formy financovania Športu slovenskej republiky · 2013. 4. 24. · vnímať akonajvplyvnejší...

MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SPORTOVNÍCH STUDIÍ

KATEDRA SPOLEČENSKÝCH VĚD VE SPORTU

FORMY FINANCOVANIA ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Bakalárska práca v obore FSpS Management športu

Vedúci práce: Autor: Mgr. Jan Mach Marek Horváth

Brno, 2013

Prehlasujem ,že som túto bakalársku prácu vypracoval

samostatne pod vedením Mgr. Jana Macha a s pomocou

zdrojov uvedených v prehľade literatúry.

.............................................................

Ďakujem Mgr. Janovi Machovi za odborné vedenie mojej bakalárskej práce

a ochotu pri konzultáciách. Ďalej ďakujem svojim rodičom za podporu počas

obdobia trvania celého štúdia.

Obsah

Úvod ....................................................................................................................... 6

1 Literárny prehľad ................................................................................................. 8

1.1 Šport ako pojem ........................................................................................... 8

1.2 História športu na území Slovenskej republiky ............................................ 8

1.3 Legislatíva ................................................................................................... 11

1.4 Ekonomika športu ...................................................................................... 14

1.5 Zásady financovania športu ....................................................................... 16

1.6 Dotácie ...................................................................................................... 18

1.7 Súkromné zdroje ........................................................................................ 19

1.7.1 Sponzoring ........................................................................................... 19

1.7.2 Vlastné príjmy ..................................................................................... 20

1.8 Európska únia ............................................................................................. 21

1.9 Súčasný stav .............................................................................................. 22

2 Cieľ práce , úlohy práce a metodika práce ........................................................ 29

3 Vlastná práca ..................................................................................................... 30

3.1 Štát ............................................................................................................. 30

3.1.1 Zdroje financovania ............................................................................. 32

3.1.2 Poskytovanie dotácii na štátnej úrovni (MŠ SR) .................................. 34

3.2 Bratislavský kraj .......................................................................................... 36

3.2.1 Materiálno technické zabezpečenie ................................................... 38

3.2.2 Ciele rozvoja telesnej kultúry v BSK .................................................... 39

3.2.3 Financovanie športu v BSK .................................................................. 41

3.3 Mesto Pezinok ............................................................................................ 45

4 Diskusia ............................................................................................................. 51

5 Záver ................................................................................................................. 52

6 Prehľad literatúry ............................................................................................. 53

7 Prílohy ............................................................................................................... 57

Resumé ................................................................................................................. 59

6

Úvod

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho

nahradiť ničím iným.“Pierre de Coubertin

Šport si prešiel od svojich začiatkov veľmi dlhým vývojom.

Od vojenskej súťaživosti , cez zábavu sa šport stal nezanedbateľným

ekonomickým artiklom. Vďaka tomu ,že sa šport stal súčasťou životného štýlu

drvivej väčšiny spoločnosti je jeho financovanie z verejného rozpočtu nezbytné.

Hlavným dôvodom podpory športu je nezanedbateľnýpodiel na vývoji jedinca

začínajúci v predškolskom veku, pokračujúc žiakom povinnej školskej dochádzky

a končiac dospelým jedincom. Výhody športu môžeme rozdeliť na dve kategórie:

fyzické a psychické. Vďaka nedostatku telesnej aktivity pozorujeme zvýšený

výskyt nadváhy , obezity a chronický ochorení medzi , ktoré môžeme zaradiť

napríklad srdcovo-cievne choroby alebo cukrovku , ktoré výraznou mierou

znižujú úroveň kvality života , ohrozujú život a sú veľkým bremenom pre

zdravotníctvo a hospodárstvo..Z duševných výhodmôžeme hlavne spomenúť relax

a odreagovanie , ktoré sú v dnešnom uponáhľanom svete nevyhnutnými

aktivitami. Pri vývoji detí šport pomáha napr. v prehlbovaní disciplíny , tímovej

práce a vyplnení voľného času. Aj napriek kvantu výhod môžeme najme hlavne

od začiatku 90. rokov sledovať ústup propagácie športu ako takého (keď nerátame

vrcholový šport). Vláda SR spolu s Európskou úniou vo verejných vyhláseniach

podporuje úlohu športu a telovýchovy v živote každého človeka Športmôžeme

vnímať ako najvplyvnejší zdraviu prospešný prostriedok medzi všetkými druhmi

spoločenskej aktivity. Šport ľudí priťahuje a je všeobecne kladne vnímaný.

Neodškriepiteľný potenciál športu na posilnenie zdraviu prospešnej telesnej

aktivity však zostáva často nevyužitý a je potrebné ho rozvíjať, no aj napriek tomu

je stále kvalita poskytovanej podpory najme v podobe dotácii stále nedostačujúca.

Túto tému pre moju bakalársku prácu som si vybral z dôvodu veľkého

osobného záujmu o šport , ako spôsob riešenia veľkého počtu problémov

v spoločnosti . Hlavným cieľom práce je priblíženie celkovej problematiky športu

začínajúcej na vysvetlení základných pojmov , histórie vývoja športu na území

7

Slovenskej republiky , aktuálneho stavu športu , legislatívnej úpravy v oblasti

športu a zásad financovania športu. Vo vlastnej práci si priblížime organizačné

štruktúry riadenia športu , možnosti žiadania dotácii na štátnej , krajskej a obecnej

úrovni a smerovanie a budúcnosť športu.

8

1 Literárny prehľad

1.1 Šport ako pojem

Skorej ako sa začneme venovať samotnej problematike financovania športu je

potrebné si vysvetliť základné pojmy.

Ako uvádza Hobza (2006) je telesná kultúra sociokultúrny systém , ktorý

ako výsledok činnosti , tvorby hodnôt , vzťahov a noriem zabezpečuje

špecifickými telocvičnými prostriedkami uspokojovanie zvláštnych biologických

a sociálnych potrieb človeka v oblasti fyzického , a z nej vyplývajúceho

psychického a sociálneho rozvoja s cieľom jeho socializácie a kultivácie. Ďalej

rozdeľuje telesnú výchovu na tri podskupiny , ktorými sú okrem športu aj telesná

výchova a pohybová rekreácia. V tejto bakalárskej práci sa budeme hlavne

venovať prvým dvom spomínaným a preto si ich bližšie priblížime .

Telesná výchova sa uskutočňuje behom pedagogického procesu , v ktorom

sa využíva ako hlavný prostriedok telesné cvičenie , slúžiacich k všestrannejšiemu

zdokonaľovaniu človeka a jeho osobnosti. Hlavným znakom telesnej výchovy je ,

že výkon nie je jeho hlavným cieľom , ale prostriedkom.

Šport je rekreačná fyzická aktivita , ktorá tvorí časť voľného času a môže

sa stať aj profesiou jedinca. Môžeme ho taktiež charakterizovať ako pohybovú

činnosť súťažného charakteru , riadiaca sa určitými pravidlami. Delíme ho na

relaxačný , vrcholový a výkonnostný. (Hobza 2006)

1.2 História športu na území Slovenskej republiky

Perútka (1980) delí históriu telesnej kultúry na Slovenskom území do

týchto etáp :

• Zrodenie telesnej výchovy v staroslovenských časoch až do roku 1848

• Počiatok organizovanej telesnej výchovy a športu po roku 1918

• Prvá Československá republika (1918-1938)

• Obdobie druhej svetovej vojny

• Systém telesnej kultúry v socialistickom režime (Perútka, 1980)

9

Prvé znaky telesnej kultúry hľadáme pri počiatku prvých hier a telesných

cvičeniach založených na pracovnej činnosti už v prvopočiatku vyvíjajúcej sa

spoločnosti na území Slovenska. Pod ťarchou práce sa menil vzhľad človeka ako

aj po telesnej stránke tak aj v zlepšení jeho nervovej činnosti. Najskôr bola telesná

výchova zložená z cvičení a hier podobných pracovnej činnosti a ich primárnym

cieľom ich bolo na prácu pripraviť. Prvotnopospolná telesná kultúra vznikla na

základoch slobodnej kolektívnej práce všetkých členov rodu a bola v súlade so

spôsobmi výroby prvotnopospolného zriadenia.

Dejiny telesnej kultúry na Slovensku začínajú v období , v ktorom sa

usádzajú prví Slovania na území Slovenska , Čiech a Moravy a to okolo 5.

storočia. Základom formovania telesnej kultúry boli životné potreby nevyhnutné

k prežitiu. Vnímame tri sféry uplatňovania týchto potrieb:

• Telesná príprava bojovníkov (jazda ,šerm ,hod oštepom, lukostreľba)

• Pracovná činnosť (lov a rybolov , pltníctvo , ťažba dreva)

• Herno – zábavná činnosť (rituálne obrady , tanec a pohybové hry)

(Grexa,1999)

Obdobie stredoveku je charakteristické využívaním telesnej kultúry pre

potreby výcviku rytierov a vojenskej posádky. Pri vzniku prvých miest

v stredoveku sa začínali formovať predpoklady pre osobitnú telesnú prípravu.

Obyvateľstvo vyšších mestských vrstiev tzv. mešťania mali v obľube súťaže

v behu , skoku či rôznychodrôd zápasu. Počas mestských slávností sa konali

rôznorodé zápasy , akrobatické výstupy či jazdecké súťaže. Rozšírenou formou

zábavy bolo napodobňovanie vojenských činností. Tanec bol taktiež

neoddeliteľnou častou kultúrneho života. V neskoršom stredoveku je typickým

obdobím pre rozvoj loptových hier. Šľachta sa vyžívala napríklad v sánkovaní.

Stredobodom telesnej prípravy medzi obyčajnými ľuďmi bola pracovná činnosť.

Najlepšou prípravou bol určite lov , keďže bol potrebný rozvoj všetkých

elementárnych telesných schopností. Vďaka tomu ,že je naša krajina plná

potokov a riek bolo významným odvetvím ja pltníctvo.

10

V druhej polovici 19. storočia sa šport začal formovať do podôb ako ho

poznáme teraz a to na telovýchovný systém a systém , ktorý sa zameriaval na

dosahovanie čo najvyššej výkonnosti a súťaživosti. (Grexa,1999)

Dôležitým bodom vo vývoji telovýchovného hnutia bolo založenie

organizácie Sokol v roku 1892 a Orol v roku 1909. Na prelome 19. a 20. Storočia

sa na Slovensku významne rozšíril pretekársky šport. Základom pre neho boli

ľudové hry a cvičenia . Šport ako samostatná oblasť takisto rýchlo napredoval

a stal sa najdôležitejším prostriedkom telesnej výchovy. V tomto období začali

vznikať prvá športové kluby a s nimi sa začala rozvíjať športová morálka.

Školské telovýchovné slávnosti , do ktorých boli zaraďované súťaže

športového charakteru dopomohli k rozvoju športu pred prvou svetovou vojnou.

Ďalším plusom bolo pre rozmach športu aj zavedenie jedného povinného

odpoludnia v rozvrhu venovanému k športovým hrám. Najviac rozšíreným

športom v tých rokoch patrili športy ako atletika , cyklistika a postupne sa u nás

udomácňovalo aj lyžovanie .

Po ukončení prvej svetovej vojny bola pre rozvoj šport zodpovedná

predovšetkým ľudová organizácia Sokol. Cez usporiadateľstvo rôznorodých

súťaží sa stále zväčšoval počet jednotlivých športov v sokolských jednotách po

celom Slovensku, aj keď bol patrný negatívny rozdiel oproti Čechám.

Cez druhú svetovú vojnu a počas samostatnosti slovenského štátu sa dostal

Sokol do úzadia a prišlo k obmedzenou jeho činnosti. Táto situácia dospela až

k radikálnemu kroku a do k zrušeniu všetkých telovýchovných spolkov

slovenskou vládou , ktorá určila ako jedinú právoplatnú organizáciu Hlinkovu

gardu.

Keď zanikli všetky organizácie vytvorené za spoločného

československého štátu začali vznikať samostatné slovenské športové zväzy čo

vyvrcholilo založením Slovenskej ústrednej športovej rady. Po zániku všetkých

československých telovýchovných zväzov a výborov začali slovenské športové

zväzy. Tento proces vyvrcholil založením Slovenskej ústrednej športovej rady.

Sokol začal zase naplno fungovať po ukončení druhej svetovej vojny.

Pristupovalo sa k zjednocovaniu športových klubov pod vedenie Sokola a teda aj

11

k náramnému rozširovaniu členskej základne. Zákon o organizácii telesnej

výchovy z roku 1956 vytvoril Československý zväz telesnej výchovy , najvyšší

orgán zodpovedný za chod a rozvoj telesnej výchovy , športu a turistiky .

Primárnou úlohou tejto organizácie bola snaha dostať na celoštátnu úroveň šport

ako atletika , ľadový hokej , gymnastika , cyklistika , tenis a vzpieranie . Ostatné

športy , ktoré sa na túto požadovanú úroveň dostali mali naďalej napredovať

a rozvíjať členskú základňu aby čo najviac športovcov v reprezentácii bolo zo

Slovenska.

Po udalostiach v novembri 1989 nastali radikálne politicko-spoločenské

a ekonomické zmeny , ktoré sa samozrejme dotkli aj športu. Tlačilo sa k tomu aby

sa vytvorili dostačujúce podmienky k vzniku telovýchovného hnutia , ktoré by

spadalo iba pod pôsobnosť jednotlivých republík a aby jeho základne články mali

právnu a ekonomickú subjektivitu , kvôli strachu z obnovenia byrokratického

riadenia.

Počiatkom týchto zmien bol vznik Asociácie telovýchovných jednôt

a klubov , ktorá žiadala odobranie moci ČSZTV a otvoreniu podnikateľskej

voľnosti TJ a klubov.

Rozhodnutie o zániku ČSZTV padlo na dňa 25.3.1990 na mimoriadnom

zjazde a to ku dňu založenia nastupujúcich organizácii. Udiala sa majetková

likvidácia a zároveň sa určili nástupcovia , rozsah a prerozdelenie spoločného

majetku .

Organizácie sa tvorili na báze samostatných združení podľa zákona č 83

/1990. Boli nimi Český zväz telesnej výchovy a subjekty v ňom združene

a Slovenský zväz telesnej výchovy a subjekty v ňom združené . Protipólom

k aktivitám klubov a telovýchovných jednôt sa stala samostatná organizácia

Asociácia športových zväzov Slovenskej republiky . (Grexa,1999)

1.3 Legislatíva

Slovenský šport bol tak ako aj naša do krajiny do roku 1989 centralisticky , zameraný na celonárodný projekt . Po novembri 1989 sa začalo s demokratizáciou štruktúr športových organizácii a ich decentralizácie.

12

Organizácia telesnej výchovy bola pozmenená zákonom Federatívnej Republiky č. 173/1990 Zb. ktorým sa zrušil zákon č. 68/1956 Zb. o organizácii telesnej výchovy a ktorým sa poopravili aj ďalšie vzťahy , ktoré sa týkali dobrovoľných telovýchovných organizácii.(http://www.sportslovakia.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=48&Itemid=18&lang=sk)

Ako sa uvádza na stránkach Sportslovakia je v súčasnosti šport na

Slovensku charakteristický : „spoluprácou vládnych a mimovládnych organizácií

na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a prevodom kompetencií na

samosprávne orgány.“ Základným kameňom pre tuto spoluprácu bol zákon

Národnej strany SR. č. 198/1990 Zb.o telesnej kultúre:

(http://www.sportslovakia.sk/web/index.php?option=com_content&view=article

&id=48&Itemid=18&lang=sk)

Úvodné ustanovenie

§ 1 , účel zákona : „ Účelom tohto zákona je právne upraviť poslanie a úlohy

telesnej kultúry , pôsobnosť štátnych orgánov , združení a ostatných účastníkov

v oblasti telesnej kultúry a podmienky jej zabezpečovania v Slovenskej republike.“

§ 2 , poslanie telesnej kultúry ,( 1) : „Telesná kultúra ako spoločenský jav je

neoddeliteľnou súčasťou kultúry občanov. Plní nezastupiteľnú úlohu pri utváraní

zdravia , výchove a vzdelávaní ,zlepšuje pracovnú výkonnosť , je základom

uspokojovania potrieb v pohybovej aktivite Telesná kultúra ako spoločenský jav je

neoddeliteľnou , formuje voľný čas ľudí a humanizuje ich spôsob života. Je

významným činiteľom ich v oblasti medzinárodných vzťahov.“

(2): „Aktivita v oblasti telesnej kultúry je neoddeliteľnou súčasťou

starostlivosti občana o vlastné zdravie. „

§ 3 , (1) : „Telesnou kultúrou sa pre účely tohto zákona rozumie organizovaná

i neorganizovaná individuálna , skupinová , spolková a iná činnosť súvisiaca

13

s telovýchovou , športovou , turistickou a pohybovo rekreačnou aktivitou občanov

.“

(2) : „Telesná kultúra zahŕňa ,aj činnosti zabezpečujúceho charakteru ,

najmä prípravu kvalifikovaných odborníkov , vedeckovýskumnú činnosť ,

zdravotné , ekonomické a materiálno-technicke podmienky.“ (Zákon o telesnej

kultúre č. 198 , 1990 )

V roku 1997 schválila Národná rada SR zákon č.288/1997Z.z. o telesnej

kultúre a o doplnenie zákona č. 455/1991 zb. o živnostenskom podnikaní , ktorý

sa týka aj vzdelávaniu a podnikaniu v športe . Tento zákon sa venuje rozdeleniu

právomoci v štátnej správe ako sa uvádza v § 1 , predmet zákona : „Tento zákon

upravuje starostlivosť o telesnú kultúru a úlohy orgánov štátnej správy , obcí ,

občianskych združení v oblasti telesnej kultúry (ďalej len „občianske združenie „)

a iných právnických osôb a fyzických osôb pri jej zabezpečovaní.“(Zákon

o telesnej kultúre o doplnení živnostenskom podnikaní,1997)

V roku 1992 bol schválený zákon č.315/1992 Zb. o podujatiach

telovýchovného a športového zamerania , ktorý mal zamedziť hromadiacemu sa

násiliu na športoviskách .

Rokom 1994 prišiel do platnosti zákon č. 226/1994Z.z. o používaní

olympijskej symboliky a Slovenskom olympijskom výbore v znení : § 1 , (1) : „Olympijskú symboliku Medzinárodného olympijského výboru tvorí olympijský symbol , olympijská vlajka , olympijské heslo, olympijský oheň , olympijská pochodeň ,olympijská hymna , olympijský emblém a výrazy „olympijský“ a „olympiáda“. (2): Olympijský symbol tvorí päť vzájomne zľava doprava spojených olympijských kruhov , používa sa vždy samostatne bez spojenia s inými prvkami v jednofarebnom alebo päťfarebnom vyhotovení . Pri farebnom vyhotovení kruhy musia byť modrej , žltej , čiernej , zelenej a červenej farby. (3) Olympijskú vlajku tvorí biele pole bez lemovania. V strede bieleho poľa je olympijský symbol. (4) Olympijské heslo znie: „Citius, altius, fortius.” ( 5) Olympijskú hymnu schválil Medzinárodný olympijský výbor a jej partitúra je uložená na Medzinárodnom olympijskom výbore. „

14

Slovenskému olympijskému výboru sa venuje § 6 v znení : „ (1) Slovenský olympijský výbor je združením podľa osobitných predpisov. (2) Slovenský olympijský výbor riadi olympijské hnutie v Slovenskej republike. (3) Slovenský olympijský výbor má postavenie a oprávnenia národného olympijského výboru podľa Olympijskej charty a v súlade s ňou. (4) Slovenský olympijský výbor najmä a) rozvíja a šíri ideály, a tým prispieva k výchove občanov v duchu vzájomného porozumenia, priateľstva a slušnej hry (fair play), b) zabezpečuje dôstojnú reprezentáciu Slovenskej republiky na olympijských hrách, ako aj na iných podujatiach organizovaných Medzinárodným olympijským výborom alebo inými národnými olympijskými výbormi, c) vydáva súhlas na používanie olympijskej symboliky fyzickými osobami a právnickými osobami za podmienok uvedených v Olympijskej charte a ustanovených v tomto zákone. 5) Zdrojmi majetku Slovenského olympijského výboru (sú najmä): a) dotácie zo štátneho rozpočtu b) dary a príspevky od Medzinárodného olympijského výboru a Olympijskej solidarity telesnej kultúry, c) dotácie a dary od fyzických osôb a právnických osôb, d) príjmy z vlastnej telovýchovnej, športovej, kultúrnej, spoločenskej a hospodárskej činnosti, e) príjmy z používania olympijskej symboliky vo výrobnej, obchodnej a inej činnosti, f) príjmy zo stávkovej, lotériovej činnosti a iných podobných hier podľa osobitných predpisov“( Zákon o používaní a ochrane olympijskej symboliky ,1994)

1.4 Ekonomika športu

Spolu s rozvojom športu samotného môžeme sledovať v histórii vznik

novej ekonomickej disciplíny – ekonómie športu. Ako uvádza Novotný(1995)sa

táto disciplína začala vyvíjať pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Za predmet

výskumu sa považovalo odhaliť alebo potvrdiť narastajúci príliv peňazí do športu

a uviesť vzťahy medzi športom a ekonomickými a finančnými

tokmi.(Novotný,1995)

15

Sekot (2003) uvádza , že „spojitosť športu a ekonomiky je najviac

viditeľná vo vrcholovom výkonnostnom športe a najmä v bohatých krajinách.

Investície sa líšia od obľúbenosti a sledovanosti športu. Či už ide o investície do

veľkých športovísk , investícii do športovísk , materiálno-technickej stránky ,

reklamy alebo sponzoringu. Ďalším javom v súčasnom vývoji v športovej sfére je

nárast príjmov športových hviezd.“(Sekot, 2003)

Financie športu pramenia z dvoch základných zdrojov a to z verejného

a súkromného sektora. Každá z týchto oblastí má svoje opodstatnenie a vo

väčšineprípadov môžeme pozorovať prelínanie týchto dvoch zdrojov .Aj keď je

telesná kultúra z veľkej časti podporovaná verejnými zdrojmi je evidentný príliv

financií z rozpočtov domácnosti z dôvodu stále väčšieho záujmu ľudí o šport.

Zjednodušene si môžeme ukázať na Obrázku č.1 .

Obrázok č.1: Financovanie športu , (Hobza, Základy ekonomie sportu,

2006); upravené autorom

Pohybová Šport

rekreácia

Telesná

výchova

Štátny rozpočet

Miestne rozpočty

Súkromné zdroje

Firmy ,

domácnosti

Vlastné príjmy

Štátny rozpočet

Miestne rozpočty

Vlastnépríjmyšportu

Súkromné zdroje

Tipos a.s. , stávkove

hry

Firmy a domácnosti

Štátny rozpočet

Miestne rozpočty

Domácnosti

16

1.5 Zásady financovania športu

Súčasný minister školstva Dušan Čaplovič na margo otázke o budúcnosti

rozdeľovaní odpovedal , že hlavným cieľom do budúcnosti je zlepšenie

starostlivosti o šport a zvýšenie zásad efektívnosti ,adresnosti a transparentnosti.

(http://www.minedu.sk/narodne-sportove-centrum-o-efektivite-a-

transparentnosti/)

Rovnako ako aj ostatné ekonomické činnosti , aj financovanie športu sa

riadi určitými zásadami . Podľa týchto zásad sa ku príkladu rozdeľujú dotácie ,

kontroluje aj objektivita rozdeľovania atď. Najdôležitejšími zásadami z hľadiska

financií v športe sú :

Efektívnosť

Jednou z mnohých priorít , ktoré by mal mať štát mať ohľadom športu je

dbanie o to aby medzi poberateľmi dotácie prebehla súťaž. Dotovať by sa mali

v prvom rade projekty určené pre podporu športu a mládeže, organizovanie súťaži

, podujatí , podpora medializácie pozitívnych účinkov športu .Dotácie by mali

dostávať organizácie a subjekty poskytujúce čo najväčší prínos za čo najmenšie

náklady . Efektívnosť dotácii by sa tak niekoľko násobne znásobila . (Rybár,2009)

Transparentnosť

Výška dotácie a proces ako sa ku konečnej čiastke prišlo by mal byť

verejne dostupný. Kritéria dotácie môžu byť objektívne , to znamená ľahko

pozorovateľne ako :

• Výsledky v športe , • Počet športujúcich detí v organizácii, • Počet divákov ,

17

Alebo také , ktoré sa nedajú zmerať objektívnymi premennými :

• Spoľahlivosť prijímateľa dotácie • Etický a športový prínos • Popularita športu v regióne

Pre plnohodnotné zhodnotenie vyššie spomenutých subjektívnych kritérií

je potrebné tvoriť komisie , ktoré budú vytvárať analýzy pre ministerstvo školstva

a záznam z nej uverejniť verejne na príslušných internetových stránkach.

Ministerstvo školstva by malo pokračovať v zverejňovanídôležitých termínov

akými sú napríklad začiatky vyhlásených súťaži alebo reálny dátum príjmu peňazí

. Minister by sa mal starať o vytvorenie odborných komisií , ktoré by mali byť

zložené buď z pracovníkov MŠ v oblasti športu alebo kompetentných externých

pracovníkov . Ďalším dôležitým bodom je ich primárne ohodnotenie (čo je

výrazný problém celej verejnej správy). (Rybár,2009)

Adresnosť

Štát by nemal cielene dávať peniaze na jednotlivé subjekty , ale na

sledované ciele týchto subjektov . To znamená napr. , že zväzy by mali

organizovať športové súťaže , reprezentácia má dosahovať čo najlepšie výsledky ,

a v športových areáloch sa ma aktívne športovať . Organizácia ma dostať financie

len vtedy ak tieto ciele dokáže napĺňať . Potom by mal štát plnohodnotnejšie

sledovať plnenie svojich zámerov , keďže konkrétne ciele sa sledujú ľahšie

a zmysluplnejšie. (Rybár,2009)

Kontrola

Po zavedení súťaži sa s určitosťou zvýši efektivita dotácie. V situácii kde

nebude možné určiť dotáciu súťažou bude ministerstvo povinné zabezpečiť audit

štátom financovaných projektov a zverejňovať rozpočet na príslušné internetové

stránky. (Rybár,2009)

18

Efektívny manažment

Je potrebné aby financovanie fungovalo plynule a nedochádzalo

k meškaniu platieb . Pre zrýchlenie rozhodovania by sa mal vypracovať

harmonogram činností na každý rok pre ministerstvo. Informácie o výpočtoch pre

každého žiadateľa pripraviť ešte pred uzatvorením štátneho rozpočtu a uzatvárať

zmluvy o financovaní v čo najkratšom čase aby sa mohli platby odosielať

niekoľko dní po uzákonení štátneho rozpočtu .

Definícia priorít pre sledované obdobie by mala byť oporným bodom pre

rozdeľovanie dotácii zo štátneho rozpočtu. Ku každému cieľu pripojiť

odpovedajúcu finančnú čiastku vychádzajúcich z určených priorít.

Z poznatkov získaných pri analýze financovania športu v rozvinutejších

krajinách oproti Slovenskej republike je zjavné , že zo štátneho rozpočtu nebude

nikdy možné udržiavať potrebné podmienky pre rozvoj každého subjektu

a športového odvetvia na rôznych úrovniach . Väčšina krajín sa opiera v dotačnej

politike o definovanie štátneho záujmu o šport a jeho hraníc.

Demografické výskumy dokazujú , že hlavným problémom Slovenska

bude udržiavať hodnotu prísunu talentovanej mládeže tak ako tomu bolo

v deväťdesiatich rokoch. (Rybár,2009)

1.6 Dotácie

Dotácie , sú neodlúčiteľnou súčasťou financovania športu nielen

v Slovenskej republike. Pod dotáciou rozumieme prísun finančných prostriedkov

zo štátneho rozpočtu pre fyzickú alebo právnickú osobu . Spravidla ide o platbu

kedy štát neočakáva žiadnu protihodnotu. (http://www.1snsc.sk/statne_dotacie)

Legislatívne sa rozdeľovanie dotácii opiera o zákon č. 528/2010

o organizácii a podpore športu , ktorý definuje pre aké účely je možné o ne

požiadať . Medzi tieto účely podľa zákona patria :„zabezpečenia športovej

reprezentácie, starostlivosť o športové talenty, zabezpečenie organizovania

športových súťaží a športových podujatí, zabezpečenie športovania detí, žiakov a

19

študentov, výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry

osobitného významu, vzdelávanie v oblasti športu, prevenciu a kontrolu v boji

proti dopingu v športe, odmeny športovcov a trénerov, podporu edičnej,

muzeálnej a osvetovej činnosti v športe“(Zákon o organizácii športu, 2010)

1.7 Súkromné zdroje

1.7.1 Sponzoring

Akouvádza správa o súčasnom stave športu v Slovenskejrepublike (2004)

tak nie je možné v žiadnych štúdiách zaoberajúcichsafinancovanímšportu

v Slovenskejrepublike v akýchkoľvekexistujúcichprehľadoch, resp. štúdiách,

zaoberajúcichsafinancovanímšportu v SR dostať k informáciám

o tokochzosúkromnej sféry sponzoringom. (Správa o súčasnom stave športu

v Slovenskej republike,2004)

Žačková (2012) uvádza , že International Chamber of Commerce definuje

: „sponzoring ako akúkoľvek komunikáciu , v rámci ktorej sponzor poskytne pre

svoj prospech a prospech sponzorovanej strany finančnú alebo inú podporu

s cieľom vytvorenia pozitívnej asociácie medzi značkou, produktom alebo

službami sponzora a sponzorovanou akciou,“ a ďalej definuje sponzora

ako:„spoločnosť alebo právnickú osobu poskytujúcu finančnú alebo inú

sponzorskú podporu.“ (Žáčková , 2012)

Oblasť sponzoringu sa rozlišuje na dve základné zložky : finančný

a bártrový ( poskytovanie materiálu alebo služieb zo sponzorskej strany). Súčasná

legislatíva nezahrňuje ucelené spresnenie sponzoringu ani úpravu sponzorskej

zmluvy . Tým pádom sa realizuje finančná podpora z podnikateľskej strany pre

športové subjekty na základe zmlúv pre dary alebo reklamných zmlúv. Isté

normy v legislatíve , hlavne zákon o dani z príjmov obsahuje sekcie , ktoré

20

súmotiváciou pre podporovanie určitých činností. (Správa o súčasnom stave

športu v Slovenskej republike,2004)

Ako vyplýva z vyššie uvedenej definície nie je sponzoring v oblasti športu

postavená na filantropii , ale má jednoznačné efekty pre sponzora . To znamená ,

že aj keby nastala zmena zákona z dane z príjmu je málo pravdepodobné , že by

prišlo ohrozenie aktívnej účasti na sponzorovaní v športe . Na druhú stranu ,

v regiónoch so slabšou ekonomikou sú väčšie aktivity zo strany sponzorov skorej

sporadické. (Správa o súčasnom stave športu v Slovenskej republike,2004)

1.7.2 Vlastné príjmy

Zákon o telesnej výchove a športe opomína jeden z dôležitých zdrojov

financovania , ktorým je verejnosť sama o sebe. Tá môže financovať šport dvoma

spôsobmi:

• Pasívne ( vstupné, poplatky za športové kanály atď.)

• Aktívne (členské poplatky , nákup športového oblečenia)

Ako sa ďalej uvádza v správe v oblasti financovania športu priamo

verejnosťou neexistujú plnohodnotné informácie o finančných tokoch , čo

znamená , že bez poznania tejto hodnoty je každá analýza nemožná. Zahraničné

výskumy ukazujú , že v rekreačnom športe je väčší alebo porovnateľný objem

peňazí s profesionálnym športom.

Vo väčšine prípadov , platí , že s rastúcou vyspelosťou štátu spoločne

rastie aj množstvo peňazí vyčlenených na výdavky pre voľný čas , do ktoré

môžeme s určitosťou rátať aj výdavky na šport. Poskytnúť reálnu správu

o objeme výdavkov v súčasnosti je nemožné keďže neexistujú výskumy

a štatistiky súvisiace s touto problematikou . Ako príkladom nám môže poslúžiť

analýza z roku 2004 :

„Odhadnúť objem výdavkov na šport je možné pomocou vyčíslenia váhy výdavkov súvisiacich s rekreáciou a kultúrou (v rámci toho výdavkov na šport,

21

rekreáciu) na celkových výdavkoch domácností podľa štandardizovanej metódy (COICOP), ktorú Štatistický úrad SR používa na výpočet rastu spotrebiteľských cien. Slovenská domácnosť dáva v priemere 72,1 promile (7,21%) z objemu svojich celkových výdavkov na rekreáciu a kultúru. V rámci toho len relatívne malá časť súvisí so športom. Vybavenie pre šport a rekreáciu (0,23% z celkových výdavkov) spolu s rekreačnými a športovými službami (0,26% z výdavkov) tvoria spolu iba 0,49% výdavkov domácností. Pri prepočte na priemerné mesačné výdavky člena domácnosti to znamená 15 Sk resp. 17 Sk na obyvateľa za mesiac. V hrubom celkovom vyjadrení predstavuje tento balík 81 mil. resp. 91 mil. Sk/mesiac, prípadne 970 mil. resp. 1,1 mld. Sk/rok.“

(Správa o súčasnom stave športu v Slovenskej republike,2004)

1.8 Európska únia

Po vstúpení do Európskej únie (ďalej len EÚ ) sa stala Slovenská republika

súčasťou spoločenstva , ktoré spolu zdieľa veľké kultúrne a historické dedičstvo .

Jedným z týchto dedičstiev je samotná olympijská myšlienka. Šport plní dôležitú

spoločenskú úlohu v Európe , ktorá dotvára jeho športový a ekonomický rozmer.

Toto konštatovanie bolo potvrdené na mnohých významných politických

vyhláseniach ako napríklad Amsterdamská deklarácia (1997) alebo Deklarácia

z Nice (2000).(Biela kniha športu , 2007)

Šport môžeme zaradiť medzi najmladšie oblasti činnosti Európskej únie.

Zaradil sa medzi politiky , ktoré sa dostali do právomocí tejto inštitúcie až po

prijatí Lisabonskej zmluvy . Z toho dôvodu je šport ešte stále v štádiu prípravy.

(http://europa.eu/pol/spo/index_sk.htm)

Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa pristúpilo k zmenám v súvislosti

rozšírenia kompetencii EÚ tykajúcich sa športu. Podľa nových ustanovení

Lisabonskej zmluvy sa zároveň vytvorili nové možnosti strategickej a hlavne

finančnej podpory zo strany EÚ. Na začiatku roku 2010 bola spolu

s novovytvorenými kompetenciami Rady EÚ , pre vzdelávanie , mládež a kultúru

týkajúcu sa športu vytvorená osobitná pracovná skupina Rady EÚ pre šport

(Working Party on Sport). V septembri toho istého roku bol názov tejto skupiny

zmenený na Radu EÚ pre vzdelávanie , mládež , kultúru a šport. Pracovná

skupina zasadá vždy zásadne až po zasadnutí rady. Pracovná skupina pre šport má

22

na starosti prípravu zásadných dokumentov a spoločnej politike športu v rámci

Európskej únie , o ktorých nasledovne rokuje Rada pre vzdelávanie , mládež

,kultúra a šport (ďalej len „Rada EÚ) . Túto radu tvoria kompetentný ministri

zodpovedný za oblasť športu všetkých členských štátov EÚ.

Komisia EÚ rozhodla o schválení trojročného pracovného plánu , ktorý

obsahuje činnosti v pôsobnosti štátov únie a samotnej Komisie. Medzi rokmi

2011-2014 sú určené tri témy , ktoré obsahujú jednotlivé postupy riešenia:

• Integrita športu , hlavne boj proti dopingu a manipuláciu s výsledkami zápasov. Činnosti stanovené v tejto oblasti sú:

• vypracovanie návrhu pripomienok EÚ k revízii kódexu Svetovej antidopingovej agentúry (EN) (FR);

• vytvorenie európskeho rozmeru v oblasti integrity športu s počiatočným zameraním na boj proti manipuláciám s výsledkami zápasov;

• vypracovanie zásad transparentnosti týkajúcich sa dobrej správy a riadnej organizácie športu;

• riešenie zistených problémov týkajúcich sa prístupu k profesii športových agentov a dohľadu nad touto profesiou a prestupov v kolektívnych športoch (najmä otázky pravidiel prestupu mladých hráčov).

• Sociálne hodnoty športu, najmä zdravie, sociálne začlenenie, vzdelávanie a dobrovoľnícka činnosť. Musia byť vykonané tieto činnosti:

• vypracovanie návrhu európskych usmernení k dvojitým kariérám s cieľom zabezpečiť, aby sa mladým športovcom súbežne so športovým tréningom dostalo aj kvalitného vzdelania;

• následné opatrenia na zaradenie kvalifikácií súvisiacich so športom do národných kvalifikačných rámcov s odkazom na európsky kvalifikačný rámec;

• Hospodárske aspekty športu, najmä udržateľné financovanie športov na miestnej úrovni a tvorba fakticky podložených politík. V tejto oblasti boli definované dve činnosti: propagovať zber údajov na meranie hospodárskeho prínosu športového odvetvia EÚ;(http://europa.eu/legislation_summaries/education_training_youth/sport/ef0029_cs.htm)

1.9 Súčasný stav

Súčasný stav slovenského športu je značne poznačený stagnáciou po

zmenách , ktoré nastali v roku 1989. So zmenou režimu prišla aj transformácia

prístupu k občianskym združeniam čo malo za následok úpadok organizovanej

telovýchovy , presnejšie rekreačného a výkonnostného športu.

23

Vo svete je veľmi badateľne cítiť rastúci trend a snahu vlád aktivizovať

rozvoj pohybovej aktivity u všetkých vekových kategórii čo má za následok

budovanie zariadení pre šport. Vo väčšine postkomunistických krajinách však

badať značný pokles zariadení a ihrísk ( na Slovensku zostala dokonca len jedna

tretina v porovnaní s počtom v druhej polovici dvadsiateho storočia).

Okrem samotného poklesu množstva peňazí ,ktorými je financovaný

šport môžeme za deštrukciu viniť aj vznik neprehľadného systému subjektov

a organizačnej štruktúry v záujmovej samospráve. Spoločnosť začala postupne

vnímať šport na Slovensku negatívne aj vďaka často medializovaným udalostiam

v zväzoch ako napríklad úplatkárstvo alebo tzv. tunelovanie. (Národný program

rozvoja športu,2000)

Školská telesná výchova

Školská telesná výchova bol ovplyvnená spoločensko-ekonomickými

zmenami , ktoré priniesol rok 1989. Z extenzívnehohľadiska pozitívne vnímame

zvýšenie počtu hodín povinnej telesnej výchovy na základných a stredných

školách na tri hodiny za týždeň. Pôvodný počet hodín telesnej výchovy na prvom

stupni sa doteraz nezmenil , no však s nepochopiteľným zdôvodnením , že sú žiaci

druhého stupňa primoc zaťažení prišiel pokles na dve hodiny týždenne. V prípade

stredných odborných škôl prišiel pokles až na jednu hodinu za týždeň. Popritom ,

je predmet telesnej výchovy branný ako kompenzačný predmet vo vzdelávacom

procese. Vo všeobecnosti je ocenenie práce učiteľov nedostatočné ohodnotené,

čomu sa nevyhnú ani pedagógovia zaoberajúci sa telesnou výchovou , čo sa

odráža aj pri kvalifikácii a odbornej znalosti učiteľov , keďže až 70 %

absolventov telovýchovných fakúlt odchádza mimo školstvo. Skoro žiadna škola

nedokáže poskytnúť špeciálnu starostlivosť o zdravotne slabších študentov. Ak

dokážu školy poskytnúť kurzové formy vyučovania ako napríklad lyžiarsky alebo

plavecký výcvik , tak je to za veľmi zložitých podmienok a často nedostačujúcich.

Najviac alarmujúce je však materiálno-technické zabezpečenie škôlnajmä čo sa

týka učebných pomôcok , ale aj v prevádzke a údržby telovýchovných zariadení.

Cirkevné alebo súkromné školy sú nezriedkavo bez športových areálov.

24

Zabezpečovanie telesnej výchovy na vysokých školách je v súčasnosti dekanátmi

fakúlt podliehajúcim zákonu ovysokých školách. Rozsah týchto hodín je určený

materiálnymi a pedagogickými podmienkami jednotlivých fakúlt.

Po roku 1989 vstúpila do voľno časovýchaktivít aj neštátna sféra

(občianske združenia,nadácie , súkromný sektor) čo však nemalo za výsledok

návrat k predchádzajúcemu stavu . Hlavným dôvodom tohto oslabenia je nízky

prílev peňazí do nepriemyselných rezortov akým školstvo samozrejme je . Čo sa

prejavilo aj odchodom kvalifikovaného personálu do súkromného sektoru. Aj

napriek spoločensky akceptovanému faktu , že ak štát šetrí na výchove a rozvoju

osobnosti dospievajúcej mládeže musí oveľa viac investovať do prevýchovy , sa

stále stretávame s nedocenením práce s deťmi v čase mimo vyučovania .

Pravidelná voľno časová športová činnosť mládeže prebieha v záujmových

útvaroch akými sú napríklad krúžky , školské kluby , školské strediská záujmovej

činnosti , centrá voľného času alebo domovoch mládeže. Okrem takmer

zrušeného nepovinného predmetu pohybové a športové hry ,ktorý sa už dlhšiu

dobu nevyučuje sú ďalšou formou školské športové súťaže, ktoré sú pod

patronátom Slovenskej asociácie športu na školách a subjektov štátnej

správy.(Národný program rozvoja športu,2000)

Šport pre všetkých

Záujem o tzv. šport pre všetkých alebo o len o pravidelné športové aktivity

obyvateľstva vnímame klesajúci záujem od roku 1990. Tak ako u väčšiny

prípadov to je zapríčinené zvýšením cenovej dostupnosti a nedostatočným

vybavením v porovnaní s cenou. Ďalšou z príčin je centralizovaná organizácia

a finančná podpora športových podujatí bez zamerania sa na regionálne projekty

a kluby v mestách a obciach. Organizovanie jednodňových podujatí je stále oveľa

príťažlivejšie ako zapojenie detí , dospievajúcej mládeže a dospelých do

dlhodobej a pravidelnej športovej činnosti. Okrem celospoločenského

podceňovania športu môžeme vnímať aj to ,že spoločnosť nevytvára podmienky

pre šport zdravotne postihnutých ľudí. Združenia zaoberajúce sa športovou

25

aktivitou uprednostňujú realizáciu športových podujatí pred vytváraním

technicky náročného budovania športových objektov vďaka , ktorým by mohli

občania športovať bez väčších finančných investícii.(Národný program rozvoja

športu,2000)

Športovo talentovaná mládež

Starostlivosť o športovo talentovanú mládež bola systematicky budovaná

niekoľko dekád . Zmeny po roku 1990 sa samozrejme dotkli aj tejto oblasti. Aj

napriek niekoľkým pozitívnym zmenám táto zmena logicky priniesla aj negatíva ,

ktoré poznačili fungovanie systému výberu a prípravy detí. Napríklad boli

zrušené strediská vrcholového športu mládeže , tréningové strediská mládeže

a postupom času aj olympijské centrá nádeji. To čo bolo pýchou československej

telovýchovnej prípravy a vzorom pre mnohé európske krajiny sa postupom času

likvidovalo. Zmena ekonomických a politických pomerov spôsobila postupnú

redukciu aktivít športových zväzov a telovýchovných jednôt čo malo za následok

postupné zníženie členskej základne.

V súčasnosti prebieha starostlivosť o športovo-talentovanú mládež

v zložitých spoločenských podmienkach . Školy , ktoré sú primárnym

poskytovateľom a zriaďovateľom podmienok pre športovú prípravu nemajú

možnosť zabezpečiť potrebné a adekvátne prostredie . Značne zaostáva podpora

vedy a výskumu v športe ako základný predpoklad pre zlepšovanie metodiky

prípravy.

Tieto negatívne javy majú za následok zmenu podmienok starostlivosti o zdravie

zo strany štátu a tým pádom neposkytovanie dispenzárnych výkonov. To sa

ukazuje ako dôvoď prečo reprezentačná generácia z deväťdesiatych rokov nemá

plnohodnotných pokračovateľov v podávaní úspešných výkonov. Od roku 1996

sme mohli byť svedkami oživovania športovo-talentovanej mládeže a dokonca

začali vznikať aj nové útvary ako napríklad centrá talentovanej mládeže či

športové triedy. No aj tieto projekty sa so zmenou politického vedenia dostali do

úzadia alebo boli úplne zrušené.

26

Na začiatku tisícročia bolo evidovaných v 1.400 útvaroch pre mládež vyše

46.000 športovcov čo predstavovalo 12,1 % z celkového počtu 379.339

športovcov na Slovensku . Tieto čísla predstavujú 6 % z celkového množstva

žiakov navštevujúcich základné a stredné školy . Z týchto 1.400 subjektov bolo

1.280 sústredených na školách. Z pohľadu populačného vývoja je tento počet

subjektov dostačujúci čo potvrdzujú aj demografické výskumy. Problém je však

vybudovaná štruktúra v regiónoch bez patričnej nadväznosti a vo veľkom počte

odvetví aj bez koordinovaného riadenia. Jedným z príkladov môže byť chýbajúci

medzičlánok , ktorý by poskytoval plynulejší prechod juniorského športovca

k seniorom .

Znižujúca sa úroveň výkonnosti populácie z motorického hľadiska má

nemalý negatívny vplyv aj na úroveň výkonnosti uchádzačov o vzdelanie na

univerzitách so zameraním na telesnú výchovu , teda budúcich učiteľov

a trénerov. Podľa Antala (2011) môžeme túto skutočnosť vidieť na Obrázku č.2 ,

zaznamenávajúcom výkonnosť uchádzačov v Cooprovom teste medzi rokmi 1993

až 2011. Môžeme vidieť postupne sa znižujúcu výkonnosť.

Obr. č. 2: Výkonnosť uchádzačov v Cooprovom teste 1993-2011

(Antal,2011)

Finančnými podporovateľmi činnosti subjektov podporujúcich športovo-

talentovanú mládež je v najväčšej miere štátna správa , ministerstvo školstva ,

mestá , obce , zväzy a kluby a rodičia detí. Približne 65% nákladov je hradených

27

zo štátneho rozpočtu okrem nákladov na súťaže organizované športovými

zväzmi.(Národný program rozvoja športu,2000)

Športová reprezentácia

Primárnym cieľom o pokračovanie tradície úspešnej športovej

reprezentácie je systematická starostlivosť o výkonnostný a vrcholový šport

a prípravu v špecifických športových odvetviach. Už v útlom veku sa začína

s odhaľovaním talentu pre špecifický šport a potom pokračuje rastom výkonnosti

pri správnych podmienkach. Jednou zo súčasti športovej prípravy sú samotné

súťaže. So zvyšujúcim sa dosiahnutým výsledkom sa priamo úmerne zvyšuje

hodnota spoločenského dosahu športu a štátnej reprezentácie. Významný športoví

reprezentanti sú častým objektom záujmumédií , sponzorov , vzorom pre mládež

či nositeľom znaku kultúry a vyspelosti štátu. V najväčšej miere sa o rozvoj

reprezentácie starajú kluby , zväzy , Slovenský olympijský výbor , Slovensky

paraolympijský výbor a mnoho ďalších. 3portové zväzy môžeme charakterizovať

ako občianske združenia , ktoré zodpovedajú za rozvoj určitého športu , sú

riadiacimi článkami domácich súťaži na všetkých úrovniach a zodpovedajú za

prípravu reprezentačných výberov SR na medzinárodnej scéne. Ďalej sú

zodpovedný za tvorbu a úspešnú realizáciu koncepcie športu . Nesú zodpovednosť

za vzdelávanie trénerov a rozhodcov , dodržiavanie športovej etiky a fair play

a bojujú proti dopingu.

Strediská slúžiace na prípravu reprezentácie súzriadené v pôsobnosti

rezortov obrany , vnútra a školstva. Ich primárnym cieľom je zabezpečenie

materiálnych , finančných , zdravotných , personálnych a sociálnych podmienok.

Zaostávame však v zásadných oblastiach – v kvalitnom zdravotnom zabezpečení ,

výskume a vo využívaní poznatkov v praxi . Kvalifikovaný odborný pracovníci sú

umiestnení v nekoordinovaných rozdielnych pracoviskách a pracujú so

zastaraným vybavením .

Dosiahnuté výsledky našich športovcov vo finančne stabilizovaných

športoch dokazujú konkurencieschopnosť Slovenska na medzinárodnom fóre .

28

Tieto fakty patria medzi najdôležitejšie dôvody , ktoré by mali prinútiť slovenskú

štátnu správu k celkovej centralizácii športu a lepšiemu hospodáreniu

s poskytnutými financiami.(Národný program rozvoja športu,2000)

29

2 Cieľ práce , úlohy práce a metodika práce

Cieľ práce

Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce je analýza financovania

športu v Slovenskej republike na štátnej , krajskej a obecnej úrovni .

Úlohy práce

„Aké sú aktuálne problémy financovania športu ?“

„Na akých princípoch funguje financovanie športu na SR?“

„Akoje možné žiadať o dotácie na všetkých úrovniach verejnej

správy ?“

Metodika práce

K zodpovedaniu úloh práce a nasledovnému splneniu bakalárskej

práce sme si stanovili následne úlohy práce :

1. Preštudovanie príslušnej literatúry a zdrojov z oblasti

financií športu

2. Vyvodenie záveru z analýzy literatúry

30

3 Vlastná práca

3.1 Štát

Ústredným orgánom starostlivosti o šport a v Slovenskej republike je

Ministerstvo školstva ,vedy výskumu a športu SR. Špecializovaným subjektom

ministerstva je Sekcia štátnej starostlivosti o šport . MŠ SR je zákonným

garantom starostlivosti o šport. Medzi základné úlohy MŠ SR patria :

(http://www.minedu.sk/sport/)

a) Organizácia a kontrola štátnej politiky v oblasti športu a koordinácia

subjektov štátnej správy a ostatných právnických a fyzických osôb ,

b) Riadenie a kontrola fungovania štátnej správy a spravovanie informačného

systému v oblasti športu ,

c) Vytvára plnohodnotné podmienky pre vývoj športu , zabezpečuje

financovanie športu zo zdrojov štátneho rozpočtu a kontroluje jeho

efektívne využívanie,

d) Vypracúva a predkladá národnej rade návrh Národného programu športu ,

dohliada na uskutočňovaní tohto programu a koordinuje jeho fungovanie ,

e) Stará sa o dostatočné podmienky k výberu a príprave športových talentov

pre slovenskú reprezentáciu ,

f) Podporuje športovanie detí a mládeže v ich voľnom čase a projekty

zamerané na rekreačný šport ,

g) Stará sa o vzdelávanie odborníkov v oblasti športu a schvaľuje Jednotný

vzdelávací systém v Slovenskej republike ,

h) Rozhoduje o akreditácii vzdelávacích inštitúcii v oblasti športu ,

i) Podporuje organizáciu športových podujatí v medzinárodnom merítku ,

j) Pomáha budovať športovú infraštruktúru osobitného významu

k) Vytvára antidopingový systém (zverejňovanie zakázaných látok a zoznam

dopingových látok na liečebné účely ) ,

31

l) Vytvára podmienky pre prípravu reprezentačných kolektívov Slovenskej

republiky

m) Kontroluje dodržovanie zásad hospodárnosti , efektívnosti , účinnosti

a účelnosti pri manipulácii s financiami poskytnutými zo štátneho

rozpočtu.(www.minedu.sk/data/att/3403.rtf)

Ďalšími rezortmi , ktoré majú z legislatívy povinnosť podporovať šport v

SR sú Ministerstvo obrany a Ministerstvo vnútra. Orgánom patriacim pod rezort

Ministerstva vnútra patri Stredisko štátnej športovej reprezentácie , ktorého

funkciou je zabezpečovanie prípravy športovcov na vrcholné podujatia spolu so

športovými klubmi polície a Úniou telovýchovných organizácii. Pod rezort

Ministerstva obrany patri rozpočtová organizácia VŠK Dukla Banská Bystrica.

Ako sa uvádza vo vyhlásení o zriadení je primárnym cieľom Dukly : „príprava

športovcov na športovú reprezentáciu Slovenskej republiky a Ozbrojených síl SR

na domácich a zahraničných podujatiach , vrátane prípravy mladých

a talentovaných športovcov“. Keďže informácie o VŠK Dukla Banská Bystrica

spadajú pod zákon o slobode informácii , verejne sú odtajnené len informácie

o športoch , ktoré sú touto organizáciou zastrešované ako vidíme na Obrázku č .3

(http://www.dukla.sk/uploads/media/Zriadenie_VSC_01.pdf)

Obrázok č. 3:Zastrešované športy organizáciou VŠK Dukla Banská

Bystrica (http://www.dukla.sk/o-nas/nasa-posobnost.html)

3.1.1 Zdroje financovania

Podľa

KMPG sa priemerná výška finančných zdrojov plynúcich z

prostriedkov v

je vyplývajúce z

Tabuľka č

subjektov (2007

MŠ SR Ost. ministerstváÚrad vládyObce VÚC Iné inštitúcie Spolu

Najväčší podiel z

vykazovali obce

Obrázok č.

(Koncepcia financovania športu v

Zdroje financovania

Podľa Koncepcie


prostriedkov v období rokov 2007

je vyplývajúce z Tabuľky č.

Tabuľka č1. Poskytovanie finančných zdrojov na športové účely podľa

subjektov (2007-2011)

2007

33 770

ministerstvá 7935

Úrad vlády - 97 950165

546

140 366

Najväčší podiel z

vykazovali obce ( Obrázok č.

Obrázok č.4:


Podiely jednotlivých subjektov na

financovaní športu (2007

Zdroje financovania

Koncepcie financovania športu


období rokov 2007

Tabuľky č.1.(Koncepcia financovania športu v

. Poskytovanie finančných zdrojov na športové účely podľa

2011), (Koncepcia financovania športu v

2008

33 770 36 039 7488

1 952 97 950 120 857

196 581

140 366 167 113

Najväčší podiel z celkového objemu financií vložených do športu

Obrázok č.4 )

: Podiely jednotlivých subjektov na financovaní športu




financovania športu


období rokov 2007-2011 pohyboval ok



, (Koncepcia financovania športu v

2009

40 075 7809

10 079857 143 672

196 -

167 113 201 831

celkového objemu financií vložených do športu

) s výškou 132,1 milióna eur.

Podiely jednotlivých subjektov na financovaní športu

(Koncepcia financovania športu v SR,2012)



32

financovania športu v Slovenskej republike


2011 pohyboval okolo 187, 2 milióna EUR ako



, (Koncepcia financovania športu v

2010

075 75 2169233

10 079 8381 143 672 200 518

154 -

201 831 293 501


výškou 132,1 milióna eur.


SR,2012)


financovaní športu (2007-

Slovenskej republike


olo 187, 2 milióna EUR ako

(Koncepcia financovania športu v SR,2012)


, (Koncepcia financovania športu v SR,2012)

2011

75 216 27 458 7300

- 200 518 97 541

169 563

293 501 133 029


výškou 132,1 milióna eur.



-2011)

MŠ SR

Ost. Ministerstva

Úrad vlády

Obce

VÚC

iné inštitúcie

Slovenskej republike firmou

KMPG sa priemerná výška finančných zdrojov plynúcich z verejných


SR,2012)


SR,2012)

Priemer za subjekt

458 42 5127953

4 082 132 108

176 338

029




Ost. Ministerstva

Úrad vlády

iné inštitúcie

firmou

verejných



Priemer

subjekt 42 512

108



33

Problematiku financovania športu si vysvetlíme podrobnejšie pomocou

SWOT matice uvedenej v Správe o súčasnom stave šport v SR (Tabuľka č.2

upravenú autorom) :

Tabuľka č.2: SWOT analýza financovania športu

Výhody

- Systém mimovládnych (nie

100% fungujúcich) organizácii v oblasti

športu

- Povinnosť štátnej lotérie

odvádzať peniaze na šport

- Posilnenie postavenie

samosprávy pri alokácii zdrojov

Nevýhody

- Dlhodobý nezáujem verejného

sektora definovať dlhodobé ciele

- Byrokratický systém

- Škandály vytvárajú zlý obraz

pre spoločnosť (odrádzanie sponzorov)

- Životaschopnosť športových

organizácii je závislá predovšetkým na

verejných zdrojoch

- Absencia zastrešujúcej organizácie celoslovenského športu

- Vytváranie príliš

nešpecifikovaných cieľov

Príležitosti

- Legislatívna úprava pre

neziskový sektor

- Dlhodobo nastupujúci trend

zdravého životného štýlu

- Očakávaný rastúci záujem

aspoň časti obyvateľstva o zdravie,

fyzickú a psychickú výkonnosť (zatiaľ

nemožno zovšeobecniť)

Ohrozenia

- Súčasný neprehľadný stav

vyhovuje , niektorým funkcionárom

a sponzorom

- Pranie špinavých peňazí v

športe

- Politicko-športový

klientelizmus

- Nejasné vlastnícke štruktúry

v kluboch

(Správa o súčasnom stave športu v Slovenskej republike,2004)

34

Problémom financovania športu v 90. rokoch bol zložitý systém

prerozdeľovania peňazí kedy prechádzali cez veľké množstvo subjektov a tým sa

znižovala ich efektivita. Od roku 2003 funguje v SR nový model , ktorý viditeľne

uľahčil alokáciu zdrojov a zvýšil ich efektívne využívanie (Príloha č.1)

Významným podporovateľom športu zo strany verejnej správy je národná

lotériová spoločnosť TIPOS, a.s. Spoločnosť TIPOS musí zo zákona odvádzať

odvody do štátneho rozpočtu , kde sú nasledovné tieto financie prerozdeľovanie

na výkon všeobecne prospešných služieb , medzi , ktoré patrí aj šport. Tipos , a.s.

, odviedla v rokoch 1991-2011 na tieto verejne prospešné činnosti spolu viac ako

320 636 640 € (presná hodnota financií smerovaných do oblasti športu nie je

známa).(http://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=328)

3.1.2 Poskytovanie dotácii na štátnej úrovni (MŠ SR)

Rozdeľovanie dotácii Ministerstvom školstva , vedy , výskumu a športu

v oblasti športu pre rok 2013 sa riadi Výzvou na predkladanie žiadostí

o poskytnutie dotácie dotácii v oblasti športu č.2013-01 , z ktorej budeme

vychádzať.

Osobitnými podmienkami výzvy sú :

1. Účelom výzvy je zabezpečenie športovej reprezentácie , starostlivosti

o športové talenty , organizovania športových súťaží a športových

podujatí , športovanie detí a mládeže , vzdelávania , kontroly v boji proti

dopingu a zakázaným látkam ,odmien pre športovcov a organizačné tými

a osvetovej činnosti v športe v 1. Polroku 2013

2. Výška dostupných finančných prostriedkov v rámci tejto výzvy je

10 250 000 eur , z ktorých je 307 500 eur vyčlenených pre športovcov so

zdravotným znevýhodnením

35

3. Maximálna výška dotácie pre jedného žiadateľa činí 1 650 000 eur.

Pokiaľ dosiahne vypočítaná dotácia vyššiu hodnotu , dotácia bude

poskytnutá v sume uvedenej v tomto odseku .

4. Minimálna výška dotácie činí 4700 eur , resp. 1600 eur pre športovcov so

zdravotným znevýhodnením . Pokiaľ bude vypočítaná nižšia výška

dotácie , dotácia nebude poskytnutá.

5. Minimálna výška spolufinancovania projektu okrem dotácii zo štátneho

rozpočtu je 5 % požadovanej dotácie.

6. Dátum ukončenia predkladania žiadostí je 14. december 2012.

7. Ministerstvo zverejní rozhodnutie o schválení/neschválení 31. januára

2013.

Spôsob výberu dotácie:

1. Koeficient športu K sa vypočíta nasledujúcim spôsobom :

• K=Ú*Kw(0,7 * ZD + 0,1 * ZZ + 0,1 * Zk+ 0,1 * ZČ) pričom :

• Ú: športový úspech konkrétneho športu

• Kw : koeficient významu výsledku uvedenej v Príloheč.2

• Zd: je záujem domáceho obyvateľstva SR o šport daný

prieskumami vykonanými agentúrami na objednávku ministerstva

za roky 2011 a 2012

• Zz: je záujem ľudí o šport v medzinárodnom ohľade vykonaný na

základe prieskumov vykonanými agentúrami na objednávku

ministerstva v roku 2011

• Zk: je medzinárodný záujem o šport podľa toho na koľkých

kontinentoch sa daný šport vykonáva

• Zč: záujem výkonnostných a vrcholových športovcov o daný šport

určený počtom registrovaných športovcov v danom športu ku dnu

žiadosti.

2. Športový úspech Ú v individuálnom športe sa vypočíta ako priemer

desiatich najlepších výsledkov športovcov daného športu , dosiahnutých

v rokoch 2009 až 2012.

36

3. Športový úspech Ú v kolektívnom športe sa vypočíta ako priemer

postavenia Slovenska v oficiálnom rebríčku svetovej federácie daného

športu v kategórií dospelých , prepočítaného na 100 % a postavenia SR

v európskom rebríčku daného športu , prepočítaného na 100 %.

4. V kolektívnom športe sa do výpočtu uvádza najlepší výsledok v kategórii

dospelých s najlepším umiestnením Slovenska.

5. V prípade ,že je žiadosť o dotáciu pre športovcov so zdravotným

znevýhodnením sa do výpočtu počítajú len výsledky zo súťaží pre

zdravotne znevýhodnených.

(http://www.minedu.sk/data/files/830.pdf)

3.2 Bratislavský kraj

Legislatíva v športe na krajskej úrovni je riadená zákonom o telesnej

kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa neho su úlohy

samosprávneho kraja nasledovné:

a) rozpracúva koncepciu a program rozvoja telesnej kultúry na podmienky kraja,

b) podporuje organizovanie športových podujatí a iných aktivít telesnej kultúry

regionálneho, celoštátneho alebo medzinárodného významu v kraji,

c) podporuje výstavbu a prevádzkovanie športových zariadení v školách, ktorých

je zriaďovateľom, a v spolupráci s obcami, s občianskymi združeniami a s

národnými športovými zväzmi aj športovej infraštruktúry v kraji,

d) rozvíja starostlivosť o telesnú kultúru v školách, ktorých je zriaďovateľom, a

podporuje školské športové súťaže a využívanie športových zariadení na telesnú

kultúru obyvateľstva mimo času vyučovania.(Zákon o telesnej kultúre o doplnení

živnostenskom podnikaní,1997)

Prerozdelenie rozpočtu v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len

BSK)je riadené komisiami zastrešujúce svoje pole pôsobnosti. Jednou z nich je aj

37

komisia školstva , športu a mládeže , ktorá sa stará o spracúvanie podkladov pre

tvorbu rozpočtu a analyzuje využitie financií vyselektovaných pre mládež

a telovýchovný rozvoj z rozpočtu BSK. Samotná komisia opisuje svoju

pôsobnosť v oblasti športu a telovýchovy nasledovne:

• rozpracúvame koncepciu rozvoja telesnej kultúry na podmienky kraja a

podieľame sa na výbere a príprave športových talentov,

• podporujeme organizovanie športových podujatí regionálneho významu,

• podporujeme športovú aktivitu zdravotne postihnutých občanov,

• zabezpečujeme prevádzkovanie štátnych telovýchovných, turistických

a športových zariadení a staráme sa o ich účelné využívanie,

• kontrolujeme činnosť akreditovaných vzdelávacích zariadení v oblasti telesnej

kultúry,

• kontrolujeme účelnosť využívania finančných prostriedkov poskytnutých na

telesnú kultúru zo štátneho rozpočtu,

• spolupracujeme s občianskymi združeniami, inými právnickými osobami

a fyzickými osobami, ktoré pôsobia v oblasti telesnej kultúry.

(http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=740&rn=5&nid=2)

Zázemie pre realizáciu podmienok pre šport na regionálnej úrovni a pre

činnosť určitých subjektov zameraných na šport v BSK zabezpečovalo od roku

2004 do roku 2008 Krajské športové centrum Bratislava spolu s Oblastným

združením telesnej kultúry Bratislava – vidiek , ktoré však po oslabení vplyvu

SZTK prakticky už nevykonáva svoju činnosť. Jediným oficiálnym údajom

o počte registrovaných organizácii je register Ministerstva vnútra. Je v ňom 2109

registrovaných športových združení v regióne BSK (čo je aj tak s určitosťou

nepresný počet z dôvodu ,že zo zákona nevyplýva povinnosť odhlásiť

nefungujúce občianske združenie). (Koncepcia rozvoja športu v

podmienkach BSK )

38

3.2.1 Materiálno technické zabezpečenie

Podľa správ MŠ z pohľadu materiálno technického zabezpečenia je zrejmé

, že Národná rada pre šport značne zaostáva za očakávaniami. Ministerstvu

školstva sa nepodaril vytvoriť dostatočne funkčný systém pre dotačnú politiku a

ani pre budovanie športovej infraštruktúry. Taktiež ani vybavenosť škôl na

všetkých stupňoch sa nepodarilo zlepšiť . Projekt , ktorý mal zlepšiť situáciu , „

Vráťme šport do škôl“ , bol z dôvodu oddlžovania škôl zrušený. Mnoho objektov

na území BSK bolo zrušených alebo prestali plniť svoju úlohu (Pasienky ,

Petržalka , Krasňany). Po páde režimu sa prestali vykonávať komplexné kontroly

stavu zariadení a športovísk , ale hlavne aj plánovanie a oprava telovýchovných

zariadení . Bratislava ako najväčšiaaglomeráciavsúčasnosti splna len približne 62

% z požadovaných plôch pozemkov na jedného obyvateľa. Pre lepšiu predstavu

saza posledných 15 rokov postavila len hala pre atletiku na Bajkalskej ulici

a Národné tenisové centrum. (Koncepcia rozvoja športu v podmienkach BSK )

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov , ale aj neistými

vlastníckymi vzťahmi sa venuje len minimálna pozornosť na opravu

a modernizáciu dnes už existujúcich športovísk. Drvivá väčšina klubov funguje

dnes len vďaka členským príspevkom , ktorá sa pohybujú prevažne v hodnote

okolo 20 eur vo všetkých vekových kategóriách. Mimo toho si musia športovci

(rodičia) sami zakupovať adekvátnu výstroj pre svoj šport. (Koncepcia rozvoja

športu v podmienkach BSK )

Mimo týchto negatívnych javov môžeme pozorovať , aj keď v oveľa

menšom počte , rôznepozitíva v rámci športu. Najvýznamnejším fungujúcim

projektom BSK v oblasti materiálno technického zabezpečenia je budovanie

multifunkčných ihrísk s umelou trávou , ktoré sa nachádzajú vo veľkom počte na

celom území regiónu. Na tomto projekte môžeme vidieť akou dôležitousúčasťou

sú samostatné zložky riadenia prerozdeľovaniafinanciíkeďže tento projekt je jeden

z mála , na ktorom sa podieľa ich väčšina. (Koncepcia rozvoja športu v

podmienkach BSK )

39

3.2.2 Ciele rozvoja telesnej kultúry v BSK

Podľa Koncepcie rozvoja športu v BSK je základom stratégie rozvoja

realizácia koncepcie rozvoja telesnej kultúry do roku 2013 , vytvorenej

zo zhodnotenia súčasného stavu telesnej kultúry v BSK , z procesov vo verejnej

správe a celej športovej sféry , z dlhoročných tradícií v BSK a z ustanovení

prameniacich v Európskej charty pre šport. (Koncepcia rozvoja športu v

podmienkach BSK )

Legislatívne sa tvorba stratégie pre šport riadi základným vládou

schváleným program pre celú oblasť telesnej kultúry , Národný program rozvoja

športu a tiež o Zákon o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení ,

niektorých zákonov z 2. Júla 2008.(Koncepcia rozvoja športu v

podmienkach BSK )

Ako uvádza BSK vo svojom vyhlásení , hlavnou prioritou je podnecovať

vytváranie ponuky príležitostí pre rôzne pohybové aktivity , ktoré môže

vykonávať čo najväčší počet ľudí . Dôležité je , aby to boli aktivity zamerané na

priaznivé účinky pre zdravie , regeneráciu síl , zdravotnú prevenciu a pre

aktívne využitie voľného času a zároveň zvýšenie počtu športujúcich.

V celoslovenskom merítku je BSK chápaný ako kľúčový región

z pohľadu telovýchovy a športu s rozmanitou ponukou športových produktov.

BSKumožňuje každému vykonávať športovú aktivitu , tým že :

- Podporuje mladých ľudí rozvíjať pozitívne postoje k fyzickej aktivite

a tým vytvára základ pre celoživotnú pohybovú aktivitu

- Zdôrazňuje , že šport je plnohodnotnou časťou v sociálnej štruktúre ,

a teda aj významným faktorom vo verejnej politike , hlavne vo sfére

sociálnej , ekonomickej a zdravotnej

- Chráni a rozvíja morálne a etické základy športu , ľudskú dôstojnosť

a bezpečnosť tých , ktorý sa zapájajú do športových činností , chráni

šport pred zneužívaním , pre politické a ekonomické ciele

40

- Podporuje školy pri zabezpečovaní zdravotne spôsobilého prostredia

pre telesnú výchovu.

BSK si určil z dlhodobého hľadiska nasledujúce hlavé ciele a priority:

1. Projekty zabezpečujúce rozvoj športovania detí a mládeže v priebehu vyučovania i mimo neho :

• Organizácia dlhodobých súťaží škôl v rozličných športoch s cieľom zapojiť čo najväčší počet detí pre výber talentov

• Vytvárania pravidelných mimo vyučovacích aktivít spojeným so športom na školách v pôsobnosti BSK financovaných prostredníctvom mzdových fondov pre učiteľov telesnej výchovy a ostatných zapojených aktivistov podieľajúcich sa spomenutých aktivitách s garanciou podrobného vyhodnotenia aktivity riaditeľom školy na konci školského ako aj kalendárneho roka.

• Podporovanie olympijských ideálov a výchovy pomocou športu prostredníctvom Olympijských festivalov detí a mládeže

• Projekt Otvorená škola – oblasť športu , záujmovej a krúžkovej športovej činnosti na školách a zapojenie detí do pohybových aktivít

• Podpora mládežníckych talentov individuálne alebo pomocou tvorby športových tried , športových škôl , centier talentovanej mládeže

2. Projekty rekreačného, výkonnostného , vrcholového športu a reprezentácie • Organizovanie a zabezpečovanie podujatí zameraných na

neorganizovanú časť rekreačného športu • Podpora športových súťaži , do ktorých sú zapojene regionálneho

OZ, TJ , ŠK a ostatné subjekty • Podpora zabezpečovania podujatí celoštátneho a medzinárodného

rozmeru vrcholového a výkonnostného športu na území BSK • Podpora kolektívov , ktoré vystupujú ako zástupcovia BSK na

športových podujatiach medzinárodnej úrovne , primárne s regiónmi s partnerskými vzťahmi.

3. Projekty materiálno – technického zabezpečenia a investícií

• Kúpa športového náradia a náčinia pre školy BSK • Podpora výstavby , rekonštrukcie , údržby a vybavenia objektov

slúžiacich k tréningom a súťažiam výkonnostného a vrcholového športu

• Podpora nenáročných materiálno – technických podmienok pre výstavbu športových a telovýchovných (ihriska, prírodné kúpaliska, areály zdravia atď.)

41

• Budovanie rozsiahlej infraštruktúry pre potreby organizovania medzinárodných podujatí v BSK

. 3. Projekty zameriavajúce sa na vzdelávanie a športovú diplomaciu

• Organizácia medzinárodných podujatí v BSK zameraných na športovú diplomaciu (valné zhromaždenia výkonných orgánov medzinárodnej organizácie) , vzdelávanie (konferencie na vzdelávanie rozhodcov. Projekty zamerané na publikačnú a vydavateľskú činnosť. (Koncepcia rozvoja športu v podmienkach BSK )

3.2.3 Financovanie športu v BSK

Bratislavský samosprávny kraj bude v roku 2013 podporovať plnenie

cieľov vo vývoji regionálneho športu vyplývajúcich z príslušnej legislatívy ,

vlastnej koncepcie , z programu rozvoja športu v kraji , tradícií športu v regióne

bude financovať šport okrem dotácii z Európskej únie , darov od sponzorov ,

verejných financií zo svojho vlastného rozpočtu v zmysle plnenia VZN BSK

č.6/2012 o poskytovaní dotáciia zároveň aj z prostriedkov Odboru školstva ,

mládeže a športu , program šport. Na Obrázku č.5môžeme vidieť rozpočet pre rok

2013 , v ktorom sú zahrnuté financie pre všetky vekové kategórie a úrovne

výkonnosti v športe (od rekreačného športu až po reprezentáciu ) a pre zmysluplné

trávenie voľno časových aktivít. V rámci rozpočtu je vyčlenených 420 000,- EUR

k rekonštrukciám športových plôch a výstavbu viacúčelových športovísk na

školách v regióne BSK . (http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-

884071.aspx)

Obrázok č.5 – Rozpočet BSK pre roky 2012-2015 pre šport

42

Bratislavský kraj nemá konkretizovaný model poskytovania dotácii pre

šport a preto sa všetky dotácie riadia všeobecným vyššie spomenutým nariadením

č.6/2012 :

§ 1

Predmetom nariadenia je úprava postupu a podmienok pri poskytovaní

dotácii mestám , obciam , mestským častiam a iným právnickým osobám

a fyzickým osobám podnikateľom.

§2

Vymedzenie základných pojmov

Pod účelom tohto nariadenia rozumieme :

a) Dotácia : nenávratný finančný prostriedok , ktorého poskytovateľom je Bratislavský samosprávny kraj .

b) Žiadateľ: subjekt spĺňajúci podmienky uvedené v § 3 tohto nariadenia , c) Dotácie sú poskytované pre spoločnosť prospešné služby akými sú

poskytovanie zdravotnej starostlivosti , sociálnej pomoci, tvorba a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt , vzdelávanie , výchova a rozvoj telesnej kultúry , vedecký výskum, ochrana životného prostredia , podpora regionálneho rozvoja zamestnanosti ,

d) Spoločné úlohy: úlohy, ktoré podporujú funkcie a pôsobnosť Bratislavského samosprávneho kraja(BSK) v zmysle rozvoja regiónu.

§ 3

Žiadateľ a účel dotácie

Dotáciu možno poskytnúť: a) obci, mestu alebo mestskej časti na území BSK, a to ako účasť na

financovaní spoločných úloh v záujme rozvoja územia BSK, b) iným obciam, mestám alebo mestským častiam ako uvedeným v písm. a)

tohto ustanovenia alebo vyšším územným celkom, ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území,

43

c) iným právnickým osobám ako uvedeným v písm. a) a b) tohto ustanovenia a ktorých BSK nie je zakladateľom, ktoré majú sídlo na území BSK (napr. občianskemu združeniu, nadácii, neziskovej organizácii, registrovanej cirkvi, obchodnej spoločnosti), a fyzickým osobám – podnikateľom, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území BSK, a to na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti, najmä na podporu:

• projekty , ktorých cieľom je rozvoj novátorských a netradičných

aktivít v bratislavskom regióne , podporujú cestovný ruch a poskytovanie sociálnych služieb , ochranu životného prostredia , zachovanie a rozvíjanie kultúrneho dedičstva ,

• podpora projektov financovaných z Európskych fondov, • organizácia aktivít podporujúcich vzdelanie , kultúrne podujatia

a spomienkové podujatia atď., • organizácia športových podujatí a súťaží alebo účasť na nich na

území Slovenska alebo mimo neho.

§ 4

Podmienky poskytnutia dotácie

1. Dotácia môže byť poskytnutá žiadateľovi na základe písomnej žiadosti doručenej do podateľne Úradu BSK alebo poslanej poštou na adresu BSK.

2. Žiadosť o dotáciu do výšky 2500 EUR je povinný žiadateľ podať najneskôr 45 dní pred začiatkom realizácie projektu a do 30. septembra prislúchajúceho roka . Predseda BSK má právomoc poskytnúť výnimku.

3. Žiadosť vo výške nad 2500 EUR Žiadosť v sume nad 2 500 EUR žiadateľ podáva najneskôr do 15. novembra rozpočtového roka, ktorý predchádza rozpočtovému roku, na ktorý sa dotácia požaduje. Zastupiteľstvo BSK môže rozhodnúť o výnimke z tejto lehoty.

4. Pre účely podľa bodu 2. a 3. tohto ustanovenia je rozhodujúci dátum podania žiadosti na pošte alebo doručenia žiadosti v podateľni Úradu BSK.

5. Žiadosť musí byť riadne vyplnená a byť podpísaná právoplatným zástupcom žiadateľa a musia k nej byť pripojené nasledujúce doklady:

a) Charakteristika obsahujúce podrobné informácie o činnosti žiadateľa . Túto povinnosť nemusia spĺňať obce , mestá , mestské časti alebo vyššie územné celky.

b) Popis projektu s podrobnými informáciami o účele , zámere , ciele ,vecnej náplne , termíne , miest atď.,

c) Rozpočet projektu s vyznačenými položkami , na ktoré má bť poskytnutá dotácia žiadateľovi a kompletné informácie o zdrojoch potrebných na financovanie projektu.

44

d) Zriaďovací doklad , opätovne okrem obce , mesta , mestskej časti , vyššieho územného celku alebo subjektu , ktorý bol zriadený zo zákona , vrátane oprávnenia konať v mene žiadateľa

e) Výpis z obchodného registra alebo jemu podobného starý maximálne tri mesiace pokiaľ sa jedná o právnickú osobu , a pokiaľ ide o žiadateľa , ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba výpis zo živnostenského registra alebo jemu podobného , potvrdzujúca oprávnenosť konať v mene žiadateľa pokiaľ toto nie je spomenuté vo výpise prislúchajúceho registra,

f) Úradne overené prehlásenie podpísane štatutárnym zástupcom o vysporiadaní záväzkov voči Slovenskej republike ,BSK , ostatným vyšším územným celkom , obciam , mestám a mestským častiam spolu s prehlásením o stave podnikania /či nie je žiadateľ v konkurze , likvidácii alebo nie je voči nemu vedené exekúcia a že všetky údaje sú pravdivé a korektné ,

g) zriaďovací doklad o vedení bankového účtu žiadateľa v slovenskej alebo zahraničnej pobočke (kópia zmluvy o bežnom účte ) ,na ktorý má byť dotácia poukázaná

h) Doklad dokazujúci vlastnícke právo k nehnuteľnostipokiaľ je predmetom žiadosti dotácia smerovaná na rekonštrukciu , opravu alebo technické vylepšenie nehnuteľnosti doklad preukazujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ak je predmetom žiadosti dotácia na rekonštrukciu, opravu alebotechnické zhodnotenie nehnuteľnosti,

i) súhlas žiadateľa so spracovávaním a uverejňovaním všetkých spomenutých informácii

6. Žiadateľ, ktorý nevyplnil žiadosť všetkými predpísanými bodmi , bude okamžite vyzvaný k doplneniu žiadosti. Žiadosť , ktorá nie je kompletne vyplnená do stanoveného termínu vo výzve nebude posudzovaná

7. Pokiaľ je dotácia schválená má úspešný žiadateľ povinnosť do 30 dní od oznámenia o schválení doplniť tieto doklady :

a) Výpis z registra trestov žiadateľa alebo platného zástupcu žiadateľa s dátumom nie starším ako 3 mesiace s výnimkou žiadateľa , ktorým je obec , mesto , mestská časť alebo vyšší územný celok,

b) Originálne nie staršie ako tri mesiace potvrdenie príslušného daňového správcu (poprípade úradne osvedčená kópia) , že žiadateľ nemé nedoplatky na daniach ,

c) Potvrdenie o vyrovnaní všetkých nesplnených záväzkov voči štátu (úrad práce , zdravotná poisťovňa atď.), staré maximálne ako 3 mesiace

8. Úspešný žiadateľ bude propagovať BSK a pod ním spadajúcich regiónov tým

,že informuje verejnosť , že projekt bol finančne zastrešený BSK.

9. Dotácia sa podľa týchto pokynov nemôže poskytnúť najmä pre tieto dôvody :

45

a) Pre úhradu dlhov a záväzkov z predchádzajúcich rokov

b) Na refundáciu výdavkov z minulých rozpočtových rokov c) Na splátku úveru a z nich plynúcich úrokov d) K úhrade miezd, platov a iných služobných príjmov e) K úhrade faktúr za cestovné , stravné , tabakové výrobky alebo alkoholu f) Žiadateľovi , ktorý má nevysporiadané podlžnosti k štátnemu rozpočtu ,

rozpočtu obcí , miest , mestských častí a samosprávnych krajov . g) Žiadateľovi so záznam v trestnom registri alebo , ktorého štatutárny

zástupca ma záznam v trestnom registri h) Žiadateľovi,ktorý nelegálne zamestnáva alebo porušil zákon

o zamestnávaní i) žiadateľovi, ktorý nesplnil šiesty bod tohto ustanovenia j) politickým stranám, politickým hnutiam a ich koalíciám.

10. Neexistuje právny nárok žiadateľa na poskytnutie dotácie.

(http://www.region-bsk.sk/clanok/vzn-bsk-c-6-2012-510629.aspx)

3.3 Mesto Pezinok

Na základe platného zákona o športe sú povinnosti obce nasledujúce:

• Rozpracovávať koncepciu rozvoja telesnej kultúry na podmienky

obce ,

• Podporovať organizáciu športových podujatí a iných aktivít

spojených s telesnou kultúrou v obci ,

• Podporovať výstavbu a prevádzku športových zariadení na školách

, ktoré sú v zriaďovateľskom a spolu s ostatnými občianskymi

združeniami zlepšovať športovú infraštruktúru v kraji ,

• Rozvíjať starostlivosť o telesnú kultúru na školách a podporovať

športové súťaže a využívanie športových zariadení na telesnú

kultúru obyvateľstva mimo času vyučovania .

46

(http://www.minedu.sk/data/att/595.pdf)

Financovanie športu na obecnej úrovni si priblížime na financovaní

v meste Pezinok. Základným dokumentom o financovaní športu je Všeobecné

záväzné nariadenie (ďalej VZN), ktoré sa vydáva každý rok . Postoj mesta

k problematike športuje vyjadrený v preambule spomenutého nariadenia : „

V oblasti športu Mesto Pezinok deklaruje v rámci svojich finančných možností , že

bude podporovať organizovanú športovú činnosť , predovšetkým mládeže , ďalej

bude poskytovať podporu klubov a jednotlivcov , ako aj činnosť špičkových

individuálnych športovcov , taktiež bude podporovať tradičné príležitostné

športové podujatia , ďalej bude podporovať telesne postihnutých športovcov a ich

podujatia , ako aj športové podujatia orientované na „šport pre všetkých“ – na

široko občiansky zastúpene športovanie.“

Mesto s približným počtom obyvateľov 20 000 má v rámci svojho

rozpočtu vyčlenených na rekreačné a športové služby približne 51 000,- EUR

(údaj z roku 2012).

(http://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/samosprava/rozpocet2013-

2015/rozpocet_2013-2015-priloha5-kapitalove_vydavky.pdf)

Rozdeľovanie finančných prostriedkov v oblasti športu sa riadi

nasledujúcimi bodmi :

§14

1. Celková finančná čiastka priradená z rozpočtu mesta Pezinok na príslušný

kalendárny rok sa rozdelí pre nasledovné kapitoly (v %):

A. Podpora športovej činnosti 82 %

B. Budovanie športovísk 2%

C. Športové projekty a podujatia 10%

D. Podpora individuálnych športovcov 1%

E. Podpora vzniku nových športových klubov 1%

F. Rezerva primátora 1%

47

2. Percentuálne rozdelenie podľa 1. Odseku môže komisia športu pozmeniť

vo svojom návrhu , ale podiel v bode A nesmie klesnúť pod 75 %

a percentuálny podiel v F nesmie byť menší ako 3 % a celkový súčet musí

zostať rovnaký , to znamená 100 %

3. Objem dotácie v bodoch B až E (1. ods.) určuje komisia športu na základe

analýzy žiadostí. Prerozdelenie dotácii v rámci kapitoly A sa určuje

pomocou systému spresnenému v §15 . Ak sa modifikáciou rozdeľovania

podľa § 14 ods. 2 upraví finančná čiastka v kapitole A , táto suma sa

opätovne prerozdelí podľa systému podľa § 15.

4. Jeden subjekt môže žiadať súčasne o dotáciou z kapitol A, B , C v riadnom

termíne.

5. Dotáciu z kapitoly podpory individuálnych športovcov (D) nie je možné

udeliť , ktorý je súčasťou klubu :

a) Ktorý je dotovaný v rámci kapitoly A

b) Ktorý bol zamietnutý z posudzovania z dôvod nesplnenia podmienok

v tomto VZN

c) So zameraním na rovnakýšport , na ktorýžiada podporu mimo územia

pôsobnostiPezinka

6. Dotácia z kapitoly E môže byť pridelená len klubu , ktorý bol registrovaný

v tom istom toku v , ktorom je žiadosť podaná.

§15

Prerozdelenie financií v rámci § 15 je platné pre kapitulu A § 14 a

uprednostňuje nasledovné skupiny :

• Deti a mládež , ktoré sú pod záštitou klubu a odborného vedenia

• Deti , mládež a dospelí , ktorídosahujú úspechy vovrcholovomšporte

48

• Športové aktivity hendikepovaných obyvateľov

• ObyvateliamestaPezinok a jeho blízkeho okolia

Objem dotácie v rámci kapitoly A § 14 sa vypočíta podľa nasledovnej

rovnice :

Objem dotácie = A x Pk / Pv

Pričom : A- celková finančnáčiastka uhradená z rozpočtu mesta Pezinok

Pv – súčetbodov v hodnoteníklubov

Pk – súčetbodov , ktoréžiadateľ dostal na základe výpočtu

Pv = ∑Pk

Pk = ∑ (Pč1 . K1 . K2 . K3) . K4

Pričom : Pč – je počet členov v danej vekovej kategórii ( Tabuľka č.3 )

K1- koeficient výkonnosti a veku

K2- zdravotný koeficient

K3 – koeficient územnej príslušnosti

K4 – koeficient skrytepodpory

Ak za predchádzajúci rok vynaložil žiadateľ menšiu spoluúčasť ako10 % ,

potomsa mu výška dotáciepodľakoeficientov na nasledujúce obdobie priamo

úmerne kráti (napr. ak v roku 2012 žiadateľ vynaloží len 5 % spoluúčasť ,

zmenšujú sa mu pridelené prostriedky na rok 2013 na polovicu . Toto pravidlo sa

uplatňuje po prvý krát až v druhom roku prideľovaniadotácii v rámci tohto VZN).

Žiadateľnemôžedostaťväčšiudotáciu než o akúpožiadal.

49

§16

1. Koeficient výkonnosti a veku K1

Tabuľka č.3: Koeficient výkonnosti a veku K1

Veková kategória Kat.1 (do 15 rokov)

Kat.2 (16-24 rokov)

Kat.3 (25 a viac rokov)

Rekreačný šport 1,5 2 1 Mestská súťaž 1,7 2,2 1,2 Okresná súťaž 2,5 3 2 Krajská súťaž 3 3,5 2,5 Celoslovenská súťaž 3,5 4 3 Medzinárodná súťaž* 4 4,5 3,5

* pod medzinárodnou súťažou sa rozumie súťaž , na ktorú sú tými alebo

individuálny športovci posielaní ako reprezentanti Slovenskej republiky

(ME,MS,EP,SP,OH a iné podujatia , na ktoré sú posielaní športovci národnými

zväzmi)

2. zdravotný koeficient K2

Športovci bez zdravotného znevýhodnenia: K2=1,0

Športovci so zdravotným znevýhodnením: K2=5,0

3. Koeficient územnej príslušnosti K3

Trvalé bydlisko na území mesta Pezinok: K3=1,5

Trvalé bydlisko na území okresu Pezinok: K3=1,3

Trvalé bydlisko mimo územia okresu Pezinok: K3=1,0

4.Keoficient skrytej podpory K4

Pokiaľ Pezinok neposkytuje dotácie žiadateľovi na fungovanie športovísk z ostatných rozpočtových zdrojov , koeficient K4= 1. Pokiaľ Pezinok poskytuje dotácie na prevádzku športovísk , potom sa koeficient K4 vypočíta nasledovným spôsobom :

K4= 1- �

�

50

Pričom : A: výška finančnej podpory poskytovaná žiadateľovi

B: je celkový objem dotácii poskytovaných mestom Pezinok na fungovanie športovísk všetkých žiadateľov dohromady

Tento koeficient nemôže byť nižší ako 0,75. Pod skrytou podporou rozumieme úhradu prevádzkových nákladov , napr. energie , nájomné , údržba , mzdy personálu atď. Náklady poskytované na rekonštrukciu a výstavu športovej infraštruktúry nie sú považované za skrytú podporu

(http://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/samosprava/VZN/vzn12_11.pdf)

51

4 Diskusia

Financovanie športu prešlo od roku 1989 evidentne drastickou

reorganizáciou čo však neprinieslo iba pozitívne zmeny. Zmena režimu priniesla

nepriehľadne vytvorenú štruktúru organizácie športu bez vyššej kontroly ,

zastavenie činnosti, niektorých dôležitých organizácii čo malo za následok

úpadok výkonnosti našich športovcov ako aj znehodnotenie športových areálov.

Prvým významným krokom pre rozvoj športu bolo prijatie uznesenia č.

838 z 5. septembra 2001 vládou SR , čím schválila Národný program rozvoja

športu v SR- koncepcia rozvoja športu do roku 2010, teda až po ôsmich rokoch

samostatnosti.

Aj keď naši športovci dlhodobo udržujú uspokojivé výsledky na

medzinárodnej úrovni , je treba povedať , že podmienky pre vrcholové športy

v SR sú na neporovnateľnej úrovni voči podmienkam pre výkonnostný šport ,

šport detí a mládeže a šport staršej populácie ako vyplýva aj z výšky dotácii

poskytovaných pre rozdielne úrovne športu .

Medzi najväčšie problémy patrí zaostalosť materiálneho vybavenia

a investícii do rozvoja športovej infraštruktúry ( veľké športové areály sa stavajú

v malom množstve a vo väčšine prípadov v Bratislavskom kraji) voči krajinám

Európskej únie . Spätným pohľadom na Národný program rozvoja športu pre roky

2001-2010 môžeme povedať , že tieto ciele sa darí plniť iba čiastočne a pomaly.

Pri hľadaní informácii a materiálov som sa často stretol buď

s neochotou zodpovedného personálu alebo nebolo možné určiť práve

zodpovedný personál za riešenie otázky športu na krajskej a obecnej úrovni čo

odráža nedoriešenú organizačnú otázku. Vo väčšine prípadov som bol odkázaný

na internetové stránky príslušného územného celku , ktoré poskytovalo iba

základné informácie ako hodnota financií poskytnutých na šport v danom roku

a spôsob získania dotácii , čo je veľmi nedostatočná hodnota poskytovaných

informácii. Pri získavaní informácii o štátnej podpore športu som sa stretol so

zákonným zatajením informácii kedy jedinou možnosťou získania informácii bolo

zaplatenie poplatku odpovedajúcemu počtu strán čo je podľa môjho názoru nie

veľmi korektný prístup zo strany štátu.

52

5 Záver

Bakalárska práca sa zaoberala formami financovania športu Slovenskej

republiky .V prvom rade bolo potrebné vysvetliť si základne pojmy týkajúce sa

nielen financovania športu , ale aj športu všeobecne. Primárnym spôsobom ako

financovať šport na všetkých úrovniach je poskytovanie dotácii. Poskytovanie

dotácii by sa malo riadiť podľa učených mechanizmov pre lepšiu efektivitu.

Okrem dotácii , ktoré sú poskytované štátnymi útvarmi je šport financovanými aj

súkromnými zdrojmi , medzi ktoré patria sponzorské dary a športovanie na

vlastné náklady.

Základným problémom financovania športu bola pomalá reštrukturalizácia

systému financovania športu kedy dotácie pretekali cez zbytočné veľké množstvo

subjektov čo znižovalo jeho efektivitu čo sa odrazilo aj na postupnom znižovaní

výkonnosti slovenských športovcov a znižovaniu kvality materiálno-technického

vybavenia pre všetky úrovne športu. Ďalším negatívom , ktorý spôsobuje

nedostatočnú úroveň športu v Slovenskej republike je nízka iniciatíva verejnej

správy stanoviť dlhodobé ciele smerovania športu (od roku 1993 boli vytvorené

len dva koncepty zaoberajúce sa budúcnosťou športu).

Vo vlastnej práci sme sa venovali poskytovaniu dotácií na štátnej , krajskej

a obecnej úrovní. Zo zistených poznatkov je zrejme , že úlohou štátu je sa

v prvom rade starať o podporovanie športových reprezentácii naproti čomu kraje

a obce zabezpečujú poskytovanie dotácii pre všetky organizácie venujúce sa

športu.

Táto bakalárska práca môže pomôcť organizáciám k priblíženiu

problematiky poskytovania dotácií.

53

6 Prehľad literatúry

Zákony

Zákon o organizácii športu ,č.528 , 2010

Zákon o telesnej kultúre ,č. 198 , 1990

Zákon o telesnej kultúre a doplnení o živnostenskom podnikaní ,č.288, 1997

Zákon o používaní a ochrane olympijskej symboliky ,č. 226 , 1994

Literatúra

HOBZA V., REKTOŘÍK J. a kol. (2006). Základy ekonomiesportu. Praha,

Czechia: Ekopress, s.r.o.

NOVOTNÝ, J. (1995) Ekonomika sportu., Praha: Vysoká škola ekonomická,

PERÚTKA, J., (1980). Dejiny telesnej výchovy a športu na Slovensku: Dokt. diz.

práca. Šport.

PERÚTKA, J., & GREXA, J. (1999). Dejinytelesnejkultúry na Slovensku. Univerzita Komenského.

SEKOT,A . (2003) Sport a společnost.,Brno: Paido,

ZAPLETALOVÁ, L&ANTALA,B. (2011).Changes in somaticparameters and

motor performanceofchildren and youthof Slovakia acrosstheperiodoflast 20

years. In: Labudová, J. –. atal: Healthyactivelifestyle and PE

Internetové zdroje

1snsc.sk [online]. 2010 [cit. 2012-12-22]. Štátne dotácie. Dostupné z WWW :

<http://www.1snsc.sk/statne_dotacie>

54

minedu.sk [online]. 2013 [cit. 2013-02-14]. Národné športové centrum o

efektivite a transparentnosti. Dostupné z WWW :http://www.minedu.sk/narodne-

sportove-centrum-o-efektivite-a-transparentnosti/>

sportslovakia.cz [online]. 2009 [cit. 2013-04-22]Slovensko a šport.

Dostupné z WWW

<:http://www.sportslovakia.sk/web/index.php?option=com_content&view=article

&id=48&Itemid=18&lang=sk>

hsr.rokovania.sk [online]2004[cit. 2013-04-22] Správa o plnení úloh v súčasnom

stave športu. Dostupné z WWW :<hsr.rokovania.sk/data/att/71565_subor.rtf>

ec.europa.eu [online]2007[cit. 2013-02-14]. Biela kniha o športe.

Dostupné z WWW : <http://ec.europa.eu/sport/documents/white-

paper/whitepaper-short_sk.pdf>

europa.eu [online]2011[cit. 2013-02-14]. Pracovný plán v oblasti športu.

Dostupné

z WWW:<http://europa.eu/legislation_summaries/education_training_youth/sport/

ef0029_cs.htm>

sportcenter.sk [online]2000[cit. 2013-04-08]Národný program rozvoja

športu. Dostupné z WWW :

<http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Narodny_program_rozvoja_sportu_SR_

20001_2010.pdf>

minedu.sk [online] 2005[cit. 2013-04-08]Šport. Dostupné z WWW:

<http://www.minedu.sk/sport/>

minedu.sk [online] 2010[cit. 2013-04-08]Štatút Ministerstva školstva ,vedy

,výskumu a športu .Dostupné z WWW : <www.minedu.sk/data/att/3403.rtf>

55

dukla.sk [online] 2010 [cit. 2013-04-17] Zriadenie VŠK Dukla Banská

Bystrica. Dostupné z WWW :

<http://www.dukla.sk/uploads/media/Zriadenie_VSC_01.pdf>

dukla.sk [online] 2011[cit. 2013-04-17] Pôsobnosť VŠK Dukla Banská

Bystrica. Dostupné z WWW : <http://www.dukla.sk/o-nas/nasa-posobnost.html>

olympic.sk[online] 2012[cit. 2013-04-17] Koncepcia financovania športu

v Slovenskej republike. Dostupné z WWW:

<http://www.olympic.sk/publikacie/dalsie-publikacie.html>

tipos.sk[online] 2012[cit. 2013-04-08]Spoločenská zodpovednosť

Dostupné z WWW:<http://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=328>

region-bsk.sk[online] 2006 [cit. 2013-03-16] Komisia školstva ,športu

a mládeže Dostupné z WWW: <http://www.region-

bsk.sk/directory.aspx?sn=740&rn=5&nid=2>

región-bsk.sk [online] 2009[cit. 2013-03-16] Koncepcia rozvoja športu

v podmienkach BSK Dostupné z WWW: <http://www.region-bsk.sk/dokumenty-

koncepcne-materialy.aspx>

region-bsk.sk [online] 2012[cit. 2013-03-16] Rozpočet BSK Dostupné

z WWW: <http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx>

region-bsk.sk [online] 2012[cit. 2013-03-16] Všeobecné záväzné

nariadenie BSK o poskytovaní dotácii .Dostupné z WWW: <http://www.region-

bsk.sk/clanok/vzn-bsk-c-6-2012-510629.aspx>

minedu.sk [online]2009 [cit. 2013-04-08] Starostlivosť orgánov štátnej

správy o telesnú kultúru .Dostupné z WWW: <

http://www.minedu.sk/data/att/595.pdf>

56

pezinok.sk [online] 2012 [cit. 2013-04-15] Návrh rozpočtu mesta Pezinok na roky

2013-2015 Dostupné z WWW

:<http://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/samosprava/rozpocet2013-

2015/rozpocet_2013-2015-priloha5-kapitalove_vydavky.pdf>

pezinok.sk [online]2012 [cit. 2013-04-15]Všeobecné záväzné

nariadenie.Dostupné

z WWW:<http://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/samosprava/VZN/vzn12_11.pd

f>

minedu.sk [online] 2012 [cit. 2013-04-15] Výzva na predkladanie

žiadostí .Dostupné z WWW: <http://www.minedu.sk/data/files/830.pdf>

Diplomové práce

RYBÁR, Martin. Financovanie telesnej kultúry a športu v Slovenskej

republike [online]. 2009 [cit. 2013-04-06]. Diplomová práce. Ekonomická

univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta EU.

ŽÁČKOVÁ, Tereza. Sportovní sponzoring v ČR [online]. 2012 [cit. 2013-

04-04]. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Ekonomicko-správní fakulta

57

7 Prílohy

ň

štát

VÚC

obce

Príloha č.1: Systém financovania od roku 2004 – súčasný model

Slovenský

olympijský výbor

Slovenský paraolympijský

výbor

Slovenská

asociácia športu na

Slovenská

asociácia univerzitného

Slovenský

antidopingový výbor

národné

športové

organizácie –

športové zväzy

národné

športové

organizácie –

organizácie

zaoberajúce sa

športom pre

všetkých

Krajské športové

centrá

koneční odberatelia – telovýchovné

jednoty, športové kluby, športovci, občania a pod.

ďalšie špecifické

organizácie

58

Príloha č.2: Koeficient významu

59

Resumé

Témou tejto bakalárskej práce sú formy financovania športu Slovenskej

republiky. V literárnom prehľade sme si vysvetlili všeobecný pojem športu , jeho

históriu na území Slovenskej republiky , základy ekonomiky športu a . Ďalej sme sa

venovali legislatíve športu , dotáciám a zásadám ich rozdeľovania a postoju Európskej

únie k problematike športu . Vo vlastnej práci sme si vysvetlili poskytovanie dotácii na

štátnej , krajskej a obecnej úrovni

The themeof this workis forms of financingsport of the SlovakRepublic. In

theliterature reviewweexplained thegeneralnotionof sport, its history onthe territory of

theSlovakRepublic, thefundamentalsof the economyandsport. Next,we looked atthe

legislationsport, subsidiesandprinciplesfor distributing andattitudeof the European

Unionon the issueof sport. In ownwork, we explainedthe provision ofsubsidiestostate,

county and municipal levelsandproblems in the financingof sport.

formy financovania Športu slovenskej republiky · 2013. 4. 24. · vnímať akonajvplyvnejší...

Documents