ATRIBUČNÉ TEÓRIE MOTIVÁCIE

Atribúcia – pripisovanie, askripcia

Kauzálna atribúcia – pripisovanie príčin, kauzálne

vysvetľovanie

Základný predpoklad atribučných teórií

Človek je motivovaný dosiahnuť kognitívne ovládanie svojho prostredia –

teda chce vedieť, prečo sa udalosť vyskytla, akému zdroju, motívu, stavu môže byť pripísaná príčina vzniku udalosti /Kelley, 1967/.

Zakladateľom atribučnej teórie je Fritz Heider (1958); činnosť a správanie človeka sú ovplyvnené osobnosťou a prostredím.

Atribučná teória je dominantnou teóriou v posledných troch – štyroch desaťročiach v psychológii motivácie, pre empirickú podporu (Weiner, 2000).

Kognitívny model správania Heidera Podnet je vnímaný dôsledok

správania, intervenujúce kognície sú určitou kauzálnou schémou, a dôsledky sú širokou oblasťou očakávania, citov a správania, ktoré je ovplyvnené kauzálnymi kogníciami.

Pojem atribučná teória možno aplikovať na celú triedu teórií

Ktoré sa zaoberajú kauzálnym usudzovaním. Najviac pozornosti venovali vedci atribúciám

spojeným s výkonom, atribúcie slúžia na vysvetlenie úspechu, neúspechu vlastného a iných ľudí.

Atribučné teórie (AT) vysvetľujú, ako atribúcie ovplyvňujú očakávanie, emócie a budúce správanie.

Kauzálne atribúcie sú vyvolávané neobyčajnými udalosťami a nedosiahnutím cieľa, teda to sú antecendentné podnety, ktoré vyvolajú kauzálne skúmanie, hľadanie príčiny.

Atribučná teória - Kelley, 1967 Jeho model slúži na vysvetlenie toho, ako

ľudia využívajú informácie na to, aby urobili atribúcie týkajúce sa výsledkov iných ľudí.

Sústreďuje sa na proces, ktorým jednotlivci prichádzajú k špecifickým atribúciám.

Ako pozorovatelia používajú informácie na utvorenie sociálnych atribúcií o výsledkoch správania iných.

Atribúcie sú podľa Kelleyho funkciou troch troch informačných faktorov – konsenzus, informačných faktorov – konsenzus, konzistencia a odlišnosť.konzistencia a odlišnosť.

Konsenzus sa týka toho, či to isté správanie sa vyskytuje aj u iných ľudí v tej istej situácii.

Konzistencia je vysoká, ak človek prejavuje to isté správanie dlhodobo v tej istej situácii.

Odlišnosť je porovnávanie správania jednotlivca v iných situáciách.

Tieto tri typy informácií tvoria informačný vzorec, ktorý vedie pozorovateľa pripisovať príčiny správania aktéra jednej z troch tried tried príčinnosti – príčinnosti – osobe, podnetu, osobe, podnetu, situácii.situácii.

Informačné faktory

Pripisovanie príčiny Osobe – nízky konsenzus, vysoká

konzistencia a nízka odlišnosť. Podnetu – všetky tri faktory sú vysoké. Situácii – konsenzus a konzistencia sú

nízke, odlišnosť vysoká. Kelley nevysvetľuje dôležité rozdiely

zahrnujúce atribúcie osoby, ani ako jednotlivé dimenzie informácie interakujú.

Bernard Weiner

Weinerov model výkonovej motivácie 1971 Primárne sa týka kauzálnych

vysvetlení výsledkov výkonu jednotlivca.

Základný predpoklad Weinera: kauzálne vysvetlenia, t. j. atribúcie úspechu či neúspechu ovplyvňujú budúce očakávanie, afekt a správanie.

Dimenzie atribúcií1. Locus of causality – miesto príčinnosti sa týka

stupňa, v ktorom osoba vníma, že výsledok je spôsobený vlastnou akciou. Interná atribúcia – jednotlivec vníma seba ako príčinu výsledku. Externá atribúcia – výsledok pripisuje vonkajším environmentálnym faktorom.

2. Stability – stabilita je možnosť zmeny výsledku v čase. Nestabilné – úsilie, stabilné - schopnosti.

3. Globality – globálnosť je stupeň, v ktorom príčina výsledku je generalizovateľná v rôznych situáciách.

4. Controllability – kontrolovateľnosť – miera, v ktorej môže osoba vôľou ovplyvniť výsledok.

Model výkonovej motivácie Interakcia dimenzií (kauzality,

stability globality a kontrolovateľnosti) vytvára model výkonovej motivácie.

Príklady pripisovania príčin úspechu

stabilné nestabilné

globálne špecifické

globálne špecifické

interné inteligencia

Špeciálne schopnosti

Fyzická, duševná kondícia

Úsilie v úlohe

externé Fyzikálne zákony

Náročnosťúlohy

šťastie náhoda

Weiner, 2000 Intrapersonálna a interpersonálna teória

motivácie z atribučnej perspektívy. Čo sa stane po neúspechu, zlom výkone u

pracovníka, študenta? Najpravdepodobnejšími prediktormi sú

subjektívne očakávania budúceho úspechu, ako aj sebausmerňujúce emócie (sebaúcta, vina, hanba). Tieto sebausmerňujúce myšlienky a city tvoria tzv. intrapersonálnu teóriu motivácie.intrapersonálnu teóriu motivácie.

Interpersonálna teória motivácie

Dôležité osoby z hľadiska zlyhávajúceho zhodnotia jeho výkon a osobu (ako nemorálnu, nezodpovednú, dobrú alebo zlú).

Ich myšlienky, city môžu vyústiť do pomoci alebo zanedbávania, pozitívnej alebo negatívnej spätnej väzby.

Tieto myšlienky a city iných orientované voči zlyhávajúcej osobe tvoria tzv. interpersonálnu teóriu motivácie.

Hranice medzi intra- a interpersonálnou teóriou sú neostré, avšak rozdiely sú významné. Tieto teórie aj významne interakujú.

Intrapersonálna teória motivácie

Výsle

dok

Locus

Stabili-ta

Globa-lita

Kontrolovateľnosť

Sebaúcta

Beznádej

Relaxácia

Prekvapenie

Hanba

strach

Akcie

Pomáhanie

Výkonové snahy

Nápravné rozhodnutia

Charakteristiky

Intenzita, latencia,

perzistencia

Ak pozi-tívny, šťastnýšťastný

Ak negatívnyfrustrovaný, smutnýsmutný

Ak neočakávaný, negatívny alebo dôležitý

Špecifická informácia

Kauzálne

Pravidlá

Aktér vs

Pozorovateľ

Hedonické podfarbenie

výkon

Schopnosti

Úsilie

šťastie

afiliácia

Fyzická charakteristika

osobnosť

Výsledok Afekt Kauzálne Kauzálne Kauzálne Psychol. Behavior.

závislý od výsledku antecendenty askripcie dimenzie dôsledky dôsledky

Dva hlavné motivačné mechanizmy

Očakávanie – expectation – je subjektívna pravdepodobnosť budúceho úspechu.

Hodnota – value – sú emocionálne dôsledky dosiahnutia, nedosiahnutia cieľa.

Miesto a kontrolovateľnosť sú spojené s citovými vzťahmi alebo hodnotou výsledkov výkonu,

miesto ovplyvňuje hrdosť a sebaúctu (hrdosť nie je, ak je výkon pripísaný vonkajšej nekontrolovateľnej príčine).

Očakávanie úspechu, spolu s emóciami určujú následné správanie (správanie závisí od myšlienok a citov).

Príklad (van Laar, 2000) Interná atribúcia neúspechu u

vysokoškolákov

NEÚSPECHInterná atribúcia

Nedostatok schopností

Nízka sebaúcta

Nízke očakávanie úspechu

Vypa-dne zo štúdia

Externá atribúcia neúspechu

NEÚSPECH Externá atribúcia

Rasové

predsudky

Zachovaná sebaúcta

Nízke očakávanie úspechu

Hnev na iných

Vypadne

Zo školy

Sociálna

aktivizácia

Interpersonálna motivácia z atribučnej perspektívy

Bohatý sociálny kontext pri výkonovej motivácii (hodnotenia, city učiteľov, rovesníkov, rodičov, spolupracovníkov, rodiny, nadriadených).

Tieto reakcie iných Weiner začlenil do interpersonálnej teórie motivácie.

Kauzálne hľadanie teraz nerobí aktér, ale pozorovateľ. Ich atribúcie môžu byť zhodné alebo opačné ako u aktéra.

Individuálne rozdiely v kauzálnych myšlienkach

Systematické skúmanie individuálnych rozdielov inicioval J. Rotter (1961).

Jeho formálna teória motivácie hovorí: BP = f (E a RV) Možnosť vzniku správania v danej

situácii (BP) je funkciou očakávania E a odmeňujúcej úlohy cieľa (RV).

Julian Rotter Individuálne

rozdiely v kauzálnych atribúciách

Iní autori DeCharms Origin a pawn

teória

Zhrnutie Atribučné teórie v spojení s

poznatkami teórie výkonovej motivácie patria k dominantným spôsobom vysvetľovania motivácie v súčasnosti.