Zuzana Urgelová

3.B

APARTHEID

v Juhoafrickej republike, história a

jeho dopad na súčasnosť

Juhoafrická republika (JAR)

Medzinárodný názov: Republic of South Africa

Rozloha: 1 225 815 km²

Počet obyvateľov: 47 750 000

Hlavné mesto: Pretoria

Štátne zriadenie: Republika v rámci Commonwealthu (od 1994)

Mena: 1 rand (R) = 100 centov

Úradné jazyky: afrikánčina, angličtina, 9 kmeňových jazykov

Juhoafrická republika ako najväčší štát južnej

Afriky zaberá najjužnejší cíp afrického kontinentu.

Na juhovýchode ju obmýva Indický a na

juhozápade Atlantický oceán. Na severe susedí s Namíbiou, Botswanou,

Zimbabwe, Mozambikom a Svazijskom. Celkom

obklopuje nezávislý štát Lesotho.

Krajina (napriek minulosti spojenej s rasovou diskrimináciou) stále hospodársky prosperuje, hlavne vďaka svojim obrovským nerastným zdrojom a strategickej polohe.

Hlavné nerastné zdroje: zlato, diamanty, platina, zemný plyn, urán, uhlie

HISTÓRIA JAR (do 2. sv. vojny)

Archeologické vykopávky preukázali, že územie JAR bolo osídľované a zaľudňované najmenej milión rokov.

Portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz oboplával roku 1488 mys Dobrej nádeje, ale až v roku 1652 tu Holandská východoindická spoločnosť založila stanicu, ktorá mala zaistiť zásobovanie lodí plávajúcich do Indie. Holandskí usadlíci, nazývaní Búrovia (farmári) alebo Afrikánci, začali osídľovať vnútrozemie.

Medzi belošskými farmármi, postupujúcimi na východ a černošskými kmeňmi, dochádzalo k mnohým ozbrojeným stretnutiam.

1806 britské vojská obsadili Kapsko a vytvorili z neho britský protektorát. Mnohí Búrovia na protest proti anglickej správe začali obsadzovať vzdialené severné a severovýchodné vnútrozemie a založili (v roku 1838) vlastnú Juhoafrickú republiku (neskôr premenovanú na Transvaal) a v roku 1854 Oranžský slobodný štát. Briti uznali samostatnosť oboch týchto štátov, ale v 70. rokoch po objavení ložísk diamantov a zlata, prišlo k obrovskému prílivu nových osadníkov a následne k dvom vojnám medzi Búrmi a Angličanmi, ktoré skončili v roku 1902 víťazstvom britských vojsk.

31.5.1910 vznikla Juhoafrická Únia (JAU), ktorá sa v nasledujúcom desaťročí zmenila na britské domínium.

Počas 1. sv. vojny juhoafrické vojská porazili nemeckú armádu v Juhozápadnej Afrike (dnešná Namíbia), ktorá potom bola Spoločnosťou národov zverená JAU ako mandátne územie.

História JAR (po 2. sv.vojne)

Nástup apartheidu

Čo je to apartheid?

polit. systém rasovej

diskriminácie, vzájomné oddelenie života jednotlivých rás v JAR (do roku

1991), pri čom jedna rasa (biela) mala väčšie práva

ako ostatné

Biela 16,7 Čierna 56Zmiešaná 10,5 Ázijci 3,3ostatní 13,5

Rasové zloženie obyvateľstva

História apartheiduV roku 1948 zvíťazila vo voľbách afrikánska Národná strana a začala zavádzať politiku apartheidu, oddeleného vývoja etnických skupín. Pre čiernych Afričanov bolo zriadených 10 černošských štátov, tzv. „homelands“ alebo „domovín“, z ktorých 4 sa na prelome 70-80. rokov vyhlásili za zvrchované, ale okrem juhoafrickej vlády ich žiadny iný štát diplomaticky neuznal. Ich celková rozloha zaberala iba jednu devätinu plochy Južnej Afriky.

Dňa 31.5.1961 sa Južná Afrika jednostranne vyhlásila republikou a prestala byť členom Britského spoločenstva. Odpor proti apartheidu bol potom stíhaný stále tvrdšie.

Ideológia apartheiduNacionalisti nazvali svoj akčný program “apartheid”, čo v afrikánčine znamená “oddeľovanie”, “oddelená

existencia a vývoj”. Stranícki ideológovia tvrdili: „každej rase je zhora daný osobitý osud, cesta

vývoja, a teda aj spôsob života. Z toho vyplýva, že európsky spôsob života sa nehodí pre Afričana a africký spôsob života sa nehodí pre Európana; že každá rasa môže dosiahnuť rozvoj len vtedy, ak

pôjde vlastnou cestou, ktorá im bola určená. Asimilácia, strata „čistoty krvi“ alebo porušenie

predurčeného spôsobu života znamená pre každú rasu alebo národ osudný ústup z cesty. Biela

„vyššia rasa“ v takom prípade degraduje. Apartheid poskytuje jediné správne riešenie rasového

problému.“

Diskriminovaní boli i Indovia, ktorí prišli do Južnej Afriky v druhej pol. 19. stor. ako nádenníci na cukrové plantáže v

Natale. Podobne trpeli stratou občianskych práv i miešanci tzv. farební, ktorých je najviac v Kapsku. Dôsledná rasová segregácia sa v praxi nemohla uskutočniť, lebo čierny robotníci často pracovali s

bielymi, hlavne v baniach a továrňach. Černosi však nemohli zastávať kvalifikovanú prácu a ich mzdy boli

podstatne nižšie.

Boli prijaté zákony ako: “O zákaze zmiešaných manželstiev”“O registrácii obyvateľstva” – podľa farby pokožky (bieli, čierni, farební, Indovia)“O územiach pre jednotlivé skupiny obyvateľstva”“O oddelení spoločných zariaden픓O presídľovaní domorodcov”, dotýkali sa diskriminácie černochov v zamestnaní, oddelené vzdelávanie, hlasovacie právo mali čierni iba v ich samosprávnych oblastiach…

Podľa názoru NS si všetko obyvateľstvo

sveta môžeme predstaviť ako

pyramídu: na vrchole sú Afrikánci, nižšie

ostatní bieli, ešte nižšie Židia, potom

miešanci a Indovia a najnižšie milióny

Afričanov.

Zánik apartheidu

Prvé kroky k odstráneniu apartheidu začal presadzovať Pieter Willem Botha, ktorý sa stal v

roku 1978 predsedom vlády a neskôr aj prezidentom. No až jeho nástupca Frederik Willem de Klerk, potom, čo sa roku 1989 stal predsedom vlády, zrušil ďalšie rasistické zákony, vo februári

1990 nechal prepustiť Nelsona Mandelu z väzenia a v referende v roku 1992 získal od belošského

obyvateľstva podporu k zásadným zmenám.Demokratizačný proces v JAR vyvrcholil v apríli

1994 prvými multirasovými voľbami s všeobecným hlasovacím právom, ktoré vyhral

Africký národný kongres (ANC) Nelsona Mandelu.

Narodený 18.7. 1918-právnik a politik, predseda ANC

1962 – v zmanipulovanom procese odsúdený na doživotie 1990 – prepustený pod tlakom svetovej verejnosti1993 – Nobelova cena za mier1994 – víťazstvo vo voľbách1994 – 1999 – prezident JAR

Nelson Mandela

Vďaka úsiliu tohto muža, ktorý sa stal prvým

černošským prezidentom JAR, a dovtedajšieho

prezidenta de Klerka, prešla prevratná zmena viac-menej

pokojne. Obom predstaviteľom sa dostalo

uznania udelením Nobelovej ceny za mier. Zástupcami

nového prezidenta sa stali – bývalý premiér F. W. de Klerk

a súčasný prezident Thabo Mbeki, ktorý nahradil

odstúpeného Mandelu roku 1999 a taktiež prevzal

vedenie ANC.

Most Nelsona Mandelu

v Johanesburgu

Súčasná situácia v JARJužná Afrika je dnes demokratickou krajinou . Černošské rezervácie boli zrušené, mnohí černosi sa sťahujú do miest, kde sa však

sami rozdeľujú podľa kmeňovej príslušnosti. Kriminalita je stále obrovská. Počet vrážd

osemkrát prevyšuje počet rovnakých deliktov v USA. Prezident Mandela v roku

1997 pritvrdil boj proti kriminalite, pretože vraždy boli namierené aj proti zahraničným obchodníkom. Zahraničné firmy si preto dali

podmienku, že ich investovanie závisí od zníženia zločinnosti. Černosi sa musia

naučiť, že zabitie belocha alebo černocha je vražda a nie boj za slobodu alebo

zneškodnenie zradcu.

Mandelova vláda vystavala 1 mil. nových domov s bezpečným zdrojom pitnej vody a vytvorila 2,5 mil. pracovných miest a zlepšila úroveň zdravotníctva i školstva pre černošské obyvateľstvo.JAR získala dominantné ekonomické postavenie na juhu afrického svetadielu (HDP na osobu presahuje 3000 USD). Krajina bola prijatá do rôznych medzinárodných organizácii. Ku kladom tiež patrí klesajúca miera inflácie, stúpajúca produktivita práce, vzostup vývozu, 400 projektov v rámci rozvojových investícii, ktoré do krajiny priviedli investície okolo 13 mld. USD. Časť belochov sa odsťahovala do Európy, Severnej Ameriky, či Austrálie. Údaje o emigrácii v 90. rokoch sa značne líšia; za najpravdepodobnejšie možno považovať odhad asi 10 000 vysťahovaných belochov v priemere za rok.

Tabuľka: JAR – najväčší producent zlata vo svete Hospodárstvo krajiny je i naďalej závislé na ťažbe zlata. Krajina využíva najmodernejšie technológie a preto je

i dopad ťažby na životné prostredie minimálny.

Produkcia zlata (t)

1991 1992 1995

1. Juhoafrická republika

601 613 524

2. USA 290 296 313

3. Austrália 236 243 253

Poradie Krajina

JAR získala opäť povolenie obchodovať s nosorožcami. Stav tejto zveri vzrástol od 20. rokov z 20 kusov na 6300 kusov (1994). Krajina je v porovnaní ostatnými africkými štátmi

nedosiahnuteľná v ochrane životného prostredia.

Tabuľka: Ochrana prírody v JAR

Chránené prírodné územia

Rastlinné druhy

Počet 1000 ha Podiel (%)

Juhoafrická republika

178 6 310 5,2 23 000

Botswana 9 10 025 17,2 2 700

Madagaskar 36 1 078 1,8 11 000

Krajina

Súčasnosť v JAR očami jej obyvateľa Werner van der Westhuizen,

32 rokov, riaditeľ detského domova v Porth Elizabeth

„Naša krajina je charakteristická chudobou,

nezamestnanosťou a vysokou kriminalitou. Napriek tomu si myslím, že naša ekonomika sa pomaly zlepšuje. Súčasná vláda je pri moci už 10 rokov a stále má podporu väčšiny obyvateľstva, hoci zlyhala v niektorých sľuboch, ktoré na začiatku dala. Chudobní ostali chudobnými... Rasizmus oficiálne zmizol, ale stále existujú ľudia, ktorí sa držia týchto starých názorov. Mnoho ľudí vo svete si myslí, že rasizmus je len vecou diskriminácie čiernych bielymi, ale to nie tak celkom pravda...

...V súčasnosti sa my (bieli) cítime do istej miery diskriminovaní vládou, konkrétne programom „Affirmative action“, kde čierni majú prednosť v prijímaní do zamestnania pred bielymi. Hoci chápem, že to bolo potrebné pre odčinenie nezmyselnej myšlienky apartheidu . Vláda však postupne „zlenivela“ a prestala byť efektívna, po 10 rokoch stále dookola kritizuje apartheid namiesto toho, aby niesla zodpovednosť za svoje vlastné zlyhania. Ale samozrejme, je aj veľa vecí, ktoré sa zlepšili. Ľudia na porušovanie základných ľudských práv v apartheide nezabudli. Všetci vieme, že naša krajina je na tom teraz oveľa lepšie. A mrzí ma, keď sme neustále kritizovaný za to, čo tu už dávno nie je a to hlavne štátmi,  ktoré v minulosti tiež robili tú istú chybu (napr. USA), to je podľa mňa ironické.“

ZáverPrvotný strach a obava z čiernej väčšiny striedajú prvé vzájomné

kontakty. Černosi vstupujú tam, kde predtým nesmeli, belosi tam, kde sa

predtým báli čo i len nahliadnuť. Mnohým bojovníkom za slobodu, ktorí

predtým odmietali školu, dnes pri hľadaní zamestnania chýba vzdelanie. V dobe

sankcií OSN sa JAR stala sebestačnou vo všetkých mysliteľných produktoch

hospodárskej sféry. Dnes, po zrušení sankcií, môže všetko zúžitkovať vývozom

do celého sveta.

Ďakujem

za pozornosť