1 �NOTES

Milé čitateľky a milí čitatelia,

dostáva sa vám do rúk prvé tohtoročné čísloNOTESu. Túto jar zahajujeme jubilejný desiatyročník, a preto nám dovoľte zapriať NOTESu v jehoďalšom desaťročí veľa dobrých čitateľov a prispie-vateľov. Za desať rokov sa vystriedalo na jehostránkach množstvo autorov, tém, nápadov, me-tód a inšpirácií. Teší nás, že sa nám podarilo po-čas tohto obdobia vytvoriť si stály okruh pravi-delných čitateľov a priaznivcov. Vaša priazeň jepre nás zaväzujúca a v budúcich rokoch sa bude-me snažiť v nasadenom tempe nepoľaviť a nasa-denú latku nepodliezť.

Našou prioritou stále ostáva poskytovaťpriestor skúseným učiteľom, no i tým začínajú-cim, ktorí sa chcú s nami podeliť o svoje úspe-chy, ale aj neúspechy pri uplatňovaní inovačnýchmetód na svojich hodinách. Našou ďalšou sna-hou naďalej bude informovať vás o dianí na polivzdelávania na slovenských školách, ako aj o vý-znamných problémoch dotýkajúcich sa vyučova-cieho procesu a vzdelávania na Slovensku.

Neodmysliteľnou súčasťou jarného vydania jeuž osem rokov TTTTTýždeň hlasného čítýždeň hlasného čítýždeň hlasného čítýždeň hlasného čítýždeň hlasného čítaniaaniaaniaaniaania, ktorýsa tento raz nesie v duchu ríše zvierat a v duchukníh plných ponaučení.

V čase vzdelávacích programov a školských re-foriem anketa rozoberá pojem slovenská moder-ná škola. Aká by mala byť? O tom sa už dočítatena nasledujúcich stránkach.

Obsah časopisu tvoria aj príspevky vašich ko-legov – učiteľov z celého Slovenska, za čo im ďa-kujeme.

Jarné obdobie je spojené s novým začiatkom.Veríme, že ten náš notesácky štart bude rovnakonový, úspešný a správne nasmerovaný, ako ten„prírodný“.

Dovoľte nám zaželať vám ku Dňu učiteľovvšetko najlepšie. Veľa dobrých žiakov a rodičov,ale aj dobrých nápadov a myšlienok. Základomspolupráce a inovácie je dialóg. Veríme, že aj myk tomuto dialógu svojou čiastkou pravidelne pri-spievame.

Prajeme pekné čítanie!

Krásne sviatky jari!

Redakcia

OBSAHOBSAHOBSAHOBSAHOBSAH

SPÝTALI SME SA… SPÝTALI SME SA… SPÝTALI SME SA… SPÝTALI SME SA… SPÝTALI SME SA… ....................................... 2 2 2 2 2

Gabriela MagalováGabriela MagalováGabriela MagalováGabriela MagalováGabriela Magalová

JE POTREBNÉ TRANSFORMOJE POTREBNÉ TRANSFORMOJE POTREBNÉ TRANSFORMOJE POTREBNÉ TRANSFORMOJE POTREBNÉ TRANSFORMOVVVVVAAAAAŤ JŤ JŤ JŤ JŤ JAZYKAZYKAZYKAZYKAZYK

ĽUDOĽUDOĽUDOĽUDOĽUDOVÝCH RVÝCH RVÝCH RVÝCH RVÝCH ROOOOOZPRÁVZPRÁVZPRÁVZPRÁVZPRÁVOK? OK? OK? OK? OK? ........................ 3 3 3 3 3

EEEEEmília Hlobenovámília Hlobenovámília Hlobenovámília Hlobenovámília Hlobenová

KEĎ ČÍTANIE NIE JE TRESTOM KEĎ ČÍTANIE NIE JE TRESTOM KEĎ ČÍTANIE NIE JE TRESTOM KEĎ ČÍTANIE NIE JE TRESTOM KEĎ ČÍTANIE NIE JE TRESTOM ............... 8 8 8 8 8

Daniela VystrčilováDaniela VystrčilováDaniela VystrčilováDaniela VystrčilováDaniela Vystrčilová

ČÍTČÍTČÍTČÍTČÍTANIE NÁS BAANIE NÁS BAANIE NÁS BAANIE NÁS BAANIE NÁS BAVÍ VÍ VÍ VÍ VÍ ...................................... 9 9 9 9 9

TÝŽDEŇ HLASNÉHO ČÍTANIATÝŽDEŇ HLASNÉHO ČÍTANIATÝŽDEŇ HLASNÉHO ČÍTANIATÝŽDEŇ HLASNÉHO ČÍTANIATÝŽDEŇ HLASNÉHO ČÍTANIA

S KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAT! T! T! T! T! ................. 1 1 1 1 166666

Jaroslava KoníčkováJaroslava KoníčkováJaroslava KoníčkováJaroslava KoníčkováJaroslava Koníčková

JEDNOTA TROCH ZLOŽIEK V PREDMETEJEDNOTA TROCH ZLOŽIEK V PREDMETEJEDNOTA TROCH ZLOŽIEK V PREDMETEJEDNOTA TROCH ZLOŽIEK V PREDMETEJEDNOTA TROCH ZLOŽIEK V PREDMETE

SLSLSLSLSLOOOOOVENSKÝ JVENSKÝ JVENSKÝ JVENSKÝ JVENSKÝ JAZYK A LITERAAZYK A LITERAAZYK A LITERAAZYK A LITERAAZYK A LITERATÚRA TÚRA TÚRA TÚRA TÚRA ...... 1 1 1 1 188888

Jana PalenčárováJana PalenčárováJana PalenčárováJana PalenčárováJana Palenčárová

ŠKŠKŠKŠKŠKOLSKÉ, ZÁVEREČNÉOLSKÉ, ZÁVEREČNÉOLSKÉ, ZÁVEREČNÉOLSKÉ, ZÁVEREČNÉOLSKÉ, ZÁVEREČNÉ

A KVA KVA KVA KVA KVALIFIKAČNÉ PRÁCE ALIFIKAČNÉ PRÁCE ALIFIKAČNÉ PRÁCE ALIFIKAČNÉ PRÁCE ALIFIKAČNÉ PRÁCE ......................... 22 22 22 22 22

Marcela MaslováMarcela MaslováMarcela MaslováMarcela MaslováMarcela Maslová

ZA ČZA ČZA ČZA ČZA ČO O O O O vševševševševšetktktktktkooooo PLA PLA PLA PLA PLATIA RTIA RTIA RTIA RTIA RODIČIA?ODIČIA?ODIČIA?ODIČIA?ODIČIA? ............. 2 2 2 2 244444

ŠKŠKŠKŠKŠKOLAOLAOLAOLAOLA, K, K, K, K, KTOREJ TO MYSLÍ:TOREJ TO MYSLÍ:TOREJ TO MYSLÍ:TOREJ TO MYSLÍ:TOREJ TO MYSLÍ:

Milan HosťoveckýMilan HosťoveckýMilan HosťoveckýMilan HosťoveckýMilan Hosťovecký

PANI RIADITEĽKA ODMIETAPANI RIADITEĽKA ODMIETAPANI RIADITEĽKA ODMIETAPANI RIADITEĽKA ODMIETAPANI RIADITEĽKA ODMIETA

PRAPRAPRAPRAPRACCCCCOOOOOVNÝ SVNÝ SVNÝ SVNÝ SVNÝ STERETERETERETERETEREOTOTOTOTOTYP YP YP YP YP .......................... 25 25 25 25 25

Mária FeckováMária FeckováMária FeckováMária FeckováMária Fecková

Jana MaciakováJana MaciakováJana MaciakováJana MaciakováJana Maciaková

VZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVAAAAAJME PRÍSJME PRÍSJME PRÍSJME PRÍSJME PRÍSTUPNEJŠIETUPNEJŠIETUPNEJŠIETUPNEJŠIETUPNEJŠIE ............ 2222277777

NOTES� 2

� Kvalitné vzdelanie je rozhodujúcim faktorom prosperitynášho malého Slovenska. Učitelia môžu vo svojej dennejpráci ovplyvňovať ciele vyučovacieho procesu. Ako by malavyzerať moderná slovenská škola?

MMMMM otiváciou podporovať samostatné myslenie a konaniežiakov.

OOOOO dstraňovať stres a strach zo školy.DDDDD bať na využívanie inovačných metód vo vyučovacom

procese.EEEEE mocionalizovať výchovu a vzdelávanie.RRRRR ozvíjať kritické a tvorivé myslenie.NNNNN avzájom si odovzdávať poznatky a skúsenosti.ÁÁÁÁÁ kceptovať žiaka, nezabúdať však aj na práva učiteľa.

ŠŠŠŠŠ pecificky pristupovať k hodnoteniu a skúšaniu.KKKKK rokmi EUR skvalitňovať vyučovanie.OOOOO bmedzovať suverénne postavenie textu ako výukového

materiálu.LLLLL epšie využívať dostupné informačné technológie.AAAAA ktívne komunikovať.Dôležitá je i stabilita pedagogického zboru a vysoký stupeň

účasti rodičov na dianí v škole. Ale o tom možno nabudúce...Ivana Klinovská, ZŠ, Vančurova, Trnava

� Myslím si, že na Slovensku už máme veľa moderných škôl,aj keď sa žiadne nové nestavajú. Tie existujúce sa aspoň zača-li pomaly rekonštruovať a modernizovať. Len keby to nešlotak pomaly! Pojem „moderná slovenská škola“ je však ajzmena zaužívaného tradičného spôsobu vyučovania, zme-na myslenia a chuti pracovať na sebe, a tak každú školu po-stupne meniť. Tu však musí každý začať od seba. Dnešnámoderná škola v sebe zahŕňa celý komplex zmien, ktoré súpodmienkou dobrého fungovania, schopnosti konkurencie čisprávneho nasmerovania na potreby, záujmy a motiváciu nie-len žiakov, ale aj rodičov. Je potrebné si uvedomiť, aké dôležitéje celoživotné vzdelávanie, aby sme vedeli flexibilne reagovaťna potreby a požiadavky, a tak zvyšovať kvalitu svojej práce.

Mária Bezáková, ZŠ, Škultétyho, Topoľčany

� Začiatok kalendárneho roka je v každej základnej školespojený so zápisom žiakov do 1. ročníka. Školy prezentujúširokej verejnosti čo ponúkajú, čím sú zaujímavé. Napríklad– naša škola má x jazykových učební, cudzie jazyky učímeod 1.ročníka, žiaci sú úspešní vo vedomostných súťažiach,máme tanečný súbor, ihriská s umelým trávnikom, ... . Sútýmto školy výnimočné, moderné, zaujímavé?

Možno by rodičov viac zaujala ponuka: „Sme škola, kto-rá využíva bohaté materiálno-technické vybavenie na roz-voj tvorivosti, samostatnosti, zodpovednosti, spolupráce, ini-ciatívy a priateľstva.

Prvoradým záujmom našich učiteľov je vzbudiť záujemžiakov o učenie. Viesť ich k tomu, aby si uvedomili, čo a prečosa učia. A na záver, aby vedeli všetko, čo sa naučili spojiť a využiťv každodennom živote.

Nezabúdame ani na oddych a šport. Žiaci môžu celoroč-ne využívať ihriská s umelým povrchom a ďalšie relaxačnépriestory školy, ku ktorým patrí i školská knižnica“.

A to je podľa mňa moderná škola.Monika Tomovčíková, ZŠ, Okružná, Michalovce

� Moderná škola, aktuálna téma, čím viac diskutovaná.Myslím si, že v škole je najdôležitejšie, aby sa ľudia stretávalipozitívne naladení, s dobrým pocitom, že sa stretli práve najednom mieste, v určitom čase, aby tu nevládla nuda, apatia,pocit prázdnoty a ničoty. Moderná škola sa musí orientovaťokrem samotného výchovno-vzdelávacieho procesu aj načinnosti, pri ktorých sa zúčastnení rozptýlia, zrelaxujú, zba-via stresu, agresivity a nudy. Škola by nemala poskytovať lenmožnosť získavania nových poznatkov. Hlavnou úlohou bymal byť rozvoj osobnosti dieťaťa, formovanie jeho charakte-rových vlastností, medziľudských vzťahov, prežitie zaujíma-vých emotívnych zážitkov. Dobrý pocit musí mať v škole rov-nako učiteľ, žiak, upratovačka, riaditeľ...� Moderná škola by mala byť otvorená viac na spoluprácus rodičmi. Nájsť spôsob, aby sa rodičia viac zapájali do aktivíttriedy (nie iba na RZ). Viac voľnosti pri výbere učebníc. Zdása mi, že sa vraciame k tomu, čo bolo: „jedna učebnica, jedenpracovný zošit“, bez možnosti výberu. Upraviť rozvrh tak,aby žiaci nemali dopoludnia všetky hodiny, ale rozumnepredĺžiť vyučovanie aj na odpoludnie.� Mala by ukrývať kolektív skvelých ľudí, pedagógov a všetkýchostatných zamestnancov. Nemala by chýbať úprimnosť, čest-nosť, pravdovravnosť a láska. Nesmiem zabudnúť na úsmev,ochotu pomáhať, nebáť sa experimentovať, využívať moder-né pomôcky a techniku. Mala by byť schopná vytvoriť naozajdruhý domov sebe i deťom. Naučiť deti hovoriť o problé-moch, nebáť sa pomenovať ich, snažiť sa ich odstraňovať.Mať rád jeden druhého, hľadať pozitíva.� Moderná škola by mala učiteľovi poskytovať predo-všetkým vhodnú atmosféru, priestor, vybavenie a, samozrej-me, oporu zo strany vedenia školy, aby mohol učiteľ svojzámer realizovať. Takáto škola by mala dýchať uvoľnenouatmosférou, na každom kroku by bolo vidieť výsledky prá-ce žiakov a učiteľov.� Škola by mala mať hlavne tvorivých učiteľov, ktorí sa vô-bec nebránia iným formám vyučovania. Memorovanie vedo-mostí už neobstojí. Žiak by mal byť učiteľom motivovanýzískavať nové vedomosti. A nie naopak. Stáva sa, že niektoríučitelia budujú odpor žiakov k danému predmetu. Aby bolučiteľ tvorivý, okrem svojho rozumu a vedomostí potrebujedostatočné materiálne vybavenie, aby mohol svoje plány zrea-lizovať. Toto všetko ale nestačí, aby dosiahol svoj cieľ. K tomupotrebuje ešte žiakov, ktorým je schopný vytvoriť príjemnúatmosféru. Pri práci so žiakmi vystupuje ako poradca, kdežiak musí nadobudnúť pocit, že získané vedomosti dosiaholsvojou usilovnosťou.� V súčasnosti je zaužívaná fráza, že všetko je o peniazoch.Pre pojem moderná škola je dôležité aj moderné vybavenie,t.j. nové, moderné učebné pomôcky, počítače atď. Ja si všakmyslím, že je to tiež otázka prístupu ľudí k práci. To zname-ná moderné myslenie, ktoré spočíva v prijímaní nových in-formácií, v sebavzdelávaní a v zavádzaní iných, netradičných= moderných metód do svojej práce. Niekedy je to veľmi ťaž-ké, ale keby každý bral svoju prácu ako svojho koníčka, takby to bolo ideálne, ale také existuje iba v rozprávke.

učiteľský kolektív, ZŠ, Vajanského, Skalica

SPÝTSPÝTSPÝTSPÝTSPÝTALI SME SALI SME SALI SME SALI SME SALI SME SA…A…A…A…A…

AkAkAkAkAko bo bo bo bo byyyyy, podľ, podľ, podľ, podľ, podľa va va va va vás, mala vyzás, mala vyzás, mala vyzás, mala vyzás, mala vyzerererererať moderať moderať moderať moderať moderná sloná sloná sloná sloná slovvvvvensensensensenská šká šká šká šká škkkkkola?ola?ola?ola?ola?

3 �NOTES

Gabriela MagalováGabriela MagalováGabriela MagalováGabriela MagalováGabriela Magalová

JE POTREBNÉJE POTREBNÉJE POTREBNÉJE POTREBNÉJE POTREBNÉTRANSFTRANSFTRANSFTRANSFTRANSFORMOORMOORMOORMOORMOVVVVVAAAAAŤ JŤ JŤ JŤ JŤ JAZYKAZYKAZYKAZYKAZYKĽUDOĽUDOĽUDOĽUDOĽUDOVÝCH RVÝCH RVÝCH RVÝCH RVÝCH ROOOOOZPRÁVZPRÁVZPRÁVZPRÁVZPRÁVOK?OK?OK?OK?OK?

Aj umelecké texty – podobne ako ľudia – majú svoje osu-dy. V „aktívnej“ dobe tvoria našu prítomnosť, posunom časusa však strácajú, menia, prispôsobujú alebo úplne miznú.Na osudoch textov možno sledovať nielen ich dobovú žiada-nosť, ale aj kultúrny, národný, názorový či ideologický po-sun v spoločenstve. Sú preto indikátorom zmien a postojova svojím spôsobom pomáhajú odkryť historické dianie v spo-ločnosti. Je to tak s textami autorskými, no možno to sledo-vať aj na textoch ľudovej slovesnosti, ktoré tvoria a predstavu-jú reprezentatívnu vzorku myslenia, cítenia a dobového kolo-ritu našich predkov. Dovolím si tvrdiť, že najkomplexnejšie savšetky tieto atribúty ukazujú práve v ľudovej rozprávke.

Žánru ľudovej rozprávky sa (našťastie) venuje dosť úsiliazo strany jazykových, literárnych, kulturologických či fol-kloristických výskumov, ale aj zo strany pedagógov, knihov-níkov, vydavateľov a podobne. V dnešnej dobe sa ľudová roz-právka stáva motivickým pratextom umeleckej tvorby mno-hých autorov alebo – a to zvyčajne v tom horšom prípade –textom, ktorý sa v snahe po aktualizácii „prispôsobí“ dnešné-mu čitateľovi v intenciách dobovej požiadavky. Je totiž málotých, ktorí by k ľudovej rozprávke pristupovali ako k staro-dávnemu kolovrátku, ktorý je krásny tým, že je pôvodný, vo-nia patinou svojich čias, rozpráva príbeh. Veľa je však ta-kých, ktorí objavený kolovrátok v snahe o jeho sprístupne-nie natrú pozláteným lakom, prikrášlia, prifarbia a predáva-jú. Ako sa pozerať na tieto úmysly? Ak budeme prezentovaťpragmaticko-komerčné hľadisko, musíme aj takéto pohnút-ky hodnotiť ako zmysluplné. Veď je tu snaha o zachovaniehistórie, o sprostredkovanie dávnominulej reality. Že ju pri-krášlime? Veď je to jedno, keď súčasníci nikdy pôvodný ko-lovrátok nevideli, dáme im k dispozícii aspoň lesklý, vyšper-kovaný falzifikát, ktorý zvýrazní poetizmus dávnych čias.Navyše – starina sa konzervovať musí... Na druhej strane savšak dá s kolovrátkom pracovať aj v duchu zachovania pô-vodniny. Konzervovať sa síce musí, ale je iné, keď sa k takejtopráci prizvú odborníci s posvätným vzťahom k historické-mu artefaktu. Tí tiež musia zasiahnuť, ale snažia sa neka-muflovať, ponechať čo najviac pôvodniny, uchovať ju preďalšie generácie nedotknutú, neretušovanú nánosom nepo-trebných lakov.

Tento siahodlhý úvod je len digresiou, ktorá nás má vo-viesť do priestoru bytia slovenskej ľudovej rozprávky a jejdotykov s detskými čitateľmi. Podobných povzdychov natému úprav slovenských ľudových rozprávok už bolo nie-koľko. Obraňovali ju literáti i literárni teoretici. Za všetkýchspomeniem aspoň aktivity P. Libu, ktorý svoje rozhorčenienad kváziúpravou slovenských ľudových rozprávok KvetyDaškovej (vydavateľstvo Q 111, Bratislava, 1994) uverejnilv Bibiane a svoj článok nazval príznačne Pán Boh ťa ochra-ňuj, rozprávka1. Vyčítal prerozprávačke, že nepozná poetikufolklóru, že neberie do úvahy jej prvotnú úlohu byť textomna počúvanie (nie na čítanie), že neovláda jazyk podania,kompozíciu a štýl ľudových rozprávok.2 Oprávnene sa však

môžu prerozprávačky či prerozprávači pýtať: poznajú lite-rárni kritici súčasné dieťa? Vedia, čo unesie? Či je schopnéodkryť význam už dávno zabudnutých slov a slovných spoje-ní? Sú pre neho archaizmy a historizmy komunikačne prie-hľadné? Nespôsobujú „komunikačný šum“, ktorý stojí v cesteporozumeniu zmyslu rozprávky?

Na takéto otázky možno hľadať odpovede rôznymi cesta-mi. V školskej praxi sa neraz stretávame s tým, že deti archa-ickým výrazom nerozumejú alebo ich dešifrujú chybne, čímvzniká dezinterpretácia textu alebo posun v sémantike vypo-vedaného. Ľudové rozprávky sú sýtené práve takýmto výrazi-vom, ktoré fixuje tradičné ústne podanie a snaží sa o zacho-vanie ducha rozprávky.3 Je takmer zákonité, že každé novéprerozprávanie ľudových rozprávok prináša aj svojskú au-torskú predstavu o jeho jazyku. Zvyčajne ide o posun v štylis-tickej či lexikálnej podobe (prepracovanie frazeologickýchči paremiologických útvarov, vynechanie resp. nahradenieniektorých archaických slov, vynechanie štylistických zvlášt-ností či ustálených formuliek, morfologických zvláštnostíjednotlivých tvarov a pod.).

MMMMMETODIKAETODIKAETODIKAETODIKAETODIKA PRIESKUMUPRIESKUMUPRIESKUMUPRIESKUMUPRIESKUMU

Podujali sme sa zistiť, či sa text ľudovej rozprávky sovšetkými zvláštnosťami, ktoré jazyk ľudovej rozprávky priná-ša, skutočne stáva pre detského čitateľa rôznej vekovej kate-górie nedešifrovateľným – a v konečnom dôsledku aj ťaž-kým, neinšpiratívnym. Vybrali sme niekoľko ľudových roz-právok z Dobšinského zbierky z roku 1971 (Slovenské roz-právky ilustrované Ľ. Fullom, vyšli v niekoľkých vydaniach,použili sme aj staršie vydania). Ako nosný text z výberu slo-venských ľudových rozprávok sme zvolili rozprávku Trojru-ža. Bol pre nás vhodný z hľadiska rozsahu i obsahu. Rozsa-hovo patrí totiž zo spomínanej zbierky k najkratším (s. 115 –118, k textu patrí aj polstranová ilustrácia), preto môže byťpercipovaný aj mladšou vekovou kategóriou. Po obsahovejstránke bolo zasa dôležité, že rozvíja jednu nekomplikova-nú dejovú líniu, nemá mnoho digresií ani mnoho postáv.Práca s deťmi sa však mohla týkať aj iných textov zo spomína-nej zbierky. K dispozícii sme napokon mali 39 analýz, ktorésa týkali rozprávky Trojruža. Po Trojruži sa najčastejšie ana-lyzovala rozprávka Pamodaj šťastia, lavička, Prorok Rak, Šu-rienka a Atalienka a i. Výber rozprávky závisel od vekovejskupiny poslucháčov, od výberu detí a aj od iných skutoč-

1 Liba, P.: Pán Boh ťa ochraňuj, rozprávka. In: Bibiana, roč. IV., č. 1,1996, s. 25 – 29.2 V podobnom duchu sa P. Liba vyjadril aj na adresu prerozprávanýchrozprávok Boženy Němcovej od H. Ferkovej. Liba, P.: Bez prínosuiba svojsky. Zlatý máj, roč. XXXVI, č. 6, 1992, s. 350 – 352.3 Ľudové rozprávky sú jedným zo základných žánrov ľudovejslovesnosti a ako všetky ľudové útvary neboli pôvodne určené prečitateľov, orientovali sa na poslucháčov a šírili sa ústnym podaním.Zberatelia v období romantizmu nenechávali rozprávky v takej forme,ako ich zaznamenali od jednotlivých rozprávačov, narábali s týmtomateriálom a upravovali ho kompozične, štylisticky a jazykovo. Toutoideou sa riadil napríklad A. H. Škultéty, P. Dobšinský a aj B. Němcová.Iní zberatelia zasa vyzdvihovali jazyk rozprávky ako materiál, ktorýsa mal zachovať presne v takej podobe, v akej bol v prvotnej formezachytený. Priekopníkom takýchto myšlienok bol napríklad ĽudovítReuss, Samuel Reuss, Samo Czambel a ďalší.

NOTES� 4

ností, ktoré charakterizovali danú skupinu respondentov(napríklad tematická vhodnosť pri určitom druhu činnostía pod.). Upozorňujem, že sme nepoužívali žiadne prísne šta-tistické metódy a týmito metódami nebudeme ani výsledkyzhodnocovať. (Pracovali sme aj s deťmi predškolského veku,ktoré sa nevedia ešte písomne vyjadriť vyplnením dotazníka.Zároveň sme nechceli, aby po čítaní rozprávky deti nado-budli dojem, že píšu akýsi test, ktorý by mohol ochudobniťčítanie rozprávky o prirodzený čitateľský zážitok.) Reakciedetí zachytila každá respondentka v prirodzenej atmosférerozhovoru o prečítanom. Išlo nám o zachytenie aktuálnejschopnosti/neschopnosti detí rôznej vekovej kategórie de-šifrovať zastarané výrazovo, vysvetliť ho, pochopiť.

Vzorka respondentov, ktorí reagovali na prečítaný textTrojruža, boli deti rôznej vekovej kategórie. V priestorochmaterských škôl bol tento text čítaný deťom trojročným ažšesťročným, v priestoroch základných škôl deťom 1. – 4. roč-níka ZŠ. Pár analýz však máme k dispozícii aj od detí star-ších, tie sú však len sporadické. Väčšina detí počúvala roz-právku v školskom prostredí v kolektíve, no niektoré analý-zy vznikli v domácom prostredí, kde respondentka pracova-la s jedným dieťaťom či maximálne s dvoma deťmi. Po úvod-nej motivácii a po prečítaní textu zaujímalo respondentov, čideti rozprávku pochopili nielen ako sled dejových nadväz-ností, ale boli schopné odhaliť aj ich myšlienkové posolstvo.

V ďalšej fáze rozhovoru sa zisťovalo, či deti pochopilislová, ktoré sa v rozprávke vyskytli a v súčasnosti sa používa-jú zriedka (alebo vôbec). Išlo o zastarané lexémy, frazeologic-ké spojenia či syntaktické zvláštnosti. Niektoré respondent-ky sa na jednotlivé výrazy spýtali, iné zasa nechali deti, nechony vyberú výrazy, ktorým neporozumeli. Bolo zaujímavé,že medzi slovnými výrazmi, ktoré deti označili za nepozna-né, neboli len slová zastarané, ale sa tu nachádzali aj slováz expresívnej lexiky, knižné výrazy, známe frazeologické spo-jenia alebo slová, ktoré patria do nocionálnej slovnej zásoby.

VVVVVÝSLEDKYÝSLEDKYÝSLEDKYÝSLEDKYÝSLEDKY PRIESKUMUPRIESKUMUPRIESKUMUPRIESKUMUPRIESKUMU

Pokúsim sa teraz zhrnutý materiál parciálne rozložiť doskupín slov podľa ich lexikálnych charakteristík. Respon-dentky počas prieskumu pracovali niekoľkými metódami.Prvá metóda spočívala v tom, že samy vybrali tie slová, o kto-rých predpokladali, že vnesú do textu sémantický zmätok.Druhú skupinu tvoria také slová, na ktoré sa pýtali deti bezakéhokoľvek upozornenia; dá sa povedať, že respondentkanepredpokladala, že tieto slová deti nepoznajú a treba im ichvysvetliť. Uvedomujeme si, že príčiny tohto javu môžu byťrôzne (vek dieťaťa, jeho čitateľská skúsenosť, pôsobenie v rodi-ne, intelektuálna vyspelosť a pod.).

Skúmané slová sme rozdelili do šiestich skupín:� historizmy� archaizmy� frazeologické útvary� syntakticko-štylistické archaické konštrukcie� expresívne výrazy� knižné slová (poetizmy).

V prieskume nešlo o štatistické porovnávanie množstvaslov v jednotlivých skupinách, ale o ich sémantickú „prie-pustnosť“ v lektúre súčasných detí.

HistorizmyHistorizmyHistorizmyHistorizmyHistorizmy (slová, ktoré zanikli, pretože v súčasnosti užnejestvujú javy alebo predmety, ktoré boli daným slovom po-menované): trlica; července; merica; rýnske; cepík; výmlatok;poddanstvo; praslice; riadky; postrúhniky kešienka; koráb4 .

Predpokladalo sa, že v tejto skupine slov bude prichádzaťk najväčším problémom pri určení sémantiky slova. Predpo-klad sa naplnil, deti 5 – 6-ročné skutočne nevedeli vysvetliťpojem cepík; července; výmlatok, koráb, trlica, priadky; pras-lice. Niektoré slová však vedeli priblížiť opisom alebo pozna-li ich pravý či príbuzný význam:

desať meríc – desať kilogramov (5 – 6 r.);poddanstvo – záhradkári, ktorí okopávali trojružu;

sluhovia, poddaní (9 r.);dvadsať rýnskych a mericu hrachu – nech prinesie

peniaze a misu hrachu (5 – 6 r.);trlica – metla; kobyla; prostriedok, na ktorom lietali

ježibaby (14 r.)5

postrúhniky – koláče (6 – 7 r.)priadky – práca, kde sa pradie, teda vyrába niť na šitie

a štrikovanie (ZŠ, 8 – 9 r.)koráb – loď, na ktorej sa plavili piráti (10 r.); veľká loď,

pirátska loď; loď; niečo vo vode (5 – 6-r.); ( 9 – 12 r.);nejaký čln (9 r.); je to ako Titanic; je to dobrodružnáloď (4 – 5 r.);6

Najväčšiu skupinu slov tvorili ar ar ar ar archaizmchaizmchaizmchaizmchaizmyyyyy. Sú to zastara-né výrazy, ktoré sa v súčasnosti už nepoužívajú, lebo sa na-hradili novšími tvarmi, novšími výrazmi: litierky; zbožie;kupec; schodila sa s ním; dobakal sa; bohznákde; čeľaď;parobok; pastorkyňa; na jeden čriepok so psíkom; zaobcho-dila s ním; veselie; pamodaj; vdovica; schodil všetku záhra-du; voskovica; omasta; obriadiť sa pekne; svetlica; chyža;kešienka; tátoš; kantár; poplaky; strojná; lakoty; mocovala;pľuhavo; riasila sa zlatom; hostia sa porozchodili; čarajme;prechodili sa; kopenec; apko; pakuj sa za nimi; boty; palota;povedá; rečie; pojal; vnišla rovno do zeme; pamodaj; oddalsa rohami do baby; s dcérami sa rozžehnal; poručenobohu;bremä; strova; rubár; pojal ju; prirukovali.

Možno konštatovať, že medzi archaickými slovami (archa-ickými tvarmi) bolo veľa takých, ktorým deti všetkých vekovýchkategórií rozumeli úplne presne: rečie; povedá; bohznákde;zbožie; vdovica; porozchodili sa; pľuhavo; rubár; tátoš; apko;pojal ju; boty; obriadiť sa pekne; pamodaj; kopenec; poplaky.

Niektoré slová vysvetľovali opisne, niektoré nepresnealebo vôbec nepoznali význam:

s dcérami sa rozžehnal – pohádal? (6 r.); rozlúčil sa (8 r.);pomodlil sa (8 r.); pohádal (9 r.); že im dal ahoja odišiel ďaleko; že sa rozviedol (5 – 6 r.)

pastorkyňa – chuderka (6 – 7-r.); nemotorná; nikohosa nebála; úbohá a smutná (8 – 9-r.)

chyža – domy; zlato (6 – 7 r.); izba (8 – 9 r.)

4 Slovo koráb sa v pôvodnej sémantike už nepoužíva, dnes ho detimôžu poznať v spojení „kozmický koráb“ – konštrukcia na let dokozmu. Je zaujímavé, že takáto konotácia nebola zaznamenanáani u detí školského veku.5 V tomto prípade sa predpokladá, že dieťa si pomohlo ilustráciouĽ. Fullu, ktorá zobrazuje ježibabu letiacu na trlici6 slovo „koráb“ identifikovali na strednej škole ako zviera alebomalú sliepku (17 – 18 r.). Tu však treba počítať s tým, že ľudovározprávka do lektúry tejto vekovej skupiny nepatrí. Túto činnosťpreto považovali za recesiu a v tomto duchu aj odpovedali naotázky.

5 �NOTES

na jeden čriepok so psíkom (jej dávala jesť), čriepok– čertík; sklo (6-7 r.); zlomený kvetináč, žrala so psom(14 r.); so psíkom jedla zvyšky kostí; dávala jej málo;jedla staré jedlo zo psíkovej misky (8 – 9 r.);

zaobchodila s ním – starala sa (6 – 7 r.); chodila okoloneho; prosila ho (8 – 9 r.); prehovárala; dovtedy hoprehovárala, kým sa ho nepodarilo prehovoriť (14 r.);pohovorila o niečom; odišla do obchodu; kúpilasi ho; omotala okolo prstu (8 – 9 r.); chodila okolootca; pekne sa starala (6 – 7 r.)

svetlica – búda (9 r.)kešienka – šumienka (3 – 4 r.)

Archaické slová teda neboli deťom úplne neznáme. Mno-hým z nich rozumeli a pomohol im aj kontext. Tie, ktorérobili problémy, si vysvetlili opisne alebo chybne, nedá savšak povedať, že by archaické tvary nevedeli dešifrovať vô-bec. Samozrejme, zasa v závislosti od veku detí a iných (užspomenutých) skutočností. Najväčším prekvapením boliproblémy s dešifrovaním slova „kupec“, ktoré sme zo začiat-ku nepokladali za problematické. Ako sa však ukázalo, totoslovo je už pre dnešnú mladú generáciu archaizmom. Mno-hé ho vysvetliť vôbec nevedeli alebo ho odvodzovali od slova„kúpať sa“ (5 – 6 r.), alebo si jednoducho pomohli so synony-mami, ktoré poznali (predavač,; obchodník; biznismen; ná-kupca...). Slovo „kupec“ jedno štvorročné dieťa opísalo „ujo,ktorý opravuje všetko“. Išlo pravdepodobne o priezvisko opra-vára, ktoré si dieťa pamätá.

Tretiu skupinu slov, ktoré charakterizujú jazyk ľudovejslovesnosti, sú frfrfrfrfrazazazazazeologické útveologické útveologické útveologické útveologické útvarararararyyyyy. V rozprávkach smeich našli niekoľko – od porekadiel, prísloví až po frazeolo-gické zvraty a prirovnania:

lepší vrabec v hrsti ako holub na streche; v slove si stoj;ostatný kúsok chleba im skapal; omínalo ho to; akým bypáru nebolo; živili sa len tak po psote; hlava mu sniežkompripadala; kde sú šedy, tam sú vedy; ľahšie mu bolo okolosrdca; božia kára na krajinu; vziať nohy na plecia; prísť do-mov o žobráckej palici; zuby im klepli naprázdno; dievkypukalo od zlosti a závisti; ani oka nespustiť z darov; anichýru, ani slychu; bolo mu na skapanie; nenašiel ani duše;to bola voda na mlyn; po psote sa hore dostať; šuhaj akoslnce; dievča ako zora; ruka v ruke; ani chýru, ani šľaku;nebude zo psa slanina; dievča bolo hodné a starej po ruke.

Rozbor textov rozprávky jasne ukázal, že deti mali veľképroblémy s dešifrovaním významu slov frazeologického pô-vodu. Tento problém bol markantnejší ako pri slovách ar-chaického pôvodu. Správne vedeli dešifrovať iba frazeolo-gické prirovnania (dievča ako zora; šuhaj ako slnce) zriedka-vo i iné frazeologické zvraty (ani chýru, ani slychu; z darovoka nespustil; vziať nohy na plecia; ruka v ruke; v slove sistoj; ostatný kúsok chleba im skapal; akým by páru nebolo;puknúť od závisti. Frazeologické konštrukcie iného typuvysvetľovali často iba jedinci, ostatní sa do analýz nezapájali.Ak respondentka nástojila, aby jej výraz vysvetlili aj ostatní,reagovali neraz chybne. Jasne sa ukázalo, že príslovia a pore-kadlá deti nepoznali a mylne ich vysvetľovali nielen mladšievekové skupiny, ale aj staršie deti:

hlava mu sniežkom pripadala – že mu na hlave narástlaplešina; že mu hlavu zasypal sneh (5 – 6-r.)

lepší vrabec v hrsti ako holub na streche – vrabec je lepšía holub je hlúpy (5 – 6-r.)

bola to božia kára na celú krajinu – ostala tma, čiernatma; niečo na káre doniesli (5 – 6-r.)

to ho omínalo – trápilo (8 r.); omámilo (5 r.); bol smutný;tlačila ho topánka (5 – 6 r.); (nevedel odpovedať)(7 r.); trápilo; mrzelo (7 – 10)

žobrácka palica (prísť domov o žobráckej palici) – chudápalica, palica na krívanie (4 r.); že nevládal behať,asi mal akože barlu (7 r.); žobráci sa podopierajúpalicou, lebo nevládzu chodiť a sú hladní a nemajúsilu (5 r.); nič nemá; svieti (4 – 6 r.); konečne prídedomov; bude sa podopierať palicou; bude otrhaný,unavený (7 – 10 r.); žobrák je bezdomovec, taký,čo nič nemá, nemá ani kde bývať, má iba šatyna sebe, prehrabáva sa v kontajneroch, je špinavý,zapácha (8 r.); znamená to, že nič domov neprinesie(9 r.); príde chudobný, bez peňazí a bez vecí (8 r.)

bolo mu na skapanie – mohol by zomrieť (5 r.); (nevedelivysvetliť) (5 – 6 r.); hrozne bol unavený, hladný,vysilnutý (!), už nemohol ani liezť (7 r.); či je tenčlovek dobrý, či zlý, aj tak zomrie (7 – 10 r.); že muje zle, pretože bol ako stroskotanec (9 r.); lebo muje veľmi teplo, je smädný a hladný (8 r.)

to bola našej dievčine voda na mlyn – mala šancu (8 – 9 r.);aby sa točil mlyn; voda pracuje a nikto tam nemuselbyť; má voľnú cestu, aby sa pozrela do tej zakázanejizby (8 – 9 r.)

vo štvornožky len akosi po psote sa hore dostal – popsíkovsky, po štvornožky (5 – 6 r.); že sa mu šmýkalo,že sa tam dostal len tak-tak („To ako myslel Dobšinský?Veď psota je bieda!“) (13 r.)

nebude zo psa slanina – (nevedeli vysvetliť) (6 – 7 r.);nedostane jesť (6 – 7 r.); nemôžeme vyrobiť z niečohoniečo iné, čo sa nedá (6 – 7 r.)

zuby im klepli naprázdno – ostali nasucho (8 r.);našej starej babke klepú zuby a my sa smejeme(5 – 6 r.); vypadli im zuby; boli hladné; nedoniesolim dar (5 – 6 r.); nič nedostali (5 – 6 r.); nič nedostali;nič im nepriniesol (7 – 10 r.); sníval sa im zlý sen (9 r.);dcéry sa nahnevali, že im dvom nič nedoniesola sestre áno (8 r.)

Štvrtou skupinou slov, ktoré sme si všímali, boli syn- syn- syn- syn- syn-takticko-štylistické zvláštnosti takticko-štylistické zvláštnosti takticko-štylistické zvláštnosti takticko-štylistické zvláštnosti takticko-štylistické zvláštnosti a reakcie detí na ich vý-skyt v texte rozprávky. Boli to napríklad vetné konštrukcie,ktoré mali hovorový ráz alebo ustálené archaické formul-ky, archaické väzby slov a pod. Konštatujeme, že tieto zvlášt-nosti deti síce vnímali, ale nepokladali za potrebné ich vy-svetľovať, pretože ich výskyt nijako neobmedzoval dejovúlíniu rozprávky a ani nebol pre ne sémantický nosný, takžesa ho ani nepokúšali komentovať. Máme iba pár príkladov:

daj sa mi svete!; dobre, lebo nebárs; ešte ani svadba dobreneobstala; kupca vyhodilo o jednej doske na pustéskaliská; nedám ti – čuč tebe!; vždy sa k nej pekneukazovala; chodievala do susedov; choďte zbohom;až hen za more; ale naveľa sa jeho pani predsa cítila.

Tieto syntakticko-štylistické zvláštnosti deti komentova-li rôzne. Tam, kde išlo len o archaickú väzbu slov, reagovalisprávne a vetu vedeli vysvetliť:

kupca vyhodilo o jednej doske na pusté skaliská – loďnarazila na skaly a rozbila sa; havaroval a držalsa dosky (5 – 6 r.)

NOTES� 6

chodievala do susedov – susedom na kávu (6 – 7 r.)ešte ani svadba dobre neobstala – prešlo len málo času

od svadby (8 – 9 r.)

Horšie to bolo, ak išlo o zastarané vetné konštrukcie cha-rakteru zvolania (často mali eliptický charakter):

dobre, lebo nebárs – dobre alebo nič; dobre alebo zle(14 r.); dobre, nebojí sa; dobre, môže ísť; strachopud(8 – 9 r.); (nevedel odpovedať) (9 r.); všetko sa na dobréobráti; aby bolo dobre, musí rýchlo odísť (8 – 9 r.)

daj sa mi svete! – no a čo; že je na ľade, je nahratý; nevie,čo ďalej (13 r.)

ale naveľa, naveľa sa jeho pani predsa cítila – asi bolapripravená, že budú mať syna, že k nim príde (9 r.)

nedám ti – čuč tebe! nič ti nedám, buď ticho (6 – 7 r.);(nevedel odpovedať) (9 r.)

vždy sa k nej pekne ukazovala – bola pekná? (6 – 7 r.)daj sa mi svete – že sa vzdal a išiel (5 – 6 r.)

Početnú skupinu tvorili aj expresívne slováexpresívne slováexpresívne slováexpresívne slováexpresívne slová, porozu-mieť im bolo preto dosť podstatné. Niektoré slová, ktoré smezaradili medzi frazeologizmy či archaizmy, mali tiež prvokexpresivity v sebe, takže nebolo možné stanoviť jednoznač-nú čiaru medzi expresivizmami a inými typmi slov. Expresi-vita sa prejavuje v dvojpólovosti a môže vyjadriť kladný alebozáporný postoj hovoriaceho. V analyzovaných rozprávkachsme objavili viac expresív, ktoré vyjadrovali skôr negatívneodtienky výrazu: rozďavený pysk; mozoliť; nadškrtnúť otco-vi; veľká galiba; svoje hábky; čierny zasmolenec; vybľabotať;dotmoliť sa; hrdý koč; pechorí sa; drgáňal; zdlávené, potla-paštené pole; vycifrovaný; mocovať sa; pľuhavo; pľačkali;zakvačí flintu; v dobrej nádeji.

Deťom nerobilo problémy porozumieť sémantike expre-sívnych adjektív. Už samotný fakt, že adjektívum rozvíjalosubstantívum, bol dosť priehľadný, aby dieťa expresívne slo-vo pochopilo v želateľnom význame. Podobne to bolo aj s ad-verbiami:

rozďavený pysk – zúrivá huba, rozpolený pysk (9 r.);s veľkou papuľou, takou otvorenou (8 r.)

prísť na hrdom koči, hrdý koč – kočiar, detský kočík (5 r.);koč bol ozdobený ako na svadbu; pomaľovaný kočso všelijakými farbami; lesklý koč, ako pre kráľov(5 – 6 r.); koč s koňmi (5 – 6 r.); ten koč bol čistý,taký pekný (8 r.)

veľká galiba – niečo sa stalo; niečo zlé, nedobré; stalosa veľké nešťastie, lebo nemali soľ (5 – 6 r.)

čierny zasmolenec – čert (5 – 6 r.)vycifrovaný – zamaskovaný (3 – 4 r.)hniliak zaváľaný – hnilý; špinavý; od popola (3 – 4 r.)pľuhavo – oplzlo; škaredo, neesteticky (14 r.); škaredo

(8 – 9 r.)

Problémy niekedy nastali, ak sa v texte vyskytlo expresí-vum vo forme verba (slovesa):

vybľabotať – vyčapotal vo vode; hovoriť blá-blá (5 r.)dotmolil sa – domotal, do tmy (4 r.); došiel, domotal sa

(9 r.); doplazil; nevládal ísť; keby bol zámok ďalej,odpadol by (7 – 10 r.); nakoniec prišiel (8 r.)

mozoliť jej dala – veľa roboty (6 – 7 r.); ťažko pracovať;mať mozole krvavé na rukách (8 – 9 r.); robiť ťažkúrobotu, z ktorej vzniknú mozole (14 r.); aby stále

upratovala, nedala jej večeru; nemohla sa pozrieť von,stále musela robiť (8 – 9 r.); keď perie v studenej vode,má potom mozole; veľa pracuje (8 – 9 r.);

nadškrtnúť otcovi – poškrkať otca; popísať? (6 – 7 r.);pripomenúť; medzi rečou povedať; nenápadnepovedať (8 – 9 r.)

podrichmali – pomaznali sa; zaspali (3 – 4 r.)mocovala – vyťahovala (8 – 9 r.)morcovala sa – trápila (14 r.); vytiahla sa (spod hrušky);

mrvila sa; vypratávala sa (spod hrušky) (8 – 9 r.);(nevedel odpovedať) (9 r.)

pechorí sa v dome – že tam stále chodí (9 r.)

Poslednou skupinou skúmaných slov boli slová, ktorénazývame nocionálne slová nocionálne slová nocionálne slová nocionálne slová nocionálne slová, teda slová bez expresívnehopríznaku. Tieto slová figurujú v kodifikačných príručkáchako spisovné slová a predstavujú bezpríznakovú vrstvu ja-zyka. Nepredpokladá sa, že by boli verejnosti neznáme. Akosa však ukázalo, deťom robilo problémy objasniť sémanti-ku niekoľkých nocionálnych slov, ktoré sa v textoch roz-právok vyskytli: hodovali; privoliť; stohy zbožia; mlatba;clivo; pustatina; ukonaný; kročila; priehrštie soli; naosta-tok – naveľa (otvorí oči); zavarovať chcel (pred niečím);zarmútený; plánka; hrmavica; víchor; chlácholila; zočila;pusté skaly; v celom zámorí; vľúdnejšie; pristala by; krivda;bujačik; vedno; kade (subst. ž. r.); žobrák; majster; figliar;húšťava; ako obstojím.

Niektoré slová deti vysvetlili správne. Poznali výrazy žob-rák; pristala by; hodovali; clivo; ukonaný; kročila, priehrštiesoli; pustatina. Mnoho z nocionálnych slov však deti nieke-dy samy označili za nepoznané. Všimnime si, že odpovedesú rôzne a ich správnosť či presnosť by percentuálne bolapríbuzná s tým údajom, ktorý sa viaže k archaickým slovámalebo frazeologickým útvarom:

Akože ja pred tou večer obstojím? – Ako sa ja vrátim?;bál sa, že zomrie (6 – 7 r.)

majster – stavia domy (5 – 6 r.)figliar – (nevedeli vysvetliť) (5 – 6 r.)húšťava – k sebe prisunutá tráva alebo les (5 – 6 r.)bujačik – zajačik (6 – 7 r.); býček (8 – 9 r.); byvol; býk (14 r.)zočila – uvidela (6 r.); točila (5 r.)v celom zámorí – v celom zámku (4 r.)vľúdnejšie – slizko (7 r.); milo, pekne (7 – 10 r.)chlácholila – bila ma (8 r.)zarmútený – smutný (5-6 r.)hrmavica – hrmenie; chrápanie (deti napodobňovali

zvuky) (3 – 4 r.)víchor – rýchlo utekať (3 – 4 r.)naostatok – niečo nechal a niečo zjedol (nevedeli ani

po prečítaní celej vety) (7 – 10 r.)mlatba – (nevedeli vysvetliť) (5 – 6 r.)

ZZZZZÁVERÁVERÁVERÁVERÁVER

V styku s ľudovou rozprávkou sa deti často stretávajús výrazmi, ktoré sú im neznáme. Nepochopiteľné im všaknie sú len jednotlivé slová, ale aj slovné spojenia či celé vetnéštruktúry. Bolo by však chybné myslieť si, že je text rozpráv-ky pre ne nečitateľný. Medzi výrazmi, ktoré deti označili zanepoznané, neboli totiž len archaické výrazy či historizmy,ale aj slová expresívne, frazeologizmy, ba dokonca aj čistonocionálne slová. Samozrejme, ide aj o to, či je čítaná ľudová

7 �NOTES

rozprávka adekvátna vekovej kategórii príjemcov; ako smevšak videli, problém s nepoznanými slovami mali aj deti pred-školského veku, aj deti školského veku. Niektoré výbery slo-venských ľudových rozprávok síce odporúčajú toto čítaniepre deti od 9 rokov, niektoré však takýto údaj nemajú. (Na-príklad upravené rozprávky Ľ. Podjavorinskej v Druhomvenčeku, určené pre čitateľov od 6 rokov, obsahujú rozpráv-ky, ktoré sú aj vo výbere Slovenských ľudových rozprávok odP. Dobšinského z r. 1971 a odporúčajú sa čitateľom od 9rokov)7.

Ak zaradíme čítanie ľudovej rozprávky medzi literárneaktivity, v ktorých pracujeme s umeleckým textom, trebadodať, že nositeľom estetických atribútov v literatúre je prá-ve jazyk. Pri čítaní umeleckého textu deťom (a deťmi) idev podstatnej miere o to, aby sa percipient obohacoval slov-nou zásobou, vedel precítiť silu umeleckého obrazu, vyjad-renia, slova. Úlohou umeleckej literatúry nie je predkladaťtexty, ktoré sú vo výpovedi jednoznačné a nemožno ich vní-mať na úrovni estetiky slova v niekoľkých vrstvách (samo-zrejme, v závislosti od veku parcipienta, čitateľskej kompe-tencie, skúsenosti a pod.). To by potom nešlo o umeleckýtext, ale o text vecnej literatúry. Text rozprávky je v prvomrade nositeľom umeleckých atribútov; text ľudovej rozpráv-ky je navyše zásobárňou ľudových tradícií, ukazovateľommyslenia našich predkov. Skrýva kultúrne podložie nášhosúčasného bytia a pomáha odkryť korene tradícií, mysleniaa cítenia v národe, preto sú rozprávky neustále zdrojom vý-skumov jazykovedcov, kulturológov či folkloristov. Obsahu-jú viac či menej skryté významy, svedčiace o spôsobe žitiaa myslenia našich predkov. Ak pri čítaní dieťa spozorujev rozprávke nepoznané slovo, spýta sa naň, chce ho dešifro-vať a pri tomto vysvetľovaní začína chápať svet rozprávkyv iných súvislostiach, začína rozumieť, že tu sa nerozprávaiba vymyslený príbeh, že sa tu rozpráva o tradícii, o skutoč-nosti, ktorá je zakliata v sémantike starých a nepoznanýchslov. Čítanie ľudových rozprávok deťom často pripomína vy-jadrovanie starých rodičov, preto sa im niektoré archaickétvary nezdali neznáme (časť z nich poznali práve preto, žetvoria súčasť dialektu určitého územia). Ak by bolo skutoč-ne pravdou, že texty ľudovej rozprávky sú pre deti nečitateľ-né práve z dôvodu výskytu archaizmov, argument zásahova úprav v tomto smere by mal svoje opodstatnenie. Pravda jevšak iná. Súčasné dieťa má pri percepcii textu problémy ajs frazeologizmami, expresívnymi slovami či slovami nocio-nálnymi. Ak by sme sa teda čitateľovi celkom prispôsobili,museli by sme z rozprávky vylúčiť i tieto. Čím by potom textrozprávky bol? Nezostal by nakoniec iba dejovým textom,tak ako dobrodružná literatúra či detektívka? Nie je dôleži-tou súčasťou spoznávania umeleckého textu deťmi právekladenie otázok o zmysle – význame jednotlivých slov čidejov? Nie je to zároveň aj základný spôsob učenia a spozná-vania skutočností, myšlienkového obohacovania?

Netvrdím, že jazyk ľudových rozprávok nepotrebuje úpra-vy, to by potieralo samotný jazykový vývin. Robiť však zása-hy, ktoré ochudobňujú ľudovú rozprávku práve o jej „jazy-kové ornamenty“, je scestné. Robiť to navyše v mene prispô-

sobovania sa dnešnému ne/čitateľovi je naopak aktivita pro-ti nemu. Poznávanie tradícií nemôže byť spojené len so spo-radickou návštevou múzea ľudovej kultúry. Kultúru nášhonároda možno deťom najjednoduchšou formou sprostred-kovať cez poznanie ľudovej slovesnosti; otvára totiž dosťmožností, ako navodiť atmosféru dávnych čias či vyprovoko-vať otázky, ako – metaforicky povedané – bytostne pobudnúťv čase, ktoré deťom ponúka magické čaro minulosti. �

PPPPPOUŽITÁOUŽITÁOUŽITÁOUŽITÁOUŽITÁ LITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRA

KKKKKačala, J.ačala, J.ačala, J.ačala, J.ačala, J.: Slovenské ľudové rozprávky 3. In: Bibiana, roč. 12, 2005,č. 2, s. 55 – 57.KKKKKačala, M.; Pisáračala, M.; Pisáračala, M.; Pisáračala, M.; Pisáračala, M.; Pisárčikčikčikčikčikooooovvvvvá, M.; Pá, M.; Pá, M.; Pá, M.; Pá, M.; Pooooovažajvažajvažajvažajvažaj.: Bratislava: Veda, 2003.DobšinsDobšinsDobšinsDobšinsDobšinskýkýkýkýký, J, J, J, J, J.: Bibiana, roč. 15, 2008, č.1. (celé číslo)Krátky slovník slovenského jazyka 4. Štvrté, doplnené a upravenévydanie. Redigovali: J.Liba, PLiba, PLiba, PLiba, PLiba, P.....: Pán Boh ťa ochraňuj, rozprávka. In: Bibiana, roč. IV., č. 1,1996, s. 25 – 29.OndrOndrOndrOndrOndrus, Pus, Pus, Pus, Pus, P.; Hor.; Hor.; Hor.; Hor.; Horeckýeckýeckýeckýecký, J.; F, J.; F, J.; F, J.; F, J.; Furururururdíkdíkdíkdíkdík, J., J., J., J., J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk.Lexikológia. SPN Bratislava, 1980.

PhDrPhDrPhDrPhDrPhDr. Gabriela Magalo. Gabriela Magalo. Gabriela Magalo. Gabriela Magalo. Gabriela Magalovvvvvá, PhD.á, PhD.á, PhD.á, PhD.á, PhD.KSjaL PF TU v Trnave

Katedra žurnalistiky FF UKF v Nitre

7 V úpravách ľudových rozprávok Ľ. Podjavorinskej pod názvomPrvý venček/ Druhý venček (1985) sú však niektoré pasáže krátené.

NOTES� 8

Emília HlobenováEmília HlobenováEmília HlobenováEmília HlobenováEmília Hlobenová

KEĎ ČÍTKEĎ ČÍTKEĎ ČÍTKEĎ ČÍTKEĎ ČÍTANIEANIEANIEANIEANIENIE JE TRESTOMNIE JE TRESTOMNIE JE TRESTOMNIE JE TRESTOMNIE JE TRESTOM

Nie je kniha ako kniha. Tak s touto myšlienkou sa akoučiteľka borím denne, pretože jednu z nich – učebnicu –deti nerady listujú. Oveľa radšej však siahnu po tej, ktorá ichvovedie do sveta fantázie, oddychu, dobrodružstiev... A prá-ve tá ma ako učiteľku slovenského jazyka zaujíma. Snažímsa pracovať s knihou rôznymi formami. Na čitateľských diel-ňach vediem deti k tomu, aby spoznali viaceré literárne žán-re od našich i zahraničných autorov. Nebránim sa ani kni-hám, ktoré odporučia ony samy. Volím neformálnu beseduo čitateľských zážitkoch, v ktorej sa neboja vyjadriť svoje pozi-tívne aj negatívne postoje, hľadajú si vzory, ale poukazujúi na nesprávne konania hrdinov. Súčasťou takýchto dielní jeaj tvorivé písanie, ba dokonca vytvorenie vlastnej knihy čivoľné písanie. A práve z neho vám niečo ponúkam.

„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“

...takouto vetou začínala nielen písomná práca zo zá-men, ale táto myšlienka odznela aj na čitateľskej dielni. For-mou voľného písania sme si zaspomínali na naše prvé stret-nutie s knihou v detstve, na knihu, ktorú sme čítali my nie-komu inému alebo na naše obľúbené miesto čítania. O na-písanom sme porozprávali susedovi, ktorého sme si vyloso-vali, a potom sme o čitateľských zážitkoch rozprávali triede.Aj sme sa zasmiali, lebo niektorí majú obľúbené miesto číta-nia vo vani, iní na WC a ja v lete rada čítam vedľa bazéna naležadle. Aj vám rodičia čítali? Že je to už dávno! Ale taktosme si vytvárali vzťah ku knihe. Teraz si čítame sami to, čonás baví a kedy my chceme, len niektorým sa moc nechce...

Kto ste teda, moji spolužiaci?Janka Velická, 7. A

Kniha, ktorá ma v poslednom čase najviac oslovilaKniha, ktorá ma v poslednom čase najviac oslovilaKniha, ktorá ma v poslednom čase najviac oslovilaKniha, ktorá ma v poslednom čase najviac oslovilaKniha, ktorá ma v poslednom čase najviac oslovilaalebo akú knihu by som odporučil/a spolužiakom? akú knihu by som odporučil/a spolužiakom? akú knihu by som odporučil/a spolužiakom? akú knihu by som odporučil/a spolužiakom? akú knihu by som odporučil/a spolužiakom?

Veľmi ma oslovila kniha SuperSuperSuperSuperSupertttttajný denník Lajný denník Lajný denník Lajný denník Lajný denník Lucie Hucie Hucie Hucie Hucie H.Je o živote bežného dievčaťa rovnako starého ako my. Každýdeň sa stretáva s nástrahami. Môžem povedať, že v poslednej

Šk

ola

, k

tore

j to

mys

líŠ

ko

la,

kto

rej

to m

yslí

Šk

ola

, k

tore

j to

mys

líŠ

ko

la,

kto

rej

to m

yslí

Šk

ola

, k

tore

j to

mys

lí

dobe ma oslovilo viac dobrých kníh, napr. Lepší otec v hrstiako kamoš na streche, Čarodejnice z jazykovej školy.

Petra Bajzová,7. A

Je to asi kniha V V V V Vesmíresmíresmíresmíresmír. Vybral som si ju preto, lebo maveľmi zaujíma vesmír a chcel som vedieť, aký mali starovekíľudia názor naň.

Martin Novanský, 7. A

Najviac sa mi páčila kniha Oliver TOliver TOliver TOliver TOliver Twiswiswiswiswisttttt. Na hudobnejvýchove sme sa učili o muzikáli Oliver. Vypočuli sme si ajstručný obsah, ktorý sa mi zapáčil. Na druhý deň som s bra-tom išiel do mestskej knižnice a jeden z troch výtlačkov pu-toval do mojej tašky. Knihu som prečítal cez jarné prázdni-ny. Bola tenká a dnes si idem po ďalší výtlačok.

Lukáš Jakubík,7. A

Keď je všade tma, vtedy najradšej čítam. Horšie je však odknihy sa odtrhnúť. Niekedy sa stáva, že čítam aj do jednejv noci. Čítam veľa – baví ma to. Väčšinou sú to fantassyromány Meno veMeno veMeno veMeno veMeno vetrtrtrtrtra, Dcéra, Dcéra, Dcéra, Dcéra, Dcéra čara čara čara čara čarodejníc, Todejníc, Todejníc, Todejníc, Todejníc, Twilight wilight wilight wilight wilight a pod. Zbož-ňujem knihy o koňoch – VVVVVeľeľeľeľeľa ra ra ra ra rozrozrozrozrozruchu okuchu okuchu okuchu okuchu okolo Samiolo Samiolo Samiolo Samiolo Samirrrrry y y y y ale-bo len tak – babské romány. Nemám rada knihy, v ktorých jehneď jasný záver. A nemám rada ani happy endy. V živo-te sa predsa nič nemusí končiť šťastne.

Margita Vinšová, 9. B

Čítam vtedy, kedy si zmyslím. Keď sa vo mne prebudímôj vnútorný hlas. Čo? To, čo mi príde pod ruku alebo to, čomi odporučia.

Natália Hlavnová, 9. B

Rád čítam počítačovú literatúru, kde sa dozviem novéveci o technike. Aj internet mi poskytne veľa nových infor-mácií, pozriem si nejaké novinky zo sveta. Dobre sa mi čítalaj Malý princ, mal veľké písmená a pekné myšlienky.

Matúš Bátora, 9. B

Hovorí sa, že deti nechcú čítať a málo chodia do knižni-ce. Z vlastných skúseností môžem povedať, že mám okoloseba čítajúcu mládež a rada si dám poradiť aj ja od nich.Aspoň som ,,v obraze“. Chcete vedieť, čo čítam? Súmrak. �

MgrMgrMgrMgrMgr. Emília Hlobeno. Emília Hlobeno. Emília Hlobeno. Emília Hlobeno. Emília HlobenovvvvváááááZŠ, Vančurova 38, Trnava

9 �NOTES

Daniela VystrčilováDaniela VystrčilováDaniela VystrčilováDaniela VystrčilováDaniela Vystrčilová

ČÍTČÍTČÍTČÍTČÍTANIE NÁS BAANIE NÁS BAANIE NÁS BAANIE NÁS BAANIE NÁS BAVÍVÍVÍVÍVÍ

Význam školskej knižnice pri rozvíjaní čitateľskej gra-motnosti žiakov stále narastá. Väčšina dnešných školskýchknižníc prechádza premenou v oblasti elektronizácie a revi-talizácie svojho knižničného fondu.

Naša školská knižnica sa od roku 2006, kedy sme ju zjed-notili a prebudovali na multimediálnu knižnicu, stala kul-túrnym centrom našej školy. Dnes už je bežnou praxou elek-tronická evidencia čitateľov a výpožičiek, stále pripojenie nainternet, využívanie informačných a komunikačnýchprostriedkov v priestoroch čitárne. Vyučovacie hodiny, ve-decké konferencie žiakov, besedy a školenia s využitím počí-tača a dataprojekcie sú samozrejmosťou. Naším cieľom jenaučiť deti pracovať v ich školskom prostredí s klasickoui elektronickou knihou, vyhľadávať informácie na interne-tových stránkach a hlavne vedieť ich využívať pri rozširova-ní svojich literárnych vedomostí.

K zviditeľneniu práce školskej knižnice medzi žiakmiškoly, rodičmi a širšou verejnosťou prispieva aj práca Heviklubu Kvapky, ktorý pracuje v našej školskej knižnici podvedením školskej knihovníčky od novembra 2007. Hevi klubje zapojený do celoslovenskej siete čitateľských klubov zdru-žených v OZ Fanfáry. Členovia klubu sa pravidelne stretáva-jú, pracujú s literatúrou, čítajú knihy, besedujú o prečíta-nom, pripravujú súťaže. Vo voľných chvíľach sa učia robiťrecenzie prečítaných kníh, ktoré spracúvajú do elektronic-kej podoby. S vlastnými recenziami potom oboznamujú našebývalé pani učiteľky, s ktorými sa stretávajú na Čaji o 15-tej.Je to podujatie, ktoré si získalo veľkú obľubu medzi žiakmii učiteľmi. Súčasťou týchto posedení je hlavne práca s kni-hou. Deti čítajú úryvky z kníh, pripravujú kultúrny program,vyjadrujú svoje postrehy o knihách, ktoré prečítali. Nechý-bajú informácie o knižných novinkách v našej školskej kniž-nici a na knižnom trhu.

Žiaci prvého stupňa sa už niekoľko rokov zapájajú doaktivít v rámci Týždňa hlasného čítania. V minulom škol-skom roku sme túto činnosť orientovali aj na žiakov druhé-ho stupňa. Do tejto obľúbenej aktivity sa zapájajú celé kolek-tívy aj rodičia s deťmi. Najlepšie práce, leporelá, záložky ale-bo knižky posielame do Združenia Orava, ostatné zostávajúv priestoroch knižnice ako dokumentačný materiál. Pre násje to týždeň, kedy malí i veľkí žiaci s knihou v ruke sadajú dolavíc či na koberec v čitárni a spoločne čítajú, besedujú o pre-čítanom a plnia úlohy. Meno Hansa Christiana Andersenasa skloňuje vo všetkých pádoch a deti s radosťou vypĺňajúsvoje hracie plány.

Ponuka kníh v našej školskej knižnici je bohatá, pravi-delne dopĺňaná podľa požiadaviek čitateľov. Prostriedky nanákup kníh získavame z projektov MŠ SR, z podpory Radyrodičov pri našej ZŠ i z vlastných zdrojov školy. Mnohé hod-notné knihy nám darovali rodičia počas Medzinárodnéhodňa školských knižníc. V tento deň sa pravidelne zapájamedo súťaže Najzaujímavejšie podujatie v školskej knižnici.

Dôkazom toho, že deti rady čítajú, sú ich časté návštevyv knižnici, ktorá je svojim čitateľom otvorená 12 hodín týž-denne. Priestory knižnice sú vždy plné detí, ktoré listujúv knihách, vymieňajú si navzájom informácie o prečítanoma vyhľadávajú obľúbených autorov alebo konkrétne tituly.Na lepšiu orientáciu v ponuke detskej literatúry prispievajúinformačné nástenky, rôzne materiály a propagačné letákyzhotovené žiakmi a knihovníčkou.

Sme radi, že naša školská knižnica zohráva dôležitú úlo-hu v rozvíjaní čitateľskej gramotnosti a čitateľskej kultúrynašich žiakov. Budovaním kvalitného knižničného fondu,aplikáciou informačných a komunikačných technológiív práci knižnice chceme i naďalej posilňovať jej postaveniev škole a regióne. �

MgrMgrMgrMgrMgr. Daniela V. Daniela V. Daniela V. Daniela V. Daniela Vyyyyyssssstrtrtrtrtrčiločiločiločiločilovvvvváááááškolská knihovníčka

ZŠ, Škultétyho, Topoľčany

TTTTTýždeň hlasného č í týždeň hlasného č í týždeň hlasného č í týždeň hlasného č í týždeň hlasného č í taniaaniaaniaaniaania apríl 2009 apríl 2009 apríl 2009 apríl 2009 apríl 2009

Z dlhodobého hľZ dlhodobého hľZ dlhodobého hľZ dlhodobého hľZ dlhodobého hľadisadisadisadisadiskkkkka jedinou tra jedinou tra jedinou tra jedinou tra jedinou trvalou hodnovalou hodnovalou hodnovalou hodnovalou hodnotttttou,ou,ou,ou,ou,ktktktktktorororororú môžú môžú môžú môžú môžeme deťeme deťeme deťeme deťeme deťom daťom daťom daťom daťom dať, je čas a s, je čas a s, je čas a s, je čas a s, je čas a spomienky na chpomienky na chpomienky na chpomienky na chpomienky na chvíle svíle svíle svíle svíle strtrtrtrtrávené sávené sávené sávené sávené spolu.polu.polu.polu.polu.

S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Bez kníh nebýva učený nikto ani v škole.Komenský

wwwwwwwwwwwwwww.zdr.zdr.zdr.zdr.zdruzuzuzuzuzenieorenieorenieorenieorenieoraaaaavvvvva.sa.sa.sa.sa.skkkkk

ČítČítČítČítČítajme deťajme deťajme deťajme deťajme deťom!om!om!om!om!

NOTES� 10

TÝŽDEŇTÝŽDEŇTÝŽDEŇTÝŽDEŇTÝŽDEŇ

HLASNÉHOHLASNÉHOHLASNÉHOHLASNÉHOHLASNÉHOČÍTČÍTČÍTČÍTČÍTANIAANIAANIAANIAANIA

11 �NOTES

Milé učiteľky, milí učitelia,

Združenie Orava si vás už po ôsmykrát dovoľuje pozvať na Týždeň hlasného čítania, ktorý bude prebiehať v mesiaci apríl apríl apríl apríl apríl20092009200920092009. Na škole si môžete ľľľľľubouboubouboubovvvvvoľneoľneoľneoľneoľne zvoliť jeden týždeň v mesiaci apríl, ktorý budete venovať Týždňu hlasného čítania.Upustili sme od presne určeného dátumu, nakoľko sme od vás dostávali podnety týkajúce sa možnosti zmeny termínu.Týmto by sme radi vyhoveli všetkým školám, ktoré majú chuť zapojiť sa do tejto akcie.

Myšlienkou tohto týždňa je zblížiť svet dospelých so svetom detí, svet reality so svetom fantázie prostredníctvom príbe-hov a rozprávok. Pozývame všetkých rodičov, učiteľov, starých rodičov, súrodencov a ostatných dospelých, aby sa zapojilia pomohli deťom objaviť farebný svet rozprávok a príbehov plných múdrostí, zábavy i poučenia.

Vyfarbené hracie plániky, ktoré vám na konci týždňa žiaci odovzdajú, im nechajte, ak o to prejavia záujem, nech sa môžupochváliť doma rodičom či kamarátom, taktiež si budú môcť uchovať ako milú spomienku na túto akciu. Od vás, učiteľov,budeme potrebovať len písomný doklad o tom, že akcia S knihou do ríše zvierat S knihou do ríše zvierat S knihou do ríše zvierat S knihou do ríše zvierat S knihou do ríše zvierat alebo Kniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučení navašej škole či v triede prebehla a koľko detí sa jej zúčastnilo. Samozrejme, že sa potešíme, ak nám pošlete na ukážku iba jedenvyfarbený hrací plánik či denník. Všetky informácie, ako aj hrací plánik, certifikát a denník môžete nájsť aj na našej webovejstránke wwwwwwwwwwwwwww.zdr.zdr.zdr.zdr.zdruzuzuzuzuzenieorenieorenieorenieorenieoraaaaavvvvva.sa.sa.sa.sa.skkkkk.

Dnešný svet rýchlych informácií internetu pomaly zabíja v deťoch túžbu a chuť snívať. Množstvo dát, ktorými súdennodenne zaplavované nahrádza svet fantázie, svet vytvárania si vlastných predstáv, ilúzií a príbehov. Sme však radi, že sanám každoročne potvrdzuje, že deti na knihy a literatúru nezanevreli úplne a že aj Týždeň hlasného čítania nesporneprispieva k zvyšovaniu záujmu o literatúru u detí. Aj keď knižky často smutne stoja na policiach zapadnuté prachom,vidíme, že „jarné upratovanie knižníc“ nie je našim deťom úplne cudzie a že rady tento prach z knižiek samy sfúknu.

V spolupráci s pani učiteľkou Dankou Facunovou zo ZŠ P. Škrabáka v Dolnom Kubíne sme pre mladšie deti a žiakovtento rok vybrali cestu po ríši zvierat – S knihou do ríše zvieratS knihou do ríše zvieratS knihou do ríše zvieratS knihou do ríše zvieratS knihou do ríše zvierat. Rozhodli sme sa deti zobrať do krajiny rozprávkovýchzvieracích postavičiek.

Deti budú za každú splnenú úlohu zbierať indície – pomocné slová. Tie im budete každý deň prezrádzať vy. Každý deňjedna indícia. Zoznam indícií, ako aj správnu odpoveď, nájdete na konci Pokynov – S knihou do ríše zvierat. Po splneníkaždej úlohy získajú od vás jedno slovo – jednu indíciu. Na konci týždňa budú mať sedem pomocných slov, čiže indícií,ktoré by im mali pomôcť odpovedať na otázku – Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?

POKYNYPOKYNYPOKYNYPOKYNYPOKYNY: S knihou do ríše zvier: S knihou do ríše zvier: S knihou do ríše zvier: S knihou do ríše zvier: S knihou do ríše zvieratatatatat

Na nasledujúcej strane nájdete hrací plán, ktorý predstavuje prechádzku po Ríši zvierat. Namnožte ho na potrebný početa dajte ho každému dieťaťu domov, aby ho odovzdalo svojim rodičom alebo iným dospelým, ktorí mu budú čítať. Deti sastretnú s rôznymi zvieracími postavičkami z rozprávok a získajú sedem indícií, ktoré im pomôžu rozlúštiť záverečnú otázku.Za každú zodpovedanú úlohu si vyfarbia jednu postavičku a do vyznačeného riadku na hracom plániku si zapíšu jednuindíciu, ktorú im prezradíte. Herný plán je rozvrhnutý do siedmich úsekov, ktoré predstavujú sedem dní. Každý deň počasjedného týždňa môže dieťa, ktorému rodič alebo iný dospelý as as as as aspoň 1poň 1poň 1poň 1poň 10 – 10 – 10 – 10 – 10 – 15 minút čít5 minút čít5 minút čít5 minút čít5 minút čítalalalalal, vyfarbiť jeden úsek dobrodružnejcesty a splniť jednu úlohu. Cieľom hry je zodpovedať všetkých sedem otázok, stretnúť sa so všetkými zvieracími postavičkamia získať sedem indícií, ktoré pomôžu deťom odpovedať na otázku – Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?

Indície:Indície:Indície:Indície:Indície:1. deň – HRA2. deň – ROZPRÁVKA3. deň – SEN4. deň – FARBY5. deň – DVA ROKY PRÁZDNIN6. deň – TÚŽBY7. deň – VYMYSLENÝ SVET

AkAkAkAkAko sa vo sa vo sa vo sa vo sa volá krolá krolá krolá krolá krajina, ktajina, ktajina, ktajina, ktajina, ktorororororeeeeej som vládcom? (Fj som vládcom? (Fj som vládcom? (Fj som vládcom? (Fj som vládcom? (FANTANTANTANTANTÁZIA)ÁZIA)ÁZIA)ÁZIA)ÁZIA)

POKYNYPOKYNYPOKYNYPOKYNYPOKYNY: Kniha, nosit: Kniha, nosit: Kniha, nosit: Kniha, nosit: Kniha, nositeľkeľkeľkeľkeľka ponauča ponauča ponauča ponauča ponaučeníeníeníeníení

Tento rok sme opäť v spolupráci s pani učiteľkou Danielou Vystrčilovou zo ZŠ, Škultétyho v Topoľčanoch pripravili prestarších žiakov nielen čítanie, ale aj dôkladné pozorovanie vybraných kníh pod názvom Kniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučeníKniha, nositeľka ponaučení.Veríme, že táto aktivita sa stretne s kladným ohlasom a že sa bude tešiť rovnakej obľube ako Nakresli svoj príbeh, Urob si svojuzáložku alebo Tajomstvo skryté v povestiach. Trieda, ktorá sa rozhodne zapojiť do tejto akcie, si najskôr zaobstará knihy,ktoré si každý deň počas jedného týždňa bude spoločne nahlas čítať.

OdporOdporOdporOdporOdporúčaná litúčaná litúčaná litúčaná litúčaná literererereratúratúratúratúratúra ( podľa ( podľa ( podľa ( podľa ( podľa ponuky ša ponuky ša ponuky ša ponuky ša ponuky škkkkkolsolsolsolsolskkkkkeeeeej knižnice)j knižnice)j knižnice)j knižnice)j knižnice), napr.:

1. deň – Hans Christian Andersen: Rozprávky, Malá morská panna, Neznáme rozprávky o anjeloch, ľuďoch a zvieratkách,2. deň – Pavol Dobšinský: Slovenské rozprávky,

3. deň – Thomas Brezina: Sedem labiek za Penny (ľubovoľná časť),4. deň – Gabriela Futová: Hľadám lepšiu mamu; Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche alebo iné tituly,5. deň – Rudo Moric: Z poľovníckej kapsy alebo Roman Brat: Môj anjel sa vie biť.

Každý deň v Týždni hlasného čítania bude venovaný jednému autorovi literatúry pre deti a mládež. Učitelia sa spolu s deťmidohodnú, ktorú knihu si na hodinu literatúry alebo slovenského jazyka donesú a potom z nej čítajú úryvok. Okrem čítaniaje každý deň potrebné zistiť aj údaje o knihe - presný názov, meno autora, ilustrátora, vydavateľstvo, rok a miesto vydania.Žiaci sa tak naučia pracovať s tirážou, získajú zručnosti potrebné pri vyhľadávaní kníh v on-line knižničných katalógoch.Súčasne si žiaci budú viesť denník o knihách, s ktorými sa na hodine zoznámili. Po prečítaní každej ukážky treba dať žiakommožnosť uvažovať a diskutovať o prečítanommožnosť uvažovať a diskutovať o prečítanommožnosť uvažovať a diskutovať o prečítanommožnosť uvažovať a diskutovať o prečítanommožnosť uvažovať a diskutovať o prečítanom. Po prečítaní úryvku si napíšu, aké ponaučenie si z príbehu vybrali, príp.aké myšlienky ich najviac zaujali. Zápisky z jednotlivých dní si žiaci na konci týždňa zviažu do denníčka, ktorého obálku sisami nakreslia. Technika zhotovenia obálky denníka je ľubovoľná. Môže ísť o kresbu pastelkami, vodovými či temperovýmifarbami. Vítané budú aj koláže a rôzne kombinované techniky. Jednotlivé príbehy si môžu doplniť ilustráciami. Vzor jednejstrany denníka nájdete na nasledujúcej strane.

Čítanie je rozdelené len na vyučovacie dni, aby mali žiaci cez víkend čas tvoriť, rozmýšľať. Tu sa vytvára priestor aj prerodičov, starších súrodencov či iných dospelých, ktorí môžu žiakom pomôcť radami a nápadmi. Učitelia potom vyberúnajkrajšie denníky a všetky prezentácie a zašlú ich na adresu Združenia Orava. Budeme radi, ak nám zašlete jeden jeden jeden jeden jeden denníkza triedu, a tak sa prihlásite do záverečného žrebovania o pekné knižné ceny. Veríme, že denníky sa stanú žiakom milou,a dúfame, že aj nenahraditeľnou súčasťou ich ďalšej čitateľskej kariéry.

TIPTIPTIPTIPTIP

Tí žiaci, ktorí sú počítačovo zdatní, resp. navštevujú počítačový krúžok, môžu počas tohto týždňa zhotoviť o autorovia vybranej knihe prezentáciu v programe Power Point.

Na záver týždňa vyzvite žiakov, aby priniesli vyfarbené plániky alebo denníky späť do školy, za ktoré im, prosím, odovzdaj-te vami podpísaný certifikát o účasti na Týždni hlasného čítania. Predlohu certifikátu, ktorý si môžete namnožiť napríkladna farebný papier, nájdete na nasledujúcich stranách našej prílohy. V prípade, že sa vaša trieda chce zapojiť do zlosovania opekné knižné ceny, stačí, ak vyberiete iba jeden plánik iba jeden plánik iba jeden plánik iba jeden plánik iba jeden plánik za celú triedu či školu či jeden denníkjeden denníkjeden denníkjeden denníkjeden denník,,,,, vyplníte prihlášku dozlosovania a pošlete nám to spolu

d o 3 0 . a p r í l a 2 0 0 9d o 3 0 . a p r í l a 2 0 0 9d o 3 0 . a p r í l a 2 0 0 9d o 3 0 . a p r í l a 2 0 0 9d o 3 0 . a p r í l a 2 0 0 9

na adresu:Združenia OravaZdruženia OravaZdruženia OravaZdruženia OravaZdruženia Orava

HáloHáloHáloHáloHálovvvvva 1a 1a 1a 1a 16, 856, 856, 856, 856, 851 01 01 01 01 01 Br1 Br1 Br1 Br1 Bratislaatislaatislaatislaatislavvvvvaaaaa

Taktiež nás veľmi poteší, ak k tomu pripojíte aj svoje postrehy, odozvy a reakcie detí a ich rodičov. Ak máte svojupredstavu, ako sa chcete zapojiť do Týždňa hlasného čítania, neváhajte a pošlite nám svoje nápady a skúsenosti. Vaša školaalebo trieda bude aj takýmto spôsobom zapojená do žrebovania o knižné ceny. Budeme radi, ak sa s nami podelíte aj o ďalšieakcie, ktoré ste v tomto týždni zorganizovali. Môžete k nim pridať aj reakcie detí, prípadne fotografie, kresby a pod.

Prajeme vám veľa zaujímavých príbehov!

� �

Týždeň hlasného čítania – Prihláška do zlosovaniaNázov a adresa školy:Názov a adresa školy:Názov a adresa školy:Názov a adresa školy:Názov a adresa školy: .................................................................................................................................

TTTTTrieda:rieda:rieda:rieda:rieda: ....................... Meno učiteľa/ky:Meno učiteľa/ky:Meno učiteľa/ky:Meno učiteľa/ky:Meno učiteľa/ky: ......................................................................................................

Kontakt/mail učiteľa/ky:Kontakt/mail učiteľa/ky:Kontakt/mail učiteľa/ky:Kontakt/mail učiteľa/ky:Kontakt/mail učiteľa/ky: ................................................................................................................................

Do TDo TDo TDo TDo Týždňa hlasného čítania sme sa v školskom roku 2008/2009 zapojili prostredníctvom aktivít:ýždňa hlasného čítania sme sa v školskom roku 2008/2009 zapojili prostredníctvom aktivít:ýždňa hlasného čítania sme sa v školskom roku 2008/2009 zapojili prostredníctvom aktivít:ýždňa hlasného čítania sme sa v školskom roku 2008/2009 zapojili prostredníctvom aktivít:ýždňa hlasného čítania sme sa v školskom roku 2008/2009 zapojili prostredníctvom aktivít:

� S knihou do ríše zvierat Počet žiakov: .....................................

� Kniha, nositeľka ponaučení Počet žiakov: .....................................

� Iné (uveďte): ......................................................................... Počet žiakov: ..................................

Z každej aktivity pripájame aspoň jeden exemplárZ každej aktivity pripájame aspoň jeden exemplárZ každej aktivity pripájame aspoň jeden exemplárZ každej aktivity pripájame aspoň jeden exemplárZ každej aktivity pripájame aspoň jeden exemplár.....

V ........................................... Dňa: ................................... ............................................................... Podpis učiteľa/ky

AAAAAutor:utor:utor:utor:utor:

Názov diela:Názov diela:Názov diela:Názov diela:Názov diela:

Ilustrátor:Ilustrátor:Ilustrátor:Ilustrátor:Ilustrátor:

VVVVVydavateľstvo:ydavateľstvo:ydavateľstvo:ydavateľstvo:ydavateľstvo:

Miesto vydania:Miesto vydania:Miesto vydania:Miesto vydania:Miesto vydania:

RRRRRok vydania:ok vydania:ok vydania:ok vydania:ok vydania:

AkAkAkAkAké ponaučenie si si z príbehu vybral?é ponaučenie si si z príbehu vybral?é ponaučenie si si z príbehu vybral?é ponaučenie si si z príbehu vybral?é ponaučenie si si z príbehu vybral?

KNIHAKNIHAKNIHAKNIHAKNIHA, NOSITEĽK, NOSITEĽK, NOSITEĽK, NOSITEĽK, NOSITEĽKA PONAA PONAA PONAA PONAA PONAUČENÍUČENÍUČENÍUČENÍUČENÍ

menomenomenomenomeno

podpispodpispodpispodpispodpis

NOTES� 16

S KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAS KNIHOU DO RÍŠE ZVIERAT!T!T!T!T!

Milý čitateľ, milá čitateľka,vitaj po roku opäť medzi nami horlivými čitateľmi, ktorí sa už nevieme dočkať, aby sme odhalili nové príbehy a tajomstvá.

Tento rok patrí svetu zvierat. Po minulom roku objavovania starodávnych divov sveta sa teraz prenesieš rovno do ríšerozprávok a stretneš sa so známymi zvieracími postavičkami. Budeš riešiť rôzne úlohy a zadania, aby si nakoniec zistilodpoveď na otázku: Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?

Táto krajina je iba tvoja. Rozhoduješ a vládneš si v nej tak, ako sa ti páči. Všetci a všetko poslúcha iba teba. Pýtaš sa:„Skutočne existuje takáto „moja“ krajina? Kde je to? Ako sa volá?“ – Neveríš? Tak poď s nami, vydajme sa spolu nadobrodružnú cestu svetom zvierat, ktoré miesto v rozprávkach mali už od úplného začiatku. Zvieratká ťa sprevádzajúdetstvom a veľakrát práve na ich príklade sa učíš, ako sa správať, čo robiť či čo nerobiť. Zobrali na seba rozprávkové šaty,dokonca začali aj rozprávať ľudskou rečou a to všetko len preto, aby tebe mladému i malému čitateľovi a čitateľke, predstavilisvet dospelých aj z inej, trošku rozprávkovej strany.

Veríme, že ti aj tento rok pri rozlúštení našej otázky pomôžu tvoji rodičia, súrodenci, starí rodičia, kamaráti či iní dospelí.Práve vďaka nim môžeš navštíviť všetkých sedem rozprávkových zvierat a získať indície. Stačí, ak ti každý deň prečítajú kúsokz knižky, ktorú ste si vopred spolu vybrali. Ich hlavnou úlohou bude čít čít čít čít čítať ti asať ti asať ti asať ti asať ti aspoň 1poň 1poň 1poň 1poň 10 – 10 – 10 – 10 – 10 – 15 minút denne 5 minút denne 5 minút denne 5 minút denne 5 minút denne počas siedmich dní.Ty si každý deň vyfarbíš jedno zvieratko, jeden úsek cestičky z hracieho plánika a odpovieš na jednu otázku. Aby sa ti podarilouhádnuť otázku, musíš postupne získať všetkých sedem indícií – slov. Každý deň po splnení úlohy získaš od pani učiteľkyjednu indíciu - pomocné slovo, ktoré si zapíš do herného plánka. Na konci Týždňa hlasného čítania, keď budeš mať vyfarbenýcelý plánik, ti získané indície pomôžu odpovedať na našu otázku – Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom?

Po siedmich dňoch čítania, po splnení všetkých úloh a po uhádnutí odpovede na otázku, odovzdaj hrací plánik svojejpani učiteľke/svojmu pánovi učiteľovi, ktorá/ý ti odovzdá certifikát.....

Každé zvieratko, ktoré stretneš, u seba ukrýva jednu indíciu – slovo, ktoré ti po splnení úlohy prezradí.Na konci dobrodružnej cesty, keď navštíviš všetkých sedem zvieracích postavičiek, budeš mať sedem indícií – slov,

pomocou ktorých budeš môcť uhádnuť otázku – Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Ako sa volá krajina, ktorej som vládcom? Pomôžeme ti ešte, keď tiprezradíme, že je to krajina plná farieb, kamarátov, kamarátok, hračiek, cukríkov, prázdnin..… Je to miesto, kde si kráľom čikráľovnou práve ty.

Poďme na to! Vitaj v rozprávke! Nech sa páči, vstúp dnu! Hneď na začiatku si obuj sedemmíľové čižmy a prenes sa rovnoku Kocúrovi v čižmách, ktorý má pre teba pripravenú prvú indíciu.

11111. Pr. Pr. Pr. Pr. Prvý deňvý deňvý deňvý deňvý deň. Zaletel/la si poriadne ďaleko až do rozprávkového lesa, kde KKKKKocúr v čižmáchocúr v čižmáchocúr v čižmáchocúr v čižmáchocúr v čižmách chytá prepe-lice pre svojho pána. Keď mu trošku pomôžeš a odpovieš mu aj na jeho prvú otázku, z vaku ti vytiahneprvú indíciu. Stačí, ak napíšeš meno autora a názov knihy, ktorú si si vybral/la, že ti budú počas Týždňahlasného čítania čítať.

...................................................................... ............................................................................... meno autora názov knihy

1. indícia: .....................................................

2. Dr2. Dr2. Dr2. Dr2. Druhuhuhuhuhý deň. ý deň. ý deň. ý deň. ý deň. Sedemmíľové čižmy ťa odniesli od Kocúra v čižmách až k malému polorozpadnutému domčeku,kde bývajú TTTTTri prri prri prri prri prasiatkasiatkasiatkasiatkasiatkaaaaa. Tvoja druhá indícia sa ukrýva práve tu. Prasiatka majú v domčeku hrozný neporiadoka nevedia indíciu nájsť. Pomôž im poupratovať a odpovedz im na ich otázku. Potom bude indícia tvoja!

Ktorého zvieraťa sa najviac bojíš? Prečo? ............................................................................................

...............................................................................................................................................................

2. indícia: ......................................................

3. T3. T3. T3. T3. Trrrrreeeeetí deň. tí deň. tí deň. tí deň. tí deň. Už máš dve indície a čižmy ťa preniesli na čistinku v lese, kde si s košíkom poskakujeČervená čiapočka a za stromom na ňu číha VlkVlkVlkVlkVlk..... Zabav na chvíľku Vlka, aby sa Červená čiapočka čonajskôr dostala k starej mame. Ako zabaviť vlka? Nakresli mu na čistý papier svoje najobľúbenejšie zvieraa on ti prezradí tretiu indíciu.

3. indícia: ......................................................

17 �NOTES

4. Štvrtý deň4. Štvrtý deň4. Štvrtý deň4. Štvrtý deň4. Štvrtý deň. Vlk ti dal poriadne zabrať, ale všetko dobre dopadlo a ty už poznáš tri slová, ktoré tipomôžu odhaliť odpoveď na otázku. Obuj si svoje sedemmíľové čižmy a zaleť do komôrky k HolúbkHolúbkHolúbkHolúbkHolúbkomomomomom,ktoré pomáhajú Popoluške oddeliť hrach od šošovice. Ak im pomôžeš a odpovieš im na ich otázku, zahrkú-tajú ti štvrtú indíciu.

Poznáš pesničku alebo básničku, v názve ktorej sa spomína nejaké zviera? .......................................

...............................................................................................................................................................

4.indícia: .......................................................

5. Piat5. Piat5. Piat5. Piat5. Piaty deňy deňy deňy deňy deň. Tvoja rozprávková cesta pokračuje. Tentokrát ťa čižmy preniesli až na nádvorie kráľovské-ho zámku. Indícia sa nachádza na dne studne na nádvorí. Máš šťastie, na studni sedí ŽabaŽabaŽabaŽabaŽaba a nie je to lentaká hocijaká žaba, je to zakliaty Žabí princ. Ak mu správne odpovieš na jeho otázku, skočí do studne a vylovíti piatu indíciu. Stačí, ak mu vymenuješ 3 domáce zvieratá, 3 šelmy a 3 zvieratá z lesa.

Domáce zvieratá: ..................................................................................................................................

Šelmy: ...................................................................................................................................................

Zvieratá z lesa: ......................................................................................................................................

5. indícia: ......................................................

6. Šies6. Šies6. Šies6. Šies6. Šiesttttty deňy deňy deňy deňy deň. Tvoja cesta sa pomaly chýli ku koncu. Blížiš sa už k predposlednej indícii. Zo zámku ťakľukatá cestička priviedla k domčeku, kde býva Sedem kSedem kSedem kSedem kSedem kozliatozliatozliatozliatozliatokokokokok. Mamička im odišla do mesta a ony sa samyhrozne boja a sú smutné. Skús ich rozveseliť a ony ti za to prezradia piatu indíciu. Skús im dať hádanku.

Prečo sa nemôže stretnúť ľadový medveď s tučniakom? Poznáš odpoveď? .........................................

...............................................................................................................................................................

6. indícia: ......................................................

77777. Siedm. Siedm. Siedm. Siedm. Siedmy deňy deňy deňy deňy deň. Tvoja cesta sa končí! Pomaly si vyzuj sedemmíľové čižmy a sadni si k svojim šiestimindíciám. Skús porozmýšľať, či už poznáš správnu odpoveď. Ak ešte nevieš, nevadí, máš pred sebou posled-nú úlohu a poslednú siedmu indíciu. Tá je ukrytá u Zlatého SomárikZlatého SomárikZlatého SomárikZlatého SomárikZlatého Somárikaaaaa. Zatrasie sa a prezradí ti ju, ak munapíšeš, ako sa volá potomok koňa a somára.

...............................................................................................................................................................

7. indícia: ......................................................

Tak, milí sedemmíľoví letci, rozprávky sú za nami! Cieľ blízko! Ak si správne odpovedal/la na všetkýchsedem otázok a úloh, máš sedem slov – indícií, ktoré ti určite pomôžu vylúštiť odpoveď na otázku.

AKAKAKAKAKO SO SO SO SO SA VA VA VA VA VOLÁ KRAOLÁ KRAOLÁ KRAOLÁ KRAOLÁ KRAJINJINJINJINJINAAAAA, K, K, K, K, KTOREJ SOM VLÁDCTOREJ SOM VLÁDCTOREJ SOM VLÁDCTOREJ SOM VLÁDCTOREJ SOM VLÁDCOM?OM?OM?OM?OM? ................................................................

NOTES� 18

Jaroslava KoníčkováJaroslava KoníčkováJaroslava KoníčkováJaroslava KoníčkováJaroslava Koníčková

JEDNOJEDNOJEDNOJEDNOJEDNOTTTTTA TRA TRA TRA TRA TROCH ZLOCH ZLOCH ZLOCH ZLOCH ZLOŽIEKOŽIEKOŽIEKOŽIEKOŽIEKV PREDMETEV PREDMETEV PREDMETEV PREDMETEV PREDMETESLSLSLSLSLOOOOOVENSKÝ JVENSKÝ JVENSKÝ JVENSKÝ JVENSKÝ JAZYKAZYKAZYKAZYKAZYKA LITERAA LITERAA LITERAA LITERAA LITERATÚRATÚRATÚRATÚRATÚRA

Či si to chceme priznať alebo nie, na žiakov v súčasnos-ti vplýva oveľa viac negatívnych vplyvov ako v minulosti.Zo všetkých strán sa na deti valí agresívna pseudokultúra,ktorá si v honbe za ziskom nevyberá a dokáže v negatívnomzmysle zasiahnuť aj tú najnižšiu vekovú kategóriu detí.Mnohé negatívne javy už dávno prenikli do každej detskejduše, a tak má učiteľ v súčasnosti oveľa ťažšiu úlohu zmo-tivovať žiakov na vyučovací proces a presvedčiť ho, že školamu môže byť takým istým, ba aj lepším kamarátom ako na-príklad počítač či televízia.

Škola má svoje nezastupiteľné miesto aj v 21. storočí.Stáva sa totiž nielen miestom získavania nových informá-cií, ale predovšetkým sa stáva dielňou prípravy na praktic-ký život. Slovenský jazyk a literatúra je komplexným pred-metom, v ktorom žiaci okrem toho, že sa učia pravopisnúnormu, majú možnosť prehĺbiť si zručnosť v súvislom vy-jadrovaní, argumentácii, obhajovaní svojho názoru. Pozná-vaním jazykových prostriedkov a uvedomovaním si ich vzá-jomných vzťahov hlbšie poznávajú javy objektívnej skutoč-nosti. Pri oboznamovaní sa s umeleckými ľudovými a ume-lými výtvormi si na hodinách formujú základné postoje kuskutočnosti. Učia sa uvedomovať si vecný význam slova slovných spojení, rozširujú si slovnú zásobu, cvičia sa vovhodnom výbere slov. Pri práci s literárnymi textami spo-znávajú bohatstvo a krásy prírody, kultúru, rozlišujú hlav-né a vedľajšie postavy, hodnotia ich správanie, mravné vlast-nosti, dozvedajú sa o vzťahoch v rodine, spoločnosti, dra-matizujú príbehy, analyzujú správanie hrdinov, hodnotia,rozprávajú o dojmoch z prečítaného, či prežitého. Vytvára-jú vlastné texty, do ktorých vkladajú svoje myšlienky i poci-ty. Okrem spomínaných úloh Pedagogicko-organizačnépokyny na školský rok 2008/2009 ďalej uvádzajú, že „na hodi-nách slovenského jazyka a literatúry je potrebné viesť žiakovk aktívnemu rozvíjaniu schopností spisovne komunikovať, ar-gumentovať v písomných aj ústnych prejavoch, pozorne počú-vať, čítať s porozumením, dodržiavať komunikačný princíp“(Pedagogicko-organizačné pokyny na šk.rok 2008/2009, s. 16).

Existuje veľmi veľa spôsobov, ako na hodinách sloven-ského jazyka a literatúry podporiť nielen rozvoj intelektu,ale aj emocionálnu stránku žiaka. Je to predmet, na ktoromokrem učenia nových poznatkov z danej oblasti, má učiteľmožnosť učiť cítiť, formovať osobnosť, riešiť situácie (na-príklad cez literárnych hrdinov). Je to predmet, prostred-níctvom ktorého učiteľ môže žiakov pripravovať na reálnyživot tak, aby boli v ňom aktívnymi a nielen prizerajúcimisa. Pri vhodnom výbere a kombinácii metód môžeme aj nahodinách slovenského jazyka a literatúry veľmi dobre uplat-ňovať prvky tvorivo-humanistickej výchovy, v rámci ktorej sadajú adekvátne rozvíjať nonkognitívne i kognitívne funkcie.

V mojom príspevku chcem poukázať na významné po-stavenie predmetu slovenský jazyk a literatúra aj v novej

koncepcii nášho školstva. Mojím zámerom je priblížiť hoako predmet, ktorý v sebe spája integritu poznávania, cíte-nia, tvorivosti, zážitkovosti. Chcem ho ukázať ako pred-met, kde sa veľa premýšľa, vciťuje, hodnotí, argumentuje,tvorí, komunikuje. Kde sa formuje intelektuálna, emocio-nálna a etická stránka osobnosti a kde sa pomáha žiakovinasmerovať ho k jeho pozitívnemu rozvoju.

Najoptimálnejšia cesta, ktorá vedie k naplneniu spomí-naných skutočností, je cesta spojenia všetkých troch zlo-žiek materinského jazyka. Premyslená integrácia vedie jed-nak k efektívnemu uplatneniu komunikačného princípu,podporuje aktivitu žiakov, poskytuje komplexný pohľad napreberané javy všetkých troch zložiek, a tak aj takýmto spô-sobom napomáha celostnému rozvoju dieťaťa, ktorý je pod-statou aj tvorivo-humanistickej výchovy, ktorá je neoddeli-teľnou súčasťou súčasného smerovania pedagogiky. To, žežiak učivo nevníma izolovane, ale naopak, vníma jeho jed-notlivé zložky ako súčasť písomných alebo ústnych preja-vov, vedie k lepšej fixácii jednotlivých pojmov a javov.

Literárny text je spojivkom medzi jednotlivými činnosťa-mi a aktivitami v rámci všetkých troch zložiek. Ako výcho-diskové texty slúžia ukážky z učebníc literárnej výchovyschválených pre 2. stupeň základnej školy. V učebniciach jemnoho textov, ktoré v sebe nezahŕňajú len preberané literár-ne pojmy, ale obsahujú aj výchovné momenty, ktoré motivu-jú k uvažovaniu, argumentácii a z ktorých sa dá zároveňnadviazať aj na jazykovú a slohovú zložku.

Môžem povedať, že komplexný pohľad na vyučovaniematerinského jazyka prináša so sebou veľa výhod. Učí žiakapremýšľať, analyzovať, syntetizovať, komunikovať, tvoriť vlast-né texty, argumentovať, hodnotiť. Takýmto spôsobom sa žiakučí myšlienkové postupy, ktoré mu budú pomáhať na cestev ďalšom jeho živote.

Spoznávame život Ľudovíta ŠtúraSpoznávame život Ľudovíta ŠtúraSpoznávame život Ľudovíta ŠtúraSpoznávame život Ľudovíta ŠtúraSpoznávame život Ľudovíta Štúra

Ročník: Ročník: Ročník: Ročník: Ročník: deviatyTTTTTematický celok – litematický celok – litematický celok – litematický celok – litematický celok – literererereratúratúratúratúratúra: a: a: a: a: Historický románTTTTTéma:éma:éma:éma:éma: Ľudo Zúbek – Jar Adely OstrolúckejTTTTTematický celok – sloematický celok – sloematický celok – sloematický celok – sloematický celok – slovvvvvensensensensenský jazyk:ký jazyk:ký jazyk:ký jazyk:ký jazyk: Morfológia – spojkyTTTTTematický celok – sloh:ematický celok – sloh:ematický celok – sloh:ematický celok – sloh:ematický celok – sloh: Výkladový slohový postup – úvahaČasová dotácia: Časová dotácia: Časová dotácia: Časová dotácia: Časová dotácia: 3 vyučovacie hodinyCieľCieľCieľCieľCieľ:::::

Poznávací:� žiak rozlišuje znaky historického románu,� pozná znaky obdobia romantizmu a životĽudovíta Štúra,� vie odlíšiť typy spojok v umeleckom texte,� pozná základné znaky úvahy.

Komunikačný:� žiak pozná podstatu aktívneho počúvania,� rozvíja svoje verbálne písomné zručnosti,� aplikuje zručnosť kooperácie,� žiak dokáže prezentovať vlastný text.

Kompetenčné zručnosti:� žiak vie napísať kratší umelecký útvar,� dokáže získať informácie z viacerých zdrojov,� je schopný verejne vystupovať a prezentovaťsvoje názory.

Medzipredmetové vzťahy:Medzipredmetové vzťahy:Medzipredmetové vzťahy:Medzipredmetové vzťahy:Medzipredmetové vzťahy: dejepis, informatikaPomôcky:Pomôcky:Pomôcky:Pomôcky:Pomôcky: Literárna výchova pre 9. ročník, dataprojektor

alebo interaktívna tabuľa, internet, PC, kartičkys úlohami.

19 �NOTES

MMMMMETODICKÝETODICKÝETODICKÝETODICKÝETODICKÝ POSTUPPOSTUPPOSTUPPOSTUPPOSTUP

Prvá vyučovacia hodinaPrvá vyučovacia hodinaPrvá vyučovacia hodinaPrvá vyučovacia hodinaPrvá vyučovacia hodina

1. Úvodná časť1. Úvodná časť1. Úvodná časť1. Úvodná časť1. Úvodná časť

EvokáciaEvokáciaEvokáciaEvokáciaEvokácia

Vo fáze evokácie využijeme metódu zhlukovania. Na ta-buľu napíšeme meno – Ľudovít Štúr. Potom vyzveme žia-kov, aby si spomenuli na všetko, čo už počuli alebo čítali vsúvislosti s touto osobnosťou našich dejín. Potom učiteľpovie žiakom, aby si napísali do zošita aspoň jednu otázku vsúvislosti s Ľudovítom Štúrom, na ktorú by chceli dostaťodpoveď v texte, ktorý budú čítať. Takýmto spôsobom adek-vátne pripravíme žiakov na prácu s novým textom – úryv-kom z knihy Jar Adely Ostrolúckej.

2. Hlavná časť2. Hlavná časť2. Hlavná časť2. Hlavná časť2. Hlavná časť

Uvedomenie si významuUvedomenie si významuUvedomenie si významuUvedomenie si významuUvedomenie si významu

V tejto fáze využijeme tiché čítanie žiakov s ceruzkouv ruke, pri čom využívajú metódu INSERT – interaktívnyzáznamový systém pre efektívne čítanie a myslenie. (ProjektOrava v praxi, 2001, s. 6 – 13). Pomocou tejto metódy žiaciaktívne pracujú s textom. Nachádzajú v ňom to, čo už o Štú-rovi vedeli, ale zároveň sa dozvedajú nové skutočnosti, ktorési pri čítaní zaznamenávajú. Po prečítaní úryvku nasledujediskusia učiteľa so žiakmi. V diskusii žiaci reagujú na infor-mácie, ktoré získali v rámci metódy INSERT. V ďalšej častirozdelíme žiakov do skupín. Všetky skupiny riešia rovnakéúlohy, ktoré dostali napísané na papieri. Otázky sú zostave-né podľa štúdie OECD PISA tak, aby sme rešpektovali päťčinností spojených s porozumením textu. Viac o tejto prob-lematike píšeme v kapitole Čítanie s porozumením.

Otázky na kartičkách:1. Ktoré mená osobností z našich dejín sa vyskytli v úryvku?

(Vyhľadávanie informácií v texte, orientácia v texte)2. Spojte navzájom dvojice slov, spojenia, ktoré významovo

spolu súvisia:1. Ľudovít Štúr a.) bál2. grande saison b.) osvietená pani3. pani Ostrolúcka c.) Grassalkovichov palác4. fašiangy d.) Adela Ostrolúcka(rozvíjanie interpretácie)3. Nájdite v texte na strane 91 obrazný výraz, ktorým možno

nahradiť výraz Prešporok (uvažovanie a hodnotenie formytextu).

4. Vymenujte základné znaky, podľa ktorých zaradíme dielo me-dzi historické romány (Porozumenie, syntéza, hodnotenie).

5. Vyhľadajte v úryvku slová, ktoré sa v súčasnom jazykuvyskytujú zriedkavo a potom ich nahraďte slovami zosúčasného slovníka (porozumenie, aplikácia).

6. Zhodnoťte správanie Ľudovíta Štúra. Porovnajte jeho súk-romný a profesijný život (porovnávanie, hodnotiace mys-lenie, argumentácia, syntéza).

7. Ktorá z možností vysvetľuje spojenie – Adelka sa zapálila,ale tanečný poriadok mu podala...

a.) Adelka sa nahnevala, ale tanečný poriadok mu podala...b.) Adelka sa začervenala, ale tanečný poriadok mu podala...c.) Adelka sa na neho nepozrela, ale tanečný poriadok mu

podala...

d.) Adelka zazrela, ale tanečný poriadok mu podala... (rozví-janie interpretácie).

Po vyriešení úloh hovorcovia skupín čítajú, porovnávajúa dopĺňajú svoje zistenia. Všetci spolu s učiteľom zhrnúa zovšeobecnia poznatky a vyhodnotia prácu skupín. V záve-re sa ešte vyjadria k stanovenej úlohe z úvodu hodiny – čidostali odpoveď na svoju otázku, čo sa chcú dozvedieť v texteo Ľudovítovi Štúrovi.

V ďalšej časti zadáme domácu úlohu. Žiakom ponúkne-me viacej možností pri výbere domácej úlohy.1. Urobte prezentáciu v PowerPointe o Ľudovítovi Štúrovi.2. Pripravte si referát o Ľudovítovi Štúrovi (žiaci využívajú

viac zdrojov – encyklopédie, internet).3. Pripravte si rozhovor. (redaktor časopisu sa stretáva

s Ľudovítom Štúrom a rozpráva sa o jeho živote a diele)

Poznámka: Ak sa téma preberá v rámci trojhodinovéhoučebného bloku, spomínanú domácu úlohu učiteľ nedáva.Niekoľko dní pred preberaním stanovenej témy zadá tútoúlohu vybraným žiakom ako individuálnu domácu úlohu.

Druhá vyučovacia hodinaDruhá vyučovacia hodinaDruhá vyučovacia hodinaDruhá vyučovacia hodinaDruhá vyučovacia hodina

Učiteľ si najprv pozrie všetky domáce úlohy, ale z časo-vých dôvodov jednotlivý typ úlohy prezentuje len jeden žiak.Najprv si žiaci vypočujú referát o Ľudovítovi Štúrovi, potomjeden zo žiakov pomocou dataprojektoru vystúpi so svojouprezentáciou o Ľudovítovi Štúrovi. Nasleduje dialóg redak-tora s Ľudovítom Štúrom.

V ďalšej časti hodiny rozdelíme žiakov do skupín. Každáskupina dostane inú úlohu.

1. Napíšte vnútornú a vonkajšiu charakteristiku ĽudovítaŠtúra a podčiarknite 5 podstatných mien a určite ich gra-matické kategórie.

2. Predstavte si, že ste Adela Ostrolúcka, napíšte si zápiskydo denníka a vypíšte 7 neohybných slovných druhova pomenujte ich.

3. Predstavte si, že ste Adela Ostrolúcka, napíšte Štúrovi listo svojom citovom prežívaní a vypíšte 5 prídavných miena určite ich gramatické kategórie.

4. Pokúste sa urobiť reklamu (tlač, rozhlas, billboard, inter-net, televízia) na knihu Jar Adely Ostrolúckej. Argumen-tujte, prečo je dobrá a oplatí sa ju čítať.

5. Vymyslite aspoň 5 nových nadpisov pre dielo Jar AdelyOstrolúckej a v nadpisoch označte všetky slovné druhy.

6. Napíšte vo svojom mene list Ľudovítovi Štúrovi a zakrúž-kujte spojky.

V ďalšej časti hodiny sa žiaci prezentujú so svojou prá-cou, ktorú vytvorili v skupinách. Spoločne potom vyhodno-tia svoju prácu a tiež hovoria o svojich pocitoch, ktoré pri nejprežívali.

V nasledujúcej časti hodiny učiteľ zobrazí na interaktív-nej tabuli niekoľko viet z ukážky Jar Adely Ostrolúckej.

Za tie štyri roky sa Adelka zmenila. Ani nie tak výzoromako povahove. Poznala som ju ako veselú, márnomyseľnú,trochu panovačnú krásavicu, ktorá sa od ostatných pan-ských slečien odlišovala iba tým, že bola oveľa vzdelanejšiaa jej znalosti neboli len nánosom, ktorý by ju mal robiť v očiachznámych interesantnejšou, ale vyplývali z hlbokého dušev-ného zaujatia pre všetko krásne a výnimočné.

NOTES� 20

Úlohy pre žiakov vyplývajúce z textu:1. Zakrúžkujte podraďovacie spojky.2. Podčiarknite priraďovacie spojky.3. Vysvetlite,aký je rozdiel medzi podraďovacími a priraďo-

vacími spojkami.4. Vysvetlite písanie čiarok pred spojkami.5. Dajte do rámčeka spájací výraz – vzťažnú spojku. Čím sa

vyznačuje? Ako vznikla?6. Prečo ANI v úryvku nie je spojkou? Aký je to slovný druh?

3. Záverečná časť3. Záverečná časť3. Záverečná časť3. Záverečná časť3. Záverečná časť

ReflexiaReflexiaReflexiaReflexiaReflexia

ZhrnutieZhrnutieZhrnutieZhrnutieZhrnutie

V závere hodiny si žiaci ešte raz zopakujú vedomostio spojkách. V prípade, ak si žiaci nespomenú na všetky po-znatky súvisiace s učivom o spojkách, ktoré preberali v pred-chádzajúcom ročníku, učiteľ tieto vedomosti ešte raz zopa-kuje a zhrnie do súvislého celku. Najdôležitejšie poznatky sinapíšu do zošitov. Potom začnú vymýšľať cinquain aleboakostrich o Ľudovítovi Štúrovi a Adele Ostrolúckej. Dokon-čia to na domácu úlohu, ktorú napíšu vo Worde a vytlačiaju. Prostredníctvom týchto tvorivých metód si utvrdia zá-kladné informácie o spomínaných dvoch osobnostiach na-šich národných dejín.

TTTTTrrrrreeeeetia vyučtia vyučtia vyučtia vyučtia vyučooooovvvvvacia hodinaacia hodinaacia hodinaacia hodinaacia hodina

V úvode žiaci prečítajú svoju domácu úlohu – cinquaina akostrich. Učiteľ úlohy vyhodnotí a umiestni na násten-ku. Najkrajšie môže uverejniť v školskom časopise.

V ďalšej časti hodiny učiteľ prečíta krátky úryvok z učeb-nice na strane 93.

Za tie štyri roky sa Adelka zmenila. Ani nie tak výzoromako povahove. Poznala som ju ako veselú, márnomyseľnú,trochu panovačnú krásavicu, ktorá sa od ostatných pan-ských slečien odlišovala iba tým, že bola oveľa vzdelanejšiaa jej znalosti neboli len nánosom, ktorý by ju mal robiť v očiachznámych interesantnejšou, ale vyplývali z hlbokého dušev-ného zaujatia pre všetko krásne a výnimočné. Teraz stálapredo mnou vážna dáma krásnej, ale trochu smutnej tváre,v ktorej sa skrývalo čosi neznáme a nevšedné. Neviem, ako bysom to najvýstižnejšie vyjadrila. Pomôžem si prirovnaním.

Predstavte si zakvitnutý strom hneď po rozkvete a ten istýstrom o týždeň neskôr. Malý časový úsek zanechal na ňomstopy. A skôr pudovo než rozumovo som vycítila: Adelka nieje šťastná... Adelka rozprávala o všetkom možnom, len o jed-nom nie. Práve o tom, čo by ma bolo najväčšmi zaujímalo –o Štúrovi. Až neskôr, po niekoľkých dňoch toho povedalaviac a okrem iného aj tieto slová: „Najšťastnejšie chvíle môjhoživota som prežila na jar roku meruôsmeho. Moja jar! Mohloešte niečo skaziť moje šťastie? Mohlo. Revolúcia. Štúr vycí-til, že sa blížia nepokojné, búrlivé časy, a pred odchodomz Prešporka mi to otvorene povedal. Naznačil mi, že vlasťbude potrebovať všetky jeho sily...musí sa dať do jej služiebcelý. Pochopila som...“

Po prečítaní sa učiteľ spýta žiakov, prečo Adelka nebolašťastná. Žiaci sa prostredníctvom odpovedí dostanú k pojmuláska a ku konštatovaniu, že Adelka nebola šťastná, lebo pre-žívala nenaplnenú lásku k Ľudovítovi Štúrovi.

Ďalej nasleduje metóda brainstormingu. Učiteľ napíšena tabuľu slovo láska a žiaci hovoria pojmy a spojenia súvi-siace s týmto slovom. Na základe brainstormingu zistia, žepojem láska obsahuje v sebe veľa možností, radostí i starostí.Tiež skonštatujú, že sa nedá vedecky objasniť. Učiteľ vysvetlížiakom, že slohový útvar, v ktorom sa autor zamýšľa nadurčitými problémami alebo javmi a vedie k zamysleniu ajčitateľa, ale problém necháva otvorený, sa volá úvaha. Nasle-duje čítanie úvahy, ktorú učiteľ zobrazí na interaktívnej ta-buli (práca žiačky základnej školy).

Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi,no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

Čo je to láska? Dokáže to niekto vôbec vysvetliť? Láskasa nedá vysvetliť nejakým vzorcom, ktorý používame na ché-miu alebo fyziku. Nedá sa ju naučiť. Dá sa ju len cítiť. Lás-ka môže byť len úprimná a môže vyvierať len zo srdca. Lás-ka, priateľstvo, bolesť a nenávisť patria k sebe. Z priateľstvasa môže vyvinúť láska, ale z lásky priateľstvo nie. Neviem,ako láska chutí, lebo som ju ešte neochutnala. Počula som,že láska nevidí chyby. A myslím si, že to je pravda. Keď sačlovek zaľúbi do nesprávneho človeka, tak naozaj chybynevidí. Neverí tomu zlému, čo mu ľudia povedia. Neverí ni-čomu a radšej tomu ani veriť nechce. Chce ho mať takého,aký je v jeho predstavách. Pekného, dobrého, milého a lás-kavého. Láska je pre niektorých ľudí všetko, čo majú, a takľúbia z celého srdca. Ale iným ľuďom nezáleží na tom, čo jeláska. Vedia nenávidieť ,a to je pravým opakom lásky. Láskaa nenávisť si kráčajú bok po boku a ruka v ruke. V minulostizrejme žila láska sama, a tak si chcela nájsť niekoho, kohoby mala rada. A ako tak hľadala, vošla jej do cesty nenávisť.Zrejme jej zamotala hlavu a už bez seba nemôžu žiť. Láskaurčite veľmi bolí. Bolí vtedy, keď sa ublíži. Myslím tú osobu,ktorú mal niekto rád a tá mu povie, že ho viac už nechcevidieť. Bolí to, a tým ľudia veľmi trpia. Trpia a myslia si, žeživot už nemá cenu. Niektorí si povedia, veď život ide ďalej,ale iní to prežívajú tragicky. Trápia sa nad tým, a keď vstúpido ich života iný človek, tak si myslia, že to už radšej neskú-sia. Ale mali by.

Aj keď je cesta láskou posiata veľkými nástrahami, trebaju skúsiť, veď: „Čo nás nezabije, to nás posilní.“

Úlohy pre žiakov po prečítaní úvahy:1. Nad akým problémom sa zamýšľa autor?2. Nachádza riešenie problému?3. Aké vety podľa postoja hovoriaceho používa?4. Prevládajú jednoduché vety alebo súvetia?5. Aké ďalšie špecifické znaky úvahy ste ešte našli? Čo je

v nej zvláštne, zaujímavé, nevšedné...(citát, úryvok z básne)6. Z akej básne je úryvok v úvode úvahy? Je to báseň lyrická

alebo epická? Kto je jej autorom?7. Nájdite v úvahe dve podraďovacie spojky a dve priraďova-

cie spojky! Vysvetlite písanie čiarky pred nimi.8. Nachádzame v úvahe nejaký odkaz aj pre Adelku?9. Myslíte si, že podobné problémy ako Adelka majú aj ľudia

v súčasnosti?

Po zodpovedaní otázok žiaci vlastne prídu na to, aké súzákladné znaky úvahy. Potom si zapíšu do zošitov základnéznaky úvahy, ktoré im zhrnie učiteľ.

21 �NOTES

V ďalšej časti hodiny učiteľ zadá domácu úlohu. Žiaci sina domácu úlohu napíšu aspoň päť problémov, ktoré trápiasúčasných deviatakov. Na nasledujúcej hodine táto domácaúloha pomôže učiteľovi vybrať také témy na písanie úvahy,ktoré vlastne navrhnú samotní žiaci (keď žiaci napíšu naďalšej hodine svoje úvahy, učiteľ im zadá v niektorej častiúvahy vyznačiť spojky, žiaci ich potom prečítajú, vysvetľujúpísanie čiarok a podobne. Samozrejme, vo svojom texte môžuhľadať aj iné gramatické javy).

Prvý variantPrvý variantPrvý variantPrvý variantPrvý variantV prvej vyučovacej hodine v časti uvedomovanie si vý-

znamu môžeme namiesto postupu INSERT použiť SKLA-DAČKU.

Triedu rozdelíme na štvorčlenné skupiny. Členovia kaž-dej skupiny sa rozpočítajú po štyroch, takže každý z nichbude mať jedno číslo. Žiaci pod jednotlivými číslami dosta-nú len určitú časť ukážky. Túto ukážku si však musia veľmipodrobne preštudovať. Žiaci s rovnakým číslom sedia spolua tvoria expertnú skupinu. Keď si ukážku prečítajú, predis-kutujú informácie vo svojej skupine a dohodnú sa, akýmspôsobom budú prezentovať zistené informácie ostatnýmžiakom, keď sa vrátia do svojej pôvodnej skupiny. Všetci čle-novia svojej pôvodnej skupiny sa snažia odovzdať informá-cie ostatným žiakom. Učiteľ potom ďalšími aktivitami zistí,ako žiaci učivo zvládli. Vedomosti môže zisťovať formoudiskusie, voľným písaním, ústnymi odpoveďami na otázkya podobne. Táto metóda motivuje žiakov k aktivite a k vzá-jomnej spolupráci. Aj pri skladačke sa žiaci môžu zameraťpopri vnímaní obsahu aj na gramatické javy (v tomto prípa-de spojky).

Druhý variantDruhý variantDruhý variantDruhý variantDruhý variantUčivo o takej významnej osobnosti, akou je Ľudovít Štúr,

môžeme využiť aj pri hre na vedeckú konferenciu o Ľudoví-tovi Štúrovi. Niekoľko dní pred „konferenciou“ rozdámežiakom úlohy, ktoré si majú pripraviť. Žiaci môžu spracovaťreferáty alebo prezentácie v PowerPointe napríklad na tietotémy:� detstvo Ľudovíta Štúra,� štúdium Ľudovíta Štúra,� život a práca Ľudovíta Štúra,� tvorba Ľudovíta Štúra,� súkromný život Ľudovíta Štúra,� charakteristika štúrovčiny a rok 1843,� charakteristika 19. storočia a romantizmu.

Žiaci čerpajú informácie z viacerých zdrojov (encyklopé-die, internet...). Jednu tému si môže spracovať aj viac žiakov.Určíme, kto bude moderátorom na konferencii a ďalšie po-trebné funkcie podľa potrieb triedy. Aby žiaci nadobudlipocit, že sú naozaj na „konferencii“, môžu si pripraviť ajvizitky s menom, ktoré si pripevnia na odev, tiež si môžu daťna stôl minerálku. Moderátor prekonzultuje s vyučujúcimjednotlivé body, ktoré sú súčasťou konferencie a podľa nichmoderuje celý priebeh. Súčasťou prípravy na konferenciumôže byť aj tvorba pozvánok, oznámení či tvorba nástenkyo Ľudovítovi Štúrovi. Po ukončení konferencie môžu žiacinapísať správu do novín.

Aj takouto formou môžeme prepojiť sloh, gramatikua literatúru, kde v rámci literatúry preberáme Ľ. Štúra, v rámcislohu konferenciu, pozvánku, správu, oznámenie a v rámcigramatiky tému – vývin jazyka.

AnalýzaAnalýzaAnalýzaAnalýzaAnalýzaV prvej téme som jednotlivé formy a metódy vyberala tak,

aby som zachovala princíp jednoty všetkých troch zložieka tiež tak, aby som žiakov motivovala k aktivite a tvorivosti.

Z mojich skúseností môžem povedať, že žiaci najviac pre-ferujú prácu spojenú s internetom a počítačom. Radi taktopracujú nielen na hodine, ale aj domáce úlohy tohto charak-teru (referáty, prezentácie...), vypracúvajú veľmi radi a so za-ujatím.

Extroverti majú veľmi radi úlohy vychádzajúce zo zážit-kových metód, a to konkrétne dramatizácie, dialógy, hranierolí a podobne. Aj v tomto prípade bolo veľmi ťažké vybraťdvojicu, ktorá si pripraví rozhovor redaktora so Štúrom, lebotúto úlohu chceli robiť viacerí žiaci. Táto metóda je výbornána zhrnutie informácií o autorovi. Je to oveľa zaujímavejšiea zábavnejšie ako len rozprávanie alebo čítanie o ňom. Žia-kov to vedie aj k samostatnosti, lebo informácie musia samihľadať v encyklopédiách alebo na internete. Pri mladšíchžiakov môžeme využiť rôzne typy hier na televízne aleborozhlasové štúdio, kde si žiaci predstavujú, že sú redaktoria pripravujú nejakú reláciu o autoroch a podobne.

Introverti a predovšetkým dievčatá, obľubujú písaniedenníkov, listov, charakteristík, cinquain a podobne. Tátoforma práce je zaujímavá v tom, že jednak pomáha pri opako-vaní jednotlivých slohových útvarov, ďalej formuje empatiua vyjadrovanie citov, argumentáciu, postoje a názory žiakov.Tiež sa veľmi dobre prepája s jazykovou zložkou, pretožepodľa potrieb v súvislosti s preberaným učivom, učiteľ môžezadávať akékoľvek úlohy súvisiace s gramatickými javmi,s ktorými pracujú priamo v texte, ktorý si sami vytvoria. Tunaozaj vidíme veľmi úzke spojenie všetkých troch zložiek,pretože pri písaní denníkov a listov vychádzajú z prečítané-ho textu, reagujú na istú postavu, vytvárajú slohový útvara zároveň v ňom hľadajú gramatické javy.

Ani pri práci na týchto hodinách som nezabudla narôzne typy otázok zameraných na čítanie s porozumením.Uvedomujem si, že musím čo najčastejšie vytvárať priestorpráve na takúto formu premýšľania, lebo to je dnes zákla-dom ďalšieho rozvoja žiakov. Čím častejšie majú žiaci v ru-kách buď pracovné listy alebo podklady na prácu v skupi-nách s otázkami zameranými na rôzne stupne myslenia,tým skôr sa naučia takýmto spôsobom pracovať, zvyknú sina takýto spôsob premýšľania a postupne sa aj sami učiavytvárať podobné otázky.

Veľmi dobre sa mi pracovalo aj s metódou zhlukovania.Žiaci si z predchádzajúcich ročníkov pamätali množstvoinformácií o Ľudovítovi Štúrovi. Pri metóde INSERT zasenašli mnoho nových informácií a tí, čo celú knihu nečítali,boli naozaj veľmi prekvapení z toho, aké vlastnosti mal Ľu-dovít Štúr v súkromí a v prežívaní lásky. Pre dnešných mla-dých ľudí sa jeho obeta pre vlasť zdá nepochopiteľná. Aj ceztúto črtu jeho osobnosti lepšie pochopili niektoré zo znakovromantizmu.

Žiaci hodnotili tvorbu reklamy ako najnáročnejšiu, pre-tože si museli vymyslieť vhodný text, vytvoriť primerané ar-gumenty, ktorými mali presvedčiť čitateľov o kvalite knihyJar Adely Ostrolúckej a napokon to museli celé zdramatizo-vať a zahrať sa na televíznu reklamu. V tomto prípade prácažiakom trvalo dlhšie, ako sme predpokladali, ale výsledoknapokon dopadol dobre a ostatným žiakom sa reklama páči-la. Pre nás bolo dôležité zistenie, že aj napriek námahe, žiaciani v budúcnosti tvorbu reklamy neodmietli. V konečnomdôsledku je to veľmi tvorivá metóda, ktorá skupinu pohltíúplne. A čo je najdôležitejšie – žiaci sa učia argumentovať.

NOTES� 22

AKAKAKAKAKO PÍSO PÍSO PÍSO PÍSO PÍSAAAAAŤŤŤŤŤ... (R... (R... (R... (R... (Repeepeepeepeepetittittittittitóriumóriumóriumóriumórium) ) ) ) ) 11111. časť. časť. časť. časť. časť

Jana PalenčárováJana PalenčárováJana PalenčárováJana PalenčárováJana Palenčárová

ŠKŠKŠKŠKŠKOLSKÉ, ZÁVEREOLSKÉ, ZÁVEREOLSKÉ, ZÁVEREOLSKÉ, ZÁVEREOLSKÉ, ZÁVEREČNÉČNÉČNÉČNÉČNÉA KVA KVA KVA KVA KVALIFIKAČNÉ PRÁCEALIFIKAČNÉ PRÁCEALIFIKAČNÉ PRÁCEALIFIKAČNÉ PRÁCEALIFIKAČNÉ PRÁCE

V odborných časopisoch a zborníkoch sa publikujú ve-decké a odborné štúdie.

V školskom prostredí sa pripravujú, píšu a prezentujúpráce, ktoré sa súhrnne označujú ako školské, záverečnéa kvalifikačné práce.

Školské práce:Školské práce:Školské práce:Školské práce:Školské práce: seminárne práce, ročníkové práce, prí-padové štúdie, referáty, práce študentskej vedeckej a odbor-nej činnosti (ŠVOČ).

Záverečné práce:Záverečné práce:Záverečné práce:Záverečné práce:Záverečné práce: bakalárske (Bc.), diplomové (Mgr.; Ing.)a dizertačné práce (PhD. = do r. 1998 CSc.; ArtD; ThDr. <=tieto vedecké a umelecké hodnosti sa uvádzajú za menom).Obhajoba záverečných prác je súčasťou štátnych skúšok.

Kvalifikačné práce:Kvalifikačné práce:Kvalifikačné práce:Kvalifikačné práce:Kvalifikačné práce: atestačné (kvalifikačné práce špe-cializačného štúdia), rigorózne (JUDr.; PaedDr.; PhDr.;PharmDr.; RNDr.; ThDr. tieto akademické tituly sa uvádza-jú pred menom) a habilitačné práce (doc.).

Žánre: Žánre: Žánre: Žánre: Žánre: písomná práca môže mať aj formu anotácie, resu-mé, abstraktu (referát), krátkej správy, listu, úvodníka, ozna-mu, správy, eseje, opisu, recenzie, biografie, názoru, komen-tára, glosy, prehľadu, odborného vyjadrenia (posudku), pro-tokolu, technickej správy, poznámky, postupov, odporúča-nia, databázy, výskumnej správy, vedeckého článku, odbor-ného článku... vyššie uvedených prác... ale aj skrípt, učeb-níc, odbornej či vedeckej monografie a pod.

Pôvodnosť:Pôvodnosť:Pôvodnosť:Pôvodnosť:Pôvodnosť:� Pôvodný (primárny) dokument Pôvodný (primárny) dokument Pôvodný (primárny) dokument Pôvodný (primárny) dokument Pôvodný (primárny) dokument = dokument tvorený

v rozhodujúcej miere novými informáciami, dovtedy ne-zaznamenanými inde, v iných dokumentoch (ešte ne-publikované).

� Sumarizačný dokument Sumarizačný dokument Sumarizačný dokument Sumarizačný dokument Sumarizačný dokument = zhŕňa, zovšeobecňuje aleboutrieďuje poznatky úplne alebo z väčšej časti prevzatéz iných dokumentov; vytvára novú hodnotu.

� Kompilačný dokument Kompilačný dokument Kompilačný dokument Kompilačný dokument Kompilačný dokument = v novom vyjadrení, prispôso-benom určitému špecifickému cieľu, opakuje informá-cie prevzaté z iných dokumentov.

Školské, bakalárske i diplomové práce môžu mať prvkypôvodnosti, sumarizácie i kompilácie. Miera pôvodnosti jev nich, spravidla, nižšia.

Vedecké a odborné články by mali mať charakter pôvod-ných prác; cenia sa však i sumarizačné, prehľadové štúdie.

Dizertačná práca má byť vedecká, teda, má byť pôvodná.Z uvedeného vychodí, že bakalárske a diplomové práce

sú skôr prácami prehľadovými a môžu sa opierať o rôzneprimárne i sekundárne zdroje viac, ako vychádzať z vlastné-ho bádania, výskumu či experimentov. Vysoko sú oceňova-né (a postupne sa i objavujú) pôvodné bakalárske a diplomo-vé práce, v ktorých autori preukazujú vlastnú tvorivosť a pre-zentujú zaujímavé či nové pohľady a poznatky.

Priraďovacie a podraďovacie spojky našli žiaci v texte bezproblémov, problémy však mali s hľadaním vzťažných zá-men (spájacích výrazov) a niektorí zabudli na rozdiely me-dzi spojkou a časticou. Tieto dve skutočnosti som muselaešte raz zopakovať a tiež napísať o tom poznámky. Dôležitéje, že žiaci aj v tomto prípade premýšľali, hľadali, spomínalina to, čo už niekoľkokrát počuli aj v predchádzajúcich roč-níkoch. Je to oveľa lepši spôsob práce, ako keď len učiteľnadiktuje učivo o spojkách. Nič sa nedeje, keď na niektoréjavy žiaci aj zabudnú, v záverečnej fáze učiteľ aj tak ešte razvšetko vysvetlí a zhrnie.

Na základe činností spojených aj s prvkami tvorivej dra-matiky pochopili nenaplnenosť lásky Adely k ĽudovítoviŠtúrovi, lepšie pochopili znaky romantizmu, 19. storočie,teda obdobie pre nich nielen veľmi vzdialené, ale zároveň ajveľmi zvláštne.

Tvorivým spôsobom sme pracovali aj pri vyvodzovaníznakov úvahy. Žiaci sa s touto problematikou stretli prvýkrát,ale otázky som zostavila tak, aby im odpovede na otázky po-mohli vyvodiť základné znaky úvahy. Takže som len nedik-tovala, ale žiaci pracovali samostatne.

V závere sme ešte zhrnuli podstatu celého učiva a doplnilisme to, čo nebolo povedané pri odpovediach na otázky. Taktožiaci na hodine aktívne pracovali, nenudili sa, každú sekun-du využívali na premýšľanie. Aktivizujúcimi metódami sasnažím predchádzať tomu, aby žiaci len sedeli v laviciacha čakali na to, čo učiteľ povie a oni si to potom zapíšu. �

PPPPPOUŽITÁOUŽITÁOUŽITÁOUŽITÁOUŽITÁ LITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRA

1. Literatúra ELIÁŠOELIÁŠOELIÁŠOELIÁŠOELIÁŠOVVVVVÁ, VÁ, VÁ, VÁ, VÁ, V..... 2007. Aké sú hlavné potencionalitytvorivého písania. In Na stope slovám. Bratislava: ŠPÚ. ISBN 978-80-89225-35-4.2. HINCHINCHINCHINCHINCOOOOOVVVVVÁ, K.Á, K.Á, K.Á, K.Á, K. 2007. Nová koncepcia slovenského jazyka akovýsledok projektov zaoberajúcich sa kurikulárnou transformáciouvyučovania materinského jazyka. In K problematike vyučovaniamaterinského jazyka a literatúry II: Zborník referátov z odbornéhoseminára, Bratislava, 8. – 9. februára. Bratislava: Vydavateľstvo UK.ISBN 978-80-223-2389-5.3. HELDOHELDOHELDOHELDOHELDOVVVVVÁ, D.Á, D.Á, D.Á, D.Á, D. 2006. Úlohy 2000 PISA- ČÍTANIE. Bratislava:ŠPÚ. ISBN 80-85756-97-8.4. KAŠIARKAŠIARKAŠIARKAŠIARKAŠIAROOOOOVVVVVÁ, NÁ, NÁ, NÁ, NÁ, N..... Rozvoj čitateľskej gramotnosti žiaka sa začínaplánovaním procesov učenia sa. In: Pedagogické rozhľady, 17, 2008, č. 2,s. 2 – 8. 5. PPPPPAPUGAPUGAPUGAPUGAPUGAAAAA, J., J., J., J., J. Integrácia v modernom vyučovaní. In: K problematikevyučovania materinského jazyka a literatúry II: Zborník referátov z odbornéhoseminára, Bratislava, 8. – 9. februára. Bratislava: Vydavateľstvo UK,2007, s. 55 – 57. ISBN 978-80-223-2389-5. 6. PEDAGOGICKO-ORGANIZAČNÉ POKYNY na školský rok 2008/2009, Bratislava, 2008. 7. PROJEKT ORAVA V PRAXI. 2001. Občianske združenie pre demokraciuvo vzdelávaní. ISBN 80- 968664-0-0. 8. PETRÍKPETRÍKPETRÍKPETRÍKPETRÍKOOOOOVVVVVÁ, D., TRÁ, D., TRÁ, D., TRÁ, D., TRÁ, D., TRUTZUTZUTZUTZUTZ, R., R., R., R., R. 2001. Literárna výchova pre 9. ročníkzákladných škôl. Bratislava: Poľana. ISBN 80-89002-28-5.

PPPPPaedDraedDraedDraedDraedDr. Jar. Jar. Jar. Jar. Jaroslaoslaoslaoslaoslavvvvva Ka Ka Ka Ka Koníčkoníčkoníčkoníčkoníčkooooovvvvvá,á,á,á,á,Základná škola s MŠ, Liptovská Osada

23 �NOTES

V praxi sa oponentom štúdií a prác odporúča rozlišovaťmedzi jednoduchou, netvorivou kompiláciou netvorivou kompiláciou netvorivou kompiláciou netvorivou kompiláciou netvorivou kompiláciou (odpisova-nie a bezduché využívanie cudzích myšlienok) a tvorivou tvorivou tvorivou tvorivou tvorivoukkkkkomomomomompiláciou piláciou piláciou piláciou piláciou (prehľadová štúdia s istým autorským záme-rom, pri ktorej autor síce pracuje prevažne s cudzími zdroj-mi, ale dospieva k novým pohľadom, záverom či zisteniam;prezentuje i svoje stanovisko).

Otázka pôvodnosti je citlivou záležitosťou, vyžaduje odposudzovateľa dostatok odborných skúseností, poznatkov,prehľad v danom odbore, v rovnakej miere taktnosť a častoi jemnejšiu škálu pri vyjadrovaní sa.

Vo všeobecnosti posudok pr posudok pr posudok pr posudok pr posudok práce áce áce áce áce obsahuje tieto body:meno autora/ študijný odbor; názov práce; meno vedúcehopráce/oponenta.

Vlastné hodnotenie, v ktorom sa posudzovateľ zameria-va na súlad cieľa práce s predloženým textom práce (vyjadru-je sa k splneniu/nesplneniu vytýčeného cieľa práce); na ak-tuálnosť témy a jej využitie v praxi; na obsahové zvládnutieproblematiky (odborné a metodické), vecnosť, relevantnosťinformácií a prácu s literárnymi prameňmi; vlastné závery,postoje autora a celkový prínos práce. Zároveň si všímaa hodnotí i formálnu stránku práce: prelimináriá, štruktúrupráce, citácie a parafrázovanie, záznam použitej literatúrya celkovú úpravu.

V závere posudku oponent zväčša formuluje svoje pripo-mienky do podoby otázok pre autora, na ktoré ten reaguje(odpovedá) v diskusii počas obhajoby; vedúci/konzultantpráce sa vyjadruje k aktivite študenta, jeho tvorivému prístu-pu k práci a prejavenému záujmu. Rovnako, v závere (akoposledné), posudzovateľ vyjadrí celkové hodnotenie s odpo-rúčaním/neodporúčaním na obhajobu, dátumom vyhoto-venia posudku a s vlastnoručným podpisom.

Ako písať dátum?Ako písať dátum?Ako písať dátum?Ako písať dátum?Ako písať dátum?1. Názov mesta sa píše v nominatíve (napr. Banská Bystrica,

Trnava, Prešov...).2. Za názvom mesta sa nepíše sa nepíše sa nepíše sa nepíše sa nepíše čiarka.3. Deň sa píše arabskou číslicou (v slovenčine nezvykneme

vkladať pred jednociferné číslo nulu, napr. 06. 03. 2009);za označením dňa sa píše bodka.

4. Za číslom označujúcim mesiac sa píše bodka; mesiac sapíše arabskou číslicou, nie rímskou. Keď píšeme mesiacslovom, je v genitíve (januára, apríla, augusta...).

5. Rovnako rok sa píše arabskými číslicami.6. Za dátumom, ak je na osobitnom riadku, sa nepíše bodka

ani čiarka.7. Za každým interpunkčným znamienkom použite me-

dzerník.

Príklad:� Bratislava 6. marca 2009� Bratislava 6. 3. 2009

Základné etapy prípravy písomnej práce:Základné etapy prípravy písomnej práce:Základné etapy prípravy písomnej práce:Základné etapy prípravy písomnej práce:Základné etapy prípravy písomnej práce:� voľba témy voľba témy voľba témy voľba témy voľba témy (vypísaná, alebo vlastná téma), predbežný

(tzv. pracovný) názov a pr a pr a pr a pr a predbeedbeedbeedbeedbežná bibliogržná bibliogržná bibliogržná bibliogržná bibliografafafafafia ia ia ia ia => kon-zultácia so školiteľom;

� približná osnova približná osnova približná osnova približná osnova približná osnova (štruktúra) práce a informačný práce a informačný práce a informačný práce a informačný práce a informačnýprieskum prieskum prieskum prieskum prieskum (literárne zdroje, internet a dokumenty súvi-siace s témou) => konzultácia so školiteľom, prípadnei s odborníkmi z výskumu a praxe;

� štúdium získaného materiálu štúdium získaného materiálu štúdium získaného materiálu štúdium získaného materiálu štúdium získaného materiálu (výber relevantných zdro-jov a dokumentov) a excerpovanie a excerpovanie a excerpovanie a excerpovanie a excerpovanie (záznam o skutočne

používaných zdrojoch, výpisky, poznámky, konspektmateriálov, citácie a parafrázovanie s pripájaním vlast-ných stanovísk, interpretácií a postrehov...);

� vlasvlasvlasvlasvlastná prtná prtná prtná prtná práca = práca = práca = práca = práca = prvvvvvé písanie súvislého té písanie súvislého té písanie súvislého té písanie súvislého té písanie súvislého teeeeextu xtu xtu xtu xtu (tzv. kon-cept práce); pokiaľ je súčasťou práce sonda, prieskumsonda, prieskumsonda, prieskumsonda, prieskumsonda, prieskumči výskumči výskumči výskumči výskumči výskum, realizuje sa práve v tejto fáze = autor si defi-nuje problém, stanoví si hypotézy, metodiku, ciele a úlo-hy výskumu, pripraví si plán realizácie => konzultácia soškoliteľom; následne uskutoční výskum, zaznamenáa interpretuje výsledky, závery... => konzultácia so školi-teľom;

� tvorba textu tvorba textu tvorba textu tvorba textu tvorba textu = definitívna štruktúra práce, naplneniejednotlivých častí materiálom získaným štúdiomjednotlivých častí materiálom získaným štúdiomjednotlivých častí materiálom získaným štúdiomjednotlivých častí materiálom získaným štúdiomjednotlivých častí materiálom získaným štúdiomaaaaa výskumom výskumom výskumom výskumom výskumom (kompletné usporiadanie získaných po-znatkov), zoznam bibliografických odkazov, doplnenietextu o ilustrácie, tabuľky, prílohy... formálna úprava prá-ce => konzultácia so školiteľom;

� čistopis a záverečná redakcia čistopis a záverečná redakcia čistopis a záverečná redakcia čistopis a záverečná redakcia čistopis a záverečná redakcia = zapracovanie posled-ných pripomienok školiteľa, autorská korektúra obsaho-vej i formálnej stránky práce => tlač, väzba, odovzdaniepráce; jej prezentácia a obhajoba. �

OOOOODPORÚČANÁDPORÚČANÁDPORÚČANÁDPORÚČANÁDPORÚČANÁ ŠTUDIJNÁŠTUDIJNÁŠTUDIJNÁŠTUDIJNÁŠTUDIJNÁ LITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRALITERATÚRA

KATUŠČÁK, D.KATUŠČÁK, D.KATUŠČÁK, D.KATUŠČÁK, D.KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. 3. doplnenévydanie. Nitra: Enigma, 2004. ISBN 80-89132-10-3MEŠKMEŠKMEŠKMEŠKMEŠKOOOOO, D.; KA, D.; KA, D.; KA, D.; KA, D.; KATUŠČÁK, D.; FINDRATUŠČÁK, D.; FINDRATUŠČÁK, D.; FINDRATUŠČÁK, D.; FINDRATUŠČÁK, D.; FINDRA, J., J., J., J., J.: Akademická príručka.2. upravené a doplnené vydanie. Martin: Osveta, 2005. ISBN 80-8063-200-6MISMISMISMISMISTRÍK, J.TRÍK, J.TRÍK, J.TRÍK, J.TRÍK, J.: Štylistika. 3. upravené vydanie. Bratislava: SPN, 1997.ISBN 80-08-02529-8SLANČSLANČSLANČSLANČSLANČOOOOOVVVVVÁ, D.Á, D.Á, D.Á, D.Á, D.: Praktická štylistika. (Štylistická príručka) 2. upravenévydanie. Prešov: Slovacontact, 1996. ISBN 80-901417-9-X

PPPPPaedDraedDraedDraedDraedDr. Jana P. Jana P. Jana P. Jana P. Jana Palenčáralenčáralenčáralenčáralenčárooooovvvvvá, PhD.á, PhD.á, PhD.á, PhD.á, PhD. KSjaL, PF TU v Trnave

NOTES� 24

Marcela MaslováMarcela MaslováMarcela MaslováMarcela MaslováMarcela Maslová

ZA ČZA ČZA ČZA ČZA ČO O O O O vševševševševšetktktktktkooooo PLA PLA PLA PLA PLATIA RTIA RTIA RTIA RTIA RODIČIA?ODIČIA?ODIČIA?ODIČIA?ODIČIA?

Medzinárodná štúdia Neformálne platby rodičov v škol-stve (PIPES – Parental Informal Payments to Education Stu-dy) je realizovaná s podporou Programu podpory vzdeláva-nia Inštitútu otvorenej spoločnosti. Do štúdie sa okrem Slo-venska zapojili Azerbajdžan, Kazachstan, Tadžikistan, Gru-zínsko, Moldavsko a Lotyšsko. Štúdiu na Slovensku realizo-valo Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní a SGI –Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.

CCCCCIEĽIEĽIEĽIEĽIEĽ AAAAA METODOLÓGIAMETODOLÓGIAMETODOLÓGIAMETODOLÓGIAMETODOLÓGIACieľom štúdie, ako prvého pokusu svojho druhu, je pou-

kázať na problém neviditeľných platieb v „bezplatnom“ škol-stve na Slovensku. Metodológia výskumu sa zamerala nakvalitatívny aj kvantitatívny výskum. V rámci kvantitatívne-ho výskumu boli uskutočnené osobné rozhovory tvárou v tvárs rodičmi, učiteľmi a riaditeľmi škôl, ktoré zabezpečovalo30 administrátorov v 320 slovenských školách a v 513 rodi-nách. Spolu bolo vyplnených 1004 dotazníkov (513 rodičov,454 učiteľov, 37 riaditeľov). Kvalitatívny výskum sa uskutoč-nil formou skupinových rozhovorovs dvomi skupinami ro-dičov (Dolný Kubín a Bratislava) a jednou skupina stredo-školských študentov (Bratislava).

HHHHHLALALALALAVNÉVNÉVNÉVNÉVNÉ ZISZISZISZISZISTENIATENIATENIATENIATENIABezplatný prístup k základnému a strednému vzdelaniu

je na Slovensku ústavným právom (Ústava SR, čl. 42, ods.2).Napriek tomu štúdia zistila, že vo verejných školách na Slo-vensku sú rozšírené rôzne neformálne poplatky. Takmervšetci rodičia finančne prispievajú raz alebo dvakrát ročnerodičovskému združeniu, sťažujú sa však na nedostatok in-formácií o účele, na ktorý príspevky slúžia. Okrem toho 70 –90% rodičov prispieva na rôzne školské akcie, mimoškolskéaktivity a tiež na učebnice (aj napriek tomu, že súčasná legis-latíva zaručuje bezplatné poskytovanie učebníc). Vyberanieplatieb učiteľmi od žiakov vytvára ďalší problém: sociálneslabšie rodiny často nemôžu zaplatiť požadované sumy a sústigmatizované dvakrát – jednak vylúčením dieťaťa z účastina aktivite, kde sa vyžaduje príspevok (napr. školský výlet)a tiež tlakom na dieťa, ktoré sa musí vyrovnať s verejnýmvyberaním príspevkov učiteľom, pri ktorom všetci spolužia-ci a učiteľ vnímajú, že rodina na to nemá peniaze.

Pokiaľ ide o platby rodičov na vzdelávanie, štúdia rozli-šuje formálne od neformálnych. Formálne platbyFormálne platbyFormálne platbyFormálne platbyFormálne platby rodičovsú legálne a zdokumentované. Môžu byť určené: � na povinné školské aktivity, napr. špeciálne oblečenie(napr. na Tv, laboratórne práce), školské pomôcky, dopravudo školy, školu v prírode a pod.� na služby a činnosti na základe výberu, legálne a zdokumen-tované, napr. jedlo v škole predprimárne vzdelávanie, školskékluby, centrá voľného času detí, ZUŠ, internátne školy a pod.

Neformálne platbyNeformálne platbyNeformálne platbyNeformálne platbyNeformálne platby sú taktiež povinné, ale bez doku-mentácie, platené zväčša v hotovosti. Pre účely štúdie smetieto platby zadefinovali ako platby, ktoré platia rodičia ško-le, zástupcom školy alebo organizáciám spojeným so školou,za ktoré nedostanú doklad.

V rámci štúdie sme zistili nasledovné neformálne platby:

A.A.A.A.A. Očakávané platby požadované na začiatku šk. roku� triedny fond, rodičovské združenie, pomôcky,učebnice a časopisy (hlavne na cudzie jazyky)� iné (kopírovanie, krabice na odkladanie vecí,poplatky za šatne, modernizácia školy, doučovanie

B.B.B.B.B. Neočakávané platby požadované v priebehu šk. roku� príspevky na údržbu a modernizáciu školy (školyich žiadajú dobrovoľne, ale rodičia sú presvedčení,že sú nevyhnutné na riadny chod školy)� komerčné aktivity, napr. fotograf, predaj kníh,časopisov, atlasov, poistenie (rodičia pociťujú tlak,lebo to „ide cez školu“ a prostredníctvom detí)

C. C. C. C. C. Platby na mimoškolské aktivity a špeciálne podujatiaVoči tomto druhu platieb majú rodičia všeobecne pozi-

tívny postoj.Uvedené neformálne platby nie sú legálne zakázané, po-

kiaľ sú dobrovoľné. Tieto platby sú nelegálne vtedy, ak súpožadované s nátlakom, alebo ak sa za ne očakávajú nejakévýhody (lepšie známky, prijatie do školy).

ZZZZZÁVERYÁVERYÁVERYÁVERYÁVERY� Hoci neformálne platby priamo neohrozujú kvalitu vzde-lávania, majú negatívny vplyv na:

� rodinný rozpočet (hlavne rodiny s nižšími príjmami),� deti, ktoré sú sprostredkovateľmi platieb,� vzťahy rodičov a školy.

� Väčšina rodičov nechce otvorene hovoriť o tomto problé-me, lebo sa obávajú negatívneho dopadu na ich dieťa.� Na druhej strane majú rodičia záujem investovať do vzde-lania svojich detí a majú pozitívny postoj k platbám za mi-moškolské aktivity, podujatia, výlety a praktické pomôcky.� Rodičia sa kriticky vyjadrujú voči niektorým platbám, žesú nespravodlivé (učebnice a pracovné zošity na cudzie jazy-ky) alebo zbytočné.

OOOOODPORÚČANIADPORÚČANIADPORÚČANIADPORÚČANIADPORÚČANIA� Informovať vedenie ZŠ a SŠ o rozdieloch medzi legálny-mi a nelegálnymi zbierkami (zoznam nelegálnych platieb).� Školy by si mali zaviesť spravodlivý a transparentný systémplánovania výdavkov a informovania rodičov o ich použití.� Zaviesť doklady o platbách rodičov.� Zamedziť výberu platieb učiteľmi (namiesto toho napr. bez-hotovostne alebo hotovostne nepedagogickým personálom).� Vylúčiť deti z procesu komunikácie o výdavkoch a komu-nikovať priamo s rodičmi.� Zakázať neetický predaj komerčných tovarov dílermi ale-bo učiteľmi prostredníctvom detí v školách. �

MgrMgrMgrMgrMgr. Mar. Mar. Mar. Mar. Marcela Maslocela Maslocela Maslocela Maslocela MaslovvvvváááááZdruženie Orava

25 �NOTES

Milan HosťMilan HosťMilan HosťMilan HosťMilan Hosťooooovvvvveckýeckýeckýeckýecký

PANI RIADITEĽKAPANI RIADITEĽKAPANI RIADITEĽKAPANI RIADITEĽKAPANI RIADITEĽKAODMIETODMIETODMIETODMIETODMIETAAAAAPRAPRAPRAPRAPRACCCCCOOOOOVNÝ SVNÝ SVNÝ SVNÝ SVNÝ STERETERETERETERETEREOOOOOTTTTTYPYPYPYPYP

Keď v apríli minulého roka prišla mailovou poštou naadresu Základnej školy Prievidza, Malonecpalská ulica Vý-zva na predkladanie žiadostí v rámci projektu „Škola, ktorejto myslí“ od Združenia Orava pre demokraciu vo vzdeláva-ní, Danielu Vojačekovú, riaditeľku školy táto ponuka hneďoslovila.

PPPPPANIANIANIANIANI RIADITEĽKARIADITEĽKARIADITEĽKARIADITEĽKARIADITEĽKA,,,,,ČČČČČOOOOO VVVVVÁSÁSÁSÁSÁS NNNNNAAAAA TEJTTEJTTEJTTEJTTEJTOOOOO VÝZVEVÝZVEVÝZVEVÝZVEVÝZVE NNNNNAAAAAJVIAJVIAJVIAJVIAJVIACCCCC ZAZAZAZAZAUJUJUJUJUJALALALALALOOOOO?????

Predovšetkým to boli ciele obsahového zamerania, kto-ré boli jasne stanovené: predovšetkým zvýšiť kapacitu učite-ľov rozvíjať schopnosť mladých ľudí samostatne učiť saa myslieť, ďalej poskytnúť pedagogickým kolektívom škôlvzdelávací program, ktorý prehĺbi, rozvinie a rozšíri odbor-né pedagogické vedomosti a zručnosti pedagógov, ako aj pod-porenie komunikácie a spoluprácu medzi učiteľmi a napo-kon podporenie komunikácie a spolupráce školy, rodinya širšej verejnosti. Totižto z rôznych výstupov, meraní a an-kiet bolo zistené, že žiaci vo všeobecnosti majú problémys analyzovaním textu a jeho aplikáciou v praxi, dosť častonedokážu obhájiť svoj názor a tým ich komunikačná aktivi-zácia klesá. Toto všetko konštatujem aj napriek tomu, že užpredtým sme tieto nedostatky riešili postupným zavádzaníminovatívnych stratégií a vyučovacích postupov. Školská an-keta, ktorá smerovala k tvorbe školského vzdelávaciehoprogramu ukázala, že približne 90 percent respondentovz radov pedagógov, rodičov a žiakov nechce meniť programškoly, ale naďalejho inovovať!Napríklad aj vzde-lávaním, využíva-ním foriem a me-tód práce, ktorév súlade so štát-nym, a teda ná-sledne i školskýmvzdelávacím prog-ramom budú viesťk rozvíjaniu sa-mostatného uče-nia sa žiaka, kukritickému mys-leniu, k aktivi-tám, kde budemenej memoro-vania a viac pra-xe, ale aj ku vzá-jomnej spoluprácimedzi učiteľmi,rodičmi a žiakmi.

Šk

ola, k

torej to

myslí

Šk

ola, k

torej to

myslí

Šk

ola, k

torej to

myslí

Šk

ola, k

torej to

myslí

Šk

ola, k

torej to

myslí

AAAAAKÉKÉKÉKÉKÉ KRKRKRKRKROKYOKYOKYOKYOKY NNNNNASLEDOASLEDOASLEDOASLEDOASLEDOVVVVVALIALIALIALIALI ĎALEJĎALEJĎALEJĎALEJĎALEJ?????

Spracovala som projekt, ku ktorému bolo treba získať klad-né stanovisko zriaďovateľa a rady školy. S jeho obsahom somoboznámila pedagogický kolektív, ktorý bol tejto myšlienkenaklonený. Vyjadril sa nielen ústne, ale aj písomným stano-viskom cez jednotlivé predmetové komisie a metodické zdru-ženia. Takto kompletne spracovaný materiál sme poslali vy-zývateľovi projektu. Veľmi nás potešilo, keď nám ZdruženieOrava oznámilo, že naša škola bola úspešná a vlastne v Tren-čianskom kraji boli vybraté do projektu len dve školy.

KKKKKEDYEDYEDYEDYEDY STESTESTESTESTE ZAČALIZAČALIZAČALIZAČALIZAČALI SSSSS REALIZÁCIOUREALIZÁCIOUREALIZÁCIOUREALIZÁCIOUREALIZÁCIOU PROJEKTUPROJEKTUPROJEKTUPROJEKTUPROJEKTUAAAAA AKÝAKÝAKÝAKÝAKÝ BOLBOLBOLBOLBOL JEHOJEHOJEHOJEHOJEHO ČASOVÝČASOVÝČASOVÝČASOVÝČASOVÝ OBSAHOBSAHOBSAHOBSAHOBSAH?????

Do jeho realizácie sme sa pustili 26. septembra 2008. Spo-čiatku nám nebolo všetko jedno, veď vzdelávanie bolo urče-né na osem pracovných dní: päť piatkov po šesť hodín popo-ludní a raz desaťhodinové stretnutie počas víkendu. Okremtoho nás čakali aj praktické úlohy, čo je dohromady 60 ho-dín. Program sa nám zdal byť časovo dosť namáhavý, no išlisme do toho, lebo bol obsahovo veľmi zaujímavý.

ČČČČČOOOOO BBBBBOLOLOLOLOLOOOOO OBSOBSOBSOBSOBSAHOMAHOMAHOMAHOMAHOM VVVVVÁŠHOÁŠHOÁŠHOÁŠHOÁŠHO VZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVANIAANIAANIAANIAANIA?????

Zavádzanie pestrých a netradičných metód do praxe, vy-tváranie prostredia stimulujúceho vyššiu kvalitu učenia sa,ďalej to bola všeobecná stratégia myslenia a učenia sa: rámecEUR, čitateľská dielňa, spolupráca školy s rodinou a verej-nosťou, kladenie otázok podporujúcich myslenie, pisateľ-ská dielňa, metódy písania rozvíjajúce myslenie a učenie,metódy podporujúce diskusiu a formulovanie vlastnéhonázoru.

DDDDDOOOOO VZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVANIAANIAANIAANIAANIA SSSSSTETETETETE TEDTEDTEDTEDTEDAAAAA VVVVVSSSSSTUPOTUPOTUPOTUPOTUPOVVVVVALIALIALIALIALISSSSS RÔZNYMIRÔZNYMIRÔZNYMIRÔZNYMIRÔZNYMI POCITMIPOCITMIPOCITMIPOCITMIPOCITMI AAAAA OČAKÁVOČAKÁVOČAKÁVOČAKÁVOČAKÁVANIAMIANIAMIANIAMIANIAMIANIAMI.....NNNNNAPLNILIAPLNILIAPLNILIAPLNILIAPLNILI SASASASASA, , , , , AKÉAKÉAKÉAKÉAKÉ ZRUČNOSTIZRUČNOSTIZRUČNOSTIZRUČNOSTIZRUČNOSTI STESTESTESTESTE ZÍSKALIZÍSKALIZÍSKALIZÍSKALIZÍSKALIAAAAA VVVVV ČČČČČOMOMOMOMOM SSSSSAAAAA ZLEPŠILZLEPŠILZLEPŠILZLEPŠILZLEPŠIL VYUČVYUČVYUČVYUČVYUČOOOOOVVVVVAAAAACÍCÍCÍCÍCÍ PRPRPRPRPROCESOCESOCESOCESOCES?????

Naše očakávania boli vysoko prekročené. Zlepšila sa spo-lupráca, komunikácia a atmosféra nielen v pedagogickomkolektíve, ale aj s rodičmi a žiakmi. Na vyučovacích hodi-nách pozorujeme lepšiu pracovnú atmosféru, zvýšenú akti-vizáciu a spestrenie. Skrátka ide o zatraktívnenie celého vy-učovania. Žiaci postupne získavajú kvalitnejšiu spôsobilosťna rozvoj kritického myslenia a aplikáciu poznatkov do pra-

Časť pedagogického kolektívu, ktorá aktívne pracovala metódou„display“.

Pani riaditeľka Daniela Vojačeková si ide pre-cvičiť zručnosť pri zosúladení poradia textova obrázkov.

NOTES� 26

xe. V nejednom prípade im to prináša väčšiu radosť z prácea jej výsledkov! To sa napokon ukázalo pri rôznych aktivi-tách pedagogického kolektívu, v prezentácií aktivít so žiak-mi , ale aj pri rozhovoroch s rodičmi a žiakmi.

KKKKKOMUOMUOMUOMUOMU PPPPPAAAAATRÍTRÍTRÍTRÍTRÍ POĎAKPOĎAKPOĎAKPOĎAKPOĎAKOOOOOVVVVVANIEANIEANIEANIEANIE ZAZAZAZAZA VŠETKVŠETKVŠETKVŠETKVŠETKOOOOO,,,,,ČOČOČOČOČO STESTESTESTESTE DOSIAHLIDOSIAHLIDOSIAHLIDOSIAHLIDOSIAHLI?????

Všetkým, ktorí sa aktívne zúčastňovali na našich spoloč-ných stretnutiach, predovšetkým supervízorke Mgr. DagmarBoháčikovej a multiplikátorkám Mgr. Soni Hrnčiarovej, Mgr.Anne Ďuricovej, Mgr. Ingrid Plešovej , Mgr. Dane Naďovej,Mgr. Soni Bulíkovej, Mgr. Eve Čmelovej, Mgr. Zuzane Bub-lovej a Mgr. Jarmile Maliarikovej, vďaka ktorým bola pracov-ná atmosféra skvelá! Samozrejme, že bez aktívneho prístupunašich pedagógov by to nešlo, takže aj oni si zaslúžia veľképoďakovanie! Poznatky sa prepletali s hrou, učením, vymýšľa-ním, maľovaním, projektovými a zážitkovými aktivitami,v ktorých bolo treba vyjadriť svoj názor, postoj, či aplikovaťproblém, na danú situáciu. Zásluhou pestrých aktivít sa ajúnava strácala a pedagógovia, v roli žiakov, vytvorili výbornúpracovnú atmosféru, v ktorej nechýbali okrem povestnej pra-covitosti a usilovnosti ani humor a veselá nálada.

AAAAAKOUKOUKOUKOUKOU FORMOUFORMOUFORMOUFORMOUFORMOU STESTESTESTESTE UKONČILIUKONČILIUKONČILIUKONČILIUKONČILIVVVVVAŠEAŠEAŠEAŠEAŠE VZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVAAAAACIECIECIECIECIE SSSSSTRETNUTIATRETNUTIATRETNUTIATRETNUTIATRETNUTIA?????

Záverečné stretnutie sa uskutočnilo v piatok 13. marca.Pedagógovia na ňom svojimi portfóliami a vystavenými prá-cami zdokumentovali to, čo sa naučili a už začali používaťna vyučovacích hodinách.

Multiplikátorka Danka Naďová vysvetľuje podstatu metódy „zhluko-vania“ activity

Nepochybujem o tom, že certifikát účastníka vzdeláva-nia Škola, ktorej to myslí, získa všetkých 28 pedagógov a žeuvádzané očakávania nezostanú len v podobe očakávaní, aleich budú naďalej realizovať vo svojej každodennej práci. Toby v konečnej fáze znamenalo: pre žiakov a pedagógov úspecha radosť z práce a pre rodičov určite spokojnosť! �

Milan HosťoveckýMilan HosťoveckýMilan HosťoveckýMilan HosťoveckýMilan HosťoveckýZŠ, Malonecpalská, Prievidza

foto autor

Dohoda o priDohoda o priDohoda o priDohoda o priDohoda o prijímaní podarjímaní podarjímaní podarjímaní podarjímaní podarúnkúnkúnkúnkúnkooooov a úprv a úprv a úprv a úprv a úpraaaaavvvvve vzájomných pre vzájomných pre vzájomných pre vzájomných pre vzájomných práv a poáv a poáv a poáv a poáv a povinnosvinnosvinnosvinnosvinnostítítítítí uzatvorená podľa § 969 odsek 3školského zákonníka medzi účastníkmi dohody:

V triede, kde (m)učím sotva mesiac, sa hompáľajú tri vajíčka, uviazané na špagáte, približne 50 cm nad zemou. „Čaká vásnáročná úloha,“ vravím mojim malým (m)učencom na začiatku dnešnej etiky. „Presne o desať minút prestrihnem špagáty, naktorých visia vajíčka. Vy ste tím záchranárov a musíte zabezpečiť, aby sa vajíčka pri páde nerozbili. Nemáte veľa času, ale ak si dobrerozdelíte úlohy, mali by ste to stihnúť.“ Pripravil som si stopky, no v tom som si „celkom náhodou“ spomenul, že...

„Jej, decká, skoro som zabudol, ak sa vám podarí vyhrať, teda zachránite všetky tri vajíčka, mám tu pre vás cukríky, ale podľanajnovších krízových pravidiel, vydaných ministerstvom školstva, musíte podpísať dohodu o prijímaní „podarúnkov.“ Rozdalsom im dokument formátu A4, týkajúci sa prijímania sladkostí a iných drobností žiakmi (všetko napísané veľkosťou písma 6.Kdesi v druhej polovici sa nachádzala veta:

„Účastníci dohody uznávajú, že porušenie uvedených povinností v tejto dohode môže spôsobiť vysoké škody SZŠ Harmó-nia, ako i štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, preto sa dohodli, že ako záruku o zodpovednom prístupe k „podarúnkom“je žiak povinný od chvíle podpisu tejto zmluvy každý deň kontrolovať, či si dal tatko Šmolko čisté ponožky.“

Ako som správne predpokladal, decká si pokojne pobrali dohody a podpísali ich. Teda až na Maťka, ten si ju chcel najskôrprečítať (asi ma už trochu podozrieval po našej akčnej matematike, ale písmo bolo malinké, textu mnoho a čochvíľa sa malaspustiť záchranná akcia pod krycím názvom „VAJCE“, tak to napokon vzdal i on.

Nasledovala akčná tímová hra, ktorá dopadla na výbornú. Deckám sa vďaka skvelej spolupráci podarilo zachrániť všetky3 vajíčka. Rozdal som im teda sladkú odmenu (v dohode definovanú ako „podarúnok“: a kým si rozbaľovali cukríky, porozprávalsom im zážitok jedného priateľa v USA.

V posilňovni mu vysvetlili, že sa tam nesmie robiť neporiadok a aby vraj podpísal, že s tým súhlasí. Keď to podpísal, zistil, žesa podpisom súčasne zaviazal, že bude rok platiť členstvo v tej posilňovni... Ale nemusíme chodiť až tak ďaleko po takýto príklad.Podnikateľovi u nás na Slovensku prišiel list, aby si aktualizoval svoje údaje na internete a ich aktualizáciu potvrdil svojimpodpisom. Keď tak spravil, dodatočne zistil, že v zmluve o aktualizácii boli kdesi ukryté malé písmenká s informáciou, že ho tátoaktualizácia bude stáť toľko a toľko a on sa svojim podpisom zaväzuje uhradiť spomínanú čiastku.

Keď som dohovoril, deckám pomaly svitlo. Dnes to našťastie dopadlo dobre. Na celej veci sme sa schuti zasmiali a dohovorilisme sa, že od dohody, podpísanej tak neuvážene, radšej upustíme, aby oni nemuseli doživotne kontrolovať, či si dal tatko Šmolkočisté ponožky, alebo nie. Celkom mi postačil sľub, že sa v budúcnosti vyvarujú unáhleného podpisu, aby sa tým nedostali dopodobnej šlamastiky so Šmolinkou, Všemajstrom, alebo nebodaj s Dudrošom...

A čo vy? Čítate si pozorne zmluvy a dohody, ktoré podpisujete? Mgr Mgr Mgr Mgr Mgr. Dávid Kr. Dávid Kr. Dávid Kr. Dávid Kr. Dávid Králikálikálikálikálik

Článok je prevzatý z davidkralik.blog.sme.sk kralik1975@gmail.com

� ZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁS � ZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁS � ZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁS � ZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁS � ZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁSZAUJALO NÁS �

27 �NOTES

Mária FeckováMária FeckováMária FeckováMária FeckováMária FeckováJana MaciakováJana MaciakováJana MaciakováJana MaciakováJana Maciaková

VZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVVZDELÁVAAAAAJME PRÍSJME PRÍSJME PRÍSJME PRÍSJME PRÍSTUPNEJŠIETUPNEJŠIETUPNEJŠIETUPNEJŠIETUPNEJŠIE

Spojená špeciálna škola internátna Jána Vojtaššáka (SŠ-ŠIJV) v Levoči je cirkevná škola rodinného typu, ktorá vzde-láva žiakov so sluchovým postihnutím, telesným postihnu-tím, mentálnym postihnutím, žiakov s viacnásobným postih-nutím a deti a žiakov s autizmom. Keďže tieto deti majúšpeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, naši pedagógoviasa neustále vzdelávajú a rozširujú si svoje odborné kompe-tencie. V minulom školskom roku sme začali spoluprácus OZ Orava pre demokraciu vo vzdelávaní a absolvovali smeškolenie „Inovačné metódy učenia a vyučovania“. Lektor-kou bola Ing. Danica Baranová.

Aj v školskom roku 2008/2009 sme sa vďaka finančnejpodpore Úradu vlády SR v rámci Akčného plánu predchá-dzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie,antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie mohli za-pojiť do projektu Vzdelávajme prístupnejšie, ktoré v mesia-coch január až marec 2009 pre špeciálnych pedagógov SŠŠI-JV realizovalo Centrum pre komunitné plánovanie a rodi-nu v Levoči.

Vzdelávanie bolo v rozsahu 40 hodín teoretickej prípra-vy a 20 hodín praxe v reálnych podmienkach práce s našimihandicapovanými deťmi.

Spolu s lektorkami Združenia Orava Mgr. Oľga Nowako-vou, Mgr. Zuzanou Paľovou, Mgr. Janou Laššuthovou a Mgr.Máriou Hajdukovou sme sa v teoretickom vzdelávaní v dvochvíkendových blokoch podrobne venovali rôznym inovačnýmmetódam, prístupom a aktivitám uľahčujúcim proces vzdelá-vania. Veľmi vysoko hodnotíme pripravenosť lektoriek a cení-me si ich ochotu a chuť deliť sa so svojimi skúsenosťami.

Ani my sme nezaostávali v tvorivosti a kreativite. Príkla-dom môže byť aj veršík, ktorý sme vytvorili z nasledujúcichsymbolov:

���������������+

Zastal ujček na rohu,obdivoval oblohu.Prešiel cestou veru tak,až ho skoro zrazil vlak.Nepozrel sa za značkou,až kým dostal plácačkou.

a v „cinquain-e“ pozdrav pre Združenie Orava:

Združenie Oravapríjemné tvorivé

vyučuje inovuje motivujev škole prináša spestrenie

školenie

Veríme, že spoločne strávené chvíle boli skutočným obo-hatením tak pre všetkých účastníkov školenia, ako aj prelektorky.

Za pedagógov SŠŠI JV v LevočiMgrMgrMgrMgrMgr. Mária F. Mária F. Mária F. Mária F. Mária Feckeckeckeckeckooooovvvvvááááá

a Ing. Jana MaciakováIng. Jana MaciakováIng. Jana MaciakováIng. Jana MaciakováIng. Jana Maciaková

Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ CP-KPaR, Levoča .

�

NOTES� 28

Svoje objednávky zasielajte na adresu: Združenie Orava, Hálova 16, 851 01 Bratislava 5,Svoje objednávky zasielajte na adresu: Združenie Orava, Hálova 16, 851 01 Bratislava 5,Svoje objednávky zasielajte na adresu: Združenie Orava, Hálova 16, 851 01 Bratislava 5,Svoje objednávky zasielajte na adresu: Združenie Orava, Hálova 16, 851 01 Bratislava 5,Svoje objednávky zasielajte na adresu: Združenie Orava, Hálova 16, 851 01 Bratislava 5, emailom: miriamh@pr emailom: miriamh@pr emailom: miriamh@pr emailom: miriamh@pr emailom: miriamh@prooooojectjectjectjectjectorororororaaaaavvvvva.sa.sa.sa.sa.skkkkk, prípadne t, prípadne t, prípadne t, prípadne t, prípadne telefelefelefelefelefonicky na číslo: 02/62onicky na číslo: 02/62onicky na číslo: 02/62onicky na číslo: 02/62onicky na číslo: 02/62444441 061 061 061 061 06777776,6,6,6,6,

OBOBOBOBOBJEDNÁVKAJEDNÁVKAJEDNÁVKAJEDNÁVKAJEDNÁVKA

Zborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2003 a 2004Zborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2003 a 2004Zborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2003 a 2004Zborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2003 a 2004Zborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2003 a 2004

Zborníky z konferencie Inovácie v škole 2003 a 2004 ponúka príspevky slovenských a zahraničných autorov, ktorí prezentujúinovačné postupy a metódy efektívne rozvíjajúce myslenie a učenie sa žiakov, ďalej sa zaoberajú témami hodnotenia žiakov,rozvíjaním tvorivosti učiteľa, didaktickou hrou, dramatickou výchovou, príbehmi ústneho podania a pod. Formát: A4, 85 strán(2003), A5, 82 strán (2004), A5, 116 strán (2005).

20042004200420042004 200520052005200520053,32 Eur/100,- Sk (+ poštovné) pre členov 3,65 Eur/110,- Sk (+ poštovné) pre členovZdruženia Orava Združenia Orava3,98 Eur/120,- Sk (+ poštovné pre nečlenov 4,32 Eur/130,- Sk (+ poštovné)pre nečlenov Združenia Orava

Kol.: Projekt Orava v praxiKol.: Projekt Orava v praxiKol.: Projekt Orava v praxiKol.: Projekt Orava v praxiKol.: Projekt Orava v praxi

V metodickej príručke ponúka kolektív autoriek – učiteliek ZŠ a lektoriek Združenia Orava svoje praktické skúsenosti, rady a príkladys využívaním inovačných metód vyučovania a učenia v rôznych predmetoch, ktorých cieľom je podpora efektívneho učeniažiakov a ich samostatného uvažovania, schopnosti riešenia konfliktov, rozvoja spolupráce medzi žiakmi navzájom, medzižiakmi a učiteľmi i medzi školou a rodinou. Formát A4, 116 strán.

5,31 Eur/160,- Sk (+ poštovné) pre členov Združenia Orava 6,64 Eur/200,- Sk (+ poštovné) pre nečlenov Združenia Orava

Jana Palenčárová, Vladimíra Bajzíková: Rozcvičme si jazýčky…Jana Palenčárová, Vladimíra Bajzíková: Rozcvičme si jazýčky…Jana Palenčárová, Vladimíra Bajzíková: Rozcvičme si jazýčky…Jana Palenčárová, Vladimíra Bajzíková: Rozcvičme si jazýčky…Jana Palenčárová, Vladimíra Bajzíková: Rozcvičme si jazýčky…

Cieľom autoriek je v knihe nahliadnuť do problematiky ústnych prejavov a prípravných cvičení zameraných na ich nácvik a ponúknuťučiteľom niekoľko praktických námetov na rozvíjanie činností, ktoré, hoci sú iba prípravou na vlastný rečový prejav, môžuvýrazne prispieť k jeho skvalitneniu a tým zvýšiť sebavedomie detí. Formát: A5, 78 strán.

3,65 Eur/110,- Sk (+ poštovné) pre členov Združenia Orava 4,98 Eur/150,- Sk (+ poštovné) pre nečlenov Združenia Orava

Zborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2006 – špeciálne vydanie časopisu NOTESZborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2006 – špeciálne vydanie časopisu NOTESZborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2006 – špeciálne vydanie časopisu NOTESZborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2006 – špeciálne vydanie časopisu NOTESZborník z konferencie INOVÁCIE V ŠKOLE 2006 – špeciálne vydanie časopisu NOTES

Zborník obsahuje príspevky, ktoré boli prezentované na konferencii Inovácie v škole 2005 vo forme plenárnych vystúpení,pracovných dielní a okrúhlych stolov. Formát: A5, 116 strán.

2,99 Eur/90,- Sk (+ poštovné) pre členov Združenia Orava 3,65 Eur/110,- Sk (+ poštovné) pre nečlenov Združenia Orava

� Mám záujem o ďalšie informácie a prihlášku za člena Združenia Orava.

Objednávam si štvrťročník NONONONONOTES 2009TES 2009TES 2009TES 2009TES 2009 � Objednávam si všetky čísla za cenu 5,31 Eur/160 Sk

� Objednávam si ..... ks zborníka Inovácie v škole 2004 ..... ks 2005 .... ks metodickej príručky Projekt Orava v praxi

..... ks publikácie Rozcvičme si jazýčky ..... ks zborníka Inovácie v škole 2006 ..... ks publikácie Spolupráca školy a rodiny

Dobierkovú zásielku prosím zaslať na adresu:

Meno a priezvisko:.............................................................................................................................................

Ulica:.......................................................Mesto:.....................................................PSČ:...................................

Dátum:........................................ Podpis: ..................................................

(Konverzný kurz 1 Euro = 30,1260 SKK)

� �