dÚpp 6-7/2011

Čím viac voláte, tým menej platíteS O2 Moja Firma môžete telefonovať na Slovensku aj do ďalších

6 krajín v Európe už od 0,12 € za minútu a čím viac voláte, tým je vaša cena za minútu automaticky nižšia.

www.o2mojafirma.sk

O2_Business_DUPP_148x206_M2.indd 1 11.2.11 11:14

Milí čitatelia,hlavnou témou tohto čísla DÚPP sú preddavky. V rubrike Téma mesiaca sa venuje-me preddavkom na daň z príjmov právnických a fyzických osôb. Povinnosť platiťpreddavky vzniká osobám v prípade dosiahnutia daňovej povinnosti vo výške1 659,70 eura. Ak daňovníkova posledná známa daňová povinnosť presiahne hodno-tu 16 596,96 eura, je povinný platiť preddavky štvrťročne, ak presiahne sumu1 659,70 eura a nepresiahne 16 596,96 eura, platí preddavky štvrťročne. V príspev-koch sa dočítate, ako sa zistí posledná daňová povinnosť na výpočet preddavkov,akým spôsobom sa vyrovná daňová povinnosť, aké preddavky sa platia do podaniadaňového priznania, v akej výške po podaní daňového priznania, v ktorých prípadochje iný postup pre určenie výšky preddavkov, kedy sa preddavky neplatia alebo kedymôže správca dane určiť ich platenie iným spôsobom.V rubrike V mzdovej učtárni sa venujeme ročnému vysporiadaniu preddavkov nadaň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ročnému vysporiadaniu preddav-kov na zdravotné poistenie za predchádzajúci rok. Obe ročné vysporiadania za rok2010 sa musia vykonať v termíne do 31. marca 2011.Od 1. januára 2011 platia v slovenskom právnom poriadku nové pravidlá pre uzatvá-ranie zmlúv, v ktorých jedným z účastníkov je subjekt verejnej správy, ktorý hospodáris verejnými prostriedkami. Každá takáto zmluva nadobudne svoje právne účinky naj-skôr dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy bude zverejnená na webovom sídle obcealebo vyššieho územného celku (toto platí aj pre právnické osoby založené alebozriadené obcou a vyšším územným celkom) alebo v Centrálnom registri zmlúv (platípre zvyšnú verejnú správu), výnimku tvoria len zmluvy uzavreté na účely odstránenianásledkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetokalebo životné prostredie a rovnako sa nezverejňujú časti zmluvy, ktoré obsahujúosobné údaje (podľa zákona o ochrane osobných údajov). Bližšie sa k tejto téme do-čítate v rubrike Verejná správa a neziskové organizácie.

S pozdravom

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadá-cii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 14 rokov svojej činnostinadácia podporila takmer 663 pestúnskych rodín čiastkou 510 281 € a v rodinách našlo domovviac než 860 detí.

Z REDAKČNÉHO PERA

1

JEDNODUCHÉ ÚČTOVNÍCTVOZ obsahu pre vás, daňovníkov účtujúcich v sústave JÚ, vyberáme:

� Rubrika: Téma mesiacaPlatenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby, str. ................ 22

� Rubrika: Dane a účtovníctvoPredĺženie lehoty na podanie daňového priznania k daniz príjmov, str. .................................................................................... 50Pokyn DR SR na postup pri prechode z preukázateľnýchvýdavkov v rozsahu daňovej evidencie na iný spôsobuplatňovania výdavkov a naopak, str. .............................................. 62

Rubrika: V mzdovej učtárniRočné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislejčinnosti za rok 2010, str. ................................................................. 110Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenieza rok 2010 zamestnanca a zamestnávateľa, str. .......................... 170

� Rubrika: Listáreň:Predplatné v jednoduchom účtovníctve, str. ................................... 205Prenájom spoločnej nehnuteľnosti, str. .......................................... 209Fakturácia medzi manželmi, str. ..................................................... 210

Z REDAKČNÉHO PERA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

TÉMA MESIACAPreddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2011(Ing. Martina Oravcová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby(Ing. Valéria Jarinkovičová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

DANE A ÚČTOVNÍCTVOTransferové oceňovanie v teórii a praxi – 2. časť(Ing. Dalila Kutišová Luknárová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34

Zdaňovanie príjmov plynúcich z transakcií realizovanýchv telekomunikáciách v kontexte aktualizácie Modelovejdaňovej zmluvy o príjmoch a o majetku OECD z júla 2010(Ing. Dana Slivková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov(Ing. Yvetta Veselá) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

6-7/2011

2

OBSAH

Odložená daň z príjmov(Ing. Viera Kaletová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53

Pokyn DR SR na postup pri prechode z preukázateľnýchvýdavkov v rozsahu daňovej evidencie na iný spôsobuplatňovania výdavkov a naopak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

PRE PLATITEĽOV DPHZmeny zákona o DPH v roku 2011(Ing.Vladimír Ozimý) . . . . . . . . . . 76

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty (Ing.Yvetta Veselá) . . . . 90

Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPH. . . . . . . . 99

VEREJNÁ SPRÁVAA NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIENové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou(JUDr.Ondrej Beracka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104

V MZDOVEJ UČTÁRNIRočné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmovzo závislej činnosti za rok 2010 (Ing. Dagmar Piršelová) . . . . . . . . 110

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenieza rok 2010 zamestnanca a zamestnávateľa(Ing. Jolana Strýčková). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170

TIPZ manažérskeho časopisu ZISK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 199

LISTÁREŇ� Predaj bytov � Príspevky zo sociálneho fondu a platenie poistné-ho na zdravotné a sociálne poistenie � Zmena sadzby DPH � Pred-platné v jednoduchom účtovníctve � Daň z motorových vozidiel �

Registračná pokladnica a pokladničná kniha � Účtovanie zľavy �

Prenájom spoločnej nehnuteľnosti � Fakturácia medzi manželmi �

Stavebné práce � Dodanie tovaru na prepracovanie v inom štáte EÚ� Účtovanie spotového obchodu � Účtovanie forwardových obcho-dov � Obec a cestovné náhrady � Dodanie náhradných dielov �

Tlač poukážok ako podpora predaja, účtovanie a DPH � Cestovnénáhrady � Predaj kovového šrotu a farebných kovov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 201

INFOBLESK. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 223

VYHĽADÁVAČ. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 230

6-7/2011

3

OBSAH

DPH

TIP

Prešlo Zbierkou zákonov� Redakčné oznámenie o oprave chyby v zákone č. 222/2004 Z. z. (čiastka 15/2011 Z. z.)

[V § 48 ods. 4 majú byť namiesto slov „v akom bol vyvezený osobou“ uvedené slová„v akom bol vyvezený, osobou“.]

Finančný spravodajca č. 1/2011� Audit a kontrola

Zásady odborného vzdelávania vládnych audítorov� Problematika daňová

Oznámenie MF SR č. MF/7114/ 2011-732 o uverejnení vzoru daňového priznania,dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálne-ho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja, kto-rý je prílohou vyhlášky MF SR č. 553/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor daňové-ho priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnejdane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z mine-rálneho oleja a poučenia na vyplnenie daňového priznania, dodatočného daňové-ho priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnejžiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja podľa zákona č. 98/2004Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

� Problematika účtovníckaOznámenie o oprave textu v opatrení MF SR z 1. decembra 2010č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovaniaa podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovomvymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky nazverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva,ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania

� Problematika cenová – Rozhodnutia vyšších územných celkov o určenýchmaximálnych cenách tovarov miestneho významuBratislavský samosprávny kraj – cenový výmer č. 1/2010

Štatistický úrad SR – www.statistics.skPRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR V ROKU 2011 (v eurách za 1 l)

Referenčné obdobie Názov výrobku

Benzín natural95-oktánový

Benzín natural98-oktánový

LPG Motorovánafta

1. týždeň (3. 1. – 9. 1.) 1,372 1,531 0,703 1,247

2. týždeň (10. 1. – 16. 1.) 1,376 1,539 0,690 1,261

3. týždeň (17. 1. – 23. 1.) 1,391 1,556 0,703 1,282

4. týždeň (24. 1. – 30. 1.) 1,395 1,555 0,707 1,285

5. týždeň (31. 1. – 6. 2.) 1,409 1,574 0,685 1,285

4

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

DÚPP 6-7/2011

Daňové riaditeľstvo SR – www.drsr.sk

Základné číselné údaje súvisiace s podaním daňového priznaniak dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010

Sadzba dane z príjmov je 19 %.

Daňové priznanie – povinnosť podať, ak zdaniteľné príjmy za rok 2010 presiahli sumu2 012,85 eura.

Suma životného minima k 1. 1. 2009 bola 178,92 eura mesačne (táto suma sa použi-je aj na výpočet nezdaniteľných častí základu dane za rok 2010).

Nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka:

� ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 15 387,12 eura(86-násobok sumy platného životného minima 178,92 eura)

� 4 025,70 eura (22,5-násobok sumy platného životného minima 178,92 eura);

� ak je základ dane daňovníka vyšší ako 15 387,12 eura

� rozdiel medzi sumou 7 872,48 (44-násobok sumy platného životného minima178,92 eura) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je niž-šia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovnánule.

Nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela):

� ak je základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako 31 489,92 eura (176-násoboksumy platného životného minima)

� 4 025,70 eura, ak manželka (manžel) nemala žiadny vlastný príjem,

� rozdiel medzi sumou 4 025,70 a vlastným príjmom manželky (manžela), akmanželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 eura,

� nula, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem presahujúci sumu4 025,70 eura;

� ak je základ dane daňovníka vyšší ako 31 489,92 eura

� rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura (66,5-násobok platného životného mini-ma 178,92 eura) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka(manžel) nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, ne-zdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule;

� rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednej štvrtiny základu dane daňov-níka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela), ak manželka (manžel)mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť zákla-du dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

5


Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje vlastný príjem manželky (man-žela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v roku 2010bola (bol) povinná zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa:

� zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov,

� daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov,

� zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

� štátne sociálne dávky (príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri na-rodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viacdetí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá aleboviac detí súčasne, príspevok na pohreb, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa,príplatok k prídavku na dieťa, vianočný príspevok dôchodcom, príplatok k dôchod-ku politickým väzňom),

� štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane

� v úhrne najviac do výšky 398,33 eura (úhrn príspevkov na doplnkové dôchodkovésporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenievo výške preukázateľne zaplatenej od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010).

Suma minimálnej mzdy v roku 2010 bola 307,70 eura mesačne.

Daňový bonus za rok 2010 – 240,12 eura (január – jún 2010 bol 20 eur mesačne, júl –december 2010 bol 20,02 eura mesačne).

Na uplatnenie daňového bonusu za rok 2010:

� výška zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti musí byť aspoň 1 846,20 eura(6-násobok minimálnej mzdy 307,70 eura),

� výška zdaniteľných príjmov u daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) musí byť as-poň 1 846,26 eura a vykázanie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmovpodľa § 6.

Zamestnanecká prémia za rok 2010 – 157,04 eura ročne.

Na uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2010:

� výška zdaniteľných (posudzovaných) príjmov zo závislej činnosti uvedených v § 5ods. 1 písm. a) a f) vykonávanej len na území SR musí byť v úhrnnej výške aspoň1 846,20 eura (6-násobok minimálnej mzdy 307,70 eura)

Daň vyberaná zrážkou:

z úhrnnej sumy najviac 165,97 eura za kalendárny mesiac z príjmov zo závislej činnos-ti od zamestnávateľa, ak si daňovník neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane a da-ňový bonus.

6


DÚPP 6-7/2011

Suma životného minima k 1. 1. 2010 bola 185,19 eura mesačne.

Príjmy oslobodené od dane:

� do výšky 925,95 eura (5-násobok sumy platného životného minima 185,19 eura),ide o úhrn príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností vrátane príj-mov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstvaa z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) (ak takto vy-medzené príjmy neznížené o výdavky sumu 925,95 eura presiahnu, do základudane sa zahrnú len príjmy nad túto ustanovenú sumu);

� do výšky 925,95 eura, ide o úhrn príjmov z prevodu opcií, z prevodu cenných pa-pierov obstaraných od 1. januára 2004, z prevodu účasti (podielu) na spoločnostis ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členských práv družstvaobstaraných od 1. januára 2004 (ak takto vymedzené príjmy znížené o výdavkysumu 925,95 eura presiahnu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto usta-novenú sumu).

Pri súčasnom dosiahnutí príjmov z prenájmu a z príležitostných činností nezníženýcho výdavky a príjmov z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov, z prevodu podielu naspoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členských právdružstva znížených o výdavky sa uplatní oslobodenie najviac v úhrnnej výške925,95 eura (zdaňuje sa nad uvedenú sumu).

Výdavky percentom z príjmov:

� 40 % (u daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnostia z prenájmu – § 6 ods. 10)

� 60 % [u živnostníka, ktorý vykonáva remeselné živnosti (príloha č. 1 k živnosten-skému zákonu) – § 6 ods. 10]

� 25 % (u daňovníka s príjmami z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesnéhoa vodného hospodárstva – § 8 ods. 9)

Minimálna výška dane

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne sumu 16,60 euraalebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka v zdaňovacom období roku 2010 nepre-siahli sumu 2 012,85 eura, ak si daňovník neuplatňoval nárok na daňový bonus.

Daň sa neplatí, ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu3,32 eura.

Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Sekcia metodiky daní,Odbor služieb pre verejnosť, január 2011

7


Preddavky na daň z príjmovprávnickej osoby v roku 2011

Ing. Martina Oravcová

Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný platiť daňovníkdane z príjmov právnických osôb v priebehu zdaňovacieho obdobia,keď ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Po skončenízdaňovacieho obdobia sa rozdiel medzi priznanou daňou a zaplatenýmipreddavkami vysporiada. Príspevok obsahuje komplexný výklad prí-slušných zákonných ustanovení k tejto problematike sa vzťahujúcich.

1. Právna úpravaVšeobecná úprava platenia preddavkov je obsiahnutá v § 66 zákona

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finanč-ných orgánov (ďalej „zákon o správe daní“). Podľa tohto ustanovenia daňovník platí ur-čený preddavok na daň

� v prípadochurčených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výš-ke v nich ustanovených,

� na základe rozhodnutia správcu dane.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje platenie preddavkov, je zákonč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o daniz príjmov“). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb je upravené v § 42zákona o dani z príjmov. Uvedeného ustanovenia sa dotkla novela zákona o dani z príj-mov vykonaná zákonom č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011.

2. Výpočet výšky preddavkovPodľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorého daň za predchádza-

júce zdaňovacie obdobie presiahla 16 596,96 eura, je povinný platiť počnúc prvýmmesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia mesačné preddavky na daň vo výš-ke 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období presiahla1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura, platí štvrťročné preddavky na daň nabežné zdaňovacie obdobie, a to výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie (§ 42 ods. 2 zákona).

8

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

Vypočítaný preddavok sa v súlade s § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov zaokrúhlina eurocenty nadol.

Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacieobdobie nepresiahla 1 659,70 eura, s výnimkou prípadu, ak daňový úrad určí plateniepreddavkov inak v súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je definovaná v § 42 ods. 6 zákonao dani z príjmov ako daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu, uve-deného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchá-dzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použitísadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavkyna daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, zápočet dane zaplatenej v zahra-ničí a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň.

Pri výpočte preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie roka 2011 sa vychádza zozákladu dane z daňového priznania za rok 2010 uvedeného na riadku 500, prenáso-beného sadzbou dane 19 % (r. 510). Suma vypočítanej dane sa zníži o úľavu na danipodľa zákona o dani z príjmov uvedenú na riadku 610, o zápočet dane zaplatenej v za-hraničí uvedený na riadku 710 a o sumu dane vybranej zrážkou, považovanej za pred-davok na daň uvedenú na riadku 830. Výška dane na účely určenia výšky preddavkovna daň sa uvedie na riadku 910 tlačiva daňového priznania za rok 2010 (č. MF SRč. 024134/2010-72).

Príklad č. 1:Obchodná spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010 vykázala na r. 500 základ dane117 380,26 €, daň po prepočte sadzbou 19 % vo výške 22 302,24 €, zápočet dane za-platenej v zahraničí na r. 710 vo výške 14 219,47 €, zrazenú daň na r. 830 vo výške30,40 €.Výpočet dane na účely určenia výšky preddavkov na r. 910 priznania:22 302,24 € - 14 219,47 € - 30,40 € = 8 052,37 €.Pretože daň po prepočte je v rozpätí od 1 659,70 € do 16 596,96 €, spoločnosť budeplatiť v roku 2011 preddavky štvrťročne vo výške 2 013,09 €.Výpočet: 8 052,37 € : 4 = 2 013,0925 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 2 013,09 €.

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňova-cieho obdobia, je daňovník povinný podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov na úče-ly platenia preddavkov vypočítať si daňovú povinnosť za celé predchádzajúce zdaňo-vacie obdobie. Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť predchádzajúceho zdaňovacie-ho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca tohto zda-ňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi.

Príklad č. 2:Obchodná spoločnosť vznikla 1. 5. 2010. Do 31. 3. 2011 podala daňové priznanie, v kto-rom vykázala po prepočte podľa § 42 ods. 6 zákona daň vo výške 18 380,86 €. Priznanúdaň je povinná prepočítať na celoročnú povinnosť takto: 18 380,86 € : 8 mesiacov x

9

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby

12 mesiacov = 27 571,29 €. Podľa výšky prepočítanej dane vznikne spoločnosti povin-nosť platiť preddavky mesačne.Výpočet: 27 571,29 € : 12 = 2 297,6075 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol2 297,60 €.

3. Splatnosť preddavkovPodľa § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov sú mesačné preddavky splatné

do konca príslušného mesiaca a štvrťročné preddavky do konca príslušného kalendár-neho štvrťroka.

Ak pripadne koniec lehoty na zaplatenie preddavku na sobotu, nedeľu alebo deňpracovného pokoja, posledným dňom lehoty je v súlade s § 13 ods. 4 zákona o správedaní najbližší nasledujúci pracovný deň.

Príklad č. 3:Právnická osoba má povinnosť mesačného platenia preddavkov v roku 2011. Predda-vok na apríl je splatný 30. 4. 2011. Pretože v tento deň je sobota, posledným dňom nazaplatenie preddavku je 2. máj 2011. Preddavok na júl je splatný 31. júla 2011, v tentodeň je nedeľa, preto posledným dňom na zaplatenie júlového preddavku bude 1. au-gust 2011. Obdobne sa presunie splatnosť preddavku na december 2011, kedy budepreddavok na december a súčasne IV. štvrťrok 2011 splatný 2. januára 2012.

4. Platenie preddavkov do lehoty na podanie priznaniaPretože daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá je rozhodujúca pre ur-

čenie výšky preddavkov, je známa až podaním daňového priznania, je osobitne upra-vený postup daňovníkov pri platení preddavkov do lehoty na podanie priznania v § 42ods. 7 zákona.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie sa podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príj-mov podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia –s výnimkou prípadov, ak sa táto lehota predĺži v súlade s § 49 ods. 3 zákona.

Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov si môže daňovník na základe oznámeniapodaného miestne príslušnému správcovi dane do 31. marca 2011 predĺžiť lehotu napodanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace. Ak súčasťou príj-mov daňovníkasú príjmyplynúce zo zdrojov v zahraničí, daňovníkmôže mať predĺženúlehotu najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najdlhšie do 30. 9. 2011. V oz-námení daňovník uvedie novú lehotu, ktorá musí byť koniec kalendárneho mesiaca,a v tejto novej lehote je daň aj splatná.

Do lehoty na podanie priznania platí daňovník preddavky na daň vypočítané z po-slednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zda-ňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri vý-počte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte daneza predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňo-vacom období, na ktoré sú platené preddavky.

10

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

Pri platenípreddavkov na daň zdaňovacieho obdobia roku 2011 sa do lehoty na po-danie priznania vychádza z daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zda-ňovacie obdobie roka 2009. Ak je táto povinnosť vyššia ako 16 596,96 eura, platí da-ňovník preddavky mesačne. Ak je daňová povinnosť od 1 659,70 eura do 16 596,96eura vrátane tejto sumy, platí daňovník štvrťročné preddavky. Povinnosť platenia pred-davkov do lehoty na podanie priznania nevzniká daňovníkovi s daňovou povinnosťounižšou ako 1 659,70 eura.

V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa platia preddavky nadaň z daňovej povinnosti roka 2009 až do uplynutia tejto predĺženej lehoty. Uvedenélehoty platia aj v prípade podania daňového priznania pred zákonnou, resp. predĺže-nou lehotou na jeho podanie.

Príklad č. 4:Daňovník vykázal v daňovom priznaní za rok 2009 na riadku 910 daň na účely určeniavýšky preddavkov vo výške 18 957,77 €. Z tejto sumy vypočítal mesačné preddavky vovýške 1 579,81 € (18 957,77 € : 12, zaokrúhlenie na eurocenty nadol). Lehotu na poda-nie daňového priznania za rok 2010 si predĺžil na základe oznámenia podaného miest-ne príslušnému daňovému úradu do 2. 5. 2011. Podľa uvedenej výšky dane mu vznikápovinnosť platiť mesačné preddavky za január, február, marec a apríl 2011 po1 579,81 €. Daňové priznanie za rok 2010, v ktorom daňovník vykázal stratu, bolo po-dané 21. apríla 2011.

Daňovník je povinný napriek vykázanej strate zaplatiť aj aprílový preddavok vo výške1 579,81 € – s výnimkou prípadu, ak by mu daňový úrad určil preddavky inak podľa§ 42 ods. 11 zákona. Zaplatené preddavky sa vysporiadajú postupom podľa nasledujú-ceho bodu 5.

V súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov môže daňový úrad určiť plateniepreddavkov inak aj na obdobie do lehoty na podanie daňového priznania.

U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutímalebo rozdelením a pri zlúčení, sa popísanýpostup platenia preddavkov do lehoty napodanie priznania neuplatňuje, pretože tento daňovník nemá poslednú známu daňovúpovinnosť. Postup platenia preddavkov u tohto daňovníka je upravený novelou zákonao dani z príjmov vykonanou zákonom č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára2011. Podľa § 42 ods. 7 posledná veta zákona sa preddavky do lehoty na podanie da-ňového priznania platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. títodaňovníci pokračujú v platení preddavkov, ktoré vypočítali pri zmene v kalen-dárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu alebo k zlúčeniu. Výpočetpreddavkov je uvedený v bode 6.3 tohto príspevku a v príslušných príkladoch na výpo-čet preddavkov pri splynutí, zlúčení a rozdelení.

Poznámka:

Do novely sa preddavok do lehoty na podanie daňového priznania u daňovníkov,ktorí vznikli splynutím a ktorí sa zlúčili s iným daňovníkom, platil vo výške určenej na

11


základe predpokladanej dane. V zákone absentovala úprava platenia preddavkovu daňovníkov vzniknutých rozdelením a taktiež termín na nahlásenie predpoklada-nej dane.

5. Vysporiadanie preddavkov po lehote na podaniepriznania

Počínajúc mesiacom (štvrťrokom) nasledujúcim po lehote na podanie daňovéhopriznania platí daňovník preddavky z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie. Ak bude daňovník podávať daňové priznanie za rok 2010 v lehote do 31. marca2011, platí preddavky z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2010 od apríla,resp. II. štvrťroka 2011. Súčasne je povinný vysporiadať rozdiel medzi už zaplatený-mi preddavkami v roku 2011 a výškou preddavkov vypočítaných z dane za zdaňovacieobdobie roka 2010.

Podľa § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ak zaplatené preddavky na daň sú niž-šie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádza-júce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplate-ných preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárne-ho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie priznania. Ak bude daňovník po-dávať daňové priznanie za rok 2010 v lehote do 31. marca 2011, rozdiel do výškypreddavkov vyplývajúcich z daňového priznania za rok 2010 je povinný doplatiť najne-skôr do 2. mája 2010. Ak boli zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúcepreddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

Poznámka:

Ustanovenie § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov je od 1. januára 2011 novelizovanézákonom č. 548/2010 Z. z. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa mal rozdiel napreddavkoch vysporiadať do 30 dní po lehote na podanie priznania, po novele dokonca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po lehote na podanie priznania.

Príklad č. 5:Daňovník v daňovom priznaní za rok 2009 vykázal stratu. V daňovom priznaní za rok2010 podanom do 31. marca 2011 vykázal na riadku 910 daň 15 101,16 €. Preddavkyna rok 2011 bude platiť takto:� do 2. 5. 2011 3 775,29 €

� do 30. 6. 2011 3 775,29 €

� do 30. 9. 2011 3 775,29 €

� do 2. 1. 2012 3 775,29 €

Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 daňovník preddavky neplatí,pretože jeho daňová povinnosť za rok 2009 je nulová, nemá poslednú známu daňovúpovinnosť. Po podaní priznania doplatí preddavok za I. štvrťrok 2011 vo výške

12

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

3 775,29 € (15 101,16 € : 4 = 3 775,29 €) v termíne do 2. mája 2011 a ďalej bude platiťštvrťročné preddavky do konca príslušného štvrťroka.

Príklad č. 6:Z poslednej známej daňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2009 vypočítal da-ňovník mesačné preddavky vo výške 1 812,25 €. Do 31. marca 2011 podal daňové pri-znanie za rok 2010, v ktorom na riadku 910 vykázal daň po prepočte 10 380,86 €. Pred-davky na rok 2011 je povinný platiť takto:� do 31. 1. 2011 1 812,25 €

� do 28. 2. 2011 1 812,25 €

� do 31. 3. 2011 1 812,25 €

� do 30. 6. 2011 2 595,21 €

� do 30. 9. 2011 2 595,21 €

� do 2. 1. 2012 2 595,21 €

Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 platí daňovník mesačné pred-davky z daňového priznania za rok 2009. Po lehote na podanie priznania za rok 2010platí štvrťročné preddavky z dane uvedenej v tomto priznaní (10 380,86 € : 4 =2 595,21 €). Rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami za prvé tri mesiace(5 436,75 €) a prepočtom preddavku z daňového priznania za rok 2010 (štvrťročnýpreddavok 2 595,21 €), t. j. suma 2 841,54 €, sa môže použiť na úhradu preddavku naII. štvrťrok 2011, resp. časti preddavku na III. štvrťrok 2011 alebo ju daňový úrad na žia-dosť daňovníka vráti.

Ak preddavky do lehoty na podanie daňového priznania boli určené daňovým úra-dom inak v súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov, povinnosť vysporiadania tak-to určených preddavkov do výšky, ktorá zodpovedá preddavkom vypočítaným z daneza predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vznikne, len ak daňový úrad v rozhodnutío ur-čenípreddavkov inak túto povinnosť výslovne uviedol. Ak v rozhodnutídaňového úradutáto povinnosť nie je uvedená, preddavky určené rozhodnutímdo lehoty na podanie pri-znania inak nepodliehajú vysporiadaniu. Zákon v § 42 ods. 9 ukladá povinnosť vy-sporiadania len tých preddavkov, ktoré boli vypočítané na základe poslednejznámej daňovej povinnosti.

6. Postupy pri platení preddavkovv osobitných prípadoch

Zo základnej zásady pri platení preddavkov uvedenej v § 42 ods. 1 a ods. 2 zákonao dani z príjmov sú v špecifických prípadoch výnimky.

6.1 Daňovník podáva v roku 2011 daňové priznanie prvýkrátDaňovník, ktorý vznikol v roku 2010 a ide prvýkrát podávať daňové priznanie za toto

zdaňovacie obdobie, postupuje pri platení preddavkov podľa § 42 ods. 8 zákona o daniz príjmov, ak nejde o prípad vzniku v posledných troch mesiacoch tohto roka, kedy sa

13


postupuje podľa § 42 ods. 5 zákona. Tento daňovník nemá poslednú známu daňovúpovinnosť, lebo nepodával daňové priznanie za rok 2009, preto v zdaňovacom období,v ktorom má byť podané daňové priznanie, t. j. v roku 2011, neplatí do lehoty na po-danie priznania preddavky na daň.

Sumu preddavkov splatných za obdobie do lehoty na podanie daňového priznaniaza rok 2010 si daňovník vypočíta z dane uvedenej v daňovom priznaní za tento roka vyrovná do 31. marca 2011, resp. do predĺženej lehoty na podanie daňovéhopriznania. Pretože u tohto daňovníka sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobietýka len časti zdaňovacieho obdobia, je povinný dopočítať si daňovú povinnosť tak,akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia spôsobom, ktorý je popísaný v § 42ods. 5 zákona.

Príklad č. 7:

Daňovník vznikol 1. júla 2010, za rok 2010 vykázal daň vypočítanú podľa § 42 ods. 6zákona vo výške 9 825,66 €. Daňové priznanie podal v lehote do 31. 3. 2011. Pretožeuvedená daň sa týka obdobia od 1. 7. do 31. 12. 2010, t. j. 6 mesiacov, daňovník musídaň na účely platenia preddavkov prepočítať na celé zdaňovacie obdobie.

Výpočet: 9 825,66 € : 6 mesiacov x 12 mesiacov = 19 651,32 €.

Túto daň uvedie na r. 910 daňového priznania za rok 2010. Daňovník bude v roku 2011platiť mesačné preddavky vo výške 1 637,61 € (19 651,32 € : 12 mesiacov =1 637,61 €). Preddavky splatné do lehoty na podanie priznania 4 912,83 € (1 637,61 x3 mesiace) je daňovník povinný uhradiť do 31. 3. 2011. V ďalších mesiacoch platí me-sačné preddavky vo výške 1 637,61 € v termíne do posledného dňa príslušného me-siaca.

6.2 Daňovník vznikol v posledných troch mesiacoch roka 2010

Postup pri platení preddavkov, ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňova-com obdobímenej ako 3 mesiace, je upravený v § 42 ods. 5 zákona. V tomto ustanove-ní došlo k zmene, ktorá je účinná od 1. januára 2011.

Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení pred novelou bol daňovník, ktorývznikol v dobe od 1. októbra do 31. decembra predchádzajúceho roka, povinný platiťpreddavky na daň na základe predpokladanej dane, výšku ktorej mal povinnosť nahlá-siť daňovému úradu do konca tretieho mesiaca zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú pla-tené preddavky na daň.

Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmovv zneníod 1. januára 2011, ak daňovníkexistoval vo svojom prvom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, v nasledujú-com zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie na zá-klade predpokladanej dane uvedenej v priznaní. Tento údaj sa uvedie na r. 910 tla-čiva priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010, ako vyplýva z poučeniana vyplnenie daňového priznania.

14

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

Príklad č. 8:Daňovník vznikol 15. 10. 2010. V daňovom priznaní za rok 2010 podanom v termíne do31. 3. 2011 uviedol na riadku 910 predpokladanú daň na rok 2011 vo výške 10 356 €.Preddavky na rok 2011 bude platiť takto:� do 31. 3. 2011 2 589 €

� do 30. 6. 2011 2 589 €

� do 30. 9. 2011 2 589 €

� do 2. 1. 2012 2 589 €

Pretože daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako 3 me-siace, má povinnosť uviesť predpokladanú daň v daňovom priznaní za toto obdobiea doplatiť splatné preddavky do termínu na podanie daňového priznania. Podľa pre-počtu bude daňovník platiť preddavky štvrťročne (10 356 € : 4 = 2 589 €).

Ak by daňovníkovi podľa výšky predpokladanej dane na rok 2011 vyplývala povinnosťplatenia mesačných preddavkov a nepredĺžil si oznámením termín na podanie daňové-ho priznania za rok 2010, v termíne do 31. 3. 2011 doplatí preddavky za mesiace janu-ár – marec 2011 a ďalšie mesačné preddavky zaplatí do konca príslušného mesiaca.

6.3 Daňovník vznikol v roku 2011Podľa § 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý vznikol počas kalendár-

neho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí pred-davky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Z toho vyplýva, že v prípa-de vzniku v priebehu roka 2011 nevznikne zo zákona daňovníkovi povinnosť plateniapreddavkov.

Povinnosť platenia preddavkov by novému daňovníkovi vznikla len v prípade, ak bymu správca dane rozhodnutím určil platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 záko-na z vlastného podnetu alebo na základe jeho žiadosti. Daňovník vyrovná celoročnúdaňovú povinnosť v lehote na podanie daňového priznania za rok 2011.

Príklad č. 9:Daňovník vznikol 1. marca 2011. Po celý rok nemá povinnosť platiť preddavky. Daňovépriznanie za rok 2011 podá v lehote do 2. 4. 2012 a vykáže v ňom daň 1 620,52 €. Daňuhradí daňovému úradu do 2. 4. 2012.

Ak daňovník počas roka zmenil právnu formu, v súlade s § 42 ods. 4 písm. a) zákonao dani z príjmov pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane zapredchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v kto-rom došlo k zmene právnej formy.

Príklad č. 10:Akciová spoločnosť zmení k 1. septembru 2011 právnu formu na spoločnosť s ručenímobmedzeným. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla akciová spoločnosť daň na účelyurčenia výšky preddavkov na riadku 910 vo výške 12 374 €. Spoločnosť s ručením

15


obmedzeným pokračuje v platení štvrťročných preddavkov vo výške 3 093,50 €

(12 374 € : 4), ktoré je povinná zaplatiť v termínoch do 30. 9. 2011 a 2. 1. 2012.

Daňovník, ktorý počas roka vznikol splynutím, platí v súlade s § 42 ods. 4 písm. b)zákona preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkovzaniknutýchsplynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktoromdošlo k zániku daňovníkov.

Príklad č. 11:Dňom 1. júla 2011 vznikne spoločnosť C splynutím spoločností A a B, ktoré k tomutodňu zaniknú. Spoločnosť A vykázala v daňovom priznaní za rok 2010 daň na účely ur-čenia výšky preddavkov vo výške 10 329 € a spoločnosť B daň vo výške 13 716 €. Spo-ločnosť C bude platiť preddavky v roku 2011 vypočítané zo súčtu dane za rok 2010 spo-ločnosti A a spoločnosti B, t. j. zo sumy 24 045 € (10 329 + 13 716). Novovzniknutá spo-ločnosť C bude mesačným platiteľom preddavkov vo výške 2 003,75 € (24 045 € : 12),a to počnúc preddavkom na júl 2011, ktorý bude splatný 1. augusta 2011. Preddavokvo výške 2 003,75 € zaplatí spoločnosť C aj v roku 2012 do termínu na podanie daňo-vého priznania za rok 2011.

Daňovník, ktorý sa počas roka zlúčil s iným daňovníkom, platí podľa § 42 ods. 4písm. c) zákona preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníka za-niknutého zlúčením a daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, a to za zdaňo-vacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku, resp.zlúčeniu.

Príklad č. 12:Spoločnosť A sa k 1. júnu 2011 zlúči so spoločnosťou B, pričom spoločnosť A k tomutodátumu zanikne a spoločnosť B sa stane jej právnym nástupcom. Spoločnosť A vyká-zala v daňovom priznaní za rok 2010 na riadku 910 daň na účely určenia výšky pred-davkov vo výške 2 397 € a spoločnosť B vo výške 8 060 €.Spoločnosť B bude platiť preddavky z dane, ktorá bola uvedená v jej daňovom priznaní,zvýšenej o daň vykázanú spoločnosťou A, t. j. zo sumy 10 457 €. Spoločnosť B budeštvrťročným platiteľom preddavkov vo výške 2 614,25 € (10 457 : 4) počnúc II. štvrťro-kom 2011. Ak bude spoločnosť B podávať daňové priznanie za rok 2011 v lehote do2. apríla 2012, zaplatí v uvedenej výške aj preddavok na I. štvrťrok 2012.

Daňovník, ktorý počas roka vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomer-nej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdo-bie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zod-povedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovní-kom vzniknutým rozdelením [§ 42 ods. 4 písm. d) zákona].

Príklad č. 13:Obchodná spoločnosť zanikla rozdelením k 1. 9. 2011. Jej právnymi nástupcami súdve novozaložené obchodné spoločnosti A a B. Za rok 2010 vykázala zaniknutá spo-ločnosť daň na účely určenia výšky preddavkov 19 280,15 €, z ktorej zaplatí naposledy

16

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

mesačný preddavok za august 2011 vo výške 1 606,67 €. Vlastné imanie zaniknutejspoločnosti si rozdelili nástupnícke spoločnosti v pomere: spoločnosť A 35 % a spoloč-nosť B 65 %. V rovnakom pomere sa rozdelí aj daň za rok 2010, z ktorej si vypočítajúvýšku preddavkov nástupnícke spoločnosti. Výpočet preddavkov:Spoločnosť A 35 % z 19 280,15 € = 6 748,05 €, preddavok 562,33 € (6 748,05 : 12)Spoločnosť B 65 % z 19 280,15 € =12 532,10 €, preddavok 1 044,34 € (12 532,10 : 12).Spoločnosť A bude platiť prvýkrát na mesiac september 2011 preddavok vo výške562,33 € a spoločnosť B vo výške 1 044,34 €. Obe spoločnosti budú uvedenú výškupreddavkov platiť aj v roku 2012 do termínu na podanie daňového priznania za totozdaňovacie obdobie.

6.4 Daňovník zmenil zdaňovacie obdobieZákon o dani z príjmov osobitne neupravuje platenie preddavkov pri zmene zdaňo-

vacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak. Pri platenípreddavkov sa postupuje podľa príslušných odsekov paragrafu 42, ktoré upravujú pla-tenie preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po tejto lehote.

Pri zmene účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok sa mení ajzdaňovacie obdobie daňovníka.Podľa § 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov sa obdobieod začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdo-bia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Ďalším zdaňo-vacím obdobím je hospodársky rok.

Do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 1. januárado dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia sa pri platení preddavkov po-stupuje podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Preddavok sa vypočíta z poslednejznámej daňovej povinnosti. Po lehote na podanie daňového priznania sa vychádzapri výpočte preddavkov z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, pričom daňo-vá povinnosť vykázaná za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádza-júceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa neprepočítavapodľa § 42ods. 5 zákona, pretože táto daň sa týka celého zdaňovacieho obdobia.

Pokiaľ suma preddavkov vypočítaných na základe dane uvedenej v priznaní zazdaňovacie obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmenezdaňovacieho obdobia na hospodársky rok nezodpovedá predpokladanej výške dane,na ktorú sú preddavky platené, môže správca dane na základe žiadosti daňovníkaalebo z vlastného podnetu určiť platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákonao dani z príjmov.

Príklad č. 14:Obchodná spoločnosť zmenila účtovné obdobie na hospodársky rok od 1. 8. 2011. Ob-dobie od 1. 1. 2011 do 31. 7. 2011 je samostatným zdaňovacím obdobím, za ktoré da-ňovník podá daňové priznanie do 31. 10. 2011. V tomto priznaní uvedie daň na účelyurčenia výšky preddavkov na daň na riadku 910 vo výške 20 613,42 €. V daňovom pri-znaní za rok 2010 vykázal daň na účely určenia výšky preddavkov vo výške30 671,18 €. Daňovník je povinný platiť preddavky nasledovne:

17


� za august až október 2011 z daňovej povinnosti za rok 2010 podľa § 42 ods. 7 záko-na (posledná známa daňová povinnosť), mesačný preddavok 2 555,93 €

(30 671,18 : 12, zaokr. na eurocenty nadol),

� za november 2011 až júl 2012 vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacieobdobie (1. 1. – 31. 7. 2011) v mesačnej výške 1 717,78 € (20 613,42 : 12, zaokr. naeurocenty nadol). Súčasne v súlade s § 42 ods. 9 zákona vysporiada preddavky pla-tené za august až október 2011. Za toto obdobie malo byť zaplatené na preddav-koch vychádzajúc z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie 5 153,34 €

(1 717,78 x 3 mesiace), bolo zaplatené 7 667,79 € (2 555,93 x 3 mesiace). Preddav-ky boli zaplatené vyššie, ako vyplývajú z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie, rozdiel 2 514,45 € sa môže použiť na budúce preddavky alebo ho daňový úradna základe žiadosti daňovníka vráti.

6.5 Daňovník využil úľavu na dani

V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2010 môže daňovník využiť tietoúľavy na dani:

� podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej „zákon č. 366/1999 Z. z.“),

� podľa § 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z.,

� podľa § 30a a § 30b zákona o dani z príjmov.

Na daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z.,sa v nadväznosti na § 52 ods. 3 zákona o dani z príjmov nevzťahujú ustanovenia o pla-tení preddavkov na daň. Výnimku tvoria prípady, ak správca dane do 31. júla roku,v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpaniadaňového úveru. Ak daňovníkpísomne nepreukáže do 31. augusta roku, v ktorom bolopodané daňové priznanie, splnenie podmienok pre čerpanie daňového úveru, počnúcmesiacom september, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká povinnosť da-ňovníkoviplatiť preddavky na daň podľa § 42 zákona o dani z príjmov. Preddavky splat-né do septembra vyrovná do konca mesiaca september. Primerane sa postupujei v prípadoch, ak má daňovník zdaňovacie obdobie hospodársky rok. Tento postup vy-plýva z § 35 ods. 8 a § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z.

Príjemcovia investičných stimulov, ktorí uplatňujú úľavy na dani podľa § 35b a § 35czákona č. 366/1999 Z. z. v nadväznosti na § 52 ods. 4 zákona o dani z príjmov, nemajúzvlášť upravené platenie preddavkov. Rovnako nie je osobitne upravené platenie pred-davkov u príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a zákona o dani z príjmov a prijímate-ľov stimulov podľa § 30b zákona o dani z príjmov.Títo daňovníciplatia preddavky podľa§ 42 zákona o dani z príjmov.

18

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

7. Preddavky určené daňovým úradom

7.1 Určenie platenia preddavkov inakPodľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov môže daňový úrad určiť platenie pred-

davkov na daň inak, ako to vyplýva z iných ustanovení§ 42 zákona, a to v prípadoch:

� ak ide o platenie na základe predpokladanej dane,Podľa § 42 ods. 5 zákona platí preddavky na základe predpokladanej dane daňov-ník, ktorý existoval v predchádzajúcom zdaňovacom obdobímenej ako 3 mesiace.

� ak ide o prípady, kedy daňovník zo zákona nemá povinnosť platiť preddavky (§ 42ods. 3, ods. 4 prvá veta zákona),

� ak daň uvedená v daňovom priznaní, na základe ktorej sú platené preddavky, bolazmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním,

� ak suma preddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej výške dane (očakáva-nej daňovej povinnosti), na ktorú sú preddavky platené.Pretože na platenie preddavkov sa vzťahuje aj ustanovenie § 66 zákona o správe

daní, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako jeuvedené v zákone o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 66 ods. 3 zákona o správedanísa v tomto prípadevyžaduje spolu so žiadosťou predloženie analýzy finančneja ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobuplatenia preddavkov na daň.

Ustanovenie § 66 ods. 3 zákona o správe daní o stanovení preddavkov inak môžesprávca dane uplatniť aj v prípadoch, ak výška daňovej povinnosti je vyššia ako mož-nosť pre čerpanie štátnej pomoci formou úľavy na dani u daňovníka uplatňujúceho sidaňový úver podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z., ak nejde o prípady kráteniadaňového úveru z dôvodu zlúčenia daňovníka s ekonomicky prepojeným daňovníkom,ktorý si daňový úver neuplatňuje.

Správca dane môže určiť platenie preddavkov inak na základe žiadosti daňovní-ka alebo aj z vlastného podnetu. Na stanovenie preddavkov inak nemá daňovníkprávny nárok. Správca dane stanovuje preddavky inak rozhodnutím, a to tie preddav-ky, splatnosť ktorých ešte nenastala.

7.2 Určenie preddavkov daňovníkom s obmedzenoudaňovou povinnosťou

V § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov je riešené platenie preddavkov stálymi pre-vádzkarňami daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktoré vznikli na území Slovenskej re-publiky z vykonávania stavebnej alebo montážnej činnosti podľa § 16 ods. 2 zákonao dani z príjmov. Povinnosť platiť preddavky vzniká týmto daňovníkom len v prípade, aktak určí správca dane. Ak takýto daňovník preddavky neplatí, zo zdaniteľných príjmovstálej prevádzkarne zabezpečuje daň platiteľ dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov[s výnimkou daňovníkov členského štátu Európskej únie podľa § 2 písm. t) zákonao dani z príjmov, u ktorých sa v súlade s § 44 ods. 2 zákona daň nezabezpečuje].

19


8. Kedy právnická osoba neplatí preddavky na daňZo zákona nie je právnická osoba povinná platiť preddavky na daň v týchto prípadoch:

� podľa § 42 ods. 3 písm. a) zákona, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 nepresiahla 1 659,70 eura;

� podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona, ak ide o daňovníka v likvidácii alebo v kon-kurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6 (od vstupu do likvidácie alebo dokonkurzu do skončenia likvidácie alebo zrušenia konkurzu, resp. do 31. 12. druhé-ho roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie alebo v kto-rom bol na daňovníka vyhlásený konkurz);

� podľa § 42 ods. 3 písm. c) zákona, ak ide o daňovníka podľa § 42 odsekov 8 a 10.Podľa týchto ustanovení daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát,neplatí preddavky do lehoty na jeho podanie a daňovníkso sídlom v zahraničí vyko-návajúci v SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne platí preddavky, len akich určí správca dane;

� podľa § 42 ods. 4 zákona, ak ide o daňovníka, ktorý vznikol počas kalendárnehoroka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením. Tento da-ňovník neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol.

9. Vysporiadanie preddavkov po podanídaňového priznania

Po podanídaňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré boli platené, sa za-platené preddavky započítajú na úhradu dane. Na riadku 810 tlačiva daňového prizna-nia sa uvedie suma preddavkov zaplatených daňovníkom podľa § 42 zákona o daniz príjmov. Do tejto sumy sa započítajú aj preddavky, ktoré daňovník uhradil poskončení zdaňovacieho obdobia, najneskôr do lehoty na podanie daňového pri-znania. Do sumy uvedenej na riadku 810 priznania sa uvádzajú preddavky vzťahujúcesa k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva. Rovna-ko súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 63 záko-na o správe daní. Preddavky zaplatené na budúce zdaňovacie obdobie sa do tejtosumy nezapočítajú.

Ak daňovník platil v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavky na daň, v lehote napodanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty uhradí rozdiel medzi priznanoudaňou a zaplatenými preddavkami, ak priznaná daň je vyššia ako zaplatené preddavky.

Ak na preddavkoch bolo zaplatené viac, ako je priznaná daňová povinnosť,prevyšujúca suma je daňovým preplatkom, ktorý sa vysporiada podľa § 63 zákonao správe daní, t. j. použije sa na úhradu splatného preddavku na daň, na úhraduprípadného nedoplatku alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti, ak je väč-ší ako 3,31 eura. Správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žia-dosti, najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr do 40 dníodo dňa vzniku preplatku.

20

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

Príklad č. 15:

Daňovník platil v priebehu roka 2010 preddavky na daň z príjmov štvrťročne7 620,50 €, na preddavkoch spolu zaplatil 30 482 €. V daňovom priznaní za rok 2010podanom 22. 3. 2011 vykázal daňovú povinnosť 28 742,50 €. Pretože daňová povin-nosť je nižšia ako zaplatené preddavky, vznikol daňovníkovi preplatok vo výške1 739,50 eura (30 482 € - 28 742,50 €). Z daňového priznania za rok 2010 mu po pre-počítaní dane na účely platenia preddavkov vznikla povinnosť platiť preddavky mesač-ne 2 395,20 €. Pretože daňovník nemá daňové nedoplatky, môže správca dane použiťvzniknutý preplatok na úhradu časti preddavku na apríl 2011 alebo preplatok na zákla-de žiadosti daňovníka vráti.

10. Preddavky na daň z emisných kvót

V zákone o dani z príjmov je od 1. januára 2011 zavedená daň z emisných kvótv § 1 ods. 1 písm. c). Spôsob platenia dane upravuje nový § 51b zákona. Daňovníkomtejto dane je povinný účastník schémy obchodovania. Predmetom dane sú zapísanéemisné kvóty v rokoch 2011 a 2012. Daň vo výške 80 % sa vypočíta zo základu danezisteného zo súčtu prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesia-coch prenásobených ich priemernou trhovou cenou za mesiac predchádzajúci mesia-cu, v ktorom sa uskutočnil prevod, a nespotrebovaných emisných kvót prenásobenýchich priemernou trhovou cenou za príslušný kalendárny rok.

V priebehu roka 2011 bude platiť daňovníkpreddavky na daň polročne do 30. júnaa do 31. decembra 2011 vo výške jednej polovice predpokladanej dane. Túto daň vy-počíta sadzbou dane 80 % z násobku priemernej trhovej ceny za rok 2010 a zapísa-ných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvótyv roku 2010. Na rok 2012 bude platiť polročné preddavky vo výške jednej polovice da-ňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2011. Daňové priznanie podá miestnepríslušnému správcovi dane do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho rokaa v tejto lehote je daň aj splatná.

11. Sankcie

Ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa zákona o daniz príjmov, vyrubí správca dane daňovému subjektu sankčný úrok podľa § 35b ods. 1písm. e) zákona o správe daní. Sankčný úrok sa vyrubí až do dňa platby vrátane, naj-dlhšie však do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Výška sankčné-ho úroku sa vypočíta z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovejsadzby Európskej centrálnej banky (ECB) platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorommal byť preddavok na daň zaplatený, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti.Pri výpočte sa použije sadzba ECB najmenej 15 %. Sankčný úrok sa nevyrubí, aknepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura.

21


Platenie preddavkov na daňz príjmov fyzickej osoby

Ing. Valéria Jarinkovičová

Do konca marca 2011 je potrebné podať za určených podmienok daňovépriznanie k dani z príjmov za predchádzajúci rok 2010, ak lehota na jehopodanie nie je predĺžená. Z § 38 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správedaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánovv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“) vyplýva, že prílohu daňo-vého priznania tvorí účtovná závierka podľa zákona o účtovníctve (akide o účtovnú jednotku) a doklady uvedené v príslušnom tlačive daňové-ho priznania. V tejto lehote na podanie daňového priznania je daňovýsubjekt povinný vypočítanú daň aj zaplatiť. Do konca marca sú splatnéaj preddavky na daň.

1. Právna úpravaV zmysle § 66 ZSD daňovník platí preddavok na daň (ďalej aj „preddavok“)

a) v prípadoch určených ZSD alebo osobitným predpisom,

b) na základe rozhodnutia správcu dane.

Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradudane.

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby je špecificky upravenév § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďa-lej len „ZDP“). Citované ustanovenie bolo novelami viackrát zmenené a doplnené.

Podľa § 34 ods. 1 ZDP preddavky na daň platí v priebehu preddavkového ob-dobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70eura (50 000 Sk). Pojem posledná známa daňová povinnosť vymedzuje § 34 ods. 5ZDP.

2. Štvrťročné a mesačné preddavky na daňRozlišujeme dvojaké preddavky: štvrťročné a mesačné. Ak posledná známa da-

ňová povinnosť fyzickej osoby presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura,musí platiť štvrťročné preddavky na daň, a to vo výške 1/4 poslednej známej

22

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého ka-lendárneho štvrťroka. Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla16 596,96 eura (500 000 Sk), daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na daň,a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Tieto preddavky sú splat-né do konca každého kalendárneho mesiaca.

3. Preddavkové obdobiePreddavkové obdobie začína prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie daňové-

ho priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t. j. za predchádzajúci kalendár-ny rok) a končí uplynutím posledného dňa na podanie daňového priznania v nasledujú-com zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka,napr. od 1. 4. 2011 do 31. 3. 2012.

Príklad č. 1:

Na základe oznámenia podaného v súlade s § 49 ZDP dňa 28. marca 2011 bude da-ňovníkovi – pánovi Milému – predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok2010 do konca apríla 2011. V tomto prípade daňovník musí daň za rok 2010 zaplatiť dokonca apríla 2011.

Preddavkové obdobie mu začína 1. 5. 2011 a končí 31. 3. 2012 (ak opäť nedôjde k pre-dĺženiu lehoty na podanie daňového priznania, a to za rok 2011).

V tejto súvislosti dodajme: ak v priebehu roku 2010 pán Milý nebol povinný platiť pred-davky na daň a z daňového priznania za rok 2010 mu vyplynie povinnosť platiť štvrťroč-né preddavky na daň, prvý preddavok zaplatí do konca júna 2011; ak mu vznikne po-vinnosť platiť mesačné preddavky na daň, prvý preddavok zaplatí do konca mája 2011.

Ak v priebehu roku 2010 platil štvrťročné preddavky na daň vo výške napr. 650 eur, v tejistej výške zaplatí aj preddavok splatný 31. 3. 2011; ďalší štvrťročný preddavok splatnýpočas nového preddavkového obdobia dňa 30. 6. 2011 zaplatí už z poslednej známejdaňovej povinnosti vypočítanej z daňového priznania za rok 2010 (ak mu nevzniknepovinnosť platiť mesačné preddavky na daň – v tom prípade by prvý mesačný predda-vok na daň musel zaplatiť už do konca mája 2011).

Ak v priebehu roku 2010 platil mesačné preddavky na daň napr. vo výške 1 220 eur,v tej istej výške zaplatí preddavky na daň splatné do konca januára, februára, marcaa apríla 2011. Nové preddavkové obdobie mu začína 1. 5. 2011. Ak je znovu povinnýplatiť mesačné preddavky na daň, a to napr. vo výške 780 eur, po prvý raz preddavokna daň v tejto výške zaplatí do konca mája 2011, a potom ich bude platiť počas pred-davkového obdobia vždy do konca mesiaca. Ak mu však vznikne povinnosť platiť štvrť-ročné preddavky na daň, a to napr. vo výške 550 eur, po prvý raz túto sumu uhradí dokonca júna 2011 a potom vždy do konca každého ďalšieho kalendárneho štvrťroka.

Na úhradu dane za zdaňovacie obdobie sa započítavajú zaplatené preddavky nadaň splatné v zdaňovacom období. Totiž podľa § 34 ods. 1 ZDP po skončení

23

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby

zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdo-bie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Konkrétne na úhradudane za rok 2010 je potrebné započítať zaplatené preddavky na daň splatnév priebehu roku 2010, t. j. od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010; táto suma sa uvádza nariadku 103 tlačiva daňového priznania typu B za rok 2010.

4. Výpočet preddavkov na daň na rok 2011

4.1 Posledná známa daňová povinnosť

Poslednou známou daňovou povinnosťou na tento cieľ sa rozumie „fiktívna“daň vypočítaná:

� zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, teda konkrétnev r. 69 tlačiva daňového priznania typu B za rok 2010 (v prípadepoužitia metódyvyňatia na zamedzenie dvojitého zdanenia vychádzame zo základu dane znížené-ho o vyňaté príjmy, teda z údaja na r. 80),

� zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky,t. j. o 3 559,30 eura,

� pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP platnej v zdaňovacom období, na kto-ré sú platené preddavky, t. j. 19 %;

� takto vypočítaná daň sa zníži o

� zápočet dane zaplatenej v zahraničí (za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie), t. j. sumy z riadka 86 a 90 tlačiva typu B za rok 2010,

� daňový bonus uplatnený v priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie(r. 92 tlačiva typu B za rok 2010),

� daň vybranú podľa § 43 ZDP (ak je príjem zahrnutý do základu dane za pred-chádzajúce zdaňovacie obdobie, teda daň sa považuje za preddavok na daň),t. j. údaj z riadka 99 tlačiva typu B za rok 2010.

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa „nová“ nezdaniteľná časť zá-kladu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP odpočítava v plnej výške 3 559,30 eurazodpovedajúcej 19,2-násobku sumy platného životného minima, bez ohľadu na to, čisi daňovník v poslednom daňovom priznaní mohol vzhľadom na výšku vykáza-ného základu dane uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na da-ňovníka. Na uvedený cieľ je teda podstatné, či daňovníkovi na predmetnú nezdaniteľ-nú časť základu dane vzniká nárok.

Analogicky od výšky dosiahnutého základu dane musíme abstrahovať aj v prípadepoberateľov dôchodkov. Zaujíma nás to, kedy im bol priznaný dôchodok a aká jejeho celoročná výška.

24

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

V prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP, napr. dôchodkustarobného, ktorým nevzniká nárok na predmetnú nezdaniteľnú časť základu dane (lenna prípadný rozdiel, ak ich ročný dôchodok je nižší než 3 559,30 eura), sa teda pri vý-počte poslednej známej daňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2010:

� ak už k 1. 1. 2010 je poberateľom dôchodku, základ dane za rok 2010 zníži o sumuzodpovedajúcu (len) kladnému rozdielu medzi „novou“ základnou nezdaniteľnoučasťou platnou v zdaňovacom období roka 2011 (3 559,30 eura) a úhrnnou sumoudôchodku, ktorá im bola vyplatená v roku 2010, pričom nie je podstatné, akáúhrnná suma dôchodku bude daňovníkovi vyplatená v roku 2011 – dodajme, žeúhrnnú sumu dôchodku musí uviesť (práve kvôli preddavkom na daň) v r. 30 tlačivadaňového priznania za rok 2010, keďže už k 1. 1. 2010 je poberateľom dôchodku,

� ak daňovník k 1. 1. 2010 ešte nebol poberateľom dôchodku a dôchodok mu nebolpriznaný ani spätne k začiatku roka 2010, ale až v priebehu roku 2010, r. 30 nevypl-ní a na cieľ výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti základ dane za rok 2010zníži o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú narok 2011 v plnej výške.

Na tento cieľ (platenie preddavkov na rok 2011) je teda rozhodujúci stav k 1. 1. 2010.

Ak sa daňovník stal poberateľom dôchodku až v roku 2011, napr. k 2. 2. 2011, r. 30v tlačive daňového priznania za rok 2010 nevyplní a na tento cieľ základ dane za rok2010 zníži o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú narok 2011 v plnej výške.

4.2 Konkrétny príklad

Príklad č. 2:

Daňovník – pán Smrek – mal v roku 2010 viac druhov príjmov. Podal daňové priznanietypu B. Uviedol v ňom príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z podnikania (§ 6 ZDP),z kapitálového majetku (konkrétne úrokové výnosy zo zahraničia – § 7 ZDP), ako ajostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Ešte v roku 2008 vykázal z podnikania stratu; časť z nej umoril už v daňovom priznaníza rok 2009 a celý zvyšok 2 000 eur mieni umoriť už v daňovom priznaní za rok 2010.

Je ženatý. Jeho manželka prišla o prácu, jej posledný zamestnávateľ sa stal platob-ne neschopným a pani Smrekovej bola zo Sociálnej poisťovne v roku 2010 vyplate-ná dávka garančného poistenia v celkovej výške 3 660 eur. Je to príjem od daneoslobodený, ale do vlastných príjmov pani Smrekovej patrí. Iné príjmy nedosiahla.Spoločne sa starajú o dve vlastné deti, jedno skončilo sústavnú prípravu na povola-nie pred dvomi rokmi (už sa nepovažuje za nezaopatrené), jedno ukončilo stredo-školské štúdium maturitou v júni 2010 a od 10. augusta je zamestnané, takže daňo-vý bonus si daňovník uplatnil a zamestnávateľ mu ho priznal za 8 mesiacov roku2010 (v celkovej výške 160,04 eura). Daňovník nepoberá žiadny z dôchodkov

25


uvedených v § 11 ods. 7 ZDP. V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osobyza rok 2010 o. i. uviedol:

(v eurách)

r. 31 Vlastné príjmy manželky (dávka garančného poistenia) 3 660,00

r. 37 Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 8 720,00


r. 48 Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7 50,00


r. 66 Úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 – § 8 po znížení o uplatňovanústratu

13 970,00

r. 69 Základ dane 22 690,00

r. 70 Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 2 199,98

r. 71 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku daňovníka 365,70

r. 74 Poistné na životné poistenie 200,00

r. 77 Základ dane znížený o NČZD 19 924,32

r. 78 Daň 3 785,62

r. 90 Daň uznaná na zápočet podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES 7,50

r. 92 Nárok na daňový bonus 160,04

r. 99 Suma preddavku vybraná podľa § 43 ZDP 1,52

r. 100 Suma preddavku vybraná pri vrátení podielového listu obstaraného pred 1. 1. 2004 76,00

r. 101 Suma preddavku na daň vybraná podľa § 35 z príjmov podľa § 5 890,20

r. 102 Preddavky na daň zaplatené podľa § 34 ZDP 2 400,00

r. 105 Daň na úhradu 410,40

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti ovplyvnia len sumy na riadkoch 69,90, 92 a 99.

na r. 69 Základ dane 22 690,00

na r. 90 Daň uznaná na zápočet podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES 7,50

na r. 92 Nárok na daňový bonus 160,04

na r. 99 Suma preddavku vybraná podľa § 43 ZDP 1,52

26

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

Výpočet preddavkov na daň:

22 690 - 3 559,30 = 19 130,70 x 0,19 = 3 634,833 €

3 634,83 - 7,50 - 160,04 - 1,52 = 3 465,77 €

Keďže posledná známa daňová povinnosť pána Smreka v sume 3 465,773 € presiah-la 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 €, musí platiť štvrťročné preddavky na daň, a tovo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, t. j.:

3 465,77 : 4 = 866,4425 €, pričom v konečnom dôsledku len vo výške polovicez vyčíslenej sumy, keďže mu plynuli aj príjmy zo závislej činnosti, pričom tentočiastkový základ dane nepresiahol polovicu celkového základu dane:

866,4425 : 2 = 433,221 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 433,22 €.

Poznámka:

V súlade s § 47 ZDP by sa pri výpočtoch nemalo zaokrúhľovať postupne vo viace-rých stupňoch.

Tieto preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka, t. j.:

� do konca júna 2011,

� do konca septembra 2011,

� do konca decembra 2011 a

� do konca marca 2012.

Počas celého preddavkového obdobia, teda od 1. 4. 2011 až do konca marca 2012,musí pán Smrek platiť štvrťročné preddavky vo výške 433,22 eura. To, že medzi-tým do konca marca 2012 podá daňové priznanie za rok 2011, nemá na túto sku-točnosť žiadny vplyv. Zo základu dane uvedeného v priznaní za rok 2011 vypočítaa bude uhrádzať preddavky až v období od 1. 4. 2012 do 31. 3. 2013.

Dodajme, že výšku tohto preddavku na daň už neovplyvní ani prípadné dodatočnédaňové priznanie za rok 2010, resp. vyrubenie dane správcom dane v inej výške (či sanám to zdá byť dostatočne spravodlivé alebo nie, ale tak to vyplýva zo ZDP). Faktomvšak je, že za určených podmienok môžu byť preddavky určené v inej výške – podrob-nejšie neskôr.

Ešte poznamenajme, že štvrťročný preddavok na daň splatný 31. 3. 2010 daňov-ník, ako vieme, zaplatil ešte podľa poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanejz priznania za rok 2008 podaného v roku 2009.

V zmysle § 34 ods. 1 ZDP po skončení zdaňovacieho obdobia preddavky na daňzaplatené na toto (v tomto) zdaňovacie obdobie sa započítajú na úhradu dane za totozdaňovacie obdobie. Táto formulácia nadväzuje na § 66 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.v znení neskorších predpisov.

27


Príklad č. 3:

Na úhradu dane pána Smreka za rok 2011, ak prvý kvartálny preddavok predstavoval napr.350 €, sa započítajú zaplatené preddavky: 350 + 433,22 + 433,22 + 433,22 = 1 649,66 €.

Štvrťroky 1. Q 2011 2. Q 2011 3. Q 2011 4. Q 2011 1. Q 2012

Preddavky platené v preddavkovom období v € 433,22 433,22 433,22 433,22

Započítanie na úhradu dane za rok 2011 v € 350 433,22 433,22 433,22

5. Zmena poslednej známej daňovej povinnostiZároveň z § 34 ods. 5 vyplýva, že preddavky na daň splatné do začiatku (nového)

preddavkového obdobia sa nemenia, takže ak pán Smrek zaplatil preddavok splatný31. 3. 2011 vo výške 350 eur (vypočítanýz daňového priznania za rok 2009), pričom od1. 4. 2011 má platiť preddavky vo vyčíslenej výške 433,22 eura (vypočítané z priznaniaza rok 2010), preddavok zaplatený 31. 3. 2011 sa nemení, teda nemusí nič doplatiť.

Príklad č. 4:

Ak by pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 800 eur, pričom od 1. 4.2011 by mal platiť preddavky vo výške 433,22 eura (vypočítané z priznania za rok 2010),teda v nižšej sume, rozdiel 366,78 eura (800 - 433,22) sa započíta na úhradu ďalších pred-davkov na daň platených po tejto zmene, ak daňovník o vrátenie tohto rozdielu nepožiada.Pokiaľ teda pán Smrek o vrátenie tohto rozdielu nepožiada, v takomto prípade nebudemusieť zaplatiť preddavok splatný 30. 6. 2011 vo výške 433,22 eura, ale len vo výške66,44 eura (433,22 - 366,78). Celkovo bude mať uhradenú správnu sumu 866,44 eura.

Štvrťroky 1. Q 2011 2. Q 2011 3. Q 2011 4. Q 2011 1. Q 2012



Na úhradu dane pána Smreka za rok 2011, ak prvý kvartálny preddavok predstavoval800 eur, sa započítajú zaplatené preddavky: 800 + 66,44 + 433,22 + 433,22 =1 732,88 eura.

Poznámka:

Druhá časť § 34 ods. 5 ZDP bola desiatou novelou ZDP z 28. 10. 2005 zmenená.Vyplýva z nej, že pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného da-ňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdo-bia sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia neme-nia. Ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky

28

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známejdaňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítaných z podanéhodaňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň plate-ných po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti. Na rozdielod právneho stavu pred 1. 1. 2006 tento rozdiel správca dane (miestne príslušný da-ňový úrad) daňovníkovi vráti, ak o to on požiada.

Príklad č. 5:

Ak by pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 200 eur, pričom od1. 4. 2011 by mal platiť preddavky vo vyčíslenej výške 433,22 eura (vypočítané z pri-znania za rok 2010), preddavok zaplatený 31. 3. 2011 nemusí meniť (doplatiť).

Príklad č. 6:

Ak pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 800 eur, pričom od1. 4. 2011 by mal platiť preddavky vo vyčíslenej výške 433,22 eura (vypočítané z priznaniaza rok 2010), rozdiel 366,78 eura (800 - 433,22) sa započíta na úhradu ďalších preddav-kov na daň platených po tejto zmene, ak daňovník o vrátenie tohto rozdielu nepožiada.Pán Smrek v takomto prípade teda nebude musieť zaplatiť preddavok splatný 30. 6. 2011vo výške 433,22 eura, ale len 66,44 eura.

Štvrťroky 1. Q 2011 2. Q 2011 3. Q 2011 4. Q 2011 1. Q 2012



Na úhradu dane pána Smreka za rok 2011, ak prvý kvartálny preddavok predstavoval 800eur, sa započítajú zaplatené preddavky: 800 + 66,44 + 433,22 + 433,22 = 1 732,88 eura.

6. Iné platenie preddavkov na daň

6.1 Preddavky na daň inakV súlade s § 34 ods. 4 ZDP v odôvodnených prípadoch môže správca dane na

žiadosť daňovníka určiť preddavky na daň inak, ak suma preddavkov nezodpo-vedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené. Oprávnenie správcu danerozhodnúť o platení preddavkov vyplýva aj z § 66 ZSD.

6.2 Platenie preddavkov daňovníkom s príjmami podľa § 5Podľa § 34 ods. 6 ZDP daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (da-

ňový rezident SR) s príjmami zo závislej činnosti (§ 5) od zamestnávateľa, ktorýnie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddav-ky na daň miestne príslušnému správcovi dane vo výške vypočítanej z príjmu vyplate-ného (resp. poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka) v príslušnom

29


kalendárnom mesiaci spôsobom podľa § 35 (v citovanom ustanovení je upravený spô-sob výpočtu mesačných preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy). Tieto preddavky súsplatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovní-kovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísanýna účet. Začatie poberaniatohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do kon-ca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, po-ukázaný alebo pripísaný.

Ak teda „náš“ daňový rezident SR vykonáva závislú činnosť na našom územípre zamestnávateľa, ktorý nemá povinnosti platiteľa dane, o. i. povinnosť v prie-behu roka vyplácané sumy riadne zdaňovať, musí si sám platiť preddavky nadaň. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušné-mu správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol taký-to príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

Príklad č. 7:

Zamestnanec istej českej s. r. o. (právnickej osoby so sídlom v Českej republike), ktoráu nás nemá stálu prevádzkareň, daňový rezident SR, pán Pokojný, vykonáva na na-šom území závislú činnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu piatichmesiacov. Tieto príjmy sú u nás zdaniteľné (daňový rezident SR vykonáva závislú čin-nosť na území SR). Keďže jeho český zamestnávateľ tu nemá stálu prevádzkareň (idelen o prieskum trhu na našom území) ani tu nezamestnáva osoby viac ako 183 dní, ne-stáva sa zahraničným platiteľom dane v zmysle § 48 ZDP a daňovník si sám musí platiťpreddavky na daň a po skončení roka podať daňové priznanie.

V nasledujúcom odseku 7 je upravené platenie preddavkov na daň z príjmov zo zá-vislej činnosti v prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňové-ho nerezidenta SR) s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b) ZDP (zo závislej činnostivykonávanej na našom území), ak pracuje u zamestnávateľa, ktorý nie je platite-ľom dane ani zahraničným platiteľom dane. Tento daňovník, nerezident SR, platípreddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovidane vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účetdaňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť ne-zdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 1 písm. a), pri použi-tí sadzby dane podľa § 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vypla-tené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárnehomesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený,poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňov-ník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca,v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zozmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platípreddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

30

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní,platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí183 dnípo-bytu na území Slovenskej republiky.

Príklad č. 8:

Francúzska firma vyslala na naše územie svojho zamestnanca, pána Schneidera, abypre slovenského zákazníka tejto spoločnosti, istú s. r. o. so sídlom v Košiciach, vykonalmontáž technologického zariadenia. Podľa zmluvy doba pobytu pána Schneidera nanašom území mala predstavovať 8 mesiacov. Podľa čl. 5 ods. 3 príslušnej medzinárod-nej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 73/1975 Zb.) francúzskej spoločnostiu nás stála prevádzkareň nevznikla. Ak by zamestnanec vykonával závislú činnosťu nás menej ako 183 dní, tento príjem by u nás nebol zdaniteľný (čl. 15 ods. 2 zmluvy),podliehal by zdaneniu len vo Francúzsku. Keďže však ide o obdobie dlhšie než183 dní, nie je splnená jedna z podmienok podľa čl. 15 ods. 2 zmluvy a príjem podliehazdaneniu u nás. Akým spôsobom sa má príjem zdaniť?

Príjem vypláca subjekt, ktorý nie je naším platiteľom dane. Je potrebné skúmať, či sastáva zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP – nemá u nás stálu prevádzkareň,zamestnáva tu osobu viac ako 183 dní, ale ide o poskytovanie služieb v zmysle § 16ods. 1 písm. c) ZDP. Takže francúzska spoločnosť sa nestáva zahraničným platiteľomdane a pán Schneider je povinný oznámiť začatie poberania tohto príjmu miestne prí-slušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrátbol takýto príjem vyplatený (resp. poukázaný alebo pripísaný) a začať si sám platiťpreddavky na daň.

7. Ukončenie platenia preddavkov na daňDo 31. 12. 2007 v súlade s § 34 ods. 8 ZDP platilo: Ak daňovník prestal (presta-

ne) vykonávať činnosť alebo poberať zdaniteľné príjmy, nevzťahuje sa naňho po-vinnosť platiť preddavky, a to od nasledujúceho splatného preddavku. Tieto skutoč-nosti oznámi správcovi dane.

Takáto dikcia citovaného ustanovenia prinášala v praxi problémy najmä v situácii,keď daňovník pozastavil alebo prerušil živnosť, ale naďalej mu plynuli zdaniteľné príj-my. Preto bolo s účinnosťou od 1. 1. 2008 toto ustanovenie spresnené.

Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájomv zmysle § 17 ods. 9 ZDP a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z kto-rých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7, nie je povinný platiť preddavkyna daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene roz-hodujúcich skutočností.

V zmysle § 17 ods. 9 ZDP sa za skončenie podnikania, inej samostatnej zárob-kovej činnosti alebo prenájmu považuje zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného roz-hodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania

31


do lehoty na podanie daňového priznania (s výnimkou sezónnych činností) alebo skon-čenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo po-berania príjmov z prenájmu.

Ak daňovník napr. podniká na základe živnostenského oprávnenia a na jeho žia-dosť z októbra 2010 mu živnostenský úrad v súlade s § 58 ods. 2 písm. c) záko-na č. 455/1991 Zb. v zneníneskoršíchpredpisov pozastavíživnosť do konca júna 2011,takže je zrejmé, že činnosť neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania (za rok2010), ide podľa § 17 ods. 9 ZDP o skončenie podnikania a v súlade s § 34 ods. 8 ZDPdaňovník prestáva byť povinný platiť preddavky na daň. Túto skutočnosť však musíoznámiť daňovému úradu.

Ak by okrem príjmov z podnikania poberal aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5ZDP, z ktorých mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň podľa § 35 ZDP, alebo príj-my z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, alebo ostatné príjmy podľa § 8 ZDP, aleboich kombináciu, táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie ustanovenia § 34 ods. 8 zá-kona ZDP. Napríklad, ak daňovník, ktorý podnikal popri zamestnaní, ukončí podnika-nie, už nemá povinnosť platiť ďalšie preddavky na daň podľa § 34 ZDP, aj keď príjmy zozávislej činnosti mu naďalej plynú.

Daňovník vykonávajúci závislú činnosť na území SR u zamestnávateľa, ktorýnie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, je po-vinný, ako už bolo uvedené, odvádzať preddavky podľa § 34 ods. 6, resp. 7 ZDP(taktiež sa naňho vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie).

Ak tento daňovník ukončí vykonávanie závislej činnosti a poberanie týchto príj-mov, neplatí preddavky na daň podľa § 34 ods. 8 ZDP, a to od preddavku, ktorý jesplatný po dni, v ktorom došlo k ukončeniu výkonu závislej činnosti alebo poberaniapríjmov, z ktorých sa platili preddavky na daň podľa odsekov 6 a 7.

V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zá-robkovej činnosti, resp. z prenájmu (§ 6) a zároveň dosahuje aj príjmy zo závislej čin-nosti podľa § 5, z ktorej ale sám platí preddavky podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP a skončí lenjednu z uvedených činností, naďalej je povinný platiť preddavky podľa § 34 ZDP.

Ak daňovníkoviplynie niekoľko druhov príjmov patriacich do § 6 ZDP, napr. príj-my zo živnosti (§ 6 ods. 1) i príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ukončenie živ-nostenského podnikania v tomto prípade nespôsobuje skončenie platenia preddavkovna daň. Daňovník naďalej poberá zdaniteľné príjmy z prenájmu.

8. Kto neplatí preddavky na daňPreddavky na daň neplatí daňovník:

� ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 1 659,70 eura (50 000 Sk),

� ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy:

� uvedené v § 7 (z kapitálového majetku) alebo

32

TÉMA MESIACA

DÚPP 6-7/2011

� § 8 (ostatné príjmy), alebo

� z ktorých sa vyberá daň zrážkovým spôsobom (§ 43), alebo

� zo závislej činnosti zdaňované preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP.

Z tejto pôvodnej formulácie § 34 ods. 9 ZDP zároveň nepriamo vyplývalo, že pred-davky nemusí platiť ani ten subjekt, ktorý má kombináciu uvedených príjmov, napr.príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a príjmy z predaja nehnuteľnosti (§ 8). Kvôli jedno-značnosti bolo znenie citovaného ustanovenia desiatou novelou ZDP z 28. 10. 2005spresnené.

Príklad č. 9:

Pani Malá je zamestnaná. Okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) dosiahla v roku2010 aj príjem zdaňovaný zrážkovým spôsobom podľa § 43 ZDP (úroky z prostriedkovna sporožírovom účte) a príjem z predaja záhradnej chatky (kúpenej v roku 2008) pat-riaci do § 8 ZDP. Nie je povinná platiť preddavky na daň.

V zmysle § 34 ods. 10 ZDP sa špecifickým spôsobom prihliada na skutočnosť, žedaňovník okrem iných druhov príjmov dosahuje aj príjmy zo závislej činnosti(zdaňované už v priebehu roku vyplácajúcim subjektom). Ak čiastkový základ danez príjmov zo závislej činnosti predstavuje 50 % a menej, preddavky na daň sa platiav polovičnej výške; pokiaľ však tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z cel-kového základu dane, daňovník nie je povinný preddavky na daň platiť.

Je potrebné podotknúť, že vypočítaný percentuálny podiel sa nijako nezaokrúhľuje.Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti predstavuje napr. 50,12 %, da-ňovník nie je povinný preddavky na daň platiť. Zaokrúhlenie na 50 % by viedlok chybnému záveru, že daňovník má platiť preddavky na daň (v polovičnej výške).

Príklad č. 10:

Pán Šťastný popri zamestnaní podniká. Okrem príjmov zo závislej činnosti a z podnika-nia dosiahol v roku 2010 aj príjem z prenájmu garáže podliehajúci zdaneniu. Jeho po-sledná známa daňová povinnosť vyčíslená zo základu dane za rok 2010 predstavuje1 800 eur. Ak z daňového priznania vyplýva, že čiastkový základ dane z príjmov zo zá-vislej činnosti predstavuje napr. 34 % z celkového základu dane, vzťahuje sa naňho po-vinnosť platiť preddavky na daň v polovičnej výške. Od 1. 4. 2011 bude pán Šťastnýuhrádzať štvrťročné preddavky na daň vo výške 225 eur.

Výpočet: 1 800 eur : 4 = 450 eur; 450 eur : 2 = 225 eur.

Čo dodať na záver: Je potrebné zdôrazniť najmä to, že daňovníci by mali venovaťtejto problematike primeranú pozornosť. Správca dane totiž nie je povinný daňovní-ka upozorniť na to, že mu vznikla povinnosť platiť preddavky na daň.

33


Transferové oceňovaniev teórii a praxi – 2. časť

Ing. Dalila Kutišová Luknárová

Tento príspevok je už druhým zo seriálu článkov venovaných problema-tike transferového oceňovania. V predchádzajúcej časti sme si vysvetlilipodstatu a význam transferového oceňovania, úlohu princípu nezávislé-ho vzťahu, oboznámili sme sa s druhmi transakcií nadnárodných spo-ločností a s politikou tvorby transferových cien. Ďalej sme sa dozvedeli,akú úlohu zohráva článok 9 – Prepojené podniky Modelovej zmluvyOECD o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majet-ku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) a Smernica o transferovom oce-ňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správy daní (ďalej len „Smernicao transferovom oceňovaní“.). V tejto časti si vysvetlíme, ako ovplyvňujetransferová cena základ dane z príjmov a na ktoré osoby sa vzťahujúpravidlá transferového oceňovania.

1. Vplyv transferovej ceny na základ dane z príjmov

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) súčasťou základu dane zahraničnejzávislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťa-hoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičkya úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľnýchobchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielusa použije postup podľa § 18 zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie vytvára právnypriestor na vykonanie primárnej úpravy základu dane podľa článku 9 ods. 1 Modelovejzmluvy OECD. Ak je zmluvnou stranou kontrolovanej transakcie rezident štátu,s ktorým Slovenská republika uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdane-nia, pri úprave základu dane sa postupuje aj podľa článku 9 – Prepojené podnikypríslušnej zmluvy. Pri praktickej aplikácii príslušných zákonných ustanovení je všakpotrebné využívať aj výkladovú základňu, ktorú poskytuje Smernica o transferovomoceňovaní. Keďže smernica podlieha priebežným aktualizáciám, pri jej aplikácii trebaprihliadať na znenie platné v čase plánovania a uskutočnenia transakcie. Primárnuúpravu je však možné vykonať, aj keď je zmluvnou stranou transakcie osoba, ktorá jerezidentom nezmluvného štátu. V takomto prípade postupujeme len podľa vnútroštát-neho daňového predpisu.

34

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

DÚPP 6-7/2011

Primárnou úpravou sa základ dane vždy len zvyšuje. Zníženie základu daneje možné vykonať v rámci korešpondujúcich úprav. Na tom je založená celá filozo-fia transferového oceňovania. Primárna úprava môže byť vyvolaná buď zníženímcenyprijatej služby, nakupovaného tovaru a iných druhov nakupovaných aktív, zníženímúroku z prijatej pôžičky alebo úveru uplatnených zahraničnou závislou osobou pritransakciách s inými členmi nadnárodnej skupiny, alebo zvýšením ceny poskytovanejslužby, predávaného tovaru a iných druhov predávaných aktív, zvýšením úroku z po-skytnutej pôžičky alebo úveru uplatnených zahraničnou závislou osobou pri transak-ciách s inými členmi nadnárodnej skupiny, ak sa tieto ceny líšia od porovnateľnej nezá-vislej trhovej ceny. Túto neúčtovnú úpravu základu dane si vykoná daňovník v daňo-vom priznaní alebo správca dane pri daňovej kontrole.

Ak sú transferové ceny stanovené tak, že zohľadňujú princíp nezávislého vzťahua takto sa premietajú do výsledku hospodárenia daňovníka, nie je potrebné vykonaťúpravu základu dane v daňovom priznaní.

2. Osoby, na ktoré sa vzťahujú pravidlá transferovéhooceňovania v Slovenskej republike

Povinnosť oceňovať transakcie v súlade s princípom nezávislého vzťahu sa vzťahujelen na zahraničné závislé osoby. Článok 9 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD v plnomrozsahu prenecháva definíciu závislých osôb na vnútroštátne predpisy zmluvných štá-tov. S ohľadom na vyššie uvedené sú medzi jednotlivými štátmi výrazné rozdiely v definí-cii zahraničných závislých osôb. To môže mať za následok buď dvojité ekonomické zda-nenie, alebo dvojité ekonomické nezdanenie konkrétneho príjmu. Tento faktor je potreb-né zohľadňovať pri praktickej aplikácii problematiky transferového oceňovania.

Príklad č. 1:Spoločnosť ALFA X má 49 % podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA Y. Spoloč-nosť ALFA X je rezidentom štátu X, v ktorom je vlastníctvo viac ako 25 % majetkovéhopodielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti rozhodujúcim kritériom pre posu-dzovanie závislých osôb. Spoločnosť ALFA Y je rezidentom štátu Y, v ktorom je vlast-níctvo viac ako 50 % majetkového podielu na základnom imaní obchodnej spoločnostirozhodujúcim kritériom pre posudzovanie závislých osôb. V takomto prípade v trans-akciách medzi ALFA X a ALFA Y štát X bude nazerať na tieto transakcie ako na trans-akcie uskutočňované medzi zahraničnými závislými osobami (bude teda požadovať,aby cena kontrolovanej transakcie bola stanovená v súlade s princípom nezávisléhovzťahu) a štát Y na tieto transakcie bude nazerať ako na transakcie uskutočňované me-dzi nezávislými osobami (v prípade primárnej úpravy vykonanej v štáte X zrejme nepo-volí vykonať korešpondujúcu úpravu v štáte Y).

V Slovenskej republike sú osoby, na ktoré sa vzťahujú pravidlá transferového oce-ňovania, zadefinované v § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. n)závislými osobami sú osoby blízke alebo ekonomicky, personálne alebo inakprepojené osoby. Blízkymi osobami v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka sú

35

Transferové oceňovanie v teórii a praxi

predovšetkým príbuzní v priamom rade (t. j. dieťa, rodič, prarodič), súrodenec a man-žel. Pre účely transferového oceňovania sa berie do úvahy len vzťah tuzemskýchfyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo práv-nickým osobám, kedy hovoríme o „zahraničných závislých osobách“ [§ 2 písm. r)zákona o dani z príjmov].

Podľa § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov ekonomickým alebo personálnymprepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedenídruhej osoby, akoaj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“, ktoré sú pod spoločnou kontrolou alebovedením tretej osoby (fyzickej alebo právnickej) alebo v ktorých má táto tretia osobapriamy alebo nepriamy majetkový podiel. Ide vždy o obojsmerný vzťah. Závislou oso-bou je teda materská spoločnosť, ktorá má vklad v dcérskej spoločnosti a rovnako ajdcérska spoločnosť, v ktorej má táto materská spoločnosť vklad. Účasťou na majetkualebo kontrole sa rozumie:

� viac ako 25 % priamy podiel jednej osoby na základnom imaní alebo na hlasova-cích právach inej právnickej osoby alebo

� viac ako 25 % nepriamy podiel jednej osoby na základnom imaní alebo na hlasova-cích právach inej právnickej osoby, alebo

� viac ako 25 % nepriamy odvodený podiel jednej osoby na základnom imaní alebona hlasovacích právach inej právnickej osoby.Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vy-

delených stami a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stami.

Príklad č. 2:Spoločnosť ALFA SK – rezident Slovenskej republiky, poskytla spoločnosti ALFA CZ –rezidentovi Českej republiky, službu. Chceme zistiť, či ocenenie tejto transakcie podlie-ha pravidlám transferového oceňovania. Preto musíme preveriť, či spoločnostiALFA SK a ALFA CZ sú zahraničnými závislými osobami.Spoločnosť ALFA SK má 51 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA PLa zároveň spoločnosť ALFA PL má 51 % priamy podiel na základnom imaní spoločnos-ti ALFA CZ. V takomto prípade spoločnosť ALFA SK má v spoločnosti ALFA CZ nepria-my podiel vo výške 26 %. Spoločnosti ALFA SK a ALFA CZ sú zahraničnými závislýmiosobami.

Príklad č. 3:

Spoločnosť ALFA SK poskytla spoločnosti ALFA NL úver s úrokovou sadzbou3 M EURIBOR + 0,75 % p. a. Otázkou je, či výška úroku z poskytnutého úveru podliehapravidlám transferového oceňovania.

36


DÚPP 6-7/2011

ALFA SK ALFA PL ALFA CZ51 % 51 %

Spoločnosť ALFA SK má 24 % podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA NL. Zmluv-ne však bolo dohodnuté, že bude vykonávať väčšinu (51 %) hlasovacích práv. S ohľa-dom na znenie § 2 písm. o) 1. bod zákona o dani z príjmov sú spoločnosti ALFA SKa ALFA NL zahraničnými závislými osobami (51 % podiel na hlasovacích právach). Pre-to sa pravidlá transferového oceňovania na uvedenú transakciu vzťahujú.

Nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Použije sa navýpočet výšky účasti jednej osoby (napr. osoby A1) na majetku alebo kontrole inej osoby(napr. osoby A4), ak táto jedna osoba (t. j. osoba A1) má účasť na majetku alebo kontroleniekoľkých osôb (napr. osoby A2 a osoby A3), z ktorých každá (t. j. osoba A2 a rovnako ajosoba A3) má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby (t. j. osoby A4).

Príklad č. 4:Spoločnosť BETA SK – rezident Slovenskej republiky, poskytla službu spoločnostiBETA CZ – rezidentovi Českej republiky. Chceme zistiť, či ocenenie tejto transakciepodlieha pravidlám transferového oceňovania. Preto musíme preveriť, či spoločnostiBETA SK a BETA CZ sú zahraničnými závislými osobami.Spoločnosť BETA SK má 26 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti BETA Ha táto má 51 % priamy podiel za základnom imaní spoločnosti BETA CZ. Zároveň spo-ločnosť BETA SK má 26 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti BETA Da táto má 49 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti BETA CZ. SpoločnostiBETA SK a BETA CZ sú závislými osobami, pretože spoločnosť BETA SK má v spo-ločnosti BETA CZ 13,26 % nepriamy podiel prostredníctvom spoločnosti BETA H a zá-roveň má v nej aj ďalší 12,74 % nepriamy podiel prostredníctvom spoločnosti BETA D.V úhrne má teda spoločnosť BETA SK v spoločnosti BETA CZ 26 % nepriamy odvode-ný podiel. Tieto spoločnosti sú aj zahraničnými závislými osobami, pretože spoločnosťBETA SK je rezidentom Slovenskej republiky a spoločnosť BETA CZ je rezidentomČeskej republiky.

Ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky osoby, pro-stredníctvom ktorých bola jeho výška počítaná, sú ekonomicky prepojené bez ohľaduna skutočnú výšku ich podielu. Z uvedeného dôvodu aj nižšie majetkové podiely, ako je25 % podiel, podmienku vzájomnej prepojenosti osôb v takomto prípade spĺňajú. Ideo veľmi dôležité vnútroštátne obranné ustanovenie zamerané na zabránenie daňové-ho úniku, pretože „nepodchytením“ takéhoto „slabého miesta“ by sa v daňovom záko-ne vytvoril priestor na jeho zneužívanie.

37


BETA H

BETA SK

BETA D

26 % 26 %

BETA CZ51 % 49 %

Príklad č. 5:Spoločnosť GAMA SK – rezident Slovenskej republiky, poskytla službu spoločnostiGAMA D – nemeckému rezidentovi. Chceme zistiť, či ocenenie tejto transakcie podlie-ha pravidlám transferového oceňovania. Preto musíme preveriť, či spoločnostiGAMA SK a GAMA D sú zahraničnými závislými osobami.Spoločnosť GAMA CZ má 100 % podiel na spoločnosti GAMA H a zároveň má 100 %podiel aj v spoločnosti GAMA D. Pritom spoločnosť GAMA H má 99 % podiel v spoloč-nosti GAMA SK a spoločnosť GAMA D má len 1 % podiel v spoločnosti GAMA SK.V tomto prípade všetky spoločnosti (t. j. GAMA CZ, GAMA H, GAMA D a GAMA SK) súzávislými osobami. Je to logické, lebo v skutočnosti spoločnosť GAMA CZ je 100 % ne-priamym vlastníkom spoločnosti GAMA SK, čo je vypočítané cez nepriamy odvodenýpodiel. Prostredníctvom spoločnosti GAMA H má v nej 99 % nepriamy podiel a pro-stredníctvom spoločnosti GAMA D má v nej 1 % nepriamy podiel. Z uvedeného tedavyplýva, že spoločnosti GAMA SK a GAMA D sú zahraničnými závislými osobami, pre-to sa na ocenenie predmetnej transakcie vzťahujú pravidlá transferového oceňovania.

Pri určení výšky podielu sa rovnako zohľadňujú aj majetkové podiely a hlasova-cie práva, ktoré sú v rukách blízkych osôb v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zá-konníka. Do úvahy sa teda berú podiely príbuzných v priamom rade (t. j. detí, rodičov,prarodičov), ale aj súrodencov alebo manželov.

Príklad č. 6:Pán Procházka – rezident Českej republiky, odkúpil od spoločnosti DELTA SK ojazde-ný osobný automobil. Chceme zistiť, či sa pravidlá transferového oceňovania vzťahujúaj na túto transakciu.

Pán Procházka – rezident Českej republiky, má 13 % podiel v slovenskej spoločnostiDELTA SK. Jeho manželka pani Procházková – rovnako rezident Českej republiky, mátaktiež 13 % podiel na základnom imaní tejto spoločnosti. Potom obidvaja manželiamajú spolu 26 % podiel na základnom imaní spoločnosti DELTA SK. V tomto prípademanželia Procházkovci a spoločnosť DELTA SK sú zahraničnými závislými osobami.Na predmetnú transakciu sa teda pravidlá transferového oceňovania vzťahujú.

Účasť na riadení alebo kontrole znamená zaangažovanosť osôb na podnikovomriadení obchodnej spoločnosti alebo družstva, účasť v predstavenstve a v dozornej

38


DÚPP 6-7/2011

GAMA H

GAMA CZ

GAMA D

100 % 100 %

GAMA SK99 % 1 %

rade tejto spoločnosti. Štatutár alebo konateľ spoločnosti ako osoba oprávnená za-stupovať spoločnosť sa vždy považuje za osobu zúčastňujúcu sa na riadení a kon-trole. Ak je fyzická osoba, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky, zároveň aj konate-ľom zahraničnej právnickej osoby, FO a PO sú navzájom zahraničnými závislými oso-bami. Uvedené platí samozrejme aj v prípade zahraničného konateľa v slovenskejprávnickej osobe.

Príklad č. 7:Spoločnosť HAIR DRYER SK je výrobcom sušičov na vlasy v Slovenskej republike.Tieto sušiče predáva nezávislému distributérovi v cene 20 € za kus. Desať kusovz týchto sušičov predala pánovi Janotkovi – konateľovi materskej spoločnosti HAIRDRYER DISTRIBUTION CZ, ktorý je rezidentom v Českej republike, v cene 9 € za kus.Táto transakcia môže byť predmetom transferového oceňovania, pretože spoločnosťHAIR DRYER SK a pán Janotka – konateľ spoločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTIONCZ, sú zahraničné závislé osoby. Pán Janotka sa zúčastňuje na riadení spoločnostiHAIR DRYER DISTRIBUTION CZ a spoločnosti HAIR DRYER SK a HAIR DRYERDISTRIBUTION CZ sú ekonomicky prepojené spoločnosti.

Iným prepojením je vzťah osôb, ktoré síce nespĺňajú vyššie uvedené požiadavkyekonomického alebo personálneho prepojenia, ale vytvorili medzi sebou obchodnýalebo finančný vzťah prevažne za účelom zníženia základu dane. Toto ustanove-nie sa využije predovšetkým v prípade, ak tuzemská fyzická alebo právnická osobauskutočňuje transakcie s osobou sídliacou v daňovom raji alebo v niektorej z krajín sozvýhodneným daňovým režimom, ktoré nezodpovedajú štandardným podmienkamprincípu nezávislého vzťahu.

Príklad č. 8:Spoločnosť HAIR DRYER SK je výrobcom sušičov na vlasy v Slovenskej republike. Tietosušiče predáva nezávislej spoločnosti Q so sídlom na Britských panenských ostrovochv cene 6 € za kus. Pritom výrobné náklady na zhotovenie jedného sušiča sú 10 €. Nezá-vislým odberateľom tie isté sušiče predáva za 18 € za kus. Napriek tomu, že spoločnostiHAIR DRYER SK a Q nie sú ekonomicky ani personálne prepojené, transakcia medziHAIR DRYER SK a Q môže byť predmetom kontroly zameranej na transferové oceňova-nie. V takomto prípade bude musieť spoločnosť HAIR DRYER SK preukázať, že cena 6 €

za sušič je cenou stanovenou v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Za vzťah zahraničných závislých osôb sa považuje vzťah medzi daňovníkom s ob-medzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou umiestnenou na územíSlovenskej republiky a rovnako aj vzťah daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnos-ťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí [§ 2 písm. r) zákona o dani z príjmov].

Príklad č. 9:Spoločnosť HAIR DRYER SK (rezident Slovenskej republiky) si zriadila dve organizačnézložky – jednu v Poľsku a druhú v Maďarsku. Obidve sú zároveň stálymi prevádzkarňamitak podľa vnútroštátnych daňových prepisov, ako aj podľa relevantných zmlúv o zame-dzení dvojitého zdanenia. V takomto prípade všetky vnútropodnikové transakcie, ktoré

39


sa uskutočňujú medzi spoločnosťou DELTA SK (zriaďovateľom stálej prevádzkarne)a jeho organizačnou zložkou v Maďarsku (stála prevádzkareň) alebo jeho organizačnouzložkou v Poľsku (stála prevádzkareň), podliehajú pravidlám transferového oceňovania.

Podľa platnej slovenskej daňovej legislatívy problematika transferového oceňo-vania sa nevzťahuje na tuzemské závislé osoby. Dôvodom na to je predovšetkýmfakt, že pri úprave základu dane závislých osôb ide vždy o úpravu vykonávanú najmeneju dvoch daňových subjektov, pričom ak sa jednému daňovníkovi upraví základ danesmerom nahor, u druhého daňovníka je potrebné vykonať korešpondujúcu úpravu, a tosmerom nadol. V opačnom prípade by došlo k ekonomickému dvojitému zdaneniu. Dvo-jité zdanenie znamená, že ten istý príjem sa zahrnie do základu dane viac ako v jednejdaňovej správe, pričom je ten istý príjem zdanený buď u dvoch rôznych daňovníkov (eko-nomické dvojité zdanenie spoločností v rámci nadnárodnej skupiny), alebo ak je ten istýpríjem zdanený v tom istom právnom subjekte (právne dvojité zdanenie v prípade stálychprevádzkarní). Takáto úprava dvoch základov dane vo vnútri jedného štátu pri jednotnejsadzbe dane by vo väčšine prípadov nemala mať výrazný dosah na príjmovú stránkuštátneho rozpočtu, aj keď treba pripomenúť, že toto nie je vždy pravdou. U tuzemskýchmajetkovo alebo personálne prepojených osôb sa vykonáva úprava základu dane bež-ným spôsobom pri daňovej kontrole tak ako u nezávislých osôb. Iný pohľad na vec jevšak v medzinárodnom kontexte, kde pri zvýšenízákladu dane ekonomicky alebo perso-nálne prepojenému daňovníkovi v jednom štáte by mal druhý štát vykonať korešpondujú-cu úpravu a znížiť základ dane u svojho daňovníka. V tejto súvislosti je vhodné pripome-núť, že v mnohých vyspelých štátoch sa metodika transferového oceňovaniauplatňuje aj pri transakciách vo vnútri štátu, čím sa okrem iného rieši aj otázka nedis-kriminácie postavenia tuzemských a zahraničných osôb.

Príklad č. 10:Spoločnosť HAIR DRYER SK (rezident Slovenskej republiky ) je výrobcom sušičov navlasy. Hotové sušiče predáva svojej dcérskej spoločnosti HAIR DRYERDISTRIBUTION CZ, ktorá je rezidentom Českej republiky. Predajná cena hotovéhosušiča je 15 €. Predajná cena hotového sušiča bude predmetom transferového oceňo-vania, pretože ide o transakciu uskutočnenú zahraničnými závislými osobami. Spoloč-nosť HAIR DRYER SK však predáva hotové sušiče na vlasy aj svojej sesterskej spo-ločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTION SK, ktorá je taktiež rezidentom Slovenskej re-publiky. V tomto prípade predajná cena hotového sušiča je len 12 € za kus. Táto pre-dajná cena nebude predmetom transferového oceňovania, pretože nejde o transakciuuskutočnenú zahraničnými závislými osobami [takáto transakcia však môže byť za ur-čitých okolností posudzovaná podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov].

3. ZáverV budúcom pokračovaníseriálu článkov venovaných transferovému oceňovaniu sa

čitateľ dozvie, ako sa využíva transferová cena na daňové plánovanie a kde ležíhranica medzi škodlivým a pre správcu dane „akceptovateľným“ daňovým plánovaním.Oboznámi sa s vnútroštátnou daňovou legislatívou transferového oceňovania a s prak-tickým využitím jednotlivých zákonných ustanovení.

40


DÚPP 6-7/2011

Zdaňovanie príjmov plynúcichz transakcií realizovaných

v telekomunikáciáchv kontexte aktualizácie

Modelovej daňovej zmluvyo príjmoch a o majetku OECD

z júla 2010

Ing. Dana Slivková

Cieľom tohto príspevku je informovať o zmene v súvislosti so zdaňova-ním príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách,ku ktorej došlo aktualizáciou Komentára k Modelovej daňovej zmluveo príjmoch a o majetku (ďalej len „modelová zmluva“) v júli 2010.

Aktualizovaný Komentár k Modelovej zmluve v roku 2010 rieši v súvislosti so zda-ňovaním príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách nasledovnéproblémy:

� zdaňovanie príjmov z prenájmu transponderov;

� zdaňovanie roamingových platieb;

� zdaňovanie príjmov plynúcich z využitia káblov a potrubia umiestnených pod hladi-nou mora;

� zdaňovanie platieb sa spektrálnu licenciu.

1. Zdaňovanie príjmov z prenájmu transponderov

Podľa typických nájomných zmlúv, predmetom ktorých je prenájom transponderov,spoločnosť, ktorá prevádzkuje satelit, prenajme jeden alebo viac transponderov (satelitmá obvykle 12 až 24 transponderov) inej spoločnosti, ktorá môže prenášať dáta do ob-lasti pokrytia týmto satelitom. Nájomca prenesie dáta cez ústredňu a satelit potom pre-nesie tieto dáta naspäť do oblasti pokrytia, kde sú tieto dáta prijaté prostredníctvom

41

Zdaňovanie príjmov z transakcií v telekomunikáciách

prijímača inými konečnými užívateľmi alebo podnikmi, ktoré poskytnú tieto dáta koneč-ným užívateľom iným spôsobom (napr. káblom, anténou atď.). Tento systém je po-užívaný pre televízne vysielanie, internet, telefónne spojenie, prenos rôznych inýchčastí jedného podniku a na iné obchodné a osobné použitie, ako je napr. GPRS systémpre nákladné autá.

V tejto súvislosti je potrebné riešiť problémy súvisiace s aplikáciou zmlúv vo vzťahuku kvalifikácii príjmov za prenájom transponderov a či satelit môže prenajímateľovialebo nájomcovi zakladať vznik stálej prevádzkarne.

1.1 K otázke kvalifikácie príjmov za prenájom transponderov

Na účely zdaňovania predmetných príjmov je potrebné posúdiť, či príjmy za prená-jom transponderov sú považované za licenčné poplatky (článok 12 zmluvy) alebo zaslužby (článok 7 zmluvy). Hoci platby získané ako odplata za použitie alebo za právona použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia bolivylúčené z definície licenčných poplatkov v súlade s článkom 12 Modelovej zmluvyOECD, v súlade s politikou niektorých členských zmluvných štátov (vrátane Sloven-skej republiky) a niektorých nečlenských zmluvných štátov predmetné príjmy sú obsa-hom definície licenčných poplatkov podľa článku 12 príslušných bilaterálnych zmlúvo zamedzení dvojitého zdanenia.

Kvalifikácia predmetných platieb podľa zmlúv o zamedzenídvojitého zdanenia, kto-ré v definícii licenčných poplatkov obsahujú platby získané ako odplata za použitiealebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckéhozariadenia, závisí od rozsahu podmienok súvisiacej zmluvy. Podľa predmetnýchzmluvných podmienok prenajímateľ skôr prenajíma nájomcovi určitú kapacitu trans-ponderov a neumožní nájomcovi prístup, vlastníctvo alebo právo priamo prevádzkovaťtransponder. Tiež je obvyklé, že podľa zmluvných podmienok, ak sa vyskytne poruchatranspondera, prenajímateľ poskytne nájomcovi kapacitu na inom transponderi s rov-nakým pokrytím.

Podľa uvedeného podľa takejto typickej zmluvy nájomca nemá právo na použitietranspondera, ale platí za získanie kapacity prenosu dát transpondera, teda platí zaslužbu (aplikujú sa podmienky článku 7 zmluvy) a nie za právo použiť časť zariade-nia (neaplikujú sa podmienky článku 12 zmluvy).

V praxi sa tiež zriedka vyskytujú iné prípady, kedy vlastník satelitu poskytne ná-jomcovi právo na prevádzku satelitu a iné práva na jeho vlastné použitie tohtosatelitu, resp. mu poskytne právo poskytnúť kapacitu prenosu dát tretej strane. V tých-to prípadoch sú predmetné platby posudzované ako odplata za použitie alebo zaprávo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zaria-denia a spadajú do definície licenčných poplatkov podľa vybraných bilaterálnychzmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Na účely kvalifikácie predmetných platieb je odporúčané posudzovať nasledovnéskutočnosti:

42


DÚPP 6-7/2011

� či nájomca fyzicky prevádzkuje zariadenie;� či nájomca kontroluje zariadenie;� či nájomca má podstatný ekonomický alebo vlastnícky záujem vo vzťahu k zariade-

niu;� či prenajímateľ neznáša akékoľvek riziká, ktoré podstatne ovplyvňujú zníženie príj-

mov alebo zvýšenie výdavkov, ak podľa obsahu zmluvy neprevádzkuje zariadenia;� či prenajímateľ nevyužíva zariadenie súčasne na poskytovanie služieb nezávislým

entitám;� či celková suma príjmov za obdobie platnosti zmluvy nepresahuje hodnotu nájom-

ného za počítačové zariadenie.

1.2 K otázke vzniku stálej prevádzkarne

Podľa aktualizovaného znenia Komentára k článku 5 Modelovej zmluvy vznik stálejprevádzkarne v zmluvnom štáte je podmienený existenciou určitého miesta výkonučinnosti, ktoré je umiestnené na území tohto štátu. Pri riešení otázky, či satelit v rozsa-hu jeho geostacionárneho orbitu môže založiť vznik stálej prevádzkarne pre satelitné-ho operátora, je potrebné vyriešiť, ako ďaleko zasahuje územie štátu v priestore. Žiad-na krajina nesúhlasí s tým, že podľa aplikovateľných pravidiel medzinárodného právalokalizácia takýchto satelitov môže byť súčasťou územia zmluvného štátu, takže stálaprevádzkareň na tomto území nemôže vzniknúť. Tiež určité územie, na ktorommôže byť prijatý satelitný signál, nemôže byť považované za miesto, ktoré má k dispo-zícii satelitný operátor, toto územie nie je miesto výkonu činnosti tohto satelitného ope-rátora.

2. Zdaňovanie roamingových platieb

Roaming je poskytnutie telekomunikačného spojenia účastníkovi na mieste mimokrajiny, v ktorej má účastník zaregistrované telekomunikačné služby.

V praxi to znamená, že ak sa účastník domovskej mobilnej siete nachádza mimoúzemia krajiny, kde jeho mobilný operátor poskytuje svoje služby so svojím pokrytím,mobilný telefón takéhoto účastníka začne vyhľadávať najsilnejší dostupný signál a za-registruje sa v sieti. Je potrebné, aby domovský mobilný operátor mal s operátorom,ktorého služby chce tento účastník využívať, uzatvorenú platnú roamingovú zmluvu.

Roaming pracuje na odovzdaní informácií od vášho domovského poskytovateľaslužieb danému operátorovi o službách, ktoré vám v plnom rozsahu dodá. Ak vo vašejdomovskej sieti využívate služby ako SMS, MMS, GPRS, tieto služby budú prístupnétaktiež aj u vybraného roamingového partnera v nezmenenom rozsahu. V tomto prípa-de sú rozdielne len ceny za ich poskytovanie, ktoré vyúčtuje domovský mobilný operá-tor.

V tejto súvislosti je potrebné riešiť problémy súvisiace s aplikáciou zmlúv vo vzťahuku kvalifikácii príjmov plynúcich v súlade s roamingovou zmluvou zahraničnému

43


operátorovi siete od domovského operátora siete a či domovskému operátorovi sietemôže vzniknúť stála prevádzkareň v štáte zahraničného operátora siete vo vzťahuk poskytovaným službám svojim zákazníkom, ktorí môžu využívať sieť zahraničnéhooperátora.

2.1 K otázke kvalifikácie príjmov za využívanie sietezahraničného operátora

Posudzovanie predmetných príjmov podľa zmluvy je podobné ako posudzovaniepríjmov za prenájom transpondera.

Podľa zmlúv o zamedzenídvojitého zdanenia, ktoré v definícii licenčných poplatkovobsahujú platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľ-vek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, platby platené v súla-de s roamingovou zmluvou nie sú považované za platby za použitie alebo za prá-vo na použitie siete zahraničného operátora (neaplikuje sa článok 12 zmluvy).Podľa typickej roamingovej zmluvy domovský operátor siete iba transformuje hovor dosiete zahraničného operátora siete, ale túto sieť neprevádzkuje a nemá právo na fyzic-ký prístup do siete. Takže je možné konštatovať, že podstata predmetných platieb máskôr charakter platieb za poskytnutie telekomunikačných služieb zahraničnéhooperátora siete (aplikuje sa článok 7 zmluvy).


V týchto prípadochdomovský operátor siete jedného zmluvného štátu uzatvorí roa-mingovú zmluvu so zahraničným operátorom s účelom umožniť svojim používateľomspojenie s telekomunikačnou sieťou zahraničného operátora. Podľa takejto zmluvy uží-vateľ, ktorý sa nachádza mimo geografického pokrytia siete domovského operátora,môže automaticky prijať hovor, poslať a prijať dáta alebo má prístup k iným službámprostredníctvom použitia zahraničnej siete. Zahraničný operátor siete následne vyúč-tuje domovskému operátorovi poskytnuté služby. Podľa typickej roamingovej zmluvydomovský operátor siete iba pošle hovor do siete zahraničného operátora, ale túto ne-prevádzkuje ani nemá osobný prístup do tejto siete. Podľa uvedeného akékoľvek mies-to, na ktorom je lokalizovaná zahraničná sieť, nemôže byť považované za miesto k dis-pozícii domovskému operátorovi siete, a preto nemôže toto miesto zakladať vznikstálej prevádzkarne tohto operátora.

3. Zdaňovanie príjmov plynúcich z využitia káblova potrubia umiestnených pod hladinou mora

V súvislosti so zdaňovanímpríjmovplynúcich z využitia káblov a potrubia umiestne-ných pod hladinou mora je potrebné riešiť otázku, či tieto káble umiestnené v priesto-roch teritoriálnych vôd patriacich k územiu určitého štátu, v priestoroch exkluzívnejekonomickej zóny, môžu zakladať vznik stálej prevádzkarne na území tohto štátu.

44


DÚPP 6-7/2011

Podobné otázky je potrebné riešiť v súvislosti s potrubím. Tiež je potrebné riešiť kvalifi-káciu platieb za prenájom časti, resp. celého kábla, resp. potrubia.

3.1 K otázke kvalifikácie platieb za prenájom časti, resp. celéhokábla, resp. potrubia

Posudzovanie platieb za prenájom alebo nákup určitej kapacity káblov na presunelektrickej energie alebo na komunikáciu (napríklad na základe zmluvy o nedotknuteľ-nom práve na použitie takejto kapacity), alebo za prenájom, alebo nákup určitej kapaci-ty potrubia (napríklad na prepravu plynu alebo ropy) je podobné ako posudzovanie príj-mov za prenájom transpondera.

Takže je možné konštatovať, že podstata predmetných platieb má skôr charak-ter platieb za poskytnutie služieb (aplikuje sa článok 7 zmluvy).


Pretože nie je možné pri zdaňovaní predmetných príjmov aplikovať článok 6, je po-trebné posúdiť, či v tejto súvislosti vzniká podľa článku 5 príslušných zmlúv o zamedze-ní dvojitého zdanenia stála prevádzkareň. Samotný kábel, resp. potrubie má charaktertrvalého miesta. Avšak je potrebné posúdiť, či tento kábel, resp. potrubie má k dispozí-cii podnik pre účely posúdenia, či tento podnik prostredníctvom tohto trvalého miestavykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť, či činnosť, ktorú tento podnik vykonávaprostredníctvom tohto miesta, nespadá do rámca článku 5 odsek 4 zmluvy (pomocnáa podporná činnosť).

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať rôzne prípady. Ak vlastník káblov, resp.potrubia prenajme tieto káble, resp. potrubie inej osobe za účelom výkonu vlast-nej podnikateľskej činnosti tejto osoby, potom môže tejto osobe vzniknúť stálaprevádzkareň podľa článku 5 odsek 1 zmluvy, pretože je možné konštatovať, že jejvzniká trvalé miesto, prostredníctvom ktorého vykonáva činnosť.

Avšak ak podnik využíva káble, resp. potrubie iba na prepravu vlastného ma-jetku (elektriny, ropy, plynu), stála prevádzkareň podľa článku 5 odsek 4 písmeno a)zmluvy nemôže vzniknúť.

V inej situácii, kedy podnik využíva káble, resp. potrubie na prepravu majetku,ktorý vlastní tretia strana, článok 5 odsek 4 písmeno a) zmluvy sa neaplikuje a stálaprevádzkareň môže vzniknúť. V tejto situácii je však potrebné riešiť otázku, či káble,resp. potrubie zakladajú vznik stálej prevádzkarne pre prijímateľa predmetných slu-žieb. Napríklad podniku, ktorého majetok je prepravovaný z jedného miesta na druhé,je iba poskytovaná služba od prevádzkovateľa káblov, resp. potrubia. V tomto prípadeje možné konštatovať, že tento podnik má k dispozícii tieto káble, resp. potrubia, takžetomuto podniku stála prevádzkareň nevzniká.

45


4. Zdaňovanie platieb za spektrálnu licenciu

Držiteľ spektrálnej licencie má právo prenášať mediálne pokrytie v rámci rozsahuvyhradenej frekvencie. Použitie frekvenčného pásma elektromagnetického spektra jev mnohých štátoch regulované štátom. Pretože rôzne pásma vedú rôzne signály,t. j. video a audio signál, digitálny a analógový signál, úzkopásmový a širokopásmovýsignál, podliehajú tieto pásma rôznym licenciám.

Spektrálne licencie obyčajne udeľuje vládna agentúra, ktorá má právo udeľovať li-cenciu na použitie limitujúcich zdrojov rádio-frekvenčného spektra a tiež implementujevládnu politiku pre vlastníctvo médií.

V tejto súvislosti je potrebné riešiť problémy súvisiace s aplikáciou zmlúv vo vzťahuku kvalifikácii príjmov plynúcich za spektrálne licencie.

Podľa aktualizovaného znenia Komentára k článku 12 Modelovej zmluvy platby zapoužitie alebo za právo na použitie niektorých alebo všetkých častí rádiofrek-venčného spektra (napríklad tzv. „spektrálnej licencie“) sa nepovažujú za platby zapoužitie alebo za právo na použitie majetku alebo informácií, ktoré spadajú dorozsahu definície pojmu „licenčné poplatky“, ktorý je vymedzený v článku 12ods. 2. Tento záver sa aplikuje aj pri interpretácii zmlúv o zamedzení dvojitého zdane-nia, ktoré v definícii licenčných poplatkov obsahujú platby získané ako odplata za po-užitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo ve-deckého zariadenia, pretože predmetné platby nie sú za použitie alebo za právo na po-užitie žiadneho zariadenia.

Príklad č. 1:Telekomunikačná spoločnosť M, ktorá je považovaná za rezidenta Maďarskej republi-ky, uzatvorila „roamingovú“ zmluvu s telekomunikačnou spoločnosťou S, ktorá je pova-žovaná za rezidenta Slovenskej republiky. Podľa uvedenej zmluvy zákazníci spoloč-nosti M majú právo využívať mobilnú sieť prevádzkovanú spoločnosťou S pri mobilnýchhovoroch realizovaných na území Slovenskej republiky. Spoločnosť M fakturuje doda-točné poplatky za tieto hovory svojim zákazníkom a spoločnosť S fakturuje spoločnostiM poplatky za každý hovor realizovaný medzi mobilnou sieťou prevádzkovanou spo-ločnosťou S a mobilnou sieťou prevádzkovanou spoločnosťou M. Spoločnosť M nemána území Slovenskej republiky kanceláriu ani personál.

Otázky:

1. Môžu byť platby platené na základe uvedenej „roamingovej“ zmluvy považované zalicenčné poplatky?

2. Môže spoločnosti M vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň vovzťahu k využívaniu mobilnej siete zákazníkmi spoločnosti M na území Slovenskej re-publiky?

K otázke č. 1 (kvalifikácia príjmov):

Pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slo-venskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení

46


DÚPP 6-7/2011

daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 80/1996 Z. z. (ďalej len „zmluva“)a zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zá-kon o dani z príjmov“).

Na účely zdaňovania predmetných príjmov je potrebné posúdiť, či platby platené spo-ločnosti M za využívanie jej mobilnej siete sú považované za licenčné poplatky (člá-nok 12 zmluvy) alebo za služby (článok 7 zmluvy).

Napriek skutočnosti, že zmluva v definícii licenčných poplatkov obsahuje platby získa-né ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, ob-chodného alebo vedeckého zariadenia (článok 12 ods. 3 zmluvy), platby platené v sú-lade s predmetnou (a tiež vo všeobecnosti s typickou) roamingovou zmluvou nie sú po-važované za platby za použitie alebo za právo na použitie siete slovenskej spoločnos-ti S (neaplikuje sa článok 12 zmluvy). Podľa predmetnej roamingovej zmluvy maďarskáspoločnosť M iba transformuje hovor do siete slovenskej spoločnosti S, ale túto sieť ne-prevádzkuje a nemá právo na fyzický prístup do siete. Takže je možné konštatovať, žepodstata predmetných platieb má skôr charakter platieb za poskytnutie telekomunikač-ných služieb (aplikuje sa článok 7 zmluvy).

Podľa článku 7 zmluvy zisky maďarského podniku sa môžu zdaniť iba v Maďarskej re-publike, pokiaľ tento podnik nevykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republikyprostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Slovenská republikamôže zisky maďarského podniku zdaniť iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tej-to stálej prevádzkarni.

K otázke č. 2 (vznik stálej prevádzkarne):

Pri posudzovaní, či maďarskej spoločnosti môže vzniknúť na území Slovenskej repub-liky stála prevádzkareň, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o daniz príjmov a z ustanovení článku 5 zmluvy.

Všeobecnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne sú nasledovné tri pod-mienky: existencia a dispozícia miesta (zariadenia), ktoré je geograficky a časovo stále(trvalé) a vykonávanie činností prostredníctvom tohto miesta (zariadenia).

V predloženom prípade je pre účely posúdenia vzniku stálej prevádzkarne relevantnéposúdiť, či maďarský podnik vykonáva prostredníctvom tohto miesta (zariadenia) úpl-ne alebo čiastočne svoju činnosť.

V tomto prípade maďarský operátor siete uzatvoril roamingovú zmluvu so slovenskýmoperátorom siete s účelom umožniť svojim používateľom spojenie s telekomunikačnousieťou slovenského operátora. Podľa takejto zmluvy užívateľ, ktorý sa nachádza mimogeografického pokrytia siete maďarského operátora, môže automaticky prijať hovor,poslať a prijať dáta alebo má prístup k iným službám prostredníctvom použitia siete slo-venského operátora. Slovenský operátor siete následne vyúčtuje maďarskému operá-torovi poskytnuté služby.

Podľa všeobecných podmienok, ktoré sú obsahom roamingovej zmluvy, maďarskáspoločnosť M iba pošle hovor do siete slovenského operátora (v tomto prípade pre-vádzkovanej spoločnosťou S), ale túto neprevádzkuje ani nemá osobný prístup do tejtosiete. Podľa uvedeného akékoľvek miesto, na ktorom je lokalizovaná mobilná sieť

47


spoločnosti S, nemôže byť považované za miesto k dispozícii maďarskej spoločnosti,a preto nemôže toto miesto zakladať vznik stálej prevádzkarne tejto maďarskej spoloč-nosti.

Príklad č. 2:

Spoločnosť N, ktorá je považovaná za rezidenta Nemeckej spolkovej republiky, posky-tuje telekomunikačnú kapacitu na satelite, ktorý je prevádzkovaný v rámci geostacio-nárneho orbitu. Svojim zákazníkom poskytuje služby, ktoré umožňujú prenos hlasu,dát a televíznych programov. Zákazníkmi spoločnosti N sú telekomunikačné a televíz-ne spoločnosti, ktoré sú považované aj za rezidentov Slovenskej republiky. Všetky za-riadenia sú vlastnené a kontrolované spoločnosťou N z územia mimo Slovenskej re-publiky a na území Slovenskej republiky nie je prítomný žiadny personál spoločnosti N.

Podľa bežne používanej zmluvy o prenájme transponderov spoločnosť N zabezpečujepre svojich zákazníkov prenos hlasu, dát a televíznych programov z a do rôznychmiest. Signály sú prijímané a vysielané prostredníctvom 20 transponderov na každomsatelite. Transpondery sú schopné zmeniť frekvenciu signálu a zosilnieť intenzitu sig-nálov prijatých predtým, ako sú znovu prenášané. Proces prevádzky transpondera nieje tajný. Technológia prevádzky transponderov je zaznamenaná v dostupnej literatúre.

Spoločnosť N poskytla jednému zákazníkovi – spoločnosti S, ktorý je považovaný za re-zidenta Slovenskej republiky, určitú kapacitu prenosu. Podľa nájomnej zmluvy medzispoločnosťou N a spoločnosťou S má spoločnosť S právo neprerušeného použitia trans-pondera, avšak prevádzku satelitu a transponderov ďalej zabezpečuje spoločnosť Na vyhradzuje si právo výmeny určitého transpondera, ktorý využíva spoločnosť S.

Jeden z komunikačných satelitov, ktoré vlastní spoločnosť N, má v prenájme vysielaciaspoločnosť B, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky. Tento satelit máspoločnosť B právo prevádzkovať a používať. Tento satelit je umiestnený v geostacio-nárnom orbite nad rovníkom.

Otázky:

1. Môžu byť platby prijaté od spoločnosti S v súlade s nájomnou zmluvou považovanéza licenčné poplatky?

2. Môžu byť platby prijaté od spoločnosti B v súlade s nájomnou zmluvou považovanéza licenčné poplatky?

K otázke č. 1:

Pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy medziSlovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zda-nenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 18/1984 Zb. (ďalej len „zmluva“) a zo záko-na č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono dani z príjmov“).

Na účely zdaňovania predmetných príjmov je potrebné posúdiť, či platby platené spo-ločnosti N za prenájom transponderov sú považované za licenčné poplatky (článok 12zmluvy) alebo za služby (článok 7 zmluvy).

48


DÚPP 6-7/2011

Napriek skutočnosti, že zmluva v definícii licenčných poplatkov obsahuje platby získa-né ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, ob-chodného alebo vedeckého zariadenia (článok 12 ods. 3 zmluvy), podľa predmetnýchzmluvných podmienok prenajímateľ (v tomto prípade spoločnosť N) skôr prenajímaspoločnosti S (nájomcovi) určitú kapacitu transponderov a neumožní spoločnosti S prí-stup, vlastníctvo alebo právo priamo prevádzkovať transponder. Tiež ak sa vyskytneporucha transpondera, spoločnosť N (prenajímateľ) podľa zmluvných podmienok po-skytne spoločnosti S (nájomcovi) kapacitu na inom transponderi s rovnakým pokrytím.

Podľa uvedeného podľa tejto zmluvy spoločnosť S nemá právo na použitie transponde-ra, ale platí za získanie kapacity prenosu dát transpondera, teda platí za službu (apliku-jú sa podmienky článku 7 zmluvy) a nie za právo použiť časť zariadenia (neaplikujú sapodmienky článku 12 zmluvy).

K otázke č. 2:

V druhom prípade spoločnosť N poskytla spoločnosti B právo na prevádzku satelitua iné práva na jeho vlastné použitie tohto satelitu. V týchto prípadoch sú predmetnéplatby posudzované ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvekpriemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia a spadajú do definície li-cenčných poplatkov, čiže do rámca článku 12 zmluvy.

Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Sloven-skej republiky je podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov aj nájomnéalebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Sloven-skej republiky.

Predmetný príjem je od 1. 1. 2007 zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 zá-kona o dani z príjmov, pričom sa použije modifikovaná sadzba dane podľa zmluvy vovýške 5 %.

Pri zdaňovaní predmetných príjmov je podľa ustanovenia § 43 ods. 6 zákona o daniz príjmov účinného od 1. januára 2010 vybraním dane zrážkou splnená daňová povin-nosť, ak je vybraná platiteľom dane za daňovníka, ktorým je daňovník s obmedzenoudaňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníc-tvom stálej prevádzkarne alebo podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne, a pritompreukázateľne ide o príjmy, ktoré nie sú spojené s touto stálou prevádzkarňou, s vý-nimkou daňovníka členského štátu Európskej únie a daňovníka, ktorý má neobmedze-nú daňovú povinnosť v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor.

Keďže predmetné príjmy plynú daňovníkovi členského štátu Európskej únie, daňovník(spoločnosť N) takto vybranú daň môže odpočítať od dane ako preddavok v podanomdaňovom priznaní podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník (spoločnosť N)má možnosť pri podaní daňového priznania znížiť predmetné príjmy o skutočne vznik-nuté výdavky súvisiace s predmetnými príjmami a daň vybranú zrážkou odpočítať oddane ako preddavok na daň.

49


Predĺženie lehoty na podaniedaňového priznania k daniz príjmov

Ing. Yvetta Veselá

V zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ne-skorších predpisov je daňovník povinný podať daňové priznanie dotroch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, aktento zákon neustanovuje inak. V lehote na podanie daňového priznaniaje daňovník povinný daň aj zaplatiť. Zdaňovacím obdobím býva spravid-la kalendárny rok. Zdaňovacím obdobím môže byť aj hospodársky rok,ktorý sa nemusí kryť s kalendárnym. V tomto prípade je termín na poda-nie daňového priznania do troch kalendárnych mesiacov po skončeníhospodárskeho roka.

Zákonom č. 504/2009 Z. z. z 22. októbra 2009 bol novelizovaný § 49 ods. 3 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Od 1. 1. 2010 sa da-ňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobiav lehote podľa odseku 2, predĺži lehota na základe oznámenia podaného príslušné-mu správcovi dane. Právnické osoby mohli túto možnosť využiť už pri podaní daňové-ho priznania za rok 2009, fyzické osoby si môžu na základe oznámenia predĺžiť lehotuna podanie daňového priznania prvýkrát v daňovom priznaní za rok 2010.

Predtým musel daňovník o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania po-žiadať, žiadosť musela byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podaniedaňového priznania podľa odseku 2. Správca dane o predĺžení lehoty vydal rozhodnu-tie, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie.

Daňovník si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3písm. a), b) a c) zákona o dani z príjmov.

Podľa § 49 ods. 3 písm. a) bude daňovník postupovať v prípade, ak chce predĺžiť le-hotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace, okremdaňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu,ktorou bude koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto no-vej lehote daň aj zaplatí. Daňovník, ktorý platil mesačné alebo štvrťročné preddavky nadaň, musí platiť preddavky až do nového termínu podania daňového priznania.

Podľa § 49 ods. 3 písm. b) bude daňovník postupovať v prípade, ak súčasťou jehopríjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze

50


DÚPP 6-7/2011

alebo v likvidácii, v tomto prípade sa lehota na podanie daňového priznania predĺži naj-viac o šesť celých kalendárnych mesiacov. Daňovník musí tieto skutočnosti uviesťv oznámení aj s novou lehotou, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podádaňové priznanie a v tejto lehote musí daň aj zaplatiť. Ak v podanom daňovom priznanídaňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postuppodľa osobitného predpisu (§ 35 a § 35b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskoršíchpredpisov). Daňovník, ktorý platil mesačné alebo štvrťročné preddavky na daň, musíplatiť preddavky až do nového termínu podania daňového priznania.

Podľa § 49 ods. 3 písm. c) môže daňovník v konkurze alebo v likvidácii podaťžiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania najneskôr 15 dní preduplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2. Správca dane roz-hodne o žiadosti a rozhodnutím môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznanianajviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno od-volať. Daňovník, ktorý platil mesačné alebo štvrťročné preddavky na daň, musí platiťpreddavky až do nového termínu podania daňového priznania.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musí daňovníkdoru-čiť miestne príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňovéhopriznania, t. j. do 31. 3. 2011. Oznámenie o predĺžení lehoty nemá predpísanú formu.Oznámenie musí obsahovať tieto náležitosti:

� názov daňovníka (meno a priezvisko pri FO),

� adresa jeho sídla (bydliska pri FO),

� IČO, DIČ (rodné číslo pri FO – nepodnikateľovi),

� zdaňovacie obdobie, ktorého sa oznámenie týka,

� novú lehotu, v ktorej podá daňové priznanie, ktorá má byť koniec kalendárneho me-siaca,

� pokiaľ má daňovník príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, musí to uviesť do ozná-menia.

Vzory oznámenia, ktoré môžu fyzické a právnické osoby využiť, zverejnilo na svojejstránke Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (www.drsr.sk).

Správca dane predĺži lehotu na podanie daňového priznania automaticky na zákla-de podaného oznámenia, ak bude spĺňať tieto náležitosti určené zákonom:

1. bude podané najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa§ 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j. najneskôr do troch kalendárnych mesiacovpo uplynutí zdaňovacieho obdobia,

2. daňovník v oznámení uvedie novú lehotu na podanie daňového priznania, v ktorejbude daň aj splatná,

3. daňovník uvedie skutočnosť, že súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojovv zahraničí.V prípade, že daňovník zašle chybné neúplné oznámenie, správca dane mu pošle

výzvu na odstránenie nedostatkov. Ak daňovník na výzvu reaguje a odstráni nedostat-ky v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane lehotu automaticky predĺži.

51

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Ak daňovník neopraví oznámenie, nedoplní potrebné údaje v lehote určenej správcomdane vo výzve, správca dane lehotu nepredĺži.

V prípade, že daňovník uvedie v oznámení, že si predlžuje lehotu napríklad do15. júna, správca dane mu zašle oznámenie, že lehota na podanie sa mu predlžuje do30. júna 2010, teda vždy ku koncu mesiaca.

Príklady:1. Daňovník má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Na daňový úrad doručí dňa

15. 3. 2011 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok2010 do 31. 5. 2011 v zmysle § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov. Správca dane automaticky predĺži lehotu na podanie daňo-vého priznania do 31. 5. 2011.

2. Súčasťou príjmov daňovníka sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Dňa31. 3. 2011 podá na príslušný daňový úrad oznámenie o predĺžení lehoty na poda-nie daňového priznania za rok 2010 v zmysle § 49 ods. 3 písm. b) zákona o daniz príjmov do 30. 9. 2011. Oznámenie musí obsahovať skutočnosť, že daňovník mápríjmy plynúce zo zahraničia a správca dane automaticky predĺži jeho lehotu na po-danie daňového priznania o šesť mesiacov.

3. Daňovník podá na príslušný daňový úrad dňa 21. 3. 2011 oznámenie o predĺžení le-hoty na podanie daňového priznania za rok 2010, neuvedie ale novú lehotu na po-danie daňového priznania. Správca dane ho vyzve na doplnenie oznámenia. Da-ňovník výzve správcu dane vyhovie a doplní potrebné údaje v lehote určenej správ-com dane vo výzve. Správca dane lehotu automaticky predĺži.

4. Daňovník podá na príslušný daňový úrad oznámenie o predĺžení lehoty na podaniedaňového priznania dňa 1. 4. 2011. Správca dane lehotu nepredĺži, pretože daňov-ník nedoručil oznámenie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Leho-ta uplynula 31. 3. 2011.

5. Daňovník v konkurze podá na príslušný daňový úrad dňa 11. 3. 2011 žiadosť o pre-dĺženie lehoty na podanie daňového priznania do 31. júla 2011. Správca dane vydározhodnutie, v ktorom lehotu predĺži najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. do30. 6. 2011. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sanemožno odvolať.

6. Daňovník podá príslušnému daňovému úradu dňa 31. 3. 2011 oznámenie o predĺženílehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 do 20. júna 2011. Správca danemu zašle oznámenie o predĺžení lehoty do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sanachádza lehota uvedená daňovníkom v oznámení, t. j. do 30. júna 2011.

7. Daňovník podá na príslušný daňový úrad dňa 31. 3. 2011 oznámenie o predĺžení le-hoty na podanie daňového priznania. Neuvedie zdaňovacie obdobie, ktorého saoznámenie týka a neuvedie novú lehotu na podanie daňového priznania. Správcadane ho vyzve na odstránenie nedostatkov podania, daňovník výzve nevyhoviea údaje nedoplní v lehote určenej správcom dane vo výzve. Správca dane bude natakéto podanie hľadieť, akoby nebolo podané a lehotu na podanie daňového prizna-nia nepredĺži.

52


DÚPP 6-7/2011

Odložená daň z príjmov

Ing. Viera Kaletová

Pojem odložená daň z príjmov môže viesť k domnienke, že ide o pojemdaňový. V podstate však ide o pojem čisto účtovný. Odložená daňz príjmov slúži v podvojnom účtovníctve na priradenie nákladu alebovýnosu súvisiaceho s povinnosťou platenia dane z príjmov do správne-ho účtovného obdobia.

Účtovanie o odloženej dani vychádza zo základných účtovných zásad, ktorými sú:

� princíp časovej súvislosti (akruálny princíp),

� zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke,

� zásada opatrnosti.

Podľa § 10 ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postu-py účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len PÚP), po-vinnosť účtovania o odloženej dani z príjmov majú všetky účtovné jednotky, na ktoré savzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v zneníne-skorších predpisov (ďalej len ZÚ). Ak účtovným jednotkám zanikne povinnosť auditu,o odloženej dani z príjmov musia účtovať aj po zániku povinnosti auditu.

Účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť auditu, môžu účtovať o odloženej daniz príjmov podľa vlastného rozhodnutia.

1. Výpočet a účtovanie odloženej dane z príjmov

1.1 Vznik odloženej dane z príjmov

Odložená daň z príjmov sa účtuje pri:

a) dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotouzáväzkov vykázaných v súvahe a ich daňovou základňou,

b) možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, čím sa rozumie možnosť odpočítaťdaňovú stratu od základu dane v budúcnosti,

c) možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich ob-dobí.

Daňovou základňou pre účely účtovania o odloženej dani z príjmov je hodnota ma-jetku a záväzkov zistená podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ne-skorších predpisov (ďalej len ZDP).

53


1.2 Dočasné rozdiely

V § 10 PÚP je výpočet odloženej dane upravený tzv. záväzkovou metódou súva-hového princípu (pozri IAS 12 – Dane zo zisku). Táto metóda vychádza z tzv.dočasných rozdielov, ktoré vznikajú medzi daňovou hodnotou aktív a záväzkov stano-vených pre daňové účely a ich účtovnou hodnotou vykazovanou v účtovnej závierke.

Daňovou hodnotou aktív je hodnota aktív, ktorá v budúcnosti ovplyvní základdane vo vzťahu k ekonomickému úžitku, ktorý účtovná jednotka v budúcnosti realizuje.Pri záväzkoch je daňová základňa vyjadrená ich účtovnou hodnotou zníženou o po-ložky, ktoré budú v budúcnosti odpočítateľné od základu dane.

Príklad č. 1:

Spoločnosť A vykazuje okrem iného v súvahe aj tieto položky:

1. výrobné zariadenie v obstarávacej cene 4 000 €

účtovné odpisy 650 €

zostatková cena účtovná 4 000 – 650 = 3 350 €

2. tovar v obstarávacej hodnote 1 400 €

vytvorená opravná položka k zásobám 240 €

zostatková cena účtovná 1 400 – 240 = 1 160 €

3. záväzok z titulu povinnosti úhrady úroku z omeškania vo výške 830 €

(podľa § 17 ods. 19 ZDP úroky z omeškania sú daňovým výdavkom až po zaplate-ní)

Daňová hodnota aktív je ich hodnota, ktorá bude v budúcnosti odpočítateľná pre da-ňové účely:

1. Pri stroji bude daňovou hodnotou zostatková cena daňovádaňové odpisy podľa inventárnej karty = 1 000 €

zostatková cena daňová = 4 000 – 1 000 = 3 000 €

prechodný rozdiel = 3 350 – 3 000 = 350 €

2. Pri tovare dôjde v budúcnosti k realizácii zdaniteľných výnosov pri jeho predaji.

Pre daňové účely bude v budúcnosti uplatnená celá obstarávacia cena v sume1 400 €.

Pri porovnaní s účtovnou hodnotou 1 160 je prechodný rozdiel vo výške vy-tvorenej opravnej položky, t. j. 240 €.

Daňová základňa záväzkov (pasív) sa rovná ich účtovnej hodnote zníženej o sumy,ktoré budú z týchto záväzkov v budúcnosti znižovať základ dane z príjmov.

3. Záväzok z titulu zaplatenia úrokov z omeškania ovplyvní v dobe úhrady úrokov(v budúcnosti) základ dane z príjmov v celej sume úrokov 830 €.

Súčasná daňová základňa záväzku je nula, a preto je celá suma záväzku 830 €

prechodným rozdielom.

54


DÚPP 6-7/2011

Z vecného hľadiska môžu mať dočasné rozdiely charakter:

a) zdaniteľných dočasných rozdielov,

b) odpočítateľných prechodných rozdielov.

Rozdiely, ktoré vznikajú v prípade dočasného nesúladu medzi daňovou a účtovnouhodnotou aktíva, možno znázorniť:

Daňová hodnota aktíva < Účtovná hodnota aktíva � Odložený daňový záväzok

Daňová hodnota aktíva > Účtovná hodnota aktíva � Odložená daňová pohľadávka

Daňová hodnota aktíva = Účtovná hodnota aktíva � Žiaden rozdiel nevzniká

1.3 Výpočet odloženej dane z príjmov

Výška odloženej dane z príjmov sa vypočíta ako súčin dočasného rozdielu a budú-cej sadzby dane (platnej v účtovnom období, v ktorom sa prechodný rozdiel zdaní).

Odložená daň = prechodný rozdiel x sadzba dane

Odložená daň z príjmov sa účtuje na účte 481 – Odložený daňový záväzoka odložená daňová pohľadávka.

Odložená daň z príjmov sa vykazuje v rámci výsledku hospodárenia alebov rámci vlastného imania. Odložená daň z príjmov vykazovaná v rámci výsledku hos-podárenia sa účtuje a vykazuje prostredníctvom nákladov a výnosov ovplyvňujúcichvýšku výsledku hospodárenia na účtoch:

592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti,

594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti,

s výnimkou:

� transakcií a udalostí, o ktorých sa účtuje priamo vo vlastnom imaní,

� transakcií a udalostí, o ktorých sa predtým účtovalo vo vlastnom imaní,

� podnikových kombinácií.

Základným predpokladom správneho výpočtu odloženej dane je správne vyčísle-nie dočasných rozdielov v súlade s účtovníctvom. Podľa charakteru dočasného rozdie-lu a jeho vplyvu na budúcu daňovú povinnosť účtovnej jednotky zakladajú

� zdaniteľné dočasné rozdiely účtovanie o odloženom daňovom záväzku,

� odpočítateľné dočasné rozdiely účtovanie o odloženej daňovej pohľadávke.

55


Schéma účtovania dane z príjmov splatnej a odloženej

Popis účtovného prípadu Účtovanie

MD DAL

Daň odložená z dočasných rozdielov pri účtov-ných prípadoch účtovaných na účtoch nákladovalebo výnosov

z príjmov z bežnej činnosti:1. odložený daňový záväzok2. odložená daňová pohľadávka

592481

481592

z príjmov z mimoriadnej činnosti:1. odložený daňový záväzok2. odložená daňová pohľadávka

594481

481594

Daň odložená z dočasných rozdielov pri účtovnýchprípadoch účtovaných na účty vlastného imania

1. odložený daňový záväzok 414, 415, 416428, 429, 015

481

Vykazovanie odloženej dane v rámci vlastného imania

Pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamov prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania napríklad na účte

414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,

416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení,

428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,

429 – Neuhradená strata z minulých rokov,

sa aj odložená daň účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov.

1.4 Zdaniteľné dočasné rozdiely – odložený daňový záväzok

Zdaniteľné dočasné rozdiely sú také, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budútvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. Zdaniteľné dočasné rozdie-ly spôsobia zvýšenie základu dane v budúcnosti a zakladajú povinnosť účtovaťo odloženom daňovom záväzku (MD 592 / DAL 481). Vznikajú v prípadoch:

1. Účtovná zostatková hodnota dlhodobého odpisovaného hmotného majetku je vyš-šia než jeho daňová zostatková hodnota. Ide o dôsledok rozdielnych účtovnýcha daňových odpisov.

2. Účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než jej daňová základňa. Ide o pohľadávkyzo zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, ktoré podľaZDP budú zdanené až po zaplatení. Napríklad pohľadávky z úrokov z omeškania,zmluvných pokút a pod., ktoré sú podľa § 17 ods. 19 ZDP súčasťou základu danez príjmov až po zaplatení.

Vykázanie odloženého daňového záväzku môže zabrániť nadmernej výplate di-vidend či podielov zo zisku, ktorá by v budúcnosti, v období zvýšenej daňovej povin-nosti, mohla byť príčinou ekonomických problémov účtovnej jednotky.

56


DÚPP 6-7/2011

Odložený daňový záväzok sa vzťahuje na zdaniteľné dočasné rozdiely. O od-loženom daňovom záväzku sa účtuje vždy.

1.5 Odpočítateľné dočasné rozdiely – odložená daňovápohľadávka

Odpočítateľné dočasné rozdiely sú také, ktoré v budúcich obdobiach budú tvoriťodpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. Odpočítateľné dočasné roz-diely spôsobia v budúcnosti zníženie základu dane z príjmov a zakladajú povinnosťúčtovať o odloženej daňovej pohľadávke.

Zobrazenie odloženej dane z príjmov vo forme odloženej daňovej pohľadávkyzohľadňuje majetok vyjadrujúci úsporu na dani z príjmov v budúcich účtovných (zdaňo-vacích)obdobiach, čo môže mať význam pri posudzovaníekonomickej a finančnej situ-ácie účtovnej jednotky a tým aj budúcej hodnoty podniku.

Odložená daňová pohľadávka vykazovaná v rámci výsledku hospodárenia saúčtuje: MD 481 / DAL 592, 594.

Odložená daňová pohľadávka sa vzťahuje na:1. odpočítateľné prechodné rozdiely,2. možnosť umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť od-

počítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,3. možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich ob-

dobí.

Účtuje sa v prípadoch:1. Účtovná hodnota dlhodobého odpisovaného hmotného majetku je nižšia než jeho

daňová zostatková hodnota. Ide o dôsledok rozdielnych účtovných a daňových od-pisov.

2. Účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než jej daňová základňa. Napríklad:

� bola vytvorená opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel bude v budúcnostidaňovo uznaný (napríklad podľa § 20 ods. 2 ZDP, § 52 ods. 18 ZDP),

� pohľadávka zúčtovaná do výnosov, ktorá bude zdanená až po zaplatení (naprí-klad § 17 ods. 19 ZDP).

Príklad č. 2:Účtovná jednotka eviduje k 31. 12. 2010 nezaplatenú pohľadávku zo zmluvnej pokutyvo výške 120 €. Podľa § 17 ods. 19 ZDP pohľadávky zo zmluvných pokút sa zahrnú dozákladu dane z príjmov u veriteľa až po prijatí úhrady.

Výpočet odloženého daňového záväzku:� účtovná hodnota pohľadávky = 120 €

� daňová hodnota pohľadávky = 0 €

� dočasný zdaniteľný rozdiel = (120 – 0) = 120 €

� odložený daňový záväzok = 120 x 19 % = 22,80 € MD 592 / DAL 481

57


V účtovnom období, v ktorom bude pohľadávka zaplatená, sa odložený daňový závä-zok zúčtuje účtovným zápisom MD 481 / DAL 592.3. Účtovná hodnota zásob je nižšia než ich daňová základňa, napríklad bola vytvore-

ná opravná položka k zásobám a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný.Podľa súčasnej platnej daňovej legislatívy opravná položka k zásobám nie je daňo-vým výdavkom. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou hodnotou z titulutvorby opravnej položky pri zásobách je prechodným rozdielom preto, lebo podľazákona o dani z príjmov je strata z predaja zásob daňovo uznaná.

Príklad č. 3:

Spoločnosť A má k 31. 12. 2010 na sklade zásoby tovaru – kozmetických výrobkov,v obstarávacej cene 2 000 eur. Pri inventarizácii spoločnosť zistí, že koncom februára2011 skončí respiračná doba niektorým druhom výrobkov, ktorých hodnota v účtovníc-tve je 1 000 eur a predpokladá, že ich do konca roka nepredá. Po vykonaní inventarizá-cie spoločnosť rozhodla, že úžitková hodnota týchto kozmetických výrobkov je nižšiaa ku dňu zostavenia účtovnej závierky (31. 12. 2010) vytvorí opravnú položku k týmtozásobám vo výške 50 % ich hodnoty, čo predstavuje sumu 500 eur. V nasledujúcomroku v mesiaci február 2011 uvedené výrobky spoločnosť odpredá spolu za cenu1 750 eur.

Vplyv na základ dane:

Rok 2010:

V dôsledku zaúčtovania opravnej položky ku kozmetickým výrobkom si spoločnosť zní-ži účtovný výsledok hospodárenia, pretože opravná položka k zásobám v sume500 eur zaúčtovaná na účet 505 nie je daňovým výdavkom [podľa § 21 ods. 2 písm. j)v nadväznosti na § 20 ZDP].

Rok 2011:

Z titulu predaja kozmetických výrobkov účtovná jednotka zruší opravnú položku. Zruše-ná opravná položka bude daňovým výdavkom v súlade s § 17 ods. 23 ZDP. Mimoúčtov-ne v tlačive daňového priznania bude tvoriť položku znižujúcu výsledok hospodárenia.

Účtovanie:

Rok 2010 Suma v € MD D

Rok 2010

Vytvorenie opravnej položky ku dňu zostavenia účtovnej závierky nakozmetické výrobky vo výške 50 % (z hodnoty 1 000 EUR) 500 505 196

Odložená daňová pohľadávka z titulu opravnej položky 500 x 19 % 95 481 592*

Rok 2011

Faktúra za predaj kozmetických výrobkov 1 750 311 604

Zrušenie opravnej položky 500 196 132

Zúčtovanie predaného tovaru do spotreby 1 500 504 132

Zúčtovanie odloženej daňovej pohľadávky 500 592* 481

* účet 592 do výsledku hospodárenia pre výpočet základu dane nevstupuje

58


DÚPP 6-7/2011

4. Účtovná hodnota záväzku je vyššia než jeho daňová základňa. Napríklad:

� záväzky daňovo uznané až po zaplatení podľa

� § 17 ods. 19 ZDP – zmluvné pokuty, poplatky a úroky z omeškania,

� § 19 ods. 4 ZDP – nájomné, provízie za sprostredkovanie, a to aj ak ideo sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúvuhrádzané fyzickej osobe, sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacomobdobí, v ktorom boli zaplatené,

� rezervy tvorené na ťarchu nákladov, ktorých tvorba je uznaným daňovým vý-davkom až pri použití rezervy podľa § 17 ods. 23 ZDP.

5. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje aj z možnosti umorovať daňovú stratuv budúcnosti podľa § 30 ZDP.

Pri účtovaní o odloženej daňovej pohľadávke sa uplatňuje zásada opatrnosti.O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje vtedy, ak je pravdepodobné, že zá-klad dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej daňovej pohľa-dávky z odpočítateľných dočasných rozdielov, je dosiahnuteľný. Za dosiahnuteľ-ný sa základ dane považuje vtedy, ak voči tomu istému daňovému úradu u tohto istéhodaňovníka existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, ktorých krytie sav budúcnosti očakáva:

a) v rovnakom období ako sa očakáva krytie odpočítateľných dočasných rozdielovalebo

b) v obdobiach, v ktorých môže byť umorená daňová strata, ku ktorej sa táto odloženádaňová pohľadávka vzťahuje.

Odložené daňové pohľadávky, o ktorých sa doteraz z titulu dodržania zásadyopatrnosti neúčtovalo, sa posudzujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovnázávierka, a účtujú v takej výške, v akej je pravdepodobné, že budúci základ danez príjmov umožní ich vyrovnanie.

Pri zaúčtovanej odloženej daňovej pohľadávke sa ku dňu, ku ktorému sa zostavujeúčtovná závierka, preveruje jej zaúčtovaná hodnota v prípade, ak sa zistí, že je neprav-depodobné, že v budúcich účtovných obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základdane, ktorý by umožnil vyrovnanie časti alebo celej odloženej daňovej pohľadávky,zníži sa účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky.

2. Prvé účtovanie o odloženej dani

V účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka začína prvýkrát účtovať o odloženejdani, musí odloženú daň vykázať zo všetkých (akumulovaných) prechodných rozdie-lov. Na účtoch účtovej skupiny 59 sa účtuje len tá časť odloženej dane, ktorá sa vyčísliz prechodných rozdielov vzťahujúcich sa na bežné účtovné obdobie. Časť odloženejdane, ktorá sa vzťahuje na minulé účtovné obdobia, sa zaúčtuje na účty nerozdelenýchvýsledkov hospodárenia minulých účtovných období.

59


Príklad č. 4:Spoločnosť AB vznikla v priebehu roku 2007. V roku 2009 začala prvýkrát účtovať o od-loženej dani. K 31. 12. 2009 zistila tieto skutočnosti:1. Odpisovaný dlhodobý hmotný majetok (ODHM)

� zostatková hodnota účtovná k 31. 12. 2009je oproti daňovej zostatkovej hodnote vyššia 800 €

� zostatková hodnota účtovná k 31. 12. 2008bola oproti daňovej zostatkovej hodnote vyššia 400 €

2. Účtovná hodnota tovaru 1 200 €

� opravná položka k tovaru v roku 2009 300 €

3. Bola vytvorená nedaňová rezerva na reklamácie v roku 2009 500 €

4. Pohľadávky z titulu zmluvných pokút z roku 2008 180 €

5. Spoločnosť vykázala v roku 2007 daňovú stratu,ktorú si môže umorovať (§ 30 ZDP) 1 620 €

Výpočet dočasných rozdielov

Text Zdaniteľný dočasnýrozdiel

Odložený daňovýzáväzok

Odpočítateľnýdočasný rozdiel

Odložená daňovápohľadávka

Suma odloženej daneÚčtovanie

Bežné účtovnéobdobie

Minulé účtovnéobdobia

1. Zostatková účtovná hodno-ta ODHM je vyššia ako zo-statková daňová hodnota

800 x 0,19 = 152 76592 / 481

76429 /481

2. Opravná položka k tovaru 300 x 0,19 = 57 57481 / 592

3. Nedaňová rezerva 500 x 0,19 = 95 95481 / 592

4. Pohľadávky z titulu zmluv-ných pokút

180 x 0,19 = 34,20 34,20429 / 481

Spolu 980 x 0,19 = 186,20 800 x 0,19 = 152

Schéma účtovania odloženej dane k 31. 12. 2009

Súvzťažný účet DAL 481 – Odložený daňový záväzoka odložená daňová pohľadávka

Súvzťažný účet MD

MD DAL

592 – Odložená daň z príjmov z bež-nej činnosti

2. 57 1. 76 429 – Neuhradená strata minulýchrokov


3. 95 1. 76 592 – Odložená daň z príjmovz bežnej činnosti

4. 34,20 429 – Neuhradená strata minulýchrokov

152 186,20

Zostatok na účte 481 = odložený daňový záväzok 186,20 – 152 = 34,20

60


DÚPP 6-7/2011

V priebehu roku 2010 nastali tieto skutočnosti:

1. Rozdiel zostatkovej hodnoty účtovnej oproti daňovej pri ODHM bol 1 200 €.

2. Pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty z roku 2008 v sume 180 bola zaplatená.

3. Bol predaný tovar v hodnote 800 , opravná položka v sume 300 bola zúčtovaná.

4. Rezerva na reklamácie bola použitá v sume 400 , zostatok rezervy bol zrušený.

Výpočet odloženej dane a účtovanie odloženej dane

1. Zostatková hodnota účtovná zostatková hodnota daňová

Účtovanie:

k 31. 12. 2010 1 200 €

k 31. 12. 2009 800 €

rozdiel 400 x 0,19 = 76 € MD 592 / D 481 A.

2. Zrušenie odloženej dane zo zmluvnej pokuty v sume 34,20 € MD 481 / D 592 B.

3. Zrušenie odloženej dane z

� opravnej položky k tovaru v sume 57 €

� nedaňovej rezervy na reklamácie v sume 95 €

Spolu zúčtovanie odloženej daňovej pohľadávky 152 MD 592 / D 481 C.

Schéma účtovania odloženej dane k 31. 12. 2010

Súvzťažný účet DAL 481 – Odložený daňovýzáväzok a odloženádaňová pohľadávka

Súvzťažný účet MD

MD DAL

Začiatočný stav34,20

701 – Začiatočný účet súvahový

A. 76 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej čin-nosti


B. 34,20

C. 152 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej čin-nosti

Obrat MD 34,20 262,20 Obrat DAL

Zostatok na účte 481 = odložený daňový záväzok 262,20 – 34,20 = 228

61


Pokyn DR SR na postup priprechode z preukázateľnýchvýdavkov v rozsahu daňovejevidencie na iný spôsobuplatňovania výdavkova naopak

Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) da-ňovník uplatňuje výdavky jedným z nasledovných spôsobov:

� preukázateľné daňové výdavky, pričom� účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva,� účtuje v sústave podvojného účtovníctva,� vedie podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov daňovú evidenciu o príjmoch

a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokla-dov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, o hmotnom majetku a ne-hmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovúčinnosť, o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch (ďalej len „daňová eviden-cia“),

� výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov (ďalej len „percentuálne výdavky“),pričom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov vedie evidenciu o príjmoch v ča-sovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

Poznámka:

Ak daňovník pri zisťovaní základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie uplatní nie-ktorý z vyššie uvedených spôsobov uplatňovania výdavkov, nemôže tento spôsobzmeniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za toto zdaňovacie obdo-bie.

Postup pri prechode z uplatňovania preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovejevidencie na iný spôsob uplatňovania výdavkov a naopak je upravený v § 51a ods. 1až 3 a 7 zákona o dani z príjmov.

62


DÚPP 6-7/2011

Ustanovenie § 51a ods. 1 a 2 bolo do citovaného zákona doplnené s účinnosťou od1. marca 2009 zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Na zabezpečenie jednotného postupu pri vyčíslenízákladu dane z príjmov fyzickejosoby v súlade s § 51a ods. 1 zákona o dani z príjmov vydalo Ministerstvo financií SRusmernenie č. MF/011092/2009-72 na postup pri prechode z evidencie podľa § 6ods. 10 citovaného zákona na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zá-kona a z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona na evidenciupodľa § 6 ods. 10 citovaného zákona (ďalej len „usmernenie č. MF/011092/2009-72“),ktoré sa v nadväznosti na jeho tretí bod použilo po prvýkrát za celé zdaňovacie ob-dobie roka 2009. Usmernenie je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009.

Na zabezpečenie jednotného postupu pri vyčíslenízákladu dane z príjmov fyzickejosoby v súlade s § 51a ods. 2 zákona o dani z príjmov vydalo Ministerstvo financií SRusmernenie č. MF/011087/2009-721 na postup pri prechode zo sústavy podvojnéhoúčtovníctva na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona a z daňovejevidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona do sústavy podvojnéhoúčtovníctva (ďalej len „usmernenie č. MF/011087/2009-721“). Podľa § 3 citovanéhousmernenia sa toto usmernenie použilo po prvýkrát za celé zdaňovacie obdobieroka 2009. Usmernenie je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009.

Odseky 3 a 7 boli do § 51a zákona o dani z príjmov doplnené zákonomč. 504/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťouod 1. januára 2010. V súlade s prechodným ustanovením § 52h ods. 3 citovaného zá-kona sa tieto ustanovenia použili už pri podávaní daňového priznania po 1. januári2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.

Pôvodný spôsob uplatňovania výdavkov

�

Nový spôsob uplatňovania výdavkov

Právna úprava Metodickýpokyn

časť/strana

jednoduché účtovníctvo

�

daňová evidencia

§ 51a ods. 3 a 7 a § 52h ods. 3zákona o dani z príjmov

I./3

daňová evidencia

�

jednoduché účtovníctvo

§ 51a ods. 3 a § 52h ods. 3zákona o dani z príjmov

II./5

podvojné účtovníctvo

�

daňová evidencia

§ 51a ods. 2 a 7 a § 52h ods. 3zákona o dani z príjmov

§ 1 a § 3 usmerneniač. MF/011087/2009-721

III./6

63

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu

Pôvodný spôsob uplatňovania výdavkov

�

Nový spôsob uplatňovania výdavkov

Právna úprava Metodickýpokyn

časť/strana

daňová evidencia

�

podvojné účtovníctvo

§ 51a ods. 2 a § 52h ods. 3zákona o dani z príjmov

§ 2 a § 3 usmerneniač. MF/011087/2009-721

IV./9

evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov�

daňová evidencia

§ 51a ods. 1 a 7 a § 52h ods. 3zákona o dani z príjmov1. a 3. bod usmerneniač. MF/011092/2009-72

V./11

daňová evidencia�

evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov

§ 51a ods. 1 a § 52h ods. 3 zákonao dani z príjmov

2. a 3. bod usmerneniač. MF/011092/2009-72

VI./12

I. časť

Prechod z jednoduchého účtovníctva na uplatňovaniepreukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie

Účtovné hľadisko

K 31. 12. kalendárneho roka predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktoromzačne daňovník viesť daňovú evidenciu, t. j. k poslednému dňu účtovného obdobia,účtovná jednotka

� podľa § 16 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve uzavrie účtovné knihy [§ 8 ods. 4opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postu-poch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzenípoložiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchéhoúčtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť,ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržaniepríjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „Postupy účtovaniav JÚ“)];

� v súvislosti so zostavenímúčtovnej závierky vykoná inventarizáciu podľa § 29 zá-kona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Inventarizačnýrozdiel zaúčtuje do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stavmajetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov;

� po vykonaní inventarizácie, zaúčtovaní inventarizačného rozdielu, vykonaní ostat-ných uzávierkových operáciía uzavretí účtovných kníhv nadväznosti na § 17 ods. 6zákona o účtovníctve zostaví riadnu účtovnú závierku k 31. 12.

64


DÚPP 6-7/2011

K 1. 1. zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa daňovník rozhodol viesť daňovúevidenciu, daňovník preberie informácie z uzavretého účtovníctva v rozsahu potreb-nom na účely vedenia daňovej evidencie podľa zákona o dani z príjmov z nasledov-ných účtovných kníh:

Údaje z jednoduchého účtovníctva Údaje pre daňovú evidenciu

Kniha dlhodobého majetkuIné pomocné knihy o zložkách majetku

Daňová evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využí-vanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

Kniha zásob Daňová evidencia o zásobách

Kniha pohľadávok Daňová evidencia o pohľadávkach

Kniha záväzkov Daňová evidencia o záväzkoch

Je možné akceptovať aj taký postup, keď daňovník pokračuje vo vedení zá-znamov jednoduchého účtovníctva s označením, že ide o daňovú evidenciu.

Od prvého dňa zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník uplatní preukázateľnévýdavky v rozsahu daňovej evidencie, prestáva byť účtovnou jednotkou (podľa § 1ods. 1 zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou je fyzická osoba, ktorá podniká alebovykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaloženéna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príj-mov podľa zákona o dani z príjmov, s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovúevidenciu podľa citovaného zákona).

Daňové hľadisko

V súlade s § 51a ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník v zdaňovacom období,v ktorom začne viesť daňovú evidenciu, základ dane zvýši o zostatky vytvore-ných rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov, a to podľa sta-vu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú eviden-ciu.

Poznámka:Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva tvorí rezervy, ktorésú uznaným daňovým výdavkom podľa § 20 zákona o dani z príjmov:� rezerva na lesnú pestovnú činnosť [§ 20 ods. 9 písm. b) citovaného zákona],� rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí [§ 20

ods. 9 písm. d) citovaného zákona],� rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností [§ 20 ods. 9

písm. e) citovaného zákona],� účelová finančná rezerva tvorená podľa zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s od-

padom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 20ods. 9 písm. f) citovaného zákona].

65


Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, nie je účtovnou jednotkou, nemá možnosťtvoriť a čerpať rezervy, je preto potrebné o zostatky rezerv vytvorených v prechádza-júcich účtovných obdobiach upraviť (zvýšiť) základ dane.

V súlade s § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v účtovných obdo-biach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku, zahrnuje túto opravnúpoložku do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismiaj počas vedenia daňovej evidencie.

Poznámka:

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku je definovaná v § 16 ods. 1Postupov účtovania v JÚ. Je to rozdiel, ktorý vznikne medzi kúpnou cenou pri predaji(alebo cenou dosiahnutou vydražením) a hodnotou majetku, ktorou bol ocenenýv účtovníctve predávajúceho (alebo privatizovaného subjektu), pričom sa nevykonáindividuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Ak v minulosti účtovná jednot-ka kúpila podnik (alebo privatizovala), mohla za tento podnik zaplatiť viac alebo me-nej, ako bol majetok ocenený v účtovníctve predávajúceho. Majetok v účtovníctvekupujúceho je ocenený zostatkovou cenou. Táto opravná položka (aktívna alebo pa-sívna podľa toho, či bola kúpna cena vyššia alebo nižšia oproti zostatkovej hodnotemajetku) sa odpisuje počas 15 rokov a do základu dane sa zahŕňa podľa § 20ods. 13 zákona o dani z príjmov v súlade s účtovníctvom, takže sa do výdavkovalebo príjmov dostane celá suma, ktorú účtovná jednotka zaplatila za podnik.Od 1. januára 2010 dochádza k doplneniu § 16a Postupov účtovania v JÚ nadväz-nosti na novelu § 25 ods. 1 písm. c) prvého bodu zákona o účtovníctve, ktorým sas účinnosťou od 1. januára 2010 mení oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnu-tých kúpou podniku alebo jeho časti. Oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnu-tých kúpou podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou sa od 1. 1. 2010 vzťahuje ajna účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva. Od 1. 1. 2010tak môže pri kúpe podniku alebo jeho časti vzniknúť len „nová“ opravná položka knadobudnutému majetku podľa § 16a Postupov účtovania v JÚ, ktorou je rozdielmedzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctvekupujúcej účtovnej jednotky.Opravná položka sa odpisuje rovnomerne počas 7 rokov a ovplyvňuje základdane v nadväznosti na § 20 ods. 13 zákona o dani z príjmov. Eviduje sa v knihe dlho-dobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku.

V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov da-ňovník, ktorý v zdaňovacom období roka 2008 účtoval v sústave jednoduchého účtov-níctva a v zdaňovacom období roka 2009 sa rozhodol uplatniť preukázateľné výdavkyv rozsahu daňovej evidencie, postupoval v súvislosti s touto zmenou nasledovne:

� základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 zvýšil o zostatky vytvorených rezervpodľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov podľa ich stavu zistené-ho k 1. januáru 2009,

66


DÚPP 6-7/2011

� ak v predchádzajúcich účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nado-budnutému majetku, pokračuje v zahrnovaní tejto opravnej položky do daňovýchvýdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovejevidencie.

II. časť

Prechod z uplatňovania preukázateľných výdavkov v rozsahudaňovej evidencie na jednoduché účtovníctvo


Pri prechode z daňovej evidencie na jednoduché účtovníctvo sa daňovníkstáva úč-tovnou jednotkou od zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období,v ktorom viedol daňovú evidenciu. Analogicky, ako je ustanovené v usmernení MF SRč. MF/11087/2009-721, je potrebné, aby daňovník k prvému dňu zdaňovacieho obdo-bia, v ktorom začal účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, vykonal inventúrupodľa § 30 zákona o účtovníctve. Na základe inventúry sa vyčíslia stavy majetku a zá-väzkov, ktoré budú tvoriť začiatočné stavy jednotlivých účtovných kníh. V súlades § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov daňovník počas uplatňovania výdavkov v rozsa-hu daňovej evidencie zahrnoval opravnú položku k nadobudnutému majetku do daňo-vých výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, predmetná opravná po-ložka preto podlieha inventúre a jej konečný stav je začiatočným stavom účtovnej kni-hy k dlhodobému majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutémumajetku.

Účtovná jednotka podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o účtovníctve otvorí účtovnéknihy, pričom postupuje podľa § 8 Postupov účtovania v JÚ.

Stav z daňovej evidencie Začiatočný stav v účtovníctve

Daňová evidencia o hmotnom majet-ku a nehmotnom majetku využívanomna podnikanie alebo na inú samostat-nú zárobkovú činnosť

V knihách dlhodobého majetku sa uvedie stav dlhodobého hmotnéhomajetku a dlhodobého nehmotného majetku z daňovej evidencie pojeho zatriedení podľa obsahovej náplne do jednotlivých zložiek podľaPostupov účtovania v JÚ a ostatné údaje podľa § 6 ods. 6 Postupov úč-tovania v JÚ.

Daňová evidencia o zásobách V knihe zásob sa uvedie stav majetku vykazovaný ako zásoby v daňo-vej evidencii po jeho zatriedení podľa obsahovej náplne do jednotlivýchzložiek podľa Postupov účtovania v JÚ a ostatné údaje podľa § 6 ods. 8až 10 Postupov účtovania v JÚ.

Daňová evidencia o pohľadávkach V knihe pohľadávok sa uvedie stav pohľadávok z daňovej evidencie poich zatriedení podľa § 9 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ.

Daňová evidencia o záväzkoch V knihe záväzkov sa uvedie stav záväzkov z daňovej evidencie po ichzatriedení podľa § 9 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ.

67


Stav peňažných prostriedkov v hotovosti a na bankovom účte ku dňu prechodu najednoduché účtovníctvo prevedie daňovník ako začiatočné stavy do peňažného denní-ka, knihy účet v banke, ako aj do pokladničnej knihy.

Daňové hľadisko

V súlade s § 51a ods. 3 zákona o dani z príjmovdaňovník, ktorý začne účtovať v sú-stave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evi-denciu, základ dane neupravuje. V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52hods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý v zdaňovacom období roka 2009 uplat-nil preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie a v zdaňovacom období roka2010 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, v súvislosti s touto zmenou základdane za zdaňovacie obdobie roka 2009 (ani za zdaňovacie obdobie roka 2010) ne-upravuje.

III. časť

Prechod z podvojného účtovníctva na uplatňovaniepreukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie


K 31. 12. kalendárneho roka predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktoromzačne viesť daňovú evidenciu, t. j. k poslednému dňu účtovného obdobia, účtovná jed-notka:

� podľa § 16 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve uzavrie účtovné knihy [§ 8 opatre-nia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účto-vania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojné-ho účtovníctvav zneníneskoršíchpredpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)];

� v nadväznosti na § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve, keď účtovná jednotka uzavrieúčtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostaví riadnu účtovnú zá-vierku.

K 1. 1. zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa daňovník rozhodne viesť daňovúevidenciu, preberie informácie z uzavretého účtovníctva v rozsahu potrebnom na účelyvedenia daňovej evidencie podľa zákona o dani z príjmov z nasledovných účtov:

Údaje z podvojného účtovníctva z jednotlivýchúčtových skupín

Údaje potrebné pre daňovú evidenciu

02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný

03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný

08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku

Daňová evidencia o hmotnom majetku využívanom napodnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

68


DÚPP 6-7/2011



01 – Dlhodobý nehmotný majetok

07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku

Daňová evidencia o nehmotnom majetku využívanomna podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú čin-nosť

097 – Opravné položky k nadobudnutému majetku Daňová evidencia o hmotnom majetku a nehmotnommajetku využívanom na podnikanie alebo na inú sa-mostatnú zárobkovú činnosť

Poznámka:

Podľa § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmovdaňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, za-hrnuje opravnú položku k nadobudnutémumajetku do daňových výdavkov alebo príj-mov v súlade s účtovnými predpismi, preto jepotrebné, aby viedol evidenciu aj o tejtoopravnej položke.

11 – Materiál

12 – Zásoby vlastnej výroby

13 – Tovar

Daňová evidencia o zásobách

05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok

31 – Pohľadávky

33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociál-neho poistenia a zdravotného poistenia

336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poisteniaa zdravotného poistenia

34 – Zúčtovanie daní a dotácií

35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu

358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia

37 – Iné pohľadávky a iné záväzky

371 – Pohľadávky z predaja podniku

373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínovanýchoperácií

374 – Pohľadávky z nájmu

375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov

376 – Nakúpené opcie

378 – Iné pohľadávky

Daňová evidencia o pohľadávkach

69




23 – Bežné bankové úvery

24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci

32 – Záväzky


336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poisteniaa zdravotného poistenia


36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu

368 – Záväzky voči účastníkom združenia


372 – Záväzky z kúpy podniku

373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínovanýchoperácií

377 – Predané opcie

379 – Iné záväzky

46 – Bankové úvery

47 – Dlhodobé záväzky

Daňová evidencia o záväzkoch

Poznámka:

Ak v účtovníctve daňovníka sú zaúčtované záväzky (pohľadávky) voči bývalým za-mestnancom, je potrebné tieto údaje previesť do daňovej evidencie.

Daňové hľadisko

V súlade s § 1 usmernenia č. MF/11087/2009-721, ak sa daňovník vykonávajúcipodnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť bezprostredne po zdaňovacomobdobí, v ktorom účtoval v sústave podvojného účtovníctva, rozhodne viesť daňovúevidenciu, potom za zdaňovacie obdobie, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu:

� zníži základ dane o zostatky zistené v podvojnom účtovníctve, a to o:

� cenu nespotrebovaných zásob, cenu nespotrebovaných cenín a cenu krátko-dobého finančného majetku,

� náklady budúcich období, ktoré sa zahrnujú do základu dane,

70


DÚPP 6-7/2011

� príjmy budúcich období, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiachzahrnuté do základu dane,

� hodnotu neuhradených pohľadávok, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacíchobdobiach zahrnuté do základu dane,

� platené preddavky vzťahujúce sa k plneniam zahrnovaným do základu dane,� kurzové rozdiely (nákladové), ktoré neboli zahrnované do základu dane z dôvo-

du doručenia oznámenia správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdielovdo základu dane,

� sumu záväzkov zahrnutých do základu dane podľa § 17 ods. 29 zákona o daniz príjmov,

� zvýši základ dane o zostatky zistené v podvojnom účtovníctve, a to o:

� výdavky budúcich období, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdo-biach zahrnuté do základu dane,

� výnosy budúcich období, ktoré sa zahrnujú do základu dane,� hodnotu neuhradených záväzkov, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích

obdobiach zahrnuté do základu dane,� prijaté preddavky vzťahujúce sa k plneniam zahrnovaným do základu dane,� kurzové rozdiely (výnosové), ak neboli zahrnované do základu dane z dôvodu

doručenia oznámenia správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdielov dozákladu dane,

� zostatok rezerv, ktoré boli zahrnované do základu dane,� zostatok opravných položiek, ktoré v čase tvorby boli uznaným daňovým vý-

davkom, s výnimkou opravnej položky k nadobudnutému majetku.

Úprava základu dane sa vykoná zo stavu jednotlivých položiek zisteného k začiat-ku zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa začne viesť daňová evidencia (t. j. začiatočné,resp. konečné stavy súvahových účtov).

Podľa § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v účtovných obdobiachzaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku, zahrnuje ju do daňových vý-davkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovej evi-dencie.

V súlade s § 3 usmernenia č. MF/11087/2009-721 a § 52h ods. 3 zákona o daniz príjmov sa postup podľa citovaných ustanovení uplatnil už pri zmene spôsobu uplat-ňovania výdavkov na prelome rokov 2008 a 2009. Ak teda daňovník v zdaňovacom ob-dobí roka 2008 účtoval v sústave podvojného účtovníctva a v zdaňovacom období roka2009 uplatnil preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie, potom bol povinnýzáklad dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 upraviť v súlade s § 1 usmerneniač. MF/11087/2009-721. Ak daňovník v prechádzajúcich účtovných obdobiach zaúčto-val opravnú položku k nadobudnutému majetku, zahrnuje do daňových výdavkovalebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedeniadaňovej evidencie.

71


IV. časť

Prechod z uplatňovania preukázateľných výdavkov v rozsahudaňovej evidencie na podvojné účtovníctvo


V súlade s § 2 ods. 1 usmernenia č. MF/11087/2009-721, ktoré MF SR vydalopodľa § 51a ods. 2 zákona o dani z príjmov, k prvému dňu zdaňovacieho obdobia,v ktorom daňovníkzačal účtovať v sústave podvojného účtovníctva, sa vykoná inventú-ra podľa § 30 zákona o účtovníctve a vyčíslia sa súhrnné stavy majetku a záväzkov,ktoré budú tvoriť začiatočné stavy jednotlivých účtov hlavnej knihy podľa Postupov úč-tovania v PÚ. Účtovné knihy sa otvoria podľa § 7 Postupov účtovania v PÚ, t. j. začia-točné stavy súvahových účtov sa pri otvorení účtovných kníh účtujú účtovnými zápismina ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných novootvore-ných účtov záväzkov a účtovnými zápismi v prospech účtu 701 a na ťarchu príslušnýchnovootvorených účtov majetku.

Údaje z daňovej evidencie Údaje pre podvojné účtovníctvo na účty jednotli-vých účtových skupín

Stav nehmotného majetku z daňovej evidencie ne-hmotného majetku po jeho roztriedení na jednotlivézložky dlhodobého nehmotného majetku podľa obsa-hovej náplne jednotlivých účtov dlhodobého nehmot-ného majetku a vytvorených analytických účtov k syn-tetickým účtom dlhodobého nehmotného majetku ne-upravené o súčet odpisov od začiatku odpisovania dl-hodobého nehmotného majetku

01 – Dlhodobý nehmotný majetok

Stav hmotného majetku z daňovej evidencie hmotnéhomajetku po jeho roztriedení na jednotlivé zložky dlho-dobého hmotného majetku podľa obsahovej náplnejednotlivých účtov dlhodobého hmotného majetku a vy-tvorených analytických účtov k syntetickým účtom dl-hodobého hmotného majetku neupravené o súčet od-pisov od začiatku odpisovania dlhodobého hmotnéhomajetku

02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný

Súčet odpisov po ich roztriedení podľa jednotlivého ne-hmotného majetku a hmotného majetku doposiaľ uplat-nených na účely zákona o dani z príjmov alebo účtov-níctva (ak bol daňovník v minulosti účtovnou jednotkou)v minulých účtovných obdobiach a tiež po roztriedenípodľa jednotlivých účtov oprávok a vytvorených analy-tických účtov k syntetickým účtom oprávok k dlhodobé-mu nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnémumajetku

07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku

72


DÚPP 6-7/2011

Údaje z daňovej evidencie Údaje pre podvojné účtovníctvo na účty jednotli-vých účtových skupín

Opravná položka k nadobudnutému majetku 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku

Stav zásob z daňovej evidencie po ich roztriedenípodľa vytvorenej analytickej evidencie, analytickýchúčtov k jednotlivým syntetickým účtom účtovej triedy 1– Zásoby

1– Zásoby11 – Materiál12 – Zásoby vlastnej výroby13 – Tovar

Stav pohľadávok z daňovej evidencie po ich roztriedenípodľa vytvorenej analytickej evidencie, analytickýchúčtov k jednotlivým syntetickým účtom pohľadávok

05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok

31 – Pohľadávky



35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu


Stav záväzkov z daňovej evidencie po ich roztriedenípodľa vytvorenej analytickej evidencie, analytickýchúčtov k jednotlivým syntetickým účtom záväzkov

23 – Bežné bankové úvery

24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci

32 – Záväzky



36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu


46 – Bankové úvery

47 – Dlhodobé záväzky

Stav peňažných prostriedkov v hotovosti a na bankovom účte ku dňu prechodu na

podvojné účtovníctvo daňovník prevedie ako začiatočné stavy na príslušné finančné

účty (211 – Pokladnica, 221 – Bankové účty).

Daňové hľadisko

V súlade s § 2 ods. 2 usmernenia č. MF/11087/2009-721, ak daňovníkvykonávajú-

ci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť [§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani

z príjmov] bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu,

sa rozhodne účtovať v sústave podvojného účtovníctva, za zdaňovacie obdobie,

v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva:

73


� zníži základ dane o� neuhradené záväzky, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa

§ 19 zákona o dani z príjmov,� prijaté preddavky, ak prijatie preddavku bolo uznané na daňové účely ako prí-

jem zahrnovaný do základu dane,� prijatú dotáciu, ak prijatie dotácie bolo uznané na daňové účely ako príjem zahr-

novaný do základu dane a súvisiace výdavky neboli zahrnuté do základu dane,

� zvýši základ dane o� neuhradené pohľadávky, ktoré sa v sústave podvojného účtovníctva pri ich

vzniku účtujú na účet výnosov,� poskytnuté preddavky, ak poskytnutie preddavku bolo uznané na daňové účely

ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,� cenu nespotrebovaných zásob.

Uvedená úprava základu dane sa vykoná zo stavu jednotlivých položiek ziste-ného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa začne účtovať v sústave po-dvojného účtovníctva.

V. časť

Prechod z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňovévýdavky v rozsahu daňovej evidencie

V súlade s prvým bodom usmernenia č. MF/011092/2009-72 daňovník, ktorý sa bez-prostredne po zdaňovacom období, v ktorom uplatňoval percentuálne výdavky, rozhod-ne viesť daňovú evidenciu, v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť daňovú eviden-ciu, neupravuje základ dane o cenu nespotrebovaných zásob ani o výšku pohľadávok.Pri prechode z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona na daňovú evidenciu daňovník:

� konečný zostatok zásob zistený z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o daniz príjmov k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil percentuálnevýdavky, uvedie ako začiatočný stav zásob v daňovej evidencii v bezprostrednenasledujúcom zdaňovacom období,

� konečný zostatok pohľadávok z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príj-mov zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil percentu-álne výdavky, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v daňovej evidenciiv bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

Ak daňovník zaúčtoval v predchádzajúcich účtovných obdobiach opravnú položkuk nadobudnutému majetku, o jej prípadný zostatok sa pri zmene spôsobu uplatňovaniavýdavkov základ dane neupravoval. Túto opravnú položku daňovník, ktorý zmení spô-sob uplatňovania výdavkov z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňové vý-davky v rozsahu daňovej evidencie, zahrnuje v súlade s § 51a ods. 7 zákona o daniz príjmov aj počas vedenia daňovej evidencie do daňových výdavkov alebo príjmovv súlade s účtovnými predpismi.

74


DÚPP 6-7/2011

V súlade s tretím bodom usmernenia č. MF/011092/2009-72 a § 52h ods. 3 zákonao dani z príjmov daňovník, ktorý v roku 2008 uplatnil percentuálne výdavky a v roku2009 uplatnil preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie, postupoval nasle-dovne:

� základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 neupravoval o cenu nespotrebova-ných zásob ani o výšku pohľadávok,

� konečný zostatok zásob a konečný zostatok pohľadávok z evidencie podľa § 6ods. 10 zákona o dani z príjmov zistený k 31. decembru 2008 uviedol k 1. januáru2009 ako začiatočný stav zásob a začiatočný stav pohľadávok v daňovej evidencii,

� ak v predchádzajúcich účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nado-budnutému majetku podľa zákona o účtovníctve, pokračuje v zahrnovaní tejtoopravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými pred-pismi aj počas vedenia daňovej evidencie.

VI. časť

Prechod z preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidenciena percentuálne výdavky

Podľa druhého bodu usmernenia č. MF/011092/2009-72 daňovník, ktorý sa bez-prostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, rozhodne uplat-niť percentuálne výdavky, neupravuje základ dane v zdaňovacom období, v ktoromuplatní percentuálne výdavky, o cenu nespotrebovaných zásob, výšku záväzkov anio výšku pohľadávok.

Údaje z daňovej evidencie prevedie tento daňovník do evidencie podľa § 6 ods. 10zákona o dani z príjmov tak, že:

� konečný zostatok zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v kto-rom daňovník viedol daňovú evidenciu, uvedie ako začiatočný stav zásob v bez-prostredne nasledujúcom zdaňovacom obdobív evidencii podľa § 6 ods. 10 zákonao dani z príjmov,

� konečný zostatok pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdo-bia, v ktorom daňovník viedol daňovú evidenciu, prevedie ako začiatočný stav po-hľadávok v evidencii podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov v bezprostrednenasledujúcom zdaňovacom období.

Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Sekcia metodiky daní, Odbormetodiky daní, december 2010

75


Zmeny zákona o DPHv roku 2011

Ing. Vladimír Ozimý

Zákonom č. 490/2010 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2011 mení a dopĺňazákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o DPH“). Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty jeprebrať do slovenskej právnej úpravy niektoré zmeny vyplývajúce z no-velizácie smernice 2006/112/ES (ďalej len „smernica DPH“) o spoločnomsystéme dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie. Keďže zmenysmernice by mohli mať značný dosah na rozpočet jednotlivých člen-ských štátov, niektoré zmeny sa mali vykonať postupne – článok 3 smer-nice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorým sa dopĺňa smernicaDPH.

Ďalším zámerom zmeny zákona o DPH je opatrenie na zníženie deficitu verejnýchfinancií, čo sa v novele zákona odzrkadlilo zvýšením základnej sadzby z 19 % na20 % a zrušením zníženej sadzby 6 % na tzv. predaj „z dvora“. Do novely zákona saimplementovala aj smernica Rady 2009/69/ES z 25. júna 2009, ktorá vymedzuje bojproti daňovým únikom pri dovoze tovaru a následného vyvezenia do iného členskéhoštátu. Prebrala sa aj smernica Rady 2009/162/EÚ. Zákon sa zameral aj na sprísnenieodpočítania dane pri investičnom majetku definovanom v § 54 ods. 2 písm. b) a c)zákona o DPH.

Novela zákona o DPH je zameraná na tieto okruhy:1. zmena sadzby dane (§ 27),2. zmena miesta dodania pri kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelá-

vacích, zábavných a podobných služieb (§ 16 ods. 3),3. nárok na odpočítanie (§ 49, § 54a),4. oslobodenie od dane pri dovoze tovaru (§ 48 ods. 3),5. oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie to-

varu z iného členského štátu (§ 43),6. problematika dodávky a dovozu tepla a chladu,7. vrátenie dane zahraničným osobám, Európskej únii a medzinárodným organizá-

ciám (§ 62a, § 85j ods. 4),8. vznik daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodaniach služieb a tova-

rov (§ 19 ods. 3),

76

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

9. nárok a zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (§ 79 ods. 4),10. zmena osoby povinnej platiť daň (§ 69).

1. Zmena sadzby DPHOd 1. 1. 2011 sa do ustanovenia § 27 zákona o DPH doplnila odvolávka na § 85j,

ktorý definuje prechodné ustanovenia účinné k 1. 1. 2011. V ods. 1 sa uvádza, že naobdobie od 1. 1. 2011 až do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európskakomisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy SR jemenej ako 3 %, je základná sadza dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Zozákona teda nie je presne určené obdobie platnosti zvýšenej sadzby dane. Preto nazáklade údajov Eurostatu vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecnezáväzné nariadenie, kde určí skončenie uplatňovania tejto zvýšenej sadzby dane.

V § 27 ods. 1 zákona o DPH sa vypúšťa tretia veta, ktorá umožňovala uplatňovať6 % daň pri predaji „z dvora“. Preto s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa na takýto predaj budevzťahovať základná sadzba DPH.

Ďalej sa do § 27 zákona o DPH dopĺňa ods. 3, ktorý má jednoznačne usmerniť plati-teľa, ako má postupovať v prípade, ak dôjde k zmene sadzby DPH. Platiteľ uplatní vždysadzbu dane platnú v deň vzniku daňovej povinnosti.

Upozornenie:Pri oprave základu dane sa pri zmene sadzby dane vychádza z ustanovenia § 25ods. 7 zákona o DPH. Platiteľ uplatní sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovejpovinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

Príklad č. 1:Platiteľ poskytujúci ubytovacie služby prijal zálohu na ubytovanie hostí dňa15. 12. 2010 vo výške 100 % hodnoty ubytovania – 1 190 €. Ubytovanie sa uskutočnív dňoch 29. 12. – 2. 1. 2011. Platiteľ vystavil faktúru na prijatú platbu dňa 20. 12. 2010,kde uviedol daň 190 € (19 % sadzba dane). V tomto prípade vznikla platiteľovi povin-nosť odviesť daň prijatím platby, t. j. daňová povinnosť vznikla za december 2010, kedyje platná sadzba 19 %. Napriek tomu, že ukončenie služby bude až v roku 2011, platite-ľovi už nevznikne daňová povinnosť, pretože tá vznikla v plnej výške prijatím platbyv decembri 2010.

Príklad č. 2:Platiteľ poskytujúci ubytovacie služby prijal zálohu na ubytovanie hostí dňa15. 12. 2010 vo výške 80 % hodnoty ubytovania – 1 190 €. Ubytovanie sa uskutočnív dňoch 29. 12. – 2. 1. 2011. Platiteľ vystavil faktúru na prijatú platbu dňa 20. 12. 2010,kde uviedol daň 190 € (19 % sadzba dane). V tomto prípade vznikla platiteľovi povin-nosť odviesť daň prijatím platby, t. j. daňová povinnosť vznikla za december 2010, kedyje platná sadzba 19 %. Po ukončení ubytovania platiteľ vystavil faktúru, kde uviedol,že celková cena ubytovania je 1 487,50 € vrátane dane. Zaplatená záloha bola vo výš-ke 1 190 €. V tomto prípade bude tvoriť základ dane doplatok, ktorý sa požaduje od

77

Zmeny zákona o DPH v roku 2011DPH

kupujúceho, znížený o daň, t. j. (1 487,50 - 1 190) : 1,2 = 247,92 €. DPH bude vo výške49,58 €. Pre tento doplatok sa použije sadzba dane vo výške 20 %, pretože na dopla-tok vznikla daňová povinnosť už v roku 2011, t. j. dodaním služby.

Príklad č. 3:Platiteľ poskytujúci ubytovacie služby prijal zálohu na ubytovanie hostí dňa15. 12. 2010 vo výške 1 190 €. Ubytovanie sa uskutoční v dňoch 29. 12. – 2. 1. 2011.Platiteľ vystavil faktúru na prijatú platbu dňa 20. 12. 2010, kde uviedol daň 190 € (19 %sadzba dane). V tomto prípade vznikla platiteľovi povinnosť odviesť daň prijatím platby,t. j. daňová povinnosť vznikla za december 2010, kedy je platná sadzba 19 %. Po skon-čení ubytovania však platiteľ zistil, že hodnota dodaných ubytovacích služieb bola1 000 €. Preto v januári 2011 vystavil doklad o oprave základu dane na sumu 190 €,kde uviedol základ dane 159,66 € a daň 30,34 €. V tomto prípade sa aplikuje § 25ods. 7 zákona a platiteľ použije sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti,na ktorú sa viaže doklad o oprave základu dane, v tomto prípade teda 19 %.

Príklad č. 4:Platiteľ dodal v októbri 2010 tovar v hodnote 1 190 €, z čoho daň bola 190 €. Na zákla-de reklamácie platiteľ vystavil v januári 2011 doklad o oprave základu dane podľa § 25zákona na dodávku tovaru z októbra 2010. Dátum vystavenia dokladu je januárovýa platiteľ uvedie tento doklad do zdaňovacieho obdobia za január 2011. Na dokladevšak uvedie sadzbu dane 19 %, pretože podľa § 25 ods. 7 zákona sa má na dokladeo oprave základu dane uviesť sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovejpovinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane viaže.

Upozornenie:Pri dodaní tovaru a služby môže vzniknúť daňová povinnosť len raz, a to buď sa-motným dodaním, alebo prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby. Toznamená, že ak je prijatá platba pred dodaním tovaru alebo služby, daňová po-vinnosť vzniká už len na doplatok a nie na celú dodávku. Preto môže v súčasnos-ti nastať situácia, kedy časť dodávky je zdanená 19 %, a to pri prijatí platby a časťdodávky zdanená 20 % ako doplatok, t. j. rozdiel medzi hodnotou dodávky a pri-jatou platbou (situácia môže nastať v prípade, ak záloha je prijatá v roku 2010a dodávka sa uskutoční po 1. 1. 2011).

2. Zmena miesta dodania služby pri kultúrnych,umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích,zábavných a podobných službách dodávanýchzdaniteľnej osobe

Od 1. 1. 2011 sa upravilo ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o DPH, ktoré znie:„Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích,

zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch,

78

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tietopodujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto,kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstu-pom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné po-dobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacichs týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde satieto podujatia skutočne konajú.“

Uvedená zmena § 16 ods. 3 vyplýva z aplikácie článku 3 smernice Rady2008/8/ES, ktorá doplnila a novelizovala smernicu Rady 2006/112/ES. Kultúrne, ume-lecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby a s nimi súvisiacedoplnkové služby, ak sa budú dodávať zdaniteľným osobám, budú mať miesto doda-nia podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tam, kde je sídlo zdaniteľnej osoby, miesto podni-kania zdaniteľnej osoby, prípadne kde má prevádzkareň zdaniteľná osoba, ak bolislužby dodané tejto prevádzkarni.

Podľa § 16 ods. 3 zákona (miesto dodania podľa toho, kde sa služby fyzicky posky-tujú) sa bude určovať miesto dodania len v takom prípade, že pôjde o dodanie službyinej ako zdaniteľnej osobe (občan, orgány verejnej moci) a služby v súvislosti sovstupom na podujatia (vyberanie vstupného) a doplnkových služieb súvisiacich sovstupom (šatňa, toalety). Vstupom na účely zákona treba vnímať právo vstupu na kul-túrne (divadlo), umelecké (galéria), športové (športový zápas), vedecké (konferencie),vzdelávacie (semináre), zábavné (lunapark) a podobné služby.

Príklad č. 5:Slovenská spoločnosť si objednala od českej spoločnosti, ktorá poskytuje vzdelaniev oblasti riadenia firiem, kurz pre svojich manažérov. Zamestnancov vyslala na škole-nie do ČR v budove spoločnosti, ktorá školenie uskutočňuje. Ide o vzdelávacie službyposkytnuté zdaniteľnej osobe. V tomto prípade sa miesto dodania služby určí podľa§ 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. tam, kde je sídlo zdaniteľnej osoby. Miesto dodania služ-by je v tuzemsku. Česká vzdelávacia spoločnosť vystaví faktúru bez DPH a slovenskáspoločnosť je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona a zároveň si daňnárokuje podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

Poznámka:

Do 31. 12. 2010 by bolo miesto dodania služby v ČR a česká spoločnosť by muselafakturovať dodanú službu s českou daňou.

Príklad č. 6:Slovenská spoločnosť organizuje školenie v oblasti miezd a personalistiky. Na totoškolenie je stanovený poplatok 40 € (vstupné). Školenie sa uskutočňuje v Bratislave.V tomto prípade bez ohľadu na to, kto si zakúpi vstup na seminár, miesto dodania budetam, kde sa služba fyzicky vykonáva, t. j. tuzemsko, slovenská spoločnosť, platiteľ, vy-staví faktúru vrátane slovenskej dane.

79


Príklad č. 7:Slovenská vzdelávacia spoločnosť, platiteľ DPH, poskytuje kurz angličtiny. Na kurz saprihlásili aj občania Českej republiky. Keďže ide o iné ako zdaniteľné osoby, určí samiesto dodania služby podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH, t. j. tam, kde sa predmetnéslužby poskytujú. Ide o tuzemské plnenie a platiteľ vystaví faktúru so slovenskou da-ňou.

Príklad č. 8:Maďarská spoločnosť, platiteľ DPH v Maďarsku, zakúpila vstupenky na veľtrh, ktorý sabude konať v Nitre. Miesto dodania služby sa určí v tomto prípade podľa § 16 ods. 3 zá-kona, t. j. miesto dodania je tam, kde sa služby poskytujú. Slovenská spoločnosť pre-dávajúca vstupenky vystaví faktúru so slovenskou daňou.

Príklad č. 9:Slovenská spoločnosť usporiada koncert slovenskej kapely v Prahe. Slovenská kape-la, platiteľ DPH, požaduje úhradu honoráru vrátane DPH. Postupuje správne, pretožemiesto dodania služby je tam, kde je sídlo odberateľa služby, v tomto prípade tuzem-sko, a to bez ohľadu na to, kde sa služba fyzicky poskytuje.

Príklad č. 10:Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, prevádzkuje šatňu na úschovu kabátov na výsta-ve. Bez ohľadu na to, kto si za túto službu zaplatí, slovenská spoločnosť musí predmet-nú dodávku služby zdaniť slovenskou daňou, pretože ide o dodanie doplnkovej službypodľa § 16 ods. 3 zákona o DPH, t. j. miesto dodania.

3. Nárok na odpočítanie dane

3.1 Investičný majetok (§ 49 ods. 5, § 49a, § 54a)

Od 1. 1. 2011 sa sprísňuje nárok na odpočítanie dane pri investičnom majetku uve-denom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH – budovy, stavebné pozemky, bytya nebytové priestory, nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, ktoré si vyžadujú sta-vebné povolenie podľa stavebného zákona (ďalej len „investičný majetok“). Do zákonasa zaviedol nový paragraf 49a a § 54a, ktoré vychádzajú z povinnej aplikácie článku 1bodu 12 smernice Rady 2009/162/ES.

Zákon touto zmenou sprísňuje prístup platiteľa k nároku na odpočítanie dane. Priobstaraní investičného majetku už nemôže platiteľ postupovať v súlade s § 49 ods. 5zákona o DPH, kedy štát umožňoval platiteľovi pri odpočítavanídane sa rozhodnúť, ženeodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na inýúčel ako na podnikanie. Nehnuteľný investičný majetok bol z ustanovenia tohto para-grafu vylúčený a od 1. 1. 2011 sa riadime výlučne § 49a. V praxi to znamenalo, že akplatiteľ odpočítal celú daň z investičného majetku a došlo k použitiu tohto majetku aj nasúkromné účely, mohol postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH. Z dôvodu úpravy

80

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

zákona a odpočítania dane pri nehnuteľnom investičnom majetku sa doplnilo do § 9ods. 2 zákona o DPH, že uvedené ustanovenie sa pri tomto druhu majetku nepoužije.

Od 1. 1. 2011 zákon prísnejšie posudzuje investičný majetok a platiteľ musí už prinároku na odpočítanie dane posúdiť, v akom rozsahu ide o použitie na podnika-nie a v akom rozsahu na súkromné účely. Platiteľ odpočíta daň len v rozsahu použi-tia tohto investičného majetku na podnikanie. Táto skutočnosť má následne aj vplyv natú skutočnosť, čo je predmetom dane z pohľadu zákona o DPH. Zákon definuje, žepredmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu zdaniteľnou osobou, ktorá konáv postavení zdaniteľnej osoby. To znamená, že pri aplikácii § 49a, ak platiteľ posúdi, žečasť investičného majetku využíva na súkromné účely, potom pri jeho dodaní nebudekonať ako zdaniteľná osoba a dodanie nebude predmetom dane z pohľadu zákonao DPH.

Ustanovenie § 54a následne upravuje postup platiteľa pri zmene rozsahu použi-tia tohto investičného majetku. Podstata úpravy je prenesená z § 54 a jej princíp sazachováva, t. j. úprava sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárnehoroka, kedy dôjde k zmene účely použitia investičného majetku. Mení sa však doba, po-čas ktorej sa sleduje zmena účelu použitia investičného majetku, a to na dvadsaťrokov. Táto zmena sa týka aj § 54 zákona o DPH, t. j. týka sa celého investičného ma-jetku uvedeného v § 54 ods. 2 zákona o DPH.

Platiteľ pri úprave odpočítanej dane postupuje podľa vzorca uvedeného v príloheč. 1, t. j. rovnako ako pri investičnom majetku uvedenom v § 54 zákona o DPH. § 54azákona o DPH sleduje zmenu pomeru medzi účelom použitia na podnikanie a inýmúčelom ako na podnikanie (súkromný účel). V prípade, ak ide stále o podnikanie, alemení sa len skladba dodávaných tovarov a služieb, t. j. zmena účelu použitia definova-ná v § 54 ods. 3, ale zmena nastáva v rámci podnikania, potom platiteľ bude postupo-vať pri investičnom majetku stále podľa § 54 zákona o DPH. Ustanovenie § 54a tedadeklaruje len vzťah využitia na podnikanie a na súkromné účely. Zákon presnestanovuje hodnoty, ktoré je potrebné zadať do vzorca pri zmene pomeru na účely po-užitia investičného majetku:

Vzorec:

DV x (A – B)DD = ––––––––––– x R

20

DD – výsledok úpravy odpočítanej dane

DV – daň vzťahujúca sa k obstarávacej cene investičného majetku alebo vlastnénáklady investičného majetku

A – číslo, ktoré vyjadruje percento dane odpočítanej pri nadobudnutí alebo vytvore-ní investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) vydelené stami

B – vyjadruje percento zmeneného rozsahu použitia investičného majetku uvede-ného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) vydelené stami

81


R – počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu od-počítanej dane vrátane roku, kedy došlo k zmene účelu použitia investičnéhomajetku

Ustanovenie § 54a ods. 4 následne definuje:

a) ak sa v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane (20 rokov) dodá investičnýmajetok, pričom sa uplatní daň, potom sa posudzuje tento majetok, akoby bol po-užívaný len na podnikanie,

b) ak sa v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane (20 rokov) dodá investičnýmajetok, pričom sa neuplatní daň, potom sa posudzuje tento majetok, akoby nebolpoužívaný na podnikanie.

V praxi to znamená, že ak si platiteľ odpočíta daň pri obstaraní investičného majet-ku a počas obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá tento majetok s daňou, potomnemusí postupovať podľa § 54a zákona o DPH. Ak by však platiteľ odpočítal daň pri ob-staraní investičného majetku a počas obdobia na úpravu odpočítanej dane pri dodanínehnuteľného investičného majetku uplatní § 38 zákona o DPH, potom sa zákon naplatiteľa pozerá, akoby využívalmajetok na iný účel ako na podnikanie a musí v posled-nom zdaňovacom období upraviť odpočítanie dane podľa vzorca uvedeného v príloheč. 1. V tomto prípade teda platiteľ bude do vzorca za písmeno A dosadzovať percentoodpočítanej dane pri nadobudnutí a za písmeno B zmenu rozsahu použitia investičné-ho majetku.

Ak bol investičný majetok nadobudnutý alebo vytvorený do 31. 12. 2010, platiteľje naďalej povinný aplikovať § 9 ods. 2 zákona platného do 31. 12. 2010. V prípade, žesa vykonala jedna alebo viacero úprav odpočítania dane na investičnom majetkupočas rokov 2004 až 2010, platiteľ postupuje podľa zákona platného do31. 12. 2010, to znamená, že v takomto prípade platí stále pôvodná lehota, počas kto-rej sa sleduje zmena účelu použitia investičného majetku, a to 10 rokov a nie 20 rokov.Vyplýva to z § 85j ods. 3 zákona o DPH.

Upozornenie:Podmienkou, aby mohol platiteľ používať § 54 zákona o DPH platný do31. 12. 2010 (10-ročnú lehotu), je, aby sa v rokoch 2004 až 2010 aplikoval. V prípa-de, že sa tak nestalo (t. j. nedošlo k zmene účelu použitia majetku), potom je pla-titeľ od 1. 1. 2011 povinný postupovať podľa zákona platného od 1. 1. 2011, podľaktorého sa bude sledovať zmena účelu použitia investičného majetku 20 rokov,t. j. bude sa aplikovať § 54 účinný od 1. 1. 2011.

Príklad č. 11:Slovenská spoločnosť, mesačný platiteľ DPH, obstarala nehnuteľnosť vo februári 2011od platiteľa, ktorý dodanie fakturoval s DPH. Obstarávacia cena nehnuteľnosti bezDPH bola 190 000 € a daň 38 000 €. Platiteľ plánuje využívať nehnuteľnosť na 80 % napodnikanie. Preto si v zdaňovacom období február uplatnil odpočítanie dane vo výške30 400 €. Zákon teda od 1. 1. 2011 neumožňuje odpočítať celú daň a následne

82

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

aplikovať § 9 ods. 2 zákona o DPH. V novembri však prehodnotil svoje plány a rozhodolsa, že bude využívať na podnikanie len 78 %. V poslednom zdaňovacom období musíplatiteľ vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH. Platiteľ v roku2011 používal nehnuteľnosť na zdaniteľné obchody, t. j. pri ktorých má nárok na odpo-čítanie dane. V tomto prípade si treba uvedomiť, že nejde o koeficient, ale o pomer me-dzi využívaním investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.Koeficient sa počíta, ak sa investičný majetok používa na podnikanie, ale menia sa do-dania služieb alebo tovarov na zdaniteľné obchody alebo dodania oslobodené oddane. Do vzorca platiteľ dosadí:

38 000 x (0,8 - 0,78)DD = ––––––––––––––––– x 20 = 760 €

20

V poslednom zdaňovacom období roku 2011 zníži daň na odpočítanie o hodnotu760 €. V tomto prípade si treba uvedomiť, že zákon nelimituje spodnú hranicu zmeny,ako to je v prípade zmeny koeficientu. To znamená, že ak sa zmení účel použitia napodnikanie a na iný účel ako na podnikanie čo i len o 1 %, musí sa táto zmena zohľadniťv poslednom zdaňovacom období a upravenú daň buď odpočítať, alebo vrátiť.

V roku 2012 platiteľ prenajal časť nehnuteľnosti fyzickej osobe – nepodnikateľovi, ná-jomné mu fakturoval bez DPH. Zmena účelu medzi podnikaním a iným účelom nena-stala. V roku 2012 však vyšiel platiteľovi koeficient 0,88. V tomto prípade nebude plati-teľ postupovať podľa § 54a zákona o DPH, ale podľa § 54 ods. 3 a následne ods. 4 zá-kona o DPH. V poslednom zdaňovacom období dosadí do vzorca nasledovné hodnoty:

(38 000 x 0,78) x (1 - 0,88)DD = ––––––––––––––––––––––– x 19 = 3 378,96 €

20

V poslednom zdaňovacom období platiteľ zníži odpočítateľnú daň v daňovom priznanío hodnotu 3 378,96 €. Pri výpočte treba vychádzať zo skutočnosti, že podnikateľ využí-val na podnikanie nehnuteľnosť, a to v rozsahu 78 %. V tomto rozsahu je daň, ktorú sinárokoval od štátu, vo výške 29 640 €. Je to daň, ktorú nekrátil koeficient, pretožev roku 2012 prenajíma 78 % nehnuteľnosti len platiteľom, pričom nájom zaťažuje DPH.Preto nemá dôvod upravovať daň z dôvodu koeficientu. Preto odpočítaná daň je naúčely zákona uplatnená v plnej výške, t. j. v celom rozsahu zo 78 % nehnuteľnosti, kto-rá sa používala na podnikanie. Preto pre účely výpočtu za písmeno A bola dosadená 1,t. j. plný nárok na odpočítanie dane.

V roku 2013 sa rozhodol použiť celú nehnuteľnosť na podnikanie (100 %), pričom po-čas roku 2013 prenajal časť nehnuteľnosti ďalším fyzickým osobám, nepodnikate-ľom, čím musel v súlade s § 38 zákona o DPH oslobodiť dodanie tejto služby. Za rok2013 vyšiel platiteľovi koeficient 0,65. Preto musí postupovať aj v súlade s § 54a, keď-že došlo k zmene pomeru medzi účelom na podnikanie a na iný účel ako na podnika-nie a zároveň musí postupovať v súlade s § 54, pretože došlo k zmene účelu použitia

83


investičného majetku, koeficient sa zmenil o viac ako 0,1 [vyplýva to z § 54 ods. 3písm. c)]. Výpočet bude nasledovný:

38 000 x (0,78 - 1)DD = –––––––––––––––– x 18 = - 7 524 €

20

Z dôvodu zmeny pomeru medzi účelom na podnikanie a na iný účel ako na podnikanievznikol platiteľovi nárok odpočítať si v roku 2013 daň vo výške 7 524 € a o túto hodnotunavýšiť v daňovom priznaní odpočítateľnú daň podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

Ďalej však musí vypočítať zmenu účelu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 3písm. c). Výpočet bude nasledovný:

(38 000 x 0,78) x (0,88 - 0,65) 6 817,20DD = ––––––––––––––––––––––––– x 18 = ––––––––– x 18 = 6 135,48 €

20 20

7 524 x (1 - 0,65) 2 633,40DD = –––––––––––––––––– x 18 = ––––––––––– x 18 = 2 370,06 €

20 20

Keďže došlo k zmene účelu použitia (t. j. zmenil sa pomer medzi zdaniteľnými obchod-mi a dodaniami oslobodenými od dane, na ktoré sa nehnuteľnosť využíva), musí plati-teľ podľa § 54 ods. 4 zákona o DPH urobiť úpravu odpočítanej dane. V tomto prípadevzniká povinnosť vrátiť daň v hodnote 8 505,54 € (súčet 6 135,48 + 2 370,06) a o tútohodnotu zníži odpočítateľnú daň podľa § 49 až § 51 zákona o DPH v poslednom zdaňo-vacom období kalendárneho roka.

Konečný výsledok v roku 2013 bude teda taký, že v poslednom zdaňovacom období sihodnotu 7 524 € bude platiteľ nárokovať na vrátenie, ale zároveň bude musieť vrátiťčasť dane vo výške 8 505,54 € z dôvodu zmeny koeficientu platiteľa.

V roku 2014 sa rozhodol platiteľ, že predmetnú nehnuteľnosť predá. Od prvej kolaudá-cie uplynulo viac ako päť rokov (v roku 2011 nekupoval platiteľ novú budovu), a pretosa rozhodol uplatniť pri predaji postup podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH a dodanie ne-hnuteľnosti oslobodiť od dane. V tomto prípade bude platiteľ postupovať podľa § 54aods. 4 zákona o DPH a pri úprave odpočítanej dane v poslednom zdaňovacom obdobísa bude na nehnuteľnosť pozerať tak, akoby bola používaná na iný účel ako na podni-kanie. Výpočet bude nasledovný:

38 000 x (0,8 - 0)DD = –––––––––––––––– x 17 = 25 840 €

20

V poslednom zdaňovacom období upraví platiteľ svoju daňovú povinnosť o sumu25 840 €, pretože dochádza k zmene rozsahu použitia investičného majetku, a to podľa§ 54a ods. 4 zákona o DPH. V tomto prípade sa už § 54 zákona o DPH aplikovať nebu-de, pretože zákon deklaruje, že sa máme na investičný majetok pozerať ako na maje-tok, ktorý nepoužívame na podnikanie a § 54 sa aplikuje len na majetok, ktorý sa napodnikanie používa.

84

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

3.2 Rozšírenie okruhu dodávok, pri ktorých nevzniká nárokna odpočítanie dane (§ 49 ods. 3)

Do 31. 12. 2010 § 42 zákona o DPH nebol zahrnutý do dodávok, pri ktorých nevzni-ká nárok na odpočítanie dane. Od 1. 1. 2011 sa okruh dodávaných tovarov a služieb,pri ktorých nie je možné odpočítať daň podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, rozšíril práveo tento paragraf.

4. Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru, ktoréhoodoslanie alebo preprava skončí v inom členskomštáte (§ 48 ods. 3)

V praxi často dochádzalo k zlej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 3 zákona o DPH.Správca dane (colný orgán) z dôvodu nepreukázateľnosti vyruboval DPH na vstupenapriek tomu, že správne malo byť aplikované oslobodenie od dane podľa vyššie spo-mínaného ustanovenia. Správca dane sa bránil tým, že chce zabrániť daňovým úni-kom. Preto došlo od 1. 1. 2011 k spresneniu podmienok, za ktorých sa môže uplatniťoslobodenie od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov v prípade, že tento tovar skončív inom členskom štáte. Do zákona sa spresnilo, za akých podmienok správca daneoslobodí takýto tovar od dane. Platiteľ v čase dovozu alebo jeho zástupca musí poskyt-núť colnému orgánu najmenej tieto informácie:

a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifi-kačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatne-nia oslobodenia od dane podľa § 69a zákona o DPH,

b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebosvoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslaniealebo preprava tovaru skončí,

c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do inéhočlenského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

Tieto požiadavky nadväzujú na smernicu Rady 2009/69/ES, ktorá definuje straté-giu boja proti daňovým podvodom v oblasti nepriameho zdaňovania. Do zákona sateda zaviedli minimálne limity, ktoré musí platiteľ pri dovoze tovaru splniť, aby moholaplikovať ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o DPH.

Samozrejme, v praxi budú nastávať nové problémy, a to najmä s predkladaním dô-kazov, ktorými má platiteľ preukázať prepravu do iného členského štátu, najmä akbude vykonávať prepravu sám a dohoda bola uzavretá ústne. V takom prípadepredpo-kladáme, že colný orgán predmetnú dodávku zdaní.Preto platiteľ bude musieť dopreduuvažovať pri aplikácii tohto ustanovenia, aby mal písomnú zmluvu o preprave alebojednoznačný prepravný doklad, kde bude miesto určenia v inom členskom štáte.

Ďalej sa § 48 ods. 5 zákona o DPH rozširuje okruh osôb, pre ktoré je dovoz tovaruz tretích krajín oslobodený od dane.

85


Okruh sa rozšíril o nasledovné inštitúcie: Európska únia, Európske spoločenstvopre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka, Európska in-vestičná banka, medzinárodné organizácie, vrátane ich pracovníkov. Následne sempatria inštitúcie, ktorým to vyplýva z medzinárodných zmlúv, napr. Dohody medzi vlá-dou SR a Komisiou ES.

5. Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do inéhočlenského štátu (§ 43)

Novelou zákona sa nemení podstata uplatňovania § 43 zákona o DPH, v ods. 6 saupravil okruh osôb, ktoré aplikujú oslobodenie podľa tohto paragrafu. Ide opäť o inštitú-cie medzinárodného charakteru, prípadne to vyplýva z dohôd medzi vládou SR a komi-siou ES. Vo väzbe na zmenu § 43 ods. 6 zákona o DPH sa doplnil aj § 11 ods. 9 zákonao DPH, kde sa rozšíril okruh pre oblasť nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.

6. Dodávky a dovoz tepla a chladu a dodávky a dovozplynu a elektriny [§ 13 ods. 1 písm. e) a f), § 16ods. 17 písm. g), § 48 ods. 9]

Problematika dodávky a dovozu tepla a chladu sa bude riadiť rovnakým princípomako dodávky a dovoz plynu a elektriny. Na účely zákona o DPH sa plyn, elektrina,teplo a chlad považujú za tovar. Miesto dodania je teda špecifikované v § 13 zákonao DPH a základným parametrom je, či predmetná dodávka je pre obchodníkaalebo prezákazníka, ktorý nie je obchodníkom. Vo všeobecnosti platí, že ak je tento druh tovarudodaný obchodníkovi, potom miesto dodania sa určí podľa sídla, miesta podni-kania alebo prevádzkarne obchodníka. Ak je dodávka uskutočnená pre zákazníka,ktorý nie je obchodníkom, miesto dodania sa určí podľa miesta spotreby tohtotovaru. Ak zákazník tovar nespotrebuje, potom miesto dodania sa určí podľa jeho síd-la, miesta podnikania alebo prevádzkarne, prípadne bydliska alebo miesta, kde sa ob-vykle zdržiava. Takýto postup určenia miesta dodania tovaru sa vzťahuje na sústavy(plyn) a siete (elektrina, teplo, chlad), ktoré sa nachádzajú na území Európskej únie.Osobitná úprava pre miesto zdanenia dodávok plynu cez rozvodné siete sa rozšírila ajna plynovody, ktoré nepatria do distribučnej siete.

Dovoz plynu a elektriny sa v § 48 ods. 9 zákona o DPH rozšíril o teplo a chlad a ta-kisto o dovoz plynu prostredníctvom plavidiel. Rovnako sa osobitná úprava týka aj slu-žieb súvisiacich s poskytovaním prístupu ku všetkým sústavám alebo sieťam plynua elektriny, ako aj teplárenským a chladiarenským sieťam [§ 16 ods. 17 písm. g)].

86

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

7. Vrátenie dane zahraničným osobám, Európskej úniia medzinárodným organizáciám (§ 62a, § 85j ods. 4)

Do zákona bol doplnený nový § 62a. Ustanovenie tohto paragrafu definuje nárokna vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov a tovarov pre Európsku úniu, Európ-ske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európsku centrálnubanku a Európsku investičnú banku v rozsahu a za podmienok ustanovených medzi-národnou zmluvou, ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika.

V § 55d ods. 2 zákona o DPH sa určil deň doručenia pre dodatočné informácie,ktoré si vyžiadal Daňový úrad Bratislava I. Ide o prípady,kedy informácie v podanej žia-dosti boli nedostatočné. V tomto prípade sa informácie budú považovať za doručenév deň odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadostio vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov aleboelektronickú adresu iných osôb.

Nadväzne na čl. 9 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES sa do povinných údajov žia-dosti o vrátenie dane, ktorú podáva zdaniteľná osoba v inom členskom štáte EÚ, dopĺ-ňa údaj bližšie určujúci tovar a služby, pri ktorých žiada vrátenie dane, a to podľa naria-denia Komisie č. 1174/2009.

Keďže v § 55f zákona o DPH sa uvádza, že na žiadosť o vrátenie dane v inom člen-skom štáte sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona, tento údaj bude mať povin-nosť vypĺňať aj platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo § 4b (tuzemský platiteľ).

V prechodných ustanoveniach v § 85j ods. 4 sa predĺžila lehota na podanie žiadostio vrátenie dane za rok 2009 pre zahraničné osoby (§ 55a ods. 1), ale aj pre tuzemskézdaniteľné osoby (§ 55f ods. 1) až do 31. 3. 2011. Dôvodom prijatia tejto predĺženej le-hoty bola skutočnosť, že na úrovni portálov niektorých členských štátov sa vyskytli váž-ne problémy. Preto bola prijatá smernica Rady 2010/66EÚ, ktorou sa táto lehota predĺ-žila do 31. 3. 2011. Smernica bola síce účinná od 1. 10. 2010, avšak do nášho zákonasa transponovala až od 1. 1. 2011. Daňové riaditeľstvo však nepozastavilo prijímanietýchto žiadostí ani po 30. 9. 2010.

Treba upozorniť, že táto predĺžená lehota platí však len na rok 2009, t. j. prerok 2010 platí lehota stanovená zákonom, a to do 30. 9. 2011.

8. Vznik daňovej povinnosti pri opakovanýcha čiastkových dodaniach služieb a tovarov(§ 19 ods. 3)

Od 1. 1. 2011 sa do § 19 ods. 3 zákona o DPH znova doplnilo slovíčko „najneskôr“,čím sa ustanovenie paragrafu vrátilo do pôvodného stavu platného pred 1. 1. 2010. Da-ňová povinnosť pri dodaní opakovaných alebo čiastkových plnení bude vznikaťnajneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa vzťahuje platba, s výnimkou

87


podľa písm. a) a d). Dôvodom zmeny tohto paragrafu bol problém so zlou aplikáciouv praxi, kedy predmetný paragraf zvyšoval byrokratickú záťaž platiteľov.

Príklad č. 12:Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, prenajíma v roku 2011 nehnuteľnosť inému plati-teľovi v tuzemsku. Požaduje od neho platbu mesačne, pričom sa dohodli s nájomcom,že za nájom bude platiť najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Spoločnosťvystavila dňa 5. februára faktúru na prenájom za mesiac marec. Vo faktúre uviedlavznik daňovej povinnosť dňom vyhovenia faktúry. Keďže zákon od 1. 1. 2011 znova de-finuje podmienku vzniku daňovej povinnosti najneskôr posledným dňom obdobia, plati-teľ pri vystavovaní faktúry postupoval správne.

Poznámka:

Ak by bola zachovaná právna norma platná do 31. 12. 2010, musel by platiteľ vysta-viť najskôr zálohovú faktúru a až následne na základe prijatej platby vystaviť faktúruk prijatej faktúre, čo v praxi práve viedlo k administratívnym problémom.

Aj naďalej platí § 71 ods. 3 písm. a) zákona o DPH, kde je uvedené, že za faktúrusa považuje aj dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, pri-čom musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 71 ods. 2 zákona. To znamená, žeposkytovatelia nájomného si môžu odbúrať administratívnu náročnosť tým, že vystaviadohodu o platbách nájomného (splátkový kalendár), kde zadefinujú všetky náležitostifaktúry. Následne na základe takejto dohody si bude nájomca odpočítavať daň v súla-de so zákonom a prenajímateľ bude osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zá-kona o DPH.

9. Nárok a zánik nároku na vrátenie nadmernéhoodpočtu (§ 79 ods. 4)

Do 31. 12. 2010 § 79 ods. 4 zákona o DPH definoval lehotu na vrátenie nadmerné-ho odpočtu, ak sa začala daňová kontrola. Vo všeobecnosti to bola lehota 10 dní. Zá-kon nijakým spôsobom nepostihoval platiteľa, ak robil obštrukcie s výkonom daňovejkontroly, pričom zákon jasne stanovil, že nadmerný odpočet sa vráti do desiatich dníodskončenia daňovej kontroly.

Od 1. 1. 2011 sa ponechala lehota na vrátenie nadmerného odpočtu, t. j. desať dnípo skončení daňovej kontroly, v paragrafe sa však špecifikovalo, že sa vráti nadmernýodpočet zistený daňovým úradom. V prípade, že platiteľ napadne takto určený nad-merný odpočet a v odvolacom konaní sa mu prizná vyšší nadmerný odpočet, daňovýúrad vráti tento kladný rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnostirozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonať daňovú kontrolu do šiestich mesiacovodo dňa jej začatia (deň začatia daňovej kontroly je definovaný v § 15 zákonač. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov), nárok na vrátenie nadmerného odpočtuzaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

88

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

Lehota na zánik podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH sa nevzťahuje na nadmernéodpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré končia najneskôr do 31. 12. 2010, t. j.nadmerné odpočty uplatnené za štvrtý kvartál alebo december roku 2010.

10. Zmena osoby povinnej platiť daň (§ 69)Podľa doterajšej praxe ustanovenie § 69 zákona o DPH robilo problémy. Problém

bol v rozpore medzi § 69 ods. 1 a ods. 3. Odsek 1 definoval, že platiteľ, ktorý dodáva to-var alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Platiteľom však môže byť aj zahra-ničná osoba registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. A tu vznikal rozpor s odsekom 3,ktorý ukladal tuzemskej zdaniteľnej osobe odviesť daň za prijatú službu s miestom do-dania podľa § 15 ods. 1 zákona za zahraničnú osobu z iného členského štátu alebo tre-tích krajín, pričom zákon neriešil skutočnosť, či zahraničná osoba je alebo nie je regis-trovaná v tuzemsku za platiteľa. V praxi sa ustálil názor, že odsek 3 má prednosť predodsekom 1 a podľa tohto všeobecného názoru sa aj postupovalo. Od 1. 1. 2011 sa ajlegislatívne upravil § 69 ods. 1 zákona o DPH o fakt, že tento odsek sa použije v prípa-de, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že sa od 1. 1. 2011 legislatívneupravil právny stav, ktorý sa používal aj do platnosti tohto zákona.

Ďalej sa v § 69 ods. 12 rozšíril okruh tzv. tuzemského „reverse charge“, t. j. preno-su daňovej povinnosti na príjemcu tovaru a služby. Pri dodaní kovového odpadua kovového šrotu a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov v tuzemsku jepovinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar alebo služba dodaná.

Príklad č. 13:Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, predala emisné kvóty slovenskej spoločnosti, pla-titeľovi DPH, dňa 5. 2. 2011. Platiteľ vystavil faktúru podľa § 71 zákona o DPH a na fak-túru uviedol odkaz na § 69 ods. 12. Vyplýva to z § 71 ods. 7 zákona o DPH. Platiteľpredmetnú dodávku neuvedie do daňového priznania. Príjemca emisných kvót akoosoba povinná platiť daň uvedie túto službu do riadka 9 a 10 daňového priznania.

Upozornenie:Je veľmi dôležité, aby platitelia vystavovali faktúry v súlade so zákonom a uvá-dzali na ne odkazy na jednotlivé ustanovenia paragrafov, ktoré prenášajú daňo-vú povinnosť na príjemcu tovaru alebo služby. Uľahčuje to prácu osobe, ktorá jepovinná platiť daň.

Príklad č. 14:Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, predala kovový šrot inej slovenskej spoločnosti,neplatiteľovi dane, vo februári 2011. V tomto prípade nie je možné preniesť daňovú po-vinnosť na príjemcu tovaru podľa § 69 ods. 12, pretože príjemcom tovaru nie je platiteľDPH. Preto dodávateľ zaťaží predmetnú dodávku daňou z pridanej hodnoty a uvedie judo daňového priznania.

Upozornenie:Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 je možné len na iného platiteľapodľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

89


Pravidlá pre vrátenie danez pridanej hodnoty

Ing. Yvetta Veselá

Cieľom nových pravidiel vrátenia dane zahraničným osobám z inýchčlenských štátov je zjednodušiť proces vrátenia dane s využitím moder-ných technológií, harmonizáciou pravidiel vo všetkých členských štá-toch, skrátením lehoty na vrátenie dane a znížením administratívnehobremena kladeného na zdaniteľné osoby, ktoré žiadajú o vrátenie danev inom členskom štáte. Nové pravidlá tiež ukladajú povinnosť členské-mu štátu vrátenia dane zaplatiť úroky, ak daň vráti po stanovenej lehote.

V súvislosti s novými pravidlami vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničnýmpodnikateľom, ktoré platia v Európskej únii od 1. januára 2010, bola prijatá novelač. 471/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH. Jednou zozmien je zmena pravidiel pre vrátenie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby,ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inomčlenskom štáte. Pravidlá boli prevzaté zo Smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnotyustanovené v smernici Rady 2006/112/ES.

Pri vrátení dane z pridanej hodnoty dochádza k podstatnej zmene najmä v tomsmere, že žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty medzi členskými štátmi Európ-skej únie je možné podať len elektronicky v štáte usadenia žiadateľa. Uvedené sa vzťa-huje na žiadosti podané po 31. 12. 2009.

Pretože nový systém vrátenia DPH medzi štátmi Európskeho spoločenstva si vyža-duje dlhší čas na zabezpečenie plynulosti fungovania systému, bola prijatá SmernicaRady 2010/66/ES zo 14. októbra 2010, ktorou sa predlžuje lehota na podanie žiadostíza rok 2009.

Žiadosti o vrátenie DPH za rok 2009 sa podávajú najneskôr do 31. 3. 2011.

1. Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátuZahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, pre-

vádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vráte-nie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej

90

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tu-zemsku.

1.1 Splnenie podmienok u žiadateľa o vrátenie dane

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak:

� je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

� v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miestopodnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,

� v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tu-zemsku s výnimkou dodania:

1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobo-dené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,

2. služby a tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daňpríjemca podľa § 69 ods. 2 a 3,

3. zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej jetento tovar dodaný podľa § 69 ods. 9 [od 1. 1. 2011 sa slová „zemného plynua elektriny“ nahrádzajú slovami „tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f)“ – novelač. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010],

4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátužiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a,

5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil akoprvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.

1.2 Nárok na vrátenie dane

Podľa § 55a ods. 3 zákona o DPH má žiadateľ nárok na vrátenie dane, ak uskutoč-ňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v člen-skom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebov ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorommá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržia-va, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obcho-dy, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane,ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miestopodnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

V zmysle § 49 ods. 7 zákona o DPH účinného do 31. 12. 2009 platiteľ nemohol od-počítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu v kategórii M1, taktiež nemohol od-počítať daň pri kúpe príslušenstva osobného automobilu vrátane jeho montáže. Zákonč. 563/2009 Z. z. účinný od 1. 1. 2010 odstraňuje obmedzenie odpočítania dane pri

91

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnotyDPH

nákupe a nájme osobného automobilu v kategórii M1 a tiež odstraňuje obmedzenie od-počítania dane pri nákupe príslušenstva vrátane jeho montáže.

V § 49 ods. 7 zákona o DPH účinného od 1. 1. 2010 ostalo obmedzenie odpočítaniadane pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných polož-kách podľa § 22 ods. 3.

Príklad č. 1:

Zahraničná osoba z Českej republiky si prenajala od platiteľa dane osobné motorovévozidlo v kategórii M1 v novembri 2009, v januári, februári a v marci 2010 si tiež prena-jala motorové vozidlo v tej istej kategórii. Keby zahraničná osoba žiadala vrátiť daňz nájmu automobilu realizovaného v novembri 2009, Daňový úrad Bratislava I by tejtožiadosti nevyhovel z dôvodu, že táto daň nebola v roku 2009 odpočítateľná. Ak zahra-ničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane z nájmu automobilu za január, február a ma-rec 2010 (ak spĺňa ostatné podmienky), Daňový úrad Bratislava I daň vráti, pretožepodľa zákona o DPH účinného od 1. 1. 2010 je táto daň odpočítateľná.

Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade so záko-nom o DPH, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od danepodľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania danepre cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu.

1.3 Žiadosť o vrátenie dane

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elek-tronickej forme. Žiadosť je podaná prostredníctvom elektronického portálu v člen-skom štáte, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydliskoalebo v ktorom sa obvykle zdržiava, najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka,ktorý nasleduje po období, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Daňový úradBratislava I bezodkladne oznámi elektronickými prostriedkami žiadateľovi dátum prija-tia žiadosti o vrátenie dane.

Za dátum podania žiadosti sa považuje deň podania žiadosti v elektronickej formena elektronickom portáli zriadenom v členskom štáte usadenia žiadateľa. Členský štátusadenia má 15-dňovú lehotu na zaslanie žiadosti do členského štátu vrátenia dane.Dňom prijatia žiadosti z iného členského štátu Daňovým úradom Bratislava I prostred-níctvom elektronickej podateľne začínajú pre správcu dane, t. j. Daňový úrad Bratisla-va I, plynúť lehoty určené zákonom o DPH v oblasti vrátenia dane.

1.3.1 Náležitosti žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 2 zákona o DPH obsahovať základ-né identifikačné údaje žiadateľa, vrátane jeho kontaktných údajov, ktorými sú:a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

92

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

b) elektronická adresa žiadateľa,c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar alebo služby nadobudol, uve-

dením zodpovedajúceho číselného kódu podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spo-ločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990)v platnom znení,

d) obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) zákona

o DPH, t. j. že za obdobie, za ktoré podáva žiadosť, nedodal tovar ani službu v tu-zemsku s výnimkami uvedenými v tomto ustanovení,

f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelenév inom členskom štáte,

g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu(IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).

Okrem nevyhnutných vyššie uvedených základných náležitostí žiadosť o vráteniedane musí podľa § 55b ods. 3 zákona o DPH obsahovať údaje z každej faktúry o do-daní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiada žiadateľz iného členského štátu vrátiť daň. Ide o nasledovné údaje:

� priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

� identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku s výnimkou dovozu to-varu,

� dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,� základ dane a sumu dane v eurách,� výška odpočítateľnejdane, prípadnepomerná výška odpočítateľnejdane, ak žiada-

teľ vykonáva činnosť, pri ktorej má nárok na odpočítanie dane, a činnosť, pri ktorejnemá nárok na odpočítanie dane a táto pomerná výška je vyjadrená v %,

� číselný kód, ktorým je určený nadobudnutý druh tovaru a služby.

Z dôvodu zjednotenia a zjednodušenia postupov v oblasti vrátenia dane v rámcičlenských štátov boli prijaté číselné kódy pre nadobudnutý tovar a služby, ktoré bolitransponované do § 55b ods. 4 zákona o DPH nasledovne:a) pohonná látka – číselný kód 1,b) nájom dopravných prostriedkov – číselný kód 2,c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tova-

rom a službami podľa písmen a) a b) – číselný kód 3,d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic – číselný kód 4,e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy – číselný kód 5,f) ubytovacie služby – číselný kód 6,g) jedlá, nápoje a reštauračné služby – číselný kód 7,h) vstupné na veľtrhy a výstavy – číselný kód 8,

93


i) výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu – číselnýkód 9,j) iné tovary a služby, ako sú uvedené v písmenách a) až i) – číselný kód 10.

V prípade číselného kódu 10 je potrebné uviesť druh tovaru a služby v jazyku štátuvrátenia dane, t. j. v slovenskom jazyku.

Od 1. 1. 2011 sa do povinných údajov žiadosti o vrátenie dane dopĺňa údaj bližšieurčujúci tovar a službu, pri použití číselného kódu 9 má žiadateľ povinnosť uviesť ajbližšie určujúci kód – § 55b ods. 3 písm. h) (zákon č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty).

Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vofaktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťouo vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozné-ho dokladu.

1.3.2 Obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárnehoroka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť samôže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako trikalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur.Vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, aktoto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sažiada, je najmenej 50 eur.

1.3.3 Lehota na vrátenie dane

Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie danedo štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak vzniknú odôvodnené pochybnostio správnosti uplatňovania nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava I požiadažiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podni-kania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobuo dodatočné informácie. Ak Daňový úrad Bratislava I žiada o dodatočné informácie,oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prija-tia požadovaných informácií a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnu-tie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa § 55d ods. 4 zákona o DPH. Ak dvoj-mesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr, ako uplynie šesť mesiacovodo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava I oznámi rozhodnutie najneskôr došiestich mesiacov od prijatia žiadosti.

V zmysle § 55d ods. 7 zákona o DPH, ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrá-tení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na ozná-menie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane.

V prípade, že Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane tak, žezamietne vrátenie dane alebo zamietne vrátenie časti dane, rozhodnutie o zamietnutí

94

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí vrátenia celej dane alebočasti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa § 46 zákona č. 511/1992Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, t. j. písomne alebo ústne dozápisnice u správcu dane v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému od-volanie smeruje.

Príklad č. 2:

Rakúsko ako členský štát vrátenia na základe rozhodnutia uznalo slovenskému platite-ľovi len čiastočný nárok na vrátenie DPH na základe jeho žiadosti. Platiteľ s rozhodnu-tím nesúhlasí, podľa jeho názoru spĺňa podmienky pre plný nárok na odpočítanie DPH.Jeho ďalší postup bude taký, že podá písomné odvolanie priamo na príslušný finančnýúrad do Rakúska.

1.3.4 Zastupovanie žiadateľa

Žiadosť o vrátenie dane môže podať za žiadateľa aj jeho zástupca. Zástupcommôže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tuzem-sku alebo v zahraničí.

Zastupovanie je upravené v § 9 a § 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a po-platkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskoršíchpredpisov. Plnomocenstvo môže byť udelené písomne s úradne overeným podpisomalebo ústne do zápisnice u správcu dane. Úradne preložená plná moc sa predkladáv písomnej forme Daňovému úradu Bratislava I. V splnomocnení musí byť uvedené, žezástupca je splnomocnený na doručovanie žiadostío vrátenie dane elektronickými pro-striedkami. V prípade, že Daňový úrad Bratislava I v súvislosti so žiadosťou o vráteniedane požaduje dodatočné informácie, koná vo veci so zástupcom žiadateľa.

Od 1. 1. 2011 sa § 55b zákona o DPH dopĺňa odsekom 7 (zákon č. 490/2010 Z. z.z 30. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanejhodnoty), podľa ktorého, ak sa žiadateľ dá zastupovať zástupcom, na zástupcu sa ne-vzťahuje ustanovenie osobitného predpisu (§ 10 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v zneníneskorších predpisov).

2. Podanie žiadosti platiteľom dane o vrátenie danev inom členskom štáte

Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravujú ustanovenia § 55fa § 55g zákona o DPH, ktoré riešia podmienky pri podávaní žiadostí platiteľmi dane,ktorí žiadajú o vrátenie dane v inom členskom štáte. Slovenský platiteľ dane registro-vaný podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH si bude uplatňovať nárok na vrátenie danev členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého do-viezol tovar tak, že vyplní a podá žiadosť o vrátenie dane na Slovensku elektronickycez portál Daňového riaditeľstva SR, najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka,

95


ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane (za rok 2009sa predĺžila lehota na podanie žiadosti o vrátenie dane do 31. 3. 2011). Aby platiteľ mo-hol podať žiadosť o vrátenie dane elektronickými prostriedkami, musí byť autorizovanýna využívanie automatizovaných elektronických služieb. Je potrebné použiť zaručenýelektronický podpis.

Po prihlásenísa cez overené prístupovépráva na portál daňovej správy vyplníplati-teľ, resp. jeho zástupca globálnu žiadosť o vrátenie dane. Globálna žiadosť znamená,že platiteľ v rámci jednej žiadosti vyplní jednotlivé žiadosti do príslušných členskýchkrajín, v ktorých žiada o vrátenie dane.

Daňové riaditeľstvo SR bezodkladne elektronicky odošle platiteľovi dane potvrde-nie o prijatí žiadosti a následne po preverení odošle žiadosť príslušnému členskémuštátu vrátenia dane prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I, ktorý je na to kom-petentný.

2.1 Podmienky podania žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ dane podať, ak v členskom štáte, v ktoromžiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sav ňom obvykle nezdržiava.

Príklad č. 3:

Platiteľ dane v SR poskytuje služby – opravy, v roku 2009 uskutočnil nákupy tovarovv Poľsku, hodnota DPH bola vo výške 200 eur. V decembri 2009 si zriadil v Poľsku pre-vádzkareň. Zriadením prevádzkarne nespĺňa jednu z podmienok pre vrátenie DPH.

Slovenská republika ako členský štát usadenia skontroluje, či je žiadateľ platite-ľom dane a či nevykonáva len dodania tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené oddane bez nároku na odpočítanie dane – to sú podmienky vyplývajúce z § 55g ods. 2zákona o DPH, ktoré musí žiadateľ spĺňať. Ak tieto podmienky nie sú splnené, žiadosťo vrátenie dane nebude odoslaná do členského štátu, ktorému je žiadosť určená. Člen-ský štát usadenia (SR) oznámi žiadateľovi elektronickými prostriedkami, že neodoslalžiadosť do členského štátu vrátenia dane. Pokiaľ sú podmienky splnené, žiadosť o vrá-tenie dane je v lehote 15 dní odoslaná do členského štátu, ktorému je určená.

Príklad č. 4:

Platiteľ dane v SR, ktorý vykonáva len oslobodené činnosti – finančné služby podľa§ 39 zákona o DPH, nakúpil v roku 2009 v Českej republike tovar. Aj keď splnil pod-mienky, že v Českej republike nie je usadený a za obdobie, za ktoré by žiadal vráteniedane, bol platiteľom, nemá nárok na vrátenie dane, pretože v tuzemsku vykonával vý-lučne činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane.

96

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

Členský štát vrátenia dane následne oznámi prijatie žiadosti o vrátenie dane pria-mo platiteľovi alebo zástupcovi, ktorý koná za platiteľa dane.

V zmysle smernice 2008/9/ES a jej článku 10 členský štát vrátenia dane môže po-žadovať od platiteľa, aby spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronicky predložil kó-piu faktúry alebo dovozného dokladu, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom do-klade alebo jeho ekvivalent v národnej mene 1 000 € alebo viac. Ak sa faktúra týka po-honnej látky, stanovený prah je 250 € alebo jeho ekvivalent v národnej mene.

2.1.1 Náležitosti žiadosti

Na obsah žiadosti o vrátenie dane podanej platiteľom sa primerane vzťahuje § 55bods. 2 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade, ak nie-ktoré náležitosti platiteľ nevyplní, napr. neuvedie adresu elektronickej pošty, prípadnebude žiadať o vrátenie nižšej sumy dane, ako je uvedené v § 55c zákona o DPH, plati-teľ bude upozornený na to, že nie je možné takúto žiadosť odoslať.

Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 2 zákona o DPH obsahovať základ-né identifikačné údaje platiteľa, vrátane jeho kontaktných údajov, ktorými sú napr.priezvisko a meno alebo názov platiteľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, pre-vádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava; elektronickú adresu plati-teľa; opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar alebo služby nadobudol,s uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa Nariadenia Rady (EHS)č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európ-skom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293,24. 10. 1990) v platnom znení; obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje a pod.

2.1.2 Obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ podať za obdobie najviac jedného kalen-dárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosťo vrátenie dane môže podať žiadateľ aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok,ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, jenajmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalen-dárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane,ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

Príklad č. 5:

Platiteľ dane v SR, ktorý vykonáva obchodnú činnosť (t. j. činnosť s nárokom na odpočí-tanie dane), kúpil v roku 2009 v Rakúsku PHL s výškou DPH 48 €. Platiteľ nemá nárokna vrátenie tejto dane, pretože jej výška nedosahuje minimálny stanovený limit 50 €.

2.1.3 Lehota na vrátenie dane

V zmysle článku 19 ods. 2 smernice (§ 55d ods. 1 zákona o DPH) členský štát vrá-tenia dane oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti

97


o vrátenie dane do štyroch mesiacov od jej doručenia tomuto členskému štátu. Akčlenský štát usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia, môžeelektronicky požiadať o dodatočné informácie, v dôsledku čoho sa lehota na prijatierozhodnutia predlžuje na šesť, resp. osem mesiacov. Ak sa žiadosť o vrátenie daneschváli, členský štát vrátenia dane vráti schválenú sumu v zmysle článku 22 smernice,a to najneskôr do 10 pracovných dní po skončení lehoty na vybavenie žiadosti.

2.1.4 Zastupovanie platiteľa

Zastupovanie upravuje § 9 a § 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplat-kov. V zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní daňový subjekt sa môže dať zastupovaťzástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomnes úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Plnomocen-stvo sa predkladá u miestne príslušného správcu dane.

Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvoma spôsobmi, a to písomne aleboústne do zápisnice u správcu dane. Písomnéplnomocenstvo musí mať úradne overenýpodpis (notárom, prípadnematrikou), pričom sa overuje podpis zastupovaného, t. j. da-ňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt udelí plnú moc ústne, daňový úrad spíšeo tomto úkone zápisnicu, ktorá musí mať náležitosti uvedené v § 11 zákona o správedaní. V tomto prípade sa už overenie podpisu nevyžaduje.

2.1.5 Vrátenie pomernej časti dane

Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie pomernej časti dane podľa § 49 ods. 4 zákonao DPH, uplatňuje si aj pomernú sumu vrátenia dane v inom členskom štáte, a to podľakoeficientu vypočítaného v zmysle § 50 zákona o DPH. V žiadosti o vrátenie dane uvá-dza platiteľ výšku koeficientu v percentuálnej hodnote ku každej faktúre, ktorápredstavuje nákup tovarov a služieb, ktoré platiteľ použije na účely zdaňovaných trans-akcií s nárokom na odpočítanie dane a súčasne oslobodených transakcií bez nárokuna odpočítanie dane. Po prepočítaní ročného koeficientu, ak sa upraví odpočítateľnáčasť dane, je platiteľ povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumudane, ktorá sa mu už vrátila z iného členského štátu.

Príklad č. 6:

Platiteľ dane v SR predáva tovar a zároveň poskytuje prenájom nehnuteľnosti s oslo-bodením od dane. V roku 2009 sa v Rakúsku zúčastnil vzdelávacieho kurzu so zame-raním na zvýšenie efektívnosti podnikania, cena fakturovanej služby bola 3 600 €,z toho DPH 600 €. Pretože ide o službu prijatú za účelom využitia na činnosť s nárokomna odpočítanie a zároveň aj na činnosť bez nároku na odpočítanie dane, môže žiadaťo vrátenie pomernej časti DPH, t. j. po zohľadnení ročného koeficientu za rok 2009(jeho výška bola 0,98). Suma DPH, ktorú platiteľ uvedie v žiadosti, je 588 eur.

98

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

Informácia DR SRk uplatňovaniu základnej

sadzby DPH

Daňové riaditeľstvo SR vydáva túto informáciu s cieľom usmernenia pla-titeľov DPH, pretože medzi podnikateľskou verejnosťou eviduje na pre-lome rokov 2010 – 2011 nesprávne výklady uplatňovania základnej sadz-by DPH.

S účinnosťou od 1. 1. 2011 došlo k dočasnému zvýšeniu základnej sadzby DPHz 19 % na 20 %. Pri používanísadzby DPH je potrebné vychádzať z ustanovenia § 27ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov(ďalej len zákon o DPH), ktoré znie: pri zmene sadzby DPH sa použije pri každomvzniku daňovej povinnosti sadzba DPH platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

To znamená, že pre správne uplatnenie sadzby DPH je potrebné v prvom radesprávne stanoviť deň vzniku daňovej povinnosti, pretože ak daňová povinnosť vznik-la v roku 2010, uplatní platiteľ 19 % sadzbu DPH, pokiaľ daňová povinnosť vznikáv roku 2011, uplatní platiteľ 20 % sadzbu DPH.

Daňová povinnosť pri dodaní tovaru, resp. služby je upravená v § 19 zákona o DPH.V najčastejších prípadoch v praxi daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19ods. 1 zákona o DPH), resp. dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), resp.dňom prijatia zálohy – preddavku na budúcu dodávku (§ 19 ods. 4 zákona o DPH).

Daňovú povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rieši§ 20 zákona o DPH.

Príklad č. 1:

Platiteľ DPH dodal tovar, podliehajúci základnej sadzbe DPH, svojmu odberate-ľovi dňa 30. 12. 2010. Faktúru za dodávku tovaru vyhotovil 5. 1. 2011. Je povinnýuplatniť k dodávke 20 % sadzbu DPH, keďže faktúru vyhotovuje už v roku 2011?

Odpoveď:

Daňová povinnosť vznikla platiteľovi DPH v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH dňomdodania tovaru, t. j. 30. 12. 2010, a teda k dodávke uplatní 19 % sadzbu DPH. Na uve-dené nemá vplyv skutočnosť, že faktúra je vyhotovená v roku 2011. Platiteľ DPH je po-vinný v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH vyhotoviť faktúru do 15 dní od vzniku daňo-vej povinnosti, t. j. v uvedenom prípade najneskôr 14. 1. 2011.

99

Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPHDPH

Príklad č. 2:Hotel, platiteľ DPH, poskytol ubytovacie a stravovacie služby zákazníkovi v ob-dobí od 27. 12. 2010 do 15. 1. 2011. Zákazník zaplatil pri odchode dňa 15. 1. 2011.Uplatní sa na služby dodané do 31. 12. 2010 (od 27. 12. do 31. 12. 2010) 19 %sadzba DPH a na služby dodané v roku 2011 (od 1. 1. 2011 do 15. 1. 2011) 20 %sadzba DPH?

Odpoveď:

V uvedenom prípade vzniká daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 2 zákona o DPHdňom dodania služby, t. j. 15. 1. 2011. To znamená, že hotel uplatní k celkovej cenedodaných služieb základnú sadzbu DPH platnú v čase vzniku daňovej povinnosti vovýške 20 %.

Príklad č. 3:Cestovná kancelária si v hoteli, ktorý je platiteľom DPH, objednala pobyt v obdobíod 27. 12. 2010 do 15. 1. 2011. Cestovná kancelária dňa 15. 12. 2010 zaplatila 100 %zálohu na celý pobyt. Je hotel povinný pri ukončení pobytu odviesť do štátnehorozpočtu rozdiel DPH vo výške 1 % vyplývajúci z rozdielu sadzby dane?

Odpoveď:

V prípade, ak hotel prijal platbu pred poskytnutím služby vo výške 100 % ceny dohod-nutej za službu, vzniká mu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňomprijatia platby vo výške 100 % ceny za budúce poskytnutie služby, t. j. ak bola prijatáplatba v roku 2010, platiteľ na prijatú platbu uplatní 19 % sadzbu DPH a na prijatú plat-bu vyhotoví faktúru do 15 dní od vzniku tejto daňovej povinnosti. Následne pri poskyt-nutí služby dňa 15. 1. 2011 platiteľovi DPH už nevzniká daňová povinnosť, pretože muvznikla v roku 2010 prijatím platby v 100 % výške ceny služby. V súlade s § 71 ods. 1zákona o DPH je platiteľ DPH povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vznikudaňovej povinnosti. Vzhľadom na to, že platiteľovi DPH poskytnutím služby už nevzni-ká žiadna daňová povinnosť, nemá ani dôvod vyhotoviť faktúru na účely DPH. Platiteľvyhotoví len účtovný doklad, v ktorom vyúčtuje dodanú službu a odpočíta prijatú zálo-hu. V účtovnom doklade uvedie DPH v 19 % sadzbe DPH, pretože v takejto sadzbe muvznikla aj daňová povinnosť. Hotel nemá povinnosť odvodu 1 % DPH z titulu zmenysadzby DPH.

Príklad č. 4:Spoločnosť A, platiteľ DPH, si dňa 15. 9. 2010 objednala výrobu špeciálnych oce-ľových konštrukcií od spoločnosti B, platiteľa DPH. Tovar bude vyrobený a doda-ný vo februári 2011. V rámci zmluvných podmienok boli dohodnuté nasledovnéplatby – zálohy: 30 % pri objednaní tovaru a 60 % v decembri 2010; doplatok cenypri dodaní tovaru vo februári 2011. Kedy vzniká daňová povinnosť pri dodaní tova-ru a aká sadzba DPH sa uplatní pri konečnom vyúčtovaní tovaru vo februári 2011?

Odpoveď:

V uvedenom príklade vzniká daňová povinnosť v roku 2010 z titulu prijatia platieb preddodaním tovaru a v roku 2011 z titulu dodania tovaru. Spoločnosť B zdaní v septembri

100

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

2010 prijatú zálohu vo výške 30 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru sadzbou DPH19 % a v decembri 2010 zdaní prijatú zálohu vo výške 60 % z dohodnutej ceny za do-danie tovaru sadzbou DPH 19 %. Na prijaté zálohové platby je spoločnosť B povinnávyhotoviť faktúry do 15 dní od prijatia jednotlivých platieb. Pri dodaní oceľových kon-štrukcií vo februári 2011 urobí vyúčtovanie, t. j. vyhotoví faktúru, v rámci ktorej odpočí-ta zaplatené zálohy, ktoré už boli zdanené 19 % sadzbou DPH a 20 % sadzbou DPHzdaní už len zostávajúcich 10 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru, ktorá zostávak úhrade.

Príklad č. 5:Spoločnosť A, platiteľ DPH, zaplatila dňa 28. 12. 2010 nájomné za I. polrok 2011spoločnosti B, platiteľovi DPH, ktorej platba nabehla na účet 30. 12. 2010. V zmlu-ve o prenájme sa spoločnosti dohodli, že nájom bude zdaňovaný podľa § 38ods. 5 zákona o DPH. Spoločnosť B 10. 1. 2011 vystavila faktúru za nájomné naI. polrok 2011. K cene prenájmu uplatnila 20 % sadzbu DPH, pretože od 1. 1. 2011došlo k zvýšeniu sadzby DPH a služba prenájmu sa týka obdobia od 1. 1. 2011 do30. 6. 2011. Postupovala správne?

Odpoveď:

Spoločnosť B nepostupovala správne. Daňová povinnosť v uvedenom prípade vzniklav súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby, t. j. 30. 12. 2010. Spoločnosť Bbola povinná do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť faktúru s tým, že k cene ná-jmu mala uplatniť 19 % sadzbu DPH. Uvedené neovplyvňuje skutočnosť, že prenájom satýka obdobia I. polroka 2011 a k zvýšeniu sadzby DPH došlo s účinnosťou od 1. 1. 2011.

Príklad č. 6:Spoločnosť A, platiteľ DPH, si od špedičnej spoločnosti B, platiteľa DPH, objed-nala prepravu tovaru z Košíc do Bratislavy. Spoločnosť B objednala prepravu to-varu u dopravcu – spoločnosti C, platiteľa DPH. Preprava bola uskutočnená27. 12. 2010. Dopravca vyhotovil faktúru za uskutočnenú prepravu tovarus uplatnením 19 % sadzby DPH dňa 10. 1. 2011. Špedičná spoločnosť dostalafaktúru 14. 1. 2011. Dňa 24. 1. 2011 vyhotovila faktúru pre zákazníka – spoloč-nosť A, s uplatnením 19 % sadzby DPH, pretože preprava bola uskutočnenáv roku 2010. Postupovala správne?

Odpoveď:

Špedičná spoločnosť obstarala prepravu tovaru vo svojom mene pre inú osobu a v súla-de s § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že službu sama prijala a sama dodala. Pri takomtoobstaraní služby sa služba považuje za dodanú v zmysle § 19 ods. 6 zákona o DPHdňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúranie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendár-nom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňomtretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolaslužba dodaná. V uvedenom prípade vznikla špedičnej spoločnosti daňová povinnosťdňa 24. 1. 2011, t. j. dňom vyhotovenia faktúry. To znamená, že k cene prepravnej služ-by mala špedičná spoločnosť uplatniť sadzbu DPH vo výške 20 %.

101


Príklad č. 7:Spoločnosť s r. o., platiteľ DPH, kúpila od osoby identifikovanej pre daň v Ho-landsku tovar, ktorý bol z Holandska na Slovensko prepravený v mesiaci decem-ber 2010. Spoločnosť prijala tovar na sklad 28. 12. 2010. Holandský dodávateľ vy-hotovil faktúru dňa 26. 1. 2011 a spoločnosť dostala faktúru 31. 1. 2011. Spoloč-nosť zdanila tovar v zdaňovacom období december 2010 sadzbou DPH 19 %. Po-stupovala správne?

Odpoveď:Spoločnosť nepostupovala správne. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tu-zemsku z iného členského štátu vzniká v súlade s § 20 zákona o DPH buď 15. deň ka-lendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo na-dobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená prenadobúdateľa tovaru pred týmto 15. dňom. V uvedenom prípade vznikla spoločnosti Adaňová povinnosť 15. 1. 2011. To znamená, že spoločnosť mala tento nákup zahrnúťdo zdaňovacieho obdobia január 2011 a uplatniť 20 % sadzbu DPH.

Príklad č. 8:Platiteľ DPH kúpil od osoby identifikovanej pre daň v Nemeckej spolkovej repub-like tovar, ktorý bol na Slovensko prepravený v mesiaci december 2010. Platiteľprevzal tovar na sklad 30. 12. 2010. Dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 29. 12. 2010,ktorá prišla spolu s tovarom. Platiteľ DPH zdanil tovar v zdaňovacom období de-cember 2010 s uplatnením sadzby DPH 19 %. Postupoval správne?

Odpoveď:Platiteľ DPH postupoval správne. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemskuz iného členského štátu vzniká v súlade s § 20 zákona o DPH buď 15. deň kalendárnehomesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie to-varu, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa to-varu pred týmto 15. dňom. V uvedenom prípade vznikla daňová povinnosť dňom vyhoto-venia faktúry, t. j. 29. 12. 2010, a platiteľ bol povinný zdaniť nadobudnutie tovaru z inéhočlenského štátu v tuzemsku s uplatnením 19 % sadzby DPH.

V prípade, že dochádza k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovarualebo služby, úplnému alebo čiastočnému vráteniu tovaru, resp. dochádza k zníženiuceny po vzniku daňovej povinnosti alebo zvýšeniu ceny tovaru alebo služby, ideo opravu základu dane, a to v súlade s § 25 zákona o DPH. Pri oprave základu danesa v súlade s § 25 ods. 7 zákona o DPH použije sadzba DPH, ktorá bola platnáv čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa opravazákladu dane vzťahuje.

Príklad č. 9:Zákazník si dňa 15. 12. 2010 kúpil topánky. Platbu uskutočnil v hotovosti. Obchod-ník, platiteľ DPH, uplatnil k predajnej cene topánok sadzbu DPH 19 %. V dôsledkunekvality materiálu došlo k obmedzeniu funkčnosti topánok a zákazník ich v janu-ári 2011 reklamoval a topánky vrátil. Po prešetrení bola reklamácia uznaná vo

102

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 6-7/2011

DPH

februári 2011 a zákazníkovi bola vrátená plná cena topánok. Ako má správne po-stupovať obchodník pri oprave základu dane?

Odpoveď:

Pri úplnom vrátení tovaru dochádza k oprave základu dane v súlade s § 25 zákonao DPH. Pri oprave základu dane sa použije sadzba DPH, ktorá bola platná v čase vzni-ku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťa-huje. To znamená, že obchodník pri oprave základu dane uplatní 19 % sadzbu DPH,ktorá bola platná v čase dodania – v decembri 2010.

Príklad č. 10:Spoločnosť A, platiteľ DPH, kúpila od spoločnosti B, platiteľa DPH, kancelárskynábytok v mesiaci november 2010. Faktúra za dodanie tovaru bola vyhotovená26. 11. 2010 s uplatnením 19 % sadzby DPH. Vo februári 2011 bola spoločnos-ťou B uznaná reklamácia 2 ks stoličiek a jednej policovej skrine a došlo k vráte-niu tohto tovaru. Spoločnosť B vystavila 10. 2. 2011 dobropis k pôvodnej dodáv-ke a vrátila alikvotnú časť hodnoty plnenia. Pri oprave základu dane použilasadzbu DPH 20 % z dôvodu, že k vráteniu tovaru došlo v čase platnosti tejto zá-kladnej sadzby DPH. Postupovala správne?

Odpoveď:

Spoločnosť B nepostupovala správne. U uvedenom prípade došlo k čiastočnému vrá-teniu dodávky tovaru. V tejto súvislosti dochádza k oprave základu DPH, a preto je po-trebné v zmysle § 25 ods. 7 použiť sadzbu DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňo-vej povinnosti, t. j. 19 % sadzbu DPH. Spoločnosť A je v zmysle § 53 ods. 1 zákonao DPH povinná opraviť odpočítanú DPH v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ DPHdostal doklad o oprave základu dane.

Príklad č. 11:Dodávateľ tovaru (napr. elektrina, voda, plyn), platiteľ DPH, na základe zmluvyúčtuje odberateľovi presne odobraté množstvo tovaru za obdobie od 1. 11. 2010do 31. 1. 2011. Odberateľ neplatil žiadne zálohové platby. S akou sadzbou DPHmá dodávateľ vyfakturovať danú dodávku tovaru? Môže dodávateľ pomerne roz-deliť fakturované množstvo dodaného tovaru do 31. 12. 2010 a uplatniť 19 %sadzbu DPH a množstvo dodaného tovaru od 1. 1. 2011 do 31. 1. 2011 a uplatniť20 % sadzbu DPH?

Odpoveď:

Platiteľ DPH dodáva v tuzemsku opakovane tovar za určité časové obdobie, ktoré za-čalo v roku 2010 a končí v roku 2011. Deň dodania tovaru určený v súlade s § 19 ods. 3zákona o DPH je posledný deň daného obdobia, t. j. 31. 1. 2011. Platiteľ DPH v danomprípade uplatní k dodávke tovaru 20 % sadzbu DPH, ktorá je platná v čase vzniku da-ňovej povinnosti. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň do-dania tovaru, t. j. 31. 1. 2011.

Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Sekcia metodiky daní,Odbor služieb pre verejnosť, február 2011

103


Nové pravidlá pri uzatváranízmlúv s verejnou správou

JUDr. Ondrej Beracka

Slovenský zákonodarca prijal nové opatrenia pri kreovaní zmluvnýchvzťahov, ktoré sa dotýkajú celého spektra podnikateľských subjektovvstupujúcich s verejnou správou do rozmanitých vzťahov a je nevyhnut-né si jednotlivé zmeny pri uzatváraní zmlúv predstaviť a objasniť novépravidlá.Článok zachytáva právny stav platný a účinný od 1. januára 2011.

Nová zákonná úprava

Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ob-čiansky zákonník, Obchodný zákonník a zákon o slobodnom prístupe k informáciám(zákon NR SR č. 211/2000 Z. z.), a to spôsobom, ktorý v základných bodoch meníuzatváranie zmluvných vzťahov s orgánmi verejnej správy.

Celá norma bola publikovaná 30. decembra 2010 v Zbierke zákonov Slovenskejrepubliky pod číslom 546/2010. Tým vznikol zároveň krátky časový úsek na obozná-menie sa s novými pravidlami, pretože nastavená účinnosť od 1. januára 2011 na tonedávala veľmi priestor.

Pokiaľ ste sa ešte s novinkami pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou nestretli, jevhodné teraz si predstaviť jednotlivé prvky celého mechanizmu vytvárania dohodydvoch zmluvných partnerov, teda zmluvy.

V našom článku budeme používať pojem verejná správa a budeme tým myslieťokruh nasledovných subjektov: štátne orgány (ministerstvá, obvodné alebo krajskéúrady atď.), obce a vyššie územné celky, ďalej právnické osoby, ktoré boli zriadenéštátnymi orgánmi, obcami alebo vyššími územnými celkami (to sú napríklad príspevko-vé a rozpočtové organizácie).

Do nášho širokého okruhu treba zaradiť aj súkromné spoločnosti (spoločnostizakladané podľa Obchodného zákonníka), ktorých zriaďovateľom sú štátne orgány,obce alebo vyššie územné celky.

104

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE

DÚPP 6-7/2011

Nové podmienky pri vytváraní zmluvných vzťahov

Pojem zmluva a jej široký výklad

Zákonodarca sa vybral cestou úpravy všeobecných ustanovení Občianskeho zá-konníka, ktoré majú vytvoriť transparentný verejný sektor, a to vrátane zmluvných vzťa-hov. Ako prvé si musíme uvedomiť, že použitý termín zmluva nie je iba akt, ktorý máv hlavičke takýto názov. Tento pojem je nutné vykladať v súlade s § 34 Občianskehozákona, podľa ktorého ide o všetky právne úkony, ktorými vznikajú, menia sa alebozanikajú práva a povinnosti (to sú napríklad zmluvy, dohody, nepomenované zmluvy,zmiešané zmluvy, dohody o novácii, dohody o zrušení záväzku, dohody o odpustenídlhu, záložné zmluvy a ďalšie dohody, vrátane všeobecných podmienok, ak súsúčasťou zmluvy).

Účinky zmluvy

To, čo budete riešiť ako prvé, sú účinky každej zmluvy s verejnou správou. Každázmluva nadobudne svoje právne účinky najskôr dňom, ktorý nasleduje po dni,kedy bude zverejnená na webovom sídle obce alebo vyššieho územného celku (totoplatí aj pre právnické osoby založené alebo zriadené obcou a vyšším územným cel-kom) alebo v Centrálnom registri zmlúv (platí pre zvyšnú verejnú správu). Každé právoalebo povinnosť, ktorú si v zmluve dohodnete, môžete uplatňovať alebo vyžadovať jejplnenie najskôr v deň, ktorý bezprostredne nasleduje po zverejnení zmluvy. Zákono-darca pamätal tiež na situáciu, že verejná správa nezabezpečí zverejnenie zmluvy (čiuž na webovom sídle, alebo v Centrálnom registri zmlúv). Pokiaľ sa tak nestane do7 dní odo dňa jej uzavretia (teda podpisu), môžete sa ako účastníkobrátiť na Obchodnývestník, ktorý zmluvu uverejní (bezodplatne), a tým môžu nastúpiť jej účinky.

Na dohode zmluvných strán je však ponechaná možnosť dohodnúť si neskorší ter-mín nadobudnutia účinkov zmluvy, ako ho určil zákonodarca. Ak sa pre tento krok roz-hodnete, je iba na vašej dohode s verejnou správou, aký termín si zvolíte. Publikáciazmluvy však musí nasledovať aj v tomto prípade. Jedna z dvoch možností, kedy sazmluva nezverejňuje, resp. jej účinky nastanú aj bez potreby ju zverejniť, je v prípa-doch mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, zemetrasenie atď.), kedy musí napríkladobec zabezpečiť dodávku určitej služby (pitná voda). V tomto prípade bude zmluvaplatne uzatvorená a jej účinky nastanú aj bez zverejnenia.

Príklad č. 1:

Ako sme už spomínali v texte vyššie, obec postihne povodeň a z dôvodu odstraňova-nia jej následkov musí starosta pristúpiť na objednanie služby (dodávka pitnej vody preobčanov). Zmluva, ktorá bude v tejto súvislosti uzatvorená, sa na webovom sídle obce(alebo v Obchodnom vestníku) uverejniť nemusí a napriek tomu sa na jej základe do-dáva pitná voda a obec môže uhradiť faktúru za jej dodanie.

105

Nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou

Druhá situácia, kedy sa nezverejňuje časť zmluvy, je vtedy, ak obsahuje údajalebo údaje, ktoré sa nesprístupňujú. Najlepším príkladom je ochrana osobných úda-jov, ktoré sa v zmluve môžu nachádzať. Ak teda má prísť k zverejneniu zmluvy, osobnéúdaje sa nesprístupnia a napriek tomu bude zmluva platná aj v časti, ktorá zverejnenánebola.

Príklad č. 2:

Vaša spoločnosť si chce prenajať nebytový priestor, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej re-publiky a v správe Ministerstva vnútra SR. Pri dodržaní zákonných podmienok naklada-nia s majetkom štátu uzatvoríte nájomnú zmluvu s ministerstvom, pričom jej účinky si do-hodnete na deň, ktorý nasleduje po dni, kedy sa končí existujúci nájomný vzťah k dané-mu priestoru, ktorý má iná osoba. Na účely presnej identifikácie daného objektu si dozmluvy okrem údajov z katastra nehnuteľností vsuniete aj odkaz na už existujúcu nájom-nú zmluvu a tiež uvediete fyzickú osobu s jej identifikáciou, ktorá daný priestor ešte stáleužíva. Tento údaj, ktorý presne identifikuje danú fyzickú osobu, podlieha ochrane, pretosa nezverejní, no ostane súčasťou zmluvy a bude považovaný za platný.

Účinky zmluvy sú dôležité, pretože je s nimi spojený začiatok napĺňania práv a po-vinností každej zmluvy. Úrad vlády (ak sa to týka zmlúv uverejňovaných v Centrálnomregistri zmlúv) alebo príslušnáobec a vyšší územný celok vám musí vydať potvrdenieo tom, kedy bola daná zmluva zverejnená. Tiež si musíte pamätať, že hneď ako sa roz-hodnete suplovať verejnú správu a budete zasielať zmluvu na uverejnenie do Obchod-ného vestníka vy, je vašou úlohou zabezpečiť súlad tlačenej verzie zmluvy s tou, ktorábude v Obchodnom vestníku, rovnako musíte dohliadnuť na ochranu údajov, ktoré sanezverejňujú (napríklad osobné údaje).

Zánik zmluvy „ex lege“

Zákonodarca rovnako pamätal na situáciu, ktorá môže vzniknúť napríklad nečin-nosťou vás ako podnikateľského subjektu alebo tiež nečinnosťou verejnej správy. Napublikáciu zmluvy je určený časový úsek troch mesiacov a pokiaľ to do stanovenéhotermínu nestihnete (nech je dôvod akýkoľvek), platí domnienka, že k uzatvoreniuzmluvy neprišlo. I keď sa môže javiť trojmesačný úsek dostatočne dlhý, je vhodné sikontrolovať publikáciu zmluvy a pokiaľ máte pochybnosti o tom, či to verejná správastihne, máte možnosť využiť Obchodný vestník (bezodplatne).

Predlžovanie zmlúv dojednaných na dobu určitú

Ďalšia obmedzujúca podmienka je stanovená v § 490 ods. 2 Občianskeho zákonní-ka, podľa ktorého „Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa§ 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.“ Pri-tom § 47a je tým novým ustanovením, o ktorom sme doteraz hovorili, ktoré nadobudloúčinnosť od 1. januára 2011 a prináša povinnosti spojené s publikovaním zmlúv. Čoteda v praxi znamená zmena v § 490 Občianskeho zákonníka?

106


DÚPP 6-7/2011

Zákonodarca sa rozhodol, že zmluvy, pri ktorých ste si pôvodne dohodli určitú dobuich trvania (napríklad na 3 alebo 5 rokov), bude možné uzatvárať aj naďalej. Pokiaľ steokrem doby určitej nastavili ďalšiu podmienku a tou je automatické predĺženie trvaniazmluvy o určité obdobie (spravidla rovnaká doba ako pôvodne dohodnutá), v prípade,že jedna zo strán zmluvu v určenom časovom predstihu nevypovie, bude takátodohoda v zmluve neplatná.

Príklad č. 3:

Máte ako podnikateľ uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb (dodávka plynu), pri-čom tieto služby poskytujete verejnej správe. Zmluvu ste uzatvorili na 2 roky s tým, žeak jedna zo zmluvných strán zmluvu nevypovie najneskôr jeden mesiac pred uplynu-tím dohodnutej doby (2 roky), jej platnosť sa predlžuje o ďalší jeden rok.

Vyššie uvádzané dojednanie je veľmi časté a platí tak na dodávku tovarov, ako ajslužieb. V prípade, ak je však vaším zmluvným partnerom verejná správa, dohodao automatickom predĺžení platnosti zmluvy od 1. januára 2011 nie je možná. Aksi ju dojednáte, bude takéto ustanovenie neplatné a každé plnenie, ktoré na tomto zá-klade prijmete (napríklad pošlete faktúru a tá vám bude uhradená), založí na vašejstrane bezdôvodné obohatenie, ktoré budete musieť vrátiť. Najjednoduchším rieše-ním, ako sa takejto situácii vyhnúť, je dohoda zmluvných strán o predĺžení platnostizmluvy. Čiže namiesto predlžovania cez nečinnosť zmluvných strán musíte vyvolaťrokovanie a podpísať dodatok k zmluve, ktorý predĺži platnosť pôvodnej kmeňovejzmluvy.

Nepredlžujte výpovednú dobu nad zákonom stanovenú hranicu

Presne v tomto zmysle má znieť upozornenie, ktoré sa týka ďalšej povinnosti, resp.skôr obmedzenia pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou.

Začneme so situáciou, kedy v zmluve úplne vylúčite uplatnenie nejakej výpovednejdoby. Toto ustanovenie bude opäť neplatné a váš zmluvný partner bude môcť využiťzákonnú úpravu na vypovedanie zmluvy (ak taká existuje). Ak takéto ustanovenie nieje zákonom upravené, môže využiť všeobecnú výpovednú dobu, ktorá je platná prezmluvy na dobu neurčitú. V tomto prípade musí ísť o záväzok na nepretržitú činnosť(napríkladnájom nebytového priestoru) alebo opakovanú činnosť (napríkladdodávanieslužieb v opakujúcich sa intervaloch).

Všeobecná výpovedná doba je ustanovená v § 582 ods. 1 Občianskeho zá-konníka a podľa nej môžete zmluvu na neurčitý čas vypovedať v trojmesačnejlehote ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Druhá situácia je spojená s už spomínaným zákazom predlžovania výpovednejdoby, ktorá je ustanovená v § 582 ods. 1 (tri mesiace ku koncu kalendárneho štvrťro-ka). Pokiaľ by ste sa v zmluve dohodli, že výpovedná doba bude napríklad deväť me-siacov, bude takáto dohoda neplatná pre rozpor so zákonom. Môže však nastať

107


situácia, že iný zákon umožňuje dlhšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená v § 582ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tak je tomu napríklad pri nájme poľnohospodárskejpôdy podľa zákona NR SR č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonovv znení neskorších predpisov. Dojednanie kratšej výpovednej doby samozrejmemožné je.

Ako vidíte, hľadanie cesty na udržanie verejnej správy v určitom zmluvnom vzťahuje od 1. januára 2011 zložitejšie a každý takýto pokus zákonodarca „sankcionuje“neplatnosťou.

Príklad č. 4:Verejnej správe chcete prenajať nebytové priestory na účely zriadenia vysunutého pra-coviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vy ako prenajímateľ dojednáte takúpodmienku v zmluve, ktorá stanovuje výpovednú dobu na 12 mesiacov. Podľa toho, čosme si doteraz uviedli, by sa mohla posudzovať platnosť takejto dohody v zmluve, pre-tože výpovedná doba presahuje tú, ktorá je určená v § 582 ods. 1 Občianskeho zákon-níka. Zároveň však platí, že pri nájmoch nebytových priestorov na dobu neurčitú je vý-povedná doba tri mesiace, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Z toho plynie, že bysa dala akceptovať aj dlhšia výpovedná doba. No odporúčame pridŕžať sa zákonnýchustanovení a v tomto konkrétnom prípade by ste mali dohodnúť výpovednú dobu na trimesiace (prípadne kratšiu).

Druhým riešením je uzatvorenie zmluvy na dobu určitú (niekoľko rokov), čím si poistíteexistenciu zmluvného vzťahu na strane jednej, no vytvoríte horšiu situáciu na jej ukon-čenie na strane druhej (bude vo väčšine prípadov potrebná dohoda zmluvných strán).

Príklad č. 5:S mestom (územnou samosprávou) uzatvárate nájomnú zmluvu, ktorej predmetom jepoľnohospodárska pôda (vinice) za účelom pestovania hrozna. Na tento osobitný ná-jomný vzťah sa aplikuje okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tiežuž spomínaný zákon NR SR č. 504/2003 Z. z., kde je v § 6 ustanovená nasledovná vý-povedná doba: „Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú naneurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sanedohodne inak.“ Pokiaľ ponecháte aj v zmluve takéto ustanovenie, resp. ho do zmlu-vy vôbec nedáte (keďže vyplýva zo zákona), bude možné použiť dlhšiu výpovednúdobu, ako určuje § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto platí aj na iné právne vzťa-hy, kde zákon určuje dlhšiu výpovednú dobu, ako je tri mesiace ku koncu kalendárnehoštvrťroka.

Obchodné tajomstvo po novom

Veľmi dôležitá zmena prichádza od 1. januára 2011 v súvislosti s obchodným ta-jomstvom a dôvernými informáciami, ktoré ste do zmluvy vsunuli. Novela zákona o slo-bodnom prístupe k informáciám (zákon NR SR č. 211/2000 Z. z.) ustanovuje, že pokiaľ

108


DÚPP 6-7/2011

sa má zmluva zverejniť a zároveň obsahuje údaje, ktoré sú obchodným tajomstvom,nie je porušením ani ohrozením obchodného tajomstva to, že sa zmluva zverej-ní. V praxi to znamená iba jediné, ak v zmluve obchodné tajomstvo ponecháte, zmluvabude zverejnená spolu s ním a každý bude mať k takejto informácii prístup.

Ak by ste si aj chceli uplatniť náhradu škody voči verejnej správe, ktorá zmluvu pub-likovala, vždy sa dostanete do konfliktu s tým, že takýto postup je v súlade so zákonoma čo je dôležitejšie, nezakladá nárok na akýkoľvek postih. Zverejnenie obchodného ta-jomstva v tomto prípade totiž nie je jeho porušením ani ohrozením. Postih voči tretejosobe, ktorá takýto údaj zneužila, samozrejme, možný je.

Rovnako, dôverné informácie, ktoré ste si tak v zmluve označili, sa podľa § 271ods. 2 Obchodného zákonníka nebudú považovať za dôverné. Teda budú opäť zverej-nené a v prípade ich zneužitia nemáte možnosť si nárokovať prípadnú náhraduškody od verejnej správy. V obidvoch prípadoch (obchodné tajomstvo a tiež dôvernéinformácie) dávajte preto zvýšený pozor na to, čo v zmluve potrebujete mať a čo nie.Hneď ako takto citlivý údaj v zmluve bude, nie je možné ho vymazať a publikovaťzmluvu bez neho (ako v prípade osobných údajov). Hlavne následky, ktoré môžuvzniknúť (napríklad niekto citlivý údaj využije vo svoj prospech), sú problém a z vašejstrany musí vzniknúť iniciatíva na ochranu vašich záujmov (náhrada škody, poškodzo-vanie dobrého mena, parazitovanie na povesti atď.) voči tretej osobe, ktorá publikova-ný údaj zneužila. Za iných okolností (zmluva by sa nepublikovala) by sa totiž k obchod-nému tajomstvu alebo dôvernej informácii nedostal tretí subjekt.

Všetko platí od 1. januára 2011

Zákonodarca nepristúpil k stanoveniu žiadnej retroaktivity, čiže všetky zmluvnévzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, ostávajú v režime, ktorý platil do tohtočasu. Nové pravidlá a podmienky sa budú uplatňovať na zmluvy, ktoré boli uzavreté(teda podpísané) po 1. januári 2011.

To, na čo však zákonodarca myslel, je možnosť obchádzania týchto ustanovenícezprávny poriadok iného štátu (či už v rámci Európskej únie, alebo mimo nej). Ak by ste siaj chceli dohodnúť použitie iného právneho poriadku ako slovenského (napríklad stezahraničná spoločnosť, ktorá pôsobí na Slovensku), nič vám v tom nebráni, ale uplat-nenie nových pravidiel nedokážete vylúčiť, pretože to zákon nepripúšťa.

Záver

Ako ste sa mohli presvedčiť, nové pravidlá v niektorých aspektoch menia doterajšiepravidlá pri uzatváraní zmluvných vzťahov s verejnou správou. Najpodstatnejšia zme-na popri publikácii zmlúv je spojená s obchodným tajomstvom a dôvernými informácia-mi, ktoré sa stávajú verejne dostupnými, a preto opätovne kladieme dôraz na ichochranu. V nových podmienkach kreovania zmluvných vzťahov to znamenáminimalizovanie ich uvádzania v zmluvách.

109


Ročné zúčtovanie preddavkovna daň z príjmov zo závislejčinnosti za rok 2010

Ing. Dagmar Piršelová

Jednou z významných povinností zamestnávateľov po skončení roka jevykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislejčinnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie preddavkov“). Platí to aj po skon-čení roku 2010.

Ide o vyrovnanie daňovej povinnosti zamestnancov za predchádzajúci rok v prípa-de, ak mali len príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR. Ak ide o cudzin-ca, tento mohol mať aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, na ktoré sa u nás neprihliada (zda-ní si ich doma). Ďalej budeme vychádzať z predpokladu, že o ročné zúčtovanie pred-davkov žiada náš daňový rezident.

Ak mal zamestnanec príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou dane, na tieto sav ročnom zúčtovaní preddavkov neprihliada v prípade, ak zamestnanec takúto mož-nosť nevyužije. V takom prípade sú daňovo vyrovnané. Ak sa zamestnanec rozhodne,aby daň vybratá zrážkou bola považovaná za preddavok na daň, možno aj takto zda-nené príjmy do ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 naposledy započítať.

Zamestnanec sa však môže rozhodnúť, že takto zdanené príjmy si dobrovoľneuvedie do daňového priznania spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami (vtedy ročnézúčtovanie preddavkov na daň nemožno vykonať). Ide o alternatívu.

Pri ročnom zúčtovanípreddavkov za rok 2010 vychádzame z podmienok ustanove-ných najmä v § 38 a § 43 ods. 7 (posledná veta) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-mov v znení platnom do konca roku 2010 (ďalej len „ZDP“). Bude sa vykonávať podľapodobných podmienok ako za rok 2009 s tým, že sa valorizoval len daňový bonus.K valorizácii nezdaniteľných súm základu dane oproti roku 2009 nedošlo.

Keďže sa však zvýšila minimálna mzda v roku 2010 oproti roku 2009, zmenila saaj podmienka na dodatočné uplatnenie daňového bonusu (dosiahnutie zdaniteľnýchpríjmov zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) a zamestna-neckej prémie (uvedieme neskôr).

Druhým spôsobom vyrovnania daňovej povinnosti fyzickej osoby je podanie da-ňového priznania. Platí stále zásada, že by sa mala aplikovať len jedna z týchto mož-ností.

110

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Ak sa zamestnancovi už vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov a on sa neskôrpredsa len rozhodne podať daňové priznanie, v takom prípade sa vykonané ročné zúč-tovanie preddavkov dáva na úroveň prvého podaného daňového priznania (§ 32 ods. 9ZDP). Skutočne podané daňové priznanie si potom musí zamestnanec označiť ako„opravné“ (ak ho podá do 31. marca) alebo ak ho podá neskôr, označího ako „dodatoč-né“ v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... (ďalej len „zákonč. 511/1992 Zb.“). Môže však mať problém, pretože ročné zúčtovanie preddavkov samu vykonalo na základe jeho vyhlásenia s tým, že nebol povinný podať priznanie.

Len na žiadosťRočné zúčtovanie preddavkov sa vykonáva len dobrovoľne, ak zamestnanec oň

príslušného zamestnávateľa načas požiada na tlačive určenom MF SR a ak nie je po-vinný podať daňové priznanie. Ani v jednom prípade nie je povinný o jeho vykonaniepožiadať. Je to len jeho možnosť.

Ak mal zamestnanec za rok 2010 len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo zdro-jov na území SR vyššie ako 2 012,85 €, musí sa do 15. februára 2011 rozhodnúť buďpre ročné zúčtovanie preddavkov, alebo daňové priznanie. Pri príjmochnižších túto po-vinnosť nemá. Má však túto možnosť, ktorú môže vo väčšine prípadov vo vlastnom zá-ujme využiť (za účelom vrátenia zrazených preddavkov na daň a dane vybratej zráž-kou).

Suma 2 012,85 € = 50 % zo základnej nezdaniteľnej sumy základu dane platnej prerok 2010 (50 % zo 4 025,70 €). Do uvedenej sumy nezapočítavame na tieto účely tiepríjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (napr. úver, dividenda), príjmy od daneoslobodené (napr. dôchodok, cena a výhra do 165,97 €) a príjmy zdanené zrážkoudane.

Akých príjmov a zamestnávateľov sa týkaRočné zúčtovanie preddavkov sa týka všetkých preddavkovo zdanených príjmov

zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov, od ktorých zamestnanec dostávaltieto príjmy v priebehu roku 2010, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie mu plynuli.Týka sa napr. aj doplatkov mzdy za predchádzajúce roky, náhrad za stratu zdaniteľné-ho príjmu za predchádzajúce roky, doplatkov miezd za rok 2009 a skoršie roky a pod.Nezáležína tom, či išlo o príjmy od jedného zamestnávateľa, od viacerých postupne posebe alebo ak plynuli zamestnancovi i súčasne v jednom čase (ale nie zdanených da-ňou).

Z príjmov zdanených zrážkou dane sa do úvahy zoberú len tie, ktoré sa zamestna-nec tak dobrovoľne rozhodne priznať.

Nezáleží na výške týchto príjmov (minimálnej ani maximálnej) a ani na tom, či malzamestnanec podpísané vyhlásenie na zdanenie týchto príjmov alebo nie, alebo lenu niektorých z nich. To bude mať vplyv až na konečnú výšku daňovej povinnosti. Počí-tať treba so všetkými, nielen vyplatenými, ale i v nepeňažnej forme poskytnutými zdani-teľnými príjmami zo závislej činnosti.

111

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Dodatočne sa v ročnom zúčtovaní preddavkov dodania tie nepeňažné príjmy zozávislej činnosti, ktoré neboli zdanené preddavkom na daň vôbec alebo len čiastočne[§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP]. Peňažné a nepeňažné príjmy zo závislej činnosti sú rovno-cenné.

Ďalšie druhy príjmov

Zamestnancovi sa vykoná ročné zúčtovanie preddavkov aj v prípade, ak mal v roku2010 súčasne aj rôzne iné druhy príjmov, avšak len tie, ktoré boli zdanené zrážkoupodľa § 43 ZDP [napr. úroky alebo iné výnosy z úsporných vkladov v banke alebov sporiteľni, peňažné výhry z lotérií, stávok a iných podobných hier, z verejných a úz-kych súťaží, ak nešlo o príjem od dane oslobodený, dávky z DDS (po zníženío zaplate-né poistné), za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie atď.]. Na tietopríjmy sa nebude v ročnom zúčtovaní preddavkov prihliadať.

Všetko platí za predpokladu, že zamestnanec ešte ďalšie druhy zdaniteľných príj-mov nemal, t. j. že nie je povinný podať daňové priznanie (napr. ak podniká alebo malpríjmy ako osobný asistent zdravotne ťažko postihnutej osoby).

Ak zamestnanec podnikal

V prípade „podnikajúceho“ zamestnanca sú v zásade tri možnosti:

� Ak zamestnanec v roku 2010 podnikal alebo vykonával inú samostatnú zárobkovúčinnosť, tak bez ohľadu na výšku príjmovz tejto činnosti plynúcich ročné zúčtovaniepreddavkov mu nie je možné vykonať. Daňové priznanie však bude povinný podaťlen v prípade, ak jeho všetky zdaniteľné hrubé príjmy (zo závislej činnosti preddav-kovo zdanené a aj z podnikania) budú vyššie ako 2 012,85 €. Inak ho môže podaťdobrovoľne. Do úvahy neberieme len tie príjmy z podnikania, ktoré boli zdanenézrážkou dane (napr. príspevky do novín...).

� Ak podnikajúci zamestnanec vykáže daňovú stratu, bude musieť podať daňovépriznanie a ročné zúčtovanie preddavkov sa mu tiež nebude môcť vykonať. Budemusieť podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku celkových zdaniteľných bruttopríjmov, t. j. i v prípade, ak všetky jeho zdaniteľné príjmy za rok 2010 budú nižšieako 2 012,85 € (§ 32 ods. 1 ZDP).

� Ak však takýto zamestnanec nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy (aniúroky na podnikateľskom účte!), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane,a ani výdavky z podnikania, hoci je napr. vlastníkom živnostenského oprávneniaalebo iného oprávnenia alebo povolenia, t. j. v skutočnosti nevykonával v roku 2010žiadnu podnikateľskú činnosť, ročné zúčtovanie preddavkov mu bude môcť byť vy-konané. Živnostenský list alebo iné oprávnenie mal len formálne. Zákon „neviaže“podanie daňového priznania na vlastníctvo takéhoto oprávnenia, ale na dosiahnu-tie príjmov (resp. vynaloženie výdavkov, ak sa uplatňuje strata).

112

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Ktorému zamestnancovi nemožno ročné zúčtovanie preddavkovvykonať

Ročné zúčtovanie preddavkov nemôže zamestnávateľ vykonať napríklad tomu za-mestnancovi, ktorý

a) bude povinný podať za rok 2010 daňové priznanie (§ 32 ZDP),

b) nepožiada o jeho vykonanie do 15. februára 2011,

c) nastúpil k nemu napr. do pracovného pomeru, resp. začal poberať zdaniteľné príj-my od 1. januára 2011 alebo neskôr,

d) je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplat-nenie nezdaniteľnej sumy do 12 000 Sk/398,33 € za predchádzajúce roky (to jemožné len v daňovom priznaní – postupne alebo naraz, naposledy za rok 2010),

e) mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov (napr.z podnikania), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane,

f) mal príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo od zamestná-vateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v SR stálu prevádzkareň(netýka sa to cudzincov),

g) mal príjmy zo závislej činnosti, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň(napr. išlo o nepeňažné príjmy), vtedy, ak nepožiadal o vykonanie ročného zúčto-vania preddavkov,

h) mal príjmy zo závislej činnosti a preddavky na daň si platil sám (§ 34 ods. 6 a 7ZDP) alebo

i) požiadal síce o vykonanie, ale nepredložil súčasne potvrdenia o zdaniteľných príj-moch od všetkých ďalších zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zdanené pred-davkami na daň, tiež najneskôr do 15. februára 2011.

Kto je povinný podať daňové priznanie za rok 2010

Ak je zamestnanec povinný podať daňové priznanie, nie je možné mu vykonať roč-né zúčtovanie preddavkov. Na povinné podanie daňového priznania je potrebné v pr-vom rade dosiahnutie požadovanej výšky zdaniteľných príjmov a ich štruktúra. Vše-obecne platí, že daňové priznanie musí podať ten daňovník (fyzická osoba), ktorý do-siahol za rok 2010 zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % základnej nezdaniteľnej sumy,t. j. sumu 2 012,85 €. Ak však pôjde o daňovníka, ktorý vykázal daňovú stratu (podnika-teľ), tento bude musieť podať daňové priznanie aj v prípadedosiahnutia príjmovv nižšejsume.

Do tejto sumy (2 012,85 €) zdaniteľných príjmov sa na tieto účely nezapočítajú:

� príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov,

� príjmy od dane oslobodené a

� príjmy, z ktorých sa daň vybrala zrážkou.

113


Keďže ide o pomerne širokú množinu príjmov, uvedieme aspoň tie základné (ktorésa na účely ročného zúčtovania preddavkov a ani daňového priznania do úvahy nebe-rú):

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb

Patria medzi ne napríklad tieto príjmy (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 ZDP):

� náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov (rehabilitácie, príspevkypolitickým väzňom atď.);

� príjmy získané vydaním, dedením a darovaním (okrem darov poskytnutých v súvis-losti s výkonom závislej činnosti alebo s podnikaním a prenájmom);

� úvery a pôžičky;

Potrebné je dať pozor na to, že pri poskytnutí bezúročnej pôžičky zamestnancoviod zamestnávateľa je predmetom dane zvýhodnenie zamestnanca z toho dôvodu,že z poskytnutej pôžičky nemusí zaplatiť žiaden úrok (ako je to „bežné“).

Pri poskytnutí pôžičky s úrokom nižším, ako je bežný, je predmetom dane zvýhod-nenie (nepeňažný príjem) vo výške rozdielu medzi bežnou výškou úroku a výškouúroku, za ktorú zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pôžičku.

Ak však zamestnávateľ zamestnancovi splácanie pôžičky odpustí, v tomto prípadeide o „dar“ v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príj-mov. Zdaniť sa musí nesplatený (odpustený) zostatok. Podobne sa postupuje, akby išlo o tzv. nenávratnú pôžičku alebo poskytnutú sociálnu výpomoc v takejto for-me (ktorú zamestnanec nemusí vrátiť).

� podiely na zisku (dividendy) vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebodružstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, určené na rozdelenieosobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárnehoa dozorného orgánu, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnejspoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichémuspoločníkovi;

� podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosocha na majetku určenom na rozdelenie atď.

Okrem týchto „všeobecných“ príjmov ďalej nie sú predmetom dane aj ďalšie druhypríjmov, ktoré sa týkajú len príjmov zo závislej činnosti, napr. cestovné náhrady v náro-kovej výške atď. v zmysle § 5 ods. 5 ZDP.

Príjmy od dane oslobodené

V § 9 ZDP sú uvedené tie druhy príjmov od dane oslobodené, ktoré sa všeobecnevzťahujú pre všetky fyzické osoby. Ďalšie príjmy od dane oslobodené sa vzťahujú lenna zamestnancov – uvedené sú § 5 ods. 7 ZDP.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príjmy od dane oslobodené patria (osobitné po-stupy sú v súvislosti s podnikaním a ďalšie, ktoré neuvádzame):

114

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

� príjmy z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvi-siacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvochrokov bezprostredne pred jeho predajom (pri dedení a pri zmluvách o budúcompredaji je osobitný postup), nemusel byť dva roky súčasne aj vlastníkom;

� z predaja ostatných nehnuteľností (dom, pozemok, garáž, záhrada, pôda...),a to po uplynutí piatich rokov odo dňa ich nadobudnutia (pri dedení a pri zmluvácho budúcom predaji je osobitný postup);

� príjmy z predaja hnuteľných vecí, napr. auto, okrem cenných papierov;

� príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí oprávnenej osobe vydanýchpodľa osobitných predpisov bez ďalších podmienok (reštitúcie);

� vybrané tzv. „príležitostné“ príjmy (resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami) dovýšky 925,95 € (päťnásobok životného minima platného k 1. 1. 2010, t. j. 5 x185,19 €);

� -dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, sociálneho pois-tenia [napr. nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka,materské), dôchodkové dávky (starobný dôchodok, predčasný starobný dôcho-dok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôcho-dok), úrazové dávky (úrazový príplatok, úrazová renta, náhrady za bolesť a za sťa-ženie spoločenského uplatnenia), náhrady nákladov spojených s pohrebom, dávkyz garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti, dávky z nemocenského za-bezpečenia a úrazového zabezpečenia (policajti, vojaci atď.)] a plnenia z povinné-ho zahraničného poistenia rovnakého druhu;

� dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešeniahmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnychdôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, peňažné príspevky za opatrovanie,štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi (napr. rodi-čovský príspevok, prídavky na deti, príspevky pri narodení detí, zaopatrovací prí-spevok, príspevok na pohreb, príspevky v rámci pestúnskej starostlivosti) a ďalšiesociálne dávky;

� príplatky k náhrade príjmu, k nemocenskému (10 dní PN), k podpore pri ošetro-vaní člena rodiny, k peňažnej pomoci v materstve a k dôchodku podľa príslušnýchpredpisov;

� plnenia v rámci aktívnej politiky trhu práce (netýka sa platieb prijatých v súvislostis výkonom činností, z ktorých plynú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárob-kovej činnosti);

� jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby poskytovaný podľa zákonač. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti;

� dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia prísluš-níkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov,Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej

115


záchrannej služby a SIS, poskytované podľa osobitných predpisov, sú od daneoslobodené, avšak okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej sta-rostlivosti;

� vecné alebo peňažné dary príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, za-mestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane živo-ta;

� plnenia z poistenia osôb (netýka sa plnení pre prípad dožitia určitého veku aleboDDS podľa zákona č. 650/2004 Z. z., ktoré sa zdaňujú zrážkou dane);

� prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetkua z poistenia zodpovednosti za škodu, okrem straty zdaniteľného príjmu (dávky zosociálneho poistenia a úrazového zabezpečenia a príplatky sú však od dane oslo-bodené), pričom osobitný postup je aj pri podnikaní a inej samostatnej zárobkovejčinnosti a pri príjmoch z prenájmu;

� štipendiá zo štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, vrátanedoktorandského štipendia a obdobných plnení zo zahraničia, podpory a príspevkyz prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinves-tičných fondov, vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky z prostriedkovŠR, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (všeobecne sa ne-týka platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom zá-vislej činnosti, alebo s podnikaním a prenájmom);

� úroky z preplatkov na dani zapríčinených správcom dane;

� výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povole-nia podľa zákona o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia;

� iné peňažné alebo nepeňažné ceny alebo výhry v hodnote do 165,97 € za cenualebo výhru (okrem cien zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športo-vá činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou), vrátane cien vyhlásenýchzamestnávateľom svojim zamestnancom;

� daňový bonus na vyživované deti;

� peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií;

� príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu plat-nej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebos bydliskom v zahraničí;

� výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničído 29. feb-ruára 2009;

� prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplate-ná napr. podľa § 141 zákona č. 50/1976 Zb.;

� finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárod-ných zmlúv, ktorými je SR viazaná;

116

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

� hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných uči-líšť poskytované podľa § 13 ods. 2 zákona č. 184/2009 Z. z. a

� peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytované FNM SR fyzickej osobe pri bezod-platnom prevode zaknihovaných cenných papierov.

Okrem týchto príjmov sú ešte osobitne v rámci príjmov zo závislej činnosti vyčlene-né v § 5 ods. 7 a § 52 ods. 30 ZDP ďalšie druhy príjmov, ktoré sú od dane oslobodenéa ktoré zamestnávatelia v priebehu roka nezdaňovali [napr. nepeňažné príspevky nastravovanie zamestnancov, podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebodružstvom zamestnancom bez účasti na ich základnom imaní (pozor: nie v štátnychpodnikoch a nie podiely na zisku podnikateľov) atď.].

Zrážka dane

Ide o príjmy, ktoré plynú zo zdrojov na území SR, ktoré sú vysporiadané, ak sa da-ňovník nerozhodne dobrovoľne ich uviesť do daňového priznania, resp. ak ide o vybra-né príjmy zo závislej činnosti, tak do ročného zúčtovania preddavkov. Tieto príjmy súuvedené v § 43 ZDP. V niektorých prípadoch musíme rozlíšiť, ktorému daňovníkoviply-nú, resp. koho sa týkajú. Osobitne sú takto zdaňované niektoré príjmy daňovníkovs obmedzenou daňovou povinnosťou [cudzinci, bližšie pozri § 2 písm. e) a g) ZDP].Týmto sa nevenujeme.

Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňo-vou povinnosťou (t. j. týka sa všetkých daňovníkov – fyzických osôb), boli naprí-klad nasledovné príjmy v roku 2010 zdanené zrážkou:

� úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažnýchprostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov;

� výnos z podielových listov, z vkladových certifikátov, depozitných certifikátova z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu podielový fond a dopln-kový dôchodkový fond;

� peňažná výhra v lotérii alebo inej podobnej hre nad 165,97 € (ak hra alebo lotérianie je prevádzkovaná na základe povolenia, kedy ide o príjem od dane oslobodenýbez ohľadu na výšku);

� peňažná výhra z reklamnej súťaže a žrebovania (do 165,97 € za cenu alebo výhruide o príjem od dane oslobodený);

Ak ide o nepeňažnú zdaniteľnú výhru alebo cenu nad 165,97 €, jej hodnotu je po-trebné uviesť do daňového priznania.

� ostatné peňažné ceny (okrem cien od dane oslobodených do 165,97 €);

� dávky z DDS po znížení o vklady;

� plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku po znížení o vklady;

� príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak ne-jde o umelecký výkon (bez ohľadu na výšku tohto príjmu),po zníženío 40 % paušál;

117


� výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúci fyzickým osobám a

� príjmy zo závislej činnosti do 165,97 € za stanovených podmienok po zníženío povinné poistné (netýka sa obslužného a preplatkov z poistného vrátených za-mestnávateľom zamestnancom);

� poistné (preplatok) zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poisteniez ročného zúčtovania poistného vyplatené zdravotnou poisťovňou, ak bol príslušnýpríjem znížený o zaplatené preddavky na toto poistné;

� náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa príslušného pred-pisu (tzv. svedočné), ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesač-ného čistého zárobku zamestnanca podľa Zákonníka práce atď.

Ak platiteľ niektorý z týchto príjmov nezdanil, on je dlžníkom. Nie je preto daňovník –príjemca – povinný takýto príjem uviesť do daňového priznania za účelom jeho zdanenia.

Ktorý zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov

Ročné zúčtovanie preddavkov sa týka v podstate všetkých „typov“ zamestnávate-ľov, ktorí v roku 2010 vyplácali akékoľvek príjmy zo závislej činnosti, ak boli tzv. platiteľ-mi dane (registrovaní na daňovom úrade atď.) a ak ich o to zamestnanec požiada.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 len tomu zamest-nancovi, ktorý ho o to do 15. februára 2011 písomne požiada. Zamestnanec požiadabuď:

� svojho jediného zamestnávateľa, od ktorého mu plynuli v roku 2010 príjmy zozdrojov na území SR (ak mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len od neho),bez ohľadu na to, či si uňho uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovní-ka a daňový bonus (ďalej len „podpísané vyhlásenie“) alebo nie, alebo

� ak mal zamestnávateľov zo zdrojov na území SR viac (postupne po sebe alebo ajsúčasne v jednom čase), tak toho z nich, u ktorého mal naposledy podpísané vy-hlásenie, alebo

� ak mal viac zamestnávateľov zo zdrojov na území SR a u žiadneho vyhlásenie pod-písané nemal, tak ktoréhokoľvek z nich.

Ak bol zamestnanec v priebehu roka nezamestnaný a poberal podporu v neza-mestnanosti, to nie je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Platiteľ (príslušný úrad)nebol zamestnávateľom na daňové účely. Tento príjem sa do ročného zúčtovaniapreddavkov nemôže započítať!

Ak príslušný zamestnávateľ zanikol, tak zamestnanec môže požiadať o vykonanieročného zúčtovania jeho právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu niet, tak bude mu-sieť zamestnanec podať daňové priznanie (povinne pri hrubých zdaniteľných príjmochvyšších ako 2 012,85 € atď.).

118

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Cudzinec

Ročné zúčtovanie preddavkov sa rovnako týka daňovníkov s neobmedzenou da-ňovou povinnosťou, ako aj s obmedzenou daňovou povinnosťou (cudzinci). Cudzincovipri prepočtoch zamestnávateľ vykonáva výpočet konečnej daňovej povinnosti rovna-kým spôsobom ako „našim“ zamestnancom. Je to na nich, i keď v mnohých prípadochby bolo pre nich výhodnejšie podať daňové priznanie, vzhľadom na preukázateľnosťzaplatenia dane v štáte svojej rezidencie.

U nich je výnimka v tom, že oni mohli mať v roku 2010 aj príjmy zo zahraničia, preto-že u nás zdaňujú príjmy len zo zdrojov na našom území. Celosvetové príjmy si zdaniadoma.

Pozor sa u nich musí dať ďalej pri uplatnení daňového bonusu, manželky ako vy-živovanej osoby a pri nezdaniteľnej sume do 398,33 €, pretože nárokovať si tieto daňo-vé úľavy môže len ten daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého úhrnzdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR je aspoň 90 % z jeho celosveto-vých príjmov (rieši sa to vyhlásením v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania).

Osobitne sa postupuje v prípade existencie medzinárodných zmlúv, napr. o zame-dzení dvojitého zdanenia alebo ak ide o daňovníka, ktorý je rezidentom Európskej únie(ktorý musí požívať rovnaké daňové úľavy ako „náš“ zamestnanec, ak spĺňa podmien-ky).

Zamestnanec na daňové účely

Na účely ročného zúčtovania preddavkov nezáleží na tom, či ide o zamestnancav pracovnom pomere, na dohodu podľa Zákonníka práce, či spoločníka s. r. o., študen-ta, člena družstva, člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, dôchodcu atď., ale natom, či mali zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (pozri § 5 ods. 1 a 2 ZDP).

U členov štatutárnych a ďalších orgánov obchodných spoločností a družstiev jepotrebné posúdiť, aký druh príjmu im v roku 2010 plynul. Ak im boli vyplatené príjmy zozávislej činnosti formou podielov na zisku po zdanení (napr. tantiémy členov dozornejrady a predstavenstva akciovej spoločnosti), je potrebné myslieť na to, že tieto príjmysa do ročného zúčtovania preddavkov nezahrnú, pretože nie sú predmetom danez príjmov.

U nich sa zdanili len tie odmeny za výkon funkcie, ktoré boli hradené z nákladovtýchto obchodných spoločností a družstiev. Tie sa zahrnú aj do ročného zúčtovaniapreddavkov, resp. budú súčasťou bežného potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov

Na účely ročného zúčtovania preddavkov nie je podstatné, či zamestnanec malalebo nemal u zamestnávateľov podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závis-lej činnosti. Nezdaniteľné sumy a daňový bonus si daňovník môže uplatniť dodatočnečiastočne alebo v plnej výške u toho zamestnávateľa, ktorého požiada o vykonanie

119


ročného zúčtovania (§ 36 ods. 5 ZDP). Na základnú nezdaniteľnú sumu má nárok au-tomaticky každá fyzická osoba (ak nejde o dôchodcu, kedy je osobitný postup).

Podpísané vyhlásenie má význam len v prípade, ak mal zamestnanec v rovnakomčase príjmy naraz od viacerých zamestnávateľov, kedy požiada o vykonanie ročnéhozúčtovania preddavkov toho, u koho mal toto vyhlásenie podpísané.

Žiadosť a vyhlásenie

Ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 môže zamestnávateľ vykonať len na pí-somnú žiadosť zamestnanca do 15. februára 2011 a na základe ním podpísanéhovyhlásenia, a to len na tlačive, ktorého vzor vydalo MF SR vo Finančnom spravo-dajcovi č. 12/2010 (§ 38 ods. 4 ZDP). Pre rok 2010 je toto tlačivo rovnaké ako za rok2009.

V rámci tohto vyhlásenia si zamestnanec môže uplatniť nárok:

a) na zníženiečiastkového základu dane (ďalej „ČZD“) z príjmovzo závislej činnosti:

� uplatnením zaplateného poistného, ktoré si zaplatil sám a� o preukázateľne zaplatené úhrady za ďalšie vzdelávanie, ktoré sa týka zdra-

votníckeho zamestnanca;

b) na zníženie nezdaniteľnej časti základu dane:� na daňovníka (jej časť), ak bol zamestnanec celý rok 2010 poberateľom sta-

robného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo obdobného dôchod-ku zo zahraničia, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“), alebo akho začal síce poberať v roku 2010, ale bol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010;

� na vyživovanú manželku/manžela a� nezdaniteľnú sumu do 398,33 €;

c) na účely zníženia dane:� daňový bonus alebo jeho časť, ktorý nebol realizovaný v priebehu roka 2010 a

d) na zamestnaneckú prémiu.

Bližšie k jednotlivým nárokom uvedieme v rámci komentára na vyplnenie platnéhotlačiva žiadosti.

Základné podmienky na vykonanie

Ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010:

a) týka sa všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli zamestnancovizdanené preddavkami na daň (aj ak bol nulový) a len dobrovoľne tých príjmov zozávislej činnosti, ktoré boli zdanené zrážkou (do 165,97 € mesačne). Iné druhy príj-mov doňho nemožno započítať, ani keby boli platené tým istým zamestnávateľom;

b) netýka sa všeobecne ostatných príjmov zdanených zrážkou dane podľa § 43 ZDP.Daň z týchto príjmov (napr. z úrokov v sporiteľni) je možné vrátiť len v daňovom

120

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

priznaní. Ak sa zamestnanec nerozhodne uviesť ich do priznania, sú považované zadaňovo vysporiadané.

Pozor však treba dať na to, že podľa § 32a ods. 1 písm. a) ZDP pri nároku na za-mestnaneckú prémiu by sa do výšky tzv. posudzovaných príjmov zo závislejčinnosti mali započítať všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoréberieme do úvahy, bez ohľadu na spôsob ich zdanenia! Uvádzame aj túto sku-točnosť, keďže na ňu existujú aj iné názory;

c) týka sa len zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré plynuli zamestnancovizo zdrojov na území SR. Ak bol zamestnanec zamestnaný v zahraničí, musí sipodať daňové priznanie aj v prípade, ak sú tieto príjmy vyňaté zo zdanenia. Týka sato však len našich daňových rezidentov (ktorí mali na našom území trvalý pobytatď.), táto podmienka sa netýka cudzincov;

d) neuvažuje sa s príjmami od dane oslobodenými (nemocenské dávky, úrazová ren-ta a pod.), ďalej s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (pôžičky);uviedli sme ich bližšie v predchádzajúcej časti;

e) zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkovv prípade, ak je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že nesplnil podmienky na zní-ženie základu dane uplatnením nezdaniteľnej sumy v predchádzajúcich rokoch(do 12 000 Sk/398,33 €). To si musí spraviť v daňovom priznaní sám.

V prípade zvýšenia základu dane u zdravotníckeho zamestnanca, ktorý nesplnilpodmienky ďalšieho vzdelávania a znížil si v predchádzajúcom období z dôvodujeho úhrady ČZD z príjmov zo závislej činnosti, sa ročné zúčtovanie preddavkovmôže vykonať (problém môže byť pri zamestnaneckej prémii pri príjmoch do12-násobku minimálnej mzdy – pozri ďalej text);

f) základným podkladom a podmienkou na vykonanie ročného zúčtovania je, okremžiadosti, zamestnancom podpísaná žiadosť a vyhlásenie (jedno tlačivo), z ktoré-ho sú pre zamestnávateľa známe všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na jehovykonanie a predloženie príslušných dokladov.

V podstate ide o potvrdenia o zdaniteľných príjmochod všetkých zamestnávateľov(okrem zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva, pretožetento má podklady na mzdovom liste), ďalej je to napr. doklad o úhrne vyplatenýchdôchodkov, sobášny list, doklady na daňový bonus;

g) najneskorší termín na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 je31. marec 2011. Zo zákona nevyplýva žiadna možnosť predĺženia tohto termínua

h) zamestnanec si môže v žiadosti uplatniť nárok na vyplatenie zamestnaneckej prémie.

Zamestnanecká prémia

Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2010 si môže uplatniť len ten zamestna-nec, ktorý splní všetky ďalej uvedené podmienky:

121


1. Za rok 2010 musel dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len podľa§ 5 ods. 1 písm. a) a f) ZDP za prácu (závislú činnosť) vykonávanú len na územíSR; ďalej sú v zákone tieto príjmy uvádzané skratkou „posudzované príjmy“.

To konkrétne znamená, že za rok 2010 zamestnanec mohol mať len tieto zdaniteľ-né príjmy:

� príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, slu-žobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru,alebo obdobného vzťahu, v ktorom bol zamestnanec pri výkone práce pre plati-teľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, príjmy za prácu žia-kov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmyzo sociálneho fondu.

Iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zamestnanec nemohol mať.

2. Uvedené posudzované príjmy musel zamestnanec mať v úhrnnej výške aspoň6-násobku minimálnej mzdy (t. j. za rok 2010 aspoň vo výške 1 846,20 € a viac),pričom nie je vymedzený spôsob zdanenia týchto príjmov (preddavkom nadaň alebo daňou).

Ak mal zamestnanec posudzované príjmy v nižšej sume, nárok na zamestnaneckúprémiu nemá. Ide o zdaniteľné príjmy zúčtované a vyplatené od 1. 1. 2010 do31. 1. 2011, ak sa týkali roku 2010.

3. Posudzované príjmy musel zamestnanec poberať aspoň šesť kalendárnych me-siacov. Tieto mesiace nemuseli ísť po sebe, nie je stanovené, v akej výške a aniskutočnosť, že by predmetné príjmy musel zamestnanec poberať celý mesiac.

Do tohto počtu mesiacov sa nezapočítajú mesiace, v ktorých mal zamestnanecpríjmy len na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, alebodohodu o brigádnickej práci študentov (resp. v kombinácii). Ak mal zamestnanecv niektorom kalendárnom mesiaci príjemna dohodu a súčasne (alebo postupne) ajnapr. na základe pracovného pomeru, bez ohľadu na počet dní poberania príjmov,tento mesiac sa do potrebného minimálneho počtu (6) mesiacov započíta.

4. Zamestnanec si nebude môcť uplatniť vrátenie zrazenej dane z príjmov (podľa§ 43 ZDP), okrem dane z takto zdanených príjmov zo závislej činnosti do 165,97 €

pri nepodpísanom vyhlásení, ktorú je možné vrátiť aj v rámci ročného zúčtovaniapreddavkov.

Pozor, možnosť vrátenia dane v ročnom zúčtovaní preddavkov sa nevzťahujena obslužné, vrátené poistné z ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravot-nou poisťovňou a svedočné.

5. Zamestnanec nemohol mať v roku 2010 súčasne niektoré vymedzené druhy príj-mov. Uvedené sú v § 32a ods. 1 písm.a) body 4 a 5 ZDP. Ide napr. o tieto príjmy:

� príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov [napr. podiely na zisku (dividen-dy) zo zisku po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva určené osobám,ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, podiely na zisku členov štatutárnycha dozorných orgánov týchto právnických osôb (aj bez podielu na základnomimaní), podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou navýnosoch a na majetku],

122

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

� príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5ods. 7 písm. i) ZDP:

� za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, člena družstva, ako spoloč-ník a konateľ s. r. o., komanditista komanditnej spoločnosti,

� príjmy ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, poslancov Európske-ho parlamentu, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR,

� odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprá-vy a v orgánoch iných právnických osôb (členovia štatutárnych a dozorných or-gánov) alebo spoločenstiev,

� odmeny obvinených vo väzbe a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,� príjmy v súvislosti s výkonom závislej činnosti,� obslužné,� príjem plynúci z toho, že zamestnanec mal poskytnuté motorové vozidlo za-

mestnávateľa na služobné a súkromné účely,� poskytnuté zamestnanecké opcie na nákup zamestnaneckých akcií a� podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamest-

nancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (netýkasa štátnych podnikov a fyzických osôb, ktoré takéto podiely zamestnancom vy-platia),

Upozornenie:Vrátené poistné zo zaplateného poistného napr. z ročného zúčtovania zdravotnéhopoistenia medzi týmito príjmami v zákone uvedené nie je. Tento príjem nie je uvedenýani medzi príjmami zo závislej činnosti, ktoré zamestnanec môže poberať [§ 32a ods. 1písm. a)] a ani medzi príjmami, ktoré poberať nemôže [§ 32a ods. 1 písm. a) bod 4]. Jeto nezrovnalosť ZDP.

Podľa Informácie DR SR k nároku na zamestnaneckú prémiu z januára 2010(www.drsr.sk) sa posudzované príjmy majú o vrátené poistné očistiť. Tento postup jevšak čiastočne otázny, pretože nevyplýva zo zákona a nakoniec vrátené poistné môžesúvisieť s príjmom na základe pracovného pomeru v minulosti.

� zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z kapi-tálového majetku a ostatné príjmy, okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkoudane (úroky z vkladov atď.) a súčasne ktoré si nebude nárokovať vrátiť.

Poznámka:

Od dane oslobodené uvedené príjmy (napr. ceny a výhry do stanovenej hranice atď.)mať zamestnanec mohol.

6. Zamestnanec na účely zamestnaneckej prémie nemohol byť v roku 2010 dôchod-com (k 1. 1. alebo ak bol priznaný spätne k tomuto alebo aj k skoršiemu dátumu).

7. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie bude musieť byť kladné číslo (t. j. ČZDz príjmov zo závislej činnosti vyjde nižší, ako je základná nezdaniteľná suma).

123


Ak vyjde záporné číslo, nárok automaticky zaniká. V takomto prípade by sa mohlozamestnancovi vykonať „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov.

8. Na zamestnaneckú prémiu nebude mať nárok ten zamestnanec, na ktorého bol po-skytnutý príspevok na podporu udržania v zamestnaní podľa § 50a zákonač. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

Ide o príspevok na zamestnancov s nízkymi príjmami, ktorí boli prijatí do pracovné-ho pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý je určený:� na úhradu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociál-

ne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamest-návateľ na týchto zamestnancov a

� na úhradu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálnepoistenie, ktoré platí zamestnanec.

Poskytuje sa, ak hrubá mesačná mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracov-ný úväzok, dosahuje najviac 50 % z priemernej mesačnej mzdy za 1. až 3. štvrťrokpredchádzajúceho kalendárneho roka atď.

Iných druhov príspevkov podľa zákona o zamestnanosti sa uvedené netýka!

9. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká ani vtedy, ak je zamestnanec povinnýzvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdani-teľnej sumy základu dane (poistky, doplnkové dôchodkové sporenie, účelové spo-renie). Je to logické, pretože sa s nezdaniteľnými sumami pri zamestnaneckej pré-mii „nepracuje“.

Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamest-naneckú prémiu nebude mať. Daň je pri zamestnaneckej prémii nulová. Neuplatňujú sav tomto prípade nezdaniteľné sumy základu dane.

Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2010

Zamestnanecká prémia sa počíta dvoma spôsobmi, ktoré závisia od výšky dosiah-nutých posudzovaných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca [od 6-násobku mini-málnej mzdy (MM) do jej 12-násobku a pri vyššom príjme].

a) Príjmy od 1 846,20 € do 3 692,40 €

Ak zamestnanec dosiahne za rok 2010 posudzované zdaniteľné príjmyv úhrne od6-násobku MM do 12-násobku MM, t. j. od 1 846,20 € do 3 692,40 € (nie vráta-ne), zamestnanecká prémia sa vypočíta podľa vzorca:

19 % z rozdielu (4 025,70 – ČZD z príjmov zo závislej činnosti vypočítanýz 12-násobku MM)

19 % z (4 025,70 - 3 199,20*) = 157,035, po zaokrúhlení:157,04 € Zaokrúhlenie savykoná na eurocenty nahor.

* Tento údaj pre rok 2009 MF SR uviedlo v poznámke na konci tabuľky Ročné zúč-tovanie.

124

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhli na eurocenty nahor,t. j. 157,04 €.

V takejto, resp. v plnej maximálnej výške (157,04 €) zamestnanecká prémia budeplatiť za rok 2010 za predpokladu, ak zamestnanec poberal posudzované príjmy zozávislej činnosti celý rok 2010 (12 mesiacov).

Ak zamestnanec poberal v roku 2010 posudzované príjmy len časť roka (od 6 do11 mesiacov), bude mať nárok len na pomernú časť vypočítanej zamestnaneckejprémie. Vypočíta sa za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy (pozri prí-klad na konci).

Zaokrúhli sa až konečný výsledok na eurocenty nahor!

b) Príjmy od 12-násobku MM (od 3 692,40 € vrátane a viac)

Ak zamestnanec dosiahol za rok 2010 posudzované zdaniteľné príjmy v úhrne od3 692,40 € a viac, zamestnanecká prémia sa vypočíta:

19 % z (4 025,70 – skutočný ČZD z príjmov zo závislej činnosti)

Skutočný ČZD sa vypočíta bežným spôsobom, t. j.:

Úhrn hrubých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti1)

- povinné poistné2)

- uplatnená úhrada za ďalšie vzdelávanie v žiadosti o ročné zúčtovanie lekárom,zubným lekárom, zdravotnou sestrou alebo pôrodnou asistentkou 3)

+ zvýšenie základu dane u zdravotníckeho zamestnanca4)

1) bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené, od všetkých zamestnávateľov,

2) ide o povinné poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie/zabezpečenie zrazené všetkými za-mestnávateľmi, prípadne navýšené o zaplatené poistné zamestnancom, uplatnené v žiadosti o vyko-nanie ročného zúčtovania – napr. nedoplatok poistného vyplývajúci z ročného zúčtovania zdravotné-ho poistenia za rok 2009 zdravotnej poisťovni

3) v zmysle § 5 ods. 8 písm. a) ZDP

4) pri nesplnení podmienok zdravotníckeho zamestnanca, ktorý si uplatnil úhradu za ďalšie vzdelávanieza roky 2008 a 2009 znížením ČZD z príjmov zo závislej činnosti a nesplnil podmienky (§ 5 ods. 9ZDP)

V plnej výške zamestnanecká prémia bude platiť aj v tomto prípade len za predpo-kladu, ak zamestnanec posudzované príjmy poberal celý rok (12 mesiacov). Akzamestnanec poberal tieto príjmy len časť roka (od 6 do 11 mesiacov), bude maťnárok len na pomernú časť zamestnaneckej prémie. Vypočíta sa za kalendárnemesiace, za ktoré poberal tieto príjmy, t. j.:

[vypočítaná zamestnanecká prémia (bez zaokrúhlenia) : 12] x počet mesiacov. Vý-sledné číslo sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

Konkrétny výpočet uvádzame neskôr na príkladoch aj na platných tlačivách.

125


Keďže sa ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 bude vykonávať dvoma spô-sobmi (bežný a zamestnanecká prémia), avšak tlačivá sú univerzálne, na pocho-penie konečného výsledku uvádzame schémy výpočtov.

A. Schéma výpočtu dane v „bežnom“ ročnom zúčtovaní preddavkovza rok 2010 (t. j. pri neuplatnení zamestnaneckej prémie)

� Čiastkový základ dane z príjmov zo ZČ od všetkých zamestnávateľov, vrátanezamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie vykonáva (vrátane príjmov zo ZČ zdane-ných zrážkou dane – len dobrovoľne!)

- Nezdaniteľná suma vo výške 4 025,70 € alebo vo výške rozdielu medzi4 025,70 € a ročnou sumou poberaných dôchodkov

- Nezdaniteľná suma na manželku/manžela

- Zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), účelové spo-renie a životné poistenie najviac 398,33 €

= Ročný znížený čiastkový základ dane (so zaokrúhlením na eurocenty nadol)

19 % daň z tohto základu dane (so zaokrúhlením na eurocenty nadol)

- Nárok na ročný daňový bonus (20 €/20,02 € x počet mesiacov splnenia pod-mienok na každé vyživované dieťa) bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v prie-behu roka 2010 uplatňovaný

= Znížená daň (o daňový bonus)

+ Daňový bonus už uplatnený (vyplatený) v priebehu roka 2010

- Preddavky na daň (vypočítané pred znížením o uplatnený daňový bonus)

- Zrazená daň z dobrovoľne uvedených príjmov

= Rozdiel +/- (nedoplatok alebo preplatok na dani vrátane daňového bonusu)

B. Schéma ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010(pri uplatnení zamestnaneckej prémie)

Daň = 0 (§ 32a ods. 8 ZDP)

+ Zamestnanecká prémia (vypočítaná podľa výšky posudzovaných príjmov)

+ Zrazené preddavky na daň a daň

+ Nárok na daňový bonus za rok 2010 (20 €/20,02 € x počet mesiacov splneniapodmienok na každé vyživované dieťa) bez ohľadu na to, či bol alebo nebolv priebehu roka 2010 uplatňovaný a realizovaný

- Daňový bonus už vyplatený v roku 2010

= Rozdiel +/- (preplatok/nedoplatok na dani vrátane zamestnaneckej prémiea daňového bonusu)

(znamienka +/- sú uvedené z pohľadu zamestnanca)

126

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Bližšie k jednotlivým položkám uvádzame ďalej v komentároch na vyplnenie plat-ných tlačív:

Tlačivo – Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania

Toto tlačivo musí vyplniť zamestnanec. Tento komentár slúži aj jemu ako pomôcka.Ide o povinné tlačivo, ktoré MF SR vydalo vo FS 12/2010 a je rovnaké, aké platilo zarok 2009.

Komentár na vyplnenie:

V záhlaví musí uviesť rok 2010 a vyznačiť identifikačné údaje zamestnanca.

Údaje o manželke/manželovi (ďalej len „manželka“) zamestnanec uvedie lenv prípade, ak si ju/jeho (ďalej len „ju“) uplatňuje súčasne ako vyživovanú osobu (v častiVII bod 2) a ak v bode V nežiada o priznanie zamestnaneckej prémie. Vtedy na ne-zdaniteľnú sumu na vyživovanú manželku nárok nemá.

Pred vyplnením ďalších častí tlačiva žiadosti odporúčame najprv vyznačiťv bode V, či zamestnanec žiada alebo nežiada o priznanie a vyplatenie zamestna-neckej prémie.

Podľa toho, či si zamestnanec uplatní alebo neuplatní nárok na zamestnaneckúprémiu, sa potom vo vyplnení žiadosti ďalej postupuje.

Vzhľadom na to, že ide o univerzálne tlačivo, pokračovať budeme tak, že označí-me, v ktorých prípadoch je potrebné údaje vyplniť a kedy to nemá praktický význam(v súvislosti s uplatnením alebo neuplatnením zamestnaneckej prémie). Z uvedenéhodôvodu:

� písmenom „A“ označíme tých zamestnancov, ktorí si neuplatňujú nárok na za-mestnaneckú prémiu (tým sa vykoná „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov) a

� písmenom „B“ tých, ktorí si tento nárok uplatňujú.

Časť I

Zamestnanec vyhlasuje, že žiada o vykonanie ročného zúčtovania..., čo jepodstatná informácia pre zamestnávateľa, aby ho vykonal a vybral si zo žiadosti po-trebné informácie.

Časť II písm. a)

Ak zamestnanec poberal v roku 2010 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aj odďalších (iných) zamestnávateľov, okrem zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanieročného zúčtovania preddavkov, vyznačí ich počet. Súčasne zamestnanec vyhlasuje,že prikladá od všetkých uvedených zamestnávateľov potvrdenia o príjmoch. Túto po-vinnosť má rovnako do 15. februára 2011. Ak tieto potvrdenia nepredloží, ročné zúčto-vanie preddavkov nebude môcť zamestnávateľ vykonať.

127


Ak z príslušného potvrdenia vyplynie, že boli zamestnancovi vyplatené aj príjmyzdanené zrážkou, zamestnanec musí vyplniť aj časť VI, v ktorej vyznačí, či si uplatňujealebo neuplatňuje vrátenie zrazenej dane a v akej výške.

Ak o vrátenie dane nebude žiadať, potvrdenie o príjme nepredkladá a ani takéhotozamestnávateľa do uvedeného počtu nezapočíta. Platí to v prípadoch, ak mal od tohtozamestnávateľa všetky príjmy zdanené zrážkou dane. Ak mal od zamestnávateľa nie-ktoré príjmy zdanené preddavkami na daň a niektoré zrážkou dane, do predmetnéhopočtu zamestnávateľov ho zahrnúť musí. Osobitný postup je pri uplatnení zamestna-neckej prémie – uvádzame ďalej.

Ak mal zamestnanec len jedného zamestnávateľa a toho žiada o vykonanie ročné-ho zúčtovania, nevyplní túto časť alebo uvedie nulu.

A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu:

Musí vyznačiť všetkých tých ďalších zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zda-nené preddavkami na daň (aj keď boli nulové). Potvrdenia o príjmoch priloží od všet-kých. Zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanenézrážkou dane, vyznačí len dobrovoľne a súčasne priloží aj od nich potvrdenia o príj-moch.

V časti VI súčasne musí vyznačiť:

� písm. a), či si uplatňuje alebo neuplatňuje vrátenie zrazenej dane s uvedením výš-ky takto zdanených príjmov od zamestnávateľa, ktorý mu vykonáva ročné zúčtova-nie preddavkov, ak mal aj od neho takto zdanené príjmy a

� písm. b), či si uplatňuje alebo neuplatňuje vrátenie zrazenej dane z príjmov taktozdanených od ďalších zamestnávateľov (ktorí sú uvedení v časti II) a ich výšku.

Ak si zamestnanec nebude uplatňovať vrátenie zrazenej dane, tak vyznačí, že sivrátenie dane v oboch prípadoch [a) aj b)] neuplatňuje.

Upozornenie:Zamestnanec medzi ďalších zamestnávateľov v časti II písm. a) a ani do časti VI ne-môže uviesť ako ďalšieho zamestnávateľa príslušnú zdravotnú poisťovňu, ak muvyplatila preplatok poistného z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009,z ktorého bola zrazená daň. Vrátenie tejto dane si môže uplatniť len v daňovom pri-znaní.

Platí to rovnako aj pri výplate tzv. svedočného, keď sa náhrada za stratu príjmu počíta-la z hrubého priemerného zárobku zamestnanca.

B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu:

V zmysle § 32a ods. 1 písm. a) ZDP musí na účely zamestnaneckej prémie do úva-hy zamestnanec zobrať všetky posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnostizo zdrojov na území SR (úhrn ktorých musí byť aspoň vo výške 6-násobku minimálnejmzdy atď.), t. j. bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené.

128

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Z uvedeného dôvodu by mal tento zamestnanec uviesť v časti II písm. a) všet-kých ďalších zamestnávateľov, to znamená aj tých, od ktorých mal príjmy zdanenézrážkovou daňou (nielen dobrovoľne). Je to dôležité, pretože od výšky úhrnu posudzo-vaných príjmov bude závisieť spôsob výpočtu a konečná suma zamestnaneckej pré-mie. Ak zamestnanec príjmy od niektorého zamestnávateľa neuvedie, vyjde mu vyššiazamestnanecká prémia, čím dôjde v podstate ku kráteniu dane (aj keď v opačnom slo-va zmysle) s príslušným postihom.

Vyplnenie časti VI je v takomto prípade v podstate otázne, resp. zamestnanec byv nej mal vyznačiť z príjmov zo závislej činnosti, z ktorých bola daň vybratá zrážkou,všetky takto zdanené príjmy. Mal by to byť aj jeho záujem, pretože v rámci zamestna-neckej prémie má nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň (§ 32a ods. 5 ZDP).Pri použití § 43 ods. 7 cit. zákona sa daň z týchto príjmovpretransformuje na preddavokna daň.

Automaticky príjmy, ktoré boli zdanené preddavkami na daň, musí aj tento zamest-nanec uviesť od všetkých ďalších zamestnávateľov.Časť II písm. b)

Týka sa všetkých zamestnancov (A a B). Zamestnanec vyhlasuje, že ak mal ajiné príjmy, z ktorých bola daň vybratá zrážkou (napr. úroky z úspor), tak si neuplatňujevrátenie dane v daňovom priznaní. Pre zamestnanca je týmto daň z nich vyrovnaná.Časť II písm. c)

Zamestnanec vyhlasuje, že nie je povinný zvýšiť základ dane z titulu zaplateniapríspevkov na DDS, účelové sporenie a poistného na životné poistenie v rokoch 2005 až2009 pri uplatnení nezdaniteľnej sumy do 12 000 Sk/398,33 €, ak nesplnil podmienky.

Ak je povinný zvýšiť základ dane z uvedeného dôvodu, zamestnávateľ mu nemôževykonať ročné zúčtovanie preddavkov a nemá vtedy ani nárok na zamestnaneckúprémiu.

V rámci poslednej vety v II. časti zamestnanec vyhlasuje, či bol alebo nebol pobe-rateľom príslušného dôchodku k 1. 1. 2010. Ak mu bol priznaný dôchodok v priebehuroka 2010 a spätne k tomuto dátumu, tak sa považuje za poberateľa dôchodku. Ak hospätne priznaný nemal, tak sa za rok 2010 za dôchodcu na daňové účely nepovažuje.

Ak bol zamestnanec poberateľom dôchodku, nemôže si uplatniť nárok na za-mestnaneckú prémiu. Uňho sa vykoná „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov.

Poznámka:

Na druhej strane, ak hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti dôchodcu za rok2010 sú do výšky 2 012,85 €, na výšku dôchodku sa neprizerá, pretože automatickydaňovník potom neplatí žiadnu daň (pozri § 46 ZDP, ktorý sa týka minimálnej výškydane). Do tejto výšky príjmov musí však povinne započítať všetky zdaniteľné príjmyzo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkami na daň, a dobrovoľne tie, z kto-rých bola daň vybratá zrážkou (spolu však najviac do uvedenej sumy). Z uvedenéhodôvodu je u dôchodcu dôležitá časť II a časť VI.

129


Upozorňujeme, že podľa novelizovaného § 46 ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2011 platí,že daň sa v uvedených prípadoch neplatí len vtedy, ak je vypočítaná v daňovom pri-znaní (ak nepresiahne 3,32 €).

Časť III

Teoreticky sa týka všetkých zamestnancov (A a B).

Táto časť sa týka len lekárov, zubných lekárov, zdravotných sestier a pôrod-ných asistentiek (ďalej len „zdravotnícky zamestnanec“). Vyznačia, či žiadajú alebonežiadajú o zvýšenie základu dane o sumu, o ktorú znížili neoprávnene základ dane zaroky 2008 a 2009 (o úhrady za ich ďalšie vzdelávanie – ak nesplnili podmienky – napr.prestali študovať). Ak zamestnanec žiada o zvýšenie základu dane z uvedeného dôvo-du, je to možné aj v ročnom zúčtovaní preddavkov.

Túto časť môže vyplniť aj zamestnanec, ktorý si uplatňuje zamestnaneckú pré-miu. Má to však význam len v prípade, ak jeho posudzované príjmy sú aspoň vo výške3 692,40 € a viac (12-násobok minimálnej mzdy), pretože pri výpočte zamestnaneckejprémie sa vtedy vychádza zo skutočného základu dane, t. j. zo zvýšeného aj o uvede-nú sumu.

Pri posudzovaných príjmoch vo výške od 1 846,20 € do 3 692,40 € je tento postupotázny. Bolo by vecne správne, ak by zamestnanec o predmetnú sumu zvýšil posudzo-vané príjmy, a potom by sa ďalej postupovalo pri výpočte zamestnaneckej prémiez takto navýšených príjmov.

Časť IV

Táto časť sa týka len cudzincov, ak si chcú uplatniť nezdaniteľnú sumu základudane na manželku, nezdaniteľnú sumu do 398,33 € a daňový bonus. Ide o daňovní-kov (fyzické osoby) s obmedzenou daňovou povinnosťou [pozri § 2 písm. e) ZDP].Títo daňovníci majú na uvedené odpočty (daňové úľavy) nárok len vtedy, ak za rok2010 úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 ZDP) tvorí aspoň90 % z celosvetových príjmov. Uvedené platí však len vtedy, ak z medzinárodnej zmlu-vy (napr. o zamedzení dvojitého zdanenia) nevyplýva iný postup a ak ide o príslušníkaEÚ (nárok na uvedené odpočty majú aj bez tejto podmienky, nemusia ani túto časť vy-plniť). Cudzincov, ktorí si uplatňujú nárok na zamestnaneckú prémiu, sa to prak-ticky týka len pri uplatnení daňového bonusu.

Časť V

Týka sa všetkých zamestnancov (A a B).

Zamestnanec vyznačí, či žiada alebo nežiada o priznanie a vyplatenie zamestna-neckej prémie. Je súčasne vyhlásením o splnení podmienok. Ak zamestnanec o ňunežiada, vykoná sa mu „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov.

Časť VI sa vyplní v súvislosti s časťou II.

130

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

A. Ak si zamestnanec neuplatňuje zamestnaneckú prémiu

V takom prípade zamestnanec vyznačí, ak mu zamestnávateľ, ktorý vykonáva roč-né zúčtovanie preddavkov, vyplatil v roku 2010 príjmy, z ktorých bola daň vybratá zráž-kou [písm. a)] a ak mal takéto príjmy od ďalších zamestnávateľov [písm. b)], či si uplat-ňuje vrátenie zrazenej dane – s uvedením výšky príjmov, ktorých sa týka alebo nie.Uvedené údaje musia vyplývať aj z potvrdení od ostatných zamestnávateľov. Uplatne-nie sa u tejto skupiny zamestnancov robí dobrovoľne.

Táto časť sa netýka preplatkov poistného vyplatených príslušnou zdravotnoupoisťovňou a svedočného. Týka sa len príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1písm. a) až g) ZDP, z ktorých sa vybrala daň zrážkou.

Ak si zamestnanec uplatňuje vrátenie dane z nižšieho príjmu, ako vyplýva z prilože-ného potvrdenia, pri zápočte dane z tohto príjmu na celkovú daňovú povinnosť je po-trebné vypočítať pomernú sumu pripadajúcu na znížený príjem.

B. Ak si zamestnanec uplatňuje zamestnaneckú prémiu

Táto časť je preňho v podstate nevýznamná, pretože zamestnanec je povinný –v zmysle § 32a ods. 1 písm. a) ZDP – všetky takto zdanené príjmy uviesť do ročné-ho zúčtovania preddavkov za účelom výpočtu a výplaty zamestnaneckej prémie. Au-tomaticky má súčasne nárok na vrátenie zrazenej dane.

Odporúčame zamestnancom vyznačiť toto uplatnenie zo všetkých takto zdane-ných príjmov zo závislej činnosti. Nemôžu uviesť len dobrovoľne časť z nich, ako sa točasto prezentuje. Takýto názor nemá oporu v zákone.

Časť VII

Bod 1

1. Uplatnenie nároku na daňový bonus


Daňový bonus si zamestnanec môže dodatočne uplatniť v ročnom zúčtovaní pred-davkov alebo v daňovom priznaní (§ 36 ods. 4 a 5 ZDP). Platí to bez ohľadu na to, čisi uplatňuje alebo neuplatňuje zamestnaneckú prémiu. Zamestnanec uvedie menáa priezviská vyživovaných a dodatočne uplatňovaných detí, s dátumami ich naro-denia a s konkrétnymi kalendárnymi mesiacmi, za ktoré si ich uplatňuje. Musí ísťo vyživované deti zamestnanca, ktoré žili s ním v roku 2010 v uvedenom časev spoločnej domácnosti.

Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť súčasne potrebné doklady, akich už nepredložil v priebehu roka 2010 a ak sú naďalej platné. To sa týka napr. prí-padov, ak bol zamestnanec v priebehu roka chorý. O ktoré doklady ide a bližšiepodmienky na uplatnenie daňového bonusu pozri v § 33 a § 37 ZDP.

131


Automaticky má na daňový bonus nárok zamestnanec, ktorý má neobmedzenú da-ňovú povinnosť (daňový rezident), t. j. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo po-volenie na trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiava atď.

U cudzincov platí osobitný režim. Na tento účel musia vyplniť časť IV, ako sme užuviedli.

Zamestnanec si uplatňuje dodatočne nárok len na ten daňový bonus, ktorý v prie-behu roka 2010 nemal realizovaný (aj keď mal podpísané vyhlásenie na tentoúčel). To znamená, že keď si nárok plne uplatňoval a mal ho aj vyplatený, neuvediesem žiaden údaj. Podmienkou na dodatočné uplatnenie daňového bonusu je, žezamestnanec za rok 2010 dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vovýške 1 846,20 € (6-násobok minimálnej mzdy). Do úvahy sa zoberú na tento účelvšetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, bez ohľadu na to, akým spôsobom bolizdanené (preddavkovo a aj zrážkou dane).

Ak ide o zamestnanca, ktorý v pracovnom pomere mal pracovnú zmluvu na kratšíúväzok, tomu sa mesačná minimálna mzda prepočíta podľa počtu hodín a násled-ne aj jej 6-násobok bude úmerne v nižšej sume. Ďalej sa touto alternatívounebude-me zaoberať.

Ak si zamestnanec nárok na daňový bonus uplatňoval celý rok 2010, ale v niekto-rom mesiaci (mesiacoch) nemal príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy(153,85 €), aj v takomto prípade si môže uplatniť nezohľadnenú časť daňového bo-nusu, ak spĺňa podmienku výšky príjmov. Bez dodatočného uplatnenia daňový bo-nus automaticky nedostane doplatený.

Ak si zamestnanec ide uplatniť dodatočne nárok na celý ročný daňový bonus, uve-die čísla 1. – 12. Ak podmienky neboli splnené celý rok (napr. narodenie dieťaťa,ukončenie štúdia), uvedú sa číselné údaje za konkrétne kalendárne mesiace(nielen počet), za ktoré podmienky splnené boli. Ide jednak o kontrolu podľa dokla-dov, za ktoré mesiace sa nárok uplatňuje a aby sa dodatočne uplatnená suma počí-tala v správnej výške (20 € za mesiace január až jún a od júla do konca roku 2010vo výške 20,02 € mesačne na každé vyživované dieťa).

Celoročný nárok za rok 2010 = 240,12 € na každé vyživované dieťa pri splnenípodmienok celý rok.

Vyplnenie tejto časti žiadosti neznamená automaticky, že zamestnanec dostaneuplatňovaný daňový bonus aj skutočne zaplatený. Ak nesplní podmienku do-statočnej výšky hrubých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2010 (as-poň 1 846,20 €), tak nemá naň nárok. Ak mal však tento zamestnanec priznaný da-ňový bonus v niektorých kalendárnych mesiacoch, tak síce nebude mať nárok najeho „zvyšnú“ časť, ale nestráca nárok na už priznaný daňový bonus, t. j. pri výpočtedane v ročnom zúčtovaní preddavkov sa mu už uplatnený daňový bonus uvedieako nárokový.

132

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Ak dôjde k takejto situácii, môže si zvyšnú časť daňového bonusu uplatniť len druháoprávnená osoba (za mesiace neuplatnenia) – pozri § 33 ods. 4 ZDP.

Zaplatené povinné poistné a príspevky

A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu

Do tejto časti zamestnanec uvedie výšku poistného na sociálne poistenie/zabezpe-čenie a zdravotné poistenie, ktoré sám zaplatil ako zamestnanec a ktoré súviselos príjmami zo závislej činnosti (nie prostredníctvom zamestnávateľa).

Poistné sa môže týkať napríklad:� dobrovoľného poistného do Sociálnej poisťovne (pozri usmernenie MF SR uve-

rejnené vo FS č. 2/2004, ktoré sa týka platenia poistného, ktoré je povinná platiťdobrovoľne poistená osoba s príjmami zo závislej činnosti a aj z podnikania a inejsamostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa pri zisťovaní príslušného základu danez príjmov môže odpočítať, resp. zahrnúť do daňových výdavkov) – pozor, týka sato len poistného na sociálne poistenie, nie aj zdravotného poistenia a

� nedoplatku poistného, ak si zamestnanec sám robil ročné zúčtovanie zdravot-ného poistenia za rok 2009 a zaplatil ho sám do príslušnejzdravotnej poisťovne.

O zaplatení musí zamestnanec predložiť vierohodný doklad.

Upozornenie:Nemožno však do úvahy zobrať doklad o zaplatení zdravotného poistenia napr.v čase, kedy bol zamestnanec dobrovoľne nezamestnaný, pretože tento výdavok (po-istné) nesúvisel v tom čase so zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti. Bolo by tov rozpore s § 5 ods. 8 ZDP.Zásada – na daňové účely možno „uznať“ len taký výdavok, ktorý súvisí so zdaniteľ-ným príjmom!

B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu

Vyplniť túto časť má význam len u zamestnanca, u ktorého hrubé posudzovanézdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac, pretoževtedy sa zamestnanecká prémia počíta zo skutočného základu dane.

Ak sú posudzované príjmy zamestnanca do uvedenej výšky, nemá význam tútočasť vyplniť, pretože zamestnanecká prémia sa v takomto prípade bude počítaťz fiktívneho čiastkového základu dane z príjmov (z 12-násobku minimálnej mzdy –zo sumy 3 199,20 €) – bez ohľadu na výšku zaplateného povinného poistného a prí-spevkov.

Zaplatená suma na ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho zamestnanca


Ak si zdravotnícky zamestnanec v priebehu roku 2010 preukázateľne sám uhradilplatbu za ďalšie vzdelávanie, tak si túto skutočnosť vyznačí s uvedením úhrnnejvýšky. O predmetnú sumu zamestnávateľ zníži ČZD z príjmov zo závislej činnosti.O tejto skutočnosti musí zamestnanec predložiť zamestnávateľovi doklad o tom, že

133


úhrada bola realizovaná len za príslušné špecializačné štúdium a z vlastných pro-striedkov v priebehu roku 2010. Bližšie podmienky pozri aj v pokyne DR SR v uve-denej veci, ktorý je uverejnený na internetovej stránke www.drsr.sk.


Vyplniť túto časť má význam len u zamestnanca, u ktorého hrubé posudzovanézdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac, pretoževtedy sa zamestnanecká prémia bude počítať zo skutočného základu dane. Ak po-sudzované zdaniteľné príjmy zamestnanca budú do uvedenej výšky, nemá významtúto časť vyplniť, pretože zamestnanecká prémia sa v takomto prípade bude počítaťz fiktívneho čiastkového základu dane z príjmov (počítaného z 12-násobku mini-málnej mzdy – zo sumy 3 199,20 €) – bez ohľadu na výšku zaplateného povinnéhopoistného a príspevkov.

2. Nezdaniteľná suma na manželku


Táto časť sa týka len zamestnancov, ktorým sa bude robiť bežné ročné zúčtovaniepreddavkov. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu na vyživo-vanú manželku, musí v tejto časti vyznačiť potrebné skutočnosti. Prehlasuje, že žilispolu v roku 2010 v spoločnej domácnosti a výšku jej vlastného príjmu, ktorý sa natieto účely berie do úvahy. Doklady o príjmoch sa nepredkladajú, stačí toto vyhláse-nie.

Zamestnanec musí vyznačiť, či mala alebo nemala manželka vlastné príjmy. Akprečiarkne písm. a), tak ich mala a vyplní súčasne tabuľku pod písmenom b). Akprečiarkne písm. b), tak nemala vlastné príjmy a v nasledovnej tabuľke len vyznačípočet mesiacov.

Počet mesiacov musí vyznačiť v každom prípade, aby pri výpočte tejto nezdaniteľ-nej sumy bolo jasné, či sa bude počítať plná alebo pomerná suma (podľa počtu me-siacov žitia v domácnosti a trvania manželstva).

Ako doklad zamestnanec predkladá len doklad o existencii manželstva. Ak ho užzamestnanec predložil tomuto zamestnávateľovi v minulosti, netreba, ak trvá man-želstvo naďalej. Ak sa zamestnanec oženil v roku 2010, je tento doklad dôležitý ajz toho dôvodu, aby bolo z neho jasné, od ktorého mesiaca sa táto nezdaniteľnásuma bude počítať. Počíta sa od prvého dňa nasledujúceho mesiaca.

Vlastné príjmy manželky sa aj v takýchto prípadoch berú do úvahy za celý rok.V prípade, ak manželka mala vlastné príjmy, ktoré sa berú do úvahy, tieto sa zní-žia o zaplatené povinné poistné (na zdravotné poistenie a sociálne poistenie/za-bezpečenie). Ak bola zamestnaná, tak ide o poistné, ktoré zamestnávateľ zrážalz príjmov v priebehu roku 2010, a ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, takrovnaké druhy poistenia, ktoré si platila ako podnikateľka (SZČO) sama.

134

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Do vlastných príjmov je potrebné zahrnúť všetky brutto príjmy mínus poistné bezohľadu na to, či ide o príjmy zdaniteľné alebo nie (aj príjmy od dane oslobodenéa tie, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, sa do úvahy berú). Nezapočítajú salen tie, ktoré taxatívne vyplývajú z § 11 ods. 5 ZDP v znení platnom do konca roku2010 [zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. prídavkyna deti, rodičovský príspevok, vianočný príspevok, príspevok na pohreb, príspevkypri narodení detí atď.), štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujú-cim na budúce povolanie (doktorandské štipendium sa do príjmov počíta), daňovýbonus a zamestnanecká prémia].

Ďalšie podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy základu dane pozri v § 11ZDP.


Jeho sa táto časť netýka, pretože nemá nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu zákla-du dane (daň je nula).

3. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (dôchodca)


Táto časť sa týka len tých zamestnancov, ktorým sa bude robiť bežné ročné zúčto-vanie preddavkov. Ide o poberateľov už uvedených dôchodkov, ak ich poberali celýrok 2010 alebo ak ich začali poberať v priebehu roku 2010 a boli im priznané spätnek 1. 1. 2010 alebo aj ku skoršiemu dátumu.

Ak niektorý z uvedených dôchodkov začal dôchodca poberať v priebehu roku2010 a nebol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010 alebo ku skoršiemu dátumu, jeho satáto časť netýka, pretože ešte posledný rok má nárok na základnú nezdaniteľnúsumu podľa rovnakých pravidiel ako daňovníci v preddôchodkovom veku. Môže siaj uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide o to, že dôchodca poberajúci dô-chodok celý rok 2010, resp. k 1. januáru 2010, má nárok na túto nezdaniteľnú sumulen vo výške rozdielu medzi 4 025,70 € a vyplatenou sumou dôchodku. Z uvedené-ho dôvodu v tejto časti musí zamestnanec uviesť úhrnnú sumu dôchodku a súčas-ne aj túto skutočnosť preukázať príslušným dokladom [§ 37 ods. 1 písm. b) ZDP].

Ak základ dane dôchodcu za rok 2010 bol vyšší ako 15 387,12 € (86-násobok sumyživotného minima platného k 1. 1. 2009), tak sa najprv vykoná krátenie sumy4 025,70 € a až z vypočítanej nižšej sumy sa odpočíta výška dôchodku.

Ak dôchodca plní podmienky na uplatnenie minimálnej výšky dane, výška dôchod-ku nie je podstatná (daň je uňho nula). Odporúčame mu podať radšej daňové pri-znanie vzhľadom na novelizovanie § 46 ZDP s účinnosťou od 1. januára 2011.


Jeho sa táto časť netýka.

135


Časť VIII


Zamestnanec vyhlasuje, že spĺňa podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej sumy zá-kladu dane za preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, finančné prostriedkyvynaložené na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Pri uvedených jed-notlivých formách sporenia uvedie súčasne úhrnnú výšku platby realizovanejv roku 2010 (od 1. 1. do 31. 12. 2010), pretože ide o sumu platieb uskutočnenýchv roku 2010 (nie za rok 2010).

Pri DDS predloží doklad v prípade, ak si príspevky platil sám. Ak ich platil prostred-níctvom zamestnávateľa (ktorý vykonával zrážky z čistej mzdy a odvádzal príspev-ky do príslušnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti), tak stačí ako podklad mzdo-vý list, ak ročné zúčtovanie preddavkov vykoná tento zamestnávateľ, alebo potvr-denie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti od iného zamestnávateľa, z kto-rého táto skutočnosť vyplýva (riadok 09).

Pri úhradách na účelové sporenie a na životné poistenie musí o zaplatení predložiťsúčasne doklad od príslušnej inštitúcie.

Zamestnanec uvedie na kontrolné účely plné uhradené sumy (aj keď spolu pôjdeo sumu vyššiu ako 398,33 €). Krátenie do uvedenej hranice vykoná až zamestná-vateľ pri výpočte ročného zúčtovania preddavkov.

Ak ide o cudzinca, jeho sa týka súčasne vyplnenie časti IV.

Bližšie k tejto nezdaniteľnej časti základu dane pozri § 11 ZDP.


Táto časť sa takéhoto zamestnanca netýka.

Časť IX


Táto časť sa týka len tých zamestnancov, ktorí žiadajú o bežné ročné zúčtovaniepreddavkov. Zamestnanec môže v rámci tejto časti tlačiva požiadať o vystaveniepotvrdenia o zaplatení dane za rok 2010 na účely použitia 2 % dane na osobitnéúčely. Zamestnávateľ bude potom povinný vystaviť mu ho. Má to však význam lenvtedy, ak podiel zaplatenej dane (2 %) zamestnanca vyjde aspoň 3,32 €, čo zodpo-vedá dani vo výške 165,97 €.

Pripomíname, že zo zákona nevyplýva, že zamestnanec musí zamestnávateľao vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na uvedený účel požiadať do 15. februáranasledujúceho roka v rámci žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.To znamená, že ak zamestnanec túto časť vôbec nevyplní alebo nebude žiadaťo jeho vystavenie teraz a požiada oň neskôr (najneskôr však do konca apríla2011),potom ak bude daň s ním vysporiadaná, tak zamestnávateľ mu ho bude musieť vy-staviť aj tak.

136

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011


Jeho sa táto časť netýka (daň je nula).

Časť X


Zamestnanec svojím podpisom potvrdí, že všetky uvedené údaje sú pravdivéa úplné, čím berie na seba za ne zodpovednosť. Ak tomu tak nie je, sankciu za kráteniedane bude niesť on (nie zamestnávateľ). Pokiaľ ide o dátum, najneskorší by mal byť15. februára 2011.

Pozri tlačivo žiadosti (vyhlásenia) na konci tohto príspevku v rámci príkladov.

Tabuľka výpočtov „Ročné zúčtovanie...“

Túto tabuľku MF SR vydalo vo FS 12/2010. Vecne je podobná, aká platila pre rok2009, avšak na konci sú aktualizované údaje platné pre rok 2010.

Tabuľka slúži na výpočet konečnej daňovej povinnosti vyplývajúcej z ročného zúč-tovania preddavkov za rok 2010 (nedoplatok alebo preplatok na dani alebo zamestna-necká prémia). Je opäť spoločným tlačivom pre oba spôsoby vykonania ročnéhozúčtovania preddavkov, t. j. pre „bežné“ a aj pre priznanie zamestnaneckej prémie.Z uvedeného dôvodu je potrebné zobrať do úvahy pri jednotlivom spôsobe len tie riad-ky, ktoré sa ho týkajú. Pri každom spôsobe je výpočet iný. Niektoré riadky sú spoločnéa niektoré sa týkajú len príslušného typu zúčtovania. Opäť si označíme zamestnancov„A“ a „B“ podľa typu ročného zúčtovania preddavkov, aké sa im bude vykonávať.

Upozorňujeme, že toto tlačivo nie je povinné. Má to byť len pomôcka. Spracuje hozamestnávateľ na základe predloženej žiadosti zamestnanca o vykonanie ročnéhozúčtovania preddavkov, mzdového listu, potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislejčinnosti od ostatných zamestnávateľov a ďalších potrebných dokladov. Vychádza sazo ZDP v znení platnom do konca roku 2010 (dôležité pri odvolávkach na konkrétneustanovenia).

Komentár k jednotlivým riadkom:

V záhlaví je potrebné uviesť rok 2010 a v ďalšej časti identifikačné údaje zamest-nanca.

Riadok 00

Uvedie sa úhrn zúčtovaných a vyplatených (najneskôr do konca januára 2011) zda-niteľných príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov za rok 2010 uvede-ných v časti II žiadosti a od zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vyko-náva.

Podkladom je mzdový list zamestnanca, žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania(ďalej len „žiadosť“) a potvrdenia o príjmoch od ostatných zamestnávateľov.

137



Povinne sa uvedú príjmy od každého zamestnávateľa (vrátane zamestnávateľa,ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva), u ktorého boli tieto príjmy zdanenépreddavkami na daň a z príjmov zdanených zrážkovou daňou len tie, ktoré zamest-nanec uviedol v časti VI žiadosti (dobrovoľne).

Preplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009 vyplatené zdra-votnou poisťovňou sú daňovo vysporiadané, tie sa do ročného zúčtovania preddavkovza rok 2010 nemôžu zahrnúť. Daň z nich zrazenú je možné vrátiť len v daňovom prizna-ní. Platí to aj na vyplatenie tzv. svedočného.


Uvedie sa úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca odvšetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené.Rovnako sa neberú do úvahy preplatky z ročného zúčtovania zdravotného poisteniavyplatené zdravotnou poisťovňou a tzv. svedočné.

Poznámka:

Podľa Informácie k nároku na zamestnaneckú prémiu, ktorú vydalo DR SR na inter-nete v januári 2010, sa tzv. posudzované príjmy zamestnanca majú očistiť o sumuzamestnávateľom vráteného poistného zo zaplateného poistného, o ktoré si daňov-ník znížil ČZD z príjmov v predchádzajúcich obdobiach.Je to však otázne vo vzťahu k nároku na zamestnaneckú prémiu, pretože toto vráte-né poistné je príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP a podľa § 32aods. 1 písm. a) nárok na zamestnaneckú prémiu má zamestnanec, ak dosiahol zda-niteľné príjmy zo závislej činnosti len podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) tohto zákona. Nadruhej strane tento príjem nie je uvedený ani medzi príjmami, ktoré zamestnanec po-berať nemohol. Vzhľadom na túto nezrovnalosť zákona, ktorá nebola odstránená po-slednou jeho novelou, uvedený postup budú zrejme správcovia dane akceptovať. Nadruhej strane, ak takto zamestnávateľ nebude postupovať, nemal by byť postihova-ný.

Predpokladom je, že zamestnanec poberal v roku 2010 len uvedené tzv. posudzo-vané príjmy, t. j. príjmy len v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) a f) ZDP a ich výška je aspoň1 846,20 (6-násobok minimálnej mzdy). Nie je dôležité, akým spôsobom boli zdanené[§ 32a ods. 1 písm.a) ZDP]. To by malo vyplývať už zo žiadosti, zo mzdového listu a po-tvrdení o príjmoch (pozri posledný riadok v tlačive Potvrdenie o príjmoch). Ak takétopríjmy zamestnanec poberal, nárok na zamestnaneckú prémiu nemá (napr. podiel nazisku...).

Do uvedeného úhrnu príjmov by sa mali započítať aj tie príjmy zo závislej činnosti,ktoré zamestnanec poberal na dohody v zmysle Zákonníka práce aj za mesiace, ktorésa na účely splnenia podmienok na zamestnaneckú prémiu do úhrnu potrebného poč-tu mesiacov (aspoň šesť) nezapočítali. Tam išlo len o test na uplatnenie nároku. Aj na

138

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

tento problém je viac názorov. Pri nezahrnutí aj týchto príjmov do úhrnu posudzova-ných príjmov vyjdú neoprávnene vyššie sumy zamestnaneckých prémií.

Pre všetkých zamestnancov (A a B) platí, že sa sem nezahrnú príjmy, ktoré:

� boli zúčtované do zdaňovacieho obdobia roku 2010 alebo aj do skoršieho obdobia,ale neboli do 31. januára 2011 vyplatené (poskytnuté);

� boli vyplatené v januári 2011, ale sa týkajú už roku 2011, napr. januárová výplata,

� nie sú predmetom dane z príjmov a

� príjmy, ktoré sú od dane oslobodené.

Písm. a) a b)Oba tieto riadky sa týkajú:

� tých zamestnancov, ktorí nežiadajú o vyplatenie zamestnaneckej prémie (A) a

� z tých zamestnancov, ktorí o ňu žiadajú (B), len tých, ktorých zdaniteľné posudzo-vané príjmy zo závislej činnosti sú od 3 692,40 € a viac (pretože sa v tomto prípadena účely výpočtu zamestnaneckej prémie bude vychádzať zo skutočného základudane).

Ak posudzované príjmy zamestnanca sú do 3 692,40 €, na tieto údaje sa pri vý-počte zamestnaneckej prémie nebude prihliadať.

a) Poistné a príspevkyZamestnávateľ uvedie výšku tzv. povinného poistného, ktoré zamestnancovi zrá-žali z príjmov všetci zamestnávatelia (na zdravotné poistenie a sociálne poiste-nie/zabezpečenie), vrátane nedoplatkov poistného z ročného zúčtovania zdravot-ného poistenia za rok 2009 (zrazené zamestnávateľom alebo zaplatené zamest-nancom).

b) Zdravotnícky zamestnanec

Ak si zdravotnícky zamestnanec sám zaplatil v roku 2010 úhradu za ďalšie vzde-lávanie a uplatnil si túto platbu v žiadosti, uvedie sa vo výške, ktorá vyplýva z prí-slušného dokladu a v nadväznosti na príslušný predpis (§ 5 ods. 8 ZDP). Ak bolatáto úhrada realizovaná prostredníctvom zamestnávateľa (zrážkou z čistej mzdy),údaj sa zoberie zo mzdového listu, ak zrážku realizoval zamestnávateľ, ktorý vyko-náva ročné zúčtovanie preddavkov, alebo z potvrdenia o príjmoch zo závislej čin-nosti za rok 2010 (riadok 10), ak ide o iného zamestnávateľa.

Údaje na riadku 00 sú bez zaokrúhlenia!

Riadok 01

A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiuUvedie sa rozdiel medzi riadkom 00 (úhrn príjmov) a poistným a príspevkami[písm. a)] a sumou uhradenou zdravotníckym zamestnancom za ďalšie vzdeláva-nie [písm. b)]. Tento údaj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

139



Týka sa zamestnanca v prípade, ak hrubé zdaniteľné príjmy v riadku 00 sú aspoň3 692,40 € a viac. Pre tých, ktorí majú príjmy nižšie, je tejto údaj bezvýznamný.

Riadok 02


Ak si zdravotnícky zamestnanec za roky 2008 a 2009 znížil ČZD z príjmov zo závis-lej činnosti o sumu úhrady za ďalšie vzdelávanie a nesplnil v roku 2010 požadova-né podmienky (napr. prestal študovať pred ukončením), povinný je zvýšiť základdane za rok 2010 o predmetnú sumu.


Tento riadok sa ho týka len v prípade, ak jeho hrubé zdaniteľné príjmy v riadku 00sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac.

Ak má zamestnanec príjmy nižšie ako 3 692,40 €, nárok na zamestnaneckú pré-miu v takomto prípade nemá, musí sa mu urobiť bežné ročné zúčtovanie preddav-kov. Dôvod je ten, že v takomto prípade sa nepočíta pri výpočte zamestnaneckejprémie skutočný základ dane (ale fiktívny z 12-násobku minimálnej mzdy). Nie jeteda čo zvýšiť. Základ dane bude možné reálne zistiť len v rámci „bežného“ ročnéhozúčtovania alebo v „bežnom“ daňovom priznaní. Pri nízkych príjmoch však pôjde ajtak len o formalitu, pretože po zohľadnení nezdaniteľnej sumy základu dane daňnevyjde žiadna (ak nejde o dôchodcu). Postup zo ZDP nie je jednoznačný.

Riadok 03

Tento riadok je súčtom riadka 01 a 02. Týka sa zamestnancov v rovnakých prípa-doch, ako je uvedené pri riadkoch 01 a 02. Suma sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Riadok 04 (vrátane riadkov 04a až 04f)


Tento riadok sa týka len zamestnancov, ktorí si neuplatňujú nárok na zamestna-neckú prémiu.

Riadok 04a

Sumu vo výške 4 025,70 € uvedie zamestnávateľ každému zamestnancovi, okrempoberateľov dôchodkov, ktorého základ dane (r. 03) je do výšky 15 387,12 € (86 x178,92 €). Nižšia suma ako 4 025,70 € sa uvedie v prípade,ak základ dane je vyšší akouvedená hranica.

Pri základe dane vyššom ako 15 387,12 € sa táto nezdaniteľná suma vypočítapodľa vzorca: (44 x 178,92) - (základ dane : 4). Takýto postup sa použije aj u toho za-mestnanca, ktorý začal príslušný dôchodok poberať v priebehu roku 2010 a nebol mupriznaný spätne k 1. 1. 2010 (alebo aj ku skoršiemu dátumu).

140

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Vypočíta sa rozdiel medzi 4 025,70 € (resp. sumou po krátení pri vyššom základedane) a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku za rok 2010. Zamestnávateľ túto sumuzistí v žiadosti a porovná ju s predloženým dokladom.

Suma nižšia ako 4 025,70 €, resp. po znížení pri vyššom základe dane ako15 387,12 €, sa uvedie aj tomu zamestnancovi, ktorý bol celý rok 2010 poberateľompríslušného dôchodku a zamestnancovi, ktorý ho začal poberať v priebehu roku 2010a bol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010. Tento postup sa použije aj u toho zamestnanca,ktorý bol k 1. 1. 2010 poberateľom predmetného dôchodku, ale sa ho v priebehu roku2010 vzdal.

Do výšky dôchodkov sa nezapočítava vianočný príspevok.

Žiadnu sumu zamestnávateľ neuvedie (resp. uvedie nulu) tomu zamestnancovi,ktorý bol celý rok 2010 poberateľom dôchodku alebo ho začal poberať v priebehu roku2010 a bol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010, ak úhrnná suma vyplateného príslušnéhodôchodku bola vo výške 4 025,70 € (resp. skrátená suma pri vyššom základe dane)a viac.

Zaokrúhlenie tejto nezdaniteľnej sumy sa vykoná na eurocenty nahor (§ 47ods. 1 ZDP).

Ak zamestnanec vyznačil v žiadosti, že je poberateľom dôchodku a neuviedoljeho výšku, resp. si nenárokuje na predmetný odpočet v tejto žiadosti, tak automatickyuvedený riadok nevyplní alebo sa uvedie nula.

Bližšie k dôchodcom pozri § 11 ZDP.

Riadok 04b

Ak si zamestnanec v rámci žiadosti (časť VII bod 2) uplatňuje nárok na nezdaniteľ-nú sumu na manželku, potom na základe údajov tam uvedených a výšky jeho základudane (r. 03) predmetná nezdaniteľná suma sa vypočíta nasledovne.

Suma vo výške 4 025,70 € sa uvedie v prípade, ak:

� základ dane zamestnanca (riadok 03) je do 31 489,92 € (176 x 178,92 €) a súčasne

� ak boli splnené podmienky celý rok (12 mesiacov) a súčasne

� ak manželka nemala v roku 2010 žiadne vlastné príjmy, ktoré sa berú do úvahy.

Ak táto manželka mala vlastné príjmy, suma 4 025,70 € sa musí znížiť o výšku príj-mov.

Ak zamestnancovi vyšiel v riadku 03 základ dane vyšší ako 31 489,92 €, kráti sasuma 4 025,70 € podľa vzorca: [(66,5 x 178,92) - (základ dane : 4)] - vlastné príjmy.

Uvedené výpočty platia za predpokladu, ak boli splnené podmienky celý rok.

Ak podmienky neboli splnené celý rok (vznik alebo zánik manželstva v priebehuroku 2010 alebo úmrtie), musí sa počítať pomerná suma zodpovedajúca 1/12 tejto

141


nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého bolisplnené podmienky na jej uplatnenie.

Žiadnu sumu zamestnávateľ neuvedie (resp. uvedie nulu) v prípade, ak si zamest-nanec v žiadosti neuplatňuje manželku ako vyživovanú osobu alebo ak nie sú splnenépodmienky (jej vlastné príjmy sú vyššie ako 4 025,70 €, resp. ako krátená suma z tituluvyššieho základu dane daňovníka atď.).

Riadok 04c

Zamestnávateľ zo žiadosti odpíše sumu príspevkov na DDS, ktoré si platil zamest-nanec (na základe dokladu, ak nebolo platenie realizované prostredníctvom zamest-návateľa, kedy sa vychádza zo mzdového listu).

Poznámka:

Súčasťou nie sú príspevky platené zamestnávateľom za zamestnanca. To je zdani-teľný príjem zo závislej činnosti, ktorý mal byť v čase plnenia zdaňovaný (má byť sú-časťou riadka 00).

Riadok 04d

Zamestnávateľ zo žiadosti odpíše sumu zamestnancom zaplatených finančnýchprostriedkov na účelové sporenie (na základe dokladu).

Riadok 04e

Zamestnávateľ zo žiadosti odpíše sumu zamestnancom zaplateného poistného naživotné poistenie (na základe dokladu).

Riadok 04f

Do tohto riadka zamestnávateľ spočíta sumy z riadkov 04c, 04d a 04e. Ak vyjdesuma nižšia ako 398,33 €, tak napíše výsledok a ak vyjde suma vyššia, napíše sumu398,33 €.

Spolu r. 04a + 04b + 04f

Spočítaním týchto riadkov vyjde celková nezdaniteľná časť základu dane zamest-nanca za rok 2010, ktorý si neuplatňuje zamestnaneckú prémiu.

Riadok 05

A. Tento riadok sa týka len tých zamestnancov, ktorí si neuplatňujú zamestna-neckú prémiu.

Do tohto riadka sa z riadka 03 (základ dane) odpočítasuma z riadka 04 (nezdaniteľ-ná časť), čím dostaneme základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane(podľa tlačiva ide o „zdaniteľnú mzdu“).

142

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Riadok 06


Vypočíta sa daň (19 % zo sumy uvedenej v riadku 05) so zaokrúhlením na euro-centy nadol.

Poznámka:

Ak ide o dôchodcu, u ktorého príjmy v riadku 00 sú do 2 012,875 €, daň = 0 (pozri§ 46 ZDP – s účinnosťou od 1. 1. 2011 dôchodcom sa v takomto prípade daň vráti lenv prípade, ak podajú daňové priznanie).


Daň = 0.

Riadok 07


Tohto zamestnanca sa tento riadok netýka.


Vypočíta sa základ dane podľa výšky posudzovaných príjmov uvedených v riadku00 nasledovne:

a) Ak sú posudzované príjmy zo závislej činnosti od 1 846,20 € do 3 692,40 € (od6-násobku minimálnej mzdy do jej 12-násobku – nie vrátane), tak sa uvedie zá-klad dane vypočítaný z 12-násobku minimálnej mzdy – napíše sa číslo3 199,20 € (stanovilo MF SR – pozri predposledný riadok na druhej strane tohtotlačiva).

b) Ak sú tieto príjmy od 3 692,40 € (vrátane) a viac, vypočíta sa skutočný základdane (= riadok 03).

Riadok 08


Tohto zamestnanca sa riadok netýka.


Uvedie sa počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie za-mestnaneckej prémie – podkladom je mzdový list a potvrdenia o príjmoch od ostat-ných zamestnávateľov, z ktorých táto skutočnosť vyplýva.

Môže byť uvedené číslo od 6 do 12. Ak je počet mesiacov 5 a menej, nárok na za-mestnaneckú prémiu nie je a zamestnancovi sa vykoná „bežné“ ročné zúčtovaniepreddavkov.

143


Riadok 09


Tohto zamestnanca sa riadok netýka.


Vypočíta sa zamestnanecká prémia podľa vzorca, ktorý je tam uvedený,t. j. {[(4 025,70 - r. 07) x 19 %] : 12} x r. 08. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty na-hor.

Riadky 10, 11, 12 a 13

Týkajú sa všetkých zamestnancov (A a B), ak si uplatňujú (alebo v priebehu rokauplatňovali) nárok na daňový bonus.

Riadok 10

Uvedie sa nárok na ročný daňový bonus – bez ohľadu na to, či bol alebo nebolv priebehu roka 2010 uplatňovaný. Ak si zamestnanec uplatňuje v žiadosti dodatočnenárok na daňový bonus (plný alebo len za niektoré mesiace), potom ak splnil pod-mienku minimálnej výšky príjmov, t. j. aspoň 6-násobok minimálnej mzdy (suma nariadku 00 je aspoň vo výške 1 846,20 €) a sú k dispozícii potrebné doklady, uvedie saplná suma.

Plná suma sa uvedie aj u zamestnanca, ktorý si daňový bonus celý rok 2010 uplat-ňoval a aj ho mal realizovaný.

Ak zamestnanec nemá dostatočne vysoké príjmy a v priebehu roka 2010 mu boldaňový bonus v niektorých mesiacoch priznaný, napíše sa do tohto riadka ako nároko-vý len do tejto výšky. Na dodatočne uplatnený daňový bonus nárok nemá.

Pripomíname, že za mesiace január až jún 2010 daňový bonus mesačne je 20 € nakaždé vyživované dieťa a za mesiace júl až december 2010 vo výške 20,02 €. Za celýrok 2010, pri splnení podmienok za 12 mesiacov, je daňový bonus vo výške 240,12 €

na každé vyživované dieťa.

Riadok 11

Uvedie sa zo mzdového listu zamestnanca a z potvrdení od ostatných zamestná-vateľov výška daňového bonusu, ktorý bol už priznaný a vyplatený všetkými zamestná-vateľmi v priebehu roku 2010 na všetky vyživované deti.

Riadok 12

Ak sa zamestnancovi ide vyplatiť dodatočne uplatnený daňový bonus (spravidlauplatnený v žiadosti, ale môže ísť aj o opravu), tak sa napíše suma na vyplatenie. Ideo prípad, kedy je nárokový daňový bonus (r. 10) vyšší ako už priznaný a vyplatený za-mestnancovi v priebehu roku 2010.

144

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Riadok 13

Ak sa stalo, že suma nárokového daňového bonusu (r. 10) je nižšia ako suma pri-znaného a už vyplateného v priebehu roku 2010 (r. 11), zamestnanec rozdiel bude mu-sieť vrátiť, ide o daňový bonus na vybratie.

Riadok 14


Uvedie sa úhrn preddavkov na daň z príjmovzo závislej činnosti, ktoré boli vypočí-tané pred zníženímo daňový bonus. Ide o preddavky na daň od všetkých zamestnáva-teľov – vrátane zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva. Tí za-mestnanci, ktorí si uplatňujú nárok na zamestnaneckú prémiu, dostanú zrazené pred-davky na daň automaticky vrátené v plnej výške.

Riadok 15


Uvedie sa suma dane vybranej zrážkou z príjmov, ktoré zamestnanec dobrovoľneuviedol v žiadosti (časť VI). Ďalej je podkladom mzdový list zamestnanca a potvrdeniao príjmoch.


Uvedie sa suma dane zrazenej z príjmov zo závislej činnosti v plnej výške (predpo-kladom je uvedenie všetkých aj takto zdanených príjmov zo závislej činnosti). Problé-mom je, že z povinného tlačiva žiadosti to jednoznačne nevyplýva. Podstatné je všakznenie v § 32a ZDP.

Riadok 16


Uvedie sa kladný rozdiel medzi riadkom 06 (daň) a riadkami 14 (preddavky na daň)a 15 (zrazená daň). Ide o nedoplatok na dani neupravený o daňový bonus.


Keďže daň u takéhoto zamestnanca sa rovná nule, výsledok vyšší ako nula uňhoteoreticky neprichádza do úvahy.

Riadok 17

Tento riadok sa môže týkať všetkých zamestnancov, u ktorých vyjde preplatokdane neupravený o daňový bonus, t. j. ak vyjde číslomenšie ako nula z rozdielu medziriadkom 06 (daň) a riadkami 14 a 15.

Odporúčame napísať číslo v absolútnej hodnote (bez znamienka mínus), pretožeinak v riadku 18, keďže číslo z riadka 17 sa odpočítava, by nevyšiel správny výsledok(matematicky: „mínus“ mínus „mínus“ = „plus“).

145


Riadok 18

Tento riadok sa týka všetkých zamestnancov (A a B).

Ak vyjde číslo väčšie ako nula (+), tak ide o nedoplatok na dani (daň na úhradu)a ak vyjde číslo nižšie ako nula (-), vyšiel preplatok na dani (ktorý sa zamestnancovimusívyplatiť). Tieto výsledky sú vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

Matematicky by mal byť vo vzorci výpočtov riadok 17 uvedený ako „plus“, keďže vovzorci v riadku 17 je záporné číslo (+ - = -). Na túto skutočnosť je potrebné pamätať,inak nevyjde ten správny výsledok.

Na záver prvej strany zamestnávateľ uvedie svoje identifikačné údaje a podpis. Dá-tum by mal byť najneskôr do konca marca 2011.

Poznámka:

V poslednom riadku na prvej strane je poznámka, ktorá nie je aktuálna, pretože tototlačivo nemôže nahrádzať potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti. Nemôže ísťnad rámec zákona! Zamestnávateľ potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti musívystaviť každému zamestnancovi v zmysle § 39 ods. 5 a 6 ZDP. Tieto potvrdenia súdokladmi o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, prípad-ne evidencii. Tlačivo ročné zúčtovanie preddavkov obsahuje aj iné údaje (aj od ďal-ších zamestnávateľov a dodatočne uplatnené nároky).Z ustanovenia § 39 ods. 5 ZDP vyplýva, že aj zamestnancovi, ktorému zamest-návateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, musí vystaviť a doručiť potvr-denie o príjmoch do konca apríla nasledujúceho roka.Tento problém sa každý rok opakuje.

II. časť

Táto časť tlačiva sa týka všetkých zamestnancov (A a B), ktorým zamestnávateľ užvykonal ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010, v prípade, ak sa napriek tomu roz-hodnú podať daňové priznanie. Ak požiadajú tohto zamestnávateľa o vystavenie potvr-denia o príjme (ak ho už nemajú), tak je zamestnávateľ povinný vystaviť im ho do desia-tich dní od obdržania žiadosti. Z uvedeného dôvodu vyznačí deň jej doručenia. V na-sledovnej tabuľke vyznačí podľa predtlače jednotlivé sumy zrazených nedoplatkova preplatkov s príslušnými dátumami a zostatky, ktoré ešte nebudú v tom čase so za-mestnancom vysporiadané.

Bližšie pozri poznámku 5 v tomto tlačive.

Keďže by nemalo ísť o štandardnú situáciu (zamestnanec svojím podpisom v žia-dosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov prehlasuje, že iné príjmy nemal,t. j. že nie je povinný podať daňové priznanie), problematike sa ďalej nevenujeme.

Pozri tlačivo v rámci príkladov.

146

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane

Ak zamestnanec, ktorému bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov, požiadatohto zamestnávateľa o potvrdenie o zaplatení dane na účely použitia 2 % dane naosobitné účely, zamestnávateľ je povinný vystaviť mu ho. Má to však význam len vtedy,ak podiel zaplatenej dane (2 %) zamestnanca je aspoň 3,32 €, čo zodpovedá dani vovýške 165,97 € (§ 39 ods. 7 ZDP).

Toto potvrdenie je povinnou prílohou vyhlásenia podaného daňovníkom na uvede-ný účel správcovi dane. Daň musí byť vysporiadaná najneskôr do konca apríla 2011.

Vo vyhlásení môžu zamestnanci uviesť len jedného prijímateľa (právnickú osobu),s uvedením príslušnej sumy, podobne ako pri podaní daňového priznania aj ostatní da-ňovníci. Vzor tlačiva vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane prerok 2010 vydalo MF SR tiež vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010. Ide o rovnakývzor tlačiva, aký platil pre rok 2009.

Toto tlačivo vypĺňa zamestnanec a priloží k nemu tlačivo potvrdenia o zaplatenídane. Odovzdá ich spolu najneskôr do konca aprílasvojmu správcovi dane (daňovémuúradu podľa miesta trvalého pobytu). Za zaplatenú daň na tento účel sa považuje u fy-zických osôb daň znížená o daňový bonus.

Možných prijímateľov za rok 2010 je možné nájsť v centrálnom registri prijímateľovuvedenom Notárskou komorou SR a na internetovej stránke www.rozhodni.sk. Tlačivoo zaplatení dane vyplní zamestnávateľ podľa vyznačených riadkov z tabuľky Ročnézúčtovanie. Uvádzame ho v rámci príkladu.

Vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov na dani

Preplatky na dani

Ak vznikne z ročného zúčtovania preddavkov preplatok na dani, zamestnávateľ jepovinný zamestnancovi vyplatiť ho bez žiadosti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl2011. Môže tak spraviť aj skôr. Platí to aj na vyplatenie zamestnaneckej prémie.

O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania preddavkov zníži zamestnávateľ odvod zra-zených preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca roka 2011 alebo ak muselz vlastných prostriedkov zaplatiť zamestnancom dodatočne uplatňovaný daňový bo-nus, požiada o vrátenie dlžnej sumy v rámci štvrťročného prehľadu a správca dane do15 pracovných dní mu žiadané prostriedky vráti (§ 35 ods. 7 ZDP). Ďalšou „výhodnou“možnosťou je požiadať o vrátenie predmetnej sumy podľa § 40 ods. 8 ZDP. Správcadane do jedného mesiaca od doručenia žiadosti prostriedky vráti. Uvedené sa týka rov-nako aj zamestnaneckej prémie.

Nedoplatky na dani

Ak vznikne z ročného zúčtovania nedoplatok na dani, zamestnávateľ ho môže za-mestnancovi zrážať z príjmovaž do konca roku 2011. Platí to však len vtedy, ak je ten-to nedoplatok na dani vyšší ako 3,32 €. Nedoplatok 3,32 € a nižší musí zamestnávateľ

147


zamestnancovi zraziť z príjmu v prípade, ak si tento zamestnanec dodatočne uplatňo-val nárok na daňový bonus a v prípade, ak sa rozhodol alebo rozhodne, aby 2 % nímzaplatenej dane boli použité na osobitné účely.

Ak bude zamestnanec posielať na svoj daňový úrad vyhlásenie na tento účel spolus potvrdením o zaplatení dane, zamestnávateľ mu nedoplatok na dani (aj keď je nižšíako 3,32 €) zrazí z príjmov najneskôr do 30. apríla 2011. Zamestnávateľ nedoplatok nadani (resp. jeho časť alebo daňový bonus neoprávnene vyplácaný v priebehu roka) zra-zí zamestnancovi z príjmu a odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvodpreddavkov na daň. Odvod preddavkov na daň zníži o prípadné zaplatené daňové bo-nusy.

Môže sa však stať, že zamestnanec, ktorému vyšiel nedoplatok na dani z ročnéhozúčtovania preddavkov, už od zamestnávateľa príjmy zo závislej činnosti nepoberáalebo mu nie je možné podľa osobitných predpisov zrážku vykonať. V takom prípadenedoplatok na dani vyberie od zamestnanca príslušnýsprávca dane (podľa jeho trvalé-ho pobytu).

Zamestnávateľ má povinnosť do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala aleboju zistil, zaslať tomuto správcovi dane na uvedený účel všetky potrebné doklady. Tútooznamovaciu povinnosť zamestnávateľ má len v prípade, ak je nedoplatok vyšší ako3,32 €, resp. aj pri nižšom nedoplatku v prípade, ak sa zamestnanec rozhodne podaťna daňový úrad vyhlásenie o použití dane na osobitné účely. O tejto skutočnosti všakzamestnávateľ musí byť oboznámený.

Zamestnanec bude povinný nedoplatok na dani uhradiť miestne príslušnémusprávcovi dane rovnako do konca roku 2010.

Príklady vykonania ročného zúčtovania preddavkov

Na záver uvádzame typické názorné príklady na ročné zúčtovanie preddavkov zarok 2010 aj na platných tlačivách. Uvádzame len vymyslené mená a priezviská za-mestnancov, ostatné identifikačné údaje a ani mená (názvy) zamestnávateľov neuvá-dzame. Uvedieme dva príklady na ročné zúčtovanie „bežné“ (preplatok/nedoplatok nadani) a dva príkladyna zamestnaneckú prémiu (podľa výšky posudzovaných príjmov).

Príklad č. 1:Zamestnanec Ján Bežný mal v roku 2010 príjem na základe pracovného pomeru lenod jedného zamestnávateľa („D“), u ktorého mal príjmy zdaňované preddavkami nadaň. V niektorých mesiacoch mal príjem aj na dohodu o vykonaní práce. Príjmy bolizdaňované spolu mesačnými preddavkami na daň.Dva mesiace bol práceneschopný (jún a júl).Celý rok 2010 mal u tohto zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmovzo závislej činnosti za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a od sep-tembra 2010 aj uplatnenia daňového bonusu na jedno dieťa, ktoré sa mu narodilo13. septembra 2010. Túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi vo vyhlásení na zda-nenie príjmov zo závislej činnosti spolu s predložením dokladu až v priebehu mesiaca

148

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

októbra 2010. Z uvedeného dôvodu mu bolo možné mesačný daňový bonus aplikovaťprvýkrát až za mesiac november 2010.Okrem toho mal príjem od ďalšieho zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnostis odmenou vždy do 165,97 €, ktorá bola zdaňovaná zrážkou dane.V žiadosti o ročné zúčtovanie preddavkov u zamestnávateľa „D“ za rok 2010 si doda-točne uplatňuje nárok na daňový bonus za mesiace september a október 2010(2 x 20,02 = 40,04 €). Uplatňuje si manželku ako vyživovanú osobu (vlastné príjmymala vo výške 4 000 €).Žiada súčasne o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na osobitné účely.Nebol poberateľom dôchodku.Zo mzdového listu zamestnávateľa vyplývajú nasledovné číselné údaje:Hrubé príjmy: 25 000 €

Povinné poistné: 2 782,40 €

Preddavky pred znížením o daňový bonus: 3 602,60 €

Realizovaný daňový bonus za mesiace XI. a XII. 2010 vo výške spolu 40,04 € (2 x 20,02)Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie):r. 00 Úhrn príjmov 25 000 €

a) Poistné 2 782,40 €

r. 01 Základ dane 22 217,60 € (25 000 - 2 782,40) €

r. 03 Základ dane upravený 22 217,60 €

r. 0404a Nezd. suma na daňovníka 2 318,08 €

*)

04b na manželku 25,70 € (4 025,70 - 4 000)Spolu nezd. sumy 2 343,78 €

r. 05 Zdaniteľná mzda 19 873,82 € (22 217,60 - 2 343,78)r. 06 Daň 3 776,02 €

r. 10 Nárok na daňový bonus 80,08 € (4 x 20,02)r. 11 Daňový bonus priznaný 40,04 € (2 x 20,02)r. 12 Daňový bonus na vyplatenie 40,04 € (80,08 - 40,04)r. 14 Úhrn preddavkov na daň 3 602,60 €

r. 16 Nedoplatok na dani neupravený 173,42 € (3 776,02 - 3 602,60)r. 18 Nedoplatok konečný + 133,38 € (173,42 - 40,04)

*) Z dôvodu, že základ dane tohto zamestnanca bol vyšší ako 15 387,12 €, bolo po-trebné základnú nezdaniteľnú sumu krátiť, vypočíta sa nasledovne:(44 x 178,92) - (22 217,60 : 4) = 7 872,48 - 5 554,40 = 2 318,08 €

K nedoplatku na dani došlo z dôvodu krátenia ročnej nezdaniteľnej sumy na daňovní-ka, ktorý si ju uplatňoval vo výške 1/12 ročnej sumy v priebehu roka 10 mesiacov.

149


Tento nedoplatok bol zmiernený o dodatočne uplatnený daňový bonus za dva mesiaceneuplatnenia (september a október).

Keďže zamestnanec požiadal o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na použitie2 % na osobitné účely, zamestnávateľ ho vystaví.

Podiel 2 % dane (zamestnanec napíše do vyhlásenia) = 73,92 €

(2 % z 3 695,94 €)

(3 776,02 - 80,08 = 3 695,94)

Zaokrúhlenie sa vykoná na dve desatinné miesta (§ 47 ods. 2 ZDP).

Pozri tlačivá – Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania, tabuľku Ročné zúčtovaniea potvrdenie o zaplatení dane (príloha č. 1, str. 154).

Príklad č. 2:Zamestnanec Peter Predbežný mal v roku 2010 príjmy zo závislej činnosti od trochzamestnávateľov. U zamestnávateľa „A“ (od 1. 1. 2010 do 30. 4. 2010) a aj u zamest-návateľa „B“ (od 1. 5. 2010 do 30. 11. 2010) mal podpísané vyhlásenie za účelomuplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu na jedno dieťa pocelý čas trvania pracovného pomeru.

V septembri 2010 mal celý mesiac neplatené voľno, kedy nemal zdaniteľné príjmy zozávislej činnosti a ani vyplatený daňový bonus.

Od zamestnávateľa „C“ mal od 1. 1. 2010 do 30. júna 2010 pravidelne vyplácaný prí-jem na základe dohody o pracovnej činnosti vo výške 100 € mesačne, ktorý bol zdaňo-vaný zrážkou dane.

Počas mesiaca decembra 2010 bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodi-ny, mal vyplatenú podporu v nezamestnanosti. V roku 2010 nebol poberateľom žiadne-ho dôchodku.

O ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 požiadal zamestnávateľa „B“ do 15. febru-ára 2010, podpísal preňho vyhlásenie na tlačive vydanom MF SR. Pozri tlačivo na kon-ci.

Iné zdaniteľné príjmy (okrem úrokov z úspor pripísaných v banke) nemal. Vyhral v loté-rii 2 300 €, ale to je príjem od dane oslobodený.

V ročnom zúčtovaní preddavkov na uvedené príjmy, ako ani na nemocenské dávkya podporu v nezamestnanosti nebudeme prihliadať.

Príjmy od zamestnávateľa „C“ sú síce daňovo vyrovnané, ale zamestnanec sa rozho-dol dobrovoľne ich zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov. Z uvedeného dôvoduzrazená daň sa mu započíta ako preddavok na daň.

V žiadosti si tento zamestnanec dodatočne uplatňuje nárok na:

� daňový bonus na jedno dieťa za mesiace september (mal neplatené voľno) a de-cember 2010 (bol nezamestnaný), kedy nemal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti(20,02 x 2 = 40,04 €),

150

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

� nezdaniteľnú sumu na vyživovanú manželku, s ktorou žil v domácnosti celý rok2010 a ktorá mala vlastné príjmy vo výške 3 500 € (príjmy zo zamestnania po zníže-ní o zaplatené povinné poistné, peňažný príspevok za opatrovanie), k čomu za-mestnanec predložil sobášny list a

� nezdaniteľnú sumu z titulu zaplatenia 250 € na životné poistenie (o čom predložildoklad).

Súčasne zamestnanec požiadal o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely vy-hlásenia o použití 2 % dane na osobitné účely.Predložil načas potvrdenie o zdaniteľnom príjme od zamestnávateľov „A“ a „C“.Z potvrdenia od zamestnávateľa „A“ vyplývajú nasledovné údaje:Príjmy boli zúčtované a vyplatené za mesiace: I. až IV.Hrubé príjmy: 2 000 €

Povinné poistné: 264 €

Preddavky na daň pred znížením o daňový bonus: 93,56 €

Vyplatený daňový bonus: 80 € (4 x 20 €)Z potvrdenia od zamestnávateľa „C“ vyplývajú nasledovné údaje:Príjmy boli zúčtované a vyplatené za mesiace: I. až VI. 2010Hrubé príjmy: 600 €

Daň vybratá zrážkou: 114 €

Pozri tlačivá potvrdení.Podklady zo mzdového listu tohto zamestnanca u zamestnávateľa „B“, ktorý vykoná-va ročné zúčtovanie preddavkov, sú nasledovné (zúčtované za mesiace V. – VIII. a X.– XI. 2010):Hrubé príjmy: 2 400 €

Povinné poistné: 318 €

Preddavky na daň pred znížením o daňový bonus: 13,14 €

Vyplatený daňový bonus: 120,08 € [(20 x 2) + (20,02 x 4)]Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie):r. 00 Úhrn príjmov 5 000 € (2 000 + 2 400 + 600)

a) Poistné 582 € (264 + 318)r. 01 Základ dane 4 418 € (5 000 - 582)r. 03 Základ dane upravený 4 418 €

r. 0404a Nezd. suma na daňovníka 4 025,70 €

04b Na manželku 525,70 € (4 025,70 - 3 500)04e Životné poistenie 250 €

04f Nezd. suma do 398,33 € 250 €

151


Spolu nezd. sumy 4 801,40 €

r. 05 Zdaniteľná mzda 0 € (4 418 - 4 801,40)r. 06 Daň 0 €

r. 10 Nárok na daňový bonus 240,12 € (celoročný)r. 11 Daňový bonus priznaný 200,08 €

r. 12 Daňový bonus na vyplatenie 40,04 € (240,12 - 200,08)r. 14 Úhrn preddavkov na daň 106,70 € (93,56 + 13,14)r. 15 Suma dane vybratej zrážkou 114 €

r. 17 Preplatok na dani neupravený - 220,70 € (0 - 106,70 - 114)r. 18 Preplatok konečný - 260,74 €

K preplatku na dani došlo z dôvodu:

� uplatnenia plnej ročnej nezdaniteľnej sumy základu dane (na daňovníka), t. j. aj zadva mesiace neuplatnenia (september a december),

� dodatočného uplatnenia daňového bonusu za dva mesiace,

� uplatnenia nezdaniteľnej sumy na manželku a

� platenia príspevkov na životné poistenie.Potvrdenie o zaplatení dane zamestnávateľ nevystaví, pretože nie sú splnené pod-mienky (daň po znížení o daňový bonus nie je aspoň 3,32 €).(Vyplnené tlačivá – príloha č. 2, str. 158)

Príklad č. 3:Zamestnanec František Prémiový si v ročnom zúčtovaní za rok 2010 uplatňuje nárokna zamestnaneckú prémiu. Posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti mal vovýške 3 500 € (na základe pracovného pomeru). Poberal ich sedem mesiacov (II. –VIII.) od jedného zamestnávateľa (F). Uplatňoval si uňho nárok na daňový bonus nadve maloleté deti. Mal ho aj realizovaný spolu vo výške 280,08 €.V žiadosti o ročné zúčtovanie si uplatňuje doplatenie daňového bonusu za zvyšné me-siace (I., IX. – XII.), t. j. v sume 200,16 €. Preddavky na daň pred znížením o daňovýbonus boli nulové. Podmienky spĺňa.Postup pri posudzovaných príjmoch zo závislej činnosti v rozpätí od 1 846,20 €

do 3 692,40 €

Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie):r. 00 Úhrn príjmov 3 500 €

r. 06 Daň 0r. 07 Základ dane 3 199,20 €

1)

r. 08 Počet mesiacov 7 (II. – VIII.)

r. 09 Zamestnanecká prémia 91,61 €2)

r. 10 Nárok na daňový bonus 480,24 € (240,12 x 2 deti)

152

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

r.11 Daňový bonus už vyplatený 280,08 €3)

r. 12 Daňový bonus na vyplatenie 200,16 € (480,24 - 280,08)

r.18 Preplatok - 291,77 € (0 - 91,61 - 200,16)1) Ide o základ dane vypočítaný z 12-násobku minimálnej mzdy – suma 3 199,20 € je stanovená MF SR (pozri

pomôcku na konci tejto tabuľky Ročné zúčtovanie). Dôvod – hrubé zdaniteľné posudzované príjmy zo závis-lej činnosti mal tento daňovník v rozpätí od 1 846,20 € do 3 692,40 € (od 6-násobku MM do 12-násobku MM).

2) {[(4 025,70 - 3 199,20) x 19 %] : 12} x 7 = [(826,50 x 19 %) : 12] x 7 = (157,035 : 12) x 7 = 13,0862 x 7 = 91,61 €

3) [(5 x 20) + (2 x 20,02)] x 2 deti = (100 + 40,04) x 2 = 140,04 x 2 = 280,08 €

Preplatok na dani vyšiel z dôvodu vyplatenia zamestnaneckej prémie a dodatočneuplatneného daňového bonusu.

(Vyplnené tlačivá – príloha č. 3, str. 163)

Príklad č. 4:Zamestnanec Marek Zamestnanecký si v ročnom zúčtovaní za rok 2010 uplatňujenárok na zamestnaneckú prémiu. Posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnostimal vo výške 3 700 € (na základe pracovného pomeru). Poberal ich osem mesiacov(I. – VIII.) od jedného zamestnávateľa (ABC). Neuplatňoval si uňho nárok na daňovýbonus.

Zrazené preddavky na daň predstavovali uňho sumu spolu vo výške 99,60 €. Pod-mienky spĺňa.

Postup pri posudzovaných príjmoch zo závislej činnosti vyšších ako 3 692,40 €

Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie):

r. 00 Úhrn príjmov 3 700 €

a) Poistné 495 €

r. 01 Základ dane 3 205 €

r. 03 Základ dane upravený 3 205 €

r. 06 Daň 0 €

r. 07 Základ dane 3 205€

r. 08 Počet mesiacov 8 (I. – VIII.)

r. 09 Zamestnanecká prémia 103,96 €1)

r. 14 Preddavky na daň 99,60 €

r. 17 Preplatok dane neupravený 99,60 € (0 - 99,60)

r.18 Preplatok - 203,56 € (0 - 99,60 - 103,96)

1) {[(4 025,70 - 3 205) x 19 %] : 12} x 8 = [(820,70 x 19 %) : 12 ] x 8 = (155,933 : 12) x 8 = 12,9944 x 8 =

103,9552, po zaokrúhlení: 103,96 €

Pozri tlačivá – žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania a tabuľka Ročné zúčtovanie(príloha č. 4, str. 167).

153


154

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Príloha č. 1 (k príkladu č. 1):

155


156

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

157


158

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011


159


160

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

161


162

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

163



164

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

165


166

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

167



168

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

169


Ročné zúčtovanie poistnéhona verejné zdravotné poistenieza rok 2010 zamestnancaa zamestnávateľa

Ing. Jolana Strýčková

RZZP za rok 2010 sú platitelia poistného povinní vykonať podľa zákonač. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZZP“) a vyhlášky MZ SR č. 10/2011 Z. z. (ďalej len „novela vy-hlášky“), ktorou sa s účinnosťou od 15. 1. 2011 mení a dopĺňa vyhláškaMZ SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov napoistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistnéhoa povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív roč-ného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len„vyhláška“). Vyhláška je vykonávacím predpisom k § 19 ods. 22 ZZPa § 20 ods. 7 ZZP.

1. Zmeny podľa novely vyhlášky

Do vyhlášky sa dopĺňa iba:

� § 7 ods. 4, podľa ktorého sa upresňuje zaokrúhľovanie, ktoré bolo ustanovené eštev Sk, na zaokrúhľovanie na najbližší eurocent nadol a

� § 13e, podľa ktorého sa upravuje vymeriavací základ pre platiteľa poistného podľa§ 11 ods. 2 ZZP (samoplatiteľa) pre rok 2010 nasledovne:

Do vymeriavacieho základu platiteľa podľa § 11 ods. 2 ZZP sa na účely RZZP zarok 2010 zahŕňa:

a) príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu vyplatený a zúčtovaný plati-teľom príjmuv rozhodujúcom období, v ktorom ani jeden deň nebol zamestnancom,samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou podľa § 11 ods. 8 písm. n) ZZP(osoba, ktorá poberá náhradu príjmu pri dočasnej PN, nemocenské, ošetrovnéalebo materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného ob-dobia podľa zákona o sociálnom poistení, ktorej zanikol nárok na ošetrovné po

170

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa zákona o sociálnompoistení a trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti),

b) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutý v rozhodu-júcom období, ktorý podlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, okremvyňatých príjmov podľa § 13 ods. 20 ZZP dosiahnutých v rozhodujúcom období.

Novela vyhlášky obsahuje oproti minulému roku iba zmeny v tlačivách ročnéhozúčtovania:

� rok 2009 sa zmenil na rok 2010,

� zaktualizovali sa čísla v tlačivách tak, aby korešpondovali s rokom 2010 (suma mi-nimálnej mzdy, vymeriavací základ pre samoplatiteľov a poistencov štátu atď.).

V roku 2010 sa určuje maximálny mesačný a maximálny ročný vymeriavací základz priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2008. Pri vykonaní RZZP za rok 2010 jepotrebné zohľadňovať tieto sumy:

� maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 2 169,09 € (723,03 x 3) a

� maximálny ročný vymeriavací základ v sume 26 029,08 €/rok (723,03 x 36).

2. Podstata RZZP

RZZP musí podať štát a každý poistenec, ktorý bol v roku 2010 čo len jeden deňprihlásený v príslušnej zdravotnej poisťovni ako SZČO, pričom nie je podstatné, či do-siahol zisk alebo stratu. Zamestnávateľ a ostatní poistenci – zamestnanci, samoplatite-lia a poistenci štátu, musia podať RZZP iba v prípade, ak u nich vznikli skutočnosti, nazáklade ktorých sú v zmysle ZZP povinní RZZP vykonať. SZČO a samoplatitelia vyko-najú RZZP sami. Za zamestnanca môže pri splnení podmienok ustanovených v ZZPvykonať RZZP jeho posledný zamestnávateľ za rok 2010, ak je v čase podania žiadostio vykonanie RZZP stále jeho zamestnancom.

Príjmy, ktoré je potrebné v rámci RZZP zúčtovať, sú započítateľné príjmy, ktoréplatiteľ poistného dosiahol za rozhodujúce obdobie, a to za rok 2010. Ide o:

� príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a

� príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP.

Do započítateľných príjmov nepatria:

� vyňaté príjmy a

� príjmy, ktoré platiteľ poistného dosiahol mimo územia SR.

171

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

Vyňaté príjmyVyňaté príjmy sa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného nezahŕ-

ňajú. Vyňaté príjmy od 1. 1. 2008 ustanovuje § 13 ods. 20 ZZP. Za vyňaté príjmy sa po-važujú:

� príjmyz výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z.,

� príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP,

� príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP okrem príjmu zo závislejčinnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bo-nus podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP a ide o príjemnepresahujúci 165,97 €/mesiac,

� príjmy z dohôd o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov a o pracovnej čin-nosti u osôb uvedených v § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) a u) ZZP. Sú to osoby,za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát.

Započítateľné príjmy tvoria vymeriavací základ poistenca. Od 1. 1. 2009 sa podľa§ 13 ods. 13, § 16 ods. 1 a § 19 ods. 9 ZZP vymeriavací základ a preddavky na poistnéna zdravotné poistenie zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ sa obmedzuje minimálnou a maximálnou výškou. Jeho sumysú pre rok 2010 určené nasledovne:

Minimálne mesačné vymeriavacie základy v roku 2010 €/mesiac

Minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca 307,70

Minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO 319,57

Minimálny mesačný VZ samoplatiteľa v roku 2010 206,60

Minimálne ročné vymeriavacie základy v roku 2010 €/rok

Minimálny ročný vymeriavací základ zamestnanca 3 692,40

Minimálny ročný vymeriavací základ SZČO 3 834,84

Minimálny ročný VZ samoplatiteľa v roku 2010 2 479,20

Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca 2 169,09

Maximálny ročný vymeriavací základ zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa 26 029,08

Minimálne a maximálne preddavky na poistné €/mesiac

Minimálny preddavok zamestnancaMinimálny preddavok zamestnanca zo ZPMaximálny preddavok zamestnanca

12,306,15

86,76

Minimálny preddavok zamestnávateľa za zamestnancaMinimálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca zo ZPMaximálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca

30,7715,38

216,90

172

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Minimálne a maximálne preddavky na poistné €/mesiac

Minimálny preddavok SZČOMinimálny preddavok SZČO zo ZPMaximálny preddavok SZČO

44,7322,36

303,67

Minimálny preddavok samoplatiteľaMinimálny preddavok samoplatiteľa zo ZPMaximálny preddavok samoplatiteľa

28,9214,46

303,67

3. Oslobodenie poistencov od povinnosti vykonaťa podať RZZP

Podľa § 19 ods. 1 ZZP sa povinnosť podať RZZP nevzťahuje na poistenca, ktorý:

a) počas celého kalendárneho roka 2010 nebol SZČO a súčasne:

� v čase, keď bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, úhrn jeho vymeria-vacích základov nepresiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, a tosumu 2 479,20 €/rok okrem vyňatých príjmov,

� v čase, keď bol samoplatiteľom, jeho príjem samoplatiteľa nepresiahol úhrnminimálnych základov samoplatiteľa, a to sumu 2 479,20 €/rok okrem vyňatýchpríjmov a

� v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy zamestnanca vo všetkých me-siacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDPokrem vyňatých príjmov;

b) počas roka 2010 nebol SZČO a súčasne počas celého kalendárneho roka 2010 bolzamestnancom a jeho príjmy zamestnanca vo všetkých mesiacoch u všetkýchzamestnávateľov jednotlivo presiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podlie-hajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov.

4. Sadzba poistného

Podľa § 12 ZZP je sadzba poistného pre:

a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu; ak je zamestnanec osoba so zdravot-ným postihnutím, sadzba poistného je 2 %,

b) zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu (zamestnanec, ktorý nie je SZČOa má príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov); ak je zamestnanec osoba sozdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %,

c) SZČO 14 % z vymeriavacieho základu, ak je SZČO so zdravotným postihnutím,sadzba poistného je 7 %,

173


d) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdra-votným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 %,

e) samoplatiteľa 14 % z vymeriavacieho základu, ak je poistenec osoba so zdravot-ným postihnutím, sadzba poistného je 7 %,

f) štát 4 % z vymeriavacieho základu (podľa prechodných ustanovení ZZP štát platínasledovne: podľa § 31i ZZP bola sadzba poistného pre štát v roku 2010 vo výške4,78 % z vymeriavacieho základu).

5. Termíny vykonania RZZP za rok 2010

Termíny vykonania RZZP za rok 2010 sú podľa § 19 ZZP ustanovené takto:

� do 7. februára 2011 je lehota, dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi(ak o to požiadal) doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch, resp. ak zamest-nanec požiada neskôr o vydanie dokladu, tak zamestnávateľ je povinný ho vydaťdo 15 kalendárnych dní;

� do 15. februára 2011 je lehota, dokedy môže zamestnanec písomne požiadať po-sledného zamestnávateľa (v roku 2010), ak je v čase žiadosti jeho zamestnanec,o vykonanie RZZP za rok 2010. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období sú-časne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvekz nich o vykonanie RZZP z úhrnnej sumy príjmov od všetkých zamestnávateľov.K tomu predloží doklad s údajmi od všetkých ostatných zamestnávateľov. Zamest-nanec nemôže požiadať o vykonanie RZZP svojho bývalého zamestnávateľa;

� do 31. marca 2011 je lehota, dokedy sa musívykonať a na príslušnomtlačive podaťRZZP v zdravotnej poisťovni, v ktorej boli platitelia poistení v roku 2010;

� do 31. marca 2011 je lehota, dokedy musí zamestnávateľ oznámiť zamestnancovivýsledok (preplatok/nedoplatok) z RZZP za rok 2010, pokiaľ dosiahol sumu najme-nej 3 eurá;

� do 30. apríla 2011 je lehota, dokedy musípoistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vy-konal RZZP, oznámiť ostatným platiteľom poistného výsledok (preplatok/nedopla-tok) z RZZP za rok 2010, pokiaľ dosiahol sumu najmenej 3 eurá;

� do 31. mája 2011 je lehota na odovzdanie tlačiva „Oznámenie zamestnávateľao preplatkoch a nedoplatkoch“, kde zamestnávateľ uvedie výsledný preplatok alebonedoplatok zamestnávateľa za zamestnancov konkrétnej zdravotnej poisťovne;

� do 30. júna 2011 je lehota, dokedy platitelia poistného zaplatia zdravotnej poisťov-ni nedoplatok z RZZP za rok 2010 a zdravotná poisťovňa vráti platiteľom preplatkyz RZZP za rok 2010, ak ich výška dosiahla sumu najmenej 3 eurá.

V tomto termíne je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZZP za rok 2010 so štá-tom (za poistencov štátu) na základe údajov z centrálneho registra poistencov a podať

174

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

ho MZ SR. K RZZP priloží skutočný denný počet poistencov štátu za predchádzajúcikalendárny rok.

Po uplynutí lehoty na podanie RZZP poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykoná-va RZZP za zamestnanca, je povinný podať dodatočné RZZP, ak zistí, že nedoplatokalebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v RZZP. Nedoplatok alebopreplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do 3 mesiacov ododňa podania dodatočného RZZP.

Podľa § 19 ods. 20 ZZP od 1. 1. 2009 platí, že ak má platiteľ poistného na základerozhodnutia daňového úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je po-vinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania da-ňového priznania. Rozhodnutie daňového úradu o predĺžení lehoty na podanie daňo-vého priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôrv deň určený na podanie RZZP.

6. Typy tlačív pre vykonanie RZZP za rok 2010

Typ tlačiva Použijú títo poistenci:

Typ A zamestnanec, ak vykoná RZZP sámzamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

Typ B SZČO

Typ C samoplatiteľ

Typ tlačiva Listy tlačivapri súbehu*

Použijú títo poistenci:

Typ S s listom SA zamestnanec, ak vykoná RZZP sámzamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

s listom SB SZČO

s listom SC samoplatiteľ

s listom SD poistenec, ktorý sa v roku 2010 považoval za zamestnanca, nepovažoval sa zaSZČO a mal v roku 2010 príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov

Typ X ** s listom XA zamestnanec, ak vykoná RZZP sámzamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

s listom XB SZČO

s listom XC samoplatiteľ

s listom XD poistenec, ktorý sa v roku 2010 považoval za zamestnanca, nepovažoval sa zaSZČO a mal v roku 2010 príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov

175


Použite typov tlačív B, S a X pre poistenca, ktorý bol SZČO

Typ tlačiva Listy tlačiva pri súbehu* SZČO a súbeh iného poistenia v roku 2010

Typ B SZČO, ktorá bola celý rok iba SZČO, nemala inú kategóriu poistenca

Typ S s listom SB a SA SZČO, ktorá bola aj zamestnanec

s listom SB a SC SZČO, ktorá bola aj samoplatiteľ

Typ X** s listom XB a XA SZČO, ktorá bola aj zamestnanec

s listom XB a XC SZČO, ktorá bola aj samoplatiteľ

* Listy sa použijú pri súbehu podľa toho, k akej kombinácii poistenia v roku 2010 do-šlo. Napr.: SA a SA, SA a SB, SA a SD atď., XA a XA, XA a XB, XA a XD atď.

** Typ X použije každý poistenec, u ktorého počas roka 2010 došlo k zmene sadzbypoistného a úhrn jeho vymeriavacích základov za rok 2010 bol nižší ako 3 692,40 €.

Ak bola SZČO v roku 2010 aj zamestnancom alebo ak si zamestnanec vykonáRZZP sám, tak sa použijú aj tieto tlačivá:

� ŽIADOSŤ za rok 2010 o vystavenie dokladu o výške príjmu a o zaplatených pred-davkoch na verejné zdravotné poistenie za rok 2010

� Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010

� Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010

� Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010

7. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa

Na zamestnanca sa podľa § 13 ods. 15 ZZP vzťahuje minimálny základ, ktorý je od-vodený od platnej minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde, ktorá je platnák 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Počas celého roka 2010 tobola suma 307,70 €/mesiac. Podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalejlen „ZMM“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 2. 2008, sa už u zamestnancov so zdravotnýmpostihnutím a mladistvých zamestnancov neurčuje minimálny základ zamestnancazníženou sumou.

Od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 je minimálny vymeriavacízáklad zamestnanca podľa§ 13 ods. 15 a 16 ZZP ustanovený takto:

a) súčin 1,768 €/hod. a počtu hodín, ktoré mal zamestnanec podľa rozvrhu pracovné-ho času za mesiac odpracovať, ak ide o zamestnanca, ktorého ustanovený

176

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

týždenný pracovný čas je 40 hodín, ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižšíako 40 hodín, uvedená suma sa úmerne zvýši,

b) 307,70 €/mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

c) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa krátia o časť zodpovedajúcu poskytnutémupracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúťzamestnancovi podľa Zákonníka práce (napríklad podľa § 136, § 139 až § 141),

d) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa krátia o časť zodpovedajúcu neprítomnostiv práci z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby,

e) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa nekrátia o časť zodpovedajúcu neosprave-dlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci a o časť zodpovedajúcu poskytnutémupracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskyt-núť podľa Zákonníka práce a poskytne ho zamestnancovi na jeho žiadosť,

f) pri kráteníminimálneho základu podľa písmen c) a d) v prípade zamestnanca odmeňo-vaného mesačnou mzdou sa suma uvedená v písmene b) kráti v pomere pracov-ných dní (prípadne hodín) neprítomnosti zamestnanca za mesiac a celkového počtupracovných dní (prípadne hodín), ktoré mal zamestnanec odpracovať za mesiac.

Príklad č. 1:Mesačná odmena napr. konateľa, spoločníka s. r. o., ústavného činiteľa, poslancaobecného zastupiteľstva, ale napríklad i osoby vo výkone väzby môže byť nižšia akominimálny vymeriavací základ, ktorý bol pre celý rok 2010 ustanovený v sume307,70 €/mesiac. V prípade konateľa, ktorý si vykoná RZZP sám a požiada zamestná-vateľa o vystavenie dokladu o príjmoch a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľzapíše v jednotlivých mesiacoch do úhrnu príjmov vyplatenú odmenu. Do minimálnehozákladu zapíše 0 – nulu.

Príklad č. 2:Zamestnanec z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. 1. 2010 do 31. 3. 2010pracoval v roku 2010 iba 9 mesiacov.

Minimálny vymeriavací základ na účely výpočtu poistného na zdravotné poistenie jev takomto prípade jeho alikvotná časť, a to suma 2 769,30 €/rok (307,70 €/mesiac x9 mesiacov).

Zamestnanec, ktorý nie je SZČO, ale má príjmy podľa § 6 ZDPAk zamestnancovi, ktorý nie je SZČO podľa § 11 ods. 4 ZZP, plynú príjmy podlieha-

júce dani z príjmov podľa § 6 ZDP, okrem vyňatých príjmov, má povinnosť platiť poistnéaj z týchto príjmov. Vymeriavací základ sa určí tak, že sa súčet základu dane z príjmupodľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov a výdavkov na poistné na zdravotné poistenie,o ktoré sa znížil základ dane, vydelí číslom 2,14.

(Základ dane + výdavky na poistné, o ktoré sa znížil základ dane)VZ = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

2,14

177


Týmto výpočtom sa zabezpečuje správne určenie výšky poistného z vymeriavacie-ho základu bez ohľadu na to, aké preddavky na poistné na zdravotné poistenie boli za-platené počas roka a zúčtované do nákladov.

Príklad č. 3:Ak zamestnancovi plynuli príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (napríklad malv roku vyplatené honoráre podľa autorského zákona, ktoré bol povinný uviesť do daňo-vého priznania), tak v takomto prípade nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanieRZZP za rok 2010. Je povinný podať RZZP sám na type tlačiva S s listami SA a SD.

Vymeriavací základ zamestnávateľaVymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je

upravený vymeriavací základ každého zamestnanca podľa § 13 ods. 10 ZZP. Akmal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov po-istného, do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa zapo-číta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Vymeriavací základ sa podľa§ 13 ods. 13 ZZP zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

8. Povinnosť zamestnanca vykonať RZZP

Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak bol len za-mestnancom a nebol v roku 2010 ani jediný deň SZČO, nebol samoplatiteľom (ak nímbol, jeho príjmy nepresiahli úhrn minimálnych základov samoplatiteľa) a nemal žiadnepríjmy zdanené podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov a

� jeho príjmyzo závislej činnosti vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľovjednotlivo nepresiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príj-mov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov,

� mal každý mesiac započítateľný príjem maximálne vo výške2 169,09 €/mesiac,

� jeho príjmyzo závislej činnosti vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľovjednotlivo presiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmovpodľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (v takomto prípade by mal vo svojom záuj-me podať RZZP, vznikol mu preplatok, pretože v úhrne zaplatil počas roka pred-davky na poistné z vyššej sumy, ako je maximálny vymeriavací základ za rok, t. j.26 029,08 €/rok).

V ostatných prípadoch musí podať RZZP za rok 2010 sám alebo ak splní podmien-ky ustanovené v ZZP, požiada o vykonanie RZZP zamestnávateľa.

Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak bol časť roka za-mestnancom, v jednotlivých mesiacoch mal ako zamestnanec príjmy, ktoré nepresiahlisumu 2 169,09 €/mesiac, a časť roka bol samoplatiteľom, pričom ako samoplatiteľ malpríjmy, ktoré v období, keď bol samoplatiteľ, nepresiahli úhrn minimálnych základov sa-moplatiteľa (206,60 €/mesiac). Rovnako to platí, ak bol časť roka zamestnanec a časťroka poistenec štátu.

178

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

V ostatných prípadoch musí podať RZZP za rok 2010 sám alebo ak splní podmien-ky ustanovené v ZZP, požiada o vykonanie RZZP zamestnávateľa.

RZZP musí povinne vykonať zamestnanec, ktorý:

� v roku 2010 bol čo len jediný deň prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO. Pri-tom je jedno, či bol prihlásený ako SZČO súbežne so zamestnaním alebo či akoSZČO dosiahol zisk alebo stratu;

� mal aj iné príjmy okrem príjmov zo zamestnania zdanené podľa § 6 ZDP, okremvyňatých príjmov, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v zdravotnej poisťovni prihlá-sený ako SZČO.

Ide napríklad o príjmy podľa autorského zákona, príjmy sprostredkovateľov spore-nia a poistenia atď.;

� mal čo len v jednom mesiaci v roku 2010 započítateľný príjem vyšší ako2 169,09 €/mesiac;

� mal vo všetkých mesiacoch, počas ktorých bol zamestnancom, príjem vyšší ako2 169,09 €/mesiac, ale nebol zamestnancom počas 12 kalendárnych mesiacov;

� bol zamestnancom počas 12 kalendárnych mesiacov a mal príjem vyšší ako2 169,09 €/mesiac v každom mesiaci s výnimkou jedného a viac mesiacov (naprí-klad: v 6/2010 nedosiahol príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac, ale inak v každommesiaci mal príjem vyšší ako 2 169,09€/mesiac);

� mal vo všetkých mesiacoch v roku 2010 započítateľný príjem vyšší ako2 169,09 €/mesiac, nebol v roku 2010 ani jeden deň považovaný za SZČO, ale malpríjmy zdanené podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (napríklad príjem z hono-rárov, z ktorého nebola vybraná daň zrážkou).

Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jednéhoz posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať RZZP sám.

Zamestnanec je povinný vykonať a podať RZZP sám, ak:

� nepredloží zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie RZZP, požadovanédoklady,

� nemôže požiadať o vykonanie RZZP z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právne-ho nástupcu alebo nie je v čase vykonania RZZP zamestnancom svojho posledné-ho zamestnávateľa v roku 2010,

� nemôže požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa, ale v zmysle ZZP musíRZZP vykonať sám, napríklad ak:� nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 SZČO,� nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 samoplatiteľom

s príjmom vyšším, ako je úhrn minimálnych základov samoplatiteľa,� nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 poistencom štátu

a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 8 ZZP presiahol minimálny

179


základ samoplatiteľa, za celý mesiac je to suma 206,60 €/mesiac (prípadnealikvotnú časť, a to za časť mesiaca) a za celý rok je to suma 2 479,20 €/rok.

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi písomnú Žiadosť o vystavenie dokladuo výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010. Na tomto základe mu zamestnávateľvydá najneskôr do 15 kalendárnych dní Doklad o výške príjmu a o preddavkoch napoistné za rok 2010 a Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok2010.

Do tlačiva typu S poistenec vyplní a vloží toľko listov SA, koľko mal v roku 2010 za-mestnávateľov. Ak mal jediného zamestnávateľa, tak jeden list SA. Ak mal napríkladtroch zamestnávateľov počas roka 2010, tak vyplní tri listy SA. Na každom liste SA uve-die údaje týkajúce sa jedného zamestnávateľa, príjmov dosiahnutých v tomto zamest-naní, zaplatených preddavkov v tomto zamestnaní. Podobne to platí pre tlačivo typu X.Poistenec vyplní a vloží toľko listov XA, koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov.

Ak výsledkom RZZP zamestnanca je preplatok alebo nedoplatok jeho zamestná-vateľa 3 € a viac, oznámi ho zamestnávateľovi najneskôr do 30. 4. 2011.

Ak výsledkom RZZP zamestnanca je nedoplatok zamestnanca 3 € a viac, uhradího príslušnej zdravotnej poisťovni do 30. 6. 2011.

Ak výsledkom RZZP zamestnanca je preplatok zamestnanca 3 € a viac, uhradí hopríslušná zdravotná poisťovňa do 30. 6. 2011 priamo zamestnancovi spôsobom, akývyznačí v príslušnom oddiele tlačiva, na ktorom podal RZZP.

Poistenec, ktorý bol v roku 2010 len zamestnanec, podá RZZP na jednom z týchtotypov tlačív:

� na type tlačiva A v prípade, ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa,

� na type tlačiva S s listami SA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamest-návateľov a počas roka 2009 nedošlo uňho k zmene sadzby poistného,

� na type tlačiva X s listami XA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamest-návateľov a počas roka 2010 došlo uňho k zmene sadzby poistného.

Prílohou tlačiva, na ktorom podá RZZP, je Doklad o výške príjmu a o preddavkochna poistné za rok 2010, ktoré mu vystavil zamestnávateľ. Ak mal v roku 2010 viac za-mestnávateľov, tak doklady, ktoré mu vystavili všetci jeho zamestnávatelia.

9. Postup a povinnosti zamestnávateľa pri vykonaníRZZP za zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanci a zamestnávatelia platili počas roka preddavky na poistné vypočítanéz príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca na účelyplatenia poistného podľa § 13 ZZP. V prípade, ak príjem zamestnanca ani v jednommesiaci neprekročil maximálny mesačný vymeriavací základ, teda sumu2 169,09 €/mesiac, tak preddavky na poistné sa rovnajú poistnému, a to pod

180

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

podmienkou, že zamestnanec mal za rok 2010 iba tieto príjmy zo závislej činnosti a ne-mal žiadne iné príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom podľa § 13 ZZP. Ak však v nie-ktorom mesiaci príjem zamestnanca presiahol sumu 2 169,09 €/mesiac alebo ak mal ajiné príjmy, ktoré sú vymeriavacímzákladom na účely platenia poistného, tak poistné zarok 2010 je vyššie ako preddavky a je potrebné RZZP za rok 2010 podať. V ročnomzúčtovaní takéhoto zamestnanca sa zosumarizujú jeho celoročné započítateľné príj-my, poistné sa vypočíta najviac zo sumy 26 029,08 €/rok.

Podmienky, za ktorých môže zamestnanec požiadať o vykonanie RZZPzamestnávateľa

Zamestnanec, ktorému vzniká povinnosť vykonať RZZP, môže požiadať o vykona-nie RZZP v zmysle § 19 ods. 2 ZZP svojho posledného zamestnávateľa, u ktorého na-posledy pracoval v roku 2010, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie RZZP stálejeho zamestnancom. Ak mal zamestnanec v roku 2010 súčasne viacerých poslednýchzamestnávateľov, tak môže požiadať o vykonanie RZZP ktoréhokoľvek z nich vtedy,ak:

� bol len zamestnancom,

� v roku 2010 nebol ani jeden deň SZČO,

� nemal žiadne iné príjmy zdanené podľa § 6 ZDP s výnimkou vyňatých príjmov,

� nebol samoplatiteľom.

Zamestnanec môže požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa aj vtedy, ak:

� bol časť roka zamestnancom postupne alebo súbežne vo viacerých zamestna-niach a druhú časť roka bol poistencom štátu a ako poistenec štátu buď nemalžiaden príjem, alebo príjem najviac do výšky úhrnu minimálnych základov v sume206,60 €/mesiac (za každý jeden celý kalendárny mesiac, prípadne alikvotnú časťza časť mesiaca).

V takýchto prípadoch je povinný vykonať a podať RZZP a uhradiť prípadný nedopla-tok z RZZP za zamestnanca zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP. Uhradený nedopla-tok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatokpredstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi.

Zamestnanec podaním vyplnenej a podpísanej Žiadosti za rok 2010 požiada za-mestnávateľa:

� buď o vykonanie RZZP za rok 2010,

� alebo o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010.

Zamestnávateľ vykoná a podá RZZP za rok 2010 za poistenca – zamestnanca, kto-rý mal len príjmy zo závislej činnosti a písomne požiadal zamestnávateľa o vykona-nie RZZP za rok 2010, nasledovne:

1. Do 7. 2. 2011 musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi (ak o to požiada) doklado príjmoch a zaplatených preddavkoch.

181


2. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi do 7. 2. 2011 písomnú Žiadosť (prílo-ha č. 15 vyhlášky), v ktorej krížikom označí, že žiada o vystavenie dokladu o výš-ke príjmu a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ tomuto zamestnancoviRZZP nevykoná.

Tomuto zamestnancovi vystaví najneskôr do 7. 2. 2011 tlačivo Doklad o výškepríjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 (príloha č. 16 vyhlášky), súčas-ťou ktorého je aj Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa zarok 2010 (príloha č. 17 vyhlášky).

O tento doklad by mali zamestnávateľa požiadať zamestnanci, ktorí boli jeho za-mestnancami v roku 2010 a RZZP si musia podať alebo chcú podať sami, aleboo RZZP budú žiadať iného zamestnávateľa.

Ak zamestnanec doručí zamestnávateľovi žiadosť o vystavenie dokladu o príjmocha o zaplatených preddavkoch po 7. 2. 2011, zamestnávateľ je povinný mu dokladvydať do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti.

Poznámka:

Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné zamestnávateľ nevystavuje za-mestnancom, ktorí uňho pracovali počas roka na základe dohôd vykonávanýchmimo pracovného pomeru. Poistenci – samoplatitelia, ktorí v RZZP zúčtovávajúpríjem z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako prílohu k RZZP nepri-kladajú toto tlačivo. Doklad predkladajú iba v prípade kontroly, ktorú vykoná prísluš-ná zdravotná poisťovňa. Pre kontrolu stačia výplatné lístky alebo Potvrdenie o príj-moch zo závislej činnosti za rok 2010 (v takom prípade musí byť z potvrdenia zrejmé,že ide iba o príjem z dohôd).

3. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi do 15. 2. 2011 písomnú žiadosť, tlači-vo Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky), v ktorej krížikom označí, že žiada o vykonanieročného zúčtovania poistného za rok 2010, zamestnávateľ tomuto zamestnan-covi vykoná RZZP, ak splní ďalšie podmienky ustanovené v ZZP. Zamestnanecmôže požiadať o vykonanie RZZP iba posledného zamestnávateľa, u ktorého bolzamestnaný v roku 2010, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancoma ak splní podmienky ustanovené v ZZP. Ak mal zamestnanec viacerých zamest-návateľov, je povinný predložiť písomný doklad o výške príjmu a o preddavkochod iných zamestnávateľov, ak u nich mal príjmy, z ktorých sa platili preddavky napoistné na zdravotné poistenie. Ak doklady od iných zamestnávateľov nepredloží,zamestnanec je povinný vykonať RZZP sám, v takomto prípade je zamestnávateľpovinný vykonanie RZZP odmietnuť. Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky) sa používasúčasne aj ako žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch napoistné za rok 2010. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok2010 podanú po 15. 2. 2011 zamestnávateľ nemusí akceptovať.

4. RZZP za rok 2010 vykoná zamestnávateľ do 31. 3. 2011 na tlačive typu A, typu Salebo typu X a doručí ich do príslušných zdravotných poisťovní. Súčasťou tlačiva Ssú listy SA, rovnako ako súčasťou tlačiva X sú listy XA od iných zamestnávateľov.

182

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Zamestnávateľ, ktorého softvér na vedenie mzdového účtovníctva umožňuje vy-tvorenie a export ročných zúčtovaní v elektronickej podobe (elektronická dávka voformáte v zmysle usmernenia MZ SR), môže RZZP podať elektronicky.

5. Do 31. 3. 2011 je povinný zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP za zamestnanca,oznámiť tomuto zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku, ak bolnajmenej 3 €, a to na tlačive Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamest-nanca za rok 2010 (príloha č. 18 vyhlášky).

6. Zamestnávateľ podá RZZP za zamestnanca na jednom z týchto typov tlačív:� na type tlačiva A v prípade,ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa;� na type tlačiva S s listami SA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých za-

mestnávateľov a počas roka 2010 nedošlo uňho k zmene sadzby poistného.Súčasťou tlačiva typu S je toľko listov SA, koľko mal zamestnanec zamestnáva-teľov v roku 2010;

� na type tlačiva X s listami XA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých za-mestnávateľov a počas roka 2010 došlo uňho k zmene sadzby poistného. Sú-časťou tlačiva typu X je toľko listov XA, koľko mal zamestnanec zamestnáva-te ľov v roku 2010.

7. Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva RZZP, písomne oznámido 30. 4. 2011 ostatným platiteľom poistného za poistenca preplatky alebo ne-doplatky dosahujúce sumu najmenej 3 € a viac (ide o prípady,ak zamestnávateľ vy-konával RZZP svojim zamestnancom, ktorí mali aj iných zamestnávateľov). Ak nie-ktorý zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa a nedoplatok alebo preplatok iné-ho zamestnávateľa je suma 3 € a viac, zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP za za-mestnanca, je povinný oznámiť inému zamestnávateľovi jeho nedoplatok alebopreplatok na tlačive Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľaza rok 2010 (príloha č. 17 vyhlášky).

8. Do 31. 5. 2011 zamestnávateľ zosumarizuje jednotlivé preplatky a nedoplatky zajednotlivých zamestnancov a doručí vyplnené tlačivo Oznámenie zamestnávateľao preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010a Prílohu – Zoznam zamestnancov, za ktorých bolo vykonané ročné zúčtova-nie poistného (príloha č. 14 vyhlášky), do miestne príslušnej pobočky príslušnejzdravotnej poisťovne.

V prílohe zamestnávateľ uvádza:� zamestnancov, za ktorých vykonal RZZP, u ktorých vypočítal preplatky a nedo-

platky za zamestnanca a zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, preplatkya nedoplatky nižšie ako 3 € sa upravia na 0 €,

� preplatky a nedoplatky za zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, ktoré muboli oznámené inými zamestnávateľmi,

� preplatky a nedoplatky za zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, ktoré muboli oznámené zamestnancami, ktorí si vykonali RZZP sami.

Výsledný preplatok alebo nedoplatok za zamestnávateľa, a to v prípade, že je nižšíako 3 €, sa na riadku 25 v II. oddiele Oznámenia zamestnávateľa o preplatkoch

183


a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 upraví na nulu. Za-mestnávateľ, ktorého softvér na vedenie mzdového účtovníctva umožňuje vytvore-nie a export oznámení zamestnávateľa zdravotnej poisťovni v elektronickej podobe(elektronická dávka vo formáte v zmysle usmernenia MZ SR), môže oznámenie za-mestnávateľa podať elektronicky.

9. Do 30. 6. 2011 zamestnávateľ vyrovná preplatky alebo nedoplatky s príslušnými zdra-votnými poisťovňami svojich zamestnancov. Preplatky a nedoplatky zamestnávateľzrazí zamestnancom, ktorým vykonal RZZP, najneskôr v lehote do 30. 6. 2011. Totoneplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 €.Do tohto termínu musí uhradiť zamestnávateľ zdravotnej poisťovni svoj výslednýnedoplatok vyplývajúci z oznámenia zamestnávateľa zdravotnej poisťovni. Ak vý-sledkom ročného zúčtovania za rok 2010 je preplatok zamestnávateľa, príslušnázdravotná poisťovňa po zúčtovanívzájomných pohľadávok a záväzkov vráti prepla-tok zamestnávateľovi.Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu a takýto zamestnávateľ vykonalročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca a výsledkom ročného zúčtova-nia poistného je preplatok alebo nedoplatok 3 € a viac, tak podľa § 19 ods. 14 ZZP:� pri nedoplatku zamestnanca si príslušná zdravotná poisťovňa uplatní nárok na

nedoplatok voči tomuto zamestnancovi,� pri preplatku zamestnanca príslušná zdravotná poisťovňa vráti preplatok tomu-

to zamestnancovi.V súlade s novelou ZZP sa od 1. 1. 2008 do vymeriavacieho základu podľa ZZP ne-

započítava preplatok z RZZP. Preplatok z RZZP za rok 2009, vyplatený zamestnan-covi v 10/2010, sa nezahrnie do úhrnu príjmov v prípade, ak zamestnávateľ vykonáRZZP za rok 2010 tomuto zamestnancovi.

V prípade, že tento zamestnanec požiada o vystavenie dokladu o príjmocha o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ preplatok z RZZP za rok 2009 nezahrniedo úhrnu príjmov za rok 2010.

Povinnosť oznámiť nedoplatok alebo preplatokAk zamestnanec vykoná RZZP sám alebo za zamestnanca, ktorý mal viacerých

zamestnávateľov, vykoná RZZP jeden z jeho zamestnávateľov, tak po vykonaní RZZPje povinný ten, kto RZZP vykonal, do 30. 4. 2011 oznámiť zamestnávateľovi na tlačive„Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010“ výšku vy-počítaného preplatku alebo nedoplatku zamestnávateľa iba v tom prípade, ak ideo sumu 3 € a viac. Toto oznámenie zasiela zamestnanec svojmu zamestnávateľovialebo zamestnávateľ inému zamestnávateľovi.

Ak zamestnávateľ vykoná RZZP zamestnancovi, tak po vykonaní RZZP je zamest-návateľ povinný do 31. 3. 2011 oznámiť zamestnancovi na tlačive „Oznámenie o ne-doplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010“ výšku vypočítaného preplatkualebo nedoplatku zamestnanca iba v tom prípade, ak ide o sumu 3 € a viac. Toto ozná-menie zasiela zamestnávateľ zamestnancovi, ktorému vykonal RZZP. Nedoplatokalebo preplatok zúčtuje zamestnávateľ do 30. 6. 2011.

184

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

10. Vykonanie RZZP na type tlačiva A, type tlačiva Ss listami SA a SD a na type tlačiva B

Príklad č. 1: Podanie RZZP na tlačive typu A (Príloha č. 1)

Zamestnanec, pán Slovák, mal uzatvorený pracovný pomer v roku 2010 so zamestná-vateľom Dellta, s. r. o. a zároveň vykonával v tejto spoločnosti aj funkciu konateľas. r. o. Jeho úhrn príjmov bol za rok 2010 nižší ako maximálny ročný vymeriavací zá-klad v sume 26 029,08 €/rok, ale v jednom mesiaci jeho príjem spolu s odmenou kona-teľa, ktorá bola vyplatená ako príjem zo závislej činnosti (z nákladov, nie zo zisku), pre-siahol maximálny mesačný vymeriavací základ, a to sumu 2 169,09 €/mesiac, takžemu vznikol nedoplatok poistného. V roku 2010 mal aj príjmy z dohôd o vykonaní práceu iného zamestnávateľa v úhrne 423 €. Príjmy z dohôd nie sú uňho predmetom RZZP,pretože mu plynuli v čase, keď bol zamestnancom.

Ak započítateľnýpríjem čo len v jednom mesiaci roka presiahne maximálny mesač-ný vymeriavací základ v sume 2 169,09 €/mesiac, poistenec je povinný:

� buď vykonať RZZP na tlačive typu A sám do 31. 3. 2011. V takomto prípade je po-vinný predložiť zamestnávateľovi Žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmua o preddavkoch za rok 2010. Na základe tejto žiadosti zamestnávateľ vystaví za-mestnancovi Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 do7. 2. 2011 alebo po tomto termíne do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti.Tento doklad je prílohou k tlačivu typu A;

� alebo do 15. 2. 2011 predloží zamestnávateľovi Žiadosť o vykonanie ročného zúč-tovania poistného za rok 2010 a požiada tak svojho zamestnávateľa, aby mu RZZPvykonal. Zamestnávateľ vykoná RZZP taktiež na tlačive typu A. Doklad o výške príj-mu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 v takomto prípade zamestnávateľneprikladá ako prílohu.

V tomto prípade vykonal RZZP za zamestnanca zamestnávateľ.

Príklad č. 2: Podanie RZZP na tlačive typu S s listami SAa SD (Príloha č. 2)

Zamestnanec, pán Horovský, mal uzatvorený pracovný pomer v roku 2010 so zamest-návateľom ADB, a. s., ktorý mu vyplácal príjmy zo závislej činnosti. Jeho úhrn príjmovbol za rok 2010 nižší ako 26 029,08 €/rok, ale v troch mesiacoch v roku 2010 jeho prí-jem presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ, a to sumu 2 169,09 €/mesiac,takže mu vznikol nedoplatok poistného za zamestnanca.

V roku 2010 mal aj príjem podľa autorského zákona, plynuli mu príjmy z publikačnejčinnosti podľa § 6 ZDP za honoráre, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Počas roka ne-platil preddavky na poistné, nebol v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO. V da-ňovom priznaní za rok 2010 vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ZDP.

185


Tento zamestnanec je povinný vykonať a podať RZZP sám, pretože mu plynuli príj-my podľa § 6 ZDP, vznikol mu nedoplatok poistného. RZZP vykoná na type tlačiva S,súčasťou ktorého budú listy SA a SD. Ako prílohu k RZZP priloží tlačivo Doklad o výškepríjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010, ktoré mu zamestnávateľ vystaví do7. 2. 2011 na základe jeho žiadosti alebo po tomto termíne do 15 kalendárnych dní oddoručenia žiadosti. Keďže úhrn príjmov podľa § 5 a § 6 ZDP presiahol sumu26 029,08 €/rok, sú pomocou koeficientu K max upravené vymeriavacie základy v lis-toch SA a SD. Výsledkom RZZP je nedoplatok zamestnávateľa vo výške 545,35 €

a nedoplatok poistenca (zamestnanca, ktorý mal v roku 2010 zároveň aj príjem podľa§ 6 ZDP) vo výške 768,41 €. Sumu nedoplatku je zamestnanec povinný oznámiť za-mestnávateľovi do 30. 4. 2011 (lebo presiahol sumu 3 €) a nedoplatok v sume 768,41 €

uhradiť zdravotnej poisťovni do 30. 6. 2011.

Príklad č. 3: Podanie RZZP na tlačive typu B (Príloha č. 3)

Pani Petrovská podniká ako SZČO od roku 2008. V daňovom priznaní za rok 2010 vy-kázala základ dane v sume 9 589,68 €. Preddavky na zdravotné poistenie zaplatila po-čas roka vo výške 689,50 €. Výdavky na poistné na zdravotné poistenie si v daňovompriznaní uplatnila vo výške 705,70 €, v ktorých sú zahrnuté všetky platby preddavkovna poistné a nedoplatok z RZZP za rok 2009. Okrem príjmu z podnikania nemala žiad-ne iné príjmy.

Vyplnené tlačivo typu B je povinná SZČO do 31. 3. 2011 zaslať do zdravotnej poisťovne.

Výsledkom RZZP je v tomto prípade preplatok v sume 15,98 €, ktorý je zdravotná pois-ťovňa povinná vrátiť do 30. 6. 2011.

Podľa ZZP je povinná každá SZČO, ktorá v roku 2010 vykonávala podnikateľskúčinnosť čo len jeden deň, podať RZZP bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu a bezohľadu na to, či SZČO vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Vypĺňanie riadkov 26, 27, 28 a 29 tlačiva typu B

Riadok 26 – zapíše sa suma uhradených preddavkov SZČO za rok 2010.

Započítajú sa tu všetky uhradené preddavky za rok 2010, ktoré SZČO uhradila naj-neskôr v deň, kedy podáva RZZP. Započítavajú sa tu len zaplatené preddavky za rok2010, nezapočítavajú sa iné platby na zdravotné poistenie, napríklad platby starých dl-hov, zaplatené penále, zaplatené nedoplatky z RZZP za predchádzajúce roky.

Riadok 27 – zapíše sa základ dane podľa § 6 ZDP za rok 2010.

Je to riadok 44 zo VI. oddielu daňového priznania typu B znížený o vyňaté príjmy.Strata z minulých rokov sa odpočítava od základu dane iba na daňové účely v daňo-vom priznaní, poistenec ju neodpočítava od základu dane pri výpočte vymeriavaciehozákladu na účely platenia poistného.

186

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Ak SZČO

� nepodáva v roku 2010 daňové priznanie alebo podáva daňové priznanie typ A,uvedie tu hodnotu 0 (nula);

� ukončila podnikanie v roku 2010 a v súlade s § 17 ZDP si upravila základ dane(riadky 42 a 43 v VI. oddiele daňového priznania typu B), tak tieto sumy sú zahrnutév základe dane na riadku 44 daňového priznania alebo v strate na riadku 45 daňo-vého priznania, o tieto sumy základ dane alebo stratu pri vykonaní RZZP SZČOneupravuje;

� za predchádzajúce roky v podnikaní dosiahla stratu, o ktorú si v daňovom priznaníznížila základ dane, o tieto sumy základ dane alebo stratu pri vykonaní RZZPneupravuje;

� podáva za rok 2010 daňové priznanie typ B, uvedie tu základ dane z riadka 44(VI. oddiel daňového priznania typ B). Ak SZČO dosiahla stratu, uvedie tu sumustraty (so záporným znamienkom) z riadka 45 daňového priznania;

� v daňovom priznaní za rok 2010 uvádzala aj príjmy z prenájmu (VI. oddiel daňové-ho priznania typ B, riadok 10), tak základ dane z riadka 44 daňového priznania, prí-padne stratu z riadka 45 daňového priznania upraví o príjem z prenájmu a o výdav-ky k príjmu z prenájmu (je potrebné odpočítať príjem z prenájmu a pripočítaťvýdavky k prenájmu);

� v roku 2010 dosiahla aj príjmyza činnosť osobnej asistencie, tak základ dane z riad-ka 44 daňového priznania, ak bola dosiahnutá strata, tak stratu z riadka 45 daňové-ho priznania, upraví o príjem z činnosti osobného asistenta a výdavky z činnostiosobného asistenta.

Riadok 28 – zapíše sa suma výdavkov na poistné, o ktoré sa znížil základ dane z príj-mov fyzických osôb podľa ZDP. Ide o daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie,teda o sumu zahrnutú do výdavkov v daňovom priznaní za rok 2010, ktorá súvisí s plat-bami na zdravotné poistenie.

Ak daňovník uplatňoval výdavky percentom alebo vedie evidenciu podľa § 6ods. 11 ZDP, je to:

� suma preukázateľne zaplateného poistného a preddavkov na poistné, ktoré boliuhradené počas roka 2010.

Ak daňovník účtoval v podvojnom účtovníctve, je to:

� suma všetkých platieb na zdravotné poistenie za rok 2010 uhradená najneskôr do31. 1. 2011. Ide hlavne o preddavky za rok 2010 uhradené najneskôr 31. 1. 2011,nedoplatok z RZZP za rok 2009 uhradený najneskôr do 31. 1. 2011,

� suma platieb na zdravotné poistenie za predchádzajúce roky, ktorá nebola zahrnu-tá do daňových výdavkov v predchádzajúcich rokoch z dôvodu, že platby nebolizrealizované do 31. 1. nasledujúceho roka.

187


Ak daňovník účtoval v jednoduchom účtovníctve alebo uplatňoval paušálne výdav-ky, je to:

� suma všetkých platieb na zdravotné poistenie zaplatených v čase od 1. 1. 2010 do31. 12. 2010. Ide hlavne o preddavky za rok 2009 uhradené až v roku 2010, pred-davky za rok 2010 uhradené najneskôr 31. 12. 2010, nedoplatok z RZZP za rok2009, ak bol uhradený najneskôr do 31. 12. 2010. Prípadné nedoplatky poistnéhoza predchádzajúce obdobie zaplatené v čase od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010.

Riadok 29 – ak je vymeriavací základ záporný, uvedie sa 0 – nula.

IX. oddiel tlačiva typu B – Výpočet preddavku od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012

ZZP je od 1. 1. 2011 novelizovaný zákonom č. 499/2010 Z. z. (ďalej len „novelaZZP“), ktorý ustanovuje pre obdobie roka 2011 viaceré zmeny. Jednou z nich je ajzmena v platení preddavkov SZČO. Preddavok vypočítaný v RZZP za kalendárnyrok 2010 bude SZČO platiť až od 1. 1. 2012. Suma minimálneho preddavku bude prerok 2012 určená z vymeriavacieho základu, ktorý bude vychádzať z priemernej mesač-nej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za rok 2010. Ak SZČO vy-jde preddavok nižší, bude povinná od 1. 1. 2012 upraviť ho na sumu minimálneho pred-davku.

Spôsob výpočtu preddavkov sa od 1. 1. 2011 nemení. Od 1. 1. 2011 sa za všetkymesiace roka budú platiť preddavky vypočítané v RZZP za rok 2009. Povinnosť odvá-dzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej sú SZČO poistencami, zaktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) ZZP, t. j. po dobu poberania nemo-cenského.

Ak SZČO nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť v roku 2009, preddavky narok 2011 si určí sama v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu(14 %, prípadne 7 %, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, minimálne zo sumy329,06 €/mesiac a maximálne zo sumy 2 233,50 €/mesiac). Minimálny preddavok pred-stavuje sumu 46,06 €/mesiac a maximálny preddavok predstavuje sumu 312,69 €/me-siac.

SZČO, ktorá nemala povinnosť vykonať RZZP za predchádzajúci rok, platí pred-davky v nasledujúcom kalendárnom roku vo výške vypočítanej najmenej z minimálne-ho základu, najviac z maximálneho mesačného základu.

SZČO, ktorej výpočtom vyšiel preddavok nižší ako minimálny, je podľa § 16 ods. 8písm. b) a c) a ods. 9 ZZP povinná si preddavok upraviť na minimálnu výšku, ktorábude platná od 1. 1. 2012.

SZČO, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom, za ktorého platí poistnéštát, platí preddavok v takej výške, v akej jej vyšiel v RZZP. Úprava maximálnej výškypreddavku však platí aj pre túto SZČO. Ak je vypočítaný preddavok nižší ako 3 €/me-siac, nemusí preddavok platiť vôbec.

188

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

189


Príloha č. 1:

190

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

191


192

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Príloha č. 2:

193


194

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

195


196

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Príloha č. 3:

197


198

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

Zníženie základného imania s. r. o. a povinnosti konateľovZákladným imaním spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažné vyjadre-nie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti.Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára základné imanie pri jejzaložení. Hodnota základného imania musí byť minimálne 5 000 €. Jeho výš-ka a rozsah splatenia sa povinne zapisuje do obchodného registra.

Výška základného imania nie je nemennáPočas existencie spoločnosti sa môže zvýšiť alebo znížiť. Jeho hodnota však nikdy

nemôže klesnúť pod zákonom stanovenú hranicu.K zníženiu základného imania môže dôjsť napríklad v prípade vylúčenia spoloční-

ka zo spoločnosti. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným a spoloč-nosť ho môže previesť na iného spoločníka, prípadne na tretiu osobu alebo môže došiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, rozhodnúť o zníženízákladné-ho imania o jeho vklad do spoločnosti. Ďalšímprípadomje smrť alebo zánik spoločníka,ktorého obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu. Bez ohľa-du na to, či zanikla účasť niektorého spoločníka v spoločnosti, sa môžu spoločníci do-hodnúť, že znížia základné imanie v spoločnosti. Na prijatie tohto rozhodnutia sa vyža-duje súhlas kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, ak spo-ločenská zmluva neurčuje vyššie hlasovacie kvórum.

Uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania musí obsahovať ur-čenie výšky, o ktorú sa základné imanie zníži, ďalej spôsob, akým sa spoločnosť roz-hodla znížiť základné imanie, t. j. zníženímnominálnej hodnoty vkladov alebo zníženímpočtu vkladov spoločníkov a v neposlednom rade informáciu, ako sa naloží s čiastkouzískanou znížením základného imania.

Záujmy veriteľovV záujme ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľov (keďže zníženímzákladné-

ho imania sa zhoršuje vymožiteľnosť ich pohľadávok), zákon ukladá konateľom spoloč-nosti notifikačnú povinnosť vo vzťahu k veriteľom. Podľa § 147 Obchodného zákonníkasú konatelia povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní porozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení vyzvú veriteľovspoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznáme-ní. Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúťprimerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.

V prípade, že by veriteľ nestihol prihlásiť svoju pohľadávku, neznamená to, že by ju „strá-cal“, len sa nemôže domáhať jej priameho uspokojenia, resp. primeraného zabezpečenia.

Zníženie základného imania nadobúda účinky zápisom do obchodného registra. K ná-vrhu na zápis zníženého základného imania do obchodného registra konatelia prikladajúrozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania (zápisnica o valnomzhromaždení) a doklady preukazujúce splnenie zákonných povinností, a to zverejneniezníženia základného imania a jeho výšky v Obchodnom vestníku a doklady, z ktorých jezrejmé, že veriteľom, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, poskytla spoločnosť primera-né zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojila.

(časopis ZISK č. 1/2011)

199

Z manažérskeho časopisu ZISK TIP

Skončenie pracovnoprávneho vzťahudočasne prideleného zamestnancaV prvom rade je dôležité mať na pamäti, že pracovnoprávny vzťah dočas-ne prideleného zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa jeprávny vzťah, v ktorom vystupujú traja účastníci, t. j. zamestnávateľ, za-mestnanec a užívateľský zamestnávateľ.

Jeho založenie predpokladá tri právne úkony:

� pracovnú zmluvu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,

� dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorámôže byť súčasťou pracovnej zmluvy alebo dodatkom k pracovnej zmluve,

� dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnávateľom a užívateľským zamestná-vateľom.

Bez súhlasu zamestnanca nemožno dočasné pridelenie zamestnanca k inému za-mestnávateľovi uskutočniť. Ide o dobrovoľný súhlas zamestnanca, pretože jeho dočas-né pridelenie na výkon práce k inému zamestnávateľovi predstavuje veľmi závažný zá-sah do jeho pracovných podmienok. Dočasným pridelením zamestnanca k užívateľ-skému zamestnávateľovi nezaniká pôvodný pracovný pomer so zamestnávateľom,ten ostáva zachovaný, pretože zamestnanec je jednak účastníkom pracovného pome-ru so zamestnávateľom a zároveň účastníkom pracovnoprávneho vzťahu sui generiss užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ nemôže vykonávaťprávne úkony voči zamestnancovi počas dočasného pridelenia, rovnako ako nemôžeskončiť pracovný pomer so zamestnancom.

Podstatou dočasného pridelenia je, že ide o nástroj ako predísť prepúšťaniu zamest-nancov pre prevádzkové dôvody zamestnávateľa, preto dočasné pridelenie by malobyť vždy dohodnuté na určitú dobu. V prípade, že by zamestnávateľ uzavrel pracovnúzmluvu výlučne len za účelom jeho dočasného pridelenia k inému zamestnávateľovi,k takejto činnosti potrebuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného za-mestnávania od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Jednou z podstatných náležitostí dohody o dočasnom pridelení zamestnanca by malabyť aj dohoda o skončení pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím dojednanej doby.Podľa Zákonníka práce môžu dočasné pridelenie zamestnanca predčasne ukončiť za-mestnanec so zamestnávateľom na základe vzájomnej dohody. Pri jednostrannomskončení tohto pracovnoprávneho vzťahu Zákonník práce predpokladá, že sa zmluvnéstrany dohodnú na jeho spôsobe a podmienkach. Účastníci pracovného pomeru by sipreto mali dohodnúť podmienky, za ktorých je zamestnanec alebo užívateľský zamest-návateľ oprávnený jednostranne skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím dohodnutejdoby, napr. zo zdravotných dôvodov alebo výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu.

Zánikom pracovnoprávneho vzťahu dočasného pridelenia nezanikne pracovný po-mer. Ten trvá naďalej a ukončiť ho možno len spôsobom uvedeným v Zákonníkupráce.

(časopis ZISK č. 12/2010)Autorka: JUDr. Katarína Bystrická – konateľ, Právne centrum, s. r. o.

200

Z manažérskeho časopisu ZISK

DÚPP 6-7/2011

TIP

Vy sa pýtate – my odpovedáme

� Predaj bytov � Príspevky zo sociálneho fondu a platenie poistného nazdravotné a sociálne poistenie � Zmena sadzby DPH � Predplatné v jed-noduchom účtovníctve � Daň z motorových vozidiel � Registračná pok-ladnica a pokladničná kniha � Účtovanie zľavy � Prenájom spoločnejnehnuteľnosti � Fakturácia medzi manželmi � Stavebné práce � Doda-nie tovaru na prepracovanie v inom štáte EÚ � Účtovanie spotového ob-chodu � Účtovanie forwardových obchodov � Obec a cestovné náhrady� Dodanie náhradných dielov � Tlač poukážok ako podpora predaja, úč-tovanie a DPH � Cestovné náhrady � Predaj kovového šrotu a fareb-ných kovov

�Otázka č. 17: Predaj bytov

Spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 2007 zakúpila rodinný dom s pozem-kom na ďalšiu rekonštrukciu. Na dome sa urobila nadstavba, čím sa získali4 byty a nebytové priestory – suterén. Byty boli skolaudované v 1/2009, kedy boliaj zaradené do majetku účtovným zápisom MD 042 / D 021 v hodnote 200 000 €.Odpisované v roku 2009 neboli. V 6/2010 boli skolaudované aj nebytové priesto-ry a zaúčtované do majetku zápisom MD 042 / D 021 v hodnote 71 295 €. Poze-mok, na ktorom je dom a prístupová cesta, je zatiaľ účtovaný na účte 031.

1. Postupovala spoločnosť správne pri účtovaní?2. Ako má spoločnosť účtovať fakturáciu bytov a pozemkov v 12/2010? Ide

o fakturáciu občanovi EÚ, ktorý má prechodný pobyt na Slovensku.3. Ako to bude pri predaji bytov z hľadiska dane z pridanej hodnoty?4. Podnikateľ – FO, si za rok 2010 uplatňuje na daňové účely paušálne výdavky

vo výške 60 %. Platí riadne odvody do zdravotnej poisťovne a dobrovoľne ajpoistné na nemocenské poistenie. Môže si toto poistné zahrnúť do daňovýchvýdavkov?

K bodu 1Kúpa rodinného domu a jeho rekonštrukcia za účelom ďalšieho predaja sa účtuje

ako nedokončená výroba. Dom, resp. po ukončení rekonštrukcie jednotlivé byty, súz účtovného hľadiska hotovými výrobkami (účet 123). Z účtovného, ako aj daňovéhohľadiska nejde o dlhodobý hmotný majetok, ale o výrobky (zásoby). Aj samotné


201

obstaranie rodinného domu odplatným spôsobom sa účtuje ako nákup služieb na ťar-chu účtu 518 – Ostatné služby (MD 518 / D 321), ktoré sa následne zahrnú do nedo-končenej výroby zápisom na ťarchu účtu 121 – Nedokončená výroba a v prospech účtu611 – Zmena stavu nedokončenej výroby. Obdobne sa účtujú aj ostatné náklady súvi-siace s rekonštrukciou. Po ukončení rekonštrukcie, t. j. po kolaudácii, sa účtuje zníže-nie nedokončenej výroby zápisom MD 611 / D 121 a súčasne zvýšenie hotových vý-robkov zápisom MD 123 / D 613. Pozemky sa účtujú na účte 031 – Pozemky. Kúpa po-zemku sa teda účtuje zápisom MD 031 / D 321.

K bodu 2

Vystavenú faktúru za predané byty spoločnosť zaúčtuje

� ako zníženie stavu hotových výrobkov, a to zápisom MD 613 / D 123 a� ako pohľadávku voči kupujúcemu, t. j. vykoná zápis MD 311 / D 601, 343.

Predaj zastavaného pozemku spoločnosť zaúčtuje ako

� úbytok pozemkov zápisom v prospech účtu 031 – Pozemky a na ťarchu účtu 541 –Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku a

� ako pohľadávku voči kupujúcemu, t. j. vykoná zápis MD 311 / D 641, 343.

K bodu 3

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskoršíchpredpisov miesto dodania tovaru (t. j. domu, resp. bytov) je v SR. Z toho dôvodu sa pripredaji uplatní daňový režim v zmysle zákona o DPH platného v SR. Predávajúci je po-vinný uplatniť daň, ak nejde o oslobodený predaj.

Oslobodené od DPH je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebnéhopozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvejkolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavbyalebo jej časti, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívaniastavby alebo jejčasti. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobo-dené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa pred-chádzajúcej vety považujú za časť stavby. To znamená, že aj dodanie bytov sa pova-žuje za dodanie stavby.

Aj pri predaji zrekonštruovanej stavby (časti stavby) sa na účely oslobodenia beriedo úvahy päťročné obdobie od prvej kolaudácie stavby alebo od prvého začatia užíva-nia stavby, t. j. kolaudácia po rekonštrukcii stavby nie je rozhodujúcim faktorom. Uve-dené sa v danom prípade vzťahuje aj na predávané byty.

Ak spoločnosť predá zrekonštruované byty s oslobodením od dane (t. j. po uplynutípäťročnej lehoty od pôvodnej – prvej kolaudácie) a pri rekonštrukcii uplatňovala odpo-čítanie dane, musí odpočítanú daň vzťahujúcu sa na rekonštrukciu upraviť podľa § 54zákona o DPH.

Aj v prípade, že od pôvodnej kolaudácie uplynula päťročná lehota, spoločnosť samôže rozhodnúť, že dodanie bytov nebude oslobodené od dane. Spoločnosť predaj by-tov zdaní v zmysle § 22 zákona o DPH, pričom nebude upravovať odpočítanú daňpodľa § 54 zákona o DPH.

LISTÁREŇ

202

DÚPP 6-7/2011

K bodu 4Ak daňovník na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové vý-davky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinnýplatiť. Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanejvýške. Teda daňové výdavky tvorí súčet sumy 60 % z príjmov a sumy poistného a prí-spevkov. Pod pojmom poistné a príspevky sa rozumie poistné na verejné zdravotné po-istenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky nastarobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky nazahraničné poistenie rovnakého druhu. Ak sa daňovník dobrovoľne prihlásil na nemo-censké poistenie, potom je povinný toto poistné platiť. Sme toho názoru, že potom aj totopoistné sa zahrnie do daňových výdavkov v preukázanej výške.

�Otázka č. 18: Príspevky zo sociálneho fondua platenie poistného na zdravotnéa sociálne poistenie

V decembri 2010 zamestnávateľ poskytol svojim zamestnancom relaxačné po-ukážky, ktoré boli financované z prostriedkov sociálneho fondu. Vstupuje nepe-ňažný príjem poskytnutý zo sociálneho fondu do vymeriavacieho základu nazdravotné a sociálne poistenie? Je nevyhnutné, aby bol zápis o poskytnutí po-ukážky uvedený na mzdovom liste a výplatnej páske?

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnenízákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov okrem inéhozamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z po-užiteľného zisku.

Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 13 zákonač. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení platných a účinných do konca roka 2010 sa dovymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňali okrem iného aj príspevky zo sociál-neho fondu a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zda-není, okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvomzamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Ak bol zamestnancom do konca roka 2010 poskytnutý nepeňažný príjem zo sociál-neho fondu vo forme relaxačných poukážok, bolo potrebné ho započítať do zdaniteľné-ho príjmu zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Preddavky nazdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie sa z takéhoto plnenia neplatili.

Upozorňujeme, že od 1. 1. 2011 sa poistné na zdravotné a sociálne poistenie vzťa-huje už aj na príspevky poskytované zo sociálneho fondu s výnimkou príspevkov po-skytnutých na:


203

� doškoľovanie zamestnancov,� ošatenie zamestnancov,� stravu poskytovanú zamestnávateľom zamestnancovi,� stravovanie vo forme finančných príspevkov (len u zamestnancov, ktorí predložili

zamestnávateľovi lekárske potvrdenie, že zo zdravotných dôvodov nemôžu využiťžiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom),

� nealkoholické nápoje poskytované zamestnancom na spotrebu na pracovisku,� použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchov-

ného alebo športového zariadenia (vo vlastníctve zamestnávateľa alebo zmluvneprenajatého) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný v zmysle § 39 ods. 1 a 4 zákonao dani z príjmov viesť pre zamestnancov mzdové listy, výplatné listiny vrátane ich reka-pitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musína daňové účely obsahovať okrem iného aj úhrn vyplatených zdaniteľných miezd zakaždý kalendárny mesiac bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňaž-né plnenie. Ak zamestnávateľ nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňaž-né príjmy,mzdové listy (výnimka zákona), je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahu-júcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresutrvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov.

�Otázka č. 19: Zmena sadzby DPH

Účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, prijala v roku2010 zálohu na tovar. Do 15 dní vystavila k prijatej platbe daňový doklad s 19 %sadzbou DPH. Tovar, ktorého sa záloha týkala, účtovná jednotka dostala a ná-sledne dodala zákazníkovi až v roku 2011. S akou sadzbou dane z pridanej hod-noty má vystaviť vyúčtovaciu faktúru?

S účinnosťou od 1. 1. 2011 vstúpil do platnosti zákon č. 490/2010 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskoršíchpredpisov. Touto novelou sa zvýšila sadzba dane z doterajších 19 % na 20 %. Zároveňbol do § 27 zákona doplnený odsek č. 3, ktorý znie: „Pri zmene sadzby dane sa použijepri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povin-nosti“.

Dňom vzniku daňovej povinnosti je v tomto prípade deň prijatia platby. Platba bolaprijatá v roku 2010, kedy platila 19 % sadzba dane. Ak po dodaní tovaru v roku 2011nedošlo k zmene celkovej ceny za tovar, z hľadiska dane z pridanej hodnoty platiteľnemá povinnosť vystavovať „vyúčtovaciu faktúru“, pretože nedošlo k zmene základudane a tým ani k zmene daňovej povinnosti.

LISTÁREŇ

204

DÚPP 6-7/2011

Výsledkom vyúčtovacej faktúry môže byť:a) k úhrade nula – ak platiteľ aj v tomto prípade vystaví vyúčtovaciu faktúru, vtedy sa

základ dane a v tom období platná 19 % DPH uvádza na faktúre len informatívne,ako aj dátum dodania, ktorý ostáva pôvodný, teda december 2010.Odberateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, si nemôže druhýkrát uplat-niť z tohto dokladu odpočítanie dane,

b) nedoplatok – základom dane bude rozdiel medzi zálohou a celkovou cenou tovaru.Platiteľ uplatní 20 % DPH, pretože daňová povinnosť z tohto rozdielu vznikla až pododaní tovaru, čo bolo v roku 2011.Uplatní teda postup podľa § 27 ods. 3 zákona,

c) preplatok – na rozdiel sa uplatní 19 % DPH, pretože platiteľ týmto opravuje pôvod-nú výšku dane, kedy sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povin-nosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje (§ 25ods. 7 zákona o dani z pridanej hodnoty).

�Otázka č. 20: Predplatné v jednoduchomúčtovníctve

Podnikateľ – fyzická osoba, účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku2010 zaplatil predplatné odborného časopisu na rok 2011. Bude zaplatené pred-platné daňovým výdavkom roku 2010 alebo je potrebné predplatné časovo rozlí-šiť? Je potrebné v jednoduchom účtovníctve zaplatené preddavky časovo rozli-šovať?

Predplatné odborného časopisu na rok 2011 zaplatené v roku 2010 je v jednodu-chom účtovníctve daňovým výdavkom zdaňovacieho obdobia 2010.

V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vy-naložené. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v sústavejednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Súčasnesa podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona zvýši rozdiel medzi príjmamia výdavkami o sumy,ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov.

Do 31. decembra 2007 podľa § 17 ods. 12 písm. b) dovtedy platného zákona o daniz príjmov platilo, že súčasťou základu dane neboli poskytnuté alebo prijaté preddavky,kým nebola splnená dodávka tovaru, služby alebo iného plnenia, na úhradu ktorýchboli tieto preddavky prijaté alebo poskytnuté. Na základe uvedeného sa do31. 12. 2007 preddavky v jednoduchom účtovníctve zúčtovávali a zahŕňali do základudane v tom zdaňovacom období, kedy došlo k splneniu dodávky tovaru alebo služby.Týmto ustanovením sa malo zamedziť daňovým únikom, najmä ak išlo o poskytnutiealebo prijatie preddavku medzi subjektmi, ktoré uplatňovali rozdielny spôsob účtova-nia. Podľa prechodných ustanovení zákona sa o poskytnuté alebo prijaté preddavky,


205

pri ktorých nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktoré bolipreddavky poskytnuté alebo prijaté, do skončenia zdaňovacieho obdobia roka 2008,upravil základ dane najneskôr do 31. 12. 2008.

Od 1. 1. 2008 bolo pôvodné znenie § 17 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov zozákona vypustené. V súčasnosti sa teda pri preddavkoch postupuje tak, ako to vyplývaz postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, t. j. poskytnutý alebo prijatý predda-vok na tovar, služby alebo iné plnenia bude ovplyvňovať základ dane v čase, keď budezaplatený alebo prijatý.

V jednoduchom účtovníctve sa časovo rozlišuje už len nájomné zaplatené fyzickejosobe, ktoré sa do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie v súlades § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmovuzná najviac do výšky časovo rozlíšenejsumy pri-slúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Nájomné zaplatené právnickej osobe sa časovonerozlišuje. Ak fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatíprávnickej osobe nájomné, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva,t. j. zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je daňovým výdavkom v plnej výškev tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.

�Otázka č. 21: Daň z motorových vozidiel

V decembri 2009 daňovník oznámil daňovému úradu, že prestal používať vozidlona podnikanie 15. 12. 2009. V roku 2010 daň za predmetné vozidlo neplatil, preto-že ho nepoužíval na podnikanie. Uvedené vozidlo daňovník nevyradil z eviden-cie a stále má pridelené evidenčné číslo. V tlači bolo uvedené, že platenie dane jemožné obísť vyradením vozidla z evidencie firmy. Tento úkon stojí 6 €. Dopravcamusí na úrade odovzdať evidenčné číslo auta. Je uvedený názor správny?

Ustanovenie § 85 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom po-platku vymedzuje daňovníka dane z motorových vozidiel. Ustanovenie § 84 zákonač. 582/2004 Z. z. vymedzuje predmet dane. Predmetom dane z motorových vozidiel jemotorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N, O, ktoré sa používa na podnikaniev Slovenskej republike (pod pojmom „používanie vozidla na podnikanie“ sa chápe pod-nikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo dosahovanie príjmov z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného je zrejmé, že pre platenie dane z motorových vozidiel sa vozidlo musípoužívaťna podnikanie, t. j. nie je podmienkou, že vozidlu musí byť odobraté evidenčnéčíslo (vozidlo sa môže používať na iné účely ako na podnikanie). Ponechanie evidenč-ného čísla vozidlu nie je podmienkou pre platenie dane z motorových vozidiel.

Daňovník postupoval správne, keď v decembri 2009 oznámil daňovému úradu zá-nik daňovej povinnosti z toho dôvodu, že vozidlo prestal používaťna podnikanie. V roku

LISTÁREŇ

206

DÚPP 6-7/2011

2010, ak nepoužíval vozidlo na podnikanie, nebol povinný oznámiť daňovému úradunič a ak by v roku 2011 začal používať predmetné vozidlo na podnikanie, tak len ozná-mi daňovému úradu vznik daňovej povinnosti (do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povin-nosti).

�Otázka č. 22: Registračná pokladnicaa pokladničná kniha

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, platiteľ DPH,podniká od 1. 11. 2010 a vlastní novú registračnú pokladnicu EURO 500. Údajne,podľa pokynov predajcu registračnej pokladnice, daňovník nemusí viesť tržbyERP do zošita, ktorý je súčasťou ERP a nemusí odkladať denné uzávierky. Tak-tiež už nerobí mesačné uzávierky pokladníc. Aké povinnosti vyplývajú daňovní-kovi s používaním ERP EURO 500? Nastali nejaké zmeny?

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnicev znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou regis-tračnou pokladnicou:

1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavanýmregistračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákaz-níka, hodinami, klávesnicou s tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok,

2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiar-ňou.

Fiskálnou pamäťou sa rozumie technické zariadenie umožňujúce jednorazový a tr-valý zápis údajov z dennej uzávierky.

Keďže nová registračná pokladnica ukladá všetky údaje do fiskálnej pamätea umožňuje na požiadanie vytlačiť potrebné údaje, nie je povinný daňovník viesť tržbyERP do zošita (resp. ako prílohu knihy pokladnice) tak, ako tomu bolo dosiaľ podľa vy-hlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb ERP v znení neskoršíchpredpisov.

�Otázka č. 23: Účtovanie zľavy

Obchodná spoločnosť (s. r. o) realizuje predaj tovaru. Dodanie tovaru sa fakturu-je na konkrétnych odberateľov. V rámci obchodnej siete sú tzv. poradkyne, ktoréaj kupujú tovar a takisto vnášajú do systému nových odberateľov. Dá sa pove-dať, že si vytvárajú pod sebou istú obchodnú sieť. Jednotliví odberatelia sú moti-vovaní odmeňovaním (sprostredkovateľská odmena), a to podľa obratu, resp.


207

aktivity svojej siete, ktorú vytvorili. Spoločnosť sa rozhodla podľa výšky spro-stredkovateľskej odmeny rozdeliť poradkyne do 2 kategórií:

1. Poradkyňa so sprostredkovateľskou odmenou do 50 € bude mať odmeňova-nie riešené formou tovarovej zľavy na dodávateľskej faktúre, t. j. zníženímceny na faktúre pre poradkyňu [zníženie tržieb (-) účtová trieda 6].

2. Poradkyňa so sprostredkovateľskou odmenou nad 50 € bude fakturovať svo-ju sprostredkovateľskú odmenu a táto im bude uhrádzaná [zvyšovanie nákla-dov (+) účtová trieda 5].

Pri tej istej aktivite zo strany poradkyne je spôsob realizácie odmeňovania roz-dielny. Je uvedená metóda správna z hľadiska účtovníctva a zákona o dani z príj-mov?

Z hľadiska účtovného

Postup popísaný v otázke z pohľadu účtovného považujeme za správny. Zároveňuvádzame ustanovenia z postupov účtovania pre podnikateľov, ktoré danú problemati-ku riešia u dodávateľa aj u odberateľa.

Účtovanie zľavy z ceny u odberateľa

Podľa § 22 ods. 6 postupov účtovania súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny.Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje akozníženienákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepova-žuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba, ktorýsa účtuje podľa § 33 ods. 4 alebo podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania.

Podľa § 33 ods. 4 postupov účtovania sa dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobýhmotný majetok nadobudnutý bezodplatne účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 –Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výno-sy budúcich období a účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a ča-sovej súvislosti so zaúčtovanímodpisov rovnakým spôsobom ako v § 56 ods. 12 postu-pov účtovania (dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosovv časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného majet-ku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby zaradenia tohto majetku doužívania). Bezodplatne nadobudnutý dlhodobý hmotný majetok, o ktorom sa účtujev účtovej skupine 03, sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatnévýnosy z hospodárskej činnosti.

Podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hos-podárskej činnosti sa účtuje bezodplatne nadobudnutý majetok so súvzťažným zápi-som na ťarchu vecne príslušného účtu majetku.

Účtovanie zľavy z ceny u dodávateľa

Podľa § 74 ods. 2 postupov účtovania zľava z ceny je súčasťou tržieb a účtuje saako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa,

LISTÁREŇ

208

DÚPP 6-7/2011

napríkladzľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby,zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavuz ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je poskytovaný tovar, výro-bok alebo služba, napríklad tovar zdarma, a prezentačné akcie.

Vyfakturovaná sprostredkovateľská odmena je u odberateľa nákladom, ktorý saúčtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby a v prospech účtu 321 – Dodávatelia. U do-dávateľa služby je táto sprostredkovateľská odmena výnos, ktorý sa účtuje v prospechúčtu 602 – Tržby z predaja služieb a na ťarchu účtu 311 – Odberatelia.

Z hľadiska dane z príjmov

K bodu 1

Keďže zľava z ceny je súčasťou tržieb (účtuje sa ako zníženie ceny za účelom po-skytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa), je aj súčasťou základu dane, a tov súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov.

K bodu 2

Vyfakturovaná sprostredkovateľská odmena fyzickou osobou zúčtovaná na účte518 je uznaným daňovým výdavkom až po zaplatení. Vyplýva to z § 19 ods. 4 zákonao dani z príjmov, podľa ktorého odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ideo sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzanéfyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom bolizaplatené.

�Otázka č. 24: Prenájom spoločnej nehnuteľnosti

Dve fyzické osoby vlastnia spolu nehnuteľnosť v rovnakom pomere. Časť ne-hnuteľnosti prenajímajú. Všetky nájomné zmluvy sú uzatvorené len s jednýmspoluvlastníkom, ktorý si zároveň do daňových výdavkov uplatňuje odpisy bu-dovy. Je možné príjmy z prenájmu a tiež daňové výdavky rozdeliť medzi obi-dvoch vlastníkov?

Áno, postup uvedený v otázke je možný. Vyplýva to z § 10 ods. 1 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto príjmy dosiahnuté spoločne dvomaalebo viacerými daňovníkmiz dôvodu spoluvlastníctvak veci alebo zo spoločných práva spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕ-ňajú do základu dane jednotlivých daňovníkovpodľa ich spoluvlastníckychpodielov, aknie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel. Spolu-vlastníci si príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ako aj daňové výdavky môžu rozdeliť v po-mere podľa spoluvlastníckych podielov alebo podľa vzájomnej dohody.


209

Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť výdavky buďv preukázateľnej výške podľa § 19 zákona o dani z príjmov, alebo výdavky v paušálnejvýške 40 % z úhrnu týchto príjmov podľa § 6 ods. 10 tohto zákona.

Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľností môže tiež využiť oslobodenie oddane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, a to až do výšky päť-násobku sumy životného minima. Pre zdaňovacie obdobie roku 2010 je to suma925,95 €; pre zdaňovacie obdobie roku 2011 je suma 500 €.

�Otázka č. 25: Fakturácia medzi manželmi

Manželka (v súčasnosti platiteľka DPH) podniká od roku 2008, manžel podnikáod roku 2010 a nie je platiteľom DPH.

1. Môže manželka predať svojmu manželovi niektoré stroje a zariadenia, ktorémala zahrnuté v obchodnom majetku?

2. Je takáto možnosť vzhľadom na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Jeden z manželov alebo obaja manželia môžu podnikať aj pri štandardnom bez-podielovom spoluvlastníctve manželov. Žiadny právny predpis nezakazuje fakturáciumedzi manželmi, ak sú podnikateľmi, a to aj v prípade štandardného bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov.

Pokiaľ obaja manželia sú podnikateľmi, je nutné ich považovať za samostatnýchdaňovníkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov. Zároveň sa považujú za samostatné zdaniteľné osoby v zmysle zákonač. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na účely zá-kona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa podnikajúci man-želia považujú za samostatné účtovné jednotky.

Presuny obchodného majetku z jednej účtovnej jednotky do majetku druhej účtov-nej jednotky sa musia, samozrejme, zaznamenať v účtovníctve oboch manželov. Na-opak, pokiaľ by fakturácia vykonaných dodávok tovarov a služieb medzi podnikajúcimimanželmi nebola vykonaná, účtovníctvo by nebolo verné a pravdivé. V prípade, žemanželia by nemohli medzi sebou obchodovať, ak obaja podnikajú samostatne, išlo byo diskrimináciu.

Pokiaľ manželka je platiteľkou DPH, fakturuje manželovi predané stroje a zariade-nia s DPH bez ohľadu na skutočnosť, či pri ich obstaraní bola alebo nebola platiteľkouDPH.

�Otázka č. 26: Stavebné práce

FO – SZČO zo SR – neplatiteľ DPH, bude vykonávať pomocné stavebné práce,výkopové práce, montážne práce, poskytovanie pracovníkov, dovoz a odvoz

LISTÁREŇ

210

DÚPP 6-7/2011

pracovníkov na pracovisko žiadateľa, a to na území SR. Objednávateľ prác jes. r. o. z ČR registrovaná pre daň v ČR. Práce sa budú vykonávať na výstavbe so-lárnych systémov na území SR pre konečného odberateľa. Je povinná FO –SZČO, registrovať sa za platiteľa DPH, keď služby budú vykonávané na nehnu-teľnosti v SR? Vlastníkom nehnuteľnosti nie je česká firma, ktorá si objednalapomocné práce aj poskytnutie niekoľkých pracovníkov od FO zo SR. Česká fir-ma len vykonáva svoje služby – elektromontážne práce pre zabudované solárnesystémy pre konečného odberateľa. Ako bude potom vyzerať fakturácia FO – za-tiaľ neplatiteľa – pre objednávateľa, českú s. r. o., za práce a služby vykonanév SR?

Fyzickej osobe – SZČO, t. j. na účely zákona o DPH zdaniteľnej osobe, môže vznik-núť registračná povinnosť v SR, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody (dodanie tovarova dodanie služieb), pričom z týchto dodávok:

� dosiahne obrat za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov vo výške49 790 € – vyplýva to z § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodno-ty v znení neskorších predpisov, alebo

� je dodávateľom, resp. príjemcom služby pre zdaniteľnú osobu z iného členské-ho štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH – vy-plýva to z § 7a zákona o DPH (v tomto prípade nie je rozhodujúca výška obra-tu).

Pre stanovenie toho, či je uvedená FO povinná sa v SR registrovať pre DPH, je tedapodstatné určiť miesto dodania služieb, ktoré poskytuje pre českého odberateľa. Priuvedených stavebných, výkopových, montážnych prácach súvisiacich s nehnuteľnos-ťou sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH – t. j. nachádza sa tam, kdesa nachádza samotná nehnuteľnosť, ku ktorej sa tieto práce vzťahujú. Miesto dodaniaslužieb, ktoré poskytuje FO, sa teda neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona, čo znamená, žeFO nevzniká povinnosť registrovať sa podľa § 7a.

V predmetnom prípade je síce miesto dodania uvedených prác v SR, ale pokiaľ FOnedosiahla obrat vo výške 49 790 €, nie je povinná sa registrovať na DPH (registráciapodľa § 4 zákona o DPH). Pretože FO je neplatiteľ DPH, vyhotoví faktúru pre českú fir-mu bez DPH.

Slovenská FO sa však môže registrovať pre DPH dobrovoľne – umožňuje to usta-novenie § 4 ods. 4 zákona o DPH, teda bez toho, aby dosiahla obrat pre registráciu.V prípade takejto dobrovoľnej registrácie by vyhotovila pre českú firmu faktúrus DPH.

V prípade českej firmy, ktorá uskutočňuje dodanie služby – tiež sú to práce, ktorésa vzťahujú k nehnuteľnosti v SR, t. j. uskutočňuje činnosť, ktorá je predmetom DPHv SR, platí podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH povinnosť registrácie v SR. Ide o registráciu,


211

ktorá sa vzťahuje na zahraničné osoby, ktoré na území SR nemajú miesto podnikaniaani prevádzkareň (nie sú v SR etablované), ale uskutočnili v SR činnosť, ktorá je tupredmetom DPH. Registráciu je povinná česká firma vykonať na Daňovom úrade Brati-slava I, a to ešte predtým, ako dodá predmetné práce. Faktúru pre konečného odbera-teľa potom vyhotoví so slovenskou DPH.

To znamená, že pre českú firmu by bolo výhodnejšie, ak by slovenská FO, ktorájej dodáva služby, bola v SR tiež platiteľom DPH (na základe dobrovoľnej registrá-cie), teda by fakturovala svoje práce s DPH, pretože túto DPH by si česká firma (tiežplatiteľ DPH v SR) mohla odpočítať v rámci svojho daňového priznania podanéhov SR.

�Otázka č. 27: Dodanie tovaru na prepracovaniev inom štáte EÚ

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, nakupuje v Maďarsku materiál (žulové a inékvádre) na výrobu náhrobných kameňov. Spracováva ich v Maďarsku, a potomna základe objednávok ich predáva buď maďarským, alebo slovenským klien-tom. Na kamenné kvádre, ktoré nakupuje od platiteľa DPH v Maďarsku, dostávafaktúry bez DPH. Na Slovensku tieto faktúry „samozdaňuje“. Spracovaný kameň(v Maďarsku) dovezie pre slovenského klienta, vystavuje faktúru s DPH. Jesprávny postup, že spracovaný kameň (v Maďarsku) pre maďarského klientafakturuje bez DPH, pretože tovar a služby predáva platiteľovi DPH? Pretože slo-venská spoločnosť má miesto dodania týchto kameňov v Maďarsku, mala by saregistrovať ako platiteľ DPH aj v Maďarsku? Aký vplyv v praxi to má na slovenskéúčtovanie DPH tejto slovenskej spoločnosti? Aké povinnosti má potom v Maďar-sku?

V danom prípade je podstatná skutočnosť, že nakúpený materiál v Maďarsku nie jehneď premiestnený do SR, ale zostáva v Maďarsku, kde je spracovávaný, t. j. sú naňom vykonávané určité operácie, až následne je buď premiestnený do SR, alebo pria-mo predaný v Maďarsku.

Na základe tejto skutočnosti potom neboli splnené podmienky pre oslobodenie odDPH pri dodaní kameňa maďarským dodávateľom, pretože nemôže preukázať, že ka-meň (tovar) bol fyzicky prepravený z Maďarska do SR. Jeho dodanie malo byť tedazdanené maďarskou DPH. Skutočnosť, že hneď po predaji kameňa slovenská spoloč-nosť nebude vykonávať jeho premiestnenie do SR, však mala byť oznámená touto slo-venskou spoločnosťou dodávateľovi. Pokiaľ bol už opracovaný kameň premiestnenýdo SR, znamená to, že ide už o iný tovar. Pre slovenskú spoločnosť to znamená, že

LISTÁREŇ

212

DÚPP 6-7/2011

uskutočňuje dodanie tovaru z Maďarska do SR, t. j. v Maďarsku má predmet DPH (do-danie tovaru), čo znamená, že sa mala v Maďarsku registrovať pre DPH.

Následný predaj opracovaného kameňa do SR, pokiaľ by odberateľ v SR bol plati-teľom DPH, by bol oslobodený od dane – to by uviedla spoločnosť v daňovom priznanípodanom v Maďarsku. Zároveň má povinnosť vyhotoviť súhrnný výkaz. Slovenský pla-titeľ – odberateľ, vykoná samozdanenie tohto tovaru v SR. Ak by zákazník v SR nebolidentifikovaný pre DPH (nemá pridelené IČ DPH v SR), potom musí dodanie tohto to-varu byť zdanené maďarskou DPH.

Rovnako tá skutočnosť, že slovenská spoločnosť vykonáva predaj opracovanéhokameňa (t. j. už iného tovaru, ako pôvodne kúpila od maďarského dodávateľa) maďar-ským odberateľom, znamená, že z hľadiska DPH slovenská spoločnosť uskutočňujedodanie tovaru s miestom dodania v Maďarsku. Aj z titulu týchto predajov jej teda vzni-ká registračná povinnosť v Maďarsku.

Slovenská spoločnosť pri uskutočňovaní uvedených aktivít s miestom dodania to-varu z Maďarska je z hľadiska DPH povinná postupovať v zmysle maďarského zákonao DPH, ktorý stanovuje lehoty pre registráciu, postup registrácie, finančný úrad, kde súregistrovaní zahraniční podnikatelia a pod. Princípy dodania tovaru z jedného členské-ho štátu do druhého, určenie miesta dodania a miesta nadobudnutia tovaru, tak akoboli už uvedené, sú rovnaké vo všetkých členských štátoch a sú záväzné, pretože tovyplýva zo smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. V maďarskom zá-kone o DPH sú tieto princípy rovnaké ako v ustanoveniach slovenského zákonač. 222/2004 Z. z. o DPH (§ 2, § 5, § 11, § 13, § 43).

�Otázka č. 28: Účtovanie spotového obchodu

Obchodná spoločnosť dňa 7. 7. 2010 dohodla s bankou spotový obchodHUF/USD, t. j. konverzia forintov (230 000 000) na doláre, pri spotovom kurze225,00. Obchod sa zrealizoval v ten istý deň. Ako má spoločnosť účtovať o tomtoobchode? Aké kurzy má pri účtovaní použiť? Vzniká kurzový rozdiel alebo zisk(strata) z tohto obchodu? Hodnota 230 000 000 forintov je evidovaná v účtovníc-tve vo výške 809 859,15 €.

Ak zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskoršíchpredpisov neustanovu-je inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka naeurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnoubankou v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. V danom prípadeje to kurz zo dňa 6. 7. 2010:

� HUF 284,85� USD 1,2579


213

Účtovanie:

Účtovný prípad EUR USD HUF MD D

7. 7. 2010

1 Výpis z HUF účtu 807 442,51 230 000 000,00 261 221 Ft

2 Výpis z USD účtu 812 641,88 1 022 222,22 221 $ 261

3 Rozdiel 5 199,37 261 668

Spoločnosť pri účtovnom zápise č. 1 použije kurz ECB 284,85. Pri účtovnom zápiseč. 2 použije kurz ECB 1,2579. Rozdiel vzniknutý na účte 261 zúčtuje ako výnos z tohtospotového obchodu. Rozdiel v eurách vyplývajúci z ocenenia HUF (rozdiel medzi úč-tovným stavom a kurzom pri predaji), t. j. 2 416,64 € predstavuje kurzovú stratu(809 859,15 - 807 442,51), ktorú spoločnosť zaúčtuje zápisom MD 563 D 221(Ft).

Celý tento účtovný prípad môže spoločnosť zaúčtovať aj zjednodušene, pričom vý-sledok z tohto obchodu bude rovnaký:

Účtovný prípad EUR USD HUF MD D

7. 7. 2010

1 Výpis z HUF účtu 809 859,15 230 000 000,00 261 221 Ft

2 Výpis z USD účtu 812 641,88 1 022 222,22 221 € 261

3 Rozdiel 2 782,73 261 668

�Otázka č. 29: Účtovanie forwardových obchodov

Ako má účtovná jednotka účtovať o forwardových obchodoch?

Derivát ako finančný nástroj je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančnéaktívum jednej zmluvnej strany a finančný záväzok druhej zmluvnej strany. Tieto ob-chody sa označujú ako deriváty z toho dôvodu, že ich hodnota sa odvodzuje (derivuje)od kurzu určitého aktíva, napr. akcie, akciového indexu, meny, komodity apod.

Forward je najstarším typom derivátov. Predstavuje záväzok kupujúceho kúpiť urči-té predmetné aktívum (napr. cudziu menu) k dohodnutému dňu za vopred stanovenúcenu (realizačnú cenu). Dohoda (zmluva) je záväzná pre obe strany, preto aj predáva-júci musí predať aktívum. Podmienky zmluvy sú špecifické, jedinečné pre každý jednot-livý obchod.

Príklad:Účtovná jednotka dňa 8. januára 2010 zinkasovala na devízový účet pohľadávkuv sume 1 mil. USD, čo v eurách predstavuje sumu 699 105,15 (kurz ECB zo dňa

LISTÁREŇ

214

DÚPP 6-7/2011

7. januára 2010 – 1,4304). Dňa 12. januára 2010 účtovná jednotka uzavrela s bankouzmluvu, v ktorej sa zaviazala, že dňa 12. apríla 2010 banke predá 1 000 000 USD zakurz 1,400. Dňa 12. januára 2010 účtovná jednotka na podsúvahovom účte pozname-ná záväzok na predaj 1 000 000 USD.

Podľa § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpi-sov vyplýva, že pri kúpe a predaji cudzej meny za menu euro použije účtovná jednotkakurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané. Nie je podstatné, kedy sa úč-tovná jednotka dohodla na kúpe alebo predaji cudzej meny. V danom prípade to budekurz 1,400. Účtovanie 12. apríla 2010 teda bude nasledovné:

Účtovný prípad EUR USD MD D

12. 4. 2010

1 Výpis z USD účtu 714 285,71 1 000 000,00 261 221 $

2 Výpis z EUR účtu 714 285,71 221 € 261

Rozdiel v eurách vyplývajúci z ocenenia USD (rozdiel medzi účtovným stavom a kur-zom pri predaji), t. j. 15 180,56 € predstavuje zisk (699 105,15 - 714 285,71), ktorý spo-ločnosť zaúčtuje zápisom MD 221($) a D 667.

Celý tento účtovný prípad môže účtovná jednotka zaúčtovať aj zjednodušene, pričomvýsledok z tohto obchodu bude rovnaký:

Účtovný prípad EUR USD MD D

12. 4. 2010

1 Výpis z USD účtu 699 105,15 1 000 000,00 261 221 $

2 Výpis z EUR účtu 714 285,71 221 € 261

3 Rozdiel 15 180,56 261 667

Zároveň účtovná jednotka na podsúvahovom účte odúčtuje záväzok na predaj USD.

�Otázka č. 30: Obec a cestovné náhrady

Obec vysiela do zahraničia na nadviazanie spolupráce svojich poslancov obec-ného zastupiteľstva a podnikateľov obce.

1. Vzťahuje sa ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 283/2002 Z. z.o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov aj na subjekty verej-nej správy, napr. na obec?

2. Má obec povinnosť preplatiť poslancom stravné? Ak áno, o ktoré konkrétneustanovenie zákona o cestovných náhradách sa má oprieť? Musí sa stravnédohodnúť v nejakej zmluve alebo postačuje to len vyznačiť na cestovnom prí-kaze?


215

3. Má obec povinnosť preplatiť podnikateľom stravné? Ak áno, o ktoré konkrét-ne ustanovenie zákona o cestovných náhradách sa má oprieť? Musí sa strav-né dohodnúť v nejakej zmluve alebo postačuje to len vyznačiť na cestovnompríkaze?

K bodu 1

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky;združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Zákon č. 369/1990 Zb. o obec-nom zriadení výslovne uvádza, že obec je právnickou osobou, ktorá za podmienokustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príj-mami.

Z uvedeného vyplýva, že obec je samostatným právnym subjektom a z toho dôvo-du sa aj na obec vzťahuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení ne-skorších predpisov vrátane ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) až c). Na účely tohto záko-na obec vystupuje ako zamestnávateľ.

K bodu 2

Orgánmi obce sú

a) obecné zastupiteľstvo,b) starosta obce.

Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou zamestnancaobce, v ktorej bol zvolený.

V zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradáchv znení neskorších predpisov cestovné náhrady sa poskytujú aj osobám, ktoré sú vy-menované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobev pracovnoprávnom vzťahu.

Keďže poslanci obecného zastupiteľstva sú osobami zvolenými do orgánu právnic-kej osoby a funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou za-mestnanca obce, to potom znamená, že poslancom obecného zastupiteľstva patrístravné v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradáchv znení neskorších predpisov. Poskytovanie stravného na základe citovaného ustano-venia nie je potrebné vopred dohodnúť. Na účely zákona o cestovných náhradách súposlanci považovaní za zamestnancov obce.

K bodu 3

Pokiaľ ide o podnikateľov obce, sme toho názoru, že v danom prípade ich nemožno(z pohľadu obce) zahrnúť medzi osoby podľa § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhra-dách, a to ani podľa písm. c). Predpokladáme, že podnikatelia účasťou na zahraničnejceste sledujú svoje podnikateľské aktivity, preto tento prípad je potrebné posúdiť tak,že hoci podnikatelia sú na pracovnej ceste, ide o ich bežnú pracovnú cestu súvisiacus podnikaním – uplatnia postup podľa § 19 ods. 2 písm. d) alebo e) zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

LISTÁREŇ

216

DÚPP 6-7/2011

Za predpokladu, že táto pracovná cesta podnikateľov obce nesúvisí s ich podnika-teľskou činnosťou (len pre záujmy obce), potom medzi obcou a podnikateľmi jedno-značne dochádza k právnemu vzťahu, t. j. na účely zákona o cestovných náhradáchbudú podnikatelia s obcou „v inom právnom vzťahu“.

To znamená, že v danom prípade podnikatelia nie sú z pohľadu obce osobamipodľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) zákona o cestovných náhradách.

�Otázka č. 31: Dodanie náhradných dielov

Platiteľ DPH v SR poskytuje služby (montáž plastových výrobkov – skladaniezdravotníckych pier) obchodnému partnerovi – platiteľovi DPH v Nemecku, ktorýje zároveň aj spoločníkom slovenskej firmy. Obchodný partner presunul zo svo-jej firmy z Nemecka stroje, ktoré používa platiteľ pri montáži výrobkov, tieto stro-je nie sú vo vlastníctve slovenskej firmy ani nie sú v prenájme. Slovenská firmamá zabezpečiť ich opravu s tým, že nemecký obchodný partner jej náklady – na-kúpené náhradné diely, preplatí. Z nákupu náhradných dielov v SR (cena celkom38,08 €, základ dane 32 €, DPH 6,08 €) si slovenský platiteľ odpočíta DPH 6,08 €,následnú refakturáciu do Nemecka vykoná bez DPH v cene 38,08 €. Je z hľadiskaDPH takýto postup správny, keď miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1zákona o DPH?

Firma účtuje nasledovne: MD DNákup náhradných dielov 32,00 € 501DPH 19 % 6,08 € 343Spolu 38,08 € 321DPH si uplatní, je platiteľ DPH.Následne vystaví faktúru do Nemecka na dohodnutú cenu:Prefakturácia hodnoty náhradných dielov 38,08 € MD 311 / D 648...Je tento postup z hľadiska postupov účtovania správny?Je to správne aj z hľadiska dane z príjmov?

Z hľadiska DPH

Z uvedených skutočností nevyplýva, že slovenská firma refakturuje nemeckej firmeopravu stroja. Slovenská firma kúpila náhradné diely – z hľadiska DPH tovar a tento to-var následne fakturuje vlastníkovi stroja, pričom k preprave tovaru (náhradných dielov)nedochádza, pretože stroj, do ktorého sú náhradné diely montované, sa naďalej na-chádza v SR. To znamená, že keď slovenská firma ako platiteľ DPH nakúpila náhradnédiely vo svojom mene s tým, že ich následne bude fakturovať vlastníkovi stroja, potompostupovala správne, keď si pri ich nákupe odpočítala DPH vo výške 6,08 €. Následne


217

pri fakturácii náhradných dielov nemeckému partnerovi dochádza k fakturácii za doda-nie tovaru, pričom tento tovar nie je fyzicky premiestnený zo SR, teda nedochádzak dodaniu oslobodenému od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v zneníneskorších predpisov, ide o dodanie tovaru, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa§ 19 ods. 1 zákona o DPH. Preto je potrebné na faktúre pre nemeckého obchodnéhopartnera uplatniť DPH 19 % (t. j. základ dane 32 €, DPH 6,08 €). V danom prípade teda– ako vyplýva z textu faktúr, nedochádza k dodaniu služby a k určeniu miesta dodaniapodľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale k nákupu a dodaniu tovaru.


V § 63 postupov účtovania pre podnikateľov je ustanovené, že v účtovej triede 5 saúčtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedysa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia ča-sovo rozlíšené.

Ak vo vyúčtovaniach za prijaté služby alebo v nákladoch zaúčtovaných podľa inýchúčtovných dokladov budú zahrnuté tiež sumy, ktoré nepatria do nákladov účtovnej jed-notky, napríklad náklady na súkromné telefonické hovory, prepravné, nájomné, elek-trickú energiu, možno pri účtovaní postupovať takto:

a) ak sa zistia pred zaúčtovaním príslušných účtovných dokladov nároky, ktoré majúnapríklad zamestnanci, spoločníci alebo členovia účtovnej jednotky uhradiť, sumytakých nárokov sa zaúčtujú priamo na príslušné účty v účtovej triede 3 – Zúčtovacievzťahy,

b) ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú satieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5; o dodatočne prijaté náhrady alebovyúčtované nároky na ne na účtoch v účtovej triede 3 sa znížia zachytené nákladyv účtovej triede 5,

c) v účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kancelá-riách, vo verejnom stravovaní sa v nákladoch v účtovej triede 5 účtujú celé sumy fak-túr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účtovej triede 6.

Na základe uvedeného, ak pôjde o náhradu nákladov (prefakturácia) v jednom úč-tovnom období, účtovná jednotka bude účtovať danú sumu stornom nákladov alebo nastranu Dal príslušného účtu nákladov (501). Ak pôjde o náhradu nákladov z predchá-dzajúceho účtovného obdobia, účtovať sa bude vo výnosoch (648). Toto účtovanie vy-plýva v § 5 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov (náhrady vynaložených nákla-dov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovnéhoobdobia).

Ak účtovná jednotka nebude účtovné prípady účtovať do nákladov, faktúru zaopravu môže zaúčtovať na stranu Má dať účtu 315 a na stranu Dal účtu 321. Obdržaniefinančných prostriedkov potom zaúčtuje na stranu Má dať účtu 211 alebo 221 a na stra-nu Dal účtu 315, teda náklad, ktorý jej nepatrí, bude účtovať mimo triedy 5 – Náklady.

LISTÁREŇ

218

DÚPP 6-7/2011

Z hľadiska dane z príjmov

Keďže správne zaúčtovanie uvedeného prípadu neovplyvňuje výsledok hospodá-renia, v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor-ších predpisov neovplyvňuje ani základ dane.

�Otázka č. 32: Tlač poukážok ako podporapredaja, účtovanie a DPH

Spoločnosť sa zaoberá predajom tovaru konečnému spotrebiteľovi na územíSR. V rámci podpory predaja výrobkov vydala nákupné poukážky s logom firmys rôznymi nominálnymi hodnotami, ktoré si zákazníci môžu zakúpiť. Poukážkymôžu zákazníci použiť na nákup tovaru alebo služieb v sieti predajní spoločnostipodľa vlastného výberu – bez časového ohraničenia. Má spoločnosť predaj po-ukážky zákazníkovi zdaniť DPH? V prípade, že zdaní predaj poukážky, kedy na-stal dátum dodania pre DPH? Ako má spoločnosť účtovať uplatnenie poukážkyzákazníkom?

Z hľadiska DPH

Predmetom DPH je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hod-noty v znení neskorších predpisov dodanie tovaru a dodanie služby s miestom dodaniav tuzemsku zdaniteľnou osobou za protihodnotu. Zakúpenie nákupnej poukážky zá-kazníkomešte nepredstavuje dodanie tovaru ani dodanie služby. Zákazníkzaplatí urči-tú sumu, pričom až neskôr sa rozhodne, čo si za túto platbu vyberie – ktorý konkrétnytovar, resp. službu. To znamená, že prijatie platby vo výške nominálnej hodnoty po-ukážky spoločnosťou nemožno považovať za dôvod pre vznik daňovej povinnosti z titu-lu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPHz dôvodu, že v čase prijatia platby nie je zrejmé, na aký konkrétny tovar alebo službu saplatba bude vzťahovať.

Spoločnosti vznikne daňová povinnosť až vtedy, keď zákazník poukážku skutočnepoužije na nákup konkrétneho tovaru alebo služby, t. j. pri odovzdaní tovaru, resp. po-skytnutí služby po predložení poukážky.


Náklad na tlač poukážok sa zúčtuje do nákladov na účet 501, 518 alebo na účet548. Vyhotovené poukážky bude účtovná jednotka evidovať ako prísne zúčtovateľnétlačivá buď formou analytickej evidencie, v pomocnej evidencii, alebo na podsúvaho-vých účtoch – je na rozhodnutí účtovnej jednotky. „Predaj“ poukážok zákazníkom úč-tovná jednotka zaúčtuje ako prijatý preddavok: MD 211, 221 / D 324. Zúčtovanie po-ukážok pri predaji tovaru predložené zákazníkmi namiesto peňazí: MD 315 / D 604,zúčtovanie preddavku: MD 324 / D 315, prípadne priamo: MD 324 / D 604, pokiaľ


219

takúto súvzťažnosť pripustí softvér na vedenie účtovníctva. Neuplatnené poukážky zá-kazníkmi účtovná jednotka zúčtuje do výnosov: MD 324 / D 648.

�Otázka č. 33: Cestovné náhrady

Firma – platiteľ DPH, má sídlo v Košiciach, zamestnanca má vysunutého v Brati-slave. Každý mesiac sa mu preplatí cesta, ale sú v tom aj faktúry za ubytovaniea cestovné, na ktorých je DPH. Môže si odpočítať DPH? Na faktúrach z hotela jeDPH riadne vyčíslená. Na cestovnom lístku za vlak je uvedená hotovosť vrátaneDPH a nie je tam vyčíslená DPH samostatne. Môže ju firma sama vyčísliť a odpo-čítať? Ako to zaúčtovať?

Z hľadiska DPH

V predmetnom prípade ide o posúdenie práva na odpočítaniedane v súvislosti s vý-davkami na pracovnej ceste zamestnanca uskutočnenej na účely podnikania platiteľa– zamestnávateľa.

� Ak ide o výdavky za ubytovanie (ale napr. aj parkovné a podobné náklady) súvisia-ce s pracovnou cestou, s výnimkou stravovania (ak výdavok nie je zúčtovaný pro-stredníctvom tzv. cestovného vyúčtovania) – nárok na odpočítanie dane vzniká, akmá zamestnávateľ faktúru (môže byť aj doklad z ERP) vyhotovenú v zmysle § 71zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,a to od iného platiteľa.

� Výdavky, ktoré sú zúčtované prostredníctvomvyúčtovania pracovnej cesty v zmys-le zákona o cestovných náhradách (teda aj cestovný lístok za vlak), sú výdavkamizamestnanca za tovary a služby, ktoré tretia osoba dodala zamestnancovi. Z uve-deného dôvodu v zmysle ustáleného výkladu nevzniká platiteľovi (zamestnávateľo-vi) právo na odpočítanieDPH, pretože v tomto prípade ide zo strany zamestnávate-ľa o náhradu výdavkov zamestnanca za tovary alebo služby, ktoré neboli dodanéplatiteľovi, ale zamestnancovi.

Pre posúdenie odpočtu dane podľa ustálenej judikatúry ESD je potrebné skúmať, čisú splnené podmienky vzniku a rozsahu práva na odpočet DPH, ktorými sú:

� plnenie je poskytnuté platiteľovi (v danom prípade zamestnávateľovi) inou zdaniteľ-nou osobou (iným platiteľom DPH), pričom za zdaniteľnú osobu – platiteľa, sa ne-považuje zamestnanec zdaniteľnej osoby,

� platiteľ musí mať faktúru alebo dokument slúžiaci ako faktúra, ktorý mu bol vystave-ný iným platiteľom.

Ak uvedené podmienky nie sú splnené, nemôže si zamestnávateľ uplatniť právo naodpočet DPH. To znamená, že ak je objednávateľom služby alebo tovaru (ktoré súcestovnými výdavkami) zamestnanec, právo na odpočítanie DPH zamestnávateľovi

LISTÁREŇ

220

DÚPP 6-7/2011

nevzniká, pretože nie sú splnené uvedené podmienky pre odpočítaniedane podľa § 49až § 51 zákona o DPH. Zamestnávateľ si môže uplatniť právo na odpočet DPH z ces-tovných výdavkov v prípade, ak je sám zamestnávateľ objednávateľom služby alebotovaru (t. j. je v právnom vzťahu s poskytovateľom služby alebo dodávateľom tovaru,ktorí sú platiteľmi DPH) a dodávateľ služby alebo tovaru vyhotoví faktúru pre zamest-návateľa.


Náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách poskytova-né podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách sa účtujú na účte 512 –Cestovné. Ide o náhrady preukázaných výdavkov na dopravu hromadnými dopravný-mi prostriedkami (autobusy, vlaky, lietadlá) vrátane výdavkov za použitie taxislužby,náhrady nutných vedľajších výdavkov vynaložených na pracovnej ceste (parkovné, te-lefón, pobytový poplatok), náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravnéa vreckové, náhrady za používaniemotorových vozidiel zamestnanca vrátane náhradyza spotrebované PHL atď.

�Otázka č. 34: Predaj kovového šrotua farebných kovov

Spoločnosť s r. o. – neplatiteľ DPH, realizuje obchody s farebnými kovmi a kovo-vým šrotom. Obchody sa prevažne realizujú do nečlenských štátov, ale čiastoč-ne aj v tuzemsku a členských štátoch. Ako je to pri predaji farebných kovov – hli-ník a meď a kovový šrot z pohľadu DPH? Spoločnosť sa chce z dôvodu presiah-nutia stanoveného obratu zaregistrovať ako platiteľ DPH. Údajne obchod s pre-dajom kovového šrotu a farebných kovov nepodlieha DPH.

Ak spoločnosť – na účely DPH zdaniteľná osoba, dosiahla obrat vo výške 49 790 €

za predchádzajúcich dvanásť kalendárnych mesiacov, vznikla jej podľa § 4 ods. 1 zá-kona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov regis-tračná povinnosť na DPH. Znamená to, že do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po do-siahnutí uvedeného obratu je povinná podať žiadosť o registráciu miestne príslušnémudaňovému úradu.

Platitelia DPH pri tuzemských obchodoch vo všeobecnosti uplatňujú tzv. bežný re-žim zdaňovania, pri ktorom pri predaji tovaru a služieb uplatňujú DPH. S účinnosťou od1. 4. 2009 bol však zavedený tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti (tuzemské sek-torové „samozdanenie“), čo znamená, že povinnosť platiť daň je z dodávateľa tovaruprenesená na príjemcu tovaru, ak je platiteľom DPH. Vyplýva to z ustanovenia § 69ods. 12 zákona o DPH. V tomto ustanovení sa tiež uvádza, čo sa na účely DPH rozu-mie kovovým odpadom a kovovým šrotom – je to kovový odpad a šrot z výroby aleboz mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné


221

vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov – ne-bude daň odvádzať dodávateľ týchto tovarov alebo služieb v tuzemsku, ale osoba, kto-rej bol uvedený tovar predaný.

Uvedený prenos daňovej povinnosti (t. j. fakturácia bez DPH) sa teda vzťahuje lenna prípady, kedy odberateľom je iný platiteľ DPH v SR a predmetom predaja je kovovýodpad a šrot v zmysle uvedenej definície (nevzťahuje sa to teda všeobecne na predajfarebných kovov).

V prípade, ak platiteľ dodá uvedený tovar, neuplatní DPH, ale na faktúre je povinnýuviesť odkaz na § 69 ods. 12 zákona o DPH alebo na článok 198 ods. 2, alebo článok199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnomsystéme dane z pridanej hodnoty, alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň jeosoba, ktorej je tovar alebo služba dodaná.

Prenos daňovej povinnosti (fakturácia bez DPH) sa neuplatní pri predaji kovovéhoodpadu a šrotu neplatiteľom DPH v SR. V takýchto prípadoch – pri predaji, vznikne po-vinnosť fakturácie s 19 % DPH.

V prípade dodania uvedeného tovaru (ale platí to všeobecne na tovar) platiteľomDPH do iných členských štátov dochádza k tzv. intrakomunitárnemu dodaniu tovaru,kedy platí, že dodanie tovaru je oslobodené od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH, t. j.na faktúre sa daň neuvedie, zdanenie vykoná platiteľ v inom členskom štáte (ide o pre-nos daňovej povinnosti do zahraničia). Okrem toho je platiteľ – predávajúci, povinnýuviesť takéto dodanie tovaru do súhrnného výkazu [v zmysle § 80 ods. 1 písm. a)].

V prípade dodania tovaru do tretieho štátu – dochádza k vývozu tovaru, platí oslo-bodenie od DPH podľa § 47 zákona o DPH, t. j. na faktúre sa daň neuvedie.

Z uvedeného vyplýva, že na účely správneho postupu uplatnenia DPH je dôležitépri predaji v SR iným platiteľom DPH určiť, či skutočne ide o kovový odpad alebo šrotv zmysle uvedenej definície. Napr. v prípade predaja medi rozdrvenej na medené gra-nule (po získaní z odrezkov z autokáblov) predmetné granule sú z rafinovanej medi –nejde o medený odpad a šrot (vyplýva to z kombinovanej colnej nomenklatúry – Colnýsadzobník).Rafinovaná meď uvedenej položky môže byť vo forme granúl, ktoré sú pre-važne používané na zlievarenské účely. Nejde o medený odpad a šrot položkyHS 7404 a nemožno v danom prípade aplikovať poznámku č. 8 a) k XV. triede, ktorádefinuje odpad a šrot XV. triedy.

Nie je teda správne konštatovanie, že obchod s predajom kovového šrotu a fareb-ných kovov nepodlieha DPH. Uvedené tovary nie sú vylúčené z predmetu DPH, akobolo uvedené, môže však z určitých podmienok dôjsť k prenosu daňovej povinnostiz dodávateľa na odberateľa (vtedy na faktúre dodávateľ neuplatní DPH) alebo môžebyť dodanie do iného členského štátu alebo do tretieho štátu oslobodené od DPH (nafaktúre dodávateľ neuplatní DPH).

LISTÁREŇ

222

DÚPP 6-7/2011

Kalendár podnikateľaod 1. 3. 2011 do 31. 3. 2011

Vysvetlivky:NP = nemocenské poistenie,DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie)

Termín zákonnejpovinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 3 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočas-nú pracovnú neschopnosť.Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku nadôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru.Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sapreukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 5 pracovných dní Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z mine-rálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva, ak daňová povinnosť nevznikla dňom pre-vzatia na daňovom území.

do 5 pracovných dní Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z taba-kových výrobkov, z piva, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

do 7 dní Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členskéhoštátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 8. 3. 2011 Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za február 2011 za samostatne zárobkovo činnéosoby uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

do 8. 3. 2011 Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity,ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne poistenými osobami za február 2011 zasamostatne zárobkovo činné osoby.

do 8. 3. 2011 Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uvede-ných v § 4 ods. 2, ak boli príjmy vyplatené vo februári 2011.

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čís-la bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného, skutočnosti rozhodujú-ce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné, zmenu mena, priezviska, rodného číslaa trvalého pobytu, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukazpoistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

do 8 dní Písomnevykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť po-istné. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kon-taktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

do 8 dní Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g),j), k), l) zákona o zdravotnom poistení.

do 8 dní Písomne oznámiť na určenom tlačive vznik platiteľa podľa § 11 ods. 5 zákona.

do 8 pracovných dní Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného: zamestnávatelia poda-ním„Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné po-istenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poistného“.

223

Kalendár podnikateľa – marec 2011



do konca kalendárne-ho mesiaca nasledu-júceho po mesiaci,v ktorom došlo k zme-ne platiteľa poistného

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistného začína,resp. prestáva byť štát: zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch prizmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Ozná-menia poistenca/platiteľa poistného“.

do 8 dní Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poisteníodhlásiť.Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP.Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povoleniana trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu štátu a štát, na ktorého území vykonáva samostatnúzárobkovú činnosť.

do 8 dní Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z re-gistra zamestnávateľov odhlásiť.Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca.Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu štátu, na území ktorého zamestnanec vykonáva prácu.

do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídlaa dňa určeného na výplatu príjmov.Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca.Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovnýchúrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikom poiste-nia a vznikom pracov-noprávneho vzťahu

Prihlásiť zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a prihlásiť za-mestnanca na účely úrazového a garančného poistenia (dohody) v pobočke Sociálnej poisťovne.

deň nasledujúci pozániku poistenia a pozániku pracovnopráv-neho vzťahu

Odhlásiť zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a úra-zové, garančné poistenie (dohody) v pobočke Sociálnej poisťovne.

do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančnéhopoistenia.Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

do 10. 3. 2011 Vystaviť a doručiť zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ak podá-va za rok 2010 daňové priznanie.

do výplatného termínu Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príj-mov za február 2011.

do výplatného termí-nu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na po-istenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a za-mestnávateľom z príjmov za február 2011. Predložiť pobočke SP výkaz poistného a príspevkov na sta-robné dôchodkové sporenie.

do výplatného termínu Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčto-vaných zamestnancom na výplatu za mesiac február 2011.

do 5 dní po výplatnomtermíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kalendárnehomesiaca).

do 5 dní po výplatnomtermíne

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmovza február 2011.

224

INFOBLESK

DÚPP 6-7/2011



do 15. 3. 2011 Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísanýchv prospech daňovníka vo februári 2011.Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

do 15. 3. 2011 Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej vo februári 2011, v prípade da-ňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzbydane podľa § 15.Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

do 21. 3. 2011(namiesto nedele20. 3. 2011)

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich posebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €.Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a aknemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím služby Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, jepríjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona.

pred dodaním služby Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľoma ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvyklezdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona v inom členskom štátea osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

do 21. 3. 2011(namiesto nedele20. 3. 2011)

Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za február 2011 pre platiteľov DPH, ktoríuskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných tovarov v prísluš-nom štvrťroku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrťrokoch presiahla hodnotu 100 000 €.

Povinnosť platí od 1. januára 2010 aj pre platiteľa registrovaného podľa § 7 a § 7a zákonač. 222/2004 Z. z.

do 25. 3. 2011 Podať daňové priznanie k DPH za február 2011 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac). Po-dáva sa i negatívne daňové priznanie.Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla daňo-vá povinnosť alebo právo na odpočítaniedane, s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť predda-vok na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste podľa § 78a.

do 25. 3. 2011 Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za február 2011.

poslednýpracovný deňpredchádzajúci dňuzačatia predajana trhovom mieste

Zaplatiť preddavok na DPH pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste vo výške 50 % z daneza príslušné zdaňovacie obdobie, najmenej vo výške 165,97 €.

do 25. 3. 2011 Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabako-vých výrobkov, z piva za február 2011.Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť.Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 33,19 €, nie je povinnýpredložiť daňové priznanie ani zaplatiť daň (§ 14).

do 25. 3. 2011 Odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva za február2011.

do 25. 3. 2011 Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu za február 2011. Prílohoudaňového priznania je zoz-nam pestovateľov s uvedenímvyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedenímdátumuvýroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu.Zaplatiť spotrebnú daň z liehu za február 2011.

do 25. 3. 2011 Oznámiť elektronicky colnému úradu údaje, o ktorých je povinnosť viesť evidenciu podľa § 44aods. 15 zákona o spotrebnej dani z liehu.

225




do 25. 3. 2011 Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za feb-ruár 2011.Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €,nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnejdani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a).

do 25. 3. 2011 Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za február 2011.

do 31. 3. 2011 Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti zarok 2010.Termín na priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie.

do 31. 3. 2011 Odvod poplatku za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnouschopnosťou na celkovom počte svojich zamestnancov.

do 31. 3. 2011 Úhrada preddavkov na daň z príjmovprávnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac marec 2011vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákonao dani z príjmov.

do 31. 3. 2011 Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac marec 2011vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné častipodľa § 11 platné v roku 2011 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 3. 2011 Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrťrok 2011 vovýške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákonao dani z príjmov.

do 31. 3. 2011 Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrťrok 2011 vovýške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné častipodľa § 11 platné v roku 2011 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 3. 2011 Podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2010.Podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010.

do 31. 3. 2011 Zaplatiť daň z príjmov právnických osôb za rok 2010.Zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2010.

do 31. 3. 2011 Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, akcelková predpokladaná daň presiahne 8 292 €.

do 31. 3. 2011 Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej daneza 1. štvrťrok 2011, ak predpokladaná daň presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €.

do 31. 3. 2011 Termín na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie za predchádza-júci kalendárny rok 2010.

do 31. 3. 2011 Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príj-mov za február 2011, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. marca 2011.

do 31. 3. 2011 Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na po-istenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a za-mestnávateľom z príjmov za február 2011, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 31. marca 2011.

do 31. 3. 2011 Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované STV a Sro, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výškuúhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.

do 31. 3. 2011 Predloženie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zraze-ných preddavkoch na daň a o daňovom bonuse za rok 2010.

pred začatímpodnikateľskejčinnosti

Písomnepožiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie napredaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti.Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

226

INFOBLESK

DÚPP 6-7/2011



do 15 dní Požiadať daňový úrad o registráciu pri vzniku povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň,alebo daň z príjmov vyberať.

do 15 dní Oznámiť daňovému úradu zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povin-nosti pri niektorej dani.

do 15 dní Oznámiť daňovému úradu ukončenie podnikania alebo ukončenie poberania príjmov a vrátiť osvedče-nie o registrácii.

do 15 dní Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskomv zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosťzamestnancov na území SR.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber vína oslobo-deného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať víno z inéhočlenského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber liehu oslobo-deného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať lieh z iného člen-ského štátu v pozastavení dane, zmenu údajov podľa § 44a ods. 7 zákona.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľ-ského balenia liehu v daňovom voľnom obehu. Ide o zmenu údajov v žiadosti uvedených v § 44ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), b) a c).

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber tabakovýchvýrobkov oslobodených od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať ta-bakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber piva oslobo-deného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať pivo z inéhočlenského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť zá-kladnú sadzbu dane na pivo uvedené do daňového voľného obehu v kalendárnom roku.

do 15 dní Splatnosť dane odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru: daň z nehnuteľností, daň zapsa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prí-stroje, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta, daň za jadrovézariadenie.

do 30 dní Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti: daň z ne-hnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň zanevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom do historickej časti mesta,daň za jadrové zariadenie, daň z motorových vozidiel [okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a)].

do 30 dní Odo dňa získaniapovolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo od začiatku vykonávaniainej zárobkovej činnosti alebo prenajímania nehnuteľnosti registrovať sa u miestne príslušnéhosprávcu dane.Oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne.Zrušenie prevádzkarne oznámiť do 30 dní pred jej zrušením.

pred nadobudnutímtovaru v hodnote13 941,45 € bez DPH

Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registračná povinnosť naDPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu. Povinnosť vznikápred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku13 941,45 €.

Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa

227


Kurzový lístok ECB – január 2011

Štát Mena 3. 1. 4. 1. 5. 1. 6. 1. 7. 1. 10. 1. 11. 1. 12. 1. 13. 1. 14. 1. 17. 1.

USA USD 1,3348 1,3421 1,3213 1,3091 1,2961 1,2903 1,2948 1,2973 1,3199 1,3349 1,3311

Japonsko JPY 108,7 110,2 108,72 108,92 108,29 107,17 107,61 108,17 109,5 110,71 109,91

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 25,088 24,888 24,875 24,71 24,565 24,648 24,553 24,39 24,37 24,384 24,335

Dánsko DKK 7,4531 7,4533 7,4527 7,4517 7,4503 7,4494 7,45 7,4496 7,45 7,4498 7,45

Izrael ILS 4,7278 4,7301 4,6814 4,6635 4,648 4,6192 4,5914 4,5968 4,7036 4,745 4,7242

V. Británia GBP 0,86131 0,85875 0,8483 0,8445 0,8383 0,8318 0,8319 0,83155 0,83575 0,8422 0,8361

Maďarsko HUF 278,39 275,85 277,05 275,95 277,27 280,42 279,24 275,57 274,61 276,6 274,74

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,7098 0,7098 0,7063 0,7015 0,7009 0,7006 0,7011 0,7009 0,7012 0,7019 0,7019

Poľsko PLN 3,9578 3,9403 3,8973 3,8553 3,8768 3,9047 3,8882 3,8425 3,8656 3,88 3,873

Rumunsko RON 4,2725 4,2676 4,27 4,2575 4,2583 4,2638 4,258 4,2525 4,2583 4,2652 4,2588

Švédsko SEK 8,937 8,9545 8,9295 8,921 8,9378 8,9205 8,874 8,8435 8,9005 8,9765 8,916

Švajčiarsko CHF 1,2465 1,2669 1,2617 1,2677 1,2512 1,2459 1,2538 1,2622 1,2823 1,2915 1,2854

Nórsko NOK 7,78 7,809 7,7895 7,7475 7,726 7,7085 7,726 7,706 7,797 7,85 7,786

Chorvátsko HRK 7,3845 7,3895 7,398 7,3995 7,4035 7,4023 7,4055 7,4015 7,3985 7,3985 7,3955

Rusko RUB 40,7891 40,9015 40,4227 40,033 39,8538 39,675 39,5927 39,3615 39,68 40,1143 39,8748

Turecko TRY 2,0807 2,0744 2,049 2,0251 2,0344 2,0524 2,0465 2,0377 2,0455 2,073 2,0554

Austrália AUD 1,3085 1,3298 1,3215 1,3138 1,306 1,3037 1,3134 1,3098 1,3203 1,3528 1,3371

Brazília BRL 2,2068 2,2192 2,2 2,2042 2,1917 2,1818 2,1866 2,1812 2,2054 2,2524 2,2369

Kanada CAD 1,3232 1,333 1,3218 1,3011 1,2867 1,285 1,2839 1,2784 1,3052 1,33 1,3139

Čína CNY 8,7959 8,8697 8,7457 8,6748 8,5906 8,5646 8,5716 8,5671 8,7174 8,797 8,7759

Hongkong HKD 10,3712 10,4253 10,2692 10,1777 10,0738 10,034 10,0702 10,0858 10,2613 10,3796 10,3517

Indonézia IDR 11979,69 12053,57 11862,2 11778,06 11703,25 11738,82 11756,42 11715,84 11967,43 12030,62 12085,48

India INR 59,58 60,4481 59,98 59,2825 58,92 58,754 58,48 58,505 59,611 60,6595 60,625

Južná Kórea KRW 1500,68 1502,39 1489,33 1466,14 1458,71 1459,3 1455,86 1445,89 1469,15 1493,78 1484,14

Mexiko MXN 16,4314 16,3642 16,1978 15,9448 15,8369 15,8223 15,8001 15,6831 15,9292 16,25 16,0125

Malajzia MYR 4,0905 4,1129 4,0565 4,017 3,9784 3,9748 3,9744 3,9734 4,033 4,0886 4,0672

Nový Zéland NZD 1,7183 1,7483 1,7281 1,7269 1,7112 1,7011 1,7064 1,7113 1,7153 1,7396 1,7189

Filipíny PHP 58,436 58,516 57,896 57,496 57,455 57,308 57,19 57,017 58,275 59,202 59,227

Singapur SGD 1,7148 1,7244 1,7066 1,6939 1,6824 1,6802 1,6768 1,6754 1,6986 1,7222 1,7136

Thajsko THB 40,151 40,337 39,877 39,568 39,423 39,65 39,504 39,4 40,164 40,687 40,685

Juhoafr. rep. ZAR 8,8196 8,9185 8,9071 8,8589 8,8673 8,8717 8,8723 8,8815 9,0312 9,2959 9,2223

228

INFOBLESK

DÚPP 6-7/2011

Štát Mena 18. 1. 19. 1. 20. 1. 21. 1. 24. 1. 25. 1. 26. 1. 27. 1. 28. 1. 31 1.

USA USD 1,3371 1,3506 1,3472 1,3521 1,3571 1,3596 1,3681 1,3716 1,371 1,3692

Japonsko JPY 110,29 110,85 110,93 111,87 112,46 112,08 112,47 113,9 112,76 112,49

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 24,285 24,258 24,42 24,285 24,219 24,222 24,219 24,24 24,248 24,223

Dánsko DKK 7,4509 7,4513 7,4518 7,4533 7,453 7,4539 7,4523 7,4538 7,454 7,4544

Izrael ILS 4,725 4,7737 4,8753 4,9117 4,9168 4,9189 4,9341 5,004 5,0348 5,084

V. Británia GBP 0,83565 0,8433 0,8436 0,84825 0,8516 0,862 0,86325 0,85955 0,8609 0,8609

Maďarsko HUF 272,6 272,4 275 274,24 274,02 275,22 274,23 272,9 271,7 273,85

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,702 0,7029 0,7029 0,7035 0,703 0,7028 0,704 0,7055 0,7049 0,703

Poľsko PLN 3,8707 3,8658 3,9132 3,8748 3,877 3,8755 3,873 3,8985 3,9161 3,9362

Rumunsko RON 4,258 4,2595 4,2681 4,2628 4,2665 4,2605 4,27 4,267 4,2574 4,259

Švédsko SEK 8,9203 8,9325 8,949 8,959 8,953 8,9074 8,8585 8,8452 8,853 8,867

Švajčiarsko CHF 1,2812 1,2964 1,2873 1,3013 1,2989 1,2871 1,2922 1,294 1,2942 1,2891

Nórsko NOK 7,82 7,826 7,8745 7,892 7,883 7,848 7,8665 7,923 7,933 7,927

Chorvátsko HRK 7,3925 7,3915 7,3935 7,3945 7,395 7,4093 7,4115 7,412 7,423 7,4171

Rusko RUB 39,995 40,2625 40,4225 40,5013 40,52 40,52 40,7 40,6428 40,713 40,795

Turecko TRY 2,0545 2,0792 2,1278 2,1309 2,1262 2,1294 2,1589 2,166 2,1859 2,1972

Austrália AUD 1,3416 1,3425 1,3583 1,3666 1,369 1,3724 1,3725 1,3845 1,3751 1,3763

Brazília BRL 2,2391 2,2543 2,2511 2,2605 2,2697 2,2734 2,2821 2,2892 2,2982 2,2962

Kanada CAD 1,3182 1,3388 1,3463 1,3475 1,3498 1,3595 1,363 1,3651 1,3644 1,3679

Čína CNY 8,802 8,8902 8,8719 8,9013 8,9315 8,9498 9,0062 9,0279 9,0431 9,0299

Hongkong HKD 10,398 10,5045 10,485 10,5301 10,581 10,5967 10,6511 10,685 10,6776 10,6762

Indonézia IDR 12103,98 12228,87 12209,23 12251,25 12319,03 12305,86 12365,11 12391,33 12379,37 12401,38

India INR 60,805 61,3172 61,48 61,682 61,92 62,3037 62,5308 62,553 62,744 62,857

Južná Kórea KRW 1487,21 1500,81 1513,54 1515,18 1523,05 1524,95 1528,28 1525,37 1527,75 1534,05

Mexiko MXN 16,0036 16,2268 16,3188 16,3146 16,3505 16,4593 16,4896 16,4574 16,5103 16,6417

Malajzia MYR 4,0882 4,1227 4,1231 4,1374 4,1513 4,1536 4,1748 4,1847 4,1877 4,1891

Nový Zéland NZD 1,7326 1,7377 1,7684 1,7844 1,7871 1,781 1,7834 1,7738 1,7643 1,7763

Filipíny PHP 59,527 59,736 60,043 60,127 60,531 60,624 60,606 60,499 60,457 60,7

Singapur SGD 1,7162 1,7293 1,7338 1,7363 1,7417 1,7442 1,7523 1,755 1,7542 1,7534

Thajsko THB 40,768 41,133 41,164 41,506 42,019 42,1 42,146 42,266 42,515 42,295

Juhoafr. rep. ZAR 9,2165 9,4201 9,5302 9,652 9,5862 9,6065 9,7168 9,7097 9,7381 9,8458

229

Kurzový lístok ECB – január 2011

Vyhľadávač DÚPP 2011Predkladáme vám vyhľadávač, alebo vecný register, publikovaných článkov v našom časopise.Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/70 53 222.

Vysvetlivky:Z – zákon, K – komentár, Č – článok, P – príklad (počet),V – vzor (počet), T – tlačivo (počet)

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č P V T

Daň z pridanejhodnoty

Elektronicky dodávané služby a uplatňovanie DPH 1/2011 137 x 16

Nájom nehnuteľnosti a povinnosti vyplývajúce zozákona o DPH

2-3/2011 217 x 4

Ročné zúčtovanie DPH v roku 2010 2-3/2011 192 x 2 4

Daň z príjmov Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôbza rok 2010

4-5/2011 11 x 55 4

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickejosoby za rok 2010

4-5/2011 124 x 64 1

Nezdaniteľné časti základu dane z príjmovfyzických osôb

4-5/2011 353 x 22

Zdaňovanie nepeňažných príjmov 2-3/2011 252 x 11

Jednoduchéúčtovníctvo

Účtovná závierka v JÚ za rok 2010 2-3/2011 85 x 21 3 2

Medzinárodnéúčtovnéštandardy

Podnikové kombinácie v otázkach a odpovediach(v zmysle revidovaného IFRS 3)

1/2011 109 x 1

Miestne dane Daň z motorových vozidiel v roku 2010 1/2011 8 x 4

Podávanie daňových priznaní k daniz nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2011

1/2011 31 x 20 1

Tvorba všeobecne záväzných nariadení 1/2011 147 x 1

Mzdy Minimálna mzda pre rok 2011 4-5/2011 389 x

Povinnosti zamestnávateľa na prelomezdaňovacích období 2010 a 2011

2-3/2011 123 x 9 4

Podvojnéúčtovníctvo

Individuálna účtovná závierka podnikateľovúčtujúcich v sústave PÚ zostavovaná k 31. 12. 2010

2-3/2011 8 x 27 2

Vybrané účty z účtovej triedy 5 – Náklady a ichdaňové posúdenie

1/2011 62 x 29

Zásoby v sústave podvojného účtovníctva 2-3/2011 226 x 25

VYHĽADÁVAČ DÚPP

230

DÚPP 6-7/2011

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č P V T

Poistné a odvody Platenie poistného na zdravotné a sociálnepoistenie od 1. januára 2011

4-5/2011 396 x

Právne predpisy Opatrenie MF SR č. 482/2010 Z. z., ktorým saustanovujú na rok 2011 základné sadzbystravného v eurách alebo v cudzej mene prizahraničných pracovných cestách

4-5/2011 348 x

Opatrenie MPSVR SR č. 533/2010 Z. z. o sumáchstravného

4-5/2011 351 x

Oznámenie MF SR č. MF/28979/2010-721 nazabezpečenie jednotného postupu pri výpočte1/12 nezdaniteľnej časti základu dane

4-5/2011 306 x

Úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov

4-5/2011 196 x x 43

Sociálny fond Sociálny fond ako zdroj financovania sociálnejpolitiky podniku - čerpanie sociálneho fondu

2-3/2011 168 x 17

Sociálny fond ako zdroj financovania sociálnejpolitiky podniku – tvorba sociálneho fondu

1/2011 118 x 12

Transferovéoceňovanie

Transferové oceňovanie v teórii a praxi – 1. časť(význam TO, tvorba transferových cien, princípnezávislého vzťahu...)

4-5/2011 369 x 6

Účtovníctvoverejnej správya neziskovýchorganizácií

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiekúčtujúcich v podvojnom účtovníctve za rok 2010

4-5/2011 413 x 1 2

Účtovanie zbierkových predmetov v štátnychpríspevkových organizáciách

1/2011 154 x 3

Usmernenia DRSR a Colnejsprávy SR

Informácia DR SR o novele zákona o používaníERP

4-5/2011 380 x 12

Informácia DR SR k novele zákona o DPHod 1. 1. 2011

4-5/2011 384 x

Informácia k uplatňovaniu zákona o DPH prevýrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

2-3/2011 7 x

Metodické usmernenie DR SR k určeniu dňadodania služby poskytnutej advokátom, ktoréhosúd ustanovil „za obhajcu ex offo“

4-5/2011 9 x

Pokyn DR SR k zdaňovaniu fotovoltaickýchelektrární podľa zákona č. 582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnom poplatkuza komunálne odpady a drobné stavebné odpadyv znení neskorších predpisov

4-5/2011 8 x

Upozornenie na zmeny v zákone č. 105/2004 Z. z.o spotrebnej dani z liehu týkajúce sa predajaspotrebiteľského balenia liehu

1/2011 5 x

Vyhľadávač DÚPP 2011

231

OBJEDNÁVKACHCEM, ABY SOM MAL KOMPLETNÉ INFORMÁCIE

Z OBLASTÍ DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA, A PRETOsi záväzne objednávam predplatné časopisu v počte ........ ks od čísla ........ .jednotlivé čísla :

Ročník 2011 1 2-3 4-5 6-7 8 9 10 11-12 13 14 15

počet ks

Odosielateľ:Meno a priezvisko:

Firma:

Ulica: Obec:

PSČ: Telefón:

IČO: IČ DPH:

Číslo účtu: E-mail:

Súhlasím, aby údaje o mojej osobe boli spracované v informačnom systéme vedenom vydavateľstvoma so zasielaním bezplatných e-mailových informácií o produktoch a službách vydavateľstva.

Dátum: Podpis (pečiatka):

Predplatné na ročník 2011 s 5 % zľavou je vo výške 90,55 € / 2 727,91 Sk s DPH.Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk.

© Časopismesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝPORADCA PODNIKATEĽA“vydávaný v jazyku slovenskom

Vydavateľ a redakcia:

Poradca podnikateľa,spol. s r. o.Martina Rázusa 23A010 01 Žilina

IČO: 31 592 503tel.: 041/7053 210fax: 041/7053 214www.poradcapodnikatela.sk

Šéfredaktorka:Ing. Dana Jánošováe-mail: [email protected].: 041/7053 253fax: 041/7053 250

Grafická úprava:Miriam Škulcová

Tlač:Tlačiareň P+MBudovateľská 1672/16038 53 Turany

Spolupracovníci redakcie:Ing. Marián Drozd, Ing. Viera Kaletová,Ing. Dagmar Piršelová

Inzercia:Rázusova 23A, 010 01 Žilinatel.: 041/7053 251, 0918 635 305fax: 041/7053 214e-mail: [email protected]

Časopis si môžete objednaťpísomne na adrese vydavateľstvaalebo telefonicky:tel.: 041/7053 222fax: 041/7053 343

Služby zákazníkom:tel.: 041/7053 600fax: 041/7053 343e-mail: [email protected]

Telefonické poradenstvo:prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 535pracovné dni, z oblasti Mzdy, persona-listika a pracovné právo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 636Cena hovoru je 0,60 € (18,00 Sk) za1 minútu. Cena hovoru je uvedenás DPH.

Písomné poradenstvo:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina

fax: 041/7053 434e-mail: [email protected]

Bankové spojenie:ČSOB, a. s., Žilinač. ú. 184196713/7500

Maloobchodné predajne:Tomášikova 20832 05 Bratislavatel.: 02/4342 6815e-mail: [email protected]ínska 10851 05 Bratislavatel.: 02/6820 3655e-mail: [email protected]číkova 269925 21 Sládkovičovotel.: 031/78 99 929

Veľkoobchod:tel.: 041/7053 339, 0905 634 637

Sadzba dodaná do tlače: 21. 2. 2011

Povolenie na podávanie periodických lis-tových zásielok do maximálnej hmotnosti500 g vo vnútroštátnom stykuč. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:EV 3315/09ISSN 1335-0897

232

®

Čím viac voláte, tým menej platíteS O2 Moja Firma môžete telefonovať na Slovensku aj do ďalších

6 krajín v Európe už od 0,12 € za minútu a čím viac voláte, tým je vaša cena za minútu automaticky nižšia.

www.o2mojafirma.sk

O2_Business_DUPP_148x206_M2.indd 1 11.2.11 11:14

dÚpp 6-7/2011

Documents