VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE

FAKULTA SOCIÁLNYCH ŠTÚDIÍ

SOCIÁLNE ŠPECIFIKÁ RIZIKOVÝCH SKUPÍN NEZAMESTNANÝCH NA SLOVENSKU

( Zameranie – Telesne postihnutí občania)

2012 Bc. Andrea GONDEKOVÁ1

VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE

FAKULTA SOCIÁLNYCH ŠTÚDIÍ

SOCIÁLNE ŠPECIFIKÁ RIZIKOVÝCH SKUPÍN

NEZAMESTNANÝCH NA SLOVENSKU

( Zameranie – Telesne postihnutí občania)

MAGISTERSKÁ PRÁCA

Študijný odbor: Sociálna práca

Študijný odbor (číslo a názov) : 3.1.14 Sociálna práca

Pracovisko (katedra) : Katedra sociálnej práce

Školiteľ magisterskej práce: PhDr. Elena Kopcová PhD

2

SLÁDKOVIČOVO 2012 Bc. Andrea Gondeková

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta/študentky: Bc. Andrea GondekováŠtudijný program: Sociálna práca - jednoodborové štúdium Stupeň štúdia : II. stupeň magisterský Forma štúdia : externáŠtudijný odbor: 3. 1. 14. Sociálna práca

Typ záverečnej práce: diplomováJazyk záverečnej práce: slovenský

Názov záverečnej práce: Sociálne špecifiká rizikových skupín nezamestnaných na Slovensku ( Zameranie – Telesne postihnutí občania)

Vedúci/a záverečnej práce: PhDr. Elena Kopcová PhD.Školiace pracovisko: Katedra sociálne práceVedúci katedry: Prof. PhDr. Ján Gabura, CSc.

Spôsob sprístupnenia elektronickej verzie práce: bez obmedzenia

Dátum schválenia: 31.10.2010

3

POĎAKOVANIE

Moje úprimné poďakovanie patrí konzultantke PhDr. Elene Kopcovej PhD. za jej

rady a odporúčania, ktorými prispela k skvalitneniu tejto diplomovej práce.

4

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Vyhlasujem na svoju česť, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne

s použitím literatúry uvedenej v zozname.

V Sládkovičove, dňa .........................................

podpis

5

ABSTRAKT V SLOVENSKOM JAZYKU

GONDEKOVÁ, Andrea : Sociálne špecifiká rizikových skupín nezamestnaných na

Slovensku- telesne postihnutí občania [Diplomová práca ] / Andrea Gondeková. – Vysoká

škola v Sládkovičove. Fakulta sociálnych štúdií; Katedra sociálnej práce. – Školiteľ: PhDr.

Elena Kopcová PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: magister

Cieľom diplomovej práce je poukázanie na vymedzenie základných pojmov, ktoré

súvisia z danou témou, zameranie sa na druhy zdravotného postihnutia, ale i poukázať na

problematiku týkajúcej sa zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím.

Cieľom diplomovej práce je definovať špecifiká nezamestnanosti a jej sociálne dôsledky

pre telesne postihnutých ľudí na Slovensku ako znevýhodnených uchádzačov

o zamestnanie.

Diplomová práca pozostáva z teoretickej časti a časti empirickej. Teoretická časť má

päť kapitol a empirická časť má jednu kapitolu, ktorá obsahuje osem podkapitol.

Vzhľadom k rozsiahlemu záberu tejto témy sa budeme špecifikovať len na rizikovú

skupinu občanov so zdravotným postihnutím – telesným postihnutím. Toto sa do abstraktu

nepíše. Len to, že je zameraná na skupinu telesne postihnutých nezamestnaných ľudí.

V prvej kapitole sme sa snažili vymedziť dôležité pojmy, ktoré súvisia s nezamestnanosťou

z danou problematikou diplomovej témy. Druhá kapitola zahŕňa informácie, ktoré sa

týkajú druhov zdravotného postihnutia. Táto kapitola tiež poukazuje na prekážky či už

spoločenské, ekonomické, ale i sociálne a tiež ich dôsledky, ktorým musia občania so

zdravotným postihnutím čeliť. Tretia kapitola je venovaná rehabilitácii a jej významu.

Pomoc a podpora zdravotne postihnutým občanom tvorí jadro štvrtej kapitoly, ktorej

súčasťou sú jednotlivé podkapitoly týkajúce sa peňažných príspevkov na kompenzáciu

sociálnych dôsledkov, sociálne poradenstvo, či informácie týkajúce sa agentúr

podporovaného zamestnávania. Poslednú kapitolu teoretickej časti uzatvára súhrn

informácií z oblasti integrácie nezamestnaných občanov so zdravotným postihnutím.

V empirickej časti sú prezentované výsledky z výskumu z oblasti zisťovania

podmienok a poskytovaných možností zamestnania nezamestnaných občanov so

zdravotným postihnutím v chránených dielňach a v chránených pracoviskách. Výskum je

6

zameraný na územie Trnavského kraja. Poukazuje na problémové oblasti a zároveň

prezentujem možné východiská z týchto nežiaducich dôsledkov.

Kľúčové slová: Občania so zdravotným postihnutím – telesným postihnutím.

Nezamestnanosť. Rehabilitácia. Integrácia. Chránené dielne a chránené pracoviská.

Kompenzačné pomôcky.

ABSTRAKT V ANGLICKOM JAZYKU

7

OBSAH:

PREDHOVOR

ÚVOD

TEORETICKÁ ČASŤ

1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE POJMOV – toto treba premenovať, lebo aj ZP

alebo rehabilitáciu teoreticky vymedzujete, takže tu by som navrhovala RIZIKOVÉ

SKUPINY OHROZENÉ NEZAMESTNANOSŤOU

1.1 Nezamestnanosť – dlhodobá nezamestnanosť

1.2 Rizikové skupiny nezamestnaných na Slovensku

1.3 Kvalita života občanov patriacich do rizikových skupín

1.4 Hmotná a sociálna núdza

2 ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE

2.1 Druhy zdravotného postihnutia

2.1.1 Telesné postihnutie

2.1.2 Zrakové postihnutie

2.1.3 Sluchové postihnutie

2.1.4 Kombinované postihnutia

2.1.5 Mentálne postihnutie

2.1.6 Duševné postihnutie

2.1.7 Psychické poruchy

2.2 Handicap

2.3 Telesné postihnutie, prekážky a bariéry v uplatnení sa na trhu práce

2.3.1 Sociálne prekážky a ich dôsledky

2.3.2 Spoločenské dôsledky a ich prekážky

2.3.3 Ekonomické prekážky a ich dôsledky

3 REHABILITÁCIA A JEJ VÝZNAM

3.1 Liečebná rehabilitácia

3.2 Sociálna rehabilitácia

3.3 Pracovná rehabilitácia

3.4 Pedagogická rehabilitácia

4 POMOC A PODPORA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝM OBČANOM toto by som

zlúčila do jednej veľkej kapitoly, teda logicky 1 – nezamestnanosť 2 – ZP a telesné

8

ako špeciálne vyzdvihnuté 3 – integrácia nezaemstnaných občanov so ZP na trhu

práce (tu by som dala rehabilitácie, kompenzácie, poradenstvo, služby aj chránené

dielne, pretože napr. APZ a 5.3 by malo patriť podľa vášho členeia do 4.)

4.1 Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

4.2 Sociálne poradenstvo

4.3 Sociálne služby

5 INTEGRÁCIA NEZAMESTNANÝCH OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM

POSTIHNUTÍM

5.1 Chránené dielne a chránené pracoviská

5.2 Samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím

5.3 Poradensko-informačné centrum pre občanov so ZP pri ÚPSVaR

5.4 Agentúra podporovaného zamestnávania

PRIESKUMNÁ ČASŤ

6 PROJEKT ZISŤOVANIA PODMIENOK A POSKYTOVANÝCH MOŽNOSTÍ

ZAMESTNANIA NEZAMESTNANÝCH OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM

POSTIHNUTÍM V CHRÁNENÝCH DIELŇACH ČI PRACOVISKÁCH

6.1 PREDMET PRIESKUMU

6.2 PRIESKUMNÁ VZORKA

6.3 CIEĽ PRIESKUMU

6.4 HYPOTÉZY PRIESKUMU

6.5 METÓDY PRIESKUMU

6.6 REALIZÁCIA PRIESKUMU

6.7 VÝSLEDKY PRIESKUMU

6.8 DISKUSIA

ZÁVER

ZOZNAM TABULIEK

ZOZNAM GRAFOV

ZOZNAM SKRATIEK

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

PRÍLOHY

9

PREDHOVOR

Pri zamyslení sa nad tým koho sme dnes stretli, každý z nás musí skonštatovať, že

každý jeden deň sa stretávame s veľkým počtom ľudí. Niektorí sú mladí, iní starší i ľudia

ktorí prežívajú už jeseň svojho života. Na niektorých vidno ich radosť, úsmev, spokojnosť

zs prežívaných životných situácií na iných zase vidno bolesť, utrpenie a žiaľ. Ale je to

naozaj tak?

Keď stretneme človeka s úsmevom na tvári, tak v nás vyvolá pocit radosti a dobrej

nálady, s myšlienkou spokojnosti. No našu spoločnosť tvoria i ľudia, ktorých keď

stretneme, vyvolajú v nás pocit bezmocnosti, u niektorých opovrhnutie, ale zase u iných

ľudí, tiež súcit a ochotu pomôcť. Áno, chcem poukázať na ľudí, ktorí patria a tvoria našu

spoločnosť, sú jej súčasťou, ale my sa k nim v mnohých prípadoch chováme práve naopak.

Hovorím o ľuďoch, občanoch so zdravotným postihnutím. I napriek tomu, že my ,,zdraví“

ľudia na nich pozeráme, ako na niekoho cudzieho, sú to presne takí istí ľudia ako my. Majú

svoje predstavy, svoje sny a túžby, svojich priateľov, svoje rodiny a známych a jediné čo

ich od nás delí, sú naše predsudky. Človek, ktorý sa narodí bez zdravotného postihnutia, si

nevie predstaviť zvládať nástrahy a prekážky každodenného života ešte so zdravotným

postihnutím, to sú myšlienky každého z nás. No práve títo ľudia, ktorí okrem

každodenných prekážok musia zvládať ešte svoje postihnutie to tak neberú. Tak ako my

berieme za samozrejmé, že máme dve ruky a dve nohy, dve oči či uši, oni nerozmýšľajú

nad tým že majú len jednu nohu, alebo ruku, či sú zrakovo, alebo sluchovo postihnutí, berú

to za samozrejme a k tomu prispôsobujú svoje potreby a priamoúmerným spôsobom sa

snažia bojovať s postihnutím a ich vyprodukovanými dôsledkami. Iné je to u ľudí, ktorí

boli najskôr zdraví a neskôr z nejakých príčin či už z dôvodu úrazu, autonehody či

organických zmien prišli k postihnutiu. Tu je to prispôsobenie veľmi ťažké a zdĺhavé, no

samozrejme aj tu je potrebné zdôrazniť, že nie u každého je to prispôsobenie rovnaké.

U niekoho trvá kratšie u niekoho dlhšie, závisí to od mnohých faktorov, ako sú zázemie

10

a podpora rodiny, okolia priateľov i známych, od možnosti čo najrýchlejšej integrácie späť

do spoločenského života.

Preto je potrebné si uvedomiť, že títo ľudia sú naozaj takí istí ako my, ibaže práve

sme to my, ktorí im život robíme ťažším, naše predsudky im nedovolia začleniť sa medzi

nás, aby sme tvorili celok, ktorí nakoniec i tak tvoriť musíme.

ÚVOD

„Ak ma postihne nešťastný osud, bude to

niečo, čo vyplýva zo spoločnej podstaty

človeka a nie z môjho zdravotného

postihnutia“

Randolph Bourne

11

1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE POJMOV

Tu treba aspoň pár riadkov textu, ktoré uvedú čitateľa, o čom bude táto

prvá kapitola. Prerozprávajte vlastne názvy podkapitol.

1.1 Nezamestnanosť – dlhodobá nezamestnanosť

O nezamestnanosti dnes nehovoríme len ako o probléme, ktorí musia riešiť

nezamestnaní ľudia, ale práve naopak, dostali sme sa do fázy kedy Slovensko patrí medzi

popredné štáty, ktoré sú nútené hľadať čoraz viacej ekonomických, spoločenských

i sociálnych prostriedkov na odstránenie tohto problému. Nezamestnanosť na Slovensku

podľa najnovších výsledkov predstavuje takmer 13,5% (autor, rok) – teda zrejme (ŠÚ SR,

2011) alebo (ÚPSVR, 2011) – a samozrejme treba uviesť zdroj aj dozadu v literatúre a jej

rozloženie závisí od viacerých faktorov. Počas vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2008,

sa slovo nezamestnanosť začalo používať čoraz viacej. Celosvetové obchodné podmienky,

viacero investorov na našom pracovnom trhu neunieslo a pokles dopytu po vyrábanej

produkcii tak začal prudko klesať. To malo negatívny vplyv na tvorbu, ale hlavne na

udržanie pracovných miest. Prišlo obdobie, kedy firmy zamestnávajúce tisíce pracovníkov

ohlasovalo na príslušných ÚPSVaR-och hromadné prepúšťanie. Boli to prevažne

pracovníci z veľkých automobilových firiem. Prepúšťanie sa dotklo i zdravotne

postihnutých občanov.

O práve na prácu hovorí i Všeobecná deklarácia ľudských práv. Tento dokument

tým nemyslí, že každý občan sa narodí a dostane konkrétnu prácu, ale ide o právo

na pomoc od štátu, ktorí má byť nápomocný pri získaní a vytvorení podmienok,

zabezpečujúcich uplatnenie sa na trhu práce.

Ondrej Botek (2009, s.97), za nezamestnanosť považuje ,,stav, kedy práceschopný

a pre pracovný trh disponibilný jednotlivec nemá prácu, napriek tomu, že si ju aktívne 12

hľadá“. V súvislosti s dlhodobou nezamestnanosťou hovorí, ako o vzniku negatívnych

dôsledkov, ktoré sa dotýkajú oblasti straty pracovných návykov, občania si zvyknú žiť zo

sociálnych dávok, pokles kvalifikácie, riziko vzniku závislostí a zmenu klímy v rodine.

( 2009, s.97) – toto sa cituje hneď pri mene autora, nie takto že autor na začiatku odseku

a rok na konci, všade si to opravte takto, budem dávať poznámku – opraviť citáciu

Stotožňujem sa s touto myšlienkou. Ľudia, ktorí boli zvyknutí napríklad dvadsať

rokov vykonávať svoju prácu, našli v nej nejaký stereotyp a odrazu pri tejto strate sa cítia

nepotrební, majú veľa voľného času. Ich pozornosť sa obracia na iný smer, smer ktorý

v mnohých prípadoch končí alkoholom, závislosťou a nakoniec kriminalitou.

Anna Tomašovičová opraviť citáciu, zase definuje nezamestnanosť ako „stav, keď si

niektoré skupiny práceschopných obyvateľov, alebo niektorí jednotlivci nemôžu nájsť

zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaného považuje občana, ktorému sa počas obdobia

dlhšieho ako jeden rok nepodarilo umiestniť na trhu práce.“ ( 2007, s.93,96).

Vojtech Stanek opraviť citáciu označuje medzi charakteristické prejavy

nezamestnanosti

„regionálne diferencie, vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných občanov, nezamestnanosť

absolventov škôl a mladých ľudí všeobecne. Mimoriadne významnú úlohu vo vývoji

nezamestnanosti, zohrávajú mikroekonomické faktory, na nepriaznivý stav podnikateľskej

sféry, čo vedie k zániku existujúcich pracovných miest.“( 2002, s.276 ).

Pre vymedzenie termínu nezamestnanosť, je v sociologickom slovníku opraviť

citáciu (autor, rok, stran) tento pojem vysvetľovaný nasledovne: ,,nezamestnanosť je stav,

kedy ľudia, ktorí chcú pracovať a hľadajú si prácu, ktorá je pre nich bežným zdrojom

obživy, nemôžu žiadnu primeranú a platenú prácu získať“ .Ďalej, pri vymedzení pojmu

dlhodobej nezamestnanosti, je tento stav považovaný za vážny sociálny problém.

Dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti sa považuje pokles sociálneho statusu a prestíže,

zmena životného štýlu, nižšia sebaúcta, obmedzenie sociálnych kontaktov, depresie,

niekedy i manželská kríza a deviantné správanie.“ (Jandourek, 2007 )

Čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti, má nepriaznivý vplyv nielen na

nezamestnaných jednotlivcov, ale samozrejme na celú spoločnosť. K sociálnym dôsledkom

dlhodobej nezamestnanosti týkajúce sa jednotlivca patrí podľa koho? (autor, rok), lebo

inak sa to považuje za Vašu myšlienku a to nie je už spomínaná pokles životnej úrovne,

neustále zvyšovanie napätia v rodine jednotlivca i v ostatných interpersonálnych vzťahoch,

13

depresia, strata motivácie dosiahnuť vytýčené ciele. Dlhodobá nezamestnanosť najviac

postihuje určité skupiny občanov:

nepružná dlhodobo zamestnaná pracovná sila- sú to ľudia, ktorí niekoľko desiatok

rokov vykonávali tú istú prácu a jej zmena, či zvýšenie kvalifikácie pre nich znamená

neprekonateľnú prekážku

nekvalifikovaná pracovná sila

osoby s kumulovanými a sociálnymi handicapmi

príslušníci etnických minorít a imigrantmi

obyvatelia zo zaostávajúcich oblastí, regiónov

zdravotne postihnutí občania

mladiství, väčšinou i mladí problémoví jednotlivci ( Mareš, 1994, s.42) opraviť citáciu

I napriek tomu, že u väčšiny jedincov slovo nezamestnanosť predstavuje určité

obmedzenia, existujú tvrdenia, že nezamestnanosť do určitej miery je potrebná. Vojtech

Krebs opraviť citáciu totiž tvrdí, že „ nezamestnanosť je tiež prejavom mikroštruktuálnej

adaptácie ekonomiky. Je prejavom a dôsledkom vzniku, zániku, obmedzovania či naopak

podpory niektorých výrob a činností a teda i pracovných miest. Teda určitá

nezamestnanosť je spojená s mobilitou pracovnej sily a je výrazom toho, že pracovné sily

sa prispôsobujú technologickým zmenám“. Toto autor považuje za vznik adaptačných

procesov a odstraňovanie strnulosti ekonomiky.

Súhlasím s autorom, že zvyšovanie kvalifikácie napomáha k tomu, že sa otvára širší

okruh možnosti zamestnania, ale v mnohých prípadoch, len samotná kvalifikácia, či

rekvalifikácia nie je dostatočná k získaniu uplatnenia sa na trhu práce. Je potrebné

presťahovanie sa, alebo dochádzanie, či prípadne chodenie do práce na týždenné, niekedy

mesačné turnusy a teraz sa mi natíska otázka, či je to správne riešenie pre rodinu ako celok.

Môžeme sa na rodiča potom pozerať rôznymi pohľadmi. Prvý je ten, kedy rodič by mal

zabezpečiť rodinu po finančnej stránke, ktorá je dôležitá na pokrytie základných životných

potrieb. Druhý pohľad je pohľad detí, ktorý rodiča vidia len raz za týždeň, či mesiac a tak

ich vzťah začína naberať určité „chladné“ miesta, ktoré je potrebné vypĺňať vzťahom

medzi rodičom a dieťaťom. No a nakoniec tretí pohľad, pohľad nukleárnej rodiny, kedy

základom pre plne funkčnú rodinu je potrebná prítomnosť oboch rodičov. Preto si myslím,

že mobilita pracovných síl, možno je vhodná pre odstránenie strnulosti ekonomiky, ale pre

podporu rodiny, nie je najvhodnejším riešením.

Mareš (1994) uvádza nasledovné nástroje boja proti dlhodobej nezamestnanosti:

14

zvyšovanie kvalifikácie, výcvik k doplnení kvalifikácie a rekvalifikácie dlhodobo

nezamestnaných,

poskytovanie informácií dlhodobo nezamestnaným o situácii na trhu pracovných síl,

podporu pre firmy, ktoré vytvárajú pracovné miesta, pre dlhodobo nezamestnaných,

špeciálne programy, ktoré tvoria pracovné miesta, ich charakter je často sociálnej

povahy, zlepšovanie pracovného prostredia, tieto programy sú často riadené miestnymi

či obecnými orgánmi,

finančné prostriedky a pomoc pre tých, ktorí sa rozhodnú sami podnikať, alebo sa samo

zamestnávať

preventívne zvyšovanie kvality výučby a výcviku mládeže a rekvalifikácie

rôzne aktivity zamerané na najrizikovejšie kategórie osôb čo sa týka ich problémov na

trhu práce ( mladiství, nekvalifikované osoby, ženy, telesne handicapované osoby)

Lucia Nicholsonová (SaS) štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a

rodiny na pracovnom stretnutí v Sabinove, informovala starostov miest a obcí prešovského

a staroľubovnianskeho regiónu: ,, dlhodobo nezamestnaní sa budú hlásiť na poštách. Aj

každý druhý deň. Taký je zámer ministerstva práce a sociálnych vecí. Na poštách im budú

úradníci aj núkať a prideľovať prácu pre štát. „Ľudia by sa tu chodili hlásiť, ale aktívnym

spôsobom. To, čo robia teraz raz do mesiaca, by museli robiť viackrát a v rôznych

časových intervaloch. Tak, aby sme im znemožnili vykonávať prácu načierno,“

[on line],[cit. 2011-11-10] dostupné na

internete.:http://korzar.sme.sk/c/6039209/nezamestnani-si-budu-hladat-pracu-a-hlasit-sa-

na-postach.html#ixzz1aZcsM9zL.

Toto by malo byť takto:

Lucia Nicholsonová (SaS) štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a

rodiny na pracovnom stretnutí v Sabinove, informovala starostov miest a obcí prešovského

a staroľubovnianskeho regiónu: ,, dlhodobo nezamestnaní sa budú hlásiť na poštách. Aj

každý druhý deň. Taký je zámer ministerstva práce a sociálnych vecí. Na poštách im budú

úradníci aj núkať a prideľovať prácu pre štát. „Ľudia by sa tu chodili hlásiť, ale aktívnym

spôsobom. To, čo robia teraz raz do mesiaca, by museli robiť viackrát a v rôznych

časových intervaloch. Tak, aby sme im znemožnili vykonávať prácu načierno,“

[on line],[cit. 2011-11-10] dostupné na internete:

http://korzar.sme.sk/c/6039209/nezamestnani-si-budu-hladat-pracu-a-hlasit-sa-na-

postach.html#ixzz1aZcsM9zL

15

Tento návrh osobne podporujem, pretože je pravdou, že veľa ľudí pracuje na

„čierno“. Otázkou zostáva, ako sa s tým vysporiadajú obce resp. vedenie pôšt, kde 60%

občanov sú Rómovia a teda dlhodobo nezamestnaní. Toto je diskriminačná poznámka.

Nespomínajte vôbec Rómov. Dajte tu radšej poznámku, že pošta nespadá pod rezort práce,

a tak sa natíska otázka, ako vôbec k takémuto nápadu prišlo a aký by to malo efekt, ak

zároveň pošta ani nemôže penalizovať nevykonávanie práce alebo nebude tiež za to

financovaná, teda za služby zamestnananosti, za ktoré sú predsa platené úrady práce. No

úplná sprostosť.

1.2 Rizikové skupiny nezamestnaných na Slovensku

Magisterská práca sa dotýka rizikových skupín nezamestnaných na Slovensku, ktorá

zaberá široký okruh a práve z tohto dôvodu sa jadro práce bude zaoberať len rizikovou

skupinou telesne postihnutých. No pre jasnosť a konkrétnosť považujem za potrebné

vymedziť aspoň v krátkosti aj ostatné rizikové skupiny nezamestnaných na Slovensku.

Zákon č.5/2004 o službách v nezamestnanosti jasne vymedzuje tzv. znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie, kde patrí:

a) občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej

forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené

zamestnanie (ďalej len „absolvent školy“),

b) občan starší ako 50 rokov veku,

c) občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z

predchádzajúcich 16mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“),

d) občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie v rámci

sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania z dôvodu, že

nemohol zosúladiť pracovné povinnosti s plnením rodičovských povinností,

e) občan, ktorý je rodič alebo osoba podľa osobitného predpisu starajúca sa o tri a viac

detí, alebo osamelý občan starajúci sa o dieťa,

f) občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo zdravotných

dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím,

g) občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov Európskej

únie, alebo občan, ktorý má pobyt na území členského štátu Európskej únie na účel výkonu

zamestnania, [on line], [cit. 2011-03-10] dostupné na internete.:

www.zbierka.sk/ zz /predpisy/default.aspx?PredpisID=19514...06 .

16

Pavla Kodymová a Jana Koláčková (2005) uvádzajú, že nezamestnanosť sa nedotýka

všetkých skupín obyvateľstva rovnako a medzi rizikové skupiny zaraďujú zdravotne

znevýhodnených občanov, mladých ľudí, hlavne absolventov škôl bez praxe, ľudí s nízkou

kvalifikáciou a vzdelaním, ľudí v preddôchodkovom veku, a ženy spolu s príslušníkmi

rómskeho etnika.

Ľudia so zdravotným postihnutím, majú možnosť zamestnať sa v chránených

dielňach, na chránených pracoviskách, cez agentúry podporovaného zamestnávania, no ich

možnosť zamestnať sa je veľmi malá, pretože fungujúcich chránených dielní je veľmi

málo. A hoci zo zákona každá firma, ktorá zamestnáva viac ako 20 pracovníkov, by mala

zamestnávať i zdravotne postihnutých, z dôvodu menších daňových postihov, mnohé firmy

tak nerobia. Radšej zaplatia väčšie dane, ako by mali prevziať a vytvoriť jedno pracovné

miesto pre zdravotne postihnutého občana.

Neúspech v uplatnení sa na trhu práce, veľa krát predstavujú problémy, ktoré sa

u zdravotne postihnutých občanov kumulujú, predstavujú problémy ekonomické,

psychické (pocit nepotrebnosti) a tiež zdravotné. Absolventi škôl sú znevýhodňovaní

z dôvodu, že nemajú žiadnu prax. Veľa firiem má požiadavky, ktoré sú skôr

diskriminujúce, ako možné splniť ich. A ďalším problémom sú finančné prostriedky. Veľa

absolventov si myslí, že pokiaľ investovali finančné prostriedky do štúdia, tak očakávajú,

že pracovný trh im hneď ponúkne miesto, kde tieto spomínané prostriedky sa im vrátia

hneď v prvý mesiac. A tak sa dosť často stáva, že i pokiaľ zamestnávateľ nepožaduje

spomínanú prax, tak sa nedohodnú obe strany na finančnej odmene, ktorá je pochopiteľne

nižšia oproti odmene vyplácanej pracovníkovi s praxou. U týchto ľudí je riziko vzniku, že

si neosvoja pracovné návyky, vznikajú u nich ekonomické, psychologické i výchovné

problémy a tiež sa zvyšuje riziko vzniku závislosti na rodičoch. (Matoušek, Koláčková,

Kodymová, 2005)

Ľudia s nízkou kvalifikáciou, tvoria skupinu nezamestnaných, ktorí sú zväčša mladí

ľudia s nedokončeným vzdelaním, či už základným, alebo učňovským vzdelaním.

Manuálna práca nie je ich silnou stránkou v mnohých prípadoch a tak sa z nich stávajú

dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú závislí len na podpore od rodičov a sociálnych dávkach.

Pri vypuknutí celosvetovej ekonomickej krízy v roku 2008, bolo viacej firiem

prinútených ukončiť svoju podnikateľskú aktivitu, alebo ju aspoň do určitej miery

„zmraziť“, znížiť počet pracovných miest. Ako prví boli prepustení pracovníci z nízkou

kvalifikáciou a ľudia v preddôchodkovom veku. Toto riešenie nepovažujem za

17

najšťastnejšie, pretože veľa ľudí bolo prepustených tesne pred dôchodkom a preto ich

uplatnenie sa na trhu práce bolo znevýhodnené. Tiež z iného pohľadu, firmy prišli

v mnohých prípadoch o skúsených odborníkov, ktorí boli v mnohých prípadoch len ťažko

nahraditeľní. Je pochopiteľné, že títo ľudia sa cítili odstrčení a nepotrební, čo malo vplyv

na ich psychiku i samotné fungovanie. U mnohých zamestnávateľov predstavuje táto

skupina občanov problém nielen s rekvalifikáciou, ale tiež s udržaním pracovných noriem,

ktoré sa vďaka znižovaniu nákladov na pracovné miesta neustále zvyšujú. Otázkou u mňa

však stále zostáva, čo sa bude diať s týmito ľuďmi. Zamestnávatelia neustále majú nižšie

a nižšie nároky na vek, vyššie na kvalifikáciu a prax a vláda nám neustále predkladá

zákony o vyššom veku odchodu do dôchodku. Ak pre zamestnávateľa bude atraktívna

pracovná sila len do 40rokov a odchod do dôchodku bude zatiaľ v 62rokoch, čo sa bude

diať s týmito ľuďmi, s nami?

Ďalšou spomínanou skupinou sú ženy, ženy po materskej dovolenke. Pri nástupe do

zamestnania, veľa zamestnávateľov uprednostňuje mužov, hoci dnes už odborná

kvalifikácia aj u žien je na vysokej úrovni. Mnohí zamestnávatelia berú ženu, ako rizikový

prípad zamestnania, z toho dôvodu, že môže otehotnieť. No a po príchode z materskej

dovolenky, zase dávajú do popredia skutočnosť absencie, z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Každým rokom sa verejne hovorí o diskriminácii žien na trhu práce, boli prijaté

dokumenty na medzinárodnej úrovni týkajúce sa tohto problému, no i napriek tomu

každým dňom pribúda na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva viacej sťažností

týkajúcich sa diskriminácie, či už pri prijímaní do pracovného pomere, alebo diskriminácie

na pracovisku.

V neposlednom rade medzi rizikové skupiny nezamestnaných na Slovensku patrí

rómske etnikum – pozor, nepatria medzi rizikové skupiny NZ, oni sú vlastne podstatnou

časťou nekvalifikovaných alebo nízkovzdelaných zamestnancov. Rómov osobitne

vyčleňovať je diskriminačné

„Prevažná časť rómskeho etnika patrí medzi sociálne slabé vrstvy s nízkou

kvalifikáciou. Okrem nízkej vzdelanostnej úrovne je ďalším handicapom pracovná

morálka, ktorá nezodpovedá požiadavkám majoritnej spoločnosti a obecne horší zdravotný

stav rómskej populácie. Zvýšená koncentrácia rómskych obyvateľov v určitých regiónoch

vytvára lokality s vysokou nezamestnanosťou a s nižšou šancou získať pracovné miesto ,

ktoré nevyžaduje kvalifikáciu“. ( Matoušek, Koláčková, Kodymová, 2005,s.302)

18

Ja by som asi nerozdeľovala rizikové skupiny, ale skôr všetkých ľudí, ktorí sú

nezamestnaní a majú viac ako 40 rokov by mohli patriť do rizikovej skupiny, pretože ako

som už spomínala, kritéria, ktorými sa drží väčšina zamestnávateľov, nie sú prijateľné,

z hľadiska veku a k nemu priamoúmernému požadovanému vzdelaniu a praxe. Tu by bolo

ale potrebné ešte dovysvetľovať, že tieto rizikové skupiny NZ alebo znevýhodnení UoZ sú

vyčlenení preto, aby sa im poskytovala odborná

1.3 Kvalita života občanov patriacich do rizikových skupín

Dlhodobá nezamestnanosť sa negatívne podpisuje na psychický stav dotknutého

občana. Niektorým z nich sa podarí vrátiť na trh práce a momentálnu stratu práce berú ako

výzvu. Iní zase majú problém sa opätovne zapojiť do pracovného procesu a ich

nezamestnanosť končí sociálnou podporou, alebo invalidným dôchodkom.(Buchtová B.,

Bollová J.,2000)

Podľa Buchtovej Boženy (rok) v našej kultúre má práca veľký význam, berúc

ohľad na rôzne sociálne kategórie. Jej strata predstavuje pre väčšinu ľudí strach

z budúcnosti, čo sa netýka iba poklesu príjmu, či životnej úrovne. Človeku tento negatívny

jav prináša zmenu postavenia v rodine, vydelenie z prúdu spoločenského života, stratu

statusu, spoločenskej prestíže a hlavne stratu hodnôt a spoločenského rešpektu. Autorka

k strate zamestnania ďalej priraďuje:

rozbitie časovej štruktúry dní

pracovné dni je ťažko rozoznať od víkendu

odstránenie štruktúry dňa

„ Z hľadiska časových odstupov nezamestnaného, jeho jednotlivých fáz , prežívania

a správania sa, najčastejšie hovoríme o klasickom modeli nezamestnanosti a to

o Harrisonovej krivke a jej štyrmi obdobiami, ktorými prechádza človek po strate

zamestnania“ – toto predsa netreba citovať, teda písať kurzívou a stranu uvádzať,

Stačí len – Pri prežívaní nezamestnanosti sa uvádza Harrisonova (in Buchtová, 2004)

krivka prežívania nezamestnanosti, ktorá hovorí o týchto 4 štádiách:

šok – počiatočná reakcia, je to situácia kedy si takáto osoba kladie otázky – prečo práve

ja, čo budem teraz robiť, prítomné je silné odmietanie

optimizmus – aktívne hľadanie zamestnania, prípadne myšlienka samozamestnávania

sa, rušná aktivita venovaná zlepšeniu bývania, okolia, záhrady, takáto osoba žije

19

väčšinou s odstupného a akoby stíhala všetko načo doteraz nemala čas, trvá to však

najdlhšie 3 mesiace

pesimizmus- štádium v ktorom nádej slabne, aktivita sa zmenšuje, citeľné je zhoršenie

finančnej situácie, začína sa prejavovať i nedostatok sociálnych kontaktov, depresia,

strata sebadôvery, v niektorých miestach sa chytajú ešte slamky, žiadajú o slabšie

platené miesta. Toto obdobie trvá zvyčajne do dvanástich mesiacov od straty

zamestnania.

Fatalizmus – je fáza tzv. osudovosti, kedy nezamestnaný rezignuje, zmiery sa

z nezamestnanosťou, prispôsobí sa nízkemu príjmu, snaha hľadať zamestnanie klesá,

začína si zvykať na život bez zamestnania, istotou sú sociálne dávky. Začína sa po roku

od straty zamestnania.( Buchtová B.,2004, s.18) – toto už netreba, literatúru treba

uvádzať dopredu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala kvalitu života ako „vnímanie

vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov, so zreteľom na životné

ciele, očakávania, štandardy a záujmy.“ [on line], [cit. 2011-12-10] dostupné na internete.:

www.pulib.sk/elpub2/FF/Slancova1/.../2svk06_kovalcinova.pdf.

Do kvality života by sme mohli zaradiť oblasť rodiny, zdravia, duševnej pohody a aj

oblasť týkajúcu sa blízkych vzťahov. Každá riziková skupina má svoje silné priority

a priority, ktorým nepripisuje vážnosť. Ale tak ako sme už uviedli, že nezamestnanosť sa

najviac podpisuje pod psychiku človeka, a k nej je priamoúmerným dôsledkom

adaptovanie sa na novovzniknutú situáciu.

Podľa môjho názoru, je veľmi dôležité podotknúť i celosvetovo – ekonomické

dôsledky, bez ohľadu na to v ktorom štáte a v akej miere nezamestnanosť registruje.

Spomínaná celosvetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008, zapríčinila vzrast

nezamestnanosti v našej krajine viac ako už 13%. Toto číslo predstavuje, že už

k evidovaným nezamestnaným pribudlo približne ďalších 150 000 občanov, ktorí zostali

bez práce. Sú to ľudia, ktorých hlavný príjem do domácnosti bude tvoriť sociálna dávka,

dávka v nezamestnanosti. Zároveň chcem poukázať na to, že to mohli byť ľudia, ktorí

mohli napomôcť k tomu, aby sa neprepúšťalo v automobilovom priemysle, ktorý v našej

republike tvorí 35 až 40% HDP. Ale keďže naše sociálne dávky určite nie sú na takej

úrovni, aby pokryli platenie mesačných leasingových splátok a už vôbec nie sú na takej

úrovni, aby si ich poberateľ mohol kúpiť automobil, tak náš nosný priemysel stagnuje

a prepúšťa svojich zamestnancov.

20

Toto nižšie neviem čo je. Ak je to nový odsek, musí byť minimálne 5 znakov od ľavého

okraja. Ak je to pokračovanie odstavca, netreba dávať na ďalší riadok, ale pokračujte

v texte za zamestnancov.

A čo sa týka celosvetových ekonomických meradiel, je to jednoduché. Žijeme v období,

kedy akákoľvek dynamicky sa rozvíjajúca firma chce expandovať na svetovom trhu, to

znamená export - import je samozrejmosťou. No samozrejmosťou zostáva i to, že

podmienky živobytia zo sociálnych dávok, ktoré platia u nás, platia vo väčšine štátov. To

znamená, že firma, zbytočne bude vyrábať, keď nebude odbytu - tu by som to ukončila.

Netreba dávať Grécko. Stačí, že je celosvetová hospodárska kríza, to spomeňte, teda že

ľudia v tejto situácii sú finančne oslabený, teda aj kúpyschopnosť obyvateľstva, čo spätne

vplýva na ekonomiku firmy, ktorá musí nadbytočných zamestnancov prepúšťať a tak

vzrastá nezamestanosť ešte viac.

a tak zamestnanosť slovenskej firmy, ktorej odbyt zabezpečuje napríklad Grécko, sa bude

podieľať na zvyšovaní nezamestnanosti, pretože v momentálnej situácii grécky trh je veľmi

finančne oslabený. A tým slovenská firma bude prepúšťať pretože nemá pre koho vyrábať.

Som Sme – používajte autorský plurál, nie kvôli mojej ješitnosti, ale tak sa to robí

a netreba písať, že sme si istí, ale že ekonomické ukazovatele hovoria, že v súčasnej

vysokej miere nezamestnanosti je problém udržať .... si istá, že v súčasnej situácii je

problém udržať sa na trhu práce pre uchádzača, ktorí nepatrí do rizikových skupín. V tom

prípade sa mi naskytuje otázka, čo bude z uchádzačmi, ktorí sú akým koľ vek spôsobom

znevýhodnení. Podľa mňa by sme medzeru mali hľadať v legislatíve a v štátnej podpore

pre firmy vznikajúce a formy podpory v samozamestnávaní.

1.4 Hmotná a sociálna núdza

Pred pokaitolou 2 riadky a za ňou 1 riadok vynechať, takto:

1.4 Hmotná a sociálna núdza

Hmotná núdza nastáva u občana vo chvíli, kedy jeho príjem nedosahuje životné

minimum. V Slovenskej republike je životné minimum ustanovené Zákonom Národnej

rady SR č.601/2003 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21

Tokárová A. (rok) – a treba si ujednotiť, ako citujete autorov, lebo niekde len

Mareš, niekde Buchtová Božena a tu Tokárová A., tak všade dávajte len priezviská No

a hmotná núdza ako aj životné minimum by malo byť prioritne citované zo zákona a nie

z Tokárovej (aj keď ona určite cituje tiež zo zákona) – musíte uvádzať primárne zdroje,

takže zákon definuje životné minimum ako spoločensky uznávanú minimálnu hranicu

príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. „ V hmotnej núdzi sa teda

nachádza každý občan, ktorý v dôsledku nedostatku príjmu nemá zabezpečené základné

životné podmienky, ktoré sú citovaným zákonom stanovené ako : jedno teplé jedlo denne,

nevyhnutné ošatenie, prístrešie.

Sociálnu núdzu zákon o sociálnej pomoci definuje ako stav, keď si občan nemôže

zabezpečiť:

starostlivosť o svoju osobu

starostlivosť o svoju domácnosť

ochranu a uplatnenie svojich práv a právom chránených záujmov

kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý

zdravotný stav, sociálnu neprispôsobilosť, alebo stratu zamestnania

stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne

dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, alebo ich prekonať za podmienok

ustanovených citovaným zákonom. ( 2007, s. 531)

Hmotná a sociálna núdza je podľa Tokárovej (2009) diferencovaná aj podľa

regiónov. To je jeden z ukazovateľov, ktorí poukazuje na regióny, nepokryté investormi

pre rozvoj pracovných miest. Tak ako už bolo spomenuté, jednou a najväčšou možnosťou

ako sa dostať do hmotnej, či sociálnej núdze je strata zamestnania. Preto je

v regiónoch ,ako je stredné Slovensko omnoho väčšie percento ľudí, ktorí sa nachádzajú

v spomínanej núdze, ako v regióne západného Slovenska.

Odsek nový? Pozor na úpravu Ďalšou diferenciou je situácia, v ktorej sa daný človek

nachádza. Je pochopiteľné, že najviac trpia ľudia, ktorí patria do rizikových skupín.

V. Rentková, ďalšie uvádzanie autora, len priezvisko a treba tu rok, na konci odseku

vymažte tvrdí, že vysokému riziku chudoby čelia jednorodičovské rodiny (matky s deťmi),

a úplné rodiny s troma a viac deťmi. Naopak ďalej tvrdí, že najmenej rizikovým

prostredím boli, z pohľadu rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, domácnosti s oboma

rodičmi. Domácnosti s deťmi čelili všeobecne vyššiemu riziku chudoby , ako domácnosti

bez detí. ( 2009, s.20)

22

„ Zákon o sociálnej pomoci definuje formy riešenia hmotnej núdze a riešenia

sociálnej núdze, ktorými sú sociálne poradenstvo, sociálno-právna ochrana, sociálne

služby, dávka sociálnej pomoci a sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.“ [on line], [cit. 2011-28-10]

dostupné na internete.: www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok...

2 ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE

Medzinárodná klasifikácia zdravotných stavov a ich dôsledkov (ICIDH-2) prijatá

Svetovou zdravotníckou organizáciou (rok, strana a v zadu v literatúre si ju musím nájsť

pod písmenom S ako Svetová zdravotnícka organizácia s celou citáciou literatúry ak to

máte z Matouška, tak sa to píše (in alebo podľa Matoušek, 2005, s. 91) používa na

vymedzenie pojmu zdravotného postihnutia, nasledovnú terminológiu:

„postihnutie (impairment) – to sú problémy, ktoré sa týkajú telesných funkcií

a telesných štruktúr

tieto problémy sa môžu stať príčinou obmedzovania v činnostiach (activity

limitations), na tejto úrovni je dôsledok popisovaný z hľadiska jednotlivca

môžu byť tiež príčinou obmedzovania v spoločenských aktivitách (participation

restrictions), tým sa označujú širšie dôsledky, sociálne .

Druhý a tretí bod by u nás označoval termín handicap. Všetky tri termíny sa dajú zhrnúť

pod pojem disability (čo môžeme prekladať aj ako znevýhodnenie), pokiaľ má byť

vyjadrené, že z nejakého hľadiska predstavujú problém“. ( Matoušek O., 2005, s.91)

Vašek Š. len priezvisko a všade si to opravte, (rok, s.) vzadu v odseku vymazať, so

súvislosťou postihnutia spája označenie defekt. „ Defektom sa rozumie nedostatok

v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú a vyskytuje sa

v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej. Dôsledkom defektu jedinec vyžaduje

špeciálnu starostlivosť. Defekt je spravidla relatívne ireparabilný. Synonymum defektu je

postihnutie.“ ( 2008, s. 30 -31)

2.1 DRUHY ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA

Hartl P. opraviť pod pojmom „zdravotné postihnutie označuje (handicap), dlhodobý,

trvalý stav, ktorý nemožno liečbou úplne odstrániť, ale je možne nepriaznivý dopad

zmierniť“.

23

(2000, s. 442 ) – toto prečo máte tu? Veď je to to isté, ako na tejto strane vyššie, tak to len

dajte do úvodu 2. kapitoly

V literatúre i v odborných článkoch sa najčastejšie stretávame s z rozdelením

zdravotného postihnutia ako:

telesné postihnutie

zrakové postihnutie

sluchové postihnutie

rečové postihnutie

duševné a mentálne postihnutie

kombinované postihnutie

občania postihnutí civilizačnými chorobami napr. AIDS

Tuto by som úplne vynechala definície ostatných postihnutí. Keď mate aj v názve len

telesne, treba podrobne len to. Iné nie, takže všetky ostatné zrušte alebo len veľmi

stručne ich zadefinujte, pričom na záver si nechajte veľmi podrobne telesné

postihnutie. Neupozorňovala som Vás na to, keď ste mi posielali obsah, lebo stručne

charakterizovať je ok, ale nie rovnako podrobne ako telesné postihnutie.

2.1.1 Telesné postihnutie opraviť

Postoje k postihnutým alebo inak odlišným ľudom boli v minulosti, ako uvádza

Nemčeková (2004), ambivalentné, na jednej strane ich okolie podceňovalo, odsudzovalo

alebo dokonca prenasledovalo, na druhej strane sa im pripisovali mimoriadne vlastnosti.

Takéto postoje k telesne postihnutým sú aj dnes. Telesné deformácie vyvolávajú odpor,

odpudzujú, ale zároveň priťahujú zrak človeka. ( M. Nemčeková, 2004 ) opraviť

Spomínaný autor P.Hartl opraviť, označuje telesne postihnutie „ ako postihnutie,

ktoré bráni mobilite a pracovným činnostiam“. ( 2000, s. 442 )

Telesne postihnutý jedinec je jedinec s chybou pohybového a oporného ústrojenstva

alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou. [on line],

[cit. 2011-29-10] Dostupné na internete: csppzv.webnode.sk/metodicke-materialy/telesne-

postihnutie/

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov. Osoba telesne

postihnutá sa vyznačuje osobitosťami vyplývajúcimi predovšetkým z toho, akým druhom z

rozsiahleho počtu chorôb jednotlivých telesných systémov je postihnutá. Z hľadiska

praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť:

1.) postihnutie horných končatín, jednej, alebo oboch

24

2.) postihnutie dolných končatín, jednej alebo oboch

3.) postihnutie chrbtice

4.) postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so

všetkými poruchami hybnosti)

[on line], [cit. 2011-29-10] Dostupné na internete: http://www.nrozp.sk/index.php/soc-

rehabilitacia/telesne-postihnutie/92-socialna-rehabilitacia-pohad-zdravotne-postihnutych-a-

organizacii-na-socialnu-rehabilitaciu

Delenie telesného postihnutia:

a.) dedičné postihnutie (vyskytli sa u viacerých členov rodiny, sú opakovateľné,

môžeme zdediť náklonnosť i odolnosť voči týmto chorobám).

b.) vrodené postihnutie ( vznikli ešte pred narodením, vnútromaternicovom živote,

môže ísť o požívanie alkoholu, alebo drog, či liekov matky, počas tehotenstva,

nedostatok stravy a vitamínov u matky, ale tiež i kliešťový pôrod, či cisársky rez).

c.) získané postihnutie (postihnutie, ktoré môže vzniknúť kedykoľvek, v akomkoľvek

životnom štádiu, môže byť zapríčinené úrazom, alebo závažnými ochoreniami).

V legislatíve nám vymedzuje telesné postihnutie príloha č. 4 k zákonu č.195/1998

Z.z o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (viď príloha A).

Toto všetko máte bez odborného zázemia. To kľudne môžete citovať aj nadávky na

internete. Takto to určite nemôže byť. Musíte citovať popredných uznávaných odborníkov,

aspoň zo Slovenska. Teda nájdite sa na Katedre špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave

alebo v knižniciach Vašeka, Požára a musíte ich definície tu uviesť, aj keď toto by ste mali

mať oveľa širšie spracované, aspoň na 4 strany, kde spomínate aj psychologické, sociálne

dôsledky ich postihnutia – o tom píše napr. Požár vo svojej Patopsychológii. A dajte si

pozor, aby to nebolo všetko len z 1 zdroja, treba viacero. Ani jedna strana v diplomke by

nemala byť len z 1 zdroja, tak si to skontrolujte

2.1.2 Zrakové postihnutie

Mnohí z nás si vedia cenu zdravia oceniť až keď ho strácame, alebo úplne stratíme.

A to nemám namysli len pri zrakovom postihnutí, ale pritom si to uvedomuje najviac,

pretože keď sa v pamäti vrátim niekoľko dní naspäť, kedy bola u nás veľká búrka

a vypadla elektrická energia, tak až teraz si človek uvedomuje, aké by bolo ťažké žiť, mať

25

oči otvorené a ráno či večer, stále vidieť len tmu, v lepšom prípade nejaké obrysy.

Samozrejme tak, ako u iných postihnutiach, aj tu veľmi záleží na tom, či postihnutie je

vrodené, alebo získané, nejakým úrazom, či pokročilým ochorením. Ľudia, ktorí žijú

s postihnutím od malička, alebo útleho detstva, si na prostredie zvyknú omnoho rýchlejšie,

ako ľudia, ktorí boli zdraví a postihnutie sa prejavilo neskôr. Pre nás je samozrejmosť

pestrofarebnosť a rozlišovanie farieb, u zrakovo postihnutých občanov nie. Pri tomto

postihnutí sa stretávame s nasledovným rozdelením:

a.) nevidiaci – v tomto prípade ide o úplnú stratu zraku, maximálne náznaky svetla, ale

bez jeho rozlíšenia, či lokalizácie.

b.) prakticky nevidiaci – dokážu vnímať tvary i predmety, ale nedokážu to využiť pre

svoj prospech, ani za pomoci.

c.) slabozrakí – ide o ľudí, ktorí majú vážne poškodený zrak, nemôžu vykonávať

prácu, v ktorej dôležitou súčasťou je práve zrak

d.) osoby s poruchami binokulárneho videnia – ide o poruchu spolupráce videnia

súčasne pravého i ľavého oka

Čo sa týka bariér života zrakovo postihnutých, mohli by sme ich rozdeliť do dvoch skupín:

prekážky (fyzické) pri samostatnom pohybe a orientácii: ľudia so zrakovým

postihnutím narážajú na problém neozvučených semaforov na prechodoch pre

chodcov, na chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i na nedostatočne

označené nebezpečné prekážky (napr. výkopy, lešenie ....).

bariéry pri získavaní informácií: V tomto prípade môžu byť problémy spojené s

dostupnosťou materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo

písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia. Pre mnohých slabozrakých

ľudí významnú úlohu zohráva aj veľkosť a typ písma tlačených dokumentov, či

nápisov. [on line], [cit. 2011-29-10] Dostupné na internete:

www.nrozp.sk/index.php/soc-rehabilitacia/ zrakovo - postihnuti

2.1.3 Sluchové postihnutie

26

Sluchové postihnutie predstavuje úplnú alebo čiastočne zmenšenú schopnosť

počuť. Možná klasifikácia:

Hluchota - úplná strata sluchu

o Prelingválna hluchota - ohluchnutie pred vytvorením reči. Je to po

slepohluchote a mentálnom postihnutí najzávažnejšie postihnutie, z

hľadiska schopnosti prijímať informácie. Ak sa s dieťaťom nezačne včas

vhodne pracovať, hrozí mu informačný hladomor. Vhodné spôsoby

kompenzácie sú tieto:

čo najskôr začať používať vizuálne komunikačné prostriedky

(znakový jazyk a prstová abeceda), verbálne prostriedky (odzeranie)

implantácia kochleárnej neuroprotézy

používanie technických pomôcok

o Ohluchnutie po vytvorení reči - takíto postihnutí vedia hovoriť, čítať a

písať.

Nedoslýchavosť- čiastočná strata sluchu.

Sú rôzne druhy nedoslýchavosti.

o Obojstranná ťažká nedoslýchavosť ( 80% podľa Fowlera, 60-65 dB) -

niektoré silné zvuky sú počuť, ale komunikácia bez načúvacieho prístroja

nie je možná

o Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť ( 55% podľa Fowlera, 40-45 dB)

- nepočuť tiché a stredne hlučné zvuky, značné ťažkosti pri porozumení

reči, predovšetkým ak je na pozadí hluk

o Obojstranná ľahká nedoslýchavosť ( 25% podľa Fowlera, 30 - 40 dB) -

nepočuť tiché zvuky, ťažkosti pri porozumení reči v hlučnom prostredí

[on line], [cit. 2011-31-10] Dostupné na internete:

http://edi.fmph.uniba.sk/~jaskova/IKTH/tema05/tema05.html#druhy.

Pre nepočujúcich Vašek Š., uvádza ako prirodzený dorozumievací prostriedok

posunkovú komunikáciu. Označuje sa ako „materinská reč nepočujúcich“. Označuje sa aj

ako „ opticko – manuálny jazyk“, ktorého základným manuálom sú posunky.

27

Š.Csonka, J. Mistrík, L. Urbár, sú autormi, ktorí vypracovali tzv. Frekvenčný slovník

posunkovej reči, ktorý obsahuje a znázorňuje v slovenskom jazyku používané

najfrekventovanejšie posunky a je tiež doplnení stručnou gramatikou posunkovej reči.

Š. Vašek ďalej uvádza „ že pre nepočujúcich je určená prstová abeceda. Ide o znázornenie

jednotlivých písmen (hlások) dohodnutými formami zloženia prstov jednej ruky, prípadne

oboch rúk. Používa sa najmä v začiatočnej fáze rečovej výchovy nepočujúcich detí a to

popri posunkovej a orálnej reči, resp. ako príprava pre orálnu reč, alebo jej doplnok“.

Pri komunikácii s počujúcimi si nepočujúci spravidla vypomáha odzeraním, ktoré spočíva

v dešifrovaní hlások z pozície perí hovoriaceho. ( 2008, s. 100 -105)

2.1.4 Kombinované postihnutia

Pri kombinovanom postihnutí ide o postihnutie dvoch i viacerých zmyslových

orgánov, pričom jedno postihnutie môže byť úplne a druhé môže vystupovať v menšej

podobe, alebo obe postihnutia môžu byť súčasne úplne i menej zastúpené. Medzi

najčastejšie kombinované postihnutie patrí hlucho slepota.

Podľa stupňa postihnutia, rozoznávame štyri stupne hlucho slepých občanov:

osoby s úplnou hluchotou a slepotou

osoby nevidiace so zvyškami sluchu

osoby nepočujúce so zvyškami zraku

osoby slabozraké s nedoslýchavosťou [on line], [cit. 2011-31-10]

Dostupné na internete:

http://www.nrozp.sk/index.php/soc-rehabilitacia/hluchoslepota/93-

hluchoslepota

S problematikou tohto postihnutia chcem upozorniť na nosný zákon o sociálnych

službách 448/2008 Z. z., konkrétne na §39 – špecializované zariadenie. Sem je zaradené aj

kombinované postihnutie hlucho slepota, ktorá si vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby na

celých 24hodín a to síce v pomere – „dvaja odborníci na jedného zdravotne postihnutého

s hlucho slepotou“. ( K. Repková, L. Brichtová, 2009, s.64 )

28

2.1.5 Mentálne postihnutie

Ľudia s mentálnym postihnutím - žiaci špeciálnych základných škôl, praktických

škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní,

mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine

občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj

svojich zručností a schopností. Majú ťažkosti s komunikáciou, rozhodovaním sa, riešením

problémov, zvládaním konfliktov, asertívnym správaním, prijatím sociálnych rolí

náležiacich veku a ich adekvátnym zvládaním, preto je potrebné trénovať ich komunikačné

a sociálne zručnosti, seba presadzovanie, samoobslužné návyky, uplatňovanie svojich práv

a seba reguláciu, čo vedie k osamostatňovaniu, sebarealizácii a nezávislému životu. [on

line], [cit. 2011-31-10] Dostupné na internete: http://www.nrozp.sk/index.php/soc-

rehabilitacia/mentalne-postihnutie .

„ Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z hľadiska jeho etiológie

a symptomatológie. Poníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky

v maturácii, ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi“. (Vašek Š., s.

180)

Citovaný autor ďalej uvádza, že pri chápaní mentálneho postihnutia, zo psychologického

aspektu sa zdôrazňuje znížená inteligencia a miera zníženia sa spravidla vyjadruje

pomocou inteligenčného kvocientu (IQ).

Svetová zdravotnícka organizácia prijala nasledovné stupne zníženej intelektovej úrovne:

- F.70 – ľahká duševná zaostalosť

Debilita

Mierna duševná retardácia

IQ 50 – 70

- F.71 – stredná duševná zaostalosť

Imbecilita

Stredná duševná retardácia

IQ 35 – 49

29

- F.72 – ťažká duševná zaostalosť

Ťažká duševná retardácia

IQ 20 – 34

- F.73 - hlboká duševná zaostalosť

Idiotia

IQ pod 20

- F.78 - iná presne určená duševná zaostalosť

- F.79 - duševná zaostalosť (Vašek Š., s. 182)

2.1.6 Duševné postihnutie

Duševné zdravie predstavuje základnú hodnotu, ktorá zásadne ovplyvňuje život

ľudí. Spokojnosť s vlastným životom, schopnosť tešiť sa, zapojiť sa do spoločnosti,

prispôsobiť sa jej požiadavkám celková kvalita života, závisia v značnej miere od

duševného zdravia. Duševné zdravie ovplyvňuje aj telesné zdravie a schopnosť človeka

prekonávať rôzne formy záťaží bez zdravotných problémov a s čo najlepšou možnosťou

využívať vlastné schopnosti.( E. Mydlíková, K. Kovács, P. Brnula, Bratislava, 2009, s.4)

Typickou charakteristikou duševného ochorenia je stigma a predsudky, ktoré sú s

ním spojené. Všeobecný názor, rozšírený medzi verejnosťou je, že ľudia s týmto

ochorením sú nevyspytateľní, nespoľahliví, prípadne nebezpeční. Potencionální

zamestnávatelia často práve z týchto dôvodov odmietnu uchádzača o zamestnanie, keď sa

dozvedia, že je v zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu. Stigmatizácia duševného

ochorenia má často za následok, že človek ním trpiaci nevyhľadá odbornú pomoc

(psychiatra, psychológa), prípadne odmieta pomoc a rady príbuzných. Častým dôsledkom

je zhoršenie zdravotného stavu a jeho dopadov na jednotlivca, ktoré môže viesť k

spoločenskej izolácii.

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v

sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady

ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia,

spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú

sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité. [on

30

line], [cit. 2011-01-11] Dostupné na internete: http://www.nrozp.sk/index.php/soc-

rehabilitacia/psychicke-postihnutie/98-socialna-rehabilitacia-ludi-s-dusevnymi-poruchami

2.1.7 Psychické poruchy

V podstate možno rozlíšiť päť rozličných základných foriem psychických ochorení,

resp. porúch: schizofréniu, afektívne poruchy, úzkostné a panické stavy, psychózy a

závislosti – na alkohole, drogách a liekoch. Väčšinu iných psychických porúch možno

vysvetliť ako podskupiny alebo špeciálne prípady týchto základných foriem. [on line], [cit.

2011-01-11] Dostupné na internete: http://primar.sme.sk/c/4117291/psychicke-poruchy-a-

zvlastnosti.html

1.) Schizofrénia - Symptomatika schizofrénie podľa K.Schneidera 1957

symptómy I.rádu :

ozvučené myšlienky a intrapsychické halucinácie (vkladanie a odnímanie

myšlienok)

dialogické alebo komentujúce hlasy

bludy ovplyvňovania, ovládania, bludné vnímanie, telesné halucinácie

symptómy II.rádu:

bludné nápady

iné halucinácie (čuchové, chuťové, zrakové)

afektívne oploštenie, rozlady

bezradnosť

Klinické formy schizofrénie:

- Paranoidná schizofrénia (F 20.0)

- Hebefrénna schizofrénia (F 20.1)

- Katatónna schizofrénia (F 20.2)

- Simplexná schizofrénia (F 20.6)

- Nediferencovaná schizofrénia (F 20.3)

- Reziduálna schizofrénia (F 20.5)

31

Prodrómy trvajú zväčša 2-4 roky, prejavujú sa depresie, úzkosť, bolesti hlavy, nespavosť,

sociálne stiahnutie sa, redukcia záujmov, alebo objavenie sa neobvyklých záujmov,

ochudobnenie reči a emotivity.

Priebeh schizofrénneho ochorenia závisí od premorbídnej osobnosti a jej adaptačných

schopností, od sociálneho prostredia a včasného podchytenia a liečby.

2.) Afektívne poruchy- ide o tretiu najčastejšiu duševnú poruchu

depresia, mánia, bipolárna afektívna porucha

cyklotýmia , dystýmia

Depresia sa často vyskytuje súčasne s úzkostnými poruchami (panická porucha,

agorafóbia), postraumatickými stresovými poruchami, závislosťami od psychoaktívnych

látok, poruchami spánku, sexuálnymi poruchami, poruchami príjmu potravy.

Kľúčové pri spustení depresívnej epizódy bývajú často napríklad strata partnera , alebo

inej blízkej osoby, strata zamestnania, strata domova, strata samostatnosti, strata zdravia.

Klinický obraz depresie sa môže prejavovať poruchy pamäti – znížená vštepivosť

a vybavenosť, poruchy pozornosti (korelujú s vekom a závažnosťou depresie),oslabenie

pudov (výživa, sexuality, sebazáchova), poruchy spánku, spomalenie vegetatívnych

pochodov (nechutenstvo, zápcha, znížená tvorba slín - sucho v ústach, znížená sekrécia sĺz,

poruchy menštruácie, porucha libida).

3.) Závislosti – o syndróme závislosti môžeme hovoriť v prípade vyskytujúcich situácií:

silná túžba alebo pocit pudenia užívať látku

ťažkosti v   kontrole užívania látky (začiatok, ukončenie, množstvo látky)

somatický odvykací stav (pri pokuse o redukciu užívania látky alebo jej

vysadenie)

dôkaz tolerancie na účinok látky

zaujatie užívaním látky , prejavujúce sa opustením alebo zredukovaním

iných dôležitých záľub alebo záujmov v dôsledku užívania látky

trvalé užívanie látky navzdory jasnému dôkazu škodlivosti následkov

V praxi sa môžeme stretnúť s nasledujúcou závislosťou:

32

poruchy vyvolané účinkom alkoholu (pivo ,víno, tvrdý alkohol )

poruchy vyvolané účinkom opioidov (morfín, heroín)

poruchy vyvolané účinkom kanabinoidov (marihuana, hašiš)

poruchy vyvolané účinkom sedatív alebo hypnotík ( diazepam, xanax, rohypnol)

poruchy vyvolané účinkom kokaínu

poruchy vyvolané účinkom iných stimulancií (amfetamín, fenmetrazín,pervitin)

poruchy vyvolané účinkom halucinogénov( LSD, psilocybín, meskalín,

muskarínové alkaloidy ), vrátane NMDA („extáza“)

poruchy vyvolané účinkom tabaku

poruchy vyvolané účinkom organických rozpúšťadiel ( toluén, acetón)

poruchy vyvolané účinkom niekoľkých látok alebo iných psychoaktívnych látok

Liečba závislostí je u každého jedinca individuálna a závisí od viacerých faktorov, ako sú

napr. stupeň závislosti, sociálne prostredie v ktorom žije osoba závislá, ale i osobnej

angažovanosti klienta so závislosťou, pretože legislatíva neprikazuje a nemôže nanútiť

liečbu, iba v prípade pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, na základe konania osoby so

závislosťou, kedy bol spáchaný trestný čin. Liečba závislosti sa môže vykonávať cez

nasledovné prostriedky a organizácie:

Centrá pre liečbu drogových závislostí

Denné a nočné stacionáre /systém uzavretý režim s vychádzkami,

priepustkami , pokročilejší pacienti v stacionári „žijú“ chodia do práce,

resp. študujú

Resocializačné zariadenia / po absolvovaní základnej odvykanej liečby/

zamerané na psychoterapeutické a režimové aktivity

A kluby / Anonymní alkoholici, Abstinujúci narkomani / skupiny môžu byť

svojpomocné alebo pod vedením terapeuta

Združenia rodičov a príbuzných

Harm reduction princíp , streetworkeri – vyškolení pracovníci v teréne sú v

priamom kontakte s pacientmi ,ponúkanie informácií

Poskytovanie sterilných injekcií. Súprav , kondómov - prevencia šírenia

Hepatitídy C, B, AIDS (čerpané z prednášky MUDr. A.Vrabcová, VŠ

Sládkovičovo)

33

4.) Psychóza - Psychóza zahrňuje závažnejšie duševné poruchy. Správanie a myslenie

jedinca bolo natoľko narušené, že stratil kontakt s realitou, nebol schopný zvládnuť

požiadavky bežného života. Tento stav sa tiež nazýva psychotická epizóda. Psychóza vedie

k zmene myslenia a nálady a k abnormálnym myšlienkam, a tak je pre vonkajšieho

pozorovateľa ťažko sa vžiť do toho, čo psychotik prežíva. Aby sa dali tieto rozličné

symptómy ľahšie pochopiť, delia sa do charakteristických skupín: 

 a.) zmätené myslenie - každodenné myšlienky sa stávajú zmätenými a je medzi nimi

žiadna alebo len malá súvislosť

b.) bludy (falošné presvedčenia)

c.) halucinácie - pri psychóze človek vidí, počuje, cíti, vonia alebo ochutnáva niečo, čo tam

v skutočnosti nie je

d.) zmenené cítenie - často mení nálada bez zjavnej príčiny, často sa cítia nezvyčajne

vzrušení alebo depresívni

e.) zmenené správanie - ľudia s psychózou, sa správajú inak ako predtým. Môžu by?

extrémne aktívni alebo letargickí - často presedia nečinne celý deň.

Liečba v prvej fáze predstavuje najmä rozhovory so špecialistom (psychiater, klinický

psychológ) a biologické testy na vylúčenie organických príčin. Závisí na vážnosti

príznakov, na tom ako dlho sa vyskytujú a čo je ich príčina.  [on line], [cit. 2011-01-11]

Dostupné na internete: http://www.persefona.host.sk/pages/psychozy.htm#1

O týchto duševných poruchách píšete toľko, akoby ste práve na nich mali zameranú prácu.

Neopravovala som Vám to, pretože by ste to mali všetko zostručniť a nechať v úvode,

maximálne dať do jednej podkapitoly ostatné zdravotné postihnutia a jednu špeciálne

vyčleniť na telesné, ktoré by ste mali rozpísať minimálne takto, ako duševné.

2.2 HANDICAP

A. Tokárová opraviť pod pojmom handicap označuje: „ sociálne dôsledky

vyplývajúce z chyby, postihnutia alebo oslabenia. Ide o znevýhodnenie určitého jedinca

v dôsledku postihnutia, ktoré obmedzuje jeho možnosti spoločenského uplatnenia. Je

34

závislé od veku, pohlavia, vzdelania, kvalifikácie a ďalších sociálnych a kultúrnych

faktorov“.

Autorka rozdeľuje handicap do nasledovných skupín:

handicap v   orientácii – ide o poruchy v orientácii vo vzťahu k okoliu

handicap vo fyzickej nezávislosti - úplná alebo čiastočná závislosť na prístrojoch,

pomôckach, závislosť na pomoci druhej osoby

handicap v   zamestnaní - znevýhodnenie v pracovnom prostredí

handicap v   sociálnej integrácii – znevýhodnenie postihnutej osoby vo vytváraní

a udržiavaní spoločenských vzťahov

handicap v   ekonomickej sebestačnosti – handicap vo vzťahu k sociálno-

ekonomickému zabezpečeniu nezávislosti života postihnutého jedinca, príp. jeho

rodiny (2007, s. 513 - 514 )

Medzinárodná klasifikácia pojmov CIDIH (autor, rok) tiež rozlišuje handicap:

- z časového hľadiska môžeme handicap rozdeliť na dočasný, dlhodobý, trvalý.

- z hľadiska jeho intenzity na štandardný, zhoršujúci sa.

- z hľadiska prejavu na zjavný, skrytý (ten býva najčastejšie sprievodným znakom

osôb s vnútorným zdravotným postihnutím, ako sú napr. diabetici, kardiaci,

onkologickí chorí ap.). [on line], [cit. 2011-01-11] Dostupné na internete:

http://referaty.aktuality.sk/vytlac-referat-151 – toto nemyslíte vážne. Referaty.sk je

naozaj dôveryhodný zdroj a   zasluhuje si toľko úcty, že ho treba ako vedecky

odborný zdroj citovať v   diplomovkách?

tento handicap by mal ísť k   prvým definíciám v   2. kapitole o   ZP, tam ste predsa

písali aj o   deficite, toto treba dať spolu

2.3 TELESNÉ POSTIHNUTIE, PREKÁŽKY A BARIÉRY

V UPLATNENÍ SA NA TRHU PRÁCE

35

S prekážkami sa dnes stretávajú všetci občania, či už sú zdraví, alebo telesne

postihnutí. Jednoducho patria k životu každého človeka a je len na ňom, akým spôsobom

sa vie s nimi popasovať. No faktom zostáva, že u ľudí so zdravotným postihnutím môže

byť predsavzatie nevzdávať sa pri problém veľké, no niekedy len to nestačí a vo väčšine

prípadoch potrebujú pomoc od druhej fyzickej osoby.

2.3.1 Sociálne prekážky a ich dôsledky

O telesnom postihnutí sme už písali, jej definície a rozdelenie. Teraz je dôležité, aby

sme sa zamerali na ich dôsledky, ako sa s nimi vyrovnať, aby integrácia zdravotne

postihnutého občana prebehla čo najrýchlejšie a bez väčších problémov, ktoré môžu ešte

viac poznačiť psychiku klienta a jeho život.

V tejto časti magisterskej práce budeme zväčša vychádzať z legislatívy Slovenskej

republiky, ktorá sociálne dôsledky zakotvila v zákone č. 447/2008 o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Hovoríte o KOMPENZÁCIÁCH, ale nie o SOCIÁLNYCH

DOSLEDKOCH – ako sa toto líši od 4.1. Peňažné kompenzácie sociálnych dôsledkov ?

Celú túto časť o komenzáciách by som prehodila tam

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má

fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou

osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok

a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti:

a) mobility a orientácie,

b) komunikácie,

c) zvýšených výdavkov,

d) sebaobsluhy.

[on line], [cit. 2011-01-11] Dostupné na internete: www.unss.sk/subory/poradna/2009-

kompenzacia-tzp.pdf – citujte spomínaný zákon a   nie úniu nevidiach a   slabozrakých

slovenska

36

Rentková V. opraviť tvrdí, že nezamestnanosť zapríčiňuje ekonomické, sociálne

i psychické dôsledky. Hovorí o sociálnych dôsledkoch, ktoré majú vplyv:

a.) na životnú úroveň, kde príčinou je strata príjmu a život z dávky v nezamestnanosti,

ktoré predstavujú určité finančné ťažkosti pre celú rodinu.

V.Krebs poukazuje na sociálne dôsledky z pohľadu vplyvu na rodinu, ktorej sa dotýka

nezamestnanosť:

b.) vplyv na rodinu – mení pozíciu nezamestnaného v rodine, vzniká sociálna izolácia,

dochádza k narušeniu rodinných zvyklostí a vplyv i na výchovnú funkciu

c.) vplyv na štruktúru a vnímanie času – nezamestnanosť narúša obvyklý denný režim, čas

je vypĺňaní nežiaducimi aktivitami ako je neúčelné sledovanie televízie, alkoholizmus,

kriminalita.( V.Rentková, 2009, s.18-19) opraviť

Tak ako sme už spomínali v úvode tejto práce, pre rozsiahlosť tejto témy sa budeme

venovať len telesnému postihnutiu a preto chcem poukázať na oblasť mobility ( pohybu a

orientácie ) , §6 spomínaného zákona. V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje

znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v

tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej

potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.

[on line], [cit. 2011-01-11] Dostupné na internete:

www.upsvar-tv.sk/zakony/soc/ 447_2008 .pdf prehodiť do 4.1

V tomto zákone sa hovorí predovšetkým okrem iného o kompenzácii, čím máme na

mysli buď odstránenie, ale zmiernenie daného zdravotného postihnutia. Medzi formy

kompenzácie pre občanov telesne postihnutých zaraďujeme:

sociálne služby (opatrovateľskú službu, organizovanie spoločného stravovania ,

prepravnú službu, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, sociálnu pôžičku)

peňažné príspevky na zvýšené výdavky ( peňažný príspevok na osobnú asistenciu,

na zaobstaranie pomôcky na kúpu osobného motorového vozidla na prepravu na úpravu

bytu, rodinného domu alebo garáže )

peňažné príspevky spojené s opatrovaním (na zvýšené výdavky súvisiace

s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia na

zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného, motorového

vozidla, na diétne stravovanie

Čo sa týka bariér, bohužiaľ je ich viac než dosť. Či už sú to bariéry psychického

rázu, kedy zdraví občania ešte vždy majú predsudky o zdravotne postihnutých ľudí, alebo 37

sú to psychické bariéry samotného zdravotne postihnutého občana, ktorý sa nevie so

svojim postihnutím zmierniť.

Okrem psychických bariér by sme mohli hovoriť o bariérach architektonických

a technických. Veľa budov, inštitúcií ešte vždy dnes nemá bez bariéry prístup. Vybavenosť

bytov, i napriek finančným príspevkov na ich úpravu, nie je vždy možná v potrebnom

rozsahu, no a chcieť ísť na WC v niektorých starších budovách inštitúcií, je úplná

katastrofa, ktorá sa týka jak výškových tak i priestorových problémov.

Technické bariéry pre zdravotne postihnutých má snáď dnes zatiaľ najlepšie zvládnutá

letecká doprava. Ale občan, so zdravotným postihnutím , ktorý nedisponuje vlastným

motorovým vozidlom a chce využiť hromadnú dopravu, tak je naozaj obmedzovaný. Len

malé percento autobusov dnes vlastní zdvíhaciu plošinu a to nehovoríme o vlakovej

doprave, kde ak náhodou je táto plošina, tak to zlyhá na obtiažnej obsluhe, alebo tým, že to

jednoducho nefunguje.

I napriek tomu, že vstupom do EÚ sme sa zaviazali k odstráneniu diskriminácie

zdravotne postihnutých a na niektorých miestach sú naozaj vidieť zmeny, tak ešte vždy

mám pocit, že je to veľmi zdĺhavý proces, ktorý neuveriteľne zhoršuje integráciu našich

občanov do spoločnosti.

Toto je kapitola o kompenzáciách. Tu by stemali mať sociálne dôsledky v zmysle toho, že

napr. kvôli obmedzenému pohybu nie sú schopní byť začlenení do spoločnosti

a zúčastňovať sa komunitných aktivít atď. Spoločenské a sociálne je to isté, takže to

nerozdeľujte. Nechala som Vám to pôvodne, že uvidíme, ako to chápete vy a čo z toho

vznikne a potom Vás opravím. Ale tu ste písali o kompenzáciách a v 2.3.2 tu nižšie vlastne

len svojimi slovami. Musíte sa držať aj odbornej literatúry – Požár, Vašek, Vágnerová atď.

2.3.2 Spoločenské dôsledky a ich prekážky

Dovolím si tvrdiť, že sociálne i spoločenské a nakoniec i ekonomické dôsledky,

ktorým sa budeme ešte venovať, zdravotného postihnutia, veľmi úzko súvisia.

Medzi spoločenské dôsledky by sme radi dali do popredia právo na vzdelanie,

využitia akýchkoľvek služieb či právo na informácie, právo zúčastňovať sa športových,

kultúrnych, vedomostných, relaxačných, spoločenských aktivít. Ľudia so zdravotným

postihnutím sú presne takí istí ľudia ako my, majú svoje sny, svoje túžby a predstavy.

Mnohí z nich majú rodiny, priateľov, známych a v skutočnosti naozaj, pokiaľ sa nad tým

38

zamyslíme, len „obyčajné“ cestovanie ich vylúči takmer zo spoločnosti. Cestovanie, ktoré

zdraví ľudia berú ako samozrejmosť, či už nastúpiť do auta, autobusu, vlaku, či električky,

nám pripadá ako samozrejmosť, no pre ľudí s telesným postihnutím, pokiaľ nie je

zabezpečený bezbariérový prístup je to začiatok konca.

2.3.3 Ekonomické dôsledky a ich prekážky

„Ekonomika nevyrába toľko produkcie, koľko je schopná vyrábať. Faktické HDP je

svojou úrovňou pod hodnotou potenciálneho HDP. Prepad HDP ovplyvňuje nielen

rozpočtové možnosti ekonomiky, ale i možnosti sociálnych transferov.“ ( V.Rentková,

2009, s.18) – Rentková nie je ekonomický odborník na Slovensku, aby bolo treba citát.

Navyše, toto sú všeobecne známe fakty, takže by som to ako citát určite nedávala, len že to

hovorí.

Tak ako sme písali v predchádzajúcich dvoch kapitolách aj v tejto sa budem odrážať

od cestovania, pretože telesne postihnutý občan, je občan, ktorý má a nachádza problémy

v premiestňovaní.

Ekonomické problémy sú problémy, ktoré sa točia okolo peňažných prostriedkov.

Spomínaný zákon týkajúci sa kompenzácií zdravotného postihnutia, tak ako sme poukázali

poukazuje na uplatnenia si práva na peňažné príspevky, ktoré sa môžu použiť na rôzne

účely, napr. peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na zaobstaranie pomôcky, na kúpu

osobného motorového vozidla na prepravu, na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a

bytového zariadenia, na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky

osobného, motorového, vozidla, alebo na diétne stravovanie. Faktom však zostáva, aké sú

výšky týchto príspevkov. Mnohých prípadoch sú to smiešne sumy, ktoré ani nestoja za to ,

aby si ich telesné postihnutý občan vybavoval, z dôvodu náročnosti. Pretože na ich

vybavenie potrebuje cestovať, väčšinou ide o zbieranie veľkého množstva potvrdení, ktoré

sa v mnohých prípadoch pre týchto ľudí nedosiahnuteľné. Pokiaľ sú príspevky

nedostačujúce, druhá možnosť je, pokiaľ to zdravotné postihnutie dovolí, uplatniť sa na

trhu práce.A tu sa nám otvára ďalšia veľká kapitola problémov.

V súvislosti s implementáciou politiky ekonomickej integrácie ľudí so zdravotným

znevýhodnením upozorňujú viacerí odborníci na tzv. dávkové pasce. Tie sú často

39

sprievodným efektom opatrení na podporu ich zamestnávania, kedy inklúzia na trh práce

vedúca k zlepšeniu finančnej/príjmovej situácie jedinca so zdravotným znevýhodnením a

jeho rodiny, následne znamená stratu nároku na ďalšie sociálne dávky podmienené

zdravotným znevýhodnením.

opraviť Ponuka nízko kvalifikovanej práce je v príkrom rozpore s dopytom po

špecializovanej kvalifikovanej pracovnej sile. Základný nástroj integrácie na trh práce je

preto v oblasti vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie. A tu je hlavný hendikep občanov so

zdravotným znevýhodnením. Treba zdôrazniť, že proces pracovného zaradenia osôb so

zdravotným znevýhodnením je veľmi zložitý. Jeho realizácia vyžaduje komplexný prístup

s využitím najnovších poznatkov súčasnej medicíny, posudkového lekárstva, sociálnej

politiky, sociálnej práce atď. Nevyhnutná je tímová práca kvalifikovaných odborníkov vo

všetkých fázach pracovnej integrácie zdravotne znevýhodnených. Zo štatistických údajov

využívania jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce je zrejmé, že ich využitie je

vysoko neuspokojivé. Všetky charizmatické myšlienky obsiahnuté v zákonoch,

vyhláškach, rôznych opatreniach a dokumentoch, nebudú mať význam, ak zostanú len na

papieri a neprenesú sa do praktického života, resp. do povedomia každého človeka. [on

line], [cit. 2011-02-11] Dostupné na internete: http://www.bedekerzdravia.sk/?

main=article&id=738

Nestačí. Prosím, pozrite si z www.wellnea.sk – pre študentov – heslo studenti – Mareša

a Buchtovú a dôsledky nezamestnanosti. Je ich tam plno, stačí, keď to tu napíšete a ku

každému pripíšete aj ich aplikáciu na telesne postihnutého, v čom to je ešte horšie. Okrem

samozrejme Požára, Vašeka.

3 REHABILITÁCIA A  JEJ VÝZNAM U TELESNE POSTIHNUTÝCH

OBČANOV

Definícia WHO opraviť – „Rehabilitácia je časovo obmedzený proces, ktorý je

zameraný na to ,aby sa poškodenie alebo ochorenie, ktorým je človek postihnutý dostalo

do štádia, kedy je možné dosiahnuť najlepšiu možnú psychickú, fyzickú alebo funkčnú

úroveň a takýmto

spôsobom mu poskytnúť možnosť zmeniť svoj vlastný život“.

[on line], [cit. 2011-02-11] Dostupné na internete:

www.iprba.sk/dokumenty/cspr/studijne.../pomoc_obcanom.pdf

40

Koláčková, Kodymová opraviť vymedzujú pojem rehabilitácia, „ako súbor

postupov, ktorých cieľom je umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby dosiahli

a zachovali si optimálnu fyzickú, zmyslovú, intelektovú, psychickú, alebo sociálnu úroveň

funkcií a boli v najvyššej možnej miere nezávislé“. Ďalej uvádza, že rehabilitácia, môže

zahrňovať opatrenia pre zaistenie, alebo obnovu funkcií i opatrení, ktoré kompenzujú

stratu, alebo absenciu funkcie, alebo funkčného obmedzenia. ( 2005,s.92)

K. Repková opraviť uvádza, že podľa Štandardných pravidiel na vytváranie

rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993) sa „vzťahuje termín

rehabilitácia na proces, ktorého cieľom je umožniť zdravotne postihnutým osobám, aby

dosiahli a udržali si optimálnu telesnú, zmyslovú, rozumovú, duševnú, alebo sociálnu

úroveň funkcií, a tým im umožniť zmenu v živote smerom dosiahnutiu väčšej

nezávislosti.“( 1998, s.19 – 20)

V praxi sa stretávame s názvom komplexná (ucelená) rehabilitácia, ktorého

základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo

dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si

vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov

aktívnej politiky zamestnanosti. Komplexná rehabilitácia je ucelený a vzájomne

previazaný proces, ktorý je možné rozdeliť do následných oblastí: • liečebná rehabilitácia •

sociálna rehabilitácia • pedagogická rehabilitácia • pracovná rehabilitácia. [on line], [cit.

2011-02-11] Dostupné na internete:

http://www.lepsisvet.org/text/93/O-problematike/Pojmy/Komplexna-rehabilitacia – no

akurát Lepší svet CHD vie, čo je to rehabilitácia, čo len trepú, vedia sa predať, ale reálna

práca úplne uniká. Okrem toho Vám tu chýba citácia sociálnej rehabilitácie zo zákona

448/2008.

3.1 Liečebná rehabilitácia pre telesne postihnutých občanov

„Zdravotná, alebo liečebná rehabilitácia zahrňuje napríklad operačnú nápravu,

medikamentoznú liečbu, fyzioterapiu (nápravný telocvik, elektroliečbu, kúpeľe),

ergoterapiu (nácvik sebaobsluhy)“. ( Matoušek, Koláčková, Kodymová, 2005,s.93)

opraviť

41

Liečebná rehabilitácia je opraviť špeciálne cvičenie pod vedením kvalifikovanej

diplomovanej fyzioterapeutky . Fyzioterapeutka cvičí s pacientom v jeho domácom

prostredí alebo v inom mieste podľa jeho žiadosti (okrem zdravotníckeho zariadenia).

Úplne imobilným a čiastočne imobilným pacientom sú rehabilitačné výkony hradené po

získaní súhlasu revízneho lekára ich príslušnej zdravotnej poisťovne.

Základné rehabilitačné výkony:

Individuálna liečebná telesná výchova zameraná na zvýšenie svalovej sily a

zlepšenie rozsahu pohybov s použitím jednoduchých metód

Špeciálna systematická liečba porúch centrálneho a periférneho systému

Špeciálna systematická liečba vrodených a získaných chýb pohybového

aparátu detí a dospelých (Bobath, Vojta, Kabát)

Mäkké a mobilizačné techniky na chrbtici, periférnych kĺboch a svaloch

Individuálna cielená ergoterapia

Individuálna dychová gymnastika

Nácvik kontinencie

Špeciálne polohovanie tela a segmentov končatín

Klasická masáž jednej alebo viacerých častí tela alebo trupu

Reflexná masáž a iné špeciálne ručné masáže

Elektroanalgézia TENS

Cielená odborná inštruktáž

Liečebná rehabilitácia sa poskytuje na odporúčanie rehabilitačného lekára pacientom

všetkých vekových skupín, ktorí potrebujú rehabilitáciu a nemusia byť hospitalizovaní,

alebo si chcú pobyt v nemocnici skrátiť. [on line], [cit. 2011-02-11] Dostupné na internete:

http://www.ados-magda.sk/liecebna-rehabilitacia . – ok, ADOS o tomto niečo vie, je to aj

uznávaná inštitúcia, ale cituje sa podľa mena autora, ktorý to písal na internete, takže

priezvisko a rok a toto dostupné na internete uvádzajte vzadu v literatúre.

3.2 Sociálna rehabilitácia pre telesne postihnutých občanov

Pre telesne postihnutých občanov je veľmi dôležitá sociálna rehabilitácia, ktorá pre

nich predstavuje možnosť, naučiť sa prispôsobiť novým životným podmienkam

a napomáha k rýchlejšej integrácie občana so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Pod

42

sociálnou rehabilitáciou máme namysli zabezpečenie a zdokonaľovanie sa v seba

obslužných prácach, používanie kompenzačných pomôcok, naučiť sa využívať sociálne

poradenstvo pre svoj prospech, rozvíjanie komunikačných schopností a v neposlednom

rade i vedieť zabezpečiť chod svojej domácnosti. Tu je potrebné spomenúť pomôcky pre

telesne postihnutých - rehabilitačné, kompenzačné i ortopedické.

M. Renotierová opraviť tvrdí, že „základom poskytnutia sociálnej rehabilitácie je

zabezpečenie pracovného miesta, mala by sa podieľať na úpravách pracoviska, bytu a tiež

zaistiť dopravu pre jednotlivcov s telesným postihnutím“. Pri úplnej pracovnej

neschopnosti by mala zabezpečiť invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný

dôchodok, podľa potreby. Pri ťažkom telesnom postihnutí, by mala zabezpečiť umiestnenie

v sociálnom zariadení, prípadne zabezpečiť osobnú asistenciu, alebo opatrovnícku službu

podľa potreby. ( 2003, s.60)

Koláčková, Kodymová opraviť poukazujú na sociálnu rehabilitáciu, „ako na podporu

fungovania človeka v bežných životných podmienkach. ( zabezpečenie ekonomických

a hmotných zložiek pre nezávislý život, poskytovanie osobnej asistencie, pomoc pri výchove

detí..)“ (2005,s.94)

Ak by sme to chceli zhrnúť, mohli by sme povedať, že sociálna rehabilitácia

predstavuje opatrenia spoločnosti, ktoré napomáhajú občanovi so zdravotným postihnutým

prežiť čo najviac plnohodnotný život. Veľmi však dôležité je prejsť cez dlhodobý

rehabilitačný proces, zmiernenie a vyrovnanie sa k svojmu postihnutiu a okoliu.

Viac textu tu treba – pozrite http://www.iprba.sk/

3.2 Pracovná rehabilitácia pre telesne postihnutých občanov

Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia,

ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Prvým

predpokladom začatia konania o pracovnej rehabilitácii je podanie žiadosti poškodeného o

túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje

Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného

predpisu alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O

vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na

pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady

43

spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou

rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie,

ubytovanie a cestovné výdavky. S pracovnou rehabilitáciou ako vecnou dávkou súvisí aj

dávka peňažného charakteru - rehabilitačné, ktoré finančne zabezpečuje poškodeného

počas absolvovania pracovnej rehabilitácie. [on line], [cit. 2011-02-11] Dostupné na

internete: http://www.socpoist.sk/pracovna-rehabilitacia-a-rehabilitacne/1305s

Viac textu, treba aj citáciu zákona - rehabilitáciu

3.3 Pedagogická (výchovná) rehabilitácia pre tel. postihnutých občanov

Pod pojmom „výchovná rehabilitácia sa rozumie súhrn takých aktivít

špeciálnopedagogického charakteru, ktoré sú v konečnom dôsledku zamerané na

socializáciu jedinca, spôsobujú pozitívne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti, tieto

podnecujú alebo odstraňujú prípadné prekážky pri ich dosahovaní, pričom podporujú

terapeutické aktivity a majú aj psychoterapeutické poslanie“. (Vašek Š., s. 120)

Výchovná rehabilitácia, by mala pripraviť a naučiť zvládať jednotlivé napäté situácie

pri nástupe do zamestnania, telesne postihnutého občana. Pripraviť ho do fázy, kedy je

schopný sa v rámci svojho zdravotného postihnutia zúčastniť, sa čo najrýchlejšieho

uplatnenia sa na trhu práce.

Buď to nedávajte ako samostatné podkapitoly alebo treba o tom viac napísať

4 POMOC A  PODPORA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝM

OBČANOM

Každý z nás sa raz ocitne v situácii, ktorá sa zdá našimi očami v danom okamihu

neriešiteľné. Môžu za to rôzne faktory, u niektorých z nás vyhrajú emócie, alebo zlá

nálada, u druhých je to zasa reálny pohľad na danú situáciu. V každom prípade, sú to

chvíle, kedy máte pocit, že danú situáciu nezvládneme a preto potrebujeme pomoc.

Niektorým stačí, keď sa len vyrozprávajú svojim známym, či dobrému kamarátovi, iní sa

práve naopak hanbia rozprávať o svojich problémoch pred rodinou, či známymi a preto

vyhľadajú odbornú pomoc. Táto kapitola bude preto zameraná na riešenie nepriaznivých

situácií, za pomoci podpory a sociálnej pomoci.

44

„ Cieľom sociálnej pomoci je pomáhať občanovi za jeho aktívnej účasti prekonať,

alebo zmierňovať sociálnu alebo hmotnú núdzu, prípadne obidve, v ktorých sa ocitol

v dôsledku sociálnej udalosti. Jej cieľom je tiež obnovovať prirodzene zdroje

uspokojovania potrieb občana a využívať tieto zdroje v jeho prospech v meniacich sa

životných podmienkach.“ (Tokárová A.,2007, s. 529 )

Tak ako sme už spomínali na začiatku magisterskej práce, človek v živote

prechádza určitými životnými fázami, ktoré sprevádzajú rôzne faktory. Na základe týchto

faktorov, väčšinou sú to negatívne faktory, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Táto

situácia môže nastať vo chvíli straty zamestnania, straty domova, rodiny, straty blízkej

osoby, ďalej sú to situácie ako choroba (duševná či zdravotná), staroba, smrť živiteľa

rodiny a v neposlednom rade, môže ísť o rôzne formy sociálneho zlyhania ( sociálna

izolácia, sociálna exklúzia).

„Pôvodne sa pomoc poskytovala ako jednotná sociálno- zdravotná forma pomoci,

namierená na základné životné oblasti, ktorými boli oblasť biologických potrieb

(odstránenie hladu, zimy, choroby), oblasť sociálnych potrieb (potreby práce, blízkej osoby

ap.) a oblasť duchovných potrieb. Za najtypickejší príklad tejto zdieľanej, teda spolu

vykonávanej starostlivosti, v minulosti môžeme označiť špitály“. ( Levická J. 2007, s.9)

U nás sociálnu pomoc v legislatíve riešime na základe ustanoveného zákona č.

195/1998 o sociálnej pomoci.

Mydlíková E. opraviť tvrdí, že sociálnu pomoc realizujeme prostredníctvom

sociálnej práce, ktorá má niekoľko nástrojov na jej vykonávanie a medzi tie najhlavnejšie,

tak ako sme už spomínali aj ona pokladá predovšetkým:

sociálnu prevenciu

sociálne poradenstvo

sociálno – právnu ochranu

sociálne služby

sociálne dávky a kompenzácie ( Mydlíková, Kovács, Brnula, 2009, s.7)

4.1 Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

V tejto podkapitole magisterskej práce sa budeme pridržiavať Z. z. č. 447/2008 o

peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a

45

doplnení niektorých zákonov. Každý zdravotne postihnutý občan, po splnení nároku, má

právo na poskytnutie peňažného príspevku, ktorý je určený na kompenzáciu zdravotného

postihnutia.

Medzi peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia zaraďujeme:

peňažný príspevok na osobnú asistenciu,

peňažný príspevok na kúpu pomôcky,

peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,

peňažný príspevok na úpravu pomôcky,

peňažný príspevok na opravu pomôcky,

peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,

peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla,

peňažný príspevok na prepravu,

peňažný príspevok na úpravu bytu,

peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,

peňažný príspevok na úpravu garáže

peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,

peňažný príspevok na opatrovanie

peňažný príspevok na opatrovanie.

Peňažné príspevky na osobnú asistenciu, prepravu, kompenzáciu zvýšených výdavkov a na

opatrovanie sa poskytujú opakovane, ostatné peňažné príspevky sú jednorazové.

Osoba, ktorá chce požiadať o peňažný príspevok na kompenzáciu, musí podať žiadosť na

príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade, ak ide o občana so zdravotným

postihnutím, ktorý nie je plnoletý, tak žiadosť podáva rodič. Inak sa žiadosť podáva

osobne. V prípade, že zdravotné postihnutie to nedovoľuje, tak žiadosť môže podať aj iná

fyzická osoba spôsobilá na právne úkony v mene zdravotne postihnutého občana, na

základe potvrdenia lekára.( žiadosť na peňažný príspevok kompenzácie príloha B)

K žiadosti sa predkladá aj potvrdenie o príjme fyzických osôb, ktorých príjmy sa

posudzujú spoločne s jej príjmom. Pri rozhodovaní o priznaní peňažného príspevku na

kompenzáciu sa spoločne posudzujú tieto príjmy:

46

u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem

a príjem jej manžela alebo manželky,

u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem

nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti,

u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjmy a príjmy, ktoré

na nich poberá iná fyzická osoba a príjem nezaopatrených detí žijúcich s

nimi v domácnosti,

u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v

domácnosti (ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou

fyzickou osobou alebo samostatne, posudzuje sa príjem dieťaťa, príjem

rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba),

u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

Žiadosť musí obsahovať:

meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného

príspevku na kompenzáciu,

dátum jej narodenia,

adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,

doklad o tom, že ide o občana SR, ktorý má na území SR trvalý alebo

prechodný pobyt alebo o cudzinca, ktorý spĺňa stanovené podmienky (pozri

nižšie),

rodné číslo, ak je pridelené

lekársky nález

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu musí obsahovať aj potvrdenie o

príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti a vyhlásenie o majetku

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. (príloha C)

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie musí obsahovať aj potvrdenie o

príjme fyzickej osoby zo zamestnania za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná

žiadosť. [on line], [cit. 2011-03-11] Dostupné na internete:

http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=1&aid=2143

47

Toto je celé nadbytočné, vo vedeckej práci to nemá čo robiť. Ak chcete, dajte to do prílohy,

ale nie tu do textu. Máte písať o   výskume a   nie o   tom, ako si má oponent požiadať

o   kompenzáciu na osobnú asistenciu

I napriek tomu, že máme veľa druhov peňažných príspevkov, faktom zostáva, že po

vyplatený tohto príspevku, suma v mnohých prípadoch nepokryje ani polovicu nákladov,

spojených s účelom na ktorý bol príspevok určený. Alebo naša legislatíva zakazuje už

preplácanie druhej v poradí rehabilitačnej pomôcky, napríklad vozík pre ťažko telesne

postihnutého, prepláca len prvý krát. Hoci materiál z ktorého sa takéto pomôcky vyrábajú

by mal spĺňať kvalitatívne normy, aj tak si dovolím oponovať, je to spotrebný materiál.

A čo ďalej? Napríklad spomínané elektrické vozíky sa pohybujú v cenovej relácie od 700

eur a viac. Prečo nemôže mať tento občan právo napríklad každý tretí rok tento vozík

dostať nový? Veď u telesne postihnutých občanov, ide o pomôcku, ktorá napomáha

k rýchlejšej integrácie do spoločnosti. Príspevky nie sú dostačujúcou finančnou zložkou na

pokrytie tohto nákladu, pokiaľ sa telesne postihnutý nemôže premiestňovať pomocou tejto

pomôcky, tak nemá možnosť existovať v spoločnosti a ja som si istá, že pokiaľ sa nájdu

peniaze na osobné automobily na ktoré sú nároky každých päť rokov, sú to sumy oveľa

väčšie, tak tento príspevok na vozík je naozaj zanedbateľnou sumou.

4.2 Sociálne poradenstvo

Pri sociálnom poradenstve sa stretneme s viacerými definíciami. Slovo poradenstvo

pochádza zo slova radenie - rada.

„Pojem rada charakterizujeme ako formu sociálnej zainterenovasti a aktívnej účasti

angažovanej na živote iných ľudí prostredníctvom vzájomnej výmeny informácií,

skúseností, názorov, ktoré možno využiť pri riešení istých životných úloh, situácií

a potrieb“ (Tokárová A. a kolektív, 2007, s. 490 )

J.Gabura opraviť tvrdí, že sociálne poradenstvo je „pomáhajúca ľudská aktivita

realizovaná prostredníctvom zvláštneho typu vzťahu medzi poradcom a klientom. Práve

kvalita a špecifickosť tohto vzťahu odlišuje poradenstvo od iných človeku pomáhajúcich

intervenčných systémov. Poradenstvu sa dobre darí tam, kde je dostatok sociálnych

faktorov a príležitostí pre všestranný rozvoj osobnosti každého človeka, kde sú minimálne

48

sociálne kritériá a kde nehrá rozhodujúcu úlohu pohlavie, rasa, národnosť, náboženstvo“.

( 2005, s.12)

Zákon o sociálnych službách §19 (číslo, rok) , okrem definície sociálneho poradenstva

vymedzuje aj rozdelenie a to síce na:

základné sociálne poradenstvo, ktoré má posúdiť povahu problému, poskytnúť

základné informácie o možnosti riešenia problému, a podľa potreby odporúča

odbornú pomoc. Toto poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby.

špecializované sociálne poradenstvo, ide o zistenie vzniku príčinu problému, jeho

charakteru a následne i rozsahu a poskytnutie potrebnej odbornej pomoci. ( K.

Repková, L. Brichtová, 2009 – neuvádzať, aj oni citujú zákon )

Sociálne poradenstvo môžeme podľa autora (rok) tiež rozdeliť podľa veku klienta a to

na:

poradenstvo poskytované dospelým klientom

poradenstvo poskytované maloletým, mládeži

V súčasnosti sa stretávame so štyrmi základnými úrovňami poradenskej činnosti, ktoré

sa vzájomne podmieňujú: (Tokárová A. a kolektív,2007, s. 491 ) opraviť

radenie ako interindividuálna komunikácia človeka s človekom, s jednotlivcom,

skupinou

poradenská činnosť ako rola v spoločenstve

poradenská činnosť ako aspekt a funkcia rozvinutých moderných profesií

poradenstvo ako samostatná, špecializovaná a profesionálna činnosť

K.Vitkovičová opraviť ďalej tvrdí, že cieľom špecializovaných sociálnych služieb je

pomôcť jedincom i skupinám orientovať sa, prípadne pomôcť pri hľadaní adekvátnych

nových, akceptujúcich modelov života. „Ide o vzťah pomoci, pričom snahou poradcu je

podporiť rast, rozvoj, zrelosť a lepšie uplatnenie klienta v spoločnosti“. (2007, s. 492 )

V odbornej literatúre opraviť sa stretávame s poradenstvom z rôznych oblastí:

49

sociálne poradenstvo

poradenstvo pre handicapovaných

predmanželské, manželské a rodinné poradenstvo

psychologické poradenstvo

gerontologické poradenstvo

poradenstvo pre nezamestnaných

poradenstvo na školách

ludické poradenstvo

Toto poradenstvo sa môže poskytovať ambulantnou formou, terénnou a reziduálnou

formou. Pri poradenstve je najdôležitejšie, aby poradca nepreberal a neriešil problémy za

klienta, ale aby ho len navádzal a poskytoval mu informácie, posilňoval a ubezpečoval vo

vlastné zvládnutie daného problému.

Z uvedeného vyplýva, že sociálne poradenstvo, pri telesnom postihnutí, bude veľmi

dôležité z hľadiska vyriešenia problému týkajúceho sa premiestňovania klienta. To

znamená, že je potrebné klienta oboznámiť o možnostiach čerpania peňažných príspevkov

na vozík, zľavy pri cestovnom, možnosť zabezpečenia ZŤP preukazu, parkovacieho

preukazu, informovanie ohľadom peňažného príspevku na prerobenie bezbariérového

bývania, ale tiež informácie o bariérach s ktorými sa klient môže stretnúť.

4.3 Sociálne služby

Na čo vlastne vznikli sociálne služby, aké skutočnosti stoja za ich vznikom, sú

otázky ešte mnohých dnes občanov, s ktorými sa stretávam. Pokiaľ by sme mali načrtnúť

iba okrajovo ich históriu, je potrebné korene hľadať hlboko v 19.storočí. Ako uvádza Blaha

(2009) Vtedy začali vznikať prvé sociálne zákony. Začiatky industrializácie v prvej

polovice 19.storočia, zatlačili nižšie ľudové vrstvy do úplnej závislosti od podnikateľov

a továrnikov. Situácia ako drastické stlačovanie miezd, viac ako 14- hodinový pracovný

čas, chýbajúce pracovné opatrenia na pracovisku, ktoré viedli k mnohým úmrtiam

50

robotníkov, chudoba a neistota, boli dôvody, ktoré podporovali ľudí k protestom

a nepokojom.

opraviť Za predchodcu sociálneho štátu s poskytovaním sociálnych služieb je možné

v Európe pokladať Bismarckovo Nemecko. Bismarckovo myslenie bolo nadstavené na

vyhratie vojen, ale vojna plodí mrzákov o ktorých je potrebné starať sa a tiež hlavne vo

vojne zomierajú vojaci, ktorí sú živiteľmi rodín, o ktoré je potrebné starať sa a tiež vdovy,

ktoré potreboval „využiť“ na splodenie ďalších vojakov. Takže nebol to súcit, ktorý ho

viedol k zavedeniu sociálneho zabezpečenia. Preto začali prvé peňažné dávky, najskôr len

pre dôstojníkov a vojakov, ich rodiny, no neskôr pre všetkých občanov. A to bol

odrazovým mostíkom i pre ostatné európske štáty, v oblasti sociálnych služieb. ( Ľ.Blaha,

2009) opraviť

Sociálne služby sa poskytujú podľa Matouška (2007) ľudom, ktorí sú spoločensky

znevýhodnení a to z dôvodu, aby sa zlepšila kvalita ich života, aby sa čo v najväčšej miere

mohli začleniť do spoločnosti, alebo chrániť spoločnosť pred rizikom, ktorého nositeľom

sú práve títo ľudia. Sociálne služby vykonávajú činnosti, ktoré konajú v prospech

znevýhodneného občana. (O.Matoušek a kol., 2007) opraviť

Zbierka zákonov č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, §14 definuje sociálne služby

ako špecializované činnosti na riešenie hmotnej núdze alebo na riešenie sociálnej núdze.

Sociálne služby poznáme ako :

a) opatrovateľskú službu,

b) organizovanie spoločného stravovania,

c) prepravnú službu,

d) starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,

e) sociálnu pôžičku. [on line], [cit. 2011-09-11] Dostupné na internete:

www.zbierka.sk/zz/ predpisy /default.aspx?PredpisID=15665 ...

to je síce pekné, ale tento zákon už dávno neplatí – aktuálne platí 448/2008 Zákon

o službách zamestnanosti, takže to tak aj napíšte, že takjto boli definované sociálne služby

v starom zákone a teraz sú definované takto podľa nového a samozrejme, treba citovať

zákon, toto dostupné na internete dozadu do literatúry

O. Matoušek opraviť tvrdí, že sociálne služby sa môžu rozdeľovať aj podľa kritérií,

ktorými sú napr. kedy, s akým cieľom, alebo akým spôsobom sú poskytované. Podľa toho

rozoznávame:

51

sociálne služby preventívne, terapeutické a rehabilitačné, alebo intervenčné

a opatrovateľské

služby poskytované v byte, v centre alebo v domove sociálnych služieb

služby poskytnutím informácií

starostlivosť pre určité obdobie, alebo trvalú starostlivosť v reziduálnom zariadení

(2007)

Pri sociálnych službách sa stretávame ešte s ďalším delením a to na základe toho, kto je

poskytovateľom sociálnych služieb: opraviť

verejný sektor – štát preberá na svoju zodpovednosť riadenie a financovanie, cez

tento sektor štát uplatňuje sociálnu politiku

súkromný sektor – služby sú uskutočňované cez podnikateľské, právnické subjekty,

o ktorých môžeme hovoriť, ako doplnku k verejnému poskytovaniu služieb

dobrovoľníctvo – tvoria ich malé i veľké organizácie, ktoré sa zameriavajú na rôzne

oblasti pôsobenia sociálnej práce.

Dobrovoľníctvo je často profesionálne organizované, bez toho, aby stratilo

spontánnosť. Je pravidelným spoľahlivým zdrojom pomoci pre organizáciu, ktorá

s dobrovoľníkmi spolupracuje a zároveň zdrojom nových skúseností, zážitkov i príležitostí

pre osobný rast dobrovoľníkov. Jednou z najväčších dobrovoľníckych organizácií, môžeme

označiť Červený kríž. (J.Tošner, O.Sozanská, 2006) opraviť

5 INTEGRÁCIA NEZAMESTNANÝCH OBČANOV SO

ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM NA TRHU PRÁCE

Pri venovaní sa danej problematike, je potrebné si vymedziť a ujasniť, čo je vlastne

integrácia.

J. Jandourek opraviť, vo svojom slovníku, okrem iných vysvetlení hovorí, že pri

integrácii ide o : „začleňovanie jedinca do skupiny a jeho akceptovanie ostatnými členmi.

V užšom zmysle ide o zaradenie zdravotne postihnutých jedincov do majoritnej

spoločnosti, znižovanie handicapu, t.j. znižovanie dopadu zdravotného postihnutia na jeho

nositeľa“. (2007, s.109)

K. Repková opraviť, s integráciou zdravotne postihnutých občanov v systémoch

sociálneho zabezpečenia, hovorí o pojmoch rehabilitácie a  začleňovanie. „Cieľom je

52

prekonať nerovnováhu, medzi izolovanými časťami, ktorých zlúčením sa zvyčajne dosiahne

nová kvalita, vyššia úroveň“.( 1998,s.14)

Pre plnú integráciu zdravotne postihnutého občana, je okrem uplatnenia sa na trhu

práce i sociálna integrácia. Len každý z nás má na toto slovné spojenie iný názor. Niektorí

za ním vidia chodenie do spoločnosti, zapájanie sa do športových podujatí, iní zase

navštevovanie spoločenských podujatí a uplatnení sa naplno na trhu práce. O prekážkach

s ktorými sa musia zdravotne postihnutí občania vyrovnať sme venovali celú tretiu

kapitolu. Poďme sa teda pozrieť na uplatnenie zdravotne postihnutých občanov na trhu

práce.

Politika trhu práce ako súčasť politiky zamestnanosti je opraviť zameraná na zvýšenú

starostlivosť o uplatnenie zdravotne postihnutých občanov na trhu práce. K formám

podpory patrí:

1) príprava na pracovné uplatnenie

2) podpora na trhu práce

3) pracovná rehabilitácia

4) hmotné zvýhodňovanie zamestnávateľov. ( K.Repková, 1998,s.59) opraviť

Vzhľadom k zdravotnému znevýhodneniu, majú možnosť zdravotne postihnutí občania

nájsť uplatnenie v práci, cez tzv. chránené dielne, či chránené pracoviská. I napriek tomu,

že naša legislatíva má dosah na povinnosť zamestnávania týchto občanov, pod hrozbou

pokuty, mnohí ako sme už spomínali, radšej zaplatia pokutu, alebo úhradu väčších daní,

akoby mali prevziať na seba zodpovednosť pri zamestnávaní zdravotne postihnutých

občanov. Je však tiež pravdou, že u väčšiny takýchto uchádzačov o zamestnanie sa

handicap spája z nízkou kvalifikáciou a tak v dnešnej dobe, kedy každá firma ukladá na

každého zamestnanca neustále väčšie nároky, nie je čudo, že o týchto nezamestnaných nie

je záujem. Toto je predsudok, už v dnešnej dobe neplatí, že ZP sú nízkokvalifikovaný,

vymazať. Pri pomoci uplatnení sa na trhu práce je potrebné spomenúť i agentúry

podporovaného zamestnávania, samostatne zárobkovú činnosť ale i poradensko –

informačné centra pre ZP pri ÚPSVaR-och.

5.1 Chránené dielne a chránené pracoviská

Zákon č.5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

§55, presne stanovuje vymedzenie chránenej dielne i chráneného pracoviska. Ide

o pracoviská zriadené právnickou, či fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50%

53

zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na

otvorenom trhu práce. Ďalej ide o pracoviská, na ktorých sa zaškoľujú, a v ktorých sú

pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu

občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj

zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická, alebo fyzická osoba vytvorila

alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Chránené

pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného

posudku orgánu na ochranu zdravia. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku

môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností, a

zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie

zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie. [on line], [cit.

2011-10-11] Dostupné na internete: www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?

PredpisID=19514...

Zriaďovateľ chránenej dielne , alebo chráneného pracoviska, môže požiadať o nasledovné

peňažné príspevky:

príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich

zachovanie

príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

Zdravotne postihnutí tvoria okolo 15% populácie a sú to rovnakí ľudia ako my. Aj z tohto

dôvodu je dôležité podporovať fungovanie spomínaných chránených dielní i pracovísk.

[on line], [cit. 2011-10-11] Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/asociacia-

organizacii-zdravotne-postihnutych-obcanov-p1o-/sk-dvepercenta.asp?

c=A110216_010934_sk-dvepercenta_p31

5.2 Samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím

Samostatne zárobkovo činná osoba – „podnikateľ“. U niekoho toto spojenie

vyvoláva pocit zodpovednosti, z toho, že je odkázaný na to čo si zarobí, u niekoho to zase

znamená veľkú vidinu peňazí, no a nakoniec u niekoho to môže znamenať jednu z mála

možností uplatnenia sa na trhu práce, ako je to v prípade zdravotne postihnutých občanov.

54

Podnikanie samotné nie je jednoduché pre nikoho z nás zdravých a preto je

obdivuhodné pokiaľ sa zdravotne postihnutí občania odhodlajú vykonávať samostatnú

zárobkovú činnosť. Skúsime sa pozrieť na to, aké a či vôbec nejaké úľavy im tento štát pri

ich podnikaní ponúka.

Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa znižuje

percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Odvody do sociálnej poisťovne začínajú

povinne platiť po podaní prvého daňového priznania k dani z príjmov a prekročení výšky

zdaniteľných príjmov stanovených pre povinne nemocensky poistené osoby. Príspevky na,

ktoré má nárok občan zdravotne postihnutý (SZČO):

príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo

vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti

príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska

Na to, aby osoba zdravotne postihnutá si pohla uplatniť zvýhodnenia, potrebuje

rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej

pracovnej schopnosti. Ďalšou podmienkou je absolvovanie prípravy na začatie

prevádzkovania, alebo vykonávania samostatne zárobkovej činnosti na chránenom

pracovisku. Občan musí byť v evidencii nezamestnaných a prípravu zabezpečuje ÚPSVaR.

Ak je živnostník, prípadne aj samostatne zárobkovo činná osoba zdravotne postihnutý, má

nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Takýto nárok sa môže týkať aj

ktoréhokoľvek zamestnaného človeka so zdravotným postihnutím, ktorého práca si

vyžaduje prítomnosť ďalšej osoby. Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne

prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku,

sa poskytuje príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou

činnosťou, ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti je podnikateľský

zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska. [on

line], [cit. 2011-10-11] Dostupné na internete: http://www.podnikam.webnoviny.sk/ako-

zalozit-zivnost/podnikanie-zdravotne-postihnutych/12775

5.3 Poradensko-informačné centrum pre občanov so ZP pri ÚPSVaR

Poradenské informačné centrá pre občanov so zdravotným postihnutím (PIC pre ZP)

pri úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny úspešne napĺňajú už niekoľko rokov svoje

55

poslanie ako výsledok partnerskej spolupráce slovenských a rakúskych expertov v projekte

PHARE Consensus III s názvom „Podpora zamestnávania občanov so zdravotným

postihnutím".

Služby poskytované v PIC pre ZP môžeme popísať nasledovne:

sociálno-psychologická a poradenská podpora klienta počas evidencie,

vzdelávania, skúšobnej doby aj počas trvania zamestnania,

sprostredkovanie a realizácia špecifických služieb podporujúcich zručnosti

klienta pre získanie zamestnania a udržanie sa v ňom napr. sociálno-

psychologický výcvik, profesijná orientácia s využitím špeciálnych

pomôcok podľa druhu postihnutia , rozvoj sociálnych zručností klientov so

ZP,

zhodnotenie pracovného potenciálu občana so ZP pre prácu,

získavanie a poskytovanie informácií pre občanov so ZP a zamestnávateľov

umožňujúcich a uľahčujúcich ich orientáciu, vzájomný kontakt, poznávanie,

kooperáciu a ďalšiu spoluprácu pravdaže s ich predchádzajúcim súhlasom.

Tiež informácie o trhu práce, charakteristike povolaní, sprievodca svetom

práce, informácie o možnostiach vzdelávania a prípravy pre trh práce,

sprostredkovanie kontaktov na relevantné inštitúcie, vzájomné

sprostredkovanie kontaktov a stretnutí občanov so ZP a zamestnávateľov,

spolupráca a podpora občana so ZP pri jeho adaptácii na nové pracovné

miesto a sociálne prostredie,

poradenstvo individuálne aj v malých skupinách, podpora a poradenstvo

počas zacvičovania a pracovnej praxe,

analýza pracovného miesta a pracovnej činnosti,

realizácia malých skupinových aktivít podporujúcich zamestnanie klientov

so ZP s využívaním špeciálnych pomôcok - sociálno-psychologické

výcviky, profesijná orientácia, rozvoj sociálnych zručností klientov so ZP,

mapovanie a sprostredkovanie rôznych typov pracovných pomôcok

určených na kompenzáciu zdravotného postihnutia klientov dostupných na

domácom trhu i v zahraničí,

poradenstvo pri adaptácii pracoviska a pre technickú pomoc,

56

propagačná činnosť a zaznamenávanie úspešných príkladov práce v PIC a

zamestnaní klientov (tzv. príklady dobrej praxe)

spolupráca so subjektmi, v ktorých starostlivosti sú občania so ZP v

príslušnom regióne,

budovanie vlastnej informačnej databázy, dopĺňanie informačných

materiálov PIC

Kontakt a  adresy na poradensko-informačné centrá pri ÚPSVaRoch (viď. príloha C)

[on line], [cit. 2011-11-11] Dostupné na internete:

http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=13111

5.4 Agentúra podporovaného zamestnávania

Podľa § 58 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti je Agentúra podporovaného

zamestnávania na účely tohto zákona právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje

služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a

zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie

zamestnania alebo na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným

postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov. [on line], [cit. 2011-11-11] Dostupné na

internete:http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nestatne-sluzby-zamestnanosti/

agentury-podporovaneho-zamestnavania.html?page_id=13042

V. Rentková uvádza, že medzi služby, ktoré agentúra poskytuje patrí:

odborné poradenstvo na pomoc a podporu pri získaní a udržaní si pracovného

miesta vrátane pracovno – právneho a finančného poradenstva

sprostredkovanie zamestnania – vyhľadávanie vhodného zamestnania

zamestnávateľovi robí výber z radov občanov so zdravotným postihnutím

a z dlhodobo nezamestnaných občanov

odborné poradenstvo súvisiace s úpravou podmienok (podporované zamestnávanie)

(Rentková V., 2009, s.32)

57

PRÍLOHA B

Žiadosť o poskytnutie

peňažného príspevku na kompenzáciu

(Údaje v žiadosti vyplňujete paličkovým písmom a zodpovedajúci údaj označte podľa tohto vzoru)

A. Peňažný príspevok na:

1. osobnú asistenciu

2. kúpu pomôcky

3. výcvik používania pomôcky

4. úpravu pomôcky

5. opravu pomôcky

6. kúpu zdvíhacieho zariadenia

7. kúpu osobného motorového vozidla

a) bez automatickej prevodovky

b) s automatickou prevodovkou

8. úpravu osobného motorového vozidla

9. prepravu

10. úpravu bytu

11. úpravu rodinného domu

12. úpravu garáže

13. kompenzáciu zvýšených výdavkov:

a) na diétne stravovanie

b) súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia

c) súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla

d) súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom

B. Údaje o žiadateľovi

Priezvisko Meno Titul Rodinný stav

Deň, mesiac, rok narodenia Rodné číslo Číslo OP Štátna príslušnosť

Adresa trvalého pobytu

Ulica Číslo Telefón

PSČ Obec

58

Adresa prechodného pobytu

Ulica Číslo Telefón

PSČ Obec

U cudzinca typ povolenia k pobytu

Adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava

Ulica Číslo Telefón

PSČ Obec

C. Údaje o zákonnom zástupcovi žiadateľa (rodič alebo súdom ustanovený opatrovník)

Priezvisko Meno Titul Rodinný stav

Deň, mesiac, rok narodenia Rodné číslo Číslo OP Štátna príslušnosť

Adresa trvalého pobytu

Ulica Číslo Telefón

PSČ Obec

Adresa prechodného pobytu

Ulica Číslo Telefón

PSČ Obec

U cudzinca typ povolenia k pobytu

Adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava

Ulica Číslo Telefón

PSČ Obec

D.Údaje o spoločne posudzovaných osobách (manžel/ka, rodič dieťaťa, dieťa) za predchádzajúci kalendárny rok

Meno a priezvisko Rodné čísloRodinný

stavPríbuzenský

vzťahZamestnávateľ

(škola)- názov, sídlo

E.Príjmové pomery žiadateľa a ďalších spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok

Žiadateľ Spoločne

59

posudzované osobyPríjem zo závislej činnosti

Príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti

Dávky nemocenského poistenia

Dávka v nezamestnanosti

Dávky dôchodkového poistenia

Dávka v hmotnej núdzi

Rodičovský príspevok

Peňažný príspevok na opatrovanie

Príjmy z nájmu, prenájmu

Výživné

Iné

Poznámka: O príjmových pomeroch je potrebné predložiť doklady pri podávaní žiadosti.

F. Poskytované druhy sociálnych služieb

V súčasnosti sa žiadateľovi poskytujú nasledovné druhy sociálnych služieb:

G. Odôvodnenie žiadosti

H. Vyhlásenie žiadateľa

Vyhlasujem, že všetky údaje uvedené v žiadosti sú pravdivé a som si vedomý (á) právnych následkov v prípade uvedenia nepravdivých údajov.

V dňa

Podpis žiadateľa(zákonného zástupcu)

60

PRÍLOHA C

Vyhlásenieo majetku fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, alebo

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu

Meno, priezvisko a titul:............................................................................................

Rodné číslo a dátum narodenia: ............................................................................................

Bydlisko: ............................................................................................

Vyhlasujem na svoju česť, že vlastním/nevlastním* majetok** v hodnote presahujúcej 39 833 eur. Uvedené údaje sú pravdivé a úplné, som si vedomá/vedomý právnych následkov nepravdivého vyhlásenia, ktoré vyplývajú z príslušných právnych predpisov.

V ............................................... dňa .....................................

....................................................................... ....................................................

....Podpis fyzickej osoby, ktorá žiada o  Podpis úradne osvedčilpeňažný príspevok na kompenzáciu, alebopodpis fyzickej osoby s ťažkým zdravotnýmpostihnutím

_________________________________________* Nehodiace sa prečiarknuť** Za majetok sa považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, alebo fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného ďalej, a  ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Za hodnotu majetku je možné považovať len podiel majetku pripadajúci na fyzickú osobu, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, alebo na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

61

Za majetok sa nepovažujú:a) nehnuteľnosť, ktorú užíva na trvalé bývanie,b) poľnohospodárska pôda a lesná pôda, ktorú užíva pre svoju potrebu,c) hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, hnuteľné veci, ktorými sú ošatenie

a obuv, a hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,

d) osobné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom alebo vlastníkom a využíva ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,

e) hnuteľné veci, ak by bol ich predaj alebo iné nakladanie s nimi v rozpore s dobrými mravmi.

PRÍLOHA C

Adresy a kontakty:

Poradensko-informačné centrum pre občanov so ZP pri úradoch PSVR:

V ŽILINE: Hurbanova 16, tel. 041 244 0219, 244 0218,

V KOŠICIACH: Dvorkinova 7, tel. 055 671 9742

V PRIEVIDZI: Červeňa 34, tel. 046 2440457

V SP.NOVEJ VSI: Odbojárov 53, tel. 053 244 0109

V RIM. SOBOTE: Gorkého 12, tel. 047 244 9474

V Bratislave tieto služby poskytuje Centrum pre sociálnu a pracovnú rehabilitáciu IPR,

Mokrohájska 1, tel. 02 5465 13 54-55

62