10

ÚVOD

Slovenský potravinársky priemysel má významné miesto pri zabezpečovaní výživy

obyvateľstva, aj v činnosti agropotravinárskeho komplexu Slovenska. Slovenský

potravinársky priemysel je hlavným odbytovým tokom prevažnej väčšiny produktov

poľnohospodárskej prvovýroby. Jeho úspechy či neúspechy na potravinárskom trhu sa

prejavujú v odbyte slovenských potravín na tuzemskom a zahraničnom trhu.

Zahraničný obchod je pre slovenskú ekonomiku rozhodujúcim činiteľom, ktorý sa

výrazne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a je tiež podstatnou zložkou

devízových príjmov štátu. Intenzita zahraničného obchodu je závislá od viacerých okolností,

ale hlavne na kvalite a kvantite ponuky výroby, či už priemyselného alebo

agropotravinárskeho charakteru.

Slovenská ekonomika patrí svojím rozmerom v európskom meradle k malým

ekonomikám. Pre malé ekonomiky vo všeobecnosti platí, že ich úroveň zapojenia sa do

medzinárodného obchodu je mimoriadne dôležitá. Ekonomický význam takejto deľby práce

spočíva najmä v tom, že nové technológie, ak majú byť konkurencieschopné musia byť

kapacitne porovnateľné. Slovenský trh je príliš malý, aby vedel tieto veľké

konkurencieschopné kapacity pohltiť. Jedinou možnosťou je teda export, kde však platí, že

v porovnaní s vnútorným trhom je umiestnenie tovaru na zahraničných trhoch náročnejšie.

Väčší objem výroby a zisk vytvárajú podmienky pre nové pracovné miesta, nový zdroj

investícií a aj vedecko-technický rozvoj.

Svoju dôležitosť v medzinárodnom obchode má aj import, najmä svojou

nevyhnutnosťou.

Efektívnosť slovenského agroobchodu je ovplyvňovaná komoditnou a teritoriálnou

štruktúrou, ktoré majú svoj podiel na pasívnom salde.

Komoditná štruktúra slovenského agroobchodu je najviac ovplyvnená výrobnými

podmienkami a charakterom slovenského poľnohospodárstva. Neefektívne sa v nej prejavuje

hlavne dovoz nahraditeľných komodít.

Deficitný vývoj je z pohľadu teritoriálnej štruktúry spôsobený predovšetkým značným

teritoriálnym rozptylom počtu štátov na jednu komoditu.

Vstup Slovenska do Európskej únie prináša pre náš agrárny sektor nové zmeny, ktorých

cieľom je prispôsobenie sa podmienkam spoločnej poľnohospodárskej politiky. Všeobecne je

známe, a doposiaľ históriou vytvárania Európskej únie potvrdené, že sa jedná o významnú

ekonomickú zmenu v mechanizme fungovania národného hospodárstva, nielen v krajine,

11

ktorá sa stáva členom Európskej únie, ale aj v členských štátoch. Jedná sa o vytvorenie

obojstranných prospešných ekonomických väzieb v rámci agrárneho sektoru. Vstup

Slovenska do Európskej únii a jeho dopad na slovenské poľnohospodárstvo však okrem

výhod prináša aj množstvo náročných úloh, aproximáciu noriem a technických predpisov.

12

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Charakteristika zahraničného obchodu

Zahraničný obchod je v uplynulých dvadsiatich rokoch jeden z najvýznamnejších

faktorov ekonomického rastu svetovej ekonomiky a účinný nástroj k obmedzovaniu

negatívnych vplyvov limitovaných zdrojov, zdôrazňuje Tvrdoň, J. (2001). Prínosy

zahraničného obchodu vidí v :

• rastovej funkcii, ktorá sa prejavuje v ekonómii času, kde sa s úsporou národnej práce

pri zapojení do medzinárodnej deľby práce zvyšuje efektívnosť využitia zdrojov.

V niektorých prípadoch môže pôsobiť ako bariéra rastu domácej ekonomiky,

• transformačnej funkcii podporujúcej vytváranie ekonomickej rovnováhy hlavne

v malých ekonomikách,

• vzájomnom vzťahu medzi domácim produktom a zahraničným obchodom. Závislosť

domáceho produktu na zahraničnom obchode je analyzovaná napr. prostredníctvom

keynesiánskych modelov, z ktorých vyplýva rast domáceho produktu pri aktívnej

bilancii zahraničného obchodu, s rastom hrubého domáceho produktu sa zvyšuje

dovoz, vývoz má multiplikačný efekt na hrubý domáci produkt, vývoz umožňuje

dovoz a investície vyvolávajú dovozy.

Beneš, V. a kol. (2004) uvádzajú niekoľko hľadísk pre hodnotenie zahraničného

obchodu v ekonomike každej krajiny:

• efektívnosť – snaha sústrediť úsilie v exportnej politike na tie výrobky, kde môže

krajina dosiahnuť maximálne úspory zo spoločenskej práce. Na tieto produkty je

potom sústredený výskum, vývoj, propagačné úsilie. Čím je ekonomika menšia

a otvorenejšia, malo by byť sústredenie síl na udržanie vývozuschopnosti vybraných

výrobkov dôraznejšie,

• proporcionalita – väčšina krajín má ekonomiku nekomplexnú a ich ekonomický

rozvoj je diktovaný nevyhnutnosťou zaistiť potrebné tovary v zahraničí,

• demonštračný efekt – vývozný program každej krajiny predstavuje určitú vizitku

stavu a úrovne rozvoja výrobných síl danej krajiny. A naopak dovozný program

znamená spôsob riešenia nielen problému proporcionality, ale tiež zaistenie

zrýchleného rozvoja výrobných síl dovážajúcej krajiny. Ide o určitú demonštráciu

13

svetového technického, designového, módneho trendu, ktorý môže pôsobiť

stimulačne na spoločenský a ekonomický pokrok. Zároveň je cieľom i istý transfer

svetových trendov, ako napríklad šírenie ekologických prvkov, bezpečnosti práce

a pod.

Lisý, J. (2002) hovorí, že zahraničný obchod vyjadruje medzinárodné toky tovarov

a služieb iba jednej krajiny, t.j. jej export a import. Medzinárodný obchod zahŕňa

medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného

ekonomického zoskupenia. Svetový obchod zahŕňa tovarové toky, ktoré sa realizujú medzi

všetkými krajinami sveta. Možno povedať, že prostredníctvom medzinárodného obchodu sa

národné ekonomiky čoraz viac integrujú do ekonomiky globálnej.

Zahraničnoobchodnú aktivitu príslušného štátu vyjadruje hmotný obrat zahraničného

obchodu, ktorý predstavuje úhrn zásielok tovaru, ktoré za určitý časový úsek prekročili colné

hranice. Je súhrnom dovozu a vývozu. Na základe hodnotových údajov o dovoze a vývoze

vypočítame aj ďalšie základné ukazovatele zahraničného obchodu krajiny:

� obchodná bilancia ako rozdiel hodnoty vývozu a dovozu,

� veľkosť hodnoty dovozu, vývozu a obratu zahraničného obchodu na jedného

obyvateľa,

� podiel dovozu, vývozu alebo obratu zahraničného obchodu na zahraničnom obchode

určitej oblasti, sústavy alebo na svetovom obchode,

� tovarová štruktúra dovozu a vývozu, píše Horská, E. (2007).

Ako uvádza Melišek, F. (2005) zahraničný obchod spája vnútorné hospodárstvo krajiny

so svetovým hospodárstvom. Charakterizuje ho ako obeh tovarov a služieb, ktorý prekračuje

štátne hranice krajiny.

Zahraničný obchod plní dôležité funkcie v procese rozvoja ekonomiky a v procese zapojenia

národného hospodárstva krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Jeho

hlavnou funkciou je realizovať obchod s inými krajinami.

Zahraničný obchod je významným fenoménom ekonomického rastu a môže značne ovplyvniť

štruktúru národného hospodárstva.

Zahraničný obchod je pomerne samostatnou, ale neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných

ekonomických vzťahov.

14

Zahraničný obchod Slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí – z vývozu a dovozu tovarov

a služieb rozmanitých druhov a charakterov. Za vývoz (export) sa považuje hospodárska

činnosť, ktorá súvisí so súborom obchodných operácií spojených s dodávkami tovaru

a služieb do zahraničia, a za dovoz (import), obrátene hospodárska činnosť spojená

s dodávkami zo zahraničia.

Rozsah a štruktúru zahraničného obchodu určuje množstvo faktorov, najmä dosiahnutá

ekonomická úroveň krajiny, štruktúra jej ekonomiky, úloha krajiny v medzinárodnej deľbe

práce, jej postavenie v medzinárodnom obchode.

Význam zahraničného obchodu je pre ekonomiky jednotlivých krajín rôzny, a preto je odlišný

aj podiel zapojenia jednotlivých krajín do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom

zahraničného obchodu. Relatívne najvyššia závislosť od zahraničného obchodu sa prejavuje

v menších ekonomicky vyspelých krajinách so špecializovaným priemyslom

a poľnohospodárstva.

Podľa názoru Horskej, E. (2007) k základným predpokladom vstupu a presadenia sa na

zahraničnom trhu patrí:

- existencia možnosti a zdrojov firmy (predovšetkým finančné zdroje, cenová

a necenová konkurencieschopnosť, KNOW-HOW, ľudský potenciál),

- aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na trhu v podmienkach

globálne pôsobiacej konkurencie (využiť svoje silné stránky, jedinečné vlastnosti

produktu, jeho tradície, dobré meno a referencie),

- adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych opatrení na

medzinárodné podnikanie (predpokladá znalosť vonkajšieho prostredia),

- budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a rozvoj marketingovej

kultúry.

Trenčianska, E. (2000) hovorí, že zahraničný obchod zaraďujeme medzi priority nášho

hospodárskeho života. V širšom chápaní zahraničný obchod zaoberajúci sa vývozom

a dovozom produktov, patrí vôbec vo svete k najsilnejším sektorom v ekonomike. Navyše

v krajinách transformujúcich sa na trhovú ekonomiku patrí zahraničný obchod zároveň

k najdynamickejším, ale najdôležitejším sektorom vo svojom raste a rozvoji. Zahraničný

obchod však zároveň aj j najzložitejším a najrizikovejším sféram a sektorom podnikania.

15

Dimenzie zahraničného obchodu, obdobne i agroobchodu sú určované vonkajším

a vnútorným prostredím. Globalizácia výrazne určuje priebeh, obsah a výsledky zahraničného

obchodu. Stanovuje požiadavky a podmienky pre finančné a obchodné inštitúcie, vytvára

predpoklady pre širší liberalizovaný priestor a priebežne koriguje mieru protekcionizmu

a ochrany obchodníkov a výrobcov potravín. Globalizácia pôsobí na redukciu podpory

agrárnej, obchodnej, colnej a ochranárskej politiky. Globalizácia vyúsťuje do tendencií

globálneho problému obchodu a s obchodom súvisiacich oblastí do riešenia nadväzného

problému nutričného, energetického a ekologického, zdôrazňuje Podolák, A. (2002).

Baláž, P. (2001) tvrdí, že do vývoja teritoriálnej štruktúry medzinárodného obchodu sa

v plnej miere premieta postavenie a ekonomický profil jednotlivých krajín či integračných

zoskupení v medzinárodnom hospodárstve. Otázka správnej, priestorovo proporčne

rozloženej teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu má značný hospodársky, ale aj

strategický zmysel pre ekonomiku každej krajiny. Jej diverzifikácia a hlavné toky

odzrkadľujú charakter, prednosti či nevýhody domácej ekonomiky, jej rozvojovú stratégiu,

úspešnosť, ambície, ale aj úroveň a smerovanie ekonomických, spoločenských a politicko –

bezpečnostných záväzkov a záujmov.

Pojmom medzinárodný obchod označujú Horská, E. a Ubrežiová, I. (2001) obchodnú

činnosť uskutočňovanú jednotlivými štátmi sveta medzi sebou v rámci medzištátnych

obchodných dohôd alebo priamo medzi jednotlivými podnikmi.

Svetový obchod navzájom prepája trhy jednotlivých krajín. Podľa toho, aká je miera

uzavretosti alebo otvorenosti týchto trhov, určuje sa podiel jednotlivých krajín na svetovom

obchode.

Podľa Baláža, P. (2001) základnými dôvodmi, pre ktoré sa firmy usilujú podieľať na

medzinárodnom obchode sú:

1. rozširovanie obratu firmy – veľkosť obratu firmy na národnom trhu je limitovaná

potenciálnym počtom zákazníkov, ich kúpyschopnosťou, postavením firmy vo vzťahu

ku konkurencii a kvalitou produkcie či služieb, ktoré firma na trhu ponúka.

S postupujúcim prehlbovaním medzinárodnej deľby práce sa každá firma usiluje

o určitú produkčnú špecializáciu, čo sa premieta do rastúcej špecializácie producentov,

ktorí sa snažia tieto prednosti využiť na zahraničných trhoch. Neskôr sa to odrazí na

väčšom predaji a vyššom zisku spoločnosti.

16

2. získavanie zdrojov – výrobcovia a distribútori vyhľadávajú výrobky a služby rovnako

ako komponenty. Potenciálne účinky na zisk sú zrejmé. Zisková marža sa môže touto

cestou zvýšiť alebo preniesť na spotrebiteľa. Distribútori preto kombinujú svoju

finálnu ponuku tým, že využívajú určité komparatívne prednosti jednotlivých

národných ekonomík s cieľom umožniť svojím zákazníkom široko diverzifikované

možnosti nákupu z hľadiska sortimentu, ceny, úžitkových vlastností a podobne.

3. diverzifikácia predaja – prudké výkyvy v obrate, a tým i ziskoch firiem často narúšajú

stabilitu hospodárenia. Z tohto dôvodu sa podnikateľské subjekty snažia eliminovať

tieto výkyvy a takto ekonomizovať svoje aktivity. Nakoľko načasovanie obchodných

cyklov kolíše aj medzi severnou a južnou pologuľou, najmä veľké firmy a nadnárodné

korporácie citlivo a veľmi efektívne využívajú tento faktor na udržanie výšky predaja.

4. znižovanie konkurenčného rizika – pre mnohé firmy je zapájanie sa do

medzinárodného podnikania výsledkom uplatňovania určitých ochranných stratégií.

Zmysel spočíva v tom, že v zahraničí hľadajú možnosť získania potenciálnych výhod

danej krajiny a ich uplatňovanie v produkcii danej firmy, a to či už voči konkurencii

na medzinárodných trhoch alebo voči konkurencii na svojom vlastnom trhu. Využitie

potenciálnych komparatívnych výhod upevňuje ekonomickú pozíciu takejto firmy,

ktorá je schopná svoj zisk prelievať v súlade so svojou rozvojovou stratégiou a takto

kompenzovať svoje potenciálne straty doma a ziskom v zahraničí a naopak. Naviac

táto stratégia umožňuje, aby firma permanentne zväčšovala svoju konkurenčnú

schopnosť a tým znižovala riziká vyplývajúce z posilňovania pozícií konkurencie.

Bielik, P. (2001) chápe medzinárodný obchod ako výsledok dlhodobého vývoja

ekonomického konania s jeho orientáciou na problematiku obchodných subjektov,

medzinárodnej výmeny obchodnej informatiky a dokumentácie, teritoriálnej a komoditnej

obchodnej štruktúry v svetovej ekonomike, výmenných relácií a komoditnej ekonomickej

efektívnosti svetového trhu.

Pod pojmom medzinárodný obchod rozumie Horská, E. (2007) všetky obchodné

transakcie organizované podnikateľským subjektom alebo vládou, ktoré zahŕňajú dve alebo

viac krajín. Podnikateľské subjekty uskutočňujú tieto transakcie s cieľom zisku. Transakcie

organizované vládou môžu mať rôzny charakter a účel. Na uskutočňovanie medzinárodných

obchodných transakcií majú vplyv aj zákazníci a finančné inštitúcie. Zákazníci vytvárajú

dopyt a finančné inštitúcie zabezpečujú financovanie investičných projektov a transfer peňazí.

17

Prostredníctvom medzinárodného obchodu sa národné ekonomiky čoraz viac integrujú do

ekonomiky globálnej. Tento proces integrácie je súčasťou globalizácie.

Prínosy z obchodu medzi krajinami sú v tom, že zapájanie sa do medzinárodnej výmeny

je efektívnejšie ako spoliehanie sa iba na domácu produkciu. Rozmanitosť je základnou

príčinou, pre ktorú sa krajiny zapájajú do medzinárodného obchodu. V rámci tohto

všeobecného princípu vidíme, že obchod sa realizuje v dôsledku rozdielnych výrobných

podmienok, klesajúcich výrobných nákladov a rozdielnych spotrebiteľských zvyklostí, píšu

Samuelson, P. A. a Nordhaus, W. D. (2000).

Podolák, A. (2001) tvrdí, že medzinárodný obchod ako súčasť širších vonkajších

hospodárskych vzťahov je indikátorom, do ktorého sa premieta úroveň a trend svetového

hospodárstva, je pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky, ale zároveň aktívnym

predpokladom vymedzujúcim kvantitu a kvalitu zdrojov ekonomického rastu a tým i zdrojov

životného prostredia.

Autor považuje výmenu tovarov medzi krajinami a integračnými teritóriami za základný

atribút prepojenia ekonomík svetového hospodárstva.

Medzinárodný obchod je podľa neho výsledkom dlhodobého vývoja ekonomického

konania s jeho orientáciou na problematiku:

• medzinárodnej výmennej obchodnej informatiky a dokumentácie,

• teritoriálnej a komoditnej obchodnej štruktúry v svetovej ekonomike,

• smerných relácií a komoditnej ekonomickej efektívnosti svetového trhu.

1.2 Funkcie zahraničného obchodu

Zahraničný obchod podľa Baláža, P. (2001) plní nasledovné funkcie:

1.) transformačnú – dovozom absentujúcej produkcie je možné korigovať obmedzujúce

limity dané ekonomickými (vysoké produkčné náklady) alebo prírodnými (nedostatok

surovín, klimatické podmienky, a i.) podmienkami.

2.) ekonomického rastu – zahraničný obchod pomáha substituovať neefektívnu alebo menej

efektívnu domácu produkciu dovozom alebo využívaním zahraničných zdrojov. Táto

úspora spoločenskej práce ovplyvňuje aj mieru špecializácie a optimalizácie produkcie

v krajine i jej hlbšie zapájanie sa do procesov medzinárodnej deľby práce. Má významný

18

vplyv na chápanie zahraničného obchodu ako faktora ekonomického rastu vo svetovom

hospodárstve.

Tvorba špecializačného profilu národnej ekonomiky ako výsledok uplatňovania princípu

ekonómie času v medzinárodnom meradle je prejavom pôsobenia týchto faktorov:

• rozdielov v absolútnej veľkosti nákladov práce,

• rozdielov v komparatívnych nákladoch práce,

• rozdielov vo vybavenosti krajín jednotlivými výrobnými faktormi,

• rozdielom v dosiahnutej technike, technológii a znalostiach,

• rozdielom v ľudskom kapitále,

• geografické konceptu komparatívnych výhod.

3.) parametrickú – svetový trh vytvára permanentný tlak na konfrontáciu technicko-

technologických, úžitkových, kvalitatívnych, ale i cenových a ďalších parametrov, ktoré

ovplyvňujú úspešnosť daného výrobku na trhu. V prípadoch keď výrobcovia nie sú

schopní vyrovnať sa s rastúcimi nárokmi svetového trhu, čo sa premieta do trvalejšieho

ekonomického poklesu v národnej ekonomike, môže byť tento fakt chápaný aj ako prejav

zaostávania národnej ekonomiky.

4.) proporcionálnu – stratégia vyrábať a vyvážať tovary, v ktorých krajina implantuje domáce

komparatívne výhody, a naopak, dovážať tie komodity, pri ktorých produkcii takéto

výhody nepožíva, je hlavným zmyslom, ak sa medzi vzájomnými zahranično-obchodnými

aktivitami nachádzajú správne proporcie. Vyváženosť proporcii prinášajúca dlhodobú

úsporu spoločenskej práce priaznivo ovplyvňuje aj tempo hospodárskeho rastu.

Podľa Lipkovej, Ľ. (2000) zahraničný obchod plní v ekonomike dve základné

funkcie:

1.) transformačnú spočívajúcu v prispôsobení sa vecnej štruktúry úhrnného

spoločenského produktu pred jeho použitím. Hmotná stránka domácej produkcie je

zameraná na uspokojovanie domácich i zahraničných spotrebiteľov.

2.) rastovú vyjadrujúcu vplyv zahraničného obchodu na efektívne využívanie domácich

ekonomických zdrojov (pracovných síl a pracovných prostriedkov). Úsporou

spoločenskej práce je možné dosahovať väčší objem národného dôchodku.

19

1.3 Charakteristika zahraničného agrárneho obchodu

Hambalková, M. (2004) hovorí, že zahraničný agrárny obchod sa realizoval

v náročných podmienkach transformácie agrárneho sektora na princípy trhovej ekonomiky.

Konkurencieschopnosť agropotravinárskeho tovaru Slovenskej republiky svedčí o potrebe

výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych výrobkov na

zahraničných trhoch.

Makroprostredie agrárneho trhu SR je v podmienkach EÚ ovplyvňované najmä

spoločnou poľnohospodárskou politikou. Realizuje sa prostredníctvom nariadení, smerníc

a ďalších organizačných noriem v jednotlivých krajinách EÚ. Okrem uvedeného, v súčasnom

období aj štát ovplyvňuje vlastnými ekonomickými nástrojmi podnikanie na agrárnom trhu

SR. (Šimo, D., 2006)

Efektívnosť agroobchodu je ovplyvňovaná aj teritoriálnou štruktúrou, ktorá má svoj

podiel na pasívnom salde, uvádza Chrzanová, S. (2001) Objem a štruktúra zahraničného

obchodu s agrokomoditami je ovplyvňovaná integračnými zoskupeniami vyspelých krajín.

Pre slovenskú ekonomiku, ktorá je svojou rozlohou v európskom meradle považovaná za

malú ekonomiku, je zapojenie do medzinárodného obchodu veľmi dôležité.

Umiestnenie produkcie na zahraničných trhoch je náročné a konkurencieschopnosť

prioritných agrokomodít sa odvíja v poslednej dobe aj v závislosti od integračných vplyvov.

Zahraničný obchod má pre slovenskú ekonomiku význam predovšetkým v tvorbe devízových

rezerv a stabilite mene. Zhodnotenie meny pôsobí ako faktor, ktorý tlmí dynamiku

dovážaných tovarov, predovšetkým substitútov.

Zoborský, I. M. (2001) vyjadruje stupeň zabezpečenia výživy obyvateľstva

potravinami a poľnohospodárskymi surovinami vlastnou výrobou saldom zahraničného

obchodu pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách ako aj podielom agrárnych

výrobkov na celkovom objeme zahraničného obchodu.

Otvorenosť zahraničného obchodu je žiaduca z dôvodu konkurencie a dovozu potravín,

ktoré u nás nevyrábame, ako sú južné ovocie, morské ryby, káva, kakao a podobne, pričom sú

tieto produkty vo výžive nevyhnutné. Negatívne treba hodnotiť enormný nárast dovozu

liehovín, tabaku, nealkoholických nápojov, ale aj ovocia mierneho pásma a výrobkov z neho.

20

Z hľadiska celkového zahraničného obchodu, agropotravinárske vývozy netvoria jeho

významnejšiu súčasť. Poľnohospodárska produkcia je teda orientovaná na domáceho

spotrebiteľa a pre obmedzenosť prírodných zdrojov, najmä pôdy, ani v budúcnosti nemáme

ambície stať sa rozhodujúcim exportérom poľnohospodárskych a potravinárskych komodít.

Blaas, G. (2000) tvrdí, že rozvojom výroby medzinárodne konkurencieschopných

poľnohospodárskych komodít t.j. živý dobytok, obilie, slad je poľnohospodárstvo schopné

zvýšiť svoj podiel na celkovom exporte krajiny a stať sa významnejším faktorom vytvárania

obchodnej bilancie.

Negatívna bilancia zahraničného obchodu nie je tak výsledkom vysokého importu, ako

nízkeho exportu. Tento má súvislosti s veľkým poklesom rozsahu produkcie, straty

konkurencieschopnosti, vyplývajúcej z transformačných problémov a nedostatku investičného

(ale i prevádzkového) kapitálu a prostriedkov na tvrdé presadzovanie sa na trhu, hovoria

Stehlo, P. a Gálik, J. (2002).

Autori predpokladajú, že Slovensko so vstupom do EÚ nebude mať ambície expanzívne

plošne prenikať s agropotravinárskou produkciou na zahraničné trhy. Budeme sa presadzovať

hlavne s komoditami rastlinnej výroby a so špecializovanými komoditami živočíšnej výroby

obohacujúcimi európsky trh, na ktorý vstúpiť nám doteraz bránili nielen bariéry EÚ, ale

i nízka konkurencieschopnosť v pridanej hodnote produktov a marketingu.

Podolák, A. (2001) píše, že príčiny deficitného vývoja agroobchodu sú dôsledkom

menového, rozpočtového, cenového a korunového vplyvu agroobchodnej bilancie.

Každoročne sa stupňuje dovoz potravín, spomaľuje až stagnuje vývoz potravín, neustále

narastá pasívne saldo a neprimerane sa zvyšuje funkčná otvorenosť a dovozná náročnosť.

V komoditnej štruktúre sa neefektívne prejavuje zvyšovanie vývozu potravín a zvyšovanie

dovozu hotových výrobkov. Autor navrhuje, že pasívne saldo agroobchodnej bilancie možno

riešiť:

- zrýchlením procesu liberalizácie agroobchodu,

- znížením colných taríf a odstránením prekážok netarifnej povahy,

- objektívnejšími pozíciami komoditnej a teritoriálnej orientácie agroobchodu.

Ďalej zdôrazňuje, že možnosť kompenzovania pasívneho salda obchodnej blancie v národnom

hospodárstve SR si žiada zapojenie nástrojov a mechanizmov pre účinnejšiu proexportnú

hospodársku politiku.

21

Serenčéš, P. (2000) konštatuje, že úroveň agropotravinárskeho trhu a zahraničného

obchodu je odrazom vytvorených makroekonomických podmienok a stability podmienok

prostredia. Neriešené problémy sa kumulujú v nízkej konkurenčnej schopnosti

agropotravinárskeho komplexu a konkrétnych výrobkov. Východisko sa ukazuje

vybudovaním trhových inštitúcií a inštitútov vo vyváženom rozvoji ekonomiky národného

hospodárstva a v spojení kombinácií výrobných faktorov s prvkami intenzity a produktivity

do podnikateľského systému zabezpečujúceho efektívnu výrobu vo všetkých výrobných

podmienkach SR.

Ižáková, V. (2002) uvádza, že exportná výmena agropotravinárskeho tovaru sa

vykonáva z viacerých dôvodov:

• potreba využiť výrobný a prírodný potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva,

ktorý je vyšší ako je dopyt agropotravinárskych tovarov na domácom trhu,

• komparatívne výhody našich agropotravinárskych tovarov, ktoré ich umožňujú lepšie

zhodnotiť na zahraničných trhoch ako na domácom trhu,

• otvorenosť našej ekonomiky si vyžaduje zabezpečiť rovnováhu medzi vývozom

a dovozom, čo zvyšuje tlak na export,

• neustály tlak na udržanie hospodárskeho rastu krajiny a úspešnosť

agropotravinárskych subjektov.

Vzhľadom na konkurencieschopnosť, dosahované ceny, obmedzenosť domáceho trhu

a výrobný potenciál v poľnohospodárstve doporučuje medzi proexportne orientované

agropotravinárske výrobky Ižáková, V. (2003) zaradiť:

• obilniny,

• olejniny, hlavne repkové a slnečnicové semená,

• strukoviny,

• slnečnicový olej,

• slad,

• kvalitné odrodové víno,

• jablkové pyré a iné ovocné konzervy na podklade domácej suroviny,

• mrazenú zeleninu a konzervy (najmä hrášok a paradajkový pretlak),

• syry,

• jatočné teľatá a býky, hovädzie mäso,

• jatočné jahňatá a jahňacie mäso,

22

• výrobky z mäsa (hlavne hovädzieho).

Šimo, D. (2006) píše, že odbyt agrárnych produktov je v súčasnom období trhovej

ekonomiky zvlášť náročná úloha. Nástroje na zabezpečenie odbytu sa týkajú nasledovných

aktivít:

- cenový vývoj,

- predaj,

- podpora predaja,

- reklama,

- distribúcia,

- vzťahy s verejnosťou.

1.4 Konkurencieschopnosť

Stehlo, P. (2001) definuje medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny ako schopnosť

štátu zúčastniť sa v súťaži produkovaním a výmenou produktov a služieb a tým zvyšovať

životnú úroveň krajiny. Počíta sa pomocou ukazovateľa komparatívnej výhodnosti – indexu

RCA (Revealed Comparative Advantage), ktorý sa používa na hodnotenie

konkurencieschopnosti krajín v zahraničnom obchode a je ukazovateľom konkurenčnej

výhody príslušnej komodity (tovarovej skupiny, odvetvia). Pokiaľ je hodnota indexu RCA

väčšia ako nula, príslušná komodita je v komparatívnej výhodnosti, ak je hodnota RCA

menšia ako 0, je komodita v komparatívnej nevýhodnosti, ak sa rovná nule, nejde ani

o komparatívnu výhodnosť ani o komparatívnu nevýhodnosť.

V súčasnosti vo svete i u nás čoraz častejšie rezonuje pojem konkurencieschopnosť

v zmysle potreby presadiť sa na medzinárodných trhoch a tak zabezpečiť pre danú firmu,

odvetvie či národnú ekonomiku rast a ďalší rozvoj. Konkurencieschopnosť na makroúrovni sa

spája s obchodnou bilanciou. Ak je saldo obchodnej bilancie aktívne, je ekonomika

konkurencieschopná, ak je saldo obchodnej bilancie pasívne, znamená to, že zahraničie menej

kupuje tuzemské výrobky, čo je prejavom toho, že ekonomika nie je konkurencieschopná.

Všeobecne sa rozlišuje konkurencieschopnosť na strane ponuky a dopytu – trhu, ktorá sa

meria rôznymi ukazovateľmi, napríklad reálne ýmenné relácie zahraničného obchodu, pomer

salda zahraničného obchodu k pridanej hodnote, podiel vývozu na celkovom svetovom

vývoze, ukazovateľ RCA a iné. (Trenčianska, E. 2000)

23

Konkurencieschopnosť je definovaná ako schopnosť ponúkať tovary a služby

dopytované nakupujúcimi v čase, na mieste a v úprave, ktorá je aspoň na takej úrovni, ako

ponúka konkurencia, pričom návratnosť výrobných faktorov je na úrovni ich príležitostných

nákladov, píše Pokrivčák, J. (2001). Ďalej píše, že konkurencieschopnosť je úzko spätá

s komparatívnymi výhodami. Komparatívne výhody existujú v odvetví, pre ktoré sú relatívne

ceny vyššie ako príležitostné náklady. Rozdiel medzi konkurencieschopnosťou

a komparatívnymi výhodami je v tom, že pri komparatívnych výhodách sa neuvažuje

s trhovými deformáciami. Ochranárske opatrenia preto môžu zvýšiť konkurencieschopnosť

daného odvetvia. Toto zvýšenie konkurencieschopnosti je však väčšinou dočasné a slúži len

na oddialenie času, kedy chránené odvetvie podľahne konkurencii.

Podolák, A. a kol. (2007) uvádzajú, že problematika konkurencieschopnosti krajín na

svetových trhoch tvorí dnes základ najnovšej teórie medzinárodného obchodu

a ekonomického rastu, pričom reálnejšie zdôrazňuje inovačné zdroje obchodovania

a hospodárskeho vývoja. Nová teória postuluje podmienky ekonomického rastu na zdrojoch

ako i rozvoj medzinárodného obchodu. S novou teóriou medzinárodného obchodu sa objavuje

konkurenčná výhoda, ktorej odlíšenie od komparatívnej výhody má isté logické dôvody. Ak

sa komparatívna výhoda vzťahuje na kvantitatívne chápanie výrobných faktorov a tovarov,

tak konkurenčná výhoda sa zakladá predovšetkým na kvalite týchto faktorov a tovarov.

Navyše, ak sa komparatívna výhoda opiera o nákladové a cenové relácie a o predpoklad

relatívne vysokej cenovej elasticity zahraničného dopytu, konkurenčná výhoda má zdroj

predovšetkým v rozdielnych technológiách a v domácom sklone k spotrebe. Ak komparatívna

výhoda generuje prevažne interodvetvový obchod, tak konkurenčná výhoda je základom

intraodvetvového obchodu.

Konkurencieschopnosť agrokomodít slovenského poľnohospodárstva na zahraničných

trhoch sa odvíja od interných nákladov, uplatnenia vnútornej ekonomiky, od politiky a od

integračných vplyvov, konštatuje Chrzanová, S. (2004).

Podľa Gozoru, V. (2005) zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych

výrobkov možno dosiahnuť len za predpokladu uplatnenia konkurenčných výhod. Takýmito

výhodami sa javia koncentrácia pôdy a ostatných významných faktorov, uplatňovanie

veľkovýrobných foriem organizácie práce a moderného podnikového manažmentu. Ukazuje

sa totiž, že kombinácie uvedených intenzifikačných faktorov s podporným systémom EÚ

a vyššími cenami, sú poľnohospodárske podniky rentabilné.

24

Úroveň viacerých slovenských poľnohospodárskych podnikov dosahuje parametre

vyspelých agrárnych podnikov EÚ a sú konkurencieschopné na trhu viacerých

poľnohospodárskych komodít, hovorí Kretter, A. (2007).

Serenčéš, P. (2001) píše, že miery konkurencieschopnosti sa najčastejšie odvodzujú

z nákladov, ktoré však z pohľadu niektorých ekonómov nie sú postačujúce. Preto jednu z

možností hodnotenia konkurencieschopnosti ponúkajú koncepty komparatívnych výhod.

a) koncept, v ktorom sa porovnáva efektívnosť produkcie. Národy s najnižšími

príležitostnými nákladmi sú relatívne efektívnejšie a majú komparatívne

výhody. Ich medzinárodná konkurencieschopnosť je dôsledkom ich vyššej

produktivity a vplyvu ich výmenného kurzu. Krajina má komparatívne

výhody, ak sú jej príležitostné náklady menšie než majú iné krajiny.

b) Koncept, ktorý sa týka efektívnosti rôznych druhov výroby v rámci domácej

ekonomiky, ktoré sú komparované v zmysle príjmov alebo úspor jednotky

zahraničnej meny. Náklady spojené s komoditou sa porovnávajú s nákladmi,

ktoré by vznikli v alternatívnej domácej aktivite.

1.5 Spoločná poľnohospodárska politika

Ako uvádzajú Šíbl, D., Šaková, B. a Mogyorosiová, Z. (2001), Spoločná

poľnohospodárska politika EÚ je najstaršou, najzložitejšou a zároveň najkonfliktnejšou

spoločnou politikou EÚ. Jej princípy a ciele sú zakotvené už v Zmluve o Európskom

hospodárskom spoločenstve, ktorá rozširuje spoločný trh na poľnohospodárstvo a obchod

s poľnohospodárskymi výrobkami.

Jej cieľmi sú:

• zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku

a zabezpečením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho

využitia výrobných činiteľov, najmä pracovnej sily,

• zabezpečiť slušný životný štandard poľnohospodárskej komunity, hlavne zvýšením

individuálnych príjmov osôb aktívnych v poľnohospodárstve,

• zabezpečenie dostupnosti dodávok,

• dosiahnutie primeraných cien dodávok.

25

Serenčéš, R. (2002) hovorí, že implicitný cieľ Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Európskej únie je ochrana výrobcov zabezpečovaná prostredníctvom vyšších domácich cien

ako sú ceny na svetovom trhu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využívali nástroje dovozné clá,

vývozné dotácie, priame platby, dotácie spracovateľom, výrobné kvóty, ...., ktoré deformujú

trhové prostredie, pôsobia proti liberalizácii svetového obchodu a dostali Spoločnú

poľnohospodársku politiku EÚ spolu s ostatnými faktormi do krízy. Medzi hlavné faktory

patria vysoké finančné náklady, nevýkonnosť, neúčinnosť, negatívne enviromentálne dopady,

rozšírenie EÚ a GATT/WTO záväzky.

Hudák, J. a Rovný, P. (2003) zdôrazňujú, že Spoločná poľnohospodárska politika

Európskej únie je výrazne ochranárskou politikou vyspelých krajín s mimoriadne veľkým

podielom opatrení priamo ovplyvňujúcim trh a príjmy poľnohospodárov z realizácie

produkcie komoditných výstupov. Poľnohospodárska politika Slovenska je oproti tomu

podstatne viac orientovaná na štrukturálne zmeny a na opatrenia k netrhovej stabilizácii

príjmov poľnohospodárov. Táto skutočnosť vytvára do budúcnosti lepšie podmienky pre

multifunkčnú orientáciu poľnohospodárov.

1.6 Systém obchodných mechanizmov uplatňovaných v rámci Spoločnej

poľnohospodárskej politiky EÚ

Ako uvádzajú Vitkovská, A. – Pocci, J. (2003) jedným zo stabilizačných faktorov

dovozu a vývozu poľnohospodárskych výrobkov je uplatňovanie systému obchodných

mechanizmov, ktorých súčasťou sú:

1. dovozné a vývozné licencie pre poľnohospodárske výrobky

2. vývozné náhrady pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky

3. zábezpeky

Dovoz

Tam kde EÚ realizuje dovozy na základe preferenčných dohôd, sa využívajú dovozné

licencie, ktoré slúžia najmä na administráciu preferenčných colných kvót a ich cieľom je

dodržiavanie záväzkov WTO v oblasti prístupu na trh. Administrácia preferenčných colných

kvót znamená udeľovanie dovozných licencií na dovoz výrobkov do EÚ za nižšie colné

sadzby. Tieto kvóty musia byť zverejnené, aby ich čerpanie bolo umožnené členským

krajinám WTO do výšky objemu, na ktorý sú uzatvorené záväzky.

26

Vývoz

Pri vývoze sa aplikuje systém vývozných licencií pre výrobky, ktoré môžu byť

predmetom vývozných náhrad čo znamená, že pre získanie vývoznej náhrady sa uplatňuje aj

vývozná licencia. Aj v tomto prípade základným cieľom je dodržanie záväzkov WTO

v oblasti poskytovania vývozných náhrad, u ktorých výška nesmie byť prekročená.

Vývoznými licenciami sa kontrolujú spoločné rozpočtové pravidlá EÚ, ktoré sú vyčlenené na

poskytovanie vývozných náhrad.

Systém dovozných a vývozných licencií

Systém stanovuje horizontálne Nariadenie komisie EÚ č. 1291/2000 a podľa tohto

ustanovenia zmyslom licenčného systému je:

1. získať údaje pre analýzu a kontrolu dovozu a vývozu

2. zabezpečovať systém colných kvót na dovozy

3. zabezpečiť dodržiavanie záväzkov WTO

Typy dovozných licencií:

a) dovozná licencia (bežná forma) – slúži ku kontrole dovozu výrobkov do EÚ

b) dovozné licencie pre administratívu kvót – reguluje dovoz v rámci preferenčných kvót

Typy vývozných licencií:

a) vývozná licencie s vopred stanovenou vývoznou náhradou – slúži na sledovanie záväzkov

v rámci WTO za oblasť vývozných náhrad

b) vývozné licencie povinné – vzťahujú sa na vývoz cukru, ryže, olejov a tukov

c) vývozné licencie v rámci tendrov – využívajú sa v prípadoch ak je na vývozy do tretích

krajín vyhlásené výberové konanie

Vývozné náhrady

V EÚ sú jednotlivým vývozcom z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho

zabezpečovacieho a garančného fondu poskytované vývozné náhrady, ktoré majú zabezpečiť:

1. konkurencieschopnosť výrobkov na tretích trhoch

2. vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetových trhoch a cenami v rámci spoločenstva

3. umožniť vývoz na základe cien na svetových trhoch

Základné právne predpoklady pre uplatňovanie tohto mechanizmu predstavujú:

27

o Nariadenie komisie EÚ č. 800/1999, s ktorou sa ustanovujú spoločné pravidlá

a uplatňovanie vývozných náhrad pre poľnohospodárske výrobky

o Nariadenie komisie EÚ č. 2220/1985, ktorou sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá

pre uplatňovanie systému zábezpek pre poľnohospodárske výrobky

o Nariadenie komisie EÚ č. 1291/2000, ktorou sa ustanovujú pravidlá uplatňovania

systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou

náhrady pre poľnohospodárske výrobky

V rámci tohto systému existujú 2 typy vývozných náhrad:

1. nediferencovaná vývozná náhrada – je rovnaká pre všetky miesta určenia a nárok na

vývoznú náhradu vzniká pri opustení colného územia spoločenstva

2. diferencovaná vývozná náhrada – sa odlišuje podľa toho kam sú produkty vyvážané

Zábezpeky

Systém zábezpek pre obchod s agrokomoditami ustanovuje Nariadenie komisie EÚ

č.2220/1985 a sú vyžadované tak pre dovozné ako aj vývozné licencie. Zabezpečujú splnenie

záväzkov, ktoré vyplývajú z licencie a osvedčenia. Najčastejší spôsob platenia je

bezhotovostný styk a vrátenie zábezpeky pri nesplnení záväzku sa buď čiastočne kráti podľa

výšky plnenia alebo prepadnú celé. Zábezpeky sú uvoľnené až po predložení dôkazu

o zrealizovaní dovozu alebo vývozu a tento dôkaz sa musí predložiť do 12 mesiacov,

v opačnom prípade sa vrátenie zábezpeky tiež kráti.

28

2 CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom diplomovej práce je analýza zahraničného obchodu Slovenskej

republiky vybraných agropotravinárskych komodít. Nakoľko sa SR stala členom Európskej

únie tak pozornosť je venovaná aj porovnaniu skúmaných agrokomodít s krajinami Európskej

únie. Keďže zahraničný obchod je bytostne dôležitý pre našu ekonomiku, hodnotíme jeho

vývoj aj z hľadiska komoditnej a teritoriálnej štruktúry.

V prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky bolo zahrnuté:

- všeobecná charakteristika zahraničného obchodu,

- funkcie zahraničného obchodu,

- charakteristika zahraničného agrárneho obchodu,

- všeobecná charakteristika konkurencieschopnosti,

- spoločná poľnohospodárska politika,

- charakteristika obchodných mechanizmov Európskej únie.

Ťažisková časť tejto diplomovej práce je obsiahnutá v štvrtej kapitole. Kapitola je

rozdelená na tri podkapitoly. Prvým parciálnym cieľom je celková analýza zahraničného

obchodu SR. Ďalším parciálnym cieľom v druhej podkapitole je analýza zahraničného

agrárneho obchodu a jeho teritoriálnej a komoditnej štruktúry. Komoditná štruktúra nám

poskytuje prehľad o dôležitých komoditách podľa objemu ich vývozu a dovozu a podľa ich

podielu na celkovom agropotravinárskom vývoze a dovoze. Teritoriálna skladba poskytuje

prehľad o najvýznamnejších obchodných partneroch SR v oblasti agroobchodu. Ďalšia

podkapitola je venovaná hlavnému cieľu – analýze vybraných agropotravinárskych komodít

rastlinného a živočíšneho pôvodu prostredníctvom produkčných ukazovateľov a parametrov

zahraničného obchodu v porovnaní s výsledkami dosahovanými v krajinách EÚ.

29

3 METODIKA PRÁCE

Diplomová práca je zameraná na analýzu zahraničného obchodu vybraných

agropotravinárskych komodít v porovnaní s krajinami EÚ. V práci boli okrem toho

charakterizované aj teritoriálna a komoditná štruktúra zahraničného agrárneho obchodu

a vybrané faktory konkurencieschopnosti agrokomodít. Metodická koncepcia vychádza

z prezentovaného cieľa.

Podkladové údaje a informácie k diplomovej práci sme získali z viacerých zdrojov.

Najdôležitejšie sú materiály získané so Štatistického úradu SR, Výskumného ústavu

ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Zelenej správy, Colnej štatistiky,

Ministerstva pôdohospodárstva SR, rozličné zdroje z internetovej siete a ďalšie materiály

z odbornej domácej a zahraničnej literatúry. Vzhľadom na použitie rôznych zdrojov treba

podotknúť, že údaje sa môžu v niektorých prípadoch rozchádzať.

Spracovanie podkladových údajov sa realizuje štandartnými metódami ako sú:

� analýza - myšlienkové rozloženie základných javov a procesov na jednotlivé zložky,

čím umožňuje poznať ich vzájomnú podmienenosť a súvislosť,

� syntéza – systematické skladanie jednoduchých javov v organický celok,

� dedukcia – postup od všeobecného ku konkrétnemu, pri ktorom sa na základe

poznatkov a tvrdení, považovaných za objektívne, logicky vyvodzuje pravdivý záver,

� komparatívna metóda – vychádza z porovnávania v čase a priestore na základe čoho sa

dospieva k identifikácii ich spoločných , resp. rozdielnych stránok,

� štatistické metódy – používajú deskriptívne ukazovatele ako priemer, súčet a pod.

V práci analyzujeme údaje za roky 2002 až 2007, prípadne za 1. polrok 2007, ak ide

o zahraničný agrárny obchod. Pri analýze jednotlivých komodít sa skúmajú údaje za obdobie

rokov 2002 až 2006. Je potrebné však poznamenať, že v čase spracovávania diplomovej práce

ešte neboli zverejnené niektoré údaje za rok 2007 alebo boli predbežné či neujednotené.

Pri klasifikácii jednotlivých komodít sme použili Harmonizovaný systém popisu

a číselného označovania tovaru, ktorý používa Colná štatistika Slovenskej republiky.

Poľnohospodárske a potravinárske komodity sú rozdelené do 24 kapitol. Vzhľadom na to, že

slovné označenie obsahu jednotlivých kapitol v použitej nomenklatúre je v niektorých

prípadoch veľmi dlhé, boli použité skrátené názvy.

Neoddeliteľnou súčasťou práce sú aj matematické výpočty a tabuľky. Pre lepšie

sprehľadnenie údajov boli hodnoty zaokrúhľované.

30

Na matematické výpočty boli použité nasledovné ukazovatele:

• ukazovateľ funkčnej otvorenosti – vyjadruje otvorenosť odvetvia prostredníctvom

podielu obratu odvetvia a výšky hrubého domáceho produktu dosahovaného odvetví,

• ukazovateľ dovoznej náročnosti – vyjadruje podiel importu daného odvetvia a výšky

hrubého domáceho produktu dosahovaného v odvetví,

• ukazovateľ exportnej výkonnosti – vyjadruje podiel exportu daného odvetvia a výšky

hrubého domáceho produktu dosahovaného v odvetví,

• saldo zahraničného (agrárneho) obchodu = export – import

Výkonnosť a efektívnosť zahraničného obchodu vybraných agrokomodít rastlinného

a živočíšneho pôvodu je vyjadrená na základe ukazovateľov:

• ukazovateľ komaparatívnych výhod – RCA (Revealed Comparative Advantage)

RCA = ln [ (x:m) / (X/M) ]

kde: x- hodnota vývozu danej komodity

m- hodnota dovozu danej komodity

X- hodnota celkového agropotravinárskeho vývozu

M- hodnota celkového agropotravinárskeho dovozu

Ak RCA > 0 tak daná komodita má komparatívnu výhodu, ak RCA < 0 má komparatívnu

nevýhodu.

Ukazovateľ hodnotí národnú obchodnú výhodnosť medzi jednotlivými komoditami.

• index čistej obchodnej výkonnosti – RCA2

RCA2 = (Xij-Mij) / (Xij+Mij)

kde: Xij- export krajiny ,,i“ v komoditnej skupine ,,j“

Mij- import krajiny ,,i“ v komoditnej skupine ,,j“

Ak RCA2 má hodnoty v rozpätí:

od –1 – znížený export (poukazuje na komparatívne nevýhody)

do +1 – znížený import (poukazuje na komparatívne výhody)

Ak sa hodnota exportu rovná hodnote importu, potom sa index RCA2 rovná nule.

31

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Analýza zahraničného obchodu Slovenskej republiky

Zahraničný obchod sa stal významným faktorom riešenia nerovnováhy ponuky

a dopytu, a to hlavne v takej relatívne malej krajine akou Slovenská republika určite je.

Jednotlivé jeho zložky (vývoz, dovoz, obchodná bilancia) sa stávajú významným meradlom

porovnávania úspešnosti krajín a hodnotenia vývoja ekonomiky tej ktorej krajiny.

Zapojenie sa krajiny do zahraničného obchodu vyvoláva hospodársky rozvoj vo

všetkých sférach ekonomického a spoločenského života. Výsledkom je lepší prístup na

zahraničné trhy, racionalizácia dovozu a rast vývozu. Táto skutočnosť sa odráža v raste

ekonomiky, využití komparatívnych výhod, efektívnejšej transformácie vyrobenej produkcie

v žiadúcu spotrebu a v zvyšovaní životnej úrovne.

Slovenská republika patrí v súčasnom období k najotvorenejším ekonomikám sveta.

Toto je spôsobené vysokou surovinovou a energetickou náročnosťou výroby ako aj

proexportnou orientáciou ekonomiky.

Vývoj zahraničného obchodu Slovenskej republiky v rokoch 2002 až 2007 zachytáva

tabuľka 1.

Vývoj základných ukazovateľov zahraničného obchodu SR

Tabuľka 1

ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Vývoz (mld. Sk) 651,3 803,0 895,2 993,5 1239,4 1418,4

Medziročná zmena (%) 6,5 23,5 11,5 10,9 24,8 14,4

Dovoz (mld. Sk) 747,9 827,6 942,2 1069,5 1331,0 1438,1

Medziročná zmena (%) 4,7 10,7 13,8 13,5 24,5 8,1

Saldo (mld. Sk) -96,6 -24,6 -47,0 -76,0 -91,6 -19,7

Obrat (mld. Sk) 1399,2 1630,6 1837,4 2063,0 2570,4 2856,5

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty

Ako môžeme vidieť v tabuľke 1 dynamika vývozu aj dovozu vykazuje rast vždy oproti

rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku. V sledovanom období sa zo Slovenskej

republiky vyviezol tovar v priemernej hodnote 1000,1 mld. Sk. Objem vývozu sa zvýšil

o 767,1 mld. Sk, čo je nárast o 117,8 %. Dovoz komodít do krajiny predstavoval v období

32

2002-2007 priemernú hodnotu 1059,4 mld. Sk a zvýšil sa o 690,2 mld. Sk. Počas celého

obdobia bolo saldo obchodnej bilancie pasívne v priemernej výške – 59,3 mld. Sk.

Celkový objem zahraničného obchodu v roku 2002 prevýšil zahranično-obchodný obrat

roku 2001 o 5,6 %, čo predstavuje nárast o 73,7 mld. Sk. Vyšší podiel na tomto náraste mal

vývoz, pri medziročnom raste 6,5 %, čo v hodnotovom vyjadrení znamená nárast o 39,9 mld.

Sk. Dovoz dosiahol objem 747,9 mld. Sk. Medziročne vzrástol o 4,7 %, čo je 33,8 mld. Sk.

Saldo obchodnej bilancie za rok 2002 skončilo vo výške –96,6 mld. Sk.

V roku 2003 sa dosiahla hodnota obchodnej bilancie –24,6 mld. Sk za sledované

obdobie a oproti roku 2002 znamená zlepšenie o 72,0 mld. Sk. Tento pozitívny výsledok

zahraničného obchodu bol dosiahnutý pri vysokej dynamike rastu zahraničného obchodu (

dovozu aj vývozu) vďaka vyššej medziročnej dynamike vývozu, ktorá predstavovala nárast

o 23,5 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Dovoz tovaru sa zvýšil o 79,7 mld. Sk,

čo bol nárast o 10,7 %.

Vývoz tovaru v roku 2004 dosiahol hodnotu 895,2 mld. Sk pri medziročnom raste 11,5

%, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje výšku 92,2 mld. Sk. V tomto období dynamika

rastu dovozu prevýšila dynamiku rastu vývozu. Dovoz sa zvýšil o 13,8 % oproti rovnakému

obdobiu predchádzajúceho roka, čo znamenalo nárast o 114,6 mld. Sk. Deficit obchodnej

bilancie dosiahol hodnotu 47,0 mld. Sk, čo bolo zhoršenie o 22,4 mld. Sk oproti roku 2003.

V roku 2005 sa vyviezol zo SR tovar v hodnote 993,5 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým

obdobím roku 2004 vzrástol celkový vývoz o 10,9 %. Dovoz tovaru do SR dosiahol objem

1069,5 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 13,5 %, v hodnotovom vyjadrení

to predstavuje 127,3 mld. Sk. Saldo zahraničného obchodu bolo v roku 2005 v objeme -76,0

mld. Sk.

Za január až december roku 2006 predstavoval celkový objem zahraničného obchodu

hodnotu 2570,4 mld. Sk. Dynamika rastu vývozu prevýšila dynamiku rastu dovozu o 0,3

percentuálneho bodu. Vývoz sa zvýšil o 245,9 mld. Sk pri medziročnom raste 24,8 %. Dovoz

tovaru do SR dosiahol hodnotu 1331,0 mld. Sk, čo znamenalo nárast o 24,5 % oproti

rovnakému obdobiu minulého roka. Saldo obchodnej bilancie sa prehĺbilo oproti roku 2005

a skončilo vo výške – 91,9 mld. Sk.

33

V roku 2007 sa zo Slovenskej republiky vyviezli komodity v hodnote 1418,4 mld. Sk,

čo znamenalo nárast o 14,4 % oproti predošlému roku. Dovoz tovaru do krajiny opäť

prevyšoval vývoz a dosiahol objem 1438,1 mld. Sk a zvýšil sa tak o 8,1 %. Deficit obchodnej

bilancie bol za január až december roku 2007 vo výške – 19,7 mld. Sk, čo je najlepšia

hodnota za celé sledované obdobie, a oproti minulému roku klesol až o 71,9 mld. Sk.

Vývoj zahraničného obchodu SR v období 2002-2007

Graf 1

-200

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

2002 2003 2004 2005 2006 2007

mld

. Sk

Vývoz Dovoz Saldo

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty

Na grafe 1 možno pozorovať rastúcu tendenciu nielen vývozu, ale aj dovozu, pričom

dynamika rastu dovozu je v každom sledovanom roku vyššia ako dynamika rastu vývozu.

Táto skutočnosť spôsobila, že saldo obchodnej bilancie je v období 2002 až 2007 pasívne. Má

kolísavú tendenciu, najlepšiu hodnotu dosiahlo v roku 2007 –19,7 mld. Sk a najvyššie saldo

zahraničného obchodu mala SR v roku 2002 –96,6 mld. Sk.

34

4.2 Analýza zahraničného agrárneho obchodu Slovenskej republiky

Agropotravinársky obchod je neoddeliteľnou súčasťou celkového zahraničného

obchodu krajiny. Slovenský zahraničný obchod agropotravinárskych komodít nemá síce

významné postavenie v rámci svetového a európskeho agroobchodu, ale výrazne vplýva na

vývoj ekonomiky Slovenskej republiky.

Ako sa vyvíjal zahraničný agrárny obchod SR v rokoch 2002 až 2007 (1. polrok)

zobrazuje tabuľka 2.

Celkový obrat agroobchodu sa za obdobie 2002-2006 zvýšil o 56,5 mld. Sk. V roku

2006 vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 13,2 % a v 1. polroku nasledujúceho roka

dosiahol výšku 61,9 mld. Sk čo oproti rovnakému obdobiu minulého roku bolo o 6,7 % viac.

Základné charakteristiky zahraničného agrárneho obchodu SR

Tabuľka 2

ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Agrovývoz (mld. Sk) 24,2 25,4 36,1 43,7 52,0 24,9

Zmena (%) 7,5 5,0 42,1 21,1 19,0 3,8

Agrodovoz (mld. Sk) 42,6 40,4 45,0 65,2 71,3 37,0

Zmena (%) -0,1 -5,2 11,4 44,9 9,4 8,8

Saldo (mld. Sk) -18,4 -15,0 -8,9 -21,5 -19,3 -12,1

Obrat (mld. Sk) 66,8 65,8 81,1 108,9 123,3 61,9

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty

Vývoz

Hodnota agrárneho vývozu sa postupne od roku 2002 zvyšovala, čo možno hodnotiť

pozitívne. Z krajiny sa za sledované päťročné obdobie vyviezli agropotravinárske komodity

v priemernej hodnote 36,3 mld. Sk. Objem vývozu vzrástol v roku 2006 celkovo o 27,8 mld.

Sk., čo znamená nárast o 114,8 %.

Za 1. polrok roku 2007 sa vyviezli agrokomodity v hodnote 24,9 mld. Sk, čo oproti

rovnakému obdobiu roku 2002 bol nárast o 26,4 %, v hodnotovom vyjadrení to predstavuje

13,9 mld. Sk., ale oproti minulému roku narástol len o 3,8 %. V roku 2006 dosiahol

agrovývoz úroveň 52,0 mld. Sk a zvýšil sa tak o 8,3 mld. Sk. Predchádzajúci rok SR

umiestnila komodity na zahraničných trhoch v celkovej hodnote 43,7 mld. Sk, oproti

predošlému roku to činilo nárast o 21,1 %. Najväčší medziročný nárast vývozu

agropotravinárskych komodít zaznamenala SR v roku 2004, kedy vývoz predstavoval

35

hodnotu 36,1 mld. Sk, čo bolo o 42,1 % viac ako v roku 2003, kedy sa zo Slovenskej

republiky vyviezli komodity v objeme 25,4 mld. Sk. Oproti minulému roku to bol nárast o 5

%.

Podiel agrárneho vývozu na celkovom vývoze zahraničného obchodu SR

Graf 2

651,3

803,0895,2

993,5

1239,4

684,2

3,6% 4,2% 4,4% 4,0% 3,2% 3,7%0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2002 2003 2004 2005 2006 2007

mld

. Sk

Celkový vývoz ZO SR Agrárny vývoz ZO SR

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty Agrárny vývoz sa v rokoch 2002-2006 podieľal na celkovom vývoze Slovenskej

republiky v priemere 4,6 %-tami, v 1. polroku 2007 3,6 %-tami. Hodnoty medzi jednotlivými

rokmi kolísali a pohybovali sa v intervale od 3,2 do 4,4 percentuálneho bodu. Podiel

agrovývozu na celkovom vývoze bol najvyšší v roku 2005 s hodnotou 4,4 % a najmenší bol

zaznamenaný v roku 2003 s hodnotou 3,2 %, ako nám ukazuje graf 2.

Dovoz

Do Slovenskej republiky sa v období rokov 2002-2006 doviezli agrokomodity

v priemernej hodnote 52,9 mld. Sk. V priebehu tohto obdobia sa zvýšil dovoz o 28,7 mld. Sk,

čo znamená nárast o 67,4 %.

V roku 2003 činil agrodovoz 42,6 mld. Sk, oproti roku 2002 to predstavovalo pokles

o 5,2 %, kedy sa dovoz takisto znížil oproti rovnakému obdobiu uplynulého roka o 0,1 %

a dosiahol celkovú hodnotu 42,6 mld. Sk. V roku 2004 zaznamenal dovoz

agropotravinárskych komodít nárast o 11,4 % a skončil v objeme 45,0 mld. Sk. Nasledujúci

rok dosiahol dovoz najväčší medziročný nárast, kedy sa zvýšil až o 44,9 %, čo v hodnotovom

vyjadrení predstavuje 65,2 mld. Sk. V sledovanom roku 2006 sa doviezli agrokomodity vo

výške 71,3 mld. Sk a dovoz tak vzrástol o 9,4 %. Za 1. polrok roku 2007 činil agrodovoz

36

hodnotu 37,0 mld. Sk, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roka znamenalo nárast o 8,8

%.

Podiel agrárneho dovozu na celkovom dovoze zahraničného obchodu SR

Graf 3

747,9827,6

942,2

1331,0

1069,5

686,0

5,4% 5,4% 6,1% 4,8% 4,9% 5,7%0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2002 2003 2004 2005 2006 2007

mld

. Sk

Celkový dovoz ZO SR Agrárny dovoz ZO SR

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty Dovoz agropotravinárskych komodít sa v sledovanom období podieľal na celkovom

dovoze Slovenskej republiky v priemere 5,4 %-tami. Graf 3 znázorňuje, že jeho podiel na

celkovom dovoze vykazoval najprv klesajúcu tendenciu, kedy v rokoch 2002 až 2004 klesol

z hodnoty 5,7 % na 4,8 %. Nasledujúci rok jeho podiel stúpol o 1,3 %, čo bola najvyššia

hodnota počas sledovaného obdobia. V roku 2006 sa opäť znížil a na celkovom dovoze sa

podieľal 5,4 %. Za 1. polrok 2007 dosiahol podiel 5,4 % .

Saldo

Vyššia dynamika rastu vývozu v porovnaní s dovozom agrokomodít sa nepriaznivo

premietla do vývoja obchodnej bilancie. Saldo obchodnej bilancie počas sledovaného obdobia

bolo pasívne. Pozitívne možno hodnotiť jeho klesajúcu tendenciu v rokoch 2002 - 2004, kedy

jeho objem klesol z –18,4 mld. Sk v roku 2002 až na –8,9 mld. Sk v roku 2004, čo znamenalo

pokles o 48,4 %. V roku 2005 sa prehĺbilo a skončilo vo výške –21,5 mld. Sk a narástlo tak

o 141,6 %, čo v hodnotovom vyjadrení je –13,5 mld. Sk. V ďalšom roku opäť pokleslo na

hodnotu -19,3 mld. Sk. Za 1. polrok roku 2007 dosiahlo saldo obchodnej bilancie objem –

12,1 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiu predošlého roka sa zvýšilo o –2,1 mld. Sk.

37

Podiel agrárneho salda na celkovom salde zahraničného obchodu SR

Graf 4

-96,6

-24,6

-47,0

-76,0

-91,6

-14,1 85,8%

21,1% 28,3% 19,1% - 61,0% 18,9%

-120

-100

-80

-60

-40

-20

0

2002 2003 2004 2005 2006 2007

mld

. Sk

Celkové saldo ZO SR Agrárne saldo ZO SR

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty

Ako môžeme vidieť na grafe 4 saldo agrárneho obchodu sa na rozdiel od agrovývozu

a agrodovozu značnou časťou podieľalo na salde celkového zahraničného obchodu

Slovenskej republiky. V období 2002-2006 sa podieľalo priemerne 29,7 %-tami. Z uvedeného

vyplýva, že výkonnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva značne zaostáva za

ostatnými odvetviami národného hospodárstva.

Hodnoty agrárneho salda počas šiestich rokov kolísali. Najväčší podiel malo saldo

agroobchodu v roku 2003, kedy saldo celkového zahraničného obchodu dosiahlo najlepší

výsledok, a to až 61,0 %. Najmenej sa na celkovom salde podieľalo v roku 2004 18,9 %-tami.

Za 1. polrok 2007 sa saldo agrárneho obchodu na celkovom salde zahraničného obchodu

podieľalo až 85,8 %-tami.

Ukazovatele výkonnosti zahraničného agrárneho obchodu SR za obdobie 2002-2006

Tabuľka 3

ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006

HDP v stálych cenách (mld. Sk) 749,9 783,4 826,5 876,3 949,0

HDP poľnohospodárstva (mld.Sk) 31,2 35,6 38,8 42,6 40,0

Funkčná otvorenosť (%) 214,1 184,6 209,3 255,5 308,3

Exportná výkonnosť (%) 77,6 71,3 83,7 102,6 130,0

Dovozná náročnosť (%) 136,6 113,3 125,6 152,9 178,3

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty

38

Ako nám ukazuje tabuľka 3 ukazovatele výkonnosti zahraničného obchodu sa

v skúmaných rokoch 2002-2006 okrem dovoznej náročnosti vyvíjali priaznivo.

Otvorenosť poľnohospodárstva, meraná podielom obratu agroobchodu a výšky HDP

poľnohospodárstva, rástla okrem roku 2003, kedy bola na úrovni 184,6 %. Od roku 2002 do

roku 2006 sa celkovo zvýšila o 94,2 %.

Exportná výkonnosť, ktorú sme vyjadrili pomocou podielu agrovývozu a HDP

dosahovanom v poľnohospodárstve, dosahovala v danom období priemernú výšku 93,0 %.

Najnižšia bola s hodnotou 71,3 % v roku 2003 a najvyššia v roku 2006 s hodnotou 130,0 %.

Za celé obdobie vzrástla o 52,4 %.

Dovozná náročnosť, ktorú sme vypočítali na základe pomeru dovozu agrárneho

obchodu a výšky HDP v poľnohospodárstve, sa vyvíjala nepriaznivo, pretože okrem roku

2003, kedy klesla a dosiahla hodnotu 113,6 %, mala vzostupujúcu tendenciu a v roku 2006

skončila na 178,3 %-ách. Tento nárast dovozu je spôsobený vysokou materiálovou

a surovinovou náročnosťou nášho poľnohospodárstva ako aj nedostatočnou úrovňou domácej

ponuky.

39

4.2.1 Komoditná štruktúra zahraničného agrárneho obchodu SR

Komoditná štruktúra agrovývozu SR za roky 2002-2007 (mil. Sk)

Tabuľka 4

Kapitoly colného sadzobníka/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

01 Živé zvieratá 1101,6 1052,6 1571,4 2273,6 2765,1 1152,2

02 Mäso a jedlé droby 498,5 584,4 2002,6 3063,7 2577,9 1193,1

03 Ryby a kôrovce, mäkkýše 86,2 99,3 337,9 172,5 228,8 70,2

04 Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med

3029,3 3725,7 4483,4 7054,5 7523,6 3916,9

05 Výrobky živočíš. pôvodu inde neuvedené

119,8 111,5 240,0 350,8 307,3 140,1

06 Živé stromy, ostatné rastliny, cibuľky

128,4 175,5 300,4 139,4 143,1 62,9

07 Zelenina, jedlé rastliny, korene a hľuzy

1044,0 916,5 951,5 1123,8 1279,7 723,4

08 Jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov

586,1 800,0 2389,5 2419,1 2750,8 935,4

09 Káva, čaj, maté a korenie 326,0 207,1 346,0 216,9 582,9 526,9

10 Obilie 947,3 1444,4 1332,5 2919,9 6108,9 2717,7

11 Mlynárenské výrobky, slad, škroby 2096,4 2604,0 2063,4 2599,9 2694,5 1709,1

12 Semená, plody, priemysel. liečivá 1696,1 1053,7 1584,4 1821,1 1884,3 916,2

13 Šelak, gumy, živice a iné 18,6 14,5 29,9 12,3 9,6 5,5

14 Rastlinné pletacie materiály a iné 3,1 3,0 4,6 5,1 6,3 6,4

15 Živočíšne a rastlinné tuky a oleje 1235,1 1321,7 2010,7 1724,3 1696,9 582,3

16 Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov 58,0 75,0 449,9 957,0 1082,1 588,5

17 Cukor a cukrovinky 1653,6 1139,4 2616,1 4710,9 6125,6 3014,0

18 Kakao a kakaové prípravky 2245,8 2280,5 3312 3779,9 4204,2 1766,9

19 Prípravky z obilia, múky a mlieka 1576,8 1639,2 2242,9 2125,8 2504,8 1125,5

20 Prípravky zo zeleniny, ovocia a iné 538,2 531,1 885,5 805,5 1041,0 586,1

21 Rôzne potravinové prípravky 1568,7 1780,9 2369,4 2679,3 2914,6 1352,2

22 Nealkoholické a alkoholické nápoje 1896,4 1820,6 2144,1 1621,7 2317,9 1082,5

23 Zvyšky a odpady v potrav.priemysle 800,6 871,8 1207,3 866,6 997,0 514,8

24 Tabak a vyrobené náhradky 898,3 1164,7 1206,0 266,4 217,3 157,0

Zdroj: Colná štatistika, * 1. polrok

Podľa kapitol colného sadzobníka z agropotravinárskych komodít zaznamenala

Slovenská republika najväčší vývoz v každom sledovanom roku v rámci kapitoly 04 – Mlieko

40

a mliečne výrobky, vajcia a med (tabuľka 4). V roku 2003 ich vývoz predstavoval hodnotu

3725,7 mil. Sk, čo oproti predošlému roku bolo o 696,4 mil. Sk viac. Hodnota aktívneho salda

u tejto kapitoly výrobkov bola 2115,8 mil. Sk a jej podiel na celkovom vývoze agrokomodít

činil 14,7 %. V roku 2005 sa vývoz mlieka a mliečnych výrobkov, vajec a medu zvýšil na

7054,5 mil. Sk, čo oproti minulému roku bol nárast o 57,3 %. Saldo bolo opäť aktívne vo

výške 2414,9 mil. Sk. Za 1.polrok 2007 sa vyviezli výrobky kapitoly 04 v sume 3916,9 mil.

Sk a oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka to bol nárast o 5,9 %. Podiel na

celkovom agrovývoze predstavoval výšku 15,7 %. Druhou najvýznamnejšou komoditou bola

kapitola 18 – Kakao a kakaové prípravky. Za sledované obdobie jej vývoz mal rastúcu

tendenciu a za roky 2002-2006 vzrástol o 87,2 %. V roku 2004 vývoz tejto kapitoly bol

v objeme 3312,0 mil. Sk s podielom 9,2 % z celkového agropotravinárskeho vývozu. Oproti

roku 2002 to bol nárast o 47,5 %. Saldo bolo aktívne a skončilo vo výške 346,6 mil. Sk. Do

roku 2006 stúpol vývoz kakaa a kakaových prípravkov na 4204,2 mil. Sk, čo oproti

minulému roku znamenalo nárast o 11,2 %. Podiel tejto komodity na celkovom vývoze

agrárneho obchodu v tomto roku klesol na 8,1 %. Medzi ďalšie významné agrokomodity

z pohľadu ich vývozu možno zaradiť kategóriu 10 – Obilie, ktorej vývoz za sledované

obdobie 2002-2006 vzrástol o 5161,6 mil. Sk a kapitolu 17 – Cukor a cukrovinky s nárastom

o 4472,0 mil. Sk. Najnižší vývoz v každom sledovanom roku mala komodita colného

sadzobníka 14 – Rastlinné pletacie materiály a iné. V roku 2002 predstavoval hodnotu 3,1

mil. Sk s podielom 0,01 % na celkovom agropotravinárskom vývoze a do roku 2007 sa zvýšil

na 6,4 mil. Sk s podielom 0,03 %.

Z pohľadu dovozu jednotlivých agropotravinárskych komodít najväčší nárast bol

zaznamenaný u kapitoly 02 – Mäso a jedlé droby (tabuľka 5). Od roku 2003 ich dovoz

postupne rástol a zvýšil sa celkovo o 3925,7 mil. Sk, čo predstavuje nárast o 172,5 %. Podiel

na celkovom dovoze agropotravinárskeho obchodu v roku 2002 5,3 % vzrástol do roku 2006

na 8,7 %. Ďalšou komoditou, ktorej dovoz mal rastúcu tendenciu je 08 – Jedlé ovocie, orechy,

šupy citrusových plodov. V roku 2004 jej dovoz predstavoval najväčšiu hodnotu zo všetkých

komodít a to 4373,1 mil. Sk, oproti predchádzajúcemu roku sa tak zvýšil o 767,2 mil. Sk. Jej

podiel na celkovom agrodovoze Slovenskej republiky v tomto roku činil 9,7 %. V roku 2006,

kedy dovoz tejto komodity bol takisto najväčší, sme doviezli jedlé ovocie, orechy, šupy

citrusových plodov v celkovej sume 6364,8 mil. Sk. Oproti minulému roku to bol nárast o 5,3

%, čo v hodnotovom vyjadrení je 321,4 mil. Sk. Podiel kapitoly 08 na celkovom dovoze

agrokomodít skončil v 1.polroku 2007 vo výške 8,3 %. Ďalšie triedy, u ktorých bol nárast

41

Komoditná štruktúra agrodovozu SR za roky 2002-2007 (mil. Sk)

Tabuľka 5

Kapitoly colného sadzobníka/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

01 Živé zvieratá 816,7 593,3 897,7 1286,9 1359,9 504,1

02 Mäso a jedlé droby 2276,3 2151,1 3371,8 6563,5 6202,0 2736,9

03 Ryby a kôrovce, mäkkýše 961,8 780,0 686,2 969,8 1411,0 393,9

04 Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med

1590,5 1609,9 2336,6 4639,6 5351,5 2669,7

05 Výrobky živočíš. pôvodu inde neuvedené

299,7 224,6 346,9 529,1 453,0 248,7

06 Živé stromy, ostatné rastliny, cibuľky

948,6 938,2 844,7 893,9 971,6 559,6

07 Zelenina, jedlé rastliny, korene a hľuzy

1749,2 1648,4 1978,6 2762,4 3908,9 2735,4

08 Jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov

3708,3 3605,9 4373,1 6043,4 6364,8 3071,7

09 Káva, čaj, maté a korenie 1027,5 1003,6 958,9 1076,5 1573,5 1092,1

10 Obilie 813,4 1033,5 939,9 1191,8 1970,5 1994,7

11 Mlynárenské výrobky, slad, škroby 325,2 289,3 221,7 287,4 385,2 255,5

12 Semená, plody, priemysel. liečivá 1142,6 1176,9 1205,4 1484,9 1311,2 676,4

13 Šelak, gumy, živice a iné 199,0 182,9 189,5 156,8 170,4 100,9

14 Rastlinné pletacie materiály a iné 15,5 14,3 25,6 38,2 32,4 10,9

15 Živočíšne a rastlinné tuky a oleje 1800,7 1856,9 2266,5 2494,9 3317,6 1242,3

16 Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov 1112,7 1015,9 1222,0 2395,4 2844,6 1471,7

17 Cukor a cukrovinky 1477,3 1472,6 1698,8 2577,3 3048,6 1561,3

18 Kakao a kakaové prípravky 2885,8 2834,7 2965,4 4618,1 5039,9 2055,9

19 Prípravky z obilia, múky a mlieka 2992,5 3007,1 3047,1 3926,9 4487,9 2264,6

20 Prípravky zo zeleniny, ovocia a iné 2180,7 2069,8 2277,7 3100,9 3566,2 1780,0

21 Rôzne potravinové prípravky 3759,9 3569,1 3684,5 4873,3 5540,7 2779,0

22 Nealkoholické a alkoholické nápoje 3199,7 3020,9 3180,4 4922,3 5911,8 3426,9

23 Zvyšky a odpady v potrav.priemysle 4106,5 3247,1 3520,1 3505,2 3978,9 1741,9

24 Tabak a vyrobené náhradky 3243,7 3069,7 2786,9 4807,7 2054,3 1581,1

Zdroj: Colná štatistika, * 1. polrok

dovozu značný, boli 04 – Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med a 22 – Nealkoholické

a alkoholické nápoje. Dovoz triedy 04 mal rastúcu tendenciu a za sledované obdobie 2002-

2006 sa zvýšil o 3761,0 mil. Sk, čo predstavuje nárast o 236,5 %. Dovoz u kapitoly 22 najprv

42

z roka 2002 na rok 2003 klesol o 178,8 mil. Sk, v ďalších rokoch mal už vzostupnú tendenciu.

V 1. polroku 2007 dosiahla najvyšší dovoz zo všetkých komodít v objeme 3426,9 mil. Sk

s podielom 9,3 % na celkovom agrodovoze Slovenskej republiky. Najnižší dovoz bol

zaznamenaný u kapitoly 14 – Rastlinné pletacie materiály a iné. Jeho hodnota mala kolísavý

priebeh, pričom najvyšší bol v roku 2005 s hodnotou 38,2 mil. Sk, čo predstavovalo 0,06 %-

ný podiel na celkovom agropotravinárskom dovoze.

Saldo zahraničného agrárneho obchodu SR podľa jednotlivých kapitol colného

sadzobníka v rokoch 2002, 2004 a 2006

Graf 5

-5000-4000-3000-2000-1000

010002000300040005000

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24

kapitoly colného sadzobníka

mil.

Sk

rok 2002 rok 2004 rok 2006

zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty

Ako vidíme na grafe č. 5 aktívne saldo vo všetkých porovnávaných rokoch bolo

u komodít 01 - Živé zvieratá, 04 - Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med, 10 - Obilie,11 -

Mlynárenské výrobky, slad, škroby, 12 – Semená, plody, priemysel. liečivá a 17 – Cukor

a cukrovinky. Kategória 18 – Kakao a kakaové prípravky dosiahli kladné saldo iba v roku

2004. Ostatné kapitoly colného sadzobníka preukazovali dlhodobo pasívne saldo.

43

4.2.2 Teritoriálna štruktúra zahrani čného agrárneho obchodu SR

Slovenská republika spolupracuje a uskutočňuje svoju zahranično-obchodnú výmenu

agropotravinárskych komodít s viacerými krajinami, či s rôznymi ekonomickými

zoskupeniami štátov. Ekonomické spoločenstvá, s ktorými SR úzko kooperuje znázorňuje

tabuľka 6.

V období 2002-2003 bol slovenský agrárny zahraničný obchod zväčša orientovaný na

zoskupenie štátov CEFTA. Na celkovom agrárnom obchode sa podieľali v roku 2003 54,2 %-

tami, čo oproti predchádzajúcemu roku bol nárast o 0,8 %. V obidvoch rokoch dosiahla SR

záporné saldo pri obchode so zoskupením CEFTA. V 2003 skončilo vo výške –2192 mil. Sk,

čo bolo o 1814 mil. Sk menej ako predošlý rok. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi

Slovenskej republiky počas týchto dvoch sledovaných rokov boli Česká republika, Poľská

republika a Maďarská republika. Najväčší obrat sme dosiahli s ČR a to 71 324 mil. Sk.

Celkovo sa do ČR vyviezli komodity v hodnote 20 613 mil. Sk a na celkovom vývoze

agrárneho obchodu sa tak podieľala 41,6 %-tami. Komodity dovezené z ČR činili sumu 28

851 mil. Sk. Na celkovom agropotravinárskom dovoze sa podieľala 34,8 %-tami.

Obrat agrárneho zahraničného obchodu s krajinami EÚ 15 predstavoval v období 2002-

2003 priemernú hodnotu 19 763 mil. Sk a podieľal sa tak 29,8 %-tami na celkovom obrate

zahraničného agrárneho obchodu. V obidvoch rokoch SR dosiahla pasívne saldo pri

vzájomnej zahranično – obchodnej výmene s týmito krajinami. Z pohľadu vývozu ako aj

dovozu dôležitým obchodným partnerom bolo Nemecko, do ktorého sme vyviezli komodity

v celkovej hodnote 3071 mil. Sk a doviezli agrokomodity v hodnote 8195 mil. Sk.

Vstupom SR do EÚ sa výrazne mení naša teritoriálna štruktúra zahraničného

agropotravinárskeho obchodu a možno ju rozdeliť na dve teritoriálne zoskupenia : spoločný,

jednotný trh EÚ a ostatné tzv. tretie krajiny.

Od roku 2004 je zahraničný agrárny obchod SR orientovaný prevažne na členské

krajiny EÚ . Obrat agropotravinárskeho obchodu s krajinami EÚ 25 predstavoval 72 693 mil.

Sk a podieľal sa tak 89,6 % na celkovom obrate agrárneho obchodu SR, čo je oproti roku

2002 nárast až o 58,9 %. Vývoz komodít dosiahol objem 30 871 mil. Sk a na celkovom

vývoze sa podieľal 85,5 %-tami. Dovoz činil hodnotu 41 822 mil. Sk a oproti roku 2002 sa

zvýšil až o 26 818 mil. SK. Našimi najvýznamnejšími obchodnými partnermi zostali aj

44

Teritoriálna orientácia zahraničného agrárneho obchodu SR (v mil. Sk)

Tabuľka 6 z toho z toho z toho

rok EÚ 15 EÚ 25

Nemecko Holandsko Rakúsko Taliansko CEFTA ČR PR MR Tretie krajiny

EFTA CEFTA 3 Stredomorské krajiny

2002 5507 x 1492 784 1205 537 15828 10052 2779 2428 3083 81,7 688 301

2003 5346 x 1579 878 943 602 16735 10561 2788 2423 3854 66 1175 270

2004 11429 30871 3448 1369 1982 1967 x 13268 3188 4075 3547 148 1391 296

2005 16793 42394 3677 1426 3274 2485 x 13785 3731 7490 4481 155 1310 1030

2006 14497 46438 3122 1109 3713 2851 x 16943 5841 8479 5526 130 2163 1267

VÝVOZ

2007 7 258 23 649 1 651 912 1 722 1 099 x 7 714 2 945 4 567 2 655 181 1 075 98

2002 15004 x 4449 3044 1429 1854 19834 15019 2387 2030 7841 379 307 665

2003 13669 x 3746 2802 1471 1626 18927 13832 2564 2124 7811 294 517 703

2004 17414 41822 5633 3563 1958 1795 x 17526 3723 2602 8297 316 410 1069

2005 28191 57843 6538 2887 2300 2169 x 19712 6139 3175 9097 240 1152 1332

2006 27093 60182 6130 3367 2454 2750 x 20037 8646 4203 11022 284 1953 1246

DOVOZ

2007 10 544 28 303 3 351 1 413 1 162 1 376 x 9 768 4 325 2 991 5 947 158 258 574

2002 -9497 x -2957 -2260 -224 -1317 -4006 -4967 392 398 -4758 -297,3 381 -364

2003 -8323 x -2167 -1924 -528 -1024 -2192 -3271 224 299 -3957 -228 658 -433

2004 -5985 -10951 -2185 -2194 24 172 x -4258 -535 1473 -4750 -168 981 -773

2005 -11398 -15449 -2861 -1461 974 316 x -5927 -2408 4315 -4616 -85 158 -302

2006 -12596 -13744 -3008 -2258 1259 101 x -3094 -2805 4276 -5496 -154 210 21

SALDO

2007 -3 286 -4 654 -1 700 -501 560 -277 x -2 054 -1 380 1 576 -3 292 23 817 -476

2002 20511 x 5941 3828 2634 2391 35662 25071 5166 4458 10924 460,7 995 966

2003 19015 x 5325 3680 2414 2228 35662 24393 5352 4547 11665 360 1692 973

2004 28843 72693 9081 4932 3940 3762 x 30794 6911 6677 11844 464 1801 1365

2005 44984 100237 10215 4313 5574 4654 x 33497 9870 10665 13578 395 2462 2362

2006 41590 106620 9252 4476 6167 5601 x 36980 14487 12682 16548 414 4116 2513

OBRAT

2007 17 802 51 952 5 002 2 325 2 884 2 475 x 17 482 7 270 7 558 8 602 339 1 333 672

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva, vlastné výpočty Poznámky: EFTA – Nórsko, Island, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko CEFTA 3 – Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko Stredomorské krajiny – Alžírsko, Egypt, Palestína, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Tunisko, Turecko, Sýria

45

naďalej Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika a pribudli k nim Nemecko,

Holandsko, Rakúsko a Taliansko.

V roku 2005 vývoz vzrástol o 11 523 mil. Sk. Na agrovývoze sa najviac podieľala ČR

s hodnotu 31,5 %, Maďarsko s 17,1 % a Nemecko s 8,4 %. Dovoz dosiahol úroveň 57 843

mil. Sk, čo predstavovalo nárast o 36,4 % oproti minulému roku. Najviac SR doviezla od jej

najväčšieho obchodného partnera ČR – 19 712 mil. Sk, ďalej Nemecka – 6 538 mil. Sk

a Poľska – 6 139 mil. Sk. Saldo v tomto roku skončilo vo výške –15 449 mil. Sk, pričom

najvyššie kladné dosiahla SR s Maďarskom – 4 315 mil. Sk.

V ďalšom sledovanom roku podiel krajín EÚ 25 na celkovom obrate

agropotravinárskeho zahraničného obchodu činil 86,5 %. Vývoz dosiahol sumu 46 438 mil.

Sk a zvýšil sa takto o 4044 mil. Sk oproti predošlému roku. Najviac komodít sa vyviezlo opäť

do ČR v hodnote 16 943 mil. Sk, potom do Maďarska – 8 479 mil. Sk a Poľska – 3 841 mil.

Sk. Dovoz skončil vo výške 60 182 mil. Sk. Najdôležitejšími krajinami z pohľadu dovozu

bola ČR s podielom 28,1 % na celkovom agrodovoze, Poľsko s podielom 12,1 % a Nemecko

s 8,6 %-tami. Saldo obchodnej bilancie dosiahlo zápornú hodnotu –13 744 mil. Sk, pričom

najvyššie pasívne – 3 094 mil. Sk sme zaznamenali s Českou republikou.

V 1. polroku 2007 sa do krajín EÚ 25 vyviezli komodity v celkovej hodnote 7 258 mil.

Sk. Významnými obchodnými partneri boli ČR, Maďarsko a Poľsko. Dovoz agrokomodít

z krajín EÚ predstavoval celkový objem 28 303 mil. Sk a podieľal sa tak 76,5 %-tami na

celkovom zahraničnom agrárnom obchode. Najvyššie záporné saldo sa zaznamenalo pri

vzájomnom obchode s Českou republikou a to – 2 054 mil. Sk. Naopak kladné saldo

obchodnej bilancie sa dosiahlo pri vzájomnej obchodnej spolupráci s Rakúskom

a Maďarskom.

Vyvážané komodity do krajín EÚ 25 boli hlavne z kapitol 04 - Mlieko a mliečne výrobky,

vajcia, med, 17 – Cukor a cukrovinky, 10 – Obilie a najviac sa dovážali agrokomodity

z kapitol 02 - Mäso a jedlé droby, 04 - Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med, 22 –

Nealkoholické a alkoholické nápoje.

46

Podiel EÚ na celkovom vývoze a dovoze zahraničného agrárneho obchodu SR

Graf 6

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

2002 2003 2004 2005 2006

Vývoz Dovoz

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, vlastné výpočty

Na grafe 6 možno pozorovať ako sa podiel krajín EÚ na agrárnom vývoze a dovoze SR

po vstupe SR do EÚ v roku 2004 výrazne zvýšil. V roku 2004 podiel krajín EÚ na celkovom

vývoze zahraničného agrárneho obchodu SR činil 86 %, čo oproti roku 2003 bol nárast až

o 65 %. Podiel krajín EÚ na celkovom agrárnom dovoze SR dosiahol v roku 2004 hodnotu 93

%, čo oproti predchádzajúcemu roku bol rast o 59 %.

Priemerný podiel najvýznamnejších obchodných partnerov SR na celkovom obrate

zahraničného agrárneho obchodu SR

Graf 7

31,4%

8,7%8,3%

8,1%

4,4%4,3% 3,9% ČR

Poľsko

Nemecko

Maďarsko

Holandsko

Rakúsko

Taliansko

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, vlastné výpočty

Graf 7 znázorňuje krajiny, ktoré majú pre Slovenskú republiku najväčší význam

z hľadiska ich podielu na celkovom obrate zahraničného agrárneho obchodu. Na prvom

47

mieste je Česká republika, s veľkým odstupom nasleduje Poľsko, Nemecko, Maďarsko,

Holandsko, Rakúsko a Taliansko.

Po vstupe SR do EÚ pojmom tretie krajiny označujeme nečlenské krajiny EÚ. Za

sledované obdobie 2002-2006 do týchto krajín SR vyviezla komodity v priemere za 4098 mil.

Sk a doviezli v priemernej hodnote 8813 mil. Sk. Priemerné pasívne saldo pri vzájomnom

obchode bolo – 4715,4 mil. Sk.

V roku 2004 predstavoval vývoz sumu 3 547 mil. Sk, čo oproti roku 2002 bol nárast

o 15,1 %. Najväčší podiel na vývoze malo zoskupenie štátov CEFTA 3 3,9 %. Dovoz

dosiahol hodnotu 8 297 mil. Sk, pričom najviac komodít sa doviezlo zo Stredomorských

krajín – 1069 mil. Sk. Kladné saldo 981 mil. Sk sa zaznamenalo pri vzájomnom obchode

s CEFTA 3.

Obrat zahraničného agrárneho obchodu s tretími krajinami v roku 2005 činil 13 578 mil.

Sk, čo predstavuje 12,5 % - ný podiel na celkovom obrate agrárneho obchodu.

Najdôležitejšími krajinami z pohľadu vývozu boli krajiny CEFTA 3, kam SR vyviezla

komodity v hodnote 1 310 mil. Sk. Čo sa týka dovozu tak najviac agrokomodít sa doviezlo zo

Stredomorských krajín a to v celkovom objeme 1 332 mil. Sk. Najvyššie pasívne saldo činilo

- 302 mil. Sk pri vzájomnej zahranično-obchodnej výmene so Stredomorskými krajinami .

V nasledujúcom roku sa obrat agropotravinárskeho obchodu zvýšil na hodnotu 16 548

mil. Sk a oproti roku 2002 tak vzrástol o 51,5 %. Najväčší vývoz sa zaznamenal do krajín

CEFTA 3 2163 mil. Sk, čo oproti minulému roku predstavovalo rast o 853 mil. Sk. Takisto

malo zoskupenie štátov CEFTA 3 najväčší podiel na dovoze – 17,7 %. Kladné saldo sa

dosiahlo pri obchode so Stredomorskými krajinami – 21 mil. Sk a s krajinami CEFTA 3 – 210

mil. Sk.

Za január až jún 2007 vývoz do tretích krajín predstavoval objem 2 655 mil. Sk, pričom

sa agrokomodity v sume 1 075 mil. Sk vyviezli do zoskupenia štátov CEFTA 3, v sume 181

mil. Sk do krajín EFTA a za 98 mil. Sk do Stredomorských krajín. V tomto polroku sa

z nečlenských krajín EÚ doviezli komodity v celkovej hodnote 5 947 mil. Sk. Najväčší podiel

na tomto dovoze mali Stredomorské krajiny – 9,7 %.

Vývoz do tretích krajín tvorili prevažne komodity z kapitol 10 - Obilie, 17 – Cukor a

cukrovinky, 11 - Mlynárenské výrobky, slad, škroby. Dovážané komodity boli zväčša

z kapitol 08 - Jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov, 18 – Kakao a kakaové prípravky

, 03 – Ryby a kôrovce, mäkkýše.

48

4.3 Analýza vybraných agrokomodít

4.3.1 Analýza agrokomodity živočíšneho pôvodu – Mlieko a mliečne výrobky

Mliekarstvo všade vo vyspelých krajinách patrí medzi popredné odvetvie národného

hospodárstva, lebo má hlbší celospoločenský význam. Každá vyspelá krajina sveta sa snaží

o sebestačnosť vo výrobe základných potravín a jednou z tých najdôležitejších je i mlieko

a mliečne výrobky. Samotná výroba mlieka a jeho spotreba je dôležitá nie len z toho hľadiska,

že ide o základnú potravinu, ale má významné postavenie aj v rámci zahraničného agrárneho

obchodu SR, pretože pri jeho obchode sa dlhodobo dosahuje aktívne saldo, ktoré znižuje

pasívne saldo celkového agroobchodu.

4.3.1.1 Zahraničný obchod s mliekom a mliečnymi výrobkami

Vývoj zahraničného obchodu SR s mliekom a mliečnymi výrobkami za obdobie 2002-2006 (v mil. Sk) Tabuľka 7

rok tekuté mlieko

sušené a zahustené

mlieko

kyslomliečne výrobky

srvátka maslo syry a tvaroh

2002 571 427 385 29 127 1316 2003 665 650 310 32 188 1524

2004 1420 532 299 68 258 1484

2005 2098 1193 493 149 189 2417

VÝVOZ

2006 1936 976 621 211 182 2991

2002 92 283 381 30 171 507

2003 76 309 327 48 149 556 2004 257 275 397 84 277 823

2005 927 721 664 90 413 1404

DOVOZ

2006 1191 557 868 128 406 1695

2002 479 144 4 -1 -44 809

2003 589 341 -17 -16 39 968 2004 1163 257 -98 -16 -19 661

2005 1171 472 -171 59 -224 1013

SALDO

2006 745 419 -247 83 -224 1296 Zdroj: VÚEPP, vlastné výpočty

Za obdobie 2002-2006 sa vyviezlo tekuté mlieko v priemernej hodnote 1338 mil. Sk

(tabuľka 7). Celkove sa tak vývoz zvýšil o 1365 mil. Sk, čo je nárast o 239 %. Dovoz v roku

49

2006 skončil na úrovni 1191 mil. Sk, čo oproti roku 2002 bol rast o 1099 mil. Sk a oproti roku

2004 o 934 mil. Sk (363 %). V každom roku sa dosiahlo kladné saldo zahraničného obchodu

s tekutým mliekom.

Takisto pozitívne saldo bolo výsledkom zahraničného obchodu so sušeným

a zahusteným mliekom počas celého sledovaného obdobia. Najvyšší vývoz (1193 mil. Sk)

ako aj dovoz (721 mil. Sk) sa dosiahli v roku 2005.

Záporné saldo zahraničného obchodu s mliekom a mliečnymi výrobkami ako dôsledok

prevažujúceho dovozu sa prejavilo pri kyslomliečnych výrobkoch (okrem roku 2002). Od

roku 2003 sa postupne zvyšovalo a v roku 2006 skončilo v celkovej výške – 247 mil. Sk.

Vývoz srvátky sa za sledované obdobie zvýšil celkovo o 182 mil. Sk, čo predstavuje

nárast o 628 %. Jej dovoz vzrástol 98 mil. Sk (327 %). Kladné saldo sa dosiahlo iba v roku

2005 (59 mil. Sk) a v roku 2006 (83 mil. Sk).

Pri masle bol dovoz v rokoch 2002 a 2004-2006 väčší ako jeho vývoz, čo spôsobilo

záporné saldo obchodnej bilancie. V priebehu týchto rokov sa saldo prehĺbilo o 180 mil. Sk.

Najvyššie kladné saldo sa dosahovalo počas celého obdobia pri zahraničnom obchode so

syrmi a tvarohom. Za obdobie toto obdobie sa zvýšilo o 487 mil. Sk (60 %). Syry a tvaroh sa

vyviezli v priemere za 1946 mil. Sk. Dovoz predstavoval priemernú hodnotu 997 mil. Sk.

4.3.1.2 Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov

4.3.1.2.1 Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov podľa ukazovateľov

RCA a RCA2

Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov Graf 8

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2

1,4

2002 2003 2004 2005 2006

RCA RCA2

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty

50

Zahraničný obchod s mliekom a mliečnymi výrobkami bol podľa ukazovateľov RCA

a RCA2 konkurencieschopný, čo dokumentuje graf 8. Členstvom SR v EÚ sa ale dovoz

mlieka a mliečnych výrobkov zvyšoval, čo malo za dôsledok postupné znižovanie

komparatívnej výhodnosti.

Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov podľa indexu RCA klesla za

sledované obdobie celkovo o hodnotu 0,55. V roku 2002 komparatívna výhodnosť činila

úroveň 1,21. Nasledujúci rok stúpla o 0,09 a dosiahla tak hodnotu 1,30. Od roku 2003

komparatívna výhoda mlieka a mliečnych výrobkov mala klesajúci trend a v poslednom

pozorovanom roku skončila na úrovni 0,66.

Čistá obchodná výkonnosť pri obchodovaní SR s mliekom a mliečnymi výrobkami

počas obdobia 2002-2006 poukazovala takisto na komparatívne výhody mlieka a mliečnych

výrobkov. V roku 2002 index RCA2 činil hodnotu 0,31 a nasledujúci rok stúpol o 0,09.

Ďalšie roky už mala čistá obchodná výkonnosť mlieka a mliečnych výrobkov klesajúcu

tendenciu a v roku 2006 predstavovala hodnotu 0,17. Za sledované obdobie index RCA2

klesol celkovo o hodnotu 0,14.

Vývoj indexu čistej obchodnej výkonnosti (RCA2) mliečnych výrobkov pri obchodovaní

SR s krajinami EÚ v období rokov 2002-2005

Tabuľka 8

rok/krajina ČR PR MR EÚ-25 2002 0,8 1,0 -0,1 0,7 2003 0,8 1,0 1,0 0,8 2004 0,6 1,0 1,0 0,7

Mlieko tekuté

nesladené 2005 0,1 -0,1 0,7 0,4 2002 -0,7 x 0,6 0,1 2003 -0,7 x 0,6 0,2 2004 0,0 -0,5 0,9 0,2

Sušené mlieko

2005 -0,2 0,0 0,3 0,2 2002 0,1 -0,1 -0,3 0,0 2003 0,1 -0,9 0,5 0,0 2004 -0,2 -0,7 1,0 -0,3

Kyslo-mliečne výrobky

2005 -0,4 -0,1 0,9 -0,3 2002 -0,5 1,0 1,0 -0,2 2003 -0,3 0,6 1,0 0,0 2004 0,1 -0,1 1,0 -0,3

Maslo

2005 -0,1 -0,8 0,6 -0,4 2002 0,3 -0,8 1,0 0,3 2003 0,5 -0,9 1,0 0,4 2004 0,6 -0,1 0,9 0,3

Syry

2005 0,4 -0,9 0,9 0,2 Zdroj: VÚEPP, vlastné výpočty

51

Priaznivý vývoj konkurencieschopnosti mliečnych výrobkov podľa indexu RCA2 počas

celého sledovaného obdobia možno pozorovať pri obchodovaní s Českou republikou pri

komoditách mlieko tekuté nesladené a syry, ako znázorňuje tabuľka 8. U týchto mliečnych

výrobkov nadobúdal ukazovateľ čistej obchodnej výkonnosti kladné hodnoty počas všetkých

pozorovaných rokov. Komparatívne nevýhody mala SR pri obchodovaní s Českou republikou

pri sušenom mlieku, kde okrem roku 2004, index RCA2 nadobudol hodnotu 0, takže vývoz sa

rovnal hodnote dovozu, ďalej pri masle, kde okrem roku 2004 mierne prevládal vývoz nad

dovozom.

Pri obchodovaní s Poľskom zaznamenala SR vysokú konkurencieschopnosť pri mlieku

tekutom nesladenom, kedy až do roku 2004 mal index RCA2 hodnotu 1,0, takže neexistoval

dovoz. Komparatívne nevýhody boli pri obchode s kyslomliečnymi výrobkami a syrmi, kedy

čistá obchodná výkonnosť týchto mliečnych výrobkov nadobúdala len záporné hodnoty

v rozmedzí -0,7 až -1,0.

Najlepší vývoj konkurencieschopnosti mliečnych výrobkov mala SR pri obchode

s Maďarskom. Index RCA2 činil kladné hodnoty počas všetkých sledovaných rokov pri

sušenom mlieku, masle, kedy v rokoch 2002 až 2004 existoval len vývoz tejto komodity do

Maďarskej republiky a syroch.

Celkovo pri obchodovaní SR s krajinami EÚ index čistej obchodnej výkonnosti

poukazoval na komparatívne výhody u mlieka tekutého nesladeného, sušeného mlieka

a syrov. U kyslo-mliečnych výrobkov v prvých dvoch sledovaných rokoch sa hodnota vývozu

rovnala hodnote dovozu a v ďalších dvoch rokoch už prevládal dovoz nad vývozom. Index

RCA2 u masla nadobúdal záporné hodnoty, okrem roku 2003 kedy sa dovoz rovnal vývozu

a ukazovateľ RCA2 tak mal hodnotu 0.

4.3.1.2.2 Cenová komparácia Ceny výrobcov mlieka vo vybraných krajinách EÚ (v EUR.t-1)

Tabuľka 9

rok/krajina SR ČR PR MR

2002 211,7 261,2 186,0 279,9

2003 218,0 245,2 172,1 296,2

2004 229,7 250,2 190,0 250,0

2005 244,0 275,8 230,0 259,3

2006 252,2 276,0 240,0 242,0

Zdroj: VÚEPP

52

Cenová komparácia patrí ku kritériám potenciálnej konkurencieschopnosti

agropotravinárskych produktov na zahraničných trhoch. Ako možno pozorovať v tabuľke 9

ceny mlieka sa vyvíjali v porovnávaných krajinách rozdielne. Cena výrobcov mlieka na

Slovensku sa za sledované obdobie zvýšila o 40,5 EUR.t-1, čo je nárast o 19,1 %. V roku 2004

táto cena bola 229,7 EUR.t-1 a nasledujúci rok opäť stúpla o 14,3 EUR.t-1. V roku 2006

skončila vo výške 252,2 EUR/t. Konkurovať s mliekom mohla SR na trhoch v Česku a

Maďarsku. Najmenej konkurencieschopnú cenu mlieka mali výrobcovia v Českej republike,

v roku 2006 bola na úrovni 276,0 EUR.t-1, čo bolo o 9 % viac ako v SR a o 13 % viac ako

v Poľsku. Výrobcovia v Poľskej republike mali naopak za sledované obdobie najnižšiu

priemernú cenu mlieka – 240,0 EUR.t-1, ktorá sa oproti roku 2004 zvýšila o 50 EUR.t-1, čo je

nárast o 26,3 %. Ani jedna z porovnávaných krajín nedosiahla za sledované obdobie 2002-

2006 úroveň cien mlieka krajín EÚ.

Spotrebiteľské ceny mlieka a mliečnych výrobkov vo vybraných krajinách EÚ

(EUR.kg-1, l-1)

Tabuľka 10 rok/krajina SR ČR PR MR

2002 2,86 3,10 2,95 5,23 2003 3,20 3,13 3,25 5,05 2004 4,27 3,49 3,62 5,68 2005 4,80 3,73 3,88 5,76

Maslo

2006 4,90 3,74 3,92 5,91 2002 4,00 3,73 3,44 5,39 2003 3,82 3,25 3,55 5,25 2004 4,31 3,46 4,20 5,80 2005 4,38 3,78 3,94 4,80

Eidamská

tehla

2006 4,41 3,90 4,70 4,72 2002 0,39 0,46 0,33 0,64 2003 0,43 0,41 0,31 0,63 2004 0,49 0,43 0,40 0,63 2005 0,51 0,49 0,44 0,63

Polotučné

mlieko

tekuté 2006 0,53 0,51 0,61 0,64

Zdroj: VÚEPP

Čo sa týka spotrebiteľských cien mliečnych výrobkov, tak aj tie samozrejme od nášho

vstupu do EÚ postupne rástli (tabuľka 10). Cena masla skončila u nás v roku 2006 vo výške

4,9 EUR.kg-1, čo bolo oproti roku 2004 rast o 14,8 % a roku 2002 o 71,3 %. Najnižšiu cenu

mala Česká republika 3,7 EUR.kg-1 a naopak najvyššiu Maďarská republika 5,9 EUR.kg-1, čo

oproti roku 2002 bol rast o 13,0 %.

53

Cena eidamskej tehly bola na Slovensku v roku 2004 4,31 EUR.kg-1 a do roku 2006 sa

zvýšila o 0,10 EUR.kg-1, čo oproti roku 2002 znamenalo nárast o 10,3 %. Najnižšiu cenu mala

opäť Česká republika a to 3,90 EUR.kg-1 a najvyššiu Maďarská republika s hodnotu 4,72

EUR.kg-1, pričom to bol proti predchádzajúcemu roku pokles o 0,08 EUR.kg-1.

Najvyššiu cenu polotučného mlieka tekutého mala v roku 2006 Maďarská republika –

0,64 EUR.l-1, čo je bolo o 0,11 EUR.l-1 viac ako u nás. Polotučné mlieko tekuté s najnižšou

cenou 0,51 EUR.kg-1 bolo v roku 2006 v Českej republike a oproti roku 2004 táto cena

vzrástla o 0,08 EUR.kg-1. U nás sa cena za sledované obdobie zvýšila celkovo o 0,14 EUR.kg-

1 (35,9 %).

4.3.1.3 Produkcia mlieka, počet dojníc a mliečne kvóty v krajinách EÚ

V EÚ 25 sa za sledované obdobie rokov 2002-2005 vyprodukovalo v priemere

142 935 tis. t mlieka (tabuľka 10). U nás sa produkcia za toto obdobie výrazne nemenila.

Vyrobilo sa 1 124 tis. t v priemere. Oproti najväčšiemu producentovi – Nemecku to bolo

o 27 125 tis. t menej. Za Nemeckom stojí hneď Francúzsko, ktoré za sledované roky

vyprodukovalo 24 766 tis. t mlieka (čo je o 23 642 tis. t viac ako v SR). Tretím najväčším

výrobcom mlieka je Veľká Británia, ktorá za roky 2002-2005 vyprodukovala v priemere

14 736 tis. t. Naopak najmenšia produkcia mlieka bola v krajinách – Luxembursko (269 tis. t),

Cyprus (152 tis. t) a na Malte (42 tis. t – o 1 082 tis. t menej ako v SR).

Čo sa týka počtu dojníc, tak ich stav sa za sledované obdobie v SR postupne znižoval.

V roku 2005 bol ich počet 199 000 ks, čo bolo oproti roku 2002 o 31 000 ks menej. V

Nemecku tiež klesali počty dojníc z 4373 tis. ks v roku 2002 na 4164 tis. ks v roku 2005 (v

porovnaní s nami je to o 3965 tis. ks viac). Najväčší pokles dojníc v priebehu týchto štyroch

rokov bol zaznamenaný vo Francúzsku a to 239 tis. ks.

Výroba mlieka bude aj naďalej limitovaná mliečnymi kvótami, pričom sa očakáva ich

navýšenie o 1 prípadne 2 %. Odvody členských krajín, ktoré prekročili svoje kvóty na

produkciu mlieka, dosahujú podľa predbežného výpočtu Európskej komisie takmer 221 mil.

EUR za hospodársky rok 2006/07. V roku 2006 dodávkové kvóty prekročilo 7 členských

štátov (Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Taliansko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko). Celkovo

ich prekročenie bolo v objeme 773 728 t, z čoho takmer 80 % má pôvod v nadmernej

produkcii Talianska, ktoré prekročilo svoju kvótu o 6 %.

54

Vývoj produkcie mlieka, počtu dojníc a mliečne kvóty v krajinách EÚ v období 2002-2005 Tabuľka 11 Produkcia ( 1000 t ) Počet dojníc ( 1000 ks ) Kvóty EÚ ( t ) 2002 2003 2004 2005 2002 2003 2004 2005 2004/05 2005/06 2006/07

Belgicko 3 160 3 127 3 120 3 005 591 572 571 548 3 223 362 3 231 623 3 241 729

Dánsko 4 590 4 659 4 568 4 587 613 589 569 558 4 454 786 4 454 894 4 454 890

Fínsko 2 532 2 472 2 449 2 433 343 328 318 313 2 399 220 2 399 475 2 399 925

Francúzsko 25 254 24 684 24 452 24 675 4 134 4 026 3 947 3 895 23 862 955 23 872 196 23 880 184

Grécko 758 775 768 768 152 149 150 150 820 513 819 730 819 675

Holandsko 10 677 11 075 10 905 10 970 1 546 1 551 1 502 1 486 10 997 492 11 001 255 11 000 292

Írsko 5 233 5 397 5 307 5 100 1 129 1 136 1 122 1 101 5 388 947 5 390 830 5 391 602

Luxembursko 271 267 269 268 42 41 41 40 269 049 268 554 268 554

Nemecko 27 874 28 533 28 245 28 453 4 373 4 338 4 287 4 164 27 769 157 27 768 309 27 768 466

Portugalsko 2 103 1 952 2 010 2 101 341 328 338 330 1 860 590 1 861 474 1 911 803

Rakúsko 3 292 3 230 3 137 3 131 589 558 538 534 2 624 105 2 622 284 2 636 061

Španielsko 6 610 6 632 6 635 6 602 1 154 1 118 1 057 1 004 6 045 800 6 045 387 6 049 899

Švédsko 3 274 3 253 3 275 3 206 403 404 401 391 3 303 000 3 300 000 3 300 000

Taliansko 10 743 10 750 10 728 10 770 1 911 1 913 1 838 1 842 10 300 000 10 281 085 10 284 048

Veľká Británia 14 876 15 048 14 562 14 460 2 229 2 207 2 152 2 074 14 457 010 14 482 261 14 486 039

EÚ 15 121 247 121 854 120 430 120 529 19 550 19 258 18 831 18 430 117 775 986 117 799 357 117 893 167

Cyprus 153 162 151 141 26 27 26 25 145 200 141 337 141 234

Česká republika 2 804 2 720 2 675 2 814 464 449 429 437 2 682 143 2 614 412 2 678 932

Estónsko 611 611 652 670 116 117 117 113 624 483 554 657 604 422

Litva 812 783 784 807 205 186 186 185 695 395 631 856 677 568

Lotyšsko 1 765 1 789 1 842 1 895 443 448 434 417 1 646 939 1 279 788 1 520 288

Maďarská republika 2 068 1 988 1 895 1 889 338 310 304 285 1 947 280 1 782 842 1 801 879

Malta 43 40 42 41 8 8 8 8 48 698 48 698 48 698

Poľská republika 11 873 11 892 11 822 12 259 2 935 2 816 2 730 2 755 8 964 017 8 500 000 8 637 940

Slovinsko 686 664 650 691 140 131 134 120 560 424 467 063 518 214

Slovenská republika 1 162 1 142 1 079 1 112 230 214 202 199 1 013 316 1 003 594 1 004 991

EÚ 25 143 224 143 645 142 022 142 848 24 455 23 964 23 401 22 974 136 103 881 134 823 604 135 527 333 Zdroj: Európska komisia

55

4.3.2 Analýza agrokomodity rastlinného pôvodu – Obilniny

Obilniny patria medzi najrozšírenejšie poľnohospodárske plodiny, v štruktúre rastlinnej

výroby zaberajú 40-60 % plôch ornej pôdy. Majú široké hospodárske využitie nielen vo

výžive obyvateľstva ako potravinárske obilie ale aj ako kŕmne a využívajú sa aj v iných

odvetviach ako je napr. chemický alebo farmaceutický priemysel.

4.3.2.1 Zahraničný obchod s obilninami

Vývoj zahraničného obchodu SR s obilninami za obdobie 2002-2006 (v mil. Sk)

Tabuľka 12

ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006

Vývoz (mil. Sk) 947,3 1444,4 1332,5 2919,9 6108,9

Zmena (%) 142,9 52,5 0,1 119,1 109,2

Dovoz (mil. Sk) 813,4 1033,5 939,9 1191,8 1970,5

Zmena (%) -77,7 27,1 -10,1 26,8 65,3

Saldo (mil. Sk) 133,9 410,9 392,6 1728,1 4138,4

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty

Ako môžeme vidieť v tabuľke 11 zahraničný obchod SR s obilninami bol v sledovanom

období kolísavý. Za toto obdobie sa vyviezli obilniny v priemernej hodnote 2 550,6 mil. Sk.

Najväčší medziročný nárast vývozu 142,9 % v roku 2002 bol spôsobený nepriaznivým

počasím v roku 2001. V nasledujúcom roku sa vývoz zvýšil o 479,1 mil. Sk a dosiahol tak

objem 1 444,4 mil. Sk. V roku 2004 zaznamenal pokles o 0,1 % a od tohto obdobia mal už

rastúcu tendenciu. V poslednom sledovanom roku dosiahol hodnotu 6 108,9 mil. Sk a za celé

obdobie sa tak zvýšil o 5 161,6 mil. Sk.

Dovoz mal okrem roku 2002 a 2004 rastúcu tendenciu. V roku 2002 klesol o 77,7 %

a v 2004 bol o 10,1 % menší ako v roku 2003, čo bolo spôsobené vymŕzaním v tomto roku.

Najväčší objem dovozu sa zaznamenal v roku 2006 a to 1 970,5 mil. Sk, čo bol 65,3 %-ný

nárast oproti minulému roku.

Od roku 2002 bolo saldo obchodnej bilancie kladné a postupne rástlo. Najvyššie sa

dosiahlo v roku 2006 vo výške 4 138,4 mil. Sk.

56

4.3.2.2 Konkurencieschopnosť obilnín

4.3.2.2.1 Konkurencieschopnosť obilnín podľa ukazovateľov RCA a RCA2

Zahraničný obchod s obilninami bol počas celého obdobia 2002-2006

konkurencieschopný. Komparatívna výhoda podľa ukazovateľov RCA a RCA2 však

v priebehu týchto rokov kolísala. Táto kolísavosť bola spôsobená nepriaznivým počasím

(suchom a vymŕzaním) a v niektorých oblastiach záplavami. Dovoz obilia smeroval hlavne

z Maďarska a Českej republiky, najväčšie vývozy sa realizovali do Maďarska, Francúzska

a Nemecka.

Konkurencieschopnosť obilnín

Graf 10

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2

1,4

1,6

2002 2003 2004 2005 2006

RCA RCA2

Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty Konkurencieschopnosť obilnín podľa ukazovateľa komparatívnych výhod (RCA) za

obdobie rokov 2002-2006 celkovo stúpla o hodnotu 0,73. Komparatívna výhodnosť obilnín

mala za toto sledované obdobie rastúcu tendenciu okrem roku 2004, kedy klesla z 0,80 na

0,57. Od tohto roku potom komparatívna výhoda obilnín postupne rástla a v roku 2006

skončila na úrovni 1,45.

Čistá obchodná výkonnosť (RCA2) obilnín mala tiež rastúci trend. Celkovo vzrástla

o hodnotu 0,48 za obdobie 2002-2006. V rokoch 2003 a 2004 sa komparatívna výhodnosť

podľa indexu RCA2 ustálila na úrovni 0,17 a do roku 2006 ďalej stúpala až dosiahla hodnotu

0,52.

57

Vývoj indexu čistej obchodnej výkonnosti (RCA2) obilnín pri obchodovaní SR

s krajinami EÚ v období rokov 2002-2005

Tabuľka 13

rok/krajina ČR PR MR EÚ-25 2002 0,9 1,0 0,6 0,9 2003 -0,5 0,9 0,4 1,0 2004 0,8 1,0 0,7 0,3

Pšenica

2005 0,4 1,0 -0,4 0,5 2002 1,0 0,5 x 1,0 2003 1,0 -0,1 x 0,8 2004 1,0 -0,4 1,0 0,3

Raž

2005 1,0 0,8 1,0 0,9 2002 0,0 x 1,0 0,1 2003 -0,5 1,0 1,0 0,2 2004 -0,2 1,0 1,0 0,7

Jačmeň

2005 0,0 1,0 1,0 0,9 2002 1,0 1,0 -0,8 0,3 2003 1,0 1,0 -0,8 0,5 2004 0,6 1,0 -0,6 0,4

Kukurica

2005 0,6 1,0 -0,4 0,2 Zdroj: VÚEPP, vlastné výpočty

Ako možno pozorovať v tabuľke 13 pri vzájomnej obchodnej výmene SR s Českou

republikou najlepší vývoj konkurencieschopnosti podľa indexu RCA2 dosahovala SR pri raži,

kde počas celého sledovaného obdobia existoval len vývoz raži do Česka a pri kukurici, kde

takisto v rokoch 2002 a 2003 nadobúdal ukazovateľ RCA2 hodnotu 1,0. Komparatívnu

výhodu možno pozorovať aj pri pšenici okrem roku 2003, kedy čistá obchodná výkonnosť

dosiahla zápornú hodnotu. Pri obchode s jačmeňom zaznamenala SR v rokoch 2003 a 2004

komparatívnu nevýhodu a v rokoch 2002 a 2005 sa hodnota vývozu rovnala hodnote dovozu

a index RCA2 mal tak hodnotu 0.

Vysoká konkurencieschopnosť vo všetkých pozorovaných rokoch pri obchodovaní SR

s Poľskom sa preukázala pri pšenici, jačmeni a kukurici. Pri týchto obilninách existoval len

vývoz do Poľskej republiky (okrem roku 2003 pri pšenici). Raž bola nekonkurencieschopná

v rokoch 2003 a 2004, kedy index RCA2 dosiahol záporné hodnoty -1,0 a -0,4.

Vysokokonkurencieschopné pri obchodnej výmene SR s Maďarskom boli raž a jačmeň,

pri ktorých čistá obchodná výkonnosť dosahovala hodnotu 1,0. Index RCA2 pri pšenici

poukazoval na komparatívne výhody okrem roku 2005, kedy hodnota indexu bola záporná.

Komparatívnu nevýhodnosť pri obchodovaní SR s Maďarskou republikou počas celého

obdobia 2002-2005 mala kukurica.

58

Z pohľadu všetkých krajín EÚ dosahovala SR pri obchodnej výmene obilnín vo

všetkých pozorovaných rokoch komparatívne výhody, pričom najvyššie hodnoty čistej

obchodnej výkonnosti mala raž a naopak najnižšie kukurica.

4.3.2.2.2 Cenová komparácia

Ceny výrobcov obilia vo vybraných krajinách EÚ (v EUR.t-1)

Tabuľka 14

rok SR ČR PR MR 2002 103,7 109,1 113,1 89,7 2003 103,9 108,4 108,8 126,1 2004 111,0 117,0 106,0 95,0 2005 97,1 92,3 113,0 84,5

Pšenica

potravinárska

2006 104,7 111,2 113,2 100,8 2002 119,2 133,0 140,1 129,5 2003 122,3 121,1 131,2 127,0 2004 120,9 119,1 126,5 109,3 2005 109,7 108,8 106,1 99,7

Jačmeň

sladovnícky

2006 111,0 115,4 122,7 113,4 2002 99,3 117,6 86,1 64,7 2003 102,3 111,3 84,5 108,4 2004 100,6 106,1 96,4 89,8 2005 97,8 78,6 86,1 61,7

Raž

potravinárska

2006 107,4 103,3 96,8 77,5 2002 92,0 101,7 84,0 79,3 2003 90,8 87,4 96,6 105,7 2004 93,9 87,9 87,7 86,6 2005 87,2 76,5 92,0 72,3

Ovos kŕmny

2006 93,6 85,4 108,4 82,7 2002 93,7 102,5 94,7 80,5 2003 94,8 93,3 111,6 121,1 2004 102,4 115,2 132,9 90,6 2005 93,1 92,2 93,7 84,1

Kukurica

priemyselná

2006 100,6 103,7 115,1 97,5

Zdroj: VÚEPP

V tabuľke 14 môžeme vidieť vývoj cien vybraných cien obilnín v SR a vo vybraných

krajinách EÚ v rokoch 2002 až 2006.

Najvyššiu priemernú cenu pšenice potravinárskej 110,8 EUR.t-1 mala Poľská republika,

čo je v porovnaní so SR o 6,7 EUR.t-1 viac. Okrem Poľska mohla SR konkurovať so pšenicou

ešte aj v Česku a takisto bola cena pšenice na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín EÚ

o 7 % nižšia. Najnižšiu priemernú cenu 99,2 EUR.t-1 za roky 2002-2006 mala Maďarská

republika.

59

Najmenej konkurencieschopné ceny jačmeňa sladovníckeho malo Poľsko, ktoré sa

pohybovali v rozmedzí 140,1 EUR.t-1 v roku 2002 a 122,7 EUR.t-1 v roku 2006. Na

Slovensku bola priemerná cena jačmeňa za roky 2002-2006 116,6 EUR.t-1, čo je o 7 % viac

ako je priemerná cena v krajinách EÚ.

Najvyššia priemerná hodnota raži potravinárskej sa zaznamenala v ČR a to 103,4 EUR.

t-1. Naopak najvyššie komparatívne výhody pri raži vo všetkých sledovaných rokoch, okrem

roku 2003, mala Maďarská republika.

Takisto malo Maďarsko za sledované obdobie najviac konkurencieschopné ceny ovsa

kŕmneho. Jeho priemerná cena tu bola 85,3 EUR.t-1. Na Slovensku bola táto cena o 6,2 EUR.

t-1 vyššia. Najvyššiu priemernú cenu ovsa 94,1 EUR.t-1 dosiahla Poľská republika.

Maďarská republika mala najlacnejšiu aj kukuricu priemyselnú (okrem roku 2003). Jej

priemerná cena tu bola 94,8 EUR.t-1. Najväčšia priemerná hodnota kukurice priemyselnej

109,6 EUR.t-1 bola zaznamenaná v Poľskej republike, čo v porovnaní so SR bolo o 12,7

EUR.t-1 viac.

4.3.2.3 Zberová plocha, hektárové úrody a produkcia obilnín v krajinách EÚ Výmera zberovej plochy obilnín v krajinách EÚ 25 v období rokov 2002-2005 sa

pohybovala okolo hodnoty 52 000 tis. ha, čo dokumentuje tabuľka 15. Najväčšiu zberovú

plochu malo Francúzsko – v priemere 9 180 tis. ha. Zberová plocha obilnín na Slovensku sa

pohybovala na úrovni 801 – 820 tis. ha (z toho zberová plocha pšenice zaberala približne 44

%, zberová plocha jačmeňa 27 %, zberová plocha raže okolo 4 %, zberová plocha ovsu bola

približne 2 % a kukurice 18 %) a za roky 2002-2005 zaznamenala pokles o 20 tis. ha.

Najväčší pokles zberovej plochy za sledované obdobie o 322 tis. ha bol vo Veľkej Británii.

Čo sa týka úrodnosti obilnín, tak v SR sa za sledované obdobie 2002-2005 zaznamenalo

mierne kolísanie hektárových úrod. Hektárové úrody obilnín sú na Slovensku relatívne nízke,

čo je spôsobené hlavne nižšími intenzifikačnými vstupmi ako je napr. menej kvalitný

biologický materiál. Najväčší nárast hektárových úrod o 1,5 t.ha-1 za roky 2002-2005 dosiahla

Maďarská republika, naopak na Cypre klesli o 1,2 t.ha-1. Úrodnosť obilnín v krajinách EÚ 25

mala kolísajúcu úroveň a za sledované roky sa pohybovala v rozmedzí 4,3-5,1 t.ha-1.

Zberové plochy a hektárové úrody sa prejavili na celkovej produkcii. Najvyššiu

produkciu obilnín za obdobie 2002-2005 dosiahlo Francúzsko, v priemere 64 727 tis. t. Za

ním nasledovalo Nemecko s priemernou produkciou 44 974 tis. t a tretiu najväčšiu produkciu

obilnín malo Poľsko s priemernou hodnotou 26 708 tis. t. Na Slovensku sa za pozorované

roky vyprodukovalo v priemere3 266 tis. t obilnín.

60

Zberové plochy obilnín, hektárové úrody a produkcia v krajinách EÚ v období 2002-2005 Tabuľka 15 Zberová plocha ( 1000 ha ) Hektárová úroda ( t.ha-1 ) Produkcia ( 1000 t ) 2002 2003 2004 2005 2002 2003 2004 2005 2002 2003 2004 2005 Belgicko 310 308 319 323 8,5 8,5 9,2 8,7 2 639 2 613 2 951 2 818

Dánsko 1 528 1 485 1 490 1 509 5,8 6,1 6,0 6,2 8 804 9 051 8 963 9 283

Fínsko 1 190 1 192 1 221 1 188 3,3 3,2 3,0 3,4 3 939 3 783 3 619 4 058

Francúzsko 9 310 8 933 9 329 9 148 7,5 6,1 7,5 7,0 69 556 54 875 70 382 64 094

Grécko 1 281 1 260 1 233 1 221 3,2 3,3 3,5 3,4 4 075 4 110 4 330 4 230

Holandsko 233 226 223 222 7,8 8,5 8,6 8,4 1 824 1 917 1 924 1 857

Írsko 299 303 310 281 6,6 7,1 8,1 6,9 1 966 2 150 2 523 1 939

Luxembursko 29 29 28 28 5,8 5,7 6,4 5,6 169 164 179 161

Nemecko 6 941 6 839 6 947 6 839 6,3 5,8 7,4 6,7 43 391 39 426 51 097 45 980

Portugalsko 490 425 437 368 2,3 2,4 2,8 1,8 1 351 1 038 1 214 668

Rakúsko 814 810 816 796 5,8 5,3 6,5 6,2 4 757 4 264 5 315 4 898

Španielsko 6 616 6 509 6 480 6 463 3,2 3,1 3,7 2,1 20 864 20 308 23 966 13 274

Švédsko 1 116 1 146 1 116 1 013 4,9 4,8 4,9 5,0 5 462 5 352 5 508 5 051

Taliansko 4 066 3 928 4 049 3 778 4,9 4,2 5,4 5,3 19 877 16 462 21 771 20 092

Veľká Británia 3 245 3 059 3 129 2 923 7,1 7,1 7,0 7,2 22 965 21 645 22 012 21 037

EÚ 15 37 468 36 452 37 127 36 100 5,5 5,4 6,0 5,6 211 639 187 158 225 754 199 440

Cyprus 58 73 62 48 2,5 2,3 1,8 1,3 142 165 111 60

Česká republika 1 562 1 460 1 609 1 612 4,3 4,0 5,5 4,8 6 771 5 762 8 783 7 660

Estónsko 259 263 261 282 2,0 1,9 2,3 2,7 525 506 608 760

Litva 415 429 437 469 2,5 2,2 2,4 2,8 1 029 932 1 060 1 314

Lotyšsko 918 865 879 956 2,8 3,0 5,6 2,9 2 539 2 632 2 859 2 811

Maďarská republika 2 952 2 883 2 999 2 931 4,0 3,0 5,6 5,5 11 696 8 758 16 770 16 195

Malta x x x x x x x x x x x x

Poľská republika 8 294 8 163 8 377 8 329 3,2 2,9 3,5 3,2 26 877 23 391 29 635 26 928

Slovinsko 99 99 100 96 6,1 4,0 5,8 6,0 611 399 583 576

Slovenská republika 820 801 819 800 3,9 3,1 4,6 4,5 3 194 2 490 3 793 3 585

EÚ 25 52 845 51 488 52 670 51 623 4,6 4,3 5,1 4,7 265 023 232 193 289 956 259 329 Zdroj: Európska komisia

61

5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV

Členstvom Slovenskej republiky v EÚ sa začali uplatňovať právne predpisy, ktoré

značným spôsobom ovplyvnili aj obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi

výrobkami. Zahraničným obchodom sa stal len obchod s tzv. tretími krajinami a obchod

medzi členskými krajinami EÚ sa stal vnútorným trhom v rámci jednotného trhu.

Zahraničný obchod s agropotravinárskymi komoditami sa len malou mierou podieľal na

celkovom zahraničnom obchode SR. Naopak jeho saldo výrazne vplývalo na celkové saldo

zahraničného obchodu. Zahraničný agroobchod mal podobný priebeh ako zahraničný obchod

SR. Saldo sa pohybovalo iba v záporných hodnotách, pričom za sledované obdobie kolísalo.

Zahraničný obchod SR zaznamenal najlepšie výsledky v roku 2007, kedy sa deficit

obchodnej bilancie znížil o 21,5 % a skončil vo výške 19,7 mld. Sk. Vývoz tovarov dosiahol

úroveň 1 418,4 mld. Sk a dovoz úroveň 1 438,1 mld. Sk.

Najlepší výsledok salda zahraničného agrárneho obchodu – 8,9 mld. Sk dosiahla SR

v roku 2004, kedy dynamika rastu vývozu prevýšila dynamika rastu dovozu o 30,7 %.

V tomto roku sa vývoz agrokomodít podieľal 4 %-tami na celkovom vývoze a dovoz 4,8 %-

tami na celkovom dovoze. Obrat zahraničného agrárneho obchodu sa za obdobie 2002-2006

celkovo zvýšil o 56,5 mld. Sk, v 1. polroku 2007 skončil na úrovni 61,9 mld. Sk.

Pre zahraničný agrárny obchod SR je charakteristická vysoká funkčná otvorenosť, ktorá

sa v sledovanom období pohybovala od 214,1 % do 308,3 %. Negatívne možno hodnotiť

neprimerane rastúcu dovoznú náročnosť, ktorá v roku 2006 bola 178,3 %.

Komoditná skladba zahraničného agrárneho obchodu sa od roku 2002 výrazne

nemenila. Z pohľadu vývozu najdôležitejšími agrárnymi produktmi boli komodity tried 04 -

Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med, 18 – Kakao a kakaové prípravky, 10 – Obilie a 17 –

Cukor a cukrovinky. Z pohľadu dovozu jednotlivých agropotravinárskych komodít najväčší

nárast bol zaznamenaný u kapitoly 02 – Mäso a jedlé droby, 08 – Jedlé ovocie, orechy, šupy

citrusových plodov, ale taktiež u kapitoly 04 – Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med. Za

negatívne možno považovať, že na rastúcom salde zahraničného agrárneho obchodu sa

významnou mierou podieľali nahraditeľné komodity, ktoré sme schopní vyrobiť aj v našich

podmienkach. Toto nevyužívanie komodít potom spôsobuje závislosť na dovoze týchto

komodít, ktoré zabezpečujú prakticky ustálený dopyt obyvateľstva po potravinách.

V teritoriálnej skladbe zahraničného agrárneho obchodu SR došlo v sledovaných rokoch

k výrazným zmenám, ktoré boli spôsobené pristúpením nových členských štátov k EÚ,

vrátane Slovenskej republiky. Do roku 2003 našimi najvýznamnejšími obchodnými partnermi

62

boli krajiny CEFTA. Od roku 2004 sa podiel krajín EÚ na agroobchode SR zvyšuje z 8,2 %

na 89,6 %. Najväčšími agrárnymi obchodnými partnermi sú Česká republika, Nemecko,

Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Holandsko a Taliansko. S týmito partnermi zároveň dosahuje

SR záporné saldo obchodnej bilancie (okrem Maďarskej republiky). Z dôvodu tohto

pretrvávajúceho deficitu s krajinami EÚ by mal byť kladený väčší dôraz na zlepšenie

obchodnej výkonnosti s tzv. tretími krajinami. Podiel tretích krajín, ktoré nie sú členmi EÚ,

na slovenskom agrárnom vývoze bol od 2002 do 2006 priemerne 11,3 % a podiel na

agrárnom dovoze 16,6 %. Z pohľadu obchodnej bilancie sú dôležitými teritóriami zoskupenia

štátov EFTA, CEFTA 3 a Stredomorské krajiny.

Mlieko a mliečne výrobky, ktorých zahraničný obchod som v diplomovej práci

analyzovala, mali pozitívny vplyv na saldo slovenského agroobchodu. Najlepšie výsledky

dosiahli syry a tvaroh, tekuté mlieko a sušené a zahustené mlieko. Takisto aj na základe

konkurencieschopnosti podľa ukazovateľov RCA a RCA2, môžeme konštatovať, že počas

celého obdobia mali komparatívnu výhodu.

Obilniny sú druhou analyzovanou komoditou, ktorá v posledných rokoch pozitívne

vplývala na saldo agroobchodu SR. Ich vývoz ako aj dovoz mal kvôli nepriaznivému počasiu

spočiatku kolísavú tendenciu, no od roku 2004 postupne stúpali. V roku 2006 dosiahol vývoz

obilnín hodnotu až 6 108,9 mil. Sk a oproti minulému roku stúpol až o 65,3 %. Zahraničný

obchod s obilninami bol počas celého obdobia 2002-2006 konkurencieschopný i keď

komparatívna výhoda v priebehu týchto rokov kolísala.

Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že medzi priority

zahraničného agrárneho obchodu Slovenskej republiky zaraďujeme predovšetkým zníženie

záporného salda, rozvoj výroby konkurencieschopných agrokomodít, zameranie sa na

komodity s vyššou pridanou hodnotou a na tie, u ktorých dosahujeme komparatívne výhody

a dovážať iba tie agrárne komodity, ktoré sa v našich podmienkach nedajú dopestovať,

prípadne nie sú konkurencieschopné. Ďalej by sme sa mali zamerať na zníženie nadbytočných

kapacít, ktoré nedokážu obstáť v konkurenčnom boji na domácom alebo zahraničnom trhu.

Čo sa týka teritoriálnej štruktúry, tak tam by sme mali zvýšiť vývoz do Českej republiky,

Poľska, Holandska, Nemecka. Zaujímavými krajinami pre slovenský vývoz sú aj Bulharsko

a Rumunsko. A taktiež doporučujeme zvýšiť propagáciu slovenských agropotravinárskych

produktov v zahraničí.

63

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. BALÁŽ, P. a kol. 2001. Medzinárodné podnikanie. 2. vyd. Bratislava: Jamex Sprint

extra, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68-7

2. BENEŠ, V. a kol. 2004. Zahraniční obchod. Příručka pro obchodní prax. Praha:

Grada Publishing, 2004. 328 s. ISBN 80-247-0558-3

3. BIELIK, P. a kol. 2001. Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. preprac.

vyd. Nitra: SPU, 2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5

4. BLAAS, G. 2000. Etapy slovenskej agrárnej politiky prechodného obdobia. In:

Trendy v poľnohospodárskej ekonomike a manažmente. Medzinárodné vedecké dni

2000. Nitra: SPU, 2000. 483 s. ISBN 80-7137-716-3

5. GOZORA, V. 2005. Prispôsobovanie agrárneho sektoru meniacim sa ekonomickým

podmienkam. In: Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie:

Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve EÚ [CD-ROM]. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2005. s. 1-11. ISBN 80-8069-514-8

6. HAMBÁLKOVÁ, M. 2004. Konkurencieschopnosť vybraných agrokomodít SR, ČR,

PR a MR pred vstupom do EÚ. In: Medzinárodné vedecké dni 2004. Nitra: SPU, 2004.

ISBN

7. HORSKÁ, E. 2007. Medzinárodný marketing. 1. vyd. Nitra: SPU, 2007. 223 s. ISBN

978-80-8069-938-3

8. HORSKÁ, E. – UBREŽIOVÁ, I. 2001. Manažment a marketing v medzinárodnom

prostredí. 1. vyd. Nitra: SPU, 2001. 418 s. ISBN 80-7137-884-4

9. HUDÁK, J. – ROVNÝ, P. 2003. Podpora poľnohospodárstva po vstupe Slovenska do

EÚ. In: Aktuálne problémy manažmentu a marketingu vo výučbe na vysokých

školách. Zborník vedeckých prác [CD-ROM]. Nitra: SPU, 2003. s. 64-67. ISBN 80-

8069-284-X

10. CHRZANOVÁ, S. 2001. Analýza teritoriálneho agroobchodu SR. In: Ekonomické

a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva . Medzinárodné

vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 531-533. ISBN 80-7137-867-4

11. CHRZANOVÁ, S. 2004. Vplyv rozšírenia EÚ na formovanie agroobchodu. In:

Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie: Európska integrácia –

výzva pre Slovensko. Nitra: SPU, 2004. s. 467-471. ISBN 80-8096-356-0

12. IŽÁKOVÁ, V. 2002. Metodika sledovania a vyhodnocovania efektívnosti exportnej

podpory. In: Ekonomika poľnohospodárstva II, č. 3. Bratislava: VÚEPP, 2002. s. 87.

ISSN 1335-6186

64

13. IŽÁKOVÁ, V. 2003. Stratégia vývozu agropotravinárskych komodít. 1. vyd.

Bratislava: VÚEPP, 2003. s. 34. ISBN 80-8058-297-1

14. KRETTER, A. a kol. 2007. Marketing. 2. vyd. Nitra: SPU, 2007. 287 s. ISBN 978-80-

8069-849-2

15. LIPKOVÁ, Ľ. 2000.Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2000. 238

s. ISBN 80-88848-547

16. LISÝ, J. a kol. 2002. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. 4. preprac. vyd.

Bratislava: Iura Edition, 2002. 507 s. ISBN 80-89047-35-1

17. MELIŠEK, F. 2005. Štrukturálna politika a štrukturálne zmeny v ekonomike. 1. vyd.

Bratislava. Ekonóm, 2005. 204 s. ISBN 80-225-1982-0

18. PODOLÁK, A. 2001. Medzinárodný obchod a enviromentálna politika. In:

Ekonomické a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva.

Medzinárodné vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 554. ISBN 80-7137-867-4

19. PODOLÁK, A. 2002. Vplyv globalizácie na zahraničný agroobchod SR. In:

Ekonomika a manažment podnikov v procese globalizácie. Medzinárodné vedecké dni

2002. Nitra: SPU, 2002. s 1168. ISBN 80-8069-031-6

20. PODOLÁK, A. a kol. 2007. Medzinárodný obchod a formovanie agroobchodnej

politiky. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2007. s. 91.

ISBN 978-80-8069-863-8

21. POKRIVČÁK, J. 2001. Konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. In:

Medzinárodné vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 425. ISBN 80-7137-866-6

22. SAMUELSON, P. A.- NORDHAUS, W. D. 2000. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava: Elita,

2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X

23. SERENČÉŠ, P. 2001. Analýza konkurencieschopnosti poľnohospodársko-

potravinárskych produktov v porovnaní s ČR a MR. In: Materiál na rokovanie porady

vedenia, č. 6141/2001-320. Bratislava: MPSR, 2001. 25 s.

24. SERENČÉŠ, R. 2002.Vplyv Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Agendy 2000

na APK SR. In: Zborník vedeckých prác. Medzinárodné vedecké dni 2002. Nitra:

SPU, 2002. s. 1193. ISBN 80-8069-030-8

25. STEHLO, P. – GÁLIK, J. 2002. Zahraničný agropotravinársky obchod a jeho

očakávaný vývoj v podmienkach členstva v EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva II.

č. 1. Bratislava: VÚEPP, 2002. s. 43-48. ISSN 1335-6186

26. STEHLO, P. a kol. 2003. Príručka o spoločnej poľnohospodárskej politike. Nitra:

Agroinštitút, 2003. 175 s. ISBN 80-89102-04-2

65

27. ŠÍBL, D. – ŠAKOVÁ, B. – MOGYOROSIOVÁ, Z. 2001. Európska únia. Bratislava:

Ekonóm, 2001. 221 s. ISBN 80-225-1376-8

28. ŠIMO, D. 2006. Agrárny marketing. 1. vyd. Nitra: SPU, 2006. 322 s. ISBN 80-8069-

726-4

29. TRENČIANSKA, E. 2000. Zahraničný obchod – obchodné operácie a transakcie.

Bratislava: Sprint, 2000. 193 s. ISBN 80-88848-30-X

30. TVRDOŇ, J. 2001. Zahraničný obchod a trvalo udržateľný rozvoj. In: Ekonomické

a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva. Medzinárodné

vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 492. ISBN 80-7137-867-4

31. VITKOVSKÁ, A. – POCCI, J. 2003. Základné informácie o systéme obchodných

mechanizmov v Európskej únii používanom voči tretím krajinám [online]. 2003. [cit.

2007-11-25]. Dostupné na internete: <http://www.mpsr.sk/slovak/aktuality/

zakinf_obchod.pdf>

32. ZOBORSKÝ, I. M. 2001.Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2001. 258 s.

ISBN 80-7137-941-7

Internetové zdroje:

http://ec.europa.eu/agriculture/agrista/2006/table_en/

http://archiv.mpsr.sk/

http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=16

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=25

http://www.radela.sk/rezort/

http://www.vuepp.sk/publikacie4.html

66

PRÍLOHY

Príloha 1 Vývoj zahraničného agrárneho obchodu krajín EÚ vo vnútri EÚ

Príloha 2 Vývoj zahraničného agrárneho obchodu krajín EÚ so zvyškom sveta

Príloha 3 Vývoj spotrebiteľských cien a cien výrobcov agrokomodít v krajinách EÚ

Príloha 4 Vývoj zberových plôch, hektárových úrod cukrovej repy a produkcia cukru

v krajinách EÚ

Príloha 5 Vývoj počtu ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny v krajinách EÚ

67