SOCIÁLNA POLITIKA

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika.2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje.3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita.4. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky.5. Subjekty a objekty sociálnej politiky.6. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana.7. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika)8. Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií.9. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho

zabezpečenia10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR.11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR.12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR.13. Charakterizujte bytovú politiku v SR.14. Problematika nezamestnanosti v SR.15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce.16. Chudoba a jej základné charakteristiky.17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania.18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy.19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie

v kontexte sociálnej práce)20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum,

riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce.

21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi.22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej

oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR.24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské

poistenie.25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia

v nezamestnanosti26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR.27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia

(poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca).28. Systém siete sociálnych služieb.29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka.30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristikaSociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka

- v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti.- v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky.- v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi.Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria :- štát a jeho orgány- zamestnávatelia- zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány- obce- charitatívne organizácie- cirkev (ako charita)- občania, rodiny a domácnosti

Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch:1. sociálna spravodlivosť2. sociálna solidarita3. subsidiarita4. participácia5. zásluhovosťKľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť.Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických

možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástrojeSociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:

politika sociálneho zabezpečenia politika zamestnanosti zdravotná politika rodinná politika bytová politika vzdelávacia politika

Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy :- sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti- sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb.- sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu.Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod.Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti:- legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní- inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti)Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu.Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti.Zdravotná politika jej cieľom je prevencia- je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a  na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky.Rodinná politikarodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SRprincípy rodinnej politikyRodinná politikaspočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciamisúbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodínmiera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojovzahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmiBytová politika- bývanie patrí medzi základné potreby človeka- je najvýznamnejšou životnou investíciou- podstatou je systém prideľovania bytov

Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním:1) Získanie, nadobudnutie bytu.2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt.Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve.Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond.Ciele štátu.:1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca

Nástroje sociálnej politiky

Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politikyNástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť:

1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky3. Inštitúcie4. Masovo komunikačné prostriedky5. Nátlakové akcie6. Kolektívne vyjednávanie

Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ.Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú:Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane),

niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca).

Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie.

Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka.

Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít.

Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charitaSociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy:

- Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci

v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi.

- sociálne služby

Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

- sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o  sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIEPomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

zaraďujeme špitály, ktoré slúžili ako nemocnice, útulky pre chudobných, chorých, slabých, starých, vdovy a siroty. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. Sociálna práca je charakteristická tým, že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov, občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu- na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie-štátne samosprávy, ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy,resp.represie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy,alkohol,tabakizmus,AIDS)Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. Je to vlastne nasmerovanie klienta, aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba.Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť, dobročinné pomáhanie, láska k človeku. Filantrop je človek, ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť, láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv).Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku, ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha.Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým, rodinám v núdzi, postihnutým ľuďom, chorým, starším, zomierajúcim, ľuďom bez domova, migrantom a utečencom, tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi.Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej, mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc.

4. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKYPrincípy sociálnej politiky :■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politikyMyslí sa tým:∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle, t.j. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť , ktorú možno vymedziť pravidlami, podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r. 1925 (J.Macek ): - každému rovnako (pomernosť, proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku)- každému podľa jeho potrieb- každému podľa jeho zásluhO sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej, jednoznačne vymedziteľnej. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti:∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti∙ hľadisko rovnakých príležitostí∙ hľadisko potrebnosti.

Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým, že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu.Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi, ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov, záujmov. Je zle, keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším, chorým, nezamestnaným, sociálne odkázaným. Treba ho chápať ako relatívny, na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových, subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. ■ sociálnej solidarity - je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými, zamestnaných s nezamestnanými.Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Vychádza z tézy, že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia, že je čiastočne odkázaný na druhých. Je výrazom ľudského porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti a pospolitosti. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity, spolkov, združení, ktoré sú založené na filantropii. ■ subsidiarity - vzájomná podpora zdola nahor. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to, aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. Ak ju nedokáže riešiť sám, pomoc by mu mala poskytnúť rodina. V prípade, že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť, mali by byť jedincovi k dispozícii obec, občianske združenia, charita, zamestnávatelia, odbory. Až v situácii, že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť, nastupuje štát.Princíp subsidiarity znamená, že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám, keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Keď si nevie pomôcť, volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov, charitu, obec a nakoniec štát. štát je teda na poslednom mieste, je povinný starať sa o vytváranie podmienok, aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané, pomáha štát. Princíp subsidiarity znamená, že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. Tento princíp predpokladá tiež, že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia, aby prevzal zodpovednosť sám za seba, ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. ■ participácie - Ide o fakt, aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba, choroba, zdravie, nezamestnanosť/. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu, ktorý je zodpovedný, rešpektovaný a plnoprávny.Princíp participácie znamená, že občania, ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami, musia mať možnosti zúčastniť sa procesov, ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. Ide o fakt, aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ), bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi, ale často i politickými opatreniami, sú efekty týchto opatrení obmedzené. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára

predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. Funkcie sociálnej politiky:

Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu, keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie, ako sú nezamestnanosť, choroba, staroba, úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky, ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily.

Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov, príjmov, ale i životných situácií, šancí, možností. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere, ktorú štát uzná za žiaducu.

Stimulačná funkcia podporuje, stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca, rodiny. Tým, že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju, konaniu, ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce.

Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky, ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu, jeho produktivitu, ako aj opatrenia, ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti, zdravotnej politiky, o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i.

Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. Jej snahou je predchádzať určitým škodám, ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba, staroba, nezamestnanosť, narode-nie detí). Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť, rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania, pre nezamestnaných, toxikomanov, psychologické a právne poradenstvo a p.).

Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu, k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života, ale proces, kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať, starať sa o svoje zdravie atď. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov, ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi.

5.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKYSubjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí, ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku, je to každý systém, resp. každý jednotlivec alebo organizácia, ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku1.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom, aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe); úlohou SP je vytvárať podmienky na to, aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe, aby sa nestal objektom SP2.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky, prostredie a nástroje, aby rodine umožnila pomáhať svojim členom  aby sa rodina nestala, (ani jej jednotliví členovia) objektom SP3.obec nastupuje, ak zlyhá rodina, pomáha včasnou intervenciou, obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov, zariadení opatrovateľských služieb,...

4.neštátne subjekty - mimovládne organizácie, inštitúcie tretieho sektora - /občianske združenia, charity, rehole, nadácie, neinvestičné fondy, dobrovoľníctvo/ - vykonávajú sociálnu prácu tam, kde nezasahuje štát5.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia, orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd, pracovno-právnych vzťahov a pod.6.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika, starostlivosť o zamestnancov, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti7.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci, pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN, Medz.org.práce, Rada Európy, EU8.štát - vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejno-právnych inštitúcií /soc. poisťovňa/. štát musí intervenovať, ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere, ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou.Štát určuje obsah, ciele, úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti, ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier, regulovanie sociálnej klímy, a vytváranie stabilného sociálneho prostredia.Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. nadnárodných subjektoch. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Možné členenie je i na štátne, trhové, netrhové subjekty. Subjekty koncipujú, pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.Objekty sociálnej politikyPod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu, ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov, ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity, vzdelania, podľa príjmu, pohlavia či veku. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť, o blahobyt ľudí. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť,  jej jedinečnosť, schopnosť, záujem, potreby. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce, chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. Vždy ide o sústavu cieľov, ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ, tzv. rozvoj človeka /indivídua/, spôsob jeho života, jeho tvorivé sily a dispozície. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky, ale tiež čiastkových sociálnych politík. Celý proces tvorby, formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi, ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. Objektom sociálnej politiky  sú adresáti, ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. Môže to byť:jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na, aby sám zvládol životnú situáciu, ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť, alkohol, chudoba)rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. alkoholizmuskomunita (znaky soc. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva, keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť

6. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANASociálna politika - je súhrn štátnych opatrení, ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. - je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, záujmových občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií, atď.), ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. a všestranného rozvoja osobnosti človekaŠiršie poňatie ako konkrétna činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti.Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov, ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu; systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti, mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia.Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi.V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie.Sociálna politika je: súbor aktivít, opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických, hospodárskych možnosti krajiny.Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu, organizácií, inštitúcií, subjektov, ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy, vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca, skupín, komunít a spoločenstva. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné, pracovné, reprodukčné, ekologické a pod.) Výrazne sa soc. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí, ktorí nedokážu vzniknuté soc. udalosti prekonať vlastnými silami. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa:- štúdiom jednotlivých soc. systémov, - vzťahu štátu a jednotlivca, - povinnosťami štátu v oblasti soc. zabezpečenia svojich členov, ale aj ako súčasť teórie soc. práce pre význam, ktorý soc. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. Pod pojmom soc. politika rozumieme všetky služby a opatrenia, ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz, choroba, nezamestnanosť, staroba, osobitné nároky na opateru, predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku.Sociálna politika· je odrazom politického, ekonomického a historického vývoja každej krajiny· je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu, najmä hospodárstva· je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa· je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti  Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov, podsystémov, inštitúcií, inštitútov, noriem, predpisov, opatrení, prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované.Sociálna práca je:-  odbor, ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenia a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám.

-  je vedecký fundovaná odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými  metódami zaisťuje  starostlivosť o človeka na profesionálnom základe -  konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd, ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou · sociálnej politiky, · celospoločenskej praxe a · sociálnych zámerov. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.Cieľmi sociálnej práce z   hľadiska spoločnosti sú:   ·  byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky,·  tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou,·  odhaľovať sociálne problémy,·  zabraňovať spoločenským konfliktom,·  realizovať základné ľudské práva v spoločnosti,·  sprístupňovať pramene pomociSociálna práca je chápaná ako súčasť soc. politiky. Ich spôsob myslenia je však iný. Ak soc. pracovník  myslí na postihnutého občana a jeho soc. situáciu, politikom ide o to, ako založiť, obhájiť, podporiť, začleniť sociálne projekty. Musia vedieť, že zámer je spojený s prijateľnými programami, s realizovateľnými pravidlami, s trendom, s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Ich myslenie je taktické, do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť.To, že soc. práca je časťou soc. politiky, vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. práce. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu, zníženie osobných príplatkov, likvidácia pracovných miest, zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. Krátenie soc. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke.Vzťah medzi soc. politikou a soc. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. Pokiaľ soc. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády, parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách, soc. práca sa realizuje na problémovej úrovni, v priamom kontakte s klientom.Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené, pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec, v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. Hovorí sa, že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely, je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej

7. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKYTypy sociálnej politiky stoja na tom, aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. Názory sa líšia na tom, akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky.3 základne typy:-liberálny (V.Británia, USA, Kanada, Austrália)-sociálno-demokratický (škandinávske štáty)-konzervatívny(Nemecko,Rakúsko)1. Liberálny typcharakteristický:

- minimálny zásah štátu, aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením)- funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha, až keď zlyhá všetko ostatné)- v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec), potom

zamestnávateľ a nakoniec štát- sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov,

pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedincaPrevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery, nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA, Kanada, Austrália, V. Británia,)2. Sociálno – demokratický typ charakteristický:

- plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie

- rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina)- náklady znáša predovšetkým štát, až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec

Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv, ktoré rozširuje i na nové stredné triedy, ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb. Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko, Nórsko, Dánsko aj Fínsko)3. Konzervatívny typcharakteristický:

- vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy- štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy- miera redistribúcie je menšia- vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov

Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné, často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko)

8. SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT, ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ

Sociálna udalosť je každá životná situácia, ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého.Sociálne udalosti delíme :-Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba, úraz, strata zamestnania)Napr. staroba je neodvrátiteľná, ale predvídateľná sociálna udalosť.

Sociálne udalosti:Nezamestnanosť – nezamestnaný človek, ktorý môže a chce pracovať, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR. Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy, prípravu a vzdelávanie na trh práce, poskytuje odborné poradensto. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti.Chudoba- stav, kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni.Delenie chudoby - absolútna chudoba, relatívna chudoba, objektívna chudoba, subjektívna Dôsledok chudoby:Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službamiStav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami.Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa, vyplýva to zo zdravotného poistenia.Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie, alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie.Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach, integrácia do spoločnosti zdravých ľudí, peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu, príspevok na úpravu bytu, na kúpu motorového vozidlaStaroba – je to sociálna udalosť, ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka, jeho aktivitou, príjmom, sociálnymi kontaktmi. Je prirodzeným obdobím ľudského života, v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu.Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba, spoločné stravovanie, prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služiebSmrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné, spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský, vdovecký, sirotský dôchodokMaterstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky, sem patria dávky : rodičovský príspevok, materský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavky na dieťa.

9. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989

V minulosti platil zákon č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci, ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov, napr. 448/2008 o sociálnych službách, 305/2005 o soc.ochrane a soc.kuratele, 461/2003 o soc.poistení a pod.Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti, ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky.Princípy tranf.soc.sféry: 1.odštátnenie soc.sféry, ktoré sa udialo zákonom, ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc.služieb2.Pluralizácia soc.sféry(viac poskytovateľov)3.Demokratizácia soc.sféry (participácia občanov na svojom systéme, živote, spoločnosti) 4.Privatizácia soc.sféry (Domovy dôchodcov, domovy soc.služieb, SOS, sociálne poradenstvo5.Štátne záruky soc.sféry ( do akej miery...?)Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií, soc. solidarite a štátnej záruke.Úlohy transformácie: 1.presadzovanie základných princípov soc.politiky (spravodlivosti ...)

2.sociálna únosnosť politických a hosp.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov3.sociálny rozvoj, soc.stabilita a soc.zmier, (tripartita)4.podiel SR na integrácii soc.sféry na Európ.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie,...)Transformácia soc.sféry napĺňa hospodárske, kultúrne a soc.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.Transformácia soc.sféry nebola ukončená !Priority tranf.soc.sféry:1.aplikácia medzin.paktov, dokumentov a noriem, ktorými je SR viazaná ( napr. Madridská zmluva – chráni staršiu prac.silu, povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon.práce)2.pôsobenie SR v medzinárodnej org.práceSynchronizovanie soc.a pracovnej legislatívy s Európskou soc.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.Nová soc.politika SR sa riadi „Transformáciou soc.sféry“, ktorá má tri previazané oblasti:1.sociálna pomoc a rodinná politika2.trh práce a politika zamestnanosti3.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.poisteniaKaždá oblasť obsahuje:1.motivácia občana2.aktivita občana3.odmena pre občanaTransformačné zákony (reformné):1.Zákon o soc.pomoci+vyhlaška o soc.odkazánosti2.zákon o pomoci v hmotnej núdzi3.zákon o životnom minime4.zákon o prídavku na detí5.novela zákon.práce6.zákon o službách zamestnaností7.zákon o soc.poistení8. veľká dôchodková reformaPoradie podľa objemu vyplácania dôchodkov:dôchodcovia, inval.dôchodcovia, poberatelia prídavku na dieťa, poberatelia kompenzačných príspevkov, (čo garantuje štát, vypláca štát)Dávky môže poskytovať: 1.Štát – rodič.príspevok, prídavky na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa2.Sociálna poisťovňa – dávky soc.poistenia – (vdovský, nemocenské)3.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok, prenesené kompetencie refunduje štát 4. Zamestnávateľ

10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR.Vzdelávacia politika - súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach, o prístupe k vzdelaniu, o cieľoch, o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve.Cieľ - zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie, jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond.Ciele štátu - 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca

Výhody - pre spoločnosť - zvyšuje sa produktivita, zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu, vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu, ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce, vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie, podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote. - pre indivídum - prejavuje sa to v mzde, zvyšuje sa profesionálny a sociálny status, prináša príspevok k osobnému rozvoju, ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny.Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky - spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému. - financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti - privatizácia vzdelávaniaNová školská sústava pozostáva - predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) - sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie, nadstavbové štúdium, pomaturitné štúdium, špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) - vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne, tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr. b/ neuniverzitné – Bc.Študuje sa na 3 stupňoch, tretí stupeň je doktorandské štúdium. V súčasnej dobe je kreditný systém. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja. Je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. Sebavzdelávanie- trend.

11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR.Zdravotná politika - čiastkovou politikou sociálnej politiky. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia, až potom následne riešenie zdravotných opatrení.V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. pri: - zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku, ďalší rok platíš náklady celé)- prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo - 1.pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2. po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo, ak je nejaká porucha) 3. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky, ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. strojček na uši)- prevencia v rodine – návyky hygienické, návyk starostlivosti o zdravie, zdravá výživa, dostatok pohybu, predchádzanie obezity a pod. Zdravie - neprítomnosť nemoci, o zdravie sa staráme prevenciou, terapiou, rehabilitáciou. Choroba - hovoríme o ne, ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. Invalidita - je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie, či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. - stupne invalidity - 1.- bezmocnosť - najvyšší stupeň 2.- úplná invalidita 3.- stredná invalidita 4.- nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu. Môže byť - úplná – napr. pri hospitalizácii - čiastočná – napr. pri ambulantnej liečbe - špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami

Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR, čl. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.Zdravotné poistenie - je to súbor nástrojov, ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosťZdroje financovania zdravotnictva - 1. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 60-70% nákladov, u nás 90% nákladov.2. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov, u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony, liečba rakoviny, transplantácia orgánov...)3. individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac, u nás 1-2%.SR - príliš vysoká spotreba liekov, pričom veľkým problémom je, že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. - nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami, lekármi a lekárskou komorou. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké, preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. Tak sa môže stať, že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky - nemocenské dávky – - ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia, ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba, úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny. – materské dávky - vyrovnávacia dávka - pre tehotné ženy, pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí.

12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR.Rodinná politika - súbor praktických opatrení, ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. Rodina - spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi, manželstva alebo adopcie. Rozvrat v rodine - situácia, keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu).Rozpad rodiny - nastáva, ak sa rodina rozpadla rozvodom.Funkcie rodiny - 1) Biologicko-reprodukčná - 2) Výchovná funkcia- 3) Emocionálna funkcia- 4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia- 5) Ochranná funkciaRodič - biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. Sociálny rodič - môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom, keď sa rodičom stal napr. adopciou.Manželstvo - trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti, vzájomnej láské, vernosti, pomoci, úcty,…Základné princípy rodinnej politiky - 1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka, zásah štátu je minimálny, keď rodina zlyhá. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc, ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo, zdravotníctvo, výstavba).

–3) Rodina ako inštitúcia - rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť.

Úlohy štátu voči rodinám - 1. Právna ochrana rodiny a jej členov - prostredie právnej istoty, právny zväzok, podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, právo detí na rodičovskú starostlivosť. 2. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín - vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti - - narodenie dieťaťa – soc. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa, -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.“-existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok.“-pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy- iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí, alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.-úmrtie „Príspevok na pohreb.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. Výchova detí a mládeže, príprava na manželstvo a rodičovství - za výchovu detí sú zodpovední rodičia, ale pomáhajú aj inštitúcie – škola, cirkev, vplyvy a vzory dospelých, masmédia…4. Ochrana zdravia členov rodiny - štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov, rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí, chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí, realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov.

Jednotlivé sociálne udalosti, ktoré v   rodine môžu nastať - Materstvo- žena pred pôrodom odchádza z práce- vzniká nárok na materský príspevok, ktorý ju hmotne zabezpečuje. Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka - Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. - Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent - Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča - dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou, zlyhanie rodičov- alkoholizmus, týranie, zanedbávanie - - Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy , ak umrie člen rodiny alebo živiteľ

- pohrebné – jednorazová dávka - vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok

13.Charakterizujte bytovú politiku v SRBytová politika - je čiastkovou politikou sociálnej politiky, jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych, technických a ekonomických podmienok, aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie.

Základné typy bytovej politiky:a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií, tým, ktorí to najviac potrebujú)b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu, dôležitým prvkom je tu cena domu, bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného)

Modely bytovej politiky:1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny)2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov, ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko)3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. Štát sa zaujíma len o tých, ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi, nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu, adresná pomoc – Veľká Británia)4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne, a to len cez sociálnu záchrannú sieť- Grécko, Portugalsko)

Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo, družstevné byty, obecné byty

Zdroje financovania bytovej politiky:a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov)b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb)c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky)

Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne:a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom, príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami)b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu, bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov, znížením daňového zaťaženia vlastníkov)

Nástroje bytovej politiky:a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok)b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod.domu)c) sociálne bývanie (sociálne byty, je neefektívne, pretože podporuje aj rodiny, ktoré to nepotrebujú. Má tiež nedostatky, pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. chudobné štvrte). Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi, ktoré spravujú verejnoprávne subjekty - obce, neziskové organizácie).

14. Problematika nezamestnanosti v SRNezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. Vyjadruje stav v ekonomike, keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom, že ekonomika je málo výkonná. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň, v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. To má vplyv nielen na ekonomické, ale aj sociálne, psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín, trestná činnosť, sociálno-patologické javy).

Nezamestnanosť je stav, v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie.Typy nezamestnanosti:a) frikčná (ľudia, ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami, resp. zmena zamestnania. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť)b) štrukturálna (technologická - napr. rozpad neefektívnych podnikov)c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov - vzniká v poľnohospodárstve, stavebníctve, lesníctve)d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu, ani sa nikde neregistruje)e) neúplná (na znížený úväzok, skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie)f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav)g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce)

Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na:a) krátkodobá (0-6 mesiacov)b) strednodobá (6-12 mesiacov)c) dlhodobá (12 a viac mesiacov)Uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.Záujemca o zamestnanie je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie:- občan mladší ako 25 rokov, skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy, ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP)- občan starší ako 50 rokov- dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov)- občan, ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan, ktorý sa stará o dieťa- občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý)- cudzinec, ktorému bol udelený azyl

15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce

Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanieb) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po prácid) znižovať nezamestnanosťe) vytvárať podmienky na vznik pracov. príležitosti vytváraním nových pracovných miestf) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu

Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: - Ústredia a Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny- právnická / fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe

uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu- agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania

Nástroje politiky zamestnanosti:a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl.35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať), zákon o sociálnom poistení, zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných), zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán), Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán), Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných, je ich 46), neštátne subjekty, inšpektoráty práce, sociálna poisťovňac) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie, informačné a poradenské služby, vzdelávanie, príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky.b) pasívne – dávka v nezamestnanosti

Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy, a to:- zákon č. 453/2003 o orgánoch štátn. správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb

zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc.vecí a zamestnanosti – MPSVaR, ÚPSVaR)

- zákon č. 52/2010 o službách zamestnanosti, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania, zmenu zamestnania, obsadzovanie voľných prac.miest, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce)

- zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení

Politika trhu práce - súčasť politiky zamestnanosti, je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania

b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi, napr. úpravou pracovnej doby, stanovenou minimálnou mzdou, podmienkami pre poberanie dôchodkov, ale i napr. dĺžkou školskej dochádzky.      Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým, že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru.

16. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

CHUDOBA - stav, kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni.Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav, ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania, bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia), odstraňuje spoločenské návykySpoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na : absolútnu – stav, keď nedostatok prostr. neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery, že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie, odev, jedlo). relatívnu chudobu – stav, v ktorom jedinec, rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte)V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba, absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika), kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. Meranie chudoby :objektívna – stav, v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni.

subjektívna – stav, o ktorom sa ten, kto je v tejto situácii, domnieva, že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých, nie z priemernej spotreby.V   súvislosti s   chudobou môžeme hovoriť aj o   jej dôsledkoch, považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy, (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby.Stav hmotnej núdze - stav, keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). Je to prechodný stav.Životné minimum - spoločensky uznaná hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy , dôchodkovom zabezpečení, úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. Výšku upravuje vždy k 1.7. MPSVaR, od 1.7.2011 je to 189,83 EUR. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni, a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb, ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra, vzdelávanie)Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež, seniori, ženy (matky samoživiteľky) , občania so zdravotným postihnutím, (nie ŤZP), ľudia s nižším vzdelaním, nezamestnaní, neúplné rodiny s deťmi, rómska etnická minorita, bezdomovci a imigranti.Faktory, ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby, zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce), lokalita domácnosti, demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí), etnická príslušnosť (najmä rómska), výchova v rodineOpatrenia na predchádzanie vzniku a   zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. poistenie–nemocenské, dôchodkové, úrazové, ), politiky zamestnanosti, politiky vzdelávania a rodinnej politiky. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327,20 EUR)a životného minima.Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc, štátne sociálne dávky, významným prínosom je soc. práca, charita, individuálna pomoc.

17. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA

Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. Ide o životné situácie, s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny, zásluhový alebo kombinovaný princíp. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť, chudoba, choroba a úraz, invalidita, staroba, smrť, manželstvo a rodičovstvoSZ tvoria 3 piliere: 1. Sociálne poistenie 2. Sociálna podpora 3. Sociálna pomocSociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti, zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti, ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. SP je povinné, zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. Do systému soc. poistenia patrí aj soc. zabezpečenie poistencov tzv. silových rezortov (policajti, vojaci).

Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti, t.j. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. SP obsahuje: nemocenské p.- slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby, tehotenstva a materstva. Nemocenské dávky = nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka. dôchodkové p.- je hmotné zabezpečenie občanov v starobe, pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti, v prípade smrti živiteľa. Patrí sem starobné a invalidné poistenie, z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok, invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok. úrazové p. - slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu, choroby z povolania. Úrazové dávky = úrazový príplatok, renta, jednorázové vyrovnanie a odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada nákladov spojených s liečením, pohrebom, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatneniagarančné p. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca, úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.poistenie v   nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti, ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). Sociálna podpora - ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. Soc. podpora sa realizuje najmä ako:Dávky štátnej soc. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus), rodičovský príspevok, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá, príspevok na pohreb. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživnéPríspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa - jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. rodinnej starostlivosti, opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. situácii. Občan, ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme:- dávky na zabezpeč. zákl. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť, na bývanie, aktivačný príspevok, ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb, nie na vyrovnanie pohľadávok. - poskytovania soc. služieb = soc. poradenstvo, ošetrovateľská starostlivosť, pracovná terapia, ubytovanie, stravovanie, pranie a údržba šatstva, vykonávanie zákl. osob. hygieny, tlmočenie - kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia - soc. pomoc v   oblasti školstva (dotácie) =soc. štipendia, zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIADane: priame - z príjmov právnických a fyzických osôb)

nepriame – DPH, spotrebné dane, sú hlavným zdrojom financovania soc. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ), SZČO a dobrovoľne poistených osôb. Sú to zdroje na úhradu zdravot. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. poisťovňou. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO, za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach.

18. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMYSPOD a SK upravuje zákon č. 305/2005 Z. z., ktorého predmetom je zabezpečenie:

- predchádzania vzniku krízových situácií v rodine- ochrana práv a právom chránených záujmov detí - predchádzanie porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO- zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov

Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR, rodinu, skupinu, komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí, otvorenom prostr. v prostr. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí - je súbor opatrení na zabezpečenie :- ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) - výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí- náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodineMedzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť, organizovanie náhradnej starostlivosti, navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť.Výchovná činnosť - pôsobí na zlepšenie rodinných, manželských a iných sociálnych vzťahov, v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená, u detí s poruchami správania, ktoré majú za následok záškoláctvo, branie omamných látok, trestnú činnosť. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti, odkázané na pomoc spoločnosti a deti, o ktoré sa rodičia nevedia, nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti.Navrhovanie výchovných opatrení, ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení, ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa, nevytvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo, ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby.Ďalšiu činnosť, ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých, podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti, návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv, sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom, prokuratúrou, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami.Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického, fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie , v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a   SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu, dieťa, ktoré sa dopustilo priestupku, ktoré je členom skupiny, ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje, dieťa zneužívajúce drogy, hrajúce hazardné hry, s poruchami správania, pre dieťa, ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomocPlnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby, ak je účastníkom probácie alebo mediácie, ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog, po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí, po zániku ústavnej starostlivosti, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a   SK vykonávajú : orgány SPOD a SK - Ústredie a úrady práce soc. vecí a rodiny, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obce, VÚC, akreditovaný subjekt, právnická alebo FO.

19. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINEZákladné zásady rodin.práva sú zakotvené v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi, medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným, s určením - zapretím otcovstva, s osvojením. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú, menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada, že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti, s ktorými objektívne právo spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, právnych vzťahov.( vymedzuje vznik manželstva, vzťahy medzi manželmi, rozvod a zánik manželstva, vzťahy medzi členmi rodiny, náhradnú starostlivosť, vyživovaciu povinnosť, určenie a zapretie otcovstva)Zákon o rodine stanovuje, že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva Rovnoprávnosti muža a ženy Ochrany manželstva, rodiny a matky dieťaťa Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností Monogamie Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobášaRodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina, medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. Rodina plní mnohé funkcie. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko - reprodukčná, ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie), ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability), emocionálna (citové zázemie), socializačná funkcia (odovzdáva jazyk, hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti, zvyklosti a obyčaje, uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt), výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní, vytvára osobnosť).Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. Hlavným dôvodom je, že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny, či už biologicko – reprodukčnej, ekonomickej, socializačnej alebo výchovnej, potom nastáva stav, ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. Nazývame ju aj dysfunkčná, patologická alebo problémová rodina.Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií, tieto však nie sú natoľko závažné, že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami).V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné, že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí).V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií, ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov).Sociálna práca s rodinou - najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo, vyjednávanie, intervencia a mediácia - zastupovanie. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu.Patológia rodinyProblémy súčasnej rodinyFinancie, nedostatok pracovných príležitosti, výkon trestu odňatia slobody, nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia, nevera, násilie v rodine, bytová situácia – viac generácii v jednom byte, alkoholizmus, závislosti - patologické hráčstvo, drogy...

Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc.prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine, na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič.práv a povinnosti, plnenia funkcii v rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog. javom. c) sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje, nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva), výchovné opatrenia: napomenutie, dohľad..., Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu, zastavenie ďalšieho negat.vývoja, resp. zabránenie jeho opakovaniu v rodineSanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia - je vlastne terciárna prevencia.Sanácia rodiny je proces, pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“, ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje.Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc.podporu, ktorú upravuje niekoľko zákonov. Sú to jednorázové fin.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z.235/1998 Z.z.), príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí, príplatok k príspevku pri narodení 1. dieťaťa, jednor.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.627/2005 Z.z.), príspevok na pohreb.Opakované fin.prostriedky: príplatok na dieťa(z.600/2003), príplatok k prídavku( „“), rodičovský príspevok(280/2002Z.z.), opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z.z.), opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“),opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.stavom (561/2008Z.z.)

20. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM, RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT.SITUÁCIE. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE

Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie, ktoré zaručuje Ústava SR. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Výška príjmov nie je účelovo viazaná, ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. narodenie, úmrtie). Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov. Štátna soc.podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. Jednorázové: 1.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z.z.)je štátna jednorazová sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

2.príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z.z.) sa vypláca štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, na zvýšené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. 3. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa - je štátna jednorazová sociálna dávka, ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako prvé, druhé,trietie dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.Nárok nevzniká: maloletej matke, ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok4. Jednor.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.627/2005 Z.z.)- príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa, ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu, alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz.osoba ako rodič.5. Príspevok na pohreb (238/1998 Z.z.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR.Opakované fin.prostriedky: 1.prídavok na dieťa (z.600/2003Z.z.), je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa, poskytuje sa najdlhšie do 25.rokov veku dieťaťa, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, študium. 2.príplatok k prídavku( 532/2007 Z.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ. 3.rodičovský príspevok( 571/2009 Z.z.)(novelizovaný z. 513/2010 - je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. 4. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005)5. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťaJe štátna sociálna dávka. Poskytovaním príspevkov, štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa.7.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.stavom(561/2008Z.z.)(V knižke od Derevj. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič. Z.561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.1.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z..)

Spoločne pre všetky dávky platí, že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.Zákon č.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výšku život. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov, ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti

a čisté peňažné príjmy na osobu. Nová výška živ. minima sa upravuje vždy k 1.7. príslušného roka. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. minima, osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život. minima, domácnosť sa nachádza v hmotnej núdzi ale to ešte neznamená, že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima, valorizujú sa každý rok k 1.7. Životné minimum v roku 2011 je 189,83 EUR. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne krajeZákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti, právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb.S účinnosťou od 1. januára 2003 prešlo zákonom č. 416/2001 Z. z. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom, ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby, na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti, a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje, táto je vykonávaná pre územný obvod obcí, ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce, ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť, po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity.V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce, resp. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu.Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom, na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci, resp. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie.Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obceNa obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto:1.  poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov, zariadenie opatrovateľskej služby)2.  rozhodovanie•  poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu,•  poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu,•  povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,3.  zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, detský domov, krízové stredisko, resocializačné

stredisko),4.  oznamovanie obvodnému úradu občanov, ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou.Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne krajeNa samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci:1.  poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne, domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne, zariadenie chráneného bývania, domov pre osamelých rodičov, stanice opatrovateľskej služby, zariadenie pestúnskej starostlivosti, útulok, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne),2.  vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území,3.  rozhodovanie•  poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby,•  poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,•  povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu, ktoré sa poskytli neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,•  povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,•  odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby, o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,•  zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb,•  výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby,•  zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc.4.  rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu,5.  uzatváranie dohôd•  úhrade za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil,6.  vedie register zariadení,7.  uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku,8.  kontrola•  úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,•  hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom,9.  ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb, sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,

10.  vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území,11.  vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,12.  koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb,13.  organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti,14.  organizovanie spoločného stravovania.

21. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZISociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v rokoch 2004-2008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov.Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. postihnutia 447/20008 Z,z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.). Zákon ustanovuje okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc.kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá, podpory bezplatného vzdelávania), poskytovanie zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, probácie, mediácie a pod.Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy:Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Hmotná núdza podľa zákona – je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov, a to: dávka, príspevok na zdrav. starostlivosť, príspevok na bývanie, ochranný príspevok, jednorazová dávka v hmotne núdzi, na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti, a pod.Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme, vecnej forme alebo kombinovanej forme.Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešok.(I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba, sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie, ktorá je nad jeho sily. Jej zmyslom je preklenúť núdzu, a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok, služieb, azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva, vytváraním klubov nezamestnaných a pod. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca, soc. rehabilitácia, služby soc.pomoci, poradenstvo, sociálno-právna ochrana, peňažná pomoc, vecná pomoc).

( sociálna pomoc - predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Patria sem aj sociálne služby).

22. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA, SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989

Verená správa- diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu.V.Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti, správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu, teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu, ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte, vrátane špecifického postavenie tzv. samosprávnej moci. Základná charakteristika verejnej správy:- je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie- zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu)- ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci, ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami)- je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom- je oblasťou ľudských vzťahov, v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia, nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu)- je ovplyvňovaná personálno, materiálno, organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa)- je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru. Organizačné princípy verejnej správy:- princíp centralizácie a decentralizácie- princíp koncentrácie a dekoncentrácie- princíp subordinácie- princíp koordinácie- princíp rezortného a územného usporiadania- princíp monokratický a kolegiálny- princíp volebný a menovacíVerená správa pozostáva z 3 zložiek: - štátna správa

- samospráva- verejnoprávne korporácie (inštitúcie)

Všeobecné princípy verejnej správy:- posilnenie občianskej spoločnosti - presadenie princípu subsidiarity - efektívnosť - transparentnosť - flexibilita

Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. Ciele, metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo. V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty. Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia, štátne a iné organizácie.Štátna správa podľa M. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie. - organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území Slovenska.- funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru.Činnosti štátnej správy: - výkonná a nariaďovacia - podzákonná - donucovacia. Štruktúra štátnej správy:Vláda SR – podľa čl. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej mociÚstredná št. správa, kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. správyMinisterstvo – ústredný orgán, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. správy, je základným typom ústred. org. št. správy, je to monokratický orgán, so špeciálnou pôsobnosťou, orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. správy.Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa, ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou, orgány so špeciálnou pôsobnosťou, sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy, ktoré vykonávajú delegovanú št. správu.Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo, Daňové riaditeľstvo, Poštový úrad, Pamiatkový úrad, Bankový úrad ... Orgány št. správy so všeobecnou pôsobnosťou: - obvodný úradPôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu)Orgány št. správy so špecializovanou pôsobnosťou: - UPSVaR

Ministerstvo práce soc. vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úradyMinisterstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanostiÚsek SVaR: 1. štátne soc. dávky 2. pomoc v hmotnej núdzi 3. peňažný príspevok na kompenzáciu 4. posudková činnosť 5. sociálnoprávna ochrana detí - psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: - služby zamestnanosti: I. časť- služby zamestnávateľom II. časť – služby zamestnancom - služby zamestnateľnosti - zvyšovanie zamestnateľnosti - informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie

- oddelenie európskeho sociálneho fondu

Samospráva- samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov, politického zmýšľania, profesie alebo územia, na ktorom žije.Tri druhy samosprávy: - územná (miestna) ss - záujmová (profesná) ss - ekonomická, profesná, kultúrna, politická - špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss - OBEC - zákon č. 369/1990 – Zb. o obecnom zriadení (čl. 64 Ústavy SR)- obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. - právnická osoba, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami.Obyvateľ obce- osoba, ktorá má na jej území trvalý pobytSamosprávu vykonávajú obyvatelia: - orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce)

- miestnym referendom - verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce

ORGANY OBCEObecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce.Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce, administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo, Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom, ktoré určuje aj zloženie a úlohy.Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. poisťovňa, Slov. televízia, Slov. rozhlas), ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR, ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl. 64Ústavy SR).Záujmová samospráva:Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb, prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. fakultatívne (dobrovoľné) 2. obligatórne (nevyhnutné)Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na:

- záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie)

- záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy)

Znaky záujmovej ss: - verejnoprávny charakter - verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať - právna zodpovednosť za rozhodovanie - obmedzený rozsah kontroly zo strany št. moci.

Transformácia verejnej správy po roku 1989- transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989;- do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov;- v roku 1990 prijala NR SR zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí, vznikli nové obce, došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. oddeleného modelu verejnej správy, bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch;- 1996 ďalšia reorganizácia, bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy, SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov, zákonom č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja, pokračoval nárast obcí;- r. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“, v zmysle ktorej je ver. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. štát2. VÚC3. obec- k 01. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy, v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku;- rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS - pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma, administratívna r., decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy.Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: - decentralizácia kompetencií - decentralizácia financií - decentralizácia politickej moci.Typy (oblasti) reformy:

1. Daňová reforma : od r. 2004 - rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% - zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% - rovnaká sadzba DPH -19%

2. Dôchodková reforma:- vznik 3 pilierov: 1.p-tzv. priebežný dôchodkový systém 2.p.-súkromný, kapitalizačný, prioritný syst. 3.p.-doplnkové dôchodkové poistenie3. Zdravotnícka reforma: - vznik viacerých zdravotných poisťovní, zrušenie poplatkov, vznik neštátnych zdrav. zariadení....4. Fiškálna decentralizácia: - prechod pôsobností zo štátu na obce, týka sa obecných vecí, kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov:1. demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. inštitúcií2. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu3. demokratizácia – zvýšenie občianskej soc. iniciatívy pri riešení soc. problémov.Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: - sociálne poistenie - štátna sociálna podpora

- sociálna pomoc.

23. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR

Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie, o zdravotnú starostlivosť, bývanie, vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka.

Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické :

a) soc.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc.starostlivosti, o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania

b) klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy, je odkázaný na starostlivosť odborníka, čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne soc.potreby občanov. Sama soc.starostlivosť môže byť zameraná na :

-klienta – klientom môže byť jednotlivec, skupina, spoločnosť-soc.prostredie – v prípade, že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne /

Soc. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine, susedstve, kamarátmi atď., ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter, je formálne organizovanou starostlivosťou.Existujú inštitúcie, organizácie, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, v ktorej sa soc. starostlivosť realizuje.

Na jej realizácii sa podieľajú :

-štát – prostredníctvom štátnej správy-obce a nimi zriaďované soc.inštitúcie-sociálna poisťovňa-národný úrad práce-cirkevné, charitatívne organizácie, neštátne zariadenia-občianske združenia-nadácie a spolky, atď.

Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.

24. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY - DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE

Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré zaviedol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pred 1. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia.

V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy:

a. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Zo systému starobného poistenia sa poskytuje:

starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok

Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje:

invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok

 Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej

činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a

materstva.

Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky:

nemocenské ošetrovné

vyrovnávacia dávka materské

 25. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA, GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI.

Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. Môžeme teda povedať, že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie.Sociálne poistenie tvorí:

nemocenské poistenie dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti

Úrazové poistenieÚrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia

v dôsledku pracovného úrazu. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba, ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru :

úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné, rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Úrazový príplatokZamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok, ktorý bol v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, poskytuje za dni .Suma úrazového príplatku je:

55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazová rentaÚrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok .

Základná suma sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného, určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.Jednorazové vyrovnanieÚčelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %.

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365- násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.Pozostalostná úrazová rentaPozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok

Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti.

Jednorazové odškodnenieNa preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. Na jednorazové odškodnenie, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel, manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti).

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného, najviac 1 000 000 Sk . S účinnosťou od 1. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia

dôchodkovej dávky. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. januára 2010 po zvýšení je 46 485,40 EUR.

Pracovná rehabilitácia a   rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. Podmienkou jej poskytnutia je pokles

pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok aj na rehabilitačné.

Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. Rehabilitačné sa poskytuje za dni, okrem dní, v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

Rekvalifikácia a   rekvalifikačné

Rekvalifikácia je fakultatívna, vecná úrazová dávka, ktorá sa poskytuje poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie, ide teda o získanie nových znalostí, zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. Je to, obligatórna, úrazová, peňažná dávka, ktorá sa poskytuje za dni.

Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň

Náhrada za bolesť a   náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo, a jej účelom je kompenzovať bolesť, ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia , alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod.

Náhrada nákladov spojených s   liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne

vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov, ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk.

Náhrada nákladov spojených s   pohrebom Je to jednorazová, úrazová dávka.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä:

náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,

náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky,

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady na úpravu hrobu.

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu:

jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk

Garančné poistenie

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Nárok na dávku garančného poistenia má:zamestnanec, ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia, je alebo bol v

pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu, a to z:

- pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce - dohody o brigádnickej práci študentov - dohody o pracovnej činnosti

Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.Uplatnenie nároku

Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky, do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto

lehoty.

Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť, tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu.

Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na- zdravotné poistenie - nemocenské poistenie - starobné poistenie- invalidné poistenie - poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, - príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa

osobitného predpisu - preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov,

vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý Vám uvedený nárok vznikol

Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov, resp. štyroch mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.Nárok na dávku v nezamestnanosti má:Uchádzač o zamestnanie, ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku.

1.Povinne poistená osoba v nezamestnanosti - zamestnanec: fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný

mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

2.Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej

republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ktorá sa na toto poistenie prihlási.

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu  na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti.

Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v

nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.

50 % x DVZ x počet dní v mesiaci.

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.

26. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR

Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom, rodinnom prostredi. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami, ktore prinaša starnutie.

Formalnu, organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu, poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni, cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva.Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). Poskytuje sa tym osobam, ktore zo zdravotnych, socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byteUstavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb.Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria :- domovy dochodcov– penziony pre dochodcov- domovy socialnych služieb pre dospelych

Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov, medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny, keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. V DD sa poskytujestarostlivosť občanovi, ktory:- je poberateľom starobneho dochodku,- pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby, ktoru občanovinemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby, alebo- poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5).Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia):- poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania, byvania, zaopatrenia),- ďalšej starostlivosti (poradenstva, zaujmovej i kulturnej činnosti),- osobneho vybavenia,

- podporovanie učasti na spoločenskom živote,- zabezpečenie uschovy cennych veci.Za zaopatrenie sa považuje upratovanie, pranie, žehlenie, poskytovanie posteľnej bielizne, čistenie, poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov, prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. V zariadeniach sa okrem zakladnej, nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska, rehabilitačna a lekarska starostlivosť,

27. SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA).

ZÁKON 448 z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov § 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO, d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. na uspokojovanie zákl. životných potrieb, b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života, c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby, b) poskytovateľ sociálnej služby, c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), d) obec, e) vyšší územný celok, f) partnerstvo.Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu EÚ, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie ,má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky, c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou, j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí, ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; Poskytovateľom sociálnej služby je obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).- Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby, len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.- Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec

§ 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou, vyšším územným celkom, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok, nenarušovanie svojho osobného priestoru, podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení, má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej

služby, b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností, c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni, d) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou... § 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. § 12 Druh sociálnej službya) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú 1. nocľaháreň, 2. útulok, 3. domov na pol ceste, 4. nízkoprahové denné centrum, 5.zariadenie núdzového bývania,b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú 1. pomoc pri osobnej star. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného

života, 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,3.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,

c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú: 1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO, ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, 2. opatrovateľská služba, 3. prepravná služba,

4.sprievodcovská služba a predčitateľská služba, 5. tlmočnícka služba, 6. sprostredkovanie tlmočníckej služby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. požičiavanie pomôcok,

d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú 1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, 2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

e) podporné služby, ktorými sú 1. odľahčovacia služba, 2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,

3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, 4. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, 5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni, 6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni, 7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať.

§ 13 Forma sociálnej služby - Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa FO zdržiava. § 14 Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. § 16 Odborné činnostia) základné sociálne poradenstvo,b) špecializované sociálne poradenstvo,c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FOd) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,e) sociálna rehabilitácia,f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení,g) pracovná terapia,h) tlmočenie,i) sprostredkovanie 1. tlmočenia, 2. osobnej asistencie,j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.Odbornú činnosť podľa písm. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. Odborné činnosti podľa písm. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. § 17 Obslužné činnosti = sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. § 18 Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností; na vykonávanie nevyhnutnejzákladnej osobnej hygieny; vzdelávanie; záujmovú činnosť; osobné vybavenie FO § 19 Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. § 20 Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť, ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí, pomoc pri vybavovaní osobných dokladov, pri spisovaní a podávaní písomných podaní, vypisovaní tlačív, pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. § 24 Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovaniezákladných životných potrieb, ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie, v ktorom sa zdržiava. § 25 Nocľaháreňa) poskytuje 1. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania, 2. sociálne poradenstvo,

b) utvárajú podmienky na 1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 2. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín. § 26 Útuloka) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. nevyhnutné ošatenie a obuv,b) utvárajú podmienky na 1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 2. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť. § 27 Domov na pol ceste - po skončení poskytovania SS v zariadení, alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby.a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 4. pracovná terapia,b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie základnej osobnej hygieny, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť. § 28 Nízkoprahové denné centruma) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 3. nevyhnutné ošatenie a obuv,b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 3. záujmovú činnosť. § 29 Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe, na ktorej je páchané násilie, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi, fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. § 32 Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33 Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34 Zariadenie podporovaného bývania = pre FO, ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35 Zariadenie pre seniorova) poskytuje 1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ošetrovateľská starostlivosť, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 8. osobné vybavenie,b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí,c) zabezpečuje záujmová činnosť. § 36 Zariadenie opatrovateľskej služby § 37 Rehabilitačné stredisko

§ 38 Domov sociálnych služieba) poskytuje 1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ošetrovateľská starostlivosť, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 8. osobné vybavenie, 9. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu- dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,b) zabezpečuje 1. pracovná terapia, 2. záujmová činnosť,c) utvárajú podmienky na 1. vzdelávanie, 2. úschovu cenných vecí.+ výchova – ak sa jedná o dieťa § 39 Špecializované zariadenie+zdravotné problémy § 40 Denný stacionár - len na určitý čas počas dňa. § 41 Opatrovateľská služba - pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách § 63 Fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. Ak žiada o zápis do registra osoba, ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu, podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71 Financovanie sociálnych služieba) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby,b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SSc) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,d) z prostriedkov združenia obcí, združenia vyšších územných celkov a združenia osôb,e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom,f) z príjmu zo sociálneho podnikug) z iných zdrojov. § 79 Pôsobnosť ministerstva § 80 Pôsobnosť obce § 81 Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82 Komunitný rozvoj, komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83 Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb

28. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . štátnej správy - UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňaNajlepšie fungujúce sú komunitné soc. siete, ktoré sú určené pre lokálne potreby, konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity.Takáto sieť je:Adresná, dostupná, akceptovaná, stabilná, flexibilná, známaSúčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom, pretože sa v danej lokalite nachádzajú.Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom.Sociálne služby podľa druhu súa) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovaniezákladných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú1. nocľahárne2. útulok,3. domov na pol ceste,4. nízkoprahové denné centrum,5. zariadenie núdzového bývania,b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života apracovného života,2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,3. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotnéhopostihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkovéhoveku, ktorými sú1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané napomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovršili dôchodkový vek,2. opatrovateľská služba,3. prepravná služba,4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba,5. tlmočnícka služba,6. sprostredkovanie tlmočníckej služby,7. sprostredkovanie osobnej asistencie,8. požičiavanie pomôcok,d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

e) podporné služby, ktorými sú1. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,2. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,3. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre,4. poskytovanie sociálnej služby v jedálni,5. poskytovanie sociálnej služby v práčovni,6. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka.Správne právo (právo verejnej správy) - je osobitné odvetvie slovenského verejného práva, ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy, vrátane administratívnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom.Predmetom správneho práva - je verejná správa, ktorej základnými zložkami sú štátna správa, územná a záujmová samospráva a tzv. ostatná verejná správa, ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie.Systém správneho právaSprávne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné:- všeobecná časť - tvorba, realizácia a aplikácia práva, zahŕňa inštitúty spoločné pre celúverejnú správu- osobitná časť - upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy, napr. vnútorná správa, policajná správa, správa zahraničných vecí, školstva, zdravotníctva..Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné:- správne právo hmotné (materiálne správne právo) - obsahuje normy upravujúce kompetenciu správnych orgánov, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb- správne právo procesné - je tvorené normami, ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy.Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania, vydaný správnym orgánom. Ide o priznanie, odňatie, zmenu, alebo zistenie určitých práv, alebo povinnosti účastníkov konaniaPrameňom správneho práva - sú všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú vydané štátnymi, alebo štátom splnomocnenými orgánmi. (ústava, ústavné zákony, vyhlášky, všeobecne záväzné nariadenia, právne záväzné akty EÚ)SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanieSprávnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy, t.j. územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy, samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii, ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu, len vtedy ak na konanie, v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania.Orgán, ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť;- vecná - určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. stupni. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov.- funkčná - určuje, ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor, komisia). Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku.- miestna - určuje, ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť.

Kritéria určenia miestnej príslušnosti:- v konaní o nehnuteľnosť - miesto tejto nehnuteľnosti- v konaní, v ktorom Ide o činnosť účastníka SK - miesto jeho činnosti (priestupok)- ak sa neurčí podľa predchádzajúcich, určí sa miestom trvalého bydliska účastníka, sídlom PO.Kompetenčné konflikty!- pozitíve - viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán, ktorý ho začal, t.j. urobil vo veci prvý procesný úkon.- negatívne - ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí, ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné, vykoná konanie.SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIASubjekty správneho konania - sú nositelia procesných práv a povinnosti, ktorí majú podstatní vplyv na začiatok, priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné.Subjekty správneho konania:- správne organy, ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci, ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii, ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon)- účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach, právom chránenom záujme alebo o povinnosti, ktorých sa ma v konaní rozhodnúť.

30. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia, hnutia (nadácie, neziskové organizácie, neinvestičné fondy), ktoré sú od vlády nezávislé, pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať, rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení, organizácií je samoorganizácia, participácia, dobrovoľnosť, neziskovosť, sebauvedomenie, solidarita, čo ich radí i k sociálnym subjektom

MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIECharakteristika MVO: tretí sektor - ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom, sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov), dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce, aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci, nezávislé od štátu a trhu, sú samosprávne

MVO plnia úlohy:- sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi- prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v

spoločnosti- upozorňuje vládnych činiteľov, orgány a inštitúcie na záujmy občanov- povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení

sociálnych, ekonomických a politických otázokna Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondov a neziskové organizácie, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby.

1. Nadácie - účelové združenie vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt, realizácie a

ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochrany a tvorby životného prostredia, zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí.2. Občianske združenia - organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. mestá a obce, cirkvi.Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne

postihnutí občania, starší občania, mládež, bezdomovci, neúplné rodiny, toxikomani.Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo, terénna sociálna

rehabilitácia, denný stacionár3. Neinvestičné fondy - sú neziskové právnické osoby, ktoré združujú peňažné

prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, rozvoj sociálnych služieb

4. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. Je to právnická osoba, ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, tvorba a ochrana životného prostredia, humanitná starostlivosť, doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana a tvorba životného prostredia, humanitná starostlivosť, doplnkové vzdelávanie mládeže a detí, poskytovanie sociálnych služieb

OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ

- predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu.- Tvoria ju MVO, ale i športové kluby, záujmové spolky, voľnočasové združenia,

´patria sem aj občianske iniciatívy, kluby a aktivity, ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy, stavovské združenia, profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov, z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie, úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti

- Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov, ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát, verejný sektor, všeobecná vláda, politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh, podnikateľský sektor), ale verejná kontrola, realizácia nejakého záujmu, či už je to záujem vyšší, verejný, všeobecný, alebo čiastkový, skupinový, či individuálny. O utváraní, resp. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci.

- občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou, ktorá takéto tendencie presadzuje