anaŽÉrstvo kvality · zodpovedá manažment laboratória, jednak za účasti externých...

6 Manažérstvo kvality 60

6 MANAŽÉRSTVO KVALITY Analytické výsledky získané v klinických laboratóriách sa využívajú na hodnotenie stavu zdravia, určenie diagnózy a monitorovanie liečby, čo si vyžaduje, aby výsledky boli kvalitné (užitočné, spoľahlivé, vierohodné, kompletné, reprezentatívne, kompatibilné s inými výsledkami ako aj spĺňajúce finančné a časové obmedzenia). Skúsenosti ukazujú, že trvalé dosahovanie kvalitných výsledkov laboratórnych vyšetrení ako aj ich zlepšovanie do značnej miery závisí od zavedenia a dôsledného dodržiavania účinného systému manažérstva kvality laboratória. Systém manažérstva kvality je súbor navzájom súvisiacich prvkov v usmerňovaní a riadení laboratória vzhľadom na kvalitu. Manažérstvo kvality vo všeobecnosti zahŕňa stanovenie politiky kvality (manažmentom oficiálne vyjadrené celkové zameranie laboratória vo vzťahu ku kvalite), stanovovanie cieľov kvality, plánovanie kvality, riadenie kvality, hodnotenie (preukazovanie) kvality a jej zlepšovanie. Po úspešnom zavedení uznávaného systému manažérstva kvality môže laboratórium požiadať o oficiálne potvrdenie (o osvedčenie o akreditácii, alebo o certifikát o súlade so zásadami Správnej laboratórnej praxe či normy ISO 9000+). V prípade takéhoto rozhodnutia (na základe zváženia nákladov a prínosov) treba:

1. Zvoliť vhodný model systému manažérstva kvality. 2. Určiť pracovníka zodpovedného za implementáciu systému kvality (tzv. manažéra

kvality). 3. Vyčleniť potrebné zdroje. 4. Vypracovať potrebné podklady (výber metód, noriem, postupov) a zodpovedajúcu

dokumentáciu. 5. Zabezpečiť školenie pracovníkov o požiadavkách systému kvality. 6. Vykonať vlastné sebahodnotenie laboratória. 7. Zvoliť akreditačnú alebo certifikačnú ustanovizeň a oboznámiť sa s jej požiadavkami

a postupmi. 8. Podrobiť sa procesu akreditácie/certifikácie danou externou ustanovizňou.

© J. Sádecká, e-Analytické metódy v klinickej chémii, Ústav analytickej chémie STU, 2008


6.1 Systémy manažérstva kvality Prvou úlohou manažérstva kvality je rozhodnutie o vhodnom modeli systému manažérstva kvality zahŕňajúcom optimalizáciu organizačnej štruktúry laboratória, definovanie zodpoved-ností, postupov, zdrojov a prostriedkov spojených s činnosťami na dosiahnutie cieľov a na splnenie požiadaviek na kvalitu analytických výsledkov. Pri rozhodovaní o vhodnom modeli systému kvality sa využívajú rôzne normatívne dokumenty.

Dôveryhodnosť laboratória podporuje:

o získanie osvedčenia (certifikátu) o implementácii systému kvality podľa noriem radu ISO 9000, či princípov správnej laboratórnej praxe, SLP (Good Laboratory Practice, GLP) od oficiálnych ustanovizní,

o akreditácia laboratória podľa náročnejších noriem ISO/IEC 17025:2004 General requirements for the competence of testing and calibration laboratories (Všeobecné po-žiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií) a ISO 15189:2003 Medical laboratories – particular requirements for quality and competence (Lekárske laboratóriá – špecifické požiadavky na kvalitu a kompetentnosť).

Ďalšími úlohami sú:

o prijatie zodpovedajúceho programu zabezpečovania kvality (Quality Assurance, QA) dokumentujúceho transparentným spôsobom spôsobilosť laboratória produkovať hodnoverné výsledky,

o zabezpečenie vypracovania súboru písomných štandardných pracovných postupov pre všetky opakujúce sa činnosti,

o zabezpečenie účinného spravovania všetkej relevantnej dokumentácie a vypracovanie príručky kvality (Quality Manual) laboratória.

Systém všetkých systematických opatrení a činností, ktoré sa využívajú v systéme kvality a podľa potreby aj na poskytovanie primeranej dôvery, že laboratórium spĺňa špecifikované požiadavky na kvalitu sa nazýva zabezpečovanie kvality (Quality Assurance, QA). Operatívne opatrenia, metódy, postupy a činnosti zamerané na vecné vytvorenie predpokladov pre dosahovanie požadovanej kvality sa súborne označujú ako riadenie kvality, ktoré je nevyhnutne späté s priebežným vnútorným a externým hodnotením kvality.



Riadenie kvality (Quality Control, QC) sa vykonáva prostredníctvom starostlivej pozornosti všetkým faktorom, ktoré môžu ovplyvniť spoľahlivosť výsledkov analýz. Tieto faktory možno zhrnúť do nasledujúcich kategórií:

o Vhodná organizácia, zodpovedajúci manažment laboratória a zabezpečenie zdrojov. o Zamestnávanie kompetentného personálu, jeho systematické školenie a umožnenie

zvyšovania jeho kvalifikácie a spôsobilosti. o Zodpovedajúce priestory a pracovné prostredie aj s ohľadom na zdravie a bezpečnosť

práce. o Kvalitné, vyhovujúce (qualified) a udržiavané prístroje a zariadenia; vyhovujúci ostatný

materiál (napr. chemikálie). o Používanie štandardných a validovaných analytických metód a postupov. o Plánovitá kalibrácia a overovanie meracích prístrojov; používanie vhodných referenč-

ných materiálov (štandardov). o Manipulácia so vzorkami; dohľad nad správnosťou vzorkovania. o Jednoznačný a úplný opis vyhodnocovania výsledkov (zaokrúhľovanie, neistoty). o Úplná a kvalitná dokumentácia, distribúcia, aktualizácia a archivácia dokumentov

(záznamy, pracovné denníky, protokoly, správy, štandardné pracovné postupy (Standard Operation Procedures, SOP).

Efektívne vykonávanie činností a postupov QC má zaručiť, že analytický systém dáva spoľahlivé údaje a pracuje v stave štatistickej regulácie (under statistical control), t.j. je stabilný, čo znamená, že možné chyby sú znížené na minimum a sú charakterizovateľné matematicko-štatistickými postupmi. Hodnotenie kvality (Quality Assessment, QAs), t.j. kontrola alebo preverovanie kvality slúži na monitorovanie a preukazovanie presnosti (zhodnosti a správnosti) analytického systému. Vykonáva sa jednak vlastnými prostriedkami laboratória – interné hodnotenie kvality, za ktoré zodpovedá manažment laboratória, jednak za účasti externých inštitúcií – externé hodnotenie kvality. K najdôležitejším patrí preverovanie správnosti, ktoré možno vykonávať vlastnými prostriedkami ako sú použitie nezávislých analýz, primárnych metód, zámenou pracovníkov či prístrojov a pod. aj externými prostriedkami, najmä účasťou na medzilaboratórnych (tzv. kruhových) porovnávacích analýzach alebo testoch spôsobilosti laboratória. Medzi QC a QAs nie je ostrá hranica; výkon činností a opatrení QAs je zmysluplný len vtedy, ak je zabezpečená spätná väzba na kvalitu analytického procesu.



Vnútorné hodnotenie kvality (Internal Quality Assessment, IQAs, alebo tiež Internal Quality Control, IQC) využíva na preverovanie správnosti a zhodnosti (opakovateľnosti) laboratóriom produkovaných výsledkov:

o opakovanie meraní/analýz, o prídavkové metódy, o analýzu modelových štandardov, o certifikované referenčné materiály, o periodickú analýzu kontrolných vzoriek (interných referenčných materiálov), o rôzne druhy regulačných diagramov, o zámenu pracovníkov alebo prístrojov, o porovnávacie (aj primárne) a kontrolné analytické metódy, o rozbor neúspešných analýz.

Externé hodnotenie kvality (External Quality Assessment, EQAs, alebo niekedy tiež External Quality Control, EQC) je zamerané najmä na preverovanie správnosti spoluprácou s inými laboratóriami, a to:

o výmenou analyzovaných vzoriek, o analýzou referenčných materiálov pochádzajúcich z renomovaných (expertných)

laboratórií, o účasťou na medzilaboratórnych porovnávacích analýzach zameraných na hodnotenie

vlastností jednej alebo viacerých metód analýzy, o účasťou na medzilaboratórnych analýzach zameraných na priradenie konsenzuálnej

hodnoty referenčnému materiálu, o účasťou na medzilaboratórnych testoch spôsobilosti (Proficiency Tests) zameraných na

hodnotenie kompetentnosti laboratórií pri používaní určitej metódy alebo rôznych metód.

Externá kontrola umožňuje minimalizovať úsilie venované vnútornej kontrole, znižuje riziko chybných záverov sebahodnotenia laboratória, umožňuje odhaliť výskyt systematických chýb celkového procesu analýzy, hodnotiť reprodukovateľnosť, docieliť porovnateľnosť údajov z rôznych laboratórií a kompatibilitu v rámci sietí. Nezávisle od preverovania kvality v rámci QAs sa manažmentom laboratória, nadriadenými zložkami laboratória a oprávnenými kontrolnými orgánmi vykonávajú pravidelné dohľady a inšpekcie zamerané najmä na dodržiavanie kritérií implementovaného systému kvality a na kontrolu splnenia nápravných opatrení z predchádzajúcich previerok.



6.2 Akreditácia laboratória Akreditácia je oficiálne uznanie, že laboratórium je spôsobilé vykonávať určité skúšky alebo určité druhy skúšok. Je externým overením schopnosti laboratória poskytovať služby vysokej kvality. Do konca r. 1999 sa laboratóriá akreditovali podľa ISO/IEC Guide 25, resp. európskej normy EN 45000, ktoré definovali požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií. Táto norma bola koncom roku 1999 nahradená normou ISO/IEC 17025:1999 a zohľadnila skúsenosti práce s predošlými normami, ako aj s normami radu ISO 9000. Podľa súčasnej normy ISO/IEC 17025:2004 sa akreditujú laboratóriá stavbárske, konštrukčné, hutnícke, laboratóriá pre analýzu rezíduí pesticídov, analýzu čistých materiálov, monitorovanie životného prostredia, zdravotnícke a klinické laboratóriá a mnohé ďalšie. Záujmom pacientov, spoločnosti a vlád je, aby najmä klinické laboratóriá pracovali na vysokej úrovni odbornej a technickej spôsobilosti z nasledujúcich dôvodov:

o Rozhodovanie v diagnostickom procese je často založené na výsledkoch laboratórnych vyšetrení a ich interpretácii. Chybné výsledky môžu viesť k nevratným poškodeniam pacienta.

o Pacienti aj lekári ako užívatelia služieb klinických laboratórií nemusia vedieť posúdiť, či laboratórium pracuje na požadovanej úrovni.

o Pre často vysoké náklady laboratórnych vyšetrení platitelia týchto služieb (vlády, poisťovne a pacienti) oprávnene očakávajú spoľahlivé výsledky.

V procese akreditácie laboratórium dokladuje zhodu s požiadavkami noriem určených akreditačnými orgánmi, ktorej kvalifikované posúdenie zabezpečuje akreditujúci orgán. V súčasnosti sa akreditácia vykonáva podľa noriem ISO/IEC 17025:2004 alebo ISO 15189:2003 (založenej na ISO/IEC 17025:1999). Napr. v SR akreditačné služby poskytuje Slovenská národná akreditačná služba (SNAS), v ČR Český institut pro akreditaci (ČIA, CAI), v Spojenom kráľovstve United Kingdom Accreditation Service (UKAS) a pod. Európske akreditačné orgány spolupracujú v rámci European co-operation for Accreditation (EA) a celosvetového združenia International Laboratory Accreditation Cooperation (ILAC). V mnohých krajinách existujú akreditačné orgány odborných spoločností a všeobecnejšie vládne agentúry, čo umožňuje laboratóriám výber podľa ich ponuky a kreditu, ako aj podľa toho, či sa uchádza o akreditáciu celého laboratória (ideálny stav), alebo o akreditáciu vybraných metód. Ak laboratórium nemôže ponúknuť všetky požadované skúšky a vyšetrenia, musí vybrať zmluvného dodávateľa takýchto skúšok so súhlasom odberateľa výsledkov, pričom aj za tieto výsledky nesie zodpovednosť. Požiadavky obidvoch uvedených noriem sú na asi 80 % zhodné, pričom sú rovnako rozdelené na požiadavky na manažment a technické požiadavky. Nie vždy však je použitá zhodná termino-lógia (tab. 6-1).



Tabuľka 6-1 Porovnanie požiadaviek noriem ISO/IEC 17025 a ISO 15189

ISO/IEC 17025:2004 ISO 15189:2003

Odsek Požiadavka Odsek Požiadavka

4 Požiadavky na manažment 4 Požiadavky na manažment

4.1 Organizácia 4.1 Organizácia a manažment

4.2 Systém manažérstva 4.2 Systém manažérstva kvality Obsahuje aj odsek Zabezpečovanie kvality, návrh obsahu Príručky kvality, program pre kalibráciu a údržbu zariadení

4.3 Riadenie dokumentácie 4.3 Riadenie dokumentácie

4.4 Preskúmanie požiadaviek, tendrov a zmlúv

4.4 Preskúmanie zmlúv

4.5

Subdodávky skúšok a kalibrácií – zákazník musí písomne súhlasiť, viesť register zmlúv

4.5 Vyšetrenia zmluvnými laboratóriami – odporúčanie zákazníkovi, vyžaduje sa periodická revízia

4.6 Nakupovanie služieb a dodávok 4.6 Externé služby a dodávky

4.7 Služba zákazníkovi – spolupráca, spätná väzba

4.7 Poradenské služby – poradenstvo k vyšetreniam, stretnutia užívateľov

4.8 Sťažnosti 4.8 Riešenie sťažností

4.9 Riadenie nezhodnej práce pri skúškach a/alebo kalibrácii

4.9 Identifikácia a riadenie nezhôd – dokumentovanie a prehľad každej udalosti

4.10 Zlepšovanie 4.12 Kontinuálne zlepšovanie – prehľad postupov, plán činností, vyhodnocovanie, indikátory kvality, kontinuálny odborný rast

4.11 Nápravná činnosť 4.10 Nápravná činnosť – postupy, dokumentácia, implementácia, monitorovanie, dodatočný audit

4.12 Preventívna činnosť 4.11 Preventívna činnosť

4.13 Riadenie záznamov 4.13 Kvalita a technické záznamy

4.14 Interné audity 4.14 Interné audity

4.15 Preskúmanie manažmentom 4.15 Preskúmanie manažmentom – prehľad, príspevok k starostlivosti o pacienta



Tabuľka 6-1 (pokrač.) Porovnanie požiadaviek noriem ISO/IEC 17025 a ISO 15189

ISO/IEC 17025:2004 ISO 15189:2003

Odsek Požiadavka Odsek Požiadavka

5 Technické požiadavky 5 Technické požiadavky

5.1 5.2

Všeobecne Pracovníci – popis práce manažérskych, technických a kľúčových pracovníkov, kvalifikačné požiadavky, kompetencie, plán vzdelávania pracovníkov, oprávnenosť poskytovať názory a interpretácie

5.1 Pracovníci – organizačný plán, popis práce všetkých pracovníkov, zodpovednosť riaditeľa laboratória, adekvátne ľudské zdroje, školenie manažérstva kvality, politika prístupu k údajom, kontinuálny program vzdelávania pre všetkých pracovníkov, dôvernosť údajov o pacientoch

5.3 Priestory a podmienky prostredia – monitorovanie stavu

5.2 Priestory a podmienky prostredia – zdroje, konštrukcia a bezpečnosť, priestory zberu vzoriek, komunikačné prostriedky v rámci laboratória, uchovávanie vzoriek

5.4 Skúšobné a kalibračné metódy a ich validácia

5.4 5.5

Predvyšetrovacie (predanalytické) postupy + žiadanky o vyšetrenie, inštrukcie o odbere vzoriek, príručka o zbere a riadení primárnych vzoriek, kritéria na prijatie a zamietnutie, prehľad veľkostí vzoriek, príjem vzoriek, verbálne požiadavky Vyšetrovacie postupy + inštrukcie o kartotéke a jej používaní, hodnotenie a periodické preskúmavanie, periodické preskúmavanie biologických referenčných intervalov, zoznam vyšetrovacích postupov pre používateľov služieb

5.5 Zariadenie 5.3 Laboratórne zariadenie – program údržby, bezpečnosť technikov, monitorovanie stavu, kontrola inštalácie

5.6 Nadväznosť meraní

5.7 Odber vzoriek

5.8 Zaobchádzanie s predmetmi skúšania a kalibrácie

5.9 Zabezpečovanie kvality výsledkov skúšok a kalibr.

5.6 Zabezpečovanie kvality vyšetrovacích postupov

5.7 Post-vyšetrovacie postupy – prehľad výsledkov, uchovávanie a likvidácia vzoriek

5.10 Oznamovanie výsledkov – minimalizácia nedorozumení, + kalibračné certifikáty, názory a interpretácie, elektronický prenos výsledkov musí spĺňať normu, dodatky k protokolom o skúškach

5.8 Oznamovanie výsledkov + správa formulovaná diskusiou s užívateľom, informácie špecifické pre lekárske vyšetrovacie správy, opis výsledkov, identifikácia kompromitovaných vzoriek, predbežné výsledky, upozornenie na kritické výsledky a na oneskorené výsledky, autorizácia vydania správy, zmeny v správach



6.3 Správna laboratórna prax Laboratória klinickej chémie a zdravotné laboratória ako súbor organizačných postupov a podmienok plánovania, vykonávania, sledovania, zaznamenávania, archivácie a vydávania výsledkov často využívajú princípy ‘správnej laboratórnej praxe‘ (SLP). Koncepcia správnej laboratórnej praxe“ vznikla po r. 1970 v USA, kedy FDA (Food and Drug Administration) v súvislosti so zavádzaním nových liečiv zistila vážne nezrovnalosti v údajoch z predklinických skúšok. V r. 1976 uverejnila FDA návrh predpisov o SLP, ktoré v konečnej podobe nadobudli právny charakter v r. 1979 (21 CFR 58; CRF označuje zbierku federálnych predpisov, Code of Federal Regulations, vydávaných US federálnymi agentúrami a číslovaných rovnako, ako zodpovedajúce federálne zákony – v danom prípade číslo 21 má Federal Food, Drug and Cosmetic Act). Ich cieľom bolo zabezpečiť, aby správy postúpené FDA dôveryhodne a kompletne odrážali vykonané experimentálne práce. V oblasti agrochemikálií a pesticídov na obdobné problémy narazila Agentúra pre ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agency, US EPA), ktorá svoje predpisy navrhla v rokoch 1979 a 1980 a ktoré v konečnej forme boli publikované v r. 1983 v dvoch osobitných častiach (40 CFR 160 a 40 CFR 792). Na medzinárodnej úrovni princípy SLP sformulovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Cooperation and Development, OECD) rozhodnutím Rady v 1981 [C(81)30 Final] a v revidovanej podobe v 1997 [C(97)186 Final], ktoré boli oficiálne prijaté aj európskou legislatívou (nariadenie Európskej komisie 1999/11/EC z 8.3.1999 k nariadeniu Rady 87/18/ECC z 18.12.1986). Z členstva štátov v OECD vyplýva požiadavka zavedenia systému SLP formou vnútroštátnych legislatívnych predpisov ako aj ustanovenie príslušných inšpekčných orgánov. OECD princípy správnej laboratórnej praxe sú explicitne určené pre neklinické skúšky farmaceutík (klinickými skúškami sa rozumie posledná etapa vývoja nových farmaceutík pred ich zavedením do výroby a uvedením na trh, ktorá sa riadi osobitnými legislatívnymi predpismi jednotlivých štátov). Ako je zrejmé z nasledujúceho prehľadu (tab. 6-2), sú požiadavky OECD GLP na asi 70 % zhodné s požiadavkami normy ISO/IEC 17025:2004.



Tabuľka 6-2 Porovnanie požiadaviek noriem ISO/IEC 17025 a OECD GLP

ISO/IEC 17025:2004 OECD GLP

Odsek Požiadavka Požiadavka

4 Požiadavky na manažment Požiadavky na manažment

4.1 Organizácia – laboratórium musí definovať svoje právne postavenie, technický manažment a manažéra kvality

Organizácia a manažment – pre každú štúdiu treba definovať zodpovedného riaditeľa, manažéra kvality a archivára

4.2 Systém manažérstva – Príručka kvality odkazujúca na každý odsek normy

Dobre definovaný program Zabezpečovania kvality vrátane harmonogramu kontrol Jednotky pre zabezpečenie kvality (Quality Assurance Unit, QAU)

4.3 Riadenie dokumentácie – zaviesť a udržiavať postupy na riadenie všetkých dokumentov, ktoré sú súčasťou systému kvality laboratória vrátane ich jednoznačnej identifikácie, vydávania schvaľovania, definovať spôsob zmien v dokumentácii

Riadenie dokumentácie – dokumentovaný harmonogram štúdie, vrátane relevantných Štandardných pracovných postupov (SOP) a správ; menovaný archivár musí zabezpečiť bezpečné uchovávanie plánov štúdie, originálnych údajov, záverečných správ, vzoriek skúšaných objektov a látok

4.4 Preskúmanie požiadaviek, tendrov a zmlúv Nevyžaduje sa

4.5 Subdodávky skúšok a kalibrácií – zákazník musí písomne súhlasiť, viesť register zmlúv

Nevyžaduje sa

4.6 Nakupovanie služieb a dodávok Nevyžaduje sa

4.7 Služba zákazníkovi – spolupráca, spätná väzba Interakcia so sponzorom pred zahájením štúdie, podpis protokolu o štúdii

4.8 Sťažnosti Nie je aplikovateľné

4.9 Riadenie nezhodnej práce pri skúškach a/alebo kalibrácii

Súčasť programu QAU, pravidelné kontroly a interné audity

4.10 Zlepšovanie Neaplikovateľné

4.11 Nápravná činnosť – v norme definované požiadavky

– definované ako dodatky k štúdii

4.12 Preventívna činnosť Nevyžaduje sa

4.13 Riadenie záznamov – pôvodné údaje, záznamy, prenos dát do počítačov

Zabezpečiť udržiavanie histórie všetkých pracovných záznamov

4.14 Interné audity Súčasť programu QAU

4.15 Preskúmanie manažmentom



Tabuľka 6-2 (pokrač.) Porovnanie požiadaviek noriem ISO/IEC 17025 a OECD GLP

ISO/IEC 17025:2004 OECD GLP

Odsek Požiadavka Požiadavka

5 Technické požiadavky Technické požiadavky

5.1 5.2

Všeobecne Pracovníci – popis práce manažérskych, technických a kľúčových pracovníkov, kvalifikačné požiadavky, kompetencie, plán vzdelávania pracovníkov, oprávnenosť poskytovať názory a interpretácie

– školenie v princípoch GLP

5.3 Priestory a podmienky prostredia – dostatočnosť pre správne vykonávanie skúšok, monitorovanie stavu

Predchádzanie vzájomnej kontaminácie, zvláštny dôraz na štúdie využívajúce pokusné zvieratá

5.4 Skúšobné a kalibračné metódy a ich validácia – normou definované požiadavky

Všetky metódy pred ich použitím v štúdii musia byť validované

5.5 Zariadenie – normou definované požiadavky Laboratórne zariadenie sa musí periodicky kontrolovať podľa predpisu

5.6 Nadväznosť meraní – normou definované požiadavky – kde je to možné, výsledky meraní musia byť nadviazané na jednotky SI alebo certifikované referenčné materiály

Musia byť dostupné informácie o zdrojoch prípravkov a údaje o stabilite, uchovávaní, exspiračnom čase, homogenite a čistote

5.7 Odber vzoriek – normou definované požiadavky Bez odberu čiastkových vzoriek na experimenty

5.8 Zaobchádzanie s predmetmi skúšania a kalibrácie – normou definované požiadavky

Skúšky stability počas štúdie, vplyv podmienok uchovávania a pod.

5.9 Zabezpečovanie kvality výsledkov skúšok a kalibrácií – normou definované požiadavky, účasť na programoch skúšok spôsobilosti (Proficiency testing)

Skúšky spôsobilosti sa nevyžadujú. Plánované a ad hoc kontroly

5.10 Oznamovanie výsledkov – minimalizácia Záverečné správy nedorozumení, kalibračné certifikáty, názory a interpretácie, elektronický prenos výsledkov musí spĺňať normu, dodatky k protokolom o skúškach

Príkladmi neklinických štúdií sú napr.: výskum a vývoj nových liekov a/alebo ich účinných zložiek, certifikácia nových pesticídov, súlad nových lekárskych prístrojov s požiadavkami.



6.4 Kontrola stability a presnosti analytickej metódy použitím

kontrolných vzoriek Kontrola stability a presnosti analytickej metódy sa vykonáva opakovaným meraním kontrolných vzoriek. Kontrolná vzorka musí mať podobné vlastnosti ako vzorka pacientov, musí byť stála, s minimálnou zmenou koncentrácie od podielu k podielu, jej množstvo musí vystačiť minimálne na pol roka (kontrolné vzorky môžu byť pripravené ako plazma, sérum, moč a pod). Opakované merania kontrolnej vzorky potom charakterizujú nezhodnosť, náhodnú chybu, analytickej metódy. Predpokladá sa normálne rozdelenie dát (chýb), ktoré možno opísať aritmetickým priemerom a smerodajnou odchýlkou s. Tieto štatistické charakteristiky sa vypočí-tajú po vylúčení odľahlých výsledkov z opakovaných meraní kontrolnej vzorky v priebehu 20 dní, pričom kontrolná vzorka sa meria raz za deň. Ak sa použije viac kontrolných vzoriek (napr. dve s rôznou koncentráciou analytu), potom sa každá vzorka analyzuje raz denne v priebehu 20 dní a pre každú z nich sa po vylúčení odľahlých výsledkov vypočíta aritmetický priemer a smerodajná odchýlka. Pre každú kontrolnú vzorku sa pripraví regulačný diagram (obr. 6-1) (control chart, Shewhart charts, Levey-Jennings charts). Diagram znázorňuje koncentráciu na y osi vs čas (poradové číslo merania) na osi x. Do diagramu sa vynesú hodnoty aritmetický priemer ±1s, ±2s, ±3s ako horizontálne čiary rovnobežné s osou x. Rovnobežky ±2s sa nazývajú horná a dolná varovná medza, rovnobežky ±3s sa označujú ako horná a dolná regulačná medza.

+ 3s

- 3s Dolná regulačná medza

+ 2s

+ 1s

x

- 1s

- 2s

0 10 20 30 Dni/meranie

Dolná varovná medza

Horná regulačná medza Horná varovná medza

Obr. 6-1 Regulačný diagram

Takto zostrojený regulačný diagram sa použije na kontrolu meraní vzoriek pacientov. S každou sériou vzoriek pacientov sa meria kontrolná vzorka (napr. po každých 20-30 vzorkách pacientov). Kontrolná vzorka sa musí merať rovnako ako vzorky pacientov. Vhodné je merať



kontrolné vzorky s normálnymi, zníženými a zvýšenými hodnotami. V praxi sa najčastejšie používajú dve kontrolné vzorky s rozdielnou koncentráciou stanovovanej zložky. (Pri zmene postupu, oprave prístroja, zmene šarže kontrolného materiálu sa celý postup určenia regulačného diagramu zopakuje). Do regulačných diagramov sa vynesú výsledky meraní príslušných kontrolných vzoriek. Rozptyl hodnôt meraní kontrolných vzoriek poskytuje informácie o stupni zhodnosti (stability) meraní:

o Ak hodnoty nepresahujú ±2s a sú rovnomerne rozptýlené okolo osi x, meranie je zhodné (stabilné) a v limite kontroly kvality.

o Ak hodnoty majú v intervale ±2s stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu, niektorá časť postupu sa zhoršuje.

o Ak sú viaceré hodnoty nad alebo pod osou x v rámci +2s alebo -2s, ide o systematickú chybu.

o Ak niektorá hodnota presiahne limit ±2s (varovné medze), nastalo porušenie varovného pravidla, čo môže aj nemusí byť dôvodom k odmietnutiu celej série. Rozhodnutie je na zodpovednom pracovníkovi. Túto situáciu je potrebné chápať ako podnet na preverenie celého analytického systému.

o Ak niektorá hodnota presiahla limit ±3s (regulačné medze), nastalo porušenie regulač-ného pravidla, čo je vždy dôvodom na odmietnutie celej série meraní. Nasleduje preverenie celého analytického systému, odstránenie chýb, rekalibrácia a zopakovanie celej série meraní.

V klinickej chémii sa na hodnotenie zhodnosti (stability) série (niekoľkých sérií) meraní používajú Westgardove pravidlá. Pravidlá sú definované výrazom AL, kde A je počet kontrolných meraní, alebo symbol vyhodnocovaného druhu štatistickej veličiny a L je kontrolný limit vyjadrený ako násobok smerodajnej odchýlky s alebo ako aritmetický priemer meraní. Vyššie uvedeným postupom sa zostrojí regulačný diagram. S každou sériou vzoriek pacientov sa zmeria aj kontrolná vzorka a hodnoty namerané pre kontrolnú vzorku sa vynesú do regulačného diagramu. Pravidlo 12S

Ak sa všetky kontrolné merania série nachádzajú vo vnútri varovných medzí, teda v intervale (aritmetický priemer ±2s), séria sa prijme, systém je pod kontrolou. Výsledky analýzy vzoriek pacientov je možné uvoľniť. Ak sa analyzuje len jediná vzorka pacienta, aj táto sa považuje za sériu. Porušenie pravidla 12S nastáva pomerne často (jedenkrát z 20 meraní v sérii v stave štatistickej regulácie). Odmietnutie série na základe porušenia tohto pravidla by mohlo viesť k zbytočnému opakovaniu analýz. Na druhej strane, ak v tomto čase nenastane prekročenie varovných medzí ani raz, môžu byť varovné medze určené príliš voľne a treba ich preveriť. Pravidlo sa používa pre 1-3 kontrolné vzorky rôznej koncentrácie. Nebezpečenstvo odmietnutia dobrej série rastie s rastúcim počtom druhov kontrolných vzoriek.



Ak sa jeden výsledok nachádza mimo varovných medzí, analýza výsledkov pokračuje podľa ďalších pravidiel 13S, 2 , R2S 4S, 41S, 10X (obr. 6-2). Ak nie je porušené ani jedno z týchto pravidiel, séria sa prijme, systém je pod kontrolou. Výsledky analýzy vzoriek pacientov možno uvoľniť. Ak je niektoré z pravidiel porušené, systém nie je pod kontrolou. Je potrebné identifikovať a odstrániť chyby a potom zopakovať meranie celej série. Porušenie pravidla 11S, 13S a R4S signalizuje výskyt náhodnej chyby. Systematickú chybu signalizuje porušenie pravidla 22S, 41S, 10X, prípadne, ak je chyba veľmi veľká, aj porušenie pravidla 13S. V praxi je potrebné voliť takú kombináciu rôznych pravidiel, ktorá umožní detegovať obidva druhy chýb. Napr. kombinácia 12S a 41S v prípade použitia len jednej kontrolnej vzorky (jednej koncentrácie), kombinácia 1 3S, 22S, R4S, 41S, 10X je vhodná pre dve kontrolné vzorky. Na obr. 6-2 je uvedený príklad použitia dvoch kontrolných vzoriek X a Y rôznej koncentrácie, n je poradové číslo merania. Pravidlo 13S

Ak sa všetky kontrolné merania série nachádzajú vo vnútri regulačných medzí, t.j. v intervale (aritmetický priemer ±3s), séria sa prijme a analýza dát pokračuje podľa ďalších pravidiel. Ak sa jeden výsledok nachádza mimo regulačných medzí, séria sa zamietne. Používa sa pre 1-3 kontrolné vzorky s rôznou koncentráciou. Pravidlo 22SA

Testujú sa hodnoty pre obidve kontrolné vzorky (A − acrosss material, s nízkou a vysokou koncentráciou). Séria sa zamietne, ak sa obidve kontrolné vzorky odlišujú od aritmetického priemeru o viac ako +2s alebo -2s (t.j. v jednom smere). Pravidlo R4S

Využíva sa rozpätie (R-range) medzi kontrolnými vzorkami, ktoré presiahne 4s. Pravidlo sa považuje za porušené, ak výsledok dvoch nasledujúcich meraní tej istej kontrolnej vzorky presiahne pri prvom meraní hodnotu +2s a pri druhom meraní -2s (vzorka Y a Y5 6, obr. 6-2). Ak sa použijú dve kontrolné vzorky, pravidlo sa považuje za porušené ak napr. prvá kontrolná vzorka presiahne hodnotu +2s a druhá -2s (vzorka X6 a Y6, obr. 6-2). Každé meranie je mimo 2s, len v opačnom smere. Pravidlo 22SW

Testujú sa body pre jednu kontrolnú vzorku (W − within material). Séria sa zamietne, ak sa dve po sebe idúce hodnoty meraní tej istej kontrolnej vzorky odlišujú od aritmetického priemeru o viac ako +2s alebo -2s (t.j. v jednom smere, vzorka Y5, Y , obr. 6-2). 6

Pravidlo 41SA

Testujú sa hodnoty pre obidve kontrolné vzorky (s nízkou a vysokou koncentráciou). Séria sa zamietne, ak sa pre obidve kontrolné vzorky dve po sebe idúce hodnoty meraní odlišujú od aritmetického priemeru o viac ako +1s alebo -1s (t.j. v jednom smere).



Pravidlo 41SW

Testujú sa body pre jednu kontrolnú vzorku. Séria sa zamietne, ak sa štyri po sebe idúce hodnoty meraní tej istej kontrolnej vzorky odlišujú od aritmetického priemeru o viac ako +1s alebo -1s (t.j. v jednom smere). Pravidlo 10XA

Testujú sa hodnoty pre obidve kontrolné vzorky. Séria sa zamietne, ak sa pre obidve kontrolné vzorky päť po sebe idúcich hodnôt meraní nachádza na rovnakej strane aritmetického priemeru (t.j. v jednom smere). Pravidlo 10XW

Testujú sa hodnoty pre jednu kontrolnú vzorku. Séria sa zamietne, ak sa 10 po sebe idúcich hodnôt meraní nachádza na rovnakej strane aritmetického priemeru (t.j. v jednom smere). V niektorých prípadoch sa používajú aj ďalšie pravidlá (napr. 12,5S, 31S, 8X, 9X, 12X).

Na obr. 6-3 je znázornený ďalší spôsob zobrazenia varovných a regulačných medzí pre dve kontrolné vzorky X a Y. Výsledky meraní kontrolných vzoriek uvedené na obr. 6-2 v tvare reťazca sa zhodnotili podľa rovnakých pravidiel. Na obr. 6-3 sú vyznačené len tie výsledky kontrolných vzoriek, ktoré porušili jednotlivé pravidlá. Takéto výsledky sa objavia vo vyšrafovaných plochách. Automatické analyzátory používané v praxi sú vybavené počítačovými programami kontroly kvality, ktoré umožňujú výber zobrazovania výsledkov vo forme reťazca bodov alebo vo forme bodov umiestnených v obdĺžnikovom diagrame.



Obr. 6-2 Hodnotenie regulačného diagramu pre dve kontrolné vzorky X a Y. Porušenie pravidiel je znázornené a

Xn Yn

Xn Yn

Kontrolné data

Xn, Yn

áno

áno

S Y S T É M

N I E J E

P O D

K O N T R O L O U

S É R I A

S A

Z A M I E T N E áno

áno

áno

áno

áno

nie

nie

nie

nie

nie

nie

nie

áno áno

nie

S Y S T É M J E

P O D

K O N T R O L O U

S É R I A

S A

U V O Ľ N Í

13S

R4S

22SA

22SW

41SA

41SW

10XA

12S

10XW

nie




Obr. 6-3 Hodnotenie regulačného diagramu pre dve kontrolné vzorky X a Y Porušenie pravidiel je znázornené

R4S

X

Sú obidve Xn a Yn v tej istej vyšrafovanej ploche?

Náhodná chyba

-3s -2s Y 2s 3s

-2s -3s

3s 2s

13S Y

X

Je niektorý z Xn a Ynvo vyšrafovanej ploche?

Náhodná chyba

3s

Regulačný diagram

X

3s 2s 1s

-1s -2s -3s

-3s -2s -1s Y 1s 2s 3s 12S

Y

X

2s

Je niektorý z Xn a Ynvo vyšrafovanej ploche?

Náhodná chyba

22SA -3s -2s Y 2s 3s

Sú obidve Xn a Ynv tej istej vyšrafovanej ploche?

Systematická chyba

3s 2s

-2s -3s

X

22SW Y -2s Y 2s

2s

X

Sú obidve Xn a Xn-1 v tej istej vyšrafovanej ploche? Alebo sú tam obidve Yn a Yn-1 ?

Systematická chyba

-2s

41SA

Sú všetky Xn, Yn, Xn-1 a Yn-1v tej istej vyšrafovanej ploche?

Systematická chyba

X

-1s Y 1s

1s

-1s

41SW Y -1s

Sú všetky Xn až Xn-3 alebo Yn až Yn-3 v tej istej vyšrafovanej ploche?

Systematická chyba

Y 1s

1s

X-1s


Obr. 6-3 pokr. Hodnotenie regulačného diagramu pre dve kontrolné vzorky X a Y. Porušenie pravidiel je znázornené

10XA

Sú všetky Xn až Xn-4 a Yn až Yn-4 v tej istej vyšrafovanej ploche?

Systematická chyba

Y

X

10XW

Sú všetky Xn až Xn-9 alebo Yn až Yn-9 v tej istej vyšrafovanej ploche?

Systematická chyba

Y Y

X



6.5 Kontrola správnosti analytickej metódy Správnosť je tesnosť zhody medzi priemernou hodnotou získanou z veľkého radu výsledkov meraní pri vopred špecifikovaných podmienkach a prijatou referenčnou hodnotou. Súvisí len so systematickou chybou merania. Kontrola správnosti je teda určenie prítomnosti alebo neprítomnosti systematickej chyby.

Kontrola správnosti pomocou porovnávacej vzorky

Množstvo a zloženie matrice porovnávacej vzorky musí zodpovedať reálnym vzorkám. Ak porovnávacia vzorka nie je k dispozícii, použije sa:

o (certifikovaná) referenčná hodnota (certifikovaného) referenčného materiálu, o hodnota získaná inou nezávislou metódou o metóda prídavku štandardu analytu. Prídavok štandardu sa musí pridať v takom kroku

analytického postupu, aby sa postihol celý postup. Odozva analytu sa stanovuje najmenej zo 7 pôvodných vzoriek bez prídavku a meranie vzoriek s prídavkom štandardu sa opakuje najmenej 7 krát minimálne na 3 koncentračných úrovniach.

Analyzuje sa porovnávacia vzorka so známym obsahom analytu a testuje sa rozdiel získaného aritmetického priemeru určeného z n paralelných stanovení od prijatej referenčnej hodnoty μ podľa:

ns

xt

−=μ

Ak vypočítaná hodnota t ≥ t (α = 0,05, f = n-1), potom je rozdiel štatisticky významný, meranie teda bolo zaťažené systematickou chybou. Ak je t < t (α = 0,05, f = n-1), potom sa priemer líši od skutočnej hodnoty len náhodnou chybou. Ak sa zistí systematická chyba, nasledujúcim testom sa určí, či je systematická chyba konštantná alebo proporcionálna (závislá od koncentrácie analytu). Pre niekoľko porovnávacích vzoriek s referenčnými hodnotami x sa určí hodnota yi i a ich závislosť sa vyjadrí formou lineárnej regresie medzi n zistenými hodnotami yi a referenčnými hodnotami x : i

y = a + b x . i i

Ak je úsek a nenulový, môže ísť o konštantnú chybu. Ak je smernica b rozdielna od 1, môže ísť o proporcionálnu chybu. Vypočíta sa smerodajná odchýlka úseku sa a smerodajná odchýlka smernice sb. Významnosť sa testuje pre:

aa s

at =

bb s

bt

−=

1

Ak ta ≥ t (α = 0,05, f = n-2), potom je rozdiel štatisticky významný a je dokázaná konštantná systematická chyba.



Ak je ta < t (α = 0,05, f = n-2), potom sa priemer líši od skutočnej hodnoty len náhodnou chybou. Konštantnú systematickú chybu je možné často odstrániť meraním slepého pokusu. Ak tb ≥ t (α = 0,05, f = n-2), potom je rozdiel štatisticky významný a je dokázaná proporcionálna systematická chyba. Ak je t < t (α = 0,05, f = n-2), potom sa priemer líši od skutočnej hodnoty len náhodnou chybou. b

Kontrola správnosti pomocou referenčného materiálu

Referenčný materiál je materiál alebo látka, ktorej jedna alebo viac vlastností sú dostatočne dobre známe (homogénne) na to, aby ich bolo možné použiť na kalibráciu prístroja, na overenie analytickej metódy, alebo na priradenie hodnôt určitých veličín skúmaným materiálom. Medzi základné metrologické charakteristiky referenčných materiálov patrí hodnota meranej veličiny. Hodnota referenčného materiálu môže byť na základe zvolených kritérií certifikačného procesu výrobcu alebo metrologického ústavu hodnotou certifikovanou, priradenou referenčnou alebo informatívnou (necertifikovanou). Referenčný materiál je charakterizovaný referenčnou hodnotou meraného/kontrolovaného parametra xref, povolenou odchýlkou od referenčnej hodnoty a povolenou hodnotou nezhodnosti (smerodajná odchýlka sref).

Kontrola správnosti:

o vypočíta sa priemerná hodnota x a smerodajná odchýlka s z 10 meraní referenčného materiálu

o vypočítané hodnoty sa porovnajú s deklarovanými hodnotami, pričom na štatistické vyhodnotenie sa používa interval spoľahlivosti

o ak platí 2ref ref ref ref2x s x x s− < < + je správnosť metódy pre danú matricu a koncentračnú úroveň dokázaná.

Kontrola správnosti sa vykonáva v rôznych časových intervaloch v závislosti od stability analytického systému, ale vždy pri zmene analytického postupu alebo požiadaviek na vyšetrenie. Výsledky vyšetrenia sú akceptovateľné ak:

o výsledky meraní kontrolných vzoriek nepresahujú ±2s, o výsledky meraní referenčného materiálu nepresahujú povolený limit, o smerodajná odchýlka s opakovaných vyšetrení tej istej vzorky nepresahuje viac ako 10 %

intervalu referenčných (normálnych) hodnôt.



6.6 Medzilaboratórne porovnávacie merania EQAs je nezávislé a objektívne overenie odbornej spôsobilosti laboratória na základe porovnania výsledkov merania rovnakých kontrolných materiálov distribuovaných externou organizáciou vykonaných na určitom mieste s výsledkami získanými na iných miestach. Hodnotenie sa vykonáva cyklicky s materiálmi (vzorkami) zhotovenými len pre účely EQAs. EQAs poskytuje laboratóriám informácie o úrovni kvality ich výkonov, má charakter výlučne informačný a poradný, nie kontrolný. Výsledky konkrétneho laboratória sú dôverné. Cieľom EQAs je celkové zlepšenie analytickej činnosti a dosiahnutie maximálnej zhody výsledkov meraní rovnakých vzoriek v rôznych laboratóriách. Pre niektoré špeciálne metódy, vykonávané len v malom počte laboratórií, existujú medzinárodné kontrolné systémy, pretože kontrola kvality týchto metód by sa v rámci jedného štátu nedala zrealizovať. Ďalšie ciele sú: štandardizácia a vývoj referenčných metód a materiálov, definovanie cieľových hodnôt (Target Value, TV) a určenie medze prípustných odchýlok (kontrolných, tolerančných limitov), identifikácia laboratórií s neuspokojivými výsledkami, celkové zlepšenie laboratórnej diagnostiky, výchova a výučba. V mnohých krajinách je účasť v systémoch EQAs uložená zákonom, kontrolovaná štátnymi orgánmi a je podmienkou akreditácie a certifikácie (povolenia činnosti laboratória). Významnú úlohu v kvalite laboratórnych vyšetrení nadobúda metrologická nadväznosť a správnosť merania. Medzinárodné programy EQAs potvrdzujú, že výsledky meraní majú často veľký rozptyl a sú spojené s veľkým analytickým vychýlením. Veľké analytické vychýlenie (bias) môže spôsobiť vážne chyby v diagnóze. Hlavným cieľom EQAs je preto určenie analytického vychýlenia a zlepšenie správnosti meraní. Najspoľahlivejším spôsobom určenia správnosti merania v klinickej chémii je analýza medzinárodne akceptovaného (certifikovaného) referenčného materiálu podobného ľudskému materiálu, ktorý má rovnakú úlohu ako metrologický štandard. Ak rôzne laboratóriá vztiahnu svoje výsledky k tomu istému (certifikovanému) referenčnému materiálu, ich výsledky, ako aj špecifikovaná neistota, by mali byť kompatibilné a vzájomne akceptovateľné. Veľký význam má kvalita použitého referenčného materiálu. Okrem dostatočnej stability je potrebné, aby sa referenčný materiál správal ako vzorka pacientov, táto vlastnosť referenčných materiálov sa označuje komutabilita. V externom hodnotení kvality sa obvykle analyzujú dva referenčné materiály, jeden s fyziologickými a druhý s patologickými hodnotami koncentrácie analyzovaných látok. Kvalita výsledkov externého hodnotenia je daná ich polohou a rozptylom.

Poloha je definovaná cieľovou hodnotou (Target Value, TV). Hodnotí sa teda miera zhody výsledku laboratória s cieľovou hodnotou.

Cieľová hodnota môže byť:

o určená referenčnou metódou (Reference Method Value, RMV), o určená inou metódou (Assigned Value, Consensus Target Value).



Optimálne je určenie cieľových hodnôt referenčnými metódami (RMV). Niekedy sa cieľová hodnota určuje pomocou najlepšej súčasnej rutinnej metódy v sieti referenčných laboratórií (Assigned Value). Prevažná väčšina európskych organizátorov programov externého hodnotenia kvality odvodzuje cieľové hodnoty štatistickým spracovaním ako aritmetický priemer všetkých účastníkov kontrolného cyklu po vylúčení odľahlých výsledkov (dohodnutá cieľová hodnota, Consensus Target Value). Hlavnou príčinou tohto prístupu je ekonomická náročnosť získania referenčných materiálov a ich referenčných analytických hodnôt. Použitie dohodnutej cieľovej hodnoty umožňuje zistiť rozdiely medzi laboratóriami alebo rutinnými metódami, ale nedokáže určiť, či je nameraný výsledok správny. Správnosť nameraného výsledku možno vyhodnotiť iba použitím referenčného materiálu s priradenou analytickou referenčnou hodnotou (RMV). Ideálom v klinickej chémii by bol stav, keby všetky používané metódy mali zaistenú nadväznosť na metrologický etalón, certifikovaný referenčný materiál, a zaručovali požadovanú správnosť.

Kontrolný (tolerančný) limit externého posudzovania kvality (TE EQAs) je povolená percentuál-na odchýlka meraní účastníkov od cieľovej hodnoty meranej veličiny. Je to teda celková chyba merania akceptovaná v programe EQAs. Pre akceptovanie výsledkov laboratória v programe EQAs platí, že:

⏐x - TV⏐ ≤ TE EQAs,

kde x je výsledok merania laboratória a TV je cieľová hodnota. Posudzujú sa absolútne hodnoty rozdielov. Jedným z problémov v harmonizácii európskych systémov kvality sú rozdielne tolerančné limity. Bolo by žiaduce, aby tieto limity boli rovnaké pre všetky krajiny EU, v skutočnosti sa ale značne líšia. V Európe sa kontrolné (tolerančné) limity určujú dvojakým spôsobom:

o Štatistickým hodnotením výsledkov každého kruhového pokusu sa určia tzv. variabilné tolerančné limity. Variabilný tolerančný limit je vymedzený intervalom (aritmetický priemer meraní skupiny laboratórií ±2s).

o Využitím kritérií založených na biologickom rozptyle, názoroch odborníkov a súčasnom stave techniky alebo na ich kombinácii sa získajú tzv. pevné (biologické, empirické) tolerančné limity.

Pevné biologické tolerančné limity sa vypočítajú z inter- a intra-individuálnych rozptylov (CVI a CVG) ako:

TE = 1,65 · 0,5 CVI % + 0,25 (CVI2 + CVG

2 1/2 ) % pre 95 % interval spoľahlivosti,

TE = 2,33 · 0,5 CVI % + 0,25 (CVI2 + CVG

2 1/2 ) % pre 99 % interval spoľahlivosti.

Pevné empirické tolerančné limity sú definované empiricky (dohodou) ako percentuálna maxi-málna povolená hodnota TE pri rešpektovaní súčasného stavu úrovne analytických meraní.



Hodnota medzilaboratórnej reprodukovateľnosti definuje rozptyl a môže byť zvolená:

o pevne ako cieľová hodnota s (CV %), o vypočítaná z aktuálnych výsledkov kontrolného cyklu.

Použitie pevnej, definovanej cieľovej hodnoty s (CV %) je principiálne lepšie, pretože môže odrážať klinické požiadavky, ale jej stanovenie je problematické. Väčšina programov EQAs používa druhý spôsob stanovenia reprodukovateľnosti. Pri štatistickom vyhodnotení testu sa najskôr vypočíta vychýlenie ako rozdiel (x - TV) a potom sa vychýlenie porovná s cieľovou hodnotou medzilaboratórnej reprodukovateľnosti (smerodajnej odchýlky s alebo koeficientom variácie CV). Najjednoduchšie porovnanie umožňuje výpočet hodnoty tzv. Z-skóre.

Výpočet hodnoty Z-skóre vychádza z výsledku dosiahnutého v individuálnom laboratóriu analý-zou vzorky kontrolného materiálu (x), z rozdielu medzi týmto výsledkom a cieľovou hodnotou vzorky kontrolného materiálu (TV) a hodnoty medzilaboratórnej reprodukovateľnosti (s, CV).

Z-skóre sa pre každé laboratórium vypočíta ako:

Z = (x - TV)/s = d %/CV , kde d % = (x - TV)/TV×100.

Na základe vypočítanej hodnoty Z sa uvedie nasledujúce hodnotenie účastníkov programu EQAs:

Z < 1,0 veľmi dobrý výsledok

Z = 1 – 2 akceptovateľný výsledok

Z = 2 – 3 problematický výsledok

Z > 3 neakceptovateľný výsledok.

Výhodou použitia Z-skóre je, že veľmi jednoduchým a názorným spôsobom ilustruje analytické schopnosti laboratória a ich prípadné zmeny v čase. Dobre odhaduje vzájomné proporcie systematických a náhodných chýb meraní (systematická chyba v čitateli, náhodná chyba v menovateli príslušného výpočtového vzťahu); okrem toho, rozpoznáva negatívny a pozitívny charakter systematickej chyby.

Kontrolné otázky Vnútorná kontrola kvality. Opíšte kontrolu stability analytickej metódy. Vnútorná kontrola kvality. Opíšte kontrolu správnosti analytickej metódy. Aké sú ciele externého hodnotenia kvality? Akým spôsobom sa určujú tzv. cieľové hodnoty a tolerančné limity v externom hodnotení kvality? Výpočet Z-skóre a jeho interpretácia.


anaŽÉrstvo kvality · zodpovedá manažment laboratória, jednak za účasti externých...

Documents