DECEMBER 2009

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 3 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

3 SSPPRRAAVVOODDAAJJ

ffaarrsskkýý

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

ŢIVOT JE VIAC AKO ... ČOKOĽVEK!

Milí vojaci, farníci!

Pred mojim odchodom na zahraničnú misiu do vojenskej operácie Afganistan DEC

09 mám osobný dôvod viac premýšľať nad ţivotom, ktorý je viac ako hocijaká príleţitosť

napríklad niečo dosiahnuť, dobrodruţne zaţiť alebo aj vyuţiť pre seba. Lenţe na to v

skutočnosti nepotrebujeme ísť tak ďaleko alebo byť nebodaj ohrozený, aby sme pravdivo

a naplno pochopili i prijali dar ţivota, ktorý vlastníme.

Pred nami s ú priatelia blíţiace sa sviatky Vianoc či koniec starého roka aj to je

príleţitosť vidieť svoj ţivot v inom svetle ako len v intenciách pozemského konzumu

a sekulárneho videnia sveta. Nakoniec len nedávno sme stáli nad hrobmi našich drahých

zosnulých veriacich či neveriacich, moţno dobrých a statočných ľudí alebo aj tých, ktorí

jednoducho nezvládli svoj ţivot. V tichosti plápolajúcich sviečok cintorína ale aj

v štedrosti a veľkoleposti blíţiacej sa vianočnej radosti a Boţej zvesti musíme nanovo

cítiť, ţe môj i tvoj ţivot je viac ako peniaze, kariéra, kamaráti, zábava, na druhej strane

viac ako i utrpenie, chudoba, či choroba ... to, čo je nad ţivotom a zároveň i v ňom a my to

môţeme mať, a dokonca vlastniť je láska srdca a viera v jediného Boha. Máme teda

neopakovateľnú príleţitosť preţiť vo svojom ţivote ,v takom aký on rôznorodý je - lásku

a vieru a nemôţeme ich odmietnuť a ak to predsa niekto urobí nemá nárok na to jediné, čo

ostáva po smrti „Láska“, ktorou je Boh.

Vieme, ţe viera i láska vie byť u ľudí falošná ale nie u Boha a v jeho vzťahu k nám.

On nie je na prvom mieste sudcom ale milujúci Otec, ktorý nás sprevádza i čaká.

Vianočné chvíle, ktoré sú pred nami sú o tejto Láske a o našej viere v ňu. Nedajme sa

pomýliť svetom okolo nás. A na druhej strane rovnako dôleţité je pýtať sa či skôr

spytovať si vlastné svedomie, aký sme my sami moţno aj ako vojaci a ešte viac ako

kresťania. Veď môţu iní o nás povedať s istou hrdosťou aj obdivom toto sú vojaci

a taktieţ to sú kresťania – vidieť to na nás??? Ak nie potom ľudí okolo seba mýlime ba aj

klameme lebo nie sme a to aj našou vinou tým a kým máme byť. Nebyť falošný! To

pravdivá láska a viera nerobí ani nedokáţe. Jeţiš náš Učiteľ a Pán bol po celý svoj ţivot

nekompromisný v poslušnosti k nebeskému Otcovi a čo my? Ako veriaci ľudia – vojaci

sme náchylní robiť kompromisy tam kde nemajú ţiadne miesto a radi prijímame

neobmedzenú slobodu. Ale potom aká je naša viera a aký náš ţivot? To, čo robíme často

nie je to, čo hovorí Boh!!! Ak uvaţujeme nad darom ţivota, ţe je viac ako čokoľvek iné a

pritom len nedávno sme mysleli na našich zosnulých na ich ţivotný príbeh potom

nemôţeme obísť ţivot tých, ktorí sa ani len nenarodili a to musí byť pre nás hroznou

výčitkou lebo „sme „ im zabránili ţiť a doslova ich zavraţdili. Nie zbytočne sme mohli uţ

tradične 2. novembra zapáliť čo len malú sviečku za nenarodené deti a rovnako sa

pomodliť za tých, ktorí tieto ţivoty zničili. Je veľa ľudí, ktorí preto niečo mohli urobiť

a dosť. Sú to muţi, ktorí splodili dieťa a nechali tak ..., sú to obaja muţ i ţena, ktorí si

nezodpovedne uţívali sex alebo aţ na výnimky, sú to mnohí kresťania, ktorí si urobili vo

svedomí akýsi kompromis a poradili tej ktorej ţene nech sa teda radšej rozhodne pre ten

potrat, alebo sú to mnohí kresťania, ktorí nepodali akúkoľvek pomocnú ruku ţene, aby

dieťa mohlo ţiť, nechali to na vraj „slobodnú“ voľbu ţeny. Hrozná je to predstava ako

takto môţe premýšľať veriaci človek a nevidieť Boţie i cirkevné prikázanie nezabiješ, hm.

FFFaaarrrssskkkééé aaakkkccciiieee

3

Svet okolo nás je neraz taký aký sme my sami a potom nehovorme, ţe za to a ono môţe

Boh.

To, ţe je hospodárska kríza v celom svete nie je vôbec o tom, ţe by Boh zabudol,

nestaral sa, nemal dosť lásky ... je to opäť o istých ľuďoch o ich chamtivosti, podvodoch,

ziskuchtivosti, nelásky, nevery v samého Boha alebo falošnosti. Aj v tejto „zlej“ dobe stále

platí, ţe náš ţivot je o niečom viac ako o našich starostiach o kaţdodenné preţitie alebo

ako sa mať lepšie. A moţno konečne tieto Vianoce nebudú u mnohých len o štedrosti, čo,

kde a koľko nakúpiť, ale snáď viacej o láske k sebe navzájom a nadovšetko k tomu, ktorý

je pôvodcom nášho ţivota i kaţdého úspechu v ňom. Viera a láska. Nech sú najkrajším

darom týchto i ďalších sviatkov Vianoc ba celého nášho ţivota, bytia i posledného

výdychu.

Hoc idem na sviatky ďaleko aţ tam kde je Afganistan je pre mňa dôleţité nezabudnúť na

vás a tak ako najmenej kaţdú nedeľu v obeti svätej omše sa budem osobitne modliť za váš

ţivot, vieru a všetko to, čo preţívate dobré i zlé. Modlitba je to, čo nás môţe spojiť,

posilniť a pomôcť nám veriť v dobro i tam kde ľudia zomierajú celkom zbytočne. Ak cez

naše kresťanské sviatky Láska prichádza k nám ako naše obohatenie, ako naša spása

i nádej a ak chceme byť týmto darom nebies naplnení potrebujeme sa premeniť. Boh

veľmi rešpektuje našu slobodu a neurobí nič, čo by bolo proti nej. Napriek tomu práve

v tomto čase Boh chce kaţdého z nás obdariť svojou všetko prevyšujúcou láskou

a milosťou. To, čo je z našej strany nevyhnutne potrebne je, aby sme boli pripravení.

A ON vtedy príde a dá nám viac neţ prosíme!

„Milostiplné vianočné sviatky, moţno menej darčekov ale viac viery a lásky k Bohu

i ľuďom. Pokoj a šťastie na duši z Lásky, ktorá prišla k nám.“

Vojenský duchovný.

ŢIVÉ UDALOSTI V NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI

Odpustová slávnosť

Medzi významné udalosti v ţivote

kaţdej farnosti nepochybne patrí kaţdoročná

udalosť odpustovej slávnosti. Iste farnosť, čo

farnosť to môţe byť iná ľudová i kresťanská

tradícia slávenia a preţívania odpustu. Naša

mladá vojenská farnosť nemôţe ani nechce

v tejto veci „súperiť“ s inými farnosťami.

Nikdy v kasárňach nebudeme mať kolotoče,

stánky, tisíc ľudí a návštevníkov či pútnikov

..., hm. Ale to predsa nie je najdôleţitejšie.

Kaţdá odpustová slávnosť je predovšetkým oslavou všemohúceho a dobrotivého Boha,

oslavou nášho patróna sv. Pátra Pia, čo je pre nás dôleţité je to vţdy milostivý čas pre

našu dušu, pre naše duchovné nasýtenie Boţím slovom, odpustením, priateľským

FFFaaarrrssskkkééé aaakkkccciiieee

4

stretnutím ľudí, ktorých spája jedná viera, jeden krst, jedna cirkev a moţno aj ta istá práca.

Máme sa predsa začo modliť, odprosovať i ďakovať z celého srdca.

V tomto roku z rôznych príčin nebola veľká propagácia tejto našej odpustovej

slávnosti, veď nakoniec kaţdý kto ţije ako kresťan a ţije so svojou farnosťou ťaţkosti

i radosti pozná a vie veľmi dobre, čo sa v priebehu roka deje, aké udalosti, aké aktivity,

o to viac, ţe v našej vojenskej farnosti máme duchovného priam za chrbtom, teda aspoň

v práci. Niekedy stačí malé slovko záujmu vás veriacich, túţby po stretnutí alebo účasti na

niečom, čo je dobré, duchovné a zvyčajne také naše malé rodinné, ako to mávame v našej

vojenskej farnosti a viacerí to uţ zaţili, keď

prijali verejné pozvanie na či uţ spomínaní

odpust, alebo malú duchovnú obnovu,

levočskú púť, svätú omšu v týţdni či

v nedeľu. Veď vţdy ste pozvaní na

čokoľvek, čo sa deje vo farnosti v priebehu

celého roka!! Stačí sa mesiac, čo mesiac

bytostne zaujímať o veci a tak vlastne

vedieť, čo sa deje. Tieto slová sú

povzbudením pre vás, aby sme boli všetci

nejakým spôsobom aktívni kresťania vo

svojej farnosti civilnej i tej vojenskej.

A jeden z indikátorov tohto nášho aktívneho postoja a stavu je, keď o niečom aspoň

vieme, hoc sa toho pre rôzne dôvody nezúčastníme.

Nuţ na našu odpustovú slávnosť v tomto roku prišli predovšetkým hostia a pútnici

z Oravy, ktorí sa o to zaujímali, pýtali a nakoniec si našli aj čas a neváhali prejsť dlhé

kilometre k nám do kaplnky sv. Pátra Pia. Ich nadšenie, radosť a duchovný pokoj, čo

z nich vyţaroval hovoril za všetko. Mnohí prišli ako príkladná kresťanská rodina, ktorá vie

a chápe, ţe všetko čo m áme a čím sme je jedine od Boha, z jeho moci, lásky a dobroty. Na

svätej omši sme spievali, hrali Pánovi, oslávili aj nášho patróna sv. Pátra Pia, počúvali

Boţie slovo, prijali Eucharistického Krista a po bohosluţbe mali krásne posedenie

mladých ľudí dobrej vôle a ţivej nádeje v Boha i ľudské dobro. V mene Boţom sme sa

stretli, modlili za všetkých vojakov, rodiny a členov vojenskej farnosti a v tomto duchu

sme sa aj rozišli, no nie je to nádherné stretnutie veriacich ľudí!? Veď nakoniec je to len

raz v roku, keď máme takúto udalosť vo svojej farnosti, hoci môţeme ísť aj inde ako

pútnici, čo je chvályhodné.

Milí vojaci z blízka i ďaleka, drahí farníci, uţ teraz vás úprimne a srdečne pozývam

(celkom bez pozvánky) na rôzne udalosti, aktivity v novom roku 2010, hlavne, keď budem

dúfajúc po úspešnom návrate z vojenskej operácie v Afganistane opäť s vami a medzi

vami.

Krstné slávnosti

Dňa 11.10.2009 sa uskutočnila milá a radostná slávnosť krstu dieťaťa

ALEXANDRY z vojenskej rodiny Vošickej.

FFFaaarrrssskkkééé aaakkkccciiieee

5

Taktiež dňa 25.10.2009 bola rovnaká slávnosť a radosť z krstu dieťaťa DÁVIDA z

rodiny Javorkovej a rovnako naposledy dňa 25.11.2009 krst dieťa menom VIKTOR

z rodiny Sikarovej.

Nuţ krstné udalosti v našich rodinách nie sú len o oslave narodenia nového ţivota, ale aj,

a moţno hlavne o začiatku nového ţivotného príbehu, ktorý majú vo svojich rukách

predovšetkým rodičia, ktorí mu dávajú takmer nezmazateľnú pečať svojim osobným

príkladom, slovom, atmosférou domova a samotným ţivotom. Je to tak? Určite ÁNO!

V tomto kontexte veľkej výchovnej zodpovednosti predovšetkým veriacich rodičov

a krstných rodičov nemoţno vynechať láskavú a múdru výchovu ku kresťanskej viere,

náboţnosti a sluţbe Bohu i blíţnemu. Len takto vychovaný človek sa predsa stáva

plnohodnotnou bytosťou v tomto svete a v celom vesmíre a môţe niekedy potom sám ako

dospievajúci či dospelý človek preţívať svoj ţivot v plnosti a vôbec aj zmysluplne.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

„AKO MUŢA A ŢENU ICH STVORIL ...“

Kristus v rozhovore s farizejmi

povedal: „Preto muž opustí otca i matku

a pripúta sa k svojej manželke a budú

dvaja v jednom tele.“ Aký zmysel

a význam má prvotná jednota, ktorá siaha

svojimi koreňmi k stvoreniu človeka ako

muţa a ţeny? Všetko to začína, keď prvý

človek hovorí o svojej samote a na to

reaguje Boh: “Nie je dobré byť človeku

(muţovi) samému. Urobme mu pomoc,

ktorá mu bude podobná (Gn 2,18). Ďalej

čítame: „Tu Pán, Boh dopustil na Adama

tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra,

ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ţenu a priviedol ju k Adamovi. Príčina na

zamyslenie je ten zvláštny spánok, do ktorého sa pričinením Boha Jahveho ponoril človek

v príprave na nový stvoriteľský čin. Môţeme tu urobiť istý záver, ţe človek upadol do

svojho zvláštneho druhu spánku, aby sa z neho zobudil ako „muţ“ a „ţena“. Na tomto

mieste je priestor na vnímanie analógie spánku smerom na návrat do nebytia ( pojem

spánok si totiţ môţeme predstaviť ako to, ţe spánok má v sebe niečo zo zničenia vedomej

existencie človeka ), do okamihu pred stvorením, aby sa z neho mocou stvoriteľskej

iniciatívy Boha mohol „človek“ vynoriť ako „človek“ v dvojitej jednote: ako muţ

a ţena.

Nuţ je nepochybné, ţe človek (muţ) upadol do tohto zvláštneho spánku (genézovského)

s túţbou po bytosti, ktorá by mu bola podobná ... sníval o „druhom ja“.

FFFaaarrrssskkkééé aaakkkccciiieee

6

Ţena bola stvorená „z rebra“, ktoré Boh Jahve vybral muţovi z boku. To znamená,

ţe ide o rovnorodosť podstaty dvojice. Veď prvé slová muţa pri pohľade na stvorenú ţenu

boli: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa. Prvýkrát vyjadril radosť, ba

aţ nadšenie, pre ktoré pred tým nenachádzal dôvod, lebo nemal sebe podobnú bytosť.

V slovách muţa, ktoré vyriekol pri pohľade na prvú ţenu, dominuje radosť z človeka,

z druhého „ja“.

Jednota znamená predovšetkým totoţnosť prirodzenosti a naopak dvojitosť naproti

tomu označuje všetko to, čím sa na základe totoţnosti človečenstva prejavuje muţskosť

a ţenskosť stvoreného človeka. Z textu Gn 2, 23 zreteľne vyplýva, ţe človek bol stvorený

ako zvláštna hodnota pre Boha („Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré

Gn 1,31“). No súčasne človek bol stvorený ako zvláštna hodnota pre človeka. Po prvé ako

človek. Po druhé ako „ţena“ pre muţa, a naopak ako „muţ“ pre ţenu. Záţitok a dojatie,

hĺbka a sila vzrušenia prvého a „prvotného“ človeka – muţa človečenstvom ţeny

a zároveň ţenskosťou iného človeka ako je ono zaznamenané v Gn 2, 23 zdá sa byť niečím

jedinečným a neopakovateľným.

Človek vo svojej prvotnej samote nadobúda silné vedomie osoby a to cestou „oddelenia

sa“ od všetkých ţivých tvorov a súčasne sa v tej istej samote otvára smerom k jemu

podobnej bytosti ... Gn 2, 18 – 20.

Poznáme pomenovanie, ţe človek je spoločenský typ. Spoločenstvo potom

vyjadruje jestvovanie osoby vedľa osoby. Zároveň vyjadruje „pomoc“, ktorú nemôţe

zabezpečiť ţiaden iný ţijúci tvor.

Prvý opis stvorenia človeka priamo potvrdzuje, ţe človek bol stvorený na Boţí

obraz ako muţ a ţena. Funkciou obrazu je odzrkadľovať to, čoho je obrazom –

odzrkadľovať svoj pôvodný vzor. Človek sa stáva odzrkadlením Boha nie tak v akte

samoty, ako v akte spoločenstva.

Jednota, o ktorej hovorí text Gn 2,24, je nepochybne tou jednotou, ktorá sa

vyjadruje a uskutočňuje v manţelskom zjednotení. Tým sa poukazuje na pohlavnosť, na

ţenskosť a muţskosť ako na tú vlastnosť človeka – muţa a ţeny, ktorá im umoţňuje „stať

sa jedným telom“ a zároveň podriadiť celé svoje človečenstvo poţehnaniu plodnosti.

„Keď sa muž a žena navzájom spájajú (v manželskej jednote) tak úzko, že sú jedným

telom“, akoby vždy znova osobitným spôsobom objavovali tajomstvo stvorenia. V tomto

kontexte to znamená, zaţiť tú prvotnú nedotknuteľnú hodnotu človeka, ktorá sa vynára

z jeho tajomstva samoty pred Bohom i uprostred sveta. To, ţe „sa stávajú jedným telom“,

znamená silné spojenie ustanovené Stvoriteľom, ktorým objavujú svojej človečenstvo tak

v prvotnej jednote, ako aj v tajomne príťaţlivej dvojitosti.

Pohlavnosť sa spája s voľbou. Čítame totiţ: „muž opustí svojho otca i svoju matku

a prilipne k svojej manželke.“ Tak, ako človek prináleţí otcovi a matke „z prirodzenosti“

na základe skutočnosti zrodenia, tak naproti tomu muţ so ţenou a ţena s muţom sa spája

voľbou. Voľba rozhoduje o manţelskej „zmluve osôb“, ktoré aţ touto voľbou „budú

jedným telom.“ Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: Ako muţa a ţenu ich stvoril

Ilustračná snímka: Internet

HHHiiissstttóóórrriiiaaa

RUŢOMBEROK - WINGS

História a súčastnosť hokejistov v Ruţomberských kasárňach

“ Ruţomberské krídla “

Časť prvá – Začiatky a prvý turnaj

Začiatky:

Začiatky sú vţdycky ťaţké a rozpačité. Inak tomu nebolo ani so začiatkami v tomto

našom pomyselnom klube, pod ktorého hlavičkou sme sa začali schádzať na

Ruţomberskom zimáku od jesene roku 2006. Tu sa datujú aj začiatky mnohých

prekvapení hráčov, ktorý pestúpili z rybníka na štadión s mantinelmi. Všetko je raz však

po prvý raz a a na druhý krát je to predsa len o poznanie lepšie. Tak to bolo aj s nami.

Začínali sme v teplákoch, len s korčuľami a zimnými rukavicami. BOZP bolo na

vysokej úrovni. Ţiadne chrániče, len ohľaduplnosť a radosť z hry. Bránky poloţené na

leţato, veď zohnať brankára s výstrojou bolo pre nás ako vyhrať jackpot v lotte.

Ale pomaličky sme sa začali zlepšovať, začalo sa budovať jadro kolektívu a nadšencov.

Poniektorý vydrţali dlhšie poniektorý kratšie a niektorý to ťahajú stále do dnešných čias.

Začali si nás všímať aj ostatné partie, ktoré sa schádzali na štadióne a občas nás začínali

pozývať aj na zápasy s nimi. Takto sme sa pomaličky dostali do povedomia amatérskych

hokejistov. Začali sme si kupovať hokejové výstroje, kto ako mohol a vedel, ale postupne

do konca januára roku 2007 sme boli viac menej všetci vystrojený, s vlastným brankárom

a pripravený pritvrdiť hru pri mantineloch.

Prvý turnaj WINGS

Takto pripravený a nabudený sme sa zúčastnili prvý raz za históriu Ruţomberských

kasární na medzinárodnom hokejovom turnaji v Leviciach, kde štartovali muţstvá zo

Slovenska a Čiech. Naša nálada bola blízko eufórie a hoci sme ešte len prišli na turnaj uţ

sme sa cítili ako víťazi. Samozrejme ţe naše sebavedomie nám vydrţalo aţ do tretej

minúty prvej tretiny.

Našimi najväčšími kamarátmi sa stali domáci hokejisti, hokejisti Nitry, s ktorými máme

nadštandardné vzťahy doteraz. A keďţe rozpis zápasov robil domáci organizátor a brankár

domáceho muţstva kpt. Hradický s ktorým sme si hneď padli do oka naservíroval nás ako

na podnose hokejistom zo Strakoníc, víťazom predchádzajúceho ročníka. Hokejistom,

ktorý sa do roka zúčastňovali 6-7 medzinárodných turnajov, ostrieľaným harcovníkom

z ktorých väčšina hrávala 2 a 3 ligu sme boli ako čerešničkou na tortičke. Po zápase

svietilo na ukazovateli Ruţomberok - 0: Strakonice - 10 takţe nováčikovská daň bola

zaplatená a hlavy v smútku. Zistili sme kam asi patríme a ţe ešte máme ďaleko do toho

aby sme takému mančaftu mohli konkurovať. Lenţe stalo sa to ţe po prvých emóciách

a obviňovania sa kto ako hral sme si predsa len v pokoji posadali a prebrali sme čo vlastne

ideme na turnaji hrať a ako takticky zahrať čo najlepšie aj keď nám bolo jasné ţe sme

suverénne najslabšie muţstvo.

HHHiiissstttóóórrriiiaaa

8

Na druhý zápas sme uţ nastúpili s rešpektom a lepšie morálne pripravený. Vedeli sme

ţe uhrať dobrý výsledok je pre nás otázka našej cti, chuti a prestíţe. Sme síce slabý ale

húţevnatý. Aj keď sme druhý zápas s muţstvom so Zvolena prehrali 4:2 tak isto sme ho

mohli aj 4:2 vyhrať. Súpera sme aţ neskutočne prestrieľali 28:10. Prehra síce mrzela ale

povzbudivé slová od domácich hokejistov z Nitry, ţe asi to s nami prechádzka ruţovým

sadom predsa len nebude sa napokon potvrdila. Vedomie ţe sme dokázali drţať krok so

súperom ba dokonca sme ho dokázali posledné 4. minúty drţať pod tlakom v ich

obrannom pásme a zasypávať strelami nás naozaj povzbudila. Veď predsa aj keď sme

nováčik, hádam len neskončíme posledný! To teda nie! Jediným cieľom bolo vyhrať aspoň

jeden z nasledujúcich dvoch zápasov.

Na rad prišiel zápas s domácimi hráčmi. S maximálnym nasadením a snahou nepustiť

nikoho za modrú čiaru sme dlho domácich hráčov drţali v šachu. Dokonca sme sa ujali

vedenia keď Slavomír Javorka s jeho povestnou delovkou prestrelil útočníkov, obráncov,

rozhodcu a aj brankára domácich! To bolo ale radosti! Ale asi najviac v hľadisku. Všetci

nám drţali palce. Veď sme boli najsympatickejší nováčik, ktorý si okamţite získal

sympatie zúčastnených muţstiev. Po konečnom hvizde sme síce body nezískali, ale prehra

5:4 zasa nebolela, lebo predsa len súper bol nad naše sily, ale prevetrali sme ich

dostatočne a predstavy o tom ţe Ruţomberok kaţdý prevalcuje boli ta tam.

Posledný zápas. Rozhodujúci pre nás aj pre hokejistov Prešova, ktorý boli stabilnými

účastníkmi turnajov. My sme nemali ani bod a Prešov mal dva za dva nerozhodné

výsledky.

Musíme vyhrať! To znelo v našej kabíne....Nič iné! A tak sme nastúpili na náš

posledný zápas v turnaji mohutne povzbudzovaný domácimi hráčmi Nitry. Neskutočný

začiatok pre nás bol na svete. Štvrtá minúta a my prehrávame dva nula!!! No ďakujem

pekne tak toto sme nechceli. A potom prišli veľké chvíle nášho brankára Petra Vrabka.

Zlikvidoval dva za sebou nasledujúce samostatné nájazdy! A karta sa otočila. Od tej chvíle

sme boli usadení len v obrannom pásme Prešova. Strela za strelou sa valila na prešovskú

bránu. Prvý gól nás absolútne posadil na koňa. A potom sme ešte strelili ďalších šesť.

Konečne krásna a vydretá výhra RUŢOMBEROK – 7 : PREŠOV – 3. Prvá výhra

muţstva ako celku na turnaji.

Konečné poradie :

1. Bechyňe

2. Zvolen

3. Strakonice

4. Nitra

5. RUŢOMBEROK 6. Prešov

Pripravil: npor. Ing. Jozef MATUŠKA

Foto: archív autora

AAAkkkccciiieee

OD 15. DO 22. AUGUSTA SA V BOĽKOVCIACH PRI LUČENCI USKUTOČNILI 34. VOJENSKÉ MAJSTROVSTVÁ SVETA V

PARAŠUTIZME.

Za náš útvar zabezpečovali od 10.8-23.8

prípravu a priebeh majstrovstiev des. Kováč

Andrej a slob. Kyseľ Radoslav . V rámci príprav

sa podieľali na výstavbe 34 kusov vojenských

stanov a zariadenia , pre jednotlivé delegácie

a účastníkov z 31 štátov sveta. Po začiatku

majstrovstiev zabezpečovali stráţenie leteckej

techniky ( na letisku sa v priebehu majstrovstiev

vystriedalo 8 kusov leteckej techniky, denne mali

parašutisti k dispozícii 2x dopravné lietadlá,

2xvrtuľníky Mi-17 a 2x Mi-24 ), automobilnej

techniky, stanov a ostatného materiálu. Kontrolovali a povoľovali vstup oprávneným

vozidlám na letisko a vykonávali činnosti spojené s zabezpečovaním priebehu súťaţe.

Okrem upršaného prvého a posledného dňa, bolo na letisku typické augustové počasie

a diváci mali nádherný výhľad na zoskoky a akrobatické vystúpenia parašutistov.

Pripravili, foto: des. Andrej Kováč

ZÁKLADŇA MOBILNÝCH KIS NA 3. ROČNÍKU SÚŤAŢE ALL ROUNDER 2009

3. ročník medzinárodnej súťaţe ALL R OUDER 2009 organizovanej Katedrou telesnej

výchovy a športu Akadémie ozbrojených síl (AOS) sa stal výzvou pre vybraných

príslušníkov Základne mobilných KIS, ktorí potvrdili svoje kvality v disciplínach ako:

prekonávanie prekáţkovej dráhy, plávanie v odeve – štafeta 6 x 50 m, hod granátom (350

g) na cieľ 6 x 3 m do vzdialenosti 30 m,

streľba zo vzduchovej pušky na 10 m

stojmo 10 rán, cezpoľný beh na 6 km, a

raftovanie na vodnom kanáli rieky Váh.

Naše šesťčlenné druţstvo v zloţení: rtm.

Pavel VAJDA, rtn. Pavel BRNČAL, čat.

Andrej HÝRAVÝ, des. Dušan BARTOŠ,

slob. Vladimír STANO, slob. Peter

ŠTEVČEK, obsadilo pekné 4. miesto. Len

veľmi málo ich delilo od medailového

umiestnenia. Za vzornú reprezentáciu

Základne mobilných KIS na tejto

medzinárodnej súťaţi im právom patrí

poďakovanie. Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

AAAkkkccciiieee

10

PRÍSLUŠNÍCI ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS PRI ZABEZPEČOVANÍ VOJENSKÝCH PÔCT

Na základe nariadenia veliteľa Síl výcviku a podpory OS SR bolo dňa 1.10.2009 vykonané

zamestnanie so zameraním na zvládnutie činností pri zabezpečovaní vojenských pôct.

Zamestnania sa zúčastnilo 62 príslušníkov

Základne mobilných KIS, ktorí boli rozdelení do

troch skupín tak, aby vo forme rotácie všetci

absolvovali tri učebné otázky, a to:

- činnosť pri strieľaní sálv,

- činnosť pri kladení vencov,

- činnosť čestnej stráţe pri zosnulom

a skladanie štátnej zástavy.

Jednotlivé činnosti zabezpečenia vojenských

pôct boli príslušníkmi základne zvládnuté a sú

pripravení plniť úlohy v tejto oblasti.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

PRÍSLUŠNÍCI ZAMKIS NA MEDZINÁRODNOM CVIČENÍ „BLONDE AVALANCHE 2009“

Za účasti príslušníkov z Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Slovenska sa vo

vojenskom výcvikovom stredisku Lešť uskutočnilo štvordňové medzinárodné cvičenie

BLONDE AVALANCHE 2009 (PLAVÁ LAVÍNA 2009). Išlo o cvičenie zásahu pri

povodniach, v rámci ktorého ţenisti na rieke Váh sta

vali pontónový most, zriaďovali prevozné a plavidlové

pracoviská, nacvičovali záchranu topiaceho sa,

odstraňovali naplaveniny, ťaţili a upravovali vodu

a taktieţ precvičovali evakuačné a likvidačné práce.

Cieľom cvičenia bolo preukázať schopnosť

štábu práporu a národných modulov byť nasadení do

oblasti postihnutej prírodnou katastrofou a preveriť

schopnosť rýchlej integrácie štábu, jeho spôsobilostí a

schopností plánovať, organizovať a vykonávať

humanitárnu pomoc pri odstraňovaní

následkov ţivelnej pohromy.

Do tohto cvičenia sa zapojili aj príslušníci

Základne mobilných KIS: kpt. Ing. Vlastimil

BORSÍK, rtn. Pavol MOKOŠ, čat. Miroslav HIKL,

čat. Radoslav MALAY, čat. Tomáš CUPEC, čat.

Marko HERDA, des. Mário ZBORAI, slob. Marek BUBNIAK, slob. Martin

MARTANČÍK, slob. Radovan KYSEL, slob. Roland PAVELKA, voj. 2.st. Miroslav

AAAkkkccciiieee

11

SMOLEJ s cieľom podporiť spojovaciu sústavu mnohonárodného ţenijného práporu

Tisa, zabezpečiť telefonické spojenie pre veliteľov ţenijných jednotiek rozmiestnených

v priestore Kráľová nad Váhom prostredníctvom rádioreléového spojenia. Menovaným

príslušníkom patrí poďakovanie za vzornú reprezentáciu Základne mobilných KIS.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

PRÍSLUŠNÍCI ZÁKLADNE MOKIS NA CVIČENÍ COMBINED ENDEAVOR 2009 V BOSNE A HERCEGOVINE

Vojenský výcvikový priestor Kozara

Baracks v meste Banja Luka v Bosne

a Hercegovine v dňoch od 3.9.2009 do

17.9.2009 privítal po prvý krát účastníkov

najväčšieho a najprestíţnejšieho cvičenia

spojovacích špecialistov Combined

Endeavor. Zišlo sa tam takmer 400

účastníkov z 29 krajín. Nechýbali medzi

nimi ani zástupcovia slovenských

ozbrojených síl s mobilným

komunikačným systémom MOKYS.

Slovenskú republiku pod velením

zástupcu Odboru podpory a velenia, ŠbPO, Generálneho štábu OS SR kpt. Antona Vojčíka

reprezentovalo 14 príslušníkov rezortu ministerstva obrany. OS SR reprezentovali

príslušníci z týchto organizačných zloţiek: Základňa mobilných KIS, Základňa

stacionárnych KIS, 5. pluk špeciálneho určenia Ţilina, 1. mechanizovaná brigáda

Topoľčany, prápor RCHBO Roţňava.

Poslaním cvičenia bolo otestovať a zdokumentovať interoperabilitu mobilných

komunikačných a informačných systémov krajín NATO, PzM a ostatných zúčastnených

krajín. Cvičenie je od roku 1995 kaţdoročne organizované veliteľstvom USEUCOM

a jeho poslaním je zvýšenie účinnosti a efektivity vzájomnej spolupráce ozbrojených síl

členských krajín NATO a PzM pri nasadení do operácií medzinárodného krízového

manaţmentu pod velením NATO/EU a humanitárnych operácií. Slovensko sa zúčastňuje

na týchto cvičeniach uţ od ich vzniku.

Významnú úlohu zohrali príslušníci Základne MOKIS pri testovaní vybraných

prototypov systému MOKYS (MSU-B1CMS, VŠRV-1 a MSU-T), systému velenia

a riadenia C2SYS TS a novo zavádzaných rádiových staníc do OS SR. V rámci

jednotlivých testov cvičiaci preverili a zdokumentovali moţnosť prenosu hlasu, dát,

videokonferencie, e-mailovú komunikáciu a ďalšie sluţby s krajinami, s ktorými

Slovenská republika v budúcnosti predpokladá spoluprácu pri vytváraní medzinárodných

jednotiek, ale i ďalšími štátmi sveta. V rámci skúšok sa preverila moţnosť spolupráce

systému MOKYS s komunikačnými systémami kaţdej krajiny osobitne, ako aj moţnosť

spoločnej komunikácie všetkých štátov prostredníctvom jednej nosnej siete.

AAAkkkccciiieee

12

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa naša účasť na tomto cvičení niesla v znamení

niekoľkých noviniek. Najpodstatnejšou bolo testovanie mobilného komunikačného

systému MOKYS ako celku s ohľadom na interoperabilitu.

Slováci okrem systému MOKYS a systému velenia a riadenia C2SYS TS mali moţnosť

vyskúšať aj pre ozbrojené sily novo zavádzanú technológiu prenosu hlasu prostredníctvom

internetového protokolu Voice over Internet Protocol (VoIP). Testy prebiehali kaţdý deň

medzi krajinami jednotlivých regiónov.

Príslušníci Základne MOKIS vzorne reprezentovali ozbrojené sily SR na

medzinárodnej úrovni a svojimi odbornými vedomosťami a zručnosťami prispeli

k úspešnému splneniu cieľov a poţiadaviek cvičenia Combined Endeavor 2009, za čo im

patrí vďaka. Do rodnej zeme – Slovenskej republiky sa z cvičenia vrátili s mnoţstvom

nových záţitkov a skúseností o ktoré sa s nami aj prostredníctvom tohto článku podelili.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

PRÍSLUŠNÍCI ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS NA CVIČENÍ DEKLAROVANÝCH JEDNOTIEK DO BG EÚ

V dňoch 26. októbra - 6. novembra 2009 sa

uskutočnilo cvičenie deklarovaných jednotiek bojových

skupín ( Battle Group –BG EU) pod velením Poľskej

republiky v posádkovom cvičisku Veľké Ozorovce pri

Trebišove.

Do tohto cvičenia sa zapojili aj príslušníci Základne

mobilných KIS: čat. Jozef JADROŇ, slob. Peter

KUPČULÁK, slob. Radovan BOBČEK, voj.2.st. Lucia

BOMBÁROVÁ, čat. Richard ROJÍK, slob. Milan

GERÁT, slob. Roland PAVELKA, voj.2.st. Peter KRIŠANDA s cieľom zabezpečiť

nepretrţité telefonické spojenie pre cvičiace jednotky z VÚ 1101 Trebišov do

posádkového cvičiska Veľké Ozorovce. Nepretrţitou prevádzkou spojovacej techniky

prispeli ku kvalitnému splneniu úloh

deklarovaných jednotiek.

Splnenie cieľov cvičenia potvrdili aj veliteľ

pozemných síl generálmajor Ing. Jaroslav Vývlek,

veliteľ vzdušných síl generálmajor Ing. Juraj

Baránek, veliteľ síl výcviku a podpory

generálmajor Ing. Miroslav Kováč a ďalší

predstavitelia rezortu obrany, ktorí nad priebehom

cvičenia a plnením úloh vyjadrili svoju

spokojnosť.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

AAAkkkccciiieee

13

PREDVIANOČNÁ KVAPKA KRVI OD PRÍSLUŠNÍKOV ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS

Celkovo 42 profesionálnych vojakov z VÚ

1115 Ruţomberok navštívilo v stredu 25.

novembra 2009 Národnú transfúznu stanicu

v priestoroch Ústrednej vojenskej nemocnice SNP

v Ruţomberku. „Cieľom predvianočnej kvapky

krvi bolo získavať a motivovať mladých ľudí a

najmä prvodarcov, aby sa stali novými členmi

rodiny bezpríspevkových darcov krvi, šírili

myšlienku darcovstva, a tak pomohli zabezpečiť

dostatok krvi pre rastúce potreby nemocníc.“

Akcii predchádzala dôkladná príprava spojená s

propagáciou akcie, organizáciou, ktorú zabezpečovala príslušníčka Základne mobilných

KIS: čat. Emília DOLEŢIOVÁ. Tejto akcie sa zúčastnil aj jeden z hlavných funkcionárov:

náčelník štábu major Ing. Rudolf HERICH. Všetkým vojakom Základne mobilných KIS,

ktorí pomohli a darovali krv ľudom, ktorí to najviac potrebujú patrí touto cestou

poďakovanie.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

VÝBER NAJLEPŠÍCH VOJAKOV ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS ZA VR 2009.

Na základe „Programu výberu

najlepších vojakov výcvikového roka

z hodnostného zboru muţstva

a poddôstojníkov“ – schváleného náčelníkom

GŠ OS SR, sa dňa 12. novembra 2009

uskutočnil výber najlepších vojakov Základne

mobilných KIS za výcvikový rok 2009.

Výberová komisia podľa stanovených kritérií

postupne posúdila všetkých vojakov muţstva

a poddôstojníkov s nasledujúcim výsledkom:

Najlepším vojakom Základne mobilných KIS

vo výcvikovom roku 2009 v hodnostnom zbore muţstva sa stal: slob. Michal

VESELOVSKÝ, a v hodnostnom zbore poddôstojníkov: čat. Martin KANDRÁČ.

Uvedené ocenenie je zhodnotením príkladného plnenia sluţobných povinností a je

obrazom všestranne pripraveného profesionálneho vojaka. Menovaní budú odmenení

veliteľom Základne mobilných KIS pplk. Ing. Štefanom POBIJAKOM a zároveň

postupujú do výberu najlepšieho vojaka muţstva a poddôstojníka Síl výcviku a podpory

OS SR. Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

AAAkkkccciiieee

14

ŠPORTOVÝ DEŇ V ZÁKLADNI MOBILNÝCH KIS

V piatok 25.9.2009 zahájil veliteľ Základne mobilných

KIS športový deň veliteľstva.

Autobusom sa časť príslušníkov veliteľstva doviezla do

športového areálu Motel Ranč neďaleko Ruţomberka a všetko

sa začalo ....

Príslušníci základne vrátane civilných zamestnancov mali tak

moţnosť predviesť svoje športové schopnosti v týchto

disciplínach (bowling, squasové hry).

Niektorí vyuţili miestnu športovú halu na vykonanie

ďalších športových aktivít

(posilňovňa, tenis, sauna) a

ostatní príslušníci sa rozhodli stráviť tento deň na

čerstvom vzduchu a dopriať svojmu telu a duši

osvieţenie ktoré ponúka príroda a tak sa vybrali

zdolať Veľký Choč. Počasie bolo ideálne. Naša

expedícia sa vydala po trase z Valaskej Dubovej po

modrom chodníku na Poľanu a odtiaľ po zelenom na

vrchol. Výstup na tento turisticky veľmi

vyhľadávaný vrchol je plánovaný na 2:35 hodiny, čo

sa našim turistom aj podarilo stihnúť. Na vrchole sa nachádza prírodná rezervácia Choč.

Pripravili: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS, Foto: účastníci

MIKULÁŠSKY VEČIEROK

Dňa 8. decembra 2009 sa v našom

útvare ako uţ tradične uskutočnila milá

slávnosť s titulom „Mikulášsky večierok“. Na

tejto aktivite pod záštitou príslušníčky

Základne MOKIS čat. Emílie Doleţiovej sa

zúčastnilo 15 detí profesionálnych vojakov.

Tohtoročným cieľom Mikulášskeho

programu bolo priblíţiť deťom pravdivú

postavu, osobnosť svätého Mikuláša, vytvoriť

príjemné p rostredie zábavy, krásy a veľkosti

obdarovania, radostnej atmosféry prostredníctvom premietania rozprávok o Mikulášovi,

kde v závere nechýbala pravá tanečná zábava. Rodičia mali moţnosť nadviazať

neformálny kontakt s inými vojenskými rodinami a tešiť sa z radosti svojich detí.

Všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili o priebeh Mikulášskej slávnosti či uţ prípravou,

alebo moderovaním patrí úprimné poďakovanie s nádejou, ţe sa táto milá aktivita podarí

úspešne zrealizovať našim deťom i v nasledujúcom roku 2010.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne mobilných KIS

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

KTO JE

SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 12.časť)

Rozhovory lásky

Človek, keď spozná, ţe Boh je má celkom

prirodzenú túţbu nadviazať s ním kontakt. Pozorujúc

deti vidíme ako sa vedia rozprávať aj s neţivými vecami

a predmetmi a my máme moţnosť rozprávať sa so ţivým

Bohom, ktorý je všade. Niekde z čias detstva nás naučili

modlitbu ako prosiť Boha, no my máme nielen prosiť

o pozemské dobrá ale v modlitbe nadovšetko chváliť,

oslavovať a ďakovať Bohu. Mali by sme sa cítiť ako dieťa, ktoré nemusí nič pýtať

a pritom chce byť s otcom či mamou len tak blízko v bezpečí lásky a dôvery. Samozrejme

vo svojej modlitbe máme ak nie vţdy tak často za čo prosiť. Potrebujeme neustále Boţie

dary: vieru, nádej a lásku a iné nebeské dobrá. A popritom , keď to potrebujeme prosíme aj

o rozličné pozemské dobra, no pritom máme na pamäti aj Kristove slová : „No nie moja,

ale tvoja vôľa nech sa stane!“

Modlitba má byť niečo ţivé a preto neraz môţeme byť pred Bohom ako ty, ktorí

kričia, ţalujú sa, plačú, ba aj v pokore sa pýtajú „prečo“. Ako Jób! Veď v modlitbe sa

rozprávame s Otcom. Za ţiadnu cenu sa nesmieme vzdať modlitby lebo tým sa vzdáme

Boha. Práve naopak, učme sa silnej a hlbokej kresťanskej modlitbe. „Pane nauč nás

modliť sa.“!

Učiť sa modliť sa môžeme aj od svätých – aj od sv. Pátra Pia. V celom jeho živote

vidíme silu a veľkosť modlitby. Ľudia s túžbou volali na pátra Pia : „Otče, vyproste mi tu

milosť! Vy môžete!“ Páter Pio vo svojej hlbokej pokore však cítil, že je v rukách Božích

len nástrojom, to len Boh je ten, kto uzdravuje a koná. I napriek tomu Páter Pio prosil

Boha ako človek celou dušou, prosil aj svojim utrpením. Jeho modlitba nebola umelá bola

to modlitba lásky. Svätí a tí, čo milujú Boha, chápu modlitbu predovšetkým ako lásku.

A to aj vtedy, keď nesplní ich prosbu alebo dostali niečo iné ako chceli.

To, čo je podstatné Páter Pio sa modlil bez prestania. Ako je to moţné? Okrem

zázračného spôsobu aj tak, ţe na Pána Boha neustále myslíme a nosíme ho vo svojom

srdci, hoci popritom robíme rôzne veci a plníme si svoje ľudské povinnosti. Je to

jednoducho opak toho ako keď sa snáď ráno pomodlíme a potom moţno si na Boha

spomenieme uţ len večer ... a pritom sme preţili toľko veci, udalosti ale akosi bez Neho,

hm. Ak u Pátra Pia trvala dlho sv. omša, tak aj preto, že si pri nej spomínal na všetkých

živých i mŕtvych, ktorých mál vo svojom srdci.

Pripravil : vojenský duchovný,

Foto : www.mariaem.ic.cz

TTTééémmmaaa

16

„TÉMA“, DISKUSIA, NÁZORY, KOMENTÁRE ...

BIOETIKA – „ţivot v našich rukách“

VRAŢDA

Útok na ľudský ţivot a na fyzickú integritu je prototypom

kaţdej nadvlády a násilnosti človeka voči človeku.

Nedotknuteľnosť telesnej integrity mojej a druhých sa zakladá na

nedotknuteľnosti kaţdej ľudskej osoby, pretoţe telesnosť je

podmienka existencie, ktorá je vlastná vtelenému duchu a prostredníctvom ktorej sa

človek, trblietajúci Boţí obraz, predstavuje a ponúka na prijatie, na vzťahy, na

rešpektovanie a lásku.

Etickú dimenziu útoku na ľudský ţivot nehľadajme v kvantite spôsobeného zla, ale

v samom fakte, ţe sa chce urobiť niečo zlé druhému – premôcť, umŕtviť, zničiť ho!

Z pohľadu materiálnej závaţnosti môţeme rozlišovať medzi zranením, ktoré spôsobuje

iba ľahké bolesti, a zranením, ktoré natrvalo postihuje niekedy aj dôleţité funkcie

organizmu. Z pohľadu úmyslu môţe ísť o pohnútky, vychádzajúce z nenávisti voči

blíţnemu alebo z opovrhovania blíţnym.

Skutočné morálne jadro priamych útokov na existenciu alebo na telesnú integritu

druhých spočíva práve vo vôli podmaniť si druhého, pretoţe fyzické a psychické

podmanenie si iných na základe bolesti, pokorenia, poranenia alebo aj smrti je znakom

a realizáciou úplného ovládania druhej osoby. V takomto prípade podmanenie je chcené

samo v sebe pre nenávisť, hnev, žiarlivosť, čiže duša, ktorá niekoho nenávidí, aj keď

nedospeje k tomu, aby si želala jeho telesnú smrť, v istej miere zúčastňuje sa na jeho

zabití, pretože ho usmrcuje vo svojom srdci. V tomto duchu hovorí aj sv. Písmo: „Každý,

kto nenávidí svojho brata, je vrah (1 Jn 3,15).

Túţba po ovládaní z nenávisti sa niekedy redukuje na seba potvrdenie a to na úkor

druhého, ktorý je poníţený len preto, ţe je vnímaný ako rival – zdrviť iného je niekedy len

zadosťučinenie pre vlastný narcizmus, ktorý prerastá aţ do patológie. Niekedy násilná

reakcia, podmaňujúca si druhého, ktorá sa nezastavuje ani pred poranením, je spôsobená

tým, ţe istým spôsobom boli poškodené dobra a hodnoty, ktoré agresor povaţuje za

dôleţité, ako je česť, spravodlivosť, a z túţby po ich obnovení. Tento hnev, ktorý vedie

k násilnostiam, reprezentuje neprijateľnú a paradoxnú degeneráciu zmyslu pre morálnosť

a nemôžeme ho zameniť za úsilie a vášeň ochraňovať a presadzovať ľudské hodnoty.

Pri túţbe po ovládaní z pohŕdania je druhý nenávidený nie pre neho samotného,

ale ide skôr o podriadenie si druhého na vlastné ciele: druhý je úplné pozbavený jeho

osobnej hodnoty a stáva sa jednoduchým predmetom, ktorý je moţné bezohľadne pouţiť

na vlastné ciele. Ide tu o prípad, keď niekto zraňuje preto, aby odstránil z cesty nejakú

prekáţku (lúpeţník, ktorý strieľa na všetkých, ktorí mu prekáţajú v úniku), alebo o prípad,

keď niekto pouţíva násilie na to, aby dosiahol svoj vytýčený cieľ (vojak, ktorý trýzni

zajatca, aby z neho dostal informácie).

Túţba ovládať je prítomná aj v túţbe po ovládaní z nenávisti, aj v túţbe po ovládaní

z pohŕdania, ale, medzitým, čo túţba po ovládaní z nenávisti je častejšie iba jedna

TTTééémmmaaa

17

Andrej Kováč

Formovanie človeka Mám v duši, veľa otáznikov bez odpovede.

Čo niekedy ľudí, k hrozným činom vedie. Veľa má v tom ich detstvo - formovanie

človeka.

Verím, ţe v tom je skrytá pravda odveká.

epizóda, jeden príleţitostný skutok, limitovaný na tú či onú osobu, túţba po ovládaní

z pohŕdania sa, naopak, prejavuje zvyčajne ako úmyselný a nadobudnutý postoj, ktorý

oveľa hlbším spôsobom determinuje správanie sa voči blíţnemu. Pohŕdanie ţivotom

a dôstojnosťou iných sa stáva mentálnym habitom a zranenia a dokonca vraţdy sa

vykonávajú bez akejkoľvek vášne, ktorá spravidla sprevádza túţbu po ovládaní

z nenávisti, tu sú programované s absolútnou chladnosťou. Naopak, v túţbe po ovládaní

z nenávisti, hnevu, závisti, ţiarlivosti ... je prítomná veľká vášeň – ona síce

neospravedlňuje násilie voči druhým, môţe však znamenať zmenšenie morálnej

zodpovednosti.

VRAŢDA Vraţda - striktne povedané je zabitie nevinnej alebo „vinnej“ osoby. Na základe

spoločnej etickej skúsenosti všetkých ľudí zabitie nevinných predstavuje jeden z prípadov,

ktorý, ako sa zdá, zhodne odsudzujú rôzne morálne systémy. Z racionálneho pohľadu sa

zabitie nevinného ukazuje ako vnútorne nemorálne; neexistuje nijaká situácia, v ktorej by

sa zbavenie dobra takej veľkej dôleţitosti mohlo povaţovať za autentické dobrodenie pre

zabitého. Z teologickej perspektívy nedotknuteľnosť nevinného človeka vyplýva

z posvätnosti ţivota a jeho hodnota vyplýva zo samotnej dobroty a svätosti Boha. Nezávisí

od kvality ľudského ţivota, od aktuálneho alebo minulého, súčasného a budúceho

pracovného výkonu, a preto útok na ľudský ţivot je v konečnom dôsledku útokom na

samotnú svätosť a moc Boha.

Rozlišujeme rôzne druhy vraţdy. Vo vzťahu k zainteresovaným osobám sa napr.

hovorí o otcovražde, bratovražde ... a pri okolnostiach sa hovorí o otrávení, o úkladnej

vražde ... Súčasné zabitie viacerých osôb sa nazýva masakra. Naprogramované

a vykalkulované vyhubenie určitej populácie sa nazýva genocída.

(pokračovanie nabudúce)

Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák Zdroj: „Ţivot v našich rukách“, Ilustračné foto: Internet

TTTééémmmaaa

18

STANOVISKÁ

Zachránia malé deti Európu pred demografickou krízou?

Ku Konferencii českého predsedníctva v Európskej komisii v Prahe 5.-6. II. 2009

V 50. rokoch 20. storočia sa v Československu razilo heslo "kto nepracuje (mysleli

tým len na platenú prácu v zamestnaní), je príţivník." Kto pracoval v domácnosti, kto sa

staral o deti, ten/tá nepracoval/nepracovala. Odtiaľ aj pojem "materská dovolenka", ktorý

dnes všelikomu prekáţa. Industrializácia mala vytiahnuť z domácností všetky

"nepracujúce ţeny", lebo vďaka ich lacnej pracovnej sile sa dosahovali víťazstvá

socializmu v priemysle a v poľnohospodárstve. A tak zamestnanosť ţien rástla, v 80.

rokoch aţ 90% matiek detí do 15 rokov bolo zamestnaných. Rástol počet detí v jasliach,

spolu s tým aj chorobnosť detí tejto vekovej kategórie. A súčasne postupne a vytrvalo

klesal počet narodených detí, aţ končí na začiatku 21. storočia na 1,6 dieťaťa na ţenu na

Slovensku.

Heslo o ušľachtilosti (iba) platenej práce, hymny na jej oslavu, ale aj vďaka

priaznivému rastu vzdelania ţien zmenili do značnej miery postoj ţien k práci mimo

domova. V roku 1992 výskumné výsledky ukázali zmenu zmýšľania ţien: keď vďaka

zmene reţimu si budú môcť občania a občianky voliť a striedať aktívne rodičovstvo so

zamestnaním: 47% ţien chcelo po narodení dieťaťa pokračovať v pracovnej kariére, s

otvorenými výhradami voči pôsobeniu jasieľ na vývoj detí do veku 3 rokov, 29% ţien s

radosťou prijalo moţnosť zostať dlhšie s dieťaťom/deťmi doma, čo sa prechodne upevnilo

zavedením rodičovského príspevku do troch rokov veku dieťaťa. Zbytok odpovedí boli

nevyhranené postoje.

V roku 2008 orgány EÚ prijali v Barcelone novú stratégiu (Barcelonské kritériá) na

prekonávanie demografickej krízy. Prijali stratégiu, nech členské krajiny akceptujú do

dvoch rokov odporúčanie, aby matky detí do troch rokov opustili domácu ne-prácu a išli

do zamestnania, a to v takom rozsahu, aby 33% detí v tejto vekovej kategórii mohlo

TTTééémmmaaa

19

navštevovať jasle. Vychádza sa z dvoch axióm, prvá: čím viac ţien bude zamestnaných,

tým viac detí sa bude v príslušných krajinách rodiť; druhá: ekonomický rast predpokladá

vysokú mieru zamestnanosti občanov a teda "maximálne moţnú aktiváciu ľudských

zdrojov do pracovného procesu". Nepočká to, kým bábätká odrastú do veku, keď uţ môţu

navštevovať materskú školu. Dokladá sa to skúsenosťami z Francúzska a niektorých

škandinávskych krajín, kde vlády uplatňujú pomerne rozsiahle zásahy do rozhodovania sa

rodičov v prospech prijatia detí s ponukou, ţe sa o ne od útleho veku štát veľkoryso

postará opatrovateľskými sluţbami kolektívnych zariadení. Nepredpokladá sa, ţe by

rodičia dokázali v mene rodičovskej zodpovednosti za maličké deti odolať takej lákavej

ponuke: aj môcť mať deti, aj ich nemať - a najmä môcť mať dva príjmy do rodinného

rozpočtu...

Tú hranicu 3 roky dávajú psychológovia vlastne ako dolnú. Za optimálny vek pre

prechod dieťaťa do širšieho kolektívu detí a do pôsobenia viacerých striedajúcich sa

mimo-rodinných vzťahových osôb pre zdravý psychický a fyzický rozvoj malého dieťaťa

mnohí odborníci a odborníčky z oblasti psychológie povaţujú 4 roky.

Toto je pohľad zo zorného uhla pamätníkov vysokej zamestnanosti matiek maličkých detí

do troch rokov za socializmu, na kolosálny experiment štátu s rodinami. Nemoţno

nevidieť istú paralelu medzi úlohou ţien - matiek v socialistickej industrializácii (a ich

maličkých detí denne opúšťajúcich domov do jasieľ) a úlohou ţien-matiek v riešení

demografickej krízy v Európe...

O tejto veľmi aktuálnej téme sa rozhodla vláda Českej republiky na úvod svojho

predsedníctva v Európskej komisii diskutovať na medzinárodnej konferencii, ktorú

skvelým spôsobom zorganizovala v dňoch 5.-6. februára v Prahe. Názov konferencie:

"Rodičovská starostlivosť o deti a politika zamestnanosti, kolízia alebo komplementarita?"

Presvedčenie usporiadateľov bolo, ţe nastolením tejto aktuálnej témy sa majú hľadať na

úrovni národných rodinných politík subsidiárne riešenia na podporu ekonomickej situácie

rodín v jednotlivých členských krajinách a súčasne hľadať optimálne predpoklady pre

riešenie demografickej krízy a pre trvalý ekonomický rast. Minister práce a sociálnych

vecí ČR pán Peter Nečas sľúbil, ţe "konferencia ozrejmí význam rodičovskej starostlivosti

o deti pre zdravý rozvoj dieťaťa a hodnotu rodičovstva pre jednotlivcov i pre spoločnosť,"

a tieţ "slobodu rodín rozhodovať o zosúlaďovaní profesionálneho, osobného a rodinného

ţivota so záujmami štátu a spoločnosti v tejto záleţitosti."

Terézia Lenczová,

Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, účastníčka konferencie

Zdroj: www.family-sk.sk, Ilustračné foto : www.mnisek.sk

Motto:

"Dieťa do troch rokov, keď sa

zobudí, musí vidieť svoju mamu".

Ľudová múdrosť

TTTééémmmaaa

20

ROK KŇAZOV - SV. JÁN MÁRIA VIANNEY, PATRÓN KŇAZOV

Jan_maria_vianneySv. Ján Mária Vianney, kňaz 1786-1859

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Sv. Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, čo bola

pomerne veľká obec asi osem kilometrov severovýchodne od

Lyonu vo Francúzsku. Jeho rodičia boli zboţní a dobrí ľudia.

Okrem neho mali ešte päť detí a kaţdé z nich dostalo do mena

zasvätenie Panne Márii.

Od malička boli vychovávaní vo veľkej úcte k Pánu Bohu. Ján od

malička prejavoval záujem o veci duchovného charakteru. Od

narodenia mal však prudkú povahu. Sám si dával s ňou veľa námahy, aby ju sk rotil.

Darilo sa mu. Bol poslušný a matka ho dávala za vzor aj ostatným súrodencom. Počas

francúzskej revolúcie, ktorá vypukla, keď mal Ján len tri roky, sa ešte viac celá rodina

utiekala k Pánu Bohu, potajme chodili na sv. omše a v dome ukrývali kňazov. Keď mu

zverili otcovské stádo, vţdy nosil so sebou sošku Panny Márie. Zorganizoval aj ostatných

malých pastierikov a spoločne vytvárali procesie, modlili sa. On ich napomínal, aby

nekliali, aby boli poslušní. Ak boli chudobnejší, podelil sa s nimi o to, čo mal. V zime

roku 1795 navštevoval súkromnú školu v dedine. Robil veľké pokroky. V trinástich

rokoch prijal prvé sv. prijímanie. Keď mal dvadsať rokov, prijal birmovanie. Hneď po

birmovke sa vrátil domov, aby pomáhal na gazdovstve. Túţil však stať sa kňazom. Matka

bola nadšená, no otec ho nechcel pustiť. Nebolo peňazí na štúdium, Ján mal uţ priveľa

rokov na také štúdium a otec ho chcel mať radšej doma. Nakoniec mu však dovolil chodiť

do malej farskej školy v Écully, ktorú tam otvoril ich farár Charles Balley. Ján mal však

veľmi slabú pamäť a veľké medzery vo vedomostiach. Najmä latinčina mu robila veľké

problémy. Modlil sa, zapieral, chytala sa ho nechuť. Vykonal si púť k hrobu sv. Františka

Regis a to mu dodalo odvahu a trochu sa zlepšil v škole. V roku 1809 však musel

narukovať. Zanedlho na vojne ochorel a dva roky býval v malej dedinke v horách, kde učil

deti a povzbudzoval ich svojím zboţným ţivotom. Podľa štátu však bol dezertér a musel

sa skrývať. Aţ roku 1811 udelili amnestiu všetkým zbehom z vojska, a tak sa mohol vrátiť

domov.

Mal dvadsaťšesť rokov, keď začal študovať filozofiu vo Verrieres. Štúdium mu išlo veľmi

slabo. V roku 1813 nastúpil do seminára v Lyone, no nespravil skúšky a do vyšších

ročníkov nepostúpil. Farár Balley ho potom doma doučoval, no ani to nepomohlo. Balley

dosiahol, aby ho vyskúšali vo francúzštine. To skúšajúcich uspokojilo. Videli jeho

zboţnosť, a tak sa Ján mohol stať subdiakonom, diakonom a nakoniec v roku 1815

kňazom. Jeho prvé miesto bolo kaplánka v Écully. Sprvu nemohol spovedať, aţ po čase

mu dali dekrét na spovedanie. Jeho spovednica však bola vţdy obľahnutá ľuďmi, ktorí si

ţiadali jeho radu a duchovnú pomoc. V roku 1817 zomrel farár Balley. Sám Vianney ho

zaopatril a odprevadil na cestu do večnosti. V roku 1818 vymenovali Jána za

TTTééémmmaaa

21

administrátora do obce Ars-Dombes, ktorá sa stala samostatnou farnosťou aţ roku 1821.

Jána tam poslali so slovami: „Je to malá obec a niet v nej veľkej lásky k Bohu, vy ju tam

zasejte!“

Ars bola dedinka asi tridsať kilometrov od Lyonu. Mala iba dvestotridsať obyvateľov a

bola povestná svojou bezboţnosťou. Kostol opustený, štyri krčmy boli otvorené takmer

nonstop, chýbala úcta medzi ľuďmi, nočné zábavy a hýrenia ničili mravnosť, opilstvo

prekvitalo. Keď Ján prišiel, dal sa ihneď do roboty. Vyčistil kostol, faru zariadil len

najnutnejším nábytkom, spával na zemi, spánok si skracoval a vţdy pred spaním sa

bičoval. Desať rokov si varil len sám a stále to isté jedlo, len aby ho udrţalo pri ţivote.

Navštevoval svojich farníkov, najmä chudobných a pre kaţdého mal milé slovo. Do

kostola zadováţil nový oltár, rúcha a pristaval kaplnky. Osem rokov tvrdo bojoval so

zlozvykom kliatia v dedine. Dvadsaťpäť rokov mu trvalo, kým sa podarilo odstrániť

hriešne tance. Raz sa stalo, ţe prišiel do verejnej miestnosti, tanečníkov vyhnal,

hudobníkom a hostinskému zaplatil škodu. V kaplnke sv. Jána Krstiteľa dal napísať

výstiţný nápis: „Jeho hlava bola cenou za tanec.“

Ján Mária Vianney bol malej a chudej postavy, vlasy mu padali aţ na ramená, mal vysoké

čelo a ohnivé oči mali v sebe nezvyčajné čaro. Vedel aj zavtipkovať. Výsledky jeho

namáhavej práce sa dostavovali pomaly, ale isto. Zboţné duše prijímali jeho reformy s

radosťou a mali ho v úcte. Takých však bolo málo. Viac bolo takých, ktorým tento farár

prekáţal. Na biskupský úrad preto písali zlomyseľné listy a ponosovali sa naňho.

Arcibiskup však situáciu poznal a Jána plne podporoval. Po čase sa začal kostol napĺňať.

Ľudia prestali pracovať v nedeľu. Uţ nebolo počuť kliať, v rodinách zavládli kresťanské

zvyky. Ján zaloţil Dom prozreteľnosti pre dievčatá a siroty zo svojej farnosti. Pouţil na to

svoje dedičstvo.

Od roku 1820 chodieval kázavať aj do okolitých farností, konal misie. V roku 1832

vypukla vo Francúzsku cholera. Ľudia začali hľadať útechu u farára v Arse. To bol

začiatok mnohých pútí. Ľudia z celého Francúzska a všetkého druhu chodievali do Arsu,

aby mohli vidieť farára, vyspovedať sa u neho a dostať radu. Odhaduje sa, ţe ročne

navštívilo Ars asi stotisíc ľudí. No ani diabol ho nenechal na pokoji. Trápil farára

hrmotom, buchotom, nedal mu spať, snaţil sa ho znechutiť. Iba posledné roky ţivota mal

farár od neho pokoj. Keďţe ľudí bolo veľa, Ján dostal na výpomoc mladšieho kňaza a

neskôr viacerých misionárov. On sám bol stále presvedčený o svojej ničotnosti a dvakrát

chcel dokonca z farnosti odísť. No raz sa sám vrátil a druhýkrát ho nepustili samotní

farníci. A tak slúţil ďalej. Čítal vo svedomí mnohých ľudí, tridsať rokov strávil denne

šestnásť aţ dvadsať hodín v spovednici. V horlivosti neochaboval. 29. júla 1859 prišlo zle.

Spovedal a v plnom kostole vykladal katechizmus. Horko-ťaţko vydrţal do konca. Keď

prišiel na faru, musel si ľahnúť. Horúčka ním lomcovala. Dal si zavolať svojho

spovedníka, farára z Jassansu. Vyspovedal sa a viac uţ nehovoril, len mlčky poţehnával

"Svätci nezačali všetci dobre,

ale všetci dobre skončili." (Sv. Ján Mária Vianney)

TTTééémmmaaa

22

tých, ktorí za ním prišli, aby ho videli. Dokonca prišiel aj biskup, aby ho ešte naposledy

videl. Vo štvrtok 4. augusta 1859 o druhej ráno farár z Arsu zomrel s úsmevom na perách.

Mal vtedy sedemdesiattri rokov.

Zvesť o jeho smrti sa rýchlo rozniesla a tisíce pútnikov prichádzali, aby ho odprevadili na

poslednej ceste. Podľa jeho ţelania bol pochovaný v Arse v lodi farského kostola. Tento

kostol sa stal cieľom mnohých pútí a miestom modlitieb. V roku 1905 bol vyhlásený za

blahoslaveného a v roku 1925 za svätého. Jeho telo sa zachovalo neporušené a dnes je

vystavené v novej bazilike v Arse.

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Ilustračné foto: Internet.

zdroj: http://www.knazi.sk/

MODLITBA ZA KŇAZOV

Jeţišu, prosím ťa za všetkých tvojich kňazov;

za tých, ktorí pracujú doma alebo v cudzine;

za tvojich pokúšaných a osamotených kňazov;

za mladých, ale aj za zomierajúcich;

za duše kňazov v očistci.

A taktieţ prosím za kňaza, ktorý ma pokrstil;

za kňazov, ktorí mi udelili tvoje rozhrešenie od mojich hriechov;

za kňazov, na ktorých omšiach som sa zúčastnil

a ktorí mi podali teba vo svätom prijímaní;

za všetkých kňazov,

veď oni napriek kňazskej vysviacke zostávajú iba krehkými ľuďmi.

Jeţišu, drţ si ich blízko pri svojom Srdci

a hojne ich aj nás poţehnávaj

v tomto čase i vo večnosti.

Amen.

TTTééémmmaaa

23

BOH JE GENTLEMAN

V jednej televíznej relácii: „Konečne pravda na obrazovkách Národnej TV“, bola

hosťom dcéra Billyho Grahama. V súvislosti s udal osťami 11.septembra 2001 jej poloţili

otázku: „Ako Boh mohol niečo také dopustiť?“. Anna Grahamová podala neobyčajne

fundovanú a poučnú odpoveď...

„Verím, ţe Boh je rovnako ako

my, hlboko smutný z toho, čo sa stalo.

Ale jednu vec si musíme jasne

uvedomiť: Uţ roky vyháňame Boha z

našich škôl, z našej vlády a z nášho

ţivota. A keďţe je gentleman, myslím

si, tak sa ticho stiahol do úzadia. Ako

môţeme očakávať, ţe nás Boh bude

ţehnať a chrániť, ak sme od neho

ţiadali, aby nám dal pokoj?“

Mnoho e-mailov obletelo celý svet, v

ktorých sa ľudia snaţili vysporiadať s

udalosťami 11. septembra. Ale nad

touto vetou by sme sa mali zamyslieť:

„Ako môţeme očakávať, ţe nás Boh

bude ţehnať a chrániť, ak sme od

neho ţiadali, aby nám dal pokoj?“

Spomeňte si na posledné udalosti, na

teroristické útoky, na streľby na

školách, atď. a chvíľu spolu

porozmýšľajme nad moţnými

príčinami.

Myslím, ţe to začalo tým, ţe

Madeline Murray O„Hare (bola

zavraţdená a jej telo sa nedávno

našlo) sa sťaţovala a nepriala si, aby

sa na školách modlilo – a my sme

súhlasili. Niekto ďalší povedal, ţe v

škole sa nemá čítať Biblia...Biblia,

ktorá hovorí: nezabiješ, neukradneš,

miluj svojho blíţneho ako seba

samého. A súhlasili sme.

Potom vystúpil Dr. Benjamin Spock a

povedal, ţe v ţiadnom prípade by sme

nemali trestať naše deti, ak sa zle

správajú. Pretoţe by sme mohli

pokriviť ich malú osobnosť a uškodiť

ich sebavedomiu (syn Dr. Spocka

spáchal samovraţdu). A povedali sme

si, ţe experti ako on určite vedia, o

čom hovoria a súhlasili sme. Potom

niekto poţadoval, aby učitelia a

riaditelia škôl v ţiadnom prípade

nebrali na zodpovednosť naše deti, ak

porušia disciplínu. A tak vedenie

školy nariadilo, ţe ţiadny člen

školského vedenia nesme potrestať

dieťa, pretoţe nechceme ţiadnu aféru

v médiách a uţ vôbec nie nejaké

súdne procesy. A súhlasili sme.

Potom sa niekto energicky postavil za

to, ţe naše dcéry môţu pokojne

podstúpiť interupciu, ak by si to priali

a ţe to nemusia oznámiť ani svojim

rodičom. Aj k tomu sme dali svoje

„áno“. Potom niektorí múdri členovia

školskej rady vyhlásili, ţe mladí sú

mladými len raz a robili by „to“ tak či

tak. Takţe študenti by mali mať

moţnosť dostať kondómy, ak ich

chcú, aby si mohli uţiť toľko zábavy,

koľko len chcú. A my zas nemusíme

za kaţdú cenu prezradiť a rozprávať

TTTééémmmaaa

24

rodičom, ţe ich dostali zadarmo v

škole. A všetci s tým boli uzrozumení.

Potom niektorý z našich najvyšších

politikov vyhlásil, ţe kaţdý má právo

robiť si vo svojom súkromí to, čo

chce, pokým robí dobre svoju prácu.

A my sme súhlasili a povedali sme, ţe

nám je úplne jedno, čo niekto (vrátane

prezidenta) robí vo svojom

súkromnom ţivote, pokým si spĺňa

svoje povinnosti a ekonomike sa

dobre darí.

Potom niekto povedal: Vydávajme

časopisy s obrazmi nahých ţien, veď

je to normálne a blízke ţivotu. Tak

dôjde konečne ku skutočnému

oceneniu ţenskej krásy, a všetci

povedali „áno“.

Potom zašli niektorí ešte o krok ďalej

s týmto ocenením, a uverejnili sa

fotky malých nahých detí a dokonca

boli sprístupnené aj na internete. Aj k

tomu sme dali svoj súhlas.

Skonštatovali sme, ţe kaţdý by mal

mať predsa právo vyjadriť svoj názor.

Potom si povedal zábavný priemysel:

Produkujme televízne show a filmy,

ktoré propagujú skazenú tvár sveta,

násilie a zakázaný sex. A produkujme

hudbu, ktorá povzbudzuje k

znásilňovaniu, drogám, vraţdám,

samovraţdám a satanistickým

praktikám. Obhajovali sme to tým, ţe

ide len o zábavu, ţe nás to v ţiadnom

prípade neovplyvní. Však kto by to

bral váţne.

A mohli by sme pokračovať.

A teraz sa pýtame sami seba, prečo

naše deti zrazu strácajú svedomie;

prečo uţ viac nedokáţu rozlišovať

dobré od zlého; a prečo sa neboja

zavraţdiť cudzích ľudí alebo

kamarátov v škole alebo spáchať

samovraţdu. Moţno nájdeme príčinu,

ak nad tým budeme dostatočne dlho

premýšľať. Myslím si však, ţe to má

veľa spoločného s tým, ţe „ţneme to,

čo sme siali“.

„Milý Boţe, prečo si nezachránil to

dievča, čo bolo zavraţdené v školskej

triede? S priateľským pozdravom,

ustarostený ţiak.“

Odpoveď: „Milý ustarostený ţiak,

mám zákaz vstupu do škôl. S

priateľským pozdravom, Boh.“

Zvláštne, ako ľahko človek vyhodí

Boha do odpadového koša a potom sa

pýta, prečo svet zaţíva také peklo.

Zvláštne, ţe veríme časopisom, ale

pochybujeme o tom, čo hovorí Biblia.

Zvláštne, ţe kaţdý sa chce dostať do

neba – ale v ţiadnom prípade nechce

veriť, myslieť, rozprávať alebo konať

to, čo hovorí Biblia.

Zvláštne, ţe tak rýchlo odsúdime, ale

nedovolíme, aby niekto posúdil nás.

Zvláštne, ţe vulgárne, nechutné a

obscénne veci sa v pohode prezentujú

všade naokolo, ale otvorený rozhovor

o Bohu nie je vítaný ani na školách

ani na pracoviskách.

Zvláštne, ţe niekto je v nedeľu tak

nadchnutý Bohom, avšak zvyšok

týţdňa preţije ako niekto plne iný.

Zvláštne, ţe nás omnoho viac zaujíma

to, čo si o nás myslia iní ľudia neţ to,

čo si o nás myslí Boh.

A potom sa stane niečo, čo otrasie

svetom. A sme hlboko sklamaní, ţe

Boh nezasiahol.

(autor neznámy; preloţené z časopisu Entscheidung 1/2002)

Ilustračné foto : Internet

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

25

SV.MIKULÁŠ - SANTA CLAUS - DEDO MRÁZ - JEŢIŠKO: KONKURENCIA?

Na ulici stretneme postavičku v oblečení Deda Mráza a povedia nám, ţe je to

Mikuláš. V obchode na nás “zaútočí” Santa Claus. A pod stromčekom nájdeme darčeky od

malého Jeţiška, ktorý je však taký maličký, ţe sotva by ich bol schopný priniesť...

A aké sklamanie, keď sa dieťa v škôlke od kamarátov dozvie, ţe ho rodičia “vodia za

nos”...

Ako to teda je? Sú tieto zvyky v duchu kresťanského slávenia sviatkov? Alebo sú to

pohanské preţitky, či novopohanské výtvory?

Zvyky siahajúce do pohanských čias

Odborníci na folklór a tradície vidia

pôvod uţ v pohanských časoch. Zimný čas bol

obdobím, keď práce vonku ustali a ľudia sa

zdrţiavali v domoch. Domáce práce, dlhé

tmavé večery, strach z krutej zimy – to dalo

vznik rôznym poverám a zvykom; snahe

uzmierovať si boţstvá a nadprirodzené sily,

ktorých sa ľudia báli. Na druhej strane (zrejme

chceli uchrániť deti od prílišného strachu) sa

často obávaní bohovia zimy, strigy a iné príšery menili v rozprávkové bytosti, ktoré nosili

deťom sladkosti a rôzne drobné darčeky. Zima bola teda časom strachu (napr. “stridţie

dni”), ale aj hostín a zábav (fašiangy, masopust – masky mali zmiasť démonov; alebo

saturnálie v Ríme).

Niečo z týchto tradícií sa prenieslo i do

kresťanských čias. Napr. v Rusku to bol Mesiačik

Január alebo Dedo Mráz – ktorý v zime prinášal sneh

a chlad odkiaľsi z Čukotky. Zhruba v 18. storočí sa

z tejto obávanej zákernej bytosti stal dobručký deduško,

ktorý deťom nosí darčeky na Nový rok. V Taliansku

zase deťom nosí darčeky čarodejnica Befana, ale aţ na

Troch kráľov. K tomu istému sviatku v Španielsku

roznášajú darčeky zase svojrázne postavičky Magi.

Čarodejnicu s darčekmi stretneme aj vo Švajčiarsku.

V alpských oblastiach s darčekmi uvidíme tieţ škriatka

Krampusa a v Nemecku Knechta Ruprechta.

V severských krajinách zas deti zásobuje darčekmi

deduško na saniach, ktoré ťahajú soby.

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

26

Svätý Mikuláš

Tento slávny grécky biskup z juhotureckého mesta Myra sa hneď od začiatku “tešil”

veľkej úcte. A to nielen v krajine svojho pôsobenia, ale tieţ po celom Západe

a mimoriadne aj v Rusku.

Jeho pôsobenie je známe veľkou štedrosťou a dobročinnosťou. Tak sa úplne

prirodzene začal jeho sviatok spájať s tradíciou obdarúvania, zvlášť detí. V tomto zvyku

netreba nasilu hľadať spôsob na pokresťančenie pohanských zvykov, aj keď nejaký súvis

tam byť môţe.

Ikonogafia nám ho predstavuje ako biskupa s bibliou

v ruke, často aj s tromi zlatými jablkami. Novodobá predstava

Mikuláša ako starého biskupa s dlhou bielou bradou,

v červenom plášti s kapucňou, lemovanom koţušinou, sa po

prvý raz objavuje v tvorbe maliara Moritza von Schwinda z

19. storočia. (Podobnosť so Santa Clausom čisto náhodná?)

Úcta k sv. Mikulášovi a tradície, viaţuce sa na jeho

sviatok, sa v rôznych krajinách vyvíjali odlišne. Niekde

rozdáva darčeky sám uţ večer 5.decembra, inde má na to

rôznych pomocníkov, alebo ich prináša v noci a deti si ich

6.decembra ráno nachádzajú za oknom, či v topánkach.

Na našom území sa oslavy sv. Mikuláša rozšírili

v stredoveku, ale len v mestách. Študenti si spomedzi seba volili biskupa – Mikuláša.

Bývalo to spojené so zábavami. Mikuláš však chodil aj skúšať deti z modlitieb, básničky a

pesničky, za čo ich odmenil sladkosťami, ktoré pripravili rodičia. Keď tento zvyk prešiel

z kostolov do ulíc, zvyčajne ho doprevádzali anjel a čert. Na strednom Slovensku

vstupoval Mikuláš do domu s takouto básničkou: “Deti, ja som Mikuláš, modlite sa

Otčenáš. Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče.” Tieto mikulášske

zvyky sa na slovenské dediny rozšírili aţ po Prvej svetovej

vojne. Dovtedy tam vládli zvyky chodiť v maskách príšer

a zvierat (napr. medveďa).

Azda najviac špecifickú mikulášsku tradíciu majú

Holanďania, ktorá je ovplyvnená tým, ţe Holandsko bolo

kedysi kolóniou Španielska.

Holandský Winter Klaas, ako nazývajú sv. Mikuláša

(alebo aj Sinter Klaas) prichádza v sprievode maura Zwarte

Pieta na lodi zo Španielska v novembrovú sobotu, tri týţdne

pred svojím sviatkom. Niekedy má čiernych pomocníkov aj

viac, a tí komínom hádţu deťom do pančúch a čiţiem

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

27

darčeky. Sám svätý Mikuláš nič nerozdáva, len sa nosí po krajine na chrbte bieleho koňa

menom Amerigo, a zdraví sa s ľuďmi. Deti si vyloţia 5. decembra čiţmy a zoznam

ţelaných darčekov, k tomu pridajú seno a mrkvu pre Ameriga. Dobré deti sa ráno tešia z

darčekov, zlé nájdu akurát tak metlu.

V Rusku počas komunistickej éry bol sv. Mikuláš úplne zakázaný a nahradil ho uţ

spomínaný Dedo Mráz. Bolo to najmä preto, ţe v ateistickej ideológii nebolo miesto pre

tradície zaloţené na osobe svätého biskupa. Ale bol aj ďalší fakt: meno Mikuláš

vyvolávalo spomienky na posledného cára, ktorého komunisti s celou rodinou zavraţdili.

Santa Claus = americký Mikuláš?

Komerčne veľmi úspešný vo vtieravých

reklamách je Santa Claus, ktorý sa stal americkou

obdobou Mikuláša. Američania nemajú veľa

vlastných tradícií, mnohé vzniklo zmiešaním

zvykov, ktoré do Nového sveta priniesli osadníci

z rôznych krajín. A vzorovým príkladom je práve

“Santa”.

Pôvodnú Mikulášsku tradíciu priniesli do

Ameriky v 17.stor. Holanďania ako Sinter Klaasa.

Práve tomuto svätcovi zasvätili osadu Nový Amsterdam (dnešný New York), a tam kde je

teraz Manhattan, postavili sochu tohto svätca.

Tak sa meno sv. Mikuláša (lat. Sanctus Nicolaus) stalo označením postavičky, ktorá

sa vyvíjala v priebehu 19.storočia. Podnet k jeho vzniku dal v r.1822 profesor Clement

Clark Moore. Keď sa raz vracal z vianočných nákupov, nechal sa inšpirovať snehovými

čiapočkami na komínoch domov v New Yorku a napísal pre deti báseň “Návšteva sv.

Mikuláša”, ktorá rýchlo zľudovela pod názvom “Noc pred Vianocami”. V básni

skombinoval prvky holandských, nemeckých a škandi-návskych vianočných tradícií, a tak

predstavil Mikuláša ako malého okrúhleho muţíčka, s červeným nosom a bielou bradou,

ktorý prichádza na saniach, ťahanými ôsmimi sobmi. Z nich

kaţdý mal svoje meno. S vrecom plným darčekov pre deti skočí

komínom do domu, špinavý od sadzí šibalsky mrkne keď otvára

vrece a do pančušiek detí, starostlivo uloţených pri kozube

vkladá darčeky. Zmenila sa teda nielen podoba Mikuláša, ale aj

dátum, kedy nosí darčeky. Uţ to nebol 5., ale 24. december.

Santa Claus teda dokázal nahradiť “Mikuláša” i “Jeţiška”.

Noviny sa o básničku len tak trhali. Ilustrácie však Santa

Clausa zobrazovali ako malého škriatka. Podobu dobrotivého

starého pánka mu dal aţ v rokoch 1860-1880 ilustrátor Thomas

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

28

Nast, ktorý ho kreslil pre vianočné vydania časopisu Harper's. Pôvodný Moorov opis

Santa Clausa doplnil o vlastné predstavy z detstva. K legende tieţ pridal dielňu na výrobu

hračiek na severnom póle, kde pomáhajú škriatkovia (elfovia) a zoznam dobrých a zlých

detí z celého sveta.

Rokom 1931 nastúpil Santa Claus cestu biznisu a komercie. Firma Coca-Cola chcela

reklamnou kampaňou osloviť najmladšiu generáciu. Zákon však zakazoval pouţiť

v reklame deti. Preto sa rozhodli “najať” do reklamy Santa Clausa, čo bol veľmi úspešný

krok. Maliar Haddon Sundblom vytvoril podobu Santa Clausa v “ľudskej” veľkosti s

dlhou bielou bradou, v červenom koţúšku s bielym lemovaním, v čiţmičkách a s nošou

plnou hračiek.

V prvej verzii stál ako model obchodník na dôchodku Lou Prentice,

neskôr tento “ťaţko pijúci umelec” švédskeho pôvodu kreslil Santa Clausa

podľa seba. Vďaka veľkej sile reklamy uţ nikto na svete nepochybuje, ako

Santa Claus vyzerá – presne ako Haddon Sundbloom.

Amerikanizácia trhu v Európe (zvlášť vďaka ekonomickej pomoci po

Druhej svetovej vojne) spôsobila, ţe imidţ Santa Clausa v komerčnom

svete nahradil rôzne klasické postavy, ktoré od sviatku sv.Mikuláša aţ do

Troch kráľov nosia v jednotlivých európskych krajinách deťom darčeky.

V súčasnosti sa v Európe prejavuje trend “bojovať” proti Santovi. Tento boj vedú na

jednej strane odporcovia “amerikanizácie” a nadšenci pre pôvodné kultúrne národné

tradície, na druhej strane sú to kresťania, ktorí chcú zachovať kresťanským sviatkom ich

pôvodnú kresťanskú podstatu a uchrániť ich od komerčnosti a reklamy.

A čo Jeţiško?

Malé Jezuliatko v jasličkách je oddávna

dojímavým symbolom Vianoc. Avšak ako sa toto

nemluvňa stalo dodávateľom darčekov deťom?

Pôvodcom myšlienky je Martin Luther. Keďţe

tento reformátor odmietol úctu k svätým, a teda aj

ku sv. Mikulášovi, vymyslel ako alternatívu

“Christkind” – anjelíka v podobe dievčatka, ktorý na

Vianoce prináša deťom darčeky. Nový zvyk sa síce

ujal, avšak ľudia si t úto detskú postavičku spojili s oslavou narodenia Jezuliatka, ktorému

priniesli svoje dary Traja králi. Tým vznikla nová tradícia, ktorá sa úspešne rozšírila, ţe

darčeky na Vianoce prináša novonarodený Jeţiško, hoci v podstate by to malo byť naopak

...

Dnes uţ zrejme nemá zmysel proti tejto tradícii niečo podnikať. Skôr vyuţiť ju, aby

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

29

dávala pravý zmysel sviatkom, a ten vštepovať do sŕdc detí: Pán Jeţiš nám svojím

narodením priniesol ten najväčší dar: Boţiu lásku.

Ďalší vianoční dobrodinci

Môţe sa zdať, ţe zvyk obdarovať deti na Vianoce nie je starobylý, a ţe vznikol ako

“konkurencia” svätému Mikulášovi. Ale nie je to tak. Nebol to Martin Luther, ktorého

Christkind začal nosiť darčeky na Vianoce, a uţ vôbec nie profesor Clement Clark Moore

so svojím Santa Clausom.

Vo Francúzku si totiţ deti nachádzajú darčeky ráno 25. decembra a nosí im ich Pére

Noël (v doslovnom preklade: Otec Vianoce). Prvé písomné zmienky o tomto vianočnom

dobrodincovi pochádzajú uţ z 13. storočia! Len škoda, ţe sa dnešní Francúzi nechali

strhnúť aţ natoľko, ţe súčasný Pére Noël je na nerozoznanie podobný Santovi Clausovi...

I v ďalších krajinách nájdeme vianočných rozdávateľov darčekov. Napríklad

v Nemecku môţeme stretnúť Weihnachtsmanna – vianočného muţíka. I ten uţ však

prispôsobil imidţ “americkému vzoru”.

V Bulharsku zase nosí darčeky “Dedo Koleda”, ale aţ na pravoslávne Vianoce, ktoré

sú o dva týţdne neskôr.

A v Nórsku majú dokonca “vianočnú kozu”. Môţe za to vraj kráľ Olaf II., ktorý ju

zachránil a ona mu za to nosila vzácne byliny. Teraz nosí deťom darčeky na Vianoce. Ale

aby prišla aj ďalší rok, treba ju pohostiť – do detských topánok nachystať nevymlátenú

ovsenú slamu...

Zvykne sa hovoriť: Iný kraj, iný mrav. V dnešnom

zglobalizovanom svete to však niekedy vyzerá tak, akoby

bol správny uţ len jeden jediný mrav – konzumizmus.

Prispôsobil sa mu sv. Mikuláš, prispôsobil sa mu

Jeţiško... Alebo len ustúpili Santovi?

Títo nebeskí dobrodinci za to nemôţu. Sú to ľudia –

“pozemšťania”, ktorí týchto “nebešťanov” odstrčili.

A prečo? Lebo dar, ktorý oni ponúkajú, nie je predmetom

reklamy, financovanej kartelovou spoločnosťou, trustom, či monopolom. Neinvestoval do

nej svoj kapitál ţiaden multimilionár.

O aký dar sa jedná? Pochopíme, ak my investujeme viac...

Zdroj: http://marianvojtko.blog.sme.sk, Ilustračné foto : Internet

VVVtttiiipppyyy &&& kkkooonnntttaaakkktttyyy

30

☺☺☺

Umrie pán farár a príde k nebeskej bráne. Zabúcha na ňu.

Svätý Peter pootvorí a hovorí: „Musíte chvíľu počkať.“

Sadne si teda na lavicu pred bránou a čaká. Za chvíľu príde

k nebeskej bráne šofér autobusu Joţko.

Tieţ zabúcha a svätý Peter hneď otvára a hovorí: „Poď

ďalej.“

Pán farár sa naštve a hovorí: „Svätý Peter, ako to, ţe Joţko

môţe ísť hneď a ja, osoba posvätená a zaslúţilá, tu musím

čakať?“

Svätý Peter odpovedá: „To máte tak, dôstojný pán: Keď ste

vy v kostole kázal, tak všetci spali. Ale keď tuto Joţko

šoféroval autobus, všetci sa modlili.“

☺☺☺

Otázka: Čo by sa bolo stalo, keby boli Adam a Eva Číňania?

Odpoveď: Neboli by zjedli jablko, ale hada.

☺☺☺

Stojí vojak na stráţi, okolo prejde generál a vojak nič.

Generál sa vráti a pýta sa vojaka:

- Vojak, nemali ste má náhodou pozdraviť?

- Hej? A od koho?

☺☺☺

Vojenské cvičenie. Veliteľ si dá nastúpiť vojakov a hovorí:

- Vojaci, pokazila sa tanková vysielačka. Kto ju vie opraviť?

Z rady vystúpi vojak a pýta sa:

- Digitálna alebo analógová?

A veliteľ hovorí:

- Opakujem pre debilov. Pokazila sa vysielačka v tanku!

☺☺☺

www.ordinariat.sk

www.christ-net.sk

www.tkkbs.sk

www.ku.sk

www.katnoviny.sk

www.tukan.sk

www.richardcanaky.sk

www.koncertypredeti.sk

www.europe4christ.com

www.cs.crossmap.com

www.mojamisia.sk

www.campfest.sk

www.martindom.sk

www.turbo316.cz

www.koinonia.sk

www.porta.sk

www.klubyquovadis.sk

www.christianitytoday.com

www.cz.christianpost.com

www.slovakchurch.com

www.radiovaticana.org

www.modlitba.sk

www.kvp.rimkat.sk

www.redemptoristi.sk

www.ichtys.sk

www.dominik.sk

www.mkh.sk

www.sekty.sk

www.krestan.sk

www.krestandnes.cz

www.grkat.po.sk

www.dommajak.sk

www.cssr.sk

www.ofm.sk

www.kumran.sk

www.fara.sk

www.lumen.sk

www.trapisti.cz

www.benediktini.sk

www.minoriti.sk

www.tftu.sk

www.rcc.sk

www.kna.sk

www.maria.cz

www.dimenzie.sk

www.krestania.sk

www.duchovnapremena.sk

www.maranathapo.sk

www.hrkarmel.com

31

Vianočná verzia Prvého listu Korinťanom 13*

Keby som svoj dom dokonale vyzdobil jedľovými vetvičkami,

blikajúcimi svetielkami a vyhrávajúcimi zvončekmi, ale nemal by som lásku

k svojej rodine, nebol by som ničím iba dekorátorom.

Keby som sa namáhal v kuchyni a piekol kilá vianočných keksov,

labuţníckych maškŕt a keby som k jedlu prestrel nádherný stôl, ale nemal by

som lásku k svojej rodine, nebol by som ničím iba kuchárom.

Keby som pomáhal v charitnej jedálni, v domove dôchodcov spieval

koledy a všetok svoj majetok minul na blahobyt, ale nemal by som piesne pre

svoju rodinu, nič by mi to neosoţilo.

Keby som ozdobil vianočný stromček ţiariacimi anjelmi a

háčkovanými hviezdami, zúčastnil sa tisícich osláv a v zbore spieval kantáty,

ale nemal by som v srdci Jeţiša Krista, tak som nepochopil, o čo vlastne ide.

Láska prerušuje pečenie kvôli objatiu dieťaťa.

Láska necháva bokom ozdoby kvôli pobozkaniu manţelského partnera.

Láska je priateľská napriek náhleniu a stresu.

Láska nezávidí iným ich domácnosť s vyberaným vianočným porcelánom a

priliehavými obrusmi.

Láska neokrikuje deti, aby uhli z cesty, ale je vďačná, ţe sú a ţe môţu

stáť v ceste.

Láska nedáva iba tým, ktorí môţu niečo vrátiť, ale s radosťou obdarúva práve

tých, ktorí darčekom odpovedať nemôţu.

Láska všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrţí.

Láska nikdy nezanikne.

Videohry sa rozbijú, perlové retiazky sa roztrhnú, tenisové rakety sa polámu,

ale dar lásky zostáva...

Farský spravodaj

Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 40 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom:

Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, jan.poltak@mil.sk, tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431

Ing. Robert Galoš, robert.galos@mil.sk, tel: 472233 alebo 0905/575738 Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Obrázok na zadnej strene : http://airmaria.com

Kontakt Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia

VÚ 1115 Zarevúca 2

034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Za príspevky ďakujeme Jozefovi Matúškovi, Andrejovi Kováčovi a členom skupiny S-6.

KRISTUS NÁŠ PÁN, KTORÝ OŢIARIL BETLEHEMSKÚ NOC SVOJÍM

PRÍCHODOM, NECH AJ VÁŠ ŢIVOT OSVETLÍ SVETLOM

RADOSTI, LÁSKY A POKOJA.