 bodov 7. rovnováhová schopnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 bodov

39

19

Nové trendy v oblasti rozvoja a diagnostiky koordina�ných schopností 31. 3. 2004

Tab. 2 Podiel komponentov pohybového potenciálu (kondi�ných a koordina�nýchschopností) na portovom výkone v hádzanej (Jonath-Krempel, 1991)

Komponenty Podiel v % Rýchlostné schopnosti 25 % Silové schopnosti 20 % Vytrvalostné schopnosti 15 % Ohybnos� 15 % Koordina�né schopnosti 15 % Veobecná sila 10 %

K podielu koordina�ných schopností treba ete priráta� aj �iasto�ný podiel rýchlostných schopností (rýchlos� reakcie), �ím dostaneme významný podiel koordina�ných schopností na celkovom výkone hádzanára.

Tab. 3 Najdôleitejie faktory truktúry portového výkonu vo volejbale (Letzelter, 1978)

Koordina�né schopnosti Rýchlos�- ak�ná, reak�ná 15 % 15 %

Pohyblivos�

15 %

Vytrvalostné schopnosti Silové schopnosti

10 % 45 %

Výskumy vo volejbalovej teórii a praxi (Zimmermann, 1982; Dannemann, 1985, a �alí) ukázali, e pre volejbal sú rozhodujúcimi najmä reak�ná schopnos� (konkrétne zloitá pohybová reakcia s výberom), �alej kinesteticko-diferencia�ná schopnos�dolných kon�atín (schopnos� dávkova� silu odrazu) a kinesteticko-diferencia�náschopnos� horných kon�atín (schopnos� dávkova� silu odbitia lopty, napr. pri nahrávke prípadne sme�i) a to najmä u nahráva�ov. Zimmermann (1982) uvádza na základe ankety odborníkov takéto poradie koordina�ných schopností pre volejbal: 1. reak�ná schopnos�.............................. 30 bodov2. kinesteticko-diferencia�ná ................. 28 bodov3. priestorovo-orienta�ná ....................... 27 bodov4. spájanie a nadväzovanie .................... 20 bodov 5. prestavby pohybovej �innosti ............ 18 bodov 6. rytmická schopnos� ........................... 13 bodov 7. rovnováhová schopnos� .................... 12 bodov

Dannemann (1985) uvádza významnos� jednotlivých koordina�ných schopností z h�adiska zvládnutia motorických zru�ností (herných �inností jednotlivca) v tab. 4.



2004Dannemann (1985) uvádza významnos jednotlivých koordinaèných schopností z

h3⁄4adiska zvládnutia motorických zruèností (herných èinností jednotlivca) v tab. 4. Tab. 4 Význam koordinaèných schopností z h3⁄4adiska portovo-technických

zruèností vo volejbale (Dannemann, 1985)

Pohybová zruènos Koordinaèná shopnos Podanie Príjem Odbitie Útok Blokovanie Odbitie bagrom prstami smeèom v poli Reakèná - 3 1 1 3 3 Diferenciaèná 2 2 3 2 - 3 Orientaèná 2 2 2 2 2 2 Naväzovania 1 2 2 2 2 2 Rovnováhová 1 1 1 2 2 2 Prestavby - 2 1 2 1 2 Rytmická 1 1 1 1 1 1Vysvetlivky: Bodová stupnica od 1 do 3 pod3⁄4a významu z h3⁄4adiska portovej zruènosti

Vychádzajúc z analýzy hernej èinnosti vo volejbale môeme predloi nasledovný model truktúry koordinaèných schopností podie3⁄4ajúcich sa na portovom výkone vo volejbale (Tab. 5).

Tab. 5 Model truktúry koordinaèných schopností podie3⁄4ajúcich sa na výkone volejbalistu

Vysvetlivky:II. - úroveò peciálnych koordinaèných schopností, ktoré priamo limitujú portový výkon I. - úroveò veobecných koordinaèných schopnostíI.A - koordinaèné schopnosti priamo limitujúce portový výkonI.B - koordinaèné schopnosti významné (kompenzovate3⁄4né) z h3⁄4adiska portového výkonuI.C - menej významné koordinaèné schopnosti

4020

Nové trendy v oblasti rozvoja a diagnostiky koordina�ných schopností 31. 3. 2004

Tab. 4 Význam koordina�ných schopností z h�adiska portovo-technickýchzru�ností vo volejbale (Dannemann, 1985)

Pohybová zru�nos�

Koordina�náshopnos�

Podanie Príjem bagrom

Odbitieprstami

Útoksme�om

Bloko-vanie

Odbitiev poli

Reak�ná - 3 1 1 3 3

Diferencia�ná 2 2 3 2 - 3

Orienta�ná 2 2 2 2 2 2

Naväzovania 1 2 2 2 2 2

Rovnováhová 1 1 1 2 2 2

Prestavby - 2 1 2 1 2

Rytmická 1 1 1 1 1 1

Vysvetlivky: Bodová stupnica od 1 do 3 pod�a významu z h�adiska portovej zru�nosti

Vychádzajúc z analýzy hernej �innosti vo volejbale môeme predloi� nasledovný model truktúry koordina�ných schopností podie�ajúcich sa na portovom výkone vo volejbale (Tab. 5).

Tab. 5 Model truktúry koordina�ných schopností podie�ajúcich sa na výkonevolejbalistu

portový výkon vo volejbale

II.

I. A

I. B

I. C

Vysvetlivky: II. - úrove� peciálnych koordina�ných schopností, ktoré priamo limitujú portový výkonI. - úrove� veobecných koordina�ných schopností I.A - koordina�né schopnosti priamo limitujúce portový výkon I.B - koordina�né schopnosti významné (kompenzovate�né) z h�adiska portového výkonu I.C - menej významné koordina�né schopnosti

Rozvoj koordina�ných schopností Koordina�né schopnosti sú geneticky determinované, relatívne stále vnútorné

Timing Schopnos� regulácie pohybov

Priestorovo-

orienta�ná

schopnos�

Kinesteticko-

diferencia�ná

schopnos�

Reak�ná

schop-

nos�

Rytmická

schopnos�

Schopnos�

naväzovania

pohybov

Rovnováhová

schopnos�

Schopnos� prestavby

pohybov



2004Rozvoj koordinaèných schopnostíKoordinaèné schopnosti sú geneticky determinované, relatívne stále vnútorné

predpoklady, ktoré vak môeme tréningom rozvíja. Najväèie prírastky zazname-náme vtedy, ak vyuijeme prísluné citlivé obdobia ich rozvoja.

Na základe viacerých výskumov popredných odborníkov (Hirtz, 1982; Ljach, 1989; Hartmann, 1992, a ïalí) mono kontatova, e vývoj koordinaèných (informaèných) schopností prebieha ináè ako vývoj energetických (kondièných) výkonových potenciálov. Optimálny z h3⁄4adiska rozvoja koordinaèných schopností mono povaova interval medzi 7. - 12. rokom. Je to obdobie intenzívneho rozvoja pohybových centier mozgu. U vo veku 8 rokov dosahuje rozvoj mozgu a hlavy u detí a 90-95 % hodnoty maxima.

Po prechodnom zhorení úrovne koordinaèných schopností zaèiatkom puberty a následnom druhom priaznivom období, nedochádza u k výrazným posunom v úrovni týchto pohybových predpokladov. Aj v období juniorského a dospelého veku je moné dosiahnu pozitívne zmeny v úrovni koordinaèných schopností, vyaduje to vak kon-centrované a dlhodobé úsilie so pecifickým zameraním portovej prípravy, najmä v prípravných a pretekových (súaných) obdobiach.

Celoivotný priebeh zmien koordinaèných schopností má individuálny charakter u kadého jedinca. Výskumy ukazujú, e vhodná portová príprava pozitívne ovplyv-òuje rozvoj pohybových schopností a zvyuje tempo motorického uèenia detí a mládee. Negatívne vplyvy biologických faktorov (rastový skok, hormonálne zmeny v ob-dobí puberty) je potrebné kompenzova zdôraznením sociálnych faktorov (portová akti-vita) - najmä vak osobitne plánovaného tréningu, v súlade s osobitosami jednotlivca.

Od èoho závisí efektivita rozvoja koordinaèných schopností ?a) pohlavie (po nástupe puberty dochádza k diferenciácii)b) vek (citlivé obdobia)c) výber vhodných prostriedkov, foriem a metód d) ve3⁄4kos a frekvencia tréningových podnetovSo zvyovaním koordinaènej zloitosti v súèasnom vrcholovom porte sa bude musi-

e zvyova aj kvalita, t. j. technika, zruènosti, koordinaèná výkonnos portovcov. Keïe najmä v prvých etapách portovej prípravy výkon nebude stredobodom

pozornosti trénerov a hráèov, je potrebné sa v úvodných etapách venova najmä rozvoju koordinaèných schopností, ku ktorým postupne pristupujú pohybové zruènosti, ktoré sa najprv nacvièujú v z3⁄4ahèených, v tandardných a a neskôr zdoko-na3⁄4ujú v saených podmienkach a priamo v súaných podmienkach - v hre. Dynamika zvyovania koordinaèného majstrovstva by mala by taká, aby portovec v optimálnom veku dosahoval pièkové parametre nielen v oblasti kondièných pohybových schopnos-tí, technike, psychike, ale aj koordinaèných schopností.

V prvých etapách portového tréningu sa najväèia pozornos trénerov má zame-riava na oblas zvyovania úrovne veobecnej koordinácie, neskôr v etapách prehå-benej a vysoko pecializovanej portovej prípravy stojí v centre pozornosti práve ob-las peciálnych koordinaèných schopností, ktorých úroveò priamo determinuje monosti ich efektívneho uplatnenia v nároèných herných podmienkach portového zápasu.

V súlade s uvedeným rozèlenením koordinaèných predpokladov portovca je moné rozèleni aj portovú prípravu a jej zameranie.

Pri tvorbe programov koordinaènej prípravy je potrebné vychádza z:l poznania charakteru a rozsahu pohybovej èinnosti v danom porte,l poznania východiskovej úrovne koordinaèných schopností hráèa,l cie3⁄4ovej situácie (úrovne koordinaèných schopností, ktoré chceme dosiahnu). Základným princípom tréningu koordinaèných schopností je variabilita vet-

kých tréningových prostriedkov, prièom sa dodriava zásada postupu od veobecné-

41



2004ho (veobecnej koordinácie) ku konkrétnemu (peciálne koordinaèné schopnosti), od 3⁄4ahieho k aiemu a od jednoduchého k zloitému cvièeniu. Výber prostriedkov bude závisie od úrovne kreativity trénera, od jeho plánovitej, cie3⁄4avedomej práce a metodic-kej úrovne. Tréner sa takto stáva hlavným èinite3⁄4om riadenej práce pri koordinaènom rozvoji hráèov. Ak sa organizmus hráèov v priebehu roèného cyklu adaptuje na urèitý charakter tréningového procesu, na výber tréningových prostriedkov a metód, na dyna-miku zvyovania úrovne koordinácie, reakcia organizmu portovca na podobné podnety u nebude taká efektívna, èo sa prejaví v podstatne meních adaptaèných zmenách, v zníení tempa alebo v stagnácii portového majstrovstva (imonek, 1989).

Adaptaèné zmeny na pecifické zaaenia, podmieòujúce zvyovanie úrovne koor-dinaèných schopností, majú rozdielny èasový priebeh a preto je potrebné plánova pecifickú frekvenciu podnetov v mikrocykloch, nevyhnutnú dåku ich pôsobenia, ako aj optimálnu ve3⁄4kos uplatnených podnetov (pecifických tréningových zaaení - ich objem a intenzitu) (imonek-Zrubák, 1995). Na to, aby sa prejavil úèinok tréningu zameraného na rozvoj koordinaèných schopností je potrebný dlhí èas (najmenej 8 - 10 týdòov), relatívne nízky objem (15 - 30 min.) a väèia frekvencia podnetov v mikrocykle (4 - 6-krát týdenne). Celkovo je teda potrebné 30-50 tréningových jed-notiek, ktoré by mali prispie na rieenie vetkých úloh v danej portovej hre.

Tabu3⁄4ka 6 schematicky znázoròuje model rozvoja koordinaèných schopností v por-tových hrách v jednotlivých etapách portovej prípravy.

Výber tréningových prostriedkov na rieenie úloh kondiènej a koordinaènej prípravy sa opiera o poznanie podielu jednotlivých komponentov (pohybových schopností) na výkone. Na to, aby sa dosiahol iadúci tréningový efekt (výraznejie adaptaèné zmeny) musí pecifický pohybový podnet pôsobi dostatoène dlhý èasový úsek, ma potrebnú frekvenciu a ve3⁄4kos (objem, intenzitu). O efektívnosti programov intenzívnej kondiènej a koordinaènej prípravy rozhoduje nielen ich dåka, racionálny výber tréningových prostri-edkov a metód, uplatnenie optimálnych tréningových zaaení a ich vhodná frekvencia, ale v znaènej miere aj ich úèelná nadväznos (usporiadanie v tréningovej jednotke, mik-rocykle alebo èasti roèného cyklu).

Úèinnos niektorých tréningových prostriedkov sa zvyuje, ak sa vykonávajú za èerstva, t. j. za optimálneho stavu (po dostatoènom odpoèinku alebo primeranom stimulujúcom zaaení). Platí, e prostriedky zamerané na rozvoj koordinaèných schopností a rýchlostných schopností ako aj zdokona3⁄4ovanie techniky, je treba zara-ïova do prvej èasti tréningovej jednotky, hneï po rozcvièení, poèet opakovaní nie je vysoký, pri nástupe nekoordinovaných pohybov sa odporúèa cvièenie prerui.

Výber prostriedkov pochopite3⁄4ne závisí a

zbornÍk - sportcenter.sk · zbornÍk nÁrodnÉho portovÉho centra 2004 zbornÍk nÁrodnÉho...

Documents