ekonomickÁ informÁcia o teritÓriu -...

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, [email protected]

1

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

K A N A D A

Všeobecné informácie o krajine


2

OBSAH

Strana 1. Základné ekonomické informácie 3

1.1. Základná charakteristika hospodárstva 3 1.2. Hlavné odvetvia hospodárstva 9 1.3. Členstvo v medzinárodných organizáciách 15

2. Podpora obchodu a podnikania 15

2.1. Podnikateľská legislatíva 15 2.2. Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci 19 2.3. Verejné obstarávanie 19 2.4. Zmluvná základňa 21

3. Investície, energetika, veda a výskum 21

3.1. Priame zahraničné investície 21 3.2. Energetická politika krajiny 24 3.3. Veda, výskum a vývoj, inovácie 27

4. Zahrani čný obchod Kanady 28

4.1. Dovozný a vývozný režim, obchodná prax 28 4.2. Základná štatistika zahraničného obchodu 32 4.3. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu 33 4.4. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu 36 4.5. Vývoj zahraničného obchodu so SR 39

5. Marketingová stratégia 43

5.1. Obchodné zvyklosti v teritóriu 43 5.2. Vyhodnotenie odbytových možností SR 46 5.3. Marketingová stratégia pri vývoze do Kanady 50 5.4. Praktické informácie 53

Prílohy 55 1. Tovarová a teritoriálna štruktúra vývozu a dovozu Kanady 55 2. Tovarová štruktúra dovozu zo SR 60 3. Zoznam dôležitých ekonomických inštitúcií 63


3

1. Základné ekonomické informácie

1.1 Základná charakteristika hospodárstva Kanady

Kanada patrí medzi najvyspelejšie štáty sveta, je členom WTO, OECD, G7 a jedenástou najväčšou svetovou ekonomikou, ktorá disponuje obrovským nerastným bohatstvom (ropa, zemný plyn, uhlie, zlato, urán, železná ruda a ďalšie suroviny), stabilným finančným systémom, kvalitným inovačne orientovaným podnikateľským prostredím a z tohto pohľadu predstavuje jej hospodárstvo mimoriadne zaujímavého partnera pre každú slovenskú firmu, majúcu záujem preniknúť do náročného kanadského prostredia s vysokou domácou spotrebou a výrazným ekonomických prepojením na viac ako 400-miliónové spotrebiteľské trhy v USA a Mexiku (dohoda o voľnom obchode NAFTA), čo jeho atraktívnosť ešte viac zvyšuje.

Bankový systém Kanady sa môže bežnému Európanovi zdať až príliš konzervatívny, podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra je však už šiesty rok po sebe hodnotený ako najzdravší na svete. Žiadna kanadská banka pritom počas krízy neskrachovala alebo bola nútená požiadať o pomoc. Dobrému medzinárodnému úverovému kreditu na úrovni AAA napomáha aj nízka zahraničná zadlženosť, menová stabilita a postupná konsolidácia verejných financií, kde vyrovnané rozpočtové hospodárenie na federálnej úrovni sa očakáva už v rozpočtovom roku 2015-16. Problémom kanadskej ekonomiky však aj naďalej ostáva vysoká miera zadlženosti domácnosti, ktorá v druhom štvrťroku 2014 dosiahla úroveň 163,6 % disponibilného príjmu.

Federálne daňové zaťaženie právnických osôb v súčasnosti predstavuje 15 % a kombinované provinčné a federálne dane dosahujú úroveň 26 %. Celkový stav priamych zahraničných investícií v kanadskej ekonomike sa za ostatných 10 rokov viac ako zdvojnásobil a koncom roku 2013 dosiahol hodnotu 686,3 mld. CAD pri medziročnom náraste o 9,5 %. Prílev PZI do kanadskej ekonomiky za prvý polrok 2014 dosiahol 14,8 mld. CAD. Kanada je investične aktívna aj v zahraničí, kde koncom roka 2013 boli evidované investície vo výške 779,3 mld. CAD (nárast oproti r. 2012 o 9,4 %). V priebehu prvého polroka 2014 investovali kanadské firmy v zahraničí pomerne nízku sumu 7,7 mld. CAD (47 mld. CAD za celý r. 2013).

Kanadské hospodárstvo rastie už piaty rok po sebe, hoci jeho súčasné tempo je v porovnaní s pôvodnými očakávaniami pomalšie (odhad kanadskej centrálnej banky na roky 2014-15 predstavuje 2,2 % a 2,4 %). Revíziu hospodárskeho rastu smerom nadol však v súčasnosti musí robiť väčšina vyspelých krajín sveta a v tomto kontexte možno pozitívne hodnotiť 2,0 %-ný rast HDP za rok 2013 po hodnote 1,7 % v predchádzajúcom roku. Najvyšší hospodársky rast v roku 2013 zaznamenali menej významné provincie Nunavut (10,5 %), Newfoundland a Labrador (7,9 %), pripojili sa k nim aj Saskatchewan (4,8 %) a Alberta (3,9 %), bohaté na energetické zdroje a poľnohospodárske produkty. Hospodárstvo stagnovalo vo východných provinciách New Brunswick (0,0 %) a Nova Scotia (0,8%), mierny rast zaznamenali dve ekonomicky najsilnejšie provincie Ontario (1,2 %) a Quebec (1,1 %).

Otvorenosť kanadskej ekonomiky nie je vysoká, podiel vývozu tovarov a služieb na

HDP predstavuje 30 %, v prípade dovozu je to 32 %. Miera inflácie sa dlhodobo udržuje na nízkej úrovni (0,9 % koncom roka 2013 a 2,4 % v októbri 2014), pričom podobný vývoj okolo hodnoty 2,0-2,4 % možno očakávať aj v nasledujúcom období. Oficiálne medzinárodné rezervy Kanady k 23.11.2014 dosiahli 73,89 mld. USD a oproti decembru 2013 sa zvýšili


4

o 2,7 %. V porovnaní so situáciou v roku 2002 došlo pritom k nárastu oficiálnych medzinárodných rezerv až o 93 %.

Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode za rok 2013 dosiahli 483,0

mld. CAD (nárast o 3,2 %), z čoho viac ako polovicu (57 %) pokryli dve provincie Ontario a Quebec. Tržby vo veľkoobchode rástli v roku 2013 pomalšie (1,3 %, 595,4 mld. CAD). Využitie priemyselnej kapacity zaznamenáva v súčasnosti mierny rast. V poslednom štvrťroku 2013 predstavovalo 82,0 % a v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi sa zvýšilo o 0,8 %. Najviac sa darí ťažbe ropy a zemného plynu, kde v 4Q/2013 bola výrobná kapacita využívaná na 87,5 % (86,0 % v 3Q/2013). Sektor priemyselnej výroby využíva svoju výrobnú kapacitu na 80,7 %, najhoršie je na tom spracovanie kovov so 77,1 %.

Situáciu na pracovnom trhu možno označiť ako stabilizovanú, miera nezamestnanosti

zaznamenáva postupne klesajúci trend. Koncom decembra 2013 dosiahla miera nezamestnanosti 7,1 % (1,32 mil. osôb) a v porovnaní s hodnotou 7,2 % v predchádzajúcom roku mierne poklesla (október 2014: 6,5 %). Miera zamestnanosti koncom decembra 2013 dosiahla 61,6 % (17,8 mil. pracujúcich osôb). V Kanade bolo od recesie v roku 2009 do februára 2014 vytvorených viac ako 1,1 mil. nových pracovných miest. Za ostatných 12 mesiacov do konca februára 2014 bolo v Kanade vytvorených 94,7 tisíc nových pracovných pozícií, z čoho až 87 % pripadlo na provinciu Alberta, hlavne oblasti stavebníctva, ťažby ropy a zemného plynu. V šiestich provinciách došlo v uvedenom období k poklesu počtu pracovných miest a v jednej stagnoval. Celková zamestnanosť za uplynulých 12 mesiacov rástla iba v provincii Alberta (3,8 %), Saskatchewan (0,9 %) a Ontario (0,4 %). Podľa analýzy vypracovanej nezávislou organizáciou Conference Board of Canada však až 45 % všetkých nových pracovných pozícií od roku 2009 bolo vytvorených iba v dvoch odvetviach – zdravotnej starostlivosti a stavebníctve. Priemerná týždenná mzda v hospodárstve (okrem agrosektora) koncom septembra 2014 dosiahla 942 CAD pri medziročnom náraste o 3,4 %.

Prehľad vývoja hlavných ekonomických charakteristík Kanady za obdobie rokov 2010-2014 (2. štvrťrok) je uvedený v nasledujúcej tabuľke: 2010 2011

2012 2013

2014 (2.Q)

HDP (bežné ceny, mld. CAD)

1 662,8 1 760,0

1 820,0 1 881,2 1 956,5

HDP na 1 obyvateľa (CAD)

48 897 51 248 52 367 53 507 55 225

Reálny HDP (stále ceny r. 2007, mld. CAD)

1 593,4 1 633,6 1 661,6 1 694,9 *

Reálny HDP (rast v %)

3,4 2,5

1,7 2,0 3,1

Miera inflácie/CPI (%)

1,8 2,9 1,5 0,9 0,1

Vývoz tovarov a služieb (% HDP)

29,1 30,7 30,0 30,1 31,7

Dovoz tovarov a služieb (% HDP)

31,0 32,0 32,0 31,8 32,7

Miera nezamestnanosti (%)

8,0 7,4 7,2 7,1 7,0

Zamestnanosť 1,4 1,6 1,2 1,3 0,9


5

(rast v %) Počet obyvateľov (mil.)

34,005 34,343 34,754 35,158 35,428

Vývoz tovarov, colné štatistiky (mld. CAD)

398,9 446,7 454,8 472,0, 257,8

Dovoz tovarov, colné štatistiky (mld. CAD)

403,7 446,7 462,0 475,6 251,1

Bilancia verejných financií, federálna vláda (mld. CAD)

-39,0 -30,0 -17,9 -13,8 -7,3

Hrubé výdavky na R&D (mld. CAD)

30,2 30,7 30,7 30,4 *

Hrubé výdavky na R&D (% HDP)

1,81 1,70 1,65 1,62 *

Priemerná ročná úroková sadzba (%)

2,60 3,00 3,00 3,00 3,00

Výmenný kurz CAD/USD (ročný priemer)

0,971 1,011 1,000 0,971 0,917

Výmenný kurz CAD/EUR (ročný priemer)

0,732 0,726 0,778 0,731 0,669

Oficiálne medzinárodné rezervy (mld. USD)

57,151 65,819 68,546 71,937 76,450

PZI Kanady v zahraničí (čistý tok investícií, mld. CAD)

35,8 51,6 55,4 47,0 7,7

PZI Kanady v zahraničí (stav, mld. CAD)

637,3 675,0 712,6 779,3 *

PZI v Kanade (čistý tok investícií, mld. CAD)

29,3 39,3 43,0 69,4 14,8

PZI v Kanade (stav, mld. CAD)

592,4 603,5 626,8 686,3 *

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Statistics Canada-CANSIM */údaje nie sú k dispozícii

Deficit bežného ú čtu platobnej bilancie sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 60 mld. CAD s miernym poklesom na 48,5 mld. CAD v roku 2011 a nárastom na 60,3 mld. CAD v r. 2013 (deficit 11,9 mld. CAD koncom 2.Q/2014). Vývoz aj dovoz tovarov a služieb zaznamenávajú stúpajúci trend, celkové výdavky na cestovný ruch sú dlhodobo 2-krát vyššie ako príjmy z cestovného ruchu:

Platobná bilancia Kanady

Rok 2010 2011

2012 2013

2014 (2.Q)

Vývoz tovarov a služieb 483,2 540,7 546,6 565,9 155,0 • tovary 403,9 456,8 462,5 479,4 132,3 • služby 79,2 83,9 84,1 86,5 22,7 Dovoz tovarov a služieb 514,8 562,5 582,8 597,6 159,7 • Tovary 413,7 456,1 474,5 486,7 130,7 • Služby 101,1 106,5 108,3 111,0 28,4 Bilancia tovarov a služieb -31,6 -21,8 -36,2 -31,7 -4,7 • Tovary -9,7 0,7 -12,0 -7,3 1,7 • Služby -21,9 -22,6 -24,2 -24,4 -6,3


6

Cestovný ruch • Celkové príjmy z CR 16,3 16,6 17,4 18,2 4,8 • Celkové výdavky na CR 30,6 33,0 35,0 36,2 9,4 Saldo bežného ú čtu platobnej bilancie

-58,4 -48,5 -62,2 -60,3 -11,9

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Údaje v mld. CAD Zdroj: Statistics Canada-CANSIM Štatistická ro čenka Kanady: http://www.statcan.gc.ca/pub/11-402-x/11-402-x2012000-eng.htm On-line databáza aktuálnych informácií o vývoji kan adskej ekonomiky (Statistics Canada): http://www.statcan.gc.ca/start-debut-eng.html Hospodársky ak čný plán Kanady 2014:

V prioritnej oblasti podpory rastu a tvorby nových pracovných miest sa zameriava na nasledujúce opatrenia: • Prepojenie Kanaďanov s dostupnými pracovnými príležitosťami: realizácia projektu „Canada

Job Grant“ a rozšíreného „Job Matching Service“, ktorých cieľom je pomôcť občanom získať takú kvalifikáciu, aby sa mohli uchádzať o ponúkané pozície na pracovnom trhu.

• Podpora tvorby nových pracovných miest, inovácií a obchodu: udržiavať daňové zaťaženie na nízkej úrovni (neboli zavedené žiadne nové dane), otváranie nových trhov pre kanadské výrobné firmy a investorov.

• Zodpovedný rozvoj prírodných zdrojov, investície do rozvoja infraštruktúry a dopravy: realizácia nových projektov na podporu ťažobného sektoru, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, investovanie do rozvoja a ochrany prírodných parkov, podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie.

• Realizácia nových infraštruktúrnych projektov: agentúra Parks Canada získa 391,5 mil. CAD v nasledujúcich 5 rokoch na zlepšenie dopravnej infraštruktúry v národných parkoch. 378 mil. CAD bude poskytnutých na opravu mostov v oblasti veľkého Montrealu, 165 mil. CAD na výstavbu nového mosta cez rieku Sv. Vavrinca, 58 mil. CAD na rozvoj lodnej dopravy na východe Kanady.

• Reforma vzdelávacieho systému Prvých národov: príprava zákona o kontrole Prvých národov nad ich vzdelávacím systémom „First Nations Control of First Nations Education Act“.

• Investovanie do programov zameraných na pomoc starším osobám získať pracovné miesto (75 mil. CAD na 3 roky).

• Podpora zakladania nových firiem, poskytnutie ďalších 40 mil. CAD na realizáciu projektu „Canada Accelerator and Incubator Program“.

• Vytvorenie tisícov nových platených internshipov pre mladých ľudí, vstupujúcich po prvýkrát na pracovný trh.

• Podpora tvorby a udržania pracovných miest v automobilovom sektore prostredníctvom nového dvojročného fondu vo výške 500 mil. CAD (najvážnejšími kandidátmi sú spoločnosti Chrysler a Ford).

• Podpora začínajúceho výskumu prostredníctvom nového fondu „Canada First Research Excellence Fund“, na ktorý by malo byť v nasledujúcich 10 rokoch poskytnutých 1,5 mld. CAD.


7

V oblasti podpory rodín a komunít sa nový akčný plán zameriava predovšetkým na nasledujúce opatrenia:

• Nové opatrenia na ochranu spotrebiteľov, podpora rastu konkurencie a znižovania cien na

telekomunikačnom trhu, zavedenie legislatívy obmedzujúcej neoprávnenú cezhraničnú cenovú diskrimináciu (týka sa USA).

• Udržiavanie nízkeho daňového zaťaženia domácností (neboli zavedené žiadne nové dane). • Posilňovanie potravinovej bezpečnosti obyvateľov, na ktoré sú určené fondy vo výške 390

mil. CAD (5-ročný projekt). • Investovanie 300 mil. CAD do vybudovania rýchleho internetového pripojenia do vidieckych

a severných oblastí Kanady. • Ochrana obyvateľov pred dopadom prírodných katastrof investovaním 200 mil. CAD do

vytvorenia národného programu na zmierňovanie dôsledkov katastrof „National Disaster Mitigation Program“.

• Vytvorenie schémy daňových úľav pre dobrovoľných záchranárov „Search adn Rescue Volunteers Tax Credit“.

Za dôležitú súčasť nového plánu možno označiť rozhodnutie dosiahnuť vyrovnané

hospodárenie s verejnými financiami v rozpo čtovom roku 2015-2016. Deficit verejných financií v aktuálnom rozpočtovom roku 2014-2015 by mal dosiahnuť 2,9 mld. CAD a nasledujúci rok 2015-2016 by federálny rozpočet už mal vykázať prebytok na úrovni 6,4 mld. CAD. Tento cieľ je reálny, nakoľko Kanada pred krízovými rokmi 2008-09 vykazovala rozpočtový prebytok 11 rokov po sebe a teraz sa v podstate vracia do pôvodného stavu.

Menej priaznivou súčasťou nového hospodárskeho plánu je rozhodnutie pozastavi ť verejné

obstarávanie v sektore obrany , kde sa odkladá realizácia nových tendrov vo výške 3,1 mld. CAD. Realizácia ambiciózneho projektu prezbrojenia kanadskej armády „Canada First Defence Plan“ sa takto odkladá na neskoršiu dobu. Odklad sa bude týkať nákupu nových vojenských plavidiel, hlavne špeciálnych lodí na plavbu v arktickej oblasti. Určite neprispeje aj k vyriešeniu problému s obnovou zastaraného leteckého parku, kde by stroje CF-18 mohli byť nahradené novým bojovým lietadlom F-35, na vývoji ktorého sa podieľa viacero kanadských firiem. Tender bol zastavený po tom, ako sa ukázalo, že sekundárne náklady na údržbu nových lietadiel by mohli byť rovnako vysoké, ako ich samotná nákupná cena. Úplná verzia Hospodárskeho akčného plánu Kanady 2014 je dostupná na stránke: http://actionplan.gc.ca/en/blog/economic-action-plan-2014 Finančná pozícia federálnej vlády:

Deficit verených financií federálnej vlády v rozpočtovom roku 2013-14 (apríl 2013-marec 2014) podľa fiškálneho update z 12.11.2014 predstavoval 5,2 mld. CAD. Rozpočtové príjmy dosiahli 271,7 mld. CAD, rozpočtové výdavky boli na úrovni 276,8 mld. CAD. Prognóza vývoja deficitu federálneho rozpočtu na aktuálny rozpočtový rok 2014-15 predstavuje 2,9 mld. CAD, pričom vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami plánuje vláda dosiahnu ť už v horizonte nasledujúceho rozpo čtového roka 2015-16 (prebytok 1,9 mld. CAD oproti pôvodne plánovanej hodnote 6,4 mld. CAD).


8

Federálny rozpo čet (mld. CAD) 2012-13 2013-14 2014-15* 2015-16* 2016-17*

2017-18*

Rozpočtové príjmy 254,1 271,7 277,6 294,5 307,6 318,6 Rozpočtové výdavky 272,8 276,8 280,5 292,6 303,3 313,6

• Programové výdavky 243,8 248,6 252,7 263,9 273,0 281,3

• Servisovanie vereného dlhu 29,0 28,2 27,7 28,7 30,4 32,3

Bilancia verejných financií -18,7 -5,2 -2,9 1,9 4,3 5,1 Federálny dlh 602,4 611,9 615,8 613,9 609,5 604,4 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Ministerstvo financií Kanady/Fiškálny Update z 12.11.2014 Údaje v mld. CAD */ prognóza

Hodnotenie hlavných položiek federálneho rozpo čtu z poh ľadu ich percentuálneho podielu na HDP: Deficit verejných financií postupne klesá z hodnoty 1,0 % HDP v r. 2012-13 na 0,1 % v roku 2014-15. Od rozpočtového roku 2015-16 sa už očakáva aktívne saldo na úrovni 0,3-0,4 % HDP. Federálny dlh by mal postupne klesať z hodnoty 33,1 % v r. 2012-13 na úroveň 27,0 % v r. 2017-18:

Federálny rozpo čet (% HDP)

2012-13

2013-14 2014-15* 2015-16* 2016-17*

2017-18*

Rozpočtové príjmy 14,1 14,3 14,2 14,5 14,5 14,4 Programové výdavky 13,5 13,1 12,9 13,0 12,9 12,7 Servisovanie vereného dlhu 1,6 1,5 1,4 1,4 1,4 1,5 Bilancia verejných financií -1,0 -0,3 -0,1 0,1 0,2 0,2 Federálny dlh 33,1 32,3 31,5 30,3 28,8 27,3 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Ministerstvo financií Kanady/Fiškálny update z 12.11.2014 */ prognóza Federálny rozpo čet 2014: http://www.budget.gc.ca/2014/home-accueil-eng.html http://www.budget.gc.ca/2014/docs/plan/toc-tdm-eng.html Pracovný trh: V kanadskom hospodárstve bolo koncom augusta 2014 zamestnaných celkovo 17,851 mil. osôb, z toho bolo 11,421 mil. osôb (64,0 %) v súkromnom sektore; 3,676 mil. osôb (20,6 %) vo verejnom sektore a 2,755 mil. (15,4 %) samostatne zárobkovo činných osôb. Štruktúra zamestnanosti je odrazom podielu jednotlivých odvetví hospodárstva na tvorbe HDP. Najväčším zamestnávateľom je sektor služieb, ktorý sa na celkovej zamestnanosti v auguste 2014 podieľal 79,1 % (hlavne obchod s podielom 15,2 %, zdravotníctvo a sociálne služby s 12,4%). Vo výrobnom sektore, ktorý koncom augusta 2014 generoval 21,5 % pracovných príležitostí, bolo najviac osôb zamestnaných v priemyselnej výrobe (9,6 % z celkového počtu zamestnancov) a stavebníctve (7,4 %). Štruktúra zamestnanosti za ostatných päť rokov nezaznamenala výraznejšie zmeny, hoci mierny rast zamestnanosti možno pozorovať tak v sektore služieb (6,2 % za obdobie 2009-2013), ako aj vo výrobnom sektore (4,0 %).


9

Zamestnanos ť 2011

(mil.) 2012 (mil.)

2013 (mil.)

Index 2013/12

Podiel 2013 (%)

August 2014 (mil.)

Index August 2014/13

Zamestnanos ť celkom 17,306 17,507 17,768 101,5 100,0 17,851 100,5 Z toho: Výrobný sektor 3,804 3,872 3,874 100,1 21,8 3,836 98,0 Poľnohospodárstvo 0,306 0,309 0,299 96,8 1,7 0,296 97,5 Ťažba surovín, ropa, zemný plyn 0,337 0,369 0,378 102,4 2,1 0,352 95,8 Distribúcia plynu, elektrickej energie 0,140 0,141 0,157 111,3 0,9 0,150 100,0 Stavebníctvo 1,262 1,268 1,294 102,1 7,3 1,322 98,1 Priemyselná výroba 1,760 1,785 1,746 97,8 9,8 1,712 98,3 Sektor služieb 13,501 13,636 13,894 101,9 78,2 14,016 101,2 Obchod 2,670 2,644 2,696 102,0 15,2 2,713 99,9 Doprava a skladovanie 0,843 0,849 0,869 102,4 4,9 0,877 103,4 Financie, poisťovníctvo 1,083 1,093 1,134 103,8 6,4 1,087 98,6 Profesionálne, vedecké, tech. služby 1,309 1,299 1,369 105,4 7,7 1,391 102,5 Administratívne podporné služby 0,677 0,691 0,716 103,6 4,0 0,694 94,3 Vzdelávacie služby 1,219 1,288 1,280 99,4 7,2 1,331 104,5 Zdravotníctvo a sociálne služby 2,092 2,128 2,205 103,6 12,4 2,216 101,2 Informačné služby a kultúra 0,784 0,790 0,806 102,0 4,5 0,797 101,4 Ubytovacie a stravovacie služby 1,093 1,102 1,132 102,7 6,4 1,149 100,7 Verejná správa 0,971 0,956 0,926 96,9 5,2 0,979 105,1 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: Statistics Canada, počty zamestnancov sú uvedené v miliónoch 1.2. Hlavné odvetvia hospodárstva Kanady

Kľúčové postavenie v kanadskej ekonomike patrí sektoru služieb, ktorého podiel na tvorbe HDP sa dlhodobo pohybuje na úrovni 70 %. V oblasti služieb sú dôležité realitné služby, prenájom a leasing (12,6 % HDP v r. 2013), veľko- a maloobchod (spolu 10,8 % v r. 2013), verejná správa (6,9 %), zdravotníctvo a sociálne služby (6,8 %), finančné služby a poisťovníctvo (6,7 %).

Odvetvia produkujúce tovary sa na HDP podie ľajú 30 percentami . Dôležitá je tu

priemyselná výroba (10,6 % HDP v r. 2013 a v 2Q/2014), ťažby surovín, ropy a zemného plynu (8,1 % a 8,5 %) a stavebníctvo (9,6 % a 9,4 %). Prínos poľnohospodárstva je menej relevantný a dlhodobo nedosahuje ani 2 % HDP (1,8 % v r. 2013 a 1,6 % v 2Q/2014).

Podiel vybraných sektorov na tvorbe HDP (%)

2011 2012 2013

2014 (2.Q)

Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 1,6 1,6 1,8 1,6 Ťažba surovín, ropy, zemného plynu 8,1 8,0 8,1 8,5 Stavebníctvo, distribúcia plynu, el. energie 9,5 9,7 9,6 9,4 Priemyselná výroba 10,9 10,8 10,6 10,6 Veľko-, maloobchod, doprava, skladovanie 15,0 15,0 15,0 15,3 Finančné, poisťovacie a realitné služby 19,0 19,1 19,3 19,4 Informatika, kultúra, umenie, rekreácia 4,1 4,1 4,0 4,0 Odborné služby, reštaurácie a hotely 10,6 10,6 10,6 10,5 Vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne/verejné služby 21,3 21,2 21,0 20,8


10

Vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Statistics Canada-CANSIM

Štruktúra HDP za obdobie 2011 – 2014 (jún) podľa hlavných odvetví NAICS v stálych

cenách (mld. CAD), vypočítaných reťazením objemov k referenčnému roku 2007, je uvedená v nasledujúcom prehľade:

2011 2012 2013 Podiel

2013 2014

(jún) Podiel 2014 (jún)

Hospodárstvo úhrnom: 1 530,0 1 558,1 1 589,8 100,0 1 629,2 100,0 V tom: Odvetvia produkujúce tovary 459,9 468,9 478,4 30,0 492,2 30,2 Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 24,8 24,9 27,9 1,8 26,2 1,6 Ťažba surovín, ropy, zemného plynu 123,5 123,9 129,2 8,1 139,9 8,6 Distribúcia plynu, elektrickej energie 37,8 38,0 39,4 2,5 39,4 2,4 Stavebníctvo 107,0 112,5 113,4 7,1 114,8 7,0 Priemyselná výroba 166,3 168,6 168,0 10,6 171,8 10,5 Odvetvia produ kujúce služby 1 071,1 1 090,2 1 112,5 70,0 1 138,1 69,9 Veľkoobchod 83,8 85,2 86,6 5,4 91,3 5,6 Maloobchod 82,5 83,9 86,4 5,4 89,8 5,5 Doprava a skladovanie 63,7 64,9 65,9 4,1 69,4 4,3 Informačné služby a kultúra 51,4 52,2 52,7 3,3 52,8 3,2 Finančné a poisťovacie činnosti 100,0 102,5 106,6 6,7 108,9 6,7 Realitné služby, prenájom, leasing 190,0 195,0 200,4 12,6 206,5 12,7 Odborné, vedecké, technické činnosti 80,5 82,3 83,6 5,3 84,7 5,2 Administratívne podporné služby 39,3 40,0 40,5 2,5 41,3 2,5 Vzdelávanie 82,0 83,2 84,7 5,3 85,0 5,2 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 104,8 106,7 108,4 6,8 110,1 6,8 Ubytovacie a stravovacie služby 30,7 31,8 32,6 2,1 32,9 2,0 Verejná správa 109,1 109,2 109,2 6,9 109,6 6,7 Ostatné služby 30,5 30,9 31,7 2,0 32,6 2,0 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Údaje v mld. CAD Zdroj: Statistics Canada-CANSIM, rozdelenie odvetví podľa Severoamerickej štatistickej klasifikácie ekonomických činností NAICS (North American Industry Classification System) Priemysel: Podiel priemyslu na tvorbe HDP dosahuje 28 %, najdôležitejšie postavenie má priemyselná výroba (10,6 % HDP v r. 2013) a tiež ťažba surovín, ropy a zemného plynu(8,1 %), hlavne vďaka obrovským domácim zásobám takmer všetkých druhov nerastných zdrojov. Priemyselná výroba: Medzi hlavné odvetvia priemyselnej výroby, ktorých podiel na celkových tržbách priemyslu prevyšuje 10 %, možno zaradiť výrobu dopravných prostriedkov (17,4 % celkových tržieb v priemyselnej výrobe za rok 2013 a 17,9 % za obdobie január-september 2014), výrobu potravín (14,9 % a 15,3 %), výrobky z uhlia a petrochemické výrobky (14,1 % a 13,9 %). Prehľad tržieb 15 hlavných odvetví priemyselnej výroby Kanady, ktoré boli zaznamenané v priebehu rokov 2011-2014 (január-september), je uvedený v nasledujúcom prehľade. Z jednotlivých odvetví priemyselnej výroby rast tržieb v roku 2013 zaznamenali iba sektory výrobkov z dreva (19,2 %), chemických výrobkov (3,5 %), nábytku (2,9 %), nápojov a tabakových výrobkov (0,8 %), výrobkov z gumy a plastov (0,4 %). Na druhej strane menej úspešné boli nasledujúce sektory, ktoré zaregistrovali najvýraznejší


11

pokles tržieb v roku 2013: výroba počítačov a elektronických výrobkov (-8,0 %), nekovových minerálnych výrobkov (-6,8 %), primárnych kovov (-6,7 %): 2011 2012 2013 Podiel

2013 (%)

2014 (1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Priemyselná výroba celkom (tržby): 573,9 593,8 591,1 100,0 465,4 100,0 Z toho: Výroba dopravných prostriedkov 91,7 104,0 103,0 17,4 83,1 17,9 Výroba potravín 85,5 87,3 88,2 14,9 71,2 15,3 Výrobky z uhlia a ropy 79,3 85,3 83,3 14,1 64,9 13,9 Výroba chemických produktov 46,8 45,9 47,5 8,0 37,4 8,0 Výroba primárnych kovov 48,6 46,3 43,2 7,3 36,0 7,7 Výroba strojov a zariadení 33,4 35,2 34,9 5,9 25,9 5,6 Výrobky z kovov 33,0 35,0 33,4 5,7 25,8 5,5 Výrobky z gumy a plastu 24,1 24,5 24,6 4,2 19,4 4,2 Výrobky z dreva 18,5 20,3 24,2 4,1 18,4 4,0 Výrobky z papiera 25,9 24,2 23,8 4,0 18,6 4,0 Výroba počítačov a elektronických výr. 15,3 13,7 12,6 2,1 9,7 2,1 Výroba nekov. minerálnych výrobkov 13,1 13,2 12,3 2,1 9,7 2,1 Výroba nápojov a tabakových výrobkov 11,2 11,6 11,7 2,0 9,0 1,9 Výroba nábytku 10,2 10,3 10,6 1,8 8,2 1,8 Výroba elektrických zariadení 10,1 10,4 10,3 1,7 7,6 1,6 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Údaje v mld. CAD Zdroj: Statistics Canada

Automobilový priemysel: predstavuje najväčší sektor výroby dopravných prostriedkov. Pôsobí v ňom viac ako 1,3 tisíc spoločností s ročnými tržbami prevyšujúcimi 70 mld. CAD z čoho viac ako 70 % smeruje na export. Kanada je integrovanou súčasťou severoamerického automobilového trhu, jej podiel dosahuje 16 % a inštalovaná výrobná kapacita predstavuje 2,3 mil. jednotiek ročne. V Kanade sa vyrábajú osobné a nákladné vozidlá, ľahké nákladné vozidlá, ťahače, autobusy, školské autobusy, ale aj vojenské vozidlá. Na kanadskom trhu sa postupne začínajú presadzovať aj úsporné automobily a hybridy s kombinovaným elektrickým pohonom. Prvým hybridom montovaným v Kanade je SUV Lexus RH450h (závod firmy Toyota v Cambridge, provincia Ontario). V Kanade pôsobia svetoví automobiloví výrobcovia ako Chrysler (výrobné závody v Bramptone a Windsore/provincia Ontario), Ford (Oakville/Ontario), General Motors (Oshawa/Ontario), Honda (Alliston/Ontario) a Toyota (Cambridge, Woodstock/Ontario). Výrobu nákladných vozidiel a autobusov realizujú spoločnosti Hino, Volvo Buses, Paccar, Motor Coach Industries.

Kľúčové postavenie v automobilovom priemysle Kanady zohráva provincia Ontario, kde sa nachádza 12 montážnych závodov piatich svetových výrobcov a viac ako 350 subdodávateľských firiem, zamestnávajúcich 90 tisíc pracovníkov. V provincii Quebec pôsobí ďalších 250 subdodávateľských firiem s 11,5 tisíc zamestnancami. V r. 2013 sa v Kanade vyrobilo 2,379 mil. vozidiel (10. miesto na svete), čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo pokles o 3,7 %. Predaj osobných motorových vozidiel v r. 2013 predstavoval 1,743 mil. kusov (nárast o 4 %), za prvé 3 štvrťroky 2014 dosiahol 1,424 mil. kusov (+5,5 %). Informácie o kanadskom automobilovom priemysle: http://www.aiacanada.com/


12

http://www.apma.ca/ http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-automotive-2012-WCAG.pdf Letecký a kozmický priemysel: zaujíma významné postavenie v celosvetovom meradle (5. miesto). V Kanade sa vyrábajú lietadlá, helikoptéry, avionika, letecké motory, letové simulátory, pristávacie moduly a zariadenia pre kozmické systémy (robotické rameno Canadarm). Tržby v spoločností kanadského leteckého a kozmického priemyslu prevyšujú 22 mld. CAD, z čoho viac ako 80 % smeruje na export. V leteckom priemysle pracuje priamo viac ako 70 tisíc osôb a v rámci subdodávateľských reťazcov ďalších 160 tisíc osôb. Najvyšší podiel na celkových tržbách leteckých spoločností majú provincie Quebec (63 %) a Ontario (21 %). Uvedené dve provincie majú rovnako najvyšší podiel aj na zamestnanosti v tomto sektore (53 % a 28 %). Informácie o leteckom priemysle Kanady: http://www.aiac.ca/en/default.aspx www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada_aerospace_2013.pdf http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-aerospace-2012-WCAG.pdf Sprievodca leteckým priemyslom Kanady: http://www.aiac.ca/uploadedfiles/AIAC_2012_Directory_LoRes.pdf Čisté technológie: Patria sem predovšetkým obnoviteľné zdroje energie. Integrácia s energetickou sieťou Severnej Ameriky zabezpečuje voľný prístup k najväčšiemu trhu na svete. Rýchlu návratnosť vložených investícií zaručuje systém daňových a výskumno-vývojových úverov, spoločne s federálnymi a provinčnými subvenciami do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Program využívania obnoviteľných zdrojov energie ecoEnergy umožňuje využiť približne 1,48 mld. CAD na zvýšenie dodávok čistej energie do siete v Kanade s využitím zdrojov ako je veterná energia, biomasa, vodná, geotermálna, solárna energia. V Kanade sa nachádza 33 firiem na výrobu drevených peliet s kapacitou 2 mil. ton. Investície v oblasti veternej energie by v nasledujúcich 5 rokoch mali ročne dosiahnuť 4 mld. CAD a vytvoriť pracovné príležitosti pre 15 tis. osôb. Kanada má v súčasnosti celkovú inštalovanú kapacitu veterných elektrární 4 155 MW a do r. 2015 ju plánuje zvýšiť na 12 tis. MW. V oblasti solárnej energie v Kanade pôsobí 350 firiem. Celková inštalovaná kapacita fotovoltaických elektrární predstavuje 250 MW. Ďalšie informácie: http://www.canadiancleantechnologycoalition.ca/home.php Informa čné a komunika čné technológie: predstavujú dôležitú súčasť priemyselnej produkcie a zahŕňajú digitálne médiá, software a bezdrôtovú komunikáciu. V oblasti digitálnych médií v Kanade pôsobí v súčasnosti 3 tis. spoločností, ktoré zamestnávajú 52 tis. osôb. Ročná produkcia dosahuje 3,8 mld. CAD. V oblasti software pôsobí 38 veľkých firiem, ktoré pokrývajú 2,5 % svetového trhu. V sektore bezdrôtovej komunikácie pracuje 300 firiem, ročné investície do mobilnej infraštruktúry dosahujú 1 mld. CAD. Svetovo známymi sú firmy Research in Motion (smartphony BlackBerry) a Sierra Wireless (AirCard). Ďalšie informácie: http://www.itac.ca/ Oceliarsky priemysel: patrí rovnako k významným odvetviam hospodárstva. Ročne sa v Kanade vyrobí 13 mil. ton ocele, tržby odvetvia dosahujú 14 mld. CAD a priamo


13

zamestnáva 25 tisíc osôb. Domáca produkcia ocele však nestačí pokryť dopyt a ročne sa dováža 8,5 mil. ton ocele. Ďalšie informácie: http://canadiansteel.ca/ Chemický priemysel: je tretím najvýznamnejším exportérom v rámci priemyselných odvetví, štvrtým z pohľadu objemu tržieb v priemyselnej výrobe a zároveň je jedným z najsilnejších aj v celosvetovom meradle. Pôsobí tu 2,7 tisíc firiem, ktoré zamestnávajú 77 tisíc osôb. Informácie o chemickom priemysle: http://www.ccpa.ca/ Ťažobný priemysel: Vďaka obrovským domácim zásobám nerastných surovín (ropa, zemný plyn, kovy, nekovy, zlato, spolu až 60 rôznych surovín) má Kanada silne rozvinutý aj ťažobný priemysel. Veľa kanadských firiem pritom zohráva dôležitú úlohu aj na celosvetovej úrovni. Ďalšie informácie: http://www.nrcan.gc.ca/home http://www.nrcan.gc.ca/minerals-metals/home http://www.nrcan.gc.ca/minerals-metals/sites/www.nrcan.gc.ca.minerals-metals/files/files/pdf/MSP-report-eng.pdf http://www.mining.ca/site/index.php/en/ http://www.canadianminingjournal.com/ Poznámka: Aktuálne informácie o podnikateľskom prostredí Kanady, aktivitách kanadských firiem doma a v zahraničí sú v mesačných intervaloch zverejňovanej na webovej stránke Veľvyslanectva SR v Ottawe (www.mzv.sk/ottawa) v časti Obchod a investície/Ekonomické informácie o Kanade. Informácie o hlavných priemyselných odvetviach Kana dy: http://www.ic.gc.ca/eic/site/cis-sic.nsf/eng/h_00007.html http://www.ic.gc.ca/eic/site/ic-ic.nsf/eng/home#tab2 Infrastructure Canada: http://www.infrastructure.gc.ca/index-eng.html Služby: Sektor služieb má stabilne najsilnejšie postavenie v kanadskej ekonomike. Na tvorbe HDP sa podieľa 70 % a zamestnáva 78 % pracovnej sily. Najvýznamnejšie postavenie má dlhodobo finančný, poisťovací a realitný sektor, ktoré produkujú takmer 20 % HDP. Dôležité sú aj služby v oblasti maloobchodu (483 mld. CAD za rok 2013) a veľkoobchodu (595,4 mld. CAD za rok 2013), ktorých podiel na HDP dosahuje 10 %, ďalej zdravotníctvo a sociálne služby (7 %), verejná správa (6,9 %), vzdelávacie služby (5,4 %), profesionálne, vedecké a technické služby (5,2 %), doprava a skladovanie s podielom 4,2 % na HDP. https://www.ic.gc.ca/app/scr/sbms/sbb/cis/definition.html?code=41-91&lang=eng Federálna stratégia rozvoja cestovného ruchu Kanady : http://www.ic.gc.ca/eic/site/034.nsf/eng/h_00002.html Poľnohospodárstvo: Napriek tomu, že sektor pôdohospodárstva zamestnáva menej ako dve percentá ekonomicky aktívneho obyvateľstva a jeho podiel na tvorbe HDP rovnako nedosahuje ani 2 %, vláda venuje jeho ochrane mimoriadnu pozornosť, ktorá v prípade niektorých komodít (mlieko a výrobky z mlieka, hydina, vajcia) a vďaka špecifickému systému dodávateľských vzťahov (označovanému tiež ako „supply management system“) vytvára obzvlášť výhodné podmienky pre domácich producentov. V ďalšom silne chránenom sektore, ktorým je obchod s obilninami, došlo v auguste 2012 po viac po takmer 80 rokoch k zmenám k lepšiemu, keď bolo zrušené monopolné postavenie farmárskej obchodnej


14

organizácie CWB (Canadian Wheat Board) na predaj jačmeňa a pšenice, pestovaných v regióne západnej Kanady (provincie Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba a Saskatchevan). Nové opatrenie umožnilo, aby takmer 60 tisíc farmárov zo západnej Kanady mohlo začať predávať svoju produkciu na voľnom trhu mimo doposiaľ povinnej spolupráce s CWB, ktorý bol založený ešte v roku 1935 a postupne sa vypracoval medzi najväčších svetových predajcov pšenice a jačmeňa. Kanada ročne exportuje 21 mil. ton týchto produktov v celkovej hodnote okolo 5 mld. CAD, pričom CWB mal monopol nad viac ako 80 % exportu jačmeňa a pšenice z tohto regiónu.

Kanadské poľnohospodárstvo sa síce opiera o vysoko produktívne farmy, veľká časť

rastlinnej produkcie je však geneticky modifikovaná, čo je v rozpore s podmienkami EÚ a bráni obchodu s týmito komoditami. Kanada je jedným z najväčších svetových producentov a vývozcov obilia (pšenica a jačmeň), kukurice, olejnatých semien (repka olejnatá a jej špeciálne vyšľachtenej odrody canola (kanola), zeleniny, hovädzieho a bravčového mäsa, produktov lesného hospodárstva, živých zvierat a rýb. Čisté peňažné príjmy kanadského agrosektora za rok 2012 dosiahli 13,1 mld. CAD, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 14 %. Príčinou nárastu však nebola vyššia produktivita práce, ale predovšetkým vysoké ceny potravinárskych komodít a živého dobytka. Priemerné prevádzkové príjmy kanadských fariem v roku 2012 predstavovali 74,19 tisíc CAD na 1 farmu (nárast o 17 %). Informácie o po ľnohospodárskom sektore Kanady: http://www.cfa-fca.ca/ http://www.agr.gc.ca/index_e.php http://www.agr.gc.ca/eng/about-us/publications/economic-publications/alphabetical-listing/an-overview-of-the-canadian-agriculture-and-agri-food-system-2013/?id=1331319696826 Stratégia rozvoja kanadského po ľnohospodárstva na roky 2013 – 2018 , ktorá nadobudla platnosť 1. apríla 2013 a je označovaná ako „Growing Forward 2 “, definuje priority poľnohospodárskej politiky na nasledujúcich päť rokov. Federálne, provinčné a teritoriálne finančné zdroje vo výške 3 mld. CAD budú v rámci tohto programu využité na podporu inovácií, rozvoja trhu a rastu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a agropotravinárskych firiem, ktoré zamestnávajú 2,1 mil. osôb a ich podiel na tvorbe HDP dosahuje 8 % (101,1 mld. CAD). Aktuálne informácie o projekte GF2: http://www4.agr.gc.ca/AAFC-AAC/display-afficher.do?id=1294780620963&lang=eng Výhľad sektoru po ľnohospodárstva na rok 2014: Kanadskí farmári plánujú zasiať v tomto roku obilniny na celkovej ploche 24,8 mil. akrov, čo je o 4,8 % menej ako v r. 2013. Podobne plánujú znížiť osiate plochy aj pestovatelia kanoly/repky olejnej (50 % sa pestuje v provincii Saskatchewan) na 19,8 mil. akrov (-0,7 %), ako aj pestovatelia jačmeňa (6,3 mil. akrov, pokles o 10,9 %) a kukurice na zrno (3,4 mil. akrov, pokles o 8,7 %). Lepší výhľad na rok 2014 majú pestovatelia sóje, ktorí plánujú osiať 5,3 mil. akrov pôdy pri medziročnom náraste až o 16,5 %. Kanadský po ľnohospodársky a agropotravinársky sektor – preh ľad 2014: http://www.agr.gc.ca/eng/about-us/publications/economic-publications/alphabetical-listing/an-overview-of-the-canadian-agriculture-and-agri-food-system-2014/?id=1396889920372


15

1.3. Členstvo v medzinárodných organizáciách a ú časť v integra čných procesoch

Kanada je členom NATO, WTO, OECD, G7, G8, G20, NAFTA, APEC, OSN, MAAE, OSCE, Commonwealth, Organizácia amerických štátov (OAS), La Francophonie, Zanggerov výbor, Skupina jadrových dodávateľov (NSG), Austrálska skupina (AG), Kontrolný režim pre raketové technológie (MTCR), Wassenaarský dohovor (WA), Medzinárodný trestný tribunál (ICC) , Arktická rada (Arctic Council – predsednícka krajina rady v roku 2014), Interamerická rozvojová banka (IDB), ICAO (so sídlom v Montreale). Prehľad aktivít Kanady v medzinárodných organizáciách: http://www.international.gc.ca/cip-pic/organisations.aspx?view=d) Kanadský sekretariát NAFTA: https://www.nafta-alena.gc.ca/Default.aspx?tabid=358&language=en-US 2. Podpora obchodu a podnikania 2.1. Podnikate ľská legislatíva Systém riadenia zahrani čného obchodu, inštitúcie, legislatívne normy: Zahraničný obchod patrí do kompetencie Ministerstva zahrani čných vecí, obchodu a rozvoja Kanady (DFATD, Department of Foreign Affairs, Trade and Development, www.international.gc.ca/), do štruktúry ktorého patrí aj sieť obchodných komisárov (Canadian Trade Commissioner Service, www.infoexport.gc.ca), ktorá pokrýva 150 destinácií po celom svete a svoje zastúpenie má aj v jednotlivých provinciách Kanady. Ich úlohou je podporovať ekonomické záujmy Kanady, asistovať kanadským firmám pri umiestňovaní ich produkcie a služieb na zahraničných trhoch, organizovať podnikateľské misie, prezentácie, účasti na veľtrhoch a výstavách. Prostredníctvom siete obchodných komisárov je realizovaný celý rad programov zameraných na podporu obchodu, vedecko-technickej spolupráce, investícií. (http://www.tradecommissioner.gc.ca/eng/funding/home.jsp).

Služba obchodných komisárov vydáva elektronickú publikáciu CanadExport , ktorá

poskytuje aktuálne informácie o obchodných príležitostiach, veľtrhoch a konferenciách, monitoruje vývoj na domácom a zahraničnom trhu. (http://www.international.gc.ca/canadexport/index.aspx?view=d)

Ministerstvo priemyslu Kanady (Industry Canada) zodpovedá za problematiku

rozvoja podnikateľského prostredia, legislatívy, priemyslu, ochrany a podpory investícií, malé a stredné podnikanie, ochranu spotrebiteľov (http://www.ic.gc.ca/eic/site/icgc.nsf/eng/home). Ministerstvo má tiež rozhodujúce slovo pri posudzovaní významných investičných projektov zahraničných firiem v Kanade, kde sa hodnotí tzv. „čistý prínos“ pre kanadskú ekonomiku.

Dôležitým nástrojom pomoci malým a stredným firmám je sieť podnikateľských

centier (Canada Business Network ), ktorých úlohou je pomáhať začínajúcim ale aj už etablovaným subjektom pri ich aktivitách (zakladanie a rozvoj firiem, podnikateľské plány, vývoz a dovoz, financovanie, vládne granty, dane, predpisy a nariadenia, podnikateľská legislatíva). Podnikateľské centrá sa nachádzajú vo všetkých provinciách Kanady (http://www.canadabusiness.ca/eng/).


16

Špecifickou črtou podnikateľskej legislatívy Kanady, ktorá vyplýva z jej administratívno-správneho členenia, je, že každá provincia (10) a teritórium (3) má svoju vlastnú legislatívu, upravujúcu právne predpisy v oblasti podnikania. Tieto pravidlá však musia byť v súlade s príslušnou federálnou legislatívou, ktorá je určujúca a nadriadená jednotlivým provinčným zákonom. Federálne zákony vo všeobecnosti predstavujú právne predpisy, týkajúce sa národných a medzinárodných záležitostí, kým provinčné zákony upravujú záležitosti týkajúce sa predovšetkým danej provincie alebo teritória. Uvedené delenie kompetencií je zdrojom určitých problémov nielen v rámci samotnej Kanady (napr. v súvislosti s mobilitou pracovnej sily, uznávaním dokladov o vzdelaní, profesijnej spôsobilosti), ale do určitej miery predstavuje komplikujúci prvok aj pre zahraničnú (a tým aj slovenskú) firmu, majúcu záujem začať podnikať v Kanade.

Ekonomicky najsilnejšie a najzaujímavejšie z poh ľadu možných aktivít

slovenských podnikate ľských subjektov v Kanade sú provincie Ontario, Queb ec, Britská Kolumbia a Alberta, ktorých podnikateľská legislatíva, podmienky zakladania firiem a vykonávania podnikateľskej činnosti, ako aj ďalšie dôležité informácie sú dostupné na adresách: Ontario: http://sbinfocanada.about.com/cs/startup/a/regontario.htm

http://www.ontario.ca/en/services_for_business/STEL02_119177.html Quebec: http://sbinfocanada.about.com/od/bizregistration/a/regquebec.htm http://www2.gouv.qc.ca/entreprises/portail/quebec/recherche?lang=fr&x=permis Britská Kolumbia: http://sbinfocanada.about.com/cs/startup/a/bizregbc.htm

http://www.bcbizpal.ca/?b=59 Alberta: http://sbinfocanada.about.com/cs/startup/a/regalberta.htm

http://www.servicealberta.ca/bizpal.cfm Prehľad vládnych inštitúcií a agentúr na podporu podnika nia: http://www.canada.gc.ca/depts/major/depind-eng.html

Komplexným zdrojom informácií o podnikateľskej legislatíve Kanady je stránka „Invest in Canada / The Canadian Trade Commissioner Service“: http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/index.aspx?lang=eng

Podmienky federálnej registrácie firiem, ktorá platí pre celé územie Kanady, upravuje zákon Canada Business Corporations Act: http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/C-44/ Založenie firmy v Kanade (federálne) on-line: https://www.ic.gc.ca/eic/site/icgc.nsf/eng/h_07044.html#p2 Zoznam federálnych zákonov a nariadení /Justice Law ): http://laws.justice.gc.ca/eng/regulations/?src=mm2 Federálny register firiem: https://www.ic.gc.ca/app/scr/cc/CorporationsCanada/fdrlCrpSrch.html?locale=en_CA Portál „Start a Business“: http://www.canada.ca/en/services/business/start/index.html


17

Každý podnikateľský subjekt musí mať svoje podnikateľské číslo „Business number “, deväťmiestne číslo, ktoré ho identifikuje vo vzťahu k federálnym a provinčným inštitúciám: http://www.canadabusiness.ca/eng/program/2568/ Daňový systém Kanadský daňový systém je v porovnaní so situáciou v SR zložitejší, dane sa delia na federálne, provin čné a municipálne . Federálne dane zahŕňajú daň z príjmu jednotlivcov a spoločností (fyzických a právnických osôb), daň za tovary a služby (goods and services tax, GST/HST), spotrebnú daň, daň z majetku. Medzi provinčné a teritoriálne dane patrí daň z príjmu jednotlivcov a spoločností, provinčná daň za predaj tovarov a služieb (provincial sales tax, PST). Municipálne dane sú dane z nehnuteľností a dane z podnikania.

Dane z príjmu vyberá federálna vláda, 10 provincií aj 3 územia. Základná sadzba

federálnej dane z príjmu právnických osôb od 1. januára 2012 je 15,0 %. Kanada má v súčasnosti najnižšiu daň z príjmu právnických osôb v rámci krajín G7. Daňové zaťaženie podnikateľských subjektov v Kanade je podľa hodnotenia agentúry KPMG zo septembra 2012 najnižšie spomedzi vyspelých krajín. Celkový daňový index, ktorý zahŕňa širokú škálu daní (z príjmu právnických osôb, nehnuteľností, predaja, majetku, miestne podnikateľské dane, povinné odvody), v prípade Kanady dosiahol najnižšiu hodnotu (59,1). Je pritom zaujímavé, že uvedený index bol takmer dvojnásobný v prípade USA (100,0) a trojnásobný pre Francúzsko (179,9). V hodnotení 14 svetových ekonomík dokázala Kanadu predbehnúť iba India s celkovým daňovým indexom 49,7.

Fyzické osoby majú za svoj príjem odstupňovanú federálnu daňovú sadzbu. Podľa

miesta pobytu platí fyzická osoba aj provinčnú alebo miestnu daň z príjmu. Kombinácia obidvoch daní z príjmu, federálnej aj provinčnej sa pohybuje v rozmedzí maximálne 44 až 54%. Zníženie daňového zaťaženia je možné formou odpočítateľnej položky zo základu dane alebo formou daňového úveru.

Federálna daň za tovary a služby (Goods and Services Tax, GST), ktorá je porovnateľná so slovenskou DPH a hradí ju konečný spotrebiteľ, je aplikovaná v prípade predaja prevažnej väčšiny tovarov alebo služieb. Nulová sadzba GST je v prípade základných a nespracovaných potravín, liekov, zdravotníckych služieb a niektorých pomôcok, vybraných finančných a vzdelávacích služieb, mestskej dopravy. Federálna spotrebná daň sa platí v prípade tabaku, alkoholických nápojov, pohonných hmôt, šperkov a hodiniek.

Provinčná daň z predaja (Provincial Sales Tax, PST), je rôzna v jednotlivých

provinciách a pohybuje sa v rozmedzí od 5 do 9,5%. Provincie Ontario, Britská Kolumbia, Nova Scotia, New Brunswick, Newfoundland a Labrador používajú Harmonizovanú daň z predaja (Harmonized Sales Tax, HST), ktorá je v rozmedzí od 12 % do 15 % (Ontario – 13 %). Výber dane zabezpečuje Kanadský úrad pre správu daní Canada Revenue Agency. Na vybrané kategórie tovarov a služieb platí nulová sadzba HST (napr. základné potraviny, väčšina finančných a vzdelávacích služieb, verejná doprava, lieky, zdravotnícke služby a pomôcky), znížená sadzba HST (5 %) platí pre knihy, noviny, detské potreby.

Prehľad v súčasnosti platných sadzieb daní z maloobchodného predaja tovarov a služieb v jednotlivých provinciách Kanady je uvedený v nasledujúcej tabuľke (údaje v %):


18

Provincia HST GST PST Daň celkom

Alberta 5 5 Britská Kolumbia 12 12 Manitoba 5 7 12 New Brunswick 13 13 Newfoundland a Labrador 13 13 Nova Scotia 15 15 Ontario 13 13 Ostrov Princa Eduarda 14 14 Quebec 5 9,5 14,5 Saskatchewan 5 5 10 údaje v %

Najvhodnejším zdrojom stále aktualizovaných informácií o daňovom systéme Kanady je stránka Kanadského da ňového úradu (Canada Revenue Agency), kde možno nájsť všetky potrebné informácie, týkajúce sa uvedenej problematiky: http://www.cra-arc.gc.ca/tx/bsnss/menu-eng.html Dane GST/HST: http://www.cra-arc.gc.ca/tx/bsnss/tpcs/gst-tps/menu-eng.html Revenu Quebec: http://www.revenuquebec.ca/en/default.aspx Informa čný portál Service Canada: http://www.servicecanada.gc.ca/eng/home.shtml Príručka kanadského spotrebite ľa: http://www.consumerhandbook.ca/en/ Spotrebite ľské skupiny: http://www.consumerhandbook.ca/en/contacts/consumer-groups Produkty sporenia ob čanov, ktoré nie sú zdanené: RRSP: http://www.cra-arc.gc.ca/tx/ndvdls/tpcs/rrsp-reer/menu-eng.html TFSA: http://www.tfsa.gc.ca/ Bankový systém

Kanadský bankový systém je podľa Svetového ekonomického fóra hodnotený už šiesty rok po sebe ako najzdravší na svete. Vďaka veľmi silnej kapitálovej základni a tradične konzervatívnemu prístupu kanadských bánk a finančných inštitúcií k poskytovaniu úverov ich globálna finančná kríza výraznejšie nezasiahla, vyšli z nej stabilné a vo veľmi dobrom stave. Žiadna z kanadských bánk počas krízy neskrachovala ani nemusela oficiálne požiadať o štátnu pomoc tak, ako to urobili mnohé americké banky.

Úlohu centrálnej banky plní Bank of Canada (http://www.bankofcanada.ca/), ktorá

neposkytuje bankové služby pre potreby verejnosti. Jej činnosť upravuje Zákon o kanadskej banke, ktorý je revidovaný každých päť rokov (http://www.bankofcanada.ca/wp-content/uploads/2010/07/act_loi_boc_bdc.pdf). Ďalšou vládou kontrolovanou bankou je Business Development Bank of Canada , BDC (www.bdc.ca/EN/Pages/home.aspx).

Kanadskému bankovému sektoru dominuje päť veľkých komerčných bánk, ktorých

podiel na bankovom trhu dosahuje 90 %. Kapitálovo najsilnejšou bankovou inštitúciou je


19

Royal Bank of Canada (RBC), nasleduje Toronto Dominion Bank (TD Bank), Bank of Nova Scotia (Scotiabank), Bank of Montreal, Canadian Imperial Bank of Commerce (CIBC).

Záujmy kanadských bánk a ich zamestnancov zastupuje Kanadská asociácia bánk

CBA (www.cba.ca). V Kanade podľa údajov CBA pôsobí v súčasnosti 29 domácich bánk, 27 pobočiek zahraničných bánk ponúkajúcich kompletné služby a 3 pobočky zahraničných bánk poskytujúce úverové produkty.

2.2 Programy podpory zahrani čného obchodu, technickej a finan čnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce

Ministerstvo zahraničných vecí, obchodu a rozvoja Kanady prostredníctvom svojej siete obchodných komisárov realizuje celý rad projektov a programov na podporu exportu (http://www.tradecommissioner.gc.ca/eng/funding/home.jsp). Ich spoločným menovateľom je prioritná orientácia na rýchlo sa rozvíjajúce trhy sveta, Áziu a trans-pacifickú oblasť.

Kanadská asociácia dovozcov a vývozcov (Canadian Association of Importers and Exporters, www.iecanada.com) je súkromnou neziskovou organizáciou, ktorá bola založená v roku 1932. Jej členmi sú rôzne skupiny dovozcov, vývozcov, distribútorov, prepravcov, bánk, colní deklaranti, audítorské firmy, zástupcovia zahraničných firiem a agentúr na podporu obchodu.

Export Development Canada (EDC) je bankovou inštitúciou, ktorá zabezpečuje poskytovanie exportných úverov a poisťovanie obchodných a úverových rizík. Svoje služby poskytuje predovšetkým zástupcom malých a stredných podnikov, ktorým pomáha umiestňovať produkciu do viac ako 200 destinácií po celom svete (http://www.edc.ca/english/index.htm). Vládne granty, úvery, programy financovania: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2848/ http://canadabusiness.ca/eng/page/2852/ Programy podpory malého podnikania: Program „Canada Small Business Financing Program“: http://www.ic.gc.ca/eic/site/csbfp-pfpec.nsf/eng/Home Program “Hiring Credit for Small Business (HCSB)”: www.cra.gc.ca/hiringcredit Program “Scientific Research and Experimental Devel opment (SR&ED) Program”: www.cra.gc.ca/sred Program “Apprenticeship Job Creation Tax Credit (AJCTC)”: www.cra.gc.ca/smallbusiness Federálna pomoc provinciám a teritóriám Kanady: http://www.fin.gc.ca/access/fedprov-eng.asp

2.3 Verejné obstarávanie

Národná elektronická služba pre verejné obstarávanie pracuje pod názvom MERX (www.merx.com) a predstavuje vhodný nástroj, ktorý umožňuje získavať denne aktualizované informácie o verejnom obstarávaní pre tovary a služby na všetkých úrovniach samosprávy (federálnej, provinčnej, municipálnej), ale aj ponuke zo strany akademických


20

a vzdelávacích inštitúcií, nemocníc, súkromných projektov v stavebníctve z celého územia Kanady. Informuje tiež o tendroch v USA. V rámci verejného obstarávania sa v Kanade ročne nakupujú tovary a služby za viac ako 125 mld. CAD, približne 80 % všetkých vládnych výdavkov je realizovaných na úrovni provincií a mestských samospráv.

Problémy s účasťou európskych firiem vo verejných súťažiach, vypisovaných na všetkých úrovniach samosprávy (väčšina projektov sa realizuje na úrovni provincií), sú dlhodobo predmetom diskusie (najviac v provincii Quebec). Viac svetla do celého procesu by mohla vniesť nová obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou CETA, ktorá by mala riešiť aj tieto problémy. Prípadná účasť slovenskej firmy na projektoch verejného obstarávania v Kanade je v súčasnosti reálna iba v prípade spolupráce s overenou domácou firmou, ktorá dokonale ovláda všetky pravidlá verejného obstarávania a na trhu pôsobí už niekoľko rokov.

Informácie o možnostiach dodávok tovarov a služieb pre verejný sektor v Kanade: https://buyandsell.gc.ca/ Verejné obstarávanie pre provincie, municipality: http://canadabusiness.ca/eng/page/2781/ Portál verejných prác a vládnych služieb Kanady: http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/comm/index-eng.html Portál Canada Business Network „Selling to the Fede ral Government“: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2780/ Obchodovanie s provin čnými, teritoriálnymi vládami a samosprávami: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2781/ BravoSolution – Nový elektronický systém verejných sú ťaží v provincii Ontario (od 01.04.2014): https://ontariotenders.bravosolution.com/esop/nac-host/public/home.html Verejné obstarávanie v sektore obranného priemyslu sa riadi podľa špecifických pravidiel, ktoré stanovuje tzv. Politika priemyselných a regionálnych benefitov, označovaná ako IRB (Industrial and Regional Benefits Policy). Podľa týchto pravidiel musí spoločnosť, ktorá vyhrá verejnú súťaž v oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu, zrealizovať podnikateľské aktivity v Kanade v rovnakej výške, ako je hodnota kontraktu. Viac informácií možno nájsť na adrese: http://www.ic.gc.ca/eic/site/042.nsf/eng/home Nová stratégia verejného obstarávania v sektore obr any (Defence Procurement Strategy): http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/app-acq/stamgp-lamsmp/sskt-eng.html Príručka pre obstarávanie v sektore obrany (Defence acqui sition guide 2014): http://www.forces.gc.ca/en/business-defence-acquisition-guide/index.page


21

2.4 Zmluvná základ ňa (hospodárske zmluvy)

• Dohoda medzi vládou SR a vládou Kanady o zamedzení dvojitého zdanenia (05/2001), • Memorandum o porozumení o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Ministerstvom

hospodárstva SR a Ministerstvom zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kanady (2000),

• Zmluva medzi SR a Kanadou o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Bratislave 20.7.2010, platnosť nadobudla 14. marca 2012. (http://www.treaty-accord.gc.ca/text-texte.aspx?id=105168)

Medzinárodné zmluvné vz ťahy Kanady: http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/index.aspx?view=d Kanada a WTO: http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/wto-omc/index.aspx?lang=eng Prehľad dohôd o vo ľnom obchode: http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/fta-ale.aspx?lang=eng Konsolidovaný text novej súhrnnej obchodnej a hospo dárskej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA): http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/ceta-aecg/text-texte/toc-tdm.aspx?lang=eng

3 Investície, energetika, veda a výskum

3.1. Priame zahrani čné investície:

Problematika zahraničných investícií patrí do kompetencie federálneho ministerstva priemyslu (Industry Canada, http://www.ic.gc.ca/eic/site/icgc.nsf/eng/home). Základným legislatívnym dokumentom je Zákon o investíciách „Investment Canada Act“: http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/I-21.8/index.html http://www.ic.gc.ca/eic/site/ica-lic.nsf/eng/home

Všetky investičné projekty zahraničných firiem, majúcich svoje sídlo v krajinách WTO,

ktoré by mali byť realizované v Kanade a ich hodnota prevyšuje 354 mil. CAD (platí pre rok 2014), musia byť v súčasnosti posudzované podľa uvedeného zákona a Ministerstvo priemyslu Kanady rozhoduje o tom, či navrhovaná investícia predstavuje tzv. „čistý prínos“ pre kanadskú ekonomiku. Uvedená hranica by sa podľa novej legislatívy mala v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zvýšiť postupne na 1 mld. CAD.

Princíp čistého prínosu pre kanadskú ekonomiku, ktorý je hlavným kritériom posudzovania zahraničnej investície nad 354 mil. CAD, zahŕňa šesť základných faktorov:

1. Dopad investície na úroveň ekonomickej aktivity v Kanade, vrátane vplyvu na

zamestnanosť, spracovanie zdrojov a využitie materiálov, komponentov a služieb vytvorených v Kanade.


22

2. Stupeň a dôležitosť účasti Kanaďanov v podnikateľských aktivitách subjektu, kam smeruje investícia.

3. Vplyv investície na produktivitu, efektivitu priemyslu, technologický rozvoj, inováciu a rôznorodosť výrobkov v Kanade.

4. Vplyv investície na konkurenciu v rámci daného priemyselného odvetvia Kanady. 5. Kompatibilita investície s národnou a provinčnou priemyselnou, hospodárskou

a kultúrnou politikou. 6. Prínos investície pre zvyšovanie schopnosti Kanady konkurovať na svetových trhoch. Kanadské priame investície v zahrani čí:

Celkový stav kanadských investícií v zahrani čí koncom roku 2013 dosiahol 779,3 mld. CAD a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil o 9,4 % (66,7 mld. CAD), hlavne vďaka rastu investícií v USA o 9,8 %. Najviac kanadských investícií smeruje do USA (40,9 % celkových PZI v r. 2013) a Veľkej Británie (11,0 %), vysoký podiel majú tiež také atraktívne destinácie, často označované za daňové raje ako Barbados (8,1 %) alebo Kajmanské ostrovy (4,0 %).

Z európskych krajín sa v prvej pätnástke hlavných destinácií, do ktorých

v súčasnosti smerujú kanadské investície, okrem Ve ľkej Británie nachádza ešte Luxembursko (30,2 mld. CAD registrovaných koncom r. 2013 alebo 3,9 % celkových PZI), Holandsko (17,7 mld. CAD), Írsko (16,0 mld. CAD), Maďarsko (11,0 mld. CAD) a Nemecko (8,2 mld. CAD). Celkový stav kanadských PZI v EÚ koncom roku 2013 dosiahol 330,6 mld. CAD a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 10,0 %.

Celkový stav kanadských PZI v zahrani čí

2011 (mld. CAD)

2012 (mld. CAD)

2013 (mld. CAD)

Index 2013/2012

(%)

Podiel 2013 (%)

PZI celkom 675,0 712,6 779,3 109,4 100,0 Z toho: • USA 272,4 289,9 318,3 109,8 40,9 • Veľká Británia 76,7 76,6 86,1 112,4 11,0 • Barbados 55,9 61,3 63,0 102,8 8,1 • Kajmanské o. 33,0 30,8 30,9 100,3 4,0 • Luxembursko 19,3 23,7 30,2 127,4 3,9 • Austrália 25,1 26,1 23,4 89,7 3,0 • Holandsko 14,2 15,9 17,7 111,3 2,3 xxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: Statistics Canada

Hlavným odvetvím, do ktorého smerujú kanadské inves tície v zahrani čí, sú finan čné služby a pois ťovníctvo , ktorých podiel na celkových PZI koncom r. 2013 dosiahol 40 % (312,9 mld. CAD). Druhým v poradí je banský priemysel, ťažba ropy a zemného plynu s podielom 17,8 % na celkových PZI koncom roku 2013 (138,4 mld. CAD). Dôležité sú aj investície do kategórie „manažment firiem“, ktoré sa podieľajú 13 % (101,5 mld. CAD). Podiel investícií do priemyselnej výroby na druhej strane neustále klesá, pričom za ostatných desať rokov sa znížil z 26,7 % na 9,3 % v r. 2013 (72,5 mld. CAD), čo dokumentuje klesajúci záujem kanadských investorov zapájať sa do priemyselných výrobných odvetví v zahraničí a iných aktivít, ako sú financie, poisťovníctvo alebo ťažobný priemysel.


23

Priame zahrani čné investície v Kanade:

Čistý prílev PZI do kanadskej ekonomiky za rok 2013 dosiahol 69,4 mld. CAD, čo nie je mimoriadne vysoká hodnota v porovnaní s rekordnou úrovňou 123,1 mld. CAD, ktoré boli zrealizované v roku 2007. Celkový stav PZI v kanadskej ekonomike koncom roku 2013 dosiahol 686,3 mld. CAD a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 9,5 %.

Priemyselná výroba bola hlavným sektorom kanadskej ekonomiky, do ktorého

smerovalo 30,5 % (209,3 mld. CAD) celkových PZI evidovaných koncom roku 2013. Na druhom mieste bol banský priemysel, ťažba ropy a zemného plynu s 20,3 % (139,4 mld. CAD). Až po týchto dvoch hlavných odvetviach nasledoval manažment firiem so 16,9 % (116,1 mld. CAD) a doposiaľ vedúce finančné a poisťovacie služby so 16,2 % (94,5 mld. CAD).

Pozíciu hlavného zahrani čného investora v Kanade si dlhodobo udržujú USA s podielom prevyšujúcim 50 % celkových PZI (51,3 % v r. 2013), pričom pred desiatimi rokmi mali americkí investori silnejšiu pozíciu, keď pokrývali až 64,6 % celkových PZI. Druhým najvýznamnejším zahraničným investorom v Kanade je Holandsko s podielom 9,9 % a tretím Veľká Británia s 8,3 % celkových PZI, evidovaných koncom roku 2013. Kumulované PZI z krajín EÚ predstavovali koncom roku 2013 hodnotu 352,1 mld. CAD a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšili 10 %.

Celkový stav PZI v kanadskej ekonomike 2011

(mld. CAD) 2012

(mld. CAD) 2013

(mld. ACD) Index

2013/2012 (%)

Podiel 2013 (%)

PZI celkom 603,5 626,8 686,3 109,5 100,0 Z toho: • USA 309,8 320,1 352,1 110,0 51,3 • Holandsko 63,3 67,0 67,8 101,2 9,9 • Veľká Británia 49,6 48,7 56,7 116,4 8,3 • Luxembursko 23,1 27,8 28,5 102,5 4,2 • Švajčiarsko 19,2 18,3 18,7 102,2 2,7 • Brazília 17,5 16,7 18,3 109,6 2,7 • Japonsko 14,4 16,3 17,3 106,1 2,5 xxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: Statistics Canada

Informácie o podmienkach a možnostiach investovania v Kanade: http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/Flagship_Overview_2014.pdf Prílev PZI z Kanady do SR a naopak:

V oblasti investícií kanadských firiem na Slovensku existujú dlhodobo veľké rezervy. Podľa oficiálnych údajov Národnej banky Slovenska celkový stav kanadských investícií k 31.12.2012 predstavoval 28,7 mil. eur , z toho majetková účasť a reinvestovaný zisk 10,0 mil. eur, ostatný kapitál 18,7 mil. eur. Celkový objem investícií síce nie je vysoký, ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu o 58 % (o 10,6 mil. eur).


24

Kanadské investície v uplynulom období smerovali do drevospracujúceho priemyslu, chemického a farmaceutického priemyslu, výroby kovových konštrukcií a kovových výrobkov, do veľkoobchodu, hotelov a reštaurácii, čiastočne aj do výskumu a vývoja, nehnuteľností, architektonických a inžinierskych činností. Jedným z najväčších kanadských investorov na Slovensku je hutnícka spoločnosť Alcan, ktorá v máji 2007 otvorila v Leviciach závod na výrobu hliníkových odliatkov. Závod je súčasťou divízie Alcan Extruded Products, ktorá patrí pod divíziu Alcan Engineered Products. Uvedená investícia však nebola realizovaná z kanadskej centrály, preto sa v štatistike kanadských PZI na Slovensku neobjavuje. Ide o investíciu v objeme 35 mil. USD. Spoločnosť Martinrea International otvorila v Juri pri Bratislave závod na výrobu komponentov pre automobilový priemysel (Martinrea Slovakia Fluid Systems). Spoločnosť Kirk Marketing z Vancouveru otvorila v Bratislave v roku 2013 centrum marketingových služieb.

Kanadská ťažobná spoločnosť Global Minerals z Vancouveru má v Striebornej pri Rožňave rozpracovaný projekt na ťažbu striebra zo zatopených štôlní bane Mária. Jej dcérska spoločnosť Gemer-Can plánuje začať s ťažbou striebra v roku 2015, zamestnať by mala 150 ľudí a striebro ťažiť minimálne 10 rokov. Menej úspešný je pokus spoločnosti European Uranium Resources, ktorej dcérska firma Lodovika Energy rozbehla geologický prieskum ložísk uránu a molybdénovej rudy, nachádzajúcich sa v oblasti Jahodnej neďaleko Košíc. Proti realizácii projektu vystupujú environmentalisti aj mestská samospráva.

Investície slovenských firiem v Kanade oficiálne štatistické zdroje neuvádzajú. Za úspech však možno označiť otvorenie výskumno-vývojového centra softwarovej spoločnosti ESET Bratislava v kanadskom Montreale v apríli 2012.

3.2 Energetická politika Kanady

Postavenie Kanady vo svetovom energetickom mixe je viac ako dôležité – je šiestym najväčším producentom energie na svete (s podielom 3,5 % na svetovej výrobe) a súčasne je tiež šiestym najvýznamnejším svetovým vývozcom energie. Disponuje tretími najväčšími zásobami ropy (173 mld. barelov, z čoho 169 mld. barelov je ťažiteľných) na svete s dennou produkciou 3 mil. barelov ropy (6. miesto na svete). V súčasnosti je jedinou krajinou OECD, ktorá zaznamenáva rast produkcie. V oblasti ťažby zemného plynu patrí Kanade 3. miesto (4. miesto vo vývoze). Je na druhom mieste na svete (po Kazachstane) v ťažbe a vývoze uránu. Kanada vyrába vlastné jadrové reaktory typu CANDU, ktoré sú považované za veľmi bezpečné. V krajine je v prevádzke celkovo 19 týchto reaktorov, výstavba nových zariadení sa však už neplánuje. Kanada súčasne zabezpečuje viac ako 50 % celosvetových dodávok izotopov pre nukleárnu medicínu. Sektor energetiky je pre Kanadu mimoriadne dôležitý nielen ako zdroj príjmov z predaja surovín, ale aj ako odvetvie, ktoré by malo ťahať rozvoj investícií. Odhaduje sa, že stovky energetických projektov, ktoré by mali byť v Kanade realizované v priebehu nasledujúcich desiatich rokov, pritiahnu investície vo výške 650 miliárd CAD. Podiel energetických nosi čov na celkovej spotrebe energií Kanady (v %): Zdroj 2008 2013

Voda 58 56 Zemný plyn 12 15 Jadrové zdroje 10 10 Uhlie a koks 13 9 Obnoviteľné zdroje energie 3 7


25

Ropa a nafta (polárne oblasti) 4 3 Vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Canada National Energy Board

Energetický mix Kanady (inštalovaná kapacita 2013: 137 GW) je výrazne orientovaný smerom k obnoviteľným zdrojom energie, hlavne vďaka vodnej energii, ktorá zabezpečuje až 56 % celkovej produkcie elektrickej energie v krajine. Uhlie a koks využíva 9 % výrobných zariadení, jadrovú energiu 10 %, zemný plyn 15 %. Energetický sektor sa podieľa 6,7 % na tvorbe HDP a pokrýva 25 % celkového vývozu. Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie Kanad y (v %): 2013 Obnoviteľné zdroje energie 63 Tepelné elektrárne 27 Jadrové elektrárne 10 Priority energetickej politiky Kanady: • diverzifikácia prepravných trás pre energetické nosiče, • podpora rozvoja ťažby ropy a zemného plynu v provinciách Alberta a Britská Kolumbia, • výstavba LNG terminálov, budovanie nových plynovodov na západné pobrežie, • zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie (okrem vodnej, ktorá je kľúčovou), • zvyšovanie energetickej efektívnosti, • využívanie technológií na zachytávanie skleníkových plynov metódou CCS.

Publikácia „Canada´s Energy Future 2013 – Energy Supply and Dem and Projections to 2035 – An Energy Market Assessment“ obsahuje komplexný pohľad na súčasný vývoj kanadskej energetiky a jeho očakávané trendy do roku 2035. Podľa uvedeného zdroja by sa energetický mix Kanady do roku 2035 mal postupne presúvať v prospech zemného plynu zo súčasných 15 % na 22 %. Podiel vodnej energie by mal mierne klesnúť z 56 % na 52 %, podiel veternej energie naopak stúpnuť zo 4 % na 9 %, rovnako aj biomasa/solárna a geotermálna energia z 2 % na 4 %. Jadrová energetika by mala poklesnúť z 10 % na 7 %, uhlie a koks z 9 % na 2 %. http://www.neb-one.gc.ca/clf-nsi/rnrgynfmtn/nrgyrprt/nrgyftr/2013/nrgftr2013-eng.html#fg5_7 Energetická bezpe čnos ť Kanady:

Kanada má vysoký stupeň energetickej bezpečnosti, disponuje vlastnými obrovskými zásobami energetických surovín (3. najväčšie preukázateľné zásoby ropy na svete), viac ako polovicu elektrickej energie produkuje z obnoviteľných zdrojov energie a má vlastnú výrobu jadrových reaktorov typu Candu. Je tiež významným svetovým producentom uránu. Jej jediným problém je, že zásobovanie východných provincií energetickými surovinami, nakoľko nie je vybudovaný ropovod smerom na východ, je realizované hlavne dovozom ropy z USA, ktorá je drahšia, ako kanadská ropa. Podiel dovozu na celkovej spotrebe energie Kanady ( netto dovoz v %): Kanada nie je čistým dovozcom, ale vývozcom všetkých energetických zdrojov. Čistý vývoz ropy v r. 2013 predstavoval 54,9 mld. CAD (304,8 %), zemného plynu 8,5 mld. CAD (277,3 %), uhlia 5,5 mld. CAD (752,7 %) a jadrového paliva 33,6 mil. CAD (9 546,3 %). Priority vo vz ťahu k energetickej bezpe čnosti: • výstavba ropovodu Keystone XL na juh USA, možnosť reexportu do Európy,


26

• výstavba ropovodu na východ Kanady do provincie New Brunswick (Energy East), • výstavba lodného terminálu v St. John´s (provincia New Brunswick) pre export ropy na

európske trhy, • výstavba LNG terminálov (Kitimat, provincia Britská Kolumbia) pre export zemného plynu

do Ázie. Ropné piesky sa nachádzajú na západe Kanady v provincii Alberta, ktorej 31 % HDP zabezpečuje ropný priemysel. Ide o rozsiahle ložiská, obsahujúce zmes surových živíc, ktoré sú čiastočne v kvapalnom stave, a prísad (íly, kremenný piesok, voda). Hlavné ložiská sa nachádzajú v Athabasce, Cold Lake a Peace River a pokrývajú územie 141 tis. km2. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) očakáva, že produkcia ropných pieskov by sa mala do roku 2035 zvýšiť na 4,3 mil. barelov denne. Najväčšou výzvou tu bude vyriešenie kritiky a pochybností týkajúcich sa rizika vyššej environmentálnej záťaže, ktorú spôsobuje energeticky náročnejšia ťažba ropy z týchto nálezísk (podobné zdroje ropy sa pritom nachádzajú aj v USA a začínajú byť rovnako využívané). Kanada by sa podľa IEA mala v oblasti exportu ropy viac orientovať na Áziu, hlavne na Čínu, kam v súčasnosti vyváža zanedbateľné objemy energetických surovín. Základným predpokladom pre to bude rýchle vybudovanie nových ropovodov smerujúcich z Alberty na západ Kanady. Agentúra Deloitte vo svojej analýze zameranej na perspektívy využitia ropných pieskov konštatuje, že tieto náleziská budú v priebehu nasledujúcich 25 až 30 rokov motorom hospodárskeho rastu Kanady. Podľa informácie Národnej energetickej rady sa v Kanade vyťažilo v roku 2013 priemerne 3,3 mil. barelov denne, čo v porovnaní s predchádzajúcom rokom predstavuje nárast o 6,5 %.

Informácie o ropných pieskoch: http://www.nrcan.gc.ca/sites/www.nrcan.gc.ca/files/energy/pdf/eneene/pubpub/pdf/OS-brochure-eng.pdf

Zvyšovanie kapacity ťažby so sebou prirodzene prináša ďalšiu otázku, ktorou je efektívne využívanie vyťaženého produktu a jeho transport do ďalších destinácií nad rámec už existujúcich trás energonosičov. Spoločnosť TransCanada so sídlom v Calgary má rozpracovaný projekt výstavby ropovodu Keystone XL , ktorý by mal viesť z ropných pieskov v kanadskej provincii Alberta do spracovateľských rafinérií v americkom Texase. Plánované dodávky však asi nebudú tak skoro realizované, nakoľko výstavba severnej vetvy projektu, vedúca z Kanady do amerického Cushingu, sa stretla s veľkou kritikou zo strany USA (hlavne environmentálnych organizácií, ku ktorým sa pridali aj niektoré známe osobnosti a politici) a stále čaká na vyjadrenie stanoviska americkej administratívy. Prezident Obama zatiaľ nie je projektu mimoriadne naklonený.

Ďalším riešením, ako dostať ropu z Alberty, je rozšírenie kapacity 1 150

kilometrového ropovodu Trans Mountain spojujúceho Edmonton s mestom Lower Mainland v Britskej Kolumbii, odkiaľ by sa ropa mohla prepravovať tankermi do vzdialených destinácií, hlavne do Číny alebo Kórejskej republiky. Alternatívnou možnosťou by sa mohol stať aj nový ropovod Northern Gateway, ktorý by mal rovnako zlepšiť prístup kanadskej ropy na ázijské trhy.

Nové možnosti transportu ropy zo západnej Kanady na európske trhy sa otvárajú po tom, ako spoločnosť TransCanada predložila návrh na výstavbu ropovodu Energy East , ktorý by mal smerovať z provincie Alberta do východných provincií Kanady Quebec a New Brunswick (presná trasa ropovodu bude stanovená až po ukončení verejných konzultácií a rozhodnutí regulačného energetického úradu). Ropovod Energy East dĺžkou 4,6 tis. km by


27

mal mať prepravnú kapacitu 1,1 mil. barelov ropy denne a na východe by mal končiť v meste Saint John (provincia New Brunswick), kde bude vybudovaný lodný terminál. Celý projekt bude pozostávať z troch komponentov: • konverzia existujúceho plynového potrubia na ropovod (asi 3 tis. km), • výstavba nových úsekov ropovodu v provinciách Alberta, Saskatchewan, Manitoba,

Ontario, Quebec a New Brunswick, • vybudovanie technických zariadení, čerpacích staníc a terminálov, vrátane námorného

prístavu na zabezpečenie nakladania vysokokapacitných tankerov. Informácie o kanadskom sektore energetiky: http://www.nrcan.gc.ca/energy/home http://www.energy.ca/users/folder.asp http://www.nrcan.gc.ca/energy/sources/1330 Energy Policy Institute of Canada: http://www.canadasenergy.ca/

3.3 Veda, výskum a vývoj, inovácie

Hlavným ukazovateľom pre porovnanie výdavkov na vedu a výskum (R&D) je indikátor GERD (gross domestic expenditures on research and development) – hrubé domáce výdavky na výskum a vývoj. Kanada investovala v roku 2013 do vedy a výskumu sumu 30,448 mld. CAD, čo v porovnaní s 30,727 mld. CAD v predchádzajúcom roku predstavuje pokles o 0,9 %. Podnikateľské subjekty investovali v roku 2013 do R&D 14,415 mld. CAD pri medziročnom poklese o 3 %. Podiel podnikateľských subjektov na celkových investíciách do R&D v roku 2013 predstavoval 47,3 % a v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi (62 %) sa znížil o 15 %. Federálna vláda investovala v r. 2013 do R&D 6,014 mld. CAD. Tretím najdôležitejším investorom do R&D v roku 2013 bol sektor vyššieho vzdelávania s 5,299 mld. CAD.

Výdavky na výskum a rozvoj – zdroje financovania

2009 2010 2011 2012 2013

GERD celkom 30,129 30,219 30,696 30,727 30,448 Z toho: • Podnikateľský sektor 14,618 14,034 14,729 14,864 14,415 • Federálna vláda 5,951 6,467 6,123 5,934 6,014 • Sektor vyššieho vzdelávania 4,824 4,970 5,188 5,246 5,299 • Provinčné vlády 1,657 1,700 1,741 1,770 1,784 • Zahraničné subjekty 2,131 1,975 1,795 1,781 1,788 • Súkromné neziskové organizácie 0,944 1,068 1,117 1,129 1,144 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Statistics Canada, údaje v mld. CAD (b.c.)

Najviac prostriedkov do rozvoja R&D sa v Kanade investuje v oblasti prírodných a technických/inžinierskych vied s podielom prekračujúcim 91 %:

Výdavky na výskum a rozvoj – hlavné sektory

2009 2010 2011 2012 2013

GERD celkom 30,129 30,219 30,696 30,727 30,448


28

Z toho: • Prírodné a technické vedy 27,690 25,588 28,075 28,098 27,796 • Sociálne a humanitné vedy 2,439 2,630 2,621 2,629 2,651 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Statistics Canada, údaje v mld. CAD (b.c.)

Z pohľadu rozdelenia výdavkov na vedu a rozvoj medzi jednotlivé provincie rozhodujúcu úlohu zohráva Ontario (48 % celkových GERD) a Quebec (26 %). Podiel na úrovni 10 % dosahujú ešte provincie Britská Kolumbia a Alberta, nasledované regiónom hlavného mesta Ottawa/Gatineau so 4 %. Vedecko-technická spolupráca medzi EÚ a Kanadou: Možnosťami spolupráce sa zaoberá spoločný výbor „Joint Science and Technology Coordinating Committee (JSTCC)“. http://www.canadainternational.gc.ca/eu-ue/bilateral_relations_bilaterales/2011jcc-cmc.aspx?view=d http://ec.europa.eu/research/iscp/index.cfm?lg=en&pg=canada Projekt ERA-CAN+ (Spolupráca EÚ-Kanada v oblasti vý skumu a inovácií): http://www.era-can.net/ Prehľad federálnej podpory výskumu a vývoja v Kanade: http://rd-review.ca/eic/site/033.nsf/eng/h_00287.html Projekty rozvoja vedy a techniky: http://www.science.gc.ca/default.asp?lang=En&n=F1444081-1 Národná rada pre výskum (National Research Council: http://www.nrc-cnrc.gc.ca/eng/index.html). Sieť centier excelencie (Network of Centres of Excellen ce): http://www.nce-rce.gc.ca/Index_eng.asp

4 Zahrani čný obchod Kanady

4.1. Dovozný a vývozný režim

Patrí do kompetencie Úradu pre kontrolu obchodu a technických bariér (Trade Controls & Technical Barriers Bureau, ktorý je zodpovedný za správu a plnenie Zákona o dovozných a vývozných povoleniach. http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/index.aspx?view=d

Zákon o vývozných a dovozných povoleniach (http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/E-19/index.html) definuje pravidlá udeľovania licencií na vybrané druhy výrobkov vo vzťahu ku konkrétnym teritóriám, špecifikuje tiež tovarové skupiny, ktorých vývoz alebo dovoz je zakázaný. Súčasťou tejto právnej úpravy je aj Listina tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri dovoze a Listina tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri vývoze. Zvláštnym postupom sa riadi len dovoz a vývoz zbraní, munície a strategických materiálov, niektorých poľnohospodárskych komodít, ocele a textilných výrobkov, pre ktoré sa udeľujú dovozné kvóty.


29

Pravidlá dovozu/vývozu kontrolovaných produktov: http://www.international.gc.ca/controls-controles/index.aspx?lang=eng Prehľad kontrolovaných tovarov: Poľnohospodárstvo: http://www.international.gc.ca/controls-controles/prod/agri/index.aspx?lang=eng Zbrane, munícia: http://www.international.gc.ca/controls-controles/firearms_armes_a_feu/index.aspx?lang=eng Drevo: http://www.international.gc.ca/controls-controles/logs-bois/index.aspx?lang=eng Vojenské a strategické tovary a technológie: http://www.international.gc.ca/controls-controles/military-militaires/index.aspx?lang=eng Mäkké stavebné drevo: http://www.international.gc.ca/controls-controles/softwood-bois_oeuvre/index.aspx?lang=eng Oceľ: http://www.international.gc.ca/controls-controles/steel-acier/index.aspx?lang=eng Textil a odevy: http://www.international.gc.ca/controls-controles/textiles/index.aspx?lang=eng Výrobky pôvodom z USA a rôzne vývozy: http://www.international.gc.ca/controls-controles/logs-bois/us-eu.aspx?lang=eng

Dovoz a vývoz ostatných výrobkov a služieb podlieha obchodným pravidlám, ktoré vychádzajú z členstva Kanady v medzinárodných hospodárskych a obchodných inštitúciách (WTO, OECD). Predpisy týkajúce sa potravinárskych výrobkov: povolenie na dovoz potravín, dovozné kvóty, zdravotné normy, označenie potravín, povolenie na dovoz čerstvého ovocia a zeleniny udeľuje Canadian Food Inspection Agency (http://www.inspection.gc.ca), špeciálne predpisy na dovoz morských plodov a rýb, špeciálne predpisy na dovoz alkoholických nápojov a ich zdaňovanie (dovoz a distribúciu alkoholu výhradne upravuje každá provincia; s výnimkou provincie Alberta je monopol na dovoz a distribúciu alkoholických nápojov v štátnych rukách).

Rada pre štandardizáciu, The Standards Council of Canada (www.scc.ca) koordinuje pravidlá v oblasti štandardizácie, realizované federálnou vládou, provinciálnymi vládami a súkromnými inštitúciami.

Základnou právnou normou upravujúcou colné procedúry v Kanade je Colný zákon (Custom Act - http://laws.justice.gc.ca/en/C-52.6/), Kanadský zákon o colných službách (Canada Border Service Agency Act - http://laws.justice.gc.ca/en/c-1.4/) a Zákon o colných sadzbách (Customs Tariff - http://laws.justice.gc.ca/en/c-54.011/ ), ktorým je stanovený colný sadzobník s dovoznými clami. Dovozný režim Dovozcovia musia byť registrovaní na Kanadskom daňovom úrade (Canada Revenue Agency, http://www.cra-arc.gc.ca/), ktorý im prideľuje identifikačné podnikateľské číslo (obsahujúce dovozný aj vývozný účet). Toto číslo musí byť vždy uvedené na príslušných colných dokumentoch. V zmysle colného zákona má Kanadská agentúra pre hraničné služby (Canada Border Service Agency, CBSA, www.cbsa-asfc.gc.ca) oprávnenie fyzicky preveriť každú zásielku.


30

Zefektívnenie evidencie a platieb umožňuje využívanie tzv. Customs Self-Assessment

(http://www.cbsa-asfc.gc.ca/prog/csa-pad/car-trans-eng.html), na základe ktorého môže importér dostať predbežný súhlas na dovoz. Ďalšou možnosťou na urýchlenie procesu preclievania tovaru na hranici je Pre-Arrival Review System (PARS). Tento systém umožňuje dovozcom dodať požadované dokumenty vopred, najskôr 30 dní a najneskôr 1 hodinu pred fyzickým doručením tovaru na hranicu.

Colný sadzobník v Kanade je zostavený na základe harmonizovaného systému klasifikácie s členením položiek do desaťmiestneho kódu. Základom pre výpočet cla je cena v parite FOB. Na 90 % tovarových skupín sa vzťahuje hodnotové clo a je vyjadrené ako percento z obchodnej hodnoty tovaru. Vyššie colné sadzby sa vzťahujú predovšetkým na poľnohospodárske a potravinárske komodity. Clo môže uložiť len federálna vláda, provinčné vlády to majú ústavne zakázané. V súčasnosti sú v platnosti nasledujúce kategórie colných sadzieb (http://www.cbsa-asfc.gc.ca/import/tc-ct-eng.html): • Všeobecný colný sadzobník (General Tariff) pre krajiny, na ktoré sa nevzťahuje žiadna z

nasledujúcich kategórií, • Doložka najvyšších výhod (Most Favoured Nation - MFN), pre všetkých členov WTO a

krajiny, ktoré majú s Kanadou dvojstranné dohody, • Britský prednostný sadzobník (British Preferential Tariff-BPT) uplatňovaný voči všetkým

členom Britského spoločenstva národov okrem Británie a Írska, • Všeobecný prednostný sadzobník (General Preferential Tariff-GPT), zahrňujúci viac ako

160 rozvojových krajín a vzťahuje sa na vybrané výrobky, • Špeciálne bezcolné zaobchádzanie v rámci CARIBCAN pre karibských členov Britského

Spoločenstva. Za colné operácie je zodpovedná Canada Border Services Agency. Kanada pri dovoze tovarov z krajín WTO aplikuje doložku najvyšších výhod. Netarifné prekážky sú uplatňované pri dovoze niektorých poľnohospodárskych výrobkov, hlavne mliečnych výrobkov a hydiny. Kontrole dovozu okrem poľnohospodárskych výrobkov podliehajú zbrane, textil a odevy, oceľ. Aktuálne pravidlá kontroly dovozu: http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/impor/importing-importation.aspx?view=d http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/impor/canada.aspx?lang=eng Zoznam kontrolovaných dovozov: http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/regulations/C.R.C.,_c._604/index.html Tarifné kvóty: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/publications/dm-md/d10/d10-18-1-eng.html Automatizovaný dovozný referen čný systém Kanadskej agentúry pre kontrolu potravín (AIRS): http://www.inspection.gc.ca/plants/imports/airs/eng/1300127512994/1300127627409# Štátne dovozné obchodné spolo čnosti: V Kanade sa dovoz destilátov, piva a vína uskutočňuje v zmysle Zákona o dovoze destilátov a každá provincia a dve teritóriá majú


31

zriadené monopoly na dovážanie všetkých alkoholických nápojov do svojich teritórií, či už zo zahraničia alebo z iných provincií. Pre potenciálnych vývozcov vína a ostatných alkoholických nápojov zo SR sú najdôležitejšie monopolné organizácie v Ontariu LCBO (Liquor Control Board of Ontario, http://www.lcbo.com/main/en.shtml?promo=05) a v Quebecu SAQ (Société des Alcools du Québec, http://www.saq.com/). Zoznam spoločností, ktoré majú výhradné právo pre dovoz alkoholických nápojov do ostatných provincií Kanady: http://www.canadianvintners.com/?page_id=193 Informa čný portál CBSA (Canada Border Services Agency) - do voz: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/sme-pme/i-guide-eng.html Zóny vo ľného obchodu (Foreign Trade Zone): http://www.fin.gc.ca/ftz-zf/index-eng.asp Podmienky dovozu tovarov zo SR: Cenným zdrojom informácií pre slovenských exportérov, ktorí majú záujem o umiestnenie svojej produkcie na kanadskom trhu, je databáza EÚ pre prístup na trhy tretích krajín, označovaná ako MADB , ktorá veľmi podrobne informuje o všetkých podmienkach, colných sadzbách a ďalších požiadavkách pre vstup tovarov z krajín EÚ (a teda aj SR) na tretie trhy, medzi nimi aj do Kanady. Voči SR Kanada neuplatňuje špecifické bilaterálne tarifné alebo netarifné ochranné nástroje obchodnej politiky nad rámec pravidiel, platných vo vzťahu ku všetkým krajinám EÚ. Databáza MADB: http://madb.europa.eu/mkaccdb2/indexPubli.htm Používate ľská príru čka MADB: http://madb.europa.eu/userguide/SK_def.pdf Databáza TARIC: http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/taric_consultation.jsp?Lang=en Elektronické databázy da ňovej a colnej únie EÚ: http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/databases/index_en.htm Vývozný režim Kanada neuplatňuje vývozné clá. Niektoré kategórie tovarov, technológií smerujúcich z Kanady do vybraných krajín vyžadujú, aby exportér vopred dostal federálne exportné povolenie (licenciu) z Ministerstva zahraničných vecí, obchodu a rozvoja (DFATD). Dôležitým zdrojom informácií pre exportérov je „Sprievodca systémom kontroly kanadského exportu“ - Guide to Canada's Export Controls, http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/expor/guide.aspx, ktorý obsahuje kompletný zoznam tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri vývoze. Tovary v nich uvedené vyžadujú exportné povolenie do všetkých krajín, okrem USA, spolu s detailnými popismi všetkých požadovaných postupov a procedúr. Informa čný portál CBSA (Canada Border Services Agency) - vý voz: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/sme-pme/e-guide-eng.html Ochrana práv duševného vlastníctva: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2861/


32

Označovanie tovarov dovážaných do Kanady: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/publications/dm-md/d11/d11-3-1-eng.html

4.2 Základná štatistika zahrani čného obchodu Kanady

Kanada je členskou krajinou všetkých elitných ekonomických klubov (OECD, WTO, G7, G20), deklarujúcou vysokú otvorenosť svojej ekonomiky a jej orientáciu na vývoz. Exportná výkonnosť a dovozná náročnosť jej hospodárstva je však v porovnaní so SR nižšia a pohybuje sa na úrovni 30 %. Vývoz aj dovoz tovarov majú dlhodobo mierne stúpajúci trend s výnimkou roku 2009, odkedy však možno pozorovať prechod z aktívneho salda obchodnej bilancie (dovtedy na úrovni dosahujúcej 50 mld. CAD) na saldo pasívne. Kanadský vývoz v roku 2013 (vykazovaný na základe colných štatistík, ktoré sa mierne líšia od údajov evidovaných na základe platobnej bilancie) dosiahol 471,43 mld. CAD a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil o 3,7 %. Dovoz v roku 2013 predstavoval 474,97 mld. CAD a rástol mierne pomalším tempom (2,8 %), v dôsledku čoho sa deficit obchodnej bilancie znížil v porovnaní s predchádzajúcim rokom na polovičnú hodnotu 3,54 mld. CAD.

V priebehu roku 2014 možno pozorovať postupné zlepšovanie obchodnej bilancie, keď za január-september 2014 bol vykázaný prebytok vo výške 9,2 mld. CAD oproti deficitu 4,5 mld. CAD zaznamenanom v rovnakom období predchádzajúceho roka. Vývoz za 1-9/2014 dosiahol 389,6 mld. CAD pri medziročnom náraste o 11,2 %, dovoz predstavoval 380,4 mld. CAD (nárast o 7,3 %). Základná charakteristika zahraničného obchodu Kanady za obdobie 2008 – 2014 (január-september) je uvedená v nasledujúcom prehľade:

2008 2009 2010 2011 2012 2013 Index 2013/12

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Vývoz 483,45 359,75 398,86 447,50 454,79 471,43 103,7 389,6 111,2

Dovoz 434,00 365,36 403,70 446,44 462,03 474,97 102,8 380,4 107,3

Obrat 917,45 725,11 802,56 893,94 916,82 946,40 103,2 770,0 109,4

Saldo 49,45 -5,61 -4,84 1,06 -7,24 -3,54 48,9 9,2 -

Zdroj: Statistics Canada Údaje v mld. CAD (vykazované na základe colných štatistík)


33

Zahrani čný obchod Kanady 2003-2013

-200 000

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

mil.

CA

D

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

On-line štatistiky zahrani čného obchodu Kanady (Trade Data Online): www.ic.gc.ca/sc_mrkti/tdst/tdo/tdo.php#tag 4.3 Tovarová štruktúra zahrani čného obchodu Kanady VÝVOZ: Hlavnou tovarovou skupinou kanadského vývozu v štruktúre podľa HS2 sú nerastné palivá, ktoré sa na celkovom vývoze v roku 2013 podieľali 26,1 % a dosiahli hodnotu 123,3 mld. CAD, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavovalo nárast o 6,1 % (109,3 mld. CAD za január-september 2014, nárast o 19,4 %). Druhou najdôležitejšou položkou kanadského vývozu sú motorové vozidlá, ktorých podiel v r. 2013 dosiahol 13,0 % (61,1 mld. CAD) pri medziročnom poklese 0,2 % (48 mld. CAD za 1-9/2014, nárast o 7,2 %). Nasledujú jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia (6,8 % celkového vývozu v r. 2013, pokles o 2,1 %), perly, drahé kovy (5,0 %, nárast o 3,0 %), elektrické stroje a zariadenia (3,1 %, pokles o 3,0 %). Trendy vývozu hlavných komodít podľa HS2, zaznamenané za obdobie 2012-2014 (január-september), sú uvedené v nasledujúcom prehľade. Vzhľadom na dielčie údaje za r. 2014 sú usporiadané sú podľa poradia v r. 2013.

Zahrani čný obchod Kanady – vývoz HS2 Kap. HS2 2012 2013 Index

2013/12 Podi el

2013 (%) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Vývoz celkom 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 389 588 111,2 Z toho: 27 nerastné palivá 116 182,4 123 252,1 106,1 26,1 109 279 119,4 87 motorové vozidlá 61 233,5 61 084,5 99,8 13,0 47 971 107,2 84 jadrové reaktory, kotly 32 782,6 32 087,0 97,9 6,8 26 433 111,3 71 drahé kovy 23 092,3 23 783,9 103,0 5,0 17 140 90,2 85 elektrické stroje, zariadenia 14 988,2 14 538,1 97,0 3,1 11 014 101,4 39 plasty a výrobky z nich 12 059,6 12 958,5 107,5 2,7 10 842 112,0 44 drevo a výrobky z dreva 10 006,2 12 715,3 127,1 2,7 10 486 110,1 88 lietadlá a ich časti 10 241,0 10 789,1 105,4 2,3 9 425 119,4


34

48 papier a lepenka 8 468,5 8 851,5 104,5 1,9 7 156 108,9 76 hliník a výrobky z hliníka 8 573,5 8 776,5 102,4 1,9 7 062 105,4 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

V štruktúre podľa HS4 hlavnou položkou kanadského vývozu sú surové ropné oleje,

ktorých objem každý rok narastá (81,7 mld. CAD v r. 2013 alebo 17,3 % celkového vývozu pri medziročnom náraste o 9,3 %). Vývoj tejto tovarovej skupiny za január-september 2014 dosiahol 73,8 mld. CAD a medziročne vzrástol o 22,8 %. Dôležité sú aj osobné automobily (9,9 % vývozu v r. 2013), ropné oleje (4,0 %), zlato (3,4 %) a ropné plyny (3,4 %):

Zahrani čný obchod Kanady – vývoz HS4

Kap. HS4 2012 2013 Index 2013/12

Podiel 2013 (%)

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Vývoz celkom 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 389 588 111,2 Z toho: 2709 ropné oleje (surové) 74 743,7 81 702,6 109,3 17,3 73 756 122,8 8703 osobné automobily 46 890,3 46 576,5 99,3 9,9 35 740 105,5 2710 ropné oleje 19 672,3 18 882,0 96,0 4,0 13 403 93,1 7108 zlato 15 321,0 16 180,6 105,6 3,4 11 906 92,3 2711 ropné plyny 11 236,0 12 738,7 113,4 2,7 14 857 157,0 8708 časti motorových vozidiel 10 110,1 10 713,8 106,0 2,3 8 888 110,6 4407 stavebné drevo 5 921,8 7 664,8 129,4 1,6 6 427 113,2 1001 pšenica 6 145,1 6 741,7 109,7 1,4 6 107 125,0 8802 vrtuľníky, ostatné letúne 6 534,3 6 644,9 101,7 1,4 5 965 123,4 3104 minerálne hnojivá 6 073,3 5 848,6 96,3 1,2 3 756 79,4 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ: Hlavnou tovarovou skupinou kanadského dovozu podľa HS2 sú motorové vozidlá (položka 87 HS2), ktorých dovoz v roku 2013 dosiahol 73,8 mld. CAD pri medziročnom náraste o 4,4 %. Na celkovom dovoze sa podieľali 15,5 %. Nasledujú jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia (položka 84 HS2, 67,7 mld. CAD, 14,2 % celkového vývozu v r. 2012, nárast o 0,3 %), nerastné palivá (pol. 27 HS2, 51,6 mld. CAD, podiel na dovoze10,9 %, nárast o 0,3 %), elektrické stroje a zariadenia (pol. 85 HS2, 46,7 mld. CAD, podiel 9,8 %, medziročný nárast o 2,9 %).

Zahrani čný obchod Kanady – dovoz HS2 Kap. HS2 2012 2013 Index

2013/12 Podiel

2013 (%) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Dovoz celkom 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 380 435 107,3 Z toho: 87 motorové vozidlá 70 689,0 73 787,7 104,4 15,5 58 387 104,8 84 jadrové reaktory, kotly 67 463,4 67 664,1 100,3 14,2 55 406 110,2 27 nerastné palivá 51 396,3 51 567,3 100,3 10,9 40 916 104,9 85 elektrické stroje, zariadenia 45 364,5 46 692,9 102,9 9,8 35 122 103,6 39 plasty a výrobky z nich 15 078,4 15 814,1 104,9 3,3 13 409 112,6 71 drahé kovy 15 409,5 14 308,9 92,9 3,0 9 947 90,4 90 optické prístroje 13 456,2 13 613,6 101,2 2,9 10 471 103,8 30 farmaceutické výrobky 12 265,1 12 470,2 101,7 2,6 10 241 110,5


35

73 výrobky zo železa, ocele 12 186,2 12 002,9 98,5 2,5 9 606 106,4 94 nábytok, svietidlá 8 992,0 9 274,2 103,1 2,0 7 633 110,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

V štruktúre podľa HS4 hlavnou dovoznou položkou sú osobné automobily (5,7 %

dovozu v r. 2013), surové ropné oleje (5,6 %), časti motorových vozidiel (4,7 %), ropné oleje (3,7 %) a nákladné motorové vozidlá (2,9 %).

Zahrani čný obchod Kanady – dovoz HS4 Kap. HS4 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Dovoz celkom 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 380 435 107,3 Z toho: 8703 osobné automobily 25 908,3 27 114,2 104,7 5,7 22 594 110,5 2709 ropné oleje (surové) 29 763,2 26 831,9 90,2 5,6 18 577 92,3 8708 časti motorových vozidiel 21 498,4 22 190,5 103,2 4,7 16 788 102,2 2710 ropné oleje 15 371,6 17 743,4 115,4 3,7 15 251 117,2 8704 nákladné motor. vozidlá 13 087,0 13 560,1 103,6 2,9 10 447 100,0 8517 telefónne prístroje 9 373,1 9 688,8 103,4 2,0 7 090 104,5 7108 zlato 9 800,6 9 564,3 97,6 2,0 6 319 84,2 8471 počítače, ADPM* 9 208,9 9 235,5 100,3 1,9 6 839 108,3 3004 lieky 8 993,0 8 778,9 97,6 1,8 7 052 109,4 8407 spaľovacie piest. motory 4 792,2 4 831,0 100,8 1,0 3 332 93,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD */ADPM - stroje na automatické spracovanie údajov

Dlhodobé trendy dovozu 10 hlavných tovarových skupí n pod ľa HS2 sú znázornené v nasledujúcom grafe. Ako možno vidieť, dovoz dvoch hlavných tovarových skupín (87 – vozidlá a 84 – jadrové reaktory, kotly stroje) sa od r. 2003 výraznejšie nezmenil a po veľkom poklese v krízovom roku 2009 sa v r. 2013 dostal iba mierne nad hodnotu, evidovanú pred desiatimi rokmi. Dovoz nerastných surovín (pol. 27) má s výnimkou roku 2009 dlhodobo mierne stúpajúcu tendenciu. Dovoz elektrických strojov (pol. 85) dlhodobo rastie, hoci pomalým tempom.

Tovarová štruktúra kanadského dovozu pod ľa HS2 Roky 2003 – 2013

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

mil.

CA

D

87

84

27

85

71

39

90

30

73

94


36

Poznámka: Prehľad tovarovej štruktúry kanadského vývozu a dovozu podľa HS2 a HS4 za obdobie rokov 2010-2014 (január-september) je uvedený v prílohe 1.2. 4.4 Teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu VÝVOZ: Pozícia USA ako hlavného obchodného partnera Kanady je dlhodobo stabilná (v roku 2013 podiel USA na celkovom vývoze dosiahol 75,8 %, pričom v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenal nárast o 5,4 %. Vývoz do ostatných krajín nedosahuje 5 % a postupne rastie, avšak nie tempom, ktoré by mohlo dominanciu USA vôber niekedy ohroziť. Hlavným partnerom v Ázii je Čína, ktorá je v súčasnosti druhým najdôležitejším exportným partnerom Kanady, kam v roku 2013 smerovalo 4,4 % vývozu. Nárast oproti r. 2012 pritom predstavoval 5,9 % a oproti 14,9 % v predchádzajúcom roku sa výrazne spomalil. Z krajín EÚ Kanada najviac exportuje do Veľkej Británie (3,0 % celkového vývozu v roku 2013 a tretie miesto medzi krajinami, pokles o 25,2 %), Holandska (podiel 0,8 %, pokles o 21,0 %), NSR (podiel 0,7 %, pokles o 2,3 %) a Francúzska (podiel 0,6 %, pokles o 3,9 %). Okrem EÚ je dôležitým exportným teritóriom Kanady aj Japonsko (2,3 % celkového vývozu a 4. miesto medzi jednotlivými krajinami), po ktorom nasleduje Mexiko (1,2 % vývozu).

Zahrani čný obchod Kanady – vývoz krajiny 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Vývoz celkom 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 389 588 111,2 Z toho:

• USA 339 074,2 357 473,5 105,4 75,8 300 067 112,9

• Čína 19 365,8 20 517,3 105,9 4,4 14 250 98,5

• Veľká Británia 18 759,2 14 028,9 74,8 3,0 11 080 98,7

• Japonsko 10 358,2 10 690,2 103,2 2,3 8 187 101,8

• Mexiko 5 386,3 5 428,6 100,8 1,2 3 868 96,3

• Holandsko 4 541,7 3 589,0 79,0 0,8 2 623 102,5

• NSR 3 578,3 3 497,3 97,7 0,7 2 351 94,4

• Južná Kórea 3 713,3 3 437,6 92,6 0,7 3 283 127,2

• Francúzsko 3 151,8 3 027,6 96,1 0,6 2 541 105,7

• Brazília 2 579,0 2 472,5 95,9 0,5 1 681 90,2 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD (vykazované na základe colných štatistík) Zdroj: Statistics Canada

Spomedzi ekonomických zoskupení Kanada najviac exportuje do krajín OECD (88,6

% celkového vývozu v r. 2013, nárast o 3,3 %), APEC (87,9 %, nárast o 5,6 %) a G8 (83,2 %, nárast o 3,7 %). Podiel krajín EÚ na vývoze Kanady dlhodobo neprekračuje úroveň 10 %, v r. 2013 dosiahol 7,0 % a oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 14,6 % (-4,0 % v r. 2012).

Zahrani čný obchod Kanady – vývoz zoskupenia 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Vývoz celkom 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 389 558 111,2 Z toho:

• OECD 404 271,1 417 528,6 103,3 88,6 348 882 112,2


37

• APEC 392 275,3 414 381,8 105,6 87,9 342 444 111,3

• G8 378 280,4 392 091,9 103,7 83,2 328 613 112,5

• Ázia (okrem SV) 46 009,9 50 547,9 109,9 10,7 37 724 101,8

• EÚ 38 669,7 33 024,7 85,4 7,0 28 200 113,6

• Latinská Amerika 8 596,8 8 255,2 96,0 1,8 6 717 109,6

• ASEAN 5 012,5 5 502,1 109,8 1,2 4 408 106,4

• Stredný východ 6 105,2 5 436,0 89,0 1,2 4 701 118,5

• Afrika 3 000,5 3 149,9 105,0 0,7 2 632 114,8 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ: Hlavným obchodným partnerom v dovoze sú USA, ktorých pozícia (52,1 % celkového dovozu v r. 2013) však nie je až taká výrazná, ako v prípade vývozu. Poradie ďalších krajín je nasledovné: Čína (11,1 % celkového dovozu za rok 2013, nárast o 3,9 %), Mexiko (5,6 %, nárast o 4,6 %), Japonsko (2,9 %, pokles o 8,8 %). Z krajín EÚ sa čiastočne darí dovozom z NSR (3,2 % celkového dovozu a 5. miesto) a Veľkej Británie (1,8 % / 6. miesto).

Zahrani čný obchod Kanady – dovoz krajiny 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Dovoz celkom 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 380 435 107,3 Z toho:

• USA 233 895,3 247 449,3 105,8 52,1 207 047 112,5

• Čína 50 718,8 52 716,7 103,9 11,1 42 535 111,7

• Mexiko 25 522,5 26 688,2 104,6 5,6 20 928 105,7

• NSR 14 296,8 15 394,5 107,7 3,2 12 172 104,7

• Japonsko 15 023,0 13 705,5 91,2 2,9 9 848 95,5

• Veľká Británia 8 539,9 8 426,0 98,7 1,8 6 600 103,7

• Južná Kórea 6 372,3 7 338,5 115,2 1,5 5 480 96,5

• Taliansko 5 225,6 5 808,3 111,2 1,2 4 794 110,8

• Francúzsko 5 016,8 5 373,9 107,1 1,1 4 374 112,4 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

V rámci hlavných ekonomických zoskupení sa krajiny OECD podieľali 76,2 % na

celkovom dovoze v roku 2013 (nárast o 4,9 %). Podiel krajín EÚ v r. 2013 predstavoval 11,2 % pri medziročnom náraste o 5,0 % (predtým pokles o 3,0 % v r. 2012).

Zahrani čný obchod Kanady – dovoz zoskupenia 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9) Dovoz celkom 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 380 435 107,3 Z toho:

• APEC 355 579,3 371 757,6 104,5 78,3 303 944 110,2

• OECD 344 933,4 361 703,4 104,9 76,2 295 231 109,2

• G8 282 991,9 297 137,2 105,0 62,6 245 348 110,9

• Ázia (okrem SV) 92 447,0 95 043,4 102,8 20,0 74 704 106,9

• EÚ 50 566,3 53 109,0 105,0 11,2 43 299 108,1

• Latinská Amerika 16 737,5 16 611,1 99,2 3,5 13 064 105,0

• ASEAN 10 821,6 11 484,2 106,1 2,4 9 420 110,7


38

• Stredný východ 11 017,3 9 861,7 89,5 2,1 6 628 86,2

• Afrika 12 445,2 8 264,0 66,4 1,7 4 204 62,3 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu Kanady 2013 – krajiny

(podiel v %)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

USA Čína Veľká

Británia

JaponskoMexikoHolandsko NSR KóreaFrancúzskoBrazília

Vývoz

Dovoz

Teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu Kanady 2013 – zoskupenia (podiel v %)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

OECD APEC G8 Ázia EÚ Latinská

Amerika

ASEAN Stredný

výchd

Afrika

Vývoz

Dovoz


39

Poznámka: Podrobný prehľad teritoriálnej štruktúry kanadského vývozu a dovozu za roky 2010-2014 (január-september) je uvedený v prílohe 1.1.

4.5 Vývoj zahrani čného obchodu so SR

Kanada predstavuje po USA druhého najdôležitejšieho obchodného partnera SR na americkom kontinente . V celkovom hodnotení hlavných exportných teritórií SR za roky 2011-2012 jej patrilo 30. miesto, pričom v porovnaní s rokom 2010 sa zlepšila o 3 priečky. V roku 2013 Kanada ďalej postúpila na 28. miesto. SR si dlhodobo udržuje aktívne saldo obchodnej bilancie na svojej strane, celkový obrat vzájomného obchodu sa za ostatných päť rokov zdvojnásobil.

Slovenský vývoz do Kanady zaznamenáva v priebehu ostatných štyroch rokov

2010-2013 postupný rast. Zatiaľ čo v r. 2010 sa zvýšil o 5,4 %, v r. 2011 to už bolo výrazných 46,1 %. Tak vysokú dynamiku rastu vývozu sa v rokoch 2012-2013 nepodarilo udržať, ale pozitívne možno hodnotiť aj jeho zvýšenie o 5,7 % a 8,9 %. V priebehu roku 2014 možno pozorovať opätovné zrýchlenie rastu vývozu, keď za obdobie január-jún 2014 došlo k jeho nárastu o 13 %.

Dovoz v rokoch 2010-2011 rástol tempom 14,6 % a 28,2 %, v roku 2012 došlo k jeho poklesu o 3,6 %. V r. 2013 sa dovoz z Kanady zvýšil o 82 %, predovšetkým vďaka podstatnému nárast dovozu železnej rudy, ktorá pokryla viac ako polovicu dovozu pri nulovom objeme v predchádzajúcom roku. Za obdobie január-jún 2014 sa dovoz z Kanady znovu poklesol o 29 %. Základná charakteristika zahraničného obchodu medzi SR a Kanadou za obdobie rokov 2008-2014 (1-6) je uvedená v nasledujúcom prehľade:

Rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 2014/ 1-6

Index 2014/13

(1-6) Vývoz 94,7 85,0 89,6 130,9 138,4 150,7 108,9 81,7 113,0 Dovoz 45,0 36,8 42,2 54,2 52,6 95,7 182,0 19,6 70,9 Obrat 139,7 121,8 131,8 185,1 191,0 246,4 129,0 101,3 101,3 Saldo 49,7 48,2 47,4 76,7 85,8 55,0 64,1 62,1 139,0 Zdroj: ŠÚ SR/MH SR údaje v mil. EUR

Tovarová štruktúra zahrani čného obchodu SR – Kanada: VÝVOZ

Hlavnými položkami slovenského vývozu v štruktúre podľa SITC sú stroje, prepravné zariadenia, ktorých podiel na celkovom vývoze v roku 2013 dosiahol 82,7 % a oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 3,5 %. Dôležitými položkami vývozu sú aj priemyselné výrobky (2013: 8,5 %) a trhové výrobky (5,4 %).

Vývoj tovarovej štruktúry slovenského vývozu za ostatných päť rokov zaznamenáva

pozitívne zmeny v prospech strojov a prepravných zariadení, ktorých podiel v uvedenom období vzrástol o viac ako 10 % a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 82 %. Priemyselné výrobky na druhej strane stratili svoj pôvodný 20 %-ný podiel a oscilujú okolo hodnoty 10 %.


40

Podiel trhových výrobkov rovnako mierne klesá a v súčasnosti dosahuje 5,4 % (údaje za rok 2013). Ostatné tovarové skupiny sa na celkovom slovenskom exporte do Kanady podieľajú v rozmedzí 0,1-2,0 %, ktoré kolíše medzi jednotlivými rokmi: SITC 2009 2010 2011 2012

2013

7 stroje, prepravné zariadenia 78,6 81,6 80,5 86,2 82,7 8 priemyselné výrobky 11,4 10,5 10,3 7,6 8,5 6 trhové výrobky 6,9 5,4 8,1 4,8 5,4 5 chemikálie 2,4 1,8 0,6 0,8 2,0 0 potraviny a živé zvieratá 0,3 0,3 0,2 0,1 1,0 1 nápoje a tabak 0,5 0,5 0,3 0,3 0,4 Zdroj: ŠÚ SR/MH SR, podiel v % na celkovom vývoze Poznámka. SITC údaje za rok 2014 nie sú k dispozícii Kľúčovou položkou slovenského vývozu v štruktúre podľa HS2 sú vozidlá (iné ako koľajové), ktorých podiel na celkovom vývoze v roku 2013 dosiahol 70,8 % pri medziročnom náraste o 1 %. Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia sa na vývoze v r. 2013 podieľali 9,9 % (nárast o 28 %). Vývoz nábytku v r. 2013 pokryl 4 % celkového objemu a zvýšil sa o 47 %. Ostatné tovarové skupiny sa na celkovom vývoze podieľali menej ako dvomi percentami. Základná charakteristika vývozu 15 hlavných tovarových skupín, ktorá bola zaznamenaná v priebehu rokov 2011 – 2013, je uvedená v nasledujúcom prehľade. HS2 2011 2012 2013 Index

2013/2012 Podiel

2013 (%) Vývoz celkom 130 938 138 416 150 735 109 100,0 Z toho: 87 vozidlá iné ako koľajové, ich časti 94 853 105 819 106 714 101 70,8 84 jadrové reaktory, kotly, stroje 6 623 11 647 14 939 128 9,9 94 nábytok, svietidlá 4 990 4 054 5 973 147 4,0 85 elektrické stroje, zariadenia 3 944 1 914 3 008 157 2,0 73 výrobky zo železa alebo ocele 4 360 726 2 943 406 2,0 64 obuv 2 456 4 221 2 748 65 1,8 40 kaučuk a výrobky z neho 1 482 1 356 2 255 166 1,5 29 výrobky organickej chémie 551 694 2 184 315 1,4 95 hračky, športové potreby 1 475 1 119 1 957 175 1,3 90 nástroje a prístroje optické, meracie 257 264 1 321 501 0,9 17 cukor a cukrovinky 1 1 882 1000 0,6 72 železo a oceľ 182 1 741 749 43 0,5 76 hliník a predmety z hliníka 449 729 737 101 0,5 96 rôzne výrobky 178 647 698 108 0,5 22 nápoje, liehoviny a ocot 441 471 541 115 0,4 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: ŠÚ SR/MH SR, údaje v tis. EUR

V podrobnejšom členení (podľa SITC3) kľúčovými komoditami slovenského exportu do Kanady sú osobné automobily, ktoré v r. 2013 pokryli 69,8 % celkového vývozu pri rovnakom objeme, ako pred rokom. Podiel ďalších tovarových skupín neprekročil v roku 2013 úroveň štyroch percent: nábytok (3,8 %), stroje a motory neelektrické (3,3 %), obuv (1,8 %), kočíky, hračky, športové potreby (1,3 %). Najvýraznejší nárast vývozu za ostatné 3 roky zaznamenali stroje a motory neelektrické, ktoré po takmer nulovej hodnote v r. 2011 vyskočili na 3. miesto v r. 2013 s podielom 3,3 % na celkovom vývoze. Základná


41

charakteristika vývozu 15 hlavných tovarových skupín, ktorá bola zaznamenaná v priebehu rokov 2011 – 2013, je uvedená v nasledujúcom prehľade. SITC3 2011 2012 2013 Index

2013/2012 Podiel

2013 (%) Vývoz celkom 130 938 138 416 150 735 109 100,0 Z toho: 781 osobné automobily 94 286 105 333 105 287 100 69,8 821 nábytok a jeho diely 4 838 3 728 5 802 156 3,8 714 stroje a motory neelektrické 80 5 280 5 000 95 3,3 851 obuv 2 455 4 221 2 748 65 1,8 894 kočíky, hračky, hry, športové potreby 1 475 1 119 1 957 175 1,3 728 ostatné priemyselné stroje a zariad. 454 54 1 770 1000 1,2 691 konštrukcie zo železa/oceľ 5 429 50 1 697 1000 1,1 541 Liečivá 205 483 1 673 346 1,1 752 zariadenia na autom. sprac. údajov 388 721 1 622 225 1,1 784 diely a príslušenstvo motor. vozidiel 790 472 1 425 302 0,9 773 prostriedky na rozvod elektric. energie 2 712 751 1 220 162 0,8 699 výrobky zo základných kovov 714 793 1 172 148 0,8 629 kaučukové výrobky 796 950 1 157 122 0,8 746 guľkové a valčekové ložiská 0 69 1 121 1000 0,7 625 gumové pneumatiky 955 406 1 097 270 0,7 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: ŠÚ SR/MH SR, údaje v tis. EUR

Vývoj tovarovej štruktúry slovenského vývozu do Kan ady v priebehu roku 2014: (dostupné sú iba údaje za 1-5/2014 v štruktúre podľa HS2): 1. Vozidlá iné ako koľajové – 48,2 mil. eur (index 123,1) 2. Nábytok posteľoviny 4,1 mil. eur (221,8) 3. Jadrové reaktory, kotly, stroje – 3,4 mil. eur (32,8) 4. Elektrické stroje a zariadenia – 2,6 mil. eur (257,9) 5. Výrobky zo železa alebo ocele – 1,2 mil. eur (index 111,7) DOVOZ

Medzi hlavné položky slovenského dovozu z Kanady v štruktúre podľa SITC možno z dlhodobého hľadiska zaradiť stroje, prepravné zariadenia, ktorých podiel na celkovom dovoze v roku 2012 dosiahol 35,7 %. V roku 2013 však poklesol na 22,2 % na úkor surových materiálov, ktorých podiel naopak vyskočil z 1 % až na 55,7 %. Druhou najvýznamnejšou položkou v rokoch 2009-2012 boli nerastné palivá, mazivá s podielom 26,4 % v r. 2012. V roku 2013 však ich podiel poklesol na zanedbateľných 0,7 %. Dovoz trhových výrobkov v r. 2013 pokryl 7,4 % celkového objemu, dovoz potravín 4,9 %. SITC 2009 2010 2011 2012

2013

2 surové materiály 1,3 1,1 1,0 0,6 55,7 7 stroje, prepravné zariadenia 20,4 23,5 21,0 35,5 22,2 6 trhové výrobky 19,3 19,4 7,7 12,6 7,4 0 potraviny a živé zvieratá 15,3 9,7 7,4 8,3 4,9 5 chemikálie 11,3 15,2 12,4 7,6 4,2 8 priemyselné výrobky 7,9 8,7 7,8 8,4 4,0 3 nerastné palivá, mazivá 23,9 21,8 42,1 26,4 0,7 Zdroj: ŠÚ SR/MH SR, podiel v % na celkovom dovoze


42

Hlavnou položkou slovenského dovozu z Kanady v roku 2013 v štruktúre podľa HS2 boli rudy kovov, ktoré pokryli 55,1 % celkového dovozu pri nulovom objeme pred rokom. Dôležitý bol aj dovoz jadrových reaktorov, kotlov a strojov s podielom 12,7 %, lietadiel a ich častí (5,1 %), farmaceutických výrobkov (3,5 %), elektrických strojov a zariadení (2,6 %). Základná charakteristika 10 hlavných tovarových skupín slovenského dovozu, ktorá bola zaznamenaná v priebehu rokov 2011 – 2013, je uvedená v nasledujúcom prehľade. HS2 2011 2012 2013 Index

2013/2012 Podiel

2013 (%) Dovoz celkom 54 233 52 569 95 668 182 100,0 Z toho: 26 rudy kovov, trosky a popoly 0 0 52 735 1000 55,1 84 jadrové reaktory, kotly, stroje 6 455 9 568 12 110 127 12,7 88 lietadlá a ich časti 33 4 844 4 899 101 5,1 30 farmaceutické výrobky 6 093 3 262 3 338 102 3,5 85 elektrické stroje, zariadenia 4 049 2 579 2 492 97 2,6 90 nástroje a prístroje optické, meracie 1 285 1 782 2 066 116 2,2 07 zelenina, jedlé rastliny 1 872 1 593 1 921 121 2,0 21 rôzne jedlé prípravky 1 138 1 452 1 919 132 2,0 87 vozidlá iné ako koľajové, ich časti 1 642 1 584 96 1,7 70 sklo a sklenený tovar 2 443 1 497 61 1,6 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: ŠÚ SR/MH SR, údaje v tis. EUR

V detailnom pohľade (podľa SITC3) hlavnú časť nášho dovozu v roku 2013 pokryli nasledujúce tovarové skupiny: železná ruda a koncentráty (55,1 % celkového dovozu), kohútiky, ventily (10,7 %), lietadlá a letecké zariadenia (5,1 %), liečivá (3,4 %) a zelenina (2,0%). Vývoj tovarovej štruktúry slovenského dovozu z Kana dy v priebehu roku 2014: (dostupné sú iba údaje za 1-5/2014 v štruktúre podľa HS2): 1. Rudy kovov, trosky a popoly – 6,5 mil. eur (index 1000+) 2. Jadrové reaktory, kotly, stroje – 1,9 mil. eur (29,3) 3. Elektrické stroje a zariadenia – 1,4 mil. eur (125,8) 4. Farmaceutické výrobky – 0,9 mil. eur (59,7) 5. Optické prístroje – 0,8 mil. eur (index 133,4) Poznámka: Detailný prehľad tovarovej štruktúry kanadského dovozu zo SR podľa HS2, HS4 a HS6 za obdobie rokov 2010 – 2014 (január-júl), ktorý bol vypracovaný podľa údajov Štatistického úradu Kanady, je uvedený v prílohe č. 2. Očakávaný vývoj zahrani čného obchodu medzi SR a Kanadou:

V nasledujúcom období možno očakávať pokračovanie mierneho rastu slovenského

vývozu do Kanady v rozmedzí 5 až 10 %. Celkový objem slovenského vývozu však s veľkou pravdepodobnosťou bude aj naďalej závisieť od hlavnej komodity – osobných automobilov, ktorých dominantné postavenie zatiaľ nemá šancu ohroziť žiadna z ostatných tovarových skupín, vyvážaných v súčasnosti do Kanady. Za stimulujúci faktor do budúcna možno označiť oznámenie o ukončení technických rokovaní k novej súhrnnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA), od implementácie ktorej očakávajú veľa obidve zmluvné strany. Dohoda by mala nadobudnúť platnosť v roku 2016.


43

Možnosti rastu slovenského vývozu do Kanady sú široké a podrobne sú analyzované v inej časti tejto informácie – kapitola 5.2. „Vyhodnotenie odbytových možností SR“. Ich základom je podstatné rozšírenie komoditného spektra a zníženie súčasnej výraznej závislosti od jednej tovarovej skupiny, osobných automobilov, ktorých vývoz rozhodujúcou mierou ovplyvňuje konečnú bilanciu. Je potešujúce, že postupne sa do popredia začínajú dostávať aj ďalšie tovarové skupiny, ktoré boli do Kanady doposiaľ exportované iba v menších objemoch alebo ich vývoz medzi jednotlivými rokmi bol dosť nevyvážený. Ide predovšetkým o nasledujúce komodity: • nábytok, posteľoviny, svietidlá, • zariadenia na automatické spracovanie údajov, • stroje používané v rôznych priemyselných odvetviach, motory a zariadenia neelektrické, • obuv, • detské kočíky, hračky hry a športové potreby, • výrobky a konštrukcie zo železa, ocele, hliníka, • výrobky z plastických hmôt, kaučuku, gumy, • elektrické stroje a zariadenia, elektrické rozvádzače, • zariadenia na ohrievanie a chladenie, • diely a príslušenstvo motorových vozidiel, ložiská, • cukrovinky.

Otvorené možnosti vyšších foriem výrobnej spolupráce existujú v oblasti

informačných a komunikačných technológií, inovácií, aplikovanej vedy a výskumu, potravinárskeho priemyslu, energetiky, obnoviteľných zdrojov energie. V súvislosti s rozvojom bytovej výstavby možno pozorovať rast dopytu po nábytku, bytovom vybavení a zariadeniach pre domácnosť.

5. Marketingová stratégia

5.1 Obchodné zvyklosti v teritóriu

Kanada patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta s vysokou životnou úrovňou a kvalitným vzdelávacím systémom, čomu zodpovedá aj vysoký štandard komunikácie na podnikateľskej úrovni. Slovenský exportér prichádza do náročného prostredia, ktoré netoleruje neprofesionalitu a nepripravenosť na rokovanie po každej stránke – odbornej, jazykovej, komunikačnej alebo sociálnej. Obchodné zvyklosti v Kanade sa riadia pravidlami a postupmi vyplývajúcimi z jej záväzkov ako aktívneho člena elitných medzinárodných hospodárskych a obchodných organizácií (WTO, OECD) a tiež praxou, bežnou v obchodnom styku medzi podnikateľskými subjektmi v priemyselne vyspelých krajinách.

Napriek tomu treba konštatovať, že nadväzovanie nových obchodných kontaktov s kanadskými firmami má svoje určité špecifiká. Kanada je druhým najrozľahlejším štátom sveta, s čím treba počítať už pri prvých úvahách o formách a nástrojoch prípravy a realizácie vývozného prípadu. Federatívne usporiadanie Kanady v praxi znamená, že každá provincia má svoju vlastnú vládu s rozsiahlymi právomocami a čiastočne aj vlastnou reguláciou trhu. Podnikateľské subjekty môžu byť registrované na federálnej alebo iba provinčnej úrovni. Umiestnenie produkcie do jednej z provincií pritom ešte nemusí znamenať voľnosť jej pohybu a bezproblémový predaj po celej krajine. Kanada aj napriek svojej obrovskej rozlohe predstavuje relatívne malý spotrebiteľský trh, kde na ploche takmer 10 mil. km2 žije „iba“ 34 mil. obyvateľov. Uvedený faktor môže zohrávať dôležitú úlohu pri úvahách slovenského


44

exportéra o jeho vstupe na severoamerický kontinent a váhaní medzi kanadským a desaťnásobne väčším trhom v USA.

Typickou črtou Kanady je jej multikulturalizmus, veľká národnostná a etnická pestrosť obyvateľstva. Rasizmus je neznámym pojmom a akékoľvek narážky tohto druhu sa vždy stretávajú s odmietavou reakciou. Väčšinu etnických skupín predstavujú prisťahovalci, preto je spoločensky neprípustné zvýrazňovanie niektorej rasy, etnickej skupiny alebo náboženskej orientácie. Z toho dôvodu sa na trhu ani nepreferujú výrobky s náboženským podtextom. Nazývať pôvodných obyvateľov Kanady Indiánmi nie je vhodné, používa sa skôr „First nations“ alebo „Aboriginal people“.

Prístup kanadských firiem k rokovaniam je vecný, pragmatický, snažia sa vždy sústrediť priamo na podstatu konkrétneho obchodného prípadu. Na obchodné rokovanie treba prísť vždy dobre pripravený, pretože Kanaďania neradi strácajú čas neúčelnou komunikáciou bez konkrétnych výsledkov. Je bežným zvykom, že hneď po zoznámení oslovujú partnera krstným menom, čo však nemožno považovať za prejav záujmu o bližší osobný kontakt, pretože tu ide výhradne o prvok zjednodušujúci komunikáciu. Oslovenie krstným menom v písomnej (elektronickej) korešpondencii možno očakávať už po výmene prvých informácií. Na druhej strane treba počítať s tým, že pri rozhodovaní budú kanadskí podnikatelia veľmi konzervatívni a dôkladne budú prehodnocovať svoje konečné stanovisko. Priemerná informovanosť o aktuálnom dianí v Európe je medzi Kanaďanmi nižšia, čo môže niekedy viesť k pocitu, že partner slovenskej firme príliš nedôveruje. Netreba tu však zabúdať na skutočnosť, že súčasné dlhové problémy krajín ako Grécko, Španielsko alebo Portugalsko, o ktorých sa v domácej tlači pomerne často píše, sú príčinou toho, že Kanaďania sú opatrní pri komunikácii s každou firmou, prichádzajúcou z Európy. Neoceniteľnú úlohu tu môžu zohrať vhodné referencie na kanadské firmy, pôsobiace v SR alebo predchádzajúce skúsenosti s exportom do USA.

Kanadský trh má pomerne veľa spoločných rysov s trhom EÚ, prípadne USA (s

ktorým je výrazne prepojený cez dohodu NAFTA) alebo iných priemyselne vyspelých krajín, čo prináša určité výhody pre slovenské podnikateľské subjekty majúce skúsenosti s aktivitami v tomto prostredí. Pri rozhodovaní o spôsobe a nástrojoch prieniku na tento trh musí slovenský exportér vziať do úvahy niektoré špecifiká:

• Koncentrácia trhu: ekonomický život Kanady je sústredený okolo niekoľkých hlavných

metropolitných centier – Toronto, Montreal, Vancouver, Winnipeg, Edmonton, Calgary. Mimo uvedených mestských aglomerácií je pravdepodobnosť úspechu obchodného prípadu nižšia. Podstatná časť dovozu tovarov z krajín EÚ je realizovaná firmami, ktoré majú sídlo v dvoch ekonomicky najsilnejších provinciách Ontario (hlavne oblasť veľkého Toronta) a Quebec.

• Výrazná orientácia na obchod s USA, celkovo nízky podiel krajín EÚ na obchodnej výmene: Až 75 % kanadského vývozu a 50 % dovozu je realizovaných s USA. Podiel krajín EÚ na celkovom vývoze Kanady dosahuje 8 %, na dovoze 11 %, čo je veľmi málo.

• Dlhodobo nízka diverzifikácia slovenského vývozu do Kanady a dlhšia návratnosť vstupnej investície do rozpracovania obchodného prípadu: Vývoz osobných automobilov dosahuje 75 % celkového vývozu, pričom podiel ostatných tovarových skupín neprevyšuje niekoľko percent, v hodnotovom vyjadrení niekoľko miliónov eur. Návratnosť vstupnej investície za vynaložené výdavky počas akvizičnej činnosti, prieskume trhu a uvedení výrobku na trh sa pritom predlžuje úmerne v závislosti od celkového objemu predaja. Bolo by optimistické očakávať, že predaj novej komodity zo SR, ktorá sa


45

do Kanady doposiaľ vyvážala v malých objemoch, dosiahne v krátkom čase hodnotu desiatok alebo stoviek miliónov eur.

• Vysoká náročnosť trhu, silná konkurencia: prakticky vo všetkých sektoroch treba počítať so silnou konkurenciou, či už domácou alebo zahraničnou. Základom je preto presvedčiť partnerov o výhodách vlastnej ponuky v porovnaní s konkurenciou. Rozhodujúcim parametrom rozhodovania je optimálny pomer medzi kvalitou a cenou.

• Kozmopolitný a multikultúrny charakter kanadskej spoločnosti: zodpovedá tomu aj spotrebiteľské správanie, ktoré sa neobmedzuje iba na určité druhy alebo vlastnosti tovarov. Pre slovenského exportéra je zaujímavá početná skupina imigrantov z Poľska, Ukrajiny, Česka, Maďarska, Bulharska a samozrejme aj zo Slovenska.

• Geografické podmienky, náročnosť počasia: Kanada má drsné podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi v zime a lete. Z východu na západ krajiny sa možno prepraviť iba letecky, nakoľko ide o vzdialenosti nad 4 tisíc kilometrov. Rokovať v priebehu jedného týždňa v Toronte a napríklad vo Vancouveri alebo Calgary je veľmi náročné časovo aj finančne (ceny vnútroštátnych leteniek sa pohybujú na úrovni 700-800 CAD).

• Lacné dovozy z tretích krajín: dodávatelia tovarov z juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky (predovšetkým Čína, India, Mexiko, Brazília) svojou cenovou politikou deformujú trh. Existuje tu tiež riziko, že cena slovenského výrobku bude porovnávaná s cenou podobného „ázijského“ tovaru, hoci nižšej kvality.

Obchod s niektorými potravinárskymi výrobkami (mliečne produkty, hydina, vajcia) je

riadený špecifickým systémom dodávateľských vzťahov, tzv. „supply management system“, ktorý chráni domácich producentov pred zahraničnou konkurenciou a umožňuje aplikovať vysoké dovozné clá, napr. až do 295,5 % na mlieko, 238 % na vajcia, 245,5 % na syry, 249 % na kuracie mäso. Vďaka týmto ochranárskym opatreniam sa v krajine darí držať vysoké ceny týchto výrobkov, ktoré sú v porovnaní s bežnými svetovými cenami dvakrát vyššie. Balenie a doprava: Vzhľadom na veľkú vzdialenosť Kanady od SR je vhodné zasielať tovary v kontajneroch. Všetky kontajnery sú pri vstupe do Kanady podrobené röntgenovej kontrole. Zvláštne predpisy platia pre potraviny a iné citlivé tovary. Označovanie tovaru: Podľa ústavy majú federálne inštitúcie Kanady dva oficiálne jazyky, anglický a francúzsky. Jedinou provinciou, ktorá je tiež oficiálne dvojjazyčná, je New Brunswick. Oficiálnym jazykom provincie Quebec je francúzština. Pri označovaní produktov treba preto počítať s požiadavkou na ich dvojjazyčné označenie. Oficiálne platí metrický systém, v bežnom živote sa však stále používajú niektoré britské miery (napr. libry, galóny). Elektrická sieť má napätie110 V/60 Hz. Sprievodca predpismi na balenie a ozna čovanie tovaru v Kanade: http://www.competitionbureau.gc.ca/eic/site/cb-bc.nsf/eng/01248.html Legislatíva (Consumer Packaging and Labelling Act): http://www.laws.justice.gc.ca/eng/acts/C-38/index.html Databáza kanadských ochranných známok (Trade marks Database): http://www.ic.gc.ca/app/opic-cipo/trdmrks/srch/tmSrch.do?lang=eng Akčný plán prístupu Kanady na globálne trhy: http://international.gc.ca/global-markets-marches-mondiaux/index.aspx?lang=eng


46

Príručka „Step-by-step guide to importing goods to Canada : http://www.cbsa-asfc.gc.ca/import/guide-eng.html

5.2. Vyhodnotenie odbytových možností SR

V nasledujúcej kapitole je analyzovaných 10 hlavných tovarových skupín kanadského dovozu v štruktúre HS2 podľa údajov Štatistického úradu Kanady (zdroj: on-line databáza Trade Data Online: http://www.ic.gc.ca/sc_mrkti/tdst/tdo/tdo.php#tag). Uvedená databáza predstavuje cennú a ľahko dostupnú pomôcku pre slovenského exportéra pri posudzovaní toho, akú má ním ponúkaný produkt šancu umiestniť sa na kanadskom trhu, t.j. či sa do krajiny vôbec dováža, odkiaľ a v akých objemoch. Jednotlivé komodity sú v tejto kapitole usporiadané podľa ich podielu na celkovom dovoze Kanady v roku 2013, posudzované sú dlhodobejšie trendy ich dovozu za roky 2010-2013. 1) Kap. 87: Vozidlá iné ako ko ľajové, ich časti, sú časti a príslušenstvo Dovozy do teritória: Vozidlá sú najdôležitejšou položkou kanadského dovozu v štruktúre podľa HS2, ich podiel na celkovom dovoze v roku 2013 dosiahol 15,5 %. Po prechodnom poklese v krízovom roku 2009 možno v súčasnosti pozorovať postupný rast dovážaných objemov (4 % za r. 2013). Hlavnú časť dovozov pokrývajú osobné automobily, ktorých dovoz v r. 2013 dosiahol 27,1 mld. CAD pri medziročnom náraste o 5 %. Významný je aj dovoz častí motorových vozidiel, nákladných motorových vozidiel, traktorov a prívesov. Nasledujúci prehľad približuje hlavné tendencie dovozu uvedených tovarových skupín za roky 2010 – 2013: Dovoz 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel *

2013 87 vozidlá iné ak ko ľajové 60,4 63,6 70,7 73,8 104 15,5 Z toho: 8703 osobné automobily 23,0 23,3 25,9 27,1 105 5,7 8708 časti motorových vozidiel 18,4 19,2 21,5 22,2 103 4,7 8704 nákladné vozidlá 11,6 12,2 13,1 13,6 104 2,9 8701 traktory 2,6 3,5 4,1 4,0 97 0,8 8716 prívesy 2,2 2,5 2,9 3,2 110 0,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD (vykazované na základe colných štatistík) */podiel na celkovom dovoze Kanady v r.2013 Zdroj: Statistics Canada (rovnaký zdroj platí aj pre všetky nasledujúce tabuľky v tejto kapitole)

Dovozy zo SR: Uvedená tovarová skupina je rovnako hlavnou položkou dovozu zo SR. V roku 2013 boli do Kanady dovezené vozidlá v hodnote 196,9 mil. CAD (oficiálne údaje Štatistického úradu Kanady), čo v porovnaní so 191,9 mil. CAD v predchádzajúcom roku znamenalo nárast o 2,6 %, podstatne nižší, ako hodnota 21,2 % v r. 2012. V podrobnejšej štruktúre (podľa HS4) hlavnou položkou dovozu zo SR sú osobné automobily, ktorých dovoz v r. 2013 predstavoval 186,6 mil. CAD (nárast o 0,7 %). Dovoz častí motorových vozidiel v roku 2013 dosiahol 10,3 mil. CAD pri medziročnom náraste o 57,6 %. Možnosti exportu slovenskej produkcie: Rozhodujúci podiel osobných automobilov na celkovom dovoze tovarov zo SR by sa mal udržať na nezmenenej úrovni aj v nasledujúcom období, nakoľko predaj nových vozidiel má v Kanade stúpajúci trend a SUV vozidlá sú v krajine veľmi obľúbené. Zároveň možno


47

očakávať ďalší rast dovozu častí motorových vozidiel, nevyhnutných na zabezpečenie servisu a opráv vozidiel dovezených v uplynulých rokoch. 2) Kap. 84: Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístr oje a mechanické zariadenia Dovozy do teritória: V roku 2012 boli v uvedenej kapitole dovezené tovary v hodnote 67,4 mld. CAD pri náraste oproti r. 2011 o 5,9 %, podiel na celkovom dovoze predstavoval 14,3 %. Hlavnú časť dovozu tejto tovarovej skupiny pokryli stroje na automatické spracovanie údajov, počítače (9,2 mld. CAD v r. 2012, pokles o 1,6 %). Dôležitý je aj dovoz spaľovacích zážihových motorov (4,8 mld. CAD, nárast o 15,1 %). Prehľad dovozu hlavných tovarových skupín kap. 84 za roky 2009 – 2012 je uvedený v nasledujúcej tabuľke: Dovoz 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel *

2013 84 jadrové reaktory,kotly, stroje 57,0 63,6 67,5 67,7 100,3 14,2 Z toho: 8471 počítače, ADPM** 8,4 9,3 9,2 9,2 100 1,9 8407 spaľovacie zážihové motory 4,4 4,2 4,8 4,8 100 1,0 8411 prúdové motory 3,9 3,8 4,1 4,5 108 0,9 8481 kohútiky, ventily 2,7 3,1 3,6 3,7 101 0,8 8429 buldozéry, zrovnávače 2,6 3,6 4,1 3,2 78 0,7 8413 čerpadlá na kvapaliny 2,4 2,9 3,3 3,1 94 0,6 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD */podiel na celkovom dovoze Kanady v r. 2013 **/ stroje na automatické spracovanie údajov Dovozy zo SR: Z pohľadu dovozu tovarov zo SR ide rovnako o druhú najvýznamnejšiu tovarovú skupinu – v roku 2013 boli podľa kanadských štatistík dovezené tovary podľa HS84 v hodnote 31,32 mil. CAD pri medziročnom náraste o 1 %. V podrobnejšej štruktúre (podľa HS4) hlavnými položkami boli ložiská, ktorých dovoz v roku 2013 dosiahol 7,29 mil. CAD pri poklese o 46 %, prevodové hriadele (2,5 mil. CAD, pokles o 32 %), čerpadlá na kvapaliny (2,3 mil. CAD, pokles o 3,9 %), vzduchové čerpadlá (2,2 mil. CAD, pokles o 2,2 %), odstredivky (1,8 mil. CAD, nárast o 7,9 %). Možnosti exportu slovenskej produkcie: Šancu presadiť sa výraznejšie majú prevodové hriadele, čerpadlá na kvapaliny, vzduchové čerpadlá, ložiská, stroje na automatické spracovanie údajov, odstredivky. Možnosti ďalšieho zvyšovania slovenského exportu existujú aj v prípade ďalších produktov, ktoré patria do tejto tovarovej skupiny: ide hlavne o časti a súčasti strojov (pol. 8431 HS4), žacie a mlátiace stroje (8433), kovové tesnenia (8484), chladničky a mraziace boxy (8418), prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia (8419), stroje a mechanické prístroje s vlastnou individuálnou funkciou (8479), tvárniace stroje vrátane lisov (8462), stroje a zariadenia iné ako obrábacie (8442), stroje a prístroje na spracovanie kaučuku (8477), sústruhy (8458), časti a príslušenstvo strojov (8466 a 8473), konvertory, lejacie panvy a odlievacie stroje pre metalurgiu (8454), piestové vznetové motory (pol. 8408 HS4). Všetky uvedené komodity boli už v minulosti exportované do Kanady, hoci zatiaľ iba v menších objemoch. 3) Kap. 27: Nerastné palivá, minerálne oleje a prod ukty ich destilácie


48

Dovozy do teritória: Dovoz nerastných palív, ktoré sú treťou najdôležitejšou tovarovou skupinou v štruktúre podľa HS2, dosiahol v roku 2013 hodnotu 51,6 mld. CAD (10,9 % celkového dovozu) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil iba nepatrne o 0,3 %. Do Kanady sa dovážajú hlavne ropné oleje (surové a výrobky z nich) a ropné plyny. Dovoz 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel *

2013 27 nerastné palivá, miner. oleje 40,7 53,0 51,4 51,6 100,3 10,9 Z toho: 2709 ropné oleje (surové) 23,8 28,9 29,8 26,8 90 5,6 2710 ropné oleje (výrobky) 9,7 16,4 15,4 17,7 115 3,7 2711 ropné plyny 4,3 5,0 3,7 4,8 131 1,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD */podiel na celkovom dovoze Kanady v r. 2013 Dovozy zo SR: Nie sú v súčasnosti realizované, pričom s podobným vývojom situácie treba počítať aj v nasledujúcom období. Energetické systémy našich krajín nie sú navzájom prepojené. 4) Kap. 85: Elektrické stroje a zariadenia Dovozy do teritória: V roku 2013 boli dovozené elektrické stroje a zariadenia v hodnote 46,7 mld. CAD, čo predstavovalo 9,8 % celkového dovozu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaznamenaný nárast objemu o 2,9 %. Hlavnou tovarovou skupinou v podrobnejšej štruktúre podľa HS4 sú telefónne prístroje, ktorých dovoz v r. 2013 bol 9,7 mld. CAD (nárast o 3 %). Dovoz 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

85 elektrické stroje a zariadenia 42,6 45,0 45,4 46,7 102,9 9,8 Z toho: 8517 telefónne prístroje 7,5 9,2 9,4 9,7 103 2,0 8544 drôty, káble 3,1 3,6 3,9 3,9 100 0,8 8542 integrované obvody 3,6 3,5 2,9 3,6 125 0,8 8528 TV prijímače, monitory 3,6 3,4 3,1 2,7 88 0,6 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD

Dovozy zo SR: Z pohľadu SR ide o štvrtú najvýznamnejšiu položku dovozu: 16,9 mil. CAD za r. 2013 pri medziročnom náraste o 19,2 %. V detailnom členení podľa HS4 hlavnou tovarovou skupinou sú elektrické odpory, ktorých dovoz v r. 2013 predstavoval 3,1 mil. CAD a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil o 5,2 %. Nasledovali elektrické transformátory (3,0 mil. CAD, nárast o 16 %), izolované drôty a káble (1,6 mil. CAD, nárast o 2,7 %), Možnosti exportu slovenskej produkcie: Šancu presadiť sa na kanadskom trhu majú elektrické transformátory, elektrické odpory vrátane reostatov, elektrické izolátory, hotové nenahraté médiá na záznam zvuku, izolované drôty, káble, elektrické príslušenstvo osvetľovacie a signalizačné, elektrické prístroje na drôtovú telefóniu, stroje a prístroje elektrické, tlačené obvody, elektrónky a trubice so studenou katódou.


49

5) Kap. 39 Plasty a výrobky z nich Dovozy do teritória: Dovoz plastov a výrobkov z plastov v roku 2013 dosiahol 15,8 mld. CAD (3,3 % celkového dovozu) pri medziročnom náraste o 4,9 %. Dovozy zo SR: V roku 2013 boli dovezené plasty a výrobky z nich v hodnote 0,9 mil. CAD pri medziročnom poklese o 27 %. Možnosti exportu slovenskej produkcie: Ide predovšetkým o výrobky z plastov (pol. 3926 HS4), platne, listy, fólie z plastov (3921) a stavebné výrobky z plastov (3925). 6) Kap. 71 Perly, drahokamy, drahé kovy, bižutéria, mince Dovozy do teritória: V roku 2013 boli do Kanady dovezené tovary v hodnote 14,3 mld. CAD, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavovalo pokles o 7 %. Na celkovom dovoze Kanady sa podieľali 3,0 %. Hlavnou položkou bolo zlato (9,6 mld. CAD, pokles o 2,4). Dovozy zo SR: Nie sú v súčasnosti realizované, limitované možnosti existujú aj do budúcna (bižutéria). 7) Kap. 90 Nástroje a prístroje optické, fotografic ké, meracie Dovozy do teritória: Dovoz uvedenej tovarovej skupiny v roku 2013 predstavoval 13,6 mld. CAD (2,9 % celkového dovozu) pri medziročnom náraste o 1,2 %. Dovozy zo SR: V roku 2013 boli dovezené tovary v hodnote 1,7 mil. CAD, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo nárast o 53 %. Možnosti exportu slovenskej produkcie: Presadiť sa môžu lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske nástroje a prístroje (pol. 9013 HS4), výrobky s tekutými kryštálmi (9013), šošovky, hranoly, zrkadlá a iné optické články (9002), optické vlákna (9001), meracie alebo kontrolné prístroje a nástroje (9031). 8) Kap. 30 Farmaceutické výrobky Dovozy do teritória: Dovoz farmaceutických výrobkov v r. 2013 predstavoval 12,5 mld. CAD (2,6 % celkového dovozu) a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 1,7 %. Dovozy zo SR: Podľa kanadských štatistík nie sú v súčasnosti realizované žiadne dovozy farmaceutických výrobkov, limitované možnosti existujú aj do budúcna. 9) Kap. 73 Výrobky zo železa alebo ocele Dovozy do teritória: V roku 2013 boli dovezené výrobky zo železa alebo ocele v hodnote 12,0 mld. CAD (2,5 % celkového dovozu) pri medziročnom poklese o 1,5 %. Dovozy zo SR:


50

Dovoz v r. 2013 predstavoval 4,6 mil. CAD (nárast o 170 %). Možnosti exportu slovenskej produkcie: Perspektívnymi sú hlavne kovové konštrukcie (pol. 7308 HS4), presadiť by sa mohli aj ďalšie komodity ako ostatné výrobky zo železa alebo ocele (7326), skrutky, svorníky, matice (7318), pružiny a listy pružín (7320), splietané lanká, laná a káble (7312). 10) Kap. 94 Nábytok, poste ľoviny, svietidlá Dovozy do teritória: Dovoz uvedenej tovarovej skupiny v roku 2013 dosiahol 9,3 mld. CAD (2,0 % celkového dovozu) a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 3,1 %. Išlo hlavne o dovoz sedadiel (3,4 mld. CAD, nárast o 0,4 %) a nábytku (2,9 mld. CAD, nárast o 3,7 %). Dovozy zo SR: Z pohľadu dovozu zo SR ide o tretiu najdôležitejšiu tovarovú skupinu. V roku 2013 bol dovezený tovar v hodnote 18,1 mil. CAD (nárast o 23 %). Okrem uvedených desiatich hlavných tovarových skupín kanadského dovozu, usporiadaných podľa miestnych štatistík (kanadské údaje, ktoré sú vykazované na základe colných štatistík a zahŕňajú aj reexporty, sa vo vzťahu k SR líšia od údajov evidovaných Štatistickým úradom SR), možno z poh ľadu potenciálu ďalšieho rastu slovenského exportu a rozširovania jeho komoditného spektra ako zaujímavé a perspektívne označiť tiež nasledujúce tovarové skupiny: • obuv (kapitola 64 HS2), • tlačené knihy, noviny, obrazy (49), • kaučuk a výrobky z neho (40), • hračky, hry a športové potreby (95), • železo a oceľ (72), • výrobky organickej chémie (29), • sklo a sklenený tovar (70), • hliník a výrobky z hliníka (76), • vata, plsť, netkané textílie, špeciálne priadze (56), • odevy a odevné doplnky (62), • nápoje a liehoviny (22), • papier a lepenka (48), • pletené odevy a odevné doplnky (61), • rôzne predmety zo základných kovov (kapitola 83 HS2).

5.3. Marketingová stratégia pri vývoze do Kanady

Kanada je federálny štát, kde jednotlivé provincie a teritóriá majú veľkú samostatnosť v daňovej a podnikateľskej oblasti, preto tu prakticky nemožno hovoriť o jednotnom modelovom systéme marketingovej stratégie pre celú krajinu, ktorej by sa mal slovenský vývozca striktne držať. Pre každý výrobok alebo tovarovú skupinu musí byť prispôsobená a vypracovaná individuálna stratégia prieniku na trh, spoločným menovateľom je nevyhnutnosť získať čo najviac aktuálnych informácií o tom, či sa daný výrobok už vyrába v Kanade (pre domáci trh alebo na vývoz – do akých teritórií), aké má parametre, objemy predaja na domácom trhu (podiel rovnakých výrobkov z dovozu), aké sú podmienky pre uvedenie daného výrobku na trh (certifikácie, osvedčenia, skúšky – pozor na ich platnosť na


51

celom území Kanady), spôsoby a formy distribúcie a servisných služieb, aká je obchodná a cenová politika konkurencie.

V prvej fáze treba prirodzene počítať s vyššími vstupnými nákladmi na zabezpečenie akvizičnej činnosti a veľmi dobre si treba zvážiť výber obchodných partnerov, s ktorými sa začne rokovať. Vzhľadom na značnú geografickú vzdialenosť od SR a časový posun, ktorý je niekoľkohodinový aj v rámci Kanady (medzi Ottawou/Torontom/Montrealom a Vancouverom predstavuje 3 hodiny), musí byť každá pracovná cesta vopred dôkladne naplánovaná s alternatívnymi riešeniami v prípade zrušenia dohodnutých stretnutí na poslednú chvíľu. Treba mať pritom na vedomí, že s Kanadou sa nedá obchodovať na diaľku, partnerov a trh treba poznať osobne, čo prirodzene so sebou prináša vyššie náklady. Pri výbere vhodných partnerov možno využiť pomoc zastupiteľského úradu SR v Ottawe, prípadne sa obrátiť na honorárne konzuláty SR v Toronte, Montreale, Calgary alebo Vancouveri. Úspešnosť presadenia sa na kanadskom trhu závisí od druhu a parametrov výrobku, ako aj od očakávaných objemov predaja. V závislosti od toho možno potom pristúpiť k výberu vhodných dovozných partnerov a distribučných kanálov. Ak je výrobok určený pre konečného spotrebiteľa, najvhodnejšie je kontaktovať niektorú veľkoobchodnú firmu alebo priamo sieť hyper/supermarketov alebo maloobchodov, ktorých je v Kanade viacero. Medzi najznámejšie patria Loblaws, Sobeys, Metro, Wal Mart, Costco, Target (nová sieť predajní od r. 2013), Canadian Tire, Rona. V prípade, že ide o technologicky náročnejšie komodity vyžadujúce záručný a pozáručný servis, vrátane skladov na náhradné diely, je výhodnejšie kontaktovať partnera s dobrým technickým a logistickým zázemím, ktorý disponuje vlastnou servisnou sieťou, špecialistami a skladovými priestormi, najlepšie po celom území Kanady.

Informácie o dovozných firmách a potenciálnych partneroch možno získať z rôznych firemných a podnikateľských/komorových databáz (niektoré sú uvedené na konci tejto kapitoly) alebo prostredníctvom Trade Facilitation Office Canada (www.tfocanada.ca) alebo Canadian Importers and Exporters Association (www.iecanada.com). Ďalšou možnosťou je využitie poradenskej pomoci Veľvyslanectva SR v Ottawe alebo tiež služieb slovenských exportných spoločností, ktoré majú už vybudované obchodné kontakty na trhu Severnej Ameriky. Najviac distribútorov slovenských tovarov sídli v provinciách Ontario a Québec, hlavne v Toronte a Montreale. Potenciálny partner slovenskej firmy by mal mať vybudované distribučné kanály minimálne v dvoch provinciách Kanady. Domáce firmy spravidla hneď na začiatku obchodného vzťahu žiadajú udeliť výhradné zastúpenie, často pre celú Severnú Ameriku (argumentujú dohodou o voľnom obchode NAFTA s USA). V tomto prípade najvhodnejším riešením je zahrnúť do zmluvy požiadavku na minimálne ročné odbery. V prípade väčšiny tovarových skupín preverenie situácie na trhu v provinciách Ontario a Québec poskytne dostatočný prehľad o možných predajoch po celej Kanade. Samozrejmou súčasťou marketingovej stratégie musí byť pravidelné udržiavanie osobného styku s kanadským trhom (účasť na špecializovaných výstavách v jednotlivých ekonomických centrách Kanady, organizovanie propagačných a prezentačných aktivít). Netreba pritom podceňovať ani silu reklamy, pretože kanadský spotrebiteľ je ňou silne ovplyvňovaný na každom kroku. Reklama však môže byť finančne pomerne náročnou záležitosťou, v prípade spotrebných tovarov alebo potravinárskych výrobkov sa bez nej možno zaobísť iba ťažko. Ďalšou dôležitou témou je záručný a pozáručný servis, ktorý musí byť kvalitný a spoľahlivý po každej stránke. Slovenský exportér, pokiaľ do Kanady vyváža technicky náročnejší výrobok, vyžadujúci


52

viacročnú technickú podporu, si môže založiť filiálku (branch office), dcérsku spoločnosť (corporate subsidiary) alebo výrobnú pobočku (branch plant). Obchodné rokovania o cene tovarov by mali byť reálne, nie je vhodné prísť na prvé stretnutie s vysoko nadsadenou ponukou, ktorá sa nakoniec zníži o desiatky percent. Vzhľadom na súčasné cenové relácie v Kanade (ceny sú vo všeobecnosti vyššie až o 20 % ako v USA) možno očakávať, že cena slovenského výrobku bude pre kanadských partnerov pomerne atraktívna. Zároveň však treba vziať do úvahy skutočnosť, že Kanada má možnosť výberu a porovnávania s inými ponukami, najmä z Číny a juhovýchodnej Ázie, s ktorými sa cenovo bojuje veľmi ťažko vďaka nízkym výrobným nákladom v týchto krajinách. Aby sa slovenský výrobok dokázal presadiť na kanadskom trhu, musí exportér presvedčivo zdôvodniť jeho výhody v porovnaní s konkurenciou. Je dôležité, aby nový výrobok poskytol kanadskému partnerovi a jeho zákazníkom viac, ako cenovo porovnateľný konkurenčný výrobok. Kvalita je pritom samozrejmosťou, rovnako ako rýchla a kvalifikovaná reakcia na dopyt.

Platobné podmienky využívané v obchodnom styku sú štandardné ako v Európe (L/C

a pod.), stále sú však bežné platby šekom. Kanadský bankový systém je považovaný za najzdravší na svete, jeho inštitúcie sú však veľmi opatrné pri komunikácii s klientmi a ich požiadavky na klienta z EÚ dokážu niekedy skutočne prekvapiť. Klienti, ktorí nemajú v Kanade, prípadne USA žiadnu kreditnú minulosť, získavajú platobné karty pomerne ťažko a za nevýhodnejších podmienok, ako je v súčasností bežné v európskom priestore. Platobné podmienky a spôsob riešenia sporov musia byť vždy jasne definované v zmluve medzi obchodnými partnermi. Vzhľadom na značnú geografickú vzdialenosť sa prípadné súdne spory na území Kanady riešia pomerne ťažko a takmer výlučne prostredníctvom splnomocnených právnych zástupcov, ktorých služby sú pomerne drahé. Zdroje informácií o kanadských firmách/databázy: http://www.ic.gc.ca/app/ccc/sld/cmpny.do?lang=eng&profileId=21&tag=221001 http://www.sourceontario.medi.gov.on.ca http://rcc.officialbuyersguide.net/ http://www.canadianexports.org/ http://www.contactcanada.com/guides/energy/ http://www.profilecanada.com/browse_by_category.cfm Obranný priemysel: http://www.canadiancapabilities.ca/ Databáza kanadských dovozcov: http://www.ic.gc.ca/eic/site/cid-dic.nsf/eng/home Federálna databáza podnikate ľských subjektov: https://www.ic.gc.ca/app/scr/cc/CorporationsCanada/fdrlCrpSrch.html?locale=en_CA Svetová databáza firiem (spravuje firma Global Cata log Inc. z Vancouveru): http://globalcatalog.com/ Poradenské firmy: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc_bt-rec_ec.nsf/eng/h_00007.html


53

Veľkoobchod: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00040.html Maloobchod: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00041.html Priemyselná výroba: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00039.html Stavebníctvo: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00038.html

5.4. Praktické informácie

Vízové formality, režim vstupu a pobytu: Vízová povinnosť (turistické víza) pre občanov Slovenskej republiky cestujúcich do Kanady bola v marci 2008 zrušená (na dobu pobytu do 6 mesiacov). Podrobné informácie o podmienkach vstupu slovenských občanov do Kanady sú zverejnené a pravidelne aktualizované na webovej stránke Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ottawe (www.mzv.sk/ottawa) v časti „Konzulárne a vízové informácie“. Základné požiadavky na vstup do Kanady:

• slovenský cestovný doklad s dobou platnosti dlhšou ako 6 mesiacov od vstupu do krajiny s čítacou zónou na dátovej strane pasu a najmenej s jednou prázdnou (nepopísanou) stranou,

• spiatočná letenka, • zdravotné turistické poistenie, • doklad o dostatku finančných prostriedkov na pobyt (cca 120,- CAD/deň). Môže to byť

hotovosť, cestovné šeky alebo aktuálny bankový výpis z kreditnej karty, ktorá bude v Kanade používaná,

• pri služobných cestách treba predloži ť pozvanie od kanadského partnera, • cestujúci tiež nesmie trpieť nákazlivou chorobou.

Doprava a odporú čané dopravné spojenia: Autobusová doprava: Greyhound Canada http://www.greyhound.ca/home/ Vlaková doprava: VIA Rail Canada www.viarail.ca/en Letecká doprava: odlety z Viedne cez Frankfurt alebo Londýn do Montrealu, Toronta a ďalších miest Kanady. Ubytovanie: Kanada má rozsiahlu sieť hotelov, medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie patria: Best Western - www.bestwestern.com/ Comfort Inn, Comfort Suites, Quality, Sleep Inn, EconoLodge – www.choicehotels.com Crowne Plaza (zahŕňajú Holiday Inn a Holiday Inn Express) – www.holidayinn.com Days Inn – www.daysinn.com , Delta – www.deltahotels.com , Hilton - www.Hilton.com/Canada , Marriott – www.marriott.com Radisson – www.radisson.com , Sheraton - www.starwoodhotels.com Travelodge - www.travelodge.ca


54

Zdravotné zabezpe čenie Kanada poskytuje svojim občanom bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá však nezahŕňa náklady na nákup liekov, služby zubných a očných lekárov. Zdravotníctvo je financované z verejných zdrojov, pričom každá provincia má vlastný poistný plán. Upozornenie: Pred cestou do Kanady treba uzatvoriť cestovné poistenie. Sviatky a vo ľné dni: Nový rok (New Year´s Day) 1. január Sviatok kráľovnej Viktórie (Victoria Day) prvý pondelok pred 25. májom Deň vzniku Kanady (Canada Day) 1. júl Sviatok práce (Labour Day) 1. pondelok v septembri Deň vďakyvzdania (Thanksgiving Day) 2. pondelok v októbri Deň prímeria – pamiatka padlých (Remembrance Day) – 11. november 1. sviatok vianočný (Christmas Day) 25. december 2. sviatok vianočný (Boxing Day) 26. december

Užitočné telefónne čísla: Polícia, požiarnici, pohotovosť 911 Informácie o telefónnych číslach 411 http://www.canada411.ca/ Časový rozdiel: Územie Kanady sa nachádza v šiestich časových pásmach. Na väčšine územia provincií Ontario a Québec je časový posun oproti Slovensku 6 hodín. Pre provincie Saskatchewan a Manitoba je to 7 hodín, v Alberte 8 hodín a v Britskej Kolumbii 9 hodín. Na východnom pobreží majú provincie Ostrov Princa Edwarda, Nova Scotia a New Brunswick posun oproti Slovensku 5 hodín, zaujímavosťou je provincia Newfoundland, kde je posun 4,5 hodín. Letný čas sa začína v Kanade o 2. hodine ráno miestneho času vždy v druhú marcovú nedeľu kalendárneho roka a končí o 2. hodine prvú novembrovú nedeľu (výnimkou je provincia Newfoundland a Labrador, kde sa čas mení o 12.01 ráno miestneho času). Informácie o aktuálnom čase: http://www.timetemperature.com/tzca/canada_time_zone.shtml Informácie o aktuálnom po časí v Kanade: http://weather.gc.ca/?&wb48617274=F4EE897A


55

Prílohy 1. Tovarová a teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu Kanady 1.1 Teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu Kanady

VÝVOZ – zoskupenia 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Vývoz celkom 398 857,0 447 501,6 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 Z toho:

• OECD 358 533,2 399 410,5 404 271,1 417 528,6 103,3 88,6 • APEC 341 639,4 382 658,4 392 275,3 414 381,8 105,6 87,9 • G8 333 603,6 369 736,7 378 280,4 392 091,9 103,7 83,2 • Ázia (okrem SV) 37 312,0 46 602,8 46 009,9 50 547,9 109,9 10,7 • EÚ 34 595,2 40 110,4 38 669,7 33 024,7 85,4 7,0 • Latinská Amerika 7 537,4 8 657,8 8 596,8 8 255,2 96,0 1,8 • ASEAN 4 304,3 4 964,8 5 012,5 5 502,1 109,8 1,2 • Stredný východ 5 509,0 5 843,2 6 105,2 5 436,0 89,0 1,2 • Afrika 2 223,0 2 566,4 3 000,5 3 149,9 105,0 0,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD (vykazované na základe colných štatistík) Zdroj: Industry Canada/Statistics Canada/Databáza Trade Data Online (rovnaký zdroj platí pre všetky nasledujúce tabuľky v tejto kapitole)

2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Vývoz celkom 350 228 389 588 111,2 100,0 Z toho: • OECD 310 931 348 882 112,2 89,5 • APEC 307 589 342 444 111,3 87,9 • G8 292 136 328 613 112,5 84,3 • Ázia (okrem SV) 37 055 37 724 101,8 9,7 • EÚ 24 813 28 200 113,6 7,2 • Latinská Amerika 6 130 6 717 109,6 1,7 • Stredný východ 3 965 4 701 118,5 1,2 • ASEAN 4 145 4 408 106,4 1,1 • Afrika 2 294 2 632 114,8 0,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

VÝVOZ – krajiny 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Vývoz celkom 398 857,0 447 501,6 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 Z toho:

• USA 298 649,1 329 771,0 339 074,2 357 473,5 105,4 75,8 • Čína 13 232,2 16 810,1 19 365,8 20 517,3 105,9 4,4 • Veľká Británia 16 367,4 18 791,8 18 759,2 14 028,9 74,8 3,0 • Japonsko 9 195,1 10 672,2 10 358,2 10 690,2 103,2 2,3 • Mexiko 5 008,2 5 476,6 5 386,3 5 428,6 100,8 1,2 • Holandsko 3 259,9 4 806,9 4 541,7 3 589,0 79,0 0,8 • NSR 3 936,6 3 955,4 3 578,3 3 497,3 97,7 0,7 • Južná Kórea 3 710,6 5 098,6 3 713,3 3 437,6 92,6 0,7


56

• Francúzsko 2 349,3 3 080,9 3 151,8 3 027,6 96,1 0,6 • Brazília 2 562,5 2 840,8 2 579,0 2 472,5 95,9 0,5 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD 2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Vývoz celkom 350 228 389 588 111,2 100,0 Z toho:

• USA 265 858 300 067 112,9 77,0 • Čína 14 466 14 250 98,5 3,7 • Veľká Británia 11 223 11 080 98,7 2,8 • Japonsko 8 040 8 187 101,8 2,1 • Mexiko 4 015 3 868 96,3 1,0 • Južná Kórea 2 580 3 283 127,2 0,8 • Holandsko 2 559 2 623 102,5 0,7 • Francúzsko 2 403 2 541 105,7 0,7 • NSR 2 492 2 351 94,4 0,6 • Brazília 1 863 1 681 90,2 0,4 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ – zoskupenia 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Dovoz celkom 403 701,3 446 442,0 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 Z toho:

• APEC 312 279,6 338 949,2 355 579,3 371 757,6 104,5 78,3 • OECD 303 762,8 330 341,1 344 933,4 361 703,4 104,9 76,2 • G8 250 546,9 269 421,7 282 991,9 297 137,2 105,0 62,6 • Ázia (okrem SV) 81 600,8 87 977,9 92 447,0 95 043,4 102,8 20,0 • EÚ 48 009,4 52 079,9 50 566,3 53 109,0 105,0 11,2 • Latinská Amerika 15 973,0 18 534,0 16 737,5 16 611,1 99,2 3,5 • ASEAN 9 523,5 10 583,0 10 821,6 11 484,2 106,1 2,4 • Stredný východ 6 483,4 9 708,4 11 017,3 9 861,7 89,5 2,1 • Afrika 9 487,9 13 454,2 12 445,2 8 264,0 66,4 1,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD 2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Dovoz celkom 354 697 380 435 107,3 100,0 Z toho: • APEC 275 877 303 944 110,2 79,9 • OECD 270 368 295 231 109,2 77,6 • G8 221 276 245 348 110,9 64,5 • Ázia (okrem SV) 69 880 74 704 106,9 19,6 • EÚ 40 069 43 299 108,1 11,4 • Latinská Amerika 12 447 13 064 105,0 3,4 • ASEAN 8 512 9 420 110,7 2,5 • Stredný východ 7 688 6 628 86,2 1,7 • Afrika 6 745 4 204 62,3 1,1 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD


57

DOVOZ – krajiny 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Dovoz celkom 403 701,3 446 442,0 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 Z toho:

• USA 203 343,7 221 292,3 233 895,3 247 449,3 105,8 52,1 • Čína 44 524,1 48 184,0 50 718,8 52 716,7 103,9 11,1 • Mexiko 22 111,3 24 571,8 25 522,5 26 688,2 104,6 5,6 • NSR 11 300,8 12 797,3 14 296,8 15 394,5 107,7 3,2 • Japonsko 13 446,9 13 058,1 15 023,0 13 705,5 91,2 2,9 • Veľká Británia 10 714,4 10 329,0 8 539,9 8 426,0 98,7 1,8 • Južná Kórea 6 147,2 6 616,5 6 372,3 7 338,5 115,2 1,5 • Taliansko 4 662,1 5 106,6 5 225,6 5 808,3 111,2 1,2 • Francúzsko 5 434,2 5 552,0 5 016,8 5 373,9 107,1 1,1 • Alžírsko 3 578,1 5 485,1 5 981,3 3 350,1 56,0 0,7 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Dovoz celkom 354 697 380 435 107,3 100,0 Z toho: • USA 184 070 207 047 112,5 54,4 • Čína 38 067 42 535 111,7 11,2 • Mexiko 19 799 20 928 105,7 5,5 • NSR 11 621 12 172 104,7 3,2 • Japonsko 10 313 9 848 95,5 2,6 • Veľká Británia 6 364 6 600 103,7 1,7 • Južná Kórea 5 677 5 480 96,5 1,4 • Taliansko 4 328 4 794 110,8 1,3 • Francúzsko 3 891 4 374 112,4 1,1 • Holandsko 2 825 2 949 104,4 0,8 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD 1.2. Tovarová štruktúra zahrani čného obchodu Kanady

VÝVOZ – HS2 Kap. HS2 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Vývoz celkom 398 857,0 447 501,6 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 Z toho: 27 nerastné palivá 94 623,1 114 658,2 116 182,4 123 252,1 106,1 26,1 87 motorové vozidlá 50 207,0 52 345,7 61 233,5 61 084,5 99,8 13,0 84 jadrové reaktory, kotly 28 762,4 31 127,4 32 782,6 32 087,0 97,9 6,8 71 drahé kovy 20 784,2 26 381,8 23 092,3 23 783,9 103,0 5,0 85 elektrické stroje, zariadenia 15 039,1 15 224,8 14 988,2 14 538,1 97,0 3,1 39 plasty a výrobky z nich 11 087,4 12 148,6 12 059,6 12 958,5 107,5 2,7 44 drevo a výrobky z dreva 8 743,5 9 071,9 10 006,2 12 715,3 127,1 2,7 88 lietadlá a ich časti 9 914,7 9 690,6 10 241,0 10 789,1 105,4 2,3 48 papier a lepenka 9 880,3 9 767,1 8 468,5 8 851,5 104,5 1,9


58

76 hliník a výrobky z hliníka 9 183,3 9 825,0 8 573,5 8 776,5 102,4 1,9 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Kap. HS2 2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Vývoz celkom 350 228 389 588 111,2 100,0 Z toho: 27 nerastné palivá 91 565 109 279 119,4 28,0 87 motorové vozidlá 44 733 47 971 107,2 12,3 84 jadrové reaktory, kotly 23 755 26 433 111,3 6,8 71 drahé kovy 18 999 17 140 91,2 4,4 85 elektrické stroje, zariadenia 10 863 11 014 101,4 2,8 39 plasty a výrobky z nich 9 683 10 842 112,0 2,8 44 drevo a výrobky z dreva 9 520 10 486 110,1 2,7 88 lietadlá a ich časti 7 892 9 425 119,4 2,4 10 obilniny 6 085 7 452 122,4 1,9 48 papier a lepenka 6 574 7 156 108,9 1,8 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

VÝVOZ – HS4 Kap. HS4 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Vývoz celkom 398 857,0 447 501,6 454 795,8 471 428,0 103,7 100,0 Z toho: 2709 ropné oleje (surové) 51 942,0 68 798,0 74 743,7 81 702,6 109,3 17,3 8703 osobné automobily 37 982,5 39 383,3 46 890,3 46 576,5 99,3 9,9 2710 ropné oleje 14 617,5 17 308,1 19 672,3 18 882,0 96,0 4,0 7108 zlato 13 831,6 16 814,9 15 321,0 16 180,6 105,6 3,4 2711 ropné plyny 18 366,0 16 479,4 11 236,0 12 738,7 113,4 2,7 8708 časti motorových vozidiel 9 056,9 9 276,8 10 110,1 10 713,8 106,0 2,3 4407 stavebné drevo 5 050,3 5 372,6 5 921,8 7 664,8 129,4 1,6 1001 pšenica 4 671,2 5 678,8 6 145,1 6 741,7 109,7 1,4 8802 vrtuľníky, ostatné letúne 6 940,8 6 507,8 6 534,3 6 644,9 101,7 1,4 3104 minerálne hnojivá 5 196,6 6 723,6 6 073,3 5 848,6 96,3 1,2 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Kap. HS4 2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Vývoz celkom 350 228 389 588 111,2 100,0 Z toho: 2709 ropné oleje (surové) 60 085 73 756 122,8 18,9 8703 osobné automobily 33 884 35 740 105,5 9,2 2711 ropné plyny 9 460 14 857 157,0 3,8 2710 ropné oleje 14 403 13 403 93,1 3,4 7108 zlato 12 901 11 906 92,3 3,1 8708 časti motorových vozidiel 8 032 8 888 110,6 2,3 4407 drevo rezané 5 676 6 427 113,2 1,6 1001 pšenica 4 887 6 107 125,0 1,6 8802 vrtuľníky, ostatné letúne 4 835 5 965 123,4 1,5 3004 lieky 3 018 4 913 162,8 1,3


59

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ – HS2 Kap. HS2 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Dovoz celkom 403 701,3 446 442,0 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 Z toho: 87 motorové vozidlá 60 358,7 63 582,6 70 689,0 73 787,7 104,4 15,5 84 jadrové reaktory, kotly 57 012,0 63 634,8 67 463,4 67 664,1 100,3 14,2 27 nerastné palivá 40 737,7 53 063,1 51 396,3 51 567,3 100,3 10,9 85 elektrické stroje, zariadenia 42 661,4 45 026,2 45 364,5 46 692,9 102,9 9,8 39 plasty a výrobky z nich 13 459,5 14 382,9 15 078,4 15 814,1 104,9 3,3 71 drahé kovy 13 044,4 17 521,9 15 409,5 14 308,9 92,9 3,0 90 optické prístroje 11 579,4 12 479,5 13 456,2 13 613,6 101,2 2,9 30 farmaceutické výrobky 12 186,7 12 358,2 12 265,1 12 470,2 101,7 2,6 73 výrobky zo železa, ocele 9 397,0 10 947,8 12 186,2 12 002,9 98,5 2,5 94 nábytok, svietidlá 7 840,3 8 116,1 8 992,0 9 274,2 103,1 2,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Kap. HS2 2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Dovoz celkom 354 697 380 435 107,3 100,0 Z toho: 87 motorové vozidlá 55 728 58 387 104,8 15,3 84 jadrové reaktory, kotly 50 292 55 406 110,2 14,6 27 nerastné palivá 39 009 40 916 104,9 10,8 85 elektrické stroje, zariadenia 33 905 35 122 103,6 9,2 39 plasty a výrobky z nich 11 908 13 409 112,6 3,5 90 optické prístroje 10 083 10 471 103,8 2,8 30 farmaceutické výrobky 9 270 10 241 110,5 2,7 71 drahé kovy 10 999 9 947 90,4 2,6 73 výrobky zo železa, ocele 9 031 9 606 106,4 2,5 94 nábytok, svietidlá 6 896 7 633 110,7 2,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ – HS4 Kap. HS4 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Dovoz celkom 403 701,3 446 442,0 462 028,7 474 974,3 102,8 100,0 Z toho: 8703 osobné automobily 23 019,7 23 317,2 25 908,3 27 114,2 104,7 5,7 2709 ropné oleje (surové) 23 764,3 28 903,9 29 763,2 26 831,9 90,2 5,6 8708 časti motorových vozidiel 18 351,3 19 217,5 21 498,4 22 190,5 103,2 4,7 2710 ropné oleje 9 736,7 16 407,6 15 371,6 17 743,4 115,4 3,7 8704 nákladné motor. vozidlá 11 579,2 12 175,4 13 087,0 13 560,1 103,6 2,9 8517 telefónne prístroje 7 544,8 9 182,3 9 373,1 9 688,8 103,4 2,0 7108 zlato 7 576,1 10 088,5 9 800,6 9 564,3 97,6 2,0 8471 počítače, ADPM* 8 360,2 9 347,0 9 208,9 9 235,5 100,3 1,9 3004 lieky 9 165,9 9 303,8 8 993,0 8 778,9 97,6 1,8 8407 spaľovacie piest. motory 4 376,7 4 155,2 4 792,2 4 831,0 100,8 1,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD


60

*/ADPM - stroje na automatické spracovanie údajov

Kap. HS4 2013

(1-9) 2014 (1-9)

Index 2014/13

(1-9)

Podiel 2014 (1-9)

Dovoz celkom 354 697 380 435 107,3 100,0 Z toho: 8703 osobné automobily 20 450 22 594 110,5 5,9 2709 ropné oleje (surové) 20 579 18 577 90,3 4,9 8708 časti motorových vozidiel 16 419 16 788 102,2 4,4 2710 ropné oleje 13 012 15 251 117,2 4,0 8704 nákladné motor. vozidlá 10 449 10 447 100,0 2,7 8517 telefónne prístroje 6 783 7 090 104,5 1,9 3004 lieky 6 446 7 052 109,4 1,9 8471 počítače, ADPM* 6 316 6 839 108,3 1,8 7108 zlato 7 508 6 319 84,2 1,7 2711 ropné plyny 3 824 5 032 131,6 1,3 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD */ADPM - stroje na automatické spracovanie údajov Poznámka: Údaje o teritoriálnej a tovarovej štruktúre zahraničného obchodu Kanady sú dostupné on-line prostredníctvom databázy zahraničného obchodu portálu Industry Canada/Trade Data Online: www.ic.gc.ca/sc_mrkti/tdst/tdo/tdo.php#tag, kde si záujemca o vývoz konkrétnej tovarovej skupiny do Kanady môže vyhľadať jej aktuálne dovozné/vývozné štatistiky v triedení podľa HS2, HS4 a HS6. 2. Tovarová štruktúra dovozu zo SR

V nasledujúcich prehľadoch je uvedená základná charakteristika tovarovej štruktúry kanadského dovozu zo Slovenska podľa HS2, HS4 a HS6 za obdobie rokov 2010 – 2014 (január-júl) podľa kanadských štatistík (sú vykazované na základe colných údajov, vrátane reexportu). Do základnej informácie o Kanade sú zahrnuté vzhľadom na skutočnosť, že tak podrobné údaje (ktoré sa však od slovenských štatistík /kap. 5.5/ líšia vzhľadom na inú metodiku výpočtu) Štatistický úrad SR nezverejňuje.

DOVOZ SR – HS2

Kap. HS2 2010 2011 2012 2013 Index 2013/12

Podiel 2013

Dovoz zo SR celkom 198 352 251 029 288 557 305 252 105,8 100,0 Z toho: 87 vozidlá iné ako koľajové 116 926 158 321 191 875 196 946 102,6 64,5 84 jadrové reaktory,kotly,stroje 23 891 25 028 31 004 31 319 101,0 10,3 94 nábytok, svietidlá 13 713 14 757 14 786 18 148 122,7 5,9 85 elektrické stroje, zariadenia 12 426 14 678 14 146 16 860 119,2 5,5 64 obuv 7 049 7 169 8 247 6 292 76,3 2,1 40 kaučuk a výrobky z neho 1 236 2 688 3 030 5 163 170,4 1,7 73 výrobky zo železa / ocele 2 757 7 692 1 697 4 592 270,7 1,5 49 tlačené knihy, noviny 1 444 2 046 3 944 3 227 81,8 1,1 29 výrobky organickej chémie 2 621 1 662 1 824 2 954 162,0 1,0 95 hračky, športové potreby 2 193 2 035 2 542 2 905 114,3 1,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD, zdroj Statistics Canada


61

Kap. HS2 2013

(1-7) 2014 (1-7)

Index 2014/13

(1-7)

Podiel 2014 (1-7)

Dovoz zo SR celkom 165 277,1 196 358,9 118,8 100,0 Z toho: 87 vozidlá iné ako koľajové 103 123,7 129 420,6 125,5 65,9 84 jadrové reaktory,kotly,stroje 20 042,8 18 776,4 93,7 9,6 94 nábytok, svietidlá 9 537,7 13 380,1 140,3 6,8 85 elektrické stroje, zariadenia 10 110,4 12 678,2 125,4 6,5 40 kaučuk a výrobky z neho 3 017,6 3 502,4 116,1 1,8 64 obuv 3 754,6 2 970,8 179,1 1,5 95 hračky, športové potreby 1 128,2 1 899,5 168,4 1,0 73 výrobky zo železa/ocele 2 186,3 1 860,8 85,1 0,9 76 hliník a výrobky z hliníka 571,6 1 559,3 272,8 0,8 70 sklo a sklenený tovar 754,9 1 171,4 155,2 0,6 Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD

DOVOZ SR – HS4 Kap. HS4 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Dovoz zo SR celkom 198 352 251 029 288 557 305 252 105,8 100,0 Z toho: 8703 osobné automobily 114 231 149 229 185 281 186 577 100,7 61,1 9403 nábytok 13 191 13 333 14 470 17 377 120,1 5,7 8708 časti motorových vozidiel 2 404 9 005 6 550 10 324 157,6 3,4 8482 ložiská 9 250 11 851 13 476 7 293 54,1 2,4 6403 obuv 6 777 6 869 7 787 5 880 75,5 1,9 4011 nové pneumatiky 987 2 520 2 223 3 215 144,6 1,1 8533 elektrické odpory 107 864 2 938 3 090 105,2 1,0 8504 elektrické transformátory 4 111 4 358 2 602 3 020 116,0 1,0 4911 ostané tlačiar. výrobky 1 244 1 829 3 637 2 956 81,3 1,0 9506 športové potreby 1 999 1 901 2 387 2 749 115,2 0,9 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD

Kap. HS4 2013

(1-7) 2014 (1-7)

Index 2014/13

(1-7)

Podiel 2014 (1-7)

Dovoz zo SR celkom 165 277,1 196 358,9 118,8 100,0 Z toho: 8703 osobné automobily 97 386,8 122 735,7 126,0 62,5 9403 nábytok 9 376,3 11 956,5 127,5 6,1 8708 časti motorových vozidiel 5 721,1 6 594,3 115,3 3,4 8482 ložiská 4 710,7 3 812,8 80,9 1,9 8523 nenahraté médiá, disky 507,1 3 666,5 723,0 1,9 6403 obuv 3 626,2 2 763,1 76,2 1,4 4011 nové pneumatiky 1 832,9 2 680,6 146,3 1,4 8421 odstredivky 1 046,3 2 206,5 210,9 1,1 8433 žacie, mlátiace stroje 373,0 2 100,1 563,0 1,1 8533 elektrické odpory 1 671,1 1 940,6 116,1 1,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD


62

DOVOZ SR – HS6 Kap. HS6 2010 2011 2012 2013 Index

2013/12 Podiel 2013

Dovoz zo SR celkom 198 352 251 029 288 557 305 252 105,8 100,0 Z toho:

870324 osobné automobily, zážihový motor nad 3000 cm3 93 807 72 677 106 752 108 399 101,5 35,5 870333 osobné automobily, vznetový motor nad 2500 cm3 20 267 76 425 78 436 78 026 99,5 25,6 940360 ostatný drevený nábytok 7 157 7 831 8 074 9 453 117,1 3,1 870899 časti motorových vozidiel 745 1 684 3 403 6 235 183,2 2,0 940330 drevený nábytok, kancelársky 1 723 1 512 2 798 3 963 141,6 1,3 640399 obuv 5 326 4 445 4 841 3 852 79,6 1,3 853340 rezistory, reostaty 104 858 2 936 3 086 105,1 1,0 848210 guľkové ložiská 2 451 3 088 3 329 3 070 92,2 1,0 491199 tlačené materiály 1 242 1 829 3 635 2 952 81,2 1,0 850440 elektrické statické konvertory 4 069 4 311 2 540 2 819 111,0 0,9 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD

Kap. HS6 2013

(1-7) 2014 (1-7)

Index 2014/13

(1-7)

Podiel 2014 (1-7)

Dovoz zo SR celkom 165 277,1 196 358,9 118,8 100,0 Z toho: 870324 osobné automobily, zážihový motor nad 3000 cm3 62 344,6 74 203,2 119,0 37,8 870333 osobné automobily, vznetový motor nad 2500 cm3 34 890,3 48 477,0 138,9 24,7 940360 nábytok z dreva 4 852,8 6 500,3 134,0 3,3 870899 časti motorových vozidiel 3 409,2 4 131,4 121,2 2,1 852352 polovodičové médiá 502,3 3 656,4 728,0 1,9 940330 nábytok z dreva, kanc. 2 262,1 2 555,3 113,0 1,3 843360 stroje na čistenie, triedenie 301,5 2 034,9 675,0 1,0 853340 rezistory, reostaty 1 670,2 1 937,5 116,0 1,0 640399 obuv 2 855,1 1 881,0 65,9 1,0 848210 guľkové ložiská 1 777,3 1 856,3 104,4 0,9 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD

Prehľad kódov Harmonizovaného systému (HS): http://www.foreign-trade.com/reference/hscode.htm


63

3. Zoznam dôležitých ekonomických inštitúcií Kanady Ministerstvá: Prime Minister of Canada http://pm.gc.ca/eng

Department of Foreign Affairs,Trade and Development, DFATD

www.international.gc.ca/

The Canadian Trade Commissioner Service

www.tradecommissioner.gc.ca/

Office of the Chief Economist, DFATD

www.international.gc.ca/economist-economiste/index.aspx

Export and Import Controls Bureau www.international.gc.ca/controls-controles/index.aspx

Department of Finance Canada www.fin.gc.ca/fin-eng.asp

Industry Canada www.ic.gc.ca

Office of Consumer Affairs / Industry Canada

www.ic.gc.ca/eic/site/oca-bc.nsf/eng/h_ca00000.html

Ontario Ministry of Consumer Services

https://www.sse.gov.on.ca/mcs/en/pages/default.aspx

Natural Resources Canada www.nrcan.gc.ca/home

Agriculture and Agrifood Canada http://www.agr.gc.ca/index_e.php

Health Canada http://www.hc-sc.gc.ca/index-eng.php

Environment Canada http://www.ec.gc.ca/default.asp?lang=En

Science and Technology http://science.gc.ca/

Public Works and Government Services Canada

http://www.bdc.ca/EN/Pages/home.aspx

Office of Protocol http://www.international.gc.ca/protocol-protocole/index.aspx

Concierge Service http://concierge.portal.gc.ca/

Justice Law

http://laws.justice.gc.ca/eng/regulations/?src=mm2

Guide for foreign representatives in Canada

http://www.embassyservices.org/

Podnikate ľské inštitúcie, agentúry, rady, komisie: Buy and Sell

https://buyandsell.gc.ca/

Canadian Association of Importers and Exporters

www.iecanada.com

Canada Border Services Agency

www.cbsa-asfc.gc.ca/menu-eng.html


64

Canada Business Network http://www.canadabusiness.ca/eng/

Canada Revenue Agency www.cra-arc.gc.ca

Canadian Commercial Corporation http://www.ccc.ca/en

Canadian Exports http://www.canadianexports.org/

Canadian Federation of Independent Business

www.cfib.ca

Canadian Food Inspection Agency www.inspection.gc.ca

Canadian Intellectual Property Office http://www.cipo.ic.gc.ca/eic/site/cipointernet-internetopic.nsf/eng/Home?OpenDocument

Canadian International Trade Tribunal http://www.citt.gc.ca/index_e.asp

Canadian Machine Tool Distributors´ Association

www.cmtda.com

Canadian Manufacturers & Exporters www.cme-mec.ca

Canadian Space Agency http://www.asc-csa.gc.ca/eng/default.asp

Canadian Standards Association CSA Group

www.csa.ca http://www.csagroup.org/ca/en/home

Canadian Tourism Commision http://en-corporate.canada.travel/

Competition Bureau

http://www.competitionbureau.gc.ca/eic/site/cbbc.nsf/eng/home

EU-Canada Partnership http://eu-canada.com/

Information Technoloogy Association of Canada

http://www.itac.ca/

International Development Research Centre, IDRC

http://www.idrc.ca/EN/Pages/default.aspx

National Energy Board http://www.neb-one.gc.ca/clf-nsi/rcmmn/hm-eng.html

National Research Council Canada http://www.nrc-cnrc.gc.ca/eng/

Retail Council Canada http://www.retailcouncil.org/

Start-up Canada http://www.startupcan.ca/

Statistics Canada

http://www.statcan.gc.ca/start-debut-eng.html

Trade Facilitation Office Canada www.tfoc.ca

Job Bank http://www.jobbank.gc.ca/home-eng.do?lang=eng

Atlas of Canada http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/


65

Obchodné komory: The Canadian Chamber of Commerce www.chamber.ca

Toronto Region Board of Trade

www.bot.com

Board of Trade of Metropolitan Montreal http://www.ccmm.qc.ca/

Ottawa Chamber of Commerce

http://www.ottawachamber.ca/

Alberta Chambers of Commerce http://www.abchamber.ca/

Banky: Bank of Canada http://www.bankofcanada.ca/

Export Development Canada www.edc.ca

Business Development Bank of Canada http://www.bdc.ca/EN/Pages/home.aspx

National Capital Commission http://www.canadascapital.gc.ca/

Office of the Superintendent of Financial Institutions Canada

http://www.osfi-bsif.gc.ca/osfi/index_e.aspx?ArticleID=18

Výstavy: Kanada http://10times.com/canada/tradeshows

Toronto http://10times.com/toronto-ca/tradeshows

http://www.directenergycentre.com/ http://www.mtccc.com/attendees/events.aspx http://www.explace.on.ca/events.php

Montreal http://10times.com/montreal-ca/tradeshows

Ottawa http://10times.com/ottawa-ca/tradeshows http://eycentre.ca/ http://ottawaconventioncentre.com/

Calgary http://10times.com/calgary-ca/tradeshows

Vancouver http://10times.com/vancouver-ca/tradeshows

Winnipeg http://10times.com/winnipeg-ca/tradeshows

Zoznam kanadských inštitúcií a agentúr: http://www.canada.gc.ca/depts/major/depind-eng.html http://www.canada.ca/en/gov/dept/index.html


66

Informácie o ekonomicky najdôležitejších provinciác h Kanady: Provincia WEB Ontario http://www.ontario.ca/business-and-economy/business-and-economy Quebec http://www.gouv.qc.ca/portail/quebec/pgs/commun/?lang=en Alberta http://www.gov.ab.ca/ Britská Kolumbia http://www2.gov.bc.ca/ Firemné registre jednotlivých provincií Kanady: http://www.ic.gc.ca/eic/site/cd-dgc.nsf/eng/cs01134.html Obchodný register provincie Britská Kolumbia: http://www.bcbusinessregistry.ca/index.htm Informa čný portál Canada Business Network – príru čka dovozcu do Kanady: http://canadabusiness.ca/eng/page/2838/ Imigrácia do Kanady – Program Federal Skilled Worke rs: http://www.cic.gc.ca/english/immigrate/skilled/index.asp?_ga=1.163390652.1222080300.1397665955 Program mobility mladých (International Experience Canada): http://www.canadainternational.gc.ca/austria-autriche/experience_canada_experience/slovakia-slovaquie/required-requis-slo.aspx Porovnanie Slovensko – Kanada: http://www.indexmundi.com/factbook/compare/canada.slovakia Facebook ZÚ Ottawa: https://www.facebook.com/slovakembassyottawa Vypracoval: Ján Galoci, ekonomický diplomat Veľvyslanectvo Slovenskej republiky 50, Rideau Terrace Ottawa, Ontario, K1M 2A1 Tel.: +1-613-749-4442 E-mail: [email protected] Dátum aktualizácie informácie: 30.11.2014

ekonomickÁ informÁcia o teritÓriu -...

Documents