Jednoducho, isto, s prrodou

Jednoducho, isto, sprrodou

Milan Bencr

Velrenie vJednotnom li tlom retroAko obhospodarova velstv v horch, aby si mohli vytvra optimlne vhodn podmienky pre ivot, rozvoj aprodukciu medu

2013

Velrska roenka zroku 1963, od Jliusa Komoru akol.., je venovan velreniu vJednotnom li, ktor velrska obec pozn pod udovm nzvom echoslovk. Zmenovanej roenky som vybral niektor state, ktor tu vskrtenej podobe uvdzam.Dom 1.jla 1962 vstpila doplatnosti eskoslovensk ttna norma Jednotn SN 47 8810. Tto norma od 1.6.1992 neplat. So zreteom na u polstoroie trvajci technick vvoj Jednotnho a ajeho kontrukn rieenie velrmi vmnohch modifikcich, mu si aj dnen velri, poda uvedenej normy, svojpomocne postavi JU, udovo nazvan echoslovk, pre velrenie na velnici, vo velne aj vkoovnom voze.Jednotn sa sklad ztroch zkladnch hlavnch ast: plodiska, mednka avrchnka. Okrem nich patr ku pozinkovan plechov strieka, vetrac rm, matersk mrieka, priehradka spodpriehradkou, kompletn kmidlo zpozinkovanho plechu, podmetov zstrka, letov zstrka, manipulan rmik, krycie sklo manipulanho okienka, 22 rmikov pre plodisko amednk svonkajou mierou 370x300 mm atepeln izolcia zhobry, plsti arohoky.

Hospodrenie steplom vJednotnom li

Treba si uvedomi, e voch shlbokmi nadstavkami mus velr pri retro metodike manipulova s jednotlivmivysokmi rmikmi anie scelmi debnikami, ako je tomu pri nzkonadstavkovom velren. Chum silnho velstva dosahuje priemer 22 a 25 cm ajeho teplota nesmie ani vnajtuhch mrazoch klesn pod 9 stupov Celzia. Velstvo zahrieva vskorej jari ov priestor tm, e pova zimn zsoby, men teda med na teplo. Vek von priestor okolo zimnho strapca vyaduje viac kalri, viac tepla, teda iviac medu ako primerane zen auteplen priestor, lebo vzduch m pre svoju nzku objemov vhu ovea niiu schopnos zhromaova teplo ako ostatn, teda iuteplovacie hmoty. Preto je rozumn po prelete velstv pozuova na poet obsadanch rmikov velami azvyujci priestor vli oddeli 1,5 a 2 cm hrubou drevenou priehradkou, prirazenou kposlednmu rmiku. Doporuujem pouva povalov latoky amedzery medzi rmikmi vyplni zhora tmito 9x9 mm povalovkami. Voriginlnom Jednotnom li je mon ete 6mm nad hornou latkou rmikov apovalovch latoiek pouklada veda seba povalov dotiky hrub do 5 mm. Je to lacn ainn prrodn rieenie avelm to pomha podobne ako uzimenmu spovi dobr perina. Pochybn by bolo poloi na zimu avskorej jari na rmiky nepriepustn priehadn fliu. Ike vetkch p stien ovho priestoru me by nepriedunch, strop mus predsa len dcha, ak nem vli vznika zven vlhkos.

Medov apeov zsoby vplstoch, bon anadrmikov uteplenie, dvojit ov zasieovan dno slomenm letom aov kontrukcia, nahromadia potom vsebe dostatok tepla na to, aby ov priestor mohol citlivo reagova na kad znanejiu zmenu vonkajej teploty. Takto zabezpeen velstvo zimuje pokojne, trvi rovnomerne zsoby dovtedy, km nezane matka vpozoruhodnej miere kls vajka, o je obvykle vdruhej polovici februra okolo Mateja.Po jarnej prehliadke velstiev vdruhej polovici marca podopam zsoby vplodiskch, ak nedosahuj aspo 7 kg, aplodisk prpadne zim ojeden plst. Velstv vskorej jari netreba podnecova, treba im len doplni zsoby, ke tieto klesaj pod elezn rezervu. Najrozumnejie je doplni jarn zsoby plstami smedom, ktor treba uschova po augustovej prehliadke. Ke zsobn plsty smedom nemm, je dobr velm nalia aspo litrov dvku sirupu vtedy, ke jarn kvety pre nepriazniv poasie neronia nektr.Ke rozkvitne rakyta aaj ostatn vby, rozirujem po jednom rmiku plodisko aak viel viditene pribda, tak aj po dva rmiky. Ke velstvo vplodisku zana obsada predposledn uliku od steny a, nasadm mednk, ktor do rozkvitnutia ovocnch stromov postupne spomocou priehradky rozirujem prevesenm rmikov so zaviekovanm plodom zplodiska do mednka avplodisku ich nahradm nedostavanmi smi zminulho roku, prpadne medzistienkami. Plodov plsty prevesen zplodiska do mednka po 8.-9. doch po preloen prekontrolujem aprpadn matersk bunky odstrnim, aby som prediiel povestnej kontrarevolcii vo velom tte.

le mm umiestnen na slnenom priestranstve aproti slnku ich za horcich dn chrnim slamennmi rohoami na prednej stene a. Proti asovej nepohode mm miesto smi chrnen zo zadu tak, aby vely znali nektr dolu kopcom asvetrom vchrbte.

Sprvne hospodri steplom voch vhorch, znamen, sprvne obhospodarova velstv apri dodran uvedenho postupu doke kad velr na horniakoch pri dlhodobej postupnej miernej znke vies velstv do sily sdvoma mednkmi. Ja pri mojom skromnom velren na prrodnom diele sa uspokojm aj sjednm mednkom.Po vytoen medu vpolovici jla prezriem velstvm zbene plodisk atam, kde to treba, podopam ich cukrovm sirupom 1:1, do ktorho pridvam 1 dcl vylisovanej ihavovej avy na 4 litre sirupu. Po 20. auguste velstv prezriem, nedostavan, pokriven ainak chybn plsty vyradm, scejie odlom azistm stav zimnch zsob. Plocha plsta na 1 dm2 obojstranne zaplnenho zaviekovanm medom obsahuje 0,25 kg zsob. Vprpade potreby zsoby doplnm tak, aby na kad rmik pripadlo najmenej 1,5 kg zsob. Plodisk zvyajne zim na dev rmikov. Velstv dokmim do zaiatku seprembra. Letov otvor zim hne po odobran medu. Zen let nechvam a do prvho jarnho preletu. Km udr prv mrazy velstv si usporiadaj plodisko na zimovanie poda ich potreby aja mem spokojne aka na prv zimn alebo jarn prelet.

Plodisko Jednotnho a

Vplodisku je mon umiestni 11 rmikov, ato bu na prienu, alebo pozdnu stavbu. Tto vhodu umouje okienko, ktor vprpade pouitia pozdnej stavby je dobre pripevnen tyrmi skrutkami ku stenm plodiska. Vtomto prpade je nepohybliv, take sa ned vysun smerom dozadu. Ak vak chceme velri vJednotnom li na prienej stavbe, odskrutkujeme fixovacie skrutky okienka, ktor sa tm stane pohyblivm, amme monos vysun ho zplodiska vone dozadu, podobne ako vetky rmiky zklasickch zadovkov. Rmiky s prstupn izhora. Doporuujem zvykn si na pozdnu stavbu, pretoe pri tomto spsobe poskytuje Jednotn vemi vea vhod, ktor dosial in typ a neprekonal.

Priestor vokienku volme manipulanm, pretoe vokienku robme vpriebehu roka rzne odborn zsahy, ato poda potrieb velstva. Na jar, ke velstvo u tak zosilnie, e sa vom prejavuje stavebn pud, zalome do okienka stavebn rmik, zktorho postupne vyrezvame vystavan trdie bunky, priom zskavame hodnotn panensk vosk azniujeme poty roztoov Varroa. Stavebn rmik pred vloenm do manipulanho priestoru treba vybavi aspo 2 cm psikom medzistienky alebo nalepenm 2 cm vysokho psika vystavanch buniek odrezanho velieho diela zo starho sa. Na horn latku rmika ich nalepme roztopenm voskom. Vystavan trdie bunky vyrezvam poda chovateskho zmeru. Ak chcem likvidova klietika, vyreem bunky vtdiu zakuklenia trdieho plodu. Ak chcem zamedzi rojeniu velstva, vyreem aspo raz do tda bunky zakladen trdm plodom. Pracova vokienku sa musme jednoducho naui. Oddiali rojemie, km neprde nrazov znka, sa nm podar aj zachladzovanm trdieho plodu studenou vodou na stavebnom rmiku. Matka intenzvne kladie do trdch buniek na stavebnom rmiku vajka. Tento rozmnoovac pud svhodou vyuijeme tak, e neakme km sa zvajok vyliahnu larvy, ale vajka u vzrodonom tdiu zachladme vodou. Robme to jednoducho tak, e po zaklepan na krycie sklo vyrume matku, ktor sa stiahne do plodiska. Po odchlen skla slabo zadymme, take mladuky opustia stavebn rmik,ktor vyberieme ana nalejeme studenej vody. Vodu zamvanm stavebnm rmikom odstrnime astavebn rmik vkladme znova do manipulanho priestoru. Za hodinu ho vely oetria, vajka, ktorch sa dotkla voda, s odstrnen, take matka ho me znova zakls. Otri dni cel procedru zopakujeme. Takto prakticky znime asi 15 tisc vajok, ktor matka poloila naprzdno. Zatia o sme matku takto zaneprzdovali, vyliahne sa zrobotnieho diela tie asi 15 tisc robotnc, m sa uvonia priestory pre zakladenie robotnch buniek. Zvajok sa otri dni liahne vea robotnch larviiek, ktor povaj vluky hltanovch liaz mladch viel, aje po rojen. Je to osveden spsob. Knemu sa pridruuje metda odoberania mladuiek zmanipulanho priestoru. Ak mladuky nemaj monos zbavi sa vlukov hltanovch liaz pre nedostatok otvorenho plodu, povaj samy tto vdatn potravu, o vedie kzdureniu ich vajcovch rrok astvaj sa znich anatomick trdice. Velstvo zachvacuje rozmnoovac pud, stavia matersk bunky adostva sa do rojivej nlady. Tomuto stavu sa d preds op zsahom na manipulanom rmiku, zktorho okolo 10. hodiny predpoludnm za priaznivho letu viel, ke s lietavky mimo a, strasieme mladuky cez smyk do rojovnice. Zmladuiek urobme umel roj. Zmenovanm potu mladuiek, opakovanm zmetenm trikrt za sebou kad druh de, zbavme velstvo prebytonej kmnej kaiky aurite zastavme rojenie.Manipulan priestor vyuvame na chytanie matiek. Ak chceme chyti matku zajtra, u dnes zachladme plod na stavebnom rmiku. Do vyistench trdch buniek matka na druh de znova kladie vajka. Pritom ju pohodlne chytme anemusme ju vyhadva rozoberanm plodiska.Ke treba velstv kmi, vklad sa do manipulanho priestoru kmidlo.Vmanipulanom priestore jednotnho a meme chova matky. Vizoltore, prispsobenom manipulanmu priestoru, zskame na chov vhodn plod od matky, ktor sme do izoltora uzavreli. Potom vlome sriu splemenivom na ztkach vplemennom rmiku, ktor nakoniec zamenme za klku, vktorej sa matky vyliahnu. Vetko mme na dosah rk, velstvo nevyruujeme rozoberanm acez krycie sklo meme priamo pozorova manipulan priestor. Vidme stav velstva apoda neho mme monos vprav as do velstva zasiahnu.

Mednk

Vzadnej stene mednka je vytvoren komora suzatvratenmi dvierkami, vktorej meme skladova drobn nradie, krycie sklo, kmidlo apodobne. Vmednku Jednotnho a mono sce rmiky zavesi na oba druhy stavby, ale veiame ich vlune na pozdnu stavbu, ato preto, e pri zsahu do plodiska odklpame mednk dopredu. Keby sme pouili prienu stavbu, vytekal by nm znich pri preklopen med aokrem toho by hrozilo pokrivenie plstov apuenie viel vulikch medzi plstami.

Vzvere mem skontatova, e vetky hlavn prvky Jednotnho a apostupy oetrovania velstiev vom je mon prevzia aj pre typ slovenskho nrodnho Bka.