fl 05 2006 -...

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X I V 2 0 0 6

SEPT

EMBE

ROK

TÓBE

R

Je pozoruhodné sledovať úškrny ľudí, keď po-

čujú niečo o anjeloch. Akoby zostali zabud-

nutí kdesi v detskej literatúre o anjeličkoch,

čertíkoch, ježibabách a vodníkoch.

No na druhej strane, je pozoruhodné sledovať zaniete-

nie ľudí pohybujúcich sa v ezoterickom prostredí mys-

lenia, ako vehementne hovoria o mimozemskej civili-

zácii a ich príslušníkov označujú za anjelské bytosti,

ktoré prichádzajú na Zem, aby nás milovali (vesmírni

ľudia).

Mám pocit, že ezoterika dnes poriadne zasahuje do

myslenia ľudí. Svojimi akciami, knihami, kongresmi

a seminármi (napr. o anjeloch) neustále prebúdzajú zá-

ujem v dnešnom sekularizovanom svete. Je to preto,

lebo ľudská zvedavosť o všetko, čo presahuje to banálne

všedného dňa, je veľmi silná.

Kresťanská tradícia sa však nikdy neopierala o mýty.

Anjeli boli a sú súčasťou našej viery. Bytosti stvorené

Anjelská misiaBohom, majúce jasné poslanie (anjel z gr. angelos = po-

sol). Anjeli sú Boží poslovia, ktorí pracujú pre Neho

a pre dobro ľudí. S nimi sa spája aj vykonávanie nadpri-

rodzených vecí, ktoré nie sú vysvetliteľné ľudským

rozumom.

Ľudová zbožnosť, ale často i umelecká tvorba z nich

urobila sladučké a bacuľaté figúrky pre príležitostný

vianočný trh. Azda žiadna postava svätého nebola tak

zosmiešňovaná ako práve postava anjela. Nemôžeme sa

preto ani čudovať, že dnešní veriaci, ktorí svoju vieru

berú vážne, si len ťažko nachádzajú cestu úprimného

vzťahu ku svojim anjelom. Ak chceme vnímať realitu

našich anjelov o trochu vážnejšie, mali by sme sa zbaviť

všetkých dojemných obrázkov a neobmedzovať senti-

mentálne tento vzťah len na deti.

Najdôležitejšou charakteristikou anjelov nie je ich krása

ani moc nad našimi životmi, ale ich poslanie v našom

záujme. Vedie ich k tomu nevyčerpateľná láska k Bohu

a túžba vidieť Božiu vôľu naplnenú v nás skrze Ježiša

Krista. Medzi nimi sa doslova ako knieža vyníma

archanjel Michal, ktorého sme oslávili, spolu s ostat-

nými archanjelmi, v piatok 29. septembra. „Oprášme“

modlitbu, ktorú sa modlievajú aj naši veriaci pred svä-

tou omšou. Je to modlitba, ktorú veľmi odporúčame

najmä v čase pokušenia: „Svätý Michal archanjel, bráň

nás v boji proti zlosti a úkladom diabla a ty knieža nebes-

kého vojska, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných

zlých duchov, ktorí sa na skazu duší po svete potulujú.“

Peter Randják, kaplán

Snímka: internet

Rafael Santi (1483 – 1520) • Archanjel Michal

2 FARSKÝ LIST 05/2006

Milí čitatelia, v tomto roku bola spustená prevádzka internetovej

stránky našej farnosti. Náj dete ju na

www.farnost-kubin.skPonúka bohaté informácie ako z histórie tak i súčasnosti,

taktiež celý ročník Farského listu 2005 a 2006.

„Vzal do rúk, čo mu zo života

ostalo, chytil svoje ťažké srdce

a pomaly, bolestne, sám medzi nebom

a zemou, v ukrutnej temnote, šialený

láskou, pozdvihol svoj život, pozdvihol

hriechy sveta až na okraj svojich pier

a v jedinom výkriku VŠETKO odo-

vzdal.“ Tieto slová pochádzajú z pera

Michaela Quoista a plne vystihujú ži-

vot Pána Ježiša, jeho lásku k nám. Vedú

nás k tomu, aby sme si nezúfali nad

milosrdenstvom Božím. Len nesmieme

zabúdať, že my už vieme, že ktosi sa dal

za nás ukrižovať.

Každá svätá omša je sprítomnením Je-

žišovej obety, ktorú môžeme spoločne

sláviť aj v prekrásnom chráme prírody.

Srdečne vás všetkých pozývame na 16.

ročník Mariánskeho výstupu na Choč

Milé deti, aj vy máte doma lietajúceho

šarkana? Alebo mu ešte pripravujete

u vás miesto? Nuž, tak skontrolujte

technický stav starého i nového, osed-

lajte ich a príďte medzi nás! V nedeľu

22. októbra 2006 na Brezovci vypukne

Šarkaniáda, kde si navzájom môžeme

ukázať svoje krotiteľské umenie a zápa-

senie s vetrom. A tí najkrajší, najvyššie

lietajúci, ale aj ostatní môžu vyhrať

niečo pekné. Preto nezabudnite sledo-

vať farské oznamy a oznamy na ná-

stenke. Tam sa dozviete všetko ostatné.

Tešíme sa na vás! ☺eRko a sestry saleziánky

2 . n o v e m b e rChvíľ ka ticha a sviečka za nenarodené detiStalo sa už tradíciou, že práve v tento

deň si vo chvíľke ticha spomíname na

deti, ktoré nemohli povedať ani slovo

na obranu svojho života. Aj tento rok

môžeme prísť vo štvrtok 2. 11. 2006

medzi 17.00 – 19.00 hod. pred ktorú-

koľvek pôrodnicu, ku krížu na cintorí-

noch, alebo k pomníkom nenarode-

ných detí, chvíľku postáť, pomodliť sa

alebo sa zamyslieť a bez slov prejaviť

svoj postoj k životu. Súcit s nenarode-

nými deťmi môžeme vyjadriť v tento

deň o 20.00 hod. aj zapálenou sviečkou

v oknách našich domov.

Vaši eRkáriAj tento nový školský rok sme v našej farnosti „naštartovali“ eRko stretká Hnutia kres-

ťanských spoločenstiev detí. Na nich sa počas celého roka nielen hráme, ale venujeme sa

aj mnohým vážnejším veciam, ako je ročná téma (tento rok si posvietime na hodnoty

eRka), Detský čin pomoci (pomáhame ako vieme a vládzeme), koledovaniu už známej

Dobrej noviny, zapájame sa do akcie Biela stužka za ochranu každého života, prežívame

spoločne Pôst i Veľkonočnú radosť, stretávame sa s ostatnými eRkármi na Misijných pú-

ťach a Vypíname telku, aby sme mohli zapnúť seba. No a v lete cestujeme na tábory.

Jednoducho povedané, na stretkách sa stretávame veľkí a malí, aby sme spoločne kráčali

po ceste viery. Tak ak sa chceš k nám pridať, môžeš prísť na stretko. To prvé je každý

pondelok o 16.00 hod. v Pastoračnom centre a to druhé každú stredu o 16.30 hod. v dol-

ných priestoroch v kostole na Brezovci.

Za eRkárov Renča Jedláková

2 0 0 6

eRko stretká pozývajú

Mariánsky výstup na Choč8. októbra t.r. Zraz účastníkov bude

o 8.00 hod. pri Farskom kostole, od-

kiaľ pôjde autobus do Valaskej Dubo-

vej. Tu začneme výstup na Choč, ktorý

sa bude niesť v znamení 5. tajomstva

bolestného ruženca: ktorý bol pre nás

ukrižovaný. O 12.00 hod. je napláno-

vaná sv. omša. Zostup na parkovisko

nad Jasenovú, kde bude čakať autobus

do Dolného Kubína, bude o 14.00 hod.

V prípade daždivého počasia sa výstup

neuskutoční, ale pozývame vás na ná-

hradný program ku sestrám Salezián-

kam na Banisko o 14.00 hod. Po obede

už sv. omša nebude. Tešíme sa na kaž-

dého a veríme, že spolu vytvoríme

pekné spoločenstvo chváliace Boha za

všetky jeho diela.

Saleziánski spolupracovníci

3FARSKÝ LIST 05/2006

OBSAH

Mariánsky výstup na Choč . . . . . . . . . 2

Šarkaniáda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

eRko stretká pozývajú . . . . . . . . . . . . . 2

Chvíľka ticha a sviečka

za nenarodené deti . . . . . . . . . . . . . . . . 2

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3

Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 4

Kňazstvo je cestou

od srdca k srdcu . . . . . . . . . . . . . . . 4

MAXIstretko na Slanej vode. . . . . 5

Varím, varíš, varíme. . . . . . . . . . . . 6

Večné sľuby Saleziánov . . . . . . . . . 6

Aktuálne znamenie kríža . . . . . . . 8

Don Bosco si získal moje srdce . . . . . . 9

Ach, Taizé, tá malá jar! . . . . . . . . . . . . 10

Byť kvasom pokoja a zmierenia

v ľudskej rodine . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 12

Spomienka Panny Márie

Ružencovej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 14

Povolaním človeka je

stávať sa svätým . . . . . . . . . . . . . . 14

Vitajte škôlkári . . . . . . . . . . . . . . . 14

Začiatok škol. roka . . . . . . . . . . . . 15

Majster Slovenska . . . . . . . . . . . . 15

Saleziánske okienko

alebo nedeľa pre mladých . . . . . . . . . 16

eRko – celoslovenské

stretnutie animátorov. . . . . . . . . . . . . 16

Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 17

Mladí katolícki novinári

opäť v Ružomberku . . . . . . . . . . . . . . 17

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

ÚmyslyApoštolátu modlitbyna september, október• Aby tí, ktorí používajú pro-

striedky spoločenskej komuni-

kácie, robili to svedomito a zod-

povedne.

• Aby všetci pokrstení dozreli vo

viere a prejavovali ju jasnými,

zmysluplnými a odvážnymi roz-

hodnutiami vo svojom živote.

Bohoslužobný poriadokv týždni:

Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej

6.00 a 18.00 hod.

(piatok – 18.00 hod. sv. omša

pre birmovancov)

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec

18.30 hod.

(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša

za účasti detí)

(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný Kubín

Piatok - 18.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod. (utorok-štvrtok)

Adoračná miestnosť je otvorená

každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadokv nedeľu:Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej

6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec

7.45, 10.00, 18.30 hod.

(vešpery o 18.00 hod.)

Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný Kubín

9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod.

Požehnanie mamičiekpred pôrodom:

7. októbra 2006 po ranných

sv. omšiach

Farský kostol sv. Kataríny

Alexandrijskej – 6.30 hod.

Kostol Povýšenia

sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade:

Pondelok – piatok:

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.

V súrnom prípade po večerných

bohoslužbách.

V prípade potreby (ku chorým)

volajte katol. kňaza 0915 818 308.

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský

úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom

Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor:

Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD.

Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná

rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec,

Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová,

Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna

Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František

Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské

Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000.

Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU,

1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho

dvojčísla je 20. 11. 2006. Svoje príspevky nám

môžete dávať do schránky Farského úradu

s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si

vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

Sviatosťou krstu sme v spolo-čenstve Cirkvi v mesiacochaugust a september privítali:

Viktória BelicováVivien KuzielMia Mária PánikováIvan RosinskýAlex RalidiakMatej BerníkMartin ChomistekVanessa BabicováVeronika MajchrákováMatúš PolťákRebeka PiontekováMichaela SlávikováMartin TretinaRomana KurnotováEma VrábľováDaniel SzaboSimona Smolková

Sviatosť manželstva uzavreli:

Branislav Bielek a Michala HirkováPeter Kováčik a Lucia KnapíkováMatúš Papula a Alexandra FischerováAnton Bolo a Dominika MarkušováPeter Michalík a Anna MajchrákováBoris Migo a Petra KubíkováMário Kováčik a Lucia KucejováMarek Fedor a Miroslava JančekováDušan Janíček a Gabriela GogolákováAndrej Barienčík a Silvia StrakováJozef Zelina a Martina ŠkvarkováPeter Horák a Ivana KereškéniováJán Hofrej a Denisa JadroňováJuraj Zoššák a Veronika KôpkováMilan Pobeha a Martina PalugováPeter Fleško a Lenka Belicová

Pán si z našich radov povolal:

Cecília DechtárováMikuláš KubínyiOľga ŠubjakováĽudovít PechoGina ManolováPavol KutlíkAnna MikulajčíkováVojtech Hollý


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Do budúceho posledného dvojčísla

Farského listu 2006 pripravujeme

rozhovor s naším novokňazom –

bratom gvardiánom Miroslavom

Kulichom, ktorý pôsobí

v Kapucínskom kláštore v Žiline.

Kňazstvo je cestouod srdca k srdcu V nedeľu 20. októbra 2006 naše farské

spoločenstvo, zídené ako rodina v Du-

chu Svätom, prežívalo veľmi milú sláv-

nosť. O 10.00 hod. v kostole Povýšenia

sv. Kríža na Brezovci slávil v kruhu ro-

diny, spolubratov a priateľov i veria-

ceho ľudu svoju primičnú svätú omšu

brat kapucín Miroslav Kulich.

Na úvod vo svojom príhovore všetkých

privítal pán dekan Ľubomír Pekarčík.

Vyjadril všeobecnú radosť z toho, že vo

vinici nášho Pána je nový služobník,

ktorý vyšiel z dolnokubínskej farnosti

a povzbudil ho do ďalšej služby.

Sám primiciant Miroslav vyjadril svoje

potešenie a prirovnal sa k maratón-

covi, ktorý dobehol svoj beh a má vy-

soký tep a trasúci sa hlas.

Primičným kazateľom bol ďalší Kubín-

čan benediktín Jozef Brodňanský, ktorý

predniesol slovo priateľovi, všetkým

zúčastneným, ale i sebe. Na úvod podal

krátku históriu, akú tvrdú a dlhú cestu

ku kňazstvu prešiel Mirčo. Najskôr

prešiel „formáciou ulice“ v bloku B4 na

Banisku, ale túto nahradila iná, keď

prežil svoje zoslanie Ducha Svätého.

A tak sa začala Mirčova nová cesta do

františkánskeho rádu, za ktorú mô-

žeme všetci ďakovať.

Ale kňazskou vysviackou povolanie

nekončí. V následnej úvahe sa rozho-

voril o kňazstve, ktoré má byť cestou

do všetkých sŕdc, z jedného ľudského

srdca do druhého srdca a odpoveďou

na Božie dary a milosti. Kňazstvo však

nie je len výsadou kňazov ale je to vý-

sada každého veriaceho človeka. Nie je

funkciou, ale má byť službou zvere-

nému ľudu. Ako teda vychádzame

každý jeden z nás zo seba k tomu

druhému a ako sa odrážajú naše životy

v životoch iných v tom dobrom? Ako

žijeme svoje kňazstvo? Tak na tieto

otázky si musí odpovedať každý sám.

Jedinou základnou vecou ako je po-

trebné dennodenne prežívať svoje

kňazstvo je MODLITBA. To sú uši na

našom srdci, našich rukách, nohách,

nose, očiach, na našich slovách. Je spô-

sobom, ako môžem počuť čo mám ro-

biť, kde a ako mám smerovať obsah

svojho srdca, lebo ten kto sa nemodlí,

nepočúva. Všetko má ísť cez modlitbu.

Mirčo, ktorého kazateľ prirovnal k cho-

diacemu svedectvu Božích milostí, po-

čúval dobre a tak mohol ponúknuť

Bohu svoju odpoveď, svoje ÁNO, roz-

hodol sa teda pre Boha. I my v každo-

dennom živote, či už kňazi, rodiny,

mladí, deti každý deň, každý okamih

dňa hovorme Bohu naše všeobecné

osobnostné áno, rozhodujme sa vždy

pre Boha. Potom môžeme z plnosti

srdca povedať: „Pán môj a Boh môj.“

Záleží na každom z nás, ako prežijeme

svoje Áno.

Po ukončení bohoslužby slova a obety

nasledovalo poďakovanie za milú a pre

dolnokubínsku farnosť významnú sláv-

nosť, ktoré v mene všetkých dolnokubín-

čanov predniesol pán Ľudovít Behula.

Na záver predniesol primiciant svoje

úprimné Pán Boh zaplať v prvom rade

nebeskému Otcovi za dar kňazstva,

spolubratom v kapucínskej rodine,

mamke a sestrám i celej svojej rodine

za obety, ktorými ho sprevádzali na

ceste ku kňazstvu, pánovi dekanovi

i kaplánom, primičnému kazateľovi,

rehoľným sestrám, všetkým blízkym

a priateľom, ktorí ho sprevádzali jeho

životom i všetkým Kubínčanom. Záro-

veň všetkým tým, ktorí k tejto slávnosti

prispeli akoukoľvek službou.

Po prežití tejto krásnej slávnosti, obda-

rení novokňazským požehnaním a na-

plnení veľkou radosťou sme popriali

nášmu novokňazovi Božie požehnanie

a všetko dobré na ceste jeho povolania

a rozišli sa do svojich domovov.

Renata Jedláková

Snímky: Peter Vrábel

Z kňazskej vysviacky 19. 8. z kostola Obrátenia sv. Pavla v Žiline



MAXIstretkona Slanej vodeVšetko to začalo 29. augusta prícho-

dom nie celkom kompletných „stre-

tiek“ (kvôli kapacite chaty), priprave-

ných na super chatu na autobusovej

stanici. Natlačení ako sardinky v auto-

buse, sme s dobrou náladou vystúpili

v Oravskej Polhore, odkiaľ sme si pekne

pustili k chate. Niektorí mali šťastie

a zviezli sa „nebeským taxíkom“ (poh-

rebným autom) alebo si to po daždi

vyšľapali sami. Naším prekvapením

bolo, že keď sme prišli k chate, tá bola

zamknutá. Volala nám jedna animá-

torka, že oni sú ešte v Námestove. Ale

keďže my sme vedeli, že starší animá-

tori tam prišli už o deň skôr a nechceli

sme sa dať nachytať, povedali sme, že

sme nestihli autobus a sme ešte v Dol-

nom Kubíne. Mysleli sme si totiž, že sa

nám schovali na lúke alebo niekde

v lese. Veselým prekvapením bolo, keď

po hodine čakania, celí premrznutí

nám otvorili animátori spoločne so

sestrami chatu a oni boli vo vnútri!

Keď sme sa vybalili, nasýtili sme sa ve-

čerou. Nasýtenie nás čakalo aj po du-

chovnej stránke. Mali sme sv. omšu,

ktorú nám odslúžil brat Salezián z Ná-

mestova. Zábavný večer vo forme FMA

záber nám pripravili naši najstarší ani-

mátori. Počas zábavného večera sme sa

dozvedeli veľa nových vecí o dvoch no-

vých sestrách. Najväčšiu radosť nám

však prinieslo živé prekvapenie - sestra

Zuzana, ktorá sa vrátila z Talianska po

dvoch mesiacoch. Tento večer nás ešte

čakala nočná hra. Po skupinkách sme

išli k Hájovni a odtiaľ sme mali priniesť

svetlo, čo sa však všetkým skupinám

nepodarilo. Po hre sme ráno o 2.45

hod. nasýtili hladné krky a šli si odpo-

činúť.

Po modlitbách o 12.30 hodine sme sa

duchovne zdieľali o svetle. Chutným

obedom sme sa pripravili na výlet

k horárni. Neodradil nás ani dážď,

ktorý nás chytil tesne pred horárňou.

Uchýlil sme sa preto k najbližšej chate

s posedom. Nakoniec sme ani neoľuto-

vali, lebo sme prežili skvelé popoludnie

plné zaujímavých slovných hier. Po ve-

černej sv. omši sme mali možnosť očis-

tiť svoje srdcia vo svätej spovedi. Po

večeri nás čakalo ďalšie malé prekvape-

nie vo forme nanukov. To, že sa nebo-

jíme tmy, sme preukázali pri nočnej

hre na upírov. Po večernej modlitbe

a ďalšom prekvapení – Laura diári sme

si šli odpočinúť.

Posledný deň sme si po rannej mod-

litbe mali pripraviť program na týždeň,

keby naším hosťom bol osobne Ježiš.

Všetci sme mali veľmi originálne ná-

pady. Po chutných raňajkách sme si na-

plánovali akcie na ďalší rok a spoločne

sa tešili s končiacimi animátormi, ktorí

nám odovzdali odkaz, aby sme boli

svetlom pre iných. Opäť sme poďako-

vali Pánu Bohu za hojné milosti počas

pobytu sv. omšou. Po slávnostnom

obede sme poupratovali a po riadnom

daždi sme odišli naspäť domov k na-

ším najbližším, ktorý nás už túžobne

očakávali.

Všetci by sme chceli poďakovať v pr-

vom rade Pánu Bohu, že nám umožnil

prežiť naozaj skvelé maxistretko v ro-

dinnom kruhu. Určite patrí vďaka aj

sestrám Saleziánkam, ktoré to celé zor-

ganizovali, skvelým kuchárkam sr. Má-

rii a sr. Matilde, ale aj všetkým tým,

ktorí na nás mysleli v modlitbách. Ne-

smieme zabudnúť ani na ochotného

brata Saleziána z Námestova. Všetkým

úprimné Pán Boh zaplať!

Moneka

Snímky: autorka



Varím, varíš, varímePrázdninám už odzváňalo a my na-

miesto toho, aby sme stresovali zo za-

čiatku školy, sme sa vybrali na chatu do

Habovky. Nevieme či si ešte pamätáte,

ale naše posledné dve chaty mali

prívlastok ,,buchtové“. Nebudeme si

klamať, aj tentoraz sme išli s malou du-

šičkou, že to bude podobne... ale ako sa

hovorí trikrát a dosť (v našom prípade

dvakrát a dosť – veď buďme realisti).

A aby ľudovej slovesnosti nebolo málo:

Keď Mohamed nejde k hore, príde hora

k Mohamedovi. Po našom povedané:

keď si k nám buchty tentoraz cestu ne-

našli, urobili sme si ich sami. To, že sa

mierne nevydarili, že ich zachraňovala

len posýpka na vrchu, ale aj to, že keď

človeka prikvačí hlad tak zje všetko ...

to vám predsa písať nebudeme. Však

sme normálne ☺Chceli sme odbočiť od témy „varenie“,

ale naša veľkorysosť nám nedá nespo-

menúť aj našich kolegov – kuchárov,

ktorí sa tiež snažili variť (stáli v ku-

chyni), a tak sa nám dostali jedlá, v kto-

rých lyžica kolmo stála, či kolienka ,,a la

– nedáme sa rozlepiť“, a podobne. Snaha

sa cení, to je fakt, ale povedzme si na

rovinu. Nám je jedno, že budeme opäť

jesť fazuľovú a hrachovú polievku a že

bude večer teplo. ,,Zuzka, prosíme za-

čni znova variť!!!“ ☺

Aby ste si nemysleli, že sme len spali

a jedli. Cestou na výlet do skanzenu

v Zuberci (čo bolo náplňou jedného

popoludnia) sme si napríklad nakúpili

zásoby, či cestou zo Sivého vrchu (čo

bolo náplňou zas iného dňa), sme si ...

nečakané... kúpili zásoby? Na našu ob-

ranu však musíme podotknúť: ,,Vedeli

ste, že cez štátny sviatok bývajú ob-

chody zatvorené?“ A keďže náplňou

ďalšieho dňa bol práve štátny sviatok

(teda sladké nič nerobenie) ... tak toľko

na našu obranu.

Na záver chceme poďakovať Pánu Bohu

za pekné počasie, kuchárom za varenie,

všetkým šoférom za zvezenie (nemys-

lite si, že sme chodili pešo), a mladým

za hojnú účasť (zjedlo sa toho dosť).

Hlavne, že sme zdraví. ☺Katka Grofčíková a Aďa Draganová

Snímky: Janko Paluga

„Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa

zviesť. Uchopil si ma a premohol.“ Tieto

slová proroka Jeremiáša presne vysti-

hujú, ako si Pán zvádzal a postupne pri-

ťahoval mladých mužov: Jána Holub-

číka z Oravskej Lesnej, Maroša Leškov-

ského z Lenartova, Radovana Rumano-

viča z Trnavy, Jozefa Siveka z Bobrova,

Mareka Wiesengangera z Pezinka

a Petra Žatkuľáka z Kňažej. Štyria

z nich sa ako rehoľníci – Saleziáni pri-

pravujú na kňazstvo (Ján, Maroš, Ma-

rek a Peter) a dvaja (Rado a Jozef) budú

slúžiť mladým ako rehoľníci – saleziáni

koadjútori, teda ako rehoľní bratia, kva-

lifikovaní vychovávatelia.

Pán bol v tomto „zvádzaní“ úspešný

a 9. septembra 2006 v kostole Povýše-

nia sv. Kríža na Brezovci, títo šiesti

mladí saleziáni zložili svoje večné sľuby.

Definitívne sa rozhodli povedať Bohu

ÁNO napriek všetkým lákadlám, ktoré

sa nám ponúkajú v dnešnom svete.

Prvé rehoľné sľuby skladali v roku 2000

v Poprade a po šiestich rokoch salezián-

skeho života v rôznych komunitách

a života s mladými povedali Bohu roz-

hodné „áno“ na celý život.



Prečo práve Dolný Kubín? Saleziáni

u nás svoju komunitu nemajú. Dozve-

deli sme sa však, že rozhodnutie pre

naše mesto bolo aj vecou srdca, pretože

Peťo Žatkuľák pochádza z neďalekej

Kňažej a ďalší dvaja – Ján Holubčík

z Oravskej Lesnej a Jozef Sivek z Bob-

rova. Veď ako povedal otec provinciál,

don Štefan Turanský, pre Oravu to bol

veľký deň. ☺A mal pravdu, niečo také tu ešte nebolo.

Slávnostná svätá omša sa začala o 10.

30 hod, ale už skoro pred ňou sa to pred

kostolom hemžilo saleziánmi, sestrami

saleziánkami, príbuznými, priateľmi,

spolupracovníkmi a hlavne mladými.

Prišlo veľa ľudí z Bratislavy, Pezinka, Ži-

liny, Banskej Bystrice, Košíc, Humen-

ného, Námestova, Kňažej, z hornej

Oravy a samozrejme i z Kubína. Jedno-

ducho – mladí zo všetkých kútov Slo-

venska. ☺ Celá svätá omša sa niesla vo

veľmi rodinnej atmosfére, ktorá je pre

saleziánsku rodinu typická.

Svätej omši predsedal otec provinciál

don Štefan Turanský spolu s mnohými

saleziánmi a naším pánom dekanom

Ľubomírom Pekarčíkom. Don Bosco

často hovorieval: „Oratórium bez

hudby, je ako telo bez duše.“ O dušu ce-

lej slávnosti sa postarali mohutné hlasy

mladých banskobystrických spevákov

za sprievodu kvalitných hudobných ná-

strojov. Veľmi pekne dotvárali atmo-

sféru, ktorá vládla počas celej slávnosti.

No musíme uznať, že náš kubínsky zbor

je predsa len náš a naň nemá nik. ☺Počas kázne don Štefan Turanský vy-

zval svojich spolubratov k radikálnemu

prežívaniu svojho rehoľného povolania.

Nás mladých zas povzbudzoval k tomu,

aby sme dobre počúvali Pánov hlas

a boli ochotní nasledovať Ho. Rodičom

poďakoval, že darovali svojich synov

Pánovi a s úsmevom na tvári im pripo-

menul, že teraz sú matkami a otcami aj

pre ďalších 240 saleziánov na Sloven-

sku. Veru ťažká úloha. Napríklad taký

nedeľný obed. ☺A bol tu čas, kedy bratia mali vysloviť

svoje celoživotné ÁNO. ÁNO, ktorým

sa už navždy zasvätia Bohu a mladým.

Slávnostným sľubom Pánovi sľúbili, že

aj oni sa budú zo všetkých síl snažiť, tak

ako don Bosco, ktorý povedal: „Aj môj

posledný dych bude patriť mojím chu-

dobným chlapcom.“ Zanechali všetko,

lebo chcú žiť ako On. Spolu s don Bos-

com a pod ochranou našej Matky

Panny Márie Pomocnice sa naplno ve-

novať mladým chlapcom a spáse ich

duší.

Nervózne pohľady zo začiatku teraz vy-

striedala čistá a úprimná radosť, ktorá

z nich sálala po celom kostole. Súčasťou

slávnosti bolo aj odovzdávanie rehoľ-

ných krížov a symbolické privítanie od

ostatných bratov, ktorí už mali večné

sľuby. Všetci po jednom čerstvým sale-

ziánom zablahoželali a popriali im...

nuž to by nám museli prezradiť čo

všetko. A veru sa tiež smialo a plakalo,

ale od šťastia. Záver patril spontánnemu

ďakovaniu. Samozrejme hlavne nebes-

kému Otcovi, ktorý si povolal týchto

saleziánov, ale aj rodičom, ktorý ich vy-

chovávali, viedli k Bohu čoraz bližšie

a oboznamovali ich s Jeho veľkou lás-

kou. Vďaka patrila nielen im, ale aj

všetkým, ktorí akokoľvek pomáhali pri

príprave tejto slávnosti. Tento deň sa

vryl do sŕdc všetkých nás, no musíme si

priznať, aj nás mladých.

Paulína Mäsiarová a Júlia Čižmárová

Snímky: archív sestier FMA



Aktuálneznamenie krížaMesiac september by sme mohli po-

kojne nazvať aj mariánsky, keďže po-

čas neho si pripomíname viacero spo-

mienok a sviatkov spätých s Pannou

Máriou. Uprostred nich je zasadený

i jeden zvlášť milý pre našu farnosť. Je

to 14. september – Povýšenie sv. Kríža,

sviatok, ktorého meno nesie i kostol

na Brezovci. Odpustová slávnosť sa

konala v nedeľu 17. septembra o 10.00

hod. za hojnej účasti domácich veria-

cich i hostí. Svätú omšu celebroval

pán farár Dušan Kubica pôsobiaci

v neďalekej farnosti Pucov.

Vo svojej homílii nám ponúkol nie-

koľko zaujímavých pohľadov na kríž,

z ktorých vyberáme : Len zopár ľudí

vedelo, čo sa stalo s Ježišom na kríži

na Golgote - išlo o vyzdvihnutie člo-

veka, nie však z lásky, ale z nenávisti.

Práve tu sa odohralo rozdelenie, pro-

tirečenie: buď ho prijať a postaviť sa

na stranu Krista alebo naopak proti

nemu. Je preto ešte dnes vôbec

aktuál ne nosiť znamenie kríža? V na-

šich životoch je túžba mať sa dobre –

mať dobrú rodinu, dobrú prácu... Po-

kiaľ nám niečo tieto naše túžby skríži,

stávame sa nervózni, často si mysliac,

že „všetci okolo sú zlí.“ Ak príde cho-

roba, môže sa stať, že „Pán Boh má po

chlebe“ a veru neraz hromžíme i na

Cirkev a kňazov. Na kríž sa ale máme

pozerať spolu s Ježišom. Kristus totiž

kríž ako znamenie bláznovstva, po-

horšenia premenil svojou LÁSKOU.

Kríž je výkričníkom pre tých, ktorí

šliapu po ľudskej dôstojnosti a cti,

kričí na tých, ktorí ospravedlňujú zlo-

čincov. Zároveň kríž je pre všetkých

unavených a opustených. Ježiš pove-

dal: „Poďte ku mne všetci, čo sa namá-

hate a ste preťažení a ja vás posilním.“

Ježiš Kristus sám nevládol silou, ne-

zneužil svojich poslucháčov ba ani

Božie vojská, aby ho chránili. Pretože

nie v moci je skutočná moc, ale v po-

kore a obete, ako to sám dokázal. Kaž-

dou skúškou naplno zisťujeme ako

sme bytostne spätí s krížom.

Je dôležité pýtať sa, aké hodnoty ja

sám uznávam vo svojom živote, ako

používam moc, silu, ktorá mi bola

daná napríklad postavením v práci.

K odpovedi nám môže pomôcť i na-

sledujúci príbeh z Číny: žil tu jeden

bohatý muž, ktorý mal veľké trápenie

– neustále ho prenasledoval jeho

vlastný tieň. Chcel sa preto zbaviť tejto

ťažkosti a jedného dňa sa rozhodol, že

pred ním utečie. Ako utekal, stále vi-

del svoj tieň a napadlo mu, že vyhádže

zo svojho voza všetky svoje veci, po-

tom potraviny a všetko, čo ešte mal.

Takto sa dostal až na púšť, kde si vzal

len peniaze a zlato na cestu. Tieň mu

bol však stále v pätách. Nakoniec vy-

silený do krajnosti, padol na zem a zo-

mrel. Pritom stačilo tak málo: len po-

staviť sa pod strom a tieň by zmizol,

on sám by nabral nových síl. Tento

príbeh má istú podobnosť s nami v is-

tých situáciách, kedy utekáme pred

krížom. Len od nás závisí, či budeme

šťastní alebo nie. Dve ramená kríža sú

symbolom Kristovho volania k sebe.

Nemožno ujsť pre krížom. Nebojme

a nehanbime sa za kríž, skúsme ho

objať tak ako kríž objíma nás. Je sym-

bolom víťazstva, lásky a večného ži-

vota.

Slávnostnú atmosféru odpustovej

slávnosti umocnil svojím spevom

zbor dospelých spolu s mládežníckym

zborom pod vedením Jána Kapalu. Na

záver sv. omše pán dekan Ľubomír

Pekarčík poďakoval ako hlavnému ce-

lebrantovi za povzbudivú teológiu

kríža, tak i zborom a všetkým ľuďom,

ktorí pripravili kostol na slávnosť, pri-

čom vyjadril i vďaku veriacim a hos-

ťom, ktorí sem zavítali.

Katarína Ileninová

Snímky: autorka

Robme dobre,pokým máme časTýmito slovami kréda svätca Vin-

centa de Paul sa prihovoril v stredu

27. septembra pán dekan Ľubomír

Pekarčík na sv.omši zhromaždeniu

veriacich – priaznivcom charitnej

činnosti sestier Dcér kresťanskej lá-

sky (Vincentky), ako i všetkým, ktorí

s láskou pomáhajú chorým, opuste-

ným, postihnutým a starým ľuďom

vo svojom okolí. Vo svojej homílii

nadviazal na evanjelium o Blahosla-

venstvách (Mt 5), ktoré len potvr-

dzuje podstatu konania dobra

i v dnešných časoch, kedy viac ako

inokedy pribúda tých, čo sú odkázaní

na pomoc cudzích.

Celá bohoslužba Slova bola zame-

raná na spomínané myšlienky, ktoré

azda najviac zarezonovali v prítom-

ných pri komentári a prinášaní obet-

ných darov (srdce s otvorenou náru-

čou, zemeguľa, obraz sv. Vincenta de

Paul, Sväté písmo, kríž, chlieb a víno)

deťmi, chorými, charitnými pracov-

níkmi a členmi mariánskych zdru-

žení.

Piesne zhromaždenia i piesne mlá-

dežníckeho zboru veľmi pekne

prispeli k radostnému sláveniu Eu-

charistie. Po záverečnom slávnost-

nom požehnaní sme zažili ešte jedno

krásne a milé prekvapenie: pri vcho-

dových dverách sme boli všetci ob-

darovaní malým medovníkom

v tvare srdiečka na cestu konania

dobra...


Snímky: autorka


Don Bosco si získal moje srdce

turistu, ale začal som postupne zao-

stávať kvôli únave, k tomu sa pridalo

zhoršujúce sa počasie... Preto sme sa

vzdali dosiahnuť vrchol a vrátili sme

sa späť. Uvedomil som si, že dosiah-

nutie vrcholu čaká na ďalších (mlad-

ších, silnejších, vytrvalejších, odváž-

nejších), aby pokračovali – on, ona,

ty!

P.S.: Neboj sa! Nastúp na cestu svojho

povolania a aj napriek svojim slabos-

tiam dosiahni spolu s Ním vrchol!

Veľmi pekne ďakujeme bratovi Peťovi

za úprimné svedectvo. ☺ Nech všetkých

saleziánov v ich apoštoláte s mladými

žehná Pán a vedie Panna Mária Po-

mocnica. Nezabudnime na nich vo svo-

jich modlitbách.

Paulína a Júlia


Don Bosco hovorieval: „Našou oporou je veselosť, modlitba a sväté prijí-

manie.“ V pamätnú slnečnú sobotu 9. septembra sme oslovili jedného zo

šiestich mladých saleziánov – Petra Žatkuľáka z Kňažej, aby nám priblížil

svoju osobnú cestu povolania:

Kedy si zacítil taký prvý silný im-

pulz, že Boh chce od teba, aby si sa

stal saleziánom?

Bolo to na Popolcovú stredu, počas

udeľovania popolca. Vtedy som si ne-

uvedomoval len svoju slabosť (prach

zeme), ale zažil som aj dotyk, veľmi

jemný dotyk Boha. Ťažko je mi ho

opísať, ale bolo to stretnutie s Niekým

živým, mne veľmi blízkym, ktorý ma

pozýval byť s Ním. A ja som toto po-

zvanie prijal.

Keď si bol malý, rozmýšľal si o tom,

že by z teba mohol byť raz rehoľník

– salezián, alebo kňaz?

Ako chalan som nikdy nerozmýšľal

byť saleziánom, možno aj preto, že

som saleziánov nepoznal. Síce sme vo

farnosti mali saleziána kňaza, ale až

neskôr som si to začal uvedomovať na

mládežníckych saleziánskych stretnu-

tiach, kde som stretával nielen nadše-

ných a radostných mladých, ale aj

mladých hľadajúcich hĺbku vo svojom

živote. Postupne som spoznával dona

Bosca a on si stále viac a viac získaval

moje srdce.

Ako prijali tvoji rodičia odchod do

rehole?

Malé upresnenie: nie odchod, ale

vstup do rehole. Myslím, že sa tešili.

Som im veľmi vďačný, že mi dôvero-

vali a dali mi slobodu nachádzať moje

miesto v živote. Ďakujem im, že tak

akoby z úzadia mi stále „fandia“.

Tešíš sa na život v komunite, medzi

bratmi a mladými?

Áno, teším sa. Tých predchádzajúcich

šesť rokov u saleziánov stálo za to.

Som za to veľmi vďačný spolubratom

i mladým. ☺ A tie niektoré ťažkosti či

problémy spoločného života (tak, ako

v rodine) nech sú možnosťami k osob-

nému vyzrievaniu a k rastu v láske.

Čo by si chcel odkázať mladým,

ktorý ešte stále hľadajú svoju cestu,

svoje povolanie?

Nech sa spýtajú svojich rodičov, ako

sa oni našli. Som presvedčený, že Boh

každému človeku dáva dar, dar povo-

lania. Pre každého človeka Boh už od-

dávna pripravoval krásnu cestu povo-

lania (či manželského, kňazského, re-

hoľného...), ktorú nám všetkým po-

núka ako dar. Vám, mladí odkazujem

práve toto: otvorte sa pre prijatie tohto

vzácneho jedinečného daru, ktorý

každému jednému z vás dáva Boh.

Buďte otvorení nielen o ňom premýš-

ľať, ale ho aj prijať a žiť.

Aj mne, ako aj mnohým iným, pri

rozlišovaní povolania pomáhala dô-

vera v môjho skúsenejšieho kamaráta

(duchovného sprievodcu), ktorý mi

pomohol hlbšie čítať môj život. Potom

časté prijímanie Eucharistie a častá

úprimná spoveď. Tiež mi veľmi po-

máha aj každodenná meditácia nad

Božím Slovom.

Aký najväčší „trapas“ alebo aký naj-

krajší zážitok si zažil s mladými?

Tých pekných zážitkov bolo veľmi

veľa. ☺ Spomenul by som jeden z tých

náročnejších. Minulú zimu pred Sil-

vestrom sme išli na Choč. Počasie

bolo pokojné. Kráčalo sa dobre. Snehu,

cestou na Poľanu bolo tak po kolená,

od Poľany ho pribúdalo. Čo sa stalo

ďalej: stúpali sme z Poľany na vrchol.

Predtým som sa pokladal za dobrého

Peter Žatkuľák na snímke úplne vpravo.


Známy pozdrav pápeža Jána

XXIII. v roku 1960, ktorý adre-

soval prichádzajúcemu bratovi

Rogerovi nestratil nič zo svojej pod-

staty ani v 21. storočí. Malá bur-

gundská dedinka na kopčeku – Taizé,

kde žije ekumenická komunita rehoľ-

ných bratov neustále prijíma kresťa-

nov rôzneho vierovyznania i tých,

ktorí hľadajú zmysel života. To všetko

môže vyznievať ako akýsi sen, no ne-

uverí ten, ktorý komunitu nenavštívi

osobne a nepresvedčí sa sám.

Zvony trikrát denne pozývajú

všetkých na modlitbu do chrámu

Zmierenia. Ľudia rôznej pleti, veku,

vzdelania i postavenia nielen z Eu-

rópy, ale aj ďalších kontinentov sem

prichádzajú, aby doplnili svoje zásoby

„živej vody“ z Prameňa, oživili svoju

nádej a vieru v možnej jednote Cirkvi

napriek jej dejinnému a doteraz bo-

lestnému rozdeleniu. Spoločná mod-

litba, celý program je istá cesta k zmie-

reniu navzájom. Biblické úvody bra-

tov pre jednotlivé vekové kategórie

veľmi adresne reagujú na potreby

srdca mladého, dospelého i vekom

staršieho človeka v rozličných život-

ných situáciách. Prednášky vedú po-

zorných zúčastnených k hlbokému

zamysleniu sa nad spôsobom žitia

a hľadaniu odpovedí osožných pre

praktický kresťanský život tam, kde

Ach, Taizé, tá malá jar!sme zasadení - v rodine, práci, vo svo-

jej farnosti. K programu neodmysli-

teľne patria i malé a veľmi živé medzi-

národné diskusné skupinky, kde sa

možno podeliť o osobné skúsenosti

k danej téme. Každé popoludnie je na

výber množstvo zaujímavých a origi-

nálnych workshopov – tvorivých

dielní pre všetkých.

Štvrtok je deň obohatený o regionálne

stretnutia: každá národnosť sa stretne

so svojím bratom na určenom mieste,

kde pokračuje spontánne zdieľanie sa

v rodnom jazyku. Každý piatok je

spomienkou na umučenie Pána Ježiša,

kedy na večernej modlitbe bratia po-

ložia na zem kríž, aby sme mohli pri-

stúpiť k nemu a svojím dotykom (ru-

kou, čelom) symbolicky odovzdať

svoje trápenia, smútky, zranenia Ukri-

žovanému. V sobotu večer je jedna

z najúžasnejších modlitieb - slávnosť

svetla, ktorá oslavuje Ježišovo zmŕt-

vychvstanie. Malé deti počas modlitby

zapaľujú sviečky spoločenstvu, ktoré

si odovzdáva plameň ako znak koneč-

ného víťazstva Svetla nad silami

Temna. Napriek tomu, že svieca do-

horí, celý chrám je stále naplnený žia-

rou svetla, ktoré vychádza hlavne

z ľudských sŕdc. Mnohí totiž na tomto

mieste duchovne ožijú aj vďaka svia-

tosti zmierenia vysluhovanej kňazmi,

ktorí sem prichádzajú so svojimi far-

níkmi na týždenný pobyt. Bratia po

večerných modlitbách zostávajú

v chráme, aby slúžili sústredeným na-

čúvaním tým, ktorí cítia túžbu poroz-

právať sa o svojich hľadaniach...

Poslanie komunity bratov z Taizé je

priezračne čisté a požehnané: počúvať

a pomáhať mladým znovuobjaviť ná-

dej a pozvať ich, aby sa angažovali pri

obnove Cirkvi. „Púť dôvery na zemi“,

ktorú komunita začala je ponukou

pre nás všetkých stať sa tvorcami po-

koja a nositeľmi dôvery i zmierenia

tam, kde žijeme.


Snímky: autorka

Na záver: Podrobnejšie informácie

o Taizé a pripravovanom koncoroč-

nom stretnutí v Záhrebe nájdete

v slovenčine na www.taize.fr


Byť kvasom pokoja a zmierenia v ľudskej rodinePohybujú sa nenápadne a pokojne pomedzi neobyčajne živé množstvo

ľudí. Dokážu skutočne počúvať, dať jednoduchú radu do života. Jeden

z nich – sympatický, so srdečným úsmevom a humorom (skoro dvojmet-

rový) brat Cyrill z komunity v Taizé sa už niekoľko rokov otcovsky stará

o všetkých Slovákov prichádzajúcich na toto požehnané miesto Prameňa

načerpať síl ducha, oddýchnuť si a zažiť jedinečnú a úžasnú skúsenosť jed-

noty Cirkvi.

Počas letných prázdnin panuje v Taizé

čulý ruch. V týždenných turnusoch sa

tu stretávajú hlavne mladí ľudia, no

vítané sú i rodiny, chorí a dospelí

z celej Európy i zo zámoria. Čo vás,

bratov v tento čas možno príjemne

prekvapilo?

Sme stále v údive, že čoraz viac mla-

dých ľudí prichádza k nám. V Taizé sme

nikdy neplánovali to, že sem budeme

pozývať veľa mladých ľudí. Ale s rados-

ťou ich prijímame. Pôsobivé pre mňa je

rôznorodosť návštevníkov, ktorí strávia

cely týždeň u nás: všetky národy Eu-

rópy bez výnimiek, katolíci, evanjelici,

pravoslávni, aj veľa mladých ľudí, ktorí

doma nechodia do kostola, ale ktorí

veľmi úprimne hľadajú zmysel života.

S bratmi cítime veľkú zodpovednosť,

keď ich prijímame.

Brat Alois v úvode Listu z Taizé napí-

sal: „Pri rozjímaní nad nedopísaným

listom brata Rogera na stretnutiach

v Taizé alebo na iných miestach, bude

môcť každý hľadať spôsob, ako ho do-

píše svojím vlastným životom.“

Áno, brat Roger nám zanechal ne-

smierne a živé dedičstvo. Otvoril nám

toľko ciest. Je na nás, aby sme v nich

pokračovali! On bol presvedčený, že

naša viera nie je o tom, aby človek na-

šiel nejaké súkromné spasenie, ale že

sme poslaní do sveta, aby sme boli kva-

som pokoja a zmierenia v ľudskej ro-

dine. Tým, že my kresťania sme rozde-

lení do rozličných cirkví, tým konáme

proti Božej vôli. Uvedomujeme si do-

statočne, aké naliehavé je zmierenie

medzi kresťanmi?

16. augusta bol práve jeden rok od ná-

silnej smrti brata Rogera. Ako ste si

pripomenuli toto výročie v komunite,

ale i na modlitbách s účastníkmi?

Vo veľkej jednoduchosti. Aj napriek

množstvu ľudí, ktorí boli v tento deň

v Taizé, sme boli spolu so všetkými

bratmi komunity na chvíľu sami pri

jeho hrobe na malom dedinskom cin-

toríne. Večer v chráme Zmierenia na-

sledovalo jednoduché slávenie Eucha-

ristie. V nás bratoch samozrejme pretr-

váva zármutok. Brat Roger nám chýba.

Jeho násilná smrť zostane niečo, čo je

nepochopiteľné, čo nikto nemôže vy-

jadriť slovami. Sme však predovšetkým

naplnení nesmiernou vďačnosťou za

všetko, čo nám zanechal.

Každoročné Európske stretnutie mlá-

deže známe ako „Púť dôvery na zemi“

sa na prelome rokov 2006/2007 usku-

toční v Záhrebe. Čo predchádzalo

voľbe práve tohto veľkomesta?

Tieto stretnutia sa konajú na pozvanie

miestnej Cirkvi. V prípade Záhrebu to

bolo pozvanie od záhrebského arcibis-

kupa, kardinála Josipa Bozanića. Stret-

nutia sú možné vtedy, keď ich farnosti

a duchovní pochopia ako možnosť pre

svoju vlastnú pastoračnú prácu. Ale sa-

mozrejme existujú aj technické pod-

mienky na to, aby sa niekoľko desaťtisíc

mladých mohlo stretnúť: dostatok cir-

kevných spoločenstiev, ktoré môžu pri-

jať hostí, veľké priestory ako napríklad

výstavisko, vybudované dopravné

prostriedky, spolupráca vlády hostiteľ-

skej krajiny, atď.

Brat Cyrill, skús prosím priblížiť na-

šim čitateľom priebeh príprav na spo-

mínané stretnutie.

Tohtoročné stretnutie sa koná v dňoch

28. 12. až 1. 1. 2007. Intenzívna fáza prí-

prav však začína už v septembri. Tú-

žime, aby tieto stretnutia boli niečo ako

podobenstvo: podobenstvo o veľkom

spoločenstve, do ktorého nás Kristus

všetkých pozýva. Spoločenstvo, ktoré

presahuje naše ľudské hranice. Európ-

ske stretnutia mladých nie sú časom

veľkých slov, ale jednoduchých gest

a znamení: Cirkev prijíma mladých.

Ľudia všetkých generácií a národov sa

modlia spolu. Navštevujeme ľudí v ťaž-

kých sociálnych situáciach... A na to,

aby to bolo možné, strávime s našimi

bratmi a s mladými dobrovoľníkmi

niekoľko mesiacov v meste, kde sa koná

stretnutie. Od septembra sú už viacerí

v Záhrebe, v novembri sa k nim pripo-

jím aj ja.

Každý deň, každý večer navštevujeme

farnosti, cirkevné spoločenstvá, roz-

ličné skupiny vo farnostiach, hľadáme

ubytovanie v rodinách pre 40.000 mla-

dých, spolu s mladými zo Záhrebu pri-

pravujeme program stretnutia a pozý-

vame všetkých ľudí dobrej vôle k spolu-

práci. Medzi dobrovoľníkmi, ktorí sú

v našom tíme a majú veľkú zodpoved-

nosť, je aj jedna Slovenka z Trenčína.

Na záver ešte jedna zvedavá otázka:

pri stretnutí s Tebou na regionálnych

stretnutiach v Leviciach minulý rok,

ale i na hranici v Ostrihome na jar

tento rok často zaznela srdečná veta:

„Kubín má miesto v mojom srdci.“

Človek nezabudne, keď bol dobre pri-

jatý. Veľmi rád si spomínam na spo-

ločne strávené „Dni dôvery“ v Dolnom

Kubíne v roku 2003. Na nich bolo pekne

vidieť, ako naozaj celá kubínska farnosť

pomáhala, aby príjem niekoľkých sto-

viek mladých ľudí zo všetkých kútov

Slovenska bol možný. Tak ako každý

človek, tak i každá farnosť ako celok

dostala od Boha dary a talenty nie na

to, aby ich zamykala a iba ochraňovala,

ale na to, aby ich rozmnožovala. Kubín

je veľmi živá farnosť.

Brat Cyrill, prajeme Ti spolu s našimi či-

tateľmi hojnosť Božích milostí v Taizé,

Záhrebe a všade, kde sa snažíš spolu

s Tvojimi spolubratmi byť kvasom pokoja

a zmierenia. Dovidenia niekedy v Ku-

bíne. ☺Katarína Ileninová

Snímky: autorka


Kostol Povýšenia sv. Kríža Krása v skle zaliata

Sv. Martin z Tours – biskupMartin bol synom vyššieho rímskeho

dôstojníka a narodil sa v roku 316

alebo 317 v rímskom posádkovom

meste Sabaria v Panónii. Kým bol

ešte dieťaťom jeho otca preložili do

Pávie v severnom Taliansku. Tam

Martin získal dobré základné vzdela-

nie. Na vyššie štúdia sa nedostal, lebo

otec ho v pätnástich rokoch, dva roky

prv, ako bolo zvykom, prinútil, aby sa

s obľubou zobrazovali maliari a ktorá

je charakteristická pre neho. Raz po-

čas zimnej noci Martin prechádzal

mestom. Mal kontrolovať vojenské

hliadky. A tu zazrel na ulici polona-

hého žobráka, ktorý pýtal almužnu.

Nemal však pri sebe peniaze, ale chcel

ochrániť úbožiaka aspoň pred zimou.

Preto mečom rozrezal svoj vojenský

plášť a polovicu daroval žobrákovi.

Nasledujúcej noci sa mu vo sne zjavil

Kristus prikrytý polovicou jeho

plášťa.

V tom čase bol Martin ešte katechu-

menom. Krst prijal na Veľkú noc

v roku 339, keď mal 22 alebo 23 ro-

kov. Chcel odísť z armády, no mal pri

tom ťažkosti a tak ešte 15 rokov pô-

sobil ako vojak. Počas svojho pôso-

benia v Gálii sa zoznámil s biskupom

Hilarom z Poitiers. Ten ho najprv vy-

svätil za diakona a neskôr za kňaza.

S jeho súhlasom žil na okraji mesta

ako pustovník a zároveň ohlasoval

vidiečanom evanjelium. Čoskoro sa

k nemu pripojili viacerí spoločníci.

Vznikol tak kláštor Ligugé, najstarší

známy kláštor v západnej Európe.

Jeho účinkovanie sprevádzali zázraky

a jeho chýr svätca sa rýchlo rozšíril.

Keď v roku 371 zomrel biskup Libor

v meste Tours, miestni duchovní i ve-

riaci si žiadali mať za biskupa Mar-

tina. Pravdepodobne 4. júla 371 bol

vysvätený za biskupa. V tejto novej

úlohe vyvíjal apoštolskú činnosť,

ktorá zasahovala veľkú časť Gálie.

Začal zakladať vidiecke farnosti,

ktoré potom pravidelne i navštevo-

val, či už peši, na somárovi alebo loď-

kou. Počas svojich ciest zakladal, kde

sa dalo, malé vidiecke kláštory, ktoré

sa stali ohniskom kresťanského ži-

vota . Zomrel 8. novembra 397 vo vi-

dieckej farnosti Condes. Jeho telo je

pochované v obyčajnom hrobe v To-

urs. Na jeho mieste neskôr vyrástla

jemu zasvätená bazilika. Svätý Mar-

tin je patrónom veľkého množstva

kostolov. Aj naša diecézna bazilika

v Spišskej Kapitule je zasvätená práve

jemu.

Sv. Ján, apoštol a evanjelista Apoštol Ján bol mladším bratom

apoštola Jakuba. Pochádzali pravde-

podobne z Betsaidy na severový-

chodnom brehu Genezaretského ja-

zera. Ich otec Zebedej bol rybárom

a Ján i Jakub rybárčili spolu s nim.

Ich matka sa volala Salome. Patrila

medzi ženy, ktoré sprevádzali neskôr

Ježiša počas jeho verejného účinko-

vania, pomáhali mu a boli svedkami

jeho smrti a zmŕtvychvstania.

Prvý raz sa Ján stretol s Ježišom ešte

ako učeník Jána Krstiteľa. On ich

upozornil na proroka z Nazaretu slo-

vami: „Hľa, Boží baránok“ . Vtedy sa

spolu s Andrejom, bratom Šimona

Petra, pustili za Ježišom a nadviazali

s ním priateľstvo, ktoré natrvalo po-

značilo ich ďalší život. Mladí Galilej-

čania však aj po tomto stretnutí ostali

rybármi. Ich konečné povolanie za

apoštolov prišlo neskôr, pravdepo-

dobne pri zázračnom rybolove,

o ktorom hovorí Lukášovo evanje-

lium v piatej kapitole. Po tejto uda-

losti „oni hneď zanechali loďku

i svojho otca a nasledovali ho.“ (Mt

4,22, Mk 1,20)

V apoštolskom zbore Dvanástich mal

Ján spolu s bratom Jakubom a Šimo-

nom Petrom akési privilegované po-

stavenie. Ježiš si ich vybral za svedkov

v slávnostných a vážnych chvíľach,

napr. pri vzkriesení Jairovej dcéry, vo

chvíli slávnostného premenenia na

hore Tábor i pri smrteľných úzkos-

tiach v Getsemanskej záhrade. Ján

veľmi miloval Ježiša a preto pri po-

slednej večeri sa mohol opierať o jeho

hruď. Po zajatí ho ako jediný z apoš-

tolov nasledoval až pod kríž, kde mu

Ježiš pred smrťou zveril svoju

matku.

Za vlády cisára Domiciána v rokoch

81 – 96 bol Ján poslaný do vyhnan-

stva na ostrov Patmos, odkiaľ sa vrá-

til do Efezu až po vladárovej smrti.

V posledných rokoch života napísal

viaceré spisy ako Zjavenie (Apoka-

lypsa), evanjelium a tri apoštolské

stal vojakom. V Pávii sa Martin zo-

známil s kresťanstvom a dal sa zapí-

sať medzi katechumenov.

Ako mladého vojaka ho preložili do

mesta Amiens v severnej Gálii. Tu sa

mu prihodila známa udalosť, ktorú


listy. Sú to posledné časti novozákon-

ného Svätého písma. Popri sv. Pavlovi

bol druhým apoštolským teológom,

ktorý prispel k vytvoreniu pojmov

kresťanskej vieroučnej sústavy. Já-

novo evanjelium je svedectvo plné

životných podrobností aké mohol

poznať len očitý svedok. Nemožno

však poprieť, že jeho evanjelium sa

od ostatných líši väčším duchovným

vzletom. Preto sa štvrtý evanjelista

označuje symbolom orla. Na rozdiel

od iných apoštolov sa Ján dožil vyso-

kého veku a zomrel prirodzenou

smrťou okolo roku 100 v Efeze, kde

ho aj pochovali.

Spracoval Ľudovít Oravec

Snímky: autor

SpomienkaPanny Márie Ružencovej

Ruženec vznikol zo zbožnej

praxe modliť sa stopäťdesiat

Otčenášov a Zdravasov

podľa vzoru liturgie hodín, v ktorej

sa každý týždeň recitovalo všetkých

150 žalmov. Táto pobožnosť je pr-

výkrát doložená v 12. storočí.

V dominikánskom ráde sa zacho-

vala legenda, že svätý Dominik do-

stal ruženec od Panny Márie ako

zbraň proti Albigénčanom. Je

možné, že svätý Dominik mal ne-

jaké zjavenie, určite sa však netý-

kalo ruženca v jeho dnešnej po-

dobe. Pred rokom 1483 sa ľudia

modlili len prvú časť Zdravasu. Po-

čet Zdravasov a Otčenášov sa znížil

zo stopäťdesiat na jeden Otčenáš

a desať Zdravasov. Rovnako počet

tajomstiev zo života Krista a Márie

sa obmedzil zo stopäťdesiat na pät-

násť.

Forma ruženca sa ustálila v 15. sto-

ročí a v roku 1569 ju schválil sv. pá-

pež Pius V. v tej podobe, ktorú má

v podstate dnes, to znamená vrá-

tane druhej polovice Zdravasu

(Svätá Mária, Matka Božia ...)

a Sláva za každým z desiatkov. Ten

istý pápež zaviedol roku 1573 svia-

tok svätého ruženca ako poďakova-

nie za víťazstvo nad Turkmi pri Le-

pante.

V roku 2002 pápež v blahej pamäti

Ján Pavol II. doplnil 3 rozjímania

radostného, bolestného a slávnost-

ného ruženca o štvrté rozjímanie

ruženca Svetla. V apoštolskom liste

Rosarium Virginis Mariae tiež do-

poručil modliť sa počas týždňa:

1 v pondelok tajomstvá radostné,

2 v utorok tajomstvá bolestné,

3 v stredu tajomstvá slávnostné,

4 vo štvrtok tajomstvá svetla,

5 v piatok tajomstvá bolestné,

6 v sobotu tajomstvá radostné

a v nedeľu tajomstvá sláv-

nostné.

Spracoval Oleg Krajčovič

Snímka: internet


Povolaním človekaje stávať sa svätým

Posledný prázdninový čas. Pomys-

lenie na blížiaci sa školský rok

u niekoho vyvolá radosť z očakáva-

nia nového, nepoznaného. Iní ešte

mysľou blúdia v čase oddychu, ra-

dosti a nekonečných hrách.

Pre nás, učiteľov cirkevnej školy bol

nástup do „novej“ reality príjemný.

Dvojdňová duchovná obnova v po-

kojnom prostredí Trlenskej doliny

nenechala nikoho z nás chladným

a nenaplneným o nové zážitky a skú-

senosti. Nemalou mierou sa o to pri-

činil aj pán kaplán Richard, ktorý

okrem dobrej nálady a jemu vlast-

ného pokoja, prispel myšlienkami

o pokore, s ktorou kráča ruka v ruke

humor a má zavŕšenie v svätosti.

Bolo ťažké priznať si, akým problé-

mom je pre nás vychádzať zo seba-

ľútosti a sebaklamu, popritom roz-

dávať nefalšovanú radosť okolo

seba, vedieť prijať pravdu o sebe sa-

mom, vstať a vykročiť novou cestou,

cestou k svätosti, ktorá má pôvod

jedine v Bohu. Len pokora prináša

slobodu do života. Prijatie týchto

právd do našich životov a každo-

denný zápas, by neboli možné bez

Božej milosti a požehnania, ktoré

sme vďaka sviatosti zmierenia a sv.

omší mohli zažiť.

Dokonca, aj neplánovaná „hubačka“

a spoločný táborák spríjemnili čas

strávený v pokojnej a nikým neruše-

nej časti Veľkej Fatry v blízkosti ma-

lej dedinky Vlkolínec.

Marcela Machajová

Snímka: internet

Vitajte škôlkári

V pondelok 4. septembra 2006 sa

spolu so školskou bránou v Zá-

kladnej škole A. Radlinského otvorila

aj brána „škôlkárska“. Namaľované

malé stopy na chodníku deti zaviedli

až k dverám novej materskej školy,

ktorá vznikla na prízemí jedného

krídla budovy. Hneď od prvého dňa

prišli takmer všetky zo 42 zapísaných

detí.

Tu ich privítali tri pani učiteľky: Mi-

lotka Orošová, Otka Jurigová a Katka

Skočíková. Na deti sa po skončení

prvej školskej svätej omše prišla po-

zrieť aj vzácna návšteva: otec biskup

Mons. Štefan Sečka spolu s pánom

dekanom Ľubomírom Pekarčíkom,

ktorí odobrili osobitý a zároveň jed-

noduchý cieľ cirkevnej Materskej

školy (okrem toho, ktorý má každá

materská škola: všestranný, harmo-

nický, fyzický aj psychický rozvoj

dieťaťa predškolského veku), že všetci

pracovníci MŠ sa chcú pričiniť o to,

aby deti, ktoré tu chodia, vnímali ná-

boženstvo a vieru ako bežnú a samo-

zrejmú súčasť každodenného života.

Aby si už v útlom veku uvedomovali

všadeprítomnosť Boha, nášho láska-

vého Otca, a to nielen doma, ale aj

v prostredí verejnom. Tým sa zabez-

pečí čo najúplnejšia jednota vo vý-

chove rodiny a školy.

V popoludňajšom čase majú staršie

deti po krátkom odpočinku v ponuke

krúžok pohybových hier, dramatický,

spevácky, krúžok anglického jazyka,

či výučbu základov hry na zobcovú

sopránovú flautu. Taktiež môžu na-

vštevovať výtvarný odbor Základnej

umeleckej školy priamo v priesto-

roch školy.

Dúfam, že sa tu bude deťom páčiť aj

vďaka sponzorom a darcom, ktorí

nám pomohli novú materskú školu

vybaviť hračkami a iným materiá-

lom, potrebným na rozvíjanie detskej

tvorivosti.

Na záver spomeniem malú perličku:

pri príležitosti kántrových dní, keď

sme spolu s deťmi a pánom kaplá-

nom Richardom, ktorý nám prišiel

posvätiť dary zeme, ďakovali za

úrodu, spievali sme si známu pieseň:

„Kto stvoril žmurkajúce hviezdy?“

Na otázku, od koho máme tieto

zdravé dary, výrečná Natálka L. za-

kričala: „Od pána Bocha.“

Otília Jurigová

Snímky: Augustín Lakoštík


Majster SlovenskaV dňoch 15. – 16. septembra t.r. uspo-

riadal Klub biatlonu Vyhne Majstrov-

stvá SR v letnom biatlone. Týchto

pretekov sa zúčastnil aj jediný orav-

ský biatlonový klub ŠK Meteor Dolný

Kubín pôsobiaci pri ZCŠ s MŠ A.

Radlinského. Žiaci našej školy tak

ako sa to už stalo v posledných ro-

koch pravidlom, opäť dosiahli vyni-

kajúce výsledky. Pavol Podstrelený

získal v kategórii 12 – 13 ročných žia-

kov v pretekoch s hromadným štar-

tom na 1,5 km 1. miesto a stal sa tak

majstrom Slovenska.

V rovnakej kategórii žiačok vo vytr-

valostných pretekoch obsadila

Alžbeta Majdišová výborné 4. miesto.

Za týmito výsledkami stojí nielen ta-

lent a tvrdý tréning mladých špor-

tovcov, ale aj obetavá celoročná práca

trénerov Jindřicha Lonského a Kata-

ríny Majdišovej.

Anna Šochová

Snímka: Jindřich Lonský

Začiatok školského roka

Po nádherných dvoch mesia-

coch prázdnin naplnených

novými zážitkami a najmä oddy-

chom sa žiaci, rodičia a učitelia našej

školy opäť stretli 4. septembra pri

otvorení nového školského roka

2006/2007. Atmosféra bola o to sláv-

nostnejšia, že medzi nás zavítal aj

otec biskup Mons. Štefan Sečka, ktorý

spolu s pánom dekanom Ľubomírom

Pekarčíkom a pánom kaplánom Ri-

chardom Juríkom celebroval sláv-

nostnú svätú omšu. Vo svojej homílii

sa veľmi pútavo prihovoril predo-

všetkým deťom. Tie najskôr rozo-

smial svojou otázkou: „Prečo prišiel

medzi ne s veľkou palicou – berlou,

či ju ma azda na kňazov, ktorí nepo-

slúchajú alebo na vyrušujúce deti,

ktoré si zahnutým koncom berly pri-

tiahne k sebe?“ Po vysvetlení, aký

význam berla skutočne má, nám

všetkým rozpovedal príbeh chlapca,

ktorý neustále menil učiteľov, pretože

ani s jedným nebol spokojný a nena-

učil sa u nich to, čo si predstavoval.

Až u posledného učiteľa na základe

vlastnej skúsenosti pochopil, že jeho

predstavy sa naplnia, len ak bude do-

statočne trpezlivý a vytrvalý. Vzdela-

ným a duchovne bohatým človekom

sa nemožno stať zo dňa na deň.

Všetkým nám teda počas svätej omše

vyprosoval predovšetkým túto vytr-

valosť a trpezlivosť.

Po svätej omši nasledoval slávnostný

okamih pre našich nových prváčikov.

Tí boli po prechode cez symbolickú

školskú bránu kružidlom a pravít-

kom, deviatakmi pasovaní za žiakov

školy. V novom školskom roku zasa-

dlo do lavíc školy 342 žiakov v 16

triedach. Všetci môžu okrem povin-

ného vyučovania rozvíjať svoj talent

a venovať sa rôznym záľubám v 51

záujmových útvaroch, ktoré sú v po-

nuke Školského strediska záujmovej

činnosti. O výchovu a vzdelanie sa

bude starať 26 pedagogických pra-

covníkov.

Anna Šochová

Snímky: Augustín Lakoštík


Dominika. Niekto by povedal, že je to

iba obyčajné dievčenské meno. No za

ním sa skrýva oveľa viac. Podľa sv.

Márie Dominiky Mazzarellovej, spo-

luzakladateľky Inštitútu dcér Márie

Pomocnice (saleziánky) bolo pome-

nované aj mládežnícke stredisko na

Banisku. Táto „oranžová Dominika“

s basketbalovým i volejbalovým ih-

riskom, kalčetom (stolovým futba-

lom) a pingpongovým stolom okrem

detí, ktoré tu majú stretká a tiež

oratko v nedeľu poobede o 14.00

hod., slúži predovšetkým nám mla-

dým, aby sme rozvíjali dary a talenty,

ktorými nás Boh obdaril.

Cez týždeň sem chodíme na stretká

a v nedeľu poobede o 17.00 hod.

máme rôzne ponuky. Okrem športu

si budujeme super vzťahy (aj k Bohu,

aj medzi sebou navzájom), učíme sa

spoločenské tance (verte, je pri tom

kopec zábavy), besedujeme s nejakou

osobnosťou, pozrieme si dobrý film,

no a niekedy si len tak posedíme pri

teplom čajíku a porozprávame sa.

Hlavne v zime to padne vhod ☺. Veď

22. 10. – tance, palacinky, čajovňa

28. 10. – duchovná obnova

5. 11. – film, čajovňa, návšteva

cintorína


26. 11. – beseda s manželmi

3. 12. – beseda s osobnosťou

(život pred nami)

10. 12. – beseda s osobnosťou

(partnerské vzťahy)


17. 12. – vianočný večierok

Celoslovenskéstretnutieanimátorov

V Ružomberku sa na konci au-

gusta a na začiatku septembra

stretlo takmer 300 účastníkov na

celoslovenskom stretnutí animáto-

rov, ktorí pracujú ako dobrovoľníci

v eRku. Stretnutie sa konalo

v priestoroch Filozofickej fakulty

Katolíckej univerzity. Program pre

animátorov pozostával z viacerých

workshopov, ako bol tanečný či

spevácky workshop, kde sa učili

animátori nové tance a pesničky,

ktoré budú môcť zužitkovať pri

práci s deťmi a mládežou.

Súčasťou programu boli aj prak-

tické prednášky zamerané na to,

ako pracovať s deťmi a mládežou,

aké sú úskalia tejto práce a ako ich

čo najlepšie vyriešiť, či prekonať.

Piatok večer patril koncertu úspeš-

nej skupiny Križiaci a sobotňajší

večer uzatváral slávnostný ples. Ce-

loslovenské stretnutie bolo v nedeľu

zavŕšené svätou omšou v kostole

v neďalekom Rybárpoli.

Zuzana Machajová

Snímka: Lenka Bačová

Saleziánske okienkoalebo nedeľa pre mladých

uvidíte... Srdečne pozývame všetkých

mladých. Okrem dobrej nálady zaži-

jete aj super kolektív. Tešia sa na vás

mladí, ktorí to už zažili.

Júlia



Vaše otázky – naše odpovede

Kresťan a angažovanosť vo voľbáchOnedlho budeme opäť postavení

pred hotovú vec. Blížia sa totiž ko-

munálne voľby a tak sa nám hneď

natíska otázka, či by sa mal kresťan

aktívne zaujímať o oblasť politického

života na komunálnej úrovni.

Môžeme sa totiž stretnúť s námiet-

kami, že politika nepatrí do života

veriaceho človeka. Alebo naopak? Čo

vy na to? Odpovedať si môžete sami

pre seba práve v tejto chvíli, prípadne

sa nad tým zamyslieť. Možno vám

k tomu pomôže aj uverejnená foto-

grafia.

Pokiaľ sa lepšie na ňu zahľadíte, bu-

dete mať možnosť vidieť dieťa, ktoré

sa možno práve snaží prísť na to, ako

sa dostať dnu cez zatvorené dvere,

alebo ho len fascinuje kolobeh vecí.

V odraze sklenených dverí môžeme

zhliadnuť náš každodenný život.

Niekto sa ponáhľa tamtým smerom,

niekto ide oproti. Je to obrázok

dnešnej doby, rýchlejšej než sme si

schopní často uvedomiť.

A čo čaká naše deti? Možno sa budú

ponáhľať práve tak, ako tí v odraze

a možno sa im podarí dostať dnu, do

ozajstného života, kde predsa len

niektoré veci nejdú tak rýchlo, ako by

sme si želali. Otázkou, na ktorú však

nepoznáme odpoveď je to, či sa tie

pomyselné dvere pred nimi otvoria.

A možno sú to práve dvere do života.

A aký to bude život? Nuž taký, aký

pre naše deti vytvoríme.

Ak budeme len nečinne sedieť, tak sa

nám nepodarí veľa vecí zmeniť. Zo-

stane nám už len ponosovanie. Ak sa

ale postavíme zoči-voči dianiu okolo

nás a prejavíme svoj názor, môžeme

veci okolo nás presmerovať k lep-

šiemu. Veď aj rieka, ktorú zahatajú, si

časom nájde miesto, kde by mohla

preniknúť a pokračovať vo svojej

ceste.

Čo k tomu dodať. Azda len to, že de-

cember je onedlho tu a s ním aj ko-

munálne voľby v našom meste.

A bude to práve na nás, aby sme našli

ten správny kľúč, ktorým otvoríme

cestu do budúcnosti pre naše deti.

Zuzana Machajová

Snímka: autorka

Mladí katolícki novinári opäť v RužomberkuNa prelome augusta a septem-

bra sa konal v Ružomberku

v priestoroch Katolíckej univerzity

deviaty ročník letného žurnalistic-

kého seminára, ktorý bol určený

najmä pre katolíckych novinárov pô-

sobiacich v regionálnych novinách

a farských časopisoch.

Seminár sa konal pod záštitou Net-

work Slovakia a zúčastnilo sa na ňom

takmer 60 účastníkov z celého Slo-

venska, ktorí pracovali pod vedením

skúsených lektorov v dvoch sekciách:

štylistickej a fotografickej. Štylistickú

sekciu viedli Martin Hanus (Týždeň),

Zuzana Chudová (Regionálne spra-

vodajstvo STV), František Múčka

(Trend) a Terézia Kolková (Vatikán-

sky rozhlas).

Fotografická sekcia pracovala pod ve-

dením Matúša Zajaca, osobného fo-

tografa predsedu parlamentu a hlav-

ného fotografa časopisu Týždeň.

Ústrednom témou seminára pre obe

pracovné sekcie boli práve blížiace sa

komunálne voľby a kresťanská anga-

žovanosť v nich. V rámci programu

bol vyhradený priestor aj pre valné

zhromaždenie členov združenia Ne-

twork Slovakia, počas ktorého pre-

behli voľby nového predsedníctva.

Duchovný program zabezpečoval ak-

tívny člen združenia, saleziánsky kňaz

Rastislav Hamráček a riaditeľ rádia

Lumen Juraj Spuchľák.

Zuzana Machajová

Snímka: Martin Magda


Ahojte deti,

Určite ste už videli auto

s nápisom “Autoškola”.

Týmto nápisom je označené preto, lebo

to auto vedie človek, ktorý sa ešte len

učí viesť auto. V aute sedí učiteľ a žiak.

Učiteľ stále poučuje svojho žiaka: „Po-

zor, zákruta, spomaliť, rýchlosť...“

Keby žiak len raz neposlúchol svojho

učiteľa, mohla by nastať katastrofa. Ale

učiteľ nielenže poúča svojho žiaka, ale

niekedy sa sám chytá za hlavu alebo

volantu, aby zabránil katastrofe...

Náš život, to je tiež akoby cesta. Cestu-

jeme k Bohu smerom do neba. Z roka

na rok ideme čoraz ďalej po svojej

ceste. Tá cesta je ťažká a neraz nebez-

pečná, ako pre naše telo, tak aj pre

dušu. Na telo totiž číhajú rôzne nešťas-

tia a nehody.

Ale dobrý Pán Boh nám na túto cestu

dal vodcu a učiteľa. Je ním náš anjel

strážny.

On je stále s nami na ceste života. Robí

to isté, čo ten učiteľ v autoškole. Sú-

stavne nás poúča a stráži naše telo, aby

sa nám nestalo nič zlé, aby nedošlo

k nehode. Možno už nejeden z vás by

dávno nebol na svete, keby neposlú-

chol anjela strážcu, ktorý mu radil, že

nemá ísť tam, kde by ho stretlo ne-

šťastie.

Anjel strážca je však predovšetkým

strážcom našej duše. Telo totiž požije

pár rokov, duša však bude žiť večne.

Anjel strážca nám pripomína Božie

prikázania, ktoré slúžia pre nás ako

smerovky na ceste do neba. Koľkokrát

ho počujete, ako sa nám prihovára cez

naše svedomie: „pomodli sa, poslúchni,

neklam...“ A tak vám milé deti veľmi

preveľmi odporúčam modlitbu, ktorú

určite poznáte od svojej mamičky:

Aby sa vám darilo pri plnení

úloh, želáme vám šikovné ru-

čičky a hlavičky. Keď ich úspešne

vyplníte, nezabudnite nám ich aj

poslať! Na vaše odpovede bu-

deme čakať do štvrtka 26. ok-

tóbra 2006. Môžete ich vhodiť do

škatuliek FL v oboch kostoloch.

V tento deň po skončení svätej

omše za účasti detí na nás bude

čakať žrebovanie a pekné od-

meny. Už teraz sa na to môžeme

spoločne tešiť!

pán kaplán Peter Randják

a Renča Jedláková

Kresby: autorka

Keďže sa nám v Detskom kútiku trochu „zanjelikovatelo“, tak aj naše

úlohy budú také „anjelikovské“. Keby sa vám veľmi nedarilo (s tým veľmi

nerátame!), poproste o pomoc svojho anjela. Určite rád pomôže. Nuž, pus-

tite sa s chuťou do toho!

Svoj sviatok majú aj traja

archanjeli. Ich mená sa dozviete,

ak správne vyplníte tajničky.

Ešte neodkladajte kalendár! Po-

listujte trošku a nájdite ten deň,

kedy títo archanjeli oslavujú svoje

meniny?

Už na prvý pohľad vidieť, že naši

anjelici majú mnoho rozdielov.

Skús nájsť všetky!

Určite viete, že naši anjeli stráž-

covia majú svoj sviatok. Ak si dô-

kladne prelistujete katolícky ka-

lendár, zistíte, ktorý deň v roku to

je?

Anjeličku, môj strážničku, opatruj

moju dušičku, ráno, večer, vo dne,

v noci, buď mi vždycky na pomoci.

fl 05 2006 -...

Documents