SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU1133061

DLHODOBÝ MAJETOK VO VYBRANOM PODNIKU

2011 Tomáš Kupec

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

DLHODOBÝ MAJETOK VO VYBRANOM PODNIKU

Bakalárska práca

Študijný program: Manažment podniku

Študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku (6284700)

Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov

Školiteľ: Ing. Jana Michaláková, PhD.

2011 Tomáš Kupec

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Tomáš Kupec vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Dlhodobý

majetok vo vybranom podniku“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 11. mája 2011

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Jane Michalákovej, PhD. za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní bakalárskej práce.

Ďalej ďakujem firme Agrostav, a. s. Nitra za poskytnuté informácie, konzultácie

a potrebné podklady.

Abstrakt

Majetkom podniku rozumieme všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti

obstaráva, používa a vytvára, a s ktorým vo vlastnom záujme účelne hospodáril. Každý

podnikateľ si obstaráva majetok so zámerom, aby mu priniesol čo najväčší ekonomický

úžitok a aby prispel k zväčšeniu jeho bohatstva, a to vo forme peňažných prostriedkov

alebo vo forme iných zložiek majetku. Majetok predstavuje pre podnikateľa budúci prínos,

zhodnotenie, ekonomický úžitok, t.j. jeho správnym využívaním a hospodárením s ním

dosiahne podnikateľ zisk. Preto je aj sledovanie majetku, jeho stavu a zmeny jednou zo

základných úloh účtovníctva. A zároveň aj predmetom bakalárskej práce „Dlhodobý

majetok vo vybranom podniku“, v ktorej cieľom bolo zhodnotenie dlhodobého majetku vo

vybranej spoločnosti Agrostav, a. s. Nitra, ktorá pôsobí na slovenskom trhu so zameraním

na výrobu i poskytovanie služieb. V teoretickej časti práce sa zaoberáme charakteristikou

dlhodobého majetku a základnými vlastnosťami majetkových položiek, podstatou

evidencie majetku a jeho kolobehom. V záverečnej praktickej časti práce sú získané

poznatky aplikované vo vybranej spoločnosti, na základe ktorých sú podané návrhy na

zlepšenie.

Kľúčové slová: dlhodobý majetok, dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný

majetok, dlhodobý finančný majetok, účet, účtovníctvo, aktíva

Abstract

By business property we understand all the means the enterprise procures, uses and

creates in its business activities. These are the tools with which business in its own

interests effectively manages. Each entrepreneur procures the property with the intention to

bring him the greatest economic benefit and to contribute to an increase in his wealth in

cash or other components or in the form of property. Asset is the entrepreneur's future

contribution, assessment, economic benefit, i.e. by effectively using and managing his

property he achieves a profit. Therefore, the pursuit of property, status and changes is one

of the basic accounting tasks. And also it is the subject of bachelor thesis “Non-current

assets in selected enterprises”, which aim was to evaluate the long-term assets in the

selected company Agrostav, a. p. Nitra, which operates on the Slovak market with a focus

on manufacturing and services. The theoretical part deals with the characteristics of fixed

assets and the essential characteristics of items of property, property records and the

essence of its cycle. In the final practical part of the thesis we applied the gained

information of the selected company. On the basis of these knowledge we made proposals

for improvement.

Keywords: fixed assets, fixed tangible property, fixed intangible property, fixed financial

property, account, accounting, assets

ObsahZoznam skratiek...................................................................................................................7

Úvod.......................................................................................................................................8

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí..........................................9

1.1 Charakteristika dlhodobého majetku.......................................................................9

1.1.1 Dlhodobý nehmotný majetok.........................................................................11

1.1.2 Dlhodobý hmotný majetok.............................................................................12

1.1.3 Dlhodobý finanční majetok............................................................................15

1.2 Evidencia majetku.................................................................................................17

1.3 Kolobeh dlhodobého majetku................................................................................18

1.3.1 Oceňovanie dlhodobého majetku...................................................................18

1.3.2 Obstaranie dlhodobého majetku.....................................................................19

1.3.3 Prenájom dlhodobého majetku.......................................................................20

1.3.4 Odpisovanie dlhodobého majetku..................................................................21

1.3.5 Vyraďovanie dlhodobého majetku.................................................................22

2 Cieľ práce....................................................................................................................23

3 Metodika práce...........................................................................................................24

4 Výsledky práce...........................................................................................................26

4.1 Charakteristika spoločnosti...................................................................................26

4.2 Dlhodobý majetok spoločnosti..............................................................................28

4.2.1 Vymedzenie dlhodobého majetku..................................................................29

4.2.2 Evidencia dlhodobého majetku......................................................................34

4.2.3 Obstarávanie a oceňovanie dlhodobého majetku...........................................35

4.2.4 Odpisovanie a odpisový plán.........................................................................36

4.2.5 Inventarizácia.................................................................................................37

Záver....................................................................................................................................40

Použitá literatúra...............................................................................................................42

Prílohy.................................................................................................................................44

Zoznam skratiek

a. s. akciová spoločnosť

DM dlhodobý majetok

DHM dlhodobý hmotný majetok

DNM dlhodobý nehmotný majetok

DFM dlhodobý finančný majetok

OR obchodný register

OŠ organizačná štruktúra

IS interná smernica

VC vstupná cena

ZC zostatková cena

OC obstarávacia cena

UO účtovné obdobie

UJ účtovná jednotka

CP cenné papiere

UIK ústredná inventarizačná komisia

CIK inventarizačná komisia

7

Úvod

Dlhodobý majetok má v podniku svoje nenahraditeľné miesto. Väčšina

podnikateľských subjektov sa nezaobíde pri svojej činnosti bez budov, zariadenia

(strojového, kancelárskeho a pod.) a ďalších hmotných aktív.

V súčasnej dobe, keď je využívaná k väčšine administratívnych operácií výpočtová

technika, je neoddeliteľnou súčasťou aktív podniku taktiež napr. softvér, reprezentujúci

nehmotnú formu dlhodobého majetku.

V dobe neustále sa rozvíjajúcich finančných trhov a produktov nájdeme v majetku

podniku stále častejšie aj dlhodobý majetok finančný, predstavovaný napr. majetkovými

cennými papiermi, dlhopismi či termínovanými vkladmi. Z uvedeného vyplýva samotné

členenie dlhodobého majetku, a to na dlhodobý majetok nehmotný, hmotný a finančný.

Legislatívne je oblasť dlhodobého majetku upravená celou radou predpisov, ktoré

sú veľmi často a zásadným spôsobom novelizované. Z účtovného hľadiska sa jedná najmä

o zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve s novelou 486/2010 Z. z. (z 18. 12. 2010) s

účinnosťou od 1. januára 2011. Rovnako dôležité je hľadisko daňových dopadov operácií

spojených s dlhodobým majetkom. Dôležitá je aj právna úprava podľa zákona č. 595/2003

Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

8

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Charakteristika dlhodobého majetku

Podľa opatrení MF SR (2009) platí: „(1) Majetok účtovnej jednotky sa člení

z časového hľadiska na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok. Dlhodobý majetok je

majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným

spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako 1 rok. Krátkodobý majetok je

majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným

spôsobom pri vzniku prípadu je najviac 1 rok. (2) Ak pri konkrétnom druhu majetku nie je

možné ich členenie podľa odseku 1, rozhodujúcim pre členenie majetku je zámer účtovnej

jednotky s akým sa obstarával majetok. (3) Dohodnutá doba splatnosti pohľadávok je doba

dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Podľa

dohodnutej doby splatnosti sa pohľadávky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na

príslušné syntetické účty. (4) Zostatková doba splatnosti pohľadávok je doba, ktorá sa

rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje

účtovná závierka.“

Dvořáková (2008) sa nechala počuť: „Dlhodobý majetok je podnikom získaný za

účelom dlhodobého držania. Charakteristickým znakom dlhodobého majetku je, že prináša

úžitok postupne, v priebehu viacerých účtovných období. Dlhodobý majetok je ďalej

rozčleňovaný na majetok dlhodobý hmotný, nehmotný a na dlhodobý finančný, je vhodné,

pokiaľ sa v rámci týchto skupín oddelene vykazujú dlhodobé aktíva, ktoré už prinášajú

podniku úžitok a dlhodobé aktíva, ktoré ešte úžitok neprinášajú, sú nedokončené.“

Rámcová účtová osnova (2011) obsahuje nasledovné účtovné skupiny

dlhodobého majetku:

01 - Dlhodobý nehmotný majetok,

02 - Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný,

03 - Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný,

04 - Obstaranie dlhodobého majetku,

05 - Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok,

06 - Dlhodobý finančný majetok,

07 - Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku,

08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku,

09 - Opravné položky k dlhodobému majetku.“9

Podľa Hacherovej (2008): „Pre všetky zložky tejto skupiny majetku je

rozhodujúce časové hľadisko ich použiteľnosti v hospodárskom cykle, u vybraných druhov

majetku zmluvná doba splatnosti, resp. doba držby – dispozičná doba.

Štruktúra dlhodobého majetku je nasledovná:

dlhodobý nehmotný majetok,

dlhodobý hmotný majetok,

dlhodobý finančný majetok,

dlhodobé pohľadávky.“

Obrázok 1: Dlhodobý majetok

Zdroj: http://www.e-skripta.eu/epi/index.php?id=rocnik3/financnianalyzaaplanovani/

financni-analyza-a-planovani-kap1

1.1.1 Dlhodobý nehmotný majetok

10

Cenigová (2010) definuje účtovanie: „Na účtoch účtovnej skupiny 01 – Dlhodobý

nehnuteľný majetok sa účtuje podľa §32 opatrenia o dlhodobom nehmotnom majetku, ku

ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu

alebo ku ktorému má právo užívania poskytnuté vlastníkom majetku a o ostatnom

dlhodobom nehmotnom majetku."

Podľa §13 a §37 zákon č. 431/2002 Z.z o účtovníctve sú dlhodobým nehmotným

majetok zložky majetku, ako sú aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva

a ostatný nehmotný majetok, ktorých ocenenie je vyššie ako suma ustanovená zákonom

o dani z príjmov pre nehmotný majetok v jednotlivom prípade, t.j. 2400 eur a doba

použiteľnosti dlhšia ako jeden rok. Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume

ustanovenej zákonom o dani z príjmov alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého

nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. Dobou

použiteľnosti sa rozumie doba, počas ktorej je majetok využiteľný pre súčasnú a ďalšiu

činnosť.

Máziková (2010) uviedla: „Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume

ustanovenej zákonom o dani z príjmov alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako

jeden rok, ktorý účtovná jednotka nezaradila do dlhodobého nehmotného majetku, sa pri

jeho obstaraní za odplatu účtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby.“

Na uvedenú problematiku existuje veľa názorov a postojov, jedným z nich je aj

definovanie podľa Machalu (2009): „Dlhodobý nehmotný majetok predstavuje stále

významnejšiu zložku majetku – aktív podnikateľských subjektov. Stále viacej

podnikateľov, obchodných spoločností a ich pracovníkov, sa s nehmotným majetkom

stretáva, využíva ho k svojej činnosti a v neposlednej rade o ňom účtuje. Zriadenie

a exploatácia nehmotného majetku sa taktiež premietajú do základu dane z príjmu ako

fyzických, tak právnických osôb. Tak, ako sa v priebehu času vyvíja právna podstata

dlhodobého nehmotného majetku, a pribúdajú ďalšie majetkové zložky, podraďované do

dlhodobého nehmotného majetku, vyvíjajú sa veľmi rýchlo aj účtovné a daňové predpisy,

ktoré problematiku dlhodobého nehmotného majetku upravujú.“

Podľa Hacherovej (2008) a platnej právnej úpravy do dlhodobého nehmotného

majetku patria:

012 – Aktivované náklady na vývoj, ktoré sú ustanovené zložky dlhodobého nehmotného

majetku v priebehu vývoja a výskumu alebo už vytvorené vlastným vývojom a výskumom

v podniku, napr. zhotovenie a testovanie prototypov a modelov, činností zamerané na

získanie nových poznatkov, hľadanie alternatívnych materiálov, výrobkov, služieb...

11

V nadväznosti na automatizované spracovanie predmetu účtovníctva je 013 –

Softvér významnou zložkou dlhodobého nehmotného majetku. Softvér môže byť:

kúpený samostatne – nie je súčasťou hardvéru a jeho ocenenia,

vytvorený vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s ním a použitia pre potreby

účtovnej jednotky.

Jednotlivými zložkami DNM sa zaoberá aj Hakalová (2010), podľa ktorej medzi

014 – Oceniteľné práva zaraďuje výrobno-technické poznatky ako technická

dokumentácia, receptúry, predmety priemyselných práv chránené zákonmi – zlepšovacie

návrhy patenty, ochranné známky...

Postupy účtovania definujú 015 – Goodwill ako kladný rozdiel medzi obstarávacou

cenou a podielom obstarávateľa na reálnej hodnote obstaraného majetku a záväzku ku dňu

obstarania. Vzniká pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti, ak je kúpna cena alebo

uznaná hodnota vkladu vyššia, ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku

a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho alebo

prijímateľa vkladu. Ak je tento rozdiel záporný – ide o záporný goodwill.

Iný pohľad vyjadril Sedláček (2005), ktorý uvádza že goodwil či badwill

ekonomicky predstavuje hodnotu mena podniku alebo taktiež cenu, ktorú hradí kupujúci

(nadobúdateľ) za získanie výhodnejšieho postavenia na trhu, za získanie know-how, za

dopravné výhody a pod.

Šlosárová (2009) definuje využitie účtu 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok

nasledovne: „Účtovná jednotka môže používať tento účet na účtovanie takého dlhodobého

nehmotného majetku, ktorý svojím charakterom nepatrí na účty 012 až 015.“

1.1.2 Dlhodobý hmotný majetok

Dlhodobý hmotný majetok podľa Baštincovej (2009) predstavuje významnú súčasť

majetku (aktív) a zároveň tvorí, v prevažnej väčšine účtovných jednotiek, i najväčšiu časť

dlhodobého majetku. Od jeho výkonnosti závisí nielen ekonomická efektívnosť

a rentabilnosť poskytovaných výkonov, ale aj celkové dosahované ekonomické výsledky

a pozícia na domácom i zahraničnom trhu.

Z hľadiska finančného riadenia je dlhodobý hmotný majetok dlhodobo spojený

s činnosťou účtovnej jednotky, dlhodobo viaže finančné prostriedky a ovplyvňuje finančnú

12

situáciu. Je to majetok, ktorý sa opotrebúva postupne, obnovuje sa dlhšiu dobu a zaťažuje

ekonomiku predovšetkým fixnými nákladmi (odpismi).

Z teoretického hľadiska dlhodobý majetok predstavuje vynaložené ekonomické

zdroje s cieľom zvýšenia ekonomických úžitkov, ktoré účtovná jednotka takmer s istotou

očakáva v ďalších obdobiach, dopĺňa Baštincová (2009).

Podľa Mázika (2004) do dlhodobého hmotného majetku patria:

nehnuteľnosti – pozemky, stavby, nebytové priestory,

umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov,

samostatne hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí s dobou použiteľnosti dlhšou

ako 1 rok a v ocenení vyššom, ako je suma ustanovená v osobitnom predpise,

pestovateľské celky trvalých porastov s dobu plodnosti dlhšou ako 3 roky,

základné stádo a ťažné zvieratá bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu.

Bitterová (2010) poukazuje na majetok, ktorý nespĺňa vstupnú cenu danú

zákonom, t.j. jeho cena je 1700; eur a menej. Takýto majetok je možne účtovať 2

spôsobmi:

zaradí ho do dlhodobého majetku,

účtuje o ňom ako o zásobách.

Do dlhodobého hmotného majetku – odpisovaného podľa platnej legislatívy patria:

Šlosárová (2009) popisuje 021- Stavby nasledovne: „Stavbou je stavebná konštrukcia

postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou,

alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Podľa stavebno-technického vyhotovenia

a účelu môže ísť o:

pozemné stavby (sú to zastrešené budovy určené na ochranu ľudí, zvierat a vecí,

ktoré zahŕňajú bytové budovy a nebytové budovy),

inžinierske stavby (sú to všetky ostatné stavby, ktoré nemajú charakter budovu, t.j.

cesty, mosty, tunely, železničné dráhy, priehrady, ropovody atď.).“

Druhou veľmi významnou časťou DHM sú 022 – Samostatné hnuteľné veci

a súbory hnuteľných vecí. SHV so samostatným technicko-ekonomickým určením sa

rozumie časť výrobného alebo iného celku. Samostatne hnuteľnými vecami, resp. súborom

hnuteľných vecí, sú najmä:

13

stroje, prístroje a zariadenia (napr. výrobné zariadenia, obrábacie stroje,

kancelárske stroje a počítače, elektrické stroje a prístroje, nádrže, cisterny,

kontajnery a pod.),

dopravné prostriedky,

inventár (napr. nábytok, hudobné nástroje, športové výrobky, umelé kvety,

rozhlasové a televízne prijímače, spotrebiče...), uvádza Šlosárová (2009).

Cenigová (2010) venuje pozornosť aj nasledovným položkám DHM, a to 025 –

Pestovateľským celkom trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktorými

sú:

ovocné stromy (s výmerou pozemku nad 0,25 ha v hustote min. 90 stromov na 1

ha),

ovocné kríky (s výmerou pozemku nad 0,25 ha v hustote min. 1000 kríkov na 1

ha),

chmeľnice a vinice.

Ďalšou položkou, ktorú autorka spomína je 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá

bez ohľadu na obstarávaciu cenu, ktoré tvoria dospelé plemenné a chovné zvieratá za

účelom hospodárskeho využitia. Hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie

mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa, komerčné využitie.

Medzi zvieratá základného stáda bez ohľadu na ich cenu patria najmä: dojnice

a plemenné býky, prasnice a plemenné kance, bahnice a plemenné barany, kozy

a plemenné capy, kobyly a plemenný žrebce, ostatné koňovité zvieratá dospelé (napr.

somáre, muly a mulice), dospelé plemenné husi a gunáre.

Šlosárová (2009) sa zaoberá aj 029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok, ktorý

predstavuje samostatnú časť DHM a tvoria ho:

otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk (ak nezvyšujú obstarávaciu cenu

pozemku),

technická rekultivácia (zahŕňa najmä náklady vynaložené na úpravu pozemkov),

technické zhodnotenie (výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné

úpravy).

14

Baštincová (2009) o dlhodobom hmotnom majetku – neodpisovanom: „Osobitnú

súčasť dlhodobého hmotného majetku tvoria pozemky, umelecké diela, zbierky a predmety

z drahých kovov. Medzi dlhodobý hmotný majetok patria vtedy, ak ich účtovná jednotka

neobstarala za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov, t. j. ak

netvoria dlhodobý finančný majetok.“

Medzi 031 – Pozemky patria poľnohospodárske pozemky, lesné pozemky a ostatné

pozemky, ku ktorým má účtovná jednotka vlastnícke právo. Do obstarávacej ceny

pozemku sa zahŕňa aj hodnota kúpeného lesa, ak ho účtovná jednotka kúpila za účelom

jeho pestovania. Obstarávacou cenou kúpeného pozemku vysadeného stromami alebo

kríkmi, ktoré nie sú pestovateľským celkom trvalých porastov, je cena vrátane výsadby.

Súčasťou ocenenia pozemkov je aj hodnota ložiska nerastných surovín, uzatvára

Baštincová (2009).

K dlhodobému hmotnému majetku – neodpisovanému patria aj 032 – Umelecké

diela a zbierky, ktoré Máziková (2009) definuje nasledovne:

Medzi umelecké diela patria výtvarné diela a umelecké predmety, ak nie sú

súčasťou stavebných objektov.

Zbierky predstavujú súbor predmetov, ktorý zobrazuje historický alebo technický

vývoj určitej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky. Ide o ucelený súbor hnuteľných vecí,

ktoré neslúžia na podnikanie, ale dokumentujú napr. históriu vývoja výroby,

etnografického vývoja určitého územného celku a pod.

Predmety z drahých kovov sa tiež považujú za dlhodobý hmotný majetok bez

ohľadu na ich obstarávaciu cenu. Ide o predmety, pri ktorých drahý kov tvorí podstatnú

súčasť, dodáva Máziková (2009).

1.1.3 Dlhodobý finanční majetok

Podstatu DFM charakterizuje Baštincová (2001) nasledovne: „V trhovom

hospodárstve je sprostredkovateľom efektívnej alokácie voľných peňažných prostriedkov

finančný trh. Z ekonomického hľadiska má kľúčové postavenie, pretože na finančnom trhu

sa uskutočňujú rozhodujúce finančné transakcie s výraznými dôsledkami na hospodárenie

jednotlivých podnikov. Podniky ako finanční investori prostredníctvom finančného trhu

poskytujú svoje dočasné voľné peňažné prostriedky tým subjektom, ktoré ponúkajú

najvyšší výnos s najnižším rizikom. Peňažné prostriedky sa prostredníctvom finančného

trhu zhodnocujú.“

15

Pre potreby finančného riadenia je významné členenie finančných trhov podľa

doby, na ktorú sa finančné obchody uzatvárajú. Z tohto hľadiska ide o:

peňažný thr,

kapitálový trh.

Účtovanie dlhodobého finančného majetku uvádza Soukupová (2009): „Dlhodobý

finančný majetok si podnik obstaráva alebo vlastní s cieľom obchodovať s ním alebo

z dôvodu dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov so zámerom:

permanentne ich zhodnocovať formou získavania dividend, úrokov, nájomného

a pod.,

získať rozhodujúci alebo podstatný vplyv na spoločnosť,

zabezpečiť dlhodobé spoľahlivé obchodné spojenie s určitou spoločnosťou.“

Bitterová (2010) pokračuje o DFM: „Finančné investície predstavujú rozloženie

peňažných prostriedkov do investícií rôznej výnosnosti tak, aby prinášali dlhodobo (dlhšie

ako jeden rok) čo najvyšší výnos a minimálne riziko. Pre ich správne zatriedenie je

rozhodujúcim kritériom doba ich držby, resp. splatnosti, bez ohľadu na ich cenu.“

Dlhodobý finančný majetok sa podľa Feketeovej (2009) člení na:

061 – Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe - spoločnosť vlastní viac

ako 50% hlasovacích práv v ovládanej spoločnosti.

062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom -

spoločnosť vlastní najmenej 20% podiel na základnom imaní v spoločnosti

s podstatným vplyvom.

063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely - ide o ostatné cenné papiere a podiely,

ktoré nespĺňajú predchádzajúce podmienky.

065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti - ak je doba splatnosti dlhšia ako 1

rok.

066 – Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku a 067 – Ostatné pôžičky -

pri účtovaní na týchto účtoch ide predovšetkým o správnu identifikáciu dlžníkov

a o správnu výšku výnosových úrokov.

069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok - využíva sa v prípade uloženia voľných

peňažných prostriedkov (umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov

a pozemky), tvrdí Feketeová (2009).

16

1.2 Evidencia majetku

Majetok spoločnosti predstavuje dôležitý prvok k zabezpečovaniu podnikateľskej

činnosti. V súlade s tým sa musíme jednotlivým položkám dôsledne venovať a tým

zabezpečiť dostatočnú informovanosť o štruktúre a hodnote majetku spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva potreba analytickej evidencie DM. Môžeme to odôvodniť

rôznorodosťou jeho zložiek, ich pôvodom a účelom, ktorý vedie k potrebe usporiadať ich

podľa rôznych hľadísk.

Sedláček (2005) sa nechal počuť, že podnik vedie analytickú evidenciu:

podľa jednotlivých zložiek dlhodobého majetku,

podľa účelu vyplývajúceho z požiadaviek riadenia spoločnosti,

podľa účelu stanoveného právnymi predpismi,

oddelene u prenajatého majetku a jeho technického zhodnotenia.

Analytická evidencia slúži k identifikácii dlhodobého majetku a preto obsahuje

najmä názov a popis majetku, dátum jeho obstarania a zaradenia do užívania, dátum

zaúčtovania, jeho ocenenie, zvolený postup odpisovania, ročné sadzby účtovných

a daňových odpisov, výšku týchto odpisov, účtovnú a daňovú zostatkovú cenu, dátum

a spôsob vyradenia.

Analytická evidencia dlhodobého finančného majetku sa vedie podľa jeho

jednotlivých zložiek (u záloh a pôžičiek podľa jednotlivých dlžníkov a prípadne i meny).

Musí obsahovať údaje potrebné k presnej identifikácií týchto aktív, tvrdí Sedláček (2005).

17

1.3 Kolobeh dlhodobého majetku

V nasledujúcej časti práce sme sa zamerali na vymedzenie jednotlivých fáz počnúc

obstaraním až po vyradenie dlhodobého majetku. Poukazujeme na jednotlivé možnosti:

obstarania,

oceňovania,

odpisovania,

vyradenia.

Pretože podnik nemusí používať iba majetok, ktorý je v jeho vlastníctve, ale môže

si ho taktiež prenajať, je v tejto časti umiestnená subkapitola pre leasing.

1.3.1 Oceňovanie dlhodobého majetku

Všeobecne definované spôsoby oceňovania nasledovne stanovuje zákon

o účtovníctve v § 24, 25, 26 a 27:

ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu – prvotného ocenenia majetku,

ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa osobitného predpisu.

Pre účely zákona o účtovníctve a následných účtovných predpisov sa pre

oceňovanie majetku podľa Patakyho (2008) používajú tieto druhy cien:

obstarávacia cena - tvorí ju dohodnutá cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady

súvisiace s obstaraním, napr. dovoz, rôzne poplatky, balné, poistné pri doprave majetku,

clo pri dovoze zo štátov mimo Európskej únie, montáž zariadenia a pod. Postupy účtovania

presne neustanovujú celý rozsah vedľajších nákladov v súvislosti s obstaraním

jednotlivého druhu majetku. Ak sa zásoby rovnakého druhu obstarávajú za rozdielne

skutočné obstarávacie ceny, ich úbytok sa môže oceniť:

o priemernou obstarávacou cenou,

o metódou FIFO.

Jednotlivými druhmi cien pre oceňovanie majetku sa zaoberá aj Hacherová (2008):

reprodukčná obstarávacia cena - cena, za ktorú sa majetok účtoval v čase, keď sa

o ňom účtuje. Je to cena pre požadovanú zložku majetku platná na trhu v čase, keď by sa

majetok obstaral, ide teda o aktuálnu – trhovú cenu.18

vlastné náklady - tvoria ich priame náklady vynaložené na výrobu majetku vo

vlastnom podniku, prípadne časť nepriamych nákladov (réžie), ktoré sa vzťahujú na jeho

výrobu alebo na inú činnosť súvisiacu s vytvorením majetku. Sú vyjadrením ocenenia

majetku v historickej cene.

menovitá hodnota - je to cena, ktorá je na príslušnom druhu majetku vyznačená

(penále, kolky, známky) alebo suma, na ktorú majetok znie (pohľadávka, zmenka, šek).“

Hacherová (2008) zdôrazňuje , že pri oceňovaní majetku sa vyžaduje uplatňovanie

zásady opatrnosti vykazovania majetku. Princíp zásady spočíva v tom, aby sa majetok

nenadhodnocoval, aby sa prihliadalo na možné riziká, aby sa majetok vykázal čo

v najnižšej cene.

1.3.2 Obstaranie dlhodobého majetku

Podľa Hakalovej (2010) môže dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný

majetok podnikateľský subjekt obstarať:

kúpou,

vytvorením vlastnou činnosťou,

bezodplatným nadobudnutím (darovaním),

preradením z osobného používania do podnikania,

nadobudnutím na základe zmluvy o nájme s následnou kúpou (finančný leasing).

Kovanicova (2009) sa zamerala na účet 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného

majetku ako aj účet 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku majú kalkulačný

charakter, zachytávajú jednotlivé zložky obstarávacej ceny až do času zaradenia

dlhodobého majetku do používania, keď sa obstarávacia cena dlhodobého majetku

prevedie na príslušný majetkový účet skupiny 01, resp. 02 alebo 03.

Škorecová (2010) pokračuje: Do nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého

hmotného majetku sa zahrňujú najmä:

náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby (napr. odvod za odobratie pôdy

poľnohospodárskej výrobe a pod.), náklady na prieskumné, geologické, geodetické

a projektové práce vrátane nákladov na variantné projekty, umelecké diela tvoriace

súčasť stavebných objektov, náklady na rekultiváciu, technické zhodnotenie,

dopravné, montážne práce a clo, zabezpečovacie a konzervačné práce alebo

19

udržovacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce pri obstarávaní dlhodobého

hmotného majetku,

náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy,

prípadne platby za ekologickú ujmu,

úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného

príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody,

skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela,

Za dôležité podľa Škorecovej (2010) považujeme zhrnutie položiek, ktoré do OC

nie je možné zahrnúť:

penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania a peňažné náhrady škôd súvisiace s

obstaraním dlhodobého hmotného majetku,

náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,

náklady na nákup zásob pre obstarávaný dlhodobý hmotný majetok,

náklady na biologickú rekultiváciu,

náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení

hmotného majetku do užívania,

náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku.

Dlhodobým nehmotným majetkom a dlhodobým hmotným majetkom sa stávajú

veci zaradením do užívania. Dokumentom o funkčnej schopnosti dlhodobého majetku a

splnení povinností stanovených právnymi predpismi je protokol o zaradení dlhodobého

majetku do užívania, dodáva Hacherová (2008).

1.3.3 Prenájom dlhodobého majetku

Máziková (2009) uvádza, že prenájom je rozšírenou formou využívania

dlhodobého hmotného majetku nájomcom bez vlastníckeho vzťahu k prenajímanej veci.

Podnik ako nájomca využíva dlhodobý majetok, z čoho mu plynú úžitky, ktoré mu tento

majetok prináša počas dohodnutého obdobia a za úhradu dohodnutú s prenajímateľom

dlhodobého majetku.

Pri operatívnom prenájme – lízingu sa nepredpokladá, že podnik ako nájomca

odkúpi dlhodobý majetok, t. j. predmet lízingu. Tento majetok po skončení nájmu vracia

späť prenajímateľovi. Prenajímateľ potom pokračuje v prenajímaní ďalším podnikateľom.

20

Doba prenájmu pri operatívnom lízingu predstavuje zvyčajne len krátku časť z celkovej

doby životnosti investičného majetku a rieši krátkodobú potrebu nájomcu na jeho využitie.

Pre finančnom prenájme – lízingu ide o nájom dlhodobý majetok, t. j. predmetu

lízingu s právom na jeho kúpu, pričom sa vychádza z toho, že tento majetok podnik ako

nájomca neskôr odkúpi a stane sa jeho vlastníkom. Na rozdiel od operatívneho lízingu

finančný lízing sa uzatvára na dobu, ktorá obyčajne predstavuje podstatnú časť životnosti

dlhodobého majetku. Pri finančnom lízingu je vlastníkom po celú dobu trvania nájomnej

zmluvy prenajímateľ, ktorý prenajímaný majetok podľa Mázika (2004) naďalej eviduje vo

svojich aktívach a odpisuje ho.

Účtovná úprava operatívneho i finančného lízingu je v súlade s právnou a daňovou

úpravou lízingu - zákona o daniach z príjmov - založená na tom, že v nájomných zmluvách

musia byť dodržané základné podmienky pre uznanie nájomného ako daňovo uznateľných

nákladov, tvrdí Máziková (2009).

1.3.4 Odpisovanie dlhodobého majetku

Charakteristickou črtou dlhodobého majetku podľa Rajčániovej (2007) je jeho

dlhodobé používanie, ktoré je dlhšie ako jeden rok pri uskutočňovaní výkonov účtovnej

jednotky. Dlhodobý majetok sa postupne opotrebúva, jeho hodnota sa znižuje a prenáša sa

do vyrábaných výrobkov alebo iných výkonov účtovnej jednotky.

Odpisy dlhodobého majetku vyjadrujú mieru opotrebenia v peňažnom vyjadrení,

tvrdí Bielik (2008) a pokračuje: „Znižovanie hodnoty dlhodobého majetku sa podľa

súčasnej platnej metodiky vyjadruje nepriamo na opravných účtoch, t. j. prostredníctvom

oprávok k dlhodobému hmotnému alebo nehmotnému majetku. Rozdiel medzi cenou,

ktorou je majetok ocenený v účtovníctve a oprávkami, vyjadruje zostatkovú cenu

majetku.“

Opotrebenie majetku podľa Čechovej (2011) môže byť:

fyzické – vzniká v dôsledku používania majetku,

morálne – ide o technické zastaranie majetku.

Podľa Hacherovej (2008) sú známe dve základné odpisové metódy:

výkonové odpisy – výška odpisov sa stanoví na základe predpokladaného výkonu,

napríklad odpis stroja sa určí podľa počtu kusov vyrobených výrobkov,

časové odpisy:

21

o lineárne – najčastejšie používaná metóda pre jednoduchosť výpočtu odpisu,

keď sú odpisy rovnomerné počas celej doby odpisovania, nemusí však

vyjadrovať reálne opotrebenie dlhodobého majetku,

o degresívne – vyjadrujú skutočnosť, že nový majetok pracuje

najvýkonnejšie, vyžaduje minimálne opravy, a preto prenáša najviac zo

svojej hodnoty na zhotovované výkony na začiatku jeho využívania,

o progresívne – vychádza z predpokladu, že majetok znižuje svoju

efektívnosť najviac v závere používania, keď v dôsledku častých porúch

a častých opráv stráca svoju hodnotu.

Výšku odpisov dlhodobého majetku si zvolí účtovná jednotka v svojom odpisovom

pláne podľa predpokladaného reálneho opotrebenia konkrétneho majetku. Odpisový plán

má vyjadrovať skutočné opotrebenie majetku v podmienkach účtovnej jednotky. Ak sa

zmenia podmienky používania, a tým aj miera opotrebenia majetku, môže účtovná

jednotka zmeniť odpisový plán tak, aby vyjadroval reálny stav. Odpis dlhodobého

nehmotného majetku limituje zákon o účtovníctve na päť rokov, dodáva vo svojej práci

Bitterová (2010).

1.3.5 Vyraďovanie dlhodobého majetku

Podľa Šlosárovej (2009) dlhodobý majetok podnik vyraďuje z užívania v prípade, keď

nepredpokladá, že by v budúcnosti získal ekonomický prínos z využívania tohto majetku.

Hlavným dôvodom vyradenia dlhodobého majetku je jeho morálne opotrebenie, ktoré je

pri dlhodobom nehmotnom majetku oveľa rýchlejšie ako pri väčšine druhov dlhodobého

hmotného majetku.

Úplne odpísaný dlhodobý majetok, ktorý už nie je schopný prispieť k tvorbe

nových hodnôt, t. j. k prínosu peňažných prostriedkov do podniku priamo alebo nepriamo,

je potrebné vyradiť. Dlhodobý hmotný majetok podľa Baštincovej (2009) možno vyradiť

týmito spôsobmi:

fyzickou likvidáciou,

predajom,

bezplatným prevodom – darovaním,

preradením z podnikania do osobného užívania,

v dôsledku manka alebo škody,

22

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom bakalárskej práce je zhodnotenie stavu a vývoja dlhodobého

majetku vo vybranej spoločnosti.

V súvislosti so širokou obsahovou náplňou problematiky bakalárskej práce sme

cieľ rozdelili na niekoľko na seba nadväzujúcich čiastkových cieľov:

spracovanie interných informačných zdrojov vo vybranej spoločnosti,

analýza informačných zdrojov z externého prostredia spoločnosti,

teoretické vymedzenie základných pojmov,

definovanie jednotlivých častí DHM, DNM a DFM,

vymedzenie fáz kolobehu dlhodobého majetku,

analýza podnikovej dokumentácie vybranej problematiky,

analýza zavedených postupov,

zhodnotenie štruktúry dlhodobého majetku,

návrhy na zlepšenie vo vybranej spoločnosti.

23

3 Metodika práce

Pre výber podniku sme sa zamerali na výrobný podnik z dôvodu predpokladanej

vyššej účasti dlhodobého majetku v štruktúre podniku. Spoločnosťou nám boli poskytnuté

údaje za obdobie rokov 2007 – 2009. Údaje za rok 2010 nám nemohli byť poskytnuté

nakoľko v spracovanom období ešte neboli schválené.

Podkladové údaje boli pre prehľadnosť spracované v programe Microsoft Excel

formou grafov, obrázkov a tabuliek. Následne boli tieto údaje prenesené do programu

Microsoft Word.

Na riešenie stanovených cieľov bakalárskej práce sme použili dostupné materiály,

predovšetkým z vybranej spoločnosti:

vnútroorganizačné smernice,

výkazy z účtovnej závierky:

o súvaha,

o výkaz ziskov a strát,

výročné správy,

organizačný poriadok,

doklady účtovnej evidencie:

o inventárne karty,

o odpisový plán,

vybrané softvérové produkty spoločnosti Softip.

V jednotlivých kapitolách sme využívali verejne dostupné zdroje upravujúce vybranú

problematiku:

platné zákony SR,

domáca a zahraničná literatúra,

internetové zdroje,

publikačná činnosť pedagógov.

Na získanie údajov a nasledovné spracovanie sme v spomínanej spoločnosti

Agrostav, a. s. Nitra ďalej využili:

metódu riadeného rozhovoru s vedúcou ekonomického úseku spoločnosti,

metódu komparácie získaných poznatkov,

24

matematicko-štatistické metódy:

o analýza,

o syntéza,

o indukcia,

o dedukcia.

Základnou úlohou spracovania a analýza údajov je pretransformovať údaje

z nástrojov zberu údajov do podoby pripravenej pre analýzu. Spracovanie začína kontrolou

zhromaždených údajov. Jej hlavné poslanie zabezpečiť, aby zozbierané údaje vyhovovali

požiadavkám na štandardnú kvalitu. Zahŕňa posúdenie každého formuláru so

zaznamenanými údajmi, a ak je to nevyhnutné aj určité korektúry.

Bakalársku prácu tvoria dve základné časti. Prvá tvorí teoretickú základňu práce,

druhá predstavuje aplikáciu teoretických poznatkov v praxi. V teoretickej časti sa často

opierame o odbornú literatúru a legislatívu účinnú k 1.1.2011.

V prvej časti popisujeme postavenie dlhodobého majetku v spoločnosti,

charakterizujeme jednotlivé typy aktív podniku, definujeme účtovné triedy dlhodobého

majetku a uvádzame jeho rozdelenie. Následne charakterizujeme jednotlivé fázy kolobehu

dlhodobého majetku počnúc obstaraním až po jeho vyradenie.

V druhej časti tejto práce najprv charakterizujeme spoločnosť Agrostav, a. s. Nitra.

Následne prechádzame k samotnej podstate bakalárskej prace. Tou je dlhodobý majetok,

ktorý analyzujeme na základe získaných teoretických znalostí. Na základe

vnútropodnikovej smernice zobrazujeme DM spoločnosti, jeho vymedzenie, evidenciu.

Následne sa zameriavame na oceňovanie a obstarávanie dlhodobého majetku, zároveň aj

odpisovanie a inventarizáciu DM spoločnosti.

Všetky čísla konkrétnych syntetických účtov použité v teoretickej časti tejto práce

vychádzajú zo vzorového účtového rozvrhu, ktorým je Rámcová účtová osnova pre

podnikateľov 2011.

25

4 Výsledky práce

V tejto časti bakalárskej práci využijeme získané teoretické znalosti v praxi. Najprv

predstavíme podnik v ktorom som sa rozhodol aplikovať získané znalosti, následne jeho

štruktúru a potom zobrazíme interné smernice, na základe ktorých vykonáva podnik

účtovníctvo dlhodobého majetku. V vlastnej práci priblížime aj bilanciu podniku so

zameraním sa na dlhodobý majetok, ktorý následne zhodnotíme.

4.1 Charakteristika spoločnosti

Problematiku bakalárskej práce sme riešili v spoločnosti z nitrianskeho kraja

Agrostav, a. s. Nitra, ktorá bola založená transformáciou predchodcu Agrostav SP Nitra.

V roku 1992 prijalo valné zhromaždenie stanovy a. s. a 18. 2. 1993 vznikla zápisom do OR

pod č. odd: Sa vl.č. 28/N spoločnosť Agrostav, a. s. Nitra.

V súlade s platnými predpismi môže spoločnosť vytvárať dcérske spoločnosti

a vstupovať do iných spoločností s cieľom rozširovať aplikačné možnosti predmetu

podnikania.

Je všeobecne známe, že cieľom podnikateľskej činnosti je dosahovanie zisku.

Vybraná spoločnosť aj so svojimi troma prevádzkami (TIPA, BetArm, WOODAGS), sa

zameriava na nasledovné činnosti:

1) výroba:

stavebno-stolárska a tesársko-stolárska,

kovových konštrukcií a ich častí,

kovových prefabrikátov pre stavby,

iných produktov z betónu a cementu,

nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovov, výroba vykurovacích telies a kotlov

ústredného kúrenia,

tlakových nádob,

2) poskytovanie služieb:

montáž, oprava, údržba elektrických zariadení, beskozvodov,

prenájom stavebných a demolizačných strojov a zariadení s obsluhujúcim

personálom,

vnútroštátna nákladná cestná doprava,

činnosti ekonomických, účtovných a organizačných poradcov,26

sekretárske a kancelárske služby, vrátane kopírovacích prác,

upratovacie,

práce stavebnými mechanizmami,

ubytovacie služby bez prevádzkovania pohostinských činností,

prenájom nehnuteľností spojenej s poskytovaním iných než základných služieb

spojených s prenájmom,

montáž, rekonštrukcie a údržba vyhradených tlakových zariadení,

opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vybraných tlakových zariadení,

chemické čistenie kotlov, nádrží, potrubia a ventilov,

kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným

prevádzkovateľom živnosti,

prenájom hnuteľných vecí,

murárstvo vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo.

Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie akcionárov, ktoré sa vo

svojej činnosti riadi stanovami a. s. a všeobecne platnými právnymi predpismi.

V zmysle stanov spoločnosti je výkonným orgánom predstavenstvo. Každodenné

fungovanie riadi a za hospodárske výsledky zodpovedá riaditeľ, ktorý je zároveň

predsedom predstavenstva.

Organizačná štruktúra je zostavená na báze samostatných organizačných celkov –

divízií. Divízie pracujú ako ekonomicky samostatné organizačné zložky bez právnej

subjektivity s centrálne riadeným pohybom pracovníkov.

Vnútorná organizácia spoločnosti a hierarchia zodpovednosti je daná nasledujúcou

schémou, ktorú predstavuje organizačná štruktúra spoločnosti. Do kompetencie riaditeľa

patrí operatívna kumulácia funkcií alebo nákup služieb v súlade s ekonomickou situáciou

spoločnosti. Výrazné zásahy do organizačnej štruktúry do kompetencie valného

zhromaždenia.

27

Valné zhromaždenie

Predstavenstvo

Riaditeľ

DivíziaEkonomika, spáva

majetku, informačné technológie

- finančné služby - účtovníctvo - štatistika - správa majetku - informačné technológie - doprava - prenájom

DivíziaPersonalistika,

administratívne služby

- personalistika - mzdová učtáreň - administratívne práce - poisťovne - materiálová učtáreň - ubytovacie služby

Divízia Výroba a obchodné

činnosti

- strategický rozvoj - nákup energií - nákup materiálu - koordinácia výrob - predaj výrobkov a služieb - ochrana majetku - využívanie DHM

PrevádzkaTIPA

- tlakové nádoby - vyvíjače pary - oceľové konštrukcie - ohrievače - trieskové obrábanie - výmenníky tepla

PrevádzkaBetArm

- transportný betón - stavebné železo - vibrované výrobky z betónu - štrky a piesky

PrevádzkaWOODAGS

- sušenie dreva - opracovanie masívneho dreva - výroba parkiet - štvorstranné opracovanie dosiek

Manažér kvality

Dozorná rada

Obrázok 2: Organizačná štruktúra spoločnosti

Zdroj: Interná smernica spoločnosti

4.2 Dlhodobý majetok spoločnosti

Dlhodobý nehmotný a hmotný majetok je všeobecne vymedzený Opatrením MF

Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch

účtovania a rámcovej účtovnej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného

účtovníctva v znení neskorších predpisov a doplnkov v nadväznosti na osobitné predpisy,

a to najmä:

Občiansky zákonník (§ 118 až 121),

Obchodný zákonník (§ 5 až 6),

zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších právnych predpisov,

28

zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov,

zákony upravujúce nakladanie s výsledkami duševnej tvorivej činnosti (napr. zákon

č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon, zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch,

priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, zákon č. 55/1997 Z. z.

o ochranných známkach, zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch).

Spoločnosť má vypracovanú internú smernicu, ktorú sme použili v bakalárskej práci.

V nasledujúcej časti sme nadviazali na získané teoretické poznatky a na základe

dostupných zdrojov sme sa zaoberali nasledovnými okruhmi problematiky dlhodobého

majetku:

1) vymedzenie DM,

2) evidencia DM,

3) oceňovanie a obstaranie DM,

4) odpisovanie DM,

5) inventarizácia DM.

4.2.1 Vymedzenie dlhodobého majetku

Vo vybranej spoločnosti sme urobili analýzu základnej štruktúry majetku a zistili

sme, že najväčšiu časť tvorí majetok neobežný = dlhodobý majetok, ktorému sme sa

podrobnejšie venovali. Percentuálne zastúpenie na majetku prezentujeme prostredníctvom

nasledujúceho obrázku 3. Obežný majetok a časové rozlíšenie nie sú predmetom

bakalárskej práce. Z tohto dôvodu sme sa nimi v ďalšej časti práce nezaoberali.

84%

15%

1%

Percentuálne zastúpenie majetku 2009

Neobežný majetokObežný majetokČasové rozlíšenie

Obrázok 3: Percentuálne zastúpenie majetku 2009

Zdroj: Vlastné spracovanie29

V spoločnosti Agrostav, a. s. Nitra je DM rozdelený do 3 základných skupín:

dlhodobý nehmotný majetok,

dlhodobý hmotný majetok,

dlhodobý finančný majetok.

Z účtovnej triedy 0 – Dlhodobý majetok môžeme získať nasledovné informácie o:

a) stave dlhodobého nehmotného, hmotného a finančného majetku,

b) obstaraní dlhodobého majetku,

c) poskytnutých preddavkoch na dlhodobý nehmotný, dlhodobý hmotný a dlhodobý

finančný majetok,

d) oprávkach k dlhodobému nehmotnému a dlhodobému hmotnému majetku,

e) opravných položkách k dlhodobému majetku.

Z nasledujúceho obrázku 4 vyplýva, že najpodstatnejšou zložkou DM je dlhodobý

hmotný majetok, čo vyplýva aj z predmetu podnikateľskej činnosti.

2007 2008 2009

0 0 0

1566 1382 1357

18 19 24

DM 2007-2009

Dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý hmotný majetokDlhodobý finančný majetok

rok

v tis. €

Obrázok 4: DM 2007-2009

Zdroj: Vlastné spracovanie

Na základe údajov z tabuľky 1 môžeme zhodnotiť, že stav dlhodobého majetku sa

v sledovanom období 2007 – 2009 znižuje. Spoločnosť nenakupuje nový DM, skôr má

tendenciu investovať do dlhodobého finančného majetku.

30

Tabuľka 1: Vývoj štruktúry DM 2007-2009

Zdroj: Vlastné spracovanie

Označenie Strana aktív Index 2007 Index 2008 Index 2009A. Dlhodobý majetok x 0,885 0,986A.I. Dlhodobý nehmotný majetok x 0,000 0,000A.II. Dlhodobý hmotný majetok x 0,883 0,982A.III. Dlhodobý finančný majetok x 1,042 1,276

Dlhodobý nehmotný majetok

V spoločnosti je DNM a jeho zložky zadefinovaný v zmysle zákon o dani

z príjmov. To znamená, že nehmotný majetok s dobou používania viac ako 1 rok

a vstupnou cenou nad 2400 € je klasifikovaný ako dlhodobý a účtovaný v účtovej skupine

01 – Dlhodobý nehmotný majetok.

V IS je uvedené riešenie v prípade ak majetok nespĺňa VC 2400 €. Takýto majetok

sa nezaraďuje do stavu dlhodobého majetku, ale sa účtuje priamo do nákladov na účet 518

– Ostatné služby.

V ďalšej časti práce sme sa dlhodobý nehmotným majetkom nezaoberali.

Dlhodobý hmotný majetok

Do DHM spoločnosti zaraďujeme majetok, ktorého ocenenie presahuje výšku 1700

€ a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.

Spoločnosť Agrostav, a. s. Nitra rozdeľuje DHM do dvoch účtovných skupín:

02 – Dlhodobý hmotný majetok - odpisovaný,

03 – Dlhodobý hmotný majetok - neodpisovaný.

Z uvedeného obrázku 5 vyplýva, že podstatnú časť dlhodobého hmotného majetku

tvorí odpisovaný majetok a to vo výške 81%, ktorý predstavujú najmä stavby a samostatné

hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Neodpisovaný majetok tvorí 19% dlhodobého

hmotného majetku a reprezentujú ho pozemky.

31

81%

19%

DHM za rok 2009Odpisovaný Neodpisovaný

Obrázok 5: DHM za rok 2009

Zdroj: Vlastné spracovanie

Zo smernice vyplýva, že dlhodobý hmotný majetok, ktorého doba použiteľnosti je

dlhšia ako rok, ale ocenenie je nižšie ako 1700 € sa zaúčtuje na príslušné účty zásob.

Z obrázku 6 môžeme vyvodiť, že najpodstatnejšou zložkou DHM sú stavby

a obstaraný dlhodobý majetok spoločnosti. V analyzovanom období sledujeme, že stav

dlhodobého hmotného majetku z roka na rok klesá.

2007 2008 20090

200000400000600000800000

1000000120000014000001600000

Skladba DHM 2007-2009

Obstaraný dlhodobý hmotný majetokOstatný dlhodobý hmotný majetokSamostatne hnuteľné veciStavbyPozemky

rok

v tis. €

Obrázok 6: Skladba DHM 2007-2009

Zdroj: Vlastné spracovanie

Z nasledujúcich údajov tabuľky 2 vyplýva, že napriek klesajúcej tendencii DHM

zaznamenávajú pozemky a samostatne hnuteľné veci zvýšenie hodnoty.

32

Tabuľka 2: Vývoj štruktúry DHM 2007-2009

Zdroj: Vlastné spracovanie súvahy spoločnosti

Označenie Strana aktív Index 2007 Index 2008 Index 2009A.II. Dlhodobý hmotný majetok x 0,883 0,982A.II.1. Pozemky x 1,000 1,073A.II.2. Stavby x 0,853 0,864A.II.3. Samostatne hnuteľné veci x 0,896 1,710A.II.6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok x 1,000 0,992A.II.7. Obstaraný dlhodobý hmotný majetok x 0,892 1,029

Dlhodobý finančný majetok

Spoločnosť vlastní aj DFM. Predstavujú ho:

podielové cenné papiere a podiely (mimo podielových cenných papierov a podielov

určených na obchodovanie),

dlhodobé dlhové cenné papiere držané do splatnosti,

dlhodobé poskytnuté pôžičky a pod.

Ich zastúpenie reprezentuje obrázok 7 a tabuľka 3, z ktorých vyplývajú nasledovné

skutočnosti. Najväčšou zložkou DFM sú ostatné dlhodobé CP a podiely, ktorých hodnota

sa navýšila v poslednom roku sledovaného obdobia. Stav DFM sa ako jedinej zložky

dlhodobého majetku za sledované obdobie zvyšuje.

2007 2008 2009

040008000

120001600020000

Skladba DFM 2007-2009

Podielové CP a podiely v dcérskej účtovnej jednotke

Podielové CP a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom

Ostatné dlhodobé CP a podiely

Ostatný dlhodobý finančný majetokrok

Obrázok 7: Skladba DFM 2007-2009

Zdroj: Vlastné spracovanie

Tabuľka 3: Vývoj štruktúry DFM 2007-200933

Zdroj: Vlastné spracovanie

Označenie Strana aktívIndex 2007

Index 2008

Index 2009

A.III. Dlhodobý finančný majetok x 1,042 1,276A.III.1. Podielové CP a podiely v dcérskej účtovnej jednotke x 1,338 0,000

A.III.2.Podielové CP a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom x 1,000 1,000

A.III.3. Ostatné dlhodobé CP a podiely x 0,885 2,600A.III.5. Ostatný dlhodobý finančný majetok x 1,000 1,010

4.2.2 Evidencia dlhodobého majetku

Dlhodobý majetok sa eviduje na inventárnych kartách, kde každej položke

dlhodobému majetku je pridelené inventárne číslo podľa skutočného dátumu nadobudnutia

(zaradenia do užívania), doloženého protokolom o zaradení dlhodobého majetku do

používania.

Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií

potrebných k užívaniu a k splneniu všetkých povinností stanovených príslušnými

predpismi.

Do účtovníctva sa potom dlhodobý majetok zaúčtuje na základe dokladu – Protokol

o zaradení do užívania.

Analytická evidencia sa vedie podľa jednotlivých zložiek DNM, DHM a DFM,

slúži k jeho identifikácii. Medzi základné náležitosti zaraďujeme:

názov majetku,

inventárne číslo DM,

dátum obstarania a uvedenia do užívania,

spôsob obstarania,

dátum zaúčtovania (na niektorých z účtov účtovej skupiny 01, 02, 03),

spôsob ocenenia,

predpokladaná doba odpisovania,

zvolený postup odpisovania,

ročné sadzby účtovných odpisov,

čiastky účtovných odpisov za dané účtovné obdobie,

oprávky

zostatková účtovná aj daňová cena,

rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou,

dátum a spôsob vyradenia.34

Spoločnosť vedie evidenciu majetku prostredníctvom účtovnej softvérového

riešenia od spoločnosti Softip, a. s., ktorá je jednou z najvýznamnejších slovenských

spoločností v oblasti informačných systémov.

4.2.3 Obstarávanie a oceňovanie dlhodobého majetku

Spoločnosť dodržiava zákonné predpisy, to znamená že postupuje pri účtovaní

v zmysle postupov účtovania.

Pri obstarávaní majetku účtuje na ťarchu účtu v účtovej skupine 04 – Obstaranie

dlhodobého majetku podľa charakteru majetku.

Počas obstarávania môže spoločnosť poskytovať preddavky, ktoré účtuje v účtovej

skupine 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok.

Záverečnou fázou obstarania majetku je vyčíslenie jeho vstupnej ceny a zaradenie

do stavu DM súvzťažným zápisom na ťarchu účtu účtovej skupiny 01, 02, 03 a v prospech

príslušnému účtu účtovej skupiny 04.

Spoločnosť postupuje všeobecne v zmysle § 25 zákona o účtovníctve, keď ocení

DM pri jeho obstaraní buď obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reprodukčnou

obstarávacou cenou.

Agrostav, a. s. ďalej účtuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný

majetok nadobudnutý bezodplatne na ťarchu účtu účtovnej skupiny 04x – Obstaranie

dlhodobého majetku a to so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich

období. Účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so

zaúčtovaním odpisov rovnakým spôsobom ako v § 56 ods. 12 postupov účtovania pre

podnikateľov.

Už spomenutý bezodplatne nadobudnutý DHM neodpisovaný, o ktorom sa účtuje

v účtovnej skupine 03x spoločnosť účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 –

Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. DNM a DHM, ktorý spoločnosť nadobúda

bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie sa účtuje

na ťarchu účtu účtovnej skupiny 04x – Obstaranie dlhodobého majetku a to so súvzťažným

zápisom v prospech účtu 413 – Ostané kapitálové fondy.

Spoločnosť o  zvýšení ocenenia s výnimkou technického zhodnotenia dlhodobého

majetku neúčtuje.

35

Podľa internej smernice spoločnosť účtuje o prechodnom znížení hodnoty

dlhodobého majetku na príslušnom účte opravných položiek k 31.12. na základe

porovnania účtovnej hodnoty s trhovou cenou. Ak je majetok spoločnosti ocenený pri

obstaraní v cudzej mene, aj opravná položka sa vytvorí v cudzej mene a následne sa

prepočíta na menu euro.

Ku dňu, ku ktorému spoločnosť zastavuje účtovnú závierku sa dlhodobý finančný

majetok, s výnimkou majetkových CP a podielov obstaraných v primárnych emisiách

ocení reálnou hodnotou. Pod pojmom reálna hodnota sa rozumie trhová cena. Ak ide

o cenné papiere, s ktorými sa obchoduje na burze CP ide o kvalifikovaný odhad alebo

posudok znalca. V prípade, že spoločnosť nedokáže ku dňu, ku ktorému spoločnosť

zostavuje účtovnú závierku oceniť svoje cenné papiere reálnou hodnotou, alebo ak by

náklady na zistenie reálnej hodnoty boli neúmerne vysoké, môže ponechať ocenenie týchto

cenných papierov v obstarávacej cene.

4.2.4 Odpisovanie a odpisový plán

Spoločnosť má zostavený odpisový plán ako podklad k vyčísleniu oprávok

odpisovaného majetku v priebehu jeho používania. Odpisový plán je zostavený na každý

prírastok majetku samostatne a na každé účtovné obdobie je aktualizovaný v prípade, že

pôvodný odpisový plán neprenáša do nákladov skutočné opotrebenie dlhodobého

hmotného a nehmotného majetku.

Účtovné odpisy spoločnosť vypočíta zo vstupnej ceny, v ktorej je majetok ocenený

v účtovníctve, a to maximálne do jej výšky. Mesačné odpisy sa vždy zaokrúhľujú na celé

eurá nahor.

Účtovný a daňový odpis spoločnosť uvádza na inventárnej karte spolu s ďalšími

údajmi ako je spôsob odpisovania, ročná odpisová sadzba a čiastka odpisov za dané

obdobie.

Dlhodobý nehmotný majetok účtovná jednotka odpíše podľa ustanovení postupov

účtovania. V závislosti od druhu obstaraného majetku si spoločnosť prispôsobuje sadzby

účtovných odpisov z hľadiska času, doby použiteľnosti alebo aj vo vzťahu k výkonom bez

ohľadu na spôsob jeho obstarania. Novo obstaraný dlhodobý majetok sa zatriedi pre

určenie výšky daňových odpisov do príslušných odpisových skupín podľa § 26 zákona

o dani z príjmov. Odpisy sa zaokrúhlia na celé eurá smerom hore.

36

Účtovné odpisy sú rovnomerné, stanovené percentuálne ročnou odpisovou sadzbou

z obstarávacej ceny dlhodobého majetku. Percentuálna sadzba vychádza zo životnosti

majetku podľa zákona o dani z príjmov, to znamená, že doba účtovného odpisovania DM

je totožná s dobou odpisovania DM pre účely zákona o dani z príjmov, a teda zásada

zohľadnenia podmienok používania majetku nie je do odpisovania premietnutá. Odpisy sa

účtujú mesačne vo výške 1/12 ročného odpisu, začínajúce od nasledujúceho mesiaca po

zaradení majetku a končiace mesiacom jeho vyradenia, t. j. úplného odpísania do výšky

vstupnej ceny.

Nakoľko sú účtovné a daňové odpisy rovnaké, pri ich porovnaní nevzniká rozdiel,

teda nejedná sa ani o pripočitateľnú, ani odpočitateľnú položku daňového základu.

Spoločnosť po odpísaní plnej výšky dlhodobého majetku ponecháva prevažnú časť

majetku, ktorá spĺňa kritéria príslušných smerníc v spoločnosti, čo spôsobuje zastaranie

majetku spoločnosti. Ostatná časť majetku sa po plnom odpísaní zo spoločnosti vyradí

formou likvidáciu alebo predajom majetku a nahradí novým majetok, čiže dochádza

k obnove a modernizácii majetku.

Po zaúčtovaní všetkých mesačných odpisov spoločnosť vystavuje prehľad

účtovných odpisov, ktorý predstavuje zoznam všetkých položiek majetku, či už hmotného

alebo nehmotného. Poskytuje informácie o klasifikácií majetku, o príslušnej odpisovej

skupine, vstupnej hodnote, odpisoch, oprávkach, zostatku (Príloha 1 – Prehľad účtovných

odpisov).

4.2.5 Inventarizácia

Riaditeľ a. s. vydá príkaz na vykonanie inventarizácie s vykonávacími pokynmi pre

každý rok, pre každý druh inventarizovaného majetku a záväzkov podľa miesta uloženia

a podľa hmotne zodpovedných osôb, zároveň vymenuje čiastkové inventarizačné komisie

a ústrednú inventarizačnú komisiu. Príkaz na vykonanie inventarizácie môže riaditeľ a.s.

vydať aj v priebehu roka za účelom vykonania mimoriadnej inventarizácie.

Inventarizácia majetku vykonaná k inému dátumu ako k 31.12. sa upraví o prírastky

a úbytku za obdobie do 31.12. príslušného roka.

Dlhodobý nehmotný majetok zahrňuje programové vybavenie, ktoré nie je

súčasťou OC DHM. Licencie, patenty, umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou OC budov

a stavieb. Stav sa zisťuje dokladovou inventúrou, resp. kombinovaná inventúra. Potrebné

je preveriť, či nie sú vo výdavkoch zahrnuté aj také, ktoré zákon o daniach z príjmov

37

neuznáva za výdavky. Pri softvéry sa zistí, či sa príslušný softvér fyzicky nachádza

v účtovnej jednotke a či sa používa. Ak sa z rôznych príčin nepoužíva, je nutné

v inventarizačnej zápisnici uviesť, či ide o trvalý, resp. prechodný stav.

Dlhodobý hmotný majetok spoločnosť inventarizuje každé 2 roky, ak nevznikne iná

skutočnosť pre častejšiu inventarizáciu, čo sa určí príkazom riaditeľa. Skutočný stav DHM

sa vykonáva fyzickou inventúrou, okrem pozemkov, ktoré sa overia na základe LV.

Overuje sa tiež správnosť stanovenej OC u majetku nadobudnutého v bežnom roku, najmä

či sú dodržané zásady ocenenia podľa § 25 zákona. CIK posúdi aj mieru skutočného

opotrebenia vo vzťahu k opotrebeniu vyjadreného v účtovníctve, formou oprávok. Ak CIK

zistí, že skutočné opotrebenie je výrazne vyššie ako účtovné, vykoná sa mimoriadny odpis.

CIK posúdi, či ide o trvalé zníženie hodnoty, alebo prechodné. Pri inventúre CIK preverí aj

úplnosť príslušenstva a využiteľnosť DHM. V osobitnej prílohe k zápisnici uvedie

neupotrebiteľný, prebytočný a nevyužitý DM. Pri DHM novonájdenom pri inventúre

zabezpečí vedúci strediska, resp. pracovník zodpovedný za evidenciu DHM do učtárne pre

ďalšiu evidenciu:

odovzdanie technickej dokumentácie novonájdeného DHM,

zaradenie do evidencie DHM.

Inventarizácia dlhodobého finančného majetku sa vykonáva fyzickou inventúrou

(umelecké dielo, zbierky) a dokladovou inventúrou (cenné papiere, vklady do iných

spoločností, pôžičky). Dokladová inventúra sa vykonáva na základe výpisu zo strediska

cenných papierov. Do inventúrneho súpisu sa okrem nominálnej ceny, alebo menovitej

hodnoty uvedie tiež cena obstarania. Výška vkladov do obchodných spoločností sa overuje

na podklade spoločenskej zmluvy, stanov, resp. výpisu z OR. Ak bol dohodnutý vklad do

rezervného fondu, CIK skontroluje jeho sledovanie na osobitnom účte k účtu 061, 062,

063. Stav pôžičiek CIK posudzuje dokladovou inventúrou. Termínované dlhodobé vklady

sa overujú dokladovou inventúrou.

Za inventarizačné rozdiely, ako rozdiel medzi evidovaným stavom majetku

a záväzkov a skutočným stavom majetku a záväzkov zistených inventarizáciou spoločnosť

považuje výlučne prípady, kde:

skutočný stav je nižší (manko, popr. schodok pri peňažnej hotovosti a ceninách)

ako evidovaný stav a rozdiel medzi týmito stavmi sa nedá doložiť účtovným

dokladom, alebo preukázať iným spôsobom stanoveným zákonom,

38

skutočný stav je vyšší (prebytok) ako evidovaný stav a rozdiel medzi týmito stavmi

nemožno doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom

stanoveným zákonom.

Rozdiely spoločnosť účtuje do nákladov z hospodárskej činnosti (účet 549 – Manká

a škody z hospodárskej činnosti), prípadne do výnosov z hospodárskej činnosti (účet 648 –

Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti), s výnimkou:

schodku v pokladničnej hotovosti a cenín, ktoré sa zúčtujú vždy ako pohľadávka

voči hmotne zodpovednej osobe (účet 335 – Pohľadávky voči zamestnancom),

manka v dôsledku živelnej pohromy (účet 582 – Škody),

chýbajúcich cenných papierov, kde zistený úbytok sa preúčtuje v oddelenej

analytickej evidencii,

prebytku dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa preúčtuje na

ťarchu príslušného účtu majetku a v prospech účtu oprávok, prebytok

neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku sa zachytí na ťarchu účtu majetku

a v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy,

prebytku nakúpených zásob, pokiaľ sa má oprávnene za to, že k nemu došlo

chybným účtovaním pri ich vyskladnení, účtuje sa v prospech účtov účtovej

skupiny 50 - spotrebované nákupy,

prebytku zásob vlastnej výroby, ktorý sa zaúčtuje na ťarchu príslušného účtu

účtovej skupiny 12 - Zásoby vlastnej výroby a v prospech príslušného účtu účtovej

skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob,

prirodzených úbytkov zásob v rámci noriem.

Inventarizačné rozdiely spoločnosť zúčtuje do účtovného obdobia, za ktoré sa

inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov.

39

Záver

Dlhodobý majetok predstavuje veľmi dôležitú časť majetku podniku, pretože

predstavuje tú časť výrobných faktorov, ktoré nie sú priamou substanciou produktu

podniku, ale spolupôsobia pri jeho tvorbe prostredníctvom svojej činnosti alebo

prostredníctvom svojej statickej funkcie vytvárajú podmienky pre uskutočňovanie

transformačného procesu.

Cieľom bakalárskej práce bolo zhodnotenie dlhodobého majetku vo vybranej

spoločnosti. V zmysle stanoveného cieľa, ktorý sme riešili v spoločnosti Agrostav, a. s.

Nitra sme dospeli k určitým zisteniam. Spoločnosť by mala detailne prepracovať IS:

definovať základné pojmy,

ujednotiť správnu účtovnú terminológiu,

určiť výhodnejšie postupy obstarávania,

vymedziť náklady na obstarávanie majetku,

upresniť postupy vyraďovania majetku,

Na základe získaných údajov sme zhodnotili, že spomínaná spoločnosť so

zameraním na výrobu i poskytovanie služieb širokého rozsahu disponuje prevažne

dlhodobým majetok, ktorý má 84% zastúpenie na celkovom majetku vybranej spoločnosti.

Dlhodobému majetku sme sa venovali v celej bakalárskej práci, nakoľko je jej

predmetom.

Hlavnou zložkou dlhodobého majetku je dlhodobý hmotný majetok, ktorého

podstatnú časť tvorí majetok odpisovaný. Najväčšie zastúpenie na dlhodobom hmotnom

majetku odpisovanom predstavujú stavby. Pomerne vysoké zastúpenie v dlhodobom

hmotnom majetku má obstaraný dlhodobý hmotný majetok, ktorý predstavuje technické

zhodnotenie, rekonštrukciu budov a technológiu na ohýbanie železa.

Dlhodobý nehmotný majetok nemal na výkaze účtovnej závierky zastúpenie

nakoľko hodnota jeho zložky, softvéru, sa každoročne odpíše v plnej výške.

Z údajov ďalej vyplýva, že hodnota majetku podniku má klesajúcu tendenciu.

Najvyšší pokles je zaznamenaný v roku 2008. V týchto rokoch je pokles majetku v istej

miere ovplyvnený aj dopadom svetovej hospodárskej a finančnej krízy. V analyzovanom

období možno sledovať dopad krízy na majetok vybranej spoločnosti.

40

Napriek klesajúcej tendencii celkového majetku je dlhodobý finančný majetok

jedinou zložkou majetku spoločnosti, ktorá svoju hodnotu z roka na rok zvyšuje. Podstatnú

zásluhu na tom má položka ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely, ktorá v poslednom

sledovanom roku nadobudla hodnotu 82% dlhodobého finančného majetku.

Hlavným prínos práce je v podaní uceleného pohľadu pre účtovanie o dlhodobom

majetku za podmienok súčasnej legislatívy. Pre spomínanú spoločnosť by prínos mal

spočívať v odhalení a zároveň návrhu na korekciu, ktoré sa týkajú najmä

vnútropodnikových smerníc spoločnosti. Je dôležité odstrániť spomínané nedostatky,

nakoľko v otázkach majetku obzvlášť nie je dobré nechávať veci na náhodu.

41

Použitá literatúra

1. Baštincová, A.: Dlhodobý hmotný majetok z účtovného a daňového hľadiska,

Bratislava: Iura Edition, 2009, 124 s., ISBN 978-80-8078-199-6, s. 7

2. Bielik, P.: Podnikové hospodárstvo 2. vyd., Nitra: SPU, 2008, 319 s., ISBN 978-

80-552-0010-1, s. 78

3. Cenigová, A.: Podvojné účtovníctvo podnikateľov, Bratislava: Ceniga, 2009, 656

s., ISBN 978-80-969946-1-8, s. 73

4. Cenigová, A.: Podvojné účtovníctvo podnikateľov, Bratislava: Ceniga, 2010, 653

s., ISBN 978-80-969946-2-5, s. 56

5. Čechová, A.: Manažerské účetnictví, Brno: Computer Press, 2011, 208 s., ISBN

978-80-251-2831-2, s. 83

6. Dvořáková, D.: In Účetnictví, Praha: Bilance, 2008, č. 3, s. 12

7. Feketeová, R.: Teória účtov, Bratislava: Ekonóm, 2009, 80 s., ISBN 978-80-225-

2763-7, s. 19

8. Hakalová, J.: Účtovníctvo, Bratislava: Fragment, 2010, 8 s., ISBN 978-80-8089-

438-2, s. 5

9. Kislingerová, E.: Oceňování podniku, Praha: C. H. Beck, 1999, 304 s., ISBN 80-

7179-227-6, s. 35

10. Kovanicová, D..: In Účetnictví, Praha: Bilance, 2009, č. 10, s. 22

11. Machala, O.: In Účetnictví, Praha: Bilance, 2009, č. 2, s. 26

12. Mázik, J.: Účtovníctvo 1., Bratislava: Súvaha, 2004, 459 s., ISBN 80-88727-76-6,

s. 123

13. Máziková, K.: Účtovníctvo A, Bratislava: Iura Edition, 2009, 198 s., ISBN 978-80-

8078-294-8, s. 78

14. Pataky, J., Hacherová, Ž., Kočner, M.: Základy účtovníctva, Nitra: SPU, 2008, 213

s., ISBN 978-80-552-0009-5, s. 55

15. Pataky, J., Škorecová, E., Bitterová, M.: Podvojné účtovnictvo pre samoukov,

Bratislava: Effeta, 2010, 227 s., ISBN 978-80-8921-386-3, s. 47

16. Podvojné účtovníctvo pre podnikateľov, Bratislava: Súvaha, 2009, 222 s., ISBN

978-80-89265-10-7, s. 15

17. Rajčániová, M.: Návody na cvičenia z podnikového hospodárstva, Nitra: SPU,

2007, s. 78, ISBN 978-80-8069-852-2, s. 10

42

18. Sedláček, J.: Účetnictví II., Brno: Masarykova univerzita, 2005., 240 s., ISBN 80-

210-3810-1, s. 75

19. Sedláček, J.: Základy finančního účetnictví, Praha: Ekopress, 2005, 331 s., ISBN

80-86119-95-5, s. 191

20. Soukupová, B., Šlosárová, A., Baštincová, A.: Účtovníctvo, Bratislava: Iura

Edition, 2001, 530 s., ISBN 80-89047-01-7, s. 293

21. Šlosárová, A.: Účtovníctvo B, Bratislava: Iura Edition, 2009, 272 s., ISBN 978-80-

8078-244-3, s. 49

22. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

23. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

43

Prílohy

Príloha 1: Prehľad účtovných odpisov

Zdroj: Agrostav, a. s. Nitra

44

45

46

47

48

Príloha 2: Súvaha 2009

Zdroj: Agrostav, a. s. Nitra

49

50

51

52

53

54

55

56