Upload File

a !bcbd · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+...

  • Home
  • Documents
  • A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)
409
PR\659626SK.doc PE 386.573v02-00 Externý preklad SK SK EURÓPSKY PARLAMENT 2004 « « « « « « « « « « « « 2009 Vyšetrovací výbor vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society [D Ô VERN É ] PREDBEŽNÉ ZNENIE 2006/2199(INI) 28.3.2007 NÁVRH SPRÁVY o krachu spoločnosti Equitable Life Assurance Society ((2006/2199)(INI)) Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society Spravodajkyňa: Diana Wallis

Upload: others

Post on 08-Mar-2021

1 views

Category:

Documents


0 download

Report

TRANSCRIPT

Page 1: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc PE 386.573v02-00

Externý preklad

SK SK

EURÓPSKY PARLAMENT2004

««««

«««««

««

«2009

Vyšetrovací výbor vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society

[DÔVERNÉ]

PREDBEŽNÉ ZNENIE2006/2199(INI)

28.3.2007

NÁVRH SPRÁVYo krachu spoločnosti Equitable Life Assurance Society((2006/2199)(INI))

Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society

Spravodajkyňa: Diana Wallis

Page 2: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 2/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Page 3: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 3/417 PE 386.573v02-00

SK

Tento návrh správy bol aktualizovaný 28. marca 2007. Zohľadnené boli dôkazy získané do 20. marca 2007, analyzované boli najmä písomné dôkazy až po PD 90 a PD dôv. 31 a ústne svedectvá až po V 11 vrátane SE 2.

Pripomíname skratky použité v tejto správe pre dôkazy predložené výboru:

V č. = ústne svedectvo podané na vypočutiach výboru EQUISE č. = ústne svedectvo podané na seminároch výboru EQUIPD č. = písomný dôkaz umiestnený na webovej lokalite výboru EQUI (verejne prístupný)PD nepublik. č. = zaregistrovaný písomný dôkaz neumiestnený na webovej lokalitePD dôv. č. = dôverný písomný dôkazEŠ č. = externá štúdia

Page 4: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 4/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Vyšetrovací výbor vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society začal pracovať2. februára 2006 a svoju záverečnú správu prijal 3. mája 2007. Stretol sa 19-krát, uskutočnil 11 verejných vypočutí, zorganizoval 2 semináre a vyslal 2 oficiálne delegácie do Dublinu a Londýna. Koordinátori výboru sa stretli 12-krát.

Výbor vypočul ústne svedectvá 38 svedkov, analyzoval 90 verejných písomných dôkazov, 31 dôverných dôkazov a 32 nepublikovaných dôkazov v celkovom objeme tisícok strán. Výbor tiež zadal vypracovanie 3 externých odborných štúdií.

Výbor tvorilo 22 riadnych členov a 15 náhradníkov:

McGuinness, Mairead: predsedníčkaMedina Ortega, Manuel: podpredsedaGauzès, Jean-Paul: podpredseda

Sir Atkins, Robert: člen, koordinátorBloom, Godfrey: členBowles, Sharon: členkaCashman, Michael: členDe Rossa, Proinsias: člen, koordinátorDoorn, Bert: členEttel, Harald: členGargani, Giuseppe: členKlinz, Wolf: členMeyze Pleite, Willy: členMote, Ashley: člen, koordinátorÓ Neachtain, Seán: člen, koordinátorParish, Neil: členPurvis, John: členRühle, Heide: členka, koordinátorkaSkinner, Peter: členVan Lancker, Anne: členkaWallis, Diana: členka, spravodajkyňa, koordinátorkaWieland, Rainer: členAudy, Jean-Pierre: náhradníkAylward, Liam: náhradníkBeres, Pervenche: náhradníčkavan Buitenen, Paul: náhradníkBullmann, Udo: náhradníkvan den Burg, Ieke: náhradníčkaChichester, Giles: náhradníkDobolyi, Alexandra: náhradníčkaGutiérrez-Cortines, Cristina: náhradníčkaHasse Ferreira, Joel: náhradníkKaras, Othmar: náhradníkLehne, Klaus-Heiner: náhradníkMitchell, Gay: náhradníkPanayotopoulos-Cassiotou, Marie: náhradníčkaRadwan, Alexander: náhradník

Sekretariát tvorili:Riaditeľ: Riccardo Ribera d'AlcalaVedúci sekretariátu: Miguel Tell Cremades, sekretariát: Nadine Froment

Page 5: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 5/417 PE 386.573v02-00

SK

Administrátor: Miguel Puente Pattison, sekretariát: Silvana CasellaAdministrátor: Hannes Kugi, sekretariát: Sylvie Renner-YalcinAdministrátor: Claudio Quaranta, sekretariát: Saskia de RijckAsistentka: Amelia Fernandez Navarro

Page 6: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 6/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

PR_INIstrana

HLAVNÝ OBSAH

Predslov

ČASŤ I. – Úvod

I. Zhrnutie mandátu..……....................................................................................................strana XII. Podrobný popis línií činnostiIII. Historický základIV. Zhrnutie prijatých opatrení

ČASŤ II. – Transpozícia

I. ÚvodII. Vyšetrovanie správnej transpozície tretej smernice o životnom poistení do práva Spojeného

kráľovstva a jej uplatňovania a vykonávania orgánmi Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou ELAS

Závery

ČASŤ III. – Regulačný systém

I. Ustanovenia práva SpoločenstvaII. Regulačný systém životného poistenia v Spojenom kráľovstveIII. Kľúčové zistenia Penroseho a Bairdovej správy o regulačných orgánoch životného poisteniaIV. Ďalšie ústne svedectvá a písomné dôkazy posudzované výborom

Závery

ČASŤ IV. – Nápravné opatrenia

I. ÚvodII. ŠkodyIII. Sťažnosti adresované regulačným orgánom Spojeného kráľovstva a oficiálne vyšetrovaniaIV. Opatrenia spoločnosti ELAS vo vzťahu k poškodeným poistencomV. Obvinenia z podvodu a Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodovVI. Uplatňovanie nárokov voči spoločnosti ELAS za nesprávny predaj

Page 7: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 7/417 PE 386.573v02-00

SK

VII. Uplatňovanie nárokov voči regulačnému úradu Spojeného kráľovstvaVIII. Kompenzačný systém finančných služieb Spojeného kráľovstva a rozhodnutie nezatvoriť

spoločnosť ELASIX. Postavenie poistencov z krajín mimo Spojeného kráľovstvaX. Možné nápravné opatrenia pre obete spoločnosti ELAS podľa práva EÚXI. Prípad pre európsku hromadnú žalobuXII. Potreba odškodnenia obetí spoločnosti ELAS

Závery

ČASŤ V. – Úloha Európskej komisie

I. ÚvodII. Vykonávanie právnych predpisov EÚ – všeobecné súvislostiIII. Monitorovanie vykonávania predpisov v praxi vykonávané Európskou komisiouIV. Zabezpečenie komplexného prístupu k vykonávaniu

Závery

ČASŤ VI. – Úloha vyšetrovacích výborov

I. Vyšetrovací výbor: súčasná situáciaII. Obmedzenia súčasného stavuIII. Príloha

Závery

ČASŤ VII. – Odporúčania

A. Časť II. a III.B. Časť IV.C. Časť V.D. Časť VI.

PRÍLOHY

A. Časový prehľadB. SlovníkC. Disk DVD so všetkými dôkazmi a prepismi

Page 8: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 8/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Predslov (vypracuje sa neskôr)

Page 9: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 9/417 PE 386.573v02-00

SK

ČASŤ I. – Úvod

o mandáte a činnostiach vyšetrovacieho výboru

Page 10: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 10/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

OBSAH ČASTI I.

I. Zhrnutie mandátu

II. Podrobný popis línií činnosti

III. Historický základ

IV. Zhrnutie prijatých opatrení

Page 11: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 11/417 PE 386.573v02-00

SK

1 Rozhodnutie Európskeho parlamentu B6-0050/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Society, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.2 Petícia 0611/2004, ktorú predložil Arthur White (britský občan), a petícia 0029/2005, ktorú predložil Paul Braithwaite (britský občan), v mene skupiny Equitable Members' Action Group (EMAG) a ďalšie petície v tej istej veci predložené nemeckými a írskymi predkladateľmi.3 Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Euratom, ESUO) 95/167/ES z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 2.

I. Zhrnutie mandátu

18. januára 2006 Európsky parlament rozhodol1 o zriadení 22-členného vyšetrovacieho výboru na vyšetrenie údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Spoločenstva v súvislosti s krachom spoločnosti Equitable Life Assurance Society bez toho, aby bola dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov alebo súdov Spoločenstva.

Obavy, ktoré viedli k zriadeniu výboru, boli predtým vyjadrené prostredníctvom viacerých petícií predložených Európskemu parlamentu.2 Tieto petície tvoria základ a východiskový bod vyšetrovania a pomohli určiť jeho smerovanie. Bolo preto veľmi dôležité uznať a zachovaťprínos predkladateľov petícií a pozvať ich na schôdze výboru s cieľom vymedziť kontext vyšetrovania. Hlavná úloha týchto petícií odráža aj všeobecný význam parlamentného Výboru pre petície pri monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva.

Je dôležité mať na zreteli, že rozsah pôsobnosti vyšetrovania je obmedzený mandátom, článkom 193 Zmluvy o ES a rozhodnutím Parlamentu, Rady a Komisie o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu.3

Podľa mandátu sa vyšetrovanie výboru malo sústrediť na štyri kľúčové otázky:

1. vyšetrovanie údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovanísmernice 92/96/EHS Spojeným kráľovstvom;

2. hodnotenie regulačného režimu Spojeného kráľovstva vzhľadom na spoločnosť Equitable Life;

3. status sťažností a primeranosť nápravných opatrení dostupných pre poistencov;

4. hodnotenie monitorovania vykonávania predpisov Komisiou.

Nakoniec sa od výboru žiadalo, aby „vypracoval návrhy, ktoré v tejto veci považuje za potrebné“.

So zreteľom na tento rozsah pôsobnosti výbor 23. marca 2006 prijal pracovný dokument o líniách činnosti vyplývajúcich z mandátu (ref. 2006/2026(INI)). Tieto línie činnosti súpodrobnejšie popísané nižšie. V rámci prístupu sa na jednej strane malo uskutočniť oddelenie

Page 12: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 12/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

4 Smernica Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267/EHS a 90/619/EHS (tretia smernica o životnom poistení), Ú. v. ES L 311, 14.11.1997, s. 34.

vyšetrovaní na úrovni členského štátu (transpozícia a vykonávanie, regulácia a dohľad a mechanizmy odškodnenia) a osobitné riešenie úlohy Komisie.

Štyri kľúčové body uvedené vyššie sa postupne rozvíjali prostredníctvom rôznych predbežných návrhov správ, počínajúc aktuálnou správou, ktorá sa zameriava na mandát a línie činnosti. V priebehu tohto procesu bola Parlamentu v júli 2006 v súlade s rozhodnutím o zriadení vyšetrovacieho výboru predložená priebežná správa o vyšetrovaní, ktorá zhrnula dovtedy vykonanú prácu.

Dôležité je mať na pamäti, že vyšetrovanie sa odlíšilo od predchádzajúcich a prebiehajúcich vnútroštátnych vyšetrovaní prijatím európskeho hľadiska. Na jeho dosiahnutie bola vypracovaná porovnávacia analýza zahŕňajúca Spojené kráľovstvo, Nemecko, Írsko a aspoňjeden ďalší členský štát s rozvinutým odvetvím finančných služieb, napríklad Holandsko alebo Španielsko.

II. Podrobný popis línií činnosti

1. Vyšetrovanie údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovanísmernice 92/96/EHS Spojeným kráľovstvom

Jednou zo základných úloh výboru bolo preskúmať, či príslušné úrady Spojeného kráľovstva na vnútroštátnej úrovni správne transponovali a riadne vykonávali smernicu 92/96/EHS, t. j. tretiu smernicu o životnom poistení4. Hlavné prvky tejto línie činnosti sú uvedené v časti II. záverečnej správy.

Prvou úlohou výboru v súvislosti s týmto cieľom bolo analyzovať celkový legislatívny a regulačný rámec EÚ pre odvetvie poisťovníctva a objasniť, ktoré ustanovenia sa vzťahujú na situáciu spoločnosti Equitable Life. Výbor okrem zamerania sa na Spojené kráľovstvo vypracoval porovnávaciu analýzu s cieľom určiť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa mali realizovať požiadavky smerníc, a skúmal, či boli tieto požiadavky transponované v plnej miere a včas.

Druhou úlohou výboru bolo preskúmať, či uplatňovanie smernice rôznymi orgánmi Spojeného kráľovstva bolo v súlade s právnymi predpismi EÚ. Výbor sa pokúsil objasniť príslušnépovinnosti rôznych finančných orgánov podieľajúcich sa v danom období na dohľade nad spoločnosťou Equitable Life. Uskutočnili sa podrobné vyšetrovania s cieľom zistiť, kto, kedy a ako dohliadal na platobnú schopnosť spoločnosti Equitable Life a na jej účtovné postupy a postupy pri tvorbe rezerv a ako orgány reagovali na možné nedostatky.

Page 13: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 13/417 PE 386.573v02-00

SK

5 Prvá smernica Rady 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrenívzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho životného poistenia, Ú. v. ES L 063, 13.3.1979, s. 0001 – 0018; druhásmernica Rady 90/619/EHS z 8. novembra 1990 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie a na uľahčenie výkonu slobody poskytovania služieb a o zmene a doplnenísmernice 79/267/EHS, Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 50.6 Druhá smernica Rady 90/619/EHS z 8. novembra 1990 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie a na uľahčenie výkonu slobody poskytovania služieb a o zmene a doplnení smernice 79/267/EHS, Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 50.

7 Ministerstvo financií začalo vyšetrovanie pod vedením lorda Penroseho v auguste 2001. V rozsahu pôsobnosti vyšetrovania bolo: „vyšetriť okolnosti, ktoré viedli k súčasnej situácii spoločnosti Equitable Life Assurance Society po zohľadnení príslušných súvislostí na trhu životného poistenia; vyvodiť ponaučenia pre riadenie, správu a reguláciu podnikania v oblasti životného poistenia; predložiť o tom správu ministrom financií“. Správa o vyšetrovaní spoločnosti Equitable Life bola uverejnená 8. marca 2004.

Pokiaľ ide o skúmané obdobie, mandát uvádza, že by malo začať nadobudnutím účinnosti tretej smernice o životnom poistení, teda 1. júla 1994, a končiť udalosťami, ktoré sa stali v spoločnosti Equitable Life, t. j. rokmi 1999 – 2001. Na účely vyšetrovania však bolo potrebné analyzovať udalosti pred rokom 1994, a to v súvislosti s prvou5 a druhou6 smernicou o životnom poistení, ako aj celým procesom prijímania tretej smernice o životnom poistenípred rokom 1994.

2. Hodnotenie regulačného režimu Spojeného kráľovstva vzhľadom na spoločnosť Equitable Life

Hlavné prvky tejto línie činnosti sú uvedené v časti IV. záverečnej správy.

Napriek tomu, že táto časť mandátu vyžadovala rozsiahle vyšetrovanie, skúmané normy výkonu podnikania súvisia s právom Spoločenstva, pretože inak by výbor prekročil svoje právomoci stanovené článkom 193 Zmluvy o ES. Okrem toho sa ako vhodné javilo porovnanie režimu Spojeného kráľovstva s regulačnými prístupmi v Írsku, Nemecku a ďalších členských štátoch EÚ. Úlohou výboru bolo teda preskúmať, ako pôsobí regulačná prax Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou ELS pri porovnaní s podobnými systémami v prostredíEÚ. Penroseho správa7, ktorá sa s týmto vyšetrovaním čiastočne prekrýva, bola použitá ako východiskový bod a potom posúdená v širších európskych súvislostiach. Okrem toho musel výbor zohľadniť aj prebiehajúce vyšetrovanie parlamentnej ombudsmanky a ombudsmanky zdravotníckych služieb Spojeného kráľovstva, ktorého cieľom bolo „určiť, či sa príslušnýdomáci regulačný režim riadne uplatňoval“. Vydanie tejto správy sa očakáva v polovici roka 2007.

Podľa rozhodnutia o zriadení vyšetrovacieho výboru siaha referenčné obdobie pre túto líniu vyšetrovania „najmenej“ do roku 1989, a je preto širšie ako referenčné obdobie pre bod 1.

3. Status sťažností a primeranosť nápravných opatrení dostupných pre poistencov

Hlavné prvky tejto línie činnosti sú uvedené v časti IV. záverečnej správy. V prvom rade bolo potrebné určiť počet postihnutých európskych občanov mimo Spojeného kráľovstva a objasniťokolnosti, za ktorých získali poistenie spoločnosti Equitable Life (napr. kedy toto poistenie

Page 14: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 14/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

8 Odôvodnenia 6 a 7 a článok 8.

uzavreli, či ho uzavreli v Spojenom kráľovstve alebo mimo neho, priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov atď.).

Potom bolo potrebné zhromaždiť informácie o rozsahu finančných škôd spôsobených poistencom mimo Spojeného kráľovstva a možných krokoch, ktoré mohli podniknúť na získanie odškodnenia. Úlohou výboru bolo okrem toho objasniť možné právne záväzky a obmedzenia orgánov tých členských štátov, na území ktorých sa uzatvárali poistné zmluvy (napr. Írska alebo Nemecka), čo tieto orgány robili, a do akej miery mali situáciu pod kontrolou. Táto línia vyšetrovania je spojená so zásadami „jediného úradného povolenia“ a kontroly „domovským štátom“ uvedenými v tretej smernici o životnom poistení.8

Výbor potom preskúmal systém zákonných nápravných opatrení dostupných týmto poistencom. V závislosti od výsledkov vyšetrovania výboru v bodoch 1 a 2 boli možné dva scenáre. Ak sa ukáže, že regulačný systém Spojeného kráľovstva je v súlade s právom EÚ, výbor bude aj tak musieť preskúmať možnosť uplatnenia nároku poistencov na odškodnenie podľa práva Spojeného kráľovstva a tiež možnosť občanov EÚ z iných členských štátov, ktorísa v tomto smere stretli s osobitnými ťažkosťami. Ak sa zistí, že Spojené kráľovstvo porušilo právo EÚ, výbor sa môže zamerať aj na systém súdnej ochrany podľa práva EÚ. Členské štáty sú povinné nahradiť stratu a škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Spoločenstva, za ktorú nesú zodpovednosť podľa kritérií stanovených Súdnym dvorom. Tieto otázky bolo potrebné ďalej objasniť posúdením toho, či domáce súdy dokážu toto právo na odškodnenie dostatočne chrániť, alebo či v jednotlivých členských štátoch existujú pre nápravné opatrenia rôzne normy.

4. Hodnotenie monitorovania vykonávania predpisov Komisiou

Hlavné prvky tejto línie činnosti sú uvedené v časti III. záverečnej správy. Úlohou výboru bolo preskúmať spôsob, akým Komisia monitorovala transpozíciu príslušných smerníc Spojeným kráľovstvom. V prvom rade bolo potrebné stanoviť, či podľa Komisie boli vykonávacie právne predpisy oznámené Komisii orgánmi Spojeného kráľovstva od začiatku v súlade s právom Spoločenstva, alebo či Komisia najskôr zistila určité nedostatky a potom požadovala ďalšie vysvetlenie. Bolo tiež potrebné zistiť, či Komisia niekedy začala konanie o porušení predpisov alebo či vyšetrovala nejaké súvisiace sťažnosti občanov.

Pôsobenie Komisie pri monitorovaní transpozície sa malo posudzovať vzhľadom na jej právne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ako aj vzhľadom na jej politickú zodpovednosť. Ak výbor zistí, že Spojené kráľovstvo nedodržalo právne predpisy EÚ, ďalšou úlohou v rámci tejto časti mandátu bude posúdenie toho, či by sa takejto situácii dalo predísť, keby Komisia splnila svoju povinnosť monitorovať transpozíciu.

Konkrétne činnosti vyplývajúce zo zoznamu opatrení a vyšetrovaní, ktoré prijal vyšetrovací výbor vo svojom pracovnom dokumente z 23. marca 2006

Page 15: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 15/417 PE 386.573v02-00

SK

1. Vypočutie príslušných svedkov pred výborom:

- vypočutie predkladateľov petícií a poškodených poistencov, - pozvanie lorda PENROSEHO a parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva,- pozvanie vyšších riadiacich pracovníkov Ministerstva financií Spojeného kráľovstva,- pozvanie komisára McCREEVYHO a generálneho riaditeľa GR MARKT,- pozvanie súčasného vedenia spoločnosti Equitable Life Assurance Society,- pozvanie zástupcov orgánov pre finančnú reguláciu zo Spojeného kráľovstva, Írska

a Nemecka.

2. Analýza trhu Spojeného kráľovstva:

- celková podkladová analýza trhu životného poistenia v Spojenom kráľovstve, ako aj analýza spoločnosti Equitable Life ako podniku (história, súčasný stav, výhľady) a udalostísúvisiacich s jej krachom,

- podkladová analýza legislatívneho a regulačného rámca EÚ v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life,

- objasnenie príslušných kompetencií jednotlivých orgánov Spojeného kráľovstva v súvislosti s dohľadom nad spoločnosťou Equitable Life.

3. Porovnávacia analýza trhu:

- analýza Penroseho správy vzhľadom na požiadavky EÚ a regulačné normy v iných členských štátoch,

- porovnávacia analýza transpozície v Spojenom kráľovstve a v iných členských štátoch týkajúca sa dohľadu nad poisťovňami použitím tabuľky transpozície (štúdia zadanáprostredníctvom rozpočtu výboru na odborné posudky),

- porovnávacia štúdia (v spojení so štúdiou o transpozícii) o regulačných prístupoch v Spojenom kráľovstve a v iných členských štátoch EÚ,

- preskúmanie komunikácie a spolupráce medzi regulačnými orgánmi v rôznych členských štátoch, najmä v Spojenom kráľovstve, Nemecku a Írsku,

- porovnávacia štúdia nápravných opatrení dostupných podľa práva Spojeného kráľovstva a EÚ pre poistencov zo Spojeného kráľovstva a iných členských štátov (externá štúdia zadaná prostredníctvom rozpočtu výboru na odborné posudky).

4. Vyšetrovanie:

- získanie informácií o počte poškodených poistencov zo Spojeného kráľovstva a ostatných členských štátov a o rozsahu vzniknutých škôd,

- určenie stavu pohľadávok poistencov,- vyšetrovacie cesty do Spojeného kráľovstva, Írska a Nemecka na stretnutia s predkladate

ľmi petícií a zástupcami orgánov a vypočutie zástupcov príslušných orgánov s cieľom stanoviť, či sa príslušné ustanovenia riadne uplatňovali,

- vyžiadanie informácií a dokumentácie od Komisie o:transpozícii príslušných smerníc a ich uplatňovaní príslušnými orgánmi počas referen§čného obdobia, opatreniach prijatých Komisiou v súvislosti s monitorovaním vykonávania predpisov,§

Page 16: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 16/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

monitorovaní transpozície tretej smernice o životnom poistení v Spojenom kráľovstve §vrátane príslušnej korešpondencie s orgánmi Spojeného kráľovstva.

Page 17: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 17/417 PE 386.573v02-00

SK

Zhrnutie prístupu navrhovaného spravodajkyňouv pracovnom dokumente z 23. marca 2006

Otázka: Ako ste vykonávali smernicu?

Spojené kráľovstvo (napr. HMT, DTI)NemeckoÍrskoŠpanielsko/Holandsko

Otázka: Ako ste regulovali alebo ako ste chceli regulovať?

Spojené kráľovstvo (napr.

FSA, PIA, GAD)Nemecko

ÍrskoŠpanielsko/HolandskoIný štát?

Otázka: Aké mechanizmy sú alebo boli k dispozíciisťažovateľom vo vašej krajine?

Spojené kráľovstvoSpojené kráľovstvoNemeckoÍrskoŠpanielsko/HolandskoIný štát?

Uskutočnenie tohto výskumu potom pomôže zodpovedať súvisiacu otázku týkajúcu sa Komisie:

1. Porušenie alebo nesprávny úradný postup pri

uplatňovaní alebo vykonávaní tretej smernice o

životnom poistení

3. Stav pohľadávok občanov mimo Spojeného kráľovstva

a vhodnosť systému odškodnenia dostupného pre

poistencov

2. Zlyhanie regulácie Spojeného kráľovstva:

primeranosť úrovne dohľadu podľa požiadaviek smernice

4. Zlyhanie Komisie pri plnení svojich funkcií alebo nesplnenie svojej povinnosti

Page 18: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 18/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

9 Vysvetlenie technickej terminológie sa nachádza v slovníku v prílohe.

III. Historický základ

História

Spoločnosť Equitable Life Assurance Society bola založená v roku 1762 ako prvá vzájomnáživotná poisťovňa a stále je najstaršou vzájomnou životnou poisťovňou v Spojenom kráľovstve. V priebehu ďalších 200 rokov sa etablovala ako renomovaný a dôveryhodnýposkytovateľ produktov dôchodkového zabezpečenia. Jej úspech je čiastočne založený na jej dobrej povesti, stratégii nevyplácania provízií poisťovacím agentom alebo nezávislým poradcom a taktike, v rámci ktorej udržiava rezervy vždy na nízkej úrovni a svojim členom vypláca vyššie výnosy ako iné spoločnosti. Počas päťdesiatych rokov minulého storočia začala spoločnosť Equitable predávať popri iných produktoch dôchodkového zabezpečenia aj takzvané poistné zmluvy s garantovanou ročnou sadzbou9. Garantovaná ročná sadzba zaručuje investorom po odchode do dôchodku minimálnu ročnú sadzbu. Tu pravdepodobne začínajúproblémy spoločnosti: garantovaný doživotný dôchodok znamená, že je potrebné predpovedaťdĺžku ľudského života a výšku úrokových mier na 40 rokov dopredu. Spoločnosť Equitable nepredpovedala správne zvýšenie očakávanej dĺžky života bežnej populácie ani historickýpokles úrokových mier. Časovaná bomba teda začala tikať vo chvíli, keď boli poistné zmluvy s garantovanou ročnou sadzbou zavedené, keďže spoločnosť počas celého obdobia stále nevytvárala dostatočné rezervy na garantované ročné sadzby a vytvárala tak čoraz väčšíschodok majetku.

Napriek tomu, že v deväťdesiatych rokoch spoločnosť ELS zažila obdobie rýchleho rastu založeného na dlhom období vzostupu na trhu, pri poklese úrokových mier bolo pre spoločnosťčoraz nákladnejšie vyplácať svoje poistky. Počas tohto obdobia vedenie spoločnosti ELS naďalej pripravovalo nové produkty, ktoré priťahovali nových poistencov, a to najmä nový typ výnosového fondu, v ktorom je garantovaná časť plnenia, ale konečná bonifikácia závisí od budúceho výkonu trhu. Keď sa však rozširovanie zastavilo, spoločnosť si uvedomila rozsah schodku svojho majetku a rozhodla sa novým dôchodcom vyplatiť nižšiu ako garantovanúsumu: v roku 1994 spoločnosť ELS oznámila svoj plán znížiť výšku konečnej bonifikácie vyplatenej 90 000 poistencom s garantovanou ročnou sadzbou, proti čomu niektorí z poškodených poistencov okamžite vzniesli námietku na súde. Súčasne začala výnosové produkty spoločnosti podrobne kritizovať tlač.

Po dlhotrvajúcom právnom spore s následnými odvolaniami oboch strán rozhodla v roku 2000 Snemovňa lordov Britského parlamentu, že prístup spoločnosti bol neprimeraný a že musí splniť svoje záväzky voči poistencom s garantovanou ročnou sadzbou. Dôsledkom bolo zhoršenie situácie s existujúcim schodkom majetku (1,5 miliardy GBP) a spoločnosť rozhodla o svojompredaji. Pôvodní potenciálni kupci však v poslednej chvíli odstúpili. 8. decembra 2000 spoločnosť prestala uzatvárať nové zmluvy a bola vymenovaná nová správna rada. V roku 2001 nová správna rada zrušila priebežné bonusy a znížila hodnotu všetkých (4 miliardy GBP) zmlúv

Page 19: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 19/417 PE 386.573v02-00

SK

dôchodkového poistenia o 16 % (14 % v prípade životného poistenia). Pred koncom roka 2001 nová správna rada ďalej navrhla poistencom kompromisný režim vyrovnania prostredníctvom zmeny stavu investícií s garantovanou ročnou sadzbou a iných produktov. Za tento systém spoločnosť 8. februára 2002 potrestal Najvyšší súd Spojeného kráľovstva.

V rámci tohto vývoja sa začalo postupne niekoľko vyšetrovaní na úrovni Spojeného kráľovstva: v marci 2001 Vybraný výbor Dolnej snemovne pre financie zverejnil svoju správu Spoločnosť Equitable Life a sektor životného poistenia: priebežná správa; v auguste 2001 začal svoje rozsiahle vyšetrovanie lord Penrose; v septembri 2001 bola zverejnená Corleyho správa o spoločnosti Equitable Life; v októbri 2001 bola zverejnená Bairdova správa o prístupe regulačných orgánov k spoločnosti Equitable Life. V apríli 2002 sa spoločnosťpokúsila zažalovať svojho bývalého audítora, spoločnosť Ernst & Young, a 15 bývalých riaditeľov, ale tento krok bol nakoniec neúspešný.

V júni 2003 parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva vydala správu, podľa ktorej sa na strane orgánov pre reguláciu obozretného podnikania nevyskytli nesprávne úradné postupy. V marci 2004 bola zverejnená Penroseho správa. V podstate sa v nej uvádza, že napriek zisteniu niekoľkých závažných zlyhaní regulačného dohľadu nad spoločnosťou nesie hlavnýpodiel viny vedenie spoločnosti ELS, a nie regulačné orgány. Neskôr v tom istom roku dostal Výbor Európskeho parlamentu pre petície prvé petície týkajúce sa tohto prípadu. Predkladatelia petícií argumentovali, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva nevykonávali primeraný dohľad nad schopnosťou spoločnosti plniť požiadavky finančnej regulácie a že opatrenia a chyby minulých regulačných orgánov predstavujú porušenie pravidiel Spojeného kráľovstva a príslušných smerníc EÚ o životnom poistení. 18. januára 2006 Parlament rozhodol o zriadení Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society (EQUI). Ustanovujúca schôdza výboru sa konala 2. februára 2006.

Najdôležitejšie údaje a poistné zmluvy

V roku 2001, na vrchole obchodovania, dosiahol počet poistencov výnosového produktu poškodených znížením hodnoty poistnej zmluvy takmer jeden milión, pričom väčšinu tvorili občania Spojeného kráľovstva. Spolu s ostatnými poistencami bolo podľa niektorých odhadov poškodených až 1,7 milióna poistencov. V súčasnosti má výnosový fond s hodnotou 10 miliárd GBP stále okolo 600 000 členov. Odhaduje sa, že predtým, ako spoločnosť ELS v roku 2001 prestala uzatvárať nové zmluvy, bolo v Nemecku, Írskej republike ďalších členských štátoch okrem Spojeného kráľovstva uzavretých približne 15 000 poistných zmlúv. V súčasnosti sa zdá, že v Írsku zostalo 8 300 a v Nemecku 4 000 poistencov výnosového produktu.

Typy poistných zmlúv

Pred popisom typov produktov, ktoré spoločnosť ELS predávala, bude pravdepodobne užitočné objasniť laikom, čo je anuita. V podstate je to poistný produkt prinášajúci sériu pravidelných platieb, ktorých výšku a obdobie platby poisťovňa garantuje. Ak sa poistenec rozhodne poberať doživotné ročné platby, bude mať až do smrti garantovaný zdroj príjmov. Ak zomrie pred dosiahnutím očakávanej dĺžky života, dostane od poisťovne oveľa menej, ako zaplatil. V opačnom prípade, ak prežije očakávanú dĺžku života, môže dostať oveľa viac ako tvoria náklady na anuitu spolu s výnosmi. Na výnosy dosiahnuté počas trvania anuity sa zvy

Page 20: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 20/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

10 Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v PD 28.

čajne vzťahuje odložená daň (t. j. až do vyplatenia sa nezdaňujú). Nasledujúci zoznam obsahuje rôzne typy produktov s ročnou platbou s uvedením typov poistných zmlúv, ktoréuzatvárala spoločnosť, a nevyplatených súm10:

Anuity s jednorazovou bonifikáciou: celá investícia sa uskutoční naraz.§Anuity s pohyblivou bonifikáciou: anuita sa financuje prostredníctvom série platieb.§Okamžité anuity: začína sa vyplácať po financovaní anuity, zvyčajne v podobe jednorazovej §bonifikácie.Odložené anuity: pri tomto type anuity sa platby začínajú vyplácať až niekoľko rokov po §uzavretí poistnej zmluvy. Naplánované platby je možné dostať jednorazovo alebo vo forme pravidelných ročných platieb. Môžu sa financovať prostredníctvom jednorazovej alebo pohyblivej bonifikácie.Fixné anuity alebo anuity s garantovanou ročnou sadzbou: v prípade zmluvy s fixnou §anuitou poisťovňa vloží finančné prostriedky do konzervatívnych investícií s pevným výnosom, ako sú napríklad dlhopisy, a istinu garantuje. Spoločnosť poskytne poistencovi úrokovú mieru, ktorá je na určité minimálne obdobie garantovaná. Táto garantovaná ročnásadzba sa na konci garančného obdobia upraví smerom nahor alebo nadol. SpoločnosťELS má stále uzavreté zmluvy s fixnou anuitou v hodnote približne 5 miliárd GBP.Variabilné anuity: variabilná anuita predstavuje vyššie riziko ako fixná anuita §s garantovanou ročnou sadzbou. Zákazníkovi dáva možnosť vybrať si spôsob rozdelenia peňazí medzi niekoľko rôznych spravovaných fondov. Na rozdiel od fixnej anuity tu nie je garantovaná istina ani úrok. Investíciu tak získa príjemca anuity, ktorý nesie riziko, a nie poisťovňa. Spoločnosť ELS predávala typ variabilnej anuity s názvom výnosová anuita. Išlo o poistnú zmluvu, z ktorej poistencovi formou bonusov plynul podiel z distribuovaného zisku z príslušného fondu. Spoločnosť ELS uzavrela prevažnú časť zmlúv s výnosovou anuitou v deväťdesiatych rokoch, keď boli investičné výnosy vysoké. Finančné problémy spoločnosti a pokles na burze cenných papierov v rokoch 2000 – 2003 spôsobili významnézníženie približne jednej tretiny výnosových anuít. K tomu sa pripojila záležitosť takzvanej garantovanej úrokovej sadzby, čo je garantovaná čiastka, o ktorú sa základné poistnéplnenie zvýši každý rok pred pridaním priznanej bonifikácie. Odhaduje sa, že garantovanáúroková sadzba sa pravdepodobne stále vzťahuje na približne 75 % výnosových poistných zmlúv spoločnosti ELS. Spoločnosť garantuje, že hodnota poistných zmlúv s garantovanou úrokovou sadzbou sa každoročne zvýši o 3,5 %. Celkový vplyv garantovanej úrokovej sadzby spôsobuje, že spoločnosť ELS je zablokovaná investíciami do vládnych akcií a pôžičiek, ktoré sotva vyprodukujú ročný výnos 3,5 %. To znamená, že spoločnosť nemala veľký prospech z ozdravenia burzy cenných papierov v rokoch 2003 –2005. Výnosový fond spoločnosti ELS má v súčasnosti podľa odhadov hodnotu 10 miliárd GBP.

Podrobné fungovanie výnosového fondu

Finančné prostriedky sa investujú (do akcií, dlhopisov, štátnych cenných papierov a majetkových práv) v závislosti od fondu a jeho investičných cieľov. Zámerom výnosového

Page 21: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 21/417 PE 386.573v02-00

SK

fondu je poskytnúť relatívne obozretným investorom možnosť investovať na burze cenných papierov bez priveľkého rizika. Výmenou za mesačné bonusy spoločnosť prisľúbi, že na konci obdobia poistnej zmluvy vyplatí jednorazovú sumu. Bonusy investorov smerujú do centrálneho fondu spolu s bonusmi iných „výnosových“ investorov. Veľká časť konečnej hodnoty poistnej zmluvy závisí od poistných bonusov vyplatených spoločnosťou počas trvania investície a po uplynutí poistnej zmluvy. Na zaistenie sily fondu sa tiež uplatňujú finančné pokuty voči sporiteľom, ktorí chcú vybrať svoje peniaze predčasne. Výnosové fondy majú tiež zabudovaný bezpečnostný mechanizmus známy ako „vyhladzovanie“. To znamená, že v rokoch dobrého rastu investícií by spoločnosti mali zadržiavať zisky a použiť ich na doplnenie poistných bonusovv tých rokoch, keď sú hospodárske podmienky menej priaznivé.

Page 22: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 22/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

IV. Zhrnutie prijatých opatrení

Uskutočnené opatrenia a analyzované dôkazy

1. Vypočutie príslušných svedkov pred výborom

Na schôdzach 23. marca 2006, 25. apríla 2006, 29. mája 2006, 21. júna 2006, 11. júla 2006, 13. septembra 2006, 4. októbra 2006, 23. novembra 2006, 19. decembra 2006, 25. januára 2007 a 1. februára 2007 vyšetrovací výbor vypočul výpovede viacerých svedkov vrátane poistencov spoločnosti Equitable Life, ktorí sa v minulosti obrátili na Európsky parlament s petíciou, ďalších poistencov zo Spojeného kráľovstva, Írska a Nemecka, predstaviteľov vlád Spojeného kráľovstva, Írska, Nemecka a Švajčiarska, predstaviteľov Európskej komisie a súčasného riaditeľa spoločnosti Equitable Life. Ústne svedectvá poskytli títo svedkovia:

Schôdza, ktorá sa konala 23. marca 2006 (ústne svedectvo V 1):

- Tom LAKE, predseda skupiny Equitable Members' Action Group,- Paul BRAITHWAITE, generálny tajomník skupiny Equitable Members' Action Group

(predkladateľ petície),- Elemér TERTÁK, Európska komisia, GR MARKT, riaditeľ pre finančné inštitúcie,- Karel VAN HULLE, Európska komisia, GR MARKT, vedúci oddelenia pre poistenie

a dôchodky,- Alan BEVERLY, Európska komisia, GR MARKT, oddelenie pre poistenie a dôchodky.

Schôdza, ktorá sa konala 25. apríla 2006 (ústne svedectvo V 2):

- Michael JOSEPHS, poradca Združenia investorov,- Beatrice KNOWD, írska poistenka,- Patrick KNOWD, írsky poistenec,- Nicolas BELLORD, poistenec (predkladateľ petície),- Paul WEIR, predseda skupiny Late Contributors Action Group,- Charles THOMSON, výkonný riaditeľ, spoločnosť Equitable Life Assurance Society.

Schôdza, ktorá sa konala 29. mája 2006 (ústne svedectvo V 3):

Peter SCAWEN, skupina Equitable Life Trapped Annuitants (ELTA),-Markus J. WEYER, DAGEV (Deutsche Arbeitsgemeinschaft der Equitable Life -Versicherungsnehmer), združenie zastupujúce záujmy poistencov, ktorí podpísali poistnézmluvy so spoločnosťou Equitable Life v Nemecku,Martin McELWEE, autor správy Leviatan.-

Schôdza, ktorá sa konala 21. júna 2006 (ústne svedectvo V 4):

Page 23: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 23/417 PE 386.573v02-00

SK

Clive MAXWELL, riaditeľ pre politiku finančných služieb na Ministerstve financií-Spojeného kráľovstva, David STRACHAN, riaditeľ oddelenia poisťovníctva Úradu pre finančné služby (FSA),-Christopher DAYKIN, vládny poistný matematik, vedúci úradu vládneho poistného -matematika (GAD),Mary O'DEA, riaditeľka sekcie pre ochranu spotrebiteľa, Anne TROY, vedúca dohľadu -nad poisťovňami, Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb (ISFRA) a GeorgeTREACY, vedúci oddelenia zákonov na ochranu spotrebiteľa na Írskom úrade pre reguláciu finančných služieb (IFSRA),Colin SLATER, účtovník a partner v spoločnosti Burgess Hodgson.-

Schôdza, ktorá sa konala 11. júla 2006 (ústne svedectvo V 5):

Richard LLOYD, bývalý obchodný zástupca spoločnosti Equitable Life Assurance Society,-Stuart BAYLISS, generálny riaditeľ spoločnosti Annuity Direct.-

Schôdza, ktorá sa konala 13. septembra 2006 (ústne svedectvo V 6):

Thomas STEFFEN, prvý riaditeľ pre dohľad nad poisťovníctvom nemeckého úradu pre -reguláciu finančných služieb (BaFin) (Bundesanstalt für Finanzdiensleistungsaufsicht),Kurt SCHNEITER, člen správnej rady švajčiarskeho federálneho úradu pre súkromné-poistenie.

Schôdza, ktorá sa konala 4. októbra 2006 (ústne svedectvo V 7):

pán BJERRE-NIELSEN, predseda výboru CEIOPS – Výboru európskych orgánov doh-ľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov,Liz KWANTES, vedúca skupiny Equitable Life Members Help Group,-Leslie SEYMOUR, poistenec spoločnosti ELS žijúci v Bruseli.-

Schôdza, ktorá sa konala 23. novembra 2006 (ústne svedectvo V 8):

Charles THOMSON, výkonný riaditeľ, spoločnosť Equitable Life Assurance Society,-Simon BAIN, novinár, Glasgow Herald,-Charlie MCREEVY, európsky komisár pre vnútorný trh.-

Schôdza, ktorá sa konala 19. decembra 2006 (ústne svedectvo V 9):

Eric DUCOLOUMBIER, zástupca systému FIN-NET.-

Schôdza, ktorá sa konala 25. januára 2007 (ústne svedectvo V 10):

Claire-Françoise DURAND, zástupkyňa generálneho riaditeľa Právnej služby Európskej -komisie,Jacqueline MINOR, riaditeľka riaditeľstva B (Rozvoj horizontálnej politiky) GR MARKT,-Michel AYRAL, riaditeľ riaditeľstva C (Regulačná politika) GR ENTR,-Julio GARCIA-BURGUES, vedúci útvaru A.2 (Priestupky) GR ENVI.-

Page 24: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 24/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Schôdza, ktorá sa konala 1. februára 2007 (ústne svedectvo V 11):

Paul BRAITHWAITE, generálny tajomník skupiny Equitable Members' Action Group -(predkladateľ petície),lord NEILL, QC a Matthew MORRISON.-

2. Svedkovia pozvaní na vypočutie, ktorí sa odmietli zúčastniť

Vláda a regulačné orgány Spojeného kráľovstva:

Rt. Hon pán Des BROWNE, bývalý finančný tajomník Ministerstva financií Spojeného krá-ľovstva,Rt. Hon Ed BALLS, poslanec*, súčasný hospodársky tajomník Ministerstva financií-Spojeného kráľovstva (ministerstvo financií bolo regulačným orgánom v rokoch 1998 –2001),Callum McCARTHY*, predseda Úradu pre finančné služby (FSA) (súčasný regulačný-orgán od decembra 2001),Sir Howard DAVIES, bývalý predseda Úradu pre finančné služby (FSA),-Martin ROBERTS, bývalý zodpovedný vedúci riaditeľstva pre poisťovníctvo na -ministerstve obchodu a priemyslu (DTI) a neskôr na ministerstve financií (ministerstvo obchodu a priemyslu bolo regulačným orgánom do januára 1998).

Ostatné regulačné orgány:

Michael MARTIN, írsky minister pre podnikanie, obchod a zamestnanosť. -

Európska komisia:

Frits BOLKESTEIN, bývalý komisár pre vnútorný trh. -

Ostatní:

John McFall, poslanec*, predseda Výboru Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva pre -financie,Tony Wright, poslanec, predseda Výboru Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva pre -verejnú správu,lord Penrose,-Ann Abraham*, parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva,-Iain Ogilvie*, vedúci vyšetrovania parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva -v záležitosti spoločnosti ELS,Walter Merricks*, finančný ombudsman,-Stephen Hadrill, generálny tajomník združenia ABI (Združenie britských poisťovní),-Daniel Schanté, generálny riaditeľ výboru CEA (Comité européen des assureurs),-

Page 25: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 25/417 PE 386.573v02-00

SK

David Forfar, bývalý poistný matematik a vedúci finančného oddelenia škótskej -životnej poisťovne,Liz Dolan, novinárka, Sunday Telegraph,-Rupert Jones, novinár, The Guardian,-Roy Ranson a Chris Headdon, bývalí vedúci pracovníci spoločnosti ELS,-Matthias Niesel, bývalý obchodný zástupca spoločnosti ELAS v Severnom Porýnií--Vestfálsku.

* Stretnutie s delegáciou výboru EQUI 16. októbra 2006 v Londýne, pozri bod 8.

3. Zoznam prijatých písomných dôkazov

PD

Prijímanie dôkazov prebiehalo až do konečného dátumu na ich prekladanie, ktorým bol 20. marec 2007. Nasledujúci zoznam obsahuje dokumenty, ktoré sa oficiálne považujú za písomnédôkazy a sú publikované na webovej lokalite:

90. list predsedníčky úradu finančného ombudsmana a jeho odpoveď,89. list ombudsmana EÚ predsedníčke,88. list pána Younga predsedníčke,87. reakcia úradu finančného ombudsmana na Neillovu správu,86. zhrnutie správy lorda Neilla,85. správa Markusa Weyera,84. stanovisko Josha Holmesa k smerniciam o životnom poistení,83. správa lorda Neilla,82. príspevok pána Rankina ombudsmanovi EÚ,81. list pána Deppeho predsedníčke,80. odpoveď Írskeho úradu pre reguláciu finančných služieb (ISFRA),79. štúdia o schodku majetku od Združenia investorov,78. odpoveď H. Daviesa,77. odpoveď výboru PASC,76. stanovisko hlavného advokáta z 27. júla 2006, Anthony Boswood, QC,75. oficiálne poznámky zo stretnutia skupiny EMAG s Úradom pre finančné služby zo 14.

decembra 2005,74. výmena listov medzi skupinou EMAG a pani McGuinness,73. prezentácia komisára McCreevyho z 23. novembra 2006,72. prezentácia Simona Baina z 23. novembra 2006,71. list Heberta Smitha spoločnosti ELS,70. prezentácia pána Thomsona z 23. novembra 2006,69. ďalšia štúdia o podvode od Združenia investorov,68. list predsedníčky, pani Meade, a odpoveď zo 7. novembra 2006,67. posúdenie kompromisného režimu Úradom pre finančné služby,66. list o kompromisnom režime Úradu pre finančné služby,65. list pani O'Dea predsedníčke,64. list írskeho stáleho zástupcu pri Európskej únii,63. írske prípady predložené ombudsmanovi,

Page 26: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 26/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

62. príspevok pána Meadeho dublinskej delegácii,61. príspevok pani O'Dea dublinskej delegácii,60. výbor ministerstva financií: správa výboru o regulácii európskych finančných služieb, 59. dôkaz pre výbor ministerstva financií o profesii poistného matematika, 58. list spoločnosti Cazalet Financial Consulting, 57. príspevok pána McFalla londýnskej delegácii,56. príspevok pána Merricksa londýnskej delegácii,55. Sienský protokol,54. príloha II k dôkazu pána Seymoura zo 4. októbra 2006, vec La vie d'or,53. príloha I k dôkazu pána Seymoura zo 4. októbra 2006,52. dôkaz pána Seymoura zo 4. októbra 2006,51. dôkaz pani Kwantes zo 4. októbra 2006,50. Corleyho správa,49. ústne svedectvo pána Schneitera z 13. septembra 2006,48. korešpondencia medzi nemeckými poistencami a Úradom pre finančné služby,47. odpoveď pána Thomsona, riaditeľa spoločnosti ELS,46. dôkaz pána Stonebanksa,45. odpoveď Chrisa Headdona na výzvu podať svedectvo,44. prezentácia skupiny EMAG pred Výborom pre petície, 13. september 2005,43. list pána Vinalla predsedníčke o Úrade pre finančné služby,42. list o podvode od pána Josephsa pani McGuinness,41. štúdia EK o záležitostiach domovského a hostiteľského štátu,40. druhý príspevok pána Briana Chasea Greya,39. list Európskej komisie zo 6. júna 2006,38. vyhlásenie riaditeľky sekcie na ochranu spotrebiteľa, Írsko, 21. júna 2006,37. dôkaz Úradu pre finančné služby z 21. júna 2006,36. dôkaz pána Seymoura,35. list pána Byrna pani McGuinness,34. poznámky spoločnosti Burgess Hodgson na schôdzu 21. júna 2006,33. štúdia Michaela Nassima, aktualizácia: Anatómia podvodu,32. príspevok vlády Spojeného kráľovstva na schôdzu 21. júna 2006,31. štúdia o podvode od Združenia investorov,30. dokumenty Výboru Snemovne lordov Spojeného kráľovstva pre financie:

(10. správa, 2001 – 2002, Spoločnosť Equitable Life a sektor životného poistenia: priebežná správa (marec 2001); 6. osobitná správa, zasadnutie 2001 – 2002: odpoveď vlády na uvedenú správu (október 2001); text vyhlásenia ministra financií v snemovni dňa 8. marca 2004 a následné otázky; dôkazy, ktoré predložili lord Penrose a minister financií 16. marca 2004; Obnovenie dôvery v dlhodobé sporenie (8. správa, zasadnutie 2003 – 2004, júl 2004)),

29. štúdia o súčasnom stave výnosového fondu spoločnosti ELS,28. štúdia o možnostiach od skupiny EMAG,27. správa úradu finančného ombudsmana pre výbor EQUI,26. správa spoločnosti Burgess Hodgson pre skupinu EMAG,25. list pána Greya poslancovi Johnovi McFallovi,

Page 27: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 27/417 PE 386.573v02-00

SK

24. prezentácia pána McElweeho 29. mája 2006,23. prezentácia skupiny ELTA 29. mája 2006,22. prezentácia združenia DAGEV 29. mája 2006,21. dôkaz úradu BaFin – tiež zhrnutie dôkazov úradu BaFin,20. štúdia spoločnosti Wilde Sapte o vykonávaní, Spojené kráľovstvo,19. list Európskej komisie z 2. mája 2006,18. písomný dôkaz pána Briana Edmondsa,17. Bairdova správa,16. Penroseho správa,15. petícia 0611/2004 a príloha k petícii 0611/2004,14. petícia 0029/2005 a príloha k petícii 0029/2005,13. oznámenie pre poslancov o petíciách 0611/2004 a 0029/2005,12. oznámenie ombudsmanky Spojeného kráľovstva pre Európsky parlament,11. memorandum o porozumení medzi Úradom pre finančné služby a úradom finančného

ombudsmana,10. písomný dôkaz pána Petra Schäfera,9. písomný dôkaz pána Briana Chasea Greya,8. štúdia Michaela Nassima: Nestranné hodnotenie pravdy a nepravdy,7. štúdia Michaela Nassima: Spoločnosť Equitable Life: Penrose a pokračovanie – anatómia

podvodu,6. prezentácia Paula Weira zo skupiny ELCAG z 25. apríla 2006,5. prezentácia Charlesa Thomsona z 25. apríla 2006,4. príspevok Združenia investorov z 25. apríla 2006,3. príspevok Združenia investorov z 25. apríla 2006,2. príspevok skupiny EMAG z 23. marca 2006,1. príspevok Európskej komisie z 23. marca 2006.

PD nepublik.

Zoznam zaregistrovaných písomných dôkazov nepublikovaných na webovej lokalite, PD nepublik. č.:

dôkaz pána Edmondsa (list),1.dôkaz pána Powera (list),2.dôkaz pána O'Briena (list),3.dôkaz pani Troy (list),4.dôkaz pána Douglasa (list),5.dôkaz pána Byrna (list),6.dôkaz B. Grovesa (list),7.dôkaz pána McGuirka (list),8.dôkaz pána O'Farrella (list),9.dôkaz pána Seymoura (e-mail) [neskôr publikovaný na webovej stránke s označením 10.PD 36],dôkaz pani K. Noonan (list),11.dôkaz Petra Thorntona (list),12.dôkaz Jima Berryho (list),13.dôkaz Jacka Duggana (list),14.

Page 28: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 28/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

15. dôkaz Johna Galvina (list),16. dôkaz Patricka McCarthyho (list),17. dôkaz Roya Hardinga (e-mail),18. dôkaz združenia DAGEV (kópie korešpondencie s Úradom pre finančné služby, neskôr PD 48),19. dôkaz pána O'Farrella (list, novinový článok a listy pani Abraham),20. dôkaz pána N. F. Norrisha (list, ktorý poslal ďalej poslanec Chichester),21. dôkaz pána Kregeho (petícia 508/2006),22. dôkaz spoločnosti S&P (hodnotenie úverovej schopnosti spoločnosti ELAS v rokoch 1993

– 2002),23. dôkaz Johna Rankina (o sťažnosti ombudsmanovi),24. dôkaz o veci Lloyds, Poole (1),25. dôkaz o veci Lloyds, Poole (2),26. dôkaz pána Goldinga o spoločnosti Sun Life,27. dôkaz pána Deppeho o úrade finančného ombudsmana,28. dôkaz Manfreda Westphala (fórum FIN-USE) o nasledujúcich otázkach,29. informácie Úradu pre finančné služby poistencom, júl 2004,30. rozsudok najvyššieho súdu vo veci parlamentnej ombudsmanky a dôchodcov, 31. dôkaz Alexandra Kerna o nasledujúcich otázkach,32. rozhodnutie Inštitútu poistných matematikov proti pánom Ransonovi a Headdonovi.

PD dôv.

Existuje 31 dôverných písomných dôkazov označených PD dôv. 1 – 31.

Ďalšie základné dokumenty:

Smernice: prvá smernica Rady 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných -právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho životného poistenia; druhá smernica Rady 90/619/EHS z 8. novembra 1990 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie a na uľahčenie výkonu slobody poskytovania služieb a o zmene a doplnení smernice 79/267/EHS; tretia smernica Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267/EHS a 90/619/EHS (tretia smernica o životnom poistení); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení.

Zoznam spisov od Výboru Európskeho parlamentu pre petície o záležitosti spoločnosti -Equitable Life:

Petícia 0611/2004 (Arthur White):1.)

Page 29: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 29/417 PE 386.573v02-00

SK

petícia s prílohami,-zhrnutie petície a odporúčania sekretariátu výboru PETI (dokument SIR),-odpoveď Komisie na žiadosť výboru PETI o informácie (CM),-reč, ktorú predniesol pán Nicolas Jerome Bellord v mene predkladateľa petície na -schôdzi výboru PETI 13. septembra 2005,rôzne listy predsedu výboru PETI predkladateľovi petície s informáciami o pokroku pri -spracovaní jeho petície.

Petícia 0029/2005 (skupina EMAG):2.)

petícia s prílohami,-petícia preložená do nemčiny,-zhrnutie petície od jej predkladateľa,-zhrnutie petície a odporúčania sekretariátu výboru PETI (dokument SIR),-dodatok k petícii s dátumom 15. júl 2005 týkajúci sa odškodnenia,-dodatok k petícii s dátumom 9. november 2005 týkajúci sa Úradu pre finančné služby-a úradu finančného ombudsmana,odpoveď Komisie na žiadosť výboru PETI o informácie (CM), rovnako ako -v predchádzajúcom prípade,reč, ktorú predniesli predstavitelia skupiny EMAG na schôdzi výboru PETI 13. -septembra 2005, a snímky programu PowerPoint,odpoveď skupiny EMAG na vyhlásenie Komisie z 22. júna 2005,-rôzne listy predsedu výboru PETI predkladateľovi petície s informáciami o pokroku pri -spracovaní jeho petície,výmena e-mailov medzi sekretariátom výboru PETI a predkladateľmi petícií.-

3.) Petícia 0775/2005 (Manfred Bischof):

petícia,-zhrnutie petície a odporúčania sekretariátu výboru PETI (dokument SIR),-rôzne listy predsedu výboru PETI predkladateľovi petície s informáciami o pokroku pri -spracovaní jeho petície,

4.) Petícia 0067/2006 (Franz-Josef Groemping):

petícia,-list predkladateľovi petície potvrdzujúci prijatie petície.-

5.) Žiadosť o zriadenie vyšetrovacieho výboru:

podkladová správa sekretariátu výboru PETI o možnej požiadavke na zriadenie vy-šetrovacieho výboru,rôzne verzie návrhu mandátu,-list predsedu výboru PETI predsedovi Borrellovi so žiadosťou o zriadenie vyšetrovacieho -výboru (29. september 2005),odpoveď predsedu Borrella predsedovi výboru PETI (13. október 2005),-zoznam podpisov poslancov podporujúcich žiadosť o zriadenie vyšetrovacieho výboru,-stanovisko Právnej služby týkajúce sa žiadosti (iba vo francúzštine),-konferencia predsedov: súhrn rozhodnutí na zasadnutiach z 19. decembra 2005 a 12. -januára 2006,rozhodnutie EP z 18. januára o zriadení Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti -ELAS.

6.) Dokumenty týkajúce sa vyšetrovania v Spojenom kráľovstve:

Page 30: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 30/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

správa Úradu pre finančné služby o kontrole regulácie spoločnosti ELAS od 1. januára -1999 do 8. decembra 2000 (Bairdova správa),správa výboru ministerstva financií: Spoločnosť Equitable Life a sektor životného -poistenia: priebežná správa, zväzok I.: správa a konanie výboru (27. marec 2001),správa výboru ministerstva financií: Spoločnosť Equitable Life a sektor životného -poistenia: priebežná správa, zväzok II.: zápis dôkazov a príloh (27. marec 2001),výbor ministerstva financií: Regulácia spoločnosti Equitable Life, zápis dôkazov (30. -október 2001),výbor ministerstva financií: Regulácia spoločnosti Equitable Life, zápis dôkazov (13. -november 2001),výbor ministerstva financií: Obnovenie dôvery v dlhodobé sporenie: vyšetrovanie spolo-čnosti Equitable Life, ústne svedectvá (16. marec 2004),Správa z vyšetrovania spoločnosti Equitable Life (Penroseho správa),-parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva: Obozretná regulácia spoločnosti -Equitable Life (1. správa),memorandum Úradu parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva Výboru EP pre -petície týkajúce sa vyšetrovania obozretnej regulácie spoločnosti Equitable Life.

7.) Ďalšie dokumenty:

príspevok spoločnosti ELAS výboru PETI týkajúci sa možných nárokov spoločnosti -a poistencov voči regulačným orgánom,rôzne novinové články.-

4. Výmena informácií s Európskou komisiou

Od Európskej komisie boli vyžiadané informácie týkajúce sa transpozície a vykonávania tretej smernice o životnom poistení v Spojenom kráľovstve a ďalších členských štátoch. K týmto informáciám patria aj tzv. vykonávacie správy, ako aj kontroly týchto správ. Európska komisia bola okrem toho požiadaná, aby výboru EQUI poskytla úplný zoznam všetkých dokumentov súvisiacich so záležitosťou spoločnosti Equitable Life, ktoré má k dispozícii, ako aj zoznam konaní o porušení, ktoré boli začaté proti iným členským štátom okrem Spojeného kráľovstva v súvislosti s treťou smernicou o životnom poistení. Komisia odpovedala odoslaním štúdie súkromnej spoločnosti zadanej vo veci vykonávania tretej smernice o životnom poistení, tzv. štúdie spoločnosti Wilde Sapte, a deviatich korelačných správ jednotlivých krajín. Odoslala tiežzoznam príslušných konaní o porušení a ďalšie informácie o posúdení štúdie a príslušnej korešpondencie.

5. Stretnutie so zamestnancami Úradu parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva 29. marca 2006 v Londýne

Spravodajkyňa sa 29. marca 2006 stretla so zamestnancami Úradu parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva, ktorá v súčasnosti vedie vyšetrovanie údajného nesprávneho úradného postupu orgánov Spojeného kráľovstva pri regulácii spoločnosti Equitable Life. Hlavným cieľom stretnutia bolo prediskutovať okrem iného rozsah a časový rozvrh jednotlivých vyšetrovaní a spoluprácu vyšetrovacieho výboru a ombudsmanky.

Page 31: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 31/417 PE 386.573v02-00

SK

Spravodajkyňa pri tejto príležitosti poukázala na to, že pre vyšetrovací výbor by bolo žiaduce poznať zistenia ombudsmanky pred ukončením práce výboru. Zamestnanci úradu ombudsmanky potvrdili, že záverečná správa bude uverejnená pred koncom roka 2006 a ženávrh správy by mal byť vypracovaný v júli 2006 a bude odoslaný na pripomienky zástupcovi sťažovateľov a vláde Spojeného kráľovstva. Následné udalosti však viedli k tomu, že ombudsmanka odložila zverejnenie správy až do polovice roka 2007.

Spravodajkyňa diskutovala o možných spôsoboch organizovania spolupráce medzi ombudsmankou Spojeného kráľovstva a výborom v čase pred uverejnením správy ombudsmanky. Spýtala sa, či a aký druh informácií by bola ombudsmanka ochotná poskytnúť. Ombudsmanka už napríklad vykonala podrobnú analýzu regulačného systému Spojeného kráľovstva v oblasti životného poistenia, ktorú má na základe svojho mandátu vykonať aj vyšetrovací výbor. Zamestnanci úradu ombudsmanky však zdôraznili, že ombudsmanka nemáprávomoc zverejniť žiadne informácie získané v priebehu svojho vyšetrovania inak ako prostredníctvom záverečnej správy.

6. Nástroje pre poslancov

Na pomoc členom výboru bol zostavený slovník odborných termínov z oblasti poisťovníctva a termínov týkajúcich sa spoločnosti ELS, časový prehľad udalostí (pozri prílohu), ako aj podkladová správa o regulačnej štruktúre Spojeného kráľovstva a správa o rozsahu pôsobnosti a právomocí vyšetrovacieho výboru Európskeho parlamentu.

Webová lokalita: Pre výbor EQUI bola zriadená webová lokalita, ktorá je v prevádzke od 16. februára 2006. Občania aj poslanci na nej môžu nájsť všetky súvisiace informácie, ako aj rôzne zoznamy kontaktov, napríklad na sekretariátu výboru, poradcov politických skupín a ďalšie užitočné informácie. Poslancom sa pravidelne odosielajú e-maily s aktualizáciami webovej lokality. O jej existencii bola informovaná aj tlač v Bruseli. Účelom webovej lokality je umožniť, aby práca výboru bola pre verejnosť čo najtransparentnejšia bez toho, aby bolo dotknutézachovanie dôvernosti v prípadoch, ktoré to vyžadujú. Sekretariát výboru EQUI lokalitu aktualizuje, aby na nej boli k dispozícii všetky príslušné dokumenty (ústne svedectvá a písomnédôkazy, základné dokumenty a programy), ako aj pracovné dokumenty, návrhy správ a ďalšie dokumenty. Pred konečným dátumom na prijímanie dôkazov, ktorým bol 20. marec 2007, bolo na webovej lokalite publikovaných až 90 dôkazov. Na stránku môžu prispievať aj poslanci s návrhom na pridanie dokumentov alebo prepojení. Na webovej lokalite bol publikovaný aj doslovný prepis každého z 11 verejných vypočutí výboru. Prepojenie na webovú lokalitu:

(http://www.europarl.europa.eu/comparl/tempcom/equi/default_en.htm)

7. Štúdie:

Štúdia týkajúca sa 1. časti mandátu (EŠ 1): Výbor EQUI si na pomoc s pridelenými -úlohami vyžiadal radu externých odborníkov. Na tento účel bola v rámci rozpočtu výboru na odborné posudky zadaná porovnávacia štúdia. Odborníci mali preskúmať, ako boli do práva Spojeného kráľovstva transponované ustanovenia o dohľade nad obozretným podnikaním a pravidlá výkonu podnikania životných poisťovní stanovené v príslušných smerniciach EÚ. Táto štúdia určuje pre každé z týchto ustanovení prostredníctvom tabuľky

Page 32: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 32/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

transpozície zodpovedajúce ustanovenia Spojeného kráľovstva a dátum, kedy nadobudli účinnosť. Transpozícia v Spojenom kráľovstve bola potom porovnaná s vykonávacími právnymi predpismi v Írsku, Nemecku a Španielsku. Výsledky štúdie sú súčasťou zistenízáverečnej správy.

Štúdia týkajúca sa 2. časti mandátu (EŠ 2): S cieľom poradiť členom v právnych -a procedurálnych otázkach súvisiacich s touto časťou mandátu a zhromaždiť a analyzovaťpríslušný základný materiál zadal vyšetrovací výbor vypracovanie externej štúdie o regulačných úpravách v Spojenom kráľovstve týkajúcich sa obozretného dohľadu a pravidiel výkonu podnikania životných poisťovní vnímaných v súvislosti s prípadom spoločnosti Equitable Life. Porovnávací prístup sa týka orgánov pre finančnú reguláciu v Írsku, Nemecku a Španielsku a ďalších súvisiacich príkladov transpozície a regulácie v členských štátoch EÚ. Výsledky štúdie sú súčasťou zistení záverečnej správy.

Štúdia týkajúca sa 3. časti mandátu (EŠ 3): Výbor prijal porovnávaciu štúdiu -o primeranosti nápravných opatrení dostupných podľa práva Spojeného kráľovstva a EÚpre poistencov zo Spojeného kráľovstva a iných členských štátov v súvislosti s prípadom spoločnosti Equitable Life. Štúdia poskytuje úplný zoznam existujúcich programov súdnej a mimosúdnej nápravy dostupných podľa práva Spojeného kráľovstva a EÚ a zabezpečuje kvalitatívne posúdenie ich primeranosti. Výsledky štúdie sú súčasťou zistení záverečnej správy.

8. Návštevy delegácií v Dubline a Londýne

Výbor uskutočnil ako súčasť procesu získavania dôkazov pri príprave správy dve vyšetrovacie návštevy – 6. októbra 2006 do Dublinu a 16. októbra 2006 do Londýna.

V Dubline sa poslanci stretli s írskymi poistencami spoločnosti Equitable Life, orgánmi na reguláciu finančných služieb a ďalšími subjektmi. V Londýne sa stretli s britskými poistencami, Edom Ballsom, hospodárskym tajomníkom ministerstva financií, predsedom Úradu pre finančné služby Callumom McCarthym, finančným ombudsmanom pánom Merricksom, parlamentnou ombudsmankou pani Abraham a ďalšími. Počas oboch návštev sa uskutočnili tlačové konferencie.

9. Semináre

V súvislosti s vyšetrovaním boli zorganizované dva semináre:

SE 1: Prezentácia štúdií, 5. október 2006, 9.00 h – 12.30 h

Štúdia o transpozícii smerníc EÚ o životnom poistení, prezentácia autormi (Taki Tridimas, §profesor, Sir John Lubbock, vedúci katedry bankového práva, Centre for Commercial Law Studies, Queen Mary University of London).

Page 33: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 33/417 PE 386.573v02-00

SK

Štúdia o regulačných systémoch, prezentácia autormi (Jane Welch, riaditeľka, European §Financial and Corporate Law Centre, British Institute of International and Comparative Law).

Štúdia o mechanizmoch odškodnenia, prezentácia autormi (Taki Tridimas, profesor, Sir §John Lubbock, vedúci katedry bankového práva, Centre for Commercial Law Studies, Queen Mary University of London).

SE 2: Otázky transpozície, 30. november 2006, 14.30 h – 17.30 h

1. zasadnutie: Všeobecné otázky týkajúce sa transpozície práva EÚ do vnútroštátneho §práva (profesor Stefan Vogenauer, profesor Bernard Steunenberg).

2. zasadnutie: Transpozícia smerníc o finančných službách do vnútroštátneho práva §(Dr. Manfred Westphal, Fin-Use, Dr. Kern Alexander, pani Lieve Lowet).

Page 34: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 34/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ČASŤ II. – Transpozícia

o údajných porušeniach alebo nesprávnych úradných postupoch pri uplatňovanísmernice 92/96/EHS (tretia smernica o životnom poistení) Spojeným kráľovstvom a o jeho monitorovaní Európskou komisiou

Page 35: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 35/417 PE 386.573v02-00

SK

OBSAH ČASTI II.

I. Úvod

I.1. Mandát

I.2. Rozsah pôsobnosti

I.3. Smernica v skratke

I.4. Konkrétne kroky

II. Vyšetrovanie správnej transpozície tretej smernice o životnom poistení do práva Spojeného kráľovstva a jej uplatňovania a vykonávania orgánmi Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou ELAS

II.1. Podrobná analýza transpozície vo svetle dôkazov

II.1.1. Kľúčové články tretej smernice o životnom poistení: 8, 10, 18, 25, 28, 31

II.1.2. Ďalšie články tretej smernice o životnom poistení

II.1.3. Dôležité články z iných smerníc

II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii

II.2.1. Dôkazy predložené Komisiou

II.2.2. Dôkazy z vykonávacej štúdie

II.2.3. Ďalšie vybraté písomné dôkazy a ústne svedectvá o transpozícii

Závery

Page 36: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 36/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

11 Smernica Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267/EHS a 90/619/EHS (tretia smernica o životnom poistení), Ú. v. ES L 311, 14.11.1997, s. 34.

I. Úvod

I.1. Mandát

Cieľom tejto časti správy (časť II.) je poskytnúť Vyšetrovaciemu výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society (EQUI) informácie o správnej transpozícii a primeranom vykonávaní smernice 92/96/EHS11 (tretia smernica o životnom poistení) na vnútroštátnej úrovni v Spojenom kráľovstve jeho príslušnými orgánmi. Mandát ďalej špecifikuje túto časť opakovaním odôvodnenia 7 tretej smernice o životnom poistení, ktoré sa týka „monitorovania finančnej sily poisťovní vrátane ich stavu solventnosti, stanovenia primeraných technických rezerv a ich pokrytia zodpovedajúcimi aktívami“. Táto analýza transpozície a vykonávania smernice sa musí vykonať s ohľadom na špecifické okolnosti obklopujúce spoločnosť Equitable Life Assurance Society (ELAS), ako aj z pohľadu celého sektora životného poistenia, najmä pokiaľ ide o jeho regulačný režim.

Výbor ďalej musí určiť predovšetkým tie ustanovenia vnútroštátneho práva Spojeného kráľovstva, ktoré realizujú požiadavky smerníc, a preskúmať, či boli tieto požiadavky transponované v plnej miere a včas. Po druhé, výbor bude musieť preskúmať, či bolo uplatňovanie týchto vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré transponovali smernicu, zo strany Spojeného kráľovstva v súlade nielen s právom Spojeného kráľovstva, ale aj právom EÚ. Na tento účel bude musieť objasniť príslušné povinnosti rôznych finančných orgánov podieľajúcich sa v danom období na dohľade nad spoločnosťou Equitable Life. Je potrebné uskutočniť podrobné vyšetrovanie s cieľom zistiť, kto, kedy a ako dohliadal na platobnú schopnosťspoločnosti Equitable Life a na jej účtovné postupy a postupy pri tvorbe rezerv a ako orgány reagovali na možné nedostatky.

Táto časť (bod II.2.1) bude taktiež podrobne skúmať, ako Komisia monitorovala vykonávanie tretej smernice o životnom poistení. Tento odsek tejto časti je úzko spätý s časťou V. tejto správy o metodických nedostatkoch Komisie.

I.2. Rozsah pôsobnosti (smernica a časové obdobie)

Smernica

Mandát obmedzuje rozsah pôsobnosti výboru EQUI vo vzťahu k tretej smernici o životnom poistení prijatej v roku 1992 a smernici, ktorá ju kodifikovala (ďalej len kodifikovaná

Page 37: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 37/417 PE 386.573v02-00

SK

12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú.v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1). Naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/68/ES (Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

13 Prvá smernica Rady 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrenívzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho životného poistenia, Ú. v. ES L 063, 13.3.1979, s. 0001 – 0018; druhásmernica Rady 90/619/EHS z 8. novembra 1990 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie a na uľahčenie výkonu slobody poskytovania služieb a o zmene a doplnenísmernice 79/267/EHS, Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 50.14 Druhá smernica Rady 90/619/EHS z 8. novembra 1990 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie a na uľahčenie výkonu slobody poskytovania služieb a o zmene a doplnení smernice 79/267/EHS, Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 50.15 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/12/ES z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/267/EHS o požiadavkách na mieru solventnosti životných poisťovní.

smernica12), prijatej v roku 2002. Treba však poukázať na to, že je tiež potrebné preskúmaťpredchádzajúce smernice, ktoré boli zmenené a doplnené treťou smernicou o životnom poistenía potom kodifikované kodifikovanou smernicou, t. j. prvú13 a druhú 14 smernicu o životnom poistení z rokov 1979, resp. 1990.

Fakt, že tretia smernica o životnom poistení nie je jediný právny text, ktorý je potrebné brať do úvahy, je rozhodujúci. Tretia smernica o životnom poistení dopĺňa a posilňuje kľúčovéustanovenia, ktoré sa už nachádzali v prvej a druhej smernici o životnom poistení. Okrem toho, všetky ďalšie právne predpisy Spoločenstva uplatniteľné na prípad skúmaný výborom EQUI budú takisto vyžadovať kontrolu. To platí najmä pre smernicu 2002/12/ES15, známu aj pod názvom Solventnosť I, ale aj iné, ktoré budú uvedené ďalej.

Na účely tohto vyšetrovania sa všetky odkazy na články vzťahujú na tretiu smernicu oživotnom poistení a v niektorých prípadoch, ak je to potrebné, budú ekvivalentné články z ďalších smerníc alebo z konsolidovanej smernice uvedené v zátvorkách. Ak medzi ustanoveniami rôznych smerníc existujú závažné rozdiely, budú uvedené. Na účely určenia článkov je užitočné si prezrieť tabuľku zhody v prílohe VI konsolidovanej smernice.

Hlavné ustanovenia týkajúce sa vyšetrovania sa nachádzajú v hlave II. tretej smernice oživotnom poistení, menovite v článkoch 8 – 31.

Časové obdobie

Pokiaľ ide o obdobie skúmané vyšetrovaním, mandát uvádza, že má začať nadobudnutím účinnosti tretej smernice o životnom poistení (1. júla 1994) a končiť udalosťami, ktoré sa stali v spoločnosti ELAS, t. j. rokmi 1999 – 2001. Na účely vyšetrovania, ako už bolo vysvetlené, je však potrebné analyzovať aj udalosti pred rokom 1994, a to z hľadiska časových období účinnosti prvej a druhej smernice o životnom poistení, ako aj v súvislosti s celým procesom prijímania tretej smernice o životnom poistení pred rokom 1994. V mandáte sa okrem toho spomína rok 1989 ako východiskový bod vyšetrovania, pokiaľ ide o obvinenia voči regulačným orgánom Spojeného kráľovstva. Preto sa v širších pojmoch referenčné obdobie vzťahuje na roky 1989 – 2001.

I.3. Smernice v skratke

Page 38: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 38/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Dôležitosť tretej smernice o životnom poistení pre toto vyšetrovanie je rozhodujúca. To jasne dokazuje samotný mandát, keď cituje odôvodnenie 7 smernice, ktoré znie „monitorovanie finančnej sily poisťovní vrátane ich stavu solventnosti, stanovenie primeraných technických rezerv a ich pokrytie zodpovedajúcimi aktívami“. Toto sú preto kľúčové prvky, ktoré by mali tvoriť základ vyšetrovania problémov správnej transpozície a dohľadu.

Tretia smernica o životnom poistení, ktorú neskôr doplnila a z ktorej vychádzala kodifikovanásmernica z roku 2002, je základným textom, ktorý riadi jednotný trh životného poistenia v EÚ. Základnými princípmi textu sú zásady jednotného povoľovania a vzájomného uznávania. Smernica zahŕňa hlavné ustanovenia obsiahnuté v prvej smernici z roku 1979 (povolenie životných poisťovní príslušným orgánom, vytvorenie primeraných dostatočných technických rezerv a miery solventnosti) a druhej smernici z roku 1990, ktorá prvýkrát umožňovala poskytovateľom životného poistenia čerpať výhody slobody poskytovať cezhraničné služby.

Celkový prístup, ktorý prevláda v tretej smernici, pozostával z nastolenia určitého stupňa harmonizácie, čo bolo v tom čase považované za nevyhnutný odrazový mostík na dosiahnutie vzájomného uznávania povolení a systémov obozretnej regulácie. Smernica tak umožnila udeliťjednotné povolenie platné v celom Spoločenstve a zachovala zásadu dohľadu zo strany domovského členského štátu. Cieľom bolo podporiť hospodársku účinnosť a trhovú integráciu umožnením fungovania poisťovní v celej EÚ prostredníctvom otvorenia pobočiek alebo cezhraničným poskytovaním služieb. To by zákazníkom umožnilo širší výber poisťovnía poistných produktov, čo by im zároveň umožnilo vedieť, že všetky poisťovne podliehajúporovnateľným minimálnym normám. Vyšetrovanie obvinení v oblastiach transpozície a vykonávania musí posúdiť, či transponované právo aj regulačné postupy Spojeného kráľovstva presadzovali literu aj ducha smernice.

S ohľadom na zásadu a metódy finančného dohľadu smernica značne upravuje rozsah kompetencií dozorných orgánov domovského aj hostiteľského členského štátu. V podstate ustanovuje, že orgány domovského členského štátu sú zodpovedné za „celú činnosť“ životnej poisťovne, ktorá má sídlo zriadené na jeho území a podľa toho obmedzuje dozorné právomoci orgánov hostiteľského štátu EÚ nad spoločnosťami ES fungujúcimi na jeho území.

V záujme zjednodušenia výmeny informácií potrebných na dohľad nad poisťovňamifungujúcimi vo viacerých členských štátoch zavádza smernica rôzne výnimky povinnosti audítorov zachovávať dôvernosť, povoľuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a ukladá audítorom povinnosť informovať o skutočnostiach a rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie poisťovne.

Niekoľko ustanovení sa venuje zabezpečeniu nevyhnutnej harmonizácie finančných záruk poisťovní. Sú uvedené podrobné usmernenia a zásady o technických rezervách pokrývajúcich aktíva a metódach ich výpočtu, určenie investičných kategórií a hodnotení, pravidlách zhody a pravidlách o umiestnení aktív. Ďalšie články zabezpečujú koordináciu pravidiel týkajúcich sa

Page 39: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 39/417 PE 386.573v02-00

SK

miery solventnosti, položky, ktoré môžu obsahovať, a minimálnu mieru solventnosti, ktorá sa musí uplatňovať pre každý typ uzatvoreného poistenia.

Smernica taktiež obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je ďalšia harmonizácia pravidiel výkonu podnikania vrátane ustanovení, ktoré riadia informácie poskytované poistencom a minimálne obdobie na zrušenie, na ktoré musí mať poistenec nárok.

Konsolidovaná smernica z roku 2002

Cieľom prepracovanej smernice z roku 2002 bolo konsolidovať predpisy Spoločenstva oživotnom poistení a poskytnúť verejnosti jeden jasný a ľahko zrozumiteľný text. Väčšinu ustanovení smernice tvoria preformulované ustanovenia prvej, druhej a tretej smernice oživotnom poistení. Jediné nové ustanovenia sa vzťahujú na: vymedzenie regulovaného trhu, dátumy týkajúce sa činností zložených spoločností, výpočet budúcich výnosov, prezentáciu schémy činností pobočkami tretích krajín, ktoré budú založené v EÚ, zrušenie výnimiek a práva získané existujúcimi pobočkami.

Ďalšie súčasné právne predpisy

Smernica 95/26/ES o sprísnení obozretného dohľadu. Táto smernica upravila niekoľko •smerníc o finančných službách, okrem iného aj tretiu smernicu o životnom poistení, s cieľom posilnenia právomocí dozorných orgánov na predchádzanie podvodom v prípade, že finančná spoločnosť je súčasťou skupiny. Konkrétne táto smernica reguluje zverejnenie informácií o skupine príslušným orgánom a vymedzuje a objasňuje pojmy, ako napríklad úzke prepojenia. Smernica taktiež vyžaduje, aby audítor neodkladne informoval orgány vždy, keď sa dozvie o určitých skutočnostiach, ktoré majú pravdepodobne vážny vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu a účtovnícku organizáciu finančnej spoločnosti.

Smernica 2002/12/ES. Cieľom tejto smernice, taktiež známej pod názvom Solventnosť I, je •posilnenie požiadaviek na solventnosť životných poisťovní s cieľom zabezpečenia primeraných kapitálových požiadaviek. Na tento účel sa zmenil predchádzajúci režim miery solventnosti zo 70. rokov: stanovuje sa obmedzenie na možnosť zahrnutia budúcich výnosov do možnej miery solventnosti a zavádza sa povinnosť na ich vylúčenie do roku 2009. Po druhé, existujúci minimálny garančný fond sa zvýši a pravidelne sa upravuje podľa inflácie. Taktiež sa posilňuje včasná intervencia regulátora na uskutočnenie nápravného opatrenia v prípade zhoršovania situácie spoločnosti a ohrozenia záujmov poistencov.

Smernica 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a •investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. Táto smernica predstavuje prvúiniciatívu v posune od regulačného prístupu špecifického pre sektor s cieľom riešiť výzvy vznesené finančnými konglomerátmi, napríklad požiadavkou na zavedenie primeraných komunikačných liniek medzi dozornými orgánmi zodpovednými rôzne finančné sektory.

Smernica 2005/1/ES o vytvorení novej organizačnej štruktúry výborov pre finančné služby, •tzv. Lamfalussyho výbory). Tento zákon okrem iného zriaďuje výbor CEIOPS, Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Lamfalussyho proces má štyri úrovne:

Page 40: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 40/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

1. úroveň: EP a Rada prijímajú právne predpisy spolurozhodovaním a určujú tak -rámcové zásady a usmernenia týkajúce sa vykonávacích právomocí.. 2. úroveň: Technické vykonávacie opatrenia vo forme ďalších smerníc a nariadení-prijaté v rámci právomocí udelených na 1. úrovni. 3. úroveň: Výmena informácií v sieti regulačných orgánov s cieľom vytvoriť spolo-čné interpretačné odporúčania, jednotné usmernenia a spoločné normy, posudky partnerských orgánov a porovnania regulačných postupov na zaistenie jednotného vykonávania a uplatňovania. 4. úroveň: Monitorovanie súladu členských štátov s právnymi predpismi EÚ-Európskou komisiou a v prípade potreby opatrenia na ich presadzovanie.

Smernica 2005/68/ES o zaistení. Keďže zaisťovanie vykonávané špecializovanými zais•ťovacími spoločnosťami nepodliehalo v tom čase právu EÚ, bola prijatá špecializovanásmernica s cieľom zriadenia právneho rámca pre tieto činnosti a riešenia nedostatkov v existujúcich predpisoch, ktoré viedli k značným rozdielom úrovní dohľadu na zaisťovacími spoločnosťami v EÚ, čo vytváralo prekážky pre vykonávanie zaisťovania.

Budúca smernica Solventnosť II, druhá reforma mier solventnosti poisťovní. Tento projekt •sa pripravuje už niekoľko rokov a jeho predloženie Komisii sa očakáva v júli 2007. Hlavnými prvkami návrhu sú harmonizácia noriem kapitálovej primeranosti a vypracovanie viacerých pravidiel založených na rizikách v snahe bližšie zladiť požiadavky na solventnosťso skutočnými rizikami spojenými s poisťovacími spoločnosťami, ako aj zvýšenie intervenčných právomocí zo strany regulačných orgánov v oblasti poistenia.

I.4. Konkrétne kroky predpokladané/vykonané v kontexte časti II.

Vypočutie predkladateľov petície pred výborom (pozri príslušný zoznam).-Žiadosť o informácie Komisie o:-

transpozícii príslušných smerníc a ich uplatňovaní príslušnými orgánmi počas oreferenčného obdobia, opatreniach prijatých Komisiou v súvislosti s monitorovaním vykonávania opredpisov.

Podkladová analýza legislatívneho a regulačného rámca EÚ v súvislosti so spoločnos-ťou Equitable Life.Objasnenie príslušných kompetencií jednotlivých orgánov Spojeného kráľovstva -v súvislosti s dohľadom nad spoločnosťou Equitable Life.Vypočutie zástupcov vlády a regulačných orgánov Spojeného kráľovstva: Ministerstva -financií Spojeného kráľovstva, Úradu pre finančné služby a úradu vládneho poistného matematika.Vyšetrovacie cesty do Spojeného kráľovstva a Írska a vypočutie zástupcov -kompetentných orgánov s cieľom zistiť, či sa príslušné ustanovenia riadne uplatňovali.Porovnávacia analýza transpozície v Spojenom kráľovstve a v iných členských štátoch: -

Page 41: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 41/417 PE 386.573v02-00

SK

bola zadaná porovnávacia štúdia z rozpočtu výboru na odborné posudky, pričom od odborníkov sa žiadalo preskúmať, ako boli do práva Spojeného kráľovstva transponované ustanovenia o obozretnom dohľade a pravidlá výkonu podnikania životných poisťovní stanovené v príslušných smerniciach EÚ. Táto štúdia určila pre každé z týchto ustanovení prostredníctvom tabuľky transpozície zodpovedajúce ustanovenia Spojeného kráľovstva a dátum, kedy nadobudli účinnosť. Transpozícia v Spojenom kráľovstve bola potom porovnaná s vykonávacími právnymi predpismi v Írsku, Nemecku a Španielsku. Obsah štúdie poslúžil ako základ pre tento pracovnýdokument.

Page 42: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 42/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

II. Vyšetrovanie správnej transpozície tretej smernice o životnom poistení do práva Spojeného kráľovstva a jej uplatňovania a vykonávania orgánmi Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou ELAS

Úvod

Prvou úlohou je jasne určiť tie ustanovenia vnútroštátneho práva Spojeného kráľovstva, ktoréuvádzajú do platnosti požiadavky smernice, a vyhodnotiť, či sú rovnakej kvality a vyžadujúrovnaké normy, a to pokiaľ ide o literu a konečný cieľ smernice. Už len fakt, že Spojené kráľovstvo zavádzalo smernicu čiastkovým spôsobom (t. j. smernica sa netransponovala do jediného vnútroštátneho zákona, ale rozdeľovala sa medzi rôzne zákony s rôznou hierarchiou),komplikuje situáciu. Zistenie, či tento spôsob transpozície spôsobil vznik problémov, ktoréprekazili účinnú reguláciu, je jedným z cieľov tohto vyšetrovania.

Druhým cieľom je zistiť, či zodpovedné regulačné orgány naozaj splnili požiadavky vnútroštátneho práva a smernice EÚ. Mohlo sa stať, že smernica bola chybne transponovaná a že regulačné orgány presne uplatňovali chybné a nedostatočné vnútroštátne právne predpisy; na druhej strane sa taktiež mohlo stať, že smernica bola presne a úplne transponovaná, ale regulačné orgány si úplne nesplnili svoje povinnosti a nepresadzovali literu aj ducha práva Spojeného kráľovstva a EÚ. Prípadne môžu byť oba scenáre nesprávne, t. j. nielenže smernica EÚ bola správne transponovaná, ale aj regulačné orgány konali primerane. A nakoniec sa mohla vyskytnúť kombinácia nesprávnej transpozície umocnenej nesprávnym uplatňovaním. Výsledok týchto vyšetrovaní bude jasne predložený v záveroch tejto časti správy. Tieto závery navyše napĺňajú obsah časti V. o metodických nedostatkoch Komisie a tom, ako prispeli ku kríze spoločnosti ELAS. V tejto časti sa taktiež vypracuje koncepcia uplatňovania použitá ako referencia v správe vyšetrovacieho výboru.

Postupovalo sa podľa tejto metodiky: po prvé, po jednom postupne určiť všetky kľúčovéustanovenia tretej smernice o životnom poistení, ktoré sa týkajú prípadu spoločnosti ELAS, najmä pokiaľ ide o monitorovanie finančného zdravia, stavu solventnosti a zriadenia primeraných technických rezerv; po druhé, určiť a analyzovať zodpovedajúce vykonávacie ustanovenia v práve Spojeného kráľovstva s cieľom zistiť, či spĺňajú požiadavky smernice na kvalitu; po tretie, vyhodnotiť výkon regulačného orgánu, pričom sa budú brať do úvahy prahové hodnoty, referenčné hodnoty a požiadavky, ktoré boli stanovené v týchto zodpovedajúcich vykonávacích ustanoveniach, ako aj v smernici.

Na tento účel budú hlavnými zdrojmi dôkazov, okrem samotnej smernice a ustanoveníprávnych predpisov Spojeného kráľovstva, informácie získané od Európskej komisie, vykonávacia štúdia vypracovaná spoločnosťou Wilde Sparte, ústne svedectvá získané počas vypočutí výboru EQUI a prípadné ďalšie písomné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v zozname oficiálnych písomných dôkazov.

Page 43: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 43/417 PE 386.573v02-00

SK

II.1. Podrobná analýza transpozície vo svetle dôkazov

Na pochopenie tretej smernice o životnom poistení je potrebné načrtnúť jej štruktúru, ktorápozostáva zo štyroch častí:

Definícia a rozsah pôsobnosti1.Prístup k činnostiam v oblasti životného poistenia2.Podmienky výkonu podnikania v oblasti životného poistenia, ktoré zahŕňajú: zásady 3.a metódy finančného dohľadu, pravidlá týkajúce sa technických rezerv, miery solventnosti a garančného fondu, pravidlá týkajúce sa zmluvného práva a poistných podmienokUstanovenia týkajúce sa práva usadiť sa a slobody poskytovať služby4.

Nasledujúcich 16 článkov (a jedna príloha) tretej smernice o životnom poistení bolo vybratých s ohľadom na ich relevantnosť k tomuto vyšetrovaniu:

články 8, 9, 10, 12, 13 a 15: finančný dohľad,§články 18, 19, 20, 21 a 22: technické rezervy,§článok 25: miera solventnosti,§články 28, 29, 30 a 31: pravidlá výkonu podnikania,§príloha II: informácie pre poistencov.§

Táto správa sa najskôr zaoberá kľúčovými článkami pre vyšetrovanie (8, 10, 18, 21, 25, 28 a 31).

Pokiaľ ide o právo Spojeného kráľovstva, Spojené kráľovstvo informovalo Komisiu o vykonávaní tretej smernice o životnom poistení listom z 29. júna 1994. V liste Spojeného kráľovstva sa uvádzalo, že 1. júla 1994, čo je termín určený smernicou, nadobudnú účinnosťnasledovné príslušné zákonné nástroje, ktoré uvádzajú do platnosti smernicu:

nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994, ktoré1.pozmeňujú a dopĺňajú príslušné články zákona o poisťovniach (ICA) z roku 1982 a zákona o finančných službách z roku 1986 s cieľom zaviesť zásadu kontroly domovskej krajiny nad priamym poistením v súlade s treťou smernicou o životnom poistení a smernicami o neživotnom poistení;

nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994, ktorými sa vykonávajú pravidlá2.tretej smernice o životnom poistení týkajúce sa technických rezerv, zodpovedajúcich aktív, umiestnení aktív, miery solventnosti a garančných fondov;

nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) (novelizácia) z roku 1994, 3.ktorými sa vykonávajú pravidlá tretej smernice o životnom poistení týkajúce sa formy a obsahu výročných výkazov a ktoré menia a dopĺňajú nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) z roku 1983.

Podľa oficiálnych záznamov dodržalo Spojené kráľovstvo termín na nadobudnutie účinnosti

Page 44: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 44/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

16 Pozri odporúčanie Komisie z 12. júla 2004 o transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh do vnútroštátneho práva [Ú. v. EÚ L 98 zo 16.4.2005].17 Právne predpisy Spojeného kráľovstva napríklad používajú pojmy dlhodobá činnosť a všeobecná činnosťnamiesto pojmov životné poistenie a neživotné poistenie používaných smernicou.18 Porušenie práva Spoločenstva by nastalo v prípade, keby to bolo v rozpore s právnou istotou alebo keby jednotlivci alebo hospodárske subjekty boli ponechané v stave neistoty vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo smernice. Judikatúra ESD stanovuje niekoľko konkrétnych požiadaviek: a) je nevyhnutné, aby vnútroštátne právo zaručovalo, že vnútroštátne orgány budú účinne uplatňovať smernicu v plnom znení, b) právne postavenie na základe vnútroštátneho práva by malo byť dostatočne presné a jasné, c) jednotlivci si musia byť plne vedomí všetkých svojich práv a, v prípade potreby, byť schopní spoliehať sa na ne pred vnútroštátnymi súdmi.

a správne informovalo Komisiu tak, že poskytlo kópie vykonávacích právnych predpisov.

Ako vyplýva z uvedeného a v rozpore s konsolidovaným prístupom, podľa ktorého postupovali iné členské štáty, Spojené kráľovstvo sa rozhodlo pre postupnú a nepriamu transpozíciu, pričom transponovalo smernicu prijatím rôznych zákonných nástrojov, ktorézaviedli novely niekoľkých zákonov parlamentu a podriadených právnych predpisov. Tento spôsob sa v Spojenom kráľovstve používa často. Okrem toho, a v rozpore s osvedčenými postupmi transpozície16, vykonávacie opatrenia Spojeného kráľovstva neurčovali, ktoréustanovenia smernice sa transponujú podľa princípu „článok po článku“. Každé vykonávacie opatrenie obsahovalo vo vysvetlivkách odkaz na smernicu, ale neobsahovalo tabuľku zobrazujúcu zhodu medzi ustanoveniami vnútroštátnych vykonávacích opatrenía ustanoveniami smernice.

Okrem toho štruktúra a terminológia17 použitá vykonávacími právnymi predpismi Spojeného kráľovstva sa nie vždy a nevyhnutne zhoduje so štruktúrou a terminológiou smernice.

Môže sa argumentovať, že táto nepriama transpozícia je nedostatočne zrozumiteľná a nemusíbyť najlepším spôsobom začlenenia európskych noriem do domácich právnych predpisov. Tento nedostatok zrozumiteľnosti sa nemusí nevyhnutne stotožňovať s nespĺňaním požiadaviek tretej smernice o životnom poistení18.

Metodika

Každý z kľúčových článkov bude analyzovaný vo svetle získaných dôkazov a analogickým spôsobom použitím nasledovného formátu:

číslo a názov článku§zhrnutie cieľov§text článku§podrobné poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva§prepojenie na prípad spoločnosti ELAS§

Odkazy na ekvivalentné články prvej a druhej smernice o životnom poistení a kodifikovanej smernice, ak existujú, sú uvedené po každom jednotlivom článku.

Page 45: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 45/417 PE 386.573v02-00

SK

19 Všetky časti označené ako Poznámky k ustanoveniam Spojeného kráľovstva používajú ako primárny zdroj EŠ 1.

II.1.1. Kľúčové články tretej smernice o životnom poistení: 8, 10, 18, 21, 25, 28 a 31

Článok 8 – Príslušné orgány a predmet dohľadu (článok 15 prvej smernice a článok 10 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Článok 8 jasne stanovuje, že finančný dohľad nad poisťovňou patrí do výlučnej príslušnosti domovského členského štátu. Taktiež dodáva, že ak majú orgány hostiteľského členského štátu podozrenie, že činnosti poisťovne ovplyvňujú jej finančnú situáciu, budú informovaťpríslušné orgány domovského členského štátu. Finančný dohľad zahŕňa preskúmanie jej stavu solventnosti, zavedenia technických ustanovení a aktív, ktoré ich kryjú. Podobne domovskýčlenský štát vyžaduje od každej poisťovne, aby mala riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly.

Text článku

Článok 8

Článok 15 smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto: „Článok 151. Finančný dohľad nad poisťovňou vrátane činnosti, ktorú vykonáva buď prostredníctvom pobočiek, alebo na základe slobody poskytovať služby, patrí do výlučnej príslušnosti domovského členského štátu. Ak príslušné orgány členského štátu záväzku majú dôvod uvažovať tak, že činnosti poisťovne by mohli ovplyvniť jej finančnú situáciu, budú informovať príslušné orgány domovského členského štátu spoločnosti. Tieto orgány overia, či podnik dodržuje zásady obozretného podnikania stanovené v tejto smernici. 2. Tento finančný dohľad zahŕňa v súvislosti s celým podnikaním poisťovne preskúmanie jej stavu solventnosti, zavedenie technických opatrení vrátane matematických opatrení a aktív kryjúcich ich v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v domovskom členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva. 3. Príslušné orgány domovského členského štátu vyžadujú od každej poisťovne, aby mala riadne administratívne a účtovnépostupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly.“

Poznámky k ustanoveniam Spojeného kráľovstva19

Na účely prispôsobenia zásade kontroly domovskej krajiny bol zmenený a doplnený rozsah uplatňovania časti II. zákona o poisťovniach z roku 1982. Základné domáce pravidlá, ktorými sa transponoval článok 8 tretej smernice o životnom poistení do právnych predpisov Spojeného kráľovstva, sú zahrnuté do nariadení o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994 a nariadení o poisťovacích spoločnostiach (novelizácia) z roku 1994. Ustanovenia, ktoré obmedzujú dozorné právomoci ministra Spojeného kráľovstva nad spoločnosťami ES so sídlom v inom členskom štáte než v Spojenom kráľovstve vykonávajúcimi činnosti v Spojenom kráľovstve buď založením pobočky alebo cezhraničným poskytovaním služieb, sa nachádzajú v nariadeniach o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994. Nariadením č. 13 sa do článku 15 zákona o poisťovniach z roku 1982 vložil odsek 1A, ktorý v podstate vylučuje spoločnosti z ES z uplatňovania časti II. zákona, pokiaľ tieto spoločnosti vykonávajú poisťovacie činnosti prostredníctvom pobočky

Page 46: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 46/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

a spĺňajú podmienky určené v časti I dodatku 2F zákona. Nariadením č. 45 sa do zákona o poisťovniach z roku 1982 vložil dodatok 2F.

Minister má aj ďalšie právomoci zaviesť požiadavky na ochranu poistencov, ktoré zahŕňajúprávo na vykonanie „akéhokoľvek kroku, ktorý je podľa neho vhodný“. V zásade môže minister uplatniť túto právomoc len na spoločnosti Spojeného kráľovstva a mimo ES. Za určitých okolností však môže uplatňovať túto právomoc na spoločnosti ES podnikajúce na územíSpojeného kráľovstva. Podmienky na uplatňovanie tejto právomoci na spoločnosti ES súobjasnené v ods. 15 dodatku 2F zákona. V súlade so smernicou tieto podmienky stanovujú, že minister môže uplatňovať tieto právomoci na spoločnosti ES len v prípade, ak o to požiadal dozorný orgán domovského členského štátu spoločnosti.

Ods. 16 dodatku 2F predpisuje, čo môže minister urobiť, keď spoločnosť ES nepostupuje v súlade s niektorým ustanovením zákona uplatniteľného na jej poisťovacie činnosti v Spojenom kráľovstve. Podľa tohto odseku je prvým krokom informovať dozorný orgán v domovskom členskom štáte (článok 16 ods. 2). Ak spoločnosť naďalej porušuje príslušnéustanovenie, článok 16 ods. 3 umožňuje ministrovi, aby po informovaní dozorného orgánu domovského členského štátu nariadil spoločnosti, aby prestala vykonávať poisťovacie činnosti alebo poskytovať poistenie. A nakoniec, článok 16 ods. 4 umožňuje ministrovi, aby nariadil spoločnosti, aby prestala vykonávať poisťovacie činnosti alebo poskytovať poistenie aj bez informovania dozorného orgánu domovského členského štátu, ak sú takéto opatrenia podľa neho naliehavo nutné. Minister vždy musí spoločnosť písomne informovať o dôvodoch prijatia takéhoto opatrenia.

Ustanovenia, ktoré rozširujú dozornú právomoc ministra nad celým podnikaním (v rámci Spoločenstva) týchto spoločností so sídlom v Spojenom kráľovstve, sa nachádzajúv nariadeniach o poisťovacích spoločnostiach (novelizácia) z roku 1994. Nariadenie č. 4 menía dopĺňa článok 15 zákona o poisťovniach z roku 1982 tak, že sa vzťahuje „na všetky spoločnosti Spojeného kráľovstva, ktoré podnikajú v inom členskom štáte ako v Spojenom kráľovstve“. Rozsah právomocí dozorných orgánov Spojeného kráľovstva nad poisťovňami so sídlom v Spojenom kráľovstve je dostatočne široký v súlade s požiadavkami smernice. Minister má právomoci na overovanie stavu solventnosti poisťovne, zavedenia technických rezerv a aktív, ktoré ich kryjú, s ohľadom na celú činnosť poisťovne.

Požiadavka na to, aby poisťovne mali „riadne administratívne a účtovné postupy a primeranékontrolné mechanizmy“, bola transponovaná do domácich právnych predpisov nariadením č. 5 nariadení o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994, ktorým sa mení a dopĺňa článok 5 zákona o poisťovniach z roku 1982 o podmienkach, ktoré musia poisťovne spĺňať na získanie povolenia na vykonávanie činnosti. Nariadením č. 5 sa vkladá odsek 1A do článku 5 zákona, ktorý zabraňuje tomu, aby minister vydal povolenie, keď má pocit, že žiadateľ nespĺňa alebo nebude spĺňať kritériá „zdravého a obozretného riadenia“. Nariadením sa tiež do zákona vkladá celý dodatok, ktorý rozvíja význam „zdravého a obozretného riadenia“. Dodatok určuje, že aby bolo o spoločnosti možné prehlásiť, že vykonáva svoju činnosť zdravým a obozretným spôsobom, musí uchovávať, okrem iného,

Page 47: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 47/417 PE 386.573v02-00

SK

20 „(...) formuláre a výkazy vyžadované v procese výročného vykazovania neboli nikdy určené na poskytnutie informáciítýkajúcich sa regulačnej intervencie, iba vo vzťahu k solventnosti. Konkrétne, formuláre a výkazy sa nikdy nesnažili poskytovať informácie potrebné na to, aby umožnili regulačným orgánom utvoriť si názor na to, či je pravdepodobné, že budú alebo nebudú splnené opodstatnené očakávania poistencov alebo potenciálnych poistencov“ (ods. 210, kap. 19, PD 16).

21 „Úrad vládneho poistného matematika a ministerstvo financií informovali vyšetrovateľov, že úrad vládneho poistného matematika a regulačné orgány vždy uznávali relevantnosť konečného bonusu, ale že opodstatnené očakávania poistencov vo vzťahu ku konečnému bonusu neboli vytvorené postupom spoločnosti v oblasti bonusov. Poukazujú na poznámky, ktoré

„primerané účtovné a ďalšie záznamy o svojej činnosti“ a „primerané systémy kontroly svojej činnosti a záznamov“. Potom určuje význam týchto dvoch noriem. Odsek 6A dodatku 6 k nariadeniam o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) z roku 1983 v platnom zneníurčuje, že osvedčenie od riaditeľov požadované nariadením č. 26 a) musí taktiež obsahovať, vo forme zoznamu, všetky publikované usmernenia, s ktorými sú v súlade systémy kontroly zriadené a udržiavané spoločnosťou v súvislosti s jej činnosťou.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Tri prvky tohto článku majú prepojenie na prípad spoločnosti ELAS. Po prvé, povinnosťregulačných orgánov vykonávať dohľad nad spoločnosťou ako celkom, t. j. vždy brať ohľad na celú jej činnosť; po druhé, požiadavka na riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly; po tretie, povinnosť hostiteľských orgánov informovať domáce orgány pri vzniku problémov.

1. Dohľad nad celým podnikaním a opodstatnené očakávania poistencov

Je bezpečné predpokladať, že keď článok takýmito jednoduchými, jasnými a jednoznačnými ustanoveniami určuje, že finančný dohľad musí pokrývať celú činnosť poisťovne, je to presne to, čo mal zákonodarný orgán na mysli. Celá činnosť znamená, zdá sa, vo všetkých jazykoch a za každých okolností, všetky činnosti podniku bez výnimiek alebo medzier v zákonoch.

Po takomto stanovení je potrebné analyzovať mnohé získané dôkazy, ktoré tvrdia, že orgány Spojeného kráľovstva (domovského členského štátu) nesprávne vykonávali dohľad nad spoločnosťou, pretože nedostatočne vzali do úvahy alebo nebrali ohľad na myšlienku celého podnikania. Je potrebné vziať do úvahy aj dôkazy odmietajúce tieto tvrdenia.

Predovšetkým, lord Penrose (PD 16)20 tvrdí, že regulačný orgán sa zameral výlučne na miery solventnosti a nebral ohľad na akumulované konečné bonusy, čo sú nezmluvné výnosy rozdeľované spoločnosťou podľa vlastného uváženia. Tieto bonusy je možné považovať, podľa jednej interpretácie, za integrálnu súčasť celej činnosti spoločnosti (to sa priamo spája s argumentmi týkajúcimi sa článku 18 o technických rezervách). Dôležitosť týchto bonusov a ich prepojenie na problém garantovanej ročnej sadzby sú obšírne vysvetlené v časti I. (úvod) a včasti III. (regulačné otázky).

Právo Spojeného kráľovstva obsahuje zmienku, ktorá sa nespomína v smernici, o primeranom zohľadňovaní opodstatnených očakávaní poistencov. Regulačný orgán Spojeného kráľovstva tvrdil, že opodstatnené očakávania poistencov v súvislosti s konečnými bonusmi neboli vytvorené postupom spoločnosti v oblasti bonifikácie. Toto sa dozvedel Lord Penrose (PD

Page 48: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 48/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

stanovovali, že konečný bonus nie je garantovaný. Úrad vládneho poistného matematika a ministerstvo financií však taktiež uznávajú, že opodstatnené očakávania poistencov neboli obmedzené na garantované výhody. Nie je potrebné dospieťk záveru, že poistenci by mali opodstatnené očakávania upriamiť na získania presnej sumy bonusu, aby zistili, že opodstatnené očakávania je ešte potrebné vytvoriť. Tento bod je zvýraznený vo vlastných vyjadreniach úradu vládneho poistného matematika: „Na trhu životného poistenia sa všeobecne akceptovalo, že predchádzajúce úrovne konečného bonusu nevytvorili opodstatnené očakávania pre budúcnosť, keďže by boli úplne závislé od trhových podmienok podľa stupňov vyhladzovania, ktoré sa značne líšia medzi jednotlivými spoločnosťami. Opodstatnené očakávanie by nebolo, že by bola splatná presná kótovaná cena poistky, bez ohľadu na trhové podmienky alebo vyhladzovanie, ale že každé zníženie by odrážalo nepriaznivé trhové podmienky. Stav, kedy by si spoločnosť nemohla dovoliť dodržať hodnoty poistky bez zvýšenia trhových hodnôt alebo medzigeneračných prevodov, by bol nepochopený poistencami spoločnosti na základe im poskytnutých informácií, a nespĺňal by ich opodstatnené očakávania (ods. 220, kap. 18, PD 16).

22 Fakt, že spoločnosť ELAS nemala rezervu na negarantované bonusy, je vysvetlený v časti o článku 18 (technickérezervy). Podľa tretej smernice o životnom poistení sú takéto rezervy nepovinné, a preto Spojené kráľovstvo nenútilo spoločnosti tvoriť rezervy na tieto záväzky.

16)21. Tieto argumenty ho však nepresvedčili a odmieta ich, pričom tvrdí, že opodstatnené očakávania poistencov v skutočnosti nevznikli z dôvodu postupu spoločnosti v oblasti konečných bonusov (inými slovami, že poistenci mali opodstatnené očakávania, na ktoré mali nárok, alebo by získali diskrečnú bonifikáciu okrem zmluvných výhod.)

Holmes v dôkaze PD 84 podporuje túto tézu: „Ochrana opodstatnených očakávanípoistencov na základe práva Spojeného kráľovstva mala veľkú dôležitosť z dôvodu posunu zostávajúcich výhod poskytovaných spoločnosťou ELAS v 80. a 90. rokoch na základe jej politík smerom od garantovaných výhod k negarantovanej konečnej bonifikácii. (...) Zatiaľ čo garantované výhody sa posudzovali ako záväzky na základe vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva22, a preto museli byť zaistené, jedinou ochranou poskytovanou nevymedzenej konečnej bonifikácii na základe regulačného systému Spojeného kráľovstva bola povinnosťzvážiť intervenciu s cieľom ochrany opodstatnených očakávaní vznesených v súvislosti s takýmto bonusom“ (pozri tiež časť II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii).

Z rôznych analyzovaných propagačných materiálov spoločnosti ELAS a rôznych dôkazov (PD 26 Burgess Hodgson, PD 52 – 54 Seymour, V 5 Lloyd) je možné vyvodzovať, že konečnébonusy boli integrálnou súčasťou balíka ponúkaného poistencom, ktorí tak očakávali, že výplata týchto bonusov bude závisieť len od stavu trhov v čase opúšťania fondu. Spoločnosťnaozaj používala postup v oblasti konečných bonusov na vyjadrenie hodnoty poistky členov, na vykonanie platieb pri splatnosti alebo predčasnom zrušení a na podporu predaja nových poistiek prostredníctvom výkazov o predchádzajúcej výkonnosti.

Zhrnutie: niektoré dôkazy získané výborom poukazujú na situáciu, keď sa regulačný orgán vždy sústredil len na miery solventnosti a vo svojej celkovej analýze finančného zdravia spoločnosti nedostatočne alebo vôbec nebral do úvahy akumulované konečné bonusy. Podľa jedného názoru teda, ak sa majú tieto typy bonusov považovať za integrálnu súčasť celej činnosti spoločnosti, regulačné orgány ich mali zohľadňovať pri plnení svojich povinnostív súlade s požiadavkami článku 8. Fakt, že Spojené kráľovstvo malo možnosť nenútiť spoločnosť ELAS tvoriť rezervy na diskrečnú bonifikáciu, neoslobodzuje orgány od povinnosti vykonať všetko, čo je v ich silách, s cieľom rešpektovať literu a konečný cieľ smernice, ktorá,

Page 49: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 49/417 PE 386.573v02-00

SK

ako už bolo povedané, vyžaduje, aby finančný dohľad pokrýval celú činnosť poisťovne.

2. Riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly: problém zodpovedného poistného matematika

Tretia smernica o životnom poistení stanovuje základ regulácie a, v súlade s charakterom smernice a v protiklade s nariadením, necháva na členskom štáte, aby našiel najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie výsledkov vyžadovaných ustanoveniami smernice. Jedným z prostriedkov, s ktorými prišlo Spojené kráľovstvo, bola osoba zodpovedného poistného matematika, základnej súčasti vnútroštátneho poisťovacieho rámca Spojeného kráľovstva, ktorá sa však neobjavuje v smernici. Jedným z poslaní zodpovedného poistného matematika bolo stať sa do určitej miery ochrancom záujmov poistencov (pozri tiež poznámky k článku 10 tretej smernice o životnom poistení).

Niektoré získané dôkazy tvrdia, že v rôznych obdobiach spoločnosť ELAS pravdepodobne nemala riadne administratívne a účtovné postupy ani primerané mechanizmy vnútornej kontroly, pretože sa nevykonali žiadne kroky na vyriešenie vážneho problému, ktorý vznikol so zodpovedným poistným matematikom spoločnosti ELAS.

Pán LAKE vysvetľuje vo svedectve V 1, ako sa v roku 1992 „zodpovedný poistný matematik Roy Ranson stal výkonným riaditeľom spoločnosti ELAS bez toho, aby sa vzdal pozície zodpovedného poistného matematika, čo jasne poškodzovalo záujmy poistencov, ale právne predpisy Spojeného kráľovstva nezabezpečili odvolanie pána Ransona“. Podľa tohto dôkazu úrad vládneho poistného matematika Spojeného kráľovstva vyjadril výslovný nesúhlas s touto dvojitou funkciou, nenasledovali však žiadne kroky. Clive MAXWELL z ministerstva financiípri vypočutí počas podávania svedectva V 4 odmieta toto tvrdenie a argumentuje, že v tretej smernici o životnom poistení sa nespomína osoba zodpovedného poistného matematika, a preto to nie je záležitosťou smernice. Ďalší konkurenčný názor však tvrdí opak, a to, že fakt, že smernica sama osebe nespomína osobu zodpovedného poistného matematika je v skutočnosti bezpredmetný, pretože tým, že existuje, sa osoba zodpovedného poistného matematika stala súčasťou dozorného systému Spojeného kráľovstva, ktorý ako celok mal úplne a správne vykonať ustanovenia článku 8 tretej smernice o životnom poistení, a to pokiaľ ide o literu a cieľ textu.

Celkové získané dôkazy (pozri tiež časť II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii) naznačujú, že nepodniknutím rýchlych krokov v tejto záležitosti nesplnil regulačný orgán Spojeného kráľovstva svoju povinnosť vyžadovať od spoločnosti ELAS riadne administratívne a účtovnépostupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly, ako to výslovne vyžaduje článok 8 tretej smernice o životnom poistení.

3. Výmena informácií medzi domovským a hostiteľským štátom

Ďalšou otázkou je, či ďalšie členské štáty (Írsko, Nemecko) niekedy uvažovali o tom, že činnosti spoločnosti ELAS mohli mať negatívny vplyv na finančné zdravie spoločnosti, a v takomto prípade mali informovať orgány Spojeného kráľovstva. Korešpondencia medzi regulačnými orgánmi, ku ktorej má tento výbor prístup, sa podrobne skúma v časti IV. (otázky odškodnenia).

Page 50: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 50/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Článok 10 – Účtovné, finančné a štatistické informácie: právomoci dohľadu (článok 23 prvej smernice o životnom poistení a článok 13 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Článok 10 vymedzuje druhy informácií vyžadovaných od spoločností o ich finančnej situácii. Musia predkladať výkazy a dokumenty potrebné na pravidelný výkon dohľadu. Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoci a prostriedky potrebné na dohľad nad činnosťou poisťovní so sídlom na ich území vrátane činností vykonávaných mimo týchto území. Tieto právomoci a prostriedky musia umožniť najmä príslušným orgánom, aby:

vykonali podrobné vyšetrovanie, napríklad prostredníctvom zhromažďovania informácií-alebo požiadaním o predloženie dokumentov alebo vykonaním vyšetrovania na mieste,

podnikli akékoľvek primerané a potrebné opatrenia, ktorými možno zabezpečiť, že -činnosť bude v súlade so zákonmi, a predchádzať akýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo takéto nedostatky napraviť,

zabezpečili, aby sa tieto opatrenia vykonali, ak treba, prostredníctvom vymáhania, podľa -potreby súdnou cestou.

Text článku

Článok 10

Článok 23 ods. 2 a 3 smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto: „2. Členské štáty budú vyžadovať od poisťovní so sídlom na ich území, aby pravidelne predkladali doklady potrebné na výkon dohľadu spolu so štatistickými dokumentmi. Príslušné orgány si budú navzájom poskytovať akékoľvek dokumenty a informácie, ktoré sú užitočné na účely dohľadu. 3. Každý členský štát podnikne všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány mali právomoci a prostriedky potrebné na dohľad nad činnosťou poisťovní so sídlom na ich území vrátane činností vykonávaných mimo týchto území v súlade so smernicami Rady upravujúcimi tieto činnosti a na účel zisťovania, že sa uplatnili. Tieto právomoci a prostriedky musia umožniť najmä príslušným orgánom, aby: a) vykonali podrobné zisťovanie týkajúce sa situácie poisťovne a celej jej činnosti okrem iného prostredníctvom: - zhromažďovania informácií alebo požiadaním o predloženie dokumentov týkajúcich sa jej poisťovacej činnosti, - vyšetrovania na mieste v prevádzkových priestoroch poisťovne. b) podnikli akékoľvek opatrenia v súvislosti s poisťovňou, jej riaditeľmi alebo manažérmi alebo osobami, ktoré ju kontrolujú, ktoré sú príslušné a potrebné na zabezpečenie, aby pokračovala činnosť spoločnosti v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, v súlade s ktorými spoločnosť musí postupovať v každom členskom štáte a najmä s plánom činnosti, kým je záväzný, a predchádzať akýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo ich napraviť, c) zabezpečili, aby sa tieto opatrenia vykonali, ak treba, prostredníctvom vymáhania, podľa potreby súdnou cestou. Členské štáty môžu tiež prijať opatrenia pre príslušné orgány, aby získali akékoľvek informácie týkajúce sa zmlúv, ktoréspravujú sprostredkovatelia.“

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Povinnosť vypracúvať výročné správy a závierky je daná zákonom o spoločnostiach z roku 1985 (zákonné výkazy). Povinnosť predkladať regulačné výkazy sa vyžaduje zákonom o poisťovniach z roku 1982, ktorý stanovuje, že každá poisťovňa musí každoročne predložiť orgánu pre obozretnú reguláciu okrem zákonných výkazov aj regulačné výkazy. Pripravujú sa s oh

Page 51: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 51/417 PE 386.573v02-00

SK

ľadom na nariadenia o hodnotení aktív a pasív, a preto je veľmi nepravdepodobné, že hodnota čistých aktív vypočítaná vo výkaze bude rovnaká ako hodnota čistých aktív, ktorá sa objaví v publikovaných finančných výkazoch spoločnosti. Regulačné výkazy sú určené na to, aby umožňovali regulačnému orgánu monitorovať solventnosť poisťovne. Formuláre a obsah regulačných hlásení pôvodne podliehali regulácii nariadení o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) z roku 1983. Tieto nariadenia boli pri rôznych príležitostiach zmenenéa doplnené vrátane nariadení o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) (novelizácia) z roku 1994, ktorými sa vykonávali pravidlá tretej smernice o životnom poistení a smernice o neživotnom poistení v rozsahu, v ktorom ovplyvňujú formu a obsah výročných výkazov. V roku 1996 boli nariadenia z roku 1983 v platnom znení konsolidované s úpravami nariadení o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) z roku 1996.

Výkazy obsahujú súvahu, výkaz ziskov a strát, výkaz príjmov, výpis z výročnej hodnotiacej správy poistného matematika a ďalšie informácie o všeobecnej činnosti a dlhodobej činnosti. Ďalšie informácie musia byť odoslané vo forme výkazov, ktoré musia poskytovať okrem iného informácie o hlavných zmluvných a voliteľných zaisťovniach, politike spoločnosti v oblasti investícií do odvodených produktov a podrobnosti o všetkých kontrolóroch spoločnosti vrátane ich mien a podielu v spoločnosti. Zákon o poisťovniach z roku 1982 zriaďuje tri mechanizmy zlepšenia spoľahlivosti regulačných výkazov: a) podľa zákona je trestným činom vedome alebo nevedome spôsobiť alebo umožniť vypracovanie výkazu, ktorý obsahuje nepravdivý materiál, ktorý sa má nachádzať vo výkaze, b) riaditelia spoločnosti musia osvedčiť, že výkaz bol primerane pripravený a že boli dodržané požiadavky na solventnosť, c) v prípade podniku vykonávajúceho dlhodobú činnosť musí zodpovedný poistný matematik taktiež osvedčiť, či podľa jeho názoru bola vytvorená primeraná rezerva s ohľadom na záväzky, d) na výkazoch musí byť vykonaný audit. Hoci cieľom výročného výkazu je najmä umožniťregulačnému orgánu monitorovať solventnosť poisťovní, na požiadanie je taktiež k dispozícii poistencom a akcionárom a k verejnému nahliadnutiu v príslušnom obchodnom registri.

V prípade životných poisťovní musí zodpovedný poistný matematik vypracovať výročnúhodnotiacu správu, ktorá umožní regulačnému orgánu vytvoriť si názor, či matematickérezervy spĺňajú minimálne normy stanovené v príslušných pravidlách. Zodpovedný poistnýmatematik musí taktiež pripraviť výkaz o dlhodobej činnosti aspoň raz za 5 rokov.

Požiadavka právnych predpisov Spojeného kráľovstva, aby každá poisťovňa vymenovala jedného poistného matematika ako podnikového poistného matematika, nie je požiadavkou tretej smernice o životnom poistení. Poistný matematik musí mať predpísanú kvalifikáciu, t. j. musí byť členom Inštitútu poistných matematikov alebo Fakulty poistných matematikov. Vymenovanie poistného matematika musí byť oznámené ministrovi spolu s vyhlásením s informáciami o účasti poistného matematika v spoločnosti (t. j. akcie alebo obligácie spoločnosti, v ktorých má poistný matematik podiel, podrobnosti o finančnej účasti poistného matematika v transakciách medzi ním a spoločnosťou, odmena a iné výhody prijímanépoistným matematikom a pod.). Tieto informácie sa musia ministrovi poskytovať každoročne.

Povinnosť poskytovať štatistické informácie je daná nariadeniami č. 79 až 83 nariadenío poisťovacích spoločnostiach z roku 1994. Formuláre, ktoré sa majú použiť, sú uvedenév dodatkoch 15 a 16 k týmto nariadeniam. Štatistické informácie sa musia poskytovať každoročne. Nedodržanie týchto povinností je trestným činom.

Page 52: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 52/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Dozorné právomoci príslušných orgánov: právne predpisy Spojeného kráľovstva udeľujúministrovi širokú škálu právomocí na vykonávanie dozorných funkcií, ktoré sú ekvivalentné požiadavkám článku 10 tretej smernice o životnom poistení. Články 37 až 47 zákona o poisťovniach z roku 1982 v platnom zmení uvádzajú tieto právomoci a určujú základy ich uplatňovania a formality, ktoré je treba dodržiavať pri ich uplatňovaní. Na základe zákona o poisťovniach z roku 1982 má minister dostatočné právomoci na získanie informácií od poisťovnía na ich vyšetrovanie. Na základe týchto právomocí môže minister požadovať, aby zodpovedný poistný matematik vykonal vyšetrovanie finančnej situácie spoločnosti, alebo môže vymenovať osobu, ktorá vykoná vyšetrovanie, či sú splnené kritériá zdravého a obozretného riadenia. Minister alebo oprávnená osoba môžu vyžadovať, aby im spoločnosťposkytla informácie o špecifických záležitostiach a aby vytvorila účtovné knihy, písomnosti a iné požadované dokumenty. Ak podľa ministra existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že požadované, ale nevytvorené dokumenty sa zadržiavajú v určitých priestoroch, môže požiadaťzmierovacieho sudcu o vydanie povolenia, ktoré umožní policajnému úradníkovi vstup do takýchto priestorov a ich prehľadanie.

Právomoci nad majetkom spoločnosti: minister môže požadovať, aby sa majetok spoločnosti, ktorý sa používa na krytie záväzkov, udržiaval v Spojenom kráľovstve. Môže taktiež požadovať, aby všetok alebo určenú časť takéhoto majetku spravovala osoba, ktorú určil ako správcu spoločnosti. A nakoniec, môže požiadať súd o vydanie súdneho príkazu, ktorý obmedzíslobodu spoločnosti nakladať so svojím majetkom. Tieto právomoci je možné uplatňovať len na základe určitých vymedzených dôvodov. Uplatňovanie týchto právomocí, najmä právomoci obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojím majetkom, je taktiež predmetom prísnejších podmienok.

Minister môže taktiež uložiť podmienky vo vzťahu k investíciám (ak hodnota majetku neprevyšuje hodnotu záväzkov), obmedziť predpísané poistné a vyžadovať ďalšie a včasnejšie informácie. Zoznam právomocí určených zákonom končí širokou ďalšou právomocou, ktoráoprávňuje ministra požadovať od spoločnosti, aby vykonala také kroky, ktoré sú podľa neho vhodné na účely ochrany poistencov pred rizikom, že spoločnosť nemusí byť schopná plniťsvoje záväzky alebo spĺňať opodstatnené očakávania poistencov alebo potenciálnych poistencov a s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosť dodržiavala zásady zdravého a obozretného riadenia.

Nesplnenie požiadavky uloženej v rámci uplatňovania niektorej právomoci uvedenej vyššie je trestným činom. Podľa zákona o poisťovniach z roku 1982 má minister komplexné právomoci na vykonávanie svojich povinností a ani formality, ktoré musí dodržiavať, ani dôvody, o ktorésa musí opierať, nemôžu predstavovať závažné obmedzenia pri uplatňovaní týchto právomocí. Naopak, uplatňovanie väčšiny právomocí (okrem obmedzenia slobody spoločnosti nakladaťso svojím majetkom) je predmetom pružného a neurčito definovaného prahu, t. j. ochrany opodstatnených očakávaní poistencov alebo potenciálnych poistencov. A nakoniec, minister môže zakročiť takmer vždy, keď je to podľa neho vhodné (a nie, až keď je to nevyhnutné) na účely ochrany poistencov, a nie až po zistení konkrétnych porušení predpisov alebo

Page 53: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 53/417 PE 386.573v02-00

SK

nedostatkov.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Tri prvky tohto článku majú prepojenie na prípad spoločnosti ELAS. Po prvé, otázka právomocí a prostriedkov regulačných orgánov; po druhé, otázka príliš zdvorilého zaobchádzania; po tretie, povinnosť regulačných orgánov zabezpečiť, že spoločnosť ELAS je v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré, ako už bolo vysvetlené, obsahuje koncepciu opodstatnených očakávaní poistencov.

1. Právomoci a prostriedky

V prvom rade je dôležité sa spýtať, či regulačné orgány Spojeného kráľovstva mali v tom čase potrebné právomoci a prostriedky na vykonávanie svojich funkcií. Niekoľko dôkazov poukazuje na nedostatky, pokiaľ ide o prostriedky; na druhej strane získané dôkazy jasne preukazujú, že pokiaľ ide o právomoci, regulačné orgány ich mali dostatočné.

1.A. Prostriedky

Podľa pána LAKEA vo svedectve V 1 „sa v regulačných orgánoch poisťovní počas 90. rokov prejavoval vážny nedostatok prostriedkov“. Svoje tvrdenie podporuje citáciou z Bairdovej správy (PD 17), ktorú podobne cituje pán HOLMES (PD 84), keď sa zamýšľa nad rozpadom zamestnancov zapojených do regulácie poistenia 1. januára 1999. „(...) celkový počet zamestnancov zapojených do obozretnej regulácie približne 200 poisťovní (…) bol menší ako 135. Pre porovnanie, približne 135 zamestnancov bolo zapojených do regulácie 400 povolených bánk v Spojenom kráľovstve, stavebných spoločností a pobočiek inštitúcií z krajín mimo EÚ v Spojenom kráľovstve“ (PD 17, odsek 2.23.5).

P. NASSIM (PD 7) podobne tvrdí, že „regulačné orgány nemali vždy dostatok prostriedkov a nemali dostatočné zručnosti na efektívny prínos k regulačnému procesu a zodpovedné uplatňovanie diskrečných právomocí podľa zámeru parlamentu z roku 1973 a ďalších rokov. V dôsledku toho nevykonávali svoje funkcie správne.“

Penroseho správa (PD 16, ods. 158) taktiež uvádza, že „poistné oddelenie ministerstva obchodu a priemyslu bolo nedostatočne vybavené na účasť v regulačnom procese. Malo nedostatočný počet zamestnancov a najmä pracovníci zapojení na hlavnej dozornej úrovni neboli kvalifikovaní na to, aby predstavovali podstatný prínos k procesu. Regulačné orgány sektora poisťovníctva boli zásadne závislé od úradu vládneho poistného matematika v otázkach poradenstva v oblasti matematických rezerv, implicitných položiek, všeobecných technických otázok a opodstatnených očakávaní poistencov a neboli jednotlivo vybavenéšpecifickými primeranými zručnosťami ani skúsenosťami na nezávislé posúdenie stavu spoločnosti v týchto ohľadoch (...). Pre všetky praktické účely bola kontrola matematického fungovania životných poisťovní v rukách úradu vládneho poistného matematika až do uskutočnenia reorganizácie podľa Úradu pre finančné služby.“ Dodáva, že „dostupnosť počtu zamestnancov pre orgány pre obozretnú reguláciu bola rôzna, ale počet zamestnancov s priamou zodpovednosťou za spoločnosť a ich postavenie v rámci štátnej služby zostávala zhruba stála (...). Väčší počet prostriedkov by možno zlepšil šance na zistenie problémov, ale

Page 54: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 54/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

23 Ako už bolo spomenuté v časti o článku 8, právo Spojeného kráľovstva obsahuje koncepciu opodstatnených očakávaní poistencov.

(...) vláda požadovala mierny prístup k regulácii a podľa toho aj k prideleným prostriedkom“(PD 16, ods. 39, 158 a 159.)

A nakoniec pán HOLMES (PD 84) uzatvára konštatovaním, že „aj napriek možnosti vlastného uváženia, ktoré členské štáty majú pri rozhodovaní o vhodnej úrovni regulačných prostriedkov, zostáva otvorená pochybnosť, či Spojené kráľovstvo poskytlo príslušným orgánom dostatok prostriedkov na dohľad, a to v súlade s výslovne stanovenými normami v právnych predpisoch Spoločenstva od novembra 1992. Na jednej strane je potrebné položiťotázku, či sa úlohe venoval dostatočný počet zamestnancov z pohľadu počtu. Na druhej strane je taktiež potrebné položiť otázku, či dostupní zamestnanci boli dostatočne kvalifikovaní na vykonávanie účinného dohľadu.“ (Pozri tiež časť II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii).

1.B. Právomoci

Z hľadiska právomocí pridelených regulačným orgánov Spojeného kráľovstva poukazuje väčšina dôkazov na uspokojivú situáciu, v ktorej mali príslušné orgány primerane pružné a dostatočné právomoci.

Vykonávacie ustanovenia v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva transponujúce článok 10 dávajú ministrovi komplexné právomoci na vykonávanie dozorných funkcií, ktoré súv podstate prinajmenšom ekvivalentné požiadavkám smernice. Tieto právomoci zahŕňajú možnosť prinútiť spoločnosť, aby chránila poistencov pred rizikom, že nebude schopná plniť svoje záväzky alebo spĺňať opodstatnené očakávania poistencov alebo potenciálnych poistencov23

s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosť dodržiavala zásady zdravého a obozretného riadenia. Otázka, ktorá vyvstáva v prípade spoločnosti ELAS, ani tak nie je, či mal minister dostatok právomocí, čo zrejme mal, ale či dostatočne využil tieto rozsiahle právomoci: niektoré doteraz získané dôkazy to zdanlivo vyvracajú (podrobnosti pozri v poznámkach v časti 3 o opodstatnených očakávaniach poistencov). Pozri tiež časť II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii.

Môže sa preto namietať, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva naozaj mali prinajmenšom právomoci požadované smernicou, ak aj nemali dostatok prostriedkov.

2. Zdvorilé zaobchádzanie a mierny prístup

Druhou kľúčovou otázkou týkajúcou sa článku 10 je, či regulačný orgán Spojeného kráľovstva vykonával podrobné zisťovanie žiadosťou o predloženie dokumentov alebo vykonaním zisťovania na mieste; Tvrdí sa, že zisťovania sa naozaj vykonávali, ale regulačné orgány boli vždy prílišne zdvorilé, ba dokonca sa obávali vedenia spoločnosti ELAS. V dôkaze PD 51 pani KWANTES hovorí: „Myslím, že pravda je taká, že regulačné orgány jednoducho zaspali. Zdá sa, že mali zo spoločnosti Equitable strach a zaobchádzali s ňou v rukavičkách. Ak regulačný orgán vedel, že spoločnosť Equitable má problémy, prečo niečo nepodnikol? Ak o problémoch nevedel, nevykonával svoju prácu dobre.“

Page 55: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 55/417 PE 386.573v02-00

SK

V súvislosti s krachom spoločnosti ELAS hovorí pán BAYLISS vo svedectve V 5, že „myslím, že sa už nevyskytnú zlyhania, ktoré budú vyplývať z arogancie riadenia a tolerovania tejto arogancie.Spôsob, akým spoločnosť Equitable zaobchádzala s regulačnými orgánmi a ako sa k nim správala, bol zvláštny.“

Ďalší predkladateľ petície, pán. BELLORD (V 2) taktiež trvá na „veľmi dôverných vzťahoch medzi regulačnými orgánmi a spoločnosťou EL“, zdôrazňuje niektoré zistenia v Penrosehospráve, ktoré napovedajú, že správy, ktoré mal úrad vládneho poistného matematika k dispozícii a ktoré siahajú do konca 80. rokov, už naznačovali nebezpečné obchodné praktiky spoločnosti ELAS, ale úrad vládneho poistného matematika im vôbec nevenoval pozornosť.

Ďalšie dôkazy taktiež ešte dôraznejšie naznačujú, že regulačný orgán vedome a zámerne zaujal nezainteresovaný prístup v súvislosti s prípadom spoločnosti ELAS. Ak sa preukáže, že je to pravda, predstavovalo by to porušenie povinnosti regulačných orgánov zabezpečiť rešpektovanie opodstatnených očakávaní poistencov, a teda aj porušenie litery a cieľa článku 10 tretej smernice o životnom poistení. Bairdova (PD 17) aj Penroseho (PD 16) správa obsahujúkritiku nedostatku „aktívneho prístupu“ zo strany regulačného orgánu.

M. LAKE tvrdí vo svedectve V 1, že „prílišné spoliehanie sa na sektorové organizácie a tradičný mierny prístup“ spôsobili neochotu Spojeného kráľovstva prijať cieľ smerníc oživotnom poistení, a tak zlyhali v ich uplatňovaní, ako aj vykonávaní.

Niektoré z týchto obvinení, najmä „nedostatok napádania najvyššieho vedenia spoločnosti ELAS zo strany regulačných orgánov Spojeného kráľovstva“ sa v dôkaze PD dôv. 8 dôrazne odmietajú. Zistenia v prvej správe parlamentnej ombudsmanky taktiež popierajú tieto obvinenia, pričom tvrdia, že o Úrade pre finančné služby (spolu s úradom vládneho poistného matematika) sa nedalo povedať, že riešil problém tvorby rezerv na garantovanú ročnú sadzbu a skresľovania finančnej situácie spoločnosti ELAS „inak ako rozhodným spôsobom“, že ich prístup nemožno označiť za pasívny a že „Úrad pre finančné služby napriek silnému odporu spoločnosti Equitable naďalej trval na tom, aby sa spoločnosť Equitable riadila jeho úplnými požiadavkami na tvorbu rezerv“.

3. Opodstatnené očakávania poistencov

Ako už bolo spomenuté v časti o článku 8, právo Spojeného kráľovstva dáva ministrovi právomoc prinútiť spoločnosť chrániť poistencov pred rizikom, že spoločnosť nemusí byťschopná plniť svoje záväzky alebo spĺňať odôvodnené očakávania poistencov. Minister môže podniknúť všetky kroky, ktoré sú podľa neho potrebné (okrem obmedzenia slobody spoločnosti nakladať so svojím majetkom) na potlačenie rizika, že spoločnosť nemusí byť schopnáspĺňať tieto očakávania. V tomto zmysle právo Spojeného kráľovstva rešpektuje požiadavky článku 10 tretej smernice o životnom poistení, ktorý požaduje, aby orgány prijali primeranéa potrebné opatrenia, ktorými možno zabezpečiť, že činnosť spoločnosti bude aj naďalej v súlade s právnymi predpismi Spojeného kráľovstva a predchádzať akýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo ich napraviť. Zhrnutie: podľa článku 10 tretej smernice o životnom poistení sa vyžaduje, aby orgány Spojeného kráľovstva dostali právomoci a prostriedky potrebné na zabezpečenie rešpektovania opodstatnených očakávaní

Page 56: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 56/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

24 PD 84, 72, 69, 51-54, 42, 36, 33, 26.25 EŠ 1, Štúdia o transpozícii zadaná výborom EQUI.

poistencov.

Už bolo preukázané, že prostriedky možno boli nedostatočné, ale že právomoci boli primerané. Otázka, ktorá vystáva v prípade spoločnosti ELAS, je, či minister dostatočne využiltieto rozsiahle právomoci: Boli tieto právomoci použité na ochranu opodstatnených očakávanípoistencov? Získané dôkazy24 tvrdia, že naozaj mohli existovať nezrovnalosti poškodzujúce záujmy poškodených osôb, ale regulačný orgán Spojeného kráľovstva nevykonal vhodnéopatrenia na ich nápravu. Z týchto dôkazov zdanlivo vyplýva, že počas mnohých rokov regulačné orgány Spojeného kráľovstva neuplatňovali svoje rozsiahle právomoci so zreteľom na spoločnosť ELAS, a to aj napriek tomu, že mali poznatky o blížiacej sa katastrofe. Z kontroly25

výročných správ ministerstva obchodu a priemyslu vyplýva, že najbežnejším dôvodom, na základe ktorého minister uplatňoval svoje právomoci, bolo, že spoločnosť len nedávno získala povolenie (t. j. počas posledných piatich rokov) alebo že sa uskutočnila zmena vedenia (znova počas posledných piatich rokov). Len v niekoľkých prípadoch ročne uplatňoval minister svoje právomoci na základe iných dôvodov. Na tento nedostatok proaktívnosti napriek dostatku právomocí odkazuje aj Charles THOMSON, súčasný výkonný riaditeľ spoločnosti ELAS, ktorý vo svedectve V 2 vyhlásil, že „mnoho rokov mali regulačné orgány v Spojenom kráľovstve veľmi rozsiahle právomoci na kladenie otázok spoločnostiam a značné právomoci na zakročenie vo výnimočných prípadoch (...). V krátkosti, môj názor je, že príslušné regulačnéorgány v Spojenom kráľovstve mali pred zmenami uskutočnenými v dôsledku konsolidovanej smernice o životnom poistení aj potom dostatočné právomoci na účinnú reguláciu.“

Pán LAKE vo svedectve V 1 taktiež podporuje tento názor tvrdením, že „v práve Spojeného kráľovstva sú opodstatnené očakávania poistencov chránené zo strany príslušných orgánov“ aže Spojené kráľovstvo „nevykonalo právne požiadavky, ktorými by umožnilo orgánom monitorovať uplatňovanie vlastného práva v súvislosti s opodstatnenými očakávaniami poistencov“, napriek tomu, že sú primerané a potrebné, čím možno porušilo literu a ducha článku 10.

Jeden konkrétny dôvod, prečo neboli rešpektované opodstatnené očakávania poistencov, sa týka miery solventnosti (ďalšie podrobnosti pozri v časti o článku 25 týkajúcej sa miery solventnosti). Argument znie nasledovne: regulačný orgán uznal, že spoločnosť ELAS spĺňa požiadavky na solventnosť, a to napriek pochybnej finančnej situácii, v ktorej sa spoločnosťnachádzala. To sa v podstate rovná zakrývaniu skutočnej finančnej situácie spoločnosti ELAS pred poistencami a ohrozovaniu budúcej finančnej životaschopnosti spoločnosti. Následkom toho boli opodstatnené očakávania poistencov ohrozené, z čoho by vyplývalo, že regulačnéorgány Spojeného kráľovstva prijali opatrenia, ktoré neboli „primerané a potrebné na predchádzanie akýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo na ich nápravu“, a nezabezpečovali, že činnosť bola v súlade s právom Spojeného kráľovstva, teda opodstatnenými očakávaniami poistencov. Tým sa zvyšuje možnosť porušenia článku 10 (opodstatnené očakávania poistencov) prostredníctvom porušenia článku 25 (miera solventnosti).

Page 57: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 57/417 PE 386.573v02-00

SK

Článok 18 – Vytvorenie technických rezerv (článok 17 prvej smernice a článok 20 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok sa zaoberá požiadavkou, aby každá poisťovňa vytvorila dostatočné technickérezervy v súvislosti s celou svojou činnosťou. Taktiež obsahuje pravidlá výpočtu technických rezerv, stanovuje mnohé zásady, ktoré volajú po obozretnom perspektívnom matematickom ocenení a po obozretnej úrokovej sadzbe, pričom kladie regulačnému orgánu domovského členského štátu povinnosť stanoviť jednu alebo viac maximálnych úrokových sadzieb. Základy a metódy používané na výpočet technických rezerv musia byť sprístupnené verejnosti. Ďalej musia byť všetky technické rezervy kryté zodpovedajúcimi aktívami. Taktiež stanovuje povinnosť, aby sa tieto aktíva nachádzali v Spoločenstve.

Text článku

Článok 18

Článok 17 smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto: „Článok 171. Domovský členský štát bude vyžadovať od každej poisťovne, aby vytvorila dostatočné technické rezervy vrátane matematických rezerv v súvislosti s celou svojou činnosťou. Výška týchto technických rezerv sa stanoví podľa nasledovných zásad: A. i) výška technických rezerv pre životné poistenie sa vypočíta prostredníctvom dostatočne obozretného perspektívneho matematického ocenenia so zohľadnením všetkých budúcich záväzkov, ako sú stanovené v poistných podmienkach pre každú existujúcu zmluvu vrátane: - všetkých zaručených plnení vrátane zaručených odkupných hodnôt,- bonusov, na ktoré poistenci už majú buď kolektívny alebo individuálny nárok bez ohľadu na ich označenie – udelené, priznané alebo pridelené,- všetkých možností dostupných pre poistencov podľa zmluvných podmienok,- výdavkov vrátane provízií,- po odpočítaní budúceho splatného poistného.ii) používanie retrospektívnej metódy je povolené, ak možno preukázať, že výsledné technické rezervy nie sú nižšie, ako by sa požadovalo podľa dostatočne obozretnej perspektívnej kalkulácie, alebo ak perspektívna metóda nemôže byť použitá pre typ danej zmluvy,iii) obozretné ocenenie nie je ocenením „najlepšieho odhadu“, malo by však zahŕňať príslušnú mieru pre negatívnu odchýlku relevantných faktorov,iv) metóda ocenenia technických rezerv musí byť nielen ako taká obozretná, ale musí aj zohľadniť metódu ocenenia aktív kryjúcich tieto rezervy,v) technické rezervy sa vypočítajú samostatne pre každú zmluvu. Používanie príslušných aproximácií alebo zovšeobecneníje však povolené, ak pravdepodobne poskytne približne rovnaký výsledok ako individuálne výpočty. Zásada samostatného výpočtu v žiadnom prípade nebude brániť stanoveniu ďalších opatrení pre všeobecné riziká, ktoré nie súindividualizované,vi) ak je odkupná hodnota zmluvy zaručená, výška matematických rezerv pre zmluvu je vždy najmenej rovnako veľká ako hodnota zaručená v tom čase. B. použitá úroková sadzba sa zvolí obozretne. Stanoví sa v súlade s pravidlami príslušného orgánu v domovskom členskom štáte s použitím nasledujúcich zásad: a) pre všetky zmluvy príslušný orgán domovského členského štátu poisťovne stanoví jednu alebo viac maximálnych úrokových sadzieb, najmä v súlade s nasledujúcimi pravidlami: i) ak zmluvy obsahujú záruku úrokovej sadzby, príslušný orgán v domovskom členskom štáte stanoví jednu maximálnu úrokovú sadzbu. Môže sa líšiť podľa meny, na ktorú zmluva znie, za predpokladu, že to nebude predstavovať viac ako 60 %sadzby emisií obligácií štátu, na ktorého menu zmluva znie. V prípade zmluvy, ktorá znie na menu ECU, sa tento limit určíodkazom na emisie v ECU inštitúciami Spoločenstva. Ak sa členský štát rozhodne podľa druhej vety predchádzajúceho odseku stanoviť maximálnu úrokovú sadzbu pre zmluvy, ktoré znejú na menu iného členského štátu, najskôr sa poradí s príslušným orgánom členského štátu, na ktorého menu

Page 58: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 58/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

zmluva znie,ii) ak však aktíva poisťovne nie sú ocenené ich nákupnou cenou, členský štát môže stanoviť, že jedna alebo viac maximálnych sadzieb sa môže vypočítať so zohľadnením výnosu príslušných súčasných aktív, mínus pohotovostná suma, a najmä za zmluvy s bežným poistným, navyše zohľadniť očakávaný výnos z budúcich aktív. Pohotovostnú sumu a maximálnu úrokovú sadzbu alebo sadzby použité pre očakávaný výnos z budúcich aktív stanoví príslušný orgán domovského členského štátu.b) zo stanovenia maximálnej úrokovej sadzby nevyplýva, že poisťovňa bude viazaná použiť až takú vysokú sadzbu,c) domovský členský štát môže rozhodnúť neuplatniť písmeno a) na nasledujúce kategórie zmlúv: - zmluvy viazané na fondy,- zmluvy s jednorazovým poistným na obdobie do ôsmich rokov,- nevýnosové zmluvy a dôchodkové zmluvy bez odkupnej hodnoty. V prípadoch uvedených v prvej a tretej zarážke prvého pododseku sa pri výbere obozretnej úrokovej sadzby môže zohľadniťmena, na ktorú zmluva znie, a príslušné aktíva v súčasnosti v držbe, a ak sú aktíva spoločnosti ocenené ich súčasnou hodnotou, očakávaný výnos z budúcich aktív. Za žiadnych okolností nesmie byť použitá úroková sadzba vyššia ako výnos z aktív vypočítaný v súlade s účtovnými pravidlami v domovskom členskom štáte, mínus príslušný odpočet,d) členský štát vyžaduje od poisťovne, aby vytvorila vo svojich závierkach rezervu na splnenie záväzkov úrokovej sadzby voči poistencom, ak súčasný alebo očakávaný výnos z aktív spoločnosti nie je dostatočný na krytie týchto záväzkov,e) Komisii a príslušným orgánom členských štátov, ktoré o to požiadajú, sa oznámia maximálne úrokové sadzby stanovenépodľa písmena a). C. štatistické prvky ocenenia a prídel na použité výdavky sa zvolí obozretne so zohľadnením štátu záväzku, druhu poistenia a administratívnych nákladov a provízií, ktorých vznik sa očakáva, D. v prípade výnosových zmlúv môže metóda výpočtu technických rezerv zohľadniť buď implicitne alebo explicitne budúce podiely na bonusoch všetkých druhov spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými predpokladmi pre budúci vývoj, a pri súčasnej metóde rozdelenia podielov na bonusoch, E. budúce výdavky možno zohľadniť implicitne, napríklad použitím budúceho poisteného bez poplatkov za správu. Celkovýprídel, implicitný alebo explicitný, však nebude menší ako obozretný odhad príslušných budúcich výdavkov, F. metóda výpočtu technických rezerv nesmie podliehať zmenám z roka na rok vznikajúcim z ľubovoľných zmien metódy alebo základov pre výpočet a zohľadní rozdelenie ziskov primeraným spôsobom počas trvania každého poistenia. 2. Poisťovne sprístupnia verejnosti základy a metódy používané na výpočet technických rezerv vrátane opatrení pre podiely na bonusoch. 3. Domovský členský štát vyžaduje od každej poisťovne, aby kryla technické rezervy v súvislosti s celou svojou činnosťou zodpovedajúcimi aktívami v súlade s článkom 24 smernice 92/96/EHS. Z hľadiska výkonu podnikania v Spoločenstve sa tieto aktíva musia nachádzať v Spoločenstve. Členské štáty nevyžadujú od poisťovní, aby umiestnili svoje aktíva v danom členskom štáte. Domovský členský štát však môže povoliť zmiernenie pravidiel umiestnenia aktív. 4. Ak domovský členský štát umožní krytie akýchkoľvek technických rezerv nárokmi voči zaisťovateľom, musí stanoviť takto povolené percento. V tomto prípade nesmie požadovať umiestnenie aktív predstavujúcich tieto nároky.“

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Povinnosti domovského a hostiteľského členského štátu: dozorné právomoci príslušných orgánov domovského členského štátu musia pokrývať celú činnosť spoločností zriadených na jeho území. Na úrovni Spojeného kráľovstva bolo rozšírenie dozorných právomocí ministra nad spoločnosťami založenými v Spojenom kráľovstve na celú ich činnosť – v rámci Spojeného kráľovstva aj mimo neho – vykonané nariadeniami o poisťovacích spoločnostiach (novelizácia) z roku 1994. Nariadenie č. 4 týchto nariadení mení a dopĺňa článok 15 zákona o poisťovniach z roku 1982, ktorý určuje rozsah uplatňovania časti II. – Regulácia poisťovní. Nariadenie č. 4 určuje, že časť II. zákona sa okrem iného vzťahuje „na všetky spoločnosti Spojeného kráľovstva, ktoré vykonávajú podnikanie v inom členskom štáte ako v Spojenom kráľovstve“. Obmedzenie dozorných právomocí ministra bolo taktiež vykonanév nariadeniach o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994. Nariadením č. 13 tretích smerníc o poistení sa do článku 15 zákona o poisťovniach z roku

Page 59: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 59/417 PE 386.573v02-00

SK

1982 vložil odsek 1A, ktorý v podstate vylučuje spoločnosti z ES z uplatňovania časti II. zákona o poisťovniach, pokiaľ tieto spoločnosti vykonávajú poisťovacie činnosti prostredníctvom pobočky a spĺňajú podmienky určené v časti I. dodatku 2F zákona. Nariadením č. 45 tretej smernice o životnom poistení sa do zákona o poisťovniach z roku 1982 vložil dodatok 2F. Tento dodatok je kľúčovým právnym predpisom, pokiaľ ide o vymedzenie práv a povinností dozorných orgánov Spojeného kráľovstva s ohľadom na spoločnosti z ES, ktoré vykonávajú činnosti v Spojenom kráľovstve prostredníctvom pobočky alebo poskytovaním cezhraničných služieb. Konkrétnejšie, nariadenia č. 15 a 16 upravujú články 34 a 35 zákona o poisťovniach z roku 1982, čím správne obmedzujú právomoc ministra kontrolovať hodnotu, povahu a umiestnenie aktív spoločností z ES fungujúcich na ich území.

Pravidlá výpočtu technických rezerv: pravidlá Spojeného kráľovstva v oblasti oceňovania dlhodobých záväzkov sú stanovené v nariadeniach o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994. Hlavné zásady ocenenia sumy záväzkov sú stanovené v nariadení č. 64, ktorá stanovuje nasledovné: „Určenie sumy dlhodobých záväzkov (iných než záväzkov, ktoré sú splatné pred dňom ocenenia) sa vykoná na matematických zásadách, ktoré primerane zohľadňujúopodstatnené očakávania poistencov a vytvárajú primerané rezervy za všetky záväzky na obozretných predpokladoch, ktoré budú obsahovať vhodné marže za nepriaznivú odchýlku príslušných faktorov. Určenie bude zohľadňovať všetky perspektívne záväzky určenépodmienkami poistky pre každú existujúcu zmluvu po odpočítaní poistného splatného po dátume ocenenia. 3. Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné ustanovenia odseku 1 vyššie, sa suma dlhodobých záväzkov určí v súlade s každým nariadením č. 65 až 75 nižšie a bude zohľadňovať okrem iného nasledovné faktory: všetky zaručené výhody vrátane zaručených odkupných hodnôt, udelené, priznané alebo pridelené bonusy, na ktoré poistenci už majúkolektívny alebo individuálny zmluvný nárok, všetky možnosti dostupné pre poistencov podľa zmluvných podmienok, výdavky vrátane provízií, všetky práva na základe zmlúv o zaistenív súvislosti s dlhodobou činnosťou, diskrečné poplatky a zrážky, pokiaľ nepresahujúopodstatnené očakávania poistencov“. Zásady uvádzané v nariadení č. 64 sa zdajú byťv súlade so zásadami nariadenými smernicou, s ďalšou zmienkou, ktorá sa neuvádza v smernici, týkajúcou sa primeraného zohľadňovania opodstatnených očakávaní poistencov.

Matematické zásady sú stanovené v dvoch usmerneniach pripravených fakultou a inštitútom, GN 1 a GN 8, ktoré sú určené ako osvedčená norma, čo znamená, že sú prakticky povinné pre zodpovedných poistných matematikov.

Smernica aj právne predpisy Spojeného kráľovstva výslovne spomínajú, že obozretnéperspektívne matematické ocenenie záväzkov poisťovne musí zohľadňovať všetky budúce záväzky, ako sú stanovené v poistných podmienkach pre každú existujúcu zmluvu vrátane zaručených výhod, bonusov a zmluvných možností pre poistencov. Smernica zasa ďalej určuje, že ak je odkupná hodnota zmluvy zaručená, výška matematických rezerv pre zmluvu je vždy najmenej rovnako veľká ako hodnota zaručená v tom čase. Právne predpisy Spojeného kráľovstva nekopírujú toto ustanovenie, ale obsahujú špecifické nariadenie o rezervách pre možnosti poistencov, ktoré ustanovujú nasledovné: „1. Rezerva sa vytvorí na základe obozretných predpokladov na pokrytie možného nárastu záväzkov spôsobených uplatňovaním možností poistencov na základe ich zmlúv. 2. Ak zmluva obsahuje možnosť, pomocou ktorej môže poistenec zabezpečiť zaručenú výplatu hotovosti do 12 mesiacov od dňa ocenenia, rezerva na takúto možnosť bude taká, aby zaručovala, že hodnota kladená na zmluvu nie je

Page 60: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 60/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

menšia ako suma požadovaná na zabezpečenie platieb, ktoré by sa museli vykonať v prípade uplatnenia možnosti.“

Nariadenia č. 65 až 75 stanovujú konkrétnejšie kritériá určenia výšky záväzkov: nariadenie č. 65 určuje, v súlade s treťou smernicou o životnom poistení, že dlhodobé záväzky musia byťv zásade určené samostatne pre každú zmluvu prostredníctvom perspektívnej kalkulácie. Nariadenie umožňuje výnimočné použitie vhodných približných a všeobecných údajov a použitie retrospektívnej metódy, pričom vystavuje obe výnimky rovnakým podmienkam, aké nariaďuje smernica. Smernica určuje, že v prípade potreby musia byť vyčlenené ďalšie sumy na všeobecné neindividuálne riziká, a taktiež určuje, že metóda výpočtu nesmie podliehať ľubovoľným zmenám z roka na rok. Nariadenie č. 69 o úrokových sadzbách, ktoré sa majú použiť pri výpočte súčasnej hodnoty budúcich platieb poisťovňou alebo poisťovne, stanovuje normy obozretného podnikania ekvivalentné normám určeným v smernici. To isté platí aj o nariadeniach č. 68 a 71 o rezervách na výdavky. V súlade so smernicou vyžadujú domáce právne predpisy, aby spoločnosť zverejnila takéto informácie príslušnému orgánu ako súčasťpožadovaných informácií, ktoré sú súčasťou žiadosti o povolenie na výkon činnosti. Ďalšie informácie o tejto problematike sa nachádzajú vo výročnej hodnotiacej správe poistného matematika, ktorá je k dispozícii na požiadanie poistencom a akcionárom a k verejnému nahliadnutiu v príslušnom obchodnom registri.

Povinnosť pravidla zhody: tretia smernica o životnom poistení zabraňuje členským štátom vyžadovať od spoločností, aby umiestnili svoje aktíva v konkrétnom členskom štáte. Taktiež umožňuje domovskému členskému štátu povoliť zmiernenia pravidiel umiestnenia aktív. Právne predpisy Spojeného kráľovstva neobsahujú predpisy, ktoré za konkrétnych okolností vyžadujú, aby poisťovne umiestnili časť alebo všetky aktíva na konkrétnom mieste. Po prvé, nariadenie č. 31 nariadení o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994 určuje, že aktíva, ktoré kryjúzáväzky v librách, sa musia nachádzať v ES, a aktíva, ktoré kryjú záväzky v iných menách, sa musia nachádzať v ES alebo v krajinách, v ktorých platí daná mena. Po druhé, nariadenie č. 33 nariadení o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994 určuje niektoré povinnosti umiestnenia aktív pre spoločnosti z krajín mimo ES, ktorých sídlo nie je v krajine EZVO, s ohľadom na ich aktíva predstavujúce mieru solventnosti v Spojenom kráľovstve udržovanú na základe článku 32 ods. 2 písm. b) zákona. Po tretie, články 39 a 40 zákona udeľujú ministrovi za určitých okolností právomoc vyžadovať, aby spoločnosť zo Spojeného kráľovstva umiestnila v ES aktíva, ktoré sa rovnajú celej hodnote alebo určenej časti hodnoty jej domácich záväzkov a uvaliť na ne určitý typ zadržiavania. Podľa článku 37 ods. 3 nemožno tieto právomoci uplatňovať, ak neplatí, že spoločnosť nespĺňa určité povinnosti, ktorým je alebo bola podrobená vrátane neurčenia hodnoty svojich záväzkov v súlade s právnymi predpismi. Nariadenie č. 27 určuje, že spoločnosť musí udržiavať dostatočné aktíva v konkrétnej mene na krytie svojich záväzkov v danej mene len v prípade, že záväzky spoločnosti v danej mene presahujú 5 % jej celkových záväzkov. Na rozdiel od toho podľa smernice neexistuje 5 % voľnosť pred začatím zodpovedajúcej povinnosti, ale nie je to odchýlenie od zodpovedajúcej povinnosti smernice, pretože smernica sama osebe umožňuje členským štátom zaviesť výnimky k danej povinnosti.

Page 61: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 61/417 PE 386.573v02-00

SK

26 PD 79 tvrdí, že spoločnosť ELAS dostatočne obozretne nevytvorila ani rezervy na budúce garantované bonusy, na ktorémali držitelia výnosových poistiek zmluvný nárok, ani nevytvorila primerané rezervy na zmluvné záruky (napríklad garantované ročné sadzby).27 Rozhodnutie Snemovne lordov vo veci Hyman (spoločnosť Equitable Life Assurance Society/Hyman [2000] 3 WLR 529) bolo udalosťou, ktorá spustila neúspech spoločnosti ELAS. Snemovňa lordov rozhodla, že spoločnosť ELAS nemala na základe stanov možnosť vlastného uváženia pri prijatí poistky s diferenčnou bonifikáciou podľa toho, či sa poistenec s garantovanou ročnou sadzbou rozhodol čerpať výhody pri garantovanej sadzbe namiesto aktuálnych sadzieb. To znamenalo, že spoločnosť ELAS nemohla znížiť výšku konečných bonusov vyplatených svojim poistencom s garantovanou ročnou sadzbou a musela im vyplatiť to, čo bolo sľúbené. Spoločnosť ELAS však na to nemala peniaze: dlhé roky nevytvárala dostatočné rezervy na konečné bonusy a záväzky vyplývajúce z garantovanej ročnej sadzby, čím sa tvoril nestále narastajúci schodok. Primeraným vytváraním rezerv sa mohlo vyhnúť alebo zabrániť rozsahu katastrofy.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Dva aspekty tohto článku majú prepojenie na prípad spoločnosti ELAS: po prvé, argument o celej činnosti spojený s nepovinným vytváraním rezerv na diskrečnú bonifikáciu, a po druhé, problém opodstatnených očakávaní poistencov, ktorý sa opäť objavuje.

1. Argument celej činnosti a nepovinné vytváranie rezerv na diskrečnú bonifikáciu

Článok 18 vyžaduje, aby Spojené kráľovstvo zabezpečilo, že spoločnosť Equitable Life vytvorila dostatočné technické rezervy vrátane matematických rezerv v súvislosti s celousvojou činnosťou prostredníctvom dostatočne obozretného perspektívneho matematického ocenenia (tento článok teda znova opakuje požiadavku celej činnosti, ktorá sa už výslovne spomína v článku 8.) Smernica ani právne predpisy Spojeného kráľovstva ďalej nerozvádzajúvýznam obozretného ocenenia, ktoré je ponechané na úsudok poistného matematika. Toto je dôležitý bod vzhľadom na to, že to, čo spoločnosť ELAS urobila, bolo, že vytvorila rezervy na bonifikáciu pri dožití26 (už priznané bonusy, ktoré predstavujú zmluvné výhody), ale nevytvorila rezervy na budúce bonusy pri dožití a konečné bonusy, ktoré sú ponechané na vlastnom uvážení poisťovne. Podľa niektorých získaných dôkazov bola táto nedostatočnátvorba rezerv jednou z príčin krachu spoločnosti27. Dôležitosť týchto bonusov a ich prepojenie na problém garantovanej ročnej sadzby je obšírne vysvetlená v časti I. (úvod) a v časti III. (regulačné otázky).

Smernica vyžaduje len to, aby budúce záväzky zahrňovali, okrem všetkých zaručených výhod, aj bonusy, na ktoré poistenci už majú kolektívny alebo individuálny nárok bez ohľadu na ich označenie – udelené, priznané alebo pridelené. Právne predpisy Spojeného kráľovstva ani smernica nevyžadujú vytvorenie ďalších technických rezerv špeciálne na budúce bonusy pri dožití a konečné bonusy, ktoré sú ponechané na vlastnom uvážení poisťovne, a nie sú výsledkom zmluvnej povinnosti. Tretia smernica o životnom poistení ponecháva otvorenú možnosť (odsek 1, písmeno D) pre regulačný orgán členského štátu stanoviť požiadavku na tvorbu rezerv na túto diskrečnú budúcu bonifikáciu (tvorba rezerv na „bonusy všetkých druhov“). Nicholas BELLORD tvrdí, že to bolo zámerné, keď uvádza (V 2), že „pri tvorbe tretej smernice o životnom poistení sa zistilo, že sa požadovali prísnejšie požiadavky na tvorbu rezerv a delegácia Spojeného kráľovstva podporovala tieto prísnejšie požiadavky. Avšak ministerstvo financií, regulačný orgán, si uvedomilo, že ak sa smernica schváli v navrhovanom znení, môže vyjsť najavo pravda o spoločnosti Equitable, a preto zmarilo túto myšlienku tak, že tvorba rezerv sa ustanovila ako nepovinná (...). Takže možnosť dostatočnej tvorby rezerv existovala, ale regulačné orgány Spojeného kráľovstva ju zámerne nevyužili.“

Page 62: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 62/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Ďalšia interpretácia (PD dôv. 11) okrem toho tvrdí, že keď smernica vyžaduje dostatočnétechnické rezervy v súvislosti s celou činnosťou, je to presne to, čo to znamená, bez akejkoľvek dvojzmyselnosti, t. j. technické rezervy je potrebné počítať nielen v súvislosti so zmluvnými výhodami, ale aj v súvislosti s budúcimi bonusmi pri dožití a konečnými bonusmi. Lord Penrose (PD 16) podporuje tento bod, keď hovorí, že regulačný orgán sa sústreďoval výlučne na miery solventnosti a nezohľadňoval akumulované konečné bonusy s dôsledkom, že dohľad mal zahŕňať overenie celej činnosti spoločnosti, a nielen stavu jej solventnosti (pozri tiež podobné argumenty v časti o článku 8).

Podľa rôznych spomínaných dôkazov je línia uvažovania nasledovná: je pravda, že možnosťobsiahnutá v odseku 1, písmene D nenúti regulačný orgán, aby vyžadoval tvorbu rezerv na bonusy všetkých druhov (napr. diskrečná bonifikácia), avšak diskrečná bonifikácia je stále integrálnou súčasťou celej činnosti spoločnosti, teda: existujúca možnosť neoslobodzuje orgány Spojeného kráľovstva od vykonania všetkého, čo je v ich silách, aby dosiahli dodržiavanie litery a cieľa smernice. Dôkazy získané výborom naznačujú, že nezohľadňovaním akumulovaných konečných bonusov (diskrečnej bonifikácie) vo svojej celkovej analýze finančnej situácie spoločnosti a zameriavaním sa výlučne na prahové hodnoty solventnosti nebral regulačný orgán do úvahy povinnú koncepciu celej činnosti a pravdepodobne nerešpektoval literu a cieľ článku 18.

Lord Penrose jasne uvádza (PD 16): smernica „vyžadovala obozretnú tvorbu rezerv na konečný bonus alebo jej realistické zohľadňovanie. Tým by sa prejavili nedostatky spoločnosti v oveľa skoršom štádiu a podnietilo by to nápravné opatrenie. Ministerstvo obchodu a priemyslu nevyužilo túto príležitosť (...). Právne predpisy Spojeného kráľovstva vykonávajúce smernicu ponechali situáciu takou, aká bola predtým.“

2. Argument opodstatnených očakávaní poistencov a vytváranie rezerv na diskrečnúbonifikáciu

Ako už bolo spomenuté v častiach týkajúcich sa článkov 8 a 10, právo Spojeného kráľovstva ide nad rámec smernice a obsahuje zmienku na primerané zohľadňovanie opodstatnených očakávaní poistencov pri určovaní výšky dlhodobých záväzkov. V kontexte prípadu spoločnosti ELAS existuje jedna os argumentov, že jedným z aspektov opodstatnených očakávanípoistencov bolo, že naozaj očakávali, že dostanú diskrečnú bonifikáciu okrem zmluvných výhod. Uvažovanie pokračuje tvrdením, že keby regulačné orgány Spojeného kráľovstva postupovali v súlade so svojou povinnosťou zabezpečiť rešpektovanie opodstatnených očakávaní poistencov, viedlo by to ku konzervatívnejšiemu odhadu záväzkov spoločnosti a mohlo sa vyhnúť následkom rozhodnutia Snemovne lordov vo veci Hyman, čo bola udalosť, ktorá spustila neúspech spoločnosti ELAS, ako už bolo spomínané.

To iným spôsobom vyjadruje svedok pán JOSEPHS vo svedectve V 2, ktorý tvrdí, že „spoločnosť Equitable trvala na podobnom zaobchádzaní so všetkými poistkami, či už boli napísanéako zmluvy s definovanou výhodou alebo v neskoršej forme ako investičné zmluvy.“ Zmluvy

Page 63: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 63/417 PE 386.573v02-00

SK

„boli napísané tak, aby dávali svojim držiteľom absolútne právo podieľať sa na výnosoch z investícií spoločnosti adekvátne k zaplatenému čistému poistnému.“ Podľa jeho interpretácie by článok 18 vyžadoval, aby sa toto právo uplatnilo vo vypočítaných záväzkoch za tieto poistky, čo podľa pána JOSEPHSA nebola pravda.

Považovala sa diskrečná a nezmluvná bonifikácia za zahrnutú do opodstatnených očakávanípoistencov? Ako už bolo obšírne vysvetlené v časti o článku 8, regulačné orgány Spojeného kráľovstva tomu neverili. Z rôznych dôkazov získaných týmto výborom a počnúc Penroseho správou (PD 16) je možné usudzovať, že diskrečná a nezmluvná bonifikácia bola integrálnou súčasťou balíka ponúkaného poistencom, ktorí tak očakávali, že výplata týchto bonusov bude závisieť len od stavu trhov v čase ukončenia (pozri PD 26 Burgess Hodgson, PD 52 – 54 Seymour, V 5 Lloyd).

A na záver, argument z hľadiska článku 18 je nasledovný: ak mali orgány Spojeného kráľovstva rešpektovať opodstatnené očakávania poistencov, mali taktiež zabezpečiť, aby rezervy spoločnosti ELAS pokrývali diskrečnú a konečnú bonifikáciu. Nezohľadnením diskrečnej bonifikácie ako neoddeliteľnej súčasti celej činnosti spoločnosti a nezaviazaním spoločnosti ELAS, aby zabezpečila primerané technické rezervy na tieto bonusy, regulačné orgány Spojeného kráľovstva nepriamo prispeli ku krachu spoločnosti ELAS v čase rozhodnutia Snemovne lordov, teda nedostatočne zohľadnili opodstatnené očakávania poistencov, ktorémali ochraňovať, čím pravdepodobne porušili literu a ducha článku 18 tretej smernice oživotnom poistení.

Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach.

Page 64: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 64/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Článok 21 – Aktíva zahrnuté do technických rezerv alebo vylúčené z technických rezerv (článok 23 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok určuje typ aktív, ktoré môžu byť povolené na krytie technických rezerv (článok 18), a stanovuje niektoré zásady oceňovania povolených aktív. Taktiež udeľuje regulačnému orgánu právomoc prijímať iné kategórie aktív ako krytie technických rezerv za mimoriadnych okolností a na žiadosť poisťovne. Toto musí byť len dočasné a na základe primerane odôvodneného rozhodnutia.

Text článku

Článok 21

1. Domovský členský štát nemôže povoliť poisťovniam kryť ich technické rezervy prostredníctvom iných ako nasledujúcich kategórií aktív: A. Investíciea) dlhové cenné papiere, obligácie a iné nástroje peňažného a kapitálového trhu,b) pôžičky,c) akcie a iné účasti s variabilným výnosom,d) podiely v podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a podiely v iných investičných fondoch,e) pozemky, budovy a práva na nehnuteľnosti.B. Dlhy a pohľadávkyf) dlhy zaisťovateľov vrátane podielov zaisťovateľov na technických rezervách,g) vklady zložené postupujúcim spoločnostiam a dlhy postupujúcich spoločností,h) dlhy poistencov a sprostredkovateľov vznikajúce z priamych operácií a operácií zaistenia,i) zálohy na poistky,j) vratky daní,k) pohľadávky voči garančným fondom.C. Inél) iné hmotné stále aktíva ako pozemky a budovy, ocenené na základe obozretnej amortizácie,m) banková a pokladničná hotovosť, vklady v úverových inštitúciách a akejkoľvek inej inštitúcii oprávnenej prijímaťvklady,n) obstarávacie náklady prevedené do ďalšieho obdobia,o) úroky a nájomné budúcich období, iné časovo rozlíšené príjmy a preddavky,p) právo na budúce užívanie majetku. V prípade združenia poisťovateľov označovaného ako Lloyd’s zahŕňajú kategórie aktív tiež záruky a akreditívy vystavenéúverovými inštitúciami v zmysle smernice 77/780/EHS (¹) alebo poisťovňami spolu s overiteľnými čiastkami vznikajúcimi z poistiek životného poistenia v miere, v akej predstavujú fondy patriace členom. (¹) Prvá smernica rady 77/780/EHS z 12. decembra 1977 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa zriaďovania a uskutočňovania činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 322, 17.12.1977, s. 30). Naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/646/EHS (Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 1). Zahrnutie akéhokoľvek aktíva alebo kategórie aktív uvedených v prvom pododseku neznamená, že všetky tieto aktíva by mali byť automaticky akceptované na krytie technických rezerv. Domovský členský štát stanoví podrobnejšie pravidlá na úpravu podmienok na používanie prijateľných aktív; v tejto súvislosti môže vyžadovať oceniteľné zábezpeky alebo záruky, najmä v prípade dlhov dlžných zaisťovateľmi. Pri stanovení a uplatňovaní pravidiel, ktoré stanoví, domovský členský štát najmä zabezpečí, aby sa postupovalo v súlade s týmito zásadami: i) aktíva kryjúce technické rezervy budú ocenené bez akýchkoľvek dlhov vzniknutých z ich nadobudnutia,ii) všetky aktíva musia byť ocenené na základe obozretnosti, zohľadňujúc riziko akýchkoľvek čiastok, ktoré nebudú

Page 65: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 65/417 PE 386.573v02-00

SK

realizovateľné. Najmä iné hmotné stále aktíva ako pozemky a budovy môžu byť akceptované ako krytie technických rezerv, iba ak sú ocenené na základe obozretnej amortizácie,iii) pôžičky, či už podnikom, štátu alebo medzinárodnej organizácii, miestnym alebo regionálnym orgánom alebo fyzickým osobám, možno akceptovať ako krytie technických rezerv, len ak existujú dostatočné záruky, čo sa týka ich zabezpečenia, či už na základe postavenia dlžníka, hypoték, bankových záruk alebo záruk poskytnutých poisťovňami alebo iných foriem zabezpečenia,iv) odvodené nástroje ako možnosti, termínové obchody alebo swapy v súvislosti s aktívami kryjúcimi technické rezervy možno použiť, ak prispejú k znižovaniu investičných rizík alebo uľahčia účinnú správu portfólia. Musia byť ocenené naobozretnom základe a možno ich zohľadniť v ocenení základných aktív,v) prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sa neobchoduje na regulovaných trhoch, možno akceptovať ako krytie technických rezerv, len ak ich možno realizovať krátkodobo, alebo ak sú podielmi v úverových inštitúciách, poisťovacích spoločnostiach v rámci obmedzení povolených v článku 8 smernice 79/267/EHS alebo investičných spoločnostiach usadených v členskom štáte,vi) dlhy a pohľadávky voči tretej osobe možno akceptovať ako krytie technických rezerv len po odpočítaní všetkých čiastok dlžných rovnakej tretej osobe,vii) hodnota akýchkoľvek dlhov a nárokov akceptovaných ako krytie technických rezerv sa musí vypočítať na obozretnom základe s riadnym zohľadnením rizika, že akékoľvek čiastky nebudú realizovateľné. Najmä dlhy dlžné poistencami a sprostredkovateľmi vznikajúce z poisťovacích operácií a operácií zaistenia možno akceptovať, len ak neboli splatné počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace.viii) keď dané aktíva zahrnujú finančné umiestnenie v dcérskom podniku, ktorý spravuje všetky alebo časť finančných umiestnení poisťovne v jej mene, domovský členský štát musí pri používaní pravidiel a zásad stanovených v tomto článku zohľadniť základné aktíva dcérskeho podniku; domovský členský štát môže zaobchádzať s aktívami iných dcérskych podnikov rovnakým spôsobom,ix) obstarávacie náklady prevedené do ďalšieho obdobia možno akceptovať ako krytie technických rezerv len v rozsahu, ktorý je konzistentný s výpočtom matematických rezerv. 2. Napriek odseku 1 môže domovský členský štát za mimoriadnych okolností a na žiadosť poisťovne dočasne a primerane odôvodneným rozhodnutím akceptovať iné kategórie aktív ako krytie technických rezerv, pokiaľ v článku 20 nie je ustanovené inak.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Tento článok sa vzťahuje na prípad v rámci ustanovení odseku 2, ktorý zavádza únikovúklauzulu k uzavretému zoznamu kategórií aktív vymenovaných v bode 1. Podľa tohto ustanovenia môže členský štát za mimoriadnych okolností a na žiadosť poisťovne dočasne a primerane odôvodneným rozhodnutím akceptovať iné kategórie aktív ako krytie technických rezerv.

Toto je potrebné vidieť v kontexte článku 25 o miere solventnosti. Natíska sa otázka, či právne predpisy Spojeného kráľovstva dávajú regulačnému orgánu (ministrovi) širšie právomoci, ako sú určené smernicou, upustiť od právnych predpisov o prípustnosti aktív na regulačné účely. Na úrovni Spojeného kráľovstva môže minister na základe článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 na žiadosť alebo so súhlasom poisťovne upustiť od uplatňovania, okrem iného, právnych predpisov o oceňovaní aktív na danú spoločnosť. Uplatňovanie tejto právomoci nie je obmedzené normami uvedenými v smernici (t. j. za mimoriadnych okolností, dočasne, primerane odôvodneným rozhodnutím). Ustanovenie stanovuje, že rozhodnutie ministra môže podliehať podmienkam, čím sa regulačnému orgánu jasne prisudzuje vlastné uváženie pri rozhodovaní, či uložiť tieto podmienky alebo nie. Tieto právomoci sa zdajú byť širšie ako právomoci určené smernicou.

Takéto právomoci prinášajú riziko, že budú uplatňované veľmi zhovievavým spôsobom, čím budú podkopávať uplatňovanie harmonizovaných noriem. To vzbudzuje určité obavy v súvislosti s kompatibilitou článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 s treťou smernicou o životnom poistení. Ďalšie argumenty sa nachádzajú v časti o článku 25 o miere solventnosti.

Page 66: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 66/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Page 67: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 67/417 PE 386.573v02-00

SK

Článok 25 – Dostupná miera solventnosti (články 18 prvej smernice o životnom poistení ačlánok 27 kodifikovanej smernice, taktiež zmenený a doplnený článkom 1.4 smernice Solventnosť I, 2002/12/ES)

Zhrnutie cieľov

Tento článok ukladá povinnosť vyžadovať od každej poisťovne primeranú dostupnú mieru solventnosti v súvislosti s celou jej činnosťou po celý čas. Miera solventnosti je rozdiel hodnoty aktív spoločnosti bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov a akýchkoľvek nehmotných položiek. Tento článok taktiež stanovuje určité podmienky vo vzťahu k typom aktív, ktoré zahŕňajú: splatené základné imanie alebo, v prípade vzájomných poisťovacích spolkov, splatené počiatočné členské vklady plus akékoľvek účty členov, ktoré musia spĺňaťniekoľko kritérií, a to: jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov; rezervy; kumulatívne prednostné akcie a podriadené úvery sa môžu zahrnúť, najviac však do výšky 50 %; cenné papiere bez určeného dátumu splatnosti a ďalšie nástroje.

Text článku

Článok 25

Článok 18, druhý pododsek, bod 1 smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto: „1. z aktív spoločnosti bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov, mínus akékoľvek nehmotné položky. Najmä sa zahrnie nasledovné: - splatené základné imanie alebo, v prípade vzájomných poisťovacích spolkov, splatené počiatočné členské vklady plus akékoľvek účty členov, ktoré spĺňajú tieto kritériá: a) stanovy musia stanovovať, že platby z týchto účtov členom sa môžu vykonať, len ak to nespôsobí, že miera solventnosti klesne pod požadovanú úroveň, alebo po zrušení spoločnosti, ak boli všetky ostatné dlhy spoločnosti vysporiadané,b) stanovy musia v súvislosti s platbami z iných dôvodov ako individuálne ukončenie členstva stanoviť, že musia byťoznámené príslušným orgánom najmenej mesiac vopred a tieto môžu v rámci tohto obdobia platbu zakázať,c) príslušné ustanovenia stanov možno meniť a doplniť len potom, ako príslušné orgány vyhlásili, že nemajú žiadnu námietku proti úprave bez toho, aby boli dotknuté kritériá uvedené v bodoch a) a b):- jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak splatená čiastka dosahuje 25 % tohto základného imania alebo počiatočných členských vkladov,- rezervy (zákonné a voľné) nezodpovedajúce záväzkom z poistenia,- akékoľvek prenesené zisky,- kumulatívne prednostné akcie a podriadené úvery sa môžu zahrnúť, najviac však do výšky 50 %,, najviac 25 % z toho bude pozostávať z podriadených úverov s pevnou splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou za predpokladu, že sú splnené nasledovné minimálne kritériá: a) v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne musia existovať záväzné dohody, na základe ktorých budú podriadenéúvery alebo prednostné akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené, kým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy. Podriadené úvery musia tiež spĺňať tieto podmienky: b) zohľadniť možno len plne splatené fondy,c) pre úvery s pevnou dobou splatnosti musí pôvodná doba splatnosti predstavovať najmenej päť rokov. Najneskôr jeden rok pred dátumom splatnosti musí poisťovňa predložiť príslušným orgánom na schválenie plán, ktorý dokumentuje, ako sa zachová miera solventnosti na danej úrovni alebo ako dosiahne požadovanú úroveň pri splatnosti, kým rozsah, do ktorého môže byť úver zahrnutý do miery solventnosti, sa postupne neznižuje počas najmenej posledných piatich rokov pred dátumom splatnosti. Príslušné orgány môžu povoliť predčasné splatenie týchto pôžičiek za predpokladu, že žiadosť podala emitujúca poisťovňa a jej miera solventnosti neklesne pod požadovanú úroveň,d) úvery, ktorých splatnosť nie je stanovená, sa musia splatiť len podľa päťročného oznámenia, ak sa pôžičky už ďalej nepovažujú za prvok miery solventnosti, alebo ak sa pre predčasné splatenie osobitne nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. V tomto prípade to poisťovňa musí oznámiť príslušným orgánom najmenej šesť mesiacov pred dátumom navrhovaného splatenia, špecifikujúc skutočnú a požadovanú mieru solventnosti predtým, ako aj po tomto splatení. Príslušné orgány povolia splatenie, len ak miera solventnosti poisťovne neklesne pod požadovanú úroveň,e) úverová zmluva nesmie obsahovať žiadne ustanovenie, podľa ktorého sa dlh sa stane splatným pred dátumami

Page 68: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 68/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

dohodnutého splácania za určených okolností iných ako likvidácia poisťovne,f) úverová zmluva sa môže zmeniť a doplniť len potom, ako príslušné orgány vyhlásili, že proti zmene a doplneniu nemajúžiadne námietky,- cenné papiere bez určeného dátumu splatnosti a ďalšie nástroje, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky vrátane kumulatívnych prednostných akcií okrem uvedených v predchádzajúcej zarážke do najviac 50 % pre všetky tieto cennépapiere a podriadené úvery uvedené v predchádzajúcej zarážke: a) nemožno ich splatiť z podnetu držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu,b) zmluva na emisiu musí umožniť poisťovni odložiť platbu úroku z úveru,c) nároky veriteľa voči poisťovni musia byť v poradí úplne za nárokmi všetkých nepodriadených veriteľov,d) dokumenty upravujúce emisiu cenných papierov musia upravovať schopnosť absorbovať stratu dlhu a nezaplateného úroku, pričom umožnia poisťovni pokračovať v jej činnosti,e) zohľadniť možno len úplne splatené čiastky.“

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Požiadavka na mieru solventnosti: na úrovni Spojeného kráľovstva vyžaduje článok 32 ods. 1 zákona o poisťovniach z roku 1982 v platnom znení, aby každá poisťovňa (na ktorú sa vzťahuje časť II. zákona), ktorej sídlo je v Spojenom kráľovstve, „udržiavala mieru solventnosti v takej výške, aká môže byť stanovená právnymi predpismi vytvorenými na účely tohto odseku alebo určená v súlade s nimi“, čo je známe ako požadovaná minimálna miera solventnosti. V článku 32 ods. 5 písm. a) sa vymedzuje miera solventnosti poisťovne ako „rozdiel hodnoty aktív a sumy záväzkov, pričom táto hodnota a suma sa určujú v súlade s príslušnými právnymi predpismi o oceňovaní“. Zákon nestanovuje hodnotu požadovanej minimálnej miery solventnosti ani žiadne ustanovenie o jej zložení, čím ponecháva určenie oboch otázok na zákonné nástroje.

V súlade so smernicou je poisťovňa povinná udržiavať požadovanú minimálnu mieru solventnosti, ktorá sa rovná aspoň požadovanej minimálnej miere, po celý čas, a nielen ku koncu roka. Požadovaná minimálna miera solventnosti spoločnosti vykonávajúcej dlhodobúčinnosť je vyššia hodnota z nasledujúcich dvoch:

minimálny garančný fond (ktorý je v prípade vzájomného poisťovacieho spolku -600 000 EUR),

požadovaná miera solventnosti. -

Zloženie miery solventnosti: tretia smernica o životnom poistení stanovuje, že mierasolventnosti musí byť vyjadrená aktívami bez predvídateľných záväzkov, známymi ako explicitné aktíva, a výnimočne implicitnými alebo nehmotnými aktívami za predpokladu získania povolenia od príslušného orgánu. Implicitné položky sú aktíva dlhodobého fondu, ktoré sú nehmotné a vyplývajú z podcenenia aktív alebo precenenia záväzkov. Nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994 taktiež rozlišujú medzi explicitnými a implicitnými položkami. Článok 3 nariadenia č. 22 vyžaduje, aby z aktív pokrývajúcich požadovanú minimálnu mieru solventnosti bolo aspoň 50 % garančného fondu (alebo ak je väčší, 100 % minimálneho garančného fondu) pokrytých explicitnými aktívami. Explicitné aktíva sú všetky typy aktív iné ako implicitné položky, ktoré sa výslovne spomínajú v nariadení. Podľa článku 1 nariadenia č. 22 sa garančný fond rovná jednej tretine požadovanej minimálnej miery solventnosti. Preto je účinkom nariadenia č. 22, že jedna šestina požadovanej

Page 69: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 69/417 PE 386.573v02-00

SK

minimálnej miery solventnosti musí byť pokrytá explicitnými aktívami, zatiaľ čo zostávajúcich päť šestín požadovanej minimálnej miery môže byť pokrytých implicitnými položkami.

Nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994 neobsahujú ustanovenie, ktoré uvádza explicitné a implicitné položky, z ktorých môže pozostávať dostupná miera solventnosti. Obsahujú však niekoľko predpisov, ktoré stanovujú predpísaný spôsob oceňovania aktív a záväzkov. Všetky aktíva nespomenuté v predpisoch o oceňovaní iné ako hotovosť (napr. zlato alebo komodity) sa považujú za nehodnotné, a preto sa z výpočtov musia vylúčiť. Po ocenení aktív v súlade s predpismi o oceňovaní aktív sa musí každá kategória aktív porovnaťs obmedzeniami prípustnosti stanovenými predpismi, ktoré s cieľom rozloženia rizika obmedzujú hodnotu každej kategórie aktív, ktoré je možné použiť na krytie záväzkov spoločnosti. Hodnota aktív presahujúcich záväzky, ktoré je možné brať do úvahy pri spĺňaní požiadaviek na solventnosť spoločnosti, podliehajú ďalším obmedzeniam, ktoré sú stanovenénariadením č. 23 nariadení o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994. Nariadenie č. 23 (2) umožňuje ocenenie polovice množstva nesplateného kapitálu, pokiaľ je splatená štvrtina kapitálu (s analogickými ustanoveniami pre vzájomné spolky). Nariadenie č. 23 (4) umožňuje, aby vzájomný poisťovací spolok s dlhodobou činnosťou ocenil nesplatené príspevky v súlade s obmedzeniami v pododsekoch a) a b). V súlade so smernicou stanovujú nariadenia z roku 1994, že podriadené úvery sa môžu počítať na účely solventnosti len v prípade, že povinnosťsplatenia úveru je podriadená právam poistencov a v prípade získania článku 68 nariadenia. Implicitné aktíva spomínané v nariadeniach z roku 1994 sú budúce výnosy, zillmerizácia a skryté rezervy. V súlade s požiadavkami smernice podlieha zahrnutie implicitných položiek do výpočtu miery solventnosti predchádzajúcemu povoleniu príslušného orgánu v súlade sčlánkom 68 zákona o poisťovniach. V čase vykonávania tretej smernice o životnom poistenívydal minister obchodu a priemyslu usmernenie o obozretnom podnikaní, ktoré obsahovalo ďalšie špecifikácie o používaní implicitných položiek na účely solventnosti a o využívanívlastného uváženia ministra umožneného článkom 68 zákona vo vzťahu k tejto otázke. Smernica stanovovala, že zatiaľ čo nariadenia v súvislosti s budúcimi výnosmi a zillmerizáciou sú ľahko dostupné za predpokladu splnenia príslušných podmienok, nariadenia v súvislosti so skrytými rezervami sú možné len ako výnimočné opatrenie.

Zillmerizácia a skryté rezervy: zillmerizácia je proces, pri ktorom sa úprava vykonámatematickým ocenením dlhotrvajúcej činnosti a zohľadní sa budúce znovuzískanie nákladov na uzatváranie nových poistných zmlúv. Zillmerova úprava umožňuje rozloženie počiatočných nákladov vzniknutých spoločnosti pri zapisovaní novej činnosti v čase poistky úmerne k splatnému poistnému. Týmto spôsobom sa kompenzujú počiatočné náklady voči budúcemu príjmu vyplývajúcemu z danej poistky. Zillmerove úpravy sa použijú len na poistky so splatným pravidelným poistným.

Pravidlá, ktoré stanovujú výšku požadovanej minimálnej miery a prípustnosť aktív, sa nachádzajú v nariadeniach o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994. Podľa týchto pravidiel sa pre rôzne typy záväzkov vyžadujú rôzne miery, pričom požadovaná minimálna miera je súčtom všetkých príslušných mier. V súlade so smernicou určuje nariadenie č. 26 nariadeníz roku 1994, že pokiaľ nie sú výnimočnej povahy, skryté rezervy vyplývajúce z podcenenia aktív a precenenia záväzkov (iných ako matematických rezerv) môžu mať úplnú hodnotu na účely solventnosti.

Page 70: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 70/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

28 Článok 18 ods. 3 písm. A prvej smernice o životnom poistení 79/267/EHC. Úplný text článku sa nachádza v časti II.1.3 Dôležité články z iných smerníc.29 Pozri Bairdovu správu v dôkaze PD 17, ods. 7.2.2., s. 228.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Článok 25 ukladá regulačnému orgánu povinnosť vyžadovať od každej poisťovne primeranúdostupnú mieru solventnosti v súvislosti s celou jej činnosťou po celý čas. Táto koncepcia sa preto výslovne opakuje po tretí raz. Miera solventnosti musí byť vyjadrená aktívami bez predvídateľných záväzkov.

Bola miera solventnosti spoločnosti ELAS primeraná po celý čas? Je potrebné analyzovať dve otázky: netvorenie rezerv na diskrečnú bonifikáciu a používanie budúcich výnosov a zillmerizácie.

1. Netvorenie rezerv na diskrečnú bonifikáciu, prepojenie s článkami 10 a 18

Ako už bolo podrobne vysvetlené v častiach o článkoch 8, 10 a 18, spoločnosť ELAS netvorila rezervy na diskrečnú bonifikáciu, čím nezapočítavala tieto záväzky do miery svojej solventnosti. Podľa jedného názoru mohla teda spoločnosť ELAS umelými prostriedkami spĺňať požiadavky na solventnosť, čím ukrývala pravdu pred poistencami a ohrozovala svoju budúcu finančnú životaschopnosť. Argumentácia pokračuje tým, že by to znamenalo, že opodstatnené očakávania poistencov boli ohrozené a že regulačné orgány Spojeného kráľovstva prijali opatrenia, ktoré neboli „primerané a potrebné na zabránenie akýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo na ich nápravu “, ako to vyžaduje článok 10. Tým, že orgán nezabezpečil, aby činnosť bola v súlade s právom Spojeného kráľovstva o opodstatnených očakávaniach poistencov, pravdepodobne nerešpektoval článok 10. (Pozri tiež časť II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii.)

2. Budúce výnosy a problém článku 68

Druhým kľúčovým aspektom problému miery solventnosti je otázka budúcich výnosov, zillmerizácie a právomocí ministra.

V čase vykonávania tretej smernice o životnom poistení určovali platné právne predpisy ES28 o budúcich výnosoch, že na splnenie požiadaviek na solventnosť sa môže použiť max. 50 % budúcich výnosov, a to pred povolením príslušného orgánu a v závislosti od určitých podmienok. Základným princípom bolo predpokladať pravdepodobnosť, že v budúcnosti vzniknú zisky z investovania a budú k dispozícii na spĺňanie budúcich záväzkov. S cieľom predchádzať rizikám sa mal odhad budúcich výnosov vykonávať na obozretnom základe. Táto možnosť bola značne obmedzená prijatím smernice Solventnosť I v roku 2002 (pozri článok 1.4), ktorá úplne zakazuje ich používanie od roku 2009. Prepojenie na prípad ELAS sa stáva zjavným po tvrdení Bairda (PD 17)29, že spoločnosť ELAS pri niekoľkých príležitostiach požadovala a úspešne získala povolenie regulačného úradu na používanie budúcich výnosov, zillmerizácie a podriadených úverov na spĺňanie požiadaviek na solventnosť. Podľa tohto

Page 71: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 71/417 PE 386.573v02-00

SK

dôkazu spoločnosť týmto mohla vylepšiť vnímanie svojej finančnej sily zo strany okolia. Baird odporúča kontrolu uplatňovania vlastného uváženia zo strany regulačného orgánu týkajúceho sa povolení na používanie budúcich výnosov na spĺňanie požiadaviek na solventnosť.

Preto jednou sledovanou líniou vyšetrovania je, či vlastné uváženie uplatňované ministrom na základe článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 zohrávalo významnú úlohu v záležitosti spoločnosti ELAS a či je toto vlastné uváženie samo osebe kompatibilné s treťou smernicou oživotnom poistení. Smernica určuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány mali dostatočné právomoci a prostriedky na vykonávanie svojich dozorných funkcií (pozri článok 10 tretej smernice o životnom poistení). Smernica na rozdiel od toho umožňuje, aby regulačný orgán upustil od uplatňovania pravidiel len pri obmedzenom množstve príležitostía v súlade s prísnymi podmienkami, avšak zdá sa, že nikde v smernici sa príslušnému orgánu členského štátu nezverujú takéto právomoci upustenia od uplatňovania, ako sú určené v článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982. Vyšetrovanie musí zistiť, či takéto právomoci predstavujú riziko uplatňovania zhovievavým alebo nejednotným spôsobom, ktoré môže byťprospešné len pre niektoré spoločnosti, čím sa možno porušovalo uplatňovanie harmonizovaných noriem. Otázka navyše je, či sa škandálu spoločnosti ELAS dalo vyhnúť, keby tieto právomoci boli obmedzené.

Článok 68 zákona o poisťovniach z roku 1982

Pozrime sa na článok 68 bližšie. Na základe článku 68 tohto zákona môže minister na žiadosťalebo so súhlasom poisťovne za predpokladu splnenia určitých podmienok, upustiť od uplatňovania pravidiel obozretného podnikania na danú konkrétnu spoločnosť. Je toto vlastné uváženie kompatibilné s treťou smernicou o životnom poistení?

Názov článku 68 je Právomoc upraviť časť II. v súvislosti s konkrétnymi spoločnosťami. Text tohto článku udeľuje ministrovi veľkorysé právomoci, na základe ktorých môže konkrétnym spoločnostiam odpustiť uplatňovanie (alebo umožniť uplatňovanie s úpravami) značného množstva článkov zákona o poisťovniach a právnych predpisov vytvorených na základe týchto článkov. Podľa článku 4 môže minister rozhodnúť o odpustení uplatňovania týchto ustanovení:

„(...) články 16 až 22, 23 ods. 1, a 25 až 36 tohto zákona, ustanovenia právnych predpisov vytvorených na účely ktorékoľvek z týchto odsekov a ustanovenia ktoréhokoľvek právneho predpisu o oceňovaní. (…)“

Tento široký rozsah ustanovení potenciálne ovplyvňuje uplatňovanie veľkého množstva opatrení obozretného podnikania vrátane, okrem iného, ustanovení o regulačných výkazoch, požiadaviek na technické rezervy a požiadaviek na solventnosť, na základe vlastného uváženia ministra. Minister musí uplatňovať svoje vlastné uváženie, na základe ktorého môže odpustiťuplatňovanie uvedených ustanovení na žiadosť alebo so súhlasom danej poisťovne a povolenie musí mať formu nariadenia. Článok 68 pokračuje ustanovením, že minister môže podmieniťpovolenie konkrétnymi podmienkami a môže ho kedykoľvek zrušiť. Žiadne ďalšie formality ani normy bližšie nešpecifikujú uplatňovanie právomoci ministra rozhodnúť o odpustení uplatňovania príslušných ustanovení konkrétnym poisťovniam.

Tretia smernica o životnom poistení určuje, že členské štáty musia zaručiť, aby príslušné

Page 72: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 72/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

30 Okrem samotného článku 25 tretej smernice o životnom poistení pozri článok 21 tretej smernice o životnom poistení, ktorý sa týka povolenia ďalších kategórií aktív ako krytia technických rezerv, a článok 22 tretej smernice o životnom poistení, ktorý sa týka povolenia na zavedenie výnimiek k pravidlám o diverzifikácii investícií. V súvislosti s článkom 22 má na úrovni Spojeného kráľovstva podľa článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 minister právomoc upustiť od uplatňovania predpisov o oceňovaní aktív na konkrétne spoločnosti, hoci uplatňovanie tejto právomoci nie je bližšie špecifikované tými istými normami určenými smernicou.

orgány mali dostatočné právomoci a prostriedky na vykonávanie svojich dozorných funkcií, ale umožňuje, aby príslušný orgán upustil od uplatňovania pravidiel len v obmedzenom množstve prípadov a na základe prísnych podmienok30. Široké právomoci na upustenie od uplatňovania určené v článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 sa v smernici nikde nenachádzajú.

Je potrebné poznamenať, že predchádzajúce poznámky sa nevzťahujú na režim v Spojenom kráľovstve, ktorý je platný v súčasnosti. Zákon o finančnom trhu a službách z roku 2000, ktorým sa zrušil, okrem iného, zákon o poisťovniach z roku 1982, taktiež umožňuje regulačnému orgánu, v súčasnosti Úradu pre finančné služby, aby upustil od uplatňovania opatreníobozretného podnikania na konkrétne spoločnosti. Rozdiel medzi týmto a článkom 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 je, že aktuálne pravidlá obsahujú presnejšie vymedzenie a oveľa podrobnejšie formality na uplatňovanie vlastného uváženia umožneného zákonom zo strany Úradu pre finančné služby.

Tieto odlišnosti zobrazujú zjavnú nekompatibilitu medzi právom Spojeného kráľovstva a požiadavkami tretej smernice o životnom poistení, čo vzbudzuje vážne obavy, či bol článok 25 tretej smernice o životnom poistení správne transponovaný do práva Spojeného kráľovstva. Nenovelizovanie zákona o poisťovniach z roku 1982 je možné považovať za rovnajúce sa chybnému transponovaniu tretej smernice o životnom poistení, vzhľadom na to, že zákon mal byť novelizovaný v roku 1992 tak, aby odrážal požiadavky tretej smernice o životnom poistení.

Zhrnutie

Zhrnutie týkajúce sa článku 25: dôkazy citované predtým naznačujú, že spoločnosť ELAS použila dve účtovné techniky na dosiahnutie mier solventnosti, ktoré uspokojovali požiadavky regulačného orgánu, avšak verne neodrážali finančnú situáciu spoločnosti. Podľa týchto dôkazov vyplýva, že regulačný úrad neurobil všetko pre zabezpečenie toho, aby spoločnosťELAS mala po celý čas primeranú mieru solventnosti v súvislosti so svojím podnikaním. Regulačný orgán:

a) nebral dostatočne do úvahy miery solventnosti, pretože nebral ohľad na akumulované konečné bonusy. Tým umožnil spoločnosti ELAS legálne sa vyhnúť povinnosti tvoriť rezervu na diskrečnú bonifikáciu ako záväzky, ktoré sa preto nezaratúvali do miery solventnosti. Umožnením umelého splnenia požiadaviek solventnosti sa spoločnosti ELAS podarilo zakryťpravdu pred poistencami, a tým aj ohroziť svoju budúcu finančnú životaschopnosť. Tým boli ohrozené aj opodstatnené očakávania poistencov. Z toho vyplýva, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva prijali opatrenia, ktoré neboli „primerané a potrebné na predchádzanie alebo nápravu akýchkoľvek nedostatkov, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb“ (

Page 73: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 73/417 PE 386.573v02-00

SK

článok 10), a nezabezpečovali súlad spoločnosti ELAS s právom Spojeného kráľovstva, teda opodstatnenými očakávaniami poistencov,

b) príliš často povoľoval použitie budúcich výnosov a zillmerizácie spoločnosťou ELAS ako súčasť implicitných aktív; tým sa znížila spoľahlivosť a vernosť miery solventnosti; na základe toho sa dá tvrdiť, že článok 25 nebol dodržiavaný, pretože regulačné orgány Spojeného kráľovstva nesplnili svoju povinnosť vyžadovať od spoločnosti ELAS „primeranú dostupnúmieru solventnosti v súvislosti s celou jej činnosťou po celý čas“.

Page 74: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 74/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Článok 28 – Všeobecný záujem (článok 33 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Ďalšou zodpovednosťou regulačných orgánov menovaných členskými štátmi je dohľad nad tzv. pravidlami výkonu podnikania (t. j. zmluvné podmienky a postupy ovplyvňujúce zákazníka uzatvárajúceho poistku).

Tento článok ukladá členskému štátu záväzok zabrániť poistencovi uzavrieť s poisťovňou zmluvu v prípade okolností, ktoré by boli v rozpore so všeobecným záujmom. Toto ustanovenie nevymedzuje význam alebo rozsah všeobecného záujmu a ponecháva toto vymedzenie na každom členskom štáte v súlade s domácimi právnymi predpismi.

Text článku

Článok 28

Členský štát záväzku nebude brániť poistencovi v uzavretí zmluvy s poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa podmienok článku 6 smernice 79/267/EHS, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu všeobecných záujmov v členskom štáte záväzku.

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Ako každý domáci právny systém, aj právny systém Spojeného kráľovstva obsahuje otvorenýzoznam ustanovení, ktorých cieľom je ochrana všeobecného záujmu, ktorá je niekedy rôzna a môže ovplyvniť povahu poisťovacích produktov, použité zmluvné dokumenty, marketing a propagáciu týchto produktov a, všeobecnejšie, podmienky, na základe ktorých sa musia vykonávať poisťovacie činnosti v členskom štáte záväzku. Aby takéto právne predpisy boli kompatibilné s právom Spoločenstva, ich cieľom musí byť ochrana záujmov, ktoré ešte nie súchránené pravidlami domovského členského štátu, musia sa uplatňovať bez diskriminácie na všetky spoločnosti fungujúce v danom členskom štáte a musia byť objektívne potrebnéa úmerné sledovanému cieľu. Poradné orgány Spojeného kráľovstva nepripravili zoznam podmienok opísaných ako predstavujúce všeobecný záujem. Namiesto toho pripravili neúplnýzoznam, ktorý načrtával hlavné zákony, ktoré regulujú poisťovníctvo v Spojenom kráľovstve. V porovnaní s právnymi tradíciami na európskom kontinente má právo Spojeného kráľovstva tendenciu menej sa spoliehať na obmedzenia zmluvnej autonómie strán ako prostriedku ochrany všeobecného záujmu. Bez ohľadu na tento prístup právo Spojeného kráľovstva obsahuje veľké množstvo ustanovení, ktorých cieľom je ochrana všeobecného záujmu. Súobsiahnuté v hlave III. zákona o poisťovniach z roku 1982 o vykonávaní pravidiel podnikania v oblasti poisťovníctva vrátane ustanovení obmedzujúcich formu a obsah reklamy na poistenie a ustanovení regulujúcich typ informácií, ktoré musia poisťovne alebo sprostredkovatelia poskytnúť poistencom pred uzavretím poistnej zmluvy.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Page 75: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 75/417 PE 386.573v02-00

SK

Otázkou je, či si regulačné orgány v Spojenom kráľovstve, Írsku, Nemecku a ďalších krajinách nesplnili svoju zákonnú povinnosť presadzovať všeobecný záujem zabránením spoločnosti ELAS v nesprávnom predaji poistiek. Keďže otázka zodpovedností domovského a hostiteľského členského štátu sa týka najmä vykonávania a dotýka sa vzťahu medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a regulačnými orgánmi členských štátov, je vhodnejšie odkázaťna časť III. o regulačných opatreniach a časť IV. o otázkach odškodnenia. Na sledovanie tejto línie vyšetrovania je zjavne potrebné najskôr dokázať, či sa nesprávny predaj naozaj uskutočňoval, inými slovami, či sa vyskytovali nejaké okolnosti v rozpore so všeobecným záujmom, na základe ktorých sa predávali poistky spoločnosti ELAS.

V súvislosti so spôsobom riadenia pravidiel výkonu podnikania v Spojenom kráľovstve vysvetľuje pán LAKE vo svedectve V 1, že informácie pre poistencov požadované treťou smernicou o životnom poistení patrili do právomoci regulačného orgánu pre výkon podnikania, ktorý bol vtedy v Spojenom kráľovstve odlišný od orgánu pre obozretné podnikanie, a že toto právne rozdelenie zodpovedností medzi obchodný a finančný regulačný orgán ohrozovalo záujmy poistencov spoločnosti ELAS. David STRACHAN z Úradu pre finančné služby odmieta toto tvrdenie, keď podľa neho „tretia smernica o životnom poistení bola vykonaná spôsobom, ktorý zaručoval jasné pravidlá, pokiaľ ide o príslušné zodpovednosti regulačných orgánov domovského a hostiteľského štátu (...). Tým sa vyhlo inak zmätočnej situácii, v ktorej by poistenci podliehali rôznym ochranám výkonu podnikania“.

Poistenci v zásade vznášali voči spoločnosti ELAS dva typy obvinení:

nesprávny predaj, zámerné prekrúcaním faktov o finančnej situácii spoločnosti, najmä§vo vzťahu k rizikám spojeným s garantovanou ročnou sadzbou,vynechanie faktov (možno založené na klamaní) neupozorňovaním na riziká spojené§s garantovanou ročnou sadzbou, kedy toto riziko malo byť predostreté existujúcim a perspektívnym poistencom.

Na tieto skutočnosti poukazuje niekoľko dôkazov, a to:

PD 7 NASSIM,-PD 51, 52,-PD 53 SEYMOUR,-PD 69 JOSEPHS,-PD 72, PD 81 DEPPE,-V 5 LLOYD,-V 7 KWANTES,-V 8 BAIN,-PD dôv. 2.-

Medzi ďalšie obvinenia patria:

obvinenia z opakovaného predaja poistných zmlúv,§tvrdenia o zlyhaní komunikácie medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva,§komunikačné problémy medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a regula§

Page 76: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 76/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

čnými orgánmi iných členských štátov,tvrdenia o zavádzajúcej reklame na nemeckom a írskom trhu.§

Podrobnosti sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach a časti IV. o otázkach odškodnenia.

Page 77: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 77/417 PE 386.573v02-00

SK

Článok 31 – Informácie pre poistencov (článok 36 kodifikovanej smernice) a príloha II (príloha III kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok ustanovuje, že poistencom sa musia oznámiť informácie uvedené v prílohe II smernice s možnosťou požadovať od spoločností poskytovanie ďalších informácií, ak je to potrebné na správne pochopenie základných prvkov záväzku poistencom.

Text článku

Článok 31

1. Pred uzavretím poistnej zmluvy sa poistencovi oznámia aspoň informácie uvedené v bode A prílohy II. 2. Poistenec bude informovaný počas trvania zmluvy o každej zmene týkajúcej sa informácií uvedených v bode B prílohy II. 3. Členský štát záväzku môže požadovať od poisťovní, aby poskytovali informácie okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohe II, len ak to je potrebné na správne pochopenie základných prvkov záväzku poistencom. 4. Podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto článku a prílohy II stanoví členský štát záväzku.

PRÍLOHA II

INFORMÁCIE PRE POISTENCOVNasledujúce informácie, ktoré sa musia oznámiť poistencom pred uzatvorením zmluvy (A) alebo počas trvania zmluvy (B), musia byť poskytnuté jasne a presne, písomne, v úradnom jazyku členského štátu záväzku. Tieto informácie môžu však byť v inom jazyku, ak o to požiada poistenec a právo členského štát to umožňuje, alebo ak si poistenec môže slobodne vybrať rozhodné právo. A. Pred uzavretím zmluvyInformácie o poisťovniInformácie o záväzkua) 1. Názov podniku a jeho právna formaa) 2. Názov členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo a prípadne agentúra alebo pobočka uzatvárajúca zmluvua) 3. Adresa sídla a prípadne agentúry alebo pobočky uzatvárajúcej zmluvua) 4. Definícia každej výhody a každej možnostia) 5. Trvanie zmluvya) 6. Spôsoby zrušenia zmluvya) 7. Spôsoby platenia poistného a trvaniea) 8. Spôsoby výpočtu a rozdelenia podielov na bonusocha) 9. Uvedenie hodnoty pri spätnej kúpe a zaplatených hodnôt a rozsah, do akého sú zaručenéa) 10. Informácie o poistnom pre každé plnenie, pre hlavné plnenie a prípadné dodatočné plneniaa) 11. Pre poistenie vzťahujúce sa na podielové fondy: vymedzenie podielov, s ktorými sú plnenia spojenéa) 12. Uvedenie povahy základných aktív pre poistky spojené s podielmia) 13. Dohodnuté podmienky o uplatnení lehoty na odstúpeniea) 14. Všeobecné informácie o daňovej úprave platnej pre druh poisteniaa) 15. Ustanovenia o vybavovaní sťažností týkajúcich sa zmlúv poistníkov, poistených alebo osôb oprávnených zo zmlúv, prípadne vrátane inštitúcie pre sťažnosti bez toho, aby bolo dotknuté právo začať súdne konaniea) 16. Právo rozhodné pre zmluvu, ak zmluvné strany nemajú slobodný výber, alebo ak si zmluvné strany môžu slobodne vybrať rozhodné právo, právo, ktoré navrhuje použiť poisťovateľB. Počas trvania zmluvyOkrem všeobecných a osobitných poistných podmienok musia byť poistníkovi poskytnuté počas trvania zmluvy tieto informácie. Informácie o poisťovniInformácie o záväzkub) 1. Akákoľvek zmena názvu podniku, jeho právnej formy alebo adresy jeho sídla a prípadne agentúry alebo pobočky, ktorá uzatvorila zmluvub) 2. Všetky informácie uvedené v bodoch a) 4 až a) 12 v prípade zmeny zmluvných podmienok alebo zmeny alebo doplnenia práva, ktorým sa spravuje zmluvab) 3. Každý rok informácie o stave podielov na bonusoch

Page 78: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 78/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Spojené kráľovstvo transponovalo článok 31 a prílohu II do domácich právnych predpisov prostredníctvom nariadení o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994. Nariadením č. 40 týchto nariadení sa do zákona o poisťovniach z roku 1982 vložil článok 72A a dodatok 2E – Informácie pre poistencov poisťovní Spojeného kráľovstva a spoločností ES. Odseky 1 a 2 dodatku určujú, ktoré informácie sa musia zverejniť pred uzatvorením zmlúv a počas trvania zmlúv o dlhodobom poistení, zatiaľ čo odseky 3 a 4 určujú, ktoréinformácie sa musia zverejniť pred uzatvorením zmlúv a počas trvania zmlúv o všeobecnom poistení. Ministerstvo obchodu a priemyslu vydalo oznámenie o usmernení o obozretnom podnikaní, ktoré obsahuje usmernenia pre poisťovne v súvislosti s metódami, ktorými môžu najlepšie spĺňať podmienky nových právnych predpisov o zverejňovaní informácií. Úvod k tomuto usmerneniu jasne stanovuje, že sa nesmie považovať za autoritatívne vyhlásenie a že poisťovne by mali brať ohľad na nariadenia a príslušné smernice.

Požiadavky na zverejnenie informácií pred uzavretím zmluvy: rozsah uplatňovania požiadaviek na zverejňovanie informácií pred uzatvorením zmluvy v prípade zmlúv o dlhodobom poistení je vymedzený v odseku 1, pododsekoch 1 a 2 dodatku. Podľa týchto ustanovení sa požiadavky na zverejnenie informácií pred uzavretím zmluvy:

vzťahujú na zmluvy o priamom dlhodobom poistení realizované centrálou alebo pobo§čkou poisťovne alebo združenia Lloyd’s, ktoré sa nachádzajú v Spojenom kráľovstve alebo v inom členskom štáte ako Spojenom kráľovstve, pri ktorých má jedna alebo viacero zmluvných strán trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve,sa nevzťahujú na zmluvy, ktoré predstavujú investičné poistenie podľa definície zákona §o Úrade pre finančné služby z roku 1986 ovplyvnené spoločnosťami, ktoré súoprávnenými osobami v rámci významu daného zákona. Tieto zmluvy sa riadia pravidlami o zverejňovaní informácií rady SIB a organizácie LAUTRO.

Požiadavky na zverejňovanie informácií pred uzavretím zmluvy na dlhodobé poistenie uvedené v dodatku 2E v zásade opakujú požiadavky, ktoré sa nachádzajú v prílohe II, avšak s dvomi významnými rozdielmi: Po prvé, dodatok vyžaduje zverejnenie informácií o„opatreniach týkajúcich sa kompenzácií alebo záruk, ktoré budú dostupné v prípade, ak poisťovňa nebude schopná plniť svoje záväzky na základe zmluvy“. Toto je ďalšia požiadavka, ktorá nie je uvedená v prílohe II smernice. Oznámenie o usmernení o obozretnom podnikanístanovuje, že poisťovňa by mala ako minimum na požiadanie poskytnúť podrobné informácie o kompenzačných opatreniach, ktoré sa budú vzťahovať na zmluvu. Usmernenie však pripomína, že najlepším postupom je poskytnúť stručný opis kompenzačných opatrení, na ktoré sa budú vzťahovať, a ďalšie informácie poskytnúť na požiadanie.

Po druhé, vo vzťahu k jazyku, ktorý sa použije na zverejnenie informácií, smernica vyžaduje, aby informácie boli v jazyku členského štátu záväzku (t. j. kde má poistenec trvalé bydlisko), alebo ak to umožňuje právo členského štátu a poistenec o to požiada, môžu byť poskytnutév jazyku iného členského štátu. Dodatok 2E však stanovuje, že informácie sa poskytujú v angli

Page 79: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 79/417 PE 386.573v02-00

SK

čtine okrem prípadu, že druhá zmluvná strana požaduje, aby informácie boli zverejnenév oficiálnom jazyku iného členského štátu ako Spojeného kráľovstva. To napríklad znamená, že ak má poistenec trvalé bydlisko v inom členskom štáte ako Spojenom kráľovstve, ktorého oficiálnym jazykom nie je angličtina, spoločnosť zo Spojeného kráľovstva môže postupovaťv súlade s požiadavkami na zverejnenie informácií tak, že danému poistencovi poskytne informácie v angličtine, ak tento poistenec nepožiada, aby mu informácie boli poskytnutév jeho jazyku. Týmto jazykové pravidlá Spojeného kráľovstva neukladajú poisťovni povinnosťposkytnúť informácie v inom jazyku ako v angličtine, hoci smernica vyžaduje, aby informácie boli zverejnené v jazyku členského štátu záväzku (t. j. v ktorom má poistenec trvalé bydlisko).

Okrem toho, oznámenie o usmernení o obozretnom podnikaní ďalej špecifikuje požiadavky na zverejnenie informácií obsiahnuté v dodatku. Napríklad v súvislosti s požiadavkou na zverejnenie informácie o spôsoboch výpočtu a rozdelenia podielov na bonusoch oznámenie o usmernení špecifikuje, že poisťovňa by mala uvádzať:

spôsob rozdeľovania ziskov, ktoré sú vyčlenené na výplatu bonusov (napríklad zvý§šením výhod alebo znížením poistného),či zvýšené výhody vyplývajúce z bonusov sú splatné (po prípadných úpravách) aj §v prípade ukončenia zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou,kde bonus slúži na zvýšenie výhod, či je pravdepodobné, že sa zvyšovania budú robiť§každoročne alebo len pri splatnosti poistných čiastok poistencovi,základ, na ktorom sú bonusy prideľované poistencom (napríklad poistná suma, §zaplatené poistné, hodnota existujúcich bonusov),či sa poistky zdieľajú spravodlivo v rozdelení všetkých ziskov dlhodobého fondu alebo §len niektoré prvky týchto ziskov, pretože napríklad niektoré aktíva budú vyčlenené pre typ príslušnej zmluvy, aby bonusy rozdelené poistencovi boli obmedzené na zisky získané z týchto aktív.

Oznámenie o usmernení o obozretnom podnikaní určuje, že všetky informácie sa musia zverejniť písomne pred podpisom zmluvy. Ďalej určuje, že najlepším postupom je, ak poisťovne zverejnia informácie v začiatkoch procesu predaja a vždy pri odporúčaní produktu alebo vypĺňaní ponukového formulára zo strany poistenca.

Požiadavky na priebežné zverejňovanie informácií: rozsah uplatňovania požiadaviek na priebežné zverejňovanie informácií v prípade zmlúv o dlhodobom poistení je vymedzenýv odseku 2, pododsekoch 1 a 2 dodatku. Podľa týchto ustanovení sa požiadavky na priebežnézverejňovanie informácií vzťahujú na zmluvy o priamom dlhodobom poistení realizovanécentrálou alebo pobočkou poisťovne alebo združenia Lloyd’s, ktoré sa nachádzajúv Spojenom kráľovstve alebo v inom členskom štáte ako Spojenom kráľovstve, pri ktorých jedna alebo viacero zmluvných strán má trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve. Na rozdiel od požiadaviek na zverejňovanie informácií pred uzatvorením zmluvy sa požiadavky na priebežnézverejňovanie informácií vzťahujú na všetky typy zmlúv o priamom dlhodobom poistení bez ohľadu na to, či obsahujú investičný prvok.

V súlade s prílohou II smernice sa požiadavky na priebežné zverejňovanie informáciío dlhodobom poistení podľa ustanovení dodatku 2E vzťahujú na zverejňovanie informáciío zmene podmienok zmluvy a o stave bonusov. Rozsah, forma a časovanie požiadaviek na priebežné zverejňovanie informácií sú ďalej špecifikované v oznámení o usmernení

Page 80: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 80/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

o obozretnom podnikaní, ktoré sa odvoláva na pravidlá rady SIB a organizácie LAUTRO. Pravidlá rady SIB a organizácie LAUTRO o zverejňovaní informácií týkajúcich sa zmien podmienok zmluvy a stavu bonusov sú oveľa podrobnejšie ako súhrnný odkaz v smernici. Pravidlá rady SIB a organizácie LAUTRO stanovujú, že oznámenia o bonusoch musia byťvydané aspoň raz za kalendárny rok a že majú mať jednu z nasledovných foriem:

oznámenie špecifické pre klienta, ktoré obsahuje sumu bonusov pridelenú danému §poistencovi, alebooznámenie špecifické pre klienta, ktoré obsahuje celkovú hodnotu investície vrátane sumy §všetkých pridelených bonusov a bonusovú sadzbu za časové obdobie, na ktoré sa oznámenie o bonuse vzťahuje, alebovšeobecné oznámenie nešpecifické pre klienta, ktoré obsahuje dostatočné informácie na §to, aby si poistenci mohli vypočítať im pridelenú sumu bonusu a ktoré obsahuje spôsob výpočtu. Takéto oznámenie by malo mať formu tabuľky hodnôt pre bonus pre danépoistné sumy a počiatočné roky zmluvy alebo obsahovať výšku bonusu ako podiel poistnej sumy.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Tento článok je neoddeliteľne spätý s článkom 28.

Otázkou v tomto prípade je, či spoločnosť ELAS správne informovala poistencov, okrem počiatočných informácií pred podpísaním zmluvy, o zmenách poistných podmienok, napríklad vo veci aktualizácie stavu bonusov. Na sledovanie tejto línie vyšetrovania je potrebné overiť, či spoločnosť ELAS naozaj primerane plnila tieto povinnosti, a ak nie, aké kroky podnikol regulačný orgán pre dohľad nad výkonom podnikania v každom prípade (Spojené kráľovstvo, Írsko, Nemecko a pod.).

Samotná smernica vyžaduje len to, že poistenec musí byť informovaný, okrem iného, o vymedzení každej výhody a každej možnosti a spôsoboch výpočtu a rozdelenia podielov na bonusoch. Tieto požiadavky nie sú dostatočne konkrétne. Existujú silné dôkazy, ktoré naznačujú, že od roku 1998 spoločnosť ELAS nedostatočne zverejňovala riziká spôsobenégarantovanými ročnými sadzbami perspektívnym poistencom s negarantovanými sadzbami. Je zložité tvrdiť, že to bolo porušenie smernice, ale jednoduché tvrdiť, že je potrebné zlepšiť požiadavky na zverejňovanie informácií v záujme poistencov.

Podrobnosti sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach a časti IV. o otázkach odškodnenia.

Page 81: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 81/417 PE 386.573v02-00

SK

II.1.2. Ďalšie články tretej smernice o životnom poistení

Článok 9 – Dohľad nad pobočkami zriadenými v inom členskom štáte (článok 16 prvej smernice a článok 11 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok oprávňuje domovský členský štát vykonávať dohľad nad pobočkami založenými v inom členskom štáte na mieste po predchádzajúcom oznámení príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

Text článku

Článok 9

Článok 16 smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto: „Článok 16Členský štát pobočky stanoví, že keď poisťovňa s povolením v inom členskom štáte vykonáva činnosť prostredníctvom pobočky, príslušné orgány domovského členského štátu môžu potom, ako najprv informovali príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza pobočka, vykonávať sami alebo prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých vymenujú na tento účel, overenie informácií potrebných na zabezpečenie finančného dohľadu nad podnikom na mieste. Orgány členského štátu pobočky sa môžu zúčastniť tohto overenia.“

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Toto ustanovenie bolo transponované do právnych predpisov Spojeného kráľovstva nariadením č. 45 nariadení o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994, ktorým sa do zákona o poisťovniach z roku 1982 vložil dodatok 2F. Odseky 13 a 14 dodatku 2F upravujú právomoc ministra získavať informácie od poisťovní udelenú článkom 44 zákona o poisťovniach z roku 1982, keď sa táto právomoc vykonáva v súvislosti so spoločnosťou z ES. Článok 44 uvedeného zákona udeľuje ministrovi dva typy právomocí: ods. 1 sa týka právomoci vyžadovať od spoločnosti, aby poskytla ministrovi informácie o určených záležitostiach; ods. 2 písm. a), 2 písm. b) a 4 písm. a) sa týkajú právomoci vyžadovať od spoločnosti tvorbu požadovaných účtovných kníh a písomností. V súvislosti s právom vyžadovaťinformácie a určených záležitostiach stanovuje článok 13 ods. 1, že minister môže uplatňovaťtúto právomoc vo vzťahu k spoločnosti z ES buď v prípade, že ho o to požiadal dozorný orgán domovského členského štátu, alebo ak sa minister domnieva, že získané informácie budúpotrebné na to, aby mu umožnili vykonávať dozorné funkcie. V druhom prípade môže minister využiť určité vlastné uváženie pri uplatňovaní tejto právomoci, ktorá nie je podmienená požiadavkou príslušného orgánu domovského členského štátu. V súvislosti s právom vyžadovaťod spoločnosti tvorbu účtovných kníh alebo písomností v súlade so smernicou stanovuje článok 13 ods. 2, že minister nemôže uplatňovať túto právomoc vo vzťahu k spoločnosti z ES, ak ho dozorný orgán domovského členského štátu spoločnosti písomne nepožiadal o získanie informácií od danej spoločnosti. Týmto je vykonávacie opatrenie Spojeného kráľovstva prísnejšie ako smernica v tom, že vyžaduje od domovského členského štátu, aby nielen informoval orgán hostiteľského členského štátu, ale zároveň aby toto oznámenie podal písomne.

Page 82: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 82/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

A na záver, v súlade so smernicou stanovuje článok 14 ods. 2, že úradník alebo iná osoba poverená ministrom môže sprevádzať osobu oprávnenú príslušnými orgánmi domovského členského štátu počas vykonávania právomoci získavania informácií.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Podľa doteraz analyzovaných dôkazov nevykonali dozorné orgány Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou ELAS žiadne návštevy na mieste v iných členských štátoch, ani sa nezistili žiadne predchádzajúce oznámenia hostiteľskému členskému štátu v tejto záležitosti.

Článok 12 – Problémy s plnením finančných záruk (článok 24 prvej smernice a článok 37 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok uvádza zoznam krokov, ktoré vykoná príslušný orgán domovského členského štátu na ochranu práv poistencov v prípade, že poisťovňa čelí problémom s plnením finančných záruk. Určuje okolnosti, na základe ktorých je možné podniknúť takéto kroky, formality, ktoréje potrebné dodržiavať, a okolnosti, na základe ktorých môže domovský členský štát zakázaťvoľné nakladanie spoločnosti so svojimi aktívami.

Text článku

Článok 12

1. Článok 24 smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto:: „Článok 241. Ak poisťovňa nedodržiava článok 17, príslušný orgán domovského členského štátu jej môže zakázať voľné nakladanie s aktívami po tom, ako oznámi svoj zámer príslušným orgánom členského štátu záväzku. 2. Na účely obnovy finančnej situácie poisťovne, ktorej miera solventnosti klesla pod požadované minimum podľa článku 19, príslušný orgán domovského členského štátu vyžiada predloženie plánu na obnovu zdravej finančnej situácie na jeho schválenie. V mimoriadnych okolnostiach, ak príslušný orgán zastáva názor, že finančná situácia poisťovne sa bude ďalej zhoršovať, môže tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami poisťovne. Informuje orgány ostatných členských štátov, na územiach ktorých poisťovňa vykonáva svoje činnosti, o všetkých opatreniach, ktoré vykonal, a tie na jeho žiadosť prijmúrovnaké opatrenia. 3. Ak miera solventnosti klesne pod garančný fond stanovený v článku 20, príslušný orgán domovského členského štátu vyžiada od poisťovne predloženie krátkodobého finančného plánu na jeho schválenie. Môže tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami poisťovne. Informuje orgány ostatných členských štátov, na území ktorých poisťovňa vykonáva svoje činnosti, a tie na jeho žiadosť prijmú rovnaké opatrenia. 4. Príslušné orgány môžu ďalej vykonať všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistených osôb v prípadoch stanovených v odsekoch 1, 2 a 3. 5. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípadoch stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 mohol v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zakázať voľné nakladanie s aktívami umiestnenými na svojom území na žiadosťdomovského členského štátu poisťovne, ktorý určí aktíva, na ktoré sa tieto opatrenia budú vzťahovať.“

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Page 83: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 83/417 PE 386.573v02-00

SK

Nevytváranie dostatočných technických rezerv: zákon o poisťovniach z roku 1982 udeľuje ministrovi právomoc obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami, ak sa domnieva, že spoločnosť nedostatočne pokrývala svoje záväzky aktívami s vhodnou bezpečnosťou, výnosom a obchodovateľnosťou. Na rozdiel od smernice nevyžadujú domáce právne predpisy, aby minister oznámil svoje rozhodnutie obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami príslušnému orgánu iného členského štátu.

Nedodržiavanie požadovanej miery solventnosti: na úrovni Spojeného kráľovstva určuje článok 32 ods. 4 zákona o poisťovniach z roku 1982 v platnom znení, že keď poisťovňa nedodržiava požadovanú mieru solventnosti, musí ministrovi na jeho žiadosť predložiť plán obnovy zdravej finančnej situácie. Ak minister považuje plán za neprimeraný, spoločnosť ho musí upraviť. Po schválení plánu ministrom ho spoločnosť musí zrealizovať. Smernica jasne určuje, že v prípade výskytu nedostatkov musí príslušný orgán domovského členského štátu požadovať plán reštrukturalizácie. Na rozdiel od toho stanovujú domáce právne predpisy, že spoločnosť musí „(...) na žiadosť ministra (...)“ predložiť plán reštrukturalizácie. Domáce ustanovenie sa môže chápať tak, že udeľuje ministrovi právo požadovať predloženie plánu reštrukturalizácie, a nie, že mu udeľuje povinnosť vyžadovať ho.

Nezabránenie poklesu miery solventnosti pod garančný fond: na úrovni Spojeného kráľovstva určuje článok 33 zákona o poisťovniach z roku 1982 v platnom znení, že keď miera solventnosti poisťovne klesne pod garančný fond (jedna tretina požadovanej miery solventnosti), poisťovňa musí ministrovi na jeho žiadosť predložiť krátkodobý finančný plán. Ak minister považuje plán za neprimeraný, spoločnosť ho musí upraviť. Po schválení plánu ministrom ho spoločnosť musí zrealizovať. Zákon kladie dôraz na povinnosť poisťovne predložiť krátkodobý finančný plán, ale neukladá ministrovi povinnosť vyžadovať ho.

Povinnosti členských štátov, v ktorých sú umiestnené aktíva: právne predpisy Spojeného kráľovstva nepočítajú s možnosťou, že minister môže obmedziť slobodu spoločnosti z ES nakladať so svojimi aktívami na požiadanie dozorného orgánu domovského štátu spoločnosti.

Právomoc príslušného orgánu zakázať voľné nakladanie s majetkom: v rámci právnych predpisov Spojeného kráľovstva udeľuje zákon o poisťovniach z roku 1982 ministrovi právomoc obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami. Články 37, 40 písm. A a 45 zákona o poisťovniach z roku 1982 upravujú dôvody na uplatňovanie tejto právomoci a formality, ktoré treba dodržiavať. Článok 37 ods. 3 zákona stanovuje nasledujúce dôvody, na základe ktorých môže minister obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami: v prípade, že minister vydal (a neodvolal) nariadenie na odňatie (článok 11) alebo pozastavenie (článok 12 písm. A) povolenia spoločnosti na vykonávanie poisťovacích činností, ak sa minister domnieva, že spoločnosť neplní svoju povinnosť udržiavať minimálnu mieru solventnosti (článok 32) alebo nekoná v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa umiestnenia a meny aktív (článok 35), ak sa minister domnieva, že záväzky spoločnosti neboli určené v súlade s predpismi o oceňovaní alebo všeobecne uznávanými účtovnými metódami, ak sa minister domnieva, že spoločnosť nedostatočne pokrýva svoje záväzky aktívami s vhodnou bezpečnosťou, výnosom a obchodovateľnosťou (článok 35 písm. A).

Článok 45 zákona v znení nariadení o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o pois

Page 84: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 84/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ťovniach) z roku 1994 udeľuje ministrovi ďalšiu právomoc, aby „ vykonal také kroky, ktorépovažuje za vhodné na účely ochrany poistencov alebo potenciálnych poistencov spoločnostipred rizikom, že spoločnosť nebude schopná plniť svoje záväzky alebo, v prípade dlhodobej činnosti spĺňať opodstatnené očakávania poistencov alebo potenciálnych poistencov“. Táto ďalšia právomoc, ktorú je možné uplatniť len v prípade, že sa minister domnieva, že dané účely nie je možné vhodne dosiahnuť uplatnením právomocí výslovne spomenutých v článkoch 38 až 44 zákona, obsahuje právo ministra obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami. Odsek 2 článku 45 v zásade opakuje dôvody menované v článku 37 ods. 3, na základe ktorého môže minister obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami.

V súvislosti s formalitami, ktoré je potrebné dodržiavať, zákon určuje, že keď minister uplatňuje právomoc udelenú zákonom, musí „uviesť dôvody, na základe ktorých ju uplatňuje“. Ak chce minister obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami, musí požiadať súd o vydanie súdneho príkazu. Článok 40 písm. A určuje podmienky, na základe ktorých súd môže na žiadosť ministra vydať požadovaný súdny príkaz. Takéto obmedzenie je stanovené do hodnoty záväzkov spoločnosti v ES. Z ustanovení citovaných vyššie vyplýva, že právomoc ministra zmraziť majetok spoločnosti je na základe práva Spojeného kráľovstva väčšia, nežudeľuje smernica príslušnému orgánu členského štátu. Inými slovami, minister môže obmedziťslobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami za viacerých okolností, než je uvedenév smernici. Uplatňovanie právomoci ministra zmraziť majetok spoločnosti však podlieha dodržiavaniu špeciálnych formalít – vrátane potreby požiadať súd o súdny príkaz – čo nie je stanovené smernicou.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Použiteľnosť článku 12 na spoločnosť Equitable Life je nejasná. Regulačný orgán Spojeného kráľovstva tvrdil, že tento článok nebol relevantný a ospravedlňoval nedostatočný zásah v 90. rokoch s odôvodnením, že „spoločnosť Equitable Life bola vždy solventná a vo svojich regulačných výkazoch vždy vykazovala, že spĺňa regulačné požiadavky na solventnosť“ (David STRACHAN vo svedectve V 4). Vzhľadom na to, že spoločnosť ELAS vždy formálne rešpektovala mieru solventnosti, odsek 3 článku sa nikdy nepoužil. Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú v časti o článku 25 o miere solventnosti a v časti III. o regulačných opatreniach.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami: právne predpisy Spojeného kráľovstva udeľujú ministrovi právomoc v súlade s treťou smernicou oživotnom poistení, aby zasiahol v prípade, že poisťovňa čelí finančným problémom. Avšak na rozdiel od smernice môže minister požadovať predloženie plánu reštrukturalizácie alebo krátkodobého finančného plánu. Okrem toho minister môže obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami za viacerých okolností, než je uvedené v tretej smernici oživotnom poistení.

Článok 13 – Odňatie povolenia (článok 26 prvej smernice a článok 39 kodifikovanej smernice)

Page 85: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 85/417 PE 386.573v02-00

SK

Zhrnutie cieľov

Tento článok harmonizuje dôvody na odňatie povolenia poisťovni zo strany príslušného orgánu domovského členského štátu. Toto ustanovenie okrem toho ukladá určité povinnosti domovskému členskému štátu a hostiteľskému členskému štátu v prípade odňatia. Taktiež sa zaoberá určitými procedurálnymi formalitami, ktoré je potrebné dodržiavať.

Text článku

Článok 13

Článok 26smernice 79/267/EHS sa nahrádza takto: „Článok 261. Povolenie udelené poisťovni príslušným orgánom jej domovského štátu môže tento orgán odňať, ak poisťovňa: a) nepoužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa ho vzdá alebo prestane vykonávať činnosť na obdobie dlhšie ako šesťmesiacov, ak dotknutý členský štát nestanovil, že v týchto prípadoch toto povolenie zaniká,b) prestala spĺňať podmienky pre povolenie,c) nedokázala v určenej lehote vykonať opatrenia uvedené v pláne reštrukturalizácie alebo finančnom pláne v zmysle článku 24,d) závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti podľa právnych predpisov, ktoré sa na ňu vzťahujú. V prípade odňatia alebo zániku povolenia to príslušný orgán domovského členského štátu oznámi príslušným orgánom ostatných členských štátov a tie vykonajú príslušné opatrenia s cieľom zabrániť, aby poisťovňa nezačala uzatvárať novézmluvy na ich územiach, buď na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Príslušný orgán domovského členského štátu v súčinnosti s týmito orgánmi podnikne všetky potrebné opatrenia na ochranu záujmov poistených osôb, najmä obmedzí voľné nakladanie s aktívami poisťovne v súlade s článkom 24 ods. 1, ods. 2 druhým pododsekom a ods. 3 druhým pododsekom. 2. Akékoľvek rozhodnutie odňať povolenie bude doložené presnými dôvodmi a oznámené dotknutej poisťovni.

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

V právnych predpisoch Spojeného kráľovstva existovalo niekoľko dôvodov na odňatie povolenia už pred prijatím tretej smernice o životnom poistení (napr. ak spoločnosť nepoužije povolenie do 12 mesiacov, ak sa ho vzdá, alebo ak prestala spĺňať podmienky pre povolenie). V prípadoch, keď poisťovňa prestane vykonávať činnosť na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov, umožňujú právne predpisy Spojeného kráľovstva ministrovi odňať povolenie v prípade, ak spoločnosť „prestane vykonávať poisťovaciu činnosť alebo poisťovaciu činnosť akéhokoľvek typu“, ale nevymedzuje ministrovo právo na odňatie dodržaním minimálneho obdobia 6 mesiacov. Pokiaľ ide o nevykonanie opatrení určených v pláne reštrukturalizácie, právne predpisy Spojeného kráľovstva udeľujú ministrovi dostatočné rozpätie na odňatie povolenia, ak sa domnieva, že spoločnosť neplní niektorú z povinností, ktoré jej vyplývajú zo zákona o poisťovniach alebo zo zákona o finančných službách z roku 1986.

Závažné porušenie povinností, ktoré sa na ňu vzťahujú: toto vymedzenie sa v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva nenachádza a minister môže odňať povolenie poisťovni za porušenie povinností, ktoré sa na ňu vzťahujú, aj v prípade, že nie je závažné. Môže odňaťpovolenie v prípade, ak sa domnieva, že akékoľvek kritériá zdravého a obozretného riadenia sa neplnia, neplnili, možno neplnia alebo možno neplnili v súvislosti so spoločnosťou.

Povinnosti Spojeného kráľovstva ako domovského členského štátu v prípade odňatia

Page 86: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 86/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

povolenia spoločnosti zo Spojeného kráľovstva, ktorá funguje v iných členských štátoch ako Spojenom kráľovstve: smernica určuje, že domovský členský štát musí podniknúť všetky potrebné opatrenia na ochranu záujmov poistených osôb, najmä obmedzí voľné nakladanie s majetkom poisťovne. Na základe právnych predpisov Spojeného kráľovstva má minister právomoc obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojimi aktívami nielen v prípade, že vydal (a neodvolal) nariadenie na odňatie povolenia spoločnosti vykonávať poisťovacie činnosti, ale aj keď vydal nariadenie na pozastavenie takéhoto povolenia.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Toto ustanovenie by vyžadovalo, aby regulačný orgán Spojeného kráľovstva odňal povolenie udelené spoločnosti ELAS okrem iného v prípade, že „závažným spôsobom porušila svoje povinnosti podľa právnych predpisov, ktoré sa na ňu vzťahujú“. V niekoľkých dôkazoch (PD 2, 4, 6 – 8, 14 – 17, 22 – 23, 31, 33 – 34, 36, 44, 51 – 54, 69, 72, 79 a 84) sa tvrdí, že spoločnosť v tomto ohľade naozaj porušila povinnosti závažným spôsobom. Regulačný orgán sa však nikdy nedomnieval, že boli splnené podmienky na použitie tohto článku. Ďalšie podrobnosti sa nachádzajú v časti II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami:smernica stanovuje, že domovský členský štát musí informovať príslušné orgány iných členských štátov. Vnútroštátne vykonávacie opatrenie nestanovuje, že minister musí informovať príslušný orgán iných členských štátov.

Článok 15 – Povinnosť mlčanlivosti (článok 16 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok zavádza povinnosť mlčanlivosti na účely ochrany dôvernosti informácií a taktiežzavádza niekoľko výnimiek z tejto povinnosti. Popisuje účely, na ktoré môžu príslušné orgány použiť dôverné informácie a uvádza zoznam okolností a podmienok, na základe ktorých sa môže uskutočniť výmena dôverných informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov alebo s inými orgánmi, ako sú napríklad iné dozorné orgány, nezávislí poistní matematici, centrálne banky a iné ministerstvá.

Text článku

Článok 15

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, ako aj audítori alebo experti konajúci v mene príslušných orgánov, boli viazaní povinnosťou mlčanlivosti. Znamená to, že žiadne dôvernéinformácie, ktoré získajú počas výkonu svojich povinností, nesmú byť sprístupnené žiadnej osobe alebo orgánu akejkoľvek povahy, okrem súhrnnej alebo zovšeobecnenej formy, ktorá znemožňuje identifikovanie jednotlivých poisťovní, čím nie súdotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo. Napriek tomu, keď v poisťovacej spoločnosti bol vyhlásený konkurz alebo sa povinne likvidovala, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích osôb zapojených do pokusov zachrániť spoločnosť, možno sprístupniť v občianskom konaní. 2. Odsek 1 nebráni príslušným orgánom rôznych členských štátov vo výmene informácií v súlade so smernicami uplat

Page 87: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 87/417 PE 386.573v02-00

SK

ňovaných na poisťovne. Tieto informácie podliehajú podmienkam povinnosti mlčanlivosti uvedeným v odseku 1. 3. Členské štáty môžu uzatvárať zmluvy o spolupráci upravujúce výmenu informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín, len ak sprístupnené informácie podliehajú zárukám povinnosti mlčanlivosti najmenej rovnocenným zárukám uvedeným v tomto článku. 4. Príslušné orgány prijímajúce dôverné informácie podľa odseku 1 a 2 ich môžu použiť len v rámci plnenia svojich povinností: - kontroly plnenia podmienok upravujúcich začatie poisťovacej činnosti a zabezpečenia monitorovania výkonu tejto činnosti, najmä v súvislosti s monitorovaním technických rezerv, miery solventnosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly, alebo- aby uložili sankcie alebo- v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiam príslušného orgánu alebo- v súdnych sporoch začatých podľa článku 50 alebo podľa osobitných ustanovení smerníc prijatých v oblasti poisťovní. 5. Odsek 1 a 4 nebránia výmene informácií v rámci členského štátu, v ktorom existujú dva alebo viac príslušných orgánov v rovnakom členskom štáte alebo medzi členskými štátmi, medzi príslušnými orgánmi a: - orgánmi príslušnými pre úradný dohľad nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami a orgánmi príslušnými na dohľad nad finančnými trhmi,- orgánmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní a do ďalších podobných konaní a- osobami zodpovedajúcimi za vykonávanie zákonných auditov účtovníctva poisťovní a ďalších finančných inštitúciípri výkone svojich funkcií dohľadu a sprístupnení informácií potrebných na plnenie ich povinností orgánom, ktoréspravujú (povinné) likvidačné konanie alebo garančné fondy. Informácie prijaté týmito orgánmi, inštitúciami a osobami podliehajú povinnosti mlčanlivosti stanovenej v odseku 1. 6. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 4 môžu členské štáty podľa ustanovení zákonov ďalej oprávniť sprístupnenie určitých informácií iným oddeleniam ich ústrednej vládnej správy zodpovedným za právne predpisy o dohľade nad úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými spoločnosťami a poisťovňami a inšpektorom konajúcim v mene týchto oddelení. Také sprístupnenie však možno vykonať len podľa potreby z dôvodov dohľadu nad obozretným podnikaním. Členské štáty však zabezpečia, aby informácie získané podľa odseku 2 a 5 a informácie získané prostredníctvom overovania na mieste uvedeného v článku 16 smernice 79/267/EHS neboli nikdy sprístupnené v prípadoch uvedených v tomto odseku, okrem výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré sprístupnili informácie, alebo príslušných orgánov členského štátu, v ktorom sa vykonávalo overovanie na mieste.

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

V rámci právnych predpisov Spojeného kráľovstva sú obmedzenia zverejňovania informáciíupravené v ods. 41 písm. A a dodatku 2B zákona o poisťovniach z roku 1982 vloženom nariadením č. 26 nariadení o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994, ktorými sa vykonáva tretia smernica o životnom poistení, zmeneným a doplneným nariadením č. 20 nariadení o finančných inštitúciách (obozretný dohľad) z roku 1996, ktorými sa vykonáva smernica 95/96/ES.

Povinnosť mlčanlivosti: na domácej úrovni upravuje povinnosť mlčanlivosti ods. 1 dodatku 2F zákona. Z hľadiska rozsahu uplatňovania táto povinnosť zaväzuje všetky osoby, ktorézverejňujú obmedzené informácie v rozpore s ods. 1. Obmedzené informácie sa vzťahujú na informácie získané ministrom na účely alebo na vykonanie funkcií na základe zákona alebo akýchkoľvek pravidiel alebo predpisov vytvorených na základe zákona, ktoré sa týkajúčinností alebo ďalších záležitostí príslušných osôb, a to „akejkoľvek spoločnosti zo Spojeného kráľovstva, ES, mimo ES a akéhokoľvek kontrolóra, manažéra, riaditeľa, všeobecného zástupcu, poverenej osoby alebo zamestnanca takejto spoločnosti“. Ods. 5 rozširuje povinnosť nezverejňovať dôverné informácie na informácie, ktoré poskytol ministrovi na účely vykonávania jeho funkcií na základe zákona dozorný orgán v inom členskom štáte ako Spojenom kráľovstve alebo ich na tento účel získal minister alebo osoba konajúca v jeho mene v inom členskom štáte. Dá sa povedať, že rozsah uplatňovania povinnosti určenej vnútroštátnym predpisom je ešte širší ako rozsah požadovaný smernicou, pretože zaväzuje v

Page 88: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 88/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

šetky osoby (nielen osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán). Vnútroštátny predpis navyše výslovne určuje, že obmedzené informácie sa vzťahujú nielen na informácie týkajúce sa samotných poisťovní, ale aj na informácie týkajúce sa najvyšších funkcionárov a zamestnancov týchto spoločností. A na záver, vnútroštátny predpis ide nad rámec smernice tým, že určuje trest pre tých, ktorí porušia povinnosť nezverejňovať informácie v rozpore s podmienkami stanovenými v ods. 1.

Výmena informácií medzi príslušným orgánom členského štátu a inými regulačnými alebo príslušnými orgánmi: na úrovni Spojeného kráľovstva sa ods. 3 dodatku 2B týka povolení pre ministra na zverejnenie informácií s cieľom uľahčenia vykonávania funkcií inými regulačnými orgánmi a ods. 4 sa týka iných oprávnených zverejnení s cieľom uľahčenia vykonávania funkcií inými príslušnými orgánmi. V súlade so smernicou sú všetky oprávnené zverejnenia dozorným, regulačným alebo iným príslušným orgánom výslovne určené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a vo všetkých prípadoch je účelom povolenia umožniť týmto orgánom vykonávanie svojich funkcií. Vnútroštátne predpisy navyše výslovne určujú, že zverejnenéinformácie sa nemajú použiť inak, než na výslovne spomenuté účely a ukladá tresty pre osoby, ktoré použijú informácie v rozpore s týmito pravidlami.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Tento článok je relevantný s ohľadom na výmenu (alebo nedostatočnú výmenu) korešpondencie medzi regulačným orgánom Spojeného kráľovstva a regulačnými orgánmi Írska a Nemecka. Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach a v časti IV. o odškodnení. PD dôv. 9 obsahuje zoznam dôvernej korešpondencie medzi regulačnými orgánmi o prípade ELAS.

Pokiaľ ide o povinnosti audítorov, pozri odkaz na článok 17 kodifikačnej smernice. V súvislosti s krokmi audítorov spoločnosti ELAS počas aféry boli vznesené rôzne otázky. Mandát výboru EQUI však túto oblasť výslovne nepokrýva. Nové vedenie podalo v roku 2001 žalobu na predchádzajúcich audítorov spoločnosti ELAS (Ernst&Young), ktorá bola napokon zamietnutá.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami: právny predpis Spojeného kráľovstva ustanovuje, že informácie sa nepovažujú za obmedzenéinformácie v prípade, že ide o informácie vo forme súhrnu alebo „informácie sformulované tak, aby z nich nebolo možné zistiť informácie týkajúce sa akejkoľvek konkrétnej osoby“. Z toho vyplýva, že ustanovenie Spojeného kráľovstva je v rozpore so smernicou, pretože umožňuje ďalšiu výnimku z povinnosti mlčanlivosti, a to, že šírenie informácií o spoločnosti vo forme súhrnu je dostatočné. Na rozdiel od toho smernica umožňuje šírenie informácií v súhrnnej alebo zovšeobecňujúcej forme, ktorá znemožňuje identifikovanie jednotlivých poisťovní.

Článok 19 – Poistné pre nové zmluvy (článok 21 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Page 89: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 89/417 PE 386.573v02-00

SK

Tento článok poskytuje všeobecné usmernenia o primeranosti poistného pre nové zmluvy, a to: musí byť v dostatočnej výške na základe primeraných matematických predpokladov tak, aby umožnilo poisťovniam plniť všetky svoje záväzky, a najmä vytvoriť primerané technickérezervy. Jedinými vstupmi, ktoré sa zohľadnia na tento účel na rešpektovanie miery solventnosti, sú tie, ktoré pochádzajú z poistného a ďalších systematických a trvalých zdrojov príjmov.

Text článku

Článok 19

Poistné pre nové zmluvy sa stanoví v dostatočnej výške na základe primeraných matematických predpokladov tak, aby umožnilo poisťovniam plniť všetky svoje záväzky a najmä vytvoriť primerané technické rezervy. Na tento účel sa môžu zohľadniť všetky aspekty finančnej situácie poisťovne bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného a príjmov z neho, ktorý by mohol ohroziť solventnosť spoločnosti z dlhodobého hľadiska.

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Tieto normy boli transponované do právnych predpisov Spojeného kráľovstva nariadeniami o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poisťovniach) z roku 1994. Nariadením č. 18 týchto nariadení sa do zákona o poisťovniach z roku 1982 vložil článok 35B, ktorý správne transponuje ustanovenie smernice vrátane všetkých usmernení o primeranosti poistného.Právne predpisy Spojeného kráľovstva idú nad rámec smernice a vyžadujú, aby zodpovednýpoistný matematik spoločnosti vykonávajúcej dlhodobú činnosť osvedčil, že poistné za zmluvy, ktoré boli uzatvorené počas finančného roka a z nich plynúci príjem, boli v súlade s týmito normami.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Neexistuje jasné prepojenie na tento prípad. Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú včasti III. o regulačných opatreniach.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami:nezistili sa žiadne.

Článok 20 – Aktíva kryjúce zodpovedajúce rezervy (článok 22 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok stanovuje určité všeobecné usmernenia o investičných normách, ktoré sa musia snažiť plniť aktíva kryjúce technické rezervy: musia zaručovať bezpečnosť, výnos a obchodovateľnosť investície a musia byť diverzifikované a primerane rozložené.

Text článku

Článok 20

Page 90: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 90/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Aktíva kryjúce technické rezervy zohľadnia typ činnosti vykonávanej poisťovňou takým spôsobom, aby sa zaistila bezpečnosť, výnos a obchodovateľnosť jej investícií, pričom podnik zabezpečí ich diverzifikované a primerané rozloženie.

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Tieto normy boli transponované do právnych predpisov Spojeného kráľovstva nariadeniami o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poisťovniach) z roku 1994.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Neexistuje jasné prepojenie na tento prípad. Na zistenie, či aktíva kryjúce technické rezervy boli bezpečné a diverzifikované, by bolo potrebné preskúmať investičnú stratégiu spoločnosti ELAS za niekoľko rokov, ba dokonca desaťročí. V každom prípade hlavným sporným bodom v tomto prípade ani tak nie je investičný štandard aktív kryjúcich technické rezervy, ale skôr možná nedostatočná tvorba rezerv. Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami: nezistili sa žiadne.

Článok 22 – Pravidlá pre diverzifikáciu umiestnenia

Zhrnutie cieľov

Tento článok sa týka pravidiel a zásad, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri regulácii investícií poisťovne. Na jednej strane stanovuje investičné obmedzenia na špecifické aktíva a na druhej strane všeobecné investičné zásady pre prípustné aktíva.

Text článku

Článok 22

1. Čo sa týka aktív kryjúcich technické rezervy, domovský členský štát vyžaduje od každej poisťovne, aby umiestnila najviac: a) 10 % svojich celkových hrubých technických rezerv do jedného pozemku alebo budovy alebo niekoľkých pozemkov alebo budov dostatočne blízko pri sebe, aby sa dali účinne považovať za jednu investíciu,b) 5 % celkových hrubých technických rezerv do akcií a iných obchodovateľných cenných papierov, s ktorými sa obchoduje ako s akciami, obligáciami, dlhovými cennými papiermi, a iných nástrojov peňažného a kapitálového trhu od toho istého podniku alebo pôžičiek poskytnutých tomu istému dlžníkovi, spolu vzaté, ak ide o iné pôžičky ako pôžičky poskytnuté štátu, regionálnemu alebo miestnemu orgánu alebo medzinárodnej organizácii, ktorej členom je jeden alebo viac členských štátov. Tento limit sa môže zvýšiť na 10 %, ak podnik umiestni najviac 40 % svojich hrubých technických rezerv do pôžičiek alebo cenných papierov emitujúcich orgánov a dlžníkov, v ktorých umiestnil viac ako 5 % svojich aktív,c) 5 % celkových hrubých technických rezerv do nezabezpečených pôžičiek vrátane 1 % pre akúkoľvek jednu nezabezpečenúpôžičku, inú ako pôžičky poskytované úverovým inštitúciám, poisťovniam – pokiaľ to článok 8 smernice 79/267/EHS umožňuje – a investičných spoločností založených v členskom štáte. Limity možno zvýšiť na 8 %, respektíve 2 % rozhodnutím prijatým v jednotlivom prípade príslušným orgánom domovského členského štátu,d) 3 % celkových hrubých technických rezerv vo forme pokladničnej hotovosti,

Page 91: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 91/417 PE 386.573v02-00

SK

e) 10 % zo svojich hrubých technických rezerv v iných akciách, iných cenných papieroch považovaných za akcie a dlhových cenných papieroch, s ktorými sa neobchoduje na regulovanom trhu. 2. Neexistencia limitu v odseku 1 pre umiestnenie v akejkoľvek danej kategórii neznamená, že aktíva v tejto kategórii by sa mali akceptovať ako krytie technických rezerv bez obmedzenia. Domovský členský štát stanoví podrobnejšie pravidlá pre stanovenie podmienok na používanie prijateľných aktív. Najmä zabezpečí, aby sa pri stanovení a uplatňovaní týchto pravidiel dodržiavali tieto zásady: i) aktíva kryjúce technické rezervy musia byť diverzifikované a rozložené takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že nebude existovať nadmerná závislosť od určitej kategórie aktív, investičného trhu alebo umiestnenia,ii) investície do určitých typov aktív, ktoré preukazujú vysokú úroveň rizika, či už z dôvodu povahy aktív alebo kvality emitenta, sa musia obmedziť na obozretnú úroveň,iii) obmedzenia daných kategórií aktív musia zohľadniť ošetrenie zaistením vo výpočte technických rezerv,iv) keď dané aktíva zahŕňajú investíciu do dcérskeho podniku, ktorý spravuje všetky alebo časť investícií poisťovne v jej mene, domovský členský štát musí pri používaní pravidiel a zásad stanovených v tomto článku zohľadniť základné aktíva v majetku dcérskeho podniku; domovský členský štát môže zaobchádzať s aktívami iných dcérskych podnikov rovnakým spôsobom,v) percento aktív kryjúcich technické rezervy, ktoré podliehajú nelikvidným investíciám, sa musí udržovať na obozretnej úrovni,vi) keď určité aktíva zahŕňajú pôžičky alebo dlhové cenné papiere emitované určitými úverovými inštitúciami, domovskýčlenský štát môže pri uplatňovaní pravidiel a zásad obsiahnutých v tomto článku zohľadniť základné aktíva v majetku týchto úverových inštitúcií. Tento prístup možno použiť, len ak úverová inštitúcia má svoje ústredie v členskom štáte a je v úplnom vlastníctve tohto členského štátu alebo miestnych orgánov tohto štátu a ich činnosť v súlade so stanovami pozostáva z poskytovania pôžičiek – prostredníctvom sprostredkovateľov – štátom alebo miestnym orgánom, alebo pôžičiek nimi zaručenými, alebo pôžičiek subjektom úzko spojeným so štátom alebo miestnymi orgánmi. 3. V súvislosti s podrobnými pravidlami stanovujúcich podmienky používania akceptovateľných aktív zaobchádzajúčlenské štáty obmedzujúcejšie s: - pôžičkami, ktoré nie sú zabezpečené bankovou zárukou, zárukou poisťovne, hypotékou alebo akoukoľvek inou formou zábezpeky, v porovnaní s takto zabezpečenými pôžičkami,- podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov nekoordinovanými v zmysle smernice 85/611/EHS (¹) a ďalšími investičnými fondmi v porovnaní s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov koordinovanými v zmysle tejto smernice,- cennými papiermi, s ktorými sa neobchoduje na regulovanom trhu, v porovnaní s tými, s ktorými sa takto obchoduje,- obligáciami, dlhovými cennými papiermi a ďalšími nástrojmi peňažného a kapitálového trhu neemitovanými štátom, miestnymi alebo regionálnym orgánmi alebo podnikmi patriacimi do zóny A v zmysle vymedzenia smernice 89/647/EHS (²), alebo ktorých emitentmi sú medzinárodné organizácie, ktorých členom nie je ani jeden členský štát Spoločenstva, v porovnaní s rovnakými finančnými nástrojmi emitovanými týmito subjektmi. 4. Členské štáty môžu zvýšiť limit stanovený v odseku 1 písm. b) na 40 % v prípade určitých dlhových cenných papierov, ak ich emituje úverová inštitúcia, ktorá má svoje ústredie v členskom štáte a podlieha zo zákona osobitnému úradnému dohľadu určenému na ochranu držiteľov týchto dlhových cenných papierov. Najmä čiastky odvodené od emisie týchto dlhových cenných papierov sa musia investovať v súlade so zákonom do aktív, ktoré počas celého obdobia platnosti dlhových cenných papierov dokážu kryť nároky viažuce sa k dlhovým cenným papierom a ktoré by sa v prípade neplnenia emitenta použili podľa priority na preplatenie istiny a platbu nabehnutých úrokov. 5. Členské štáty nebudú vyžadovať od poisťovní, aby investovali do daných kategórií aktív. 6. Napriek odseku 1 môže domovský členský štát za výnimočných okolností a na žiadosť poisťovne dočasne a na základe odôvodneného rozhodnutia povoliť výnimky z pravidiel stanovených v odseku 1 písm. a) až e), pokiaľ v článku 20 nie je ustanovené inak.

(¹) Smernica rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Naposledy zmenená a doplnená smernicou 88/220/EHS (Ú. v. ES L 100, 19.4.1988, s. 31). (²) Smernica rady 89/647/EHC z 18. decembra 1989 o miere solventnosti pre úverové inštitúcie (Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 14).

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Právne predpisy Spojeného kráľovstva neukladajú priame obmedzenia na výber investíciíspoločnosti. Predpisy o oceňovaní aktív však uplatňujú značný nepriamy vplyv nad investičnými politikami spoločnosti. Buď zabezpečením, že určité typy aktív sú neprijateľné, alebo

Page 92: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 92/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

31 Pozri poznámky k článku 21.1 v dôkaze PD 20, správa spoločnosti Wilde Sapte, časť II.2.2 tejto časti.

obmedzením hodnoty týchto aktív, ktoré je možné brať do úvahy na regulačné účely, podporujú predpisy o oceňovaní aktív spoločnosti, aby udržovali obozretné rozloženie aktív s relatívne nízkym rizikom, ktoré sú v súlade s nariadeniami smernice pre diverzifikáciu investícií.

Investičné limity na špecifické aktíva: smernica určuje určité investičné limity na niektorétypy aktív vyjadrené ako percentuálny podiel celkových hrubých technických rezerv. Napríklad do pozemkov sa nesmie investovať viac ako 10 %, vo forme pokladničnej hotovosti sa nesmie investovať viac ako 3 % a pod. Podobne právne predpisy Spojeného kráľovstva obsahujú pravidlá, ktoré ukladajú limit na maximálne prípustnú hodnotu každého typu aktív, ktoré je možné zohľadniť na regulačné účely.

Nariadenie č. 57 stanovuje, že keď súhrnná expozícia spoločnosti aktív ktoréhokoľvek typu prekročí maximálnu prípustnú hodnotu pre aktíva daného typu, aktíva v hodnote nadbytku sa nebudú brať do úvahy. Nariadenie č. 57 ďalej vymedzuje maximálnu prípustnú hodnotu pre spoločnosť vykonávajúcu dlhodobú činnosť ako hodnotu rovnajúcu sa percentuálnemu podielu sumy dlhodobej činnosti určenej v dodatku 12, časť I.

Na rozdiel od smernice stanovujú právne predpisy Spojeného kráľovstva percentuálne obmedzenia nie vzhľadom na technické rezervy, ale vzhľadom na sumu dlhodobej činnosti. Ministerstvo obchodu a priemyslu tvrdilo, že nebolo potrebné zaviesť žiadne zmeny, pretože pravidlá Spojeného kráľovstva sú vo väčšine prípadov obozretnejšie než pravidlá stanovenésmernicou.31

Napríklad, maximálna prípustná hodnota pre pokladničnú hotovosť je 3 % zo sumy dlhodobej činnosti. Pravidlo Spojeného kráľovstva výslovne neurčuje, že poisťovňa nesmie investovaťviac než 3 % v hotovosti. Pravidlo Spojeného kráľovstva však určuje, že ak spoločnosťinvestuje viac než 3 % v hotovosti, nadbytok sa nebude počítať do ocenenia daného konkrétneho aktíva.

V niektorých prípadoch sú vnútroštátne súhrnné limity expozície obozretnejšie ako investičnélimity stanovené smernicou. Smernica napríklad obmedzuje investície do pozemkov na maximálne 10 % celkových hrubých technických rezerv spoločnosti, zatiaľ čo vnútroštátne opatrenie obmedzuje súhrnnú expozíciu spoločnosti pozemku na 5 % sumy dlhodobej činnosti spoločnosti. V ďalších prípadoch sú limity rovnaké, napríklad na nekótované akcie (10 %) a hotovosť (3 %). Právny predpis Spojeného kráľovstva ďalej stanovuje určité obmedzenia nestanovené smernicou, napríklad 5 % na podiely v povolených podielových fondoch, 5 % na počítačové vybavenie a 2,5 % na kancelárske zariadenia.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Tento článok sa vzťahuje na prípad v rámci ustanovení odseku 6, ktorý zavádza únikovúklauzulu k požiadavkám obsiahnutým vo zvyšku článku. Podľa tohto ustanovenia môže

Page 93: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 93/417 PE 386.573v02-00

SK

členský štát za mimoriadnych okolností a na žiadosť poisťovne dočasne a primerane odôvodneným rozhodnutím povoliť výnimky pre pravidlá stanovené v odseku 1.

Toto je potrebné vidieť v kontexte článku 25 o miere solventnosti a článku 21 o aktívach povolených na krytie technických rezerv. Natíska sa otázka, či právne predpisy Spojeného kráľovstva dávajú regulačnému orgánu (ministrovi) širšie právomoci, ako sú určené smernicou, na upustenie od právnych predpisov o obozretnom dohľade. Na úrovni Spojeného kráľovstva môže minister na základe článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 na žiadosť alebo so súhlasom poisťovne upustiť od uplatňovania pravidiel obozretného dohľadu. Uplatňovanie tejto právomoci nie je obmedzené normami uvedenými v smernici (t. j. za mimoriadnych okolností, dočasne, primerane odôvodneným rozhodnutím). Ustanovenie stanovuje, že rozhodnutie ministra môže podliehať podmienkam, čím sa regulačnému orgánu jasne prisudzuje vlastné uváženie pri rozhodovaní, či uložiť tieto podmienky alebo nie. Tieto právomoci sa zdajú byť širšie ako právomoci určené smernicou.

Takéto právomoci prinášajú riziko, že budú uplatňované veľmi zhovievavým spôsobom, čím budú podkopávať uplatňovanie harmonizovaných noriem. To vzbudzuje určité obavy v súvislosti s kompatibilitou článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 s treťou smernicou o životnom poistení. Ďalšie argumenty sa nachádzajú v časti o článku 25 o miere solventnosti.

Článok 29 – Poistné podmienky a sadzby poistného (článok 34 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Cieľom tohto článku je podporiť členské štáty v prijatí menej reštrikčných postupov. Zabraňuje členským štátom vyžadovať predchádzajúce schválenie poistných podmienok, sadzieb poistného, technických základov používaných na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv a ďalších tlačených dokumentov, ktoré môže poisťovňa použiť v kontakte s poistencami.

Text článku

Článok 29

Členské štáty neprijmú ustanovenia vyžadujúce predchádzajúce schválenie alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného, technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv alebo formulárov a ďalších tlačených dokumentov, ktoré má poisťovňa záujem použiťv kontakte s poistencami. Napriek prvému pododseku môže domovský členský štát výlučne na účely overenia dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa matematických zásad vyžadovať systematické oznamovanie technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv bez toho, aby táto požiadavka predstavovala predchádzajúcu podmienku pre poisťovňu pre výkon jej činnosti. Najneskôr 5 rokov od dátumu uplatňovania tejto smernice Komisia predloží Rade správu o vykonávaní týchto opatrení.

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

Ustanovenie smernice bolo transponované do právnych predpisov Spojeného kráľovstva nariadením č. 4 a dodatkom 1, odsek 11 nariadení o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994. Podľa týchto pravidiel sa už od žiadateľov nevyžaduje predkladanie informácií o v

Page 94: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 94/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

šeobecných a osobitných poistných a zmluvných podmienkach, ktoré spoločnosť navrhuje používať. Tieto informácie boli požadované nariadeniami o poisťovacích spoločnostiach z roku 1981, ale od nadobudnutia účinnosti nariadení o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994 sa od žiadateľov vyžaduje len poskytnutie informácií o „povahe záväzkov, ktoré spoločnosťplánuje kryť“, ale nie o otázkach spomenutých vyššie.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Nejasné. Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami: nezistili sa žiadne.

Článok 30 – Lehota na odstúpenie (článok 15 druhej smernice a článok 35 kodifikovanej smernice)

Zhrnutie cieľov

Tento článok vyžaduje, aby členské štáty poskytli poistencom lehotu na odstúpenie v dĺžke 14 až 30 dní odo dňa informovania o tom, že zmluva bola uzatvorená.

Text článku

Článok 30

1. V prvom pododseku článku 15 ods. 1 smernice 90/619/EHS sa vypúšťajú slová „v jednom z prípadov uvedených v hlave III.“. 2. Článok 15 ods. 2 smernice 90/619/EHS sa nahrádza takto: „2. Členské štáty nemusia uplatniť odsek 1 na zmluvy s trvaním šesť mesiacov a menej, ani ak pre postavenie poistenca alebo okolnosti, v ktorých sa zmluva uzatvárala, poistenec nepotrebuje túto osobitnú ochranu. Členské štáty vo svojich právnych predpisoch stanovia prípady, keď sa odsek 1 neuplatní.“

Poznámky k transpozícii Spojeného kráľovstva

V pôvodnej verzii umožňovalo toto ustanovenie, aby členské štáty neposkytli lehotu na odstúpenie len v prípade zmlúv s trvaním 6 mesiacov a menej. Článok 30 tretej smernice oživotnom poistení zavádza druhú výnimku, ktorá umožňuje, aby členské štáty neposkytli lehotu na odstúpenie, ak pre postavenie poistenca alebo okolnosti, v ktorých sa zmluva uzatvárala, poistenec nepotrebuje túto osobitnú ochranu. Toto ustanovenie necháva na každom členskom štáte, aby určil pravidlá stanovujúce prípady, v ktorých sa podľa určených usmernení nepoužije lehota na odstúpenie. Spojené kráľovstvo transponovalo tento článok do právnych predpisov Spojeného kráľovstva prostredníctvom nariadení o poisťovacích spoločnostiach (zrušenie) z roku 1993 a nariadení o poisťovacích spoločnostiach (zrušenie č. 2) z roku 1993, ktoré potom nahradili nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994. Nariadenie č. 2 nariadení o poisťovacích spoločnostiach (zrušenie) z roku 1993 mení a dopĺňa článok 75

Page 95: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 95/417 PE 386.573v02-00

SK

(zákonné oznámenie poistenca v súvislosti s dlhodobou poistkou) a článok 76 (právo na odstúpenie od transakcie v súvislosti s dlhodobou poistkou) zákona o poisťovniach z roku 1982.

Prepojenie na prípad spoločnosti ELAS

Nejasné. Ďalšie informácie o tomto bode sa nachádzajú v časti III. o regulačných opatreniach.

Odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami: nezistili sa žiadne.

Page 96: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 96/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

II.1.3. Dôležité články z iných smerníc

Prvá smernica o životnom poistení, 1979/267/EHS•

Článok 18 ods. 3 o používaní budúcich výnosov (ktorý sa stal článkom 27 ods. 4 konsolidovanej smernice)[Pozri tiež kontext článku 18 tretej smernice o životnom poistení o technických rezervách ačlánku 21 tretej smernice o životnom poistení o zahrnutí aktív do technických rezerv a článku 25 tretej smernice o životnom poistení o solventnosti.]

Na základe žiadosti podporenej dôkazmi spoločnosti u dozorného orgánu členského štátu, na území ktorého sa nachádza sídlo spoločnosti, a so súhlasom tohto orgánu môže dostupná miera solventnosti pozostávať tiež z: a) čiastky rovnej 50 % budúcich výnosov spoločnosti; čiastka budúcich výnosov sa získa vynásobením odhadovaného ročného zisku koeficientom, ktorý predstavuje priemerné obdobie určené na trvanie poistiek; použitý koeficient nesmie prekročiť hodnotu 6; odhadovaný ročný zisk sa stanoví ako aritmetický priemer ziskov dosiahnutých za posledných päť rokov v činnostiach uvedených v článku 1. Základy na výpočet koeficientu, ktorým sa vynásobí odhadovaný ročný zisk a položky tvoriace zisk budú definované spoločnou dohodou príslušných orgánov členských štátov v spolupráci s Komisiou. Až do takejto dohody sa tieto položky určia v súlade so zákonmi členského štátu, na území ktorého spoločnosť (centrála, agentúra alebo pobočka) vykonáva svoje činnosti. Po vymedzení koncepcie zloženia ziskov zo strany príslušných orgánov Komisia predloží návrhy na harmonizáciu tejto koncepcie pomocou smernice o harmonizácii ročného zúčtovania poisťovní a zabezpečením koordinácie stanovenej včlánku 1 ods. 2 smernice 78/660/EHS (7),b) ak sa nepoužíva zillmerizácia alebo ak použitá zillmerizácia predstavuje menej ako opatrenia pre obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zahrnutiu obstarávacích nákladov zahnutých do poistného; toto číslo však nesmie prekročiť 3,5 % čiastky rozdielu medzi relevantnými kapitálovými čiastkami činnostíživotného poistenia a matematickými rezervami pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizácia možná; rozdiel sa zníži o čiastku akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov vložených ako aktívum, c) ak dá súhlas dozorný orgán príslušného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva svoje činnosti, akékoľvek skrytérezervy vyplývajúce z podcenenia aktív a precenenia záväzkov iných ako matematických rezerv, pokiaľ takéto skrytérezervy nie sú výnimočnej povahy.

Konsolidovaná smernica, 2002/83/ES•

Článok 17 o povinnostiach audítorov (pôvodne článok 5 smernice 95/26/ES)[Pozri tiež kontext článku 15 tretej smernice o životnom poistení o povinnosti mlčanlivosti.]

1. Členské štáty prinajmenšom zabezpečia, že:a) každá osoba oprávnená v zmysle smernice Rady 84/253/EHS [1], plniaca v poisťovni úlohu opísanú v článku 51 smernice Rady 78/660/EHS [2], článku 37 smernice 83/349/EHS alebo článku 31 smernice Rady 85/611/EHS [3] alebo inézákonom uložené úlohy, má povinnosť neodkladne oznámiť príslušným orgánom akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tejto spoločnosti, o ktorej sa dozvedela pri výkone tejto úlohy, ktorá:– predstavuje závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky upravujúce povoľovanie alebo ktoré špecificky riadia výkon činností poisťovníalebo– ovplyvňuje nerušené fungovania poisťovne alebo– vedie k odmietnutiu osvedčenia závierok alebo k vyjadreniu výhrad.b) táto osoba má podobnú povinnosť oznámiť akékoľvek skutočnosti a rozhodnutia, o ktorých sa dozvie počas plnenia svojej úlohy, ako je uvedené v písmene a), v spoločnosti, ktorá má úzke väzby spôsobené kontrolným vzťahom s poisťovňou, v rámci ktorého táto osoba vykonáva vyššie uvedenú úlohu.

Page 97: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 97/417 PE 386.573v02-00

SK

2. Dobromyseľné sprístupnenie príslušným orgánom osobami oprávnenými v zmysle smernice 84/253/EHS akejkoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia uvedeného v odseku 1 nepredstavuje porušenie akéhokoľvek obmedzenia sprístupňovaťinformácie uloženého zmluvou alebo akýmkoľvek právnym predpisom alebo správnym opatrením a nezakladá pre tieto osoby žiadnu zodpovednosť.

Smernica 2002/12/ES, Solventnosť I•

Článok 1 ods. 4 o používaní budúcich výnosov (pôvodne článok 18 ods. 3 prvej smernice oživotnom poistení)[Pozri časť o článku 25 tretej smernice o životnom poistení.]

4. Na základe žiadosti podporenej dôkazmi podniku u príslušného orgánu domovského členského štátu a so súhlasom tohto príslušného orgánu môže dostupná miera solventnosti pozostávať tiež z:a) do 31. decembra 2009 čiastky rovnej 50 % budúcich výnosov spoločnosti, neprevyšujúcej však 25 % z nižšej hodnoty jeho dostupnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti. Čiastka budúcich výnosov sa získa vynásobením odhadovaného ročného zisku koeficientom, ktorý predstavuje priemerné obdobie určené na trvanie poistiek. Použitýkoeficient nesmie prekročiť hodnotu 6. Odhadovaný ročný zisk neprekročí aritmetický priemer ziskov dosiahnutých za posledných päť finančných rokov v činnostiach uvedených v článku 1 ods. 1.Príslušné orgány môžu súhlasiť len so zahrnutím takej čiastky pre dostupnú mieru solventnosti:i) ak sa príslušným orgánom predloží správa poistného matematika odôvodňujúca pravdepodobnosť dosiahnutia týchto ziskov v budúcnosti, aii) pokiaľ časť budúcich výnosov zodpovedajúcich skrytým čistým rezervám uvedeným v písmene c), ešte nebola zohľadnená.b) ak sa nepoužíva zillmerizácia alebo ak použitá zillmerizácia predstavuje menej ako opatrenia pre obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovaným so sadzbou rovnou zahrnutiu obstarávacích nákladov zahnutých do poistného. Toto číslo však nesmie prekročiť 3,5 % čiastky rozdielu medzi relevantnými kapitálovými čiastkami činnostíživotného poistenia a matematickými rezervami pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizácia možná. Rozdiel sa zníži o čiastku akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov vložených ako aktívum,c) akékoľvek skryté čisté rezervy vznikajúce z ocenenia aktív, kým tieto skryté čisté rezervy nie sú mimoriadnej povahy,d) jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak splatená čiastka dosahuje 25 % tohto základného imania alebo počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt dostupnej a požadovanej miery solventnosti.

Smernica 2005/1/ES o vytvorení novej organizačnej štruktúry výborov pre finančné slu•žby

Články 5 až 8, ktorými sa zriaďuje výbor CEIOPS

Článok 5Smernica 91/675/EHSSmernica 91/675/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:1. Pojem Výbor pre poistenie v názve sa nahrádza pojmom Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov.2. „Článok 11. Komisii pomáha Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES z 5. novembra 2003 [23] (ďalej len výbor).2. Predseda Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadeného rozhodnutím Komisie 2004/6/ES [24] sa zúčastňuje na zasadnutiach výboru ako pozorovateľ.3. Výbor môže na zasadnutia pozvať expertov a pozorovateľov.4. Sekretariát výboru zabezpečuje Komisia.“3. „Článok 21. Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanoví na tri mesiace.2. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Page 98: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 98/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

4. Články 3 a 4 sa vypúšťajú.“

Článok 6Smernica 92/49/EHSV smernici 92/49/EHS v článku 40 ods. 10 v prvej vete sa slová „predkladať Výboru pre poistenie správu ustanovenú podľa smernice 91/675/EHS, v ktorej zhrnie množstvo a druh“ nahrádzajú slovami „informovať Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov o množstve a druhu“.

Článok 7Smernica 98/78/ESSmernica 98/78/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:1. Článok 10a ods. 3 sa nahrádza takto:„3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 300 ods. 1 a ods. 2 zmluvy, Komisia za pomoci Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov preskúma výsledok rokovaní uvedených v odseku 1 a výslednúsituáciu.“2. Článok 11 ods. 5 sa nahrádza takto:„5. Najneskôr do 1. januára 2006 vydá Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice a, ak je to potrebné, o potrebe ďalšej harmonizácie.“

Článok 8Smernica 2002/83/ESSmernica 2002/83/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:1. V článku 46 ods. 9 v prvej vete sa slová „Komisia predloží Výboru pre poistenie správu so súhrnom počtu a typov“nahrádzajú slovami „Komisia informuje Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov o počte a typoch“.2. Článok 58 sa nahrádza takto:„Článok 58Informácie z členských štátov pre Komisiua) o akomkoľvek povolení priameho alebo nepriameho dcérskeho podniku jedného alebo viacerých materských podnikov, ktoré sa spravujú právom tretej krajiny,b) vždy, keď taký materský podnik nadobudne účasť v poisťovni Spoločenstva, ktorá by tento podnik zmenila na jej dcérsky podnik.Ak sa povolenie uvedené v písmene a) udelí priamemu alebo nepriamemu dcérskemu podniku jedného alebo viacerých materských podnikov, ktoré sa spravujú právnymi predpismi tretej krajiny, v oznámení príslušných orgánov adresovanom Komisii a ostatným príslušným úradom, sa uvedie štruktúra takejto skupiny.“3. Článok 65 ods. 1 sa nahrádza takto:„1. Komisii pomáha Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES [26].

Page 99: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 99/417 PE 386.573v02-00

SK

32 Povahou zodpovedností Európskej komisie sa v plnom rozsahu zaoberá časť V. tejto správy.

II.2. Ďalšie dôkazy o transpozícii

II.2.1. Dôkazy predložené Komisiou

Na úvod je užitočné pripomenúť najmä to, aké sú presné zodpovednosti Komisie v súvislosti s transpozíciou práva EÚ32. Článok 211 Zmluvy o ES stanovuje, že Komisia je zodpovedná za kontrolu uplatňovania práva Spoločenstva, čo zahŕňa:

1. overovanie, či členské štáty prijali vnútroštátne vykonávacie opatrenia a oznámili ich Komisii v predpísanom časovom limite;2. overovanie zhody vnútroštátnych vykonávacích opatrení s právnymi predpismi Spoločenstva;3. zabezpečenie skutočného rešpektovania ustanovení súkromnými a verejnými subjektmi, orgánmi a úradmi (presadzovanie).

So zreteľom na tieto kritériá si výbor EQUI vyžiadal dôkazy od Komisie. Najskôr sa Komisia, zastúpená riaditeľom útvaru poistenia Elmerom TERTÁKOM, zúčastnila vypočutia výboru EQUI z 23. marca 2006 (ústne svedectvo V 1). Uskutočnili sa aj ďalšie písomné výmeny. Po druhé, komisár pre vnútorný trh Charlie McCREEVY podal svedectvo 23. novembra 2006 (ústne svedectvo V 8). Počas všetkých týchto výmen Komisia zodpovedala otázky položenéposlancami a predložila požadované dôkazy o transpozícii príslušných smerníc a ich uplatňovaní príslušnými orgánmi počas referenčného obdobia, ako aj o krokoch podniknutých Komisiou s cieľom vykonávania monitorovania. Tento dôkaz zahŕňa štúdiu o vykonávaní tretej smernice o životnom poistení advokátskou kanceláriou zo Spojeného kráľovstva Wilde Sapte (PD 20), zoznam konaní o porušení pravidiel (PD 19) a zoznam všetkých dokumentov týkajúcich sa spoločnosti ELAS vo vlastníctve Komisie vrátane listov, e-mailov a iných rôznych dokumentov (PD 39). Bola taktiež pripravená písomnosť o problémoch domovského a hostiteľského štátu (PD 41). V dôkaze PD dôv. 11 boli prijaté ďalšie dôkazy: posudok vykonávacej štúdie, informácie o identite zodpovedných úradníkov v tom čase, informácie o zodpovedných osobách v spoločnosti Wilde Sapte a ďalšie otázky.

Súhrn hlavných myšlienok vyplývajúcich z písomných dôkazov a ústnych svedectiev

1. Správne a včasné vykonanie tretej smernice o životnom poistení

Pán Elmér TERTÁK, riaditeľ pre finančné inštitúcie na generálnom riaditeľstve pre vnútornýtrh a služby, tvrdí, že na základe jemu dostupných dôkazov „Spojené kráľovstvo vykonalo tretiu smernicu o životnom poistení včas a správne“ (V 1). Toto bolo dokázané aj tým, že členský štát „informoval generálneho tajomníka Komisie o vykonávaní tretej smernice oživotnom poistení listom z 29. júna 1994“. V tomto liste Spojené kráľovstvo uviedlo, že vykonávacie ustanovenia „nadobudnú účinnosť 1. júla 1994, čo je termín určený smernicou“.Spojené kráľovstvo tak dodržalo termín na nadobudnutie účinnosti stanovený v smernici a postupovalo v súlade s administratívnymi postupmi tak, že informovalo Komisiu a poskytlo

Page 100: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 100/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

kópie vykonávacích právnych predpisov.“ Komisia skontrolovala súlad členských štátov spoločne s externými poradcami, ktorí vypracovali vykonávaciu správu a podrobnú tabuľku zhody. Štúdiu o transpozícii tretej smernice o životnom poistení aj smerníc o neživotnom poistenívypracovala advokátska kancelária Wilde Sapte. Grécko a Španielsko neboli zahrnuté. Pán TERTÁK tvrdí, že správa a vyšetrovanie tejto správy a vykonávacích predpisov Spojeného kráľovstva službami Komisie „nepoukázalo na žiadne zásadné medzery alebo problémy v súvislosti s vykonávaním zo strany Spojeného kráľovstva“ (V 1).

Komisár McCREEVY vo svedectve V 8 opakuje, že „naším záverom bolo, že Spojené kráľovstvo správne transponovalo tretiu smernicu o životnom poistení do svojich vnútroštátnych právnych predpisov“.

2. Úloha Komisie

Pán TERTÁK objasnil, že Komisia „nemá priamu úlohu pri dohľade nad jednotlivými poisťovňami v členských štátoch a že smernice EÚ o poistení neudeľujú Komisii konkrétne dozornéprávomoci, ani Komisia nepovoľuje ani nevykonáva dozor nad spoločnosťami, ktoré chcúvykonávať poisťovaciu činnosť, a že je zodpovednosťou každého členského štátu organizovaťa vykonávať túto vnútroštátnu dozornú zodpovednosť“ (V 1). Úlohou Komisie je zaručiť, že členské štáty pri uplatňovaní týchto dozorných právomocí dodržujú svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných smerníc EK a nebránia správnemu fungovaniu vnútorného trhu. Len v prípade neplnenia týchto povinností na základe zmluvy môže Komisia začať formálne konanie o porušení povinností.

Komisár McCREEVY popisuje problémy, ktorým Komisia niekedy čelí (V 8): „Kontrola vykonávania právnych predpisov Spoločenstva zo strany členských štátov je zložitá úloha. Je náročná na čas a prostriedky. Existujú jazykové problémy. Nie vždy sú k dispozícii preklady. Členské štáty často vykonávajú naše smernice formou zmeny a doplnenia niekoľkých existujúcich právnych predpisov a často neposkytnú transpozičné tabuľky.“ Ďalej dodáva: „Musím však zdôrazniť, že Komisia nie je zodpovedná za dohľad nad jednotlivými poisťovňami. To je úlohou vnútroštátnych orgánov. Taktiež nemôžeme stáť vnútroštátnym dozorným orgánom za chrbtom a kontrolovať, či svoju úlohu vykonávajú správne. Ako sme už ja aj moji úradníci spomínali, Komisia nie je a nemôže byť dozorným orgánom dozorných orgánov.

3. Konania o porušení povinností: boli začaté menšie konania, už sú však uzavreté

Pán TERTÁK tvrdí vo svedectve V 1, že v súčasnosti si Komisia nie je vedomá žiadneho porušenia smerníc EÚ o poistení v súvislosti so spoločnosťou ELAS a že nie je v pozícii, aby zaujala konečné stanovisko v otázke, či mohlo dôjsť k porušeniu povinností pri praktickom uplatňovaní smernice v prípade spoločnosti ELAS, a ak by aj bola schopná zaujať takéto stanovisko a bola presvedčená o tom, že v praxi sa vyskytlo porušenie povinností, nedokázala by dostať konanie o porušení povinností pred súd, vzhľadom na úlohu Komisie a povahu konania o porušení povinností na základe zmluvy tak, ako je interpretovaná Súdnym dvorom. Pán TERTÁK ďalej povedal, že „väčšina porušení povinností na úrovni generálneho riadite

Page 101: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 101/417 PE 386.573v02-00

SK

ľstva pre trh sa podľa môjho vedomia vyskytla, pretože (...) tí, ktorí sa domnievajú, že niečo nie je v poriadku, prichádzajú za Komisiou a oznamujú jej svoje obavy. Samozrejme, ihneď, ako získame dôkaz a vysvetlenie, že sa naozaj deje porušovanie pravidiel, konáme; ale na druhej strane nie sme polícia a máme obmedzenia od súdu, ktoré som citoval, a v rámci nich musíme konať.“

Pán BEVERLY z Komisie objasňuje, že porušenie predpisov „nie je len previnenie, ale ak sa toto previnenie naozaj týkalo porušenia práva Spoločenstva, treba to dokázať. Aby som to zhrnul, podľa mojich najlepších vedomostí v tom čase sme nemali žiadne dôkazy, aby sme mohli začať konania o porušení povinností, a nedostali sme žiadne sťažnosti, opäť podľa mojich najlepších vedomostí v tom čase, ktoré by signalizovali, že voči Spojenému kráľovstvu mali byť začaté konania o porušení povinností za porušenie predpisov v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life podľa nariadenia tretej smernice o životnom poistení.“

Komisia však poslala výboru zoznam konaní o porušení povinností (PD 19), ktoré boli začatévoči členským štátom v súvislosti s treťou smernicou o životnom poistení. Tento zoznam uvádza, že „konania pre nesprávne uplatňovanie boli začaté voči niekoľkým členským štátom vrátane Spojeného kráľovstva v súvislosti s konkrétnymi aspektmi vnútroštátnych opatrení. Napríklad v prípade Spojeného kráľovstva sa problém týkal výmeny štatistických informáciímedzi dozornými orgánmi.“ Dôkaz PD 19 objasňuje, že „všetky tieto prípady sú v súčasnosti uzavreté“ a že „žiadny z nich sa zjavne netýkal kľúčových požiadaviek smernice o obozretnom podnikaní“.

4. Neexistencia sťažností Komisii pred rokom 2001 – Komisia nemôže konať voči údajným minulým porušeniam predpisov, ktoré boli napravené

Pán TERTÁK pri vypočúvaní objasnil, že keď sa fakty nedostanú do pozornosti Komisie v riadnom čase, formálne neexistujú. To sa týka aj prípadu spoločnosti ELAS, pri ktorom nikto v tom čase neinformoval Komisiu. Je však potrebné mať na pamäti, že Komisia môže získaťinformácie inými spôsobmi.

V otázke korešpondencie o spoločnosti ELAS, ktorú má Komisia v rukách, pán TERTÁK tvrdí vo svedectve V 1, že „najstaršia korešpondencia, ktorá sa objavuje v spisoch korešpondencie Komisie, je zo začiatku roka 2001, a to listy poslancov Európskeho parlamentu, pána Jamesa Ellesa a pána Roya Perryho. Pán Perry opäť napísal komisárovi Bolkesteinovi v júli 2001 po krachu spoločnosti Independent Insurance Company a po rozhodnutí spoločnosti Equitable Life znížiť hodnotu dôchodkových poistných zmlúv o 16 %. Pán Perry sa pýtal Komisie, či je spokojná s dodržiavaním európskych smerníc v týchto otázkach.“ Pán TERTÁK ďalej povedal, že Komisia bude ďalej hľadať vo svojom archíve komunikáciu pred daným dátumom. Komisár McCREEVY vo svedectve V 8 opakuje tieto fakty: „Komisia sa dozvedela o problémoch spoločnosti Equitable Life až na začiatku roka 2001, keď sa na nás začali obracať poslanci Parlamentu v mene svojich voličov, ktorí boli poistencami spoločnosti Equitable. Poskytli sme vám úplný zoznam všetkých našich dokumentov o spoločnosti Equitable Life. Orgány Spojeného kráľovstva reagovali rýchlo po kríze spoločnosti Society a ukončení uzatvárania nových zmlúv. Na základe Bairdovej správy a Tinerových reforiem Spojené Kráľovstvo radikálne zmenilo svoje pravidlá o životnom poistení vo všeobecnosti, hlavne o výnosových poistných zmluvách, o vzájomných poisťovacích spolkoch a o poistnom

Page 102: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 102/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

matematikovi. Myslím, že sa pokojne dá povedať, že režim, ktorý platil pred krízou spoločnosti Equitable Life, už neexistuje.“

V súvislosti s otázkou angažovanosti Komisie uvádza Clive MAXWELL vo svedectve V 4, že v otázke „angažovanosti Komisie vo vyšetrovaní spoločnosti Equitable Life nemám pred sebou žiadne podrobnosti o angažovanosti Európskej komisie v jednotlivých prípadoch“.

Pri podobnom prípade Komisia trvala na tom, že nemôže vyjadriť názor ani vyšetrovať porušenia predpisov, ktoré boli napravené príslušnými členskými štátmi. Bolo to spôsobenépovahou konania o porušení povinností, ktorého cieľom bolo len zaručiť súlad s právom EÚ. Obete minulých porušení povinností mohli ďalej preverovať kompatibilitu konania členského štátu prostredníctvom vnútroštátnych súdov. Poslanci vyjadrili počudovanie nad tým, že neexistuje žiaden spôsob opätovného otvorenia prípadov porušenia povinností ani vyšetrenia minulých porušení, najmä v prípade, že negatívny vplyv týchto porušení bol odhalený ažneskôr.

A na záver, Alan BEVERLY z Komisie vo svedectve V 7 bráni kroky svojej inštitúcie a znova opakuje názory pána TERTÁKA, keď hovorí, že „úlohou Komisie nie je byť dozorným orgánom dozorných orgánov. Nie je to náš mandát a my to v žiadnom prípade nemôžeme robiť. Povedali sme vám už predtým, že po tom, ako skontrolujeme, že vykonávanie sa v členských štátoch uskutočnilo, sme fakticky závislí od sťažností alebo listov od občanov, aby sme mali predstavu, že niečo nie je v poriadku. Znova, ako sme vás už informovali, neboli sme informovaní o žiadnych problémoch, kým sme nedostali prvé listy, ktoré boli odoslané v roku 2001 po ukončení uzatvárania nových zmlúv. (...) Prečo sme sa nič nedozvedeli pred rokom 2001? Pravdepodobným dôvodom bolo, že v 90. rokoch dostali ľudia opúšťajúci spoločnosťEquitable Life štedré odškodnenie a nemali žiadny dôvod sa na niečo sťažovať.

5. Vykonávacie správy vypracované spoločnosťou zo Spojeného kráľovstva

Na požiadanie členov výboru poskytla Komisia tzv. vykonávacie správy tretej smernice oživotnom poistení. Správu zhotovila súkromná advokátska kancelária zo Spojeného kráľovstva Wilde Sapte. Správa obsahuje celkový súhrn, ako aj korelačné správy pre deväť jednotlivých krajín. Komisia konštatuje, že smernica bola v dvoch krajinách vykonaná príliš neskoro na to, aby tieto krajiny boli zachytené v správe. Pán VAN HULLE z Komisie vysvetlil, že na výber spoločnosti sa použila zvyčajná verejná súťaž, a že bola vybratá na vypracovanie štúdie o celej EÚ, ktorá zahŕňa taktiež Spojené kráľovstvo; je poľutovaniahodné, že existovala takáto väzba, ale v čase zhotovenia štúdie sa problém spoločnosti ELAS ešte neobjavil. Komisia „sa zvyčajne pokúša vybrať spoločnosť, ktorá má kontakty vo všetkých členských štátoch“ (V 1), čo je zložité.

Komisár MCCREEVY (V 8) taktiež vysvetlil, ako „sme skontrolovali vykonanie tretej generácie smerníc o poistení v rokoch 1994 – 1995 čiastočne pomocou štúdie zadanej známej advokátskej kancelárii. Sprístupnili sme vám správy štúdie a naše vlastné interné písomnosti, ktoré jasne dokazujú problémy, s ktorými sme sa stretli. Tieto písomnosti taktiež poukazujú na

Page 103: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 103/417 PE 386.573v02-00

SK

značné snahy predstaviteľov Komisie dosiahnuť primeranú hodnotu za vynaložené finančnéprostriedky a získať najlepší možný výsledok.“

6. Transpozícia: Komisia môže vidieť len momentálnu situáciu

Pán TERTÁK pri vypočúvaní pripustil, že pri analýze transpozície smernice „môžete vidieť len momentálnu situáciu v danom čase, ktorý automaticky nepokrýva to, čo sa stane potom (…). Nemali by sme zabudnúť na to, že nad všetkými inštitúciami, najmä inštitúciami s dozornými právomocami, sú tu aj národné parlamenty, ktoré taktiež vykonávajú určitý dohľad, a očakávalo by sa, že demokratický parlament je dostatočný na to, aby mal prehľad o konanítýchto inštitúcií a o tom, či plnia daný zákon, keďže smernice sa transponujú prostredníctvom jeho vnútroštátnych zákonov. V dôkaze PD dôv. 11 sa nedostatok prostriedkov Komisie v oblasti transpozície (najmä jazykové možnosti, keďže vykonávacie právne predpisy, ktorédostane, nie sú ani preložené) stáva zjavným, čo posilňuje dojem, že Komisia môže vykonávaťprimerané monitorovanie transpozície len v prípade, že bude mať k dispozícii viac prostriedkov.

Pri otázke prostriedkov sa komisár McCREEVY zmieňuje vo svedectve V 8 „o niektorých problémoch pri kontrole záznamu transpozície a problémoch, ktoré sa vyskytujú alebo vyskytli v minulosti. Od novej Barrosovej Komisie a od môjho funkčného obdobia je lepšia regulácia jednou z hlavných tém Komisie. Okrem iného to znamená aj lepšiu reguláciu vychádzajúcu z Európy. Logicky by preto malo byť k dispozícii viac ľudí v celom systéme na dohľad nad transpozíciou smerníc, vykonávaním, konaniami o porušení predpisov a pod.“

7. Transpozícia obsahuje prvky odčiarkavania položiek

Pri vypočúvaní poslancami pripustil pán TERTÁK, že pokiaľ ide o fungovanie aspektov jednotného trhu, mohlo sa stať, že vytváranie, prijímanie a vykonávanie nových smerníc oživotnom poistení bolo len odčiarkavaním položiek, „pretože sme vytvárali niečo nové, čo malo zjednodušiť európskym spoločnostiam slobodu služieb, najmä cezhranične. Preto sme uskutočnili preskúmanie vykonávania dosť skoro po termíne na vykonanie. Takže takmer samozrejme neboli v tých štádiách žiadne skúsenosti s praktickým uplatňovaním nových opatrení. (...) Takže je tu prvok odčiarkavania položiek, ale je v tom aj omnoho viac.“

Počas jednotlivých diskusií poslanci nadhodili myšlienku, že transpozícia je v súčasnosti statickým a krátkozrakým cvičením, ktoré sa musí stať progresívnejším a viac hľadieť do budúcnosti, a to napríklad vyhodnocovaním kvality zákona počas prvých rokov jeho uplatňovania, a nielen na počiatku. Poukázal na to komisár McCREEVY vo svedectve V 8: „Je našou úlohou dbať na uplatňovanie pravidiel. Takže, ako môžeme najlepšie dosiahnuť svoj cieľ? S prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, ťažko môžeme vysielať skupiny úradníkov, aby vyhľadávali prípady nesprávneho uplatňovania v našich 25 – čoskoro 27 – členských štátoch. Čo však môžeme urobiť a čo už robíme, je viesť regulačné a dozorné orgány členských štátov k čo najužšej spolupráci. Keď ich spolupráca bude bližšia a pravidelnejšia, keď budú vykonávaťrovnocenné posudky, prijímať protokoly alebo memorandá porozumenia pre koordinovanéuplatňovanie konkrétnych smerníc a všeobecne uskutočňovať politiku dozornej konvergencie, zistíme, že problémy nesprávneho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva sa zachytia a vyriešia v skoršom štádiu.“

Page 104: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 104/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

8. Kvalita vykonávacích správ a posudku

Poslanci taktiež predniesli otázku, či by Komisia mala hľadať ponaučenie z tohto konkrétneho prípadu. Počas svedectva V 1 sa taktiež spýtali, či sa vykonal posudok posudku vykonávacích štúdií. Pri výsluchu Komisia priznala, že „nebola spokojná s vykonaním štúdie v súvislosti s niektorými krajinami“ (V 1). Podujme sa zostaviť úplný spis z historického archívu na účely informovania výboru, kde, v akých bodoch a v súvislosti s ktorými krajinami nebola spokojnáso štúdiou (PD dôv. 11). Pán BEVERLY tvrdí, že posudok štúdie sa vykonal. Povedal, že „včase dôkladného posúdenia štúdie, pretože sme v tom čase určite upozornili konzultanta na problémy“ (V 1).

Tento dôkaz sa však zdá byť v rozpore s tým, čo bolo povedané v dôkaze PD 19, kde Komisia konštatuje, že „je jasné z písomností a z našich kontaktov s úradníkom na dôchodku, že počas vykonávania štúdie sa vyskytli závažné problémy. Konečným výsledkom bolo, že vylepšenáverzia predbežnej správy sa stala záverečnou správou a záverečný rozpočet bol zníženýo 50 %.“ Komisia dospela k záveru, že „sa nevykonal žiadny písomný posudok štúdie“, ale tvrdí, že môže potvrdiť, že „úradníci vtedy zodpovední za štúdiu, hoci nekontrolovali všetku prácu konzultantov vo všetkých jednotlivých členských štátoch, napriek tomu zohrávali aktívnu rolu pri monitorovaní tvorby štúdie“. Aj v dôkaze PD 19 Komisia uvádza, že „je jasné, že pokrytie Spojeného kráľovstva v štúdii je jedným z najlepších aspektov štúdie“. Tieto tvrdenia sa zdajú byť potvrdené v dôkaze PD dôv. 11.

9. Žiadne komitologické ustanovenia

Pri vypočúvaní Komisia skonštatovala, že tretia smernica o životnom poistení nepredpokladala žiadne komitologické konanie na vykonávanie technických podrobností. Smernica bola vykonaná ihneď po prijatí Parlamentom a Radou ministrov a neuskutočnil sa žiadny komitologický proces týkajúci sa technických podrobností.

10. Smernica Solventnosť II je zásadným prepracovaním

Komisia sa domnieva (V 1), že „mali by sme pripomenúť, že smernice o poistení obsahujú zväčša minimálne pravidlá, a to je dôvod, prečo členské štáty k nim niekedy chcú pridávať ďalšie pravidlá (…). Pripravujeme smernicu Solventnosť II, ktorá je zásadným prepracovaním požiadaviek na solventnosť pre poisťovne. Už na tom nejaký čas pracujeme, (... ) a dôvod, prečo to robíme, sú skúsenosti, aké sme mali napríklad so spoločnosťou Equitable Life.“ Podľa Komisie smernica Solventnosť II „bude obsahovať systém, ktorý je citlivejší voči rizikám, aby všetky zúčastnené strany, dozorné orgány aj samotné poisťovne, boli nútené skúmať rizikáproduktov, ktoré uvádzajú na trh; napríklad riziko kapitálového trhu, ktoré bolo hlavným problémom aj v prípade spoločnosti Equitable Life.“

Komisár McCREEVY sa vo svedectve V 8 vyjadruje o smernici Solventnosť II: „Našou aktuálnou najvyššou prioritou v oblasti poistenia je smernica Solventnosť II. Ambícia nie je

Page 105: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 105/417 PE 386.573v02-00

SK

o nič menšia než dosiahnuť zásadnú revíziu regulácie poistenia a dohľadu nad nímv Európskej únii. Na súčasnom režime solventnosti sa, ako žiaľ na mnohých z nás, prejavuje vek! Požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne boli na úrovni EÚ prvýkrát zavedenépred viac ako tridsiatimi rokmi a metóda výpočtu sa odvtedy v podstate nezmenila. Boli vytvorené pre odvetvie poisťovníctva a svet, ktorý už neexistuje. Smernice o poistení stanovujúminimálne normy, ktoré je možné doplniť a ktoré sa dopĺňajú rôznymi spôsobmi ďalšími pravidlami na vnútroštátnej úrovni. Takto nemáme žiadny skutočný spoločný základ.“

Pri rozprávaní o probléme používania viacerých predpisov namiesto smerníc pán McCREEVY ďalej povedal, že „v smernici Solventnosť II chceme mať čo najviac harmonizácie a odstrániťvšetky tieto výnimky a pod. Keď však smernice prechádzajú procesom v Rade ministrov a v Európskom parlamente, nevyhnutne sa do nich pridávajú nové veci a nezíska sa tak správna harmonizácia. Buďme úprimní: nie je veľa členských štátov, ktoré by sa urputne snažili žiadať Komisiu a viac priamych právomocí v týchto oblastiach a o zrušenie týchto výnimiek. Nestáva sa to v žiadnej oblasti, a najmä nie vo finančných službách. Buďme nemilosrdne otvorení: Ani v najproeurópskejších krajinách nevidím žiadnych ministrov, bez ohľadu na ich politické presvedčenie – naľavo, napravo alebo v strede – ktorí by to chceli. Z ich perspektívy existujú veľmi dobré dôvody, prečo nechcú ísť týmto smerom, takže dohromady je to zložitý argument.“

11. Zdokonalené finančné informácie, podobnosť s prípadom ENRON

V otázke nedostatku informácií poskytovaných investorom pán TERTÁK (V 1) argumentoval, že „požiadavky na finančné informácie a transparentnosť sa za posledné roky značne zvýšili a zlepšili. (...) Ešte sme neuskutočnili analýzu, či vtedajšie postupy v Spojenom kráľovstve boli najlepšími možnými postupmi, alebo aspoň nie príliš vzdialenými od európskej úrovne. Jedna vec je však istá: neporovnávajte niekdajšie predpisy so súčasnými, pretože súčasné predpisy vždy obsahujú všetky ponaučenia, ktoré boli získané v priebehu času. Istotne aj prípad spoločnosti Enron znamenal ponaučenie, keďže bez toho, aby si to niekto uvedomil, sa zrazu niekto objavil a v USA sa zmenilo mnoho predpisov týkajúcich sa požiadaviek na vykazovanie, povinnosti audítorov a podobne. Takto prídu niektoré zmeny aj do Európy.

12. Filozofia tretej smernice o životnom poistení: minimálna harmonizácia, vzájomné uznávanie a kontrola domovskej krajiny, ale hostiteľská krajina môže uplatniť pravidlá všeobecného záujmu

Alan BEVERLY vo svedectve V 3 sumarizuje celkovú filozofiu podporujúcu tretiu smernicu o životnom poistení. Podľa neho „sa vytvoril dojem, (…) že hostiteľská krajina, krajina pobočky, nemá absolútne žiadnu úlohu. Toto nie je úplne presné. Je celkom pravda, že smernice a obzvlášť tretie smernice stanovujú minimálny základ harmonizácie, teda minimálnu harmonizáciu práva v oblasti poistenia v rámci členských štátov“. Táto minimálna harmonizácia je „základom pre vzájomné uznávanie a kontrolu domovskej krajiny – teda pre systém európskeho pasu.“ Pokiaľ ide o pobočky, poisťovňa, ktoré chce otvoriť pobočku v inom štáte, môže podliehať „záväzným pravidlám, ktoré majú byť uplatnené v krajine, v ktorej sa nachádza pobočka na základe všeobecného záujmu. To je politické rozhodnutie, ktoré musí prijať krajina, v ktorej sa nachádza pobočka, ale môže zasiahnuť aj inak, môže informovať poisťovňu, ktorá zriaďuje pobočku, o miestnych pravidlách, ktoré sa musia dodr

Page 106: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 106/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

žiavať.“ Touto koncepciou všeobecného záujmu sa zaoberá článok 40 ods. 4 kodifikovanej smernice o životnom poistení. Podľa neho má krajina pobočky značnú kontrolu nad podmienkami predaja a spôsobom, ktorým musia byť informácie poskytované poistencom.

V ďalšom dokumente o problémoch domovského a hostiteľského štátu pripravenom Komisiou (PD 41) sa o týchto otázkach píše viac: „domovský členský štát je zodpovedný za finančnýdohľad. Taktiež má všeobecnejšiu zodpovednosť za konanie poisťovní, ktorých činnosť povoľuje, a v konečnom dôsledku je zodpovedný za zabezpečenie súladu poisťovne s ustanoveniami týkajúcimi sa všeobecnému záujmu, ktoré existujú v rôznych hostiteľských členských štátoch, v ktorých vykonáva svoju činnosť. Členský štát, v ktorom je zriadená pobočka, alebo do ktorého sa poskytujú cezhraničné služby, taktiež zohráva určitú úlohu, najmä pokiaľ ide o kontrolu súladu s miestnymi ustanoveniami platnými pre poistné zmluvy, ktorých cieľom je chrániť všeobecný záujem. Nie je zbavený všetkých prostriedkov sledovania poistných činnostívykonávaných poisťovňami z iných členských štátov a môže vyžadovať uplatňovanie vlastných pravidiel výkonu podnikania ospravedlniteľných všeobecným záujmom. Smernica môže hladko fungovať len v prípade dobrej spolupráce medzi orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu. Nie je uspokojivé, ak orgán hostiteľského členského štátu odkáže poškodených poistencov na orgán domovského štátu, ktorý ich potom odkáže späť na orgán hostiteľského štátu, a tí zistia, že ich prípad nedokáže preskúmať ani jeden z nich.“

II.2.2. Dôkazy z vykonávacej štúdie (PD 20)

Štúdiu o transpozícii tretej smernice o životnom poistení aj tretej smernice o neživotnom poistení členskými štátmi vykonala advokátska kancelária zo Spojeného kráľovstva Wilde Sapte. Záverečná správa bola predložená službám Komisie 14. novembra 1995. Štúdia nepokrývala všetkých vtedajších 12 členských štátov, keďže Grécko a Španielsko meškali s vykonávaním.

Štúdia je rozdelená do troch častí: prvá časť obsahuje podrobnú analýzu na základe 7 kapitol určených Komisiou, ďalšia je o konkrétnych odlišnostiach medzi smernicou a vykonávacími právnymi predpismi Spojeného kráľovstva a tretia časť sa zaoberá praktickými otázkami vyplývajúcimi z vykonávania.

Súhrn tém vyplývajúcich zo štúdie

Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že vykonávacia štúdia nehovorí veľa o kvalite transpozície. Po prvé, samotný text je dosť krátky, nejasný a nepresný. Po druhé, keďže vykonávacie ustanovenia transponujúce tretiu smernicu o životnom poistení sú v Spojenom kráľovstve rozložené do troch rôznych vykonávacích zákonov, je zložité získať zrozumiteľný obraz. Štúdia ďalej preukazuje, ako niektoré ustanovenia smernice skrátka neboli transponované, keďže orgány Spojeného kráľovstva sa domnievali, že už sú pokryté existujúcimi zákonmi

Page 107: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 107/417 PE 386.573v02-00

SK

33 Dostupná záujemcom na požiadanie (dostupná len v papierovej forme).

Spojeného kráľovstva, čo záležitosti ešte viac komplikovalo.

Súčasťou štúdie je podrobná tabuľka zhody33 (takmer 300 strán), ktorá pre každý článok smernice špecifikuje zodpovedajúci článok vo vykonávacích ustanoveniach Spojeného kráľovstva. Na účely overenia úrovne súdržnosti a kvality transpozície Spojeného kráľovstva bolo nevyhnutné skontrolovať úplne každé vykonávacie ustanovenie Spojeného kráľovstva. Táto úloha bola vykonaná pomocou odbornej štúdie o transpozícií (EŠ 1), ktorú zadal výbor EQUI. Táto štúdia, financovaná z rozpočtu výboru na odborné posudky, sa nezameriava len na transpozíciu Spojeného kráľovstva, ale taktiež sa pokúša o porovnanie s transpozíciou tretej smernice o životnom poistení zo strany ďalších členských štátov (presnejšia analýza transpozície Spojeného kráľovstva po jednotlivých článkoch sa nachádza v časti II.1 Podrobnáanalýza transpozície).

Celkovo zo štúdie spoločnosti Wilde Sapte a zo sprievodnej tabuľky zhody nevyplývajú žiadne jasné závery, ktoré by potvrdzovali nedostatočnú transpozíciu. Ako sa rozoberá nižšie, Komisia sa zdala byť spokojná s výsledkami štúdie a s transpozíciou ako takou.

Podmienky na získanie povolenia: zdravé a obozretné riadenie, osoby podliehajúce 1.oznamovaniu, zverejňovanie informácií

Podľa štúdie a v súlade s článkami 7 a 14 tretej smernice o životnom poistení „spoločnosti musia byť riadené v súlade so zásadami zdravého a obozretného riadenia“. Štúdia uvádza, že vykonávacie ustanovenia Spojeného kráľovstva „kladú nové požiadavky na riaditeľov, ktorévyžadujú udržiavanie systému kontroly“. Uzatvára konštatovaním jasného faktu, t. j. že „ministerstvo dopravy a priemyslu má právomoci na podniknutie regulačných krokov v prípade, že poisťovne nie sú zdravo a obozretne riadené“.

V súvislosti s osobami, ktoré podliehajú oznamovaniu, štúdia neprispieva ničím iným, len opisom článkov z vykonávacích ustanovení Spojeného kráľovstva. V súvislosti so zverejňovaním informácií štúdia tvrdí, že vykonávacie ustanovenia Spojeného kráľovstva dodržujúvyššie požiadavky na informácie obsiahnuté v tretej smernici o životnom poistení. Ustanovenia sú vykonané v rôznych zákonoch.

Technické rezervy, podrobná analýza2.

Štúdia nenašla žiadne odlišnosti medzi treťou smernicou o životnom poistení a vykonávacími ustanoveniami Spojeného kráľovstva okrem článku 22 ods. 1. Pozri nižšie v časti o odlišnostiach.

Zriadenie pobočiek3.

Štúdia podrobne popisuje postupy udeľovania povolení a informovania a spôsob, ako ministerstvo obchodu a priemyslu chcelo splniť požiadavky v tejto súvislosti. Z textu nie je jasné, či je primeraná transpozícia nedostatočná a Komisia sa zdala byť spokojná s podanými vysvetleniami.

Page 108: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 108/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Pravidlá ochraňujúce všeobecný záujem4.

Štúdia popisuje, ako poradné orgány Spojeného kráľovstva nepripravili zoznam podmienok opísaných ako predstavujúce všeobecný záujem. Namiesto toho pripravili neúplný zoznam, ktorý načrtával hlavné zákony, ktoré regulujú poisťovníctvo v Spojenom kráľovstve a ktoré sa môžu uplatňovať na poisťovne z iných štátov podnikajúce v Spojenom kráľovstve. Medzi ne patria okrem iného pravidlá v oblasti reklamy, zverejňovanie prepojení zo strany sprostredkovateľov, zavádzajúce informácie, ukončenie krytia (žiadne konkrétne pravidlá), problémy v oblasti jazyka, výber práva (neplatné v Spojenom kráľovstve) a práva na zrušenie (v práve Spojeného kráľovstva sa nevyskytujú).

Konkrétne odlišnosti:5.

Článok 12§

„Vykonávacie ustanovenia Spojeného kráľovstva špecificky nevyžadujú, aby minister za príslušných okolností informoval príslušný orgán členského štátu záväzku, v ktorom sa nachádza riziko.“ Ministerstvo obchodu a priemyslu cítilo, že to bolo nepotrebné, keďže minister už mal právomoc na výmenu informácií s inými príslušnými orgánmi v rámci existujúcich právnych predpisov Spojeného kráľovstva.

Článok 13§

„Vykonávacie ustanovenie Spojeného kráľovstva nestanovuje, že dozorný orgán Spojeného kráľovstva musí informovať príslušný orgán iného členského štátu“ v prípade odňatia povolenia zo strany iného štátu, ako to požaduje smernica.

Článok 14 ods. 2§

„Dozorný orgán Spojeného kráľovstva zastával názor, že keďže nemal žiadnu právomoc namietať voči vzdaniu sa účasti, bolo nepodstatné, či sa oznámenie vykonalo pred vzdaním sa alebo sedem dní po ňom. Tento článok preto nebol transponovaný.

Článok 21 ods. 1§

Tento článok stanovuje, že aktíva kryjúce technické rezervy budú ocenené bez akýchkoľvek dlhov vzniknutých z ich nadobudnutia. Toto ustanovenie nebolo úplne transponované. Štúdia uvádza, že nezískala informácie od ministerstva obchodu a priemyslu, ktoré by uvádzali, že právne predpisy Spojeného kráľovstva už zabezpečujú správne krytie záväzkov aktívami.

Článok 22 ods. 1§

Tento článok stanovuje, že aktíva kryjúce technické rezervy by sa mali investovať do

Page 109: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 109/417 PE 386.573v02-00

SK

maximálne určeného percentuálneho podielu určených aktív. Vykonávacie právne predpisy Spojeného kráľovstva stanovujú percentuálne obmedzenia nie vzhľadom na technické rezervy, ale vzhľadom na sumu dlhodobej činnosti. Štúdia uvádza, že „príslušný orgán zastával názor, že nebolo potrebné zmeniť tento prístup, pretože pravidlá Spojeného kráľovstva sú vo väčšine prípadov obozretnejšie než pravidlá stanovené smernicou“.

6. Praktické problémy týkajúce sa vykonávania

Štúdia poukazuje na to, že vykonávanie sa „dosiahlo výlučne podriadenými právnymi predpismi“. Tvrdí, že „rámec v smerniciach prevažne sledoval existujúci regulačný systém Spojeného kráľovstva. Preto teda neboli potrebné žiadne podstatné zmeny v štýle dohľadu Spojeného kráľovstva“.

Štúdia uvádza, že v tom čase „nevyjadrili spoločnosti ABI, Royal ani Lloyd’s žiadne znepokojenia v súvislosti s technickými odlišnosťami medzi smernicou a vykonávacími ustanoveniami Spojeného kráľovstva“. Jediné vznesené obavy sa týkali spôsobu zistenia, ktoréustanovenia sa týkajú „všeobecného záujmu“.

Potom vysvetľuje, že „z pohľadu Spojeného kráľovstva sa zdá, že z čisto komerčných dôvodov vykonávanie smernice podstatne nezmenilo existujúce modely cezhraničného obchodu zo strany poisťovní Spojeného kráľovstva, ani ho nezvýšilo“.

Ďalším problémom je, že „spoločnosti Spojeného kráľovstva sú odradené pred rozširovaním do iných členských štátov, pretože sú znepokojené, že môžu naraziť na právne problémy v súvislosti s neharmonizáciou zmluvného práva a potrebou dlhodobého poskytovania zmlúv, ktoré budú podliehať miestnemu právu hostiteľskej krajiny“.

7. Posudok štúdie

Komisia tvrdí (V 1), že „správa a vyšetrovanie tejto správy a vykonávacích právnych predpisov Spojeného kráľovstva zo strany služieb Komisie nepoukázalo na žiadne zásadnémedzery alebo problémy v súvislosti s vykonávaním tretej smernice o životnom poistení zo strany Spojeného kráľovstva“. V dôkaze PD 19 však Komisia konštatuje, že „je jasnéz písomností a z našich kontaktov s úradníkom na dôchodku, že počas vykonávania štúdie sa vyskytli závažné problémy. Konečným výsledkom bolo, že vylepšená verzia predbežnej správy sa stala záverečnou správou a záverečný rozpočet bol znížený o 50 %.“ Komisia dospela k záveru, že „sa nevykonal žiadny písomný posudok štúdie“, ale tvrdí, že môže potvrdiť, že „úradníci vtedy zodpovední za štúdiu, hoci nekontrolovali všetku prácu konzultantov vo všetkých jednotlivých členských štátoch, napriek tomu zohrávali aktívnu rolu pri monitorovanítvorby štúdie“. Aj v dôkaze PD 19 Komisia uvádza, že „je jasné, že pokrytie Spojeného kráľovstva v štúdii je jedným z najlepších aspektov štúdie“. Vo svedectve V 8 vysvetľuje komisár MCCREEVY, ako Komisia sprístupnila výboru EQUI správy štúdie a interné písomnosti Komisie, „ktoré jasne poukazujú na problémy, s ktorými sme sa stretli. Tieto písomnosti taktiež dokazujú značné snahy predstaviteľov Komisie dosiahnuť primeranú hodnotu za vynaloženéfinančné prostriedky a získať najlepší možný výsledok“

V dôkaze PD dôv. 11 nachádzame možný dôkaz celkovej nízkej kvality štúdie spoločnosti

Page 110: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 110/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Wilde Sapte a faktu, že Komisia sa zo všetkých síl snažila dosiahnuť zmeny a vylepšenia textu. Z toho vyplýva otázka všeobecnej kvality riadenia a obstarávacích postupov Komisie pre tieto druhy externých štúdií v tom čase a či sa tieto postupy odvtedy zlepšili.

Page 111: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 111/417 PE 386.573v02-00

SK

II.2.3. Ďalšie vybraté písomné dôkazy a ústne svedectvá o transpozícii

Z ďalších písomných dôkazov a ústnych svedectiev vyplýva prekvapujúca skutočnosť, ako zriedka sa spomínajú smernica a problém správnej/nesprávnej transpozície. Svedkovia a ďalšíexperti (Penrose, Baird) pochopiteľne vždy odkazujú na právo Spojeného kráľovstva a regulačné postupy Spojeného kráľovstva. Je preto zložité oddeliť problém týkajúci sa len transpozície od záležitostí týkajúcich sa dohľadu nad spoločnosťou ELAS a jej reguláciou. Dôraz na reguláciu sa kladie oveľa podrobnejšie v časti III. o regulačných postupoch. Z dôvodu štruktúrovania vyšetrovania sa rozličné dôkazy kladú, kde je to možné, pod jednotlivé nadpisy, ktoré uvádzajú každý z kľúčových článkov tretej smernice o životnom poistení. Ak sa nenašlo žiadne konkrétne prepojenie na článok, dôkaz je umiestnený v časti Všeobecné témy.

Všeobecné témy•Článok 8 – Obozretný dohľad•Článok 10 – Dozorné právomoci a účtovné výkazy•Článok 18 – Technické rezervy•Článok 25 – Miera solventnosti•Článok 28 – Všeobecný záujem•Článok 31 – Informácie pre poistencov•

Všeobecné témy

1. Neuspokojivé vykonávanie a uplatňovanie druhej a tretej smernice o životnom poistenípriamo spôsobilo nedostatočnú reguláciu spoločnosti ELAS

Pán Tom LAKE z akčnej skupiny EMAG tvrdí, že „vykonávanie a uplatňovanie druhej a tretej smernice o životnom poistení bolo neuspokojivé a že to priamo ovplyvnilo kvalitu regulačného dohľadu nad spoločnosťou ELAS“ (V 1). Tvrdí, že cieľ týchto smerníc –primeraná ochrana poistencov – sa reguláciou spoločnosti ELAS zo strany Spojeného kráľovstva nedosiahol.

2. Závažné obavy, či smernice ES o životnom poistení boli úspešne transponované

Pán JOSEPHS vo svedectve V 2 vyhlasuje, že on a jeho združenie (združenie investorov) „majú závažné obavy v súvislosti s tým, či tri smernice ES o životnom poistení mohli byť úspešne transponované do regulačného prostredia Spojeného kráľovstva vzhľadom na rozdiely vo filozofii medzi zámermi Komisie a spôsobom, akým systém v Spojenom kráľovstve v skutočnosti fungoval.“

Poistenka, pani KNOWD, taktiež tvrdí vo svedectve V 2, že „spoločnosť Equitable nekonala v súlade s predpismi EÚ dlhšie obdobie“.

Page 112: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 112/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

3. Komisia mala byť aktívnejšia

Peter SCAWEN zo skupiny ELTA sa vo svedectve V 3 domnieva, že pokiaľ ide o úlohu Komisie pri dohľade nad vykonávaním práva EÚ, „má byť aktívna. Myslím si, že zlyhaním orgánov v Spojenom kráľovstve bolo, že boli pasívne a čakali na udalosti, dúfajúc a veriac prísľubom, že sa veci môžu zlepšiť. Myslím si, že presne tak to bolo. Domnievam sa, že o tom dobre vedeli, ale nevedeli, čo s tým majú robiť.“ Zdá sa, že pán SCAWEN má na mysli orgány Spojeného kráľovstva, a nie Komisiu.

4. Tretia smernica o životnom poistení bola správne vykonaná a právo Spojeného kráľovstva bolo v súlade s väčšinou jej ustanovení

Pán MCELWEE vo svedectve V 3 zastáva názor, že Spojené kráľovstvo „vykonalo smernicu správne. Nevidel som nič, čo by mi naznačovalo, že existoval nejaký veľmi zlý spôsob, ktorým by bola nesprávne vykonaná.“ Clive MAXWELL z ministerstva financií vo svedectve V 4 tvrdí, že „tretia smernica o životnom poistení a jej predchodkyne boli správne transponovanédo domáceho práva Spojeného kráľovstva. Predtým existujúce právne predpisy Spojeného kráľovstva už v podstate boli vo veľkom rozsahu v súlade s ustanoveniami vyžadovaným smernicou.“ Pán MAXWELL potom uviedol jednotlivé právne predpisy, prostredníctvom ktorých bola tretia smernica o životnom poistení transponovaná do práva Spojeného kráľovstva, t. j. nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení) z roku 1994, nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994 a nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (závierky a výkazy) z roku 1994. David STRACHAN z Úradu pre finančné službyokrem toho vo svedectve V 4 tvrdil, že „Spojené kráľovstvo stále zachádzalo nad rámec formálnych požiadaviek tretej smernice o životnom poistení pri vykonávaní následných projektov kompenzácie investorov a ombudsmana“.

5. Vláda Spojeného kráľovstva zodpovedná za transpozíciu

Pán MAXWELL vo svedectve V 4 objasnil, že „vláda Spojeného kráľovstva je zo zákona zodpovedná za správnu transpozíciu smerníc v Spojenom kráľovstve. (...) V súvislosti so správnou transpozíciou Európskych smerníc v Spojenom kráľovstve je zodpovednosť za to vyplývajúca z európskeho práva v konečnom dôsledku na členskom štáte.“

6. Fragmentovaná transpozícia neovplyvňuje jej celkovú kvalitu

Na otázku poslanca (V 4), či má transpozícia do rozličných zákonov a nariadení nejakú právnu alebo inú dôležitosť, pokiaľ ide o vážnosť, s ktorou boli smernica alebo iné smernice transponované do práva Spojeného kráľovstva, Clive MAXWELL odpovedal jasným nie: „zákon je zákon: nezáleží na tom, či sa niečím zaoberá zákon parlamentu, nariadenie parlamentu alebo v tomto prípade nariadenie Úradu pre finančné služby. Tak či tak to máprávnu účinnosť a je to platný spôsob transponovania smernice. (...) Myslím si, že mnohéčlenské štáty majú systém transponovania smerníc do viacerých rôznych legislatívnych nástrojov v závislosti od svojho národného usporiadania. (...) Záleží samozrejme na ich

Page 113: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 113/417 PE 386.573v02-00

SK

vnútroštátnom usporiadaní a tradíciách a spôsobu ich regulácie.“

7. Smernice sú len základ

Martin McELWEE vo svedectve V 3 zastáva opačný názor než ostatní svedkovia a uvádza, že „smernice stanovujú len nevyhnutný základ regulácie a, v súlade s charakterom smernice a v protiklade s nariadením, sa ponecháva na členskom štáte, aby našiel najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie výsledkov vyžadovaných ustanoveniami smernice. Smernice súnevyhnutne menej normatívne ako právne predpisy, čo je dôvodom občasných pochýb o ich správnom vykonávaní.“

Tento názor zopakoval aj Clive MAXWELL z ministerstva financií vo svedectve V 4: „Tretia smernica o životnom poistení, rovnako ako jej predchodkyne, bola smernicou pre minimálnu harmonizáciu. (...) Od členských štátov sa požadovalo, aby v domovských právnych predpisoch vykonali minimálne normy obsiahnuté v smernici, ale mohli tak urobiť v kontexte prístupu domácej politiky. Nebolo zámerom, aby členské štáty vytvárali zhodné domáce režimy.“

8. Smernice nevyžadujú režim nulového zlyhania

Pán MCELWEE vo svedectve V 3 taktiež rozptyľuje mýtus, že smernice vyžadujú, ba dokonca implikujú, režim nulového zlyhania: „Bolo by zložité vytvoriť takýto režim, ale ja sa domnievam, že to možné je, aspoň teoreticky. Vyžadovalo by to úroveň regulácie, ktorá by podľa môjho názoru bola v rozpore s konečnými záujmami spotrebiteľa. (...) V smerniciach sa nenachádza nič, čo by signalizovalo úmysel vytvorenia takého režimu.“ Podobne aj Clive Maxwell z ministerstva financií uvádza, že „režim sa nesnažil a nesnaží predchádzaťzlyhaniam regulovaných spoločností alebo problémom s nimi“ (V 4).

9. Sloboda publicity s cieľom stimulovať inovácie

Clive MAXWELL z ministerstva financií vo svedectve V 4 dodáva k predchádzajúcemu bodu s cieľom vysvetliť, ako bol prístup Spojeného kráľovstva k „obozretnému dohľadu charakterizovaný ako obsahujúci slobodu publicity. V rámci príslušných právnych predpisov dostali poisťovne slobodu určovať svoje poistky/politiky a uskutočňovať vlastné rozhodnutia, za predpokladu zverejnenia určitých informácií verejnosti. Tento prístup bol zámerne vytvorený, aby zabránil prílišnému zasahovaniu do záležitostí spoločností, keďže sa predpokladalo, že takéto zasahovanie potláča inovácie a podnikateľské správanie, čo by bolo na úkor poistencov a výberu zákazníkov.“

10. Regulačné orgány uplatňovali právo

Na otázku poslanca, či bola vláda Spojeného kráľovstva spokojná s tým, ako regulačné orgány v súvislosti s nadobudnutím účinnosti tretej smernice o životnom poistení verne uplatnili vykonávacie ustanovenia, ako aj ducha smernice, pán MAXWELL uvádza vo svedectve V 4, že v súvislosti s „uplatňovaním práva do praxe regulačné orgány uplatnili právo.“

11. Hlavná zodpovednosť za krízu spočíva v rukách vedenia spoločnosti ELAS

Page 114: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 114/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Pán MCELWEE vo svedectve V 3 taktiež hovorí, že „hlavný dôvod, prečo sa spoločnosťEquitable Life ocitla v tejto kríze, leží priamo v rukách vedenia, ktoré bolo rôzne úplatné aľahostajné.“ Toto je taktiež jeden z čiastkových záverov Penroseho správy (PD 16). Brian CHASE (PD 9) však tvrdí, že za krach spoločnosti ELAS je zodpovedná britská vláda. Popiera tajnú dohodu so spoločnosťou ELAS počas 6-ročného obdobia na utajenie dôkazov o pravej príčine krachu spoločnosti, sprisahania, ktoré bolo podľa neho v každej fáze inšpirované, financované a podporované zo strany ministerstva financií. Podporuje tieto obvinenia s odkazom na Penroseho správu (PD 16), správu spoločnosti Burgess Hodgson (PD 26) a správy dr. Michaela Nassima (PD 8, 7 a 33).

V otázke zodpovednosti tvrdí dôkaz PD dôv. 3, že spoločnosť ELAS opakovane klamala v súvislosti so stavom spoločnosti a dosahovanými úspechmi. Jej vedenie bolo ľahostajnév tom, že neodkladalo výnosy z burzových rastov pre poistencov s výnosovými poistkami, ani netvorilo rezervy na budúce platby poistencom s garantovanou ročnou sadzbou. Taktiež tvrdí, že vedenie si vyplácalo veľké platy, veľké odmeny a veľké penzijné dávky. Taktiež obsahuje tvrdenia proti audítorom, spoločnosti Ernst & Young, o nevykonaní primeraného auditu závierok spoločnosti Equitable Life a nezistení, že nebol k dispozícii dostatok peňazí na krytie prostriedkov pre poistencov s garantovanou ročnou sadzbou.

12. Režim sa musí vyvíjať a odpoveďou je smernica Solventnosť II

Clive MAXWELL z ministerstva financií vo svedectve V 4 uvádza, že „na neustále sa meniacich trhoch nemôže žiadny systém dohľadu stáť nehybne. Je dôležité, aby sa európsky rámec pre dohľad nad životnými poisťovňami naďalej vyvíjal a zabezpečil tak primeranúúroveň ochrany poistencov. Vláda Spojeného kráľovstva preto podporuje projekt Európskej komisie Solventnosť II.“

Článok 8 – Obozretný dohľad

13. Nerešpektovaný článok 8 tretej smernice o životnom poistení

Článok 15 ods. 3 prvej smernice o životnom poistení, zmenený a doplnený treťou smernicou oživotnom poistení (článok 8), stanovuje, že príslušné orgány domovského členského štátu majúvyžadovať od každej poisťovne, aby mala riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly. Podľa pána LAKEA vo svedectve V 1 sa podľa tohto ustanovenia nepostupovalo. Jeho argument znie nasledovne: nevyhnutnou súčasťou vnútroštátneho poisťovacieho rámca v Spojenom kráľovstve je kvalifikovaný zodpovednýpoistný matematik, ktorého poisťovne vymenúvajú na to, aby im radil v oblastiach tvorby rezerv, bonusov, vyhliadok a pod. a ktorý by mal čiastočne fungovať ako ochranca záujmov poistencov. Pán LAKE vysvetľuje fakt, že v roku 1992 „sa zodpovedný poistný matematik Roy Ranson stal výkonným riaditeľom spoločnosti ELAS bez toho, aby sa vzdal funkcie zodpovedného poistného matematika, čo jasne poškodzovalo záujmy poistencov, ale právne

Page 115: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 115/417 PE 386.573v02-00

SK

predpisy Spojeného kráľovstva nezabezpečili odvolanie pána Ransona“ (V 1). Pokračuje, podľa pána LAKEA, že nesprávne vykonávanie spôsobilo bezmocnosť orgánov Spojeného kráľovstva. Úrad vládneho poistného matematika Spojeného kráľovstva vyjadril svoj nesúhlas s dvojitou úlohou pána RANSONA, nič však nevykonal.

Pán HOLMES (PD 84) taktiež zašiel do podrobností v súvislosti s nedostatkom riadnych administratívnych a účtovných postupov a primeraných mechanizmov vnútornej kontroly, konkrétne o probléme zodpovedného poistného matematika, pričom obšírne citoval z Penroseho správy (PD 16) a zopakoval obvinenia, ktoré sa v nej nachádzali.

Clive MAXWELL z ministerstva financií pri vypočúvaní počas podávania svedectva V 4 odmietol toto tvrdenie argumentujúc, že „tretia smernica o životnom poistení sa nezmieňuje o osobe s funkciou zodpovedný poistný matematik. Otázka, či sa zodpovedný poistnýmatematik mohol chopiť danej konkrétnej úlohy preto nie je záležitosťou tretej smernice oživotnom poistení. Bolo bežné v prípade mnohých ďalších životných poisťovní, že zodpovednýpoistný matematik zohrával túto úlohu v rámci systému Spojeného kráľovstva.“

14. Penrose zistil všeobecné zlyhania v súvislosti s obozretným dohľadom nad spoločnosťou ELAS

Penroseho správa (PD 16) zistila všeobecné zlyhania v súvislosti s obozretným dohľadom nad spoločnosťou ELAS: „Nariadenie a odporúčanie úradu vládneho poistného matematika sa zameriavali výlučne na mieru solventnosti prostredníctvom zmluvných záväzkov a nebrali ohľad na akumulované konečné bonusy napriek tomu, že v čase správy z roku 1989 bolo pôsobenie upadajúcich trhov skutočné a úrad vládneho poistného matematika aj regulačnéorgány o ňom vedeli“ (kap. 16-16). „Spoločnosť (...) bola príliš vážená, aby jej situácia mohla vzbudiť obavy, a nedostatok informácií spôsobil nečinnosť (...) Regulačné orgány získali predstavu o postupoch spoločnosti, ktoré ich mali opodstatnene vyprovokovať k monitorovaniu jej súčasných a budúcich postupov. V súvislosti so zavedením vhodného systému neboli prijatéžiadne osobitné opatrenia“ (kap. 16-21)

Podporujúc tieto myšlienky tvrdí dôkaz PD dôv. 3, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva sa nezaoberali problémami spoločnosti ELAS v čase, keď boli známe vážne problémy v rámci organizácie pred rokom 1997 a pravdepodobne už v roku 1991. Neuvedomovali si, že bol nedostatok prostriedkov na krytie poistencov s garantovanou ročnou sadzbou.

15. Oprávnené očakávania poistencov chránené právom Spojeného kráľovstva

Pán LAKE tvrdí vo svedectve V 1, že „v práve Spojeného kráľovstva sú opodstatnené očakávania poistencov alebo potenciálnych poistencov chránené zo strany príslušných orgánov“.

Svedectvo pána HOLMESA (PD 84) podporuje toto tvrdenie: „Ochrana opodstatnených očakávaní poistencov na základe práva Spojeného kráľovstva mala veľkú dôležitosť z dôvodu posunu bilancie výhod poskytovanej spoločnosťou ELAS v 80. a 90. rokoch na základe jej politík smerom od garantovaných výhod k negarantovanej konečnej bonifikácii. (...) Zatiaľ čo garantované výhody sa posudzovali ako záväzky na základe vnútroštátneho práva a práva

Page 116: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 116/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Spoločenstva, a preto museli byť zaistené, jedinou ochranou poskytovanou nevymedzenej konečnej bonifikácii na základe regulačného systému Spojeného kráľovstva bola povinnosť zvážiťzakročenie na účely ochrany opodstatnených očakávaní vznesených v súvislosti s takouto bonifikáciou.“

16. Opodstatnené očakávania poistencov boli vytvorené postupom spoločnosti ELAS

V súvislosti s opodstatnenými očakávaniami poistencov tvrdí Penrose (PD 16), že regulačnéorgány Spojeného kráľovstva mu oznámili, že opodstatnené očakávania poistencov, pokiaľ ide o konečné bonusy, neboli vytvorené postupom spoločnosti ELAS v oblasti bonusov. Namiesto toho naopak tvrdí, že opodstatnené očakávania poistencov vznikli z dôvodu postupu spoločnosti v oblasti konečných bonusov (inými slovami, že poistenci mali opodstatnené očakávania, na ktoré mali nárok, alebo by získali diskrečné bonusy okrem zmluvných výhod). Ods. 220, kap. 18 dôkazu PD 16 uvádza: „zástupcovia úradu vládneho poistného matematika a ministerstva financií povedali vyšetrovateľom, že úrad vládneho poistného matematika a regulačné orgány vždy uznávali relevantnosť konečného bonusu, ale že opodstatnené očakávania poistencov vo vzťahu ku konečným bonusom neboli vytvorené postupom spoločnosti v oblasti bonusov. Poukazujú na poznámky, ktoré stanovovali, že konečný bonus nie je garantovaný. Úrad vládneho poistného matematika a ministerstvo financií však taktiežuznávajú, že opodstatnené očakávania poistencov neboli obmedzené na garantované výhody. Nie je potrebné dospieť k záveru, že poistenci by mali opodstatnené očakávania upriamiť na získanie presnej sumy bonusu, aby zistili, že opodstatnené očakávania je ešte potrebné vytvoriť. Tento bod je zvýraznený vo vlastných vyjadreniach úradu vládneho poistného matematika: „Na trhu životného poistenia sa všeobecne akceptovalo, že predchádzajúce úrovne konečného bonusu nevytvorili opodstatnené očakávania pre budúcnosť, keďže by boli úplne závislé od trhových podmienok podľa stupňa vyrovnania, ktoré sa značne líši medzi jednotlivými spoločnosťami. Opodstatnené očakávanie by nebolo, že by bola splatná presná kótovaná cena poistky, bez ohľadu na trhové podmienky alebo vyrovnanie, ale že každé zníženie by odrážalo nepriaznivé trhové podmienky. Stav, kedy by si spoločnosť nemohla dovoliť dodržať hodnoty poistky bez zvýšenia trhových hodnôt alebo medzigeneračných prevodov, by bol nepochopenýpoistencami spoločnosti na základe im poskytnutých informácií, a nespĺňal by ich opodstatnené očakávania.“

17. Účinná kontrola v rukách sektora životného poistenia

„Združenie investorov dospelo k záveru, že systém obozretného dohľadu Spojeného kráľovstva bol vytvorený tak, aby umožňoval správnu reguláciu, avšak ponechal účinnú kontrolu v rukách sektora životného poistenia,“ je záver, ku ktorému dospel pán JOSEPHS vo svedectve V 2. Požiadal výbor EQUI, aby preskúmal, „či takýto jednotný vzor zatajovania a nesprávneho smerovania je alebo by mal byť kompatibilný s regulačným režimom nepriamo vyjadreným v smerniciach o životnom poistení EK“.

18. Úrad pre finančné služby nie je riadený sektorom

Page 117: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 117/417 PE 386.573v02-00

SK

V reakcii na obvinenia, že Úrad pre finančné služby je riadený a financovaný sektorom a že „dláždi cestu sektoru“, sa pán MCELWEE vo svedectve V 3 domnieva, že to nie je spravodlivá charakteristika. Podľa neho má „Úrad pre finančné služby štyri zákonné ciele: dôveru trhu, verejnú informovanosť, ochranu spotrebiteľov a znižovanie finančnej kriminality. Na základe štatútu musí Úrad pre finančné služby, nakoľko je to možné, konaťspôsobom, ktorý je kompatibilný s týmito cieľmi. Z týchto cieľov sú podľa mňa aspoň tri orientované na zákazníka, a jeden, udržiavanie dôvery trhu, je minimálne neutrálny vo vzťahu spotrebiteľa a profesionála. Na vyššej úrovni je samozrejme aj tento cieľ v konečnom dôsledku v záujme spotrebiteľa, v rozsahu, v ktorom prináša úžitok účastníkom trhu. Tieto prínosy sa taktiež v konečnom dôsledku prenášajú na spotrebiteľov.“

To isté vysvetľuje aj David STRACHAN z Úradu pre finančné služby vo svedectve V 4 slovami, že „Úrad pre finančné služby je nezávislý od vlády Spojeného kráľovstva. Ani nie je financovaný z verejných daní. Sme financovaní výlučne vďaka našej právomoci vyberaťpríspevky od spoločností, ktoré regulujeme, alebo ktoré používajú burzy cenných papierov Spojeného kráľovstva. (...) Sme zákonným regulačným orgánom založeným parlamentom; nie sme samoregulačným orgánom ani obchodným združením s dobrovoľným členstvom. (...) Regulované spoločnosti vo všetkých finančných sektoroch musia platiť náklady regulácie.“

Článok 10 – Dozorné právomoci a účtovné výkazy

19. Spoločnosť ELAS sa stala pyramídovým systémom

Pán LAKE sa domnieva, že „zlyhania vlády a regulačných orgánov Spojeného kráľovstva umožnili, že výnosové fondy sa stali pyramídovým systémom, v ktorom boli atraktívne výplaty dotované z rastúcich investícií nových a existujúcich poistencov“ (V 1). Tvrdí, že zadržiavanie prostriedkov na splnenie očakávaných výplat bolo chránené zo zákona, ale orgány Spojeného kráľovstva nesplnili svoju povinnosť presadzovať právo.

Pán SEYMOUR je vo svedectve V 7 rovnakého názoru: „regulačný orgán Spojeného kráľovstva mohol ľahko zistiť existenciu pyramídového systému spolu s nedostatkom rezerv – ako to zistili Penrose a Burgess and Hodgson – a podniknúť nápravné opatrenie v súlade s požiadavkami smernice. To bolo veľmi dôležité, obzvlášť keďže deklarovaná existencia rezervného fondu bola kľúčovou predajnou vlastnosťou v rámci Spoločenstva.

20. Prílišné spoliehanie na mierny prístup

Pán LAKE tvrdí vo svedectve V 1, že tieto zlyhania pri vykonávaní pokrývajú právomoci na riešenie ujmy poistencov, neprimeranosti regulačných výkazov, nedostatočných prostriedkov, nefunkčných rozdelení zodpovednosti v súvislosti s regulovaním spotrebiteľských informácií a „prílišného spoliehania sa na sektorové organizácie a tradičný mierny prístup“. Tvrdí, že tento prístup spôsobil neochotu Spojeného kráľovstva prijať cieľ smerníc o životnom poistení, a tak zlyhalo v ich uplatňovaní, ako aj vykonávaní.

Pán SEYMOUR vo svedectve V 7 potvrdzuje tento názor: v požiadavkách smerníc vo veci dohľadu „je všade slovo má. Nie je tam môže, je tam má. Jediným výkladom, ktorý sa citoval

Page 118: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 118/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

v súvislosti s reguláciou Spojeného kráľovstva je mierny prístup – a to je podľa mňa pštrosia regulácia.“ Pripomína mnohé chaotické postupy v spoločnosti ELAS vrátane „takých hrôz, ako napríklad zmluva o zaistení, ktorá sa po bližšom preskúmaní ukázala bezcennou, a poistného matematika spoločnosti, ktorý sa zaviazal zastupovať práva poistencov, pričom bol zároveň riaditeľom zodpovedným za podnikanie spoločnosti.“ Napriek tomu uvádza, že neverí na prísnu reguláciu, ale „poistenci by mali dostať jasné a presné informácie o svojich poistkách. Je to v smerniciach a je to úplne odôvodnené. Je taktiež úplne odôvodnené, že regulačný orgán, ktorý má dohliadať na poisťovňu, ktorá sídli na jeho území, a dôkladne vedieť, čo sa v nej deje, robí práve toto, a kontroluje, aby ľudia nedostávali nesprávne informácie a aby spoločnosť nemohla podnikať v rozpore so svojimi propagačnými materiálmi.“

21. Výkazy spoločnosti nespĺňali požiadavky smernice

V súvislosti s účtovnými výkazmi Penrose (PD 16) uvádza, že „pokiaľ existuje regulačnákontrola solventnosti stanovená európskymi smernicami, budú potrebné finančné výkazy, ktoré spĺňajú regulačné požiadavky vypracované na tento účel. Podľa predchádzajúceho režimu boli tieto výkazy nepreniknuteľne záhadné, nadmerne zložité, príliš rozvláčne a podrobné, čím sa potlačil celkový podstatný účinok. Výkazy spoločnosti boli také spletité, že podstatné informácie unikli pozornosti regulačných orgánov a ich poradcov v úrade vládneho poistného matematika.“

Táto nedostatočná zrozumiteľnosť výkazov mohla byť v rozpore s požiadavkami článku 10, ktorý vyžaduje, aby regulačný orgán Spojeného kráľovstva vykonával systematické zisťovanie a vyžadoval predloženie dokumentov alebo vykonával zisťovanie na mieste. Ďalšie dôkazy naznačujú, že regulačné orgány boli vždy príliš zdvorilé, ba dokonca sa obávali vedenia spoločnosti ELAS.

Penrose k výkazom dodáva: „Správy o skúmaní regulačných výkazov spoločnosti Equitable z druhej polovice 80. rokov boli relatívne stručnými, strohými dokumentmi, bežne v rozsahu jednej až poldruha strany. Pripravil ich úrad vládneho poistného matematika (...). Správy o skúmaní zaznamenávali niekoľko hlavných čísiel, sumu nových zapísaných poistiek, posuny v matematických rezervách a krytie na požadovanú minimálnu mieru aktív nad záväzkami (kap. 16-1.) Krytie na požadovanú minimálnu mieru spoločnosti bolo jasným kľúčovým ukazovateľom (...) v druhej polovici 80. rokov kleslo z 8,5-násobku v roku 1984 na 3,8-násobok vo výkazoch z roku 1988. Pri neexistencii spisov s korešpondenciou nie je možnépresne povedať, aké pochybnosti mohli existovať v súvislosti s výkazmi, alebo aký bol postoj ku klesajúcemu trendu krytia na požadovanú minimálnu mieru, ale regulačným orgánom to nepripadalo ako záležitosť, pre ktorú by mali mať veľké obavy“ (kap. 16-3). „Z obdobia pred rokom 1991 neexistujú spisy s korešpondenciou ministerstva obchodu a priemyslu, ktoré by sa zaoberali spoločnosťou Equitable. Skoršie záznamy boli zničené (...) v roku 1998, zatiaľ čo záznamy s regulačnými výkazmi do roku 1981 boli stále k dispozícii (chýbajú roky 1987 a 1988)“ (kap. 15 – 46, 47, 53).

Page 119: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 119/417 PE 386.573v02-00

SK

22. Nerešpektovaný článok 10 tretej smernice o životnom poistení: nedostatok prostriedkov a nerešpektovanie opodstatnených očakávaní poistencov

Pán LAKE tvrdí vo svedectve V 1, že „v regulačných orgánoch poisťovní sa počas 90. rokov prejavoval vážny nedostatok prostriedkov“, čo je v rozpore s článkom 23 ods. 3 prvej smernice o životnom poistení, zmenenej a doplnenej treťou smernicou o životnom poistení (článok 10). Ďalej uvádza, že článok 23 ods. 3 písm. b) prvej smernice o životnom poistení, zmenený a doplnený treťou smernicou o životnom poistení (článok 10) vyžaduje, aby právomoci a prostriedky boli dostatočné na to, aby umožňovali príslušným orgánom predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam poškodzujúcim záujmy poistencov alebo ich napraviť, čo sa v tomto prípade nedialo.

Bairdova správa (PD 17) taktiež podporuje myšlienku, že regulačné orgány v oblasti poisťovníctva mali nedostatok prostriedkov počas kľúčových rokov, keď sa rozvinula kríza spoločnosti ELAS. Má na mysli rozpad zamestnancov zapojených do regulácie poistenia 1. januára 1999: „(...) celkový počet zamestnancov zapojených do obozretnej regulácie približne 200 poisťovní (…) bol menší ako 135. Pre porovnanie, približne 135 zamestnancov bolo zapojených do regulácie 400 povolených bánk v Spojenom kráľovstve, stavebných spoločnostía pobočiek inštitúcií z krajín mimo EÚ v Spojenom kráľovstve“ (ods. 2.23.5).

Pán HOLMES (PD 84) taktiež dodáva dôveru Bairdovej správe, keď kritizuje nedostatok prostriedkov, ktoré mali regulačné orgány k dispozícii v 90. rokoch. Okrem toho uvádza, že aj napriek umožneniu vlastného uváženia, ktoré členské štáty majú pri rozhodovaní o vhodnej úrovni regulačných prostriedkov, zostáva otvorená pochybnosť, či Spojené kráľovstvo poskytlo príslušným orgánom dostatok prostriedkov na dohľad, a to v súlade s výslovne stanovenou normou v právnych predpisoch Spoločenstva od novembra 1992. Na jednej strane je potrebné položiť otázku, či sa úlohe venoval dostatočný počet zamestnancov z pohľadu počtu (...) Na druhej strane je taktiež potrebné položiť otázku, či dostupní zamestnanci boli dostatočne kvalifikovaní na vykonávanie účinného dohľadu.“

Pán LAKE taktiež vo svedectve V1 uvádza, že článok 23 ods. 1, 2 a 3 prvej smernice oživotnom poistení, zmenený a doplnený treťou smernicou o životnom poistení (článok 10) vyžaduje ročné závierky a pravidelné výkazy spolu so štatistickými dokumentmi potrebné na účely dohľadu, ktoré musia umožňovať príslušným orgánom podniknúť akékoľvek kroky nevyhnutné a potrebné na zabezpečenie, že činnosť poisťovne je naďalej v súlade so zákonmi v každom členskom štáte vrátane domovského členského štátu. Pán LAKE taktiež tvrdí, že Spojené kráľovstvo skrátka nevykonalo právne požiadavky, ktorými by umožnilo orgánom monitorovať uplatňovanie vlastného práva v súvislosti s opodstatnenými očakávaniami poistencov, napriek tomu, že sú primerané a potrebné, čím porušilo právo Spoločenstva.

23. Primeranosť regulačného režimu v Spojenom kráľovstve, rôzne názory

Na rozdiel od ostatných svedkov uvádza Charles THOMSON, súčasný výkonný riaditeľ spoločnosti ELAS, že „veľa rokov mali regulačné orgány v Spojenom kráľovstve veľmi rozsiahle právomoci na kladenie otázok spoločnostiam a značné právomoci na zakročenie vo výnimočných prípadoch. Konkrétne minister mal právomoc zasiahnuť v prípade, že sa neplnili opodstatnené očakávania poistencov alebo perspektívnych poistencov. V krátkosti, môj názor

Page 120: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 120/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

je, že príslušné regulačné orgány v Spojenom kráľovstve mali pred zmenami uskutočnenými v dôsledku konsolidovanej smernice o životnom poistení, ako aj po nich, dostatočnéprávomoci na účinnú reguláciu.“

Pán Clive MAXWELL z ministerstva financií vo svedectve V 4 uznáva fakt, že existovali „problémy s regulačným systémom platným v tom čase. Nie že by jednotlivé smernice – napr. tretia smernica o životnom poistení – neboli správne transponované, ale, čo sa potvrdilo aj spätným poznaním, platný systém nebol modernizovaný: nebol to práve optimálny systém.“

24. Nedostatok prostriedkov regulačných orgánov nevyhnutne neznamená, že prístup Spojeného kráľovstva bol neprimeraný

Článok 10 tretej smernice o životnom poistení uvádza, že príslušné orgány musia mať„právomoci a prostriedky na podniknutie akýchkoľvek opatrení na predchádzanie akýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo na ich nápravu“. Pán MCELWEE sa s odvolaním na závery lorda Penroseho domnieva, že „regulačné orgány Spojeného kráľovstva neboli (…) v niektorých obdobiach dostatočne financované“. Preto nemali prostriedky na úplné plnenie svojich povinností. „V dôsledku toho si myslím, že výbor robil všetko pre to, aby bol opatrný pri formulovaní záveru, že z dôvodu prijímania rôzneho prístupu v rôznych členských štátoch bol prístup Spojeného kráľovstva nedostatočný.“ Tento názor podporil Clive MAXWELL vo svedectve V 4, ktorý pri vyjadrovaní sa k otázkam prostriedkov regulačných orgánov povedal, že „lord Penrose vo svojej správe upozorňuje na niektoré problémy, ako sú napríklad prostriedky na niektoré aspekty regulačného systému platné v rôznych časoch. Myslím si však, že je spravodlivé povedať, že jeho vyjadrenia boli umocnené spätným poznaním a v mnohých ohľadoch odrážali jeho vlastné názory na potrebu silnejšej formy regulácie. (...) Takže tieto typy vyjadrení o prostriedkoch je potrebné vidieť v tomto svetle“.

Článok 18 – Technické rezervy; článok 25 – Miera solventnosti

25. Systém Spojeného kráľovstva nerešpektoval zámer smernice

Pán JOSEPHS (V 2) sa domnieva, že zámerom smernice bolo, aby boli poistné zmluvy obzvlášť starostlivo ocenené na výpočet záväzkov. To malo byť založené na presnej štylizácii každého typu zmluvy. Pán JOSEPHS sa domnieva, že „systém Spojeného kráľovstva toto všetko nevykonával, usudzujúc z dôkazov o množstve času venovaného rôznym veciam, napríklad z toho, čo pracovníci regulačného orgánu videli, čo urobili atď.“

26. Články 18 a 25 tretej smernice o životnom poistení neboli rešpektované? Rôzne metódy výpočtu solventnosti

Pán JOSEPHS vo svedectve V 2 taktiež upevňuje tento názor a tvrdí, že článok 18 tretej smernice o životnom poistení o technických rezervách nebol rešpektovaný, vzhľadom na to, že

Page 121: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 121/417 PE 386.573v02-00

SK

„spoločnosť Equitable trvala na podobnom zaobchádzaní so všetkými poistkami, či už boli napísané ako zmluvy s vymedzenou výhodou alebo v neskoršej forme ako investičné zmluvy“. Zmluvy „boli napísané tak, aby dávali svojim držiteľom absolútne právo podieľať sa na výnosoch z investícií spoločnosti adekvátne k zaplatenému čistému poistnému.“ Článok 18 vyžaduje, aby sa toto právo odrazilo vo vypočítaných záväzkoch za tieto poistky, čo podľa pána JOSEPHSA nebola pravda. Uzatvára, že to „umožnilo pokračujúci prevod aktív z držiteľov nových poistiek na uprednostňované skupiny“.

Christopher DAYKIN, vládny poistný matematik, vedúci úradu vládneho poistného matematika, tvrdí vo svedectve V 4, že „pokiaľ ide o základ na rezervy, spoločnosť EquitableLife prijala prístup tvorby rezerv na základe hrubého poistného, ktorý sa líšil od prístupu používaného vo väčšine ostatných krajín, ale musela preukázať rovnocennosť toho, čo robí, s požiadavkou na rezervy z čistého poistného. Vždy sa jej darilo robiť to úspešne. Takže jej rezervy – aspoň do roku 1998 – boli vždy v súlade s požiadavkami predpisov.“

Článok 25 o požiadavke na minimálnu solventnosť vyžaduje, aby spoločnosť mala prebytok aktív nad záväzkami, minimálne rovnajúci sa požiadavke na mieru solventnosti. Vyzerá to však, že existujú rôzne spôsoby výpočtu solventnosti. David STRACHAN z Úradu pre finančnéslužby sa snaží objasniť tento problém vo svedectve V 4 tvrdením, že „spoločnosť Equitable Life bola vždy solventná a vo svojich regulačných výkazoch vždy vykazovala, že spĺňa regulačné požiadavky na solventnosť. V skutočnosti sa však používajú aspoň tri rôzne základy: prístup opísaný Chrisom Daykinom, ktorý charakterizuje režim počas väčšej časti 90. rokov a ktorý bol v súlade s treťou smernicou o životnom poistení; ďalší základ výpočtu vytvoril lord Penrose vo svojej správe, ktorý je založený na číslach vytvorených spoločnosťou Equitable na jej vlastné účely – tieto čísla neboli poskytnuté regulačnému orgánu; tretím, súčasným základom sú nové realistické požiadavky na solventnosť Úradu pre finančné služby“.

Na otázku poslanca počas podávania svedectva V 5 však Stuart BAYLISS, výkonný riaditeľspoločnosti Annuity Direct povedal, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva „príbehu spoločnosti Equitable Life o miere platobnej schopnosti verili príliš dlho: Súvisí to s príkladmi nových poistných zmlúv: kým sa darí ďalej predávať, aby sa zvládalo udržať primeranú mieru solventnosti, všetko je v poriadku. Ak sa darí predávať poistné zmluvy vo veľkom objeme, diera sa dá zapĺňať . Presne to sa dialo a niektoré regulačné orgány to do istého rozsahu podľa všetkého museli vidieť. Neviem si predstaviť, že by to nerobili, pretože to od nich vyžadovali vzorce rastu spoločnosti na udržanie svojho rastu“.

Alan BEVERLY z Komisie taktiež stavia na tomto bode vo svedectve V 6 s odkazom na poistné garančné systémy: „v prípade spoločnosti Equitable Life ide o to, že táto spoločnosťsa nestala nesolventnou, čiže nezlyhala. Preto sa ani existujúci kompenzačný systém – poistnýgarančný systém v Spojenom kráľovstve – nedostal k slovu v prípade spoločnosti Equitable Life. (...) Preto, keby aj existovala smernica na európskej úrovni, ktorá by zriaďovala harmonizovaný poistný garančný systém, nie je vôbec jasné, že by bol relevantný v prípade spoločnosti Equitable Life, pretože nebola žiadna nesolventnosť, resp. zlyhanie ako také“.

27. Stály nedostatok aktív z dôvodu nedostatočnej tvorby rezerv

V otázke článku 18 o technických rezervách podáva dôkaz PD 79 (dokument združenia

Page 122: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 122/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

investorov o nedostatku aktív) užitočný pohľad na to, čo boli podľa neho príčiny situácie spoločnosti ELAS. Dokument uvádza, že „kľúčovým nedostatkom v obozretnom režime, tak ako fungoval v Spojenom kráľovstve, bolo, že netvoril žiadne rezervy na splácanie budúcich výnosov z investícií ľuďom, ktorí mali na tieto výnosy nárok, a to poistencom s výnosovými poistkami. Pravidlá boli zámerne nejasné, pričom rozhodnutie o rezerve na budúce bonusy bolo ponechané na slobodnej vôli poisteného matematika. Dôsledky netvorenia takýchto rezerv však vôbec neboli nejasné, keďže pri nedostatku týchto rezerv sa výnosové fondy takmer isto zrútia.“

Správa zastáva názor, že celkovým problémom v spoločnosti ELAS bol značný nedostatok aktív v porovnaní s realistickými záväzkami. Tento nedostatok aktív pretrvával najneskôr od roku 1985 až do ukončenia uzatvárania nových zmlúv spoločnosti Equitable na konci roku 2000. Skladal sa z týchto prvkov:

a) nedostatočná tvorba rezerv na budúce zaručené bonusy, na ktoré mali držitelia výnosových poistiek zmluvný nárok,b) nedostatočná tvorba rezerv na zmluvné záruky (napríklad známe garantované ročnésadzby),c) nedostatočná tvorba viditeľných rezerv na už pridelené negarantované bonusy,d) príliš liberálna a vypočítavá interpretácia zákonných nariadení (a možno aj profesných pravidiel).“

Správa uzatvára, že v období rokov 1990 až 2000 bol sústavný nedostatok aktív v rozsahu približne 5 až 7 miliárd GBP okrem „rezervy na konečné bonusy, ktoré, ako bolo tvrdené, neboli garantované, napriek tomu, že poistencom sa navodil dojem, že aj tieto bonusy budúvyplatené, a to len v závislosti od stavu trhov v čase opúšťania fondu. V skutočnosti celá konečná bonifikácia nebola počas uvedeného obdobia krytá žiadnymi aktívami. (...) Predmetnésumy boli značné a odhadujeme, že narástli z približne 3 miliárd GBP v roku 1990 na 11 miliárd GBP v roku 2000, čo predstavuje priemer približne 45 % aktív počas uvedených 11 rokov.“

28. Žiadne rezervy pre konečné bonusy: výber možnosti v práve Spojeného kráľovstva bol na škodu

Nicholas BELLORD uvádza vo svedectve V 2, že „pri tvorbe tretej smernice o životnom poistení sa zistilo, že sa požadovali prísnejšie požiadavky na tvorbu rezerv a delegácia Spojeného kráľovstva podporovala tieto prísnejšie požiadavky. Avšak ministerstvo financiíako regulačný orgán si uvedomilo, že ak sa smernica schváli v navrhovanom znení, môže vyjsť najavo pravda o spoločnosti Equitable, a preto zmarilo túto myšlienku tak, že tvorba rezerv sa ustanovila ako nepovinná (...). Takže možnosť vytvárania dostatočných rezerv existovala, ale regulačné orgány Spojeného kráľovstva ju zámerne nevyužili.“

V tomto ohľade dôkaz PD dôv. 11 taktiež tvrdí, že tretia smernica o životnom poistení máv prijatom znení závažný nedostatok, a to uvedený fakt, že tvorba rezerv na budúce bonusy je

Page 123: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 123/417 PE 386.573v02-00

SK

v konečnej verzii textu nepovinná (pozri tiež časť o článku 18 tretej smernice o životnom poistení). Dôkaz PD dôv. 11 tvrdí, že sa tak dialo pod tlakom Spojeného kráľovstva počas rokovaní o prijatí smernice. Ako už bolo vysvetlené na inom mieste, Spojené kráľovstvo naozaj potom upustilo od tohto ustanovenia. Dôkaz PD dôv. 11 vysvetľuje, ako sa tým pre spoločnosť ELAS stalo legálnym netvoriť rezervy na konečné bonusy, čo bol jeden z dôvodov, prečo spoločnosť nemala dostatok aktív, keď ju Snemovňa lordov prinútila vyplatiťpoistencom s garantovanou ročnou sadzbou sľúbené bonusy.

Dôkaz PD 26 (správa spoločnosti Burgess Hodgson pre skupinu EMAG) taktiež vysvetľuje, ako sa netvorili rezervy na konečné bonusy, ako aj dôsledky týchto krokov. Vysvetľuje, ako účtovné údaje predložené regulačnému orgánu spoločnosťou ELAS neobsahovali žiadne rezervy na konečné bonusy. Údaje neboli dostatočné na to, aby pokrývali požadovanúminimálnu mieru na účely zákonného vykazovania (v rokoch 1994 až 1999 sa miera pohybovala okolo 7 %). Správa však tvrdí, že „regulačnému orgánu ako matematickému odborníkovi muselo byť jasné, že to v žiadnom prípade nemohlo postačovať na krytie konečných bonusov. Mohol odôvodnene predpokladať, že z tohto dôvodu sa miera mala pohybovaťokolo 20 %. V krátkosti, treba sa spýtať regulačného orgánu, či vedel (alebo mal vedieť), že aktíva spoločnosti Equitable Life nepokrývali priznania riaditeľských bonusov v rokoch po roku 1993. Regulačný orgán by mal vedieť, že konečné bonusy sa používali: a) na vyjadrenie hodnoty poistky členom, b) na vykonanie platieb pri splatnosti alebo predčasnom zrušení,c) na podporu predaja nových poistiek prostredníctvom výkazov o predchádzajúcej výkonnosti. Keby vedel, že od roku 1998 zmluvné záväzky obsahovali rezervu na náklady garantovanej ročnej sadzby, takisto by vedel, že jej vplyv bol značne znížený veľmi neistou hodnotou zaisťovacej zmluvy so spoločnosťou Irish European Reinsurance Company Limited.“

Penrose (PD 16) taktiež podporuje myšlienku, že obozretná tvorba rezerv by odhalila nedostatky spoločnosti ELAS. Tvrdí, že regulačný orgán Spojeného kráľovstva sa zameriaval výlučne na miery solventnosti a nezohľadňoval akumulované konečné bonusy, čím pravdepodobne porušoval článok 18, ktorý vyžaduje, aby dohľad zahŕňal overenie celého podnikania spoločnosti, a nielen stavu jej solventnosti.

Penrose uvádza, že smernica „vyžadovala obozretnú tvorbu rezerv na konečnú bonifikáciu alebo jej realistické zohľadňovanie. Tým by sa prejavili nedostatky spoločnosti v oveľa skoršom štádiu a podnietilo by to nápravné opatrenie. Ministerstvo obchodu a priemyslu nevyužilo túto príležitosť a namiesto toho zaujalo postoj, že „určitá primeraná tolerancia by mala byť vykonaná implicitne v parametroch systému“. Právne predpisy Spojeného kráľovstva vykonávajúce smernicu nechali situáciu takou, aká bola predtým.“ Penrose taktiež kritizuje nedostatok „aktívneho prístupu zo strany regulačného orgánu.“

29. Používanie budúcich výnosov na spĺňanie miery solventnosti nie je v súlade s článkom 25

Pán SEYMOUR tvrdí vo svedectve V 7, že keď regulačný orgán Spojeného kráľovstva videl rozsah problémov v spoločnosti ELAS a začali sa diskusie o používaní záchranného fondu, regulačný orgán Spojeného kráľovstva spanikáril (pretože by to so sebou prinieslo daň alebo odvod pre všetky poisťovne na kompenzáciu poistencov spoločnosti ELAS) a aby sa vyhol tejto situácii, „schválil systém zahrnutia teoretických budúcich výnosov počas piatich rokov na

Page 124: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 124/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

vyrovnanie účtovných kníh uzavretej spoločnosti – ELAS, čím znemožnil prístup ku kompenzačnému fondu.“ Uvádza, že tým „spochybnil celú koncepciu solventnosti“.

V dôkaze PD 54 (La Vie d’Or, vec 98/2863 na súde v Haagu, dátum vynesenia rozsudku 13. júna 2001) pán SEYMOUR (V 7) vysvetľuje, ako žalobca tvrdí, že „zahrnutie budúcich výnosov do súvahy neposkytlo pravdivý obraz o solventnosti poisťovne, a bolo preto v rozpore so smernicami EÚ o životnom poistení. (...) Je dôležité podotknúť, že vyvstal problém legálnosti budúcich výnosov v súvislosti so smernicami EÚ o životnom poistení.“

Vyšetrovanie problému budúcich výnosov v Bairdovej správe (PD 17) si taktiež zaslúži bližšie preskúmanie. Pri citovaní výmen názorov s úradom vládneho poistného matematika uvádza, že „smernica EÚ a právne predpisy Spojeného kráľovstva umožňujú ocenenie budúcich výnosov poisťovne. To sa nazýva implicitná položka budúcich výnosov. (...) Úrad vládneho poistného matematika nám vysvetlil pozadie takýchto položiek: „Východiskové právne predpisy (...) vychádzajú z európskych smerníc, najmä z prvej smernice o životnom poistení z roku 1979. Uvádza, že na základe vlastného uváženia dozorného orgánu môže byť spoločnosti umožnené, aby počítala takéto položky voči piatim šestinám miery solventnosti do svojich výpočtov budúcich výnosov. Výpočet budúcich výnosov je potom určený v tej istej smernici ako čiastka rovná 50 % priemerných ziskov za posledných 5 rokov vynásobená očakávaným trvaním účinnosti poistky. Smernica len uvádza, že regulačný orgán mohol uplatniť vlastné uváženie aže to môže byť povolené ako miera solventnosti.“

Táto voliteľná možnosť bola značne obmedzená prijatím smernice Solventnosť I v roku 2002 (článok 1 ods. 4), ktorá úplne zakazuje takýto postup od roku 2009. Baird vysvetľuje, ako spoločnosť ELAS pri niekoľkých príležitostiach požadovala a úspešne získala povolenie regulačného úradu na používanie budúcich výnosov na spĺňanie požiadaviek na solventnosť. Regulačný úrad použil svoje výsady na základe článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 na udelenie opakovaných povolení. Toto podľa Bairda umožnilo spoločnosti vylepšiť vnímanie svojej finančnej sily zo strany okolia. Baird odporúča kontrolu uplatňovania vlastného uváženia zo strany regulačného orgánu týkajúceho sa povolení na používanie budúcich výnosov na spĺňanie požiadaviek na solventnosť.

Toto je úzko späté s jednou sledovanou líniou vyšetrovania v súvislosti so správnou transpozíciou tretej smernice o životnom poistení. Otázkou je, či vlastné uváženie uplatňovanéministrom na základe článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982 zohrávalo význačnú úlohu v záležitosti spoločnosti ELAS, ako tvrdí Baird. V tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť, či toto vlastné uváženie je kompatibilné s treťou smernicou o životnom poistení. Smernica určuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány mali dostatočné právomoci a prostriedky na vykonávanie svojich dozorných funkcií (pozri článok 10 tretej smernice oživotnom poistení). Smernica na rozdiel od toho umožňuje, aby príslušný orgán upustil od uplatňovania pravidiel len pri obmedzenom počte príležitostí a v súlade s prísnymi podmienkami (pozri články 21 ods. 2 a 22 ods. 6 tretej smernice o životnom poistení), avšak zdá sa, že nikde v smernici sa príslušnému orgánu členského štátu nezverujú takéto právomoci upustenia od uplatňovania, ako sú určené v článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982. Zdá

Page 125: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 125/417 PE 386.573v02-00

SK

sa, že takéto právomoci predstavujú riziko uplatňovania zhovievavým alebo nejednotným spôsobom, ktorý môže byť prospešný len pre niektoré spoločnosti, čím sa možno porušovalo uplatňovanie harmonizovaných noriem. Je možné, že keby tieto právomoci boli nejako obmedzené, krachu spoločnosti ELAS by sa dalo zabrániť alebo ho aspoň minimalizovať.

Článok 28 – Všeobecný záujem; článok 31 – Informácie pre poistencov

30. Oddelenie regulácie nad pravidlami výkonu podnikania a regulácie obozretného podnikania

ohrozovalo záujmy

V otázkach komunikácie s poistencami uvádza pán LAKE (V 1), že informácie pre poistencov požadované treťou smernicou o životnom poistení patrili do právomoci regulačného orgánu pre výkon podnikania, ktorý bol odlišný od regulačného orgánu pre obozretné podnikanie, a že toto právne rozdelenie zodpovedností medzi obchodný a finančný regulačný orgán ohrozovalo záujmy poistencov spoločnosti ELAS. A na záver, v súvislosti s prípadmi vykonávania, ktoréboli predmetom súdneho konania v Spojenom kráľovstve, uvádza, že nevie o žiadnom, ktoréby sa týkalo nevykonávania práva EÚ.

David STRACHAN z Úradu pre finančné služby vo svedectve V 4 uviedol iný názor, keď podľa neho „tretia smernica o životnom poistení bola vykonaná spôsobom, ktorý zaručoval jasnépravidlá, pokiaľ ide o príslušné zodpovednosti regulačných orgánov domovského a hostiteľského štátu (...). V súlade s treťou smernicou o životnom poistení je na regulačnom orgáne týchto pobočiek – v tomto prípade regulačnom orgáne hostiteľského štátu – aby uplatňoval vlastné pravidlá. Tým sa vyhlo inak zmätočnej situácii, v ktorej by poistenci podliehali rôznym ochranám výkonu podnikania v závislosti od toho, či sa podnikanie uskutočňuje s domácou inštitúciou alebo pobočkou inštitúcie z EHP.“

31. Príloha II nebola rešpektovaná

Leslie SEYMOUR vo svedectve V 7 poskytuje písomný dôkaz (PD 53), v ktorom tvrdí, že príloha II tretej smernice o životnom poistení – prečíslovaná ako príloha III v kodifikovanej smernici – ktorá požadovala, aby poistenec dostal jasné a presné informácie v súvislosti so svojou poistkou, nebola rešpektovaná. Dôkaz PD 53 znázorňuje propagačné dokumenty spoločnosti ELAS, ktoré opisovali vynikajúci stav penzijných fondov spoločnosti ELAS a tvrdili, že spoločnosť ELAS bola schopná poskytovať vynikajúci výkon z dôvodu svojich nízkych prevádzkových nákladov. Taktiež tvrdia, že spoločnosť má vynikajúcu správu investícií. Ďalšídokument opisuje, ako spoločnosť ELAS postupovala v súvislosti s vyrovnaným zadržiavaním rezerv a že každý rok by poistenec dostával bonus s určitou peňažnou sumou, ktorú spoločnosť zadržala na krytie prípadných poklesov na akciových trhoch alebo investíciách. Pán SEYMOUR tvrdí, že všetky tieto sľuby boli falošné, a preto informácie neboli jasné a presné.

Pán SEYMOUR uvádza, že „smernica vyžaduje, aby poistenci dostávali pravidelné, jasnéa presné informácie o poisťovni. Regulačný orgán neurobil nič na zabezpečenie realizácie tejto dôležitej časti smernice.“

Page 126: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 126/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ZÁVERY, ČASŤ II. – TRANSPOZÍCIA

Page 127: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 127/417 PE 386.573v02-00

SK

36 Článok 8 3. smernice o životnom poistení.37 Pozri časť II, oddiely II.1.1., s. 39 – 41 a časť II, oddiel II.2.3., s. 99 – 100, pozri tiež PD 16 (kap. 16; kap. 19 ods. 210; kap. 18 ods. 220; kap. 21) a PD dôv. 3.

34 Pozri časť II., oddiely II.2.1., s. 85 – 86; časť II., oddiel II.2.2., s. 68; časť II., oddiel II.2.3., s. 92 a PD 20.35 Pozri časť II, oddiel II.1.1. o článku 25 3. smernice o životnom poistení, s. 60 – 61, pozri tiež PD 17 ods. 7.2.2., s. 228.

ČASŤ II. – TRANSPOZÍCIA

Transpozícia tretej smernice o životnom poistení

1. Napriek tomu, že sa zistili nezrovnalosti medzi osobitnými vnútroštátnymi právnymi predpismi Spojeného kráľovstva a článkami tretej smernice o životnom poistení34, sa výbor nazdáva, že charakter a množstvo týchto rozporov nie je dostatočne závažné na to, aby sa dal takzvaný formálny transpozičný proces označiť za chybný.

2. Výbor však konštatuje jednu výnimku v súvislosti s rozsiahlymi právomocami, ktorú vnútroštátne právne predpisy Spojeného kráľovstva udeľujú ministrovi (podľa článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982) na zrieknutie sa uplatnenia finančných predpisov. Zdá sa, že tieto právomoci sú nezlučiteľné s uvedeným právnym ustanovením a cieľom smernice a zároveň boli nevhodne použité35 (najmä pokiaľ ide o udelenie povolenia na započítanie budúcich ziskov do miery solventnosti vo viacerých prípadoch), a z tohto dôvodu sa pri tomto osobitnom príklade vyskytli vážne pochybnosti o tom, že tretia smernica o životnom poistení bola v celom rozsahu správne transponovaná.

3. Výbor je presvedčený, že transpozícia tretej smernice o životnom poistení Spojeným kráľovstvom sa nevykonala spôsobom, ktorý by umožnil účinné splnenie jej cieľov. Výbor je presvedčený, že postup, akým Spojené kráľovstvo zavádzalo smernicu po častiach (t. j. smernica sa netransponovala do jediného vnútroštátneho zákona, ale rozdeľovala sa medzi rôzne zákony s rôznou hierarchiou), sa vyznačuje nedostatočnou prehľadnosťou a zrejme nie je najlepším spôsobom včlenenia zásad a noriem ES do vnútroštátnych právnych predpisov.

Osobitné otázky týkajúce sa uplatňovania

Koncepcia finančného dohľadu nad celou činnosťou

4. Výbor pripomína, že podľa smernice sa finančný dohľad musí týkať celej činnosti poisťovne.36 Výbor z pozície zákonodarcu zdôrazňuje, že takáto jednoduchá terminológia je jednoznačná a vyžaduje široký a primeraný výklad.

5. Výbor sa nazdáva, že orgány Spojeného kráľovstva pri vykonávaní dohľadu nad spoločnosťou ELAS nerešpektovali alebo nesprávne interpretovali koncepciu finančného dohľadu nad celou činnosťou v rozpore s článkami 837, 1838 a 2539 tretej smernice o životnom poistení.

Page 128: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 128/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

38 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 52 – 53 a časť II., oddiel II.2.3., s. 104 – 106, pozri tiež PD dôv. 11, PD 16, PD 26 a PD 79.39 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 59 – 60 a časť II., oddiel II.2.3., s. 107 – 108, pozri tiež PD 17, ods. 7.2.2., s. 228.40 Pozri časť II., oddiel II.2.3., s. 105 – 106, pozri tiež PD 16, PD 26 a PD 79.41 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 52 – 54.42 Pozri PD 16, kap. 19 ods. 210.

6. Výbor je presvedčený, že možnosť obsiahnutá v odseku 1D článku 18 nevylučuje, že by budúca diskrečná alebo mimozmluvná bonifikácia bola neoddeliteľnou súčasťou celej činnosti spoločnosti a neoslobodzuje orgány členského štátu od povinnosti vykonať všetko, čo je v ich silách, s cieľom rešpektovať uvedené ustanovenie a cieľ smernice. Okrem toho na základe materiálov, ktoré má výbor k dispozícii40, možno predpokladať, že jedným z hlavných dôvodov finančného krachu spoločnosti ELAS bola skutočnosť, že si počas viacerých rokov nevytvárala dostatočné rezervy pre budúcu diskrečnú alebo mimozmluvnúbonifikáciu.

7. Zazneli argumenty41, že spoločnosť ELAS nemala zákonnú povinnosť vytvoriť rezervy pre budúcu diskrečnú alebo mimozmluvnú bonifikáciu, pretože podľa smernice to bola nepovinná možnosť a regulačný orgán Spojeného kráľovstva sa rozhodol túto možnosťnevyužiť. Výbor sa nazdáva, že tým, že sa vytváranie rezerv pre diskrečnú bonifikáciu stanovilo ako možnosť, sa podkopala sila a vnútorná súdržnosť smernice. Zavedenie takejto možnosti nebolo v súlade s celkovými cieľmi smernice.

8. Z podaní, ktoré výbor dostal42, vyplýva, že sa regulačný orgán zameral na mieru solventnosti skôr v užšom zmysle a veľmi málo alebo vôbec neprihliadal na budúcu diskrečnú a mimozmluvnú bonifikáciu vo svojej celkovej analýze finančného zdravia spoločnosti. Z tohto dôvodu sa výbor nazdáva, že je pravdepodobné, že regulačný úrad nebol schopnýzabezpečiť, aby mala spoločnosť ELAS po celý čas primeranú mieru solventnosti v súvislosti so svojim podnikaním.

Nedostatok riadnych administratívnych a účtovných postupov a primeraných mechanizmov vnútornej kontroly

9. Existujú jasné náznaky, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva vedome nenapadli dvojitú, a preto konfliktnú úlohu zodpovedného poistného matematika spoločnosti ELAS, ktorý pritom šesť rokov zastával aj vedúcu funkciu v riadení spoločnosti ako jej výkonnýriaditeľ. Výbor sa nazdáva, že táto dvojitosť úloh spôsobila konflikt záujmov poškodzujúci záujmy poistencov a že regulačné orgány túto situáciu mali riešiť ako príklad zlého riadenia podniku. Okrem toho je výbor presvedčený, že tým, že regulačný orgán Spojeného kráľovstva nepodnikol rýchle kroky vo veci dvojitej úlohy zodpovedného poistného matematika, nesplnil v rozpore s článkom 8 svoju povinnosť vyžadovať od spoločnosti ELAS „riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy

Page 129: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 129/417 PE 386.573v02-00

SK

43 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 41 – 42 a časť II., ods. II.2.3., s. 98.44 Pozri Bairdovu správu (PD 17), ods. 2.13.6.45 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 40 – 41 a s. 47, pozri tiež časť II., oddiel II.2.3., s. 101 – 102, pozri tiež PD 16, kap. 18, ods. 220 a PD 26, PD 52 – 54 a LLOYD vo V 5.46 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 47 – 48.47 Pozri časť II., oddiely II.1.1., s. 45 – 47 a časť II., oddiel II.2.3., s. 101 – 102; pozri tiež PD 17.48 Pozri časť II., oddiel II.2.3., s. 99 – 101 a PD 16.

vnútornej kontroly“ tak, ako to výslovne vyžaduje tretia smernica o životnom poistení.43

Výbor trvá na tom, že úloha zodpovedného poistného matematika bola ústrednou úlohou dozorného systému Spojeného kráľovstva a že neschopnosť zabezpečiť účinnosť takéhoto postu ohrozila celý dozorný systém, a najmä spôsobila, že vnútorné kontroly sa stali úplne neprimeranými. Výbor zastáva názor, že bez ohľadu na to, či právo Spoločenstva vyžaduje túto koncepciu, zodpovedný poistný matematik sa po nastúpení do funkcie stal súčasťou regulačného a dozorného systému Spojeného kráľovstva, ktorý ako celok podlieha ustanoveniam tretej smernice o životnom poistení. Okrem toho, isté tvrdenia44 vedú výbor k presvedčeniu, že toto nesplnenie povinnosti sa stalo súčasťou širších administratívnych postupov, ktorými sa ohrozila účinnosť záruk obsiahnutých v právnych predpisoch Spoločenstva.

Nerešpektovanie opodstatnených očakávaní poistencov

10. Podľa niektorých tvrdení, ktoré zazneli pred výborom45, koncepcia opodstatnených očakávaní poistencov vychádzala z toho, že poistenci mohli očakávať, že okrem zmluvnej bonifikácie dostanú aj diskrečnú bonifikáciu. Ak mali orgány Spojeného kráľovstva povinnosť rešpektovať opodstatnené očakávania poistencov ako súčasť svojich záväzkov vyplývajúcich z práva Spoločenstva, potom sa výbor domnieva, že mali aj zabezpečiťrezervy pre diskrečnú bonifikáciu. Výbor verí, že nezohľadnením diskrečnej bonifikácie ako neoddeliteľnej súčasti celej činnosti spoločnosti a nezaviazaním spoločnosti ELAS, aby zabezpečila primerané technické opatrenia pre túto bonifikáciu, regulačné orgány Spojeného kráľovstva nedostatočne zohľadnili opodstatnené očakávania poistencov a na základe toho sa možno domnievať, že porušili uvedené ustanovenia a cieľ stanovený včlánku 18 tretej smernice o životnom poistení.

11. Výbor pripomína, že podľa článku 10 tretej smernice o životnom poistení sa vyžaduje, aby orgány Spojeného kráľovstva dostali právomoci a prostriedky potrebné na zabezpečenie rešpektovania opodstatnených očakávaní poistencov a aby prijali primerané a potrebnéopatrenia, ktorými možno zabezpečiť, že činnosť spoločnosti ELAS bude aj naďalej v súlade s právom46 Spojeného kráľovstva s cieľom predísť akýmkoľvek nezrovnalostiam poškodzujúcim záujmy poistených osôb, alebo ich napraviť.

12. Z tvrdení, ktoré zazneli pred výborom47, vyplýva, že počas deväťdesiatych rokov 20. storočia regulačné orgány Spojeného kráľovstva neuplatňovali svoje rozsiahle právomoci v súvislosti so spoločnosťou ELAS, a to aj napriek tomu, že existovali dostatočné náznaky blížiacej sa krízy. Z niektorých výpovedí48 vyplýva, že regulačný orgán vedome a zámerne zaujal nezainteresovaný prístup v súvislosti s prípadom spoločnosti ELAS. Výbor je presvedčený, že takýto prístup mohol vlastne predstavovať porušenie povinnosti regulačných orgánov zabezpečiť rešpektovanie opodstatnených očakávaní poistencov, a preto

Page 130: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 130/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

49 Pozri časť II., oddiel II.1.1., s. 60 – 61 a časť II., oddiel II.2.3., s. 105 – 106, pozri tiež PD 17, ods. 7.2.2., s. 228.50 Pozri napríklad: Bairdovu správu (PD 17), ods. 2.23.5., Penroseho správu (PD 16), kap. 19, ods. 158 a 160.

bol v rozpore s uvedenými ustanoveniami a cieľom uvedeným v článku 10 tretej smernice o životnom poistení.

Nadmerná zhovievavosť regulačných orgánov Spojeného kráľovstva v súvislosti s mierou solventnosti

13. Viacero tvrdení49 podporuje záver, podľa ktorého spoločnosť ELAS umelo podporovala vonkajšie vnímanie svojej finančnej sily a dokázala splniť požiadavky na solventnosť tým, že úspešne získala mnohé povolenia regulačného orgánu na započítanie budúcich výnosov a zillmerizácie do implicitných aktív. Tieto povolenia boli udelené na základe právomoci ministra vzdať sa určitých požiadaviek, ktorá je stanovená v článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982, ktorej zlučiteľnosť s uvedenými ustanoveniami a účelom tretej smernice o životnom poistení zostáva pre výbor pochybná. V tejto súvislosti sa nadmernázhovievavosť regulačných orgánov Spojeného kráľovstva javí byť v rozpore s článkami 10 a 25 tretej smernice o životnom poistení.

14. Výbor je presvedčený, že na základe umelého splnenia požiadaviek solventnosti sa spoločnosti ELAS podarilo zakryť pravdu pred poistencami, a tým aj ohroziť svoju budúcu finančnú životaschopnosť. Z toho vyplýva, že opodstatnené očakávania poistencov boli ohrozené a že regulačné orgány Spojeného kráľovstva údajne prijali opatrenia, ktoréneboli „vhodné a potrebné na zabránenie akýmkoľvek nezrovnalostiam poškodzujúcim záujmy poistených osôb alebo ich nápravu“.

15. Výbor je presvedčený, že nadmerné použitie budúcich výnosov a zillmerizácie spôsobilo, že miera solventnosti sa stala relatívne zavádzajúcou vo svojej funkcii ukazovateľa finančného zdravia spoločnosti ELAS a že z tejto skutočnosti vyplýva, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva nesplnili svoju povinnosť vyžadovať od spoločnosti ELAS „primeranú dostupnú mieru solventnosti po celý čas v súvislosti s jej podnikaním“.

Primeranosť zdrojov dostupných regulačným orgánom

16. Vo veľkom množstve materiálov50 sa uvádza, že najmä začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia neboli dozorné a regulačné orgány Spojeného kráľovstva dostatočne vybavené primeranými prostriedkami, či už ide o kompetentných zamestnancov alebo dostatočné zdroje, na splnenie svojich dozorných a regulačných úloh, čo bolo v rozpore s normami stanovenými v článku 10 ods. 3 tretej smernice o životnom poistení. Takéto nevyhnutné právomoci a prostriedky a možnosť účinného dozoru sú o to dôležitejšie, že po nadobudnutí účinnosti tretej smernice o životnom poistení domovský členský štát preberá výhradnú zodpovednosť za finančný dozor nad poisťovňami, ktoré ponúkajúživotné poistenie.

Page 131: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 131/417 PE 386.573v02-00

SK

51 Pozri časť IV. (najmä s. 266 – 267).

Informačné požiadavky

17. Z materiálu, ktorý má výbor k dispozícii51, vyplývajú pochybnosti, či Spojené kráľovstvo riadne splnilo požiadavky zverejňovania informácií stanovené v tretej smernici oživotnom poistení a či sa v prípade spoločnosti Equitable Life neporušili.

Uplatňovanie tretej smernice o životnom poistení

18. Podľa výboru je zrejmé, že povinnosti udelené členským štátom v smerniciach sa netýkajúlen ich legislatívnych kompetencií, ale platia aj pre ich administratívne a súdne právomoci. Okrem toho, účinnosť smernice sa nekončí prijatím vnútroštátnych opatrení, ktorými sa daná smernica vykonáva. Úplné vykonávanie smernice sa zabezpečí len vtedy, ak sa vnútroštátne vykonávacie opatrenia skutočne uplatňujú spôsobom, ktorým sa zaistídosiahnutie výsledku sledovaného smernicou. Odchýlky pri vykonávaní smerníc by v opačnom prípade mali negatívny vplyv na jednotnosť a vyváženosť právneho poriadku Spoločenstva.

19. Výbor vyjadruje názor, že vykonávanie tretej smernice o životnom poistení zo strany Spojeného kráľovstva v súvislosti s prípadom spoločnosti ELAS bolo chybné a že regulačné orgány a úrady Spojeného kráľovstva nedokázali primerane zohľadniť konečný účel smernice. Výbor sa nazdáva, že v tomto prípade kombinácia formalistickej transpozície a uplatňovania, ktoré bolo chybné vo viacerých aspektoch, vedie k záveru, že proces vykonávania smernice bol chybný ako celok.

Page 132: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 132/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ČASŤ III. – Regulačný systém

o hodnotení regulačného režimu Spojeného kráľovstva vzhľadom na spoločnosťEquitable Life</Titre>

Page 133: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 133/417 PE 386.573v02-00

SK

OBSAH ČASTI III.

I. Ustanovenia práva Spoločenstva

1. Uplatniteľnosť ustanovení tretej smernice o životnom poistení

2. Zodpovednosť za obozretný dohľad

3. Zodpovednosť za dohľad nad výkonom podnikania

4. Hodnotenie finančnej situácie spoločností

5. Vykonávanie opatrení dohľadu

6. Dohľad nad zahraničnými spoločnosťami

7. Dohľad nad účtovníctvom a finančnou situáciou

8. Dohľad nad spoločnosťami, ktoré majú problémy

9. Európska komisia a prípad spoločnosti Equitable Life

10. Výbor CEIOPS a Sienský protokol

11. Projekt Solventnosť II

12. Otázky na zodpovedanie

II. Regulačný systém životného poistenia v Spojenom kráľovstve

1. Uplatňovanie ustanovení tretej smernice o životnom poistení

2. Obozretný dohľad

a) Obdobie 1982 – 1998

b) Obdobie 1998 – 2001

c) Obdobie po roku 2001

3. Regulácia výkonu podnikania

4. Zodpovedný poistný matematik

5. Intervenčné právomoci regulačných orgánov

6. Zodpovednosť regulačných orgánov

Page 134: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 134/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

III. Kľúčové zistenia Penroseho a Bairdovej správy o regulačných orgánoch

životného poistenia

1. Bairdova správa (október 2001)

2. Penroseho správa (marec 2004)

2.1 Definícia obozretného dohľadu

2.2 Intervenčné právomoci regulačných orgánov

2.3 Vzájomné pôsobenie regulačných orgánov

2.4 Dvojitá úloha pána Ransona ponechaná bez námietok

2.5 Údajné nedostatky regulačných orgánov vo všeobecnosti

a) Nedostatok poznatkov a nedostatočné monitorovanie

b) Politika spokojnosti alebo mierna politika regulačných orgánov

c) Nedbanlivosť regulačných orgánov

2.6 Časový prehľad uznania obáv súvisiacich so spoločnosťou EL regulačnými

orgánmi

2.7 Závery Penroseho správy

IV. Ďalšie ústne svedectvá a písomné dôkazy posudzované výborom

1. Údajná nedbanlivosť pri obozretnej regulácii a dohľade

a) Tvrdenia o prevádzkových nedostatkoch regulačných orgánov Spojeného

kráľovstva

b) Údajné marenie vyšetrovania regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva

a tajná dohoda so spoločnosťou EL

c) Tvrdenia o odvetvovej zaujatosti regulačných orgánov

d) Tvrdenia o miernej regulačnej politike regulačných orgánov

Page 135: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 135/417 PE 386.573v02-00

SK

e) Tvrdenia o nadmernej zhovievavosti regulačných orgánov voči spoločnosti

EL

f) Tvrdenia o snahe regulačných orgánov zabrániť platobnej neschopnosti

spoločnosti EL

g) Dvojitá úloha výkonného riaditeľa a zodpovedného poistného matematika

spoločnosti EL

h) Primeranosť zdrojov, ktoré majú k dispozícii regulačné orgány

2. Problém s garantovanou ročnou sadzbou

a) Časový prehľad

b) Základné informácie

c) Tvrdenia o neschopnosti regulačných orgánov odhaliť riziko spojené

s garantovanou ročnou sadzbou

3. Údajná nespravodlivosť v kompromisnom režime z roku 2001

a) Časový prehľad

b) Správa nezávislého poistného matematika

c) Podrobný popis kompromisných podmienok

d) Úloha Úradu pre finančné služby v kompromisnom režime

e) Sťažnosti poistencov

f) Tvrdenia, že vedenie spoločnosti EL nie je spoľahlivé a spôsobilé

4. Údajná nedbanlivosť regulačných orgánov pri dohľade nad výkonom podnikania

a) Obvinenia z nesprávneho predaja a poskytovania zavádzajúcich informácií

v Spojenom kráľovstve

b) Obvinenia z nesprávneho predaja v iných členských štátoch

c) Obvinenia z opakovaného predaja poistných zmlúv

d) Tvrdenia o zlyhaní komunikácie medzi regulačnými orgánmi Spojeného

kráľovstva

e) Komunikácia medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a iných

členských štátov

Page 136: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 136/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

f) Zavádzajúca reklama na nemeckom a írskom trhu

Závery

Page 137: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 137/417 PE 386.573v02-00

SK

52 Smernica 92/96/EHS z 10. novembra 1992, Ú. v. ES L 360, 9.12.1992.53 Ministerstvo financií začalo vyšetrovanie pod vedením lorda Penroseho v auguste 2001. V rozsahu pôsobnosti vyšetrovania bolo: „vyšetriť okolnosti, ktoré viedli k súčasnej situácii spoločnosti Equitable Life Assurance Society po zohľadnení príslušných súvislostí na trhu životného poistenia; vyvodiť ponaučenia pre riadenie, správu a reguláciu podnikania v oblasti životného poistenia; predložiť o tom správu ministrom financií“. Penroseho správa bola zverejnená 8. marca 2004.

54 Pozri Bairdovu správu Regulácia spoločnosti Equitable Life: nezávislá správa , ktorú vypracoval Ronnie Baird, riaditeľ, Hodnotenie kvality a vnútorný audit, Úrad pre finančné služby, s pomocou Nortona Rosea a spoločnosti Pricewaterhouse Coopers, zverejnilo ministerstvo financií 17. októbra 2001.

55 Pokračujúce vyšetrovanie parlamentnej ombudsmanky a ombudsmanky zdravotníckych služieb Spojeného kráľovstva by tiež malo určiť, či bol správne vykonávaný príslušný regulačný režim Spojeného kráľovstva. Prváspráva parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva, zverejnená v júni 2003, uvádza, že zo strany orgánov pre finančnú reguláciu nedošlo v období rokov 1999 – 2000 k nesprávnym úradným postupom, a rozhodla, že investori nemajú nárok na odškodnenie. Druhá správa bola rozšírená o časové obdobie vyšetrovania a obsahovala aj rozsah pôsobnosti vládneho poistného matematika. Zverejnenie druhej správy parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva o spoločnosti Equitable Life, ktoré bolo pôvodne naplánované na jeseň 2006, bolo odložené na máj 2007 a jej zistenia preto nemohli byť začlenené do tejto správy. Vo svojom liste poslancom zo 16. októbra 2006 (zhodou okolností sa v ten istý deň uskutočnila návšteva delegácie výboru EQUI v Londýne) ombudsmanka napísala: „zistilo sa, že nám neboli predloženépotenciálne závažné dôkazy v súvislosti so záležitosťami, ktoré sú predmetom vyšetrovania. (...) Tieto dôkazy sme získali v júli a auguste 2006“ (príloha k dôkazu PD nepublik. 19). Pán BRAITHWAITE (V 11) vyjadril ľútosť, že táto „zásielka nových písomných dôkazov z roku 2001, ktoré boli pred Penroseho vyšetrovaním zatajené (...) podľa všetkého spôsobila, že v správe výboru EQUI nebude možné citovať z vyšetrovania parlamentnej ombudsmanky.“56 Pozri tiež články 10 – 13 kodifikovanej smernice o životnom poistení 2002/83/ES, Ú. v. ES L 345,

19.12.2002.

Úvod

Podľa 3. zarážky mandátu sa vyšetrovací výbor zaoberal analýzou úlohy a účinnosti regulačných orgánov v oblasti poisťovníctva v Spojenom kráľovstve a ostatných zainteresovaných členských štátoch s cieľom posúdiť, či dochádzalo k neustálemu zlyhávaniu regulačných orgánov všeobecne pri dohľade nad sektorom životného poistenia a najmä pri dohľade nad obchodnými postupmi a finančnou situáciou spoločnosti Equitable Life. Výbor tiež analyzoval obvinenia zo zlyhania regulácie pri ochrane poistencov a zákazníkov z dôvodu nesprávneho vykonávania tretej smernice o životnom poistení52 a posudzoval najmä, ako pôsobí regulačnýsystém Spojeného kráľovstva v porovnaní s podobnými systémami v prostredí EÚ.

Ako východiskový bod boli použité zistenia Penroseho správy53 a Bairdovej správy54, ktorých vyšetrovania sa čiastočne zhodujú s mandátom výboru, ale posudzovali sa v širších európskych súvislostiach55.

I. Ustanovenia práva Spoločenstva

Úloha a zodpovednosť regulačných orgánov životného poistenia vzhľadom na dohľad nad poisťovňami je stanovená v článkoch 8 až 10 tretej smernice o životnom poistení56, ktorými sa

Page 138: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 138/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

57 Smernica 79/267/EHS z 5. marca 1979, Ú. v. ES L 63 z 13.3.1979.58 Pozri tiež články 20 – 31 kodifikovanej smernice o životnom poistení. 59 Smernica 90/619/EHS z 8.11.1990, Ú. v. ES L 330 z 29.11.1990, pozri tiež články 32 – 36 a prílohu III kodifikovanej smernice o životnom poistení.60 Pozri tiež článok 37 kodifikovanej smernice o životnom poistení.61 Pozri článok 249 Zmluvy o ES.62 EŠ 1 uvádza, že „Spojené kráľovstvo si vybralo postupný a nepriamy prístup zameraný na prispôsobenie užzložitého a sofistikovaného regulačného systému zásadám a normám stanoveným v smerniciach“. Na rozdiel od Spojeného kráľovstva si Španielsko a Írsko vybrali mechanickejšiu a jednotnejšiu cestu založenú na prevzatísmernice do domáceho právneho systému prijatím jedného zákona, ktorý v podstate kopíruje štruktúru a text smernice. V zásade (...) sú takéto rôzne formy transpozície v súlade s právom Spoločenstva, (ale) sloboda výberu metód a foriem neoslobodzuje členské štáty od záväzných účinkov smernice „vo vzťahu k výsledku, ktorý sa má dosiahnuť“.

menia a dopĺňajú články 15, 16 a 23 prvej smernice o životnom poistení57.

Pravidlá týkajúce sa technických rezerv a ich dodržiavania poisťovňami (vrátane miery solventnosti) sú stanovené v článkoch 18 až 27 tretej smernice o životnom poistení, ktorými sa menia a dopĺňajú články 17 až 21 prvej smernice o životnom poistení58.

Ustanovenia týkajúce sa pravidiel výkonu podnikania vrátane zmluvného práva, podmienok poistenia atď. sú stanovené v článkoch 28 až 31 a prílohe II tretej smernice o životnom poistení a navyše v ustanoveniach článkov 4 a 15 druhej smernice o životnom poistení59.

Ustanovenia týkajúce sa poisťovní, ktoré majú problémy, sú stanovené v článku 24 ods. 2 až 4 (prvá smernica o životnom poistení)60.

Tretia smernica o životnom poistení tak zabezpečuje v rámci EÚ a EHP vytvorenie jednotnéhotrhu poistných produktov na základe pravidla, podľa ktorého sa obozretný režim v každom členskom štáte považuje v ostatných členských štátoch za rovnocenný a poisťovňu podliehajúcu regulácii v jednom členskom štáte, ktorá predáva svoje produkty na vnútornom trhu, môžu regulačné úrady hostiteľskej krajiny považovať za dostatočne solventnú na predaj produktov do iných členských štátov bez toho, aby v týchto štátoch musela spĺňať ďalšie požiadavky solventnosti.

1. Uplatniteľnosť ustanovení tretej smernice o životnom poistení

Na rozdiel od nariadení sú smernice záväzné v zmysle výsledku, ktorý sa má dosiahnuť, ale ponechávajú vnútroštátnym orgánom možnosť výberu formy a spôsobov ich vykonávania61. Tretiu smernicu o životnom poistení mali členské štáty transponovať do 31. decembra 1993 a uplatňovať najneskôr od 1. júla 1994. Orgány Spojeného kráľovstva poslali Komisii formálne oznámenie o transponovaní tretej smernice o životnom poistení do práva Spojeného kráľovstva 29. júna 1994, pričom potvrdili nadobudnutie jej účinnosti k 1. júlu 199462.

Tento termín je dôležitý pri posudzovaní úlohy regulačných orgánov Spojeného kráľovstva v prípade spoločnosti Equitable Life, keďže ich činnosť v rokoch 1989 – 1993 (skúmanie

Page 139: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 139/417 PE 386.573v02-00

SK

63 Pozri veci C-14/83 von Colson a Kaman, ods. 15 a C-62/00 Marks & Spencer/Customs & Excise, ods. 27.

poistných správ, obozretný dohľad) sa primerane riadila ustanoveniami prvej smernice oživotnom poistení (79/267/EHS).

Rozsudky Európskeho súdneho dvora opakovane zvlášť zdôrazňovali účel smernice.63 Kľúčovou otázkou teda je, či členský štát prijal všetky potrebné opatrenia na zaistenie úplnej účinnosti smernice v súlade s cieľom, ktorý táto smernica presadzuje. Ako zdôraznil Európsky súdny dvor, „členské štáty majú povinnosť zabezpečiť úplné a účinné uplatňovanie smernice, čo znamená, že členský štát sa nezbavuje svojich povinností transpozície iba prijatím potrebných vykonávacích opatrení. Členské štáty sú aj po prijatí týchto vykonávacích opatrení naďalej povinné zabezpečiť úplné uplatňovanie smernice a jednotlivci sú teda oprávnení odvolávať sa pred vnútroštátnymi súdmi proti štátu, ak nie je v skutočnosti zabezpečené úplné uplatňovanie smernice. To znamená nielen v prípade, ak sa smernica nevykonáva alebo sa vykonáva nesprávne, ale aj v tom prípade, ak sa vnútroštátne opatrenia, ktorésmernicu správne vykonávajú, neuplatňujú tak, aby sa dosiahli výsledky, ktoré smernica presadzuje. Európsky súdny dvor okrem toho opakovane rozhodol, že smernice sú záväzné pre všetky orgány členských štátov: nielen právne predpisy, ale aj správne agentúry zodpovednéza každodenné uplatňovanie a presadzovanie práva (...) sú nimi viazané“ (EŠ 1, ods. 7 – 8).

2. Zodpovednosť za obozretný dohľad

Články 8 a 9 tretej smernice o životnom poistení jasne vymedzujú poslanie a rozsah povinnostídohľadu členských štátov vrátane takých prípadov, keď poisťovňa pôsobí v iných členských štátoch, pričom uvádza, že „finančný dohľad zahŕňa v súvislosti s celým podnikaním poisťovne preskúmanie jej solventnosti, zavedenie technických rezerv vrátane matematických rezerv a aktív kryjúcich ich v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v domovskom členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva.“

V prípade, ak spoločnosť zriadi prevádzkovú pobočku v inom členskom štáte, „príslušnéorgány domovského členského štátu vyžadujú od každej poisťovne riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly“. Na kontrolné účely „členskýštát pobočky stanoví, že (...) príslušné orgány domovského členského štátu môžu (...) vykonávať sami alebo prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých vymenujú (...) overenie informácií potrebných na zabezpečenie finančného dohľadu nad spoločnosťou na mieste. Orgány členského štátu pobočky sa môžu zúčastniť tohto overenia.“ Domovský členský štát môže na vykonávanie obozretného dohľadu vyžadovať systematické oznamovanie technických rezerv, ale výlučne na účely „overenia dodržiavania vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa zásad poistnej matematiky bez toho, aby táto požiadavka predstavovala predchádzajúcu podmienku na výkon činností poisťovne“.

3. Zodpovednosť za dohľad nad výkonom podnikania

Ďalšou oblasťou zodpovednosti regulačných orgánov zriadených členskými štátmi je dohľad nad takzvanými pravidlami výkonu podnikania (t. j. zmluvné podmienky a postupy týkajúce sa uzavretia poistky zákazníkom). Článok 4 druhej smernice o životnom poistení určuje, že „rozhodným právom pre zmluvy (...) je právo členského štátu záväzku (...), členské štáty

Page 140: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 140/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

64 Pozri PD dôv. 26: „Pojem všeobecný záujem tvorí výnimku zo základných zásad zmluvy vzhľadom na voľnýpohyb (...). Tretia smernica o životnom poistení výslovne neuvádza, čo je všeobecný záujem (...), ale poskytuje niekoľko náznakov ich podnetov“ (ods. 3.4.).

uplatnia na poistné zmluvy svoju všeobecnú úpravu súkromného medzinárodného práva týkajúceho sa zmluvných záväzkov“. Povinnosť regulačného orgánu hostiteľskej krajiny zasiahnuť je preto obmedzená na prípady, ktoré sú v rozpore „s právnymi ustanoveniami na ochranu všeobecných záujmov64 v členskom štáte záväzku“.

Ako opatrenie na ochranu zákazníka musí mať každý poistenec možnosť zrušiť zmluvu v lehote „od 14 do 30 dní odo dňa informovania o uzatvorení zmluvy“. (Článok 15, druhásmernica o životnom poistení). Okrem toho musia byť poistencovi oznámené aspoň informácie uvedené v prílohe II tretej smernice o životnom poistení s možnosťou „požadovať od poisťovní, aby poskytovali ďalšie informácie (...), len ak to je potrebné na správne pochopenie základných prvkov záväzku poistencom. Podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto článku a prílohy III stanoví členský štát záväzku“ (článok 31 tretej smernice o životnom poistení).

4. Hodnotenie finančnej situácie spoločností

Článok 10 ods. 2 tretej smernice o životnom poistení vymedzuje typ informácií požadovaných od poisťovní, pričom uvádza, že „členské štáty budú vyžadovať od poisťovní so sídlom na ich území, aby pravidelne predkladali doklady potrebné na výkon dohľadu spolu so štatistickými dokumentmi. Príslušné orgány si budú navzájom poskytovať všetky dokumenty a informácie užitočné na účely dohľadu.“

5. Vykonávanie opatrení dohľadu

Článok 10 ods. 3 tretej smernice o životnom poistení vymedzuje nástroje, ktoré musia členskéštáty prijať, aby mohli vykonávať tieto opatrenia dohľadu. Ustanovenie hovorí, že „každýčlenský štát podnikne všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány mali právomoci a prostriedky potrebné na dohľad nad činnosťou poisťovní so sídlom na ich území vrátane činností vykonávaných mimo týchto území v súlade so smernicami Rady upravujúcimi tieto činnosti a na účel zisťovania, že sa uplatnili.“

Článok 10 ods. 3 okrem toho stanovuje, že „tieto právomoci a prostriedky musia umožniťnajmä príslušným orgánom, aby:

a) vykonali podrobné zisťovanie týkajúce sa situácie poisťovne a celej jej činnosti okrem iného prostredníctvom zhromažďovania informácií alebo požiadaním o predloženie dokumentov týkajúcich sa jej poisťovacej činnosti, vykonania zisťovania na mieste v prevádzkových priestoroch poisťovne,

b) podnikli akékoľvek opatrenia v súvislosti s poisťovňou, jej riaditeľmi alebo manažérmi alebo osobami, ktoré ju kontrolujú, ktoré sú vhodné a potrebné na zabezpečenie toho, aby pokračovala činnosť spoločnosti v súlade so zákonmi, inými právnymi

Page 141: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 141/417 PE 386.573v02-00

SK

65 Porovnaj články 18 – 16 tretej smernice o životnom poistení s článkami 25 – 26, ktoré sa týkajú miery solventnosti.66 Porovnaj vyjadrenie prof. Tridimasa (SE 1), ktorý tiež uviedol, že „rozsudok vo veci Hyman sa ako takýnedotkol práva EÚ“.

predpismi a správnymi opatreniami, v súlade s ktorými spoločnosť musí postupovať v každom členskom štáte a najmä s plánom činnosti, kým ostáva záväzný, a predchádzaťakýmkoľvek nedostatkom, ktoré by mohli ohroziť záujmy poistených osôb, alebo ich napraviť,

c) zabezpečili, aby sa tieto opatrenia vykonali, ak treba, prostredníctvom vymáhania, podľa potreby súdnou cestou.“

6. Dohľad nad zahraničnými spoločnosťami

Otázkou obozretného dohľadu nad zahraničnými spoločnosťami sa zaoberá článok 8 tretej smernice o životnom poistení, ktorý jasne uvádza, že „finančný dohľad nad poisťovňou vrátane činnosti, ktorú vykonáva buď prostredníctvom pobočiek alebo na základe slobody poskytovať služby, patrí do výlučnej príslušnosti domovského členského štátu.“ Dodáva, že „ak príslušné orgány členského štátu záväzku majú dôvod domnievať sa, že činnosti poisťovne by mohli ovplyvniť jej finančnú situáciu, budú informovať príslušné orgány domovského členského štátu spoločnosti.“

7. Dohľad nad účtovníctvom a finančnou situáciou

Článok 18 tretej smernice o životnom poistení hovorí, že „domovský členský štát bude vyžadovať od každej poisťovne, aby vytvorila dostatočné technické rezervy vrátane matematických rezerv v súvislosti so svojou celou činnosťou“ podľa určených zásad65. Najmäčlánok 20 tretej smernice o životnom poistení stanovuje, že „aktíva kryjúce technické rezervy zohľadnia typ činnosti vykonávanej poisťovňou takým spôsobom, aby sa zaistila bezpečnosť, výnos a obchodovateľnosť jej investícií“.

Odznelo však upozornenie, že výpočet bonusov z poistných zmlúv a ich efekt vyhladzovania –čo je kľúčový faktor pri posudzovaní činností spoločnosti EL – „nevychádza z práva EÚ, ale musí sa posudzovať skôr ako záležitosť súkromného zmluvného práva“66.

8. Dohľad nad spoločnosťami, ktoré majú problémy

Článok 24 ods. 2 až 4 prvej smernice o životnom poistení uvádzajú, že „na účely obnovy finančnej situácie poisťovne (...) dozorný orgán domovského členského štátu vyžiada predloženie plánu na obnovu zdravej finančnej situácie na jeho schválenie. Ak miera solventnosti klesne pod výšku garančného fondu (...), dozorný orgán domovského členského štátu vyžiada od poisťovne predloženie krátkodobého finančného plánu na jeho schválenie. (...) Informuje orgány ostatných členských štátov, na území ktorých je poisťovňa oprávnená vykonávať svoje činnosti, o všetkých opatreniach a tieto štáty na jeho žiadosť prijmú rovnaké opatrenia. Príslušné dozorné orgány môžu ďalej vykonať všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistencov (...).“

Page 142: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 142/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

67 List poslanca komisárovi Fritsovi Bolkesteinovi z 27.2.2001, po ktorom nasledovalo 5 listov iných poslancov, 2 otázky na písomné zodpovedanie EP a 7 sťažností od jednotlivých občanov.68 Pozri PD dôv. 11 a PD 73, s. 4.69 Pozri ústne svedectvá V 1 a V 7.70 Ďalšie informácie sa nachádzajú na stránke www.ceiops.org.

9. Komisia a prípad spoločnosti Equitable Life

Ako vyplýva z dôkazov, ktoré si prezrel a potvrdil komisár EÚ Charlie McCREEVY (V 8), prvú korešpondenciu o prípade spoločnosti Equitable Life Komisia dostala vo februári 200167, t. j. v čase, keď sa o prípade už široko diskutovalo v tlači Spojeného kráľovstva, oveľa neskôr, ako o prípade rozhodla Snemovňa lordov a spoločnosť Equitable Life prestala uzatvárať novézmluvy. Vo svojich prvých odpovediach Komisia uviedla, že „pred rozhodnutím o tom, či a aké opatrenia by sa mali prijať, počká na výsledok Penroseho správy“.68

V marci 2004 generálny sekretariát Komisie stále nezaregistroval prijaté sťažnosti ako formálne sťažnosti, pričom tvrdil, že cieľom konania Spoločenstva o porušení predpisov je „obnoviť alebo vytvoriť súlad vnútroštátneho práva s právom Spoločenstva, a nie rozhodnúťo údajnom nesúlade minulého režimu regulácie alebo dohľadu“. Dodal tiež, že „akékoľvek nároky na náhradu údajných škôd sa musia uplatňovať na vnútroštátnych súdoch“. Komisia v podstate neustále tvrdila, pričom citovala „dôrazné právne poradenstvo založené na jurisprudencii Súdneho dvora“69, že nemusí prijať rozhodnutie o údajnom minulom nesúlade obozretného dohľadu regulačných orgánov Spojeného kráľovstva nad spoločnosťou Equitable Life s právom ES, ak sa preukáže súčasný súlad regulačného režimu.

V rámci svedectva V 8 komisár McCREEVY potvrdil, že „kľúčovou úlohou Komisie je uistiťsa, že právne predpisy Spoločenstva sa riadne vykonávajú“, pričom dodal, že „kontrola vykonávania právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi je zložitá úloha. Je náročnána čas a prostriedky. Existujú jazykové problémy. Nie vždy sú k dispozícii preklady. Členskéštáty často vykonávajú naše smernice formou zmeny a doplnenia niekoľkých existujúcich právnych predpisov a často neposkytnú tabuľky transpozície.“

Jeho jednoznačný záver znel, že „Komisia nezodpovedá za dohľad nad jednotlivými poisťovňami. To je úlohou vnútroštátnych orgánov (...). Komisia nie je a nemôže byť dozorným orgánom dozorných orgánov.“ Posudzovanie najmä prípadu spoločnosti Equitable Life komisár McCREEVY uzavrel slovami, že „orgány Spojeného kráľovstva zareagovali rýchlo potom, ako sa spoločnosť dostala do krízy a prestala uzatvárať nové zmluvy (...) Myslím, že môžeme s istotou vyhlásiť, že režim uplatňovaný pred krízou spoločnosti Equitable Life užneexistuje“ (PD 73).

10. Výbor CEIOPS a Sienský protokol

Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS70), ktorý sa predtým nazýval Európska konferencia pre dohľad nad poisťovníctvom, bol zriadený na základe rozhodnutia 2004/6/ES z 5. novembra 2003 a svoju

Page 143: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 143/417 PE 386.573v02-00

SK

71 Orgány členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) a kandidátskych krajín EÚ a Európska komisia sa vo výbore CEIOPS zúčastňujú ako pozorovatelia.

72 Lamfalussyho proces je prístup k rozvoju regulácie sektora finančných služieb, ktorý prijala EÚ (pomenovanýpo predsedovi poradného výboru EÚ, ktorý ho vytvoril). Skladá sa zo štyroch úrovní:

1. úroveň: EP a Rada prijímajú právne predpisy spolurozhodovaním a určujú tak rámcové zásady •a usmernenia týkajúce sa vykonávacích právomocí. 2. úroveň: Technické vykonávacie opatrenia vo forme ďalších smerníc a nariadení prijaté v rámci •právomocí udelených na 1. úrovni. 3. úroveň: Výmena informácií v sieti regulačných orgánov s cieľom vytvoriť spoločné interpretačné•odporúčania, jednotné usmernenia a spoločné normy, posudky partnerských orgánov a porovnania regulačných postupov na zaistenie jednotného vykonávania a uplatňovania. 4. úroveň: Monitorovanie súladu členských štátov s právnymi predpismi EÚ Európskou komisiou •a v prípade potreby opatrenia na ich presadzovanie.

73 Pozri svedectvo V 7, Bjerre-Nielsen, a nasledujúcu kapitolu 11.74 Pozri svedectvo V 7, Bjerre-Nielsen.

činnosť začal vykonávať 28. mája 2004. Výbor CEIOPS pozostáva z vysokých predstaviteľov úradov členských štátov EÚ pre dohľad nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov71.

Pri uplatňovaní Lamfalussyho procesu72 v sektore bankovníctva a kapitálových trhov vykonáva výbor CEIOPS funkcie výboru 3. úrovne pre oblasť poisťovníctva, zaisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov. Táto úloha zahŕňa aj poskytovanie poradenstva Komisii v súvislosti s návrhom vykonávacích opatrení pre rámcové smernice (napríklad pre projekt Solventnosť II, ktorý je v súčasnosti hlavnou úlohou73) a poradenstva v oblasti regulácie poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, ako aj vytvárania noriem dohľadu. Cieľom odporúčaní a usmernení výboru je podpora približovania a účinného uplatňovania nariadení, a tým uľahčenie spolupráce medzi vnútroštátnymi dozornými orgánmi a inovácia Sienského protokolu z roku 1997. Pokiaľ však o ide konkrétne vykonávacie právomoci, výbor CEIOPS je potrebné vnímať ako „sprostredkovací mechanizmus, v rámci ktorého sú vnútroštátne regulačné orgány vystavené tlaku zo strany partnerských orgánov, a nie naliehavému presadzovaniu“.74

Sienský protokol podpísaný 30. októbra 1997 sa týka spolupráce dozorných orgánov členských štátov EÚ pri uplatňovaní smerníc o životnom a neživotnom poistení. Vyjadril názor, že „prijatie rámcových smerníc tretej smernice o poistení a životnom poistení, ktoré ustanovili jednotné povolenie a jednotný dohľad, najmä finančný dohľad vykonávaný iba príslušnými orgánmi domovského členského štátu, vyvoláva potrebu prehĺbenia ich spolupráce, ktorou sa už zaoberajú protokoly uplatňujúce prvú a druhú smernicu.“ Zámerom bolo „podporiťpraktickú spoluprácu medzi vnútroštátnymi administratívnymi službami s cieľom uľahčiť dohľad nad priamym poistením v rámci Európskej únie a preskúmať akékoľvek ťažkosti, ktoré sa môžu pri uplatňovaní smerníc vyskytnúť“ (PD 55).

Dozorné orgány vyhlásili, že „analýza situácie poisťovní v jednotlivých krajinách vyžaduje rôzne dozorné metódy a postupy a zhromažďovanie rôznych účtovných dokladov a štatistík. Normalizácia dohľadu by sa zlepšila vytvorením spoločného analytického jazyka a harmonizáciou účtovných dokladov a štatistík v poisťovníctve. Dozorné úrady potvrdzujú, že musia mať štandardný dokument, ktorý im umožní overiť stav miery solventnosti, pretože pri

Page 144: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 144/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

75 Pozri PD 55, časť I., bod 1.3.76 Pozri PD 55, časť I., body 1.4 – 1.6.77 Návrh nového rámca solventnosti pre sektor poisťovníctva (Solventnosť II) by Komisia mala prijať v druhej polovici roka 2007 a účinnosť by mal nadobudnúť v roku 2010.78 Konkrétnejšie informácie sa nachádzajú v úvodnej príručke k projektu Solventnosť II, ktorú vypracoval výbor CEA v roku 2006, a v PD dôv. 18.

preskúmaní závierok poisťovne nie je okamžite zrejmá.“75

V súvislosti so spoluprácou a služobným tajomstvom sa dozorné orgány dohodli „vymieňať si dôverné informácie vždy, keď je to možné, pri dodržaní obmedzení, ktoré stanovujú pravidláuvedené v tretích smerniciach (...) s cieľom zlepšiť účinnosť dohľadu nad poisťovníctvom v Európskom spoločenstve“, pričom dodali, že „pravidlá spolupráce stanovené v protokole sa môžu pri konfrontácii so skutočnými prípadmi ukázať ako neprimerané a súhlasia s tým, že sa v dôsledku toho budú podľa potreby rozširovať“.76

11. Projekt Solventnosť II

V súvislosti s pokračujúcou prácou na hlavnom projekte regulácie podnikania v poisťovníctve77 komisár McCREEVY (V 8) uviedol, že projekt Solventnosť II „už vytvoril novéovzdušie spolupráce dozorných orgánov na úrovni EÚ“, a potvrdil, že pre Komisiu predstavuje „v súčasnosti najvyššiu prioritu v oblasti poisťovníctva“ s odvážnym cieľom priniesť „nič menej ako zásadnú revíziu regulácie a dohľadu nad poisťovníctvom v EÚ. Súčasný režim solventnosti (...) je už zastaraný. Požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne boli na úrovni EÚ prvýkrát zavedené pred viac ako tridsiatimi rokmi a metóda výpočtu sa odvtedy v podstate nezmenila. Boli vytvorené pre sektor poisťovníctva a svet, ktorý užneexistuje (...). Projekt Solventnosť II má pred sebou náročnú úlohu dosiahnuť rovnováhu medzi očakávaniami spotrebiteľov, dozorných orgánov a poisťovní. Dôležité je, aby tento sektor nestratil pre nadmerné povinnosti voči dozorným orgánom chuť riskovať. Ale rovnako dôležité je, aby si spoločnosti plne uvedomovali riziká, ktoré na seba berú, a prijali zodpovedajúce následky. V rámci projektu Solventnosť II budú požiadavky na solventnosťzaložené na rizikovom profile spoločnosti. Poisťovňa, ktorá lepšie riadi svoje riziká, môže potom dostať povolenie zadržiavať menej kapitálu“ (PD 73).

V skratke: cieľom projektu Solventnosť II nie je zvýšiť celkovú úroveň požiadaviek na kapitál, ale skôr zaistiť vysoký štandard hodnotenia rizika a efektívne rozloženie kapitálu. Prispelo by to k väčšej transparentnosti na trhu a pomohlo vytvoriť v rámci Európy vyrovnané podmienky, čo je kľúčový krok pri realizácii skutočne jednotného trhu finančných služieb. Keďže kapitál, ktorý v súčasnosti od poisťovní vyžaduje projekt Solventnosť I, je podľa všetkého neprimerane rozložený, v skutočnosti to v niekoľkých členských štátoch viedlo k posilneniu regulácie, a tým k vytvoreniu rozmanitých pravidiel solventnosti. Nový spoločný rámec solventnosti by preto mal byť založený na jasných hospodárskych zásadách merania aktív a záväzkov, merania rizika na základe jednotných zásad a kapitálových požiadavkách založených priamo na týchto meraniach.78

Pri správnom vykonávaní by teda mal rámec Solventnosť II pozitívny vplyv na poistencov,

Page 145: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 145/417 PE 386.573v02-00

SK

pretože by im poskytoval lepšiu ochranu zabezpečením toho, aby spoločnosti zlepšili svoje postupy riadenia rizika a zadržiavali primerané úrovne kapitálu. Zároveň by viedol k efektívnejšiemu rozloženiu kapitálu v rámci celého sektora, menšiemu riziku krachu spoločností, a teda k väčšej dôvere k poisťovniam a ich finančnej stabilite.

12. Otázky na zodpovedanie

Pri analýze právnych ustanovení ES vymedzených v tretej smernici o životnom poistenív súvislosti s touto časťou mandátu musel výbor zodpovedať nasledujúce otázky:

1. Boli dozorné a regulačné orgány Spojeného kráľovstva účinne vytvorené a primerane vybavené personálom a prostriedkami na plnenie svojich povinností popísaných v článku 10 ods. 3 tretej smernice o životnom poistení?

2. Čo – a kedy – mohli regulačné orgány Spojeného kráľovstva podľa primeraných očakávaníodhaliť v prípade spoločnosti Equitable Life, ak správne vykonávali svoje dozorné a regulačné právomoci v oblasti obozretnej regulácie podľa ustanovení uvedených v článkoch 10 a 13 tretej smernice o životnom poistení?

3. Konali regulačné orgány Spojeného kráľovstva správne a včas po tom, ako sa dozvedeli o problémoch spoločnosti Equitable Life, najmä v súvislosti so spozorovaním a zdôraznením rizík vyplývajúcich z garantovanej ročnej sadzby, ako vyžaduje článok 13 ods. 3 tretej smernice o životnom poistení?

4. Vykonávali regulačné orgány Spojeného kráľovstva a ďalších zúčastnených členských štátov na svojom území správne dohľad nad uplatňovaním pravidiel výkonu podnikania? Pomáhali poistencom pri podávaní sťažností regulačným orgánom?

5. Uskutočňoval sa primeraný tok informácií a spoločných činností medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a ďalších členských štátov v súvislosti s činnosťou spoločnosti EL na ich území?

Page 146: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 146/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

79 Zákon o poisťovniach z roku 1982 vyžadoval, aby poisťovne predkladali abstrakt hodnotiacej správy zodpovedného poistného matematika, výročnej správy a ročnej účtovnej závierky, ktoré vyžadujú obchodnézákony. Sekundárne právne predpisy okrem toho určovali obsah predpísaných regulačných výkazov, ktoré na konci deväťdesiatych rokov mohli dosahovať niekoľko stoviek strán (porovnaj PD 32, ods. 44).

80 Ako je uvedené v PD 32, ods. 30 – 31, pojem opodstatnené očakávania poistencov nebol nikdy konkrétne vymedzený a nemá pôvod v právnych predpisoch ES, t. j. právne predpisy ES nikdy nevytvorili právnu požiadavku rovnocennú s týmto pojmom. Používal sa výlučne v Spojenom kráľovstve a hoci mala táto norma viesť ku konzervatívnemu odhadu záväzkov spoločnosti, v prípade spoločnosti EL určite nepomohla.

81 Pozri zákon o poisťovniach z roku 1974, článok 2 ods. 15.82 PD 32 ods. 23 a, b, d.83 Pozri vyjadrenie prof. Alexandra Kerna, PD nepublik. 31, bod 4 ods. 1.

II. Regulačný systém životného poistenia v Spojenom kráľovstve

Poisťovne v Spojenom kráľovstve mali od prijatia zákona o životných poisťovniach v roku 1870 povinnosť vypracúvať podrobné účtovné a poistno-matematické výkazy79, aby bolo možné monitorovať ich solventnosť. Potom bol v roku 1967 zavedený formálnejší režim povoľovania založený na regulačných právomociach a neskôr v roku 1974 posilnený zavedením pojmu opodstatnených očakávaní poistencov80 a zákonnou úlohou zodpovedného poistného matematika81.

Zdá sa, že obozretný dohľad v Spojenom kráľovstve nad životnými poisťovňami bol tradične inšpirovaný doktrínou slobody a zverejňovania vymedzenou slovami „spoločnosti poskytujúce životné poistenie zverejnia svoje záležitosti prostredníctvom finančných informáciíumiestnených na verejnom mieste“. Z toho dôvodu bolo žiaduce mať „určitý obozretný dohľad nad podnikaním v oblasti životného poistenia s cieľom chrániť záujmy poistencov, alerovnako bolo žiaduce neobmedzovať slobodu podnikania, (...) keďže príliš dotieravý finančnýdohľad by mohol blokovať rozvoj inovačného a konkurencieschopného trhu so životným poistením (...). Vo svojej podstate bol režim dohľadu stále založený na slobode výkonu podnikania poisťovní namiesto nariaďujúcich pravidiel.“82 Akademici však upozorňujú, že právne predpisy EÚ týkajúce sa finančných služieb zlepšili právny rámec Spojeného kráľovstva riadiaci poskytovanie finančných služieb: „Vo väčšine oblastí finančnej regulácie Spojeného kráľovstva, od zneužitia trhu, obchodovania s využitím dôverných informácií, miery nesolventnosti pre poisťovne a regulácie kapitálového trhu, právny režim Spojeného kráľovstva z právnych predpisov EÚ mnoho získal a reformoval sa. Vykonávanie právnych predpisov EÚ o finančných službách v rámci práva Spojeného kráľovstva nenarušilo mierny systém finančnej regulácie v Spojenom kráľovstve založený na zásadách.“83

V priebehu posledných dvoch desaťročí sa regulačný a dozorný rámec životných poisťovnív Spojenom kráľovstve vyvíjal v rôznych krokoch, ktoré viedli k vytvoreniu jediného Úradu pre finančné služby (FSA), ktorý získal všetky regulačné oprávnenia iba v decembri 2001. Aždovtedy boli poisťovne predávajúce dlhodobé investičné produkty v Spojenom kráľovstve regulované prostredníctvom dvoch ministerstiev Spojeného kráľovstva: ministerstva obchodu a priemyslu (DTI) v rokoch 1989 – 1997 a neskôr ministerstva financií (HMT) v rokoch 1998 až

Page 147: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 147/417 PE 386.573v02-00

SK

85 Úrad GAD vytvorený v roku 1919 nemal obdobu v žiadnom členskom štáte, kde poradenstvo v oblasti poistnej matematiky poskytovali regulačným orgánom buď zamestnanci alebo nezávislí poistní matematici.86 Dohody o úrovni poskytovaných služieb boli revidované v rokoch 1995 a 1998.87Spomínané nezrovnalosti zahŕňajú prípady, v ktorých a) požiadavky domácich právnych predpisov presahovali požiadavky smernice (napr. zodpovedný poistný matematik), b) požiadavky možno porušili ustanovenia týkajúce sa zásady kontroly domovskou krajinou (napr. právne predpisy Spojeného kráľovstva nevyžadovali, aby minister informoval príslušné orgány iných členských štátov o rozhodnutí odobrať povolenie alebo obmedziť slobodu spoločnosti nakladať so svojím majetkom), c) požiadavky súviseli s právomocami regulačného orgánu (napr. právne predpisy Spojeného kráľovstva umožňovali ministrovi vzdať sa uplatňovania finančnej regulácie). Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v EŠ 1, ods. 26 a prílohe II, tabuľke 9.

84 Ministerstvo financií prenieslo povinnosť každodenného dohľadu nad poisťovňami na Úrad pre finančné služby, ale ponechalo si výlučnú právomoc na výkon štatutárnych právomocí podľa zákona o poisťovniach z roku 1982.

200184 s technickou pomocou úradu vládneho poistného matematika (GAD)85 zodpovedného za poistno-matematickú analýzu podnikových výkazov a činností na základe konkrétneho mandátu (dohôd o úrovni poskytovaných služieb86), ktorý mal regulačnému orgánu signalizovať akékoľvek obavy, ktoré by ich analýza odhalila. Zdá sa však, že časť zamestnancov zodpovedných za každodenný obozretný dohľad nad poisťovňami sa presunula z ministerstva obchodu a priemyslu na ministerstvo financií a neskôr na Úrad pre finančné služby a poskytla tak určitú mieru kontinuity v rámci regulačnej činnosti a zodpovednosti.

1. Uplatňovanie ustanovení tretej smernice o životnom poistení

V súvislosti s praktickým vykonávaním obozretného dohľadu a dohľadu nad výkonom podnikania regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva EŠ 1 určila „tri rôzne kategórie nezrovnalostí medzi konkrétnymi domácimi právnymi predpismi a článkami tretej smernice oživotnom poistení, hoci povaha a počet týchto nezrovnalostí neposkytujú presvedčivý dôkaz, ktorý by naznačoval, že právne predpisy Spojeného kráľovstva porušili znenie alebo zmysel právnych predpisov ES týkajúcich sa spoločností poskytujúcich životné poistenie“.87

Podľa článku 10 Zmluvy o ES členské štáty a ich správne agentúry musia konať podľa zásady lojálnej spolupráce, čo v tejto súvislosti konkrétne ukladá príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom povinnosť vykonávať funkcie dohľadu s primeranou starostlivosťou, hoci ustanovenia tretej smernice o životnom poistení im dávajú „značnú voľnosť zvoliťv jednotlivých prípadoch primeraný spôsob konania, t. j. kedy a akými opatreniami zasiahnuťs cieľom zabrániť nezrovnalostiam alebo ich ukončiť“ (EŠ 1, ods. 28).

2. Obozretný dohľad

Obozretný dohľad nad podnikaním v oblasti životného poistenia je možné vymedziť takto:

zaistenie toho, aby spoločnosti, ktoré nefungujú vhodne a správne, nemajú primerané•zdroje a primerané riadenie, nevykonávali podnikanie v oblasti životného poistenia, ochrana poistencov pred rizikom toho, že poisťovne poskytujúce životného poistenie •nebudú schopné vyplácať platné nároky alebo plniť opodstatnené očakávania poistencov.

Požiadavky na obozretné riadenie podnikov a finančné riadenie88 presadzované regulačnými

Page 148: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 148/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

88 Medzi finančné požiadavky patria napríklad požiadavky, aby boli riaditelia, manažéri a rozhodujúci akcionári spoľahliví a spôsobilí, zásada správneho a obozretného riadenia, minimálne miery solventnosti, minimálne garančné fondy atď.89 PD 32, ods. 8 – 9.90 PD 32, ods. 10, 14.

orgánmi Spojeného kráľovstva sa vo všeobecnosti zdajú byť rovnaké ako finančné požiadavky v iných členských štátoch s výnimkou zvláštnych pridaných funkcií v Spojenom kráľovstve, ako je napríklad pojem opodstatnených očakávaní poistencov, úrad vládneho poistného matematika a poistný matematik spoločnosti (zodpovedný poistný matematik).

2 a) Obdobie 1982 – 1998

Podľa zákona o poisťovniach z roku 1982, ktorý zaviedol ustanovenia vyžadované z dôvodu vykonávania prvej smernice o životnom poistení, bolo za obozretný dohľad nad poisťovňami (vrátane spoločnosti Equitable Life), ako aj za politiku a právne predpisy v tomto sektore zodpovedné ministerstvo obchodu a priemyslu (DTI). Do 4. januára 1998 bolo oddelenie ministerstva obchodu a priemyslu známe ako Riaditeľstvo pre poisťovníctvo s pomocou úradu vládneho poistného matematika (GAD) priamo zodpovedné za obozretnú reguláciu poisťovníctva (t. j. zabezpečovanie solventnosti spoločností).

„Úrad vládneho poistného matematika začal úradu zodpovednému za obozretný dohľad poskytovať poradenstvo z oblasti poistnej matematiky súvisiace so záležitosťami poisťovníctva v šesťdesiatych rokoch. Obsahovalo rady týkajúce sa jednotlivých spoločností, nových žiadostí o povolenie vykonávať podnikanie v oblasti životného poistenia a politických otázok, či už všeobecnej povahy alebo takých, ktoré sa týkali záležitostí konkrétnych spoločností (...). Úrad vládneho poistného matematika pôsobil výlučne ako poradca úradu zodpovedného za obozretný dohľad. Všetky právomoci v rámci stanov zostali úradu zodpovednému za obozretný dohľad, pričom úrad vládneho poistného matematika nemal právomoc dať spoločnosti alebo jej zodpovednému poistnému matematikovi pokyn prijať akékoľvek opatrenia. Mal iba právomoc poskytnúť radu úradu zodpovednému za finančný dohľad s cieľom pomôcťmu pri plnení jeho dozorných úloh. V praxi úrad vládneho poistného matematika v neskorších rokoch daného obdobia komunikoval o technických otázkach priamo so spoločnosťami“ (PD 32)89.

Z inštitucionálneho hľadiska úrad vládneho poistného matematika podliehal ministrovi financiía minister jeho oddelenia je finančným tajomníkom ministerstva financií. V praxi „bolo zodpovednosťou úradu vládneho poistného matematika monitorovať finančnú situáciu každej životnej poisťovne vrátanie skúmania ročných regulačných výkazov, štvrťročných regulačných výkazov (...) a ďalších informácií, diskutovať o príslušných záležitostiach so spoločnosťou a najmä so zodpovedným poistným matematikom, vyjasniť akékoľvek pochybnosti, a ak je to možné, vyriešiť akékoľvek nezhody. Úrad vládneho poistného matematika potom podával správy ministerstvu obchodu a priemyslu (...), vytvoril vlastné prevádzkové pravidlá na určenie toho, čo je prijateľné (...), vydané vo forme listov ako poučenie pre zodpovedných poistných matematikov (...)“ (PD 32)90. Hlavným výsledkom monitorovania poisťovne úradom

Page 149: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 149/417 PE 386.573v02-00

SK

91 Pozri EŠ 2, kap. 4.1.92 PD 32, ods. 7 ii).

vládneho poistného matematika bola „podrobná kontrolná správa“ určená pre úrad pre obozretný dohľad.

Na začiatku skúmaného obdobia „nebolo pochybností, že úrad vládneho poistného matematika je dominantným partnerom v dohľade nad životnými poisťovňami. Úrad vládneho poistného matematika mal viac zdrojov a odborných technických poznatkov ako úradníci na úseku poisťovníctva na ministerstve obchodu a priemyslu. Ale keď sa v roku 1997 zodpovednosť za dohľad presunula z ministerstva obchodu a priemyslu na ministerstvo financií, rovnováha právomocí sa posunula viac smerom k zamestnancom zapojeným do dohľadu, a to čiastočne v dôsledku ich vyššieho počtu a vyššej kvality.“91

V máji 1997 vláda Spojeného kráľovstva oznámila vytvorenie jediného regulačného orgánu tohto sektora (budúceho Úradu pre finančné služby), nezávislého od vlády, ktorý mal prevziaťúlohy deviatich existujúcich samoregulačných orgánov.

2 b) Obdobie 1998 – 2001

Počas vytvárania Úradu pre finančné služby ministerstvo financií prevzalo (od 5. januára 1998 do 1. januára 1999) „plnú zodpovednosť v úlohe úradu pre obozretný dohľad zodpovedného za minulé činnosti ministerstva obchodu a priemyslu“ (PD 32).92 Ako súčasť etapy prechodu boli zamestnanci riaditeľstva pre poisťovníctvo ministerstva obchodu a priemyslu dočasne presunutí na ministerstvo financií, odkiaľ mali neskôr prejsť na Úrad pre finančné služby. Ministerstvo financií bolo preto priamo zodpovedné za obozretnú reguláciu poisťovní, ako bola napríklad spoločnosť Equitable Life. Od 1. januára 1999, ako súčasť plánu prechodu, ministerstvo financií poverilo každodenným dohľadom nad poisťovňami Úrad pre finančné služby, pričom si ponechalo konečnú zodpovednosť a svoju regulačnú úlohu dovtedy, kým zákon o finančných službách a trhoch z roku 2000 neudelil Úradu pre finančné služby plné štatutárne právomoci.

2 c) Obdobie po roku 2001

Dnes je Úrad pre finančné služby nezávislým mimovládnym orgánom, spoločnosťou s ručením obmedzeným podľa garancie a financovanou sektorom finančných služieb. Ministerstvo financií vymenúva správnu radu Úradu pre finančné služby, ktorá sa v súčasnosti skladáz predsedu, výkonného riaditeľa, troch generálnych riaditeľov a 10 nevýkonných riaditeľov. Správna rada určuje celkovú politiku a každodenné riadenie je úlohou riadiacich pracovníkov. Ako jediný orgán pre finančnú reguláciu podlieha Úrad pre finančné služby ministerstvu financií a prostredníctvom neho parlamentu Spojeného kráľovstva.

Úrad pre finančné služby získal plné regulačné právomoci 1. decembra 2001 a v súčasnosti je jeden z jeho deviatich úsekov venovaný zvlášť dohľadu nad sektorom poisťovníctva. Jeho kľúčovými funkciami sú určovanie rizika (určenie vznikajúcich poisťovacích rizík a koordinácia spôsobov na ich zmiernenie), spravovanie kontaktov so širokým okruhom externých účastníkov sektora poisťovníctva, sledovanie spojitosti požiadaviek a politík Úradu pre finančné

Page 150: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 150/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

93 Spojené kráľovstvo a Írsko boli „jedinými členskými štátmi s regulačnými orgánmi na výkon podnikania, ktoré pracovali oddelene od orgánov pre finančný dohľad, ich právomoci boli prísne obmedzené a považovali sa za pomocného partnera pri dohľade“ (EŠ 1, s. 6).94 Spoločnosť Equitable Life bola členom organizácie LAUTRO a od júla 1994 súčasťou úradu PIA.

služby doliehajúcich na sektor poisťovníctva a v prípade potreby vysvetľovanie nových pravidiel a požiadaviek. Každý rok musí každá poisťovňa, ktorej Úrad pre finančné službyvydal povolenie, odoslať úradu poisťovací výkaz obsahujúci finančné informácie overenéaudítorom a správy audítorov.

3. Regulácia výkonu podnikania

Cieľ pravidiel výkonu podnikania v oblasti životného poistenia je možné vymedziť ako zaistenie toho, aby:

maloobchodné poistné produkty ponúkané na trhu boli vhodné pre investorov,•investori rozumeli všetkým rizikám, ktoré so sebou nesie vybratá poistná zmluva,•reklamy na poistné produkty boli spravodlivé, jasné a ich podstata nebola zavádzajúca,•predpokladané plnenie bolo založené na primeraných zdôvodneniach.•

Na konci osemdesiatych rokov riadil reguláciu výkonu podnikania zákon o finančných službách z roku 1986, ktorý nahradil zákon na predchádzanie podvodným investíciám z roku 1958 a vytvoril regulačný režim na vykonávanie podnikania v oblasti maloobchodných investícií.

Podnikatelia museli buď získať povolenie od organizácie Securities & Investments Board (Rada pre cenné papiere a investičné služby, SIB), ktorá tvorila jadro neskoršieho Úradu pre finančné služby, alebo sa stať členom samoregulačnej organizácie, ktorá vykonávala dohľad nad svojimi členmi podľa vlastných predpisov. Právomoci samoregulačných organizácií tak vyplývali zo zmluvných vzťahov s členmi a regulovanými nezávislými finančnými poradcami alebo inými subjektmi zapojenými do predaja maloobchodných investičných produktov širokej verejnosti. Samoregulačné organizácie sa tiež zaoberali sťažnosťami týkajúcimi sa nesprávneho predaja. Ale „ak sa samoregulačná organizácia rozhodla vylúčiť spoločnosť poskytujúcu životné poistenie spomedzi svojich členov, táto spoločnosť neprišla o povolenie podnikaťv poisťovníctve alebo predávať poistné zmluvy, ale prešla pod kontrolu Rady pre cennépapiere a investičné služby“ (EŠ 2).

Zákon o finančných službách z roku 1986 určil dve konkrétne samoregulačné organizácie pre dohľad nad výkonom podnikania93:

- LAUTRO (Regulačná organizácia pre životné poistenie a investičné fondy), - FIMBRA (Regulačné združenie vedúcich finančných sprostredkovateľov a maklérov).

V roku 1994 sa tieto organizácie zlúčili do úradu PIA94 (Úrad pre osobné investície), ktorý od roku 1998 presunul svoje funkcie na Úrad pre finančné služby, keďže sa očakávalo, že sa Úrad

Page 151: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 151/417 PE 386.573v02-00

SK

95 Pozri EŠ 2, kap. 9.

pre finančné služby stane jediným orgánom pre obozretný dohľad a dohľad nad výkonom podnikania.

Vzťah obozretného dohľadu a dohľadu nad výkonom podnikania bol v Spojenom kráľovstve rozhodujúci, pričom úzka spolupráca a zdieľanie informácií boli nevyhnutnými na zabezpečenie správneho dohľadu nad poisťovňami. Ak chcel byť Úrad pre osobné investície uznaný ako samoregulačná organizácia, musel byť „schopný a ochotný podporovať a udržiavať vysokénormy integrity a poctivého konania pri vykonávaní podnikania v oblasti investíciía spolupracovať zdieľaním informácií a inými spôsobmi s ministrom a akýmkoľvek iným úradom, orgánom alebo osobou, ktorej zodpovednosťou je dohľad alebo regulácia podnikania v oblasti investícií alebo iných finančných služieb“.95 Zatiaľ čo obavy súvisiace s výkonom podnikania sa môžu vyznačovať pozorovaním rozšíreného nepokoja v spoločnosti, čo musí orgán pre obozretný dohľad sledovať, orgány pre reguláciu výkonu podnikania sa tiežzaujímali o akékoľvek finančné problémy týkajúce sa životnej poisťovne, pretože takéto problémy môžu naznačovať potrebu bližšie preskúmať marketingové materiály s cieľom zaistiť, aby neboli zavádzajúce.

Do 1. januára 1999, keď sa Úrad pre finančné služby ujal každodenného monitorovania súladu s pravidlami výkonu podnikania Úradu pre osobné investície spolu s obozretným dohľadom nad životnými poisťovňami, pracovali tieto dva regulačné orgány podľa osobitných právnych predpisov v rôznych miestach, pričom ich formálne kontakty boli minimálne a nestanovili žiadne pravidelné postupy na výmenu informácií. Od roku 1999 boli zamestnanci zodpovedníza každodenný dohľad nad životnými poisťovňami v rámci týchto dvoch dohôd o úrovni služieb umiestnení v tej istej budove na Úrade pre finančné služby, ale rozhodovacie právomoci si pre pravidlá výkonu podnikania ponechala správna rada Úradu pre osobné investície a pre záležitosti obozretného podnikania ministerstvo financií až do nadobudnutia účinnosti zákona o finančných službách a trhoch na konci roka 2001. Určitý čas trvalo, kým obe strany lepšie pochopili ciele a záujmy druhej strany a naučili sa spolupracovať.

1. decembra 2001 (keď nadobudol účinnosť zákon o finančných službách a trhoch) boli samoregulačné organizácie rozpustené a Úrad pre finančné služby sa okrem toho, že vykonával obozretný dohľad, stal aj jediným regulačným orgánom pre výkon podnikania životných poisťovní.

4. Zodpovedný poistný matematik

Pojem zodpovedného poistného matematika zaviedol zákon o poisťovniach z roku 1974 a celédesaťročia predstavoval významnú vlastnosť regulačného systému Spojeného kráľovstva. Hlavnou myšlienkou bolo „určiť konkrétneho odborníka v rámci spoločnosti, ktorý by pre úrad pre obozretný dohľad nepretržite monitoroval finančnú situáciu spoločnosti (...). Monitorovanie celkovej finančnej situácie spoločnosti sa považovalo sa profesionálnu úlohu zodpovedného poistného matematika. Zámerom určenia zodpovedného poistného matematika priamo v centre spoločnosti (s plným právom prístupu k správnej rade) (...), bolo chrániťzáujmy poistencov, ako aj poskytnúť silný vnútorný systém finančnej kontroly a riadenia rizika“ (PD 32)96. Zvyčajne bol „pre úrad vládneho poistného matematika prvým kontaktným

Page 152: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 152/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

96 PD 32, ods. 26, 28, 29.97 PD 32, ods. 41, 42.98 Ďalšie informácie o úlohe a zodpovednostiach poistných matematikov sa nachádzajú v otázkach a odpovediach Vybraného výboru Dolnej snemovne pre financie, v zápisnici zo zasadnutia, ktoré sa konalo 24. apríla 2004 (PD 59).99 PD 37, ods. 25 d).100 Ako oznámil zástupca švajčiarskeho úradu pre súkromné poistenie (V 6), Švajčiarsko zrejme zaviedlo pozíciu zodpovedného poistného matematika vo švajčiarskom systéme finančného dohľadu založenom na britskom modeli.101 Corleyho správa pomenovaná podľa jej autora, Rogera Corleyho, predsedu Inštitútu poistných matematikov.

miestom v každej poisťovni“ (EŠ 2).

Zodpovedný poistný matematik „musel mať predpísané kvalifikačné predpoklady, medzi ktorépatrila požiadavka, aby mal aspoň 30 rokov a bol členom Inštitútu poistných matematikov alebo Fakulty poistných matematikov; neskôr pribudla požiadavka (...) byť držiteľom osvedčenia povoľujúceho vykonávať prax vydaného Fakultou a Inštitútom poistných matematikov“(PD 32)97.

V praxi mal zodpovedný poistný matematik „zaistiť, aby spoločnosť mala dostatok aktív na splnenie sľubov a činností, ktoré vykonáva“ (PD 59)98. Zodpovedný poistný matematik mal konkrétne úlohy podávať správnej rade správy o finančnej situácii spoločnosti, poskytovať jej poradenstvo týkajúce sa rozdeľovania bonusov a prípadne aj výkladu opodstatnených očakávaní poistencov. Jeho úlohou tiež bolo zostavovať výročnú správu o finančnej situácii spoločnosti, ktorá bola prezentovaná správnej rade a jej abstrakt bol súčasťou regulačných výkazov spoločnosti odosielaných úradu vládneho poistného matematika.

Zodpovední poistní matematici preto nemali žiadne regulačné funkcie ako také, ale mali podaťsprávu regulačnému orgánu v prípade, ak správna rada nezohľadnila ich radu v určitých kľúčových otázkach, a tým možno vyvolať regulačný zásah. Ich úlohou tiež bolo schváliť časťregulačných výkazov preukazujúcich ocenenie záväzkov spoločnosti vrátane možnej bližšej kontroly výkazov zo strany regulačných orgánov. Postavenie zodpovedného poistného matematika sa medzi jednotlivými životnými poisťovňami výrazne líšilo.

Reforma Úradu pre finančné služby týkajúca sa regulácie poisťovníctva, ktorá nadobudla úplnúúčinnosť 1. januára 2005, zrušila úlohu zodpovedného poistného matematika v prospech požiadavky, aby správne rady a vedenie podnikov prevzali zodpovednosť za poistno-matematickézáležitosti a aby sa tieto záležitosti dostali do pôsobnosti externého auditu spoločnosti (PD 37)99 100.

Poistní matematici boli prví, ktorí zriadili nezávislý vyšetrovací výbor (v decembri 2000) vo veci udalostí sprevádzajúcich ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv spoločnosťou Equitable Life a jeho dôsledkov. Corleyho správa101 zverejnená v septembri 2001 viedla kontrolu primeranosti odborných usmernení voči zodpovedným poistným matematikom s cieľom zistiť, či niektoré faktory neprispeli k problémom spoločnosti Equitable Life. Jej záver vo

Page 153: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 153/417 PE 386.573v02-00

SK

102 Pozri PD 50, ods. 82: „(...) Logika nezvyčajnej filozofie bonifikácie (spoločnosti EL) je jasná a v tom čase sa nezdalo, že odporuje nariadeniam. Od ostatných poistných matematikov však získala iba obmedzenú podporu (...).“

Pozri PD 50, ods. 89: „Pokiaľ ide o otázku, či bolo poradenstvo primerané, vyslovujeme záver, že väčšina identifikovaných záležitostí, ktorých sa usmernenia týkali, zodpovedala v niektorej forme usmerňujúcim pokynom, hoci znenie niektorých bodov bolo skôr všeobecné ako konkrétne (...).“

Pozri PD 50, ods. 90: „Nenašli sme dôkazy naznačujúce, že by niektorý zodpovedný poistný matematik spoločnosti Equitable nezohľadnil usmernenie, ktoré bolo aktuálne v čase prijatia rôznych rozhodnutí. Nevieme, k akým záverom prišiel ktorýkoľvek zodpovedný poistný matematik v spoločnosti Equitable pri zvažovaní, do akej miery ovplyvnia jeho rozhodnutia zverejnené usmerňujúce pokyny, ani to, aké rady poskytol vedeniu alebo správnej rade. Nevieme tiež povedať, či boli rozhodnutia správnej rady v súlade s týmito radami. Nevideli sme žiadne dôkazy naznačujúce, že by ktorýkoľvek zodpovedný poistný matematik v spoločnosti Equitable bol v ktoromkoľvek období taký znepokojený povahou týchto rozhodnutí, že považoval za potrebné „udať“ tieto skutočnosti regulačnému orgánu.“

103 Pozri EŠ 2, kap. 3.2.1.104 Zákon o poisťovniach z roku 1982 (čl. 45): Ostatné právomoci požadovať opatrenia na ochranu poistencov.

všeobecnosti hovorí, že usmernenia boli primerané, ale odporúča zaviesť požiadavku, aby práca zodpovedných poistných matematikov podliehala partnerskej kontrole (PD 50).102

5. Intervenčné právomoci regulačných orgánov

Obozretný dohľad v Spojenom kráľovstve sa zameriaval najmä na finančné zdroje spoločnosti. Aby mohli posúdiť ich primeranosť, museli regulačné orgány overiť technické rezervy poisťovní, miery solventnosti a minimálne garančné fondy a museli disponovať právomocami na získanie informácií a vytváranie dokumentov potrebných na vykonanie hodnotenia. Obozretnýdohľad bol založený na poskytovaní a monitorovaní regulačných výkazov predložených spoločnosťami a zostavených tak, aby ukazovali nielen súčasný stav solventnosti spoločnosti, ale prostredníctvom skúšok odolnosti aj ich citlivosť voči budúcim negatívnymi zmenám. Regulačné výkazy sa tiež zverejňovali, takže informácie o finančnej situácii životnej poisťovne boli ľahko dostupné finančným poradcom, finančným novinárom a konkurencii.

Na základe zákona o poisťovniach z roku 1982, ak spoločnosť nespĺňala stanovené kritériásprávneho a obozretného riadenia, alebo keď sa zistilo, že spoločnosť porušuje určité požiadavky zákona o poisťovniach, musela každá formálna intervencia regulačných orgánov Spojeného kráľovstva pochádzať od finančného dozorného orgánu (ministerstva obchodu a priemyslu, ministerstva financií alebo Úradu pre finančné služby, nie od úradu vládneho poistného matematika). Napríklad neudržiavanie minimálnej miery solventnosti mohlo viesť k požiadavke od orgánu pre obozretný dohľad podľa článku 33 zákona o poisťovaniach predložiť krátkodobý finančný plán na obnovenie súladu spoločnosti so zákonom103. Ako je podrobne uvedené v zákone o poisťovniach, článkoch 38 – 44, regulačný orgán mohol tiež udeliť množstvo trestov, napríklad prikázať spoločnosti, aby predložila regulačné výkazy skôr, obmedziťmaximálny súhrnný príjem z prijatého poistného, presunúť majetok spoločnosti do správy správcu konkurznej podstaty a nakoniec odobrať spoločnosti oprávnenie obchodovať.

Článok 45104 zákona o poisťovniach z roku 1982 poskytoval ministrovi právomoc „požadovaťod spoločnosti, aby vykonala také opatrenia, ktoré sa mu zdajú primerané s cieľom chrániť

Page 154: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 154/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

105 Zákon o poisťovniach z roku 1982, čl. 45 ods. 2. 106 Pozri PD dôv. 25, ods. 4 – 5.107 Pozri EŠ 2, kap. 6 a 7.108 Predmet zodpovednosti regulačných orgánov je podrobnejšie vypracovaný v časti V. tejto správy.109 Pozri tiež závery PD 71.

poistencov alebo potenciálnych poistencov spoločnosti pred rizikom, že spoločnosť nebude schopná plniť svoje záväzky alebo (...) splniť opodstatnené očakávania poistencov alebo potenciálnych poistencov“. Využitie článku 45 však bolo obmedzené na prípady, keď sa cieľochrany poistencov považoval za nedosiahnuteľný výkonom právomocí podľa článkov 38 – 44 a na zamedzenie „obmedzenia slobody spoločnosti disponovať svojím majetkom“.105

Zmeny a doplnenia zákona o poisťovniach z roku 1982 zavedené v súvislosti s vykonávaním tretej smernice o životnom poistení, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 1994, „zaviedli novékritériá správneho a obozretného riadenia stanovené v novom dodatku 2C k zákonu a pridali prípady, v ktorých mohol minister podľa článku 11 nariadiť poisťovni prestať uzatvárať novézmluvy, pretože vzhľadom na spoločnosť nie sú, možno nie sú alebo možno neboli splnenéniektoré kritériá správneho a obozretného riadenia“.106

V rámci medzinárodného porovnania EŠ 1 vyjadruje názor, že dozorné orgány Spojeného kráľovstva „sa vždy, keď to bolo možné, radšej vyhýbali formálnym zákonným právomociam“. Takže hoci dozorné orgány Spojeného kráľovstva a Írska mali podobné právomoci na presadzovanie, nemecké právomoci orgánov pre dohľad nad poisťovníctvom boli „rozsiahlejšie a konkrétnejšie a podporovali prístup s väčším počtom intervencií (...). Nemecký systém vytvára neodbytnejší systém monitorovania a dozoru ako v iných členských štátoch, keďže umožňuje zástupcom dozorného orgánu zúčastňovať sa schôdzí dozornej rady, poskytuje možnosť inšpekcií ad hoc bez potreby preukazovať dostatočnú príčinu a dokonca vymieňaťčlenov vedenia a dozornej rady.“

Pokiaľ ide o presadzovanie pravidiel výkonu podnikania, použitie intervenčných právomocíÚradom pre osobné investície v súvislosti so životnými poisťovňami (ako je obmedzenie obchodovania s aktívami alebo požiadavka ponechať si určité aktíva) mohol uplatniť iba orgán pre obozretný dohľad (ministerstvo obchodu a priemyslu alebo ministerstvo financií) a presahovalo právomoci Úradu pre osobné investície. Navrhované použitie intervenčných právomocí Úradom pre osobné investície alebo Radou pre cenné papiere a investičné služby bolo potrebné vopred oznámiť ministerstvu obchodu a priemyslu alebo ministerstvu financií, ktoré malo voči navrhnutému intervenčnému opatreniu právo veta.107

6. Zodpovednosť regulačných orgánov108

Pokiaľ ide o zodpovednosť regulačných orgánov, je potrebné spomenúť, že podľa zvykového práva môže dozorný orgán niesť zodpovednosť iba za zneužitie právomoci verejného činiteľa. To by vyžadovalo dokázanie konania so zlým úmyslom, pričom zodpovednosť sa obmedzuje na straty, ktoré orgán mohol predvídať ako pravdepodobný dôsledok svojho konania alebo zanedbania povinností109.

Page 155: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 155/417 PE 386.573v02-00

SK

110 Zákon o finančných službách z roku 1986, článok 187 ods. 1.111 Pozri rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-222/02 Peter Paul a spol./Nemecko, 12. október 2004.112 Pozri PD 71: právne poradenstvo poskytla advokátska kancelária Herbert Smith zo Spojeného kráľovstva v liste riaditeľom spoločnosti EL zo 14. apríla 2004, pričom posudzovala možné nároky voči orgánom pre finančnú reguláciu (na základe zákona o poisťovniach z roku 1982) a voči orgánom pre reguláciu výkonu podnikania (na základe zákona o finančných službách z roku 1986) vrátane nárokov v súvislosti s porušením vynútiteľných súkromných práv vyplývajúcich z troch smerníc ES o životnom poistení.

Samoregulačné organizácie a ich úradníci neboli zodpovední za škody spôsobené činnosťou alebo zanedbaním v rámci svojich funkcií, ak sa nedokázalo, že čin alebo zanedbanie bolo vykonané so zlým úmyslom110.

Podľa práva ES sa zodpovednosť dozorných orgánov obmedzuje na závažné porušenie povinností pri vykonávaní práva ES, ale iba vtedy, ak toto porušenie malo vplyv na osobnépráva a existuje priame príčinné prepojenie so škodou, ktorú utrpela poškodená strana. Nedávne rozsudky Európskeho súdneho dvora podľa všetkého ešte viac oslabili zodpovednosťdozorných orgánov, keď potvrdili zodpovednosť dozorných orgánov konať iba vo verejnom záujme, čo znamená, že funkcie dozorného orgánu sa majú vykonávať s cieľom chrániťpluralitu záujmov, a nie záujmy určitej skupiny investorov111.

Ako zdôrazňuje 19. kapitola správy, po zverejnení Penroseho správy v roku 2004 posudzovala právna štúdia112 možnosť úspechu nárokov spoločnosti EL alebo jej jednotlivých poistencov voči regulačným orgánom Spojeného kráľovstva na základe ich pochybení pri regulácii. Závery neboli v súvislosti so súdnou žalobou povzbudivé. Štúdia jasne uviedla, že „spoločnosť nemážiadne reálne šance žalovať regulačné orgány“. Tvrdenia o nedbalosti voči zvykovému právu alebo porušení zákonnej povinnosti zo strany orgánov pre obozretnú reguláciu boli považované za príliš slabé, pretože „sa nedá povedať, že regulačný orgán nezvážil uplatnenie svojich intervenčných právomocí podľa zákona o poisťovniach z roku 1982 alebo že žiadny rozumný orgán pre finančnú reguláciu nekonal takýmto spôsobom; okrem toho zákon o poisťovniach z roku 1982 nepriznáva spoločnosti nárok na nápravu podľa súkromného práva“.Pokiaľ ide o možné nároky vyplývajúce zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, štúdia dospela k záveru, že „nič (...) nenaznačuje, že jeden alebo viac jednotlivcov zamestnaných v rámci orgánu pre obozretnú reguláciu vykonávalo svoje právomoci protiprávne, zvlášť so zámerom poškodiť spoločnosť, alebo bezohľadne s pravdepodobnosťou takéhoto poškodenia. Zdá sa, že realisticky nie je možné očakávať, že sa takýto dôkaz objaví.“ Nakoniec sa nenašli žiadne argumenty podporujúce súdnu žalobu poistencov voči orgánom pre reguláciu výkonu podnikania z dôvodu porušenia ľudských práv alebo zlého úmyslu.

Malú nádej na úspech štúdia priznala iba pre „potenciálne preukázateľný nárok na strane poistencov za porušenie tretej smernice o životnom poistení v súvislosti s preukázateľne prehnanou hodnotou pripísanou zaisťovacej zmluve v rámci technických rezerv spoločnosti“, pričom však zdôraznila „neistotu týkajúcu sa skutkovej podstaty neobvyklého nároku tohto typu“ a uzavrela, že by pravdepodobne vzniklo „množstvo zložitých odôvodnení a sporných záležitostí súvisiacich so stratou, zdĺhavý a nákladný proces a z toho vyplývajúca neistota, do akej miery by spoločnosť mohla z takejto žaloby finančne získať“ (PD 71).

Page 156: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 156/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

113 Ako pripomenul pán BRAITHWAITE (V 11), Bairdova správa nemohla preskúmať obdobie prvotného zanedbania v rokoch 1990 – 1998 a zaoberá sa iba obdobím 23 mesiacov pred ukončením uzatvárania poistných zmlúv, za ktoré je zodpovedný Úrad pre finančné služby.

III. Kľúčové zistenia Penroseho a Bairdovej správy o regulačných orgánoch životného poistenia

1. Bairdova správa (október 2001)

Bairdova správa predstavuje interný audit objednaný Úradom pre finančné služby a zameriava sa preto hlavne na jeho konkrétnu úlohu pri posudzovaní prípadu spoločnosti Equitable Life. Obsahuje však zistenia, ktoré môžu vniesť svetlo do pohľadu na úlohu orgánov pre finančnúreguláciu vo všeobecnosti a zvlášť v tomto prípade113.

Vo všeobecnosti správa vymedzuje úlohu orgánu pre obozretnú reguláciu ako povinnosť „(...) rozhodovať tak, aby bol presvedčený, že spoločnosť bude naďalej solventná a bude plniťopodstatnené očakávania poistencov bez toho, aby bezdôvodne zasahoval do riadenia spoločnosti“ (ods. 6.1.5). Zároveň však pripomína, že postavenie Úradu pre finančné služby zahŕňa aj spoločný názor, že „v ovzduší snahy o podporu hospodárskej súťaže, inovácie a výberu spotrebiteľa nie je realistické ani nevyhnutne žiaduce usilovať sa na 100 % zabrániť krachu každej spoločnosti“.

Čo sa týka primeranosti zdrojov, ktoré má regulačný orgán k dispozícii, správa pripomína, že „Úrad pre finančné služby má obmedzené zdroje, čoho dôsledkom je, že neustále posudzuje riziká tak, aby svoje zdroje rozložil čo najúčinnejšie“ (ods. 6.3.3). Keďže správa pripúšťa, že „hrubé porovnanie rozdelenia ľudských zdrojov na regulované inštitúcie ukazuje, že bankám a stavebným spoločnostiam je pridelený viac ako dvojnásobok zdrojov pridelených životným poisťovniam“ (ods. 7.9), nevidí v rámci Úradu pre finančné služby „v prípade obozretnej regulácie spoločnosti Equitable Life problém v nedostatku zdrojov, (...) ale skôr v ich lepšom použití“ (ods. 6.3.4).

Pokiaľ ide o otázku reakcie Úradu pre finančné služby v prípade spoločnosti Equitable Life, pripúšťa, že „keď bola zodpovednosť za obozretnú reguláciu spoločnosti Equitable Life presunutá na Úrad pre finančné služby, spoločnosť Equitable Life (...) už predstavovala hotovú, živú záležitosť a bola predmetom diskusií vyvolaných oddelením poisťovníctva na ministerstve financií“ (ods. 6.2.2.). Dospieva však k záveru, že „1. januára 1999 už boli kocky hodené a nezistili sme nič, čo by Úrad pre finančné služby mohol potom urobiť, aby akýmkoľvek spôsobom materiálne zmiernil účinok výsledku súdneho prípadu v súvislosti s existujúcimi poistencami alebo zlepšil materiálny rozdiel konečného výsledku v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life“ (ods. 6.2.4).

Napriek tomu však správa pripúšťa, že bolo „niekoľko vecí, ktoré Úrad pre finančné službymohol urobiť lepšie (...), pri niekoľkých príležitostiach orgány pre obozretnú reguláciu aj orgány pre reguláciu výkonu podnikania nespozorovali problémy, ktoré bolo potrebné riešiť,

Page 157: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 157/417 PE 386.573v02-00

SK

114 Odporúčania sa týkali najmä: sprísnenia noriem solventnosti; zverejňovania finančného zaistenia; zavedenia viacerých úrovní kontroly; nezávislej kontroly zodpovedného poistného matematika; obsahu a frekvencie regulačných výkazov; zlepšenia proaktívnej regulačnej kultúry; zlepšenia komunikácie a koordinácie v rámci Úradu pre finančné služby zároveň so zlepšením procesu posudzovania rizika s cieľom zaistiť „jednotnosť výkladu a uplatňovania v celom regulačnom procese“.115 Podčiarknutie v tejto časti pridala spravodajkyňa.116 Pán BRAITHWAITE (V 11).

alebo ak ich spozorovali, nevenovali sa im“, pričom ako hlavnú príčinu uvádza „nízku úroveňkomunikácie a koordinácie medzi týmito dvomi ramenami regulácie financií a výkonu podnikania“ (ods. 6.2.5).

V kapitole 7 (Ponaučenia) správa nakoniec uvádza niekoľko technických odporúčaní114

týkajúcich sa budúcej regulačnej štruktúry Úradu pre finančné služby s cieľom zabrániťpodobným nedostatkom.

2. Penroseho správa (marec 2004)115

Penroseho správa sa podrobne zaoberá úlohou regulačných orgánov, pričom popisuje a pripomienkuje skúmanie regulačných výkazov spoločnosti Equitable Life regulačnými orgánmi od konca osemdesiatych rokov. Správa však „výslovne vylučovala určovanie vinníka alebo nároku na odškodnenie“.116 V 6. časti (kapitoly 15 až 18) lord Penrose popisuje, ako orgány pre obozretnú reguláciu vnímali finančnú silu spoločnosti a ako pristupovali k úlohám dohľadu, ako posudzovali vzťah medzi finančnou reguláciou a reguláciou výkonu podnikania a ako reagovali na odhalenie krízy.

2.1 Definícia obozretného dohľadu

Kapitola 15, ods. 7 a 8 vymedzujú zameranie obozretného dohľadu na „finančné zdravie poisťovne a jej schopnosť riadiť riziká, ktorým je vystavená, a plniť svoje záväzky. Takže, ako vymedzuje dohoda o úrovni poskytovaných služieb z roku 1995 medzi ministerstvom obchodu a priemyslu a úradom vládneho poistného matematika:

účinne regulovať sektor poisťovníctva (v rámci povinností a právomocí stanovených •v zákone z roku 1982), aby mali poistenci dôveru v schopnosť poisťovní v Spojenom kráľovstve plniť svoje záväzky a opodstatnené očakávania poistencov,chrániť spotrebiteľov zaistením toho, aby osoby alebo spoločnosti, ktoré nefungujú•vhodne a správne a nemajú primerané zdroje a riadenie, nepodnikali v Spojenom kráľovstve v oblasti poistenia,chrániť poistencov pred rizikom neschopnosti spoločností vyplatiť oprávnené poistné•nároky. V prípade životných poisťovní táto úloha zahŕňa aj riziko, že nebudú schopnésplniť opodstatnené očakávania poistencov.“

Alebo stručne: „Hlavným cieľom právnych predpisov upravujúcich dohľad nad poisťovníctvom je chrániť verejnosť pred stratou v dôsledku nesolventnosti, nepoctivosti alebo neschopnosti poisťovne.“

Page 158: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 158/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

117 Pozri zákon o poisťovniach z roku 1982, články 11, 37, 38 a 45.

Lord Penrose ďalej pripomína, že „okrem informovania regulačných orgánov na ministerstve obchodu a priemyslu a ich poradcov na úrade vládneho poistného matematika boli regulačnévýkazy verejnými dokumentmi a táto transparentnosť mala od životných poisťovní vyžadovať ešte väčšiu disciplínu tým, že podrobnosti o ich finančnej situácii boli vystavené kritickej analýze zo strany informovaných komentátorov (...)“ (ods. 9).

2.2 Intervenčné právomoci regulačných orgánov

Podľa zákona o poisťovniach z roku 1982 a za konkrétnych podmienok mali orgány pre obozretnú reguláciu právomoc vydať nariadenie, ktorým sa odníma spoločnosti povolenie ďalej podnikať a právomoc zasiahnuť v niektorých prípadoch. Okrem toho ostatné právomoci umožňovali orgánu pre obozretnú reguláciu prijať akékoľvek opatrenie potrebné na ochranu poistencov alebo potenciálnych poistencov pred rizikom, že spoločnosť možno nebude schopná plniť svoje záväzky alebo opodstatnené očakávania poistencov117.

Lord Penrose vo svojej správe uvádza, že „regulačná úloha ministerstva obchodu a priemyslu bola podporená rôznymi právomocami ministra obchodu a priemyslu vyplývajúcimi zo zákona vrátane právomoci požadovať informácie, neposkytnúť schválenie novým kontrolórom a zasiahnuť rôznymi spôsobmi do priebehu podnikania vrátane možnosti odňatia povolenia na uzatváranie nových zmlúv (...)“ (ods. 10).

V súvislosti so zapracovaním opodstatnených očakávaní poistencov ako spúšťača intervenciív roku 1973 „bol regulačný orgán povinný zvažovať nielen to, či sú obavy súvisiace s opodstatnenými očakávaniami poistencov dostatočné na odôvodenie výkonu právomoci, ale aj to, ako ju vykonať spôsobom primeraným účelu (...). Regulačný orgán musel vyvážiť množstvo protichodných záujmov, napríklad očakávania niekoľkých skupín poistencov alebo záujmy súčasných a potenciálnych poistencov“ (ods. 11).

Iný výklad predstavoval pre Penroseho vyšetrovanie úrad vládneho poistného matematika, ktorý uviedol, že „intervencia sa uskutoční iba vtedy, ak je zrejmé, že nebudú splnenéopodstatnené očakávania poistencov, a že to neznamená snahu o zabezpečenie výhodnosti zmluvy alebo určitej úrovne bonusu bez ohľadu na zisk zistený pri pravidelnom oceňovaní“(ods. 12).

2.3 Vzájomné pôsobenie regulačných orgánov

Počiatočnú kontrolu vymedzuje správa slovami, že regulačný orgán je „konkrétne orientovanýtak, (...) aby zvážil, či sú dokumenty presné a úplné, a povinný komunikovať s poisťovňou s cieľom opraviť všetky nepresnosti a doplniť nedostatočné informácie“ (ods. 13).

V roku 1984 boli príslušné zodpovednosti ministerstva obchodu a priemyslu a úradu vládneho poistného matematika v súvislosti s reguláciou poisťovní vyjadrené v dohode o úrovni poskytovaných služieb (revidovanej v roku 1995), ktorá podrobne uvádza, že „ministerstvo

Page 159: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 159/417 PE 386.573v02-00

SK

obchodu a priemyslu si ponechalo zodpovednosť prijať formálne opatrenia v mene ministra obchodu a priemyslu a (...) zostalo naďalej prvým bodom kontaktu so spoločnosťou, ale úrad vládneho poistného matematika bol zodpovedný za preskúmanie výkazov a mal možnosťvyjasniť svoje otázky priamo s poisťovňami (...), hoci nemal povolenie priamo osloviťaudítorov ani kontaktovať zodpovedných poistných matematikov“ (ods. 34).

Dohoda stanovila stupnicu hodnotenia priority (1 až 4), ktorú prideľoval úrad vládneho poistného matematika na základe počiatočnej kontroly výkazov (1 = najvyššia priorita, 4 = nízka priorita). Ďalšia dohoda bola pripravená v októbri 1998 na prenos funkcií z ministerstva obchodu a priemyslu na ministerstvo financií. „Počet zamestnancov, ktorých mali orgány obozretnej regulácie k dispozícii, bol rôzny, ale počet zamestnancov s priamou zodpovednosťou za spoločnosť a ich zaradenie v rámci štátnej služby boli približne rovnaké“ (ods. 39).

„Vzájomná súčinnosť orgánov pre obozretnú reguláciu a reguláciu výkonu podnikania (...) (ktoré boli čiastočne vnímané ako kontrolné regulačné orgány) bola v osemdesiatych rokoch zrejme pomerne obmedzená. Od roku 1992 existovalo dodatočné vyjadrenie vzájomnej súčinnosti prostredníctvom mechanizmu známeho ako združenie regulačných orgánov: pravidelné stretnutia rôznych regulačný orgánov finančných služieb, ktorých hostiteľom a predsedom bol orgán považovaný za vedúci regulačný orgán pre určitý typ spoločností; v prípade životných poisťovní to bolo ministerstvo obchodu a priemyslu“ (ods. 26 a 29).

2.4 Dvojitá úloha pána RANSONA ponechaná bez námietok

Zákon o poisťovniach z roku 1982 pridelil ministerstvu obchodu a priemyslu aj úlohu posúdiť, či sú poisťovňa a jej vedenie (t. j. riaditelia, zodpovedný poistný matematik a významníakcionári) spoľahliví a spôsobilí na vykonávanie svojich funkcií.

Zvlášť znepokojujúcou záležitosťou sa zdá byť úloha pána Roya RANSONA, zodpovedného poistného matematika spoločnosti Equitable Life od roku 1982, ktorý sa 30. júna 1991 stal riaditeľom spoločnosti bez toho, aby odstúpil zo svojej predchádzajúcej funkcie. To vyvolalo otázku možného konfliktu záujmov, ktorý negatívne ovplyvňuje záujmy poistencov. Tento problém riešili regulačné orgány pri niekoľkých príležitostiach, ale bez toho, aby prijali akékoľvek formálne opatrenie.

Správa popisuje, ako „prebiehala konzultácia s úradom vládneho poistného matematika. Vládny poistný matematik Christopher Daykin 17. apríla 1991 oznámil, že chce odradiťRansona od vykonávania oboch funkcií s výnimkou veľmi dočasného trvania (...). Ministerstvo obchodu a priemyslu 26. apríla oznámilo spoločnosti, že považuje za nežiaduce, aby jedna osoba zastávala obe funkcie (...). Ranson povedal, že vnútropodnikoví poistnímatematici spoločnosti potrebujú ďalších približne 12 mesiacov skúseností na vyššej riadiacej pozícii pred prijatím funkcie zodpovedného poistného matematika. Spoločnosť dáva prednosťtomu, aby zostal zodpovedným poistným matematikom ďalších 12 až 18 mesiacov, kým namiesto neho nebude vymenovaný náhradník z vnútropodnikových zdrojov (...). Daykin súhlasil s tým, že dočasná situácia je prijateľná, a Burt 13. mája oznámil ministerstvu obchodu a priemyslu, že úrad vládneho poistného matematika súhlasí preto, že táto situácia má byť časovo obmedzená“ (kap. 16 – 35 a 36).

Page 160: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 160/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

V skutočnosti bolo pánovi RANSONOVI dovolené zostať v dvojitej úlohe oveľa dlhšie ako na pôvodne vymedzené prechodné obdobie 12 – 18 mesiacov a nakoniec si obe pozície udržal 6 rokov, až kým v júli 1997 neodišiel do dôchodku.

2.5 Údajné nedostatky regulačných orgánov vo všeobecnosti

Penroseho správa uvádza niekoľko nedostatkov regulačných orgánov Spojeného kráľovstva pri plnení ich regulačných a dozorných povinností. Nižšie sú zhrnuté do troch skupín podľa závažnosti, aby ich bolo možné ľahšie pochopiť. Znova by sa mal zohľadniť odkaz na časovýrozvrh týkajúci sa uplatňovania prvej alebo tretej smernice o životnom poistení (t. j. pred júlom 1994 alebo po ňom) s cieľom správne posúdiť zistenia správy.

a) Nedostatok poznatkov a nedostatočné monitorovanie

„Kontrolné správy týkajúce sa regulačných výkazov spoločnosti Equitable od polovice do konca osemdesiatych rokov boli pomerne krátke a stručné dokumenty so zvyčajnou dĺžkou jednej alebo jednej a pol strany. Zostavoval ich úrad vládneho poistného matematika (...). Kontrolné správy obsahovali niekoľko súhrnných číselných údajov, počet nových uzavretých zmlúv, pohyb matematických rezerv a krytie požadovanej minimálnej miery aktív oproti záväzkom“ (kap. 16-1). Krytie požadovanej minimálnej miery bolo v tejto spoločnosti jednoznačne kľúčovým ukazovateľom (...) od polovice do konca osemdesiatych rokov kleslo z 8,5-násobku vykázaného v roku 1984 na 3,8-násobok vykázaný v roku 1988. Keďže chýbajúzáznamy korešpondencie, nedá sa presne určiť, aké pochybnosti mohli výkazy vyvolať, alebo ako bol posudzovaný trend poklesu krytia požadovanej minimálnej miery, ale nezdá sa, že by to regulačné orgány veľmi znepokojovalo“ (kap. 16-3).

„Z obdobia pred rokom 1991 neexistujú žiadne záznamy korešpondencie ministerstva obchodu a priemyslu týkajúce sa spoločnosti Equitable. Skoršie záznamy boli zničené (...) v roku 1998, zatiaľ čo záznamy s regulačnými výkazmi do roku 1981 boli stále k dispozícii (chýbajú roky 1987 a 1988)“ (kap. 15 – 46, 47 a 53).

„Kontrola výkazov za rok 1989 bola dokončená 5. decembra 1990. Správa mala iba jednu stranu“ (kap. 16-14).

Pán Pickford (poistný matematik úradu vládneho poistného matematika) poznamenal, že v roku 1991 „sme sa sústredili skôr na solventnosť ako na priznávanie bonusov. V tom čase len vznikali metódy rozdeľovania aktív. Nemonitorovali sme vyhladzovanie bonusov spoločnosti, namiesto toho sme sa zamerali na súlad s nariadeniami, predovšetkým na ohodnotenie záväzkov a miery solventnosti (…), výsledkom bolo, že systém ako celok bol otvorený využívaniu zo strany neregulovaných rozhodnutí o kombinácii bonusov“ (kap. 16-53).

Pripomienky lorda Penroseho sa týkajú „formulácie oznámenia o bonusoch v súvislosti s opodstatnenými očakávaniami poistencov. (...) Zdá sa však, že nikto v úrade vládneho poistného matematika ani na ministerstve obchodu a priemyslu nevedel v danom čase

Page 161: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 161/417 PE 386.573v02-00

SK

o zmene formátu. Ani jedna organizácia sa nezaoberala kontrolovaním výkazov o bonusoch. Regulačné orgány až do marca 1993 nespomenuli prístup spoločnosti k bonusom, ktorý považujem za jedinečný“ (kap. 16-57).

„Úsekoví dozorní úradníci a vyšší úsekový dozorní úradníci nemali kvalifikáciu ani skúsenosti na nezávislé posúdenie dôležitosti uvedených problémov“ (kap. 16-81).

V analýze výkazov z roku 1991 nebolo spomenuté, že „sa zdalo, že existuje nízka alebo žiadna miera hodnotenia používaného v roku 1991. Aby spoločnosť mohla v roku 1989 a 1991 vyplatiť priznané bonusy, bolo potrebné, aby ročne zarobila 11,25 % . V skutočnosti spoločnosť zarobila za dva roky +3 % namiesto požadovaných 23%“ (kap. 16-83).

„Úrad vládneho poistného matematika nemal prikladať dôležitosť otázkam priznávania bonusov, okrem prípadov, keď boli opodstatnené očakávania poistencov sporné. Dohoda o úrovni poskytovaných služieb neuvádzala, že úrad vládneho poistného matematika máv súvislosti so spoločnosťami aktívne plniť otázky politiky bonifikácie“ (kap. 16-120).

„Kontrolná správa o výkazoch za rok 1993 (...) mala približne 17 strán. Bola to prvá kontrola vykonávaná po novom a správa obsahovala nielen omnoho viac informácií o spoločnosti, ale aj časti, v ktorých sa kládol dôraz na jej základné vlastnosti a hlavné činnosti. Správy vypracované novým spôsobom, neskôr formalizované v dohode z roku 1995 medzi ministerstvom obchodu a priemyslu a úradom vládneho poistného matematika, boli veľkým zlepšením v oblasti kvality a počtu informácií dodávaných ministerstvu obchodu a priemyslu“(kap. 16-142).

„Vzhľadom na regulačné orgány sa zdá, že pre členov spoločnosti nebola prioritou zodpovednosť za dlhy z pôžičiek. Regulačné orgány pravdepodobne nepochopili riziko. 9. decembra 1997 úseková dozorná úradníčka písomne odpovedala príslušným nemeckým úradníkom na otázku týkajúcu sa situácie spoločnosti: „Equitable je vzájomná poisťovňa. To znamená, že jej vlastníkmi sú jej poistenci a neexistujú žiadni akcionári. Z členstva okrem platenia poistného nevyplývajú žiadne iné záväzky.“ Nemôžem súhlasiť s týmto názorom. Equitable bola a je spoločnosťou s ručením neobmedzeným“ (kap. 16-215).

b) Politika spokojnosti alebo mierna politika regulačných orgánov

„Regulácia a odporúčania úradu vládneho poistného matematika boli zamerané výhradne na mieru solventnosti týkajúcu sa zmluvných záväzkov a nebrali do úvahy vzniknuté konečnébonusy, nehovoriac o tom, že v deň vypracovania správy z roku 1989 úrad vládneho poistného matematika a regulačné orgány vedeli o skutočnom nebezpečenstve v súvislosti s klesajúcimi trhmi“ (kap. 16-16).

„Spoločnosť (...) bola príliš vážená, aby jej situácia mohla vzbudiť obavy, a nedostatok informácií spôsobil nečinnosť (...). Regulačné orgány získali predstavu o postupoch spoločnosti, ktoré ich mali opodstatnene vyprovokovať k monitorovaniu jej súčasných a budúcich postupov. V súvislosti so zavedením vhodného systému neboli prijaté žiadne osobitnéopatrenia“ (kap. 16-21).

Page 162: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 162/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

19. mája 1992 sa uskutočnilo stretnutie spoločnosti Equitable Life a regulačných orgánov, „stretnutie bolo súčasťou programu trojročných návštev ministerstva obchodu a priemyslu a úradu vládneho poistného matematika v spoločnostiach a bolo prvou návštevou spoločnosti v rámci uvedeného programu, a prvým stretnutím medzi vládnym poistným matematikom a spoločnosťou po novembri 1990 (…). Vyšší úsekový dozorný úradník ministerstva obchodu a priemyslu pre spoločnosť na obdobie 1986 až 1991 pri vyšetrovaní povedal, že sa nikdy osobne nestretol so žiadnym členom spoločnosti. Táto situácia sa vysvetlila nasledovne: „Keďže spoločnosť ELAS bola považovaná za dobre fungujúcu a spoľahlivú, nebol dôvod na stretnutie“ (kap. 16-58).

„Pán Pickford (úrad GAD) povedal, že návšteva neprebiehala podľa očakávaní a že odišiel veľmi nahnevaný a znechutený, pretože sa neuskutočnilo stretnutie ani hodnotenie iných vedúcich predstaviteľov spoločnosti“ (kap. 16-70).

„Vnímanie spoločnosti ako jedinečnej sa odrážalo v mnohých vyhláseniach regulačných orgánov pri vypočúvaní. Je škoda, že toto vnímanie jedinečnosti spoločnosti nevyvolalo bližšízáujem o dôsledky, ktoré z nej môžu vyplývať pre poistencov“ (kap. 16-71).

„Počas kontroly (výkazov z roku 1991) dostal (...) od spoločnosti minister obchodu a priemyslu pozvanie na obed. Z materiálov nevyplýva, že úrad vládneho poistného matematika poskytol ministerstvu obchodu a priemyslu revidované číselné údaje, ako je uvedené v liste pána Ransona z 15. júna, a podklady boli pravdepodobne pripravené na základe predchádzajúcich údajov“ (kap. 16-74).

„Schôdza, ktorá sa konala 19. mája 1992, bola (...) dôležitou príležitosťou na získanie ďalších dostupných informácií a na okamžité riešenie problémov spoločnosti. Bohužiaľ sa zdá, že hoci boli v súvislosti so spoločnosťou nastolené niektoré otázky, vyriešilo sa len veľmi málo“ (kap. 16-99).

„Možno aj pre personálne zmeny na úrade vládneho poistného matematika a ministerstve obchodu a priemyslu po kontrolnej správe za rok 1991 sa zdá, že bolo výhodné nechať všeobecný záujem o spoločnosť a s ňou súvisiace nastolené osobitné otázky (...) „vyšumieť“. Proces bol zdĺhavý. Kvalita odpovedí úradu vládneho poistného matematika na otázky bola slabá a listy nedostatočne informačné. Predchádzajúce postupy sa odrazili v rozhodnutíneklásť ďalšie otázky, ale sústrediť sa na budúci rok. Výsledkom však bol neúplný obraz o situácii spoločnosti“ (kap. 16-103).

„V regulačných dokumentoch sa často vyskytuje označovanie spoločnosti za jedinečnú, chýba však akákoľvek analýza rozsahu, v ktorom sa jej jedinečnosť mohla stať prekážkou účinnej regulácie, a v tom prípade návrhy zmien súčasného regulačného systému (...) Okrem konečných bonusov, základu pre ocenenie a nového štýlu podnikania úrad vládneho poistného matematika ani ministerstvo obchodu a priemyslu neriešili žiadne z uvedených otázok. Z kontroly výkazov z roku 1991 vyplýva, že regulačné orgány nemali bez jednoznačných pokynov úradu vládneho poistného matematika podrobné poznatky o spoločnosti, ktoré by im

Page 163: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 163/417 PE 386.573v02-00

SK

umožnili vykonať presnejšie hodnotenie finančnej sily spoločnosti. Úrad vládneho poistného matematika neposkytol podrobné vysvetlenie mnohých nastolených otázok“ (kap. 16-104).

„Na výkaz spoločnosti v súvislosti s prieskumom úradu vládneho poistného matematika (týkajúci sa rozdelenia bonusov) regulačné orgány neodpovedali okamžite. Nevieme, čo sa myslelo záhadným prvým bodom, že sa zohľadňoval (...) predpokladaný vývoj v oblastimajetkových akcií“ (kap. 16-106).

„Koncom roka 1993 získala spoločnosť hodnotenie AA od agentúry Standard & Poor's za svoju vynikajúcu platobnú schopnosť“ (kap. 16-123).

„Výkaz spoločnosti v súvislosti s preskúmaním bonusov vyžadoval analytické preskúmanie. Nebol dostatočne zrozumiteľný a odkaz na budúci vývoj majetkových akcií vyžadoval prešetrenie. Poskytnuté informácie (...) nemohli byť porovnané s odpoveďami na metodológiu a cyklus vyhladzovania majetkových akcií, iba ak za predpokladu, že nešlo o bežné obdobie. Charakter a rozsah odchýlok vyžadoval ďalšie prešetrenie. Žiadne sa nevykonalo“ (kap. 16-131).

„Vážnou chybou bolo nereagovať na informácie týkajúce sa záruk dôchodkového poistenia a navrhovaného riešenia. Výsledky preskúmania bonusov ukázali, že poistenci nedostali žiadne osobitné informácie týkajúce sa predpokladanej frekvencie zmeny miery konečnej bonifikácie. (...) Neschopnosť nájsť súvislosť medzi problémom nízkej úrokovej miery a zvýšením záverečnej bonifikácie v tejto fáze a posúdiť Ransonov opis prístupu spoločnosti, hoci skomolený a nejasný, spôsobila, že regulačné orgány nezískali predstavu o otázke záruky dôchodkového poistenia, až kým nebola zverejnená v roku 1998“ (kap. 16-132).

„Zdá sa, že ministerstvo obchodu a priemyslu nemalo dostatočné zdroje vnútorných alebo vonkajších informácií o spoločnosti na to, aby reagovalo na informáciu, že uvedené záruky dôchodkového poistenia existujú a sú hodnotné. Až koncom roka 1988, keď sa objavil problém garantovanej ročnej sadzby, dostalo ministerstvo obchodu a priemyslu kópiu dokumentu z decembrového zasadnutia správnej rady (...). Neformálne prijatie situácie spoločnosti v oblasti záruk ako predajnej položky, ktorá nevyvoláva problémy v oblasti obozretného podnikania, vyjadruje spokojnosť, ktorá nemá oporu v informáciách dostupných orgánu pre finančnú reguláciu a úradu vládneho poistného matematika“ (kap.16-134 a 135).

Zasadnutie, ktoré sa konalo 9. decembra 1994, „bolo prvým zasadnutím, na ktorom sa zúčastnil iný zástupca spoločnosti ako pán Ranson (...) a pán Ranson oznámil, že svoju dvojitúúlohu bude naďalej vykonávať až do jari 1996“ (kap. 16-153).

„Ministerstvo obchodu a priemyslu by sa neznepokojovalo, keby na túto otázku neupozornil úrad vládneho poistného matematika“ (kap. 16-166).

„Dokumenty pripravené na zasadnutie v decembri 1994 vyjadrovali určité znepokojenie v súvislosti so spoločnosťou v danom roku; slabé ocenenie záväzkov, závislosť od výlučných aktív, citlivosť na otrasy, riziko rozširovania politík, na základe ktorých vznikajúopodstatnené očakávania poistencov, nadmerná distribúcia a nevyhnutná osobitná ostražitosťpri dohľade. Uvedené otázky neboli úplne prediskutované ani vyriešené. Vyhlásenie miery

Page 164: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 164/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

rastu vo výške 10 % v porovnaní s negatívnou návratnosťou investícií vo výške 4,2 % spolu so slabým ocenením malo byť pre regulačné orgány dôvodom dôkladnejšieho preskúmania finančného zdravia spoločnosti. Opäť sa zdalo, že regulačné orgány, okrem poznámky, že spoločnosť je zraniteľná, boli spokojní s jej situáciou (vyjadrené v (...) znížení hodnotenia na stupeň 4, čo znamenalo, že kontrolu bude potrebné dokončiť do 9 mesiacov)“ (kap.16-191 a 192).

„17. novembra 1997 napísal výkonný riaditeľ organizácie National Health Service (NHS) ministerstvu obchodu a priemyslu list, v ktorom sa pýta, či je spoločnosť pre jeho organizáciu vhodná ako správca doplnkového dôchodkového poistenia. Interná správa týkajúca sa tejto požiadavky uvádza, že krytie požadovanej minimálnej miery solventnosti spoločnosti vo výkazoch z roku 1996 bolo 2,53-násobné a 2,07-násobné bez implicitnej položky. V rukou písanej poznámke (...) úsekový dozorný úradník poznamenal, že v odpovedi na podobnúnedávnu otázku sa zmienili o silnej platobnej schopnosti inej známej spoločnosti, ale že zabezpečenie uvedenej spoločnosti nie je také dobré. Po zvážení vhodnej odpovede sa v odpovedi z 26. novembra 1997 určenej organizácii NHS uvádzalo, že na základe výkazov z roku 1996: „môžeme povedať, že spoločnosť je finančne zdravá. Neexistujú žiadne nevyrovnané záležitosti hmotného charakteru týkajúce sa regulácie ministerstva obchodu a priemyslu [spoločnosti alebo jej pobočiek].“ Nie je dôvod nepovažovať toto vyhlásenie za čestné a je jasné, že táto odpoveď bola napísaná až po určitom zvažovaní, ale ako čestnéhodnotenie vyjadrovala nedostatočné pochopenie skutočnej finančnej situácie spoločnosti zo strany ministerstva obchodu a priemyslu v novembri 1997“ (kap. 16-226).

„Kontrolná správa za rok 1996 prvýkrát navrhovala, že by bolo žiaduce, aby si spoločnosťnechávala viac svojich vznikajúcich prebytkov prostredníctvom priznania nižších garantovaných bonusov, a zároveň pokračovala vo vyplácaní štedrých konečných bonusov, ažkým sa nezvýšia očakávania. Z uvedeného vyplýva, že zákonná požiadavka a obmedzenýprístup k hodnoteniu opodstatnených očakávaní poistencov neboli dostatočne pochopené. To bola prvá kontrolná správa s osobitnou časťou Opodstatnené očakávania poistencov (v rámci časti o bonusoch). Napriek tomu sa zdá, že neexistuje systém (ani sa do budúcnosti so žiadnym nepočíta), prostredníctvom ktorého by mohli byť opodstatnené očakávania poistencov aktívne hodnotené. Z korešpondencie po kontrole (...) sa zdá, (...) že kým úrad vládneho poistného matematika bol čoraz viac znepokojený zraniteľnosťou spoločnosti, oznámením o bonusoch a opodstatnenými očakávaniami poistencov (...), ostatné orgány považovali svoju úlohu v tejto oblasti za obmedzenú iba na prijímanie opätovných uistení spoločnosti, že si uvedomuje svoje problémy“ (kap. 16-247 a 248).

V januári 1999 „sa zdá, že nepanuje dostatok nadšenia na vykonanie pozitívnych zásahov, uprednostnenie poradenstva a upozornenie na možnosť podniknutia krokov v prípade neúspechu nápravných opatrení spoločnosti. Informačná poznámka na zasadnutie konané 15. decembra 1998 poukazuje na spoločnosť, ktorá si nemôže dovoliť priznať bonusy a na samotnom zasadnutí boli vyvodené závery, že správne a obozretné riadenie môže zabrániťuvedenému vyhláseniu. So zásahom ako poslednou možnosťou (...) bolo schválenie bonusov „pravdepodobne nevyhnutné pre obozretné riadenie spoločnosti“. V každom prípade na tom Úrad pre finančné služby netrval“ (kap. 17-110).

Page 165: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 165/417 PE 386.573v02-00

SK

„(EL) Headdonov zhovievavý výklad „niekoľkých percentuálnych bodov“ nebral do úvahy nikto okrem mladších poistných matematikov. Úrad vládneho poistného matematika sa domnieval, že nie je možné vykonať žiadne účinné opatrenia“ (kap. 17-111).

„O výkazoch z roku 1997 neexistovala kontrolná správa, čo bolo spôsobené prudkým nárastom garancie dôchodkového poistenia, a preto medzitým nemohli regulačné orgány využiť uvedenú správu od kontrolnej správy za rok 1996 vydanej v decembri 1997. 9. apríla 1999 dokončil úrad vládneho poistného matematika úvodnú kontrolu výkazov za rok 1998 (...). Úradu pre finančné služby stále chýbali ďalšie informácie o budúcej solventnosti a potrebných pohotovostných plánoch (...) k 1. februáru 1999. 15. apríla orgány súrili spoločnosť v tejto súvislosti (a v súvislosti s kópiou uzatvorenej zaisťovacej zmluvy). Úplnákontrolná správa z 20. mája 1999 mala približne 23 strán a zdôraznila hodnotenie priority spoločnosti na úrovni 2. Spájala vyhlásenia týkajúce sa roku 1997 a 1998“ (kap. 17-128, 133 a 139).

„Relatívna spokojnosť správy z roku 1998 vyjadruje mieru dôvery, ktorú vyjadrili zaisťovacejzmluve úrad vládneho poistného matematika a Úradu pre finančné služby, a skôr sústredenie pozornosti na regulačnú solventnosť ako na akékoľvek realistické vyhliadky na dlhodobúsituáciu spoločnosti“ (kap. 17-146).

„V auguste 1999, keď sa očakávalo rozhodnutie (najvyššieho súdu) v tejto veci, Úrad pre finančné služby pripravoval prvotné posúdenie rizika spoločnosti ako súčasť pilotného projektu prístupu k dohľadu zohľadňujúcemu riziko. V tomto hodnotení bola spoločnosťklasifikovaná ako finančne vysoko riziková na základe úrovne garantovaných výhod, nízkeho stavu aktív a problému so zvýšením externých finančných prostriedkov. V časti Riadenie bol opísaný prístup spoločnosti, ktorý má „tendenciu k arogantnej nadradenosti vzhľadom na efektívnosť svojich operácií a vysokú prioritu kladenú záujmom poistencov. To ju môže zaslepiť a výsledkom garantovania vysokých mier výnosov môžu byť finančné riziká. Je však otvorená regulačným orgánom a úroveň minulej spolupráce nevyvoláva žiadne zvláštne znepokojenie.“ Hodnotenie priznalo, že v súvislosti s riadením podniku existuje len málo dostupných dôkazov“ (kap. 18-22).

13. septembra 1999 vyšší dozorný úradník Úradu pre finančné služby navrhol Headdonovi uskutočnenie všeobecnej návštevy spoločnosti začiatkom decembra (posledná takáto návšteva sa uskutočnila v novembri 1996)“ (kap. 18-25).

c) Nedbanlivosť regulačných orgánov

„V materiáloch ministerstva obchodu a priemyslu ani úradu vládneho poistného matematika sa nenašla žiadna kontrolná správa za rok 1987 alebo 1988 a hlavný poistný matematik vtedy pri vyšetrovaní povedal, (...) že je možné, že nebola pripravená podrobná správa, pretože úrad vládneho poistného matematika sa zúčastňoval náboru (...) s cieľom obsadiť rôzne voľnémiesta.“ Ale „tieto roky boli zásadné, keďže rok 1987 bol slabým rokom pre spoločnosť na trhoch (...) a disponibilné aktíva spoločnosti neboli dostatočné na pokrytie celkových hodnôt poistných zmlúv na konci každého roka“ (kap. 16-7).

Page 166: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 166/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

„Pán Burt (hlavný poistný matematik úradu vládneho poistného matematika) vyvodil prekvapujúce závery (...). „V súčasnosti nemáme dostatok informácií o spoločnosti, aby sme boli konkrétnejší a ak spoločnosť nevyšle viac signálov, navrhujeme, aby sa nehľadali ďalšie informácie. Spoločnosť je našou najstaršou poisťovňou a na trhu je rešpektovaná.“ Aj tak by„preskúmanie (...) postupov spoločnosti odhalilo, že napriek celkovému vyčleneniu veľmi nízko pod návratnosťou investícií v roku 1989 (...) hodnoty poistných zmlúv dosiahli 104 % disponibilných aktív, čo by mohlo odhaliť podstatný deficit prevedený z roku 1987 alebo zo skoršieho obdobia. Táto informácia sa však nevyžadovala ako súčasť výkazov a spoločnosťnebola požiadaná, aby ju iným spôsobom poskytla v tejto fáze“ (v roku 1990 – kap. 16-21 a 28).

Pri kontrole výkazov z roku 1990 si úrad vládneho poistného matematika neuvedomil, že „spoločnosť určila celkovú národnú mieru rastu 12 % napriek čistej návratnosti investíciímínus 10,4 %, prvej negatívnej návratnosti spoločnosti od roku 1974 (...). Pán Pickford (úrad GAD) dostal dôležitú informáciu, ktorá odhalila chúlostivú situáciu spoločnosti a mimoriadny charakter opatrení na zachovanie prideľovania bonusov v roku vážnych strát.“Ale „zdalo by sa, že pán Pickford rešpektoval žiadosť pána Ransona nepredložiť dokumenty ministerstvu obchodu a priemyslu. Pán Pickford sa v nedatovanom oznámení pánovi Burtovi týkajúcom sa uvedeného listu a jeho obsahu vyjadril, že: „Myslím, že ich nemusíme ukazovaťministerstvu obchodu a priemyslu, kým si to situácia vo vhodnom čase nevyžiada“ (kap. 16-40 a 43).

Nedbanlivosť sa stala evidentnou, keď „26. júla, krátko potom, ako ministerstvo obchodu a priemyslu dostalo výkazy z roku 1990, pán Pickford (úrad GAD) napísal pánovi Ransonovi a ďakoval mu za dokumenty do diskusie na pripravované zasadnutie týkajúce sa otázok „v tejto všeobecnej oblasti“ a ubezpečoval ho, že ich „rozširovanie bude veľmi obmedzené.“(...) Neskôr pán Pickford uznal, že urobil chybu, keď umožnil súkromnú dohodu s pánom Ransonom s cieľom zahmliť jeho povinnosti pred regulačnými orgánmi“ (kap. 16-43 a 44).

K tejto otázke sa lord Penrose vyjadril, že „úradu vládneho poistného matematika povedal na vyšetrovaní, že bolo bežným postupom nepredkladať pravidelne ministerstvu obchodu a priemyslu informácie, ktoré boli „predovšetkým technické a poistno-matematické a boli poskytnuté úradu vládneho poistného matematika“, a že predmetné dokumenty neodhalili ničs bezprostredným významom pre situáciu platobnej schopnosti spoločnosti. Zdá sa tiež, že úrad vládneho poistného matematika zamietol môj názor, že dokumenty odhalili dôležitézmeny v systéme bonifikácie spoločnosti (...). Neprijímam názor úradu vládneho poistného matematika týkajúci sa obsahu dokumentov, ich dôležitosti alebo podstaty, na základe ktorej boli zamlčané pred regulačnými orgánmi. Kontrolná správa za rok 1990 bola ministerstvu obchodu a priemyslu odoslaná 20. novembra 1991. Rozsah jeden a pol strany bol pre toto obdobie typický, ale v súvislosti so znepokojením, ktoré v tom čase vládlo, sa zdá úplne neprimeraný (...). Dokumenty, ktoré dal pán Ranson k dispozícii pánovi Pickfordovi, odhalili prístup k prideľovaniu bonusov za rok 1990, čo malo medzi regulačnými orgánmi vyvolať vážne otázky. Zdá sa, že pán Pickford ich po doručení nebral veľmi do úvahy (...). Nepostúpil ich ministerstvu obchodu a priemyslu“ (kap. 16-46, 47 a 52).

Page 167: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 167/417 PE 386.573v02-00

SK

„Pán Roberts (ministerstvo obchodu a priemyslu) 4. novembra 1992 povedal: „Je to znepokojivé. Nadmerná distribúcia zo strany spoločnosti s (úmyselne) krátkym zabezpečením svojej minimálnej požadovanej miery solventnosti a (pretrvávajúca) politika vysokých akciových expozícií. Myslím, že by sme mali požiadať úrad vládneho poistného matematika o lepšie hodnotenie situácie a možností dostupných spoločnosti v prípade ďalšieho podstatného poklesu na trhu (...). Ako dlho môže pokračovať situácia so súčasnými bonusmi pri nulových výnosoch?“ Zdá sa, že tieto pripomienky sa dostali k pánovi Johnovi Rathbonovi, ktorý prevzal po pánovi Burtovi miesto hlavného poistného matematika, až po 14. januári 1993“ (kap. 16-86).

„Hodnotenie priority regulačných výkazov spoločnosti za rok 1992 dosiahlo opäť úroveň 3. Kontrolná správa za rok 1992 bola dokončená až po 28. marci 1994 a mala len dve strany. Vo všeobecnosti boli jednotlivé body priaznivé“ (kap. 16-124).

„Regulačné orgány nereagovali na existenciu garantovaných ročných sadzieb a návrh riešenia spoločnosti, ako sa ukázalo (aj keď nejasne) vo výkazoch a na zasadnutí v novembri 1993. Nikde v kontrolnej správe za rok 1993 sa neuvádza nič o otázke garantovanej ročnej sadzby (...). Neexistuje žiadne vysvetlenie konania príslušných orgánov, ktoré mali vziať na vedomie dôležitosť uvedenej otázky (...). Regulačné orgány nevyužili ani príležitosť vykonaťúplné hodnotenie zvýšeného používania a predstavovania konečných bonusov spoločnosti“(kap. 16-163 a 164).

„Každý rok od roku 1987 (...) do roku 2000 presiahli celkové hodnoty poistných zmlúv dostupné aktíva trhovej hodnoty (aj keď v rôznych výškach a percentách) na základe fondu. Údaje za obdobie po roku 1991 ukazujú, že o nich regulačné orgány nevedeli a až do konca roka 1997 o ne nežiadali“ (kap. 16-173).

„Napriek údajom poskytnutým úradu vládneho poistného matematika o situácii týkajúcej sa novembra 1996 sa zdá, že informácie, ktoré by potvrdili trvanie a úplnú neprimeranosťsituácie, si úrad od spoločnosti nevyžiadal. Regulačné orgány si v dvoch dôležitých oblastiach (konečné bonusy a neprimeraná hodnota poistnej spoluúčasti) nevyžiadali tieto ďalšie údaje ani dokumenty, ktoré by im umožnili riadne vyhodnotiť problémy, o ktorých diskutovali so spoločnosťou a ani ich neanalyzovali“ (kap. 16-206).

„Bez ohľadu na úroveň znepokojenia v rámci úradu vládneho poistného matematika (v máji 1998) a jeho vyjadrenie v súvislosti s týmito rôznymi otázkami žiadne dostupné dokumenty nevyjadrujú zodpovedajúce znepokojenie zo strany ministerstva financií ani úvahu, že úrad vládneho poistného matematika mohol oznámiť svoje znepokojenie regulačnému orgánu. Ministerstvo financií nepodniklo vôbec nič, bolo závislé od iniciatívy úradu vládneho poistného matematika podnikať potrebné kroky“ (kap. 16-251).

„Obavy rástli, stále však dosahovali nízku úroveň. Zdá sa, že ministerstvo financií sa uspokojilo s tým, že úrad vládneho poistného matematika vedie dialóg so spoločnosťou bez jeho aktívnej účasti (...) v súlade s dohodou o úrovni poskytovaných služieb (prepracovanádohoda bola uzatvorená v decembri 1998). Pri čítaní dohody o úrovni poskytovaných služieb sa však len prehlbuje dojem, že akékoľvek všeobecnejšie stanovisko regulačného orgánu,

Page 168: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 168/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ktoré sa mohlo vytvoriť, bolo podriadené prebiehajúcim technickým diskusiám na slabom poistno-matematickom základe. Bola to prechodná fáza pri tvorbe regulácie. Je ťažkénezastávať názor, že regulácia sedela na dvoch stoličkách, hlavný účastník diskusie nemal žiadnu regulačnú právomoc a oprávnený regulačný orgán sa len v malej miere podieľal na postupoch, ktoré by prikázali reguláciu“ (kap. 16-252).

„Konanie na najvyššom súde sa začalo 5. júla 1999. Asi 8. júna vyšší dozorný úradník distribuoval dokument s názvom Možné scenáre prípadu spoločnosti Equitable Life. Podľa výsledkov vyšetrovania to bol prvý dokument vypracovaný úradom vládneho poistného matematika alebo Úradom pre finančné služby, ktorý zaznamenal všetky podstatné momenty tohto súdneho prípadu. (...) Formulovanie následkov najhoršieho scenára bolo zamerané na bezprostredné alebo krátkodobé administratívne problémy. Neuvádza žiadne dlhodobejšie úvahy týkajúce sa budúcnosti spoločnosti“ (kap. 18-1 a 6).

„Prvé stretnutie so zástupcami spoločnosti v súvislosti so súdnym prípadom sa konalo 29. júna 1999 (niekoľko dní pred začatím konania a šesť mesiacov od oznámenia spoločnosti, v ktorom ministerstvo financií informuje o svojom zámere predniesť záležitosť pred súd)“(kap. 18-17).

22. mája 2000 vyšší dozorný úradník predstavil názor, že „[spoločnosť] nie je najsilnejšou spoločnosťou pre životné poistenie, ale neexistuje ani bezprostredné nebezpečenstvo jej krachu (ani v prípade negatívneho výsledku v Snemovni lordov).“ Jednoducho povedané, nepriaznivý rozsudok sa nepovažoval za rozsudok podstatne ovplyvňujúci finančnú situáciu spoločnosti a Úrad pre finančné služby vykonal veľmi málo v súvislosti s týmto súdnym prípadom v čase medzi vynesením rozsudku odvolacieho súdu v januári a dohadmi o prípadnom výsledku vypočúvania v Snemovni lordov v júni a júli. Predchádzajúci dokument bol doplnený (pripravený na súdne konanie na najvyššom súde) až deň pred vynesením rozsudku Snemovne lordov“ (kap. 18-47).

2.6 Časový prehľad uznania obáv súvisiacich so spoločnosťou Equitable Life regulačnými orgánmi

14. 11. 1990: „Pán Burt (hlavný poistný matematik úradu GAD) vyjadril znepokojenie v súvislosti so situáciou spoločnosti, predovšetkým, ak bude trh ďalej klesať alebo dokonca ostane na svojej súčasnej úrovni. Pán Ranson uznal, že ak trh klesne o ďalších 20 %, budúmať „problémy a on by musel zvážiť prijatie opatrení. Hoci existovalo jasné znepokojenie, záznamy obidvoch poistných matematikov úradu vládneho poistného matematika (GAD) naznačovali, že nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia“ (kap. 16-11, 23). Zdá sa však, „že úrad vládneho poistného matematika ani ministerstvo obchodu a priemyslu ani napriek znepokojeniu v súvislosti so situáciou spoločnosti v roku 1990 (ako bolo vyjadrené na schôdzi 14. novembra 1990 a v nasledujúcej korešpondencii) nezachovali túto mieru záujmu o spoločnosť v priebehu roka 1991“ (kap. 16-51).

Page 169: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 169/417 PE 386.573v02-00

SK

118 Článok 68 zákona o poisťovniach z roku 1982.

14. 5. 1992: „V poznámkach k správe pána Burta (GAD) jedna z dozorných skupín ministerstva obchodu a priemyslu okrem iného zaznamenala, že „Paul Burt sa domnieva, že na bonusoch vyplácajú príliš veľa.“ (...) A medzi nedostatky zahrnuli: (...) Funkcie pána Ransona ako výkonného riaditeľa a hlavného poistného matematika môžu spôsobovaťproblémy, pretože neexistuje nikto, kto by v prípade potreby upozornil na zlú situáciu (...). Pán Pickford (úrad GAD) poznamenal, že sa mu páči filozofia spoločnosti voči poistencom, ale cíti, že jej platobná schopnosť je diskutabilná (...) a vyhlásil, že v prípade dramatických poklesov na trhu sa obáva o výkonnosť spoločnosti. Tým sa záležitosť skončila“ (kap. 16-66 a 68).

15. 9. 1992: 10. septembra pán Ranson poslal pánovi Burtovi (úrad GAD) niekoľko základných informácií. Tieto informácie (...) odhalili aktuálnu skutočnosť o prekročenícelkových hodnôt poistných zmlúv (vymedzených v liste ako „súčasné hodnoty garantovaných výhod plus konečné bonusy v súčasných sadzbách“) nad majetkové akcie nasledovne: 1989: 104 %; 1990: 124 %, 1991: 120 %. Je to informácia, ktorá by nemohla byť dostupná vo výkazoch. V určitej fáze bol tento list postúpený ministerstvu obchodu a priemyslu“ (kap. 16-77).

4. 11. 1992: „Medzitým kontrolná správa spôsobila na ministerstve obchodu a priemyslu istýnepokoj. Pán Roberts poznamenal v rukopise správy (...): „Je to znepokojivé. Nadmernádistribúcia zo strany spoločnosti s (úmyselne) krátkym zabezpečením svojej minimálnej požadovanej miery solventnosti a (pretrvávajúca) politika vysokých akciových expozícií. Myslím, že by sme mali požiadať úrad vládneho poistného matematika o lepšie hodnotenie situácie a možností dostupných spoločnosti v prípade ďalšieho podstatného poklesu na trhu (...). Ako dlho môže pokračovať situácia so súčasnými bonusmi pri nulových výnosoch?“ (kap. 16-86).

11. 1. 1993: „Spoločnosť sa uchádzala o rozhodnutie podľa článku 68118 o implicitnej položke budúcich výnosov vo výške 360 miliónov GBP a to jej bolo udelené.“ (A opäť na rastúce sumy v ďalších rokoch). Podľa správy úradu vládneho poistného matematika: „Vcelku si myslím, že spoločnosť Equitable môže prežiť dlhodobý, dokonca aj podstatný pokles úrovne trhu ako väčšina spoločností. Jej portfólio však musí obsahovať priestor na predĺženie obdobia znížených hodnôt akcií. Ich nedávny posun k pevne úročeným cenným papierom odstráni problémy, aj keď to bude na úkor očakávaného konečného zisku pre poistencov“ (kap. 16-93).

30. 11. 1993: Na tomto stretnutí regulačných orgánov a spoločnosti „bola úradu vládneho poistného matematika a ministerstvu priemyslu a obchodu oznámená existencia garanciídôchodkového poistenia a navrhované riešenie pána Ransona (...). Ďalej sa tým však užnezaoberali a ani to neuviedli v regulačných dokumentoch, až kým nebola táto záležitosťv roku 1998 odhalená. A tak úrad vládneho poistného matematika otvoril otázku garantovanej ročnej sadzby (...)“ (kap. 16-117).

9. 12. 1994: „V informačnej poznámke zo 6. decembra pripravil úrad vládneho poistného matematika na stretnutie uvedené nedávne otázky (...) žiadosti o určité rozhodnutie podľa článku 68 v súvislosti s investičnými holdingovými spoločnosťami, klasifikáciou kritických

Page 170: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 170/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

119 Standard & Poor's.

chorôb spoločnosti a plánmi výdavkov na najdôležitejšie nápravné opatrenia a dvojitou úlohou pána Ransona. Zoznam bol úzko špecifikovaný. Nespomínali sa v ňom garancie dôchodkového poistenia ani bonusy (...). Bolo to prvé stretnutie, na ktorom sa zúčastnil inýzástupca spoločnosti ako pán Ranson“ (kap. 16-152 a 153).

5. 11. 1995: Podľa článku v nedeľných novinách mala spoločnosť Equitable Life nízky ukazovateľ voľných aktív a nezávislí finanční poradcovia neodporúčali produkty spoločnosti. 6. novembra 1995 na ministerstvo obchodu a priemyslu zavolal poistenec, ktorý chcel vedieť, čo sa bude robiť so zlou finančnou situáciou spoločnosti Equitable, o ktorej sa písalo včlánku. Interný záznam z 8. novembra upozornil vyššieho dozorného úradníka na uvedenýčlánok. Písalo sa v ňom: Spoločnosť EL má iný spôsob výpočtu svojich rezerv ako väčšina spoločností, ich finančnú silu však možno určiť z výkazov ministerstva obchodu a priemyslu, aj keď možno nie z formulára č. 9. Ako inak [by] mohla od spoločnosti S+P119 dostať takédobré hodnotenie?“ (kap. 16-177).

8. 11. 1996: „Poistný matematik vykonávajúci kontrolu poznamenal, že spoločnosť musí byťveľmi opatrná v súvislosti s priznávaním bonusov, aby neboli zákazníci v súvislosti so svojimi výnosmi zavádzaní. Zdá sa, že týmto bodom sa už ďalej nezaoberal, pretože záznam sa ďalej venuje inej otázke, sile hodnotenia. Zámerom pána Ransona (...) bolo zotrvať „kým sa zmeny neustália““ (kap. 16-203 a 204).

13. 1. 1998: „Poistný matematik vykonávajúci kontrolu sa pýtal, či je správne, že celkovýobjem majetkových akcií presahuje celkový objem súčasných prípustných aktív a požiadal o údaje o nahromadených majetkových akciách pre všetky platné zmluvy prinášajúce zisk na konci roka 1996. Pán Headdon odpovedal, (...) že neporozumel otázke o majetkových akciách, ale potvrdil, že celková nominálna hodnota poistných zmlúv vrátane konečných bonusov presahovala pripočítateľné aktíva“ (kap. 16-234 a 235).

27. 2. 1998: „Úrad vládneho poistného matematika odpovedal (...) a zároveň uisťoval, že nebral do úvahy prehlásenie o neplatnosti oznámenia o bonusoch spoločnosti (...), že: „ by bolo znepokojivé, keby sa majiteľ zmluvy prinášajúcej zisk cítil oklamaný.“ Úrad vládneho poistného matematika ďalej uvádza: „Spôsob, akým spoločnosť Equitable funguje ako vzájomná poisťovňa, a zároveň poskytuje každej generácii poistencov tú najlepšiu návratnosť, s následným nedostatkom akéhokoľvek podstatného zjednoteného voľného majetku, neznamená, že nie je dostatočne zabezpečená, aby mohla ochrániť majiteľov takýchto zmlúv pred prirodzenými účinkami budúcich poklesov trhovej hodnoty aktív. Sme si naďalej istí, že vaša spoločnosť si to plne uvedomuje.“ Túto korešpondenciu dostalo poistné oddelenie, teraz premiestnené na ministerstvo financií“ (kap. 16-238).

6. 12. 1999: „Stretnutia sa zúčastnili dvaja dozorní úradníci Úradu pre finančné služby, hlavný a kontrolujúci poistný matematik a páni Nash, Headdon, Thomas (investičný riaditeľ) a výkonný riaditeľ pre predaj a marketing spoločnosti (...). Zámerom dozorných úradníkov počas návštevy bolo „vyplniť niektoré medzery v poznatkoch o spoločnosti“ (...). Diskutovalo sa

Page 171: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 171/417 PE 386.573v02-00

SK

o rezervách garantovanej ročnej sadzby a vyšší dozorný úradník oznámil, že vládny poistnýmatematik napíše všetkým spoločnostiam, aby vysvetlil svoje januárové pokyny, čo môže znamenať, že spoločnosť Equitable bude musieť zvýšiť svoje rezervy. Úradu vládneho poistného matematika a Úradu pre finančné služby trvalo takmer 10 mesiacov, kým vysvetlili pokyny týkajúce sa rezerv a pripustili možnosť, že výkaz za rok 1998 (a taktiež za rok 1997) vykazuje rezervy týkajúce sa záruk dôchodkového poistenia, o ktorých sa regulačné orgány domnievajú, že nie sú dostatočné“ (kap. 18-38).

2.7 Závery Penroseho správy

Podstatná časť záverov správy (kapitola 19, odseky 149 – 163) je venovaná regulačnému režimu Spojeného kráľovstva. Zdôrazňuje, ako „sa obozretná regulácia spoločností v oblasti životného poistenia zamerala na systém výkazov (...) a v prípade uvedenej spoločnosti v roku 1991 a po ňom sa doplnila o návštevy poisťovní. (Spoločnosť Equitable bola medzi prvými navštívenými spoločnosťami). Výkazy vyžadovali informácie týkajúce sa dlhodobej činnosti spoločnosti v súvislosti s osobitnými otázkami.“ Vzhľadom na vykonávanie dohľadu sa však domnieva, že „sa bralo do úvahy, že príslušnou funkciou regulácie nebolo nahradiťrozhodnutie regulačných orgánov o tom, čo je optimálne z hľadiska regulácie pre rozhodovanie o riadení“ (ods. 150). Tvrdením, že „kontrola výkazov na zaistenie súladu so súčasnými nariadeniami (...) nevyčerpala rozsah regulácie“, špecifikuje, že „finančnéinformácie požadované od poisťovní a týkajúce sa výkazov dlhodobej činnosti boli zameranéna zmluvné záväzky poisťovne“ (ods. 149 a 151).

Lord Penrose ďalej vysvetľuje, že predstavitelia úradu vládneho poistného matematika pri vypočúvaní povedali, že „základnou zásadou regulácie a kontrolného monitorovania je dôvera v zodpovedného poistného matematika, ktorý úzko spolupracuje so spoločnosťou a je odborne zodpovedný za denné monitorovanie jej finančnej situácie a prijímanie technických opatrení.“Podobne, a s odvolaním na rozpornú dvojitú úlohu pána RANSONA ako výkonného riaditeľa spoločnosti Equitable Life a zodpovedného poistného matematika, osoby odpovedajúce v mene ministerstva financií vypovedali pri vypočúvaní, že „kým poistný matematik nekoná určitým spôsobom v rozpore s nariadeniami, úlohou regulačného orgánu (alebo jeho poistno-matematických poradcov) nie je nahradiť jeho rozhodnutie rozhodnutím zodpovedného poistného matematika v oblastiach, ktoré patrili do jasnej odbornej zodpovednosti zodpovedného poistného matematika“ (ods. 154).

Bez pochybností o tom, že „výhodou bolo neusilovať sa o predpísanie pevného poistno-matematického prístupu“, Lord Penrose tvrdí, že v polovici 70. rokov minulého storočia „systém vkladal príliš veľkú dôveru v zodpovedného poistného matematika“, čo predstavuje skutočnosť, ktorú „Úrad pre finančné služby uznal vo svojich návrhoch reformy tejto úlohy“(ods. 155). Zdôrazňuje však, že výročné výkazy pre regulačné orgány obsahovali rôzne „postupy pochybnej podstaty“ a že „regulačné orgány mali veľkú zodpovednosť v oblasti monitorovania alebo obstarania monitorovania hodnotenia matematických rezerv a vyčíslenia a spracovania implicitných položiek s cieľom efektívne hodnotiť solventnosť spoločnosti v súvislosti s hodnotiacimi nariadeniami“ (ods. 156).

Vzhľadom na otázku štruktúr a zdrojov poistných regulačných orgánov Spojeného kráľovstva lord Penrose jasne tvrdí, že „poistné oddelenie ministerstva obchodu a priemyslu nebolo

Page 172: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 172/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

120 Kapitola 19, strana 726.

dobre pripravené na účasť na regulačnom postupe. Nemalo primerane vyškolený personál, a predovšetkým zamestnanci na úrovni úsekového dohľadu neboli kvalifikovaní na to, aby významne prispeli k tomuto procesu. Regulačné orgány poistného oddelenia boli závislé od úradu vládneho poistného matematika v oblasti poradenstva týkajúceho sa matematických rezerv, implicitných položiek, technických záležitostí vo všeobecnosti a opodstatnených očakávaní poistencov, a nemali príslušné osobitné znalosti ani skúsenosti na nezávisléhodnotenie situácie spoločnosti v tomto ohľade. Vzhľadom na množstvo práce, ktorá ďaleko presahovala pravidelné kontroly výkazov, mali vyšší úradníci málo príležitostí zúčastniť sa bežnej regulácie“, a dodáva, že „v danom čase bolo potrebných viac regulačných zdrojov“. Uzatvára tým, že „kým nebola zavedená reorganizácia podľa Úradu pre finančné služby, z praktických dôvodov bola kontrola poistno-matematickej činnosti poisťovní v rukách úradu vládneho poistného matematika“ (ods. 158).

Hoci lord Penrose potvrdil, že „regulačné orgány si veľmi vážili poistných matematikov úradu vládneho poistného matematika“, povedal, že „často nevedeli pochopiť, čo je v rámci širokých a zle určených noriem postupu prijateľné“, naznačujúc, že „vláda potrebovala v súvislosti s reguláciou mierny prístup a podľa toho prideľovala zdroje.“ Ďalej naznačil, že „zvýšené zdroje (...) mohli zlepšiť možnosti na pomenovanie problémov“, a naráža na prevládajúcu politickú klímu v Spojenom kráľovstve počas väčšej časti 90. rokov minulého storočia, kedy cieľom vlády „bolo deregulovať, znížiť regulačné zaťaženie podnikov, zabrániťzasahovaniu do súkromných spoločností a nechať prevládať trhové sily“ (ods.159, 160 a 161).

Nakoniec povedal, že „v rámci existujúceho legislatívneho rámca boli zavedené reformy, ale ministri opakovane vylučovali primárne právne predpisy v tejto oblasti“, pretože existoval všeobecný názor, že „dozor nad životným poistením bol úspechom, pretože za dvadsať rokov sa vyskytol len jeden nepodstatný krach životnej poisťovne.“ Čiastočne z tohto dôvodu „ministri prakticky nepredložili žiadne primárne právne predpisy v regulačnej oblasti, za ktorúzodpovedalo ministerstvo obchodu a priemyslu“, dodal, že nevidel žiadny „zoznam požiadaviek na legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré určovali základnúštrukturálnu reformu ako prípadný predmet právnych predpisov“ (ods. 162).

Vo svojich záveroch lord Penrose tvrdí, že „spoločnosť bola v zásade sama tvorcom vlastných neúspechov. Zlyhanie regulačného systému bolo druhotným faktorom“ (kap. 20, ods. 84),zároveň však uvádza nasledujúce body ako hlavné zistenia120 svojho vyšetrovania v súvislosti s úlohou regulačných orgánov v oblasti poisťovníctva v Spojenom kráľovstve:

a) regulácia v Spojenom kráľovstve sa zakladala na prílišnej dôvere v zodpovedného poistného matematika, ktorý bol v prípade uvedenej spoločnosti v rozhodujúcom obdobírokov 1991 až 1997 tiež výkonným riaditeľom, a to napriek tomu, že táto dvojitá úloha predstavovala podľa názoru zúčastnených subjektov potenciálny konflikt záujmov (ods. 240, bod 7),

Page 173: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 173/417 PE 386.573v02-00

SK

121 Pripomíname skratky v tejto správe, použité pre dôkazy predložené výboru:V č. = ústne svedectvo podané na vypočutiach výboru EQUI; SE č. = ústne svedectvo podané na seminároch

výboru EQUI;PD č. = písomný dôkaz umiestnený na webovej lokalite výboru EQUI (verejne prístupný); EŠ č. = externé

štúdie;PD nepublik. č. = zaregistrovaný písomný dôkaz neumiestnený na webovej lokalite; PD dôv. č. = dôverný

písomný dôkaz.

b) regulačné orgány uplatňovali regulačné výkazy a opatrenia týkajúce sa solventnosti, ktoré nedržali krok s pokrokom v tejto oblasti (...). Regulačná solventnosť sa preto stala čoraz nepodstatnejším opatrením reálnej finančnej situácie spoločnosti (ods. 240, bod 8),

c) regulačné orgány chápali význam opodstatnených očakávaní poistencov v súlade s právnymi predpismi (...). Neexistovalo však pevné alebo trvalé úsilie o určenie spôsobu, ako majú opodstatnené očakávania poistencov ovplyvňovať uznané záväzky spoločnosti (ods. 240, bod 9),

d) regulačné orgány nebrali dostatočne do úvahy skutočnosť, že mnoho rôznych opatrení na podporu solventnosti spoločnosti sa zakladalo na vzniku budúceho prebytku(ods. 240, bod 10),

e) regulačné orgány a úrad vládneho poistného matematika nesledovali otázky, ktorévznikli v priebehu regulácie spoločnosti a nerealizovali účinnú zmenu v oblasti riadenia(ods. 240, bod 11).

Lord Penrose tvrdil, že „uvedené skutočnosti hovoria o spoločnosti, ktorá umožnila, aby sa v nej hlboko zakorenili finančné a riadiace problémy, ktoré predchádzali problému v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou (...). Rozsudok Snemovne lordov vo veci Hyman urýchlil krízu, nebol však za ňu zodpovedný sám. Z toho vyplýva všeobecné ponaučenie, ktorésa týka zodpovedností všetkých hlavných zúčastnených strán, riaditeľov, riadiacich pracovníkov, audítorov a regulačných orgánov“ (SE 2).

IV. Ďalšie ústne svedectvá a písomné dôkazy posudzované výborom

Na lepšie posúdenie súladu regulačných orgánov pre životné poistenie s právnymi ustanoveniami Spoločenstva v Spojenom kráľovstve a ostatných zúčastnených členských štátoch vyzval vyšetrovací výbor mnoho odborníkov a svedkov, aby vypovedali pred výborom a poskytli písomný dôkaz v súvislosti s prípadom spoločnosti Equitable Life121. Medzi vyzvanými svedkami boli jednotliví poistenci a zástupcovia združení poistencov, zástupcovia vlády, vyšší úradníci súčasných a predchádzajúcich regulačných orgánov pre životné poistenie v Spojenom kráľovstve, Írsku a Nemecku, zástupcovia Komisie, poistní matematici a odborníci v oblasti životného poistenia, výpočtu dôchodkového poistenia a súdneho účtovníctva, ako aj iní odborníci alebo zúčastnené strany vrátane súčasného vedenia spoločnosti Equitable Life.

Page 174: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 174/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

122 Celkom 12 425 poistencov v členských štátoch EÚ (Írsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko) a 980 na koloniálnom území Spojeného kráľovstva (Normandské ostrovy, Ostrov Man, Gibraltár).123 Skupina Equitable Life Action Group Ltd.

Podľa údajov, ktoré poskytol pán THOMSON, súčasný výkonný riaditeľ spoločnosti Equitable Life, v roku 2001 „malo približne 1,5 milióna ľudí podiel vo výnosovom fonde spoločnosti; bolo to približne 8 000 poistencov výnosového produktu v Írsku a približne 4 000 poistencov výnosového produktu v Nemecku. Okrem toho sa prostredníctvom poisťovne Guernsey predalo približne 6 500 medzinárodných poistiek jednotlivcom na celom svete, niektorým aj v Európe“ (PD 47).

Vzhľadom na medzinárodných poistencov spoločnosti Equitable Life poskytol pán SEYMOUR (PD 53) presnejšie údaje, podľa ktorých mala spoločnosť koncom 90. rokov minulého storočia „mimo Spojeného kráľovstva 13 405 poistencov, obyvateľov 13 rôznych členských štátov EÚ.122“

Dôkazy, ktoré predložili ostatní svedkovia, boli zamerané na mnoho kľúčových otázok, ktorémožno rozdeliť nasledovne:

1. Údajná nedbanlivosť pri obozretnej regulácii a dohľade

Svedkovia (predkladatelia petícií, poškodení poistenci alebo zástupcovia akčných skupín poistencov) vyjadrili súhlasné názory a zdôraznili široké znepokojenie a mnoho sťažností proti regulačným orgánom Spojeného kráľovstva pre životné poistenie, ako aj proti regulačným orgánom iných zúčastnených členských štátov.

Ústne svedectvá a písomné dôkazy týkajúce sa tejto špecifickej otázky vyšetrovaciemu výboru poskytli Tom LAKE, John NEWMAN a Paul BRAITHWAITE v mene skupiny EMAG123

(V 1, V 11, PD 2, PD 14, PD 26, PD 28, PD 29, PD 44, PD 58, PD 74, PD 75, PD 76, PD dôv. 22 – 34), Michael JOSEPHS (V 2, PD 4, PD 31, PD 42, PD 79), Beatrice a Pat KNOWD (PD 4), Nicholas BELLORD (V 2), Paul WEIR (V 2, PD 6), Peter SCAWEN (V 3, PD 23), Markus WEYER (V 3, PD 22), Liz KWANTES (V 7, PD 51), Leslie SEYMOUR (V 7, PD 36, PD 52), Joseph O'BROIN (PD 3); Michael NASSIM (PD 7, PD 8, PD 33), John VINALL (PD 43), Onagh O'BRIEN (PD nepublik. 3), Frank TROY (PD nepublik. 4), K. NOONAN (PD nepublik. 11), Fred McGUIRK (PD nepublik. 8), Peter THORNTON (PD nepublik. 12), Jim BERRY (PD nepublik. 13), Jack DUGGAN (PD nepublik. 14), Brian EDMONDS (PD nepublik. 1), Peter SCHÄFER, Patrick O'FARRELL (PD nepublik. 9, PD nepublik. 19), Barry a Susan GROVES (PD nepublik. 7), Albert DOUGLAS (PD nepublik. 5), Dermot BYRNE (PD nepublik. 6), John GALVIN (PD nepublik. 15), Patrick McCARTHY (PD nepublik. 16), Roy HARDING (PD nepublik. 17), David STONEBANKS (PD 46), N. F. NORRISH (PD nepublik. 20), W. DEPPE (PD 81), Richard LLOYD (V 5), Seamus POWER (PD nepublik. 2), Simon BAIN (V 8, PD 72).

Vo svojich vyhláseniach v rôznej miere obvinili regulačné orgány Spojeného kráľovstva, že

Page 175: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 175/417 PE 386.573v02-00

SK

124 Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v dôkaze PD 58.

riadne nevykonali svoje regulačné funkcie v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life a v priebehu mnohých rokov zanedbali rozpoznanie a opatrenia v súvislosti s mnohými jasnými varovnými signálmi v obozretnom dohľade nad spoločnosťou Equitable Life.

Pán SEYMOUR vo svedectve V 7 tvrdil, že „podľa článku 23 tretej smernice o životnom poistení je nevyhnutné, aby regulačný orgán vykonával dohľad a mal podrobné poznatky o tom, čo sa deje s poisťovňou, ktorá má hlavné sídlo na jeho území – zdôrazňujem „na“ jeho území a taktiež „mimo“ tohto územia. Uvádza sa tu tiež, že dozorný orgán mal „napraviť všetky chyby poškodzujúce záujmy poistených osôb“.

Pani KWANTES, ktorá zastupovala podpornú skupinu poistencov, tvrdila (V 7), že „začiatkom 90. rokov minulého storočia bola vláda Spojeného kráľovstva jedným z hlavných podporovateľov tretej smernice o životnom poistení a veľmi trvala na prísnej regulácii životného poistenia. O desať rokov neskôr nám povedali, že regulácia bola len „mierna“, nech to znamená čokoľvek. Podľa môjho názoru buď regulujete alebo neregulujete, polovičnámožnosť neexistuje.“

Pán NASSIM v dôkaze PD 7 tvrdil, že „regulačné orgány venovali mnoho času diskusii o okolnostiach, za ktorých by mohli využiť svoje rozhodovacie právomoci a nikdy ich nevyužili, keď to situácia vyžadovala. Výsledkom bolo, že nerozpoznali alebo nereagovali na žiadnu z dôležitých následných fáz vývoja tejto situácie.“

Pán Bain vo svedectve V 8 tvrdil, že „to bol nedostatočný dohľad, na základe ktorého sa spoločnosť Equitable Life mohla domnievať, že môže robiť, čo sa jej páči, pretože svoju činnosť vykonáva v neregulovanej zóne.“

V súvislosti s komunikačnou kultúrou spoločnosti Equitable Life, na základe ktorej by mal pozorný regulačný orgán vedieť určiť jej prípadné finančné slabosti, zdôrazňovalo memorandum predložené Výboru Dolnej snemovne pre financie v januári 2001124, ako „sa spoločnosť Equitable historicky nevyhýbala odhaleniu svojho relatívne nízkeho krytia solventnosti, namiesto toho ho však prezentovala ako želaný výsledok svojho čestného prístupu, ktorý poistencom zabezpečí čo najvyššiu návratnosť prostriedkov vynaložených na poistné. Na základe správ týkajúcich sa uvedenej skutočnosti v médiách pokladáme za pravdepodobné, že mnoho ľudí, ktorí sa stali poistencami v priebehu posledných dvoch desaťročí (...) si uvedomovalo filozofiu spoločnosti EL o nekumulovaní a zachovávaní podstatnej solventnosti. V súvislosti s relatívne nízkym krytím solventnosti spoločnosti EL ide o to, že bola vždy viac vystavená nepriaznivým finančným situáciám ako iné poisťovne, či už vo forme zlých správ v súvislosti s aktívami v prípade slabých podmienok na investičnom trhu alebo na strane pasív v prípade neplánovanej pasívnej inflácie spôsobenej skutočnosťami, k akým patrínapríklad regulačný zásah.“

Pán LLOYD (V 5), bývalý obchodný zástupca spoločnosti Equitable Life, mal pocit, že dokonca predajnú silu spoločnosti Equitable „znížila správna rada spoločnosti Equitable Life (...). Bolo jej povinnosťou informovať poistencov a predajcov o rizikách spojených s pridaním ďalších čiastok do existujúceho výnosového fondu, a tieto riziká mali byť známe do roku

Page 176: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 176/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

125 Riaditeľ sekcie hlavných maloobchodných skupín Úradu pre finančné služby,126 Riaditeľ pre politiku finančných služieb na Ministerstve financií Spojeného kráľovstva.

1998, prípadne aj skôr (...). Domnievam sa tiež, že regulačné orgány nás poškodili; nikto zo spoločnosti, okrem členov správnej rady, nemal prístup ku všetkým dostupným informáciám, regulačné orgány ho však s najväčšou pravdepodobnosťou mali.“

Zástupca Úradu pre finančné služby, pán STRACHAN125 (V 4), sa v reakcii na tieto obvinenia domnieva, že sťažnosti „odrážajú nepochopenie toho, čo regulačné orgány mohli alebo mali dosiahnuť v prípade, akým bola spoločnosť Equitable Life.“ Rovnako pripomína, že „dohľad Úradu pre finančné služby zohľadňujúci riziko uznáva, že regulačný systém sa nemohol ani nemal zamerať na to, aby zabránil všetkým chybám (...). Neusilujeme sa o režim, v ktorom sa nevyskytujú veľké chyby, pretože uznávame, že taký režim nie je želateľný a nie je možné ho dosiahnuť v slobodnom trhovom hospodárstve. Táto kľúčová zásada charakterizuje súčasný a minulý prístup Spojeného kráľovstva k regulácii oblasti poistenia.“

Toto stanovisko opakoval zástupca Ministerstva financií Spojeného kráľovstva, pán MAXWELL126 (V 4), ktorý povedal, že „regulácia nebola statická. Vyvíjala sa na úrovni právnych predpisov aj regulačnej politiky zároveň s vývojom trhu, režim sa však nevyvíjal a stále sa nevyvíja, usiluje sa zabrániť všetkým chybám alebo problémom s regulovanými spoločnosťami (...). Keď v roku 1998 vysvitlo, že spoločnosť Equitable Life pri stanovovanírezerv nevytvorila žiadne jasné ustanovenie pre záruky dôchodkového poistenia, ministerstvo financií reagovalo rýchlo a dôrazne.“

Podobne pán McELWEE (V 3) vyhlásil, že z technického hľadiska „zlyhanie trhu nie je nezlučiteľné s dobrým režimom dohľadu“ a pán BJERRE-NIELSEN (V 7) vyhlásil: „Nemyslím si, že my ako regulačný alebo dozorný orgán môžeme zaručiť, že sa nikdy nevyskytne kríza, krach, zlyhanie alebo sťažnosti“.

Zástupca Komisie, pán TERTÁK (V 1), riaditeľ pre finančné služby, sa odmietol vyjadriťk hodnoteniu efektívnosti alebo prípadných nedostatkov predchádzajúcich alebo súčasných orgánov Spojeného kráľovstva pre finančnú reguláciu, namiesto toho zdôraznil ich úlohu pri dohľade nad vnútroštátnym vykonávaním príslušných smerníc EÚ. Ako však vo svedectve V 7 zdôraznil zástupca Komisie, pán BEVERLY, a vo svedectve V 8 tiež komisár McCREEVY, Komisia „nemohla – a nemala na to žiadne prostriedky – byť regulačným orgánom regulačných orgánov.“

Bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Equitable Life (a zodpovedný poistný matematik) Christopher HEADDON odmietol vypovedať pred výborom a v dôkaze PD 45 vysvetlil svoje „znepokojenie týkajúce sa objektívnosti členov výboru a spôsobu overovania dôkazov (alebo presnejšie ich neoverovania). Zdá sa, že veľkú chybu v riadení spoločnosti Equitable Life bolo možné predpokladať už počas približne 20 rokov pred ukončením uzatvárania nových zmlúv v decembri 2000 (...). Komentátori neuznali vplyv dlhodobého trhu s akciami v rokoch 2000 – 2003, ktorý zaznamenal podstatné zníženie počtu poistných zmlúv všetkých poisťovníponúkajúcich životné poistenie. Ten istý nedostatok mal vyššie uvedený zjavný predpoklad

Page 177: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 177/417 PE 386.573v02-00

SK

127 Dr. Kern Alexander odkazoval na nasledujúcu krízu finančného sektora Spojeného kráľovstva pred prípadom spoločnosti Equitable Life: platobná neschopnosť spoločnosti Johnson Matthey Bankers (1984), krach spoločnosti BCCI (1991), škandál v spoločnosti Lloyd's (1994), krach banky Barings (1995), škandál týkajúci sa hypoték zaistených poistkou pre prípad dožitia (1999).

členov výboru o veľkej chybe. Poistenci nedokážu jednoducho rozlišovať medzi poklesom hodnôt poistných zmlúv spôsobeným konkrétnymi udalosťami v spoločnosti od všeobecného poklesu, ktorý ovplyvnil celý sektor. Mnohí z nich sa sťažovali na znížené očakávania, a nie na skutočnú stratu spojenú s trhom. Poistenci výnosového produktu však v rámci sektora na základe investičných podmienok prudko znížili svoje očakávania.“ Vo svojich záveroch pripustil, že bolo „úplne pochopiteľné, že poistenci nedokážu rozlíšiť tieto dve veci“, vyhlásil však, že správa lorda Penroseho mala „vážne nedostatky, pretože napriek výslovnému odkazu na porovnanie trhu v rámci svojej kompetencie sa o to ani nesnažil“ (PD 45).

1 a) Tvrdenia o prevádzkových nedostatkoch regulačných orgánov Spojeného kráľovstva

Ako sa uvádza v dôkaze SE 2, z vedeckých štúdií vyplýva, že finančný regulačný systém Spojeného kráľovstva pred rokom 2001 bol „jasne nedostatočný a chýbala mu súdržnosť, čím sa oslabila jeho účinnosť, ako dokázali mnohé krachy veľkých bánk a finančné škandály v 80. a 90. rokoch minulého storočia, ktoré otriasali finančným sektorom Spojeného kráľovstva.“127

Z týchto prípadov vyplýva, že v dozornom systéme pre bankovníctvo a poisťovníctvo boli v 80. a 90. rokoch minulého storočia podstatné nedostatky, ktoré viedli k regulačnej reforme vymedzenej v zákone o finančných službách a trhoch z roku 2000.

Pán Michael NASSIM v dôkaze PD 7 spresnil obvinenia týkajúce sa pracovného zlyhania regulačných orgánov Spojeného kráľovstva, keď uviedol, že „regulačné orgány nezasiahli účinne, aj keď museli vedieť, že nadmerná bonifikácia bude mať nevyhnutné účinky. Inými slovami, regulačný orgán svojou nečinnosťou umožnil spoločnosti vystaviť sa vážnemu riziku v súvislosti so solventnosťou v priamom a nepriamom zmysle. Straty sťažovateľov vyplývali hlavne z bezohľadného správania vedenia spoločnosti, ktoré malo v rokoch 1973 – 1987 vážne dôsledky. Kontrola, upozornenie a prinútenie ustúpiť od uvedeného správania bola priamo v rozsahu povinností a právomocí regulačného orgánu. Regulačný orgán nepodnikol žiadne opatrenia ani žiadne účinné kroky a umožnil, aby sa jeho správanie riadilo poistno-matematickou etiketou a nie zákonnou povinnosťou. Z toho vyplýva, že orgán pre obozretnúreguláciu je rovnako zodpovedný za dané straty.“

Pán NASSIM tiež tvrdil, že „regulačné orgány sa neopýtali, prečo spoločnosť neprimerane rozšírila svoje nadmerné vyčlenenie prostredníctvom používania neprimeraných odhadov a podriadených pôžičiek, ktoré predpokladali budúci príjem poistného a nepriaznivo ovplyvnili budúci zisk. Výsledkom bolo, že neklasifikovali aspekty obozretného podnikania a aspekty opodstatneného očakávania poistencov. Regulačné orgány nemohli odhaliť zaisťovacie dohody na zabezpečenie situácie v prípade Hyman a nepreskúmali verejné vyhlásenie spoločnosti ELAS z februára 2000, že prehra v prípade Hyman nebude stáť členov viac ako 50 miliónov GBP, pričom zaistenie v hodnote 800 miliónov GBP malo nominálne kryť tú istúsituáciu.“

Vyhlásil tiež, že „keby regulačné orgány v danom čase alebo skôr trvali na skutočne obozretných opatreniach, všetky konečné bonusy (t. j. diskrečné) by boli na neurčito preru

Page 178: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 178/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

128 „Riaditelia výnosových poisťovní priznávajú pravidelné bonusy, ktorých úlohou je odrážať základný vývoj v oblasti investičnej výkonnosti. Týmto spôsobom sú výnosoví investori do určitej miery chránení pred výkyvmi na trhu. Mnoho výnosových poisťovní to podporuje prostredníctvom udržania majetku prebytočných aktív, ktoré nikomu nepatria. Na základe toho môžu uvedené spoločnosti počas poklesov na trhu naďalej priznávaťbonusy“ (PD 34, s. 1).

šené, až kým by sa úplne neupevnilo finančné postavenie spoločnosti. Vo všeobecnosti existuje dostatok dôkazov na tvrdenie, že pracovné regulačné zlyhanie sa úplne týkalo predĺženého obdobia a že v neskorších fázach bolo úmyselné, až do tej miery, že spôsobilo uplynutie mnohých oprávnených sťažností bez možnosti odškodnenia. Keby regulačné orgány tento vývoj zadržali, zabránili by nakoniec klamlivej situácii, ktorú v skutočnosti ospravedlnili tým, že umožnili realizáciu kompromisného režimu (...). Celkové pracovné zlyhanie mohlo byťspôsobené len celkovým nedostatkom morálnej zodpovednosti. Ostatné subjekty chcú ďalej uviesť, že vzhľadom na organizačné a pracovné nedostatky muselo byť regulačné zlyhanie dohovorené.“

Podľa záznamu PD dôv. 6 „je nepopierateľné, že čím viac niekto vie o konvenčných poisťovacích spôsoboch, tým menej pravdepodobne ho pomýli postup spoločnosti Equitable, a tým pravdepodobnejšie bude podozrievavý v súvislosti s tým, čo sa skutočne dialo s poistnými platbami. Regulačné orgány, ktoré mali mať zo všetkých najviac poznatkov, privierali nad celou záležitosťou oči.“

Pán Colin SLATER, autorizovaný účtovný znalec a odborník v oblasti súdneho účtovníctva, vo svojom svedectve (V 4) poukázal na niektoré účtovné nedostatky v práci spoločnosti Equitable Life, ktoré regulačné orgány mohli a mali brať do úvahy a reagovať na ne. Konkrétne pripomenul, ako „bolo odhadnuté, že prehratý prípad vo veci Hyman v júli 2000 bude stáťspoločnosť 1 500 000 GBP (...). Z ďalších informácií týkajúcich sa prípadu vyplýva, že prehratý prípad týkajúci sa garantovanej ročnej sadzby nebol jediným faktorom, ktorý prispel ku krachu spoločnosti (...). Od konca 80. rokov minulého storočia sa spoločnosť Equitable Life usilovala spojiť výhody vyhladzovania výnosov s transparentnosťou oceňovania spravovaného fondu, ale bez zachovania akéhokoľvek nehnuteľného majetku.128 Prístup spoločnosti Equitable Life bol stanovený v dokumente So ziskom bez záhady, ktorý pripravil pán Roy Ranson, a 20. marca 1989 ho predložil Inštitútu poistných matematikov. Návrh sa nestretol s bezvýhradným súhlasom. Jedným komentátorom bol pán Clark, neskorší predseda Inštitútu poistných matematikov (2000 – 2002), ktorý povedal, že „autori sa domnievajú, že aktíva sú vo vlastníctve súčasnej generácie poistencov. Ja sa domnievam, že dôsledok, ktorýpodľa autorov vyplýva z uvedenej skutočnosti, je ten, že bez ohľadu na vyhladzovanie sa suma jednotlivých majetkových akcií pre jednotlivé poistenia rovná trhovej hodnote fondu. Znamená to, že vyhladzovanie musí byť úplne vyváženým pojmom, že každá nadmerná suma vyplatená jednej skupine poistencov sa musí rovnať a na druhej strane vyvažovaťpodpriemernou sumou vyplatenou inej skupine. Porušenie tejto rovnováhy musí nevyhnutne viesť k dlhodobej nesolventnosti, ak sa nebude realizovať aj zvyšok teórie.“

V reakcii na obvinenia týkajúce sa pracovných nedostatkov regulačných orgánov vláda

Page 179: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 179/417 PE 386.573v02-00

SK

129 Pozri PD 32, ods. 66 – 67.130 Pozri čl.18 tretej smernice o životnom poistení transponovaný nariadeniami č. 58 – 75 nariadení o poisťovacích spoločnostiach z roku 1994.131 Pozri čl.18 a prílohu I tretej smernice o životnom poistení transponovaný nariadeniami č. 27 – 33 nariadenío poisťovacích spoločnostiach z roku 1994.132 Pozri čl.25, ods.1 tretej smernice o životnom poistení.133 Pozri čl. 29 a 39 tretej smernice o životnom poistení.134 Pozri čl. 18 tretej smernice o životnom poistení.

Spojeného kráľovstva v dôkaze PD 32129 spresnila, prečo boli podľa jej názoru všetky požiadavky tretej smernice o životnom poistení správne vykonávané v praxi a že v dohľade nad spoločnosťou Equitable Life boli uplatnené všetky normy obozretného podnikania podľa uvedenej smernice. Konkrétne uvádzajú, že podľa tretej smernice o životnom poistení „a podľa odporúčania skupiny Groupe Consultatif des Associations d’Actuaires dans les Pays des Communautés Européennes bol potrebný výpočet technických rezerv spoločnosti poskytujúcej životné poistenie, ktorý sa mal zakladať na poistno-matematických zásadách spoločných pre všetky členské štáty“. Tieto zásady zahŕňali obmedzenie úrokových mier, ktoré sa môžu použiťpri hodnotení, ale nepredpisujú spôsob hodnotenia, ten si mohol členský štát zvoliť podľa svojho rozhodnutia.130 Smernica zaviedla požiadavku „hranice prípustnosti“ v súvislosti s aktívami, ale bránila členským štátom žiadať, aby spoločnosti investovali do konkrétnych aktív. Menila a dopĺňala predpisy týkajúce sa umiestnenia aktív a ich umiestnenia, ktorézaviedla pravá smernica o životnom poistení tak, aby platili vo všetkých členských štátoch131. Povoľovala tiež zabezpečenie požadovanej miery solventnosti (...) prvýkrát prostredníctvom podriadeného cudzieho kapitálu132. Podľa smernice nepodliehal súhlasu úradu pre obozretnýdohľad, ale uvedený súhlas bol podmienkou v Spojenom kráľovstve a vykonával sa prostredníctvom vydania rozhodnutia úradu pre finančný dohľad podľa článku 68 zákona o poisťovniach z roku 1982.“

Vláda Spojeného kráľovstva ďalej v dôkaze PD 32 vysvetlila, že tretia smernica o životnom poistení „zakazovala predchádzajúce schvaľovanie produktov alebo sadzieb poistného133

úradom pre obozretný dohľad, a namiesto toho sa spoliehala sa na požadovanú mieru solventnosti, pravidlá týkajúce sa technických rezerv a hodnotenia aktív (...) s cieľom poskytnúť ochranu poistencom (...). Hoci tretia smernica o životnom poistení pripúšťala, aby členské štáty zaviedli jasné požiadavky na rezervy pre konečné bonusy, toto nevyžadovala.134“

Poistenec, pán VINALL, v dôkaze PD 43 tvrdil, že „regulačný orgán nesplnil svoju povinnosť, a potom ešte zhoršil problém, keď poistencom poskytol zavádzajúce informácie.“ Podrobne pripomína svoju frustrujúcu skúsenosť, keď sa v roku 2001, po narastajúcom počte správ týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life, spojil s Úradom pre finančné služby, aby získal nejakéspoľahlivé informácie a zistil pravdu o finančnej situácii spoločnosti. Keď mu údajne zástupca dozornej skupiny Úradu pre finančné služby pre spoločnosť Equitable povedal, že vzhľadom na solventnosť a úroveň rezerv spoločnosti Equitable „nevidia dôvod na znepokojenie“, pán VINALL oznámil, že zamestnanci Úradu pre finančné služby neberú jeho otázky vážne a dokonca mu zložili telefón. Na písomnú sťažnosť odpovedali, že nemá dôvod sťažovať sa na neodborný postup Úradu pre finančné služby, čo opakovane zistil aj komisár pre reklamácie Úradu pre finančné služby. Podľa jeho názoru skutočnosť, že Úrad pre finančné službyodmietol poskytnúť presné informácie poistencovi, spôsobila, že ostal v spoločnosti dlhšie ako mal, pretože, keby zo spoločnosti odišiel, musel by zaplatiť 20 % pokutu.

Page 180: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 180/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

135 Časopis Saga bol pôvodne informačným bulletinom zameraným na poskytovanie cenných informácií pre ľudí nad 50 rokov; v súčasnosti ho mesačne číta viac ako 1,25 milióna ľudí (zdroj: www.saga.co.uk).136 Pozri PD 53, prílohu N-1.137 PD 16, kapitola 1, ods. 120.

V e-maile zo 7. júna 2006 (príloha k dôkazu PD 43) úrad parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva potvrdil pánovi VINALLOVI, že „vedia o sťažnostiach mnohých jednotlivcov (...) o tom, že ich Úrad pre finančné služby uistil, že nie je dôvod znepokojovaťsa v súvislosti so solventnosťou spoločnosti.“

Medzi mnohými obvineniami, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva (predovšetkým ministerstvo financií a Úrad pre finančné služby) už v roku 1998 vedeli o potenciálnom probléme s garantovanou ročnou sadzbou v spoločnosti Equitable, ale nepodnikli žiadne kroky, uvádzal článok v časopise SAGA135 (september 2001) uniknutú krátku správu štátneho úradníka adresovanú riaditeľovi Úradu pre finančné služby z 5. novembra 1998: vyjadril svoje obavy „nad skutočnosťou, či má spoločnosť Equitable rezervy na vyplatenie svojich garantovaných dôchodkových poistení. Doposiaľ získané informácie nie sú uspokojivéa iniciujú závažné otázky týkajúce sa solventnosti spoločnosti136.“

Pán HARDING v dôkaze PD nepublik. 17 osobitne poukazuje na údajné zlyhanie regulačných orgánov po rozhodnutí Snemovne lordov (20. júla 2000), pretože „už možno bolo prílišneskoro na zachraňovanie spoločnosti Equitable bez finančnej injekcie zo strany vlády, ale nebolo príliš neskoro na zohľadňovanie práv poistencov bez garantovanej ročnej sadzby pred prevodom majetku z jedného poistenca na druhého.“

Pri vysvetľovaní kontroverzného znižovania poistného v období 2000/2001 sa v dôkaze PD dôv. 8 uvádza, že „správna rada spoločnosti mala rozhodnúť o znižovaní poistného a jeho rozdelení. Úrad pre finančné služby by mal dôvod zasiahnuť len vtedy, keby navrhované zníženie porušilo zmluvné práva alebo opodstatnené očakávania poistencov vo všeobecnosti alebo určitú skupinu poistencov (...). Hodnota poistných zmlúv spoločnosti EL dostupných poistencom však bola spojením zmluvnej hodnoty a (diskrečného) konečného bonusu (...). V uvedenom prípade zníženie odrážalo slabú investičnú návratnosť v rokoch 2000 a 2001 a bolo všeobecne v súlade s poklesom na hlavných investičných trhoch v uvedenom období.“

Vzhľadom na obvinenia týkajúce sa predčasného hodnotenia prípadných dôsledkov súdneho sporu vo veci Hyman sa v dôkaze PD dôv. 8 uvádza, že „podľa Úradu pre finančné službybolo rozhodnutie usilovať o rozsudok v pilotnej veci na súde opodstatnené vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť EL stála pred narastajúcim počtom sťažností od poistencov s garantovanou ročnou sadzbou. Namiesto riešenia jednotlivých sťažností chcela spoločnosťEL získať istotu precedensu“, pripomína, ako ani lord Penrose nenašiel „žiadny dôvod kritizovať správnu radu spoločnosti alebo výkonný manažment za vykonané opatrenia na preverenie vzniknutých právnych otázok137.“ Nakoniec sa uvádza, že správna rada spoločnosti EL „vypracovala pohotovostné plány pre široký rozsah prípadných dôsledkov, a zároveň určila, že v najhoršom prípade bude musieť hľadať pre spoločnosť kupca.“

Page 181: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 181/417 PE 386.573v02-00

SK

138 Pozri PD dôv. 25, ods. 9 – 12, 18 – 20.

Nakoniec dôkaz PD dôv. 25 trvá na zlyhaní regulačných orgánov Spojeného kráľovstva a na základe podrobných právnych argumentov tvrdí, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva „mohli a mali zasiahnuť pred júlom 1994, ako aj po ňom, na základe právomocí podľa článku 45 zákona o poisťovniach z roku 1982“ s cieľom napraviť vážne nedostatky vo výkone podnikania spoločnosti EL spôsobené nadmernou bonifikáciou a poskytovaním garantovanej ročnej sadzby.

Predovšetkým po 1. júli 1994 mohli „dospieť k záveru, že chyby vo výkone podnikania spoločnosti boli také závažné, že boli dôvodom na uvalenie správy podľa článku 11 zákona (v znenízmien a doplnení) na základe chýbajúceho správneho a obozretného riadenia. Potom mohli regulačné orgány (...) využiť právomoci udelené podľa článku 45 ods. 2 písm. a) na zabránenie alebo obmedzenie vyplácania konečných bonusov. Uvalenie správy na spoločnosťEquitable podľa článku 11 by bolo veľmi drastickým opatrením; ale je jedným z opatrení, ktoré mali regulačné orgány veľmi dobre zvážiť na základe skutočnosti, že (...) spoločnosť Equitable hlasovala a vyplatila bonusy, ktoré výrazne presahovali aktíva (to znamená, že odchádzajúcim poistencom vyplatili viac ako podiel na aktívach, ktorý im riadne patril), spoliehali sa pritom na dobré meno a očakávané budúce peňažné toky na preklenutie obdobia (...). Keďže sa zdá, že na základe garantovanej ročnej sadzby nepochybne vznikol právny záväzok na strane spoločnosti Equitable, regulačné orgány ju mali podľa článku 45 ods. 2 písm. d) a odseku 35A veľmi dobre zvážiť (...). Najzrejmejším krokom, ktorý mali regulačné orgány od spoločnosti Equitable žiadať bez zavedenia zákazu podľa článku 45 ods. 2, bolo žiadať, aby spoločnosť prestala vykonávať činnosť, na základe ktorej vznikali opodstatnené očakávania na strane poistencov.“138

Dôkaz PD dôv. 25 uzatvára tvrdenie, že „uvedená požiadavka by bola jasne v rámciprávomocí a povinností orgánu pre obozretnú reguláciu, pretože vyplýva z nevyhnutnosti zohľadniť opodstatnené očakávania poistencov a schopnosť spoločnosti naplniť ich (...). Vcelku sa mi zdá, že keby regulačné orgány pri zistení závažného problému s nadmernou bonifikáciou pohrozili správnej rade spoločnosti Equitable, je veľmi nepravdepodobné, že v súvislosti s uvedeným problémom by sa nič neurobilo.“

1 b) Údajné marenie vyšetrovania regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a tajnádohoda so spoločnosťou EL

Poistenci, páni CHASE GREY (PD 9) a WEIR (PD 6), zaujali dokonca tvrdší postoj, keďtvrdili, že podľa ich názoru uzatvorili regulačné orgány tajnú dohodu a marili vyšetrovanie, aby zakryli svoje regulačné zlyhanie a zodpovednosť.

Predovšetkým pán CHASE GREY (PD 9) tvrdil, že „zavedenie negarantovaných výnosových poistných zmlúv v roku 1987 bolo podľa anglického zvykového práva tajnou prípravou podvodu. Primeraným vyšetrovaním mohlo ministerstvo financií alebo Úrad pre finančné služby odhaliť nedostatočnú kapitálovú situáciu spoločnosti ELAS a prípravu podvodu. Britskávláda (...) nepretržite zahmlievala a marila vyšetrovanie s cieľom zakryť svoje zlyhanie pri regulácii.“

Page 182: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 182/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

V dôkaze PD dôv. 6 sa uvádza, že „počas približne 15 rokov (1987 – 2001) spoločnosťa regulačné organizácie ustanovené v súvislosti s touto spoločnosťou stále postupovali tak, aby skutočne alebo potenciálne pomýlili a zaviedli poistencov.“

Pán NASSIM (PD 7) spresnil, že „regulačný orgán tým, že nebral do úvahy riziká týkajúce sa hrubej solventnosti v rokoch 1990 – 1992, chránil sám seba prostredníctvom popierania s cieľom zakryť nesprávne úradné postupy počas predchádzajúcich rokov a zbaviť sa zodpovednosti v prípade krachu výnosového fondu. Tajná dohoda trvala od roku 1996 – 2002 a ukončenie výnosového fondu prisúdila problémom s garanciami dôchodkového poistenia, a nie predchádzajúcej a omnoho závažnejšej nadmernej bonifikácii z rokov 1982 – 1987.“

Pán NASSIM v dôkaze PD 8 tvrdil, že „keď rozsudok Snemovne lordov urýchlil krízu týkajúcu sa garantovanej ročnej sadzby, medzi mnohými zainteresovanými zodpovednými stranami v danej záležitosti zavládlo zdesenie. Bolo prirodzené, že žiadna z nich si neželala byť zodpovedná za situáciu viac ako nakoniec dokazovali zistené skutočnosti. Z celkového sledu udalostí rozhodne vyplýva, že ich prvým inštinktom bolo prehodnotiť a zabezpečiť svoje prípadné pozície, aby ich povinnosť pozitívne zvládnuť situáciu mohla byť druhoradá. Zvlášťnešťastné to bolo v prípade vlády, ministerstva financií a regulačných orgánov (...)“.

Ďalšie obvinenia z neschopnosti alebo tajnej dohody predložil pán JOSEPHS (PD 69), keďtvrdil, že „spoločnosť Equitable Life za približne 15 rokov viacnásobne úmyselne podviedla svojich zákazníkov. Keďže kľúčové informácie poukazujúce na tieto podvody boli dostupnév regulačných výkazoch viac rokov, musíme tiež vyhlásiť, že regulačné orgány boli tiež vinné z hrubého regulačného zanedbania, pretože neupozornili ministrov na situáciu a nevyužili svoje rozšírené právomoci na napravenie situácie.“

Tak aj regulačné orgány údajne umožnili podvod „pre svoju jasnú neschopnosť vyplývajúcu z nefunkčnej organizačnej štruktúry, v ktorej museli regulačné orgány pracovať, a nedostatočnú kvalifikáciu a dohľad alebo v dôsledku tajnej dohody najpravdepodobnejšie vo forme neformálneho a neprimerane posúdeného pokynu ministerstva týkajúceho sa poskytnutia dočasnej výnimky spoločnosti Equitable Life z prísneho uplatňovania opatrení obozretného podnikania (...). Skutočnosť, že uvedený pokyn by bol nezákonný, môže vysvetľovať, prečo nebol nikdy zrušený!“

V dôkaze PD 69 sa ďalej uvádza, že „spoločnosť Equitable zaviedla v roku 1987 zle definované výnosové dôchodkové poistenie a napriek bezprostrednému a aktuálnemu ohrozeniu výnosového fondu ho predstavovala ako nízkorizikový produkt: kompetentnýa energický regulačný orgán by zistil, čo spoločnosť Equitable skutočne robí a najneskôr do roku 1990 by konal s cieľom ochrániť solventnosť spoločnosti a riešiť vážne ohrozenie opodstatnených očakávaní poistencov. Okrem iného sa však jednoducho očakávalo, že riaditelia budú riadiť podnik čestne a tak, aby sa čestne zachovali voči rôznym druhom a generáciám poistencov“. Na záver sa pán JOSEPHS spýtal, ako je možné, že „regulačnéoddelenia s poistnými matematikmi a inými poistnými odborníkmi za 15 rokov neodhalili silné

Page 183: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 183/417 PE 386.573v02-00

SK

139 Úrad finančného ombudsmana.140 Pozri tiež ústne svedectvo lorda Neilla (V 11), v ktorom uvádza, že e-mail „sa snažil poskytnúť úradu finančného ombudsmana základ na posúdenie sťažností súvisiacich s Penroseho správou a že príslušná diskusia medzi Úradom pre finančné služby a úradom finančného ombudsmana sa uskutoční v týždni od 18. júna 2004.“141 Pozri PD dôv. 5.

podozrenie z podvodu, ktoré obklopovalo činnosti spoločnosti Equitable, alebo ak ho odhalili, ako zabránili akémukoľvek efektívnemu opatreniu na jeho odstránenie.“

Pán BRAITHWAITE vo svedectve V 11 vyhlásil, že nepochybuje, že „v roku 1998 Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva rozpoznalo závažnosť hroziacej katastrofy. Domnievam sa, že plánom na zvládnutie situácie potom bolo zapierať vinu, vyhnúť sa náhrade škody a spôsobovať odklad za odkladom (...). Ďalej vyhlásil, že „bezprostredne po uverejnení správy lorda Penroseho Úrad pre finančné služby udelil spoločnosti Equitable nepretržitú výnimku, aby mohla ignorovať sťažnosti, a zároveň sa za zatvorenými dverami plánovala reakcia s cieľom zbaviť sa potenciálnych sťažností vyplývajúcich zo správy lorda Penroseho“, a potom „odmietol zverejniť svoje hodnotenie správy lorda Penroseho a v júli 2004 len oznámil svoj záver, že „je nepravdepodobné, aby sťažnosti spojené s Penroseho správou uspeli“. Dodal, že tajná dohoda medzi ministerstvom financií, Úradom pre finančnéslužby, spoločnosťou EL a úradom FOS139 „už bola kategoricky potvrdená dvomi usvedčujúcimi e-mailmi z Ministerstva financií Spojeného kráľovstva z júna 2004, ktoré boli získané na základe odvolania sa na slobodu informácií.“140

Nakoniec bol v dôkaze PD dôv. 16 spochybnený „veľmi selektívny výklad Úradu pre finančnéslužby týkajúci sa dôvernosti v prípade spoločnosti EL“, ktorý mu bránil informovaťpoistencov, či bolo ustanovené požadované vyšetrovanie v súvislosti s prípadom spoločnosti EL, pričom zároveň webová lokalita Úradu pre finančné služby sprístupnila tlačové správy, ktoré oznamovali vedenie a vývoj vyšetrovania Úradu pre finančné služby.

Na základe týchto obvinení boli v dôkaze PD dôv. 8 dôrazne zamietnuté všetky sťažnosti alebo obvinenia z tajnej dohody medzi regulačnými orgánmi a spoločnosťou EL a tieto obvinenia boli označené za veľmi závažné. Avšak „bez poznatkov o akomkoľvek dôkaze podporujúcom uvedenú sťažnosť sa tajná dohoda považuje za neuskutočnenú.“ Súčasný výkonný riaditeľ, pán THOMSON, reagoval na obvinenia z tajnej dohody prednesené skupinami poistencov a odmietol akékoľvek „vytváranie ovzdušia sprisahania. Bez overiteľného dôkazu je to len názor jednotlivca na udalosti.“141

1 c) Tvrdenia o odvetvovej zaujatosti regulačných orgánov

Mnoho svedkov (pán LAKE (V 1), pán BRAITHWAITE (V 1, V 11), pán BELLORD (V 2), pán JOSEPHS (V 2), pani KWANTES (V 7), pán SCAWEN (V 3) a pán SEYMOUR (V 7)) opakovane upozorňovalo na zaujatosť údajne nezaujatých regulačných orgánov Spojeného kráľovstva v oblasti životného poistenia. Podľa ich názoru táto skutočnosť zabránila, alebo aspoňovplyvnila, ich nestranné hodnotenie činností spoločnosti Equitable Life a včasné opatrenia na zabránenie jej krachu.

Pán JOSEPHS (V 2) vo svojom ústnom svedectve tvrdil, že od 80. rokov minulého storočia regulačný systém obozretného podnikania Spojeného kráľovstva „prenechal napriek zverej

Page 184: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 184/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

142 Odborník, pán McELWEE, vo svedectve V 3 označil za „nespravodlivé“ obvinenia, že Úrad pre finančnéslužby by mohol byť (alebo bol) vo svojich činnostiach týkajúcich sa dohľadu a regulácie príliš orientovaný na odvetvie.143 Oficiálna správa z 28. júna 1999, zv. 334, s. 39. 144 Pozri tiež časť Časový prehľad v kapitole III.2.6 tejto časti.

ňovania riadnych nariadení účinnú kontrolu v rukách odvetvia“. Tak by vzniklo slabé regulačné prostredie neschopné poskytnúť investorom účinnú ochranu.

Pán LAKE (V 1) a pán BRAITHWAITE (V 1, V 11) poskytli potvrdzujúce vyjadrenia, v ktorých označili regulačné orgány Spojeného kráľovstva za „príliš zamerané na odvetvie a nedostatočne zamerané na spotrebiteľa“ a tvrdili, že „Úrad pre finančné služby vníma svojich zákazníkov ako podniky.“

Predstaviteľ Úradu pre finančné služby, pán STRACHAN (V 4), dôrazne odmietol obvinenia týkajúce sa zamerania na odvetvie a označil „za nevhodné znepokojenie, že Úrad pre finančnéslužby by mohol byť v neštandardnom vzťahu so spoločnosťami, ktoré reguluje: my sme zákonný regulačný orgán zriadený parlamentom.“142

1 d) Tvrdenia o miernej regulačnej politike regulačných orgánov

Pre lepšie určenie mierneho charakteru regulačného režimu Spojeného kráľovstva citoval poistenec, pán SEYMOUR (V 7), Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva143, ktoré sa vyjadrilo k vytvoreniu nového Úradu pre finančné služby: „Regulácia bude mierna do najvyššej možnej miery (...). Zákon zabraňuje nadmernej regulácii, ktorá by potláčala inovácie a zvyšovala spotrebiteľské náklady. Namiesto toho bude Úrad pre finančné služby povinnýdokázať, že zaťaženie, ktoré chce uvaliť, bude proporcionálne k vyplývajúcim výhodám.“

Ďalší sťažovateľ, pán BELLORD (V 2), tiež trval na „veľmi dôverných vzťahoch medzi regulačnými orgánmi a spoločnosťou EL“, a zdôraznil niektoré zistenia Penroseho správy, z ktorých vyplýva, že už správy z konca 80. rokov minulého storočia dostupné úradu vládneho poistného matematika narážali na nebezpečné postupy spoločnosti Equitable Life, ale úrad vládneho poistného matematika si ich vôbec nevšímal144.

Mierny prístup vyžaruje z listu nemeckému regulačnému orgánu BAV z januára 2001, t. j. len niekoľko týždňov po hromadnom odstúpení správnej rady spoločnosti EL a ukončeníuzatvárania nových poistných zmlúv. Úrad pre finančné služby v tomto liste opakuje stanovisko, že „spoločnosť EL si zachová solventnosť, súčasné poistné zmluvy si zachovajúplatnosť a spoločnosť je schopná plniť svoje zmluvné záväzky voči svojim poistencom.“ Tvrdil dokonca, že „mnohé tlačové správy v súvislosti so spoločnosťou EL boli nepresné ašpekulatívne“ a kategoricky dodáva, že Úrad pre finančné služby „nebude žiadať, aby spoločnosť poskytla nové hodnotenie.“

Alebo, ako zhrnula zástupkyňa poistencov, pani KWANTES (V 7): „Myslím, že pravda je taká, že regulačné orgány jednoducho zaspali. Zdá sa, že mali zo spoločnosti Equitable

Page 185: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 185/417 PE 386.573v02-00

SK

145 Časti 168 – 170 a ods. 9 zhrnutia zistení tvrdia, že nemožno povedať, že Úrad pre finančné služby (a úrad vládneho poistného matematika) riešil otázku vytvárania rezerv garantovanej ročnej sadzby a akékoľvek skreslenie finančnej situácie spoločnosti EL „iným ako rozhodným spôsobom“, že ich prístup nemožno označiťza pasívny a že „Úrad pre finančné služby napriek silnému odporu spoločnosti Equitable naďalej trval na tom, aby sa spoločnosť Equitable riadila jeho úplnými požiadavkami na tvorbu rezerv.“

strach a zaobchádzali s ňou v rukavičkách (...). Ak regulačný orgán vedel, že spoločnosťEquitable má problémy, prečo niečo nepodnikol? Ak o problémoch nevedel, nevykonával svoju prácu dobre.“

Tieto obvinenia, predovšetkým „nedostatočná kontrola vyšších riadiacich pracovníkov spoločnosti EL zo strany regulačných orgánov Spojeného kráľovstva“, boli dôrazne odmietnutév dôkaze PD dôv. 8, ktorý sa priamo zmieňoval o zisteniach prvej správy parlamentnej ombudsmanky145. Rovnako zamietol všetky tvrdenia o nečinnosti pri vyšetrovanízodpovednosti audítorov spoločnosti EL, Ernst & Young, čo je otázka považovaná za „záležitosť pre profesionálne orgány“. Dôrazne boli zamietnuté aj tvrdenia o tom, že vedeniu spoločnosti EL nezabránili podniknúť právne kroky proti svojim audítorom, na základe toho, že „spoločnosť EL mala diskrétny súbor právnych záväzkov a záväzkov splnomocnenca voči svojim poistencom a bola plne zodpovedná za svoje vlastné rozhodnutia.“

1 e) Tvrdenia o nadmernej zhovievavosti regulačných orgánov voči spoločnosti EL

Pán BAYLISS vo svedectve V 5 opísal, aký podriadený postoj mali regulačné orgány voči spoločnosti Equitable Life v uvedenom čase, čo vyplývalo „zo skutočnosti, že Roy Ranson –a to predovšetkým on – postupne vštepoval orgánom obrovskú vieru, že spoločnosť Equitable nemôže urobiť nič nesprávne. Predstavovala sa cez ružové okuliare aj svojim 300 obchodným zástupcom. Až do konca nebola zločinnou organizáciou, ale zle hospodárila a regulačnéorgány ju nezastavili tak, ako mali (...). Znížil sa tým význam spoločnosti Equitable a hodnota, ktorú mala mať na trhu. Bola považovaná za dobrú spoločnosť, lepšiu ako iné, omnoho lepšiu (...), myslím, že sme to dostatočne nepochopili (...).“ Pán BAYLISS nevylúčil budúce zlyhanie spoločnosti podnikajúcej vo finančnom sektore a vyhlásil: „Myslím, že sa užnevyskytnú zlyhania, ktoré budú vyplývať z arogancie riadenia a tolerovania tejto arogancie. Spôsob, akým spoločnosť Equitable zaobchádzala s regulačnými orgánmi a ako sa k nim správala, bol zvláštny.“

Obavy, že Úrad pre finančné služby by mohol byť „zastrašený“ menom a autoritou spoločnosti Equitable Life, čiastočne podporil obchodný zástupca spoločnosti EL, pán LLOYD (V 5) svojím vyhlásením, že „jednoznačne zastávam názor, že pozícia a autorita správnej rady pri rokovaniach o záležitostiach spoločnosti Equitable s regulačnými orgánmi a našimi vlastnými audítormi pravdepodobne do určitej miery prinútili regulačné orgány súhlasiť s uvedenou dlhodobou vzájomnou poisťovňou, ktorá vymyslela výraz poistno-matematický a možno o ňom vedela viac ako oni (...). Keď si to teraz rekapitulujem, myslím, že niekto mal stúpať pánovi Ransonovi na päty (...) a povedať mu: Neprijímame vaše sľuby, chceme úplné vysvetlenie, chceme pochopiť, ako to funguje. Nechápem, prečo nikto – regulačné orgány, audítori ani správna rada – nezisťoval, čo sa skutočne deje (...). Neviem si predstaviť, ako mohli fungovaťbez takej analýzy a nechápem, prečo ich nikto neupozornil, že to môže dopadnúť veľmi zle. Nechápem, ako sme my, obchodní zástupcovia, mohli v rokoch 1997 – 1998 propagovaťvýnosový fond, keď správna rada už na základe právneho poradenstva vedela, že v skuto

Page 186: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 186/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

146 Pozri odpoveď bývalého výkonného riaditeľa spoločnosti EL, pána HEADDONA (PD 45) a PD dôv. 8.147 Toto vyhlásenie bolo vydané len 4 mesiace pred ukončením uzatvárania nových zmlúv a odstúpením správnej rady spoločnosti EL!148 Pozri PD 75, písm. b).

čnosti možno prípad nevyhrá, bude musieť vyplatiť garantovanú ročnú sadzbu atď. Na túto situáciu nás mali všetkých upozorniť.“

Výkonní riaditelia spoločnosti EL však spochybnili právomoc pán LLOYDA vydať toto vyhlásenie146 a odôvodnili to tým, že obyčajnému obchodnému zástupcovi chýbajú informácie z prvej ruky alebo skúsenosti týkajúce sa kontaktov spoločnosti Equitable Life s regulačnými orgánmi.

Pán BAIN sa v dôkaze PD 72 zmieňuje o kontroverznom predaji spravovaných dôchodkov a cituje anglickú analytickú metódu (IFA), podľa ktorej „sa zdá, že kvalita poradenstva, ktorúÚrad pre finančné služby žiadal od spoločnosti Equitable sa odlišovala od kvality, ktorú požadoval inde.“ Pán JOSEPHS (PD 69) túto skutočnosť potvrdil a vyhlásil, že „združenie investorov počulo od nejedného výkonného riaditeľa, že iné spoločnosti, zvyčajne nie vzájomné, boli regulované omnoho prísnejšie ako spoločnosť Equitable Life“.

Ďalší jasný náznak úcty voči spoločnosti EL je v liste zo 7. augusta 2000, v ktorom Úrad pre finančné služby odpovedá na žiadosť nemeckého regulačného orgánu BAV o najnovšie informácie v súvislosti so spoločnosťou EL po rozhodnutí Snemovne lordov. Regulačnému orgánu BAV oznámili, že spoločnosť EL „je naďalej solventná“ a veľmi optimisticky dodali, že „spoločnosť sa ponúka na predaj a (...) neočakáva sa nedostatok spoločností, ktoré budúmať záujem nadobudnúť spoločnosť Equitable Life, pretože v Spojenom kráľovstve má dobrémeno pre svoju účinnosť (...). Zdá sa, že vedenie spoločnosti účinne zvládlo situáciu a my sme spokojní, že sa pri tom usilujú konať v najlepšom záujme poistencov“ (PD dôv. 9)147.

Nakoniec dôkaz PD 75, ktorý súvisí so sťažnosťou proti Úradu pre finančné služby týkajúcou sa schválenia menovania pána Trevesa za predsedu spoločnosti EL v roku 2001: o pánovi Trevesovi sa píše, že „zastáva príliš mnoho konkurenčných predsedníckych postov a prekročil dôchodkový vek, nemá skúsenosti so spoločnosťami poskytujúcimi životné poistenie (...) a predsedal nesmierne nákladným neúspešným súdnym žalobám.“ Úrad pre finančné službybral do úvahy tieto obavy, ale neposkytol žiadne ďalšie odôvodnenie.148

1 f) Tvrdenia o snahe regulačných orgánov zabrániť platobnej neschopnosti spoločnosti EL

Keďže sa zdá, že spoločnosť Equitable Life úmyselne využívala prípadné systémové nedostatky regulačného systému Spojeného kráľovstva, ponúka sa otázka, či regulačné orgány mali alebo mohli rozpoznať tento zámer, ale neurobili nič, aby zabránili jej kríze, a potom – keď bolo príliš neskoro – sa rozhodli pre riešenie zabrániť platobnej neschopnosti spoločnosti. Toto rozhodnutie, ktoré možno nie je v záujme sektora alebo finančného trhu ako takého, pretože platobná neschopnosť by mohla zaťažiť súčasné systémy finančných kompenzácií a narušiťdôveru vo finančný trh Spojeného kráľovstva ako celku, čo by mohlo negatívne ovplyvniť

Page 187: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 187/417 PE 386.573v02-00

SK

149 Pán Schneiter (švajčiarsky poistný regulátor) bol požiadaný o stanovisko k tejto otázke ako nezávislýodborník a tiež vyhlásil, že podľa jeho názoru „sa má platobná neschopnosť poisťovacej spoločnosti považovaťza poslednú možnosť riešenia situácie“ (V 6).150 Pozri EŠ 1, s. 9: „Životná poisťovňa musela oznámiť ministerstvu obchodu a priemyslu každú zmenu riaditeľa, kontrolóra alebo riadiaceho pracovníka, a bolo v právomoci ministerstva namietať proti menovaniu nového generálneho riaditeľa, riaditeľa alebo kontrolóra.“ Z technického hľadiska však právo Spojeného kráľovstva formálne nevylučuje spojenie obidvoch úloh.

poistencov patriacich do tohto systému iným spôsobom.

Pán WEIR (V 2), zástupca skupiny poistencov, vo svojom svedectve vypovedal o kolektívnomúsilí „vlády Spojeného kráľovstva nenechať potopiť spoločnosť Equitable Life, pričom sa kryla akákoľvek vina zo strany regulačných orgánov Spojeného kráľovstva, a za každú cenu sa vyhnúť nesolventnosti spoločnosti.“ Obvinil tiež regulačné orgány z tajnej dohody so správnou radou spoločnosti Equitable Life s cieľom „zaistiť, aby straty (...) znášali investori.Znamenalo to zabrániť všetkým výdavkom v súvislosti s kompenzačným systémom finančných služieb, ostatnými finančnými službami (a) ministerstvom financií.“ Pán JOSEPHS (V 2) dodal, že „silné vonkajšie faktory, v neposlednom rade ministerstvo financií a Úrad pre finančné služby, boli za pokračovanie v súčasnej stratégii.“

Zástupca ministerstva financií, pán MAXWELL (V 4), sa zmieňuje o tejto otázke a o všeobecnej otázke údajnej technickej platobnej neschopnosti spoločnosti Equitable Life a na vysvetlenie povedal, že „spoločnosť Equitable Life sa rozhodla ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv: spoločnosť sa nedostala do platobnej neschopnosti.“ Zástupca Úradu pre finančné služby, pán STRACHAN (V 4), odmietol „akékoľvek nesprávny výklad, že z hľadiska platobnej schopnosti spoločnosti Equitable Life v nejakom zmysle „skrachovala“ alebo „upadla“. Toto nie je ten prípad: spoločnosť si za každých okolností zachovala solventnosť. Spoločnosť Equitable nikdy nezanedbala žiadny zmluvný alebo garantovaný záväzok voči svojim poistencom. Okrem toho, v každom svojom regulačnom výkaze uvádzala, že v súčasnosti dodržiava svoje regulačné miery solventnosti.“

V novembri 2002, keď spoločnosť Equitable Life upozornila, že možno nebude môcť dodržaťminimálne kapitálové miery Úradu pre finančné služby, tento úrad bez konkrétnejších dôkazov zamietol výzvu na likvidáciu spoločnosti Equitable Life na základe skutočnosti, že by sa poškodili poistenci.

Výkonný riaditeľ spoločnosti EL, pán THOMSON, vo svedectve V 8 tvrdil, že možnosťou platobnej neschopnosti spoločnosti sa zaoberali dokumenty pre kompromisný režim v roku 2001, v ktorých bolo vtedy zjavné, a je aj teraz, že likvidácia by priniesla poistencom oveľa neuspokojivejší výsledok“, ale opäť neposkytol žiadne ďalšie dôkazy na podporu svojho stanoviska.149

1 g) Dvojitá úloha výkonného riaditeľa a zodpovedného poistného matematika spoločnosti Equitable Life

Všeobecne prijímaná definícia obozretného dohľadu v Spojenom kráľovstve zahŕňa „zabezpečenie spoľahlivosti a spôsobilosti riaditeľov a rozhodujúcich akcionárov životnej poisťovne.“150

Page 188: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 188/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

151 Pán Headdon bol tiež určitý čas výkonným riaditeľom a zároveň zodpovedným poistným matematikom spoločnosti Equitable Life.

V tejto súvislosti sa zistilo, že v roku 1991 sa pán Ranson stal výkonným riaditeľom spoločnosti Equitable Life bez toho, aby sa vzdal miesta zodpovedného poistného matematika až do svojho dôchodku v roku 1997. Sťažnosti zástupcov skupiny EMAG a veľkého počtu poistencov na to upozorňovali a tvrdili, že táto skutočnosť, ako aj nečinnosť regulačného orgánu a odmietnutie spochybniť dvojitú úlohu pána Ransona nepriaznivo ovplyvnili ich záujmy. Podobné obvinenie predložil pán CHASE GREY (PD 9), ktorý v tejto súvislosti obvinil Úrad pre finančné služby z hrubého zanedbania a nesplnenia svojich regulačných povinností.

Rovnako v dôkaze PD dôv. 25 obvinil regulačné orgány Spojeného kráľovstva z toho, že v tejto záležitosti nezasiahli prostredníctvom právomocí, ktoré mali podľa článku 45 zákona o poisťovniach z roku 1982. Konkrétne sa tu tvrdilo, že „medzi alternatívne opatrenia, ktorémohli regulačné orgány prijať podľa článku 45, patrí napríklad nariadiť spoločnosti Equitable, aby posilnila svoje riadenie alebo nariadiť jej, aby rozdelila úlohy výkonného riaditeľa a zodpovedného poistného matematika, ktoré začiatkom 90. rokov minulého storočia vykonával pán Ranson.“

Pán NASSIM (PD 7) potvrdil, že „regulačné orgány a úrad vládneho poistného matematika umožnili ďalším výkonným/generálnym riaditeľom spoločnosti ELAS vykonávať tiež funkciu zodpovedného poistného matematika151, napriek tomu, že uznávali, že táto dvojitá úloha predstavuje potenciálny konflikt záujmov, že sa tým úplne oslabí podstata regulačného postupu, ktorý sa zakladal na rozdelení právomocí medzi zodpovedného poistného matematika a ostatné výkonné orgány.“

Zástupca ministerstva financií, pán MAXWELL, (V 4) reagoval na tieto obvinenia a poukázal na skutočnosť, že úloha zodpovedného poistného matematika nevyplývala zo žiadnej časti právnych predpisov ES, ani v nej nebola predvídaná. „Tretia smernica o životnom poistení sa nezmieňuje o osobe zvanej zodpovedný poistný matematik. Otázka, či môže zodpovednýpoistný matematik prijať túto konkrétnu úlohu, nepatrí preto do záležitostí tretej smernice oživotnom poistení. Úloha zodpovedného poistného matematika bola v rámci systému Spojeného kráľovstva vykonávaná na základe dohody s mnohými životnými spoločnosťami (...). Situácia pokračovala, ale v zmysle tretej smernice o životnom poistení nebola osobitnázmienka o úlohe zodpovedného poistného matematika. Skúšky, ktoré regulačný orgán mohol použiť na zistenie, kto je spoľahlivý a spôsobilý vykonávať úlohu výkonného riaditeľa – byťriadiacim pracovníkom, byť riaditeľom – poisťovacej spoločnosti, sa netýkali úlohy poistného matematika.“

Po rozhodnutí pána Headdona odísť zo spoločnosti Equitable Life 1. marca 2001 sa Úrad pre finančné služby „snažil zabrániť návrhu, aby pán Thomson (nový výkonný riaditeľ) spojil tieto dve úlohy a spoločnosť Equitable prijala tento názor.“ Potom boli do regulačného režimu zahrnuté zmeny, ktoré „rušili úlohu zodpovedného poistného matematika, aby správne rady

Page 189: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 189/417 PE 386.573v02-00

SK

a vyšší riadiaci pracovníci prevzali zodpovednosť za poistno-matematické otázky a aby boli tieto otázky zahrnuté v rámci externého auditu spoločnosti“ (PD dôv. 8).

Pán SCHNEITER (V 6), ktorého požiadali, aby sa ako nezávislý odborník vyjadril k tejto otázke, vyhlásil, že švajčiarske právo v súčasnej dobe nezakazuje dvojitú úlohu výkonného riaditeľa a zodpovedného poistného matematika. Dodal však, že švajčiarsky regulačný orgán by považoval uvedenú otázku za jasný prípad zlého riadenia podniku, ktoré spôsobuje potenciálny konflikt záujmov, a podľa toho by bol riešený. V každom prípade by skutočnosť, že výkonný riaditeľ vykonával úlohu výkonného riaditeľa a zodpovedného poistného matematika v tej istej spoločnosti, spôsobila, že by švajčiarsky poistný regulačný orgán okamžite začal podrobnú kontrolu všetkých poistných zmlúv spoločnosti. Konečné rozhodnutie týkajúce sa zlučiteľnosti dvojitej úlohy by však potom bolo vydané jednotlivo podľa konkrétnych prípadov.

1 h) Primeranosť zdrojov, ktoré majú k dispozícii regulačné orgány

V súvislosti so štruktúrou a zdrojmi dostupnými poistným regulačným orgánom Spojeného kráľovstva lord Penrose zistil, že „poistné oddelenie ministerstva obchodu a priemyslu nebolo dobre pripravené na účasť v regulačnom procese. Nemalo primerane vyškolený personál, a predovšetkým zamestnanci na úrovni úsekového dohľadu neboli kvalifikovaní na to, aby významne prispeli k tomuto procesu. Regulačné orgány poistného oddelenia boli závislé od úradu vládneho poistného matematika v oblasti poradenstva týkajúceho sa matematických rezerv, implicitných položiek, technických záležitostí vo všeobecnosti a opodstatnených očakávaní poistencov, a nemali príslušné osobitné znalosti alebo skúsenosti na nezávisléhodnotenie situácie spoločnosti v tomto ohľade.“

Dodal, že „počet zamestnancov, ktorých mali orgány pre obozretnú reguláciu k dispozícii, bol rôzny, ale počet zamestnancov s priamou zodpovednosťou za spoločnosť a ich zaradenie v rámci štátnej služby bolo približne rovnaké (...)“ Zvýšené zdroje mohli zlepšiť možnosti na pomenovanie problémov, ale (...) „vláda potrebovala v súvislosti s reguláciou mierny prístup a podľa toho prideľovala zdroje“ (PD 16, ods. 39, 158 a159).

Pán NASSIM (PD 7) vyhlásil, že „regulačné orgány nemali vždy dostatok zdrojov a nie všetci zamestnanci mali nevyhnutnú kvalifikáciu, aby účinne prispeli k regulácii a zodpovedne vykonávali zákonné právomoci, ako bolo zámerom parlamentu od roku 1973. V dôsledku toho nevykonávali riadne svoje funkcie.“

V súvislosti s dôkazom v Bairdovej správe pán LAKE (V 1) tiež vyhlásil, že v 90. rokoch minulého storočia mali poistné regulačné orgány vážny nedostatok zdrojov a obvinil vládu Spojeného kráľovstva z porušovania článku 15 ods.3 a článku 23 ods.3 prvej smernice oživotnom poistení v znení zmien a doplnení tretej smernice o životnom poistení, podľa ktorej je nevyhnutné, aby „boli právomoci a prostriedky dostatočné, aby umožnili príslušným orgánom zabrániť chybám alebo napraviť akékoľvek chyby nepriaznivo ovplyvňujúce záujmy poistencov, čo v tomto prípade nebolo vykonané.“ Podobne mali „poskytnuté zdroje umožniť, aby príslušné orgány domáceho členského štátu mohli od každej poisťovacej spoločnosti požadovať dôkladnú správu a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly. Toto ustanovenie opäť nebolo riadne dodržané.“

Page 190: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 190/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

152 Pozri tiež časť Spravované dôchodky/Odložené poberanie dávok podrobne uvedenú v PD 72.153 Pozri PD nepublik. 22.

2. Problém s garantovanou ročnou sadzbou

Jadro dôkazových materiálov a sťažností predložených tomuto vyšetrovaciemu výboru žalobcami a poistencami tvorí zaobchádzanie s problémom garantovanej ročnej sadzby, najmäv súvislosti s údajnou neschopnosťou regulačných orgánov rozpoznať riziko spojenés garantovanou ročnou sadzbou pre solventnosť spoločnosti Equitable Life a následnénesplnenie povinnosti primerane informovať alebo upozorniť budúcich poistencov na existenciu tohto rizika.

2 a) Časový prehľad garantovanej ročnej sadzby

1957 Spoločnosť Equitable Life začína predávať výnosové dôchodkovépoistenie, v rámci ktorého ponúka garantované ročné sadzby viazané na konkrétne predpoklady, ako úroková sadzba a priemerná dĺžka života. Poistnézmluvy s garantovanou ročnou sadzbou sa predávajú do roku 1988; výnosové poistné zmluvy ponúkajúce garantované úrokové sadzby sa predávajúdo roku 1996.

1970 – 1982 Obdobie vysokej inflácie v Spojenom kráľovstve (miera inflácie 10 až 22 % ročne).

1990 Inflácia v Spojenom kráľovstve výrazne klesá, podľa toho klesajú aj dlhodobé výnosy z cenných papierov. Poisťovne s veľkým počtom poistných zmlúv s garantovanou ročnou sadzbou zaznamenávajú radikálny nárast svojich záväzkov: keďže spoločnosť Equitable Life udržiava minimálne rezervy a poskytuje maximálne platby, tento vývoj ju zasiahne mimoriadne negatívne152.

1993 Aktuálna trhová výška dôchodkov klesá pod úroveň garantovaných ročných sadzieb, ktorú sľubovala spoločnosť ELAS, a tým sa podstatne zvyšujú náklady spoločnosti ELAS pri poskytovaní dôchodkov s garantovanou ročnou sadzbou; uplatňuje sa režim diferenčnej bonifikácie.

7. 9. 1998 Spoločnosť EL píše spoločnosti Denton Hall, právnym poradcom spoločnosti EL, a žiada o právne poradenstvo v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou a režimom diferenčnej bonifikácie;z garantovanej ročnej sadzby sa formálne stáva problém.

Január 1999 Na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva sa začína súdny spor vo veci Hyman.Spoločnosť S&P znižuje úverový rating spoločnosti EL zo stupňa AA na stupeň A+/negatívny dohľad153.

Page 191: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 191/417 PE 386.573v02-00

SK

154 PD dôv. 21 potvrdzuje, že spoločnosť EL po tomto dátume naďalej uzatvárala nové poistné zmluvy, až kým 8. decembra 2000 nezrušila uzatváranie nových zmlúv. Podrobnosti o tomto období sa nachádzajú v kapitole 18 Penroseho správy (PD 16).155 Diskrečná právomoc uplatnená vedením spoločnosti EL v súlade s článkom 65 memoranda a stanov spoločnosti Equitable Life.

20. 7. 2000 Rozhodnutím Snemovne lordov sa končí súdny proces vo veci Hyman154.

2 b) Základné informácie

Pre lepšie pochopenie otázky garantovanej ročnej sadzby uvádzame rôzne skupiny príslušných poistencov:

- poistenci s garantovanou ročnou sadzbou, t. j. ich zmluva zahŕňa možnosť garantovanej sadzby,- poistenci bez garantovanej ročnej sadzby, t. j. ich poistné zmluvy neobsahujú túto možnosť,- neskorší poistenci, t. j. poistenci, ktorí si poistenie spoločnosti EL kúpili po 30. septembri 1998.

Dôkladne sa preskúmali a jasne sa určili trhové sily vedúce k vzniku problému garantovanej ročnej sadzby: týkajú sa najmä prudkého a nečakaného poklesu úrokových mier v Spojenom kráľovstve na začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia. V dôkaze PD 29 sa pripomína, ako „na konci roku 1993 a v roku 1995 klesli otvorené trhové sadzby pod hodnotu garantovanej ročnej sadzby a odvtedy zostali pod touto hodnotou. Okrem toho, predpoklady týkajúce sa priemernej dĺžky života použité pri určení výšky garantovaných ročných sadzieb sa nerevidovali podľa vývoja úmrtnosti následne po jej stanovení, čím sa ešte viac zvýšila cena dôchodkov. Správna rada spoločnosti nezohľadnila tieto dodatočné náklady v čase, keď udeľovala ročnú bonifikáciu a rovnakou mierou zvyšovala hodnoty poistných zmlúv všetkých členov (garantovaných aj negarantovaných).“

V snahe napraviť tento nepriaznivý vývoj na trhu „správna rada kompenzovala dodatočnénáklady garantovaných ročných sadzieb prostredníctvom režimu diferenčnej konečnej bonifikácie zavedeného v roku 1993 a nazdávala sa, že takýto režim bol v jej právomoci155. Zámerom bolo vykázať konečné poistné bonusy, ktoré v najväčšej miere vyrovnajú hodnotu celkových výhod s nominálnym podielom výnosového fondu každého poistenca (...). Poistenci, ktorí využili možnosť garantovanej ročnej sadzby spoločnosti ELAS, získali nižší konečnýbonus ako tí, ktorí napriek tomu, že mali možnosť garantovanej ročnej sadzby, pristúpili na poberanie dôchodku inou formou (...), ale s nižšou trhovou sadzbou, ktorá bola v tom čase aktuálna. Správna rada bola presvedčená o zákonnosti tejto stratégie; súhlasil s ňou aj Inštitút poistných matematikov a riaditeľstvo pre poisťovníctvo ministerstva financií“ (PD 29).

V dôsledku sťažností poistencov, ktorí tvrdili, že režim diferenčnej bonifikácie znehodnotil možnosť garantovanej ročnej sadzby, spoločnosť Equitable Life s cieľom vyriešiť tento spor podala na najvyšší súd skupinovú žalobu, ktorá je známa ako súdny spor vo veci Hyman, a ktorá vyústila do konečného rozhodnutia Snemovne lordov z 20. júla 2000. „Prípad sa dostal do Snemovne lordov, ktorá rozhodla, že spoločnosť Equitable Life nemôže uplatňovať

Page 192: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 192/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

156 Táto suma bola určená vo výške 200 miliónov GBP na krytie nižších platieb dôchodkov s garantovanou ročnou sadzbou v období od januára 1994 do 20. júla 2000 a vo výške 1,3 miliardy GBP na vyrovnanie budúcich schodkov.157 Pozri tiež odsek 4.15.3 Bairdovej správy (PD 17).

režim diferenčnej bonifikácie pri žiadnej skupine poistencov, teda ani pri poistencoch s garantovanou ročnou sadzbou, ani pri poistencoch bez garantovanej ročnej sadzby. Poistencom s garantovanou ročnou sadzbou, ktorí uplatnili možnosť garantovaného dôchodku v období od januára 1994 do 20. júla 2000, musela spoločnosť priznať rovnakékonečné bonusy ako poistencom s garantovanou ročnou sadzbou, ktorí možnosť garantovanej výšky dôchodku nevyužili, a musela uplatniť garantovanú ročnú sadzbu aj pri revidovanej konečnej hodnote poistky. Dôležitým bolo aj rozhodnutie Snemovne lordov, že náklady spojené so záväzkami vyplývajúcimi z garantovanej ročnej sadzby nesmú byť účelovo viazanéna skupinu poistencov s garantovanou ročnou sadzbou“ (PD 29).

Na základe tohto rozhodnutia sa celkové náklady spoločnosti Equitable Life odhadovali na 25 % z hodnoty poistiek s garantovanou ročnou sadzbou, teda 1,5 miliardy GBP156. Túto sumu musela spoločnosť vybrať zo spoločného výnosového fondu, v rámci ktorého sa investovalo poistné za poistné zmluvy s garantovanou ročnou sadzbou aj bez nej. „K 20. júlu 2000 predstavovali nároky poistencov s garantovanou ročnou sadzbou 25 % prostriedkov výnosového fondu a 75 % prostriedkov zodpovedalo nárokom poistencov bez garantovanej ročnej sadzby. Rozhodnutie Snemovne lordov teda znamenalo, že sa musí vykonať ekonomickýprevod nárokov vo výške 1,1 miliardy libier (75 % z 1,5 miliardy GBP) od poistencov bez garantovanej ročnej sadzby na poistencov s garantovanou ročnou sadzbou“ (PD 29).

V dôkaze PD dôv. 2 sa zdôrazňuje, že „problém garantovanej ročnej sadzby komplikovala skutočnosť, že spoločnosť Equitable Life oddávna uplatňovala režim, v ktorom ponúkala najvyššiu bonifikáciu a nevytvárala pritom potrebné rezervy. Spoločnosť Equitable Life tvrdila, že z komerčného hľadiska bola nevyhnutná iba rezerva vo výške 50 miliónov GBP, vychádzajúc zo skutočnosti, že (...) len zanedbateľný podiel poistencov s garantovanou ročnou sadzbou uplatnil možnosť garantovanej výšky dôchodku. Teoretická miera rizika sa odhadovala na 170 miliónov GBP.“157 V tomto dokumente sa ďalej pripomína, že v riadnych účtovných závierkach za roky 1998 a 1999 spoločnosť Equitable Life uviedla „rezervy vo výške 200 miliónov GBP na krytie potenciálnych dodatočných pohľadávok, ktoré môžu vzniknúťv prípade, že sa zákazníci rozhodnú uplatniť možnosť garantovanej výšky dôchodku v rámci svojej poistnej zmluvy. Treba si uvedomiť, že tieto rezervy neboli určené na krytie prípadnej prehry v súdnom spore Hyman, ale na krytie pohľadávok očakávaných aj v prípade, že by spoločnosť Equitable Life v tomto spore uspela.“

Zdá sa, že spoločnosť Equitable Life nereagovala na vývoj na trhu a nezabezpečila dostatočnézaistenie alebo krytie rizika uplatnenia možnosti garantovanej ročnej sadzby, ani krytie v prípade prehry súdneho sporu Hyman. V roku 1999 si spoločnosť Equitable Life zaobstarala finančné zaistenie v hodnote viac ako 700 miliónov GBP, ktoré potrebovala na krytie okamžitých úhrad na základe uplatnenia možnosti garantovanej ročnej sadzby, „ibaže sa nepredpokladalo, že sa na toto zaistenie niekedy uplatnia nároky. Podľa stanovených

Page 193: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 193/417 PE 386.573v02-00

SK

158 PD 58, s. 7 až 10.

podmienok sa zaistenie mohlo využiť iba v prípade, ak sa nezmení režim bonifikácie spoločnosti. Po rozhodnutí o nezákonnosti režimu diferenčnej bonifikácie sa poistná zmluva stáva neplatnou. Inými slovami, zaistenie neriešilo otázku nákladov spoločnosti Equitable Life na zabezpečenie plnenia poistencom s garantovanou ročnou sadzbou v prípade vyhlásenia režimu diferenčnej bonifikácie za nezákonný“ (PD dôv. 2).

2 c) Tvrdenia o neschopnosti regulačných orgánov odhaliť riziko spojené s garantovanou ročnou sadzbou

V rámci technickej analýzy sporu o garantovanú ročnú sadzbu sa v dôkaze PD 58 zdôrazňuje, že „v období od roku 1997 do konca roku 1998 nastal prudký pokles dlhodobých výnosov z cenných papierov, ktorý spôsobil rýchly rast rozsahu majetnosti poistencov (a zväčšovanie problémov poisťovní) v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou. Keď sa na začiatku 90. rokov začal problém garantovanej ročnej sadzby prejavovať v spoločnosti Equitable Life, poisťovňa sa podľa všetkého na rozdiel od väčšiny svojich konkurentov rozhodla nevytváraťrezervy, ale riešiť tento problém úplne iným spôsobom (...). Zdá sa, že správanie spoločnosti Equitable Life bolo výsledkom jej filozofie nevytvárať podstatný rezervný kapitál. Jednoducho povedané, spoločnosť si uvedomovala, že nedokáže plniť svoje prísľuby garantovanej ročnej sadzby, a preto sa usilovala nastaviť svoj režim bonifikácie tak, aby sa tieto záruky stali bezcennými.“

Podľa dôkazu PD 58 si spoločnosť Equitable Life pripravila možné riešenie zaťažiť poistencov nákladmi na poskytnutie garantovanej ročnej sadzby, a síce nepriamym odpočítaním od (diskrečného) konečného bonusu: „existuje možnosť, že v závislosti od konkrétnych okolností zmluvy môže byť konečný bonus v deň splatnosti o niečo nižší ako v prípade zmlúv bez takýchto možností či záruk, v niektorých prípadoch sa môže uplatniť aj konečný bonus podľa aktuálnej ročnej sadzby (...). O odplatu za toto správanie spoločnosti Equitable Life sa postaral nezávislýfinančný poradca pán Bayliss, ktorý sa ako špecialista v oblasti starobného dôchodkového poistenia podstatným spôsobom pričinil o rozšírenie názoru, že poisťovňa Equitable Life nespravodlivo zaobchádza so svojimi poistencami, pretože žongluje s hodnotami dôchodkov v deň splatnosti a úrokovými mierami dôchodkov tak, aby poistencov pripravila o skutočnúhodnotu zabezpečenej garantovanej ročnej sadzby. Pán Bayliss svojou agitáciou rozpútal súdny spor, ktorý v Snemovni lordov poisťovňa Equitable Life prehrala. Zdanlivo dômyselnýprístup spoločnosti Equitable Life a jej odmietanie problému garantovaných ročných sadzieb ako pomerne triviálnej otázky, ktorá sa týka iba sumy 50 miliónov GBP, (...) spôsobili skutočne vážne znepokojenie poistencov, ktorí sa nakoniec dozvedeli, že z „50-miliónového bagateľa“ sa v skutočnosti vykľula katastrofálna suma 1,5 miliardy GBP.“158

Pán NASSIM v dôkaze PD 7 uviedol príklady údajného nesplnenia povinnosti regulačných orgánov „plne zhodnotiť riziká spojené s poistnými zmluvami spoločnosti Equitable Life a povinnosti primerane zasiahnuť:- od roku 1973 regulačné orgány nereagovali na skutočnosť, že spoločnosť Equitable Life nevytvára zreteľné rezervy pre svoju rastúcu dominantnú formu bonifikácie (konečné bonusy) a nepreverili tento postoj z realistického hľadiska, ktoré je nevyhnutné pri správnom

Page 194: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 194/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

a primeranom výklade opodstatnených očakávaní poistencov,- napriek dostatočne podloženým vtedajším poistno-matematickým hodnoteniam regulačnéorgány nepreverili poistno-matematický a poistný model With Profits Without Mystery (So ziskom bez záhady). Keby to urobili, určite by zistili, že v podstate išlo o odôvodnenie rozptýlenia kapitálu a vedenie výnosového fondu s prerušovane negatívnym deficitom technickej platobnej schopnosti. V rámci modelu So ziskom bez tajomstiev neexistovalo žiadne finančné majetkové zabezpečenie, ani reálna perspektíva splnenia odôvodnených očakávanípoistencov, - od roku 1987 regulačné orgány dovolili, aby výnosový fond fungoval väčšinou s negatívnym deficitom technickej platobnej schopnosti, ktorý predznačil zadlženosť, a nie ziskovosť súčasných a budúcich poistencov, - regulačné orgány vo všeobecnosti nesprávne zhodnotili účinky konfliktu záujmov medzi súkromnými a podnikovými/inštitučnými klientmi spoločnosti a postoj úradu vládneho poistného matematika, ktorý odporúčal poisťovňu Equitable Life ako poskytovateľa služieb dôchodkového poistenia pre inštitúcie verejných služieb.“

Pán SLATER (PD 34) vo svojom vyjadrení tvrdí, že regulačné orgány viac ako desaťročie nedokázali plne rozpoznať potenciálne riziko postupu spoločnosti Equitable Life, v ktorom poisťovňa „viedla rozpočet s bonifikáciou vyššou ako bola skutočná návratnosť investíciía podobne dlhý čas podhodnocovania pasív.“

Pán SEYMOUR (V 7) vo svojom ústnom svedectve tvrdí, že nevytváraním fondov na krytie budúcich bonusov počas desiatich rokov, v ktorých vládol priaznivý vývoj na finančných trhoch, poisťovňa Equitable Life de facto podporovala rast vlastných pasív, pretože fungovala ako pyramídový model predaja bez toho, aby si to všimol regulačný orgán. „Spoločnosť ELAS priznávala bonusy, aby preukázala vyššie plnenie, ako mali konkurenčné poisťovne, s cieľom získať nové prostriedky na krytie okamžitých nákladov. Neudržovala sľúbený rezervný fond (...). Regulačný orgán mohol ľahko zistiť existenciu pyramídového predaja a nedostatočných rezerv a prijať nápravné opatrenia v súlade so smernicou. Išlo o podstatnú vec, pretože spoločnosť deklarovala rezervný fond, ktorý bol jej kľúčovým bodom predaja v celom Spoločenstve.“

V dôkaze PD dôv. 23 sa vyskytuje obvinenie regulačných orgánov Spojeného kráľovstva z nedbanlivosti pri rozpoznaní a neschopnosti reagovať na riziko spojené s garantovanou ročnou sadzbou, ako aj konštatovanie, že „dôkladné vyšetrenie by odhalilo neexistenciu zabezpečenia garantovaných dôchodkov. Skutočnosť, že regulačné orgány nepodnikli kroky na pozastavenie činnosti spoločnosti Equitable Life, ani nepresadili jej podstatnú rekonštrukciu, povzbudila riaditeľov, aby zotrvali v nečinnosti, a tým znásobili straty, ktoré postihli poistencov 16. júla 2001.“

Pán BAYLISS vo svojej výpovedi V 5 uvádza, že „nie je možné pochybovať, že (...) v rámcinového regulačného systému Úradu pre finančné služby nebola návratnosť primeraná reálnej situácii alebo potenciálnym finančným záväzkom, ktoré sa ukrývali v týchto prostriedkoch (...). Príbehu spoločnosti Equitable Life o miere platobnej schopnosti verili príliš dlho: kým

Page 195: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 195/417 PE 386.573v02-00

SK

159 PD 29, príloha A.2 podrobne uvádza: „K 30. júnu 2001 bolo v systéme skupinového dôchodkového zabezpečenia 70 000 poistencov s výnosovým produktom a garantovanou ročnou sadzbou, 415 000 poistencov s výnosovým produktom a bez garantovanej ročnej sadzby, 105 000 poistencov s garantovanou ročnou sadzbou a 510 000 poistencov bez garantovanej ročnej sadzby.“

sa darí ďalej predávať, aby sa zvládalo udržať primeranú mieru solventnosti, všetko je v poriadku. Ak sa darí predávať poistné zmluvy vo veľkom objeme, diera sa dá zapĺňať (...). Problém je však v tom, že regulačné orgány si uvedomili problematickosť garantovaných ročných sadzieb v roku 1998 a nevedeli, čo s tým majú robiť. Pokiaľ ide o druhú otázku intervencie a jej načasovania, regulačné orgány boli s problémom oboznámenéprostredníctvom ombudsmanky, predovšetkým v roku 1997 a v roku 1998. Mali k dispozícii dokumentáciu uverejnenú v tlači, najmä v lete roku 1998, a dokonca možno aj skôr prostredníctvom jednotlivých zákazníkov (...). Myslím, že čelili rovnakému problému – ochote alebo neochote zasiahnuť.“

Pán STONEBANKS, poistenec bez garantovanej ročnej sadzby, však v dôkaze PD 46 napadol niektoré dôkazy pána BAYLISSA. Vyhlasuje, že existuje jasný rozpor v záujmoch poistencov s garantovanou ročnou sadzbou a poistencov bez garantovej ročnej sadzby a tvrdí, že pán BAYLISS bojoval výlučne za práva prvej skupiny poistencov, keď doviedol spor o poistenie s garantovanou ročnou sadzbou pred súd s možným zámerom dosiahnuť bankrot spoločnosti EL. „Bola to vzájomná majetková spoločnosť založená, aby prinášala výhody všetkým členom, preto ma znechutilo, že pán Bayliss požadoval pre niektorých členov väčšie výhody (...). Pán Bayliss si určite musel uvedomovať, že splnením jeho požiadaviek by sa spoločnosťEquitable Life dostala mimo obchodovanie v tomto sektore, ba dokonca, že by spoločnosťnestála ani za záchranu, lebo by jej záväzky narástli o 1,5 miliardy GBP a zničil by sa jej hlavný produkt. Určite vedel, že keby spoločnosť Equitable Life splnila jeho požiadavky, tak by nemohla pokračovať vo svojom podnikaní. No a keďže hlavný produkt spoločnosti Equitable Life bol nepredajný, žiadna iná spoločnosť by sa nezaujímala o jej prevzatie. Nenasadila Stuarta Baylissa niektorá z hlavných konkurenčných životných poisťovní, aby zničila obchody spoločnosti Equitable Life? Pochybujem, že sa to vôbec niekedy dozvieme, no pre mňa je to jediné logické vysvetlenie konania pána Baylissa. Spoločnosť Equitable bola najväčšou a najúspešnejšou spoločnosťou v oblasti dôchodkového poistenia v Spojenom kráľovstve a ľahko si viem predstaviť, že by ju niektorá iná životná poisťovňa chcela odstaviť.“

3. Údajná nespravodlivosť v kompromisnom režime z roku 2001

Keď kompromisný režim nadobudol právnu účinnosť (8. februára 2002) po schválení Najvyšším súdom Spojeného kráľovstva „ešte stále takmer milión ľudí vlastnilo podiel vo výnosovom fonde“ (PD 47)159. Tento režim mal stabilizovať výnosový fond znížením miery rizika garantovaných ročných sadzieb a zároveň znížiť riziko súdnej žaloby proti spoločnosti EL pre nesprávny predaj, na základe tvrdenia, že poistenci neboli oboznámení s potenciálnym rizikom finančných záväzkov vyplývajúcich z garantovaných ročných sadzieb pri uzatváranípoistných zmlúv. Podľa dôkazu PD 80 sa írske regulačné orgány nezúčastnili na procese dohody o kompromisnom režime.

Podmienky kompromisu zneli, že „akýchkoľvek nárokov týkajúcich sa garantovaných ročných sadzieb, ktoré mal, alebo mohol mať poistenec v tomto režime vo vzťahu k fondu

Page 196: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 196/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

160 V dôkaze PD 58 sa vysvetľuje, že „prístup spoločnosti Equitable ku kontrole nákladov a prevádzkovej efektívnosti (...) znamenal, že poisťovňa bude vždy neatraktívna pre potenciálneho kupca (aj bez ohľadu na problémy súvisiace s garantovanými ročnými sadzbami), a to z jednoduchého dôvodu – stala sa takou efektívnou, že sa spoliehala na vytváranie malého zisku pre akcionárov v prípade zrušenia vzájomnosti spoločnosti.“ Potenciálnych kupcov odrádzala aj skutočnosť, že základná hodnota spoločnosti Equitable (pred 8. decembrom 2000) nanajvýš 2 miliardy GBP sa musela vyrovnať voči odhadovanej nevyhnutnej finančnej náprave vo výške 4 miliardy GBP.“

161 Spoločnosť Equitable Life 8. decembra 2000 stratila úverové hodnotenie investičného stupňa (AA/A+, ktorýmala od roku 1993), keď ho spoločnosť S&P znížila na BB/negatívny dohľad (PD nepublik. 22).

162 „Spoločnosť Halifax plc. v žiadnom prípade nekúpila spoločnosť Equitable Life. Dohody uzatvorenéso spoločnosťou Halifax sa týkali určitej prevádzky spoločnosti a nesúviseli so zrušením vzájomnosti spoločnosti Equitable alebo prevodom jej dlhodobých poistných zmlúv na inú osobu. Spoločnosť Equitable teda naďalej zostala vzájomnou poisťovňou vo vlastníctve členov“ (PD 58, s. 13).

garantovaných ročných sadzieb alebo bez garantovaných ročných sadzieb, (...) sa poistenec zrieka a uznáva ich za úplne, konečne a neodvolateľne vyrovnané“, výhradne okrem „sťažnosti alebo nároku predloženého ombudsmanovi (vrátane ombudsmana pre finančné služby)“.

3 a) Časový prehľad udalostí v súvislosti s kompromisným režimom

20. júl 2000: Rozhodnutie Snemovne lordov, ktorým sa uznáva rozsudok odvolacieho súdu a priznávanie rozdielnych bonusov s garantovanou ročnou sadzbou sa vyhlasuje za nezákonné (preto je spoločnosť EL prinútená ponúknuť sa na predaj).

Júl – november 2000:Niekoľko spoločností uvažuje o prevzatí spoločnosti Equitable Life, nerealizujú sa však žiadne ponuky160.

8. december 2000: Spoločnosť EL ukončuje uzatváranie nových zmlúv a zvyšuje pokutu za vyberanie prostriedkov z fondov na 10 %.161

20. december 2000: Správna rada spoločnosti EL predkladá rezignáciu.

5. február 2001: Spoločnosť Halifax súhlasí s vyplatením 1 miliardy GBP na kúpu prevádzkového majetku spoločnosti EL (predajné kapacity a nevýnosové poistné zmluvy) a prisľúbi dodatočné prostriedky v prípade, že sa nájde kompromisné riešenie pre výnosové poistnézmluvy.162

14. február 2001: Spoločnosť EL poveruje pána Nicholasa Warrena, QC, prešetrením otázok súvisiacich s prípadom garantovaných ročných sadzieb.

10. máj 2001: Návrh správy pána Warrena poukazuje na platné práva poistencov

Page 197: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 197/417 PE 386.573v02-00

SK

163 Výkonný riaditeľ spoločnosti EL, pán Thomson (V 8), tvrdí, že toto rozhodnutie prijali s cieľom „dosiahnuťväčšiu spravodlivosť pre všetkých poistencov“ (bez akýchkoľvek špekulácií) „po zvážení viacerých možnostív spolupráci so zodpovedným poistným matematikom.“

164 Rozhodli sa tak aj napriek poklesu majetkového indexu FTSE-100 iba o 6 % v období od júla 2001 do apríla 2002 a pomerne nízkej miere akciových expozícií spoločnosti EL (46 %). Ďalšie podrobnosti v dôkaze PD dôv. 16 (strany 3 až 4), v ktorom sa tvrdí, že „polovica zníženia hodnoty poistných zmlúv vyplýva z toho, že spoločnosť EL viac ako desaťročie vyplácala nadmerné bonusy.“

165 Výkonný riaditeľ spoločnosti EL, pán Thomson (V 8), tvrdí, že „rozhodnutie o hodnote poistenia bolo pre správnu radu, nie pre poistencov: po rozhodnutí sa dozvedeli, že hodnoty poistenia zodpovedajú majetkovej situácii, takže mohli prijať informované rozhodnutie o tom, či zostať alebo odísť.“

166 Pozri tiež list spoločnosti EL poistencovi z 29. októbra 2001 v dôkaze PD dôv. 19.

167 Materiál Úradu pre finančné služby obsahoval dva posudky Iana Glicka, QC a Richarda Snowdena a dva posudky Nicholasa Warrena, QC a Thomasa Lowea poskytnuté na základe pokynu spoločnosti (PD dôv. 2, ods. 3).

bez garantovanej ročnej sadzby vyplývajúce z nesprávneho predaja.

16. júl 2001: Spoločnosť EL znižuje hodnoty poistných zmlúv o 16 % (z úrovne koncom r. 2000).

V dôkaze PD dôv. 16 sa tvrdí, že spoločnosť EL sa rozhodla uplatniťpaušálne zníženie hodnoty poistných zmlúv nezávisle od ich trvania, namiesto zníženia konečných bonusov163, ktoré odporúča novýzodpovedný poistný matematik, pán Nowell, s odvolaním na nepriaznivépodmienky na burze cenných papierov.164

August 2001: Spoločnosť EL odopiera poistencom prístup k finančnej kontrole165.

20. september 2001: Spoločnosť EL navrhuje kompromisný režim v súlade s článkom 425 zákona o poisťovniach z roku 1985 na základe odkúpenia poistiek s garantovanou ročnou sadzbou a s cieľom stabilizovať finančnúsituáciu spoločnosti; režim musia schváliť poistenci a najvyšší súd.166

1. december 2001: Úrad pre finančné služby sa stáva úplne funkčným, keď jediný regulačný orgán Spojeného kráľovstvapredkladá poistencom formálny návrh kompromisného režimu.

7. december 2001: Úrad pre finančné služby verejne odobruje kompromisný režim v obežníku systému dôchodkového zabezpečenia.167

11. január 2002: Poistenci hlasujú o kompromisnom režime: schváli sa, ak zaň hlasuje viac ako 50 % poistencov, ktorí predstavujú 75 % hodnoty obidvoch druhov poistných zmlúv (s garantovanou ročnou sadzbou aj bez nej).

28. január 2002: Spoločnosť EL vyhlasuje, že poistenci dohodu schválili veľkou väč

Page 198: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 198/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

168 PD 29, príloha A.30 podrobne uvádza: „Charles Thomson, ktorý sa v marci 2001 stal výkonným riaditeľom, dostal bonus vo výške 275 000 GBP okrem celkovej odmeny vo výške 347 758 GBP za rok do decembra 2001; Vanni Treves, ktorý vo februári 2001 nastúpil na miesto predsedu spoločnosti EL, dostal bonus vo výške 250 000 GBP okrem odmeny vo výške 58 750 GBP.“ V tejto súvislosti pán Thomson podal vysvetlenie (V 8), že rozhodnutie o udelení týchto bonusov prijal „výbor pre odmeňovanie spoločnosti EL, ktorému predsedal pán Philip Otton, a jednohlasne schválila správna rada spoločnosti. Správna rada spoločnosti potvrdila, že platby sú primerané, spravodlivé a zaslúžené a v žiadnom prípade nie sú nadmerne štedré“ (pozri tiež EL AGM, máj 2002).169 PD 34, s. 2; údaje na základe zistení v Penroseho správe.170 PD 34, s. 3 až 4.

šinou hlasov (98 % poistencov bez garantovanej ročnej sadzby, 99 % poistencov s garantovanou ročnou sadzbou).

8. február 2002: Najvyšší súd schvaľuje kompromisný režim, ktorý sa stáva okamžite účinným; spoločnosť EL uplatňuje pokutu za vystúpenie vo výške 10 %; spoločnosť Halifax poskytuje spoločnosti EL prisľúbenú finančnúinjekciu vo výške 250 miliónov GBP.

15. apríl/1. júl 2002: Spoločnosť EL znižuje hodnotu výnosových poistných zmlúv o 4 % a 6 %, pokutu za odstúpenie zvyšuje na 14 %; zároveň správa spoločnosti EL z roku 2001 potvrdzuje nadmerné bonusy vyplatené novému predsedovi a výkonnému riaditeľovi.168

Pri podávaní vysvetlenia vzniku potreby zníženia hodnôt poistiek o 16 % v júli 2001 pán SLATER predložil tabuľku169, z ktorej vyplýva, že viac ako desaťročie spoločnosť EL nevyrovnávala hodnoty poistiek s hodnotami aktív, a tým kumulovala výrazný deficit v každom roku v období od roku 1989 do roku 2000, s najväčším zvýšením až 28 % v roku 1990 a 20 % v roku 1994. Výsledkom tohto „postupu, v ktorom sa vykazovala celková bonifikácia vyššia ako skutočné investičné plnenie, bola skutočnosť, že spoločnosť Equitable Life nalákala niekoľko sto tisíc nových naivných investorov a obrovským tempom expandovala. Vyšší riadiaci pracovníci spoločnosti Equitable Life si jasne uvedomovali, akému riziku spoločnosťvystavujú. Nové predstavenstvo si 27. júna 2001 vypočulo názor výkonného riaditeľa, pána Charlesa Thomsona, v súvislosti s úrovňou rezervného fondu, akú by očakával na konci roka 1999. Thomson skonštatoval, že na začiatku roku 2000 bola hodnota poistných zmlúv vyššia ako hodnota aktív približne o 3 %, čo malo byť v rámci prijateľného rozsahu. V odpovedi na otázku však pán Thomson potvrdil, že podľa bežných poistno-matematických zásad by v danom čase očakával rezervný rozdiel medzi hodnotou aktív a hodnotami poistných zmlúv okolo 6 až 7 %. Na začiatku roka 2000 spoločnosť trpela nedostatkom aktív (alebo v rozpočte počítala s nadmernou bonifikáciou) viac ako 10 % (3 % + 7 %) alebo 2,5 miliardy GBP. Po prehre sporu v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou v júli 2000 sa tento deficit vyšplhal na 4 miliardy GBP. Išlo približne o sumu, ktorá sa vyrovnala znížením hodnôt poistenia o 16 % 16. júla 2001.“170

Odkazujúc na výsledok a dôsledky súdneho sporu vo veci Hyman sa v písomnom dôkaze PD 46 cituje pán Ned CAZALET, poradca Ministerstva financií Spojeného kráľovstva pre životné

Page 199: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 199/417 PE 386.573v02-00

SK

171 PD 29, ods. 5 a 7.

poistenie, ktorý o poistencoch s garantovanou ročnou sadzbou vyhlásil, že: „si práve strelili do hlavy. Mohli vyhrať súdny spor. Otázkou však je, aké sú následky víťazstva. SpoločnosťEquitable bude musieť vyriešiť otázku 1,5 miliardy GBP na krytie garantovanej ročnej sadzby. V zálohe však takúto sumu nemá.“

Pán CAZALET uzatvára problém garantovanej ročnej sadzby trochu menej formálnym spôsobom: „Predstavte si, že spoločnosť Equitable je balenie lentiliek. Učiteľka sľúbi, že každý žiak dostane štyri z nich. Ale balenie obsahuje menej lentiliek, ako si učiteľka myslela, a pri rozdeľovaní vyjdú na každé dieťa v triede iba tri. Sklamané deti žiadajú, aby učiteľka dodržala sľub, ktorý im dala. Jediný spôsob, ako môžu získať štvrtú lentilku, je ten, že ju uchmatnú niektorému spolužiakovi. Nakoniec zostane z lentiliek len čokoládová kaša a vytečená plnka“ (PD 46).

3 b) Podrobný popis kompromisných podmienok

Podmienky kompromisného režimu v praxi znamenali toto:

- 70 000 jednotlivých poistencov s garantovanou ročnou sadzbou malo získať navýšenie hodnoty poistiek o 17,5 % výmenou za vzdanie sa nárokov na garantovanú ročnú sadzbu.

- 415 000 jednotlivých poistencov bez garantovanej ročnej sadzby malo získať navýšenie hodnoty poistiek o 2,5 % výmenou za vzdanie sa nárokov na vznesenie žaloby proti spoločnosti Equitable Life za nesprávny predaj.

Profesor David BLAKE v písomnom dôkaze PD 29 tvrdí, že „v dokumentácii k návrhu kompromisného režimu z decembra 2001 (a v priebežných účtovných výkazoch z roku 2001) sa pre informáciu poistencov uvádzalo, že výnosový fond môže postihnúť neistá budúcnosť iba vtedy, ak poistenci neschvália návrh kompromisného režimu, ktorým sa mal vyriešiť problém garantovanej ročnej sadzby. V týchto dokumentoch nebola zmienka o tom, že aj po prijatínávrhu kompromisného režimu sa bude výnosový fond nachádzať blízko úrovne technickej platobnej neschopnosti.“ V tomto písomnom dôkaze pridáva aj politické odporúčanie: „v budúcnosti treba zabezpečiť, aby sa investori mohli podieľať na spoločnom investičnom fonde iba v prípade, že všetci dostanú rovnaký predpokladaný alebo budúci výnos.“171

V písomnom dôkaze PD 29 sa odkazuje na obsah návrhu kompromisného režimu a konštatuje sa, že správna rada spoločnosti EL tvrdila, že „navrhované riešenie je založené na štyroch zásadách. Musí byť spravodlivé voči všetkým skupinám poistencov výnosového produktu, ľahko zrozumiteľné a vykonateľné, ale aj prijateľné pre najvyšší súd.“ Správna rada tvrdila, že tento režim splnil uvedené zásady so zreteľom na poistencov s garantovanou ročnou sadzbou, pretože zahŕňa „spravodlivú kompenzáciu hodnoty pre poistencov s garantovanou ročnou sadzbou na základe realistického odhadu hodnoty právnych nárokov, ktorých sa museli vzdať(...), rozdeľuje kompenzáciu medzi rôzne skupiny poistencov s garantovanou ročnou sadzbou v súlade s ich nárokmi; znižuje kompenzáciu o hodnotu možného nároku na bonifikáciu, ktorého sa vzdali poistenci bez garantovanej ročnej sadzby; kompenzácia predstavuje pomerné navýšenie hodnôt poistiek poistencov s garantovanou ročnou sadzbou garantovanou

Page 200: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 200/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

172 Pozri písomný dôkaz PD 29, príloha A.17 – 18.173 Pozri písomný dôkaz PD 29, príloha A.24 – 25.174 Napríklad režim prevodu podľa dodatku 2 C zákona o poisťovniach z roku 1982 alebo prevod výnosových poistných zmlúv na tretiu stranu podľa článku 112 zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000“(PD 29).175 Podrobnosti sú uvedené v dôkaze PD dôv. 9.176 Skutočná nezávislosť pána Arnolda bola spochybnená v dôkaze PD 75 (bod f), v ktorom sa objavila sťažnosť, že správna rada spoločnosti EL „mala nad ním kontrolu, pretože obmedzila jeho poverenie a dovolila mu zamietnuť povinnosť postarať sa o poistencov a potom mu poskytla nadštandardnú odmenu za odvedenú prácu.“ Úrad pre finančné služby potom konštatoval, že „neexistovala žiadna právna povinnosť udeliť toto poverenie.“

aj negarantovanou formou.“172

V prípade, že by poistenci v hlasovaní kompromisný režim neprijali, správna rada spoločnosti EL mala pripravené tieto možnosti173:

udržať súčasnú pozíciu vyrovnaním pohľadávok garantovanej ročnej sadzby 1.pomocou nástrojov zaistenia proti riziku;uzatvoriť dvojstranné dohody s poistencami;2.požiadať súd o zníženie zmlúv (článok 58 zákona o poisťovniach z roku 1982);3.vhodne zmeniť a doplniť poistné zmluvy s garantovanou ročnou sadzbou174; 4.vyhlásiť bankrot spoločnosti ELAS.5.

Správna rada sa rozhodla neodporučiť žiadnu z týchto možností, pretože tvrdila, že každáz nich obsahuje určité nevýhody (PD 29).

3 c) Správa nezávislého poistného matematika

Spoločnosť Equitable Life poverila úlohou vyhodnotiť podmienky kompromisného režimu nezávislého poistného matematika, pána Michaela Arnolda175. Arnold však vyhlásil, že jeho povinnosťou bolo „podať správu výlučne spoločnosti (...) a nebol povinný informovaťpoistencov spoločnosti. Táto správa nemá v žiadnom prípade obsahovať poradenstvo pre poistencov“ (PD dôv. 9). Ďalej uviedol, že „toto riešenie účinne odčlenilo príslušné nemecképoistky od problémov spojených s garantovanou ročnou sadzbou v porovnaní s ostatnými výnosovými poistnými zmluvami. Nemeckých poistiek sa tento režim nebude týkať, ani ich nijakým spôsobom nezasiahne.“176

Pán Arnold v zhrnutí správy uvádza, že podmienky kompromisného režimu boli vytvorené„spravodlivým a primeraným spôsobom z pohľadu poistnej matematiky“ (PD 67) a že „spoločnosť určila náklady spojené s garantovanou ročnou sadzbou na základe realistického odhadu (...)“ (PD 29). Dodáva, že „keď sa kompromisný režim nezrealizuje, bude nevyhnutnéznovu oceniť zmiešané aktíva, aby sa mohol vytvoriť dlhodobo stabilný investičný zmiešanýfond, z čoho vyplýva, že problém spojený s garantovanou ročnou sadzbou pravdepodobne pretrvá počas celého trvania zostávajúcich poistiek, čoho výsledkom bude pretrvávanie nedostatočnej úrovne platobnej schopnosti spoločnosti“ (PD 29).

Page 201: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 201/417 PE 386.573v02-00

SK

Ďalej varoval, že „režim neodstráni všetky možné riziká týkajúce sa garantovaných výhod,“pretože „je evidentné, že kompromisný režim môže byť nevýhodný pre jednotlivých poistencov s garantovanou ročnou sadzbou (...), ktorí sú tesne pred dôchodkovým vekom a plánujúuplatniť nároky na garantovanú ročnú sadzbu.“ Nakoniec dodal: „Zásadnou výhodou kompromisného režimu pre poistencov bez garantovanej ročnej sadzby je kryštalizácia hodnoty nárokov na garantovanú ročnú sadzbu (...) a odstránením neistoty sa vytvoria ďalšie výhody pre všetkých poistencov s výnosovým produktom a budúce vedenie spoločnosti.“

3 d) Úloha Úradu pre finančné služby v kompromisnom režime

Keďže kompromisný režim bol navrhnutý na základe článku 425 zákona o poisťovniach z roku 1985, Úrad pre finančné služby nemal v tomto procese žiadnu formálnu úlohu, no ako regulačný orgán mal podľa zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000 právomoc konaťv prípade potreby ochrániť záujmy poistencov. Úrad pre finančné služby mohol požiadať aj o priestor na vyjadrenie stanoviska v prípade, že by sa návrh režimu po hlasovaní poistencov dostal pred súd na formálne schválenie.

V hodnotení kompromisného režimu uverejnenom 7. decembra 2001 (PD 67) Úrad pre finančné služby schválil podmienky dohody a uviedol, že „nemá dôvod zasahovať alebo namietaťproti návrhom predloženým poistencom“. V hodnotení sa ďalej vysvetľuje, že „Úrad pre finančné služby si uvedomuje, že so zreteľom na príslušné skupiny poistencov s garantovanou ročnou sadzbou a bez nej je úroveň navýšenia hodnôt poistných zmlúv spravodlivou ponukou v rámci výmeny za zrieknutie sa poistencov nárokov na garantovanú ročnú sadzbu a možnosti žaloby za nesprávny predaj. Pre jednotlivých poistencov existujú rôzne variácie v rámci príslušných skupín, vyjadrujeme však spokojnosť s tým, že v jednotlivých skupinách nie sú žiadne kategórie poistencov, ktorí by mali získať nepomerne väčšie alebo menšie výhody ako ostatní(...).“

V závere hodnotenia sa uvádza, že Úrad pre finančné služby „je pevne presvedčený, že úspešnýkompromis v zásade ponúkne najlepšiu možnosť znovu získať stabilitu výnosového fondu a zlepšiť vyhliadky príslušných poistencov.“

Pokiaľ ide o zložitosť navrhnutého kompromisu, Úrad pre finančné služby sa vyjadril, že „verí, že je veľmi dôležité, aby bol kompromisný návrh predložený poistencom jasne formulovanýa poskytol im informácie, ktoré potrebujú na to, aby sa mohli rozhodnúť, či budú za tieto návrhy hlasovať.“ Uznal však, že „veľká časť dokumentácie kompromisného režimu, ktorúdostali poistenci pred hlasovaním, je veľmi zložitá (...). Sme presvedčení, že je dostatočne jasná na to, aby poistenci mohli hlasovať na základe vlastného názoru so zreteľom na individuálne okolnosti.“

Úrad pre finančné služby ďalej uviedol, že poistencom nemohol poskytnúť osobnéporadenstvo, pričom konštatoval, že „ak majú poistenci spoločnosti Equitable Life pocit, že potrebujú pomoc pri rozhodovaní ako hlasovať, musia vyhľadať nezávislé finančnéporadenstvo“ (PD 67).

3 e) Sťažnosti poistencov

Page 202: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 202/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

177 Pozri PD 6, PD 7, PD dôv. 16, PD dôv. 178 Od septembra 2001 do septembra 2002 klesol index trhu cenných papierov FTSE-100 o 29 %, ale od decembra 2001 do apríla 2002 zostal v podstate nezmenený.

Veľké množstvo poistencov bez garantovanej ročnej sadzby dôchodku a zástupcov akčných skupín poistencov predložilo dôkazy a sťažnosti týkajúce sa kompromisného režimu. Podľa uvedených tvrdení bol kompromisný režim už od začiatku vytvorený tak, aby poškodil poistencov, pretože sa údajne predpovedali následné zníženia hodnôt poistiek v apríli a júli 2002, ktoré okamžite vymazali mierny nárast hodnôt po zavedení kompromisného režimu177, ba dokonca ich možno vedenie spoločnosti EL vedome plánovalo už pri prvom predloženíkompromisného návrhu v septembri 2001. Okrem toho, regulačný orgán by si uvedomil skutočnosť, že navrhované zvýšenia boli fiktívne, pretože neboli kryté dostatočným majetkom.

Poistenci sa sťažovali na to, že ich spoločnosť naviedla na presvedčenie, že výnosový fond sa po prijatí kompromisného režimu stabilizuje, avšak táto skutočnosť sa ukázala ako nepravdivá, pretože fond naďalej podliehal výkyvom na trhu a zasiahol ho následný pokles na burze cenných papierov v roku 2002. Dôsledkom bolo, že postihnutí poistenci tvrdili, že po prijatí režimu vo februári 2002 boli na tom poistenci bez garantovanej ročnej sadzby oveľa horšie ako predtým, pretože sa zriekli svojich nárokov na nápravu zo strany spoločnosti bez toho, aby získali skutočne primeranú náhradu.

Spoločnosť Equitable Life a Úrad pre finančné služby (V 4) opakovane tvrdili, že následné zníženie hodnoty poistiek nemalo nič spoločné s podmienkami kompromisného režimu, ale vzniklo v dôsledku veľkého poklesu akcií na burze cenných papierov v roku 2002, ktorýoslabil aktíva výnosového fondu, a ďalej tvrdili aj to, že takýto veľký pokles na trhu nebolo možné predpovedať v čase, keď sa kompromisný režim pripravoval, teda v septembri roku 2001178.

V memorande pána Cazaleta z januára 2001, ktoré dostal výbor ministerstva financií, sa uvádza, že je v záujme celej spoločnosti, aby sa problém možnosti garantovanej ročnej sadzby vyriešil tak, že poistenci, ktorí majú dôchodky s odkladom, sa vzdajú tejto možnosti (...). Nie je však vôbec jasné, či poistenci s garantovanou ročnou sadzbou budú hlasovať za takýto režim, pretože sa zdá, že po prijatí tohto návrhu sa bude hodnota poistiek skupiny poistencov s garantovanou ročnou sadzbou zvyšovať v dôsledku zálohového navýšenia kapitálu, ale že na základe súčasných podmienok na trhu pravdepodobne následná strata garantovanej ročnej sadzby spôsobí sprievodné zníženie dôchodkových príjmov po odchode do dôchodku (...). Keby sa spoločnosti Equitable podarilo presvedčiť poistencov, aby hlasovali za jej návrh, ktorý nazýva kompromisné riešenie, jej finančná situácia by sa vôbec výrazne nezlepšila, a to aj napriek injekcii od spoločnosti Halifax vo výške 250 miliónov GBP, pretože spoločnosti by vznikli vysoké náklady v súvislosti s odkúpením poistenia s garantovanou ročnou sadzbou. Skutočným prínosom by nebolo mierne zvýšenie platobnej schopnosti spoločnosti Equitable, ale skutočnosť, že by sa vyriešil problém výrazne nestabilnej možnosti garantovanej ročnej sadzby“ (PD 58, s. 14).

V súvislosti s kompromisným režimom tvrdil poistenec, pán WEIR (PD 6), že „keď spoločnosť

Page 203: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 203/417 PE 386.573v02-00

SK

179 Tieto obvinenia boli odmietnuté ako „nesprávne a zlomyseľné“ v dôkaze PD dôv. 5 tvrdením, že „dokumenty kompromisného režimu popisovali v plnej miere vtedajšiu situáciu.“180 Keď sa 1. decembra 2002 Úrad pre finančné služby stal jediným regulačným orgánom Spojeného kráľovstva, stal sa zároveň formálne nezávislým od vlády aj od vyšetrovania parlamentným ombudsmanom.

Equitable Life (s účasťou Úradu pre finančné služby) navrhla kompromisný režim, v rámci ktorého sa poistenci mali vzdať všetkých právnych nárokov na žalobu a na oplátku mali získaťveľmi mierne navýšenie hodnôt poistiek, spoločnosť Equitable sľubovala lepšiu stabilitu a vyhliadky do budúcnosti, ako aj to, že ak sa kompromisný režim prijme, spoločnosť vráti 4 miliardy GBP do kapitálových investícií. Lenže navýšenie hodnôt poistných zmlúv nebolo garantované – len v priebehu niekoľkých týždňov sa navýšenie vo výške 2,5 % akoby zázrakom zmenilo na 4-percentné zníženie hodnoty fondu! (...) Ťažko uveriť, že v čase, keď sa pripravoval kompromisný režim, si vedenie spoločnosti Equitable Life v plnom rozsahu neuvedomovalo, že prinúti ľudí zriecť sa svojich nárokov na základe úplne nepravdivých vyhliadok, pričom Úrad pre finančné služby o všetkom vedel. Bez finančnej náhrady (aj keďmalej) ponúknutej poistencom v rámci kompenzácie za vzdanie sa nárokov na podanie žaloby proti spoločnosti by bol kompromisný režim z právneho hľadiska neplatný. Poistenci však v skutočnosti hlasovali (aj keď o tom nevedeli) za zníženie svojich finančných prostriedkov a zároveň zrieknutie sa nárokov na podanie žaloby proti spoločnosti. Úrad pre finančné služby dopustil, aby sa to stalo.“

Pán BELLORD (V 2) tiež zdôraznil údajnú nespravodlivosť kompromisného režimu, „ktorýregulačné orgány schválili, pretože mnoho poistencov stratilo nárok na nápravu. Charles Thompson, výkonný riaditeľ spoločnosti EL, musel v čase súdneho konania vo februári 2002 vedieť, že spoločnosť nemala peniaze, no nepriznal to.179 Ďalšou vecou, ktorú treba prešetriť, je skutočnosť, že regulačné orgány odporúčali prijať tento kompromisný režim.“

Pán WEIR (PD 6) tvrdil, že „Úrad pre finančné služby odporúčal kompromisný režim ako najlepšiu možnosť pre poistencov, no bol opatrný, a túto radu zverejnil až osem dní po tom, čo získal imunitu voči vyšetrovaniu parlamentnou ombudsmankou180! Zvláštnou zhodou okolností v prvý deň súdneho konania na najvyššom súde o kompromisnom režime (26. novembra 2001) sa Úrad pre finančné služby rozhodol práve v tento deň vydať senzačnú tlačovú správu týkajúcu sa takzvaného sprievodného listu pána Headdona, čím úplne prehlušil správy súvisiace s podmienkami kompromisného režimu: a počínal si tak veľmi príznačne. Je to nepriamy dôkaz toho, že Úrad pre finančné služby úzko spolupracoval so spoločnosťou Equitable Life a pravdepodobne aj s ministerstvom financií na presadení kompromisného režimu.“

Pán NASSIM v dôkaze PD 7 tvrdil, že „zoznam prípadov zámerne vynechaných informáciíznamená regulačné pochybenie pred prijatím kompromisu aj po ňom, evidentne išlo o úmyselné konanie (...). Kompromisný režim sa presadil na úkor členov a spôsobil im stratu zákonných nárokov.“

Pán DEPPE v dôkaze PD 81 tiež vyslovil obvinenie z „podvodného a skresleného informovania spoločnosťou Equitable v máji 1999 (...) Spoločnosť Equitable zakrývala záväzky spojené s garantovanou ročnou sadzbou a odporúčala predaj výnosových produktov. Jediným cieľom spoločnosti od apríla 2001 bolo predať vlastný kompromis.“ Ďalej vo výpovedi opisuje, ako na stretnutí spoločnosti Equitable s poistencami jej predsedu, pána

Page 204: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 204/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Trevesa „vyzval nebohý Arthur White (predkladateľ petície predloženej EP), aby verejne vyhlásil, že všetky otázky týkajúce sa podvodných postupov sa vyriešili pred právnym uplatnením kompromisného režimu. Pán Treves takéto vyhlásenie odmietol a pán White ho vyzval, aby jeho požiadavku zaznamenal a zabezpečil, aby bol predsedajúci sudca pri predložení návrhu oboznámený s veľmi reálnou možnosťou existencie podvodného správania. Pán Treves vyjadrenú požiadavku nesplnil, (...) pretože by to mohlo odsunúť alebo prekaziťschválenie kompromisného režimu. Z tohto dôvodu nebol predsedajúci sudca nikdy oboznámený s utajovaním záväzkov spojených s garantovanou ročnou sadzbou a predajom výnosových produktov nič netušiacim poistencom.“

Úrad pre finančné služby odmietol obvinenia z toho, že mohol vedieť o údajne chýbajúcom kapitálovom zabezpečení kompromisného režimu. So zreteľom na úlohu Úradu pre finančnéslužby pri sprostredkovaní kompromisného režimu predstaviteľ úradu, pán STRACHAN (V 4), vysvetlil, že „kompromisný režim spoločnosti Equitable Life z roku 2002 sa vykonal v súlade so zákonom o spoločnostiach, a nie podľa hlavy VII (zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000) a že konečné rozhodnutie bolo schválené v rámci nezávislého súdneho konania. Napriek tomu sme však nabádali spoločnosť Equitable, aby vykonala aj ďalšie kroky okrem tých, ktoré vyžadoval zákon o spoločnostiach, aby v najväčšej možnej miere zabezpečila ochranu záujmov poistencov, najmä poverením nezávislého poistného matematika, aby vypracoval stanovisko a názor na spravodlivosť predkladaných návrhov. Dohliadali sme aj na proces poskytnutia primeranej kompenzácie poistencom, ktorí opustili spoločnosť Equitable príliš skoro na to, aby mohli mať úžitok z kompromisného režimu (...). Dospeli sme k záveru, že na základe režimu, ktorý spoločnosť ponúkla poistencom s garantovanou ročnou sadzbou, ako aj poistencom bez garantovanej ročnej sadzby, bola úroveň navýšenia hodnôt poistných zmlúv spravodlivou ponukou za vzdanie sa nárokov na garantovanú ročnú sadzbu a nárokov na podanie žaloby za nesprávny predaj. Samozrejme, existovali rôzne varianty, ale tento kompromisný režim bol vcelku primeraný.“

Obvinenia, že spoločnosť EL neinformovala otvorene poistencov o tom, že kompromisný režim neprinesie konečnú stabilizáciu výnosového fondu (PD dôv. 16) a že, na druhej strane, akýkoľvek pokles na burze cenných papierov bude znamenať ďalšie zníženie hodnôt poistných zmlúv, čo sa aj skutočne stalo v apríli a júli 2002, výkonný riaditeľ pán Thomson odmietol s tvrdením, že „výnosový fond sa vždy investoval v rámci zmiešaného investičného fondu, a teda vždy podliehal vplyvom vývoja na trhu. Spoločnosť nikdy netvrdila, že kompromisný režim bude znamenať zmenu koncepcie výnosového fondu. Okrem toho, správna rada nemohla v tom čase správne predpovedať budúci vývoj investičných trhov“ (PD 70).

Pán Anthony BOSWOOD, QC v dôkaze PD 76 uviedol, že podľa jeho názoru „v súvislosti s konaním spoločnosti v rokoch 2001 a 2002 existujú rôzne otázky, ktoré je potrebnézodpovedať, aby sa mohla vylúčiť možnosť, že spoločnosť zavádzala poistencov, ale aj súd, pretože im nepredložila príslušné materiály“ (PD 76, ods. 4), ďalej pokračoval, že „ak si správna rada uvedomovala v čase vydania dokumentácie ku kompromisnému režimu (...) a diskusií na súde, že navýšenie o 2,5 % bolo pravdepodobne úplne iluzórne, iba že by na kapitálových trhoch nastal nejaký nečakaný a okamžitý nárast (keď 56 % prostriedkov tvorila

Page 205: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 205/417 PE 386.573v02-00

SK

181 Zákonom o Centrálnej banke Írska a Úrade pre finančné služby z roku 2003 sa finančný dozor v sektore poisťovníctva a poskytované služby v máji 2003 úplne presunuli z ministerstva podnikania, obchodu a zamestnanosti na Írsky úrad pre finančné služby, a preto sa žaloby ministerstva podnikania, obchodu a zamestnanosti v sektore poisťovníctva pred prijatím zákona z roku 2003 predkladali ako žaloby Írskeho úradu pre finančné služby alebo ministra financií (PD 64).V dôkaze PD 80 sa ďalej vysvetľuje, že do roku 2003 neexistovali pravidlá výkonu podnikania pre predaj poistných produktov okrem nariadení o poskytovaní informácií (S.I. 15 z roku 2001) a S.I. 360 z roku 1994,

hotovosť a pevne úročené cenné papiere), potom to boli určite informácie, ktoré správna rada mala uviesť na súde, ale aj orgánom, ktoré mali odsúhlasiť daný kompromisný režim. Skutočnosť bola taká, že finančné informácie poskytnuté v rámci dokumentácie ku kompromisnému režimu boli v čase diskusií o jednotlivých bodoch režimu dávno zastarané. Správna rada spoločnosti však jednoznačne mala k dispozícii novšie informácie (...), podľa ktorých bola evidentná vysoká pravdepodobnosť, že zvýšenia hodnôt poistných zmlúv po prijatí režimu boli iba iluzórne“ (ods. 9 a 10). Pán BOSWOOD potom dospel k záveru, že „zodpovedné osoby zatajili informácie, o ktorých vedeli, že majú veľký význam pre kompromisný režim.“

3 f) Tvrdenia, že vedenie spoločnosti EL nie je spoľahlivé a spôsobilé

V súvislosti s údajným zatajovaním informácií pri predstavovaní kompromisného režimu poistencom v roku 2005 predložila skupina EMAG Úradu pre finančné služby žiadosť o začatie vyšetrovania podľa článku 168 zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000, aby sa zistilo, či traja najvyšší manažéri spoločnosti EL (predseda, výkonný riaditeľ a zodpovednýpoistný matematik) sú spoľahlivé a spôsobilé osoby na výkon príslušných funkcií. Keby sa na základe predložených dôkazov o režime počas vyšetrovania Úradu pre finančné službypreukázalo, že tieto osoby naozaj zatajovali kľúčové informácie, mohli by sa vyhlásiť za nespoľahlivé a nespôsobilé na výkon príslušnej funkcie. V takom prípade by Úrad pre finančné služby mohol zrušiť povolenie vydané takouto osobou alebo začať disciplinárne konanie v súlade s článkami 63 a 66 zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000.

Pán Anthony BOSWOOD, QC (PD 76) súhlasil s tvrdením, že keby sa dokázalo, že najvyššímanažéri spoločnosti EL mohli „zatajovať informácie dôležité pre kompromisný režim (...), úmyselné zatajovanie by mohlo na druhej strane znamenať, že príslušné osoby nie sú spoľahlivé a spôsobilé, čo je podmienkou na výkon vyšetrovacej právomoci Úradu pre finančnéslužby“ podľa článku 168 ods. 5 zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000.

V liste z 21. augusta 2006 Úrad pre finančné služby uvádza, že „sa nenazdáva, že existuje presvedčivý dôkaz alebo argument, ktorý by viedol k evidentnému záveru, že v období od decembra 2001 do februára 2002 boli informácie zatajované pred nami, ako aj pred súdom a poistencami“, a konštatuje, že „trvá na záveroch uvedených v stanovisku v čase prijímania kompromisného režimu.“ Preskúmané dôkazy nenasvedčujú tomu, že Úrad pre finančné službymal záujem formálne začať takéto vyšetrovanie.

4. Údajná nedbanlivosť regulačných orgánov pri dohľade nad výkonom podnikania

Veľké množstvo poistencov obvinilo z porušenia pravidiel výkonu podnikania nielen regulačnéorgány Spojeného kráľovstva, ale aj írsky regulačný orgán (ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti/Írsky úrad pre dohľad na finančným trhom)181 a nemecký regulačný orgán

Page 206: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 206/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

obidve požiadavky vynútiteľné súdnou cestou.

182 Nemecký regulačný orgán BaFin prevzal zodpovednosť za sektor poisťovníctva od orgánu BAV v máji 2002.183 Pozri PD dôv. 26, s. 4 a 5, ods. 1.184 V máji 2003 uznal úrad finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva spoločnosť Equitable Life vinnou zo závažného prekrúcania skutočnosti.185 Pozri PD 53, príloha D.186 Pozri PD 53, príloha F.

(BAV/BaFin)182, ktoré boli podľa ustanovení tretej smernice o životnom poistení zodpovednéza dohľad nad výkonom podnikania spoločnosti EL na svojom území.

Ako sa uvádza v dôkaze PD dôv. 26, „podľa tretej smernice o životnom poistení Úrad pre finančné služby nemusel kontrolovať dodržiavanie pravidiel výkonu podnikania pobočiek so sídlom v iných členských štátoch (...), (ale) musel zabezpečiť účinnú ochranu odôvodnených očakávaní poistencov pobočiek spoločnosti ELAS.“183

V dôkaze PD dôv. 10 sa poistenec sťažoval najmä na to, že nemecké regulačné orgány so systematickým odvolaním na zásadu domovskej krajiny definovanú v tretej smernici oživotnom poistení odmietali prevziať zodpovednosť za nesprávne konanie spoločnosti EL v Nemecku. Toto tvrdenie podporil pán WESTPHAL vo svedectve SE 2, v ktorom uviedol, že „vnútroštátny dozor často zaujíma pasívnu úlohu v procese monitorovania a výkonu právnych predpisov“ a že „v niektorých členských štátoch začne byť dozor aktívny, iba keď sa nazbiera dostatočné množstvo sťažností.“

4 a) Obvinenia z nesprávneho predaja a poskytovania zavádzajúcich informácií v Spojenom kráľovstve184

Poistenci obvinili spoločnosť EL v zásade z týchto dvoch druhov pochybenia:- nesprávny predaj zámerným poskytovaním zavádzajúcich informácií o finančnej situácii spoločnosti, najmä vo vzťahu k riziku garantovanej ročnej sadzby,- zamlčanie (spojené s možným podvodom) informácií prostredníctvom neupozornenia na riziko garantovanej ročnej sadzby, keď o ňom mali byť informovaní súčasní a budúci poistenci.

Viacero poistencov poskytlo osobitné dôkazy o nesprávnom predaji: pán SEYMOUR (PD 53) predložil výboru kópie propagačných materiálov spoločnosti Equitable Life, v ktorých sa jasne uvádza, že výnosový fond „má základnú vlastnosť, že dokáže vyhladzovať výkyvy príjmov a výšky kapitálu bežne spojené s investíciami do podobných portfólií.“185 Ukázalo sa, že toto tvrdenie bolo nepravdivé a že spoločnosť EL si počas rokov pozitívneho vývoja na trhu nevytvárala dostatočné rezervy, ktoré by umožnili toto vyhladzovanie.

V oznámení poistencom z 26. januára 2000 (PD 53) spoločnosť Equitable Life tvrdila, že negatívny rozsudok odvolacieho súdu neovplyvní profil spoločnosti EL z hľadiska hospodárskeho rizika a konštatovala, že „to nebude mať žiadny finančný vplyv na spoločnosťEquitable. Z tohto dôvodu nie je ohrozená platobná schopnosť spoločnosti Equitable, ani jej štatút nezávislej vzájomnej poisťovne.“186 Toto uistenie neskôr spoločnosť poprela v listoch

Page 207: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 207/417 PE 386.573v02-00

SK

187 Pozri PD 53, prílohy G a H.

poistencom zo 14. augusta 2000 (bezprostredne po rozhodnutí Snemovne lordov) a z 18. septembra 2000, v ktorých oznámila rozsiahle zníženie hodnôt výnosových poistných zmlúv187. Vo vyššie uvedenom oznámení z 26. januára 2000 sa objavuje ďalšie nepravdivé vyjadrenie, že „to nijako neovplyvní bonusy medzinárodných poistných zmlúv (...), keďže medzinárodnépoistné zmluvy neobsahujú takéto garantované sadzby“. Dokázal sa opak tohto tvrdenia, pretože existujú dôkazy o tom, že všetky poistné zmluvy (v Spojenom kráľovstve aj mimo neho) sa spravujú v spoločnom fonde a neexistuje žiadny osobitný fond pre „medzinárodnépoistné zmluvy“, ako tvrdila spoločnosť EL.

Ďalšie obvinenie z nesprávneho predaja a poskytovania zavádzajúcich údajov spoločnosťou EL vzniesol pán NASSIM (PD 7), ktorý tvrdil, že regulačné orgány „úmyselne prehliadali podnecovanie neznalosti a všeobecne podvodný a nesprávny predaj, keďže spoločnosť tvrdila poistencom, že neexistujú provízie, svojim zamestnancom však zatiaľ vyplácala bližšie neurčené sumy provízie za predaj. Nevieme ani to, či bola provízia rovnako vysoká pre všetky produkty spoločnosti, alebo či nebola vyššia pre výnosové produkty. Odmietnutím uznania alebo dokumentovania všeobecného nesprávneho predaja a zatajovania informácií spoločnosť a úrady preniesli dôkazné bremeno na jednotlivých poistencov (...). Vôbec neprekvapuje, že Úrad pre finančné služby oneskorene vyhlásil, že vykonal vlastné vyšetrovanie a nezistil žiadny prípad nesprávneho predaja spoločnosťou Equitable, no zároveň odmietol zverejniťdôkazy.“

Pán JOSEPHS (PD 69) tvrdil, že „existuje mnoho dôkazov o tom, že spoločnosť Equitable vykazovala nezákonné a zavádzajúce záznamy výkonu, ktoré trvali najmenej 15 rokov a tieto zmanipulované údaje o výkone využívala ako základný nástroj na získavanie nových poistencov a zvyšovanie majetku spoločnosti. Opatrenia, ktoré boli potrebné na vytvorenie falošných údajov o výkonnosti, zároveň podkopávali bezpečnosť financií spoločnosti EL, takže čím dlhšie podvody trvali, tým väčší bol rozsah straty poistencov (...). SpoločnosťEquitable sa rozhodla, že si vytvorí priaznivý a trvalý súbor štatistických údajov o výkonnosti na základe jednoduchého nástroja – preplácaním osobitných zástupov poistencov, ktorých poistné sa vybralo počas obdobia rokov 1975 až 1980 alebo pred týmto obdobím. Tento postup bol nezákonný, pretože išlo o porušenie povinnosti splnomocnenca riaditeľmi spoločností poskytujúcich finančné služby spravodlivo rozdeľovať prostriedky medzi všetky skupiny poistencov (...). Týmto úmyselne vystavili výnosový fond trvalému deficitu počas obdobia najmenej štyroch rokov. Poistenci o tom vôbec neboli informovaní (...). Veľká väčšina poistencov zotrvávala v blaženej nevedomosti, keď ani len netušili, aké hrozby visia nad ich poistnými zmluvami, a vynaložilo sa obrovskéúsilie, aby poistenci v tejto nevedomosti aj zostali. Pozornosť poistencov sa upriamovala na fond poistiek, ktorý sa opisoval ako podiel centrálneho spravovaného vyrovnaného fondu, pričom celková hodnota poistenia mala predstavovať ich vyrovnaný podiel.

Vo svedectve V 8 pán BAIN tiež vyslovil jasné obvinenie z nesprávneho predaja a vyzval vyšetrovací výbor, aby „sa zamyslel nad zaobchádzaním s 20 000 zákazníkmi spoločnosti EL, ktorým predala v rozpätí rokov 1995 až 2000 produkt s názvom spravované dôchodky, a z ktorých väčšina v období od roku 2001 do roku 2005 získala iba veľmi malú alebo žiadnu nápravu, aj napriek tomu, že sa stali obeťami riadeného nesprávneho predaja, čo potvrdzuje

Page 208: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 208/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

188 Pozri PD dôv. 2, ods. 38 – 40.

rozsiahly dôkazový materiál (...). Poisťovňa EL sa správala ako spoločnosť, ktorej chýba bezúhonnosť, starostlivosť alebo opatera, no má dobre rozvinutú schopnosť sebecky vypočítavého myslenia“ (PD 72).

V dôkaze PD 81 pán DEPPE píše o stretnutí s výkonným riaditeľom spoločnosti Equitable, pánom Thomsonom, v januári 2003, keď sa ho v televíznom programe opýtal „ako mohla spoločnosť Equitable podnecovať predaj výnosových produktov v období po septembri 1998 bez toho, aby sa uchýlila k úmyselnému klamstvu. Na otázku neodpovedal (...). Neskôr ma písomnou odpoveďou chcel upokojiť tvrdením, že moju sťažnosť vyriešil kompromisný režim, a tým sa celá vec uzavrela.“

V dôkaze PD dôv. 2 sa tiež uvádzajú obvinenia z nesprávneho predaja, najmä v súvislosti s vynechaním informácií o rizikách garantovanej ročnej sadzby pre budúcich zákazníkov, ktorépoškodilo najmä neskorších poistencov, ktorí poistnú zmluvu uzatvorili po septembri 1998, t. j. po tom, čo spoločnosť EL už vyhľadala právne poradenstvo v súvislosti s problémom garantovanej ročnej sadzby u právnych poradcov a regulačných orgánov. „Každý z týchto členov (neskorších poistencov) alebo väčšina z nich dostala od spoločnosti dokument s názvom Základné vlastnosti o poistení, ktoré si chcel zákazník kúpiť. Bola to podmienka vyplývajúca z pravidiel Úradu pre osobné investície (...). Je evidentné, že títo páni (výkonníriaditelia spoločnosti EL) poznali posudok, ktorý spoločnosti poskytli právnici v súvislosti so súdnym sporom Hyman a ostatnými podobnými otázkami; a všetci sa zúčastnili na procese poskytovania informácií obchodným zástupcom určených na šírenie medzi súčasnými a budúcimi poistencami (...). V januári roku 1999 bol už problém garantovanej ročnej sadzby predmetom intenzívnych diskusií v tlači, lebo v novinách vychádzali poburujúce články a správy (...). Zrejme preto sa stalo uzatváranie nových poistných zmlúv veľmi ťažkým. Spoločnosť však nové zmluvy potrebovala, ak sa chcela vyhnúť bankrotu (...). Noví poistenci s výnosovými produktmi potrebovali zaistenie za každú cenu, takže sa nesmeli dozvedieťo rizikách spojených s garantovanou ročnou sadzbou (...). Spoločnosť začala riziká spojenés garantovanou ročnou sadzbou zľahčovať a poskytovať zavádzajúce fakty určené budúcim poistencom: v časti Rizikové faktory v rámci dokumentu Základné vlastnosti sa o rizikách garantovaných ročných sadzieb systematicky mlčalo.“

Členovia akčnej skupiny neskorších poistencov informovali o tom, že predajcovia spoločnosti EL im rozprávali rôzne príbehy, aby upokojili ich obavy: „že tlačové správy, podľa ktorých by mohli záväzky garantovanej ročnej sadzby dosahovať výšku až 1,5 miliardy GBP, neboli správne; ďalej, že nebolo pravdepodobné, že maximálne náklady spoločnosti prekročia 50 miliónov GBP; že pohľadávky garantovaných ročných sadzieb sú účelovo viazané na poistencov s garantovanou ročnou sadzbou; že spoločnosť má dostatočné zaistenie na ochranu poistencov bez garantovaných ročných sadzieb“ (PD dôv. 2)188.

Poistenec, pán John GALVIN (PD nepublik. 15), sa sťažoval, že jeho rozhodnutie kúpiť si poistenie spoločnosti Equitable Life bolo založené čiastočne na tom, že ho spoločnosť EL ubezpečila o svojej dobrej finančnej situácii, čo malo potvrdzovať hodnotenie stupňa AA

Page 209: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 209/417 PE 386.573v02-00

SK

189 V skutočnosti bolo hodnotenie spoločnosti EL spoločnosťou S&P na stupni AA (investičný stupeň) z rokov 1993 – 1999 znížené na stupeň A+ (negatívny dohľad) iba v máji 1999, neskôr dokonca pod investičný stupeň(BB/negatívny dohľad) v decembri 2000. Ďalšie zníženie na stupeň B nastalo v júni 2001 a na stupeň CCC (vysoké riziko platobnej neschopnosti) v septembri 2001. Od 21. februára 2002 agentúra S&P nepridelila spoločnosti žiadne hodnotenie úverovej schopnosti (PD nepublik. 22).

pridelené medzinárodnou ratingovou agentúrou Standard & Poor's189 (príloha listu spoločnosti EL v dôkaze PD nepublik. 15).

V súvislosti so zavádzajúcimi informáciami spoločnosti EL určenými poistencom pani KWANTES (V 7) pripomenula, že „keď išla spoločnosť Equitable pred súd v súvislosti s prípadom garantovanej ročnej sadzby, všetci sme dostali listy, v ktorých nás informovali, že je všetko v poriadku a že negatívne komentáre objavujúce sa v novinách nie sú ničím, čoho by sa bolo treba obávať, a nasledovala aj sugestívna reklamná kampaň, ktorá vo všetkých vyvolala pocit bezpečnosti.“

Vo svedectve V 5 pán LLOYD, bývalý obchodný zástupca spoločnosti Equitable Life v západnom Anglicku od roku 1995 do roku 2001, jasne odmietol všetky obvinenia z nesprávneho predaja predajcami spoločnosti Equitable: „Naši klienti sa takmer vždy potešili telefonicky dohodnutým schôdzkam, často na podanie výročného výkazu alebo aktualizáciu údajov poistiek. Novinky, ktoré sa dozvedeli, boli často dobré a nebolo ťažké ponúknuť novéinvestície. Klienti často pripomínali, že iní poskytovatelia finančných služieb neponúkajúrovnakú úroveň služieb (...). Keď sa začalo na verejnosti hovoriť o otázke garantovanej ročnej sadzby, čo bolo asi okolo roku 1997 – v tom čase som prvýkrát o probléme počul aj ja sám – veľmi rýchlo sme od správnej rady dostali pokyny. Mali sme klientom dávaťnegarantovanú konečnú bonifikáciu a garantovanú ročnú sadzbu, ktorá sa vzťahovala na garantovaný prvok. Po prepočte to znamenalo asi toľko, že klienti dostávali o 20 % viac, ako bol ich primeraný podiel na fonde. Od tohto momentu nebolo ťažké túto koncepciu pochopiťalebo vysvetliť klientom. Moja skúsenosť bola taká, že klienti reagovali na toto vysvetlenie veľmi pozitívne, a to aj tí, ktorí mali poistné zmluvy s garantovanou ročnou sadzbou.“ Vzťahy so zákazníkmi boli preto dobré aj v roku 2000, keďže „vďaka riešeniu počas celého obdobia až do rozhodnutia Snemovne lordov v júli 2000 sme nemali ťažkosti s tým, že by naši klienti nechceli prijať vysvetlenie, ktoré sme im ponúkali.“

Obvinenia z úmyselného zavádzania klientov a zamlčovania nepríjemných skutočností rovnako rázne odmietol aj pán LLOYD: „Nemyslím si, že by malo význam pýtať sa, či presadzujem alebo predávam niečo, čo by som nemal predávať a som presvedčený, že moji kolegovia to pociťovali rovnakým spôsobom (...). Môžem vám potvrdiť, na základe informácií, ktoré sme dostali, že sme nikdy neboli nabádaní k tomu, čo môžeme povedať a čo nesmieme prezradiť, alebo aby sme pred ľuďmi zatajovali skutočný stav. Nikdy nenastal takýto prípad (...). Bol som presvedčený o tom, že spoločnosť vie, čo robí, že vie, ako viesť obchody a že má úspešnýmodel obchodovania. Takže ani nebolo čo zatajovať. Nikdy som si nevšimol, až do 8. decembra 2000, keď spoločnosť ukončila uzatváranie zmlúv, že by som zatajoval klientom informácie, na ktoré som prišiel, no nechcel ich prezradiť (...). Určite som nikdy vedome nezavádzal svojich klientov a som presvedčený, že žiadny zo zástupcov spoločnosti by nepokračoval v predaji zmlúv, o ktorých by vedel, že obsahujú zavádzajúce informácie. Som presvedčený, že sa to nikdy nestalo. Na základe spätného pohľadu si však myslím, že sme výnosovýfond predávali takým spôsobom (čo už dnes vieme), ktorý si nevšímal otázky týkajúce sa odlo

Page 210: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 210/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

190 Predložené propagačné materiály, pozri PD 53.

ženého poberania dávok a výnosové anuity. Naša ponuka nebola úplne pravdivá, ale to sme v tom čase nevedeli. Neuvádzala sa v nej skutočná podstata záväzkov spojených s daným fondom, no my sme to nevedeli.“

Pán LLOYD však priznal, že rizikový profil produktov, ktoré predávali, nezodpovedal skutočnosti, predajcovia si však toho očividne neboli vedomí: „Úplne najväčšou chybou bolo to, že sme mohli predávať výnosový fond ako produkt s nízkou alebo strednou mierou rizika, keď by asi od roku 1998 mal byť vnímaný ako vysoko rizikový (...). Vtedy som si to nemyslel, no na základe spätného pohľadu a po vypočutí nových argumentov si myslím, že sme nových poistencov mali varovať. Správna rada spoločnosti mala upozorniť klientov, že náš výnosovýfond nie je možné vnímať ako produkt s nízkym až stredným rizikom, pretože nebolo vyriešených mnoho problémov, až do ich vyriešenia sme mali produkt prinajmenšom stiahnuťz predaja (...). Z dnešného pohľadu si myslím, že som bol nesprávne informovaný o rizikách spojených s výnosovým fondom. Teraz som o tom presvedčený, no vtedy som si to určite nemyslel (...). Nazdávam sa, že bolo potrebné podniknúť kroky na zastavenie prijímania investícií od nových klientov (nie tých, ktorí v tom čase už boli klientmi spoločnosti) do fondu, ktorý mal väčšie záväzky ako prostriedky.“

Nakoniec, v súvislosti s propagačným materiálom pán LLOYD odmietol aj obvinenia zo zavádzania klientov, a tvrdil, že „materiál, tak ako som ho vtedy vnímal, nemal nikoho zavádzať. Ľuďom poskytoval pohľad na spoločnosť a fond, o ktorých sme si mysleli, že súzdravé a dobre riadené, s cieľom presvedčiť ich, aby investovali na základe výsledkov, ktorésme počas viacerých rokov dosiahli.“

4 b) Obvinenia z nesprávneho predaja a poskytovania zavádzajúcich informácií v iných členských štátoch

Pán SEYMOUR (V 7), poistenec so zmluvou uzatvorenou v Belgicku, vyjadril ďalšie obvinenia z nesprávneho predaja mimo Spojeného kráľovstva a uviedol, že „predajcovia spoločnosti ELAS v celom Spoločenstve tvrdili zákazníkom, že po zmene právnych predpisov môžu investovať do dôchodkového poistenia spoločnosti ELAS. Tvrdili, že tieto poistky sú„medzinárodné“ a že ich osobitne spravuje pobočka mimo Spojeného kráľovstva (...).“

Ďalší dokument190 dokázal, že spoločnosť ELAS tvrdila, že ponúka niečo ako „vyhladzovacífond“ založený na tvorbe rezerv: „Spoločnosť ELAS tvrdila, že spravuje penzijný fond ako vyhladzovací fond tým, že vytvára rezervy. Bonusy sa priznávali ročne a označovali sa za garantované. Vo všetkých dokumentoch sa zdôrazňovala regulácia v Spojenom kráľovstve (...). Bol som uistený, že fond podliehal regulácii v rámci Spojeného kráľovstva, takže som si bol istý, že to, čo som videl a čo mi povedali, bolo pravdivé. Spoločnosť pri predaji ubezpečovala potenciálnych kupcov, že medzinárodné poistné zmluvy sa spravujú oddelene od výnosového fondu v Spojenom kráľovstve“ (V 7).

Page 211: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 211/417 PE 386.573v02-00

SK

191 Vo svedectve V 4 pani O'DEA uviedla, že spoločnosť Equitable Life obchodovala v Írsku od roku 1991 do roku 2001 a prestala uzatvárať nové poistné zmluvy v decembri 2000 tak, ako jej centrála v Spojenom kráľovstve.

Pán SEYMOUR dodal, že ho zástupcovia spoločnosti ELAS na obchodnom stretnutív Belgicku v roku 1994 informovali o tom, že „majú povolenie na predaj mimo Spojeného kráľovstva. Ďalej zdôraznili, že ich propagačné materiály obsahujú presné informácie, a že dodržiavajú pravidlá výkonu podnikania, pretože ich investičnú činnosť reguluje „spoľahlivýregulačný orgán Spojeného kráľovstva“ (vyjadrenie zástupcov spoločnosti ELAS)“ (PD 36).

Niekoľkí poistenci mimo Spojeného kráľovstva vzniesli obvinenie z nesprávneho predaja alebo poskytovania zavádzajúcich skutočností. Poistenec pán McCARTHY (PD nepublik. 16) uviedol, že jeho rozhodnutie uzatvoriť poistnú zmluvu so spoločnosťou Equitable Life bolo ovplyvnené tvrdením spoločnosti Equitable, že je členom režimu írskeho ombudsmana pre poisťovníctvo. Pán BERRY (PD nepublik. 13), írsky poistenec, vyslovil otázku, ako je možné, že „spoločnosti Equitable bolo v jej zlej situácii dovolené uzatvárať nové poistné zmluvy (v Írsku) ešte aj v apríli v roku 2000. Bolo to možné iba na základe hrubého zanedbania povinností zo strany regulačného orgánu.“ Poistenec pán DUGGAN (PD nepublik. 14) tvrdil, že mu spoločnosť Equitable poistku predala s tvrdením, že „podlieha írskym právnym predpisom.“ Ďalší poistenec, pán TROY, (PD nepublik. 4) sa nazdáva, že mu poisťovňa poistnú zmluvu predala nesprávnym postupom v decembri 1999, pretože „spoločnosť mala veľké ťažkosti so záväzkami v rámci penzijných fondov v Spojenom kráľovstve (...) a na túto skutočnosť ma neupozornila.“ Poistenec, pán O'FARRELL, (PD nepublik. 9) sa sťažoval, že ho „spoločnosť nikdy neinformovala o potenciálnych dlhoch v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou, ktoré viseli nad fondom, ani o možných dôsledkoch, teda že môj podiel na penzijnom fonde bude musieť čiastočne financovať tieto záväzky.“

V tejto súvislosti uviedol zaujímavé stanovisko pán Seamus POWER, bývalý obchodnýzástupca spoločnosti EL v Írsku (PD nepublik. 2), ktorý povedal, že sa „o probléme garantovaných ročných sadzieb dozvedel z novín Sunday Times na konci roka 1998. Dovtedy mala spoločnosť asi dvanásť predajcov a nikto z nás o garantovaných ročných sadzbách nikdy nepočul, pretože sa v Írsku nepredávali. Opýtali sme sa vedenia spoločnosti na túto situáciu, no dozvedeli sme sa, že sa nás to netýka, a preto máme pokračovať v predaji.“V súvislosti so súdnym konaním v júli 1999 dostal informácie, že „sa vôbec netýka medzinárodnej pobočky, pretože sa tu tieto poistné zmluvy nikdy nepredávali a naše fondy súúčelovo viazané.“ Po neúspešnom odvolaní „sme dostali pokyny, že máme pokračovaťv predaji, pretože sme účelovo viazaní a výsledok súdneho konania sa nás ani podľa najhoršieho scenára nebude týkať (...). Tak sme v predaji pokračovali a spoločnosť v tom čase dokonca zamestnala aj ďalších predajcov (...). Keď spoločnosť EL ukončila uzatváranie nových poistných zmlúv, všetkých nás prepustila. Hneď nato sa zaviedli pokuty a mnohípoistenci mali veľmi obmedzené možnosti – mohli buď prijať zníženie hodnoty o 10 %, alebo ponechať svoje investície vo fonde. Zdá sa, že vedenie spoločnosti EL v roku 1998 vedelo o vážnych problémoch v poisťovni a myslím si, že všetky poistky predané po tomto dátume by mali byť neplatné.“191

Proti obvineniam vzneseným írskymi poistencami, ktorí tvrdili, že ich spoločnosť Equitable Life nepravdivo informovala o svojej situácii (t. j. že kúpili alebo kupujú podiely na osobitnom účelovo viazanom írskom fonde, ktorého sa netýkajú záväzky vzniknuté v rámci fondu

Page 212: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 212/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

192 Pozri podrobné informácie v prílohách dôkazu PD dôv. 28.193 Dôkaz PD dôv. 28 tiež zdôrazňuje skutočnosť, že túto tlačovú konferenciu „len štyri mesiace pred prasknutím celej bubliny v podobe rozhodnutia Snemovne lordov spoločnosť EL využila na uvedenie svojho Európskeho fondu na írsky trh (...). Toto konanie bolo nezodpovedné a nekalé. Načasovanie uvedenia produktu na trh naznačuje, že zámerom spoločnosti bolo práve z írskeho trhu vyťažiť maximálnu sumu peňazí (...)“.

v Spojenom kráľovstve), výkonný riaditeľ spoločnosti Equitable Life, pán THOMSON (V 8), namietal, že „poistky mali osobitné bonusy a teoreticky účelovo viazané aktíva, preto investičné výnosy írskej pobočky mohli odrážať investičné výnosy v Írsku. Takže, napríklad zníženie hodnoty poistiek o 16 % v Spojenom kráľovstve v roku 2001 neplatilo pre poistky v Írsku.“Zároveň však priznal, že írska pobočka bola vlastne súčasťou jednotného výnosového fondu spoločnosti.

V dôkaze PD dôv. 28 sa však zdôrazňuje, že hoci je pravdou, že zníženie hodnoty poistiek o 16 % v júli 2001 sa netýkalo írskych poistiek, na druhej strane „kompenzáciou boli vyššie pokuty a nižšie bonusy priznávané írskym poistencom.“192

V dôkaze PD dôv. 21 sa uvádza, že „v materiáloch o produktoch spoločnosti EL sa vôbec netvrdilo, že írske vklady sa spravujú osobitne od ostatných výnosových fondov.“ Toto vyhlásenie podporil aj Írsky úrad pre dohľad nad finančnými službami v dôkaze PD 80, v ktorom uvádza, že „sa nenašli dôkazy, ktoré by potvrdili obvinenia, že spoločnosť EL vyhlasovala existenciu írskeho účelovo viazaného fondu.“

Proti tomuto tvrdeniu však stojí dôkaz PD dôv. 28, ktorý potvrdzuje, že na tlačovej konferencii spoločnosti EL 14. marca 2000 v Dubline „Terry Curtis, medzinárodný poistný matematik spoločnosti Equitable Life UK, (...) vyhlásil, že rozsudok odvolacieho súdu nemá vplyv na írskych poistencov, ktorých poistky sú účelovo viazané a oddelené od poistiek v Spojenom kráľovstve.“193

Dôkaz PD dôv. 28 ďalej potvrdzuje, že 12. decembra 2000 „pán Noel Creedon, výkonnýriaditeľ írskej pobočky spoločnosti EL, tvrdil, že na írskom trhu nebudú uplatňovať pokuty za predčasné speňaženie výnosových poistných zmlúv (...). V súčasnosti máme v rámci fondu dostatočné rezervy (...).“ Obidve vyjadrenia jasne naznačujú, že spoločnosť EL sa verejne odvolávala na osobitný írsky fond, a tak spôsobila, že írski poistenci boli nesprávne presvedčení o tom, že si kúpili alebo kupovali podiel na fonde spoločnosti EL, ktorý je oddelený od hlavného fondu v Spojenom kráľovstve.

V súvislosti s údajnými medzinárodnými poistnými zmluvami spoločnosti EL pán SEYMOUR (V 7) uviedol, že keď sa začalo často hovoriť o problémoch poisťovne Equitable Life v tlači koncom roka 1999, spoločnosť Equitable v januári 2000 napísala všetkým majiteľom medzinárodných poistiek list, v ktorom „ich ubezpečila, že ich poistky sú naozaj samostatné aže sa ich žiadne súdne rozhodnutie o fondoch spoločnosti v Spojenom kráľovstve nebude týkať. Až po súdnom procese spoločnosť priznala, že toto tvrdenie bolo nepravdivé. 14. augusta 2000 spoločnosť ELAS písomne vyhlásila, že v dôsledku prehratého súdneho sporu sa výnosová bonifikácia zníži „všetkým“ skupinám poistencov a že sa začína uvažovať o predaji

Page 213: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 213/417 PE 386.573v02-00

SK

194 Kópia listu predloženého výboru.195 Odložené poberanie dávok sa vymedzuje ako „nástroj, ktorým sa odloží kúpa anuity v prípade, že je jej výška v čase dosiahnutia dôchodkového veku nízka. Odložené poberanie dávok umožňuje odložiť kúpu anuity do veku 75 rokov, a zároveň zabezpečuje priebežný príjem priamo z dôchodkového fondu“ (finance-glossary.com).

196 V prílohe dôkazu PD 72 sa uvádza zoznam prípadových štúdií, ktoré podporujú toto tvrdenie.197 Správa vypracovaná spoločnosťou Alan Steel Asset Management, spoločnosťou škótskeho úradu IFA.

spoločnosti.“ 194

4 c) Obvinenia z opakovaného predaja poistných zmlúv

Pán BAIN v dôkaze PD 72 tvrdil, že v polovici deväťdesiatych rokov si spoločnosť Equitable Life vytvorila stratégiu proti prudkému prepadu úrokových mier, ktorý radikálne zvýšil jej záväzky týkajúce sa poistných zmlúv s garantovanou ročnou sadzbou a ohrozil jej minimálnu mieru rezerv. Preto spoločnosť EL poistencom navrhla „nový druh schémy dôchodkového zabezpečenia, ktorý umožňuje odložiť odkúpenie starobného dôchodku do veku 75 rokov a zároveň uplatniť okamžitý nárok na 25 % nezdaniteľnej hotovosti a priebežne poberaťprostriedky z fondu. Výhody spravovaných dôchodkov boli veľmi lákavé:

1. mohli sa predávať s odôvodnením, že úroveň ročných sadzieb sa môže znovu zvýšiť; 2. mohli vytvoriť nové poistné zmluvy v rámci predaja nového dôchodkového produktu;3. mohli zabezpečiť príjem z nezdaniteľnej sumy z hotovosti a príjem, ktorý sa môže investovaťdo iných produktov spoločnosti EL; 4. poistenci s garantovanou ročnou sadzbou mohli prísť o garanciu, čím by sa výrazne znížili záväzky spoločnosti.“

Keďže v roku 1995, dva roky pred parlamentnými voľbami v Spojenom kráľovstve, ktorých hlavným favoritom bola Labouristická strana, „predajcovia spoločnosti EL oslovili majetných klientov, ktorí mali viac ako 50 rokov, alebo práve dovŕšili tento vek, s ponukou odloženého poberania dávok starobného dôchodku195“, napriek podrobnému usmerneniu Úradu pre osobné investície (G-60), podľa ktorého bola táto ponuka vhodná iba pre menšinu poistencov približujúcich sa dôchodkovému veku. „Prvou metódou bolo predstavenie odstrašujúceho scenára: vystrašili klientov, že budúca labouristická vláda môže jednoducho zrušiť nárok na nezdaniteľnú hotovosť dôchodkov – „radšej si ju vyberte teraz, aj keď v podstate hotovosťnepotrebujete a poberajte priebežné dávky, aj keď vlastne žiadny príjem nepotrebujete.“

Povinnosťou predajcu poistenia bolo ukázať, že klientovi ponúka najvhodnejší produkt zo škály všetkých produktov spoločnosti, „druhou metódou bolo zamlčanie alebo skreslenie relevantných informácií o produkte, napríklad podmienok zdanenia, alebo porovnanie s alternatívnymi produktmi, ktoré sa v praxi vôbec nepredávali. Potom, čo predajca zabezpečil predaj odloženého poberania dávok, klientovi navrhol, aby nezdaniteľnú jednorazovúsumu v hotovosti a obyčajne aj príjem, investoval do iného produktu spoločnosti EL. Týmto postupom si spoločnosť priam zázračne strojnásobila predaj, províziu a nové poistné zmluvy, často vo veľkých, až šesťmiestnych sumách, v podstate zo starých poistných zmlúv.“196

V správe uvedenej v dôkaze PD 72197 sa uvádza 200 prípadov nespokojných poistencov spoločnosti EL, pričom „každý poistenec uviedol nedostatok informácií a poskytnutie zavádzajúcich informácií v čase predaja a v podstate pre všetkých týchto klientov bolo najlep

Page 214: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 214/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

šou radou nerobiť nič alebo prejsť na systém postupného dôchodkového zabezpečenia (...). Odložené poberanie dávok bolo zložitou možnosťou, ktorá vyžaduje správne poradenstvo, ale pri priamom predaji existoval veľký priestor na zneužitie provízie. Čo robil regulačný orgán? Vo februári 1999 mali verejne prístupné údaje vyvolať na Úrade pre osobné investície zdesenie: Predajcovia spoločnosti EL predali už 11 600 režimov odloženého poberania dávok v hodnote 1,35 miliardy GBP – takmer dvojnásobne viac, ako sa podarilo predať druhej najväčšej spoločnosti na trhu (750 miliónov) (...) a štvornásobne viac, ako je priemer v tomto sektore. Okrem toho, spoločnosť EL investovala 95 % finančných prostriedkov z odloženého poberania dávok do výnosového fondu – pričom hlavné konkurenčné poisťovne, Scottish Equitable (25 % do výnosového fondu) a Winterthur (veľmi málo) verejne vyhlásili, že pre väčšinu investorov nie je výnosové poistenie vhodné. Prečo sa spoločnosť EL tak nápadne odlišovala od ostatných poisťovní v tomto sektore? V máji 2002 napokon Úrad pre finančné služby oznámil svoje znepokojenie: zistil, že odložené poberanie dávok prinášalo predajcom provízie vo výške 6 % v porovnaní s 1,5-percentnou províziou za anuity, a uviedol, že prešetruje dôkazy o ovplyvňovaní pri predaji.“

Pán BAIN dospel k záveru: „Z účtov sa vymazali tisíce dôchodkov s hodnotnou garantovanou ročnou sadzbou a zákazníci obyčajne ani neboli informovaní o tom, že majú garantovanúúroveň, a už vôbec im nebol ponúknutý informovaný výber. Ako mohla spoločnosť EL beztrestne fungovať aj po takomto evidentnom porušovaní pravidiel výkonu podnikania, nehovoriac už o porušovaní zásad poctivosti a starostlivosti? Som presvedčený, že regulačnéorgány Spojeného kráľovstva, v prvom rade pre svoju nekompetentnosť, si nedokázali všimnúťjasné varovné signály v súvislosti s výkonom podnikania tejto spoločnosti, ani poskytnúťzákazníkom potrebnú ochranu pred takýmto spôsobom obchodovania. Po druhé, nedokázali pochopiť, že spoločnosť EL na základe týchto spôsobov obchodovania skreslila hodnotu svojich nových poistných zmlúv, okrem iného, v dôležitých finančných výkazoch. A nakoniec uzatvorili tajnú dohodu s novou správnou radou spoločnosti Equitable Life o stratégii zníženia finančných strát a ujmy dobrého mena spoločnosti, celého sektora a vlády. Dosiahnuťto však mohli iba na úkor oprávnených zákonných nárokov poistencov“ (PD 72).

Podobné obvinenie vzniesol aj pán JOSEPHS (PD 69), ktorý tvrdí, že „spoločnosť Equitable Life sa rozhodla skresliť údaje o kapitálovom krytí novších investičných poistiek, napríklad osobných dôchodkov a poistných dlhopisov. Takto konala prostredníctvom predajcov od roku 1987 (...). Časom spoločnosť Equitable sledovala cieľ nahradiť staršie formy poistných zmlúv technicky efektívnejšími verziami, ktoré vyžadovali dokonca ešte menšie kapitálové rezervy (pre obmedzenejšie garancie). Aby sa zabezpečila zdanlivá spravodlivosť, tieto poistné zmluvy získali rovnakú celkovú výšku výnosov, ale spolu s podstatne zvýšeným podielom konečných bonusov na krytie zníženého garantovaného prvku. Zdanlivá spravodlivosť bola iba ilúziou, pretože celkový konečný bonus sa mohol kedykoľvek zmluvným spôsobom zrušiť, takže cenou za zvýšenú účinnosť spoločnosti bolo podstatne zvýšené riziko poistencov. Pred zákazníkmi, ktorých táto úmyselná reštrukturalizácia poistiek zastihla, sa tieto riziká vedome zamlčovali.“

4 d) Tvrdenia o zlyhaní komunikácie medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva

Page 215: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 215/417 PE 386.573v02-00

SK

198 Nemecké vykonávacie právne predpisy v súvislosti s treťou smernicou o životnom poistení nadobudli účinnosť 21. júla 1994.

Pán NASSIM (PD 7) tvrdil, že „orgány pre obozretnú reguláciu nedokázali účinne komunikovať s orgánmi zodpovednými za reguláciu výkonu podnikania poisťovní, najmäv súvislosti so zverejneným poistno-matematickým a poistným vzorom obchodovania spoločnosti ELAS, ani upozorniť regulačné orgány pre dohľad nad výkonom podnikania na to, že základným ukazovateľom pre potenciálnych zákazníkov je skutočný stav, a nie stav platobnej schopnosti.“

V štúdii EŠ 2 sa uvádza, že v Spojenom kráľovstve „orgány pre obozretnú reguláciu nepokladali za svoju právomoc informovať regulačné orgány pre dohľad nad výkonom podnikania o problémoch v oblasti životného poistenia (...). Existovala slabá alebo takmer žiadna praktická spolupráca medzi nimi, až kým sa zamestnanci zodpovední za obozretný dohľad neocitli v tej istej budove ako zamestnanci zodpovední za dohľad nad výkonom podnikania (...). A ešte aj potom obidvom stranám dosť dlho trvalo (...), kým sa naučili efektívne spolupracovať.“

V tejto súvislosti zástupca Úradu pre finančné služby, pán STRACHAN (V 4), vysvetlil, že „v širšom zmysle existujú tri druhy okolností, za ktorých by sa mala odohrať formálna komunikácia medzi regulačnými orgánmi. Sú to nasledovné okolnosti: ak spoločnosť, ktorámá pobočku v inom členskom štáte, vykazuje platobnú neschopnosť; ak spoločnosť, ktorá mápobočku v inom členskom štáte, z nejakého dôvodu stratí povolenie na výkon činnosti, alebo ak nastanú zmeny v okolnostiach, napríklad zatvorenie pobočky. K prvým dvom stavom –platobnej neschopnosti alebo strate povolenia na výkon činnosti – nikdy nedošlo, takže neboli relevantné. Keď sa pobočky v Írsku a Nemecku fyzicky zatvorili, po ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv spoločnosti Equitable, vznikli kontakty s partnerskými orgánmi.“

Pán BAYLISS (V 5) ďalej uviedol, že „nemožno spochybniť, že Úrad pre finančné službyurobil veľké množstvo práce v rámci svojich právomocí v súvislosti kontrolou obozretného riadenia spoločností, najmä so zreteľom na výnosové poistenie (...). Úrad pre finančné službybol aktívnejší pri kontrole výkonu podnikania, pretože táto oblasť sa všeobecne pokladala za slabú stránku tohto odvetvia (...). Myslím si, že v súvislosti s požiadavkou na výkon podnikania regulačný orgán prešiel zábehovou krivkou, o ktorej mohol oprávnene vyhlásiť, že bola novou, pretože, úprimne povedané, ministerstvo financií ani ministerstvo obchodu a priemyslu takúto úlohu predtým nemali.“

4 e) Komunikácia medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a iných členských štátov

Spojené kráľovstvo/Nemecko

Z dôkazov PD dôv. 9 a PD dôv. 17 vyplýva, že prvé kontakty medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a Nemecka v súvislosti s otázkami obozretného dohľadu so zreteľom na spoločnosť Equitable Life sa začali už v roku 1995198, potom, čo spoločnosť EL otvorila svoju nemeckú pobočku v Kolíne nad Rýnom v decembri 1992 a začala predávať poistné zmluvy

Page 216: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 216/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

199 Súčasný nemecký spoločný orgán pre finančnú reguláciu BaFin vznikol v máji 2002.200 V novinách Die Welt z 27. februára 1995: pozri prílohu 2 dôkazu PD dôv. 9.201 A to iba štyri mesiace pred ukončením uzatvárania nových poistných zmlúv spoločnosti EL a odstúpením jej správnej rady!

prostredníctvom oprávnených predajcov. 20. marca 1995 Spolkový úrad pre dohľad nad poisťovníctvom (Bundesaufsichtsamt für das Versicherungswesen199, BAV) odvolávajúc sa na článok 5.32 Sienského protokolu napísal ministerstvu obchodu a priemyslu odporúčanie používať pri výpočte poistného a kapitálových rezerv nové tabuľky úmrtnosti navrhnuténemeckým združením poistných matematikov. V odporúčaní uvádza, že „nedokáže odhadnúť, v akom rozsahu boli dodržané ustanovenia týkajúce sa úrokovej miery rezerv platnév Spojenom kráľovstve (...) a že je možné, že spoločnosť nesplnila ustanovenia článku 19 v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. c) tretej smernice o životnom poistení.“

Úrad BAV ďalej vyjadril znepokojenie nad tým, že manažér predaja spoločnosti Equitable Life Deutschland údajne200 nerobil rozdiely medzi mužmi a ženami pri uplatňovaní starobného dôchodku „čo by bolo v rozpore so zásadami poistnej matematiky platnými v Nemecku.“Tomuto výboru nebola predložená odpoveď ministerstva obchodu a priemyslu, preto nie je jasné, či vôbec nejaká existuje.

Ďalšia komunikácia, tentoraz medzi úradom BAV a Úradom pre finančné služby, sa uskutočnila po rozhodnutí Snemovne lordov 31. júla 2000 – po mediálnych správach a otázkach znepokojených nemeckých poistencov – spolkový úrad požiadal o informácie o finančnej stabilite spoločnosti EL, krokoch, ktoré Úrad pre finančné služby podnikol vo vzťahu k spoločnosti a dôsledkoch rozhodnutia pre nemeckých poistencov.

Odpoveď Úradu pre finančné služby prišla rýchlo, 7. augusta 2000, „v súlade s obmedzeniami zverejňovania podľa ustanovení smernice Európskeho spoločenstva o poistení.“ Úrad pre finančné služby informuje úrad BAV o tom, že „je spokojný so skutočnosťou, že spoločnosťEL dokáže naďalej splniť požiadavku miery platobnej schopnosti, aj keď úroveň krytia je nižšia, akú by Úrad pre finančné služby a sama spoločnosť očakávali z dlhodobého hľadiska.“V liste sa ďalej vo veľmi optimistickom tóne uvádza, že „spoločnosť sa ponúka na predaj a (...) neočakáva sa nedostatok spoločností, ktoré budú mať záujem nadobudnúť spoločnosťEquitable Life, pretože v Spojenom kráľovstve má dobré meno pre svoju účinnosť (...). Stav platobnej schopnosti spoločnosti pozorne sledujeme, ale uvedomujeme si, že možno očakávať, že plány predaja spoločnosti vyriešia dlhodobejšie obavy týkajúce sa finančnej situácie. Vedenie spoločnosti podľa všetkého efektívne rieši situáciu a vyjadrujeme spokojnosť s tým, že si počína v najlepšom záujme poistencov.“201

Nakoniec Úrad pre finančné služby potvrdil, že „poistenci (nemeckej) pobočky budú maťrovnaké postavenie ako poistenci v Spojenom kráľovstve,“ a dodal, že „po predaji spoločnosti EL spoločnosť očakáva, že bude schopná napraviť devalváciu výnosových poistných zmlúv na základe revidovanej metódy bonifikácie.“ Uzatvára s nádejou, že tieto informácie umožnia úradu BAV „utíšiť niektoré všeobecnejšie obavy nemeckých poistencov.“

Page 217: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 217/417 PE 386.573v02-00

SK

202 Služby v súvislosti s existujúcimi nemeckými poistnými zmluvami sa dnes poskytujú prostredníctvom spoločnosti ELAS CSC Germany so sídlom v Aylesbury, Spojené kráľovstvo.

Potom, keď sa predaj spoločnosti Equitable Life neuskutočnil, a spoločnosť bola nútená ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv, sa úrad BAV 13. decembra 2000 znovu obrátil na Úrad pre finančné služby a požiadal ho o vysvetlenie v súvislosti s listom z augusta. OdpoveďÚradu pre finančné služby prišla opäť rýchlo, 3. januára 2001, a – odvolávajúc sa na predchádzajúce telefonické rozhovory – v nej úrad znovu zopakoval stanovisko, že „spoločnosť EL si zachová solventnosť, súčasné poistné zmluvy si zachovajú platnosť a spoločnosť je schopná plniť svoje zmluvné záväzky voči svojim poistencom,“ ba dokonca tvrdil, že „mnohétlačové správy v súvislosti so spoločnosťou EL boli nepresné a špekulatívne“ a stanovisko uzatvoril tým, že „nebude žiadať, aby spoločnosť poskytla nové hodnotenie.“

Ďalšie kontakty medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a Nemecka boli obmedzenéna oznámenie budúceho zatvorenia nemeckej pobočky spoločnosti EL (30. júna 2001), ktorépodnietilo odpoveď od úradu BAV, ktorý pripomenul, že „niektorí poistenci uzatvorili so spoločnosťou EL zmluvu o poistení iba na základe toho, že spoločnosť mala v Nemecku svoju pobočku,“ a vyjadril želanie, „aby sa nemeckým poistencom aj v budúcnosti dostávalo primeranej starostlivosti.“ Úrad BAV na záver požiadal o „vyhlásenie v súvislosti s tým, akým spôsobom budú v budúcnosti nemeckým poistencom poskytované primerané služby.“V záznamoch sa nenachádza žiadna odpoveď Úradu pre finančné služby a zdá sa, že kontakty medzi regulačnými orgánmi potom ochabli, pretože úrad BAV musel znovu dva razy (7. novembra 2001 a 19. marca 2002) písomne požiadať Úrad pre finančné služby o jasnépotvrdenie dátumu zatvorenia nemeckej pobočky spoločnosti EL, ktorá bola zatvorená 30. septembra 2001.202

Nakoniec, odvolávajúc sa na rozdelenie dozorných povinností medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a Nemecka v období pred nadobudnutím účinnosti tretej smernice oživotnom poistení, sa v dôkaze PD dôv. 26 tvrdí, že „v súlade s ustanoveniami druhej smernice o životnom poistení obchodovanie pôvodnej nemeckej pobočky spoločnosti EL nepredstavuje scenár „pasívnej slobody služieb“. Nemecká pobočka spoločnosti ELAS totižaktívne oslovovala nemeckých poistencov. Na základe toho obchodovanie pôvodnej nemeckej pobočky spoločnosti ELAS predstavuje skôr aktívnu slobodu služieb než slobodu podľa článku 13 druhej smernice o životnom poistení.“ Ako také „malo teda podliehať dozorným ustanoveniam Nemecka a úradu BAV, a nie požiadavkám Spojeného kráľovstva a Úradu pre finančné služby.“

Spojené kráľovstvo/Írsko

Írsky finančný regulačný orgán pripomína v dôkaze PD 61, že „spoločnosť EL prevádzkovala pobočku v Írsku od roku 1991 do roku 2001 a predávala poistné zmluvy občanom Írska. V súlade s treťou smernicou o životnom poistení podliehala írska pobočka dohľadu regulačného orgánu Spojeného kráľovstva (...) a v decembri 2000 ukončila uzatváranie nových poistných zmlúv v tom istom čase, ako aj jej centrála v Spojenom kráľovstve, no a odvtedy nepredala žiadne nové poistky. Spoločnosť EL poskytuje svojim írskym poistencom služby cezhranične v súlade s ustanoveniami tretej smernice o životnom poistení (...). Neboli nám

Page 218: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 218/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

203 Ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti (regulačný orgán pre poisťovníctvo 1989 – 2001); Írsky finančný regulačný orgán vznikol až 1. mája 2003.204 „Kupujte v Nemecku, zarábajte v Británii. Vysoký výnos spolu s vysokou úrovňou bezpečnosti – ideálny spôsob sporenia pre nemeckých investorov treba najprv vymyslieť“ a „Výnos 13 %: opýtajte sa svojej poisťovne, prečo vám dáva iba polovicu“ – celostranová inzercia v týždenníku Die Welt am Sonntag a denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung vo februári 2000.

predložené žiadne dôkazy o tom, že by spoločnosť EL nejakým spôsobom porušila právne predpisy o finančných službách platné v Írsku.“

Korešpondencia medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a Írska sa podľa záznamov (PD dôv. 9) obmedzuje na výmenu technických informácií v rokoch 1994 a 1999 v súvislosti so zmenami v požiadavkách ES na írsku pobočku spoločnosti EL, ktorá bola v prevádzke od roku 1991 (PD 38). Ďalšia výmena listov sa uskutočnila v roku 2002, keď Úrad pre finančnéslužby informoval ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti203 o zatvorení írskej pobočky spoločnosti EL a jej prevádzke v rámci oprávňovacích dohôd Spojeného kráľovstva z 8. júla 2002 s pripojením osvedčenia o platobnej schopnosti.

4 f) Zavádzajúca reklama na nemeckom a írskom trhu

Na začiatku roka 2000 spoločnosť Equitable Life začala v Nemecku agresívnu reklamnúkampaň s cieľom prilákať viac nemeckých zákazníkov. Úrad BAV identifikoval reklamy spoločnosti EL ako nesprávny spôsob obchodovania z toho dôvodu, že boli zavádzajúce najmäpreto, ako používali niektoré termíny, napríklad garancie, garantovaná konečná bonifikácia, výnosové výhody a konečné bonusy. V tejto súvislosti pán WEYER ako zástupca združenia poistencov DAGEV (V 3, PD 22) podporil tvrdenia, že reklamy spoločnosti Equitable Life predstavovali podávanie zavádzajúcich informácií.

Predovšetkým dve reklamy zverejnené vo veľkých nemeckých novinách204 vo februári 2000 sa zdali byť hrubo zavádzajúce: v jednej reklame (13 %, pozri obrázok nižšie) sa uvádzalo, že spoločnosť EL ponúka garantované sadzby, ktoré sú dvakrát väčšie ako priemerné výnosy v Nemecku v tom čase; v druhej reklame (Kupujte v Nemecku, zarábajte v Británii) sa nepriamo uvádza, že poistky spoločnosti EL podliehajú dozoru nemeckých regulačných orgánov, no v prípade obozretného dozoru to tak očividne nebolo.

V tejto súvislosti odpovedal zástupca nemeckého orgánu pre finančnú reguláciu (BaFin), dr. STEFFEN, vo svedectve V 6, že spoločnosť Equitable Life Deutschland (ELD) zastavila reklamnú kampaň po pohotovom zásahu regulačného orgánu (v tom čase ešte stále úrad BAV).

Page 219: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 219/417 PE 386.573v02-00

SK

Dôkaz PD dôv. 17 však túto súvislosť osvetlil, pretože poukazuje na to, že zásah regulačného úradu bol pomerne mierny, pokiaľ ide o načasovanie aj účinnosť. V prvom liste z 12. apríla 2000 – asi šesť týždňov po objavení sa reklamy v tlači – požiadal úrad BAV spoločnosťELD o stanovisko k obvineniam z nekalej reklamy, svoju žiadosť zopakoval 29. mája a potom aj 4. júla 2000. Odpoveď spoločnosti ELD nakoniec prišla 17. júla 2000, bola však zjavne neuspokojujúca, pretože úrad BAV musel položiť doplňujúce otázky: zatiaľ čo sa v tlači v Spojenom kráľovstve rozšírili debaty o dôsledkoch rozhodnutia Snemovne lordov pre spoločnosť EL, úrad BAV 31. júla 2000 znovu napísal list, v ktorom spochybňuje legitímnosťreklamy a požaduje stanovisko k tomu, „či sa reklama stále používa v rovnakej podobe; a ak nie, potom vás prosíme, aby ste nám poslali ukážku aktualizovanej verzie.“ Ešte aj túto žiadosť musel úrad BAV 12. septembra zopakovať, aby až 21. septembra 2000 konečne dostal odpoveď od spoločnosti ELD, v ktorej sa potvrdzuje, že reklama bola stiahnutá (...) viac ako šesť mesiacov po tom, čo sa prvýkrát objavila v nemeckej tlači!

10. októbra 2000 úrad BAV uznal stiahnutie prvej reklamy a zakročil proti druhej reklame, no opäť miernou formuláciou a bez toho, aby vydal priamy príkaz alebo určil konečný termín na jeho splnenie („preto vás žiadam, aby ste stiahli túto reklamu a zastavili prípadné uverejňovanie podobných informácií“).

V Írsku neboli zaznamenané žiadne prípady zavádzajúcej reklamy spoločnosti ELAS: írsky finančný regulačný orgán uviedol v písomnom dôkaze PD 80, že „nezaznamenal žiadne sťažnosti predložené príslušným írskym úradom zodpovedným za reguláciu poisťovníctva v súvislosti so zavádzajúcou reklamou spoločnosti Equitable Life.“

Page 220: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 220/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ZÁVERY, ČASŤ III – REGULAČNÝ SYSTÉM

Page 221: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 221/417 PE 386.573v02-00

SK

ČASŤ III – REGULAČNÝ SYSTÉM

Mierna regulačná politika regulačných orgánov Spojeného kráľovstva

Existujú presvedčivé výpovede, v ktorých sa uvádza, že Spojené kráľovstvo pred 1.nadobudnutím účinnosti tretej smernice o životnom poistení, ako aj potom, počas podstatne dlhého obdobia za posledné dve desaťročia neustále uplatňovalo zaostalúmiernu regulačnú politiku v súvislosti so životným poistením. Podania a vyhlásenia dokazujú, že regulačná politika založená na zásadách sa v Spojenom kráľovstve v poslednom čase vo veľkej miere rozvíja a vykonáva a očakáva sa, že sa včlení do návrhov projektu Solventnosť II.

Výbor chápe, že žiadny regulačný režim nemôže odstrániť riziko a úplne zabrániť akýmko2.ľvek chybám regulovaných firiem, pretože systém takéhoto druhu by pravdepodobne zablokoval inováciu, čím by sa nežiaduco ovplyvnila možnosť výberu spotrebiteľov. Existuje však množstvo tvrdení, z ktorých vyplýva, že Spojené kráľovstvo so svojou miernou regulačnou politikou zašlo priďaleko, čo prispelo k vytvoreniu slabého regulačného prostredia, čo spôsobilo, že problémy spoločnosti ELAS narastali bez akejkoľvek kontroly, pričom by v silnejšom regulačnom systéme boli evidentné už v skoršom štádiu, čím by sa dalo predísť kríze, ktorá nakoniec vypukla.

Zdá sa, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva nedokázali včas reagovať na skutočnos3.ť, že spoločnosť ELAS počas deväťdesiatych rokov trpela chronickým nedostatkom aktív a nedokázala ani zabezpečiť dostatočné rezervy pre budúcu konečnú bonifikáciu. Stalo sa to v dôsledku pravidiel vytvárania opatrení na zabezpečenie budúcej diskrečnej bonifikácie, ktoré regulačné orgány zámerne udržiavali na veľmi vágnej úrovni, a zdá sa, že ich prenechali zodpovedným poistným matematikom bez kontroly.

Regulačné nedostatky regulačných orgánov Spojeného kráľovstva

Existuje množstvo tvrdení a podaní, ktoré podporujú zistenie regulačného pochybenia 4.a nedostatkov obozretného dohľadu pri rôznych regulačných orgánoch Spojeného kráľovstva pre životné poistenie (DTI/HMT/FSA), ako aj pri úrade vládneho poistného matematika, v súvislosti s dozorom nad spoločnosťou ELAS počas deväťdesiatych rokov a najmä potom, čo tretia smernica o životnom poistení nadobudla účinnosť v roku 1994.

Podobne existuje rozsiahly materiál, ktorý naznačuje, že keby regulačné orgány Spojeného 5.kráľovstva správne a dôsledne vykonávali obozretný dozor a uplatňovali svoje regulačnéprávomoci tak, ako to vyžadujú články 10 a 13 tretej smernice o životnom poistení, potom by ešte predtým, než sa konečná kríza stala zreteľnou, dokázali odhaliť a reagovaťna nedostatky a riziká vyplývajúce z modelu obchodovania a činnosti spoločnosti ELAS.

V tejto súvislosti existuje významné množstvo tvrdení, že regulačné orgány Spojeného krá6.

Page 222: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 222/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

205 Pozri PD 16, kap. 20, ods. 84.206 Pozri PD 16, s. 726: ods. 240, body 7 až 11.

ľovstva nedokázali zabrániť vzniku krízy v spoločnosti ELAS, a preto nedokázali ochrániťani poistencov spoločnosti ELAS v Spojenom kráľovstve a iných členských štátoch pred finančnou ujmou ako priamym dôsledkom krízy.

Tvrdenia a odborné rady, ktoré dostal výbor, podľa všetkého protirečia celkovému 7.hodnoteniu poskytnutému lordom Penroseom, podľa ktorého „bola spoločnosť v zásade sama tvorcom vlastných neúspechov. Pochybenia regulačného systému boli aždruhoradými faktormi“205. V rozpore s uvedeným hodnotením je však už aj časť jeho vlastnej správy Kľúčové zistenia206, v ktorých sa uvádza, že regulačné pochybenia skutočne podstatne prispeli k vytvoreniu slabého regulačného prostredia, v ktorom sa mohla rozvíjať kríza spoločnosti ELAS.

Neschopnosť rozpoznať riziká spojené s garantovanou ročnou sadzbou anuity

Veľké množstvo materiálov naznačuje, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva 8.nedokázali rozpoznať, alebo dokonca nedbanlivo podhodnotili potenciálny dopad poistenís garantovanou ročnou sadzbou na finančnú stabilitu spoločnosti ELAS, najmä v prípade závažného poklesu na finančných trhoch a na základe povesti spoločnosti ELAS, podľa ktorej spoločnosť uplatňovala malú mieru solventnosti a malú mieru rezerv. Zdá sa, že keď regulačné orgány Spojeného kráľovstva konečne rozpoznali toto riziko, bolo už prílišneskoro na to, aby dokázali zvrátiť vývoj situácie a akékoľvek ďalšie regulačné opatrenia boli v tomto čase iba oneskoreným pokusom o zníženie škôd.

Dá sa len málo pochybovať o tom, že trh s akciami v rokoch 2001 – 2002 prispel 9.k zrýchleniu vývoja krízy spoločnosti ELAS po uznesení Snemovne lordov. Nepriaznivésily na trhu však nie je možné považovať za jedinú príčinu krízy spoločnosti ELAS, čo dokazuje aj skutočnosť, že nie všetky poisťovne ponúkajúce životné poistenie v Spojenom kráľovstve sa dostali do finančnej krízy takýchto rozmerov. Materiál, ktorýmá výbor k dispozícii v prípade spoločnosti ELAS, nasvedčuje tomu, že budúce finančnéproblémy spoločnosti sa začali už pod vplyvom viacerých faktorov, ktoré sa vyskytli pred vznikom situácie na trhu s akciami, najmä v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbouanuity.

Prehnaná úcta voči spoločnosti ELAS

Je tiež zrejmé, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva pristupovali k spoločnosti ELAS 10.s nadmerným rešpektom alebo úctou, najmä preto, že vychádzali z jej dlhej histórie a vysoko váženej pozície, na základe ktorých spoločnosť považovali za najlepší výber v oblasti životného poistenia a očividne verili, že je „príliš dobrá a príliš renomovaná“ na to, aby mohla robiť chyby.

Mnohí svedkovia vo svojich tvrdeniach naznačujú, že práve tento postoj prehnanej úcty 11.

Page 223: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 223/417 PE 386.573v02-00

SK

207 Pozri časť III., ods. IV, body 1 b) a f).208 Pozri časť III., ods. IV, bod 3 e).209 Pozri časť III, ods. IV, body 3 b) až d).

významne prispel k zhovievavému prístupu k obozretnému dozoru a slabému regulačnému prostrediu, v dôsledku ktorých mohla spoločnosť ELAS vykonávať svoju činnosťbez akýchkoľvek námietok zo strany regulačných orgánov, a preto sa v priebehu niekoľkých rokov finančná nestabilita spoločnosti prehlbovala bez kontroly.

Presúvanie zodpovednosti medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva

Výbor je presvedčený, že presúvanie regulačnej zodpovednosti medzi rôznymi regulačnými 12.orgánmi Spojeného kráľovstva až do vytvorenia Úradu pre finančné služby jasne poškodzovalo účinnosť dozornej a regulačnej činnosti v deväťdesiatych rokoch.

Existuje množstvo vyhlásení, ktoré podporujú tvrdenie, že nedostatočná komunikácia 13.medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva prispela k vývoju situácie, v ktorej narastali problémy spoločnosti ELAS bez kontroly, až sa rozvinuli do hlbokej krízy. V tejto súvislosti však na základe viacerých vyjadrení možno konštatovať, že sa situácia v Spojenom kráľovstve zlepšila po vytvorení jednotného Úradu pre finančné služby.

Obvinenia z uzatvorenia tajnej dohody medzi regulačnými orgánmi a spoločnosťou ELAS a/alebo zo zámerného podvodu

Výbor konštatuje, že ho nepresvedčili obvinenia207 z uzatvorenia zámernej a koordinovanej 14.tajnej dohody medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a vedením spoločnosti ELAS, či už ide o údajné prekážky kladené pri vyšetrovaní príčin krízy spoločnosti ELAS alebo zámerný a koordinovaný podvod na úkor poistencov spoločnosti ELAS.

Výbor zastáva názor, ako pri viacerých príležitostiach tvrdili aj mnohé strany, že po 15.vypuknutí krízy v spoločnosti ELAS boli regulačné orgány Spojeného kráľovstva prílišpomalé, značne rezervované a nie vždy úplne transparentné vo vedení vyšetrovania spoločnosti ELAS, ako aj pri zverejňovaní správ z vyšetrovania, najmä pokiaľ ide o informovanie poistencov.

Kompromisný režim

Existuje veľké množstvo presvedčivých vyhlásení208, z ktorých vyplýva, že mnohí poistenci 16.cítia, že ich spoločnosť ELAS a regulačné orgány zavádzali a podviedli pri uzatváranía prijímaní kompromisného režimu.

Výbor je tiež presvedčený, že pri rozhodovaní o prijatí kompromisného režimu si poistenci 17.plne neuvedomovali právne dôsledky svojho rozhodnutia.209 Zdá sa, že to bolo čiastočne spôsobené komplexnosťou právnych informácií, ktoré obsahoval návrh kompromisného režimu spoločnosti ELAS a Úradu pre finančné služby, ktoré mohli jednoducho presahovať chápanie bežného poistenca.

Výbor je presvedčený aj o tom, že poistenci mali byť pri vyjadrení súhlasu 18.

Page 224: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 224/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

210 Pozri časť III, ods. IV., bod 2 a) a časť IV., bod 4 a), s. 69 – 71.

s kompromisným režimom jasne varovaní a informovaní o tom, že stabilita výnosových fondov nebola z dlhodobého hľadiska v žiadnom prípade zabezpečená a bola úplne vystavená výkyvom na finančnom trhu a že garantované zvýšenie hodnôt poistiek v rámci garantovanej ročnej sadzby anuity mohli kedykoľvek vystriedať ďalšie zníženia hodnôt poistiek.

Obvinenia z nesprávneho predaja

Zazneli priame aj nepriame tvrdenia, z ktorých niektoré jasne podporujú podozrenie, že 19.spoločnosť ELAS bola zodpovedná za nesprávny predaj a poskytovanie zavádzajúcich informácií poistencom a potenciálnym zákazníkom v Spojenom kráľovstve, ale aj v ďalších členských štátoch, v ktorých vykonávala svoju obchodnú činnosť.

Existujú predovšetkým vyjadrenia210, podľa ktorých spoločnosť ELAS v mnohých 20.otázkach nesprávne informovala poistencov a budúcich zákazníkov, pričom ich zámerne neupozornila na riziko spojené s garantovanou ročnou sadzbou anuity, a to dokonca po tom, čo spoločnosť ELAS vyhľadala právne poradenstvo o garantovanej ročnej sadzbeanuity u právnych zástupcov a regulačných orgánov.

Výbor zaznamenal aj ďalšie obvinenia z nesprávneho predaja, v ktorých sa tvrdí, že sa 21.v propagačných materiáloch spoločnosti ELAS uvádzalo, že výnosový fond vyhladzuje výkyvy príjmov a výšky aktív. Okrem toho existujú tvrdenia, že spoločnosť ELAS presadzovala agresívnu politiku opakovaného predaja existujúcich poistiek v podobe novších investičných poistiek, ktoré spoločnosti priniesli vysoké zisky, a na základe ktorých uzavrela nové poistné zmluvy a zabezpečila si ďalšie provízie a potom dokonca vyžadovala ešte menšie majetkové rezervy, čo bolo v jasnom rozpore so záujmami poistencov.

Existujú aj vyhlásenia, ktoré podporujú ďalší rad obvinení z nesprávneho predaja v ďal22.ších členských štátoch, v ktorých spoločnosť ELAS vykonávala svoju obchodnú činnosť, napríklad z toho, že lákala svojich potenciálnych zákazníkov tvrdením, že budúce investície majú špeciálne vlastnosti, ktoré však v skutočnosti neexistovali, napríklad tvrdením, že írske alebo medzinárodné poistenie je účelovo viazané a že nemecképoistenie je pod kontrolou nemeckého orgánu pre finančnú reguláciu.

Nedbanlivosť regulačných orgánov pri dozore nad výkonom podnikania

Výbor je presvedčený, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva pre dozor nad 23.výkonom podnikania reagovali neskoro, ak vôbec, na uvedené predajné a marketingovépostupy spoločnosti ELAS. Regulačné orgány pre dozor nad výkonom podnikania v iných príslušných členských štátoch reagovali takisto neskoro, čiastočne preto, že v tom čase neexistovali vhodné dozorné štruktúry a čiastočne preto, že sa spoliehali na účinnosť regulačného dohľadu Spojeného kráľovstva. Zdá sa však, že keď sa problémy

Page 225: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 225/417 PE 386.573v02-00

SK

okolo spoločnosti ELAS dostali do všeobecného povedomia alebo po upozornení na tieto problémy, zahraničné regulačné orgány zlepšili úroveň dozoru nad výkonompodnikania.

Zaznamenané vyhlásenia vo všeobecnosti výrazne naznačujú, že regulačný dozor nad 24.životným poistením sa v príslušných členských štátoch za posledných päť rokov zlepšil, a to najmä v tých, v ktorých jednotný dozorný orgán nad poisťovníctvom vykonáva obozretný dozor aj dozor nad výkonom podnikania.

Komunikačné problémy medzi regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva a regulačnými orgánmi iných členských štátov

Veľa výpovedí podporuje tvrdenie, že komunikácia medzi regulačnými orgánmi 25.Spojeného kráľovstva a regulačnými orgánmi iných členských štátov v súvislosti so spoločnosťou ELAS bola počas deväťdesiatych rokov až do roku 2002 neuspokojiváalebo dokonca jednoznačne nedostatočná. Výbor sa nazdáva, že najmä komunikácia, ak sa aj sporadicky vyskytla, bola absolútne nedostatočná na riešenie takej dôležitej otázky, akou je kríza spoločnosti ELAS, ktorej dôsledky jasne presahujú hranice viacerých členských štátov.

Výbor je pevne presvedčený, že výklad regulačných orgánov týkajúci sa zodpovednosti 26.domovskej a hostiteľskej krajiny pri dozore nad poisťovňami ponúkajúcimi životnépoistenie bol príliš pasívny a jedna krajina sa spoliehala na druhú. Viacero vyhlásenípotvrdzuje, že toto správanie samo prispelo k ďalšiemu oslabeniu regulačného prostredia a viedlo predovšetkým pri poistencoch iných členských krajín k tomu, že sa ocitli medzi dvoma stoličkami, pričom hostiteľský regulačný orgán vystupoval iba ako nezúčastnenýpozorovateľ s malou kontrolou nad poisťovníctvom na svojom území.

Výbor má na základe vyhlásení a materiálov, ktoré dostal, dôvody byť presvedčený, že 27.komunikácia medzi regulačnými orgánmi poisťovníctva sa od roku 2004 zlepšila vďaka užšej spolupráci regulačných orgánov v rámci novovytvorenej siete európskych regulačných orgánov CEIOPS, ktorej cieľom je dosiahnuť vyššiu účinnosť cezhraničného dozoru a regulačnej činnosti.

Výbor sa však domnieva, že ak hostiteľský štát neoznámi všeobecné osvedčené pravidlá28.domovskému štátnemu úradu, existuje sprievodné riziko, že ani domovský ani hostiteľský dozorný orgán nepreveria pravidlá výkonu podnikania, pretože sa obidva nazdávajú, že každý z nich presadzuje vlastné pravidlá.

Page 226: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 226/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

<TitreType>časť IV. – Nápravnéopatrenia</TitreType>

o statuse sťažností a primeranosti nápravných opatrení dostupných pre poistencov </Titre>

Page 227: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 227/417 PE 386.573v02-00

SK

OBSAH ČASTI IV.

I. Úvod

II. Škody

1. Poškodení poistenci

2. Kolektívne straty

3. Individuálne straty

III. Sťažnosti adresované regulačným orgánom Spojeného kráľovstva a oficiálne vy

šetrovania

1. Sťažnosti podané Úradu pre finančné služby

2. Bairdova správa

2. Penroseho správa

IV. Opatrenia spoločnosti ELAS vo vzťahu k poškodeným poistencom

1. Súdny spor s bývalými riaditeľmi a audítormi

2. Kompromisný režim

3. Sťažnosti podané spoločnosti ELAS a revízie poistných zmlúv

V. Obvinenia z podvodu a Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných

podvodov

VI. Uplatňovanie nárokov voči spoločnosti ELAS za nesprávny predaj

1. Mimosúdne – úrad finančného obmudsmana

a) Úvod

b) Postup riešenia sťažností na spoločnosť Equitable Life

c) Kritika poistencov v súvislosti s postupom úradu finančného ombudsmana

pri riešení sťažností

Page 228: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 228/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

2. Súdne – súdne konania

a) Právne základy nárokov proti spoločnosti ELAS v Spojenom kráľovstve

b) Premlčacie lehoty

c) Súdne konania

Page 229: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 229/417 PE 386.573v02-00

SK

VII. Uplatňovanie nárokov voči regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva

1. Mimosúdne – parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva

2. Súdne – súdne konania

VIII. Kompenzačný systém finančných služieb Spojeného kráľovstva a rozhodnutie nezatvoriť spoločnosť ELAS

IX. Postavenie poistencov z krajín mimo Spojeného kráľovstva

1. Činnosť spoločnosti Equitable Life v Írsku a Nemecku

2. Sťažnosti poistencov z krajín mimo Spojeného kráľovstva

a) Motívy investovania do spoločnosti ELAS

b) Reklama spoločnosti ELAS

c) Obvinenia z nesprávneho predaja

d) Obvinenie z diskriminácie

e) Informačná politika spoločnosti ELAS

3. Dostupnosť nápravného opatrenia v členskom štáte záväzku

a) Dozorné orgány v členskom štáte záväzku

b) Systémy finančného ombudsmana

c) Garančné fondy

4. Dostupnosť nápravného opatrenia v Spojenom kráľovstve

a) Sťažnosti podané Úradu pre finančné služby

b) Sťažnosti podané úradu finančného ombudsmana

c) Parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva

d) Kompenzačný systém finančných služieb Spojeného kráľovstva

5. Súdne konanie

X. Možné nápravné opatrenia pre obete spoločnosti ELAS podľa práva EÚ

1. Tretia smernica o životnom poistení

2. Primárne právo EÚ

Page 230: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 230/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

a) Petičné právo a sťažnosti podané Európskej komisii

b) Zodpovednosť za reguláciu podľa práva EÚ

c) Spory o náhradu škody podľa článkov 235 a 288 ods. 2 Zmluvy o ES.

3. Koordinačné mechanizmy na úrovni EÚ

a) FIN-NET

b) Sieť Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom

a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS)

XI. Prípad pre európsku hromadnú žalobu

XII. Potreba odškodnenia obetí spoločnosti ELAS

Závery

Page 231: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 231/417 PE 386.573v02-00

SK

I. Úvod

V tejto časti správy výbor skúma straty a škody spôsobené poistencom následkom krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society (ELAS). Vymedzuje a hodnotí kroky na získanie odškodnenia, ktoré môžu poistenci podniknúť, napríklad kroky požadované v zarážke 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým sa ustanovuje vyšetrovací výbor.

Pokiaľ ide o škody, výbor sa (vzhľadom na zložitosť celej záležitosti a nedostupnosťrelevantných údajov) nesnaží vymedziť presné čísla, ale načrtnúť celkovú situáciu o rozsahu škôd, v ktorej sa poistenci ocitli následkom krízy spoločnosti ELAS. Výbor na tento účel zhromaždil dostatok písomných dôkazových materiálov a ústnych svedectiev poškodených poistencov.

Ďalej sa správa zaoberá niektorými odpoveďami regulačného orgánu Spojeného kráľovstva a samotnej spoločnosti Equitable Life v súvislosti s jej krízou, ktoré sa týkajú poškodených poistencov. Nasledujúce časti vymedzujú možnosti nápravy dostupnej pre poistencov v rámci práva Spojeného kráľovstva. Najskôr sa analyzujú možnosti uplatnenia nárokov na odškodnenie od spoločnosti ELAS otvorené pre poistencov. Zmienené nápravné opatrenia zahŕňajú súdne konania a mimosúdne nápravné opatrenia, ako napríklad alternatívne systémy riešenia sporov. Potom správa skúma spôsoby, akými poistenci môžu získať odškodnenie od vlády prostredníctvom súdneho konania a alternatívnymi prostriedkami. Cesty k získaniu odškodnenia v rámci práva Spojeného kráľovstva sa skúmajú na základe svedeckých ústnych a písomných informácií a výsledkov vyšetrovania výboru. Správa sa taktiež zaoberá skúsenosťami poškodených poistencov pri snahe o získanie náhrady škody.

Nasledujúce časti sa zaoberajú situáciou poistencov, ktorí poistky uzavreli v pobočkách spoločnosti ELAS v iných členských štátoch než v Spojenom kráľovstve, konkrétne v Írsku a Nemecku. Najskôr sa uvádzajú konkrétne sťažnosti týchto poistencov, potom popisujúopatrenia príslušných orgánov finančnej regulácie v Írsku a Nemecku prijaté v súvislosti so spoločnosťou ELAS a hodnotí sa postavenie poistencov v krajinách mimo Spojeného kráľovstva z hľadiska dostupnosti nápravy vo vlastnej krajine a v Spojenom kráľovstve. Výbor sa zoznámil s písomnými dôkazovými materiálmi a ústnymi svedectvami poškodených poistencov a orgánov finančnej regulácie z oboch krajín.

Záver tejto časti sa venuje nápravným opatreniam dostupným pre poistencov v rámci práva EÚ. Po prvé skúma, či sekundárne právo, napríklad tretia smernica o životnom poistení, zahŕňa nápravné mechanizmy. Po druhé sa správa zameriava na systém právnej ochrany v rámci primárneho práva EÚ so zreteľom na straty a škody, ktoré utrpeli jednotlivci v dôsledku porušovania práva Spoločenstva, za ktoré môžu byť vzaté na zodpovednosť členské štáty v súlade s kritériami vytvorenými Súdnym dvorom. Na záver sa výbor venuje koordinačným mechanizmom na úrovni EÚ, napríklad systému FIN-NET, ktoré vznikli s cieľom zjednodušiťriešenie cezhraničných spotrebiteľských sťažností. Táto časť sa ďalej zaoberá hromadnými žalobami a uzatvára argumentmi v prospech odškodnenia obetí krízy v spoločnosti ELAS vládou Spojeného kráľovstva.

Page 232: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 232/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

211 Strana 1.212 Strana 1.213 Strana 1.214 Príloha A.215 Strana 7.

II. Škody

1. Poškodení poistenci

Charles THOMSON (V 2), súčasný výkonný riaditeľ spoločnosti Equitable Life, vo svojej výpovedi pred výborom povedal, že v roku 2001, keď sa stali udalosti v spoločnosti Equitable, malo „viac než milión osôb podiel vo výnosových fondoch [spoločnosti Equitable Life].“ Pán STRACHAN (V 4) uviedol, že v roku 2000 mala spoločnosť Equitable Life približne 1,7 milióna poistencov (s výnosovými produktmi a iných). Pán THOMSON v písomnom dôkaze (PD 47) neskôr spresnil, že v roku 2001 malo podiel vo výnosových fondoch spoločnosti približne 1,5 milióna osôb. Toto číslo zahŕňa odhad počtu členov systémov skupinového dôchodkového zabezpečenia, ktorí nie sú samostatnými poistencami, a teda predstavuje odhad celkového počtu poškodených jednotlivcov.

Prevažnú väčšinu z nich tvoria občania Spojeného kráľovstva, spoločnosť však mala okolo 8 000 poistencov s výnosovými produktmi v Írsku (podľa pána STRACHANA, V 4, ich bolo 8 300) a približne 4 000 poistencov s výnosovými produktmi v Nemecku. Podľa pána THOMSONA (PD 47212) „z hľadiska počtu osôb predstavuje podiel EÚ okolo 1 % emisie“.Okrem toho existovalo približne 6 500 medzinárodných poistných zmlúv, ktoré sa predali jednotlivcom na celom svete prostredníctvom pobočky spoločnosti Guernsey (PD 47213). Pán SEYMOUR, riaditeľ skupiny EMAG zodpovedný za poistencov mimo Spojeného kráľovstva, informoval výbor vo svedectve V 7, že koncom deväťdesiatych rokov mala spoločnosť ELAS 13 405 poistencov mimo Spojeného kráľovstva z 13 členských štátov EÚ. V dôkaze PD 53214

uvádza presný výpočet poistencov z jednotlivých členských štátov. Okrem Írska (6 342) a Nemecka (3 281) je zrejmý veľký počet poistencov vo Francúzsku (1 069) a Španielsku (728). V písomnom dôkazovom materiáli poskytnutom skupinou EMAG v rámci petície Európskemu parlamentu sa uvádza, že celkovo bolo poškodených 70 000 poistencov mimo Spojeného kráľovstva (PD 14215).

Hoci sa získané údaje nepatrne odlišujú, z dôkazových materiálov jasne vyplýva, že kríza spoločnosti Equitable Life postihla veľký počet osôb v Spojenom kráľovstve, ako aj v ostatných členských štátoch EÚ.

Pani KWANTES vo svedectve V 7 poukazuje na skutočnosť, že výborná povesť spoločnosti Equitable Life oslovila poistencov rôznych profesií: „80 % právnikov v Spojenom kráľovstve podpísalo poistnú zmluvu so spoločnosťou Equitable Life (...). Zdravotníci, účtovníci, zamestnanci známych obchodných spoločností, (...) príslušníci polície, tisíce štátnych zamestnancov, dokonca poslanci Parlamentu uzavreli poistenie so spoločnosťou Equitable.

Page 233: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 233/417 PE 386.573v02-00

SK

216 Strana 4.217 Strana 223.

Mienka o tejto spoločnosti bola naozaj veľmi vysoká.“ Pán WEYER (V 3) zdôraznil vysokýpodiel „vysokoškolských pedagógov a osôb so značnými odbornými skúsenosťami alebo priamo zamestnancov finančného sektora medzi nemeckými poistencami“. Existoval dojem, že väčšina poistencov spoločnosti Equitable Life patrí k bohatým jednotlivcom. Dôkazovémateriály získané výborom však naznačujú, že veľa poistencov patrí k tzv. malým poistencom(pani KWANTES, V 7), ktorých kríza spoločnosti Equitable hlboko zasiahla. Napríklad írska poistenka sa pri návšteve delegácie výboru v Dubline 6. októbra 2006 sťažovala, že následkom krízy musela predať svoj dom.

Zdá sa, že mnoho poistencov pochádza z radov seniorov. Pán WEYER sa vyjadril, že „typického nemeckého zákazníka podľa nášho názoru predstavuje ženatý dôchodca (vydatádôchodkyňa) vo veku okolo 65 rokov“ (V 3). Pán SCAWEN, zastupujúci skupinu ELTA, vo svedectve V 23216 konštatoval, že „všetci sme na dôchodku, máme okolo sedemdesiatpäťrokov, niektorí relatívne mladí, ako napríklad ja, duševne i telesne svieži, iní dospeli k záveru života so všetkými súvisiacimi problémami týkajúcimi sa pamäti, fyzickej i duševnej krehkosti, ktorá sprevádza starnutie“.

2. Kolektívne straty

Celkové straty, ktoré utrpeli poistenci (ako aj zníženie oproti oprávneným očakávaniam poistencov), sa nedajú presne vyčísliť. Pán LAKE, predseda skupiny Equitable Members' Action Group (EMAG), konštatoval, že celkový pokles spoločnej hodnoty všetkých zmlúv o dôchodkovom poistení o 16 %, ktorý spoločnosť ELAS vyhlásila 16. júla 2001, sa rovnal 4 miliardám GBP. Lord PENROSE v dôkaze PD 16217 uvádza, že obmedzenie oznámené v júli 2001 bolo vyčíslené na 4,9 miliardy GBP (vrátane samostatnej úpravy hodnôt výnosových anuít vo výške 630 miliónov GBP). Odvtedy sa vykonali ďalšie úpravy trhovej hodnoty. Okrem toho, podľa pána LAKEA (V 1) príjmy asi 45 000 tzv. majiteľov výnosových anuít trvale klesajú „do bodu, v ktorom typický pokles predstavuje 35 % a príjmy sa naďalej znižujú“. Úrad pre finančné služby oznámil, že nevyčíslil celkové straty a nazdáva sa, že vyčíslenie je možné len pre jednotlivé poistky (pán STRACHAN, V 4).

Navyše, aj keby boli známe presné čísla, bolo by pomerne zložité určiť, aký podiel na stratách má zlé hospodárenie zo strany spoločnosti (a tým dať podnet k možným žalobám) a do akej miery boli zapríčinené vonkajšími skutočnosťami, napríklad vtedajším nepriaznivým vývojom na finančných trhoch. Pán THOMSON (V 2) tvrdí, že „jediná strata, ktorú zjavne zapríčinila konkrétna situácia v spoločnosti Equitable Life súvisí s tzv. garantovanými ročnými sadzbamianuity, t. j. súvisí s rozsudkom vo veci Hyman z júla 2000.“ Ostatné straty sú ovplyvnenétrhom, konkrétne prudkým poklesom na burze cenných papierov začiatkom tohto desaťročia a vo väčšej či menšej miere sa týkajú aj poskytovateľov iných výnosových fondov. Pán STRACHAN (V 4) tiež vyjadril názor, že zníženie hodnôt poistných zmlúv bolo v podstate zapríčinené mimoriadne prudkými poklesmi na trhoch s akciami. Tento názor popiera skupina EMAG (pozri nižšie).

Page 234: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 234/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

218 Strana 2.219 Pozri tiež časť IV.1.220 Pozri časť IV.2.221 Pozri tiež časť IV.3.222 Okrem iného strana 691.

Pán THOMSON v dôkaze PD 47218 poukazuje na to, že „pri vymedzovaní pojmu kolektívnych strát utrpených poistencami treba postupovať opatrne, [pretože] výnosové poistné zmluvy predstavujú investičné zmluvy, a preto podliehajú investičným stratám, ako aj investičným ziskom pri bežnom obchodovaní.“ Ukazuje, že spoločnosť Equitable Life zhodnotila straty spôsobené osobitnou situáciou v spoločnosti rôznymi spôsobmi (PD 47). Po prvé, v súvislosti so súdnym sporom s bývalými audítormi a riaditeľmi219 sa spoločnosť „poradila o prípadných stratách vychádzajúcich z hodnoty spoločnosti v roku 2001, keby sa určité opatrenia prijali skôr“. To odhalilo straty spoločnosti vo výške až 2,05 miliardy GBP (t. j. celkovo členov ako vlastníkov, nie však poistencov). Po druhé, spoločnosť zhodnotila straty týkajúce sa poistiek bez garantovaných ročných sadzieb anuity ako výsledok vplyvu garantovaných ročných sadzieb anuity v súvislosti s kompromisným režimom (pozri nižšie220). Straty, ktoré režim riešil, avšak nepokrývajú všetkých majiteľov poistných zmlúv bez garantovaných ročných sadzieb anuity, boli vyčíslené na 850 miliónov GBP. Treba tiež zohľadniť opravný systém221, ktorý upravil minulé dôchodky tak, aby umožňovali garantované ročné sadzby anuity(vo výške 103 miliónov GBP). Podľa pána THOMSONA (V 2, PD 47) by celková výška strát súvisiacich s garantovanými ročnými sadzbami anuity dosahovala maximálne približne 5 % hodnoty poistnej zmluvy, čo sa vtedy rovnalo 1,5 miliarde GBP.

Penroseho správa však dospieva k záveru, že hlavnou príčinou finančného oslabenia spoločnosti ELAS, ktorá si vyžiadala zníženie hodnoty poistiek (PD 16222), bola nadmernábonifikácia. Skupina EMAG s odkazom na správu lorda Penroseho konštatuje, že stanovilacenu nadmerných bonifikácií skutočne vyplatených odchádzajúcim poistencom v deväťdesiatych rokoch na 1,8 miliardy GBP, ku ktorej bude potrebné pridať (nevyčíslené, zato podstatné) celkové nadmerné bonifikácie zahrnuté v pokračujúcich poistkách, ak chceme vyčísliť celkovú cenu nadmernej bonifikácie: „Bez ohľadu na použitú metódu nadmernébonifikácie spôsobili zníženie aktív spoločnosti Equitable Life najmenej o 2 miliardy GBP, čo predstavuje asi polovicu zníženia hodnoty poistiek zo 16. júla 2001“ (PD dôv. 16). Názor, že vyhlásenie nadmerných bonifikácií v deväťdesiatych rokoch vážne oslabilo finančnú situáciu spoločnosti Equitable Life a že účelom zníženia hodnoty poistiek zo 16. júla 2001 bolo kompenzovať nadmerné bonifikácie, podporujú svedectvá účtovníckych firiem (PD dôv. 23 a PD dôv. 24), ako aj právne stanovisko pána BOSWOODA (PD 76): „Keďže poklesy na burze cenných papierov od decembra 1999 sa na uplatnenom 16 % znížení podieľali približne 5,6 %, zvyšok zapríčinila po prvé potreba vynahradiť náklady na garantované ročné sadzby anuity (...) a po druhé potreba vyrovnať výnosové fondy s cieľom uviesť do súladu aktíva s celkovou hodnotou poistných zmlúv (...). Skutočnou príčinou nedostatku aktív nebol pokles na trhoch s akciami, ale vyplácanie nadmerných bonifikácií v deväťdesiatych rokoch.“

Pán SLATER sa pokúsil vysvetliť, ako vznikla potreba zníženia hodnoty poistiek o 16 % v júli

Page 235: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 235/417 PE 386.573v02-00

SK

223 Strany 3 a 4.224 Pozri napríklad PD NEPUBLIK. 1, PD NEPUBLIK. 2, PD NEPUBLIK. 3, PD NEPUBLIK. 4, PD NEPUBLIK. 5, PD NEPUBLIK. 6, PD NEPUBLIK. 7, PD NEPUBLIK. 8, PD NEPUBLIK. 9, PD NEPUBLIK. 11, PD NEPUBLIK. 12, PD NEPUBLIK. 13, PD NEPUBLIK. 14, PD NEPUBLIK. 15, PD NEPUBLIK. 16, PD NEPUBLIK. 19, PD NEPUBLIK. 20, PD dôv. 3, PD dôv. 19.225 Strana 10.

2001 a v dôkaze PD 34223 poukazuje na to, že viac než desať rokov spoločnosť EL nevyrovnala hodnoty svojich poistných zmlúv s hodnotami aktív, čím od roku 1989 do roku 2000 každoročne akumulovala deficit (dokonca vysoký deficit, napríklad 28 % v roku 1990 a 20 % v roku 1994). Výsledkom tejto „politiky priznávania celkových bonifikácií prevyšujúcich skutočný investičný výkon bolo pritiahnutie státisícov nových nič netušiacich investorov a obrovský rozmach spoločnosti. Vyšší riadiaci pracovníci spoločnosti Equitable Life si jasne uvedomovali, akému riziku spoločnosť vystavujú. Nové predstavenstvo si 27. júna 2001 vypočulo názor výkonného riaditeľa, pána Charlesa Thomsona, v súvislosti s úrovňou rezervného fondu, akú by očakával na konci roka 1999. Thomson skonštatoval, že na začiatku roka 2000 bola hodnota poistných zmlúv vyššia ako hodnota aktív približne o 3 %, čo malo byť v rámci prijateľného rozsahu. V odpovedi na otázku však pán Thomson potvrdil, že podľa bežných poistno-matematických zásad by v danom čase očakával rezervný rozdiel medzi hodnotou aktív a hodnotami poistných zmlúv okolo 6 až 7 %. Na začiatku roka 2000 spoločnosť trpela nedostatkom aktív (alebo v rozpočte počítala s nadmernou bonifikáciou) viac ako 10 % (3 % + 7 %) alebo 2,5 miliardy GBP. Po prehre sporu v súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou anuity v júli 2000 sa tento deficit vyšplhal na 4 miliardy GBP. Išlo približne o sumu obnovenú 16 % znížením hodnoty poistných zmlúv zo 16. júla 2001.“

Ako tvrdí dôkaz PD 8, poistenci mohli (v závislosti od individuálnych okolností) okrem škôd, ktoré utrpeli následkom zníženia hodnoty poistných zmlúv alebo ročných platieb, vynaložiťdodatočné náklady, napríklad sankcie za predčasný výber, právne náklady alebo výdavky súvisiace s opätovnými investíciami.

3. Individuálne straty

Výbor dostal mnoho písomných vyjadrení poistencov, ktoré popisujú osobné straty224

spôsobené znížením príjmov či hodnoty poistných zmlúv. Okrem toho niekoľkých svedkov pri ústnych svedectvách pred výborom popísalo svoje osobné straty (pán WEIR, V 2; pani KNOWD, V 2; pán SCAWEN, V 3) alebo uviedlo typické prípady (pán WEYER a pán SCAWEN, V 3). Napríklad pán SCAWEN zastupujúci majiteľov anuít spoločnosti ELAS uvádza: „Moja doterajšia i budúca strata príjmov je obrovská. Životná úroveň mnohých majiteľov anuít, ktorých jediným zdrojom príjmov je spoločnosť, sa zhorší a mnohí z nich budú musieť vyhľadať finančnú pomoc svojich rodín či systému sociálneho zabezpečenia alebo budú nútení pre živobytie predať svoje domovy. Títo ľudia prezieravo odkladali časťsvojich zárobkov s cieľom zabezpečiť si pohodlný životný štýl na dôchodku – životný štýl, ktorý im spoločnosť ukradla“ (PD 23225). Zatiaľ čo je jasné, že jednotlivé straty sa zásadne líšia v závislosti od druhu poistnej zmluvy, prijatia či neprijatia kompromisného režimu a ďalších individuálnych okolností, dôkazové materiály zhromaždené výborom potvrdzujú názor lorda PENROSEHO, ktorý vo svojej správe konštatoval, že „je zrejmé, že mnoho poistencov spoločnosti Equitable bolo poškodených a aj v budúcnosti budú mať vážne finančné problémy,

Page 236: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 236/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

226 Strana 745.227 Strana 3.

pretože zaznamenajú dramatický pokles výnosov, ktoré očakávali zo svojich úspor“ (PD 16226).

Niektorí svedkovia poukázali na skutočnosť, že okrem utrpených finančných strát zažili obavy a nepokoj. „Prežil som bezsenné noci, napätie (...), nejde len o zákonné požiadavky, ale oľudské osudy, ktoré sa za nimi skrývajú“ (pán KNOWD, V 2), pani KWANTES vo svedectve V 7 poznamenáva: „[táto situácia] otriasla toľkými ľuďmi. Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi, ktorí dlhý čas prežívali bezsenné noci. Začali trpieť psychickými chorobami, čo je, myslím, veľmi smutné.“

Ako sme uviedli, rôzne skupiny poistencov sú postihnuté v rôznej miere. Všeobecne povedané, poistenci bez garantovaných ročných sadzieb, ktorí uzavreli poistku po roku 1988, museli zaplatiť účet za vykonanie rozsudku Snemovne lordov (vec Hyman) nariaďujúceho spoločnosti, aby dodržala svoje záväzky voči poistencom s garantovanou ročnou sadzbou. Spomedzi poistencov bez garantovanej ročnej sadzby sa zdajú byť zvlášť znevýhodnené dve skupiny: Prvú skupinu tvoria tzv. neskorší poistenci, teda tí, ktorí uzavreli poistnú zmluvu krátko predtým, než spoločnosť Equitable Life takmer utrpela krach. Niektorí z nich dokonca uzavreli poistnú zmluvu po vynesení rozsudku Snemovne lordov, pretože „spoločnosťuzatvárala nové poistné zmluvy od rozhodnutia Snemovne lordov 20. júla 2000, až kým neprerušila uzatváranie nových poistiek 8. decembra 2000“ (PD dôv. 21). Podľa pána WEIRA (V 2), predsedu skupiny Equitable Late Contributors Action Group, neskorších poistencov „presvedčili, aby investovali peniaze v spoločnosti Equitable Life dlho po tom, čo spoločnosť vedela, že čelí veľkým komplikáciám (...) a potom ich požiadali, aby zaplatili za všetky problémy, pričom nezískali žiadnu zo sľubovaných výhod.“ Podobne v dôkaze PD dôv. 16 tvrdí skupina EMAG, že paušálne zníženie hodnoty poistiek o 16 % najťažšie dopadlo na tých poistencov bez garantovanej ročnej sadzby, ktorí uzatvorili zmluvu neskôr, a preto nikdy nevyužili nadmernú bonifikáciu. Tento názor podporil pán BOSWOOD v dôkaze PD 76227. Pán THOMSON (V 8) zastáva odlišné stanovisko: „Dôvodom paušálneho zníženia hodnoty bolo dosiahnutie väčšej spravodlivosti pre všetkých poistencov. Správna rada prijala toto rozhodnutie po zvážení niekoľkých možností so zodpovedným poistným matematikom.“ Druháskupina sa označuje ako „uväznení“ majitelia anuít. Ako v stanovisku pred výborom poukázal pán SCAWEN (V 3), „nemôžeme alebo nesmieme preniesť svoje poistné zmluvy k iným poskytovateľom. Preto spoločnosť môže znížiť (a znížila) naše ročné platby o značné sumy, v mojom prípade o takmer 40 %, s vyhliadkou trvalého poklesu príjmov až do konca života.“

III. Sťažnosti adresované regulačným orgánom Spojeného kráľovstva a oficiálne vyšetrovania

1. Sťažnosti podané Úradu pre finančné služby

Page 237: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 237/417 PE 386.573v02-00

SK

228 Strana 28.229 Strana 28.

Udalosti v spoločnosti ELAS vyvolali neutíchajúce pohoršenie a žiadosti poistencov o vysvetlenie a odškodnenie. Podľa petície skupiny EMAG Európskemu parlamentu (PD 14228) sa mnoho poistencov sťažovalo priamo regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva – Úradu pre finančné služby. Skupina EMAG tvrdí, že úrad všetky sťažnosti zamietol (PD 14229). Zástupcovia Úradu pre finančné služby pred výborom žiadnym osobitným spôsobom nekomentovali postup riešenia sťažností poistencov (V 4), ale uviedli ako orgán, ktorý je kompetentný riešiť takého sťažnosti, úrad finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva. Pán STRACHAN (V 4) len všeobecne poznamenal: „Súcítime s poistencami a chápeme hĺbku pocitov, ktoré ich videli k podaniu celého radu sťažností, domnievame sa však, že tieto sťažnosti odrážajú nepochopenie toho, čo by regulačný úrad mohol a mal dosiahnuť v prípade, akým je kríza v spoločnosti Equitable Life.“ Dodal, že „regulačný systém sa nemôže ani by sa nemal zameriavať na prevenciu všetkých chýb.“

Dôkazy PD 32 a PD 37 uvádzajú regulačné ciele Úradu pre dohľad na finančným trhom podľa článku 2 zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000. Podľa neho je Úrad pre dohľad na finančným trhom zodpovedný (okrem iného) za zachovanie istoty trhu a ochrany spotrebiteľa. Niektorí poistenci vyjadrili nespokojnosť s tým, akým spôsobom Úrad pre finančné službyplnil cieľ ochrany spotrebiteľa v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life a predniesli vážne obvinenie, že sa úrad snažil klásť poistencom prekážky pri získavaní odškodnenia a nedokázal splniť svoju úlohu ochrancu spotrebiteľa. Skupina EMAG v dôkaze PD 44 tvrdí, že „Úrad pre finančné služby sa z hľadiska ochrany spotrebiteľa kompromituje, pretože jeho ročnéprevádzkové náklady (...) financuje sektor“ a nazýva ho „orgánom s monopolnou kontrolou nad ochranou spotrebiteľa, ktorý je vazalom svojich zamestnávateľov zo sektora.“ Skupina EMAG konkrétne tvrdí, že Úrad pre finančné služby nedokázal zaujať štandardný postoj k odškodneniu poškodených investorov. Dokonca úrad obviňuje, že zorganizoval krytie s cieľom vyhnúť sa úhrade odškodného: „Stretávali sme sa so systematickým zabraňovaním akýmkoľvek účinným prostriedkom nápravy“ (PD 44).

Úrad pre finančné služby prirodzene všetky obvinenia odmietol (pozri PD 37): „Viem o názore, ktorý zaznel pred výborom, že Úrad pre finančné služby je určitým spôsobom „v hrsti“ spoločností, ktoré reguluje. Chcel by som pred výborom prehlásiť, že takéto obavy súúplne chybné. My sme zákonný regulačný orgán zriadený parlamentom. Náklady na reguláciu musia hradiť regulované spoločnosti z celého finančného odvetvia. Naša právomoc zvýšiťpoplatky vyplýva zo zákona a poplatky povinne odvádza všetkých 33 000 či viac spoločností, ktoré regulujeme podľa objektívnych predpisov a opatrení. Zamestnanci Úradu pre finančnéslužby nie sú žiadnym spôsobom politicky či obchodne zapojení do odvádzania poplatkov. To má na starosti samostatná organizačná jednotka v rámci Úradu pre finančné služby, ktoránezávisle podáva hlásenia o postupe priamo správnej rade úradu.“

V súvislosti s ochranou spotrebiteľa všeobecne a poistencami spoločnosti ELAS konkrétne pán STRACHAN (V 4) poukázal na nasledujúce skutočnosti: „Úrad pre finančné službyposkytuje spotrebiteľom podrobné informácie o svojich cieľoch, plánoch, politikách a pravidlách. Spotrebitelia sa môžu na úrad obrátiť prostredníctvom spotrebiteľskej linky [a] ďalším významným zdrojom pomoci spotrebiteľom je webová lokalita, ktorá poskytuje

Page 238: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 238/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

230 Strana 28.231 Strana 29.232 Strana 744.233 Strana 744.234 Predslov.

súhrnné špecifické informácie o finančných produktoch, regulácii a spotrebiteľských právach. Keďže si úrad uvedomuje význam záležitostí týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life a vysokýpočet poškodených poistencov, webová lokalita obsahuje informácie týkajúce sa poistencov spoločnosti Equitable Life“ (pán STRACHAN, V 4). Okrem toho poznamenal, že „od ukončenia uzatvárania nových zmlúv sme vykonali kroky v prospech poistencov spoločnosti Equitable“. V tejto súvislosti konkrétne pripomenul, ako Úrad pre finančné služby využil svoj vplyv na spoločnosť ELAS a navrhol kompromisný režim (pozri časť IV.2).

Záver: individuálne sťažnosti podané Úradu pre finančné služby neviedli k odškodneniu poškodených poistencov.

1. Bairdova správa

Skupina EMAG informovala výbor, že vysoký počet sťažností viedol Úrad pre finančné službyk otvoreniu vnútorného vyšetrovania (PD 14230). Vyšetrovanie sa uskutočnilo pod vedením riaditeľa pre vnútorný audit, pána Ronnieho Bairda, s cieľom určiť, či Úrad pre finančné službynepochybil v období 23-mesačného dohľadu bezprostredne pred ukončením uzatvárania nových poistných zmlúv v spoločnosti ELAS. Pán BRAITHWAITE vo svedectve V 11 poukázal na to, že vyšetrovanie vylúčilo obdobie počiatočnej nedbanlivosti v období rokov 1990 až 1998. Vyšetrovanie sa nezaoberalo ani otázkou možného odškodnenia poistencov.

2. Penroseho správa

Podľa petície skupiny EMAG sa poistenci sťažovali aj na Ministerstve financií Spojeného kráľovstva (PD 14231). Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva v auguste 2001 začalo vyšetrovanie pod vedením najvyššieho sudcu, lorda Penroseho. Do pôsobnosti vyšetrovania patrilo preskúmanie okolností vedúcich ku kríze spoločnosti Equitable Life a poučenie pre riadenie, správu a reguláciu sektora životného poistenia. Vyšetrovanie lorda Penroseho (a teda ani správa zverejnená 8. marca 2004) nepriniesli odpovede na dve otázky, a to: kto nesie zodpovednosť za problémy spoločnosti a kto má nárok na odškodnenie (PD 16232). K druhej otázke lord Penrose poznamenal, že „požiadal jednotlivých poistencov, aby [mu] pomohli sformulovať svoje nároky s cieľom (...) pomôcť pri zaujatí názoru na prípadné záväzky spoločnosti (...)“ a že takto získané informácie „osvetlili zaradenie najpodstatnejších nárokov“(PD 16233). Lord Penrose však zdôraznil, že on „nemôže rozhodovať o sťažnostiach poistencov“ a konštatoval, že „mnohými vyjadrené očakávania, že táto správa poskytne stanovisko k oprávnenosti sťažností a ich hodnote, budú nevyhnutne sklamané“ (PD 16234). Napriek tomu sa lord Penrose snažil upozorniť na skutočnosť, že netreba podceňovať ľudskýrozmer udalostí v spoločnosti Equitable a že „(...) škody utrpeli nielen finančné zdroje

Page 239: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 239/417 PE 386.573v02-00

SK

235 Strana 285.236 Strana 745.237 Napr. Corleyho správa (PD 50) alebo prvá správa parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva (Finančnáregulácia spoločnosti Equitable Life); štvrté volebné obdobie 2002 – 2003.

poistencov, ale aj ich sebaúcta a viera v schopnosť riadiť vlastné záležitosti“ (PD 16235). Lord Penrose dospieva k záveru, že „až na niekoľko výnimiek sa poškodení poistenci stali nevinnými obeťami tejto záležitosti“ (PD 16236).

Ani Bairdova ani Penroseho správa ani žiadne oficiálne vyšetrovanie237 nepriniesli poistencom nápravu. Skupina EMAG v dôkaze PD 44 vyjadruje frustráciu poistencov a sťažuje sa, že „vydávala sa jedna správa za druhou, ale žiadna nemala právomoc potrestať vinu či povoliťodškodnenie“.

IV. Opatrenia spoločnosti ELAS vo vzťahu k poškodeným poistencom

Táto časť skúma opatrenia spoločnosti Equitable Life reagujúce na krízu a to, či uľahčili situáciu poistencov.

1. Súdny spor

Najskôr spoločnosť Equitable uvažovala o právnych krokoch proti orgánu finančnej regulácie Spojeného kráľovstva v Spojenom kráľovstve alebo na Európskom súdnom dvore. „Zabezpečili sme si právne poradenstvo o tom, či by spoločnosť mala žalovať zlé postupy na európskych súdoch (...), ale z rady, ktorú sme dostali, jasne vyplývalo, že žiadny spôsob neexistuje. (...) Bolo tiež jasné, že neexistujú žiadne reálne vyhliadky na úspech žaloby proti orgánu pre obozretnú reguláciu Spojeného kráľovstva“ (pán THOMSON (V 2). SpoločnosťELAS uviedla radu, ktorú dostala od advokáta ako dôkaz PD 71. Tento dokument zvažuje možné sťažnosti spoločnosti a poistencov proti orgánom finančnej regulácie a regulačným orgánom pre výkon podnikania. Advokátska kancelária uvádza: „Nedomnievame sa, že by sa právne kroky spoločnosti proti regulačným orgánom vyplatili“, a preto radí spoločnosti, aby „takéto kroky nepodnikala.“ V súvislosti s financovaním sťažností poistencov zo strany spoločnosti advokátska kancelária „upozorňuje na (...) problémy s podaním takýchto sťažnostía obavy, či spoločnosť môže alebo má takéto sťažnosti financovať“ a dospieva k záveru, že „nevidíme spôsob odôvodnenia takéhoto postupu“ (PD 71).

Naopak „na základe právneho, audítorského a poistno-matematického poradenstva, ktoré[spoločnosť] získala, a so silnou podporou poistencov a akčných skupín“ spoločnosť podala žalobu na svojich bývalých riaditeľov a audítorov za údajné neplnenie povinností „ktorávyústila do súdnych procesov [v roku 2005]“ (pán THOMSON, V 2). Výbor získal mnoho dokumentov týkajúcich sa veci ELAS/Ernst&Young (PD dôv. 14). Podľa dokumentov súdu išlo o obvinenie z dvoch vecí. Po prvé ide o obvinenie, že riadne účtovné závierky z rokov 1997, 1998 a 1999 mali zahrnúť veľmi dôležité technické rezervy týkajúce sa možnosti garantovanej ročnej sadzby. Po druhé, objavilo sa podozrenie, že v rokoch 1998 a 1999 mali

Page 240: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 240/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

238 Strana 4.239 Strana 5.

závierky uviesť prípadné záväzky a neistoty v súvislosti so súdnym sporom vo veci Hyman. Spoločnosť ELAS tvrdila, že utrpela škody pre neuskutočnený predaj spoločnosti a majetku (buď v septembri 1998 alebo v roku 2000) z dôvodu straty šancí na takýto predaj a z dôvodu priznania bonusov, ktoré nemali byť priznané. Pán THOMSON (V 2) poukázal na skutočnosť, že strata, ktorú spoločnosť žalovala v uvedených súdnych procesoch, predstavovala podnikovústratu, t. j. zníženie hodnoty spoločnosti ako celku, nie straty jednotlivých poistencov.

Napokon musela spoločnosť od súdneho sporu ustúpiť, pretože nedokázala nájsť príčinnúsúvislosť medzi podozreniami z pochybenia a utrpenými stratami. „Na naše veľké sklamanie sme neboli schopní dokázať, že strata bola zapríčinená konaním žalovanej strany“(pán THOMSON, V 2). Vo svedectve V 8 sa pán THOMSON domnieva, že „je škoda, že nikto nemôže prevziať zodpovednosť za to, čo sa stalo“, pretože „ťažko môžem uveriť, že išlo o úplnú náhodu“ (V 8).

Pán CHASE GREY je však presvedčený, že súdne kroky spoločnosti ELAS proti bývalým riaditeľom a audítorom „nezačali (...) s úmyslom pokryť škody, ale odviesť pozornosťpoistencov a tlače a pravdepodobne naďalej mrhať časom pri vyšetrovaní a časom, ktorýprávne predpisy o premlčaní priznávajú poistencom na začatie súdnych procesov v otázke odškodnenia“ (PD 40238). „Riaditeľ spoločnosti ELAS (...) - povolaním právnik, a výkonnýriaditeľ vysvetlili (...) (podľa môjho názoru veľmi pokrytecky) potrebu odvolať podniknutékroky tým, že spoločnosť ELAS počas súdneho konania zistila, že nedokáže podať dôkazy o strate, teda niečím, čo by mal kompetentný právnik zistiť pred začiatkom súdneho konania“(PD 40239).

Spoločnosť ELAS v liste z 2. decembra 2005 adresovanom poistencom (príloha dôkazu PD 35) uviedla nasledujúce vysvetlenie týkajúce sa súdneho sporu s bývalými riaditeľmi: „Správna rada uplatnila nárok po dôkladnom zvážení podrobného právneho poradenstva. Na jeho základe dospela k názoru, že keby vo vašom mene neuplatnila nárok, dopustila by sa zanedbania riaditeľských povinností a záväzkov voči poistencom. Súčasne sme sa snažili o maximálnu efektivitu našich krokov z hľadiska nákladov. Posudzovali sme sťažností s tímom právnikov s cieľom zabezpečiť, že udržíme krok s rastom intenzity a nákladovej efektívnosti sťažností. Na základe jednoznačnej rady našich právnikov sme dospeli k názoru, že musíme ukončiť súdny spor s bývalými riaditeľmi s čo najmenšími dodatočnými nákladmi. (...) Samozrejme, že nejde o výsledok, o ktorý sme sa v ostatných štyroch rokoch tak usilovne snažili, a je nám veľmi ľúto, že sme nedokázali zabezpečiť súdnou cestou odškodnenie pre poistencov. Lord Penrose dospel k jasným a pôsobivým záverom týkajúcim sa krachu spoločnosti. Musíme však prijať skutočnosť, že je úplne niečo iné presvedčiť súd o tom, že z postavenia bývalých riaditeľov vyplývali povinnosti, ktoré majú z právneho hľadiska za následok vinu a odškodnenie.“

2. Kompromisný režim

Page 241: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 241/417 PE 386.573v02-00

SK

240 Strany 27 a 28.241 Majitelia anuít dostali ponuku 2,5 %zvýšenia celkového hrubého ročného dôchodku (pozri PD 23, s. 19).242 Strana 30.243 Strana 29.244 Poistenci s garantovanou ročnou sadzbou a bez garantovanej ročnej sadzby boli na účely hlasovania zaradení do rôznych skupín.245 Argumenty v prospech tohto rozhodnutia sa uvádzajú v EŠ 3, s. 32 a 33.246 Strana 2.

Kompromisným režimom sa podrobne zaoberá časť IV. tejto správy. Vzhľadom na význam tohto režimu pre postavenie poškodených poistencov znovu preskúmame určité aspekty a konkrétne sa zameriame na obavy vyjadrené poistencami.

Článok 425 zákona Spojeného kráľovstva o spoločnostiach z roku 1985 umožňuje spoločnosti zaviesť kompromisný režim vyrovnania medzi spoločnosťou a jej členmi či veriteľmi alebo akoukoľvek ich skupinou na základe súhlasu zúčastnených strán a súdu. Režim sa stáva záväzným, ak ho schváli väčšina predstavujúca tri štvrtiny hodnoty pripadajúcej na veriteľov alebo skupina veriteľov alebo členov alebo skupina členov a súd (pozri EŠ 3240). SpoločnosťELAS ustanovila takýto režim s cieľom stabilizovať výnosové fondy formou obmedzenia rizika spojeného s garantovanou ročnou sadzbou a súčasne obmedziť riziko právnych krokov proti spoločnosti ELAS v súvislosti s nesprávnym predajom, keďže spoločnosť údajne neupozornila budúcich poistencov bez garantovanej ročnej sadzby na riziká spojené s garantovanou ročnou sadzbou. Prakticky to znamenalo návrh, aby sa hodnota poistných zmlúv poistencov s garantovanou ročnou sadzbou zvýšila o 17,5 % výmenou za to, že sa zrieknu práva na garantovanú ročnú sadzbu. Poistenci bez garantovanej ročnej sadzby súčasne dostali ponuku zvýšenia hodnoty poistnej zmluvy241 o 2,5 % výmenou za to, že sa zrieknu práva na uplatnenie nárokov buď formou právnych krokov alebo prostredníctvom úradu finančného ombudsmana.

Podľa EŠ 3242 bol režim výsledkom rozsiahlych konzultácií zahŕňajúcich poistencov a orgány finančnej regulácie a sprevádzala ho veľká publicita. Skupina EMAG tento postup nazvala „postupom masívnych konzultácií, ktorý však bol len kozmetickým reklamným prikrášlením“(PD 75). V EŠ 3 sa tiež zdôrazňuje, že konzultácie sa do určitej miery uskutočňovali pod časovým tlakom, pretože vyplatenie sumy 250 miliónov GBP spoločnosťou Halifax bolo podmienené dosiahnutím kompromisu do 1. marca 2002. Preto „čas na dokončenie a schválenie režimu bol oveľa kratší, než by taký zložitý režim normálne vyžadoval“ (EŠ 3243).

Režim napokon schválila prevažná väčšina jednotlivých skupín244 poistencov spoločnosti Equitable. Treba poznamenať, že sudca Lloyd odmietol návrh, aby sa na účely hlasovania o kompromisnom režime pokladali zámorskí poistenci za samostatnú skupinu.245

Za samostatnú skupinu neboli považovaní ani majitelia výnosových anuít. Kompromisný režim nadobudol právnu účinnosť 8. februára 2002 po schválení najvyšším súdom. Spoločnosťodhadovala, že po nadobudnutí účinnosti kompromisného režimu „existovalo takmer milión osôb s podielom vo výnosovom fonde“, hoci v priebehu roka 2001 veľká časť poistencov spoločnosť opustila“ (PD 47246).

Správna rada spoločnosti Equitable v tom čase tvrdila, že systém poskytuje „spravodlivúkompenzáciu hodnoty pre poistencov s garantovanou ročnou sadzbou na základe

Page 242: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 242/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

247 Pozri PD 29, s. 19.248 Príloha k petícii č. 29/2005 z 9. novembra 2005 týkajúca sa Úradu pre finančné služby a úradu finančného ombudsmana, s. 2.249 Druhé podanie na vyšetrovanie vedené lordom Penroseom o poučení z krachu spoločnosti Equitable Life – prípadováštúdia sériového regulačného zlyhania vlády a jej zástupcov, Úrad pre finančné služby, EMAG, 27. marca 2003, s. 50.250 Strana 3.251 Strana 275.252 Strana 19.

realistického odhadu hodnoty právnych nárokov, ktorých sa museli vzdať (...), rozdeľuje kompenzáciu jednotlivým poistencom s garantovanou ročnou sadzbou v súlade s ich nárokmi; znižuje kompenzáciu o hodnotu možného nároku na kompenzáciu, ktorého sa vzdali poistenci bez garantovanej ročnej sadzby; kompenzácia predstavuje pomerné navýšenie hodnôt poistiek poistencov s garantovanou ročnou sadzbou v garantovanej i negarantovanej forme“ (PD 29247). Naopak zástupcovia poistencov tvrdili, že systém bol „nespravodlivý“248 a „zámerne znejasňoval a znižoval význam právneho poradenstva [naznačujúceho], že poistenci [bez garantovanej ročnej sadzby] majú veľké vyhliadky na úspech v prípade žaloby za nesprávny predaj“249. Konkrétne skupina EMAG sa domnieva v dôkaze PD dôv. 16, že prvé všeobecnézníženie hodnoty o 16 % z júla 2001, ktoré podľa názoru uvedenej skupiny nebolo len výsledkom prehry v spore o garantovanú ročnú sadzbu a poklesu na burze, ale aj (do veľkej miery) následkom desaťročnej nadmernej bonifikácie v spoločnosti ELAS a nespravodlivo postihlo posledných poistencov bez garantovanej ročnej sadzby, ktorí predtým nečerpali výhody z nadmernej bonifikácie tak ako poistenci, ktorí uzavreli poistnú zmluvu do roku 1990 (prevažne s garantovanou ročnou sadzbou). Ako sa uvádza v časti II.3, pán THOMSON (V 8) zastáva odlišné stanovisko: „Dôvodom paušálneho zníženia hodnoty bolo dosiahnutie väčšej spravodlivosti pre všetkých poistencov. Správna rada prijala toto rozhodnutie po zváženíniekoľkých možností so zodpovedným poistným matematikom.“ Pán BOSWOOD vo svojom stanovisku (PD 76250) podporuje názor skupiny EMAG, že paušálne zníženie sadzby nevzalo do úvahy nadmernú bonifikáciu starších poistencov. Skupina EMAG je presvedčená, že kompromisný režim poskytol spoločnosti ELAS príležitosť napraviť situáciu. Namiesto toho režim navrhol zvýšenie garantovanej ročnej sadzby o 17, 5 % v porovnaní s 2,5 % zvýšením poistiek bez garantovanej ročnej sadzby. Lord PENROSE vo svojej správe odmietol komentovať spravodlivosť kompromisného režimu (PD 16251).

Poistenci navyše povedali výboru, že zvýšenie hodnoty poistnej zmluvy nebolo zaručené: „V priebehu niekoľkých týždňov sa 2,5 % zvýšenie zázračne zmenilo na 4 % zníženie“ (pán WEIR, V 2), takže poistenci „stratili nárok na odškodnenie výmenou za zvýšenie, ktoré sa ukázalo byť nekrytým šekom“ (pán BELLORD, V 2). Po pripísaní zvýšených hodnôt poistných zmlúv 1. marca 2002 spoločnosť ohlásila ďalšie zníženie o 4 % na 15. apríla 2002, ktoré zrušilo 2,5 % zvýšenie pripísané v prospech poistných zmlúv s garantovanou ročnou sadzbou pred šiestimi týždňami. Majitelia výnosových anuít zažili niečo podobné, pretože spoločnosť po schválení dohody znížila celkovú výnosovú mieru o 4 %. Preto niektorí poistenci vyjadrili pochybnosti o právnej hodnote kompromisného režimu (pozri napríklad ústne svedectvo pána WEIRA, V 2 a pána SCAWENA, PD 23252).

Page 243: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 243/417 PE 386.573v02-00

SK

253 Strany 1 a 2.254 Strana 6.255 Strana 6.256Strana 19.257 Strana 4.

Pán THOMSON zareagoval tvrdením, že spoločnosť uviedla podrobné informácie o kompromisnom režime v sprievodných dokumentoch. „Zvýšenie je v dokumentoch týkajúcich sa režimu vysvetlené veľmi zreteľne a obsahuje garantované aj negarantovanéprvky. Pohyby na trhu spôsobili, že sme následne museli znížiť negarantované bonusy. Toto riziko bolo v dokumentoch jasne popísané (...)“ (PD dôv. 5253). Profesor BLAKE sa v dôkaze PD 29254 nazdáva, že informácie, ktoré správna rada poskytla poistencom v súvislosti s návrhom kompromisného režimu, neboli dostatočné. Okrem iného kritizoval, že „informácie týkajúce sa stavu fondu väčšinou neboli aktuálne, dokumenty neobsahovali v podstate žiadne informácie o tom, čo sa s fondom stane po [nadobudnutí účinnosti kompromisného režimu], nebolo presne vysvetlené, čoho sa poistenci zriekajú, ak budú hlasovať za [režim]“ (PD 29255).Pán SCAWEN tiež tvrdí, že neboli zverejnené úplné informácie o finančnej situácii spoločnosti. V opačnom prípade by majitelia výnosových anuít „určite neprijali ponuku“ (PD 23256). Skupina EMAG kritizovala, že „sa dokumentácia o kompromisnom režime nezaoberala nadmernou bonifikáciou, výhodami, ktoré priniesla poistencom s garantovanou ročnou sadzbou, nespravodlivosťou 16 % zníženia hodnoty poistných zmlúv voči poistencom s garantovanou ročnou sadzbou [ani] možnosťou kompenzačného vyrovnania v prospech poistencov bez garantovanej ročnej sadzby“ (PD dôv. 16).

Skupina EMAG podrobne komentovala druhé zníženie hodnoty poistných zmlúv z 15. apríla 2002, ktoré vylúčilo zvýšenie pripísané v prospech poistencov bez garantovanej ročnej sadzby. Ako sme už uviedli, spoločnosť ELAS nástojila na tom, že išlo o nevyhnutný krok zapríčinený„pohybmi na trhu“. Skupina EMAG tvrdí, že v období od júna 2001, kedy bolo zavedené16 % zníženie, do apríla 2002, keď sa uskutočnilo druhé zníženie, trh spadol o približne 6 % (ekvivalent 3 % poklesu hodnoty aktív spoločnosti Equitable Life). Lenže „to sa odohralo pred zverejnením kompromisného režimu v decembri 2001 [a] do zníženia hodnoty poistných zmlúv v apríli 2002 nedošlo k žiadnemu závažnému poklesu trhu“ (PD dôv. 16). Skupina EMAG sa domnieva, že spoločnosť ELAS pravdepodobne úmyselne zavádzala poistencov, a to tak, že poistencom bez garantovanej ročnej sadzby nevysvetlila, že bez okamžitého rastu na burze cenných papierov bude potrebné ďalšie zníženie hodnoty poistných zmlúv. Pán THOMSON vo svedectve V 8 naopak tvrdil, že „po skončení kompromisného režimu vo februári 2002 pád na trhu pokračoval a správna rada nemala iné východisko, ako reflektovaťzmeny trhových hodnôt v negarantovaných výhodách.“ Pán BOSWOOD (PD 76257) súhlasís hodnotením skupiny EMAG a dodáva, že „tieto informácie bolo potrebné predložiť tým zúčastneným (vrátane súdu), od ktorých sa žiadal súhlas s režimom.“ Preto pokladá za možné, že „zodpovedné osoby úmyselne zatajovali informácie, o ktorých vedeli, že sú pre režim dôležité.“ Skupina EMAG so zreteľom na uvedené skutočnosti požiadala Úrad pre finančné služby, aby celú záležitosť vyšetril. Úrad vyšetrovanie odmietol s odkazom na svoju právomoc (PD dôv. 16).

Pán THOMSON reagoval na obvinenia, že dokumentácia týkajúca sa kompromisného systému nebola dostatočná, poukázaním na skutočnosť, že najvyšší súd režim schválil. Citoval sudcu

Page 244: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 244/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

258 Dodatok k petícii č. 29/2005 z 9. novembra 2005 týkajúci sa Úradu pre finančné služby a úradu finančného ombudsmana, s. 2.259 Druhé podanie na vyšetrovanie vedené lordom Penroseom o poučení z krachu spoločnosti Equitable Life – prípadováštúdia sériového regulačného zlyhania vlády a jej zástupcov, Úrad pre finančné služby, EMAG, 27. marca 2003, s. 50.260 Zhrnutie správy nezávislého poistného matematika, s. 125.

(V 8): „Nepochybujem o tom, že ide o režim, ktorý by inteligentný a čestný človek, príslušník dotknutej skupiny konajúci so zreteľom na svoje záujmy mohol rozumne schváliť. Som tiežspokojný s tým, že ani v súvislosti s akýmkoľvek nedostatkom informácií v rámci postupu či inak, ani z hľadiska akýchkoľvek závažných bodov, ktoré mi boli predložené, neexistuje najmenší dôvod domnievať sa, že by nešlo o správny režim, ktorý by po schválení požadovanou väčšinou jednotlivých skupín mal schváliť súd. Vydám nariadenie v tomto zmysle.“

Poistenci celkovo kritizovali skutočnosť, že Úrad pre finančné služby im odporúčal, aby kompromis prijali, dokonca ho podporoval.258 „Úrad pre finančné služby prispel k urýchlenému dotlačeniu väčšiny členov spoločnosti Equitable k nepremyslenému podpísaniu chybného kompromisu, pretože sa nazdával, že ak kompromis nebude schválený, bude to viesťku krachu spoločnosti Equitable a domnieval sa (mylne), že schválenie režimu vráti fondu stabilitu. (...) Tí, ktorí nesúhlasili s kompromisom schváleným Úradom pre finančné službya vybrali svoje vklady, očividne skončili lepšie než tí, ktorí v spoločnosti zotrvali. Jednoznačná podpora Úradu pre finančné služby pre kompromisný režim je smutná, pretože sa predpokladá, že bude chrániť oprávnené očakávania poistencov.259“

Pán STRACHAN vo výpovedi pred výborom (V 4) komentoval zapojenie Úradu pre finančnéslužby do kompromisného režimu: „Kompromisný režim bol zavedený ako súčasť nezávislého súdneho konania podľa zákona o spoločnostiach. V rámci tohto konkrétneho postupu Úrad pre finančné služby nemá žiadnu zákonnú úlohu.“ Úrad v dôkaze PD 37 poukazuje na skutočnosť, že „napriek tomu vyzval spoločnosť Equitable, aby prekročila požiadavky stanovenézákonom o spoločnostiach s cieľom v maximálnej možnej miere zaistiť ochranu záujmov poistencov, konkrétne vymenovaním nezávislého poistného matematika, ktorý by zhodnotil spravodlivosť návrhov.“ Úrad navyše „posúdil a zhodnotil návrhy súvisiace s kompromisným režimom, ktoré spoločnosti Equitable Life predložili majitelia výnosových anuít s cieľom zabezpečiť dôkladné zohľadnenie záujmov všetkých poistencov“ (PD dôv. 8). Úrad pre finančné služby pritom zvážil nasledujúce skutočnosti: „Po prvé, že úspešný kompromisný režim by v zásade ponúkol najlepšie vyhliadky na stabilitu spoločnosti Equitable Life a jej poistencov. Po druhé (čo sa týka otázky spravodlivosti) išlo o zhodnotenie toho, či výmena za zrieknutie sa práv a nárokov jednotlivých dotknutých skupín bola spravodlivá. Tretia úvaha sa týkala poskytovania jasných a súhrnných informácií poistencom a po štvrté sme zohľadnili nezávisléhodnotenie návrhu zo strany poistného matematika“ (pán STRACHAN, V 4). Nezávislýpoistný matematik vo svojej správe konštatoval, že „z hľadiska poistného matematika súpodmienky režimu nastavené spravodlivo a rozumne“ (PD dôv. 9260). Poistenci však vyjadrili podozrenie, že sa poistný matematik nevyjadril k mnohým dôležitým otázkam, ktoré by im zásadne pomohli pochopiť návrh (pozri PD dôv. 16) a rovnako spochybnili jeho nezávislosť od spoločnosti ELAS (pozri PD 75).

Page 245: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 245/417 PE 386.573v02-00

SK

261 Strana 9.

Úrad pre finančné služby pri hodnotení kompromisného režimu (PD 67) dospel k nasledujúcim záverom: „Úrad pre finančné služby je spokojný s tým, že pokiaľ ide o relevantné skupiny poistencov s garantovanou ročnou sadzbou a bez garantovanej ročnej sadzby, miera zvýšenia hodnoty poistných zmlúv predstavuje spravodlivú ponuku výmenou za to, že sa poistenci s garantovanou ročnou sadzbou vzdajú práv a nárokov týkajúcich prípadného nesprávneho predaja. Hoci existujú rozdiely medzi jednotlivými členmi príslušných skupín, sme spokojnís tým, že neexistuje žiadna kategória poistencov v rámci jednotlivých skupín, ktorá by získala neprimerane veľké alebo malé výhody.“ Úrad ďalej uvádza, že „dohoda o vyrovnaní bola v záujme poistencov a predstavovala vhodný spôsob, ako odstrániť neistoty nepriaznivo ovplyvňujúce spoločnosť; podobne sme nevideli žiadny dôvod na predloženie žiadostí súdu, ktorý niesol konečnú zodpovednosť za rozhodnutie“ (PD dôv. 8).

EŠ 3261 nekomentuje spravodlivosť kompromisného režimu, ale poukazuje na jeho všeobecnévýhody: „Po prvé, poskytuje istotu určitým dotknutým stranám a chráni poistencov (aj spoločnosť Equitable) pred dlhodobým a nákladným súdnym sporom. Po druhé, bol schválenýorgánom finančnej regulácie (Úradom pre finančné služby), väčšinou členov a súdom. Po tretie, umožňuje realizáciu dohody so spoločnosťou Halifax plc za najlepších možných podmienok. Po štvrté, javí sa vhodnejší ako iné alternatívy, napríklad likvidácia spoločnosti Equitable.“ Autori EŠ 3 vyjadrujú názor, že „po dôkladnej úvahe je odškodnenie poškodených poistencov pravdepodobnejšie v rámci režimu kolektívneho odškodnenia, napríklad v kompromisnom režime, než využitím individuálnych právnych prostriedkov nápravy“, tento bod však ďalej nerozvinuli.

Dôkazný materiál naznačuje, že primárnym cieľom kompromisného režimu vyrovnania, ktorýnadobudol právnu účinnosť 8. februára 2002 po schválení požadovanou väčšinou poistencov a najvyšším súdom, bolo zbaviť spoločnosť Equitable Life právnej neistoty a záväzkov, a tým stabilizovať jej fond. Režim však nepriniesol poistencom odškodnenie za straty, ktoré utrpeli znížením hodnoty poistných zmlúv v roku 2001. Toto zníženie zapríčinili rôzne okolnosti v spoločnosti Equitable vrátane vyplácania nadmerných bonusov v deväťdesiatych rokoch. Konkrétne zvýšenie hodnoty poistných zmlúv určené pre poistencov bez garantovanej ročnej sadzby, ktorí sa výmenou za toto zvýšenie vzdali svojho práva na uplatnenie nárokov, bolo úplne odstránené následnými zníženiami. Na základe dôkazných materiálov sa výbor domnieva, že spoločnosť v čase, keď tento systém navrhovala, pravdepodobne vedela, že za normálnych okolností by sa zvyšovanie hodnôt poistných zmlúv nedalo udržať, ale neoznámila to ani poistencom ani súdu. Je nesporné, že mnohí poistenci by na základe dnes známych poznatkov nehlasovali v prospech režimu. Výbor dospel k záveru, že konečným výsledkom systému bolo, že poistenci, ktorí zostali v spoločnosti, stratili právo na uplatnenie svojich nárokov a že tento systém vôbec nezabránil ďalšiemu zvyšovaniu straty.

3. Sťažnosti podané spoločnosti ELAS a revízie poistných zmlúv

Pán THOMSON informoval výbor, že spoločnosť ELAS vypracovala interný postup riešenia sťažností podľa požiadaviek nariadenia Úradu pre finančné služby. Upozornil, že spoločnosť od roku 2001 riešila viac než 40 000 sťažností týkajúcich sa širokého okruhu otázok. Tie sťa

Page 246: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 246/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

262 Strana 4.263 Strana 4.

žnosti, ktoré sa týkali „záležitostí súvisiacich so situáciou v spoločnosti (...) sa väčšinou riešili formou revízie poistných zmlúv“ (PD 47262). Revízia poistných zmlúv (opravný systém, systém pre odchádzajúcich poistencov bez garantovanej ročnej sadzby a preskúmanie spravovaných dôchodkov) riešila viac než 100 000 prípadov, z ktorých podľa pána THOMSONA spoločnosťmnohé určila a vyriešila bez podania sťažnosti zo strany poistencov (PD 47263).

Opravný systém (75 000 prípadov) odškodnil tých poistencov s garantovanou ročnou sadzbou, ktorých poistné zmluvy boli splatné pred rozsudkom Snemovne lordov nariaďujúcim spoločnosti, aby splnila svoje záväzky voči poistencom s garantovanou ročnou sadzbou. Tento systém im priniesol vyplatenie bonusov, ktoré by boli dostali, keby by bol v danej chvíli známy rozsudok.

Preskúmanie spravovaných dôchodkov sa týkalo 20 000 prípadov poistných zmlúv, ktoré umožňujú poistencom poberať príjmy z dôchodkového poistenia, pričom na tomto stupni nemusia celú dôchodkovú poistku previesť na anuitu. Finančný novinár, pán BAIN, však vo svedectve V 8 tvrdil, že „vo väčšine (...) prípadov preskúmania spravovaných dôchodkov sa poistenci dozvedeli, že nemajú žiadny nárok na odškodnenie a len menšia časť dostala ponuku na malévyrovnanie.“ Uviedol príklad poškodeného poistenca, ktorému spoločnosť ELAS na záver preskúmania ponúkla odškodnenie vo výške 522 GBP. Ako tvrdí pán BAIN (V 8), až keďpohrozil, že podnikne právne kroky, spoločnosť ELAS „[súhlasila], že mu vyplatí81 907 GBP“.

Systém pre odchádzajúcich poistencov bez garantovanej ročnej sadzby riešil asi 15 000 prípadov poistencov bez garantovanej ročnej sadzby, ktorí uzavreli poistnú zmluvu pred nadobudnutím účinnosti kompromisného režimu. Títo poistenci podľa pána THOMSONA (V 2) dostali ponuku na odškodnenie v maximálnej výške 5 % straty. Úrad pre finančné službyuviedol, že „dohliadal na [tento] proces poskytnutia primeraného odškodnenia tým poistencom, ktorí zrušili poistnú zmluvu so spoločnosťou Equitable skôr, než mohli čerpaťvýhody poskytnuté kompromisným režimom“ (pán STRACHAN, V 4). Zástupcovia poistencov zdôraznili, že ponuky zo strany spoločnosti predložené buď individuálne alebo na základe revízie poistnej zmluvy boli smiešne a predstavovali len zlomok skutočných strát poistencov. Podľa pána THOMSONA (V 2) však väčšina poškodených poistencov ponuku spoločnosti prijala. Pán THOMSON uviedol, že asi 1 000 prípadov, v ktorých poistenci ponuku neprijali, spoločnosť oznámila úradu finančného ombudsmana (pozri nižšie).

Pán THOMSON (V 2) celkovo poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Equitable musela ako vzájomná spoločnosť hľadať rovnováhu medzi záujmami sťažovateľov uplatňujúcich nárok a zostávajúcich poistencov, ktorí museli tento nárok uhradiť. „Odškodné, ktoré spoločnosťuhradí, môže pochádzať výlučne od súčasných poistencov, preto so zreteľom na nich sme povinní odmietnuť úhradu, ak neexistuje nárok na žiadne odškodnenie. (...) Preto spoločnosťmusí oddeliť skutočné nároky od prospechárskych (...)“ (pán THOMSON, V 2). Podobne konštatoval vo svedectve V 8, že „uhradenie nárokov tým, ktorí najviac kričali, pôjde na úkor

Page 247: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 247/417 PE 386.573v02-00

SK

264 Pozri napríklad PD 7, PD 8, PD 9, PD 25, PD 31, PD 33, PD 34, PD 40 a PD 42.265 Strana 2.266 Strana 7.267 Strana 2.268 Pozri napríklad písomné podanie pána Chase Greya (PD 9), s. 3 a 4.269 http://www.sfo.gov.uk/270 Strany 3 a 4.

tých, ktorí mlčali, (...) preto vždy musíme postupovať tak spravodlivo, ako je to možné.“

V. Obvinenia z podvodu a Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov

V niektorých písomných dôkazových materiáloch predložených výboru264 sa vyjadruje obvinenie, že sa postoj a správanie spoločnosti rovnalo podvodu. Združenie investorov v dôkaze PD 31265 konštatuje, že síce nemôže dokázať spáchanie podvodu, ale dostupnédôkazy o tom presvedčivo vypovedajú. Tento pracovný dokument sa uvedenými obvineniami nezaoberá podrobne. Ak sa zistí, že sú pravdivé, pomôže to poistencom zdôvodniť ich nároky a získať odškodnenie pred občianskoprávnymi súdmi. Dôkaz PD 31266 naznačuje, že otázka, či spoločnosť Equitable Life ako subjekt podľa občianskeho práva konala protiprávne tým, že podvádzala poistencov, má význam, pretože v prípade kladnej odpovede poistenci stále majúteoretickú možnosť prijatia občianskoprávnych krokov, aj keď možnosť podniknutia iných krokov už uplynula (pozri nižšie). Spoločnosť ELAS tvrdí: „Podrobne sme preskúmali obvinenia z podvodu, [ale] nenašli sme žiadne dôkazy, ktoré by viedli k udržateľnému obvineniu spoločnosti v tejto veci“ (PD dôv. 267).

Niektorí poistenci však predložili obvinenia Úradu Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov268. Podľa pána LAKEA, Úrad pre vyšetrovanie závažných podvodov dostal žiadosť od ministerstva financií, aby sa prípadom zaoberal. Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov sa na svojej webovej lokalite269 predstavuje ako nezávislývládny orgán, ktorý vyšetruje a stíha závažné alebo zložité podvody. Úrad je súčasťou systému trestného súdnictva Spojeného kráľovstva. Na čele úradu stojí riaditeľ, ktorého menuje generálny prokurátor a jemu riaditeľ podlieha. Hlavným kritériom pri rozhodovaní o prijatíprípadu je, či sa údajný podvod javí natoľko závažný alebo zložitý, že by ho mali vyšetrovať tí, ktorí zodpovedajú za jeho stíhanie. Ďalej sa berú do úvahy skutočnosti, ako sú hodnota údajného podvodu, prítomnosť významného medzinárodného rozmeru, pravdepodobnosť, že prípad vyvolá veľký záujem verejnosti a potreba špecializovaného odborného vzdelania, napríklad v oblasti finančných trhov.

Pán GREY konštatuje, že ho Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov informoval, že sa obvinenia, ktoré vzniesol, budú posudzovať vo svetle vtedy prebiehajúceho občianskoprávneho sporu spoločnosti ELAS s jej bývalými riaditeľmi a audítormi. Podľa jeho názoru spoločnosť ELAS podnikla občianskoprávne kroky „takmer určite ako súčasť úmyselnej zdržujúcej taktiky [a] s cieľom zatajiť pravdu o pozadí svojho krachu“ (PD 9270). Navyše pán GREY tvrdí, že ho pán WEIR informoval o skutočnosti, že

Page 248: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 248/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

271 Túto správu tiež zaregistroval výbor ako PD 7: Equitable Life: Penrose and beyond - anatomy of a fraud. (Penrose a čo je za tým – anatómia podvodu. Referát dr. Michaela Nassimova, 30. decembra 2004.272 Strana 4.273 Strana 6.

napriek opakovaným žiadosťami pána WEIRA Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov formálne nepotvrdil prijatie správy271, ktorá podľa pána GREYA predstavovala najobsiahlejšie zdôvodnenie údajného podvodu a ktorú Úradu Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov zrejme poskytol pán WEIR (PD 9272).

Úrad neskôr prijal rozhodnutie, že sa prípadom nebude zaoberať. Pán MAXWELL (V 4) citoval z tlačovej správy, ktorú Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov vydal 19. decembra 2005: „Na základe podrobného preskúmania dostupných dôkazov vrátane Penroseho správy a materiálov držaných spoločnosťou a na základe výsledkov súdneho sporu spoločnosti s jej bývalými audítormi a niektorými bývalými riaditeľmi Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov potvrdzuje, že nezistil nič, čo by oprávnilo vyšetrovanie trestného činu vo veci spoločnosti Equitable Life Assurance Society.“ Dôkaz PD dôv. 30 obsahuje list Úradu Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov poistencom, v ktorom úrad vysvetľuje svoje rozhodnutie: „Rozhodnutie bolo prijaté na základe podrobného štúdia Penroseho správy a rozsiahleho vyšetrovania s cieľom určiť, či je k dispozícii dostatok dôkazov na začatie vyšetrovania trestného činu s cieľom začatia trestného stíhania. Naše skúmanie zvážilo výsledok občianskoprávneho sporu vedeného spoločnosťou Equitable Life proti jej bývalým audítorom a bývalým riaditeľom a úradníkom. Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov pri hodnotení určuje, či súdôkazy proti osobe alebo subjektu dostatočne presvedčivé, aby zaručili opodstatnenévyhliadky na odsudzujúci rozsudok poroty. Trestný čin či činy musia byť dokázané nad všetku pochybnosť. Preskúmanie Úradu Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov dospelo so zreteľom k dôkazovému materiálu k záveru, že prípad nespĺňa tieto kritériá.“

Pán LAKE (V 1) kritizoval skutočnosť, že „Úradu Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov trvalo dva roky, kým rozhodol, že neexistuje žiadny prípad, ktorý by sa mal vyšetriť, a to napriek evidentnému poskytovaniu zavádzajúcich informácií vo výročných výkazoch spoločnosti Equitable pre poistencov.“ Pán BRAITWAITE (V 1) však zdôraznil, že „skupina [EMAG] vôbec nenaznačila, že by Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov neskúmal možnosť spáchania podvodu.“ V dôkaze PD 31273 sa však tvrdíže anglické trestné právo je vo veciach zložitých finančných podvodov v nešťastnom a neúčinnom stave: „Úrad Spojeného kráľovstva pre vyšetrovanie závažných podvodov mal veľképroblémy s dosiahnutím odsudzujúcich rozsudkov a jeho doterajší výkon je veľmi slabý.“Otázku, či bol spáchaný trestný čin podvodu, skúma časť IV. tejto správy.

VI. Uplatňovanie nárokov voči spoločnosti ELAS za nesprávny predaj

Obvinenia z nesprávneho predaja, ktoré podrobnejšie popisuje časť IV. tejto správy, predniesli

Page 249: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 249/417 PE 386.573v02-00

SK

274 Strana 5.

výboru ústne i písomne mnohí poistenci. Spoločnosť Equitable údajne nikdy zákazníkom neposkytla žiadne informácie (ani zavádzajúce) o rizikách spojených so skutočnosťou, že ich financie majú byť v spoločnom fonde s poistnými zmluvami s garantovanou ročnou sadzbou. Konkrétne sa na nedostatok podrobných informácií sťažovali tí poistenci, ktorí uzatvorili poistnú zmluvu na konci deväťdesiatych rokov, kedy sa záväzky garantovanej ročnej sadzby stali materiálnym rizikom (predovšetkým vo svetle prebiehajúceho súdneho sporu vo veci Hyman), a preto uplatňujú nárok voči spoločnosti ELAS za nesprávny predaj poistných zmlúv. Poistenci predniesli ďalšie obvinenia z nesprávneho predaja, t. j. že propagačné materiály spoločnosti ELAS uvádzali, že výnosový fond vyrovnáva výkyvy výšky príjmov a výšky aktív (čo nerobil) a že spoločnosť ELAS presadzovala agresívnu politiku opakovaného predaja existujúcich poistiek v podobe novších investičných poistiek, ktoré spoločnosti priniesli vysokézisky (na základe ktorých uzavrela nové poistné zmluvy a zabezpečila si ďalšie provízie a potom dokonca vyžadovala ešte menšie kapitálové rezervy).

Treba poznamenať, že niektoré obvinenia poistencov potvrdili dvaja bývalí obchodnízástupcovia spoločnosti ELAS (pozri ústne svedectvo poskytnuté pánom LLOYDOM (V 5) a pánom POWEROM (PD nepublik. 2), ktorí tvrdia, že ich samotných spoločnosť zavádzala. Napríklad pán LLOYD, obchodný zástupca v Spojenom kráľovstve, pred výborom vypovedal toto: „Mám pocit, že správna rada spoločnosti Equitable Life nás všetkých podviedla. Podľa môjho názoru bolo jej povinnosťou informovať poistencov a predajcov o rizikách spojených s pridaním ďalších čiastok do existujúceho výnosového fondu, a tieto riziká mali byť známe do roku 1998, prípadne aj skôr. (...) Z dnešného pohľadu si myslím, že som bol nesprávne informovaný o rizikách spojených s výnosovým fondom. (...) Vtedy som to zrejme nevidel, no spätne si myslím, že bolo potrebné podniknúť kroky na zastavenie prijímania investícií od nových klientov (nie tých, ktorí v tom čase už boli klientmi spoločnosti) do fondu, ktorý mal väčšie záväzky ako prostriedky. Na základe spätného pohľadu si však myslím, že sme výnosovýfond predávali takým spôsobom (čo už dnes vieme), ktorý si nevšímal otázky týkajúce sa poberania príjmu a výnosové anuity“ (V 5).

Pokiaľ ide o majiteľov výnosových anuít, existuje ďalšie obvinenie, že sa vtedy kupujúcim nevysvetlilo, že veľká časť ich príjmu sa podľa podmienok dôchodkového poistenia bude klasifikovať ako negarantovaná. „Ani zmluva ani materiály o produkte nehovorili o tom, že konečná bonusová anuita môže byť v celom svojom rozsahu na základe výlučného uváženia spoločnosti odňatá a že tento prvok môže po niekoľkých rokoch predstavovať až 50 % ročného príjmu. Nie je mysliteľné, (...) aby niekto, kto tomu rozumie a hľadá istý príjem na celýživot (...), takýto produkt kúpil“ (PD 23274).

Pán BAIN, finančný novinár, vo svedectve V 8 upozornil výbor na skutočnosť, ktorú popísal ako riadený nesprávny predaj v súvislosti s tzv. spravovanými dôchodkami, ktoré spoločnosťzaviedla v roku 1995. Išlo o zmluvy o dôchodkovom poistení s odloženým poberaním dávok, ktoré umožňujú poistencovi poberať príjmy z dôchodkovej poistky, pričom na tomto stupni nemusí celú dôchodkovú poistku previesť na anuitu. Touto otázkou sa podrobne zaoberá časťIV. tejto správy.

Mnoho poistencov sa domnieva, že môžu uplatniť nárok proti spoločnosti, pretože utrpeli

Page 250: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 250/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

275 Kapitola 6276 Strana 1.277 Strana 9.278 Strana 8.279 Memorandum pripravené úradom finančného ombudsmana pre Vyšetrovací výbor vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society, 31. mája 2006.

straty pre prax nadmernej bonifikácie v deväťdesiatych rokoch, ako to popísal lord Penrose vo svojej správe (PD 16275). Lord Penrose odmietol názor, že problémy spoločnosti priamo súvisia s problémom súdneho konania vo veci Hyman a ukázal, že fond mal veľký deficit už v deväťdesiatych rokoch pre nadmerné vyplácanie realizované spoločnosťou ELAS v tomto období. Po zverejní správy 8. marca 2004 sa spoločnosť ELAS vyjadrila v tom zmysle, že ak sa poistenci na základe zistení správy lorda Penroseho (pozri PD dôv. 29276) pokúsia uplatniťsvoje nároky proti nej, bude sa dôrazne brániť. Úrad pre finančné služby následne vykonal vlastné vyšetrovanie s podporou externých odborníkov s cieľom zhodnotiť „prípadné nároky, ktoré môžu vzniknúť proti spoločnosti Equitable Life Assurance Society na základe správy lorda Penroseho“. Výbor dostal výrazne upravenú verziu hodnotenia Úradu pre finančné služby, ktorá dospela k záveru, že „nehrozí veľké riziko úspešnosti sťažností na základe praxe vyplácania bonusov spoločnosťou“ (PD dôv. 29277). Upravený dokument však neobsahuje žiadne zdôvodnenie či vysvetlenie tohto záveru. Úrad pre finančné služby zverejnil v júli 2004 na svojej webovej lokalite informačný dokument, ktorý radil poistencom spoločnosti ELAS v rôznych otázkach (PD nepublik. 29). Úrad tu potvrdil svoj názor, že „všeobecné sťažnosti proti spoločnosti Equitable Life týkajúce sa vyplácania bonusov v deväťdesiatych rokoch majú malú šancu na úspech“ (PD nepublik. 29278).

Poistenci, ktorí boli presvedčení o svojich nárokoch proti spoločnosti ELAS, sa buď mohli domáhať nápravy na úrade finančného ombudsmana alebo podniknúť právne kroky proti spoločnosti ELAS na súde, a to pod podmienkou, že nepatrili do kompromisného režimu ani iným spôsobom neprijali ponuku spoločnosti na vyplatenie odškodnenia, ktorá by vylúčila právne kroky.

1. Mimosúdne – úrad finančného obmudsmana

a.) Úvod

Výbor dostal memorandum pripravené úradom finančného ombudsmana (PD 27279), ktorépopisuje podiel úradu na riešení sťažností podaných proti spoločnosti ELAS a vymedzuje zákonný a regulačný okruh činnosti úradu, jeho úlohu, právomoci a povinnosti. Memorandum uvádza, že úrad finančného ombudsmana bol zriadený na základe zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000. Úrad zjednocuje šesť bývalých systémov (vrátane úradu ombudsmana pre osobné investície), ktoré predtým pokrývali rôzne odvetvia finančných služieb v Spojenom kráľovstve. Iné pravidlá prijaté na základe zákona o finančných službách a trhoch stanovujú kompetenciu úradu finančného ombudsmana a postupy, ktoré sa najčastejšie využívajú pri riešení sťažností. Úrad finančného ombudsmana podlieha aj prechodným

Page 251: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 251/417 PE 386.573v02-00

SK

280 Strana 35.281 http://www.financial-ombudsman.org.uk/about/index.html282 Strana 37.283 Skratka pre Rules on Dispute Resolution (Pravidlá riešenia sporov) obsiahnuté v príručke Úradu pre finančné služby.

ustanoveniam uvedeným v zákone o finančných službách a trhoch, ako aj v ďalších zákonných predpisoch Spojeného kráľovstva, ktoré sa týkajú postupu riešenia čiastočne ukončených sťažností v rámci bývalých systémov a sťažností na fakty a pochybenia, ktoré sa vyskytli pred zriadením úradu finančného ombudsmana.

V prípade spoločnosti Equitable predstavuje relevantný bývalý systém úrad ombudsmana pre osobné investície riadený spoločnosťou PIA Ombudsman Bureau Ltd. Tento systém vyžadoval, aby ombudsman rešpektoval všetky uplatniteľné nariadenia, vládu zákona či relevantné právne orgány. Úrad finančného ombudsmana musí rozhodovať o sťažnostiach, ktoré boli pôvodne podané úradu ombudsmana pre osobné investície v súlade s kritériami Úradu pre osobné investície, a teda rešpektovať všetky uplatniteľné zákony a judikatúru. Naopak v prípade nových sťažností musí úrad finančného ombudsmana rozsúdiť, čo je spravodlivé a opodstatnené vo všetkých okolnostiach prípadu a zohľadniť akýkoľvek uplatniteľný zákon alebo judikatúru (pozri EŠ 3280).

Úrad finančného ombudsmana sa vymedzuje ako nezávislý orgán zriadený na účely neformálneho riešenia individuálnych sporov medzi spotrebiteľmi a spoločnosťami poskytujúcimi finančné služby a ako alternatíva súdov.281 Spotrebitelia môžu podávať sťažnosti úradu finančného ombudsmana bezplatne. Osobou oprávnenou podávať sťažnosti je každásúkromná osoba, malá spoločnosť alebo organizácia v prípade sťažností, ktoré vzniknú na základe zákazníckeho alebo možného zákazníckeho vzťahu. Sťažovateľ nemusí žiť alebo maťtrvalý pobyt v Spojenom kráľovstve. Povinná kompetencia úradu finančného ombudsmana sa týka každej povolenej spoločnosti, proti ktorej bola podaná sťažnosť, ak sa sťažnosť týkačinnosti regulovanej zákonom o finančných službách a trhoch a vzťahujú sa na ňu pravidlápovinnej kompetencie. V zásade (až na obmedzené výnimky) sa povinná kompetencia úradu finančného ombudsmana vzťahuje na všetky povolené spoločnosti. Táto kompetencia zahŕňa kroky alebo pochybenia povolených spoločností pri vykonávaní regulovanej činnosti vrátane krokov menovaných zástupcov.

Skôr, než sa spotrebiteľ obráti na úrad finančného ombudsmana, musí sa písomne sťažovaťpriamo príslušnej spoločnosti. Ak ho odpoveď spoločnosti neuspokojí, môže podať sťažnosťúradu finančného ombudsmana. Ombudsman nemôže sťažnosť posúdiť, ak ju sťažovateľ podáviac než šesť mesiacov od dátumu odoslania poslednej odpovede spoločnosti alebo viac nežšesť rokov po udalosti, na ktorú sa sťažuje alebo viac než tri roky odo dňa, kedy zistil (alebo odôvodnene mal zistiť), že má dôvod na podanie sťažnosti (alebo neskôr). Ombudsman môže posúdiť sťažnosti presahujúce uvedené lehoty, ak (podľa jeho názoru) časové limity neboli dodržané z dôvodu mimoriadnych okolností alebo v prípade, že spoločnosť nemá námietky proti posúdeniu sťažnosti (pozri EŠ 3282). Okolnosti, v ktorých ombudsman môže sťažnosťzamietnuť bez vyšetrenia, sú uvedené v pravidlách riešenia sporov (RDR), časti 3.3.1283.Článok 18 pravidiel riešenia sporov zahŕňa širokú právomoc úradu finančného ombudsmana, pretože ombudsman môže zamietnuť sťažnosť bez posúdenia jej skutkovej podstaty „ak je presvedčený, že existujú závažné dôvody určujúce, prečo nie je vhodné, aby sa úrad finan

Page 252: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 252/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

284 Strana 38.285 Strana 38.286 Ombudsman môže spoločnosti odporučiť, aby vyplatila vyššiu sumu, táto však nie je povinná (PD 27, s. 3).287 Strany 12 – 17.

čného ombudsmana touto sťažnosťou zaoberal“ (pozri EŠ 3284). Ak napríklad jedna sťažnosťvyvolá vyšetrovanie so širšími následkami, napr. zapojenie veľkého počtu spotrebiteľov, rozsiahle kroky môže podniknúť Úrad pre finančné služby (EŠ 3285).

Ak sa úrad finančného ombudsmana domnieva, že nárok sťažovateľa je uplatniteľný, môže nariadiť príslušnej spoločnosti, aby vyplatila odškodnenie. Rozhodnutie úradu finančného ombudsmana je konečné a pre spoločnosť záväzné, pričom maximálna vymáhateľná čiastka je 100 000 GBP plus úrok.286 Ak sťažovateľ nie je s rozhodnutím úradu finančného ombudsmana spokojný, má právo podniknúť právne kroky, pričom musí dodržať zákonné lehoty a pod. Ak sťažovateľ rozhodnutie prijme, toto rozhodnutie je záväzné.

Vzťah medzi úradom finančného ombudsmana a Úradom pre finančné služby upravuje memorandum o porozumení. Podrobne sa o ňom hovorí v dôkaze PD 83287: memorandum o porozumení okrem iného poukazuje na skutočnosť, že „tieto orgány sú z hľadiska činnosti nezávislé a plnia odlišné funkcie“, prináša prehľad príslušných povinností Úradu pre finančnéslužby a úradu finančného ombudsmana a načrtáva rámec ich spolupráce. Obsahuje tiežustanovenia o zdieľaní informácií medzi oboma orgánmi. Úrad finančného ombudsmana je konkrétne „povinný informovať Úrad pre finančné služby o záležitostiach, o ktorých sa domnieva, že by mohli mať regulačné dôsledky“. Ďalej konštatuje, že „ak sa Úrad pre finančné služby domnieva, že sa vyskytli záležitosti významné z regulačného hľadiska, v súvislosti s ktorými by pripadal do úvahy aj spor u ombudsmana, upozorní na uvedené záležitosti úrad finančného ombudsmana a prediskutuje všetky navrhované regulačné kroky.“ Memorandum o porozumení uvádza, že „Úrad pre finančné služby a úrad finančného ombudsmana sa dohodnú na najvhodnejšom spôsobe komunikácie so spotrebiteľmi a spoločnosťami v prípade, že okolnosti súvisiace so sťažnosťou alebo sťažovateľom vyvolajú prijatie regulačných opatrení Úradom pre finančné služby a v prípade pravdepodobnosti prijatia krokov riešiacich všeobecný aspekt problémov alebo obáv (...).“ Memorandum o porozumení sa tiež zaoberáotázkami rozpočtu, finančných nástrojov a príjmových opatrení úradu finančného ombudsmana. Memorandum o porozumení na záver stanovuje, že „všetkých vedúcich pracovníkov úradu finančného ombudsmana menuje a odvoláva z funkcie Úrad pre finančnéslužby“, keďže „podmienky menovania jednotlivých vedúcich pracovníkov musia byť také, aby zaistili ich nezávislosť od Úradu pre finančné služby v rámci fungovania systému“. Úrad finančného ombudsmana podáva Úradu pre finančné služby najmenej raz za rok podrobnúsprávu o svojej činnosti.

b.) Postup riešenia sťažností na spoločnosť Equitable Life

Dôkazové materiály poukazujú na skutočnosť, že počet prípadov podaných úradu finančného

Page 253: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 253/417 PE 386.573v02-00

SK

288 Strana 33.289 Strany 4 a 5.290 Pozri PD 90.291 Jednotlivé rozhodnutia v hlavných prípadoch sú podrobne popísané v EŠ 3, s. 40 – 46.

ombudsmana dosahuje niekoľko tisíc (pozri napríklad PD 14288). Úrad finančného ombudsmana vo svojom memorande poskytnutom výboru konštatuje, že „prijal približne 2 700 sťažností vrátane prípadov súvisiacich s garantovanými ročnými sadzbami“ a že „približne 1 200 týchto sťažností sa už vyriešilo“. Navyše „približne 400 sťažností[týkajúcich sa spravovaných dôchodkov] v súčasnosti úrad rieši“ (PD 27289). Dôkazovémateriály poskytnuté pánom MERRICKSOM pri príležitosti cesty výboru do Londýna 16. októbra 2006 (PD 56) ukazujú, že úrad finančného ombudsmana sa zaoberal „viac než 6 000 sťažnosťami na spoločnosť Equitable Life“, čo je „menší počet, než sme riešili v prípade iných životných poisťovní v Spojenom kráľovstve“. Okolo 2 700 z nich sa týka garantovanej ročnej sadzby. Uvádza, že 1 843 sťažností sa už vyriešilo. Úrad finančného ombudsmana v dôkaze PD 90 vysvetľuje, že všetkých 1 843 vyriešených sťažností sa týkalo garantovaných ročných sadzieb. Z vyriešených sťažností bolo 917 prijatých, 889 zamietnutých a 37 nebolo oprávnených. 930 sťažností sa riešilo. Spolu 50 sťažností súviselo s Penroseho správou, a preto sa neskúmali (pozri nižšie). Najnovšie údaje poskytnuté úradom finančného ombudsmana290 ukazujú, že k 31. marcu 2007 sa uzavrelo 7 377 sťažností a 752 sa stále riešilo. Úrad priznal nárok na odškodnenie v prípade 2 087 sťažností.

So zreteľom na vysoký počet podaných sťažností sa úrad finančného ombudsmana rozhodol, že zoskupí prípady, ktoré zjavne obsahujú podobné problémy a v prvom rade sa zameria na hlavné prípady v jednotlivých skupinách. Hlavné prípady, o ktorých rozhodoval úrad finančného ombudsmana, boli tieto291:

Prípad N, ktorý sa týkal poradenstva poskytnutého spoločnosťou Equitable v roku 1990. •Úrad finančného ombudsmana sťažnosť zamietol so zdôvodnením, že v danej chvíli bolo riziko garantovanej ročnej sadzby len teoretické.

Prípad H sa týkal poradenstva poskytnutého do 20. marca 1998. Úrad finančného •ombudsmana sťažnosť zamietol so zdôvodnením, že hoci sa o garantovanej ročnej sadzbe v uvedenom období diskutovalo v odborných kruhoch, neexistovali žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že by jej riziko bolo spoločnosti Equitable známe.

V prípade E úrad finančného ombudsmana potvrdil oprávnenosť sťažnosti týkajúcej sa •poradenstva poskytovaného od septembra 1998 do júla 2000 (dátum vynesenia rozsudku vo veci Hyman) s odôvodnením, že v tomto období spoločnosť Equitable vedela o riziku a mala ho oznámiť poistencom.

Podobne v prípade G úrad finančného ombudsmana potvrdil oprávnenosť sťažnosti •týkajúcej sa poradenstva poskytovaného od 20. marca do augusta 1998.

Prípad O zahrnul poradenstvo poskytované po vynesení rozsudku vo veci Hyman. Úrad •finančného ombudsmana rozhodol, že spoločnosť Equitable nebola povinná poskytovaťkonkrétne poradenstvo v súvislosti s možným neuskutočnením predaja spoločnosti a bola

Page 254: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 254/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

292 Strana 43.293 Strany 50 a 51.294 Strana 3.

oprávnená predstaviť vyhliadky na predaj v pozitívnom svetle.

EŠ 3292 ukazuje, akým spôsobom úrad finančného ombudsmana vypočítal výšku odškodnenia v dvoch prípadoch, v ktorých potvrdil oprávnenosť sťažnosti: „Úrad finančného ombudsmana sa domnieval, že pani E by mala dostať také odškodnenie, ktorým by sa dostala do postavenia, v ktorom by bola, keby neinvestovala do spoločnosti Equitable Life. So zreteľom na skutočnosť, že od uzavretia poistnej zmluvy došlo k poklesu na burze cenných papierov, nebolo by spravodlivé odškodniť pani E za straty zapríčinené poklesom na burze, ktoré by ovplyvnili všetky výnosové fondy a ktoré by utrpela, aj keby investovala do inej spoločnosti. Preto treba výšku odškodnenia stanoviť porovnaním výnosu, ktorý pani E priniesli peniaze vložené do výnosového dôchodkového poistenia spoločnosti Equitable Life, s priemerným výnosom dosiahnutým v porovnateľných výnosových fondoch. Okrem toho by strata pani E mala zahrnúť zníženie jej finančných prostriedkov zapríčinené ich presunutím zo spoločnosti Equitable a čiastku zohľadňujúcu náklady na uzavretie novej poistnej zmluvy v inej spoločnosti, pretože keby neinvestovala do spoločnosti Equitable Life, neutrpela by zníženie ani neplatila výdavky.“ Zdá sa, že úrad finančného ombudsmana mal širokú právomoc pri vypracovaní metódy výpočtu odškodnenia, pretože (ako uviedol v jednom zo svojich rozhodnutí) „zákon o stanovení výšky odškodnenia za finančné straty spôsobené chybnou interpretáciou alebo nedbanlivým poradenstvom je v žalostne neurčitom stave“ (pozri EŠ3293).

Zdá sa teda, že úrad finančného ombudsmana nariadil vyplatenie odškodnenia mnohým žalujúcim stranám, ktoré podali sťažnosti týkajúce sa garantovanej ročnej sadzby. Podľa výpovedí pána THOMSONA (V 2) a pána WEIRA (V 2) je zrejmé, že niektoré čiastky boli vyššie a iné nižšie než pôvodné ponuky spoločnosti, napríklad v rámci systému pre odchádzajúcich poistencov bez garantovanej ročnej sadzby, zatiaľ čo iní poistenci nedostali žiadne odškodnenie. Výbor nedokázal získať informácie o počte žalujúcich strán, ktoré prijali ponuky predložené po rozhodnutí úradu finančného ombudsmana.

Po zverejnení Penroseho správy poistenci žiadali o odškodnenie za údajnú nadmernúbonifikáciu, o ktorej sa v správe hovorilo. Úrad finančného ombudsmana v rozhodnutío Penroseho správe z 22. marca 2005 rozhodol zamietnuť tieto sťažnosti bez posúdenia ich skutkovej podstaty. Úrad finančného ombudsmana v memorande pre výbor PD 27294 uvádza nasledujúce vysvetlenie: „Za určitých okolností môže ombudsman uplatniť právomoc zamietnuť sťažnosť bez posúdenia jej skutkovej podstaty. To výslovne predpokladá dodatok 17 ods. 14 zákona o finančných službách a trhoch. Okolnosti uplatnenia uvedenej právomoci sústanovené v pravidlách riešenia sporov, časti 3.3.1R. Ombudsman uplatnil túto právomoc pri niektorých sťažnostiach na údajnú nadmernú bonifikáciu spoločnosti Equitable Life po tom, ako vyzval sťažujúcich sa spotrebiteľov a ďalšie zúčastnené strany, aby mu poskytli svoje komentáre a názory a následne ich preskúmal (...). Dospel k záveru, že ide o výnimočnúkombináciu okolností, ktorá poskytuje presvedčivé dôvody na uplatnenie právomoci podľa

Page 255: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 255/417 PE 386.573v02-00

SK

295 Strany 47 a 48.296 Strana 51.

pravidiel riešenia sporov, časti 3.3.1R.“

Podľa EŠ 3295 úrad finančného ombudsmana uviedol, že k uvedenému názoru dospel predovšetkým z nasledujúcich dôvodov: „Po prvé, bolo pravdepodobné, že by úrad ombudsmana pre osobné investície odmietol ekvivalentné sťažnosti, pretože (podľa vtedy platných pravidiel) ombudsman nemal žiadnu právomoc posudzovať sťažnosti v rozsahu týkajúcom sa poistno-matematických noriem, metód výpočtu odkupnej hodnoty vrátenej poistky a bonifikácie. Po druhé, predmet mnohých sťažností sa stal predmetom súdnych sporov, disciplinárnych konanía iných vyšetrovaní. Aj keby žiadne prebiehajúce súdne procesy nepodmienili následnérozhodnutia, bolo by vhodnejšie, aby sa tieto sťažnosti riešili pred súdom. Po tretie, keby úrad finančného ombudsmana pokračoval vo vyšetrovaní a rozhodol sťažnosti v prospech osôb, ktoré ich podali, jeho rozhodnutie by pravdepodobne skončilo v slepej uličke. Keby totižrozhodol v prospech osôb, ktoré podali sťažnosť, a prisúdil im odškodnenie, potrebné financie by sa museli odčerpať z výnosových fondov. Bolo by potrebné vypracovať rozsiahly systém preskupenia hodnôt fondov. Vykonávanie takéhoto systému by muselo podliehať dozoru Úradu pre finančné služby, ktorý by zodpovedal za dohľad nad trvalou platobnou schopnosťou spoločnosti a zaistil spravodlivé vysporiadanie všetkých poškodených členov. Rozhodnutie úradu finančného ombudsmana by vyvolalo regulačné problémy, ktoré by musel riešiť Úrad pre finančné služby. Úrad pre finančné služby však už dospel k rozhodnutiu, že žiadnu stratu, ktorú utrpeli investori, nie je možné pripísať regulačnému systému. Napokon úrad finančného ombudsmana zohľadnil pri rozhodnutí nevyšetrovať tieto sťažnosti ďalekosiahle dôsledky akéhokoľvek vyšetrovania, ktoré by sa prípadne mohli dotknúť milióna osôb v porovnanís relatívne malým počtom osôb, ktoré sa sťažovali.“

V dôkaze PD 56 sa pán MERRICKS všeobecne vyjadril k svojmu spôsobu riešenia sťažnostína spoločnosť Equitable Life: „Mal by som zdôrazniť, že naša úloha v súvislosti so spoločnosťou Equitable je obmedzená na riešenie sťažností týkajúcich sa samotnej spoločnosti Equitable Life a odškodnenia priznaného sťažovateľom pri uznaní nároku sa hradia z výnosových fondov spoločnosti Equitable Life, čím sa znížia fondy, ktoré patria ďalším poistencom spoločnosti Equitable. Ako som uviedol pri prijímaní predchádzajúceho rozhodnutia, takmer každý, kto bol poškodený krízou vrátane spoločnosti, má dôvod sťažovaťsa. Všetci utrpeli straty, prinajmenšom v porovnaní s očakávaniami. Nedá sa určiť, ktoráskupina si zaslúži viac súcitu a som rád, že to nemusím robiť.“ Postoj úradu finančného ombudsmana sa odráža v EŠ 3296: „Úrad finančného ombudsmana okrem iného zohľadnil dve veci: po prvé, ochrana investorov by mala byť v rovnováhe s ostatnými záujmami a po druhé, všetky odškodnenia sťažovateľom pochádzajú z výnosových fondov, a preto spôsobia ujmu zostávajúcim poistencom. Preto nároky na odškodnenie nestáli spoločne so záujmami investorov proti záujmom či fondom vedenia spoločnosti, ale vyvažovali záujmy dvoch súperiacich investorských skupín.“

c.) Kritika poistencov v súvislosti s postupom úradu finančného ombudsmana pri riešení sťažností

Page 256: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 256/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

297 Strany 6 a 7.298 Strana 25.299 Strana 25.300 Strana 49.

Výbor vypočul mnoho poistencov, napríklad pána LAKEA (V 1), pána BRAITHWAITA (V 1), pána BELLORDA (V 2), pána WEIRA (V 2) a pána SCAWENA (V 3), ktorí dôrazne kritizovali postup úradu finančného ombudsmana pri riešení sťažností týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life. „Riešenie jednotlivých prípadov úradom finančného ombudsmana bolo bizarné, stálo na strane spoločnosti Equitable, nebolo prirodzene spravodlivé ani zodpovedné“, prehlásil pán LAKE (V 1). Ďalší sa zmienili o „zmätočnosti a celkovom zdržovaní“ (pán BELLORD, V 2) a „príklade úmyselného zdržiavania“ (pán WEIR, V 2). Pán SCAWEN (V 3) sa vyjadril, že „úrad finančného ombudsmana sa nepodieľa (...) na riešení, ale na probléme“. Podrobnejšie kritické pripomienky poistencov k postupu úradu finančného ombudsmana pri riešení svojich sťažností sa dajú zhrnúť takto:

Po prvé, niektorí poistenci vyjadrili svoju nespokojnosť s úrovňou kompetentnosti, ktorúzamestnanci úradu prejavili pri riešení sťažností. V dôkaze PD 23297 pán SCAWEN konštatuje, že „podľa mojich skúseností zamestnanci úradu nemajú dostatočné vzdelanie [ani] právne finančné či penzijné skúsenosti (...). Napríklad som podal sťažnosť (...) a obratom som dostal odpoveď, že sťažnosť sa zamieta z dôvodu kompromisu v otázke garantovaných ročných sadzieb. Keďže som sa podrobne uistil, že moja sťažnosť sa žiadnym spôsobom nezmieňuje ani neodkazuje na žiadny aspekt kompromisu, reagoval som dôrazným listom, v ktorom som upozornil na ich chybu. Obratom som dostal odpoveď, že moju sťažnosť preskúmajú. Chcem poukázať na skutočnosť, že som sa relatívne podrobne oboznámil s celou problematikou, určite dôkladnejšie než prevažná väčšina poistencov. Obávam sa, že väčšina sťažujúcich sa poistencov by tento výrok prijala a celú záležitosť odložila. Nie je to prijateľný štandard postupu vládnej inštitúcie, ktorá by mala mať jasné povinnosti zaručujúce presnosťa spravodlivosť.“ Advokátska kancelária Clarke Willmott sa k výkonu úradu finančného ombudsmana stavia veľmi kriticky a konštatuje, že požadovaný „stupeň snahy a pracovitostiväčšinou chýba“ (PD 23298): „Dobrým príkladom je podľa našich skúseností veľký počet sťažností na nesprávny predaj zo strany majiteľov výnosového dôchodkového poistenia spoločnosti Equitable, ktoré boli zamietnuté s odôvodnením, že sa týkajú garantovanej ročnej sadzby, t. j. vzťahuje sa na ne kompromisný režim dohodnutý medzi spoločnosťou Equitable a jej poistencami a schválený najvyšším súdom 8. februára 2002. Zamietnutie uvedených sťažností bolo veľmi nespravodlivé. Úrad finančného ombudsmana totiž nepochopil, že majitelia dôchodkového poistenia, ktorí sami zostavovali svoje sťažnosti, boli presvedčení, že problémy spoločnosti Equitable zapríčinili jej záväzky vyplývajúce z garantovanej ročnej sadzby (pretože sa to uvádzalo v tlači). Podľa nášho názoru sa zamestnanci úradu nenamáhali ísť do hĺbky a zistiť skutočnú podstatu sťažnosti, ktorú vo väčšine prípadov predstavovala udržateľnosťpoistných zmlúv so sprievodným rizikom“ (PD 23299).

Úplne iný názor na prístup úradu finančného ombudsmana vyjadruje EŠ 3300: „Úrad finančného ombudsmana spracoval sťažnosti efektívne, dôkladne a s primeraným zreteľom na procedurálne pravidlá. Snažil sa zaistiť, aby každá strana dostala vhodnú príležitosť na vypo

Page 257: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 257/417 PE 386.573v02-00

SK

301 Strany 3 a 4.302 Strana 5.303 Pravidlá riešenia sporov, časť 1.4.304 Strana 5.

čutie a pred prijatím konečného rozhodnutia uskutočnil rozsiahle konzultácie.“ Pokračoval, že „neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že úrad finančného ombudsmana nepracoval usilovne a v závislosti od okolností maximálne účinne, so zreteľom na záujmy všetkých zúčastnených strán.“

Ďalší poistenci hovoria o prekážkach a zdržaniach pri riešení svojich sťažností u ombudsmana. Pán WEIR uvedené podozrenia podporil citáciou z listu, ktorý (ako tvrdí) dostal od pána DEPPA: „Podal som sťažnosť úradu finančného ombudsmana a uviedol som, že spoločnosťEquitable Life podávala zavádzajúce informácie o výnosových anuitách ponúkaných v januári 2001, pretože zatajila informácie týkajúce sa existencie poistných zmlúv s garantovanou ročnou sadzbou a záväzkov, ktoré sa na ne vzťahujú. Úrad finančného ombudsmana sa spočiatku zdráhal preskúmať sťažnosť z dôvodu pracovného vyťaženia. Potom sťažnosť stratili, potom som použil nesprávny formulár atď. Napokon sťažnosť prijali ako „sťažnosť, ktorú by mohli preskúmať“. Sťažnosť potom obiehala po úrade a mal som pocit, že sa posúva „hore“. Potom mi oznámili, (...) že spoločnosť Equitable Life požiadala o schválenie kompromisného režimu a oni sa nebudú mojou sťažnosťou zaoberať, kým sa neuskutoční hlasovanie. Okamžite som sa sťažoval, že moja sťažnosť úradu finančného ombudsmana súvisí so sťažnosťou o existujúcej sťažnosti týkajúcej sa spoločnosti Equitable Life, ktorú už uznali. Úrad finančného ombudsmana, s plným vedomím toho, čo spoločnosť Equitable Life robí, odmietol ustúpiť. Oznámili mi, že vo veci mojej sťažnosti bol dosiahnutý kompromis podľa dohody o kompromise. Nikdy sa nedotkli skutočného predmetu sťažnosti, ktorú som im podal v roku 2001.“ Pán WEIR uzatvára, že „pán Deppe teraz patrí k tzv. uväzneným majiteľom dôchodkového poistenia, ktorí nemôžu odísť z fondu ani dostať odškodnenie. Každý rok sa jeho dôchodok znižuje s malou nádejou na zlepšenie“ (PD 6301).

Pokiaľ ide o sťažnosti týkajúce sa spravovaných dôchodkov, pán BAIN (V 8) kritizoval skutočnosť, že „Úrad pre finančné služby povolil úradu finančného ombudsmana, aby pozastavil (...) všetky sťažnosti.“ „Ombudsman pozastavil riešenie všetkých sťažností a nikto sa dva ažtri roky nikam nedostal, čo je podľa môjho názoru spôsob, akým sa v Spojenom kráľovstve nikdy nepristupovalo k sťažnostiam akýchkoľvek iných spotrebiteľov na akékoľvek iné spoločnosti“ (pán BAIN, V 8). Ako zdôraznil úrad finančného ombudsmana v dôkaze PD 27302, „napísali sme (...) sťažovateľom, (...) ktorí podali sťažnosť vo veci vhodnosti spravovaných dôchodkov, o uzavretí spisov o týchto žiadostiach, upozornili sme ich, že budú zahrnutí do preskúmania [spravovaných dôchodkov] spoločnosti Equitable Life a vysvetlili sme im, že budú mať príležitosť znovu podať sťažnosť na náš úrad, ak nebudú spokojní s preskúmaním svojich prípadov.“ Treba poznamenať, že Úrad pre finančné služby udelil spoločnosti Equitable Life výnimku, podľa ktorej nie je povinná preskúmať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa preskúmania v rámci štandardných lehôt stanovených v príručke Úradu pre finančné služby303 pod podmienkou, ak sa písomne zaviaže, že „ak pri obhajobe pred akoukoľvek sťažnosťou oprávneného sťažovateľa využije ustanovenia zákona o premlčaní z roku 1980, nebude na účely zákona zohľadňovať obdobie, počas ktorého sa vec oprávneného sťažovateľa vzťahovala na ustanovenia preskúmania“ (pozri PD 27304).

Page 258: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 258/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

305 Strana 24.306 Strany 49 a 50.307 Strana 24.

Mnoho poistencov však potvrdilo výpoveď pána SCAWENA (V 3), že „v mnohých prípadoch trvalo rozhodnutie úradu finančného ombudsmana tak dlho, že v čase jeho vydania už boli sťažnosti poistencov premlčané“. Pán WEIR (V 2) konštatoval, že ho úrad finančného ombudsmana v roku 2003 informoval, že ak sa vo veci niektorej zo svojich sťažností obráti na súd, úrad okamžite zastaví skúmanie všetkých jeho sťažností. „O dva roky som dostalnevyhovujúcu ponuku, ale lehota na podanie súdnej žaloby už uplynula.“ Domnieva sa, že „nejde o náhodu, že úradu finančného ombudsmana trvalo takmer päť rokov, kým sa pokúsil vyriešiť moju sťažnosť“ (pán WEIR, V 2). Advokátska kancelária zo Spojeného kráľovstva v dôkaze PD 23305 konštatuje, že „súkromný klient nemá takmer žiadnu možnosť podať žalobu na súd v prípade, že úrad finančného ombudsmana rozhodne v jeho neprospech, (...) pretože úrad nepracuje rýchlo a (...) kým vydá rozhodnutie, môže trojročná lehota (...) stanovenázákonom o premlčaní (...) uplynúť“. Pán BAYLISS, výkonný riaditeľ spoločnosti Annuity Direct vo svedectve V 5 vypovedal, že „z celkového hľadiska musím povedať, že záležitosti, ktoré posudzuje ombudsman, nekončia dobre (...), [ale] (...) sú aj výnimky.“ Dodal, že „pokiaľ ide o všeobecnú úlohu úradu finančného ombudsmana, dosahuje mimoriadne prudkú krivku zdokonaľovania sa v tejto oblasti a má problémy s administratívnymi nákladmi a zdržaniami, čo klientov znepokojuje. Je na začiatku svojej činnosti.“ Podľa pána McELWEEA (V 3) meškanie úradu finančného ombudsmana pri riešení sťažností bolo zapríčinené jeho „veľkým pracovným zaťažením“, ale „predstavuje problém v prípade lehôt“.

Pán STRACHAN (V 4) z Úradu pre finančné služby tvrdí, že v mnohých prípadoch by sa sťažnosti (podané úradu finančného ombudsmana) mohli riešiť svižnejšie. „Je však jasné, že ak ide o zložité záležitosti, (...) nemusí byť tento cieľ dosiahnuteľný a niektoré zo sťažnostítýkajúcich sa spoločnosti Equitable patria do tejto kategórie“ (pán STRACHAN, V 4). V tomto kontexte uviedol úrad finančného ombudsmana (pozri PD 27), ako aj pán STRACHAN (V 4), že niektoré prípady zdržania úradu finančného ombudsmana zapríčinila skutočnosť, že spoločnosť ELAS si vyžiadala predĺženie lehoty na prípravu svojej odpovede na určité sťažnosti podané na základe Penroseho správy a na prípravu preskúmania spravovaných dôchodkov (pozri tiež predchádzajúce odseky). Zdôraznilo sa však, že predĺženie lehoty sa nezapočíta na účely zákona o premlčaní. Otázku meškania komentuje aj EŠ 3: „Je pravdou, že sám úrad finančného ombudsmana pripúšťa, že nedokázal dodržať časové lehoty, ktoré si sám stanovil, konkrétne vyriešil 45 % sťažností za tri mesiace a 80 % za šesť mesiacov. Z hľadiska zložitosti a rozsahu úloh sa to nedá pokladať za zlyhanie. Z určitého hľadiska meškanie bolo v prospech spoločnosti Equitable, pretože podnietilo niektorých sťažovateľov, aby prijali ponuky spoločnosti Equitable a nepočkali na záverečné rozhodnutie“ (EŠ 3306 ).

Okrem toho poistenci kritizovali rozhodnutia úradu finančného ombudsmana ako predpojaté, subjektívne a nekonzistentné (napr. pán WEIR, V 2). Podobne advokátska kancelária Clarke Willmott poznamenáva v dôkaze PD 23307, že „klienti sa sťažujú na rozhodnutia, ktoré súneinformované a svojvoľné“ a dodáva, že „nadobudli sme dojem, že podanie sťažností

Page 259: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 259/417 PE 386.573v02-00

SK

308 Strana 25.309 Strana 25.310 Strana 4.

ombudsmanovi sa často podobá lotérii“. V súvislosti s tým advokátska kancelária Clarke Willmott kritizuje skutočnosť, že podľa príručky Úradu pre finančné služby by mal úrad finančného ombudsmana prijímať rozhodnutia „o tom, čo sa javí ako spravodlivé a odôvodnené“ a „zohľadňovať“ len relevantné právo a nariadenia (PD 23308). Advokátska kancelária tvrdí, že „príliš často sa ignorujú relevantné zákony a nariadenia“ a uvádza príklad sťažnosti, ktorej oprávnenosť úrad finančného ombudsmana neuznal „s odôvodnením, ktoré úplne ignorovalo (dokonca vôbec nezmienilo) kódex pravidiel výkonu podnikania pre poskytovanie poradenstva o prenosoch poistných zmlúv zo strany životných poisťovní organizácie LAUTRO, ktorý bol podľa všeobecnej mienky hrubo porušený“ (PD 23309).

Pán WEIR (V 2) tvrdil, že úrad finančného ombudsmana po prijatí rozhodnutia oznámil, že umožní spoločnosti Equitable Life alebo jej agentom, aby vypočítali výšku oprávneného odškodnenia, namiesto toho, aby prinútil spoločnosť uhradiť oprávnené odškodnenia na základe vlastných výpočtov. Úrad finančného ombudsmana vo svojom memorande pre výbor uvádza, že „rozsiahla poistno-matematická prax uplatňuje metodológiu výpočtov konzistentnú s rozhodnutím [úradu] po pravidelných stretnutiach s poistným matematikom úradu finančného ombudsmana so súčasným vypracovaním vlastnej výpočtovej tabuľky vyhodnotenia strát“(PD 27310). Navyše sa pán WEIR (V 2) sťažoval, že „úrad finančného ombudsmana (...) odmietol umožniť sťažovateľom, aby sa zoznámili s východiskami, podľa ktorých spoločnosťEquitable Life vypočítala svoje straty a namiesto toho poskytol príklady, ktorým nikto nerozumie a nemôže ich overiť.“ Podľa pána WEIRA nevychádzali výpočty spoločnosti Equitable Life zo skutočnej sumy, ale zo základných hodnôt fondov. Preto obviňuje úrad finančného ombudsmana, že „namiesto toho, aby dôsledne obhajoval poistencov, umožnil poskytovateľovi, aby si vybral z rôznych východísk výpočtov“ (pán WEIR, V 2). Dôkaz PD dôv. 32 tieto obvinenia a sťažnosti spresňuje a tvrdí, že vzorec, ktorý mohla spoločnosťEquitable použiť na základe povolenia úradu, nie je spravodlivý a bol „úmyselne zostavenýs cieľom zníženia výdavkov na odškodnenie.“ Pán YOUNG (PD 88) sa tiež sťažoval na metódy použité pri výpočte odškodnenia. Konkrétne hovorí o hlavnom prípade pani E a cituje konštatovanie z rozhodnutia úradu finančného ombudsmana: „Keby pani E dostala úplnéa správne informácie, neinvestovala by v spoločnosti ELAS, ale do výnosových dôchodkových fondov inej spoločnosti, ktoré neboli vystavené podobným rizikám“, t. j. konkrétne riziku garantovaných ročných sadzieb. Podľa pána YOUNGA sa pri výpočte odškodnenia porovnávali priemerné výnosy z viacerých iných poisťovacích spoločností vrátane tých, ktorétiež spájali poistencov s garantovanou ročnou sadzbou a bez garantovanej ročnej sadzby v rovnakých výnosových fondoch. Z uvedeného hľadiska „nešlo o spravodlivý spôsob výpočtu odškodnení“. (...) Metódy (...) [použité] v niektorých hlavných prípadoch sú od základu chybné“ (PD 88).

Rozhodnutie úradu finančného ombudsmana uplatniť svoju právomoc a dodržať odporúčania spoločnosti Equitable Life, aby vôbec nevyšetroval sťažnosti súvisiace s Penroseho správou (t. j. sťažnosti opierajúce sa o zistenia správy lorda Penroseho) kritizovali predovšetkým pán LAKE (V 1), pán BELLORD (V 2) a pán WEIR (V 2). Pán BELLORD vo svojej výpovedi pred výborom (V 2) popísal svoje skúsenosti, ktoré označil ako typické: „Sťažoval som sa

Page 260: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 260/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

311 Strana 3.312 Dôvody úradu finančného ombudsmana na zamietnutie sťažností súvisiacich s Penroseho správou súuvedené v časti VI. ods. 1 písm. b) vyššie.313 Strana 51.314 Strana 12.315 Strana 1.316 Strana 2.

spoločnosti Equitable, že vzhľadom na pravdivosť určitých skutočností mám nárok na odškodnenie. Odmietli moju sťažnosť a odkázali ma na úrad finančného ombudsmana. Úrad finančného ombudsmana prehlásil, že chce počkať na výsledky Penroseho správy. Penroseho správa potvrdila pravdivosť skutočností, ktoré som uvádzal. Spoločnosť Equitable sa sťažovala na úrade finančného ombudsmana, že tieto skutočnosti pravdivé nie sú. Úrad rozhodol, že neuzná žiadnu sťažnosť založenú na skutočnostiach označených Penroseho správou a tieto sťažnosti zamietol.“ Úrad finančného ombudsmana v dôkaze PD 27311 dospel k záveru, že „ide o výnimočnú kombináciu okolností, (...) ktorá poskytuje presvedčivé dôvody na uplatnenie právomoci [úradu]“.312 V tejto súvislosti prináša postrehy EŠ 3: „Ako ukazuje rozhodnutie vo veci Penroseho správy, úrad finančného ombudsmana sa mohol rozhodnúť, že nebude skúmať poškodenie konkrétnych investorov, ak sa vec dotkla veľkého počtu investorov a vyžaduje regulačný prístup. Takýto prístup sa dá odôvodniť v prípade, že odhalí zásadnúmedzeru v právnej ochrane, pretože v praxi nemajú poistenci veľa možností. Určenie právnych nedostatkov vyšetrovania, na ktoré upozornil lord Penrose, sa nepreloží do konkrétnych nápravných opatrení pre poškodených spotrebiteľov. Súdny spor predstavuje náročný boj pre praktické ťažkosti a vysoké transakčné náklady, hmotné právo je nejasnéa (pre požiadavku materiálnosti, spoľahlivosti a pravidiel týkajúcich sa vecného bremena) zaťažuje spotrebiteľa“ (EŠ 3313).

Napokon poistenci všeobecne spochybnili nezávislosť úradu finančného ombudsmana, poukázali na skutočnosť, že je viazaný memorandom o porozumení a tvrdili, že ho zásadne ovláda Úrad pre finančné služby, ktorý menuje jeho radu a ovláda jeho rozpočet (napr. pán LAKE a pán BRAITHWAITE, V 1). Podobne pán SCAWEN v dôkaze PD 23314 tvrdí, že základné záväzky má úrad finančného ombudsmana „voči Úradu pre finančné služby“. „Je veľmi spolitizovaný, účinne ovládaný Úradom pre finančné služby a ministerstvom financií so zjavným cieľom zachovať činnosť spoločnosti Equitable, nie slúžiť verejnosti.“ Úrad finančného ombudsmana toto tvrdenie odmieta a poukazuje na „zákonné požiadavky nezávislosti činnosti úradu finančného ombudsmana od Úradu pre finančné služby“ a ubezpečuje, že „rada úradu finančného ombudsmana sa nesnaží ovplyvňovať či zasahovaťdo pseudoprávnych rozhodnutí, ktoré majú prijímať ombudsmani“ (PD 27315). Pokiaľ ide o vzťah medzi Úradom pre finančné služby a úradom finančného ombudsmana, pán McELWEE (V 3) poukázal na ich pomerne odlišnú funkciu: „Úrad pre finančné služby nerieši sťažnosti spotrebiteľov a ombudsman sa nezaoberá politickými otázkami.“ Úrad pre finančné služby vo svojich podaniach výboru (pozri napríklad PD dôv. 7316) zdôrazňuje nezávislosť úradu finančného ombudsmana a podobne ako pán THOMSON vo svedectvách V 2 a V 8 uvádza: „Úrad finančného ombudsmana je nezávislý subjekt, ktorý niekedy nesúhlasí so spoločnosťou a občas nesúhlasí s orgánom finančnej regulácie, teda Úradom pre finančné služby. Mnohí

Page 261: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 261/417 PE 386.573v02-00

SK

317 Prípady sú podrobne zaznamenané v prílohách 1 – 3 k stanovisku (PD 83). Zhrnutie prípadov je uvedenév ods. 150 stanoviska (s. 54 – 72 PD 83).318 Strana 1.319 Strana 5.

pracovníci v poisťovníctve sú presvedčení, že sa úrad finančného ombudsmana prílišorientuje na spotrebiteľov (...)“ (V 8). Pán BAYLISS (V 5) reagoval na žiadosť o vyjadrenie svojho stanoviska k otázke, či úrad finančného ombudsmana zriadil sektor poisťovníctva tvrdením: „Nemyslím si, že bežne funguje ako nástroj v rukách tohto sektora. Stali sa určitéprípady, ale v podstate ide o jednotlivcov, nie o celú inštitúciu.“

V predchádzajúcich odsekoch sme uviedli niekoľko kritických pripomienok svedkov postupu úradu finančného ombudsmana pri riešení sťažností týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life a podľa potreby sme ich porovnali s odlišnými názormi. Najrozsiahlejší a najsúhrnnejší prehľad kritických pripomienok poistencov k výkonu úradu finančného ombudsmana obsahuje správa lorda NEILLA (PD 83). Hoci poukázal na niektoré body, ktoré sú totožné s bodmi uvedenými v prechádzajúcich odsekoch, jeho správou sa dôkladne zaoberáme v ďalšej časti tejto správy.

Stanovisko lorda Neilla (PD 83)

Lord NEILL preskúmal v mene skupiny EMAG „povahu služieb poskytovaných [úradom finančného ombudsmana] sťažovateľom na spoločnosť [ELAS]“. V rámci toho preštudoval korešpondenciu týkajúcu sa prípadov 31 jednotlivcov, ktorí podali sťažnosti úradu finančného ombudsmana a ktorí „povedali skupine EMAG, že boli nespokojní s prácou úradu“.317

Podrobne preskúmal rozhodnutie úradu finančného ombudsmana zamietnuť bez posúdenia skutkovej podstaty 50 sťažností, ktoré úrad označil za súvisiace s Penroseho správou.

Lord NEILL zohľadnil pri stanovení normy, s ktorou treba výkon úradu finančného ombudsmana porovnať, nielen zákonné ustanovenia zahrnuté v zákone o finančných službách a trhoch a pravidlá vytvorené v rámci štatútu, ale aj „konštatovania úradu obsiahnuté v brožúre s názvom Vaša sťažnosť a ombudsman a oznámenia o štandardoch, ktoré chce úrad dosiahnuť, zverejnenej na jeho webovej lokalite (PD 86318). Funkcia ombudsmana bola zriadená s cieľom (a jej účelom je) riešiť finančné spory „spravodlivo, opodstatnene, rýchlo, neformálne, nezávisle a nezaujato“. „Nie je viazaný prísnym právnym poriadkom“, ale „určuje, aké riešenie (ak nejaké existuje) je podľa neho spravodlivé a opodstatnené vzhľadom na všetky okolnosti prípadu“. Ombudsman bude „[uplatňovať] zásady prirodzeného práva pri [svojom] rozhodovaní“ a „poskytne každej zo strán príležitosť vyjadriť sa k celkovej veci druhej strany“. Okrem toho sa bude „snažiť urobiť maximum na zaistenie rovnakých pravidiel pre všetkých a na zabezpečenie toho, aby rozsiahle prostriedky a zdroje na jednej strane neviedli k nerovnosti prostriedkov.“ Právomoci, ktoré mu boli zverené, bude „využívaťspravodlivo, nie subjektívne ani náladovo“. Osobitnou vlastnosťou postupu je, že sťažovateľnepotrebuje právnika; úrad mu dokonca oznamuje, že ak si nejakého najme, väčšinou nebude mať nárok na úhradu poplatkov. Úrad finančného ombudsmana „zaistí, aby sťažovatelia neboli znevýhodnení z dôvodu postupu bez právneho poradenstva“ (pozri PD 86319).

Lord NEILL po preskúmaní 31 prípadov z hľadiska konkrétnych uvedených bodov zistil, že

Page 262: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 262/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

320 Strana 10.321 Strana 83.322 Strana 83.323 Strana 13.324 Strana 81.325 Strana 13.326 Strana 81.327 Strana 72.328 Strana 11.329 Strana 83.330 Strany 83 a 84.

„takmer všetci sťažovatelia nadobudli dojem, že sa pri riešení záležitostí na úrade finančného ombudsmana nestretli s nestranným sudcom, ale s advokátom spoločnosti Equitable Life“(PD 86320). „Ide o orgán, ktorý v mnohých prípadoch prejavil, že je na strane finančných spoločností, v tomto prípade spoločnosti Equitable Life“ (PD 83321). „V krajnom prípade sa úradníci [úradu finančného ombudsmana] javili ako obhajcovia spoločnosti Equitable Life.V niektorých sťažnostiach bez akéhokoľvek odkazu na spoločnosť Equitable Life našli vlastnédôvody na jej zablokovanie“ (PD 83322). Lord NEILL dospel k názoru o „nerovných pravidlách“, pretože úrad „poskytuje dlhšie lehoty spoločnosti Equitable Life než sťažovateľom“ (PD 86323) a vzhľadom na „sklon úradu finančného ombudsmana riešiť sporné záležitosti v prospech spoločnosti Equitable Life, a to aj v prípadoch, keď sťažovatelia vychádzajúz overenej skutočnosti a spoločnosť EL argumentuje tým, čo by sa bolo stalo alebo určite stalo“ (PD 83324 a PD 86325). Domnieva sa tiež, že úrad finančného ombudsmana urobil málo pre to, aby zabránil nerovnosti prostriedkov medzi sťažovateľom a spoločnosťou tým, že by zabezpečil, aby sťažovateľ nebol v nevýhode, pretože formuluje sťažnosť bez poradenstva právnikov, účtovníkov a poistných matematikov (pozri PD 83326). Pokiaľ ide o zásady prirodzeného práva, lord NEILL zistil, že boli porušené „v prípadoch, keď úrad finančného ombudsmana zohľadnil dokumenty, s ktorými sa konkrétny sťažovateľ nezoznámil a nemohol na ne reagovať“ (PD 83327). Okrem toho lord NEILL konštatuje, že „v mnohých zo skúmaných prípadov vyniesol úrad svoje rozhodnutie s neprijateľným meškaním, niekedy po viac než piatich rokoch“ (PD 86328) a že „meškanie pri spracovaní žiadostí malo zdrvujúci účinok“, pretože „sťažovatelia stratili dôveru v systém a nadobudli dojem, že úrad finančného ombudsmana zdržuje“ (PD 83329). Na záver odsúdil „postoje úradníkov úradu finančného ombudsmana, ktorí boli podľa sťažovateľov neochotní, zbytočne svárliví, dokonca agresívni“, ako aj „celkovo slabú výkonnosť úradu a nedostatočný záujem o skutočnosti jednotlivých prípadov“ (pozri PD 83330).

Dokonca aj niektorí sťažovatelia, ktorých sťažnosti boli prijaté na posúdenie, neboli spokojníz dôvodu nízkeho prideleného finančného odškodnenia. Podľa lorda NEILLA „mnohí sťažovatelia popísali, ako ťažko (ak vôbec) sa dala pochopiť výška vypočítaného odškodnenia“. Napríklad v hlavnom prípade pani E „účtovnícka spoločnosť Deloittes podľa pokynov spoločnosti Equitable Life vypracovala“ rozsiahly a komplikovaný systém výpočtu kompenzácií. „Mnohí sťažovatelia si nemohli vyčíslenie znovu prepočítať, pretože im neboli sprístupnenépotrebné nespracované údaje [a] považujú za nečestné, že sa ocitli v postavení, keď si nemô

Page 263: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 263/417 PE 386.573v02-00

SK

331 Strana 12.332 Strana 75.333 Strana 12.334 Strana 8.335 Strana 10.336 Strana 9.337 Strana 72.338 Strana 41.339 Strany 72 a 73.

žu overiť údaje označované spoločnosťou Equitable Life za „správne čísla“ (PD 86331). „Tí, ktorí sa úradu finančného ombudsmana sťažovali na nízke a neprehľadné odškodnenie, dostali odpoveď, že úrad neposkytuje kontrolné služby a že sťažovatelia musia sami preložiťdôkazy o príčinách nepresnosti a obrátiť sa na spoločnosť Equitable Life“ (PD 83332). Podľa lorda NEILLA „to predstavuje nezvyčajné obrátenie dôkazného bremena. Žiadny súd by nedovolil, aby sa sporná strana vystupujúca bez právneho zástupcu ocitla v takom postavení, ktoré ignoruje výpočet odškodnenia v jej prospech. Žiadny súd by nezanedbal stanovenie vlastného odškodnenia tak, ako to urobil úrad finančného ombudsmana“ (PD 86333). V úzkej súvislosti s uvedenými skutočnosťami lord NEILL kritizuje, že „namiesto stanovenia vlastného odškodnenia úrad tlačil na spoločnosť Equitable Life, aby pripravila ponuku, [ktorá] jej umožnila stanoviť podmienky tak, aby boli úplne v jej prospech“, ako napríklad doložky o utajení alebo vyhlásenia, že ponuky boli predložené bez uznania zodpovednosti.

Správa lorda NEILLA venuje osobitnú pozornosť rozhodnutiu úradu finančného ombudsmana využiť svoju právomoc a bez posúdenia skutkovej podstaty zamietnuť všetky sťažnosti, ktorésa dajú označiť ako súvisiace so správou lorda Penroseho. „Hoci sa rozhodnutie formálne týka len 50 sťažovateľov, ktorí sa obrátili na úrad, účinne zabránilo tisíckam ďalších poistencov spoločnosti Equitable Life, aby sťažnosť na úrad vôbec podali“ (PD 86334). „Rozhodnutie odstránilo možnosť získania bezplatnej pomoci a ponechalo sťažovateľom len veľmi nákladnú a rizikovú možnosť začať súdne konanie“ (PD 86335).

Po prvé, lord NEILL kritizuje postup, akým ombudsman k uvedenému rozhodnutiu dospel. Podľa neho úrad finančného ombudsmana zaslal 50 sťažovateľom ako komentár list, v ktorom spoločnosť Equitable Life úrad vyzýva, aby využil určité právomoci a sťažnosti odmietol (čo v skutočnosti predstavovalo žiadosť o zastavenie prípadov), ale nevysvetlila im jasne právomoci, použitie ktorých zvažuje. Preto sťažovatelia bez pomoci právnikov „nikdy nemali rovnakú príležitosť reagovať na vec proti nim“ (PD 86336). Pán NEILL to vidí ako „veľkýpríklad porušenia prirodzeného práva“ (PD 83337). Po druhé, pokiaľ ide o samotnérozhodnutie ombudsmana, lord NEILL uvádza, že jedným z dôvodov odmietnutia sťažnostíbolo, že „existovala možnosť, že ak bude priznané odškodnenie“ vyústi do „slepej uličky“, pretože „budú potrebné rozsiahle systémy preskupenia“ ktoré „by musel uplatňovaťneochotný Úrad pre finančné služby“ (PD 83338). Lord NEILL sa domnieva, že „nie je známe na základe akého dôkazu“ ombudsman prijal uvedené rozhodnutie, pretože „to nezverejnil“(PD 83339). Sťažovatelia teda „zjavne (...) nemohli komentovať neznáme stanoviská vyjadrenéÚradom pre finančné služby“ (lord NEILL, V 11).

Tvrdí, že rozhodnutie úradu finančného ombudsmana „je najkrikľavejším príkladom nedostato

Page 264: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 264/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

340 Strana 74.341 Strana 10.342 Strana 9.343 Výroky ministerstva týkajúce sa schopnosti úradu finančného ombudsmana riešiť sťažnosti vyplývajúce z Penroseho správy pozri v dôkaze PD 83, s. 25 – 29.344 Strana 7.345 Strana 84.

čnej nezávislosti“ úradu (PD 83340). Lord NEILL na podporu uvedených skutočností citoval z interného e-mailu ministerstva financií, ktorý sa zmieňuje o vyhlásení Úradu pre finančné služby vo veci hlavného účelu, ktorým bude „poskytnúť úradu finančného ombudsmana základ na posúdenie sťažností týkajúcich sa nadmernej bonifikácie“ (PD 86341). Dospieva k záveru, že „rozhodnutie [úradu finančného ombudsmana] môžu poistenci odôvodnene považovať za rozhodnutie, ktoré ombudsmanovi nadiktoval Úrad pre finančné služby s katastrofálnymi následkami pre tisícky ľudí, ktoré naň čakali“ (PD 86342). Lord NEILL tiež zdôraznil, že rozhodnutie úradu finančného ombudsmana bolo nekonzistentné s vyhláseniami prednesenými v deň zverejnenia Penroseho správy a neskôr tajomníčkou ministra financií Ruth Kelly343, ktorá„opakovane ubezpečovala poslancov, že úrad finančného ombudsmana je pripravený riešiť sťažnosti založené na Penroseho správe a má na to dostatočné zdroje“ (PD 86344).

Lord NEILL dospieva k nasledujúcim záverom: „Poistenci, ktorých prípady som skúmal, mohli odôvodnene dospieť k názoru, že služby úradu finančného ombudsmana nesplnili štandardy, ktoré oprávnene očakávali (teda štandardy, ktoré sám úrad stanovil a propagoval). (...) Poistenci, ktorí podali sťažnosti súvisiace s Penroseho správou (týkajúce sa priznania a vyplácania nadmerných bonusov) mali dostatočný dôvod na to, aby ich vydesilo odmietnutie sťažností zo strany ombudsmana bez posúdenia skutkovej podstaty z hľadiska postupu prijatia rozhodnutia aj jeho obsahu“ (PD 83345).

Hlavný ombudsman pán MERRICKS v prvej reakcii na správu lorda NEILLA povedal (PD 87): „Lord Neill preskúmal len 30 prípadov z 8 000, ktoré boli vyriešené. Tieto prípady vybrala akčná skupina, ktorá sa svojich členov pýtala na sťažnosti, ktoré podľa ich názoru nepriniesli uspokojivé výsledky. Z uvedeného dôvodu išlo o úplne nereprezentatívnu vzorku, z ktorej nie je možné vyvodiť žiadne zovšeobecňujúce závery. Rovnako môžeme uviesť príklad mnohých spotrebiteľov, ktorí nám vyjadrili vďačnosť za spôsob, akým sme riešili ich sťažnosti na spoločnosť Equitable. (...) V prípadoch, keď väčší počet osôb nie vlastnou vinou príde o peniaze, vždy budú nespokojenci, ktorí pravdepodobne zveličia a skreslia svoje skúsenosti s verejnými inštitúciami s cieľom zaistiť si odškodné bez ohľadu na to, z akých bude zdrojov. Dokonca sa môžu pokúsiť o neoprávnenú kritiku s cieľom upútať pozornosť na svoju situáciu. Správa lorda Neilla, hradená a zadaná akčnou skupinou, sa zamerala na nepočetnúa nereprezentatívnu vzorku prípadov a v tomto kontexte ju treba chápať.“

Výbor neskôr dostal ďalšiu odpoveď úradu finančného ombudsmana, v ktorom „odmieta hlavné body, ku ktorým lord Neill dospel vo svojom stanovisku a ústnom svedectve“ (PD 90). Navyše kritizuje skutočnosť, že „lord Neill odmietol prijať informácie od úradu finančného ombudsmana ani neumožnil úradu, aby komentoval „fakty“ z jeho správy pred jej

Page 265: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 265/417 PE 386.573v02-00

SK

346 V tejto veci správa lorda Neilla konštatuje: „Pokiaľ ide o Úrad pre finančné služby a úrad finančného ombudsmana, nekomunikoval som s uvedenými orgánmi okrem listu hlavného ombudsmana z 11. januára 2007, v ktorom mi ponúkol akúkoľvek pomoc pri vysvetlení postupov úradu či iných aspektov jeho činnosti. Odpovedal som mu 18. januára 2007, poďakoval za ponuku s tým, že nepotrebujem pomoc v uvedených veciach“ (PD 83, s. 84 a 85).

347 „V odseku 85 lord Neill hovorí – „je pravdepodobné, že [hlavný ombudsman] dostal kópiu [Penroseho] správy krátko po jej doručení na ministerstvo financií 23. decembra 2003“. V skutočnosti ani hlavný ombudsman ani nikto iný z úradu nevidel Penroseho správu do marca 2004. V ods. 98 bode 7 lord Neill tvrdí, že hlavný ombudsman nesprístupnil sťažovateľom záverečnú inšpekčnú správu Úradu pre finančné služby o Penroseho správe, o ktorej sa lord Neill domnieval, že ju hlavný ombudsman dostal. V skutočnosti ani hlavný ombudsman ani nikto iný z úradu tento dokument nikdy nevidel“ (PD 90).

zverejnením“346 a tvrdí, že závery a kritika lorda Neilla „sa zakladajú na falošných predpokladoch“. Úrad finančného ombudsmana uvádza ako príklad dva „nesprávne predpoklady“ 347. Dá sa však predpokladať, že aj keby sa dve predpokladané chyby nevyskytli, hlavné závery lorda Neilla by to zásadne neovplyvnilo. Úrad finančného ombudsmana tiežzdôraznil, že je nezávislý a že lord Neill nepredložil dôkazy o jeho závislosti, „pretože žiadne neexistujú“ (PD 90). Na záver úrad finančného ombudsmana poukázal na to, že „keby bol postup ombudsmana natoľko chybný, ako mylne predpokladá lord Neill a skupina EMAG, poskytol by skupine EMAG dôvody na otvorenie súdneho preskúmania a na podanie žiadosti o zvrátenie rozhodnutia ombudsmana na najvyšší súd. Skupina EMAG to však neurobila“(PD 90).

***

Súhrnne dôkazy ukazujú, že niektorí poistenci, ktorí obvinili spoločnosť z nesprávneho predaja, dokázali prostredníctvom úradu finančného ombudsmana získať odškodnenie, zatiaľčo iní nie. Existujú protikladné názory na to, či bola výška dosiahnutého odškodnenia primeraná a spravodlivá a či odrážala skutočné straty, ktoré poistenci utrpeli pre udalosti v spoločnosti Equitable. Zdá sa, že úrad finančného ombudsmana nebol schopný či ochotný vo všetkých prípadoch zaistiť dostatočnú transparentnosť spôsobu výpočtu výšky odškodnenia, ktorý by umožnil overenie výpočtov poistencami.

Rozhodnutie úradu finančného ombudsmana zamietnuť bez preskúmania skutkovej podstaty sťažnosti súvisiace so zisteniami lorda Penroseho odhalilo významnú medzeru v systéme právnej ochrany a zviditeľnilo obmedzenia úradu finančného ombudsmana pri riešení sťažnostív prípadoch, keď by jeho rozhodnutie mohlo mať regulačné dôsledky. Dôkazy ukazujú, že úrad finančného ombudsmana neprijal svoje rozhodnutie nezávisle od orgánu finančnej regulácie Spojeného kráľovstva, ktorý zreteľne vyjadril názor, že Penroseho správa neoprávňuje sťažnosti na nesprávny predaj. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že rozhodnutie poistencov hlboko sklamalo, v neposlednom rade preto, lebo na základe vyhlásení ministerstva uverili, že úrad finančného ombudsmana dokáže vyriešiť sťažnosti podané na základe Penroseho správy. V dôsledku rozhodnutia úradu finančného ombudsmana ostala celá skupina sťažovateľov, ktorí mali pôvodne platné sťažnosti v súvislosti s nadmernou bonifikáciou, bez alternatívy a musela podstúpiť nákladný a rizikový občianskoprávny súdny spor.

Na základe určitých dôkazov sa dá predpokladať, že úrad finančného ombudsmana pri riešení sťažností nielenže nevychádzal z príslušnej skutkovej podstaty jednotlivých sťažností, ale zoh

Page 266: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 266/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

348 Strana 54 až 64.

ľadnil aj iné poistné ciele než ochranu investorov. Zo získaných dôkazov jasne vyplýva, že sa úrad finančného ombudsmana obával vplyvu svojho rozhodnutia na zostávajúcich poistencov vo vzájomných fondoch. Jeho rozhodnutie (o tom, či bude alebo nebude posudzovať sťažnosti alebo či tam, kde to je vhodné, uzná oprávnenosť sťažnosti týkajúcej sa výšky oprávneného odškodnenia) bolo zjavne ovplyvnené uvedenými úvahami. Preto je možné, že v niektorých prípadoch došlo k spochybneniu cieľa ochrany jednotlivých poistencov formou priznania primeraného odškodnenia na úkor iných cieľov.

Napokon existujú závažné dôkazy, že mnoho poistencov celkovo neuspokojili služby poskytnuté úradom finančného ombudsmana, okrem iného sa sťažovali na jeho neobjektívne správanie k spoločnosti ELAS. Zdá sa, že panuje zhoda v tom, že niektorí poškodení poistenci boli rôznymi spôsobmi poškodení meškaniami úradu finančného ombudsman pri riešení svojich sťažností. V niektorých prípadoch boli sťažnosti premlčané a poistenci nemali možnosť uskutočniť právne kroky. Bez ohľadu na dôvod meškania predstavovali prekážku v úsilí poistencov získať odškodnenie.

Hoci úrad finančného ombudsmana priznal obmedzenému počtu poistencov nárok na odškodnenie, celkovo neposkytol vhodné prostriedky nápravy pre sťažnosti tých poistencov spoločnosti Equitable Life, ktorí boli poškodení v dôsledku krízy spoločnosti. Je sporné, či by úrad finančného ombudsmana disponoval dostatočnou kapacitou, či by dokonca bol vhodnou inštitúciou schopnou nájsť všeobecné riešenie, lenže pre nedostatok mimosúdnych alternatív sa mnohí poškodení poistenci ocitli v absolútne neuspokojivej situácii.

2. Súdne – súdne konania na súdoch Spojeného kráľovstva

Poistenci, sťažnosti ktorých podľa zákona Spojeného kráľovstva o premlčaní neuplynuli, mali možnosť podať žalobu na spoločnosť na súdoch Spojeného kráľovstva (pozri nižšie). Okrem toho sa požadovalo, aby sa ich netýkal kompromisný režim, či aby iným spôsobom neprijali ponuku kompenzácie od spoločnosti, ktorá by vylúčila možnosť právnych krokov.

a.) Právne základy nárokov proti spoločnosti ELAS v Spojenom kráľovstve

EŠ 3348 obsahuje prehľad právnych predpisov Spojeného kráľovstva, na ktorých by poistenci mohli postaviť svoje prípadné sťažnosti na spoločnosť ELAS. Právne základy sa dajú zhrnúťtakto:

Článok 62 zákona o finančných službách z roku 1986 umožňuje občianskoprávne kroky •v prípadoch, keď investor utrpel stratu v dôsledku porušenia určitých pravidiel oprávnenou osobou. V dôležitom čase získala spoločnosť Equitable povolenie od Regulačnej organizácie pre životné poistenie a investičné fondy (LAUTRO) a podliehala jej

Page 267: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 267/417 PE 386.573v02-00

SK

349 Strany 55 a 60.350 Strana 54 až 60.351 Strana 61.

pravidlám. Poistenec bez garantovanej ročnej sadzby by mal dôvod na žalobu, keby 1. podľa pravidiel organizácie LAUTRO bola spoločnosť povinná oznámiť prípadným poistencom rizikovosť garantovanej ročnej sadzby; 2. spoločnosť riziko neoznámila a 3. poistenec sa na to spoľahol. Napokon, 4. poistenec musí dokázať, že by odmietol uzavrieť poistnú zmluvu ponúkanú spoločnosťou Equitable Life, keby riziko bolo oznámené. EŠ 3349 uznáva, že „spoločnosť ELAS mala [podľa pravidiel organizácie LAUTRO] oznámiť prípadným poistencom riziko spojené s garantovanou ročnou sadzbou“. Okrem toho konštatuje, že „sa dá dokázať, že spoločnosť neoznámila riziko, pretože materiály rozširované spoločnosťou neobsahovali žiadne osobitné odkazy na toto riziko“. Hlavnou otázkou by z tohto hľadiska bolo určiť časový okamih, v ktorom sa riziko garantovanej ročnej sadzby prejavilo, a tým vznikla povinnosť poskytnúť oňom informácie. Dokazovanie spoľahnutia sa a príčinnej súvislosti by bolo komplikovanejšie a dôkazné bremeno leží na poistencovi (EŠ 3350).

Poistenec bez garantovanej ročnej sadzby by tiež mohol mať nárok na odškodnenie •v prípade podania zavádzajúcich informácií na základe zákona o podávaní zavádzajúcich informácií z roku 1967 alebo podľa zvykového práva. Na účely preukázania nároku 1. musí existovať materiálny dôkaz o informáciách, ktoré spoločnosť Equitable poskytla poistencom v súvislosti s bonifikáciami alebo výnosmi ich podielu vo výnosových fondoch; 2. tieto informácie by nesmeli byť pravdivé; 3. nesmie existovať žiadny dôkaz, že sa spoločnosť Equitable Life mohla odôvodnene nazdávať, a naozaj sa nazdávala, že informácie sú pravdivé a 4. muselo existovať spoľahnutie sa na poskytnuté informácie, ktoré ovplyvnilo poistenca, aby uzatvoril poistnú zmluvu a napokon 5. musel existovaťpríčinný vzťah, t .j. že poistenec by neuzatvoril poistnú zmluvu so spoločnosťou Equitable, keby mu tieto informácie neboli podané. Poistné zmluvy spoločnosti neobsahujú žiadne výslovné ustanovenia týkajúce sa existencie a možných účinkov poistných zmlúv s garantovanou ročnou sadzbou na výnosy poistných zmlúv bez garantovanej ročnej sadzby. Preto by mohli oprávniť sťažnosť len „keby spoločnosťimplicitne podala informácie alebo poskytla sľuby prípadným poistencom bez garantovanej ročnej sadzby alebo vyslovene zostavila zoznam skutočností s názvom Rizikové faktory v dokumente o základných vlastnostiach, ak sa má za to, že spoločnosťimplicitne podala informácie, že neexistuje žiadne iné riziko alebo za nedbanlivé chybnévyhlásenie a poučenie podľa pravidla zvykového práva vo veci Hedley Byrne/Heller [1964] AC 465“ (EŠ 3351).

Okrem toho môže majiteľ poistnej zmluvy bez garantovanej ročnej sadzby uplatniť•zmluvný nárok na spoločnosť, ak sa dá povedať, že spoločnosť dala implicitný zmluvný sľub alebo poskytla záruku, že neexistujú žiadne iné skutočnosti, ktoré je potrebné oznámiť, než tie, ktoré sú uvedené v dokumente o základných vlastnostiach, t. j., ak na strane spoločnosti existovali zmluvné záväzky oznámiť riziká spojené s garantovanou ročnou sadzbou. „Nezdá sa však, že by takýto zmluvný záväzok existoval. Nie je výslovne uvedený ani sa nedá označiť ako implicitná podmienka či záruka. Informácie ani podanie informácií v dokumente o základných vlastnostiach netvorili súčasť poistnej

Page 268: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 268/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

352 Strana 62.353 Strana 17.354 Strana 17.355 Strany 62 a 63.

zmluvy. Zmluvné strany nemali v úmysle pokladať ustanovenia zahrnuté v poistnej zmluve za zmluvné sľuby spoločnosti“ (EŠ 3352).

Preto podľa EŠ 3353 „poistenci bez garantovanej ročnej sadzby mohli uplatniť nárok proti spoločnosti Equitable v súlade s článkom 62 zákona o finančných službách z roku 1986 za poskytnutie skreslených informácií alebo za nedbanlivé poučenie“. „Naopak všeobecné kroky vo veci zmluvy by nemali veľkú nádej na úspech“ (EŠ 3354).

b.) Premlčacie lehoty

Ako uvádza EŠ 3355, podľa odseku 2 zákona o premlčaní z roku 1980 sa uvedených právnych krokov týkajú určité premlčacie lehoty: premlčacia lehota pre sťažnosti týkajúce sa náhrady škody prestavuje šesť rokov od dátumu vzniku príčiny právneho kroku. Táto premlčacia lehota sa týka sťažností podľa článku 62 zákona o finančných službách a článku 2 ods. 1 zákona o podávaní zavádzajúcich informácií z roku 1967. Príčina právneho kroku vznikne, keďpoistenec prvýkrát utrpí škodu. Právne kroky vo veci nedbanlivosti (nedbanlivé poučenie alebo poskytnutie nesprávnych údajov) majú podľa zvykového práva premlčaciu lehotu šesť rokov od dňa vzniku príčiny právnych krokov alebo (v prípade poskytnutia nesprávnych údajov) tri roky od dátumu, kedy žalujúca strana prvýkrát získala poznatky potrebné na podanie žaloby vo veci poškodenia týkajúce sa príslušného poškodenia a práva na podanie žaloby.

V súvislosti so spoločnosťou Equitable Life treba poznamenať, že krátko po zverejneníPenroseho správy spoločnosť požiadala o predĺženie lehoty na prípravu svojej reakcie na určitésťažnosti, ktoré budú podané v súvislosti so správou. Z uvedeného dôvodu udelil Úrad pre finančné služby 10. mája 2004 výnimku, ktorou zbavuje spoločnosť Equitable Life povinnosti skúmať sťažnosti vo veciach podaných v rámci štandardných lehôt platných podľa pravidiel úradu. Podmienkou udelenia výnimky bolo, že spoločnosť Equitable Life poskytne „písomnýzáväzok, že ak pri obhajobe pred akoukoľvek sťažnosťou oprávneného sťažovateľa využije ustanovenia zákona o premlčaní z roku 1980, nebude na účely zákona zohľadňovať obdobie, v ktorom sa na vec oprávneného sťažovateľa vzťahovali ustanovenia preskúmania“. Úrad pre finančné služby pôvodne udelil výnimku až do 30. júna 2004 a následne ju predĺžil do 30. septembra 2004. V praxi to znamenalo predĺženie premlčacej lehoty o niekoľko mesiacov a sťažnosti prevažnej väčšiny poistencov boli v tom čase podľa zákona premlčané. Podľa pána SCAWENA (V 3) sú od roku 2006 všetky sťažnosti poistencov spoločnosti ELAS premlčané.

c.) Súdne konania

Page 269: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 269/417 PE 386.573v02-00

SK

356 Strana 51.357 Strana 7.358 ACCESS TO JUSTICE (PRÍSTUP K SPRAVODLIVOSTI), záverečná správa ctihodného lorda Woolfa, predsedu odvolacieho súdu; júl 1996; záverečná správa lordovi kancelárovi o systéme občianskeho práva v Anglicku a Walese.

Občianskoprávny spor môže podľa okolností prípadu začať na okresnom súde alebo na najvyššom súde. Ak výška nároku predstavuje maximálne 15 000 GBP, súdne konanie sa musí začaťna okresnom súde. Ak ide o jednoduchý prípad, okresný súd rozhodne o uplatnení postupu pre drobné pohľadávky a prípad prerokuje v rámci konania pre drobné pohľadávky. Vo väčšine prípadov drobných pohľadávok súd nenariadi porazenej strane, aby hradila výdavky na právneho zástupcu. Ak si sťažovateľ najme právneho zástupcu, uhradí s tým súvisiace výdavky. Z uvedeného dôvodu väčšina sťažovateľov nevyužíva v prípadoch drobných pohľadávok pomoc právneho zástupcu. Ak je hodnota prípadu maximálne 5 000 GBP, väčšinou sa prerokuje v rámci konania pre drobné pohľadávky.

Pán WEIR (V 2) a pán SCAWEN (V 3) uvádzajú, že niektorí poistenci zvolili túto možnosťa uplatnili nárok na súde pre drobné pohľadávky alebo ním spoločnosti ELAS pohrozili. Pripomína však, že maximálna hodnota prípadu je v podstate obmedzená na 5 000 GBP, zčoho vyplýva obmedzená výška požadovanej čiastky, a teda aj prípadnej kompenzácie.

Väčšina sťažností poistencov by sa musela prerokovať na najvyššom súde. Ako však poukázali poistenci, sťažovateľ by musel uhradiť výdavky žalovanej strany v prípade, že by súd rozhodol v prospech spoločnosti (pán LAKE, V 1; pán WEIR, V 2; pán SCAWEN, V 3). V EŠ 3356 sa uvádza, že „súdny spor predstavuje náročný boj pre praktické ťažkosti a vysoké transakčnénáklady, hmotné právo je nejasné a (pre požiadavku materiálnosti, spoľahlivosti a pravidiel týkajúcich sa vecného bremena) zaťažuje spotrebiteľa.“ Pán SCAWEN (V 3) sa nazdáva, že možné náklady na uplatnenie nároku proti spoločnosti presahujú finančné možnosti prevažnej väčšiny poistencov. Okrem toho zdôraznil skutočnosť, že by bolo ťažké nájsť právnikov a advokátov, ktorí rozumejú zložitej problematike príslušných ustanovení o dôchodkoch.

V dôkaze PD 23357 pán SCAWEN ilustruje problém nákladov, ktoré musí žalujúca strana uhradiť na anglických súdoch: „Ak sa rozhodnem žalovať spoločnosť o náhradu, poučia ma, že riziko nákladov v prípade, ak sa moja vec dostane pred súd a skončí prehrou, predstavuje 150 000 GBP na každej strane – 300 000 GBP celkovo (440 000 EUR). Okrem toho, že nemám takéto rizikové peniaze, môj nárok predstavuje 70 000 GBP (101 000 EUR), takže sa nezdá, že tento prístup sa vyplatí. (...) Podľa mne dostupných údajov je jasné, že náklady na žalobu spoločnosti o náhradu do chvíle, keď sa spoločnosť vyrovná mimosúdne, dosahujú výšku od 56 000 do 180 000 GBP, priemerne 101 000 GBP. To očividne presahuje finančné možnosti väčšiny britských občanov, nehovoriac o riziku úhrady ekvivalentnej sumy právnikom spoločnosti, ak sťažovateľ pod vplyvom námahy a napätia súdny proces prehrá alebo vzdá.“

Pán SCAWEN sa nazdáva, že tento problém si uvedomuje aj odborná právnická verejnosťSpojeného kráľovstva a cituje zo správy358 o systéme občianskeho práva v Anglicku a Walese: „Nedostatky (...) súčasného systému spočívajú v tom, že je príliš drahý, náklady často prevýšia hodnotu odškodného; príliš pomalý pri vynášaní rozsudkov a nerovný: prejavuje sa nerovnosť medzi mocnými a bohatými žalujúcimi stranami a nemajetnými žalobcami. Systém im neposkytuje istotu: problémy s odhadom súdnych výdavkov a trvania súdneho sporu

Page 270: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 270/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

359 Strana 22.360 Strana 5.

vyvolávajú obavy z neznámeho a mnohé žalujúce strany im nerozumejú. Predovšetkým je tento systém organizačne príliš rozdrobený, nikto v ňom nenesie jasnú celkovú zodpovednosťza výkon občianskeho práva, a príliš sporný, pretože súdne konanie neriadi súd, ale strany sporu, ktoré často ignorujú súdny poriadok a súd ho nepresadzuje“ (PD 23359). Dôkaz PD 23 obsahuje list, ktorý Úradu pre finančné služby zaslala advokátska kancelária ako odpoveď na žiadosť o konzultáciu. Uvádza toto: „Súdny spor na najvyššom súde týkajúci sa nesprávneho predaja finančných služieb, ktorý bude mať obhajcu až do chvíle hlavného konania, môže stáť30 000 až 150 000 GBP. Takéto výdavky si môže dovoliť len niekoľko podnikových a ešte menej súkromných klientov. (...) Neistý výsledok a riziko úhrady súdnych výdavkov druhej strany predstavujú významnú odraďujúcu skutočnosť.“

„Tento postup je okrem malého počtu relatívne bohatých sťažovateľov takmer nedostupný pre priemerných poistencov v Spojenom kráľovstve“, uzatvára pán SCAWEN (V 3). Dôkazy preložené skupinou EMAG (V 1) a pánom WEIROM (V 2) ukazujú na skutočnosť, že do súdneho sporu so spoločnosťou ELAS sa pustilo (alebo ním pohrozilo) len niekoľko jednotlivcov a skupín s vysokými čistými príjmami.

Samozrejme, že sa výbor snažil zistiť počet súdnych sporov poistencov so spoločnosťou ELAS a ich výsledok. Preto sa obrátil na niekoľkých svedkov a požiadal ich, aby sprístupnili súdne dokumenty a rozsudky. Dostal kópiu jednej žaloby o zrušenie a odškodnenie za nesprávny výklad a porušenie zákonných povinností podanú 13. mája 2002 poistencom, ktorý v roku 2002 investoval viac než 850 000 GBP, pričom odškodnenie bolo údajne úplne uhradené pred začiatkom vypočutia (pozri PD dôv. 15). Okrem uvedeného dokumentu neboli doručenéžiadne písomné dôkazové materiály o súdnych sporoch. Pán BAIN (V 8) uvádza prípad, v ktorom sťažovateľ dostal od spoločnosti ELAS ponuku na odškodnenie za údajný nesprávny predaj poistnej zmluvy s odloženým poberaním dávok vo výške 522 GBP. Keď podľa pána BAINA sťažovateľ pohrozil spoločnosti ELAS právnymi krokmi, spoločnosť súhlasila s vyplatením odškodného vo výške 81 907 GBP.

Pán WEIR zdôraznil, že „podľa mojich poznatkov sa spoločnosť vyrovnala s každým [kto si najal advokátov alebo podal žalobu vo veci nároku] skôr, než sa celá vec dostala pred súd.“„Inými slovami, spoločnosť Equitable Life si bola dobre vedomá, že by verejný súdny proces prehrala, a tým otvorila stavidlá ďalším nárokom“ (pán WEIR, V 2). Podobne konštatoval pán LAKE (V 1), podľa ktorého prípady vždy boli vyriešené za cenu „dohody, ktorá umlčala sťažovateľov a zabránila širšej diskusii o podmienkach vyrovnania“ (pán LAKE, V 1). Pán SCAWEN to potvrdil konštatovaním, že „pokiaľ je mne známe, vo všetkých prípadoch sa uskutočnilo mimosúdne vyrovnanie pred začiatkom súdneho konania za prísne dôverných podmienok“ (PD 23/2360). Iný poistenec to sformuloval takto: „Problémom vo všetkých prípadoch (...) je, že sa nikdy nedostali pred súd, pretože sa vždy uskutočnilo vyrovnanie deňpred súdnym konaním za prísne dôverných podmienok. Ak bola predložená „rozumná ponuka“, súd neumožnil žalujúcej strane, aby predniesla svoje argumenty, dokonca jej ani nemohol prisúdiť zaplatenie súdnych výdavkov. Preto je ťažké zistiť, kde je pravda. Stratégia spolo

Page 271: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 271/417 PE 386.573v02-00

SK

čnosti Equitable spočívala v zastrašení prípadných sporných strán hrozbou vysokých súdnych výdavkov, ktoré by museli v prípade prehry uhradiť. Po druhé, nikdy nedovolila, aby sa prípad dostal pred súd, pretože vedela, že prehrá, čo by povzbudilo ostatných poistencov, aby podali žaloby o odškodnenie a zverejnili dôkazy, ktorých preniknutie na verejnosť si neželala“(PD dôv. 12).

Pán THOMSON pred výborom konštatoval len toľko, že „mnohé prípady sa riešili pred súdmi v Spojenom kráľovstve“ a že „vo všetkých uvedených prípadoch boli vyplatené príslušné odškodnenia (...)“ (V 8).

Výbor nemá k dispozícii informácie o presnom počte prípadov iniciovaných v minulosti poistencami proti spoločnosti ELAS. Dôkazy naznačujú, že prípady zvyčajne skončili mimosúdnym vyrovnaním za prísne dôverných podmienok a nebol vynesený žiadny rozsudok. Pokiaľ ide o dosiaľ neuzavreté prípady, výbor sa dozvedel od pána SCAWENA (V 3), že v súčasnosti uplatňuje nárok proti spoločnosti skupina majiteľov výnosových anuít. Vysvetlil, že skupina vypracovala mechanizmus, v rámci ktorého si poistenci „navzájom poskytujú záruky“pre prípad prehry v jednom alebo viacerých prípadoch a že uplatnenie nároku bolo možné len vďaka advokátskej kancelárii, ktorá bola ochotná ujať sa prípadu na princípe „žiadne víťazstvo, žiadny honorár“. Výbor má tiež informácie o tom, že sa začal súdny proces írskeho poistenca a údajne sa očakáva ďalší súdny proces na nemeckom súde (pozri nižšie).

Začatie súdneho procesu proti spoločnosti ELAS (v súlade s článkom 62 zákona o finančných službách z roku 1986 za poskytnutie skreslených informácií alebo za nedbanlivé poučenie) predstavovalo teoreticky cestu, ako môžu poškodení poistenci získať odškodnenie. V praxi nepriame dôkazy naznačujú, že túto možnosť využilo len niekoľko poškodených poistencov a následne dosiahli vyrovnanie so spoločnosťou, zatiaľ čo zásadné finančné riziko vyplývajúce z právneho systému Spojeného kráľovstva odradilo priemerných poistencov od podania žaloby na spoločnosť. Okrem toho, pretože udalosti v spoločnosti ELAS sa odohrali v rokoch 1998 –2000, lehota na podanie žaloby pre všetkých poškodených poistencov podľa zákona o premlčaní uplynula. Preto v praxi jediný zdroj občianskeho práva pre poistencov predstavoval úrad finančného ombudsmana.

VII. Uplatňovanie nárokov voči regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva

Poškodení poistenci mohli teoreticky založiť svoj nárok na údajnom zlyhaní orgánu finančnej regulácie Spojeného kráľovstva pri ochrane poistencov vykonávaním dozoru nad účtovníctvom, finančným zaistením a finančnou situáciou spoločnosti Equitable Life v súlade s právom Spojeného kráľovstva. Obvinenie regulačných orgánov Spojeného kráľovstva z nedostatočného obozretného dohľadu vzniesli mnohí svedkovia ústne (pozri napríklad pán LAKE, V 1; pán WEIR, V 2; pán BELLORD, V 2; pán JOSEPHS, V 2; pani KWANTES, V 7; pán SEYMOUR V 7; pán BRAITHWAITE, V 11) a písomne (pozri napríklad PD 4, PD 7, PD 8, PD 14, PD 15, PD 36, PD 44, PD 51, PD 52). Zmieňuje sa o nich časť IV. tejto správy.

Niektorí svedkovia sa domnievajú, že regulačný orgán nielenže nesplnil svoju dozornú funkciu,

Page 272: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 272/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ale aj zavádzal poistencov, ktorí sa naň obrátili v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life. Pán VINALL sa napríklad v dôkaze PD 43 sťažuje, že sa na Úrad pre finančné služby obrátil začiatkom roka 2001, v čase, keď sa prejavili problémy s platobnou schopnosťou spoločnosti ELAS a často sa o nich písalo v britskej tlači. Položil úradu otázky týkajúce sa solventnosti a výšky rezerv a tvrdí, že mu Úrad pre finančné služby odpovedal, že neexistuje dôvod na obavy, hoci v skutočnosti o problémoch vedel. Podľa jeho názoru Úrad pre finančné službyzavádzajúco informoval poistencov. V dôsledku toho zostali v spoločnosti ELAS dlhšie, nežkeby boli informovaní správne, a utrpeli ďalšie straty.

Ďalšie sťažnosti pána VINALLA na Úrade pre finančné služby i komisárovi pre reklamácie Spojeného kráľovstva neboli prijaté. Úrad pre finančné služby prehlásil, že nemal taképostavenie, aby mohol zistiť, či spoločnosť ELAS nemá žiadne problémy a že dôkaznébremeno ležalo na strane spotrebiteľov, ktorí mali v súvislosti so spoločnosťou ELAS prijaťvlastné rozhodnutie (PD 43). Poukázal tiež na skutočnosť, že pri rozhodovaní o tom, či uvalíobmedzenia na určitú spoločnosť, musí zohľadniť ich širší dopad na trh a všeobecne na spotrebiteľov. Podobne komisár pre reklamácie uviedol, že orgány finančnej regulácie musia pri posudzovaní postupovať veľmi opatrne. „Pri spätnom pohľade sa môže zdať, že opatrnosťnebola namieste, to však neznamená, že pôvodný úsudok bol nepremyslený, či výlučne jednostranný“ (PD 43). Komisár pre reklamácie ďalej zdôraznil, že Úrad pre finančné službyje prísne obmedzený v tom, čo môže a čo nemôže povedať o tretích stranách, pretože ak sa ukáže, že informácie boli nesprávne či poškodzujúce, spoločnosť by úrad mohla žalovať. Parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva (pozri nižšie) v súčasnosti posudzuje sťažnosti viacerých jednotlivcov, ktorí tvrdia, že „ich Úrad pre finančné služby ubezpečil, že nie je dôvod znepokojovať sa nad platobnou schopnosťou spoločnosti“ (PD 43).

Poistenci majú dve možnosti získania odškodnenia za údajné zlyhanie regulačného orgánu.

1. Mimosúdne – parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva

Sťažnosti parlamentnej ombudsmanke Spojeného kráľovstva predstavujú pre poškodených poistencov prvú možnosť získania odškodnenia. Memorandum parlamentnej ombudsmanky Výboru pre petície podrobne popisuje všeobecnú úlohu parlamentnej ombudsmanky a konkrétne so zreteľom na prípad spoločnosti ELAS (PD 12). Teda „úlohou ombudsmanky je posúdiť sťažnosti (ktoré jej postúpia poslanci Snemovne lordov) jednotlivcov, ktorí sa sťažujú, že utrpeli nenapraviteľnú nespravodlivosť následkom nesprávnych úradných postupov orgánov, na ktoré sa vzťahuje jej kompetencia, pri plnení svojej riadiacej funkcie. Ak ombudsmanka zistí, že nesprávne úradné postupy zapríčinili nenapraviteľnú nespravodlivosť(alebo k nej prispeli), vypracuje odporúčania na nápravu tejto nespravodlivosti. Úrad ombudsmanky nemá právomoc prinútiť orgán, aby jeho odporúčania prijal. Zvyčajne sa však odporúčania prijímajú a zabezpečí sa vhodná náprava. V opačnom prípade môže ombudsmanka na túto skutočnosť upozorniť parlament formou osobitnej správy.“

Skupina EMAG vo svojej petícii konštatuje, že v roku 2001 požiadalo o vyšetrovanie viac než

Page 273: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 273/417 PE 386.573v02-00

SK

361 Strana 28.362 Dodatok k petícii č. 29/2005 z 9. novembra 2005 týkajúci sa Úradu pre finančné služby a úradu finančného ombudsmana, s. 10.363 Príloha B.

600 poistencov zo Spojeného kráľovstva (PD 14361). Ombudsmanka dospela na základe vyšetrovania k záverom, ktoré zverejnila v správe v júni 2003. Podľa nej sa orgán pre obozretnúreguláciu nedopustil žiadnych nesprávnych úradných postupov. Po zverejnení Penroseho správy sa však začalo druhé vyšetrovanie (hoci proti nemu protestoval Úrad pre finančné služby362), ktoré sa týkalo širšieho obdobia a bolo oprávnené preskúmať aj kroky úradu vládneho poistného matematika. Toto vyšetrovanie stále prebieha.

V rámci svojej kompetencie má ombudsmanka za úlohu „určiť, či jednotlivci utrpeli v obdobído decembra 2001 nespravodlivosť spôsobenú nesprávnymi úradnými postupmi zo strany verejných orgánov zodpovedných za obozretnú reguláciu spoločnosti Equitable Life Assurance Society a poistno-matematického odboru vlády a odporučiť vhodnú nápravu spôsobenej nespravodlivosti“ (PD 12363). Ombudsmanka nebude vyšetrovať, či bol regulačnýrežim Spojeného kráľovstva v uvedenom období dostatočne premyslený ani či spĺňal požiadavky práva EÚ, ale len to, či sa správne vykonávali úradné postupy. Treba tiež poznamenať, že vyšetrovanie sa týka len obdobia do 1. decembra 2001, pretože na Úrad pre finančné služby, ktorý bol od tohto dňa zriadený ako jediný regulátor, sa nevzťahuje jej právomoc. Podobne ombudsmanka nemôže vyšetriť kroky orgánov zodpovedných za obozretnú reguláciu spoločnosti ELAS, nemôže posúdiť sťažnosti na marketingové záležitosti a výkon podnikania, pretože na samoregulačné orgány sa nevzťahuje (a nikdy sa nevzťahovala) jej právomoc ombudsmanky.

Viacero svedectiev poukazuje na dôležitosť vyšetrovania ombudsmanky. Pán THOMSON (V 2) zastáva názor, že správa ombudsmanky predstavuje najväčšiu nádej poistencov na odškodnenie. Podobne pán TERTÁK (V 1) konštatoval, že „[Komisia] trvalo zastáva stanovisko, že druhá správa ombudsmanky ponúka najväčšie šance na získanie odškodnenia pre obete spoločnosti Equitable Life.“ Komisár McCREEVY vo svedectve V 8 potvrdil nasledujúcu skutočnosť: „Správa predstavuje pre poškodených poistencov a dôchodcov najväčšiu (možno jedinú) šancu na získanie odškodnenia.“ Zdá sa, že aj poistenci súhlasia s významom správy ombudsmanky a žiadali výbor, aby pred dokončením svojej správy počkal na zverejnenie správy ombudsmanky. Súčasne poukázali na obmedzený rozsah vyšetrovania ombudsmanky: „Právomoci parlamentnej ombudsmanky nie sú široké: nezahŕňajú Úrad pre finančné služby, nezahŕňajú polovicu regulačných režimov týkajúcich sa marketingu a výkonu podnikania a nezahŕňajú ani samotnú spoločnosť Equitable“ (PD 44).

Okrem toho vyjadrili obavy nad tým, do akej miery vláda Spojeného kráľovstva uplatní systém zaručujúci účinok prípadných odporúčaní ombudsmanky na vyplatenie odškodnenia. V tejto súvislosti poukázali na nedávny prípad dôchodkového poistenia zamestnancov, v ktorom 125 000 osôb prišlo o významnú časť svojich stanovených dávok dôchodkového poistenia, keď tieto systémy dôchodkového poistenia od apríla 1997 do mája 2004 ukončili svoju činnosťpre nedostatočné fondy na výplatu sľubovaných dávok. Parlamentná ombudsmanka v marci 2006 zverejnila správu s názvom Dôvera v sľúbené dôchodky, ktorá vysvetľuje, že nesprávne úradné postupy vlády znamenali, že osoby, ktoré utrpeli stratu, si neuvedomili riziko, ktoré

Page 274: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 274/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

364 Vybraný výbor pre verejnú správu: The Ombudsman in Question: the Ombudsman’s report on pensions and its constitutional implications (Zamerané na ombudsmana: správa ombudsmana o dôchodkoch a jej ústavné dôsledky); šiesta správa volebného obdobia 2005 – 2006; zadané do tlače Dolnou snemovňou 20. júla 2006.http://www.publications.parliament.uk/pa/cm200506/cmselect/cmpubadm/1081/108102.htm365 Odpoveď vlády na šiestu správu vybraného výboru pre verejnú správu vo volebnom období 2005 – 2006. Zamerané na ombudsmana: správa ombudsmana o dôchodkoch a jej ústavné dôsledky [HC 1081].366 Rozsudok vo veci č. CO/4927/2006.

podstupujú, a nedostali príležitosť toto riziko zmenšiť. Odporúčala vláde, aby zvážila prijatie opatrení na obnovenie základného dôchodkového poistenia a nadštandardných dávok pre poškodené osoby. Vláda Spojeného kráľovstva odmietla zistenia parlamentnej ombudsmanky týkajúce sa nesprávnych úradných postupov, ako aj jej odporúčania.

Vybraný výbor parlamentu Spojeného kráľovstva pre verejnú správu sa postavil k stanovisku vlády v tejto veci veľmi kriticky a vyjadril znepokojenie nad možnými následkami tohto postupu na ústavnú úlohu ombudsmana: Súhlasíme s ombudsmankou, že boli vykonanénesprávne úradné postupy. Informácie vlády o dôchodkovom poistení boli nedostatočnéa zavádzali rozumné osoby. Okrem toho vláda mala namiesto úvah o zvýšení zaťaženia štátnej pokladnice dôkladne zvážiť odporúčania ombudsmanky. Ide o druhý prípad v priebehu menej než 12 mesiacov, keď ombudsmanka oznámila Parlamentu, že zistila nespravodlivosť, v ktorej nebola či nebude vykonaná náprava. Doteraz sa vypracovali len štyri takéto správy. Systém ustanovený zákonom o parlamentnom komisárovi z roku 1967 bude fungovať len v prípade vzájomného pochopenia medzi ombudsmanom, parlamentom a vládou vo otázke vymedzenia nesprávnych úradných postupov a právomoci na ich určenie. Vláda vôbec nedokázala poprieťzávery ombudsmanky o nesprávnych úradných postupoch. Naše vyšetrovanie ukázalo, že jej závery boli odôvodnené. Bude mimoriadne nešťastné, ak si vláda zvykne odmietať závery o nesprávnych úradných postupoch, najmä vtedy, ak vyšetrovanie výboru v tejto veci ukázalo, že existoval prípad, na ktorý bolo potrebné reagovať. Kľúčovým prvkom každého prípadu nesprávnych úradných postupov je niekto, kto utrpel nespravodlivosť. Zameraním svojho úsilia na popieranie záverov o nesprávnych úradných postupoch namiesto hľadania praktickej a primeranej nápravy vláda zväčšila obavy sťažovateľov. Odďaľuje sa tým akékoľvek riešenie ich problému.“364 Vláda vyjadrila rovnaké stanovisko v reakcii na závery a odporúčania uvedené v správe vybraného výboru.365

Ako informoval výbor pán BRAITHWAITE (V 11), niektoré obete požiadali o právne preskúmanie rozhodnutia odmietnuť zistenia ombudsmanky a jej odporúčania na najvyššom súde. Súd vo svojom rozsudku z 21. februára 2007 (pozri PD nepublik. 30366) zrušil odmietnutie záverov ombudsmanky o nesprávnych úradných postupoch zo strany ministra a prikázal mu znovu preskúmať jej odporúčania.

Mnoho poistencov vyjadrilo hlboké obavy: „Vzhľadom na tento precedens nie je jasné, či bude na základe zistení parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva o nesprávnych úradných postupoch vyplatené odškodnenie“, povedal pán LAKE (V 1). Pani KWANTES (V 7) podobne tvrdí: „Obávam sa, že vláda bude podobne postupovať v prípade správy ombudsmanky o spoločnosti Equitable Life a ide o reálne obavy. (...) Mám pocit, že ak vláda dokáže tak beztrestne odmietnuť odporúčania, úplne sa vysmieva funkcii ombudsmana.“ Pán

Page 275: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 275/417 PE 386.573v02-00

SK

367 Strana 6.368 Strana 6.369 Podrobné informácie o tejto veci sú uvedené v EŠ 3, s. 94.

SCAWEN konštatuje v dôkaze PD 23/2367 že „nedávne skúsenosti nevzbudzujú dôveru“. Dodal, že „nepomôže nám, ak sa dokážu nesprávne úradné postupy, a vláda si správu ani nevšimne, ani nepodnikne žiadne kroky, aby odškodnila obete svojej nekompetentnosti“ (PD 23/2368). Podobné obavy vyjadril v dôkaze PD dôv. 19 pán NEWMAN. Pán SEYMOUR (V 7) hovorí o novinovom článku, ktorý cituje pána THOMSONA, kde sa otvorene vyjadril, že prílišnedúfal, že by správa parlamentnej ombudsmanky viedla k vyplateniu odškodnenia. Vo svedectve V 8 pán THOMSON vysvetlil svoje stanovisko: „Vyplatenie vládneho odškodnenia na základe správy ombudsmanky má dve predbežné podmienky: po prvé, že ombudsmanka zistí nesprávne úradné postupy vedúce k nespravodlivosti na poistencoch a po druhé, že vláda prijme jej zistenia a odporúčania na vyplatenie odškodnenia. Moje stanovisko ukazuje, že splnenie druhej podmienky nenasleduje automaticky po splnení tej prvej.“

Správa ombudsmanky mala byť pôvodne zverejnená na jar roku 2006 (pozri PD 12). Potom sa zverejnenie posunulo na koniec roka 2006. Parlamentná ombudsmanka oznámila listom zo 16. októbra 2006 ďalšie meškanie a stanovila dátum zverejnenia najskôr v máji 2007 (pozri PD nepublik. 19).

2. Súdne – súdne konania

Poškodení poistenci tiež mohli podniknúť právne kroky proti regulačnému orgánu na súde Spojeného kráľovstva. Ako však zdôraznil pán LAKE (V 1), „prekážky pre občanov na ceste získania (...) odškodnenia od súdov Spojeného kráľovstva sú obrovské“. „Veľkou prekážkou je, že občan musí orgánu finančnej regulácie dokázať zneužitie právomoci verejného činiteľa.“ Podobne poznamenal vo svedectve V 7 pán SEMOUR, že „verejné orgány, napríklad regulačné orgány, majú kráľovskú imunitu pred trestným stíhaním a že snahy na získanie odškodnenia od vlády v členskom štáte by museli prekonať veľkú prekážku, ktorú predstavuje dôkaz o zneužití právomoci verejného činiteľa“. „Zneužitie právomoci verejného činiteľa znamená, že vláda urobila niečo nesprávne a nenesie za to zodpovednosť, kým sa nedokáže, že sa to stalo so zlým úmyslom. Je ťažké prekonať takúto prekážku“ (pán SEYMOUR, V 7).

Navyše pán LAKE (V 1) zdôraznil, že súdne kroky proti regulačnému orgánu by znamenali riziko vysokých finančných nákladov pre poškodených poistencov, podobných nákladom, o ktorých sme hovorili v súvislosti so súdnymi konaniami proti spoločnosti. V tejto súvislosti prináša svoje postrehy skupina EMAG v dôkaze PD 44: „Britská vláda sa môže spoľahnúť na maximálne súdne výdavky a využiť každý dostupný odvolací proces s obrovským rizikom, že súdne výdavky vlády bude musieť zaplatiť sťažovateľ. Na žalobu vlády Spojeného kráľovstva bude treba desiatky miliónov eur, čo dokazujú prípady BCCI/Bank of England369

a akcionárov spoločnosti Railtrack, ktorí pred podaním žaloby na vládu Spojeného kráľovstva za zneužitie právomoci verejného činiteľa museli zaplatiť súdu 3,3 milióna EUR, čo bolo možné len s pomocou veľkej finančnej inštitúcie, a čo by v prípade spoločnosti Equitable určite nepripadalo do úvahy.“

Page 276: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 276/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

370 Orgánmi pre finančnú reguláciu v tom čase boli minister obchodu a priemyslu konajúci prostredníctvom ministerstva obchodu a priemyslu (až do 5. januára 1998) a potom ministerstvo financií, ktorého relevantné funkcie sa sústredili v Úrade pre finančné služby.371 Regulačným orgánom pre výkon podnikania v tom čase bol úrad ombudsmana pre osobné investície, ktorého relevantnéfunkcie boli zadané Úradu pre finančné služby.372 Strana 92.373 Strana 18.

Ako sme uviedli v časti IV.1, po zverejnení Penroseho správy spoločnosť ELAS požiadala advokátsku kanceláriu o právne poradenstvo týkajúce sa skutkovej podstaty možných nárokov spoločnosti a jej poistencov proti jednotlivým regulačným orgánom spoločnosti. Na základe právneho poradenstva, ktoré má k dispozícii výbor v dôkaze PD 71, sa spoločnosť rozhodla, že tieto nároky neuplatní. Dôkaz PD 71 uvádza niekoľko prípadných nárokov proti orgánom pre obozretnú reguláciu a hodnotí pravdepodobnosť370 ich úspešnosti:

Porušenie zákonných povinností podľa zákona o poisťovniach z roku 1982. Dôkaz PD •71 sa domnieva, že spoločnosť v tomto ohľade nemá žiadny nárok, „pretože i) nedá sa povedať, že regulačný orgán nezvážil uplatnenie svojich intervenčných právomocí podľa zákona o poisťovniach z roku 1982 alebo že žiadny rozumný orgán pre obozretnúreguláciu nekonal takýmto spôsobom a ii) zákon o poisťovniach z roku 1982 nepriznáva spoločnosti nárok na nápravu podľa súkromného práva.“

Podľa dôkazu PD 71 by spoločnosť neuplatnila nárok vo veci nedbanlivosti podľa •zvykového práva, „pretože i) správa neobsahuje nič, čo by ukazovalo, že by niektorýz krokov, ktoré orgán pre obozretnú reguláciu urobil alebo ktorých sa zdržal, prekročil rozsah jeho právomocí a ii) regulačné orgány nemali žiadnu povinnosť chrániť spoločnosť pred akýmikoľvek stratami, ktoré by mohla utrpieť následkom nedostatkov finančnej regulácie uvedených v správe.“

Nárok za zneužitie právomoci verejného činiteľa by podľa dôkazu PD 71 pravdepodobne •tiež nebol úspešný: „Neexistuje nič, (...) čo by naznačovalo, že jeden alebo viac jednotlivcov zamestnaných v rámci orgánu pre obozretnú reguláciu vykonávalo svoje právomoci protiprávne, zvlášť so zámerom poškodiť spoločnosť alebo bezohľadne voči možnosti takéhoto poškodenia.“

Podľa zákona o finančných službách z roku 1986 má regulačný orgán pre výkon podnikania371

zo zákona obmedzenú imunitu. Preto nároky proti takémuto orgánu zákon o finančných službách z roku 1986 vylučuje, až na prípady krokov alebo pochybenia vykonané v zlom úmysle (pozri EŠ 3372). EŠ 3373 dospieva k názoru, že „poškodený poistenec by mal pred sebou nadľudskú úlohu, pretože by musel dokázať prinajmenšom uvedomovanie si nezákonnosti a pravdepodobnosti poškodenia na strane regulačného orgánu“. Autori dôkazu PD 71 zdôrazňujú: „nenazdávame sa, že (...) by niečo podporilo nárok vo veci úmyselného zlého konania.“

Nezdá sa, že by na základe práva Spojeného kráľovstva existovali vyhliadky na úspech poškodených poistencov pri obvinení regulačných orgánov zo zodpovednosti za ich straty. Preto

Page 277: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 277/417 PE 386.573v02-00

SK

374 Strana 105.375 Strana 106.376 Strana 5.

neprekvapuje, že podľa dôkazových materiálov dosiaľ nebol vznesený žiadny nárok na regulačný orgán.

Podľa EŠ 3374 existuje dobrý dôvod na to, aby sa priznala zodpovednosť regulačnému orgánu len vo výnimočných prípadoch: „Regulácia finančného odvetvia je pomerne zložitá (...) a regulačný orgán má za úlohu sledovať a vyvážiť mnoho odlišných a niekedy protirečivých cieľov vrátane ochrany investorov, stability a účinnosti trhu. Preto musí pri výkone svojej funkcie disponovať širokými právomocami, aby dokázal usporiadať konkurenčné ciele podľa požiadaviek verejného záujmu. Jeho právomoci nesmie obmedzovať strach, že ak sa politickývýber ukáže ako nesprávny či nezákonný, mohol by niesť zodpovednosť za škody. (...) Navyše v prípade úspešnosti krokov vo veci poškodenia napokon náklady uhradia daňoví poplatníci.“Z uvedených dôvodov je zodpovednosť dozorných orgánov obmedzená vo všetkých členských štátoch, hoci v rôznej miere. Z normatívneho hľadiska sa výnimočný charakter vyjadruje prostredníctvom takých termínov, ako sú „v zlom úmysle“ (napr. Írsko, Spojené kráľovstvo) či „hrubé zanedbanie“ (Francúzsko).

Autori EŠ 3 sú však presvedčení, že napriek uvedeným bodom nie je úplná imunita orgánov pre finančnú reguláciu žiaduca. V tomto kontexte EŠ 3 konštatuje, že „pojem hrubého zanedbania či preukázanie závažnej ľahostajnosti pri výkone právomocí predstavujú lepšie kritérium než pojem zlého úmyslu [ktorý sa uplatňuje podľa práva Spojeného kráľovstva], pretože sa nezakladá na motívoch regulačného orgánu a dá sa objektívnejšie určiť“ (ES 3375). Poznamenáva tiež, že „treba rozlíšiť (...) regulačné a dozorné funkcie, zdá sa, že je jednoduchšie priznať zodpovednosť regulačného orgánu za rozhodnutia prijaté na úrovni vykonávania dozoru než za rozhodnutia zahŕňajúce výber regulačnej politiky“.

VIII. Kompenzačný systém finančných služieb Spojeného kráľovstva a rozhodnutie nezatvoriť spoločnosť ELAS

Spojené kráľovstvo má štatutárny fond ako poslednú možnosť pre zákazníkov spoločnostíoprávnených poskytovať finančné služby, ktorý bol zriadený na základe zákona o finančných službách a trhoch. Ide o kompenzačný systém finančných služieb, v rámci ktorého sa môže vyplatiť odškodnenie, ak má poskytovateľ poistenia nedostatok, t. j. ak nemá dostatok aktív na uspokojenie nárokov, alebo nie je spôsobilý hradiť finančné záväzky. Kompenzačný systém finančných služieb je financovaný z odvodov spoločností povolených Úradom pre finančné služby. V dôkaze PD 6376 sa citujú vyjadrenia tajomníčky ministra financií, Ruth Kelly: „V prípade, že sa spoločnosť Equitable Life dostane do súdnych sporov vo veci vyhlásenia bankrotu, existuje ešte zákonná bezpečnostná sieť predstavovaná kompenzačným systémom finančných služieb, ktorý vyplatí 90 % garantovanej hodnoty poistnej zmluvy.“

Obete spoločnosti Equitable Life nikdy nemali prístup ku kompenzačnému systému finančných služieb, pretože nikdy nebol vyhlásený bankrot spoločnosti. Poistenci vzniesli obvinenie, že

Page 278: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 278/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

377 Strana 2.

zámerom vlády Spojeného kráľovstva bolo, aby „sa spoločnosť Equitable Life za každú cenu udržala (...) a nestala sa príčinou žiadnych nákladov pre kompenzačný systém finančných služieb ani pre zvyšok finančného sektora“, preto „sa vyhýbala bankrotu za každú cenu, (...) aby zabezpečila, že straty (...) budú niesť investori“ (pán WEIR, V 2). Pán WEIR (V 2) tvrdil, že v čase kompromisného režimu v roku 2002 spoločnosť ELAS v skutočnosti „technicky zbankrotovala“, ale „udržiavala sa pri živote, aby jej vláda ani sektor finančných služieb nemuseli pomáhať z finančnej tiesne“. „Stratégia bola taká, aby ovce zostali čo najdlhšie v ohrade a mohli sa odviesť na bitúnok“ (pán WEIR, V 2). Pán SEYMOUR sa vyjadril podobne vo svedectve V 7: „Keď bolo jasné, že spoločnosť ELAS nie je schopná vyrovnaťsvoje okamžité zmluvné záväzky s aktívami, začalo sa diskutovať o záchrannom poistnom fonde, ktorý by uložiť daň alebo poplatok všetkým ostatným poisťovacím spoločnostiam s cieľom vyplatiť odškodnenie poistencom spoločnosti ELAS. Regulačný orgán Spojeného kráľovstva potom schválil systém zahrnutia piatich rokov teoretických budúcich výnosov do vykonania účtovnej závierky zatvorenej spoločnosti (ELAS), čím znemožnil prístup ku kompenzačnému fondu.“

Spoločnosť ELAS tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že fond nikdy nebol technicky nesolventný(pozri PD dôv. 5377). Pán DAYKIN a pán STRACHAN (V 4) tiež zdôraznili, že spoločnosť vždy bola platobne schopná. Pán THOMSON poukázal na to, že „otázky nesolventnosti sa týkajú schopnosti spoločnosti vyplatiť svoje záruky; hoci platobné postavenie spoločnosti bolo dlhodobo veľmi slabé až do roku 2003, nikdy, v žiadnom momente nebola nesolventná“ (V 8). Vo svedectve V 2 pán THOMSON uvádza, že „naším spoločným záujmom bolo, aby sa spoločnosť nikdy neocitla v platobnej neschopnosti“. Podľa jeho názoru, keby spoločnosť vyhlásila bankrot, vyhliadky poistencov by boli oveľa horšie. Svoje stanovisko zopakoval vo svedectve V 8: „Existovali domnienky, že by pre spoločnosť bolo lepšie, keby vyhlásila bankrot. O tejto možnosti sa uvažovalo v dokumentácii ku kompromisnému režimu z roku 2001 a ukázalo sa (čo platí dodnes), že likvidácia spoločnosti by poistencom priniesla menej uspokojivé výsledky.Pokiaľ ide o rozhodnutie neukončiť činnosť spoločnosti Equitable Life, pán STRACHAN (V 4) poukázal na skutočnosť, že Úrad pre finančné služby sa domnieval, že „z hľadiska čistého výsledku záujmom viac než jedného milióna súčasných poistencov spoločnosti Equitable viac poslúži, ak (...) spoločnosť dostane možnosť pokračovať vo svojej činnosti“.

V tejto súvislosti poznamenáva lord PENROSE: „Keď regulačný orgán na základe rozhodnutia Snemovne lordov zvažoval ukončenie činnosti spoločnosti, čelil protikladným záujmom: legitímnou a nevyhnutne potrebnou súčasťou obozretnej regulácie je vyvážiťzáujmy súčasných a budúcich poistencov, preto neobviňujem regulačný orgán za to, že dospel k tomu názoru, ku ktorému dospel, hoci sa obávam, že ani Úrad pre finančné služby ani úrad vládneho poistného matematika nemali dostatok nezávislých poznatkov a celkom nepochopili podnikanie spoločnosti, aby mohli zdôvodniť svoje presvedčenie o možnosti realizácie predaja spoločnosti. Podobne sa nenazdávam, že rozhodnutie odrážalo konflikt medzi cieľmi obozretného podnikania a cieľmi výkonu podnikania, teda predpoklad, ktorý vychádza z chybného pochopenia povahy finančnej regulácie. Regulačné orgány sa však naďalej

Page 279: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 279/417 PE 386.573v02-00

SK

378 Strany 724 a 725.

domnievali, že keby bol niekto znevýhodnený rozhodnutím neukončiť činnosť spoločnosti, dostane odškodnenie. Nikto sa neubezpečil, či je to z právneho hľadiska možné a nikto nepreskúmal súvisiace právne záležitosti. Neexistujú žiadne záznamy o tom, že by si niekto uvedomil, že keby nároky na odškodnenie boli udržateľné, vyplatili by sa na úkor výnosového fondu. Nikto sa nepokúsil odhadnúť riziko, ktorému sa vystavia budúci poistenci v súvislosti s výhodami prezentovanými vedením spoločnosti, ak bude obchodovanie pokračovať. Nikto nezvážil prijatie opatrení, ktoré mohli zmierniť potenciál následných nárokov vo veci podávania zavádzajúcich informácií. Spoločnosť dostala povolenie, aby pokračovala v reklame, takže kto uzavrel novú alebo ďalšiu poistnú zmluvu, urobil tak na základe žiadosti a nie úplne dobrovoľne a bez toho, aby sa dozvedel o riziku svojho konania. V priebehu zostavovania záverečnej inšpekčnej správy (tzv. maxwelizácia) sa uvádzalo, že kritika postupu a rozhodnutí regulačných orgánov vo veci predaja produktov nebola dostatočne dôrazná a neoprávnila Úrad pre finančné služby, aby žiadal vytvorenie takého systému, v rámci ktorého by poškodení poistenci dostali odškodnenie bez toho, aby sa museli obrátiť na súd. Zabúda sa na to, že bolo možné urobiť predbežné kroky na ochranu tzv. neskorších poistencov. Spoločnosť od nich žiadala, aby sa vzdali prípadných výhod z jej predaja. Rozumným riešením by bolo ochrániť ich pred stratami tak, že by sa umožnil prenos poistnej zmluvy bez pokuty v prípade, že predaj spoločnosti nebude úspešný. Keby sa myslelo na rizikovú skupinu, určila by sa potreba ochrany, ktorá by bola lepšia než odškodnenie so spätnou platnosťou“ (PD 16378).

Page 280: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 280/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

379 Strana 1.380 Strana 1.381 Strana 8.

IX. Postavenie poistencov z krajín mimo Spojeného kráľovstva

Ako sme už uviedli, existuje niekoľko tisíc obetí, ktoré uzavreli poistnú zmluvu mimo Spojeného kráľovstva. Väčšina z nich uzatvorila výnosové poistné zmluvy v pobočkách spoločnosti Equitable Life, ktoré boli zriadené podľa ustanovení tretej smernice o životnom poistenív Írsku a Nemecku.

1. Činnosť spoločnosti Equitable Life v Írsku a Nemecku

Podľa informácií nemeckého orgánu pre finančnú reguláciu predávala spoločnosť ELAS poistky vo svojej nemeckej pobočke od 22. decembra 1992 do 30. septembra 2001 (PD 21379). Írsky finančný regulačný orgán uvádza, že spoločnosť Equitable Life mala pobočku v Írsku od roku 1991 do roku 2001 (pani O'DEA, V 4). Vzájomná korešpondencia medzi írskymi a britskými regulačnými orgánmi však ukazuje, že írska pobočka formálne zanikla 8. júla 2002. Pán THOMSON (V 2) tvrdí, že od 8. decembra 2000 sa v Írsku neuzatvorili žiadne novépoistné zmluvy. Pani O'DEA (V 4) potvrdila, že írska pobočka spoločnosti Equitable Life neuzatvárala nové poistné zmluvy od roku 2000, teda rovnako ako centrála v Spojenom kráľovstve. „Spoločnosť odvtedy neuzatvárala žiadne nové poistné zmluvy“ (pani O'DEA, V 4). Spoločnosť Equitable Life naďalej poskytuje cezhraničné služby svojim írskym a nemeckým klientom v súlade s ustanoveniami tretej smernice o životnom poistení zo svojej centrály v Spojenom kráľovstve (PD 61380 a PD 85381). Všetky poistné zmluvy uzatvorené v pobočkách spoločnosti ELAS v Írsku a Nemecku boli bez garantovanej ročnej sadzby (pán WEYER, V 3; pani KNOWD, V 2; PD 21). Rozsah celkových finančných škôd spôsobených poistencom mimo Spojeného kráľovstva krízou spoločnosti sa na základe dostupných informácií nedá vyčísliť.

2. Sťažnosti poistencov z krajín mimo Spojeného kráľovstva

Výbor prijal množstvo listov nemeckých a írskych poistencov s informáciami o okolnostiach, za akých uzavreli poistenie, o ich korešpondencii so spoločnosťou ELAS a finančnými orgánmi, o stratách, ktoré utrpeli a opatreniach, ktoré podnikli na získanie odškodnenia. Jedna írska poistenka (pani KNOWD, V 2) a zástupca akčnej skupiny nemeckých poistencov (pán WEYER, V 3) ďalej podali ústne svedectvo pred výborom. Delegácia výboru napokon 6. októbra 2006 navštívila Dublin, kde sa pri tejto príležitosti stretla s poškodenými írskymi poistencami.

Page 281: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 281/417 PE 386.573v02-00

SK

382 C-1.383 Strana 8.384 „Kupujte v Nemecku, zarábajte v Británii. Vysoký výnos spolu s vysokou úrovňou bezpečnosti – ideálny spôsob sporenia pre nemeckých investorov treba najprv vymyslieť“ a „Výnos 13 %: opýtajte sa svojej poisťovne, prečo vám dáva iba polovicu“ – celostranová inzercia v týždenníku Die Welt am Sonntag a denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung vo februári 2000.

a.) Motívy investovania do spoločnosti ELAS

Mnohí poistenci zdôraznili, že keď sa rozhodli uzavrieť investičné poistenie v spoločnosti Equitable Life, spoliehali sa na dlhodobú povesť spoločnosti Equitable Life ako najstaršej vzájomnej životnej poisťovne v Spojenom kráľovstve. Niektorí tiež poukázali na vynikajúce úverové hodnotenie spoločnosti (pozri napríklad PD nepublik. 15), ktoré sa zdôrazňovalo v propagačnom materiáli spoločnosti (pozri prílohu k PD nepublik. 15). Írski poistenci počas stretnutia v Dubline 6. októbra 2006 výboru povedali, že spoločnosť Equitable Life ich upútala tým, že poistenie mohli uzavrieť priamo v pobočke spoločnosti a nemuseli tak zaplatiťpoplatky, ktoré si účtovali sprostredkovatelia konkurencie. Medzinárodní poistenci tiežpoukázali na to, že keď investovali, spoločnosť ELAS ich informovala, že celý sektor je pod primeraným dohľadom regulačných orgánov (pozri tiež pán SEYMOUR v PD 36 a V 7; pán DUGGAN v PD nepublik. 14).

b.) Reklama spoločnosti ELAS

Medzinárodní poistenci výbor informovali, že ich rozhodnutie investovať v spoločnosti Equitable Life bolo tiež ovplyvnené reklamnou kampaňou a propagačnými materiálmi spoločnosti, ktoré zdôrazňovali najvyššiu výkonnosť fondu (pozri PD 53382), alebo sa odvolávali na mimoriadny údaj priebežnej sadzby 10,75 % zvýšenia hodnoty počas roka 2000 (PD nepublik. 12 a PD nepublik. 15). Propagačný materiál predložený výboru obsahoval poukazoval tiež na vyhladzovanie výkyvov (PD nepublik. 13, PD 53): Pán SEYMOUR (V 7) poukázal na „dokument, [ktorý] uvádzal spôsob riadenia, ktorý zabezpečovala spoločnosť ELAS ako akýsi vyhladzovací fond založený na vytváraní rezerv (...). Spoločnosť ELAS tvrdila, že spravuje penzijný fond ako vyhladzovací fond tým, že vytvára rezervy.“ Poistenci napokon uviedli, že propagačný materiál spoločnosti Equitable Life v nich vyvolal dojem absolútnej bezpečnosti investícií. Reklama spoločnosti ELAS z roku 2000 priložená k dôkazu PD nepublik. 12 uvádza nasledovné: „So spoločnosťou Equitable nič neriskujete“.

Reklama spoločnosti ELAS bola kritizovaná aj v Nemecku. Pán WEYER v dôkaze PD 85383

naznačil, že „začiatkom roka 2000 spoločnosť ELAS začala agresívnu kampaň na získanie väčšieho počtu nemeckých klientov a vydala inzeráty poukazujúce na úrokovú mieru 13 % dosiahnutú v roku 1999“. Vo svedectve V 3 tvrdil, že reklama spoločnosti Equitable Life potenciálnym nemeckým poistencom nepriamo naznačovala, že uzatvárajú poistenie, ktorépodlieha obozretnej kontrole nemeckých regulačných orgánov, čo nebola pravda. Predloženéboli kópie inzerátov spoločnosti EL uverejnených v nemeckých novinách384. V tejto otázke bol vypočutý pán STEFFEN, zástupca úradu BaFin, ktorý vo svedectve V 6 uviedol, že spoločnosť Equitable Life Germany zastavila reklamnú kampaň, ale až po doručení niekoľkých listov z úradu BAV, vtedajšieho nemeckého orgánu pre finančnú reguláciu, ktorý inzeráty považoval za zavádzajúce, keďže na základe použitých termínov by nemeckí zákazníci mohli očakávať, že

Page 282: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 282/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

385 Strana 8.386 Pozri napríklad PD 3, PD nepublik. 2, PD nepublik. 4, PD nepublik. 9, PD nepublik. 11, PD nepublik. 13, PD nepublik. 14, PD nepublik. 15.

uvedené výnosy sú garantované (pozri tiež PD 85385). Úrad BaFin predložil výboru kópiu tejto korešpondencie (PD dôv. 17).

c.) Obvinenia z nesprávneho predaja

Podobne ako mnoho obetí v Spojenom kráľovstve, väčšina írskych poistencov tvrdí, že keď sa rozhodli investovať v spoločnosti Equitable Life, neboli riadne informovaní o rizikách súvisiacich s garantovanou ročnou sadzbou spojených s ich poistením.386 Írsky poistenec pán O'FARRELL (PD nepublik. 9) napríklad uvádza, ako „nikdy nebol informovaný o možných záväzkoch spojených s garantovanou ročnou sadzbou, ktoré hrozia fondu a o možných dôsledkoch, že môj dôchodkový fond sa použije na čiastočné financovanie týchto záväzkov“. Pán TROY (PD nepublik. 4) sa nazdáva, že mu poisťovňa poistnú zmluvu predala nesprávnym postupom v decembri 1999, pretože „spoločnosť mala veľké ťažkosti so záväzkami v rámci penzijných fondov v Spojenom kráľovstve (...) a na túto skutočnosť ma neupozornila.“ Jeden írsky poistenec výboru počas návštevy jeho delegácie v Írsku povedal, že investičné poistenie mu bolo predané len niekoľko dní pred vynesením rozsudku vo veci Hyman.

Obvinenia z nesprávneho predaja vznesené medzinárodnými (najmä írskymi) poistencami sa však netýkajú len toho, že spoločnosť vo všeobecnosti perspektívnym zákazníkom neoznámila možné záväzky spojené s garantovanou ročnou sadzbou. Na schôdzi výboru s írskymi poistencami 6. októbra 2006 v Dubline mnohí z nich poukázali na zavádzajúce informácie, ktoré podľa nich od spoločnosti ELAS dostali v tom zmysle, že budú investovať v účelovo viazanom írskom fonde, ktorý bude oddelený od fondu v Spojenom kráľovstve a nebude teda ovplyvnený žiadnymi záväzkami fondu v Spojenom kráľovstve. Toto potvrdil pán Seamus POWER, bývalý obchodný zástupca spoločnosti ELAS v Írsku (PD nepublik. 2), ktorýpovedal, že sa „o probléme garantovaných dôchodkov dozvedel z novín Sunday Times na konci roka 1998. Dovtedy mala spoločnosť asi dvanásť predajcov a nikto z nás o garantovaných dôchodkoch nikdy nepočul, pretože sa v Írsku nepredávali. Opýtali sme sa vedenia spoločnosti na túto situáciu, no dozvedeli sme sa, že sa nás to netýka, a preto máme pokračovať v predaji.“ V súvislosti so súdnym konaním v júli 1999 dostal informácie, že „[sa vôbec netýka] medzinárodnej pobočky, pretože sa tu poistné zmluvy [s garantovanou ročnou sadzbou] nikdy nepredávali a naše fondy sú účelovo viazané.“ Po neúspešnom odvolaní „sme dostali pokyny, že máme pokračovať v predaji, pretože sme účelovo viazaní a výsledok súdneho konania sa nás ani podľa najhoršieho scenára nebude týkať (...). Tak sme v predaji pokračovali a spoločnosť v tom čase dokonca zamestnala aj ďalších predajcov (...). Hneďnato sa zaviedli pokuty a mnohí poistenci mali veľmi obmedzené možnosti – mohli buď prijaťzníženie hodnoty o 10 %, alebo ponechať svoje investície vo fonde. Zdá sa, že vedenie spoločnosti EL v roku 1998 vedelo o vážnych problémoch v poisťovni a myslím si, že všetky poistky predané po tomto dátume by mali byť neplatné.“ Pani KNOWD predložila kópiu novinového článku z novín Irish Independent z 15. marca 2000, ktorý podporuje tieto tvrdenia. Článok o

Page 283: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 283/417 PE 386.573v02-00

SK

387 Kópia listu predloženého výboru.

čividne referuje o tlačovej konferencii spoločnosti Equitable Life usporiadanej v Dubline a uvádza nasledovné: „Predstavitelia spoločnosti Equitable Life (...) nepovažujú dopad nedávneho rozhodnutia odvolacieho súdu za vážny (...). Nemá to žiadny vplyv na írskych poistencov, ktorí sú oddelení od svojich náprotivkov v Spojenom kráľovstve“ (príloha k PD dôv. 28).

Pán SEYMOUR, poistenec, ktorý poistenie uzavrel v Belgicku, informoval výbor vo svedectve V 7 o tom, že „obchodní zástupcovia spoločnosti ELAS pristupovali k potenciálnym zákazníkom v celom Spoločenstve s tvrdením, (...) že toto poistenie sa nazýva medzinárodným poistením a spravuje sa samostatne pobočkou mimo Spojeného kráľovstva“. (...) Spoločnosťpri predaji ubezpečovala potenciálnych kupcov, že medzinárodné poistné zmluvy sa spravujúoddelene od výnosového fondu v Spojenom kráľovstve.“ Keď sa začalo často hovoriťo problémoch poisťovne Equitable Life v tlači koncom roka 1999, spoločnosť Equitable v januári 2000387 napísala všetkým majiteľom medzinárodných poistiek list, v ktorom „ich ubezpečila, že ich poistky sú naozaj samostatné a že sa ich žiadne súdne rozhodnutie o fondoch spoločnosti v Spojenom kráľovstve nebude týkať. Až po súdnom procese spoločnosťpriznala, že toto tvrdenie bolo nepravdivé. 14. augusta 2000 spoločnosť ELAS písomne vyhlásila, že v dôsledku prehratého súdneho sporu sa výnosová bonifikácia zníži „všetkým“skupinám poistencov a že sa začína uvažovať o predaji spoločnosti.“

Vo vzťahu k uvedenému pán THOMSON povedal, že „som si vedomý obvinení, ktoré vzniesli írski poistenci, že boli spoločnosťou Equitable Life nepravdivo informovaní, že vstupujú alebo vstúpia do samostatného írskeho fondu, ktorý bude účelovo viazaný a teda nebude ovplyvnenýzáväzkami, ktoré vzniknú v rámci fondu v Spojenom kráľovstve“ (V 8). V reakcii pre výbor uviedol nasledovné (V 8): „Z materiálov, ktoré som videl, je pomerne jasné, že existovala snaha v budúcnosti osamostatniť írske alebo nemecké fondy. V tom čase však určite neboli nezávislými. Nemali vlastný štartovací kapitál, ten poskytol hlavný výnosový fond. Boli samostatné do tej miery, že mali aktíva v uvedených krajinách a v príslušných menách krajín a že ich investičná výkonnosť bola odlišná. V Spojenom kráľovstve nie je neobvyklé, že výnosové fondy majú pomerne samostatnú bonifikáciu pre rôzne typy zmlúv a že na tieto jednotlivé bonifikácie sa potom bude vzťahovať rôzna investičná výkonnosť. Ak však vzniknúproblémy, ktoré sa týkajú celého fondu, postihnuté budú všetky tieto prvky. Také bolo postavenie írskych poistencov vzhľadom na dokumenty, ktoré som videl. Neznamená to, že neboli vyslovené určité pripomienky, z ktorých vyplýva niečo iné, ale takéto bolo oficiálne stanovisko“. Pán THOMSON však prisľúbil „urobiť všetko pre to, aby som zistil“ (V 8), prečo, ako sa zdá, írski obchodní zástupcovia dostávali zavádzajúce informácie a odovzdávali ich perspektívnym poistencom. Neskôr v dôkaze PD dôv. 21 potvrdil, že „v materiáloch o produktoch spoločnosti sa vôbec netvrdilo, že írske vklady sa spravujú osobitne od ostatných výnosových fondov.“ Írsky regulačný orgán pripomína, že „od začiatku nášho vyšetrovania vo veci spoločnosti Equitable Life na žiadosť vtedajšieho podpredsedu vlády neboli predložené žiadne dôkazy na podporu tvrdení, že spoločnosť Equitable Life vyhlasovala, že existuje účelovo viazaný írsky fond“ (PD 80).

Pán SCHÄFER, nemecký poistenec, v dôkaze PD 10 tvrdí , že poistenci bez garantovaných úrokových sadzieb by boli oproti poistencom s garantovanými úrokovými sadzbami

Page 284: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 284/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

388 „Bola mi položená otázka, či existencia poistných zmlúv s garantovanými úrokovými sadzbami, ktoré predávala spoločnosť Equitable Life do roku 1996, mala dopad na výkonnosť poistných zmlúv bez takýchto garantovaných sadzieb a tiež či poistenci bez garantovaných úrokových sadzieb boli informovaní o možnom dopade poistných zmlúv s garantovanými úrokovými sadzbami na svoje investície, keď uzatvárali poistné zmluvy. Spoločnosť má jediný výnosový fond a ten sa spravuje ako celok, ktorý umožňuje všetky záruky pre všetky typy poistenia. Môžem potvrdiť, že všetky záruky boli dodržané. Garantovaná úroková sadzba v zmluvách s garantovanou úrokovou sadzbou navyše poskytuje konečnú bonifikáciu po jej priznaní“ (pán THOMSON, V 8).

znevýhodnení. Spoločnosť ELAS predávala poistenie s garantovanými úrokovými sadzbami do roku 1996. Domnieva sa, že existencia poistných zmlúv s garantovanými úrokovými sadzbami mala nepriaznivý dopad na výkonnosť poistných zmlúv bez takýchto sadzieb. Myslí si preto, že poistenci bez garantovaných úrokových sadzieb „krížovo dotovali poistencov s takýmito sadzbami“. Tento problém porovnáva so záväzkami týkajúcimi sa garantovaných ročných sadzieb a myslí si, že poistenci, ktorí uzavreli zmluvy bez garantovaných úrokových sadzieb, majú vážny dôvod považovať to za nesprávny predaj. V tejto súvislosti sa odvolal najmä na štúdiu, ktorú vypracoval Dôchodkový inštitút Spojeného kráľovstva (PD 29) a ktorá, zdá sa, jeho názory potvrdzuje. Výbor sa pána THOMSONA opýtal, či sú tieto obvinenia pravdivé, dostal však len vyhýbavú odpoveď (V 8388). Keďže však tento problém sa nevzťahuje len na nemeckých alebo iných poistencov mimo Spojeného kráľovstva, ďalej sa na tomto mieste neskúma.

d.) Obvinenie z diskriminácie

Niektorí poistenci naznačili údajné diskriminačné zaobchádzanie zo strany spoločnosti Equitable Life voči poistencom z krajín mimo Spojeného kráľovstva. V dôkaze PD dôv. 19 je napríklad vyjadrený názor, že poistenci v Írsku a Nemecku boli diskriminovaní len na základe skutočnosti, že žiadny z nich nemal nárok na garantovanú ročnú sadzbu (pretože spoločnosťELAS prestala ponúkať takéto poistenie predtým, ako boli tieto dve pobočky otvorené). V tejto súvislosti sa uvádza, že spoločnosť ELAS údajne „začala v oboch krajinách pôsobiť, keď (podľa Penroseho správy) bola na tom pravdepodobne najhoršie“ (PD dôv. 19). Pani KNOWD v dôkaze PD dôv. 28 poukazuje na zavedenie Európskeho fondu v Írsku v roku 2000: „Tento fond bol v Spojenom kráľovstve dostupný od roku 1987. Spoločnosť Equitable Life obchodovala v Írsku od roku 1991, ale zjavne nikdy nepovažovala za vhodné uviesť tento produkt na írsky trh až do marca 2000, len štyri mesiace predtým, ako bublina praskla. (...) Načasovanie uvedenia produktu na trh naznačuje, že zámerom spoločnosti bolo práve z írskeho trhu vyťažiť maximálnu sumu peňazí a [nestarala sa] o dôsledky pre írskych občanov“.

Po druhé, írska poistenka, pani KNOWD (V 2 a PD dôv. 13), sa sťažovala na rôzne bonifikácie priznávané írskym poistencom a poistencom zo Spojeného kráľovstva. Ako už bolo uvedené vyššie v bode c.), pán THOMSON vo svedectvách V 2 a V 8 objasnil, že podnikanie spoločnosti ELAS v Írsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve bolo rozdelené vzhľadom na rôzne bonifikácie a účelovo viazané investície. Podľa spoločnosti ELAS „sa bonusové sadzby medzi poistením v Spojenom kráľovstve a Írsku z času na čas líšili z dôvodu rôznej výkonnosti

Page 285: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 285/417 PE 386.573v02-00

SK

389 Pozri tiež PD dôv. 1 pani KNOWD.

aktív viazaných v tzv. írskom fonde“ (PD dôv. 5). Pani KNOWD (V 2 a PD dôv. 13)389 ďalej tvrdila, že írskym poistencom boli „uložené“ vyššie „pokuty“: „V apríli 2003 predstavovala finančná úprava v Írsku 13,6 % a pre poistencov v Spojenom kráľovstve 11 %. Úprava splatnosti bola v Írsku 15 % a v Spojenom kráľovstve 9 %. Spoločnosť ELAS v tejto súvislosti v dôkaze PD dôv. 5 poukazuje na to, že v júli 2001, keď sa hodnota výnosových poistných zmlúv v Spojenom kráľovstve znížila o 16 %, hodnota poistných zmlúv v Írsku sa neznížila.

e.) Informačná politika spoločnosti ELAS

Pani KNOWD (V 2) sa ďalej sťažovala na údajné diskriminačné postupy spoločnosti ELAS vzhľadom na poskytovanie informácií poistencom. Tvrdí, že „výročná správa a závierky neobsahovali informácie týkajúce sa osobitne írskych poistencov“, že „nedostala oznámenie o valnom zhromaždení“, a že preto „nemohla využiť svoje hlasovacie právo“.

Pán WEYER (V 3) kritizoval informačnú politiku spoločnosti vzhľadom na nemeckých poistencov: „Nemeckí poistenci (...) informačnou politikou spoločnosti trpia (...). Rozosielanétexty – údajne na informačné účely – sú zvyčajne veľmi dlhé a pre zákazníka v niektorých častiach úplne nezrozumiteľné. Príkladom je návrh na kompromisné vyrovnanie, rozoslaný vo veľkom chvate, tzv. kompromisný plán pre garantovanú ročnú sadzbu. Len tento dokument obsahuje 227 strán. Má veľmi ťažkopádnu a nepreniknuteľnú štruktúru, ktorá nemeckému poistencovi sotva pomôže, pretože dokument, ktorý sa usiluje stanoviť práva a povinnosti zmluvných strán z dlhodobého hľadiska, odkazuje na anglické právne predpisy a najmä na článok 425 zákona o spoločnostiach z roku 1985. Nemeckému poistencovi to nedáva veľkýzmysel, najmä keď pri uzatváraní zmlúv a podľa laického chápania poistných zmlúv sa mali uplatňovať len nemecké právne predpisy. Obzvlášť kritickým bodom je informačná politika vo vzťahu k stanoveniu odkupných hodnôt, ak zmluva odkúpenie umožňuje a informáciám o presnom zložení úprav podielu na zisku. Súčasná politika spoločnosti z pohľadu nemeckých poistencov by sa tu prakticky dala opísať ako vôbec žiadne informácie okrem holých čísel.“

Pán WEYER (V 3) tiež poukázal na jazykové problémy spojené s tým, že spoločnosť odmieta poskytovať určité dokumenty v nemčine: „Nemeckí poistenci boli oslovení listom z 12. apríla 2006, ku ktorému boli priložené dokumenty týkajúce sa hlasovania, výročná správa a vyhlásenia kandidátov len v angličtine s uvedením nasledovných dôvodov: „dokumenty tento rok zasielame len v angličtine, aby sme sa vyhli oneskoreniu z dôvodu prekladu a samostatnej tlače. Použitie angličtiny je tiež menej nákladné.“ Myslím si, že je jasné, že mnohí nemeckí poistenci boli týmto postupom znechutení a cítili sa v tejto situácii dosťbezmocní, pretože pre veľkú väčšinu poistencov, ako sme zistili, boli anglické dokumenty úplne nepoužiteľné.“ Pán SEYMOUR, ktorý je riaditeľom skupiny Equitable Members Action Group (EMAG) s hlavnou zodpovednosťou za poistencov nepochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva, informoval výbor o tom, že aj on dostal listy od nemeckých poistencov, ktorí sa sťažovali na chýbajúce finančné správy v ich jazyku. Pán THOMSON v dôkaze PD dôv. 21 potvrdil, že dokumenty týkajúce sa výročného valného zhromaždenia, ako aj správy a závierky sa teraz vydávajú v angličtine, „keďže preklady dokumentov mali za následok zdržanie“. Keďmu bola položená otázka, či sa domnieva, že takýto postup je v súlade s treťou smernicou o

Page 286: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 286/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

životnom poistení, pán THOMSON vo svedectve V 8 odpovedal, že „ako to chápem ja, neporušujú sa tým naše požiadavky.“ Ďalej zdôraznil, že „keď je potrebné predložiť správu v primeranom jazyku, vtedy požiadavky plníme“ (V 8). „Všetka korešpondencia súvisiaca s poistením vrátane výročných výkazov, odpovedí na otázky a sťažnosti sa uskutočňuje v nemčine“ (PD dôv. 21). Požiadavka oznamovať informácie poistencovi v jazyku členského štátu záväzku stanovená v prílohe III konsolidovanej smernice o životnom poistení (pozri bod 3.a.) nižšie) sa skutočne týka len informácií uvedených v prílohe, ktorá nezahŕňa dokumentáciu, o ktorej sa zmieňovali pán WEYER a pán SEYMOUR.

Niektorí poistenci sa sťažovali všeobecne na postoj spoločnosti Equitable Life po vypuknutíkrízy. Pani KNOWD (V 2) uviedla, že spoločnosť ELAS „kládla (...) írskym poistencom pri ich domáhaní sa [práva na odškodnenie] veľké prekážky“.

Z písomných dôkazov a ústnych svedectiev, ktoré výbor získal od írskych a nemeckých poistencov, vyplýva, že vo svojom úsilí na získanie odškodnenia čelili osobitným problémom.

3. Dostupnosť nápravného opatrenia v členskom štáte záväzku

Keďže väčšina poškodených poistencov mimo Spojeného kráľovstva sa najprv obrátila na vlastné vnútroštátne orgány, táto časť sa začína stručným náčrtom povinností hostiteľských členských štátov vzhľadom na ochranu spotrebiteľa, ktoré ustanovuje tretia smernica oživotnom poistení. Ďalej sa skúma úloha a prijaté opatrenia írskych a nemeckých regulačných orgánov vo vzťahu k spoločnosti Equitable Life, s osobitným dôrazom na poskytnutie pomoci poškodeným poistencom. Napokon sa rieši otázka, či poistenci mimo Spojeného kráľovstva majú (alebo mali) prístup k odškodneniu prostredníctvom ombudsmana alebo garančných fondov vo svojich domovských krajinách.

a.) Dozorné orgány v členskom štáte záväzku

Úloha a právomoci orgánov hostiteľského členského štátu podľa tretej smernice o životnom poistení

V dôkaze PD 41 Komisia načrtáva rozdelenie právomocí a povinností medzi orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu podľa tretej smernice o životnom poistení. V súlade s článkom 10 ods. 2 smernice tak „finančný dohľad nad poisťovňou vrátane činnosti, ktorú vykonáva buď prostredníctvom pobočiek alebo na základe slobody poskytovaťslužby, patrí do výlučnej príslušnosti domovského členského štátu.“

Naopak, hostiteľskému členskému štátu prináleží právomoc dohľadu nad podnikaním vykonávaným na jeho území. Po prvé, článok 32 tretej smernice o životnom poisteníustanovuje základné pravidlo, že na zmluvy o životnom poistení sa musia vo všeobecnosti vz

Page 287: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 287/417 PE 386.573v02-00

SK

390 Strana 3.391 Interpretačné oznámenie Komisie o slobode poskytovať služby a všeobecnom záujme v sektore poisťovníctva (2000/C 43/03).

ťahovať právne predpisy krajiny záväzku, t. j. krajiny, v ktorej má poistenec trvalý pobyt, aby sa zabezpečilo, že zmluvu upravujú právne predpisy, ktoré poistenec pozná.

Ďalej, „keď poisťovateľ Spoločenstva zriadi pobočku alebo poskytuje služby v inom členskom štáte, tento hostiteľský štát môže žiadať, aby sa dodržiavali jeho pravidlá týkajúce sa výkonu podnikania, ktoré sú odôvodnené všeobecným záujmom. Tieto pravidlá sa musia oznámiťpríslušným orgánom domovského štátu poisťovateľa (pozri článok 40 ods. 4), aby domáce orgány mohli poisťovateľa v tomto zmysle informovať. Hostiteľský štát môže okrem toho požiadať o dodatočné a nesystematické oznamovanie poistných podmienok, ktoré poisťovateľuplatňuje na jeho území, „na účely overenia dodržiavania vnútroštátnych ustanovenítýkajúcich sa poistných zmlúv“ (článok 45) (PD 41390).

Komisia poskytuje usmernenia týkajúce sa uplatňovania pojmu všeobecného záujmu v sektore poisťovníctva prostredníctvom interpretačného oznámenia391. Tretia smernica o životnom poistení sa o práve domovských členských štátov uplatňovať svoje predpisy v záujme všeobecného záujmu zmieňuje na viacerých miestach, napríklad v súvislosti s reklamou, kde článok 47 ustanovuje, že „poisťovatelia môžu svoje produkty v hostiteľskej krajine inzerovaťs prihliadnutím na akékoľvek pravidlá upravujúce formu a obsah takejto reklamy prijaté s cieľom uskutočnenia všeobecného záujmu“.

Tretia smernica o životnom poistení tiež ustanovuje požiadavky vzhľadom na minimálne informácie, ktoré sa poistencovi musia poskytnúť pred uzavretím zmluvy a počas jej trvania (pozri článok 36 v spojení s prílohou III). K týmto informáciám okrem iného patria úpravy týkajúce sa riešenia sťažností. V súlade s článkom 36 ods. 3 môže hostiteľský štát požadovaťinformácie, ktoré nie sú uvedené v prílohe III, ak je to nevyhnutné pre riadne pochopenie základných prvkov zmluvy. Vykonávanie požiadaviek ustanovených v článku 36 v spojenís prílohou III smernice preto patrí do pôsobnosti členského štátu záväzku. „Právne predpisy krajiny, v ktorej pôsobí pobočka, tak určia obsah a formu informácií, ktoré sa majú poskytnúťzákazníkom pobočky a použijú sa na posúdenie akýchkoľvek obvinení týkajúcich sa nesprávneho predaja“ (pán TERTÁK, V 1).

Príloha III ustanovuje, že informácie sa musia poskytnúť písomne a (zvyčajne) v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poistenec trvalý pobyt. Pán BEVERLY z Komisie vo svedectve V 7 spresnil, že „v smernici existujú veľmi podrobné ustanovenia o informáciách, ktoré sa poistencom musia poskytnúť v ich vlastnom jazyku“. „Toto je presne úlohou hostiteľského členského štátu – zabezpečiť presadzovanie svojich predpisov týkajúcich sa všeobecného záujmu. Povedal by som, že spoločnou povinnosťou domovského a hostiteľského štátu je zabezpečiť primeraný výkon podnikania. Poistenec však má určite nárok na informácie vo svojom vlastnom jazyku v súlade s podmienkami smernice“ (pán BEVERLY, V 7).

Komisia zdôrazňuje, že kým „hostiteľský členský štát môže vyžadovať dodržiavanie niektorých svojich predpisov, (...) domovský členský štát (...) má v konečnom dôsledku zabezpečiť, aby poisťovateľ dodržal ustanovenia týkajúce sa všeobecného záujmu, ktoré existujú v rôznych

Page 288: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 288/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

392 Strany 4 a 5.393 Strana 5.394 Strana 5.395 Strana 8.396 Číslo KOM nie je k dispozícii.

hostiteľských členských štátoch, v ktorých podniká (pozri články 13 ods. 3b a 46 ods. 3)“ (PD 41392).

Keď hostiteľský členský štát zistí, že poisťovňa nedodržiava platné právne ustanovenia, mánajprv spoločnosť vyzvať, aby svoje správanie napravila. Ak neuspeje, musí sa pri hľadaní riešenia obrátiť na domovský orgán. „V nevyhnutných prípadoch však hostiteľský štát môže bez predchádzajúcich konzultácií s orgánmi domovského štátu prijať všetky potrebné opatrenia na zabránenie alebo potrestanie priestupkov vrátane zákazu uzatvárať nové zmluvy na svojom území, ktorý uloží príslušnej spoločnosti“ (PD 41393).

Pokiaľ ide o zodpovednosť za riešenie sťažností poistencov, Komisia stanovuje nasledovné:„Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorá prináleží členskému štátu záväzku pri spravovaníinformácií pre poistencov vrátane informácií o úpravách týkajúcich sa riešenia sťažnostía vzhľadom na právo hostiteľského štátu vyžadovať uplatňovanie svojich pravidiel týkajúcich sa výkonu podnikania odôvodnených všeobecným záujmom, sa Komisia domnieva, že členskýštát záväzku je povinný prevziať určitú zodpovednosť za prijímanie a spracovanie sťažnostía usmernenie sťažovateľov. Ak sa sťažnosť týka veci (finančný dohľad), ktorá zjavne patrí do zodpovednosti orgánu domovského štátu, môže byť tomuto orgánu ľahko postúpená“ (PD 41394). V dôkaze PD dôv. 18395 je vyjadrený názor, že krajina záväzku „vždy zohrávala úlohu pri poradenstve pre svojich občanov, aspoň vzhľadom na jazykový problém“ a pretože „spotrebitelia sa pri žiadosti o radu prirodzene obracajú na miestne orgány“.

Vzhľadom na toto rozdelenie zodpovedností Komisia zdôrazňuje význam dobrej výmeny informácií a účinnej spolupráce medzi dozornými orgánmi hostiteľského a domovského členského štátu. Odráža sa to v prijatí Siennského protokolu (PD 55) v roku 1997 dozornými orgánmi členských štátov EÚ.Protokol určuje pravidlá správania sa vzhľadom na výmenu informácií a spoluprácu medzi

dozornými orgánmi pri uplatňovaní smerníc týkajúcich sa poistenia. Komisia však v Bielej knihe o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010396 uznáva potrebu jasnejšie vymedziťúlohy a povinnosti domovských a hostiteľských dozorných orgánov.

Írske finančné regulačné orgány

V Írsku bolo v čase pôsobenia pobočky ELAS v krajine príslušným regulačným orgánom ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti, kým nebol v máji 2003 zriadený Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb. Súčasný írsky minister podnikania, obchodu a zamestnanosti informoval výbor prostredníctvom stáleho zastúpenia Írska pri EÚ o tom, že „zodpovednosť za

Page 289: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 289/417 PE 386.573v02-00

SK

397 Pozri korešpondenciu medzi vyšetrovacím výborom a Írskym úradom pre reguláciu finančných služieb v PD 80.

obozretný dohľad sektora poisťovníctva a poskytovaných služieb (vrátane otázok týkajúcich sa dedičstva) sa presunula ako celok z ministerstva a ministra podnikania, obchodu a zamestnanosti na Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb (IFSRA/Centrálna banka), od roku 2003 známy ako orgán pre finančnú reguláciu“. Ďalej uviedol, že „opatrenia, ktoré jeho ministerstvo prijalo v sektore poisťovníctva (vrátane opatrení vo vzťahu k spoločnosti Equitable Life) predtým, ako sa zodpovednosť presunula na orgán pre finančnú reguláciu, sa majú považovať za opatrenia orgánu pre finančnú reguláciu“, ktorý navyše vlastní všetky príslušné záznamy (pozri PD 64).

Pani O'DEA však v dôkazoch PD 65 a PD 80 tvrdí, že Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb „zodpovedá len za opatrenia, ktoré prijal od 1. mája 2003“. Na stretnutí s delegáciou výboru v Dubline 6. októbra pani O'DEA spresnila, že Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb by bol zodpovedný len za pokračovanie opatrení, napríklad povolení udelených pred rokom 2003. Keďže všetky opatrenia orgánu pre finančnú reguláciu vo vzťahu k spoločnosti ELAS boli dokončené, pretože spoločnosť ELAS uzavrela svoju pobočku v Írsku pred zriadením Írskeho úradu pre reguláciu finančných služieb, nemôže byť za ne zodpovedný tento orgán. „Vlastníme však záznamy týkajúce sa spoločnosti Equitable Life z obdobia pred rokom 2003“ (PD 65). Výbor potom písomne požiadal Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb o odpoveď na otázku, ktorý orgán, ak nie Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb, je zodpovedný za tie opatrenia írskeho regulačného orgánu vo vzťahu k spoločnosti ELAS, ktoréboli dokončené pred zriadením Írskeho úradu pre reguláciu finančných služieb. Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb neodpovedal.397 Zdá sa teda, že žiadny írsky orgán nepreberázodpovednosť za opatrenia prijaté írskym regulačným orgánom vo vzťahu k spoločnosti ELAS pred rokom 2003.

V súvislosti s reguláciou spoločnosti Equitable Life v Írsku pani O'DEA vo svedectve V 4 aj PD 61 zdôraznila zodpovednosť orgánov Spojeného kráľovstva za obozretný dohľad za írsku pobočku podľa tretej smernice o životnom poistení. V súvislosti s reguláciou výkonu podnikania uviedla nasledovné: „Po preskúmaní spisov, ktoré nám boli postúpené, sa zdá, že v tom čase sa uplatňovali len pravidlá týkajúce sa všeobecného záujmu ustanovené v smernici. Členské štáty mohli voľne uplatňovať ďalšie pravidlá pre výkon podnikania, tak, ako to robilo napríklad Spojené kráľovstvo. Írsko v tom čase neuplatňovalo ďalšie pravidlá pre výkon podnikania, myslím však, že sa tam použilo slovo povinný. Írsko, ani žiadny iný členský štát EÚ, nebol vôbec povinný to robiť a myslím si, že činnosť Spojeného kráľovstva by bola v tom čase obzvlášť nezvyčajná“ (V 4).

Výbor sa snažil získať od Írskeho úradu pre reguláciu finančných služieb ďalšie informácie o tom, či sa v tom čase uplatňovali vôbec nejaké pravidlá pre výkon podnikania, napríklad vo vzťahu k nesprávnemu predaju, a dostal nasledujúcu odpoveď (PD 80): „Zákonný predpis 360 z roku 1994 (...) ustanovuje, že poisťovateľ musí dodržiavať osobitné právne predpisy vrátane zákona o informovaní spotrebiteľov z roku 1978, zákona o predaji tovarov a poskytovaní služieb z roku 1980 a právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov, ktoré štát prijal. Tieto požiadavky boli a sú vymáhateľné prostredníctvom súdov (...)“. Na základe dôkazu PD dôv. 9 sa zdá, že britský regulačný orgán nebol o týchto predpisoch nikdy informovaný. Po hlavných udalostiach v spoločnosti Equitable Life, konkrétne 1. februára 2001, boli v Írsku

Page 290: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 290/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

398 Pozri napríklad PD 3.

prostredníctvom nariadenia o poskytovaní informácií týkajúcich sa životného poistenia z roku 2001 zavedené pravidlá pre výkon podnikania vzťahujúce sa osobitne na životné poistenie. Podľa oznámenia zaslaného britskému regulačnému orgánu 29. júla 2002 (t. j. po uzavretí írskej pobočky ELAS 8. júla 2002) ustanovujú „zverejnenie informácií v okamihu predaja životného poistenia jednotlivým zákazníkom“ (PD dôv. 9). Pani O'DEA výbor informovala, že odvtedy sa postavenie írskych spotrebiteľov ešte zlepšilo prostredníctvom nedávno zavedeného kódexu na ochranu spotrebiteľa (ktorý nahrádza dočasný etický kódex pre poisťovacie spoločnosti z roku 2003), ktorým sa okrem iného ustanovujú podrobné požiadavky týkajúce sa rozsahu a typu informácií, ktoré sa majú spotrebiteľom poskytnúť (pozri V 4 a PD 61). Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb vo svedectve V 4 ďalej uviedol, že „pripravuje postupy týkajúce sa správnych sankcií, ktoré nám umožnia uložiť sankcie spoločnosti, ktorá závažným spôsobom porušila kódex“.

Delegácia výboru sa na schôdzi 6. októbra 2006 v Dubline usilovala získať od Írskeho úradu pre reguláciu finančných služieb informácie o tom, či írsky finančný regulačný orgán bol v súvislosti so situáciou v spoločnosti Equitable Life v kontakte so svojimi partnermi v Spojenom kráľovstve a o možných dôsledkoch pre írskych poistencov počas kritického obdobia v rokoch 1998 až 2000 a vyžiadala si kópie príslušnej korešpondencie medzi írskymi a britskými regulačnými orgánmi. Pani O'Dea uviedla, že „je možné sa domnievať, že takáto korešpondencia existuje“, vyhlásila však, že Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb ju nemôže zverejniť, pretože obsahuje informácie, ktoré sa podľa smernice EÚ o životnom poistení považujú za dôverné. Výbor svoju žiadosť zopakoval v ďalšom liste zaslanom Írskemu úradu pre reguláciu finančných služieb. Úrad v odpovedi uviedol, že „preskúmame informácie uložené v spisoch, ktoré sú v našom vlastníctve, s cieľom určiť všetku príslušnúkorešpondenciu týkajúcu sa obdobia uvedeného vo Vašom liste. Pred zverejnením potom bude potrebné získať súhlas orgánov Spojeného kráľovstva a spoločnosti Equitable Life“ (pozri PD 80).

Z písomných dôkazov, ktoré výbor získal398 , vyplýva, že niektorí írski poistenci sa na Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb obrátili so žiadosťou o nápravu. Potvrdila to aj pani O'DEA v dôkaze PD 80: „V tom čase neboli prijaté žiadne sťažnosti [predchodcom úradu]. Od nášho vzniku sme však dostali množstvo sťažností, keď sa rozšírilo, že sa touto vecou zaoberáme.“ Pani O'DEA neuviedla, koľko sťažností dostali, a čoho sa tieto sťažnosti týkali. Podľa pani O'DEA však írsky regulačný orgán vo všeobecnosti nemá právomoc rozhodovaťo sťažnostiach spotrebiteľov voči finančným spoločnostiam ani priznávať zákazníkom odškodnenie, keďže tieto právomoci prináležia írskemu ombudsmanovi pre finančné služby (pozri nižšie). Írsky regulačný orgán naznačil, že sa napriek tomu snažil poskytnúť írskym poistencom pomoc. Po prvé, pani O'DEA uviedla, že úrad odkázal sťažovateľov na dobrovoľný režim írskeho ombudsmana pre poisťovníctvo. Na žiadosť írskeho ministra podnikania, obchodu a zamestnanosti úrad tiež „vykonal preskúmanie vo veciach, ktoré nastolili írski poistenci s cieľom určiť, ako by sa ich postavenie mohlo zlepšiť“ (pani O'DEA, V 4). Preskúmanie neurčilo žiadne prostriedky na zlepšenie situácie írskych poistencov.

Page 291: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 291/417 PE 386.573v02-00

SK

399 Strana 21.400 Strana 4.

Pán TREACY (V 4) uviedol, že „sme sa pokúšali najmä zabezpečiť čo najviac informácií: vystupovali sme v mene poistencov a usilovali sme sa získať informácie z rôznych kompenzačných systémov, samotnej spoločnosti a regulačného orgánu Spojeného kráľovstva a keď to bolo možné, odovzdávali sme tieto informácie poistencom jednotlivo alebo prostredníctvom našej webovej lokality“ (pán TREACY, V 4). Na záver povedal, že „naša úloha (...) bola (...) obmedzená na poskytovanie informácií a pomoci pri nadväzovaní kontaktov“. Podľa pani O'DEA (V 4) spolupráca orgánov Spojeného kráľovstva bola v tomto smere dobrá. Pani O'DEA (V 4) v zhrnutí zdôraznila, že Írsky úrad pre reguláciu finančných služieb „vyvinul všetko úsilie (...) v rámci [svojich] právomocí, aby pomohol (...) poškodeným poistencom v Írsku“. Niektorí írski poistenci však považovali úroveň pomoci poskytnutej ich vnútroštátnym orgánom pre finančnú reguláciu za nedostatočnú (pozri napríklad pán TROY, PD nepublik. 4; pán DUGGAN, PD nepublik. 14; pani KNOWD, V 2).

Nemecké finančné regulačné orgány

V Nemecku prevzal úrad Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (BaFin) povinnosti od úradu Bundesaufsichtsamt für das Versicherungswesen (BAV) v máji 2002. Podobne ako írske regulačné orgány, aj pán STEFFEN z úradu BaFin vo svedectve V 6 zdôraznil, že finančný dohľad vrátane podnikania vykonávaného prostredníctvom pobočiek je výhradnou zodpovednosťou domovského členského štátu.

V súvislosti s reguláciou výkonu podnikania spoločnosti Equitable Life v Nemecku pán STEFFEN z úradu BaFin (V 6) povedal, že v roku 1992, keď pobočka spoločnosti Equitable Life získala povolenie, úrad BAV, predchodca úradu BaFin, zaslal spoločnosti ELAS dokumenty, ktoré „obsahovali ustanovenia a predpisy, ktoré sa v Nemecku musia dodržiavať“. „Týkajú sa najmä takých otázok, ktoré môžu mať vplyv na spotrebiteľov.“ Ako príklad uviedol „modelové výpočty, ktoré majú ukázať, ako sa musia vypočítať prebytky“ a „reklamné kampane, ktoré sú v Nemecku povolené“. Pán WEYER v dôkaze PD 85399 okrem toho uvádza, že úrad BAV, predchodca úradu BaFin, oznámil v rokoch 1996 a 2000 poisťovacím spoločnostiam z ES pôsobiacim na nemeckom trhu podľa tretej smernice o životnom poistení (vrátane spoločnosti Equitable Life) zoznam predpisov, ktoré tieto spoločnosti musia dodržiavať. „Úrad BAV (...) [vydal] požiadavky týkajúce sa nemeckých pravidiel pre výkon podnikania, ktoré mala nemecká obchodná pobočka spoločnosti ELAS dodržiavať, v rokoch 1996 a 2000“ (PD 85400). Výbor nedostal podrobnejšie informácie o platných požiadavkách uvedených vo vydaných informáciách.

V súvislosti s reklamou sa pán STEFFEN odvolal na zásah úradu BaFin v reakcii na reklamu spoločnosti ELAS, ktorá sa v nemeckých novinách objavila v roku 2000, sľubujúcu budúcim poistencom výnos 13 %: „Diskutovali sme (...) o tejto veci so spoločnosťou, spochybnili a kritizovali sme inzerát a spoločnosť nás uistila, že reklamnú kampaň okamžite zastaví. Hlavným dôvodom nášho zásahu bolo, že sme si mysleli, a stále si myslíme, že prísľub 13 % výnosu v roku 2000 bol zavádzajúci a že výraz výnos vzbudzoval dojem, že je garantovaný. (...) Pokladali sme preto túto reklamu za zavádzajúcu a z tohto dôvodu sme ju ukončili.“ Na

Page 292: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 292/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

401 Vypočutie z 13. septembra 2006, na strane 16 prepisu.

otázku, či nemecký regulačný orgán informoval o tomto prípade britský Úrad pre finančné služby, pán STEFFEN odpovedal, že „ja osobne nemám žiadne poznatky o tom, že vtedajšíorgán informoval Úrad pre finančné služby o zákaze tejto reklamnej kampane. (...) Táto otázka sa nedala v rozhovoroch s mojimi kolegami úplne vyjasniť.“

Úrad BaFin predložil kópie listov, ktoré úrad BAV zaslal nemeckej pobočke spoločnosti ELAS v súvislosti so spornou reklamou (pozri PD dôv. 17). V prvom liste z 12. apríla 2000 úrad BAV žiada všeobecné vysvetlenie vzhľadom na prísľub 13 % výnosu. 29. mája 2000 úrad BAV zaslal ďalší list, v ktorom uvádza, že vysvetlenie, ktoré poskytla spoločnosť ELAS, nie je dostatočné a žiada dôkaz o tom, že výnos 13 % je skutočne garantovaný. 31. júla 2000, v čase, keď už Snemovňa lordov vyniesla rozsudok vo veci Hyman, nebola záležitosť stále vyriešenáa úrad BAV odoslal ďalší list, v ktorom žiada, aby spoločnosť ELAS objasnila, ktoré prvky sľúbeného výnosu sú garantované. V poslednom liste s dátumom 10. októbra 2000 úrad BAV reagoval na list spoločnosti ELAS odoslaný 21. septembra 2000, v ktorom spoločnosťoznámila, že stiahla inzerát s odkazom na 13 %. Úrad vzal na vedomie, že inzerát bol stiahnutý, zároveň však kritizoval nový inzerát, ktorý spoločnosť zjavne uverejnila 21. septembra 2000 v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung. Po prvé, úrad BAV uviedol, že zmienka spoločnosti ELAS, že podlieha len dohľadu britských regulačných orgánov, je zavádzajúca. Po druhé, úrad BAV sa domnieval, že odkaz v novom inzeráte na predošlýpriemerný rast investičného fondu vytváral medzi potenciálnymi klientmi falošný pocit bezpečnosti a viedol k očakávaniam, ktoré spoločnosť vzhľadom na svoju súčasnú finančnú situáciu nemohla splniť. Úrad preto spoločnosti ELAS prikázal, aby príslušný inzerát stiahla a prestala s akoukoľvek podobnou reklamou. Pán SCHNEITER, ktorý pred výborom svedčil v mene švajčiarskeho regulačného orgánu, uviedol, že spoločnosť podliehajúca regulácii vo Švajčiarsku „by nikdy neuverejnila taký inzerát, aký sa objavil vo Frankfurter Allgemeine Zeitung, pretože by veľmi dobre vedel, že takéto produkty nie sú vo Švajčiarsku dokonca vôbec povolené. Takáto reklama tam vôbec neexistuje“.401

Pán STEFFEN vo svedectve V 6 výbor informoval, že nemecký regulačný orgán sa o finančných ťažkostiach spoločnosti Equitable Life prvýkrát dozvedel z novinového článku. „Keďsme sa o tomto stave dozvedeli, vtedajší nemecký regulačný orgán okamžite požiadal britskýregulačný orgán, Úrad pre finančné služby, o podrobnosti s cieľom získať konkrétne informácie o situácii spoločnosti Equitable Life. V korešpondencii, ktorú sme našli v záznamoch, Úrad pre finančné služby objasnil, že k nemeckým zákazníkom sa bude pristupovať rovnako ako ku všetkým ostatným zákazníkom, a teda že príde k obmedzeniu investičných nárokov. V našich spisoch sa nachádza určitá korešpondencia medzi nemeckým dozorným orgánom a britským Úradom pre finančné služby spojená s touto diskusiou a ja sa domnievam, (...) že existovali sprievodné rozhovory, [ktoré] sa viedli na najvyššej úrovni a že nemecký regulačný orgán dostal v tom čase od britského Úradu pre finančné služby všetky potrebné informácie“ (V 6). Pán STEFFEN vo svedectve V 6 povedal, že nemôže túto korešpondenciu výboru poskytnúť, pretože „naši britskí kolegovia (...) jasne povedali, že tieto dôverné dokumenty nemožno postúpiť ďalej“. Úrad BaFin (pozri PD dôv. 17) a britský Úrad pre finančné služby (pozri PD dôv. 9) však neskôr predložili kópie listov odoslaných medzi

Page 293: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 293/417 PE 386.573v02-00

SK

402 Strana 2.

úradom BAV a britským Úradom pre finančné služby. Prvá výmena korešpondencie v júli a auguste 2000 sa týkala dôsledkov rozsudku Snemovne lordov, kým druhá v decembri 2000 a januári 2001 sa zaoberala tým, že spoločnosť nenašla kupca.

Podľa pána STEFFENA (V 6) dáva článok 17 nemeckej ústavy každému občanovi právo obrátiť sa so žiadosťou na verejné orgány a tieto orgány zaväzuje, aby sa žiadosťou zaoberali. Úrad BaFin v písomnom vyhlásení pre výbor (PD 21402) uvádza, že od roku 2000 dostal od nemeckých poistencov 65 žiadostí a sťažností týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life. Väčšinou z nich sa odmietol zaoberať, keďže sa týkali najmä otázok finančného dohľadu, ktorýnepatrí do jeho právomoci. Úrad BaFin by skúmal len sťažnosti, ktoré uvádzajú porušenie nemeckého občianskeho práva.Len štrnásť z týchto sťažností sa týkalo právneho dohľadu, čiže dohľadu nad dodržiavaním

nemeckých právnych ustanovení. „Dvanásť z týchto štrnástich sťažností posúdili naši zamestnanci ako neopodstatnené a dve ako opodstatnené. Inými slovami, podľa nášho súčasného názoru, a domnievam sa, že to bol aj vtedajší názor, spoločnosť Equitable Life neporušila žiadne nemecké právne predpisy, aspoň o ničom takom nemáme žiadne poznatky“(pán STEFFEN, V 6). Dve sťažnosti, ktoré úrad uznal, sa netýkali otázok priamo spojených s krízou spoločnosti Equitable Life.

Úrad BaFin výboru neuviedol, či dostal sťažnosti, ktoré sa týkali nesprávneho predaja na základe toho, že poistenci neboli spoločnosťou informovaní o rizikách garantovanej ročnej sadzby a či by bol takéto sťažnosti skúmal. Jeden poistenec, pán SCHÄFER, výboru v dôkaze PD 10 oznámil, že predložil úradu BaFin sťažnosť, v ktorej uviedol, že zmluvu uzavrel na základe nesprávneho predaja, pretože spoločnosť Equitable Life mu neoznámila, že jeho investícia bude v spoločnom portfóliu s poistením s garantovanou ročnou sadzbou. Tvrdí, že na jeho investíciu to malo negatívny vplyv. Z jeho korešpondencie s nemeckými orgánmi (PD dôv. 1 a PD dôv. 10) vyplýva, že úrad BaFin sa sťažnosťou odmietol zaoberať s odôvodnením, že sťažnosť sa týka finančného dohľadu, za ktorý je zodpovedný regulačný orgán Spojeného kráľovstva a odkázal ho na britský Úrad pre finančné služby. Ten mu naopak povedal, aby svoj prípad predložil nemeckému regulačnému orgánu, pretože „za finančné poradenstvo poskytované v Nemecku je zodpovedný regulačný orgán hostiteľského štátu, ktorý mározhodnúť, či je Vaša sťažnosť platná“ (pozri PD nepublik. 18).

Pán STEFFEN vo svedectve V 6 vysvetlil, že keď úrad BaFin dostane nemeckú sťažnosť, ktorá v zásade patrí do pôsobnosti britského Úradu pre finančné služby, informuje nemeckého zákazníka o právomociach tohto úradu a oznámi mu, kde môže svoju vec predložiť. Pán WEYER (V 4) uviedol, že pokiaľ sa sťažnosti očividne týkajú otázok obozretného dohľadu, postoj nemeckého regulačného orgánu k tejto otázke je v súlade s treťou smernicou oživotnom poistení: „Prísne vzaté, úrad BaFin robí maximum toho, čo môže v rámci týchto smerníc robiť. Keby zašiel ďalej (...), možno sa obávať, že medzi Spolkovou republikou Nemecko a Spojeným kráľovstvom by v tejto veci mohlo vzniknúť napätie.“ Dodal, že na základe neformálnych kontaktov so zamestnancami nemeckého regulačného orgánu nadobudol všeobecný dojem, že „nemecký regulačný orgán pristupuje k otázkam spojeným so spoločnosťou Equitable Life veľmi opatrne, pretože sa obáva, že by to mohlo viesť ku konfliktu právomocí s vládou Spojeného kráľovstva“ (V 4).

Page 294: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 294/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

403 Strana 7.404 Strana 2.

Úrad BaFin vo svedectve V 6 uviedol, že vzhľadom na chýbajúce právomoci vo veci finančného dohľadu „chcel aspoň zákazníkom, ktorí prišli o peniaze, pomôcť získať odškodnenie“. „V tejto súvislosti sme vynaložili všetko úsilie, aby sme zistili, či nemeckí zákazníci môžu získať odškodnenie z ochranného programu. Určite pochopíte, že nebolo ľahké to overiť, pretože tu hovoríme o britskom ochrannom programe, a teda o britských predpisoch týkajúcich sa takéhoto programu. Napriek tomu sme chceli zistiť, či je možné vzniesť nejaké nároky a všetky takéto informácie by sme odovzdali nemeckým zákazníkom“ (pán STEFFEN, V 6).

Orgány pre finančnú reguláciu v iných členských štátoch

Pán SEYMOUR vo svedectve V 7 výboru povedal o podobných skúsenostiach poistencov z iných členských štátov, ktorí sa obrátili na vlastné vnútroštátne regulačné orgány: „Dostal som listy od ľudí zo Španielska, Francúzska a Nemecka, ktorí sa sťažovali, že utrpeli významné straty. Viem, že španielski poistenci napísali svojmu regulačnému orgánu, ktorýpodobne odpovedal, že je to vecou Spojeného kráľovstva. Viem, že rovnaká bola aj odpoveďv Belgicku, pretože belgickým orgánom som napísal sám.“ Belgické orgány mu odpovedali, že „ak má pocit, že na ich území sa vykonalo niečo v rozpore s ich zmluvným právom, mápodať sťažnosť polícii alebo juge d’instruction, ale ak to má niečo spoločné s finančnou reguláciou, jasne uviedli, že nie sú príslušným orgánom“ (V 7).

***

Ako Komisia uviedla v dôkazoch PD 41 a PD dôv. 18, regulačné orgány hostiteľského štátu majú okrem ústrednej oblasti obozretného dohľadu významnú úlohu v súlade s treťou smernicou o životnom poistení, najmä pokiaľ ide o predpisy upravujúce výkon podnikania na ich území. Majú tiež radiť sťažovateľom a pomôcť im doručiť sťažnosti na správne miesto. Komisia v dôkaze PD dôv. 18403 upozorňuje, že niektorí svedkovia, ktorí pred výborom vypovedali, „vzbudili dojem, že hostiteľský členský štát (...) sa len prizeral a nemal žiadne skutočné slovo či kontrolu nad poisťovacími obchodmi, ktoré sa uskutočňovali na jeho území“. Pán WESTPHAL podobne v dôkaze SE 2 uviedol, že „v procese kontroly a presadzovania vnútroštátny dohľad často zohráva príliš pasívnu úlohu“ a že „v niektorých štátoch dohľad nezačne konať, kým sa nedosiahne kritické množstvo sťažovateľov.“ V dôkaze PD nepublik. 28 spresnil, že úrad BaFin zvyčajne „[ne]uvažuje o možných opatreniach“, kým nedostane aspoň 50 sťažností (PD dôv. 28404). Z dôkazov skutočne vyplýva, že niektoré regulačné orgány v hostiteľskom štáte zaujali pri presadzovaní pravidiel týkajúcich sa výkonu podnikania pomerne pasívny postoj. Írsky regulačný orgán napríklad v tom čase neoznámil žiadne pravidlátýkajúce sa výkonu podnikania. Komisia vidí za týchto okolností „nebezpečenstvo, že ani domovský ani hostiteľský dozorný orgán nepreveria pravidlá výkonu podnikania, pretože sa

Page 295: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 295/417 PE 386.573v02-00

SK

405 Strana 7.406 Interpretačné oznámenie Komisie o slobode poskytovať služby a všeobecnom záujme v sektore poisťovníctva [Úradný vestník C 43 zo 16.2.2000].407 Strana 25.

obidva nazdávajú, že každý z nich presadzuje vlastné pravidlá.“ (PD dôv. 18405). V Nemecku príslušné pravidlá existovali a boli oznámené orgánom Spojeného kráľovstva, nemecký regulačný orgán však konal len raz vo vzťahu k reklamnej kampani spoločnosti ELAS. Nemeckýregulačný orgán sa domnieval, že spoločnosť Equitable Life neporušila žiadne nemecképredpisy, hoci obvinenia nemeckej pobočky ELAS z nesprávneho predaja sú v skutočnosti rovnaké ako obvinenia, s ktorými čiastočne uspeli poistenci v Spojenom kráľovstve.

Zdá sa tiež, že ustanovenia o výkone podnikania v tretej smernici o životnom poisteníponechávajú priestor na pochybnosti a neistotu, ako priznáva Komisia vo svojom oznámenío slobode poskytovať služby a všeobecnom záujme v sektore poisťovníctva406: „Počas kontaktov s množstvom hospodárskych subjektov si Komisia uvedomila, že výklad rozsahu pôsobnosti (...) smerníc o poistení obklopuje neistota. (...) Situácia, v ktorej sa poisťovacie spoločnosti nachádzajú, nie je vôbec jasná, tieto spoločnosti preto čelia veľkej neistote, pokiaľ ide o predpisy, ktoré sa na ne vzťahujú v rôznych členských štátoch, a pokiaľ ide o obsah produktov, ktoré chcú ponúkať. Rozdiely vo výklade vážne ohrozujú fungovanie mechanizmu, ktorý ustanovila tretia smernica a pravdepodobne tým (...) obmedzujú voľný pohyb poisťovacích služieb v Európskej únii.“ Ako upozorňuje pán HOLMES v dôkaze PD 84407, oznámenie Komisie sa zaoberá problémami, ktorým čelia poisťovacie spoločnosti, „ale možnosť zmätku na strane spotrebiteľov je omnoho vyššia. V prípade problému musia spotrebitelia vypátrať, či sa ich sťažnosť týka finančného dohľadu (a patrí preto do pôsobnosti domovského štátu poisťovacej spoločnosti), alebo niektorého iného hľadiska regulácie a v tomto druhom prípade, či sa na ňu vzťahuje zostatková regulačná právomoc vyhradenápre štát pobočky alebo štát, v ktorom sa poskytujú služby“.

Pokiaľ ide o sťažnosti poistencov, írsky finančný regulačný orgán uviedol, že vo všeobecnosti nemá právomoc o sťažnostiach rozhodovať, sťažovateľov preto odkázal na írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia. Naopak, nemecký regulačný orgán takéto právomoci máa prijímal sťažnosti na spoločnosť ELAS. Väčšina sťažností sa však údajne týkala otázok obozretného dohľadu, nemecký regulačný orgán sa preto nimi nezaoberal. Z dôkazov vyplýva, že ak veci, ktorých sa sťažnosť týkala, očividne nepatrili do jeho pôsobnosti, nemecký regulačný orgán sťažovateľom odporučil, aby sa obrátili na britský Úrad pre finančné služby, kým írsky regulačný orgán vo všeobecnosti sťažovateľov odkazoval na írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia. Od nemeckého regulačného orgánu nebolo možné získať presvedčivé dôkazy o tom, či prijal nejaké sťažnosti na nesprávny predaj (zjavne súvisiace s pravidlami pre výkon podnikania) v spojení s otázkou garantovanej ročnej sadzby a ako s týmito sťažnosťami naložil. Vzhľadom na to, že nemecký regulačný orgán sa nedomnieval, že spoločnosť ELAS porušila nemecké pravidlá výkonu podnikania, treba predpokladať, že akékoľvek takéto sťažnosti by boli zamietnuté.

Pán WESTPHAL vo všeobecnej poznámke z pohľadu spotrebiteľov tvrdil, že „cezhraničné sťažnosti sú dozorným orgánom v krajine spotrebiteľa často zamietnuté“ s odôvodnením, že „zodpovedný je dozorný orgán v domovskej krajine poskytovateľa“ (SE 2). Podľa jeho názoru má mať jasnú zodpovednosť za riešenie sťažností orgán krajiny, z ktorej spotrebiteľ pochádza,

Page 296: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 296/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

408 Strana 3.409 Strana 8.410 Strany 27 – 28.

bez ohľadu na to, či predmet sťažnosti patrí do pôsobnosti jeho dohľadu, pretože od spotrebiteľa nemožno očakávať, aby sa obracal na regulačné orgány v inom členskom štáte a (možno) v cudzom jazyku (pozri PD nepublik. 28408). Ak sa teda sťažnosť týka obozretného dohľadu, má ju podľa pána WESTPHALA prevziať orgán domovskej krajiny spotrebiteľa, má na ňu upozorniť orgán pre finančnú reguláciu a pokúsiť sa ju vyriešiť v spolupráci s týmto regulačným orgánom.

Z dôkazov, ktoré výbor získal, okrem toho vyplýva, že vo vzťahu k spoločnosti Equitable Life existoval najmenej jeden prípad, keď nemecký regulačný úrad považoval sťažnosť za otázku finančného dohľadu, kým podľa regulačného orgánu Spojeného kráľovstva sa tá istá sťažnosťtýkala výkonu podnikania. Sťažovateľ bol tak odkazovaný hore-dolu medzi domovským a hostiteľským regulačným orgánom. Hoci uvedený prípad sa skutočne týkal otázky výkonu podnikania, treba pripomenúť, že existuje „sivá zóna medzi obozretným dohľadom a dohľadom nad výkonom podnikania“ (PD dôv. 18409), ktorá orgánom domovského a hostiteľského štátu umožňuje presúvať zodpovednosť za vyriešenie sťažnosti z jedného na druhý. Pán HOLMES to vyjadril takto (PD 84410): „Dôkazy, ktoré vyšetrovací výbor získal, odhaľujúv súvislosti s rozdelením regulačných právomocí, že spotrebitelia majú problém určiť, aképredpisy sa vzťahujú na ich zmluvy a ktorý vnútroštátny regulačný orgán je príslušný na prijatie ich sťažnosti. Vzhľadom na tieto nejasnosti môže v cezhraničnej situácii existovaťriziko regulačného „pingpongu“, v ktorom sa každý vnútroštátny regulačný orgán pokúsi pripísať zodpovednosť tomu druhému. Rozdelenie právomocí teoreticky funguje, nie je však jasné, či účinne pôsobí v praxi.“

Na záver treba pripomenúť, že írsky aj nemecký regulačný orgán reagovali na množstvo otázok a žiadostí o informácie zaslaných poistencami. Existujú presvedčivé dôkazy, z ktorých vyplýva, že tieto orgány sa aktívne usilovali získať informácie od regulačného orgánu Spojeného kráľovstva a odovzdávali ich írskym a nemeckým poistencom.

Medzinárodní poistenci však prostredníctvom svojich vnútroštátnych orgánov pre finančné služby v zásade nedokázali získať odškodnenie za svoju ujmu.

b.) Systémy finančného ombudsmana

Viacerí poistenci sa pokúsili získať odškodnenie prostredníctvom systémov národných ombudsmanov.

Írsko

V súvislosti so situáciou v Írsku pán MEADE v dôkaze PD 62 vysvetľuje, že úrad

Page 297: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 297/417 PE 386.573v02-00

SK

411 Strana 86.

ombudsmana pre finančné služby bol zriadený na základe zákona o Centrálnej banke Írska a Úrade pre finančné služby z roku 2004 a pracovať začal 1. apríla 2005. Ombudsman pre finančné služby je nezávislý úradník s právomocou prešetrovať, urovnávať a rozhodovať sťažnosti týkajúce sa správania poskytovateľov regulovaných finančných služieb v súvislosti s poskytnutím finančnej služby, ponukou na poskytnutie takejto služby alebo odmietnutím či neposkytnutím takejto služby. Jeho právomoc nie je obmedzená na finančné služby poskytované v Írsku. Môže tak vyšetrovať sťažnosti „na poskytovateľov finančných služieb, ktorých podnikanie podlieha regulácii orgánu, ktorý v krajine Európskeho hospodárskeho priestoru vykonáva funkcie porovnateľné s funkciami bankového alebo regulačného orgánu“(pozri EŠ 3). Sťažnosťou sa zaoberá až vtedy, keď sťažovateľ využije interný postup podania sťažnosti poskytovateľovi. Vyšetrovať sa nemôžu sťažnosti na veci, ktoré nastali šesť rokov pred podaním sťažnosti a veci, ktoré boli (alebo sú) predmetom súdneho konania. Ombudsman má rozsiahle právomoci. Okrem iného môže poskytovateľovi finančných služieb nariadiť, aby „sťažovateľovi vyplatil odškodnenie v určitej výške za akékoľvek straty, náklady alebo ťažkosti, ktoré sťažovateľ znášal v dôsledku správania, ktorého sa týkala sťažnosť“ (pozri EŠ3411). Výška odškodnenia, ktoré môže priznať, je obmedzená na 250 000 EUR. Rozhodnutia ombudsmana sú záväzné pre obe strany a podliehajú len odvolaniu, ktoré môže podať sťažovateľ alebo poskytovateľ finančných služieb na najvyšší súd.

Pán MEADE v dôkaze PD 63 uviedol, že ombudsman pre finančné služby zriadený zo zákona od svojho zriadenia prijal 7 sťažností na spoločnosť Equitable Life. Týkali sa obvinení z„nesprávneho predaja a skutočnosti, že ľudia neboli riadne informovaní“ (PD 68). Žiadna z týchto sťažností však nebola prešetrená, keďže „sa ich týkalo pravidlo šiestich rokov a okrem toho sa na nich vzťahovala [kompromisná] dohoda o vyrovnaní“ (PD 68).

Hlavné udalosti v spoločnosti Equitable Life sa udiali pred zákonným zriadením úradu ombudsmana. V tom čase existoval dobrovoľný režim írskeho ombudsmana pre oblasťpoistenia, ktorý sa zaoberal sťažnosťami na poskytovateľov poistenia, ktorí boli členmi tohto režimu vrátane spoločnosti Equitable Life. V dôkaze PD 68 sú uvedené ďalšie požiadavky, ktoré mala sťažnosť spĺňať, aby ju írsky ombudsman pre oblasť poistenia mohol prešetriť: „Každá sťažnosť, ktorú mal prešetriť bývalý írsky ombudsman pre oblasť poistenia (...) musela zohľadniť skutočnosť, že výška požadovaného odškodnenia nemá presiahnuť určitú hranicu, sťažovateľ predtým využil interný postup podania sťažnosti poskytovateľovi, vec predtým nebola predmetom súdneho konania a nevzťahovalo sa na ňu časové obmedzenie“. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na stretnutí s delegáciou 6. októbra 2006 v Dubline viacerí írski poistenci tvrdili, že írsky ombudsman pre oblasť poistenia sa odmietol ich sťažnosťou zaoberaťs odôvodnením, že „sa zaoberá len írskymi poskytovateľmi poistenia, ktorí sú členmi režimu“. Poistenci však v odpovedi na žiadosť výboru nedokázali svoje tvrdenia podložiť písomnými dôkazmi a skôr sa zdá, že nesprávne pochopili skutočné dôvody, prečo ombudsman pre oblasťpoistenia ich sťažnosť zamietol.

Pani O’Dea (V 4) povedala, že ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti, vtedajšíorgán pre finančnú reguláciu, odkazovalo sťažovateľov v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life na írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia. Podľa dôkazu PD 68 írsky ombudsman pre oblasť poistenia dostal 79 sťažností týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life. „Po prijatí sťa

Page 298: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 298/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

žnosti sa posúdilo, či sa môže prešetriť v rámci režimu írskeho ombudsmana pre oblasťpoistenia, alebo či je príslušná pre úrad finančného ombudsmana. (...) Keď bola sťažnosťvhodnejšia pre úrad finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva, sťažovateľovi sa odporučilo, aby sa obrátil na tento úrad a boli mu poskytnuté potrebné údaje“ (PD 68). Výbor sa opýtal pána MEADEHO, „na základe čoho írsky ombudsman pre oblasť poistenia rozhodoval, či sa má zaoberať sťažnosťou (predloženou írskymi poistencami spoločnosti ELAS) sám, alebo či ju má postúpiť úradu finančného ombudsmana“, ale nedostal žiadnu odpoveď. Právomoc írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia vzhľadom na tieto sťažnosti je preto stále nejasná. Podľa dôkazu PD 68 zo 79 prijatých prípadov „14 (...) bolo odkázaných buď na úrad finančného ombudsmana v Spojenom kráľovstve alebo na írsku federáciu poisťovní“. Pán MEADE však upozornil na to, že keď sťažovateľ dostal odporúčanie, aby vec predložil úradu finančného ombudsmana, „bolo vecou tejto inštitúcie, či sa sťažnosťou bude zaoberať alebo nie“. Povedal, že „je celkom možné, že niektorými sťažnosťami sa nezaoberal ani írsky ani britský ombudsman (...)“. Ďalej tiež uviedol, že „nevie, či úrad finančného ombudsmana [Spojeného kráľovstva] priznal, ak vôbec, v jednotlivých prípadoch nejaké odškodnenie“ (pozri PD 68).

Z dôkazov, ktoré predložila pani KNOWD v dôkaze PD dôv. 28 a vo svedectve V 2, vyplýva, že pri niektorých sťažnostiach existoval medzi poistencami, ombudsmanmi a spoločnosťou ELAS určitý zmätok v tom, či sa nimi má zaoberať írsky ombudsman alebo britský úrad. Pani KNOWD vo svedectve V 2 tvrdila, že jej sťažnosť predložená írskemu ombudsmanovi bola „zamietnutá, pretože nepatrila do jeho právomoci“. Ukázalo sa, že keď írsky ombudsman pre oblasť poistenia jej sťažnosť zamietol, neodkázal ju na úrad finančného ombudsmana. Pani KNOWD sa napriek tomu rozhodla požiadať spoločnosť ELAS o „list o prešetrení sťažnosti pre úrad finančného ombudsmana“, ale spoločnosť jej odpovedala, že „ombudsman Spojeného kráľovstva nemá právomoc zaoberať sa írskymi sťažnosťami“. Po ďalšom naliehaníjej spoločnosť ELAS vydala list o prešetrení sťažnosti, naďalej ju však odrádzala od toho, aby sa so sťažnosťou obrátila na úrad finančného ombudsmana, tentoraz s odôvodnením, „že otázka, či má britský úrad finančného ombudsmana právomoc nad írskymi poistnými zmluvami, nie je vôbec jasná (...) [je] zložitá a na jej vyriešenie je potrebný dlhý čas“ (pozri PD dôv. 28). Úrad finančného ombudsmana nakoniec jej sťažnosť po 18 mesiacoch prijal (pozri nižšie).

Zvyšnými 65 prípadmi sa zaoberal írsky ombudsman pre oblasť poistenia. Sťažnosti sa týkali rôznych otázok, napríklad obvinení z nesprávneho predaja, uplatňovania úpravy trhovej hodnoty, bonusových sadzieb, vyplatených čiastok a odkupných hodnôt (pozri PD 63). Pán MEADE nevedel spresniť, koľko sťažovateľov uviedlo, že pri uzatváraní poistných zmlúv neboli informovaní o existencii rizika spojeného s garantovanými ročnými sadzbami. „Naše spisy neobsahujú podrobné analýzy týkajúce sa existencie garantovaných ročných sadzieb“(PD 83). Podobne tiež uviedol, že „keďže niektoré z týchto spisov sú staršie ako šesť rokov, bolo by ťažké určiť, v koľkých sa uvádzalo, že investovali v účelovo viazanom írskom fonde“(PD 83). Nie je teda jasné, koľko zo 65 prípadov, ktorými sa zaoberal írsky ombudsman pre oblasť poistenia, je podstatných vzhľadom na hlavné obvinenia z nesprávneho predaja uvedenév bode IX.2 c.).

Page 299: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 299/417 PE 386.573v02-00

SK

Pán MEADE poskytol štatistiku týkajúcu sa riešenia 86 sťažností (t. j. 7 sťažností írskemu ombudsmanovi pre finančné služby plus 79 sťažností jeho predchodcovi): ako už bolo povedané, 14 prípadov bolo „odkázaných na iné agentúry“. Zo zvyšných 72 prípadov bolo 13 viazaných kompromisnou dohodou o vyrovnaní a 15 nepatrilo do pôsobnosti ombudsmana.Ďalej sa „objavilo 7 prípadov týkajúcich sa objasnenia, ktoré sa ďalej neriešili, a 14 ďalších prípadov sa neriešilo, pretože sťažovateľ neposkytol dostatok informácií“ (PD 68).Rozhodnutia boli vydané len vo zvyšných 33 prípadoch, z toho v 15 prípadoch „v prospech sťažovateľa“ (PD 68), čo predstavuje 17 % všetkých predložených sťažností. Pán MEADE znovu nevedel povedať, či sa tieto prípady týkali hlavných obvinení z nesprávneho predaja uvedených v bode IX.2 c.), ktoré predložili obete spoločnosti ELAS.

Nie je tiež jasné, na základe akých právnych požiadaviek posudzoval írsky ombudsman pre oblasť poistenia sťažnosti týkajúce sa nesprávneho predaja: pán MEADE v dôkaze PD 68 poskytol na písomnú otázku výboru nasledujúcu odpoveď: „V čase prijatia sťažnosti sa pravidlá výkonu podnikania neuplatňovali. Írsky ombudsman pre oblasť poistenia sa však týmito sťažnosťami zaoberal z praktického hľadiska a zvažoval, či sťažovateľom boli poskytnuté všetky príslušné materiály týkajúce sa produktu (...)“.

Ukazuje sa, že prostredníctvom rozhodnutí vtedajšieho írskeho ombudsmana pre oblasťpoistenia mohol odškodnenie získať len veľmi obmedzený počet írskych poistencov spoločnosti ELAS. Vôbec však nie je isté, či prípady rozhodnuté v prospech poistencov boli nejakým spôsobom spojené s obvineniami vznesenými v súvislosti s udalosťami v spoločnosti Equitable Life, ktoré tento výbor vyšetruje. Pán MEADE okrem toho neposkytol dôkazy, ktoré by výboru umožnili určiť, aké podmienky museli írski poistenci spoločnosti ELAS splniť, aby sa ich sťažnosťou zaoberal írsky ombudsman pre oblasť poistenia, a naopak, z akého dôvodu boli niektorí sťažovatelia odkázaní na ombudsmana Spojeného kráľovstva. Vzhľadom na nejasnosti týkajúce sa vtedajších právomocí a právnych základov pre rozhodovanie sťažností a s prihliadnutím na nedostatok dôkazov o tom, že ten malý počet rozhodnutí v prospech sťažovateľa sa skutočne týkal hlavných otázok v záležitosti spoločnosti ELAS, sa teda ukazuje, že bývalý inštitút írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia nepredstavoval pre írskych poistencov dostatočnú cestu k náprave. Treba však poznamenať, že odvtedy sa situácia zlepšila, a to najmä potom, keď vznikol úrad ombudsmana pre finančné služby.

Nemecko

V Nemecku ombudsman pre sektor poisťovníctva (Versicherungsombudsmann) existuje od októbra 2001. Na rozdiel od systému v Spojenom kráľovstve a nedávno zriadeného írskeho ombudsmana pre finančné služby, nemecký systém nebol zriadený zákonom, ale dobrovoľnou dohodou sektora poisťovníctva, ktorý tiež zodpovedá za jeho financovanie. Z toho vyplýva, že príslušnosť a právomoci ombudsmana nie sú určené zákonom. Právnou formou systému je registrované združenie (eingetragener Verein). To združuje väčšinu poisťovacích spoločnostípôsobiacich v Nemecku. Patria k nim spoločnosti, ktoré majú sídlo v iných krajinách, a v Nemecku si zriadili pobočky alebo zastúpenia. V systéme ombudsmana je celkovo zapojených približne 95 % všetkých spoločností na poisťovacom trhu.412

Page 300: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 300/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

412 Zoznam inštitúcií, ktoré sú členmi systému, sa nachádza na webovej lokalite ombudsmana: http://www.versicherungsombudsmann.de/VOM/Navigationsbaum/WirUeberUns/AngeschlosseneUnternehmen/index.html413 Strany 70 – 74.414 Strana 71.

Poisťovacie spoločnosti, ktoré sú členmi systému ombudsmana, sa zmluvne zaviazali, že sa podriadia právomoci ombudsmana a procesným pravidlám ohláseným v rámci systému (pozri EŠ 3413). Procesné pravidlá prijaté ombudsmanom predpisujú, že ombudsman má právomoc rozhodovať vo všetkých sporoch, ktoré vzniknú v súvislosti s poistnými zmluvami uzavretými medzi spotrebiteľom a poisťovňou, ktorá je členom systému. Spotrebiteľ môže sťažnosť podaťústne alebo písomne a nemusí ho zastupovať advokát. Sťažnosť je prípustná vtedy, keďnepresahuje hodnotu 50 000 EUR, netýka sa uplatňovania poistno-matematických zásad, v tej istej veci neprebieha žiadne súdne konanie a na pohľadávku sa nevzťahuje časové obmedzenie. Ombudsman má vzhľadom na konanie o urovnaní pomerne voľnú ruku, vo svojich rozhodnutiach je však viazaný štatútom a zákonmi. Ak je hodnota sťažnosti nižšia ako 5 000 EUR, ombudsman vydá rozhodnutie, ktoré je záväzné pre odporcu, ale nie pre sťažovateľa, ktorý sa potom môže odvolať na súd. Ak je hodnota vyššia ako 5 000 EUR, ombudsman vydá odporúčanie, ktoré nie je záväzné ani pre jednu stranu. Sťažovateľovi bez ohľadu na výsledok konania nevznikajú žiadne náklady.

Výbor bol informovaný, že spoločnosť ELAS nebola členom systému nemeckého ombudsmana (pozri napríklad EŠ 3414, pán WEYER, V 3; pán DUCOLOUMBIER, V 9). Pán THOMSON v dôkaze PD dôv. 21 vysvetlil, že to bolo preto, že nemecký systém bol zriadený až potom, ako spoločnosť Equitable Life prestala uzatvárať nové poistné zmluvy: „Pred rokom 2001, keď už spoločnosť prestala uzatvárať nové poistné zmluvy, neexistoval v Nemecku žiadny orgán príslušný pre sťažnosti spotrebiteľov“. Táto cesta k náprave preto nebola pre nemeckých spotrebiteľov prístupná. Pán WEYER sa vo svedectve V 3 zmienil o skúsenosti nemeckých poistencov spoločnosti Equitable Life, ktorí sa obrátili na nemeckého ombudsmana pre oblasťpoistenia. Bolo im povedané, že „spoločnosť Equitable Life nie je členom nášho združenia“a odporúčané, aby „sa obrátili na úrad finančného ombudsmana vo Veľkej Británii“.

c.) Garančné fondy

Vo svojej poznámke pred výborom sa pán WEYER (V 3) zmienil o nemeckom fonde s názvom Protektor AG. O tomto fonde sa zmienil tiež pán STEFFEN vo svedectve V 6: „Možno viete, že v Nemecku máme už niekoľko rokov dobre fungujúci ochranný systém. V sektore životného poistenia sa nazýva Protektor a pôvodne bol čisto dobrovoľným systémom nemeckého sektora poisťovníctva so zábezpekou 5 miliárd EUR. Tento dobrovoľný systém odvtedy nadobudol právny základ. Už teda nie je dobrovoľný, ale právne záväzný. Jeho úlohou je prevziať zmluvné záväzky poisťovní zasiahnutých krízou a pokračovať v nich. To znamená: nehovoríme tu už o odškodnení vo forme jednotlivých platieb, hovoríme o pokračovaní poistných zmlúv. A podľa môjho názoru je funkčnosť poistných zmlúv tou najlepšou formou odškodnenia. Samozrejme, ako som už povedal, na spoločnosť Equitable Life sa vz

Page 301: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 301/417 PE 386.573v02-00

SK

ťahujú britské predpisy. Nie je možné, aby nemeckí zákazníci, ktorí uzavreli britské poistnézmluvy s britskou poisťovňou, boli odškodnení z nemeckého ochranného systému. V Nemecku sú členmi tohto ochranného systému len nemecké poisťovne, čiže systém nezahŕňa zahraničnépoisťovne, ktoré v Nemecku nemajú sídlo. Preto sa v tomto prípade uplatňujú britské pravidlá.“

V Írsku v súčasnosti neexistuje žiadny formálny systém odškodnenia (pozri vyjadrenie pána TROYA, V 4).

Možno teda zhrnúť, že írski a nemeckí poistenci nemali vo svojich domovských krajinách k dispozícii žiadny spôsob mimosúdnej nápravy, okrem tých sťažností, ktoré boli predloženéírskemu ombudsmanovi pre oblasť poistenia a boli prešetrené. Zdá sa však, že tieto sťažnosti sa netýkali hlavnej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku konkrétnych okolností v spoločnosti Equitable Life.

4. Dostupnosť nápravného opatrenia v Spojenom kráľovstve

V súvislosti s dostupnosťou odškodnenia v Spojenom kráľovstve pre poistencov nepochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva zo získaných dôkazov vyplýva nasledovné:

a.) Sťažnosti podané Úradu pre finančné služby

Ako už bolo uvedené vyššie, mnohým nemeckým poistencom, ktorí sa obrátili na nemeckéorgány pre finančnú reguláciu, bolo povedané, že za obozretný dohľad nad spoločnosťou Equitable Life je zodpovedný britský regulačný orgán. Úrad BaFin pre výbor vo svedectve V 6 uviedol, že nemeckých sťažovateľov odkazoval na Úrad pre finančné služby v prípadoch, keďsa domnieval, že predmet sťažnosti sa týka finančného dohľadu.

Úrad pre finančné služby v dôkaze PD dôv. 7 naznačil, „že od írskych a nemeckých poistencov spoločnosti Equitable Life nedostal žiadne oficiálne sťažnosti, i keď s istým malým počtom takýchto poistencov viedol korešpondenciu najmä v súvislosti s prístupom ku kompenzačnému systému finančných služieb“. Pán WEYER (V 3) a pán SCHÄFER (PD 10) však výbor informovali, že Úrad pre finančné služby sa odmietol zaoberať sťažnosťami predloženými nemeckými poistencami a odkázal ich späť na nemecký regulačný orgán. „Máme príslušnúkorešpondenciu poškodených strán s britským dozorným orgánom, (...) v ktorej Úrad pre finančné služby väčšinou odpovedá v angličtine, čo niekedy môže byť problém. Úrad okrem toho vo všeobecnosti tvrdí, že nie je príslušný, keďže poškodené strany sú nemeckými poistencami, a v takom prípade je príslušný úrad BaFin. Nazývame to pingpongom a v množstve prípadov vieme dokázať, že Úrad pre finančné služby skutočne vracal prípady späť“(pán WEYER, V 3). V poznámke k stanovisku pána WEYERA pán BEVERLY z Komisie povedal, že „v tom, čo pán Weyer nazval pingpongom, sa deje niečo nekalé a treba tomu venovať pozornosť“ (V 3).

Pán WEYER zdôraznil, že „nemecký regulačný orgán v sektore poisťovníctva uplatňuje smernicu tak, že sa nepovažuje za zodpovedný a domnieva sa, že môže konať len oblasti tzv.

Page 302: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 302/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

sekundárneho právneho dohľadu a inak všetko odkazuje na Úrad pre finančné služby“ (V 3). Ďalej dodal, že „v tejto situácii, v ktorej podľa našej osobnej logiky mal Úrad pre finančnéslužby na náš prístup prirodzene reagovať, našou skúsenosťou žiaľ bolo úplné odmietnutie nemeckých poistencov úradom na základe toho, že sú to Nemci, a preto je za nich zodpovednýnemecký regulačný systém.“ Zdôraznil tiež, že „na základe našej neformálnej komunikácie s úradom BaFin sme dospeli k pevnému presvedčeniu, že právne chápanie Úradu pre finančné služby je nesprávne“ (V 3). „Nechcem posudzovať, či sa to rovná porušeniu niektorých ustanovení smernice. Vidíme len, že v tejto chvíli väčšina poškodených, ktorým teraz hrozíchudoba a ktorých finančná situácia je tiež spojená s výraznými zdravotnými problémami, (...) je už na konci s dychom. Už ich nezaujíma, či je nejaký úrad formálne zodpovedný alebo nie“.

Kópie korešpondencie medzi nemeckými poistencami a Úradom pre finančné služby, ktorévýboru poskytli nemeckí poistenci (PD 48, PD dôv. 1 a PD dôv. 10), sa týkajú dvoch otázok:

Po prvé, jedna poistenka sa sťažovala, že spoločnosť Equitable Life sa rozhodla, že už nebude uverejňovať svoju správu a závierky ani oznámenie o výročnom valnom zhromaždenív nemeckom jazyku, pretože by to diskriminovalo a znevýhodňovalo poistencov, ktorínehovoria po nemecky. Túto otázku už predtým položila spoločnosti, ktorá v odpovedi uviedla, že náklady spojené s prekladom týchto dokumentov sú, podľa jej názoru, neúmernévzhľadom na ich prínos. Úrad pre finančné služby odpovedal, že „podľa nášho názoru sa Vaša sťažnosť týka skôr spôsobu, akým spoločnosť Equitable Life vykonávala svoje podnikanie v Nemecku a nie hľadiska obozretnej alebo finančnej regulácie spoločnosti. (...) Znamená to, že informácie, na ktoré máte nárok, sú určené nemeckými predpismi a bežné presadzovanie týchto predpisov patrí do pôsobnosti nemeckého regulačného orgánu. (...) Hostiteľský štát zasahuje len v prípadoch, keď spoločnosť systematicky nedodržiava požiadavky hostiteľského štátu. (...) Podľa našich súčasných poznatkov predpisy úradu BaFin nevyžadujú preklad dokumentov, o ktorých sa zmieňujete. Z toho vyplýva, že si nie sme vedomí žiadneho systematického nedodržiavania nemeckých požiadaviek spoločnosťou Equitable Life“ (PD 48).

Druhá časť korešpondencie sa týka sťažnosti, o ktorej sa hovorí tiež v časti IX. ods. 2 písm. c.) tejto časti správy. Sťažovateľ uvádza, že jeho dôchodok mu bol predaný nesprávnym spôsobom, pretože spoločnosť Equitable Life ho neinformovala o tom, že jeho investícia sa bude nachádzať v spoločnom portfóliu s poistením s garantovanou ročnou sadzbou. Tvrdí, že na jeho investíciu to malo negatívny vplyv. Z jeho korešpondencie s nemeckými orgánmi (PD dôv. 1 a PD dôv. 10) vyplýva, že úrad BaFin sa sťažnosťou odmietol zaoberaťs odôvodnením, že sťažnosť sa týka finančného dohľadu, za ktorý je zodpovedný regulačnýorgán Spojeného kráľovstva a odkázal ho na britský Úrad pre finančné služby. Úrad pre finančné služby vo svojej odpovedi sťažovateľovi tvrdil opak: „Za finančné poradenstvo poskytované v Nemecku je zodpovedný regulačný orgán hostiteľského štátu, ktorý mározhodnúť, či je Vaša sťažnosť platná“ (PD 48, PD dôv. 1 a PD dôv. 10). Zdá sa, že uvedenákorešpondencia sa týka sťažností, ktoré naozaj nastoľujú otázku výkonu podnikania, a preto sa nimi majú zaoberať regulačné orgány hostiteľského štátu.

Page 303: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 303/417 PE 386.573v02-00

SK

415 Príloha E tohto PD obsahuje kópiu vyhlásenia spoločnosti ELAS, v ktorom spoločnosť ELAS tvrdí, že podlieha regulácii Úradu pre osobné investície, vtedajšiemu regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva pre výkon podnikania.

Pán SEYMOUR vo svedectve V 7 v poznámke k odmietnutiu Úradu pre finančné službyzaoberať sa otázkami ako jazyk finančných výkazov, vyjadril iný názor. Najprv povedal, že „spoločnosť ELAS opakovane vo svojich propagačných materiáloch tvrdila, že podlieha len regulačným orgánom v Spojenom kráľovstve“ (pozri PD 52415). Po druhé, zdôraznil, že smernica o životnom poistení „neustanovuje, že výkon podnikania je (...) vecou miestneho regulačného orgánu a v článku 15 sa osobitne zmieňuje o požiadavke vzhľadom na dohľad nad podnikaním poisťovacích spoločností so sídlom na ich území vrátane podnikania vykonávaného mimo týchto území“. Podľa jeho názoru mal preto zodpovednosť za riešenie týchto sťažností prevziať regulačný orgán Spojeného kráľovstva. Naopak, pán STRACHAN (V 4) upozorňuje, že „Úrad pre finančné služby (...) neukladá svoje pravidlá pre výkon podnikania pobočkám inštitúcií Spojeného kráľovstva v Európskom hospodárskom priestore obchodujúcim s poistencami v mieste, kde sa pobočka nachádza. V zmysle tretej smernice oživotnom poistení je úlohou regulačného orgánu týchto pobočiek, v tomto prípade hostiteľského regulačného orgánu, aby uplatňoval svoje vlastné pravidlá.“

Výbor tiež získal podania nemeckého občana, ktorý sa Úradu pre finančné služby sťažoval na iného poskytovateľa finančných služieb zo Spojeného kráľovstva, nie na spoločnosť Equitable Life, ktorý ponúkal služby prostredníctvom pobočiek v členských štátoch EÚ (pozri PD nepublik. 21 pána KREGEHO). Tento občan uviedol podobné skúsenosti v tom, že jeho sťažnosťami sa odmietol zaoberať Úrad pre finančné služby, ako aj orgány hostiteľského členského štátu.

Keď sa začala odvíjať kríza, orgánu Spojeného kráľovstva pre finančnú reguláciu napísali aj írski poistenci, ktorí vyjadrili svoje obavy a požadovali odškodnenie. Úrad pre finančné službysprístupnil svoju korešpondenciu s írskymi poistencami v dôkaze PD dôv. 20. Úrad typicky odpovedal tak, že poskytol všeobecné informácie o takých otázkach ako rozsudok Snemovne lordov, perspektíva predaja časti spoločnosti Equitable Life spoločnosti Halifax a kompromis. Poukázal na to, že spoločnosť ELAS zostala solventná a že úrad bude „činnosť spoločnosti Equitable Life naďalej sledovať“. V niektorých prípadoch úrad poistencom odporučil, „aby nerobili žiadne unáhlené rozhodnutia“ a poukázal na to, že „odstúpenie alebo postúpenie investičných poistných zmlúv k inému dátumu, ako ustanovuje zmluva, môže mať za následok zníženie hodnoty poistnej zmluvy“ (PD dôv. 20). V odpovedi poistencom, ktorí požadovali odškodnenie, úrad zdôraznil, že neexistuje „žiadny základ, na ktorom by sme mohli alebo mali ponúknuť odškodnenie“. Jednému poistencovi tiež poradil, že „vo vzťahu k podnikaniu vykonávanému podľa ich jurisdikcie majú právomoci a povinnosti hostiteľské štáty a že možno írske orgány budú mať vplyv na niektoré z vecí, ktoré môžu byť vo vašom záujme“ (PD dôv. 20).

Komisár McCREEVY v súvislosti s riešením a spracovaním cezhraničných sťažností vnútroštátnymi regulačnými orgánmi predložil vo svedectve V 8 nasledovné závery: „Znepokojujúcim hľadiskom, ktoré sa objavuje v súvislosti s prípadom spoločnosti Equitable Life, je nakladanie so sťažnosťami predloženými vnútroštátnym orgánom. Sťažovatelia boli odkazovaní tam a späť medzi orgánom domovského štátu zodpovedným za finančný dohľad

Page 304: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 304/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

416 Strana 2.417 Pozri PD 90.

a hostiteľským orgánom pobočky zodpovedným za pravidlá výkonu podnikania. Táto situáciaje na našom jednotnom trhu neprijateľná. Už sme sa tým zaoberali spolu s regulačnými orgánmi, ktoré sa schádzajú v Európskom výbore európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Dozorné orgány, ktoré sa schádzajúvo Výbore európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov, oznámili, že prehodnotia pravidlá a postupy, ktoré majú dozorné orgány dodržiavať pri cezhraničnej činnosti a plánujú sa zamerať na otázky ochrany spotrebiteľa, napríklad na riešenie cezhraničných sťažností.“

b) Sťažnosti podané úradu finančného ombudsmana

Z dôkazov vyplýva, že niektorí írski a nemeckí poistenci predložili sťažnosti úradu finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva. Regulačný orgán Spojeného kráľovstva v dôkaze PD dôv. 7416 tvrdí, že „od úradu finančného ombudsmana vieme, (...) že dostal sťažnosti od 74 írskych a 6 nemeckých poistencov“. Samotný úrad finančného ombudsmana pôvodne v dôkazoch predložených výboru neuviedol, koľko sťažností dostal od poistencov mimo Spojeného kráľovstva. Poskytol len štatistickú tabuľku s informáciami o nakladaní so sťažnosťami týkajúcimi sa spoločnosti ELAS, v ktorej sa uvádza, že 1 nemecká a 2 írske sťažnosti boli zamietnuté (PD 56). Výbor si preto od úradu finančného ombudsmana vyžiadal údaje o presnom počte sťažností, ktoré dostal od nemeckých a írskych poistencov, informácie o tom, či tieto príslušné poistné zmluvy boli uzavreté v Spojenom kráľovstve alebo v nemeckej a írskej pobočke spoločnosti Equitable Life a o rozhodnutiach úradu o týchto sťažnostiach. Úrad finančného ombudsmana vo svojej reakcii417 na tieto otázky neodpovedal. Uviedol len, že „v jednej írskej sťažnosti úrad finančného ombudsmana vydal predbežné rozhodnutie. (...) Táčasť sťažnosti môže patriť do pôsobnosti úradu finančného ombudsmana. Úradu finančného ombudsmana nebola predložená žiadna nemecká sťažnosť, kde by sme sa domnievali, že hoci len časť sťažnosti patrí do pôsobnosti úradu.“

Pokiaľ ide o územnú pôsobnosť úradu finančného ombudsmana vo všeobecnosti, výbor dostal od poistencov nasledujúce informácie. Pán WEYER (V 3) povedal, že úrad finančného ombudsmana nemeckým poistencom oznámil, že jeho služby im nie sú prístupné: „Od úradu finančného ombudsmana sme získali neformálne informácie, z ktorých je vo vzťahu k poškodeným nemeckým účastníkom zrejmé, že podľa jeho chápania právneho postavenia nemeckí poistenci nemajú žiadne nároky, najmä ak svoje zmluvy uzavreli na zvrchovanom území Spolkovej republiky Nemecko.“ Írska poistenka, pani KNOWD, vo svedectve V 2 naopak uviedla, že keď jej sťažnosť zamietol írsky ombudsman pre oblasť poistenia, predložila v máji 2003 sťažnosť úradu finančného ombudsmana. Tvrdila, že musela postúpiť „heroický18-mesačný zápas“, v ktorom údajne čelila prekážkam a taktike zdržovania zo strany spoločnosti ELAS, kým v novembri 2004 nebolo jasné, že má „nárok využiť služby úradu finančného ombudsmana“ (pani KNOWD, V 2). V dôkaze PD dôv. 28 pani KNOWD cituje z listu ombudsmana, pána Robertsa z novembra 2004, v ktorom úrad finančného ombudsmana o

Page 305: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 305/417 PE 386.573v02-00

SK

418 http://www.financial-ombudsman.org.uk/419 Strana 6.

čividne potvrdil, že jej sťažnosť patrí do jeho právomoci: „Zdá sa mi, že (...) pri rozhodovanío tom, či sťažnosť patrí do územnej pôsobnosti [úradu finančného ombudsmana] sa mánajprv zvážiť, či konanie alebo pochybenie, ktoré viedlo k vzniku sťažnosti, v skutočnosti nastalo v Spojenom kráľovstve a dopustila sa ho spoločnosť vykonávajúca svoju činnosť zo stáleho miesta podnikania v Spojenom kráľovstve. Spoločnosť Equitable Life má takéto stále miesto podnikania a vykonáva z neho svoju činnosť.“ Pani KNOWD nespresnila, či úrad finančného ombudsmana o jej sťažnosti rozhodol.

Írske finančné orgány výbor informovali, že sa pokúšali objasniť, či írski a nemeckí poistenci majú prístup k úradu finančného ombudsmana. Pani O'DEA uviedla, že írske regulačné orgány sa spojili s úradom finančného ombudsmana s cieľom zistiť, či by sa írski poistenci mohli naňobrátiť. „Žiaľ, nedokázali sme objasniť, či írski poistenci spoločnosti Equitable Life patria osobitne do pôsobnosti ombudsmana pre finančné služby Spojeného kráľovstva“ (pani O'DEA, V 4).

Úrad finančného ombudsmana na svojej webovej lokalite uvádza, že sa „zaoberá len spoločnosťami, ktoré poskytujú finančné produkty a služby v Spojenom kráľovstve alebo z jeho územia“.418 To potvrdil pán TERTÁK (V 1), ktorý uviedol, že úrad finančného ombudsmana sa nezaoberá žiadosťami poistencov, ktorí uzavreli zmluvy s pobočkami spoločnosti Equitable Life v EÚ, keďže produkt nebol poskytnutý v Spojenom kráľovstve ani z jeho územia. Regulačné orgány Spojeného kráľovstva vo svedectve V 4 sa k územnej pôsobnosti úradu finančného ombudsmana nevyjadrili, len sa opakovane odvolávali na vyhlásenie, ktoré úrad finančného ombudsmana predložil výboru, s tým, že k nemu „nemajú čo dodať“.

Úrad finančného ombudsmana v tomto vyhlásení (PD 27419) v súvislosti so svojou územnou pôsobnosťou tvrdí nasledovné: „Úrad finančného ombudsmana sa môže zaoberať sťažnosťami týkajúcimi sa činností spoločnosti vykonávaných zo Spojeného kráľovstva. Môže sa však zaoberať aj sťažnosťami podľa povinnej kompetencie týkajúcimi sa činností vykonávaných zo spoločnosti kdekoľvek v EÚ, ak a) činnosť je zameraná na Spojené kráľovstvo a b) vykonávacie zmluvy sú uzavreté podľa právnych predpisov Anglicka a Walesu, Škótska alebo Severného Írska.“ Dokument ďalej hovorí, že „keďže predaj poistenia spoločnosti Equitable Life a poskytovanie informácií týkajúcich sa tohto poistenia pred jeho zakúpením a potom sa vykonávali z Írskej republiky, sťažnosti v týchto veciach sú mimo právomoci úradu finančného ombudsmana. Hoci investori z Írskej republiky môžu vzniesť určité sťažnosti proti spoločnosti Equitable Life, ktoré patria do pôsobnosti úradu finančného ombudsmana, nie je pravdepodobné, že by sa to týkalo bežných sťažností. Postoj v súvislosti s nemeckým poistením spoločnosti Equitable Life je podobný. Účasť zahraničnej pobočky vždy neznamená, že služba sa v skutočnosti neposkytuje zo Spojeného kráľovstva. Úrad finančného ombudsmana musí prihliadať na skutočnosti konkrétnej situácie. Ale ak sa služba skutočne poskytovala z územia mimo Spojeného kráľovstva, úrad nemá žiadnu právomoc.“ Na druhej strane „ombudsman vyjadril názor, že má právomoc zaoberať sa sťažnosťami, ktoré úradu finančného ombudsmana predložili poistenci pobočiek spoločnosti Equitable Life v Guersney

Page 306: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 306/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

420 Strana 6.421 Strana 14.422 Rozhodnutie o právomoci bolo prijaté dlho potom, ako boli niektoré sťažnosti predložené, napr. 18 mesiacov

a Dubaji, na základe poznatkov o rozsahu úlohy, ktorú v obchodných pobočkách v Guersney a Dubaji zohrávala spoločnosť Equitable Life zo Spojeného kráľovstva. Medzi týchto poistencov patria štátni príslušníci rôznych krajín, ktorí nemajú trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve“ (PD 27420).

EŠ 3 dospieva k tomuto záveru: „Úrad finančného ombudsmana neprešetruje sťažnosti poistencov, ktorí kúpili produkty od pobočiek britských firiem so sídlom mimo Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o služby, predaj alebo informácie získané na tomto území. Malo by sa však uznať, že úrad finančného ombudsmana sa má zaoberať každým prípadom nesprávneho úradného postupu nasledujúceho po predaji, ktorý je možné pripísať poskytovateľovi v Spojenom kráľovstve. Z uvedeného vyplýva, že poistenec s trvalým pobytom v Nemecku alebo Írsku by patril do právomoci systému úradu finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva, keby uzavrel poistnú zmluvu priamo so spoločnosťou ELAS, ale nepatril by do tejto právomoci, keby poistnú zmluvu uzavrel prostredníctvom pobočky spoločnosti ELAS nachádzajúcej sa v štáte, v ktorom má trvalý pobyt, pokiaľ sa jeho sťažnosť týka predaja poistenia. V súvislosti s takýmito sťažnosťami poistenec môže, ale nemusí, patriť do právomoci ombudsmana hostiteľského štátu v závislosti od predpisov, ktoré upravujú jeho územnú pôsobnosť.“

Zmieňuje sa však tiež o ďalšom hľadisku otázky pôsobnosti úradu finančného ombudsmana rozlišovaním medzi sťažnosťami týkajúcimi sa výkonu podnikania a sťažnosťami, ktoré sa vzťahujú na údajné porušenie pravidiel obozretného podnikania: „Pôsobnosť národného ombudsmana sa má kryť s rozsahom uplatňovania pravidiel, ktorých sa sťažnosť týka. Ak sa teda sťažnosť týka údajného porušenia pravidiel výkonu podnikania, má byť povinnosťou ombudsmana hostiteľského štátu, aby túto sťažnosť preskúmal, keďže sa uplatňujú pravidlávýkonu podnikania hostiteľského štátu. Ak sa naopak sťažnosť týka údajného porušenia pravidla obozretného podnikania, zodpovedný za jej preskúmanie má byť úrad finančného ombudsmana vzhľadom na smernicu o životnom poistení [podľa ktorej spoločnosť ELAS podlieha finančným predpisom v Spojenom kráľovstve]“ (EŠ 3421). Zo získaných dôkazov však vyplýva, že úrad finančného ombudsmana sa zvyčajne nezaoberá sťažnosťami o údajnom porušení pravidiel obozretného podnikania, dokonca ani keď to v zásade nevylučuje jeho štatút, ktorý ustanovuje, že povinná kompetencia úradu finančného ombudsmana sa vzťahuje na akúkoľvek sťažnosť týkajúcu sa činnosti upravenej podľa zákona o finančných službách a trhoch.

Keďže poistenci nepochádzajúci zo Spojeného kráľovstva väčšinou uzavreli poistnú zmluvu s pobočkami spoločnosti ELAS mimo Spojeného kráľovstva, pre veľkú väčšinu z nich je táto cesta k náprave v podstate vylúčená. Kým z dôkazov vyplýva, že úrad finančného ombudsmana neprijal žiadnu nemeckú sťažnosť, zdá sa, že sa zaoberal niektorými sťažnosťami írskych poistencov. Nie je však jasné, na základe čoho úrad nakoniec rozhodol, že niektoréírske sťažnosti patria do jeho právomoci.422 Ukazuje sa, že v tom čase existoval zmätok v tejto

Page 307: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 307/417 PE 386.573v02-00

SK

v prípade pani KNOWD (pozri V 2). 423 Príloha B.424 Strana 42.425 Postavenie medzinárodných poistencov vo vzťahu k vyšetrovaniu parlamentnej ombudsmanky, list úradu ombudsmanky pánovi Braithwaitovi, generálnemu tajomníkovi skupiny EMAG, z 9. mája 2005.

otázke nielen medzi poistencami, ale aj medzi príslušnými inštitúciami. Ako už bolo povedané, dokonca aj írske orgány, ktoré sa s úradom finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva spojili s cieľom zistiť, či sa írski poistenci môžu na úrad obrátiť, „nedokázali objasniť, či írski poistenci spoločnosti Equitable Life patria osobitne do pôsobnosti ombudsmana pre finančnéslužby Spojeného kráľovstva“.

c.) Parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva

Vyššie už bolo povedané, že parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva v súčasnosti vedie vyšetrovanie, „s cieľom určiť, či jednotlivci utrpeli v období do decembra 2001 nespravodlivosť spôsobenú nesprávnymi úradnými postupmi zo strany verejných orgánov zodpovedných za obozretnú reguláciu spoločnosti Equitable Life Assurance Society a poistno-matematického odboru vlády a odporučiť vhodnú nápravu spôsobenej nespravodlivosti“ (PD 12423). Je dôležité pripomenúť, že vyšetrovanie ombudsmanky sa vzťahuje len na obdobie do 1. decembra 2001, keďže Úrad pre finančné služby, ktorý bol k tomuto dátumu zriadený akovýhradný regulačný orgán, nepatrí do právomoci ombudsmana. Ombudsman môže tiež prešetrovať len opatrenia inštitúcií poverených obozretnou reguláciou spoločnosti ELAS a nemôže sa zaoberať sťažnosťami týkajúcimi sa výkonu podnikania alebo otázok predaja.

Sťažnosti parlamentnej ombudsmanke Spojeného kráľovstva musí predložiť poslanec Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva. Podľa pána LAKEA (V 1) preto „parlamentnáombudsmanka Spojeného kráľovstva nie je z hľadiska výkonu práva k dispozícii pre iných ako pre poddaných britskej koruny prostredníctvom ich parlamentných poslancov“. Preto, ako upozornil pán SEYMOUR, „občan Spoločenstva, ktorý nepochádza zo Spojeného kráľovstva, sa nemôže obrátiť na parlamentnú ombudsmanku Spojeného kráľovstva“ (V 7). Pôvodnéstanovisko úradu ombudsmanky vyjadrené v liste adresovanom skupine EMAG bolo, že medzinárodných poistencov (ktorí sa spojili s pobočkami spoločnosti ELAS mimo Spojeného kráľovstva) sa vyšetrovanie týkať nebude (PD 14424). Parlamentná ombudsmanka však svoje stanovisko zmenila potom, ako získala právne poradenstvo. V liste425 pánovi BRAITHWAITOVI úrad ombudsmanky uvádza, že „naše vyšetrovanie sa skutočne môže týkať postavenia všetkých medzinárodných poistencov, ktorí tvrdia, že utrpeli ujmu v dôsledku nesprávneho úradného postupu v oblasti obozretnej regulácie spoločnosti Equitable Life pred 1. decembrom 2001“ a že „akékoľvek zistenia a odporúčania, ku ktorým dospejeme v závere vyšetrovania sa preto budú vzťahovať aj na postavenie takýchto poistencov“. Podľa listu bolo toto rozhodnutie založené na vyjadrení ministerstva financií Spojeného kráľovstva, ktorépotvrdilo, že prakticky všetku obozretnú reguláciu vykonával regulačný orgán Spojeného kráľovstva a že sťažnosti týkajúce sa tejto regulácie by sa preto vzťahovali na práva alebo povinnosti, ktoré vznikli v Spojenom kráľovstve. Pán LAKE (V 1) zastával názor, že rozhodnutie zaoberať sa medzinárodnými poistencami bolo „dobrovoľným opatrením a nie zákonným predpisom“. Komisár McCREEVY rozhodnutie parlamentnej ombudsmanky privítal, „pretože na jednotnom trhu nie je prijateľné, aby sa poistencom, ktorí nepochádzajú

Page 308: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 308/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

426 http://www.fscs.org.uk/427 Pozri napríklad list pána O'Broina s prílohami z 8. marca 2006 (PD 3).428 Strany 3 a 4.429 Napr. poistenci s výnosovým produktom s trvalým pobytom mimo Spojeného kráľovstva.

zo Spojeného kráľovstva, nedostalo rovnakého zaobchádzania ako poistencom zo Spojeného kráľovstva“ (V 8).

d.) Kompenzačný systém finančných služieb Spojeného kráľovstva

Na webovej lokalite426 kompenzačného systému finančných služieb sa uvádza, že systém sa môže zaoberať len nárokmi voči spoločnostiam, ktoré boli v čase podania oznámenia povolenéregulačným orgánom Spojeného kráľovstva. Spoločným poznatkom svedkov, ktorí vypovedali pred výborom, je, že kompenzačný systém finančných služieb by sa v zásade nezaoberal žiadosťami o odškodnenie, ktoré predložili zákazníci zahraničných pobočiek poisťovacích spoločností Spojeného kráľovstva (pozri napríklad výpovede pána TERTÁKA, V 1; pána LAKEA, V 1; pána WEYERA, V 3; pani O'DEA, V 4; pána STEFFENA, V 6).

Na základe žiadostí írskych poistencov427 sa írske orgány usilovali od orgánov Spojeného kráľovstva získať informácie o tom, či by írski poistenci spĺňali podmienky na odškodnenie v prípade platobnej neschopnosti. Získaná odpoveď znela v tom zmysle, že postavenie írskych poistencov v súvislosti s právom na odškodnenie v rámci systému je z právneho hľadiska zložité a „bolo by ho treba posudzovať (...) v každom prípade osobitne“ (pani O'DEA, V 4).

Úrad BaFin v dôkaze PD 21428 uvádza, že skúmal, či nemeckí zákazníci spoločnosti Equitable Life môžu využiť kompenzačný systém finančných služieb v prípade platobnej neschopnosti. Podľa nich poistné zmluvy podpísané nemeckými zákazníkmi pred vytvorením kompenzačného systému finančných služieb 1. decembra 2001 (čo je prípad všetkých nemeckých poistných zmlúv) sú pod ochranou, ak boli podpísané so spoločnosťou povolenou v Spojenom kráľovstve alebo jednou z jej pobočiek v EÚ a ak už patrili pod ochranu jeho predchodcu, Fondu na ochranu poistencov, ktorý vznikol v roku 1975. Druhá podmienka je splnená (v prípade, že chránené riziko sa nachádza mimo Spojeného kráľovstva429), len ak boli poistné zmluvy podpísané so spoločnosťou v Spojenom kráľovstve. Od roku 1997 sa ochrana rozšírila na poistné zmluvy, ktoré boli podpísané s pobočkami v krajinách EHP, ale len ak sa riziko alebo záväzok nachádza v Spojenom kráľovstve. Poistné zmluvy, ktoré uzavreli osoby s trvalým pobytom mimo Spojeného kráľovstva, čo je najbežnejšia situácia, by tak podľa informáciízískaných z úradu BaFin nepodliehali ochrane. Podľa pána STEFFENA (V 6) „sa to po roku 2002 výrazne nezmenilo, keďže kritériom bolo, že zmluva musela byť skutočne podpísanáv Británii, alebo že poistené riziko sa muselo nachádzať v Británii, čiže poistenec musel žiťv Británii. Podľa nášho odhadu, a nemôžem to tvrdiť s absolútnou istotou, sa to netýka veľkej väčšiny zákazníkov v Nemecku. Mali sme v Bonne niekoľko stretnutí, na ktorých sme s našimi britskými kolegami diskutovali o tom, či môže existovať rozdiel medzi britským kompenzačným systémom, ktorý sa v zásade vzťahuje na britských zákazníkov a ochranou, ktorá sa poskytuje európskym zákazníkom. Úrad pre finančné služby v nijakom prípade nespochybnil

Page 309: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 309/417 PE 386.573v02-00

SK

430 Strana 24.

naše hodnotenie, že nemeckí zákazníci neboli chránení, spolu sme však o tomto bode uvažovali bez toho, aby sme určili možný spôsob nápravy.“

Dôkaz PD 84430 predložený pánom HOLMESOM sa v tejto súvislosti odvoláva na článok 12 Zmluvy o ES, ktorý stanovuje, že akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná a zdôrazňuje, že „judikatúra Spoločenstva uznáva trvalý pobyt za blízkeho zástupcu štátnej príslušnosti“. Možno sa preto domnievať, že požiadavky prístupu ku kompenzačnému systému Spojeného kráľovstva sú diskriminačné voči občanom s trvalým pobytom mimo Spojeného kráľovstva, a preto porušujú článok 12 Zmluvy o ES.

Otázka prístupu ku garančnému systému má však pre obete spoločnosti ELAS malý praktickývýznam, pretože systém Spojeného kráľovstva nikdy nevstúpil na scénu vzhľadom na to, že spoločnosť nebola ani v platobnej neschopnosti ani nesolventná.

Celkovo sa zdá, že poistenci mimo Spojeného kráľovstva vo všeobecnosti nemajú prístup k dvom orgánom Spojeného kráľovstva, ktoré sa majú zaoberať sťažnosťami v oblasti poisťovníctva alebo chybami poisťovacích spoločností (úrad finančného ombudsmana a kompenzačný systém finančných služieb). Pán TERTÁK (V 1) preto dospel k záveru, že „klienti spoločnosti Equitable Life, ktorí nepochádzajú zo Spojeného kráľovstva, sú očividne v nepriaznivom postavení.“ Pán WEYER (V 3) naznačil, že súdne konanie „skutočne [bude] jediným uznateľným právnym prostriedkom, ktorý majú európski spotrebitelia k dispozícii“.

Vzhľadom na súčasný neuspokojivý stav Komisia podľa pána TERTÁKA (V 1) „už nejakýčas spolupracuje s členskými štátmi na veci garančných systémov pre poisťovníctvo a v súčasnosti uvažuje o tom, či predložiť návrh smernice, ktorá by od každého členského štátu vyžadovala, aby zriadil takýto systém vzťahujúci sa na poistencov a účastníkov domácich aj zahraničných pobočiek v EÚ.“ Pani O'DEA (V 4) spresnila, že Komisia zvolala pracovnúskupinu, ktorá má zvážiť, ako by sa mohla dosiahnuť minimálna úroveň harmonizácie vo vzťahu k odškodneniu v oblasti poisťovníctva s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia prichádzajúci do styku so zahraničnými poisťovateľmi mali prístup k odškodneniu, ktoré je k dispozícii v domovskom štáte poisťovateľa. „Domnievame sa, že tento proces má pokračovať“, povedala pani O'DEA. Pán MAXWELL z Ministerstva financií Spojeného kráľovstva (V 4) v zásade tiež vyjadril podporu smernici vzťahujúcej sa na garančné systémy v oblasti poisťovníctva: „Na rozdiel od bankových vkladov dnes na fungovanie vnútroštátnych kompenzačných systémov v oblasti poisťovníctva neexistuje žiadny európsky rámec. (...) Spojené kráľovstvo naznačilo, že nebude stáť v ceste riadne podloženému návrhu. Každý návrh smernice o garančných systémoch v oblasti poisťovníctva však môže byť len jednou časťou systému, ktorý musí zahŕňať lepšiu spoluprácu medzi dozornými orgánmi hostiteľského a domovského štátu“ (pán MAXWELL, V 4). Pán STEFFEN z úradu BaFin podobne uviedol, že „s veľkým záujmom sledujeme ďalší vývoj rozhovorov medzi európskymi členskými štátmi o harmonizovanom právnom rámci pre ochranné systémy v Európskej únii (...) a Nemecko sa na tomto úsilí konštruktívne zúčastňuje“ (V 6).

Page 310: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 310/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

431 Strany 68 až 70.

5. Súdne konanie

Pokiaľ ide o možné súdne konanie proti poskytovateľom poistenia, nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo všeobecnosti zabezpečuje, aby sa právomoc uplatňovala v členskom štáte, v ktorom má odporca sídlo bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť. Časť 3 (článok 8 až 14) ustanovuje osobitné pravidlá vo veciach týkajúcich sa poistenia. Článok 9 ods. 1 ustanovuje, že „poisťovateľa so sídlom na území členského štátu možno žalovať a) na súdoch členského štátu, na území ktorého má sídlo, alebo b) na území iného členského štátu, ak žalobu podal poistenec (...) na súdoch podľa miesta bydliska žalobcu“. Článok 9 ods. 2 upresňuje, že „poisťovateľ, ktorý nemá sídlo v členskom štáte, ale má pobočku, zastúpenie alebo inú organizačnú zložku v jednom z členských štátov, sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky považuje za poisťovateľa so sídlom v tomto členskom štáte“. Nariadenie tiež zabezpečuje uznávanie a vykonávanie rozsudkov príslušným členským štátom.

Z toho vyplýva, že írski alebo nemeckí poistenci, ktorí uzavreli zmluvy so spoločnosťou Equitable Life v Spojenom kráľovstve, by mohli spoločnosť žalovať buď v Spojenom kráľovstve alebo v krajine, kde majú bydlisko, čo bude pravdepodobne Írsko alebo Nemecko. Naopak, írski alebo nemeckí poistenci, ktorí uzavreli zmluvy s pobočkami spoločnosti Equitable Life v Írsku alebo Nemecku, by museli spoločnosť Equitable Life žalovať v Írsku alebo Nemecku (ak nemajú bydlisko v inom členskom štáte). Veľká väčšina írskych či nemeckých poistencov uzavrela poistenie s pobočkami spoločnosti ELAS v Írsku či Nemecku, takže by museli spoločnosť žalovať tam.

Článok 32 konsolidovanej smernice o životnom poistení ustanovuje, ktoré právne predpisy sa vzťahujú na poistné zmluvy. Zmluvy o životnom poistení sa podľa neho riadia právnymi predpismi členského štátu záväzku, t. j. členského štátu, kde má poistenec trvalý pobyt. Ak to právo tohto štátu umožňuje, zmluvné strany sa môžu rozhodnúť pre právo inej krajiny. V každom prípade, ak je poistencom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v členskom štáte, ktorýnie je štátom jej štátnej príslušnosti, zúčastnené strany si môžu vybrať právo štátu, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom. Vyššie uvedené ustanovenia neobmedzia používanie ustanovení práva štátu súdu v situácii, keď sú kogentné, bez ohľadu na právo, ktorým sa inak riadi zmluva.

EŠ 3431 napríklad skúma, aké právo si môžu pri žalobách proti spoločnosti vybrať nemeckípoistenci: „To, či nemeckí poistenci môžu podať na nemeckom súde žalobu podľa anglického práva, záleží od zásad súkromného medzinárodného práva. Jednotlivé právne predpisy sa uplatňujú podľa toho, aký typ žaloby chce poistenec podať.“ Pokiaľ ide o prostriedky zmluvnej nápravy, EŠ 3 dospieva k záveru, že „v prípade nemeckého poistenca, ktorý uzavrel zmluvu so spoločnosťou Equitable Life, štandardným právom upravujúcim zmluvu a možnéporušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy je nemecké právo. Zmluvné strany si môžu vybrať iné právo, ale ich výber je obmedzený. Anglické právo si môžu vybrať, ak má štátny

Page 311: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 311/417 PE 386.573v02-00

SK

432 Strany 108 a 109.

príslušník Spojeného kráľovstva trvalý pobyt v Nemecku. (...) [Ak] spoločnosť Equitable Life nevykonáva poisťovaciu činnosť v Nemecku prostredníctvom pobočiek ani prostredníctvom zastúpení, zmluvné strany sa môžu rozhodnúť pre ktorékoľvek právo, ak má poistenec trvalýpobyt v Nemecku.“ V súvislosti s prostriedkami nápravy občianskeho práva EŠ 3 uvádza, že „v prípade poistenca s trvalým pobytom v Nemecku (a teda s majetkom v Nemecku), ktorýutrpel finančnú stratu v dôsledku protiprávneho konania spoločnosti Equitable Life alebo niektorého z jej zamestnancov, môže si tento poistenec vybrať, či žalobu o náhradu podá podľa nemeckého alebo anglického práva.“

Pán STEFFEN (V 6) poznamenal, že „toto právne riešenie nemôže nijako kritizovať, je to ochrana spotrebiteľa v najlepšom zmysle.“ Za výhodu pre poistencov mimo Spojeného kráľovstva považuje skutočnosť, že pri vzniku problému títo poistenci „nemusia zápasiťs britským právom“. Pán WEYER (V 3) však vyjadril pochybnosti vzhľadom na schopnosťnemeckých regionálnych súdov posúdiť možné žaloby vznesené proti spoločnosti ELAS: „Chcem sa tu tiež zmieniť o tom, že pre nás by to bolo osobitne náročné, pretože materiál je veľmi zložitý. Z nemeckého pohľadu sa zaoberáme vecami, ktoré majú medzinárodné právne dôsledky. Okrem toho je potrebné vyjasniť otázky poistno-matematických posudkov, regulačného práva a zmluvného poistného práva a väčšina dôkazov, ktoré máme, pochádza najmäzo Spojeného kráľovstva, a teda je v angličtine. Domnievame sa, že priemerný regionálny súd, do ktorého právomoci by takéto veci bežne patrili, by bol týmito záležitosťami príliš zaťažený. Pre nemeckého spotrebiteľa je v tejto súvislosti významným faktorom aj riziko súdnych trov.“

Výbor bol tiež informovaný o žalobe podanej proti spoločnosti ELAS na nemeckom súde. Pán STEFFEN výboru vo svedectve V 6 povedal, že „napísal mi nemecký právnik, ktorý sa usiloval získať pomoc nemeckého regulačného orgánu v súdnom spore. (...) Myslím, že sa to týkalo konania na regionálnom súde v Düsseldorfe. Doteraz sme mali pocit, že ako nemeckýdozorný orgán sme dobre krytí, pretože si nemyslíme, že úlohou regulačného orgánu môže byťvedenie rokovaní zmluvných strán v jednotlivých prípadoch. Dozvedel som sa, že tieto rokovania pokračujú a tiež som sa dozvedel, ale to je len môj subjektívny dojem, že v tomto prípade sa skutočne rokuje a diskutuje o konkrétnom vyrovnaní a konkrétnych sumách. Neviem vám však povedať, aký bude výsledok.“

V súvislosti s írskymi poistencami pani KNOWD (V 2) výboru povedala, že „so spoločnosťou Equitable Life sme v súdnom spore, naša vec je však v tejto chvíli odložená“. Pani KNOWD nespresnila, či žaloba bola podaná na súde v Írsku alebo v Spojenom kráľovstve. Výbor nezískal žiadne informácie o tom, či žaloby na spoločnosť Equitable Life podali aj ďalší írski poistenci.

Podľa EŠ 3432 sa v súvislosti so žalobami proti dozorným orgánom nariadenie (ES) č. 44/2001 neuplatňuje. Žaloba o náhradu škody proti orgánom Spojeného kráľovstva by preto podliehala anglickému právu musela by byť podaná na súdoch Spojeného kráľovstva: „Odráža sa tu všeobecná zásada územnosti, ktorá sa uplatňuje vo veciach verejného práva. Žaloby proti regulačným orgánom Spojeného kráľovstva preto upravuje anglické právo, ktoré určuje, či a za akých podmienok môže poistenec mimo Spojeného kráľovstva získať odškodnenie. V tejto

Page 312: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 312/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

433 Strana 88.

súvislosti však treba pripomenúť, že členské štáty sú viazané základnou zásadou nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti stanovenou v článku 12 Zmluvy o ES a odlišnýprístup voči poistencom, ktorí nemajú trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve by preto pravdepodobne bol nepriamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti“ (EŠ 3).

Vyššie už bolo uvedené, že viacerí svedkovia zdôraznili právne prekážky a finančné rizikáspojené podaním žaloby proti regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva, a to dokonca aj pre občanov Spojeného kráľovstva. V súvislosti s osobami, ktoré nie sú občanmi Spojeného kráľovstva, bolo povedané, že „právne prostredie v Spojenom kráľovstve je pre väčšinu [z nich] neznáme a navyše omnoho riskantnejšie, než ich domáce právne prostredie“ (pozri pán LAKE, V 1). Z dôkazov vyplýva, že proti regulačným orgánom Spojeného kráľovstva nepodnikli právne kroky žiadni poistenci, ktorí nepochádzajú zo Spojeného kráľovstva.

X. Možné nápravné opatrenia pre obete spoločnosti ELAS podľa práva EÚ

Táto časť sa venuje nápravným opatreniam dostupným pre poistencov v rámci práva EÚ. Po prvé skúma, či sekundárne právo, napríklad tretia smernica o životnom poistení, zahŕňa nápravné mechanizmy. Po druhé, správa sa sústreďuje na systém súdnej ochrany podľa primárneho práva EÚ vzhľadom na straty a škody, ktoré jednotlivcom vznikli porušením práva Spoločenstva. Na záver sa výbor venuje koordinačným mechanizmom na úrovni EÚ, napríklad systému FIN-NET, ktoré vznikli s cieľom zjednodušiť riešenie cezhraničných spotrebiteľských sťažností.

1. Tretia smernica o životnom poistení

Bolo už povedané, že článok 36 (článok 31 smernice 92/96/EHS) požaduje, aby členské štáty stanovili podrobné pravidlá, ktoré zabezpečia, že poistenci budú pred uzavretím zmluvy oživotnom poistení primerane informovaní. Po uzavretí zmluvy majú poistenci právo byť počas trvania zmluvy informovaní o každej zmene, ktorá sa týka príslušných informácií vzťahujúcich sa na zmluvu. Tento článok treba vykladať v spojení s prílohou III. smernice (príloha II. smernice 92/96/EHS). Táto príloha ustanovuje, že informácie, ktoré sa majú oznámiťpoistencovi, musia byť poskytnuté jasne a presne, písomne a v úradnom jazyku členského štátu záväzku. V časti A tejto prílohy je uvedený zoznam informácií, ktoré sa musia poistencovi oznámiť pred uzavretím zmluvy, kým časť B obsahuje zoznam informácií, ktoré sa poistencovi musia poskytnúť počas trvania zmluvy. Podľa článku 36 ods. 3 smernice môže členský štát záväzku požadovať od poisťovní, aby poskytovali informácie okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohe, „len ak to je potrebné na správne pochopenie základných prvkov záväzku poistencom“.

EŠ 3433 tvrdí, že požiadavky minimálneho zverejňovania informácií, ktoré smernica ustanovuje,

Page 313: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 313/417 PE 386.573v02-00

SK

434 Strana 89.

sú dosť presné, a teda zaručujú jednotlivcom v styku s poisťovňami práva, ktoré sa po transpozícii do vnútroštátneho práva môžu vymáhať. Smernica 2002/83/ES však sama osebe nezabezpečuje žiadne prostriedky zmluvnej nápravy v prospech poistencov. Preto „nápravnéprostriedky dostupné pri porušení článku 36 zabezpečuje vnútroštátne právo“ (ES 3434). Ako bolo uvedené v časti VI. ods. 2 písm. a.), požiadavky Spojeného kráľovstva týkajúce sa zverejňovania informácií sú širšie a konkrétnejšie ako článok 36 smernice. Smernica sama osebe napríklad nie je dostatočne konkrétna na to, aby zabezpečila poistencom spoločnosti ELAS, ktorí nemali garantované ročné sadzby, právo na oznámenie rizík spojených s týmito sadzbami, kým podľa práva Spojeného kráľovstva by museli byť o takomto riziku informovaní. EŠ 3 však objasňuje, že keby Spojené kráľovstvo teoreticky poisťovňu nepožiadalo o uverejnenie informácií, ktoré vyžaduje smernica, poistenec, ktorý v dôsledku toho utrpel stratu, môže maťprávo na náhradu od štátu. Podmienky zodpovednosti dohľadu podľa práva EÚ sa skúmajú nižšie.

Stojí za zmienku, že k informáciám, ktoré sa majú poskytnúť, patria „ustanovenia o riešení sťažností týkajúcich sa zmlúv poistencov, poistencov so životným poistením alebo príjemcov poistenia vrátane inštitúcie pre sťažnosti bez toho, aby bolo dotknuté právo začať súdne konanie“ (príloha III., časť A, bod a) 15 smernice 2002/83/ES).

Podľa týchto ustanovení teda spoločnosť Equitable Life mala povinne informovať poistencov vrátane zákazníkov nemeckej a írskej pobočky o opatreniach a orgánoch zodpovedných za riešenie ich sťažností. Výbor sa snažil prešetriť, či spoločnosť ELAS dodržala tieto požiadavky vo všetkých prípadoch. Pán LLOYD, bývalý obchodný zástupca spoločnosti ELAS v Spojenom kráľovstve, vo svedectve V 5 povedal, že „[obchodní zástupcovia v Spojenom kráľovstve boli] dobre poučení o dodržiavaní regulačných požiadaviek v zmysle „keď uvidíte klienta, musíte mu dať fakty, musíte mu poskytnúť kľúčové údaje“. V dokumentoch by určite bola zmienka o ombudsmanovi a o tom, ako podať sťažnosť a tiež štandardné obchodnéinformácie. Vždy som to tak chápal, a vlastne si myslím, že je to pravda, že spoločnosťEquitable Life poskytovala klientom správne informácie rovnako dobre ako ktorákoľvek ináinštitúcia predávajúca životné poistenie v Spojenom kráľovstve.“ Vzhľadom na zmätok medzi poistencami z Írska a Nemecka v súvislosti s tým, na ktorý orgán sa majú so svojimi sťažnosťami obrátiť, sa však výbor usiloval zistiť, či im spoločnosť ELAS poskytla všetky príslušnéinformácie. Pán THOMSON vo svedectve V 8 odpovedal takto: „V súvislosti s írskymi sťažovateľmi spoločnosť postupovala tak, že v konečnej odpovedi, ktorú zaslala sťažovateľovi, uviedla údaje o írskom ombudsmanovi pre oblasť poistenia. Pokiaľ ide o nemeckých poistencov, spoločnosti nie je známa existencia zodpovedajúceho systému ombudsmana, sťažnosti preto vybavovala spoločnosť“. V dôvode PD dôv. 21 dodal, že v Nemecku „sa v poistných podmienkach uvádzalo, že poistenci sa môžu obrátiť na miestne súdy, ak chcúpodať žalobu“.

Pani KNOWD (V 3) však tvrdila, že „spoločnosť Equitable Life írskych poistencov informovala, že nemôžu využiť služby úradu finančného ombudsmana“, pričom sa ukázalo, že to nie je pravda (aspoň v jej prípade). Pán THOMSON (V 8) trval na tom, že „neviem o tom, že by sa írskym poistencom povedalo, že sa nemôžu obrátiť na úrad finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva“ (V 8). „Írskym poistencom sme však povedali, že úrad finančného

Page 314: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 314/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

435 V tlačovej správe Komisie z 12. októbra 2006 sa uvádza, že Komisia zaslala oficiálne oznámenie nemeckej vláde.

ombudsmana Spojeného kráľovstva môže rozhodnúť, že sa ich sťažnosťou nemôže zaoberať. Ako som pred chvíľou povedal, naším bežným postupom bolo odporučiť írskym poistencom, ktorí neboli spokojní s našou odpoveďou na svoju sťažnosť, aby sa obrátili na írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia. Bolo to preto, pretože sme sa domnievali, že je to najvhodnejší orgán na riešenie sťažností írskych poistencov týkajúcich sa poistných zmlúv uzavretých v Írsku“ (V 8).

Vykonávanie informačných požiadaviek ustanovených v článku 36 v spojení s prílohou III. smernice preto patrí do pôsobnosti členského štátu záväzku. Írsky regulačný úrad pre finančnéslužby výbor v dôkaze PD 80 informoval, že „príloha III smernice 2002/83/ES bola do írskych právnych predpisov transponovaná prostredníctvom zákonného predpisu 360 z roku 1994. Článok 45 časti 5 vyžaduje, aby poisťovateľ poistencovi pred uzavretím zmluvy poskytol určité informácie, ktoré sú podrobnejšie uvedené v prílohe III regulačných predpisov. Informácie týkajúce sa riešenia sťažností (...) sú uvedené v bode 15 prílohy III. SpoločnosťEquitable Life bola týmto ustanovením viazaná“. V súvislosti so situáciou v Nemecku pán WESTPHAL v dôkaze SE 2 tvrdil, že nemecké právo nebolo v súlade s požiadavkami ustanovenými v prílohe III konsolidovanej smernice o životnom poistení. Praktickým dopadom nemeckých právnych predpisov upravujúcich uzatváranie poistných zmlúv, tzv. Policenmodell, je, že poistná zmluva sa považuje za uzavretú, dokonca aj keď poistenec ešte nedostal všetky informácie, ktoré požaduje smernica EÚ o životnom poistení. To by bolo v rozpore so zásadou ustanovenou v smernici, podľa ktorej poistenci musia byť pred uzavretím zmluvného záväzku riadne informovaní. Podľa pána WESTPHALA nemecké združenie spotrebiteľov preto v roku 1994 predložilo Komisii sťažnosť, v ktorej sa podľa neho ďalej nekonalo. Pán WESTPHAL výbor informoval, že Komisia začala konanie o porušení predpisov435 proti Nemecku až po predložení ďalšej sťažnosti v tej istej veci o 11 rokov neskôr v roku 2005. Komisia zaslala odôvodnené stanovisko nemeckej vláde v októbri 2006. Pán WESTPHAL uviedol, že nemecképrávne predpisy sa teraz zosúladia s požiadavkami smernice o životnom poistení. Keďže požiadavky prílohy III smernice týkajúce sa zverejňovania informácií nie sú v spojení s hlavnými obvineniami z nesprávneho predaja proti spoločnosti ELAS podstatné, táto časť správy sa touto vecou ďalej nezaoberá.

Hoci poistenci musia byť informovaní o postupoch podávania sťažností a príslušných orgánoch, ak existujú, ani smernica o životnom poistení, ani žiadny iný právny predpis EÚnevyžadujú, aby členské štáty skutočne zabezpečili nápravné mechanizmy, či už pre domácich zákazníkov alebo pre zákazníkov z pobočiek v EÚ. Vo svojej výpovedi pred výborom to zdôraznil pán TERTÁK: „V súčasnosti podľa práva EÚ neexistuje žiadna povinnosť mať úrad ombudsmana pre finančné služby, ktorý môže žiadať vyplatenie odškodnenia, alebo garančnýsystém na vyplatenie pohľadávok v prípade krachu poisťovacej spoločnosti“ (V 1).

Orgány Spojeného kráľovstva preto pred výborom zdôraznili, že Spojené kráľovstvo „stojí na čele v poskytovaní nápravných mechanizmov pre poistencov a sústavne prekračuje európske požiadavky v zabezpečovaní ombudsmanov a kompenzačných systémov“ (pán MAXWELL,

Page 315: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 315/417 PE 386.573v02-00

SK

436 Strana 2.437 Strana 3.

V 4), hoci sa zdá, že nie sú k dispozícii pre zákazníkov pobočiek zriadených v iných členskýchštátoch. Bolo už povedané, že systémy ombudsmanov existujú aj v Írsku a Nemecku. Pán MERRIKS v dôkaze PD 56 zdôraznil, že súčasné systémy ombudsmanov v Spojenom kráľovstve a Írsku sú úplnejšie a majú širšie rozhodovacie právomoci ako väčšina porovnateľných systémov v členských štátoch EÚ vrátane Nemecka. Ako bolo povedané, kompenzačnésystémy v súčasnosti existujú v Spojenom kráľovstve a Nemecku, ale nie v Írsku.

Vo svojej poznámke pred výborom pán SEYMOUR (V 7) poukázal na článok 13 smernice 92/96/EHS a zdôraznil, že by vyžadovala „od dozorného orgánu domovského členského štátu, aby zabránil alebo napravil všetky nezrovnalosti poškodzujúce záujmy poistených osôb“. Tvrdil, že regulačný orgán Spojeného kráľovstva však odmieta napraviť situáciu a „naďalej podniká všetky možné kroky, aby zablokoval demokratické cesty k náprave vzniknutých strát“. Podľa pána SEYMOURA to „je vážne porušenie tretej a štvrtej smernice o životnom poistení“. V reakcii na tento bod pán BEVERLY z Komisie objasnil, že odkaz na nápravu v tomto článku neznamená vyplatenie odškodnenia: „Príslušný článok sa zaoberá právomocami dozorných orgánov. Príslušné orgány musia mať právomoci, aby zabránili, zastavili alebo napravili všetky nezrovnalosti poškodzujúce záujmy poistených osôb. Jednoducho povedané, toto ustanovenie sa nezaoberá vyplatením odškodnenia. Podľa mojich poznatkov v žiadnej zo smerníc o životnom poistení neexistujú ustanovenia, ktoré sa týkajú vyplatenia náhrady škôd alebo odškodnenia. To je v súčasnosti vecou vnútroštátneho práva“ (V 7). Komisár McCREEVY tento bod zopakoval vo svedectve V 8: „Smernice o životnom poistení sa otázkou odškodnenia nezaoberajú, ani sa o nej nezmieňujú“.

Pán KERN vyjadril názor, že „európske právo by malo zohrávať úlohu pri ďalšom vymedzeníopravných prostriedkov dostupných pre poistencov, ktorí chcú podať žalobu o náhradu škôd, ktoré vznikli porušením právnych predpisov EÚ, proti spoločnostiam v postavení tretích strán“. Takéto nápravné prostriedky by nenahradili súčasné prostriedky nápravy podľa vnútroštátneho práva, ale boli by ich doplnením (PD nepublik. 31436). Podľa neho by malo byť presne určené, ktoré straty sa majú nahradiť, a ako sa odškodnenie vypočíta. Právne predpisy by sa mali tiež „zaoberať požiadavkami pre poistenca, ktorý chce uplatniť pohľadávku, alebo by mali vymedziť požiadavky pre poistenca, ktorý chce podať (...) občianskoprávnu žalobu proti spoločnosti alebo jednotlivému porušeniu práva EÚ“ (PD nepublik. 31). Pán KERN odporúča, aby „európske právne predpisy zmenili a doplnili súčasné smernice tak, aby zabezpečovali nápravné prostriedky pre súkromné osoby možnosťou podať občianskoprávnu žalobu na súdoch členských štátov (...). Mohla by sa tiež prijať samostatná smernica, ktorá zabezpečínáhradu za straty, ktoré vznikli porušením akéhokoľvek počtu súčasných smerníc EÚ, (...) ktoré upravujú životné poistenie a finančné služby všeobecnejšie“ (PD nepublik 31437).

2. Primárne právo EÚ

a.) Petičné právo a sťažnosti podané Európskej komisii

Page 316: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 316/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

438 Európska komisia: Oznámenie pre poslancov z 22. júna 2005 vo veci petícií č. 0611/2004 a 0029/2005.439 Európska komisia: Oznámenie pre poslancov z 22. júna 2005 vo veci petícií č. 0611/2004 a 0029/2005.

Podľa článku 194 Zmluvy o ES má ktorýkoľvek občan Európskej únie alebo osoba s trvalým pobytom v členskom štáte právo individuálne alebo spoločne s ďalšími osobami predložiťEurópskemu parlamentu petíciu vo veci, ktorá sa ich priamo dotýka a ktorá patrí do pôsobnosti Európskej únie. Petíciou sa môže predložiť individuálna požiadavka, sťažnosťalebo upozornenie týkajúce sa uplatňovania práva EÚ alebo žiadosť Európskemu parlamentu, aby prijal stanovisko v konkrétnej veci. Takéto petície poskytujú Európskemu parlamentu príležitosť, aby upozornil na akékoľvek porušenie práv občana členským štátom, miestnymi orgánmi alebo inou inštitúciou. Podľa okolností môže Výbor pre petície napríklad požiadaťEurópsku komisiu, aby vykonala predbežné vyšetrovanie a poskytla informácie spojené s dodržiavaním príslušných právnych predpisov Spoločenstva. V niektorých výnimočných prípadoch môže výbor predložiť správu na hlasovanie na plenárnom zasadnutí Parlamentu, alebo vykonaťinformačnú návštevu. Na vyriešení záležitosti, ktorú nastolil predkladateľ petície, môže výbor tiež spolupracovať s vnútroštátnymi alebo miestnymi orgánmi v členskom štáte. Výbor pre petície však nemôže zrušiť rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v rámci členských štátov. Keďže Európsky parlament nie je súdny orgán, nemôže prijímať rozsudky ani rušiťrozhodnutia prijaté súdmi v členských štátoch. Európsky parlament rovnako nemá právomoc priznať odškodnenie predkladateľom petícií, ktorí utrpeli stratu v dôsledku nesprávnej transpozície práva EÚ.

V prípade spoločnosti Equitable Life Európsky parlament skutočne dostal množstvo petícií, v ktorých sa okrem iného uvádza, že poistenci utrpeli preto, že vláda Spojeného kráľovstva neregulovala spoločnosť ELAS dostatočným spôsobom alebo nad ňou nevykonávala dostatočný dohľad v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa poistenia (pozri PD 14 a PD 15). Výbor uznal petície za prípustné a požiadal Európsku komisiu, aby sa vyjadrila k jednotlivým otázkam, ktoré vzniesli predkladatelia petícií. Predkladatelia petícií boli pozvaní, aby svoj prípad predniesli výboru na schôdzi, ktorá sa konala 13. septembra 2005.

Vo svojom vystúpení pred výborom (PD 44) autori petície č. 0029/2005 výbor požiadali, „aby zapojil inštitúcie Spoločenstva do snahy o dosiahnutie opravy a nápravy“ a „vyzval [Komisiu], aby zistila skutočnosti, ktoré by investorom pomohli pri získaní náhrady za svoje straty“. Predkladatelia petície tiež uviedli, že Komisia „je oprávnená konať proti vláde Spojeného kráľovstva na Európskom súdnom dvore“. Komisia však v písomnom vyjadrení pre Výbor pre petície438 objasnila, že jej úlohou je „zabezpečiť, aby Spojené kráľovstvo v súčasnosti dodržiavalo príslušné právne predpisy EÚ“ a že „sa nemôže nijako vyjadrovaťk obsahu a uplatňovaniu bývalého regulačného režimu, ktorý už bol nahradený“. Tento bod zhrnula takto: „Stanoviskom Komisie plne v súlade s jurisprudenciou Súdneho dvora o úlohe a účele konania o porušení predpisov sústavne bolo, že cieľom takéhoto konania podľa práva EÚ je ustanoviť alebo obnoviť súlad existujúceho vnútroštátneho práva s právom EÚ, a nie rozhodovať o možnom minulom nesúlade vnútroštátneho práva, ktoré bolo odvtedy zmenenéa doplnené alebo nahradené.“439

Petície týkajúce sa spoločnosti Equitable Life nakoniec viedli Parlament k tomu, aby na pre

Page 317: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 317/417 PE 386.573v02-00

SK

440 KOM(2002)0141 v konečnom znení, príloha.441 23. výročná správa Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (2005), KOM(2006)0416 v konečnom znení.442 Strany 7 – 9.

šetrenie celej záležitosti zriadil tento vyšetrovací výbor .

Okrem práva predložiť petíciu Európskemu parlamentu majú občania možnosť predložiť sťažnosť Komisii, hoci na rozdiel od petičného práva táto možnosť nie je zaručená zmluvou. V oznámení Európskemu parlamentu a európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva440 Komisia pripomína, že „ktokoľvek môže Komisii bezplatne predložiť sťažnosť proti členskému štátu v súvislosti s akýmkoľvek opatrením (zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením) alebo postupom členského štátu, ktorý považuje za nezlučiteľnýs niektorým ustanovením alebo zásadou práva Spoločenstva“. Každá korešpondencia, ktorása pravdepodobne prešetrí ako sťažnosť, sa zapisuje v ústrednom registri sťažností, ktorývedie generálny sekretariát Komisie. Po prešetrení sťažnosti môžu úradníci Komisie požiadaťkolégium komisárov, aby začalo konanie o porušení predpisov proti príslušnému členskému štátu podľa článku 226 zmluvy, alebo aby prípad uzavrelo. Komisia o veci rozhoduje podľa vlastného uváženia. Vo výročných správach o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva Komisia pravidelne uznáva podstatnú úlohu sťažností pri odhaľovaní porušovania práva Spoločenstva. V roku 2005 napríklad sťažnosti zodpovedali približne za 43,5 % celkovo zistených porušení.441 Hoci Komisia môže rozhodnúť o začatí konania o porušení predpisov proti členskému štátu, nemôže sťažovateľom priznať odškodnenie. Podľa judikatúry vo veci Franchovic však začatie konania o porušení predpisov môže žiadateľovi pomôcť preukázaťnárok na náhradu škôd. O tomto bode sa viac hovorí nižšie.

V internom zázname Komisie z 19. marca 2004, ktoré Komisia poskytla ako súčasť dôkazu PD dôv. 11 sa uvádza, že „[v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life] sme dostali celkom 7 sťažností súkromných osôb, 5 listov poslancov EP a dve otázky EP na písomnézodpovedanie“. Pán TERTÁK vo svedectve V 1 citoval z odpovede komisára na list pána Perryho, poslanca EP: „Za normálnych okolností, ak sa poškodená strana domnieva, že vnútroštátne dozorné orgány primerane nerešpektovali požiadavky príslušných smerníc ES, môže sa o nápravu usilovať podaním na vnútroštátne súdy. Vnútroštátne súdy majú navyše v takýchto prípadoch právomoc priznať poškodeným stranám odškodnenie, čo Komisia urobiťnemôže (...). Komisia si zároveň v súčasnosti nie je vedomá žiadneho porušenia smerníc EÚo poistení v spojení so spoločnosťou Equitable Life, ale v prípade potreby preskúma tento postoj s prihliadnutím na výsledky vyšetrovania lorda Penroseho“. Podľa dôkazu PD dôv. 11 pôvodná odpoveď Komisie na sťažnosti občanov podobne bola, „pred rozhodnutím o tom, či a aké opatrenia by sa mali prijať, počkáme na výsledok (...) Penroseho správy.“

V čase zverejnenia Penroseho správy Komisia sťažovateľom zdôraznila (analogicky s postojom, ktorý vyjadrila v odpovedi na žiadosť o informácie predloženú Výborom pre petície), že udalosti, na ktoré sa sťažnosť vzťahovala, sa v zásade týkajú regulačného režimu a režimu dohľadu, ktorý Spojené kráľovstvo odvtedy zmenilo (PD dôv. 11). V dôkaze PD 1442 Komisia svoje stanovisko vysvetlila nasledovne: „Komisia nemôže s konečnou platnosťou určiť, či sa v prípade spoločnosti Equitable Life mohlo vyskytnúť porušenie pri praktickom uplatňovaní smernice, ale aj keby to mohla urobiť a bola by presvedčená, že poru

Page 318: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 318/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

443 Vec C-349/99 Komisia/Taliansko, (2002) Zb., s. I-305.444 Strana 9.445 Strana 9.446 Strana 9.

šenie sa skutočne vyskytlo, nemohla by začať konanie o porušení predpisov pred súdom (...). Súdny dvor rozhodol, že účelom konania je „zmeniť správanie odporujúceho štátu, a nie abstraktne konštatovať, že v minulosti sa vyskytla chyba“. Súd predpokladal, že „Komisia nemôže začať konanie pred súdom za porušenie zmluvy, okrem prípadov, keďčlenský štát nedodrží odôvodnené stanovisko v lehote, ktorá mu bola na tento účel určená“443(...). Pokiaľ ide o prípad spoločnosti Equitable Life, Komisia vyjadrila spokojnosťs vykonávaním príslušnej smernice v Spojenom kráľovstve a všetky problémy sa zdajú byťspojené skôr s praktickým uplatňovaním ako s transpozíciou. Komisia nevidela žiadny dôvod na začatie konania o porušení predpisov, nebolo vydané žiadne odôvodnené stanovisko a bolo celkom jasné, že regulačný režim a režim dohľadu Spojeného kráľovstva v oblasti životného poistenia, ktorý bol spochybnený rôznymi pisateľmi, sťažovateľmi a petíciami, sa od výskytu problémov, na ktoré boli Komisia a Parlament upozornení, radikálne zmenil.“

Komisia na záver pripomenula, že „keďže sa zdalo, že hlavným bodom bolo vyplatenie odškodnenia, (...) Komisia sústavne prehlasovala, že žaloby o odškodnenie je potrebné vzniesť pred vnútroštátnymi orgánmi a súdmi“, čo by bolo „pravdou dokonca aj v prípadoch, keď smernice Spoločenstva jednotlivcom práva priamo priznávajú“ (PD 1444).

Sťažovatelia a predkladatelia petícií boli veľmi nespokojní s neochotou Komisie vyšetriť údajný nesúlad bývalého regulačného režimu Spojeného kráľovstve s treťou smernicou o životnom poistení. Skupina EMAG napríklad v dôkaze PD 44 pripomína, že „dôchodkové sporenie je produktom, ktorý sa akumuluje 50 či viac rokov, na zabezpečenie staroby“ a že „odhalenie čiernych dier môže trvať desaťročia, ako pri spoločnosti Equitable Life“. Skupina EMAG naznačuje, že by preto bolo „neprijateľné, aby sa Komisia odmietala zaoberať chybami minulosti“ a pýta sa: „V ktorom účinnom právnom rámci môžu páchatelia vyviaznuť len s prísľubom reformy?“ Komisia v dôkaze PD 1 hovorí, že si „plne uvedomuje, že predkladatelia petícií sú s týmto postojom nespokojní“. „Toto je však jediný postoj, ktorý Komisia môže zaujať, vzhľadom na svoju úlohu a povahukonania o porušení predpisov podľa práva Spoločenstva“ (PD 1445). Komisia sa nedomnieva, že tu existuje právna medzera, keďže „nevidí zmysel v tom, aby sa začalo konanie s cieľom ustanoviť, že v minulosti sa mohlo vyskytnúť porušenie“ (PD 1446).

Z vyššie uvedených dôvodov ani Európsky parlament ani Európska komisia nemôže nariadiťvyplatenie odškodnenia predkladateľom petície alebo sťažovateľom, ktorí utrpeli stratu v dôsledku údajného nesprávneho vykonávania a uplatňovania právnych predpisov EÚčlenským štátom. Keby však inštitúcia EÚ mala ustanoviť, že konanie či nekonanie členského štátu nebolo v súlade s právnymi predpismi EÚ, mohlo by to žalobcom pomôcť uplatniťnároky prostredníctvom príslušných súdnych kanálov.

Page 319: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 319/417 PE 386.573v02-00

SK

447 Strana 9.448 Pozri rozsudky v spojených prípadoch C-6 a C-9/90 Francovich a i. [1991] Zb., s. I-5357, C-46 a 48/93 Brasserie du Pecheur/Nemecko a Kráľovná/SS for Transport ex parte Factortame [1996] Zb., s. I-1029, C-178,

Je preto pochopiteľné, že predkladatelia petícií a sťažovatelia sú sklamaní neochotou Komisie prešetriť údajné porušenia, ktoré spočívajú v minulosti a boli odvtedy napravené. Výbor uznáva, že Komisia v takýchto prípadoch nemôže začať konanie o porušení predpisov.V dôkaze PD 1447 sa pripomína, že Komisia skutočne musí rešpektovať pravidlázmluvy a jurisprudenciu Súdneho dvora a akékoľvek úpravy pravidiel konania o porušení predpisov by vyžadovali formálnu zmenu a doplnenie zmluvy. Parlament z tohto dôvodu nebude môcť uspokojiť tých poistencov, ktorí vyjadrili nádej, že Európsky parlament Komisii odporučí, „aby začala konanie pred Európskym súdnym dvorom (ESD) s cieľom podať žalobu proti vláde Spojeného kráľovstva za to, že nekonala v súlade so smernicami ES“(pán BRAITHWAITE, V 10).

Ustanovenia zmluvy však Komisii nebránia, aby prešetrila údajné minulé porušenia ako také(bez následného začatia konania o porušení predpisov). Podľa názoru výboru by to bolo osobitne odôvodnené v takých prípadoch, ako je prípad spoločnosti Equitable Life, kde je údajným porušením postihnutý veľký počet občanov v celej Európe. Pokiaľ ide o ustanovenia zmluvy týkajúce sa konania o porušení predpisov, výbor sa domnieva, že tu existujú právne medzery, pretože nesprávne vykonávanie v mnohých prípadoch vyjde najavo až o niekoľko desaťročí. Možno preto uvažovať o zmene a doplnení ustanovení zmluvy spôsobom, ktorý by od základu zmenil povahu konania o porušení predpisov tak, aby členský štát mohol byťpotrestaný za porušenia, ktoré sa vyskytli v minulosti. Výbor sa domnieva, že by stálo za to posúdiť možné výhody takejto úpravy, napríklad zvýšené stimuly pre členské štáty, aby právne predpisy EÚ vykonávali správne a včas.

Prípad spoločnosti Equitable Life znovu zdôrazňuje dôležitosť a význam práva občanov EÚobrátiť sa s petíciou na Európsky parlament. Kým Komisia odmietla prešetriť záležitosti, na ktoré upozornili sťažovatelia, Parlament rozhodol, že obvinenia vznesené predkladateľmi petícií sú dosť závažné na to, aby odôvodnili hĺbkové vyšetrovanie a ustanovil preto vyšetrovací výbor. Hoci Parlament nemá právomoc udeliť sťažovateľom odškodnenie, môže v tejto veci poskytnúť odporúčania, ktoré uzná za vhodné.

b.) Zodpovednosť za reguláciu podľa práva EÚ

Ako už bolo povedané v častiach II. a IV. tejto správy, výbor zistil viacero nedostatkov v regulačnej oblasti zo strany orgánov Spojeného kráľovstva zodpovedných za dohľad nad spoločnosťou ELAS. Výbor okrem toho dospel k záveru, že orgány Spojeného kráľovstva riadne neuplatňovali normy obozretného dohľadu ustanovené v smernici 2002/83/ES. V poznámkach uvedených nižšie preskúmame, či nedodržanie niektorých ustanovení smernice Spojeným kráľovstvom môže viesť k nároku poškodených poistencov na odškodnenie.

Členský štát, ktorý nedodržiava právo Spoločenstva, môže byť podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora zodpovedný za náhradu škôd osobe, ktorá v dôsledku toho utrpela stratu. Podľa judikatúry vo veci Francovich448 sú podmienky zodpovednosti nasledovné:

Page 320: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 320/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

C-179, C-188-190/94 Dillenkofer a i./Spolková republika Nemecko [1996] Zb., s. I-4845, ods. 21 – 24.449 Pozri strany 98 až 100.

zámerom porušeného práva musí byť priznanie práv jednotlivcom, •

porušenie musí byť dostatočne závažné, •

musí existovať priamy príčinný vzťah medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorá•vznikla poškodenej strane.

Podľa EŠ 3449 je prvá podmienka automaticky splnená, keď členský štát neprijme vykonávacie opatrenia. Keď členský štát ustanoví vykonávacie opatrenia, tie však nespĺňajú požiadavky smernice, porušenie nie je nevyhnutne závažné. Ak sa má určiť, či sa nesprávna transpozícia rovná závažnému porušeniu, musia sa zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Faktory, ktoré súpri určení závažnosti porušenia podstatné, vymenúva Európsky súdny dvor vo veci Brasserie. Patria k nim: jasnosť porušeného pravidla, miera voľného rozhodovania ponechaná vnútroštátnym orgánom, či porušenie a vzniknutá škoda boli zámerné alebo nedobrovoľné, či právna chyba bola ospravedlniteľná alebo neospravedlniteľná, či k pochybeniu mohol prispieť postoj inštitúcie Spoločenstva, prijatie či zachovanie vnútroštátnych opatrení, ktoré sú v rozpore s právom Spoločenstva. V rozsudku vo veci C-278/05 (Robins) z 25. januára 2007 Európsky súdny dvor pripomenul, že podmienka ustanovujúca dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva predpokladá, že členský štát zrejmým a závažným spôsobom nedodržal obmedzenia vzťahujúce sa na jeho voľné rozhodovanie, pričom k faktorom, ktoré sa majúv tejto súvislosti zohľadniť, okrem iného patrí jasnosť a presnosť porušeného pravidla a miera voľného rozhodovania, ktorú toto pravidlo ponecháva vnútroštátnym orgánom. Súd v ods. 81 pripomína, že správa Komisie, z ktorej vyplýva spokojnosť s vykonávaním príslušných predpisov Spojeným kráľovstvom, môže byť faktorom, ktorý poukazuje na to, že porušenie nie je dostatočne závažné či zrejmé. Hoci je stanovisko inštitúcií Spoločenstva dôležité, stále možno pochybovať o tom, či má mať členský štát, ktorý porušuje právo Spoločenstva, prospech z neurčitých či opatrných vyhlásení jednej z inštitúcií Spoločenstva, najmä keď sa vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva považuje za dynamickú koncepciu, ktorá sa môže v priebehu času vyvíjať.

Podľa častí II. a IV. tejto správy hlavným nedostatkom Spojeného kráľovstva vo vzťahu k spoločnosti ELAS nebola nesprávna transpozícia, ale nesprávne uplatňovanie a presadzovanie ustanovení smernice verejnou správou. EŠ 3 objasňuje, že takéto konanie sa považuje za porušenie práva Spoločenstva, a preto sa k nemu pristupuje zodpovedajúcim spôsobom. Faktory určujúce závažnosť porušenia sú rovnaké ako faktory uvedené v predošlom odseku v súvislosti s nesprávnou transpozíciou.

EŠ 3 tvrdí, že je zložité určiť, či bolo porušenie právnych predpisov Spoločenstva orgánmi Spojeného kráľovstva vo vzťahu k spoločnosti ELAS závažné. Len „to, že orgány nepreskúmali a nesledovali zaisťovaciu zmluvu, ktorú spoločnosť Equitable Life uzavrela

Page 321: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 321/417 PE 386.573v02-00

SK

451 PD 17.452 Strana 108.453 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, prvásmernica Rady 77/780/EHS z 12. decembra 1977 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa týkajú začatia a výkonu činnosti úverových inštitúcií (Ú. v. ES 1977 L 322, s. 30), smernica Rady 89/299/EHS zo 17. apríla 1989 o vlastných zdrojoch úverových inštitúcií, (Ú. v. ES 1989 L 124, s. 16), druhá smernica Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení, ktoré sa týkajú začatia a výkonu činnosti úverových inštitúcií a o zmene a doplnenísmernice 77/780 (Ú. v. ES 1989 L 386, s. 1). Tieto smernice boli zmenené a doplnené a kodifikované v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činnostíúverových inštitúcií (Ú. v. ES 2000 L 126, s. 1).454 Strana 101.455 Strana 101.

450 PD 16.

v roku 1999“, čo osobitne kritizoval lord PENROSE450 aj Bairdova správa451, možno považovať za chybu dohľadu, ktorá „môže zakladať vážne porušenie na účely judikatúry vo veci Francovich“ (EŠ 3452). Podobný názor zastáva v dôkaze PD 71 advokátska kancelária, ktorápre spoločnosť ELAS posudzovala podstatu nárokov voči regulačným orgánom: „Domnievame sa, že existuje možno spochybniteľný nárok zo strany poistencov za porušenie tretej smernice o životnom poistení, ktorý sa týka jednej obmedzenej záležitosti, čiže údajne neprimeranej hodnoty pripísanej zaisťovacej zmluve v technických ustanoveniach spoločnosti“ (PD 71).

Keď členský štát netransponuje smernicu do vnútroštátneho práva, alebo správny orgán neuplatňuje smernicu v praxi, musí byť splnená aj druhá vyššie uvedená podmienka zodpovednosti. Zodpovednosť vzniká teda len vtedy, keď výsledok, ktorý smernica predpisuje, obsahuje priznanie práv jednotlivcom a obsah týchto práv je možné určiť na základe ustanovenísmernice. Či je táto podmienka splnená, je vecou výkladu práva Spoločenstva a podľa EŠ 3 to preto patrí výlučne do pôsobnosti Európskeho súdneho dvora.

EŠ 3 sa v tejto súvislosti zmieňuje o veci C-222/02 Paul a i./Spolková republika Nemecko.Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. októbra 2004 objasnil niektoré otázky vzťahujúce sa na zodpovednosť dozorných orgánov v bankovom sektore podľa harmonizačných smerníc EÚ o práve v oblasti bankovníctva. Súdny dvor sa v zásade uzniesol, že hoci smernice453 ukladajú vnútroštátnym orgánom množstvo povinností v oblasti dohľadu, „ani smernica 94/19 o systémoch ochrany vkladov ani žiadne iné smernice o harmonizácii v oblasti bankovníctva (...) nepriznávajú vkladateľom práva voči dozorným orgánom v prípade, že svojimi vkladmi nemôžu disponovať v dôsledku chybného dohľadu“ (EŠ 3454). Súd sa ďalej uzniesol, „že pravidlo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ustanovuje, že dozorný orgán musí plniť svoje funkcie len vo verejnom záujme a ktoré jednotlivcom neumožňuje požadovať odškodnenie za škody vyplývajúce z chybného dohľadu, je v súlade so smernicami EÚ v oblasti bankovníctva“ (EŠ 3455).

Z rozsudku vo veci Peter Paul tak vyplýva, že smernice Spoločenstva v oblasti bankovníctva nezabezpečujú samozrejmé právo na dobrý dohľad a zodpovednosť bankových regulačných orgánov sa považuje v prvom rade za vec vnútroštátneho práva. „Vzhľadom na podobnosťobozretného dohľadu v sektore bankovníctva a poisťovníctva možno povedať, že rozsudok sa vzťahuje tiež na sektor poisťovníctva“ (EŠ 3456). EŠ 3 však upozorňuje, že tento rozsudok

Page 322: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 322/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

456 Strana 105.457 Strana 105.458 Smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa týkajú začatia a výkonu činností priameho poistenia iného ako životné poistenie, (Ú. v. ES L228, 16.8.1973, s. 3 – 19).459 Strana 108.

„nevylučuje možnosť, že Európsky súdny dvor môže odvodiť individuálne práva na základe iných, konkrétnejších ustanovení smerníc: samozrejmé práva môžu (...) vzniknúť (...), ak sa v právnych predpisoch Spoločenstva určia povinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov v oblasti dohľadu a sledovania a rozsah záujmov, ktoré majú uspokojiť“ (EŠ 3457). Keďže sa však ukazuje, že požiadavkám dohľadu ustanoveným v tretej smernici o životnom poistení táto konkrétnosť chýba, pre poškodených poistencov spoločnosti ELAS by bolo viac než ťažképreukázať druhú podmienku zodpovednosti podľa judikatúry prípadu Francovich.

Ďalší nedávny rozsudok v prípade poisťovateľov pri spoločnosti Lloyd’s proti vláde Spojeného kráľovstva má rovnaké smerovanie (pozri PD nepublik. 24 a PD nepublik. 25). Títo poisťovatelia od vlády Jej veličenstva požadovali náhradu za straty, ktoré im vznikli v dôsledku nevykonávania smernice 73/239/EHS o poistení458 vládou. Sťažovatelia tvrdili, že pre nevykonanie smernice o poistení v domácom práve Spojeného kráľovstva nemali prospech z výsledkov, ktoré predpisuje smernica a ktoré sa okrem iného týkajú „podmienok vzťahujúcich sa na povoľovanie poisťovní pri spoločnosti Lloyd's a dohľadu nad nimi, druhov zmlúv, ktoré môžu takéto spoločnosti uzatvárať, požiadaviek na technické rezervy a mieru solventnosti takýchto spoločností a overovania takýchto požiadaviek“.

Najvyšší súd Spojeného kráľovstva zistil, že práva, ktoré sťažovateľom podľa ich tvrdenia smernica priznáva, sa v skutočnosti rovnajú nároku na právo vykonávať smernicu o poistení. Na rozdiel od tejto veci prípady Francovich a Brasserie du Pecheur dospeli k záveru, že smernica mala byť, ale nebola transponovaná do vnútroštátneho práva a žiadali, aby sa určilo právo, ktoré malo byť sťažovateľom nevyhnutne priznané na dosiahnutie výsledkov, ktoré požaduje smernica. Podľa rozsudku účelom smernice o poistení nebolo chrániť regulovanésubjekty tak, ako tvrdili poisťovatelia, i keď poisťovateľom môžu byť priznané iné práva, napríklad právo na založenie, ale chrániť tých, ktorým poskytovali svoje služby alebo produkty. So zreteľom na povahu príslušných ustanovení bolo účelom smernice o poistení uľahčiť rozvoj otvoreného trhu v poskytovaní priameho poistenia a v tejto súvislosti harmonizovať existujúce vnútroštátne ustanovenia v oblasti dohľadu. Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dospel k záveru, že tieto účely nemajú nič spoločné so sťažnosťou, ktorú predložili poisťovatelia spoločnosti Lloyd's, a preto sťažnosť zamietol.

Podľa judikatúry vo veci Francovich musí existovať priamy príčinný vzťah medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorá vznikla poškodenej strane. Podľa EŠ 3 „najväčšou prekážkou [pre úspech žaloby o náhradu škôd na základe judikatúry vo veci Francovich] by bolo určenie príčinného vzťahu s akoukoľvek škodou, ktorú konkrétni poistenci utrpeli, a výpočet náhrady škôd“ (EŠ 3459).

Page 323: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 323/417 PE 386.573v02-00

SK

460 Článok 235: „Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 288 ods. 2.“461 Pozri rozsudky vo veciach C-104/89 a C-37/90 a vo veci C-352/98.462 Pozri vec T-178/98.463 Pozri veci 5, 7, 13-24/66, vec 96/71.

c.) Spory o náhradu škody podľa článkov 235 a 288 ods. 2 Zmluvy o ES.

Článok 288 ods. 2 Zmluvy o ES460 ustanovuje, že v prípade nezmluvnej zodpovednosti Spoločenstvo v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií. Keď občanom, spoločnostiam alebo členským štátom vznikne škoda z dôvodu chyby, ktorej sa dopustil zamestnanec Európskeho spoločenstva, žalobu o náhradu škody možno podať na Súde prvého stupňa (jednotlivci a spoločnosti) alebo na Súdnom dvore (členské štáty). Táto zodpovednosť nie je osobitne určená a je vecou súdu, aby jej rozsah vymedzil.

Pred priznaním náhrady škody musia byť preto splnené tieto podmienky:

musí existovať nezákonný skutok inštitúcie Spoločenstva alebo jej zamestnanca pri •výkone jeho funkcií,

musí vzniknúť skutočná škoda, •

musí existovať príčinná súvislosť medzi skutkom inštitúcie Spoločenstva a vzniknutou •škodou.

Spoločenstvu nemôže vzniknúť zodpovednosť, ak príslušná inštitúcia zrejmým a závažným spôsobom neprekročila hranice výkonu svojich právomocí.461 Zistenie chyby, ktorej by sa správny orgán pri primeranej starostlivosti a opatrnosti za rovnakých okolností nedopustil, podporuje záver, že konanie inštitúcie Spoločenstva bolo nezákonné spôsobom, ktorý vedie k vzniku zodpovednosti Spoločenstva.462

Poškodení poistenci spoločnosti ELAS by mohli podať žalobu o náhradu škody podľa článku 288 na základe argumentu, že Komisia primerane nevykonávala funkcie a povinnosti, ktoré jej zmluva určuje vo vzťahu k monitorovaniu uplatňovania práva ES (t. j. tretej smernice oživotnom poistení v Spojenom kráľovstve). Takáto žaloba je však možná len teoreticky, keďže výbor počas tohto vyšetrovania nezískal žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že ide o takýto prípad (pozri časť II. správy). Ale aj keby Komisia nesplnila svoju povinnosť, bolo by otázne, či by táto chyba spĺňala podmienky nezákonnosti uvedené vyššie. Možno sa navyše domnievať, že správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov. Keby sa členský štát považoval za zodpovedný v prvom rade tak, že odškodnenie by mal vyplatiť skôr tento štát ako Spoločenstvo, žiadateľ by musel najprv žiadať nápravu na vnútroštátnych súdoch, až potom by sa jeho nárokom mohol ďalej zaoberať Európsky súdny dvor.463

Vzhľadom na uvedené sa správa o tomto potenciálnom spôsobe získania nápravy zmieňuje len pre úplnosť.

Page 324: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 324/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

464 Memorandum o porozumení týkajúce sa siete cezhraničných mimosúdnych sťažností pre finančné služby v európskom hospodárskom priestore.

3. Koordinačné mechanizmy na úrovni EÚ

a.) FIN-NET

1. februára 2001 Európska komisia spustila sieť mimosúdnych sťažností pre finančné služby, ktorá má spoločnostiam a spotrebiteľom pomôcť riešiť spory na vnútornom trhu rýchlo a účelne, a ak je to možné, vyhnúť sa zdĺhavému a nákladnému súdnemu konaniu. Táto sieťs názvom FIN-NET je určená najmä na uľahčenie mimosúdnych riešení v spotrebiteľských sporoch, keď má poskytovateľ služby sídlo v inom členskom štáte, než v ktorom žije spotrebiteľ. Dnes táto sieť spája rôzne vnútroštátne systémy, ktoré sa buď konkrétne zaoberajúfinančnými službami (napr. systémy ombudsmanov pre bankovníctvo a poisťovníctvo), alebo sa zaoberajú riešením spotrebiteľských sporov všeobecne. Zúčastnené systémy sa prihlásili k dobrovoľnému memorandu o porozumení464. Memorandum určuje podrobné usmernenia, ktoré majú upravovať spoluprácu v prípadoch cezhraničných sťažností. Jeho ustanovenia však nie sú pre zmluvné strany záväzné, nevytvára preto žiadne právne záväzné práva či povinnosti. Systém FIN-NET je doplnkom siete EEJ-NET (európska mimosúdna sieť), ktorá zavádza všeobecnejšiu sieť mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, ktoré podľa oznámenia členských štátov Komisii uplatňujú ústredné zásady zahrnuté v odporúčaní komisie 98/257/ES.

Usmernenia pre spoluprácu sú uvedené v článku 6 memoranda o porozumení. Podľa článkov 6 ods. 1 a 6 ods. 2 memoranda o porozumení najbližší systém, t. j. orgán riešenia sporov pre zodpovedajúci sektor finančných služieb v krajine pobytu spotrebiteľa, „poskytne spotrebiteľovi všetky potrebné a primerané informácie o sieti sťažností a o príslušnom systéme. V príslušných prípadoch najbližší systém spotrebiteľa upozorní, že je vhodné sťažnosť predložiťnajprv priamo poskytovateľovi finančných služieb, keďže to je často podmienka, ktorá musí byť splnená skôr, než sťažnosť môžu prijať orgány zaoberajúce sa riešením sporov. Najbližšísystém spotrebiteľa tiež upozorní, že na predloženie sťažnosti príslušnému systému môže existovať určená lehota, ako aj na možné lehoty vzťahujúce sa na podanie žaloby na súd“.Článok 6 ods. 3 ustanovuje, že najbližší systém buď „postúpi sťažnosť príslušnému systému, alebo odporučí spotrebiteľovi, aby sa na príslušný systém obrátil priamo, alebo, ak poskytovateľ finančných služieb uznal právomoc najbližšieho systému, alebo ak právne záväzky najbližší systém zaväzujú, vyrieši sťažnosť sám v rámci svojho rokovacieho poriadku“. „Keď príslušný systém dostane cezhraničnú sťažnosť, je jeho povinnosťou pokúsiť sa vyriešiť spor medzi poskytovateľom služieb a spotrebiteľom v súlade s pravidlami stanovenými v jeho rozsahu pôsobnosti alebo právnych záväzkoch a s prihliadnutím na odporúčanie Komisie 98/257 vrátane rozhodného práva“ (článok 6 ods. 4). Článok 6 ods. 4 memoranda o porozumení napokon ustanovuje, že tieto usmernenia sa majú považovať za základný postup spolupráce v sieti a že zúčastnené strany sa v záujme účinnejšieho vyriešenia sporu môžu vždy dohodnúť na alternatívnom spôsobe spolupráce.

Článok 7 dáva spotrebiteľovi možnosť vybrať si jazyk, v ktorom bude komunikovať s príslu

Page 325: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 325/417 PE 386.573v02-00

SK

šným systémom. Môže používať obvyklý pracovný jazyk príslušného systému, alebo inak môže s týmto systémom komunikovať buď v jazyku zmluvy s poskytovateľom finančných služieb, alebo v jazyku, ktorý používal v bežnom styku s poskytovateľom finančných služieb.

Článok 8 upravuje výmenu informácií medzi zúčastnenými systémami a Komisiou a medzi príslušným systémom a najbližším systémom. V súvislosti s výmenou medzi systémami článok 8 ods. 3 stanovuje nasledovné: „V rámci svojich možností najbližší systém poskytne príslušnému systému informácie o primeraných zákonných pravidlách ochrany spotrebiteľa účinných v krajine pobytu spotrebiteľa. Príslušný orgán má o tieto informácie požiadaťv osobitnej písomnej žiadosti, ktorá obsahuje konkrétne otázky týkajúce sa konkrétneho prípadu. Žiadosti o informácie predložené inými systémami sa vyriešia čo najskôr.“

Pán DUCOLOUMBIER zo sekretariátu Európskej komisie pre systém FIN-NET vo svedectve V 9 v skratke vysvetlil pracovné postupy systému: „Základná zásada systému je celkom jednoduchá. Spotrebiteľ z krajiny A je v spore s poskytovateľom finančných služieb, ktorý sa nachádza v krajine B. Zásadou systému FIN-NET je, že spotrebiteľ z krajiny A musí vedieť len o existencii svojho ombudsmana vo vlastnej krajine pobytu a obráti sa preto na vlastného ombudsmana vo vlastnom jazyku. Ombudsman v krajine spotrebiteľa, tento ombudsman je známy ako najbližší systém, potom sťažnosť spotrebiteľa postúpi svojmu partnerovi v krajine B, pričom krajina B je členský štát, v ktorom sa nachádza poskytovateľ finančných služieb. Je to teda celkom jednoduchý systém, ktorého zámerom je pomôcť spotrebiteľom nájsťnajvhodnejší systém, ktorý bude zodpovedný a schopný zaoberať sa cezhraničným sporom spotrebiteľa. Znamená to, že spotrebiteľ nemusí poznať jazyky a nemusí byť informovanýo existencii cezhraničných systémov riešenia sporov v iných členských štátoch. Musí len poznať svojho vlastného ombudsmana.“ Opísal tiež úlohu Komisie v súvislosti so systémom FIN-NET: „My ako Komisia sme koordinátormi tejto siete, (...) organizujeme praktické hľadiská (...), organizujeme, zvolávame a usporadúvame schôdze a vydávame krátke zápisnice z týchto schôdzí. [Hoci] pôsobíme ako sekretariát aj ako koordinátori, (...) priamo do riešenia prípadov nezasahujeme.“ Podľa pána DUCOLOUMBIERA systém FIN-NET každoročne rieši 600 až 800 prípadov. Dodal, že „neboli nám oznámené žiadne prípady, keď ombudsman porušil režim systému FIN-NET nepostúpením daného prípadu zodpovednému systému, máme preto všetky dôvody sa domnievať, že súčasný režim skutočne funguje“.

O systéme FIN-NET sa všeobecne zmienili aj ďalší svedkovia. Pán MAXWELL uviedol, že systém FIN-NET „hľadá spôsoby, ako napomôcť (...) účinnejšiu spoluprácu“: zdôraznil, že sieť nie je založená na európskom práve, ale na režime dobrovoľnej spolupráce, ktorý „sa vyvíja, i keď pomaly“ (V 4). Pán MERRIKS sa o systéme FIN-NET zmienil v dôkaze PD 56:„Systém finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva je zakladajúcim členom systému FIN-NET. (...) Memorandum o porozumení systému FIN-NET zabezpečuje riešenie sťažnostísystémom členského štátu, v ktorom sa nachádzala príslušná pobočka finančnej inštitúcie.“Súčasný írsky ombudsman pre finančné služby, pán MEADE, v dôkaze PD 62 vo vzťahu k systému FIN-NET uviedol nasledovné: „Som (...) signatárom (...) memoranda o porozumenío (...) systéme FIN-NET. Ombudsman má v rámci systému FIN-NET povinnosť zabezpečiť účinnú výmenu informácií medzi európskymi ombudsmanmi. (...) Ak dostanem od obyvateľa Írska sťažnosť na poskytovateľa finančných služieb regulovaného regulačným orgánom v inom členskom štáte EHP, ktorý je porovnateľný s tunajším orgánom pre finančnúreguláciu, môžem túto sťažnosť postúpiť systému ombudsmana v príslušnom členskom štáte

Page 326: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 326/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

465 Strana 88.

EHP, aby sa ňou zaoberal tam. Ak napríklad dostaneme sťažnosť na poskytovateľa finančných služieb zo Spojeného kráľovstva, ktorý pôsobí v Írsku, ale je regulovaný Úradom pre finančné služby v Spojenom kráľovstve, môžeme takúto sťažnosť postúpiť na vyšetrenie úradu finančného ombudsmana v Spojenom kráľovstve a naopak.“

Pán DUCOLOUMBIER (V 9) výbor informoval, že členmi systému FIN-NET je v súčasnosti 49 režimov ombudsmana z 21 krajín. Systém nepokrýva všetky členské štáty EÚ. Je to po prvépreto, že „v niektorých členských štátoch (...) nie sú k dispozícii žiadne alternatívne prostriedky nápravy“ (pán DUCOLOUMBIER, V 9). Po druhé, niektoré režimy v iných členských štátoch sa rozhodli k systému nepripojiť. „Niektoré z nich sa možno domnievali, že nedokážu splniť všetky kritériá potrebné pre členstvo v systéme FIN-NET, z ktorých jedným je nezávislosť [od] regulačného orgánu“ (pán DUCOLOUMBIER, V 9). Cieľom Komisie je zaplniť tieto zemepisné medzery podporovaním členských štátov v tom, aby na svojom územíustanovili riadne mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. „Veľmi usilovne pracujeme na tom, aby sme tieto [medzery] zaplnili, a tým zabezpečili pokrytie všetkých finančných služieb vo všetkých krajinách“ (pán DUCOLOUMBIER, V 9). Upozornil, že v súčasnosti neexistujúžiadne záväzné pravidlá, ktoré by od členských štátov vyžadovali zriadenie systémov alternatívneho riešenia sporov.

Pán DUCOLOUMBIER (V 9) ďalej zdôraznil rôznorodosť členov systému FIN-NET z hľadiska rozsahu, právomocí a vymedzenia ich pôsobnosti. „V rámci systému FIN-NET existujúombudsmani s rôznymi úlohami a povinnosťami (...).“ Napríklad v Spojenom kráľovstve a v Írsku systém ombudsmana pokrýva horizontálne všetky finančné služby, kým v iných členských štátoch existujú rôzni ombudsmani zodpovední za rôzne finančné služby, napríklad bankovníctvo, poisťovníctvo, či hypotéky. Po druhé, jednotlivé právomoci sa podľa pána DUCOLOUMBIERA (V 9) líšia: „Niektorí [ombudsmani] majú právomoci takmer ako súdy, môžu vynášať rozsudky, ktoré sú záväzné pre obe strany. Niektorí to robiť nemôžu. Niektorí sa len pokúsia nájsť most medzi zúčastnenými stranami a (...) navrhnúť zmier (...), ale nemôžu nič nariadiť (...).“ Pán DUCOLOUMIER nakoniec zdôraznil rozdiely vo vymedzení pôsobnosti ombudsmanov. Napríklad „v Spojenom kráľovstve má ombudsman pôsobnosť v prípadoch, ktoré sa nachádzajú v Spojenom kráľovstve, alebo v zmluvách, s ktorými sa skutočne nakladalo zo Spojeného kráľovstva“, kým nemecký ombudsman pre oblasť poistenia mápôsobnosť len nad „sťažnosťami týkajúcimi sa zmlúv, ktoré boli uzavreté so spoločnosťou, ktorá [sa dobrovoľne stala] členom združenia nemeckých poisťovní“.

V súvislosti s prípadom spoločnosti Equitable Life treba pripomenúť, že súčasné režimy finančných ombudsmanov a ich predchodcov zo Spojeného kráľovstva, Írska a Nemecka sú (boli) členmi systému FIN-NET. Ako však už bolo uvedené v časti IX. ods. 3 a 4, existencia systému FIN-NET nemohla zabrániť tomu, aby niektorí poistenci, najmä nemeckí poistenci, ktoríuzavreli zmluvu s pobočkou spoločnosti ELAS v Nemecku, zostali bez prístupu buď k úradu finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva alebo k svojmu domácemu ombudsmanovi pre oblasť poistenia. Ako upozornila EŠ 3465, „režim nemeckého ombudsmana je založený na dobrovoľnosti, takže nemecký ombudsman má právomoc len nad tými spoločnosťami, ktoré

Page 327: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 327/417 PE 386.573v02-00

SK

466 Strana 88.467 Strana 87.

dobrovoľne súhlasili so vstupom do systému. (...) V situácii, keď spoločnosť zo Spojeného kráľovstva otvorí pobočku v Nemecku a rozhodne sa nevstúpiť do systému nemeckého ombudsmana [ako spoločnosť ELAS], poistenec, ktorý uzavrel poistenie s touto pobočkou, nebude mať možnosť predložiť sťažnosť na nesprávny predaj poistného produktu nemeckému ombudsmanovi. Prešetrenie sťažnosti odmietne aj britský ombudsman, pretože poistenie nepredala spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve. Poistenec tak nebude mať žiadny prístup k systému mimosúdneho riešenia sporov“ (EŠ 3466). Podobne sa vyjadril pán DUCOLOMBIER (V 9), ktorý sa zmienil o konkrétnom prípade: „V Nemecku bola jedna osoba, ktorá uzavrela toto poistenie so spoločnosťou ELAS, a podala sťažnosť. Keďže sa nachádzala v Nemecku, sťažnosť predložila najprv jednému z mnohých nemeckých ombudsmanov. Dostala zamietavú odpoveď, pretože sťažnosť nepatrila do pôsobnosti nemeckého ombudsmana. Obrátila sa preto na ombudsmana pre finančné služby v Spojenom kráľovstve a dostala odpoveď, že [ani] ombudsman pre finančné služby v Spojenom kráľovstve nemá v tomto prípade právomoc. Pre nás to bolo samozrejme dosť znepokojujúce, pretože to znamenalo, že naša sieť má určité medzery. Táto konkrétna sťažnosť na spoločnosťEquitable Life predložená touto konkrétnou osobou, ktorá sa potom obrátila na Komisiu, nám pomohla určiť, kde môžeme našu sieť zlepšiť.“

Podľa pána DUCOLOUMBIERA (V 9) tak rozdiely medzi členmi systému FIN-NET vzhľadom na kompetencie a pôsobnosť môžu viesť k „situáciám, v ktorých jednotlivec nemôže nikde získať riadnu nápravu“. „Uvedomujeme si tento problém a vôbec netvrdíme, že máme úplné pokrytie a dokonalú sieť. Určité medzery stále existujú“ (pán DUCOLOUMBIER). EŠ3467 podobne prichádza k záveru, že „rozličné štruktúry a pravidlá pôsobnosti vnútroštátnych mimosúdnych systémov môžu vytvárať medzery, ktoré cezhraničných spotrebiteľov finančných produktov znevýhodňujú oproti domácim spotrebiteľom“. Podobne sa vyjadril pán MERRICKS v dôkaze PD 56: „Je zrejmé, že v poskytovaní nápravných systémov v rôznych členských štátoch existuje množstvo medzier. (...).“ Pán MEADE v dôkaze PD 68 vyjadruje názor, že „systém FIN-NET je veľmi užitočný spôsob výmeny informácií a zabezpečenia možnosti riešenia sťažností na celoeurópskom základe“, ale že bude „[trpieť] tým, že na rozdiel od Írska a Spojeného kráľovstva je väčšina systémov dobrovoľná, a preto nemá zákonnédonucovacie právomoci, ktoré írsky a britský systém majú“.

„Sme rozhodnutí riešiť tieto nedostatky. Sú neprijateľné a je tiež neprijateľné, že existujúsituácie, v ktorých sa spotrebiteľ ovi nedostáva mimosúdnej nápravy v oblasti finančných služieb“, povedal pán DUCOLOUMBIER (V 9). Komisár McCREEVY potvrdil, že „systém FIN-NET ďalej rozvíjame“ (V 8). Komisia v súčasnosti konkrétne pripravuje „dotazník, ktorý pošle členským štátom s cieľom podporiť ich v tom, aby zabezpečili, že na ich územiach budúexistovať primerané systémy alternatívneho riešenia sporov pre finančné služby, aby medzi členskými štátmi neexistovali rozdiely aspoň zo zemepisného hľadiska“ (pán DUCOLOUMBIER, V 9). Potvrdilo to aj vyhlásenie pána MERRICKSA v dôkaze PD 56: „Systém FIN-NET nedávno požiadal Komisiu, aby vydala dotazník pre vnútroštátne regulačné orgány týkajúci sa určenia a pokrytia ich miestnych finančných mimosúdnych systémov. Zámerom je, že získané informácie môžu vnútroštátne regulačné orgány podporiť v tom, aby vyplnili medzery v sieti zriadením nových alebo zlepšením súčasných systémov.“ Pán

Page 328: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 328/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

DUCOLOUMBIER (V 9) ďalej uviedol, že Komisia mieni dať systému FIN-NET „omnoho významnejšiu úlohu pri formovaní politiky Komisie“, keďže „sú to výsadní pozorovatelia skutočností v oblasti finančných služieb z pohľadu spotrebiteľa“ a „[pomáhajú] nám určiť, kde existujú problémy“.

EŠ 3 dospieva v súvislosti so systémom FIN-NET k nasledovnému záveru: „Niet pochýb, že systém FIN-NET zakladá účinný mechanizmus na posilnenie ochrany záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k cezhraničnému nákupu finančných produktov, nie je však bezproblémový. Na európskej úrovni je stále potrebné pracovať na tom, aby sa zabezpečila účinná ochrana záujmov spotrebiteľov, ktorí sa zúčastňujú na cezhraničných obchodoch“.

Možno teda zhrnúť, že medzi svedkami existuje zhoda, že systém FIN-NET je potenciálne užitočnou sieťou, ktorá môže spotrebiteľov v prípade cezhraničnej sťažnosti usmerniťk systému príslušnému na jej riešenie. Systém FIN-NET však stráca význam, keď konkrétna sťažnosť nepatrí do pôsobnosti žiadneho z jej členov. Z dôkazov predložených výboru vyplýva, že súčasné rozdiely medzi členskými režimami systému FIN-NET týkajúce sa vymedzenia pôsobnosti viedli k takýmto situáciám. Napríklad sťažnosti nemeckých poistencov, ktoríuzavreli zmluvu s pobočkou spoločnosti ELAS v Nemecku, nepatrili do pôsobnosti nemeckého ani britského ombudsmana. V niektorých členských štátoch navyše ombudsmani nemajú dostatočné rozhodovacie právomoci, kým v iných systémy riešenia sporov neexistujú, alebo sa nestali členmi systému FIN-NET. Celkové dôkazy poukazujú na to, že v systéme FIN-NET existujú významné nedostatky. Situácia, v ktorej sa ocitli nemeckí poistenci spoločnosti ELAS, preto nie je výnimočná a v budúcnosti sa môžu objaviť (a pravdepodobne sa objavia) podobné prípady.

Takéto nedostatky v ochrane spotrebiteľa sú neprijateľné na vnútornom trhu, ktorý je charakterizovaný rýchlo sa zvyšujúcim objemom finančných služieb poskytovaných cez hranice. Spotrebitelia musia mať prostredníctvom prístupu k systémom mimosúdnej nápravy rovnakú úroveň ochrany, bez ohľadu na to, či nakupujú finančné produkty od domácich alebo zahraničných poskytovateľov, prinajmenšom preto, že cezhraničné problémy, ktoré napríklad vznikli v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life, podkopávajú dôveru spotrebiteľov v európsky trh finančných služieb. Výbor pripomína, že Komisia sa touto otázkou začína zaoberať. Na odstránenie nerovnováhy medzi pevným právom, ktoré spoločnostiam poskytujúcim finančné služby umožňuje obchodovať v celej Európe a mäkkými nástrojmi, ktorých zámerom je vytvoriť sústavu cezhraničných systémov nápravy, sa však musí vykonaťviac.

V tejto súvislosti a vzhľadom na skutočnosť, že právne cesty sú pre bežných občanov často príliš zložité a nákladné, sa zdá vhodné pripraviť právne predpisy EÚ so záväznými opatreniami, podľa ktorých by členské štáty boli povinné zabezpečiť, aby na ich územíexistovali riadne zákonné systémy alternatívneho riešenia sporov. Pôsobnosť týchto systémov by sa mala kryť s rozsahom uplatňovania pravidiel, ktorých sa sťažnosť týka. Keďže uplatňovanie pravidiel výkonu podnikania podľa tretej smernice o životnom poistení patrí do zodpovednosti hostiteľských členských štátov, ombudsmani zaoberajúci sa takýmito sťažnos

Page 329: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 329/417 PE 386.573v02-00

SK

468 Úrady členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) a kandidátskych krajín EÚ a Európska komisia sa vo výbore CEIOPS zúčastňujú ako pozorovatelia.

ťami by mali byť zodpovední za všetky zmluvy uzavreté na ich území, bez ohľadu na to, či sa týkajú zahraničnej alebo domácej spoločnosti.

b.) Sieť Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS)

Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS), predtým nazývaný Európska konferencia pre dohľad nad poisťovníctvom, bol zriadený podľa rozhodnutia z 5. novembra 2003 a pracovať začal 28. mája 2004. Skladá sa z najvyšších predstaviteľov dozorných orgánov nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov členských štátov EÚ.468 Vykonáva funkcie výboru 3. úrovne pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov. Táto úloha zahŕňa poskytovanie poradenstva Komisii pri vypracúvaní vykonávacích opatrení pre rámcovésmernice a nariadenia o poisťovníctve a dôchodkovom poistení zamestnancov a vypracúvanienoriem, odporúčaní a usmernení dohľadu na posilnenie súdržného a účinného uplatňovania právnych predpisov a na uľahčenie spolupráce medzi vnútroštátnymi dozornými orgánmi.

Pán BJERRE-NIELSEN, predseda výboru CEIOPS, výboru vo svedectve V 7 povedal, že výbor CEIOPS sa sústreďuje najmä na záležitosti obozretného podnikania, ale že „naše poslanie prirodzene zahŕňa záujmy dohľadu týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a prostriedkov nápravy“. Poukázal na to, že ochrana poistencov v súvislosti so sťažnosťami protiposkytovateľom poistenia je pre výbor CEIOPS zložitou otázkou: „Práva spotrebiteľov a nápravné prostriedky sú tradične najmä vecou členských štátov. Nebývajú celoeurópske. Rozdiely v pôsobnosti, vnútroštátnych orgánoch a oprávnených očakávaniach spotrebiteľov v rámci EÚ sú veľké. Členovia výboru CEIOPS v nich niekedy nemajú ustanovenú žiadnu úlohu. Často ju má iný vnútroštátny orgán, dokonca výlučne. Harmonizované opatrenie je zložité, ak ho vôbec vnútroštátne predpisy povoľujú. Všeobecne povedané, keď členovia výboru CEIOPS môžu spojiť svoje úsilie, tak to urobia, ako som už povedal. Výbor CEIOPS uznáva, že ešte je čo robiť. Naša úloha je už svojím charakterom sústavná a stále sa rozvíja. Procesmi sťažností spotrebiteľov v celej EÚ sa s plnou vážnosťou mienime hlbšie zaoberať“ (V 7).

Na otázku o vzťahu medzi systémom FIN-NET a výborom CEIOPS pán BJERRE-NIELSEN uviedol, že „jedným z mnohých rozdielov (...) je, že niektorí členovia výboru CEIOPS sa nezaoberajú zmluvnými sťažnosťami – ak môžem použiť takýto výraz“ (V 7). „My sme zodpovední za veci týkajúce sa platobnej schopnosti, záležitosti obozretného podnikania a veci týkajúce sa [výkonu] podnikania a nie za konkrétne sťažnosti. Najlepšia odpoveď, akúvám môžem dať, preto je, že samozrejme vieme o tom, že systém FIN-NET existuje, ale vzhľadom na našu zaneprázdnenosť projektom Solventnosť II sme mu nevenovali veľa času. Vrátime sa však k nemu neskôr“ (pán BJERRE-NIELSEN, V 7).

XI. Prípad pre európsku hromadnú žalobu

Page 330: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 330/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

469 Strana 3.

Počas vyšetrovania výboru sa ukázalo, že náklady a riziká spojené s vedením súdneho sporu jednotlivcov proti poskytovateľom finančných služieb sú v mnohých prípadoch neúmernév porovnaní s pomerne malou sumou škody, ktorá sa má nahradiť. Ako v dôkaze SE uviedol pán KERN, „keď mnohí investori a spotrebitelia prídu o peniaze, nemusí to byť v absolútnom vyjadrení veľká čiastka, kým do veci nevstúpi právnik“.

Okrem toho naznačil, že „vo finančných službách máte spotrebiteľov, ktorým boli produkty predané podobným spôsobom, alebo (...) sa v procese predaja vyskytla chyba podobného typu“ (SE 2). Údajný nesprávny predaj, ktorého sa dopustili poskytovatelia finančných služieb, tak často postihuje veľký počet spotrebiteľov, ktorým boli predané podobné produkty podobným spôsobom, a majú preto podobné pohľadávky. Pán KERN sa domnieval, že „koncepcia hromadnej žaloby je vo finančných službách osobitne vhodná, pretože spotrebiteľom a investorom umožňuje spojiť svoje pohľadávky, ak sú podobné vzhľadom na ich skutkovúpodstatu a právny nárok“ (SE 2).

Právo na hromadnú žalobu na celoeurópskom základe by neslúžilo len na lepšiu ochranu poistencov vrátane cezhraničných zákazníkov. Možnosť hromadnej žaloby by spotrebiteľov posilnila tiež tým, že by vytvorila ďalší regulačný mechanizmus, ktorý pomáha zabezpečovaťdodržiavanie platných zákonov poskytovateľmi finančných služieb.

Podľa názoru pána KERNA „poistenci majú mať možnosť spoliehať sa na systém kolektívnej ochrany, ktorý regulačnému orgánu umožňuje vzniesť žalobu v mene poistencov proti spoločnostiam alebo jednotlivcom a zároveň na kolektívne právo hromadnej žaloby uplatňované určitou skupinou proti spoločnostiam alebo jednotlivcom, ktorí porušili právne predpisy EÚo finančných službách“ (PD nepublik. 31). Podľa neho by malo byť právo EÚ zmenenéa doplnené tak, aby investorom z EÚ a kupujúcim/investorom mimo EÚ, ktorí investovali do produktov finančných služieb v EÚ, umožnilo predložiť hromadnú alebo skupinovú žalobu na súdoch členských štátov s cieľom získať náhradu škôd, ktoré vznikli z porušenia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančných služieb. Pán KERN poukázal na potrebu ustanoviťjednotné procesné požiadavky pre hromadnú žalobu v celej EÚ: „Myslím si, že by bolo potrebné urobiť to tak, aby to bolo istým spôsobom jednotné v celej EÚ. Inak by jeden členskýštát mohol byť vnímaný ako útočisko hromadných žalôb, kde sa môžu predkladať všetky hromadné žaloby“ (SE 2). Poukázal však na to, že by bolo „z politického hľadiska pre členské štáty veľkou výzvou prijať zmeny svojich pravidiel pre občianske súdy, [hoci] by sa to vzťahovalo len na nároky založené na právach vyplývajúcich z práva EÚ“ (PD nepublik. 31469).

Pán KERN však zdôraznil, že „procesy s hromadnými žalobami v štýle, ktorý sa používa v Spojených štátoch, pritiahli v britských a európskych médiách množstvo negatívnej pozornosti. Upozornil, že hromadná žaloba v kontexte EÚ má byť určená spôsobom, ktorýzabráni extrémnemu zneužívaniu tak, ako sa vyskytuje v Spojených štátoch: „V Spojených štátoch je pre právnikov veľmi jednoduché oprávniť skupinu žalujúcich a získať niekoľko

Page 331: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 331/417 PE 386.573v02-00

SK

470 Strana 4.471 Pozri napríklad odôvodnenia 2 a 4 smernice.

menovaných jednotlivcov s cieľom uzatvoriť dohodu s bankou obžalovaného [tak], aby nikto do tohto procesu významne nezasiahol. (...) V systéme Spojených štátov teda existujúproblémy, ktorým je potrebné sa starostlivo vyhnúť“ (SE 2). Takže „politici EÚ by mali preskúmať procesné mechanizmy, ktoré existujú v právnych systémoch EÚ a navrhnúťnápravný prostriedok vo forme hromadnej žaloby, ktorý môže oprávniť skupinu na hromadnúžalobu za straty, ktoré vznikli z porušenia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančných služieb, na základe širšej požiadavky podľa anglického práva, ktoré umožňuje hromadnúžalobu, ak navrhovatelia majú „spoločné alebo súvisiace skutkové alebo právne záležitosti“(PD nepublik. 31470).

Výbor súhlasí, že možné výhody a nevýhody zavedenia právneho rámca s jednotnými procesnými požiadavkami týkajúcimi sa európskej cezhraničnej skupinovej žaloby v oblasti finančných služieb by bolo potrebné dôkladne preskúmať.

XII. Potreba odškodnenia obetí spoločnosti Equitable Life

Treba pripomenúť, že obete spoločnosti Equitable Life nie sú investori ochotní prijať rizikás výhľadom na atraktívne výnosy. Sú to skôr osoby, ktoré si opatrne odkladali peniaze na dôchodok v spoločnosti s veľmi dobrou povesťou, čo ich viedlo k domnienke, že ich investície sú úplne bezpečné. Títo poistenci mali nárok očakávať od vlády Spojeného kráľovstva dôkladný a prísny dohľad nad všetkými poskytovateľmi finančných služieb, ktorí ponúkajútaké citlivé produkty ako životné poistenie a súkromné dôchodkové poistenie vrátane spoločnosti Equitable Life. Je to pravda najmä vzhľadom na rastúce tendencie európskych vlád založené na populačných trendoch naliehať na svojich občanov, aby sa nespoliehali na štátne dôchodky, ale aby namiesto toho vstúpili do súkromných systémov.

Jedným z hlavných cieľov tretej smernice o životnom poistení je zabezpečiť primeranúochranu471 poistencov prostredníctvom prísneho dohľadu. V častiach II. a IV. tejto správy sa ukázalo, že regulačné orgány Spojeného kráľovstva v mnohých ohľadoch zlyhali pri dohľade a sledovaní finančného zdravia spoločnosti Equitable Life vrátane stavu jej platobnej schopnosti, ustanovenia primeraných technických opatrení a pokrytia týchto opatrení zodpovedajúcimi aktívami podľa požiadaviek stanovených v tretej smernici o životnom poistení. Keby regulačnéorgány Spojeného kráľovstva správne uplatňovali ustanovenia smernice, pravdepodobne by dosiahli svoj cieľ zabezpečiť primeranú ochranu poistencov, a tým by zabránili kríze v spoločnosti Equitable Life, ktorá poistencom spôsobila výrazné straty.

Ako ukazuje táto časť správy, poškodení poistenci nemali k dispozícii žiadne primeranéprostriedky nápravy na náhradu svojich strát ani podľa práva Spojeného kráľovstva ani podľa práva EÚ. Pokiaľ ide o právo EÚ, vzhľadom na rozsudky v podobných prípadoch je pomerne nepravdepodobné, že by žaloba o náhradu škôd proti Spojenému kráľovstvu podľa judikatúry vo veci Francovich bola úspešná. Poistenci podobne nemajú realistické vyhliadky na úspešnéuplatnenie nárokov voči regulačnému orgánu podľa právneho režimu Spojeného kráľovstva za

Page 332: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 332/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

regulačnú zodpovednosť, pretože by museli preukázať zneužitie právomoci verejného činiteľa, čo je prakticky nemožné. Súčasné vyšetrovanie parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva, či bola jednotlivcom spôsobená ujma prostredníctvom nesprávneho úradného postupu zo strany orgánov pre obozretnú reguláciu Spojeného kráľovstva, môže naopak viesť k odporúčaniu vyplatiť odškodnenie. Pôsobnosť ombudsmanky je však obmedzená z hľadiska času aj z hľadiska regulačných orgánov, na ktoré sa vzťahuje. Z právomoci ombudsmanky je konkrétne vylúčená otázka, či regulačný režim Spojeného kráľovstva v tom čase spĺňal požiadavky práva EÚ.

Vzhľadom na uvedené výbor považuje za vhodné vláde Spojeného kráľovstva dôrazne odporučiť, aby vypracovala vhodný program s cieľom zabezpečiť plné odškodnenie obetí spoločnosti Equitable Life v Spojenom kráľovstve aj v zahraničí za svoje zlyhanie pri ochrane poistencov v súlade s právnymi predpismi EÚ. Pri neexistencii skutočných alternatív výbor považuje za morálnu povinnosť vlády Spojeného kráľovstva, aby prijala zodpovednosť za svoje chyby a zabezpečila náhradu ujmy občanov. Výbor sa domnieva, že sa to musí uskutočniť hneď, s cieľom ukončiť túto záležitosť a zabezpečiť podporu pre množstvo obetí. Na úhradu kompenzácie by mali mať nárok všetci bývalí a súčasní poistenci a poberatelia dôchodkov bez garantovanej ročnej sadzby, ktorí boli poškodení 16-percentným znížením hodnôt poistenia v júli 2001, a kompenzácia by mala kryť všetky straty, ktorých vznik nebol spojený s vývojom na trhu, najmä tie, ktoré vznikli v dôsledku postupu spoločnosti (ktorý regulačné orgány nespochybnili), pri ktorom vyplácala nadmerné bonusy počas deväťdesiatych rokov. Pri výpočte odškodnenia je potrebné primerane rozlíšiť skupiny poistencov podľa toho, kedy so spoločnosťou uzatvorili zmluvu, alebo či v minulosti využili nadmernú bonifikáciu.

Page 333: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 333/417 PE 386.573v02-00

SK

ZáVERY, ČASŤ IV. – NÁPRAVNÉ OPATRENIA

Page 334: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 334/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

472 Pozri časť IV oddiel II body 1 a 3.473 Pozri časť IV, oddiel II bod 2.474 Pozri časť IV oddiel II bod 3.

ČASŤ IV. – NÁPRAVNÉ OPATRENIA

Úvod

Celkovo približne 1,5 milióna poistencov zasiahli udalosti v spoločnosti Equitable Life. Ve1.ľkú väčšinu z nich tvoria občania Spojeného kráľovstva. Okrem toho bolo poškodenévýznamné množstvo poistencov z ďalších 14 členských štátov EÚ, najmä približne 8 000 írskych a 4 000 nemeckých občanov. V dôsledku krízy spoločnosti Equitable Life bolo teda poškodených veľmi veľa európskych občanov.

Písomné a ústne vyjadrenia472, ktoré výbor dostal, hovoria o tom, že kríza spoločnosti 2.ELAS spôsobila finančné ťažkosti mnohým jednotlivým dôchodcom a sporiteľom. Dôkazové materiály poukazujú na skutočnosť, že veľa poistencov okrem finančných strát, ktoré utrpeli, zažilo aj značné obavy a nepokoj v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa dostupnosti odškodnenia a prístupu k spravodlivosti.

Na základe podaní473, ktoré výbor dostal, nie je možné presne určiť celkovú výšku strát, 3.ktoré poistenci utrpeli. Zníženie hodnôt poistenia k 16. júlu 2001 predstavovalo približne 4 miliardy GBP. Existujú však protikladné dôkazy, pokiaľ ide o to, ktorú časť tohto zníženia hodnoty možno pripísať zlému riadeniu spoločnosti a ktorá časť bola dôsledkom externých faktorov, napríklad zlej situácie na finančných trhoch v danom období. Postup spoločnosti, na základe ktorého v deväťdesiatych rokoch vyplácala nadmerné bonusy, bol spoločne s nákladmi na úhradu garantovanej ročnej sadzby anuity zrejme hlavnou príčinou zníženia hodnôt poistných zmlúv.

Vo vyhláseniach, ktoré dostal výbor474, sa zdôrazňuje skutočnosť, že kríza zasiahla rôzne 4.skupiny poistencov v rôznom rozsahu. Zdá sa však, že niektoré skupiny boli obzvlášťznevýhodnené: v prvom rade tí poistenci bez garantovanej ročnej sadzby anuity, ktoríuzatvorili zmluvu na konci deväťdesiatych rokov alebo v roku 2000, pretože nemohli využiť nadmerné bonusy spoločnosti vyčlenené pred týmto obdobím, v druhom rade ide o majiteľov dôchodkového poistenia so ziskom, ktorých ročný dôchodok sa rapídne znížil a títo poistenci nemali možnosť preniesť svoje poistné zmluvy k iným poskytovateľom. Treťou postihnutou skupinou sú poistenci iných členských štátov (nie Spojeného kráľovstva), ktorísa dostali do obzvlášť ťažkej situácie nezávisle od podmienok, za akých uzatvorili poistnúzmluvu so spoločnosťou ELAS.

Vyhlásenia, ktoré má výbor k dispozícii, ukazujú, že mnoho obetí krízy spoločnosti ELAS 5.sa ocitlo v ťažkej situácii, pretože nevedeli, akú cestu majú zvoliť a na koho sa obrátiť

Page 335: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 335/417 PE 386.573v02-00

SK

475 Pozri časť IV oddiel VI bod 2 c).476 Pozri časť IVoddiel VII bod 2.

v snahe podať sťažnosť a získať nápravu. Mnohých rôzne agentúry posielali doslova od „čerta k diablovi“. Iní spájali veľké očakávania so systémami alternatívneho riešenia sporov, pričom by však lepším spôsobom pre nich bolo podanie sťažnosti na tradičných súdoch, v prípade, že by si mohli dovoliť znášať s tým spojené finančné náklady. V krátkosti, materiály, ktoré má výbor k dispozícii, naznačujú, že vznikol zmätok a veľké nerovnosti v zaobchádzaní. V súčasnosti sa skúmajú ďalšie závery a odporúčania v súvislosti so statusom sťažností a primeranosťou nápravy poskytnutej poistencom, ako aj prístupom k súdnemu a mimosúdnemu vyrovnaniu.

I. Odškodnenie prostredníctvom súdov

a) Súdny spor vedený spoločnosťou ELAS

Pokus spoločnosti Equitable Life získať odškodnenie súdnym procesom proti bývalým 6.riaditeľom a audítorom nepriniesol poistencom žiadnu nápravu. Neschopnosť aj takto dobre financovanej strany v súdnom spore dosiahnuť úspešné vybavenie sťažnosti zvýrazňuje vysoké výdavky a neistotu, ktoré vznikli po návrate k súdnym prostriedkom nápravy v Spojenom kráľovstve.

b) Občianskoprávny súdny proces proti spoločnosti ELAS

Začatie súdneho procesu proti spoločnosti ELAS (v súlade s článkom 62 zákona o finan7.čných službách z roku 1986 za poskytnutie skreslených informácií alebo za nedbanlivé poučenie) predstavovalo teoreticky cestu, ako môžu poškodení poistenci získať odškodnenie. Z podaní475 odovzdaných výboru vyplýva, že len niekoľko majetných poistencov sa v skutočnosti vybralo touto cestou z vlastnej iniciatívy alebo po odradení právnymi poradcami a dosiahlo vyrovnanie so spoločnosťou ešte pred súdnym procesom s prísnymi doložkami o utajení. Vysoké náklady a riziká spojené so súdnym procesom v rámci právneho systému Spojeného kráľovstva zabránili bežným poistencom žalovať spoločnosť ELAS a preto sa museli spoľahnúť na úrad finančného ombudsmana ako na jediný spôsob získania odškodnenia. Výbor zastáva názor, že je to jednoznačne nespravodlivé.

c) Proces proti orgánom pre dohľad

V odbornom posudku476, ktorý si výbor nechal vypracovať, sa uvádza, že podľa práva 8.Spojeného kráľovstva na rozdiel od iných krajín EÚ nie je možné uznať zodpovednosťúradu pre dohľad za zanedbanie povinností, ale iba za zneužitie právomocí verejného úradu, pričom musí byť splnená aj podmienka úmyselného zlého konania. Táto podmienka by bola splnená iba vtedy, keby úrad vykonával svoje právomoci nelegálne s osobitným zámerom poškodiť žalujúcu stranu alebo s nedbanlivou ľahostajnosťou voči vzniku škody. Z dostupného materiálu vyplýva, že tieto podmienky v prípade spoločnosti ELAS neboli splnené, z čoho možno vyvodiť vážne pochybnosti o tom, či by poškodení poistenci boli úspešní, keby sa pokúsili o uznanie zodpovednosti regulačných orgánov za vzniknutúškodu podľa práva platného v Spojenom kráľovstve.

Page 336: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 336/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

477 Interpretačné oznámenie o slobode poskytovať služby a všeobecnom dobre v sektore poisťovníctva, 2000/C 43/03, zo 16. februára 2000.478 Pozri časť IV oddiel IX body 2 b) a 2 d).479 Pozri časť IVoddiel IX bod 3 a) (s. 248).480 Pozri časť IV oddiel IX bod 2 c).481 Pozri časť IV oddiel IX bod 2 c).482 Pozri časť IV oddiel IX bod 2 e).

d) Situácia a zaobchádzanie s poistencami z iných členských štátov

Výbor konštatuje, že Komisia vzniesla pochybnosti477 v súvislosti s jasnosťou koncepcií9.slobody poskytovania služieb a všeobecného dobra, a súhlasí s tým, že rozdielne výklady týchto koncepcií „vážne ohrozujú fungovanie mechanizmov zavedených treťou smernicou o životnom poistení“.

Spoločnosť Equitable Life mala pobočky od roku 1991 do roku 2001 v Írsku a od roku 10.1992 do roku 2001 v Nemecku, v ktorých predala svoje produkty približne 8 000 írskym a 4 000 nemeckým zákazníkom. Niektoré podania478 naznačujú, že spoločnosť Equitable Life sa usilovala o získanie írskych a nemeckých zákazníkov najmä na konci deväťdesiatych rokov a najviac v roku 2000, práve v čase, keď bola jej finančná situácia kritická, a keď predovšetkým so zreteľom na rozsudok odvolacieho súdu z januára 2000 bolo veľmi pravdepodobné, že sa táto situácia ešte viac zhorší pre dlhy vzniknutév súvislosti s garantovanou ročnou sadzbou anuity. Potvrdzuje to pochybná reklamnákampaň spoločnosti v Nemecku, ktorú v priebehu výpovedí kritizoval zástupca švajčiarskych úradov, keď ju označil za nepredstaviteľnú v jeho vlastnom regulačnom prostredí479, ale aj predstavenie produktu vlastného Európskeho fondu v Írsku, pričom obidve udalosti sa odohrali v roku 2000.

Analogicky k nesprávnemu predaju spoločnosti Equitable Life v Spojenom kráľovstve 11.existujú presvedčivé výpovede480, ktoré hovoria o tom, že spoločnosť zaviedla aj niekoľko írskych a nemeckých poistencov a potenciálnych zákazníkov tým, že ich neinformovala o riziku spojenom s garantovanou ročnou sadzbou anuity a že nepravdivo tvrdila, že fond so ziskom vyhladzuje výkyvy hodnôt príjmov a aktív. Okrem toho pred výborom zazneli ďalšie vyhlásenia481 v súvislosti s tým, že spoločnosť nesprávne informovala určitých írskych zákazníkov, že si kúpili, alebo že si kupujú poistenie v rámci samostatného írskeho fondu, ktorý mal byť účelovo viazaný, a teda že sa naň nemali vzťahovať povinnosti v rámci fondu Spojeného kráľovstva. Spoločnosť pokračovala v tejto činnosti aj po rozsudku odvolacieho súdu v januári 2000 a pri viacerých príležitostiach tvrdila, že tento rozsudok sa nevzťahuje na írske a iné medzinárodné poistenie.

12. Pred výborom zaznelo jasné vyjadrenie482 nespokojnosti poistencov s nedávnym rozhodnutím spoločnosti o tom, že viac nebude zverejňovať dokumenty týkajúce sa výročného valného zhromaždenia ani správy a závierky v nemeckom jazyku. Toto rozhodnutie jednoznačne stavia nemeckých poistencov do ešte nevýhodnejšej pozície, než v akej sa

Page 337: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 337/417 PE 386.573v02-00

SK

483 Pozri časť IV oddiel IX bod 3 a) (írske regulačné orgány: s. 245 – 247; nemecké regulačné orgány: s. 247 –250).484 Pozri tiež časť IV oddiel IX bod 3 a), s. 250 a 251.

nachádzajú poistenci Spojeného kráľovstva, a zdôrazňuje potrebu uplatňovania prísnych požiadaviek na informácie pred uzatvorením zmluvy, ale aj počas jej trvania.

13. Výbor považuje za zvláštne, že žiadny írsky úrad neprevzal zodpovednosť za opatrenia, ktoré prijal írsky regulačný úrad v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life pred rokom 2003.

14. Dostupný materiál483 naznačuje, že v čase krízy spoločnosti ELAS v Írsku neexistovali žiadne pravidlá výkonu podnikania v súvislosti so životným poistením okrem informačných požiadaviek, ktoré vyžadujú smernice o životnom poistení. Až do júla 2002 írsky regulačnýorgán neoznámil pravidlá výkonu podnikania regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva. Podobne sa zdá, že nemecký regulačný orgán oznámil nemecké pravidlá výkonu podnikania priamo poisťovniam ES, ktoré vykonávali svoju činnosť na jeho územív rokoch 1996 až 2000 vrátane spoločnosti Equitable Life. S výnimkou jednej intervencie nemeckého regulačného orgánu proti zavádzajúcej reklamnej kampani ani írske ani nemecké orgány neprijali osobitné opatrenia v súvislosti s osobitným presadzovaním pravidiel výkonu podnikania týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life.

15. Výbor dospel k záveru, že írske aj nemecké regulačné orgány zaujali veľmi pasívny postoj pri regulácii výkonu podnikania spoločnosti Equitable Life a nedokázali úplne využiťprávomoci, ktoré im v tejto súvislosti zaručuje tretia smernica o životnom poistení.

16. Na základe dostupného materiálu484 je výbor presvedčený, že tretia smernica o životnom poistení nevymedzuje právomoci, úlohy a zodpovednosť úradov domovského a hosťovského členského štátu jednoznačne. Táto nejednoznačnosť je problematická z pohľadu spoločností, ktorých zámerom je vykonávanie obchodnej činnosti na jednotnom trhu a ktoré sa stretávajú s neistotou v súvislosti s príslušnými pravidlami, a ešte väčšmi je problematická pre spotrebiteľov, pri ktorých je pravdepodobné, že nepoznajú pravidlá určené na ich ochranu a navyše nevedia ani to, ktorý úrad má právomoc presadzovať tieto pravidlá a riešiť príslušné sťažnosti. Okrem toho výbor konštatuje, že spotrebitelia musia v cezhraničných situáciách často čeliť nutnosti prijať rozhodnutie o tom, či sa ich sťažnosťtýka finančného dozoru alebo nejakého aspektu regulácie, pričom je veľmi ťažké určiť toto komplexné rozlíšenie.

17. Prípad spoločnosti Equitable Life ďalej potvrdzuje úzke spojenia a prekrývanie v určitých oblastiach medzi otázkami finančného dozoru a výkonu podnikania. Rozdelenie kompetencií medzi domovským a hosťovským štátom preto môže viesť k problematickým situáciám, v ktorých regulačný orgán hosťovského štátu pre výkon podnikania nemádostatočné informácie o obozretnom podnikaní, ktoré by potreboval (tieto informácie mák dispozícii iba regulačný orgán pre obozretné podnikanie domovského štátu) na to, aby mohol zhodnotiť, či výkazy a informácie, ktoré odovzdáva poskytovateľ finančných služieb, sú presné, alebo či sú nedostatočné/zavádzajúce, aby potom mohol pristúpiť k regulačnej intervencii. Skutočnosť, že Úrad pre finančné služby nikdy nepovažoval za potrebnévarovať regulačné orgány hosťovského štátu pred kritickým stavom financií spoločnosti

Page 338: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 338/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

485 Pozri časť IV oddiel IX bod 3 a) (napr. strany 247 a 250).486 Pozri časť IV oddiel IX bod 3 a) (írske regulačné orgány: s. 247; nemecké regulačné orgány: s. 249). 487 Pozri časť IV, s. 249 – 252, 257 a 258.488 Pozri časť IV oddiel IX bod 3 a) (s. 257).489 Pozri časť IV oddiel IX bod 5.

Equitable Life, predstavuje významnú príčinu nedostatku regulačných opatrení nemeckých a írskych regulačných orgánov pre dozor nad výkonom podnikania.

18. Írske aj nemecké regulačné orgány odpovedali na viacero otázok a žiadostí o poskytnutie informácií poistencom. Materiál485, ktorý má výbor k dispozícii, naznačuje, že obidva regulačné orgány sa pokúsili získať informácie od úradov Spojeného kráľovstva a potom ich poskytli poistencom vo svojom členskom štáte.

19. Vyhlásenia, ktoré zazneli pred výborom486, však potvrdzujú, že írski a nemeckí poistenci nedokázali dosiahnuť uznanie oprávnenosti sťažností a nápravu prostredníctvom príslušných vnútroštátnych finančných regulačných orgánov. Írsky úrad nemal právomoc rozhodovať o sťažnostiach. Nemecký regulačný orgán väčšinu sťažností, ktoré dostal, zamietol, pretože usúdil, že sa týkajú otázok finančného dozoru, za ktoré nebol zodpovedný. Dve sťažnosti, ktorých oprávnenosť nemecký regulačný orgán potvrdil, sa netýkali krízy v spoločnosti Equitable Life.

20. Z viacerých vyhlásení a podaní, ktoré dostal výbor487, vyplýva, že prekrývanie a sivé oblasti medzi finančným dozorom a dozorom nad výkonom podnikania umožnili úradom domovského a hosťovského štátu presúvať zodpovednosť za riešenie sťažností z jedného na druhý. Napríklad ani regulačné orgány Nemecka ani regulačné orgány Spojeného kráľovstva neuznali svoju kompetenciu a zodpovednosť za riešenie istej sťažnosti488, ktorújeden orgán interpretoval tak, že sa týka finančného dozoru, kým druhý orgán o tej istej sťažnosti tvrdil, že sa týka výkonu podnikania. Výbor je presvedčený, že tieto medzery systému cezhraničnej nápravy sú neprijateľné.

21. Výbor sa domnieva, že diskriminácia na základe trvalého pobytu pri súdnom a mimosúdnom vyšetrovaní regulačného pochybenia predstavuje obmedzenie slobody využívať služby, ktorú zaručuje zmluva. Okrem toho takáto diskriminácia v súvislosti s nápravou je v takom blízkom vzťahu so slobodou využívať a poskytovať služby životného poistenia a vytvárať pobočky, ktoré poskytujú takéto služby zaručené zmluvou, že musí byť v rozpore s článkami 43 a 49 Zmluvy o ES.

22. Poistenci, ktorí uzatvorili zmluvy s jednou z pobočiek spoločnosti v EÚ, môžu sťažnosti proti spoločnosti Equitable Life predkladať na súde vo svojom domovskom štáte v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi podľa nariadenia ES č. 44/2001 a článku 32 konsolidovanej smernice o životnom poistení. Výbor nebol oboznámený so žiadnymi spormi vedenými proti spoločnosti Equitable Life na írskych súdoch489, má však informácie o tom, že jeden takýto spor práve rieši nemecký regionálny súd. Výbor sa nazdáva, že kompetencia domovských súdov prináša so sebou isté výhody pre poškodených

Page 339: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 339/417 PE 386.573v02-00

SK

490 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 – 25, odôvodnenie 11 a článok 7 bod 1.

poistencov. Existujú však určité pochybnosti, či domovské súdy môžu byť vždy schopnéprimerane riešiť prípady, ako je prípad spoločnosti Equitable Life, v ktorých dôkazovýmateriál obsahuje komplexné poistno-matematické a regulačné otázky úzko späté s iným členským štátom, pričom je dokonca málo pravdepodobné, že takýto dôkazový materiál bude dostupný v preklade z cudzieho jazyka. Okrem toho sa môžu vyskytnúť komplexnéspory v súvislosti s otázkou príslušných právnych predpisov, ale aj v súvislosti so vzájomnou súčinnosťou súkromného medzinárodného práva a pravidiel vnútorného trhu.

Celkový záver, ku ktorému výbor dospel v súvislosti s poistencami Spojeného kráľovstva, 23.v ktorom uvádza, že súdny spor nie je schodnou cestou pre bežného poistenca z dôvodu možných vysokých výdavkov a rizík, platí vo všeobecnosti aj pre poistencov mimo Spojeného kráľovstva, hoci stupeň rizika, ktorému sú strany súdneho sporu vystavené, môže byť rôzny v závislosti od príslušných domovských právnych systémov a nákladnosti prístupu k nim vrátane dostupnosti systémov právnej pomoci.

e) Nápravné opatrenia v súlade s právom Spoločenstva

Výbor berie na vedomie judikatúru a postupy inštitúcií, podľa ktorých Komisia nemôže za24.čať konanie v súvislosti s porušením predpisov proti členským štátom za minulé porušenia práva Spoločenstva, ktoré už medzičasom napravili. Výbor však trvá na tom, že takáto pozícia vytvára nešťastnú medzeru v systéme právnej ochrany jednotlivcov, ktorí sa stanúobeťami porušenia práva Spoločenstva členským štátom, čo sa môže preukázať až o niekoľko rokov po porušení. Výbor je presvedčený, že možnosť odsúdenia členských štátov za minulé porušenia, okrem toho, že môže pomôcť obetiam pri konaniach na národných súdoch, by znamenala aj silný podnet pre členské štáty, aby správne a včas vykonávali právne predpisy EÚ. Výbor ďalej konštatuje, že Komisia má právomoc vyšetrovať minuléporušenia práva Spoločenstva podnikmi v rozpore s určitými pravidlami zmluvy, ak existuje legitímny záujem na vyšetrení.490

Na druhej strane takéto obmedzenie právomoci Komisie zvýrazňuje nevyhnutný význam 25.petičného práva občanov a práva Parlamentu na vyšetrovanie v takýchto situáciách. Komisia v odpovedi na sťažnosti, ktoré dostala od poistencov spoločnosti Equitable Life, tvrdila, že nemôže vyšetrovať obsah a vykonávanie bývalého regulačného systému v Spojenom kráľovstve, ktorý sa medzičasom nahradil iným. Parlament naopak rozhodol, že problémy, ktoré sťažovatelia predložili, sú dostatočne dôležité, a tak začal hĺbkové vyšetrovanie a zostavil vyšetrovací výbor. Hoci Parlament nemá právomoc udeliťkompenzáciu sťažovateľom, môže v tejto veci poskytnúť odporúčania, ktoré uzná za vhodné.

V tretej smernici o životnom poistení sa neuvádza spôsob nápravy, ani sa v nej nespomína 26.otázka odškodnenia. Takéto otázky sa preto musia riešiť podľa všeobecných zásad práva Spoločenstva vrátane záväzku lojálnej spolupráce, ktorý je zakotvený v článku 10 Zmluvy o ES.

Page 340: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 340/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

491 Pozri časť IV oddiel X bod 2 b) (napr. strany 272 a 273).492 Pozri časť IV oddiel III.493 Pozri časť IV oddiel IX bod 4 a).

V zásade je možné Spojené kráľovstvo uznať pred národnými súdmi zodpovedným za 27.škody spôsobené poistencom spoločnosti Equitable Life, ktorí boli poškodení v dôsledku neschopnosti Spojeného kráľovstva splniť ustanovenia tretej smernice o životnom poistení. Niektoré pochybenia regulačných orgánov Spojeného kráľovstva491 možno pokladať za dostatočne vážne porušenia na účely uznania zodpovednosti štátu podľa práva Spoločenstva. Okrem toho je jasné, že kumulatívny účinok porušení regulačnými orgánmi Spojeného kráľovstva môže kolektívne predstavovať vážne a zjavné nedodržanie obmedzení ich voľnosti konania.

II. Prostriedky mimosúdnej nápravy

a) Sťažnosti podané Úradu pre finančné služby a rôzne vyšetrovania pred vznikom výboru EQUI

Tvrdenia, ktoré zazneli pred výborom492, naznačujú, že ani sťažnosti predložené28.poistencami Úradu pre finančné služby po kríze, ale ani nasledujúce úradné vyšetrovania nepriniesli nápravu. Otázky zodpovednosti a možnej nápravy sa buď vôbec neriešili, alebo sa výslovne vylúčili z pôsobnosti týchto vyšetrovaní.

Materiál dostupný výboru493 nepodporuje obvinenia z neschopnosti Úradu pre finančné slu29.žby primerane zaobchádzať s poistencami z Írska a Nemecka v súvislosti s ich sťažnosťami alebo žiadosťami o poskytnutie informácií. Prípady, ktoré boli výboru predložené, v ktorých Úrad pre finančné služby odmietol riešiť určité aspekty sťažností, sa týkali otázok výkonu podnikania, za ktoré sú v súlade s ustanoveniami tretej smernice oživotnom poistení primárne zodpovedné regulačné orgány domovského štátu . Rovnako ako v prípade poistencov Spojeného kráľovstva však žiadosti, ktoré nemeckí a írski poistenci predložili Úradu pre finančné služby, nepriniesli žiadnu nápravu.

a) Kompenzačný systém finančných služieb

Obete spoločnosti Equitable Life nikdy nemali prístup ku kompenzačnému systému finan30.čných služieb Spojeného kráľovstva, pretože nikdy nebol vyhlásený bankrot spoločnosti.

Výbor konštatuje, že prístup ku kompenzačnému fondu majú iba investori, ktorí podpísali 31.poistné zmluvy s poisťovňou v Spojenom kráľovstve, alebo investori, ktorí podpísali poistnú zmluvu s pobočkami v iných členských štátoch, pričom riziko alebo povinnosti súlokalizované v Spojenom kráľovstve. Výbor sa nazdáva, že druhá podmienka vedie k diskriminácii na základe trvalého pobytu, ktorá je nezlučiteľná s právom Spoločenstva.

b) Finančný ombudsman Spojeného kráľovstva

Page 341: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 341/417 PE 386.573v02-00

SK

494 Pozri časť IV oddiel VI bod 1 b), s. 216.495 Pozri časť IV oddiel VI bod 1 c) (najmä strany 221 a 224).496 Pozri časť IV oddiel VI bod 1 b) (najmä s. 218).497 Pozri časť IV oddiel VI bod 1 c) (napr. s. 225).498 Pozri časť IV oddiel VI bod 1 c) (s. 219, 220, 223 a 224).499 Pozri časť IV oddiel IV bod 2.

Niekoľko tisíc poistencov podalo sťažnosť na spoločnosť Equitable Life na úrade finan32.čného ombudsmana494, ktorý potvrdil oprávnenosť niekoľko sto sťažností a priznal nárok na kompenzáciu.

Tvrdenia495, ktoré zazneli pred výborom, potvrdzujú, že úrad finančného ombudsmana 33.zabezpečil vo všetkých prípadoch výpočet sumy kompenzácie dostatočne transparentným spôsobom tak, že si sťažovatelia, ktorí sa domnievali, že sumy neboli dostatočné, mohli tento výpočet overiť. Viacero výpovedí496 naznačuje, že úrad finančného ombudsmana pri riešení sťažností svoje rozhodnutia nezakladal iba na príslušnej skutkovej podstate každej sťažnosti, ale aj na dôsledkoch jednotlivých rozhodnutí pre ostatných poistencov spoločného fondu.

Odmietnutie úradu finančného ombudsmana riešiť na základe skutkovej podstaty sťa34.žnosti, ktoré boli podložené zisteniami lorda Penroseho, odhalilo významnú medzeru v systéme právnej ochrany a zviditeľnilo obmedzenia úradu finančného ombudsmana pri riešení sťažností v prípadoch, keď jeho rozhodnutie malo možné regulačné dôsledky. Výbor prijal podania497, v ktorých sa hovorilo o tom, že úrad finančného ombudsmana neprijal toto rozhodnutie nezávisle od regulačných orgánov. V dôsledku rozhodnutia úradu finančného ombudsmana ostala celá skupina sťažovateľov, ktorí mali pôvodne platné sťažnosti v súvislosti s nadmernou bonifikáciou, bez alternatívy a musela podstúpiťnákladný a rizikový súdny spor.

Veľké množstvo podaní, ktoré výbor498 dostal, naznačuje, že riešenie určitých sťažností35.predložených úradu finančného ombudsmana sprevádzali nadmerné meškania. V istých prípadoch sa niektoré sťažnosti v dôsledku meškania dokonca premlčali, a tak sťažovatelia nemohli podniknúť ďalšie právne kroky. Výbor pokladá takýto dôsledok za neprijateľný.

Celkovo sa výbor nazdáva, že úrad finančného ombudsmana neposkytol vhodné36.prostriedky nápravy v prípade sťažností veľkej väčšiny poistencov spoločnosti Equitable Life, ktorí boli poškodení v dôsledku krízy spoločnosti.

Výbor sa obáva, že očakávanie časti občanov, že systémy ombudsmana, ako napríklad 37.úrad finančného ombudsmana, predstavujú účinnú a priechodnú alternatívu k súdnej náprave, nie vždy zodpovedajú tomu, čo takéto systémy dokážu poskytnúť.

c) Kompromisný režim

Podania, ktoré výbor dostal499, naznačujú, že primárnym cieľom kompromisného režimu 38.bolo v spoločnosti Equitable Life odstrániť právne neistoty a záväzky, a tým stabilizovaťfond. Tento systém však nezlepšil situáciu poistencov, pretože zvyšovanie hodnôt

Page 342: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 342/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

500 Pozri časť IV oddiel IVbod 2. 501 Pozri časť IV oddiel IV bod 2. 502 Pozri časť IV oddiel IV bod 3 (v súvislosti s utrpenými stratami pozri časť II bod 2).

poistenia poskytnuté poistencom bez garantovanej ročnej sadzby anuity, ktorí sa zriekli určitých nárokov, vyrovnali ďalšie zníženia.

Z množstva výpovedí500 vyplýva, že spoločnosť v čase, keď navrhovala tento systém, 39.mohla vedieť, že za normálnych podmienok nebolo možné udržať zvyšovanie hodnôt poistných zmlúv. Spoločnosť to však neoznámila poistencom, ktorí by po takýchto informáciách mohli tento systém odmietnuť, keby ich spoločnosť upozornila na celkovýstav svojich financií.501

Výbor dospel k záveru, že praktickým výsledkom systému bolo zbavenie všetkých 40.zostávajúcich poistencov práva na uplatnenie nárokov voči spoločnosti a že tento systém vôbec nezabránil ďalšiemu zvyšovaniu straty.

Z viacerých výpovedí502 okrem toho vyplýva, že aj sama spoločnosť riešila niekoľko sťa41.žností poistencov bez garantovanej ročnej sadzby anuity, pre ktorých neplatila kompromisná dohoda, a to buď individuálne alebo prostredníctvom revízie poistiek, a ponúkla im určitú kompenzáciu. Zdá sa, že väčšina poistencov ponuku prijala napriek tomu, že priznané sumy nezodpovedali výške skutočnej straty vzniknutej v dôsledku krízy spoločnosti Equitable Life.

d) Parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva

Vyšetrovanie parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva v súvislosti s tým, či 42.orgány zodpovedné za reguláciu spoločnosti Equitable Life v dôsledku prostredníctvom nesprávnej administrácie spôsobili jednotlivcom nespravodlivosť, dopĺňa vyšetrovanie Európskeho parlamentu.

Mandát tohto výboru sa netýka určovania zodpovednosti jednotlivých zúčastnených 43.vládnych alebo regulačných orgánov Spojeného kráľovstva; určiť zodpovednosť môže parlamentná ombudsmanka Spojeného kráľovstva a ďalšie konania v parlamente Spojeného kráľovstva alebo súdne konania.

Z vysvetlení vyplýva, že vyšetrovanie parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva 44.sa zaoberá situáciou všetkých medzinárodných poistencov, ktorí tvrdia, že sa stali obeťami nespravodlivosti v dôsledku nesprávnych úradných postupov pri obozretnej regulácii spoločnosti Equitable Life a akékoľvek ďalšie zistenia a odporúčania sa rovnako budú týkaťsituácie týchto poistencov. Ombudsmanka má možnosť odporučiť vláde Spojeného kráľovstva, aby vyplatila odškodnenie.

e) Poistenci z iných členských štátov: prístup k úradu ombudsmana v Spojenom kráľovstve a v domovskom štáte

Page 343: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 343/417 PE 386.573v02-00

SK

503 Pozri časť IV oddiel IX bod 3 b).504 Pozri časť IV oddiel IX bod 4 b) (najmä s. 259).505 Pozri časť IV oddiel IX bod 4.

Zdá sa503, že írsky ombudsman pre oblasť poistenia, ktorý bol kompetentný v čase krízy 45.spoločnosti Equitable Life, ale medzičasom ho už nahradil ombudsman pre finančné služby, dostal 79 sťažností írskych poistencov a potvrdil oprávnenosť 13 z nich. Írsky ombudsman pre oblasť poistenia neodpovedal na výzvu výboru, aby vysvetlil, na akom základe postupoval pri riešení určitých sťažností, kým iné sťažnosti presunul úradu finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva. Výboru sa od írskeho ombudsmana pre oblasťpoistenia nepodarilo získať ani informácie o tom, či sa niektorý z trinástich prípadov, v ktorých sa rozhodlo v prospech sťažovateľov, týkal hlavných obvinení z nesprávneho predaja, ktoré výbor zaznamenal. Vo všeobecnosti materiál dostupný výboru naznačuje, že bývalý úrad írskeho ombudsmana pre oblasť poistenia nepredstavoval vhodný spôsob získania nápravy pre írskych poistencov spoločnosti ELAS. Treba však poznamenať, že od vzniku úradu ombudsmana pre finančné služby sa situácia zlepšila.

Do októbra 2001 v Nemecku neexistoval žiadny úrad ombudsmana pre oblasť poistenia. 46.Ani úrad ombudsmana pre oblasť poistenia (Versicherungsombudsman), ktorý vznikol v októbri 2001, však nie je kompetentný na riešenie sťažností týkajúcich sa spoločnosti Equitable Life, pretože spoločnosť nikdy nebola členom tohto systému a právomoc ombudsmana je podmienená práve členstvom v systéme.

Poistenci spoločnosti Equitable Life, ktorí uzatvorili poistné zmluvy v pobočkách spolo47.čnosti v Írsku, Nemecku a iných členských štátoch v zásade nemali prístup k britskému úradu finančného ombudsmana, pretože sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na sťažnostív súvislosti so službami poskytovanými spoločnosťami Spojeného kráľovstva mimo jeho územia.

Výbor však má informácie o tom504, že úrad finančného ombudsmana riešil niekoľko sťa48.žností írskych poistencov. Zostáva nevyjasnené, na akom základe úrad finančného ombudsmana presne usúdil, že tieto sťažnosti patria do jeho pôsobnosti. Výbor mádôvody domnievať sa, že v tom čase existoval zmätok medzi poistencami, regulačnými orgánmi aj samotným úradom finančného ombudsmana v súvislosti s tým, či určité sťažnosti írskych poistencov patria do pôsobnosti úradu finančného ombudsmana. Na strane druhej je zvláštne to, že úrad finančného ombudsmana podľa všetkého neakceptoval sťažnosti poistencov z iných členských štátov vrátane Nemecka.

Vo všeobecnosti sa zdá505, že poistenci z iných krajín (mimo Spojeného kráľovstva) 49.nemali prístup k primeraným systémom mimosúdneho vyrovnania v Spojenom kráľovstve. Preto sa ocitli v ešte nevýhodnejšej pozícii ako poistenci Spojeného kráľovstva. Táto nejasnosť v súvislosti s tým, na koho sa poistenci môžu so svojimi sťažnosťami obrátiť, dokonca priviedla jedného občana iného členského štátu k tomu, že svoju sťažnosť predložili európskemu ombudsmanovi, ktorý nemal oprávnenie konať v tejto veci.

f) FIN-NET

Page 344: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 344/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

506 Pozri časť IV oddiel X bod 3 a) (najmä strany 277 a 278).507 Pozri odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie sporov spotrebiteľov (Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31); odporúčanie Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány zapojené do konsenzuálneho riešenia sporov spotrebiteľov (Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56); memorandum o porozumení týkajúce sa siete cezhraničných mimosúdnych sťažností pre finančné služby v EHS.

FIN-NET, európska sieť systémov alternatívneho riešenia sporov pre finančné služby, je 50.decentralizovaným mechanizmom, ktorého cieľom je naviesť spotrebiteľov v cezhraničných situáciách na orgány, ktoré majú právomoc riešiť ich sťažnosti.

Výbor konštatuje506, že v rámci systému FIN-NET, ktorý je v podstate dobrovoľným 51.systémom, existujú výrazné medzery. Tieto medzery vznikli v prvom rade na základe skutočnosti, že táto sieť aj po viacerých rokoch prevádzky nepokrýva všetky členské štáty EÚ a finančné služby. Po druhé, právomoci a kompetencie systémov alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú členmi systému FIN-NET, sa výrazne líšia. Nakoniec, kritériá používané pri určení jurisdikcie rôznych členov systému FIN-NET sú rôzne a nie vždy vytvárajú súdržný systém. Systém FIN-NET napríklad vôbec nepomohol nemeckým poistencom spoločnosti Equitable Life, ktorých sťažnosti spadali mimo právomoc nemeckého ombudsmana podmienenej členstvom a mimo územnej pôsobnosti ombudsmana Spojeného kráľovstva. So zreteľom na tieto medzery je pravdepodobné, že vzniknú ďalšie podobné cezhraničné situácie, alebo už aj mohli vzniknúť, v ktorých sa prejavuje úplný nedostatok prístupu k mimosúdnej dohode. Výbor konštatuje, že kríza spoločnosti ELAS pomohla Komisii určiť takéto problémy v rámci systému FIN-NET a pokúsiť sa nájsť uspokojujúce riešenia do budúcnosti.

Výbor považuje takéto medzery v prístupnosti odškodnenia spotrebiteľov za úplne 52.neprijateľné na vnútornom trhu, ktorý sa vyznačuje rýchlo rastúcim objemom finančných služieb ponúkaných cezhranične. Problémy podobné tým, ktoré vznikli v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life, ohrozujú dôveryhodnosť európskeho trhu finančných služieb v očiach spotrebiteľov. Spotrebitelia musia mať možnosť využívať rovnaký stupeňochrany prostredníctvom prístupu k systémom mimosúdneho vyrovnania nezávisle od toho, či finančné produkty kupujú od domácich alebo zahraničných poskytovateľov služieb. Nezrovnalosti tohto druhu bránia otvoreniu cezhraničného maloobchodného predaja, ktorý je pravdepodobne kľúčom k uvoľneniu celého potenciálu vnútorného trhu.

Výbor považuje za úplne neuspokojivé, že Únia síce otvorila svoje trhy finančných služieb 53.prostredníctvom základných právnych predpisov, ako sú zásady uvedené v zmluve alebo sekundárne právne predpisy, ale otázky spojené s odškodnením spotrebiteľov sa zatiaľ riešili iba nástrojmi, ktoré nie sú právne vynútiteľné, ako sú odporúčania alebo memorandáo porozumení.507

Page 345: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 345/417 PE 386.573v02-00

SK

<TitreType>Časť V. – Úloha Komisie</TitreType>

<Titre>o metodických nedostatkoch Komisie pri monitorovaní vykonávania práva EÚ v súvislosti s krízou spoločnosti Equitable Life Assurance Society</Titre>

Page 346: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 346/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

OBSAH ČASTI V.

Úvod

I. Vykonávanie právnych predpisov EÚ – všeobecné súvislosti

1. Terminológia

2. Smernice a povinnosti členských štátov: jurisprudencia ESD

3. Povinnosti Komisie vyplývajúce zo zmluvy

II. Monitorovanie vykonávania predpisov v praxi vykonávané Európskou komisiou

1. Transpozícia

2. Uplatňovanie

3. Konanie o porušení predpisov

III. Zabezpečenie komplexného prístupu k vykonávaniu

Závery

Page 347: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 347/417 PE 386.573v02-00

SK

Úvod

O úlohe Komisie pri kontrole vykonávania tretej smernice o životnom poistení a iných súvisiacich smerníc bolo už povedaného mnoho v časti II. tejto správy (pozri časť II. bod 2.1). Táto časť sa bude venovať analýze toho, či sa Komisia vo všeobecnosti a najmä v prípade spoločnosti ELAS pri monitorovaní vykonávania predpisov nedopúšťala metodických nedostatkov.

Aby sme postupovali v súlade s mandátom tohto výboru, je potrebné najskôr vymedziť, čo výbor považuje za správne vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva a ujasniť si príslušnúterminológiu. Takto vysvetlená koncepcia a terminológia budú slúžiť nielen ako základ pre ďalšiu analýzu v tejto časti, ale budú sa uplatňovať v celej správe. Týka sa to najmä časti II., v ktorej sa skúma vykonávanie smerníc o poistení a ich monitorovanie ES. ako aj častí III. a IV. tejto správy. Dôležité je tiež pripomenúť povinnosti a úlohy rôznych inštitúciívyplývajúce z práva EÚ.

Táto časť ďalej vo všeobecnosti vymedzuje súčasnú prax a nástroje, ktoré využíva Komisia pri monitorovaní transpozície právnych predpisov EÚ a ich uplatňovaní v praxi. Uvedie niektoré z najväčších prekážok a problémov v tejto oblasti, pričom bude vychádzať najmä z ústneho svedectva, ktoré výboru poskytli zástupcovia Komisie akademickí odborníci. Zvláštny dôraz sa tu kladie na konanie o porušení právnych predpisov, ktoré je v rámci práva Spoločenstva hlavným nástrojom nápravy pri nesprávnom vykonávaní právnych predpisov EÚ členskými štátmi.

Výbor potom poukazuje na určité metodické a iné nedostatky v prístupe Komisie k monitorovaniu vykonávania predpisov. Vychádza tiež z analýzy počínania Komisie pri monitorovaní vykonávania tretej smernice o životnom poistení vo vzťahu k spoločnosti Equitable Life, ktorému sa venuje časť II. tejto správy. Výbor na záver zdôrazňuje potrebu komplexnejšieho prístupu k zabezpečeniu účinného vykonávania právnych predpisov EÚa poukazuje na niekoľko prvkov zásadných pre taký prístup. Výbor potom navrhuje niekoľko odporúčaní, ako napraviť tieto vnímané nedostatky.

Page 348: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 348/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

508 Smernica Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267/EHS a 90/619/EHS (tretia smernica o životnom poistení), Ú.v. ES L 311, 14.11.1997, s. 34.

I. Vykonávanie právnych predpisov EÚ – všeobecné súvislosti

1. Terminológia

Pred vypracovaním analýzy je potrebné ujasniť si terminológiu, ktorá sa v správe používa, hlavne z toho dôvodu, že kľúčové termíny a definície sa často používajú a vykladajú rôznymi spôsobmi. Na účely tejto správy a vyšetrovania výboru EQUI a v súlade s poslednými uzneseniami Parlamentu o vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva sa používajú takto vymedzené termíny:

Transpozícia: je proces transponovania čiže preberania práva EÚ (napr. smerníc) do §vnútroštátnych právnych predpisov.

Uplatňovanie: je proces každodenného uplatňovania a presadzovania transponovaného §práva EÚ vnútroštátnymi orgánmi a regulátormi (tiež označované ako presadzovanie práva, pozri nižšie).

Vykonávanie: je širší pojem, ktorý zahŕňa transpozíciu aj uplatňovanie. Právo Spolo§čenstva stanovuje, že európske právne predpisy by sa mali vykonávať účinne, včas a primerane (v niektorých prípadoch sa však tento pojem používa v užšom význame ako synonymum pre uplatňovanie).

Vykonávacie opatrenia/predpisy/pravidlá: sú zákony, predpisy, nariadenia alebo časti §či konkrétne články vnútroštátneho práva, ktoré uvádzajú do platnosti právo EÚ.

Presadzovanie: niekedy sa tiež používa ako synonymum pre uplatňovanie, no väčšinou §odkazuje na proces nápravy alebo zvrátenia nesprávneho uplatňovania vnútroštátneho práva v prípade, že spôsob, ktorým sa uplatňuje vnútroštátne právo, je nesprávny alebo chybný, čo musia vnútroštátne orgány napraviť, a to aj donucovacími prostriedkami, ak je to potrebné.

Po vymedzení východiskových bodov môžeme analyzovať, do akej miery európske právo ukladápovinnosti členským štátom. Táto analýza sa ďalej zameriava na smernice, nie na nariadenia či iné právne nástroje, keďže smernice sú najčastejším druhom európskych právnych predpisov a súčasné vyšetrovanie v prípade spoločnosti ELAS úzko súvisí práve s vykonávaním smerníc, a to konkrétne tretej smernice o životnom poistení.508

Page 349: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 349/417 PE 386.573v02-00

SK

509 Pozri rozsudok vo veci 29/84 Komisia/Nemecko [1985] Zb., s. 1661, ods. 23.510 Pozri rozsudok vo veci 14/83 von Colson a Kaman [1984] Zb., s. 1891, ods. 15.

2. Smernice a povinnosti členských štátov: jurisprudencia ESD

Podľa článku 249 Zmluvy o ES sú smernice záväzné v zmysle výsledku, ktorý sa má dosiahnuť, ale ponechávajú vnútroštátnym úradom možnosť výberu formy a spôsobov ich vykonávania. Na rozdiel od nariadení smernice ukladajú povinnosť dosiahnuť istý výsledok, a nie povinnosťchovať sa konkrétnym spôsobom. Poskytujú členským štátom možnosť vybrať si spôsob transponovania do vnútroštátneho práva, čím teoreticky uľahčujú včlenenie noriem Spoločenstva do domáceho práva a rešpektujú rôznorodé vnútroštátne právne tradície.

Z politického hľadiska má toto teoretické uľahčenie naozaj niekoľko výhod: niekedy sa argumentuje tým, že smernice Únii poskytujú efektívnosť, pretože ponechávajú štátom určitúslobodu pri vykonávaní predpisov, a je preto pre členské štáty jednoduchšie dohodnúť sa na smernici. Mnoho právnych predpisov EÚ by dnes nebolo prijatých, keby neboli vo forme smernice. Smernice majú tú výhodu, že sú veľmi flexibilným nástrojom a členské štáty súschopné jednoduchšie ich začleniť do rôznorodých právnych systémov.

Flexibilita a rôzne formy a spôsoby transpozície sú podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora zlučiteľné s právom Spoločenstva. Súd navyše uznal, že môžu existovať výnimočnéprípady, kedy prijatie konkrétneho legislatívneho opatrenia nie je nevyhnutné, napríklad, keďmedzi smernicou a existujúcimi vnútroštátnymi predpismi existuje „jasná a zreteľná zhoda“.509

Sloboda vybrať si spôsob a formu však neoslobodzuje členské štáty od záväzných účinkov smernice „vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť“. Okrem toho členské štáty podliehajú podľa článku 10 Zmluvy o ES dôslednej klauzule o lojálnosti, ktorá im ukladápovinnosť prijímať „všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých inštitúciami Spoločenstva.“ Právne predpisy, ktoré boli prispôsobené smerniciam ES, nemôžu byť neskôr pozmenené či doplnené tak, aby odporovali cieľom týchto smerníc.

Pri hodnotení vhodnosti a zhody vykonávacích opatrení kladie Súdny dvor dôraz najmä na účeldanej smernice. Kľúčovou otázkou je, či členský štát prijal všetky potrebné opatrenia na zaistenie úplnej účinnosti smernice v súlade s cieľom, ktorý táto smernica presadzuje.510

Súdny dvor zdôrazňuje, že členské štáty majú povinnosť zabezpečiť úplné a účinné uplatňovanie smernice. Na splnenie tejto povinnosti nestačí, aby členský štát len prijal potrebnétransponované právne predpisy. Inými slovami, vykonávanie podľa Súdneho dvora nie je jednorazovou úlohou čisto legislatívnej povahy. Prijatím vnútroštátnych opatrení na správne transponovanie smernice sa nevyčerpávajú všetky účinky smernice. Členský štát je naďalej povinný zabezpečiť dodržiavanie ustanovení smernice aj po prijatí vykonávacích opatrení:

„(...) prijatím vnútroštátnych opatrení na správne vykonávanie smernice sa nevyčerpávajú účinky smernice. Členské štáty majú povinnosť zabezpečiť úplné uplatňovanie smernice dokonca aj po prijatí uvedených opatrení. Jednotlivci sú preto oprávnení odvolávať sa pred vnútroštátnym súdom proti dotknutému členskému štátu na ustanovenia smernice, ktoré sa zdajú z pohľadu ich obsahu ako nepodmienečné

Page 350: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 350/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

511 Pozri rozsudok vo veci C-62/00 Marks & Spencer/Commissioners of Customs and Excise [2002] Zb., s. I-6325, ods. 27.512 Pozri napr. vec C-387/99 Komisia/Nemecko, rozsudok z 29. apríla 2004, ods. 42. 513 Vec C-494/01 Komisia/Írsko, rozsudok z 26. apríla 2005.514 Pozri vec C-59/89 Komisia/Nemecko.

a dostatočne presné, a to vo všetkých prípadoch, kde nie je účinne zaručené dôslednéuplatňovanie tejto smernice, teda nielen v prípade jej nevykonania alebo nesprávneho vykonania, ale aj v prípade, ak sa vnútroštátne predpisy správne vykonávajúce dotknutú smernicu neuplatňujú tak, aby zabezpečili účel smernice“.511

Súdny dvor ďalej tiež viackrát rozhodol, že smernice sú záväzné pre všetky orgány členských štátov. Smernicou teda nie sú viazané len právne predpisy, ale aj správne orgány zodpovednéza každodenné uplatňovanie a presadzovanie práva a domáce súdy. Cieľom je vyhnúť sa administratívnym postupom či súdnym výkladom, ktoré by podkopávali ochranu záujmov stanovenú smernicou. V posledných rokoch sa Súdny dvor snažil najmä riešiť problém druhotného nesúladu, čo je situácia, kedy napriek tomu, že domáce právne predpisy súformálne kompatibilné s právom Spoločenstva, ich uplatňovanie či presadzovanie brzdia administratívna alebo súdna prax.

Súdny dvor tiež rozhodol, že vnútroštátne administratívne postupy môžu byť predmetom opatrenia na presadenie práva vtedy, keď sú do určitej miery zhodné a všeobecné.512 Preto teda aspoň metodické a nemenné tolerovanie situácií nezlučiteľných s ustanoveniami smernice vnútroštátnymi orgánmi je porušením práva Spoločenstva, aj keď bola smernica formálne transponovaná do vnútroštátneho práva.513

No a na koniec tam, kde smernica priznáva práva jednotlivcom, musia byť príslušné domáce právne predpisy dostatočne presné a jasné, aby si boli osoby, ktorých sa to týka, plne vedomésvojich práv a tam, kde je to vhodné, dostali možnosť oprieť sa o ne na vnútroštátnych súdoch.514 Z hľadiska súdnej ochrany je presnosť a jasnosť domácich vykonávacích predpisov veľmi dôležitá, pretože umožňuje dosiahnuť nápravu na vnútroštátnom súde v prípade, že členský štát neuplatňuje smernicu úplne a účinne.

3. Povinnosti Komisie v súvislosti s monitorovaním vykonávania vyplývajúce zo zmluvy

Zmluva pridelila Komisii úlohu ochrankyne práva EÚ. Podľa článku 211 je povinnosťou Komisie zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali a vykonávali právo Spoločenstva správne.Za monitorovanie transponovania a uplatňovania smerníc ES je teda zodpovedná Komisia. Svoju povinnosť plní tým, že:

overuje, či členské štáty prijali transponované právne predpisy a oznámili ich Komisii §v rámci predpísanej lehoty,overuje súlad vnútroštátnych transponovaných opatrení s právnymi predpismi Spolo§

Page 351: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 351/417 PE 386.573v02-00

SK

čenstva,monitoruje, či súkromné a verejné subjekty, orgány a úrady uplatňujú právne predpisy §EÚ, prostredníctvom konania o porušení predpisov napravuje prípady nedodržania §európskych právnych predpisov.

Články 226 a 228 zmluvy stanovujú, ako postupovať v prípade, ak sa Komisia domnieva, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z práva Spoločenstva. Článok 226 oprávňuje Komisiu podniknúť opatrenia proti členským štátom v prípade neplnenia povinnostívyplývajúcich zo zmluvy. Komisia má plné právo slobodne rozhodnúť, či začne proti štátu konanie o porušení predpisov.

Konanie sa začne tým, že sa členskému štátu pošle formálne oznámenie, čo mu umožníposkytnúť Komisii informácie a využiť svoje právo na obranu. Ak odpoveď Komisiu neuspokojí, vydá odôvodnené stanovisko, v ktorom členskému štátu nariadi, aby situáciu napravil. Ak porušenie predpisov napriek tomu pretrváva, Komisia môže predložiť celú vec ESD.

Podľa článku 228 Zmluvy o ES môže ESD štátu uložiť peňažnú pokutu, ak členský štát nevyhovel rozsudku v zmysle článku 226. Podľa existujúcej judikatúry je cieľom konania o porušení predpisov v zmysle európskeho práva nastoliť alebo obnoviť súlad medzi existujúcim vnútroštátnym právom a právom EÚ, a nie rozhodovať o prípadnom minulom nesúlade vnútroštátneho práva, ktorý bol odvtedy napravený alebo nahradený. Údajné porušenie práva Spoločenstva sa teda dodatočne nevyšetruje.

II. Monitorovanie vykonávania predpisov v praxi vykonávané Komisiou

Výbor získal svedectvá o prístupe Komisie k monitorovaniu vykonávania predpisov od zástupcov Komisie počas vypočutia V 10 a od akademických odborníkov na seminári SE 2. Táto časť nehovorí len o všeobecnom prístupe a nástrojoch, ktoré využíva Komisia, aby zaručila včasné a správne vykonávanie, ale týka sa tiež niektorých problémov, ťažkostía obmedzení, ktorým Komisia čelí pri plnení svojej povinnosti monitorovať vykonávanie práva EÚ.

1. Transpozícia

Oznamovanie transponovaných opatrení

Komisia najskôr skontroluje, či jej členský štát oznámil (v lehote určenej v samotnej smernici) vnútroštátne opatrenia, ktorými sa má transponovať konkrétna časť právnych predpisov EÚ. Ako vysvetlila pani DURAND „pokiaľ ide o neoznámenie transponovaných opatrení, Komisia všetky tieto opatrenia metodicky kontroluje. Na tento účel v roku 2004 zriadila na úrovni generálneho sekretariátu Komisie databázu, ktorá obsahuje zoznam všetkých smerníc, pri ktorých práve prebieha obdobie transpozície. Všetky členské štáty prebrali túto databázu

Page 352: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 352/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

515 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 6, ods. 9.516 Pozri štúdiu spoločnosti Wilde Sapte (PD 20).517 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 7, ods. 5.

a prostredníctvom nej nám oznamujú transponované opatrenia. Za každý členský štát smie do databázy vložiť transponované opatrenia len jeden pracovník a ten pri prenose každého opatrenia spresní, či je prenos už ukončený“.

Komisia tvrdí, že táto databáza jej umožňuje v každej chvíli presnú predstavu o stave transpozície. Ak štát neoznámi Komisii všetky opatreniach do uplynutia lehoty transpozície, Komisia okamžite začne konanie o porušení predpisov (podrobnosti o konaní o porušenípredpisov pozri nižšie). Pani DURAND uviedla, že „pri 146 smerniciach, ktoré má všetkých 25 členských štátov transponovať v roku 2006, Komisia zaregistrovala meškanie v transpozícii v 900 prípadoch, čo je asi 8 až 9 členských štátov na smernicu. Treba poznamenať, že vo väčšine prípadov sa problémy vyriešia do jedného roka. Komisia pristúpi k ďalšiemu štádiu konania o porušení predpisov v približne 70 prípadoch ročne“ a dodala, že „les chiffres des non-communications sont plutôt en diminution dans le temps, [ce qui montre] leur efficacité.“515

Pán VOGENAUER tvrdí, že kontrola oznamovania transponovaných právnych predpisov zo strany členských štátov „sa nevykonáva tak metodicky, ako by bolo vhodné“. Poukázal na to, že „Komisia začala uverejňovať informácie o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach len prednedávnom“ a uviedol, že tieto informácie nie sú úplné a aktuálne.

Kontrola súladu transponovaných opatrení s právnymi predpismi EÚ

Komisia potom kontroluje, či sú oznámené vnútroštátne opatrenia v súlade s požiadavkami smernice EÚ. Niekedy sa na túto prácu najímajú externí poradcovia, tak, ako to bolo aj v prípade tretej smernice o životnom poistení516. Väčšinou však generálne riaditeľstvá Komisie vypracúvajú svoju vlastnú analýzu. Takéto preskúmanie vyžaduje rozsiahle odborné znalosti právnych záležitostí a technické poznatky o oblasti, ktorej sa smernica týka. Pani DURAND vysvetlila, že „l'examen exige une très bonne connaissance de la directive et ne peut-être fait que par les spécialistes de la matière. V závislosti od obsahu smernice a jej kontextu sa používajú rôzne metódy. Text sa kontroluje celý alebo aspoň jeho najdôležitejšie časti, alebo sa urobí spätná kontrola prostredníctvom vykonávacích správ či kontroly priamo na mieste. Keďsa skontroluje znenie textu, na rade je jeho preklad. Preklad textu vykonávajú prekladateľskéslužby Komisie, takže príslušní úradníci ho potom môžu skontrolovať, alebo preklad a kontrolu vykonávajú externí dodávatelia. Vtedy je však nutné, aby ich prácu skontrolovali úradníci Komisie, aby sa zaručila kvalita práce dodávateľa. (...) Nos services de traduction traduisent chaque année 20.000 pages de législations nationales517

Na otázku, či existujú v rámci služieb Komisie nejaké všeobecné predpisy o usmerneniach pre transpozíciu, pani DURAND odvetila, že „overovanie transpozície je v určitom zmysle veľmi jednoduché. Treba skontrolovať, či bolo každé ustanovenie prenesené do vnútroštátneho nariadenia. Niektoré ustanovenia smernice netreba transponovať, to je však potrebné

Page 353: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 353/417 PE 386.573v02-00

SK

518 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 29, ods. 6.519 Pani DURAND, V 10.

posudzovať v každom prípade osobitne,“ no priznala tiež, že neexistujú „žiadne pevnéusmernenia, ktoré by určovali podrobne každý krok. Celú oblasť porušovania predpisov však za Komisiu sleduje sekretariát spolu s útvarom Právna služba. Každý prípad pravidelne preberáme na všeobecnom stretnutí a každý prípad skúmame. Takýmto spôsobom sledujeme každé nesprávne uplatňovanie.“518

Najčastejšie problémy

Ako vysvetlila pani Durand, „keď členský štát transponuje smernicu tak, že sa na ňu jednoducho odvolá vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, kontrola je jednoduchá. Takýto spôsob transponovania je z právneho hľadiska v poriadku, ak je smernica jasne označená vo vnútroštátnom zákone a obsahuje zmienku o uverejnení smernice v úradnom vestníku. V takom prípade smernica neponecháva členským štátom voľné pole pôsobnosti.“ Smernice sa však často netransponujú jedným zákonom, ale množstvom rôznych opatrení roztrúsených v množstve vnútroštátnych právnych predpisov. V členských štátoch, ktoré majúdecentralizovanú alebo federálnu štruktúru, sa opatrenia často prijímajú na regionálnej úrovni. Okrem toho, členské štáty často vykonávajú smernice tak, že zmenia a doplnia viaceré časti svojich existujúcich právnych predpisov. Overovanie súladu s právnymi predpismi Spoločenstva je preto zložité a náročné na čas a zdroje.

Zástupcovia Komisie zdôraznili najmä to, že monitorovanie transpozície a uplatňovania právnych predpisov ES v celej EÚ brzdí to, že v oznámení transpozície, ktoré posielajú členskéštáty Komisii, neexistuje žiadna „Ariadnina niť“ vo forme tabuliek zhody. Ich úloha by bola omnoho jednoduchšia, keby „systématiquement chaque directive contienne l'obligation pour les États membres de transmettre une table de concordance de leurs mesures par rapport à la directive et évidemment qu'ils respectent cette obligation. La Commission introduit systématiquement, depuis 2003, une disposition à cet effet, mais le texte final de la directive ne contient pas toujours une disposition exigeant les tables de concordance. La Commission a noté plutôt une amélioration, mais elle plaide avec insistance pour qu'elle soit présente de manière systématique et pour que les États membres la respectent."519

K tomu treba pridať skutočnosť, že tieto vnútroštátne právne predpisy musia byť preložené do všetkých 21 úradných jazykov Únie skôr, než ich môžu odborníci skontrolovať. Pani DURAND uviedla aj čísla: „V roku 2006 Komisia prijala 10 000 transponovaných opatrenív 19 – 20 jazykoch a 7 000 v bulharčine a rumunčine.“ Keďže väčšina smerníc obsahuje veľmi technické prvky, Komisia ich môže overiť, len ak má k dispozícii správny preklad.

Preklady však nie sú k dispozícii vždy. Komisia tvrdí, že sa snaží podniknúť konkrétne kroky na vyriešenie tohto problému. Namiesto toho, aby sa prekladalo všetko, sa právnici a prekladatelia spolu snažia nájsť len časti, ktoré musia byť preložené nevyhnutne. Z časti je problémom oddelenie technickej odbornosti od jazykovej odbornosti. Z rozpočtových dôvodov nie je možné zamestnávať 27 úradníkov na jednu smernicu (jedného za každý členskýštát) ani 21 úradníkov pre 21 jazykov. Z toho vyplýva, že Komisia musí pracovať s prekladmi, čo predstavuje určitú stratu informácií. Pán VOGENAUER spomenul podobný problém, a to

Page 354: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 354/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

520 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 10, ods. 3 – 4.

že v mnohých oblastiach európskeho práva „neexistuje žiadny spoločný rámec pre špecifickúprávnickú terminológiu“, takže jednotlivé termíny a koncepcie nemajú vždy taký „jednoznačný zmysel, ako by mali v domácom právnom systéme“. Termíny použité v jednotlivých jazykových verziách právnych predpisov EÚ majú občas rôzny právny význam.

Rovnako aj pani DURAND potvrdila, že otázka primeraných zdrojov je kľúčová: „La Commission a des ressources limitées, qu'elle attribue aux différentes tâches qui sont les siennes et, compte tenu du volume d'infractions que nous avons, cela concerne un nombre de ressources considérable. Peut-être est-on un peu à la limite de nos possibilités pour gérer les 3500 cas en question. Le problème des ressources est un problème sensible (...) effectivement, on ne pourra gérer plus efficacement et plus rapidement, et surtout être encore plus proactifs, que si nous disposons des ressources humaines nécessaires. Aucun doute sur la question, compliquée toujours par le problème linguistique.“520

Je jasné, že Komisia môže transpozíciu primerane monitorovať na najvyššej úrovni kvality iba vtedy, ak bude mať k dispozícii viac prostriedkov. V prípade tretej smernice o životnom poistení bolo pre nedostatok zdrojov nutné najať externých poradcov, ktorí však vypracovali neúplnú a nekvalitnú štúdiu, ako dokazuje časť II. tejto správy. Je však nutné zdôrazniť, že Komisia nevykonávala dohľad nad prácou externých poradcov tak, aby zaručila vypracovanie vyhovujúcej analýzy transpozície tretej smernice o životnom poistení členskými štátmi.

Doplnkové metódy používané na zlepšenie transpozície

V posledných rokoch Komisia začala viac využívať doplnkové metódy dodatočného overovania s cieľom zaručiť správnu transpozíciu smerníc. Predtým riešením samotného procesu monitorovania transpozície musíme najprv spomenúť postup, ktorý sa uplatňuje pred prijatím zákona. Na správne vykonávanie predpisov je potrebný kvalitný návrh zákona. Ako povedala pani DURAND „už počas prípravy smernice musia zákonodarcovia myslieť aj na praktický dopad daného zákona a začleniť doň vhodné ustanovenia, vďaka ktorým bude zrozumiteľný a uplatniteľný v praxi.“ Počas tohto procesu sú obzvlášť dôležité konzultácie s verejnosťou a zainteresovanými stranami. Pani MINOR sa zmienila o tom, aké dôležité je zahrnúť do prípravy európskych právnych predpisov aj vnútroštátne regulačné orgány: „Hlavnou myšlienkou toho, že poradcovia a regulačné orgány majú poskytovať technicképoradenstvo počas prípravy regulačných opatrení, je, že práve oni chápu, čo sa týmito opatreniami dosiahne. Majú tiež potom k prijatým pravidlám vlastnícky vzťah, pretože boli prijaté procesom, na ktorom sa regulačný úrad, čiže ľudia, ktorí ich budú musieť uplatňovať, podieľali od úplného začiatku.“

Okrem toho existuje snaha o väčšiu intenzitu a lepšiu štruktúru dialógu s členskými štátmi počas obdobia transpozície. Umožní sa tým výmena osvedčených postupov a podpora vnútroštátnych orgánov, aby zabezpečovali správnu transpozíciu zákonov EÚ. Na tento účel boli od členských štátov zhromaždené informácie, výsledkom ktorých bolo podľa pani MINOR „odporúčanie o transpozícii, ktoré Komisia prijala a zverejnila v júli 2004. Obsahuje zoznam

Page 355: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 355/417 PE 386.573v02-00

SK

521 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 16, ods. 4 a s. 18, ods. 2.522 Okrem tabuľky vnútorného trhu existuje i špeciálna tabuľka pre oblasť finančných služieb, ktorá poskytuje prehľad o tom, ako boli akčný plán finančných služieb a Lamfalussyho smernice transponované do vnútroštátneho práva (aktualizuje sa dvakrát mesačne a zverejňuje na webovej lokalite Komisie).

27 postupov, ktoré sa osvedčili ako účinný prostriedok kvalitnej transpozície. Obsahuje napríklad postup, v rámci ktorého sa zodpovednosť za koordinovanie záležitostí Spoločenstva a konkrétne za proces transpozície pridelí skúsenejšiemu členovi vlády, alebo postup, kedy sa v rámci administratívy členských štátov vytvorí orgán, ktorý trvalo kontroluje proces vykonávania predpisov, či taký postup, že aj pred aj po prijatí smernice je v každej etape legislatívneho procesu angažovaný národný parlament.“Pani MINOR dodala: „snažíme sa pri vykonávaní smerníc napomáhať a podporovať členskéštáty počas obdobia transpozície (...), pričom veľmi aktívne spolupracujeme s členskými štátmi, aby sme dali do poriadku akékoľvek zostávajúce rozdiely vo výklade, nejasnosti či otázky v tom, ako by jednotlivé ustanovenia smernice mali byť transponované. Snažíme sa zdieľať osvedčené postupy, takže ak členský štát nájde konkrétny spôsob, ako riešiť problém týkajúci sa smernice, môžeme ho ďalej podať ostatným štátom. Robíme tak prostredníctvom výborov, ktoré vždy vznikajú pre každú smernicu, alebo prostredníctvom odborných skupín. Naším cieľom je zaručiť rovnaké chápanie následkov opatrenia Spoločenstva. Chceme, aby medzi všetkými členskými štátmi, ktoré stoja pred vykonávaním a uplatňovaním predpisu, panovala zhoda v tom, čo sa smernica snaží dosiahnuť a akým spôsobom, a vďaka tomu docieliť vysokokvalitné vnútroštátne vykonávacie opatrenia. (...) Na druhej strane si myslím, že musíme členským štátom pripomínať, (...) že pravidlá, ktoré uplatňujú, im nie sú nanútenéproti ich vôli. Sú to pravidlá, ku ktorým sa sami zmluvne zaviazali (...).“521

Pokiaľ ide o konkrétne oblasti právnych predpisov EÚ, Komisia „len veľmi zriedkavo“ (slovápána VOGENAUERA) zverejňuje interpretačné oznámenia či usmerňujúce dokumenty, ktoréby mali pomôcť členským štátom pri transpozícii (o občas i uplatňovaní) určitých ustanovení. Pán VOGENAUER tiež označil semináre o transpozícii ako „neformálne stretnutia medzi úradníkmi Komisie a členmi zákonodarných zborov členských štátov, na ktorých sa prerokúvajú a objasňujú problémové body. Pani MINOR vysvetlila ako sa „zdieľajú osvedčené postupy, najmä ak členský štát našiel konkrétny spôsob, ako riešiť problém týkajúci sa smernice. Robíme tak prostredníctvom stálych výborov, ktoré vždy vznikajú pre každúsmernicu, alebo prostredníctvom odborných skupín“.

Ďalšou metódou, ktorú Komisia využíva, je zverejnenie vykonávacej tabuľky, ktorá uvádza, ako si členské štáty pri transponovaní smerníc v určitých oblastiach počínali. Dalo by sa povedať, že ide o pomyselné ukazovanie prstom, ktoré členské štáty podnecuje k tomu, aby transponovali právo Spoločenstva včas a správne. Pani MINOR poznamenala, že „pred desiatimi rokmi GR MARKT vypracovalo tabuľku vnútorného trhu522 s cieľom zvýrazniťproblémy v transpozícii a ako prostriedok na vyvolanie vzájomného tlaku medzi členskými štátmi. Prvá tabuľka z roku 1997 vykázala priemerný transpozičný deficit (t. j. počet nevykonaných smerníc) na úrovni 6,3 %. To vyvolalo reakciu na najvyššej úrovni a predstavitelia Európskych rád (...) viackrát vyzvali členské štáty, aby znížili transpozičnýdeficit na priebežnú úroveň 1,5 %, inými slovami, aby maximálna úroveň počtu nevykonaných smerníc o vnútornom trhu bola 1,5 %. Posledná tabuľka (z februára 2007) ukázala, že väčšina členských štátov v skutočnosti tento priebežný cieľ 1,5 % dosiala. Dospeli sme preto

Page 356: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 356/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

523 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 15, ods. 6.524 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 18, ods. 3.525 Niektoré členské štáty boli úspešnejšie pri vyvíjaní lepších postupov v oblasti vykonávania predpisov. V posledných rokoch sa dobrým administratívnym a legislatívnym postupom venovalo najmä Spojené kráľovstvo. Pozri napr. publikáciu Príručka k transpozícii: ako účinne vykonávať európske smernice, ktorú vydal Úrad vlády, alebo publikáciu Stratené v preklade? Reakcia na úlohy európskeho práva, ktorú vydal Národnýkontrolný úrad.

k záveru, že včasné vykonávanie možné je.“523

Ďalšou často prerokúvanou záležitosťou bolo, či by systematické používanie nariadení ES nebolo lepšou voľbou na zaistenie rýchleho a presného uplatňovania právnych predpisov ES v celej Únii. K tomu pani DURAND poznamenala, že „le traité impose parfois le recours à la directive. Dans certains cas, il apparaît aussi que laisser des libertés aux États membres constitue politiquement, et compte tenu du secteur, la meilleure voie, et la directive s'impose. Mais les États membres eux-mêmes incitent à l'occasion la Commission à choisir plutôt la voie du règlement.“ Pani MINOR odpovedala „možno by sme mali viac využívať nariadenia, no faktom je, že väčšina členských štátov nie je veľmi ochotná rozširovať používanie nariadenia na úkor smernice. Väčšina členských štátov uprednostňuje smernicu ako legislatívny prostriedok, pretože im umožňuje preberať pravidlá, nie nesprávne ich prispôsobovať alebo zneužívať právomoc prijímať predpisy, ale preberať ich do kontextu príslušného štátu (...)“524

2. Uplatňovanie

Ako sme už vysvetlili, členské štáty majú povinnosť zabezpečiť úplné a účinné uplatňovanie smernice. Tejto povinnosti sa nezbavili tým, že prijali potrebné vykonávacie opatrenia. Prijatie vnútroštátnych opatrení na správne transponovanie smernice neznamená, že sa vyčerpali všetky účinky smernice. Ustanovenia smernice treba aj uplatniť, aby sa ciele smernice splnili.

Zástupcovia Komisie zdôraznili, akú kľúčovú úlohu hrajú pri spolupráci na zhodnom uplatňovaní právnych predpisov ES členské štáty. „Il est du devoir de la Commission de veiller à la bonne application du droit communautaire, mais il est aussi de la responsabilité première des États membres de le respecter“, povedala pani DURAND a pripomenula, že „les inspecteurs de la Commission ne se substituent pas aux contrôleurs nationaux. Ce qu'il font, c'est qu'ils vérifient si les contrôles nationaux ont bien été mis en place.“ Hoci za zabezpečenie uplatňovania práva sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, je aj na Komisii, aby monitorovala správne a úplné vykonávanie práva EÚ, čo zahŕňa uplatňovanie, ako aj transpozíciu. Jedným z kľúčových prvkov zlepšenia fázy, ktorá nasleduje po uplatnení, je potreba zvýšiťinformovanosť členských štátoch o svojich povinnostiach a úlohách v súvislosti s dodržiavaním spoločných pravidiel. Kľúčové kontrolné mechanizmy sa musia vykonávať v prvom rade na vnútroštátnej úrovni525. Komisia však tiež musí rozšíriť svoju škálu metód, aby zabezpečila rýchlejšie riešenia a predchádzala porušovaniu predpisov.

Pani MINOR vysvetlila, ako prebieha každodenné uplatňovanie práva Spoločenstva: „je

Page 357: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 357/417 PE 386.573v02-00

SK

526 SOLVIT funguje od júla 2002 a je to internetová sieť na riešenie problémov, v ktorej spolu členské štáty EÚbez súdnych konaní riešia problémy spôsobené nesprávnym uplatňovaním práva vnútorného trhu verejnými orgánmi. Stredisko siete SOLVIT je v každom členskom štáte EÚ (ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku) a pomáha riešiť sťažnosti od občanov aj podnikov. Tvoria súčasť vnútroštátnych správnych orgánov a snažia sa poskytovať riešenia problémov do desiatich týždňov. Používanie siete SOLVIT je bezplatné. SieťSOLVIT prevádzkujú členské štáty a koordinuje ju Komisia, ktorá poskytuje prostriedky na databázu a môže tiež pomáhať pri zrýchlení riešenia problémov. Komisia tiež sieti SOLVIT predáva oficiálne sťažnosti, ak existuje nádej, že problém sa dá riešiť bez súdov. Pozri: http://ec.europa.eu/solvit/site/index_sk.htm527 Vo svojom uznesení o 21. a 22. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (P6(2006)202) EP uvádza, že sieť SOLVIT dokázala svoju účinnosť ako doplnkový mimosúdny mechanizmus, ktorý zvýšil mieru dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi, no domnieva sa, že takýto mechanizmus by sme nemali považovať za náhradu konania o porušení predpisov (ods. 18).528 Pozri vysvetlenia k výboru CEIOPS v časti IV.

v rukách úradníkov na vnútroštátnej úrovni. V niektorých prípadoch, ako napríklad pri dohľade nad právnymi predpismi o bankovníctve a poisťovníctve, existuje jasne určený ústrednýorgán alebo niekedy dokonca jednotlivec, na ktorom leží konečná zodpovednosť. No v iných prípadoch, ako sú verejné obstarávanie či uznávanie kvalifikácie, je naopak obrovské množstvo vnútroštátnych úradníkov, ktorí prijímajú rozhodnutia na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a individuálnej úrovni a pre Komisiu je náročné dohliadať či preverovať jednotlivérozhodnutia. Komisia je závislá od správneho fungovania systému či sektora ako celku, aby mohla rozhodnúť, či je nutné pristúpiť k nápravným opatreniam.“Komisia v súčasnosti získava takéto informácie prostredníctvom sťažností a petícií. Toto je možno určitým spôsobom reakcia Komisie na stav vecí, keďže sa vzhľadom na nedostatok zdrojov môže len pasívne spoliehať na informácie, ktoré dostáva, a v tomto zmysle dáva prednosť otázkam, ktoré sa k nej dostanú vo forme žiadosti či petície. Využívajú sa aj ďalšie zdroje informácií: Komisia sa snaží nadviazať a udržiavať pravidelný kontakt so všetkými účastníkmi v konkrétnom sektore alebo sa jednoducho snaží monitorovať vývoj v tlači. Mechanizmus SOLVIT526 sa využíva tiež527.

Medzi ďalšie fóra, na ktorých Komisia zhromažďuje informácie, patria stále technické či komitologické výbory založené na základe rôznych smerníc. Existuje napríklad Poradný výbor pre vnútorný trh, ktorý združuje úradníkov z členských štátov, ktorí sú celkovo zodpovední za vnútorný trh. Ďalej existujú siete regulačných orgánov a úradníkov či skupín odborníkov, ako napríklad vnútroštátna sieť pre hospodársku súťaž pre oblasť politiky hospodárskej súťaže. V sektore finančných služieb slúži Lamfalussyho prístup ako doplnkový prostriedok na zabezpečenie účinného a súdržného vykonávania právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch. Na 3. úrovni existuje výmena informácií v sieti regulačných orgánov s cieľom vytvoriť spoločné interpretačné odporúčania, jednotné usmernenia a spoločné normy, posudky partnerských orgánov a porovnania regulačných postupov na zaistenie jednotného vykonávania a uplatňovania. Ako vysvetlila pani MINOR, „regulačné a dozorné orgány (...) spolupracujú pri každodennom uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva. Po vykonanítranspozície, keď sa opatrenia začnú uplatňovať v každodennej praxi, sa zástupcovia regulačných orgánov pravidelne stretávajú 528“.

Komisia opakovane uviedla, že nemôže systematicky preberať úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov či individuálnych subjektov. Komisia tvrdí, že s tým množstvom personálu, ktoré máteraz k dispozícii, nie je možné vysielať skupiny úradníkov, aby hľadali prípady nesprávneho uplatňovania vo všetkých 27 členských štátoch. Len v niektorých špecifických sektoroch, ako

Page 358: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 358/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

529 Doslovný prepis svedectva V 10, pani DURAND, s. 7, ods. 7.

je rybné hospodárstvo alebo zdravotníctvo, inšpektori vykonávajú kontroly priamo na mieste. Vo väčšine ostatných oblastí sa Komisia namiesto toho snaží presvedčiť regulačné a dozornéorgány, aby užšie spolupracovali, a to vypracúvaním posudkov partnerských orgánov, prijímaním protokolov či memoránd o porozumení na koordinované uplatňovanie konkrétnych smerníc, a vôbec presadzovaním politiky dozornej súdržnosti. Komisia dúfa, že problémy s nesprávnym uplatňovaním právnych predpisov Spoločenstva sa zistia v rannom štádiu.

„Les services de la Commission développent des méthodes proactives pour déceler ces cas de mauvaise application. Compte tenu de ses moyens, cette tâche n'est pas aisée. Mais par exemple, si un problème se présente dans quelques États membres, nous procédons à la vérification de la situation dans les autres États membres.“529

K celkovému súladu v uplatňovaní práva ES pán AYRAL (svedectvo V 10) uviedol, že „nous n'avons pas le pouvoir d'intervention auprès des États membres pour nous assurer qu'ils respectent, qu'ils appliquent la législation de la même manière. Nous pouvons nous assurer qu'ils appliquent correctement la législation, mais nous ne pouvons pas nous assurer qu'ils appliquent la législation de la même manière. Et c'est pour cela que nous allons faire des propositions pour compléter le cadre réglementaire pour les produits, afin de donner la garantie aux opérateurs et aux consommateurs que la législation technique européenne sera appliquée de la même manière dans tous les États membres.“

3. Prípady pochybenia pri vykonávaní práva Spoločenstva – konanie o porušení predpisov

Komisia začne konanie o porušení predpisov podľa článku 226 Zmluvy o ES buď ako reakciu na sťažnosť žalobcu z členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy (na základe informáciízískaných z tlače, otázok v Európskom parlamente atď.).

Pán VOGENAUER popísal, ako v praxi vyzerá tento postup: „Možné porušenie predpisov sa zaznamená do registra. Potom sa Komisia obráti na členské štáty a počas rokovaní si vyžiada ďalšie objasnenia. Až potom sa začne oficiálne konanie o porušení, a to odoslaním formálneho oznámenia členskému štátu, ktoré väčšinou obsahuje konečný termín na odoslanie odpovede. Po uplynutí tohto termínu Komisia vydá odôvodnené stanovisko, ktoréznova obsahuje termín na odpoveď a ak členský štát nevyhovie jej požiadavkám, až potom sa celá záležitosť posúva ESD. Komisia z právneho hľadiska nie je povinná to urobiť, v tomto má rozsiahlu slobodu rozhodovania.“

No ako pán VOGENAUER poukázal, „tento postup je dosť problematický. Po prvé, uplatňuje sa až vtedy, keď už bola napáchaná škoda. Až vtedy, keď členský štát porušil svoje povinnosti. Najväčším problémom je, že neexistujú pevne stanovené nemeniteľné konečnétermíny, takže celý tento postup je veľmi ťažkopádny. V priemere uplynie (...) od zaregistrovania sťažnosti po jej prípadné postúpenie na súdy 45 mesiacov. Členský štát teda

Page 359: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 359/417 PE 386.573v02-00

SK

530 Podľa zdrojov z Komisie (V 10) bolo podľa článku 228 Zmluvy o ES riešených 39 prípadov (4 % konanío porušení predpisov) a len v 4 prípadoch ESD danému členskému v skutočnosti uložil finančnú sankciu (doslovný prepis, s. 14, ods. 9).531 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 14, ods. 10.532 Doslovný prepis svedectva V 10, s. 9, ods. 5.

môže porušovať svoje povinnosti viac ako 4 roky, kým sa celá vec posunie na súd. Niektoréčlenské štáty to v praxi môžu využívať vo svoj prospech a hrať o čas, a keď odpovedia ažtesne pred uplynutím konečného termínu, sankcie ich úplne obídu. Ďalším problémom je sloboda rozhodovania Európskej komisie. Takéto konanie nemôžu začať Rada, Európsky Parlament ani žiadny jednotlivec. Môžu len nahlásiť prípad alebo predložiť sťažnosť Komisii alebo Európskemu parlamentu.“

Komisia upozornila na to, že konanie o porušení predpisov sa vyvíjalo postupom času a že podľa nej dnes jeho používanie vylepšujú dva dodatočné nástroje:

Po prvé, existuje nové ustanovenie článku 228, ktoré dáva ESD právomoc uložiť členskému štátu peňažný trest v prípade, že sa štát sústavne nepodriaďuje rozsudku súdu v zmysle článku 226: „en cas de non-respect de l'arrêt de la Cour, la Commission peut saisir une deuxième fois et la Cour peut imposer une astreinte financière pour contraindre l'État membre àexécuter son premier arrêt (article 228 TEC). (...) Cette nouvelle politique de la Commission est évidemment destinée à prévenir les cas de non-exécution des arrêts de la Cour, par lamenace de sanctions financières. Cette menace est efficace“530. Pán VOGENAUER bol však v tomto bode kritický a poukázal na to, že tento proces „je taký pomalý, že [keď bol použitýprvý raz] Grécko bolo odsúdené na úhradu pokuty 13 rokov po podaní prvej sťažnosti. V rámci tohto osobitného postupu boli vydané od roku 1993 len 3 rozsudky.“

Po druhé, ako poukázala pani DURAND, „dans quelques cas, la Commission a soumis à la Cour des affaires en urgence et elle a demandé à la Cour d'imposer la suspension de la mesure litigieuse. Des arrêts de la Cour ont donc pu être obtenus dans des délais très brefs. Cette procédure particulière obéit évidemment à des conditions strictes sur l'urgence, qui ne sont pas souvent réunies“. Pokiaľ ide o myšlienku uplatňovania pokút za nesprávne uplatňovanie právnych predpisov ES ihneď priamo na mieste, pani DURAND zastáva názor, že „jusqu'à présent, on a plutôt un système où les droits de la défense doivent pouvoir s'exercer et, par conséquent, l'imposition immédiate de pénalités me semble difficilement envisageable. Un des moyens de pression qu'on utilise aussi, c'est que, dans l'hypothèse où l'infraction se circonscrit dans le cadre des Fonds structurels, la Commission suspend les paiements aux États membres, ce qui est un moyen de pression assez efficace.“531

Pani DURAND na záver uviedla, že „les méthodes mises en place pour assurer le contrôle de l'application du droit communautaire se sont diversifiées dans le but d'obtenir une mise en conformité plus rapide (...) Les méthodes doivent être améliorées. Elles reposent nécessairement sur une responsabilisation accrue des États membres mais aussi sur une diversification des moyens et des méthodes selon les types d'infraction.“532

Pani DURAND vyhlásila, že „Komisia ročne zaznamená asi 1 000 až 1 500 prípadov nesprávneho uplatňovania práva Spoločenstva, či už ide o nesprávne uplatňovanie zmluvy alebo smerníc. Hlavným zdrojom informácií o prípadoch nesprávneho uplatňovania sú sťa

Page 360: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 360/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

žnosti od občanov a spoločností.“ Podiel prípadov, ktoré automaticky iniciuje sama Komisia, je na vzostupe a predstavuje takmer polovicu prípadov nesprávneho uplatňovania predpisov. Momentálne čaká na doriešenie asi 3 500 prípadov. Z toho približne 40 % sa vyrieši po odoslaní formálneho oznámenia a asi ďalších 40 % prípadov sa uzatvorí v štádiu vydania odôvodneného stanoviska. Na ESD Komisia pošle ročne približne 170 prípadov, čo je asi 10 %.

Page 361: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 361/417 PE 386.573v02-00

SK

533 Činnosťou Komisie súvisiacou s monitorovaním vykonávania tretej smernice o životnom poistení sa podrobne zaoberáčasť II. bod 2 tejto správy.

534 Pozri najmä uznesenie Európskeho parlamentu o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (2003 −2004) a uznesenie EP o vykonávaní, dôsledkoch a vplyve platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu, obe prijaté 16. mája 2006. Pozri tiež 21. a 22. výročnú správu Európskej komisie (KOM(2004)0839 a KOM (2005)0570).

III. Zabezpečenie komplexného prístupu k vykonávaniu

Výboru je zrejmé, že Komisia monitorovala vykonávanie tretej smernice o životnom poistenív súlade s vtedajšou filozofiou533. Znamená to, že len skontrolovala formálnu stránku právnej transpozície ustanovení tretej smernice o životnom poistení do práva Spojeného kráľovstva. Kvalita vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými bola smernica transponovaná do vnútroštátneho práva, však nebola vyhodnotená. A čo je ešte dôležitejšie, neboli monitorované ďalšie fázy procesu vykonávania predpisov, čiže praktické uplatňovanie tretej smernice vnútroštátnymi orgánmi. To, že jednotlivci nepodali žiadne sťažnosti, neospravedlňuje chýbajúce monitorovanie uplatňovania predpisov. Pasívny prístup Komisie dokazuje i skutočnosť, že Komisia nevedela o problémoch až do začiatku roka 2001, kedy ju poslanci Parlamentu začali kontaktovať v mene svojich voličov, ktorí boli poistencami spoločnosti ELAS.

Výboru je tiež jasné, že v prípade kľúčových smerníc je potrebný aktívnejší dohľad, hoci len náhodný. Znamená to, že Komisia musí veľmi pozorne kontrolovať vnútroštátne udalosti. Táto chýbajúca kontrola sa dá označiť za metodický nedostatok tejto inštitúcie.

Pasivita Komisie v súvislosti s monitorovaním uplatňovania tretej smernice nie je len logickým následkom určitej filozofie, ktorá kládla príliš veľký dôraz na tvorbu právnych predpisov a príliš malý na zaistenie ich vykonávania, ale do určitej miery aj dôsledkom nedostatku zdrojov, ktoré tejto oblasti pridelila Komisia. Nedostatok zdrojov tiež predstavuje problém pri monitorovaní transpozície (najmä jazykové kapacity, keďže doručené vykonávacie predpisy ešte neboli preložené). Je jasné, že Komisia môže transpozíciu primerane monitorovať na najvyššej úrovni kvality iba vtedy, ak bude mať k dispozícii viac prostriedkov. V prípade tretej smernice o životnom poistení bolo pre nedostatok zdrojov nutné najať externých poradcov, ktorí však vypracovali neúplnú a nekvalitnú štúdiu, ako dokazuje časť II. tejto správy. Je však nutné zdôrazniť, že Komisia nevykonávala dohľad nad prácou externých poradcov tak, aby zaručila vypracovanie vyhovujúcej analýzy transpozície tretej smernice o životnom poisteníčlenskými štátmi.

***

Zdá sa, že panuje zhoda v názore, že je nutné, aby všetky európske inštitúcie venovali viac pozornosti otázke monitorovania vykonávania predpisov534, čo sa týka transpozície aj uplatňovania predpisov. Správne uplatňovanie práva Spoločenstva je ústredným prvkom inštitucionálneho systému EÚ. Je hlavným predpokladom účinného fungovania európskych nariadení a rešpektovania rovnosti medzi členskými štátmi. Ďalej je zárukou toho, že spoločnosti, spotrebitelia a občania môžu rýchlo a efektívne využívať práva, ktoré im vyplývajúz európskeho práva.

Page 362: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 362/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Správne a rýchle vykonávanie európskych právnych predpisov je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou stratégie Lepšia právna regulácia, ktorá sa v roku 2005 dostala do centra obnovenej lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť. Cieľom je zlepšiť politiky EÚa to tak, že sa posilní ich transparentnosť, súdržnosť, efektívnosť a účinnosť a zároveň sa zvýši účasť a zodpovednosť verejnosti počas obdobia ich tvorby. Úsilie skvalitniť regulačnéprostredie prinesie očakávané výsledky len vtedy, keď sa budú európske nariadenia uplatňovaťsprávne a účinne.

Pre súčasný prístup k monitorovaniu vykonávania predpisov je stále príliš často typickéobmedzené sústredenie na formálnu stránku právnej transpozície. Namiesto toho je potrebnýneustály a praktický prístup k vykonávaniu predpisov európskymi inštitúciami počas jednotlivých fáz procesu transformovania zámerov zákonodarcov EÚ do praktických dopadov pre občanov EÚ. Znamená to teda, že podľa novej koncepcie dynamickej transpozície sa musímonitorovanie vykonávania predpisov uskutočňovať počas dlhšieho obdobia a nesmie to byťlen prosté začiarkavanie splnených úloh, ako to je často teraz. Je tiež dôležité zohľadňovaťpôvodný úmysel a vôľu zákonodarcu.

Cieľ zabezpečenia účinného vykonávania predpisov by mal byť zohľadnený už v štádiu prípravy a prijímania právnych predpisov. Toto uznáva aj program Lepšia právna regulácia, no treba ešte vynaložiť ďalšie úsilie, aby boli právne prepisy EÚ jasnejšie a jednoduchšie vykonateľné. Zdrojom problémov s transpozíciou a vykonávaním predpisov je často zlý návrh textu právneho predpisu. Európske zákonodarné orgány majú preto z tohto hľadiska veľmi dôležitúúlohu a mali by sa vyhýbať komplikovaným a nejasným kompromisom pri rokovaniach. Ako príklad možno uviesť nejednoznačné výrazy v textoch, ktoré sú zdrojom právnej neistoty a nezrovnalostí pri transponovaní textu do vnútroštátneho práva, čo môže spôsobiť deformáciu hospodárskej súťaže a fragmentáciu vnútorného trhu. Bolo by teda vhodné, keby všetky orgány Spoločenstva, ktoré sa zúčastňujú procesu tvorby zákonov, zohľadňovali potenciálne ťažkosti pri uplatňovaní práva EÚ už v štádiu navrhovania právneho predpisu a to tak, že sa budú usilovať lepšie posúdiť možné predvídateľné ťažkosti.

Ďalej je pri prijímaní právnych predpisov EÚ dôležité, aby sa od členských štátov požadovali tabuľky zhody, ktoré ukazujú, ako sa jednotlivé ustanovenia transponovali do vnútroštátnych právnych predpisov. Komisia teraz trvá na tom, aby bola do jej návrhov predpisov zahrnutá aj žiadosť o tabuľky zhody. V troch štvrtinách prípadov však, bohužiaľ, v priebehu legislatívneho procesu z návrhu vypadnú. Veľa členských štátov tieto tabuľky zhody pravdepodobne vníma ako záťaž a snažia sa toto ustanovenie preto z návrhov odstrániť a často úspešne. Je preto potrebné, aby Európsky parlament dôsledne podporoval začlenenie tabuliek zhôd do nových predpisov.

Po prijatí európskych predpisov je nutné viac sa aktívne snažiť pomáhať členským štátom pri transponovaní predpisov do vnútroštátneho práva, napríklad prostredníctvom pravidelného vydávania interpretačných oznámení a usmerňujúcich dokumentov. Okrem toho by sa mali systematickejšie využívať školenia a semináre o transpozícii, pretože umožňujú orgánom

Page 363: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 363/417 PE 386.573v02-00

SK

535 Uznesenie EP o 21. a 22. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (2003 a 2004) – P6_TA(2006)0202.536 Ods. 7.537 Uznesenie EP o vykonávaní, dôsledkoch a vplyve platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu (P6(2006)0204.538 Ods. 13.

členských štátov vymieňať si názory a diskutovať o správnej transpozícii kľúčových ustanovenía požiadaviek smerníc EÚ a môžu tak prispieť k jednotnejšiemu vykonávaniu predpisov v EÚ.

Potom by Komisia pri monitorovaní transpozície mala nielen kontrolovať, či boli všetky ustanovenia EÚ transponované formálne, ale mala by tiež venovať viac pozornosti vyhodnocovaniu kvality vykonávacích opatrení, keďže mnoho prípadov nesprávneho vykonávania predpisov je výsledkom nízkej kvality vnútroštátnych právnych predpisov, čo je niekedy odrazom úmyselného úsilia členského štátu mariť právne prepisy EÚ z politických, administratívnych či hospodárskych dôvodov. Okrem toho sa smernice často transponujú po častiach, t. j. nie do jedného vnútroštátneho zákona, ale do rôznych zákonov na rozličných úrovniach v právnej hierarchii. Je jasné, že hoci je tento spôsob transpozície z právneho hľadiska zákonný, nie je prospešný ani pre monitorovanie vykonávania predpisov ani pre transparentnosť. V tejto súvislosti stojí za to citovať komisára McCreevyho (V 8): „No, ak to mám povedať úplne bez obalu, pri niektorých transpozíciách by ste museli byť hotový génius, aby ste našli ihlu v kope vykonávacích predpisov a zistili, kde sa nachádza tá pôvodnásmernica EÚ.“ Tieto otázky treba riešiť vtedy, keď Komisia hodnotí kvalitu transpozície.

Najdôležitejšie však je, aby sa systematickejšie a aktívnejšie hodnotilo, ako sa európske právne predpisy uplatňujú v praxi. A čo sa týka kľúčových smerníc, Komisia sa nemôže pred začatím vyšetrovania možných problémov spoliehať len na sťažnosti a tlačové správy. Naopak, mala by sa aktívne zaoberať praktickým uplatňovaním kľúčových častí európskych právnych predpisov v členských štátoch. Najprv by mala vyhodnotiť, či je uplatňovanie predpisov v súlade s požiadavkami EÚ a potom zhodnotiť, či dosiahnuté výsledky zodpovedajú pôvodnému cieľu. Komisia by mala o svojich zisteniach pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu. Ak sa zistí, že pôvodný cieľ nebol naplnený, mali by sa zvážiť legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Je tiež naliehavo potrebné zrýchliť postup konania o porušení predpisov. Komisia ročne organizuje štyri stretnutia, na ktorých rozhoduje o začatí či pokračovaní konania o porušenípredpisov a všetky rozhodnutia (od prvého formálneho oznámenia až po rozhodnutie zapojiťSúdny dvor) prijíma kolégium komisárov. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. mája 2006535 vyslovil žiadosť, že treba „pozorne zvážiť možnosť skrátenia vnútorných postupov v počiatočnej fáze konania tým, že sa každému komisárovi udelí povolenie na odosielanie formálnych oznámení členským štátom v oblastiach, za ktoré zodpovedajú (rovnako, ako sa v súčasnosti postupuje v prípadoch, keď členský štát netransponuje právo Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov v stanovenom termíne)“.536Potrebu rýchlych a cielených opatrení v kľúčových oblastiach mal EP na mysli aj v ďalšom uznesení537, v ktorom žiadal, aby Komisia „stanovila transparentný a zrýchlený postup pre konanie o porušení pre skúšobnéprípady v oblasti vnútorného trhu a aby informovala Európsky parlament, ako sa v praxi skúmajú jeho prednostné kritériá na riešenie prípadov porušenia (...), a ako sú o nich sťažovatelia informovaní“ 538 a naliehal, aby boli urýchlene zavedené „sankcie za ich nedodr

Page 364: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 364/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

539 Ods. 14.540 Uznesenie EP P6_TA(2006)0202, ods. 16.541 Uznesenie EP P6_TA(2006)0202, ods. 17.

žanie.“539

Dôležitosť vykonávania predpisov by sa dala ďalej zvýrazniť vytvorením postu komisára priamo zodpovedného za transpozíciu a uplatňovanie práva ES, ktorému by pomáhala špecializovaná pracovná skupina pre transpozíciu a uplatňovanie v rámci Komisie. Ak máKomisia naozaj záujem zlepšiť svoje pôsobenie v tejto kľúčovej oblasti, vymenovanie špeciálneho komisára zodpovedného za túto úlohu by nielen vyslalo jasný politický signál, ale by tiež pomohlo koordinovať všetko úsilie, ktoré teraz jednotlivo a do rôznej miery vyvíjajújednotlivé generálne riaditeľstvá a generálny sekretariát EK. Komisár by v rámci svojej zodpovednosti zoskupoval všetky horizontálne oddelenia, ktoré sa venujú vykonávaniu predpisov a bol by zodpovedný za koordináciu ostatných vertikálnych útvarov vo všetkých generálnych riaditeľstvách.

Parlament už navrhol, aby členské štáty tiež „určili politické osobnosti zodpovedné na vnútroštátnej úrovni za politiku týkajúcu sa porušovania práva“540 a vyzval Komisiu, aby požiadala členské štáty o „zabezpečenie retroaktívneho uplatňovania ustanovení Spoločenstva, ktoréboli porušené, s cieľom odstrániť všetky následky porušenia, a aby v prípade pokračujúceho porušovania neodkladne uplatnili článok 228 Zmluvy o ES.“541

Európsky parlament, ako aj národné parlamenty by sa mali do procesu monitorovania vykonávania práva Spoločenstva zapájať viac. Zmenšenie objemu európskych právnych predpisov by mal sprevádzať väčší dôraz na ich vykonávanie.

Európsky parlament by mal v týchto veciach stáť v popredí, no zároveň nezasahovať do právomocí a povinností, ktoré Komisii zverili zmluvy. Komisia a Parlament by mali vytvoriťstále komunikačné kanály a začať štruktúrovaný dialóg o záležitostiach týkajúcich sa vykonávania predpisov. Je potrebné urobiť to na najvyššej politickej úrovni a pokračovať tak, že sa budú zapájať rôzne kompetentné orgány v rámci Parlamentu. Spolupráca týchto dvoch inštitúcií je nesmierne dôležitá, aj keď hlavná zodpovednosť za vykonávanie predpisov leží na pleciach Komisie, ktorá má funkciu ochrankyne zmlúv.

Výročná správa o vykonávaní práva Spoločenstva by sa mala pre Parlament stať stálym pracovným nástrojom neustále monitorovaným parlamentnými výbormi. Nemala by predstavovať statický výročný dokument, skôr by to mal byť nástroj, prostredníctvom ktorého by výbory mohli dohliadať na činnosť EK v oblasti vykonávania predpisov. Výbor zodpovednýza lepšiu zákonodarnú činnosť, Výbor pre práve veci, by mal zohrávať dôležitú úlohu pri koordinácii a kontakte s príslušnými službami Komisie a vedúcimi štruktúrami Parlamentu, ako sú predsedníctvo a konferencia predsedov.

Osobitná komunikácia medzi Komisiou a parlamentnými výbormi by mala byť v tejto oblasti stála a štruktúrovaná. Parlament by mal upraviť svoje postupy tak, aby zohrával aktívnejšiu

Page 365: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 365/417 PE 386.573v02-00

SK

542 Podrobné informácie pozri v časti II., bode II.1.

úlohu pri monitorovaní vykonávania právnych predpisov v členských štátoch. Rozhodovacie orgány Parlamentu by mali vážne zvážiť myšlienku založiť v rámci výborov post stálych spravodajcov pre vykonávanie predpisov alebo pracovných skupín zodpovedných za sledovanie vykonávania kľúčových právnych predpisov prijatých každým výborom. Príslušnýspravodajca by mal sám alebo s pomocou vyššie spomenutých stálych štruktúr zohrávať v tejto oblasti aktívnu úlohu. Bolo by tiež vhodné zvážiť, či netreba zmeniť a doplniť rokovacíporiadok, aby Parlament dostal aktívnejšiu úlohu pri dozeraní nad vykonávaním predpisov.Aj národné parlamenty by mali zohrávať dôležitú úlohu. Zapojenie vnútroštátnych zákonodarných orgánov sa v oblasti európskych záležitostí v posledných rokoch výrazne zvýšilo a bude sa naďalej zvyšovať i v budúcnosti. V tejto oblasti by mali byť vytvorenémechanizmy na zabezpečenie aktívnejšej účasti národných parlamentov (a tých regionálnych parlamentov, ktoré majú zákonodarné právomoci) na monitorovaní právnych predpisov Spoločenstva. Zákonodarné orgány v členských štátoch znepokojujú najmä otázky týkajúce sa vykonávania predpisov, a boli by preto ochotné rozšíriť spoluprácu s Európskym parlamentom. Do určitej miery takéto štruktúry spolupráce už existujú a malo by byť možné používať ich na tento účel.

Ako sme už spomenuli, členské štáty majú do určitej miery možnosť vybrať si spôsob transponovania európskych právnych predpisov do vnútroštátneho práva. Samotné smernice svojou povahou ponechávajú členským štátom slobodu vybrať si formu a spôsob vykonania predpisov. Smernice sa tak dajú jednoducho včleniť do rôznorodých vnútroštátnych právnych systémov, administratívnych podmienok a tradícií. Tieto rozličné mentality a tradície jednotlivých štátov však môžu viesť k rozličnému uplatňovaniu smerníc, a teda k rozličným stupňom jej účinnosti. Takáto situácia je neprípustná v citlivých oblastiach, ako je vzájomnéuznávanie finančných služieb, kde spotrebitelia očakávajú jednotné normy dohľadu nad službami v celej EÚ. Smernice môžu navyše stratiť časť svojho účinku následkom ich transpozície do vnútroštátneho práva v dôsledku problémov spomenutých vyššie (napr. jazykové problémy, fragmentovaná transpozícia), ale aj preto, že členské štáty sa môžu zámerne rozhodnúť prijaťich takým spôsobom, ktorý oslabuje ich účinok. Musíme preto odporučiť, aby sa ako štandardná právna forma pri vydávaní predpisu o nejakej výnimočne citlivej záležitosti využívalo nariadenie, a nie smernica, čo lepšie odzrkadlí cieľ zákonodarcu.

Ak sa však vyberie smernica namiesto nariadenia, bolo by vhodné, aby obsahovala čo najviac harmonizačných požiadaviek, a nie minimálnych noriem. Smernice by mali stanovovať jasnéa jednoznačné požiadavky, ktoré neponechávajú žiadny priestor na rôzny výklad a obmedzujúslobodu vnútroštátnych orgánov upravovať ich. Výnimky a voliteľné ustanovenia by sa mali používať tak málo, ako sa len dá, pretože znižujú súdržnosť a účinnosť právneho predpisu v EÚ. Dôkazom toho je možnosť, ktorú členské štáty dostali pri tretej smernici o životnom poistení, kde sa mohli rozhodnúť či sa majú alebo nemajú vytvoriť rezervy pre mimozmluvnúbonifikáciu (ods. 1, písm. D, článok 18)542.

Page 366: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 366/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ZÁVERY, ČASŤ V. – ÚLOHA KOMISIE

Page 367: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 367/417 PE 386.573v02-00

SK

543 Pozri časť V., oddiel III., s. 314, pozri tiež časť II., oddiel II.2.1., s. 85 – 81 a časť II., oddiel II.2.2., s. 92 –94.

ČASŤ V. – ÚLOHA KOMISIE

Úloha Komisie pri riešení krízy spoločnosti Equitable Life

Výbor zastáva názor, že Komisia nemonitorovala uplatňovanie tretej smernice o životnom 1.poistení účinne, hoci možno povedať, že sa riadila postupmi, ktoré v tom čase prevládali. Výbor je presvedčený, že Komisia mala byť oveľa aktívnejšia a nemala iba čakať, kým sa objavia sťažnosti.

Výbor je presvedčený, že dynamický prístup k jej uplatňovaniu zo strany Komisie a2.členských štátov so zreteľom na všeobecne uznávané základné právne texty (samozrejme prijímané právo), ale aj so zreteľom na ciele právnych predpisov a metódu ich uplatňovania v praxi, by s najväčšou pravdepodobnosťou zvýraznil a upriamil pozornosť na nedostatky uplatňovania tretej smernice o životnom poistení.

Výbor sa nazdáva, že štúdia o transpozícii tretej smernice o životnom poistení v Spojenom 3.kráľovstve, ktorej vypracovanie si vyžiadala Komisia, nebola ničím užitočná, bola neúplnáa nekvalitná, a dokonca si ani nevšímala základne problémy, pričom jedným z jej hlavných nedostatkov bolo to, že sa vypracovala tesne po transpozícii, a preto nemohla využiť dlhšie obdobie na hodnotenie uplatňovania počas viacerých rokov.

Výbor sa nazdáva, že zavedením možností v ustanoveniach smernice sa znížila jej súdr4.žnosť a účinnosť a zabrzdilo sa vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ a otvoril sa priestor pre členské štáty v súvislosti s uplatňovaním takzvaného pozlacovania (pridávania dodatkov k právnym predpisom) a rozdielnych noriem. Potvrdzuje to možnosť, ktorúmajú k dispozícii členské štáty v rámci tretej smernice o životnom poistení, podľa ktorej si môžu vybrať, či je potrebné vytvárať rezervy pre mimozmluvné bonusy (článok 18, ods. 1, písm. D).

Metodické nedostatky odhalené pri vyšetrovaní

Výbor vyjadruje názor, že tak, ako sa uvádza vo viacerých častiach tejto správy543, prípad 5.spoločnosti ELAS vyniesol na povrch dôkazy o existencii určitých metodických nedostatkov činnosti Komisie vo vzťahu k riadnemu monitorovaniu vykonávania práva EÚ.

Výbor vyjadruje názor, že hoci sa zdá, že sa situácia v poslednom období zlepšila, prípad 6.spoločnosti ELAS potvrdzuje, že Komisia v minulosti zaujala formalistickú a statickúúlohu pri monitorovaní transpozície práva Spoločenstva, ktorá v danom čase síce mohla byť v súlade s prevládajúcou filozofiou, no v súčasnosti už nie je prijateľná. Prípad spoločnosti ELAS pridáva na vážnosti naliehavej potrebe vytvoriť dynamickejšiu a komplexnejšiu koncepciu vykonávania právnych predpisov ES.

Page 368: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 368/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

544 Pozri časť II., ods. II.2.2., s. 94.

Výbor vyjadruje názor, že súčasné vyšetrovanie zdôraznilo aj ďalší metodický nedostatok 7.činnosti Komisie, a síce nedostatok zdrojov v súvislosti s personálom, ktorý má na starosti monitorovanie transpozície. Dokázalo sa544 najmä to, že Komisia sa pri monitorovaní priveľmi spoliehala na zmluvných konzultantov, čo v prípade spoločnosti ELAS spôsobilo vznik neúplnej štúdie s nízkou kvalitou.

Výbor žiada Komisiu, a najmä členské štáty, aby si pozornejšie všímali jazykové problémy 8.a otázky týkajúce sa vykonávania právnych predpisov EÚ.

Page 369: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 369/417 PE 386.573v02-00

SK

<TitreType>ČASŤ VI. – Úloha vyšetrovacích výborov</TitreType>

<Titre>o právomociach a pôsobnosti parlamentných vyšetrovacích výborov</Titre>

Page 370: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 370/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

OBSAH ČASTI VI.

I. Vyšetrovací výbor: súčasná situácia

II. Obmedzenia súčasného stavu

III. Príloha

Závery

Page 371: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 371/417 PE 386.573v02-00

SK

545 Článok 193.546 Ú. v. ES L 113, 19.5.1995.547 Parlament od svojich prvých priamych volieb vždy prejavoval veľký záujem o vyšetrovacie výbory. Počas prvých desiatich rokov po roku 1979 Parlament zriadil niekoľko takýchto výborov, no mali len veľmi obmedzené právomoci. V období po rozhodnutí z roku 1995 boli zriadené len dva vyšetrovacie výbory: Vyšetrovací výbor pre tranzitný režim Spoločenstva (4-0053/97) a Vyšetrovací výbor vo veci BSE. Oba výbory fungovali podľa viac menej rovnakého modelu. Po uznesení Parlamentu, ktorým sa stanovil ich mandát (v oboch výboroch však omnoho podrobnejší ako v prípade výboru EQUI), nasledovali vypočutia a delegácie. Neboli vypracované žiadne priebežné správy. Výbor pre tranzitný režim Spoločenstva si vyžiadal trojmesačnépredĺženie, ktoré mu bolo udelené. Na konci oba výbory predložili dlhú správu a návrh odporúčania, ktoréposlali plenárnemu zasadnutiu. Na plenárnom zasadnutí sa hlasovalo len o krátkych odporúčaniach podporujúcich správu (v prípade BSE to bolo uznesenie). 548 A2-100/86.

I. Vyšetrovací výbor: súčasná situácia

1. Právo zriadiť dočasný vyšetrovací výbor na prešetrenie „prípadov údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Spoločenstva“ (okrem prípadov, kedy záležitosť rieši súd), je spolu so skúmaním petícií a menovaním ombudsmana a inými právomocami dôležitým prvkom dozornej právomoci Európskeho parlamentu.

Parlamentné vyšetrovacie výbory umožňujú do hĺbky preskúmať konkrétnu záležitosť. Vďaka nim sa na skúmané otázky zameriava aj pozornosť verejnosti a v tomto zmysle sú teda užitočné, keďže nielen zviditeľňujú určité témy politického programu, ale tiež rozširujú kontrolnéprávomoci Parlamentu.

Bežná prax zriaďovania vyšetrovacích výborov bola formálne a právne uznanáv Maastrichtskej zmluve, ktorá pridala k Zmluve o ES ďalší článok, ktorý uvádza, že Parlament má právo zriadiť takéto výbory na vyšetrenie „prípadov údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Spoločenstva, okrem prípadov, keďtakéto skutočnosti skúma súd a súdne konanie sa ešte neskončilo“.545

2. Tento nový článok (dnes je to článok 193 Zmluvy o ES) neudáva informácie o konkrétnych právomociach vyšetrovacieho výboru EP, len stanovuje, že podrobné ustanovenia sa stanovia medziinštitucionálnou dohodou. Táto dohoda bola uzatvorená v rozhodnutí 95/167 Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu práva na vyšetrovanie Európskeho parlamentu546.

Dohoda v tomto rozhodnutí bola dosiahnutá až po dvoch rokoch rokovania a veľkých ústupkoch zo strany Parlamentu. Právo Parlamentu na vyšetrovanie bolo však v porovnaní so situáciou pred Maastrichtskou zmluvou značne posilnené.

3. Skúseností s parlamentnými vyšetrovacími výbormi od prijatia spomenutého rozhodnutia nie je mnoho, keďže počas tohto obdobia boli zriadené len dva547 a, pokiaľ je známe, nebola urobená žiadna hĺbková štúdia o právomociach, povinnostiach a konaní Parlamentu v súvislosti s výkonom svojho práva na vyšetrovanie.

Podstata vyšetrovacích výborov bola popísaná v dôvodovej správe správy pána PROUTA548,

Page 372: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 372/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ktorá prvý raz zaviedla do rokovacieho poriadku pravidlá riadiace vyšetrovacie výbory. Uvádza, že „vyšetrovacie výbory vôbec nie sú politické výbory. Neskúmajú budúce a existujúce právne predpisy Spoločenstva a spôsob, akým ich vykonáva či už Komisia alebo členské štáty. Skúmajú, či nebol porušený zákon, či nebol uplatnený nesprávny úradný postup alebo nebola zaznamenaná korupcia počas výkonu práva. Inými slovami, pomáhajúParlamentu pri jeho dozornej úlohe (...).“

4. Z uvedeného je jasné, že v porovnaní so stálym alebo normálnym dočasným výborom, vyšetrovacia povaha tohto druhu výboru vyžaduje presné vymedzenie jeho činnosti a malé rozšírenie jeho právomocí a povinností.

Rozsah a obmedzenia mandátu

5. Je dôležité mať na pamäti, že rozsah činnosti vyšetrovacieho výboru upravuje primárne i sekundárne právo, konkrétne článok 193 Zmluvy o ES, rozhodnutie 95/167, príslušné body rokovacieho poriadku a mandát prijatý Parlamentom v zmysle článku 176 ods. 3.

V zmysle zmluvy, rozhodnutia a rokovacieho poriadku môže Parlament zriadiť vyšetrovacívýbor „aby vyšetril prípady údajného porušenia práva Spoločenstva alebo prípady nesprávneho úradného postupu“ zo strany inštitúcie EÚ, členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Spoločenstva na jeho vykonávanie. Dočasný vyšetrovací výbor nemôže vyšetrovať záležitosti, ktoré skúma vnútroštátny súd alebo súd Spoločenstva dovtedy, kým súd vyšetrovanie neukončí (článok 193 Zmluvy o ES a článok 3 rozhodnutia z roku 1995).

6. V súvislosti s vyššie uvedeným je jasné, že mandát takéhoto výboru je dosť široký, a je preto dôležité zdôrazniť, že spomenuté dokumenty neobmedzujú rozsah vyšetrovania výslovne na vyšetrovanie porušenia práva alebo nesprávneho úradného postupu, za ktoré je údajne zodpovedná niektorá z inštitúcií Spoločenstva: vyšetrovať možno aj členské štáty, čiže ich orgány a správu.

Zmluva a rozhodnutie teda vymedzujú pôsobenie parlamentného vyšetrovacieho výboru tromi obmedzeniami: musí vyšetrovať údajné porušenia práva alebo nesprávny úradný postup pri vykonávaní práva Spoločenstva; niečo, čo mal údajne spáchať správny orgán Spoločenstva alebo členského štátu; výbor nemá právo vyšetrovať záležitosti, ktoré sa vyšetrujú na vnútroštátnom súde alebo súde Spoločenstva.

7. Nie je jasné, či môže výbor vyšetrovať vec, ktorú rieši súd nečlenského štátu. Zmluva to nerozlišuje a jednoducho hovorí o skutočnostiach, ktoré vyšetruje súd, zatiaľ čo rozhodnutie v článku 2 ods. 3 jasne hovorí o vnútroštátnom súde alebo súde Spoločenstva. V tejto veci neexistuje žiadna judikatúra ESD, takže v zásade sa zdá, že toto zatiaľ nerozhodnutéobmedzenie by sa malo vzťahovať na vnútroštátne súdy a súdy Spoločenstva, možno okrem prípadov, kedy je cieľom súdneho sporu zastavenie vyšetrovania vyšetrovacieho výboru. Toto obmedzenie však treba chápať v úzkom slova zmysle: vzťahuje sa iba na konkrétnu záležitosť(zatiaľ nerozhodnutú) a nemožno ho rozšíriť na vedľajšie či súvisiace záležitosti.

Page 373: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 373/417 PE 386.573v02-00

SK

549 Výročná správa ombudsmana za rok 1996.550 Ú. v. ES C 292/168 z 21.9.1998.

8. Význam pojmu nesprávny úradný postup nevymedzuje ani primárne ani sekundárne právo Spoločenstva. Ombudsmanova výročná správa za rok 1996 však uvádza ako odpoveď na požiadavku z EP takéto vysvetlenie pojmu:

Nesprávny úradný postup očividne nastáva vtedy, keď inštitúcia alebo orgán Spoločenstva nekoná v súlade so zmluvami a aktmi Spoločenstva, ktoré sú pre neho záväzné, alebo porušíprávne predpisy a zásady stanovené Súdnym dvorom a Súdom prvého stupňa.

K nesprávnemu úradnému postupu patrí veľké množstvo ďalších prípadov vrátane administratívnych nezrovnalostí, administratívnej nečinnosti, zneužitia právomoci, nespravodlivosti, zlyhania či nespôsobilosti, diskriminácie, zbytočného omeškania, odmietnutia poskytnúť informácie, zanedbania atď.549

Európsky parlament tento prístup prijal vo svojom uznesení zo 16. mája 1998550.

9. Pôsobenie vyšetrovacieho výboru je tiež obmedzené jeho mandátom, pôvodným zámerom jeho zriadenia a dôvodom jeho existencie a výbor nemôže vyšetrovať mimo svojho mandátu tak, ako mu ho udelil Parlament. Rozhodnutie zriadiť vyšetrovací výbor musí tiež uvádzať jeho presný účel (článok 2 ods. 1 in fine rozhodnutia z roku 1995).

10. Pôsobenie vyšetrovacieho výboru je obmedzené aj termínom na predloženie správy stanoveným v mandáte (článok 2 ods. 1 in fine rozhodnutia). Termín môže byť maximálne 12 mesiacov odo dňa, kedy bol výbor zriadený, no možno ho dvakrát predĺžiť o tri mesiace (článok 2 ods. 4 rozhodnutia a článok 176 ods. 4 rokovacieho poriadku).

Právomoc a povinnosti

11. Napriek tomu čo je uvedené v rokovacom poriadku a rozhodnutí 95/167, pracovnémetódy a právomoc vyšetrovacieho výboru sú rovnaké ako pri stálych výboroch (článok 176 ods. 2). Ak sa výbor domnieva, že bolo porušené niektoré z jeho práv, požiada Parlament, aby prijal potrebné opatrenia (článok 176 ods. 6).

12. Rozšírené právomoci udelené vyšetrovaciemu výboru sú uvedené hlavne v článku 3 rozhodnutia 95/167. Článok 3 ods. 1 stanovuje, že výbor vykoná potrebné vyšetrovanie na objasnenie údajného porušenia práva či nesprávneho úradného postupu. Toto ustanovenie treba vnímať v súvislosti s kontrolnými právomocami spomenutými v tejto správe. Inštitúcie Európskeho spoločenstva a členské štáty sú podľa článku 10 Zmluvy o ES povinné s výborom spolupracovať.

13. Článok 3 ods. 4 stanovuje, že členské štáty, inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva sú povinné poskytnúť výboru dokumenty potrebné na plnenie jeho povinností, okrem vopred vymedzených prípadov (národná bezpečnosť, právo Spoločenstva atď.). Ods. 5, druhá veta

Page 374: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 374/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

a ods. 6 článku 3 ďalej konkretizujú túto povinnosť poskytovať informácie (inštitúcie neposkytnú dočasnému výboru dokumenty pochádzajúce z členského štátu bez predchádzajúceho informovania štátu).

Výbor má právo byť informovaný o akýchkoľvek prekážkach z dôvodu utajenia zástupcom oprávneným zastupovať príslušnú vládu. Takéto oznámenie musí byť odôvodnené.

14. Článok 3 ods. 8 stanovuje, že ak je to potrebné na plnenie jeho povinností, vyšetrovacívýbor môže požiadať akúkoľvek inú osobu (t. j. osobu inú ako úradníka, štátneho zamestnanca alebo úradníka ES) o svedectvo. Je zrejmé, že výbor nemá právomoc prinútiť občana, aby svedčil, ak sám nie je ochotný.

Na druhej strane výbor musí informovať akúkoľvek osobu spomenutú počas vyšetrovania, ak by jej táto zmienka mohla spôsobiť ujmu. Má tiež právo na to, aby ju v prípade, že o to požiada, výbor vypočul (článok 3 ods. 8).

V súvislosti so svojimi povinnosťami musí výbor rešpektovať určité procesné obmedzenia:

15. Článok 2 ods. 2 stanovuje, že vypočutia sú vo všeobecnosti verejné, no svedkovia a znalci majú právo vypovedať za zatvorenými dverami. Konania (stretnutia) prebiehajú za zatvorenými dverami, ak o to požiada jedna štvrtina členov výboru, vnútroštátny orgán alebo inštitúcia ES, alebo ak výbor rokuje o tajných dokumentoch.

Článok 176 ods. 8 uvádza, že predseda výboru zabezpečí zachovanie dôvernej povahy rokovaní a článok 176 ods. 9 poskytuje usmernenie pre skúmanie doručených tajných alebo dôverných dokumentov. Uplatňuje sa tu časť A prílohy VII. rokovacieho poriadku o posudzovaní dôverných materiálov doručených Parlamentu.

16. Článok 4 ods. 1 stanovuje, že informácie, ktoré vyšetrovací výbor získal počas vyšetrovania, sa použijú výlučne pri plnení jeho povinností. Tieto informácie sa nesmú zverejniť, ak obsahujú materiál tajnej alebo dôvernej povahy. V súvislosti s dôvernými informáciami majúčlenovia výboru povinnosť zachovávať mlčanlivosť. To isté platí pre zamestnancov Európskej únie a ostatný personál EP či výboru. Úradníci EÚ samozrejme podliehajú disciplinárnym opatreniam, ak porušia povinnosť zachovávať mlčanlivosť v zmysle tohto článku a rozhodnutia 95/167. To isté platí i pre úradníkov členských štátov. Pokiaľ ide o súkromnéosoby či poslancov, zodpovednosť im vyplýva len v súvislosti s príslušnými vnútroštátnymi súdmi či parlamentnými disciplinárnymi opatreniami pre poslancov (príloha VII. rokovacieho poriadku).

17. Článok 176 ods. 7 stanovuje, že každá osoba predvolaná svedčiť pred vyšetrovacím výborom, si môže nárokovať rovnaké práva, ktoré by jej prislúchali ako svedkovi pred orgánom v krajine jej pôvodu, a o týchto právach musí byť informovaná predtým, ako podá

Page 375: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 375/417 PE 386.573v02-00

SK

výboru svedectvo.

V zásade to neznamená, že má právo prísť v sprievode právnika, pretože vo všeobecnosti svedkovia takéto právo nemajú, okrem prípadu, ak sa obávajú, že budú počas vypočúvania obvinení. Bežná prax vo Výbore pre právne veci EP je, že poslanci môžu prísť so svojimi právnikmi, no tí nemajú právo vziať si slovo a prehovoriť. Tento postup si zvolil výbor.

Po ukončení svojich úloh je poslednou povinnosťou výboru predložiť Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti, ktorá tiež obsahuje menšinové stanoviská.

Táto správa sa zverejní (článok 176 ods. 10).

II. Obmedzenia súčasného stavu

18. Článok 193 Zmluvy o ES bol jednoznačne krokom vpred, čo sa týka dozorných právomocíEurópskeho parlamentu, rovnako ako aj rozhodnutie 95/167. Predtým neboli vyšetrovacie právomoci parlamentu väčšiny členských štátov také rozsiahle a podrobné, ako sú teraz. Takisto pôsobnosť, povaha povinností a právomocí Európskeho parlamentu neboli také, akétáto inštitúcia využíva dnes. Politický význam Európskeho parlamentu vzrástol a spolu s ním aj očakávania množstva občanov Únie.

Ako sme už uviedli, vyšetrovacie výbory tvoria dôležitú súčasť dozornej právomoci Parlamentu a mali by byť preto posilnené. Od roku 1995 boli zriadené len tri vyšetrovacie výbory. Toto právo sa teda využíva len veľmi málo. Aj ak si stále výbory plnia svoje dozornéúlohy veľmi uspokojivo, vyšetrovací výbor sa predsa len zameriava na konkrétnu úlohu, pričom poslanci z rôznych výborov doň prinesú rôzne skúsenosti a znalosti.

19. Nesnažíme sa podporovať zneužívanie tohto mechanizmu, no bolo by užitočné preskúmaťmožnosť viac využívať tento dôležitý nástroj tým, že sa zlepší a aktualizuje jeho sféra pôsobnosti.

20. Vyšetrovací výbor obmedzuje v jeho vyšetrovaní množstvo obmedzení, ktoré sa dajújednoducho vyvodiť z jeho právomocí podrobne popísaných vyššie. Okrem svojej činnosti vo vzťahu ku Komisii má výbor veľmi obmedzenú právomoc: nemôže predvolať svedkov, neexistujú žiadne dôsledky, náklady či trest v prípade, že možný svedok odmietne spolupracovať pri vyšetrovaní, a neexistujú žiadne sankcie za krivé svedectvo či odmietnutie predstúpiť alebo svedčiť pred výborom.

21. Výbor nemá vyšetrovacie právomoci podobné právomociam súdov súvisiace s vnútroštátnymi správnymi orgánmi alebo s prípadom, keď správny alebo súkromný orgán odmietne predložiť výboru dokumentáciu. Nemá ani možnosť požiadať vnútroštátny súd o pomoc počas vyšetrovania.

Tento stav výbor primäl k vyhodnoteniu situácie, čo viedlo k tomu, že si vyžiadal od oddelenia

Page 376: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 376/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

551 Tieto informácie poskytli referenti Európskeho strediska pre parlamentný výskum a dokumentáciu.

pre politiku informácie o tom, aká je v súčasnosti situácia v rôznych národných parlamentoch551. K tejto časti je priložená príloha, ktorá obsahuje prehľad rôznych záležitostí zaujímavých pre vyšetrovací výbor a niekoľko návrhov pre Parlament.

Celkový záver je, že národné parlamenty sú dnes omnoho lepšie pripravené ako pred 10 rokmi a v porovnaní s EP sú omnoho lepšie vybavené na to, aby podnikali vyšetrovania.

22. Na porovnanie informácií o zakladaní a pracovných postupoch vyšetrovacích výborov v národných parlamentoch sme vyhodnotili údaje zozbierané z 15 členských štátov a Švajčiarska v roku 2003.

Pokiaľ ide o zriadenie vyšetrovacieho výboru v národných parlamentoch a jeho pracovnépostupy, väčšina členských štátov (okrem Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva) má ústavnýsystém, ktorý obsahuje ustanovenia o parlamentných vyšetrovacích výboroch. Treba však spomenúť, že niektoré britské vybrané výbory (v Dolnej snemovni, ako aj v Snemovni lordov) majú podobné postupy ako vyšetrovacie výbory v iných krajinách, no majú otvorený mandát a stálu škálu povinností (napr. skúmanie európskych právnych predpisov).

V týchto krajinách existuje právny rámec na vytvorenie parlamentného vyšetrovacieho výboru. Príslušné ustanovenia sa nachádzajú v ústave, rokovacom poriadku parlamentu alebo bežných zákonoch. V niektorých krajinách nájdeme právny základ na všetkých troch spomenutých úrovniach, v iných sú príslušné ustanovenia len v jednej alebo dvoch uvedených kategóriách.

23. Hlavnou úlohou parlamentných vyšetrovacích výborov vo väčšine systémov je dohliadať na činnosť vlády či správnych orgánov. V niektorých štátoch vyšetrovacie výbory majú navyše i povinnosť zabezpečiť dodržiavanie ústavy či iných právnych ustanovení.

24. Vo väčšine členských štátov majú vyšetrovacie výbory podobné vyšetrovacie právomoci ako súdy, no menšieho rozsahu. V niektorých štátoch (Fínsko, Írsko, Španielsko, Švédsko, Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) majú vyšetrovacie výbory podobné právomoci ako iné parlamentné výbory.

Na konci pôsobnosti vyšetrovacieho výboru nastupujú politické dôsledky a občas i súdne opatrenia či konania.

25. Porovnávacia štúdia ukazuje, že vo všetkých členských štátoch, ktoré majú právny základ pre vyšetrovací výbor (okrem Fínska), majú výbory možnosť predvolávať svedkov, ako napríklad vedúcich pracovníkov verejných orgánov či iných občanov. Ak sa predvolaná osoba napriek pozvánke nedostaví pred výbor, v rôznych krajinách platia rozličné sankcie: napríklad v Grécku si môže predseda vyšetrovacieho výboru vynútiť svedkovu účasť pred výborom,

Page 377: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 377/417 PE 386.573v02-00

SK

v Írsku môže zase odmietnutie vypovedať pre vyšetrovacím výborom viesť k postúpeniu veci na najvyšší súd, aby vydal príkaz na predvolanie. Odmietnutie môže predstavovať aj trestnýčin. V Holandsku môže byť svedok, ktorý odmietne vypovedať pre výborom alebo ktorý sa úmyselne nedostaví pred výbor, dokonca uväznený.

26. Obraz o situácii získaný z porovnávacej štúdie tiež naznačuje, že vo väčšine členských štátov skúmaných v tejto štúdii môžu výbory požadovať informácie a dokumenty, ktoré považujú za potrebné na výkon svojho vyšetrovania od určitých správnych a politických orgánov, ako sú napríklad: vláda, súdne orgány či správne orgány. V niekoľkých krajinách môžu vyšetrovacie výbory uložiť súkromným orgánom povinnosť zbierať pre ne informácie.

Vo väčšine členských štátov skúmaných v tejto štúdii poskytujú pravidlá výborom nástroje na riešenie situácií, kedy takéto orgány odmietnu spolupracovať. Existuje široká škála možností, ako reagovať na takéto problémy, od administratívnych pokút (napr. v Rakúsku) po sankcie vo forme väzby (napr. v Holandsku).

27. Údaje tiež ukazujú, že vo viacerých členských štátoch (napr. Belgicku, Fínsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku a Taliansku) využívajú vyšetrovacie výbory ďalšie privilégiá: môžu súdypožiadať o dokumenty a súdy väčšinou žiadosti vyhovejú. Na druhej strane, vo Francúzsku, Írsku, Grécku a Holandsku súdy a vyšetrovacie výbory nespolupracujú. Tieto dva orgány pracujú nezávisle od seba bez akejkoľvek vzájomnej výmeny informácií.

28. Pokiaľ ide o pravidlá riadiace dočasné vyšetrovacie výbory Európskeho parlamentu, v porovnaní s týmito ustanoveniami je tu stále priestor pre ďalší rozvoj povinností výborov. Najmä by bolo užitočné sprísniť pravidlá riadiace sankcie pre osoby či inštitúcie, ktoréodmietajú spolupracovať s výborom. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je bližšia spolupráca s vnútroštátnymi úradmi. Obrovské rozdiely medzi sankciami existujúcimi v rámci rôznych vnútroštátnych systémov by však mohli spôsobiť problémy s diskrimináciou v prístupeEurópskeho parlamentu k občanom EÚ prostredníctvom vnútroštátnych inštitúcií.

Na záver môžeme uviesť tieto kľúčové body:

Parlamentné vyšetrovacie výbory majú v mnohých prípadoch podobné vyšetrovacie 1.právomoci ako súdy, no v menšom rozsahu, a rozsah ich mandátu je dostatočný.

Parlamentné vyšetrovacie výbory majú vo všeobecnosti právo žiadať verejné orgány 2.(vrátane súdov) i súkromné orgány o informácie a tieto sú povinné vo veci spolupracovať, inak im hrozia sankcie.

Výbory môžu väčšinou predvolávať svedkov, ktorým môžu byť uložené3.administratívne či dokonca trestné sankcie, ak odmietnu svedčiť.

Vo väčšine členských štátov je zabezpečená spolupráca so súdmi, a to mnohými 4.rôznymi spôsobmi.

Page 378: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 378/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

V súvislosti so závermi a skúsenosťami tohto vyšetrovacieho výboru výbor predkladáviacero záverov a odporúčaní.

Page 379: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 379/417 PE 386.573v02-00

SK

ZÁVERY, ČASŤ vi., VYŠETROVACÍ VÝBOR

Page 380: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 380/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

ČASŤ VI. – ÚLOHA VYŠETROVACÍCH VÝBOROV

Vyšetrovací výbor na základe mandátu, ktorý ho oprávňuje predložiť akékoľvek odporúčanie, ktoré uzná za potrebné, dospel k týmto záverom:

Výbor neskrýva roztrpčenie a ľútosť nad neúctivým správaním viacerých svedkov, 1.ktorí nespolupracovali na vyšetrovaní.

Výbor konštatuje, že právomoci vyšetrovacích výborov stanovené v rokovacom 2.poriadku a rozhodnutí 95/167 Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sú veľmi obmedzené a nie sú primerané politickému významu, potrebám a právomociam Európskeho parlamentu.

Výbor požaduje, aby sa aktualizovalo rozhodnutie 95/167 a aby sa zlepšili vy3.šetrovacie právomoci Európskeho parlamentu a prispôsobili sa právomociam väčšiny národných parlamentov.

Page 381: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 381/417 PE 386.573v02-00

SK

ČASŤ VII. – ODPORÚČANIAsprávy Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society

Page 382: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 382/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

OBSAH Odporúčania

A. Časť II a III – Transpozícia a regulačný systém

B. časť IV – Nápravné opatrenia

C. Časť V – Úloha Európskej komisie

D. Časť VI – Úloha vyšetrovacích výborov

Page 383: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 383/417 PE 386.573v02-00

SK

552 Sienský protokol týkajúci sa spolupráce orgánov dohľadu členských štátov ES najmä pri uplatňovaní smerníc o životnom a neživotnom poistení (1997).

A. ODPORÚČANIA, ČASŤ II A III – TRANSPOZÍCIA A REGULAČNÝSYSTÉM

1. Výbor žiada ďalšie posilnenie noriem dohľadu nad obozretným podnikaním a regulácie v celej Únii vrátane zavedenia povinnosti vytvoriť rezervy pre záväzky, ako sú bonusy vrátane konečných bonusov a zaručených výhod.

2. Výbor požaduje, aby v právnych predpisoch pre finančné služby boli ustanovenépreventívne systémy včasného varovania, ktoré budú môcť účinne signalizovaťpotenciálne problémy, ktoré môžu vzniknúť pri dohľade alebo regulácii spoločnostíposkytujúcich finančné služby, najmä pokiaľ ide o cezhraničné finančné operácie. Existuje presvedčenie, že táto otázka by sa mala riešiť v návrhu projektu Komisie Solventnosť II.

3. Výbor víta súčasné diskusie o projekte Solventnosť II a využitie prístupu založenom na zásadách a rizikách pri výpočte požiadaviek obozretného podnikania, ktorými sa zabezpečí, že spoločnosti budú svoj kapitál udržiavať vo výške primeranej svojmu profilu namiesto toho, aby spĺňali iba jedinú univerzálnu požiadavku.

4. Výbor naliehavo odporúča, aby sa zaviedli ďalšie sofistikovanejšie mechanizmy, ktorými sa zaručí príkladná spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi, predovšetkým v rámci siete Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS), aby sa mohol vytvoriť skutočne účinný intervenčnýsystém, ktorý bude schopný úspešne reagovať na odchýlky a narušenia vnútorného trhu.

5. Výbor víta skutočnosť, že výbor CEIOPS do svojho pracovného programu na rok 2007 zahrnul aj revíziu pravidiel postupov, ktorými sa majú riadiť orgány dohľadu pri cezhraničných činnostiach tak, ako to stanovuje Sienský protokol552. Výbor vyzýva na dôkladnúrevíziu tohto protokolu so zameraním na ochranu poistencov a riešenie cezhraničných sťažností.

6. Výbor považuje za neprijateľný akýkoľvek pokus vyložiť alebo odôvodniť pasívnu úlohu vnútroštátnych finančných regulačných orgánov obmedzenú iba na ich národnú jurisdikciu a vyzýva, aby sa v právnych predpisoch ES zdôraznila kolegiálna zodpovednosť vnútroštátnych regulačných orgánov za zabezpečenie optimálneho fungovania vnútorného trhu finančných služieb a zaistili sa najvyššie normy ochrany spotrebiteľa. Výbor si myslí, že predovšetkým regulačné orgány hosťovského štátu by mali aktívne pomáhať sťažovateľom, aby mohli svoje sťažnosti nasmerovať správnym smerom.

Page 384: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 384/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

7. Výbor uznáva, že Komisia nemôže prevziať úlohu regulátora regulačných orgánov. Aby sa však zabezpečilo správne uplatňovanie právnych predpisov ES na celom vnútornom trhu, dôrazne odporúča, aby Komisia dôkladne preverila, či všetky členské štáty vybavili svoje vnútroštátne regulačné orgány dostatočnými prostriedkami a zdrojmi na to, aby dokázali úplne a jednotne uplatňovať právne predpisy ES v oblasti finančného dohľadu. Ďalej vyzýva Komisiu, aby informovala príslušné výbory Európskeho parlamentu o svojom hodnotení.

8. Výbor dôrazne požaduje, aby všetky právne predpisy týkajúce sa finančných služieb primerane uznávali prioritu otázok ochrany investorov a zároveň zabezpečili dynamickéa konkurenčné prostredie pre poskytovateľov finančných služieb, v ktorom sa minimalizujúbyrokratické postupy a netlmí sa inovácia. V tejto súvislosti výbor podporuje väčší dôraz na reguláciu založenú na zásadách vo všetkých budúcich právnych predpisoch týkajúcich sa finančných služieb. Okrem toho, so zreteľom na skutočnosť, že investície do penzijných produktov budú zohrávať stále dôležitejšiu úlohu v európskom hospodárstve v súvislosti s demografickou nerovnováhou a starnúcim obyvateľstvom, výbor zdôrazňuje potrebu posilniť dôveru spotrebiteľov voči penzijným produktom tak, že pre nich zabezpečí najvyššie normy bezpečnosti a ochrany investorov na celom vnútornom trhu.

Page 385: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 385/417 PE 386.573v02-00

SK

B. ODPORÚČANIA, ČASŤ IV – NÁPRAVNÉ OPATRENIA

9. So zreteľom na neschopnosť vlády Spojeného kráľovstva splniť požiadavky tretej smernice o životnom poistení a vzhľadom na neexistenciu prístupnej právnej nápravyprostredníctvom súdov alebo účinných alternatívnych prostriedkov nápravy je výbor pevnepresvedčený, že vláda Spojeného kráľovstva má povinnosť prevziať zodpovednosť. Z tohto dôvodu výbor dôrazne odporúča vláde Spojeného kráľovstva, aby pripravila a uplatnila primeraný systém s cieľom odškodniť poistencov spoločnosti Equitable Life v Spojenom kráľovstve aj v zahraničí.

10. Výbor nalieha na vládu Spojeného kráľovstva, aby prijala a uplatnila prípadné odporúčania parlamentnej ombudsmanky Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life.

11. Hoci úrad finančného ombudsmana možno považovať za jeden z najrozvinutejších systémov mimosúdneho vyrovnania v Európe, pokiaľ ide o kompetencie a právomoci, výbor sa domnieva, že prípad spoločnosti Equitable Life odhalil množstvo vážnych nedostatkov v jeho fungovaní. Výbor na základe toho žiada vládu Spojeného kráľovstva, aby tieto nedostatky okamžite odstránila, aby posilnila kapacity úradu finančného ombudsmana a zabezpečila jeho skutočnú nezávislosť od Úradu pre finančné služby.

12. Výbor dôrazne vyzýva členské štáty, aby na svojom území zabezpečili primerané systémy alternatívneho riešenia sporov, ktoré sa budú zaoberať celou oblasťou finančných služieb tak, aby sa odstránili aj posledné geografické medzery v rámci systému FIN-NET. Výbor vyzýva aj Parlament, aby podporil záväzné opatrenia v rámci právnych predpisov pre finančné služby, podľa ktorých majú členské štáty povinnosť zabezpečiť existenciu takýchto systémov na svojom území. Zdá sa, že neexistuje žiaden protiklad medzi povinnosťou Spoločenstva zaviesť takéto systémy na jednej strane a skutočnosťou, že spotrebitelia majúmožnosť využiť iba takéto mimosúdne systémy, na strane druhej.

13. S cieľom zaplniť medzery v rámci systému FIN-NET a vzhľadom na dôležitosť prístupuk nestranným systémom mimosúdneho vyrovnania pre spotrebiteľov výbor požaduje od Komisie, aby navrhla záväzné opatrenia, ktorými sa členské štáty ustanoví povinnosť zaviesť na svojom území zákonné systémy alternatívneho riešenia sporov, ktoré sa budú zaoberaťvšetkými finančnými službami. Komisia by mala vo svojom návrhu vymedziť nezávislosť, právomoci a kompetencie systémov alternatívneho riešenia sporov a vyzvať členské štáty, aby prijali spoločné kritériá pre jurisdikciu jednotlivých systémov.

14. Výbor nalieha na Komisiu, aby sa usilovala zviditeľniť systém FIN-NET a zvýšiťinformovanosť o ňom medzi spotrebiteľmi. Podobne vyzýva členské štáty, aby plne spolupracovali so systémom FIN-NET, okrem iného aj tak, že mu budú bezodkladneoznamovať príslušné nevybavené systémy.

15. Výbor sa domnieva, že Európsky parlament sa musí plne zapojiť do revízie systému FIN-

Page 386: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 386/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

553 V 9, s.11.554 Európska komisia, stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ na roky 2007 – 2013, SEK(2007) 321 – 323, s. 11; prejav komisárky Kunevy v Parlamente z 13. marca 2007.

NET, ktorá spočíva aj v odoslaní dotazníka členským štátom553 a v ďalších rozvojových činnostiach.

16. Výbor zastáva názor, že spotrebitelia finančných služieb by mali získať ďalšie právomoci na dosiahnutie vyrovnanejšieho vzťahu medzi nimi a spoločnosťami ponúkajúcimi finančnéslužby, ktoré správne využívajú vnútorný trh, čím sa zabezpečí, že nebude „žiadna mobilita bez zodpovednosti“.

17. Z tohto dôvodu sa výbor domnieva, že imperatívy spravodlivosti a nediskriminácie medzi poistencami a výdavky, ktoré znemožňujú ďalšie prijímanie právnych opatrení veľkej väčšine z nich, sú príčinou nevyhnutnosti poskytnúť spotrebiteľom finančných služieb na základe práva Spoločenstva právo umiestniť svoje zdroje do spoločného fondu a konaťkolektívne proti poskytovateľom služieb alebo orgánom dohľadu členských štátov na vnútroštátnych súdoch. Takýto postup, v ktorom sa spájajú menšie žaloby do spoločného konania, je výhodný v tom, že šetrí čas a peniaze, ale nemal by nahradiť existujúce vnútroštátne prostriedky nápravy na získanie kompenzácie za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančných služieb.

18. Okrem toho je dôležité vyjasniť skutočnosť, že určité nepriame straty, ktoré poistenci utrpeli, patria k takým druhom straty, ktoré by bolo možné kompenzovať. Je to potrebnéz dôvodu zaručenia účinnosti práv vyvodených z práva Spoločenstva. Súdny dvor navyše už uznáva širší výklad rozsahu škody, ktorá zahŕňa stratu zisku a úrokov, ako obmedzenia vnútroštátnej procesnej autonómie. Aj pozícia by mala dostať širší význam tak, aby sa umožnilo žalobcom konať v spoločných alebo príbuzných vecných alebo zákonných otázkach kolektívne.

19. Výbor preto víta skutočnosť, že Komisia začala pripravovať štúdiu o kolektívnej náprave554, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zisťovaní, ako možno zostaviť právny rámec s jednotnými občianskoprávnymi požiadavkami pre európske cezhraničné kolektívne konanie, a aby Parlamentu oznámila svoje zistenia.

20. Výbor žiada Komisiu, aby predložila primerané návrhy na vyjasnenie kompetencií úradov domovského a hosťovského štátu v rámci právnych predpisov EÚ v súvislosti s dohľadom nad výkonom podnikania poisťovní a koncepciou všeobecného záujmu. Tieto návrhy by mali umožniť najmä hosťovskému štátu vykonávať účinný dohľad nad výkonom podnikania podnikov, ktoré pôsobia na jeho území, aj pomocou informácií týkajúcich sa finančného stavu týchto podnikov, ktoré mu poskytne domovský štát.

21. Výbor sa domnieva, že informačné požiadavky, ktoré obsahuje tretia smernica o životnom poistení, by sa mali rozšíriť a špecifikovať s cieľom zabezpečiť vysokú úroveňharmonizácie ochrany spotrebiteľa v celej EÚ. Okrem iného musia byť spotrebitelia

Page 387: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 387/417 PE 386.573v02-00

SK

zrozumiteľne a plne informovaní o tom, na ktoré úrady sa môžu obrátiť so sťažnosťami alebo otázkami, a pomôcť im v tom musí uvádzanie konkrétnych príkladov. Informácieposkytnuté spotrebiteľovi musia obsahovať špecifikácie o tom, na ktorý úrad sa spotrebiteľmá obrátiť so sťažnosťou alebo žiadosťou o poskytnutie informácií, a majú obsahovať aj konkrétne príklady. Výbor vyzýva Komisiu, aby v tomto smere urýchlene vypracovala primerané návrhy.

22. Výbor dôrazne žiada, aby vnútroštátne finančné orgány vynaložili potrebné úsilie na spoluprácu tak, aby zabezpečili, že sťažnosti týkajúce sa oblastí spojených s otázkami obozretného podnikania, ale aj otázkami súvisiacimi s výkonom podnikania, sa budú riešiťsprávnym spôsobom.

23. Výbor vyžaduje od vlády Spojeného kráľovstva, aby zabezpečila súlad príslušných právnych predpisov Spojeného kráľovstva s právnymi predpismi EÚ, teda aby ich upravila tak, že umožnia prístup k systému kompenzácie finančných služieb investorom, ktoríuzatvorili zmluvu so zahraničnými pobočkami spoločností Spojeného kráľovstva bez ohľadu na to, či majú títo investori trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve.

24. Výbor tiež vyzýva Komisiu, aby rýchlym tempom pokračovala v príprave smernice, v ktorej sa od každého členského štátu bude vyžadovať, aby zaviedol poistný garančnýsystém, ktorý sa bude týkať zákazníkov a príjemcov domácich, ale aj zahraničných pobočiek spoločností EÚ, a vyzýva Komisiu, aby návrh predložila do konca roka 2007.

25. Výbor odporúča, aby Komisia ponechala otvorenú možnosť uplatniť právomoc vyšetrovaťporušenia právnych predpisov EÚ v minulosti, najmä v prípadoch, keď údajné porušenia poškodili veľký počet občanov vo viacerých členských štátoch. Okrem toho vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možný prínos úpravy ustanovení zmluvy, ktorou by sa umožnilo potrestaťčlenské štáty za porušenia predpisov v minulosti.

26. Výbor dôrazne odporúča, aby Komisia, Rada a Parlament pri prijímaní zákonov v oblasti finančných služieb pamätali na potrebu navrhovať právne predpisy takým spôsobom, aby jednotliví spotrebitelia mali zabezpečené jasne vymedzené práva, na ktoré sa možno odvolávať pri konaní na vnútroštátnych súdoch. Zlepší sa tým ochrana spotrebiteľa a zároveň sa vytvoria silné podnety pre členské štáty, aby správne a včas transponovali a uplatňovali takéto právne predpisy EÚ.

Page 388: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 388/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

555 KOM (2006)0689 v konečnom znení.

C. ODPORÚČANIA, ČASŤ V – ÚLOHA EURÓPSKEJ KOMISIE

Väčšiu pozornosť treba venovať kvalite právnych predpisov a ich priebežnému hodnoteniu.27.

a) Výbor dôrazne odporúča, aby Komisia prekročila súčasný formálny výklad transpozície a venovala väčšiu pozornosť kvalite právnych predpisov a ich priebežnému hodnoteniu.

b) Výbor sa tiež domnieva, že je dôležité, aby všetky inštitúcie Spoločenstva zapojené do legislatívneho procesu brali do úvahy už v štádiu návrhov možné ťažkosti spojenés uplatňovaním a monitorovaním práva Spoločenstva a aby sa v čo najväčšej miere usilovali vopred zhodnotiť ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť po prijatí právneho aktu.

c) Výbor vyzýva Komisiu, aby zvýšila pozornosť a zamerala sa na vykonávanie a presadzovanie práva Spoločenstva a zabezpečila, že sa prijaté smernice budúkonzistentne vykonávať v celej Únii v súlade so svojím strategickým hodnotením programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, prijatým 14. novembra 2006555. Okrem toho by všetky smernice mali obsahovať právne záväznú lehotu na ich transpozíciu, ktorá by mala byť podľa možnosti čo najkratšia a v zásade by nemala prekročiť dva roky.

Výbor ďalej vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívnejší postoj voči vykonávaniu predpisov. 28.Mala by zohrávať aktívnu úlohu počas celého legislatívneho procesu aj po jeho ukončenía zaviesť účinné nástroje, aby sa zabezpečilo, že právne predpisy dosiahnu požadovaný účinok. Komisia by mala od členských štátov vyžadovať, aby ju informovali o stave vykonávania predpisov tak, aby sa zaťaženie rovnakým podielom rozdelilo medzi členskéštáty a Komisiu, a mala by vyžadovať, aby sa správy o tomto audite predkladali Európskemu parlamentu.

Výbor sa domnieva, že treba privítať zdieľanie osvedčených postupov medzi členskými 29.štátmi, napríklad v súvislosti s hromadnými schôdzami a seminármi o transpozícii, ktoréusporadúva Komisia. V tejto súvislosti výbor vyzýva Komisiu, aby preskúmala prostriedky, ktorými je možné zapojiť Parlament do týchto procesov, najmä spravodajcu, ktorý mávýhodu v tom, že sledoval vývoj právneho aktu počas celého legislatívneho procesu. Výbor požaduje dôsledné uplatňovanie sankcií za nedodržiavanie ako nevyhnutný doplnok, a to vrátane pravidelných úhrad pokút a jednorazových pokút.

Výbor zdôrazňuje, že základná povinnosť transpozície a uplatňovania práva Spoločenstva 30.prináleží členským štátom. V tejto súvislosti výbor vyzýva členské štáty, aby podľa možnosti vytvorili projektové tímy, ktoré budú právny akt sledovať nielen počas legislatívneho procesu, ale aj vo svojom štáte počas celého procesu jeho vykonávania.

Page 389: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 389/417 PE 386.573v02-00

SK

556 Publikácia fínskeho ministerstva spravodlivosti 2006:3, usmernenia pre navrhovanie právnych noriem, s. 12, s. 30.557 Uznesenie o 21. a 22. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (2003 a 2004) (2005/2150(INI)), ods. 19.558 Ú. v. EÚ 2003/C 321/01, 31.12.2003, ods. 34. Pozri tiež: Európska komisia, Strategické hodnotenie lepšej právnej úpravy v EÚ, KOM(2006)0690 – 0691, s. 9.

Výbor zdôrazňuje význam lepšieho chápania právnych predpisov EÚ občanmi, a preto 31.vyzýva, aby sa vo všetkých legislatívnych návrhoch zaviedli stručné zhrnutia alebo zhrnutia pre občanov – ako to už využívajú niektoré členské štáty556 – ktoré síce nemajú právny účinok, ale tvoria súčasť samotného aktu a predstavujú technicky nenáročné vysvetlenie určené občanom a rôznym záujemcom. Vyzýva Komisiu, aby zaujala vedúcu úlohu v riešenítejto otázky, a preto podľa rozhodnutia Parlamentu zo 16. mája 2006557 vyzýva na zavedenie zhrnutí vo všetkých legislatívnych návrhoch.

Využívanie odchýlok, výnimiek a možností

Výbor v súvislosti s pripravovaným návrhom projektu Solventnosť II dôrazne odporúča, 32.aby sa Komisia a Rada vyhli využívaniu možností, výnimiek alebo odchýlok v budúcich právnych predpisoch. Členské štáty musia zabezpečiť, že nespôsobia nové problémy pri vykonávaní predpisov tým, že by zaviedli doplnkové národné požiadavky pri transpozícii práva EÚ („pozlacovanie“). Okrem toho Komisia musí pokračovať v konsolidovaní, zjednodušovaní a kodifikácii právnych predpisov Spoločenstva tak, aby sa zlepšila ich dostupnosť a zrozumiteľnosť.

Tabuľky zhody

Výbor pripomína medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve558 z roku 2003, 33.a najmä záväzok Rady podnietiť členské štáty k navrhovaniu a vytváraniu verejných tabuliek znázorňujúcich zhodu medzi smernicami a transpozičnými opatreniami členského štátu.

Výbor dôrazne odporúča, aby s cieľom uľahčiť kontrolu zhody vnútroštátnych právnych 34.predpisov a právnu revíziu, ako aj s cieľom zvýšiť transparentnosť, smernice vždyobsahovali záväznú povinnosť členských štátov zostaviť podrobnú tabuľku zhody pri transpozícii smerníc. Parlament by mal v tejto súvislosti systematicky predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rámci svojich právomocí.

Výbor zastáva názor, že systematická dostupnosť tabuliek zhody môže Komisii uľahčiť jej 35.úlohu monitorovania, ktorá je v niektorých prípadoch neprimerane komplikovaná z dôvodu neexistencie akejsi „Ariadninej nite“, ktorá by ju viedla vykonávaním právnych predpisov. Výbor sa ďalej domnieva, že systematická dostupnosť tabuliek zhody by mohla presvedčiť parlamenty jednotlivých členských štátov, aby sa aktívnejšie podieľali na monitorovaní vykonávania práva EÚ, a pomohla by im aj kontrolovať domácu vládu a kontrolovať plnenie jej zodpovednosti.

Zabránenie fragmentárnej transpozícii v rámci možností

Page 390: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 390/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Výbor je presvedčený, že by sa členské štáty mali vyhýbať fragmentárnej transpozícii, čiže 36.postupu transpozície smerníc s využitím viacerých aktov na rôznom stupni hierarchie alebo prostredníctvom existujúcich vnútroštátnych právnych koncepcií, pretože nenapomáha monitorovanie vykonávania predpisov, ani nezvyšuje transparentnosť z pohľadu občanov EÚ. Tento záver je ešte viac presvedčivý v prípade, že k dispozícii nie sú žiadne tabuľky zhody.

Menej smerníc, viac nariadení

Výbor odporúča, aby sa podľa možnosti namiesto smerníc využívali nariadenia ako 37.štandardná právna forma pri prijímaní zákonov týkajúcich sa obzvlášť citlivých tém, aby sa ľahšie mohli dosiahnuť ciele zákonodarcu. Platí to najmä pre právne predpisy, pri ktorých môžu chyby transpozície alebo meškania spôsobiť zásadné narušenie vnútorného trhu alebo zásadne ohroziť ochranu spotrebiteľov EÚ.

Mechanizmy spolupráce

Výbor je presvedčený, že tradičné mechanizmy presadzovania právnych predpisov zalo38.žené na konaní vo veci porušenia predpisov, ktoré vedie Komisia, sú potrebné, no vžiadnom prípade nie sú dostatočné so zreteľom na rastúci počet opatrení EÚ a členských štátov. Výbor dôrazne odporúča, aby sa doplnili dômyselnejšími mechanizmami spolupráce medzi domovskými úradmi a väčším dôrazom na budovanie kapacít. V tejto súvislosti výbor podporuje Lamfalussyho proces v oblasti bankovníctva, záruk a poisťovníctva, ktorý je vhodným príkladom úpravy legislatívneho procesu. Jeho viacúrovňovýsystém riadenia nahrádza tradičnejšie direktívne formy zákonodarstva a presadzovania práva, pričom podporuje spoluprácu vnútroštátnych regulačných orgánov a orgánov dohľadu. Napriek tomu konštatuje, že výhradné práva Európskeho parlamentu musia byť pri stanovovaní a vykonávaní takýchto postupov primerane chránené.

Komisia potrebuje viac zdrojov

Výbor dôrazne vyžaduje, aby Komisia mala k dispozícii viac zdrojov a zamestnancov 39.(najmä jazykových) s cieľom zvýšiť kvalitu monitorovania transpozície. Okrem toho výbor vyzýva Európsky parlament, aby sa podieľal na splnení tohto záväzku a podporil Komisiu prostredníctvom zvýšenia rozpočtových prostriedkov na túto špeciálnu úlohu.

Komisia by mala dôkladnejšie monitorovať udalosti v členských štátoch

Výbor verí, že Komisia by mala prevziať aktívnejšiu úlohu pri monitorovaní udalostí v40.členských štátoch, najmä ak sa týkajú zásadných smerníc EÚ. Komisia by mala dôkladne sledovať médiá členských štátov a udržiavať blízky kontakt s príslušnými zúčastnenými stranami, aby mohla včas zistiť potenciálne problémy uplatňovania práva EÚ. Výbor preto nalieha na Komisiu, aby intenzívnejšie využívala svoje delegácie v členských štátoch. Okrem toho by sa mala vo väčšej miere uznať a posilniť podstatná a symbolická úloha

Page 391: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 391/417 PE 386.573v02-00

SK

európskych občanov v účinnom monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva.

Potrebná je užšia spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi

Výbor je presvedčený, že národné parlamenty by mali s Európskym parlamentom 41.nevyhnutne nadviazať užšiu spoluprácu pri monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva. Užšie väzby pomôžu zvýšiť účinnosť kontroly európskych otázok na vnútroštátnej úrovni, keďže národné parlamenty zohrávajú cennú a výraznú úlohu pri tomto monitorovaní. Takáto spolupráca posilní podobným spôsobom aj demokratickú legitímnosť Únie, ktorá sa tak opäť dostane bližšie k svojim občanom.

Lepší prehľad Európskeho parlamentu

Výbor sa domnieva, že stále výbory Európskeho parlamentu by sa mali aktívnejšie podieľa42.ť na monitorovaní vykonávania právnych predpisov v oblasti svojich právomocí. Výbor trvá na tom, že ak je to možné, spravodajca Parlamentu zodpovedný za konkrétnu otázkuby mal zohrávať ústrednú a stálu úlohu v pretrvávajúcej kontrole vykonávania a dodržiavania európskych právnych predpisov zo strany členských štátov. V tejto súvislosti by mohli byť príkladom pravidelné schôdze o vykonávaní predpisov organizované Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Bez toho, aby bola dotknutá úloha Komisie, by mohol spravodajca predstavovať ústredný bod pre sťažnosti a spätnú väzbu od občanov. Okrem toho by zodpovedný spravodajca spoločne s tieňovými spravodajcami alebo poslancami, ktorí sa podieľali na spracovaní tejto otázky počas legislatívneho procesu, mali dostať dostatočnú administratívnu podporu na účinnévykonanie svojho poslania. Tento proces by mohol v konečnom dôsledku viesťk vytvoreniu pracovnej skupiny pre vykonávanie predpisov v každom výbore. Musíexistovať nepretržité a účinné monitorovanie účinnosti a vykonávania právnych predpisov.

Page 392: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 392/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

D. ODPORÚČANIA, ČASŤ VI – ÚLOHA VYŠETROVACÍCH VÝBOROV

Výbor odporúča, aby príslušný výbor začal pracovať na návrhu úpravy rozhodnutia 43.95/167, ktorý sa predloží Komisii a Rade, s cieľom rozšíriť právomoci a posilniťkompetencie vyšetrovacích výborov Európskeho parlamentu, najmä so zreteľom na rozšírenie ich vyšetrovacích právomocí, aby boli oprávnené predvolávať svedkov v úzkej spolupráci s orgánmi členských štátov, ktoré by mali byť povinné presadiť takúto žiadosťa úzko spolupracovať počas celého vyšetrovania.

Page 393: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 393/417 PE 386.573v02-00

SK

PRÍLOHY

Page 394: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 394/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

OBSAH

A. Časový prehľad

B. Slovník

C. Disk DVD so všetkými dôkazmi a prepismi

Page 395: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 395/417 PE 386.573v02-00

SK

PRÍLOHA 1

ČASOVÝ PREHĽAD VÝBORU EQUIHlavné udalosti sú zvýraznené tučným písmom

1762 − založenie spoločnosti Equitable Life.§

1913 − spoločnosť Equitable Life začína predávať dôchodkové poistenie.§

Apríl 1951 − založenie Výboru Millarda Tuckera pre zdaňovanie starobného dôchodku. Roy Ranson §vstupuje do spoločnosti Equitable Life.

1953 − zverejnenie tabuliek a(55) pre poberateľov dôchodkov (CMI – Continuous Mortality §Investigation), ktoré udávajú nový poistno-matematický prístup k úmrtnosti poberateľov dôchodkov.

Február 1954 − zverejnenie správy Tuckerovho výboru o zdaňovaní dôchodkov.§

1956 − Finančný zákon z roku 1956, ktorý rozširuje právo samostatne zárobkovo činných osôb na da§ňové úľavy v dôchodkovom zabezpečení. (Neskôr začlenený do zákona o dani z príjmu a dani z príjmu právnických osôb z roku 1970 a 1988).

1957 − spoločnosť Equitable Life predáva prvý starobný dôchodok na základe tabuliek §úmrtnosti a(55) obsahujúci garantovanú sadzbu.

1967 − Maurice Ogborn sa stáva generálnym riaditeľom a hlavným poistným matematikom spolo§čnosti po Henrym Tappenndenovi.

1970 − Finančný zákon Spojeného kráľovstva z roku 1970.§

1971 – spoločnosť Equitable zvyšuje sadzbu garantovanej miery investičnej návratnosti na 3 % ročne.§

15. máj 1971 − vedenie odsúhlasuje začiatok predaja výnosových poistných zmlúv bez bonifikácie §pri dožití.

Október 1972 − Ogborn odstupuje z funkcie generálneho riaditeľa a hlavného poistného matematika §spoločnosti; nahradzuje ho Barry Sherlock. Ranson je povýšený na zástupcu poistného matematika.

1973 − novela zákona o poisťovniach z roku 1973: zavádza pojem nesplnenia opodstatnených o§čakávaní poistencov a potenciálnych poistencov ako spúšťacieho mechanizmu regulačných opatrení.

Apríl 1973 – spoločnosť Equitable zavádza negarantovaný záverečný bonus (neskôr nazývaný kone§čný).

1974 − zákon o poisťovniach z roku 1974 zjednocuje existujúce právne predpisy. Odsek 15 §vymedzuje zákonnú úlohu zodpovedného poistného matematika. Sherlock sa stáva prvým

Page 396: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 396/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

zodpovedným poistným matematikom spoločnosti.

August 1974 − zriadenie skupiny na skúmanie produktov, predsedom je Roy Ranson.§

1. máj 1975 − zverejnenie prvého vydania usmerňujúcich pokynov č. 1 Inštitútu a fakulty poistných §matematikov.

Október 1975 − spoločnosť Equitable zvyšuje garantovanú mieru investičnej návratnosti na 3,5 % ro§čne a úrokovú sadzbu vo vlastníctve na 7 %. Predtým boli sadzby 2,5 % ročne a 4 %.

1978 − odsek 22 finančného zákona otvára možnosti konkurencie, aby poistenec dôchodkovej pois§ťovne mohol uzavrieť dôchodkové poistenie aj v inej poisťovni.

5. marec 1979 − prijatie 1. smernica o životnom poistení, ktorá okrem iného povoľuje používanie §implicitných položiek budúcich výnosov pri vypočítavaní regulačnej solventnosti.

20. december 1990 – Ranson prvý raz žiada o využitie implicitnej položky budúcich výnosov.§

1981 – zákon o poisťovniach z roku 1981: vykonáva prvú smernicu o životnom poistení.§

1. január 1982 – Ranson je povýšený na spoločný post poistného matematika spolu so Sherlockom §a stal sa po Sherlockovi ďalším zodpovedným poistným matematikom.

1982 – zákon o poisťovniach z roku 1982 zlučuje zákony o poisťovniach z roku 1974 a 1981.§

Máj 1982 – John Calderott odchádza z funkcie predsedu spoločnosti do penzie, nahrádza ho David §Murison.

Jeseň 1982 – momentálne ročné sadzby na jeseň na krátko klesajú pod úroveň garantovaných ro§čných sadzieb.

1. október 1982 – nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1981 (SI 1981/1654) stanovujú§pravidlá na oceňovanie záväzkov.

1983 – vedenie spoločnosti rozhoduje o tom, že začne k pokrývať náklady na garantované sadzby zo §záverečných bonusov.

1. október 1983 – zverejnenie prvého vydania usmerňujúcich pokynov č. 8 Inštitútu a fakulty poistných §matematikov.

15. marec 1984 – nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (závierkach a výkazoch) z roku 1983 (SI §1983/1611).

5. október 1984 – vydanie regulačného usmernenia pre žiadosť o využitie implicitnej položky budúcich §výnosov.

Január 1985 – Ranson je menovaný do predstavenstva spoločnosti ako výkonný riaditeľ.§

Máj 1986 – David Murison odchádza z funkcie predsedu spoločnosti do penzie, nahrádza ho profesor §Roland Smith.

December 1986 – Združenie britských poisťovní vydáva prvé Vyhlásenie o odporúčaných účtovných §

Page 397: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 397/417 PE 386.573v02-00

SK

postupoch pre poisťovníctvo.

1987 – posledné trojročné priznanie bonusov spoločnosti Equitable.§

19. október 1987 – Čierny pondelok. Najhlbší jednodňový pokles na burze cenných papierov od §októbra 1929.

29. apríl 1988 – do platnosti vstupuje zákon o finančných službách z roku 1986. Regulačná§organizácia pre životné poistenie a investičné fondy (LAUTRO) sa stáva samoregulačnou organizáciou zodpovedajúcou sa Rade pre cenné papiere a investičné služby a zodpovednou za reguláciu výkonu podnikania životných poisťovni vrátane spoločnosti Equitable Life.

1. júl 1988 – produkt s názvom Osobné dôchodky nahrádza v nových poistných zmluvách starobný§dôchodok.

1989 – spoločnosť Equitable zavádza vnútornú podnikateľskú pôžičku, aby zarobila na §obstarávacie náklady na nové zmluvy počas platnosti každej poistky.

20. marec 1989 – Roy Ranson a Chris Headdon predstavujú dokument So ziskom bez záhady na §Inštitúte poistných matematikov v Londýne.

Apríl 1989 – výročné výkazy poistencov spoločnosti Equitable sa menia a začínajú uvádzať§úhrnnú hodnotu poistky vrátane negarantovaných konečných bonusov.

19. február 1990 – Headdon predstavuje dokument So ziskom bez záhady na Fakulte poistných §matematikov v Edinburghu.

Máj 1990 – Združenie britských poisťovní vydáva druhé Vyhlásenie o odporúčaných účtovných §postupoch pre poisťovníctvo.

August 1990 – zodpovednosť za tvorbu účtovných štandardov sa prenáša z Výboru pre účtovn駚tandardy na Radu pre účtovné štandardy.

Koniec roka 1990 – spoločnosť prvýkrát do hodnotenia regulačného rizika zavádza 1,25 % rozdiel §medzi dosiahnutou hrubou mierou bonifikácie a úrokovou mierou použitou na zníženie záväzkov.

30. jún 1991 – Sherlock odchádza do penzie z funkcie generálneho riaditeľa a hlavného poistného §matematika spoločnosti.

1. júl 1991 – Ranson sa stáva generálnym riaditeľom a hlavným poistným matematikom spolo§čnosti, pričom zostáva aj vo funkcii zodpovedného poistného matematika.

16. september 1992 – Čierna streda. Britská libra opúšťa Európsky mechanizmus výmenných §kurzov.

6.november 1992 – Ranson prvýkrát naznačuje úradu vládneho poistného matematika, že vo výkazoch §za rok 1991 sa používa kvázi Zillmerova úprava.

December 1992 – zverejnenie Cadburyho správy Finančné aspekty riadenia podnikov.§

7. júl 1993 – Ranson prvýkrát predostiera myšlienku zvážiť použitie podriadeného cudzieho kapitálu §pred úradom vládneho poistného matematika.

Október 1993 – garantované ročné sadzby nakrátko získavajú kladnú peňažnú hodnotu.§

Page 398: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 398/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

22. december 1993 – predstavenstvo spoločnosti Equitable prijíma v pozmenených poznámkach §k vyhláseniu za rok 1992 politiku rozdielnych záverečných bonusov.

24. január 1994 – v spoločnosti Equitable sa zakladá Výbor audítorov.§

8. február 1994 – zriadenie Poradnej skupiny pre systémy a kontrolu.§

9. február 1994 – stretnutie na tému zhodnotenie bonusov, na ktorom sa potvrdzuje zavedenie §politiky rozdielnych záverečných bonusov na rok 1993.

Máj 1994 – Roland Smith odchádza z funkcie predsedu do penzie a nahrádza ho John Slater.§

Júl 1994 – Úrad pre osobné investície nahrádza organizáciu LAUTRO vo funkcii regulátora výkonu §podnikania poisťovní. Do platnosti vstupujú nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (tretie smernice o poistení).

1. júl 1994 – nariadenia o poisťovacích spoločnostiach z roku 1984 (SI 1984/1516) stanovujú ďalšie §pravidlá na oceňovanie záväzkov.

1. december 1994 – ministerstvo obchodu a priemyslu vydáva oznámenie o usmernení o obozretnom §podnikaní 1994/6.

Koniec roka 1994 – prvý raz sa využíva implicitná položka budúcich výnosov vo formulári 9 pre §výkazy za rok 1994.

Apríl 1995 – garantované ročné sadzby majú načas kladnú peňažnú hodnotu. Ručenie §garantovanej úrokovej sadzby sa od tejto chvíle stáva čoraz náročnejším.

17. júl 1995 – zverejnenie Greenburyho správy o odmeňovaní riaditeľov.§

Január 1996 – spoločnosť Equitable zakladá Skupinu pre riziko a kontrolu cenných papierov.§

1. jún 1996 – garantovaná miera investičnej návratnosti pre nové dôchodkové zmluvy poistencov §spoločnosti Equitable sa znižuje na 0 %.

November 1996 – Skupina pre riziko a kontrolu cenných papierov je premenovaná na Poradnú§skupinu pre vnútornú kontrolu.

23. december 1996 – nariadenia o poisťovacích spoločnostiach (závierkach a výkazoch) z roku 1996 §(SI 1996/943).

18. júl 1997 – spoločnosť vydáva 350 miliónov GBP na podriadený dlh.§

31. júl 1997 – Ranson odchádza do penzie z funkcie generálneho riaditeľa a zodpovedného §poistného matematika. Na jeho miesto nastupuje generálny riaditeľ Alan Nash a na miesto zodpovedného poistného matematika nastupuje Chris Headdon.

19. august 1997 – vyhovuje sa žiadosti o vydanie 350 miliónov GBP na podriadený cudzí kapitál.§

Október 1997 – Rada pre cenné papiere a investičné služby mení svoj názov na Úrad pre finan§čné služby.

Page 399: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 399/417 PE 386.573v02-00

SK

Koniec roka 1997 – rozdiel v úrokovej sadzbe odstránený z ocenenia záväzkov prvýkrát od zavedenia §v roku 1990. Zverejnenie Hampelovej správy o riadení podnikov.

Január 1998 – Poradná skupina pre vnútornú kontrolu mení svoj názov na Skupinu pre riadenie rizika.§

5. január 1998 – zodpovednosť za obozretný dohľad nad poisťovňami prenesená z ministerstva §obchodu a priemyslu na ministerstvo financií.

12. marec 1998 – po tomto dátume nulový nárok na priznanú bonifikáciu pri dožití pre niektoré§nové poistné zmluvy. Každý bonus už len vo forme konečného bonusu pridaného pri ukončeníalebo odstúpení od poistky.

1. jún 1998 – zodpovednosť za bankový dohľad prenesená na Úrad pre finančné služby podľa §zákona o Bank of England z roku 1998 účinného od tohto dátumu.

Júl 1998 – ombudsman Úradu pre osobné investície prijíma prvé sťažnosti týkajúce sa poistných §zmlúv s garantovanou ročnou sadzbou.

August 1998 – finančnú situáciu spoločnosti Equitable a jej výkon podnikania v oblasti §výnosových poistných zmlúv začína podrobne skúmať tlač.

1. január 1999 – úloha ministerstva financií ako regulačného orgánu pre obozretné podnikanie v §oblasti poistenia od tohto dátumu delegovaná na Úrad pre finančné služby.

13. január 1999 – spoločnosť Equitable žaluje Alana Hymana.§

16. september 1999 – spoločnosť Equitable Life vyhráva spor na najvyššom súde. Pán Hyman §dostáva právo odvolať sa.

11. október 1999 – Headdon podpisuje zmluvu o finančnom zaistení.§

20. január 2000 – spoločnosť Equitable Life prehráva spor na odvolacom súde, no rozhoduje sa §odvolať na Snemovňu lordov.

Február 2000 – Poradná skupina pre systémy a kontrolu spoločnosťou Equitable rozpustená§a nahradená novým oddelením pre riziko podnikania. Skupina pre riadenie rizika sa mení na skupinu pre riadenie rizika podnikania. Obe nahradené oddelením interného auditu.

14. jún 2000 – zákon o finančných službách a trhoch z roku 2000 získava kráľovský súhlas.§

20. júl 2000 – spoločnosť Equitable Life prehráva odvolanie v Snemovni lordov. Spoločnosť sa §ponúka na predaj.

2. august 2000 – rozhodnutie, že počas prvých 7 mesiacov roku 2000 nebude výnosovým poistným §zmluvám priznaný žiadny zisk.

23. november 2000 – úrad vládneho poistného matematika zaregistroval používanie kvázi Zillmerovej §úpravy v spoločnosti Equitable.

8. december 2000 – spoločnosť Equitable prestáva uzatvárať nové poistné zmluvy. Nash §odstupuje z funkcie generálneho riaditeľa. Headdon menovaný hlavným výkonným riaditeľom a zodpovedným poistným matematikom spoločnosti.

28. február 2001 – Slater odstupuje z funkcie predsedu spoločnosti. Vanni Treves nastupuje do §funkcie predsedu.

Page 400: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 400/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

1. marec 2001 – Headdon odstupuje z funkcie výkonného riaditeľa a zodpovedného poistného §matematika. Vo funkcii výkonného riaditeľa ho nahrádza Charles Thomson a vo funkcii zodpovedného poistného matematika Peter Nowell.

29. a 30. marec 2001 – zverejnenie správy Vybraného výboru Dolnej snemovne pre financie §Spoločnosť Equitable Life a sektor životného poistenia: priebežná správa.

16. júl 2001 – spoločnosť Equitable oznamuje 16 % zníženie hodnoty výnosových poistných §zmlúv a že až na zmluvné záruky nebude od 1. januára do 30. júna 2001 rozdeľovať žiadny zisk.

31. august 2001 – lord Penrose začína s vyšetrovaním.§

September 2001 – zverejnenie Corelyho správy o spoločnosti Equitable Life.§

September 2001 – spoločnosť Equitable Life zverejňuje návrh kompromisnej dohody pre svojich §poistencov s cieľom zachrániť finančnú situáciu spoločnosti a splniť záväzky.

17. október 2001 – zverejnenie Bairdovej správy o regulácii spoločnosti Equitable Life v období§od 1. januára 1999 do 8. decembra 2000. Parlamentný ombudsman Michael Buckley oznamuje, že začne vyšetrovať obozretnú reguláciu spoločnosti Equitable Life od roku 1999. Vybraný výbor pre financie vypočúva Sira Howarda Daviesa a poslankyňu Ruth Kelly, hospodársku tajomníčku ministerstva financií.

December 2001 – zverejnený obežník o kompromisnom režime.§

1. december 2001 – do platnosti vstupuje zákon o finančných službách a trhoch z roku 2000, čím §sa Úrad pre finančné služby stáva jediným regulátorom finančných služieb v Spojenom kráľovstve. Od tohto dátumu Úrad pre finančné služby nahrádza Úrad pre osobné investície v oblasti výkonu podnikania a preberá formálnu zodpovednosť za reguláciu obozretného podnikania v oblasti poisťovníctva.

Január 2002 – spoločnosť Equitable oznamuje, že väčšina jej poistencov hlasovala za kompromisnú§dohodu. Dohoda sa schvaľuje vo februári.

Apríl 2002 – spoločnosť Equitable Life žaluje o náhradu škody vo výške 2,6 miliardy GBP svojho §bývalého audítora, spoločnosť Ernst & Young, za odbornú nedbanlivosť a oznamuje, že bude žalovať 15 svojich bývalých riaditeľov (šiestich výkonných a deviatich nevýkonných) o 3 miliardy GBP.

September 2002 – spoločnosť Equitable zverejňuje stanovisko od Carra a Mossa a správu od spolo§čnosti B&W Deloitte.

Október 2002 – zamieta sa žiadosť spoločnosti Ernst & Young o odloženie vyšetrovania spoločným §disciplinárnym výborom, až do začatia občianskoprávneho sporu so spoločnosťou Equitable Life. Sedem akčných skupín poistencov (E 7) sa spája s poslancami a žiada odškodnenie vo výške 4 miliardy GBP, ak ombudsman nájde dôkazy o zlyhaní regulačných orgánov.

November 2002 – Úrad pre finančné služby zamieta výzvy na likvidáciu spoločnosti Equitable §Life s odôvodnením, že pre poistencov by to bolo horšie. Ešte predtým poisťovňa znižuje dôchodok vyplácaný 50 000 majiteľom výnosových anuít o 30 % a varuje, že možno nebude schopná dodržať minimálne kapitálové miery podľa požiadaviek Úradu pre finančné služby.

Page 401: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 401/417 PE 386.573v02-00

SK

Január 2003 – spoločnosť Ernst & Young žiada o zrušenie žaloby o 2,6 miliardy GBP pre §nedbanlivosť.

Február 2003 – sudca Langley zamieta väčšinu žaloby pre nedbanlivosť proti spoločnosti Ernst §& Young.

September 2003 – deväť bývalých nevýkonných riaditeľov spoločnosti Equitable Life žiada o zru§šenie žaloby o náhradu škody vo výške 3,2 miliardy GBP.

Máj 2003 – úrad finančného ombudsmana rozhoduje, že spoločnosť musí odškodniť p䝧hlavných žalôb, ktoré vzniesli neskorší poistenci a uviedol, že dostal celkom 3 000 podobných žalôb o nesprávnom predaji. Ombudsman tiež uznáva spoločnosť Equitable Life vinnou zo závažného prekrúcania skutočnosti a otvára tak cestu vyplácaniu platieb vo výške 400 miliónov GBP.

Jún 2003 – parlamentná ombudsmanka Ann Abraham, ktorá prebrala prípad od Michaela §Buckleyho, vydáva správu o svojom vyšetrovaní. Orgány pre reguláciu obozretného podnikania oslobodzuje z obvinenia za vykonanie nesprávnych úradných postupov v období rokov 1999 až2000.

Jún 2003 – spoločnosť Equitable Life ponúka 16 000 poistencom bez garantovanej ročnej sadzby, ktorí§od spoločnosti odišli pred kompromisným režimom, odškodnenie vo výške do 5 % hodnoty ich poistiek.

Júl 2003 – odvolací súd rozhoduje, že spoločnosť Equitable Life sa môže súdiť so svojím bývalým §audítorom, spoločnosťou Ernst & Young, ak žalobu obmedzí na náhradu škody za stratu obchodných príležitostí (spoločnosti), a nie za skutočnú stratu odbytu.

Október 2003 – zamieta sa žiadosť nevýkonných riaditeľov o zrušenie žaloby proti nim. §

Marec 2004 – zverejnenie Penroseho správy. Po zverejnení správy vláda vylučuje možnosť od§škodnenia občanov a poslanci ju obviňujú, že ľudí v tejto situácii opustila.

Apríl 2004 – skupina poistencov s názvom Equitable Life Trapped Annuitants (ELTA) oznamuje §svoj zámer žalovať spoločnosť, ak nezačne odškodňovať. Právnici spoločnosti Equitable Life oznamujú, že spoločnosť nemá žiadnu reálnu šancu žalovať vládne regulačné orgány.

Jún 2004 – Christopher Headdon, bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Equitable Life dostáva na §šesť rokov zákaz zastávať funkciu vo vedení akejkoľvek spoločnosti regulovanej Úradom prefinančné služby.

15. júl 2004 – Arthur White posiela Výboru pre petície EP prvú petíciu.§

6. december 2004 – skupina Emag posiela Výboru pre petície EP druhú petíciu.§

Apríl 2005 – začína sa súd medzi spoločnosťou Equitable Life a jej bývalým audítorom, spolo§čnosťou Ernst & Young, a jej riaditeľmi, na ktorom spoločnosť Equitable Life tvrdí, že ich nedbanlivosť takmer spôsobila krach spoločnosti. Spoločnosť Equitable Life tiež žaluje 15 bývalých riaditeľov za úlohu, ktorú zohrali pri krachu poisťovne. Súdny proces pokračuje až do letných prázdnin.

September 2005 – urovnáva sa spor medzi spoločnosťou Equitable Life a jej audítorom.§

September 2005 – ombudsmanka Spojeného kráľovstva posiela Výboru pre petície EP memorandum.§

Page 402: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 402/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

18. január 2006 – EP rozhoduje o zriadení výboru EQUI.§

2. február 2006 – ustanovujúca schôdza výboru EQUI.§

Page 403: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 403/417 PE 386.573v02-00

SK

559 Skrátená a čiastočne doplnená verzia slovníka z Penrosovej správy.

PRÍLOHA 2§

SLOVNÍK559 ODBORNÝCH TERMÍNOV VÝBORU EQUI

ABI: Združenie britských poisťovní (Association of British Insurers).§

Anuita: súhlas poisťovne s vyplácaním pravidelných platieb až do dožitia poberateľa (poberateľov)§dôchodku alebo počas iného dohodnutého obdobia.

BaFin: Bundesamt für Finanzdienstleistungsaufsicht − nemecký úrad pre reguláciu finančných slu§žieb.

BIA: Britské združenie poisťovní (British Insurers Association). Neskôr sa z nej stalo Združenie §britských poisťovní (ABI).

Corleyho správa: správa Corleyho vyšetrovacieho výboru o spoločnosti Equitable Life Assurance §(zverejnená Inštitútom a Fakultou poistných matematikov v septembri 2001).

Dobrovoľné doplnkové príspevky (Additional Voluntary Contribution, AVC): dobrovoľné platby §do systému dôchodkového poistenia zamestnancov.

Dohoda o úrovni poskytovaných služieb: Dohody o úrovni poskytovaných služieb („SLA“) boli §podpísané medzi ministerstvom obchodu a priemyslu a úradom vládneho finančného matematika v roku 1984 a 1995 a medzi ministerstvom financií, Úradom pre finančné služby a úradom vládneho poistného matematika, keď Úrad pre finančné služby prevzal zverenú zodpovednosť za reguláciu poisťovníctva v roku 1999.

DTBP: politika rozdielnych záverečných bonusov.§

DTI: Ministerstvo obchodu a priemyslu UK (Department of Trade and Industry). Pôvodne Rada pre §obchod (Board of Trade ) a ministerstvo obchodu (Department of Trade). Zodpovednosť za reguláciu niesla Rada pre obchod do roku 1970, potom v rokoch 1970 − 1974 ministerstvo obchodu a priemyslu, 1974 − 1983 ministerstvo obchodu a ministerstvo obchodu a priemyslu od roku 1983 do prenosu funkcií na ministerstvo financií 1. januára 1999.

ELAS a ELS: akronym pre spoločnosť Equitable Life Assurance Society.§

EQUI: Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu vo veci krízy spoločnosti ELAS.§

Fakulta poistných matematikov: riadiaci orgán škótskych poistných matematikov.§

Formulár 9: súhrn všeobecného podnikového a dlhodobého podnikového majetku priradeného §k príslušnej požadovanej minimálnej miere, čo ukazuje regulačnú solventnosť spoločnosti.

FOS: Úrad finančného ombudsmana Spojeného kráľovstva.§

Page 404: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 404/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

FSA: Úrad pre finančné služby. Predtým Rada pre cenné papiere a investičné služby (Securities & §Investments Board). Úrad bol orgánom zodpovedným za reguláciu niektorých finančných služieb (a uznávanie samoregulačných organizácií) v zmysle zákona o finančných službách z roku 1986.V januári 1999 mu bola zverená zodpovednosť za reguláciu v poisťovníctve. Od 1. decembra 2001 prebral úrad na základe ustanovení zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000 zákonnú zodpovednosť za reguláciu finančných služieb.

FSMA: zákon o finančných službách a trhoch z roku 2000 (Financial Services and Markets Act §2000).

GAD: úrad vládneho poistného matematika (Government Actuaries Department). ústredný orgán §vlády, ktorý zamestnáva všetkých poistných matematikov vo vládnej službe. Medzi jeho úlohy patrískúmanie regulačných výkazov a poskytovanie poistno-matematického poradenstva orgánom pre reguláciu obozretného podnikania v oblasti poisťovníctva (ministerstvo obchodu a priemyslu, ministerstvo financií a Úrad pre finančné služby).

GAR: garantovaná ročná sadzba anuity (Guaranteed Annuity Rate).§

GIR: garantovaná úroková sadzba alebo garantovaná miera návratnosti investícií (Guaranteed Interest §Rate alebo Guaranteed Investment Return). Je to suma, o ktorú sa základné poistné plnenie zvýši každý rok pred pridaním (priznanej) bonifikácie pri dožití. Pôvodne ju spoločnosť stanovila na 2,5 % ročne pre osobné dôchodky, potom ju zdvihla na 3 %, a v októbri 1975 na 3,5 % ročne. Z nových dôchodkových poistných zmlúv bola vyňatá po 30. júni 1996.

GMT: všeobecná riadiaca skupina (General Management Team)§

HMT: Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva (Her Majesty's Treasury). Prevzalo zodpovednosť§za finančné služby od roku 1992 a zodpovednosť za reguláciu poisťovníctva od roku 1998.

Hodnota poistnej zmluvy: úplná akutálna hodnota poistky. Hodnota podieľajúcej sa poistky bude §obsahovať hodnotu bonusov za predpokladu, že poistka bude pokračovať až do dosiahnutia splatnosti. Táto hodnota sa nerovná peňažnej hodnote.

IB-PIA: oddelenie poisťovníctva Úradu pre osobné investície (Personal Investment Authority §Insurance Business Division). Je to oddelenie Úradu pre finančné služby, ktoré prevzalo regulačnúzodpovednosť Úradu pre osobné investície, keď sa čakalo na vytvorenie jediného regulačného úradu pre finančné služby podľa zákona o finančných službách a trhoch z roku 2000.

IFA: nezávislý finančný poradca (Independent Financial Adviser).§

Implicitná položka budúcich výnosov: položka, ktorú do určitej miery možno zarátať do splnenia po§žadovanej minimálnej miery solventnosti spoločnosti v súvislosti s dlhodobým podnikaním podľa uváženia a rozhodnutia regulátora. Táto položka umožňuje poisťovniam brať do úvahy výšku matematických rezerv, a to v takej miere, v akej ich majú v budúcnosti získať z platných zmlúv.

IMRO: Regulačná organizácia investičných manažérov (Investment Managers Regulatory §Organisation).

Page 405: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 405/417 PE 386.573v02-00

SK

Inštitút poistných matematikov: riadiaci orgán anglických poistných matematikov.§

Kompromisný režim: dohoda o kompromise medzi spoločnosťou a jej veriteľmi alebo skupinami §poistencov.

Konečná úprava anuity: pojem používaný v spoločnosti Equitable Life od začiatku 60. rokov §minulého storočia, ktorý znamená, že k poistnej zmluve s odloženou anuitou sa pri splatnosti poistky pridá dodatočná čiastka, aby bola výška anuity získanej pri uplatnení garantovanej ročnej sadzbyanuity v zmluve rovnaká, aká by bola, keby sa na čiastky pred pridaním bonusu uplatnila aktuálna ročná sadzba.

Kontrola: vzťahuje sa na výročné regulačné výkazy, ktoré spoločnosť ELS odosielala ministerstvu §obchodu a priemyslu, ministerstvu financií a potom aj Úradu pre finančné služby. V súlade s podmienkami dohody o úrovni poskytovaných služieb, ktorú úrad vládneho poistného matematika uzatvoril s každým z týchto orgánov, potom orgány predkladali správu o nových podpísaných zmluvách, požadovanom minimálnom krytí solventnosti, pohyboch v matematických záväzkoch atď.

Kvázi Zillmerova úprava: upravená metóda zillmerizácie, ktorú prijala spoločnosť v súvislosti s §regulačným hodnotením.

LAUTRO: Regulačná organizácia pre životné poistenie a investičné fondy (Life Assurance and Unit §Trusts Regulatory Organisation).

Majetok alebo voľný majetok: zostatok medzi prípustnými aktívami a matematickými rezervami §zadržanými z bonusov pre majiteľov výnosových poistných zmlúv ako ochrana proti väčším fluktuáciám hodnoty investícií či upisovaniu rizika alebo ústrednými administratívnymi nákladmi.

Matematické rezervy: záväzky poistného fondu na regulačné účely vypočítané s ohľadom na súčasnú§hodnotu budúcich očakávaných príjmov, výdavkov a výnosov z investícií.

MVA alebo MVR: úprava trhovej hodnoty (Market Value Adjustment) alebo zníženie trhovej §hodnoty (Market Value Reduction). Postup uplatňovaný spoločnosťou Equitable Life pri mimozmluvných nárokoch na zníženie hodnoty poistiek.

Nepriradené aktíva: vo všeobecnom význame sú to aktíva finančnej inštitúcie, ktoré nemožno okam§žite priradiť ku konkrétnemu vkladateľovi či investorovi. V terminológii dôchodkového a životného poistenia sa tento pojem voľne používa na označenie aktív, ktoré presahujú očakávané pasíva.

Negarantovaná ročná sadzba anuity: každá výnosová zmluva spoločnosti Equitable Life, ktorá§neobsahuje garantovanú anuitu alebo garantovanú ročnú sadzbu anuity. Po uplynutí platnosti zmluvy dostáva poberateľ dôchodku ročný dôchodok vypočítaný použitím aktuálnej ročnej sadzby anuity poisťovateľa, ktorá sa odvodí na základe príslušných trhových sadzieb pre pevne úročené cenné papiere.

Obozretná regulácia: regulácia, ktorá sa zaoberá celkovou solventnosťou spoločnosti.§

Obstarávacie náklady prevedené do ďalšieho obdobia: náklady na uzatváranie poistných zmlúv §týkajúce sa platných zmlúv ku dňu zostavenia súvahy.

Odložená anuita: anuita, z ktorej bude poistenec po dosiahnutí určitého veku do konca života dostáva§ť pravidelné dávky.

Opodstatnené očakávania poistencov (Policyholders Reasonable Expectations, PRE): pojem§

Page 406: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 406/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

zavedený novelou zákona o poisťovniach z roku 1973. Vznikol tak mechanizmus na ochranu poistencov pred rizikom neschopnosti spoločnosti splniť opodstatnené očakávania poistenca.

Opravný systém: systém odškodnenia bývalých poistencov zavedený spoločnosťou ako reakcia na §rozhodnutie vo veci Hyman.

Osvedčenie poistného matematika: osvedčenie, ktoré vystavuje zodpovedný poistný matematik §životnej poisťovne.

Osvedčenie riaditeľa: osvedčenie od riaditeľa životnej poisťovne v zmysle dodatku č. 6 §k nariadeniam o poisťovacích spoločnostiach (závierkach a výkazoch) z roku 1996.

Penrosova správa: správa lorda Penrosa o záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti ELS.§

PIA: Úrad pre osobné investície (Personal Investment Authority). Samoregulačná organizácia, ktorú§uznala Rada pre cenné papiere a investičné služby (neskôr Úrad pre finančné služby) podľa zákona o finančných službách z roku 1986.

Poberateľ dôchodku: osoba, ktorá si zakúpila anuitný produkt a bude z neho poberať dávky. Na výpo§čet výšky dávok sa používa pravdepodobná dĺžka života.

Podriadený cudzí kapitál (Subordinated Loan Capital, SLC): pôžička, ktorá je v prípade likvidácie §spoločnosti splatná až po tom, ako spoločnosť plne vyplatí všetky svoje ostatné záväzky.

Poistník: osoba, ktorá je zákonným majiteľom poistnej zmluvy uzatvorenej s poisťovňou.§

Poistná zmluva: dokument, v ktorom sú stanovené všeobecné podmienky poistnej zmluvy.§

Poistný matematik: odborník na poistnú matematiku, ktorý vypočítava sadzby, rezervy, dividendy a§ďalšie štatistické údaje.

PPFM: Zásady a postupy finančného riadenia (Principles and Practice of Financial Management). §Dokument, ktorý popisuje politiku riadenia výnosových produktov, ktorú teraz Úrad pre finančné služby vyžaduje od životných poisťovní.

Preskúmanie Úradu pre osobné investície: preskúmanie nesprávneho predaja osobných dôchodkov v §období od 29. apríla 1988 do 30. júna 1994.

Prípustné aktíva: aktíva, ktoré možno vziať do úvahy na účely požiadaviek týkajúcich sa solventnosti §spoločnosti, hodnotené v zmysle platných nariadení.

Prvá smernica o životnom poistení: smernica Rady z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných §právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa týkajú začatia a výkonu činností priameho životného poistenia. (79/267/EHS).

Regulácia výkonu podnikania: regulácia vzťahujúca sa na predajné postupy spoločnosti.§

Regulačná alebo požadovaná solventnosť: finančná situácia poisťovne, ktorej prípustné aktíva prevy§šujú jej pasíva vrátane matematických rezerv. Rozdiel sa nazýva miera solventnosti a musí byť väčší

Page 407: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 407/417 PE 386.573v02-00

SK

ako je vyššia hodnota z dvoch hodnôt: požadovaná minimálna miera solventnosti a výška záručného fondu.

RMM: požadovaná minimálna miera solventnosti (Required Minimum Margin of Solvency).§

Rozdiel v úrokovej sadzbe: rozdiel medzi predpokladanou hrubou mierou bonifikácie a mierou zní§ženia záväzkov, ktorú spoločnosť zaviedla do svojho oceňovania záväzkov v rokoch 1990 až 1997.

RSP: opakované jednorazové poistné (Recurrent Single Premium). Vzťahuje sa na zmluvy, ktoré nevy§žadovali uhrádzanie pravidelného poistného poisťovni.

SIB: Rada pre cenné papiere a investičné služby (Securities and Investments Board). V októbri 1997 §sa z nej stal Úrad pre finančné služby.

Skryté rezervy: rezervy vyplývajúce z podhodnotenia aktív a nadhodnotenia pasív.§

Skúška odolnosti: požiadavka, aby boli proti dopadom možných budúcich zmien v hodnote aktív §prijaté obozretné opatrenia s cieľom zistiť, či tieto aktíva dostatočne pokryjú záväzky. Rezerva požadovaná na úspešnú skúšku odolnosti je známa ako rezerva odolnosti.

Smernica Solventnosť II: smernica, ktorá má vyjsť v roku 2007 a ktorá rieši otázku solventnosti pois§ťovní v EÚ. Nahrádza a zjednocuje predchádzajúce právne predpisy.

Splatnosť: časový okamih iný ako smrť, od ktorého je poisťovňa zmluvne povinná poistencovi §vyplácať dávky.

SSAP: štandardný výkaz o účtovných postupoch (Standard Statement of Accounting Practice).§

Tabuľka úmrtnosti: rozloženie pravdepodobnej miery úmrtnosti podľa veku v podobných skupinách §ľudí na základe reálnych skúseností z minulosti.

Tretia smernica o životnom poistení: smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii §zákonov atď., ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 73/239/EHS a 88/357/EHS (92/49/EHS).

Účtovné závierky podľa zákona o spoločnostiach: riadne účtovné závierky vypracované v súlade s ú§čtovnými požiadavkami zákona o spoločnostiach Spojeného kráľovstva.

Úrad ombudsmana pre osobné investície: nezávislá agentúra, ktorá rieši sťažnosti investorov na §spoločnosti, ktoré reguloval Úrad pre osobné investície.

Vládny poistný matematik: vedúci úradu vládneho poistného matematika.§

Vyhlásenie o uznaných (účtovných) postupoch: účtovný štandard tvorby finančných výkazov pre §poisťovníctvo.

Výnosová poistná zmluva: poistka s účasťou na zisku pri rozdelení prebytku z príslušných fondov vo §forme bonusov.

Vzájomná životná poisťovňa: životná poisťovňa, ktorú nevlastnia akcionári, ale poistenci. Poistenci −§majitelia dostávajú podiel zo ziskov poisťovne vo forme bonusov pridávaných k ich poistkám.

Page 408: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PE 386.573v02-00 408/417 PR\659626SK.doc

Externý preklad

SK

Zaistenie: dohoda s inou poisťovňou (zaisťovacou spoločnosťou), s ktorou sa za dohodnutý poplatok §zdieľa riziko. Umožňuje poisťovniam prijímať aj veľké alebo nezvyčajné riziko a znižovať účinky kolísania nárokov na odškodenie z roka na rok.

Zillmerizácia: rezerva na očakávané obstarávacie náklady, ktoré by malo byť možné pokryť§z budúceho poistného.

Page 409: A !BCBD · 2009. 6. 30. · !"#$%&$'$()*+,- /q^r1 !. /0$*%1/ 23'433!" a(9)+ 9 b,*c 56* b,& 1+7 -3)

PR\659626SK.doc 409/417 PE 386.573v02-00

SK

PRÍLOHA 3

Pozri priložené DVD, ktoré obsahuje:

Všetky publikované písomné dôkazy (PD) a zaregistrované dôkazy nepublikované1.na webovej lokalite (PD nepublik.).

Všetky doslovné prepisy z 11 vypočutí (V1 – V11) spolu s doslovným prepisom 2.druhého seminára o transpozícii (SE 2).


ABBD ABBA a BCBD BC BE a - k2pi.net.vnk2pi.net.vn/dinhkem/tonghopmotsobaihnhphanghay.pdf · Đây chính là đường tròn Euler, đường tròn này đi qua trung điểm ba cạnh

Promociones 9 b

=9 · =9 , " $ " ie $ ! $ $ $ ! $ $ m $ $ $ ! " $ $ " $ " $ ! $ $" $ # l 0 0 @ $ $ # n $ n $ ! $ $ " " b b

Gendai - eggplantstudio.com file9 b B < I 5} ž b T) c flJ c 9 T) 7 g 9 < D < 1 c B < b D D 9 5 B 9 9 9 ... Title: Gendai Author: 松尾寿子 Created Date: 10/13/2005 11:18:50 PM

7 9 (*B1BBDB1 p ÁBrBtB B B.B B BN:w HB.4PB BN . :w · tx 9"a`+on*zo$o, in ßÊë 2010 9 b2b bdb.:w û ÷aî :.5bu ; b b"b b¤b_b b17 9 {b. »baî7 9 b b¤b_b b1 Ç b m Ðb boaîb

B 39 > · 2018. 9. 27. · B 39 > ... b 39 >

Welcome! | Korea Sciencekoreascience.or.kr/article/JAKO201224963706661.pdf · bcBdDv,bcBd$()(RENS gh1jk, õ !(1267gle7 .,jk.0rY< _`a(B1@< l±< Ä !%KBϬ yzKBÃI3 .0 ,Ä !% D7[,bcB

2 9 (201 7 16 a I 1 B 2 7 18 B 23 D 9 B 9 5 5} z D 3? b D y D D o D b … · 2017. 7. 20. · 2 9 (201 7 16 a I 1 B 2 7 18 B 23 D 9 B 9 5 5} z D 3? b D y D D o D b b B D HIJ 5 92

GUIDE DES ETUDES A L’EPFL · B 6 Livret des cours 9 B 7 Carte d’étudiant 9 B 8 Dossier de l’étudiant 9 B 9 Informatique 10 B 10 Ordinateur portable 11 B 11 Crédits ECTS 11

B ( w; · 9 21 2016 - (b) 9 ----> ---+ -> -> -> -+ ~----.., ~ ~ 21 -----, -----' -----~-----~

5 3 ' * jjjjjjjj! ) + 1 ! jjj m p ... bm & 9 b) & - b, , b 9 e h 1

Eureka Math - Camden City School District ! ! =9=9 ! ! =9=f!a!

DOWNLOAD Team Viewer - mittare.com · ˚ o ˚i 1. ˆ &ˆ˚ 9˝˚ b : & r@˚˙b˚ '' .& 9@˘k 1˙ a@ ˛ˆ 8a˝ˆ˚ 9˝˚ b :ˇ 2. &% ˝ / n˚ 0 ' .& ;':9 9-/ a˝8ˆ ˚ 9˝˚ b a@

st a (9%5890) b (b) b)

+?8 B* 8 + & ? B* 8 > ' ;3%) 33 8; % 3 - Revision World4 , .9? ? 9 ?$ ? &? -+)f */)-f9 + 8# ?& + b+ / -/) &+ &?9 9?-8 93 $ */)-f &9 )) $ ( ?? 3 0 1 9 8& $-d , . -b) *-?&c ?

8d 08d " href="https://vdocuments.net/tygodnik-parafialny-nr-323-6-9-73-b-9d-9-9b-da9-.html"> · tygodnik parafialny nr 323 6 -& 9> +73 )-b > - +-9d 9% - .9>b da9 >- + >.8cd %>c0-b9> )d* 8>bc #3 + d% $ &.b #%9>-8%%:b% > %#%9>-8%%' f "-d+ 93 -bcd+ +% + >8d 08d

! ¼ {X ... 9 vDB:;;< 9 vE:;?;@ 9 vº»A :;;< ! 9 vG?:;;?;@ ! 9 v `:;;?;@ 9 vIGH:;;?;@ ... ô k § *+ ô b ô b ´ÒA

Presentación1Oct 01, 2016  · b+9 b+18 b+13 b+8 b+9 b+8 b+9 b+9 b+10 b+9 b+10 b+8 b+9 b+8 b+9 b+10 b+10 b+11 b+12 b+10 b+1 b+23 b+7 b+7 b+6 b+4 b+5 b+4 b+7 b+5 b+2 rd-5.2 rd-6.1

2010 / ب · 8/ : 5 ˘c 9 (1) . ˜ ( , 3 6 bm#˙: a 9 ˙4 b 188$ b 3ˇ b˜ 0#= bˇ / 3= b ˙ i ˘ @ = b o, (1) ( , ( , b˜ ˚: a 9 ˙4 b 193$ b

: ± 8 9 W b 8 b ú Ì 9 ° W ä 9 ° a A ç < 9 ° % ú 9 ° W b 8 å ° ç ...: ± 8 9 W b 8 b ú Ì 9 W ä 9 a A ç < 9 % ú 9 W b 8 å ç 9 V ì î Z V Þ r ÿ q Z í g ±

Průmyslová odvětví 9.A, 9.B

From Hardship Comes Success Reading Skills Reading Skills New wordsText B Unit 9 Unit 9 Section B Unit 9 Unit 9 Section B

Islamic University of Gaza Deanship of Community Service ...cdi.iugaza.edu.ps/Files/1788ae24-5ca0-4e01-bcbd-e66bf52374e9.pdf · updated in July 2013,and Best Guide for PMP Exam developed

Exposición 9-b

ACTA€¦ · /* 9 & % ˙˝˛?9@# 0 1 + ˜ ˇ ˜ % " ˆ b ˙ " b ˚ 97,99 ˙$k˝

7 4 #$ 8 % 9 9˘:;˚ˆ

Kentucky Data Coordinator’s Manual For …chfs.ky.gov/NR/rdonlyres/00E0D693-BCBD-407E-B056-FC246CDE564A/0/...Kentucky . Data Coordinator’s Manual . For . Ambulatory Facilities

ï ôe] ]F]R]d B ôe µ Z]c ôe Æþ ]c ° ï C 9 ]B]d] ] ]S]d]?¶] …...B,)56 C B P [ O Þ C « è ¾ 9 ¾ B 6 C ¾ 9 ¾ B 6 C ¾ 9 ¾ B 6 C ¾ 9 ¾ 6 ð Z ¾ 9 ¾ B 6

5 " href="https://vdocuments.net/6789-bcbd-e-idha-2020-6-24-6789-bcbd-e-fghi-jklmnop-g-hiqrsbcrstkuvwxynzc.html">6789 bcbd e: - IDHA · 2020. 6. 24. · 6789 bcbd e: fghi jklm;n>op G HIqRSBCrst>kuvwxyNz{C: ! * |}~ X fdc cc d c %" ! K G z L > 5

B – SCHOOL BOARD OPERATIONSgcs.scholasticspark.com/.../106/2015/02/Section-B2.pdf · 7/10/2012  · BBG Consultants (cf. CJ) BC Meetings ... Notification BCBC Preparation BCBD Agendas

Stephen Foster Songs: Part 1 Music by Stephen Foster ...B?? bbb bbb bbb bbb b b bbb bbb bb bb b b bbb bbb bbb bbb bbb bbb bbb bbb bbb 8 9 8 9 8 9 8 9 8 9 89 8 9 8 9 8 9 8 9 8 9 8 9

lfil D b E aaa b fi b z b HIJ 5} < Z D < 9 b b E z 9 9 D D D D lfil lfil líll … · 2011-10-27 · lfil D b E aaa b fi b z b HIJ 5} < Z D < 9 b b E z 9 9 D D D D lfil lfil líll

FORTBILDUNDGSAKADEMIE MONT-CENIS / HERNEtuprints.ulb.tu-darmstadt.de/290/11/Anhang_B9_B10.pdf · 4 / B.9 B.9 GIPV-BEISPIELE in Europa B.9 / 5 Deutschland MONT-CENIS / HERNE B.9 1)

Slauerhoffstraat 9 B

WWR 880 WPS-FR-fr · 9 l b 9 l $ 7 b % k lb 0 ... h b* wk 9` ;'* awk :