crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../d/55a05704a54c413683e8b16b638a44c1.docx · web viewnezamestnanosť...
Post on 22-Feb-2020
2 Views
Preview:
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU1129967
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
BAKALÁRSKA PRÁCA
2011 Michaela Dírerová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ DÔSLEDKY
NEZAMESTNANOSTI VO VYBRANOM REGIÓNE
„PRIEVIDZA“
Bakalárska práca
Študijný program: Obchodné podnikanie
Študijný odbor: 6262700 Obchodné podnikanie
Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky
Školiteľ: Ing. Magdaléna Laurová, CSc.
Nitra 2011 Michaela Dírerová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Michaela Dírerová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti vo vybranom regióne - Prievidza“
vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 9. mája 2011
Michaela Dírerová
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Magdaléne Laurovej, CSc. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej
práce.
ABSTRAKT
Nezamestnanosť je jav, ktorý sprevádza vývoj trhovej ekonomiky a ktorý sa prejavuje
rôznou intenzitou tak v rámci Slovenska, ako aj v rámci okresu Prievidza. Obsahom
bakalárskej práce je teda stále viac a viac diskutovaná téma nezamestnanosti.
V bakalárskej práci, s názvom „Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti vo
vybranom regióne“, sa oboznámime s vývojom nezamestnanosti v okrese Prievidza za
obdobie rokov 2008 – 2010. Cieľom bakalárskej práce je poukázať na sociálne
a ekonomické dôsledky nezamestnanosti v okrese Prievidza. V úvode práce
charakterizujeme nezamestnanosť z rôznych hľadísk a spomenieme tiež vplyv krízy na
vývoj nezamestnanosti. Oboznámime sa s podstatou nezamestnanosti na základe
poznatkov viacerých slovenských aj zahraničných autorov. V jadre práce si
priblížime okres Prievidza, jeho geografiu, demografiu, priemysel aj poľnohospodárstvo,
cestovný ruch a pod. Oboznámime sa s vybranými ukazovateľmi nezamestnanosti za roky
2008 – 2010 v okrese Prievidza a zameriame sa hlavne na štruktúru uchádzačov
o zamestnanie podľa pohlavia, veku, vzdelania, KZAM či doby evidencie. Na záver
zhrnieme zistené výsledky a navrhneme možnosti riešenia nezamestnanosti.
Kľúčové slová:
- nezamestnanosť
- uchádzači o zamestnanie
- miera nezamestnanosti
ABSTRACT
Unemployment is a phenomenon which accompanies the development of market
economy and which is reflected intensities in Slovakia, as well asi in Prievidza district.
Contents batchelor thesis is thus increasingly debated issue of unemployment.
In this batchelor work, entitled „Social and economic consequences of unemployment
in the selected region“ are familiar with the development of unemployment in the district
of Prievidza for the period 2008 -2010. Goal of this work is to highlight the social and
economic consequences of unemployment in the district of Prievidza. In the introduction
characterize various aspects of unemployment and also mention the impact of the crisis on
the evolution of unemployment. Become familiar with the nature of unemployment on the
basis of knowledge of many Slovak and foreign authors. The core work of the district of
Prievidza closer, its geography, demographics, industry, agriculture, tourism and so on.
Become familiar with selected indicators of unemployment for the year 2008 – 2010 in the
district of Prievidza, and focus mainly on the structure of job seekers by sex, age,
education, ISCO or time records. Finally, summarize the observed results and suggest
possible solution to unemployment.
Key words:
- unemployment
- job seekers
- rate of unemployment
OBSAH
ÚVOD...............................................................................................................................8
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
AJ V ZAHRANIČÍ......................................................................................................10
2 CIEĽ PRÁCE..............................................................................................................20
3 METODIKA PRÁCE.................................................................................................21
4 VÝSLEDKY PRÁCE..................................................................................................23
4.1 Charakteristika okresu Prievidza.............................................................................23
4.2 Vývoj nezamestnanosti v okrese Prievidza za roky 2008 – 2010............................32
4.2.1 Štruktúra UoZ podľa pohlavia.........................................................................33
4.2.2 Štruktúra UoZ podľa veku...............................................................................34
4.2.3 Štruktúra UoZ podľa dosiahnutého podľa vzdelania.......................................36
4.2.4 Štruktúra UoZ podľa KZAM...........................................................................38
4.2.5 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie...............................................................40
4.2.6 Znevýhodnené skupiny UoZ............................................................................41
4.3 Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti..................................................43
4.3.1 Ekonomické dôsledky nezamestnanosti...........................................................43
4.3.2 Sociálne dôsledky nezamestnanosti.................................................................44
4.4 SWOT analýza trhu práce v okrese Prievidza.........................................................45
4.5 Aktívne opatrenia trhu práce....................................................................................46
5 ZÁVER.........................................................................................................................50
5.1 Návrhy na využitie výsledkov.................................................................................51
6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY....................................................................52
7 PRÍLOHY....................................................................................................................54
ZOZNAM SKRATIEK
HDP hrubý domáci produkt
GDP gross domestic product
ÚPSVaR Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
NR SR Národná rada Slovenskej republiky
ČSR Československá republika
EAO ekonomicky aktívne obyvateľstvo
ENO Elektrárne Nováky
UoZ uchádzači o zamestnanie
Vzd. vzdelanie
KZAM klasifikácia zamestnaní
Z. z. Zbierka zákona
p. b. percentuálny bod
ZP zdravotne postihnutý
APTP aktívna politika trhu práce
ŠR štátny rozpočet
NR Národný projekt
ÚVOD
Prirodzeným javom a súčasťou demokratickej spoločnosti založenej na trhovom
hospodárstve je nezamestnanosť. S termínom nezamestnanosť sa stretávame
v každodennom živote, či už sa o nej dozvedáme z rôznych médií alebo sa dotýka priamo
nás. Dalo by sa povedať, že nezamestnanosť nás jednoducho sprevádza na každom
kroku.
Nezamestnanosť je jedna z dôležitých makroekonomických veličín. Podľa všeobecne
platných poučiek, je nezamestnanosť sociálno-ekonomický jav, ktorý vzniká vtedy, ak je
na trhu práce skupina práceschopného obyvateľstva, ktorá nepracuje, ale o prácu má
záujem. Nezamestnanosť ako sociálno-ekonomický jav sa v značnom rozsahu nachádza
v každej ekonomike, sprevádza vždy vývoj trhového hospodárstva a je súčasne javom,
ktorý so sebou prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Nezamestnanosť kráča
ruka v ruke s infláciou, znižuje HDP, zapríčiňuje pokles dôchodkov, dopytu a zhoršuje
využitie zdrojov.
Nezamestnanosť je v početných prípadoch značne ťažko riešiteľná situácia, do ktorej
sa môže dostať nie len jednotlivec, ale aj celé regióny. Veľké množstvo ľudí je na
zamestnaní závislých. Ak sa na nezamestnanosť pozeráme zo širšieho pohľadu,
nachádzame rôzne druhy nezamestnanosti. Je dôležité spomenúť tých nezamestnaných,
ktorým sa z rôznych príčin nechce pracovať. Stačí im, že dostanú podporu v
nezamestnanosti. Ďalšiu časť nezamestnanosti tvoria ľudia, ktorí sú na nevhodnom mieste
a majú nevhodnú kvalifikáciu. Je to hlavne v regiónoch, kde žije veľa ľudí a je málo
pracovných príležitostí. V takýchto regiónoch nie je nezamestnanosť ničím výnimočným,
naopak nezamestnanosť je tu bežným javom. Regióny, kde je vysoká nezamestnanosť totiž
ponúkajú aj zamestnaným ľuďom nižšie platy, ako by mohli zarobiť niekde inde. Niektorí
kvalifikovaní ľudia zase nemajú záujem pracovať v menších mestách či regiónoch, pretože
pracovné miesta, ktoré sú tam k dispozícii, nie sú pre nich dostatočne atraktívne. Avšak,
v takomto prípade sa región nezačne rozvíjať a pracovné miesta sa nebudú vytvárať, ale
práve naopak, budú zanikať.
Ešte nedávno nás všetkých potrápila ekonomická kríza, ktorá spôsobila výrazné
zvýšenie nezamestnanosti. Táto kríza prepísala dejiny vývoja nezamestnanosti na
Slovensku. Niektoré regióny boli závislé na pracovných miestach veľkých korporácií.
Spomínaná kríza, ale zapríčinila, že tieto korporácie začali prepúšťať alebo začali zanikať a
to spôsobilo veľké problémy. Začali pribúdať nezamestnaní, ľudia nemali dostatok financií
a to sa prejavilo aj na tržbách v obchodoch, ktoré začali postupne klesať. Ľudia začali
šetriť a preto ďalšie a ďalšie firmy stratili zdroj svojich príjmov. Nezamestnanosť sa
v niektorých regiónoch začala šíriť neuveriteľnou rýchlosťou.
Dnes sa už slovo kríza spomína čoraz menej a menej, no aj napriek tomu je
nezamestnanosť v niektorých regiónoch stále alarmujúco vysoká. Nájsť si prácu nie je
vôbec ľahké. Pomohlo by, keby štát pritiahol na slovenský trh investorov, nezamestnanosť
by začala ustupovať a HDP by sa zvyšovalo.
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
AJ V ZAHRANIČÍ
Nezamestnanosť je v posledných rokoch veľmi diskutovaná téma, a preto sme mohli
štúdiom viacerých literárnych zdrojov nadobudnúť rôzne poznatky o nezamestnanosti.
URAMOVÁ, M. – LACOVÁ, Ž. – HRONEC, M. (2010)1 Uvádzajú
nezamestnanosť ako dôsledok nerovnováhy na trhu práce. Aj trh práce tak ako každý iný
trh je charakterizovaný ponukou a dopytom. Pôsobia tu rovnaké ekonomické zákony ako
na ktoromkoľvek inom trhu. Trhovú ponuku práce charakterizujú ako ponuku práce
všetkých ľudí v ekonomike pri danej mzdovej sadzbe, trhový dopyt ako dopyt po práci
všetkých firiem v ekonomike pri danej mzdovej sadzbe. Nezamestnanosť je teda
prirodzenou súčasťou ekonomických systémov fungujúcich na princípoch trhového
hospodárstva. Výrazne ovplyvňuje nie len nezamestnaných jednotlivcov, ale aj spoločnosť
ako celok.
Nezamestnanosť je predmetom skúmania viacerých vied ako napr. ekonómie,
psychológie, sociálnej politiky, sociálnej práce a mnohých iných. Nezamestnanosť ako
ekonomická kategória má mikroekonomický a makroekonomický rozmer:
Mikroekonomický rozmer nezamestnanosti spočíva v tom, že negatívne vplýva na
jednotlivca, pre ktorého predstavuje stratu práce, výraznú redukciu jeho príjmov a zníženie
životného štandardu pre neho i jeho rodinu. Najzhubnejšie pôsobí dlhodobá
nezamestnanosť, ktorá vedie k strate profesijných zručností a k znehodnoteniu
dosiahnutého odborného vzdelania. Spôsobuje tiež spoločenskú izoláciu osoby, resp. aj
rodiny nezamestnaného. Nezamestnaní sa trápia fyzicky i psychicky, majú sociálne
i materiálne ťažkosti.
Makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania
ekonomiky ako jedného celku a s riešením otázky využívania všetkých disponibilných
zdrojov s cieľom produkovať statky a uspokojovať potreby obyvateľstva ako celku.
1URAMOVÁ, M. – LACOVÁ, Ž. – HRONEC, M. 2010. Makroekonómia 1. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2010. 275 s. ISBN 978-80-557-0043-4
Nevyužitie jedného zo zdrojov pracovných síl môže vystupovať v podobe nezamestnanosti
časti práceschopného obyvateľstva. (URAMOVÁ, M., 2005)2
Podľa VINCÚRA, P. (2001)3 je nezamestnanosť spojená s poklesom životnej úrovne.
Ani vysoký stupeň sociálneho zabezpečenia v nezamestnanosti nemôže kompenzovať
stratu zamestnania. Nezamestnanosť označuje ako prejav chorobnosti ekonomiky.
Ďalej uvádza, že keď sa v ekonomike nevytvára potrebný počet pracovných
príležitostí, predstavuje to stratu jedného z najdôležitejších ekonomických zdrojov. Túto
stratu možno podľa neho analyzovať na základe informácií o:
- nevyrobenej produkcii a službách, ktoré mohli byť vyrobené nezamestnanými,
- nákladoch na príspevok pre nezamestnaných,
- nákladoch na sociálnu záchrannú sieť,
- nákladoch na rekvalifikáciu pre tých, ktorí hľadajú prácu.
ARENDÁŠ, M. (2007)4 Uvádza, že oficiálna definícia nezamestnanosti vychádza
z delenia obyvateľstva na ekonomicky aktívne a ekonomicky neaktívne. Ekonomicky
aktívni sú ľudia, ktorí majú zamestnanie, alebo sú nezamestnaní, ale prácu si aktívne
hľadajú, alebo čakajú až sa budú môcť po dočasnom uvoľnení do práce vrátiť.
Ekonomicky neaktívni sú ľudia, ktorí nemajú zamestnanie a nemajú záujem prácu hľadať
a sú evidovaní na Úrade práce.
URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. (2009)5 Konštatujú podľa definície
Eurostatu, že za nezamestnaných sa považujú všetky osoby od 15 rokov a staršie (bez
hornej vekovej hranice), ktoré v sledovanom období súbežne splnili nasledujúce tri
podmienky:
- nemali prácu, t. j. nemali platené zamestnanie ani neboli samozamestnávatelia,
- aktívne hľadali prácu, t. j. registrovali sa na úrade práce alebo navštívili
súkromných sprostredkovateľov práce, hľadali prácu priamo v podnikoch,
využívali inzerciu, snažili sa založiť vlastnú firmu atď.,
2URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta, 2005. ISBN 80-8033-057-63 VINCÚR, P. 2001. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 396 s. ISBN 80-88848-67-9 4 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-75 URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia 2. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 120 s. ISBN 970-80-8083-728-0
- boli pripravení nastúpiť do práce, t. j. v priebehu referenčného obdobia boli
k dispozícií okamžite alebo najneskôr do 14 dní.
Pokiaľ osoby nespĺňajú aspoň jednu z troch uvedených podmienok, sú klasifikovaní ako
zamestnaní alebo ekonomicky neaktívni.
ARENDÁŠ, M. (2007)6 Vyjadruje nezamestnanosť a jej vývoj pomocou miery
nezamestnanosti (U), ako percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnom
obyvateľstve:
U= počet nezamestnanýchekonomicky aktívneobyvateľstvo
×100
Podľa URAMOVEJ, M. – PITEKOVEJ, J. – PAĽU, J. (2009)7 má meranie
nezamestnanosti niektoré nedostatky: nepostihuje osoby, ktoré musia „nedobrovoľne“
pracovať na skrátený pracovný úväzok. Taktiež sa nedá presne evidovať sezónna
nezamestnanosť. V pracovnej sile nie sú zahrnuté osoby, ktoré nenašli v priebehu
referenčnej doby (4 týždne) prácu. Takisto štatistické zisťovanie údajov o nezamestnanosti
je v rôznych krajinách uskutočňované rôzne: na základe výberového zisťovania
reprezentatívneho súboru domácnosti či na základe údajov o voľných pracovných miestach
evidovaných na úradoch práce.
Prirodzenú mieru nezamestnanosti charakterizujú ako mieru, ktorá je konzistentná
s dlhodobou rovnováhou ekonomiky, keď ekonomika nereaguje na zmeny agregátneho
dopytu a nemení sa zamestnanosť, ani produkt.
Prirodzená miera nezamestnanosti je koncepcia ekonomickej aktivity, ktorú vyvinuli
Milton Friedman a Edmund Phelps v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a je
definovaná ako rovnovážna miera nezamestnanosti. Vyjadruje hypotetickú mieru
nezamestnanosti konzistentnú s dlhodobou úrovňou agregovanej produkcie. Je to miera
nezamestnanosti, pri ktorej je reálna mzda na úrovni zodpovedajúcej voľnému trhu a je pri
nej agregovaná ponuka práce v rovnováhe s agregovaným dopytom po práci. Pri
prirodzenej miere nezamestnanosti všetci tí, ktorí chcú pri existujúcej úrovni mzdy
6 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-77 URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia 2. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 120 s. ISBN 970-80-8083-728-0
pracovať, si našli prácu, a teda predpokladá sa, že neexistuje nedobrovoľná
nezamestnanosť. Určitá dobrovoľná nezamestnanosť však zostáva, pretože niektoré
indivíduá si nehľadajú prácu, čakajúc na vyššiu mzdu alebo lepšie podmienky.
(MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V., 2010)8
Predstavuje „dlhodobo udržateľnú najvyššiu mieru zamestnanosti z hľadiska stability
vývoja cenovej úrovne a miezd.“ (VALACH, E., 2000, s. 107)9
Je úzko spojená s procesom inflácie. Ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú
krajina môže udržať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. (LISÝ, J. a kol.,
1999, s. 70)10
11Substitučný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou ukazuje Phillipsova krivka,
prvýkrát zostrojená A. W. Phillipsom. Phillips vo svojom diele ako prvý zdôvodnil tézu, že
čím nižšia je miera nezamestnanosti, tým vyššia je miera inflácie. V hlavnom prúde
modernej makroekonómie sa všeobecne vychádza z toho, že Phillipsova krivka
vyjadrujúca substitučný vzťah má klesajúci tvar iba v krátkom období. Pokiaľ ide o dlhé
obdobie, zvyčajne sa predpokladá, že Phillipsova krivka je vertikálna na úrovni prirodzenej
miery nezamestnanosti.
MARTINCOVÁ, M. (2002)12 Vo svojej knihe obrazne hovorí, že prirodzená miera
je zlatý stred medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň,
pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku
nadbytočnej ponuky, pri ktorých tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k čoraz
rýchlejšiemu rastu miezd a cien. Vývoj inflácie významne ovplyvňuje hospodársku
politiku a teda prirodzená miera nezamestnanosti je tou najnižšou mierou nezamestnanosti,
ktorá sa dá trvalo udržať.
8 MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. 2010. Makroekonomická analýza. 1. vyd. Bratislava: IuraEdition, 2010. 556 s. ISBN 978-80-8078-321-19 VALACH, E. 2000. Inflácia. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2000. s. 107. ISBN 80-8055-346-510 LISÝ, J. a kol. 1998. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. Bratislava: Iura Edition, 1998. s. 70. ISBN 80-88715-53-911 http://www.banky.sk/17121-sk/phillipsova-krivka-phillips-curve.php12 MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: Iura Edition, 2002. 133 s. ISBN 80-8078-038-2
ARENDÁŠ, M. (2007)13 Vlády sa snažia dosahovať v krajine čo najnižšiu mieru
nezamestnanosti (politika plnej zamestnanosti), čím sa rozumie zamestnanosť na úrovni
prirodzenej miery nezamestnanosti. Vládne opatrenia môžu byť zamerané na odstránenie
prevahy ponuky práce nad dopytom po práci, a to znížením ponuky, alebo zvýšením
dopytu. Preto si vedome nekladú za cieľ dosiahnuť rast ekonomiky nad potencionálnym
GDP, alebo nezamestnanosť nižšiu ako prirodzená miera nezamestnanosti, čo by malo za
následok rast inflácie.
Percentuálne vyjadrenie prirodzenej miery nezamestnanosti nie je konštantné.
Prirodzená miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 4 až 6 %, niekde sa uvádzajú
hodnoty od 3 do 12 % nezamestnanosti. Prirodzená miera nezamestnanosti má tendenciu
k rastu (v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných
pracovných miest). Tento vývoj zapríčiňujú štrukturálne zmeny, vládna politika
a demografický vývoj.
Štrukturálne zmeny sú prejavom segmentácie trhu práce – profesijná ponuka práce
nezodpovedá štruktúre dopytu po práci. V súčasnosti štrukturálnu nezamestnanosť
vyvoláva hlavne rýchla frekvencia technologických inovácií a zmena v skladbe celkového
dopytu.
Vládna politika pôsobí na zvyšovanie prirodzenej miery nezamestnanosti
prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré majú za cieľ zmiernenie
dopadov nezamestnanosti prostredníctvom určovania minimálnej mzdy.
Demografické zmeny pôsobia na vývoj prirodzenej miery nezamestnanosti hlavne
zmenou štruktúry pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na
celkovom počte pracovných síl.
BIELIK, P. (2007)14 Úlohou štátu je vytváranie ekonomickej stability, čiže
kontrolovanie výkyvov hospodárskeho cyklu a spôsob ako im čeliť. Využívaním nástrojov
fiškálnej a monetárnej ekonomiky môžu vlády ovplyvňovať úroveň a tempá rastu
produktu, úroveň nezamestnanosti a infláciu v ekonomike.
KEŘKOVSKÝ, M. (2004)15 Uvádza, že ak by trh práce nebol regulovaný, nemusela
by (teoreticky) existovať nezamestnanosť. Na neregulovanom trhu práce by sa ustálila
rovnováha s rovnovážnou mzdou. Tá by však mohla byť niekedy tak nízka, že by nebola
13 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-714 BIELIK, P. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: SPU, 2008. ISBN 978-80-552-0010-115 KEŘKOSKÝ, M. 2004. Ekonomie pro strategické řízení. Teorie pro praxi. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-885-1
pre stranu ponuky prijateľná, preto vláda reguluje trh práce metódou cenovej podlahy vo
forme minimálnej mzdy. Čím vyššia minimálna mzda, tým vyššia nezamestnanosť.
Podobný vplyv majú na trh práce sociálne dávky. Ak sú vysoké „pracujúci“ prestávajú mať
o prácu záujem. Tiež súhlasí, že pri veľmi nízkej nezamestnanosti mávajú zamestnávatelia
problémy so získaním kvalitnej pracovnej sily.
Za hlavné príčiny nezamestnanosti považuje:
- zásahy štátu do fungovania trhu práce,
- nedostatok informácií o možnostiach zamestnania osôb hľadajúcich prácu,
- štrukturálny nesúlad ponuky a dopytu v jednotlivých segmentoch trhu práce,
- výkyvy dopytu a ponuky spôsobené cyklickým vývojom ekonomiky,
- sezónne výkyvy ponuky a dopytu,
- preferencie voľného času a poberanie sociálnych podpor pred zamestnaním.
Ďalej uvádza, že nezamestnanosť popri tom, že pre spoločnosť predstavuje nemalé
výdaje na sociálne dávky, má aj ďalšie významné negatívne spoločenské dôsledky. Je
preukázané, že pri raste nezamestnanosti o 1% rastie:
- Počet infarktov o 4,5 %
- Množstvo zhubných nádorov o 3 %
- Majetková kriminalita o 0,5 %.
Z hľadiska ekonomiky nezamestnanosť znamená stratu produkcie, príjmov
a plytvanie finančnými zdrojmi štátu. Nezamestnanosť zvyšuje deficit verejného rozpočtu.
Straty v daňovej oblasti a v oblasti sociálneho poistenia znižujú príjmovú stránku rozpočtu,
zatiaľ čo podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky zaťažujú výdavkovú časť.
S nezamestnanosťou súvisí aj rast sociálnych problémov. (ČEJKOVÁ, M., 1998)16
Z hľadiska subjektu (jednotlivca, pracovnej sily) rozlišujeme nezamestnanosť
dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Uvedené členenie vychádza z dejinného pohľadu na
nezamestnanosť, pri ktorom sa rozlišujú dva základné prístupy: neoklasický
a keynesovský.
16 ČEJKOVÁ, M. 1998. Úloha ľudského faktora v procese vytvárania zamestnanosti. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 1998. ISBN 80-8055-170-7
V neoklasickom poňatí existuje len dobrovoľná nezamestnanosť. Vzniká vtedy, keď
nezamestnaný nie je ochotný akceptovať existujúcu mzdovú sadzbu alebo pracovné
podmienky. Nezamestnaný hľadá prácu, ale za vyššiu mzdu, ako je mzda, ktorá na trhu
práce prevláda.
Keynesovo ponímanie vychádza z predpokladu nedokonale konkurenčného trhu práce
a rozlišuje dobrovoľnú a nedobrovoľnú nezamestnanosť. Z pohľadu Keynesovej
ekonomickej teórie nie je nedobrovoľná nezamestnanosť zapríčinená zo strany
nezamestnaných. Nezamestnaní v tomto prípade hľadajú prácu za takú mzdu, ktorá na trhu
práce prevláda. Časť z nich by bola ochotná pracovať aj za nižšiu mzdu, no nemôžu prácu
nájsť. Príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti sú nepružné mzdy, ktoré sú spôsobené
prekážkami, zabraňujúcimi ich poklesu. Jednou z nich bývajú napr. odbory, ktoré
presadzujú zvyšovanie miezd. Nedobrovoľná nezamestnanosť je zdrojom existenčných
ťažkostí, pocitu sklamania a beznádeje. Môže postihovať ľudí, ktorí nemajú dobré
alternatívne príležitosti, pretože rekvalifikácia alebo nájdenie iného zdroja obživy je pre
nich veľmi zložité. Príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti sa môže stať aj uzákonená
minimálna mzda. (HOLMAN, R., 2002)17
MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. (2010)18 V knihe uvádzajú, že ekonomická
teória rozlišuje štyri typy nezamestnanosti: sezónnu, frikčnú, štrukturálnu a cyklickú.
- Sezónna nezamestnanosť sa mení sezónne a pozorujeme ju hlavne v odvetviach,
ako sú maloobchod (pred Vianocami), stavebníctvo (spomaľuje sa v zimnom
období), turizmus (intenzívny v lete).
- Frikčná nezamestnanosť je spojená so životným cyklom ľudí, napríklad pri
zmene práce, ukončení školy, presťahovaní sa, po skončení rodičovskej dovolenky.
- Štrukturálna nezamestnanosť vzniká v dôsledku neustálych zmien v ekonomike,
ktoré sa prejavujú tým, že regionálna a profesijná štruktúra voľných pracovných
miest sa nezhodujú so štruktúrou disponibilných pracovných síl.
- Cyklická nezamestnanosť je dôsledkom nízkej ekonomickej aktivity a súvisí
s fázou recesie hospodárskeho cyklu. Keďže sa zvyšuje a klesá spolu s fluktuáciami
reálneho produktu okolo potenciálneho produktu, je v centre záujmu
17 HOLMAN, R. 2002. Ekonomie. Praha: C. H. Beck, 2002. ISBN 80-7179-681-618 MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. 2010. Makroekonomická analýza. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 556 s. ISBN 978-80-8078-321-1
makroekonómie. Pri plnej zamestnanosti je cyklická nezamestnanosť nulová (za
súčasnej prítomnosti iných druhov nezamestnanosti) a produkčná medzera je tiež
rovná nule.
Sezónna, frikčná a štrukturálna nezamestnanosť spolu generujú prirodzenú mieru
nezamestnanosti, ktorej úroveň je, v závislosti od konkrétnej ekonomiky, približne 6 %
a ekonomika funguje na úrovni potenciálneho produktu.
ARENDÁŠ, M. (2007)19 Uvádza, že existuje i tzv. skrytá nezamestnanosť a neúplná
zamestnanosť alebo nepravá nezamestnanosť. Skrytá nezamestnanosť je formou
nezamestnanosti, keď si nezamestnaná osoba nehľadá prácu a ani sa ako nezamestnaná
neregistruje. Veľkú časť tejto skrytej nezamestnanosti tvoria obvykle vydaté ženy
a mládež. O skrytej nezamestnanosti sa tiež hovorí v prípade osôb s nízkou kvalifikáciou
alebo vysokým vekom, ktorí zostávajú pre tieto svoje charakteristiky neumiestnení a sú
odsúvaní mimo trh práce (patria sem napr. predčasné odchody do dôchodku).
Neúplná zamestnanosť alebo nepravá nezamestnanosť je tvorená pracovníkmi, ktorí musia
akceptovať prácu na znížený úväzok alebo prácu nevyužívajúcu plne ich schopnosti
a kvalifikáciu.
Relatívne menej závažným problémom je krátkodobá nezamestnanosť, ktorej trvanie
sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých týždňov. Avšak aj tento typ nezamestnanosti znamená
pre dotýkajúce sa subjekty ekonomickú a psychologickú záťaž, je nutné chápať ju ako síce
nepriaznivý, ale i tak nevyhnutný jav sprevádzajúci vývoj každej dynamickej, štrukturálne
premenlivej ekonomiky.
Veľmi závažným problémom je dlhodobá nezamestnanosť, za ktorú je obvykle
považovaná nezamestnanosť trvajúca dlhšie ako rok. V tomto prípade začínajú pôsobiť
niektoré faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú kvalifikáciu nezamestnaných osôb, ich
sociálnu pozíciu a psychiku. Nepriaznivo sú ovplyvnené aj rodiny nezamestnaných.
Dlhodobá nezamestnanosť pôsobí tiež na druhú stranu pracovného trhu – na potenciálnych
zamestnávateľov. Môžu napríklad usudzovať, že keď je človek dlhšiu dobu nezamestnaný,
klesá jeho chuť pracovať a znižuje sa jeho kvalifikácia. Dlhodobá nezamestnanosť je
niekedy vnímaná ako určitý signál, že uchádzač o zamestnanie je pravdepodobne pre
daného zamestnávateľa nevhodný. (VÁCLAV, J. a kol., 2010, s. 138)20
19 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-7
KREBS, V., (2007)21 vo svojej knihe poukazuje na ekonomické a sociálne dôsledky
nezamestnanosti nasledovne:
Ekonomické dôsledky sú spojené s tým, že ekonomika nevyrába toľko produkcie,
koľko je schopná vyrábať. Dochádza tak k mrhaniu spoločenskej práce. HDP je svojou
úrovňou pod hodnotou potenciálneho HDP. Straty sa dajú ekonomicky vyčísliť ako
náklady stagnácie (rozdiel medzi skutočným HDP a potenciálnym HDP). Prepad HDP
ovplyvňuje nie len rozvojové možnosti ekonomiky, ale aj možnosti sociálnych transferov.
Sociálne dôsledky sú spojené s dopadmi nezamestnanosti na sociálnu situáciu,
chovanie a postoje nezamestnaných (resp. ich rodín a domácností) a na spoločenský život.
Tieto dôsledky sú rozmanité svojím rozsahom aj dosahom, pretože nezamestnanosť sama
o sebe je rôzneho charakteru a samozrejme je jedincami aj rôzne pociťovaná a prežívaná.
Niekedy sa za ňou skrývajú ľudské tragédie, inokedy je sprevádzaná väčšími či menšími
negatívnymi následkami prejavujúcimi sa v rôznych oblastiach osobného aj spoločenského
života. Sociálne dôsledky sú samozrejme medzi sebou úzko podmienené a prepojené. Ako
najvýznamnejšie uvádza:
Vplyv na životnú úroveň
Nezamestnanosť znamená stratu pracovného príjmu a žiť len z podpory či sociálnych
dávok znamená vždy pokles životnej úrovne a značné finančné problémy pre
nezamestnaného a jeho rodinu. Prieskumy naznačujú, že príjmy z podpor nedosahujú ani
polovicu predošlých výdavkov. Ak nezamestnanosť trvá dlho, vedie to často k chudobe,
k redukcii sociálnych kontaktov a k sociálnemu vylúčeniu.
Vplyv na rodinu
Rodinu ako sociálnu inštitúciu ovplyvňuje nezamestnanosť nie len poklesom príjmu, ale aj
v mnohých ďalších oblastiach. Vedie napr. k narušeniu denných rodinných zvyklostí, mení
pozíciu a autoritu nezamestnaného v rodine, môže rozbiť partnerské vzťahy, ovplyvniť
manželstvá aj pôrodnosť (odkladanie manželstiev aj pôrodov), obmedzuje sociálne
kontakty rodiny atď.
Vplyv na štruktúru a vnímanie času
Nezamestnanosť narušuje obvyklý denný režim, časovú štruktúrou dňa a mení vnímanie
času. Čas pre nezamestnaných prestáva byť dôležitý, stráca svoj obsah a často je
naplňovaný nudou a pasívnymi alebo aj spoločensky nežiaducimi aktivitami (zabíjanie
času spánkom, neúčelným sledovaním televízie, kriminalita, alkoholizmus a pod.).
Vplyv na fyzické a psychické zdravie
Nezamestnanosť je pre mnoho ľudí vysoko traumatizujúca. Znamená aj stratu sociálneho
statusu, prestíže, ktorá je spojovaná s určitými osobnými charakteristikami a dispozíciami.
Vyvoláva v človeku pocity nepotrebnosti, neužitočnosti aj neschopnosti, vedie k strate
sebadôvery. Stres, ktorý z nezamestnanosti plynie, nie je často bez následkov na zdravie
jedincov. Výsledky niektorých prieskumov naznačujú, že so zmenou miery
nezamestnanosti sa často mení aj miera ochorení imunitného, cievneho, mozgového a
kardiovaskulárneho systému a tiež miera psychických ochorení.
2 CIEĽ PRÁCE
Medzi najfrekventovanejšie pojmy dnešnej doby zaručene patrí nezamestnanosť. Trh
práce nie je spôsobilý vytvárať a ponúkať dostatok pracovných príležitostí, a preto čoraz
častejšie vystupuje do popredia otázka riešenia nezamestnanosti.
Cieľom bakalárskej práce je upriamiť pozornosť na štruktúru UoZ a sociálne
a ekonomické dôsledky nezamestnanosti v Prievidzskom okrese za obdobie rokov 2008 -
2010.
Nezamestnanosť podľa posledných štatistík neustále rastie, a preto nájsť si prácu je
veľmi ťažké. V dnešnej dobe prichádzajú o prácu aj ľudia, ktorí vedia a chcú pracovať. Je
to nepríjemný jav a len veľmi ťažko ho môžeme dopredu predvídať, alebo ho nejakým
spôsobom ovplyvniť.
Prácu sme rozdelili na viacero častí, v ktorých budeme krok za krokom rozoberať a
analyzovať tému nezamestnanosti, či už vo všeobecnosti alebo v konkrétnom okrese
Prievidza.
→ V prvej časti, s názvom súčasný stav riešenej problematiky doma aj v zahraničí,
definujeme nezamestnanosť, uvedieme jej sociálne a ekonomické dôsledky,
oboznámime sa s rôznymi druhmi nezamestnanosti na základe poznatkov
slovenských aj zahraničných autorov, ktorí danú problematiku rozoberajú vo
svojich knihách.
→ Druhá časť práce definuje cieľ bakalárskej práce.
→ V tretej časti – metodika práce – uvádzame metodické postupy použité pri
vypracovaní práce a pri výpočte ukazovateľov nezamestnanosti.
→ V štvrtej časti resp. vo vlastnej práci charakterizujeme okres Prievidza z hľadiska
geografie, demografie, poľnohospodárstva a priemyslu. Popíšeme vývoj
nezamestnanosti v okrese Prievidza za konkrétne roky 2008 – 2010 na základe
materiálov, ktoré sme získali z ÚPSVaR v Prievidzi a podkladov dostupných na
internete. Zameriame sa hlavne na štruktúru UoZ.
→ Na záver komplexne zhrnieme danú problematiku a navrhneme prípadné možné
riešenia nezamestnanosti v okrese Prievidza.
3 METODIKA PRÁCE
V bakalárskej práci sa sústreďujeme na štruktúru UoZ a skúmanie sociálnych
a ekonomických dôsledkov nezamestnanosti v okrese Prievidza.
Metódou zbierania a zároveň následného preštudovania názorov rôznych domácich aj
zahraničných autorov o danej téme sme získali náležité teoretické vedomosti nevyhnutné
na vypracovanie súčasného stavu riešenej problematiky doma aj v zahraničí.
Aby mohol byť cieľ práce, ktorý sme si predtým nadefinovali naplnený, bolo
rovnako potrebné získať a tiež podrobne preštudovať informácie o nezamestnanosti
v okrese Prievidza za roky 2008 - 2010. Ako hlavný zdroj nám poslúžil Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi s vysunutými pracoviskami v
Handlovej a Novákoch patrí počtom zamestnancov ku skupine najväčších úradov na
Slovensku poskytujúcich klientom služby vo sfére zamestnanosti a sociálnych vecí.
Vytvára kvalitný servis poskytovania služieb od poradenstva cez sprostredkovanie
zamestnania, analýzu potrieb evidovaných uchádzačov o zamestnanie a potrieb
zamestnávateľov až po kvalitnú prípravu na výberové konania.
Pri vypracovaní bakalárskej práce sme sa tiež opierali o informácie uvedené
Štatistickým úradom SR.
Postup vypracovania bakalárskej práce:
1. Štúdium prístupnej domácej i zahraničnej literatúry zaoberajúcej sa problematikou
bakalárskej práce
2. Vypracovanie získaných materiálov
3. Stanovenie cieľa práce
4. Zber informácií o nezamestnanosti v okrese Prievidza
5. Analýza získaných údajov
6. SWOT analýza trhu práce
7. Záver a návrhy na možné riešenie
Metodický postup výpočtu miery nezamestnanosti:
Percentuálne sa nezamestnanosť meria a vykazuje pomocou miery nezamestnanosti,
ktorá predstavuje podiel počtu nezamestnaných na celkovej pracovnej sile alebo
ekonomicky aktívnom obyvateľstve:
u=UL
×100 (% )
kde:
U – počet nezamestnaných,
L – pracovná sila, pričom L=E+U ,
E – počet zamestnaných.
Prirodzenú mieru nezamestnanosti (U*) vypočítame na základe vzťahu:
U∗¿ z( z+n )
×100 (% )
kde:
z – miera straty pracovných príležitostí,
n – miera straty nových pracovných príležitostí.
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu nezamestnaných v %
Miera nezamestnanosti= celkový počet registrovanch nezamestnanýchekonomicky aktívneobyvateľstvo
×100
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1 Charakteristika okresu Prievidza
Trenčiansky kraj
Trenčiansky kraj s rozlohou 4 502 km2 patrí medzi menšie kraje Slovenska
a rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenska. Západnú časť kraja tvorí štátna hranica
s Českou republikou, na juhu hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe
s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 sa člení
na 9 okresov, z ktorých rozlohou najväčším je okres Prievidza a najmenším okres
Myjava. Ďalšie okresy sú: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Nové Mesto nad Váhom,
Partizánske, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín.
Obr. 1 Mapa Trenčianskeho kraja
Zdroj: www.tic.sk/trenciansky-kraj-zoznam-okresov.html
Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Vonkajších flyšových Karpát, Fatransko-
tatranskej oblasti, Podunajskej nížiny a pohorím Vtáčnik sem zasahuje aj Slovenské 20 VÁCLAV, J. a kol. 2010. Makroekonomie. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. s. 138. ISBN 978-80-247-3258-921 KREBS, V. a kol. 2007. Sociální politika. 4. vyd. Praha: ASPI, a. s., 2007. 504 s. ISBN 978-80-7357-276-1
27
Stredohorie.
Podľa počtu obyvateľov patrí Trenčiansky kraj medzi menšie kraje Slovenska. Stav
obyvateľstva v kraji k 31. 12 2009 dosiahol 599 214 osôb. Najviac obyvateľov, 56 514,
žije v krajskom meste Trenčín, ktoré však v porovnaní s inými krajskými mestami nie je
viditeľne dominantné mesto. Ďalšími väčšími mestami sú Prievidza s počtom obyvateľov
50 351 a Považská Bystrica so 41 697 obyvateľmi.
Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky kraj priemyselno-
poľnohospodársky charakter. Podiel kraja na tvorbe hrubého domáceho produktu SR
v roku 2007 bol 10,3 %.
Historický vývoj okresu
Územie okresu Prievidza patrilo do Nitrianskej stolice a neskôr župy, okrem 8 obcí,
ktoré patrili do Tekovskej župy. Po vzniku 1. ČSR v r. 1923 vznikol okres Prievidza
približne v dnešnej podobe. Zmeny v rozlohe okresov nastali pri administratívnom členení
v r. 1949. Okres sa stal súčasťou Nitrianskeho kraja. Na juhozápade prešlo 9 obcí do
okresu Partizánske, Valaská Belá prešla do okresu Ilava a Nová Lehota prešla do okresu
Prievidza z okresu Žiar nad Hronom. V r. 1960 došlo k územnej administratívnej zmene.
Okres Prievidza prešiel do Stredoslovenského kraja a obce z okresov Partizánske a Ilava
boli pričlenené späť. Posledné územné členenie spôsobilo, že celý okres bol pričlenený do
Trenčianskeho kraja bez zmeny obcí a miest.
Geografické charakteristiky okresu
Okres Prievidza, nazývaný tiež horná Nitra, leží v Hornonitrianskej kotline, ktorá je
obklopená Strážovskými vrchmi zo západu, Malou Fatrou zo severu, Kremnickými vrchmi
a pohorím Vtáčnik z východu. Os územia tvorí rieka Nitra s prítokmi Nitrica a Handlovka.
Hornonitriansku kotlinu sčasti tvoria v nižších polohách dubové lesy a vo vyšších
polohách bukové, jedľové a smrekové porasty. Najvyšší bod územia, 1346 m n. m., je
vrchol Vtáčnika a najnižší bod, 201 m n. m., je v mieste, kde rieka Nitra opúšťa okres
Prievidza a prechádza do okresu Partizánske.
Geologickú stavbu územia okresu tvoria spraše a sprašové hliny, pozdĺž riek štrky,
piesky, hliny a v menšej časti íly, piesky, štrky, ílovce, pieskovce a slieňovce.
28
Okres Prievidza s výmerou územia 959,8 km2 je nepochybne jedným z najväčších
okresov Trenčianskeho kraja a pozostáva zo 4 miest ( Bojnice, Handlová, Nováky a
Prievidza ) a 48 obcí. Mesto Prievidza zaberá 43 062 775 m2, mesto Handlová zaberá
85 552 553 m2, mesto Nováky zaberá 19 293 330 m2 a mesto Bojnice zaberá 19 923 883 m2.
Do okresu Prievidza zasahujú 2 chránené krajinné oblasti Ponitrie a Strážovské
vrchy. Maloplošné chránené územia tvoria 4 národné prírodné rezervácie: Rokoš, Veľká
skala, Vtáčnik, Vyšehrad a 4 menšie: Biely Kameň, Buchlov, Makovište a Temešská skala.
Jedna národná prírodná pamiatka Prepoštská jaskyňa a 5 prírodných pamiatok Hradisko,
Kobylince, Končitá, Prielom Nitrice a Sivý Kameň.
Demografické predpoklady a obmedzenia
Počtom obyvateľov je Prievidza štvrtý najväčší okres Slovenska. Počet obyvateľov
okresu Prievidza k 31. decembru 2009 bol 139 627. Z toho bolo 69 062 mužov a 70 565
žien. Pred ním sú len okresy Nitra, Prešov a Žilina. Hustotou osídlenia výrazne prevyšuje
celoslovenský priemer. K 31. 12. 2009 bola hustota obyvateľov v okrese Prievidza 145
obyvateľov/km2. Počet obyvateľov okresu sa za posledných sledovaných 150 rokov zvýšil
takmer 3,5 krát, pričom sa zaznamenalo jedno obdobie výraznej stagnácie (1921 - 1950)
a jedno obdobie mimoriadne dynamického rozvoja (1950 - 1991).
V okrese žije:
- 25,1 % obyvateľov v predproduktívnom veku,
- 59,2 % obyvateľov v produktívnom veku,
- 15,7 % v poproduktívnom veku.
Podľa národnostného zloženia žije v okrese:
- 97,6 % Slovákov,
- 0,8 % Čechov a Moravanov,
- 0,5 % Maďarov,
- 0,3 % Rómov a 0,8 % príslušníkov iných národností.
Vzdelanostná štruktúra: v okrese je 27,3 % obyvateľov so základným vzdelaním, 22
% s učňovským, 2,6 % so stredným odborným, 2,4 % so stredným všeobecným
29
s maturitou, 15,5 % so stredným odborným s maturitou a 4,6 % s vysokoškolským
vzdelaním.
Tab. 1 Obyvatelia okresu Prievidza k 31. 12. 2009 podľa obcí
Názov obce Spolu Muži Ženy
Bojnice 4920 2354 2566
Bystričany 1820 890 930
Chrenovec - Brusno 1366 681 685
Chvojnica 244 125 119
Cigeľ 1142 563 579
Čavoj 533 285 248
Čereňany 1755 885 870
Diviacka Nová Ves 1768 902 866
Diviaky nad Nitricou 1786 865 921
Dlžín 186 86 100
Dolné Vestenice 2636 1345 1291
Handlová 17654 8746 8908
Horná ves 1572 1036 536
Horné Vestenice 621 303 318
Jalovec 583 292 291
Kamenec pod vtáčnikom 1820 894 926
Kanianka 4134 2025 2109
Kľačno 1110 557 553
Kocurany 431 210 221
Kostolná Ves 480 230 250
Koš 1126 578 548
Lazany 1621 787 834
Lehota pod Vtáčnikom 3916 1963 1953
Liešťany 1227 611 616
Lipník 469 229 240
Malá Čausa 661 341 320
Malinová 888 448 440
30
Nedožery – Brezany 2079 1033 1046
Nevidzany 288 136 152
Nitrianske Pravno 3243 1555 1688
Nitrianske Rudno 1981 982 999
Nitrianske Sučany 1223 595 628
Nitrica 1239 621 618
Nováky 4418 2169 2249
Opatovce nad Nitrou 1448 724 724
Oslany 2397 1196 1201
Podhradie 330 157 173
Poluvsie 575 291 284
Poruba 1288 640 648
Pravenec 1261 641 620
Prievidza 50351 24639 25712
Radobica 543 275 268
Ráztočno 1273 615 658
Rudnianska Lehota 739 372 367
Sebedražie 1742 867 875
Seč 385 176 209
Šútovce 429 209 220
Temeš 268 131 137
Tužina 1237 624 613
Valaská Belá 2238 1122 1116
Veľká Čausa 454 227 227
Zemianske Kostoľany 1729 834 895Zdroj: www.statistics.sk, vlastné spracovanie
Prírodné zdroje a surovinová základňa
Okres Prievidza patrí k regiónom, ktorých sila ekonomiky je vysoko závislá na
prírodných zdrojoch. K najdôležitejším prírodným zdrojom patria ložiská hnedého uhlia a
lignitu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a termálne minerálne zdroje.
Uhoľné ložiská v handlovsko - nováckej hnedouhoľnej pánve sú hlavnými ťažobnými
ložiskami v SR. Na produkcii uhlia v SR sa Hornonitrianske bane a.s. Prievidza podielajú
31
takmer 80 % a na výrobe triedených druhov uhlia až 90 %. Rozhodujúci podiel v štruktúre
ťažby má energetické uhlie spaľované v ENO Zemianske Kostoľany.
Mimo ložísk hnedého uhlia a lignitu sa na území okresu nachádzajú ďalšie
surovinové zdroje. Ich náleziská sú v týchto lokalitách: stavebný kameň - Horné Vestenice,
Horná Ves, Dolný Kamenec, Remata, Ráztočno; tehliarska hlina - Prievidza, Nitrianske
Pravno; štrkopiesky - Nitrianske Rudno, Valaská Belá.
Významným zdrojom v okrese sú termálne pramene nachádzajúce sa v Bojniciach a v
Chalmovej. Ich teplota sa pohybuje od 34 °C do 38 °C. Ich existencia má významný podiel
na rozvoji kúpeľníctva a cestovného ruchu v okrese.
Poľnohospodárstvo
Prírodné podmienky pre poľnohospodárstvo a jeho výrobné činnosti členia okres na
kotlinovú časť a na podhorské a horské polohy. Poľnohospodárska pôda zaberá 35 727 ha
z celkovej rozlohy okresu, čo je 37,2 %. Z hľadiska výrobných možností je pre
obilninárstvo vhodné 20 % plôch poľnohospodárskej pôdy, pre zemiakársku výrobu okolo
29 % plôch a pre pasienkársko-krmovinársku produkciu až 41 % pôdy. Celkový produkčný
potenciál hornej Nitry predstavuje 11 % produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd
SR. Výživové potreby obyvateľstva okresu sú pokrývané asi na 80 %.
Charakteristickým znakom poľnohospodárstva na hornej Nitre je výrazná prevaha
živočíšnej produkcie nad rastlinnou. To má nepriaznivý dopad na životné prostredie
okresu, hlavne na znečisťovanie vodných tokov.
Obilninárstvo je rozšírené v Prievidzskej a Oslianskej kotline a v dolnej časti údolia
Nitrice. Hlavným problémom rozvoja poľnohospodárstva osobitne v údolí rieky Nitry
južne od Prievidze je znečistenie poľnohospodárskej pôdy emisiami a jej povrchová
deštrukcia spôsobená poddolovaním územia. Znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy nie
je ešte spoľahlivo preskúmané.
Cestovný ruch v okrese
Prievidza je významným strediskom cestovného ruchu. V blízkom okolí mesta sú
kúpele Bojnice, vodná nádrž v Nitrianskom Rudne a lyžiarske strediská: Remata, Poruba,
Lehota pod Vtáčnikom a Fačkovské sedlo.
32
Taktiež Bojnice sú v oblasti cestovného ruchu veľmi navštevované. Okrem rôznych
pamiatok priťahujú návštevníkov najmä tunajšie kúpele, kde sa liečia choroby pohybového
a nervového ústrojenstva, ďalej je tu plážové kúpalisko, zoologická záhrada a Prepoštská
jaskyňa. Súčasťou Bojníc je aj park so 700 ročnou lipou. Známy Bojnický zámok počas
roka ponúka svojim návštevníkom denné prehliadky, nočné prehliadky s duchmi a
strašidlami, Medzinárodný festival duchov a strašidiel, vo februári Valentínsky víkend, v
júni Rozprávkový zámok, v septembri Rytierske dni, od Mikuláša do Troch kráľov
Vianoce na zámku a v priebehu celého roka výstavy a koncerty.
Dôležité je spomenúť aj Hornonitriansky banský skanzen - Baňa Cígeľ. Cieľom
prehliadkovej trasy je poskytnúť návštevníkovi zážitok z prežitia rovnakej cesty, akú denne
zažívajú baníci pri svojej práci. Konečným cieľom prehliadky je netradičným spôsobom
oživiť banícke tradície na Hornej Nitre, zachovať banské priestory pre budúce generácie v
podobe, v akej zostali bezprostredne po dobývaní, umožniť nahliadnuť turistom do útrob
zeme a zároveň im ukázať extrémne podmienky, v ktorých baníci denne vykonávajú svoju
prácu.
Ekonomický potenciál okresu
Napriek dominantnosti počtu malých a stredných podnikov, osobitne v obchode,
cestovnom ruchu a v iných službách, je ekonomická výkonnosť a zamestnanosť v okrese
Prievidza závislá najmä od vývoja vo firme: Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., ktoré
ťažia v baniach v Novákoch, Cigli a v Handlovej. Ekonomická výkonnosť a zamestnanosť
v rámci celého okresu Prievidza je vo veľkej miere sústredená aj v priemyselných
odvetviach (v chemickom - Novácke chemické závody, gumárenskom a energetickom -
Elektrárne Nováky so sídlom v Zemianskych Kostoľanoch).
V Bojniciach najviac pracovných príležitostí poskytuje odvetvie zdravotníctva
vzhľadom na funkciu mesta ako významného centra kúpeľníctva a sídla nemocnice.
Významné miesto má v danom odvetví aj firma Unipharma, a. s., Bojnice.
Hlavné výrobné odvetvia priemyslu v okrese Prievidza:
Banský priemysel
- Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. – zabezpečujú ťažbu a úpravu hnedého uhlia
a lignitu (4196)
33
Chemický a gumárenský priemysel
- Novácke Chemické Závody, a.s., Nováky (v konkurze) – výroba a predaj výrobkov na
báze výroby a spracovania chlóru, produkcia karbidu vápnika a technických plynov,
výroba polyvinylchloridu (PVC) a produktov jeho spracovania (1700)
- VEGUM, a.s., Dolné Vestenice – výroba tovarov na báze technickej gumy
Potravinársky priemysel
- Nestlé Food, s. r. o., Prievidza
- Prievidzská pekáreň a cukráreň, a. s., Prievidza
Výroba stavebných materiálov a stavebných prefabrikátov
- PORFIX - pórobetón, a. s., Zemianske Kostoľany - cement a stavebný kameň, porézny
betón, umelé kamene, betónové prefabrikované panely, záhradné a vnútorné krby,
kovové ploty atď.
Stavebníctvo
- Skanska BS, a.s, Prievidza - dodávky a ponuka občianskej a priemyselnej výstavby
podľa objednávky klienta
Výroba elektrickej energie
- Slovenské elektrárne, a.s., Nováky
Nábytkársky priemysel
- Tatra nábytkáreň, a.s., Prievidza
Ekonomická výkonnosť, zamestnanosť, ako aj mzdová úroveň v okrese Prievidza je v
celoslovenskom porovnávaní priemerná, resp. vyššia ako vo väčšine regiónov na
Slovensku. Mierne sa zvyšuje podnikateľská aktivita a význam služieb v okrese Prievidza.
Potenciál podnikania a cestovného ruchu nie je dnes ani zďaleka využitý. Potvrdením je
napríklad najnižšia miera podnikateľskej aktivity fyzických osôb v okrese Prievidza v
porovnaní so všetkými okresmi v Trenčianskom kraji a nedostatok (kvalitných) služieb v
cestovnom ruchu.
Investičné možnosti okresu Prievidza
Priemyselný park Prievidza Západ
34
Rozloha priemyselného parku: cca 51 hektárov s predpokladom ďalšieho rozšírenia
na 73 hektárov. V priemyselnom parku sa predpokladá umiestnenie cca 8 podnikateľských
subjektov len z výrobnej sféry s možnosťou zamestnať cca 1500 zamestnancov.
Spoločnosti v Priemyselnej zóne:
RUBIG s. r. o.,
Kovospol Group s. r. o.,
CNC Precision s. r. o..
Zábavný park Bojnice
Projekt Krajina legiend Bojnice ponúkne perspektívu zamestnanosti a ekonomický
rast pre región Hornej Nitry. Spoločnosť KASTOR s. r. o., v úzkej spolupráci s mestami
Bojnice a Prievidza, postaví integrované centrum zábavy a voľného času pre návštevníkov
zo strednej a východnej Európy. Bude novým impulzom pre rozvoj turizmu v Bojniciach a
Prievidzi. Projekt posilní pozíciu Bojníc ako jednej z najvyhľadávanejších turistických
lokalít na Slovensku a taktiež vytvorí stabilné pracovné miesta v regióne, ktorý je
momentálne postihnutý vysokou mierou nezamestnanosti. Rozloha areálu novej zábavnej
destinácie bude celkovo 42 hektárov, z toho samotný tematický park bude tvoriť 31
hektárov. Pri celkovom objeme investície v rozsahu 250 až 290 miliónov EUR sa vytvorí
1400 stálych a 600 sezónnych pracovných miest. Predpokladaný počet návštevníkov je 1,3
až 1,5 milióna ľudí ročne. Svojimi parametrami sa zaradí medzi 20 najväčších tematických
parkov v Európe; v strednej a východnej Európe bude prvou destináciou tohto druhu.
Projekt prispeje nielen k rozvoju Bojníc a Prievidze, ale podporí ekonomický rast celého
regiónu, najmä vďaka ďalším súvisiacim investíciám ostatných spoločností a subjektov,
ako aj pozíciu Slovenska – ďalšej turisticky zaujímavej destinácie v Európe. Projekt
Krajina legiend v Bojniciach by mali otvoriť v roku 2013.
.
35
4.2 Vývoj nezamestnanosti v okrese Prievidza
Tab. 2 Vybrané štatistické údaje
UkazovateľRok
2008 2009 2010 Február 2011
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo spolu 68 576 69 477 69 324 70 688
Celkový počet UoZ 4849 8602 9303 9656Počet Disponibilných UoZ 4345 7751 8353 8737Miera evid. Nezamestnanosti v % 6,34 11,16 12,05 12,36Miera nezamestnanosti z celk. počtu UoZ v % 7,04 12,38 13,42 13,66
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v okrese Prievidza v období rokov 2008 a 2009
rástlo. Mierny pokles sme zaznamenali v roku 2010 a to o 153 EAO. Naopak, najväčší
nárast bol registrovaný vo februári 2011, počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva
predstavoval 70 688, teda nárast o 1364 EAO.
Celkový počet uchádzačov o zamestnanie a počet disponibilných uchádzačov
o zamestnanie vo všetkých sledovaných rokoch malo stúpajúci charakter. Najväčší nárast
sme zaznamenali v roku 2009, kedy počet UoZ stúpol o 3753 osôb a počet disponibilných
UoZ narástol o 3406 osôb.
Obr. 2 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
36
2008
2009
2010
0 2 4 6 8 10 12 14
6,34 %
11,16 %
12,05 %
Rad 1
Ako môžeme vidieť na Obr. 2 miera evidovanej nezamestnanosti každým rokom
stúpa. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2009 a to až o 5,26 %. Na medziročný
nárast miery evidovanej nezamestnanosti mala vplyv hlavne svetová finančná kríza a
hospodárska kríza. Tento stav spôsobil útlm výroby, hromadné prepúšťanie zamestnancov,
ukončenie pracovného pomeru dohodou, na dobu určitú, z organizačných dôvodov a
ukončenie prác v cudzine.
4.2.1 Štruktúra UoZ podľa pohlavia
Tab. 3 Vývoj UoZ v jednotlivých mesiacoch
Rok
Mesiac
2008 2009 2010
UoZ spolu
z toho: UoZ spolu
z toho: UoZ spolu
z toho:
ženy muži ženy muži ženy muži
Január 5202 2845 2357 5395 2889 2506 8993 4398 4595
Február 4972 2720 2252 5833 3059 2774 9139 4445 4694
Marec 4670 2587 2083 6341 3289 3052 9084 4445 4639
Apríl 4492 2516 1976 6767 3496 3271 8792 4356 4436
Máj 4370 2492 1878 6945 3551 3394 8611 4344 4267
Jún 4373 2509 1864 7146 3648 3498 9378 5022 4356
Júl 4346 2491 1855 7501 3833 3668 9333 5048 4285
August 4354 2524 1830 7414 3795 3619 9082 4911 4171
September 4509 2589 1920 7795 4018 3777 9354 5025 4329
Október 4420 2499 1921 7984 4129 3855 9129 4902 4227
November 4524 2553 1971 8238 4268 3970 8949 4789 4160
December 4849 2664 2185 8602 4342 4260 9303 4895 4408
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
Z uvedenej tabuľky plynie, že v každom mesiaci konkrétneho roku prevládajú
v štruktúre UoZ ženy nad mužmi. Každým rokom sa počet UoZ zvyšoval, k 31. 12. 2010
bolo evidovaných celkom 9303 čo je oproti roku 2008 nárast až o 4454 UoZ.
Obr. 3 Celkový vývoj uchádzačov za roky 2008 - 2010
37
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
4.2.2 Štruktúra UoZ podľa veku
r. 2008
Obr. 4 Počet UoZ podľa veku
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
Najpočetnejšiu skupinu UoZ podľa veku k 31. 12. 2008 tvoria UoZ vo veku 35 – 49
rokov v počte 1601 UoZ, z toho žien je 940 a mužov je 661. Táto veková skupina z
celkového počtu UoZ tvorí 33,02 %. Druhou najpočetnejšou skupinou podľa veku je
skupina UoZ vo veku nad 49 rokov v počte 1368 UoZ, z toho je 722 žien a 646 mužov.
Táto veková skupina predstavuje podiel z celkového počtu UoZ 28,21 %.
r. 2009
38
január
febru
ármare
cap
ríl máj jún júl
augu
st
septem
ber
október
november
december
0100020003000400050006000700080009000
10000
200820092010
850
1030
1601
1368
vek 15 až 24 r.vek 25 až 34 r.vek 35 až 49 r.nad 49 r.
Obr. 5 Počet UoZ podľa veku
r. 2010
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
Najpočetnejšiu skupinu UoZ podľa veku k 31. 12. 2009 tvoria UoZ vo veku 35 - 49
rokov v počte 2752 UoZ, z toho je 1544 žien a 1208 mužov. Táto veková skupina z
celkového počtu UoZ tvorí 31,99 %. Druhou najpočetnejšou skupinou podľa veku je
skupina UoZ vo veku 25 - 34 rokov v počte 2094 UoZ, z toho je 986 žien a 1108 mužov.
Táto veková skupina tvorí podiel z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie 24,34 %.
Až treťou najpočetnejšou skupinou podľa veku je skupina uchádzačov o zamestnanie vo
veku nad 49 rokov v počte 2091 uchádzačov o zamestnanie, z toho je 1081 žien a 1010
mužov. Táto veková skupina tvorí podiel z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie
24,31 %.
r. 2010
Tab. 4 Vývoj počtu UoZ podľa veku
Vek Počet UoZ Medziročný rozdiel
vek 15 až 24 r. 1720 55
vek 25 až 34 r. 2296 202
vek 35 až 49 r. 2992 240
nad 49 r. 2295 204Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie
39
1665
2094
2752
2091
vek 15 až 24 r.vek 25 až 34 r.vek 35 až 49 r.nad 49 r.
Najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o zamestnanie, rovnako ako v predošlých rokoch,
tvoria uchádzači vo veku 35 až 49 rokov. Oproti minulému roku tento počet vzrástol o 240
UoZ. Druhá najpočetnejšia skupina sú UoZ vo veku 25 až 34 rokov s medziročným
rozdielom 202 UoZ, treťou najpočetnejšou skupinou sú opäť UoZ nad 49 rokov.
UoZ vo vekovej skupine nad 49 rokov veku sú menej flexibilnejší a aj napriek
dostatočnej praxi sa ťažšie umiestňujú na trhu práce.
Obr. 6 Počet UoZ podľa veku
1720
2296
2992
2295
vek 15 až 24 r.vek 25 až 34 r.vek 35 až 49 r.nad 49 r.
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
4.2.3 Štruktúra UoZ podľa stupňa dosiahnutého vzdelania
Dosiahnutý stupeň vzdelania:
vzd. 9 = vedecká výchova
vzd. 8 = vysokoškolské
vzd. 7 = vyššie
vzd. 6 = úplné stredné odborné s maturitou
vzd. 5 = úplné stredné všeobecné s maturitou
vzd. 4 = úplné stredné s maturitou
vzd. 3 = stredné odborné bez maturity
vzd. 2 = vyučenie
vzd. 1 = úplné základné
vzd. 0 = nedokončené základné a bez vzdelania
40
Tab. 5 Štruktúra UoZ podľa stupňa vzdelania
Rok Vzdelanie I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.
2008
vzd.9 5 4 2 1 1 0 1 2 2 1 2 2
vzd.8 194 182 168 169 227 316 318 297 260 230 213 223vzd.7 54 48 45 46 43 54 57 57 48 50 55 57
vzd.6 776 731 688 656 642 643 658 681 762 747 760 790
vzd.5 153 153 146 148 125 114 118 121 126 134 148 165
vzd.4 522 496 458 449 428 416 413 447 552 533 519 590
vzd.3 11 9 7 7 6 5 6 6 5 5 6 6
vzd.2 2012 1898 1779 1670 1594 1564 1541 1536 1552 1541 1616 1779
vzd.1 1463 1438 1363 1334 1293 1251 1226 1199 1194 1173 1199 1230
vzd.0 12 13 14 12 11 10 8 8 8 6 6 7
UoZ spolu 5202 4972 4670 4492 4370 4373 4346 4354 4509 4420 4524 4849
2009
vzd.9 1 1 1 1 2 2 4 5 7 8 8 9
vzd.8 234 249 248 241 310 477 522 509 452 434 435 438vzd.7 62 66 71 67 73 93 104 106 118 126 117 117
vzd.6 866 918 996 1038 1066 1074 1123 1104 1231 1262 1310 1337
vzd.5 181 192 205 227 221 219 221 222 237 240 230 230
vzd.4 659 714 779 829 865 868 886 901 1079 1111 1115 1173
vzd.3 5 5 7 8 7 7 7 8 7 10 11 11
vzd.2 2041 2229 2494 2718 2768 2791 2949 2888 2946 3021 3157 3388
vzd.1 1339 1452 1533 1631 1626 1608 1677 1664 1711 1765 1848 1892
vzd.0 7 7 7 7 7 7 8 7 7 7 7 7
UoZ spolu 5395 5833 6341 6767 6945 7146 7501 7414 7795 7984 8238 8602
2010
vzd.9 12 10 10 11 13 15 11 11 12 10 8 7
vzd.8 435 424 409 405 460 609 648 610 558 529 497 491vzd.7 117 118 116 118 128 146 148 135 157 142 136 144
vzd.6 1392 1411 1413 1371 1323 1431 1409 1397 1484 1464 1428 1453
vzd.5 250 251 251 243 242 267 255 264 272 274 277 278
vzd.4 1252 1260 1215 1151 1105 1165 1144 1088 1236 1177 1138 1207
vzd.3 11 11 13 12 12 11 9 8 8 9 8 8
vzd.2 3559 3635 3616 3471 3368 3715 3697 3612 3646 3585 3536 3740
vzd.1 1957 2011 2034 2005 1955 2014 2006 1951 1973 1931 1913 1967
vzd.0 8 8 7 5 5 5 6 6 8 8 8 8
UoZ spolu 8993 9139 9084 8792 8611 9378 9333 9082 9354 9129 8949 9303Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
Obr. 7 Vývoj UoZ podľa stupňa vzdelania v jednotlivých rokoch
41
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie
V sledovanom období rokov 2008 - 2010 tvoria najviac UoZ, podľa dosiahnutého
vzdelania, osoby so stupňom vzdelania 2. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2009,
o 2209 občanov. Percentuálny podiel vyučených UoZ z celkového počtu UoZ tvoril v roku
2010 40,20 %. Druhou najpočetnejšou skupinou v roku 2008 sú UoZ so základným
vzdelaním v počte 1230 osôb čo predstavuje 25,36 % -ný podiel na celkovom počte UoZ,
1892 osôb v roku 2009 s 22 % -ným podielom a 1967 osôb za rok 2010 s podielom 21,14
% na celkovom počte UoZ podľa dosiahnutého stupňa vzdelania. Treťou najpočetnejšou
skupinou sú UoZ so stupňom vzdelania 6. V roku 2009 tento počet UoZ narástol o 547
osôb oproti roku 2008 kedy bolo evidovaných 790 UoZ. O 2 roky neskôr v roku 2010 ich
bolo už 1453. Najmenej početné skupiny UoZ tvoria osoby so stupňom vzdelania 9, 3 a 0.
4.2.4 Štruktúra UoZ podľa KZAM
Klasifikácia zamestnaní (KZAM) 201022 – Štatistický úrad Slovenskej republiky
vydal klasifikáciu zamestnaní 2010 vyhláškou č. 407/2010 Z. z. s účinnosťou od 15.
novembra 2010.
Charakteristika hlavných tried klasifikácie:
Hlavná trieda 1 – Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci
Hlavná trieda 2 – Vedeckí a odborní duševní zamestnanci
Hlavná trieda 3 – Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci
v príbuzných odboroch
22 http://www.portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924
42
2008 2009 20100
1000
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
9000
10000
vzd.9vzd.8vzd.7vzd.6vzd.5vzd.4vzd.3vzd.2vzd.1vzd.0UoZ spolu
Hlavná trieda 4 – Administratívni zamestnanci (úradníci)
Hlavná trieda 5 – Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode
Hlavná trieda 6 – Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných
odboroch (okrem obsluhy strojov a zariadení)
Hlavná trieda 7 – Remeselníci a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch (okrem
obsluhy strojov a zariadení)
Hlavná trieda 8 – Obsluha strojov a zariadení
Hlavná trieda 9 – Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci
Hlavná trieda 0 – Príslušníci ozbrojených síl (profesionálni vojaci)
Tab. 6 UoZ podľa KZAM
KZAM Rok2008 2009 2010
KZAM=1 56 97 112KZAM=2 127 156 156KZAM=3 231 389 476KZAM=4 191 272 273KZAM=5 458 539 670KZAM=6 48 73 69KZAM=7 603 1224 983KZAM=8 277 445 583KZAM=9 1069 1092 1215KZAM=A 1789 4312 4765KZAM=0 0 3 1spolu 4849 8602 9303
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie
Podľa predchádzajúceho zamestnania ku koncu mesiaca december 2008 sa stala
najpočetnejšou skupinou skupina UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia -
KZAM A v počte 1789 UoZ. Druhou najpočetnejšou skupinou bola skupina UoZ s
profesiou pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov - KZAM 9 v počte 1069 UoZ.
Podiel počtu UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia z celkového počtu UoZ
dosiahol 36,89 % a podiel počtu UoZ s profesiou pomocných a nekvalifikovaných
zamestnancov z celkového počtu UoZ bol 22,05 %.
Najpočetnejšou skupinou v r. 2009 sa rovnako ako v predošlom roku stala skupina
UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia - KZAM A v počte 4312 UoZ. Podiel
počtu UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia - KZAM A z celkového počtu UoZ
dosiahol 50,13 %. Druhou najpočetnejšou skupinou bola skupina UoZ KZAM 7 v počte
43
1224 UoZ čo predstavuje 14,23 % -ný podiel z celkového počtu UoZ. Treťou najpočetnejšou
skupinou bola skupina UoZ KZAM 9 v počte 1092 UoZ. Podiel počtu UoZ s profesiou
pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci - KZAM 9 z celkového počtu UoZ bol 12,69 %.
Aj v roku 2010 sa najpočetnejšou skupinou stali UoZ s profesiou osoby bez
pracovného zaradenia – KZAM A v počte 4765 čo predstavuje podiel 51,22 % na
celkovom počte UoZ, na druhom mieste je skupina KZAM 9 s počtom 1215 a podielom
13,06 %, tretie miesto obsadila skupina KZAM 7 s počtom 983 a 10,57 % podielom.
Potom nasleduje KZAM 5, KZAM 8, KZAM 3, KZAM 4, KZAM 2, KZAM 1, KZAM 6
a nakoniec KZAM 0 s počtom jeden UoZ.
4.2.5 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie
V závislosti od dĺžky trvania nezamestnanosti rozlišujeme nezamestnanosť:
→ krátkodobú (do 3 max. do 6 mesiacov),
→ strednodobú (od 6 do 12 mesiacov),
→ dlhodobú (viac ako 12 mesiacov),
Tab. 7 Počet nezamestnaných evidovaných
Rok
Doba evidencie(počet mesiacov)
2008 2009 2010
UoZ spolu
z toho:UoZ
spolu
z toho:UoZ
spolu
z toho:
ženy muži ženy muži ženy muži
do 3 (vrátane) 1637 800 837 2378 1051 1327 2095 941 11544 - 6 933 542 391 1865 908 957 1667 867 8007 - 9 443 268 175 1134 570 564 1311 801 51010 - 12 217 118 99 1082 568 514 743 359 384nad 12 1619 936 683 2143 1245 898 3487 1927 1560Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
V okrese Prievidza je najviac evidovaných UoZ v období do 6 mesiacov. Počet
uchádzačov evidovaných v období do 6 mesiacov je 2570 osôb v roku 2008, 4243 v roku
2009 a 3762 v roku 2010. Krátkodobá nezamestnanosť teda najskôr rástla do roku 2009
o 1673 krátkodobo evidovaných UoZ a do roku 2010 sa počet krátkodobo evidovaných
UoZ znížil o 481 evidovaných osôb. Rovnaký vývoj má aj strednodobá nezamestnanosť.
Dlhodobá nezamestnanosť zaznamenáva rastúci charakter v každom roku sledovaného
44
obdobia. Najväčší nárast dlhodobo evidovaných UoZ bol zaznamenaný v roku 2010 a to
o 1344 osôb.
4.2.6 Znevýhodnené skupiny UoZ
Medzi skupiny občanov najviac ohrozených nezamestnanosťou patria:
- dlhodobo nezamestnaní občania, - občania so zdravotným postihnutím, - občania starší ako 50 rokov veku,- absolventi škôl, - mladiství.
Tab. 8 Znevýhodnené skupiny UoZ
2008 2009 2010UoZ spolu 4849 8602 9303Dlhodobo nezamestnaní občania 1810 2343 3858Občania so zdravotným postihnutím 340 433 483Občania starší ako 50 rokov 1240 1880 2045Absolventi škôl 445 863 895Mladiství 31 31 36
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
Obr. 8 Vývoj znevýhodnených UoZ v jednotlivých rokoch
2008 2009 20100
1000
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
9000
10000
UoZ spoluDlhodobo nezamestnaní občaniaObčania so zdravotným posti-hnutímObčania starší ako 50 rokovAbsolventi škôlMladiství
Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie
45
V okrese Prievidza k 31. 12. 2008 bolo 1 810 dlhodobo nezamestnaných občanov. Z
celkového počtu UoZ tak tvoria dlhodobo nezamestnaní občania 37,33 % -ný podiel. K
31. 12. 2009 bolo evidovaných 2343 dlhodobo nezamestnaných občanov čo predstavuje
nárast o 533 UoZ. Z celkového počtu UoZ dlhodobo nezamestnaní občania ku koncu
mesiaca december predstavujú podiel 27,24 %. Tento podiel medziročne zaznamenal
pokles o 10,09 p.b.. Najväčší nárast bol zaznamenaný v r. 2010 a to až 1515 UoZ.
Z celkového počtu UoZ tvoria dlhodobo nezamestnaní 41,47 % -ný podiel, oproti
minulému roku je to nárast o 14,23 %.
Dlhodobo nezamestnaní občania, ktorí tým že sú dlhšie bez práce, strácajú pracovné
návyky, sú ohrození sociálnou exklúziou a nemajú záujem zaradiť sa do pracovného
procesu. Ťažšie sa uplatňujú na trhu práce. Činnosť ÚPSVaR preto smeruje k tomu, aby
boli na trhu práce zvýhodnení a to na základe aktívnych opatrení trhu práce, ktoré sú
zamerané k zamestnaniu a udržaniu pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných
občanov. Ide napr. o aktivačnú činnosť.
Stav absolventov škôl ku koncu sledovaného obdobia 2008 dosiahol 445 uchádzačov
o zamestnanie. Z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie predstavujú absolventi škôl
podiel k 31. 12. 2008 9,18 %. V roku 2009 narástol počet UoZ o 418 absolventov. Podiel z
celkového počtu uchádzačov o zamestnanie k 31. 12. 2009 predstavujú absolventi škôl
10,03 %. Medziročne zaznamenal nárast o 0,85 p. b.. V r. 2010 sme síce zaznamenali opäť
nárast, ale iba o 32 absolventov. Celkovo tvoria 9,62 % -ný podiel z celkového počtu UoZ.
Absolventi škôl nemajú prax, preto si ťažšie hľadajú zamestnanie. Sú však dostatočne
flexibilný, majú záujem si hľadať prácu aj mimo svojho bydliska v iných okresoch.
Ovládajú cudzie jazyky, čo im umožňuje zamestnať sa aj v zahraničí. Aby sa absolventi
škôl mohli lepšie zorientovať a uplatniť sa na trhu práce, môžu získať odborné zručnosti a
praktické skúsenosti u zamestnávateľa pomocou nástroja aktívnych opatrení trhu práce –
absolventskej praxi.
V roku 2008 bolo v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny v Prievidzi 340 občanov so zdravotným postihnutím. Z celkového počtu
uchádzačov o zamestnanie predstavujú občania so zdravotným postihnutím podiel 7,01 %.
V roku 2009 tento počet vzrástol o 93 UoZ, celkový počet teda tvorí 433 UoZ čo
predstavuje 5,03 % -ný podiel. Oproti minulému roku klesol o 1,98 p.b.. Aj v r. 2010 mal
počet UoZ stúpajúcu tendenciu a to o 50 UoZ, podiel stúpol o 0,16 p.b. na 5,19 %.
Počet občanov starších ako 50 rokov veku k 31. 12. 2008 dosiahol stav 1240
uchádzačov o zamestnanie. Podiel počtu občanov starších ako 50 rokov veku z celkového
46
počtu uchádzačov o zamestnanie ku koncu sledovaného obdobia tvorí 25,57 %. V r. 2009
bol tento stav 1880 UoZ čo znamená nárast o 640 UoZ. Podiel počtu občanov starších ako
50 rokov veku z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie tvorí 21,86 %. Oproti
minulému roku klesol o 3,71 p.b.. V nasledujúcom roku sa počet občanov starších ako 50
rokov opäť zvýšil a dosiahol stav 2045 UoZ a teda podiel tvorí 21,98 % čo je nárast o 0,12
p.b..
Ku koncu obdobia 2008 bolo v evidencii UoZ 31 mladistvých. Podiel počtu
mladistvých z celkového počtu UoZ ku koncu mesiaca december tvorí 0,64 %. V roku
2009 sa tento počet nezmenil, ale podiel počtu mladistvých z celkového počtu UoZ tvorí
0,36 % čo znamená pokles o 0,28 p.b. V r. 2010 bolo v evidencii UoZ 36 mladistvých čo
značí 0,39 % -ný podiel a teda nárast o 0,03 p.b..
Medzi rizikovú skupinu mladistvých patria uchádzači o zamestnanie, ktorí nedosiahli ešte
18 rokov, nemajú prax a väčšina z nich získala len základné vzdelanie alebo sú bez
vzdelania, a preto majú menšie šance uplatniť sa na trhu práce.
4.3 Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti
4.3.1 Ekonomické dôsledky nezamestnanosti
Ekonomické dôsledky znamenajú pre človeka, ktorý je nezamestnaný veľmi zložitý
problém. Prejavuje sa to hlavne v tom, že nezamestnaná osoba si nemôže dovoliť všetko čo
potrebuje a teda má obmedzenú spotrebu a tiež sa zmenšuje množstvo výberu.
Nezamestnaní pociťujú nielen nedostatok vecí osobnej potreby, ale aj stratu možnosti
potvrdiť výdavkami svoj sociálny status. V dôsledku ekonomických obmedzení sa
následne mení ich životný štýl, pretože majú málo finančných prostriedkov, ale naopak
veľa času.
Nezamestnanosť na ekonomiku vplýva v mnohých smeroch. Hlavným ekonomickým
dôsledkom nezamestnanosti je nevyužitie potenciálu pracovnej sily, na jednej strane sa
znižuje hrubý domáci produkt a na strane druhej sa zvyšujú náklady spoločnosti na
príspevky v nezamestnanosti. Pri zvýšenej miere nezamestnanosti ekonomika prichádza o
statky a služby, ktoré by mohli vyrobiť v danom období nezamestnaní ľudia.
47
Súčasťou toho, o čo ekonomika počas obdobia zvýšenej nezamestnanosti prichádza,
sú napríklad finančné dávky v nezamestnanosti. Tie vytvárajú podmienky na to, aby aj
človek, ktorý stratil prácu, mohol aj naďalej žiť dôstojným životom, ale zároveň tieto
dávky významne zaťažujú štátnu pokladňu, a mnohokrát tak dochádza k prehlbovaniu
deficitu štátneho rozpočtu.
4.3.2 Sociálne dôsledky nezamestnanosti
Nezamestnanosť sa netýka len ekonomicky vyčísliteľných strát, ale spôsobuje aj celý
rad sociálnych dôsledkov ako napríklad pokles životnej úrovne nezamestnaného čo má
vplyv aj na jeho rodinu, stresy a obavy z následného vývoja, alkoholizmus a kriminalita.
Miera sociálnych dôsledkov, ktoré vplývajú na jednotlivca aj spoločnosť záleží najmä
na dĺžke trvania nezamestnanosti. Čím dlhšie trvanie má nezamestnanosť, tým sú jej
dôsledky vo všeobecnosti závažnejšie. Obzvlášť negatívne dôsledky prináša dlhodobá
nezamestnanosť, ktorej príčinou je veľakrát nízka kvalifikácia a chýbajúca prax a
skúsenosti.
Ďalšími znakmi dlhodobej nezamestnanosti sú okrem zníženia životnej úrovne
nezamestnaného aj vylúčenie zo sociálnych vzťahov, narušenie životných istôt a chudoba.
Hlavným problémom je oslabovanie sebavedomia, sebaúcty čo môže viesť k pocitu
menejcennosti. Následne sa zhoršuje schopnosť nezamestnaného aktívne riešiť svoju
vzniknutú situáciu. Môže byť tiež postihnutá schopnosť presadzovať sa medzi ostatnými.
Strata sebadôvery často zapríčiňuje depresiu, zhoršujú sa taktiky riešenia problémov.
Nezamestnaný ich celkom prestáva riešiť alebo ich rieši povrchne a nedôrazne, alebo
naopak, konflikty a problémy môže riešiť útočne, až agresívne.
Tým, že nezamestnaní nemajú žiadne povinnosti môžu upadať do apatie a nečinnosti.
Nezamestnaní sa nevedia dobre predať ako pracovná sila. Mnohý z nich nie sú schopní
zamestnanie nájsť bez pomoci. Ak si majú hľadať a prijať novú prácu, u nezamestnaného
nastane problém, že sa musí v mnohých ohľadoch prispôsobiť novým
podmienkam. Problém s komunikáciou často vedie k pocitu bezmocnosti a silným
zábranám, a to má negatívny dopad pri uchádzaní sa o miesto (hlavne pri prijímacom
pohovore).
48
4.4 SWOT analýza trhu práce v okrese Prievidza
Silné stránky
- vysoký podiel EAO v produktívnom veku
- úbytok počtu osôb, ktoré majú ukončené len základné vzdelanie v prospech vyšších
foriem ukončeného vzdelania
- celkový rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva
- vysoká miera mobility pracovnej sily v rámci okresu
- mení sa štruktúra zamestnanosti – od priemyslu k pružnejšiemu sektoru služieb
- relatívne malý podiel dlhodobo nezamestnaných obyvateľov z pracovnej sily
- ponuka viacerých vzdelávacích programov
Slabé stránky
- odlev ľudského kapitálu migráciou – mladší a tí, ktorí majú vyššie vzdelanie, majú
väčšiu tendeciu vyťahovať sa z okresu
- vysoká miera závislosti ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti od jedného
podniku (Hornonitrianske bane, a. s.) v banskom priemysle
- nedostatočne využitý potenciál podnikateľskej aktivity fyzických osôb
- neúspešnosť určitej časti pracovnej sily zamestnať sa
- dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti
- nedostatočná previazanosť medzi vdzelávaním a trhom práce
Príležitosti
- lepšie podmienky pre život, menej bariér pre podnikanie v okrese by mohli pomôcť
eliminovať migráciu ľudského kapitálu
- zvyšovanie podnikateľskej aktivity a ekonomickej výkonnosti v oblasti cestovného
ruchu na ktorý sú v okrese dobré predpoklady
- zvyšovanie informovanosti o možnostiach práce
- vyššia kvalita poskytovaného vzdelávania na školách
49
- zvýšenie zodpovednosti zamestnávateľov za rast odbornosti a kvalifikácie
pracovnej sily
Ohrozenia
- neuspokojivá schopnosť podnikateľských subjektov vytvárať pracovné miesta,
ktoré by kompenzovali prepúšťanie zamestnancov vo väčších podnikoch
- odlev kvalifikovanej pracovnej sily mimo región
- hrozba prepúšťania veľkého počtu zamestnancov v Nováckych chemických
závodoch, a.s.
- opätovný nárast nezamestnanosti
4.5 Aktívna politika trhu práce
Aktívna politika trhu práce je realizovaná prostredníctvom nástrojov a príspevkov
definovaných v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov financovaných zo štátneho rozpočtu,
alebo kombináciou štátneho rozpočtu (15 %) a Európskeho sociálneho fondu (85 %) v
rámci realizovaných Národných projektov.
→ Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ súvisiacich s absolvovaním vstupného
pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa (§32 ods. 12 písm. d),
→ Odborné poradenské služby (§43),
→ Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ súvisiacich s účasťou na aktivitách v rámci
odborných poradenských služieb (§43 ods. 7, 10) a príspevok na služby pre rodiny s
deťmi pre UoZ a ZoZ (§43 ods. 11),
→ Vzdelávanie a príprava pre trh práce UoZ a ZoZ (§46),
→ Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca (§47),
→ Dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné
uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§48b),
→ Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (§49),
→ Príspevok na zapracovanie znevýhodneného UoZ (§49a),
50
→ Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§50),
→ Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§50a),
→ Príspevok na podporu vytvárania udržania pracovných miest v sociálnom podniku
(§50c),
→ Príspevok na podporu udržania zamestnanosti (§50d),
→ Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti (§50i),
→ Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami
a na riešenie následkov mimoriadnej situácie (§50j),
→ Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (§51),
→ Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec (§52),
→ Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby (§52a),
→ Príspevok na dochádzku za prácou (§53),
→ Príspevok na presťahovanie za prácou (§53a),
→ Príspevok na dopravu do zamestnania (§53b),
→ Pilotné projekty (§54),
→ Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP (§55a),
→ Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 56),
→ Príspevok na udržanie občana so ZP v zamestnaní (§56a),
→ Príspevok občanovi so ZP na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti (§ 57),
→ Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska (§57a),
→ Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59),
→ Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60).
Financovanie aktívnej politiky trhu práce je v prevažnej miere financované z
prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Prostredníctvom národných projektov sú
hradené výdavky, ktorými je podporovaný trh práce z pohľadu jeho najakútnejších potrieb
a požiadaviek. Finančné prostriedky sú určené predovšetkým na podporu zamestnávania
dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených skupín na trhu práce, na podporu
zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, na vzdelávanie, na absolventskú prax,
na aktiváciu nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou, odkázaných na
51
dávku v hmotnej núdzi a tiež na skvalitnenie poradenských a sprostredkovateľských
služieb.
Tab. 9 Prehľad čerpania finančných prostriedkov k 28. 2. 2011
Nástroj APTP Čerpanie ŠR (v €) Čerpanie NP (v €) NP§ 32 ods. 12 písm. d 250,42 0,00 X§ 43 ods. 7 0,00 0,00 X§ 43 ods. 10 0,00 0,00 X§ 43 ods. 11 0,00 0,00 X§ 46 0,00 0,00 X§ 47 0,00 0,00 X§ 48b 0,00 0,00 X§ 49 82 413,54 0,00 X§ 49a 0,00 0,00 X§ 50 0,00 0,00 X§ 50a 6 416,01 15 520,73 NP I-2§ 50c 0,00 0,00 X§ 50d 0,00 0,00 X§ 50i 0,00 91 896,29 NP I-2/C§ 50j 24 153,89 0,00 X§ 51 42 409,61 0,00 X§ 52 0,00 6 441,14 NP V-2§ 52a 0,00 14 198,02 NP V-2§ 53 30 131,66 0,00 X§ 53a 0,00 0,00 X§ 53b 0,00 0,00 X§ 54 0,00 0,00 X§ 55a 0,00 0,00 X§ 56 147 967,80 27 062,08 NP II-2§ 56a 0,00 0,00 X§ 57 0,00 0,00 X§ 57a 0,00 0,00 X§ 59 42 725,23 0,00 X§ 60 170 049,78 0,00 X
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie
52
Tab. 10 Prehľad aktuálne realizovaných Národných projektov
Národný projekt Názov projektu Nástroje NP
I-2 Podpora zamestnanosti UoZ §50, §50a, §51a, §53, §53a, §53b, §49, §50b-c
I-2/C Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti §50i
II-2 Podpora zamestnanosti občanov so ZP §55a-c, §56, §56a, §57, §59, §60
V-2 Aktivácia UoZ §52, §52a
VII-2
Podpora sprostredkovania zamestnania a odborných poradenských služieb poskytovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny
§42, §43
XXV-2 Príspevok na službu starostlivosti o dieťa
zákon o rodičovskom príspevku č.561/2008
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie
53
5 ZÁVER
Nezamestnanosť je jedným z dôležitých ukazovateľov úspešnosti krajiny, či regiónu.
Cieľom každej spoločnosti je dosiahnuť plnú zamestnanosť. Všeobecne je akceptovateľná
miera nezamestnanosti okolo 4 %, ktorá prirodzene súvisí s krátkodobou
nezamestnanosťou pri zmene zamestnania a presunom pracovných síl medzi regiónmi, či
štrukturálnou nezamestnanosťou, ktorá je charakterizovaná ako nerovnováha medzi
ponukou a dopytom na trhu práce.
Okres Prievidza je charakteristický hlavne priemyselnou výrobou a väčšina
pracovných miest je aj vytváraná práve v oblasti priemyslu. V Prievidzi a okolí existuje
viacero veľkých zamestnávateľov. Najviac vytvorených pracovných ponúk poskytujú
Hornonitrianske bane Prievidza a.s. ktoré ťažia hnedé uhlie. V baniach pracuje okolo štyri
tisíc zamestnancov. Ďalším významným zamestnávateľom je spoločnosť Novácke
chemické závody a.s. ktorá sa zaoberá výrobou v oblasti organickej a anorganickej výroby.
Chemické závody sú ale v konkurze a ich budúcnosť rovnako ako budúcnosť približne
tisícky zamestnancov je nejasná.
V priebehu posledných rokov, tak ako na celom území SR aj v riešenom okrese
Prievidza sa prejavil dopad ekonomickej finančnej krízy. Okres Prievidza bol poznačený
transformáciou ekonomiky a poklesom pracovných príležitostí v priemyselnej výrobe
a následným rastom nezamestnanosti, ktorá neustále stúpa. Prievidzský úrad práce
evidoval k 31. 12. 2010 9303 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje takmer 12 %
mieru nezamestnanosti. Najväčší nárast uchádzačov o zamestnanie až 3753 osôb bol
zaznamenaný v roku 2009 čo sa prejavilo na výraznom prírastku miery nezamestnanosti na
11,16 % čo znamená nárast až o 4,82 % oproti roku 2008. K vysokým číslam prispelo
najmä niekoľko hromadných prepúšťaní. Pri najväčšom z nich prišlo vo firme Yazaki
Slovakia v Prievidzi o prácu 1208 ľudí. Prepúšťala aj prievidzská firma Geox, bez práce
ostalo 484 ľudí. V oboch prípadoch išlo prevažne o ženy. Práve ženy tvoria veľmi početnú
skupinu uchádzačov o zamestnanie a prevyšujú mužov. Najpočetnejšie skupiny UoZ sú
hlavne osoby vo veku 35 až 49 rokov, ich stav do roku 2010 predstavuje 2992 osôb a tiež
osoby staršie ako 50 rokov s počtom 2295. Pomerne veľkú skupinu tvoria absolventi škôl
a mladiství, ktorých je v evidencii 962. Dlhodobo nezamestnaných evidujú v okrese 3858.
54
V súčasnosti je v evidencii 9656 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 12,36 % mieru
nezamestnanosti. Nezamestnanosť sa v Prievidzi pohybuje na úrovni priemeru celého
Slovenska.
Programovacie obdobie 2007-2013 prinieslo Slovensku finančné prostriedky, ktoré je
možné použiť na vzdelávanie, na riešenie nezamestnanosti rizikových skupín a naskytujú
sa nové možnosti využívať partnerstvá v regiónoch na riešenie zamestnanosti. Tieto
finančné zdroje pomáhajú vytvárať v regiónoch lepšie pracovné podmienky, vyššiu mzdu a
sociálne istoty, ktoré môžu prispieť k návratu odborníkov pracujúcich v zahraničí.
5.1 Návrhy na využitie výsledkov
Analýzou okresu Prievidza sme dospeli k rôznym záverom a navrhli sme nasledovné
možnosti riešenia nezamestnanosti:
- Vybudovanie lepšieho cestného spojenia medzi Prievidzou a Trenčínom – nová
cesta je dôležitá na prilákanie potenciálnych investorov
- Dokončiť projekt „Krajina Legiend“, ktoré vytvorí stabilné miesta pre UoZ
a podporí ekonomický rast celého regiónu
- Zvýšiť záujem nezamestnaných o rekvalifikačné vzdelávanie
- Poskytovať rekvalifikačné kurzy, ktoré zodpovedajú požiadavkám trhu práce
(napr. profesionálne IT kurzy, alternatívne spôsoby liečenia, a pod.)
- Zefektívniť prácu odborných poradcov pri poskytovaní informačno – poradenských
a sprostredkovateľských služieb
- Zaistiť dôkladnú informovanosť o voľných pracovných miestach medzi
jednotlivými úradmi v mestách okresu Prievidza
- Motivácia zamestnávateľov zamestnávať znevýhodnených UoZ
55
6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-
8069-914-7
2. BIELIK, P. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita, 2008. ISBN 978-80-552-0010-1
3. ČEJKOVÁ, M. 1998. Úloha ľudského faktora v procese vytvárania zamestnanosti.
Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 1998. ISBN 80-8055-170-7
4. HOLMAN, R. 2002. Ekonomie. Praha: C. H. Beck, 2002. ISBN 80-7179-681-6
5. KEŘKOSKÝ, M. 2004. Ekonomie pro strategické řízení. Teorie pro praxi. 1. vyd.
Praha: C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-885-1
6. KREBS, V. a kol. 2007. Sociální politika. 4. vyd. Praha: ASPI, a. s., 2007. 504 s.
ISBN 978-80-7357-276-1
7. LISÝ, J. a kol. 1998. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. Bratislava: Iura
Edition, 1998. ISBN 80-88715-53-9
8. MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.
Bratislava: Iura Edition, 2002. 133 s. ISBN 80-8078-038-2
9. MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. 2010. Makroekonomická analýza. 1. vyd.
Bratislava: Iura Edition, 2010. 556 s. ISBN 978-80-8078-321-1
10. URAMOVÁ, M. – LACOVÁ, Ž. – HRONEC, M. 2010. Makroekonómia 1. Banská
Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2010. 275 s. ISBN 978-80-557-0043-4
11. URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia 2. 1. vyd.
Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 120 s. ISBN 970-80-8083-728-0
12. URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská
Bystrica: Ekonomická fakulta, 2005. ISBN 80-8033-057-6
13. VALACH, E. 2000. Inflácia. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2000.
ISBN 80-8055-346-5
14. VÁCLAV, J. a kol. 2010. Makroekonomie. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. s.
138. ISBN 978-80-247-3258-9 336 s. (137-138)
15. VINCÚR, P. 2001. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 396 s. ISBN
80-88848-67-9
16. http://www.projecteu.org/spaw2/uploads/files/informacna_databaza_pd_pa_2010.pdf
17. http://www.banky.sk/17121-sk/phillipsova-krivka-phillips-curve.php
56
18. http://www.prievidza.sk/
19. http://www.upsvar-pd.sk/joomla/
20. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4
21. http://www.finance.sk
22. http://www.praca-ako.sk/nezamestnanost/
57
7 PRÍLOHY
Príloha 1 – Mapa obcí okresu Prievidza
58
Príloha 1
Zdroj: http://www.projecteu.org/spaw2/uploads/files/informacna_databaza_pd_pa_2010.pdf
59
top related