bonitÁcia pÔdy a oce Ňovanie pozemkov, …svf.uniza.sk/kgd/skripta/pu_prednasky/bpej.pdf ·...

DIŠTANČNÉ VZDELÁVANIE PRE PROJEKTANTOV POZEMKOVÝCH ÚPRAV –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

171

BONITÁCIA PÔDY A OCEŇOVANIE POZEMKOV, PÔDOZNALECTVO

Ing. Štefan Buday, PhD. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Trenčianska 55, 824 80 Bratislava

e–mail: [email protected]

1. PEDOLÓGIA, PEDOLOGICKÝ PRIESKUM, VYUŽITIE PODKLADOV

Pôdny kryt je výsledkom premien minerálnych zložiek pri vzájomnom pôsobení klimatických (zrážky, teplota), biologických (vegetácia, živočíchy, mikroorganizmy) a krajinných faktorov (reliéf) v určitom časovom merítku. Jeho vývoj je nepretržitý, tak ako sa menia prírodné podmienky. Preto sú pôdy variabilné a heterogénne útvary vo všetkých troch dimenziách. Z tohto poznania heterogenity vyplývajú aj všetky nároky, ktoré sú kladené na štúdium a popis pôd v teréne vo vzťahu k praktickým aj k vedeckým potrebám.

Ak hľadáme v tejto súvislosti odpoveď na otázku, prečo je potrebné študovať a popisovať

pôdy, treba uviesť aspoň tie najzákladnejšie potreby poznania:

• je to osobitný prírodný útvar – pre základnú pedológiu: genéza, typológia, taxonómia a mapovanie, štruktúrna analýza a funkcie pôd,

• produkčný faktor poľnohospodárstva: aplikované pôdoznalectvo, agronómia a agropedológia,

• produkčný faktor lesníctva: aplikovaná pedológia a lesníctvo, • základná zložka životného prostredia: terestrické ekosystémy, zrkadlo krajiny:

ekológia, hydrológia, geológia, geochémia, kvartérna geológia, geomorfológia, • prostredie života: zooedafón: ekológia a biológia živočíchov, • multifunkčný útvar: ochranné, utilitárne a socio–ekonomické funkcie.

Podrobný popis a štúdium pôd v teréne za použitia určitého unifikovaného postupu,

sleduje niekoľko základných cieľov:

• Klasifikovať pôdy do určitých klasifikačných kategórií. • Zrovnávať a vymieňať si poznatky medzi pedológmi. • Získať vhodný základ poznania genézy a vývoja pôd. • Porozumieť všetkým fyzikálnym, chemickým a biologickým procesom v pôdach. • Poznať klasifikačné pôdne jednotky (pôdne skupiny, typy, subtypy), ktoré

reprezentujú určité mapové celky tak, ako ich zobrazujeme v mierke mapy.

Napriek tomu, že sa prejavuje určitá snaha po zostavení referenčných pôdnych kategórií pomocou ktorých sa dajú lokálne (národné) klasifikácie vzťahovať ku klasifikácii FAO (alebo USA), nie všetky postupy sú štandardizované a vyžadujú zotrvávať niekedy aj na takých, ktoré boli doteraz použité v národnom (lokálnom) prostredí.

So zdokonaľovaním poznania pôd rastie postupne aj počet jednotlivých charakteristík,

ktoré by sme si mali v teréne všímať. Závisí to najmä od sledovaných cieľov štúdia. Ak ide o špeciálne potreby, treba si v prvom rade všímať tie špecifické znaky, ktoré sú predmetom hlavného záujmu. Avšak pri každom terénnom prieskume pôd by nemali chýbať aspoň


172

nasledovné znaky: horizonty (vrstvy), formy humusu, štruktúra, farba, hydromorfné znaky, novotvary, prekorenenie, zrnitostné a iné diagnostické znaky.

2. INFORMAČNÝ SYSTÉM O PÔDE Komplexný bonitačný informačný systém o pôde sa skladá z pôdnokartografického

informačného systému a numerickej bonitačnej databázy.

2.1. PÔDNO–KARTOGRAFICKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM

Fyzický súbor máp bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek (BPEJ) v mierke 1:5000 Kartografickým podkladom máp BPEJ je tzv. Štátna mapa odvodená v mierke 1:5000 v

súradnicovom systéme JTSK, s rôznym rokom vydania. Na týchto mapách (väčšinou zmenšených na mierku 1:10000) bol vykonaný aj pôvodný Komplexný pôdoznalecký prieskum (KPP), ktorý tvorí podklad súčasného pôdoznaleckého obsahu máp BPEJ.

Vydavateľ máp – Geodetický a kartografický ústav – postupne novelizuje kartografický

podklad, t. j. jeho výškopis (vrstevnice) aj polohopis (hranice druhov pozemkov), a tomu sa musia permanentne prispôsobovať aj mapy BPEJ, pretože tieto zmeny v mnohých prípadoch súvisia s hranicami areálov jednotlivých BPEJ.

Predmet mapovania BPEJ

Predmetom mapovania BPEJ bola poľnohospodárska pôda, ktorá je evidovaná v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky, chmeľnice, vinice a sady. Určitou výnimkou sú územia intravilánov obcí, ktoré neboli preskúmané, pretože v týchto územiach sa pôdoznalecký prieskum (KPP) nevykonával, ale vyššie uvedené kultúry poľnohospodárskych pôd sa tu často vyskytujú.

Tento súbor máp má preto mapovanie BPEJ aj v intravilánoch. Treba však zdôrazniť, že BPEJ tu boli určené len odborným odhadom a slúžia iba pre ocenenie vyššie uvedených kultúr poľnohospodárskych pôd. BPEJ v intravilánoch sa nepoužívajú pre určenie ceny pôdy v druhu pozemkov „záhrady“.

Hranice intravilánov, podobne ako hranice lesov a inej nepoľnohospodárskej pôdy na mapách BPEJ, nemajú právoplatnosť v geodetickom a právnom význame. Vo väčšine prípadov sa totiž prebrali z bývalých súhrnných projektov pozemkových úprav a sú v podstate len hranicami vyjadrujúcimi, pokiaľ sa vykonával pôdoznalecký prieskum. Hranice užívateľských subjektov nie sú na týchto mapách zobrazené, pretože sa veľmi často menia.

Presnosť mapovania BPEJ Každá BPEJ predstavuje skutočnú časť pôdneho krytu, ktorá má rovnaké klimatické a

pôdne vlastnosti a rovnaký sklon svahov. Odborným obsahom máp, na ktorých sú tieto jednotky zobrazené, sú ohraničené areály jednotlivých BPEJ s vyznačením ich kódu. Vytvárali sa prevzatím tých hraníc pôdnych jednotiek z máp Komplexného pôdoznaleckého prieskumu, ktoré sú použité pre definíciu BPEJ.


173

Jednotlivými areálmi BPEJ sú plošne zobrazené všetky významné rozdiely pôdno–ekologických vlastností pôdneho krytu, ktoré sú v kontrastných prípadoch väčšie ako 0,5 ha, a v nekontrastných, t. j. vlastnosťami podobných prípadoch, všetky areály väčšie ako 3 ha. Menšie plochy pôd ako 3 ha, resp. 0,5 ha s odlišnými vlastnosťami, nie sú na mapách zakreslené.

Súbor máp bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek (BPEJ) v digitálnom tvare Banka dát máp BPEJ obsahuje údaje súradníc X,Y polygónov opisujúcich hranice

jednotlivých areálov BPEJ a ostatných plošných jednotiek: lesy, vodné plochy, ostatné plochy (neplodné pôdy), intravilány a ostatné zastavané plochy; ďalej súradnice rohov mapových listov a identifikačné údaje: číselné kódy BPEJ a abecedné symboly ostatných plôch vyskytujúcich sa na mapách BPEJ. Sústavnú aktualizáciu fyzického súboru máp BPEJ a súboru máp v digitálnom tvare zabezpečuje VÚPOP ako autor a správca.

2.2. BONITAČNÁ BANKA DÁT Okrem máp BPEJ, je dôležitou časťou bonitačného informačného systému údajová

základňa – bonitačná banka dát (BBD), programové a technické prostriedky na jej využívanie. BBD obsahuje údaje o všetkých bonitovaných pôdno–ekologických jednotkách v základnom členení podľa užívateľov (poľnohospodárskych podnikov s právnou subjektivitou), katastrálnych území obcí a vyšších jednotiek administratívneho členenia štátu. Bonitačná banka dát zahrňujúca celé územie SR je v správe Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a v spolupráci s Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy sa realizuje trvalá aktualizácia tejto banky dát.

Údaje týkajúce sa bonitácie sú usporiadané podľa tematických okruhov do viacerých súborov. Počet súborov ako aj ich rozsah nie je uzavretý. Bonitačná banka dát je otvorený systém, ktorý sa sústavne dopĺňa, rozširuje a aktualizuje. V súčasnosti zahŕňa nasledovné údaje:

• register organizácií, • register katastrálnych území, • agroekologický blok, • blok ekonomických informácií, • blok informácií o špeciálnych kultúrach (ovocné sady, vinice, chmeľnice), o

pôdach ovplyvnených antropogénnou činnosťou (závlahy, odvodnenie, imisie) a o pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov a chránených krajinných oblastiach (tento nie je aktualizovaný).

Register organizácií V bonitačnej banke dát sa používa register organizácií rezortu poľnohospodárstva AGIS

(agroinformačný systém). Je to zoznam organizácií, ktoré buď patria do sféry riadenia a správy MP SR, alebo ak do nej nepatria, vlastnia alebo užívajú poľnohospodársku pôdu (napr. školské majetky).

Register organizácií tvoria názvy organizácií a kód, ktorý sa skladá z 9 čísiel s týmto významom: prvé dvojčíslie je kódom bývalého kraja, druhé dvojčíslie kódom okresu, tretie dvojčíslie kódom sektora (poľnohospodárske družstvo, spoločnosť s ručením obmedzeným,


174

akciová spoločnosť, atď.) a posledné tri čísla kódu identifikujú podnik. V súčasnosti je tento kód nahradzovaný identifikačným číslom organizácie.

Význam registra organizácií je v tom, že plní integračnú funkciu v informačných systémoch rezortu pôdohospodárstva a je základným prvkom pri využívaní ústrednej banky údajov (ÚBÚ) tohto rezortu. Podnikové údaje možno spracúvať podľa ľubovoľných zoskupení (okres, kraj, republika, sektor). Register organizácií sa sústavne aktualizuje.

Register katastrálnych území (KÚ) Poľnohospodárska pôda, ako aj jednotlivé kultúry jej využívania, je v bonitačnej banke

dát evidovaná aj podľa katastrálnych území. Je to z toho dôvodu, že výmera pôdy v katastrálnom území je relatívne stála (mení sa prakticky len pri záberoch pôdy), výmera pôdy v poľnohospodárskych podnikoch sa mení výraznejšie (výmenou medzi jednotlivými podnikmi, odčleňovaním pôdy pre súkromných farmárov a v poslednej dobe hlavne reorganizáciou družstiev, keď sa veľké zlúčené družstvá rozpadajú). Okrem toho je katastrálne územie jednou zo základných identifikačných územných jednotiek registra evidencie nehnuteľností.

Register katastrálnych území tvoria názvy a identifikátory týchto území (identifikačné kódy). Podkladom pre jeho vytvorenie je platný číselník obcí SR (Štatistický úrad Slovenskej republiky).

Agroekologický blok Je najdôležitejším súborom informácií v bonitačnej banke dát. Sústreďuje výsledky

terénneho bonitačného prieskumu, pri ktorom bola všetka poľnohospodárska pôda začlenená do konkrétnych bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek a každá z týchto jednotiek bola podrobnejšie charakterizovaná.

Základnou evidenčnou jednotkou bolo katastrálne územie, pričom sa ku každej BPEJ uvádzala príslušnosť aj do poľnohospodárskeho podniku.

Každá bonitovaná pôdno–ekologická jednotka tvorí údajovú vetu, v ktorej sú okrem identifikačných údajov (kód KÚ a poľnohospodárskeho podniku) tiež údaje klasifikačné (klíma, pôda, pôdotvorný substrát, zrnitosť, svahovitosť, hĺbka pôdy, obsah skeletu a expozícia svahu k svetovej strane), údaje o nadmorskej výške, výmere BPEJ a údaje o výmere jednotlivých kultúr ich využívania (orná pôda, sady, vinice, chmeľnice, trvalé trávne porasty).

Tento blok umožňuje pripravovať prehľady a charakteristiky pôdneho fondu podľa všetkých uvedených vlastností (zrnitosť, svahovitosť, plocha viníc, chmeľníc, atď. a ich kombinácií).

Blok ekonomických informácií Obsahuje údaje o ekonomickej charakteristike BPEJ. Skladá sa zo štyroch pomocných

súborov: súbor produkčných parametrov, súbor typových štruktúr, súbor nákladových parametrov a súbor ceny pôdy.

Súbor produkčných parametrov predstavuje údaje o normatívnej produkcii v t.ha–1 pre pšenicu, raž, jačmeň, ovos, kukuricu na zrno, cukrovú repu, zemiaky, kukuricu na siláž, viacročné krmoviny a trvalé trávne porasty. Produkčné parametre sú výsledkom ekonomického bonitačného prieskumu a spolupráce s pracovníkmi špecializovaných výskumných pracovísk rastlinnej výroby. Produkčné parametre boli stanovené pre všetky BPEJ, na ktorých možno vyššie uvedené plodiny rentabilne pestovať. Aby sa umožnilo


175

porovnanie produkčnej schopnosti pôd – bez ohľadu na jednotlivé plodiny a ich geneticky podmienený rozdiel v produkcii biomasy, bola naturálna produkcia prepočítaná na energetické jednotky (GJ.ha–1). Najnovšie produkčné parametre boli stanovené s prihliadnutím k novým podmienkam, ktoré prináša zníženie intenzity poľnohospodárskej výroby.

Súbor typových oceňovacích štruktúr (celkom 25 TOŠ) tvorí základ pre ocenenie produkcie rastlinnej výroby. Vytvorené boli na základe výsledkov získaných pri hodnotení vzťahov medzi plodinami a agroekologickými podmienkami pre ich pestovanie. Typové štruktúry slúžia len na stanovenie modelovej štruktúry osevných plôch plodín pre potreby ocenenia produkcie rastlinnej výroby. Typové štruktúry nie sú teda návodom na štruktúru osevov, ale slúžia iba ako pomôcka na stanovenie vhodnej základne, umožňujúcej porovnať ocenenia produkcie jednotlivých BPEJ.

Súbor nákladových parametrov obsahuje náklady na výrobu vyššie spomínaných plodín. Súbor sa používa na výpočet parametrizovaných vlastných nákladov na jednotku plochy a jednotku produkcie. V tomto súbore došlo v posledných 2–3 rokoch k najväčším zmenám, a to z toho dôvodu, že ceny vstupov sa veľmi rýchlo menia. V dôsledku toho sa vykonáva ich sústavná aktualizácia.

Súbor ceny pôdy zahrňuje údaje o cenách pôdy, usporiadané tak, aby poskytovali aktuálne údaje podľa katastrálnych území aj užívateľov resp. vlastníkov pôdy.

Súbor obsahuje:

• priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy a pôd trvalých trávnych porastov jednotlivých katastrálnych území,

• priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy, pôd trvalých trávnych porastov a celkovú hodnotu pôdneho fondu podľa jednotlivých právnych subjektov hospodáriacich na pôde,

• kategorizáciu poľnohospodárskych subjektov podľa priemernej ceny ich poľnohospodárskej pôdy pre účely využitia ekonomických nástrojov rezortu pôdohospodárstva.

Blok informácií o špeciálnych kultúrach a o pôdach ovplyvnených antropogénnou

činnosťou Špeciálne kultúry (sady, vinice, chmeľnice) majú v porovnaní s bežnými poľnými

plodinami isté zvláštnosti. Špecifické sú predovšetkým ich požiadavky. Môžu zaberať najlepšie pôdno–klimatické polohy, ale uplatnia sa aj v extrémnych podmienkach (na pôdach svahovitých, kamenitých), kde nemožno pestovať bežné poľné plodiny. Pri správnom výbere stanovišťa a správnej agrotechnike sú schopné vytvárať podstatne vyšší dôchodok ako bežné poľné plodiny.

Súbory informácií o jednotlivých špeciálnych plodinách boli založené v spolupráci s príslušnými špecializovanými výskumnými ústavmi.

Počet súborov nie je uzavretý. Podľa potreby sa príležitostne vytvárajú nové. V súvislosti s pozemkovými úpravami sa predpokladá prepojenie jednotlivých údajov (pomocou BPEJ) až na novovzniknuté parcely a ich vlastníkov, čo umožní napríklad presné ocenenie pôdy pre potreby zdanenia a iné účely.


176

3. SÚSTAVA BPEJ, ZATRIEĎOVANIE DO TRIED BPEJ Pre účely bonitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo potrebné okrem pôdnych

vlastností vyhodnotiť aj ďalšie stanovištné faktory, predovšetkým klímu a reliéf územia, preto boli v súlade s metodickými zásadami bonitácie a podľa jednotných princípov vypracované sústavy bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek

Všeobecne sa pod pojmom pôdno–ekologická jednotka chápe špecifický územný celok, ktorý v dôsledku svojrázneho pôsobenia zložiek prostredia, predovšetkým pôdy, klímy a reliéfu má konkrétne stanovištné vlastnosti, vyjadrené určitou hodnotou produkčného potenciálu.

Pre účely bonitácie poľnohospodárskych pôd sa za základnú mapovaciu a oceňovaciu jednotku považuje bonitovaná pôdno–ekologická jednotka (BPEJ). Tieto jednotky boli vyčlenené na základe podrobného vyhodnotenia vlastností klímy (T), genetických vlastností pôd (P), pôdotvorných substrátov (G), zrnitosti pôdy (Z), obsahu skeletu (K), hĺbky pôdy (H), svahovitosti (S) a expozície (E). Okrem týchto základných znakov boli v príslušných elaborátoch (podrobné „Záznamy BPEJ“) vyhodnotené ďalšie rozhodujúce údaje o nadmorskej výške, reliéfe okolia z hľadiska svahovitosti a členitosti, vlahových pomeroch, výskyte prekážok a balvanov, o realizovaných hydromelioráciách (odvodnenie a závlahy), plánovaných hydromelioráciách, stupni využitia pozemkov z hľadiska vhodnosti začlenenia do pôdnych blokov, výskyte terás a prístupnosti pozemkov, počte lokalít BPEJ v katastrálnom území, súčasnom stave a návrhu spôsobu využívania pôdneho fondu, ako aj údaje o užívateľoch a celkovej výmere príslušnej BPEJ v rámci každého katastrálneho územia.

Pri vyčleňovaní bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek sa dodržiavala zásada, že všetky zložky prostredia sú rovnocenné. To znamená, že pre začlenenie určitej lokality do BPEJ nerozhodujú iba genetické vlastnosti pôd, klímy a reliéfu, ale aj obsah skeletu, hĺbka pôdy, expozícia a ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti pôd.

Konkrétne vlastnosti bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek sú vyjadrené 5–miestnym kódom a podrobnejším 7–miestnym kódom. Štruktúra kódu bonitovanej pôdno–ekologickej jednotky

X XX XX 5–MIESTNY KÓD BPEJ

kód klimatického regiónu 0 – 9

kód hlavnej pôdnej jednotky 00 – 99

kód poradového čísla

kód hlavnej pôdno–klimatickej jednotky

Prvé číslo 5–miestneho kódu BPEJ vyjadruje príslušnosť ku klimatickému regiónu, druhé

a tretie určuje príslušnosť k hlavnej pôdnej jednotke, štvrté a piate číslo je poradovým číslom kombinácie svahovitosti a expozície voči svetovým stranám vrátane zrnitosti a konkretizuje príslušnosť k pôdnemu subtypu a pôdotvornému substrátu.


177

XX XX X X X 7–MIESTNY ÚPLNÝ KÓD BPEJ

kód klimatického regiónu 00 – 10

kód hlavnej pôdnej jednotky 00 – 99

kód svahovitosti a expozície 0 – 9

kód skeletovitosti a hĺbky pôdy 0 – 9

kód zrnitosti pôdy 1 – 5

kód hlavnej pôdno–klimatickej

jednotky

V 7–miestnom kóde prvé dve čísla vyjadrujú klimatický región, druhé dvojčíslie

charakterizuje hlavnú pôdnu jednotku, piate miesto je dané kombináciou svahovitosti a expozície, kód na šiestom mieste kombináciou skeletovitosti, čiže kamenitosti a štrkovosti a hĺbky pôdy. Siedme miesto 7–miestneho kódu BPEJ vyjadruje zrnitosť pôdy.

XX – 1. a 2. pozícia obsahuje kódy klimatických regiónov územia s približne rovnakými klimatickými podmienkami – suma teplôt vzduchu nad 10° C, priemerná vlaha, výskyt suchých vegetačných období, priemerné ročné teploty, zrážky ...). Má rozsah od 00 po 10 – od veľmi teplého, veľmi suchého, nížinného až po veľmi chladný a vlhký. V mapách BPEJ sú hranice klimatických regiónov zakreslené v ich detailnejšom priebehu na základe výškopisu, pričom sa využila priama závislosť medzi sumou priemerných teplôt a nadmorskou výškou.

Označenie kódov: 00 až 10 Charakteristika klimatických regiónov

Kód regiónu

Charakteristika TS ≥≥≥≥ 10°C td ≥≥≥≥ 5°C dní

00 veľmi teplý, veľmi suchý nížinný > 3000 (3230 – 3000)

242

01 teplý, veľmi suchý, nížinný 3000 – 2800 237

02 dostatočne teplý, suchý pahorkatinový 2800 – 2500 231

03 teplý, veľmi suchý, nížinný, kontinentálny 3160 – 2800 232

04 teplý, veľmi suchý, kotlinový, kontinentálny

3030 – 2800 229

05 pomerne teplý, suchý, kotlinový, kontinentálny

2800 – 2500 222

06 pomerne teplý, mierne suchý, vrchovinový, kontinentálny

2800 – 2500 224

07 mierne teplý, mierne vlhký 2500 – 2200 215

08 mierne chladný, mierne vlhký 2200 – 2000 208

09 chladný, vlhký 2000 – 1800 202

10 veľmi chladný, vlhký < 1800 182


178

Charakteristika klimatických regiónov (pokračovanie)

Kód regiónu Charakteristika k VI–VIII v mm

Tjanuár v °C Tveget v °C

00 200 –1 –2 16 – 17 01 200 – 150 –1 –3 15 – 17 02 150 – 100 –1 –3 15 – 16 03 200 – 150 –3 –4 15 – 17 04 200 – 100 –2 –4 15 – 16 05 150 – 100 –3 –5 14 – 15 06 100 – 50 –3 –5 14 – 15 07 100 – 0 –2 –5 13 – 15 08 100 – 0 –3 –6 12 – 14 09 60 – 50 –4 –6 12 – 13 10 < 50 –5 –6 10 – 11

Vysvetlivky:

TS>10°C – suma priemerných denných teplôt nad 10°C td>5°C – dĺžka obdobia s teplotou nad 5°C v dňoch k VI–VIII – klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka vypočítaný pre SR

Tomlainom 1980 (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm) Tjanuár – priemerná teplota vzduchu v januári Tveget – priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV–IX)

XX – 3. a 4. pozícia – kódy hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) – predstavujú jednotlivé názvy

pôdnych typov, subtypov a variet z „Morfogenetického klasifikačného systému pôd ČSFR“ z roku 1991, ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR. HPJ je účelové zoskupenie pôdnych foriem s príbuznými ekologickými vlastnosťami, ako sú napríklad genetický pôdny typ, subtyp, zrnitosť, svahovitosť, ...

Označenie kódov: 00 až 99 Číselník a stručná charakteristika hlavných pôdnych jednotiek (HPJ)

Kód HPJ

C h a r a k t e r i s t i k a

00 – pôdy na zrázoch nad 25° (bez rozlíšenia typu pôdy) 01 FMmc – fluvizeme typické karbonátové, ľahké v celom profile, vysýchavé 02 FMmc – fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké 03 FMmc – fluvizeme typické karbonátové, ťažké 04 FMmc – fluvizeme typické karbonátové, veľmi ťažké 05 FMm – fluvizeme typické, ľahké v celom profile, vysýchavé 06 FMm – fluvizeme typické, stredne ťažké 07 FMm – fluvizeme typické, ťažké 08 FMG – fluvizeme glejové, stredne ťažké, (povrchovo oglejené) 09 FMG – fluvizeme glejové, ťažké až veľmi ťažké (povrchovo oglejené)


179

10 – pôdy výrazne poškodené imisiami (toxikované variety rôznych typov) 11 FMG – fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) 12 FMG – fluvizeme glejové, ťažké 13 FMG – fluvizeme glejové až fluvizeme pelické, veľmi ťažké 14 FM – fluvizeme (typ) stredne ťažké až ľahké, plytké 15 FM – fluvizeme (typ) stredne ťažké s ľahkým podorničím v teplých

klimatických regiónoch, vysýchavé 16 ČMč – černozeme čiernicové, ľahké, vysýchavé 17 ČMčc – černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, stredne ťažké 18 ČMčc – černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, ťažké 19 ČAmc – čiernice typické, prevažne karbonátové stredne ťažké až ťažké,

s priaznivým vodným režimom 20 ČAmc – čiernice typické, prevažne karbonátové, ťažké 21 ČAm – čiernice typické, ľahké, vysýchavé 22 ČAm – čiernice typické, stredne ťažké 23 ČAm – čiernice typické, ťažké 24 ČAm

až ČAp – čiernice typické až čiernice pelické, veľmi ťažké

25 ČAG – čiernice glejové prevažne karbonátové, ľahké 26 ČAG – čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj nekarbonátové 27 ČAG – čiernice glejové, ťažké, karbonátové aj nekarbonátové 28 ČAG

až ČAp – čiernice glejové až čiernice pelické, veľmi ťažké, karbonátové aj nekarbonátové

29 ČAm, ČAG

– čiernice typické a čiernice glejové, stredne ťažké až ťažké, na sprašových a svahových hlinách

30 KT – kultizeme rigolované alebo intenzívne kultivované (bez terasovania), stredne ťažké, ľahké až ťažké

31 ČA, SC – čiernice v komplexoch so slancami (zasolené pôdy tvoria len 20–30 % plochy v podobe malých roztrúsených areálov), (stredne ťažké) ťažké až veľmi ťažké,

32 ČM – čiernozeme (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, väčšinou karbonátové

33 ČA – čiernice (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, plytké, stredne ťažké, ťažké (veľmi ťažké)

34 ČMmc – černozeme typické, karbonátové na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké až ťažké, s ľahkým podorničím, vysýchavé

35 ČMmc – černozeme typické karbonátové na karbonátových aluviálnych

sedimentoch, ľahké, vysýchavé 36 ČMmc – černozeme typické, karbonátové na karbonátových aluviálnych

sedimentoch, stredne ťažké 37 ČMmc – černozeme typické, karbonátové na sprašiach, stredne ťažké 38 RM,

ČMe – regozeme a černozeme erodované v komplexoch na sprašiach. ČM erodovaný humusový horizont = ornica s charakterom černozemného horizontu. Regozeme sú pôdy, ktoré vznikli orbou spraše, z ktorej boli pôvodné ČM úplne zmyté. V tomto komplexe plošne prevládajú regozeme. Stredne ťažké.

39 ČMm, ČMh

– černozeme typické a černozeme hnedozemné na sprašiach, stredne ťažké


180

40 ČMm, ČMh

– černozeme typické a černozeme hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, vysýchavé

41 ČMg, SAm

– černozeme pseudoglejové, na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké až ťažké, smonice na sieňoch

42 ČMč, SC – černozeme čiernicové v komplexe so slancami, (zasolené pôdy tvoria 20–30 % plochy v podobe malých roztrúsených areálov), stredne ťažké až ťažké

43 ČMe,RM – černozeme erodované a regozeme na sprašiach v komplexe s regozemami. Prevládajú ČM erodované, stredne ťažké.

44 HMm – hnedozeme typické, na sprašiach, stredne ťažké 45 HMm,

HMI – hnedozeme typické až hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách, stredne ťažké, ľahké

46 HM – hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké 47 RM,

HMe – regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach. Ornica je u HMe vytvorená zo zbytku B horizontu, u regozemí je ornica vytvorená zo spraše po úplnom zmytí profilu HM. V komplexe prevládajú regozeme. Stredne ťažké.

48 HMI – hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách a polygénnych hlinách, často s prímesou skeletu, stredne ťažké

49 HMI – hnedozeme luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké 50 HMg – hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým

horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké 51 HMg – hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším

humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké 52 HMe,RM – hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych

sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, stredne ťažké 53 HMe RM – hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych

sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, ťažké 54 HMe,RM – hnedozeme erodované a regozeme na rôznych substrátoch na výrazných

svahoch:12–25°. HM erodované prevládajú, stredne ťažké až ťažké 55 HMe RM – hnedozeme erodované a regozeme, na rôznych substrátoch, stredne ťažké

až ľahké, na výrazných svahoch: 12–25° 56 LMg

až PGI – luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké

57 PGm – pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké)

58 LMg, PG – luvizeme pseudoglejové a pseudogleje, erodované na výrazných svahoch:12–25°. Stredne ťažké, ťažké

59 RMa – regozeme arenické (piesočnaté) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ľahké

60 KMma, KMd

– kambizeme typické kyslé a kambizeme dystrické (veľmi kyslé) na zvetralinách hornín kryštaliníka, stredne ťažké až ľahké

61 KMm, KMma, KMI

– kambizeme typické, kambizeme typické kyslé, kambizeme luvizemné na minerálne bohatých zvetralinách vulkanitov, stredne ťažké (lokálne kambizeme andozemné)

62 KMm, KMma

– kambizeme typické a kambizeme typické kyslé na hlbokých zvetralinách slienitých vápencov, bez drobného skeletu vo vrchnej časti profilu, stredne ťažké

63 KMm – kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša, stredne ťažké


181

65 KMm, KMI

– kambizeme typické a kambizeme luvizemné na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké

66 KMma – kambizeme typické kyslé na flyši, stredne ťažké až ľahké 67 KMma – kambizeme typické kyslé na flyši, ťažké 68 Kma – kambizeme typické kyslé na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké 69 KMg – kambizeme pseudoglejové na flyši, stredne ťažké 70 KMg – kambizeme pseudoglejové na flyši, ťažké až veľmi ťažké 71 KMg – kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké

(veľmi ťažké) 72 KMg – kambizeme pseudoglejové s výskytom podz. vody v hĺbke 0,6–0,8 m na

rôznych substrátoch stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 73 KMm

až ČA – kambizeme typické až čiernice typické na flyši a terasových sedimentoch s melanickým (tmavým) A horizontom, stredne ťažké až ťažké

74 KT – kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním, stredne ťažké až ľahké 75 KM, RA – kambizeme (typ) v komplexe s rendzimami, (kambizeme prevládajú)

stredne ťažké až ťažké 76 KM – kambizeme (typ) plytké na horninách kryštalinika, stredne ťažké až ľahké 77 KM – kambizeme (typ) plytké na vulkanických horninách, stredne ťažké 78 KM – kambizeme (typ) plytké na flyši, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 79 KM – kambizeme (typ) plytké na ostatných substrátoch, stredne ťažké až ľahké 80 KM – kambizeme (typ) na horninách kryštalinika, na výrazných svahoch

12 – 25°, stredne ťažké až ľahké 81 KM – kambizeme (typ) na vulkanických horninách, na výrazných svahoch

12 – 25°, stredne ťažké až ťažké 82 KM – kambizeme (typ) na flyši, na výrazných svahoch, 12 – 25°, stredne ťažké

až ťažké 83 KM – kambizeme (typ) na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch

12 – 25°, stredne ťažké až ťažké 84 KMg – kambizeme pseudoglejové na výrazných svahoch: 12 – 25°, stredne ťažké

až ťažké (veľmi ťažké) 85 LMg

až PGI – luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na polygénnych hlinách so skeletom, stredne ťažké

86 PZm – podzoly, ľahké 87 RAm,

RAk – rendziny typické a rendziny kambizemné, stredne hlboké na vápencoch a dolomitoch, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké)

89 PGm – pseudogleje typické na polygénych hlinách so skeletom, stredne ťažké až ťažké

90 RAm – rendziny typické, plytké, stredne ťažké až ľahké 91 RM

až RMp – regozeme na slieňoch alebo íloch, ťažké až veľmi ťažké

92 RAm – rendziny typické na výrazných svahoch: 12 – 25°, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké)

93 RM – regozeme na výrazných svahoch: 12 – 25°, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké)

94 GL – gleje, stredne ťažké až veľmi ťažké 95 OM – organozeme (rašelinové pôdy) 96 SK, SC – solončaky a slance 97 LI, RN – litozeme a rankre (extrémne skeletovité pôdy), obsah skeletu v celom


182

profile nad 80 %, alebo s výskytom horniny do 0,1 m 98 GL – gleje, ťažké až veľmi ťažké 99 RM – regozeme na neogénnych piesočnatých substrátoch na výrazných svahoch

12 – 25°, ľahké

HLAVNÁ PÔDNO–KLIMATICKÁ JEDNOTKA – HPKJ Vzniká spojením kódov umiestnených na 1. až 4. pozícii 7–miestneho kódu BPEJ

a umožňuje obsiahlejšiu charakteristiku HPJ.

Vysvetlivky k názvosloviu pôdnych typov a nižších jednotiek v hlavných pôdnych jednotkách:

V číselníku hlavných pôdnych jednotiek sú použité názvy pôdnych typov, subtypov

a variet z „Morfogenetického klasifikačného systému pôd ČSFR” (Hraško et al., 2. doplnené vydanie 1991), ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR. Pretože v tejto nomenklatúre je použitých mnoho medzinárodných názvov, uvádzam stručné vysvetlenie a charakteristiku pôdnych typov, subtypov a variet:

fluvizeme (v starších klasifikáciách: nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len na nivách vodných tokov, ktoré sú, alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Najdôležitejšie subtypy požívané v bonitácii: typické (vo variete: typické a karbonátové), glejové s vysokou hladinou podzemnej vody a glejovým horizontom, pod humusovým horizontom, pelické s veľmi vysokým obsahom ílovitých častíc (zrnitostne veľmi ťažké pôdy),

pôdy výrazne poškodené imisiami: Sú to pôvodne pôdy rôznych typov, v ktorých obsah rizikových látok prekračuje limitnú hodnotu B (podľa Rozhodnutia MP SR č. 531/1994–540), alebo ich vysoký obsah imisií úplne mení určujúce vlastnosti, na základe ktorých boli pôvodne klasifikované, černozeme sú pôdnym typom s tmavým humusovým horizontom vyskytujúce sa na

sprašiach, na starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádzalo k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. Vyskytujú sa v subtypoch: typické, (vo variete typické a karbonátové), hnedozemné s hnedým B horizontom pod humusovým horizontom, pseudoglejové s pseudoglejovým B horizontom a čiernicové s výskytom znakov sezónneho nadmerného prevlhčenia a glejových procesov v substráte (prechodný subtyp k čierniciam), čiernice (v starších klasifikáciách: lužné pôdy) sú pôdy s tmavým humusovým

horizontom, vyskytujúcim sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody. Hlavné subtypy sú: typické (väčšinou vo variete – karbonátové), glejové s trvalejším výskytom podzemnej vody blízko povrchu pôd, pelické s veľmi vysokým obsahom ílu (zrnitostne veľmi ťažké),

kultizeme sú pôdy výrazne pretvorené ľudskou činnosťou, v tomto prípade rigolovaním (hlboké kyprenie a premiešanie ich profilu) a miestami aj výstavbou terás,

regozeme (v starších klasifikáciách: mačinové pôdy) sú pôdy s veľmi tenkým svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, na íloch, slieňoch, alebo sprašiach. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Rozlišujú sa podľa zrnitosti substrátov na: typické na stredne ťažkých až ťažkých substrátoch, arenické na pieskoch, pelické na slieňoch a íloch,


183

hnedozeme sú pôdy na sprašiach alebo sprašových hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom a výrazným B horizontom zvetrávania alebo premiestnenia sa ílu. V prevažnej väčšine prípadov neobsahujú skelet. Hlavné subtypy: typické, luvizemné s výraznejším nahromadením ílu v B horizonte, pseudoglejové so sezónnym povrchovým prevlhčením a oglejením, erodované, u ktorých sa humusový horizont vytvoril z B horizontu,

luvizeme (v starších klasifikáciách: illimerizované pôdy) sú pôdy na sprašových a im podobných hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom, väčšinou aj s eluviálnym (vyluhovaným horizontom, vždy s hlbokým B horizontom nahromadenia ílu). Subtypy: typické, pseudoglejové s výraznejším prevlhčením v povrchovej časti,

pseudogleje (v starších klasifikáciách: oglejené pôdy) sú pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu. Subtypy: typické, luvizemné s menej intenzívnym oglejením,

kambizeme (v starších klasifikáciách: hnedé pôdy). Sú to pôdy s rôzne hrubým svetlým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou však vyšším obsahom skeletu. Subtypy: typické (vyskytujúca sa vo varietách: nasýtené a kyslé), dystrické silne kyslé s veľmi nízkym nasýtením bázickými katiónmi, luvizemné s B horizontom s akumuláciou ílu, pseudoglejové s výrazným oglejením v B horizonte,

podzoly sú pôdy so silne kyslou reakciou, výrazným humusovým a eluviálnym horizontom a s B horizontom, kde sa akumuluje Fe, Al a humusové látky. Vyskytujú sa len na kyslých horninách, prevažne vo výškach nad 1300 m n. m. (vysokohorské pasienky),

rendziny charakteristické pôdy na vápencoch a dolomitoch, väčšinou s tmavým humusovým horizontom, pod ktorým je substrát alebo B horizont zvetrávania. Subtypy: typické, kambizemné s B horizontom. V celom profile alebo len v substráte obsahujú karbonáty,

gleje (v starších klasifikáciách: glejové pôdy) pôdy trvale zamokrených lokalít s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami),

organozeme (v starších klasifikáciách rašelinové pôdy). Pôdy s viac ako 0,5 m hrubým horizontom rašeliny.

X – 5. pozícia 7–miestneho kódu BPEJ je kombináciou kódov svahovitosti a expozície – vyjadrujú členitosť územia a jeho polohu voči svetovým stranám.

Označenie kódov svahovitosti: 0 – 6 Kód svahovitosti – S

0 Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie 0° – 1° 1 Rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie 1° – 3° 2 Mierny svah 3° – 7° 3 Stredný svah 7° – 12° 4 Výrazný svah 12° – 17° 5 Príkry svah 17° – 25° 6 Zráz nad 25°


184

Kód expozície – E

0 Rovina 1 Južná expozícia 2 Východná a západná expozícia 3 Severná expozícia

X – 6. pozícia je kombináciou kódov skeletovitosti (kamenitosti) a hĺbky pôdy. Vyjadruje

obsah štrku a kameňov a hĺbku časti pôdneho profilu. Označenie kódov kamenitosti: 0 – 3

Kód skeletovitosti – K

0 Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10 %) 1 Slabo skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5 – 25 %,

v podpovrchovom horizonte 10 – 25 %) 2 Stredne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 – 50 %,

v podpovrchovom horizonte 25 – 50 %) 3 Silne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 – 50 %;

v podpovrchovom horizonte nad 50 %, v prípade so striedaním stredne až silne skeletovitých pôd aj 25 – 50 %)

Kód hĺbky – H

(podľa hĺbky výskytu horizontu s obsahom skeletu nad 50 % alebo pevnej horniny) 0 Hlboké pôdy (60 cm a viac) 1 Stredne hlboké pôdy (30 – 60 cm) 2 Plytké pôdy (do 30 cm)

Výsledný číselník kombinácií svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy – 5. a

6. miesto rozšíreného kódu BPEJ

5.miesto 6.miesto Kombinácia kategórií kódu kódu svahovitosti expozície kamenitosti hĺbky pôdy S – E K – H S E K H 0 0 0,1 0 0 0 0 1 0,1 0 1 0 0 1 0,1 0 0 1 0 2 0,1 0 2 0 0 3 0,1 0 1 1 0 4 0,1 0 2 1 0 5 0,1 0 1 2 0 6 0,1 0 2,3 2 1 0 2 0 0 0 1 1 2 0 1 0 1 1 2 0 0 1 1 2 2 0 2 0 1 3 2 0 1 1


185

1 4 2 0 2 1 1 5 2 0 1 2 1 6 2 0 2,3 2 2 0 2 1,2 0 0 2 1 2 1,2 1 0 2 1 2 1,2 0 1 2 2 2 1,2 2 0 2 3 2 1,2 1 1 2 4 2 1,2 2 1 2 5 2 1,2 1 2 2 6 2 1,2 2,3 2 3 0 2 3 0 0 3 1 2 3 1 0 3 1 2 3 0 1 3 2 2 3 2 0 3 3 2 3 1 1 3 4 2 3 2 1 3 5 2 3 1 2 3 6 2 3 2,3 2 4 0 3 1,2 0 0 4 1 3 1,2 1 0 4 1 3 1,2 0 1 4 2 3 1,2 2 0 4 3 3 1,2 1 1 4 4 3 1,2 2 1 4 5 3 1,2 1 2 4 6 3 1,2 2,3 2 5 0 3 3 0 0 5 1 3 3 1 0 5 1 3 3 0 1 5 2 3 3 2 0 5 3 3 3 1 1 5 4 3 3 2 1 5 5 3 3 1 2 5 6 3 3 2,3 2 6 7 4 1,2 0,1 0,1,2 6 8 4 1,2 2,3 0,1,2 7 7 4 3 0,1 0,1,2 7 8 4 3 2,3 0,1,2 8 7 5 1,2 0,1 0,1,2 8 8 5 1,2 2,3 0,1,2 8 9 6 1,2 0,1,2,3 0,1,2 9 7 5 3 0,1 0,1,2 9 8 5 3 2,3 0,1,2 9 9 6 3 0,1,2,3 0,1,2

X – 7. pozícia vyjadruje zrnitosť pôdy, ktorá je jednou zo základných pôdnych vlastností a

z hlavných triediacich kritérií pri vyčleňovaní HPJ.


186

Označenie kódov zrnitosti: 1 – 5 Číselník zrnitosti pôd

Kód Význam 1 ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) 2 stredne ťažké pôdy (hlinité) 3 ťažké pôdy (ílovitohlinité) 4 veľmi ťažké pôdy (ílovité a íly) 5 stredne ťažké pôdy – ľahšie (piesočnatohlinité)

Vysvetlivky k zrnitosti pôdy: Kategórie zrnitosti pôdy vychádzajú z Novákovej klasifikačnej stupnice zrnitosti podľa

obsahu frakcie menej ako 0,01 mm (piesočnaté pôdy 0–10 %, hlinitopiesočnaté 10–20 %, piesočnatohlinité 20–30 %, hlinité 30–45 %, ílovitohlinité 45–60 %, ílovité 60–75 % a íly nad 75 %).

Zrnitosť pôdy vyjadruje zrnitosť ornice, resp. humusového horizontu. Číselník nadmorskej výšky Táto vlastnosť je doplnkovou a nie je vyjadrená v kóde aktualizovanej BPEJ. Ako

doplnková je uložená len v údajovej vete v bonitačnej banke dát o konkrétnej BPEJ v príslušnom katastrálnom území alebo území užívateľa.

Nadmorská výška – označuje sa dvojmiestnym kódom v údajovej vete a vyjadruje rozpätie nadmorskej výšky BPEJ.

Kód Rozpätie nadmorskej výšky (m) 1 < 150 2 150 – 200 3 200 – 250 4 250 – 300 5 300 – 350 6 350 – 400 7 400 – 500 8 500 – 600 9 600 – 700 10 700 – 800 11 800 – 900 12 900 – 1000 13 1000 – 1200 14 >1200

Príklad čítania 7–miestneho kódu BPEJ 0001001:

• kód klimatického regiónu – 00 – veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný • kód HPJ – 01 – FMmc – ľahké v celom profile, vysýchavé


187

• kódy na 5. a 6. pozícii – 00 – treba čítať ako kombináciu kategórií svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy súčasne podľa vysvetliviek rozšíreného kódu BPEJ; v tomto prípade kódy 00 čítame:

. svahovitosť – rovina bez plošnej vodnej erózie . expozícia – rovina . kamenitosť – pôdy bez skeletu . hĺbka – hlboké pôdy

• kód zrnitosti – 1 – ľahké pôdy.

Bonitácia poľnohospodárskych pôd používa klasifikačný systém bonitovaných pôdno–

ekologických jednotiek, ktoré sú predmetom bonitácie a ocenenia. Tento klasifikačný systém je nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené, ako je cena pôdy alebo rôzne účelové kategórie (TOŠ, podiel osevu). Preto pri akejkoľvek zmene hodnotenia pôd, napríklad pri zmene ceny pôdy alebo vytvorení účelových tried, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť, nie je potrebné meniť mapové dielo, ani s ním súvisiace numerické bázy dát, ale len prevodné číselníky v podobe zoznamu BPEJ a ich príslušnosti do novej kategórie hodnotenia pôd.

4. OCEŇOVANIE POZEMKOV, VYHLÁŠKA, SPÔSOB VÝPOČTU CENY Základnou právnou normou upravujúcou oceňovanie pozemkov je Vyhláška MF SR č.

465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

ÔSMY ODDIEL – POZEMKY § 15 Pozemky

a) (1) Cena za 1 m2 pozemku alebo jeho časti určeného na stavbu alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada, ktorá tvorí so stavbou jeden funkčný celok a pozemkov zastavaných líniovými stavbami, je určená klasifikáciou obce ako základnej územno–správnej jednotky alebo počtom obyvateľov v obci. (2) Cena zistená podľa odseku 1 sa upraví podľa prílohy č. 7. Cena pozemku alebo jeho časti určeného na stavu zistená podľa odseku 1 sa neupravuje o dôvody uvedené v položkách č. 3 až 11 prílohy č. 7 tabuľka I. Najnižšou cenou pozemku alebo jeho časti určeného na stavu, ktorý je zapísaný v evidencii nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda alebo lesný pozemok, je cena zistená podľa odsekov 5 až 8. (3) Ak je v obci spracovaná cenová mapa pre jednotlivé lokality jej katastrálneho územia schválená MF SR, použijú sa ceny v nej uvedené a ceny uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú. (4) Cena za 1 m2 pozemku alebo jeho časti určeného na stavbu na individuálnu rekreáciu alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako plocha zastavaná stavbou na individuálnu rekreáciu a nádvorie alebo záhrada, ktorý tvorí s touto stavbou jeden funkčný celok, sa zistí podľa ods. 1 pokiaľ je vyššia ako 100 Sk za 1 m2. V ostatných prípadoch je cena týchto pozemkov 100 Sk za 1 m2. Cena sa upraví podľa prílohy č. 7.


188

(5) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako orná pôda sa zistí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 8. Cenník ornej pôdy podľa bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek. Maximálna cena ornej pôdy je 12,0 Sk/m2, minimálna 0,50 Sk/m2. (6) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako ovocný sad, vinica, alebo chmeľnica, sa zistí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 8 (pozemok) a v prílohe č. 10 tabuľky č. 1 až 3 (porasty). (7) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako lúka a pasienok je 75 % z ceny poľnohospodárskej pôdy zistenej podľa odseku (5). (8) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako lesný pozemok sa zistí ako súčet základnej ceny lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 9, tabuľka č. 1 a ocenenia faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 9 tabuľka č. 2. Minimálna cena lesného pozemku je 0,30 Sk/m2. (9) V prípade, že poľnohospodársky pozemok nie je zapísaný v evidencii nehnuteľností, lebo bol zlúčený do pôdnych celkov zapísaných v evidencii nehnuteľností, určí sa jeho cena podľa druhu (kultúry) pôdneho celku, na ktorom pozemok leží, alebo na ktorom leží jeho prevažujúca časť. (10) Cena za 1 m2 pozemkov zapísaných v evidencii nehnuteľností inak, ako je uvedené v odsekoch 1 až 9, je 10 % z ceny zistenej podľa odseku 1 s výnimkou pozemkov charakteru nevyvinutých pôd a medzí.

DEVIATY ODDIEL – TRVALÉ PORASTY § 18

(1) Cena ovocných stromov sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 1. (2) Cena viničných porastov vrátane zariadení viníc sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č.2. (3) Cena chmeľových porastov a zariadení viníc sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č.3. (4) Cena lesných porastov sa zistí ako súčet základnej ceny lesného porastu podľa skutočného zastúpenia drevín, bonity, veku a zakmenenia podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 4 a ocenenia faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 5. V prípade poškodenia lesného porastu sa jeho cena zníži podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 6. (5) Cena okrasných drevín sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 7.

Zmena podmienok celospoločenskej ako i ekonomickej klímy sa odrazila aj v prístupe k hodnoteniu produkčnej schopnosti pôd SR. Svoje plné uplatnenie nachádza cena poľnohospodárskej pôdy.

V ekonomikách voľnej súťaže podlieha cena pôdy prakticky rovnakým zákonitostiam ako cena ktoréhokoľvek iného tovaru, t. j. v podstate osciluje okolo rovnováhy danej ponukovými a dopytovými funkciami. Z makroekonomického hľadiska však ide o pôdy s ponukovou funkciou celkom špecifickou danou tým, že plochy pôdy nemožno rozšíriť. Za týchto okolností sa cena pôdy musí prispôsobiť hladine, pri ktorej vlastníci pôdy ešte budú ochotní ju obhospodarovať, to znamená, že musí byť proporcionálna rente, ktorá zodpovedá marginálnej


189

produkcii. V praxi osciluje cena pôdy okolo kapitalizovanej renty, a to v pomerne širokom rozmedzí danom existujúcou alebo očakávanou ekonomickou situáciou a radom subjektívnych vplyvov, takže v určitých obdobiach je cena pôdy až dvojnásobne vyššia, než kapitalizovaná renta, inokedy klesá na tretinu. Renta je tu chápaná ako „reziduálny“ výnos (dôchodok) získaný po odčítaní platieb za ostatné inputy, pričom tieto faktory (práca, kapitál) sú odmeňované v súlade s ich marginálnou produktivitou a tiež priemerný dôchodok z pôdy je blízky marginálnemu. V jej úrovni sa plne odráža i ekonomický potenciál diferencovanej úrodnosti pôdy, veľkosti, horizontálnej a vertikálnej členitosti pozemkov, spôsob ich využívania i ďalších vlastností daných prírodou a získaných minulou a súčasnou činnosťou človeka.

Vzhľadom na to, že trhové vzťahy u nás nie sú zatiaľ plne rozvinuté, je stanovenie základných úradných (smerných) cien pôdy jedným z nevyhnutných predpokladov rozvoja trhových vzťahov v národnom hospodárstve. V tomto období by úradné ceny pôdy mali plniť najmä dve funkcie:

• záväznú, s využitím pre úradné vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pôde, • orientačnú, poskytujúcu informácie na voľnom trhu s pôdou.

V daných podmienkach je riešenie ceny pôdy značne komplikované vzhľadom na ťažkosti

prechodu na hospodársky mechanizmus trhového typu. Základným problémom prechodného obdobia je fakt, že štruktúra efektívnej ponuky a dopytu na jednotlivých trhoch, t. j. trhu kapitálu, trhu tovaru, trhu pracovných síl a na zahraničnom trhu, ako sa vytvorila v podmienkach dlhodobého pôsobenia centrálne prídelového mechanizmu, je podstatne iná, než štruktúra efektívnej ponuky a dopytu v mechanizme peňažne trhovej ekonomiky.

V súčasnej dobe ide o to, aby cena pôdy vyjadrovala cenu ponuky, ktorá pokrýva dôchodkovosť pôdneho stanovišťa pri spoločensky nutných nákladoch. Za týchto okolností v prechodnom období môžu cenami efektívnej ponuky a dopytu byť aj centrálne stanovené pevné ceny pôdy, pokiaľ vyhovujú uvedeným podmienkam. Postupne sa však budú pevné ceny meniť na tzv. Smerné ceny, ktoré budú tvoriť východiskový základ (pomôcku) na stanovenie predajnej ceny poľnohospodárskej pôdy.

Po analýze možných metodických prístupov a postupov, vrátane vyhodnotenia informácií zo zahraničia, boli pre stanovenie cien poľnohospodárskej pôdy akceptované výsledky bonitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Bonitačné výsledky nadväzujú na predchádzajúcu klasifikáciu produkčnej schopnosti poľnohospodárskych pôd a sú doplnené najnovšími poznatkami pôdoznaleckého a bonitačného výskumu.

Základom pre diferenciáciu pôdno–klimatických podmienok poľnohospodársky využívanej pôdy je sústava bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek (BPEJ) vyjadrených 5–miestnym a podrobnejším 7–miestnym kódom špecifickým pre Slovenskú republiku. Sústava bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek bola ocenená prostredníctvom aktualizovaných parametrizovaných naturálnych výnosov deviatich hlavných plodín: pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica na zrno, cukrová repa, zemiaky, kukurica siláž a viacročné krmoviny, zaradených do oceňovacích typových štruktúr na ornej pôde (celkom 25 TOŠ). Parametrizované naturálne výnosy oceňovacích plodín boli vypracované špecializovanými výskumnými ústavmi rastlinnej výroby v súlade s princípmi rajonizácie a triedenia klimatických regiónov (celkom 11 KR) a hlavných pôdnych jednotiek (celkom 100 HPJ) a aktualizované na úroveň produkcie dosahovanej za posledné tri roky, takže úroveň výnosových parametrov je blízka skutočným výnosom dosahovaným v reálnych podmienkach poľnohospodárskej praxe.


190

Výnosové parametre BPEJ Výnosové parametre BPEJ boli upravené indexmi, ktoré vyjadrujú vplyv niektorých

prírodných faktorov na výnosovosť (rovnaká zrnitosť v rôznych klimatických regiónoch pôsobí rôzne – v suchej klíme piesok pôsobí záporne, v humídnej tá istá zrnitosť pôsobí priaznivo, podobne svahovitosť, hĺbka pôdy, obsah skeletu), takže produkčné parametre BPEJ sú výsledkom výpočtu vychádzajúceho z normatívu HPJ upraveného indexmi smerom hore alebo dole. Výsledkom sú úrody (výnosové parametre) vyjadrujúce vzťahy BPEJ vo vnútri HPJ.

Výnosové parametre oceňovacích plodín (min. a max.) KR Pšenica Raž min. max. min. max. 00 3,15 6,95 3,00 4,50 01 3,30 6,95 2,95 4,90 02 3,15 6,45 3,00 4,90 03 3,00 6,20 2,90 4,60 04 3,05 5,70 3,00 4,00 05 3,40 6,00 3,00 4,40 06 3,40 5,60 2,80 4,35 07 3,00 5,60 3,00 4,50 08 3,20 5,20 2,90 4,15 09 3,00 5,00 2,70 4,00 10 3,00 4,05 2,50 4,00 00 3,00 5,90 4,10 4,95 01 3,00 5,90 4,15 4,95 02 2,90 6,00 4,10 5,05 03 2,90 4,55 4,20 4,90 04 3,00 5,20 4,10 4,90 05 3,00 5,20 4,20 5,00 06 3,00 5,00 4,10 5,10 07 3,00 4,95 4,20 4,80 08 3,00 4,80 3,00 4,70 09 3,00 4,60 3,00 4,65 10 3,00 4,00 3,00 4,30 KR Kukurica Cukrová repa min. max. min. max. 00 4,00 7,30 16,50 41,50 01 3,70 7,00 32,00 41,00 02 4,00 6,70 32,00 40,00 03 4,50 6,80 31,00 38,00 04 3,50 6,20 30,00 38,00 05 3,70 6,00 30,00 36,00 KR Zemiaky Kukurica na siláž min. max. min. max. 00 13,00 18,00 24,00 38,00 01 13,00 16,50 26,00 43,00 02 13,00 17,50 25,00 36,00


191

03 14,00 24,00 27,00 34,00 04 14,50 17,00 27,00 39,00 05 14,50 24,00 31,00 42,00 06 14,00 20,50 31,00 44,00 07 15,00 24,25 27,00 40,00 08 14,50 21,55 30,00 38,00 09 13,00 20,00 30,00 38,00 10 11,50 19,50 30,00 38,00 KR Viacročné krmoviny TTP min. max. min. max. 00 5,90 12,00 5,00 13,60 01 5,90 12,00 5,00 17,60 02 6,50 11,50 5,20 21,60 03 6,00 10,50 4,30 16,80 04 6,40 11,00 4,80 19,20 05 6,00 11,00 5,20 27,20 06 6,30 10,50 5,20 32,00 07 6,00 10,50 5,20 32,00 08 6,00 10,50 5,20 31,00 09 5,80 10,00 5,20 28,80 10 5,80 10,00 9,00 21,00 Koeficienty prepočtu hektárových úrod podľa kombinácie 7–miestnych kódov svahovitosti – expozície a kamenitosti – hĺbky (SEKH) SEKH Pšenica Raž Jačmeň Ovos Kukur.

zrn. Cukr. repa

Zem. Kukur. sil.

VRK TTP

00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 01 0,98 0,99 0,98 0,99 0,96 0,94 1,00 0,98 0,99 1,00 02 0,94 0,96 0,94 0,96 0,92 0,97 0,92 0,96 1,00 03 0,90 0,95 0,90 0,95 0,90 0,95 0,90 0,95 1,00 04 0,86 0,92 0,86 0,92 0,82 0,90 0,82 0,92 1,00 05 0,80 0,90 0,80 0,90 0,80 0,85 0,80 0,90 0,90 06 0,73 0,85 0,73 0,85 0,80 0,80 0,80 0,85 0,90 10 0,95 0,95 0,95 0,95 0,93 0,90 0,93 0,95 0,95 1,00 11 0,93 0,94 0,93 0,94 0,89 0,84 0,93 0,93 0,94 1,00 12 0,89 0,91 0,89 0,91 0,85 0,90 0,87 0,91 1,00 13 0,85 0,90 0,85 0,90 0,83 0,88 0,85 0,90 1,00 14 0,81 0,87 0,81 0,87 0,75 0,83 0,77 0,87 1,00 15 0,75 0,85 0,75 0,85 0,78 0,75 0,85 0,90 16 0,68 0,80 0,68 0,80 0,73 0,75 0,80 0,90 20 0,95 0,95 0,95 0,95 0,93 0,90 0,93 0,95 0,95 1,00 21 0,93 0,94 0,93 0,94 0,89 0,84 0,93 0,93 0,94 1,00 22 0,89 0,91 0,89 0,91 0,85 0,90 0,87 0,91 1,00 23 0,85 0,90 0,85 0,90 0,83 0,88 0,85 0,90 1,00 24 0,81 0,87 0,81 0,87 0,75 0,83 0,77 0,87 1,00 25 0,75 0,85 0,75 0,85 0,78 0,75 0,85 0,90 26 0,68 0,80 0,68 0,80 0,73 0,75 0,80 0,90 30 0,95 0,95 0,95 0,95 0,93 0,90 0,93 0,95 0,95 1,00


192

31 0,93 0,94 0,93 0,94 0,89 0,84 0,93 0,93 0,94 1,00 32 0,89 0,91 0,89 0,91 0,85 0,90 0,87 0,91 1,00 33 0,85 0,90 0,85 0,90 0,83 0,88 0,85 0,90 1,00 34 0,81 0,87 0,81 0,87 0,75 0,83 0,77 0,87 1,00 35 0,75 0,85 0,75 0,85 0,78 0,75 0,85 0,90 36 0,68 0,80 0,68 0,80 0,73 0,75 0,80 0,90 40 0,90 0,90 0,90 0,90 0,85 0,85 0,90 0,90 0,95 41 0,88 0,89 0,88 0,90 0,81 0,88 0,89 0,95 42 0,84 0,86 0,84 0,86 0,77 0,82 0,86 0,95 43 0,80 0,85 0,80 0,85 0,80 0,85 0,95 44 0,76 0,82 0,76 0,82 0,72 0,82 0,95 45 0,70 0,80 0,70 0,80 0,70 0,80 0,90 46 0,64 0,75 0,64 0,75 0,70 0,75 0,90 50 0,90 0,90 0,90 0,90 0,85 0,85 0,90 0,90 0,95 51 0,88 0,89 0,88 0,81 0,81 0,88 0,89 0,95 52 0,84 0,86 0,84 0,86 0,77 0,82 0,86 0,95 53 0,80 0,85 0,80 0,85 0,80 0,85 0,95 54 0,76 0,82 0,76 0,82 0,72 0,82 0,95 55 0,70 0,80 0,70 0,80 0,70 0,80 0,90 56 0,64 0,75 0,64 0,75 0,70 0,70 0,90 67 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,65 0,60 69 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,55 77 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,65 0,65 78 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,60 0,55 79 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,55 87 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,55 88 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,55 89 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,70 0,45 97 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,55 98 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,55 99 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,45 Koeficienty prepočtu úrod podľa kódu zrnitosti BPEJ 7–znakovej Zrni– tosť

Pšenica Raž Jačmeň Ovos KZRN Cukr. repa

Zem. KSIL. VRK TTP

1 0,90 0,97 0,90 0,95 0,90 0,88 0,00 0,98 0,92 0,90 2 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 3 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 0,95 1,00 1,00 4 0,98 0,00 0,95 0,98 0,95 0,00 0,00 0,00 0,95 0,98 5 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00

Oceňovacie typové štruktúry Oceňovacie typové štruktúry charakterizujú účelné zastúpenie (v %) pšenice, jačmeňa,

ovsa, raže, kukurice na zrno, cukrovej repy, kukurice na siláž, zemiakov a viacročných krmovín na ornej pôde.

Vo svojej podstate odrážajú zásady správnej agrotechniky, princípy ekologicky a ekonomicky vyvážených pestovateľských technológií.


193

Podiely osevu podľa TOŠ Oceň. štrukt. Pšenica Raž Jačmeň Ovos K. zrno C. repa Zem. K. sil. VRK TTP

01 0,26 0,12 0,20 0,14 0,10 0,18 02 0,32 0,10 0,20 0,08 0,10 0,20 03 0,30 0,20 0,10 0,10 0,10 0,20 04 0,32 0,25 0,08 0,04 0,10 0,21 05 0,30 0,16 0,12 0,12 0,10 0,20 06 0,35 0,15 0,12 0,06 0,10 0,22 07 0,36 0,18 0,10 0,03 0,10 0,23 08 0,23 0,06 0,20 0,25 0,06 0,20 09 0,20 0,10 0,17 0,20 0,10 0,20 10 0,22 0,10 0,20 0,20 0,08 0,20 11 0,22 0,20 0,10 0,20 0,08 0,20 12 0,20 0,10 0,25 0,15 0,08 0,22 13 0,30 0,20 0,10 0,08 0,10 0,22 14 0,30 0,23 0,10 0,10 0,25 15 0,35 0,10 0,02 0,23 0,10 0,20 16 0,30 0,20 0,20 0,10 0,20 17 0,30 0,25 0,10 0,10 0,25 18 0,35 0,10 0,08 0,12 0,10 0,25 19 0,35 0,10 0,15 0,12 0,28 20 0,35 0,15 0,10 0,10 0,30 21 0,25 0,10 0,18 0,05 0,10 0,32 22 0,20 0,05 0,25 0,13 0,05 0,32 23 0,15 0,20 0,05 0,60 24 1,00 25 0,30 0,25 0,10 0,10 0,25

Normatívne ceny A Nákladové normatívy Normatívne ceny, ktoré boli získané hlavne z podkladov o úrovni vývoja cien za posledné

tri roky, boli stanovené tak, aby odrážali súčasné podmienky. Nákladové normatívy boli stanovené na základe vývoja nákladovosti u vybraného súboru

podnikov, ktoré dostatočne charakterizujú výrobné podmienky jednotlivých oblastí SR. Výpočet hrubých ročných rentových efektov Z normatívnej produkcie a normatívnych vlastných nákladov zvýšených o normatívny

zisk boli stanovené normatívne hraničné náklady a vypočítané hrubé ročné rentové efekty (HRRE) ornej pôdy.

Za hraničné, resp. marginálne náklady sú považované náklady zvýšené o stanovenú mieru rentability a lokalizované na rozhraní medzi skupinami lepších a výrazne horších pôd (nevykazujúcich kladné hodnoty rentového efektu), ktoré sú však za doposiaľ platných podmienok ešte poľnohospodársky využívané. Kritériom pre stanovenie úradných cien ornej pôdy bolo ekonomické ocenenie HRRE rastlinnej výroby v daných agroekologických podmienkach pri normatívne stanovenej efektívnosti hospodárenia. Hrubé ročné rentové efekty na jednotku plochy (na 1 ha) príslušnej plodiny v typovej oceňovacej štruktúre sú vypočítané podľa vzťahu:


194

HRRE = CpP – (nNpP + nZ) kde: HRRE = hrubý ročný rentový efekt CpP = cena parametrizovanej produkcie nNpP = normatívne náklady na parametrizovanú produkciu nZ = normatívny zisk (10 %). Výpočet ceny pôdy Ceny ornej pôdy sú stanovené priamo na báze vypočítaných HRRE pre BPEJ s kladnými

hodnotami HRRE (tzn. v lepších než marginálnych podmienkach na pôde) vypočítané podľa vzorca:

HRRE x (1 – D) COP = ––––––––––––––––––––––––––– + COPb

U

kde: COP = cena ornej pôdy HRRE = hrubé ročné rentové efekty D = predpokladaný podiel daní na HRRE U = zvolená úroková miera COPb = bázická cena ornej pôdy.

Bázická cena ornej pôdy pre marginálne podmienky predstavuje 20 000 Sk.ha–1. Táto

veličina konštantne pripočítaná k parciálnej cene pôdy v lepších než marginálnych podmienkach vyplýva z bežného zisku odvodeného z nákladov rastlinnej výroby bez ohľadu na realizovaný rentový efekt.

Minimálna cena je stanovená na 5 000 Sk.ha–1. Touto cenou sú ocenené pôdy extrémne svahovité, kamenisté a plytké, hlavne vo vyšších klimatických regiónoch a po komplexnom vyhodnotení aj v nižších klimatických regiónoch.

Cenové intervaly sú určené po 500 Sk.ha–1, čo predstavuje 5 halierov na m2. Predpokladaný podiel daní na HRRE a zvolená úroková miera pre kapitalizáciu HRRE bola spresnená komisiou pre inováciu ceny pôdy po uskutočnení simulatívnych prepočtov na 70 %, t. j. koeficient 0,7 pre pozemkovú daň a daň zo zisku a zvolená úroková miera je 5 %, t. j. koeficient 0,05.

Tento náš postup bol prijatý z toho dôvodu, že doteraz u nás nefunguje trh s pôdou a iné poznatky o cene pôdy sú nepoužiteľné, pretože sa vzťahujú hlavne na stavebné pozemky.

V rámci druhej aktualizácie bol vypracovaný nový cenník ornej pôdy s rozšíreným 7–znakovým kódom. Cenník ornej pôdy na 7–znakové BPEJ bol vypracovaný na základe výsledkov revízie prvej bonitácie, ktorú vykonali pracovníci Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti v Bratislave a jeho regionálne pracoviská v Banskej Bystrici a Prešove. Všetky zmeny vykonané na základe revízie boli priebežne premietané do bonitačnej banky dát a v konečnom dôsledku aj v ocenení poľnohospodárskych pôd.

Príklad výpočtu ceny pôdy Cena pôdy bola vypočítaná na 1 ha konkrétnej BPEJ 01701 – černozem čiernicová


195

1. Výpočet hrubého ročného rentového efektu HRRE: HRRE = CpP – (nNpP + nZ) HRRE = 21 000 – (12 530 + 1 253) HRRE = 7 217 Sk 2. Výpočet ceny pôdy:

HRRE x (1 – D)

COP = ––––––––––––––––––––––––––– + COPb U

7 217 x 0,7 COP = ––––––––––––––––––––––––––– + 20 000

0,05

COP = 121 037 Sk.

5. OCEŇOVANIE PORASTOV, SPÔSOB VÝPOČTU CENY Trvalé porasty (ovocné stromy, viničné porasty, chmeľové porasty) sa oceňujú spôsobom

uvedeným v prílohe č. 10 (tabuľky I.–III.) vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška).

Cena ovocných stromov sa určuje podľa prílohy č.10 tabuľky I. vyhlášky. Pre výpočet ceny ovocných stromov najdôležitejšími kritériami sú:

• druh kultúry (napr. jabloň, čerešňa, višňa, mirabelka, ringlota, …), • tvar kultúry, • počet rokov po výsadbe.

Cena ovocných stromov rovnakého druhu, tvaru kultúry a počtu rokov po výsadbe sa vypočíta násobením počtu kusov ovocných stromov a ceny za jeden kus po roku výsadby. Minimálna cena po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a

polkmenných 100 Sk, pri štvrťkmenných 50 Sk, pri zákrpkoch 20 Sk, kríkoch a stromčekoch bobuľovín 10 Sk.

Cena sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Cena viničných porastov (vrátane zaradenia viníc) sa určuje podľa prílohy č. 10 tabuľky

II. vyhlášky. Kritériami pre výpočet ceny viničného porastu sú:

• druh viniča:

• vinič štepený (vedenie na hlavu alebo vedenie stredové a vysoké) • vinič pravokorenný (vedenie na hlavu alebo vedenie stredové a vysoké),


196

• počet rokov po výsadbe.

Cena viničného porastu rovnakého druhu viniča a počtu rokov po výsadbe sa vypočíta násobením počtu kusov viniča a ceny za jeden kus po roku výsadby.

Cena jedného kusu viniča sa po deviatom roku po výsadbe znižuje o 3 alebo 6 Sk v závislosti od druhu viniča.

Vinice s vysokým a stredovým vedením musia mať po 3. roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa ceny za jednotlivé kusy viniča znižujú o 20 %.

Cena chmeľových porastov a zariadení chmeľníc sa určuje podľa prílohy č. 10 tabuľky III. vyhlášky. Základom pre určenie ceny je:

• spôsob výsadby:

• bežné výsadby, • bezvirózne výsadby,

• cena za 1 m² chmeľového porastu, • cena za 1 m² zariadenia chmeľnice, • zrážka za každý rok veku chmeľnice (pri chmeľovom poraste aj pri zariadení

chmeľnice).

Spoločná cena chmeľového porastu a zariadenia chmeľnice rovnakého spôsobu výsadby sa vypočíta ako súčet ceny chmeľového porastu za 1 m² a ceny zariadenia chmeľnice za 1 m² znížený o zrážku za každý rok veku chmeľnice, násobený výmerou chmeľnice v m².

Novozaloženou chmeľnicou sa pritom rozumie novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov.

6. OCEŇOVANIE POZEMKOV V POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH Rozvoj trhu s pôdou a s tým súvisiace oceňovanie pozemkov ukázali, že úradná cena pôdy

je nedostatočná. Ukázala sa potreba objektívnejšieho stanovenia ceny pôdy hlavne zohľadnením ďalších faktorov. Významným faktorom vplývajúcim na cenu pozemkov je ich poloha na hranici intravilánu a extravilánu mesta alebo obce. Ďalšiu skupinu faktorov vplývajúcich na cenu pozemkov tvoria antropogénne faktory, pri ktorých rôzne obmedzenia znižujú cenu pozemkov (územia s vyhlásenými národnými parkami a chránenými krajinnými oblasťami, pásma hygienickej ochrany vôd). Rôzne obmedzenia v agrotechnike, v používaní priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov majú za následok zníženie produkcie. Ďalej sú to územia ovplyvnené priemyselnými exhalátmi, ktoré nielenže poškodzujú rastliny, ale mechanicky po kontaminácii pôdy prenikajú do rastlín a znižujú kvalitu a cenu produkcie. Túto problematiku sčasti rieši § 6 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vyhlasovaním tzv. „osobitnej sústavy obhospodarovania poľnohospodárskych pôd (OSO)”. Metodiku pre vyhlasovanie OSO, ako aj metodiku výpočtu majetkovej ujmy vzniknutej z titulu vyhlásenia OSO, upravuje zákon NR SR č. 83 z 15. februára 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 307/1991 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Významnú skupinu faktorov ovplyvňujúcich cenu pozemkov tvoria dopravné pomery spojené s obhospodarovaním vzdialených a prevýšených pozemkov.


197

Upravené ceny zohľadňujúce polohu pozemkov sa vypočítavajú nasledovne:

• na záujmovej ploche (napr. parcele) sa vypočítajú plochy jednotlivých bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek (BPEJ),

• z prílohy č. 8 vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. sa vyhľadajú úradné ceny jednotlivých BPEJ,

• súčtom cien jednotlivých BPEJ sa vypočíta cena parcely, • takto vypočítaná cena sa vynásobí príslušným koeficientom (pre vzdialenosť,

prípadne prevýšenie) a dostaneme upravenú cenu.

Priemernú cenu parcely upravenú koeficientami vzdialenosti a prevýšenia sa vypočíta podľa vzorca:

ΣΣΣΣ (VBPEJ x CBPEJ) x KV x KP PCPUVP = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

VPC

kde: PCPUVP = priemerná cena parcely upravená koeficientmi vzdialenosti a prevýšenia, VPC = výmera parcely CBPEJ = cena príslušnej BPEJ podľa prílohy č. 8 Vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb., KV = koeficient vzdialenosti, KP = koeficient prevýšenia a) Koeficienty na úpravu cien poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa vzdialenosti pozemkov od obce Tab. č. 1. Poľnohospodárske cesty I. kategórie – štátne cesty využiteľné pre poľnohospodársku dopravu, miestne komunikácie Výrobná oblasť

Poľno–hospod.

Vzdialenosť (km)

kultúra 1 2 3 4 5 6 7 Nížinná orná pôda 1,000 0,987 0,974 0,962 0,979 0,936 0,923 TTP 1,000 0,984 0,968 0,952 0,936 0,920 0,904 Podhorská orná pôda 1,000 0,986 0,972 0,958 0,944 0,931 0,916 TTP 1,000 ,0991 0,982 0,973 0,964 0,955 0,946 Pokračovanie tab. č. 1. Výrobná oblasť

Poľno–hospod.

Vzdialenosť (km)

kultúra 8 9 10 11 12 13 14 Nížinná orná pôda 0,910 0,898 0,885 0,872 0,859 0,846 0,834 TTP 0,888 0,872 0,856 0,840 0,824 0,808 0,792 Podhorská orná pôda 0,903 0,889 0,875 0,861 0,847 0,834 0,820 TTP 1,000 0,928 0,919 0,910 0,902 0,893 0,883 Tab. č. 2. Poľnohospodárske cesty II. kategórie – hlavné poľné cesty spevnené, prístupové poľné cesty spevnené Výrobná Poľno– Vzdialenosť (km)


198

oblasť hospod. kultúra 1 2 3 4 5 6 7 Nížinná orná pôda 1,000 0,986 0,972 0,958 0,945 0,931 0,917 TTP 1,000 0,983 0,966 0,949 0,932 0,915 0,898 Podhorská orná pôda 1,000 0,985 0,969 0,954 0,939 0,924 0,908 TTP 1,000 0,990 0,981 0,971 0,961 0,952 0,942 Pokračovanie tab. č. 2 Výrobná oblasť

Poľno–hospod.

Vzdialenosť (km)

kultúra 8 9 10 11 12 13 14 Nížinná orná pôda 0,904 0,890 0,876 0,862 0,848 0,835 0,821 TTP 0,881 0,864 0,847 0,830 0,813 0,796 0,779 Podhorská orná pôda 0,893 0,878 0,862 0,847 0,832 0,817 0,802 TTP 0,932 0,923 0,913 0,903 0,894 0,884 0,874 Tab. č. 3. Poľnohospodárske cesty III. kategórie – hlavné poľné cesty nespevnené, prístupové poľné cesty nespevnené Výrobná oblasť

Poľno–hospod.

Vzdialenosť (km)

kultúra 1 2 3 4 5 6 7 Nížinná orná pôda 1,000 0,984 0,968 0,953 0,938 0,922 0,906 TTP 1,000 0,981 0,962 0,944 0,926 0,907 0,889 Podhorská orná pôda 1,000 0,982 0,965 0,947 0,930 0,912 0,895 TTP 1,000 0,989 0,978 0,970 0,957 0,946 0,935 Pokračovanie tab. č. 3 Výrobná oblasť

Poľno–hospod.

Vzdialenosť (km)

kultúra 8 9 10 11 12 13 14 Nížinná orná pôda 0,891 0,875 0,860 0,845 0,829 0,813 0,798 TTP 0,870 0,852 0,833 0,815 0,796 0,777 0,759 Podhorská orná pôda 0,877 0,859 0,842 0,824 0,807 0,789 0,772 TTP 0,925 0,915 0,904 0,893 0,882 0,872 0,861 b) Koeficienty na úpravu cien poľnohospodárskej pôdy podľa prevýšenia pozemkov od obce Tab. č. 4. Poľnohospodárske cesty I. kategórie – štátne cesty využiteľné pre poľnohospodársku dopravu, miestne komunikácie Výrobná oblasť

Poľno–hospod.

Prevýšenie (m) na 1 km

kultúra do 40 41–80 81–120 121–160 161–200 nad 200 Nížinná orná pôda 1,000 0,986 0,969 0,948 TTP 1,000 0,990 0,979 0,964 0,965 0,916 Podhorská orná pôda 1,000 0,991 0,981 0,965 0,948 TTP 1,000 0,995 0,988 0,977 0,963 0,942


199

Koeficienty na ďalších 1000 m dopravnej cesty:

• pri prevýšení pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0 • pri väčšom prevýšení sa cena pôdy znižuje pre:

− nížinnú oblasť: orná pôda o 1,98 až 5,20 % TTP o 1,00 až 8,40 % − podhorskú oblasť: orná pôda o 0,90 až 5,20 % TTP o 0,50 až 5,80 %

Tab. č. 5. Poľnohospodárske cesty II. kategórie – hlavné poľné cesty spevnené, prístupové poľné cesty spevnené Výrobná oblasť

Poľno–hospod.


kultúra do 40 41–80 81–120 121–160 161–200 nad 200 Nížinná orná pôda 1,000 0,976 0,954 0,923 TTP 1,000 0,985 0,968 0,946 0,917 0,874 Podhorská orná pôda 1,000 0,987 0,971 0,951 0,922 TTP 1,000 0,992 0,983 0,966 0,945 0,913


• pri prevýšení pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0 • pri väčšom prevýšení sa cena pôdy znižuje pre:

− nížinnú oblasť: orná pôda o 2,40 až 7,70 % TTP o 1,50 až 7,80 % (extrémne 11,9 %) − podhorskú oblasť: orná pôda o 1,30 až 7,80 % TTP o 0,80 až 8,70 %

Tab. č. 6. Poľnohospodárske cesty III. kategórie – hlavné poľné cesty nespevnené, prístupové poľné cesty nespevnené Výrobná oblasť

Poľno–hospod.


kultúra do 40 41–80 81–120 121–160 161–200 nad 200 Nížinná orná pôda 1,000 0,962 0,930 TTP 1,000 0,972 0,952 0,912 0,883 0,810 Podhorská orná pôda 1,000 0,970 0,955 0,925 TTP 1,000 0,987 0,974 0,948 0,915 0,872


• pri prevýšení pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0


200

• pri väčšom prevýšení sa cena pôdy znižuje pre:

− nížinnú oblasť: orná pôda o 3,80 až 7,00 % TTP o 2,80 až 11,70 % (extrémne 19 %) − podhorskú oblasť: orná pôda o 3,00 až 7,50 % TTP o 1,60 až 12,80 %

Redukovaná priemerná cena parcely v príslušnom katastrálnom území sa vypočíta zo vzťahu:

ΣΣΣΣ (VBPEJ,BL x PCPUVP) + ΣΣΣΣ (VBPEJ,SL x PCPUVP x (1 – KR)) PCPR = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

VPC

kde: PCPR – redukovaná priemerná cena parcely, VBPEJ,BL – výmera BPEJ bez vplyvu limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV,

SO2, NP …) PCPUVP – priemerná cena parcely upravená koeficientmi vzdialenosti a prevýšenia, VBPEJ,SL – výmera BPEJ s vplyvom limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV,

SO2, NP …) VPC – výmera parcely KR – redukčný koeficient vyjadrujúci intenzitu obmedzenia prikázaného spôsobu

hospodárenia: KR = KNP x KCHKO x KCHOPAV x KPHO x KSO2

Redukovaná priemerná cena katastrálneho územia sa vypočíta súčtom redukovaných cien

jednotlivých parciel podľa vzorca:

ΣΣΣΣ (VBPEJ,BL x PCPUVP) + ΣΣΣΣ (VBPEJ,SL x PCPUVP x (1 – KR))

PCKUR = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– VKÚ

kde: PCKUR – priemerná cena katastrálneho územia redukovaná VBPEJ,BL – výmera BPEJ bez vplyvu limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV,

SO2, NP …) PCPUVP – priemerná cena parcely upravená koeficientmi vzdialenosti a prevýšenia, VBPEJ,SL – výmera BPEJ s vplyvom limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV,

SO2, NP …) VKU – výmera katastrálneho územia KR – redukčný koeficient vyjadrujúci intenzitu obmedzenia prikázaného spôsobu

hospodárenia c) Redukčné koeficienty na úpravu cien poľnohospodárskej pôdy zohľadňujúce antropogénne faktory

Vzhľadom na to, že úradná cena poľnohospodárskej pôdy nepostihuje ani zvláštnosti hospodárenia v príslušných katastrálnych územiach – napríklad prikázané spôsoby


201

hospodárenia v chránených krajinných územiach, národných parkoch, pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, navrhujem k úradnej cene pôdy použiť redukčné koeficienty. Redukčné koeficienty úprav na chránenom pôdnom fonde pre jednotlivé oblasti: 1. pásma hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov a minerálnych liečivých vôd:

PHO 1. stupeň – odníma sa z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; PHO 2. stupeň – vnútorné Kz = 0,30; PHO 2. stupeň – vonkajšie Kz = 0,20; PHO 3. stupeň – majetková ujma vzniká ojedinele, ak vznikne, výšku určí znalec;

2. chránené vodohospodárske oblasti: majetková ujma vzniká ojedinele, ak vznikne, výšku určí znalec;

3. chránené územia a ich ochranné pásma z hľadiska ochrany prírody a krajiny: 5. stupeň ochrany – Kz = 0,30 4. stupeň ochrany – Kz = 0,20 3. stupeň ochrany – Kz = 0,10 2. stupeň ochrany – majetková ujma vzniká ojedinele, ak vznikne, výšku určí znalec.

Redukčné koeficienty úprav v imisne ohrozenom území: I. zóna Kz = 0,10 II. zóna Kz = 0,20 III. zóna Kz = 0,30 IV. zóna Kz = 0,40

d) Koeficienty na úpravu ceny poľnohospodárskych pozemkov v blízkosti intravilánov obcí ako potenciálnych stavebných pozemkov: Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov Koef. zvýšenia

a) Bratislava 10 b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica Trenčianske Teplice

6

c) Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin 4 d) Ostatné okresné mestá 3 e) Ostatné obce 2

Príklad úpravy ceny poľnohospodárskych pozemkov Východiskové podklady pre ocenenie Poľnohospodársky podnik hospodári na 123,47 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 69,68

je orná pôda, 32,21 ha trvalé trávne porasty, 3,20 ha vinice, 8,91 ha sady intenzívne, 5,33 ha sady extenzívne a 4,14 ha chmeľnice.

Parcela č. 1974 je charakterizovaná bonitovanou pôdno–ekologickou jednotkou BPEJ 0111002 s priemernou cenou TTP 55 900 Sk/ha, trvalé trávne porasty sa nachádzajú na výmere 21,21 ha, parcela je v nížinnej výrobnej oblasti, prístupová po ceste I. kategórie, bez prevýšenia, bez antropologických vplyvov. Parcela leží v blízkosti okresného mesta, od ktorého je vzdialená iba 1 km, teda na hranici intravilánu a extravilánu.


202

Na parcele č. 1975 s celkovou výmerou 18,79 ha a BPEJ 0112002 sa vyskytuje orná pôda o výmere 7,79 ha s priemernou cenou 56 800 Sk/ha a TTP o výmere 11,00 ha s priemernou cenou 42 600 Sk/ha. Je v nížinnej výrobnej oblasti, bez prevýšenia, bez antropologických vplyvov, vzdialená od okresného mesta 2 km s prístupovou cestou I. kategórie.

Parcela č. 1976 má výmeru 18,24 ha ornej pôdy s BPEJ 0144002 a priemernou cenou OP 90 000 Sk/ha, je v nížinnej výrobnej oblasti, bez prevýšenia, bez antropologických vplyvov, vzdialená od okresného mesta 2 km s prístupovou cestou II. kategórie.

V nížinnej výrobnej oblasti sa ešte nachádza parcela č. 2011 s výmerou 21,17 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 17,03 ha ornej pôdy a 4,14 ha chmeľníc s BPEJ 0147202 a priemernou cenou 34 300 Sk/ha; parcela č. 2012 s výmerou 9,58 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 4,25 ha ornej pôdy a 5,33 ha extenzívnych sadov s BPEJ 0147402 a priemernou cenou 59 000 Sk/ha a parcela č. 2513 s výmerou 11,11 ha ornej pôdy, z toho 4,25 ha ornej pôdy s BPEJ 0148212 a priemernou cenou 17 000 Sk/ha. Tieto tri parcely sú vo vzdialenosti 6, 7 a 8 km od okresného mesta a prístupové cesty k nim sú II. kategórie. Parcela č. 2513 vykazuje prevýšenie 45 m na 1 km a patrí do III. zóny znečistenia poľnohospodárskej pôdy imisiami.

V podhorskej výrobnej oblasti sa nachádza parcela č. 2514 s BPEJ 0154672, výmerou 15,50 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 3,39 ha ornej pôdy, 3,20 ha viníc a 8,91 ha intenzívnych sadov a priemernou cenou 15 000 Sk/ha; vzdialená 8 km od okresného mesta po prístupovej ceste je II. kategórie, v dôsledku znečistenia imisiami patrí do IV. zóny znečistenia; prevýšenie 100 m na 1 km a parcela č. 4001 s BPEJ 0154772, výmerou 7,87 ha ornej pôdy a priemernou cenou 48 059 Sk/ha; vzdialená 10 km od okresného mesta po prístupovej ceste je III. kategórie, prevýšenie 135 m na 1 km Výmera poľnohospodárskych pozemkov podľa kultúr užívania Číslo BPEJ Výmera v ha parc. PP OP TTP VIN SAI SAE CHM 1974 0111002 21,21 0,00 21,21 0,00 0,00 0,00 0,00 1975 0112003 18,79 7,79 11,00 0,00 0,00 0,00 0,00 1976 0144002 18,24 18,24 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 2011 0147202 21,17 17,03 0,00 0,00 0,00 0,00 4,14 2012 0147402 9,58 4,25 0,00 0,00 0,00 5,33 0,00 2513 0148212 11,11 11,11 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 2514 0154672 15,50 3,39 0,00 3,20 8,91 0,00 0,00 4001 0154772 7,87 7,87 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Poľnohospodársky podnik

123,47 69,68 32,21 3,20 8,91 5,33 4,14


203

Úradná cena poľnohospodárskych pozemkov Číslo BPEJ Výmera v ha Celková Priemerná cena v Sk/ha parc. PP OP TTP cena PP v Sk PP OP TTP 1974 0111002 21,21 0,00 21,21 1 185 639 55 900 74 500 55 900 1975 0112003 18,79 7,79 11,00 911 072 54 818 56 800 42 600 1976 0144002 18,24 18,24 0,00 1 641 600 90 000 90 000 67 500 2011 0147202 21,17 21,17 0,00 829 864 39 200 39 200 29 400 2012 0147402 9,58 9,58 0,00 328 594 34 300 34 300 25 800 2513 0148212 11,11 11,11 0,00 655 490 59 000 59 000 44 300 2514 0154672 15,50 15,50 0,00 263 500 17 000 17 000 12 800 4001 0154772 7,87 7,67 0,00 118 050 15 000 15 000 11 300 Poľnohospodársky podnik

123,47 91,26 32,21 5 933 809 48 059 46 894 51 358

Cena poľnohospodárskych pozemkov upravená koeficientami vzdialenosti a prevýšenia Číslo BPEJ Kultú–

ra Výmera Úradná cena PP Koef. Koef. Redukovaná cena

parc. PP Prie–merná

celková vzdial. prevýš. priemer–ná

celková

v ha v Sk/ha v Sk v Sk/ha Sk 1974 0111002 TTP 21,21 55 900 1 185 639 1,000 1,000 55 900 1 185 639 1975 0112003 orná 7,79 56 800 3 850 472 0,987 1,000 54 105 421 481 1975 0112003 TTP 11,00 42 600 468 600 0,984 1,000 53 941 593 350 1976 0144002 orná 18,24 90 000 16 941 600 0,986 1,000 88 740 1 618 618 2011 0147202 orná 21,17 39 200 17 280 144 0,931 1,000 36 495 772 603 2012 0147402 orná 9,58 34 300 7 374 500 0,917 1,000 31 453 301 321 2513 0148212 orná 11,11 59 000 6 490 000 0,904 0,976 52 056 578 341 2514 0154672 orná 15,50 17 000 807 500 0,893 0,971 14 741 228 482 4001 0154772 orná 7,87 15 000 2 520 000 0,842 0,925 11 683 91 943 Poľnohospod. podnik

123,47 48 059 5 933 809 * * 46 908 5 791 778

Redukovaná cena poľnohospodárskej pôdy upravená redukčnými koeficientami úprav v imisne ohrozenom území Číslo BPEJ Výmera Redukovaná cena Koef. Výsledná redukovaná

cena parc. PP priemerná celková opráv priemerná celková

v ha v Sk/ha Sk v Sk/ha Sk 1974 0111002 21,21 55 900 1 185 639 – 55 900 1 185 639 1975 0112003 7,79 54 105 421 481 – 54 105 421 481 1975 0112003 11,00 53 941 593 350 – 53 941 593 350 1976 0144002 18,24 88 740 1 618 618 – 88 740 1 618 618


204

2011 0147202 21,17 36 495 772 603 – 36 495 772 603 2012 0147402 9,58 31 453 301 321 – 31 453 301 321 2513 0148212 11,11 52 056 578 341 0,30 36 439 404 839 2514 0154672 15,50 14 741 228 482 0,40 8 844 137 089 4001 0154772 7,87 11 683 91 943 – 11 683 91 943 Poľnohospod. podnik

123,47 46 908 5 791 778 44 763 5 526 883

Upravená redukovaná cena poľnohospodárskej pôdy z dôvodu blízkosti parcely k intravilánu obce Číslo BPEJ Výmera Redukovaná cena Koef. Výsledná upravená cena parc. PP priemerná celková zvýšenia priemerná celková

v ha v Sk/ha Sk v Sk/ha Sk 1974 0111002 21,21 55 900 1 185 639 3 167 700 3 556 917 1975 0112003 7,79 54 105 421 481 – 54 105 421 481 1975 0112003 11,00 53 941 593 350 – 53 941 593 350 1976 0144002 18,24 88 740 1 618 618 – 88 740 1 618 618 2011 0147202 21,17 36 495 772 603 – 36 495 772 603 2012 0147402 9,58 31 453 301 321 – 31 453 301 321 2513 0148212 11,11 36 439 404 839 – 36 493 404 839 2514 0154672 15,50 8 844 137 089 – 8 844 137 089 4001 0154772 7,87 11 683 91 943 – 11 683 91 943 Poľnohospod. podnik

123,47 44 763 5 526 883 63 968 7 898 161

7. ZÁVER Celková cena pozemkov poľnohospodárskeho podniku je 5 933 809 Sk, priemerná cena

48 059 Sk/ha. Po prepočte príslušnými koeficientmi podľa vzdialenosti parciel od obce, berúc do úvahy aj kvalitu prístupových ciest a podľa prevýšenia sa celková cena znížila na 5 791 778 Sk, priemerná cena na 46 908 Sk/ha.

Takto ponížená cena sa ďalej upravila redukčnými koeficientmi úprav, nakoľko dve parcely sa nachádzajú v imisne ohrozenom území. Týmto celková cena klesla na 5 526 883 Sk, priemerná na 44 763 Sk/ha.

V dôsledku blízkosti jednej parcely k intravilánu okresného mesta sa nakoniec upravila redukovaná cena pôdy na tejto parcele príslušným koeficientom.

Výsledná celková cena poľnohospodárskych pozemkov po zohľadnení všetkých faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, je 7 898 161 Sk a priemerná cena poľnohospodárskej pôdy na týchto pozemkoch je 63 968 Sk/ha. LITERATÚRA

[1] BUDAY, Š.: Ocenenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa 7–miestneho kódu BPEJ. Záverečná správa, VÚEPP, Bratislava 1994.

[2] BUDAY, Š.: Cena poľnohospodárskej pôdy a smery jej využitia, VÚEPP Bratislava 2000, vydal: CROCUS Nové Zámky


205

[3] BUDAY, Š. a kol.: Cena poľnohospodárskej pôdy, CROCUS, Nové Zámky 2000 [4] DŽATKO, M. a kol.: Charakteristika bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek

SSR. Bratislava, MPVž 1976. [5] LINKEŠ, V., PESTÚN, V.: Príručka pre používanie máp BPEJ, Bratislava 1996. [6] REJFEK, F.: Oceňování zemědělských pozemků a kultur v ČSFR. Záverečná

správa. Praha, VÚZE 1991. [7] VOLTR, V.: Metody oceňování zemědělských půd v ČR. Sborník materiálů ze

semináře. In: Půdní fond a jeho využití, Špindlerův Mlýn, ČR, 1997. [8] Vyhláška Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov,

trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení

bonitÁcia pÔdy a oce Ňovanie pozemkov, …svf.uniza.sk/kgd/skripta/pu_prednasky/bpej.pdf ·...

Documents