Základy ochrany etnografického dedičstvaPraktická príručka

Ústav pre kultúru vojvodinských SlovákovSlovenské vojvodinské divadlo december 2010

Vážený/á čitateľ/ka, s cieľom prispieť k úspešnej realizácii seminára na tému Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva, ktorý dňa 04. decembra 2010 usporiadalo Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Vám ponúka stručné výňatky z odborných publikácií na praktické využitie pri vlastnom popise predmetov, ktoré mienite uchovávať vo svojich zbierkach. Vychádzajúc z presvedčenia, že seminár podnieti identifikáciu, terénny zber, popis, klasifikáciu a adekvátnu ochranu hmotného kultúrneho dedičstva tak v materiálnej, ako aj v elektronickej podobe, ponúkame Vám praktické rady ako sa o hodnotné predmety z minulosti treba starať, tak aby ich pôvodnú podobu mohli vidieť aj generácie, ktoré prídu po nás. Totiž, kultúrne dedičstvo predstavuje jedinečnú kultúrnu hodnotu jedného národa, lebo vytvárané generáciami, priamo poukazuje na jeho spoločenský, kultúrny a civilizačný rozvoj. Hodnota kultúrneho dedičstva, tak hmotného ako aj ne-hmotného stále stúpa pre prirodzene limitovaný vek trvania, ale aj pre nestabilné okolie, ktoré vyplýva z per-manentného rozvoja nových technológií a zmien v životnom štýle. Z toho dôvodu, starostlivosť o kultúrne dedičstvo v 21. storočí nie je iba deklaratívnou povinnosťou patričných ustanovizní, ale aj morálnou úlohou u celkovej spoločnosti, ktorá spoznávajúc význam kultúrneho dedičstva dokáže vytvárať podmienky na jeho ochranu a zveľadenie pre budúcnosť.Kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov dnes uchovávajú početné ustanovizne ako sú múzeá, galérie, archívy či knižnice, no veríme, že ešte veľký počet skutočných skôstov sa nachádza v súkromných zbierkach a v domácnostiach. Aby sa predišlo neodbornému zaobchádzaniu s týmito vzácnymi predmetmi, potrebné je rozvíjať povedomie a získavať zručnosti v oblasti starostlivosti a ochrany hmotného kultúrneho dedičstva.V tejto stručnej príručke Vám predstavujeme text autoriek mr. sc. Zvjezdany Antoš a Any Mlinar, prof., a jej vydavateľom je Chorvátska etnologická spoločnosť. Ide o návody, ako sa starať o vzácne etnologické predmety ale aj o to, ako tieto predmety popísať a dokumentovať.Zároveň Vás touto cestou chceme upovedomiť aj o tom, že Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vytvoril v roku 2010 Elektronickú databázu kultúry vojvodinských Slovákov, ktorá umožňuje systematické ukladanie zvukových, videových, fotografických, tlačených a mnohých ďalších elektronických materiálov, ktorých obsah sa týka kultúry tunajších Slovákov. Znamená to, že sa do databázy môžu vkladať rôzne druhy artefaktov (galerijné, muzeálne, archívne, knižné, mediálne a iné) vrátane ich popisných údajov, definovaných medzinárodnými štandardmi.Vyzývame Vás preto, aby ste v prípade, že vlastníte hodnotné materiály o kultúre vojvodinských Slovákov v elektronickej podobe, prispeli do databázy tým, že zahlásite ich existenciu alebo prinesiete ich kópie do ÚKVS. Zároveň, hodnotné ma-teriály, ktoré zatiaľ neboli digitalizované budú predmetom ďalších projektov v ÚKVS.Želáme Vám veľa úspechov a zdaru pri ochrane a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov.

S úctou,Mgr. Art. Milina SklabinskáriaditeľkaÚstavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Ochrana etnografického dedičstva

Ochrana predmetov kultúrneho dedičstva rozumie ich zbieranie v prirodzenom prostredí, v ktorom žili svoj plný život, vyčlenenie z neho a umiestnenie v múzeách alebo súkromných zbierkach, a patria do nej i opatrenia zabezpečenia príslušného priestoru, v ktorom sa ochraňujú, úkony zamerané na odstraňovanie následkov prí-padného poškodenia a na skvalitnenie ich štruktúry, tiež na ochranu pred poškodením, ako i opatrenia týkajúce sa dokumentovania (inventarizácia) a zaznamenávania všetkých vlastností, ktorými sú pre nás dôležité. Proces ochrany sa končí sústavnou starostlivosťou o istotu predmetov kultúrneho dedičstva. Najdôležitejšie je ochrániť predmet v jeho pôvodnom tvare. Z toho dôvodu treba predovšetkým zabezpečiť zodpovedajúce umiestnenie takých predmetov, a ak je to možné, i kvalitné kryptoklimatické pod-mienky (stály pomer teploty a pomernej vlahy vzduchu)1, tiež ochranu pred svetlom a znečisteným ovzduším. Zabezpečením pevných kryptoklimatických podmienok v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, sa predchádza napínaniu látky, z ktorej sú zhotovené, korodovaniu a výskytu mnohých vlhkomilných mikroorganizmov, ako aj rôznym formám fotochemického rozvratu, k čomu prichádza pod vplyvom svetla. Pravidelné prezeranie pred-metov a údržba ich hygieny (dezinfekcia a dezinsekcia nových predmetov) tiež patrí medzi preventívne opatre-nia ochrany predmetov v zbierkach.

Predmety z porcelánu, skla a keramiky treba umyť vo vlažnej vode a osušiť.

Predmety z porcelánu, skla a keramiky vystavené v Etno dome v Laliti1 Ideálna teplota pre väčšinu predmetov je 16 až 18 ºC za relatívnej vlhkosti vzduchu 45 až 55

Kovové predmety sa celé ponárajú do zmesi benzínu a ropy pripravenej v pomere 1:1. Predmety z medi treba poprezerať raz za 24 hodín a predmety z bronzu a železa každých 48 hodín. Ak ku korózii už došlo, predmety treba prezerať častejšie a zakaždým z nich mäkkou štetkou odstrániť tenkú vrstvu nahromadenej hrdze. Kovové predmety môžeme chrániť aj inak, pomocou elektrolýzy. Ponoríme ich do roztoku pripraveného z 5 litrov vody a dvoch veľkých lyžíc sódy (uhličitan sodný). Každých 24 hodín treba predmety kontrolovať a mäkkou štetkou odstrániť z nich hrdzu. Keď sme pred-met takto ošetrili, dobre ho osušíme a odložíme na suché miesto v miestnosti s vhodnými kryptoklimatickými podmienkami. Predmety zhotovené z dreva treba iba umyť najprv vo vlažnej a potom i v obyčajnej vode, do ktorej sme pridali petrolej v pomere 1:5, a dobre ich osušiť. Osušené sa natierajú petrolejom. Ak také predmety chceme vystavovať a vrátiť im prirodzený lesk, nanesieme na ne roztok pripravený z tekutého parafínu a rozriedeného ľanového oleja v pomere 1:5. Taký spôsob ochrany uplatníme aj vtedy, keď drevo začal rozožierať červotoč. Je dobre, keď sa miestnosti, v ktorých sa také predmety nachádzajú, niekoľkokrát ročne postriekajú prípravkom proti moliam a larvám – Biokilom.Kovové a drevené predmety zo zbierky Stajkovho domu v Boľovciach

Úschova, údržba a čistenie predmetov

Pri textilných predmetoch nám treba zistiť, ešte prv ako ich začneme čistiť, stálosť farieb. Robíme to tak, že vlhkou bielou handrou pošucháme suchý predmet. Stálosť farieb si treba preveriť aj pri čistení plátenných a vlnených predmetov ozdobených výšivkou. Súkenné (vlnené) predmety možno dať na čistenie do chemických čistiarní, ak sú spoľahlivé, no väčšinu takých predmetov môžeme i sami oprať v jemnom roztoku vody a pracieho prášku. Predmety bielej farby, i také, ktoré sú ofarbené stálymi farbami, a majú našité kovové ozdoby, sa perú vo vlažnej vode (30 ºC), do ktorej sme pridali prací prášok (na hodváb), po vypraní ich treba dobre vypláchnuť, osušiť a vyžehliť z opaku. Niektoré časti opraného odevu treba jemne naškrobiť. Vlnené predmety môžeme prať vtedy, keď ide o odev (vesty, ponožky a pod.) zhotovený z bielej alebo i z ofarbenej vlny – stálou farbou, ale aj vtedy iba v studenej vode, do ktorej sme pridali trochu jemného prášku na pranie (na vlnu). Pri vyplachovaní môžeme do poslednej vody pridať ocot v pomere 10:1. Ďalšie vlnené textílie (koberce, časti odevu z vlny alebo zo súkna) sa čistia mechanicky – kefou alebo vysávačom. Predmety môžeme osviežiť aj tak, že kefu namočíme do roztoku octu a vody (pomer 1:1). Predmety z kože treba iba nasucho poutierať mäkkou handrou alebo kefou a potrieť vazelínou. Keď si vyžadujú vážnejší zákrok, treba o radu požiadať odborníkov. Pri odkladaní textilných predmetov treba súkenné veci oddeliť od plátenných a hodvábnych. Plátenné časti odevu treba poskladať a uložiť do zásuviek skríň, pokým súkenné časti (sukne, vesty, kabáty a iné časti) by mali visieť na vešiakoch.Ak nemáme možnosť v miestnostiach, v ktorých sa predmety ochraňujú, udržiavať ideálne kryptoklimatické podmienky, treba ich občas vyvetrať. Predmety z textilu treba chrániť aj pred hmyzom, ktorý sa ním živí, pred moľami. Robí sa to pomocou prírodných prostriedkov, akým je levanduľa alebo osušené listy tabaku rozložené v miestnostiach, v ktorých sú predmety odložené. Nový predmet môžeme preventívne dať na 3 týždne do mrazničky na – 24 ºC a potom ho očistiť. Pri preprave predmetov z textilu treba zabezpečiť kovové debny alebo silné cestovné tašky, tak ich uchránime pred vonkajším poškodením. Predmety z textilu treba pred vystavovaním očistiť a vyžehliť. Ak je predmet, ktorý sme obstarali pre zbierku, v zlom stave, po uplatnení preventívnych opatrení ho treba konzervovať, čiže spevniť jeho štruktúru a látku, z ktorej je zhotovený, vnášaním nových látok. Ak kon-zervácia nestačí, predmet treba reštaurovať, vtedy sa mu dodávajú chýbajúce časti tvaru alebo štruktúry. Ak mienite, že si niektoré z predmetov vyžadujú konzervátorské a reštaurátorské práce, odporúčame požiadať o radu odborníkov v múzeách. Čepce z Báčskeho Petrovca,

ktoré vznikali v rokoch 1840 až 1880 patria medzi najcenejšie predmety

Etnografickej zbierky Národného múzea v Báčskom Petrovci.

Dokumentácia Dokumentácia v súkromných etnografických zbierkach má veľmi dôležitú úlohu, slúži nielen na potvrdenie existencie a významu konkrétneho predmetu v zbierke, ale aj na to, aby sa v prípade zmiznutia alebo založenia konkrétny predmet pomocou dokumentácie mohol ľahšie nájsť. V dokumentácii je popísané, čo konkrétny predmet predstavuje, kedy a z akej látky bol zhotovený, spôsob, akým bol zhotovený, jeho účel a ako sa používal, uvádzajú sa v nej i údaje o majiteľovi a v akom spoločenskom a kultúrnom prostredí sa predmet nachádzal predtým, ako sa dostal do zbierky. Pri zaraďovaní do zbierky na predmet treba napísať jeho inventárne číslo (tušom alebo fixkou s ne-rozpustnou náplňou) alebo priviazať papier s číslom, ktoré mu bolo pridelené. Je užitočné mať inventárnu knihu so zoznamom (inventárne číslo, názov predmetu a lokalita) všetkých predmetov nachádzajúcich sa v zbierke.

Každý predmet má mať svoj inventárny lístok s údajmi, ktoré sa naň vzťahujú:

1. Poradové alebo inventárne číslo sa zapisuje do horného ľavého uhla lístka. Ak ide napríklad o ľudový kroj, každú jeho časť treba osobitne označiť, inventárne číslo pritom zostáva rovnaké (1a, 1b, 1c)2. Spisovný a miestny názov (nárečový) daného predmetu a každej jeho časti3. Lokalita, resp. miesto alebo oblasť, z ktorej predmet pochádza4. Doba vzniku, resp. rok alebo storočie, keď predmet vznikol5. Miesto vzniku, ak nám je údaj o tom známy6. Miesto použitia, ak o ňom vieme7. Zhotovil, ak poznáme meno osoby, ktorá predmet zhotovila8. Spôsob obstarania (dar, kúpa)9. Priezvisko a meno osoby, ktorá predmet používala (darovala alebo predala)10. Dátum, kedy predmet bol obstaraný11. Opis predmetu, resp. precízny opis účelu, funkcie, látky (drevo, kov, textil a pod.), z ktorej je zhotovený, technika, v akej je vypracovaný, ozdoby, ktorými je okrášlený, technika zdobenia a motívy nachádzajúce sa na predmete12. Každý predmet treba vyfotografovať a fotografiu pripevniť na inventárny lístok. Ak používate počítač, inventúru ľahšie urobíte, ak si zostrojíte inventárny lístok rovnaký pre všetky predmety. Zakaždým ho bude treba iba vyplniť a priložiť k nemu jeho digitálnu fotografiu.

Najstarším exponátom Národného múzea (inventárne číslo 333) je nebožiec s dreveným držadlom, ktorý

datuje z roku 1783. Predmet je pôvodom z Báčskeho Petrovca a do múzea bol prinesený zo Slovenska a

darovaný múzeu v roku 1954.

Impresum

Praktická príručka Základy ochrany etnografického dedičstvaVydal: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

v decembri 2010

Texty: mr. sc. Zvjezdana Antoš, Ana Mlinar, prof.,

Mgr.Art. Milina Sklabinská Preklad do slovenčiny: Katarína Melichová

Dizajn: Slobodan KovačevićFoto: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov ÚKVS

Náklad: 100 ks

Slovenské vojvodinské divadloSlovačko vojvođansko pozorište