Organizačný výborIng. Vladimír Šiška, starosta obce – predseda

členovia: Eduard Borsík, pplk. Ing. Štefan Dlugoš,Ing. Rastislav Fandák, Tomáš Harmata, Mgr. Michaela Harmatová,

PaedDr. Mária Jagnešáková, Mgr. Richard Janoštín,PhDr. Marianna Janoštínová, Mgr. Ján Kaššák,

plk. JUDr. Ľubomír Lehotský, Ing. Juraj Majerčák,Patrik Matištík, Mgr. Zuzana Pilarčíková, Margita Prčová,

Mgr. Marta Šimičáková, Ľubomíra Škerdová, Mgr. Pavol Šroba,Mgr. Lucia Šrobová Lexmann, Mgr. Zuzana Šrobová,

pplk. Mgr. Jozef Tabačák, Ján Taraj, npor. Mgr. Tibor Turňa,Ing. Jozef Valek, Mgr. Gabriela Zámborská, PhDr. Miroslav Žabenský,

Ing. Vladimír Žák, Ing. Marián Železník, Rudolf Žuffa

Programová komisiaMgr. Pavol Šroba – predseda

členovia: Valéria Baláková, PhDr. Elena Beňušová,Pavla Ganobčíková, Ľubomír Jarolín, Mgr. Richard Janoštín,

Mgr. Ján Kaššák, Mgr. Oľga Žabenská, PhDr. Miroslav Žabenský,Daniela Žuffová

Programy uvádzajúMgr. Janka Černá, Elena Jakubovičová, Mgr. Richard Janoštín

OzvučenieRádio Regina Banská Bystrica

OsvetlenieObecný úrad Zuberec

Mediálni partneri

Partneri podujatia

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Obec HabovkaObecOravský Biely Potok

Oravské múzeumP. O. Hviezdoslavav Dolnom Kubíne

Oravské kultúrnestredisko

Dolný Kubín

ObecZuberec

3

Milí priatelia folklóru!

Medzinárodný sviatok fol-klóru a tradičnej ľudovejkultúry – Podroháčskefolklórne slávnosti, je naj-väčším kultúrnym poduja-tím na Orave a jednýmz najúspešnejších podujatína Slovensku.

Od svojho vznikuv roku 1976 sa festivalkoná každoročne v augus-te v Zuberci, uprostrednádhernej roháčskej príro-dy. Členovia folklórnychsúborov sa nám aj tento-raz budú prihovárať rečou,ktorú sa naučili naši pred-kovia v žiaľoch a rados-tiach, v rozkvitnutej jari, v horúcom lete, vo farbistej jesenii v treskúcich mrazoch. Započúvame sa do nádherných piesní,aby sme mohli precítiť krásu a vôňu svojho rodného kraja. Ľu-dové piesne, temperamentné tance, zvyky a obyčaje nášho ľuduby boli už teraz iba zabudnutím, keby nebolo nadšencov, ktoríich zbierali, zachovávali a prostredníctvom folklórnych súbo-rov oživovali. Šírenie kultúrnych tradícií je záslužná a neľahkápráca, ktorá sa dá robiť len s veľkým zanietením a otvorenýmsrdcom.

Na tohtoročnom festivale budú prezentované aj tri atribútyľudovej kultúry Slovenska, ktoré sú zapísané do Reprezentatív-neho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,a to gajdy a gajdošská kultúra, Terchovská muzika a modrotlač.Dve z nich sú už zapísané aj do zoznamu nehmotného kultúr-neho dedičstva ľudstva UNESCO.

V areáli Múzea oravskej dediny je aj tentoraz oravský tra-dičný jarmok oživených remesiel. Jeho jubilejný, 25. ročník,ozdobí výstava modrotlače na Orave.

Príprava festivalu je vždy náročná a nie je možná bez zod-povednej a obetavej práce množstva nadšencov, organizáto-rov, prípravného výboru, pracovných komisií, technického per-sonálu i štedrých sponzorov. K tomu samozrejme patrí prípravaprogramov, ktorých hlavnými aktérmi sú folklórne súbory a sku-piny. Preto moje úprimné a srdečné poďakovanie patrí všetkýmtým, ktorí sa o 41. sviatok folklóru pod Roháčmi pričinili.

Prajem všetkým účastníkom 41. Podroháčskych folklórnychslávností príjemný pobyt pod Roháčmi, v našej obci, účinkujú-cim vydarené vystúpenia a všetkým príjemné umelecké zážit-ky.

Ing. Vladimír Šiškastarosta obce Zuberec

4

Vážené dámy, vážení páni, milovníci tradícií a kultúry,

malebnou dedinkou Zu-berec sa budú niesť tónyľudovej hudby sprevádza-né spevom a tancom pripríležitosti konania už41. ročníka Podroháč-skych folklórnych slávnos-tí. Orava tak opäť ožijekrásou folklóru aj vďakaslovenským a zahranič-ným umelcom. Jedinečnébohatstvo, ktoré pre nászachovávali predchádza-júce generácie, ožíva kaž-doročne aj vďaka týmtoslávnostiam organizova-ným už dlhých 40 rokov.

Ľudové zvyky a tradície tvoria neoddeliteľnú súčasť nášhonároda, dedia sa z pokolenia na pokolenie a vytvárajú putok nášmu domovu, Žilinskému kraju. Sú to tradície našich pred-kov, starých otcov a materí, ktoré sa rokmi doslova vyšperkova-li a stali sa tak vzácnymi pokladmi slovenských dejín. Sme po-vinní uchovávať ich pre nastávajúce pokolenia, lebo je to jed-na z trvalých hodnôt a vzácnych pilierov budovania krásya ľudskosti.

Aby zvyky a tradície, ktoré sú súčasťou nášho kultúrnehodedičstva a nášho národa, neostali zapadnuté prachom, je po-trebné ich oživovať. A oravský región je na to ako stvorený.Nádherné prírodné scenérie, oravské doliny, pohoria, kultúrnea historické pamiatky, bohatá a zaujímavá história. Podroháč-ske folklórne slávnosti sú príležitosťou na pripomenutie si živo-ta našich predkov. Poďme si teda spoločne pripomenúť našuhistóriu.

Vážení priaznivci folklóru,

verím, že si z tohto festivalu odnesiete veľa nevšedných zážit-kov, aké nám dokáže sprostredkovať iba výnimočná hudbaa nádherný tanec. Prajem Vám, aby ste sa dobre bavili, precítilia vychutnali si atmosféru oslavy folklóru tu na Orave. Zároveňby som rád poďakoval všetkým, ktorí sa každý rok podieľajú naorganizovaní festivalu a sprostredkovávajú nám tak túto jedi-nečnú atmosféru. A tiež folkloristom, ktorí s láskou a úctouudržiavajú tradície našich predkov. V mene spoluorganizáto-rov prajem Podroháčskym folklórnym slávnostiam, aby sa imopäť podarilo vyčariť úsmev na tvárach a pokoj v srdciachvšetkým ich návštevníkom.

Ing. Juraj Blanárpredseda Žilinského samosprávneho kraja

5

OBEC ZUBERECŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

ORAVSKÉ KULTÚRNE STREDISKOORAVSKÉ MÚZEUM P. O. HVIEZDOSLAVA

OBCE ORAVSKÝ BIELY POTOK A HABOVKApozývajú na

MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL

4141414141..... PODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁVNOSTIVNOSTIVNOSTIVNOSTIVNOSTI5. – 7. augusta 2016 Zuberec – Brestová

PROGRAM

PIATOK 5. AUGUST 2016Oravský Biely Potok

18.30 HRAJTE MI HUSLIČKYĽudové hudby vyhrávajú po dedine

Športové ihrisko

19.00 PRIVÍTANKAÚčinkujú: detský folklórny súbor a ženská speváckaskupina z Oravského Bieleho Potoka

20.00 V TOM BIELOM POTOKUÚčinkujú: krajanské súbory SPIŠ (Poľsko) a ZAOLZI(Česko), SAEY YONA (Izrael), Studencki ZespółGóralski SKALNI Uniwersytetu Rolniczegow Krakowie (Poľsko), GUSLE KIKINDA (Srbsko)

22.00 TANEČNÁ ZÁBAVA

Kultúrny dom Zuberec

19.00 – 20.00 MUZIKANTSKÉ PÓDIUMĽudová hudba FS ORAVAN z Nižnej a detská ľudováhudba STRUNA zo Zuberca

20.00 – 23.00 TANEČNÁ ŠKOLAVedie: PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINAzo ZubercaSpoluúčinkujú: FS TERCHOVEC a Ľudová hudbaMartinky Bobáňovej z Terchovej

23.00 – 01.00 ĽUDOVÁ VESELICAVedie ľudová hudba STRUNA

SOBOTA 6. AUGUST 2016Múzeum oravskej dediny

11.30 MODROTLAČ NA ORAVEOtvorenie výstavy modrotlače Mateja Rabadu

12.00 MANGEĽ Z VELIČNEJUkážky technického zariadenia mangľa a výrobymodrotlače v Múzeu oravskej dediny

12.30 TLAČENINA Z VELIČIANSKEJ FARBIARNEFragmenty z Oravského múzea P. O. HviezdoslavaPríprava, scenár, réžia: Elena Beňušová

6

13.30 NA ZVONICI ZVONIASprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátruUvádza: Richard Janoštín

Amfiteáter

14.00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 41. PFSPrezentácia účinkujúcich, príhovor starostu obce,Zuberčania

14.30 VESELO NA BRESTOVEJÚčinkujú: folklórne súbory HORNÁD z Košíc,ORAVAN z Nižnej a detský folklórny súborORAVANČEK pri ZUŠ NižnáPríprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

15.30 ZO ŠLABIKÁRA…Program detských folklórnych súborov z Oravy a ichhostíÚčinkujú: detské folklórne súbory KAŠUNKAz Rabčíc, PILSKO z Oravského Veselého, VIENOK zoŠtefanova nad Oravou, ROHÁČIK zo Zuberca,GORAL z Hladovky, PODBIELAN z Podbiela,LOKČAN z Lokce a gajdošská ľudová hudba zoSihelnéhoPríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský, PavlaGanobčíková

16.45 KRAJANIA I.Program súborov a sólistov Slovákov žijúcichv zahraničíÚčinkujú: krajanské folklórne súbory ZAOLZI (Česko)a SPIŠ (Poľsko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

17.30 KEĎ JA PÔJDEM NA ORAVU NA VIKUProfilový program folklórnych kolektívov z TerchovejÚčinkujú: FS TERCHOVEC, DFS TERCHOVČEK,ĽH Martinky Bobáňovej, ŽSS PODOLIE, HeligonkáriMiloša Bobáňa a Terchovský orchester ludovýchnástrojovPríprava, scenár, réžia: Miloš Bobáň

18.30 GAJDY – O NÁSTROJI ZNÁMOM I NEZNÁMOMProgram o slovenskej gajdošskej kultúre zapísanejv UNESCOÚčinkujú: folklórna skupina BAŽALIČKA z Plachtiniec– Príbeliec, MAGURA zo Sihelného, Ľudová hudbaGAJDOŠSKÍ TROGÁRI z Veľkého Zálužia,POLHORSKÁ MUZIKA a DSS STUDNIČKA z OravskejPolhory, GAJDOŠSKÁ MUZIKA z Kysúc, DĽHGOLUSKA a Adrián Matis z Oravskej Polhory a sólistiJozef Kostúr z Podkoníc, Martin Tesák z PohronskejPolhory a Ľubomír Tatarka zo Slovenskej ĽupčePríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský

19.30 PODVEČER NA BRESTOVEJÚčinkujú folklórne súbory: GUSLE KIKINDA (Srbsko),Studencki Zespół Góralski SKALNI UniwersytetuRolniczego w Krakowie (Poľsko) a SAEY YONA (Izrael)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

7

20.30 POĽANA, POĽANA ...Profilový program jubilujúceho folklórneho súboruPOĽANA zo ZvolenaRéžia: František Chudý

22.00 – 24.00 NA LÚKE PRI KOLIBESpievajte a tancujte pri ľudovej hudbe STRUNAPríprava: Richard Janoštín

NEDEĽA 7. AUGUST 2016

8.30 STUDENOU DOLINOU FURMANI IDÚSviatočná furmanka spod Klimkovho vŕšku do Zubercaa Múzea oravskej dediny v BrestovejPríprava: Pavol Šroba

Múzeum oravskej dediny

9.00 SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA

Amfiteáter

10.30 VITAJTE V ZUBERCIÚčinkujú: DFS ROHÁČIK a PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca, folklórna skupinaBUČNÍK z Habovky a ženská spevácka skupinaz Oravského Bieleho PotokaPríprava, scenár, réžia: Daniela Žuffová

11.00 NA FAŠIANGY A VEĽKÚ NOCScénický program oravských folklórnych skupín,ľudových hudieb a sólistovÚčinkujú: folklórne skupiny PÁRNIČAN z Párnice,RABČIČANKA z Rabčíc, KÝČERA zo Zázrivej,PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca,folklórna skupina z Brezovice a spevácka skupinaSENKOVÁ z PodbielaPríprava, scenár, réžia: Oľga Žabenská, ValériaBaláková

12.15 KRAJANIA II.Program súborov a sólistov Slovákov žijúcichv zahraničíÚčinkujú: krajanské folklórne súbory ZAOLZI (Česko)a SPIŠ (Poľsko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

13.00 NAŠE NÔTYProgram detských folklórnych súborov a detskýchľudových hudieb Žilinského samosprávneho krajapod záštitou jeho predsedu Juraja BlanáraÚčinkujú: detské folklórne súbory TERCHOVČEKz Terchovej, TURIEC z Martina, TRNKÁRIKzo Žaškova, LIPTÁČIK z Ružomberka, KELČOVANz Čadce a detské ľudové hudby STRUNA zo Zuberca,Dievčatá spod Bučníka z Habovky a OSTRVKAz NižnejPríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský

14.00 ŽELEZIARTakáto tato naša noutaHudba, spev a tanec z regiónov Abov, Šariš a ZemplínAutor: Vladimír Urban

8

15.15 ZÁVEREČNÝ PROGRAMÚčinkujú: folklórne súbory ORAVAN Senior z Nižnej,SAEY YONA (Izrael), POĽANA zo Zvolena, ZITARINI(Lotyšsko), TERCHOVCI (FS Terchovec, DFSTerchovček, ĽH Martinky Bobáňovej, ŽSS Podolie,Heligonkári Miloša Bobáňa, Terchovský orchesterludových nástrojov), GUSLE KIKINDA (Srbsko),HORNÁD z Košíc, Studencki Zespół Góralski SKALNIUniwersytetu Rolniczego w Krakowie (Poľsko)a folklórna skupina BAŽALIČKA z Plachtiniec –PríbeliecPríprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

SPRIEVODNÉ PROGRAMY V MÚZEU ORAVSKEJ DEDINY

25. ORAVSKÝ TRADIČNÝ JARMOK OŽIVENÝCH REMESIEL

ZAHRAJ SI KTO CHCEŠOtvorená scéna pre začínajúcich či zdatnýchmuzikantov, folklórne kolektívy a sólistovNedeľa 7. august 2016 13.00 – 16.00

MODROTLAČ NA ORAVEvýstava, objekt č. 16 – Dolná Lehota

OBRAZY SRDCAVýstava fotografií inšpirované Oravou z ruky fotografaPetra Berčíkavýstava, objekt č. 10 – Hrnčiarska pec

ALTERNATÍVA NEPRIAZNIVÉHO POČASIAProgramy sa uskutočnia v kultúrnych domochv Oravskom Bielom Potoku (piatok) a v Zuberci.

Zmena programu vyhradená!

CENY DENNÉHO VSTUPNÉHOZákladné: 5 €Zľavnené: 2 € (deti 6 – 15 rokov, držitelia preukazu ZŤP –s preukazom ZŤP, dôchodcovia nad 70 rokov)Deti do 6 rokov majú vstup zdarma.Vstupenka je platná aj do Múzea oravskej dediny.Vstup aj na kultúrne poukazy.

PREDPREDAJ VSTUPENIEK A INFORMÁCIEObecný úrad ZuberecTel.: 043/5395 103, 5321 020, fax: 043/5395 359e-mail: pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.skwww.pfs.zuberec.skTuristická informačná kanceláriaTel.: 043/5395 197e-mail: tik@zuberec.sk

DÔLEŽITÉ UPOZORNENIEV nedeľu 7. 8. 2016 v čase od 9.00 do 18.00 hod. budeúplná uzávierka cesty zo Zuberca do Roháčov. Zo Zubercado areálu festivalu premáva bezplatná kyvadlová doprava.

9

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016Múzeum oravskej dediny

11.30 MODROTLAČ NA ORAVEOtvorenie výstavy modrotlače Mateja Rabadu

Matej Rabada sa narodil a žije v Dolnom Kubíne. Študovalna Strednej škole úžitkového umenia v Ružomberku, odbor tex-tilné výtvarníctvo. Toto zameranie mu predurčilo aj zameraniena Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde študovalna katedre textilu a naďalej sa venoval tlači a navrhovaniu dezé-nov.

V roku 2012 sa na základe viacerých podnetov začal zaují-mať o modrotlač, najmä z technologického hľadiska. Už v roku2013 sa mu podarilo v provizórnych podmienkach vyrobiť vlast-né modrotlačové plátno. Tento malý úspech sa stal podnetompre vytvorenie projektu „Modrotlač Matej Rabada“, ktoréhohlavným cieľom bolo obnovenie výroby modrotlače na Sloven-sku, ale aj šírenie povedomia o tejto technike prostredníctvomprednášok a workshopov.

Hlavný cieľ sa mu podarilo naplniť v roku 2015, kedy spus-til prevádzku svojej novovybudovanej farbiarskej dielne v Pár-nici na Orave. Od 1. 1. 2016 získal na výrobu modrotlače živ-nostenské oprávnenie, a tak sa modrotlač stala jeho oficiálnyma jediným živobytím a podarilo sa mu oficiálne oživiť výrobumodrotlače na Slovensku.

Má pripravených asi 35 tradičných vzorov, ktoré pochá-dzajú z modrotlačiarenských dielní z Oravy, prevažne z Velič-nej. Tam pôsobila aj rodina Páltikovcov, ktorých dielňa fungo-vala do roku 1956, a ktorých drevené formy a vzorkovnice súuložené v depozite na Oravskom hrade. Namiesto tradičnýchdrevených foriem používa sieťotlač. Či sa pri výrobe modrotla-če používajú tradičné drevené formy alebo sieťotlač, stále je topoctivá ručná výroba.

Najväčšou inšpiráciou pre majstrov modrotlačiarov v mi-nulosti bola príroda a tou sa inšpiruje aj Matej Rabada. Jehoobľúbeným vzorom je bodliak.

10

Žena zo Zázrivej v modrotlačovej suknia zástere s vyväzovaným vzorom na hrčku.Archív Oravského múzea.

OBRAZY SRDCA – NÁVRATYVýstava fotografií inšpirovaných Oravou z rukyfotografa Petra BerčíkaVýstava, objekt č. 10 – Hrnčiarska pec

Fotograf Peter Berčík pochádza z Čierneho Balogu – Cham-rovej. Fotografovaniu sa venuje 48 rokov. Miluje folklór a rádfotí ľudí v krojoch. Priestor pre jeho záľubu mu ponúkajú naj-mä folklórne festivaly a ich zákulisie. Vášeň zachytiť okamih nafotografiu ho pred desaťročiami priviedla aj na Oravu. Výberz jeho tvorby je vystavený v „prírodnej galérii“, na objekte hrn-čiarskej pece z Trstenej, v Múzeu oravskej dediny.

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

12.30 TLAČENINA Z VELIČIANSKEJ FARBIARNEFragmenty z Oravského múzea P. O. HviezdoslavaPríprava, scenár, réžia: Elena Beňušová

Ľudová modrotlač – farbenie a potláčanie plátna na Orave

Už koncom 17. storočia začína na Oravu prenikať mod-rotlač, farbenie plátna indigom na modro. Prvý mangeľ a sú-časne i farbiareň vybudoval na hornej Orave v Orávke v roku1690 Bernolák zoSlanice. Pavol Berno-lák sa vyučil a zdoko-nalil vo farbiarstve naSpiši od prisťahova-ných nemeckých prí-slušníkov. Orava bolav tom čase v produk-cii domáceho plátnana druhom mieste poSpiši. Od 18. storočiaboli mangle a farbiar-ne vybudované hlav-ne v severnej časti re-giónu: Slanica, Ústie,Osada, Zubrohlava,Klin, Jasenica, Ná-mestovo, Tvrdošín,Dlhá, Trstená, Vav-rečka. Na dolnej Ora-ve pracovali mod-rotlačové dielnev Dolnom Kubíne, Párnici a Veličnej. Približne v 16 oravskýchfarbiarňach v Slanici a v Orávke potláčali plátno dovážanéz Turca aj z Liptova.

Na Orave mala najdlhšiu pôsobnosť farbiareň Páltikovcovvo Veličnej, a to až do roku 1956. Páltikovci sa zamerali namodrotlač s bielym vzorom. Menej používali dvojfarebný vzor,tzv. „passer“, pri ktorom, na rozdiel od bieleho vzoru, potlače-né plátno ponorili do kypy iba 2-krát, čím sa zafarbilo na svetlomodrý odtieň. Takto zafarbené plátno nechali uschnúť, znova

11

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

14.30 VESELO NA BRESTOVEJÚčinkujú: ORAVAN z Nižnej, detský folklórny súborORAVANČEK pri ZUŠ Nižná, HORNÁD z KošícPríprava, scenár a réžia: Ľubomír Jarolín

Hej, veselo, veď práve začíname! Tento program už tradič-ne patrí predstaveniu niektorého z folklórnych súborov domá-cej folklórnej scény. Dnes nás trochu navnadia na ďalšie dianiev Brestovej folklórny súbor Oravan z Nižnej so svojimi nasle-dovníkmi – dievčatami zo súboru Oravanček, ktorý pracuje priZákladnej umeleckej škole v Nižnej. Táto škola nedávno získa-la čestné pomenovanie po miestnom učiteľovi hudby a spevu,vedúcom mnohých speváckych zborov, Vendelínovi Habovštia-kovi. V programe sa predstaví ako prvý z cezpoľných hostífolklórny súbor Hornád z Košíc.

ORAVAN z NižnejPrvopočiatky činnosti súboru sa datujú do roku 1952, ob-

novenie činnosti do roku 1972. Za roky svojej existencieORAVAN absolvoval množstvo domácich i zahraničných vy-stúpení a festivalov, z ktorých má aj veľa významných ocenení.Na Podroháčskych folklórnych slávnostiach má Oravan domov-ské práva, veď účinkoval v programoch takmer všetkých roční-kov. Ponúka predovšetkým hudbu a tance z dolnej i hornejOravy, ale i z Kysúc, Liptova, Podpoľania, Horehronia, Myjavy,Zemplína a Šariša a ako perličku cigánsky tanec, s ktorýmv roku 1999 zvíťazil na medzinárodnom súťažnom festivale

potlačili iným vzorom, ktorý pekne zapadol do vzoru prvého.Najčastejšou kombináciou boli kvietky s lístkami. Z Páltikov-skej tlačiarne bola u žien obľúbená modrotlač so zeleným vzo-rom, z ktorej šili sukne „tlačienky“. Modrotlač s hustým žltýmvzorom robil Ján Páltik pre Važtianky v roku 1931, kedy celáobec vyhorela. Pre Oravu žltý vzor nerobil. Páltikovci častofarbili domácky vyrobené plátno na modro, bez vzoru. Abydosiahli naviac lesk – „gľanc“, pridávali do škrobu loj. Farbiliaj „vyväzované“ plátno. Vyväzovacia technika bola známa od-pradávna, nakoľko tento spôsob mechanickej rezervy patrík najprimitívnejším začiatkom ľudového výtvarného prejavu.Vyväzované plátno používali ženy zo Zázrivej, ktoré boli me-nej náročné a obľubovali zvlášť na zásterách – „väzaných zá-ponách“ – popri čačkavých vzoroch, vzor na „hrčku“. Tentovzor si chodievali samé viazať k farbiarovi Jánovi Páltikovi predfarbením.

Modrotlač pretrvala na Orave celé dve storočia. Až do dru-hej polovice 20. storočia bola obľúbeným a pomerne lacnýmmateriálom pri zhotovovaní najmä ženského ľudového odevu.V bytovom textile sa uplatnila na perinové oblečenie. V zbier-kovom fonde Oravského múzea sa zachovala nielen bohatákolekcia modrotlačových foriem, ale aj široká škála modrotla-čových sukní, záster, šatiek a perinových obliečok, ktoré sa po-užívali na celej Orave.

Elena Beňušová

12

v španielskom Cantonigros. Účinkoval na mnohých folklórnychslávnostiach po Slovensku, na festivaloch v Nemecku, Ho-landsku reprezentoval Slovensko vo Francúzsku, Španielsku,Taliansku, Grécku, Turecku, v krajinách bývalej Juhoslávie, naUkrajine, v Maďarsku, Poľsku, Českej republike, Rakúsku,v Belgicku a Luxembursku, v Izraeli, v Brazílii.

Umeleckým vedúcim a choreografom súboru jeho dlhoroč-ný a ešte stále aktívny tanečník, sólista a tanečný pedagóg Ľu-bomír Jarolín. Práve on sa už vyše 40 rokov stará o výchovumladých tanečníkov.

Vedúci súboru: Ľubomír JarolínVedúci ĽH: Katka Cabanová, Peter Pilarčík

ORAVANČEK pri ZUŠ NIŽNÁČlenmi súboru sú deti z Nižnej a Medvedzia vo veku od

4 do 15 rokov. Sú žiakmi tanečného odboru Základnej umelec-kej školy v Nižnej. Ako detský folklórny súbor pôsobia od roku2011, kedy sa po prvýkrát predstavili folklórnym pásmom „Za-hrajme sa na vojakov“ na prehliadke Oravské krpčeky v Niž-nej. Hudobne ich často sprevádza ľudová hudba Ostrvka, kto-rá rovnako pôsobí pri domácej umeleckej škole v Nižnej.

Vedúci súboru: Miroslava Malatinková, Ľubomír Jarolín

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

15.30 ZO ŠLABIKÁRA…Program detských folklórnych súborov z OravyPríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský, PavlaGanobčíková

Adam v škole nesedel, abecedu nevedel...

Kto by nepoznal básničku, ktorú sme sa v škole učili. Bolav každom šlabikári. Naše deti počas prázdnin zablúdili do ško-ly a v lavici jeden taký našli. A čo sa stalo, keď sa doň začítali?Odpoveďou je program plný hier, spevu, tanca, detských bás-ničiek a vyčítaniek. Programy detských folklórnych súborov súsúčasťou dramaturgie Podroháčskych folklórnych slávností užod ich druhého ročníka. Veď práve detský svet plný poznáva-nia, šantenia a radosti vie u diváka vyčariť nielen úsmev, alei potlesk a uznanie.

V programe sa predstavia:

Detský folklórny súbor Vienok zo Štefanova nad OravouVedúci: Zuzana Čierna, Zuzana BučekováNázov programu: Aká bola dávna škola

Vienok v súčasnej podobe pôsobí v obci Štefanov od roku2013. Jeho programový repertoár je výrazne ovplyvnený ľudo-vými obyčajami, pracovnými zvykmi a remeslami z rodnej obcei blízkeho okolia. I keď je Štefanov vnímaný ako plátenníckaobec, v minulosti tu pôsobili aj zručné čipkárky, tesári, mlyná-ri. Dospelí Štefanovci sa venovali svojim remeslám, každoden-nej robote na poliach a deti, ak im práve nepomáhali, sa zasvenovali svojim hrám alebo chodili do školy na Horný Štefa-

13

nov. Aká bola v Štefanove dávna škola? Ukážu v programe šte-fanovské deti.

Detský folklórny súbor Lokčan z LokceVedúci: Juraj Vjatrák, Marek KramarčíkNázov programu: Píšťalky

Detský folklórny súbor Lokčan je súčasťou folklórnej skupi-ny Lokčan z Lokce. Skupina združuje 50 členov – deti, mládeža dospelých, ktorí pod vedením Juraja Vjatráka oživujú v obciľudové zvyky a tradície. Zoskupenie pôsobí od roku 2014. Vy-

stupuje na rôznych obecných podujatiach, organizuje ľudovéveselice, tradičné páračky, veľkonočné oblievačky, šibačky, via-nočné koledovanie, betlehemské hry.

Skupina námety na program zbiera aj navštevovaním star-ších Lokčanov, ktorí si veľmi radi zaspomínajú, ako sa žilo ke-dysi. Vystúpenia sa tak stávajú pestrejšími a zaujímavejšími.

Detský folklórny súbor Kašunka z RabčícVedúca: Valéria BalákováNázov programu: Moja bába

Detský folklórny súbor Kašunka založila v roku 1982,v snahe zachovať a rozvíjať ľudovú kultúru obce u jej najmlad-ších obyvateľov, učiteľka Valéria Baláková po svojom návratez iného učiteľského pôsobiska. Ako dcéra známeho rabčické-ho muzikanta, primáša Jána Kolčáka, chcela podchytiť mladéspevácke i tanečné talenty a ďalej ich rozvíjať. Súbor od začiat-ku svoju činnosť zameriava na spracovávanie pôvodnéhofolklórneho materiálu obce a okolia, v ktorom dominuje bez-prostredný prejav detí, hry, spev a tanec so sprievodom ľudovejhudby. Mnohé piesne a zvyky, ktoré sa generácie detí naučiliv súbore, sa udomácnili takmer v každej rodine v obci. V roku1986 bol súbor posilnený o detskú ľudovú hudbu Studženka,ktorá sa ako súčasť detského folklórneho súboru, ale i samo-statne predstavila na mnohých podujatiach. Detský folklórnysúbor Kašunka má v súčasnosti 30 členov. Deti z Rabčíc po-znajú javiská folklórnych festivalov nielen v Zuberci a inde na

14

Orave, ale aj v Detve, Likavke, Kokave, Bratislave i v Poľsku.Kašunka viackrát nahrávala pre Slovenský rozhlas a spev detíje zdokumentovaný i na CD.

Detská gajdošská ľudová hudba zo SihelnéhoVedúci: Peter GrižákNázov programu: Veselo na Sihelských lúkach

Detský folklórny súbor Podbielan z PodbielaVedúca: Martina OrčíkováNázov programu: Zahrajme sa na barany

Na začiatku Studenej doliny, v Podbieli, od novembra 2007tancujú deti v súbore Podbielan. Súbor obnovil svoju činnosťpo 9-ročnej prestávke na podnet nadšenca Pavla Tmáka a zapomoci obecného úradu. Umelecký chod súboru zabezpečujeMartina Orčíková. V súbore, ktorý sa zúčastňuje vystúpenív obci a na regionálnych festivaloch a detských súťažiach, účin-kujú deti od 4 do 15 rokov. Úspech u divákov mali programovébloky Na kováčov, Regrúti z Podbiela, ale i Zahrajme sa nabarany, ktorý podbielanské deti uvedú v programe. Staršia ta-nečná zložka Podbielana tancuje aj tance z iných regiónov Slo-venska.

Detský folklórny súbor Goral z HladovkyVedúca: Anna HarmatováNázov programu: Goralské tance z Hladovky

Folklórny súbor v Hladovke založili miestni nadšenci Šte-fan Bonk a Emília Dudzíková ešte v roku 1937. Súbor bol aktív-ny najmä v rokoch 1950 – 1980, kedy ročne absolvoval i nie-koľko desiatok vystúpení. Od roku 1952 až do roku 1975 boljeho vedúcim učiteľ Peter Jurči. On a Viktor Garbiar 15. febru-ára 1957 založili pri Základnej škole v Hladovke detský folklórnysúbor Goral. Jeho členmi sa stali deti z Hladovky, Suchej Hory,neskôr i z Vitanovej. Od roku 1963, po odchode učiteľa Vikto-ra Garbiara na inú základnú školu s prácou v súbore PetroviJurčimu aktívne pomáhala jeho manželka Anna.

Počas svojej 59-ročnej činnosti získal Goral celý rad úspe-chov. Účinkoval na mnohých folklórnych festivaloch, ale ajv niekoľkých televíznych programoch. Napríklad v dokumen-toch Goralská svadba a Detský rok, nahrával pre Českosloven-ský rozhlas v Bratislave i Banskej Bystrici. Po takmer 40-ročnejpráci Petra a Anny Jurčiovej prevzala vedenie súboru v roku1992 učiteľka Janka Kučková, ktorá so súborom pracovala aždo roku 1996. V období rokov 1996 – 2002 Goral viedol Miro-slav Jurči, neskôr Jana Vlčáková. Súčasnou vedúcou súboru jeAnna Harmatová. Aj pod jej vedením sa súbor a jeho ľudováhudba stali laureátmi celoštátnych súťaží detského hudobnéhofolklóru.

15

Detský folklórny súbor Pilsko z Oravského VeseléhoVedúci: Pavla a Serafín GanobčíkovciNázov programu: Na studienky

Detský folklórny súbor Pilsko z Oravského Veselého vzni-kol v roku 1972. Od začiatku ho vedú Pavla a Serafín Ganobčí-kovci. Počas svojej existencie sa zúčastnil takmer všetkých vý-znamných folklórnych festivalov na Slovensku a získal mnohoocenení. Niekoľkokrát získal hlavnú cenu na Celoštátnom det-skom folklórnom festivale v Prešove i v Trenčíne. Na Podpo-lianských folklórnych slávnostiach v Detve bolo Pilsku udele-né 1. miesto v roku 1987 i 1991, na medzinárodnom folklór-nom festivale v Strážnici v roku 1993 získalo ocenenie Laureátfestivalu. DFS bol pozvaný na 1. svetový festival detského fol-klóru, ktorý sa konal v roku 1992 v Luhačoviciach. Niekoľko-krát účinkoval v televízii, nahrával v Slovenskom rozhlasea vydal aj vlastné CD s názvom Ganobčíkovci a DFS Pilsko.Súbor sa vo svojom repertoári zameriava na spracovanie ľudo-vých hier, zvykoslovia a tancov z rodnej obce i okolia. Od svojhovzniku vychádza z celoslovenského hnutia Pri prameňoch krá-sy, do ktorého sa zapojil pri vyhľadávaní a tvorbe repertoáru.Deti z Pilska v piesňach, hrách, riekankách uchovávajú goral-ské nárečie, ktoré pomaly zaniká, ale hlavne oživujú ľudovétradície svojho rodného kraja.

Detský folklórny súbor Roháčik zo ZubercaVedúca: Daniela ŽuffováNázov programu: Povedačky povedavé

Detský folklórny súbor Roháčik zo Zuberca bol založenývo februári 1992 Danielou Matištíkovou – Žuffovou a Danie-lou Blažekovou – Krúpovou, členkami Podroháčskej folklórnejskupiny. Prvý program uviedli na estráde v roku 1992. OdvtedyRoháčik vo svojich programoch rozdáva radosť, smiech, spevi poučenie. Od roku 1995 je vedúcou súboru a tvorkyňouprogramov Daniela Žuffová. Najúspešnejší rok pre Roháčik bolrok 1999, keď ako jediný postúpil z krajskej prehliadky na ce-

16

loštátny festival detského folklóru. Svojimi vystúpeniami pote-šil Roháčik divákov na festivaloch vo Východnej, Lúčkach, kaž-doročne na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Bresto-vej, zúčastňuje sa regionálnych a krajských prehliadok, vystu-poval po Slovensku, Poľsku, Čechách, ba aj v Kanade.

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

16.45 KRAJANIA I.

NEDEĽA 7. AUGUSTA 2016

12.15 KRAJANIA II.Program súborov a sólistov Slovákov žijúcichv zahraničíÚčinkujú: krajanské folklórne súbory SPIŠ (Poľsko)a ZAOLZI (Česko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

Program Krajania sa na Podroháčskych folklórnych slávnos-tiach objavuje iba po druhý raz. Zámerom programovej komi-sie však je, aby sa stal pevnou súčasťou slávností. Ako napove-dá samotný názov, v programe vzniká priestor pre folklórnesúbory našich krajanov žijúcich v zahraničí, prípadne pre za-hraničné súbory, ktoré sa venujú prezentácii slovenského fol-klóru. Z kategórie tých prvých to je v tomto roku súbor SPIŠz Nowej Bialej v Poľsku a druhú kategóriu reprezentuje súborZaolži z Jablunkova, ktorý je súborom poľskej národnostnejmenšiny žijúcej v Českej republike.

Folklórny súbor SPIŠ (Poľsko)

Bolo to v roku 1948, keď František Chalupka a Ján Cervasv Nowej Bialej založili folklórny súbor. Pomáhal im v tom uči-teľ Koloman Sobko. Ako prví začali organizovať miestnych oby-vateľov k vzniku folklórneho zoskupenia. Po nich túto úlohuneskôr zdedil Jánov syn Emil Cervas, po ktorom prebral žezloFrantišek Kurnát a napokon sa tejto úlohy ujal Jozef Majerčak,ktorý sa súboru venuje už takmer tridsať rokov. Každý vedúci

17

vniesol do činnosti nielen svoje úsilie prenášať tradície a zvykynovobeľanského ľudu na ďalšiu generáciu tanečníkov, spevá-kov či hudobníkov, ale aj svojrázny postoj k dedičstvu predkovi slovenskému národnému povedomiu.

FS Spiš má vo svojom repertoári tance a spevy zo severné-ho Spiša. Základnými tancami sú čardáš, polka, skrížená pol-ka, „mazur“ a valašský tanec. V programe má aj zvykoslovnépásma ako ohrávanie májov, páračky, priadky, svadobné pies-ne, čepčenie nevesty, pytačky a podobne. Súbor sa zapája doobecných slávností, spoločne s miestnymi požiarnikmi udržia-va tradíciu ohrávania májov v obci. Svoje umenie prezentujeobyvateľom pri rozličných príležitostiach, zúčastňuje sa nahodoch, či cirkevných sviatkoch. So svojím programom potešípublikum aj počas podujatí organizovaných Spolkom Slová-kov v Poľsku a vždy spestruje oblátkové stretnutie miestnej sku-piny.

Vedúci súboru: Jozef Majerčak

Folklórny súbor ZAOLZI (Česká republika)

Folklórny súbor ZAOLZI je súborom poľskej národnostnejmenšiny žijúcej v Českej republike. Pôsobí od roku 2001 primiestnej skupine Poľského kultúrno-osvetového zväzu v Jablun-kove na Morave. Od roku 2003 začal pracovať aj s deťmi voveku od 4 rokov, vďaka čomu vznikol viacgeneračný súbor.Spolupracuje s vynikajúcou goralskou hudbou Lipka z Jablun-kova.

Repertoár súboru ZAOLZI tvoria predovšetkým piesne a tan-ce Tešínskych Beskýd (gorolski), ale tiež zamutovské tancez regiónu Zemplín, goralské zo Suchej Hory a tance cikánské.Súbor pri tvorbe svojich programov spolupracuje s mnohýmichoreografmi z Čiech, Slovenska i Poľska. Napríklad cigánskytanec pre ZAOLZI choreograficky pripravil Ľubomír Jarolín.Repertoár tvoria melódie pochádzajúce z regiónu tešínskéhoSliezska, Slovenska, Maďarska, Moravy a Poľska.

V súčasnosti v súbore účinkuje do 50 tanečníc a taneční-kov, z ktorých je väčšia polovica detí.

Vedúci súboru a primáš: Chrystian HeczkoUmeleckí vedúci: Marcin a Dorota Filipczyk

18

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

17.30 KEĎ JA PÔJDEM NA ORAVU NA VIKUProfilový program folklórnych kolektívov z TerchovejÚčinkujú: FS TERCHOVEC, DFS TERCHOVČEK,ĽH Martinky Bobáňovej, ŽSS PODOLIE, HeligonkáriMiloša Bobáňa a Terchovský orchester ludovýchnástrojovPríprava, scenár, réžia: Miloš Bobáň

Program „Keď ja pôjdem na Oravu na viku“ prezentuje tra-dičnú terchovskú hudobno-tanečnú kultúru. To, čo Terchovcizdedili po svojich predkoch, citlivo odovzdávajú mladej gene-rácií folkloristov už skoro dve desiatky rokov. Detailne analy-zujú rôzne štýly spevu a inštrumentálneho prejavu jednotliv-cov i rôznych hudieb z kopaníc roztrúsených po všetkých čas-tiach Terchovej. Autenticita sa stala mementom ich práce a sna-žením do budúcna. V tomto programe divák uvidí všetko to, čoje pre Terchovú charakteristické.

Terchovská muzika, zaradená do zoznamu nehmotného kul-túrneho dedičstva ľudstva UNESCO, bude na našich slávnos-tiach reprezentovaná telesom s názvom „Terchovský orchesterludových nástrojov“, kde bolo spojených viac detských ľudo-vých hudieb, pôsobiacich pod vedením Miloša Bobáňa. Ne-smú chýbať detskí heligonkári, rarita Terchovej, ktorá žne úspechpo festivaloch na Slovensku i v Česku.

Tanečno-spevný prejav bude zastúpený od najmenších5-ročných detí až po mládež. Trávnice v podaní žien a dievčatprenesú diváka do čias skoro zabudnutých.

Profilový program folklórneho súboru Terchovec, detskéhofolklórneho súboru Terchovček, ženskej speváckej skupinyPodolie, Terchovského orchestra ludových nástrojov a Heligon-károv Miloša Bobáňa prinesie divákom to, čo Terchovú robíTerchovou a prečo sa oplatí v tomto uponáhľanom svete nachvíľu sa zastaviť a pookriať pri dobrej ľudovej piesni.

19

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

18.30 GAJDY – O NÁSTROJI ZNÁMOM I NEZNÁMOMProgram o slovenskej gajdošskej kultúre zapísanejv UNESCOÚčinkujú: folklórna skupina BAŽALIČKA z Plachtiniec– Príbeliec, MAGURA zo Sihelného, Ľudová hudbaGAJDOŠSKÍ TROGÁRI z Veľkého Zálužia,POLHORSKÁ MUZIKA a DSS STUDNIČKA z OravskejPolhory, GAJDOŠSKÁ MUZIKA z Kysúc, DĽHGOLUSKA a Adrián Matis z Oravskej Polhory a sólistiJozef Kostúr z Podkoníc, Martin Tesák z PohronskejPolhory a Ľubomír Tatarka zo Slovenskej ĽupčePríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský

Gajdy. Nástroj prinajmenej iný. Bez strún, bez klávesov.Iba akýsi mech a z neho trčiace píšťaly.Z kože zvieraťa, z dreva a z kovu.Nástroj mnohých remesiel.Citlivý na hru i naladenie.Gajdy. Nástroj s viac ako tisícročnou históriou, rozšírený natroch kontinentoch.Niekedy známy takmer na celom Slovensku.

A dnes? Kde stretnúť gajdoša dnes?Sú gajdy iba reliktom dávnej doby?Sú iba poblúznením odkrývačov tradície?

Zďaleka nie. História slovenského gajdošstva sa v čase ne-stratila. Iba vybledla. Zápisy kroník a archívov i staré vyobraze-nia gajdošov rozprávajú o niekoľko storočnej tradícii.

Organizované gajdošské hnutie na Slovensku začalo písaťtú svoju históriu už v 80. rokoch uplynulého storočia, kedy sav Slovenskom gajdošskom združení stretli záujemcovia o hruna gajdy. Iniciatíva v roku 1996 prerástla v organizovaný Cechslovenských gajdošov.

Výsledkom viacročných snáh slovenských gajdošov a ichpriaznivcov bol zápis gájd a gajdošskej kultúry na Slovenskuna Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Roz-hodli o tom členovia Medzivládneho výboru UNESCO na ochra-nu nehmotného kultúrneho dedičstva v Namíbii 2. decembra2015. V zozname malo Slovensko doposiaľ iba dva prvky.V roku 2008 bola na zoznam zapísaná fujara a jej hudbaa v roku 2013 pribudla Terchovská muzika.

Gajdy a gajdošská kultúra patria i Orave. Veď oravské bes-kydské goralské obce Sihelné a Oravská Polhora sú v súčasnos-ti jednými z posledných enkláv na Slovensku, kde v živote de-dinského spoločenstva majú svoje miesto i gajdy. Tie ako ar-chaické ľudové hudobné nástroje predstavujú jeden z najpô-vodnejších kultúrnych symbolov, ktoré identifikujú oblasť akojedinečnú a hudobne i štýlovo svojbytnú. Tradícia známychpolhorských a sihelských gajdošov však na prelome minuléhoa aktuálneho tisícročia zanikala. Gajdoši a výrobcovia JozefZboroň a Ján Ferneza, obidvaja vtedy už v pokročilom veku,

20

hrávali iba sporadicky, odkladali gajdy a s nimi i repertoár,muzikantský štýl a výrobné postupy gájd hlboko do truhlice.Hrozilo, že gajdošská hudobná tradícia na Orave zaniknea ostane iba v spomienkach a v nahrávkach…Nič by nebolo bez ľudí a ich chcenia napredovať. Z iniciatívyPolhorčanov a pracovníkov Oravského kultúrneho strediska sav roku 1999 stretlo na festivale v Sihelnom 9 gajdošov, abyodovzdali žezlo cechu Jozefovi Zboroňovi, majstrovi z Orav-skej Polhory. O dva roky zomrel. Neumrel však jeho gajdošskýštýl. Podobne ako po smrti významného sihelského gajdoša JánaFernezu. Z programu vznikol v súčasnosti trojdňový medziná-rodný festival Gajdovačka. Ich melódie sa nesú v mladých gaj-došoch a gajdošských ľudových hudbách ďalej. Cítenie k pod-state je silné. Až natoľko, že dnes v Oravskej Polhore a Sihel-nom pôsobí desiatka mladých gajdošov a päť gajdošských hu-dieb.

V programe sa predstavia:

Ľubomír Tatarka – Čalamacha zo Slovenskej Ľupče, cechmaj-ster Cechu slovenských gajdošov a tanečníci zo Slovenskej Ľup-če a Banskej Bystrice.

Narodil sa v BanskejBystrici 29. marca 1958,býva v Slovenskej Ľupči.Je vyučený automecha-nik, vodič, strojník sta-vebných strojov. Pochá-dza z rodu muzikantov.Už ako 12-ročný chla-pec vyrábal črpáky, píš-ťalky, valaský riad, po-tom fujarky. S JanomŠteskom (1948 – 1999)urobil gajdy podpolian-skeho typu, s JurajomDufekom aj inoveckéa oravské gajdy. Už oddetstva sa učil pesničkya melódie gájd, huslía heligónky od starých

rodičov, s ktorými bol v stálom kontakte. Veľkou inšpirácioupre neho boli a sú návštevy salašov v okolí Banskej Bystrice,rozhovory s bačami, valachmi a starými ľuďmi, zaznamenávasi texty piesní a ich spomienky. Na gajdách hrá už 35 rokov,prvý raz ako malý chlapec u Milana Štesku. Neabsolvoval hu-dobnú školu, učiť hrať sa chodil aj ku starému Michelíkovi,Plieštikovi, Huďanovi a k iným. Zúčastňoval sa stretnutí gajdo-šov v Lehote a všetkých ročníkov FSP v Detve, kde mal príleži-tosť poznať všetkých vtedy žijúcich gajdošov. Z týchto skúse-ností si vytvoril vlastný štýl, ktorý ďalej rozvíja. Spieva a hrápiesne z okolia Banskej Bystrice, Podkoníc, Priechodu, Lučatí-na, ale aj z okolia Hrochote, Poník, Detvy. Zúčastňuje sa folklór-nych slávností, kde aj účinkuje a využíva každú príležitosť stret-núť sa s priateľmi s podobnými záujmami.

21

MUDr. Martin Tesák z Pohronskej PolhoryNarodil sa 13. 2. 1950. Povolaním je lekár, chirurg, v sú-

časnosti obvodný lekár. Pochádza z muzikantskej rodiny, starýotec hral na husliach, kontrabase, otec a synovia na viacero

hudobných nástrojov(kontra, basa, klavír,fujara gajdy...). Vyrábafujary, píšťaly a gajdy.Prvýkrát do kontaktus gajdami prišiel na sa-lašoch v okolí BanskejBystrice, kde vyrastal.Počúval a obdivovalmelódie známych mu-zikantov z Hrochotea Poník. Jeho muzi-kantskou inšpiráciou

bol valaský podpolianský štýl, muzikanti Pavol Kostúr, JozefKostúr, Milan Štesko, staré nahrávky Karola Plicku. Na gajdáchsa naučil hrať sám a hrá na trojhlasých podpolianskych gaj-dách v F a G dur podľa svojich nahrávok. Zúčastnil sa opako-vane na festivaloch v Detve, na Koliesku v Kokave nad Rimavi-cou, na fašiangoch v Malej Lehote a v Sýrii v Basre.

Jozef Kostúr z PodkonícNarodil sa 21. 5. 1959 v Banskej Bystrici, žije v Podkoni-

ciach a je strojárom. Od detstva počúval hru svojho otca, zná-meho gajdoša a fuja-ristu, píšťalkára Joze-fa Kostúra st., so zvu-kom gájd sa stretol narodinných oslavách.Vzorom sú mu zná-mi gajdoši z Podpo-ľania. Hrá na podpo-lianských gajdách la-denia F prípadne Fis.Hráva a spieva meló-die z okolia Podko-níc, Priechodu, spo-luúčinkuje s folklór-nym súborom Parti-zán.

Gajdošská muzika a Goralská muzika z KysúcGajdoš: Pavol Kužma

Gajdošská muzika s gajdošom Pavlom Kužmom predstavu-je typ pôvodného muzikantského zoskupenia gájd a huslí, kto-ré sa vyskytovalo a v súčasnosti je opäť oživované v goralskejoblasti Kysúc – obciach Čierne, Skalité, Oščadnica a Svrčino-vec. Kysucké gajdy sú na Slovensku jedinečné. Majú iba6 ozvučných otvorov a dúchadlo. S gajdošskou muzikou sapredstaví goralská muzika, ktorá tiež tvorí súčasť hudobnéhoprejavu kysuckých goralov.

22

Folklórna skupina Magura zo SihelnéhoVedúca: Kristína VnenčákováGajdoš: Jozef Vnenčák

Skupina vznikla v Sihelnom v roku 1968 ako odpoveď nasilnejúci záujem o udržanie pôvodných folklórnych prejavovobce pripojením speváckej skupiny žien ku gajdošskej ľudovejhudbe Fernezovcov. Skupinu vedie Kristína Vnenčáková a svo-jim hudobno-spevným štýlom sa Magura v súčasnosti radí me-dzi najautentickejšie v rámci Slovenska. S väčšími prestávkamiskupina pracuje podnes. Pripravili a na mnohých podujatiach

prezentovali i tradičné pracovné, či zvykoslovné pásma akoRafačky, Hájnik, Svadba, V krčme, Vianočné koledy a Chode-nie s hviezdou. Okrem účinkovania na festivaloch a slávnos-tiach na Slovensku i v Poľsku skupina v roku 2006 úspešnereprezentovala Žilinský kraj na celoštátnej prehliadke Nosite-lia tradícií v Liptovskom Mikuláši.

Polhorská muzika a spevácka skupina Studnička spod Babejhory z Oravskej Polhory

Vedúca: Mgr. Zuzana MachajdováGajdoš: Martin Machajda

Detská ľudová hudba z najsevernejšej slovenskej obce, Orav-skej Polhory, vznikla v roku 2012. Ich repertoár tvoria predo-všetkým goralské piesne spod Babej hory a Pilska, ktorými pre-zentujú tradičnú ľudovú kultúru beskydských goralov. Detskáspevácka skupina Studnička spod Babej hory vznikla v roku2013 ako záujmový krúžok pri Základnej škole s materskouškolou v Oravskej Polhore. Renáta Plevjaková, speváčka spe-váckej skupiny Studnička, je tohtoročnou laureátkou celoštát-neho festivalu detského hudobného folklóru Vidiečanova Ha-bovka.

23

Ľudová hudba Goluska z Oravskej PolhoryGajdoš: Adrián Matis

Ľudová hudba Goluska pôsobí v oravskej goralskej obciOravská Polhora. Bola založená v roku 1999. Nadviazala natradičné nástrojové zloženie tejto oblasti – gajdy, husle, speva tým sa zaradila medzi najmladšie gajdošské muziky na Slo-vensku. Ľudová hudba pôsobí samostatne a niekedy sprevádzaFSk Polhoranku z Oravskej Polhory. Repertoár Goluska čerpáod staršej generácie zo svojej obce, hlavne gajdoša Jozefa Zbo-roňa, gajdošskej muziky Polhoranky, v ktorej hrával, od pol-horských muzikantov, spevákov a tanečníkov, taktiež zo za-chovaných archívnych dokumentov, notových záznamova nahrávok v pôvodnom goralskom nárečí viažúcich sa na svo-ju obec i blízke goralské obce. Vo svojej tvorbe sa snaží priblí-žiť k pôvodnej interpretácii a výrazu. Jej zloženie je od počiat-ku nasledovné – Peter Matis (1990) – gajdy, heligónka, MartinKozák (1989) – husle prím, Anton Kozák (1991) – husle kontra,Juraj Tarčák (1991) – malá basa. V roku 2009 do muziky pri-chádza Ivan Matis ml. (1994) s hrou na heligónku a spevom.Od 2012 spoluúčinkuje (gajdy) Adrián Matis (2001).

Ľudová hudba Gajdošskí trogári z Veľkého ZálužiaVedúca: Michaela PavelováGajdoši: Michaela a Mário Paveloví

Mladí muzikanti sprítomňujú bohatú gajdošskú tradíciuz okolia Nitry. V tomto roku vo Veľkom Záluží iniciovali a or-ganizovali prvý ročník festivalu Zagajduj gajdoško. Bol veno-vaný spomienke na významného nositeľa gajdošského štýlu –Jozefa Antalíka.

Folklórna skupina Bažalička z Plachtiniec – PríbeliecVedúci: Juraj MatiašGajdoš: Andrej Babiar

Skupina vznikla v roku 1995 zlúčením folklórnych skupínz Príbeliec a Plachtiniec, vedúcim od začiatku je Juraj Matiaš.Folklórna skupina sa snaží zachovávať autentický folklór, udr-žiavať zvykoslovia a tradície obcí, uchovávať a zveľaďovať prí-belský a plachtinský kroj. Vo svojom repertoári má množstvoľudových piesní a tancov, programové bloky ako sú napr. fa-šiangové zvyky, vynášanie kyseľa, stavanie májov, dožinky, ru-kovanie regrútov, priadky a vianočné zvyky. V repertoári Baža-ličky nechýba ani spracovanie príbelskej a plachtinskej svad-by. Skupina sa pravidelne zúčastňuje rôznych folklórnych po-dujatí v rámci regiónu, Slovenska, ale aj v zahraničí. V súčas-nosti vyše 40 členov dochádza na nácviky do Príbeliec ažz deviatich okolitých obcí. Koncom 90-tych rokov minuléhostoročia Bažalička obnovila fašiangové obchôdzky po dedine,kedy členovia skupiny za spevu a hry gájd chodia po dedinea „koledujú na ražeň“. V roku 2007 príchodom gajdoša Andre-ja Babiara zo Želoviec začala Bažalička, ako jedna z mála sku-pín na Slovensku, vo svojich programových blokoch využívaťtradičný hudobný nástroj – gajdy, ako odkaz na gajdošskú tra-díciu, ktorá bola v Honte v minulosti živá.

24

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

19.30 PODVEČER NA BRESTOVEJÚčinkujú folklórne súbory: GUSLE KIKINDA (Srbsko),Studencki Zespół Góralski SKALNI UniwersytetuRolniczego w Krakowie (Poľsko), SAEY YONA (Izrael)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

V ostatných rokoch sme na Podroháčskych folklórnych sláv-nostiach vítali mnohých hostí z blízkych i vzdialenejších kra-jín. V tomto programe sa predstavia nositelia tradícií z trochkrajín – Poľska, Srbska a Izraela.

Studencki Zespół Góralski SKALNI Uniwersytetu Rolniczegow Krakowie (Poľsko)

Vysokoškolský goralský súbor „SKALNI“ z Roľníckej uni-verzity v Krakove bol založený v roku 1952 a spája goralskúmládež z Podhalia a okolia, ktorá študuje na krakovských vy-

sokých školách. Členmi súboru sú tiež študenti pochádzajúcimimo goralských oblastí, zamilovaní do goralského folklóru.Súbor predstavuje tradičnú formu folklóru z Podhalia. Reperto-ár odzrkadľuje bohatstvo regiónu. Hudba, tance aj spevy po-chádzajú z dávnych pokolení obyvateľov Podhalia a sú osobit-nou a originálnou súčasťou kultúrneho dedičstva Karpát.

Vedúci súboru: Józek Brzuchacz

GUSLE KIKINDA (Srbsko)

Akademický spolok pre zachovávanie tradičnej hudby GUS-LE prichádza z mesta Kikinda, oblasti Banát zo srbskej Vojvodi-ny. Spolok GUSLE bol v Kikinde založený v roku 1876. Je jed-nou z najstarších kultúrnych inštitúcií v meste, ale aj v celomSrbsku.

V jeho 19 sekciách pôsobí viac ako 500 členov, ktorí súmilovníkmi tradičnej hudby, spevu a tancov. Sú to prevažneštudenti stredných a vysokých škôl, ale aj deti a seniori.

Od založenia po súčasnosť majú za sebou viac ako5000 vystúpení vo viac ako 300 mestách celého sveta. Ichprogram je zostavený z ľudových piesní a tancov z regiónovVojvodiny i z regiónov celého Srbska.

25

Súbor má intenzívnu medzinárodnú recipročnú spoluprá-cu spojenú s výmenou kolektívov z mnohých štátov sveta. Jetiež iniciátorom výskumov hudobných, nástrojových a taneč-ných tradícií Banátu.

Vedúci súboru: Zoran PetrovićTanečný pedagóg: Magdaléna a Igor PopovManažér súboru: Vukica Petrović

SAEY YONA (Izrael)

Tanečný súbor Saey Yona tvorí skupina etnických Židovpochádzajúcich z Jemenu, ktorých predchádzajúce generácieprichádzali do Svätej zeme pred viac ako 70 rokmi. Súbor bolzaložený v roku 1976 a reprezentuje Izrael na mnohých festi-valoch v Izraeli a vo svete. Mladé generácie tohto súboru dodr-žiavajú a vyjadrujú kultúru, spev a tance svojich predkov po-chádzajúcich z Jemenu. Každý ich tanec je originálny a auten-tický a vyjadruje časť z ich života.

Súbor sa predstaví s tancami: Pracujeme, Láska, Kto ma po-bozká, Láska zo srdca, Amraniya a Modlitba.

V súbore vystupuje zvlášť rodina Shapira, ktorá spracovalajemenské tance nazvané ako YEMEN MIX, ale už v modernej-šom prevedení. Predvedie choreografie: Jala jalejli, Modlitbaa Máme zábavu.

Vedúci súboru: Meni ShapiraChoreografka: Malka Chag'biUmelecká vedúca: Chani Ziso

26

SOBOTA 6. AUGUSTA 2016

20.30 POĽANA, POĽANA ...Profilový program jubilujúceho folklórneho súboruPOĽANA zo ZvolenaRéžia: František Chudý

Poľana zo Zvolena v programe prezentuje umelecké spra-covanie autentického hudobného, tanečného a spevného ma-teriálu z regiónov Horehronia (obce Pohorelá, Šumiac, Vernár)Čierny Balog a Podpoľania (obce Očová, Hrochoť).

Autori choreografií: Ján Tlučák, František Chudý, MartinUrban a Lenka Šútorová Konečná

Folklórny súbor Poľana pracuje pri Technickej univerzitevo Zvolene od roku 1955. Už pri svojom zrode na prelomerokov 1955 – 1956 si súbor dal do vienka rozvíjanie ľudovýchtradícií predovšetkým regiónu Podpoľania a podľa majestátne-ho vulkánu, dominujúcemu tomuto kraju, prijal meno Poľana.Ako v minulosti, tak aj dnes sú členmi súboru mladí ľudia, pre-važne študenti a zamestnanci univerzity, ako aj mládež zo Zvo-lena a okolia. V súčasnosti má súbor okolo 70 členov, ktorípracujú v speváckej mužskej, speváckej ženskej, hudobneja tanečnej zložke súboru. Program súboru je zostavený z tan-cov a piesní z regiónu Podpoľania, Horehronia a Čierneho Ba-logu, pričom obe spevácke zložky, ako aj hudobná majú v re-pertoári piesne z celého Slovenska. V programe nechýbajú aniinštrumentálne nástroje ako sú fujary, píšťalky, ústne harmoni-ky, heligónka a drumbľa.

Počas svojej dlhoročnej činnosti absolvoval folklórny sú-bor Poľana stovky vystúpení doma i v zahraničí. Videli ho divá-ci na všetkých významných folklórnych festivaloch Slovenska,účinkoval aj v Rakúsku, Bulharsku, Poľsku, Francúzsku, Ma-ďarsku, Českej republike, Ukrajine, Rusku, Srbsku, Chorvátsku,Taliansku, Portugalsku, Španielsku, Grécku, Belgicku, Turec-ku, Sýrii, USA a Mexiku.

27

Počas svojej bohatej histórie účinkoval súbor Poľana ajv televízii a vydal viacero audio kaziet a CD (Na Poľane vlcivyjú, Ozývaj sa hlase, Ej horička zelená). Osobitné miestov činnosti súboru zaujíma každoročná účasť na festivale vyso-koškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen a Aka-demická Nitra. Z množstva ocenení zo súťaží, prehliadok a fes-tivalov hodno spomenúť najmä 1. miesto na festivale vo Vršacivo Vojvodine.

Riaditeľ súboru: Ing. Pavol GejdošUmelecký vedúci a choreograf: doc. Ing. František Chudý, CSc.Vedúci ľudovej hudby: Ing. Miroslav Danihel, PhD.Vedúci mužskej speváckej zložky: Ing. Alexander KrálikVedúci ženskej speváckej zložky: Ing. Daniel Bebej, PhD.

NEDEĽA 7. AUGUSTA 2016

10.30 VITAJTE V ZUBERCIÚčinkujú: DFS ROHÁČIK a PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca, folklórna skupinaBUČNÍK z Habovky a ženská spevácka skupinaz Oravského Bieleho PotokaPríprava, scenár, réžia: Daniela Žuffová

Ako by to bolo, aby medzi účinkujúcimi na slávnostiachchýbali domáce kolektívy. Zuberčania sa predstavia v sobotuhneď po otvorení festivalu a tiež v nedeľu v Privítanke. Samo-zrejme, že budú vystupovať aj v ďalších programoch festivalu,ale v týchto samostatných budú mať priestor, aby ukázali, žefolklór je hlboko spätý so Zuberčanmi a Zubercom. Sila ľudo-vej piesne, čistota prejavu a radosť, ktorá zo zuberských folklo-ristov vyžaruje, dokážu vyvolať v divákoch neopakovateľnémomenty a zážitky. Na nedeľnú privítanku si však Zuberčaniapozvali aj folkloristov so susedných obcí – Habovky a z Orav-ského Bieleho Potoka. A tak v Brestovej bude znieť hudba, speva tanec zo Studenej doliny.

28

NEDEĽA 7. AUGUSTA 2016

11.00 NA FAŠIANGY A VEĽKÚ NOCScénický program oravských folklórnych skupín,ľudových hudieb a sólistovÚčinkujú: folklórne skupiny PÁRNIČAN z Párnice,RABČIČANKA z Rabčíc, KÝČERA zo Zázrivej,PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca,folklórna skupina z Brezovice a spevácka skupinaSENKOVÁ z PodbielaPríprava, scenár, réžia: Oľga Žabenská

Valéria Baláková

Človek bol v minulosti tesne spätý s prírodou, celoročnýcyklus vnímal ako opakujúci sa kruh, ktorý nemal presný za-čiatok ani koniec. Dôležité pre neho boli ročné obdobia, z kto-rých najmä jar sa vyznačovala zaužívanými obradmi, zvykmi,rôznymi druhmi zariekania a mágie. Koniec zimy patril fašian-gom.

Fašiangy – obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy –bol to čas svadieb, zábav, domácich zabíjačiek, výdatnéhohodovania. Na poli nebolo súrnej roboty, a tak sa hostili a za-bávali všetci, starí i mladí. Užívali si obdobie do Popolcovejstredy, kedy začínal štyridsaťdňový pôst, ktorý trval do Veľkejnoci. Fašiangy vyvrcholili ostatkami – nedeľa, pondelok, uto-rok – čas bujarej veselosti, fašiangových sprievodov a tancova-čiek. Toto všetko je aj obľúbenou témou programov folklór-nych skupín, s ktorou prichádzajú na pódium v Brestovej.

V Zázrivej sa fašiangy neslávili tak, ako na väčšine územiaOravy. Neboli zaužívané sprievody masiek, konali sa len ta-nečné zábavy a do konca II. svetovej vojny usporadúval jar-mok, ktorý trval 3 dni. Skončil sa zábavou, na ktorej gazdoviaa gazdiné vysoko vyskakovali, aby im narástol vysoký ľan. Najarmok prichádzali hlavne hrnčiari z Trstenej, ktorí tu vymieňa-li kameňáčky, misky, hrnčeky, krčiažky za ovos „koľká miska,toľko ofsa“ – taká bola miera a cena. Prichádzali cez Minčol navozoch a prespávali u rodiny v Kozinskej alebo v Ústredí. Najarmok chodieval aj obchodník z Turca „Turčän“, ktorý farbilplátno na sukne. Svoje výrobky prinášali i medovnikári, ktoríponúkali sladké koláče „sedem detí za groš“ – s obrázkom7 detí.

„Sedem tri bolesti žena opitá, budeme rozjímať, kde sa opila.Vypila len trošičku, pollitrovú fľaštičku, nemohla vytiahnuťz blata nožičku...“

„Ponáhľaj sa domov, ty jarmočná rajna, kravy nedojenie, veruti je hanba.Veď som si na týždeň kravy podojila, by som sa z jarmaku do-mov nenáhlila.“

V Podbieli má dlhoročnú tradíciu sprievod masiek, v kto-rom boli maškary, ženy v krojoch, cigánky a slameník, podľaktorého sa sprievod nazýva. Jeho tradícia je zachovaná dodnes.Po sprievode sa celá chasa stretne na tanečnej zábave, na kto-

29

rej sa podáva praženica so slaninou a klobása – dary od gaz-dov, vyzbierané sprievodom masiek.

Fašiangy sa bohato slávili aj v Rabčiciach. Dievky a ženy sapred zábavou vyparádili a vyzerali chlapcov, navzájom sa pre-kárali pesničkami.

V Zuberci sa cez fašiangy stretávali dievky na priadkach podomoch, kde za nimi prišli mládenci s harmonikárom a všetkyvytancovali. Na konci fašiangov usporiadali zábavu, kde tan-covali starí aj mladí na vysoký ľan, aby mali bohatú úrodu. Nazáver muziky pochovali basu – ako symbol zábavy – ktorá musíprestať hrať počas 40-dňového pôstu. Pochovávanie basy – zvyk,ktorý sa udomácnil aj v mnohých obciach Oravy, v Zubercizostáva tradičným zvykom dodnes.

Pôst sa začína Popolcovou, tiež nazývanou Škaredou stre-dou. V tento deň museli ženy všetky hrnce vyvariť v popole.Dodržiaval sa prísny pôst, nesmelo sa jesť nič mäsité, používalsa najmä ľanový olej alebo maslo, varili sa pôstne jedlá zo ze-miakov, múky, strukovín. Zmyslom postenia bolo prekonať vlast-né závislosti, aby neovládli človeka.

Na Smrtnú nedeľu v Zuberci vynášali dievčatá Murjenu –slamenú figurínu, ktorú preobliekli do dievčenského krojaa spievaním prešli dedinou. V Plavisku na moste ju zobliekli zošiat, podpálili a hodili do potoka Studená.

„Murjena, Murjena, ďe si prebívala,na slame, na zime mlieko mútievala, Murjena.“

Vo veľkom týždni pred Veľkou nocou sa zachovávali rôznetradície a zvyklosti. Na Zelený štvrtok, keď sa odmlčali – „za-viazali“ zvony v kostole, dedinou zneli rapkáče a klepáče. NaVeľký piatok bolo zvykom umývať sa v studenej vode v potoku,čo znamenalo dobré zdravie na celý rok. Gazdovia brodili konev potoku, aby boli odolné voči chorobám.

Po Bielej sobote a Vzkriesení nasledovala Veľkonočná ne-deľa, najväčší sviatok cirkevného roka. Už večer sa schádzalamládež na muzike, kde sa chystali mládenci na veľkonočnúoblievačku v pondelok. Až podnes sa zachováva zvyk kúpaťdievky a ženy. Tie sa pred mládencami schovávali, kde mohli,no oblievačke neušli. Chlapci ich našli a poriadne vyoblievali,ba niekedy namočili aj do potoka. Za kúpanie ich čakala od-mena – vajcia, slanina, peniaze, za čo večer usporiadali muzi-ku, kde vytancovali vykúpané dievčatá. Tak tomu bolo aj v Bre-zovici a v Rabčiciach.

V Párnici sa mládenci v kúpací pondelok najskôr zhromaž-dili v jednom dome, odkiaľ sa vychytili po celej dedine po kú-paní a hlavne tam, kde mali súce dievky na vydaj. Nejednuvykúpali v potoku, aj v sude – kadi, ktorá sa nachádzala vodvore.

V Zuberci bol v minulosti zaužívaný šibací utorok, kedydievky odplatili mládencom kúpačku v studenej vode a prútik-mi riadne vyšibali mládencov.

Gazdovia a gazdiné, mládenci a dievky, vykúpané a vyza-bávané sa zobudili do ďalšieho jarného dňa, aby sa mohlis plnou chuťou pustiť do prác, ktoré na nich s prichádzajúcimletom čakali.

Oľga Žabenská

30

V programe účinkujú:

Folklórna skupina Kýčera zo ZázrivejVedúca: Eva KostrošováHeligonkári: Patrik Matúš, Miroslav Macek,Rozprávačka: Terézia Kôpková, Klárka SivákováUvedú pásmo: Veselo z jarmoku

Folklórna skupina Senková z PodbielaVedúca: Hedviga MintálováHarmonikár: František MatúšUvedú pásmo: Fašiangový slameník

Folklórna skupina Rabčičanka z RabčícVedúca: Valéria BalákováĽudová hudba Rovňan a Ľudová hudba JagelkovcovUvedú pásma: Na fašiangy, Na muzike na Veľkú noc

Podroháčska folklórna skupina ZuberecVedúca: Danka ŽuffováĽudová hudba Podroháčskej FSkUvedú pásma: Pochovávanie basy, Murjena,

Veľkonočná zábava

Folklórna skupina z BrezoviceVedúci: Pavol BenickýĽudová hudba FSk, primáši: Jozef Osaďan, Jozef UjmiakUvedú pásmo: Muzika po kúpačke

Folklórna skupina Párničan z PárniceVedúca: Ľubica LevákováHeligonkár: Milan KubačkaRozprávačka: Elena HaľamčekováUvedú pásmo: Veľká noc v Párnici

Sprievodné slovo: Janka ČernáTechnická spolupráca: Pavol ŠrobaAutorky programu: Oľga Žabenská, Valéria Baláková

31

Nedeľa 7. augusta 2016

13.00 NAŠE NÔTYProgram detských folklórnych súborov a detskýchľudových hudieb Žilinského samosprávneho krajapod záštitou jeho predsedu Juraja Blanára

Účinkujú: detské folklórne súbory TERCHOVČEKz Terchovej, TURIEC z Martina, TRNKÁRIKzo Žaškova, LIPTÁČIK z Ružomberka, KELČOVANz Čadce a detské ľudové hudby STRUNA zo Zuberca,Dievčatá spod Bučníka z Habovky a OSTRVKAz NižnejPríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský

Slovensko je krajina bohatá svojou prírodou, ľuďmi a ichminulosťou, čarokrásnymi zákutiami a pestrými podobami ži-vota. Priehrštím ponúka i mnohorakosť podôb tradičnej kultúryi ľudovej hudobnej kultúry severného Slovenska – Oravy, Lip-tova, Turca, Kysúc i horného Považia.

Nie nadarmo sa hovorí, že čo ktorú dedinu prejdeš, to inúpesničku počuješ. Najcennejšie sú však tie najstaršie, uchova-né ešte v archaických podobách a spievané tradičnými hudob-nými zoskupeniami. Stovky melódií, piesní, muzikantské ume-nie primášov i štýlovosť a neopakovateľné cifry starších muzi-kantov sú bohatstvom, ktoré prezentuje našu identitu.

V Žilinskom kraji pôsobí veľa detských interpretov, ktorí sasnažia toto hudobné bohatstvo uchopiť, spracovávať a prezen-tovať. Teší nás, že deťom minulosť nie je cudzia a tieto, už vzácnehudobné poklady, prenášajú súčasnosťou do budúcnosti. K pies-ni a hudbe však vždy patril i tanec. Nebude tomu inak aniv programe Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je uvádza-ný pod záštitou jeho predsedu Ing. Juraja Blanára.

V programe sa predstavia:

Detský folklórny súbor Trnkárik zo ŽaškovaVedúci: Mgr. Mária LangováNázov programu: Svadba

Dolnooravská obec Žaškov má bohatú muzikantskú tradí-ciu. Koncom 19. storočia tu hrávali Furindovci, neskôr Hraš-kovci. Na tradíciu chýrnych muzikantov a známych melódií zoŽaškova nadväzuje aj detská ľudová hudba a detský folklórnysúbor Trnkárik. Už 18 rokov pôsobí 35-členný súbor pri miest-nej základnej škole. Pravidelne pripravujú programy pre obec-né slávnosti, letné festivaly v okolitých dedinách a v škole. Akohosť sa súbor zúčastnil i detského festivalu v poľskej Wisle. Jepravidelným účastníkom regionálnej prehliadky Nižnianskekrpčeky, z ktorej už niekoľkokrát postúpil na krajskú prehliad-ku. Medzi obľúbené programy súboru patria: Na vojakov, Ajmy chceme fašängovať, Hej bola to nevesta, Na potoku, Nasalaši.

32

Detský folklórny súbor Liptáčik z RužomberkaVedúci: Michaela ApolenárováNázov programu: Šľogári a píšťalkári

Folklórny súbor Liptov z Ružomberka dlhšiu dobu pociťo-val potrebu detského súboru v Ružomberku, ktorý by vychová-val a pripravoval budúcich členov pre súbor Liptov. Detský súborLiptáčik vznikol v roku 2003 a jeho cieľom sa stalo predo-všetkým spracovávanie hier a tancov z dolného Liptova. Vedú-cim súboru sa stal Igor Littva, tanečným pedagógom MichaelaApolenárová. Za CVČ Elán so súborom spolupracovala DianaLabudová. Hneď v prvých mesiacoch existencie nacvičili tan-ček k predvianočným zvykom z Liptovských Sliačov „Žiačik“v choreografii Igora Littvu. Nasledovali ďalšie programy, s kto-rými detský Liptáčik príležitostne vystupoval aj s Liptovom. Od1. 9. 2008 bola zriadená Súkromná základná umelecká školaľudového tanca a hudby. Detský folklórny súbor Liptáčik oduvedeného dňa pracuje pod patronátom uvedenej školy. Vedú-cou je Michaela Apolenárová. Súbor pravidelne účinkuje v rám-ci kalendárnych zvykov v meste Ružomberok, predstavil sa aleaj na festivaloch v Likavke, Východnej, Českej republike, aj voFrancúzsku. Vo svojom programe sprítomnia hru na drevoru-bačov Šlogári podľa Klimenta Ondrejku. Detská ľudová hudbapod vedením Vladimíra Struhára sa predstaví na originálnychkorýtkových husliach vyrobených Marošom Dubovcom podľaoriginálu huslí z Liptovských Sliačov.

Detský folklórny súbor Kelčovan z ČadceVedúci: Viera MundierováNázov programu: Šik-mik, Miešanie košiara

Kysucké piesne a ich melódie spracováva už 44 rokov det-ský folklórny súbor Kelčovan, pôvodne z dedinky Horný Kel-čov, dnes z Čadce. Súbor založili a umelecky viedli manželiaAmália a Pavol Kužmoví. V roku 1982 sa súbor presťahoval doČadce, v súčasnosti pôsobí pri Kysuckom informačnom centremesta Čadca – Dome kultúry Čadca. Kelčovan patrí medzi naj-úspešnejších predstaviteľov folklóru na Slovensku a nemaloumierou prispieva do bohatej klenotnice našej národnej kultúry.Po roku 2012 sa umeleckou vedúcou stáva Jana Krígovská.Autentický folklórny materiál súbor spracoval do programovýchblokov, s ktorými sa stal viacnásobným laureátom celoštátnych

33

súťaží. Predstavil sa na všetkých významných festivaloch naSlovensku (Východná, Detva, Myjava...) i v zahraničí (Českárepublika, Poľsko, Francúzsko, Turecko, Nórsko, Španielsko,Taliansko, Veľká Británia...). K najvýznamnejším úspechomsúboru patrí víťazstvo na Svetovom festivale hier vo francúz-skej Mathe, kde získal hlavnú cenu – Zlatého Ajhassona. Súbornahral samostatnú gramofónovú platňu, CD, má vlastné progra-my v rozhlase a televízii.

Detský folklórny súbor Turiec z MartinaVedúci: Božena Kočalková a Ján LinceniNázov programu: A čo koho do toho

Detský folklórny súbor Turiec úspešne pracuje v Martineod septembra 1982, kedy ho založili bývalí tanečníci folklór-neho súboru Turiec Božena Kočalková, Šárka Zubercová a JánLinceni. Jeho repertoár sa sústreďuje na zvyky a obyčaje, hry,tance a piesne z regiónu, po ktorom je pomenovaný. Od roku1990 so súborom účinkovali detské ľudové hudby Gader, Fia-lôčka, Studienka, Rozmajrín, Veternica, Bobovník a Fatranček.DFS Turiec sa postupne prepracoval medzi popredné detskéfolklórne kolektívy, vystriedalo sa v ňom viac ako 600 detí.Osobité scénické spracovanie, jasná dramaturgická a systema-tická práca s deťmi priviedla detský folklórny súbor na javiskápopredných celoslovenských a európskych festivalov, kde úspeš-ne reprezentoval mesto Martin i Slovensko. Celkovo sa súborpredstavil priaznivcom folklóru na takmer 800 vystúpeniachdoma i v zahraničí. Medzi úspechy detského folklórneho súbo-ru patrí i účinkovanie v programoch STV – Úsmev ako dar,Vandrovali hudci a Vianočnom programe, či účinkovanie vovideofilmoch Láska v Turci a Svadba v Turci. Vyvrcholením jed-nej etapy pôsobenia súboru bolo vydanie MC a CD Piesnez Turca a Vianoce s nami. V roku 2009 bolo vydané pokračo-vanie krásnych turčianskych piesní na CD nosiči pod názvomPiesne z Turca II. a reedícia Piesne z Turca I.

Detský folklórny súbor Terchovček z TerchovejVedúci: Miloš BobáňNázov programu: Piesne a tance z Terchovej

Detský folklórny súbor Terchovček pôsobí pod vedenímBobáňovcov od roku 2001. Za tieto roky prešli súborom stovkydetí, ktorí ako heligonkári, tanečníci a členovia ľudových hu-dieb účinkovali na takmer všetkých festivaloch na Slovenskua v Českej republike. Najznámejšou zložkou súboru bola96-členná skupina heligonkárov, ktorá bola svojho času európ-skou raritou. Súbor je viacnásobným laureátom celoštátnej sú-ťaže detského hudobného folklóru. Spracováva folklór Tercho-vej a v súčasnosti ho navštevuje 56 detí z celej Terchovskejdoliny. V roku 2007 vydal v spolupráci s detským folklórnymsúborom Zázrivček profilové CD Deti spod Rozsutca.

34

Detská ľudová hudba Dievčatá spod Bučníka z HabovkyVedúci: Mgr. Bohuslav KortmanNázov programu: Do nás chlapci, do nás

Detská ľudová hudba pôsobí v rámci Základnej umeleckejškoly v Nižnej na elokovanom pracovisku v Habovke. Vzniklav roku 2013 a patrí k pokračovateľom hudobnej tradície obceHabovka a jej známeho muzikanta Jozefa Vidiečana. Všetkydievčatá sú dcérami muzikantov – bratov Klimekovcov, ktorízačiatkom 90. rokov minulého storočia nadviazali na bohatúkultúrnu tradíciu a členov folklórnej skupiny Bučník. V progra-me sa predstavia piesňami z Habovky: Do nás, chlapci, do nás;Ja to dobre viem; Uboče, uboče. Husle – Dominika Lucká, Ti-mea Klimeková, Laura Klimeková, husľová kontra – Simona Kli-meková, malá basa – Lucia Šišková.

Detská ľudová hudba Ostrvka z NižnejVedúci: Miroslav ŠtefanNázov programu: Idže voda idže

Ostrvka pôsobí pri Základnej umeleckej škole v Nižnej podvedením Miroslava Štefana. V programe uvedie melódie z Hla-dovky a Suchej Hory. Sólistka – Agáta Kováčiková, primáška –Terézia Kanderková. Ľudová hudba sa v máji úspešne zúčastni-la Európskeho hudobného festivalu mládeže v San Sebastianev Španielsku.

Detská ľudová hudba Struna zo ZubercaVedúci: Adam Šiška a Ing. Peter PilarčíkNázov programu: Zuberské polky

Detská ľudová hudba Struna zo Zuberca je kolektív mla-dých, veselých a šikovných muzikantov, ktorí sa radi zabávajú,učia a zdokonaľujú v hre na ľudovú nôtu. Struna vznikla v roku2014. V ich repertoári sú najmä ľudové piesne zo Zuberca, aleaj piesne z iných regiónov Slovenska.

V programe okrem iných piesní uvedú Zuberské polky,s ktorými sa umiestnili v striebornom pásme na Krajskej súťažidetského hudobného folklóru Kubínske spievanky 2016.

Primáška: Soňa Hudecová

35

NEDEĽA 7. AUGUSTA 2016

14.00 ŽELEZIARTakáto tato naša noutaHudba, spev a tanec z regiónov Abov, Šariš a ZemplínAutor: Ing. Vladimír Urban

Folklórny súbor Železiar patrí medzi najznámejšie a naj-uznávanejšie súbory na Slovensku. Na folklórnej scéne pôsobínepretržite od roku 1964. V novembri 2014 oslávil svoju50-ku.

Železiar je známy špičkovou interpretáciou ľudových tan-cov, má vynikajúcu ľudovú hudbu uznávanú odborníkmia muzikantmi. Kvalitu súboru dopĺňa stála ženská spevácka sku-pina. Celú existenciu súboru sprevádza interpretačná vyváže-nosť týchto troch zložiek, čo ho radí medzi tie najlepšie kolek-tívy.

Železiar vyhráva súťaže choreografií, programových blokov,je viacnásobným nositeľom cien za najlepšiu interpretáciu tan-cov, obsadzuje popredné miesta na zahraničných súťažiach.Členovia súboru opakovane získavajú tituly laureátov na celo-štátnych súťažiach.

To, čo súbor robí jedinečným, je svieža dramaturgia, expe-rimentálna tvorba, schopnosť ponúknuť netradičné spojenia, čiprienik rôznych štýlov. Železiar vie ohúriť, prekvapiť, vyvolaťdiskusiu i poetickú náladu, zabaviť či rozplakať.

Tvorba Železiara je nesmierne bohatá. Za posledných viacako 22 rokov uviedol 21 samostatných celovečerných progra-mov, čo sa nepodarilo žiadnemu slovenskému kolektívu. Patrímu aj slovenský rekord v tancovaní na javisku. V decembri 2011uviedol „Najdlhší folklórny program“, interpretovaný jednýmsúborom. Tento program trval viac ako 7 hodín.

Na báze Železiara sa zorganizovalo 12. ročníkov medziná-rodného festivalu – Cassovia folkfest, 20 ročníkov festivalu ko-šických folklórnych súborov – Košické folklórne dni, 15 roční-kov Stavania májov. Železiar bol platformou pre zriadenie Domuľudového tanca, ktorý pôsobí v Košiciach už 12 rokov a kdesúbor doteraz sídli.

36

NEDEĽA 7. AUGUSTA 2016

15.15 ZÁVEREČNÝ PROGRAMÚčinkujú: folklórne súbory ORAVAN Senior z Nižnej,SAEY YONA (Izrael), POĽANA zo Zvolena, ZITARINI(Lotyšsko), TERCHOVCI (FS Terchovec,DFS Terchovček, ĽH Martinky Bobáňovej,ŽSS Podolie, Heligonkári Miloša Bobáňa, Terchovskýorchester ludových nástrojov), GUSLE KIKINDA(Srbsko), HORNÁD z Košíc, Studencki Zespół GóralskiSKALNI Uniwersytetu Rolniczego w Krakowie (Poľsko)a folklórna skupina BAŽALIČKA z Plachtiniec –PríbeliecPríprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

ORAVAN Senior z Nižnej

Folklórny súbor Oravan Senior si v roku 2002 založili bý-valí členovia súboru Oravan. Súbor má za sebou vyše 250 pred-stavení nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zúčastnil safolklórnych festivalov v Poľsku, Česku, Maďarsku, Chorvátskua Nórsku. V roku 2014 Oravan Senior absolvoval 10-dňovýzájazd do USA, kde účinkoval na festivale slovenskej kultúryv Chicagu. Vo svojom programe ponúka divákovi pestrosť tan-cov, hudby a spevov zo všetkých regiónov Slovenska. Spevác-ka zložka má desať členiek a tanečná osem párov. Svoje ume-nie predviedli aj v Budapešti na Pltníckych dňoch. Speváčkyv sobotu 6. augusta 2016 spievali na Jánošíkových dňochv Terchovej v programe o Milanovi Chvastekovi, zakladateľoviprvého folklórneho súboru Oravan v Nižnej.

V súčasnosti Oravan senior prechodne nemá ľudovú hud-bu, a tak ich uvidíme tancovať na playback.

Vedúci: Ján HomolaVedúca speváckej zložky: Daniela Iskrová

ZITARINI (Lotyšsko)

Z lotyšskej Rigy prichádza na naše slávnosti folklórny súborZitarini. Naposledy sme u nás z Lotyšska hostili súbor v rokoch2003 a 2004. Myšlienka pozvania Zitarini vznikla v nadväz-

37

nosti na ich oficiálne pozvanie na Slovensko honorárnym kon-zulom Miroslavom Repkom. Práve tento súbor z Lotyšska bolpozvaný na Slovensko z príležitosti predsedníctva Slovenskejrepubliky v Európskom parlamente. Lotyši svoje tradície pred-stavia na dvoch festivaloch na Slovensku. Jednými z nich súpráve naše Podroháčske folklórne slávnosti. Lotyši chcú taktiežbližšie spoznať Slovensko.

Súboru záleží na tom, aby pre súčasnosť i budúcnosť ucho-vali tradície, lotyšské ľudové tance, ale aj národné kroje. Zitari-ni uvedie program s názvom Život je ako tanec na jantárovompobreží.

Tak ako sa nám nikdy nepodarí nájsť na pobreží dva rovna-ké kúsky jantáru, tak nenájdete dvoch takých istých tanečníkovvo folklórnom súbore Zitarini. Každý z nich je unikátny so svo-jím vlastným charakterom. Všetkých však spája láska k lotyš-skej muzike a lotyšskému tancu.

Už štvrtý rok po sebe sa Zitarini so stabilným zložením zú-častňujú na grand festivaloch lotyšských piesní a tancov. Roč-ne sa predstavia minimálne na 10 rôznych väčších či menšíchkoncertoch. Umelecká riaditeľka Zitarini, zvykne hovoriť: „Nechúsmev zdobí tvár každého tanečníka, pretože TANEC jeŠŤASTIE.“

Umelecká riaditeľka súboru: Dace Druka

HORNÁD z KošícFolklórny súbor Hornád je ľudovo-umelecké teleso Univer-

zity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vďaka svojej viac ako50-ročnej tradícii patrí medzi popredné súbory na Slovensku.Hlavnou myšlienkou tvorby súboru je zachovávanie tanečno-hudobných tradícií východného Slovenska a hľadanie novýchciest ich interpretácie a javiskového stvárnenia.

Súbor začal písať svoju históriu v roku 1963. Vtedy eštes názvom Stavbár, neskôr Dargov a od roku 1992 ako folklórnysúbor Hornád. Od roku 2011 je Hornád pod finančnou, mate-riálnou, aj myšlienkovou záštitou Univerzity Pavla Jozefa Šafá-rika v Košiciach. Vďaka tomu sa v rokoch 2012, 2014 a 2016stal laureátom súťaže vysokoškolských súborov AkademickáNitra. V roku 2015 pripojil k týmto úspechom aj titul laureátasúťaže Akademický Zvolen. Od roku 2014 zastrešuje finančnéa organizačné záležitosti súboru občianske združenie FS HOR-NÁD.

Vedúci súboru: Ing. Martin Bača Umelecký vedúci a choreograf: Mgr. Štefan Štec

38

FOLKLÓRREGINE PRISTANELeto popretkávané ľudovou hudbou, reportážami a súťažamiz najrôznejších folklórnych festivalov stredného SlovenskaVám vo svojom vysielaní aj tohto roku prinášaRádio Regina Banská Bystrica. Aktuálne informácie o programochfestivalov, rozhovory s organizátormi a účinkujúcimi.

Kde všade budeme:Detský folklórny festival v Likavke, Horehronské dni spevu a tancav Heľpe, Klenovská rontouka v Klenovci, Folklórny festivalVýchodná, Podpolianske folklórne slávnosti v Detve,Celoslovenská prehliadka fujerášov a heligonkárov Korytárky,Jánošíkove dni Terchová, Koliesko v Kokave nad Rimavicou,Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, Očovská folklórnahruda, Hontianska paráda v Hrušove...

Banská Bystrica 101,50 Lučenec 88,20 Modrý Kameň 88,50Námestovo 100,40 Žilina 100,10 Rimavská Sobota 95,00Ružomberok 100,60 Poprad-Kráľova hoľa 96,90

FOLKLÓR NÁM PRISTANERTVSRádio Regina Banská Bystricahrdý partner folklórnych festivalovna strednom Slovensku.

Na realizáciu41. Podroháčskych folklórnych slávností prispeli:

Vladimír Žuffa, JUREK, ZuberecTlačiareň Kubík, NámestovoŠtúdio F Teťák, Námestovo

COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvoKoliba JOSU, Jozef Šuriňák, Zuberec

Nealko ORAVAN, s. r. o., PodbielPenzión u Michala, Ing. Michal Borsík, Zuberec

Penzión Pribiskô, Stanislav Gejdoš, ZuberecRoháče, spol. s r. o., ZuberecJozef Korman, MLYN, TrstenáKoliba pod Roháčmi, Zuberec

VEPY spol. s r. o., TrstenáMUDr. Františka Urbanová, Penzión STOMATOLÓG,

ZuberecPizzéria UNO, Jana Jandurová, ZuberecPoláčik Valér, White star sport, Zuberec

Reštaurácia Skala, ZuberecPeter Jendrášek, výroba mäsa a mäsových výrobkov,

BrezovicaOravská izba, Miloš Šiška, Zuberec

Ing. Stanislav Urban, STAMON, ZuberecLekáreň ARNIKA MEDI s. r. o. Habovka

Penzión MILOTÍN, ZuberecMartin Ťapaják, Autoservis Ťapaják, Zuberec

Penzión TIMEA, Mária Šrobová, ZuberecLadislav Matištík, Cukráreň Katka, ZuberecPotraviny Večierka, Marián Bernát, Zuberec

Július Magerčák, Autosúčiastky, ZuberecMiroslav Filek ElFiM, Zuberec

Zdeno Škerda, ZuberecPeter Bebej – CYKLO BEJ, Zuberec

Peter Bažík, APB, ZuberecPráčovňa ARIS, Martin Šimičák, Zuberec

Pavol Janoštín, Suveníry, ZuberecVýroba parených buchiet a knedlí, Valekovci, Zuberec

Martin Šiška, Stolárska výroba, ZuberecOľga Zúbeková, AUTOHAUSE Zúbek, Zuberec

Marián a Viera Šrobovci, ZuberecPenzión Šiška, Zuberec

Podujatie realizované s finančnou podporou:

Na realizáciu41. Podroháčskych folklórnych slávností

prispeli:

PODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI 2016Festivalový bulletin

Vydal: Obecný úrad ZuberecZostavil: Mgr. Pavol Šroba

Redakčná spolupráca: PhDr. Cecília MatysováSadza: Štúdio F – Teťák NámestovoTlač: Tlačiareň Kubík Námestovo

Rok vydania: 2016Náklad: 1000 ks

Základná škola s materskou školou v ZuberciRoľnícke podielnícke družstvo, ZuberecKlaster ORAVA o. o. c. r, Dolný Kubín

Panasonic Industrial Devices Slovakia s. r. o., TrstenáPROVEST, spol. s r. o., Trstená

Hotel PRIMULA, ZuberecTechnické služby Ružomberok, a. s., Ružomberok

Stavebniny Jozef Garbiar, LiesekPozemkové spoločenstvo - Urbár, Zuberec

Drevodom ORAVA s. r. o., PodbielTatrawest, s. r. o., Zuberec

Hotel Osobitá, Zuberec

Ďakujeme