zÁmer nÁrodnÉho projektu op evs - slovensko.sk · 6 zabezpečí potrebné dáta, zlepší...

ZÁMER NÁRODNÉHO PROJEKTU OP EVS na programové obdobie 2014 – 2020

2

Názov národného projektu: Laboratórium lepších služieb a digitálnych inovácií Zvýšenie inovačnej kapacity verejnej správy a zavedenie kontinuálneho zlepšovania digitálnych služieb

1. Zdôvodnite čo najpodrobnejšie prečo nemôže byť projekt realizovaný prostredníctvom výzvy na predkladanie žiadostí o NFP?

Navrhované opatrenia je vhodné realizovať na centrálnej úrovni, k čomu má kompetencie - Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ÚPPVIaI).

Projekt prinesie nové štandardy a metódy práce, ktoré je potrebné aplikovať v celej verejnej správe, čo je vhodné koordinovať z centrálneho miesta.

Oblasť digitálnych politík a posudzovanie vplyvov na informatizáciu je v kompetencii ÚPPVIaI. Takisto testovanie systémov, tak ako je navrhnuté v tomto zámere, vyžaduje nezávislosť od realizátorov, čo z princípu vyžaduje kompetenciu centrálneho tímu. Výsledkom projektu bude aj zavedený spôsob testovania, hodnotenia a transparentného reportingu kvality (z hľadiska architektúry a funkčnosti) elektronických služieb štátu, ktorý bude vytvárať prirodzený tlak na inštitúcie verejnej správy na odstraňovanie nedostatkov a ďalšie zlepšovanie služieb. Realizácia a správa otvoreného rozhrania je rovnako možná len z centrálnej úrovne.

Centrálne riešenie problému zároveň umožňuje:

lepší prenos skúseností a praktík pri komunikácií s jednotlivými inštitúciami,

lepšia kontrola dosahovania výsledkov,

súčasný stav (neuspokojivý) je spôsobený najmä nedostatočnou centrálnou koordináciou aktivít.

(napr. porovnanie s realizáciou prostredníctvom dopytovo orientovaného projektu vzhľadom na efektívnejší spôsob napĺňania cieľov OP, efektívnejšie a hospodárnejšie využitie finančných prostriedkov)

2. Príslušnosť národného projektu k relevantnej časti operačného programu

Prioritná os Posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna VS Investičná priorita Investície do inštitucionálnych kapacít a do

efektívnosti VS a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme reforiem, lepšej právnej úpravy a dobrej správy

Špecifický cieľ Skvalitnené systémy a optimalizované procesy VS

Miesto realizácie projektu (na úrovni kraja)

Celé územie SR

Identifikácia hlavných cieľových skupín (ak relevantné)

Inštitúcie a subjekty VS a občania (prijímatelia služieb VS)

3

3. Prijímateľ1 národného projektu

Dôvod určenia prijímateľa národného projektu2

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu v oblasti informatizácie spoločnosti zabezpečuje centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní finančných zdrojov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

Kompetencie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu tak umožňujú realizovať navrhnuté aktivity ako jedinej inštitúcii verejnej správy.

Má prijímateľ osobitné, jedinečné kompetencie na implementáciu aktivít národného projektu priamo zo zákona, osobitných právnych predpisov, resp. je uvedený priamo v príslušnom operačnom programe?

Áno.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu podľa zákona č. 575/2001 Z. z., § 34a, je ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu spoločnosti. Zabezpečuje centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní finančných zdrojov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

Obchodné meno/názov (aj názov sekcie ak relevantné)

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Sídlo Štefánikova 15

811 05 Bratislava

Slovenská republika

IČO 50349287

1 V tomto dokumente je používaný pojem prijímateľ a žiadateľ. Je to tá istá osoba, no technicky sa žiadateľ stáva

prijímateľom až po podpísaní zmluvy o NFP. 2 Jednoznačne a stručne zdôvodnite výber prijímateľa NP ako jedinečnej osoby oprávnenej na realizáciu NP

(napr. odkaz na platné predpisy, operačný program, národnú stratégiu, ktorá odôvodňuje jedinečnosť prijímateľa

NP).

4

4. Partner, ktorý sa bude zúčastňovať realizácie národného projektu (ak relevantné)

Zdôvodnenie potreby partnera národného projektu (ak relevantné)3

Kritériá pre výber partnera 4 Má partner monopolné postavenie na implementáciu týchto aktivít? (áno/nie) Ak áno, na akom základe?

Obchodné meno/názov Sídlo IČO V prípade viacerých partnerov, doplňte údaje za každého partnera.

5. Predpokladaný časový rámec

Dátumy v tabuľke nižšie nie sú záväzné, ale predstavujú vhodný a žiadúci časový rámec pre zabezpečenie procesov, vedúcich k realizácii národného projektu.

Dátum vyhlásenia vyzvania vo formáte Mesiac/Rok

08/2019

Uveďte plánovaný štvrťrok podpísania zmluvy o NFP s prijímateľom

4Q/2019

Uveďte plánovaný štvrťrok spustenia realizácie projektu

4Q/2019

Predpokladaná doba realizácie projektu v mesiacoch

36 mesiacov

6. Finančný rámec

Alokácia na vyzvanie (zdroj EÚ a ŠR)

3,610,000.00 EUR

Celkové oprávnené výdavky projektu

3,610,000.00 EUR

Vlastné zdroje prijímateľa 0.00 EUR

3 Uveďte dôvody pre výber partnerov (ekonomickí, sociálni, profesijní...). Odôvodnite dôvody vylúčenia

akejkoľvek tretej strany ako potenciálneho realizátora. 4 Uveďte, na základe akých kritérií bol partner vybraný, alebo ak boli zverejnené, uveďte odkaz na internetovú

stránku, kde sú dostupné. Ako kritérium pre výber - určenie partnera môže byť tiež uvedená predchádzajúca

spolupráca žiadateľa s partnerom, ktorá bude náležite opísaná a odôvodnená, avšak nejde o spoluprácu, ktorá by

v prípade verejných prostriedkov spadala pod pôsobnosť zákona o VO.

5

7. Východiskový stav

a) Uveďte východiskové dokumenty na regionálnej, národnej a európskej úrovni, ktoré priamo súvisia s realizáciou NP:

Európska úroveň:

Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe5,

Plán pre dokončenie jednotného digitálneho trhu6,

Umelá inteligencia pre Európu {SWD(2018) 137 final}7,

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie {COM(2018) 795 final}8,

Národná úroveň:

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy 20169,

Reformný zámer – Koncepčné budovanie inovatívnej verejnej správy, schválený hodnotiacou komisiou EVS10,

Pripravované dokumenty, od ktorých závisí projekt:

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska: Stratégia pre správny vstup do jednotného digitálneho trhu a transformáciu Slovenska na úspešnú digitálnu krajinu,

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska 2019 – 2022.

b) Uveďte predchádzajúce výstupy z dostupných analýz, na ktoré nadväzuje navrhovaný zámer NP (štatistiky, analýzy, štúdie,...):

Štúdia možností a potenciálu technológie „blockchain“ pri zlepšovaní eGovernment riešení,

c) Uveďte, na ktoré z ukončených a prebiehajúcich národných projektov11 zámer NP priamo nadväzuje, v čom je navrhovaný NP od nich odlišný a ako sú v ňom zohľadnené výsledky/dopady predchádzajúcich NP (ak relevantné):

Prebiehajúci národný projekt „Zlepšenie využívania údajov vo verejnej správe“ (OPEVS-PO1-SC1.1-2018-11, alokácia 4,300,000.00- EUR ) :

5 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52015DC0192&from=sk 6 https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/10dc8396-3dfc-11e8-b5fe-

01aa75ed71a1/language-sk 7 http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2018/SK/COM-2018-237-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF 8 http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15641-2018-INIT/sk/pdf 9 http://www.informatizacia.sk/narodna-koncepcia-informatizacie-verejnej-spravy--2016-/22662c 10 http://www.reformuj.sk/reformny-zamer/69-rz-uppvii-koncepcne-budovanie-digitalnej-a-inovativnej-vs/ 11 V prípade ak je to relevantné, uveďte aj ukončené národné projekty z programového obdobia 2007-2013.

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52015DC0192&from=sk

https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/10dc8396-3dfc-11e8-b5fe-01aa75ed71a1/language-sk

https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/10dc8396-3dfc-11e8-b5fe-01aa75ed71a1/language-sk

http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2018/SK/COM-2018-237-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15641-2018-INIT/sk/pdf

http://www.informatizacia.sk/narodna-koncepcia-informatizacie-verejnej-spravy--2016-/22662c

http://www.reformuj.sk/reformny-zamer/69-rz-uppvii-koncepcne-budovanie-digitalnej-a-inovativnej-vs/

6

Zabezpečí potrebné dáta, zlepší manažment a správu dát v celej verejnej správe a vytvorí podmienky pre digitálnu transformáciu inštitúcii vo verejnej správe na základe analytického využitia dát.

NP sa zaoberá najmä zlepšením manažmentu dát v celej verejnej správe a súvisiacim lepším využívaním dát v praxi. Jeho výsledkom tak bude kvalitnejšia predstava o fungovaní jednotlivých segmentov. Tieto informácie pomôžu pri lepšom návrhu digitálnych služieb, takéto služby bude možné postaviť adresnejšie a lepšie dokážu riešiť danú situáciu.

NP tiež navrhuje zmeny regulácií dát a ich použitia vo verejnom sektore, čo môže mať pozitívny efekt na digitálnu ekonomiku ako celok.

Prebiehajúci národný projekt „Zlepšenie digitálnych služieb vo verejnej správe prostredníctvom behaviorálnych inovácií“ (OPEVS-PO1-SC1.1-2018-10, alokácia 1,630,000.00 - EUR):

Zabezpečí hodnotenie digitálnych služieb vo verejnej správe na základe ich spôsobu ich použitia, prehľadnosti a ďalších behaviorálnych aspektov.

NP sa zaoberá digitálnymi službami z pohľadu používania, architektúry voľby a cieľov samotnej služby (behoviorálne aspekty), výstupom bude najmä tlak na zmenu logiky a výzoru služieb. V novom projekte chceme doplniť tieto aspekty o produktový manažment a technologické aspekty, aby digitálna služba mohla byť v požadovanej kvalite reálne implementovaná.

d) Popíšte problémové a prioritné oblasti, ktoré rieši zámer národného projektu. (Zoznam známych problémov, ktoré vyplývajú zo súčasného stavu a je potrebné ich riešiť):

Tabuľka 1: Vzťah problémových oblastí a projektov pre reformný zámer Koncepčné budovanie inovatívnej verejnej správy

Problémová oblasť Riešené v projekte Absentuje jednotná a centrálne riadená metodika na riadenie referenčných údajov, ako i celkový systém manažmentu údajov vo verejnej správe, vrátane ich integrácie (ako aj integrácie „podkladových“ IS a virtualizácie týchto dát a IS

Zlepšenie využívania údajov vo verejnej správe“ (OPEVS-PO1-SC1.1-2018-11)

Postup a frekvencia vyhlasovania referenčných registrov je nepostačujúca a každé vyhlásenie referenčného registra vyvoláva množstvo problémov a otvorených otázok. Absentuje klasifikácia údajov, ktorá by umožňovala racionalizáciu v oblasti bezpečnosti a nárokov na prevádzku systémov podľa citlivosti údajov. Potreba tvorby intuitívnych nástrojov na zabezpečenie efektívnosti verejných politík (možnosť lepšej voľby pre občana, zrozumiteľnejšie poskytovanie informácií, motivácia občanom za účelom zvýšenia výkonu verejnej politiky, využívanie princípu „status quo bias“, zavedenie mechanizmu porovnania alternatív a výberu tej najlepšej a podobne)

Zlepšenie digitálnych služieb vo verejnej správe prostredníctvom behaviorálnych inovácií“ (OPEVS-PO1-SC1.1-2018-10)

Na Ministerstve vnútra vznikol tím na metodické a procesné

7

Problémová oblasť Riešené v projekte definovanie služieb a kreovanie životných situácii. Na ÚPVII však absentuje realizačný tím, ktorý má byť komplementárny a zabezpečovať realizáciu a dostupnosť týchto životných situácií prostredníctvom rozvoja interoperability a integrácií medzi systémami. V dôsledku absencie interných developerských tímov, aj najmenšie vývoje podliehajú zdĺhavým a časovo nepredvídateľným procesom obstarávania, čo nám znemožňuje dosahovať rýchle výhry.

Inovačná kapacita štátu je nízka

Laboratórium lepších služieb a digitálnych inovácií - Zvýšenie inovačnej kapacity verejnej správy a zavedenie kontinuálneho zlepšovania digitálnych služieb (tento projekt)

Digitálna transformácia vo verejnej správe je pomalá Zapojenie komunity do návrhu a vývoja digitálnych verejných služieb Digitálne politiky nie sú koncepčne nastavené a manažované

Priority projektu a problémy, ktoré chceme adresovať

Digitálne politiky nie sú

koncepčne nastavované a

manažované

Inovačná kapacita

štátu je nízka

Digitálna transformácia

je vo verejnej správe

pomalá

Zapojenie komunity do

návrhu a vývoja

verejných digitálnych

služieb

Digitálne politiky nie sú koncepčne nastavené a manažované Digitalizácia a nástup nových technológií do rôznych oblastí spoločnosti predstavujú výzvu pre štát, keďže ide o nové procesy s výrazným dopadom na fungovanie spoločnosti, pričom neexistuje predchádzajúca skúsenosť. Od správneho nastavenia digitálnych politík závisí úspech a perspektíva občanov a komunít v budúcnosti, ako i konkurencieschopnosť krajiny. Digitálne politiky musia preto kombinovať ochranu práv jednotlivca a dôraz na inovácie. Strategickým zámerom Slovenska je vytvoriť priestor na digitálnu transformáciu regulovaných sektorov ekonomiky, čo znamená, že bude potrebné revidovať aj politiky v sektoroch ako vzdelávanie, trh práce, doprava, finančné trhy, či zdravotníctvo. Chýba však systematický monitoring stavu digitálnej ekonomiky, posudzovanie vplyvov zákonov a regulácií na digitálnu ekonomiku a realizácia rozhodnutí. Nastavená koordinácia a spolupráca aktérov, ktorých sa digitalizácia dotýka nie je dostatočne funkčná. Výsledkom je, že Slovensko sa nenachádza v indexe DESI na popredných priečkach v rámci EÚ. Ako kľúčové vnímame koordináciu:

8

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR: vzdelávanie v digitálnych témach, digitálne zručnosti, veda a výskum a nové inovácie, najmä v oblasti umelej inteligencie, výskum a nasadenie super-rýchlych počítačov,

Ministerstvo hospodárstva SR: Priemysel 4.0, aplikácie digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia v priemysle a energetika, disruptívne biznis modely,

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Práca 4.0, rozvoj digitálnych zručností pracujúcej populácie, dopady automatizácie a robotizácie na trh práce,

Ministerstvo financií SR: zdanenie digitálnych monopolov a platformových spoločností, regulácia inovácií vo finančných službách, digitálne meny,

Ministerstvo dopravy a výstavby SR: zavádzanie inteligentných dopravných systémov a autonómnej mobility, presné mapové podklady,

Ministerstvo zdravotníctva SR: zabezpečenie dát o klinickom stave pre výskum klinických algoritmov, aplikácia klinických inovácií v praxi,

Úrad verejného obstarávania SR: obstarávanie inovácií,

podnikateľský sektor: nasadzovanie inovácií v praxi,

výskumný a akademický sektor: pri hľadaní inovatívnych riešení, výskume a vývoji použitia nových technológií v digitálnych službách.

Koordinácia bude zabezpečená formou podpísaných memoránd o spolupráci.

Inovačná kapacita štátu je nízka Štát nie je schopný sám od seba zavádzať inovácie. Zrealizované riešenia sú veľmi ťažkopádne a ostávajú nedotknuté po dlhú dobu a nerozvíjajú sa – čo vedie k rýchlej zastaranosti potrebe výrazného upgradu alebo úplne nového riešenia. Takéto nárazovité obnovovanie je veľmi nákladné aj časovo a realizačne náročné. To, čo je potrebné, je neustále zlepšovanie, hľadanie a zavádzanie menších aj väčších inovácií počas celého životného cyklu systému.

Pri realizácii projektov informatizácie sa ukázalo, že verejná správa nedisponuje schopnosťou prinášať inovácie: výsledkom boli formálne procesy pri implementácií, ťažkopádne riešenia (často nekvalitné), dlhá doba implementácie projektov a v konečnom dôsledku i nízka spokojnosť používateľov. Závažná je i nízka schopnosť zlepšovať výkonnosť už existujúcich služieb. V dôsledku absencie interných developerských tímov, aj najmenšie vývoje podliehajú zdĺhavým a časovo nepredvídateľným procesom obstarávania, čo nám znemožňuje dosahovať rýchle výhry.

Jedným z kľúčových problémov je proces verejného obstarávania, ktorý je príliš formálny, zameraný na presnú špecifikáciu zadania, pravidlá a podmienky účasti. Takéto nastavenie systému verejného obstarávania vytvára bariéry pre vstup inovatívnych MSP do súťaži o riešenie problémov vo verejnom sektore prostredníctvom technológií.

Nízka inovačná kapacita sa tiež negatívne prejavuje na schopnosti verejnej správy reagovať na dynamický vývoj spoločnosti v digitálnom a globalizovanom veku. Je potrebné inovovať celý proces prijímania verejných politík, napríklad zavedením agilných princípov. Je potrebné odhadovať budúci vývoj a hľadať optimálny spôsob riešenie problémov, napríklad prechod od tvrdých regulácií formou zákonov k využívaniu dynamickej regulácie respektíve samoregulácie v danom odvetví.

9

Digitálna transformácia vo verejnej správe je pomalá Ukazuje sa, že verejná správa funguje veľmi konzervatívne a nedokáže v plnej miere využívať možnosti, ktoré prinášajú nové technológie. Absentuje kultúra experimentov, skúšania nových riešení metódou „pokus-omyl“ a agilný prístup k riešeniu problémov. Je preto dôležité hľadať spôsoby, ako zmeniť takúto kultúru a hľadať možnosti, ako zvýšiť motiváciu zamestnancov verejnej správy prinášať inovácie a skúšať nové postupy a najnovšie technológie. Je potom potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní overené riešenia a takzvané „rýchle víťazstva“ rýchlo nasadzovať do praxe.

Zapojenie komunity do návrhu a vývoja digitálnych verejných služieb Inovatívna energia sa väčšinou nachádza mimo štát, v akademickej obci, v neziskovom sektore alebo v invenčných MSP. Zahraničná prax ukazuje, že najlepším spôsobom, ako pomôcť digitalizácii verejných služieb je nechať tretie strany hľadať a navrhovať riešenia, pričom štát garantuje základné otvorené rozhranie (API). V súčasnosti na Slovensku takýto model funguje v obmedzenej miere, ale ukazuje pozitívne výsledky a bolo by vhodné, aby sa stal v budúcnosti jedným z hlavným pilierov digitálnej architektúry verejnej správy. Komunita bude zapojená do riešenia návrhu digitálnych služieb v rámci aktivity 5, do testovania nových technológií a inovácií v rámci aktivity 2 a v rámci rôznych činností pri prenose a výmene najlepších skúseností v aktivite 3.

e) Popíšte administratívnu, finančnú a prevádzkovú kapacitu žiadateľa a partnera (v prípade, že v projekte je zapojený aj partner)

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu koordinuje digitálne politiky a jednotný digitálny trh, ako i informatizáciu verejnej správy. Relevantnými sekciami v rámci ÚPPVIaI12 sú:

Sekcia digitálnej agendy: plní úlohy úradu v oblasti tvorby politiky jednotného digitálneho trhu. Podieľa sa na tvorbe medzinárodnej regulácie jednotného digitálneho trhu EÚ vo všetkých jej aspektoch a prioritách, pričom negociuje národné pozície a stanoviská v orgánoch a inštitúciách EÚ týkajúcich aktuálne otvorených legislatívnych a nelegislatívnych aktov. V spolupráci s inými rezortami vypracúva, koordinuje a implementuje národné stratégie pre jednotný digitálny trh so zameraním na inovatívne technológie. Participuje na tvorbe politík štátu s cieľom vytvoriť efektívny a funkčný digitálny ekosystém na národnej úrovni a stratégie pre využívanie inovatívnych technológií. Počet zamestnancov: 15.

Sekcia informačných technológií verejnej správy: plní úlohy úradu na úseku prípravy vecného obsahu legislatívnych zmien pre oblasť informatizácie a informačných technológií verejnej správy, tvorí metodické usmernenia pre oblasť eGovernmentu a vydáva štandardy pre informačné systémy verejnej správy. Ďalej plní úlohy na úseku sledovania stavu a hodnotenia rozvoja informatizácie spoločnosti a informačných technológií verejnej správy. Počet zamestnancov: 54.

ÚPPVIaI disponuje dostatočnými finančnými a prevádzkovými kapacitami, aby zvládlo projekt obdobného rozsahu. Pre potreby realizácie projektu budú posilnené administratívne kapacity (vytvorí sa dedikovaný projektový tím). ÚPPVIaI má nastavené

12 Dodatok č. 5 zo dňa 31. júla 2018 k Organizačnému poriadku Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu zo dňa 26. marca 2018

10

procesy pre riadenie projektov a kvality výstupov a disponuje fungujúcou programovou kanceláriou, ktorá zabezpečí realizáciu projektu. Odborné kapacity budú riešenie kombináciou interných kapacít a využitia externej expertízy, aby tvorba potrebných výstupov bola čo najefektívnejšia.

8. Vysvetlite hlavné ciele NP (stručne):

(očakávaný prínos k plneniu strategických dokumentov, k socio-ekonomickému rozvoju oblasti pokrytej OP, k dosiahnutiu cieľov a výsledkov príslušnej prioritnej osi/špecifického cieľa)

Tento národný projekt má za cieľ zvýšenie schopnosti verejnej správy regulovať digitálnu ekonomiku a plánovať a zavádzať inovácie. Dopadom projektu bude zlepšenie pravidiel a prostredia v digitálnej ekonomike, ako i zvýšenie spoľahlivosti, kvality a technologickej vyspelosti digitálnych služieb. Zámerom je tiež zaviesť mechanizmy pre kontinuálny rozvoj elektronických služieb, aby dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu technológií a inovácií procesov vo verejnej správe na základe testovania, spätnej väzby používateľov a ďalších spoľahlivých dát. Projekt kladie dôraz tiež na zmenu kultúry v organizáciách verejnej správy, s cieľom vytvoriť prostredie vhodné na experimenty, tvorbu a skúšanie prototypov a participatívne zapojenie inovatívnej komunity do tvorby nadstavbových služieb a riešení. Takáto zmena tiež výrazne zníži rozdiely v znalostiach medzi verejnou správou a súkromným sektorom. Verejná správa získa lepšie schopnosti pre úspech v digitálnej dobe. Konkrétne ciele projektu sú:

A. Zvýšime dynamiku digitálnej ekonomiky

B. Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať

C. Zlepšíme kvalitu digitálnych služieb štátu

D. Zvýšime participáciu pri návrhu digitálnych služieb

A: Zvýšime dynamiku digitálnej ekonomiky Zlepšíme postavenie Slovenska v rámci DESI. Podporíme transformáciu slovenského hospodárstva smerom k digitálnej a dátovej ekonomike. Slovenské hospodárstvo sa preto musí opierať o efektívne a dynamické využívanie technológií, inovácií a prácu s dátami. Prioritná oblasti pre zlepšenie regulačných rámcov sú Dátové hospodárstvo, Inovačný ekosystém, Inovácie vo finančníctve (FinTech), Inovácie v zdravotníctve a Inovácie v doprave. Pomôžeme novým disruptívnym biznis modelom v týchto oblastiach a zlepšíme prístup k financiám pre inovatívne spoločnosti, ako sú start-upy, MSP, spin-offy, inovačné centrá a laboratória univerzít; ktoré riešia spoločenské problémy. Zlepšíme poznanie fungovania digitálnej ekonomiky vďaka využitiu online modelov dát a zvýšime pozitívne vplyvy reguláciu na digitálnu ekonomiku.

B: Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať Aby služby štátu držali krok s vývojom, je potrebné aby štát dokázal svoje služby priebežne a neustále zlepšovať. Skokové zmeny každých päť rokov sú výrazne náročnejšie na riadenie, čas, aj finančné zdroje a takýto systém chceme nahradiť. Skokové zmeny sú neuskutočniteľné bez veľkého rizika neúspechu. V praxi sa osvedčil kontinuálny proces inkrementálneho zlepšovania. Budovanie prototypov musí mať oporu v legislatíve (najmä obstarávanie a riadenie zmlúv). Dôležitým efektom zmeny musí byť aj otvorenie štátu testovaniu rôznych prístupov prostredníctvom budovania

11

prototypov. Výrazne skrátime doby potrebnú na obstarávanie inovácií a podporíme zavedenieotvorenej kultúry vo verejnej správe, vhodnej pre podporu experimentovania.

C: Zlepšíme kvalitu a spoľahlivosť digitálnych služieb štátu Našou ambíciou je, aby verejná správa poskytovala služby, s ktorými môžu byť zákazníci spokojní. Aby dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu technológií a inovácií procesov na základe spätnej väzby používateľov a ďalších spoľahlivých dát. Pre verejnú správu však takýto zákaznícky orientovaný prístup nie je prirodzený, a preto bude musieť nájsť nové nástroje a postupy.

Zmeníme preto filozofiu návrhu elektronických služieb. Vybudujeme kreatívne kapacity s dostatočnou technickou znalosťou prinášať inovácie v oblasti informačných systémov a používateľských rozhraní pre elektronické služby verejnej správy s cieľom neustále zvyšovať používateľskú prívetivosť a agilne riešiť vznikajúce problémy. Takýto tím bude úzko spolupracovať s gestormi a prevádzkovateľmi systémov a za účelom hľadania čo najlepších spôsobov na realizáciu zmien v rámci legislatívnych mantinelov. Tento tím bude tiež čerpať inšpiráciu napríklad z britskej organizácie „Government Digital Service“ alebo z americkej organizácie 18f.

Výrazne tak zmodernizujeme elektronické služby, umožníme realizáciu rýchlych výhier, podporíme kultúru experimentov a kontinuálneho zlepšovania služieb. Princípom bude samozrejme otvorenosť (údajov a aplikačných rozhraní) a zavedenie produktového manažmentu pre digitálne služby.

D: Zvýšime participáciu pri návrhu digitálnych služieb Poskytnutie nástrojov pre ďalší rozvoj služieb štátu prostredníctvom neštátnej komunity. Ide o to, že štát nikdy nedokáže nahradiť variabilitu a pestrosť riešení, ktoré dokáže vyprodukovať voľný trh. Preto by mal štát poskytovať platformu, kde bude poskytovať všetky základné služby. Táto platforma má byť prístupná prostredníctvom otvorených rozhraní (openAPI), tak, aby organizácie aj jednotlivci mimo verejnej správy mohli tieto služby ďalej rozvíjať – napr. vo forme agregácie služieb, vytváraním nových rozhraní, ďalšej automatizácie, a podobne.

Prepojenie s rámcom Operačného programu Efektívna verejná správa Projekt svojím nastavením prispieva k naplneniu špecifických cieľov Operačného programu efektívna verejná správa, a to konkrétne Špecifický cieľ 1.1 Skvalitnené systémy a optimalizované procesy VS, meraný príspevkom k ukazovateľom:

Počet zamestnancov zapojených do vzdelávania v oblasti inovovaných procesov,

Počet zavedených inovovaných procesov,

Počet ústredných orgánov štátnej správy s legislatívnou alebo právnou právomocou, ktoré získa podporu na zavedenie procesu RIA,

Počet subjektov, ktoré získali podporu na zavedenie a/alebo zlepšenie systémov merania spokojnosti klientov,

Počet projektov zameraných na proces monitorovania a zlepšovania poskytovaných služieb.

12

9. Očakávaný stav a merateľné ciele

13 V odôvodnených prípadoch sa uvedená tabuľka nevypĺňa, pričom je nevyhnutné do tejto časti uviesť podrobné

a jasné zdôvodnenie, prečo nie je možné uviesť požadované údaje. 14 Národný projekt by mal obsahovať minimálne jeden relevantný projektový ukazovateľ, ktorý sa agreguje

do programového ukazovateľa. Pri ostatných projektových ukazovateľoch sa uvedie N/A.

V tejto časti popíšte očakávané výsledky projektu s konkrétnym prínosom vo vzťahu k rozvoju oblasti pokrytej operačným programom a zrealizovaniu aktivít. V tabuľke nižšie uveďte projektové ukazovatele a iné údaje. Projektové ukazovatele musia byť definované tak, aby odrážali výstupy/výsledky projektu a predstavovali kvantifikáciu toho, čo sa realizáciou aktivít za požadované výdavky dosiahne.13

Cieľ národného projektu

Merateľný ukazovateľ

Indikatívna cieľová hodnota

Aktivita projektu

Súvisiaci programový ukazovateľ14

A: Zvýšime dynamiku digitálnej ekonomiky B: Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať

Počet zamestnancov zapojených do vzdelávania v oblasti inovovaných procesov

100 zamestnancov Forma: školenia a workshopy Kurzy na témy: Výzvy digitalizácie Posudzovanie vplyvov na digitálnu ekonomiku Regulačné rámce Nové technológie a ich využitie vo verejnej správe Rozvoj digitálnych služieb Obstarávanie inovácií vo verejnom sektore

Aktivita 1: Koncepčný návrh a manažment digitálnych politík

Počet zamestnancov zapojených do vzdelávania v oblasti inovovaných procesov

13

A: Zvýšime dynamiku digitálnej ekonomiky B: Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať

Počet zavedených inovovaných procesov

10: Posudzovanie vplyvov na digitálnu ekonomiku Obstarávanie inovácií Zavádzanie adresných služieb Nové možnosti mobilných služieb Využitie dátovej vedy pri digitálnych službách Využitie polohy pri digitálnych službách Využitie služieb hlasovej asistencie Decentralizácia evidencie Využitie AI chatbotov Automatizácia spracovania podaní

Aktivita 2: Zavádzanie a testovanie digitálnych inovácií a nových technológií vo verejnej správe Aktivita 3: Prenos a výmena najlepších skúseností

Počet zavedených inovovaných procesov

A: Zvýšime dynamiku digitálnej ekonomiky

Počet ústredných orgánov štátnej správy s legislatívnou alebo právnou právomocou, ktoré získa podporu na zavedenie procesu RIA

1 Posúdenie vplyvov na digitálnu ekonomiku a informatizáciu spoločnosti


Počet ústredných orgánov štátnej správy s legislatívnou alebo právnou právomocou, ktoré získa podporu na zavedenie procesu RIA

14

C: Zlepšíme kvalitu a spoľahlivosť digitálnych služieb štátu

Počet subjektov, ktoré získali podporu na zavedenie a/alebo zlepšenie systémov merania spokojnosti klientov

5 z množiny: NASES Ministerstvo vnútra SR, Finančná správa SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo spravodlivosti SR, Sociálna poisťovňa a podobne.

Aktivita 4: Manažment zlepšovania digitálnych služieb

Počet subjektov, ktoré získali podporu na zavedenie a/alebo zlepšenie systémov merania spokojnosti klientov

C: Zlepšíme kvalitu digitálnych služieb štátu


1



Iné údaje, ktorými je možné sledovať napĺňanie cieľov národného projektu (ak relevantné)

Cieľ národného projektu

Ukazovateľ Indikatívna

cieľová hodnota

Aktivita projektu


DESI

65 Aktivita 1: Koncepčný návrh a manažment digitálnych politík

B: Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať

Počet vyskúšaných inovatívnych technológií

5: Blockchain, Umelá inteligencia, Hlasová asistencia, Superpočítače, IoT.

Aktivita 2: Zavádzanie a testovanie digitálnych inovácií a nových technológií vo verejnej správe

15

V prípade viacerých merateľných ukazovateľov, doplňte údaje za každý merateľný

ukazovateľ.


Počet vyhlásených otvorených

súťaží

3 Aktivita 3: Prenos a výmena najlepších skúseností


Počet zlepšených digitálnych

služieb

30 Aktivita 4: Manažment zlepšovania digitálnych služieb


Počet nových alebo

upravených inovatívnych IT

riešení vyvinutých a

nasadených do prevádzky verejnou správou

20 Aktivita 4: Manažment zlepšovania digitálnych služieb

D: Zvýšime participáciu pri návrhu digitálnych služieb

Počet nových aplikácií, ktoré využívajú Open

API

20: Využitie eDesk, Registrácia obchodných spoločností, Narodenie dieťaťa, Podávanie daňových priznaní, Dôchodkové poistenie, Elektronické riešenie PN, Elektronická zdravotná knižka, Elektronické recepty, ...

Aktivita 5: Správa verejnej platformy OpenAPI.

16

10. Bližší popis merateľných ukazovateľov.15

Predmetná časť sa týka projektových ukazovateľov

Názov merateľného ukazovateľa

DESI - Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (Digital Economy and Society Index).

Akým spôsobom sa budú získavať dáta?

DESI - Ide o zložený index každoročne vyhodnocovaný Európskou komisiou, ktorý sleduje pokrok a úroveň rozvoja digitálnej ekonomiky a spoločnosti v členských krajinách na základe 34 relevantných ukazovateľov digitálnej výkonnosti v piatich hlavných oblastiach merania: Pripojiteľnosť (25 %), Ľudský kapitál (25 %), Využívanie internetových služieb (15 %), Integrácia digitálnej technológie (20 %) a Digitálne verejné služby (15 %).

Indikátor je meraný Európskou komisiou a aktualizovaný raz ročne: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/desi



Počet vyskúšaných inovatívnych technológií


V rámci opisu projektu budú definované presné prípady použitia pre zavedenie a odskúšanie nových inovatívnych technológií. Zároveň v rámci realizácie projektu budú takéto zlepšenia nasadené do praxe a zdokumentované. Počet úspešných vyskúšaných technológií bude zverejňovaný na webovom sídle projektu vrátane príslušnej dokumentácie.

Indikátor bude vykazovaný na úrovni projektového riadenia. Zber dát bude realizovať projektový tím ÚPPVIaI.



Počet vyhlásených otvorených súťaží


V rámci opisu projektu budú definované pre súťaže pre inovatívnu komunitu, univerzitné tímy a občanov týkajúcich sa problémov digitálnej verejnej správy, do ktorých sa bude možné zapojiť s návrhom riešení, pričom najlepšie riešenie sa vyberie pred porotou pri verejnej prezentácií výsledkov.


15 V odôvodnených prípadoch sa uvedená tabuľka nevypĺňa, pričom je nevyhnutné do tejto časti uviesť podrobné

a jasné zdôvodnenie, prečo nie je možné uviesť požadované údaje.

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/desi

17



Počet zlepšených digitálnych služieb


V rámci opisu projektu bude definovaný zoznam digitálnych služieb, ktoré sa výrazne zlepšia vďaka aktivite projektu, najmä vďaka zlepšeniu technologických a procesných predpokladov pre dané služby. Služby budú vybrané na základe prioritných životných situácii Benchmarku SR a dá sa očakávať, že pôjde o služby ako: Registrácia obchodnej spoločnosti, Sťahovanie, Platenie daní, Živnostenské podnikanie, Registrácia vozidla, Sociálne dávky a dávky v hmotnej núdzi, Narodenie dieťaťa a materinská starostlivosť, Úmrtie, Zbrane a strelivo, Nákup nehnuteľností a podobne.




Počet nových alebo upravených inovatívnych IT riešení vyvinutých a nasadených do prevádzky verejnou správou


Plánované a realizované aktivity budú pravidelne sledované v rámci riadenia tímu Laboratória. Pravidelné reporty výsledkov Laboratória budú zverejňované. Pre každú inováciu (aplikácia, nasadená technológia, nová služba, lepší proces) bude dostupná dokumentácia v otvorenom formáte.



18


Počet nových aplikácií, ktoré využívajú Open API


Do OpenAPI chceme zapojiť aplikácie, ktoré: dokážu riešiť životné situácie občanov; týkajú sa dávkového spracovania veľkého množstva dát, napríklad Využitie eDesk, Registrácia obchodných spoločností, Narodenie dieťaťa, Podávanie daňových priznaní, Dôchodkové poistenie, Elektronické riešenie PN, Elektronická zdravotná knižka, Elektronické recepty a podobne.

V rámci projektu bude nastavený mechanizmus sledovania, aké služby by bolo vhodné zverejniť cez otvorené aplikačné rozhranie. Postup zverejňovania bude plánovaný, koordinovaný a monitorovaný. Open API Gateway umožní monitorovať postup nasadzovania služieb (jednotlivé fázy, ako sú vývoj, testovanie, nasadenie), ako aj používanie služieb v praxi - získajú sa tak spoľahlivé údaje o stave ukazovateľa (v kombinácií s údajmi v Meta-IS a výstupmi z optimalizácie procesov). Počas opisu projektu budú stanovené zoznamy služieb a v rámci realizácie projektu budú merané prístupy k službám.

Indikátor bude vykazovaný na úrovni projektového riadenia, neskôr automaticky cez takzvanú OpenAPI Gateway. Zber dát bude realizovať projektový tím ÚPPVIaI.

V prípade viacerých merateľných ukazovateľov, doplňte údaje za každý z nich.

11. Očakávané dopady

Zoznam prínosov a prípadných iných dopadov, ktoré sa dajú očakávať pre jednotlivé cieľové skupiny

Dopady Cieľová skupina (ak relevantné)

Počet16

Prínosy:

rýchlejší prístup k inováciám a moderným technológiám (vďaka novým procesom ako zavádzať a obstarávať inovácie bude v prípade potreby inštitúcia schopná realizovať potrebné zmeny omnoho rýchlejšie, k dispozícii bude mať tiež zásobník technológií

Inštitúcie a subjekty VS

Všetky inštitúcie a orgány verejnej správy

16 Ak nie je možné uviesť početnosť cieľovej skupiny, uveďte do tejto časti zdôvodnenie.

19

a najlepších praxí)

vyššia spoľahlivosť digitálnych služieb (vďaka systematickému testovaniu a produktovému manažmentu digitálnych služieb, ako i vďaka zberu spätnej väzby budú digitálne služby vyladené, robustnejšie a stabilnejšie)

modernizácia - príležitosť fungovať na úrovni 21. storočia (jednotlivé typy činností vo verejnej správe budú premyslené a navrhnú sa technologické vylepšenia, ktoré budú otestované a pre ktoré sa môžu inštitúcie rozhodnúť)

Prínosy:

nové príležitosti v digitálnej ekonomike vďaka nastaveným systémom podpory a lepším reguláciám

možnosť využívať otvorené rozhranie štátu pre vývoj inovatívnych služieb a ako i modernizáciu interných procesov (vďaka podporovanej filozofii OpenAPI)

služby verejnej správy budú vďaka zmenám jednoduchšie a rýchlejšie – vyššia konkurencieschopnosť krajiny.

Právnické osoby – prijímatelia služieb verejnej správy

Prínosy:

lepšie možnosti participácie na návrhu digitálnych služieb (vďaka zapojeniu komunity do návrhu služieb)

služby verejnej správy budú vďaka zmenám jednoduchšie a rýchlejšie (znamená to objektívne zvýšenie kvality

Občania – prijímatelia služieb verejnej správy

cca 5,4 mil.

20

digitálnych služieb vďaka zavedenému produktovému manažmentu a meraniam spokojnosti)

Prínosy:

Mimovládne organizácie

V prípade viacerých cieľových skupín, doplňte dopady na každú z nich.

12. Aktivity

f) Uveďte detailnejší popis aktivít.

Prehľad aktivít:

Aktivita 1: Koncepčný návrh a manažment digitálnych politík,

Aktivita 2: Zavádzanie a testovanie digitálnych inovácií a nových technológií vo verejnej správe,

Aktivita 3: Prenos a výmena najlepších skúseností,

Aktivita 4: Manažment zlepšovania digitálnych služieb,

Aktivita 5: Správa verejnej platformy OpenAPI.


Účel Aktivita zabezpečí návrh nových digitálnych politík resp. hospodárskych politík v oblasti digitalizácie na Slovensku, aby bolo možné upraviť regulácie pre 21. storočie na základe faktov a dát. Digitálne politiky sú momentálne nastavované jednotlivými ministerstvami a zámerom aktivity je vytvoriť spoločný priestor na ich koordináciu a sledovanie pokroku podľa štátnej stratégie. Účelom aktivity je tak navrhnúť a vybudovať nástroje, ktoré umožnia: získať dostatok údajov o stave digitálnej ekonomiky a informatizácie spoločnosti, mechanizmus pre návrh vhodných opatrení a testovanie možných alternatív (napríklad cez regulačné sandboxy) a koordináciu implementácie opatrení medzi rezortami. Po organizačnej stránke vznikne implementačná jednotka, ktorá bude vyhodnocovať zavádzanie a úspešnosť opatrení. Dôležitou úlohou je poznať a rozumieť vplyvu regulácií na informačnú spoločnosť, preto bude vylepšený aj proces posudzovania vplyvov spôsobom, aby okrem formulárov e-Gov služieb (súčasný stav) zohľadňoval všetky relevantné dimenzie DESI. Zámerom aktivity je tiež nastaviť regulačný rámec.

Činnosti

V spolupráci so sekciou digitálnej agendy ÚPPVII koordinácia implementácie Stratégie digitálnej transformácie Slovenska, ktorá prostredníctvom Akčného plánu navrhne konkrétne opatrenia pre zlepšenie pozície spoločnosti a ekonomiky v digitálnej dobe,

V spolupráci so sekciou digitálnej agendy ÚPPVII sa zavedie pravidelný monitoring digitálnej ekonomiky a výkonnosti digitálnych politík a zistia sa dôležité parametre ako počty firiem a zamestnancov v dátovom hospodárstve, počty dostupných AI

21

riešení, počty firiem a štátnych inštitúcii využívajúcich AI, dostupnosť kľúčových dát, problémy v jednotlivých sektoroch a podobne,

V spolupráci so sekciou digitálnej agendy ÚPPVII vyhodnocovanie EÚ a medzinárodných ukazovateľov stavu digitálnej ekonomiky a spoločnosti,

Nastavenie procesu posudzovania vplyvov na digitálnu ekonomiku a informatizáciu spoločnosti (Dig-IA) tak, aby doložka vplyvov dokázala vyhodnotiť všetky relevantné segmenty digitálnej ekonomiky podľa DESI,

Modernizácia regulácií digitálnej ekonomiky a digitálnych aspektov spoločnosti: stanovia sa najdôležitejšie princípy regulačného rámca s ohľadom riešenia otázok, ktoré prinášajú trendy technologického pokroku, ako je umelá inteligencie, autonómne systémy a služby, celoživotné vzdelávanie, hodnota dát, kybernetická bezpečnosť a podobne,

Návrh nástrojov pre podporu digitálnej ekonomiky a spoločnosti,

Podpora nových biznis-modelov v digitálnej ekonomike a spoločnosti,

Na základe identifikovaných výziev bude zriadený regulačný sandbox pre inovatívne biznis modely vo verejnej správe, zdravotníctve, príp. v inej oblasti.

Výstup

Report o stave implementácie opatrení digitálnej transformácie,

Vypracovanie metodiky posudzovania vplyvov na digitálnu ekonomiku 17 a informačnú spoločnosť (nová doložka vplyvov, otázky, prepojenie na ekonomické modely a monitoring digitálnej ekonomiky a informačnej spoločnosti),

Vypracovanie a následná realizácia odporúčaní z vyhodnotenia ukazovateľov stavu digitálnej ekonomiky a informačnej spoločnosti,

V spolupráci so sekciou digitálnej agendy vypracovanie monitorovacej správy o stave digitálnej ekonomiky a informačnej spoločnosti na Slovensku,

Návrhy na legislatívne zmeny v oblasti nových biznis modelov pre inovatívne služby a nové technológie (napríklad využívanie umelej inteligencie, platformové riešenia vo verejnej správe, doprave, logistike, zdravotníctve, využívanie automatizovaných systémov a podobne),

Zoznam nástrojov na podporu digitálnej ekonomiky a rozvoj informačnej spoločnosti: identifikuje vhodné možnosti a navrhneme nastavenie pre aktívne nástroje verejnej politiky pre podporu rozvoja digitálnej ekonomiky: zvýšenie dopytu po riešeniach umelej inteligencie, nastavenie daňovej politiky pre reguláciu platforiem, zvýhodňovanie technologických spoločností, odstraňovanie bariér

17 Digitálna ekonomika je oblasť hospodárstva spojená s intenzívnym využívaním informačných technológií a

okrem samotného internetu prenikla do všetkých sektorov, ako je obchod, poľnohospodárstvo, bankovníctvo či

inteligentná doprava. Patrí do nej oblasť aplikácie umelej inteligencie, platformová ekonomika a zdieľaná

ekonomika. Digitálna ekonomika je charakterizovaná hľadaním inovácií a nových biznis modelov, ktoré často

nemajú jasný regulačný rámec. Analýzy Európskej komisie ukazujú, že slovenské hospodárstvo je naďalej

primárne založené na tradičných odvetviach ako automobilový priemysel a je len slabo orientované na digitálne

hospodárstvo. Digitálna ekonomika rastie na Slovensku pomaly: medzi rokmi 2012 a 2016, digitálna ekonomika

na Slovensku narastala iba o 0,7 % za rok, čo je 4-krát pomalšie tempo ako silné digitálne ekonomiky EÚ.

22

v tradičných sektoroch, transfer znalostí a vedomostí, zabezpečovanie verejných zdrojov dát, inovačné vouchery a podobne,

Vypracovanie návrhu fondu pre riešenie prioritných problémov: súčasná podpora digitálnych inovácií je orientovaná najmä na biznis a mnohé úspešné startupy odchádzajú po obdržaní investícií do zahraničia, cieľom je preskúmať a navrhnúť možnosti verejných investícií, ktoré by boli spojené s riešením konkrétnych spoločenských problémov (napríklad bezpečnosť dopravy, diagnostika rakoviny, výkonnosť verejného sektora) s lokálnym pôsobením inovatívnych spoločností. Návrh fondu navrhne zdroje financovania, výber investičnej stratégie, prioritné sektory podpory, podmienky, organizačné zabezpečenie a podobne,

Inovované procesy: Posudzovanie vplyvov na digitálnu ekonomiku a informačnú spoločnosť.


Účel Aktivita vytvorí predpoklady pre overovanie nových moderných technológií vo verejnej správe a nastaví systém pre podporu gov-tech riešení, ako i ich zavádzanie do praxe pomocou skúšania prototypov a verejného obstarávania inovácií. Znamená to, že vo verejnej správe vytvoríme organizáciu a priestor, postavenú na princípoch experimentovania a skúšania nových technológií, postavených na základe najlepšej praxe na základe odporúčaní EK18 alebo WEF19.

Preferovaným spôsobom, akým bude možné dosiahnuť výrazné zmeny je zavedenie inovačného laboratória verejnej správy. Inovačné laboratórium by malo riešiť konkrétne problémy, navrhovať zmeny politík a odporúčaní (napríklad na úpravu legislatívy), navrhovať nové koncepty, pilotné projekty a experimenty, realizovať experimenty a monitorovať efektivitu. Inovačné laboratórium by malo vnášať „start-upovú“ kultúru a štýl práce do verejného sektora. V rámci inovačného laboratória by mali vznikať partnerstvá medzi verejným, súkromným a akademickým sektorom ako ekosystém.

Aby bolo možné nové technológie a inovácie aplikovať v praxi, je potrebné nastaviť rozumný spôsob obstarávania inovácií, predložené návrhy budú komunikované s Úradom verejného obstarávania a očakáva sa i zmena legislatívy.

V rámci aktivity sa tiež otestujú sľubné inovatívne technológie v praxi, aby vznikol zásobník možností pre plošné nasadenie takýchto riešení.

Činnosti

Návrh konceptu Laboratória inovácií vo verejnej správe,

Aktívna podpora zavádzania a testovania inovácií vo verejnej správe,

18 https://blogs.ec.europa.eu/eupolicylab/futurgov/ 19 https://www.weforum.org/whitepapers/agile-governance-reimagining-policy-making-in-the-fourth-industrial-

revolution

https://blogs.ec.europa.eu/eupolicylab/futurgov/

https://www.weforum.org/whitepapers/agile-governance-reimagining-policy-making-in-the-fourth-industrial-revolution

https://www.weforum.org/whitepapers/agile-governance-reimagining-policy-making-in-the-fourth-industrial-revolution

23

Návrh fondu pre podporu govt-ech startupov20: navrhnú sa zdroje financovania, výber investičnej stratégie, prioritné sektory podpory, podmienky, organizačné zabezpečenie a podobne,

Návrh reformy procesov verejného obstarávania, aby mohli byť obstarávané inovácie. Pri návrhu reformy plánujeme spolupracovať s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) na základe memoranda o spolupráci,

Organizácia súťaží a „výziev“ pre hľadanie riešení vo verejnej správe inovatívnym spôsobom,

Realizácia „Proof-of-Concepts“ (PoC) pre hľadanie riešení vo verejnej správe s využitím nových technológií:

Mobilné technológie (inteligentné mobilné zariadenia sa stávajú hlavným nástrojom pre prístup k digitálnym službám. Mobilné zariadenia ponúkajú unikátne vlastnosti, ktoré sa dajú využiť pri návrhu osobných a personalizovaných služieb, pri využití polohy, využití fotoaparátu a kamery),

Autentifikácia a autorizácia (bezpečná a jednoduchá autentifikácia je základom pre pohodlný prístup k službám, je potrebné vyskúšať otvorené protokoly a platformy pre zdieľanie identity),

Blockchain (koncept pre bezpečné a transparentné uchovávanie informácií, je vhodný pre inováciu inštitúcií a nahradenie centralizovanej autority decentralizovaným digitálnym systémom, na rozdiel od projektu NASES sa nebude venovať dôveryhodnému publikovaniu otvorených údajov, ale hľadaniu funkčných použití na princípe distribuovaných aplikácií a registrov, napríklad zdravotná dokumentácia, zahranično-obchodné transakcie a podobne),

Big data (využitie analytických možností pomôže verejnej správe predikovať budúci vývoj a identifikovať trendy a tým pádom optimalizovať svoje fungovanie – napríklad odhad budúceho dopytu po službách materských škôlok a podobne),

Umelá inteligencia, strojové učenie (dokáže nahradiť časť kognitívnych činností úradníkov a pomôcť tak v automatizácii činností v danej agende, napríklad predpovede budúceho vývoja v konkrétnych skúmaných prípadov, hľadanie vzorcov správania na základe dostupných dát pre tvorbu lepších verejných politík, efektívnejšia komunikácia prostredníctvom chatbotov),

Hlasová asistencia (je dôležitým a výrazne rastúcim spôsobom komunikácie a užívateľským rozhraním a je potrebné vyskúšať ako by fungovalo vo verejných službách),

20 Govtech startup, odvodené od „Government technology“ je spoločnosť, ktorá ponúka inovatívne digitálne

riešenia pre verejnú správy, v oblastiach ako participácia a zapojenie občanov, využitie umelej inteligencie

v procesoch verejnej správy, lepšie verejné služby a podobne.

24

Superpočítače (ako základ pre zvládnutie náročných výpočtových úloh a simulácií budúceho vývoja),

IoT (predstavuje dôležitý zdroj vstupných údajov, napríklad o kvalite životného prostredia, dopravnej situácií a podobne),

iné technológie v zmysle usmernenia sekcie digitálnej agendy.

Prototypy pre „Proof-of-Concepts“ budú realizované s využitím rozpočtu projektu, predpokladá sa využitie vládneho cloudu a otvoreného SW, kľúčovou úlohou bude zabezpečenie reálnych dát, ako i vytvorenie podmienok pre hľadanie riešenia z praxe. Časť problémov bude riešená interne v rámci kompetencií ÚPPVIaI (napríklad CKO, digitálne služby, spoločné moduly ÚPVS a spol.), časť v komunikácií s inými inštitúciami verejnej správy (spolupráca bude dohodnutá formou memoranda), napríklad pri aplikácií dátovej vedy do rozhodovacích procesov, pri skúšaní IoT a podobne a časť v komunikácií s privátnym alebo akademickým sektorom.

V rámci každého prototypu sa bude testovať: vhodnosť riešenia vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom, predpokladaným nákladom a námahe vytvorenia; funkčnosť prototypu vo vzťahu k požadovanej úlohe; potrebné procesné a organizačné zmeny; akceptácia riešenia a podobne.

Výstup

Zavedená kultúra hľadania a realizácie inovatívnych riešení (znamená definovanie princípov agilného inovatívneho laboratória ako útvaru v rámci ÚPPVIaI a ich implementácia do praxe).

Plán realizácie inovácií elektronických služieb štátu,

Zriadenie laboratória inovácie (budú využívať vládny cloud a najmä otvorený SW, napríklad R Studio pre dátovú vedu, Apache Spark pre použitie veľkých dát, Apache Storm pre spracovanie tokov dát, Neo4j pre analýzu sociálnych sietí),

Zrealizované prototypy s využitím nových technológií,

Zorganizované hackathony (2x ročne, spolu 6), kde budú skúšané jednotlivé technológie na základe reálne definovaných problémov,

Metodické pokyny pre obstarávanie inovácií vrátane návrhov pre zmenu legislatívy.

Inovované procesy: obstarávanie inovácií, zavádzanie adresných služieb, nové možnosti mobilných služieb, využitie dátovej vedy pri digitálnych službách, využitie polohy pri digitálnych službách, využitie služieb hlasovej asistencie, decentralizácia evidencie, využitie AI chatbotov pri návrhu digitálnych služieb, automatizácia spracovania podaní a podobne.

Aktivita 3: Prenos a výmena najlepších skúseností

Účel Účelom aktivity je zapojenie organizácie do najnovších trendov v rámci EÚ a zahraničia a aktívny prenos získaného know-how v rámci verejnej správy.

25

Činnosti

Organizácia školení pre zamestnancov verejne správy na témy súvisiace s inováciami vo verejnej správe, s digitalizáciou a novými možnosťami Posudzovanie vplyvov na digitálnu ekonomiku, Regulačné rámce, Nové technológie a ich využitie vo verejnej správe, Rozvoj digitálnych služieb, Obstarávanie inovácií vo verejnom sektore,

Spolupráca s výskumným sektorom a univerzitami formou memoranda o spolupráci (univerzity získajú možnosť spolupodieľať sa na realizácii experimentov a získať tak dôležité informácie pre vedecké práce a účely, cieľom spolupráce je tiež skúšanie nových technológií a konceptov v praxi),

Výmena skúseností s najlepšími inštitúciami zo zahraničia (formou vytvárania partnerstiev, organizácie študijných pobytov a prednášok, transfer „know-how“, výmena informácií o úspešných a neúspešných iniciatívach, benchmarking riešení z pohľadu dopadov a nákladov) -chceme spolupracovať s Government digital service UK, BIT UK, Sitra Fínsko, Demos Fínsko a podobne,

Vytvorenie platformy inovatívnych spoločností v oblasti „Gov Tech“ (platforma umožní komunikáciu inovatívnych spoločností a inštitúcii verejnej správy a akademického sektora a prepájanie príležitostí s riešeniami -po vzore https://challenge.gov/a/buzz/challenge ),

Účasť na konferenciách, ktoré sa venujú najnovším trendom v oblasti inovácii vo verejnom sektore, aby dokázali kľúčoví zamestnanci verejnej správy komunikovať so špičkovými lídrami v odvetví a prenášať tieto myšlienky do praxe,

Organizácia workshopov a konferencií, kde budú prezentované konkrétne výsledky projektu, ako i súvisiacich projektov a experimentov,

Medzinárodná spolupráca a PR (najmä cez sociálne média, aby sa vytvorila aktívna komunita expertov spolupracujúcich s verejným sektorom).

Výstup

Realizácia spolupráce s univerzitami (univerzitný výskum v oblasti nových technológií, digitálnych služieb, výkonnosti verejných politík)

Realizácia výmeny skúseností (presun znalostí a skúsenosti a ich aplikácia v praxi, minimálne 20 zdokumentovaných presunov)

Realizácia konferencií (4 prezentačné panely počas projektu)

Realizácia školení (7 kurzov)

Pracovné stretnutia platformy „Gov Tech“ (10 pracovných stretnutí)


Účel V rámci aktivity sa nasadí produktový manažment využívania a zlepšovania všetkých digitálnych služieb štátu, zlepší sa spôsob testovania a zavedú sa procesy pre kontinuálne zlepšovanie služieb. Hlavným účelom je zaviesť sériu nových štandardov pri návrhu, testovaní a prevádzke služieb a aktívne ovplyvňovanie služieb spolupracujúcich rezortov, najmä v kontexte produktového riadenia životných situácií. Znamená to, že pre každú životnú situáciu a príslušné služby sa navrhne systém merania kvality

https://challenge.gov/a/buzz/challenge

26

(spoľahlivosť, bezpečnosť, technologické riešenie, užívateľská prívetivosť), táto kvalita sa vyhodnotí a navrhnú sa reálne opatrenie pre jej zlepšenie. Dôležitým aspektom je zabezpečenie odborného poradenstva pre inštitúcie, akým spôsobom zlepšovať svoje služby (očakáva sa spolupráca s tímom behaviorálnych inovácií). Služby budú vyberané na základe používanosti. Pri riešení digitálnych služieb bude dôraz kladený na súlad s GDPR (ochrana osobných údajov) a využitie nástrojov pre manažment osobných údajov (služba Moje dáta).

Činnosti

Asistencia pri digitálnej transformácií inštitúcií (inštitúcie verejnej správy získajú k dispozícii konzultačnú podporu, ktorá im pomôže definovať oblasti pre zlepšenia svojej činnosti a stratégiu svojej digitálnej transformácie),

Zavedenie produktového manažmentu digitálnych služieb (každá životná situácia bude mať zodpovedného gestora, ktorý bude sledovať kvalitu služby a realizáciu optimalizačných zlepšovaní): Produktový manažment služieb bude koordinovať kľúčových správcov a prevádzkovateľov digitálnych služieb, ako sú: NASES, Ministerstvo vnútra SR, Finančná správa SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo spravodlivosti SR, Sociálna poisťovňa a podobne. Dôležitou súčasťou produktového manažmentu je meranie spokojnosti so službami: v rámci projektu sa nastaví štandard spokojnosti, navrhne sa spôsob merania cez digitálny kanál prostredníctvom ratingu (od 1 do 5) a zanechávania spätnej väzby formou komentárov. Zároveň sa nastaví spôsob vyhodnocovania tejto spätnej väzby ako vstup do procesu kontinuálneho zlepšovania,

Nastavenie programu zlepšovania digitálnych služieb na základe výstupov z projektov Optimalizácia procesov VS (MV SR) a výstupov z projektu Zlepšenie digitálnych služieb vo verejnej správe prostredníctvom behaviorálnych inovácií,

Zavedenie jednotnej a transparentnej metodiky merania a monitorovania výkonnosti poskytovania služieb (zaujíma nás kvalita, spokojnosť, počet použití, počet sťažností, dĺžka vybavenia, počet výpadkov a podobne),

Identifikácia príležitostí pre kontinuálne zlepšovanie digitálnych služieb (príležitosti budú identifikované v rámci testovania služieb, na základe vstupov z projektu Optimalizácia procesov, na základe „Mystery shoppingu“ pre prioritné životné situácie, na základe odporúčaní Benchmarku EK, na základe analýzy trendov digitálnych verejných služieb v zahraničí),

Testovanie digitálnych služieb (v rámci odovzdávania služieb do prevádzky bude každá nová služba skúmaná sériou testov z cieľom overiť dostatočnú kvalitu, zároveň budú otestované aj prioritné životné situácie. V rámci testovania je najmä dôležité vyriešiť problematiku testovacích účtov v produktívnom prostredí),

Podpora využívania mobilného eID (formou realizácie PR kampane a podporou zavádzania mobilných životných situácií do praxe).

Výstup

Metodika pre zber, meranie a hodnotenie efektivity poskytovania služieb

Zoznam odporúčaní pre vybrané elektronické služby

Programový plán pre lepšie služby

27

Správy o využívaní a stave digitálnych služieb

Príručka „what-works“ pre nasadzovanie nových technológií

Akceptačné protokoly z testovania digitálnych služieb

Aktivita 5: Správa verejnej platformy OpenAPI

Účel Účelom openAPI platformy je poskytnúť odbornej verejnosti technické rozhranie na to, aby vedela ďalej rozvíjať technické prostriedky s využitím elektronických služieb štátu. Takýto prístup k elektronickým službám štátu povedie k rozvoju pestrosti služieb pre občanov, čo ďalej zvýši dopyt občanov po službách štátu a ich spokojnosť. Príkladom takéhoto kreatívneho rozvoja služieb s využitím otvorených dát je fínsky „daňový strom“ či britský „where does my money go“, ktoré prístupným spôsobom ukazujú ako a kde štát používa vybraté dane. Ide o to, že otvorené dáta umožnia realizáciu plejády ďalších služieb, pričom ide o neriadený proces voľného trhu – otvorené dáta a príslušná platforma, cez ktorú sú prístupné, je však toho základným predpokladom. Cieľom aktivity je vytvorenie podrobnej metodiky – manuálu, ako postupovať pri využívaní tejto platformy.

Platforma umožní otvorenie aplikačných rozhraní informačných systémov verejnej správy tak, aby mohli aplikačné služby využívať aj dôveryhodné informačné systémy tretích strán. Vytvorí sa tak kreatívna konkurencia medzi komerčnými riešeniami, ktoré povedú k vzniku inovatívnych riešení bez potreby participácie štátu a tým aj bez ďalších nákladov pre štát, ale s priamym pozitívnym dopadom pre občanov a podnikateľov.

Príkladom takého riešenia je vytvorenie aplikácií pre uľahčenie administratívnej práce pre podnikateľov tým, že budú môcť využiť poskytnuté API na zjednodušenie procesov komunikácie so štátom, napr. softvér pre účtovníctvo bude vedieť priamo podať daňové priznanie. Podnikateľ teda nebude musieť vstupovať na portál Finančnej správy za účelom podania daňového priznania, tieto aktivity za neho uskutoční samotná aplikácia, ktorá bude využívať vypublikované služby štátu, v tomto prípade Finančnej správy na API platforme. Pri riešení API pre digitálne služby bude dôraz kladený na súlad s GDPR (ochrana osobných údajov) a využitie nástrojov pre manažment osobných údajov (služba Moje dáta).

NASES sa vo svojom projekte venuje otvoreným dátam a ich publikovaniu, koncept OpenAPI ide ďalej a okrem prístupu k dátam rieši aj digitálne služby zápisu a zmeny údajov v evidenciách štátu. Paleta aplikácií tretích strán je tak omnoho širšia a inovatívne aplikácie tak môžu nahradiť celú interakciu medzi používateľmi a štátom.

Činnosti

Správa verejnej platformy OpenAPI (a zavedenie pravidiel a postupov dôveryhodného poskytovania služieb cez partnerov v multikanálovom prostredí).

Vytvorenie metodiky a úprava štandardu 21 publikovania služieb do multikanálového prostredia, vytvorenie metodiky (pravidlá, povinnosti, úrovne služieb, regulácia) pre certifikáciu využívania publikovaných služieb tretími stranami, a zavedenie procesu certifikácie tretích strán (partnerov)

21 Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy

verejnej správy (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/55/ )

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/55/

28

sprostredkujúcich eGov služby občanom a podnikateľom. Vstupom pri tvorbe metodiky budú najlepšie skúsenosti zo zahraničia, ako i požiadavky odbornej verejnosti a stanoviská zainteresovaných inštitúcií verejnej správy.

Organizovanie komunity, ktorá bude využívať OpenAPI (komunita získa nástroje na komunikáciu, ktorá bude moderovaná, priestor na testovanie služieb, výmenu skúseností, organizovanie spoločných podujatí). Znamená to, že v rámci projektu sa prizvú členovia komunity, ktorí majú záujem o vývoj digitálnych služieb nad OpenAPI, získajú priestor, kde môžu diskutovať a klásť otázky. V pravidelných intervaloch sa budú vysvetľovať nové služby, ktoré budú na platforme pribúdať. Komunita bude fungovať na dobrovoľnej a otvorenej báze, jej členmi môžu byť inštitúcie verejnej správy, záujmové združenia, univerzity ale i jednotlivci.

Výstup

Metodika využívania openAPI platformy (pre poskytovateľov služieb verejnej správy, správcov informačných systémov verejnej správy a realizátorov informačných systémov verejnej správy).

Metodika pre dôveryhodné využívanie elektronických služieb tretími stranami (sprostredkovatelia cez OpenAPI). Metodika rozšíri metodiky určené na publikovanie otvorených dát o presné postupy a pravidlá spojené s návrhom, zavádzaním a manažovaním digitálnych služieb cez platformu OpenAPI, pričom dôraz bude kladený na vzory autentifikácie a autorizácie (ktorá sa pri otvorených údajoch nevyužíva).

Funkčný ekosystém pracujúci so službami openAPI platformy (meraný počtom služieb vytvorených tretími stranami). Pôjde o komunity ľudí a inštitúcií, ktorá pracuje na spoločnej digitálnej platforme a zdieľa informácie a nástroje pre prácu s publikovanými OpenAPI. Ekosystém bude organizovaný ako otvorená komunita záujemcov o vývoj riešení postavených nad OpenAPI. Ekosystem bude manažovaný a moderovaný ÚPVIaI. V rámci projektu budú nastavené pravidlá spolupráce, zavedie sa priestor a budú organizované pravidelné stretnutia komunity.

g) V tabuľke nižšie uveďte rámcový popis aktivít, ktoré budú v rámci identifikovaného národného projektu realizované a ich prepojenie so špecifickými cieľmi.

Názov aktivity Cieľ, ktorý má byť aktivitou dosiahnutý (podľa sekcie Očakávaný stav)

Spôsob realizácie (žiadateľ a/alebo partner)

Predpokladaný počet mesiacov realizácie aktivity



žiadateľ 36

Aktivita 2: Zavádzanie a testovanie

B: Zlepšíme schopnosti

žiadateľ 36

29

V prípade viacerých aktivít, doplňte informácie za každú z nich.

Činnosť v reformnom zámere Aktivita v projekte Dizajn tímu, zaradenie do Governance modelu a tvorba metodík

Aktivita 4: Manažment zlepšovania digitálnych služieb)

Vykonávanie kontrol kvality existujúcich služieb VS a proaktívne navrhovanie zmien a zlepšení Podpora gestorov u povinných osôb s cieľom generovať inovácie priamo u nich Gestor testovacieho prostredia pre služby eGovernment (štandard v iných štátoch, a tak isto v komerčnej sfére s cieľom zrýchliť a zefektívniť inovácie)


Výroba prototypov a inovatívnych riešení, napríklad ako podkladu pre finálnu implementáciu, alebo aj priamo realizácia malých zmien Riadiace a koordinačné činnosti v oblasti vládneho cloudu

Na základe dohody nie je činnosť vládneho cloudu súčasťou projektu

13. Rozpočet

Jasne uveďte, ako bol pripravovaný indikatívny rozpočet a ako spĺňa kritérium „hodnota za peniaze“, t. j. akým spôsobom bola odhadnutá cena za každú položku, napr. prieskum trhu, analýza minulých výdavkov spojených s podobnými aktivitami, nezávislý znalecký posudok, v prípade, ak príprave projektu predchádza vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorej výsledkom je, o. i. aj určenie výšky alokácie, je potrebné uviesť túto štúdiu ako zdroj určenia výšky finančných prostriedkov. Skupiny výdavkov doplňte v súlade s MP CKO č. 4 k číselníku oprávnených výdavkov v platnom znení. V prípade operačných programov implementujúcich infraštruktúrne projekty, ako aj projekty súvisiace s obnovou mobilných prostriedkov, sa do ukončenia verejného obstarávania uvádzajú položky rozpočtu len do úrovne aktivít.

digitálnych inovácií a nových technológií vo verejnej správe

verejnej správy inovovať



žiadateľ 36


C: Zlepšíme kvalitu a spoľahlivosť digitálnych služieb štátu

žiadateľ 36


D: Zvýšime participáciu pri návrhu digitálnych služieb

žiadateľ 36

30

Nižšie uvedený rozpočet je indikatívny a vychádza zo skúseností a analýz odhadovaných nákladov s tvorbou obdobných projektov a ich zámerov (Zlepšenie využívania údajov vo verejnej správe“ (OPEVS-PO1-SC1.1-2018-11), Zlepšenie digitálnych služieb vo verejnej správe prostredníctvom behaviorálnych inovácií (OPEVS-PO1-SC1.1-2018-10.)), ktoré na ÚPPVIaI realizujeme. Podrobný prieskum trhu na aktivity a výstupy tohto projektu budú realizované vo fáze prípravy Žiadosti o nenávratný finančný prostriedok, ktorého prílohou je podrobný rozpočet a opis projektu.

Indikatívna výška finančných prostriedkov určených na realizáciu národného projektu a ich výstižné zdôvodnenie

Predpokladané finančné

prostriedky na hlavné aktivity

Celková suma

Uveďte plánované vecné vymedzenie


710 000,00 €

Personálne výdavky - interné

460 000,00 € 521 - Mzdové náklady

Dodávka služieb - personálne výdavky (odborné činnosti)

250 000,00 € 518 - Ostatné služby


880 000,00 €


490 000,00 € 521 - Mzdové náklady


390 000,00 € 518 - Ostatné služby


490 000,00 €


290 000,00 € 521 - Mzdové náklady


200 000,00 € 518 - Ostatné služby


800 000,00 €


400 000,00 € 521 - Mzdové náklady

31


400 000,00 € 518 - Ostatné služby


480 000,00 €


230 000,00 € 521 - Mzdové náklady


250 000,00 € 518 - Ostatné služby

Hlavné aktivity SPOLU

3 360 000,00 €

Predpokladané finančné prostriedky na podporné aktivity

Riadiaci personál 150 000,00 € 521 - Mzdové náklady Publicita 100 000,00 € 521 - Mzdové náklady

Podporné aktivity SPOLU

250 000,00 €

CELKOM 3 610 000,00 €

14. Deklarujte, že NP vyhovuje zásade doplnkovosti (t. j. nenahrádza verejné alebo ekvivalentné štrukturálne výdavky členského štátu v súlade s článkom 95 všeobecného nariadenia).

NP vyhovuje zásade doplnkovosti, keďže sa sústredí na návrh zásadnej zmeny tvorby štatistiky a použitia týchto údajov pri tvorbe politík (nové procesy a metódy práce).

15. Bude v národnom projekte využité zjednodušené vykazovanie výdavkov? Ak áno, aký typ?

V projekte bude využité zjednodušené vykazovanie výdavkov v prípade splnenia podmienok pre uplatnenie zjednodušeného vykazovania výdavkov, ktoré bude posúdené po predložení detailnejšieho rozpočtu.

16. Štúdia uskutočniteľnosti vrátane analýzy nákladov a prínosov

Informácie sa vypĺňajú iba pre investičné22 typy projektov.

Štúdia uskutočniteľnosti vrátane analýzy nákladov a prínosov

22 Investičný projekt – dlhodobá alokácia finančného aj nefinančného kapitálu na naplnenie investičného zámeru

až do etapy, kedy projekt vstúpi do prevádzkovej etapy a prípadne začne generovať stabilné príjmy. Investičný

projekt smeruje k: výstavbe stavby alebo jej technickému zhodnoteniu; nákupu pozemkov, budov, objektov

alebo ich častí; nákupu strojov, prístrojov, tovarov a zariadení; obstaraniu nehmotného majetku vrátane softvéru.

Zdroj: Uznesenie Vlády SR č. 300 z 21.6.2017 k návrhu Rámca na hodnotenie verejných investičných projektov

v SR.

32

Existuje relevantná štúdia uskutočniteľnosti23 ? (áno/nie)

N/A

Ak je štúdia uskutočniteľnosti dostupná na internete , uveďte jej názov a internetovú adresu, kde je štúdia zverejnená

N/A

V prípade, že štúdia uskutočniteľnosti nie je dostupná na internete, uveďte webové sídlo a termín, v ktorom predpokladáte jej zverejnenie (mesiac/rok)

N/A

23 Pozri aj Uznesenie Vlády SR č. 300 z 21.6.2017 k návrhu k návrhu Rámca na hodnotenie verejných

investičných projektov v SR (dostupné na:

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26598 )

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26598

zÁmer nÁrodnÉho projektu op evs - slovensko.sk · 6 zabezpečí potrebné dáta, zlepší...

Documents