Juhovýchodná Ázia

Dana Semanová, Lenka Sabolová, Michal Mako,

Richard Bělohlávek

• Severná pologuľa (okrem časti Indonézie a Východného Timoru)

• Zo severu ohraničené Čínou – pevninská hranica

• SZ – India a Bangladéš

• Indický a Tichý oceán

• Austrália – oceánska hranica

• Nová Guinea

Poloha

FYZICKÁ GEOGRAFIA

• Dva regióny:

• Pevninská JV Ázia (Indočína)

• Oceánska JV Ázia (Malajské súostrovie)

• 11 štátov

• 4 500 000 km2

(EU – 10 180 000 km2)

• Viac ako 25 000 ostrovov (ID – 18 000, PH – 7 000)

• Borneo, Jáva, Sumatra, Nová Guinea, Sulawesi, Timor, Mindanao

• Zadná India, Malajský pol.

Horizontálna členitosť

Povrch

• Veľká vulkanická aktivita – kontakt 3 lit. dosiek

• Himaláje, Sudirman r., Barisan m., Annamské vrchy, Sabah, Tamabo

• Hkakabo Razi (5 881 m)

• Puncak Jaya (4 884 m) – jediný ľadovec v JV Ázii

Vodstvo

• Indický oceán, Andamanské m., Juhočínske m., Filipínske m., Sulaweské m., Jávske m.

• Thajský z., Bengálsky z., Bacboský z.

• Mekong, Iravadi, Nan, Salween

• Tonle Sap, Toba, Laguna de Bay

ick

• Toba

• Mekong

• Tonle Sap

Podnebie

• Tropická vlhká klíma

• Obdobie vlhka a sucha

• Periodické monzúny

• Tajfúny

• Na S pri okraji Himalájí subtropická klíma so snehovými zrážkami

HISTÓRIA JV ÁZIE

• PREHISTORICKÉ OBDOBIE

• množstvo archeologických nálezov zo všetkých pravekých dôb

• významné archeologické centrá: Mandalaj, Amarapura (centrálne Mjanmarsko), Mae Hong Son (Thajsko), provincia Stung Treng (Kambodža), provincia Lang Son (Vietnam), Jáva (Indonézia), jaskyne Tabon (Filipíny) a mnohé ďalšie...

Prvé významné štáty na území JV Ázie

• MJANMARSKO

• mestské štáty „Pyu“ (už od 2. stor. p.n.l. mali najdôležitejší význam v centrálnom Mjanmarsku až do 11. stor. n. l.)

• patria tu mestá : Halin, Binnaka, Tagaung a ďalšie

• tieto mestá v povodí rieky Iravadi sa stali základom pre vznik mocného kráľovstva Pugam (Pagan) v 11. – 13. stor.

Mestské štáty Pyu - 8 stor. n. l. Štát Dváravatí v 8 . st. n. l.

Prvé významné štáty na území JV Ázie

THAJSKO viaceré mestské štáty utvárajú samotné kráľovstvá (alebo teritoriálne štáty) – jedným z najvýznamnejších teritoriálnych štátov je Dváravatí (od 3. stor. n. l.; najväčší kultúrny rozmach a prevahu dosahuje v 7 až 10 stor. n. l.)

VIETNAM - je pod nadvládou čínskej dynastie Čchin a neskôr dynastie Chan (202 p.n.l. – 220 n. l.) – dynastii Chan patrilo územie vietnamského pobrežia + sever Vietnamu - na juhu ovláda vietnamské územia kráľovstvo Funan

územie Vietnamu ako súčasť čínskej ríše a dynastie Chan v 2. st. n.l.

• KAMBODŽA

• najvýznamnejšie je kráľovstvo Funan (1. stor. – 6. stor.)

• najdôležitejšie centrum kráľovstva sa nachádza v ústí Mekongu

• kráľovstvo zasahovalo aj do územia dnešného Vietnamu, Thajska a Mjanmarska

kráľovstvo Funan na prelome 2 a 3 . st. n.l..

Pre JV štáty nachádzajúce sa na ázijskom kontinente je typické prenikanie indických vplyvov

MALAJZIA - na ostrovoch vzniklo viacero

kráľovstiev a štátov - v priebehu 2. až 14. stor. boli

významné napr. : - Gangga Negara,

Langkasuka, Kedah Tua

INDONÉZIA - na indonézskych ostrovoch

vzniklo ešte viac kráľovstiev, a štátov, ako v prípade Malajzie

- za prvé významné kráľovstvo v Indonézii sa považuje „Kutai Martadipura“ (od 2. stor. n.l.)

FILIPÍNY - rovnaký prípad ako u

predchádzajúcich ázijských krajín, mnoho menších štátov a kráľovstiev (významné napr. kráľovstvo Tondo od 9. st. n.l.)

Spoločný znak týchto ostrovných štátov : - na ostrovy prenikali prostredníctvom obchodu (strategická poloha) hlavne indické ale aj čínske vplyvy, ktoré bezprostredne ovplyvňovali charakter osídlenia, kultúry a štátov samotných

rozmanitosť historických filipínskych štátov a kráľovstiev

VRCHOLNÝ A NESKORÝ STREDOVEK V JV ÁZII (10. – 15. stor.)

MJANMARSKO - 1. mocný teritoriálny štát –

Pugam (11. stor.), vzniká spojením významných mjanmarských mestských štátov v povodí rieky Iravadi

- rozvrátený bol po vpáde Mongolov do JV Ázie (1215-1219 – 13. stor.)

KAMBODŽA - z pôvodného kráľovstva Funan a štátu Čenula - vzniká zjednotením KHMÉRSKA RÍŠA (ríšu zjednotil - kráľ Džajavarman I. v roku 802 ) - KHMÉRSKA RÍŠA zasahovala do územia Laosu, Vietnamu a

Thajska - centrom ríše sa stalo mesto ANGKOR THOM, vybudovaný

bol svetoznámy chrámový komplex ANGKOR VAT (vybudoval kráľ Súrjavarman II. v 12. stor.)

- KHMÉRI boli porazení a ich ríša rozvrátená v 15. stor. vojskami Vietnamcov a Thajčanov – mesto a chrám ANGKOR boli vyľudnené a spustli až do objavenia Francúzmi v 1863

Sever JV Ázie a Vietnam pod nadvládou Mongolskej ríše (13. stor.) Khmérska ríša v 12. stor.

VIETNAM - Vo Vietname bola založená na juhu a v centrálnej

časti Čamská ríša (7. stor.) = hinduistické kráľovstvo

- sever patril etnickým Vietnamcom (dynastia Ly) - v priebehu storočí trvali vojny a spory medzi

oboma časťami Vietnamu, až kým Sever definitívne neobsadil aj celú južnú časť (19. stor.)

LAOS - v Laose vzniká prvý významný štát Lan Xang v 14. stor.

THAJSKO - na S vznikli štáty Lan Na a Sukhothai (13. stor.) - v 14. stor. bol založený na území Thajska aj mocný

štát Ayutthaya , ktorý konkuroval aj silnej Khmérskej ríši

- Ayutthaya sa snaží o ovládnutie Sukhothaiu

INDONÉZIA / MALAJZIA - vytvorené bolo hinduistické Madžapahitské

kráľovstvo (13. stor.) – najväčší rozsah ríše na indonézskych ostrovoch dosiahlo za panovníka Gajaha Mady = „zlatá éra indonézskych dejín“

FILIPÍNY - Brunejská ríša (14. st.) rozvrátila kráľovstvo Tondo a ustanovila na Filipínach kráľovstvo Maynila ako jej satelitný štát

JV Ázia na začiatku 15. stor. Založené bolo Singapurské kráľovstvo (13. stor.)

KOLONIZÁCIA JV ÁZIE THAJSKO - Ayutthaya definitívne zničená v 18.

stor. barmskou inváziou - moc obnovila vojenská dynastia

Rattanakosin – hlavné mesto bolo prenesené do Bangkoku

- záujem o Thajsko má Británia a Francúzsko = reakcia Thajska – vytvorenie centralizovaného štátu – dokázali zabrániť intervencii

MJANMARSKO (BARMA) - po zániku kráľovstva Pugam Barmánci

zjednotili Mjanmarsko a stabilizovali politickú situáciu až v 18. stor.

- Británia mala záujem o toto územie = tri britsko-barmské vojny (1852-1885)

- 1866 = pripojenie Barmy ako provincie k Britskej Indii

- 1937 = Barma sa stáva Britskou korunnou kolóniou

KAMBODŽA - po zániku Khmérskej ríše absolútne závislá

od Thajska a Vietnamu (veľká neznášanlivosť Kambodžanov voči nadvláde hlavne Vietnamcov)

- kambodžský kráľ Norodom otvorene žiada o francúzsku ochranu – 1863

- stáva sa súčasťou Francúzskej Indočíny v 1887

LAOS - po rozpade štátu Lan Xang (18. st.) je Laos

rozdelený na viacero malých kráľovstiev - 1893 – pripojený k Francúzskej Indočíne

VIETNAM - Juh Vietnamu (dynastia Nguyen )

spolupracuje s Francúzskom - 1854 – pod nadvládou Francúzov - 1887 sa stáva súčasťou Francúzskej

Indočíny

INDONÉZIA - prvotne sa do krajiny dostávajú portugalskí

obchodníci (snahy o obsadenie Molúk) - výrazne však zasiahlo Holandsko =

obsadené Moluky, ostrov Jáva, vých. Timor, Malé Sundy a ostatné ostrovy na V od Jávy

- 1599 = súčasť Holandskej východnej Indie - 1602 = založená Holandská Východoindická

spoločnosť (obchodná) - vplyvy Holandska sa dostali aj do

vnútrozemia indonézskych ostrovov až v 20. stor.

MALAJZIA - 1509 bol J Malajského polostrova (územie

dnešnej Malajzie) obsadený Portugalcami - 1614 = nadvláda Holanďanov - 1795 = britská nadvláda - 1824 = „Britské Malajsko“

FILIPÍNY - 1565 – pod nadvládou Španielska =

Španielska východná India - 1898 = španielsko-americká vojna –

dôsledkom bolo prevzatie Filipín do správy USA v roku 1901 (americká kolónia)

BRUNEJ - 1847 = uzavretá spojenecká zmluva medzi

brunejským sultanátom a Veľkou Britániou (proti pirátom)

- 1888 = britský protektorát

SINGAPUR - 1867 = stáva sa britskou korunnou

kolóniou

POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY sa všetky štáty JV Ázie dostali pod kontrolu Japonska

OBDOBIE REVOLÚCIÍ A BOJA ZA NEZÁVISLOSŤ

- po druhej svetovej vojne sa krajiny JV Ázie dostali opätovne pod nadvládu koloniálnych mocností

- už však počas druhej svetovej vojny (ako aj pred ňou) rástol odpor domáceho obyvateľstva a vznikali prvé vzbury a snahy o získanie nezávislosti = po druhej svetovej vojne boli aj úspešné (Mjanmarsko 1948, Laos 1949, Kambodža 1953, Malajzia 1957, Vietnam 1945, Indonézia 1945), čo bol aj dôsledok oslabenia európskych mocností a v mnohých prípadoch aj strata ich záujmu o JV Áziu

(Brunej získal nezávislosť od britskej koruny až v 1984, Singapur bol v roku 1963 pripojený k Malajzii od ktorej získal nezávislosť o 2 roky neskôr, a teda 1965)

THAJSKO sa pred druhou svetovou vojnou stalo konštitučnou monarchiou, po oslobodený od

japonskej nadvlády výrazne spolupracovalo s USA (antikomunisti) PO ZÍSKANÍ NEZÁVISLOSTI : V MNOHÝCH KRAJINÁCH prebiehalo prebratie moci komunistami – mnohé občianske vojny a

vojenské prevraty (vojenský režim v Mjanmarsku, vojenský režim v Thajsku (podpora USA), komunistický prevrat v Kambodži (červení Khméri - Pol Pot), komunistický prevrat v Laose, nástup komunistov v Malajzii – potlačený antikomunistami, vojenský režim na Filipínach (podpora USA), pokus o komunistický puč v Indonézii atď.) Vojna vo Vietname (1955-1975)

Obyvateľstvo Juhovýchodnej Ázie

• Počet obyvateľov v regióne:

– 637,7 miliónov (rok 2014)

– 14,1% obyvateľstva Ázie

• Najväčší podiel počtu obyv.:

– INDONÉZIA

• 253,6 mil. obyvateľov

• 40% obyv. regiónu

• 4. miesto v celosvet. rebríčku

krajín podľa počtu obyvateľov

– FILIPÍNY

• 12.miesto vo svete počtom obyv.; 107,7 mil.obyvateľov

– VIETNAM

• 14. miesto vo svete počtom obyv.; 92 mil. obyvateľov

• Málo ľudnaté štáty

– Brunej (423 tis.obyv. – 174.miesto)

– Východný Timor (1,2 mil.obyv. – 159. miesto)

Európa: 742,5 mil. obyv.

Rast počtu obyvateľov v regióne

• Celkovo populácia rastie rovnomerne

• Pokles PP spôsobený poklesom natality

• Mortalita nenadobúda výrazné zmeny

• Najstabilnejší vývoj počtu obyvateľov:

– Thajsko

• Vysoké hodnoty fertility

– Východný Timor 5,1 a Filipíny 3,1 dieťaťa na ženu

Hustota zaľudnenia

• Najvyššia hustota

– Singapur

• 8 000 obyv./km2

• Najnižšia hustota

– Laos

30 obyv./km2

– Brunej

73 obyv./km2

• Priemerná hustota zaľudnenia v regióne

– 142 obyv./km2

Európa: 73 obyv./ km2 SR: 113 obyv./ km2

Jazyková štruktúra obyvateľstva

• Jazykové rodiny:

– Austronézske jazyky

• Indonézčina, malajčina, jávčina...

– Thajské jazyky

(v širšom zmysle)

• Tzv. thajsko-kadajské

– Thai-Kadai

– Thajský a laoský jazyk

– Austroázijské jazyky

• Vietnamčina, khmérčina...

– Sinotibetské jazyky

• Západ pevninskej JV Ázie

• Hlavne Mjanmarsko

• Tibeto-barmské jazyky

– Barmský, čínsky, kačinský..

Národnostná štruktúra obyvateľstva • Rovnako ako jazyková štruktúra – veľmi pestrá.

• Na niektorých územiach –

prapôvodní obyvatelia - Negritovia.

• najväčšie národy:

• Indonézia – Jávanci, Sundovia, Malajci, Madurania, Bugijci, Batakovia..

• Filipíny – Talagovia, Cebuovia, Ilokovia, Panayovia...

• Pevninská časť – Východ - Vietnam a Kambodža - Vietnamci a Khméri

• Pevninská časť – Centrálna - Thajsko a Laos – Thajovia, Monovia, etnickí Číňania, Khméri, Kanerovia..

• Pevninská časť – Západ - predovšetkým Mjanmarsko - Barmánci, Šanovia, Kačinovia, Činovia, Karenovia, Monovia.

Národnostná štruktúra obyvateľstva

Náboženská štruktúra • Dominantné náboženstvo regiónu – ISLAM

– Predovšetkým ostrovná juhovýchodná Ázia

• Indonézia, Brunej, Malajzia – dominantné náboženstvo v krajine (Indonézia viac ako 87%)

– Ostatné náboženstvá lokálne:

• Hinduizmus – Bali

• Kresťanstvo – dominantne vo Filipínach (takmer 83%), Východný Timor (takmer 97%), zastúpenie aj v: Moluky, Sulawesi,...

• Pôvodné kulty – centrálne vyššie položené územia Sumatry, Kalimantanu, Nová Guinea

• Budhizmus (theravádový) – prevaha v Mjanmarsku (89%),Thajsko (93%)

• Konfucianizmus a taoizmus – Vietnam

Náboženská štruktúra

Urbanizácia a sídla • 20. storočie – rozvoj a výstavby veľkých miest

– Kuala Lumpur, Jakarta, Rangún

• Najvyššia miera urbanizácie:

– Singapur (100 %), Brunej (76 %), Indonézia (51 %), Filipíny (49 %)

• Najnižšia miera urbanizácie:

– Kambodža (20 %), Laos (35 %)

• Najväčšie mestá

Hlavné mestá – Manila, Bangkok, Jakarta

– V prípade Vietnamu – Hočiminovo mesto

• Zaujímavé vidiecke sídla

– Napr. na malajskom vidieku tzv. kampungy

• typické obydlie Malajcov

Urbanizácia a sídla

Hospodárstvo

Veľmi rozmanité

Bohatšie krajiny : Singapur, Brunej

Veľmi chudobné krajiny: Mjanmarsko, Kambodža, Laos

Prepojenie s morom (Laos – vnútrozemský)

Významný svetový producent viacerých surovín

Rast: export, technické zmeny, nárast produktivity, domáci trh,

Pokles: význam poľnohospodárstva

Lacná ale kvalifikovaná pracovná sila

Ekonomika – nadnárodné spoločnosti

zahraničné investície - Samsung, Daewoo (Chevrolet)

Vysoký objem úspor v bankách

2x vyšší objem prostriedkov na vzdelávanie ako v J Amerike

Nízka miera inflácie

Proexportná politika

Negatívum: vysoký stupeň urbanizácie -> znečisťovanie životného prostredia

Miera inflácie

Ázijské tigre = Novoindustrializované krajiny (Malajzia, Thajsko, Singapur)

Pomoc:

USA – otvorenie trhov, odbúranie colných bariér

Japonsko – dodanie najmodernejšej techniky a investícií

ASEAN Asociation of Southeast Asian Nations (od r. 1967) = Združenie

krajín JV Ázie = Zóna voľného obchodu

3 piliere:

politicko-bezpečnostné,

hospodárske,

soc.-kultúrne spoločenstvo

APSC, AEC, ASCC

Mjanmarsko (v minulosti Barma)

Zadlžená krajina

Farebné kovy, rubíny, ropa, zemný plyn

Ryža, kukurica, bavlník, čaj, cukrová trstina, jutovník, pestovanie maku – ópium

Ťažba vzácneho teakového dreva

Thajsko

Ekonomický rast – 80. roky

Lacná pracovná sila (1,2 % miera nezamestnanosti), tradícia v remeselnej zručnosti, prílev zahraničného kapitálu

Klenotnícka výroba: modré zafíry a rubíny - 6% exportu, thajské diamanty, spracovanie zlata

Strojárstvo, textilný priem., elektrotechnický a petrochem. priem., farmaceutický priem.

Ryža (1. miesto vo svetovom exporte), kokosové orechy (6) kukurica, kaučuk, ananás (1. miesto v produkcii), sója, bavlník

Vzácne pralesy – teakové drevo a bambus, orchidea

½ obrábanej pôdy = ryžové polia

Rybolov, lov krabov, mušle, perlorodky, koraly

CR

Laos

Priemysel málo rozvinutý

Od r. 1990 sa obchod presúva do súkromného sektoru

Rýchly nárast zahraničných investícií

Miera nezamestnanosti = 2,5 %

Ťažba: cín, zinok, nikel, železná ruda

Spracovanie: ryža, káva, bavlník, maniok

Ilegálne vyvážanie: zlato a ópium

Vietnam Rozvojová krajina

Podiel PHP sa zmenšil (2000 = 25 % -> 2014 = 18 %)

Podiel priemyslu vzrástol (36 % -> 38 %)

Štátne podniky tvoria asi 40 % HDP

2010 – Trans-Pacific Partnership free trade (TPP)

= pomoc pre zvýšenie rastu americkej ekonomiky

Chudoba sa výrazne znižuje – vytváranie prac. miest (viac ako o 1 mil. ľudí/rok -> 2,9 % nezamestnanosť)

Ekonomika – nedostatočne kapitalizovaný bankový sektor (nesplácanie úverov)

Ryža, káva, kaučuk, čaje, korenie, kešu, arašidy, banány

Ryby a morské plody

Kambodža Veľmi chudobná krajina

Hospodárska pomoc zo zahraničia (ASEAN, USA, EÚ)

Hlavný zdroj vývozu: drevo a produkty z neho (tempo odlesňovania 1969 – 70 % -> 2007 – 3,1 %)

¾ ekonomicky aktívneho obyv. pracuje v PHP (17 % miera nezamestnanosti)

Textilný priemysel

Malajzia 80. roky -> ekonomický rast

(podiel priemyslu nad PHP)

Priemysel:

40 % HDP

Vývoz mikroprocesorov (top)

Významné miesto – potravinárstvo

Montáž automobilov

Poľnohospodárstvo:

20 % HDP

Kaučukovník, palma olejná (¾ PHP pôdy)

Tabak, bavlník, kakaovník,

Plantáže – čaj a ananás

Singapur Najväčší obrat tovaru (prístav)

Obchodné, finančné a dopravné stredisko sveta

Vysokotechnologická elektronika, výroba robotov, sprac. ropy,výroba lodí, hútnictvo cínu

Moderná ekonomika (priemysel, vzdelávanie, plánovaná výstavba mesta)

1,9 % miera nezamestnanosti

Krajina nad svetovým priemerom podľa HDP per capita

2009 – označené za najdrahšie mesto na svete podľa životných nákladov

Ázijský tiger

Indonézia Najväčšia ekonomika JV Ázie,

člen G-20

Japonský kapitál – meď

Ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel

Palmový olej (1), ryža, juta, sója, maniok, kokosové orechy, kaučuk, káva (4), tabak, kakao (2), cukrová trstina, guma

Ťažba a vývoz ropy – rýchly rozvoj štátu

Výrub stromov, rybolov

Exportné trhy: Japonsko 22,3 %, Spojené štáty 13,9 %

Importné trhy: Japonsko 18 %, Čína 16,1 %

Miera nezamestnanosti 7 %

Filipíny

PHP krajina (vyše 10 % celkového HDP)

Rozvoj ľahkého priemyslu a služieb

80. roky pokles ekonomiky

(strata pribl. 1 % HDP – korupcia a klientelizmus – čo je ale zrejme menej ako u nás)

Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP)

Hlavní obchodní partneri: USA, Japonsko

Elektrotech. priem.: 1/3 produkcie

Tvorba pracovných miest (call centrá, podniky)

Ťažba medi a uhľohydrátov, vzácne kovy

Ryža, kukurica, kokosové orechy,

cukrová trstina, tabak, ovocie

Východný Timor

HDP/obyv. (5 400 USD)

Typická rozvojová krajina

Ropné ťažobné spoločnosti

2/3 obyv. - PHP

Hlavné produkty: kukurica, guma, káva, vanilka

Santalové a ebenové drevo, chlebovníky, bambusy a eukalypty

Spracovanie bavlny, cukru a soli

Brunej Malý ale bohatý štát

Ropa a zemný plyn – nad ½ HDP, viac než 90 % vývoz

HDP na obyv. (8. miesto - 2008)= medzi najvyššie v Ázii

Plány do budúcna: zníženie nezamestnanosti, posilnenie bankového sektoru a CR, rozširovanie hospod. základne mimo ropu a zemný plyn

Export: Japonsko, Indonézia, Austrália

Import: VB, Singapur, Malajzia

Spoločné znaky krajín JV Ázie

- PHP: pestovanie a spracovanie ryže, ópia

-> ryžové polia (vysoké percento obrábanej pôdy)

- Priemysel: ťažba ropy a zemného plynu, medi, klenotnícka výroba

- výrub stromov

- rybolov

- výhodná poloha

- vysoký význam exportnej politiky

Cestovný ruch • 2014 – 108 mil.

návštevníkov

• Thajsko, Kambodža, Mjanmarsko, Vietnam – pútnicky CR

• Thajsko, Vietnam, Malajzia, Indonézia – rekreačný CR

• Thajsko – „sexturizmus“

Globálna ekologická katastrofa

• Viac ako 120 000 požiarov

• Rašeliniská

• El Nino

• Dymový oblak – 5000 km

• 60 mil. ton CO₂ (za október viac ako nemecká eko-nomika za rok)

Informačné zdroje

• DANIELOVÁ K., TOLMÁČI L. 2014. Juhovýchodná Ázia. In: Gurňák, D. a kol. 2014. Geografia Ázie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s.236-244 ,ISBN 978-80-223-3770-0.

• PEČÍRKA, J. Dějiny pravěku a starověku – II. diel. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1979, 1083 s

• CHANDLER, F. Dejiny sveta – Starovek. Bratislava: Tigra, 2001, s. 64 – 65. ISBN 80-88869-31-5.

• WILLIAMS, B. a kol. Encyklopédia svetových dejín – od kamennej doby po 21. storočie. Bratislava: Slovart, 2005, s.76 – 133 ISBN 80-7145-975-5.

• https://en.wikipedia.org/wiki/Southeast_Asia

• http://www.asean.org/news/item/tourism-statistics

• http://www.lonelyplanet.com/myanmar-burma/history

• http://www.celysvet.cz/poradi-statu-hdp---na-obyvatele

• https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/vm.html

• http://filipiny-info.blog.cz/1501/filipiny-vseobecna-charakteristika

• http://www.celysvet.cz/brunej-statistika-info-stat-zeme-zemepis-cestovani

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ