AKO SI UDRŽAŤ MOZOG V DOBREJ KONDÍCII A ZDRAVÚ MYSEĽ

Spracovala: PhDr. Mariana RAČKOVÁ, PhD.

Garant odboru U3V TUKE: Človek – zdravie – spôsob života – životné prostredie

OSNOVA

1) Vstup do problematiky

2) Starnutie

3) Faktory ovplyv ujúce dobré fungovanie mozgu aň udržiavania zdravej mysle lovekač

4) Záver

5) Kontrolné otázky

6) Literatúra

1. Vstup do problematiky

Americký senát vyhlásil súčasné 21. storočie za dekádu mozgu. Podčiarkol význam potreby

intenzívneho a extenzívneho výskumu v oblasti činnosti CNS a stavby ľudského mozgu.

Dôvody sú nielen medicínske (nové poznatky o činnosti mozgu prispeli k podstatnejšiemu

pokroku pri liečbe nervových chorôb), ale aj psychologické, ekonomické a sociálne.

Na Slovensku je téme efektívneho fungovania a optimálnej kondície človeka (fyzickej,

psychickej a teda i mozgovej) zvlášť v seniorskom veku venovaná čoraz väčšia pozornosť.

Príčinou je rastúce proporcionálne zastúpenie starších jedincov v populácii z dôvodu zníženej

pôrodnosti, kvalitnejšej a dostupnejšej zdravotnej starostlivosti, pokrokmi v medicíne,

vytrácaním sa manuálne namáhavých prác a celkovým predlžovaním priemernej dĺžky života

ľudí.

V súčasnom gerontologickom výskume sa čoraz viac akcentuje dôležitosť otázok spojených s

kvalitou života a hľadaním tzv. „vitálnych mechanizmov existenciálneho fungovania“.

Uvedené faktory podporujú myšlienku o reálnej možnosti osôb spomaľovať nepriaznivé

zmeny spojené napr. so starobou, zabúdaním, demenciou. Využívajú sa najmä princípy

kompenzácie rozličných nedostatkov a insuficiencií pomocou alternatívnych behaviorálnych

stratégií, primeraného životného štýlu, ako aj nových techník myslenia. Jednou z konkrétnych

možností je ponúkanie „druhého životného programu“, náplňou ktorého sú rôzne vzdelávacie

a voľno-časové aktivity (napr. inštitucionálne programy, besedy, workschopy, prednáškové

cykly, odborné stretnutia, tréningy, či univerzity tretieho veku). Edukačné aktivity prispievajú

k životnej spokojnosti a integrácii frekventantov do spoločnosti, podporujú duševné a fyzické

zdravie, saturujú potreby aktívnej činnosti a užitočnosti, ale hlavne udržujú mozog a myseľ

človeka v dobrej kondícii.

Byť mentálne aktívnym neznamená vyrovnať sa výkonu Japonca Hiroyoki Godu, ktorý bez

prípravy uvádza prvých 42000 miest nekonečného čísla Pi alebo schopnostiam Dominica O

´Briena, pamäťového majstra sveta, ktorý v priebehu 5 minút usporiada 360 cifier do

správneho poradia.

Zmysel duševnej aktivity obyčajného človeka je prozaickejší, napr. žiť s pocitom, že všetky

potrebné informácie má k dispozícii (telefónne čísla, PIN kódy, prístupové heslá, dôležité

dátumy, mená osôb), či nákupy v supermarkete bez zoznamu chýbajúcich potravín, s

lístočkom v ruke, a tiež vedieť svoje povinnosti naspamäť, rozpamätať sa, na ktorom mieste

sú hľadané okuliare, kľúče...

2. Starnutie

Aj laická verejnos už za ína registrova skuto nos , žeť č ť č ť starnutie ako také, je podstatným

fenoménom demografického vývoja nielen vo svete, ale aj u nás. Ide o prirodzený, nezvratný

a zákonitý proces, ktorý sa za ína samotným narodením lovekač č a prináša špecifické zmeny

vo všetkých štyroch zložkách udskej existencie - biologickej, psychickej, sociálnejľ

a spirituálnej.

lovek, prechádzajúci procesom starnutia, saČ stáva citlivejším na pôsobenie jednotlivých

vonkajších faktorov. Hartl a Hartlová (Psychologický slovník, 2000, s. 16) považujú starnutie

za všeobecnú vlastnos organizmuť prispôsobi sa podmienkam, v ktorých existuje. Ide oť

základnú vlastnos živej hmoty, schopnos organizmu alebo jeho jednotlivých orgánovť ť

adaptova sa na nové - externé podmienky. Z psychologického aspektu ide o prispôsobovanieť

a odpove senzorických orgánov na pôsobiace podnety.ď

Iní autori považujú starnutie za proces deštrukčný, vznikajúci na základe poškodenia

organizmu vonkajšími alebo vnútornými faktormi, ktoré pribúdajú s rastúcim vekom človeka.

Následne rozlišujú:

biologické starnutie – ako dôsledok zmien a úpadku štruktúr, jednotlivých funkcií

orgánov, zníženia adaptačných a regulačných funkcií, poklesu imunity, zhoršenia

zmyslového vnímania, tvorivosti a pod.;

psychické starnutie – býva sprevádzané zmenou osobnostných a povahových čŕt,

zhoršením kognitívnych funkcií a schopností (pociťovania, vnímania, pamäti, časté

zabúdanie, predstavivosti), zabrzdením psychomotorického tempa, zníženou vigilitou

- koncentráciou pozornosti, používaním tradičných a často nefunkčných stereotypov

a kognitívnych schém, ale tiež zvýšením vytrvalosti, vôle a prezentovaním ľudskej

múdrosti, rozvahy, akceptácie a tolerancie. Mení sa nielen telové schéma, ale aj

sebaobraz seniora, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v psychickom vývine, pretože je

mentálnou reprezentáciou vlastností a schopností indivídua.

sociálne starnutie - súvisí predovšetkým s nútenou adaptáciou na odchod do

dôchodku, zmenou sociálneho postavenia a životného programu, akceptovaním

osobných a sociálnych dôsledkov zdravotných porúch.

3. Faktory ovplyv ujúce dobré fungovanie mozgu aň udržiavania zdravej mysle

lovekač

a) Výživa – zdravá, pestrá, vyvážená, bohatá na antioxidanty a živiny.

b) Neurobik – duševný fitness, mentálne cvičenia , ale aj permanentná stimulácia mozgu

novými mentálnymi podnetmi, záujem o všetko neznáme, získavanie nových

informácií a vedomostí.

c) Sociálny kontakt. Každodenný styk s inými núti mozog, aby bol neustále pripravený

poskytovať v spontánne vznikajúcich situáciách určité a správne odpovede, aby sa

dokázal presmerovať a percipovať myslenie a cítenie druhých.

d) Skúšanie nových prístupov pri riešení problémov a aplikácia heuristických metód s

cieľom redukcie stereotypov v myslení. Uplatňovanie laterálneho myslenia

(pristupovať k problému akoby z inej strany, sprostredkovane) a stimulácia pravej

mozgovej hemisféry.

e) Zdravý a veku primeraný životný štýl. Význam aktivity, telesných a izometrických

cvičení, oddychu, spánku, humoru, relaxu.

3.a) Výživa - zdravá, pestrá, vyvážená, bohatá na antioxidanty a živiny.

Výkon mozgu povzbudzujú tzv. „super potraviny“. Ide o výživu bohatú na

antioxidanty, vitamíny, minerály, stopové prvky a živiny (veľa sa diskutuje o stimulačnom

účinku borievok, čučoriedok a rôznych bobúľ).

Kapacitu mozgu pozitívne ovplyvňuje lecitín, ktorý sa nachádza v sóji alebo vajíčkach.

Obsahuje zdravé tuky, ktoré zodpovedajú za funkčnú a štrukturálnu integritu bunkových

membrán v mozgu. Lecitín zvyšuje syntézu acetylcholínu v mozgu - neurotransmitera, ktorý

je dôležitý pri šírení mozgových impulzov.

Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) obsahuje flavónové glykozidy, ktoré spomaľujú rozvoj

zmien mozgových funkcií, súvisiacich so starnutím. Obsahuje tiež terpenoidy, ktoré rozširuje

krvné kapiláry, zlepšujú prekrvenie ciev, čím umožňujú mozgu aktívnejšie metabolizovať

glukózu, ktorá je jeho hlavným zdrojom energie.

Centella asiatica (Gotu Cola) obsahuje látky nazývané triterpény, ktoré zvyšujú produkciu

kolagénu v cievach a napomáhajú spevňovať stenu ciev, čím optimalizujú prietok krvi. Gotu

Kola podporuje produkciu neurotransmiterov.

L-fenylalanín - esenciálna aminokyselina, ktorú si organizmus nedokáže vytvoriť. Je dôležitá

pre zvýšenie produkcie dopamínu a norepinefrínu - excitačných nervových prenášačov, ktoré

pôsobia stimulačne. Spomaľuje proces mentálneho starnutia, zlepšuje schopnosť učenia

a zapamätania, zlepšuje náladu.

Mucuna pruriens - rastlina, ktorej účinky sa využívajú na zlepšenie koncentrácie a pamäti.

Obsahuje vysoké percento látky L-DOPA, ktorá patrí medzi neurotransmitery (zvyšuje tiež

produkciu rastového hormónu).

Celozrnné obilniny a zelenina sú bohatým zdrojom glukózy vo forme zložených cukrov,

ktoré sú pre mozog energetickým zdrojom (nejedná sa o jednoduché cukry - sladkosti, ktoré

spôsobujú rýchly vzostup hladiny krvného cukru, po ktorom nasleduje aj rýchly pokles).

K stimulátorom mozgovej aktivity patrí čokoláda s vysokom obsahom kakaa, bielkoviny,

rybí tuk, nenasýtené mastné kyseliny.

Vitamín B pôsobí proti nervozite, vyživuje nervy a mozgové bunky, vitamíny E a C

ochraňujú pred škodlivým vplyvom voľných radikálov kyselín. Na pamäť pôsobí stimulujúco

aj nikotín a kofeín (v mozgu sú lokalizované nikotínové receptory, ktoré zvyšujú krátkodobú

mozgovú aktivitu), a tiež dostatočný prísun kyslíka, napr. vo forme pohybu na čerstvom

vzduchu.

3.b) Neurobik (The Mind Gym) – duševná gymnastika, mozgový (mentálny) tréning,

ale aj permanentná stimulácia mozgu novými mentálnymi podnetmi, záujem o všetko

neznáme, získavanie nových informácií a vedomostí.

„Mať dobrú myseľ nestačí, hlavné je používať ju.“ Descartes

Ak osoba poci uje zdravotné ažkosti siahne po babi kiných osved ených bylinkách aleboť ť č č

vyh adá lekársku pomoc. Ak sa potrebuje uisti oľ ť správnosti svojho konania vyh adá blízkuľ

osobu alebo odborníka - psychológa. Ak sa potrebuje zbavi nadbyto ných kíl, i „vylepši “ť č č ť

postavu - navštívi fitnes centrum.

To, o sa dá „robi “ sč ť telom, to sa dá „robi “ aj sť mys ou.ľ

Nezávislý vedecký výskum dokazuje, že riešenie logických hádaniek na ur itý asč č

znižuje reak ný as loveka za volantom auta alebo rýchlos odpovede vč č č ť situáciách

rozhodovania. Rovnako hranie hier (napr. scrable, šach, pexeso), i pravidelné športovanieč

podporuje duševnú a telesnú vitalitu.

Mentálny tréning umož uje loveku získava viac od života aň č ť dáva viac iným okolo seba.ť

Napomáha k zdokonaleniu a efektivite individuálneho života jednotlivca.

Medzi moderné metódy mozgového tréningu patrí EEG - biofeedback (neurofeedback,

neuroterapia). Podstata EEG spočíva vo využití princípu tzv. biologickej spätnej väzby na

autoreguláciu mozgovej činnosti. Pôvodná biologická spätná väzba existuje ako

mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa organizmus udržiava pri živote. Ide o neustále

informovanie o výsledkoch prežívania a správania. Čiže to, čo robí príroda spontánne, pri

EEG vykonáva odborník za pomoci moderných prístrojov.

Celková životná pohoda závisí od vyššie spomínanej fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá

telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie (človek menej podlieha aj psychickej

únave). Primeraná psychická kondícia ovplyvňuje schopnosť sústredenia a dobré fungovanie

pamäti. Vedci uvádzajú, že bunky svalov a nervové bunky sa správajú podobne. Potrebujú

byť v činnosti, ináč strácajú na výkonnosti. Primeraná mentálna aktivita spôsobuje, že

mozgové bunky sa rozvetvujú, „rozkvitnú“, pretože činnosť stimuluje tvorbu nových

výbežkov a spojení. Pasívny štýl života nervové bunky oslabuje a ničí.

Myšlienky mentálnej gymnastiky a trénovania mozgu nie sú nové. Podľa predstaviteľov

hnutia The Mind Gym (2008, s. 6), sa neurobik stáva jednou z výziev zdokonaľovania ľudskej

mysle pre 21. storočie, podobne ako v 80. rokoch 20. storočia to bolo hnutie ľudí starajúcich

sa o svoje telo (posilňovne) s uprednostňovaním vegetariánstva a vegánstva. V 90. rokoch

narástol záujem o duchovné otázky, objavila sa jóga, feng šuej, tajči, pozitívna psychológia,

apod.

Sú asné č programy neurobiku bývajú zamerané na:

optimalizáciu práce CNS, zdokona ovanieľ pamäťových funkcií,

získanie uznania okolia, vyššej sociálnej akceptácie,

zvládanie zá ažových, náro ných životných situácií,ť č

zvýšenie motivácie, správneho rozhodovania v situácii zmeny.

Mozog človeka „túži“ po nových situáciách, problémoch, objavoch. Mentálnu stimuláciu

blokujú rutinné a stereotypné situácie pôsobiace viac inhibične, ako nové zážitky a všetko, čo

je neobyčajné a neobvyklé. Práve tým sa líši od obyčajného počítača, ktorý si vyžaduje veľmi

špecifické, a nie všeobecné parametre. Človek nemusí byť hneď kaskadérom alebo rockovým

spevákom, aby percipoval realitu ako vzrušujúca, neobyčajnú a zaujímavú. Rozhodujúcim je

prístup, emócie, osobná zameranosť, nadšenie, vôľa, zanietenosť človeka. Výskumníci

potvrdzujú, že mozgová aktivita dosahuje svoj najvyšší potenciál, ak osoba prežíva radosť z

toho, čo robí (ako cvičenia sú vhodné aktivity, v ktorých si jedinec osvojuje niečo nové – učí

sa cudzí jazyk, venuje sa umeleckým aktivitám, pracuje s PC, navštevuje kurzy tanca

a vykonáva aj také činnosti, o ktorých bol presvedčený, že ich nikdy nedokáže zvládnuť).

3.c) Sociálny kontakt,

Každodenný styk s inými núti mozog, aby bol neustále pripravený poskytovať v spontánne

vznikajúcich situáciách určité a správne odpovede, aby sa dokázal presmerovať a percipovať

myslenie a cítenie druhých.

Prosociálnosť patrí k bazálnym charakteristikám človeka. Sociálna komunikácia

trénuje mozog a udržiava bdelú pozornosť, schopnosť myslieť, pamätať si, viesť dialóg, ako

aj situačnú pohotovosť. Pri sociálnej interakcii s druhými, dochádza k aktivácii množstva

nervových okruhov, ktoré determinujú cítenie človeka, úsudok, predvídanie, empatiu, a tiež

schopnosť správne zachytiť emocionálne signály iných.

Sociálne prostredie nie je predstaviteľné bez jeho aktérov – samotných ľudí. Už prvý

interpersonálny kontakt (letmý pohľad, podanie ruky) býva spúšťačom určitých dojmov

ovplyvňujúcich mienku osoby.

Sociálny kontakt je nesmierne komplikovaným javom, tak ako sú odlišní a zložití jeho

účastníci. Medzi ľuďmi existujú individuálne a typologické diferencie, ktoré si nárokujú na

určitú mieru akceptácie (individuálne rozdiely sú také, ktorými sa jeden človek odlišuje od

ostatných. Typologické rozdiely sú tie, ktorými sa od seba odlišujú skupiny ľudí).

Sociálnemu kontaktu môžu napomôcť záujmové kluby, združenia a rôzne neformálne

zoskupenia. Výborný prostriedok stimulácie mozgu predstavujú interaktívne hry, ktoré

uvedený kontakt podporujú a zároveň precvičujú zručnosti a strategické schopnosti.

Nájsť správnu hodnotovú orientáciu, vzťah k sebe, cestu k iným ľuďom, prírode, svetu, - čiže

charakter spôsobu personalizácie a individualizácie v priestore sociálnych vzťahov a komunít,

predstavuje výzvu, podporujúcu ideu optimálneho fungovania jedinca, jeho mozgu a zdravej

mysli.

3.d) Skúšanie nových prístupov pri riešení problémov a aplikácia heuristických metód

„Každý je tak trochu ignorant, ale každý v niečom inom.“ Eleanor Roosevelt

Zabehnuté behaviorálne vzorce správania a konania, ignorujú procesy zmeny

a hľadania nových postupov. Opakujúce sa, ako aj nové problémy jedinec často rieši

prostredníctvom „tvrdej logiky“, nevybočujúc z rámca tradičného a konzervatívneho

usudzovania. Mnohí považujú logické alebo matematické riešenie problémov za absolútne,

pretože konečný rezultát je vyjadrený jednoznačne. Inými slovami, buď je správny alebo zlý.

V skutočnosti aj logické a každodenné problémy, podobne ako umelecké, majú viac než jedno

riešenie, a to z nich tvorí úlohy, ktoré si vyžadujú uplatnenie napr. laterálneho myslenia,

tvorivosti a heuristických postupov (rozdiely sú len procedurálne, pri logickom postupe sa

začína analýzou, pri umeleckom a každodennom - syntézou).

Heuristika je metodológia tvorivého riešenia problémov. Líši sa od algoritmu v tom, že

obsahuje axióm kreatívnej práce. Riešenie problému zasahuje rovnako tak kognitívnu,

procesuálnu, ako aj emotívnu stránku osobnosti. Heuristické postupy využívajú metódy

rozvoja skupinovej práce a stimulačné postupy (bližšie tab. č.1):

Tab. 1 Metódy rozvoja tvorivosti

Metódy rozvoja skupinovej tvorivosti Systematické stimulačné metódy kreativity

metódy s divergentným spôsobom myslenia metódy s konvergentným spôsobom myslenia

• využívajú reflexiu, intuíciu;

• cieľ: nahromadiť čo najviac nápadov.

• preferujú systematické myslenie

• usmerňujú tvorivé myslenie, určením postupov

• cieľ: stimulovať nápady, riešenia

brainstorming, brainwritting,

metóda 6-3-5,

PHILLIPS 66,

synektika,

kontrolne otázky,

heuristické postupy: DITOR, IDEAL,

Sokratov dialóg, problémová metóda,

metaforické myslenie a analógie,

hodnotové analýzy a postupy G. Nierenberga,

tvorivé metódy Róberta Epsteina,

DELPHI metóda.

metóda morfologickej analýzy,

neurolingvistické programovanie,

metóda tvorenia vzdialených asociácií

Laterálne myslenie vychádza z vnímania, ktoré je výsledkom asymetrickej štruktúry

nervového mozgového prepojenia.

Edward de Bono (zaviedol pojem laterálne myslenie) rozlišuje tzv. „skalnú“ logiku, ktorá je

spojená s analýzou, logickým uvažovaním, nezvratnou argumentáciou a logiku „vodnú“, ktorá

vychádza z laterálneho myslenia, je často málo racionálna, intuitívna, nepoužíva pre

vysvetlenie reality štandardné mémy, či objektívnu matematicko-induktívnu logiku. Význam

laterálneho myslenia spočíva v tom, že prehlbuje štrukturálne a paralelné myslenie

v súvislostiach, oddeľuje ego od prejavu. V uvažovaní prevláda mapujúci štýl nad

argumentačným. Predkladá a skúma mnoho možností, prístupov a ciest ako problém riešiť,

vidieť ho z opačného, odlišného konca, či nazerať na úlohu z iného percipovaného uhla.

Jedinci uplatňujúci bočné - laterálne myslenie majú možnosť uskutočňovať tzv. „psychické

skoky“, nie sú obmedzovaní vertikálnym myslením, ktoré vychádza z postupnosti krokov, kde

jeden krok podmieňuje krok druhý.

Pri laterálnom myslení je typická nízka pravdepodobnosť (výnimočnosť odpovede, úžasná

myšlienka), pri vertikálnom je pravdepodobnosť opakujúcich sa odpovedí, alebo riešení –

vyššia.

Otázky pre seba - aktívne povzbudzujú mozog k aktivite. Jedinec prežívajúci pochybnosti, by

nemal odmietať vnútorný dialóg (nutnosť nadviazať kontakt so svojimi pocitmi), pretože je to

najjednoduchšia cesta, ako pochopiť aj iné alternatívy riešenia problému (ide predovšetkým

o zapojenie obidvoch mozgových hemisfér, minimalizáciou práce dominantnej mozgovej

hemisféry; najčastejšie ľavý mozog – logická časť, nie je dostatočne podporovaná pravou

stranou – emotívnou).

Mozgová lateralita

Mozog je fyzicky rozdelený na dve hemisféry. Podľa teórie konvergencie – divergencie,

pravá (nedominantná) pologuľa je typická pre umelecký kognitívny štýl a nonverbálne

myslenie. Plní aj úlohu „emočného filtra“ všetkých podnetov (racionálnych, vôľových,

citových), ktoré na človeka pôsobia. Ľavá (v populácii častejšie dominantná) hemisféra je

typická pre vedecký poznávací štýl a reč (hovorenú i písanú).

V zdravom, dobre fungujúcom mozgu sa tieto „dve reality“ nepozorovane dopĺňajú

a kombinujú, zaručujú schopnosť zvládnuť akúkoľvek situáciu, ktorá nastane. Riešenie

problémov, či to už ide o bežný život, vzťahy, umenie alebo vedu, sa vždy týka oboch

hemisfér. A obe potrebujú cvičenie. Ako pracujú obidve mozgové pologule graficky

znázorňuje obr. č. 1.

Ľavá mozgová hemisféra (ĽMH) – pamäť na mená, centrum inteligencie

Pravá mozgová hemisféra (PMH) – pamäť na tváre, obrazy, centrum tvorivosti

Obrázok 1 Komparácia ĽMH a PMH

Americký psychológ R. J. Sternberg (2004, s. 109) uvádza, že výkonové správanie človeka

má rôzne determinanty. V súvislosti s prácou mozgu a jeho časti – limbického systému,

pojednáva o 2 systémoch sebaregulačného správania. Ide o emocionálny “horúci“ systém,

ktorý je špecializovaný na rýchle reakcie po pôsobení silných podnetov (napr. radosť, bolesť).

Ak je aktivovaný „domáha“ sa rýchleho konania, pričom automaticky spúšťa obranné reakcie

pri konfrontácii s hrozbou. Tento systém reaguje aj na konzumné aspekty podnetu a motivuje

k reakcii (jedlo ako podnet, reakcia – jedenie, hoci nie som hladný). Kognitívny „chladný“

systém je naladený na informačno-kognitívne a priestorové aspekty. Generuje racionálne,

uvážené a strategické správanie. Podporuje odložené reakcie na uspokojenie. Pre človeka to

znamená, že bez ohľadu na objektívnu situáciu, môže aktivovať horúci alebo chladný systém

spôsobom, ako konštruuje a mentálne reprezentuje udalosti. Spôsob reagovania určuje silu

/ne/vytvoriť mentálne podmienky, ktoré mu v budúcnosti /ne/pomôžu odolať pokušeniu

a zvládnuť nepohodu (alternatívnu regulačnú stratégiu na „chladenie horúcich“ spôsobov

reagovania môže predstavovať snaha prestať na ne celkom myslieť – STOP technika,

presunutie pozornosti na iný objekt, apod).

3.e) Zdravý a veku primeraný životný štýl.

Význam aktivity, telesných a izometrických cvičení, oddychu, spánku, relaxu.

Prepojenie telesného zdravia a psychickej odolnosti je známe od pradávna. Nie

nadarmo sa hovorí - „V zdravom tele zdravý duch“. Telesné cvičenia, aktívny pohyb, chôdza,

či turistika, by nemali chýbať v žiadnej etape vývoja jedinca. Všetko však treba „dávkovať“

primerane, s ohľadom na zdravie a vek. V dnešnej dobe podľa názoru výskumníkov, na

pamäťový výkon a zdravú myseľ pôsobí ako jeden z faktorov - rýchlosť. Dynamický, až

hyperaktívny spôsob života zapríčiňuje, že mozgu nie je poskytovaný dostatočný čas na

uvedomenie si a spracovanie informácií, na vytvorenie pamäťovej stopy. Výsledkom býva

preťaženie mysle. Nejde o funkčné poruchy, teda o poškodenie mozgu, ale procesov, ktoré v

ňom prebiehajú. Ľudská pamäť je porovnateľná s výkonom počítača, ktorý ak sa zahltí

informáciami, nedokáže ďalej pracovať. Aj v mentálnej oblasti si treba uvedomiť individuálne

limity a možnosti.

Dôležité je spomaliť pracovné tempo, dopriať si odpočinok a dostatočný spánok

(pamäti pomáha najmä spánková fáza, v ktorej sa snívajú sny, ideálnych pre spánok je 8 hodín

denne), krátke prestávky, tzv. „mysliace chvíľky“ (čas vyhradený na prestávku mozgu má

trvať od 5 do 10 minút. Prestávka môže byť aktívna - v podobe cvičenia, tanca, krátkodobých

domácich prác, spevu, prechádzky, hry na hudobný nástroj alebo pasívna, napr. meditácia,

denné snívanie, autogénny tréning, hypnóza, sugescie, relaxácia), odbúrať nadbytočný stres,

úzkosť.

Izometrické cvičenia predstavujú pohotovú techniku aktivizácie mozgu, ale aj celkového

uvoľnenia napätia tela i duše. Cvičenia redukujú svalové napätie, predchádzajú bolestiam

hlavy, krku, chrbtice (posilňujú ochabnuté svalstvo, aktivizujú väčšinu svalových vlákien).

Cvičenie 1: priložte si dlane na čelo (potom na záhlavie – hlavu zakloňte) a vyvolávajte tlak

hlavy smerom proti rukám (10 sekúnd).

Cvičenie 2: spojte dlane rúk proti sebe prstami. Tlačte ich v úrovni hrude proti sebe.

Cvičenie 3: spojte si prekrížením prstov ruky a ťahajte ich od seba

Cvičenie 4: položte si dlane na stehná (prekrížte nohy) silno dlane zatláčajte do stehien

Cvičenie 5: oprite sa dlaňami o stôl, silno tlačte do stola

Cvičenie 6: posaďte sa, uchopte stoličku zospodu a ťahajte ju dohora

Cvičenie 7: „gorila“ postavte sa rovno, rozkročte sa na šírku ramien a postupne napínajte

svaly celého tela (silno ohnite prsty na nohách, potom stlačte lýtka, stehna, obe polky,

stiahnite brucho, zatnite zápästie, svaly na tvári, stisnite zuby).

4. Záver

Denne prijíma mozog človeka množstvo informácií. Vplyvom rastúceho objemu

poznania, nových podnetov a myšlienok, ale aj v dôsledku stresu a napätia, ktoré sprevádzajú

ľudský život, jeho fungovanie nemusí byť vždy optimálne.

Aktívne teórie starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb stredného veku aj v starobe –

najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. Ak jednotlivec chce, aby jeho mozog primerane

pracoval, efektívnejšie percipoval nové informácie, v pamäti ich vhodne „uložil“ a v správny

čas si na ne spomenul, mal by udržiavať mozgové bunky čo najviac aktívne. Pre ľudí vyššieho

veku znamenajú mentálne tréningy nielen možnosť precvičenia mozgových funkcií, pamäte,

zabrzdenie zabúdania, ale aj odbúranie depresívnych stavov a zamedzenie nepríjemných

pocitov osamelosti. Na záver uvádzame niekoľko rád, ako si udržať mozog a myseľ v dobrej

kondícii (voľne, in. denník SME)

1) Buďte zvedaví. Nebudete starí, ale bystrejší!

Rozhodnite sa dobrovoľne zapamätať si nové veci. Mozog je pripravený vstupovať s

nimi do vzťahu, čo pozitívne vplýva na zdravú myseľ a na celkové zdravie.

Vnímajte informácie všetkými zmyslami, ako to prízvukoval už J.Á. Komenský!

Pri akejkoľvek aktivite je potrebné sa naplno venovať tomu, čo práve prebieha,

zapojením, čo najväčšieho počtu zmyslových orgánov (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat).

Výzva - rozvíjať dobrodružného ducha vnemov, platí dvojnásobne, aj v úplne bežných

aktivitách (pri obede pozorne vnímať vôňu a chuť jedla).

Sústreďte sa!

Základný predpoklad dobrej pamäti je skutočný záujem, pozornosť a vedomé

sústredenie sa. Predstavte si známu cestu do práce, do obchodu, k priateľom

s postihnutím čo najväčšieho počtu detailov a podrobností. Využívajte cvičenia

koncentrácie (napr. počítanie od 1-10) pomáhajú naštartovať pozornosť, či zabrzdiť

impulzívnu reakciu.

Využívajte mnemotechniku a silu asociácie!

Všetko so všetkým súvisí. Ak si človek nevie spomenúť na meno osoby, pomôžu

otázky typu: Kde som tohto človeka stretol, kto známy pri tom bol, na aké písmeno sa

začína jeho meno?

Vyvarujte sa negatívneho myslenia a záporných emócií!

Stres, úzkosť, strach, náhlenie prispievajú v oveľa väčšej miere k poruchám pamäti.

Koncentrácia slabne, sústredenie sa zameriava na zbytočné detaily. Negatívne

myšlienky zaberajú miesto, ktoré by mohlo byť využité užitočnejšie.

Vytvorte si poriadok a systém!

Ak majú veci svoje pevné miesto, netreba strácať čas premýšľaním, kam boli uložené.

Pri pamätaní textu pomáha, ak ho vopred rozdelíme na časti, prerozprávame do

prijateľného jazyka. Pre pochopenie súvislostí vhodne poslúži technika kognitívneho

mapovania.

Hľadajte príležitosti na precvičenie pamäti!

Dnešné média ponúkajú množstvo príležitostí pre mentálny tréning, Vhodné sú

vedomostné súťaže, dokumentárne a detektívne filmy, novinové krížovky, hlavolamy,

sudoku. Vedomostný obzor možno doplniť vzdelávaním, čítaním kníh alebo v diskusii

s inou osobou. Zmysel majú aj spoločenské hry, pretože sú vhodnou príležitosťou na

medziľudskú komunikáciu a sociálny kontakt.

6. Literatúra

1. ATKINSONOVÁ, R., L. et.al. (1995). Psychologie. Praha: Grada, 863 s.

2. BRATSKÁ, M. (1993). Niektoré aspekty psychologickej prípravy na starnutie.

Obohacovanie života starších ľudí vzdelávacími aktivitami. Bratislava: Národné

osvetové centrum.

3. DACEY, J.S., LENNONOVÁ, K. H. (2000). Kreativita. Praha: Grada Publishing.

4. CLEGG, B., BIRCH, P. (2005). Kreativita. Změňte zpúsob své práce. Brno: CP

Books, a.s.

5. HARTL, P., HARTLOVÁ, H. (2000). Psychologický slovník. Praha: Portál, 774 s.

6. HOWARD, P. J. (1998). Příručka pro uživatele mozku. Praha: Portál.

7. KENTOŠ, M. Vzdelávanie a identita v strednom veku. /online/. Dostupné na internete:

http//www.saske.sk/cas/archiv/3-2002/kentos-st.html

8. NIVEN, D. (2008). Tajemství pohody a zdraví. Praha: Portál.

9. SNOWDON, P. (2008). Tipy, triky a techniky pro trénink mozku. Praha: Portál, 167 s.

10. SUCHÁ, J. (2008). Jak paměť donutit, aby pro vás pracovala. Jak je to s naší pamětí.

Praha: Grada, 176 s.

11. STERNBERG, R. J. (2004). Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava: IKAR.

12. ZELINA, M.(2007). Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: IRIS,

2.vyd.

13. ŽÁK, P. (2004). Kreativita a její rozvoj. Brno: Computer Press

14. http://www.sme.sk/c/3786212/trening-pamate.html#ixzz0emJvW56G