Teória lexikálnej motivácie

Semiotický status lexémy

• semiotický trojuholník (Richards – Ogden)

Semiotický status lexémy• upravený semiotický trojuholník (Ondrus – Horecký –

Furdík)

Semiotický status lexémy

• upravený semiotický trojuholník (návrh)

Semiotický status lexémy

• arbitrárnosť a motivovanosť• jazykový znak je arbitrárny• deskriptívna argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba

medzi F a O, tá istá forma by znamenala vždy to isté a naopak• historická argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi

F a O, nemohlo by dochádzať k zmene významu• komparatívna argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba

medzi F a O, rozličné jazyky by nemohli mať odlišné slová na vyjadrenie toho istého významu

Semiotický status lexémy

• nevyhnutnosť – pri arbitrárnosti nie je nevyhnutná vnútorná spätosť medzi F a O, ale len konvenciou objektivizovaný asociačný vzťah

• arbitrárnosť sa dáva do opozície k motivovanosti (arbitrárnosť – motivovanosť), vedie to k takejto nepresnej interpretácii:

• arbitrárnosť (ľubovoľnosť) – motivovanosť (nie ľubovoľnosť, nevyhnutnosť)

Semiotický status lexémy

• opakom nevyhnutnosti je však náhodnosť, teda obsahom arbitrárnosti (nie nevyhnutnosti) je to, že F je náhodná, povaha F nesúvisí s povahou O

• nie náhodnosť (motivovanosť) napr. v slovách gagotať, cililink však neznamená nevyhnutnosť

Semiotický status lexémy

• „Ak hovoríme, že forma slova je motivovaná, mienime tým to, že nie je náhodné, že táto forma je taká, aká je, ale nie je ani nevyhnutné, aby takou bola (mohla by byť aj inou formou, môže sa zmeniť)“ (Dolník)

• náhodné (arbitrárne) – nenáhodné (motivované) – nevyhnutné

Semiotický status lexémy

• izolovanosť – neizolovanosť• „O absolútnej arbitrárnosti označujúceho vo vzťahu

k označovanému môžeme hovoriť len v súvislosti s izolovaným jazykovým znakom, t. j. vtedy, keď abstrahujeme od súvzťažných znakov.“ (Dolník, 2003, s. 122).

• neizolovaný jazykový znak- > minimálna (elementárna) motivovanosť

Semiotický status lexémy

• „Motiváciou slova sa rozumie priamy kauzálny vzťah medzi jeho formálnou (výrazovou, materiálnou, zvukovou) a významovou (ideálnou) zložkou, ako aj nepriamy vzťah, ktorý je podmienený vzťahom slova k paradigmaticky súvzťažným slovám“ (Dolník, 2003, s. 123).

• múr -> murár• murár – remeselník; stolár, debnár, elektrikár,

klampiar; malta, kelňa, betón; stavať, miešať...

Semiotický status lexémy

• vzťah medzi paradigmaticky súvzťažnými lexémami (napr. vzťah medzi synonymami) – vzťah minimálnej motivácie

• potreba diferenciácie jednotiek v rámci istých paradigiem:

• „To, čo je na slove dôležité, nie je samotný zvuk, ale zvukové rozdiely umožňujúce slovo rozlíšiť od všetkých ostatných slov“ (Saussure, 1989, s. 145)

Semiotický status lexémy

• lexikálna jednotka ako priesečník vzťahov

Semiotický status lexémy

• „Štruktúrne vzťahy určujú charakter daného slova; dávajú slovu zmysel čiže motív jeho existencie. Preto na rozdiel od tradičného chápania slovného znaku ako arbitrárneho (ľubovoľného) je možné chápať slovo naopak ako mnohonásobne motivované. Slovo ako jednotka lexikálnej zásoby je teda vždy mnohonásobne motivované. Výsledkom takéhoto pohľadu je chápanie slovnej zásoby ako súboru jednotiek daných konfiguráciou a interakciou lexikálnych motivácií.“ (Furdík, 2000)

Lexikálna motivácia

• tradične: 3 typy motivácie• Furdík: 17 typov

Paradigmatická motivácia

• neizolovanosť, zapojenosť do lexikálnych paradigiem– ruka: telo, noha, dlaň, plece...– ruka: ručný, ručička, rúčka, rukáv...– ruka: horná končatina, packa, laba, paprča...– ruka: muka, suka, šťuka

Slovotvorná motivácia

• lexikálne jednotky, ktoré vznikli z iných lexikálnych jednotiek na báze zmeny morfematickej štruktúryveža -> vežičkakázať -> kazateľsoľ -> soľničkarad stĺpov -> stĺporadieveľký film -> veľkofilm

Fónická motivácia

• príznakovosť na úrovni vonkajšej formy• onomatopoickosť: – čľup, bú, mé, kikirikí– angl. cock-a-doodle-doo, maď. kukurikú, franc. cocorico,

špan. quiquiriquí, holand. kukeleku, jap. kokekokkoo

• prevzatosť– geometria, matematika, Shakespeare

• expresívnosť– chmuľo, schmatnúť, frflať, frndžalica

Sémantická motivácia

• sekundárne významy viacvýznamovej lexémy utvorené na základe derivačnej polysémie:

• gorila – 1. „jedna z najväčších opíc, kt. sú vývinovo najbližšie k

človeku“– 2. hovor. „osobný strážca“

Morfologická motivácia

• lexikálne jednotky vzniknuté slovnodruhovým prechodom bez morfematickej zmenyvyučujúci (ver, akt part) -> vyučujúci (sub)žiaľ (sub, nom sg) -> žiaľ (part)

v + závislosti + od (prep+sub+prep) -> v závislosti od (prep)

Syntaktická motivácia

• viacslovné pomenovania• medzi komponentmi sa realizujú syntaktické vzťahy

plážový volejbal, vysoká škola, dať prednosťod nevidím do nevidím, Augiášov chlievsedieť na dvoch stoličkách, sľubovať hory-dolyŠaty robia človeka. Aká matka, taká Katka.

Frazeologická motivácia

• frazémy (nadslovné, obrazné, expresívne LJ)zbaliť si kufre, nachytať niekoho na hruškáchod buka do buka, posledný mohykánJablko nepadá ďaleko od stromu.do aleluja, na Adamalen aby, že či, veď preto

Onymická motivácia

• vlastné menáJán, Peter, Andrea, Lenka; Ján Oravec, Peter ĎurčoSlovensko, Prešov, Banská Bystrica, Hron, Kráľova hoľaDoprastav, Prešovská univerzita, Národná banka SlovenskaŠK Slovan Bratislava, Adidas, Puma, Milk Agro

Interlingválna motivácia

• prevzaté lexikálne jednotkycelebrita, firhang, Montreal, CD, P. S.

Abreviačná motivácia

• skratkyMHD, MTV, PC, mld., doc., prof.

Expresívna motivácia

• prejav subjektívneho, emočno-vôľového princípu v jazyku

• expresivizmy, prostredníctvom ktorých človek do jazyka explicitnejšie či implicitnejšie vnáša svoj subjektívny postojgniaviť, frflať, chmuľopapať, hryzkať, bežkaťdebil, somár, hovado, pako

Registrová motivácia

• register – situačne podmienený spôsob jazykového prejavuhovorové slová, kolokvializmy (šušťáky, vodičák, kecať) konfesionalizmy (celebrovať, Duch Svätý, noviciát) administrativizmy (matrika, obežník, ad acta) žurnalizmy (míting, multilaterálny, bašta)

Terminologická motivácia

• odborné termíny• dôsledok princípu presnosti v jazyku

okvetie, chlorid sodný, paradigma, cesta prvej triedy

Sociolektická motivácia

• dôsledok vplyvu spoločenských faktorov• sociolektizmy – lexémy typické pre používanie istou

spoločenskou skupinou. napr. IT pracovníci, rybári, kartári, tínedžeri, vojaci

• argotizmy, slangizmy, profesiolekty matika, slovina, prachy, bezďák, buzerák, intro, handka

Teritoriálna motivácia

• dôsledok areálového (priestorového) princípu• dialektizmy, nárečové lexémy

bandurky, trimac śe, valal, takoj

Temporálna motivácia

• dôsledok časového, temporálneho princípu• časovo príznakové lexémy• lexikálni seniori (historizmy, archaizmy)

bukéta, počty a merba, šesták, iskrička, pracovná sobota

• lexikálni juniori (neologizmy)internetista, bluetooth, korčuliar (v hypermarkete)

Individualizačná motivácia

• dôsledok tvorivého princípu v jazyku• okazionalizmy, autorské lexémy/lexie

zaliftbojčiť si (na chvíľu sa stať liftbojom)pomalík (osobný vlak)naprinceznovať sa (veľakrát hrať princeznú)nohaviciarka (žena, ktorá často strieda mužov; analógia k slovu sukničkár) čučoriedka (mladé pekné dievča; J. Satinský)

Typy lexikálnej motivácie

• Paradigmatická• Slovotvorná• Fónická• Sémantická• Morfologická• Syntaktická• Frazeologická• Onymická

Typy lexikálnej motivácie

• Interlingválna• Abreviačná• Expresívna• Registrová• Terminologická• Sociolektická• Temporálna• Teritoriálna• Individualizačná